Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 10. júna 2021 - Štrasburg
Pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana
 Prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (zmena nariadenia (EÚ) 2016/1628) ***I
 Konflikt záujmov predsedu vlády Českej republiky
 Riešenie celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách
 Maximálny limit rezíduí imidaklopridu
 Účinné látky vrátane flumioxazínu
 Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ pre digitálne desaťročie
 Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii a uplatňovanie nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti
 Kontrola Európskeho parlamentu v súvislosti s prebiehajúcim hodnotením národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou a Radou
 Porušenie Dohovoru OSN o právach dieťaťa a využívanie maloletých marockými orgánmi v migračnej kríze v Ceute
 Situácia na Srí Lanke, najmä zatýkanie na základe zákona o predchádzaní terorizmu
 Zaradenie nemeckých mimovládnych organizácií na zoznam nežiaducich organizácií zo strany Ruska a zadržanie Andreja Pivovarova
 Ľudské práva a politická situácia na Kube
 Systematické represie v Bielorusku a ich dôsledky pre európsku bezpečnosť po únosoch z civilného lietadla EÚ zadržaného bieloruskými orgánmi
 Situácia v Afganistane
 Európska iniciatíva občanov „End the Cage Age“
 Podpora rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika)
 Budúce únijné financovanie rozhlasovej siete Euranet Plus

Pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana
PDF 173kWORD 56k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné podmienky upravujúce výkon funkcie ombudsmana (štatút európskeho ombudsmana) a zrušuje rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom (2021/2053(INL)2019/0900(APP))(1)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné podmienky upravujúce výkon funkcie ombudsmana (štatút európskeho ombudsmana) a zrušuje rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom (2021/2053(INL)2019/0900(APP))
P9_TA(2021)0280A9-0174/2021

EURÓPSKY PARLAMENT,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 228 ods. 4,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a ods. 1,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Rady Európskej únie(2),

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie(3),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Pravidlá a všeobecné podmienky upravujúce výkon funkcie ombudsmana by sa mali stanoviť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä s článkom 20 ods. 2 písm. d) a článkom 228, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom(4) bolo naposledy zmenené v roku 2008. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 by sa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom malo zrušiť a nahradiť nariadením prijatým na základe článku 228 ods. 4 ZFEÚ.

(3)  Článok 41 charty uznáva právo na dobrú správu vecí verejných ako základné právo občanov Únie. Článok 43 charty uznáva právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie. S cieľom zabezpečiť účinnosť uvedených práv a posilniť schopnosť ombudsmana viesť dôkladné a nestranné vyšetrovania, čím sa podporí nezávislosť ombudsmana, od ktorej obe závisia, by sa mu mali poskytnúť všetky nástroje potrebné na úspešný výkon úloh ombudsmana uvedených v Zmluvách a v tomto nariadení.

(4)  Stanovenie podmienok, za ktorých možno podať sťažnosť ombudsmanovi, by malo byť v súlade so zásadou úplného, slobodného a jednoduchého prístupu s náležitým ohľadom na konkrétne obmedzenia vyplývajúce zo súdnych a správnych konaní.

(5)  Ombudsman by mal konať s náležitým ohľadom na právomoci inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré sú predmetom jeho vyšetrovaní.

(6)  Je potrebné stanoviť postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade, keď sa vyšetrovaním ombudsmana odhalia prípady nesprávneho úradného postupu. Ombudsman by mal predložiť vyčerpávajúcu správu Európskemu parlamentu na konci každého výročného zasadnutia. Ombudsman by mal byť tiež oprávnený do uvedenej výročnej správy zahrnúť posúdenie súladu s vydanými odporúčaniami.

