Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o maximalizácii potenciálu energetickej hospodárnosti fondu budov v EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prístupe k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre integráciu energetických systémov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre vodík(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov(5) (smernica o energetickej hospodárnosti budov),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(6) (smernica o energetickej efektívnosti),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(7) a na jej plánované preskúmanie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá(8) a na návrh Komisie zo 14. júla 2021 na zmenu nariadenia (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o posilnenie uvedených noriem v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie (COM(2021)0556),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/786 z 8. mája 2019 týkajúce sa obnovy budov(10),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1019 zo 7. júna 2019 o modernizácii budov(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci z 15. januára 2020(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júla 2021 o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo (COM(2021)0390),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. marca 2021 s názvom Predbežná analýza dlhodobých stratégií obnovy 13 členských štátov (SWD(2021)0069),

–  so zreteľom na nedávno zverejnený balík Fit for 55,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0321/2021),

A.  keďže budovy sú zodpovedné za 36 % celkových emisií skleníkových plynov a keďže odvetvie obnovy budov je jednou z kľúčových oblastí znižovania emisií skleníkových plynov a dosahovania cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality, energetickej efektívnosti a európskej zelenej dohody;

B.  keďže hĺbková a postupná hĺbková obnova 210 miliónov existujúcich budov bude kľúčová pre akúkoľvek presvedčivú stratégiu, pretože tieto budovy sú najmenej energeticky hospodárne a až 110 miliónov budov si potenciálne vyžaduje obnovu(13);

C.  keďže 6 % domácností v EÚ nebolo v roku 2019 schopných platiť svoje účty za služby; keďže energetická hospodárnosť budov môže mať pozitívny vplyv na boj proti energetickej chudobe;

D.  keďže miera obnovy budov je v súčasnosti nízka a dosahuje približne 1 % ročne, pričom miera hĺbkovej obnovy je 0,2 % ročne; keďže programy renovácie nie vždy pokrývajú zlepšenia energetickej efektívnosti a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie;

E.  keďže v súlade s definíciou v článku 2 ods. 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999(14) o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy je prvoradosť energetickej efektívnosti hlavnou zásadou energetickej politiky EÚ, ktorej cieľom je zefektívniť dopyt po energii a dodávky energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, iniciatív reagujúcich na dopyt a účinnejšej premeny, prenosu a distribúcie energie;

F.  keďže podľa posúdenia Komisie len vykurovanie a teplá voda predstavujú 79 % celkovej konečnej spotreby energie v domácnostiach EÚ (192,5 Mtoe)(15);

G.  keďže cieľom poslednej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 prostredníctvom smernice (EÚ) 2018/844(16) bolo urýchliť obnovu existujúcich budov do roku 2050, podporiť modernizáciu všetkých budov inteligentnými technológiami a jasnejším prepojením na čistú mobilitu, ako aj zabezpečiť stabilné prostredie pre investičné rozhodnutia a umožniť spotrebiteľom a podnikom robiť informovanejšie rozhodnutia s cieľom ušetriť energiu a peniaze;

H.  keďže od poslednej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov EÚ prijala cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

I.  keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov členským štátom ukladá povinnosť prijať dlhodobé stratégie obnovy, ale nezaväzuje ich k obnove, ani nestanovuje, ako uskutočniť obnovu, a neposkytuje jasné prostriedky na kontrolu ich stratégií na základe výsledkov;

J.  keďže dlhodobé stratégie obnovy by mali primerane podporovať energetickú hospodárnosť sociálneho bývania;

K.  keďže opatrenia týkajúce sa automatizácie a riadiacich systémov budov, ktoré sú zahrnuté do revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov ešte nie sú v plnej miere transponované v členských štátoch; keďže vykonávanie smernice by vytvorilo väčšiu istotu pre investorov a odborníkov;

L.  keďže v smernici o energetickej efektívnosti sa od členských štátov vyžaduje, aby vykonali komplexné posúdenia účinného a obnoviteľného vykurovania a chladenia s cieľom identifikovať potenciál pre riešenia vykurovania a chladenia v sektore budov a navrhli politiky na dosiahnutie efektívnosti a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie;

M.  keďže cieľom iniciatívy Nový európsky Bauhaus je odstrániť rozdiely medzi dizajnom a funkciou, udržateľným životným štýlom, inteligentným využívaním zdrojov a inovatívnymi a inkluzívnymi riešeniami;

N.  keďže na spustenie vlny obnovy je potrebné primerané finančné krytie a financovanie; keďže obnova je hlavnou oblasťou investícií a reforiem v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

O.  keďže elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu EÚ na čistú energiu, ktorý je založený na opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojoch energie, alternatívnych palivách a inovatívnych riešeniach na riadenie energetickej flexibility a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050;

P.  keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov dopĺňa smernicu 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá tým, že poskytuje právny základ pre zavádzanie nabíjacích staníc v bytových a nebytových budovách; keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov zohráva kľúčovú úlohu na úrovni EÚ pri podpore inteligentného, súkromného nabíjania, keďže väčšina nabíjania sa bude pravdepodobne uskutočňovať v súkromných a vo verejne prístupných nebytových priestoroch;

Q.  keďže súkromné nabíjačky elektrických vozidiel majú často iné aplikácie a technické požiadavky ako verejné nabíjacie stanice, keďže sú zásobované menším výkonom a používajú sa na dlhšie nabíjacie obdobia, pričom do veľkej miery zostávajú cenovo najdostupnejším typom nabíjania;

