Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zmluvy INF a jej vplyve na Európsku úniu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k rámcu etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčania Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k príprave procesu 10. hodnotenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ku kontrole jadrových zbraní a k možnostiam jadrového odzbrojenia z 21. októbra 2020(3);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 s názvom Vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím(8) (nariadenie o položkách s dvojakým použitím),

–  so zreteľom na výročné správy o pokroku vo vykonávaní stratégie Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (najmä za roky 2019(9) a 2020(10)),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/212/SZBP z 29. marca 2010 o pozícii Európskej únie k hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010(11),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1656 zo 6. novembra 2020 o podpore činností Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zo strany Únie v oblastiach fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia(12),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/901 z 29. júna 2020 o podpore zo strany Únie činnostiam prípravnej komisie pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) s cieľom posilniť jej monitorovacie a overovacie spôsobilosti a v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia(13),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/938 zo 6. júna 2019 na podporu procesu budovania dôvery, ktorý má viesť k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(14),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2018/1542 z 15. októbra 2018 o reštriktívnych opatreniach proti šíreniu a používaniu chemických zbraní(15) a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2020/1480 zo 14. októbra 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2018/1542 o reštriktívnych opatreniach proti šíreniu a používaniu chemických zbraní(16),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/906 z 29. júna 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/615 o podpore zo strany Únie na činnosti vedúce k hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 2020(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/97 z 21. januára 2019 na podporu Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach v rámci stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia(18),

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady z 15. decembra 2020 k nadobudnutiu platnosti Zmluvy o zákaze jadrových zbraní,

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady z 3. februára 2021o predĺžení platnosti novej zmluvy START,

–  so zreteľom na 16. výročnú konferenciu NATO o zbraniach hromadného ničenia, kontrole zbraní, odzbrojení a nešírení zbraní, ktorá sa konala 10. novembra 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady z 18. júna 2021 k Zmluve o otvorenom nebi,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO z 2. augusta 2019 o zániku zmluvy INF,

–  so zreteľom na prejav generálneho tajomníka NATO na 16. výročnej konferencii NATO o zbraniach hromadného ničenia, kontrole zbraní, odzbrojení a nešírení zbraní, ktorá sa konala 10. novembra 2020,

–  so zreteľom na program OSN pre odzbrojenie z roku 2018 s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 24. októbra 2020 o nadobudnutí platnosti Zmluvy o zákaze jadrových zbraní,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierovej a inkluzívnej spoločnosti v záujme udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na rozhodnutie konferencie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o chemických zbraniach, z 21. apríla 2021 o riešení otázky vlastníctva a používania chemických zbraní Sýrskou arabskou republikou,

–  so zreteľom na spoločný komplexný akčný plán (JCPOA – dohoda o iránskom jadrovom programe) z roku 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov E3(19) o JCPOA z 19. augusta 2021,

–  so zreteľom na 64. generálnu konferenciu MAAE, ktorá sa konala od 21. do 25. septembra 2020 vo Viedni,

–  so zreteľom na prejav prezidenta Francúzskej republiky zo 7. februára 2020 o francúzskej stratégii obrany a odstrašovania,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Spojených štátov amerických a prezidenta Ruska zo 16. júna 2021 o strategickej stabilite,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0324/2021),

A.  keďže zbrane hromadného ničenia (ZHN), najmä jadrové zbrane, predstavujú z dlhodobého hľadiska vážnu hrozbu pre ľudskú bezpečnosť; keďže spoľahlivá a komplexná štruktúra kontroly zbraní, nešírenia zbraní a odzbrojenia založená na záväzných dohodách a spoľahlivých mechanizmoch budovania dôvery a posilnená osvedčeným a transparentným postupom overovania je kľúčom k budovaniu a zachovaniu mieru, stability, predvídateľnosti, bezpečnosti, udržateľného rozvoja a hospodárskeho a spoločenského pokroku, k zmierneniu súčasného napätia medzi štátmi a zníženiu pravdepodobnosti ozbrojeného konfliktu s nepredvídateľnými a možno katastrofickými humanitárnymi, ekologickými, spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami;

B.  keďže v súčasnom napätom geopolitickom kontexte v Európe a vo svete boli nedávno oslabené kľúčové zmluvy o kontrole zbraní, ktoré nadobudli platnosť na konci studenej vojny, alebo sa ich platnosť skončila; keďže napätie a nedostatok dôvery medzi stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v posledných rokoch narastá, čo ešte prehlbuje pokračujúce zhoršovanie dvojstranných vzťahov medzi USA a Ruskom a následné kroky, ktoré Rusko prijalo s cieľom prehodnotiť jadrové aspekty svojej vojenskej doktríny; keďže na základe silnejúcich mocenských bojov vznikla nová medzinárodná atmosféra; keďže v tomto novom prostredí, v ktorom nie je zaručená potrebná stabilita a predvídateľnosť bezpečnostnú architektúru Európy a sveta, začala EÚ proces reflexie o možných spôsoboch posilnenia svojej strategickej autonómie; keďže vo svete vzájomnej globálnej závislosti je pre bezpečnosť EÚ nevyhnutné obnoviť svetové úsilie o kontrolu zbrojenia a odzbrojenie; keďže USA a Ruská federácia sa 16. júna 2021 zaviazali k integrovanému strategickému dialógu o stabilite;

C.  keďže EÚ má za cieľ stať sa globálnym aktérom mieru a podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách; keďže kontrola zbraní a nešírenie jadrových zbraní sú a od začiatku boli základom projektu EÚ najmä prostredníctvom založenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM); keďže EÚ svojou stratégiou proti šíreniu ZHN prispieva k odzbrojeniu a prevencii používania a šírenia ZHN; keďže táto stratégia by sa mala zamerať aj na nové hrozby, ako sú autonómne zbraňové systémy a ďalšie nové ničivé technológie;