(7)  S cieľom posilniť úlohu ombudsmana a presadzovať najlepšie administratívne postupy v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie je bez toho, aby bola dotknutá primárna povinnosť ombudsmana vybavovať sťažnosti, žiaduce umožniť mu viesť vyšetrovania z vlastného podnetu vždy, keď zistí dôvody, a to najmä v opakovaných, systémových alebo obzvlášť závažných prípadoch nesprávneho úradného postupu.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(5) doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006(6), by sa malo uplatňovať na žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom ombudsmana s výnimkou tých, ktoré boli získané v priebehu vyšetrovania, pričom v takom prípade by sa žiadosťami mala zaoberať pôvodná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie.

(9)  Ombudsman by mal mať prístup k všetkým náležitostiam potrebným na výkon svojej funkcie. Na tento účel by inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie mali ombudsmanovi poskytnúť všetky informácie, ktoré si vyžiada na účely vyšetrovania. Ak by si výkon funkcie ombudsmana vyžadoval, aby mu boli poskytnuté utajované skutočnosti, ktorých držiteľom sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie alebo orgány členských štátov, ombudsman by mal mať prístup k takýmto informáciám pod podmienkou, že sa zabezpečí dodržiavanie pravidiel ich ochrany.

(10)  Ombudsman a jeho zamestnanci by mali byť povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách, ktoré získali pri výkone svojej funkcie, bez ohľadu na povinnosť ombudsmana informovať orgány členských štátov o skutočnostiach, ktoré by mohli súvisieť s trestnou činnosťou a o ktorých sa dozvedel v rámci svojho vyšetrovania. Ombudsman by mal mať možnosť informovať dotknutú inštitúciu, orgán, úrad či agentúru Únie aj o skutočnostiach, ktoré spochybňujú správanie ich zamestnancov. Povinnosťou ombudsmana zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách získaných pri výkone jeho funkcie by nemala byť dotknutá povinnosť ombudsmana vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie podľa článku 15 ods. 1 ZFEÚ. Aby ombudsman mohol riadne vykonávať svoju funkciu a doložiť svoje zistenia, mal by mať najmä možnosť odkázať vo svojich správach na akékoľvek informácie prístupné verejnosti.

(11)  Ak je to potrebné na účinné vykonávanie funkcie, ombudsman by mal mať možnosť spolupracovať a vymieňať si informácie s orgánmi členských štátov v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie a s ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(12)  Ombudsmana by mal do funkcie zvoliť Európsky parlament na začiatku volebného obdobia a na celé jeho trvanie spomedzi osôb, ktoré sú občanmi Únie a ktoré poskytujú všetky požadované záruky nezávislosti a spôsobilosti. Stanoviť sa mali aj všeobecné podmienky týkajúce sa okrem iného zániku funkcie ombudsmana, podmienky výmeny ombudsmana, nezlučiteľnosti, odmeňovania ombudsmana a výsad a imunít ombudsmana.

(13)  Malo by sa spresniť, že sídlom ombudsmana je sídlo Európskeho parlamentu, ako je stanovené v písmene a) jediného článku Protokolu č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Protokol č. 6“).

(14)  Ombudsman by mal dosiahnuť rodovú rovnosť v zložení svojho sekretariátu s náležitým ohľadom na článok 1d ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (ďalej len „služobný poriadok“)(7).

(15)  Vykonávacie ustanovenia k tomuto nariadeniu prijme ombudsman po porade s Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou. Ak tieto inštitúcie nevydajú stanovisko v primeranej lehote, ktorú vopred stanoví ombudsman, môže príslušné vykonávacie ustanovenia prijať ombudsman. S cieľom zaručiť právnu istotu a najvyššie normy pri výkone funkcie ombudsmana by sa minimálny obsah vykonávacích ustanovení, ktoré sa majú prijať, mal stanoviť v tomto nariadení,

PRIJAL TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a zásady

1.  V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana (štatút európskeho ombudsmana).

2.  Pri výkone svojej funkcie je ombudsman úplne nezávislý a koná bez akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia.

3.  Ombudsman pomáha odhaľovať nesprávne úradné postupy v činnostiach inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnej funkcie, s náležitým zreteľom na článok 20 ods. 2 písm. d) a článok 228 ZFEÚ a článok 41 charty o práve na dobrú správu vecí verejných.

