Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o žiadosti o zbavenie Filipa De Mana imunity (2020/2271(IMM))

P9_TA(2021)0116 A9-0134/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Filipa De Mana imunity, ktorú postúpil generálny prokurátor Odvolaciemu súdu v Bruseli v rámci trestného konania listom z 30. októbra 2020 a ktorá bola oznámená v pléne 14. decembra 2020,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Filip de Man sa vzdal práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 59 Ústavy Belgického kráľovstva,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0134/2021),

A.  keďže generálny prokurátor na Odvolacom súde v Bruseli postúpil žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Filipa De Mana, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Belgické kráľovstvo, v súvislosti s dopravnou nehodou s majetkovou ujmou a priťažujúcimi okolnosťami trestného činu úteku, ktorú údajne spôsobil 1. mája 2019;

B.  keďže Filip De Man bol obvinený z toho, že 1. mája 2019 vo Vilvoorde narazil do cestného ostrovčeka, následne nezastavil, ale pokračoval v ceste do svojho domova; keďže polícia konštatovala, že na ceste sa nachádzali úlomky z vozidla poslanca a že stopy na zemi boli viditeľné z miesta nehody k domu poslanca; keďže po mnohých predvolaniach mohol byť Filip De Man konečne vypočutý justičnou políciou a pri tejto príležitosti uviedol, že skutočne prevrátil betónový stĺp a že sa nemohol zastaviť z dôvodu zhluku ľudí, ku ktorému došlo na ulici;

C.  keďže údajný trestný čin patrí do pôsobnosti článku 33 belgického zákona o cestnej dopravnej polícii zo 16. marca 1968 a trestá sa odňatím slobody na pätnásť dní až šesť mesiacov a peňažným trestom od 200 do 2000 EUR;

D.  keďže na jednej strane Parlament nemožno považovať za súd a na druhej strane poslanca nemožno v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovať za „obvineného“(2);

E.  keďže podľa článku 9 prvého pododseku Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov;

F.  keďže článok 59 prvý pododsek Ústavy Belgického kráľovstva stanovuje, že „okrem prípadov prichytenia priamo pri čine môže byť v trestných veciach člen ktorejkoľvek komory počas zasadnutia poslaný alebo predvolaný priamo pred súdny orgán alebo byť zatknutý len na základe povolenia komory, ktorej je členom“;

G.  keďže o zbavení imunity môže v danom prípade rozhodnúť iba Európsky parlament; keďže Európsky parlament môže pri rozhodovaní o zbavení imunity primerane zohľadniť stanovisko príslušného poslanca(3);

H.  keďže neexistuje priama alebo jednoznačná súvislosť medzi údajným prečinom a výkonom funkcií poslanca Európskeho parlamentu Filipa de Mana a keďže údajný prečin nepredstavuje vyjadrený názor ani hlasovanie pri výkone funkcií poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.  keďže Parlament nenašiel v tomto prípade dôkazy o fumus persecutionis, teda dostatočne závažnom a konkrétnom podozrení, že vec bola predložená s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca;

1.  rozhodol zbaviť Filipa de Mana imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Belgického kráľovstva a Filipovi de Manovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlement, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266. (3) Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, bod 28.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o žiadosti o zbavenie Zdzisława Krasnodębského imunity (2020/2224(IMM))

P9_TA(2021)0117 A9-0132/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť z 9. septembra 2020, aby bol Zdzisław Krasnodębski zbavený imunity, ktorú podal predseda X. trestného senátu okresného súdu Varšava-Śródmieście vo Varšave v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo proti nemu začaté na základe súkromnej obžaloby a ktoré bolo oznámené na plenárnej schôdzi 22. októbra 2020,

–  po vypočutí Zdzisława Krasnodębskiho v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 a 5 Ústavy Poľskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0132/2021),

A.  keďže 23. januára 2020 predseda trestného senátu X okresného súdu Varšava-Śródmieście, Poľsko postúpil žiadosť o zbavenie Zdzisława Krasnodębského poslaneckej imunity, ktorú mu predložila súkromná osoba na základe určitých vyhlásení, ktoré Zdzisław Krasnodębski vydal počas rozhovoru, ktorý poskytol 1. februára 2019 v rozhlase; keďže 19. februára 2020 bol X. trestný senát okresného súdu Varšava-Śródmieście informovaný o tom, že sa vedie spor o otázku príslušnosti orgánu podľa článku 9 ods. 1 a 12 rokovacieho poriadku, čo má vplyv na prípustnosť žiadosti; keďže 18. mája 2020 súd požiadal o objasnenie generálnu prokuratúru, ktorá 8. septembra 2020 zaslala svoje stanovisko, v ktorom sa vyjadrila, že „v prípade súkromných žalôb, na ktorom sa prokurátor nezúčastňuje, príslušným orgánom na podanie žiadosti o zbavenie imunity je súd v súlade s článkom 9 ods. 1 a 12 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu“ a že pojem „príslušný orgán“ sa má vykladať v zmysle článku 9 ods. 12 rokovacieho poriadku; keďže žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity predložili súdne orgány v súlade s článkom 9 ods. 12 rokovacieho poriadku a keďže podľa článku 9 ods. 1 rokovacieho poriadku každá žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity musí byť predložená „príslušným orgánom členského štátu“, pričom tieto dva pojmy nie sú totožné;

B.  keďže súkromná trestná žaloba proti Zdzisławovi Krasnodębskému bola pôvodne podaná na okresný súd Kraków-Krowodrza 6. mája 2019; keďže 18. októbra 2019 tento súd z moci úradnej zistil, že rozhlasový program, v ktorom vystúpil Zdzisław Krasnodębski, sa nahrával v rozhlasovom štúdiu vo Varšave, a nie v Krakove, rozhodol, že nie je miestne príslušný, a prípad postúpil okresnému súdu Varšava-Śródmieście vo Varšave;

C.  keďže Zdzisław Krasnodębski sa 1. februára 2019 počas dopoludňajšieho rozhovoru rozhlasovej stanice vyjadril o súkromnom žalobcovi ako „neznámom právnikovi“ a „gangstrovi“ a tvrdil, že „obviňuje všetkých naokolo“;

D.  keďže Zdzisław Krasnodębski sa svojím vyjadrením údajne dopustil verejného hanobenia súkromného žalobcu, čím mu údajne spôsobil stratu dôvery, ktorú potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti, a očiernil ho v očiach verejnosti, čo je trestný čin, ktorý možno podľa článku 212 ods. 2 poľského trestného zákonníka stíhať na základe súkromnej žaloby;

E.  keďže v článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť vyšetrovaní, zadržaní alebo stíhaní pre názory alebo hlasovanie počas výkonu svojej funkcie;

F.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

G.  keďže podľa článku 105 ods. 2 a 5 poľskej ústavy odo dňa oznámenia výsledkov volieb až do dňa skončenia mandátu nesmie byť poslanec bez súhlasu Sejmu (dolnej komory parlamentu) trestne stíhaný, ani zadržaný či zatknutý, s výnimkou prípadov, keď bol zadržaný pri páchaní trestného činu a keď je na riadny priebeh konania potrebné jeho zadržanie;

H.  keďže údajné konanie nesúvisí s vyjadrenými názormi ani hlasovaním pri výkone funkcie Zdzisława Krasnodębského v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.  keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel žiadne dôkazy fumus persecutionis, teda skutkových okolností, ktoré naznačujú, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca ako poslanca Európskeho parlamentu;

J.  keďže na jednej strane Európsky parlament nemožno považovať za súd a na druhej strane poslanec nemôže byť v súvislosti s postupom zbavenia imunity považovaný za „obvineného“(2);

K.  keďže účelom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;

1.  rozhodol zbaviť Zdzisława Krasnodębského imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Zdzisławovi Krasnodębskému.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlament, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o žiadosti o zbavenie Ioannisa Lagosa imunity (2020/2240(IMM))

P9_TA(2021)0118 A9-0136/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Ioannisa Lagosa imunity, ktorú podal 23. októbra 2020 prokurátor Najvyššieho súdu Helénskej republiky v rámci výkonu odsudzujúceho rozhodnutia č. 2425, 2473, 2506, 2644/2020 Aténskeho odvolacieho súdu (prvá komora s tromi sudcami rozhodujúcimi v trestných veciach), oznámenú v pléne 11. novembra 2020,

–  po vypočutí Ioannisa Lagosa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0136/2021),

A.  keďže prokurátor zodpovedný za toto konanie požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Ioannisa Lagosa imunity, aby mohol voči nemu vykonať odsudzujúci rozsudok v celkovej výške trinásť (13) rokov a osem (8) mesiacov a celkovú pokutu vo výške tisíc tristo eur (1 300 EUR) za trestný čin a dva priestupky;

B.  keďže v článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

C.  keďže Ioannis Lagos bol zvolený do Európskeho parlamentu 2. júla 2019 a žiadosť o zbavenie imunity sa týka skutočností a obvinení pred nadobudnutím štatútu poslanca Európskeho parlamentu, a teda imunity poslanca Európskeho parlamentu;

D.  keďže v súlade s článkom 62 Ústavy Helénskej republiky nemôže byť žiaden poslanec počas svojho mandátu stíhaný, zatknutý, uväznený alebo podliehať iným opatreniam zahŕňajúcim pozbavenie osobnej slobody bez povolenia poslaneckej snemovne;

E.  keďže Ioannis Lagos bol uznaný vinným z a) trestného činu členstva v zločineckej organizácii a jej vedenia (článok 187 ods. 1 a 3 trestného zákona) páchaného v Aténach od roku 2008 do dnešného dňa, b) prečinu držby zbrane (zákon č. 2168/1993) po povolenej zmene obvinenia z trestného činu držania zbrane, ktorý bol spáchaný v Perame (Atika) 30. septembra 2013, a c) porušenia zákona č. 456/1976 o raketách a zábavnej pyrotechnike, ku ktorému došlo v Perame (Atika) 29. septembra 2013;

F.  keďže rozsudok aténskeho odvolacieho súdu je okamžite vykonateľný, keďže súd rozhodol, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok;

G.  keďže Výbor pre právne veci vzal na vedomie dokumenty, ktoré členom výboru predložil Ioannis Lagos v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku a ktoré považuje za relevantné pre toto konanie;

H.  keďže toto vyšetrovanie sa netýka vyjadrených názorov alebo hlasovania Ioannisa Lagosa pri výkone jeho funkcií v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.  keďže podľa článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine poslanca Európskeho parlamentu alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu;

J.  keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu skúmať podstatu vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;

K.  keďže Európsky parlament nemá právomoc posudzovať alebo spochybňovať právomoc vnútroštátnych súdnych orgánov zodpovedných za príslušné trestné konanie;

L.  keďže Ioannis Lagos patrí do skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii odsúdenia Aténskym odvolacím súdom na odňatie slobody na niekoľko rokov za predmetné trestné činy, pričom jediným rozdielom je skutočnosť, že v súčasnosti požíva imunitu ako poslanec Európskeho parlamentu;

M.  keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

N.  keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu a činností, ktoré sú od výkonu tohto mandátu neoddeliteľné;

O.  keďže predmetné skutky nemajú jasný ani priamy vplyv na výkon funkcie poslanca Európskeho parlamentu Ioannisom Lagosom;

P.  keďže k predmetným skutkom došlo pred jeho zvolením do Európskeho parlamentu; keďže preto nemožno tvrdiť, že súdne konanie, ktoré sa začalo v roku 2014, sa začalo s úmyslom brániť budúcej politickej činnosti Ioannisa Lagosa ako poslanca Európskeho parlamentu, pretože jeho postavenie poslanca Európskeho parlamentu bolo v tom čase stále hypotetické a budúce;

Q.  keďže v tomto prípade Európsky parlament nenašiel dôkazy o fumus persecutionis, teda o skutkových okolnostiach, ktoré by naznačovali, že uvedené trestné stíhanie bolo začaté s úmyslom poškodiť politickú činnosť poslanca a v dôsledku toho aj Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol zbaviť Ioannisa Lagosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru prokurátorovi Najvyššieho súdu Helénskej republiky a Ioannisovi Lagosovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o žiadosti o zbavenie Ioannisa Lagosa imunity (2020/2219(IMM))

P9_TA(2021)0119 A9-0135/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Ioannisa Lagosa, ktorú 2. októbra 2020 predložil prokurátor na Najvyššom súde Grécka v súvislosti s možnými trestnoprávnymi obvineniami prokurátora prvostupňového súdu v Aténach (vec: ABM PB2020/65) a oznámené na plenárnom zasadnutí 19. októbra 2020,

–  po vypočutí Ioannisa Lagosa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011, 17. januára 2013 a 19. decembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0135/2021),

A.  keďže prokurátor na Najvyššom súde Grécka predložil žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Ioannisa Lagosa z dôvodu určitých činov, ktorých sa dopustil Ioannis Lagos počas prejavu v Európskom parlamente 29. januára 2020;

B.  keďže Ioannis Lagos bol obvinený z údajného hanobenia štátneho symbolu Turecka, ku ktorému došlo počas rozpravy v pléne 29. januára 2020 o situácii v oblasti migrácie na grécko-tureckej hranici a spoločnej reakcii EÚ na ňu;

C.  keďže akt hanobenia štátneho symbolu predstavuje trestný čin podľa 1) článku 1 ods. 1 zákona č. 927/1979, ktorý sa vykonáva zákonom č. 4285/2014 a 2) článku 155, spolu s článkami 1, 12, 14, 26, 27, 51, 53, 57 a 79 gréckeho trestného zákonníka;

D.  keďže poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

E.  keďže, po prvé, Európsky parlament nemožno považovať za súd, a po druhé, v rámci konania o zbavení imunity nemožno poslanca Európskeho parlamentu považovať za „obvineného“(2);

F.  keďže v článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že „poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť vyšetrovaní, zadržaní alebo stíhaní pre názory alebo hlasovanie počas výkonu svojej funkcie“;

G.  keďže Ioannis Lagos vykonal skutok počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu v priestoroch, v ktorých sa konala samotná plenárna schôdza, pri výkone svojej funkcie poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže skutok Ioannisa Lagosa sa preto uskutočnil v súvislosti s jeho funkciou poslanca Európskeho parlamentu a jeho prácou v Európskom parlamente;

1.  rozhodol nezbaviť Ioannisa Lagosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Helénskej republiky a Ioannisovi Lagosovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C-502/19, ECLI:EÚ:C:2019:1115. (2) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. apríla 2019, Briois/Parlament, T-214/18, ECLI:EÚ:T:2019:266.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (10643/20 – C9-0424/2020 – 2020/0230(NLE))

P9_TA(2021)0120 A9-0035/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10643/20),

–  so zreteľom na Dohodu vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (10644/20),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0424/2020),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0035/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (12543/2020 – C9-0084/2021 – 2020/0157(NLE))

P9_TA(2021)0121 A9-0053/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12543/2020),

–  so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (10365/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0084/2021),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 27. apríla 2021(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0053/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Honduraskej republiky.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0129.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel (2019/2205(INI))

P9_TA(2021)0122 A9-0028/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na balík opatrení o technickom stave, ktorý zahŕňa smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(1), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/46/EÚ z 3. apríla 2014 o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá(2) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o odporúčaniach pre Komisiu o manipulácii s počítadlom kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2010 s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rámec politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – ďalšie kroky smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“ (SWD(2019)0283),

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN, najmä na cieľ 3.6, ktorým je znížiť počet úmrtí a zranení spôsobených dopravnými nehodami na celom svete do roku 2020 na polovicu, a cieľ č. 11.2, ktorým je poskytnúť do roku 2030 prístup k bezpečným, cenovo dostupným, prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, najmä rozšírením verejnej dopravy, s osobitným dôrazom na potreby osôb v zraniteľnej situácii, žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

–   so zreteľom na svoje uznesenie o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy(6), v ktorom vyzýva Komisiu, aby urýchlene uverejnila legislatívny návrh o prístupe k palubným údajom a zdrojom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066), v ktorom sa spomína aktualizácia súčasných právnych predpisov o prístupe k palubným údajom s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k určitým údajom o vozidlách,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania na európskej úrovni, ktoré dala vypracovať výskumná služba Európskeho parlamentu v súvislosti s vykonávaním balíka opatrení o technickom stave a ktoré bolo uverejnené v septembri 2020,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 4. novembra 2020 o vykonávaní smernice 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (COM(2020)0699),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. novembra 2020 o vykonávaní smernice 2014/47/EÚ o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii (COM(2020)0676),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú dalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Komisie pre mobilitu a dopravu (ďalej len „GR MOVE“) v súvislosti so zaradením ľahkých prívesov a dvojkolesových alebo trojkolesových vozidiel do rozsahu pravidelnej kontroly technického stavu a ktorá bola uverejnená vo februári 2019,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú dalo vypracovať GR MOVE v súvislosti so zaradením systému eCall do pravidelnej kontroly technického stavu motorových vozidiel a ktorá bola uverejnená vo februári 2019,

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú dalo vypracovať GR MOVE v súvislosti s platformou informácií o vozidlách a ktorá bola uverejnená v apríli 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky(7),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0028/2021),

A.  keďže EÚ v roku 2010 prijala politiku v oblasti bezpečnosti cestnej premávky zameranú na zníženie počtu smrteľných nehôd v cestnej doprave do roku 2020 o 50 %; keďže EÚ v roku 2011 stanovila tzv. víziu nulovej úmrtnosti na cestách, ktorej cieľom je dosiahnuť nulovú úmrtnosť v cestnej doprave do roku 2050; keďže v roku 2019 na európskych cestách zomrelo približne 22 800 ľudí a približne 135 000 bolo vážne zranených; keďže na úrovni EÚ a členských štátov sa musia prijať účinnejšie a koordinovanejšie opatrenia na dosiahnutie cieľa nulovej úmrtnosti;

B.  keďže napriek úsiliu zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v EÚ bol v súvislosti so znižovaním smrteľných nehôd v cestnej doprave v posledných rokoch zaznamenaný síce značný, no príliš pomalý pokrok; keďže technické poruchy vozidiel sú príčinou približne 5 % nehôd, ktoré zahŕňajú vozidlá nákladnej dopravy; keďže zlá údržba vozidiel je príčinou 4 % nehôd, ktoré zahŕňajú účastníkov cestnej premávky;

C.  keďže z predbežných údajov za rok 2019 vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil počet smrteľných dopravných nehôd na cestách EÚ, no pokrok v tejto oblasti naďalej zostáva príliš pomalý; keďže je isté, že cieľ EÚ znížiť medzi rokom 2010 a koncom roka 2020 počet úmrtí v cestnej doprave o polovicu bude splnený približne na polovicu, pretože do dnešného dňa bolo zaznamenané len 23 % zníženie; keďže zásadný význam pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky majú časté, podrobné a pravidelné kontroly vozidiel vykonávané kvalifikovanými kontrolnými technikmi, ako aj cestné technické kontroly;

D.  keďže z obrovských rozdielov v miere úmrtnosti na cestách medzi členskými štátmi, keď krajina s najhoršími výsledkami zaznamenala štyrikrát viac úmrtí na cestách než krajina s najlepšími výsledkami, jasne vyplýva potreba osobitného monitorovania, partnerstva a pomoci členským štátom s najhoršími výsledkami;

E.  keďže stále pretrvávajú veľké rozdiely v bezpečnosti cestnej premávky medzi členskými štátmi vo východnej a v západnej Európe; keďže štáty východnej Európy sa často stávajú cieľovou stanicou pre ojazdený vozový park zo západnej Európy, čo môže predstavovať riziká pre bezpečnosť ľudí a životné prostredie, ktoré je potrebné zvážiť na úrovni EÚ;

F.  keďže okrem otázok klímy a životného prostredia je technický stav vozidiel aj záležitosťou verejného zdravia, a to tak z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, ako aj z hľadiska vplyvu emisií na kvalitu ovzdušia; keďže nedávne emisné škandály poukázali na potrebu nezávislých kontrol počas celej životnosti vozidla, pri ktorých sa zohľadňujú jeho skutočné emisie;

G.  keďže analýza transpozície a vykonávania balíka opatrení o technickom stave členskými štátmi odhalila, že postupy harmonizácie sa na úrovni EÚ musia zlepšiť;

