Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 208 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(1),

–  so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/836 z 20. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie – Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci v roku 2008(4),

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2018 o posilnení globálnej potravinovej a výživovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva(6),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2286 z 3. mája 2016 o ochrane zranených a chorých, zdravotníckych zamestnancov a humanitárnych zamestnancov v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23. augusta 2016 o výsledkoch Svetového humanitárneho samitu a o záväzkoch, ktoré prijali účastníci samitu,

–  so zreteľom na tzv. veľkú dohodu (Grand Bargain) podpísanú 23. mája 2016, na výročné nezávislé správy o nej, najmä na správu z roku 2021, a na rámec a prílohy tzv. veľkej dohody 2.0 (Grand Bargain 2.0) predstavené na výročnej schôdzi pre tzv. veľkú dohodu, ktorá sa konala 15. – 17. júna 2021,

–  so zreteľom na správu Vysokého komisára OSN pre utečencov z júla 2021 o využívaní pružného financovania v roku 2020 a na jej aktualizácie,

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. až 18. marca 2015 v japonskom meste Sendai, a na výsledky svetových platforiem pre znižovanie rizika katastrof, ktoré sa konali v Cancúne v roku 2017 a v Ženeve v roku 2019,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na globálny humanitárny prehľad Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí z roku 2021 a na jeho mesačné aktualizácie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2021 o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady (COM(2021)0110) a na následné závery Rady z 20. mája 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o humanitárnej pomoci, najmä na uznesenie z 11. decembra 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof v rozvojových krajinách: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti(7), na uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach(8), na uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(9), na uznesenie z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ(10) a na uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu(11),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A9-0328/2021),

A.  keďže humanitárne potreby dosahujú rekordné úrovne, pričom v roku 2021 potrebuje pomoc 238 miliónov ľudí, najmä z dôvodu konfliktov, ale aj systémových faktorov, ako je zmena klímy, prírodné katastrofy, zhoršovanie životného prostredia, celosvetový nárast obyvateľstva, potravinová neistota, obmedzené vodné zdroje a zlyhanie správy vecí verejných; keďže zvyšujúce sa humanitárne potreby a ich rastúca zložitosť sa dotýkajú každého z cieľov udržateľného rozvoja a poukazujú na znepokojujúci nedostatok globálneho pokroku v Agende 2030;

B.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila existujúce zraniteľné miesta a nerovnosti, zvýšila humanitárne potreby – najmä výrazný nárast hladu a nedostatočné zásobovanie potravinami, keďže takmer 300 miliónom ľuďom hrozí riziko akútnej potravinovej neistoty a viac ako 40 miliónov čelí núdzovým úrovniam potravinovej neistoty – a zabránila humanitárnej reakcii v dôsledku uzatvárania hraníc a ďalších obmedzení, ako sú obmedzenia, ktoré sa snažia zavádzať strany v ozbrojených konfliktoch; keďže nárast humanitárnych potrieb je čiastočne dôsledkom nedostatočnej rozvojovej pomoci určenej na riešenie hnacích síl nestability; keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa humanitárna pomoc pre všetky nestabilné situácie od roku 2015 do roku 2016 zvýšila o 38 %, zatiaľ čo sa programovateľná rozvojová pomoc pre nestabilné situácie v tom istom období nezvýšila(12); keďže v rokoch 2014 až 2018 na humanitárnu pomoc pripadal druhý najväčší podiel na zámorských príspevkoch rozvojovej pomoci v 29 krajinách zapojených do Výboru pre rozvojovú pomoc(13);

C.  keďže na jednej strane pandémia ochorenia COVID-19 vytvorila pre medzinárodné organizácie vykonávajúce operácie pomoci množstvo logistických prekážok, pričom na druhej strane tieto logistické výzvy prispeli k viacerým zmenám v spôsobe vykonávania programov pomoci, najmä pokiaľ ide o zvýšenie významu lokalizácie humanitárnej pomoci;

D.  keďže v roku 2018 potrebovalo medzinárodnú humanitárnu pomoc približne 108 miliónov ľudí v dôsledku búrok, záplav, sucha a prírodných požiarov; keďže do roku 2050 by viac ako 200 miliónov ľudí mohlo každoročne potrebovať humanitárnu pomoc v dôsledku katastrof súvisiacich s klímou a sociálno-ekonomických vplyvov zmeny klímy;

