Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu na vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (N9-0005/2021 – C9-0114/2021 – 2021/0900(NLE))

P9_TA(2021)0217 A9-0137/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 12. marca 2021 (C9-0114/2021),

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3),

–  so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0137/2021),

A.  keďže funkčné obdobie súčasného výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy končí 29. mája 2021;

B.  keďže 12. marca 2021 Rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy navrhla na základe otvoreného výberového konania, aby bola v súlade s článkom 51 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 za výkonnú riaditeľku vymenovaná Natasha Cazenave na päťročné funkčné obdobie;

C.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 22. apríla 2021 vypočutie Natashe Cazenaveovej, ktorá počas neho predniesla úvodné vyhlásenie a následne odpovedala na otázky členov výboru;

1.  udeľuje súhlas s vymenovaním Natashe Cazenaveovej za výkonnú riaditeľku Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84. (2) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0017.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu na vymenovanie predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) (N9-0022/2021 – C9-0163/2021 – 2021/0901(NLE))

P9_TA(2021)0218 A9-0162/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na užší zoznam kvalifikovaných kandidátov na pozíciu predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov z 22. marca 2021, ktorý vypracovala jeho rada orgánov dohľadu,

–  so zreteľom na list Rady zo 6. mája 2021, ktorým sa na funkciu predsedníčky Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov navrhuje Petra Hielkema (C9-0163/2021),

–  so zreteľom na článok 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3),

–  so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0162/2021),

A.  keďže funkčné obdobie predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov sa skončilo 28. februára 2021;

B.  keďže 6. mája 2021 Rada navrhla vymenovať Petru Hielkemovú za predsedníčku Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov na funkčné obdobie piatich rokov v súlade s článkom 48 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010;

C.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 10. mája 2021 vypočutie Petry Hielkemovej, ktorá počas neho predniesla úvodné vyhlásenie a následne odpovedala na otázky členov výboru;

1.  udeľuje súhlas s vymenovaním Petry Hielkemovej za predsedníčku Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48. (2) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0017.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022 – C9-0007/2020 – 2020/0006(COD))

P9_TA(2021)0219 A9-0135/2020

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2020)0022) a na zmenený návrh (COM(2020)0460),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 175 tretí odsek a článok 332 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0007/2020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 20. júla 2020(1),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júna 2020 a 18. septembra 2020(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 2. júla 2020(3),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 3. marca 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0135/2020),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. mája 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/1056.)

(1) Ú. v. EÚ C 290, 1.9.2020, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 55 a Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 240. (3) Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 74. (4) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 17. septembra 2020 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0223).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o preskúmaní Fondu solidarity Európskej únie (2020/2087(INI))

P9_TA(2021)0220 A9-0052/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a 175, článok 212 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1) (ďalej len „nariadenie FSEÚ“) a jeho následné zmeny z 15. mája 2014 a 20. marca 2020,

–  so zreteľom na všetky správy uverejnené Medzivládnym panelom o zmene klímy, a najmä na jeho správu z 31. marca 2014 s názvom Zmena klímy 2014: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu podpísanú 22. apríla 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2016 s názvom Fond solidarity Európskej únie: hodnotenie(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. mája 2019 s názvom Hodnotenie Fondu solidarity Európskej únie za roky 2002 – 2017 (SWD(2019)0186),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(5),

–  so zreteľom na pozičný dokument Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0114),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0052/2021),

A.  keďže Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“) zriadený nariadením FSEÚ, vytvorený po veľkých povodniach, ktoré postihli strednú Európu v roku 2002, poskytuje finančnú pomoc členským štátom a pristupujúcim krajinám postihnutým závažnými alebo regionálnymi prírodnými katastrofami alebo závažnými ohrozeniami verejného zdravia; keďže FSEÚ predstavuje skutočnú pridanú hodnotu EÚ a konkrétny prejav vôle solidarity voči obyvateľstvu regiónov EÚ postihnutých takýmito pohromami;

B.  keďže vo svojom uznesení zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom Európsky parlament pripomenul, že solidarita medzi členskými štátmi nie je možnosťou, ale záväzkom vyplývajúcim okrem iného z článkov 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii a že je pilierom našich európskych hodnôt stanovených v článku 3 uvedenej zmluvy; keďže v tom istom uznesení Európsky parlament naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila všetky zložky svojho krízového riadenia a mechanizmov reakcie na katastrofy;

C.  keďže so záujmom berie na vedomie, že podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky dve tretiny európskych občanov si myslia, že Európska únia by mala mať viac právomocí na riešenie neočakávaných kríz, ako je napríklad kríza v súvislosti s ochorením COVID-19, a viac ako polovica sa domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na riešenie týchto kríz(6); keďže súčasná zdravotná kríza má veľmi významný ľudský rozmer a EÚ a členské štáty by preto mali konať v duchu solidarity;

D.  keďže doteraz sa pomoc z FSEÚ poskytla pri približne stovke živelných pohrôm v 23 členských štátoch a jednej pristupujúcej krajine v celkovej výške 6,6 miliardy EUR(7);

E.  keďže v rokoch 2017 a 2018 povodňové katastrofy tvorili približne dve tretiny všetkých žiadostí v rámci FSEÚ, aj keď obdobie ohlasovania bolo poznačené aj silnými búrkami, lesnými požiarmi a zemetraseniami;

F.  keďže berie na vedomie užitočnosť FSEÚ zdôraznenú v hodnotení Komisie, najmä pokiaľ ide o zmiernenie zaťaženia všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré spočíva v podpore úsilia o obnovu po závažných národných alebo regionálnych živelných pohromách alebo závažných ohrozeniach verejného zdravia, ako je vymedzené v nariadení FSEÚ (v znení zmien);

G.  keďže regulačný rámec FSEÚ bol v roku 2014 zrevidovaný prostredníctvom pozmeňujúceho nariadenia (EÚ) č. 661/2014(8), najmä s cieľom zjednodušiť postupy, skrátiť lehotu na odpoveď po predložení žiadostí, objasniť kritériá pre oprávnenosť žiadostí o pomoc v prípade regionálnych katastrof, predĺžiť obdobie vykonávania a zaviesť zálohové platby, ako to Európsky parlament požadoval pri rôznych príležitostiach; keďže prostredníctvom zmeny nariadenia z marca 2020 sa dosiahol ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o zvýšenie úrovne zálohových platieb a zjednodušenie procesu prideľovania prostriedkov z FSEÚ;

H.  keďže miera schvaľovania žiadostí o pomoc pri závažných katastrofách je 100 %, zatiaľ čo miera schvaľovania žiadostí v prípade regionálnych katastrof, najbežnejšej kategórie, sa po revízii nariadenia o FSEÚ v roku 2014 zvýšila z 32 % na 85 %;

I.  keďže reforma nariadenia v roku 2014 prispela k predĺženiu časového rámca na prípravu a predloženie žiadosti o finančný príspevok z FSEÚ z 10 na 12 týždňov, ale podstatná časť prípadov si stále vyžaduje aktualizácie, čo vedie k oneskoreniam v prístupe ku grantom; keďže z tohto dôvodu by Komisiu mala poskytnúť zjednodušené usmernenia k požiadavkám na podávanie žiadostí, a tým znížiť administratívnu záťaž;

J.  keďže čas potrebný na poskytnutie plnej výšky grantu by sa mohol ešte viac skrátiť, aby sa uspokojila naliehavá potreba solidarity EÚ;

K.  keďže pomoc z FSEÚ sa vzťahuje len na obnovu pôvodného stavu infraštruktúry a zariadení v oblasti energetiky, vody a odpadových vôd, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a vzdelávania, a nie dodatočné náklady vyplývajúce z budovania infraštruktúr odolnejších proti katastrofám a poskytujúcich väčšiu odolnosť voči zmene klímy, ako sa odporúča v Európskej zelenej dohode, ktoré majú financovať prijímajúce štáty z vlastných zdrojov a z iných fondov Únie, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézny fond;

L.  keďže so záujmom berie na vedomie, že ako dokazuje kríza spôsobená ochorením COVID-19 je potrebná vyššia úroveň súčinnosti medzi nástrojmi politiky súdržnosti a FSEÚ; keďže uznáva, že FSEÚ bol vytvorený, aby zabezpečil krátkodobé a strednodobé odpovede na živelné pohromy, zatiaľ čo cieľom politiky súdržnosti (EFRR a Kohézny fond) je dlhodobejšie plánovanie a investície do civilnej ochrany, infraštruktúry na účely prevencie a riadenia rizík, a tým prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody;

M.  keďže víta návrh Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti FSEÚ tak, aby zahŕňal závažné ohrozenia verejného zdravia, a následné nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2020/461;

N.  keďže prírodné katastrofy sa pravdepodobne zintenzívnia a znásobia v dôsledku zmeny klímy; keďže preto zdôrazňuje užitočnosť rozpočtového mechanizmu s dynamickým prideľovaním zavedeného v roku 2014, čo umožnilo FSEÚ okrem iného poskytnúť rekordnú podporu vo výške 1,2 miliardy EUR počas zemetrasení v Taliansku v rokoch 2016 a 2017;

O.  keďže podľa článku 7 nariadenia o FSEÚ by operácie financované z fondu mali byť v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a nástrojmi prijatými na jej základe, s politikami a opatreniami EÚ, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, prevencie a riadenia rizík živelných pohrôm, adaptácie na zmenu klímy, prípadne vrátane ekosystémových prístupov;

P.  keďže v novom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) sa stanovuje nový rozpočtový balík nazývaný rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc (ďalej len „SEAR“), v ktorom sa spája FSEÚ a rezerva na núdzovú pomoc a ktorý má reagovať na jednej strane na núdzové situácie vyplývajúce zo závažných katastrof v členských štátoch alebo v pristupujúcich krajinách (FSEÚ) a na druhej strane na konkrétne naliehavé potreby v EÚ alebo v tretích krajinách, najmä v prípade humanitárnych kríz (rezerva na núdzovú pomoc);

Q.  keďže, ako sa uznáva v článku 349 ZFEÚ, zložitá situácia v oblasti klímy je jedným z pretrvávajúcich faktorov, ktoré vážne bránia rozvoju najvzdialenejších regiónov; keďže by sa preto mali prijať osobitné opatrenia, ktorými sa ustanovia podmienky uplatňovania zmlúv vrátane spoločných politík;

R.  keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, ostrovom, horským regiónom, riedko osídleným regiónom a všetkým oblastiam, ktorým obzvlášť hrozí riziko živelných pohrôm;

