Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku,

–  so zreteľom na Chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt z 1. augusta 1975 a jeho následné dokumenty,

–  so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu z 19. – 21. novembra 1990,

–  so zreteľom na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 a balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý bol ako celok podporený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, a najmä na jej hlavu II o politickom dialógu a zbližovaní v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti(1),

–  so zreteľom na prvý dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa konal 3. júna 2021,

–  so zreteľom na Chartu strategického partnerstva USA – Ukrajina, ktorú 10. novembra 2021 podpísali minister zahraničných vecí USA Antony Blinken a minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella v nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci z 13. decembra 2021, že akákoľvek agresia voči Ukrajine bude mať politické dôsledky a bude mať vysoké hospodárske náklady pre Rusko,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO 30. novembra 2021,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 o Rusku a Ukrajine z 12. decembra 2021,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej z 12. októbra 2021 po 23. samite EÚ – Ukrajina,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. decembra 2021 s názvom Problém militarizácie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ, Ukrajina, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora,

–  so zreteľom na Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z 5. decembra 1994,

–  so zreteľom na politiku EÚ v reakcii na krízu na Ukrajine vrátane jej reštriktívnych opatrení, ktoré sú v platnosti od roku 2014,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sa všetky štáty vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu;

B.  keďže v kontexte krízy na hranici medzi EÚ a Bieloruskom Ruská federácia neustále zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť pozdĺž hraníc Ukrajiny, pričom v súčasnosti zhromažďuje približne 100 000 vojakov, a v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré v súčasnosti okupujú sily podporované Ruskom, a výrazne zvýšila rozsah svojich vojenských činností na okupovanom Kryme, ako aj v oblasti Čierneho mora; keďže táto koncentrácia vojenských síl bola potvrdená nedávnymi komerčnými satelitnými snímkami; keďže aktuálna koncentrácia vojenských síl sa považuje za podstatnejšiu ako predchádzajúce posilňovanie vojenskej prítomnosti na jar tohto roku;

C.  keďže podľa správ amerických spravodajských služieb by Rusko mohlo tentoraz do začiatku roka 2022 nasadiť až 175 000 vojakov; keďže túto ofenzívnu činnosť možno vykladať buď ako prípravu na vojenskú útočnú agresiu na viacerých frontoch, alebo ako hrozbu použitia sily proti susednej Ukrajine s cieľom zasahovať do jej zvrchovanosti a politickej nezávislosti, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie; keďže Alexander Lukašenko oznámil plnú podporu Rusku v prípade vojenských akcií proti Ukrajine;

D.  keďže nedávne presuny ruských jednotiek v blízkosti ukrajinských hraníc boli sprevádzané intenzívnejším zasahovaním a dezinformačnou kampaňou ruských zástupcov a médií v EÚ, na Ukrajine a v samotnom Rusku; keďže takéto hybridné taktiky zahŕňali nárast očierňujúceho obsahu voči NATO a Ukrajine, pokusy pripísať vinu za potenciálnu budúcu ruskú vojenskú eskaláciu Ukrajine a NATO a šírenie falošných naratívov aj zo strany prezidenta Putina a bývalého prezidenta Medvedeva osobne;

E.  keďže uplynulo viac ako šesť rokov od prijatia dohôd z Minska a vyše sedem rokov od protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou a od začiatku vojny na Ukrajine vedenej Ruskom; keďže počas prebiehajúceho konfliktu prišlo o život vyše 14 000 ľudí; keďže v dôsledku konfliktu sa takmer dva milióny ľudí stali vnútorne vysídlenými osobami; keďže živobytie obyvateľov Ruskom kontrolovaných a anektovaných území na Ukrajine a v okolitých regiónoch je naďalej vážne zasiahnuté; keďže Rusko ako účastník konfliktu nemôže vystupovať ako sprostredkovateľ;

F.  keďže vykonávanie balíka opatrení na vykonávanie dohôd z Minska z februára 2015 čelilo vážnym prekážkam, najmä v dôsledku jednostranných opatrení prijatých Ruskou federáciou v rozpore so záväzkami, ktoré jej vyplývajú z týchto dohôd;

G.  keďže od roku 2014 je hlásená prítomnosť zamestnancov ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner Group spolu s proruskými separatistami na východnej Ukrajine, pričom spočiatku tam bolo približne 250 bojovníkov a v súčasnosti ich počet dosahuje 2 500 osôb;