Predmetom sťažnosti ombudsmanovi nesmie byť činnosť inej inštitúcie alebo osoby.

4.  V prípade potreby ombudsman predloží odporúčania, návrhy na riešenie a návrhy na zlepšenie s cieľom vyriešiť problém.

5.  Pri výkone svojej funkcie ombudsman nesmie spochybňovať správnosť rozhodnutia súdu ani právomoc súdu vydať rozhodnutie.

Článok 2

Sťažnosti

1.  Každý občan Únie alebo každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte môže priamo alebo prostredníctvom poslanca Európskeho parlamentu podať ombudsmanovi sťažnosť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

2.  V sťažnosti sa jasne uvedie predmet sťažnosti a totožnosť sťažovateľa. Sťažovateľ môže požiadať, aby sťažnosť alebo jej časti zostali dôverné.

3.  Sťažnosť sa musí podať do dvoch rokov odo dňa, keď sa sťažovateľ dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú predmetom sťažnosti. Pred podaním sťažnosti sa sťažovateľ vhodným spôsobom obráti na dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie.

4.  Ombudsman zamietne sťažnosť ako neprípustnú, ak nepatrí do rozsahu mandátu ombudsmana alebo ak nie sú splnené procesné požiadavky stanovené v odsekoch 2 a 3. Ak sťažnosť nepatrí do rozsahu mandátu ombudsmana, môže sťažovateľovi odporučiť, aby sa obrátil na iný orgán.

5.  Ak ombudsman zistí, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, uzavrie spis a informuje o tomto zistení sťažovateľa. Ak sťažovateľ o sťažnosti informoval dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie, ombudsman informuje dotknutý orgán tiež.

6.  Sťažnosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov medzi inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie a ich zamestnancami sú prípustné len vtedy, ak dotknutá osoba vyčerpala všetky vnútorné administratívne postupy, najmä postupy uvedené v článku 90 služobného poriadku, a ak príslušný orgán dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie prijal rozhodnutie alebo ak uplynula lehota na odpoveď. Ombudsman je tiež oprávnený overiť opatrenia, ktoré prijal príslušný orgán dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie s cieľom zabezpečiť ochranu údajných obetí obťažovania a obnoviť zdravé a bezpečné pracovné prostredie, ktoré ctí dôstojnosť dotknutých osôb počas prebiehajúceho administratívneho vyšetrovania, za predpokladu, že dotknuté osoby vyčerpali vnútorné administratívne postupy vo vzťahu k týmto opatreniam.

7.  Ombudsman informuje dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie o zaregistrovanej sťažnosti akonáhle bola uvedená sťažnosť vyhlásená za prípustnú a bolo prijaté rozhodnutie začať vyšetrovanie.

8.  Podaním sťažnosti ombudsmanovi sa neprerušuje plynutie lehôt na podanie odvolania v správnych alebo súdnych konaniach.

9.  Ak ombudsman vyhlási sťažnosť za neprípustnú alebo sa rozhodne ukončiť jej preskúmavanie z dôvodu prebiehajúceho alebo skončeného súdneho konania týkajúceho sa predložených faktov, výsledky akýchkoľvek vyšetrovaní, ktoré ombudsman dovtedy uskutočnil, sa založia do spisu a uvedený spis sa uzavrie.

10.  Ombudsman čo najskôr informuje sťažovateľa o opatreniach prijatých v súvislosti so sťažnosťou a v čo najväčšej možnej miere hľadá riešenie s dotknutou inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman informuje sťažovateľa o navrhnutom riešení spolu s prípadnými pripomienkami dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie. Sťažovateľ môže v ktorejkoľvek fáze predložiť pripomienky alebo poskytnúť dodatočné informácie, ktoré v čase podania sťažnosti neboli známe.

Ak sa našlo riešenie, ktoré prijal sťažovateľ a príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, môže ombudsman uzavrieť spis bez pokračovania v postupe uvedenom v článku 4.