S.  keďže vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie o FSEÚ v súčasnosti neumožňuje podávať žiadosti o pomoc na cezhraničnom základe, hoci určité oblasti, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči živelným pohromám, ako napríklad horské oblasti, sú často cezhraničné;

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že extrémne poveternostné javy a živelné pohromy sa budú so zmenou klímy iba znásobovať a zintenzívňovať; domnieva sa, že investovanie do prevencie a zmierňovania zmeny klímy v súlade s Európskou zelenou dohodou je mimoriadne dôležité; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o investovanie do opatrení na zmiernenie vplyvu zmeny klímy, majúc na pamäti, že mnohé živelné pohromy sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a že povodne, zemetrasenia, lesné požiare, suchá a iné prírodné katastrofy sa môžu vymknúť spod kontroly, čo si vyžaduje prijatie primeraných opatrení;

2.  poznamenáva, že FSEÚ je jedným z najkonkrétnejších prejavov solidarity EÚ a že všetci občania EÚ očakávajú, že sa prejaví v prípade pohrôm alebo vážnych ohrození verejného zdravia;

3.  so znepokojením zdôrazňuje, že v posledných rokoch boli Európania vystavení mnohým pohromám, ktoré zničili ľudské životy, majetok, životné prostredie a kultúrne dedičstvo;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že v súčasnosti pravidelne dochádza k závažným a regionálnym živelným pohromám s nedávnymi príkladmi vrátane pandémie ochorenia COVID-19, ktorá silno ovplyvňuje životy všetkých Európanov a európske hospodárstvo, lesných požiarov, ktoré sa vyskytli na celom kontinente, a to aj na neobvyklých miestach, ako je Arktída, a série silných zemetrasení, ktoré otriasli Európou, spôsobili stovky úmrtí a škody v hodnote 22 miliárd EUR, najmä v Taliansku v rokoch 2016 – 2017, ako aj v Chorvátsku v marci 2020 a decembri 2020; pripomína tiež, že búrky, extrémne dažde a záplavy spôsobili značné škody v mnohých mestách a údoliach a že čoraz silnejšie hurikány spustošili najvzdialenejšie regióny, napríklad hurikán Irma v roku 2017 na Svätom Martine a hurikán Lorenzo v roku 2019 na Azorských ostrovoch, ktoré boli obzvlášť ničivé; v tejto súvislosti pripomína, že zraniteľné územia, ako sú ostrovy a horské, riedko osídlené a najvzdialenejšie regióny, sú často najviac postihnuté dôsledkami zmeny klímy;

5.  pripomína, že je nevyhnutné smerovať pomoc a finančné prostriedky čo najrýchlejšie do postihnutých regiónov, a zdôrazňuje, že súčinnosť medzi FSEÚ a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany, časťou EFRR venovanou adaptácii na zmenu klímy a programami územnej spolupráce je nevyhnutná pre vytvorenie komplexného systému reakcie a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na usmerneniach na zjednodušené využívanie FSEÚ s cieľom uľahčiť opatrenia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov; trvá na tom, že je potrebné pružne a v plnom rozsahu využívať okrem iného súčinnosť medzi FSEÚ a uvedenými finančnými nástrojmi; pripomína, že v správe o vykonávaní každej prijímajúcej krajiny by sa mali podrobne uvádzať preventívne opatrenia – vrátane využívania štrukturálnych fondov EÚ – prijaté alebo navrhnuté s cieľom obmedziť budúce škody a v čo najväčšej miere zabrániť opakovaniu podobných živelných pohrôm;

6.  pripomína, že podľa Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof bolo za posledných dvadsať rokov (2000 – 2019) na celom svete 7 348 veľkých živelných pohrôm, ktoré si vyžiadali 1,23 milióna životov, postihli 4,2 miliardy ľudí a viedli k celosvetovým hospodárskym stratám vo výške 2,97 bilióna USD;

7.  pripomína, že podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) extrémne javy súvisiace s klímou spôsobili v rokoch 1980 až 2019 v členských štátoch EHP hospodárske straty v celkovej výške 446 miliárd EUR;

8.  zastáva názor, že závažné a regionálne živelné pohromy a závažné ohrozenia verejného zdravia majú výraznejšie hospodárske a sociálne dôsledky na najmenej rozvinutých a najzraniteľnejších územiach, napríklad na ostrovoch, v horských oblastiach a riedko osídlených regiónoch, a preto by sa v rámci FSEÚ mali na týchto územiach prijať vhodnejšie opatrenia;

Zvládanie katastrof, posudzovanie škôd a zjednodušenie postupov

9.  berie na vedomie rôzne druhy rizík katastrof, ktorým EÚ čelí, a zdôrazňuje, že závažnosť niektorých prírodných katastrof nie je určovaná výlučne zmenou klímy, ale v niektorých prípadoch je ovplyvnená faktormi spôsobenými človekom vrátane neopatrného priestorového plánovania; považuje za zásadné investovať do prevencie a riadenia rizika katastrof v EÚ vybudovaním preventívnej infraštruktúry; v tejto súvislosti odporúča, aby členské štáty spolu s Komisiou zaviedli plány prevencie a riadenia katastrof, ktoré umožnia presné a rýchle vyhodnotenie škôd; zdôrazňuje, že FSEÚ má byť okamžite uplatniteľný nástroj, ktorý EÚ môže sprístupniť národným, regionálnym a miestnym orgánom;

10.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcou reformou FSEÚ pokračovala vo svojej práci na zjednodušení a urýchlení postupu podávania žiadostí pre členské štáty, napríklad tým, že bude venovať osobitnú pozornosť zjednodušeniu žiadostí o aktiváciu FSEÚ vo viacerých regiónoch v súvislosti s cezhraničnými katastrofami, aby sa zabezpečila rýchlejšia reakcia na zvyšovanie intenzity závažných a regionálnych prírodných katastrof a závažných ohrození verejného zdravia;

11.  domnieva sa, že zmena klímy a zvyšovanie sa intenzity živelných pohrôm čoraz viac zvyšujú zraniteľnosť území a regiónov; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila revíziu FSEÚ s cieľom lepšie zohľadniť katastrofy regionálneho rozsahu; okrem toho zdôrazňuje úlohu operačných programov EFRR v súčinnosti s programami rozvoja vidieka pri prevencii a zmierňovaní rizík, ako sú tektonické a hydrogeologické riziká; navyše uznáva, že suchá boli počas revízie v roku 2014 zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia o FSEÚ, ale poznamenáva, že predstavujú opakujúcu sa črtu vývoja klímy v EÚ a že ich hospodársky vplyv je ťažké posúdiť; vyzýva Komisiu, aby posúdila konkrétne vplyvy sucha a primerane ich riešila v kontexte budúcej reformy FSEÚ;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili výskum a vzdelávanie s cieľom zaviesť systém, ktorým sa zabezpečí lepšia pripravenosť s cieľom predchádzať takýmto katastrofám a zvládať ich a minimalizovať vplyv takýchto kríz;

13.  vyzýva na zvýšenú koordináciu a spoluprácu medzi výskumnými a rozvojovými inštitúciami členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania;

14.  navrhuje, aby členské štáty vo svojich národných plánoch podpory obnovy a odolnosti určili investície, projekty a nástroje s cieľom predchádzať škodám spôsobeným prírodnými a zdravotnými katastrofami a obmedziť ich;

15.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa riadenia a využívania štruktúr inštitucionálnej koordinácie v prípade katastrof;

16.  poukazuje na ťažkosti, ktorým čelia prijímajúce krajiny, pokiaľ ide o stanovenie presnej výšky škody vo veľmi krátkom čase, a navrhuje, aby Komisia pripravila usmernenia pre zjednodušené metódy, ktoré sa použijú na stanovenie výšky príspevku z FSEÚ, a to aj s cieľom minimalizovať možnosť chýb a ďalšieho oneskorenia;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie FSEÚ podnietilo vzdelávanie zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, čo ich viedlo k tomu, aby posúdili svoje všeobecnejšie politiky riadenia rizika katastrof; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť byrokratickú záťaž a zvýšiť budovanie kapacít prostredníctvom technickej a administratívnej podpory pre prijímajúce krajiny s cieľom pomôcť im vypracovať riadiace a dlhodobé stratégie zamerané na zníženie vplyvu závažných a regionálnych živelných pohrôm a závažných ohrození verejného zdravia; vyzýva členské štáty, aby zlepšili komunikáciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi počas po sebe nasledujúcich fáz hodnotenia, prípravy žiadostí a vykonávania projektov s cieľom urýchliť administratívne postupy;

18.  vyzýva Komisiu, aby sa počas budúcej revízie FSEÚ čo najviac zamerala na regióny, ktorým najviac hrozia závažné a regionálne živelné pohromy alebo závažné ohrozenia verejného zdravia, najmä na najvzdialenejšie regióny, ostrovy, horské oblasti a regióny, ktoré sú vystavené silnej seizmickej alebo vulkanickej aktivite alebo budúcim krízam v oblasti verejného zdravia;

19.  domnieva sa, že je potrebné bilancovať minulé hurikány, ktoré zasiahli zámorské krajiny a územia (ďalej len „ZKÚ“); zastáva názor, že rezerva na núdzovú pomoc a iné nástroje vonkajšej pomoci by sa mali v plnej miere využívať na zmiernenie vzniknutých škôd; okrem toho je presvedčený, že na tieto nástroje vonkajšej pomoci je potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky s cieľom pomoc ZKÚ;

Zdroje financovania a rýchlosť vyčlenenia finančných prostriedkov

20.  pripomína, že Komisia vo svojom revidovanom návrhu VFR na roky 2021 – 2027 z 27. mája 2020 stanovila maximálny ročný rozpočet pre FSEÚ na 1 miliardu EUR (v cenách z roku 2018), ale konštatuje, že podľa podmienok dohody o novom VFR sa FSEÚ zlúčil s rezervou na núdzovú pomoc do nového balíka SEAR s celkovým ročným prideleným rozpočtom 1,2 miliardy EUR;

21.  je presvedčený, že vytvorenie SEAR môže byť prínosom v podobe zvyšujúcej sa flexibility; poukazuje však na to, že v súčasnej forme sú rozpočtové prostriedky pridelené pre FSEÚ stále neisté, pretože závisia od súm pridelených pre rezervu na núdzovú pomoc; považuje preto za potrebné pozorne monitorovať riadenie SEAR s cieľom zistiť, či výška a kľúč na rozdeľovanie finančných prostriedkov stanovené v tomto novom finančnom nástroji zodpovedajú potrebám FSEÚ vzhľadom na rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti a na rozsah a zvýšenie počtu núdzových situácií vyplývajúcich najmä zo závažných a regionálnych živelných pohrôm a závažných ohrození verejného zdravia;