D.  keďže Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) sa za viac ako 50 rokov svojej existencie so tromi prepojenými piliermi osvedčila ako základný kameň globálnej štruktúry kontroly jadrových zbraní a ako účinný nástroj na podporu medzinárodného mieru a bezpečnosti tým, že zabezpečuje, aby výrazná väčšina signatárskych štátov dodržiavala svoje záväzky v oblasti nešírenia uplatňovaním prísnych záruk a noriem proti nadobúdaniu jadrových zbraní; keďže predpokladáme, že článok 6 NPT bude splnený; keďže 10. hodnotiaca konferencia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní bola z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 odložená;

E.  keďže neexistuje medzinárodný mechanizmus na reguláciu vývozu vysoko obohateného uránu pre jadrové ponorky;

F.  keďže kľúčovú úlohu pri vykonávaní NPT zohráva Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE); keďže dodatkový protokol podstatne rozširuje možnosti MAAE kontrolovať tajné jadrové zariadenia;

G.  keďže napätie a nedôvera medzi stranami NPT v posledných rokoch narastá;

H.  keďže v dôsledku hnutia v rôznych krajinách a regiónoch, ktorého cieľom bolo upriamiť pozornosť na katastrofické humanitárne dôsledky akéhokoľvek použitia jadrových zbraní nadobudla 22. januára 2021 platnosť Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW); keďže zmluvnými stranami TPNW sú tri členské štáty EÚ; keďže na rokovaniach o TPNW na Valnom zhromaždení OSN sa zúčastnilo šesť členských štátov EÚ a päť z nich hlasovalo za prijatie novej zmluvy; keďže zmluvnými stranami TPNW nie sú žiadni spojenci NATO a žiadny štát, ktorý vlastní jadrové zbrane; keďže k TPNW neprijala Rada žiadnu pozíciu; keďže na dosiahnutie zmysluplných výsledkov v celosvetovom úsilí o odzbrojenie je žiaduce zapojenie a aktívna účasť všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, a všetkých štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane;

I.  keďže spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) je výsledkom multilaterálnej diplomacie pod vedením EÚ; keďže strany spoločného komplexného akčného plánu z roku 2015 – EÚ, Čína, Rusko, Irán a USA – začali nepriame rokovania s Iránom a USA s cieľom obnoviť vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu; keďže v roku 2018 obnovili USA sankcie a Irán zrušil obmedzenia svojej výroby obohateného uránu; keďže Irán prestal uplatňovať dodatkový protokol a vykonávať zmenený kódex 3.1 Doplnkových dojednaní k iránskej dohode o zárukách, a zároveň zintenzívnil svoje programy obohacovania uránu použiteľného v zbraniach; keďže toto predstavuje vážnu hrozbu pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť a pre celosvetové úsilie v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže vláda a nový prezident Iránu ešte musia preukázať, či majú v úmysle plniť spoločný komplexný akčný plán a usilovať o konštruktívnu a mierovú spoluprácu s EÚ;

J.  keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) ešte nebola všeobecne ratifikovaná; keďže na to, aby CTBT nadobudla platnosť, je ešte potrebná ratifikácia ôsmich štátov vrátane USA a Číny; keďže EÚ dôsledne podporuje prínos CTBT k mieru, bezpečnosti, odzbrojeniu a nešíreniu zbraní;

K.  keďže konferencia o odzbrojení po 25 rokoch stagnácie ešte stále formálne nezačala rokovania o navrhovanej Zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu, ktorou by sa zakázala výroba štiepneho materiálu pre jadrové zbrane alebo iné výbušné jadrové zariadenia;

L.  keďže po krachu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) v dôsledku odstúpenia USA od tejto zmluvy v auguste 2019 a po tom, ako Rusko opakovane neplnilo svoje záväzky vyplývajúce z INF rozmiestnením systému rakiet SSC-8 schopných niesť jadrové hlavice, už USA a Rusko nemajú zakázané vyrábať a rozmiestňovať túto kategóriu zbraní a zúčastňovať sa nových pretekov v zbrojení najmä v Európe a Ázii; keďže agresívne správanie Ruska v jeho susedstve zvýšilo hrozbu vojenskej konfrontácie; keďže Rusko nedávno presunulo niekoľko systémov balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice, o ktorých sa predpokladá dolet viac ako 500 km, v blízkosti svojej hranice s EÚ;

M.  keďže USA a Ruská federácia súhlasili s predĺžením platnosti novej zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (START) o päť rokov;

N.  keďže prezidentské iniciatívy v jadrovej oblasti (PNI), ktoré sú dobrovoľnými jednostrannými opatreniami, viedli k podstatnému zníženiu početnosti rozmiestneného arzenálu USA aj Ruska;

O.  keďže balistické a riadené strely s plochou dráhou letu vypúšťané zo zeme s doletom od 500 do 5500 km sa pre krátky čas ich letu, smrtiace účinky a manévrovateľnosť, náročnosť ich zachytenia a schopnosť niesť jadrové hlavice považujú za mimoriadne nebezpečné; keďže za posledné roky sa objavila nová generácia riadených striel s plochou dráhou letu a taktických riadených striel;