H.  keďže trh s ojazdenými motorovými vozidlami v Európskej únii je dva až trikrát väčší než trh s novými motorovými vozidlami a keďže podvody s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti pri ojazdených motorových vozidlách vážne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky; keďže podľa odhadov uvádzaných v štúdiách predstavuje percento ojazdených vozidiel, pri ktorých sa manipulovalo s počítadlom, 5 až 12 % v rámci vnútroštátneho predaja a 30 až 50 % v rámci cezhraničného predaja; keďže neoprávnenú manipuláciu s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti považuje za trestný čin iba šesť členských štátov; keďže presadzovaniu právnych predpisov na boj proti takýmto podvodným praktikám bráni aj skutočnosť, že neexistuje spoločná európska databáza;

I.  keďže čoraz častejšie využívanie prvkov automatizovanej jazdy si vyžaduje aktualizáciu balíka predpisov o technickom stave vozidiel, tak aby zahŕňal kontrolu a odbornú prípravu v súvislosti s novými, pokročilými asistenčnými jazdnými prvkami, ktoré sa majú zavádzať od roku 2022;

J.  keďže niektoré členské štáty už zaviedli nástroje na minimalizáciu neoprávnenej manipulácie s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti, napr. Car-Pass v Belgicku a Nationale AutoPas (NAP) v Holandsku; keďže obidva tieto členské štáty využívajú databázu zhromažďujúcu údaje z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti pri každej údržbe, servise, oprave, alebo pravidelnej kontrole vozidiel (bez zhromažďovania osobných údajov) a v krátkom časovo úseku takmer odstránili podvody s počítadlom na svojich územiach;

K.  keďže kvalita cestnej infraštruktúry má mimoriadny význam pre bezpečnosť cestnej premávky; keďže prepojenosť a digitálna infraštruktúra majú a budú mať vzhľadom na nárast prepojených a autonómnych vozidiel čoraz väčší význam pre bezpečnosť cestnej premávky;

Odporúčania

Transpozícia a vykonávanie balíka opatrení o technickom stave – ciele EÚ v oblasti bezpečnosti

1.  víta skutočnosť, že transpozícia balíka opatrení o technickom stave a vykonávanie niektorých jeho ustanovení viedli k lepšej harmonizácii vnútroštátnych postupov, a to najmä pokiaľ ide o frekvenciu, obsah a metódu kontrol technického stavu vozidiel;

2.  víta skutočnosť, že transpozícia balíka opatrení o technickom stave prispela k zlepšeniu kvality pravidelných technických kontrol, úrovne kvalifikácie kontrolných technikov a koordinácie a noriem členských štátov týkajúcich sa cestnej technickej kontroly vozidiel v záujme zlepšenia bezpečnosti cestnej premávky;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek lepšej kvalite pravidelných technických kontrol a ich pozitívnemu vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky balík opatrení o technickom stave obsahuje isté nepovinné ustanovenia, ktoré neboli netransponované dostatočne prísne alebo jednoducho neboli netransponované vôbec; zdôrazňuje potrebu postupného odklonu od dobrovoľných ustanovení a vytvorenia systému povinných požiadaviek na zvýšenie harmonizácie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o aspekty, ako je zabezpečenie nákladu, výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi, a pripomína osobitný význam týchto opatrení pre cezhraničné regióny;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko členských štátov netransponovalo balík opatrení o technickom stave načas a že Komisia musela proti jednému členskému štátu začať postup v prípade nesplnenia povinnosti; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby urýchlene transponovali chýbajúce ustanovenia balíka opatrení o technickom stave vozidiel do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a v plnej miere vykonávali všetky svoje povinnosti týkajúce sa vypracovania úplných technických informácií, keďže bezpečnosť cestnej premávky pre európskych občanov je prioritou Európskej únie;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočné financovanie kontrolných činností vrátane kontrolného personálu, vybavenia a odbornej prípravy naďalej ohrozuje dosiahnutie cieľov týkajúcich sa technického stavu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali dať svojim orgánom pre bezpečnosť cestnej premávky k dispozícii dostatočnú finančnú a administratívnu podporu na účinné vykonávanie balíka opatrení o technickom stave vozidiel a jeho budúceho revidovaného znenia;

Frekvencia a obsah kontrol technického stavu

6.  víta, že po nadobudnutí platnosti balíka opatrení o technickom stave sa 90 % kontrol technického stavu vozidiel uskutočnilo v rovnakých alebo dokonca prísnejších intervaloch, ako sú intervaly stanovené v balíku, čím sa vo veľkej miere prispelo k zníženiu počtu nebezpečných vozidiel na cestách EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty stále požadujú dlhšie intervaly, ako sú intervaly stanovené v balíku, čím znižujú bezpečnosť za prevádzkových podmienok; vyzýva tieto členské štáty, aby bezodkladne začali dodržiavať intervaly stanovené v balíku, keďže ide o bezpečnosť a životy občanov EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila sprísnenie režimu kontroly a zavedenie povinnosti dodatočných kontrol po dosiahnutí stanoveného počtu najazdených kilometrov v prípade vozidiel kategórie M1, ktoré sa využívajú ako taxíky alebo sanitky, a vozidiel kategórie N1, ktoré používajú poskytovatelia služieb dodávania balíkov, a aby zvážila rozšírenie tejto povinnosti na ďalšie vozidlá v rámci týchto kategórií používané na iné komerčné účely;

8.  konštatuje nárast v používaní osobných vozidiel a spoločnej mobility na účely verejnej dopravy a/alebo logistiky; žiada, aby Komisia posúdila, či by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť frekvencia kontrol týchto vozidiel, a to zahrnutím možnosti každoročnej povinnej kontroly alebo napríklad zohľadnením intenzity ich využívania z hľadiska najazdených kilometrov a súvisiaceho zastarávania komponentov, ako aj množstva prepravených cestujúcich;

9.   konštatuje, že vzájomné uznávanie kontrol technického stavu ojazdených vozidiel dovezených z iných členských štátov sa nezvažuje, ak členské štáty vykonávajú kontroly v rôznej frekvencii, a preto sa v balíku v tejto súvislosti stanovuje len obmedzené vzájomné uznávanie; vyzýva Komisiu, aby do nasledujúcej revízie balíka opatrení o technickom stave zaradila protokoly o kontrole technického stavu ojazdených vozidiel na úrovni EÚ;

10.  konštatuje, že motocyklisti sa považujú za zraniteľných účastníkov cestnej premávky a miera úmrtnosti motocyklistov klesá najpomalšie spomedzi všetkých používateľov vozidiel v EÚ; konštatuje, že u mládeže a mladých dospelých zvyšujú riziko nehôd najmä neoprávnené zásahy do mopedov a ich tuning; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila rozšírenie povinnosti vykonávať cestné kontroly na dvoj- a trojkolesové vozidlá a stanovila pre ne minimálny ročný cieľ kontrol na úrovni 5 %, keďže tieto vozidlá sú v súčasnosti úplne vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/47/EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby zvážila ukončenie výnimiek z povinnosti pravidelných technických kontrol pre dvoj- a trojkolesové vozidlá, ktoré sú v súčasnosti možné podľa smernice 2014/45/EÚ; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom hodnotení posúdila možnosť zahrnúť do režimu povinnej pravidelnej technickej kontroly aj kategórie dvoj- a trojkolesových vozidiel so zdvihovým objemom motora do 125 cm³ a ľahkých prípojných vozidiel, a to na základe príslušných údajov o dopravných nehodách a faktorov nákladov a prínosov, ako je blízkosť skúšobných miest vo vzdialených oblastiach, administratívna záťaž a finančné náklady pre občanov EÚ; žiada Komisiu, aby pri svojom hodnotení vychádzala z porovnania výsledkov medzi krajinami, v ktorých sú už v platnosti pravidelné technické kontroly pre všetky vozidlá v týchto kategóriách, a krajinami, ktoré takéto skúšky nevykonávajú, a dôsledkov na bezpečnosť cestnej premávky; požaduje zavedenie dodatočného harmonogramu kontrol na základe počtu najazdených kilometrov pre motocykle používané na doručovanie balíkov alebo potravín alebo na inú komerčnú prepravu tovaru alebo osôb;

12.  konštatuje, že úroveň tolerancie pre pravidelné technické kontroly, ktorých platnosť sa skončila, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši a siaha od štyroch mesiacov až po nulovú toleranciu; vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala úroveň tolerancie tým, že ako maximálnu úroveň stanoví konkrétne krátke obdobie, ktoré neohrozí včasné vykonávanie pravidelných technických kontrol, a zvýši následné sankcie za nedodržiavanie predpisov;

13.  pripomína, že vozidlá upravené tak, aby ich mohli viesť osoby so zdravotným postihnutím, majú osobitné funkcie a nastavenia; poukazuje na to, že vozidlá používané na prepravu osôb so zdravotným postihnutím musia spĺňať osobitné technické podmienky, ako sú ukotvené pásy, a mať prispôsobené priestory, aby sa zaistila ich bezpečnosť; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa všetky tieto základné prvky boli riadnou súčasťou každej kontroly;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty pri transponovaní ustanovení týkajúcich sa sankcií za podvody spojené s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti doteraz zaviedli len všeobecné opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili túto jasnú požiadavku stanovenú v balíku opatrení o technickom stave, aby bezodkladne transponovali cielenejšie opatrenia do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a aby poskytli potrebné finančné a ľudské zdroje na ich vykonávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné ustanovenie týkajúce sa sankcií za podvody spojené s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti zostáva slabé, keďže vyžaduje iba to, aby boli tieto sankcie „účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné“, pričom skutočná výška týchto sankcií a súvisiace odrádzajúce opatrenia sa vo veľkej miere ponechávajú na vlastné uváženie členských štátov; domnieva sa, že pri ďalšej revízii by sa mali stanoviť harmonizovanejšie a konkrétnejšie sankcie za podvody spojené s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti, ako aj ďalšie spoľahlivé opatrenia proti neoprávnenej manipulácii vrátane primeraných mechanizmov kybernetickej bezpečnosti a šifrovacích technológií, s cieľom vytvoriť prekážky pre neoprávnenú elektronickú manipuláciu a uľahčiť jej odhaľovanie; vyzýva Komisiu, aby ustanovila povinnosť zaručiť kontrolným organizáciám dostupnosť určitých údajov, funkcií a softvérových informácií týkajúcich sa vozidiel; žiada, aby pre členské štáty platila povinnosť vytvoriť právne, technické a prevádzkové prekážky, na základe ktorých bude neoprávnená manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti nemožná; zdôrazňuje, že základnou prekážkou odhaľovania podvodov spojených s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti je neexistencia konzistentnej databázy na zber údajov o počte najazdených kilometrov na ojazdených vozidlách, ktorú by členské štáty navzájom uznávali a používali na výmenu údajov;

15.  vyzýva Komisiu, aby do najbližšej revízie balíka zaradila povinné ustanovenia, ktoré členským štátom umožnia zaevidovať povinné údaje z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti pri každej vykonanej kontrole, servise, údržbe a väčšej oprave, a to už od prvej evidencie vozidla;

16.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila nové emisné skúšky v reálnych jazdných podmienkach stanovené v nariadení Euro 6 a prípadné budúce revízie; vyzýva Komisiu, aby do ďalšieho preskúmania balíka opatrení o technickom stave vozidiel zahrnula merania, ktoré by odrážali takéto skúšky v rámci pravidelných technických kontrol, a všetky ďalšie eventuálne trendy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali technológie merania emisií pri kontrolách technického stavu a maximálne prípustné úrovne s cieľom zabezpečiť, aby všetky vozidlá na európskych cestách spĺňali emisné normy;

Používané vybavenie a odborný výcvik kontrolných technikov

17.   víta, že po nadobudnutí platnosti balíka opatrení o technickom stave sa vo všetkých členských štátoch zharmonizovalo skúšobné vybavenie a spĺňa isté minimálne požiadavky, čím sa zlepšila jednotnosť kontrol technického stavu v celej EÚ;

18.  konštatuje, že hoci všetky členské štáty zaviedli minimálnu úroveň kvalifikácií pre kontrolných technikov, ktorí vykonávajú kontroly technického stavu, niektoré nespĺňajú požiadavky stanovené v prílohe IV k smernici 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu; vyzýva tieto členské štáty, aby svoje požiadavky náležite zosúladili; žiada Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov a získaných skúseností medzi členskými štátmi v súvislosti s vykonávaním prílohy IV k smernici 2014/45/EÚ a aby posúdila potrebu pravidelných opakovacích odborných výcvikov a primeraných skúšok; vyzýva Komisiu, aby podporovala pravidelné aktualizácie a harmonizáciu obsahu odbornej prípravy medzi členskými štátmi s cieľom zladiť znalosti a zručnosti kontrolných technikov s vývojom procesu automatizácie a digitalizácie automobilového odvetvia, najmä pokiaľ ide o moderné pomocné systémy riadenia, systémy bez vodiča a využívanie systémov elektronickej výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za bezpečnosť cestnej premávky vrátane bezpečného spoločného využívania údajov, kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov vodičov; zdôrazňuje, že neoprávnená manipulácia a podvody v oblasti elektronických bezpečnostných prvkov, ako sú moderné pomocné systémy riadenia, predstavujú vysoké bezpečnostné riziko, a preto ich musia kontrolní technici odhaľovať; zdôrazňuje, že kontrolným technikom by sa mala poskytnúť osobitná odborná príprava v oblasti kontroly integrity softvéru;

19.  zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na zaručenie nezávislosti kontrolných technikov a kontrolných organizácií z odvetvia obchodu s vozidlami, údržby a opráv, aby sa zabránilo akémukoľvek finančnému konfliktu záujmov, a to aj v súvislosti s kontrolou emisií, pričom by sa všetkým stranám mali poskytnúť prísnejšie záruky, pokiaľ ide o občianskoprávnu zodpovednosť;

Cestné technické kontroly a zabezpečenie nákladu

20.  konštatuje, že podľa správ Komisie počet cestných technických kontrol úžitkových vozidiel v posledných šiestich rokoch klesá; vyjadruje poľutovanie nad týmto klesajúcim trendom a pripomína, že podľa balíka opatrení o technickom stave sú členské štáty od roku 2018 povinné zabezpečiť, že v závislosti od počtu vozidiel evidovaných na ich území sa vykoná minimálny počet cestných technických kontrol (5 %); vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie minimálneho 5-percentného cieľa, a pripomína, že prvú správu na účely preskúmania tohto cieľa za obdobie 2019 – 2020 musia podať do 31. marca 2021; vyzýva Komisiu, aby zahrnula vozidlá kategórie N1(8), ktoré sa používajú na účely komerčnej cestnej nákladnej dopravy, do rozsahu cestných technických kontrol, a to vzhľadom na ich zvyšujúci sa počet a vysoký počet najazdených kilometrov;

21.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na ďalšom zlepšovaní kvality a nediskriminačného charakteru týchto cestných kontrol v súlade s pravidlami vnútorného trhu, napríklad stanovením a zberom údajov o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti (KPI) a podporou využívania systémov rizikového profilu v záujme lepšieho zacielenia kontrol a sankcií, najmä v prípade opakovaných páchateľov, a to pri plnom rešpektovaní rámca EÚ na ochranu údajov;

22.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že škrty vo výdavkoch štátneho rozpočtu na presadzovanie práva v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a údržbu ciest podľa všetkého prispeli v posledných rokoch k menej častým cestným kontrolám; v tejto súvislosti vyzýva vnútroštátne orgány, aby zaručili zvýšené financovanie kontrolných činností, najmä vzhľadom na možné zavedenie povinných kontrol nových typov vozidiel;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ustanovenia balíka opatrení o technickom stave týkajúce sa kontrol zabezpečenia nákladu nie sú povinné, čo vedie k tomu, že príslušné bezpečnostné opatrenia transponovalo len niekoľko členských štátov; konštatuje preto, že v tejto súvislosti sa harmonizácia zďaleka nedosiahla; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v ďalšej revízii navrhla posilnenie týchto ustanovení, a to aj pokiaľ ide o harmonizované minimálne požiadavky na zabezpečenie nákladu, povinné vybavenie na zabezpečenie nákladu pre každé vozidlo a minimálny rozsah kompetencií, odbornej prípravy a znalostí pracovníkov zapojených do zabezpečovania nákladu, ako aj kontrolných technikov;

Záznamy informácií a výmena údajov medzi členskými štátmi

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov vedie vnútroštátne elektronické databázy vážnych a nebezpečných chýb, ktoré sa zistili počas cestných technických kontrol, a že členské štáty zriedka oznamujú výsledky týchto kontrol národnému kontaktnému miestu členského štátu, v ktorom je vozidlo evidované; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v balíku opatrení o technickom stave sa nestanovujú žiadne opatrenia, ktoré by mal členský štát evidencie vozidla prijať po tom, ako mu boli oznámené takého vážne a nebezpečné chyby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tieto ustanovenia posilnila pri najbližšej revízii, a to aj stanovením jednotného systému opatrení, ktoré by mal prijať členský štát evidencie po prijatí takéhoto oznámenia;

25.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na elektronický záznam údajov o vozidlách v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel zvážila zmenu smernice 2014/46/EÚ o registračných dokumentoch pre vozidlá s cieľom ukončiť povinnosť dodávať fyzické doklady a povinnosť vodiča predkladať tlačené osvedčenia o evidencii; konštatuje, že by sa mali zaviesť podmienky, ktoré kontrolným technikom umožnia v plnej miere využívať elektronické záznamy;

26.  vyzýva členské štáty, aby uľahčovali systematickú výmenu údajov o kontrolách technického stavu vozidiel a údajoch z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti medzi svojimi príslušnými orgánmi, ktoré zodpovedajú za kontrolu, evidenciu a schvaľovanie vozidiel, výrobcami skúšobného vybavenia a výrobcami vozidiel; v tejto súvislosti víta štúdiu uskutočniteľnosti Komisie o platforme informácií o vozidlách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali zabezpečiť, že platforma informácií o vozidlách sa zriadi v rámci nasledujúcej revízie s cieľom urýchliť a uľahčiť výmenu údajov a zaistiť účinnejšiu koordináciu medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že táto platforma informácií o vozidlách by mala umožniť úplne bezpapierový proces kontroly a výmeny údajov, a to pri plnom dodržiavaní kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov vo vzťahu k tretím stranám; v tejto súvislosti víta zavedenie platformy MOVEHUB EÚ Komisiou a jej nedávno vyvinutý modul ODOCAR, ktorý poskytuje IT infraštruktúru na výmenu údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti v celej Únii na základe databázového riešenia vrátane možnosti výmeny informácií so sieťou Eucaris; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či v rámci budúcej revízie treba pre členské štáty zaviesť povinné používanie MOVEHUB EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcej revízie posúdila možnosť zahrnúť ako súčasť povinnej výmeny údajov o histórii vozidla medzi orgánmi zodpovednými za evidenciu okrem údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti aj informácie o nehodách, keďže tým by sa zabezpečilo, že občania EÚ budú chránení pred podvodmi a lepšie oboznámení s históriou a stavom ich vozidiel, ako aj s predchádzajúcimi opravami vozidiel, o ktorých predtým nemali informácie; domnieva sa, že dopravné nehody by mali viesť k dodatočným kontrolám, ktoré pomôžu zabezpečiť riadne opravy vozidiel a zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky;

Nadčasový rámec

28.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nasledujúcej revízie náležite zohľadnila technický pokrok týkajúci sa bezpečnostných prvkov vozidiel; konštatuje, že v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2144 budú od roku 2022 nové vozidlá musieť byť vybavené novými modernými bezpečnostnými systémami a pomocnými systémami riadenia; vyzýva Komisiu, aby takéto nové systémy zahrnula do rozsahu pravidelných technických kontrol, ako aj medzi zručnosti a znalosti kontrolných technikov, a aby znížila riziko neoprávneného zasahovania do týchto systémov a neoprávnenej manipulácie s nimi; žiada Komisiu, aby do pravidelných technických kontrol zahrnula aj eCall, ako aj softvérové a bezdrôtové aktualizácie(9), a aby vypracovala usmernenia a normy pre pravidelné bezpečnostné kontroly a technické kontroly autonómnych a prepojených vozidiel; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s cestnými technickými kontrolami preskúmala ďalšie používanie snímačov zabudovaných vo vozidlách a aby venovala mimoriadnu pozornosť osobitným požiadavkám systémov samodiagnostiky vozidiel a prvoradej zásade verejného zdravia; v tejto súvislosti vyzýva výrobcov automobilov a orgány, aby spolupracovali na zavádzaní nových asistenčných jazdných technológií s cieľom zabezpečiť trvalý súlad s normami a pomôcť predvídať budúce trendy;