22.  víta skutočnosť, že revidovaný FSEÚ prijatý v marci 2020 zvýšil hodnotu zálohových platieb z 10 % na 25 % výšky plánovaného finančného príspevku a maximálnu výšku záloh z 30 na 100 miliónov EUR; v tejto súvislosti poukazuje na význam zálohových platieb pre zvýšenie účinnosti programov pomoci, najmä v regiónoch a miestnych spoločenstvách s obmedzenými alternatívnymi zdrojmi financovania; žiada Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby podpory tejto možnosti, a žiada, aby sa vyvinulo väčšie operačné úsilie s cieľom skrátiť priemerný čas na uvoľnenie zálohových platieb a zároveň zabezpečiť ochranu rozpočtu EÚ;

23.  zdôrazňuje, že väčšina veľkých budov nachádzajúcich sa v najvzdialenejších regiónoch (napríklad prístavy, letiská a nemocnice) sú verejné budovy a napriek tomu, že sú nevyhnutné pre fungovanie týchto malých území, sú veľmi vystavené environmentálnym katastrofám; domnieva sa preto, že finančná podpora z FSEÚ pre najvzdialenejšie regióny by mala byť vyššia ako 2,5 % sumy prijatej na nápravu predchádzajúcich katastrof, aby sa mohli rýchlo vrátiť k pôvodnému stavu a zlepšiť ho;

24.  konštatuje, že čas potrebný na vykonanie zálohových platieb je v priemere päť mesiacov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila pohotovejšie riešenia;

25.  okrem toho konštatuje, že čas potrebný na zaslanie celého grantu FSEÚ príjemcovi je v priemere jeden rok; vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako čo najviac zjednodušiť prideľovanie prostriedkov z fondu v kontexte budúcej reformy s cieľom zabezpečiť rýchlu akciu a rýchlu pomoc regiónom a/alebo krajinám, ktoré sú vystavené katastrofám;

26.  domnieva sa, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a rozšírenie rozsahu pôsobnosti fondu by mohlo byť v budúcnosti potrebné posúdenie rozpočtu FSEÚ, po ktorom by v prípade potreby mohla nasledovať zodpovedajúca úprava financovania s cieľom poskytnúť to, čo je potrebné na dosiahnutie skutočného nástroja solidarity EÚ, a zaručiť, aby bol k dispozícii dostatok rozpočtových prostriedkov na účinné riešenie závažných a regionálnych prírodných katastrof a závažných ohrození verejného zdravia, a to nielen s cieľom napraviť škody, ale aj vybudovať odolnosť voči zmene klímy;

27.  zdôrazňuje, že udeľovanie, riadenie a vykonávanie grantov z FSEÚ by malo byť čo najtransparentnejšie a že granty sa musia využívať v súlade so zásadami správneho finančného hospodárenia.

Predchádzanie rizikám a kvalita obnovy

28.  žiada, aby sa v kritériách na určovanie projektov „oprávnených“ na pomoc z fondu viac zohľadňovali najnovšie zásady prevencie rizík, a žiada, aby počas budúcej revízie bola zásada obnovy k lepšiemu v plnej miere začlenené do článku 3 nariadenia o FSEÚ s cieľom prispieť k zlepšeniu kvality infraštruktúry týchto regiónov počas obnovy a lepšie ich pripraviť na predchádzanie budúcim katastrofám vybudovaním preventívnej infraštruktúry;

29.  domnieva sa, že by sa nástroje, akú sú napr. tzv. rámcové úvery zavedené EIB, mohli použiť aj na financovanie obnovy odolnejšej, bezpečnejšej a ekologickejšej infraštruktúry;

30.  vyzýva Komisiu, aby posilnila a zjednodušila súčinnosť medzi FSEÚ a fondmi politiky súdržnosti, ako aj mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom zabezpečiť efektívne a štruktúrované riadenie rizík z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, a to nielen prostredníctvom budovania udržateľných infraštruktúr, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje, ale aj zavedením preventívnych opatrení; vyzýva tiež Komisiu, aby preukázala flexibilitu v súvislosti s programovaním a zmenami národných alebo regionálnych programov, pokiaľ ide o riešenie závažných a regionálnych živelných pohrôm a závažných ohrození verejného zdravia; v tejto súvislosti opakuje, že finančná pomoc z FSEÚ by sa mala zamerať na väčšiu odolnosť a udržateľnosť investícií v postihnutých oblastiach;

Ohrozenie zdravia

31.  víta skutočnosť, že po revízii nariadenia o FSEÚ, ktorú navrhla Komisia 13. marca 2020, sa operácie oprávnené na pomoc z fondu teraz rozšíria na závažné ohrozenia verejného zdravia a nebudú sa týkať sa iba lekárskej pomoci, ale aj opatrení na prevenciu, monitorovanie alebo kontrolu šírenia chorôb;

32.  zdôrazňuje, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti fondu na boj proti dôsledkom pandémie ochorenia COVID-19 nám ukázalo, že FSEÚ má schopnosť byť pružnejší, a to z hľadiska rozsahu aj oprávnenosti, keďže môže poskytovať pomoc nielen v prípadoch závažných živelných pohrôm, ale aj pri rýchlej pomoci pri iných druhoch závažných katastrof, ako sú pandémie;

33.  domnieva sa, že toto rozšírenie rozsahu pôsobnosti FSEÚ si vyžaduje zvýšenie jeho rozpočtu;

34.  navrhuje, aby Komisia a členské štáty posilnili spoluprácu s príslušnými útvarmi WHO špecializovanými na pripravenosť na núdzové situácie s cieľom vypracovať plány rýchlej reakcie na ohrozenia zdravia;

Viditeľnosť finančnej pomoci z fondu

35.  opätovne pripomína, že je dôležité informovať verejnosť o hmatateľných výhodách, ktoré vyplývajú z FSEÚ, s cieľom ďalej zvyšovať dôveru občanov v nástroje a programy EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili viditeľnosť pomoci z fondu prostredníctvom cielených komunikačných činností organizovaných ad hoc a aby bola súčasne prioritou rýchlosť reakcie a poskytovania pomoci, najmä s cieľom zdôrazniť pridanú hodnotu Únie počas závažných a regionálnych živelných pohrôm a závažného ohrozenia verejného zdravia, čo je konkrétnym vyjadrením solidarity EÚ a schopnosti Únie zrealizovať skutočnú vzájomnú pomoc prostredníctvom sprístupnenia významných rozpočtových zdrojov; žiada tiež Komisiu, aby v rámci budúcej revízie nariadenia zaviazala prijímajúce krajiny, aby informovali svojich občanov o finančnej podpore EÚ pre vykonávané operácie;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13. (3) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 140. (4) Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (6) https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20201113IPR91602/obcania-eu-chcu-viac-pravomoci-unie-v-boji-proti-pandemii-ukazuje-prieskum (7) https://cohesiondata.ec.europa.eu/stories/s/An-overview-of-the-EU-Solidarity-Fund-2002-2019/qpif-qzyn (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu nariadenia Rady o rozšírení uplatňovania nariadenia (EÚ) 2021/..., ktorým sa zriaďuje výmenný, pomocný a školiaci program na ochranu eura proti falšovaniu na obdobie rokov 2021 – 2027 (program „Pericles IV“) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 331/2014, na nezúčastnené členské štáty (13255/2020 – C9-0017/2021 – 2018/0219(APP))

P9_TA(2021)0221 A9-0165/2021

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady (13255/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0017/2021),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0165/2021),

1.  udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Kubánskou republikou podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (10637/2020 – C9-0097/2021 – 2020/0233(NLE))

P9_TA(2021)0222 A9-0129/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10637/2020),

–  so zreteľom na Dohodu vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Kubánskou republikou podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 v súvislosti s úpravou koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (10638/20),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0097/2021),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0129/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kubánskej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (COM(2018)0603 – C9-0302/2020 – 2018/0310(NLE))

P9_TA(2021)0223 A9-0150/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12294/2018),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (12295/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0302/2020),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A9-0150/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Tuniskej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii, v mene Európskej únie a jej členských štátov (06048/2020 – C9-0383/2020 – 2020/0024(NLE))

P9_TA(2021)0224 A9-0148/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06048/2020),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (06049/2020),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0383/2020),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A9-0148/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátov Strednej Ameriky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi americkými, Islandom a Nórskym kráľovstvom týkajúcej sa časových obmedzení dohôd o poskytovaní lietadiel s posádkou (11645/2020 – C9-0392/2020 – 2019/0126(NLE))

P9_TA(2021)0225 A9-0125/2021

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11645/2020),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi americkými, Islandom a Nórskym kráľovstvom týkajúcej sa časových obmedzení dohôd o poskytovaní lietadiel s posádkou (10584/19),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0392/2020),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0125/2021),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických, Islandu a Nórskeho kráľovstva.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme dane „octroi de mer“ vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch, ktorým sa mení rozhodnutie č. 940/2014/EÚ (COM(2021)0095 – C9-0105/2021 – 2021/0051(CNS))

P9_TA(2021)0226 A9-0138/2021

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2021)0095),

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0105/2021),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0138/2021),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o zabezpečení plnenia cieľov týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 spoločnej rybárskej politiky (2019/2177(INI))

P9_TA(2021)0227 A9-0147/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2019 o súčasnom stave spoločnej rybárskej politiky a konzultáciách týkajúcich sa rybolovných možností na rok 2020 (COM(2019)0274),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení(2),

–  so zreteľom na správy Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA), v ktorých sa hodnotí dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky v Severnom mori (2016 – 2017), severozápadných vodách (2016 – 2017) a úlovky makrely v Severnom mori a severozápadných vodách (2015 – 2017),

–  so zreteľom na plenárne správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) (PLEN 20-01, 19-01, 18-01 a 17-01) a jeho správy Hodnotenie výročných správ členských štátov o povinnosti vylodiť úlovky (za rok 2019) (Adhoc-20-02), Monitorovanie výkonnosti spoločnej rybárskej politiky (Adhoc-20-01) a Hodnotenie spoločných odporúčaní týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky a nariadenia o technických opatreniach (STECF-20-04),

–   so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007(3),

–  so zreteľom na článok s názvom The unintended impact of the European discard ban (Neplánovaný vplyv európskeho zákazu odhadzovania úlovkov), uverejnený v periodiku Journal of Marine Science vydávanom Medzinárodnou radou pre výskum mora (ICES)(4),