H.  keďže v najnovšej správe pozorovateľskej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine uverejnenej 1. decembra 2021 sa konštatuje eskalácia nepriateľských akcií v zóne konfliktu v Donbase, nárast počtu civilných obetí na ukrajinskej strane a škody na infraštruktúre; keďže v správe sa tiež uvádza, že súdy samozvaných donbaských republík naďalej odsudzujú civilistov za trestné činy súvisiace s konfliktom bez spravodlivého súdneho procesu;

I.  keďže na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny v Doneckej a Luhanskej oblasti je viac ako 160 nezákonných väzníc, kde od začiatku konfliktu bolo nezákonne zadržiavaných a mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu vystavených viac ako 3 000 osôb;

J.  keďže Rusko naďalej porušuje prímerie v Donbase, pričom 2 346-krát zaútočilo proti ukrajinským pozíciám, kedy zahynulo 65 ukrajinských vojakov a 261 bolo zranených vrátane 29 vojakov ukrajinských ozbrojených síl, ktorých zabili ostreľovači v období od 27. júla 2020 do 2. decembra 2021;

K.  keďže v apríli 2021 ruské ministerstvo obrany jednostranne uzavrelo vody okolo Kerčského prielivu pre nekomerčné plavidlá z iných krajín, čím zablokovalo voľný prechod lodí do Azovského mora a z neho; keďže hoci Rusko oznámilo, že v októbri 2021 zruší obmedzenia, stále sú v platnosti; keďže tieto prekážky majú negatívne dôsledky pre ukrajinské prístavy v Azovskom mori a pre medzinárodný námorný tranzit v Čiernom mori;

L.  keďže ruský prezident Putin podpísal 15. novembra 2021 dekrét o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré umožňujú prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí;

M.  keďže v Charte o strategickom partnerstve medzi USA a Ukrajinou z 10. novembra 2021 sa uvádza, že Spojené štáty a Ukrajina majú v úmysle pokračovať v celom rade zásadných opatrení s cieľom zabrániť vonkajšej priamej a hybridnej agresii voči Ukrajine a vyvodiť zodpovednosť Ruska za takúto agresiu a porušovanie medzinárodného práva;

N.  keďže prezident Putin 1. decembra 2021 požadoval od NATO právne záväzné záruky, že sa nebude ďalej rozširovať na východ; keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 30. novembra 2021 po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO vyhlásil, že Rusko „nemá právo veta, nemá právo zasahovať do tohto procesu“ pokiaľ ide o potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO;

1.  podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; opätovne vyjadruje plnú podporu politike EÚ, ktorá neuznáva nezákonnú anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol; odsudzuje priame a nepriame zapojenie do ozbrojených konfliktov na východnej Ukrajine, ako aj pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na týchto územiach a na anektovanom Kryme;

2.  odsudzuje súčasnú rozsiahlu koncentráciu ruských vojenských síl pozdĺž hraníc s Ukrajinou a odmieta akékoľvek ruské ospravedlnenie; pripomína, že ide o druhý takýto prípad v tomto roku; zdôrazňuje, že túto koncentráciu vojenských síl sprevádza dramatické stupňovanie agresívnej rétoriky na ruskej strane;

3.  žiada, aby Ruská federácia okamžite a v plnej miere stiahla svoje vojenské sily, prestala ohrozovať územnú celistvosť Ukrajiny, čo má destabilizujúci účinok na celý región aj mimo neho, zastavila všetky opatrenia, ktoré ešte viac zhoršujú konflikt a aby zmiernila napätie v súlade s medzinárodnými záväzkami Ruska; zdôrazňuje potrebu mierového politického riešenia konfliktu;

4.  zdôrazňuje, že koncentrácia ruských vojenských síl predstavuje hrozbu aj pre celkový mier, stabilitu a bezpečnosť Európy, a vyzýva Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, ako sú zásady a záväzky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) týkajúce sa transparentnosti presunov vojenských síl vrátane Viedenského dokumentu; ďalej naliehavo vyzýva Rusko, aby si splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohovoru OSN o morskom práve a zaručilo voľnosť plavby a tranzitu cez medzinárodný Kerčský prieliv do prístavov Azovského mora;