29.  všíma si, že po verejných pozemných komunikáciách sa čoraz častejšie pohybujú nové dopravné prostriedky, napríklad elektrické skútre, jednokolky a hoverboardy; žiada Komisiu, aby posúdila, či by sa tieto nové dopravné prostriedky mali riešiť v rámci nadchádzajúcej revízie v záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky;

30.  vyzýva Komisiu, aby v rámci príprav na rok 2030 v nadchádzajúcich rokoch zorganizovala Európsky rok bezpečnosti cestnej premávky ako priebežný cieľový dátum na dosiahnutie vízie nulovej úmrtnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili náležité finančné prostriedky na zaistenie kvality cestnej infraštruktúry, najmä na jej údržbu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj prístup k údržbe prijatím vhodných opatrení na zlepšenie dlhodobého plánovania údržby zo strany členských štátov; konštatuje, že pripojiteľnosť a digitálna bezpečnosť budú mať mimoriadny význam pre nadchádzajúci nárast prepojených a autonómnych vozidiel;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 51. (2) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 129. (3) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 134. (4) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 151. (6) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 2. (7) Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1. (8) Vozidlá používané na prepravu tovaru s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony (napr. pick-upy, dodávky). (9) Pozri prílohy I a III k smernici 2014/45/EÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o chemických rezíduách v Baltskom mori na základe petícií č. 1328/2019 a č. 0406/2020 (2021/2567(RSP))

P9_TA(2021)0123 B9-0224/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na petície č. 1328/2019 a č. 0406/2020,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, články 4 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1997 o ekologickom probléme Baltského mora(1), na cieľ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(2) na zníženie znečistenia a nebezpečných látok, a na záväzok členských štátov monitorovať podmorskú chemickú muníciu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(3),

–  so zreteľom na záväzky „zachrániť more“ a dosiahnuť, aby sa región Baltského mora stal svetovým lídrom v otázkach námornej bezpečnosti v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora, a na záväzok členských štátov EÚ v rámci akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ odstrániť chemickú muníciu a nevybuchnuté výbušniny potopené do mora,

–  so zreteľom na ambíciu nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok, ktorú stanovila Komisia v kapitole 2.1.8 svojho oznámenia z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640), a záväzok EÚ zastaviť stratu biodiverzity a stať sa svetovým lídrom pri riešení globálnej krízy v oblasti biodiverzity v súlade so svojou stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2020 a stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030,

–  so zreteľom na záväzky, ktoré prijali zmluvné štáty podľa článku 2 Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 a článku 4 protokolu o vode a zdraví z roku 1999 k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na nadchádzajúci program Komisie Interreg pre región Baltského mora na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na Helsinský dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora z roku 1992, akčný plán pre Baltské more a zistenia Komisie pre ochranu životného prostredia Baltského mora (HELCOM) o potopenej chemickej munícii v mori,

–  so zreteľom na záväzky štátov v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľ 3.9 znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a kontamináciou, cieľ 6.3 zlepšiť kvalitu vody obmedzením skládkovania odpadu a minimalizáciou uvoľňovania nebezpečných chemikálií a ciele 14.1 a 14.2 predchádzať znečisťovaniu morí a chrániť morské a pobrežné ekosystémy,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1612(2008) o chemickej munícii potopenej v Baltskom mori a na sprievodnú správu z 28. apríla 2008,

–  so zreteľom na rokovania o petíciách č. 1328/2019 a č. 0406/2020 počas schôdze Výboru pre petície, ktorá sa konala 3. decembra 2020,

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od konca druhej svetovej vojny bolo do Baltského mora vyhodených najmenej 50 000 ton konvenčných a chemických zbraní obsahujúcich nebezpečné látky (ako sú horčičný a slzný plyn a nervovoparalytické látky a chemické látky spôsobujúce udusenie);

B.  keďže táto munícia sa pomaly rozkladá a do vody vypúšťa toxické látky, ktoré ohrozujú ľudské zdravie, pretože kontaminujú potraviny a pri priamom kontakte spôsobujú vážne popáleniny a otravu, poškodzujú morské ekosystémy a biodiverzitu a ohrozujú miestne hospodárske činnosti, ako je rybolov, ťažba prírodných zdrojov a výroba energie z obnoviteľných zdrojov v elektrárňach;

C.  keďže Baltské more je vzhľadom na svoju zemepisnú polohu polouzavreté more, v ktorom sa voda obnovuje veľmi pomaly a ktoré má veľmi nízku kapacitu samočistenia; keďže sa považuje za jedno z najznečistenejších morí na svete a hladina kyslíka v jeho hlbokých vodách klesá, čo už teraz ohrozuje morský život;

D.  keďže ad hoc pracovná skupina HELCOM pre potopenú chemickú muníciu (CHEMU) uskutočnila významný výskum, a to v rámci projektu financovaného Európskou úniou s názvom Modelovanie ekologických rizík súvisiacich s chemickými zbraňami potopenými do mora (MERCW) a za účasti ad hoc expertných skupín HELCOM poverených aktualizáciou a preskúmaním existujúcich informácií o potopenej chemickej munícii v Baltskom mori (MUNI) a o environmentálnych rizikách nebezpečných ponorených telies (SUBMERGED);

E.  keďže počas kolokvia zameraného na problémy spojené s nevybuchnutou muníciou v mori, ktoré sa konalo 20. februára 2019 v Bruseli, bola vyjadrená potreba väčšej spolupráce;

F.  keďže medzinárodné spoločenstvo nemá spoľahlivé informácie o objeme, povahe a umiestnení vyhodenej munície z dôvodu nedostatočnej dokumentácie týchto činností a nedostatočného výskumu morského dna Baltského mora;

G.  keďže sa nedosiahol konsenzus o súčasnom stave munície, konkrétnom nebezpečenstve, ktoré predstavuje, a o možných riešeniach tohto problému;

H.  keďže z programu Interreg pre región Baltského mora sa poskytli finančné prostriedky na projekt Vyhľadávanie a posudzovanie chemickej munície na roky 2011 – 2014 (CHEMSEA), na projekt Pomoc pri rozhodovaní o munícii v moriach na roky 2016 – 2019 (DAIMON) a na projekt DAIMON 2 na roky 2019 – 2021 v celkovej výške 10,13 milióna EUR (z čoho 7,8 milióna EUR – 77 % – pochádzalo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja); keďže tieto projekty skúmali miesta potopenia munície, jej obsah a stav, ako aj spôsob, akým reaguje na podmienky v Baltskom mori, a poskytli správnym orgánom nástroje na rozhodovanie a odbornú prípravu v oblasti technológií používaných na analýzu rizík, metódy sanácie a hodnotenie vplyvu na životné prostredie;

I.  keďže problematiku konvenčnej a chemickej munície potopenej do mora rieši NATO, ktoré má primerané prostriedky, nástroje a skúsenosti na úspešné vyriešenie tohto problému;

J.  keďže v rámci projektu CHEMSEA, ktorý sa skončil v roku 2014, sa dospelo k záveru, že miesta, kde sa nachádza potopená chemická munícia, síce nepredstavujú žiadnu bezprostrednú hrozbu, no naďalej budú pre Baltské more problémom;

K.  keďže vysoká hustota dopravy a veľmi intenzívna hospodárska činnosť v regióne Baltského mora spôsobujú, že ide nielen o environmentálny problém, ale aj o problém so značnými hospodárskymi dôsledkami, a to aj pre odvetvie rybolovu;

1.  zdôrazňuje, že nebezpečenstvo pre životné prostredie a zdravie, ktoré predstavuje munícia vyhodená do Baltského mora po druhej svetovej vojne, nie je len regionálnou, európskou záležitosťou, ale aj vážnym celosvetovým problémom s nepredvídateľným krátkodobým a dlhodobým cezhraničným dosahom;

2.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby v duchu spolupráce a skutočnej solidarity zintenzívnilo monitorovanie potopenej munície s cieľom minimalizovať možné riziká pre morské prostredie a činnosti; naliehavo vyzýva všetky strany, ktoré disponujú utajenými informáciami o vyhadzovaní munície a jej presnom umiestnení, aby tieto informácie odtajnili a umožnili postihnutým krajinám, Komisii a Európskemu parlamentu čo najskorší prístup k týmto informáciám;

3.  vyzýva Komisiu a zmiešanú komisiu pre plánovanie v rámci programu Interreg pre región Baltského mora, aby zabezpečili primerané financovanie výskumu a opatrení potrebných na riešenie nebezpečenstiev, ktoré predstavuje potopená munícia v Baltskom mori; víta cielené úsilie a konštruktívny výskum uskutočnený komisiou HELCOM a v rámci projektov CHEMSEA, DAIMON a DAIMON 2 financovaných z programu Interreg pre región Baltského mora;

4.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali medzinárodné právo v oblasti životného prostredia a poskytli dodatočné finančné príspevky na program Interreg pre región Baltského mora na roky 2021 – 2027; víta nadnárodný program Interreg pre región Baltského mora na roky 2021 – 2027, z ktorého sa budú financovať opatrenia na zníženie znečistenia Baltského mora;

5.  zdôrazňuje potrebu pravidelne monitorovať stav korózie munície a vypracúvať aktualizované posúdenia environmentálnych rizík spojených s vplyvom uvoľnených kontaminantov na ľudské zdravie, morské ekosystémy a biodiverzitu regiónu;

6.  víta úsilie vynaložené na vnútroštátnej úrovni, ako je mapovanie umiestnenia potopenej munície a monitorovanie a odstraňovanie nebezpečných materiálov;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mechanizmov spolupráce medzi štátmi a medzi regiónmi, voľného prístupu k verejným informáciám a účinnej výmeny vedeckých poznatkov a výskumu;

8.  vyzýva Komisiu, aby na účel svojho cieľa nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok zriadila expertnú skupinu, do ktorej budú zapojené dotknuté členské štáty a iné zainteresované strany a organizácie a ktorá bude poverená týmito úlohami: i) skúmanie a mapovanie presných lokalít kontaminovaných oblastí; ii) navrhnutie vhodných a nákladovo efektívnych riešení na monitorovanie a odstránenie znečistenia, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu, s konečným cieľom odstrániť alebo úplne neutralizovať nebezpečné materiály v prípadoch, keď je ich získanie nemožné; iii) vyvíjanie spoľahlivých nástrojov na podporu pri rozhodovaní; iv) uskutočnenie kampane na zvýšenie povedomia s cieľom informovať dotknuté skupiny (ako sú rybári, miestni obyvatelia, turisti a investori) o možných zdravotných a hospodárskych rizikách; a v) vypracovanie usmernení pre reakcie na núdzové situácie v prípade environmentálnych katastrof;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zo sumy 8,8 milióna EUR pridelenej v rámci nástroja európskeho susedstva sa žiadne prostriedky nepoužili na projekty DAIMON alebo DAIMON 2 v rámci programu Interreg pre región Baltského mora;

10.  vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky príslušné agentúry a inštitúcie EÚ vrátane Európskej obrannej agentúry do úsilia využiť všetky dostupné zdroje a zabezpečiť, aby sa tento problém zohľadnil vo všetkých príslušných politikách a procesoch plánovania EÚ vrátane rámcovej smernice o morskej stratégii a akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že otázka potopenej munície v európskych moriach bude zahrnutá do horizontálnych programov s cieľom umožniť predkladanie projektov týkajúcich sa regiónov, ktoré majú ten istý problém (Jadranské a Iónske more, Severné more a Baltské more), a uľahčiť výmenu skúseností a najlepších postupov;

12.  žiada Komisiu, aby vynaložila spoločné úsilie o riešenie znečistenia v Baltskom mori a na tento účel podporovala všetky druhy regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom partnerstva s NATO;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a ostatných dotknutých štátov.

(1) Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 147. (2) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (07064/2/2020 – C9-0111/2021 – 2018/0224(COD))

P9_TA(2021)0124 A9-0122/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (07064/2/2020 – C9-0111/2021),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1) a 16. júla 2020(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2018(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(4) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0435),

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie (COM(2020)0459),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0122/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  berie na vedomie vyhlásenia Rady a Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

6.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

7.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Spoločné politické vyhlásenie o opätovnom použití finančných prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, v súvislosti s programom Horizont Európa

V spoločnom politickom vyhlásení o opätovnom použití finančných prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, v súvislosti s výskumným programom(5) Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasili s tým, že v období 2021 – 2027 v prospech výskumného programu opätovne sprístupnia viazané rozpočtové prostriedky vo výške do 0,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018), ktorých viazanosť bola zrušená, čo vyplýva z úplného alebo čiastočného nevykonania projektov patriacich do rámcového programu Horizont Európa alebo do jeho predchodcu Horizont 2020, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu a právomoci Komisie plniť rozpočet, Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia, že orientačné rozdelenie tejto sumy bude takéto:

–  300 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“, najmä na kvantový výskum;

–  100 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Klíma, energetika a mobilita“; a

–  100 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 na klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o dohodách o pridružení

V článku 218 ods. 6 druhom pododseku písm. a) bode i) ZFEÚ sa stanovuje, že v prípade dohôd o pridružení v zmysle článku 217 ZFEÚ je potrebný súhlas Európskeho parlamentu. Okrem toho sú často súčasťou takýchto dohôd o pridružení podmienky, ktorými sa riadi pridruženie tretej krajiny k programu Horizont Európa. Aby mohol Európsky parlament udeliť svoj súhlas, musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ. Ďalej je v záujme zabezpečenia riadnej parlamentnej kontroly potrebné, aby sa tieto dohody vzťahovali na všetky relevantné aspekty vzťahu Únie s danou treťou krajinou, ktoré sa týkajú programu Horizont Európa.

Európsky parlament preto očakáva, že keď Rada podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ prijme rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktorým sa určujú pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, ktorá zahŕňa pridruženie tretej krajiny k programu Horizont Európa, tieto pozície nebudú viesť k obchádzaniu požiadavky získať súhlas Európskeho parlamentu tým, že sa určenie základných aspektov účasti tretej krajiny na programe Horizont Európa ponechá na uvedený orgán.

Európsky parlament sa preto domnieva, že takéto rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ak sa týkajú častí dohôd o pridružení súvisiacich s pridružením tretej krajiny k programu Horizont Európa, by sa mali obmedziť na absolútne minimum. Okrem toho, ak vyjednávač Únie alebo Rada alebo jej osobitný výbor pri adresovaní smerníc vyjednávačovi uvažuje o prijatí takéhoto rozhodnutia Rady, Európsky parlament očakáva, že bude ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania, a to aj tým, že dostane odôvodnené stanovisko k tomu, prečo je prijatie pozície v mene Únie orgánom zriadeným dohodou potrebné na dosiahnutie cieľov Únie stanovených v [nariadení o programe Horizont Európa] a [rozhodnutí Rady, ktorým sa zriaďuje osobitný program].

Vyhlásenie Komisie k odôvodneniu 47

Komisia má v úmysle plniť rozpočet nástroja EIC Akcelerátor spôsobom, ktorý by zabezpečoval, že podpora pozostávajúca iba z grantov pre MSP vrátane startupov zodpovedá podpore poskytnutej v rámci rozpočtu nástroja pre MSP programu Horizont 2020 v súlade s podmienkami stanovenými v článku 48 ods. 1 a v odôvodnení 47 nariadenia o programe Horizont Európa.

Vyhlásenie Komisie k článku 6

Komisia má v úmysle na požiadanie prediskutovať so zodpovedným výborom Európskeho parlamentu: i) zoznam potenciálnych kandidátov na partnerstvá podľa článkov 185 a 187 ZFEÚ, na ktorý sa budú vzťahovať (úvodné) posúdenia vplyvu; ii) zoznam predbežných misií určených radami pre misie; iii) výsledky strategického plánu pred jeho formálnym prijatím a iv) predloží a poskytne dokumenty týkajúce sa pracovných programov.

Vyhlásenie Komisie o etike/výskume kmeňových buniek – článok 19

Pokiaľ ide o rámcový program Horizont Európa, Európska komisia navrhuje pri rozhodovaní o financovaní výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek zo zdrojov EÚ vychádzať z rovnakého etického rámca ako v rámcovom programe Horizont 2020.

Európska komisia navrhuje pokračovanie tohto etického rámca, pretože na základe skúseností predstavuje zodpovedný prístup k oblasti vedy, ktorá je veľkým prísľubom, a pretože sa osvedčil v kontexte výskumného programu, na ktorom sa podieľajú výskumní pracovníci z mnohých krajín, v ktorých existujú veľmi rozdielne regulácie.

1.  Rozhodnutím o rámcovom programe Horizont Európa sa z financovania z prostriedkov Únie výslovne vylučujú tri oblasti výskumu:

–  výskumné aktivity zamerané na klonovanie človeka na reprodukčné účely,

–  výskumné aktivity zamerané na modifikáciu genetického dedičstva človeka, v dôsledku ktorej by sa takáto zmena mohla stať dedičnou,

–  výskumné aktivity určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

2.  Nebude financovaná nijaká činnosť zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte nebude financovaná nijaká činnosť, ktorá je v tomto štáte zakázaná.

3.  Rozhodnutie o programe Horizont Európa a ustanovenia o etickom rámci upravujúcom financovanie výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek zo zdrojov Únie v nijakom prípade nepredstavujú hodnotiaci úsudok o regulačných alebo etických rámcoch upravujúcich takýto výskum v členských štátoch.

4.  Výzvou na predkladanie návrhov Európska komisia výslovne nevyžaduje používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, či už ide o bunky dospelých jedincov alebo embryonálne bunky, závisí od posúdenia vedcov vzhľadom na ciele, ktoré chcú dosiahnuť. V praxi zďaleka najväčšia časť prostriedkov Únie určených na výskum kmeňových buniek je vyhradená na používanie kmeňových buniek dospelých jedincov. Nie je dôvod, prečo by sa to malo v rámci programu Horizont Európa výrazne zmeniť.

5.  Každý projekt navrhujúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek musí úspešne prejsť vedeckým hodnotením, v priebehu ktorého nezávislí vedeckí odborníci posudzujú potrebu používania takýchto kmeňových buniek na dosiahnutie vedeckých cieľov.

6.  Návrhy, ktoré úspešne prejdú vedeckým hodnotením, sa potom podrobia prísnemu etickému posúdeniu, ktoré organizuje Európska komisia. V tomto etickom posúdení sa vezmú do úvahy zásady Charty základných práv EÚ a príslušných medzinárodných dohôd, ako je Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne podpísaný v Oviede 4. apríla 1997 a jeho dodatkové protokoly, či Všeobecná deklarácia o ľudskom genóme a ľudských právach, ktorú prijalo UNESCO. Etické posúdenie je aj príležitosťou overiť, či sa v návrhoch dodržiavajú pravidlá platné v štátoch, v ktorých má prebiehať výskum.

7.  V osobitných prípadoch môže etické posúdenie trvať počas celého životného cyklu projektu.

8.  Pre každý projekt navrhujúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek je ešte pred začatím vykonávania príslušných činností potrebné získať súhlas príslušnej vnútroštátnej alebo miestnej etickej komisie. Musia sa dodržiavať všetky vnútroštátne pravidlá a postupy vrátane otázok, ako je rodičovský súhlas, neprítomnosť finančného motívu atď. Bude sa overovať, či projekt zahŕňa aj zmienky o licenčných a kontrolných opatreniach prijímaných príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má prebiehať výskum.

9.  Návrh, ktorý úspešne prejde vedeckým hodnotením, vnútroštátnym alebo miestnym etickým posúdením a európskym etickým posúdením, bude individuálne predložený na schválenie členským štátom zastúpeným vo výbore konajúcom v súlade s postupom preskúmania. Nebude financovaný nijaký projekt týkajúci sa využívania ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska súhlas členských štátov.

10.  Európska komisia bude ďalej pracovať na širokom sprístupnení výsledkov výskumu kmeňových buniek financovaného Úniou výskumným pracovníkom v konečnom záujme pacientov vo všetkých krajinách.

11.  Európska komisia podporí akcie a iniciatívy prispievajúce ku koordinovaniu a racionalizácii výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek v rámci zodpovedného etického prístupu. Komisia bude aj naďalej podporovať Európsky register línií ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Podpora takéhoto registra umožní monitorovanie existujúcich ľudských embryonálnych kmeňových buniek v Európe, prispeje k zvýšeniu ich využívania vedcami a pomôže zabrániť zbytočným deriváciám nových línií kmeňových buniek.