E.  keďže ženy a dievčatá sú najviac postihnuté núdzovými situáciami; keďže u dospievajúcich dievčat v konfliktných oblastiach je o 90 % vyššia pravdepodobnosť, že prestanú chodiť do školy, 70 % žien v humanitárnom prostredí sa s väčšou pravdepodobnosťou stretne s rodovo motivovaným násilím a viac ako 70 % osôb, ktoré čelia chronickému hladu, sú ženy;

F.  keďže letecký most humanitárnej pomoci EÚ, ktorý bol vytvorený v reakcii na dopravné obmedzenia spôsobené pandémiou, výrazne pomohol odstrániť kritické medzery v humanitárnej reakcii uľahčením prepravy pomoci, núdzovej pomoci a humanitárnych pracovníkov;

G.  keďže väčšia frekvencia a intenzita katastrof vyvolaných klímou podnecuje konflikty a spôsobuje, že viac ľudí sa ocitá v dlhotrvajúcom vysídlení v doposiaľ nepoznanom rozsahu, pričom mnohé dlhotrvajúce krízy zostávajú nevyriešené;

H.  keďže na rastúce humanitárne potreby sa nevyčlenili primerané zdroje, čo vedie k rýchlo sa prehlbujúcemu sa nedostatku finančných prostriedkov: v roku 2020 sa splnila menej ako polovica humanitárnych výziev OSN a v auguste 2021 bolo k dispozícii len 10,9 miliardy USD finančných prostriedkov na potreby vo výške 36,6 miliardy USD (30 % celku)(14); keďže v roku 2020 financovanie nesúvisiace s reakciou na pandémiu ochorenia COVID-19, ktoré pochádzalo od najväčších 20 verejných darcov, pokleslo pod úroveň z roku 2019(15);

I.  keďže celosvetové humanitárne financovanie sa aj naďalej v značnej miere spolieha na veľmi obmedzený počet darcov, pričom 10 najväčších z nich zabezpečuje 85 % všetkých finančných prostriedkov;

J.  keďže humanitárna pomoc je hlavným pilierom vonkajšej činnosti EÚ a kombinované financovanie EÚ a členských štátov v roku 2020 tvorilo 36 % celosvetovej humanitárnej pomoci, čo predstavuje najväčší podiel na svete; keďže úroveň príspevkov sa v rámci EÚ líši, pričom štyri členské štáty a Komisia tvoria 90 % celého humanitárneho financovania EÚ;

K.  keďže signatári tzv. veľkej dohody 2.0 opätovne potvrdili záväzok zabezpečiť, aby humanitárna reakcia bola čo najlokálnejšia a len v nevyhnutnom stupni medzinárodná, čo zahŕňa povinnosť poskytnúť najmenej 25 % humanitárneho financovania čo najpriamejšie miestnym a národným aktérom; keďže tento cieľ však ani zďaleka nie je splnený;

L.  keďže vzhľadom na súčasnú medzeru vo financovaní rozvoja je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť, účinnosť, viditeľnosť, rozdelenie rizika, transparentnosť a zodpovednosť humanitárneho systému a zaistiť, aby k humanitárnemu úsiliu prispievalo viac krajín, aby pomoc zodpovedala potrebám postihnutého obyvateľstva, ako sa nedávno zdôraznilo v rámci tzv. veľkej dohody 2.0, ktorá za kľúčové podporné priority uznala lokalizáciu a kvalitné financovanie;

M.  keďže „kvalitné financovanie“ zahŕňa jednu z dvoch podporných priorít tzv. veľkej dohody 2.0; keďže druhý pilier politického fóra na vysokej úrovni pre humanitárne financovanie v roku 2016 vyzýva na rozšírenie základne humanitárnych zdrojov prostredníctvom partnerstiev s novými alebo so vznikajúcimi bilaterálnymi darcami a súkromným sektorom, čím sa uľahčia toky remitencií a islamské sociálne financovanie(16); keďže humanitárna pomoc od súkromných darcov už rastie a zvýšila sa o 9 % zo 6,2 miliardy USD v roku 2018 na rekordnú sumu vo výške 6,8 miliardy USD v roku 2019(17);