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Implementation of the EU fisheries control system by Member States (Vykonávanie systému EÚ na kontrolu rybárstva členskými štátmi) (2014 – 2019), o ktorej vypracovanie požadoval Výbor pre rybárstvo,

–  so zreteľom na štúdie, o ktorých vypracovanie požiadal Výbor pre rybárstvo a ktoré sa týkajú povinnosti vylodiť úlovky a blokačných druhov pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove v Severnom mori(5), severozápadných vodách(6) a juhozápadných vodách(7), a na štúdie o zákaze odhadzovania úlovkov, povinnosti vylodiť úlovky a maximálnom udržateľnom výnose (MSY) v západnej časti Stredozemného mora(8)(9),

–   so zreteľom na knihu s názvom The European Landing Obligation, Reducing discards in complex, multi-species and multi-jurisdictional fisheries (Európska povinnosť vylodiť úlovky, znižovanie odhadzovania úlovkov v rámci komplexného a viacdruhového rybolovu a rybolovu s viacerými jurisdikciami)(10), ktorá bola publikovaná v roku 2019,

–   so zreteľom na správu s názvom A third assessment of global marine fisheries discards (Tretie posúdenie globálneho odhadzovania úlovkov v morskom rybolove), ktorú v roku 2019 uverejnila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0147/2021),

A.  keďže cieľ 14.4 v rámci cieľa 14 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Organizáciou Spojených národov naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby do roku 2020 účinne zregulovalo rybolov, zastavilo nadmerný, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov a deštruktívne rybolovné praktiky a zaviedlo vedecky podložené riadiace plány v záujme čo možno najrýchlejšej obnovy populácií rýb minimálne na úroveň, pri ktorej je možné dosahovať maximálny udržateľný výnos zodpovedajúci ich biologickým vlastnostiam;

B.  keďže objem ročne odhodených úlovkov v rámci globálneho morského rybolovu sa odhaduje na 9,1 milióna ton, čo predstavuje 10,8 % priemerného ročného výlovu v období 2010 – 2014; keďže najnižšia miera odhadzovania úlovkov bola zaznamenaná v rámci rybolovu zameraného na tuniaky a iné pelagické druhy, zatiaľ čo v prípade rybolovu zameraného na kôrovce bola miera odhadzovania úlovkov najvyššia; keďže v rámci rybolovu zameraného na dnové ryby bol zaznamenaný najvyšší objem odhodených úlovkov a v rámci rybolovu zameraného na mäkkýše (okrem hlavonožcov) najnižší objem; keďže ročné celosvetové odhodené úlovky dosiahli vrchol v roku 1989 na úrovni približne 18,8 milióna ton a do roku 2014 postupne klesli na menej ako 10 miliónov ton(11);

C.  keďže odhadzovanie úlovkov je bežnou rybárskou praxou a spočíva v tom, že sa do mora vracajú uhynuté alebo živé nechcené úlovky, a to z dôvodu, že jedince sú poškodené, nedosahujú predpísanú veľkosť (obmedzenia týkajúce sa minimálnej veľkosti), alebo z dôvodu predajnosti, nedostatku kvót alebo pravidiel týkajúcich sa zloženia úlovkov; keďže pred zavedením povinnosti vylodiť úlovky nebolo povolené uchovávať ryby nedosahujúce predpísanú veľkosť na palube ani ich vykladať;

D.  keďže nechcené a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie prírodnými zdrojmi určenými na ľudskú spotrebu a môžu mať a často aj majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie populácií rýb a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybárstva; keďže určitej miere nechcených vedľajších úlovkov a odhadzovania nemožno zamedziť, najmä v zmiešanom rybolove;

E.  keďže historicky vysoká miera odhadzovania úlovkov v niektorých rybolovných oblastiach EÚ predstavuje vážny problém pre dlhodobú udržateľnosť rybárstva EÚ a spochybňuje dôveryhodnosť rybárskej politiky Únie;

F.  keďže zákaz umelého zvyšovania ceny, tzv. high grading (zbavovanie sa obchodovateľných rýb), ktorý bol v EÚ zavedený v roku 2010, sa nevykonáva dostatočne;

G.  keďže spoločná rybárska politika (SRP), reformovaná v roku 2013, zabezpečuje minimalizáciu negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém a zavádza tieto ciele: a) „ postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky [regulovaných komerčných druhov] vyloďovali“ a b) „ podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh“;

H.  keďže neexistujú spoľahlivé údaje o odhadzovaní úlovkov ani vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali, že plnenie povinnosti vylodiť úlovky viedlo k podstatnému zníženiu nechcených úlovkov; keďže nedostatočné plnenie tejto povinnosti mohlo viesť k tomu, že úlovky sú v niektorých druhoch rybolovu menej viditeľné, a mohlo spôsobiť zníženie kvality vedeckých odporúčaní a údajov;

I.   keďže odvetvie rybárstva dosiahlo pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa maximálneho udržateľného výnosu; keďže 99 % vylodených úlovkov v Baltskom mori, Severnom mori a Atlantickom oceáne v roku 2020, ktoré riadi výlučne EÚ a pre ktoré sú k dispozícii vedecké hodnotenia, pochádzalo z udržateľného rybolovu; keďže v severovýchodnom Atlantiku bola biomasa plne hodnotených populácií v roku 2018 o 48 % vyššia ako v roku 2003; keďže závažné problémy pretrvávajú najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, kde sa nadmerne loví približne 75 % vedecky hodnotených populácií;

J.  keďže povinnosť vylodiť úlovky postupne zavádzaná v priebehu štyroch rokov (2015 – 2019) znamená, že všetky úlovky druhov, ktoré podliehajú obmedzeniam výlovu a v Stredozemnom mori sa na ne vzťahujú minimálne veľkosti, ulovených vo vodách EÚ alebo v určitých prípadoch plavidlami EÚ v medzinárodných vodách, sa musia vylodiť a odpočítať od uplatniteľných kvót, pričom je zakázané využívať na priamu ľudskú spotrebu ryby, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť;

K.  keďže podľa výboru STECF(12) neboli poskytnuté žiadne informácie o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky v prípade diaľkových flotíl pôsobiacich mimo vôd Únie; keďže Poradná rada pre diaľkové flotily (LDAC) zdôraznila, že povinnosť vylodiť úlovky sa v praxi nevzťahuje na plavidlá EÚ loviace mimo vôd EÚ;

L.  keďže vylodené ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa naďalej používajú na rybiu múčku, krmivo pre spoločenské zvieratá alebo ako návnada pri rybolove s košom, a to s nízkou ekonomickou mierou návratnosti; keďže tieto alternatívne spôsoby použitia sú ekonomicky uskutočniteľné, ak sa v blízkosti prístavu vykládky nachádza výrobné zariadenie, ale uskutočniteľnosť klesá (alebo sa úplne stráca), ak je potrebná logistika a infraštruktúra pre diaľkovú dopravu alebo investície do nových výrobných zariadení(13);

M.  keďže niekoľko členských štátov navrhuje, aby sa právne predpisy zmenili tak, aby sa ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, mohli použiť na charitatívne účely;

N.  keďže povinnosť vylodiť úlovky nie je úplným zákazom odhadzovania úlovkov, pretože sa vzťahuje len na regulované druhy (celkové povolené výlovy a regulované rybolovné úsilie, pre ktoré bola stanovená minimálna veľkosť) a obsahuje výnimky týkajúce rýb s poškodením spôsobeným predátormi a vysokej miery prežitia a výnimku de minimis až do výšky 5 % v prípadoch, keď je ťažké dosiahnuť zvýšenie selektívnosti alebo keď sú so spracovaním nechcených úlovkov spojené neprimerané náklady; keďže vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky závisí aj od rozsiahleho využívania dočasných výnimiek, ktoré si vyžadujú preskúmanie na základe vedeckého posúdenia, na čo je potrebný čas a úsilie rozhodujúcich činiteľov a odvetvia rybolovu;

O.   keďže miera odhadzovania úlovkov sa značne líši podľa regiónov a druhov, pričom v rybolove, kde má väčšina úlovku alebo celý úlovok komerčnú hodnotu a využíva sa, nedochádza k žiadnemu alebo len malému odhadzovaniu úlovkov, tak ako je to v prípade maloobjemového alebo tradičného rybolovu a rybolovu, ktorého produkcia je určená na priamu ľudskú spotrebu;

P.  keďže maloobjemový rybolov zamestnáva viac prevádzkovateľov a používa selektívnejší výstroj, čo spôsobuje menšie environmentálne škody a zohráva kľúčovú sociálnu a hospodársku úlohu, ako sa zdôrazňuje v správe Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori (SoMFi) z roku 2018;

Q.  keďže odhodené úlovky rýb prispievajú ku kŕmeniu celého radu nekrofágnych druhov, od vtáčích až po mezopelagické a bentické spoločenstvá, ktoré sú dôležité pre trofický ekologický reťazec; keďže vedecká literatúra uvádza, že zníženie odhadzovania úlovkov prostredníctvom povinnosti vylodiť úlovky môže mať vplyv na populácie niekoľkých druhov žijúcich v niektorých oblastiach, vo všeobecnosti je to však nepravdepodobné;

R.  keďže blokačné druhy sú druhy rýb alebo populácie rýb, pri ktorých má daný členský štát, flotila alebo plavidlo menej rybolovných možností (kvót) ako v prípade iných druhov; keďže úplné a prísne dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky, najmä v zmiešanom rybolove, by znamenalo uzavretie príslušného rybolovu („zablokovanie“) po vyčerpaní (obmedzenej) kvóty pre tento druh s cieľom zastaviť jeho ďalšie úlovky; keďže možnosť zablokovania v zmiešanom rybolove zostáva vážnym problémom, ktorý mohol prispieť k nedostatočnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky a k obmedzenej výmene kvót medzi členskými štátmi, čím sa zhoršilo nedostatočné využívanie rybolovných možností;

S.  keďže selektívnosť úplne nevyrieši problémy v tomto druhu rybolovu, pretože zníženie úlovkov príslušných blokačných populácií bez zapríčinenia veľkých strát v prípade iných obchodovateľných úlovkov môže byť technicky náročné, čo príslušným flotilám spôsobuje vážne ekonomické ťažkosti; keďže nedávno boli prijaté rezervy kvót pre vedľajšie úlovky, a to s cieľom bojovať proti situáciám spôsobeným blokačnými druhmi, pričom účinnosť tohto opatrenia ešte treba posúdiť;