12.  Európska komisia bude pokračovať v súčasnej praxi a nebude výboru konajúcemu v súlade s postupom preskúmania predkladať návrhy projektov obsahujúce výskumné aktivity, ktoré ničia ľudské embryá, vrátane získavania kmeňových buniek. Vylúčenie financovania tohto kroku výskumu však Únii nebráni vo financovaní následných krokov týkajúcich sa ľudských embryonálnych kmeňových buniek.

Vyhlásenie Komisie k článku 5

Komisia berie na vedomie kompromis dosiahnutý spoluzákonodarcami týkajúci sa znenia článku 5. Komisia zastáva názor, že osobitný program na obranný výskum uvedený v článku 1 ods. 2 písm. c) sa týka iba výskumných akcií v rámci budúceho Európskeho obranného fondu, pričom rozvojové aktivity nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Vyhlásenie Komisie k ľudským právam v článku 16 ods. 1 písm. d)

Komisia plne podporuje dodržiavanie ľudských práv, ako je stanovené v druhom pododseku článku 21 Zmluvy o Európskej únii: „Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku.“ Komisia však vyjadruje poľutovanie nad zahrnutím „dodržiavania ľudských práv“ do súboru kritérií, ktoré musia tretie krajiny splniť, aby boli oprávnené na pridruženie k programu podľa článku 16 ods. 1 písm. d). Pri žiadnom inom programe EÚ týkajúcom sa budúceho viacročného finančného rámca sa nepovažovalo za potrebné zahrnúť takýto výslovný odkaz, pričom je nepochybné, že EÚ sa vo svojich vonkajších vzťahoch s tretími krajinami usiluje o konzistentný prístup, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv, vo všetkých svojich nástrojoch a oblastiach politiky, a ktorý by mal viesť Komisiu pri vykonávaní tohto ustanovenia.

Vyhlásenie Rady

Rada vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najväčšiu účasť Rady počas rokovaní o dohodách o pridružení tretích krajín k programom Únie vrátane rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Na tento účel môže Rada určiť osobitný výbor, po porade s ktorým sa musia viesť rokovania, a to aj pokiaľ ide o návrh a obsah takýchto dohôd, v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ.

Rada v tejto súvislosti pripomína zásadu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ stanovenú v článku 13 ods. 2 druhej vete Zmluvy o EÚ, ako aj príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa článku 218 ods. 4 ZFEÚ, podľa ktorej musí Komisia predložiť osobitnému výboru všetky nevyhnutné informácie, aby mohol sledovať priebeh rokovaní, akými sú najmä uvedené usmernenia a pozície zastávané ostatnými účastníkmi v priebehu rokovaní. Len v takomto prípade si môže osobitný výbor vytvoriť názor a predstavu o rokovaní(6).

Ak už existujú dohody, ktorými sa tretie krajiny pridružujú k programom Únie, a zahŕňajú trvalé splnomocnenie Komisie na určenie osobitných podmienok vzťahujúcich sa na každú krajinu, pokiaľ ide o jej účasť na danom programe, a ak Komisii pri tejto úlohe pomáha osobitný výbor, Rada pripomína, že Komisia musí počas rokovacieho procesu systematicky konať po porade s týmto osobitným výborom, napríklad tak, že pred zasadnutiami s príslušnými tretími krajinami poskytne návrhy textov a bude usporadúvať pravidelné brífingy a debrífingy.

Ak už existujú dohody, ktorými sa tretie krajiny pridružujú k programom Únie, ale neplánuje sa žiadny osobitný výbor, Rada sa domnieva, že Komisia by mala podobne systematicky spolupracovať s Radou a jej prípravnými orgánmi počas rokovacieho procesu pri určovaní osobitných podmienok pridruženia k programu Horizont Európa.

Vyhlásenie Komisie k medzinárodnej spolupráci

Komisia berie na vedomie jednostranné vyhlásenie Rady, ktoré v súlade so zmluvou, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zásadou inštitucionálnej rovnováhy dôkladne zváži pri konzultácii s osobitným výborom podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ.

Vyhlásenie Rady k článku 5

Rada pripomína, že z článku 179 ods. 3 v spojení s článkom 182 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že Únia môže prijať len jeden viacročný rámcový program, v ktorom sa stanovia všetky činnosti Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja. Rada preto zastáva názor, že Európsky obranný fond uvedený v článku 1 ods. 2 písm. c) nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámcový program Únie pre výskum – Horizont Európa, vzťahujúci sa na činnosti tohto fondu v oblasti výskumu aj technologického rozvoja, je osobitným programom, ktorým sa vykonáva rámcový program v zmysle článku 182 ods. 3 ZFEÚ a patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktorým sa zriaďuje uvedený rámcový program.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 33. (2) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 124. (3) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 79. (4) Prijaté texty,17.4.2019, P8_TA(2019)0395. (5) Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020, s. 3. (6) Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rada, vec C‑425/13, EU:C:2015:483, bod 66.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa ustanovuje osobitný program na implementáciu programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu (08550/2019 – C9-0167/2020 – 2018/0225(CNS))

P9_TA(2021)0125 A9-0118/2021

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (08550/2019),

–  so zreteľom na ďalšiu žiadosť o konzultáciu, ktorú Rada predložila vo svojom liste z 18. júna 2020 v nadväznosti na zmenený návrh Komisie (COM(2020)0459), ktorý doplnil pôvodnú žiadosť o konzultáciu,

–  so zreteľom na revidovanú verziu návrhu Rady (06199/2021), ktorá odzrkadľuje konečný výsledok rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou,

–  so zreteľom na článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0167/2020),

–  so zreteľom na výmenu názorov medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou uskutočnenú 9. apríla 2019 podľa bodu 25 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1),

—  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0436),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na články 82 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0118/2021),

1.  schvaľuje nasledujúci návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2021 na účely prijatia rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie a zrušuje rozhodnutie 2013/743/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu Rady (EÚ) 2021/764.)

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (2) Prijaté texty, 17.4.2019, P8_TA(2019)0396.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (prepracované znenie) (COM(2019)0331 – C9-0042/2019 – 2019/0151(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0331),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0042/2019),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. októbra 2019(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 10. januára 2020 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 110 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. februára 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 110 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0120/2020),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/819.)

(1) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 69. (2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027: stimulácia inovačného talentu a inovačnej kapacity Európy (COM(2019)0330 – C9-0043/2019 – 2019/0152(COD))

P9_TA(2021)0127 A9-0121/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0330),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0043/2019),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. októbra 2019(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. februára 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0121/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „rozhodnutie o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027: stimulácia inovačného talentu a inovačnej kapacity Európy“;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2021 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021-2027: stimulácia inovačného talentu a inovačnej kapacity Európy, ktorým sa ruší rozhodnutie č. 1312/2013/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/820.)

(1) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 69.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (COM(2020)0220 – C9-0160/2020 – 2020/0097(COD))

P9_TA(2021)0128 A9-0148/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0220),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 196 ods. 2 a článok 322 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0160/2020),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 28. septembra 2020(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. októbra 2020(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. októbra 2020(3),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady vyjadrený v liste zo 17. februára 2021 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozvoj;

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0148/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. apríla 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/836.)

(1) Ú. v. EÚ C 385, 13.11.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 66. (3) Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 150. (4) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 16. septembra 2020 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0218).

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (12543/2020 – C9-0084/2021 – 2020/0157M(NLE))

P9_TA(2021)0129 A9-0054/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (12543/2020),

–  so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (10365/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0084/2021),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(1) (ďalej len „nariadenie o systéme FLEGT“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(2) (ďalej len „nariadenie EÚ o dreve“),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Európsku zelenú dohodu (COM(2019)0640) a na svoje uznesenie z 15. januára 2020, ktoré sa jej týka(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o Hondurase: situácia obhajcov ľudských práv(6),

–  so zreteľom na prebiehajúcu kontrolu vhodnosti pravidiel EÚ uplatniteľných na nezákonnú ťažbu dreva, najmä nariadenia EÚ o dreve a nariadenia o systéme FLEGT,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (ďalej len „FLEGT“) z roku 2003 a na pracovný plán na jeho vykonávanie na roky 2018 – 2022,

–  so zreteľom na Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(7),

–  so zreteľom na výročný politický dialóg na vysokej úrovni medzi Hondurasom a EÚ v odvetví lesného hospodárstva,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ zo 6. decembra 2019 o predĺžení mandátu misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase (ďalej len „MACCIH“),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. apríla 2021(8) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0054/2021),

A.  keďže takmer polovicu rozlohy Hondurasu pokrývajú lesy, z toho polovicu tvoria tropické dažďové pralesy; keďže ešte stále je obrovským zdrojom neklasifikovaných stromov a druhov; keďže Honduras prišiel od roku 2015 približne o 12,5 % svojej lesnej plochy najmä v dôsledku zamorenia škodcami, ktoré je pravdepodobne spôsobené zmenou klímy, zatiaľ čo niektoré lesnaté plochy zanikli v dôsledku požiarov, odlesňovania a nezákonnej ťažby dreva;

B.  keďže v roku 2014 Honduras schválil svoj zákon o zmene klímy a v nasledujúcom roku sa stal prvým štátom, ktorý zverejnil svoj prvý vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) v rámci Parížskej dohody, pričom jedným z jeho záväzkov je obnova jedného milióna hektárov lesov;

C.  keďže podiel odvetvia lesného hospodárstva na hospodárstve Hondurasu sa v priebehu rokov znižoval z dôvodu prísnejších požiadaviek na legálnosť vyťaženého dreva na vývozných trhoch Hondurasu a v dôsledku odlesňovania a za posledných 16 rokov predstavoval približne 3,6 % hrubého národného produktu (HNP); keďže proces dohody o dobrovoľnom partnerstve (ďalej len „DDP“), v ktorom sa zdôrazňuje zákonnosť a dobrá správa, pomáha zvyšovať podiel odvetvia lesného hospodárstva, zabezpečovať dôstojné pracovné miesta vo vidieckych oblastiach a vytvárať príjmy pre Hondurasanov;

D.  keďže objem dreva, ktoré je predmetom obchodu medzi Hondurasom a EÚ, je v súčasnosti relatívne malý a predstavuje menej ako 2 % celkového vývozu dreva z Hondurasu, pričom najväčším obchodným partnerom sú USA a zvyšuje sa vývoz do susedných krajín (Salvádor a Nikaragua); keďže DDP by mohla Hondurasu otvoriť viac príležitostí na vývoz do EÚ a na nové trhy;

E.  keďže Honduras je podľa klasifikácie Svetovej banky krajina s nižším stredným príjmom; keďže je druhou najchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky a treťou najchudobnejšou krajinou na západnej pologuli; keďže Honduras musí prekonať mnohé problémy, aby mohol bojovať proti chudobe, nerovnosti, korupcii, násiliu a beztrestnosti, ktoré naďalej pretrvávajú, a zlepšiť blahobyt svojich občanov, ako aj situáciu v oblasti práv žien, a to aj vzhľadom na nedávny odmietavý postoj k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam v tejto oblasti;

F.  konštatuje, že honduraská vláda prijala pozitívne záväzky a iniciovala právne predpisy na ochranu obhajcov ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním obhajcov ľudských, domorodých a pozemkových práv a environmentálnych aktivistov, násilím a hrozbami voči nim, ich svojvoľným zadržiavaním a zabíjaním; keďže Honduras nie je signátorom regionálnej Dohody z Escazú o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v Latinskej Amerike a Karibiku, ktorá je prvou environmentálnou dohodou v histórii obsahujúcou osobitné ustanovenia týkajúce sa obhajcov environmentálnych a ľudských práv;

G.  keďže mandát misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase (MACCIH) sa skončil v januári 2020 a nebol obnovený; keďže EÚ a jej členské štáty vyzvali vládu Hondurasu, aby obnovila tento mandát s cieľom posilniť právny štát v krajine;

H.  keďže dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou bola uzatvorená v roku 2012, pričom jej obchodná časť sa predbežne uplatňuje od 1. augusta 2013;

I.  keďže v roku 2013 sa Honduras stal prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá začala rokovania s EÚ o DDP v oblasti FLEGT, čo viedlo k parafovaniu návrhu dohody v roku 2018;

J.  keďže cieľom dohody o dobrovoľnom partnerstve je zabezpečiť, aby všetky zásielky dreva a výrobkov z dreva z Hondurasu určené na trh EÚ vyhovovali honduraskému systému zabezpečenia zákonnosti ťažby dreva (Timber Legality Assurance System, ďalej len „TLAS“), a teda spĺňali podmienky na udelenie licencie FLEGT; keďže domáce drevo a drevo určené na iné vývozné trhy bude takisto musieť byť v súlade so systémom TLAS a bude podliehať vydaniu osvedčenia H-Legal;

K.  keďže systém TLAS je založený na vymedzení zákonnosti, kontrolách dodávateľského reťazca, overovaní súladu, udeľovaní licencií FLEGT a nezávislom audite;

L.  keďže dohoda sa vzťahuje na päť povinných výrobkov z dreva podľa nariadenia o systéme FLEGT – guľatina, rezivo, železničné podvaly, preglejka a dyha – a množstvo ďalších výrobkov z dreva;

M.  keďže účel a očakávané prínosy dohôd o DDP v oblasti FLEGT presahujú uľahčenie obchodu s legálne vyťaženým drevom, pretože sú zároveň navrhnuté tak, aby priniesli systémové zmeny v správe lesov, presadzovaní práva vrátane pracovného práva a práv pôvodného obyvateľstva, transparentnosti pri začleňovaní rôznych zainteresovaných strán do politického rozhodovacieho procesu, najmä organizácií občianskej spoločnosti a pôvodných komunít, ako aj v podpore hospodárskej integrácie a dosahovaní medzinárodných cieľov udržateľného rozvoja; keďže rokovania vedúce k uzatvoreniu tejto DDP vytvorili priestor na spoluprácu rôznych zainteresovaných strán s cieľom diskutovať o otázkach životného prostredia, ľudských práv, ako aj o sociálnych a hospodárskych otázkach; keďže Honduras má zabezpečiť, aby vykonávanie a monitorovanie DDP dohody zahŕňalo relevantné zainteresované strany bez ohľadu na ich pohlavie, vek, miesto, kde sa nachádzajú, náboženstvo alebo vieru, etnický pôvod, rasu, jazyk či zdravotné postihnutie, a účasť súkromného sektora, občianskej spoločnosti, miestnych spoločenstiev, pôvodného a afro-honduraského obyvateľstva Hondurasu a ďalších, ktorí sú závislí od lesov(9);

N.  keďže v DDP sa stanovuje spoločný vykonávací výbor, ktorý je zodpovedný za vykonávanie a monitorovanie dohody;

O.  keďže EÚ poskytla podporu procesu rokovaní prostredníctvom troch bilaterálnych programov v rámci svojej rozvojovej pomoci;

P.  keďže všeobecné voľby v Hondurase sa uskutočnia do konca roka 2021;

Q.  keďže Honduras ratifikoval Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve č. 169, ale nevykonal ho v plnej miere a v rámci svojich právnych predpisov nezaviedol kľúčovú zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, ktorá vyplýva z Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

1.  víta ukončenie rokovaní o DDP medzi EÚ a Hondurasom, ktorou sa zabezpečí, aby sa do EÚ z Hondurasu dovážalo len zákonne vyťažené drevo, presadzovali sa udržateľné postupy obhospodarovania lesov a udržateľný obchod s drevom získaným zákonným spôsobom a zlepšila sa správa lesov, vynútiteľnosť práva (vrátane pracovných a pracovných povinností, záväzkov v oblasti zdravia a bezpečnosti), dodržiavanie ľudských práv, transparentnosť, zodpovednosť a inštitucionálna odolnosť v Hondurase, pričom sa zohľadní to, že lesy sú pre honduraskú ekonomiku dôležité a že problém odlesňovania by sa mal riešiť účinnejšie; vyzýva na urýchlenú ratifikáciu DDP oboma stranami, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť v roku 2021, a tak pripraviť pôdu pre následné dôležité kroky z hľadiska vykonávania vrátane zavedenia udeľovania licencií;

2.  vyjadruje solidaritu s Hondurasom, ktorý popri pandémii ochorenia COVID-19, ktorá krajinu takisto vážne zasiahla, nedávno postihli dva hurikány s ďalšími závažnými následkami; zdôrazňuje potrebu urýchlene a celosvetovom meradle riešiť základné príčiny takýchto extrémnych výkyvov počasia a zoonóz, ktoré súvisia so zmenou klímy, s odlesňovaním a so stratou biodiverzity;

3.  veľmi oceňuje, že Hondurasu sa do procesu prípravy DDP podarilo zabezpečiť zapojenie svojich vládnych inštitúcií, občianskej spoločnosti, súkromného sektora, pôvodného a afro-honduraského obyvateľstva, akademickej obce a komunít, ktorí túto ponuku prijali a poskytli svoje príspevky; víta skutočnosť, že všetky tieto odvetvia spoločnosti súhlasili s účasťou za spoločným rokovacím stolom, čím sa dosiahol pocitu spolupatričnosti a možnosť prispieť;

4.  uznáva, že úplné vykonávanie DDP bude dlhodobým procesom, ktorý si vyžiada prijatie celého súboru právnych predpisov a vytvorenie primeraných administratívnych kapacít, ako aj osvojenie odborných znalostí na jej vykonávanie a presadzovanie; pripomína, že udeľovanie licencií FLEGT sa môže začať len vtedy, keď Honduras preukáže pripravenosť svojho systému TLAS;

5.  zdôrazňuje, že fáza vykonávania si vyžaduje skutočné a neustále konzultácie a podstatné zapojenie viacerých zainteresovaných strán vrátane zmysluplnej účasti organizácií občianskej spoločnosti a miestneho a pôvodného obyvateľstva na rozhodovaní, aby sa zaručil slobodný, predbežný a informovaný súhlas; pripomína potrebu posilniť transparentnosť a zaistiť účinné zverejňovanie informácií a včasnú výmenu dokumentov s miestnym a pôvodným obyvateľstvom; vyzýva Komisiu, delegáciu EÚ v Hondurase a členské štáty, aby v rámci súčasných a budúcich nástrojov rozvojovej spolupráce zabezpečili a poskytovali podstatnú podporu pre budovanie kapacít a logistickú a technickú podporu s cieľom umožniť Hondurasu plniť si záväzky týkajúce sa zavádzania jeho systému TLAS a súvisiacich opatrení;

6.  víta nedávne prijatie honduraského akčného plánu na vykonávanie DDP a vyzýva vládu Hondurasu, aby zaujala konkrétny, časovo ohraničený a merateľný prístup;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že od parafovania DDP v júli 2018 bolo zabitých viac ako 20 aktivistov za ochranu životného prostredia a práva pôvodného obyvateľstva; vyjadruje presvedčenie, že úspech DDP bude do veľkej miery závisieť od vytvorenia bezpečného a priaznivého prostredia na ochranu environmentálnych aktivistov a obhajcov ľudských práv a oznamovateľov, zabezpečenia účinných prostriedkov nápravy v prípade porušovania ľudských práv a boja proti beztrestnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ratifikácia dohody z Escazú by bola významným krokom správnym smerom; naliehavo vyzýva vládu Hondurasu, aby podnikla kroky na tento účel;

8.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť nepretržitý boj proti korupcii; víta skutočnosť, že transparentnosť sa pri uzatváraní DDP ukázala ako užitočná a mala by sa v nadchádzajúcom procese vykonávania zaistiť v plnej miere; zdôrazňuje, že úspech FLEGT závisí aj od boja proti podvodom a korupcii v celom dodávateľskom reťazci dreva; na tento účel vyzýva EÚ, aby posilnila rozsah pôsobnosti a presadzovanie nariadenia EÚ o dreve s cieľom riešiť riziká korupcie v dodávateľskom reťazci dreva v EÚ, a to aj prostredníctvom pravidelnejších a systematickejších kontrol a vyšetrovaní v prístavoch EÚ; berie na vedomie úsilie Hondurasu o pokrok smerom k väčšej transparentnosti a naliehavo žiada vládu Hondurasu, aby poskytla stimuly v rôznych článkoch lesného hodnotového reťazca, ktoré umožnia väčšiu transparentnosť a zaistia začlenenie najzraniteľnejších subjektov (ako sú mladí ľudia a ženy z domorodých a vidieckych spoločenstiev a spoločenstiev ľudí afrického pôvodu); ďalej naliehavo žiada vládu Hondurasu, aby sa usilovala zastaviť rozsiahlu korupciu a zaoberala sa ďalšími faktormi, ktoré podnecujú nezákonnú ťažbu dreva a degradáciu lesov, najmä pokiaľ ide o colné orgány, honduraský úrad lesného hospodárstva a ministerstvá zaoberajúce sa lesmi a pozemkovými právami a iné orgány, ktoré budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní a presadzovaní DDP; zdôrazňuje, že je potrebné skoncovať s beztrestnosťou v odvetví lesného hospodárstva tým, že sa zabezpečí stíhanie porušení právnych predpisov;

