Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(5) (ďalej len „nariadenie o podmienenosti’“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(6),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(7) (ďalej len „MID“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o prehodnotení vonkajších pripísaných príjmov a ustanovení o prijímaní a poskytovaní úverov v nariadení o rozpočtových pravidlách(8) (ďalej len „spoločné vyhlásenie“),

–  so zreteľom na plán cielenej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý Komisia uverejnila 19. marca 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmus podmienenosti právnym štátom(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti(11),

–  so zreteľom na svoj návrh uznesenia z 27. mája 2021 o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách a o usmernení Európskej komisie v oblasti verejného obstarávania zákaziek na služby súvisiace s politikou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2021 o usmernení týkajúcom sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách(12),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú v septembri 2015, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2021 s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov (COM(2021)0219),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú si vyžiadal Výbor pre kontrolu rozpočtu a ktorú vypracovala tematická sekcia pre rozpočtové veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky v máji 2021, týkajúcu sa 50 najväčších prijímateľov prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a Kohézneho fondu v každom členskom štáte EÚ,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0295/2021),

A.  keďže po nadobudnutí účinnosti viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 Komisia uverejnila plán a začala verejnú konzultáciu s cieľom v prípade potreby zosúladiť nariadenie o rozpočtových pravidlách s pravidlami, ktoré schválil zákonodarca v rámci balíka VFR na roky 2021 – 2027, a navrhnúť obmedzené a cielené zlepšenia, ktoré si vyžaduje vyvíjajúca sa situácia, napríklad v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 alebo rastúce príležitosti digitalizácie;

B.  keďže v kontexte nástroja NextGenerationEU (ďalej len „NGEU“) sa Európsky parlament, Rada a Komisia v spoločnom vyhlásení dohodli, že ustanovenia o vonkajších pripísaných príjmoch, najmä podľa článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a ustanovenia o podávaní správ o operáciách prijímania a poskytovania úverov sa posúdia a podľa potreby zrevidujú v rámci ďalšej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách; keďže všetky tri inštitúcie uznávajú, že na pripísané príjmy sa vzťahujú platné pravidlá týkajúce sa auditov a postupu udeľovania absolutória;

C.  keďže miera čerpania prostriedkov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 bola príliš nízka a musí sa zlepšiť, najmä z hľadiska malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), a to zlepšením a posilnením procesov rozhodovania a prideľovania prostriedkov a zásad a postupov upravujúcich zostavovanie, plnenie a kontrolu rozpočtu EÚ;

D.  keďže pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali zohľadniť bezpečnostné záujmy Únie vrátane kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry a telekomunikácií, so zameraním na kritériá oprávnenosti, ktoré sú nevyhnutné na účasť a získanie finančných prostriedkov EÚ;

E.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásad správneho finančného riadenia;

F.  keďže posúdenie vplyvu sa neuskutočnilo, hoci mohlo poskytnúť jasné informácie o dostupnosti finančných prostriedkov EÚ pre občanov v súvislosti s revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako pripomenul Európsky dvor audítorov;

1.  konštatuje, že nadchádzajúca revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách je potrebná v dôsledku nadobudnutia účinnosti balíka VFR na roky 2021 – 2027 vrátane nástroja NGEU, ktorý nielen aktualizuje právne ustanovenia, ale zahŕňa aj významné inovácie v rámci rozpočtového systému, ako aj v záujme zabezpečenia riadneho vykonávania MID;

2.  domnieva sa, že cieľom revízie by malo byť modernizovať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ, v súlade s jeho najnovším vývojom a s rozpočtovými zásadami a pri rešpektovaní hodnôt Únie, a zvýšiť parlamentný dohľad, demokratickú zodpovednosť, transparentnosť, občiansku angažovanosť a schopnosť reagovať na potreby občanov rýchlo a účinne, najmä v čase krízy;

3.  zastáva názor, že hoci v súčasnosti nie je potrebná celková revízia pravidiel týkajúcich sa rozpočtu, nariadenie o rozpočtových pravidlách musí prejsť cielenými zlepšeniami a zjednodušeniami, najmä tam, kde sa nimi zvýši transparentnosť, zodpovednosť a demokratická kontrola a zlepší plnenie rozpočtu EÚ;

4.  je presvedčený, že medzi hlavné ciele revízie rozpočtových pravidiel EÚ by malo patriť posilnenie ochrany finančných záujmov Únie, zabezpečenie súladu s podmienenosťou právneho štátu, posilnenie pravidiel verejného obstarávania s cieľom zabrániť každému možnému konfliktu záujmov a zvýšenie transparentnosti, zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov, posilnenie účinnosti výdavkov s cieľom dosiahnuť väčšiu európsku pridanú hodnotu a zlepšenie prístupu občanov, MSP a miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu EÚ;