N.  keďže Komisia navrhla spustenie pilotného projektu kombinovaného financovania s cieľom výrazne zvýšiť základňu zdrojov pre humanitárnu činnosť a vyzvala na ďalšie zapojenie súkromného sektora na tento účel;

O.  keďže fragmentácia humanitárnej pomoci je naďalej pretrvávajúcim problémom pri množstve darcov a agentúr poskytujúcich pomoc a pri nedostatočnej koordinácii medzi ich činnosťami a projektmi;

P.  keďže darcovia nabádajú na organizovanie konzorcií v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; keďže v porovnaní s inými metódami sa organizovanie konzorcia zvyčajne vyznačuje väčšími cieľmi a väčšími zdrojmi;

Q.  keďže riešenie humanitárnych kríz si vyžaduje nielen viac finančných prostriedkov, ale aj rozhodné politické úsilie o zníženie potrieb predchádzaním konfliktom a ich ukončením, ochranou základných ľudských práv, podporou udržateľného rozvoja, znižovaním rizík a zraniteľností, bojom proti zmene klímy a adaptáciou na ňu, bojom proti korupcii pri prideľovaní finančných prostriedkov a vyriešením problému nedostatočnej transparentnosti vo vzťahoch s miestnymi organizáciami;

R.  keďže základné normy a zásady na celom svete sú spochybňované pravidelným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva vrátane útokov na civilistov a humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov, a to popri zväčšujúcich sa prekážkach poskytovania humanitárnej pomoci;

S.  keďže útoky na humanitárnych pracovníkov sa v uplynulých rokoch dramaticky zvýšili;

1.  víta oznámenie Komisie o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady a jeho konkrétne návrhy na zlepšenie poskytovania humanitárnej pomoci; požaduje urýchlené vykonanie týchto návrhov v úzkej konzultácii a spolupráci s humanitárnymi partnermi s cieľom zabezpečiť, aby pomoc bola predvídateľná, nebola roztrieštená a neduplikovala iné opatrenia; opakuje, že v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci sa humanitárna pomoc EÚ musí vždy poskytovať výlučne na základe presne vymedzených a vopred posúdených potrieb, musí byť plne v súlade s humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a pri prístupe k humanitárnej pomoci musí sa venovať osobitná pozornosť výzvam, ktorým čelia zraniteľné skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, menšiny a iné vysoko marginalizované osoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zásada „na nikoho nezabudnúť“ stane ústredným prvkom nového prístupu k humanitárnej činnosti; víta iniciatívu Komisie v oblasti začleňovania vzdelávania v núdzových situáciách s cieľom zabrániť tomu, aby deti predčasne ukončovali školskú dochádzku, najmä v prípadoch dlhotrvajúceho konfliktu;

2.  so znepokojením berie na vedomie výrazné prehĺbenie nedostatku humanitárneho financovania, keďže najväčší darcovia znižujú finančné prostriedky v časoch rastúcich potrieb; zdôrazňuje výrazné rozdiely v príspevkoch na celosvetovej úrovni aj v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla solídny ročný rozpočet na humanitárnu pomoc EÚ s cieľom zaručiť včasné, predvídateľné a pružné financovanie humanitárnej pomoci od začiatku každého rozpočtového roka, a to na riešenie dlhotrvajúcich kríz aj na reagovanie na nové krízy, a aby v rezerve na solidaritu a núdzovú pomoc určenej na humanitárne krízy mimo EÚ zachovala účelovo viazané finančné prostriedky s cieľom udržať existujúcu kapacitu rýchlej mobilizácie dodatočných finančných prostriedkov v prípade vznikajúcich, eskalačných alebo nečakaných núdzových situácií; požaduje, aby EÚ presadzovala väčšiu medzinárodnú spoločnú zodpovednosť a zvýšenie humanitárneho financovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby šli príkladom a na humanitárnu pomoc prispievali pevne stanoveným podielom svojho hrubého národného dôchodku; vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala správy o výške finančných prostriedkov, ktoré EÚ vyčlenila na humanitárnu pomoc v celosvetovom meradle;