R.  keďže smernica o energetickej hospodárnosti budov by mala zohľadniť požiadavky na inštaláciu minimálneho počtu nabíjacích staníc pre parkovacie miesta v budovách tým, že sa nariadi zavedenie vhodnej kabeláže na nabíjanie elektrických vozidiel; keďže od roku 2025 musia členské štáty vymedziť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi podmienkami minimálnu požiadavku na nabíjacie stanice pre všetky nebytové budovy, verejné aj súkromné, ktoré majú viac ako 20 parkovacích miest;

Poznámky

1.  zdôrazňuje, že ustanovenia článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov sa budú musieť posilniť a účinne vykonávať, aby sa zabezpečilo, že sektor stavebníctva úspešne prispeje k dosiahnutiu aspoň 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a k dosiahnutiu cieľa EÚ, ktorým je klimatická neutralita najneskôr do roku 2050; domnieva sa, že v dôsledku toho bude potrebné upraviť aj hlavný cieľ a priebežné míľniky a ukazovatele smernice o energetickej hospodárnosti budov, keďže dlhodobé stratégie obnovy v súčasnosti nie sú na potrebnej úrovni na dosiahnutie cieľov smernice o energetickej hospodárnosti budov;

2.  zdôrazňuje, že smernica o energetickej hospodárnosti budov a podrobné dlhodobé stratégie obnovy by mali byť hnacou silou pre zvýšenie rozsahu, rýchlosti, hĺbky a kvality obnovy európskeho fondu budov prostredníctvom nových inovatívnych politických opatrení; ako sa navrhuje vo vlne obnovy;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty predložili svoje dlhodobé stratégiu obnovy neskoro a jeden členský štát ju zatiaľ nepredložil vôbec; poukazuje na to, že v dôsledku toho je ťažké porovnať plány členských štátov; zdôrazňuje pozitívnu skutočnosť, že do neskoro predložených dokumentov bolo možné zahrnúť prepojenie na národné plány obnovy prijaté v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a najnovšie politické iniciatívy EÚ, ako je napríklad Európska zelená dohoda a vlna obnovy; konštatuje však, že tým vznikol rozdiel v porovnaní s členskými štátmi, ktoré predložili svoje dlhodobé stratégie obnovy pred plánmi obnovy po pandémii;

4.  pripomína význam sprístupnenia primeraných finančných zdrojov prostredníctvom siete NextGenerationEU v oblasti obnovy a energetickej hospodárnosti a efektívnosti budov; domnieva sa, že prepojenie obnovy budov s fondmi na obnovu je pre členské štáty hospodárskou príležitosťou a prostriedkom na zníženie emisií skleníkových plynov;

5.  konštatuje, že predložené dlhodobé stratégie obnovy vo všeobecnosti vo veľkej miere spĺňajú požiadavky článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov a poskytujú informácie o rôznych kategóriách v nich stanovených; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že úroveň podrobností a ambícií sa v jednotlivých dlhodobých stratégiách obnovy líši; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nestanovili jasné míľniky pre roky 2030, 2040 a 2050, ako sa vyžaduje v článku 2a; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie vo všetkých dlhodobých stratégiách obnovy sa uvádzajú údaje o znižovaní emisií skleníkových plynov, čo sťažuje posúdenie ambícií stratégií, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy; domnieva sa, že dlhodobé stratégie obnovy by mali pracovať na vytvorení jasných opatrení a monitorovacích nástrojov na strojnásobenie ročnej miery obnovy, pričom by sa mali zohľadniť rôzne východiskové pozície a fondy budov v členských štátoch;

6.  poukazuje na skutočnosť, že členské štáty sa vo väčšine prípadov zamerali na dekarbonizáciu systémov dodávok energie a zníženie emisií skleníkových plynov, namiesto toho, aby aktívne rozvíjali špecializované opatrenia a politiky zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov uplatňovaním zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a tým znížili celkovú spotrebu energie v tomto sektore v rámci integrovaného systémového prístupu k energetike; zdôrazňuje, že energetická efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali maximalizovať v celom energetickom hodnotovom reťazci vrátane elektriny, tepla a plynu, a nielen pre jednotlivé budovy;

7.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala, či sú ciele dlhodobých stratégií obnovy v súlade s vlnou obnovy, komplexnými posúdeniami vykurovania a chladenia, požadovanými v smernici o energetickej efektívnosti a v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie(17); a novými klimatickými a energetickými cieľmi pre každý členský štát podľa ich fondu budov;

8.  vyzýva členské štáty, aby podporovali obnovu, ktorá podporuje integráciu z obnoviteľných zdrojov do energetického systému budov, ako je inštalácia nabíjacej infraštruktúry elektronických vozidiel, uskladňovanie tepla a pripojenie do inteligentných sietí; nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali výmenu najlepších postupov;

9.  domnieva sa, že zapojenie občanov do ekologickej transformácie a obnovy budov je kľúčom k ich úspechu; zdôrazňuje, že zapojenie odborníkov a využitie odborných znalostí verejnosti môže pomôcť zlepšiť vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú transparentnosť počas celého procesu verejných konzultácií o dlhodobých stratégiách obnovy a aby zabezpečili, že proces bude inkluzívny tým, že uľahčia zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán v súlade s osobitnými požiadavkami smernice o energetickej hospodárnosti budov;