5.  domnieva sa, že v zásade by sa mala zaručiť rovnaká úroveň ochrany pre celý rozpočet EÚ bez ohľadu na to, či sa naň vzťahuje priame, nepriame alebo zdieľané riadenie;

Demokratická zodpovednosť za moderný rozpočet

6.  konštatuje, že počet a rozsah mimorozpočtových nástrojov sa za posledné desaťročie výrazne zvýšil a že nástroj NGEU posunul tento postup na ďalšiu úroveň tým, že síce len dočasne, ale výrazne zvýšil veľkosť rozpočtu EÚ vo forme vonkajších pripísaných príjmov, aby Únii umožnil čeliť jednej z najväčších výziev v jej existencii, a vytvoril záväzky do roku 2058 prostredníctvom pôžičiek na poskytovanie a prijímanie úverov na priame výdavky EÚ; varuje, že tento vývoj ohrozuje hlavné rozpočtové zásady, ako sú jednotnosť, presnosť, vyrovnanosť a všeobecnosť rozpočtu;

7.  konštatuje, že EÚ v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 reagovala rýchlo a rozhodne, aby podporila postihnuté členské štáty a obmedzila sociálno-ekonomické dôsledky pandémie; konštatuje, že krízové riadenie si vyžaduje rýchle opatrenia; pripomína však, že to nikdy nesmie byť zámienkou na vynechanie Európskeho parlamentu a oslabenie demokratickej zodpovednosti; so znepokojením berie na vedomie rastúce využívanie článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na vytváranie nových mechanizmov a orgánov s rozpočtovými dôsledkami pre rozpočet EÚ, v rámci ktorých sa úloha Európskeho parlamentu obmedzuje len na právo na informácie; trvá na primeranej úlohe Európskeho parlamentu pri rozpočtovej kontrole takýchto iniciatív; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zmysluplnú úlohu pri rozhodovaní a kontrole všetkých programov EÚ na základe národných plánov vykonávania;

8.  zdôrazňuje, že koordinovaný výber vnútroštátnych príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku vo forme vonkajších pripísaných príjmov a mimo rozpočtového postupu sa nevzťahuje len na nástroj NGEU, ale využil sa aj pre nástroj pre utečencov v Turecku, zmluve na vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a v budúcnosti možno aj pre Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie; opätovne pripomína, že vypožičiavanie si na kapitálových trhoch je dlhodobou črtou rozpočtových operácií Únie, keďže Komisia a Európsky parlament požiadali o jeho začlenenie do rozpočtu v 70. a 80. rokoch 20. storočia, teda dávno pred vytvorením Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii alebo nástroja NGEU;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že bezprecedentné sumy sprístupnené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého sú členské štáty povinné predkladať Komisii len všeobecne poňaté správy o pokroku dosiahnutom pri plnení čiastkových cieľov, postavia Európsky dvor audítorov pred neľahkú úlohu poskytnúť uistenie o zákonnosti a správnosti výdavkov;

10.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mimorozpočtové mechanizmy, a najmä využívanie vonkajších pripísaných príjmov predstavujú vážny problém pre schopnosť Európskeho parlamentu plniť svoje funkcie rozhodovania, kontroly a udeľovania absolutória a všeobecnejšie pre schopnosť širokej verejnosti a verejných alebo súkromných inštitúcií chápať rozpočet Únie a brať Komisiu na zodpovednosť; pripomína spoločné vyhlásenie a opätovne potvrdzuje, že očakáva, že rozpočtové pravidlá EÚ sa zaktualizujú, pokiaľ ide o úlohu rozpočtového orgánu a štruktúru rozpočtu vo vzťahu k týmto mechanizmom, aby sa priblížili k zásadám a povinnostiam stanoveným v zmluvách; domnieva sa, že táto zásada demokratickej zodpovednosti a kontroly pri rozhodovaní sa musí odraziť v nariadení o rozpočtových pravidlách;

11.  domnieva sa, že Európsky parlament ako jedna zložka rozpočtového orgánu musí mať možnosť podľa potreby kontrolovať a schvaľovať používanie a riadenie vonkajších pripísaných príjmov a jej operácií prijímania a poskytovania úverov Komisiou; navrhuje, aby sa príslušné články nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátane článkov 7, 46 a 56 zrevidovali a doplnili s cieľom objasniť, že vonkajšie pripísané príjmy, aktíva a záväzky spojené s operáciami prijímania a poskytovania úverov sú zahrnuté do rozpočtu EÚ, aby tak podliehali kontrole Európskeho dvora audítorov, ktorý o nich bude podávať správy, a aby rozpočtový orgán a orgán udeľujúci absolutórium mohli byť riadne informované o akýchkoľvek podozreniach zo zneužitia, korupcie, podvodu alebo porušenia zásad právneho štátu, a to aj vtedy, keď členské štáty nemajú dostatočné systémy na boj proti podvodom, najmä (no nie výlučne) s ohľadom na mimorozpočtové nástroje;

