Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 37. kolo sa konalo v Bruseli 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998(1) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1999(2) zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv,

–  so zreteľom na závery Rady z 28. júla 2020 o Hongkongu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a správy o situácii v oblasti ľudských práv v Číne, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2020 o nútenej práci a situácii Ujgurov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(3), z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín(4), zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(5), z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(6) a z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania, najmä uznesenie z 19. júna 2020 o zákone ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hongkong a o potrebe, aby EÚ obhajovala vysoký stupeň autonómie Hongkongu(8), z 21. januára 2021 o zásahoch proti demokratickej opozícii v Hongkongu(9) a odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúcom sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o čínskych odvetných sankciách voči subjektom EÚ, poslancom Európskeho parlamentu a poslancom národných parlamentov(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou(13),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

–  so zreteľom na Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, ktorý Čína nepodpísala,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–  so zreteľom na správu skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník NATO, z 25. novembra 2020 s názvom NATO 2030: zjednotení pre novú éru,

–  so zreteľom na 14. päťročný plán Číny a na zásady dvojakého obehu a bezpečných dodávateľských reťazcov,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0252/2021),

A.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaväzuje, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov;

B.  keďže Čína prostredníctvom svojho silného hospodárskeho rastu a ambiciózneho programu zahraničnej politiky, najmä svojou investičnou stratégiou a jej politikami „Celosvetový rozmer“, „Made in China 2025“ a jej iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, presadzuje silnejšiu globálnu úlohu ako hospodárska mocnosť a aktér zahraničnej politiky, ktorý predstavuje vážne politické, hospodárske, bezpečnostné a technologické výzvy pre EÚ, ktoré majú zase významné a dlhodobé dôsledky na svetový poriadok a predstavujú hrozbu pre multilateralizmus založený na pravidlách a základné demokratické hodnoty;

C.  keďže Čínska ľudová republika je unitárnym komunistickým štátom jednej strany, ktorý riadi Komunistická strana Číny, ktorá sa zaviazala k marxizmu-leninizmu; keďže ako taká nezdieľa demokratické hodnoty, ako sú sloboda jednotlivca, sloboda prejavu a sloboda náboženstva;

D.  keďže Čína sa čoraz viac usiluje o globálnu úlohu, ako sa čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojej správe prednesenej na 19. zjazde komunistickej strany v roku 2017 otvorene zaviazal, že Čína sa do roku 2049 stane svetovým lídrom, pokiaľ ide o kompozitnú národnú silu a medzinárodný vplyv;

E.  keďže dlhodobá demokratická tradícia v Hongkongu, Macau a na Taiwane ukazujú, že demokracia je pre čínsky ľud hodnotou;

F.  keďže v Macau po zákaze uskutočnenia spomienky pri príležitosti výročia masakru na Námestí nebeského pokoja a nátlaku na mediálne organizácie, aby prijali pročínsku redakčnú líniu, čínske orgány toto leto vylúčili 21 kandidátov, z ktorých väčšina sú členmi prodemokratických hnutí, z účasti na ďalších parlamentných voľbách;

G.  keďže v Číne dochádza k porušovaniu ľudských práv a neplní si dvojstranné a mnohostranné povinnosti krajiny v tejto oblasti; keďže Čína pravidelne predkladá Rade OSN pre ľudské práva rezolúcie zamerané na to, aby sa „suverenita, nezasahovanie a vzájomný rešpekt“ stali základnými a nespochybniteľnými zásadami a aby sa presadzovanie a ochrana ľudských práv jednotlivcov dostali do úzadia; keďže Čína systematicky prenasleduje Ujgurov, Tibeťanov, Mongolov a ďalšie etnické menšiny, obhajcov ľudských práv, sociálnych aktivistov, náboženské skupiny, novinárov a predkladateľov petícií a protestujúcich proti nespravodlivosti, a čoraz viac potláča všetky nesúhlasné a opozičné názory, najmä v Hongkongu; keďže opatrenia dobrej vôle a nezáväzné povinnosti neboli dostatočné na zvýšenie záväzku Číny voči hodnotám, ktoré sú pre EÚ zásadné;

H.  keďže nedávny odchod zahraničných korešpondentov z Číny a označenie Klubu zahraničných korešpondentov čínskymi orgánmi za „nezákonnú organizáciu“ sú poslednými z mnohých a narastajúcich sérií prípadov obťažovania a obštrukcií voči zahraničným novinárom, ktorí boli nakoniec vyhnaní z Číny; keďže sankcie sú súčasťou snahy o cenzúru vyjadrení o Číne na celom svete a o určenie toho, aký druh prejavov a diskusií bude v globálnom meradle povolený, a považuje toto úsilie za súčasť totalitnej hrozby;

I.  keďže existujúca stratégia EÚ – Čína prejavila svoje obmedzenia vzhľadom na nedávny vývoj a globálne hrozby, ktoré Čína predstavuje, a musí sa aktualizovať;

J.  keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby vypracovala predbežnú štúdiu a posúdenie vplyvu s cieľom čo najskôr formálne začať rokovania s Taiwanom;

K.  keďže od spustenia kampane čínskej vlády v zmysle „tvrdo zakročiť proti násilnému terorizmu“ v roku 2014 sa situácia Ujgurov a ďalších predovšetkým moslimských etnických menšín v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang rýchlo zhoršila; keďže viac ako milión ľudí je uväznených vo väzenských táboroch, ktoré sa nazývajú „politické reedukačné centrá“ alebo „centrá odbornej prípravy“, v ktorých sú Ujguri nútení k systémovej nútenej práci, sú mučení, nedobrovoľne miznú, sú hromadne sledovaní, kultúrne a nábožensky potláčaní, dochádza k nútenej sterilizácii žien, sexuálnemu násiliu, porušovaniu reprodukčných práv a rozdeľovaniu rodín; keďže v rámci právnej analýzy sa dospelo k záveru, že v medzinárodnom právnom rámci sú tieto trestné činy zločinmi proti ľudskosti a dokonca aj údajnou genocídou; keďže viaceré národné parlamenty prijali pozície v tomto zmysle;

L.  keďže globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv umožňuje EÚ ukladať reštriktívne opatrenia voči dotknutým jednotlivcom, subjektom a orgánom vrátane štátnych a neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv, ktoré sú do nich zapojené alebo s nimi spojené; keďže do zoznamu fyzických osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú tieto reštriktívne opatrenia, boli 22. marca 2021 zaradené štyri osoby a jeden subjekt z Číny, ktorí sú priamo zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže v reakcii na tieto opatrenia Čína uložila odvetné sankcie voči desiatim európskym jednotlivcom a štyrom subjektom vrátane piatich poslancov Európskeho parlamentu a dvoch inštitucionálnych orgánov EÚ, Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva a Politického a bezpečnostného výboru Rady Európskej únie, ako aj dvom európskym vedcom, dvom odborným obciam v Nemecku a Nadácii Aliancie demokracií v Dánsku; keďže čínske sankcie nemajú právne opodstatnenia a právny základ a priamo sa zameriavajú nielen na dotknuté osoby a subjekty, ale aj na Európsku úniu ako celok; keďže sankcie sú jasným pokusom odradiť EÚ od pokračovania jej úsilia a opatrení proti porušovaniu ľudských práv v Číne;

