Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019(1),

–  so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019,

–  so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2020 z 23. marca 2021(2),

–  so zreteľom na výročnú správu ECB o činnostiach dohľadu za rok 2019 z 19. marca 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu o digitálnych financiách: vznikajúce riziká kryptoaktív – výzvy regulácie a dohľadu v oblasti finančných služieb, inštitúcií a trhov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 s názvom Ďalší rozvoj únie kapitálových trhov (ÚKT): zlepšenie prístupu k financovaniu na kapitálovom trhu, najmä pre MSP, a ďalšia podpora účasti retailových investorov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o posilnení medzinárodnej úlohy eura(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020(8),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny Eurosystému na vysokej úrovni pre digitálnu menu centrálnych bánk z októbra 2020 o digitálnom eure(9),

–  so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z 9. októbra 2020 s názvom Využívanie dozorných a regulačných technológií orgánmi a regulovanými inštitúciami – vývoj na trhu a dôsledky pre finančnú stabilitu(10),

–  so zreteľom na list predsedu Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Euroskupiny z 22. júla 2020,

–  so zreteľom na reakciu Európskeho systému centrálnych bánk/európskeho bankového dohľadu z augusta 2020 na verejnú konzultáciu Európskej komisie o novej stratégii v oblasti digitálnych financií pre Európu/Akčnom pláne pre finančné technológie(11),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu z roku 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

–  so zreteľom na odporúčanie ECB z 15. decembra 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie ochorenia COVID-19(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2020 o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19 (COM(2020)0822),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z októbra 2020 s názvom Monitor rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2020(13),

–  so zreteľom na správu EBA z decembra 2020 s názvom Hodnotenie rizík európskeho bankového systému(14),

–  so zreteľom na štúdiu o experimentálnych regulačných prostrediach a centrách inovácií pre oblasť finančných technológi(15), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v septembri 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie schválené Euroskupinou na jej schôdzi 30. novembra 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenia schválené na samite eurozóny 30. novembra a 11. decembra 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny v inkluzívnom formáte z 11. decembra 2020 o reforme EMS a o včasnom zavedení zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií,

–  so zreteľom na štvrťročný prehľad rizík týkajúci sa štvrtého štvrťroka 2020, ktorý uverejnil orgán EBA(16),

–  so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z novembra 2020,

–  so zreteľom na monitorovaciu správu z novembra 2020 o ukazovateľoch znižovania rizika, ktorú spoločne vypracovali útvary Európskej komisie, ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)(17),

–  so zreteľom na správu Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu z marca 2021 o rizikách a zraniteľných miestach vo finančnom systéme EÚ(18),

–  so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za rok 2020,

–  so zreteľom na návrh memoranda o porozumení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorým sa ustanovuje rámec pre regulačnú spoluprácu v oblasti finančných služieb,

–  so zreteľom na briefingy z januára 2021 s názvom Preskúmanie rámcov pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov a s názvom Banková únia: odložené reformy rámca Bazilej III a briefing z októbra 2020 s názvom Správy Európskeho parlamentu o bankovej únii v rokoch 2015 – 2019, ktoré uverejnilo oddelenie pre podporu správy hospodárskych záležitostí generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky,

–  so zreteľom na konzultáciu, ktorú zorganizovala Komisia, o preskúmaní rámca krízového riadenia a ochrany vkladov(19),

–  so zreteľom na správu SRB z marca 2020 s názvom Očakávania bánk(20),

–  so zreteľom na dokument ECB č. 251 zo série príležitostných štúdií Liquidity in resolution: comparing frameworks for liquidity provision across jurisdictions (Likvidita pri riešení krízových situácií: porovnanie rámcov pre poskytovanie likvidity medzi jurisdikciami)(21),

–  so zreteľom na správu nemeckého predsedníctva z 23. novembra 2020 o pokroku v posilňovaní bankovej únie(22),

–  so zreteľom na správu chorvátskeho predsedníctva z 29. mája 2020 o pokroku v posilňovaní bankovej únie(23),

–  so zreteľom na prejav predsedníčky SRB Elke Königovej z januára 2021 s názvom „The crisis management framework for banks in the EU: what can be done with small and medium-sized banks? (Rámec krízového riadenia bánk v EÚ: čo možno urobiť s malými a stredne veľkými bankami?“)(24),

–  so zreteľom na záverečnú správu Rady pre finančnú stabilitu z 1. apríla 2021 o hodnotení účinkov reforiem bánk, ktoré sú príliš veľké na to, aby zlyhali(25),

–  so zreteľom na príspevok na blogu, ktorý napísala predsedníčka SRB Elke König o prístupe SRB k minimálnym požiadavkám na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) vzhľadom na vplyv pandémie ochorenia COVID-19(26), a na jej vystúpenie vo Výbore pre hospodárske a menové veci 27. októbra 2020(27),

–  so zreteľom na príspevok na blogu, ktorý napísal Andrea Enria, z 9. októbra 2020 s názvom „Fostering the cross-border integration of banking groups in the banking union“ (Podpora cezhraničného začlenenia bankových skupín do bankovej únie)(28),

–  so zreteľom na správu EBA o prístupoch príslušných orgánov k dohľadu nad bankami v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu(29),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, uverejnený 7. mája 2020,

–  so zreteľom na správu EBA o budúcom rámci EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu(30),

–  so zreteľom na príspevok na blogu zo 7. decembra 2020 od organizácie Bruegel s názvom „Can the gap in the Europe’s internal market for banking services be bridged?“ (Je možné preklenúť medzeru na európskom vnútornom trhu s bankovými službami?)(31),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (EDA) s názvom Plánovanie riešenia krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ktorá bola uverejnená 14. januára 2021,

–  zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0256/2021),

A.  keďže bankový sektor vo všeobecnosti reagoval na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 odolnosťou, v dôsledku regulačnej revízie prijatej po globálnej finančnej kríze, ktorá bola uľahčená jednotným európskym súborom pravidiel a jednotným dohľadom v bankovej únii, a podporená mimoriadnymi opatreniami verejnej politiky na riešenie krízových situácií a postupmi na zachovanie kapitálu;

B.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že silný bankový systém je spolu s integrovanými kapitálovými trhmi nevyhnutný pre obnovu európskeho hospodárstva;

C.  keďže banková únia zahŕňajúca jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií zabezpečuje úplné zosúladenie medzi dohľadom a riadením bankových kríz;

D.  keďže stabilnejšia, konkurencieschopnejšia a konvergentnejšia hospodárska a menová únia si vyžaduje pevnú bankovú úniu s európskym systémom ochrany vkladov (EDIS) a rozvinutejšou a bezpečnejšou úniou kapitálových trhov (CMU), čo by prispelo aj k medzinárodnému vnímaniu eura a jeho významnejšej úlohe na svetových trhoch;

E.  keďže banková únia je otvorená pre všetky členské štáty EÚ; keďže Bulharsko a Chorvátsko sa pripojili k európskemu mechanizmu výmenných kurzov (ERM) II a vstúpili do bankovej únie;

F.  keďže dobudovanie bankovej únie nad rámec jej dvoch existujúcich pilierov, najmä zriadenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), je aj naďalej prioritou; keďže cielené reformy v oblasti riešenia krízových situácií a ochrany vkladov by mali ďalej zvyšovať odolnosť bankového sektora a zabezpečiť celkovú finančnú stabilitu;

G.  keďže ECB aj Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) vyzývajú na urýchlené dobudovanie bankovej únie, konkrétne vytvorením európskeho systému ochrany vkladov (EDIS);

H.  keďže do roku 2022 sa zavedie zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF), a to o dva roky skôr, než sa pôvodne predpokladalo, čím sa vytvorí spoločná záchranná sieť pre banky pri riešení krízových situácií na úrovni celého systému;

I.  keďže pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 sa bankový sektor EÚ vyznačoval štrukturálnymi nedostatkami v podobe nízkej ziskovosti, zníženej nákladovej efektívnosti, nízkych úrokových sadzieb, nadmernej kapacity a neistoty v súvislosti s udržateľnosťou obchodných modelov; keďže niektoré problémy sa stále dostatočne neriešia;

J.  keďže napriek celkovému zníženiu objemu nesplácaných úverov v posledných rokoch je potrebné väčšie úsilie o zníženie pretrvávajúcej vysokej úrovne nesplácaných úverov v niektorých finančných inštitúciách;

K.  keďže nedostatky zistené počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali zohľadniť pri revízii rámca krízového riadenia a ochrany vkladov (CMDI) a pri ďalšej integrácii bankového sektora; keďže využitie poznatkov získaných počas pandémie by mohlo pripraviť pôdu pre zlepšenie nákladovej efektívnosti a udržateľnejšie obchodné modely;