10.  vyjadruje poľutovanie na tým, že EÚ nedosiahla svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020; zdôrazňuje, že existuje kolektívna medzera v ambíciách, pokiaľ ide o národné príspevky v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy na dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, a že členské štáty preto budú musieť výrazne zintenzívniť svoje úsilie;

11.  konštatuje, že stavebníctvo je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje úzku koordináciu mnohých odborníkov a remeselníkov, a závisí od používania širokej škály stavebných techník a materiálov; domnieva sa, že pri revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zvážiť interakcia s inými udržateľnými stavebnými politikami a materiálovou neutralitou s cieľom účinne dekarbonizovať európske budovy;

12.  zdôrazňuje význam udržateľnosti pri využívaní materiálov a spotrebe zdrojov v rámci životného cyklu budovy, a to od ťažby surovín, výstavby a používania až po ukončenie používania a demoláciu, ako aj recykláciu a opätovné použitie vrátane obnoviteľných a udržateľných materiálov na prírodnej báze; okrem toho zdôrazňuje, že pri plánovaní budov by sa malo využívať obehové hospodárstvo v rôznych fázach výstavby;

13.  podporuje používanie udržateľných, inovatívnych a netoxických stavebných materiálov a zdôrazňuje význam posilnenia obehového hospodárstva stavebných materiálov zavedením alebo vytvorením systému označovania obehového hospodárstva založeného na environmentálnych normách a špecifických kritériách pre určité materiály; konštatuje, že je potrebný ďalší výskum udržateľných materiálov a udržateľných procesov; zdôrazňuje, že materiály na báze dreva môžu zohrávať úlohu pri nahrádzaní alternatív na báze fosílnych palív pri výstavbe budov, a zdôrazňuje ich potenciál dlhodobého ukladania uhlíka;

14.  uznáva, že hoci hĺbkové obnovy majú výhodu v tom, že prinášajú celkovú zmenu energetickej hospodárnosti budov, postupná obnova a postupná hĺbková obnova môžu umožniť menej rušivé a nákladovo efektívnejšie opatrenia obnovy tým, že ich zosúladia s príslušnými aktivačnými momentmi; konštatuje, že takéto príležitosti sú vyvolané buď praktickými príležitosťami, osobnými okolnosťami, zmenou vlastníctva alebo zmenou nájomcu v prenajatých nehnuteľnostiach; nabáda členské štáty, aby zvážili, ako využiť aktivačné momenty na stimulovanie obnovy; konštatuje, že v dokumente sa dospelo k záveru, že jednorazové a postupné obnovy si navzájom nekonkurujú, ale obe predstavujú vhodné riešenia v závislosti od konkrétnej situácie; domnieva sa, že postupné obnovy a postupné hĺbkové obnovy sa musia vykonávať v súlade s normami hĺbkovej obnovy, aby sa zabránilo efektu odkázanosti na určitého dodávateľa tým, že sa zabezpečí plán obnovy budovy;

15.  konštatuje, že súčasné vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie v smernici o energetickej hospodárnosti budov má kvalitatívny charakter a ponecháva členským štátom široký priestor na voľné uváženie pri stanovovaní príslušných noriem; vyzýva Komisiu, aby zaviedla normu hĺbkovej obnovy na dosiahnutie úspor energie a zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj harmonizované vymedzenie budov s takmer nulovou spotrebou energie;

16.  domnieva sa, že obnova a normy pre novostavby by sa mali zaoberať požiarnou bezpečnosťou a rizikami spojenými s intenzívnou seizmickou aktivitou, ktoré ovplyvňujú energetickú hospodárnosť a životnosť budov, a mali by zahŕňať vysoké zdravotné štandardy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili režim kontrol elektrických zariadení vzhľadom na skutočnosť, že 30 % požiarov v domácnostiach a 50 % náhodných požiarov v domácnostiach je spôsobených elektrickým zdrojom(18); domnieva sa, že obnova európskeho fondu budov by mala zahŕňať kontroly a modernizáciu elektrickej bezpečnosti a zabezpečiť dostatočné vetranie dymu v prípade požiaru; zdôrazňuje, že dlhodobé stratégie obnovy by mali prispieť aj k statickému a konštrukčnému zosilneniu fondu budov;

17.  opakuje, že je potrebné zohľadniť prítomnosť výrobkov obsahujúcich azbest v budovách a odstrániť tieto výrobky a chrániť budovy pred emisiami azbestu do životného prostredia pri ich modernizácii na účely energetickej efektívnosti(19);

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci lehota na transpozíciu smernice o energetickej hospodárnosti budov uplynula 10. marca 2020, niektoré členské štáty ešte v plnej miere neimplementovali tento právny predpis;

19.  pripomína, že je dôležité zaviesť primerané stimuly na obnovu budov, ako aj finančné opatrenia podmienené zlepšením energetickej efektívnosti a úsporami energie v súlade s článkom 10 ods. 6 smernice o energetickej hospodárnosti budov a s cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť obnovy;