9.  naliehavo žiada vládu Hondurasu, aby obnovila mandát misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase (MACCIH), ktorá sa skončila v januári 2020;

10.  víta skutočnosť, že Honduras je prvou krajinou s uzatvorenou DDP, ktorá mala za rokovacím stolom pôvodné obyvateľstvo ako samostatnú záujmovú skupinu, ako aj odvážnu účasť skupín pôvodného obyvateľstva s ich osobitnými poznatkami a príspevkami; vyzýva na rýchle zahrnutie slobodného, predbežného a informovaného súhlasu do vymedzenia zákonnosti a na prijatie príslušných zákonov v Hondurase;

11.  uznáva, že proces rokovania o DDP môže odvetviam umožniť určiť spoločné ciele a priority zamerané na udržateľné obhospodarovanie lesov a tiež ponúknuť spoločnostiam významnú príležitosť na participatívne obhospodarovanie ich lesov na miestnej, komunitnej a regionálnej úrovni, či dokonca až na národnej alebo federálnej úrovni;

12.  uvedomuje si, že kľúčové práva na držbu pôdy a práva pôvodných komunít v Hondurase si vyžadujú objasnenie a že sú potrebné konkrétne záruky týkajúce sa držby pôdy pre miestne a domorodé komunity; pripomína, že prístup k pôde jej využívanie a kontrola je v Hondurase významným zdrojom sociálnych konfliktov, násilia a porušovania ľudských práv; pripomína najmä, že podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva je približne 80 % pôdy v súkromnom vlastníctve v Hondurase buď bez listu vlastníctva, alebo s nejasným listom vlastníctva, pričom vyriešenie sporov o vlastníctvo môže trvať roky z dôvodu slabého súdneho systému; naliehavo vyzýva vládu Hondurasu, aby vyčlenila viac zdrojov a posilnila koordináciu zapojených verejných inštitúcií;

13.  zdôrazňuje význam využívania pôdy v rámci správy lesov a potrebu strategickej vízie v správe lesov spojenej s otázkami zmeny klímy; vyzýva vládu Hondurasu, aby zabezpečila úzku koordináciu medzi rôznymi existujúcimi iniciatívami v odvetví lesného hospodárstva, ako sú znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (REDD+), DDP v oblasti FLEGT a vnútroštátne stanovené príspevky;

14.  vyzýva vládu Hondurasu, aby zvýšila opatrnosť a posilnila pásma ochrany pred lesnými požiarmi na pozemkoch v súkromnom vlastníctve; vyzýva, aby sa zaviedlo riadenie dodávateľského reťazca v chove hospodárskych zvierat a odvetviach kávy a palmového oleja, pretože je to nevyhnutné na riešenie základných príčin odlesňovania;

15.  domnieva sa, že úspešné rokovania o tejto DDP tiež preukazujú význam delegácií Únie v tretích krajinách;

16.  vyzýva, aby sa vo všetkých činnostiach a projektoch spojených s vykonávaním DDP v oblasti FLEGT uplatňovala rodová analýza; vyzýva na kvantitatívnu a kvalitatívnu rodovo rozčlenenú analýzu držby pôdy, vlastníctva majetku a finančného začlenenia v odvetviach, na ktoré má vplyv obchod; vyzýva Komisiu, aby podporovali toto úsilie technickými a ľudskými zdrojmi;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zmenou zákonov o umelom prerušení tehotenstva v Hondurase a v niektorých členských štátoch EÚ;

18.  zdôrazňuje význam pracovných miest v odvetví lesného hospodárstva a zamestnanosti na vidieku pre hospodárstvo Hondurasu, ktoré by sa mali zohľadniť pri vykonávaní DDP; považuje dohodu o dobrovoľnom partnerstve za nástroj na podporu dôstojnej práce; vyzýva Komisiu a honduraské orgány, aby vykonali rozsiahle posúdenie vplyvu DDP na pracovníkov a malých výrobcov v tomto odvetví, ktorí by mohli byť ovplyvnení zvýšenou kontrolou ťažby dreva; vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala programy pre dotknutých pracovníkov a výrobcov s cieľom umožniť im zachovať si konkurencieschopnosť v tomto odvetví;

19.  žiada Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o vykonávaní dohody aj o práci spoločného vykonávacieho výboru, a vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s Európskym parlamentom, najmä tým, že ho požiada o vyslanie delegácie, ktorá sa zúčastní na práci spoločného vykonávacieho výboru;

20.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali, vykonávali a presadzovali nariadenie EÚ o dreve; vyzýva Komisiu, aby zvážila vylepšenie nariadenia o udeľovaní licencií FLEGT, pokiaľ ide o udeľovanie licencií, v rámci budúceho preskúmania, ktoré by jej umožnilo rýchlo reagovať na prípady závažného porušenia záväzkov vyplývajúcich z DDP;

21.  zdôrazňuje, že krajinám na celom svete, ktoré majú alebo chcú mať regulované dovozné trhy s legálne vyťaženým drevom, by prospela spolupráca a podľa možnosti vzájomná podpora pravidiel a systémov, ako je systém FLEGT a dohody o dobrovoľnom partnerstve EÚ; zdôrazňuje, že medzinárodné normy by boli účinnejšie a podporovali by dlhodobú právnu istotu pre podniky a spotrebiteľov;

22.  zdôrazňuje, že DDP predstavujú pre EÚ aj jej partnerské krajiny dôležitý právny rámec, ktorý je možný vďaka dobrej spolupráci a angažovanosti týchto krajín; podporuje Komisiu pri hľadaní ďalších potenciálnych partnerov pre budúce DDP v oblasti FLEGT;

23.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ má veľmi dôležitú a zodpovednú úlohu a povinnosť pri zlepšovaní ponuky dreva a dopytu po ňom s cieľom odmietnuť drevo získané nezákonným spôsobom a pomáhať vyvážajúcim krajinám v ich úsilí bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva a korupcii, ktoré vedú k ničeniu ich lesov, zmene klímy a porušovaniu ľudských práv; zdôrazňuje, že túto prácu treba doplniť o budúce nariadenie EÚ o náležitej starostlivosti pre komodity, ktoré sú pre lesy rizikové; zdôrazňuje význam Hondurasu ako svetového výrobcu kávy;

24.  zdôrazňuje, že DDP sú súčasťou úsilia EÚ o dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode a Agende OSN 2030, najmä cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do nového strategického rámca Európskej zelenej dohody plne začlenili program FLEGT tým, že podporia jeho presadzovanie na celosvetovej a regionálnej úrovni a ďalej posilnia medzinárodnú spoluprácu medzi producentskými a dovážajúcimi krajinami;

25.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja medzi DDP a všetkými svojimi politikami vrátane politík v oblasti obchodu, rozvoja, poľnohospodárstva a životného prostredia, a zároveň aby zabezpečila doplnkovosť DDP so záväzkami EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a klímy;

26.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Honduraskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0212. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0285. (6) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 155. (7) Ú. v. EÚ L 346, 15.12.2012, s. 3. (8) Prijaté texty, P9_TA(2021)0121. (9) Podľa článku 16 DDP.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti (2020/2272(ACI))

P9_TA(2021)0130 A9-0123/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 9. decembra 2020, ktorým sa schvaľuje návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti,

–  so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti (ďalej len „dohoda“),

–  so zreteľom na článok 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na návrh politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie pri príležitosti prijatia medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti (ďalej len „politické vyhlásenie“),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie, uzatvorenú 16. apríla 2014 (ďalej len „dohoda z roku 2014”)(1),

–  so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti, ktorý Komisia predložila 28. septembra 2016 (COM(2016)0627),

–  so zreteľom na mandát Európskeho parlamentu na rokovanie o návrhu medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti predloženom Komisiou 28. septembra 2016, ktorý Konferencia predsedov prijala 15. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(2),

–  so zreteľom na nový balík nástrojov transparentnosti pre poslancov, ktorý Konferencia predsedov schválila 27. júla 2018,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 31. januára 2019 o zmenách rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktoré sa týkajú kapitol 1 a 4 hlavy I, kapitoly 3 hlavy V, kapitol 4 a 5 hlavy VII, kapitoly 1 hlavy VIII, hlavy XII, hlavy XIV a prílohy II(3), najmä článkov 11 a 35,

–  so zreteľom na článok 148 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0123/2021),

A.  keďže v článku 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že: „inštitúcie udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou“;

B.  keďže núdzová situácia v oblasti zdravia spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 viedla k vzniku nových foriem interakcie medzi zástupcami záujmových skupín a činiteľmi s rozhodovacou právomocou;

C.  keďže Únia poskytne členským štátom v rôznych formách bezprecedentné čiastky finančnej podpory na boj proti dôsledkom pandémie a keďže každé s tým spojené rozhodnutie sa musí prijať úplne transparentne, aby sa zabezpečila plná zodpovednosť aktérov Únie s rozhodovacími právomocami;

D.  keďže občania by mali mať čo najväčšiu dôveru v inštitúcie Únie: keďže táto dôvera môže existovať len vtedy, ak sa opiera o presvedčenie, že zastupovanie záujmov podlieha vysokým etickým normám a že volení predstavitelia na úrovni Únie, komisári a úradníci Únie sú nezávislí a konajú transparentne a zodpovedne; keďže nezávislý orgán spoločný pre inštitúcie Únie by v budúcnosti mohol prispieť k vytvoreniu spoločného etického rámca pre úradníkov Únie, ktorý by upravoval ich interakcie so zástupcami záujmových skupín; keďže v súvislosti s fungovaním registra transparentnosti by sa malo v náležitých prípadoch zohľadňovať, ako žiadatelia a zaregistrované subjekty dodržiavajú hodnoty Únie a všeobecné etické normy;

E.  keďže jednotlivé inštitucionálne opatrenia zamerané na vykonávanie dohody sa prijímajú v Európskom parlamente na rôznych úrovniach a siahajú od vykonávacích predpisov prijímaných Predsedníctvom až po zmenu rokovacieho poriadku;

F.  keďže v dohode každá z troch signatárskych inštitúcií súhlasí s prijatím individuálnych rozhodnutí, ktorými sa správna rada registra (ďalej len „správna rada“) a sekretariát registra (ďalej len „sekretariát“) splnomocňujú prijímať rozhodnutia v jej mene v súlade s článkom 9 a článkom 15 ods. 2 dohody;

Účel a rozsah pôsobnosti

1.  víta dohodu ako ďalší krok na zvýšenie noriem etického zastupovania záujmov; pripomína však, že podľa článku 295 ZFEÚ môžu inštitúcie upraviť iba podrobnosti svojej spolupráce, a preto musia využiť svoje právomoci samoorganizácie, aby mohli od tretích strán fakticky vyžadovať zaevidovanie sa v registri; opakuje svoju dlhodobú prioritu zriadiť register transparentnosti prostredníctvom legislatívneho aktu, pretože je jediným spôsobom, ako právne zaviazať tretie strany;

2.  trvá na tom, že v súlade s politickým vyhlásením sa inštitúcie zaväzujú ku koordinovanému prístupu k posilneniu spoločnej kultúry transparentnosti s cieľom zlepšiť a ďalej posilniť etické zastupovanie záujmov; zdôrazňuje, že inštitúcie majú podľa dohody, ako aj podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ povinnosť pri rozvíjaní spoločného rámca navzájom lojálne spolupracovať, a že by sa preto mali usilovať o najvyššiu mieru záväzkov; poukazuje na to, že opatrenia uvedené v dohode predstavujú minimum a mohli by sa ďalej rozširovať pod podmienkou politickej podpory a pri zohľadnení existujúcich ústavných a právnych obmedzení medziinštitucionálnej dohody;

3.  potvrdzuje, že je potrebné pokračovať v medziinštitucionálnom dialógu s cieľom vytvoriť register transparentnosti na základe právne záväzného aktu v rámci sekundárnych právnych predpisov Únie;

4.  navrhuje, aby sa v rámci Konferencie o budúcnosti Európy diskutovalo o možnosti vytvorenia samostatného právneho základu, ktorý by spoluzákonodarcom umožnil prijímať legislatívne akty Únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom, a to s cieľom uložiť zástupcom záujmových skupín záväzné etické pravidlá pri ich interakciách s inštitúciami Únie;

5.  víta skutočnosť, že štatút Rady Európskej únie sa zmenil z pozorovateľa na oficiálnu stranu dohody; domnieva sa však, že jej účasť je obmedzená na stretnutia s najvyššími úradníkmi a v rámci dobrovoľných systémov len na stretnutia stálych predstaviteľov a zástupcov stálych predstaviteľov počas ich predsedníctva a šesť mesiacov predtým; trvá na tom, že v záujme dôveryhodnosti spoločného rámca by sa na ňom mali aktívne zúčastňovať všetky stále zastúpenia, a to prostredníctvom svojich dobrovoľných systémov, pričom by v ich uplatňovaní mali pokračovať aj po skončení svojho predsedníctva a mali by ich rozšíriť, pokiaľ je to možné, i na ďalších úradníkov;

6.  poukazuje na to, že Komisia v procese rokovaní neprijala žiadne podstatné dodatočné záväzky k spoločnému rámcu; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že pokiaľ ide o osobný rozsah pôsobnosti, rámec sa vzťahuje len na najvyššie postavených zamestnancov inštitúcií; trvá na tom, že každá revízia opatrení podmienenosti vo vzťahu ku všetkým trom inštitúciám by mala zahŕňať stretnutia s ostatnými zamestnancami inštitúcií, a to na úrovni vedúcich oddelení a na vyššej úrovni;

7.  víta záväzky, ktoré Európsky parlament prijal v procese rokovaní, pokiaľ ide o podmienenosť a dodatočné opatrenia v oblasti transparentnosti; domnieva sa, že zmena článkov 11 a 35 rokovacieho poriadku priniesla v tomto ohľade silný záväzok; víta skutočnosť, že dohoda zachováva ústavné právo poslancov vykonávať svoj mandát slobodne;

8.  víta možnosť dobrovoľného zapojenia inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie; domnieva sa, že signatárske inštitúcie by mali podporovať takéto zapájanie v súlade so svojou povinnosťou presadzovať používanie registra a využívať ho v čo najvyššej miere; trvá na tom, že takáto účasť si bude vyžadovať, aby signatárske inštitúcie vyhradili na register ďalšie zdroje;

Činnosti, ktoré patria do pôsobnosti tejto dohody

9.  zdôrazňuje, že dohoda vychádza z prístupu založeného na činnostiach, ktorý zahŕňa nepriame lobistické činnosti; trvá na dôležitosti zahrnutia takýchto činností, najmä vzhľadom na to, že v dôsledku pandémie vznikli medzi zástupcami záujmových skupín a rozhodovacími orgánmi EÚ nové formy interakcie;

10.  víta vysvetlenie týkajúce sa činností, na ktoré sa dohoda vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje, vrátane vylúčenia spontánnych stretnutí a zahrnutia sprostredkovateľov z tretích krajín, ktorí nemajú diplomatický štatút;

11.  považuje za dôležité vymedziť stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ktoré by sa mali zverejňovať ako vopred naplánované stretnutia; víta prax Komisie zverejňovať aj tie stretnutia, ktoré sa konajú v inom formáte než stretnutia s osobnou účasťou, napríklad prostredníctvom videokonferencie; trvá na tom, že za stretnutie by sa mal považovať aj plánovaný telefonický hovor;

Podmienenosť, výročná správa a preskúmanie

12.  zastáva názor, že vykonávanie opatrení podmienenosti a ďalších doplňujúcich opatrení na zabezpečenie transparentnosti prostredníctvom individuálnych rozhodnutí je spôsobom, ako rešpektovať príslušné vnútorné organizačné právomoci troch signatárskych inštitúcií; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že výročná správa bola rozšírená tak, aby zahŕňala vykonávanie takýchto opatrení prijatých signatárskymi inštitúciami;

13.  navrhuje, aby výročná správa obsahovala informácie o zaregistrovaných subjektoch, ktoré boli vyšetrované a napokon vymazané z registra z dôvodu nedodržiavania kódexu správania;

14.  víta včasné a pravidelné preskúmanie vykonávacích opatrení prijatých podľa článku 5 dohody s cieľom vydať odporúčania na zlepšenie a posilnenie týchto opatrení;

15.  vyzýva signatárske inštitúcie, aby pred ďalšou revíziou registra vykonali analýzu vplyvu nových pravidiel transparentnosti na rozhodovacie postupy vrátane opatrení podmienenosti a doplnkových opatrení v oblasti transparentnosti, ktoré inštitúcie prijali v spoločnom rámci, a analýzu vplyvu týchto pravidiel na to, ako občania vnímajú inštitúcie Únie;

16.  zdôrazňuje, že jasné a včasné zverejnenie opatrení podmienenosti a doplnkových opatrení v oblasti transparentnosti je nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti z hľadiska zástupcov záujmových skupín a občanov, ktorá je základom ich dôvery v dobré fungovanie spoločného rámca;

Úloha Európskeho parlamentu

17.  víta záväzky, ktoré Európsky parlament prijal počas rokovaní, najmä pokiaľ ide o návrh nazvaný „Odstránenie právnych medzier – návrhy Európskeho parlamentu o podmienenosti“, a trvá na tom, že je potrebné v plnej miere ich vykonávať a zverejňovať v súlade s článkom 5 ods. 3 dohody bez zbytočného odkladu;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby v Európskom parlamente existoval vysoký stupeň politickej zodpovednosti za proces vykonávania a preskúmania; navrhuje, aby bol proces preskúmania stanovený v článku 14 dohody utváraný a formovaný v úzkej spolupráci s podpredsedom Európskeho parlamentu zodpovedným za register transparentnosti;

19.  požaduje konkrétne, aby Predsedníctvo a ďalšie príslušné orgány urýchlene vykonali tieto opatrenia:

20.  osobitne vyzýva Konferenciu predsedov výborov, aby

21.  vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby v rámci revízie rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zvážil ďalšie opatrenia v oblasti transparentnosti, ktoré by sa mali zaviesť s cieľom posilniť záväzok Európskeho parlamentu k spoločnému rámcu; zdôrazňuje význam formálnych požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na akúkoľvek revíziu rokovacieho poriadku;

Oprávnenosť, kódex správania a informácie, ktoré majú poskytnúť zaregistrované subjekty

22.  poznamenáva, že dodržiavanie kódexu správania stanoveného v prílohe I k dohode je súčasťou kritérií oprávnenosti a že zaregistrované subjekty musia zohľadniť požiadavky a pravidlá mlčanlivosti uplatniteľné na bývalých členov a zamestnancov inštitúcií, ktorým títo členovia a zamestnanci podliehajú po odchode z funkcie;

23.  víta vysvetlenie, že zaregistrované subjekty nie sú oslobodené od povinnosti zabezpečiť dodržiavanie rovnakých etických noriem, keď časť svojich činností zabezpečujú prostredníctvom externých subjektov;

24.  víta skutočnosť, že zaregistrované subjekty sú povinné uverejňovať finančné informácie klientov aj sprostredkovateľov a že finančné informácie sa vyžadujú aj od zaregistrovaných subjektov, ktoré nezastupujú komerčné záujmy; víta skutočnosť, že zaregistrované subjekty sú nielenže povinné raz ročne uverejňovať finančné informácie, ale musia tieto informácie aj aktualizovať, najmä ak dôjde k významnej zmene detailov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie rozhodnutia;

25.  zdôrazňuje, že zaregistrované subjekty sú teraz povinné poskytovať informácie o legislatívnych návrhoch, politikách alebo iniciatívach, na ktoré sa zameriavajú; domnieva sa, že to prispeje k zvýšeniu transparentnosti záujmov, ktoré zastupujú;

Sekretariát a správna rada

26.  víta záväzok zvýšiť zdroje na udržiavanie, rozvoj a propagáciu registra, ako aj formálny príspevok Rady k fungovaniu sekretariátu; domnieva sa, že takéto záväzky týkajúce sa spoločného rámca by mali posilniť schopnosť sekretariátu poskytovať zaregistrovaným subjektom včasné usmernenia a podporovať ich pri registrácii a aktualizácii požadovaných údajov; poukazuje však najmä na to, že ľudské zdroje sú v pomere k počtu zaregistrovaných subjektov v porovnaní s podobnými vnútroštátnymi systémami veľmi obmedzené a že toto obmedzenie bráni efektívnemu fungovaniu registra; vyzýva inštitúcie, aby zabezpečili poskytnutie zdrojov a zamestnancov potrebných na zaručenie riadneho fungovania sekretariátu a správnej rady;

27.  domnieva sa, že rovnaké postavenie všetkých troch inštitúcií pri zabezpečovaní fungovania sekretariátu a správnej rady by malo zaistiť konsenzus, rozvíjať spoločnú zodpovednosť za rámec a podporovať spoločnú kultúru transparentnosti;

28.  víta vytvorenie správnej rady a jej úlohu dohliadať na celkové administratívne vykonávanie dohody a pôsobiť ako orgán zodpovedný za preskúmanie opatrení prijatých sekretariátom; víta skutočnosť, že dohoda zahŕňa rozsiahly administratívny postup zabezpečujúci procesné práva zaregistrovaných subjektov;

Procesné ustanovenia

29.  schvaľuje uzavretie dohody uvedenej v prílohe A k tomuto rozhodnutiu;

30.  schvaľuje politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie uvedené v prílohe B k tomuto rozhodnutiu, ktoré sa spolu s dohodou uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie;

31.  prijíma rozhodnutie, že v súlade s článkom 9 a článkom 15 ods. 2 dohody sú správna rada a sekretariát od nadobudnutia účinnosti dohody splnomocnení prijímať v mene Európskeho parlamentu individuálne rozhodnutia týkajúce sa žiadateľov o registráciu a zaregistrovaných subjektov v súlade s medziinštitucionálnou dohodou z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou v povinnom registri transparentnosti(4);

32.  poveruje svojho predsedu, aby dohodu podpísal spoločne s predsedom Rady a predsedom Komisie a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

33.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie vrátane jeho príloh postúpil pre informáciu Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA A

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA DOHODA MEDZI EURÓPSKYM PARLAMENTOM, RADOU EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKOU KOMISIOU O POVINNOM REGISTRI TRANSPARENTNOSTI

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá medziinštitucionálnej dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 207, 11.6.2021, s. 1.)