Článok 3

Vyšetrovania

1.  Ombudsman v súlade so svojimi úlohami vedie vyšetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, a to z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti.

2.  Ombudsman o takomto vyšetrovaní informuje dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie bez zbytočného odkladu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, môže dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ombudsmana predložiť akékoľvek užitočné pripomienky alebo dôkazy.

3.  Ombudsman môže viesť vyšetrovania z vlastného podnetu vždy, keď zistí dôvody, a to najmä v prípadoch opakovaného, systematického alebo obzvlášť závažného nesprávneho úradného postupu, s cieľom riešiť uvedené prípady ako otázku verejného záujmu. V súvislosti s takýmito vyšetrovaniami môže tiež predkladať návrhy a podnety na podporu najlepších administratívnych postupov v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.

Článok 4

Interakcia medzi ombudsmanom a inštitúciami

1.  Ak sa na základe vyšetrovania zistia prípady nesprávneho úradného postupu, ombudsman informuje bez zbytočného odkladu o zisteniach vyšetrovania dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie o a v prípade potreby vydá odporúčania.

2.  Dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie zašlú ombudsmanovi do troch mesiacov podrobné stanovisko. Ombudsman môže na základe odôvodnenej žiadosti dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie povoliť predĺženie uvedenej lehoty. Uvedené predlženie nesmie presiahnuť dva mesiace. Ak dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie nepredloží stanovisko v pôvodnej trojmesačnej lehote alebo v predĺženej lehote, ombudsman môže ukončiť vyšetrovanie bez takéhoto stanoviska.

3.  Po ukončení vyšetrovania ombudsman postúpi správu dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie a – ak si to vyžaduje povaha alebo rozsah zisteného nesprávneho úradného postupu – Európskemu parlamentu. V správe môže ombudsman uviesť odporúčania. Ombudsman informuje sťažovateľa o výsledku vyšetrovania, stanovisku predloženom dotknutou inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie a o všetkých odporúčaniach, ktoré v správe navrhuje.

4.  Ak je to vhodné v súvislosti s vyšetrovaním činností inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ombudsmana môže na príslušnej úrovni z jeho iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu vypočuť Európsky parlament.

5.  Na konci každého výročného zasadnutia predloží ombudsman Európskemu parlamentu správu o výsledkoch vyšetrovaní, ktoré uskutočnil. Správa obsahuje posúdenie súladu s odporúčaniami ombudsmana, návrhy riešení a návrhy na zlepšenie. Správa v prípade potreby obsahuje aj výsledky vyšetrovaní ombudsmana týkajúcich sa obťažovania, oznamovania protispoločenskej činnosti a konfliktov záujmov v inštitúciách, orgánoch, úradoch alebo agentúrach Únie.

Článok 5

Poskytovanie informácií ombudsmanovi

1.  Na účely tohto článku zahŕňa „poskytovanie informácií“ všetky fyzické a elektronické prostriedky, ktoré ombudsmanovi a jeho sekretariátu umožňujú prístup k informáciám vrátane dokumentov, nezávisle od ich formy.

2.  „Utajované informácie EÚ“ sú akékoľvek informácie alebo materiály označené stupňom utajenia EÚ, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Únie alebo záujmy jedného alebo viacerých členských štátov.

3.  Podľa podmienok stanovených v tomto článku inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a príslušné orgány členských štátov na žiadosť ombudsmana alebo z vlastnej iniciatívy a bez zbytočného odkladu poskytnú ombudsmanovi všetky informácie, ktoré si vyžiadal na účely vyšetrovania.