20.  zdôrazňuje význam jasných a presných informácií o energetickej hospodárnosti a nákladoch za energiu pre potenciálnych záujemcov o kúpu a prenájom; uznáva potrebu zlepšiť a lepšie harmonizovať energetické certifikáty vo všetkých členských štátoch, aby boli ľahšie porovnateľné, kvalitnejšie a spoľahlivejšie, pričom by sa mali zohľadniť aj rozdielne východiskové podmienky a stav budov v členských štátoch; domnieva sa preto, že energetické certifikáty by mali byť ľahšie dostupné a čitateľné, mali by zobrazovať praktické informácie o skutočnej energetickej hospodárnosti, najmä o skutočnej uhlíkovej stope budovy, mali by byť digitalizované a mali by zahŕňať informácie z miestneho trhu na úrovni EÚ a informácie týkajúce sa parametrov kvality vnútorného prostredia, ako je tepelná pohoda; zdôrazňuje, že energetické certifikáty by sa preto mohli využívať na voliteľné služby v reakcii na dopyt ako referencia pre regulačné opatrenia, programy financovania a integrované politiky obnovy;

21.  zdôrazňuje rozdiel medzi skutočnou energetickou hospodárnosťou a hospodárnosťou vypočítanou energetickými certifikátmi, ktorý je pre používateľov energetických certifikátov nejasný; zdôrazňuje potrebu začlenenia pasu obnovy budov, digitálneho stavebného denníka a indikátora inteligentnej pripravenosti do rámca energetických certifikátov s cieľom zabrániť znásobovaniu nástrojov a zvýšiť zrozumiteľnosť pre spotrebiteľov; domnieva sa, že to uľahčí obnovu, zvýši jej hĺbku, zabezpečí koordináciu medzi rôznymi opatreniami v priebehu času a zachytí viacero výhod;

22.  pripomína, že dlhodobé stratégie obnovy by mali zahŕňať širšie prínosy obnov, ako sú zdravie, bezpečnosť, tepelná pohoda a kvalita vzduchu v interiéri; konštatuje, že podľa štúdie Komisie(20), bolo zdravie hlavnou motiváciou súkromných majiteľov domov pri realizácii energetických obnov, s jasným prepojením medzi kvalitou domov, energetickou chudobou a zdravím; domnieva sa, že kvalita vzduchu vo vnútorných priestoroch by sa mala zahrnúť do podpory obnovy budov členskými štátmi prostredníctvom verejných stimulačných programov, informačných kampaní a ďalších iniciatív; nabáda členské štáty, aby zlepšili zber údajov o parametroch kvality vnútorného prostredia s cieľom vypracovať minimálne normy kvality vnútorného prostredia;

23.  zdôrazňuje, že vďaka ambicióznym cieľom hĺbkovej a postupnej hĺbkovej obnovy fondu existujúcich budov sa vytvoria 2 milióny miestnych pracovných miest(21), ktoré sa nedajú obsadiť prostredníctvom outsourcingu, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a pre spotrebiteľov sa zabezpečí čistá a cenovo dostupná energia;

24.  pripomína, že verejné budovy musia byť lídrom v miere obnovy a v dosahovaní dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a nákladovej efektívnosti, a tým prispieť k zvyšovaniu informovanosti a akceptovaniu zo strany širšej verejnosti;

25.  opakuje svoju výzvu na podporu iniciatívy EÚ v oblasti zručností vrátane aspektov na podporu rodovej inkluzívnosti spolu s úsilím na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť sprostredkovateľom, ako sú inštalatéri, architekti alebo dodávatelia, poskytovať poradenstvo, predpisovať alebo inštalovať potrebné riešenia vrátane digitálnych riešení na realizáciu programov energetickej efektívnosti a dekarbonizácie fondu budov, ako aj zamerať sa na zvyšovanie a rekvalifikáciu všetkých aktérov pôsobiacich v odvetví stavebníctva; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili jasné prepojenie medzi svojimi vnútroštátnymi dlhodobými stratégiami obnovy a primeranými iniciatívami na podporu zručností a vzdelávania v odvetviach stavebníctva a energetickej efektívnosti;

26.  domnieva sa, že zásady nákladovej efektívnosti a neutrality nákladov, keď je zvyšovanie nájomného vyvážené úsporami energie, znížia účty za energiu pre koncových spotrebiteľov; nabáda členské štáty, aby do svojich dlhodobých stratégií obnovy systematicky začleňovali politiky a opatrenia na riešenie energetickej chudoby a budov s najväčšou energetickou spotrebou vo svojich vnútroštátnych fondoch budov a aby bojovali proti narušeniam trhu a špekulatívnym akvizíciám, ktoré vedú k zvyšovaniu nájomného, čo neprimerane postihuje nájomníkov s nízkymi príjmami; pripomína, že zaťaženie najzraniteľnejších spotrebiteľov spôsobené premenlivosťou trhov s energiou možno výrazne znížiť zvýšením energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pružnú finančnú podporu a mechanizmy pre týchto spotrebiteľov s cieľom pomôcť pri riešení energetickej chudoby; konštatuje však, že by sa mali zvážiť stimuly na zníženie nákladov na obnovu pre konkrétne cieľové skupiny a odvetvia;

27.  zdôrazňuje, že smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa malo zabezpečiť, aby obnova priniesla návratnosť investícií pre vlastníkov domov a budov tým, že sa zavedú skutočné a merateľné zlepšenia energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že prístup založený na meraní energie ušetrenej v dôsledku obnovy zníži náklady a zvýši hĺbku, kvalitu a rozsah modernizácie energetickej efektívnosti existujúcich budov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či je v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov potrebná revízia nákladovo optimálnej úrovne, vymedzenej v článku 2 ods. 14;