PRÍLOHA B

POLITICKÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKEJ KOMISIE PRI PRÍLEŽITOSTI PRIJATIA MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY O POVINNOM REGISTRI TRANSPARENTNOSTI

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia uznávajú význam zásady podmienenosti ako základného kameňa koordinovaného prístupu, ktorý tieto tri inštitúcie prijali s cieľom posilniť spoločnú kultúru transparentnosti a zároveň stanoviť vysoké normy transparentnosti a etického zastupovania záujmových skupín na úrovni Únie.

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia uznávajú, že zavedené opatrenia v oblasti podmienenosti a doplňujúce opatrenia v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o tieto záležitosti, sú v súlade s medziinštitucionálnou dohodou o povinnom registri transparentnosti, posilňujú cieľ ich koordinovaného prístupu a predstavujú pevný základ na ďalšie budovanie a zlepšovanie uvedeného prístupu a ďalšie posilňovanie etického zastupovania záujmových skupín na úrovni Únie:

—  v príslušných prípadoch stretnutia osôb s rozhodovacou právomocou s registrovanými zástupcami záujmových skupín(5);

—  v príslušných prípadoch zverejnenie stretnutí so zástupcami záujmových skupín(6);

—  stretnutia zamestnancov, najmä na vysokej úrovni, s registrovanými zástupcami záujmových skupín(7);

—  vystúpenia na verejných vypočutiach v Európskom parlamente(8);

—  členstvo v expertných skupinách Komisie a účasť na niektorých podujatiach, fórach alebo brífingoch(9);

—  prístup do priestorov inštitúcií(10);

—  v príslušných prípadoch záštita nad podujatiami pre registrovaných zástupcov záujmových skupín;

—  politické vyhlásenie členských štátov o dobrovoľnom uplatňovaní zásady podmienenosti v súlade s vnútroštátnym právom a právomocami, pokiaľ ide o stretnutia ich stálych predstaviteľov a ich zástupcov stálych predstaviteľov so zástupcami záujmových skupín počas ich predsedníctva Rady a predchádzajúcich šiestich mesiacov, a akékoľvek ďalšie dobrovoľné opatrenia jednotlivých členských štátov v súlade s vnútroštátnym právom a právomocami nad tento rámec, ktoré sa obe rovnako berú na vedomie.

(1) Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11. (2) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120. (3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0046. (4) Ú. v. EÚ L 207, 11.6.2021, s. 1. (5) Článok 11 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; článok 7 rozhodnutia Komisie z 31. januára 2018 o kódexe správania členov Európskej komisie (C(2018)0700) (Ú. v. EÚ C 65, 21.2.2018, s. 7); bod V pracovných metód Európskej komisie. (6) Článok 11 ods. 3 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; rozhodnutie Komisie 2014/838/EÚ, Euratom z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (Ú. v. EÚ L 343, 28.11.2014, s. 19); rozhodnutie Komisie 2014/839/EÚ z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (Ú. v. EÚ L 343, 28.11.2014, s. 22). (7) Článok 3 rozhodnutia Rady o úprave styku medzi Generálnym sekretariátom Rady a zástupcami záujmových skupín; bod V pracovných metód Európskej komisie. (8) Článok 7 rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu z 18. júna 2003 o pravidlách verejných vypočutí. (9) Článok 35 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, článok 8 rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie (C(2016)3301); články 4 a 5 rozhodnutia Rady o úprave styku medzi Generálnym sekretariátom Rady a zástupcami záujmových skupín. (10) Článok 123 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu v spojení s rozhodnutím generálneho tajomníka z 13. decembra 2013 o predpisoch týkajúcich sa vstupných preukazov a povolení na vstup do priestorov Európskeho parlamentu; článok 6 rozhodnutia Rady o úprave styku medzi Generálnym sekretariátom Rady a zástupcami záujmových skupín.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o technických a prevádzkových opatreniach pre efektívnejšiu a ekologickejšiu námornú dopravu (2019/2193(INI))

P9_TA(2021)0131 A9-0029/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 16. septembra 2020 o globálnom systéme zberu údajov o spotrebe lodného paliva(2),

–  so zreteľom na 3. štúdiu Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov(3),

–  so zreteľom na záverečnú správu 4. štúdie Medzinárodnej námornej organizácie o emisiách skleníkových plynov(4),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie, ktoré v decembri 2019 prijali zmluvné strany Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2019 o emisiách CO2 z námornej dopravy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(5),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0029/2021),

A.  keďže námorná doprava a prístavy zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve EÚ vzhľadom na to, že takmer 90 % zahraničného obchodu s tovarom EÚ sa uskutočňuje na mori(6), a tiež významnú úlohu v cestovnom ruchu; keďže majú zásadný význam pre zabezpečenie neprerušených dodávateľských reťazcov, ako sa ukázalo počas pandémie ochorenia COVID-19; keďže celkový hospodársky vplyv námorného odvetvia EÚ predstavoval v roku 2018 príspevok vo výške 149 miliárd EUR k HDP EÚ a keďže toto odvetvie podporuje viac ako 2 milióny pracovných miest(7); keďže v roku 2018 jeho priamy hospodársky vplyv predstavoval 685 000 pracovných miest na mori a na pevnine v EÚ; keďže EÚ kontroluje 40 % svetového loďstva hrubej priestornosti;

B.  keďže námorná preprava tovaru a cestujúcich je kľúčovým faktorom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, a to najmä pokiaľ ide o prepojenosť s okrajovými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi a ich prístupnosť; keďže EÚ by v tejto súvislosti mala investovať do konkurencieschopnosti námorného odvetvia a jeho schopnosti uskutočniť udržateľnú transformáciu;

C.  keďže námorné odvetvie EÚ by malo prispievať aj k boju proti strate biodiverzity a zhoršovaniu životného prostredia, ako aj k cieľom Európskej zelenej dohody a stratégie biodiverzity do roku 2030;

D.  keďže zdravé oceány a zachovanie a ochrana ich ekosystémov majú zásadný význam pre ľudstvo, keďže pôsobia ako regulátory v oblasti klímy, produkujú aspoň polovicu obsahu kyslíka v atmosfére Zeme, sú nositeľmi biodiverzity, zdrojom globálnej potravinovej bezpečnosti a ľudského zdravia a zdrojom hospodárskych činností vrátane rybárstva, dopravy, obchodu, cestovného ruchu, energie z obnoviteľných zdrojov a zdravotníckych výrobkov, ktoré by sa mali zakladať na zásade udržateľnosti;

E.  keďže námorné odvetvie je regulované na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni a stále vo veľkej miere závisí od fosílnych palív; keďže systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 z námornej dopravy sa v súčasnosti reviduje s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov z lodnej dopravy vo vodách EÚ;

F.  keďže odvetvie sa neustále usiluje o splnenie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov tým, že dodržiava existujúci regulačný rámec a v praxi zavádza dosiahnuté výsledky v oblasti technologického vývoja;

G.  keďže na dosiahnutie tejto nevyhnutnej transformácie je preto potrebné primerané financovanie; keďže ďalší výskum a inovácie majú zásadný význam pre zavedenie námornej dopravy s nulovými emisiami uhlíka;

H.  keďže odvetvie medzinárodnej námornej dopravy ročne emituje okolo 940 miliónov ton CO2 a je zodpovedné za približne 2,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov(8); keďže námorná doprava tiež ovplyvňuje životné prostredie tým, že prispieva k zmene klímy, a prostredníctvom rôznych zdrojov znečistenia, najmä odplyňovaním, motormi bežiacimi v prístavoch, vypúšťaním balastovej vody, uhľovodíkov, ťažkých kovov a chemikálií a stratou kontajnerov na mori, čo následne vplýva na biodiverzitu a ekosystémy; keďže nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) zamerané na zníženie emisií SOX z lodí po prvýkrát nadobudli platnosť v roku 2005 v rámci Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovoru MARPOL) a keďže emisné limity SOX boli odvtedy postupne sprísnené, pričom maximálny povolený obsah síry je v súčasnosti stanovený na 0,5 % a v oblastiach kontroly emisií na 0,1 %; keďže toto rozhodnutie by malo prispieť k zníženiu emisií; keďže IMO má v roku 2021 prijať globálne nariadenie o obmedzení „emisií čierneho uhlíka“; keďže námorná doprava je energeticky najúčinnejším druhom dopravy vzhľadom na množstvo prepravovaného nákladu a príslušný objem emisií na tonu prepravovaného tovaru a kilometer plavby;

I.  keďže v prípade, že sa urýchlene nezavedú zmierňujúce opatrenia, emisie z medzinárodnej námornej dopravy by sa mohli do roku 2050 zvýšiť z približne 90 % emisií z roku 2008 v roku 2018 na 90 % – 130 % emisií z roku 2008(9), čím by sa dostatočne neprispelo k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

J.  keďže všetky emisie z námorného odvetvia, ktoré poškodzujú kvalitu ovzdušia a zdravie občanov, by sa mali obmedziť a riešiť v nadväznosti na posúdenie vplyvu príslušných právnych predpisov;

K.  keďže EÚ by mala obhajovať vysokú úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií v námornom odvetví na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ;

L.  keďže čisté technológie a riešenia by sa mali upraviť pre rôzne druhy plavidiel a námorných prvkov; keďže výskum, investície a primeraná podpora sú nevyhnutné na zabezpečenie inovatívnych riešení a udržateľnej transformácie námorného odvetvia;

M.  keďže verejné a súkromné investície v súvislosti s dekarbonizáciou námorného odvetvia musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií(10) a s kľúčovými zásadami spravodlivej transformácie vrátane vytvárania vysoko kvalitných pracovných miest, záruk rekvalifikácie a preloženia a štrukturálnych opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti pre všetkých pracovníkov s osobitným dôrazom na príležitosti pre ženy a mladých pracovníkov s cieľom diverzifikovať pracovnú silu v námornom odvetví; keďže primeraná odborná príprava a dôstojné pracovné podmienky zamestnancov v námornom odvetví sú nevyhnutné okrem iného aj na predchádzanie nehodám vrátane environmentálnych nehôd;

N.  keďže Komisia v súčasnosti pracuje na posúdení vplyvu zaradenia námornej dopravy do systému obchodovania s emisiami (ETS) EÚ;

O.  keďže na dosiahnutie cieľov zelenej dohody je potrebná klimaticky neutrálna transformácia námornej dopravy do roku 2050;

Motivačné mechanizmy v záujme čistej energie

1.  vyjadruje poľutovanie nad narušením hospodárskej súťaže na európskom trhu medzi fosílnymi palivami, pri ktorých sa uplatňuje priaznivejšie daňové zaobchádzanie, a čistými alternatívnymi palivami z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu napravila tým, že navrhne obnovenie pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí“ v námornej doprave a presadzovaním a ďalším stimulovaním využívania alternatív k ťažkým vykurovacím olejom, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, v námornom odvetví, a to aj prostredníctvom oslobodení od dane;

2.  uznáva vplyv používania ťažkého vykurovacieho oleja; zdôrazňuje potrebu účinne riešiť problém emisií z lodných palív a postupne zrušiť používanie ťažkého vykurovacieho oleja v lodnej doprave, a to nielen ako paliva, ale aj ako prímesi do lodných palív; konštatuje potrebu technologickej neutrality za podmienky, že je v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ; konštatuje, že na námornú dopravu vplýva aj nedostatok primeraných kritérií stavu konca odpadu harmonizovaných na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné predchádzať úniku uhlíka a zachovať konkurencieschopnosť európskeho odvetvia námornej dopravy;

3.  pripomína, že námorné odvetvie by malo prispievať k úsiliu Únie o zníženie emisií skleníkových plynov, pričom sa zároveň musí zabezpečiť konkurencieschopnosť odvetvia; zdôrazňuje, že pri znižovaní emisií z námornej dopravy je potrebné využívať všetky riešenia, ktoré sa dajú ľahko zaviesť, a investovať do nich, a to vrátane transformačných technológií, ako sú alternatívy k ťažkému vykurovaciemu oleju, a zároveň nájsť a financovať dlhodobé alternatívy s nulovými emisiami; uznáva význam transformačných technológií, ako sú LNG a súvisiaca infraštruktúra, pre postupný prechod na alternatívy s nulovými emisiami v námornom odvetví;

4.  pripomína záväzok EÚ dosiahnuť v súlade s Parížskou dohodou klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; v tejto súvislosti zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ a potrebu rokovať o znižovaní emisií skleníkových plynov z odvetvia námornej dopravy aj na medzinárodnej úrovni v rámci IMO, a to vzhľadom na medzinárodný a konkurenčný rozmer odvetvia námornej dopravy; pripomína predchádzajúce pozície Európskeho parlamentu k zahrnutiu námorného odvetvia do systému EU ETS(11) vrátane aktualizácie posúdenia vplyvu(12);

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na počiatočnú stratégiu IMO o znižovaní emisií skleníkových plynov z lodí prijatú v roku 2018 a jej nadchádzajúcu revíziu využili svoju váhu v IMO v záujme zabezpečenia toho, aby prijala konkrétne opatrenia s cieľom stanoviť ambicióznu a realistickú cestu smerom k lodnej doprave s nulovými emisiami, ktorá je v súlade s teplotným cieľom Parížskej dohody, a tým prispieť k zabezpečeniu rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa v rámci iniciatívy FuelEU Maritime zaoberala nielen uhlíkovou náročnosťou palív, ale aj technickými a prevádzkovými opatreniami, ktoré by zlepšili efektívnosť lodí a ich prevádzky; pripomína, že v súvislosti s revíziou nariadenia (EÚ) 2015/757(13) Európsky parlament vyzval lodné spoločnosti, aby dosiahli 40 % zníženie emisií do roku 2030 v priemere za všetky lode, za ktoré sú zodpovedné, v porovnaní s priemernou hodnotou na kategóriu lodí rovnakej veľkosti a typu; dodáva, že súčasťou tejto iniciatívy by mal byť aj prístup založený na životnom cykle, v ktorom by boli zahrnuté všetky emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že alternatívne palivá, ktoré z hľadiska životného cyklu nedosahujú prahovú hodnotu –70 % stanovenú v smernici RED II, by v záujme súladu s právnymi predpismi nemali byť povolené;

Prístavy a nákladná preprava

7.  pripomína potrebu stimulovať spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami a výmenu najlepších postupov medzi prístavmi, lodným odvetvím a dodávateľmi palív a energie s cieľom rozvíjať všeobecný politický rámec dekarbonizácie prístavov a pobrežných oblastí; naliehavo vyzýva prístavné orgány, aby zaviedli udržateľné metódy riadenia a certifikovali ich s použitím metodológií, ktoré zahŕňajú posudzovanie životného cyklu prístavných služieb, ako je posudzovanie, na ktorom sa zakladá vyhlásenie o environmentálnych vlastnostiach výrobku;

8.  zdôrazňuje, že zámorské územia vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a prístavy, ktoré sa nachádzajú na týchto územiach, majú z dôvodu svojej strategickej polohy zásadný význam pre európsku suverenitu a európsky a medzinárodný námorný obchod; zdôrazňuje, že hybnými silami investícií do týchto prístavov sú rôzne faktory, od podpory ich klasickej úlohy prijímania lodí (nakladanie, vykladanie, uskladňovanie a preprava tovaru) po zabezpečovanie multimodálnych spojení, výstavbu energetickej infraštruktúry, budovanie odolnosti voči zmene klímy a celkovú ekologizáciu a digitalizáciu plavidiel; vyzýva na ďalšie investície do prístavov, ktoré sa nachádzajú na zámorských územiach, s cieľom premeniť ich na strategické klastre multimodálnej dopravy, výroby, uskladňovania a distribúcie energie, ako aj cestovného ruchu;

9.  berie na vedomie cezhraničný rozmer námorných prístavov; zdôrazňuje úlohu prístavov ako klastrov všetkých druhov dopravy, energie, priemyslu a modrej ekonomiky; uznáva intenzívnejší rozvoj prístavnej spolupráce a vytvárania klastrov;

10.  berie na vedomie pozitívnu úlohu európskeho námorného klastra a pozitívny vývoj na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o podporu inovácií a zníženie emisií z lodnej dopravy, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré prispievajú k tomuto pozitívnemu vývoju;

11.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom právnych predpisov podporila cieľ nulového znečistenia (emisie skleníkových plynov a látky znečisťujúce ovzdušie) v kotviskách a aby presadzovala vývoj a zavádzanie čistých multimodálnych riešení v prístavoch, ktoré by sa podporovali prostredníctvom koridorového prístupu; najmä vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia s cieľom regulovať prístup najznečisťujúcejších lodí do prístavov EÚ na základe rámca smernice o štátnej prístavnej kontrole(14) a stimulovala a podporovala používanie pobrežných systémov zásobovania elektrinou využívajúcich čistú elektrickú energiu alebo akýchkoľvek iných energeticky úsporných technológií, ktoré majú značný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia smernice 2014/94/EÚ bola odložená; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla revíziu smernice 2014/94/EÚ tak, aby zahŕňala stimuly pre členské štáty a prístavy s cieľom rozšíriť zavádzanie potrebnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby tiež navrhla revíziu smernice 2003/96/ES(15);

12.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre prístavy s nulovými emisiami a podporila iniciatívy realizované zdola nahor vrátane opatrení na podporu rozvoja prístavných priemyselných odvetví zameraných na obehové hospodárstvo, ktorými by sa zabezpečilo najmä lepšie využívanie odpadu z lodí, ktorý sa zbiera a spracúva v prístavoch;

13.  vyzýva Komisiu, aby v zelenej dohode podporovala modálny prechod na príbrežnú námornú dopravu, ako aj železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, ako udržateľnú alternatívu cestnej a leteckej nákladnej a osobnej dopravy; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú príbrežná námorná doprava zohráva pri dosahovaní cieľov modálneho prechodu, pokiaľ ide o zníženie preťaženia a emisií súvisiacich s dopravou, a ako východisko v záujme dosiahnutia druhu dopravy s nulovými emisiami; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité vypracovať stratégiu pre obnovu a modernizáciu flotily EÚ s cieľom presadzovať zelenú a digitálnu transformáciu a podporiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia námorných technológií; pripomína, že na tento účel je potrebná sieť infraštruktúry, ktorá bude schopná podporovať túto intermodálnu kapacitu, čo znamená, že je potrebné splniť záväzky, pokiaľ ide o investície do siete TEN-T v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