P.  keďže Čína za posledné roky výrazne zintenzívnila rozvoj konvenčných, raketových a jadrových spôsobilostí; keďže Čína preukázala nedostatok transparentnosti a neochotu zapojiť sa do rozhovorov o svojej potenciálnej účasti na mnohostranných nástrojoch na kontrolu jadrových zbraní, čo jej umožnilo bez prekážok skladovať veľký arzenál technologicky vyspelých balistických rakiet stredného doletu, ako je Dong-Feng 26s; keďže EÚ by mala svoju činnosť koordinovať s partnermi podobného zmýšľania s cieľom zapojiť sa do intenzívnej diplomacie s Čínou s cieľom vytvoriť funkčnú štruktúru kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia zbraní a chrániť bezpečnostné záujmy EÚ;

Q.  keďže Francúzsko aj Spojené kráľovstvo ako jediné európske krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sa zhodujú v názore, že minimálne a vierohodné zastrašovanie jadrovými zbraňami je pre kolektívnu bezpečnosť Európy a NATO nevyhnutné; keďže od vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ je teraz Francúzsko jediným členským štátom s jadrovými zbraňami a pokračuje v modernizácii svojho jadrového arzenálu; keďže v roku 2020 francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol začať „strategický dialóg“ s ochotnými európskymi partnermi o potenciálnej úlohe, ktorú zastrašovanie Francúzska jadrovými zbraňami má pre „našu kolektívnu bezpečnosť“; keďže Spojené kráľovstvo oznámilo, že zvýši strop pre celkový rozsah svojho jadrového arzenálu o viac ako 40 % na 260 operačne dostupných hlavíc a že prehľad o svojej jadrovej pozícii zníži tým, že už nebude uvádzať početnosť zásob;

R.  keďže Izrael nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní;

S.  keďže niekoľko ďalších štátov nadobudlo vedecké, technologické a priemyselné kapacity potrebné na výrobu balistických rakiet a riadených striel s plochou dráhou letu; keďže India a Pakistan vyhlásili, že vlastnia jadrové zbrane; keďže ani jedna z týchto dvoch krajín nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru;

T.  keďže obavy vzbudzuje riziko, že jadrového arzenálu by sa mohli zmocniť teroristické organizácie; keďže rizikom zostáva nezákonné šírenie zbraní medzi nebezpečnými režimami, čo dokazuje sieť Abdula Qadeera Khana;

U.  keďže Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet (HCoC) napriek svojej právne nezáväznej povahe obsahuje dimenziu nešírenia rakiet;

V.  keďže cieľom Zmluvy o otvorenom nebi, ktorá je v platnosti od roku 2002, bolo vybudovať dôveru a vzájomné porozumenie medzi Ruskom a USA a ich európskymi spojencami; keďže Rusko už mnoho rokov neplní svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o otvorenom nebi; keďže USA a Rusko jeden po druhom od tejto zmluvy odstúpili;

W.  keďže Dohovor o chemických zbraniach (CWC) je prvou mnohostrannou dohodou o odzbrojení na svete, v ktorej sa stanovuje overiteľná likvidácia celej kategórie ZHN; keďže v ostatnom desaťročí bola niekoľkokrát porušená právna norma zakazujúca použitie chemických zbraní, a to aj zo strany sýrskej vlády a Ruska; keďže CWC treba vzhľadom na nové procesy priemyselnej výroby, inovačný chemický priemysel a príchod nových aktérov upraviť;

X.  keďže EÚ sa plne angažuje v medzinárodnom úsilí o zlepšenie biologickej bezpečnosti a rozmanitosti vykonávaním Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach (BWC); keďže zmluvnou stranou tohto dohovoru doteraz nie je 13 krajín; keďže na zaistenie súladu bol BWC schválený bez mechanizmov overovania na mieste; keďže rokovania o overovacom protokole boli pred 20 rokmi pozastavené;

Y.  keďže aktivity a programy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) v súvislosti s balistickými raketami, jadrovými zbraňami a ZHN, ako aj ich šírením a vývozom predstavujú vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj celosvetové úsilie o odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní; keďže vedenie KĽDR sa často snaží svoj program jadrových zbraní využívať na vynucovanie politických a hospodárskych ústupkov od medzinárodného spoločenstva zároveň ďalej využíva raketovú technológiu krátkeho a stredného doletu spolu s jadrovým know-how;

Z.  keďže príchod humanitárneho odzbrojenia sa stal pozitívnou výzvou pre tradičné postupy odzbrojovania zdedené z čias studenej vojny;

AA.  keďže počet žien zapojených do úsilia zameraného na likvidáciu zbraní hromadného ničenia je ešte stále znepokojivo nízky, a to aj v diplomacii v oblasti nešírenia zbraní a odzbrojenia;

AB.  keďže riziká súvisiace s klímou by mohli negatívne ovplyvniť prostredie strategickej bezpečnosti EÚ; keďže úsilie o odzbrojenie a nešírenie ZHN výrazne prispieva k udržateľnému rozvoju, bezpečnosti vo svete, predvídateľnosti, dlhodobej stabilite a ochrane živobytia, životného prostredia a našej planéty;

AC.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 odhalila potrebu zvýšiť pripravenosť a informovanosť EÚ v oblasti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany (CBRN), zvýšiť spoluprácu medzi civilným a vojenským sektorom CBRN a investícií o nich, vypracovať opatrenia preventívnej reakcie a obnovy v rámci súčasného mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, vytvoriť súbor odborných znalostí EÚ o CBRN a posilniť prepojenie medzi zdravím a bezpečnosťou;

1.  opakuje, že sa plne zasadzuje o zachovanie účinných medzinárodných režimov kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia zbraní ako základného kameňa bezpečnosti v Európe a vo svete; pripomína svoj záväzok pokračovať vo vykonávaní politík na zníženie stavu a likvidáciu všetkých jadrových arzenálov a na vytvorenie podmienok pre dosiahnutie sveta bez jadrových a CBRN zbraní; vyzýva na obnovenie multilaterálneho poriadku v oblasti kontroly zbraní a odzbrojenia za účasti všetkých aktérov;