1.  odporúča podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a Rade:

Otvorený dialóg a spolupráca na globálnych výzvach

2.  vyzýva PK/VP, aby zabezpečil, že nová stratégia EÚ – Čína zapojí Čínu do zásadového dialógu o globálnych výzvach orientovanom na záujmy, ako sú ľudské práva, a to vypracovaním ambicióznej, holistickej a na výsledky zameranej stratégie EÚ pre ľudské práva v Číne ako súčasť tejto novej stratégie EÚ – Čína, životné prostredie a zmena klímy, jadrové odzbrojenie, podpora oživenia hospodárstva po ochorení COVID-19, boj proti globálnym zdravotným krízam a reformy osobitných multilaterálnych organizácií; žiada, aby sa tento dialóg riadil základnými zásadami a záujmami EÚ a sledoval hlavné ciele vonkajšej angažovanosti EÚ; zdôrazňuje, že na riešenie týchto globálnych problémov bude potrebná dobrá spolupráca medzi oboma partnermi; opakuje, že Čína je naďalej dôležitým partnerom EÚ;

3.  podporuje intenzívnejší dialóg a spoluprácu s Čínou v oblasti mieru a bezpečnosti; uznáva význam spolupráce s Čínou pri zabránení, aby sa z Afganistanu stala nová základňa pre teroristov, a odrádzaní Severnej Kórey od pokračovania v jadrovom programe; podporuje úsilie o spoluprácu v oblasti udržateľného rozvoja, príspevkov na humanitárnu pomoc a zmierňovanie následkov katastrof, environmentálnych otázok, kozmického priestoru a leteckého priestoru, vedy, technológií a inovácií, pričom plne trvá na slobode výskumu; zdôrazňuje, že tieto dialógy a spolupráca musia byť založené na spoločnom záväzku k otvorenosti a spolupráci transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom ako súčasti medzinárodného systému založeného na pravidlách, pričom sa musí zabezpečiť ochrana európskych záujmov a hodnôt a rozvíjať schopnosť Európy súťažiť s Čínou vždy, keď je to potrebné;

4.  poukazuje na to, že niektoré oblasti spolupráce, ako sú medzinárodná obchodná spolupráca, kozmický a letecký priestor, môžu mať dvojaké využitie a môžu sa využívať proti čínskym občanom a voči Západu;

5.  podčiarkuje, že je dôležité podporiť záväzok Číny bojovať proti zmene klímy a ďalším environmentálnym otázkam posilnením partnerstva v tejto oblasti, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby EÚ a Čína plnili svoj záväzok v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ uplatňovala mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach; konštatuje, že Čína za posledné tri desaťročia strojnásobila svoje emisie uhlíka a v súčasnosti emituje 27 % svetových skleníkových plynov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi oznámenými globálnymi ambíciami Číny v boji proti zmene klímy a environmentálnymi vplyvmi jej investičných stratégií doma a v zámorí; vyzýva čínsku vládu, aby upustila od vývozu svojej kapacity uhlia do tretích krajín, najmä v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta;

6.  žiada, aby sa každoročne uskutočňovali dialógy o ľudských právach zamerané na výsledky, ktoré sa budú pravidelne vyhodnocovať, a všeobecnejšie požaduje spoľahlivé referenčné porovnávanie pokroku dosiahnutého v dvojstranných dialógoch s cieľom zabezpečiť, aby tieto výmeny priniesli skutočne pozitívne výsledky pre ľudské práva a obhajcov ľudských práv v Číne; žiada, aby sa o výsledkoch týkajúcich sa referenčných hodnôt a pokroku, stagnácie alebo zhoršenia stavu diskutovalo transparentným spôsobom; žiada, aby sa na najvyššej politickej úrovni, a to na samitoch EÚ – Čína, ako aj na úrovni členských štátov pravidelne nastoľovala otázka ľudských práv; okrem toho požaduje tieňový dialóg o ľudských právach, do ktorého by sa zapojili diplomati EÚ a členských štátov, čínska diaspóra, mimovládne organizácie, akademická obec a právnici, ktorého cieľom je lepšie pochopenie čínskeho systému a vypracovanie lepších stratégií na ovplyvnenie pokroku v oblasti ľudských práv v Číne; zdôrazňuje, že tieto dialógy o ľudských právach musia okrem iného zahŕňať tieto otázky: slobodu médií a slobodu tlače, práva menšín, a to aj v regiónoch Sin-ťiang, Vnútorné Mongolsko a Tibet, a slobodný prístup diplomatov a novinárov do týchto regiónov, situáciu Hongkongu, slobodu prejavu, pracovné práva, právo zhromažďovania, slobodu náboženského vyznania alebo viery a stav právneho štátu v Číne vo všeobecnosti; víta vymenovanie nového osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ a žiada, aby bol nový osobitný vyslanec EÚ aktívne zapojený do podpory situácie všetkých náboženských skupín a subjektov vrátane moslimov, kresťanov a budhistov, ktorí v kontinentálnej Číne a Hongkongu čelia prenasledovaniu; žiada príslušné inštitúcie EÚ, aby tieto dialógy o ľudských právach využili na riešenie jednotlivých prípadov; je naďalej hlboko znepokojený pokračujúcim zadržiavaním švédskeho občana a vydavateľa Kuej Min-chaja; naliehavo žiada, aby EÚ a členské štáty zasiahli na najvyššej úrovni s cieľom zabezpečiť okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov; vyjadruje znepokojenie nad systémovým porušovaním ľudských práv v Číne a odsudzuje všetky prípady svojvoľného zatýkania a potláčania voľného toku informácií a slobody prejavu;

7.  žiada EÚ, aby sa zapojila do dialógu s Čínou o možných spôsoboch, ako transparentným spôsobom zlepšiť počiatočné schopnosti reakcie na infekčné choroby, ktoré majú potenciál rozvinúť sa do epidémií alebo pandémií, vrátane uznávania, systémov mapovania rizík a včasného varovania a zabezpečenia lepšej globálnej pripravenosti reagovať na pandémie; ďalej vyzýva Čínu, aby umožnila nezávislé a transparentné vyšetrovanie pôvodu a šírenia ochorenia SARS-COV-2;

8.  podporuje rozširovanie kontaktov medzi ľuďmi na oboch stranách, ako aj vzájomné výmenné pobyty študentov, ale nabáda členské štáty, aby lepšie monitorovali vplyv zasahovania čínskej vlády do akademickej slobody;

Väčšia angažovanosť v oblasti univerzálnych hodnôt, medzinárodných noriem a ľudských práv

9.  čo možno najdôraznejšie odsudzuje bezdôvodné a svojvoľné sankcie uložené čínskymi orgánmi, ktoré predstavujú útok na slobodu prejavu, akademickú slobodu, medzinárodný záväzok k všeobecným ľudským právam a chápanie týchto práv; nalieha na čínske orgány, aby tieto neodôvodnené sankcie zrušili; domnieva sa, že sankcie uložené čínskymi orgánmi ešte viac narúšajú dôveru a bránia bilaterálnej spolupráci;