L.  keďže prepojenie medzi bankami a štátmi pretrváva a regulačný rámec EÚ na prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnými normami; keďže úroveň vystavenia voči štátnym dlhopisom v mnohých bankách narastá; keďže v prudenciálnom legislatívnom rámci pretrvávajú viaceré vnútroštátne možnosti a právomoci, čo oslabuje európsky rozmer bankovej únie;

M.  keďže zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sú faktory, ktoré treba zohľadniť pri hodnotení udržateľnosti súvah bánk, ako zdroj rizika s potenciálnym dosahom na investície v celých regiónoch a sektoroch; keďže sofistikované modely rizík by už mali zachytávať mnohé riziká spojené so zmenou klímy;

N.  keďže ECB v rámci svojho projektu cieleného hodnotenia interných modelov (TRIM) zistila, že inštitúcie pod dohľadom môžu naďalej používať interné modely podliehajúce opatreniam dohľadu;

O.  keďže sa zrýchlila potreba technologickej transformácie, čo zvyšuje efektívnosť bánk a ich ambície v oblasti inovácií a zároveň ich vystavuje novým rizikám a výzvam vo svete digitálnych financií, v oblasti kybernetickej bezpečnosti, rizík poškodenia dobrej povesti, ochrany údajov, rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a ochrany spotrebiteľa;

P.  keďže ochrana spotrebiteľov a investorov je mimoriadne dôležitá pre prehĺbenie únie kapitálových trhov a keďže sú potrebné prísne pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktoré poskytnú pevný minimálny základ; keďže vnútroštátne predpisy, ktorými sa vykonávajú európske požiadavky na ochranu spotrebiteľa, sa v rámci bankovej únie líšia, čo poukazuje na potrebu harmonizácie; keďže bankovej únii stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým spotrebitelia čelia, ako sú umelá zložitosť, nekalé obchodné praktiky, vylúčenie zraniteľných skupín z využívania základných služieb a obmedzené zapojenie verejných orgánov;

Q.  keďže prioritou je ďalšie posilnenie a harmonizácia dohľadu a presadzovania v oblasti prudenciálneho dohľadu EÚ a boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú potrebné na ochranu integrity finančného systému EÚ;

R.  keďže spoľahlivé globálne normy a zásady sú dôležité pre prudenciálnu reguláciu bánk; keďže normy Bazilejského výboru pre bankový dohľad by mali byť zapracované do európskych právnych predpisov včas a s náležitým zohľadnením ich cieľov, ako aj prípadných špecifík európskeho bankového systému a zásady proporcionality;

S.  keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ viedlo k presunu niektorých bankových služieb do EÚ; keďže jednotný mechanizmus dohľadu zohrával kľúčovú úlohu v oblasti riadenia a monitorovania systematickým usmerňovaním „pripravenosti“ a koordinácie s významnými bankami, pokiaľ ide o ich prevádzkové modely; keďže úplné posúdenie účinnosti pripravenosti bankového sektora na novú realitu ukáže výsledky v strednodobom a dlhodobom horizonte;

T.  keďže EÚ a Spojené kráľovstvo sa v súčasnosti zaviazali zachovať spoluprácu v oblasti regulácie a dohľadu, pokiaľ ide o finančné služby; keďže tento prístup založený na spolupráci by mal podporiť dlhodobé vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

U.  keďže súčasný rámec krízového riadenia nezabezpečuje jednotný prístup k riešeniu bánk v ťažkostiach vo všetkých členských štátoch, okrem iného v dôsledku odlišného výkladu posúdenia verejného záujmu zo strany SRB a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, dostupnosti nástrojov v rámci národných insolvenčných konaní, ktoré sú podobné nástrojom na riešenie krízových situácií podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD)(32) a nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií(33), ako aj z dôvodu nesprávneho zosúladenia stimulov pri výbere riešenia pre zlyhania banky v dôsledku rozdielnych podmienok prístupu k zdrojom financovania dostupným na riešenie krízových situácií a platobnej neschopnosti;

V.  keďže rámec pre krízové riadenie a ochranu vkladov (CMDI) by mal zabezpečiť konzistentné a účinné zaobchádzanie so všetkými bankami bez ohľadu na veľkosť alebo obchodný model a mal by prispieť k zachovaniu finančnej stability, minimalizovaniu využívania peňazí daňovníkov a zabezpečeniu rovnakých podmienok v celej EÚ, pričom by sa mala riadne zohľadniť zásada subsidiarity;

W.  keďže pravidlá dohľadu a riešenia krízových situácií, ako aj fond na riešenie krízových situácií boli centralizované, ale systémy ochrany vkladov zostávajú vnútroštátne a v jednotlivých členských štátoch sa líšia; keďže ustanovenia smernice o systémoch ochrany vkladov(34) (DGSD) poskytujú minimálny základ pre ochranu vkladateľov; keďže na vkladateľov v celej bankovej únii by sa však mala vzťahovať rovnaká úroveň ochrany vďaka zriadeniu EDIS;

Všeobecné úvahy

1.  víta vstup Bulharska a Chorvátska do bankovej únie a začlenenie bulharského levu a chorvátskej kuny do ERM II; berie na vedomie rozhodnutia ECB nadviazať úzku spoluprácu s Bulharskou národnou bankou a Chorvátskou národnou bankou; zdôrazňuje, že národné banky Bulharska a Chorvátska sú riadne zastúpené v Rade pre dohľad ECB a na plenárnom zasadnutí a na predĺžených výkonných zasadnutiach SRB s rovnakými právami a povinnosťami ako všetci ostatní členovia vrátane hlasovacích práv;

2.  zdôrazňuje, že účasť v ERM a bankovej únii je neoddeliteľne spojená s príslušnými normami a právnymi predpismi EÚ; nabáda Bulharsko a Chorvátsko, aby tiež dosiahli významný pokrok v boji proti praniu špinavých peňazí a finančnej trestnej činnosti; pripomína, že pred pristúpením k spoločnej mene by sa malo vykonať komplexné posúdenie ich bankového sektora vrátane menej významných inštitúcií;

3.  víta diskusie v Dánsku a Švédsku o možnosti vstupu do bankovej únie a zdôrazňuje, že spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu je mimoriadne dôležitá, najmä pokiaľ ide o cezhraničné činnosti; zdôrazňuje dôležitosť zachovania existujúcich a dobre fungujúcich obchodných modelov, pokiaľ ide o finančnú stabilitu;

4.  pripomína, že banková únia poskytla inštitucionálny rámec pre väčšiu integráciu trhu vo forme jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ale tretí pilier bankovej únie, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), ešte stále nebol prijatý; víta možnú revíziu rámca na riešenie krízových situácií a podporuje súčasné úvahy o ďalšej cielenej harmonizácii právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť a súdržnosť krízového riadenia bánk v EÚ, ako aj o dokončení tretieho piliera bankovej únie prostredníctvom systému ochrany vkladov, ktorého cieľom je zvýšiť úroveň ochrany vkladov a zároveň minimalizovať morálny hazard, obmedziť prepojenie medzi bankami a štátmi a zaručiť rovnakú ochranu všetkým vkladateľom v bankovej únii;

5.  berie na vedomie vyhlásenie zo samitu eurozóny z 11. decembra 2020 s výzvou Euroskupine, aby „na základe konsenzu pripravila postupný a časovo ohraničený pracovný plán pre všetky zostávajúce prvky potrebné na dobudovanie bankovej únie“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty naďalej konajú mimo rámca Spoločenstva a oslabujú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu; žiada, aby bol informovaný o prebiehajúcich diskusiách na úrovni Euroskupiny a pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre EDIS; opakuje svoju požiadavku na posilnenú spoluprácu s predsedom Euroskupiny, najmä v podobe rozšírenia frekvencie hospodárskych dialógov s predsedom Euroskupiny tak, aby zodpovedali modelu a pravidelnosti menových dialógov;