T.  keďže množstvo nechcených rýb ulovených v sieti a vytiahnutých na palubu možno výrazne znížiť v prvom rade prostredníctvom priestorového a časového zamedzenia a opatrení technickej selektívnosti, čím sa skráti čas manipulácie, spotreba paliva a potreby skladovania;

U.  keďže výbor STECF zdôrazňuje, že v spoločných odporúčaniach regionálnych skupín členských štátov týkajúcich sa vykonávania povinnosti vylodiť úlovky v roku 2021 bolo uvedených pomerne málo opatrení zameraných na zvýšenie selektívnosti; keďže počet pilotných projektov na testovanie selektívnejšieho výstroja alebo stratégií na zabránenie nechceným úlovkom v súlade s článkom 14 spoločnej rybárskej politiky klesá;

V.  keďže Rada v posledných rokoch odstránila niekoľko druhov zo zoznamu celkového povoleného výlovu, čím zároveň odstránila povinnosť vylodiť úlovky týchto druhov;

W.  keďže povinnosť vylodiť úlovky je nástrojom na dosiahnutie cieľa spoločnej rybárskej politiky spočívajúceho v selektívnosti, a nie samotným cieľom;

X.  keďže nedávno boli prijaté rezervy kvót pre vedľajšie úlovky, a to s cieľom bojovať proti situáciám spôsobeným blokačnými druhmi;

Y.  keďže odhadzovanie nechcených úlovkov je javom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých rybolovných oblastiach na celom svete a nie je jedine problémom Európy; keďže vody EÚ sa vyznačujú hojnosťou zmiešaného rybolovu; keďže niekoľko tretích krajín a samosprávnych území vrátane Kanady, Faerských ostrovov, Nórska, Islandu, Čile a Nového Zélandu v rôznej miere zaviedlo zákaz odhadzovania úlovkov; keďže ďalšie tretie krajiny, napríklad USA, nezakázali odhadzovanie úlovkov, pretože ich právne predpisy v oblasti rybárstva namiesto toho využívajú na zníženie nechcených úlovkov iné prístupy; keďže zákaz odhadzovania úlovkov v Nórsku a na Islande bol v reakcii na konkrétne problémy v priebehu posledných 30 rokov upravovaný; keďže vplyv zákazu odhadzovania úlovkov v Čile ešte nie je úplne známy, pretože sa začal uplatňovať len nedávno; keďže odhadzovanie úlovkov zostáva jedným z hlavných problémom v riadení rybárstva Nového Zélandu;

Z.  keďže zásada relatívnej stability, ktorá bola prvýkrát stanovená v základnom nariadení o spoločnej rybárskej politike z roku 1983 a v praxi sa vykonáva podľa nariadenia o celkovom povolenom výlove a kvótach z toho istého roku, stanovuje distribučný kľúč celkového povoleného výlovu podľa členských štátov na základe zásad rozdeľovania historických úlovkov (1973 – 1978), závislosti zakotvenej v haagskych preferenciách z roku 1976 a jurisdikčných strát (1973 – 1976);

AA.  keďže bolo uverejnených takmer 4 000 vedeckých dokumentov o odhadzovaní úlovkov, z ktorých viac ako 3 700 súvisí s priemyselným rybolovom, zatiaľ čo menej ako 200 dokumentov sa zameriava na maloobjemový pobrežný rybolov;

AB.  keďže od roku 1950 prešli mnohé morské druhy v rôznych skupinách zmenami v zemepisnom rozšírení a sezónnej aktivite, a to v reakcii na otepľovanie oceánov a biogeochemické zmeny v rámci ich biotopov, ako je úbytok kyslíka, čo viedlo k posunu v zložení a hojnosti druhov a produkcii biomasy v ekosystémoch od rovníka k pólom; keďže zmena v rozložení populácií rýb má vplyv na budúce riadenie rybárstva, a teda aj na vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky;

AC.  keďže Komisia vykonala v júli 2011 pred predložením návrhu nového základného nariadenia o spoločnej rybárskej politike sociálno-ekonomické posúdenie vplyvu politík znižovania odhadzovania úlovkov, ale doteraz nevykonala dôkladnú analýzu jeho sociálno-ekonomického vplyvu a účinkov na bezpečnosť na palube ani neposkytla odpovede na obavy týkajúce sa vykonávania, ktoré vyjadrili poradné rady a členské štáty;

AD.  keďže miera, do akej sa podarilo znížiť odhadzovanie úlovkov, je stále neznáma; keďže až päť členských štátov neodpovedalo na dotazník Komisie týkajúci sa vykonávania povinnosti vylodiť úlovky za rok 2019 a dva z týchto štátov tak neurobili za posledné tri roky;

AE.  keďže rozdiely v kontrole a presadzovaní povinnosti vylodiť úlovky môžu viesť k nerovnakým podmienkam v rámci členských štátov i medzi nimi; keďže Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) vo svojich správach hodnotiacich dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky zistila nedostatočné vykonávanie zo strany členských štátov a predložila odporúčania na zlepšenie kontroly;

AF.  keďže Komisia musí do 31. decembra 2022 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní spoločnej rybárskej politiky vrátane povinnosti vylodiť úlovky;

1.  potvrdzuje celkový cieľ EÚ, ktorým je zabezpečiť udržateľné využívanie populácií rýb a ochranu morských ekosystémov; zdôrazňuje, že zníženie odhadzovania úlovkov a minimalizácia nechcených úlovkov je prioritou verejnej politiky, ktorá bola vytvorená ako reakcia na obavy týkajúce sa zodpovednosti, ochrany prírodných zdrojov a plytvanie týmito zdrojmi, ako aj na vedeckú potrebu plne objasniť všetky dôvody rybolovnej úmrtnosti;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročné správy Komisie o súčasnom stave SRP obsahujú veľmi málo informácií o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky, pričom dosiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o rozsahu, v akom došlo k zníženiu odhadzovania úlovkov v rámci tejto povinnosti, a neexistuje analýza sociálno-ekonomického vplyvu tejto povinnosti alebo jej vplyvu na bezpečnosť na palube rybárskych plavidiel;

3.  uznáva, že zavedenie povinnosti vylodiť úlovky predstavuje zmenu paradigmy a jednu z najväčších výziev v histórii riadenia rybárstva EÚ – od zaznamenávania vylodení a v určitých prípadoch dokonca stanovenia povinného odhadzovania úlovkov až po systém, v ktorom sa zaznamenáva celý úlovok – čo má spoločne so zavedením politiky maximálneho udržateľného výnosu nevyhnutne celý rad ďalekosiahlych krátkodobých aj dlhodobých ekologických a sociálno-ekonomických vplyvov; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť sociálno-ekonomický vplyv povinnosti vylodiť úlovky;

4.  poznamenáva, že politika maximálneho udržateľného výnosu neznamená, že nedochádza k odhadzovaniu úlovkov, a odhadzovanie úlovkov neznamená, že nemožno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos – dôkazy o oboch tvrdeniach možno nájsť v prípade mnohých populácií vrátane druhov ulovených ako vedľajší úlovok;

5.  vyzdvihuje pokrok dosiahnutý v spolupráci so zainteresovanými stranami a kroky prijaté na zlepšenie selektívnosti; konštatuje však, že podľa Komisie a výboru STECF je úroveň plnenia povinnosti vylodiť úlovky naďalej celkovo nízka a k odhadzovaniu úlovkov dochádza približne v rovnakej miere ako v rokoch pred zavedením tejto povinnosti;

6.  uznáva, že podľa nariadenia o kontrole rybárstva existuje od roku 2010 povinnosť zaznamenávať odhodené úlovky v lodnom denníku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek zavedeniu povinnosti vylodiť úlovky stále existuje málo spoľahlivých údajov a poznatkov o objeme odhodených úlovkov, že množstvo preventívneho celkového povoleného výlovu sa zvýšilo na rozdiel od zníženia množstiev analytického celkového povoleného výlovu a že dostupnosť vedeckých informácií o stave populácií sa výrazne nezlepšila;

7.  poznamenáva, že povinnosť vylodiť úlovky vyvoláva v odvetví rybolovu a vo vedeckej komunite z dôvodu prekážok rôznej povahy neustále obavy; poukazuje na to, že zdrojom obáv v odvetví rybárstva je nedostatok primeranej infraštruktúry v prístavoch, rastúce prevádzkové náklady, nedostatočné stimuly na dodržiavanie predpisov zo strany orgánov a ťažkosti pri dosahovaní väčšej selektívnosti pri niektorých druhoch rybolovu bez toho, aby bola ohrozená hospodárska životaschopnosť rybolovu, najmä v zmiešanom rybolove vystavenom vysokému riziku situácií spôsobených blokačnými druhmi, čo vedie k nedostatočnému využívaniu dostupných kvót a potenciálnemu predčasnému ukončeniu rybolovu a spôsobuje dotknutým flotilám vážne hospodárske ťažkosti; konštatuje, že doteraz boli hlásené len dva prípady: solea európska (Belgicko) a tuniak okatý (Francúzsko);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ťažkosti pri vykonávaní zákazu odhadzovania úlovkov viedli k negatívnemu obrazu rybárov a úsilia odvetvia rybárstva, a to i napriek pokroku dosiahnutému pri plnení cieľa maximálneho udržateľného výnosu;

9.  berie na vedomie nedávno prijaté opatrenia, pokiaľ ide o výmeny kvót a rezervy kvót pre druhy ulovené ako vedľajší úlovok, hoci tieto opatrenia väčšinou nie sú trvalé a sú predmetom rokovaní medzi členskými štátmi a ich účinnosť sa ešte musí dôkladne posúdiť; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť administratívne prekážky brániace účinnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky a posilniť rozvoj a využívanie nového selektívneho výstroja a ďalej rozvíjať účinné plány na zníženie vedľajších úlovkov s cieľom obnoviť zraniteľné populácie;

10.  zdôrazňuje potenciál a potrebu využívania výnimiek (výnimka na základe vysokej miery prežitia a výnimka de minimis), ktoré sú stanovené v nariadení na uľahčenie vykonávania a kompenzáciu prípadného výskytu blokačných situácií; pripomína, že treba poskytovať spoľahlivé a presné dôkazy a údaje, a odporúča zefektívniť proces udeľovania výnimiek vrátane lepšieho zberu vedeckých údajov;