10.  zdôrazňuje, že proces posúdenia a ratifikácie Komplexnej dohody o investíciách medzi EÚ a Čínou sa nemôže začať, kým sa nezrušia čínske sankcie voči poslancom EP a inštitúciám EÚ;

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje uznesenie z 20. mája 2021 o odvetných čínskych sankciách; vyzýva Komisiu, aby v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 o odvetných čínskych sankciách a s článkom 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) využila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, a diskusiu o komplexnej dohode o investíciách ako páku na zlepšenie ochrany ľudských práv a podporu občianskej spoločnosti v Číne; naliehavo vyzýva Čínu, aby prijala konkrétne opatrenia na ukončenie iného porušovania ľudských práv v Číne, ako je nútená práca a systematické prenasledovanie Ujgurov a iných turkických moslimských menšinových skupín, Tibeťanov, kresťanov a iných náboženských komunít a cirkví, a aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky voči Hongkongu v rámci spoločného vyhlásenia medzi Čínou a Britániou a Základný zákon Hongkongu prostredníctvom pozastavenia plánovaných reforiem volebného systému mesta a prepustenia prodemokratických zákonodarcov a aktivistov; vyzýva tiež Čínu, aby dodržiavala Základný zákon Macaa, ktorý bude v platnosti do roku 2049, a ustanovenia spoločného čínsko-portugalského vyhlásenia(14) zabraňujúce akémukoľvek zasahovaniu do volebných procesov krajiny a fungovania médií;

12.  zdôrazňuje, že Európsky parlament pred stanovením svojej pozície zohľadní situáciu v oblasti ľudských práv v Číne vrátane Hongkongu; opakovane vyjadruje veľmi vážne znepokojenie nad rôznymi prípadmi porušovania ľudských práv v Číne a pripomína, že úplné dodržiavanie univerzálnych hodnôt bez ohľadu na rozdiely medzi oboma systémami má zásadný význam;

13.  vyzýva Čínu, aby dodržiavala medzinárodné normy, a to aj pokiaľ ide o jej vplyv na klímu, životné prostredie, biodiverzitu, chudobu, zdravie, pracovné práva a ľudské práva; naliehavo vyzýva Čínu, aby v súvislosti s podporou udržateľného obchodu a rozvoja prijala konkrétne opatrenia vedúce k ratifikácii a vykonávaniu štyroch zostávajúcich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré medzinárodné spoločnosti, najmä v odevnom a textilnom priemysle, čelia rozsiahlemu a rozšírenému bojkotu po tom, čo vyjadrili obavy v súvislosti so správami o nútenej práci v Sin-ťiangu a rozhodli sa prerušiť vzťahy s dodávateľskými reťazcami v Sin-ťiangu, a dôrazne odsudzuje politický nátlak, ktorý na ne vyvíja čínska vláda; opakuje svoju žiadosť, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) urýchlene dokončili obchodné poradenstvo v oblasti dodávateľského reťazca, ktoré bude obsahovať usmernenia pre spoločnosti zamerané na riziká spojené s využívaním Ujgurov na nútené práce, a aby poskytli podporu pri rýchlej identifikácii alternatívnych zdrojov dodávok;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť efektívne a účinné využívanie právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu, ako aj akéhokoľvek rámca náležitej starostlivosti alebo zákazu dovozu nútenej práce s cieľom vylúčiť subjekty priamo alebo nepriamo zapojené do porušovania ľudských práv v Sin-ťiangu, ktoré pôsobia na vnútornom trhu EÚ; ďalej vyzýva európske spoločnosti v Číne, aby v rámci svojej podnikovej zodpovednosti dôkladne vyšetrili využívanie nútenej práce vo svojich dodávateľských reťazcoch;

15.  naliehavo vyzýva vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby začal nezávislé súdne vyšetrovanie údajnej genocídy, údajných zločinov proti ľudskosti a porušovania ľudských práv vrátane programov nútenej práce, ktoré sa uskutočňujú vo viacerých regiónoch Číny, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli svoju politickú podporu a hľadali medzinárodnú podporu pre takéto vyšetrovanie; vyzýva čínske orgány, aby umožnili slobodný, zmysluplný a neobmedzený prístup do regiónu; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad správami o pracovných programoch v Tibete, ktoré čínske orgány označujú aj ako „tábory odborného vzdelávania“; vyzýva Čínu, aby si plnila svoje povinnosti vyplývajúce z vnútroštátneho a medzinárodného práva, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín v provinciách Sin-ťiang, Tibet a Vnútorné Mongolsko;

16.  odsudzuje skutočnosť, že v Číne je prísne obmedzená sloboda prejavu, združovania a tlače; vyjadruje poľutovanie nad politickým prenasledovaním, ktorému boli vystavení mnohí novinári, ktorí sú v súčasnosti v exile; vyzýva Čínu, aby zabezpečila, že všetci novinári budú môcť vykonávať svoju prácu slobodne bez prekážok a strachu z represálií; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť sloboda tlače a médií; žiada EÚ, aby podporovala slobodu prejavu a slobodné médiá v Číne vytvorením Európskeho fondu pre demokratické médiá na podporu nezávislej žurnalistiky;

17.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila navrhovaný rámec povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a aby podporila dokončenie prijatia podobného nástroja v rámci OSN;

18.  vyzýva Komisiu, aby vyjadrila čínskym orgánom znepokojenie nad novým nariadením č. 15, ktorým sa ďalej obmedzujú veriaci a ich vodcovia;

19.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali balík opatrení, ktoré boli dohodnuté po zavedení zákona o národnej bezpečnosti pre Hongkong v júli 2020, a aby preskúmali svoju azylovú, migračnú, vízovú a pobytovú politiku pre obyvateľov Hongkongu; naliehavo vyzýva PK/VP a Radu, aby posúdili a aktualizovali závery o Hongkongu; požaduje cielené opatrenia podľa potreby v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv s cieľom riešiť represie v Hongkongu; ďalej požaduje, aby Čína zrušila zákon o národnej bezpečnosti, ktorý bol Hongkongu nanútený v júni 2020; vyzýva tie členské štáty, ktoré majú naďalej platné zmluvy o vydávaní osôb s Čínou a Hongkongom, aby pozastavili vydávanie jednotlivcov vždy, keď by ich vydanie vystavilo riziku mučenia alebo krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ak by táto osoba čelila obvineniam z politicky motivovaných dôvodov v iných situáciách, keď by vo všeobecnosti išlo o etnické menšiny, zástupcov prodemokratickej opozície v Hongkongu a disidentov, a vždy, keď by to bolo v rozpore so záväzkami EÚ v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

20.  odporúča, aby vedenie EÚ a členských štátov odmietlo pozvanie na zimné olympijské hry v Pekingu v prípade, že sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne a Hongkongu nezlepší a pred podujatím sa neuskutoční samit EÚ a Číny o ľudských právach na vysokej úrovni/dialóg s hmatateľným výsledkom;