12.  domnieva sa, že vonkajšie pripísané príjmy podľa súčasného článku 21 nariadenia o rozpočtových pravidlách a aktíva a pasíva vyplývajúce z mimorozpočtových operácií vrátane pôžičiek na kapitálových trhoch by sa mali prideliť do príslušných rozpočtových riadkov, klasifikovať v súlade s rozpočtovou nomenklatúrou a konsolidovať v častiach II a III rozpočtu Únie; domnieva sa, že by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozpočtu EÚ a že by ich mal schvaľovať rozpočtový orgán ako súčasť uvedeného rozpočtu;

13.  vyzýva na revíziu požiadaviek na podávanie správ o stratégii Komisie v oblasti riadenia dlhu vrátane splatnosti a harmonogramu platieb, ako aj úlohy nových vlastných zdrojov pri splácaní dlhov, s cieľom prispôsobiť ich väčšej zložitosti a riziku operácií prijímania a poskytovania úverov pre rozpočet EÚ;

14.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zjednodušila ročné účtovné závierky a ďalšie povinnosti týkajúce sa finančného výkazníctva, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie v súvislosti s nariadením o rozpočtových pravidlách, s cieľom podporiť účasť MSP na príslušných programoch zahrnutých do balíka VFR na roky 2021 – 2027 vrátane NGEU;

15.  je presvedčený, že vzhľadom na súvisiace rozpočtové dôsledky je v rámci nariadenia o rozpočtových pravidlách potrebné stanoviť postup pre rozhodnutia o umiestnení decentralizovaných agentúr; zdôrazňuje, že takýto postup by mal byť založený na objektívnych kritériách, mal by chrániť výsady Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a vyhýbať sa svojvoľným spôsobom rozhodovania, ako je hádzanie mincou;

Právny štát

16.  poukazuje na jasný vzťah medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie vrátane NGEU v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, medzi ktoré patrí hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje, že správne finančné riadenie je založené na účinnom stíhaní prípadov podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov, ako aj na súdnom preskúmaní rozhodnutí verejných orgánov nezávislými súdmi; v súvislosti s hospodárnosťou a efektívnosťou zdôrazňuje, že podvodné a korupčné praktiky vo svojej podstate porušujú správne finančné riadenie, ako sa vymedzuje v článku 33 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, keďže takéto postupy sú v priamom rozpore so zaistením najlepšieho množstva a kvality za najlepšiu cenu a s dosiahnutím optimálneho vzťahu medzi použitím zdrojov a dosiahnutím cieľov; pripomína, že po prijatí nariadenia o podmienenosti sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli, že zvážia začlenenie obsahu nariadenia o podmienenosti do nariadenia o rozpočtových pravidlách pri jeho ďalšej revízii; vyzýva preto Komisiu, aby predložila príslušný návrh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ďalšieho zlepšovania zosúladenia všetkých nástrojov EÚ, ktorých cieľom je zabezpečiť správne finančné riadenie a ochranu finančných záujmov Únie, vrátane výročnej správy Komisie o právnom štáte; je presvedčený, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť preventívnym opatreniam ex ante s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali článok 63 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

17.  je presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie vynakladal na projekty alebo organizácie, ktoré rešpektujú hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie; vyzýva Komisiu, aby na tento účel vypracovala stručné ukazovatele, ktoré by sa mali zahrnúť do nariadenia o rozpočtových pravidlách, uplatňovať na základe prístupu založeného na riziku a používať na cielené kontroly ex ante a ex post s cieľom odhaliť možné nedodržiavanie hodnôt Únie pri využívaní finančných prostriedkov EÚ;

18.  víta usmernenie Komisie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorého cieľom je zvyšovať informovanosť a podporovať jednotný výklad a uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch na najvyššej úrovni naďalej pretrvávajú problémy s konfliktmi záujmov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú príslušné ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách dostatočne účinné na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie v procese plnenia a kontroly rozpočtu EÚ;