6.  domnieva sa, že banky boli schopné reagovať na súčasnú krízu väčšou odolnosťou, keďže boli lepšie kapitalizované a s menším pákovým efektom než pred desiatimi rokmi, čo dokazuje pozitívne účinky zavedenej inštitucionálnej štruktúry a regulačných reforiem po finančnej kríze v roku 2008; domnieva sa však, že bankový sektor je charakterizovaný určitou štrukturálnou neefektívnosťou, ktorú môže súčasná kríza ešte viac zhoršiť; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad vysokou úrovňou nesplácaných expozícií z minulosti, ktoré mnohé inštitúcie mali ešte pred pandémiou; upozorňuje, že objem nesplácaných úverov od vytvorenia bankovej únie výrazne klesol a že klesajúci trend nesplácaných úverov pokračoval aj v roku 2020 napriek kríze spôsobenej pandémiou COVID-19; domnieva sa, že zhoršujúca sa kvalita aktív bánk môže mať vplyv na už aj tak zníženú ziskovosť, čo môže viesť k prípadom platobnej neschopnosti bánk, ktoré majú vysokú expozíciu voči najviac postihnutým hospodárskym odvetviam;

7.  konštatuje, že dobudovanie bankovej únie a prehĺbenie únie kapitálových trhov prinesie lepšie podmienky pre financovanie európskeho hospodárstva, a to tak domácnosti, ako aj spoločnosti, ktoré sú stále vo veľkej miere závislé od bankových úverov, pokiaľ ide o investície a tvorbu pracovných miest, ako aj ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti európskych trhov a podporu udržateľných súkromných investícií; vyzdvihuje stabilizačný účinok malých a stredných bánk na hospodárstvo EÚ v čase krízy; považuje za potrebné uplatňovať primeraný prístup k vývoju v oblasti regulácie s cieľom dobudovať bankovú úniu a úniu kapitálových trhov;

8.  konštatuje, že plnohodnotná banková únia a riadne integrovaná únia kapitálových trhov by prispeli k odolnosti európskeho hospodárstva, podporili fungovanie hospodárskej a menovej únie a posilnili medzinárodnú úlohu eura; zdôrazňuje význam rovnakých podmienok, aby sa predišlo znevýhodneniu malých a stredných podnikov (MSP), pokiaľ ide o prístup k financovaniu, ako aj potrebu starostlivo monitorovať vydávanie sekuritizovaných produktov; domnieva sa, že celé bremeno zotavenia sa z krízy by nemali znášať banky, ale mala by sa skôr podporovať silná únia kapitálových trhov, ktorá prispeje k opätovnej aktivácii a odolnej obnove európskeho hospodárstva; domnieva sa, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti môže poskytnúť stimul na dokončenie bankovej únie, berúc do úvahy kľúčovú úlohu bankového sektora pri poskytovaní prístupu k úverom a pri nasmerovaní dostupných finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky, najmä do udržateľných a sociálne zodpovedných investícií; zdôrazňuje úlohu súkromných finančných prostriedkov a investícií, popri verejných investíciách, v podpore klimatickej transformácie, ako sa stanovuje v investičnom pláne pre udržateľnú Európu; vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej snažila o lepšie zosúladenie činnosti finančného trhu s cieľmi udržateľnosti a environmentálnymi a sociálnymi kritériami a kritériami v oblasti správy a riadenia (ESG) vrátane legislatívneho návrhu na vypracovanie ratingov udržateľnosti na základe týchto kritérií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v oblasti udržateľných financií prijatím zostávajúcich delegovaných aktov podľa nariadenia EÚ o taxonómii(35) a zverejňovaní(36) a okrem iného uplatňovaním rozsiahlej metodiky založenej na zásade „nespôsobovať významnú škodu“;

9.  domnieva sa, že hoci bol dobrý vzťah medzi jednotným mechanizmom dohľadu a SRB od vzniku systému zásadný, v súčasnej situácii je osobitne dôležitý intenzívnejší prístup k spolupráci medzi týmito dvoma piliermi na zabezpečenie primeraných a včasných krokov;

10.  zdôrazňuje zásadný prínos dočasných opatrení, ako sú systémy verejných záruk, moratóriá na splácanie úverov pre dlžníkov s finančnými ťažkosťami, programy centrálnych bánk v oblasti likvidity a cielených dlhodobejších refinančných operácií ECB (TLTRO), program nákupu aktív (APP), ako aj núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP), k riešeniu krízy; zdôrazňuje, že tieto mimoriadne dočasné opatrenia by mali byť sprevádzané opatreniami na zmiernenie narušenia trhov a hospodárstva; ďalej zdôrazňuje dôležitosť flexibility, ktorú regulačné orgány rozšírili na banky, aby im umožnili fungovať podľa usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov (P2G) a so zníženými kapitálovými požiadavkami;

11.  zdôrazňuje výnimočnú povahu pandémie a dočasný charakter zmierňujúcich opatrení zavedených na počiatočné obmedzenie hospodárskych škôd; konštatuje, že opatrenia hospodárskej pomoci musia byť naďalej prispôsobené súčasným a očakávaným hospodárskym podmienkam; požaduje dobre organizovaný, postupný a cielený prechod od nástrojov na zmiernenie dôsledkov pandémie k nástrojom na podporu obnovy vrátane reforiem v členských štátoch prostredníctvom národných reformných plánov obnovy a odolnosti, pretože predčasné alebo nekoordinované zrušenie dočasných opatrení by mohlo obnoviť nedostatky a zraniteľnosť bankového sektora z obdobia pred krízou vrátane zvýšenia expozícií bánk voči úverovému riziku, čo by potenciálne mohlo ovplyvniť ich kapitálovú pozíciu, prípadne oslabiť rast a výsledok úsilia o obnovu;

12.  víta cielené zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) zavedené tzv. rýchlou úpravou CRR s cieľom podporiť úverovú kapacitu bánk voči domácnostiam a podnikom(37), čím sa zmiernil hospodársky vplyv pandémie COVID-19 a zabezpečila plynulá interakcia regulačného rámca s inými opatreniami na riešenie krízy;

13.  poznamenáva, že v decembri 2020 vydal jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) vyhlásenie, ktorým zmenil svoje predchádzajúce odporúčanie týkajúce sa vyplácania dividend a spätného odkúpenia akcií a uviedol, že banky, ktoré majú v úmysle vyplácať dividendy alebo spätne odkupovať akcie, by mali byť ziskové a mať pevné kapitálové trajektórie; vyzýva SSM, aby poskytol odhad rozdeľovaných výnosov (dividendy a spätné odkupovanie akcií) a pohyblivej zložky odmeny, ktorú bankové inštitúcie v prvom a druhom štvrťroku 2021 vyplatili v rámci svojej pôsobnosti, a aby následne odhadol ich vplyv na kapitálovú pozíciu bánk; vyzýva SSM, aby posúdil, či obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania výnosov aj na obdobie po septembri 2021 môžu byť užitočným nástrojom, pokiaľ budú pretrvávať zásadné neistoty týkajúce sa oživenia hospodárstva a kvality aktív bánk; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne záväzný nástroj na spätné odkúpenie dividend a akcií ako nástroj dohľadu v čase krízy;

14.  vyzýva Komisiu, ako aj vnútroštátne a európske orgány dohľadu, aby sa pripravili na očakávané zhoršenie kvality aktív bánk; víta prvú spoločnú správu európskych orgánov dohľadu o hodnotení rizík z marca 2021, v ktorej sa bankám odporúča, aby sa úpravou modelov tvorby rezerv pripravili s cieľom zabezpečiť včasné uznanie primeraných úrovní rezerv, realizovali kvalitné úverové postupy a adekvátne určovali ceny rizík, aby zohľadnili, že opatrenia verejnej podpory, ako sú úverové moratóriá a systémy verejných záruk, budú ukončené, a aby uplatňovali konzervatívne politiky týkajúce sa dividend a spätného odkupovania akcií; berie na vedomie upozornenie európskych orgánov dohľadu adresované finančným inštitúciám, aby pokračovali v navrhovaní ďalších opatrení na prispôsobenie sa prostrediu s dlhodobo nízkymi úrokmi;

15.   so znepokojením berie na vedomie rôzne uplatňovanie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS 9), pokiaľ ide o tvorbu rezerv inštitúcií na straty zistené počas pandémie COVID-19; vyzýva SSM, aby prijal opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania štandardov finančného výkazníctva vo všetkých inštitúciách v bankovej únii;

16.  domnieva sa, že integrovaná banková únia musí byť podmienená dobre fungujúcim jednotným trhom s retailovými finančnými službami; vyzýva Komisiu, aby posúdila prekážky a bariéry, ktoré spotrebiteľom vznikajú pri využívaní produktov retailového bankovníctva, ako sú hypotekárne úvery na cezhraničnom základe, a aby navrhla riešenia s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať retailové finančné služby na cezhraničnom základe; okrem toho poukazuje na veľké rozdiely v úrokových sadzbách hypoték v celej Únii;