2.  vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou eróziou globálnej štruktúry v oblasti nešírenia, odzbrojenia a kontroly zbraní, ktorú zhoršuje rýchly vývoj nových potenciálne destabilizačných systémov, ako sú zbraňové systémy na báze umelej inteligencie a technológia nadzvukových rakiet a bezpilotných lietadiel; zdôrazňuje potrebu riešiť najmä otázku technológie nadzvukových rakiet, ktorá zvyšuje riziko použitia jadrových zbraní v reakcii na útok; obáva sa, že odstúpenie od významných zmlúv o kontrole zbraní alebo ich nepredĺženie by vážne poškodilo medzinárodné režimy kontroly zbraní, ktoré poskytujú určitú stabilitu, a narušilo by vzťahy medzi štátmi disponujúcimi jadrovými zbraňami; zdôrazňuje naliehavú potrebu obnoviť cezhraničnú dôveru; je znepokojený a naliehavo nesúhlasí s akýmkoľvek využívaním ZHN ako prostriedku riešenia geopolitických sporov;

3.  je znepokojený rozhodnutím o opätovnom posúdení, ktoré prijalo niekoľko štátov v súvislosti s jadrovým aspektom svojej vojenskej doktríny; vyzýva všetky štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby obmedzili úlohu a význam jadrových zbraní vo svojej vojenskej a bezpečnostnej koncepcii, doktríne a politike; víta zámer USA posúdiť v rámci prebiehajúcej revízie jadrovej stratégie možné spôsoby zníženia významu jadrových zbraní vo svojej národnej bezpečnostnej stratégii;

4.  opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu NPT a jej trom vzájomne prepojeným pilierom, ktoré sú jedným zo všeobecne najuznávanejších právne záväzných nástrojov a základným kameňom režimu nešírenia jadrových zbraní; pripomína, že NPT prispieva k dodržiavaniu širokého súboru noriem týkajúcich sa odzbrojenia a mierového využívania jadrovej energie a zároveň presadzuje normu nešírenia jadrových zbraní; predpokladá, že štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, podniknú v dobrej viere kroky na splnenie svojho úprimného záväzku k jadrovému odzbrojeniu vytýčením reálnych cieľov podľa konečnej verzie NPT z roku 2010, ako aj posilnením normy pre nešírenie zbraní a rozšírením bezpečnostných kapacít Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu; upozorňuje, že budúcnosť NPT by sa nemala považovať za samozrejmosť, a varuje štáty, aby urobili maximum a prispeli k úspechu ambiciózneho výsledku nadchádzajúcej 10. hodnotiacej konferencie vo všetkých jej pilieroch – odzbrojenie, nešírenie zbraní a mierové využívanie jadrovej energie – dohodou na zásadnom konečnom vyhlásení, ktorým sa posilní NPT a ktoré pomôže pri zachovaní strategickej stability a obmedzí nové preteky v zbrojení; vyzýva všetky štáty, aby sa stali signatármi NPT, pristúpili k nej a zostali ňou zaviazané; vyzýva 10. NPT na diskusiu o jej nedostatkoch týkajúcich sa vývozu jadrových reaktorov na vojenské účely; vyzýva členské štáty EÚ, aby na hodnotiacu konferenciu vyslali svojich najvyšších politických predstaviteľov; vyzýva preto všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, na konštruktívne zapojenie do rámca NPT a aby sa dohodli na reálnych, účinných, konkrétnych, recipročných a overiteľných opatreniach vedúcich k dosiahnutiu spoločného cieľa, ktorým je jadrové odzbrojenie;

5.  trvá na tom, že treba zabezpečiť, aby pri uplatnení všetkých dostupných nástrojov mala EÚ významnú a konštruktívnu úlohu pri príprave a posilňovaní celosvetového úsilia o nešírenie zbraní založeného na pravidlách a štruktúry kontroly zbraní a odzbrojenia s dlhodobým cieľom – likvidáciou všetkých CRBN zbraní; v tejto súvislosti víta prácu osobitného vyslanca EÚ pre odzbrojenie a nešírenie zbraní; vyzýva Radu, aby pomohla jednomyseľnému vystupovaniu EÚ na medzinárodných fórach pre odzbrojenie, nešírenie zbraní a kontrolu zbrojenia a aby presadzovala opatrenia na budovanie dôvery medzi všetkými stranami NPT s cieľom zmierniť napätie a znížiť nedôveru; zdôrazňuje, že na plné začlenenie otázok šírenia ZHN do spoločného chápania hrozieb a pri dosahovaní spoločnej strategickej kultúry v tejto oblasti treba využiť prácu vykonanú v rámci procesu Strategického kompasu; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby začala proces reflexie o dôsledkoch brexitu pre jej politiku odzbrojenia a nešírenia zbraní;

6.  víta značný trvalý finančný príspevok EÚ okrem iného pre Úrad OSN pre otázky odzbrojenia (UNODA), Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a mechanizmus generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na vyšetrovanie v prípadoch podozrenia z použitia chemických a biologických zbraní (UNSGM);

7.  zdôrazňuje zásadný význam odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti; žiada preto, aby sa v EÚ posilnili dostupné odborné znalosti v oblasti nešírenia a kontroly zbraní, ako aj v oblasti kvantovej výpočtovej techniky a aby sa zlepšila odborná príprava personálu EÚ a členských štátov; zdôrazňuje potrebu posilniť väzby medzi súkromným a verejným sektorom, akademickou obcou, expertnými skupinami a organizáciami občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta pokračujúcu finančnú podporu pre Európsku sieť vzdelávania v jadrovej oblasti, Združenie EÚ pre nešírenie zbraní a odzbrojenie a Európske stredisko odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti; zdôrazňuje potenciál spolupráce na projektoch odbornej prípravy a vzdelávania s Európskou akadémiou bezpečnosti a obrany; vyzýva na ďalšie investície do vzdelávania v oblasti odzbrojenia a na podporu účasti mládeže;