Digitálne nástroje

19.  zdôrazňuje, že v záujme ochrany finančných záujmov EÚ, a najmä odhaľovania podvodov, korupcie a konfliktov záujmov je dôležité vedieť, ako sa vynakladajú finančné prostriedky EÚ a kto je ich skutočným prijímateľom; poznamenáva, že podľa štúdie o 50 najväčších prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ, ktorú si vyžiadal Výbor pre kontrolu rozpočtu, údaje o hospodárskych subjektoch a ich konečných užívateľoch výhod nie sú ľahko dostupné, prípadne nie sú dostupné vôbec; domnieva sa, že povinná centralizácia informácií v rámci jedného interoperabilného systému podávania správ a monitorovania a užívateľsky ústretovej verejnej databázy EÚ s informáciami o priamych a konečných prijímateľoch a dostupnými údajmi v strojovo čitateľnom formáte by pomohla vyriešiť problém rozdrobenosti a nedostatočnej transparentnosti, na ktorý poukázala uvedená štúdia, a posilniť verejnú kontrolu a dôveru vo verejné výdavky EÚ; konštatuje, že toto spolu s komplexným vymedzením pojmu „konflikt záujmov“ na úrovni EÚ zvýši účinnú ochranu finančných záujmov EÚ; zdôrazňuje naliehavosť zavedenia transparentnosti pre konečných užívateľov výhod vzhľadom na kauzu Pandora Papers; vyzdvihuje úlohu Európskej prokuratúry a význam jej spolupráce s inštitúciami EÚ, členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom;

20.  zdôrazňuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo obsahovať ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby zodpovedné subjekty zhromažďovali a uchovávali jednotné záznamy o hospodárskych subjektoch a konečných užívateľoch výhod s cieľom umožniť ich identifikáciu vo všetkých programoch EÚ bez ohľadu na to, kto tieto programy vykonáva, a na formu ich riadenia (priame, nepriame alebo zdieľané riadenie); vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa tak stalo prostredníctvom digitálneho, interoperabilného a štandardizovaného zberu informácií o príjemcoch finančných prostriedkov Únie vrátane tých, ktorí majú v konečnom dôsledku priamy alebo nepriamy prospech z finančných prostriedkov Únie, a o ich konečných užívateľoch výhod; domnieva sa, že tieto požiadavky by mali odrážať všetky relevantné informácie, aby sa zvýšila schopnosť a kapacita Komisie odhaľovať podvody; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a právne prekážky zberu údajov o štruktúrach spoločností a skutočnom vlastníctve;

21.  zdôrazňuje, že údaje by sa mali uverejňovať otvoreným spôsobom ako všeobecná zásada a v súlade s požiadavkami na ochranu údajov a so zavedenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; berie na vedomie, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nevidí v súvislosti so zavedením takejto interoperability žiadne všeobecné problémy s ochranou údajov, ale zdôrazňuje potrebu jasného právneho základu; domnieva sa, že povinné informácie zozbierané na účely auditu a kontroly musia zahŕňať aspoň registračné číslo právnických osôb, vnútroštátne identifikačné číslo fyzických osôb, príslušný kód alebo jedinečný identifikátor konkrétneho programu financovania EÚ, údaj o type prijímateľa, subdodávateľov, konečných užívateľov výhod, informácie o tom, či prijímateľ dostáva aj štátnu pomoc, a kontaktné údaje; zdôrazňuje, že databáza by nemala byť výlučne samoregulačná, ale že súbory údajov by mala vytvárať Komisia alebo externý orgán s cieľom zaistiť súvislé a kvalitné údaje; požaduje, aby informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov Únie boli prístupné verejnosti na obdobie aspoň piatich rokov;

22.  zdôrazňuje, že systém musí uľahčiť agregáciu jednotlivých súm týkajúcich sa toho istého priameho alebo konečného prijímateľa alebo konečného užívateľa výhod a že musí byť prístupný vo všetkých jazykoch EÚ; domnieva sa, že verejne prístupné systémy by mali uľahčovať individuálne vyhľadávanie pomocou webového nástroja, ako aj systémovú analýzu prostredníctvom hromadného sťahovania údajov v strojovo čitateľnom a interoperabilnom formáte; zdôrazňuje, že štandardizované, otvorené údaje v rámci celého postupu obstarávania vrátane konečných prijímateľov zmluvných spoločností poskytnú občianskej spoločnosti a mimovládnym subjektom súbor nástrojov a informácie potrebné na monitorovanie integrity, spravodlivosti a efektívnosti trhov verejného obstarávania; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili zvýšenú interoperabilitu súčasných únijných a vnútroštátnych databáz a nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov s cieľom napomôcť pri analýze rizika a odhaľovaní podvodov;