17.  víta zrýchlené tempo digitalizácie v bankovom sektore, ktoré bankám umožňuje lepšie klientov obsluhovať na diaľku a ponúkať nové produkty a poskytuje príležitosti na zvýšenie nákladovej efektívnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v oblasti digitalizácie v bankovom sektore by sa mali v plnej miere dodržiavať práva spotrebiteľov a malo by sa zachovať finančné začlenenie, najmä v prípade zraniteľných skupín s nízkou úrovňou digitálnej alebo finančnej gramotnosti; zdôrazňuje, že digitalizácia si vyžaduje značné zdroje na investície do IT systémov, výskumu a vývoja a nových prevádzkových modelov, čo môže v krátkodobom horizonte viesť k nízkej ziskovosti; dôrazne podporuje novú stratégiu Komisie v oblasti digitálnych financií a víta balík opatrení v oblasti digitálnych financií, ktorý Komisia spustila v roku 2020 a ktorý uľahčí cezhraničné rozšírenie inovačných technológií a zároveň zabezpečí odolnosť finančného sektora; očakáva ďalšie vypracovanie návrhov nariadenia a smernice o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (DORA), ktoré zabezpečia, že finančné subjekty zavedú primerané záruky na zmiernenie vplyvu incidentov súvisiacich s IKT; zastáva názor, že ich úspešné vykonávanie bude ťažiť z významných verejných a súkromných investícií a spolupráce v oblasti inovácií smerujúcich k väčšej bezpečnosti a odolnosti systémov; domnieva sa, že digitalizácia európskeho bankového sektora je pre Úniu príležitosťou na prilákanie zahraničného kapitálu a konkurovanie na globálnom trhu; v tejto súvislosti poukazuje na rastúcu prepojenosť medzi bankami, kryptoaktívami a digitálnymi financiami;

18.  zdôrazňuje, že v prístupoch v oblasti regulácie a dohľadu je dôležité zabezpečiť technologickú neutralitu; zdôrazňuje potrebu riešiť výzvy a využiť príležitosti, ktoré prináša používanie nových inovačných technológií súvisiacich s bankovým dohľadom a dohľadom nad platobnými systémami;

19.  víta prácu ECB v oblasti digitálneho eura vrátane jej správy na túto tému a výsledku jej verejnej konzultácie; upozorňuje, že v závislosti od presnej koncepcie digitálneho eura môže byť vplyv na bankový sektor významný, čo môže mať dosah na oblasti, ako sú platby, schopnosť bánk uskutočniť transformáciu splatnosti a celkovú úverovú kapacitu a ziskovosť, a preto vyzýva ECB, aby vykonala ďalšiu analýzu dôsledkov digitálnej meny na bankový sektor, ako aj možných dôsledkov pre finančnú stabilitu; víta cieľ, aby digitálne euro fungovalo súbežne s hotovosťou ako prostriedok bezpečných a konkurencieschopných digitálnych platieb, a uznáva jeho potenciálny prínos pre občanov; podporuje úsilie ECB o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany súkromia a údajov, dôvernosti platobných údajov, kybernetickej odolnosti a bezpečnosti; berie na vedomie diskusiu o digitálnej mene a uznáva pridanú hodnotu, ktorú by digitálna mena mohla priniesť k posilňovaniu medzinárodnej úlohy eura;

20.  berie na vedomie, že skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad v marci 2020 zrevidovala harmonogram vykonávania záverečných prvkov rámca Bazilej III s cieľom zvýšiť operačnú kapacitu bánk a orgánov dohľadu a reagovať tak na bezprostredné dôsledky pandémie COVID-19; zdôrazňuje význam kvalitných globálnych bankových noriem pre reguláciu bánk a ich konzistentného a včasného vykonávania; očakáva pripravovaný návrh Komisie o vykonávaní dokončených štandardov rámca Bazilej III; pripomína, že pri vykonávaní by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a v prípade potreby by sa mali rešpektovať osobitosti a rozmanitosť bankového sektora EÚ a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby nariadenie EÚ o kapitálových požiadavkách bolo v súlade s bazilejským dohovorom; zdôrazňuje, že súčasná revízia by mala rešpektovať zásadu výrazného nezvýšenia celkových kapitálových požiadaviek, pričom by sa zároveň mala posilniť celková finančná pozícia európskych bánk; pripomína svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III(38) a vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov konala v súlade s jeho odporúčaniami; vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia zamerané na zvýšenie poskytovania úverov bankami reálnej ekonomike, najmä MSP, a na financovanie oživenia spolu s digitálnou a environmentálnou transformáciou v Európe; zdôrazňuje, že na zachovanie hospodárskej zvrchovanosti a strategickej autonómie potrebuje EÚ silné a konkurencieschopné európske banky poskytujúce veľkoobchodné bankové služby podnikom všetkých veľkostí;

21.  zdôrazňuje, že medzi odvetvím nebankového finančného sprostredkovania a „tradičným“ bankovým sektorom existuje značná prepojenosť, čo vyvoláva obavy zo systémového rizika vzhľadom na nedostatočnú reguláciu a dohľad v odvetví nebankového finančného sprostredkovania; zdôrazňuje, že nedávna kríza spôsobená pandémiou ukázala, že nebankový sektor môže znásobiť volatilitu trhu a dislokáciu cien, najmä keď je likvidita trhu pod tlakom; vyzýva Komisiu, aby zvážila, či sú potrebné dodatočné makroprudenciálne nástroje, konkrétne vypracovanie ex ante nástrojov na riadenie likvidity a dôkladná analýza existujúcich opatrení zameraných na pákový efekt;

22.  berie na vedomie vzájomné závislosti medzi bankami a centrálnymi protistranami; upozorňuje na pochybnosti, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou bánk a centrálnych protistrán, pokiaľ ide o možné konečné straty (end-of-waterfall losses), a na dosah týchto povinností na prudenciálne požiadavky bánk; v tejto súvislosti zdôrazňuje riziká nadmerného využívania centrálnych protistrán zo Spojeného kráľovstva a víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v uplynulom roku a ktorými sa stanovujú kritériá klasifikácie centrálnych protistrán z tretích krajín;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo zabezpečiť úplne vyvážené zastúpenie mužov a žien vo finančných inštitúciách a orgánoch EÚ, a najmä nad tým, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných funkciách v oblasti bankových a finančných služieb; zdôrazňuje, že vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vrcholových orgánoch a v pracovnej sile má spoločenské aj hospodárske prínosy; domnieva sa, že výber kandidátov do finančných inštitúcií a orgánov EÚ by mal vychádzať z kritérií zásluh a schopností v snahe o čo najefektívnejšie fungovanie danej inštitúcie alebo orgánu; vyzýva vlády a všetky inštitúcie a orgány, aby uprednostnili čo najskoršie dosiahnutie úplnej rodovej rovnováhy, a to aj tým, že poskytnú rodovo vyvážené užšie zoznamy kandidátov na všetky budúce vymenovania, ktoré si vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu, a to aj v ECB a najvyšších finančných inštitúciách EÚ, pričom sa budú snažiť zahrnúť do každého postupu menovania aspoň jednu kandidátku a kandidáta; pripomína svoje uznesenie zo 14. marca 2019(39), ktorého cieľom je zabezpečiť rodovú rovnováhu v nadchádzajúcom zozname kandidátov do funkcií v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ, a opakuje svoj záväzok nezohľadňovať zoznamy kandidátov, v prípade ktorých nebola dodržaná zásada rodovej vyváženosti;

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala kritériá oprávnenosti s cieľom prilákať vyšší počet prihlášok od žien;

Dohľad

25.  berie na vedomie úlohu európskeho bankového dohľadu pri zabezpečovaní dočasnej kapitálovej a operačnej pomoci bankám v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, aby mohli naďalej poskytovať finančnú podporu podnikom a domácnostiam a absorbovať straty pri zachovaní vysokej kvality dohľadu; berie na vedomie obavy jednotného mechanizmu dohľadu, pokiaľ ide o vysoké náklady, nízku ziskovosť, znížené oceňovanie trhov a nedostatočné investície do nových technológií v bankovom sektore; požaduje usmernenia k očakávanému harmonogramu a k prístupu k obnove rezerv;

26.  zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti a predvídateľnosti bankového dohľadu EÚ a v tejto súvislosti oceňuje nedávnu prax uverejňovania požiadaviek v rámci piliera 2 osobitne zameraných na banky; domnieva sa, že individuálne požiadavky zvyšujú spoľahlivosť očakávaní jednotného mechanizmu dohľadu a uľahčujú informovanejšie rozhodnutia investorov;