28.  víta relatívny úspech jednotných kontaktných miest a zdôrazňuje kritickú úlohu, ktorú môžu zohrávať pri spájaní potenciálnych projektov s účastníkmi trhu vrátane občanov, verejných orgánov a realizátorov projektov, najmä projektov menšieho rozsahu; konštatuje, že neexistuje spoločné chápanie toho, čo je to jednotné kontaktné miesto, keďže existujúce modely sa v rámci EÚ líšia, pokiaľ ide o štruktúru, riadenie a typ poskytovanej pomoci; pripomína význam zvyšovania informovanosti o jednotných kontaktných miestach, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že jednotné kontaktné miesta môžu zohrávať významnú úlohu pri riešení otázky zdĺhavých a ťažkopádnych povoľovacích postupov, ako aj pri podpore prístupu k financovaniu obnovy budov, pričom pomáhajú šíriť informácie o podmienkach; domnieva sa, že jednotné kontaktné miesta by mali poskytovať poradenstvo a podporu tak rodinným domom, ako aj budovám s viacerými jednotkami, a takisto by mali poskytovať podporu akreditovaným inštalatérom;

29.  pripomína, že v článku 19 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa stanovuje doložka o preskúmaní vrátane hodnotenia ex post, ktoré sa má vykonať najneskôr do roku 2026; zdôrazňuje, že by to malo umožniť poučiť sa z vykonávania smernice o energetickej hospodárnosti budov a malo by to slúžiť na posúdenie pokroku dosiahnutého pri jej uplatňovaní v celej Únii;

Odporúčania

30.  zdôrazňuje, že smernica o energetickej hospodárnosti budov má zásadný význam pre úspešné dosiahnutie cieľov vlny obnovy a znižovania emisií;

31.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie smernice vo všetkých jej aspektoch s osobitným zreteľom na fond sociálneho bývania; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní tohto vykonávania a prijala opatrenia v prípade jej nedodržania;

32.  vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov s cieľom zabezpečiť, aby dlhodobé stratégie obnovy členských štátov boli v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej neutrality a cieľmi v oblasti energetiky; zdôrazňuje, že na to, aby EÚ do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu, bude potrebné uskutočniť obnovu budov rýchlosťou 3 % ročne v prípade hĺbkovej a postupnej hĺbkovej modernizácie;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako formulovať štandardnú šablónu, ktorú by mohli členské štáty použiť na zabezpečenie splnenia všetkých požiadaviek stanovených v článku 2a, a aby harmonizovala ciele a požiadavky na zabezpečenie lepšej porovnateľnosti pokroku a výsledkov, ako aj posúdenie národných plánov obnovy a odolnosti alebo akéhokoľvek iného financovania zo strany EÚ, ktorého podmienkou je úplná dlhodobá stratégia obnovy; nabáda Komisiu, aby vytvorila ad hoc sieť expertov na podporu členských štátov pri navrhovaní, monitorovaní a vykonávaní ich dlhodobých stratégií obnovy;

34.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako ďalej uľahčiť rozvoj jednotných kontaktných miest poskytujúcich poradenské služby občanom a iným zainteresovaným stranám, a to aj prísnejšími opatreniami v smernici o energetickej hospodárnosti budov; je presvedčený, že dodatočné usmerňovacie a podporné opatrenia, najmä technická pomoc, informačné kampane, odborná príprava a financovanie projektov, môžu viesť k vyššej miere obnovy;

35.  vyzýva členské štáty, aby na maximum zvýšili synergiu svojich dlhodobých stratégií obnovy, národných plánov obnovy a odolnosti a ďalších opatrení obnovy, čím sa zabezpečí poskytnutie okamžitého financovania hĺbkovej a postupnej hĺbkovej obnovy z nástroja NextGenerationEU s osobitným zreteľom na budovy s najhoršími parametrami a nízkopríjmové domácnosti, a vytvorenie podporného rámca pre vedúce trhy v oblasti udržateľnej obnovy, aby pokračoval ich rast aj po skončení obdobia financovania;

36.  domnieva sa, že digitalizácia budov a stavebných technológií, ak je uskutočniteľná, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní energetickej efektívnosti; domnieva sa, že revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov by mala slúžiť na ďalšiu propagáciu inteligentných a flexibilných technológií v budovách v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a na podporu prístupu zameraného na údaje; podporuje využívanie a zavádzanie vznikajúcich technológií, ako sú inteligentné merače, inteligentné nabíjanie, inteligentné vykurovacie zariadenia, technológie skladovania a systémy riadenia energie, ktoré sú interoperabilné s energetickou sieťou, 3D modelovanie a simulácia a umelá inteligencia, s cieľom dosiahnuť zníženie emisií uhlíka v každej fáze životného cyklu budovy, počnúc fázou plánovania a projektovania a pokračujúc výstavbou, prevádzkou a modernizáciou;

37.  zdôrazňuje, že aktualizované, spoľahlivé a úplné údaje o výkonnosti celého európskeho fondu budov sú kľúčom k vypracovaniu a vykonávaniu účinných politík zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti tohto odvetvia; konštatuje, že digitálne technológie by sa mali využívať aj na podporu mapovania existujúceho fondu a na podporu zavádzania dlhodobých stratégií obnovy;