23.  konštatuje, že v rámci zdieľaného riadenia sa používa databáza ARACHNE; zdôrazňuje, že ARACHNE rozširuje údaje, ktoré poskytujú riadiace orgány, o verejne dostupné informácie s cieľom identifikovať projekty, prijímateľov, zákazky a dodávateľov, ktorí by mohli byť ohrození nielen rizikom podvodu, ale aj konfliktmi záujmov; domnieva sa, že článok 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mal upraviť tak, aby zahŕňal databázu ARACHNE ako povinný nástroj na bodové hodnotenie rizika, ktorý je určený na všeobecné použitie bez ohľadu na spôsob riadenia a ktorý Komisia poskytuje členským štátom a povereným subjektom, ktoré by mali mať povinnosť prispievať do tohto nástroja informáciami; zastáva názor, že v nariadení o rozpočtových pravidlách by sa mali uvádzať ukazovatele, ktoré ARACHNE môže použiť na stanovenie rizikového skóre hospodárskych subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať takéto základné ukazovatele s dôvodmi vylúčenia zo systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (ďalej len „EDES“) a s prebiehajúcimi vyšetrovaniami vykonávanými Európskou prokuratúrou a Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť, aby boli vylúčené hospodárske subjekty viditeľné aj v databáze ARACHNE; požaduje maximálnu interoperabilitu medzi ARACHNE a inými softvérmi, aby sa zmenšila potreba vkladať informačné položky do rôznych informačných systémov viackrát a znížila sa z toho vyplývajúca administratívna záťaž; domnieva sa, že databáza ARACHNE by sa mala zjednodušiť a mala by byť pre používateľov zrozumiteľnejšia, pokiaľ ide o štandardizáciu ukazovateľov rizika, napríklad prostredníctvom vizualizácií; zdôrazňuje význam výlučného vlastníctva a prevádzkových práv k databáze ARACHNE a vyzýva Komisiu, aby v náležitých prípadoch zvážila prevzatie riadenia tohto nástroja;

24.  pripomína, že v roku 2018 bol zriadený výbor na vysokej úrovni s cieľom posúdiť prípady v databáze, ktoré boli predložené na včasné odhalenie alebo vylúčenie; žiada, aby sa pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách zohľadnilo stanovisko výboru EDES vzhľadom na jeho skúsenosti so systémom a aby bol o ňom Európsky parlament informovaný súbežne s Komisiou; konštatuje, že EDES sa v súčasnosti používa len v rámci priameho a nepriameho riadenia; domnieva sa, že hospodárske subjekty, ktoré sa považujú za rizikové pre finančné záujmy EÚ v rámci priameho a nepriameho riadenia, by sa mali takisto považovať za rizikové v rámci zdieľaného riadenia a naopak; požaduje preto, aby používanie EDES bolo v rámci zdieľaného riadenia povinné; pripomína tiež, že EDES nerozlišuje medzi dcérskymi spoločnosťami väčších korporácií; vyzýva Komisiu, aby takéto rozlíšenie uplatňovala a aby v pravidlách včasného odhaľovania a vylúčenia špecifikovala, ktorý subjekt nadnárodnej spoločnosti alebo korporácie je evidovaný na včasné odhalenie alebo vylúčenie; vyzýva na povinnú aktualizáciu systému EDES po tom, ako subjekty zapojené do vykonávania preukážu podvod alebo iné relevantné skutočnosti; je presvedčený, že vylúčené právnické alebo fyzické osoby (koneční užívatelia výhod), by počas trvania ich vylúčenia už nemali mať možnosť byť konečnými príjemcami ani prijímateľmi, ktorým môžu byť vyplácané platby z rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby počas trvania vylúčenia zabezpečili aj vylúčenie týchto subjektov alebo fyzických osôb zo všetkých príspevkov z vnútroštátnych rozpočtov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že databáza zahŕňa pomerne málo hospodárskych subjektov; považuje to za znak toho, že EDES sa riadne nevykonáva; zdôrazňuje, že výbor EDES sa v roku 2020 zaoberal 20 prípadmi, pričom 28 prípadov ešte čaká na posúdenie; zdôrazňuje, že je dôležité prideliť výboru dostatočné zdroje v súvislosti s každým rozšírením zodpovednosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby tieto kritériá preskúmala s cieľom zjednodušiť systém EDES a zlepšiť jeho praktickú použiteľnosť;

25.  zdôrazňuje, že hoci je mimoriadne dôležité vedieť, kto sú koneční prijímatelia finančných prostriedkov EÚ, aby sa zabezpečilo ich správne využívanie, dôležitú úlohu zohráva aj dostupnosť a jednoduchosť digitálnych platforiem verejného obstarávania pre finančné prostriedky EÚ; opätovne pripomína, že Komisia prijala koncepciu štandardnej digitalizácie a zásadu „najskôr myslieť na malých“ s cieľom zabezpečiť dostatočnú účasť MSP; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby tieto zásady zohľadnila aj pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách v kontexte vykonávania balíka VFR na roky 2021 – 2027;