21.  vyjadruje poľutovanie nad čínskou podporou najrepresívnejších režimov na celom svete, najmä v Sýrii, Iráne a Severnej Kórei, ale aj vo Venezuele a na Kube;

Analýza a určenie hrozieb, zraniteľných miest a výziev

22.  domnieva sa, že budúca stratégia EÚ pre Čínu by mala poskytnúť potrebné nástroje a údaje na riešenie politických, hospodárskych, sociálnych a technologických hrozieb prichádzajúcich z Číny, a to aj prostredníctvom iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, stratégie dvojakého obehu, 14. päťročného plánu a politiky Made in China 2025, čínskych noriem 2035 a 16+ 1 vrátane jej vojenskej modernizácie a budovania kapacít, a dôsledkov tejto situácie pre otvorenú strategickú autonómiu Únie a pre multilaterálny poriadok založený na pravidlách; konštatuje, že je naliehavo potrebné zabezpečiť politickú vôľu a zdroje na vykonávanie stratégie EÚ v oblasti prepojenosti; požaduje väčšiu koordináciu medzi stratégiou EÚ v oblasti prepojenosti a sieťou Blue Dot s cieľom poskytnúť udržateľnú alternatívu k iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta; víta dohodu vedúcich predstaviteľov G7 o vytvorení partnerstva s cieľom obnoviť svet k lepšiemu – iniciatívu Build Back Better World (B3W) – ako alternatívy k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta; žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby iniciatívu prijali a prispeli k nej;

23.  vyzýva Komisiu, aby na základe svojej nedávnej komplexnej analýzy s názvom Strategická závislosť a kapacity (SWD(2021)0352), v ktorej sa stanovujú plány na zníženie rizík súvisiacich s neželanými závislosťami a kapacitami, zadala celoeurópsky audit rozčlenený podľa členských štátov s cieľom posúdiť závislosť EÚ od Číny v určitých strategicky dôležitých a kritických odvetviach vrátane dodávok liekov, pokiaľ je to možné na národnej a aj nižšej ako národnej úrovni, pri súčasnom zachovaní celkových vzťahov s Čínou, ktoré by mali byť čo najrecipročnejšie a najvyváženejšie a v súlade s hodnotami EÚ;

24.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali mechanizmy na súdržné riešenie týchto hrozieb, najmä prostredníctvom:

25.  zdôrazňuje, že bilaterálna a nekoordinovaná spolupráca niektorých členských štátov s Čínou a neinformovanie Komisie pri podpise memoránd o porozumení s tretími krajinami je kontraproduktívne a poškodzuje globálne postavenie EÚ a výhody, ktoré majú členovia EÚ pri rokovaniach, keď konajú ako Únia, a nie ako nezávislé štátne subjekty; žiada členské štáty EÚ, aby sa zdržali podpísania takéhoto memoranda bez konzultácie s Radou a Komisiou; žiada vytvorenie koordinačného mechanizmu na úrovni EÚ na riešenie týchto otázok; pripomína článok 24 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že „členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity“, a že sa „zdržia akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch“;

26.  zdôrazňuje, že vykonávanie stratégie EÚ – Čína a národných stratégií a politík voči Číne by sa malo pravidelne koordinovať medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, jednotlivými generálnymi riaditeľstvami Komisie a Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť komplexnú a jednotnú politiku, ktorá zabráni kompartmentalizácii jednotlivých oblastí politiky; domnieva sa, že politiky by sa mali koordinovať aj s regionálnymi a miestnymi aktérmi, ktorí rozvíjajú a udržiavajú väzby s Čínou;

27.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom hybridných útokov, čínskej priemyselnej špionáže a počítačovej krádeže voči európskym spoločnostiam; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť súkromné a verejné kybernetické spôsobilosti; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu a vytvorenie systému zameraného na ukončenie škodlivých činov v kybernetickom priestore zo strany Číny vrátane kybernetických útokov, nútených transferov technológií, kybernetickej špionáže a krádeže duševného vlastníctva umožnenej počítačom; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť užšiu spoluprácu s krajinami NATO a G7 v boji proti hybridným hrozbám vrátane kybernetických útokov a dezinformačným kampaniam pochádzajúcim z Číny, a to aj tým, že sa členským štátom umožní zaviesť kolektívne protiopatrenia na dobrovoľnom základe, aj keď by povaha útokov nebola dostatočne závažná na to, aby sa uplatnil článok 5 Zmluvy o NATO alebo článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a koordinovala opatrenia zamerané na boj proti zahraničnému financovaniu našich demokratických procesov Čínou vrátane stratégie získavania elít a techniky kooptovania najvyšších štátnych zamestnancov a bývalých európskych politikov;

29.  vyjadruje znepokojenie nad asertívnym a niekedy agresívnym diplomatickým tlakom čínskych orgánov, napr. voči predsedovi českého Senátu; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ sa nemôžu v žiadnom prípade prispôsobovať tlaku, hrozbám alebo cenzúre zo strany čínskych kanálov; vyjadruje znepokojenie nad neprimeraným tlakom čínskych úradníkov na výskumných a akademických pracovníkov pracujúcich témach súvisiacich s Čínou v celej EÚ vrátane činností Konfuciových inštitútov v EÚ;

Budovanie partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi partnermi

30.  vyzýva podpredsedu PK/VP, aby koordinoval činnosť Únie s podobne zmýšľajúcimi partnermi v oblasti ochrany ľudských práv a podpory ľudu v Číne, Hongkongu a Macau a čínskej diaspóre na celom svete, ako aj obrany liberálnej demokracie vo svete, najmä v Hongkongu a na Taiwane, a s cieľom zapojiť Čínu do dodržiavania medzinárodného práva, práva na verejné demonštrácie ako výkonu slobody prejavu a slobody zhromažďovania, slobody plavby, a to aj v Juhočínskom a Východočínskom mori, preletu a mierového riešenia sporov; ďalej zdôrazňuje, že takéto partnerstvá a mnohostranná spolupráca s podobne zmýšľajúcimi partnermi by mali zahŕňať všetky prvky a opatrenia načrtnuté v novej stratégii EÚ – Čína;

31.  vyjadruje vážne znepokojenie nad asertívnymi a expanzionistickými politikami Číny v regióne Juhočínskeho mora, Východočínskeho mora a Taiwanského prielivu, najmä nad pokračujúcimi vojenskými provokáciami namierenými proti Taiwanu; zdôrazňuje, že status quo v Taiwanskom prielive a sloboda plavby v indicko-tichomorskom regióne majú pre EÚ a jej členské štáty mimoriadne veľký význam; opakuje nesúhlas s akýmikoľvek jednostrannými opatreniami, ktoré by mohli eskalovať napätie a ohroziť status quo; podporuje konštruktívny rozvoj vzťahov medzi oboma stranami prielivu a zdôrazňuje, že k žiadnej zmene vzťahov medzi oboma stranami prielivu nesmie dôjsť proti vôli občanov Taiwanu; zdieľa obavy vyjadrené Japonskom a Spojenými štátmi z nového čínskeho zákona, ktorý povoľuje plavidlám čínskej pobrežnej stráže používať zbrane proti zahraničným plavidlám, ktoré narúšajú to, čo Čína považuje za svoje územie; požaduje, aby EÚ tieto otázky riešila v novej stratégii EÚ – Čína, ako aj v stratégii EÚ pre spoluprácu v indo-tichomorskej oblasti a aby zintenzívnila mnohostranné diplomatické výmeny s cieľom dosiahnuť mierové riešenie sporov a nezhôd v súlade s medzinárodným právom vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve;