11.  zdôrazňuje, že výbor STECF uznal, že kvalita údajov poskytovaných na zdôvodnenie výnimiek sa od predloženia prvých spoločných odporúčaní v roku 2014 vo všeobecnosti zlepšila; uznáva, že poskytovanie údajov a informácií na zdôvodnenie výnimiek môže byť vzhľadom na povahu požadovaných údajov náročné; so znepokojením však konštatuje, že výbor STECF zdôraznil, že existuje mnoho prípadov, keď sa poskytnuté informácie a údaje nevzťahujú na konkrétne druhy a/alebo rybolov, a že na zdôvodnenie viacerých výnimiek sa používajú tie isté štúdie a hypotézy; zdôrazňuje, že v dôsledku absencie údajov a informácií týkajúcich sa konkrétnych druhov a rybolovu je ťažké posúdiť pravdepodobný vplyv navrhovanej výnimky alebo otázku, či daná výnimka spĺňa podmienky pre výnimku de minimis alebo výnimku na základe vysokej miery prežitia;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že postupné znižovanie určitých flexibilných opatrení, ako je výnimka de minimis, môže spôsobiť alebo zhoršiť blokačný účinok a viesť k uzavretiu rybolovu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať účinné systémy na zníženie vedľajších úlovkov v menej selektívnom rybolove, ako je napr. lov pelagickými vlečnými sieťami;

13.  poukazuje na to, že povinnosť vylodiť úlovky nie je sama osebe cieľom, ale nástrojom, ktorý má podnietiť zavádzanie zlepšení v rybolove a prevádzke, stimulovať vývoj a používanie selektívnejšieho výstroja, aby sa množstvo nechcených úlovkov znížilo na minimum, a zlepšiť dokumentáciu o úlovkoch s cieľom lepšie pochopiť a vedecky posúdiť populácie rýb; konštatuje, že mnohí rybári nesúhlasia s prepojením medzi cieľmi týkajúcimi sa povinnosti vylodiť úlovky a jej vykonávaním, čo sa často ukazuje ako prekážka pri ich plnení; uznáva, že hoci dosiahnutie tohto konečného cieľa si vyžaduje čas a dostatočné znalosti, treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu jednotného chápania tohto cieľa a zavedenie výsledkov štúdií uskutočnených vedcami a rybármi do praxe, aby sa tak zvýšila selektívnosť a znížili nechcené úlovky; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala plány na zlepšenie selektívnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom stimulov na využívanie selektívnejšieho výstroja;

14.  zdôrazňuje špecifiká najvzdialenejších regiónov, najmä pokiaľ ide o plavidlá, starnúce flotily a prístavy s obmedzenou skladovacou a spracovateľskou kapacitou, v dôsledku čoho môže byť povinnosť vylodiť úlovky neuskutočniteľná;

15.  poznamenáva, že úrovne odhadzovania úlovkov sa medzi jednotlivými druhmi rybolovu a morskými oblasťami výrazne líšia, čo vyvoláva dojem, že uplatňovanie jednotného pravidla pre všetkých nemusí byť optimálnou stratégiou, ktorá by rybárov stimulovala k väčšej selektívnosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala hlavné nedostatky a pre jednotlivé druhy rybolovu v každej morskej oblasti navrhla upravené a individuálne prispôsobené riešenia, pričom treba osobitnú pozornosť venovať maloobjemovému tradičnému rybolovu, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch;

16.  pripomína, že súčasný právny rámec poskytuje členským štátom právny základ na aktívnu spoluprácu pri stanovovaní pravidiel selektívneho rybolovu flexibilnejším spôsobom a zavádzaní vedecky overených nástrojov na zmiernenie; vyzýva členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu prostredníctvom regionálneho prístupu, a to aj zapojením príslušných zainteresovaných strán a poradných rád, a aby na tento účel využívali dotácie, ktoré majú k dispozícii; opakuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pri vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky;

17.  víta výsledky nedávnych vedeckých štúdií (napr. DiscardLess, MINOUW a LIFE iSEAS) o inovatívnej selektívnosti výstroja, stratégiách zabránenia nechceným úlovkom a úpravách plavidiel umožňujúcich nakladanie s nechcenými úlovkami na palube; domnieva sa, že je potrebné pokračovať vo výskume s cieľom zlepšiť selektívnosť výstroja, stratégie zabránenia nechceným úlovkom a manipuláciu s nechcenými úlovkami; víta návrh Misie Starfish 2030: obnova nášho oceánu a vôd, pričom sa domnieva sa, že misia v oblasti zdravých oceánov, morí a pobrežných a vnútrozemských vôd pomôže vypracovať naliehavo potrebné riešenia, ktoré budú mať priamy vplyv na odvetvie rybolovu a na udržateľné využívanie a riadenie oceánskych zdrojov;

18.  zdôrazňuje, že účinné systémy riadenia rybárstva vrátane schopnosti využívať všetky prvky na riadne vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky musia byť podložené presnou a spoľahlivou dokumentáciou o úlovkoch a vedeckými údajmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby zintenzívnili úsilie o úplné vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ a aby prijali ďalšie opatrenia na zabezpečenie úplnosti dokumentácie a zberu údajov, a to spôsobom primeraným rybolovnej kapacite danej maloobjemovej pobrežnej flotily;

19.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom náležitej kontroly nad povinnosťou vylodiť úlovky a jej dodržiavaním a zdôrazňuje negatívny vplyv týchto nedostatkov na udržateľnosť, a to aj v dôsledku stanovenia celkového povoleného výlovu na základe celkového úlovku vrátane zvyšovania kvót/celkového povoleného výlovu s cieľom zahrnúť ryby, ktoré sa predtým odhadzovali;

20.  zdôrazňuje, že existencia početných pravidiel, výnimiek a odchýlok prijatých v posledných rokoch komplikuje vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a hodnotenie súladu agentúrou EFCA, v dôsledku čoho je ťažšie dosahovať ciele ochrany a zlepšovania udržateľnosti rybolovu; zdôrazňuje, že využívanie výnimiek stanovených v spoločnej rybárskej politike je mimoriadne dôležité pre vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky;

21.  požaduje lepšie využívanie nových technológií a digitálnych riešení vyvinutých v spolupráci s rybárskym odvetvím a orgánmi členských štátov v záujme zlepšenia monitorovania, kontroly a dohľadu pri plnom rešpektovaní práv na súkromie a obchodného tajomstva;

22.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu rybárov a iných zainteresovaných strán pri vykonávaní politík, čím sa podporuje kultúra dodržiavania predpisov a postupné, priebežné a adaptabilné zmeny pravidiel týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky; zdôrazňuje ďalšie prínosy dobrovoľných a stimulačných systémov na zlepšenie zapojenia rybárov;

23.  zdôrazňuje, že hoci zlepšovanie selektívnosti musí byť naďalej jednou z hlavných priorít, vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky si vyžaduje medziodvetvový prístup a vytvorenie jasných stimulov na podporu využívania najlepších postupov na zmiernenie; odporúča tieto sprievodné opatrenia a nástroje riadenia:

24.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hodnotiacej správy o vykonávaní spoločnej rybárskej politiky, ktorá sa má predložiť v roku 2022, predovšetkým:

25.  vyzýva Komisiu, aby v náležitom prípade na základe tohto hodnotenia predložila legislatívny návrh s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti zníženia odhadzovania úlovkov a zlepšenia stavu populácií;

26.  zdôrazňuje znepokojenie nad tým, že na populácie využívané spoločne s tretími krajinami sa vždy nevzťahujú rovnaké ustanovenia o odhadzovaní úlovkov; zdôrazňuje potrebu postupnej konvergencie, pokiaľ ide o hlavné ciele riadenia rybárstva, s cieľom zabezpečiť najvyššie normy v záujme dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu spoločného morského ekosystému, udržateľnosti rybolovných činností a zachovania rovnakých podmienok s tretími krajinami, najmä so Spojeným kráľovstvom;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (2) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105. (3) Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12. (4) Borges, L., The unintended impact of the European discard ban, ICES Journal of Marine Science, zväzok 78, 1. vydanie, január – február 2021, s. 134 – 141, https://doi.org/10.1093/icesjms/fsaa200 (5) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – Severné more. (6) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – severozápadné vody. (7) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – juhozápadné vody. (8) Zákaz odhadzovania úlovkov, povinnosť vylodiť úlovky a maximálny udržateľný výnos v západnej časti Stredozemného mora – prípad Španielska. (9) Zákaz odhadzovania úlovkov, povinnosť vylodiť úlovky a maximálny udržateľný výnos v západnej časti Stredozemného mora – prípad Talianska. (10) Uhlmann, Sven & Ulrich, Clara & Kennelly, Steven. (2019). The European Landing Obligation Reducing Discards in Complex, Multi-Species and Multi-Jurisdictional Fisheries: Reducing Discards in Complex, Multi-Species and Multi-Jurisdictional Fisheries. (11) A third assessment of global marine fisheries discards, FAO, 2019. (12) Evaluation of Member States' Annual Reports on the Landing Obligation (for 2019) (Hodnotenie výročných správ členských štátov o povinnosti vylodiť úlovky (za rok 2019)) (STECF-Adhoc-20-02). (13) Odbytiská pre nechcené úlovky. EUMOFA. 2020.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o oslobodenia od dane pri dovoze a pri určitých dodaniach tovaru a poskytovaní služieb, ktoré sa týkajú opatrení Únie vo verejnom záujme (COM(2021)0181 – C9-0132/2021 – 2021/0097(CNS))

P9_TA(2021)0228 A9-0155/2021

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2021)0181),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0132/2021),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0155/2021),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Estónska – EGF/2020/002 EE/Estonia Tourism (COM(2021)0151 – C9-0127/2021 – 2021/0076(BUD))

P9_TA(2021)0229 A9-0158/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0151 – C9-0127/2021),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2), a najmä na jeho článok 8,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(3), a najmä na jej bod 9,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0158/2021),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce; keďže táto pomoc sa poskytuje prostredníctvom finančnej podpory poskytovanej pracovníkom a spoločnostiam, pre ktoré pracovali;

B.  keďže Estónsko podalo žiadosť EGF/2020/002 EE/Estonia Tourism o finančný príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii po prepustení 10 080 pracovníkov(4) v hospodárskych odvetviach zaradených do NACE Revision 2 divízia 45 (Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov), divízia 49 (Pozemná doprava a doprava potrubím), divízia 50 (Vodná doprava), divízia 51 (Letecká doprava), divízia 52 (Skladové a pomocné činnosti v doprave), divízia 55 (Ubytovanie), divízia 56 (Činnosti reštaurácií a pohostinstiev), divízia 74 (Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti), divízia 77 (Prenájom a lízing), divízia 79 (Činnosti cestovných agentúr, cestovných kancelárií a ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti), divízia 90 (Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti), divízia 91 (Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení), divízia 92 (Činnosti herní a stávkových kancelárií), divízia 93 (Športové, zábavné a rekreačné činnosti) v regióne úrovne NUTS 2 Eesti (EE00) v Estónsku(5) v referenčnom období pre žiadosť od 13. marca 2020 do 11. novembra 2020;