14.  zdôrazňuje, že podporou plynulých multimodálnych dopravných spojení medzi prístavmi a sieťou TEN-T, ako aj zlepšením interoperability medzi rôznymi druhmi dopravy by sa odstránili nedostatky a znížilo preťaženie; zdôrazňuje význam námorných a vnútrozemských prístavov ako strategických a multimodálnych uzlov siete TEN-T;

15.  žiada tiež jasnú stratégiu s cieľom presadzovať v prípade nákladnej dopravy tzv. prepravu roll-on roll-off (prepravu ro-ro), čo by viedlo k zníženiu počtu ťažkých úžitkových vozidiel na cestách; nabáda Komisiu, aby podnikla konkrétnejšie kroky so zámerom spojiť námornú politiku s cieľom vyhýbať sa cestnej nákladnej doprave, ktorá je zdĺhavá a škodlivá pre životné prostredie, v rámci celého kontinentu tým, že bude presadzovať, aby sa dodávky bližšie k cieľovým trhom vykonávali prostredníctvom menších prístavov;

16.  vyzýva Komisiu, aby nanovo vymedzila koncepciu námorných diaľnic ako neoddeliteľnej súčasti siete TEN-T, keďže majú zásadný význam pre uľahčenie príbrežných námorných spojení a služieb ako udržateľných alternatív k pozemnej doprave, a aby uľahčila spoluprácu medzi námornými prístavmi a spojenie s vnútrozemím tým, že zjednoduší kritériá prístupu, najmä pokiaľ ide o spojenia medzi prístavmi mimo základnej siete, poskytne významnú finančnú podporu pre námorné spojenia, ktoré sú alternatívou k pozemnej doprave, a zabezpečí spojenie so železničnou sieťou;

17.  domnieva sa, že udržateľné európske námorné odvetvie a nadčasová infraštruktúra vrátane siete TEN-T a jej budúceho rozšírenia majú kľúčový význam pre dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva; zdôrazňuje, že percentuálny nárast vodnej nákladnej dopravy, ako sa predpokladá v Európskej zelenej dohode, si vyžaduje konkrétny investičný plán EÚ a konkrétne opatrenia na úrovni EÚ;

Oblasti kontroly emisií a IMO

18.  zdôrazňuje, že z hľadiska zdravia a životného prostredia je naliehavo potrebné zaviesť kontrolnú oblasť emisií síry (SECA), ktorá by pokrývala všetky krajiny Stredozemia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali navrhnutie takejto oblasti Medzinárodnej námornej organizácii do roku 2022; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili aj zásadu rýchleho prijatia kontrolnej oblasti emisií dusíka (NECA) zameranej na zníženie emisií dusíka v Stredozemí;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rozšírenie týchto oblastí kontroly emisií na všetky moria EÚ s cieľom rovnomerne znížiť povolené úrovne emisií NOX a SOX z lodí; zdôrazňuje, že kumulatívne zníženie emisií oxidov síry a oxidov dusíka má priamy vplyv na zníženie objemu jemných tuhých častíc (PM10 a PM2,5);

20.  zdôrazňuje, že EÚ by mala ísť príkladom tým, že prijme ambiciózne právne požiadavky týkajúce sa čistej námornej dopravy a zároveň bude podporovať a presadzovať aspoň rovnako ambiciózne opatrenia na medzinárodných fórach, ako je IMO, čím odvetviu námornej dopravy umožní postupne odstrániť emisie skleníkových plynov na celosvetovej úrovni a v súlade s Parížskou dohodou;

Lode a pohon

21.  vyzýva Komisiu, vlastníkov a prevádzkovateľov lodí, aby zabezpečili vykonávanie všetkých dostupných prevádzkových a technických opatrení s cieľom dosiahnuť energetickú efektívnosť, a to najmä optimalizácie rýchlosti vrátane prípadnej pomalej plavby, inovácií v oblasti hydrodynamickej optimalizácie splavných ciest, zavedenia nových spôsobov pohonu, ako sú technológie využívajúce veternú energiu, optimalizácie plavidiel a lepšej optimalizácie v rámci námorného logistického reťazca;

22.  konštatuje, že v námornom odvetví nie je vlastníkom lode vždy osoba alebo subjekt, ktorý loď komerčne prevádzkuje; domnieva sa preto, že zásada „znečisťovateľ platí“ by sa mala vzťahovať na stranu, ktorá je zodpovedná za komerčnú prevádzku lode, t. j. komerčný subjekt, ktorý platí za palivo, ktoré loď spotrebuje, ako je vlastník lode, správca lode, nájomca lode alebo nájomca lode bez posádky, a že táto strana by na základe uvedenej zásady mala niesť zodpovednosť;

23.  konštatuje, že digitalizácia a automatizácia námorného odvetvia, prístavov a lodí majú významný potenciál prispieť k zníženiu emisií z odvetvia a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia v súlade s ambíciami zelenej dohody najmä prostredníctvom intenzívnejších výmen aktuálnych a overených údajov, ktoré možno použiť na vykonávanie technických operácií a údržby, napríklad na predpovedanie spôsobu prevádzky lode s najúspornejšou spotrebou paliva na konkrétnej trase a na optimalizáciu zastavení v prístave, čo by prispelo k skráteniu čakacieho času plavidiel v prístavoch, a teda aj k zníženiu emisií; zdôrazňuje, že je potrebné využiť digitalizáciu na posilnenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami v odvetví a tým dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť lodí s cieľom umožniť im splniť normy kontroly emisií a uľahčiť riadenie environmentálnych rizík; vyzýva na prijatie opatrení a investície do digitalizácie, výskumu a inovácií najmä v záujme vývoja a harmonizovaného cezhraničného zavádzania monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu (VTMIS); konštatuje, že šírenie digitalizácie a automatizácie v odvetví lodnej dopravy povedie k zmene jednotlivých špecifikácií pracovných miest a potrebných zručností; poukazuje na to, že tieto rôzne zručnosti a oblasti znalostí, najmä pokiaľ ide o informačné technológie, sa budú od námorníkov vyžadovať na zaistenie bezpečnosti a prevádzkovej účinnosti lodí;

24.  víta nové obmedzenie obsahu síry v pohonných hmotách na 0,5 %, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2020 zaviedla IMO, a zdôrazňuje, že by nemalo viesť k presunutiu znečistenia z ovzdušia do vody; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby v súlade so smernicou (EÚ) 2019/883(16) a na úrovni IMO pracovali na komplexnom posúdení environmentálnych vplyvov vypúšťania odpadovej vody z práčok plynov s otvoreným okruhom a iných zvyškov nákladu do mora a aby zabezpečili ich riadne zhromažďovanie a spracovanie v prístavných zberných zariadeniach; v tejto súvislosti dôrazne nabáda členské štáty, aby v súlade so smernicou 2000/60/ES(17) zaviedli zákazy vypúšťania odpadovej vody z práčok plynov s otvoreným kruhom a určitých zvyškov nákladu do svojich pobrežných vôd; zdôrazňuje, že od začiatku by sa mali uprednostňovať udržateľné riešenia na základe analýzy životných cyklov; konštatuje, že účelom práčok plynov s otvoreným kruhom je riešiť znečistenie ovzdušia a že do týchto práčok sa už investovalo; poukazuje na to, že používanie práčok plynov s otvoreným kruhom má vplyv na životné prostredie, a víta, že IMO v súčasnosti skúma ich dlhodobý vplyv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia vplyvu vykonala postupné zrušenie používania práčok plynov s otvoreným kruhom s cieľom dodržať emisné limity v súlade s rámcom IMO a dohovorom MARPOL;

25.  vyzýva Komisiu, aby začlenila alternatívne pohonné systémy vrátane veterného a solárneho pohonu do nadchádzajúcej iniciatívy FuelEU Maritime; vyzýva tiež Komisiu, aby posúdila súčasné iniciatívy a projekty týkajúce sa námornej nákladnej dopravy a zabezpečila, že pohonné systémy pre dopravu budú oprávnené na financovanie z prostriedkov EÚ;

26.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia doplnené potrebnými finančnými prostriedkami s cieľom umožniť európskym lodeniciam dodatočne investovať do udržateľného, sociálneho a digitalizovaného odvetvia stavby a opravy lodí, ktoré má strategický význam z hľadiska vytvárania pracovných miest, čím podporuje prechod na model obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa zohľadňuje celý životný cyklus lodí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v EÚ v súlade s novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo podporovali a vyvíjali udržateľné riešenia stavby a demontáže plavidiel; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že lodenice by mali v súlade s normami OECD a OSN uplatňovať náležitú starostlivosť vo svojich hodnotových reťazcoch v EÚ aj mimo nej, aby sa pri demontáži plavidiel zabránilo nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

Financovanie z prostriedkov EÚ

27.  žiada Komisiu, aby v rámci svojich európskych finančných programov, a najmä programov Horizont Európa a InvestEU, podporovala výskum a zavádzanie čistých technológií a pohonných hmôt; zdôrazňuje potenciál elektriny z dodatočných obnoviteľných zdrojov vrátane zeleného vodíka, amoniaku a veterného pohonu; v tejto súvislosti zdôrazňuje finančné dôsledky prechodu na čisté alternatívne palivá pre odvetvie lodnej dopravy, dodávateľský reťazec paliva na pevnine a prístavy; domnieva sa, že prístavy sú prirodzené uzly výroby, uskladňovania, distribúcie a prepravy čistých alternatívnych palív; vyzýva, aby sa v rámci programu Horizont Európa obnovila výzva na predkladanie projektov „zelenej dohody“, ktoré Komisia zaviedla v rámci programu Horizont 2020, najmä v záujme ekologizácie námorného odvetvia a podpory výskumu a inovácií a zavádzania alternatív k ťažkým vykurovacím olejom, ktoré výrazne znižujú vplyv na klímu a životné prostredie, do námorného odvetvia;

28.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty zamerané na dekarbonizáciu námornej dopravy a znižovanie znečisťujúcich emisií vrátane nevyhnutnej prístavnej infraštruktúry a zariadení budú oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti a prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, NPE a zelenej dohody, a aby sprístupnila finančné prostriedky a stimuly na podporu námorného odvetvia pri prechode na bezuhlíkové hospodárstvo s prihliadnutím na sociálny rozmer tohto prechodu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať synergie a komplementárnosť medzi rôznymi riešeniami financovania EÚ bez toho, aby to viedlo k zbytočnej administratívnej záťaži, ktorá by odradila súkromné subjekty od investovania a tým spomalila technologický pokrok a teda aj zlepšenie nákladovej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho plánu priemyselnej obnovy presadzovala zelené európske námorné odvetvie na území EÚ a investovala doň a zároveň zaujala vedúcu pozíciu pri vývoji nových ekologicky navrhovaných lodí, renovácii a modernizácii existujúcich plavidiel a demontáži;

29.  domnieva sa, že každý realistický proces transformácie v záujme splnenia cieľa nulových emisií sa musí zakladať na zapojení a účasti zainteresovaných strán v odvetví, ako aj na podpore EÚ v podobe primeraného rozpočtu a dialógu, flexibility a starostlivosti pri presadzovaní potrebných regulačných reforiem; konštatuje, že tieto podmienky sú nevyhnutné na podporu strategickej spolupráce so zameraním na udržateľnosť prostredníctvom nástrojov, ako je spoločne programované partnerstvo v oblasti „námornej dopravy s nulovými emisiami“;

30.  pripomína, že NPE by mal podporovať ciele dekarbonizácie a modálneho prechodu na iné druhy dopravy, pričom by sa naň malo vyčleniť viac rozpočtových zdrojov;

31.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Rady znížiť rozpočtové prostriedky na programy zamerané na budúcnosť, ako sú NPE, InvestEU a Horizont Európa; konštatuje, že ambiciózny program EÚ pre dekarbonizáciu sa musí podporiť zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami a nástrojmi financovania;

32.  pripomína, že Európska investičná banka (EIB) poskytuje podporu pre atraktívne prevádzkové úvery; domnieva sa však, že prahová hodnota pre financovanie malých projektov by sa mala znížiť; v tejto súvislosti poukazuje na to, že v rámci programu záruky pre ekologickú lodnú dopravu (GSGP), zameraného na urýchlenie realizácie investícií európskych lodných spoločností do zelenších technológií, by sa tiež mala poskytovať podpora pre menšie transakcie vrátane flexibilnejších úverových podmienok; okrem toho sa domnieva, že EIB by mala výrobcom lodí poskytovať finančné prostriedky pred a po dodaní lode, čím by sa výrazne posilnilo vykonávanie a životaschopnosť projektov;

33.  zdôrazňuje, že prechod k dekarbonizácii a zavedenie motivačných mechanizmov v záujme čistej energie v odvetví námornej dopravy by zahŕňali potrebu rekvalifikácie a odbornej prípravy pracovníkov; pripomína, že na tento účel by sa muselo naplánovať aj financovanie zo strany EÚ a členských štátov; nabáda Komisiu, aby vytvorila sieť EÚ na výmenu osvedčených postupov, ako prispôsobiť pracovnú silu novým potrebám odvetvia;

34.  podporuje preskúmanie usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré vykonala Komisia, vo všetkých príslušných odvetviach vrátane dopravy a najmä námornej dopravy s cieľom splniť ciele Európskej zelenej dohody tým, že sa uplatní zásada „spravodlivej transformácie“ a že sa národným vládam umožní priamo podporiť investície do dekarbonizácie a čistej energie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či súčasné oslobodenia od dane nevytvárajú nespravodlivé medziodvetvové podmienky hospodárskej súťaže; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila štátnu pomoc pre udržateľné projekty v oblasti lodnej dopravy;

35.  upozorňuje na hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 pre odvetvie vodnej dopravy, a najmä osobnej hromadnej dopravy; vyzýva členské štáty, aby odvetvie vodnej dopravy zaradili ako prioritu do svojich národných plánov obnovy, aby tak pre toto odvetvie zabezpečili komplexný prístup k zdrojom vyčleneným v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; okrem toho žiada Komisiu, aby zmapovala inteligentné investičné iniciatívy v záujme udržateľnej a odolnej obnovy odvetvia;

Kontrola a vykonávanie

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a dostupnosť informácií o environmentálnom vplyve a energetickej efektívnosti lodí a posúdila zavedenie európskeho systému označovania v súlade s opatreniami prijatými na úrovni IMO, ktorého cieľom by malo byť účinne znižovať emisie a pomáhať odvetviu tým, že sa v rámci neho bude poskytovať lepší prístup k financovaniu, úverom a zárukám na základe emisných vlastností a zlepší sa monitorovanie emisií, vytvárať prínos stimulovaním prístavných orgánov, aby diferencovali poplatky za používanie prístavnej infraštruktúry, a zvyšovať atraktívnosť odvetvia; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať, rozvíjať a vykonávať systém „zelených lodí“, v rámci ktorého by sa malo zohľadniť zníženie emisií, spracovanie odpadu a environmentálny vplyv, a to najmä prostredníctvom výmeny skúseností a odborných znalostí;

37.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice o štátnej prístavnej kontrole najneskôr do konca roka 2021, ako sa stanovuje v pracovnom programe Komisie na rok 2021, s cieľom umožniť účinnejšiu a komplexnejšiu kontrolu lodí a zjednodušené postupy vrátane stimulov v záujme dodržiavania noriem v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí, verejného zdravia a pracovného práva, bezpečnosti námorníkov aj prístavných pracovníkov na palube lodí, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ, a možností účinných primeraných a odrádzajúcich sankcií s ohľadom na environmentálne právo, právo v oblasti verejného zdravia a daňové a sociálne právo;

38.  vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s MOP posilnila budovanie kapacít v tretích krajinách, pokiaľ ide o inšpekcie a presadzovanie, a aby v spolupráci so sociálnymi partnermi začala kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti o právach a záväzkoch vyplývajúcich z Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby presadzovala vytvorenie databázy MOP, ktorá by obsahovala zistenia inšpekcií a sťažnosti námorníkov, s cieľom umožniť námorníkom a vlastníkom lodí prístup k najrenomovanejším náborovým a zamestnaneckým službám, ktoré sú v súlade s Dohovorom o pracovných normách v námornej doprave;

39.  zdôrazňuje potenciál Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) a jej satelitného systému Safe Sea Net pri monitorovaní znečistenia ropou a nezákonného vypúšťania pohonných látok do mora a uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/757; zdôrazňuje, že v tejto oblasti, najmä v Stredozemnom mori, je nevyhnutná regionálna spolupráca, a to aj s tretími krajinami; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila výmenu informácií a spoluprácu medzi krajinami;

40.  zdôrazňuje, že partnerstvo, ktoré sa plánuje v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, by malo zaručiť primerané a rovnaké podmienky v environmentálnej a sociálnej oblasti bez toho, aby boli narušené dopravné obchodné spojenia vrátane colných kontrol, čo by nemalo narušiť konkurencieschopnosť flotily EÚ a malo by zabezpečiť bezproblémový priebeh vývozných a dovozných operácií medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0219. (3) https://gmn.imo.org/wp-content/uploads/2017/05/GHG3-Executive-Summary-and-Report_web.pdf (4) https://safety4sea.com/wp-content/uploads/2020/08/MEPC-75-7-15-Fourth-IMO-GHG-Study-2020-Final-report-Secretariat.pdf (5) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1. (6) https://ec.europa.eu/transport/modes/maritime_en (7) Oxford Economics (2020): The Economic Value of the EU Shipping Industry (8) Tretia štúdia IMO o emisiách skleníkových plynov. (9) Štvrtá štúdia IMO o emisiách skleníkových plynov. (10) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13. (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). (12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0219. (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57). (15) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica 2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí látok aklonifén, akrinatrín, Bacillus pumilus QST 2808, chlorantraniliprol, etirimol, lufenurón, pentiopyrad, pikloram a Pseudomonas sp. kmeň DSMZ 13134 v určitých produktoch alebo na nich (D070113/03 – 2021/2590(RPS))

P9_TA(2021)0132 B9-0223/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí látok aklonifén, akrinatrín, Bacillus pumilus QST 2808, chlorantraniliprol, etirimol, lufenurón, pentiopyrad, pikloram a Pseudomonas sp. kmeň DSMZ 13134 v určitých produktoch alebo na nich (D070113/03),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

–  so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá zo 4. decembra 2020,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(2),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 15. júla 2020 a uverejnené 18. augusta 2020(3),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 18. novembra 2016 a uverejnené 5. januára 2017(4),

–  so zreteľom na vedeckú správu prijatú úradom EFSA 30. septembra 2008 a uverejnenú 22. júna 2009(5),

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(6),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a článok 112 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže lufenurón je benzoylmočovinový pesticíd, ktorý bráni produkcii chitínu v hmyze a používa sa ako pesticíd a fungicíd; keďže účinnosť schválenia Úniou pre lufenurón sa skončila 31. decembra 2019 a v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 nebola predložená žiadna žiadosť o obnovenie(7); keďže lufenurón už nie je povolený na používanie v Únii, ale vyváža sa ako agropotravinársky pesticíd; keďže podľa štúdie nemeckej agentúry pre životné prostredie(8) lufenurón spĺňa kritériá pre látky, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ktoré sú stanovené v prílohe XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(9);

B.  keďže v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje zásada predbežnej opatrnosti ako jedna zo základných zásad Únie;

C.  keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

D.  keďže cieľom smernice 2009/128/ES je dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v Únii znižovaním rizík a vplyvov používania pesticídov na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie prostredníctvom podpory alternatívnych prístupov;

E.  keďže Štokholmský dohovor Organizácie Spojených národov o perzistentných organických látkach a zasadnutie Výboru pre preskúmanie perzistentných organických látok v roku 2012(10) stanovili, že lufenurón má vysoký potenciál splniť všetky kritériá pre perzistentné organické látky;

F.  keďže oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu(11) podporuje „celosvetový prechod na udržateľné agropotravinové systémy“ nielen v rámci hraníc Únie, ale aj mimo nich, a jeho cieľom je zohľadniť „aspekty životného prostredia, keď bude posudzovať žiadosti o dovozné tolerancie na pesticídne látky, ktoré už nie sú v EÚ schválené, tak, aby sa súčasne dodržiavali normy WTO a vyplývajúce povinnosti“;