5.  je vážne znepokojený pokračujúcou militarizáciou Azovského a Čierneho mora a regiónu Baltského mora, osobitne militarizáciou Kaliningradskej oblasti a nezákonne okupovaného Krymu, ako aj rozvojom spôsobilostí Ruskej federácie na zabránenie vstupu a uzavretie územia (A2/AD), ku ktorým patrí využívanie nových protilietadlových systémov S-400 a bezprecedentné sústredenie konvenčných síl a príprav na možné rozmiestnenie jadrových zbraní;

6.  vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Ukrajiny, ktorí od roku 2014 veľmi trpia v dôsledku vojny sprevádzanej vážnou hospodárskou krízou, a v súčasnosti žijú pod hrozbou rozsiahlej vojenskej ofenzívy, ktorá ohrozuje životy všetkých jej občanov;

7.  opakuje, že bezpečnostný dialóg EÚ s Ukrajinou by mal byť ambiciózny a mal by prispievať ku konvergentnému posudzovaniu bezpečnostných výziev na mieste; zdôrazňuje, že priateľské krajiny by mali zintenzívniť svoju vojenskú podporu Ukrajine a poskytovanie obranných zbraní, čo je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu; víta rozhodnutie Rady EÚ z 2. decembra 2021 poskytnúť Ukrajine balík vo výške 31 miliónov EUR v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) na pomoc pri posilňovaní odolnosti a obranyschopnosti; konštatuje, že potenciálna účasť Ukrajiny na projektoch stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v budúcnosti by výrazne zlepšila vnútroštátne obranné spôsobilosti Ukrajiny v súlade s odporúčanými postupmi a normami EÚ, ako sa uvádza v dohode o pridružení;

8.  zdôrazňuje, že opakovaná koncentrácia ruských vojenských síl na ukrajinských hraniciach je nástrojom na získanie politických ústupkov zo strany Západu na úkor Ukrajiny; zdôrazňuje, že voľba spojenectva akejkoľvek krajiny nesmie podliehať súhlasu tretej krajiny, a preto odmieta akékoľvek pokusy Ruska zahrnúť niektoré krajiny do svojej „sféry vplyvu“, a tak formovať ich budúcnosť; pripomína, že kompromisy alebo ústupky zo strany Západu by ruská strana vnímala ako slabosť a len by ju povzbudili k ďalšiemu stupňovaniu agresívneho prístupu;

9.  zdôrazňuje, že koncentrácia ruských vojenských síl je tiež súčasťou širšej stratégie, ktorá zahŕňa aj prvky hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti EÚ a jej podobne zmýšľajúcim partnerom tým, že spôsobuje chaos a zmätok v jej susedstve, na jej hraniciach a v EÚ; opakuje, že Rusko využíva súbeh hrozieb, ako sú vojenské, digitálne, energetické a dezinformačné hrozby, pričom využíva otvorený systém EÚ na jej oslabenie; domnieva sa, že EÚ si musí byť vedomá vlastnej zraniteľnosti a zraniteľnosti svojich partnerov v susedstve a musí posilniť odolnosť, aby bola schopná účinne čeliť akýmkoľvek hybridným útokom a zlepšiť spoluprácu s partnermi, najmä pokiaľ ide o dezinformácie, ako aj posilniť kapacity zamerané na mierové riešenie konfliktov s osobitným zameraním na situáciu žien a zraniteľných skupín v konfliktných oblastiach;

10.  zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená vyslať Ruskej federácii veľmi dôrazné varovanie, že vojenské prejavy nepriateľstva budú nielen neprijateľné, ale budú mať aj vysokú hospodársku a politickú cenu; víta najnovšie vyhlásenia EÚ a ministrov zahraničných vecí krajín G7, v ktorých vyjadrili pevnú podporu koordinovaným medzinárodným opatreniam proti možnej vojenskej agresii Ruskej federácie voči Ukrajine;

11.  naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zabezpečil, že Rada bude naďalej informovaná o vojenských akciách Ruskej federácie a bude naďalej pripravená rýchlo sa dohodnúť na ďalšej jednotnej akcii, najmä na prijatí prísnych hospodárskych a finančných sankcií v úzkej koordinácii so Spojenými štátmi, NATO a ďalšími partnermi s cieľom riešiť bezprostredné a reálne hrozby, ktoré predstavuje Rusko, a nečakať na ďalšiu inváziu, kým sa začne konať; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej partneri prijali jednotný prístup k odstrašovaniu; zdôrazňuje, že všetky opatrenia by sa mali prijať v koordinácii s Ukrajinou;