27.  očakáva, že nedávne zmeny organizačnej štruktúry jednotného mechanizmu dohľadu okrem zjednodušenia systému a zahrnutia technologických inovácií uľahčia aj dohľad zameraný viac na riziká a vnútornú inštitucionálnu spoluprácu;

28.  považuje analýzu jednotného mechanizmu dohľadu z novembra 2020 týkajúcu sa potenciálne zraniteľných miest bankového sektora v rôznych scenároch za správnu, pokiaľ ide o účinky otrasu na kvalitu aktív a kapitál;

29.  konštatuje, že správne riadenie úverového rizika by malo zostať jednou z kľúčových priorít jednotného mechanizmu dohľadu; súhlasí s obavami jednotného mechanizmu dohľadu, že by banky mohli zmeniť svoje modely úverového rizika, a v tejto súvislosti berie na vedomie očakávania jednotného mechanizmu dohľadu v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o vhodné prevádzkové prípravy pri predvídaní zvýšenia objemu nesplácaných úverov a o spoľahlivé riadenie úverového rizika, ako sa uvádza v jeho listoch výkonným riaditeľom významných inštitúcií a jeho stratégii úverového rizika v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; podporuje intenzívnejší dohľad jednotného mechanizmu dohľadu nad trhmi s vysokým pákovým efektom; konštatuje, že nie všetky banky sú schopné plniť očakávania jednotného mechanizmu dohľadu v oblasti riadenia úverového rizika, čo znamená, že je potrebné ďalšie úsilie;

30.  uznáva, že kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 zvyšuje riziko ďalšieho hromadenia nesplácaných úverov; so znepokojením berie na vedomie predpoveď ECB, že nesplácané úvery by vo vážnom, ale realistickom scenári mohli do konca roka 2022 dosiahnuť úroveň až 1,4 bilióna EUR; zdôrazňuje, že zabezpečenie riadneho a včasného riadenia zhoršenej kvality aktív v súvahách bánk bude kľúčové, aby sa v krátkodobom horizonte zabránilo hromadeniu nesplácaných úverov; odporúča členským štátom, aby vynaložili ďalšie úsilie o riešenie týchto otázok; berie v tejto súvislosti na vedomie oznámenie Komisie zo 16. decembra 2020 o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii ochorenia COVID-19 (COM(2020)0822) s cieľom umožniť bankám podporovať domácnosti a podniky v EÚ; očakáva, že revízia smernice o spotrebiteľských úveroch(40) zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to stanovením ambicióznejších ustanovení týkajúcich sa ochrany dlžníkov pred nekalými praktikami a zabezpečím toho, aby sa tieto práva uplatňovali rovnako pri súčasných, ako aj budúcich úveroch; vyzýva na monitorovanie všetkých prípadných kaskádových účinkov, najmä keď sa zrušia dočasné zmierňujúce opatrenia; vyzýva orgány dohľadu, aby naďalej primerane zohľadňovali vedľajšie účinky, ktoré môže mať masívna likvidácia nesplácaných úverov na prudenciálne súvahy bánk, ktoré používajú interné modely;

31.  zdôrazňuje, že banky by mali dodržiavať platné prudenciálne pravidlá a usmernenia v oblasti dohľadu týkajúce sa nesplácaných úverov a udržiavať operačnú kapacitu s cieľom proaktívne riadiť dlžníkov v núdzi a kontrolovať ich súvahy a urýchliť tak včasnú identifikáciu zlých úverov s cieľom znížiť riziko oslabenia úverovej kapacity v období veľkého dopytu po investíciách súvisiacich s obnovou; zdôrazňuje existujúcu flexibilitu pri vykonávaní usmernení ECB o nesplácaných úveroch vrátane poskytnutia dlhšieho času bankám s mimoriadne vysokou úrovňou nesplácaných úverov na predloženie ich stratégií znižovania objemu nesplácaných úverov;

32.  pripomína, že zníženie rizika v bankovom sektore by prispelo k stabilnejšej, silnejšej a na hospodársky rast zameranej bankovej únii; v tejto súvislosti berie na vedomie dosiahnutú politickú dohodu o návrhu smernice o správcoch úverov a nákupcoch úverov predloženom Komisiou, ktorá podporí rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ a ktorej cieľom je pomôcť bankám znížiť objem nesplácaných úverov v ich súvahách;

33.  uznáva úlohu, ktorú banky zohrali počas pandémie v niektorých členských štátoch pri podpore podnikov a reálnej ekonomiky; zdôrazňuje, že banky by mali starostlivo posudzovať finančnú silu a životaschopnosť podnikov, aktívne spolupracovať s dlžníkmi, ktorí sa ocitli v problémoch, s cieľom riadiť ich expozície a ponúknuť životaschopným sektorom a spoločnostiam, najmä MSP, možnosti financovania a realizovateľnej reštrukturalizácie alebo iné alternatívne vhodné možnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípadoch, keď je to možné, zabránilo zlyhaniam a aby podniky a spotrebiteľov neohrozovala nadmerná zadlženosť; zdôrazňuje, že prudenciálny rámec by sa mal konzistentne meniť tak, aby umožňoval a podporoval uplatňovanie opatrení na odloženie splatnosti v prípade podnikov a domácností, u ktorých banky usúdia, že vyhliadky na oživenie sú naďalej vysoké, a vyzýva na odstránenie všetkých regulačných prekážok ich uplatňovania; naliehavo vyzýva banky, aby štruktúrovaný odchod neživotaschopných spoločností z trhu zvažovali ako poslednú možnosť; domnieva sa, že banky by mali zabezpečiť primeraný prenos úverov z Eurosystému do reálnej ekonomiky; víta opatrenia obsiahnuté v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky: nový akčný plán (COM(2020)0590) a jeho prílohu o nasmerovaní MSP na poskytovateľov alternatívneho financovania v prípade zamietnutia žiadosti o úver;

34.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa vrátane prípadných právomocí zasiahnuť, ak finančné a úverové produkty vedú alebo pravdepodobne budú viesť k poškodeniu spotrebiteľa;

35.  zdôrazňuje význam ochrany práv spotrebiteľov, najmä v súvislosti s nekalými a agresívnymi podmienkami a praktikami a bankovými poplatkami, transparentnosťou výrobných nákladov, ziskovosti a rizík; konštatuje, že bankovej únii stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým čelia spotrebitelia, ako sú nekalé obchodné praktiky a umelá zložitosť; vyzýva v tejto súvislosti EBA, aby sa viac zameral na plnenie svojho mandátu, pokiaľ ide o správny zber, analýzu a podávanie správ o spotrebiteľských trendoch, ako aj na preskúmanie a koordináciu iniciatív príslušných orgánov v oblasti finančnej gramotnosti a vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nekalé doložky a praktiky, ktoré používa bankový sektor v spotrebiteľských zmluvách, a aby zabezpečila účinné a rýchle vykonávanie smernice o nekalých podmienkach(41) všetkými členskými štátmi využitím všetkých existujúcich prostriedkov;

36.  konštatuje, že očakávané úverové straty v kombinácii so súčasným prostredím nízkych úrokových sadzieb by mohli negatívne ovplyvniť ziskovosť bánk; upozorňuje, že banky musia upraviť svoje obchodné modely na udržateľnejšie, z hľadiska nákladov úspornejšie a technologicky vyspelejšie stratégie a musia strategicky riadiť a obozretne dohliadať na obchodné funkcie pri riadnom dodržiavaní spotrebiteľských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa rozhodnutia bánk v oblasti tvorby rezerv zamerané na podporu svojej úverovej kapacity neprimerane neodkladali, najmä keď dôjde k obnoveniu dopytu po úveroch;

37.  je znepokojený tým, že nedávne bankové krízy odhalili, že úverové inštitúcie bežne nevhodne predávali dlhopisy a iné finančné produkty retailovým klientom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že presadzovanie ustanovení smernice BRRD o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky MREL, je nesystémové; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila nevhodný predaj finančných produktov bankovými inštitúciami a aby na základe zistení predložila vhodné návrhy, a to aj v rámci nadchádzajúcej revízie smernice BRRD;