Rodové rozpočtovanie

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci predchádzajúceho VFR len 21,7 % programov EÚ obsahovalo ukazovatele rodového hľadiska; trvá na tom, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti lepšie zohľadňovalo pri vypracúvaní a plnení rozpočtu, a to aj prostredníctvom cielených stimulov; požaduje systematický a komplexný zber rodovo rozčlenených údajov v kontexte všetkých politík a programov EÚ s cieľom merať vplyv na rodovú rovnosť; očakáva, že Komisia vypracuje metodiku na meranie príslušných výdavkov na úrovni programu vo VFR na roky 2021 – 2027 v súlade s MID; vyzýva Komisiu, aby začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie do príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a biodiverzity

27.  opätovne zdôrazňuje záväzok Únie vyčleniť aspoň 30 % zdrojov dostupných v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU na riešenie klimatickej výzvy, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode; očakáva, že Komisia vypracuje spoľahlivú a jasnú metodiku na sledovanie výdavkov na klímu a ich výkonnosti a bude ich dôsledne uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky; zdôrazňuje, že pravidlá plnenia rozpočtu musia odrážať túto metodiku, aby sa umožnilo účinné a efektívne sledovanie finančných prostriedkov vyčlenených na boj proti zmene klímy, a to v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj adaptácie na ňu; vyzýva Komisiu, aby začlenila náležité odkazy na zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a sledovanie opatrení v oblasti klímy do príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade s MID s cieľom zabezpečiť odolnosť rozpočtu Únie proti zmene klímy;

28.  zdôrazňuje význam presného monitorovania výdavkov, ktoré prispievajú k zastaveniu a zvráteniu poklesu biodiverzity, na základe účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky, ktorú stanoví Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou; zdôrazňuje, že pravidlá plnenia rozpočtu stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách musia odrážať aj túto metodiku;

29.  je presvedčený, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo odrážať uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v súlade s usmerneniami uverejnenými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

Európsky pilier sociálnych práv

30.  je presvedčený, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo umožňovať náležité vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv; domnieva sa, že pred vyplatením platieb z rozpočtu EÚ by sa malo zabezpečiť dodržiavanie základných noriem pre pracovné podmienky pracovníkov a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zo strany prijímateľov;

Zrušenie viazanosti

31.  navrhuje, aby sa opätovné použitie rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku úplného alebo čiastočného nevykonania projektov podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, rozšírilo nad rámec výskumu a inovácií, aby zahŕňalo všetky rozpočtové prostriedky; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, by mali byť k dispozícii v celom rozsahu v roku nasledujúcom po roku zrušenia viazanosti;

Trustové fondy EÚ

32.  trvá na revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zaručila primeraná úloha Európskeho parlamentu pri zriaďovaní a kontrole trustových fondov a dohľade nad nimi, a to aj pri vypracúvaní dohody o zriadení trustového fondu a mobilizácii príspevku Únie, pri jeho vykonávaní, pokračovaní a prípadnej likvidácii; opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť zapojený aspoň ako pozorovateľ a mal by mať možnosť monitorovať činnosti riadiacich orgánov daného trustového fondu; zdôrazňuje, že úplné podrobné a včasné kvantitatívne a kvalitatívne informácie o vykonávaní akéhokoľvek trustového fondu založené na údajoch sú nevyhnutné nato, aby Európsky parlament účinne vykonával svoju úlohu demokratického dohľadu a kontroly; pripomína, že rozsiahle využívanie trustových fondov oslabuje zásadu jednotnosti rozpočtu EÚ;

33.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jasnú viditeľnosť trustových fondov Únie pre Úniu, a apeluje na ňu, aby zvýšila informovanosť o ich výsledkoch a úspechoch posilnením ustanovení o efektívnosti komunikácie s občanmi a silnejších vzťahoch medzi komunikačnými činnosťami, tak ako v prípade európskych štrukturálnych a investičných fondov;

Verejné obstarávanie

34.  pripomína, že príručka Komisie pre verejné obstarávanie bola naposledy aktualizovaná v januári 2020, nebola však zverejnená ani predložená Európskemu parlamentu na prijatie stanoviska; žiada, aby sa s Európskym parlamentom pravidelne konzultovalo o budúcich revíziách a aby bol informovaný o jej uplatňovaní;

35.  konštatuje, že súčasné vymedzenie pojmu „profesionálny konflikt záujmov“ sa obmedzuje na konflikt záujmov, ktorý ovplyvňuje schopnosť hospodárskeho subjektu plniť zákazku; vyzýva Komisiu, aby stanovila presnejšie vymedzenie pojmu a zabezpečila, že jej vykonávacie pravidlá v oblasti verejného obstarávania neumožnia zadávať zákazky na služby súvisiace s politikami podnikom, ktoré sú pod hospodárskou kontrolou materskej spoločnosti alebo skupiny, ktorá vlastní podiely súvisiace s činnosťami, ktoré nie sú v súlade s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi EÚ ani s cieľmi Európskej zelenej dohody;