C.  keďže žiadosť sa týka 1 715 samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila, a 8 365 pracovníkov prepustených v odvetví cestovného ruchu v Estónsku;

D.  keďže žiadosť je založená na kritériách zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF, ktoré za výnimočných okolností, najmä so zreteľom na kolektívne žiadosti týkajúce sa MSP, umožňujú považovať žiadosť za prípustnú, aj keď nie sú celkom splnené kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia, keď má prepúšťanie závažný vplyv na zamestnanosť a na miestne, regionálne alebo vnútroštátne hospodárstvo;

E.  keďže k udalostiam, ktoré viedli k tomuto prepúšťaniu a ukončeniu činnosti, došlo neočakávane začiatkom roka 2020 v dôsledku globálneho šírenia pandémie ochorenia COVID-19 a súvisiacej hospodárskej krízy, ktorá mimoriadne tvrdo zasiahla odvetvie cestovného ruchu, pričom náhle obmedzenia pohybu na medzinárodnej úrovni spôsobili prudký a nepredvídaný pokles medzinárodného cestovania a cestovného ruchu;

F.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 a následná celosvetová hospodárska kríza spôsobili v estónskom hospodárstve obrovský otras, najmä v odvetví cestovného ruchu, v ktorom bolo pred krízou 90 % výdavkov na cestovný ruch v Estónsku generovaných medzinárodným cestovným ruchom, zatiaľ čo priemer v krajinách OECD bol približne 25 %;

G.  keďže v roku 2019 dosiahli príjmy estónskeho cestovného ruchu nový rekord vo výške 2,1 miliardy EUR a cestovný ruch sa považoval za významný sektor pre konkurencieschopnosť Estónska a uskutočnili sa značné investície na jeho ďalší rozvoj;

H.  keďže odvetviu cestovného ruchu dominujú MSP, ktoré sú v porovnaní s väčšími spoločnosťami menej odolné voči kríze a predstavujú v Estónsku 79,2 % celkovej pracovnej sily;

I.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže podporou, ktorú poskytne pracovníkom, pomôcť pri prechode na udržateľnejší cestovný ruch, a tým umožniť Európe chrániť a propagovať svoje prírodné a kultúrne dedičstvo a zdroje a zároveň ponúkať nové pracovné príležitosti a vytvárať inovatívne podniky;

J.  keďže Komisia vyhlásila, že zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 viedla k hospodárskej kríze, navrhla plán obnovy hospodárstva a zdôraznila úlohu EGF, ktorý sa má používať ako núdzový nástroj(6) na pomoc osobám, ktoré prišli o zamestnanie v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy;

K.  keďže vnútroštátna aj európska podpora na udržanie zamestnanosti prostredníctvom režimov skráteného pracovného času a nástroja SURE sa v Estónsku využila na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 a súvisiacej krízy na trh práce;

L.  keďže ide o prvú mobilizáciu EGF v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to po tom, ako bolo do uznesenia Európskeho parlamentu z 18. júna 2020 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2020/000 TA 2020 – Technická pomoc na podnet Komisie)(7) zahrnuté ustanovenie, že EGF by sa mohol mobilizovať na podporu trvalo prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s celosvetovou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 bez toho, aby sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 1309/2013;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené a že Estónsko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 4 474 480 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 7 457 468 EUR vrátane výdavkov na personalizované služby vo výške 7 452 468 EUR a výdavkov na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ vo výške 5 000 EUR;

2.  konštatuje, že estónske orgány podali žiadosť 12. novembra 2020 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo Estónsko, Komisia 31. marca 2021 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že žiadosť sa týka celkovo 10 080 pracovníkov, a to 1 715 samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť, a 8 365 prepustených pracovníkov v odvetví cestovného ruchu v Estónsku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Estónsko očakáva, že sa na opatreniach EGF zúčastní len 5 060 zo všetkých oprávnených osôb (dotknutí prijímatelia);

4.  pripomína, že podľa očakávaní budú sociálne dôsledky prepúšťania značné, keďže medzi pracovníkmi v tomto odvetví je veľký podiel nízkokvalifikovaných pracovníkov, pracovníkov bez odbornej kvalifikácie, mladých ľudí a sezónnych pracovníkov a pracovníkov na čiastočný úväzok;

5.  poukazuje na to, že viac ako 60 % oprávnených osôb sú ženy z najviac postihnutej vekovej skupiny od 30 do 64 rokov;

6.  konštatuje, že Estónsko začalo poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom 1. januára 2021 a že obdobie oprávnenosti na získanie finančného príspevku z EGF bude preto od 1. januára 2021 do 1. januára 2023 s výnimkou formálneho vzdelávania alebo odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, ktoré trvajú dva roky alebo dlhšie, na ktoré bude možné získať finančný príspevok do 1. júla 2023;

7.  pripomína, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, pozostávajú z týchto opatrení: odborná príprava zameraná na trh práce, dotácia na začatie podnikateľskej činnosti a následná podpora, učňovská príprava, podpora formálneho štúdia a príspevky na odbornú prípravu vrátane príspevkov na odborné vzdelávanie;

8.  konštatuje, že Estónsko začalo vynakladať administratívne výdavky na vykonávanie EGF 1. januára 2021 a že výdavky na činnosti spojené s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ budú preto oprávnené na získanie finančného príspevku z EGF v období od 1. januára 2021 do 1. júla 2023;

9.  berie na vedomie, že zdrojom národného predbežného financovania alebo spolufinancovania je Nadácia služieb a dávok na trhu práce, z ktorej estónsky fond poistenia v nezamestnanosti (ďalej len „EUIF“) ako verejná služba zamestnanosti poskytuje aktívne opatrenia na trhu práce v Estónsku; berie na vedomie, že základom nadácie sú aktíva zvereneckého fondu dávok poistenia v nezamestnanosti – zvereneckého fondu pre dávky poskytované pri prepúšťaní a platobnej neschopnosti zamestnávateľov – a prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu ministerstvom sociálnych vecí;

10.  víta, že Estónsko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb po konzultácii s príslušnými orgánmi a zástupcami združení a že o pokroku sa bude diskutovať na zasadnutiach Dozornej rady EUIF, ktorej členmi sú sociálni partneri, a to dvaja členovia Estónskej konfederácie zamestnávateľov, jeden člen Estónskej konfederácie odborových zväzov a jeden člen Konfederácie estónskych zamestnaneckých zväzov; víta ďalšie konzultácie so zástupcami odvetvia cestovného ruchu, ktoré sa uskutočnia po analýze profilu prepustených pracovníkov;

11.  berie na vedomie, že ďalšie konzultácie so zástupcami odvetvia cestovného ruchu sa uskutočnia po analýze profilu prepustených pracovníkov a že sa určí najvhodnejší druh podpory, pričom sa zohľadní veková štruktúra, profil vzdelania a ďalšie charakteristiky príjemcov; berie na vedomie, že okrem toho sa plánuje prípadný príspevok Estónskeho združenia hotelov a reštaurácií pri navrhovaní niektorých opatrení odbornej prípravy súvisiacich s odvetvím;

12.  zdôrazňuje, že estónske orgány potvrdili, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie;

13.  opakuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd zodpovedajú podniky;

14.  vyzýva Komisiu, aby minimalizovala čas potrebný na posúdenie žiadostí o pomoc z EGF a mobilizáciu EGF s cieľom znížiť tlak na vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19;

15.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

16.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Estónska – EGF/2020/002 EE/Estonia Tourism

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/886.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (4) V zmysle článku 3 nariadenia o EGF. (5) Estónska republika nie je rozdelená na regióny úrovne NUTS 2. (6) COM(2020)0442. (7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0141.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2021)0201 – C9-0117/2021 – 2021/0077(BUD))

P9_TA(2021)0230 A9-0157/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0201 – C9-0117/2021),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(3), a najmä na jeho článok 9,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4), najmä na jej článok 10,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0157/2021),

1.  víta toto rozhodnutie ako konkrétnu, hmatateľnú a viditeľnú formu solidarity Únie s občanmi a regiónmi Únie postihnutými živelnými pohromami a závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou ochorenia COVID-19 v roku 2020;

2.  víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2012/2002 od marca 2020 o závažné ohrozenia verejného zdravia, ako je pretrvávajúca pandémia ochorenia COVID-19;

3.  vyjadruje súcit a solidaritu všetkým obetiam ničivých živelných pohrôm a pandémie ochorenia COVID-19;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť finančnú pomoc prostredníctvom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) a význam zabezpečenia toho, aby sa primerane dostala k regiónom a príjemcom v postihnutých krajinách;

5.  vyjadruje poľutovanie nad značným časom potrebným na posúdenie žiadostí o finančnú pomoc z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020, ktoré boli predložené do oficiálneho konečného termínu 24. júna 2020, v dôsledku čoho Komisia predložila svoj návrh na mobilizáciu fondu až na konci marca 2021; zdôrazňuje význam rýchlej mobilizácie fondu v budúcnosti s cieľom poskytnúť veľmi potrebnú pomoc po veľkých živelných pohromách alebo závažných ohrozeniach verejného zdravia;

6.  zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy budú živelné pohromy čoraz ničivejšie a častejšie; zdôrazňuje, že niektorým regiónom, napríklad ostrovom a pobrežným regiónom, osobitne hrozí, že budú postihnuté živelnými pohromami; zdôrazňuje, že fond je len nástrojom na riešenie dôsledkov a že zmena klímy si v prvom rade vyžaduje preventívnu politiku na odvrátenie budúcich dôsledkov zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou a Európskou zelenou dohodou; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité investovať do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v osobitne zraniteľných regiónoch a zabezpečiť účinné synergie medzi fondom a príslušnými programami financovania Únie;

7.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

8.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti s ohrozením verejného zdravia

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/885.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2021 na rozpočtový rok 2021 – financovanie reakcie na ochorenie COVID-19 a zahrnutie úprav a aktualizácií súvisiacich s konečným prijatím viacročného finančného rámca (08145/2021 – C9-0155/2021 – 2021/0078(BUD))