4.  Ombudsmanovi sa poskytujú utajované informácie EÚ podľa týchto zásad a podmienok:

a)  inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ktoré poskytujú utajované informácie EÚ, musia mať ukončené svoje príslušné vnútorné postupy, a ak je pôvodcom tretia strana, táto tretia strana musí udeliť svoj predchádzajúci písomný súhlas;

b)  ombudsmanova „potreba vedieť“ musí byť preukázaná;

c)  musí sa zabezpečiť, aby sa prístup k utajovaným informáciám so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo vyšším udeľoval len osobám, ktoré sú držiteľmi bezpečnostnej previerky pre príslušný bezpečnostný stupeň v súlade s vnútroštátnym právom a so súhlasom príslušného bezpečnostného orgánu.

5.  Pri poskytovaní utajovaných informácií EÚ dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie posúdi, či ombudsman účinne zaviedol vnútorné bezpečnostné predpisy, ako aj fyzické a procesné opatrenia na ochranu utajovaných informácií EÚ. Na tento účel môžu ombudsman a inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie uzavrieť aj dohodu, ktorou sa ustanoví všeobecný rámec pre poskytovanie utajovaných informácií EÚ.

6.  V súlade s odsekmi 4 a 5 sa prístup k utajovaným informáciám EÚ poskytuje v priestoroch dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, pokiaľ sa s ombudsmanom nedohodnú inak.

7.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, príslušné orgány členských štátov môžu odmietnuť poskytnúť ombudsmanovi informácie, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo o ochrane utajovaných skutočností alebo ustanovenia, ktoré bránia ich oznámeniu.

Dotknutý členský štát však môže ombudsmanovi takéto informácie poskytnúť za podmienok stanovených jeho príslušným orgánom.

8.  Ak majú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a orgány členských štátov v úmysle poskytnúť ombudsmanovi utajované informácie EÚ alebo akékoľvek iné informácie, ktoré nie sú prístupné verejnosti, oznámia to ombudsmanovi vopred.

Ombudsman zabezpečí, aby boli takéto informácie primerane chránené, a najmä ich nesprístupní sťažovateľovi ani verejnosti bez predchádzajúceho súhlasu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie alebo príslušného orgánu dotknutého členského štátu. Pokiaľ ide o utajované informácie EÚ, súhlas sa udelí písomne.

9.  Inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ktoré odmietli prístup k utajovaným informáciám EÚ, poskytnú ombudsmanovi písomné odôvodnenie, v ktorom uvedú aspoň dôvody zamietnutia.

10.  Ombudsman si ponechá informácie uvedené v odseku 8 len dovtedy, kým sa vyšetrovanie s konečnou platnosťou neuzavrie.

Ombudsman môže požiadať inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie alebo členský štát o uchovanie takýchto informácií počas obdobia najmenej piatich rokov.

11.  Ak sa požadovaná pomoc neposkytne, ombudsman môže o tom informovať Európsky parlament, ktorý bude podľa toho konať.

Článok 6

Prístup verejnosti k dokumentom ombudsmana

Ombudsman sa zaoberá žiadosťami o prístup verejnosti k dokumentom s výnimkou tých, ktoré boli získané v priebehu vyšetrovania, a ktoré má ombudsman počas trvania tohto vyšetrovania alebo po jeho ukončení, v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1049/2001, ktoré dopĺňa nariadenie (ES) č. 1367/2006.

Článok 7

Vypočutie úradníkov a ostatných zamestnancov

1.  Úradníci a ostatní zamestnanci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie sa na žiadosť ombudsmana vypočujú o skutočnostiach týkajúcich sa prebiehajúceho vyšetrovania ombudsmana.

2.  Uvedení úradníci a ostatní zamestnanci sa vyjadrujú v mene svojej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry. Podliehajú naďalej povinnostiam vyplývajúcim z predpisov, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 8

Vyšetrovania v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti

1.  Ombudsman môže viesť vyšetrovanie s cieľom odhaliť prípady nesprávneho úradného postupu pri zaobchádzaní s informáciami vymedzenými v článku 22a služobného poriadku, ktoré mu oznámil úradník alebo iný zamestnanec podľa príslušných pravidiel stanovených v služobnom poriadku.