12.  zdôrazňuje, že nový balík sankcií by sa mal vzťahovať na ruský dôstojnícky zbor a vlajkových dôstojníkov zapojených do plánovania možnej invázie a na osoby a oligarchov z bezprostredného okolia ruského prezidenta a ich rodinných príslušníkov; žiada, aby tieto sankcie zahŕňali zmrazenie finančných a fyzických aktív v EÚ, zákaz cestovania a vylúčenie Ruska z platobného systému SWIFT, čím by sa ruské spoločnosti vylúčili z medzinárodného finančného trhu a zakázal sa nákup ruských štátnych dlhopisov na primárnych a sekundárnych trhoch a aby sa zamerali na dôležité odvetvia ruského hospodárstva a narušili financovanie spravodajských služieb a armády;

13.  zdôrazňuje, že v prípade ruského útoku na Ukrajinu by prvým a okamžitým krokom EÚ malo byť zrušenie všetkých možností cestovania a zrušenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov ruských diplomatických pasov s výnimkou akreditovaných diplomatov;

14.  žiada, aby EÚ prijala naliehavé a dôveryhodné opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu energie z Ruska, a žiada, aby EÚ preukázala väčšiu energetickú solidaritu s Ukrajinou v súlade s dohodou o pridružení tým, že posilní vzájomné prepojenia energetických infraštruktúr; naliehavo preto vyzýva inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby zabezpečili, že plynovod Nord Stream 2 nebude uvedený do prevádzky bez ohľadu na to, či v určitom okamihu spĺňa ustanovenia smernice EÚ o plyne(2); opakuje svoje dlhodobé zásadné obavy týkajúce sa politických, hospodárskych a bezpečnostných rizík súvisiacich s projektom Nord Stream 2; zdôrazňuje potrebu zastaviť výstavbu kontroverzných jadrových elektrární, ktoré postavil Rosatom;

15.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby už neboli vítaným miestom pre ruský majetok a investície nejasného pôvodu, a to aj vytvorením globálneho mechanizmu protikorupčných sankcií a dôsledným vykonávaním a presadzovaním existujúcich smerníc proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili úsilie o obmedzenie strategických investícií Kremľa v EÚ na účely rozvratnej činnosti, oslabenia demokratických procesov a inštitúcií a šírenia korupcie a aby zabezpečili väčšiu transparentnosť, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky ruskej elity, ktoré sú uložené alebo vynaložené v EÚ;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité prijať rázne opatrenia s cieľom odradiť Rusko od obchádzania existujúcich sankcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by na tento účel mala preskúmať a aktualizovať svoje príslušné právne predpisy s cieľom odstrániť viaceré medzery, aby boli sankcie účinnejšie a aby Rusko zaplatilo skutočne vyššiu cenu za svoje nepriateľské konanie;

17.  vyzýva Európsku radu, aby na svojom zasadnutí 16. decembra 2021 prerokovala a dôkladne posúdila všetky možné reakcie na ohrozenie európskej bezpečnosti, ktoré predstavuje Ruská federácia, a aby pokračovala vo svojich predchádzajúcich diskusiách o komplexnej stratégii EÚ voči Rusku; vyzýva EÚ a európskych partnerov, aby rokovali o dlhodobých plánoch európskeho bezpečnostného poriadku s cieľom spoločne riešiť budúce vojenské hrozby na kontinente; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním základných pilierov štruktúry medzinárodnej bezpečnosti a kontroly zbraní, ktoré sú predmetom manipulácie a opakovaného porušovania zo strany Ruska; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci Strategického kompasu vyhodnotili Rusko ako závažnú hrozbu pre európsky kontinent, ako sa uvádza aj v správe skupiny NATO pre reflexiu;

18.  vyzýva Ruskú federáciu, aby prestala prijímať jednostranné opatrenia, ktoré sú v rozpore so záväzkami prijatými v rámci dohôd z Minska a bránia ich ďalšiemu plneniu, zhoršujú konflikt na východnej Ukrajine a na medzinárodnej úrovni vyvolávajú pochybnosti o politickej vôli a schopnosti Ruskej federácie plniť svoje záväzky;