G.  keďže návrh nariadenia Komisie bol predložený na základe žiadosti o dovozné tolerancie pre lufenurón používaný v Brazílii na grapefruitoch a cukrovej trstine, v ktorej sa uvádza, že vyššie maximálne hladiny rezíduí sú potrebné na to, aby sa zabránilo necolným prekážkam obchodu pri dovoze týchto plodín;

H.  keďže návrh nariadenia Komisie vyvoláva obavy týkajúce sa bezpečnosti lufenurónu na základe zásady predbežnej opatrnosti vzhľadom na chýbajúce údaje týkajúce sa účinku lufenurónu na verejné zdravie a životné prostredie;

I.  keďže v stanovisku úradu EFSA z 15. júla 2020 sa uvádza: „Spoločnosť Syngenta Crop Protection AG v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 396/2005 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Portugalsku (hodnotiaci členský štát) žiadosť o stanovenie dovozných tolerancií pre účinnú látku lufenurón v rôznych plodinách a produktoch živočíšneho pôvodu na základe povolených použití lufenurónu v Brazílii, Čile a Maroku. Hodnotiaci členský štát vypracoval hodnotiacu správu v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005, ktorá bola predložená Európskej komisii a postúpená Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) 24. mája 2019“; keďže hodnotiaci členský štát navrhol zvýšiť maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón v grapefruitoch (x30) a cukrovej trstine (x2) z Brazílie a zvýšiť maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón v komoditách živočíšneho pôvodu;

J.  keďže závery, ku ktorým dospel úrad EFSA vo svojom stanovisku z 15. júla 2020, odôvodňujú zvýšenie maximálnych hladín rezíduí pre lufenurón len na základe potreby dodržiavať normatívne hodnoty v Brazílii a vynechali akékoľvek úvahy týkajúce sa dlhodobého kumulatívneho účinku lufenurónu na reprodukčnú toxicitu, vývojovú neurotoxicitu a jeho imunotoxický potenciál po dlhšom požití;

1.  vznáša námietku voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2.  domnieva sa, že návrh nariadenia Komisie nie je zlučiteľný s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 396/2005;

3.  domnieva sa, že návrh nariadenia Komisie prekračuje vykonávacie právomoci ustanovené v nariadení (ES) č. 396/2005; konštatuje, že v odôvodnení 5 uvedeného nariadenia sa uvádza, že maximálne hladiny rezíduí by sa mali stanoviť na najnižšej dosiahnuteľnej úrovni s cieľom chrániť zraniteľné skupiny, ako sú deti a nenarodené deti;

4.  poznamenáva, že podľa návrhu nariadenia Komisie by sa existujúce maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón zvýšili z 0,01 mg/kg na 0,30 mg/kg v prípade grapefruitov a z 0,01 mg/kg na 0,02 mg/kg v prípade cukrovej trstiny;

5.  poznamenáva, že v nedávnej vedeckej správe sa dospelo k záveru, že lufenurón môže vyvolať teratogénne účinky a histopatologické zmeny pečene a obličiek u potkanov, čo naznačuje, že tehotné ženy a ich nenarodené deti by mohli byť ohrozené(12);

6.  konštatuje, že vystavenie insekticídom vyvoláva biochemické zmeny vrátane oxidačného stresu a že vystavenie životného prostredia chemickým znečisťujúcim látkam bolo nedávno zaradené medzi druhú najdôležitejšiu príčinu úmrtnosti detí v rozvojových krajinách(13);

7.  pripomína, že transgeneračné účinky vystavenia pesticídom nie sú dostatočne preskúmané a že účinky expozície pesticídom u ľudí v gestačnom období sa zriedkavo študujú; zdôrazňuje, že existuje čoraz viac dôkazov o úlohe opakovaného vystavenia počas raného života;

8.  domnieva sa, že maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón by mali zostať na najnižšej stanoviteľnej úrovni;

9.  domnieva sa, že rozhodnutie zvýšiť maximálne hladiny rezíduí pre lufenurón nemožno odôvodniť, pretože neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by naznačovali, že riziko pre tehotné ženy a ich nenarodené deti a pre bezpečnosť potravín je prijateľné;

10.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia a aby predložila výboru nový návrh, v ktorom sa bude dodržiavať zásada predbežnej opatrnosti;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71. (3) Odôvodnené stanovisko úradu EFSA k stanoveniu dovozných tolerancií pre lufenurón v rôznych komoditách rastlinného a živočíšneho pôvodu, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2020;18(8):6228, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2020.6228. (4) Odôvodnené stanovisko úradu EFSA k preskúmaniu existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre lufenurón podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(1):4652, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2016.4652. (5) Vedecká správa úradu EFSA o závere z partnerského preskúmania účinnej látky lufenurón z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2009) 7(6):189, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2009.189r. (6) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1). (8) Altenburger, R., Gündel, U., Rotter, S., Vogs, C., Faust, M., Backhaus, T., ‘Establishment of a concept for comparative risk assessment of plant protection products with special focus on the risks to the environment’ (Vytvorenie koncepcie porovnávacieho hodnotenia rizík prípravkov na ochranu rastlín s osobitným zameraním na riziká pre životné prostredie), Text 472017, Správa č. (UBA-FB) 002256/ENG, https://www.umweltbundesamt.de/sites/default/files/medien/1410/publikationen/2017-06-07_texte_47-2017_umweltrisiken-pflanzenschutzmittel.pdf. (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1). (10) UNEP/POPS/POPRC.8/INF/29. (11) COM(2020)0381. (12) Basal, W.T., Rahman T. Ahmed, A., Mahmoud, A.A., Omar, A.R., Lufenuron induces reproductive toxicity and genotoxic effects in pregnant albino rats and their fetuses (Lufenurón podnecuje reprodukčnú toxicitu a genotoxické účinky u gravidných albínskych potkanov a ich plodov, Vedecké správy, 2020: 10:19544, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7658361/. (13) Cremonese, C., Freire, C., Machado De Camargo, A., Silva De Lima, J., Koifman, S., Meyer, A., Pesticide consumption, central nervous system and cardiovascular congenital malformations in the South and Southeast region of Brazil (Požívanie pesticídov, centrálny nervový systém a kardiovaskulárne vrodené chyby v južnom a juhovýchodnom regióne Brazílie), International Journal of Occupational Medicine and Environmental Health. 2014; 27(3), s. 474-86, https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24847732/.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí acechinocylu, acibenzolar-S-metylu, Bacillus subtilis, kmeň IAB/BS03, emamektínu, flonikamidu, flutolanilu, fosetylu, imazamoxu a oxatiapiprolínu v určitých produktoch alebo na nich (D063854/04 – 2021/2608(RPS))

P9_TA(2021)0133 B9-0222/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí acechinocylu, acibenzolar-S-metylu, Bacillus subtilis, kmeň IAB/BS03, emamektínu, flonikamidu, flutolanilu, fosetylu, imazamoxu a oxatiapiprolínu v určitých produktoch alebo na nich (D063854/04),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

–  so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá z 18. februára 2020,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(2),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 27. mája 2019 a uverejnené 2. augusta 2019(3),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 17. augusta 2018 a uverejnené 25. septembra 2018(4),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko prijaté úradom EFSA 29. augusta 2018 a uverejnené 18. septembra 2018(5),

–  so zreteľom na závery prijaté úradom EFSA 18. decembra 2009 a uverejnené 7. mája 2010(6),

–  so zreteľom na stanovisko výboru Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík z 5. júna 2013(7),

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) a na článok 5a ods. 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a na článok 112 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu(9) podporuje „celosvetový prechod na udržateľné agropotravinové systémy v súlade s cieľmi tejto stratégie a cieľmi udržateľného rozvoja“;

B.  keďže flonikamid je selektívny systémový insekticíd, ktorý pôsobí narušením príjmu potravy, pohybu a ďalších foriem správania hmyzu, čo vedie k vyhladovaniu a dehydratácii, po ktorých nasleduje smrť(10);

C.  keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky flonikamid bolo predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2069(11);

D.  keďže výbor Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík vo svojom stanovisku z 5. júna 2013(12) informuje o výsledkoch pokusov na potkanoch, ktoré viedli k zvýšenej hmotnosti placenty, oneskorenému otvoreniu vagíny, zníženiu hmotnosti maternice a vaječníkov, nižšej hladine estradiolu a vyššej hladine LH, ale považuje tieto výsledky za nesúvisiace alebo irelevantné; keďže príslušný orgán Dánska upozorňuje na „jasný vplyv na výskyt viscerálnych malformácií u králika pri úrovniach netoxických pre matku“(13);

E.  keďže v predbežnom rozhodnutí Agentúry Spojených štátov na ochranu životného prostredia (EPA) o preskúmaní registrácie (vec č. 7436) zo 14. decembra 2020 v súvislosti s flonikamidom sa konštatuje, že „úplnejšie posúdenie rizika pre včely nemožno vykonať bez údajov vyššej úrovne o opeľovačoch“, že „dostupná štúdia stupňa I o akútnej orálnej toxicite nebola vhodná na kvantitatívne použitie a štúdie stupňa II a III o opeľovačoch v súvislosti s flonikamidom nie sú v tomto čase k dispozícii“ a že „požiadavky pre test akútnej orálnej toxicity pre dospelé včely medonosné a údaje stupňa II a III pre včely medonosné (t. j. štúdie čiastočne v teréne/v teréne) stále nie sú splnené“(14);

F.  keďže generálny prokurátor Kalifornie Xavier Becerra vo svojich pripomienkach z 2. novembra 2020(15) k navrhovanému predbežnému rozhodnutiu o preskúmaní registrácie kritizoval, že EPA nemá dostatok informácií na charakterizáciu rizík flonikamidu pre opeľovače;

G.  keďže generálny prokurátor s odvolaním sa na posúdenie EPA týkajúce sa ekologického rizika ďalej vysvetľuje, že nová štúdia chronickej toxicity u dospelej včely medonosnej zahŕňala predĺžené obdobie pozorovania určené na zachytenie oneskorenej toxicity flonikamidu, keďže účinky sa často pozorujú až o mnoho dní neskôr po tom, ako hmyz zahynie vyhladovaním; keďže v rámci novej štúdie sa zistilo, že flonikamid je pre dospelé včely mimoriadne toxický; keďže na základe týchto výsledkov EPA stanovila, že registrované použitia flonikamidu by včely vystavili 17- až 51-násobku množstva flonikamidu, ktoré spôsobuje značnú ujmu; keďže počas predĺženého obdobia pozorovania sa úmrtnosť naďalej zvyšovala pri všetkých testovaných koncentráciách v závislosti od dávky; keďže úmrtnosť sa do konca predĺženého obdobia pozorovania v rámci častí štúdie týkajúcich sa flonikamidu nestabilizovala;

H.  keďže v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada predbežnej opatrnosti ako jedna zo základných zásad Únie;

I.  keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

J.  keďže cieľom smernice 2009/128/ES je dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v Únii znižovaním rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie a podporou využívania integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník, napríklad nechemických alternatív pesticídov;

K.  keďže pri stanovovaní maximálnych hladín rezíduí (MRL) je potrebné zohľadniť kumulatívne a synergické účinky a je mimoriadne dôležité urýchlene vypracovať vhodné metódy takéhoto posudzovania;

L.  keďže podľa návrhu nariadenia Komisie by sa maximálna hladina rezíduí v prípade flonikamidu zvýšili z 0,03 mg/kg, čo zodpovedá súčasnému detekčnému limitu, na 0,7 mg/kg v prípade jahôd, na 1 mg/kg v prípade černíc a malín, na 0,7 mg/kg v prípade šípok, moruší, plodov hlohu azarolského, plodov bazy čiernej a iného drobného a bobuľového ovocia, na 0,8 mg/kg v prípade čučoriedok, brusníc, ríbezlí a egrešov, na 0,3 mg/kg v prípade inej koreňovej a hľuzovej zeleniny všeobecne, ale na 0,6 mg/kg v prípade reďkoviek, na 0,07 mg/kg v prípade šalátu a podobnej listovej zeleniny a na 0,8 mg/kg v prípade strukovín;

1.  vznáša námietku voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2.  domnieva sa, že návrh nariadenia Komisie nie je zlučiteľný s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 396/2005;

3.  berie na vedomie, že EFSA pracuje na vyvinutí metód posudzovania kumulatívnych rizík, ale zároveň konštatuje, že problém posudzovania kumulatívnych účinkov pesticídov a rezíduí je známy už desaťročia; žiada preto EFSA a Komisiu, aby tento problém riešili ako mimoriadne naliehavú záležitosť;

4.  navrhuje, aby maximálna hladina rezíduí flonikamidu zostala na úrovni 0,03 mg/kg;

5.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia a aby predložila výboru nový návrh;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71. (3) Odôvodnené stanovisko EFSA k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí flonikamidu v jahodách a iných plodoch, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2019; 17(7):5745, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5745. (4) Odôvodnené stanovisko EFSA k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí flonikamidu v rôznych plodinách, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2018;16(9):5410, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5410. (5) Odôvodnené stanovisko EFSA k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí flonikamidu v rôznych koreňových plodinách, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2018;16(9):5414, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5414. (6) Záver EFSA z partnerského preskúmania účinnej látky flonikamid z hľadiska posúdenia rizika pesticídov, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010;8(5):1445, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1445. (7) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. júna 2013 s návrhom harmonizovanej klasifikácie a označovania flonikamidu na úrovni EÚ, https://echa.europa.eu/documents/10162/0916c5b3-fa52-9cdf-4603-2cc40356ed95. (8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (9) COM(2020)0381. (10) https://www.regulations.gov/document/EPA-HQ-OPP-2014-0777-0041 (11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2069 z 13. novembra 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok flonikamid (IKI-220), metalaxyl, penoxsulam a prochinazid (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2017, s. 51). (12) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. júna 2013 s návrhom harmonizovanej klasifikácie a označovania flonikamidu na úrovni EÚ, https://echa.europa.eu/documents/10162/0916c5b3-fa52-9cdf-4603-2cc40356ed95. (13) Príloha 2 k stanovisku výboru pre hodnotenie rizík z 5. júna 2013 s návrhom harmonizovanej klasifikácie a označovania flonikamidu na úrovni EÚ, https://echa.europa.eu/documents/10162/1e59e8be-0905-5fc1-8e76-a35628fa5833. (14) Č. spisu EPA-HQ-OPP-2014-0777, https://www.regulations.gov/document/EPA-HQ-OPP-2014-0777-0041, s. 13 a s. 18. (15) https://oag.ca.gov/sites/default/files/FINAL%20Flonicamid%20PID%20Comment%20Letter.pdf

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 24. marca 2021, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1234/2008 o preskúmaní zmien podmienok v povolení na uvedenie humánnych liekov a veterinárnych liekov na trh (C(2021)01603 – 2021/2616(DEA))

P9_TA(2021)0134 B9-0226/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie z 24. marca 2021, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1234/2008 o preskúmaní zmien podmienok v povolení na uvedenie humánnych liekov a veterinárnych liekov na trh (C(2021)01603),

–  so zreteľom na list Komisie z 9. marca 2021, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 16. apríla 2021,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch(1), a najmä na jej článok 23b a článok 121a ods. 6,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Únie pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky(2), a najmä na jeho článok 16a ods. 3 a článok 87b ods. 6,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 27. apríla 2021,

A.  keďže nariadenie Komisie (ES) č. 1234/2008(3) obsahuje ustanovenia o preskúmaní zmien podmienok v povolení na uvedenie humánnych liekov a veterinárnych liekov na trh;

B.  keďže na základe vedeckého posúdenia, ktoré vykonala Európska agentúra pre lieky, Komisia povolila niekoľko vakcín proti ochoreniu COVID-19;

C.  keďže na to, aby sa zaručila trvalá účinnosť povolených vakcín proti ochoreniu COVID-19, môže byť potrebné upraviť ich spôsobmi, ktoré zahŕňajú zmenu ich zloženia tak, aby poskytovali ochranu pred novým variantom, resp. viacnásobnými variantmi kmeňov v súvislosti s pandémiou alebo v iných súvislostiach;

D.  keďže Komisia vo svojom oznámení zo 17. februára 2021 s názvom „Inkubátor HERA – spoločné predvídanie hrozby variantov COVID-19(4)“ oznámila niekoľko opatrení, ktoré sa zavedú s cieľom účinne riešiť situáciu, keď by nové varianty vírusu ochorenia COVID-19 mohli mať potenciálny vplyv na boj proti súčasnej pandémii; keďže oznámené opatrenia zahŕňali zmenu súčasného regulačného postupu s cieľom umožniť zrýchlené schvaľovanie vakcín proti ochoreniu COVID-19 prispôsobených novým variantom;

E.  keďže 24. marca 2021 Komisia zaslala Európskemu parlamentu delegované nariadenie, čím sa pre Európsky parlament začalo trojmesačné kontrolné obdobie na vznesenie námietok voči tomuto delegovanému nariadeniu;

F.  keďže v delegovanom nariadení Komisie sa stanovuje, že s výhradou osobitných podmienok môže Komisia v prípade, že chýbajú určité farmaceutické, neklinické alebo klinické údaje, výnimočne a dočasne prijať zmenu podmienok povolenia na uvedenie na trh pre vakcínu proti ľudskej chrípke alebo ľudskému koronavírusu; keďže však v prípade, keď sa takáto zmena prijme, príslušný držiteľ predloží chýbajúce farmaceutické, neklinické a klinické údaje v lehote stanovenej príslušným orgánom;

G.  keďže delegované nariadenie Komisie umožní, aby sa žiadosť držiteľa povolenia na uvedenie na trh o zmenu mohla analyzovať na základe počiatočného súboru údajov, ktorý držiteľ povolenia na uvedenie na trh doplní dodatočnými údajmi po schválení, čím sa regulačný proces zjednoduší a uľahčí tak regulačným orgánom, ako aj výrobcom vakcín;

H.  keďže delegované nariadenie Komisie by malo nadobudnúť účinnosť do 26. apríla 2021 s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia vakcín, ktorí začínajú pripravovať svoje vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na varianty, ako aj regulačné orgány mohli tento upravený systém v plnej miere využívať;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67. (2) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1. (3) Nariadenie Komisie (ES) č. 1234/2008 z 24. novembra 2008 o preskúmaní zmien podmienok v povolení na uvedenie humánnych liekov a veterinárnych liekov na trh (Ú. v. EÚ L 334, 12.12.2008, s. 7). (4) COM(2021)0078.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (14281/1/2020 – C9-0133/2021 – 2018/0231(COD))

P9_TA(2021)0135 A9-0142/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14281/1/2020 – C9‑0133/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0441),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0142/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 40. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 259. (3) Prijaté texty, 12.2.2019, P8_TA(2019)0073.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 (05532/1/2021 – C9-0139/2021 – 2018/0202(COD))

P9_TA(2021)0136 A9-0140/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05532/1/2021 – C9‑0139/2021),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

—  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2021)0196),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0380),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0140/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 82. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 239. (3) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 300.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 (06833/1/2020 – C9-0144/2021 – 2018/0207(COD))

P9_TA(2021)0137 A9-0144/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (06833/1/2020 – C9‑0144/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0383),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0144/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie spolu so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o financovaní oblasti Hodnoty Únie v roku 2021

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, spoluzákonodarcovia súhlasia s tým, že oblasť Hodnoty Únie programu Občianstvo, rovnosť, práva a hodnoty by mala byť od 1. januára 2021 vybavená značnými finančnými prostriedkami.

Spoluzákonodarcovia vyzývajú Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, najmä na účely posúdenia využívania nástrojov flexibility v právnom rámci ročného rozpočtu EÚ na rok 2021 v súlade s kritériami aktivácie stanovenými v nariadení o VFR.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 178. (2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 196. (3) Prijaté texty, 17.4.2019, P8_TA(2019)0407.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1382/2013 (06834/1/2020 – C9-0138/2021 – 2018/0208(COD))

P9_TA(2021)0138 A9-0146/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (06834/1/2020 – C9-0138/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0384),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0146/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 178. (2) Prijaté texty, 17.4.2019, P8_TA(2019)0097.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (14312/1/2020 – C9-0140/2021 – 2018/0236(COD))

P9_TA(2021)0139 A9-0141/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14312/1/2020 – C9‑0140/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0447),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0141/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 51. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 365. (3) Prijaté texty, 17.4.2019, P8_TA(2019)0402.