38.  domnieva sa, že by sa mal uplatňovať prístup zameraný na údaje s cieľom zabezpečiť väčšiu dostupnosť súhrnných a anonymizovaných údajov pre vlastníkov domov, nájomcov a tretie strany, ktoré ich môžu využiť na optimalizáciu spotreby energie, a to aj prostredníctvom systémov bezpečného súhlasu podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj na štatistické a výskumné účely;

39.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili účinné, ambiciózne a konzistentné vykonávanie schváleného systému ukazovateľov inteligentnej pripravenosti v celej EÚ; poukazuje na to, že indikátory inteligentnej pripravenosti by mali slúžiť na dosiahnutie vlny obnovy a integrácie energetického systému podporou zavádzania inteligentných a flexibilných budov; uznáva, že indikátory inteligentnej pripravenosti pomôžu ďalej podporovať navrhovanie a výstavbu nových budov ako budov s nulovou spotrebou energie;

40.  domnieva sa, že v dlhodobých stratégiách obnovy by sa malo uvádzať viac podrobných informácií o dlhodobých opatreniach a plánovaní integrovanej infraštruktúry na základe plánu s konkrétnymi politikami a harmonogramom s jasnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050, s cieľom vytvoriť stabilnejšie prostredie pre investorov, developerov, vlastníkov domov a nájomníkov a riešiť vplyv celého životného cyklu budov; zdôrazňuje, že členské štáty musia zlepšiť prístup k rôznym finančným a fiškálnym mechanizmom na podporu mobilizácie súkromných investícií a posilnenie verejno-súkromných partnerstiev; vyzýva na prijatie opatrení na podporu úverov, ktoré stanovujú energetickú hospodárnosť ako kritérium pre nižšie úrokové sadzby;

41.  zdôrazňuje, že smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa malo zabezpečiť, že pri obnove sa dosiahne zhodnotenie vynaložených prostriedkov a návratnosť investícií pre vlastníkov domov a budov, zníženie účtov za energiu a zlepšenie udržateľnosti zavedením skutočných a merateľných zlepšení energetickej hospodárnosti budov; upozorňuje, že prístup založený na skutočne ušetrenej energii v dôsledku obnovy zníži náklady a zvýši kvalitu aj rozsah modernizácie energetickej efektívnosti pri obnove budov;

42.  zdôrazňuje potenciál zelenej infraštruktúry, ako sú zelené strechy a steny, pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti budov a pri adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaní jej dôsledkov a biodiverzity, najmä v mestských oblastiach;

43.  vyzýva členské štáty, aby využili dlhodobé stratégie obnovy na vykonávanie inovatívnych politík, s cieľom aktívne zapojiť občanov do ich tvorby a realizácie a do programov energetickej efektívnosti; zdôrazňuje význam zapojenia a mobilizácie zainteresovaných strán vrátane občanov, miestnych samospráv, bytových združení a odborníkov v oblasti stavebníctva do tvorby integrovaných plánov a stratégií vykonávania dekarbonizácie budov;

44.  uznáva rozdielnu dynamiku výstavby a obnovy rôznych typov budov (verejných a súkromných, nebytových a obytných budov) v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby poskytla rámec na zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré by zohľadňovali rôzne východiskové body a fondy budov v členských štátoch, najmä budovy s osobitným architektonickým alebo historickým významom, aby sa urýchlila miera obnovy a zabezpečila viditeľnosť celého hodnotového reťazca so zreteľom na očakávané zlepšenia a stimulovali inovácie a zároveň sa zabezpečila cenová dostupnosť, najmä pre osoby s nízkymi príjmami a v zraniteľných situáciách;

45.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali integrovaný a začlenený rámec, ktorý bude zahŕňať príslušné financovanie a technickú pomoc pri postupnom zavádzaní minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečia dosiahnutie míľnikov na roky 2030 a 2050 v ich dlhodobých stratégiách obnovy; zdôrazňuje, že takéto minimálne normy by mohli pomôcť nastúpiť cestu ku klimatickej neutralite v odvetví stavebníctva najneskôr do roku 2050 a mohli by zviditeľniť trh a zabezpečiť jeho bezpečnosť, pokiaľ ide o transformáciu existujúceho fondu budov; uznáva, že členské štáty môžu flexibilne navrhnúť potrebné opatrenia, aby sa prispôsobili rôznym hospodárskym, klimatickým, politickým, sociálnym a stavebným podmienkam; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť osobitné finančné nástroje a stimuly pre budovy s technickými, architektonickými alebo historickými obmedzeniami, ktoré nemožno obnoviť za primerané náklady v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti;

46.  vyzýva Komisiu, aby prepojila dlhodobé stratégie obnovy s príslušnými ustanoveniami smernice o energetickej efektívnosti a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie týkajúcimi sa diaľkového vykurovania a chladenia a propagácie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore stavebníctva, ako sú solárna tepelná a geotermálna energia, ako aj o väčšej úlohe skladovania energie a vlastnej spotreby v reakcii na signály zo siete a mikrosiete, pričom uznáva, že v súčasnosti sa vo vykurovacích systémoch budov používajú fosílne palivá, najmä zemný plyn; konštatuje, že spotrebitelia potrebujú podporu pri prechode od fosílnych palív;