P9_TA(2021)0231 A9-0160/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2021 prijatý s konečnou platnosťou 18. decembra 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2021, ktorý Komisia prijala 24. marca 2021 (COM(2021)0200),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2021, ktorú prijala Rada 23. apríla 2021 a postúpila Európskemu parlamentu 26. apríla 2021 (08145/2021 – C9‑0155/2021),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0160/2021),

A.  keďže účel návrhu Komisie je v zásade dvojaký: na jednej strane poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémiu ochorenia COVID-19 a na bezpečné a trvalé znovuotvorenie a zabezpečiť potenciálny vplyv ďalších európskych iniciatív týkajúcich sa reakcie na ochorenie COVID-19; na druhej strane zaviesť technické zmeny vyplývajúce z politických dohôd o sektorových právnych základoch po prijatí viacročného finančného rámca (VFR) v decembri 2020, ako aj úpravy týkajúce sa financovania záruky pre vonkajšiu činnosť; okrem toho navrhuje preniesť sumu 47 981 598 EUR z nevyužitých rozpočtových prostriedkov Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) na rok 2020 priamo do operačného rozpočtového riadku FSEÚ a vykonať ďalšie úpravy a technické aktualizácie;

B.  keďže čistý účinok návrhu na výdavky v rozpočte na rok 2021 predstavuje sumu 260 681 598 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 252 581 598 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch,

C.  keďže Európsky parlament vždy zastával názor, že návrh opravného rozpočtu by mal sledovať len jeden účel,

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2021, ako ho predložila Komisia;

2.  zdôrazňuje svoju plnú podporu razantnej reakcii Únie na pandémiu ochorenia COVID-19; opakuje svoj názor, že by sa malo vynaložiť všetko úsilie, a to aj využitím všetkých dostupných možností v rámci rozpočtu Únie a nariadenia o rozpočtových pravidlách, na boj proti pandémii a prípravu bezpečnej a udržateľnej obnovy v Európe;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa napriek naliehaniu Európskeho parlamentu rozhodla predložiť prvky súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 spolu s časťou týkajúcou sa zosúladenia s právnymi základmi programov VFR, ktoré sa mohli a mali posudzovať samostatne; opakuje, že v záujme väčšieho rešpektovania výsad rozpočtového orgánu by Komisia mala predložiť návrh opravného rozpočtu len na jeden účel a nespájať v jednom návrhu opravného rozpočtu viaceré účely;

4.  konštatuje, že prijatím návrhu opravného rozpočtu č. 2/2021, ktorý umožní najmä začatie prípravných prác na vytvorení spoločného rámca pre digitálne zelené osvedčenie, nie je nijako dotknutý výsledok rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou o nariadení o digitálnom zelenom osvedčení;

5.  domnieva sa, že Komisia potrebným spôsobom nezohľadnila výsledky rokovaní o Nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa v rozpočtovej nomenklatúre pre geografické programy v Ázii; žiada Komisiu, aby predložila nový návrh opravného rozpočtu, v ktorom sa zohľadnia dohodnuté znenia sektorových právnych základov; v súlade so svojimi usmerneniami pre rozpočet na rok 2022 trvá na tom, že takáto harmonizácia by sa mohla a mala vykonať ešte pred začatím rozpočtového postupu na rok 2022;

6.   vyzýva Komisiu, aby obom zložkám rozpočtového orgánu poskytla komplexné informácie o presunoch, ktoré plánuje vykonať autonómne v súlade s článkom 30 nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom upraviť rozpočet na rok 2021 v súlade s politickými dohodami o sektorových právnych základoch VFR nad rámec návrhu opravného rozpočtu č. 2/2021, a to vrátane ich súm, ak sú k dispozícii;

7.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2021;

8.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2021 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 23. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (5) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 24. marca 2021, ktorým sa menia delegované nariadenia (EÚ) č. 1003/2013 a (EÚ) 2019/360, pokiaľ ide o ročné poplatky za dohľad, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy účtuje archívom obchodných údajov za rok 2021 (C(2021)01874 – 2021/2617(DEA))

P9_TA(2021)0232 B9-0265/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)01874),

–  so zreteľom na list Komisie z 25. marca 2021, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 11. mája 2021,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1) (EMIR), a najmä na jeho článok 72 ods. 3 a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012(2), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a článok 30 ods. 5,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie k rozhodnutiu Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 18. mája 2021,

A.  keďže Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) udeľuje povolenie archívom obchodných údajov a dohliada na ich súlad s príslušnými regulačnými požiadavkami; keďže archívy obchodných údajov platia orgánu ESMA jednorazový registračný poplatok a ročný poplatok za dohľad; keďže od 1. januára 2021 sa situácia archívov obchodných údajov v Únii výrazne zmenila, pretože svoju obchodnú činnosť do Únie previedli, aby naďalej poskytovali svoje služby v Únii, len dva zo štyroch archívov obchodných údajov, ktoré mali pred 1. januárom 2021 sídlo v Spojenom kráľovstve, a to vytvorením nových subjektov v Únii, v dôsledku čoho je súčasná metodika výpočtu poplatkov nezlučiteľná s prevládajúcimi zásadami týkajúcimi sa výpočtu poplatkov;

B.  keďže na zabezpečenie toho, aby všetky archívy obchodných údajov v Únii platili poplatky za dohľad, ktoré sú úmerné ich skutočnému obratu v Únii v roku 2021, sa do každého z dvoch delegovaných nariadení začlení nový článok, v ktorom sa stanoví osobitné referenčné obdobie na výpočet uplatniteľného obratu, ktoré sa má použiť pri výpočte ročných poplatkov, ktoré archívy obchodných údajov zaplatia orgánu ESMA v roku 2021, s cieľom lepšie zohľadniť zmeny, ktoré nastali v situácii archívov obchodných údajov v Únii;

C.  keďže delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr s cieľom poskytnúť archívom obchodných údajov v Únii spoľahlivý právny základ pre ich činnosť a potrebnú jasnosť, aby mohli plánovať svoj rozpočet, ako aj s cieľom čo najviac minimalizovať akýkoľvek potenciálny vplyv na ich činnosť vyplývajúci zo zmeny výpočtu v porovnaní s rokom 2020;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 25. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na vymedzenie riadiacej zodpovednosti, kontrolných funkcií, významných obchodných útvarov a významného vplyvu na rizikový profil významného obchodného útvaru, ako aj kritériá na identifikáciu zamestnancov alebo kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorý je rovnako významný ako vplyv zamestnancov alebo kategórií zamestnancov uvedených v článku 92 ods. 3 uvedenej smernice (C(2021)01906 – 2021/2618(DEA))

P9_TA(2021)0233 B9-0266/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2021)01906),

–  so zreteľom na list Komisie z 26. marca 2021, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 10. mája 2021,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES(1) (smernica o kapitálových požiadavkách), a najmä na jej článok 94 ods. 2 a článok 148 ods. 5,

–  so zreteľom na návrh súboru regulačných technických predpisov, ktoré európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA) predložil 18. júna 2020 podľa článku 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(2),

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 18. mája 2021,

A.  keďže v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách mal EBA predložiť návrh delegovaného nariadenia do 28. decembra 2019; keďže EBA návrh zverejnil 18. júna 2020; keďže Komisia vo svojom návrhu delegovaného nariadenia vykonala určité redakčné zmeny v porovnaní s návrhom, ktorý predložil EBA, a 16. decembra 2020 EBA potvrdil, že tieto redakčné zmeny nepredstavujú zmenu politiky alebo právneho obsahu návrhu schváleného radou orgánov dohľadu EBA, a že preto nebudú namietať voči tomu, aby Komisia pristúpila k prijatiu návrhu vrátane týchto zmien bez toho, aby žiadala EBA o formálne stanovisko;

B.  keďže delegované nariadenie bolo ovplyvnené rokovaniami o smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/338 zo 16. februára 2021, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na informácie, správu produktov a obmedzenia pozícií, a smernice 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/878, pokiaľ ide o ich uplatňovanie na investičné spoločnosti, v záujme pomoci pri obnove po kríze spôsobenej ochorením COVID-19(3), ktorá bola uverejnená 26. februára 2021 a revidovalo sa ňou splnomocnenie EBA na zabezpečenie toho, aby investičné spoločnosti, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje smernica o kapitálových požiadavkách a na ktoré sa bude vzťahovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ(4) (smernica o investičných spoločnostiach) najneskôr od 26. júna 2021, nemuseli spĺňať požiadavky delegovaného nariadenia, pretože pre tieto investičné spoločnosti bude prijaté samostatné delegované nariadenie podľa smernice o investičných spoločnostiach, keďže lehota na preskúmanie delegovaného nariadenia sa má skončiť 25. júna 2021;

C.  keďže delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečila právna jasnosť a istota, ktorú príslušné orgány a úverové inštitúcie potrebujú na riadnu identifikáciu osôb zodpovedných za podstupovanie významného rizika na základe rámca smernice o kapitálových požiadavkách, ktorý sa začal uplatňovať 28. decembra 2020;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338. (2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 68, 26.2.2021, s. 14. (4) Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1475 a (EÚ) č. 375/2014 (14153/1/2020 – C9-0143/2021 – 2018/0230(COD))

P9_TA(2021)0234 A9-0156/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14153/1/2020 – C9‑0143/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0440),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0156/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie o počte miestnych aktérov, ktorí uplatňujú znalosti, zásady a prístupy získané na základe humanitárnych činností, na ktorých sa daný dobrovoľník a daní experti zúčastnili

Európska komisia berie na vedomie návrh Európskeho parlamentu, aby pri dopĺňaní nariadenia o ustanovenia o vytvorení monitorovacieho a hodnotiaceho rámca zvážila „počet miestnych aktérov, ktorí uplatňujú znalosti, zásady a prístupy získané na základe humanitárnych činností, na ktorých sa daný dobrovoľník a daní experti zúčastnili“.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 201. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 282. (3) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 218.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (14148/1/2020 – C9-0135/2021 – 2018/0191(COD))

P9_TA(2021)0235 A9-0159/2021

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14148/1/2020 – C9‑0135/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0367),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0159/2021),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie spolu s vyhlásením Komisie týkajúcim sa aktu v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie o osobitných pridelených rozpočtových prostriedkoch pre platformy centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci legislatívneho a rozpočtového orgánu, sa Komisia zaväzuje prideliť orientačnú sumu 400 miliónov EUR v bežných cenách na podporu platforiem centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy počas celého trvania programu za predpokladu, že priebežné hodnotenie programu potvrdí kladné hodnotenie výsledkov akcie.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 194. (2) Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 49. (3) Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 965.