32.  žiada členské štáty, aby investovali do intenzívnejšej spolupráce s inými demokratickými a podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Japonsko, India, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland a Taiwan, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby stanovili ako prioritu a posilnili strategické partnerstvo so združením ASEAN a Africkou úniou;

33.  považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ rozvíjala a podporovala ambiciózne a dynamické transatlantické vzťahy s vládou USA založené na našej spoločnej histórii, hodnotách a záujmoch v rámci transatlantického dialógu o Číne vrátane parlamentného rozmeru; zdôrazňuje význam partnerstva medzi EÚ a USA pri zachovaní a preukázaní jednotnej sily globálnych liberálnych demokracií, a to aj našou prácou v multilaterálnych organizáciách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nový dialóg medzi EÚ a USA o Číne by mal byť jedným z mechanizmov na presadzovanie našich spoločných záujmov a riešenie našich rozdielov, ako aj na reformu multilaterálnych organizácií v rámci poriadku založeného na pravidlách; domnieva sa, že EÚ by mala naďalej posilňovať operačnú autonómiu Únie a odolnosť voči vonkajším hrozbám;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zostala ostražitá, pokiaľ ide o meniacu sa úlohu Číny a jej rastúci globálny vplyv v multilaterálnych organizáciách vrátane OSN, pričom jej finančné príspevky do OSN sú druhé najväčšie, a aby zabezpečila lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a podobne zmýšľajúcimi partnermi v snahe o spojenie síl globálnych liberálnych demokracií s cieľom reagovať na tento vývoj; poznamenáva, že cieľom väčšej angažovanosti čínskej vlády v medzinárodných a multilaterálnych inštitúciách, ako je Organizácia Spojených národov, Svetová obchodná organizácia (ďalej len „WTO“), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Interpol, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Medzinárodná telekomunikačná únia alebo Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) vrátane orgánov, ktoré stanovujú normy, je zmeniť normy, štandardy a postupy na celom svete tak, aby podporovali dlhodobú geopolitickú stratégiu a hospodárske záujmy Číny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa čínska domáca cenzúra, ktorá sa teraz vykonáva okrem iného na pôde OSN, zameriava na manipulovanie postupov s cieľom minimalizovať kontrolu správania Číny, najmä v prípade situácie etnických ujgurských moslimov a iných turkických moslimských menšín; žiada EÚ, aby spolupracovala s podobne zmýšľajúcimi partnermi v boji proti tomuto vývoju;

35.  zdôrazňuje, že Čína je najväčším poskytovateľom mierových jednotiek medzi piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, ale odmietla prijať časti kapitoly VII Charty OSN a pilier zodpovednosti za ochranu; zdôrazňuje, že EÚ začlenila zodpovednosť za ochranu do svojej vonkajšej činnosti;

36.  požaduje užšiu spoluprácu EÚ s NATO v súvislosti s čínskymi bezpečnostnými výzvami; podporuje návrh NATO vypracovať politickú stratégiu na pripravenie sa na svet, v ktorom bude Čína globálnou veľmocou; žiada, aby sa táto stratégia zakladala na rôznych scenároch vývoja vzťahov s Čínou vrátane možnosti ďalšieho zhoršovania bezpečnosti v Juhočínskom mori, a požaduje dialóg a koordináciu s krajinami štvorstranného dialógu o bezpečnosti; víta úsilie NATO o dôkladné monitorovanie bezpečnostných dôsledkov zvýšenej fyzickej prítomnosti Číny v Arktíde, ako aj v Afrike; odporúča dostatočne zohľadniť spoluprácu EÚ s NATO v oblasti bezpečnostných výziev súvisiacich s Čínou a zároveň vypracovať Strategický kompas EÚ a preskúmať strategickú koncepciu NATO;

37.  víta zámer Rady posilniť strategické zameranie, prítomnosť a činnosť EÚ v indicko-tichomorskom regióne zavedením novej stratégie EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ako aj pre prepájanie; konštatuje, že každá takáto nová stratégia by mala byť v súlade so stratégiou EÚ – Čína;

38.  považuje za vhodné, aby Komisia predkladala včas komplexné správy o regionálnom všeobecnom hospodárskom partnerstve – najväčšej dohode o voľnom obchode na svete – s cieľom posúdiť vývoj v teréne; osobitne ho zaujímajú dôsledky, ktoré zo záležitostí, ako je stanovovanie noriem v Ázii – Tichomorí, ako aj ustanovení o pravidlách pôvodu, vyplývajú pre strategické záujmy EÚ; konštatuje, že hoci EÚ nie je stranou regionálneho všeobecného hospodárskeho partnerstva, dohoda bude mať na EÚ vplyv; zdôrazňuje, že v regionálnom všeobecnom hospodárskom partnerstve chýbajú ustanovenia o obchode a udržateľnosti vrátane pracovných a sociálnych noriem a cieľov v oblasti klímy a životného prostredia;

39.  v kontexte regionálnej dynamiky pripomína význam obchodných a hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Taiwanom, a to aj v záležitostiach súvisiacich s multilateralizmom a WTO, technológiami a verejným zdravím, ako aj zásadnej spolupráce v oblasti kritických dodávok, ako sú napríklad polovodiče; konštatuje, že Taiwan je plnoprávnym členom WTO; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade a naliehavo ich vyzýva, aby vyvíjali úsilie zamerané na bilaterálnu investičnú dohodu s Taiwanom a urýchlene začali v spolupráci s taiwanskými orgánmi posúdenie vplyvu, verejné konzultácie a analýzu rozsahu pôsobnosti;

40.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy a opatrenia na uľahčenie plnej účasti Taiwanu ako pozorovateľa na zasadnutiach, mechanizme a činnostiach Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC);

Podpora otvorenej strategickej autonómie, a to aj v obchodných a investičných vzťahoch

41.  zdôrazňuje, že samotná podmienenosť investícií a obchodu nestačí na to, aby bolo možné čeliť čínskej asertivite; domnieva sa, že EÚ by mala zvýšiť strategickú autonómiu riešením ďalších rozmerov vzťahov medzi EÚ a Čínou, najmä digitálnej a technologickej suverenity; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné investovať do inovácií a výskumu a vypracovať konkurencieschopnú a zvrchovanú priemyselnú stratégiu v oblastiach, okrem iného vrátane mikročipov a výroby polovodičov, ťažby vzácnych zemín, cloud computingu a telekomunikačných technológií s cieľom znížiť závislosť EÚ na Číne, a to vždy s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu týchto politík s inými podobne zmýšľajúcimi liberálnymi demokraciami a zároveň preskúmať potenciál spoločného spájania zdrojov a vytvárania nových synergií;