38.  domnieva sa, že treba ďalej dokumentovať možné výhody bankovej konsolidácie tak v rámci EÚ, ako aj naprieč hranicami pri riešení nízkej ziskovosti, nadmerných kapacít a fragmentácie bankového sektora; berie na vedomie trend bankového sektora týkajúci sa účasti na konzultácii a v tejto súvislosti poukazuje na príručku ECB o prístupe dohľadu ku konsolidácii, v ktorej sa podporujú dobre pripravené a dobre uskutočnené podnikové kombinácie; zdôrazňuje výhody ochrany rozmanitosti/plurality finančných sektorov pri budovaní systémovej dôvery a udržiavaní finančnej stability; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila a nadviazala na závery hodnotenia Rady pre finančnú stabilitu z roku 2021 týkajúce sa dosahu reforiem subjektov príliš veľkých na to, aby zlyhali, na finančný systém;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka domovského a hostiteľského štátu je pre dobudovanie bankovej únie stále výzvou, a domnieva sa, že zavedenie systému EDIS je súčasťou riešenia, a to súbežne s ďalšími opatreniami na zníženie rizika; vyjadruje znepokojenie nad tým, že domovské a hostiteľské krajiny môžu zaviesť opatrenia na ochranu aktív a obnoviť oddelenie, ak sa úroveň nesplácaných úverov v dôsledku postupného rušenia opatrení verejnej podpory zvýši; zdôrazňuje, že banky musia byť schopné fungovať cezhranične a zároveň riadiť svoj kapitál a likviditu na konsolidovanej úrovni s dôveryhodnými a vynútiteľnými zárukami pre hostiteľské krajiny, pokiaľ ide o dostupnosť zdrojov a vplyv na finančnú stabilitu, s cieľom diverzifikovať svoje riziká a riešiť prípadnú nízku ziskovosť; domnieva sa, že postupná harmonizácia je potrebná tam, kde sa uplatňujú vnútroštátne možnosti a právomoci, a to aj v oblasti konkurzného práva s cieľom umožniť plánovanie riešenia kríz pre cezhraničné bankové skupiny v rámci bankovej únie;

40.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že keďže členské štáty predávajú čoraz viac štátnych dlhopisov, podiel štátnych dlhopisov na súvahách bánk rastie tiež, čo môže ešte prehĺbiť prepojenie medzi štátmi a bankami; domnieva sa, že vytvorenie nástroja Next Generation EU zabezpečí kvalitné nízkorizikové európske aktíva, ktoré umožnia vyvážiť štátne dlhopisy v súvahách bánk a pomôžu obmedziť začarovaný kruh závislosti medzi bankami a štátmi; upozorňuje, že nástroj Next Generation EU bude zohrávať dôležitú úlohu v podpore obnovy a musí slúžiť ako príležitosť na posilnenie investícií a uskutočnenie potrebných reforiem v každom členskom štáte na základe dohodnutých kritérií a ďalšie prispenie k posilňovaniu európskeho bankového systému;

41.  domnieva sa, že vyriešenie problematiky domovských a hostiteľských krajín, prelomenie prepojenia štátov a bánk a podpora úsilia o konsolidáciu bánk si budú vyžadovať zavedenie celoeurópskej bezpečnostnej siete, vypracovanie a vykonávanie vnútroskupinových dohôd o finančnej podpore v rámci plánov obnovy bánk a postupnú harmonizáciu v oblastiach, v ktorých sa uplatňujú vnútroštátne možnosti a právomoci, a to aj v oblasti platobnej neschopnosti, pričom treba pokračovať v úsilí o znižovanie rizika;

42.  opäť zdôrazňuje, že regulačný rámec prudenciálneho zaobchádzania so štátnym dlhom musí byť v súlade s medzinárodnými normami;

43.  zdôrazňuje dôležitú úlohu spoľahlivých štruktúr vnútornej správy a riadenia v rámci bánk a poukazuje na slabé miesta, ktoré v nich boli zistené v postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu realizovanom jednotným mechanizmom dohľadu v roku 2020, ktorý sa zameral na to, ako banky riešia s krízou spojené riziko pre kapitál a likviditu, berúc do úvahy výnimočné okolnosti ovplyvňujúce jednotlivé banky; oceňuje cielený prístup k zhromažďovaniu informácií na posúdenie kapitálu a likvidity; zdôrazňuje, že je dôležité prijať najvyššie normy a rovnaké podmienky pri hodnoteniach odbornosti a vhodnosti členov vrcholných orgánov bánk, ktoré sa v súčasnosti v jednotlivých členských štátoch vykladajú rozdielne v dôsledku veľmi rôznorodej transpozície smernice o kapitálových požiadavkách; požaduje preto ďalšiu harmonizáciu v tejto oblasti; trvá na tom, že posúdenia odbornosti a vhodnosti musia príslušné orgány vždy vykonávať ex ante, a nie ex post; podporuje plán ECB revidovať jej aktuálne usmernenia pre hodnotenie odbornosti a vhodnosti v roku 2021 s cieľom načrtnúť jej očakávania v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o kvalitu členov vrcholných orgánov; očakáva návrhy ECB na balík opatrení zameraných na posilnenie dohľadu nad odbornosťou a vhodnosťou; v tejto súvislosti nabáda na zváženie začlenenia požiadaviek na odbornosť a vhodnosť do nariadenia o kapitálových požiadavkách;

44.  berie na vedomie, že cieľom záťažového testu v rámci celej EÚ, ktorý sa začal 29. januára 2021, je otestovať kapitálové trajektórie bánk v situácii zhoršujúcej sa kvality aktív v rámci scenára s prostredím s nízkymi úrokovými sadzbami; vyzýva EBA, aby rozšíril rozsah následných stresových testov, keďže vzorka 51 bánk vybraných v rámci tohto testu sa považuje za príliš úzku; zdôrazňuje, že vykonávanie záťažových testov a preskúmanie kvality aktív pohyblivej vzorky menej významných subjektov vo vhodnom čase sú dôležité postupy na budovanie dôvery;

45.  víta úsilie jednotného mechanizmu dohľadu poskytnúť bankám usmernenia a objasnenia v oblasti sebahodnotenia a primeraného podávania správ o rizikách súvisiacich so životným prostredím a zmenou klímy; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší tlak dohľadu na finančné inštitúcie, aby riadne zverejňovali riziká súvisiace s klímou a so životným prostredím; považuje záťažový test klimatických rizík v rámci jednotného mechanizmu dohľadu za dôležitý krok pri hodnotení postupov bánk a určovaní konkrétnych oblastí zlepšenia; v tejto súvislosti oceňuje odporúčanie v usmernení ECB o klimatických a environmentálnych rizikách, ktorým sa posilňuje strategický, komplexný prístup k riešeniu rizík súvisiacich s klímou; podporuje myšlienku prípravy sebahodnotenia a akčných plánov bánk v roku 2021 a následne preskúmania opatrení bánk orgánmi dohľadu v roku 2022; domnieva sa, že tieto sebahodnotenia a správy sa musia riadiť zásadou primeranosti a nesmú poškodzovať kapacitu a konkurencieschopnosť bánk; berie na vedomie iniciatívu EBA uskutočniť v celej EÚ pilotný projekt týkajúci sa klimatického rizika a jej zistenia, že treba viac zverejňovať informácie o stratégiách prechodu a emisiách skleníkových plynov, aby banky a orgány dohľadu mohli presnejšie posúdiť klimatické riziká; pripomína, že investície a úvery smerujúce do neudržateľných hospodárskych činností môžu viesť k uviaznutým aktívam alebo utopeným investíciám;

46.  berie na vedomie úlohu EBA pri vedení, koordinácii a monitorovaní boja finančného sektora EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; víta úsilie ECB v posledných dvoch rokoch o posilnenie výmeny informácií medzi jednotným mechanizmom dohľadu a orgánmi dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom lepšie zohľadniť aspekty boja proti praniu špinavých peňazí v opatreniach prudenciálneho dohľadu; žiada, aby sa na túto úlohu vyčlenili primerané finančné prostriedky a zdroje; víta skutočnosť, že EBA podporuje individuálne fungovanie implementácie právomocí dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých členských štátoch, a vyzýva na ďalšie opatrenia s cieľom zaručiť, aby dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bol založený na riziku, aby bol primeraný a účinný; poukazuje na rozdiely v prístupoch k dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany vnútroštátnych orgánov a pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ, čo môže viesť k regulačnej arbitráži; podporuje čiastočné premietnutie ustanovení smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do nariadenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré členské štáty ešte úplne netransponovali štvrtú a piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a ešte viac členských štátov vykazuje vážne nedostatky, pokiaľ ide o ich účinné vykonávanie; víta skutočnosť, že Komisia začala konanie o porušení povinnosti, a vyzýva ju, aby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti v zostávajúcich prípadoch nedostatočnej transpozície a vykonávania boja proti praniu špinavých peňazí; berie na vedomie druhý mandát orgánu EBA na vybudovanie databázy o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá sa očakáva v roku 2021, a posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi európskymi orgánmi; zdôrazňuje dôležitú úlohu kolégií na boj proti praniu špinavých peňazí pre cezhraničné skupiny, ktoré tvoria všetky orgány boja proti praniu špinavých peňazí v jurisdikciách, v ktorých skupina pôsobí, pri posudzovaní toho, ako skupina vykonáva činnosť v rámci boja proti praniu špinavých peňazí;