36.  žiada Komisiu, aby zmenila článok 167 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách tak, aby obsahoval vymedzenie pojmu „profesionálny konflikt záujmov“, s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ mohli prijať zmierňujúce opatrenia v prípade uchádzačov s finančným záujmom na zákazke na poskytnutie služby súvisiacej s politikou, pričom zohľadní rozhodnutie európskej ombudsmanky v spoločnom vyšetrovaní 853/2020/KR o rozhodnutí Komisie zadať spoločnosti BlackRock Investment Management zákazku na vypracovanie štúdie o začlenení environmentálnych a sociálnych cieľov a cieľov v oblasti správy a riadenia do bankových pravidiel EÚ; zdôrazňuje, že všeobecné podmienky verejných zákaziek Komisie na služby zahŕňajú štandardné ustanovenia o profesionálnych konfliktoch záujmov a požiadavky na dodávateľov, aby proaktívne oznamovali situácie, ktoré by mohli predstavovať konflikt záujmov; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a posilnila nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom riešiť profesionálne protichodné záujmy a ďalej zvyšovať presnosť a úplnosť dobrovoľného oznamovania zo strany žiadateľov predkladajúcich ponuky, ako je vytvorenie primeraných sankcií v prípade, že sa dobrovoľné oznámenia nedodržia, vrátane dočasného zákazu verejného obstarávania v prípade závažného porušenia;

37.  domnieva sa, že všetky inštitúcie Únie, ktoré vykonávajú verejné obstarávanie, by na svojich webových sídlach mali uverejniť jasné pravidlá týkajúce sa nadobúdania, výdavkov a monitorovania, a mali by uverejňovať všetky zadané zákazky pri čo najväčšej transparentnosti; berie na vedomie usmernenia Komisie týkajúce sa využívania rámca verejného obstarávania v núdzovej situácii súvisiacej s krízou spôsobenou ochorením COVID-19; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zhromaždila a zhodnotila skúsenosti verejných obstarávateľov s rámcom verejného obstarávania, najmä jeho vplyv na MSP, a aby získané skúsenosti zohľadnila v nariadení o rozpočtových pravidlách tým, že určí kritériá na vymedzenie výnimočných/neobvyklých okolností, za ktorých možno uplatniť dočasnú/rámcovú/potrebnú flexibilitu pri vykonávaní pravidiel verejného obstarávania;

38.  konštatuje, že pri nadchádzajúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali zohľadniť autonómne strategické záujmy EÚ vrátane spravodlivej hospodárskej súťaže, potreby stimulovať vytváranie pracovných miest v EÚ v celej škále odvetví, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie budúcich politických cieľov Únie, a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila stanovenie ambicióznych kritérií na vyhodnotenie ponúk, pričom by mala zohľadniť najmä pridanú hodnotu projektov pre Úniu a zásadu „ekonomicky najvýhodnejšej ponuky“; žiada, aby sa do verejného obstarávania zahrnuli záruky s cieľom zhodnotiť v rozhodnutí o zadaní zákazky činnosti spoločnosti, ktoré sú v rozpore so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi Európskej únie;

39.  konštatuje, že návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh, ktorý vypracovala Komisia, sa zameriava na prípadné rušivé účinky zahraničných subvencií na jednotný trh EÚ a je kľúčovým prvkom na realizáciu aktualizovanej priemyselnej stratégie EÚ; vyzýva Komisiu, aby priemyselnú stratégiu zohľadnila v nadchádzajúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zaručiť spravodlivé a konkurenčné podmienky na jednotnom trhu;

Pilotné projekty a prípravné akcie

40.  konštatuje, že medzi poslancami Európskeho parlamentu vládne značný záujem o navrhovanie pilotných projektov a prípravných akcií a že Komisia musí pri týchto návrhoch uplatňovať prísny postup výberu, aby ich tak zosúladila s obmedzenými finančnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii pre pilotné projekty a prípravné akcie; domnieva sa, že dostupné finančné zdroje a prijímanie návrhov by mali prínos z väčšej flexibility medzi tromi balíkmi pre pilotné projekty, prípravné akcie (prvý rok) a prípravné akcie (druhý a tretí rok);

Audit, kontrola a absolutórium

41.  konštatuje, že v rámci novej rozpočtovej nomenklatúry prijatej s VFR na roky 2021 – 2027 je súvislosť medzi programami a rozpočtovými kapitolami presnejšia, v dôsledku čoho má Komisia širšie možnosti, pokiaľ ide o autonómne presuny v rámci zložiek programov; domnieva sa, že by sa mala zabezpečiť primeraná kontrola presunov zo strany rozpočtového orgánu;