42.  poznamenáva, že v roku 2020 sa Čína v kontexte ochorenia COVID-19 prvýkrát stala najväčším partnerom EÚ v obchode s tovarom, pričom obchodná bilancia sa naďalej zhoršuje v neprospech EÚ; pripomína však, že Spojené štáty sú stále hlavným partnerom EÚ v obchode s tovarom a službami; domnieva sa, že hospodársky vzostup Číny a jej predpokladaný rast budú mať v nasledujúcom desaťročí značný vplyv na globálny hospodársky vývoj; poukazuje na to, že úroveň vzájomných investícií z rôznych dôvodov naďalej nedosahuje úroveň svojho potenciálu, a uznáva hospodárske možnosti, ktorými sa vyznačuje širší región; domnieva sa, že objem obchodu medzi Čínou a EÚ si bude vyžadovať rámec založený na pravidlách a hodnotách, ktorý musí byť zakotvený v medzinárodných normách; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je predpokladom nadviazania obchodných a investičných vzťahov s EÚ, a naliehavo vyzýva Čínu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky a zaviazala sa k dodržiavaniu ľudských práv;

43.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu v spoločnej obchodnej politike EÚ pri medzinárodných rokovaniach a pri dohľade, kontrole, ratifikácii a monitorovaní vykonávania obchodných a investičných dohôd; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť včas riadne konzultácie s Výborom pre medzinárodný obchod, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali v intenzívnom dialógu a podávali komplexné správy, v ktorých sa odrazí vývoj v bilaterálnej obchodnej a investičnej agende EÚ a Číny;

44.  zdôrazňuje význam strategických obchodných a investičných vzťahov EÚ s Čínou a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby k Číne pristupovali jednotne a koordinovane; domnieva sa, že investičné iniciatívy realizované vo formáte 16+1 nesmú narúšať jednotu EÚ ani byť kontraproduktívne, pokiaľ ide o úsilie o jednotné vystupovanie;

45.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala hospodársku závislosť EÚ v strategických odvetviach, ako sú kritické suroviny, z ktorých niektoré sa nachádzajú výlučne v Číne, a zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť odolnosť európskych dodávateľských reťazcov; žiada, aby sa vyvíjalo úsilie o diverzifikáciu a konsolidáciu prístupu EÚ ku kľúčovým strategickým zdrojom potrebným na poháňanie oboch motorov rastu EÚ s osobitným dôrazom na 30 prvkov uvedených na štvrtom zozname kritických surovín, ktorý bol aktualizovaný v roku 2020; pripomína celkový cieľ EÚ vybudovať v rámci spoločnej obchodnej politiky otvorenú strategickú autonómiu; opätovne zdôrazňuje rastúci význam prepojenia obchodu a bezpečnosti v medzinárodnej obchodnej politike EÚ;

46.  požaduje väčšiu transparentnosť, súdržnosť a koordináciu medzi členskými štátmi v otázkach týkajúcich sa bilaterálnych investičných projektov a dohôd, najmä pokiaľ ide o priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) do strategických aktív a kritickej infraštruktúry; upozorňuje na väzby medzi hospodárskou závislosťou a vonkajším politickým vplyvom na úrovni členských štátov; pripomína, že je dôležité posilniť v budúcnosti súčasné nariadenie EÚ o preverovaní PZI s cieľom zabezpečiť zablokovanie všetkých potenciálnych investícií, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť a verejný poriadok EÚ, najmä zo strany štátom kontrolovaných podnikov; vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Komisie z marca 2020 urýchlene prijali vnútroštátny mechanizmus preverovania, ak takýto mechanizmus zatiaľ nemajú;

47.  je presvedčený, že dvojstranný obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Čínou má strategický význam a mal by byť založený na pravidlách, pričom jeho jadrom by mal byť multilaterálny obchodný systém a zásada reciprocity; pripomína, že pokiaľ existujú znepokojujúce tendencie hospodárskeho oddelenia (tzv. economic decoupling), v celkovom obchodnom a investičnom vzťahu je potrebné asertívnejšie presadzovanie a dodržiavanie záväzkov; vyzýva Čínu, aby zohrávala aktívnejšiu a zodpovednejšiu úlohu vo WTO“ a iných multilaterálnych iniciatívach, aby pritom svoju hospodársku silu prispôsobila svojej úrovni rozvoja a v plnej miere dodržiavala všetky svoje záväzky v rámci WTO a medzinárodné záväzky; vyzýva Komisiu a čínske orgány, aby úzko spolupracovali na reforme súboru pravidiel WTO s cieľom podporiť udržateľnejší rozvoj, zelenú transformáciu a digitálnu revolúciu a zabezpečiť stabilitu a právnu istotu na medzinárodnej obchodnej scéne;

48.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz nevyváženejšími dvojstrannými hospodárskymi a obchodnými vzťahmi medzi EÚ a Čínou; zdôrazňuje, že pre záujmy EÚ má zásadný význam obnovenie rovnováhy a vyrovnanejšie podmienky; domnieva sa, že Čína a EÚ musia nastoliť rovnaké podmienky a pestovať plodný vzťah napriek rozdielom medzi ich hospodárskymi systémami; v tejto súvislosti zdôrazňuje prebiehajúcu prácu EÚ na posilňovaní súboru obchodných nástrojov, pričom uznáva potrebu pokračovať v otvorenom dialógu o spoločných výzvach, ako je celosvetový boj proti zmene klímy; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ dokončila súbor autonómnych opatrení vrátane prísnejšieho nariadenia EÚ o preverovaní PZI, právnych predpisov o zahraničných subvenciách, ktoré narúšajú vnútorný trh, rýchleho prijatia asertívneho a účinného nástroja medzinárodného verejného obstarávania, opatrení týkajúcich sa vývozu technológií s dvojakým použitím, účinného nástroja na boj proti donucovaniu, balíka právnych predpisov o udržateľnom riadení spoločností a právnych predpisov týkajúcich sa dodávateľského reťazca s požiadavkami povinnej náležitej starostlivosti, ktoré by mali stanoviť aj zákaz dovozu tovaru vyrábaného nútenou prácou; domnieva sa, že dodatočné cielené opatrenia v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv by sa mali považovať za potrebné;

49.  znovu vyjadruje hlboké znepokojenie nad mnohými prekážkami, ktorým čelia európske podniky pri prístupe na čínsky trh a pôsobení na ňom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že čínska „stratégia dvojakého obehu“, ktorá sa spomína v jej 14. päťročnom pláne, ešte viac zhorší podnikateľské prostredie pre spoločnosti z EÚ; opätovne zdôrazňuje mimoriadne znepokojenie nad postupmi, ktoré narúšajú trh, ako sú okrem iného priemyselné dotácie, zvýhodnené zaobchádzanie s čínskymi podnikmi vo vlastníctve štátu, krádeže práv duševného vlastníctva, nútené transfery technológií a lokalizácia údajov, nadmerná priemyselná kapacita v odvetviach, ako je oceliarsky priemysel, a súvisiaci dumping pri vývoze, nad inými nekalými obchodnými praktikami a celkovým rastúcim politickým zasahovaním do podnikateľského prostredia vrátane súkromného odvetvia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo WTO s cieľom vypracovať spoločný prístup k riešeniu týchto nekalých obchodných praktík Číny; víta dialóg medzi EÚ a USA o Číne ako prostriedok spolupráce v oblastiach, ako sú reciprocita, multilateralizmus, praktiky narúšajúce trh a hospodárstvo a iné štrukturálne otázky, pri ktorých môže mať koordinácia medzi EÚ a USA pridanú hodnotu; je presvedčený o zásadnom význame riadnych informácií o legislatívnom a regulačnom vývoji na čínskom trhu vzhľadom na jeho netransparentný a štátny charakter; v tejto súvislosti pripomína význam častých a úprimných diskusií s inštitúciami EÚ, s obchodnou komorou Európskej únie v Číne a so všetkými našimi partnermi na mieste;