8.  zdôrazňuje rozšírený mandát na informovanie o transparentnosti, koordináciu a presadzovanie a rozšírený rozsah povinností v nariadení o položkách s dvojakým použitím;

9.  vyzýva delegácie EÚ, aby otázky globálneho a regionálneho odzbrojenia, nešírenia a kontroly zbraní zaradili do programu politického dialógu s tretími krajinami na zabezpečenie toho, že EÚ pomôže v úsilí o všeobecné uplatňovanie platných zmlúv o odzbrojení, kontrole a nešírení zbraní a ich nástrojov; žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť o rozsiahlu prácu posilnení odbornej prípravy a budovania kapacít našich najbližších partnerov, najmä susedných krajín a krajín zapojených do procesu rozširovania, v oblasti odzbrojenia, nešírenia a kontroly zbraní; víta prínos EÚ k zmierňovaniu CBRN rizík na celom svete formou pomoci partnerským krajinám a oceňuje iniciatívu EÚ v súvislosti s centrami excelentnosti na zmierňovanie CBRN rizík financovaných z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

10.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje vedúce postavenie v oblasti pomoci obetiam a sanácie životného prostredia poškodeného v reakcii na jadrové skúšky v postihnutých oblastiach; žiada podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby navrhol opatrenia, ktoré môže EÚ a jej členské štáty vykonať na posilnenie úlohy EÚ v tejto oblasti;

11.  víta podporu NATO a podporu dialógu medzi spojencami a partnermi s cieľom umožniť im plniť si záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní; zdôrazňuje, že spojenci NATO musia zostať odhodlaní na vytváranie podmienok pre ďalšie znižovanie a dlhodobú likvidáciu jadrového arzenálu a pre svet bez jadrových zbraní na základe reciprocity a právne záväzných a overiteľných zmlúv; zdôrazňuje, že všetky štáty sa musia zapojiť do konštruktívneho a dôveryhodného dialógu o tejto otázke na príslušných medzinárodných a dvojstranných fórach;

12.  zdôrazňuje svoju plnú podporu činnosti Úradu OSN pre otázky odzbrojenia, ambicióznemu programu generálneho tajomníka OSN pre odzbrojenie a multilaterálnym diskusným procesom a rokovaniam, ktoré sa konali pod záštitou OSN; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť zapojenie všetkých zainteresovaných strán, občianskej spoločnosti a akademickej obce, ako aj zmysluplnú a rôznorodú účasť občanov na diskusiách o odzbrojení a nešírení zbraní;

13.  podporuje opatrenia na budovanie dôvery, ktoré prijala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ako významný príspevok k obmedzeniu nedorozumení alebo nesprávnych odhadov situácie a k zabezpečeniu väčšej otvorenosti a transparentnosti; odporúča všetkým štátom, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby prijali opatrenia nevyhnutné na zvýšenie transparentnosti svojho jadrového arzenálu;

14.  víta záväzok EÚ pomôcť na Blízkom východe vytvoriť zónu bez ZHN v súlade s rezolúciou o Blízkom východe z konferencie zmluvných strán o preskúmaní a predĺžení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1995; a víta podporu EÚ pri presadzovaní opatrení na budovanie dôvery na podporu tohto procesu tak, aby bol úplný, nezvratný a overiteľný;

15.  vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi jadrovými a balistickými aktivitami KĽDR, čo je v rozpore s početnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, a nad rozvojom nových spôsobilostí; opakuje svoje želanie pracovať na dosiahnutí úplnej, nezvratnej a overiteľnej denuklearizácie Kórejského polostrova a domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v úsilí o odstránenie všetkých ZHN na Kórejskom polostrove; naliehavo vyzýva KĽDR, aby okamžite ukončila svoje jadrové a raketové aktivity a ďalšie programy ZHN a nosičov, plne dodržiavala všetky príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, urýchlene podpísala a ratifikovala CTBT a opäť sa pripojila k NPT;

16.  vyzýva štáty mimo rámca NPT, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby sa zdržali šírenia akejkoľvek vojenskej jadrovej technológie a stali sa zmluvnými stranami NPT;

17.  berie na vedomie nadobudnutie platnosti Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) a oceňuje jej víziu sveta bez jadrových zbraní; pripomína, že úloha NPT ako nenahraditeľného fóra na dosiahnutie cieľa, ktorým je jadrové odzbrojenie a zabezpečenie medzinárodnej stability a kolektívnej bezpečnosti, sa nesmie oslabiť; zdôrazňuje dôležitosť NPT, ktorej zmluvnými stranami je 191 štátov, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jej efektívnosť; vyzýva preto všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, aby sa konštruktívne zapojili do rámca NPT a dohodli sa na reálnych, účinných, konkrétnych, recipročných a overiteľných opatreniach vedúcich k dosiahnutiu dlhodobého konečného spoločného cieľa - jadrového odzbrojenia; zastáva názor, že Zmluva o zákaze jadrových zbraní by nemala oslabovať bezpečnosť členských štátov;

18.  pripomína ústrednú úlohu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako garanta dodržiavania ustanovení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní zúčastnenými štátmi; zdôrazňuje, že overovacie činnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu majú zásadný význam pri predchádzaní šíreniu jadrových zbraní; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby bez meškania ratifikovali a vykonávali dodatkový protokol Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu; vyzýva štáty, ktoré prestali uplatňovať dodatkový protokol, aby sa vrátili k jeho dodržiavaniu;