47.  víta akčný plán Komisie v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zverejnený 7. mája 2020; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala legislatívny balík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; naliehavo ju žiada, aby predložila návrh na zriadenie európskeho orgánu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že rámec boja proti praniu špinavých peňazí by mal zahŕňať aj emitentov a poskytovateľov kryptoaktív; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej finančnej spravodajskej jednotky (FIU);

48.  zdôrazňuje dôležitú úlohu bankového sektora v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; opakuje pozíciu Európskeho parlamentu, že zvýšené audity a požiadavky týkajúce sa poznania klientov sú na mieste v prípade transakcií so zapojením krajín uvedených v prílohe I alebo II zoznamu obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;

49.  víta balík Komisie v oblasti digitálnych financií; domnieva sa, že návrhy Komisie týkajúce sa trhov s kryptoaktívami a digitálnej prevádzkovej odolnosti sú včasné, užitočné a potrebné; zdôrazňuje, že hoci digitálne financie zvyšujú možnosti financovania pre spotrebiteľov a podniky, ochrana spotrebiteľov a finančná stabilita by sa mali zachovať;

50.  berie na vedomie vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ; uznáva pokrok, ktorý mnohé významné banky dosiahli v súvislosti s cieľovými operačnými modelmi po brexite, ako sa dohodlo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, a podporuje úsilie jednotného mechanizmu dohľadu o monitorovanie pokroku smerom k týmto modelom, pokiaľ ide o aktíva, zamestnancov a účtovné postupy; opakuje, že v kontexte premiestňovania podnikov do EÚ nie sú schránkové inštitúcie v eurozóne prijateľné; domnieva sa, že by sa mali riešiť existujúce regulačné medzery v právnom rámci EÚ s cieľom posilniť dohľad, a pripomína, že jednotný mechanizmus dohľadu po nadobudnutí účinnosti revidovaného nariadenia o investičných spoločnostiach(42) v júni 2021 prevzal priamu zodpovednosť za prudenciálny dohľad nad systémovo dôležitými investičnými spoločnosťami;

51.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rovnaké podmienky v regulačnom priestore a predchádzať pretekom o dosiahnutie najnižšej úrovne regulácie; v tejto súvislosti konštatuje, že memorandum o porozumení medzi ECB a orgánmi Spojeného kráľovstva založené na vzore, ktorý vyjednal EBA, a ktoré okrem poistných a dôchodkových systémov zahŕňa prudenciálny dohľad a nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, poskytuje pevný základ pre spoluprácu v oblasti dohľadu medzi jednotným mechanizmom dohľadu a orgánom Spojeného kráľovstva pre prudenciálnu reguláciu, pričom sa zameriava na výmenu informácií a recipročné zaobchádzanie s cezhraničnými bankovými skupinami v záujme spoločnej zodpovednosti za dohľad nad pobočkami;

52.  konštatuje, že dodržiavanie zásady proporcionality je kľúčom k fungovaniu bankového dohľadu, najmä v prípade menších inštitúcií;

Riešenie krízových situácií

53.  verí, že zavedenie zabezpečovacieho mechanizmu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) v roku 2022, teda o dva roky skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, vo forme revolvingovej úverovej linky z mechanizmu EMS, čím sa poskytne záchranná sieť pre riešenie krízových situácií bánk v bankovej únii, posilní rámec krízového riadenia a bude predstavovať dôležitý krok k dobudovaniu bankovej únie; poznamenáva, že výrazné zvýšenie objemu SRF spolu so spoločným zabezpečovacím mechanizmom poskytne Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) prístup ku kombinovaným finančným prostriedkom na celkovej úrovni výrazne vyššej ako 100 miliárd EUR; konštatuje, že riziká v bankových systémoch by sa mali naďalej znižovať súbežne so zriadením európskeho systému ochrany vkladov;

54.  trvá na tom, že výlučnú zodpovednosť za svoju činnosť musia niesť banky, a nie aby bremeno rámca krízového riadenia niesli daňovníci;

55.  víta skutočnosť, že hoci SRB nebola povinná prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie v roku 2020, dôsledne spolupracovala s jednotným mechanizmom dohľadu na prípadoch, ktoré smerovali ku kríze; berie na vedomie podporné opatrenia a flexibilitu, ktoré SRB poskytuje na splnenie predbežných cieľov minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) bez ohrozenia riešiteľnosti krízovej situácie; zdôrazňuje, že informácie o takýchto opatreniach na webovom sídle SRB sú naďalej mimoriadne obmedzené; naliehavo vyzýva SRB, aby zvýšila transparentnosť, a najmä aby zverejnila usmernenia, podľa ktorých postupujú interné tímy pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní zmierňujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19; berie na vedomie politiku MREL do roku 2020, ktorú vypracovala SRB, a osobitné podávanie správ v súvislosti s ňou v rámcoch podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; oceňuje pokrok súčasného cyklu plánovania riešenia krízových situácií na rok 2021 a opakuje, že primerané nastavenie MREL predstavuje jeden z kľúčových prvkov podpory riešiteľnosti krízovej situácie bánk pri súčasnom zaistení širšej finančnej stability;

56.  upozorňuje, že existujúce prekrývanie požiadaviek na uplatnenie včasných intervenčných opatrení a štandardných právomocí ECB v oblasti dohľadu môže zabrániť vykonávaniu včasných intervenčných opatrení; trvá v tejto súvislosti na tom, že toto prekrývanie by sa malo odstrániť, a domnieva sa, že by sa mal objasniť právny základ pre každý nástroj s cieľom zabezpečiť primerané a postupné uplatňovanie opatrení; schvaľuje v tejto súvislosti a so zreteľom na odporúčanie EDA týkajúce sa kvantifikovaných prahových hodnôt na spustenie opatrení včasnej intervencie, využívanie rýchlych opatrení dohľadu, pričom treba zabrániť automatickosti postupov;

57.  považuje za potrebné uľahčiť likvidáciu bánk, v prípade ktorých SRB alebo vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že stratégia „predaja podniku“ by pre SRB mohla byť dôležitým nástrojom na minimalizáciu strát pri riešení krízových situácií a likvidácii; uznáva potrebu harmonizovanejšieho rámca pre odchod z trhu v prípade platobnej neschopnosti s cieľom zabrániť situáciám neistoty a zabezpečiť súlad, pokiaľ ide o odňatie licencie banky; uznáva, že alternatívne opatrenia v rámci systémov ochrany vkladov na financovanie prevodov portfólií vkladov môžu zohrávať dôležitú úlohu v takýchto prípadoch, a to najmä u malých a stredných bánk, pokiaľ nie sú škodlivé pre ochranu vkladateľov a systém ochrany vkladov je dostatočne financovaný, ako spôsob minimalizácie príspevkov daňovníkov, zničenia hodnoty a zabezpečenia finančnej stability, a v iných prípadoch môžu tiež pomôcť preklenúť medzeru medzi požiadavkou na záchranu z vlastných zdrojov na úrovni 8 % na prístup k fondu na riešenie krízových situácií a skutočnou kapacitou banky absorbovať straty s vylúčením vkladov, ktoré sa majú previesť; zdôrazňuje, že takéto zásahy by mali podliehať prísnemu uplatňovaniu testu najnižších nákladov; vyzýva preto Komisiu, aby zásadu najnižších nákladov a podmienky využívania finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov lepšie objasnila;

58.  poznamenáva, že súčasná rôznorodosť vnútroštátnych režimov platobnej neschopnosti je zdrojom neistoty, pokiaľ ide o výsledky postupov likvidácie; zastáva názor, že na to, aby banková únia fungovala efektívne, treba ďalej harmonizovať zákony o platobnej neschopnosti bánk; vyzýva Komisiu, aby po dôkladnom preštudovaní a dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a parlamentmi zvážila možnosť ďalšej harmonizácie osobitných aspektov súčasného vnútroštátneho konkurzného práva, ako aj podmienky pre použitie vonkajšieho financovania, s cieľom zabezpečiť zosúladenie stimulov a rovnakých podmienok;