19.  žiada Rusko a separatistov podporovaných Ruskom, aby dodržiavali dohodu o prímerí; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívne zapojilo do normandského formátu a trojstrannej kontaktnej skupiny a aby plnilo svoje medzinárodné záväzky, najmä v rámci dohôd z Minska a Dohovoru OSN o morskom práve; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a uväznených ukrajinských občanov; nabáda Radu, aby rozšírila rozsah svojich sankcií aj na „pasportizáciu“ a organizovanie nezákonných volieb na Kryme a rozhodnutie zapojiť do volieb do Štátnej dumy v septembri 2021 obyvateľov oblastí nekontrolovaných vládou v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a aby zvýšila cenu, ktorú Rusko platí za blokovanie vykonávania dohôd z Minska a rokovaní v normandskom formáte; vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby vyšetril zločiny spáchané ruskou stranou a jej zástupcami na Krymskom polostrove a na východnej Ukrajine; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať Medzinárodný súdny dvor a prípady univerzálnej jurisdikcie; domnieva sa, že politické a vojenské vedenie de facto orgánov tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky by malo byť sankcionované v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv;

20.  zdôrazňuje význam osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine a toho, aby mohla pokračovať vo svojej práci aj po marci 2022, keď sa v súčasnosti očakáva ukončenie jej mandátu, a to bez obmedzení; dôrazne odsudzuje konanie Ruska, ktoré bráni osobitnej monitorovacej misii OBSE v plnení jej úlohy tým, že bráni prevádzke jej bezpilotných vzdušných prostriedkov a blokuje vstup pozorovateľov na okupované územia; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska ukončiť pozorovateľskú misiu OBSE na ruských hraničných priechodoch Gukovo a Doneck;

21.  dôrazne podporuje úsilie Ukrajiny postaviť pred súd ruských žoldnierov, ktorí spáchali vojnové zločiny, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na tento účel zintenzívnili spoluprácu;

22.  opätovne vyjadruje svoju podporu medzinárodnému vyšetrovaniu okolností tragického zostrelenia letu spoločnosti Malaysian Airlines MH17, ktoré by mohlo predstavovať vojnový zločin, a opakuje svoju výzvu postaviť zodpovedné osoby pred súd;

23.  odsudzuje skutočnosť, že ruský prezident Putin podpísal dekrét o zjednodušených obchodných pravidlách, ktoré majú umožniť zavedenie prístupových opatrení s cieľom zlepšiť prístup tovaru do Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády, a z týchto oblastí a vyzýva Rusko, aby ho zrušilo; zdôrazňuje, že takéto jednostranné opatrenia porušujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to aj pokiaľ ide o colnú kontrolu, a mohli by zvýšiť napätie a predĺžiť status quo a zároveň brániť budúcemu procesu reintegrácie;

24.  podporuje vytvorenie a činnosti medzinárodnej Krymskej platformy; považuje ju za dôležitý nástroj na udržanie témy protiprávnej anexie Krymského polostrova medzi prioritami medzinárodného programu; vyjadruje spokojnosť so silnou podporou tejto iniciatívy zo strany EÚ a vyzýva EÚ, aby ďalej prispievala k rozvoju jej konzultačného a koordinačného formátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodným organizáciám a obhajcom ľudských práv sa stále odopiera prístup na Krym;

25.  vyzýva ruský ľud, aby neveril všadeprítomnej oficiálnej propagande zobrazujúcej Západ ako nepriateľov ruského ľudu a ruského štátu; pripomína, že demokracia a sloboda sú hrozbou len pre skorumpované ruské elity, a nie pre obyvateľstvo; vyjadruje želanie nadviazať dialóg a budovať budúce vzťahy s demokratickým Ruskom; pripomína, že obeťou agresívnej zahraničnej a domácej politiky „Kremeľ na prvom mieste“ je ruský ľud;

26.  podporuje ukrajinské orgány v ich úsilí o reformu krajiny v súlade s ustanoveniami dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii, zachovali dôveryhodnú dlhodobú perspektívu pristúpenia Ukrajiny k EÚ ako aj ostatných európskych štátov; zdôrazňuje, že takéto úsilie je potrebné na zvýšenie odolnosti Ukrajiny a na účinnejší boj proti agresii Ruska v súčasnosti a budúcnosti;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3. (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).