50.  považuje za dôležité osobitne diskutovať o negatívnych obchodných účinkoch a možných nápravných opatreniach narušení spôsobených celosvetovou nadmernou kapacitou ocele a hliníka, ako aj o význame riešenia priemyselných dotácií na úrovni WTO; naliehavo vyzýva Čínu, aby sa znovu zapojila do práce Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele s cieľom odstrániť nadmernú kapacitu a obnoviť rovnaké podmienky; konštatuje, že napriek plánom Číny zatvoriť zastarané výrobné závody a zmodernizovať výrobu, je jej ročná produkcia surovej ocele za štyri roky idúce po sebe rekordná; nabáda čínske orgány, aby dodržali svoje prísľuby znížiť produkciu surovej ocele;

51.  v tejto súvislosti pripomína prepojenia medzi obchodom, patentmi a normami; domnieva sa, že normalizácia a normatívne prvky rastúcej medzinárodnej hospodárskej súťaže majú zásadný význam pre obchodnú politiku EÚ a mali by byť jedným z kľúčových pilierov jej strategickej priemyselnej politiky; pripomína, že normalizácia sa uvádza ako jedna z rizikových oblastí, v ktorej sa Čína môže líšiť a konať oddelene; zdôrazňuje, že falšovanie je jednou z hlavných priorít úsilia EÚ, pokiaľ ide o obchodné aspekty ochrany duševného vlastníctva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z Číny naďalej pochádza dominantná časť falšovaného a pirátskeho tovaru prichádzajúceho do EÚ z hľadiska hodnoty aj objemu; zdôrazňuje, že dohoda o zemepisných označeniach medzi EÚ a Čínou predstavuje prvý krok v boji proti falšovaniu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o ochranu duševného vlastníctva EÚ vrátane patentov; vyjadruje znepokojenie nad objavujúcimi sa praktikami čínskych súdov, ktoré si nárokujú celosvetovú právomoc pri určovaní spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných podmienok pre patenty nevyhnutné pre normu a bránia spoločnostiam v napádaní ich rozhodnutí; zdôrazňuje, že táto prax znamená, že čínske spoločnosti majú možnosť neplatiť spravodlivú cenu za používanie patentov nevyhnutných pre normu, a že ohrozuje európsky výskum; nalieha na Komisiu, aby v tejto záležitosti spolupracovala s čínskymi orgánmi; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala porušovaniu predpisov v oblasti digitalizácie a komunikácie vo všetkých príslušných orgánoch vrátane Medzinárodnej telekomunikačnej únie OSN, a to spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi EÚ, najmä USA; požaduje viac politických diskusií o dôsledkoch čínskych iniciatív, ako je Made in China 2025 alebo, a to v čoraz väčšej miere, China Standards 2035; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad rastúcim digitálnym autoritárstvom Číny a jej úsilím presadzovať svoj model digitálnej správy na celom svete; zdôrazňuje potrebu uzavrieť dohodu WTO o elektronickom obchode v rámci iniciatívy spoločného vyhlásenia s cieľom podporiť základnú úroveň otvorenosti a rovnaké podmienky s Čínou;

52.  vyzýva, aby sa venovala väčšia pozornosť európskym malým a stredným podnikom, ktoré sa zapájajú do obchodných a investičných vzťahov s Čínou, a víta to, že Komisia podporuje iniciatívy priaznivé pre MSP, ako napríklad portál Access2Markets, nástroj na vlastné hodnotenie pravidiel pôvodu (ROSA) alebo čínske poradenstvo pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva;

53.  berie na vedomie, že na politickej úrovni bola v zásade uzavretá komplexná dohoda o investíciách medzi EÚ a Čínou, pričom uznáva úsilie Komisie o riešenie nedostatkov spojených s asymetriami prístupu na trh, rovnakými podmienkami a udržateľným rozvojom prostredníctvom zapojenia založeného na pravidlách; pripomína však, že obchodné vzťahy sa nerealizujú vo vákuu;

54.  vyzýva Komisiu, aby pred prijatím akýchkoľvek krokov vedúcich k uzatvoreniu a podpisu komplexnej dohody o investíciách uskutočnila konzultácie s Európskym parlamentom; naliehavo vyzýva Čínu, aby podnikla konkrétne kroky vedúce k ratifikácii a vykonávaniu základných dohovorov MOP č. 29 a 105 o nútenej práci; zdôrazňuje, že Čína sa tiež zaviazala, že bude účinne vykonávať ratifikované dohovory MOP a usilovať sa o ratifikáciu iných „aktualizovaných“ základných dohovorov MOP;

55.  konštatuje, že 26 členských štátov EÚ uzavrelo s Čínou tradičné dvojstranné investičné zmluvy;

56.  pripomína však, že samotná komplexná dohoda o investíciách by nevyriešila všetky otázky, ktoré oslabujú naše hospodárske a politické vzťahy, a preto sa musí posudzovať v kontexte posilneného a asertívnejšieho súboru nástrojov EÚ v oblasti jednostranných opatrení; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude dôkladne skúmať dohodu vrátane oddielu o udržateľnom rozvoji;

57.  zdôrazňuje, že riadne vykonávanie a účinné presadzovanie budú kľúčovými faktormi užitočnosti a úspechu dohody pri náprave štrukturálnych asymetrií v obchodnom a investičnom vzťahu; zdôrazňuje úlohu a význam štruktúrovaných a častých výmen s kanceláriou hlavného úradníka Komisie pre presadzovanie práva v oblasti obchodu (CTEO) pri vyvíjaní úsilia o hodnotenie budúceho vykonávania komplexnej dohody o investíciách, pokiaľ bude prijatá; v tejto súvislosti pripomína a znovu potvrdzuje význam parlamentnej diplomacie pri uľahčovaní vzájomného porozumenia, transparentnej komunikácie a úprimného dialógu;

58.  víta nadobudnutie účinnosti dohody medzi EÚ a Čínou o zemepisných označeniach a znovu zdôrazňuje význam jej účinného vykonávania a presadzovania na trhoch obidvoch strán; víta očakávané rozšírenie súčasnej dohody o ďalších 350 zemepisných označeniach z oboch strán; zdôrazňuje, že táto obmedzená dohoda o zemepisných označeniach by mohla slúžiť ako vzor a základ pre budúce dohody o zemepisných označeniach; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú bude zohrávať hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu pri monitorovaní a zlepšovaní dodržiavania tejto dohody; vyzýva hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, aby okamžite reagoval v prípade, že dohoda sa nebude vykonávať správne;