19.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pri monitorovaní a overovaní dodržiavania dohody o bezpečnostných zárukách zo strany Iránu a oceňuje najmä kľúčovú úlohu, ktorú zohráva od 23. februára 2021 tým, že vykonáva dočasnú dvojstrannú technickú dohodu uzavretú s Iránom, čo Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu umožňuje pokračovať v nevyhnutných overovacích a monitorovacích aktivitách;

20.  opakuje svoju plnú podporu JCPOA ako kľúčového prvku globálnej štruktúry v oblasti nešírenia jadrových zbraní; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie dohody má zásadný význam pre európsku bezpečnosť a stabilitu a bezpečnosť na Blízkom východe a na celom svete; víta pokračujúcu spoluprácu EÚ s Iránom v otázkach týkajúcich sa civilnej jadrovej spolupráce, ako aj opatrenia prijaté na vykonávanie projektov na zlepšenie jadrovej bezpečnosti podľa prílohy III k JCPOA; upozorňuje Irán, aby okamžite ukončil svoje jadrové aktivity, ktorými porušuje JCPOA, čo by malo ísť ruka v ruke so zrušením všetkých sankcií súvisiacich s jadrovým programom; vyzýva všetky strany, aby sa vrátili k rokovaniam s cieľom obnoviť úplné a účinné dodržiavanie dohody;

21.  potvrdzuje, že nadobudnutie platnosti a ratifikácia CTBT ako silného nástroja na budovanie dôvery je aj naďalej dôležitým cieľom stratégie EÚ proti šíreniu ZHN; konštatuje, že CTBT ratifikovalo 170 štátov, a poukazuje na to, že aby CTBT nadobudla platnosť, musí tak ešte urobiť osem krajín; víta diplomatické úsilie EÚ osloviť nesignatárske krajiny a docieliť ich záväzok ratifikovať zmluvu a všeobecne ju dodržiavať; víta podporu zo strany EÚ, a to aj formou finančného príspevku, na činnosť prípravnej komisie pre organizáciu CTBT s cieľom posilniť jej spôsobilosť overovať a monitorovať; vyzýva všetky štáty, ktoré CTBT nepodpísali, aby k nej pristúpili, a naliehavo vyzýva všetky štáty, ktoré CTBT podpísali, ale neratifikovali, aby tak urobili; vyzýva všetky štáty, aby sa zdržali jadrových skúšok;

22.  opakuje svoju dlhodobú podporu začatiu rokovaní o Zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu a vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, ktoré tak ešte neurobili, aby prijali okamžité moratórium na výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane alebo iné výbušné jadrové zariadenia;

23.  opätovne vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že USA a Ruská federácia odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) po sústavnom porušovaní zmluvy zo strany Ruska, a nad nedostatkom komunikácie medzi stranami; je osobitne znepokojený možným opätovným objavením sa pozemných rakiet stredného doletu v európskom dejisku operácií po ukončení zmluvy INF a novými pretekmi v zbrojení a opätovnou militarizáciou v Európe; víta záväzok USA a Ruska pokračovať v práci na dosiahnutí deklarovaných spoločných cieľov, ktorými je zabezpečenie predvídateľnosti v oblasti stratégie a zníženie rizika ozbrojeného konfliktu a hrozby jadrovej vojny; naliehavo vyzýva obe strany, aby túto dynamiku využili na stanovenie ambiciózneho základu pre obnovenie rokovaní o novej štruktúre kontroly zbraní a o opatreniach na zníženie rizík, ktoré by zohľadňovali meniaci sa geopolitický kontext a vznik nových mocností;

24.  vyzýva všetky ostatné krajiny, ktoré vlastnia alebo vyvíjajú systémy na vypúšťanie medzikontinentálnych rakiet alebo rakiet stredného doletu, osobitne Čínu, aby sa zapojili do úsilia o mnohostranné a všeobecné uplatňovanie zmluvy, ktorá nahradí INF, pri súčasnom zohľadnení najnovšieho vývoja zbraňových systémov, a aby sa aktívne zúčastňovali rokovaní o akýchkoľvek iných dohodách o kontrole zbraní;

25.  so znepokojením berie na vedomie súčasnú modernizáciu a rozširovanie jadrového arzenálu Číny vrátane nadzvukových rakiet schopných niesť jadrové hlavice; vyzýva Čínu, aby sa v dobrej viere aktívne zapojila do medzinárodných rokovaní o kontrole zbrojenia, odzbrojení a nešírení zbraní;

26.  so znepokojením berie na vedomie časté porušovanie medzinárodných noriem a zmlúv zo strany Ruska, ako aj jeho čoraz zaujatejšiu rétoriku v jadrovej oblasti voči členským štátom; naliehavo vyzýva Rusko, aby upustilo od nepriateľských aktivít a vrátilo sa k dodržiavaniu medzinárodných noriem; vyjadruje znepokojenie nad aktivitami Ruska pri skúškach s jadrovými zbraňami a budovaní flotily ľadoborcov s jadrovým i konvenčným pohonom v Arktíde; zdôrazňuje, že takéto aktivity sú v rozpore s cieľom zachovať stabilitu a mier a môžu byť tiež veľmi nebezpečné pre krehké životné prostredie v Arktíde;