3.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vypracovali stratégiu dlhodobej spolupráce s tretími krajinami, najmä s novými darcami, a to využitím dvojstrannej, regionálnej a multilaterálnej diplomacie EÚ s cieľom rozšíriť škálu darcovských krajín, ktoré dobrovoľne prispievajú k humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že príspevok ďalších darcovských krajín by umožnil zvýšiť sumu potrebnú na riešenie medzinárodných humanitárnych kríz; so znepokojením berie na vedomie absenciu formálneho dojednania o humanitárnej pomoci v Dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na formálnom partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti humanitárnej pomoci;

4.  zdôrazňuje záväzok Komisie mobilizovať finančné prostriedky zo súkromného sektora, ďalej zapájať súkromný sektor do humanitárnej pomoci EÚ a začať pilotnú iniciatívu kombinovaného financovania z humanitárneho rozpočtu EÚ v roku 2021; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla viac informácií a písomné posúdenie vykonávania pilotného projektu kombinovaného financovania humanitárnej činnosti, pričom posúdi zosúladenie s cieľmi vonkajšej činnosti; zdôrazňuje potenciál iniciatív kombinovaného financovania vrátane dlhopisov s humanitárnym vplyvom a systémov poistenia proti rizikám katastrof vrátane plného využitia Európskej investičnej banky a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus na humanitárne účely; zdôrazňuje však, že ďalšie zapojenie súkromného sektora si vyžaduje analýzu doterajších výsledkov dosiahnutých touto spoluprácou a výlučného presadzovania partnerstiev, ktoré sú v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ a s medzinárodnými humanitárnymi zásadami;

5.  je znepokojený rastúcim počtom závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; vyzýva na zriadenie koordinačného mechanizmu EÚ s cieľom vytvoriť jednotný prístup EÚ k medzinárodnému humanitárnemu právu, monitorovať jeho porušovanie a presadzovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, a to aj využívaním príslušných politických, obchodných a hospodárskych nástrojov a nástrojov rozvojovej pomoci vo vonkajšej činnosti EÚ;

6.  vyzýva Komisiu, podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby pozorne monitorovali porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a zahrnuli porušovanie medzinárodného humanitárneho práva ako kritérium na zaradenie jednotlivcov alebo subjektov do príslušných sankčných režimov EÚ v súlade s usmerneniami EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; poznamenáva, že sankcie a reštriktívne opatrenia prijaté v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ musia byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a nesmú brániť poskytovaniu humanitárnej pomoci; zdôrazňuje potrebu dôsledne začleňovať humanitárne výnimky do režimov reštriktívnych opatrení a poskytovať potrebnú podporu a usmernenia partnerom, aby tieto výnimky účinne uplatňovali;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodné humanitárne právo a rázne stíhali a trestali tých, ktorí používajú hladovanie ako vojnovú zbraň, s cieľom pôsobiť proti rozsiahlemu porušovaniu práva na výživu počas konfliktov, proti opakovanému používaniu hladovania ako metódy vojny a proti odopreniu prístupu humanitárnej pomoci;

8.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene splnili záväzky prijaté na Svetovom humanitárnom samite a v rámci tzv. veľkej dohody; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť, aby humanitárna pomoc bola účinnejšia a efektívnejšia, a to zvýšením pružného financovania prostredníctvom neviazaného, v menšej miere účelovo viazaného a viacročného financovania, ktoré je prispôsobené miestnym podmienkam, zamerané na potreby a orientované na ľudí, ako aj okrem iného znížením administratívneho zaťaženia humanitárnych partnerov, a to harmonizáciou a zjednodušením požiadaviek na návrhy darcov a podávanie správ, financovaním vnútroštátnych a miestnych aktérov a podporou inovačných riešení; pripomína, že dlhotrvajúce krízy sú stále humanitárnymi kontextmi, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili konkrétne riešenia účinného prideľovania humanitárneho a rozvojového financovania partnerom pôsobiacim v týchto kontextoch; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby do dohôd o grantoch uzatváraných s partnermi zaviedli opatrenia, ktorými sa týmto partnerom zabezpečí dostatočná flexibilita programu, aby mohli rýchlo prejsť od rozvojových činností k núdzovej reakcii v prípade náhlej núdzovej situácie, a to aj pokiaľ ide o financovanie z nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby udržiavali a podporovali realistický dialóg o rozdelení rizika medzi príslušnými oddeleniami, ako aj s ich humanitárnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, vychádzajúc z nedávnych skúseností a získaných poznatkov, s cieľom neustále sa usilovať o zlepšovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti financovania tým, že sa zvýši ich efektívnosť a účinnosť, najmä v časoch veľmi nestálych humanitárnych kríz; poukazuje na to, že informovanosť o rizikách sa ukázala ako účinný nástroj na zmierňovanie rizika;