59.  zdôrazňuje, že Čína má pred sebou ešte dlhú cestu k tomu, aby sa stala slobodnou trhovou ekonomikou, vzhľadom na veľmi vysoký vplyv štátu na jej ekonomiku a na obchodné rozhodnutia týkajúce sa cien, nákladov, výroby a vstupov; preto nabáda Čínu, aby prijala otvorenejšie opatrenia, pokiaľ ide o jej vlastné spoločnosti a zahraničné spoločnosti pôsobiace v krajine;

60.  vyzýva na zvýšenie financovania projektov zavádzania sietí 5G a výskumu technológie 6G, umelej inteligencie a veľkých dát s cieľom zaistiť budúcu bezpečnosť sietí a väčšiu digitálnu suverenitu, čo bude nevyhnutné pre digitalizáciu a hospodársky rast, ale aj pre preklenutie technologickej priepasti s Čínou a pre odstránenie rizík, ktorým môžu byť členovia NATO a jeho partneri vystavení kvôli integrácii čínskej technológie 5G do transatlantických telekomunikačných sietí, keďže takéto opatrenia by mohli narušiť budúcnosť demokratickej správy vecí verejných; ďalej požaduje koordinovanú stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zvýšenie spôsobilostí členských štátov v tejto oblasti s cieľom okrem iného posilniť ochranu proti hrozbám pre kritickú infraštruktúru EÚ pochádzajúcim z tretích krajín vrátane Číny;

61.  zdôrazňuje význam práce na regulácii umelej inteligencie a na rámci pre etickú a občianskoprávnu zodpovednosť systémov umelej inteligencie a pridružených technológií, ktorý podporuje inovácie zamerané na ľudí a zohľadňujúce súkromie, a to v partnerstve s kľúčovými strategickými partnermi, ktorí zdieľajú liberálne a demokratické hodnoty EÚ; zdôrazňuje, že systémy sociálneho hodnotenia nie sú v súlade so základnými hodnotami EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zachovala práva jednotlivca; zdôrazňuje preto, že takéto politiky a nástroje dohľadu by sa v EÚ za žiadnych okolností nemali používať; zdôrazňuje preto, že EÚ musí pracovať na obmedzení nadnárodného dosahu digitálnej represie a boji proti nemu;

Obrana a presadzovanie základných európskych záujmov a hodnôt transformáciou EÚ na účinnejší geopolitický subjekt

62.  domnieva sa, že EÚ by mala naďalej pracovať na svojej transformácii na účinnejšieho geopolitického hráča zabezpečením jednotnejšieho geopolitického prístupu svojich členských štátov, ako aj podporou svojej strategickej autonómie a spoluprácou s USA a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi;

63.  zdôrazňuje, že úspech európskej susedskej politiky určuje schopnosť EÚ prevziať úlohu globálneho aktéra; varuje pred rastúcou úlohou Číny v bezprostrednom susedstve EÚ vrátane kandidátskych krajín; požaduje strategický prístup k boju proti čínskym opatreniam prostredníctvom investícií, úverov a obchodných činností v susedných krajinách, najmä na západnom Balkáne; požaduje najmä aktívnu angažovanosť EÚ pri poskytovaní životaschopnej alternatívy k čínskym investíciám týmto krajinám;

64.  poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ posilnila nástroje na svoju obranu, zvýšila svoju schopnosť chrániť svoje záujmy v zahraničí, zohrávala aktívnejšiu, súdržnejšiu a strategickejšiu úlohu vo svojom priamom susedstve a zabezpečila, aby boli členské štáty vo svojom geopolitickom prístupe zjednotené;

65.  domnieva sa, že Konferencia o budúcnosti Európy by mala byť fórom na diskusiu o vonkajšej činnosti EÚ, napríklad o otázkach týkajúcich sa ochrany ľudských práv, a malo by sa diskutovať o tom, ako dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu; zdôrazňuje význam diskutovaných otázok spojených so zlepšením a posilnením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, napr. tým, že by PK/VP získal silnejší mandát konať v mene EÚ v záležitostiach zahraničnej politiky a podnikať potrebné kroky na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach zahraničných vecí; požaduje posilnenie obrannej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom posilniť európske strategické obranné spôsobilosti, ako aj vytvoriť plnohodnotnú európsku obrannú úniu, ktorá by zahŕňala európske vojenské spôsobilosti;

66.  upozorňuje, že ESVČ je potrebné poskytnúť mandát a potrebné zdroje na monitorovanie a riešenie čínskych dezinformačných operácií vrátane vytvorenia špecializovanej pracovnej skupiny StratCom pre Ďaleký východ zameranej na dezinformácie plynúce z Číny; vyzýva Čínu, aby sa zdržala skrytých spôsobov manipulácie verejnej diskusie v EÚ; nabáda Komisiu, aby vypracovala regulačný systém pre celú EÚ na zabránenie tomu, aby mediálne spoločnosti financované alebo kontrolované vládami tretích krajín nadobudli európske mediálne spoločnosti, a to s cieľom zachovať nezávislé a slobodné mediálne spravodajstvo v EÚ; navrhuje diverzifikáciu médií v čínskom jazyku v Európe podporovaním spolupráce medzi európskymi médiami a medzinárodnými partnermi, ako je Taiwan; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu vo všeobecnosti výrazne zvýšiť kapacitu odborníkov na Čínu v ESVČ a v Komisii;

67.  poukazuje na význam nezávislých štúdií a výskumu venovaných Číne na univerzitách, v odborných obciach, výskumných inštitúciách a školách v celej EÚ bez čínskej finančnej podpory alebo vplyvu, čím sa zabezpečí akademická integrita a sloboda prejavu; vyzýva preto EÚ, aby vypracovala program na financovanie výskumu a jazykového vzdelávania súvisiaceho s Čínou v EÚ;

68.  poukazuje na potrebu zaviesť programy, nezávisle od vplyvu Čínskej komunistickej strany, v oblasti štúdia čínskej kultúry, jazyka a politiky, napríklad prostredníctvom užších kontaktov s taiwanskou akademickou obcou a spoločnosťou;

69.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila a zahrnula do svojej stratégie rýchlo rastúci záujem Číny o Arktídu a jej angažovanosť v Arktíde; požaduje pripravenosť na zabezpečenie slobody plavby na arktickej trase v Severnom mori; berie na vedomie investície Číny do výskumu a strategickej infraštruktúry v Arktíde a pripomína, že EÚ by mala zabrániť strate dôležitej pozície v tejto oblasti;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu vláde Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 13. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0375. (4) Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 25. (6) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 103. (7) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108. (8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0174. (9) Prijaté texty, P9_TA(2021)0027. (10) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 156. (11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0337. (12) Prijaté texty, P9_TA(2021)0255. (13) Prijaté texty, P9_TA(2021)0016. (14) Spoločné vyhlásenie Číny a Portugalska z 13. apríla 1987 o otázke Macaa.