27.  s potešením víta rozhodnutie USA a Ruskej federácie predĺžiť platnosť novej zmluvy START ako dôležitého príspevku k nadchádzajúcej 10. hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a k vykonávaniu článku VI novej zmluvy START; zdôrazňuje, že predĺženie jej platnosti by sa mohlo stať základom pre rokovania o novej dohode o kontrole zbraní, do ktorej pôsobnosti by patrili tak rozmiestnené i nerozmiestnené, ako aj strategické i nestrategické zbrane; vyzýva oboch signatárov, aby dôkladne posúdili všetky možnosti týkajúce sa rozsahu pôsobnosti, rozmiestnenia a kategórie zbraní, ktoré by patrili do jej pôsobnosti, a vyzýva na dialóg s ostatnými krajinami vlastniacimi jadrové zbrane a na ich zapojenie do rokovaní o akejkoľvek novej dohode o kontrole zbraní, najmä s Čínou vzhľadom na jej pokračujúce zvyšovanie a modernizáciu jadrového arzenálu, ako aj so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom; vyzýva všetky štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby potvrdili zásadu, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že k nej nesmie dôjsť;

28.  zdôrazňuje význam prezidentských iniciatív v jadrovej oblasti (PNI) s cieľom znížiť počet rozmiestnených „taktických“ jadrových zbraní krátkeho doletu; so znepokojením berie na vedomie trvalé programy Ruska na modernizáciu nestrategických jadrových zbraní, ktoré vyvolávajú pochybnosti o dodržiavaní cieľov PNI; pripomína, že napriek svojej nezáväznej povahe majú PNI významnú úlohu v štruktúre kontroly zbraní, a vyzýva USA aj Ruskú federáciu, aby dodržiavali svoje záväzky v súvislosti s nestrategickými jadrovými zbraňami a zvýšili transparentnosť, pokiaľ ide o arzenál, rozmiestnenie a stav ich zbraní, modernizáciu a vývoj nových zbraní;

29.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí pracovať na opatreniach na zvrátenie rizika šírenia riadených striel; vyzýva štáty, ktoré vlastnia značný počet riadených striel s plochou dráhou letu, aby sa v prvom kroku zamerali na opatrenia v oblasti dôvery a transparentnosti, a to vrátane rokovaní a prijatia kódexov správania pre rozmiestňovanie a používanie riadených striel s plochou dráhou letu; vyzýva PK/VP, aby nadviazal dialóg s vyvážajúcimi štátmi s cieľom plne dodržiavať a koordinovať úsilie prostredníctvom Režimu kontroly raketových technológií (MTCR), jedinej platnej multilaterálnej dohody, ktorá sa vzťahuje na transfer riadených striel a zariadení súvisiacich s raketami;

30.  víta úsilie PH/VP o podporu všeobecného uplatňovania HCoC, jediného multilaterálneho nástroja transparentnosti a budovania dôvery v oblasti šírenia balistických rakiet, s cieľom viac prispieť k úsiliu o obmedzenie šírenia balistických rakiet schopných niesť ZHN; vyzýva PK/VP, aby viedol úsilie o väčšiu synchronizáciu medzi HCoC a ostatnými nástrojmi na kontrolu zbraní;

31.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú v transatlantických vzťahoch zohráva Zmluva o otvorenom nebi, a jej cenný prínos ku globálnej štruktúre kontroly zbraní, budovaniu dôvery, transparentnosti vojenských činností signatárskych štátov a dlhodobej stability v Európe a vo svete; zdôrazňuje, že Zmluva o otvorenom nebi dala menším európskym štátom možnosť monitorovať svojich susedov a brať ich na zodpovednosť za vojenské aktivity; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym prijatím zákona o odstúpení od Zmluvy o otvorenom nebi v ruskej Štátnej dume a odstúpením USA od tejto zmluvy; vyzýva ostatných signatárov, aby pokračovali vo vykonávaní zmluvy; naliehavo vyzýva USA a Ruskú federáciu, aby obnovili rozhovory s cieľom vrátiť sa k zmluve a k jej úplnému, účinnému a overiteľnému vykonávaniu; naliehavo vyzýva ostatné štáty, aby ešte viac posilnili zmluvu ako opatrenie na budovanie dôvery rozšírením rozsahu jej pôsobnosti tak, aby do nej patrili výmeny medzi vedcami, spolupráca v oblasti reakcie na núdzové situácie, monitorovanie životného prostredia a ďalšie úlohy;

32.  je znepokojený hrozbou, ktorú po najvýznamnejšom a najudržateľnejšom používaní chemických zbraní za posledné desaťročia predstavuje chemická vojna; je mimoriadne znepokojený zvýšenou schopnosťou niektorých štátnych a neštátnych subjektov rýchlejšie vyrábať zakázané chemické látky a ukazovateľmi obmedzenej detekcie; trvá na tom, že treba dodržiavať globálnu etickú normu proti chemickým zbraniam prevenciou beztrestnosti ich použitia; požaduje, aby sa novoprijatý globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv účinne uplatňoval dodržiavanie tejto normy; víta skutočnosť, že Rada prijala horizontálny sankčný režim zameraný na riešenie nárastu porušovania predpisov v oblasti výroby, uskladňovania, používania a šírenia chemických zbraní; opakuje svoje hlboké znepokojenie nad pokusom o vraždu Alexeja Navaľného a Sergeja a Júlie Skripalových zakázanou nervovoparalytickou látkou novičok, ktorá sa podľa Dohovoru o chemických zbraniach považuje za chemickú zbraň; víta sankcie uvalené 14. októbra 2020 na ruských predstaviteľov v reakcii na toto flagrantné porušenie medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov Ruska; naliehavo vyzýva Rusko, aby poskytlo presné odpovede na otázky o otrávení kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ako to podľa pravidiel OPCW požadovala skupina 45 západných krajín;