47.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia článku 14 a článku 15 ods. 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov a poskytli občanom a odborníkom jasné podrobnosti o tom, ako môže domový automatizačný a riadiaci systém (BACS) čo najskôr poskytnúť povinné kapacity, aby sa zabezpečilo, že všetky prípravné opatrenia budú prijaté bezodkladne a pred termínom v roku 2025; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní týchto ustanovení zvážili použitie nástrojov alebo kontrolných zoznamov vypracovaných odborníkmi a profesionálmi;

48.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dekarbonizáciu vykurovania a chladenia v budovách v súlade s prioritami vlny obnovy a aby zvážili systémy stimulov so zameraním na najzraniteľnejších spotrebiteľov s cieľom nahradiť staré, fosílne a neefektívne vykurovacie systémy v budovách, a to aj zavedením cieľov týkajúcich sa ich výmeny v súlade s dlhodobými stratégiami obnovy;

49.  pripomína svoju požiadavku na ďalšiu revíziu s cieľom vyhodnotiť potrebu zvýšiť požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru v smernici o energetickej hospodárnosti budov, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť stabilitu siete, napríklad zavedením funkcií inteligentného nabíjania, s cieľom podporiť udržateľnú mobilitu, ako aj zahrnúť integrovaný, systematický a obehový prístup k rozvoju miest a vidieka v súlade s riadnym územným plánovaním a dopravnými trasami;

50.  nabáda členské štáty, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami a miestnymi komunitami zvážili, ako čo najlepšie využiť výhody prístupu založeného na okresoch pri rozsiahlych obnovách;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nabíjacie stanice v budovách budú pripravené na inteligentné nabíjanie, a aby zosúladili požiadavky s revidovanou smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec, ktorý pomôže zjednodušiť a urýchliť zavádzanie nabíjacích staníc v nových a existujúcich obytných a nebytových budovách, s cieľom riešiť možné regulačné prekážky a podporovať vhodné spôsoby na zabezpečenie jednoduchého prístupu a uskladnenia bicyklov v projektoch budov;

52.  víta skutočnosť, že Komisia uznala význam elektromobility tým, že zaviedla minimálne požiadavky na parkoviská presahujúce určitú veľkosť a ďalšie minimálne požiadavky na infraštruktúru pre menšie budovy; zdôrazňuje, že zavádzanie tejto nabíjacej infraštruktúry sa musí ďalej podporovať;

53.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže obnova existujúcich budov a projektovanie nových budov zohrávať pri podpore zavádzania elektrických vozidiel, ako sú automobily, dodávky, bicykle a motocykle, a to zabezpečením primeraných parkovacích miest a nabíjacej infraštruktúry, čo prispeje k celkovej dekarbonizácii odvetvia dopravy; konštatuje, že vďaka takýmto zásahom sa budovy môžu stať zdravšími, ekologickejšími a vzájomne prepojenými v rámci svojej štvrte, ako aj odolnejšími voči negatívnym vplyvom zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie rozsahu mobility v smernici o energetickej hospodárnosti budov, ak je to možné, zavedením minimálnych požiadaviek v rôznych typoch budov na parkovaciu infraštruktúru pre bicykle a nabíjacie stanice pre elektrické bicykle;

54.  víta uznanie významu požiadaviek na infraštruktúru kabeláže v nových bytových a nebytových budovách ako jednej z podmienok rýchleho zavedenia nabíjacích staníc; vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie takýchto požiadaviek do vnútroštátnych politických rámcov;

55.  zdôrazňuje, že dostupnosť nabíjacích staníc je jedným zo stimulov pre majiteľov súkromných bytov alebo domov, aby sa rozhodli pre riešenie elektromobility; konštatuje však, že v smernici o energetickej hospodárnosti budov sa v súčasnosti stanovujú požiadavky len na infraštruktúru vedenia pre nové budovy a budovy prechádzajúce významnou obnovou s viac ako 10 parkovacími miestami; poukazuje na to, že v smernici sa stanovuje výnimka, ak náklady na nabíjacie zariadenia a vedenia presahujú 7 % celkových nákladov obnovy budovy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala analýzu nákladov s cieľom preskúmať možné spôsoby, ako povzbudiť vývojárov, aby zavádzali primeranú infraštruktúru pre používateľov elektrických vozidiel;

56.  pripomína, že členské štáty musia do 1. januára 2025 stanoviť požiadavky na inštaláciu určitého počtu nabíjacích staníc pre všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité identifikovať nedostatky pri vykonávaní smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorej revízia by mala zahŕňať ustanovenia na ďalšiu podporu a uľahčenie zavádzania súkromnej a verejnej nabíjacej infraštruktúry v bytových a nebytových budovách;

57.  zdôrazňuje, že riešenia v oblasti elektrickej mobility musia byť ľahko dostupné všetkým ľuďom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu renovácie budov vrátane parkovísk s cieľom zlepšiť prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou; okrem toho zdôrazňuje potrebu vyčleniť skladovací priestor pre mobilné zariadenia v obnovených a nových budovách, a to aj pre invalidné vozíky a detské kočíky;

58.  víta uznanie opatrení potrebných na uľahčenie a urýchlenie zavádzania nabíjacej infraštruktúry odstránením existujúcich prekážok, ako sú nejednotné stimuly a administratívna záťaž; poukazuje však na to, že na vnútroštátnej a miestnej úrovni naďalej existujú administratívne prekážky, pokiaľ ide o plánovanie infraštruktúry a postupy udeľovania povolení pre nabíjaciu infraštruktúru, ktoré brzdia zavádzanie nabíjacej infraštruktúry v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie týchto jasných administratívnych prekážok;