2.  V takýchto prípadoch úradník alebo iný zamestnanec požíva ochranu, ktorú poskytuje služobný poriadok pred akýmkoľvek zaujatým prístupom zo strany inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie v dôsledku toho, že oznámil informácie.

3.  Ombudsman môže tiež preskúmať, či pri riešení takéhoto prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, a to aj pokiaľ ide o ochranu dotknutého úradníka alebo iného zamestnanca.

Článok 9

Služobné tajomstvo

1.  Ombudsman a jeho zamestnanci nesmú prezradiť informácie ani zverejniť dokumenty, ktoré získali v priebehu vyšetrovania. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, nesmú prezradiť najmä žiadne utajované informácie EÚ ani zverejniť interné dokumenty inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie poskytnuté ombudsmanovi alebo dokumenty, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie a týkajú sa ochrany osobných údajov. Nesmú tiež prezradiť žiadne informácie, ktoré by mohli poškodiť práva sťažovateľa alebo akejkoľvek inej zainteresovanej osoby.

2.  Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná informačná povinnosť všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie voči Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) v súlade s článkom 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(8), ak skutočnosti zistené v priebehu vyšetrovania ombudsmana môžu byť trestným činom alebo sa ho môžu týkať, ombudsman o tom informuje príslušné orgány členských štátov a, ak prípad patrí do ich príslušnej právomoci, Európsku prokuratúru v súlade s článkom 24 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939(9) a úrad OLAF.

3.  V prípade potreby a so súhlasom Európskej prokuratúry alebo úradu OLAF informuje ombudsman aj inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie, ktorému podlieha dotknutý úradník alebo iný zamestnanec a ktorý môže iniciovať príslušné postupy.

Článok 10

Spolupráca s orgánmi členských štátov a s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

1.  Ombudsman môže spolupracovať s orgánmi členských štátov v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie, ak je to potrebné pre výkon jeho funkcie.

2.  V rámci svojich úloh môže ombudsman spolupracovať aj s inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, najmä s tými, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie a ochranu základných práv. Ombudsman zamedzí akejkoľvek kolízii s činnosťou uvedených inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie alebo ich duplicite.

3.  Komunikácia určená orgánom členských štátov na účely uplatňovania tohto nariadenia sa uskutočňuje prostredníctvom ich stálych zastúpení v Únii okrem prípadov, keď príslušné stále zastúpenie súhlasí s tým, aby sa sekretariát ombudsmana obrátil priamo na orgány dotknutého členského štátu.

Článok 11

Voľba ombudsmana

1.  Ombudsman je volený a oprávnený na opätovné menovanie spomedzi kandidátov vybraných transparentným postupom v súlade s článkom 228 ods. 2 ZFEÚ.

2.  Po zverejnení výzvy na predkladanie návrhov kandidátov v Úradnom vestníku Európskej únie sa ombudsman vyberie z osôb, ktoré:

–  sú občanmi Únie,

–  majú plné občianske a politické práva,

–  poskytujú úplnú záruku nezávislosti,

–  spĺňajú podmienky potrebné na výkon najvyšších súdnych funkcií vo svojej krajine alebo majú uznávanú spôsobilosť a kvalifikáciu na výkon funkcie ombudsmana a

–  neboli členmi národných vlád ani poslancami Európskeho parlamentu, členmi Európskej rady alebo Európskej komisie počas dvoch rokov predchádzajúcich dátumu zverejnenia výzvy na predkladanie návrhov kandidátov.

Článok 12

Ukončenie výkonu funkcie ombudsmana

1.  Výkon funkcie ombudsmana sa končí buď uplynutím jeho funkčného obdobia alebo jeho odstúpením alebo odvolaním.

2.  Okrem prípadu odvolania vykonáva ombudsman svoju funkciu až do zvolenia nového ombudsmana.

3.  V prípade predčasného ukončenia výkonu funkcie sa nový ombudsman zvolí do funkcie do troch mesiacov od uvoľnenia miesta na zvyšok volebného obdobia Európskeho parlamentu. Do zvolenia nového ombudsmana je za naliehavé záležitosti patriace do pôsobnosti ombudsmana zodpovedný vedúci sekretariátu uvedený v článku 16 ods. 2.