10.  zdôrazňuje osobitný význam podpory miestnych aktérov a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu politiku lokalizácie vrátane posilnenia transparentnosti, využívajúc odborné znalosti a skúsenosti partnerov, a načrtla, ako poskytnúť miestnym respondentom väčšiu a lepšiu podporu pri posilňovaní ich kapacít, umožniť im využívať všetky dostupné nástroje a zabezpečiť ich zapojenie do rozhodovacích procesov, pri súčasnom riešení problému vzájomnej zodpovednosti a rozdelenia rizika, keďže posilnenie miestnych respondentov je hlavným faktorom z hľadiska zníženia potreby medzinárodnej humanitárnej pomoci v budúcnosti; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa rovnaká účasť a posilnenie postavenia žien výslovne začlenili do všetkých nových mechanizmov na posilnenie úlohy miestnych aktérov v humanitárnej činnosti;

11.  zdôrazňuje, že v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 pomáha lokalizácia zabezpečiť reakciu v oblasti zdravia, ktorá je prispôsobená kontextu rozvojových krajín, aby sa zabránilo európskej zaujatosti, najmä čo sa týka protokolov o obmedzení šírenia nákazy a preventívnych kampaní; žiada, aby sa ďalšou lokalizáciou humanitárnej činnosti primerane spochybňovala prevaha eurocentrickej perspektívy v núdzových situáciách;

12.  zdôrazňuje výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy, a víta záväzky ďalej začleňovať dôsledky zmeny klímy a environmentálne faktory do humanitárnej činnosti, posilňovať odolnosť zraniteľných regiónov proti zmene klímy a budovať odolnosť zraniteľných komunít proti zmene klímy prostredníctvom pripravenosti na katastrofy a anticipačných opatrení pomocou prístupu založeného na trojitom prepojení pri zapojení pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, a to s ohľadom na osobitné potreby pomoci a ochrany obyvateľstva postihnutého katastrofami a na nepriaznivé účinky zmeny klímy, najmä vysídlených osôb a hostiteľských komunít; okrem toho víta záväzky, aby sa humanitárna pomoc EÚ stala environmentálne udržateľnejšou a sledovali sa výdavky súvisiace s klímou; vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné zdroje na adaptáciu na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof, okrem iného prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, a aby urýchlila vykonávanie sendaiských záväzkov vo vonkajšej činnosti EÚ;

13.  víta konkrétne úspechy mostu humanitárnej pomoci EÚ a nápad vytvoriť európsku kapacitu humanitárnej reakcie na odstránenie medzier v humanitárnej reakcii EÚ; vyzýva na pravidelné konzultácie s členskými štátmi a humanitárnymi partnermi o všetkých nových iniciatívach Komisie, ktoré by mali byť založené na existujúcich kapacitách humanitárnych aktérov a mechanizmoch EÚ, ako je mechanizmus v oblasti civilnej ochrany, a nie ich duplikovať;

14.  zdôrazňuje to, že kým sa humanitárna pomoc snaží riešiť bezprostredné a život ohrozujúce situácie, krízy sú vyvolávané faktormi, ktoré si vyžadujú dlhodobé riešenia, keďže prvotná situácia nestability je významným prvkom, ktorý predchádza humanitárnych krízam; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijali oznámenie o vytvorení jasnej politiky v oblasti prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojom a mierom s cieľom preklenúť medzery medzi jednotlivými oblasťami politiky a súčasne zabezpečiť dodržiavanie osobitného právneho charakteru a zásad humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že tento prístup založený na prepojení by mal posilniť odolnosť a podporovať udržateľné reakcie, zatiaľ čo ciele udržateľného rozvoja by sa mali využívať ako rámec takéhoto prístupu, keďže Agenda 2030 poskytuje jedinečnú príležitosť na riešenie základných príčin nestability a konfliktov, vychádzajúc okrem iného z praktických skúseností mimovládnych organizácií; vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlene zaviedli tento prístup založený na prepojení s osobitným zameraním na riešenie nestability, predchádzanie konfliktom, riešenie hladu, riešenie vysídľovania súvisiaceho s katastrofami a nepriaznivými účinkami zmeny klímy, na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie a živobytie, podporu včasnej obnovy, posilnenie schopnosti reagovať a zvyšovanie sebestačnosti a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zverejnila posúdenie sfunkčnenia prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom v šiestich pilotných krajinách identifikovaných v roku 2017;