59.  zdôrazňuje, že nabíjanie elektrických vozidiel v bytových a nebytových budovách musí dopĺňať verejne prístupná nabíjacia infraštruktúra, aby sa zabezpečila kapacita nabíjania elektrických vozidiel; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do elektromobility a zaviesť nabíjaciu infraštruktúru, ktorá bude schopná zabezpečiť inteligentné nabíjanie, čo môže uľahčiť posun špičky a reakciu na strane spotreby, čím sa vytvoria lacnejšie a efektívnejšie energetické elektrické siete, ktoré si vyžadujú menšiu výrobnú kapacitu a infraštruktúru;

60.  domnieva sa, že zavedenie verejnej, poloverejnej a súkromnej infraštruktúry inteligentného nabíjania zostáva základným predpokladom podpory presadzovania elektrických vozidiel na trhu; vyzýva preto na zvýšenie investícií do budov a mobility, podporu inovácií a využívanie digitálnych nástrojov v oblasti elektromobility;

61.  poukazuje na to, že príslušné právne predpisy EÚ by mali uľahčiť zavádzanie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v súvislosti s renováciami, novostavbami a novými zariadeniami; zdôrazňuje význam investícií do verejných nabíjacích staníc pozdĺž koridorov základnej siete a v rámci komplexnej siete, ale zdôrazňuje, že tieto investície môžu byť len doplnkom k oveľa väčšiemu počtu nabíjacích staníc, ktoré budú potrebné v mestských oblastiach; poukazuje na to, že nákladovo najefektívnejším a praktickým spôsobom, ako urýchliť prechod na elektrický pohon vozového parku, je sprístupniť nabíjacie stanice v blízkosti domácností a pracovísk, kde budú slúžiť ako základný doplnok k potrebnej, ale nákladnejšej infraštruktúre rýchleho nabíjania;

62.  zdôrazňuje význam zabezpečenia inkluzívnej, súdržnej a udržateľnej mobility pre všetkých Európanov a regióny vrátane najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje význam podpory alternatívnych, inkluzívnych, bezpečných a udržateľných spôsobov dopravy a s tým súvisiacej potrebnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní svojich požiadaviek na zavedenie minimálneho počtu nabíjacích staníc zabezpečili sociálno-ekonomickú a územnú súdržnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili všetky sociálne, hospodárske, právne, regulačné a administratívne prekážky brániace rýchlemu rozvoju nabíjacích staníc;

63.  uznáva význam zachovania existujúcich mestských zelených plôch a udržateľných mestských odvodňovacích systémov v čo najväčšom rozsahu pri plánovaní výstavby bytovej a nebytovej spoplatnenej infraštruktúry a parkovacích miest;

64.  konštatuje, že len niekoľko členských štátov oznámilo sľubný pokrok v oblasti nabíjacej infraštruktúry elektrických vozidiel v budovách a na parkoviskách; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v iných členských štátoch a žiada, aby sa urýchlene sprístupnil širší rozsah údajov; konštatuje, že väčšina členských štátov poskytla odhady týkajúce sa využívania elektrických vozidiel a ciele v oblasti zavádzania elektrických dobíjacích zariadení na rok 2020; poukazuje však na to, že len dve tretiny členských štátov poskytli údaje o cieľoch na roky 2025 a 2030;

65.  poukazuje na to, že viaceré miestne orgány začali vypracúvať plány dekarbonizácie, ktoré zahŕňajú aj stanovenie záväzných lehôt na zavedenie zákazu používania vozidiel so spaľovacím motorom; vyzýva tieto orgány, aby zabezpečili, že ich plány budú zahŕňať osobitnú finančnú a technickú podporu na prispôsobenie ich fondu budov s cieľom splniť ich plány dekarbonizácie;

o
o   o

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 68. (2) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 145. (3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0240. (4) Prijaté texty, P9_TA(2021)0241. (5) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13. (6) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13. (9) Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 127, 16.5.2019, s. 34. (11) Ú. v. EÚ L 165, 21.6.2019, s. 70. (12) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (13) Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre hospodársku a vedeckú politiku, Podpora obnovy budov: aký je potenciál a hodnota pre Európu?, október 2016. (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1). (15) Štúdia s názvom Mapping and analyses of the current and future (2020-2030) heating/cooling fuel deployment (fossil/renewables) (Mapovanie a analýzy súčasného a budúceho (2020 - 2030) využívania palív na vykurovanie/chladenie (fosílne/obnoviteľné zdroje energie)), marec 2017. (16) Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75. (17) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82. (18) Forum for European Electrical Domestic Safety (FEEDS), In the news: the European Parliament calls on Member States to develop an electrical inspection regime (Fórum pre európsku elektrostatickú bezpečnosť, V spravodajstve: Európsky parlament vyzýva členské štáty, aby vytvorili režim kontrol elektrických zariadení). (19) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov pred azbestom (Prijaté texty, P9_TA(2021)0427). (20) Comprehensive study of building energy renovation activities and the uptake of nearly zero-energy buildings in the EU (Komplexná štúdia o činnostiach v oblasti energetickej obnovy budov a využívaní budov s takmer nulovou spotrebou energie v EÚ), november 2019. (21) Oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom: Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456).