33.  oceňuje praktickú úlohu Organizácie pre zákaz chemických zbraní pri overenej likvidácii chemických látok; čo najdôraznejšie odsudzuje vývoj a rozsiahle používanie chemických zbraní štátmi, ktoré sú signatármi CWC, a odsudzuje početné prípady porušovania ľudských práv a ukrutnosti páchané režimom Sýrskej arabskej republiky Baššára al-Asada; zdôrazňuje, že za takéto závažné porušenia CWC sa musí zaistiť zodpovednosť; víta rozhodnutie prijaté na 25. zasadnutí konferencie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami CWC, pozastaviť určité práva a výsady Sýrie v rámci OPCW; víta skutočnosť, že EÚ naďalej podporuje UNSGM, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť jej zodpovednosť; odsudzuje pokusy o oslabenie nezávislej povahy UNSGM jeho priradením Bezpečnostnej rade OSN;

34.  opakuje svoju plnú podporu BWC, ktorý zakazuje používanie nebezpečných vírusov, baktérií a toxických látok proti ľuďom; víta finančný príspevok, ktorý EÚ poskytla priamo pre BWC a na podporu posilnenia biologickej bezpečnosti mimo EÚ; vyzýva PK/VP, aby pokračoval v úsilí o podporu univerzálneho vykonávania BWC; poukazuje na potrebu zintenzívniť úsilie o zavedenie právne záväzného mechanizmu na overenie dodržiavania BWC; vyzýva všetky strany vrátane USA, aby sa vrátili k rokovaniam prostredníctvom ad hoc skupiny BWC;

35.  vyzdvihuje dôležitosť práce Satelitného strediska EÚ pri využívaní kozmických prostriedkov, satelitných snímok a geopriestorového spravodajstva na monitorovanie dodržiavania záväzkov v oblasti odzbrojenia a nešírenia ZHN;

36.  poukazuje na rýchly pokrok vo vývoji systémov založených na umelej inteligencii vo vojenskej oblasti; opakuje preto svoju výzvu, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v medzinárodnom úsilí o reguláciu s cieľom zabezpečiť, aby sa vo vývoji a využívaní umelej inteligencie na vojenské účely dodržiavali prísne obmedzenia stanovené v medzinárodnom práve vrátane medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ, aby pripravila aj pôdu pre globálne rokovania o aktualizácii všetkých súčasných nástrojov na kontrolu zbrojenia, odzbrojenie a nešírenie zbraní s cieľom zohľadniť systémy na báze umelej inteligencii, ktoré sa používajú vo vojne; zdôrazňuje, že nové technológie, na ktoré sa nevzťahuje medzinárodné právo, by sa mali posudzovať podľa zásady ľudskosti a všeobecne platných etických noriem; vyzýva VP/PK, členské štáty a Európsku radu, aby prijali spoločnú pozíciu k autonómnym zbraňovým systémom, ktorou sa zabezpečí zmysluplná ľudská kontrola hlavných funkcií zbraňových systémov; trvá na tom, aby EÚ podporovala úsilie Dohovoru OSN o určitých konvenčných zbraniach, ktorým vysoké zmluvné strany prispievajú k práci skupiny vládnych expertov v oblasti vznikajúcich technológií týkajúcich sa smrtiacich autonómnych zbraňových systémov, s cieľom dosiahnuť konsenzus o právne záväznom nástroji, ktorým by sa zakázali plne autonómne zbrane bez zmysluplnej ľudskej kontroly;

37.  vyzýva EÚ, aby zvýšila investície do spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie, ktoré zodpovedajú operačným koncepciám členských štátov; zdôrazňuje, že rastúci význam umelej inteligencie si vyžaduje aj posilnenú spoluprácu s partnermi podobného zmýšľania;

38.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vyrovnanú, plnú a zmysluplnú účasť žien na konferenciách a fórach o odzbrojení a nešírení zbraní, a to aj v diplomacii v oblasti odzbrojenia a vo všetkých rozhodovacích procesoch týkajúcich sa odzbrojenia;

39.  poukazuje na potrebu prijať dodatočné opatrenia na boj proti financovaniu šírenia ZHN s cieľom rozvrátiť prenos technológií a poznatkov nepriateľským neštátnym aktérom, ako aj proti hrozbe, ktorú CBRN terorizmus predstavuje pre našu kolektívnu bezpečnosť; poukazuje na potrebu podpory zodpovednej vedy zo strany EÚ s cieľom predchádzať zneužívaniu vedeckého výskumu a experimentovania; zdôrazňuje potrebu boja proti pašovaniu materiálov CBRN a nezákonnému obchodovaniu a prevencie rizík zneužitia; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberali vo svojom predpokladanom spoločnom oznámení o strategickom prístupe k podpore odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov;

40.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie o ďalšie posilňovanie pripravenosti EÚ proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým (CBRN) hrozbám rozvojom kapacít na dekontamináciu, vytváranie zásob a monitorovanie v rámci existujúceho mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie a vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 149. (2) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 63. (3) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 240. (4) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 78. (5) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 86. (6) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97. (7) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202. (8) Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 341, 13.10.2020, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 298, 26.7.2021, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 90, 10.4.2010, s. 8. (12) Ú. v. EÚ L 372 I, 9.11.2020, s. 4. (13) Ú. v. EÚ L 207, 30.6.2020, s. 15. (14) Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2019, s. 63. (15) Ú. v. EÚ L 259, 16.10.2018, s. 12. (16) Ú. v. EÚ L 341, 15.10.2020, s. 1. (17) Ú. v. EÚ L 207, 30.6.2020, s. 36. (18) Ú. v. EÚ L 19, 22.1.2019, s. 11. (19) Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.