15.  vyzýva Komisiu, aby posúdila minulé skúsenosti a programy týkajúce sa rodových otázok, keďže existuje rastúca potreba ich riešenia vzhľadom na významnú úlohu žien ako obetí konfliktov a katastrof; žiada, aby sa v budúcej humanitárnej činnosti vykonávali konkrétnejšie prvky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vrátane analýz zohľadňujúcich rodové hľadisko v jednotlivých kontextoch a zároveň aby sa chránili práva zraniteľných skupín vrátane žien, dievčat a osôb z komunity LGBTIQ+; podporuje poskytovanie neobmedzeného prístupu k bezplatným verejným zdravotníckym službám a úsilie o zníženie úmrtnosti a chorobnosti a zdôrazňuje potrebu posilniť pripravenosť na pandémie a epidémie;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali a podporovali program Nansenovej iniciatívy na ochranu cezhraničných vysídlených osôb v kontexte katastrof a zmeny klímy; zdôrazňuje význam spolupráce medzi aktérmi v oblasti humanitárnej pomoci, rozvoja, znižovania rizika katastrof a zmeny klímy s cieľom zmenšiť riziko vysídľovania v súvislosti s katastrofami a nepriaznivými účinkami zmeny klímy a riešiť potreby pomoci a ochrany;

17.  žiada, aby sa osobitný dôraz kládol na výživu ako základné právo pre všetkých s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a posilniť odolnosť potravinových systémov proti hospodárskym, klimatickým a ľudským otrasom; požaduje revíziu akčného plánu EÚ v oblasti výživy s cieľom riešiť všetky formy podvýživy v humanitárnych a rozvojových kontextoch v súlade so závermi Rady z novembra 2018;

18.  opakuje záväzok Komisie a jej pokračujúce úsilie o podporu viditeľnosti a informovanosti o humanitárnej pomoci EÚ medzi rôznymi zainteresovanými stranami v celej EÚ vrátane mimovládnych organizácií a o posilnenie viditeľnosti EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti;

19.  víta oznámenie o úplne prvom humanitárnom fóre EÚ, ktoré sa bude konať v januári 2022; zdôrazňuje, že fórum by malo byť inkluzívne, prístupné, zahŕňať partnerov vykonávajúcich humanitárne opatrenia, usilovať sa o zvýšenie viditeľnosti humanitárnej pomoci EÚ a práce jej partnerov, propagovať strategický dialóg o humanitárnej politike EÚ, posilniť politickú podporu a informovanosť o povahe humanitárnej pomoci EÚ založenej na zásadách a potrebách a urýchliť vykonávanie kľúčových opatrení stanovených v oznámení Komisie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 185, 26.5.2021, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12. (6) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12. (7) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 120. (8) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 151. (9) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 106. (10) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 177. (11) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 33. (12) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, States of Fragility 2018 (Nestabilné štáty 2018), 17. júla 2018. (13) Nomura, S., Sakamoto, H., Ishizuka, A., Šhimizu, K. a Šibuya, K.: „Tracking sectoral allocation of official development assistance: a comparative study of the 29 Development Assistance Committee countries, 2011-2018“, Global Health Action, január 2021. (14) Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí, Oddelenie sledovania finančných tokov, Príspevky na humanitárnu pomoc v roku 2021. (15) Rozvojové iniciatívy, Global Humanitarian Assistance Report 2021 (Správa o globálnej humanitárnej pomoci 2021). (16) Skupina na vysokej úrovni pre financovanie humanitárnej pomoci, správa pre generálneho tajomníka OSN s názvom Too important to fail – addressing the humanitarian financing gap (Príliš dôležité na to, aby zlyhalo – riešenie medzier v humanitárnom financovaní), 17. januára 2016. (17) Rozvojové iniciatívy, Global Humanitarian Assistance Report (Správa o globálnej humanitárnej pomoci), 2021.