42.  kritizuje dĺžku trvania audítorských a kontrolných postupov v rámci zdieľaného riadenia vrátane dĺžky následných námietkových konaní, ako sa stanovuje v odvetvových právnych predpisoch; zdôrazňuje, že zdĺhavé postupy zvyšujú riziko úniku dôverných dokumentov; považuje za neprijateľné, aby Komisia trvala na tom, že Európsky parlament musí zachovať požiadavky dôvernosti, pokiaľ ide o audit a námietkové konanie, a to aj v prípadoch oprávneného verejného záujmu zahŕňajúcich verejných činiteľov; očakáva, že Komisia posilní a skráti dĺžku audítorských a kontrolných postupov v rámci zdieľaného riadenia v súlade s harmonogramom uplatniteľným podľa nariadenia o podmienenosti;

43.  pripomína, že všetky tri inštitúcie uznávajú, že existujúce pravidlá týkajúce sa auditov a postupu udeľovania absolutória sa uplatňujú na pripísané príjmy, a žiada, aby sa táto skutočnosť náležite zohľadnila v nariadení o rozpočtových pravidlách;

44.  považuje za poľutovaniahodné, že audítorské postupy, námietkové konanie a postupy pri uplatňovaní finančných opráv v súčasnosti trvajú niekoľko rokov; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá audítorských postupov a finančných opráv s cieľom umožniť včasnejšie závery a rýchlejšie vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov EÚ;

45.  poznamenáva, že článok 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa týka delegovania právomocí na ostatné inštitúcie Únie potrebných na implementáciu rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú; víta skutočnosť, že koncepcia „delegovania“ zdôrazňuje autonómiu ostatných inštitúcií, pokiaľ ide o riadenie ich finančných prostriedkov; poznamenáva však, že Komisia opakovane a dôsledne vyslovuje názor, že nemôže vykonávať kontrolu nad implementačnými činnosťami ostatných inštitúcií; navrhuje, aby sa táto otázka riešila zmenou článku 260 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby bol Európsky parlament výslovne zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu ostatnými inštitúciami v rámci postupu udeľovania absolutória;

46.  domnieva sa, že je potrebné zmeniť článok 2 bod 67 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby zahŕňal Európsku prokuratúru ako „inštitúciu Únie“;

47.  konštatuje, že v článku 262 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa od inštitúcií a subjektov Únie uvedených v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyžaduje, aby podávali správy o opatreniach prijatých v reakcii na rozhodnutie o absolutóriu; domnieva sa, že túto požiadavku možno uľahčiť stanovením primeranej lehoty na podávanie správ o prijatých opatreniach; vyzýva Komisiu, aby 30. september roku nasledujúcom po roku, ktorý je predmetom preskúmania, zahrnula ako konečný termín do článku 262 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

48.  konštatuje, že Komisia pravidelne posudzuje systémy riadenia a kontroly orgánov členských štátov v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach; zastáva názor, že nedostatky zistené v jednom členskom štáte nie sú automaticky uplatniteľné na iné členské štáty a že nápravné opatrenia, či už v rámci úprav právnych požiadaviek alebo vykonávacích usmernení, by mali byť primerané a prispôsobené členskému štátu, na ktorý sa tieto zistenia vzťahujú;

49.  domnieva sa, že hodnotenia EÚ by sa mali prísne riadiť normami EÚ; zastáva názor, že ak existujú prísnejšie vnútroštátne normy, ich uplatňovanie nesmie byť na úkor prijímateľa; domnieva sa, že článok 126 nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúci sa využitia posúdení by sa mal zmeniť tak, aby odrážal túto zásadu;

50.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti zjednodušeného vykazovania výdavkov; domnieva sa, že kontroly by sa mali zameriavať na ex ante overovanie výpočtov zjednodušených možností vykazovania výdavkov, zatiaľ čo kontroly ex post by sa mali používať na zlepšenie systému výpočtu, s výnimkou prípadov podozrenia z podvodu;

51.  domnieva sa, že povinnosť podľa článku 93 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o konanie alebo opomenutie zamestnanca, je príliš všeobecná a mala by sa zamerať skôr na hrubú nedbanlivosť;

Poľnohospodárstvo

52.  domnieva sa, že by mali zostať možné výnimky z pravidla, že výdavky z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa musia účtovať do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré Komisia vráti členským štátom do 31. decembra toho roka; vyzýva Komisiu, aby zvážila úpravu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, naďalej uplatňovali aj po vykonaní potrebných zmien, a to aj v prípade, že fond už nie je úplne v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach(13);

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 23. (5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (8) Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020, s. 6. (9) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 15. (10) Prijaté texty, P9_TA(2021)0103. (11) Prijaté texty, P9_TA(2021)0287. (12) Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.