59.  považuje za osobitne užitočné prijať cielený prístup k harmonizácii hierarchie veriteľov v insolvenčných konaniach bánk s cieľom zvýšiť rozsah financovania zo systémov ochrany vkladov pri riešení krízových situácií a pri iných opatreniach okrem vyplácania, pokiaľ sú systémy ochrany vkladov dostatočne financované;

60.  považuje za potrebné zabezpečiť, aby riešenie krízových situácií fungovalo pre viacej bánk, čo si vyžaduje preskúmanie posúdenia verejného záujmu s cieľom zvýšiť transparentnosť a ex ante predvídateľnosť v súvislosti s očakávaným výsledkom, a tak uplatniť nástroje na riešenie krízových situácií na širšiu skupinu najmä stredne veľkých bánk a zaistiť jednoznačnosť potrebnú na zabezpečenie súdržnejších a primeranejších úrovní MREL; berie na vedomie prebiehajúcu prácu SRB v tejto súvislosti; žiada, aby sa riešili nezrovnalosti medzi hodnoteniami zásadných funkcií internými tímami pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v správe EDA z roku 2021 o plánovaní riešenia krízových situácií v SRM; ďalej zdôrazňuje potrebu súdržnej revízie pravidiel štátnej pomoci a oznámenia Komisie o bankovníctve z roku 2013, aby zohľadňovali pokrok vo vykonávaní a zlepšení rámca krízového riadenia a s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami smernice BRRD, berúc riadne do úvahy nedávne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie; okrem toho berie na vedomie odporúčanie EDA z roku 2021, aby SRB dodržiavala jednotný súbor pravidiel určením podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií v každom pláne riešenia krízových situácií a aby uplatňovala riadny postup na ich odstránenie;

61.  podporuje myšlienku zváženia úlohy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupín, ako aj ich praktické vykonávanie v kontexte preskúmania rámca krízového riadenia s cieľom zabezpečiť účinnejší prístup k riadeniu problémov v cezhraničnom bankovníctve; berie na vedomie návrhy poskytnúť bankovým skupinám možnosť, aby ich dcérske spoločnosti a materské spoločnosti uzavreli formálnu dohodu o vzájomnom poskytovaní podpory likvidity a aby sa táto podpora prepojila s ich skupinovými plánmi ozdravenia, a to s cieľom uľahčiť využívanie existujúcich ustanovení spôsobom vyváženým z hľadiska právomocí domovských a hostiteľských krajín; zastáva názor, že príslušné orgány by mali byť v prípade potreby zapojené do presadzovania takýchto formálnych dohôd; konštatuje, že tieto plány ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupín by mohli umožniť nastavenie príspevkov MREL a aby príspevky bánk do rôznych záchranných sietí skutočne vychádzali z rizika, čo by odrážalo pravdepodobnosť a rozsah využívania týchto záchranných sietí v rámci uprednostňovanej stratégie krízového riadenia;

Ochrana vkladov

62.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci vkladatelia v bankovej únii požívali rovnakú úroveň ochrany svojich úspor bez ohľadu na to, kde sa ich banka nachádza; upozorňuje, že cieľom vykonávania smernice o systémoch ochrany vkladov, ktorý zaručuje bankové vklady až do výšky 100 000 EUR, je prispieť k vyššej úrovni ochrany vkladov; berie na vedomie pokus Komisie o ďalšie posilnenie dôvery občanov v ochranu vkladov zavedením systému EDIS; uznáva zároveň význam systému EDIS v prispievaní k znižovaniu prepojenia medzi štátmi a bankami;

63.   zdôrazňuje význam rizikovej primeranosti príspevkov do systémov ochrany vkladov; vyslovuje varovanie, že absencia prístupu založeného na riziku môže vytvoriť riziká morálneho hazardu a parazitovania, čo povedie k dotovaniu špekulatívnych obchodných modelov konzervatívnymi modelmi; zdôrazňuje, že príspevky do budúceho systému EDIS musia byť tiež úmerné riziku; poukazuje na to, že nesystémové riziká v rôznych inštitúciách sa v rámci bankovej únie stále líšia; opakuje, že je potrebné, aby všetci členovia bankovej únie transponovali smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov s cieľom zabezpečiť homogénne zníženie rizika v celej bankovej únii;

64.  berie na vedomie preskúmanie rámca pre krízové riadenie a ochranu vkladov (CMDI) a prechodnú možnosť hybridného systému EDIS ako prvý krok k úplnému dokončeniu EDIS podľa návrhu Komisie z roku 2015, ktorý je založený na myšlienke nového centrálneho fondu, ktorý by existoval spolu s fondmi na vnútroštátnej úrovni, a v kombinácii s primeraným zvýšením úlohy SRB; pripomína silné prepojenia medzi krízovým riadením a systémom EDIS a potrebu ich spoločného riešenia s cieľom zabrániť opätovnému znárodňovaniu bankovej únie a zachovať rovnosť podmienok pre všetkých; v tejto súvislosti poukazuje na to, že revízia CMDI by sa mala snažiť o zlepšenie súdržnosti a konzistentnosti rámca;

65.  vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na obnovenie rokovaní o EDIS prostredníctvom plánu činnosti založeného na cestovnej mape; žiada, aby sa členské štáty pevne zaviazali dosiahnuť dohodu, ktorá bude v súlade so záujmami Únie ako celku; vyhlasuje, že je odhodlaný vynaložiť úsilie o dosiahnutie dohody o EDIS a bude pokračovať v práci na opatreniach na zníženie rizika;

66.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila úlohu systémov inštitucionálneho zabezpečenia pri ochrane a stabilizácii členských inštitúcií;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 45. (2) https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/html/ssm.ar2020~1a59f5757c.sk.html. (3) https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/html/ssm.ar2019~4851adc406.sk.html. (4) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105. (5) Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 72. (6) Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 89. (7) Prijaté texty, P9_TA(2021)0110. (8) Prijaté texty, P9_TA(2021)0039. (9) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/Report_on_a_digital_euro~4d7268b458.en.pdf (10) https://www.fsb.org/wp-content/uploads/P091020.pdf (11) https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/ssm.esbceuropeanbankingsupervisionresponsetoeuropeancommissionpublicconsultationdigitalfinancestrategyeuropefintechactionplan2020~b2e6cd0dc4.en.pdf (12) https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/pub/pdf/en_ecb_2020_62_f_sign~6a404d7d9c..pdf (13) https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/nbfi_monitor/esrb.202010_eunon-bankfinancialintermediationriskmonitor2020~89c25e1973.en.pdf (14) https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20Assessment%20Reports/2020/December%202020/961060/Risk%20Assessment_Report_December_2020.pdf. (15) „Regulatory Sandboxes and Innovation Hubs for FinTech: Impact on innovation, financial stability and supervisory convergence“ Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, september 2020. (16) https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20dashboard/Q4%202020/972092/EBA%20Dashboard%20-%20Q4%202020.pdf. (17) https://www.consilium.europa.eu/media/46978/joint-risk-reduction-monitoring-report-to-eg_november-2020_for-publication.pdf. (18) https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/jc_2021_27_jc_spring_2021_report_on_risks_and_vulnerabilities.pdf. (19) https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2021-crisis-management-deposit-insurance-review-targeted_en. (20) https://srb.europa.eu/sites/default/files/efb_main_doc_final_web_0.pdf. (21) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op251~65a080c5b3.en.pdf (22) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13091-2020-INIT/sk/pdf (23) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8335-2020-ADD-1/en/pdf (24) https://srb.europa.eu/en/node/1118. (25) https://www.fsb.org/wp-content/uploads/P010421-1.pdf (26) https://srb.europa.eu/en/node/967 (27) https://www.europarl.europa.eu/committees/sk/product/product-details/20201021CAN58122 (28) https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/blog/2020/html/ssm.blog201009~bc7ef4e6f8.en.html (29) https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/News%20and%20Press/Press%20Room/Press%20Releases/2020/EBA%20acts%20to%20improve%20AML/CFT%20supervision%20in%20Europe/Report%20on%20CA%20approaches%20to%20AML%20CFT.pdf (30) https://www.eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Publications/Reports/2020/931093/EBA%20Report%20on%20the%20future%20of%20AML%20CFT%20framework%20in%20the%20EU.pdf. (31) https://www.bruegel.org/2020/12/can-the-gap-in-the-europes-internal-market-for-banking-services-be-bridged/ (32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190). (33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1). (34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149). (35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13). (36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1). (37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/873 z 24. júna 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o určité úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 204, 26.6.2020, s. 4). (38) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 45. (39) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105. (40) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66). (41) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29). (42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).