Článok 13

Odvolanie z funkcie

Ak má Európsky parlament v úmysle požiadať o odvolanie ombudsmana z funkcie v súlade s článkom 228 ods. 2 ZFEÚ, ombudsmana pred podaním takejto žiadosti vypočuje.

Článok 14

Výkon funkcie ombudsmana

1.  Pri výkone svojej funkcie koná ombudsman v súlade s článkom 228 ods. 3 ZFEÚ. Ombudsman sa zdrží všetkých činností, ktoré nie sú s povahou uvedenej funkcie zlučiteľné.

2.  Pri nástupe do funkcie sa ombudsman pred Súdnym dvorom slávnostne zaviaže, že úlohy uvedené v Zmluvách a v tomto nariadení bude vykonávať úplne nezávisle a nestranne a že počas funkčného obdobia, ako aj po jeho skončení bude v plnej miere dodržiavať povinnosti, ktoré z nich vyplývajú. Slávnostný sľub zahŕňa najmä povinnosť správať sa čestne a diskrétne v súvislosti s prijímaním určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

3.  Počas svojho funkčného obdobia nesmie ombudsman vykonávať žiadnu inú politickú ani administratívnu funkciu, ani inú platenú či neplatenú prácu.

Článok 15

Odmeňovanie, výsady a imunity

1.  Ombudsman má nárok na odmenu, príplatky a dôchodok v rovnakej výške ako sudca Súdneho dvora.

2.  Na ombudsmana, úradníkov a ostatných zamestnancov sekretariátu ombudsmana sa vzťahujú články 11 až 14 a článok 17 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Článok 16

Sekretariát ombudsmana

1.  Ombudsmanovi sa priznáva primeraný rozpočet dostatočný na zabezpečenie jeho nezávislosti a výkon jeho funkcie.

2.  Ombudsmanovi pomáha sekretariát. Ombudsman vymenuje vedúceho sekretariátu.

3.  Na úradníkov a ostatných zamestnancov sekretariátu ombudsmana sa vzťahuje služobný poriadok. Počet zamestnancov sekretariátu sa každoročne stanoví v rámci postupu schvaľovania rozpočtu.

4.  Ak sú úradníci Únie vyslaní na sekretariát ombudsmana, uvedené vyslanie sa považuje za dočasné preloženie v záujme služby v súlade s článkom 37 prvým odsekom písm. a) a článkom 38 služobného poriadku.

Článok 17

Sídlo ombudsmana

Sídlom ombudsmana je sídlo Európskeho parlamentu stanovené v písmene a) jediného článku Protokolu č. 6.

Článok 18

Vykonávacie ustanovenia

Vykonávacie ustanovenia k tomuto nariadeniu prijíma ombudsman po porade s Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou. Uvedené vykonávacie ustanovenia musia byť v súlade s týmto nariadením a musia zahŕňať prinajmenšom ustanovenia týkajúce sa:

a)  procesných práv sťažovateľa a dotknutej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie;

b)  prijímania, spracovania a uzavierania sťažností;

c)  iniciatívnych správ; a

d)  nadväzujúcich vyšetrovaní.

Článok 19

Záverečné ustanovenia

1.  Rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom sa zrušuje.

2.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.  Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

(1) V súlade s článkom 46 ods. 3 rokovacieho poriadku sa Európsky parlament rozhodol odložiť hlasovanie o návrhu uznesenia dovtedy, kým Rada a Komisia nevyjadria svoju pozíciu k nižšie uvedenému návrhu nariadenia v súlade s článkom 228 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (A9-0174/2021).
(2) Súhlas z ... (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).
(3) Stanovisko z ... (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
(7) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(9) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).


Prechodné ustanovenia s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (zmena nariadenia (EÚ) 2016/1628) ***I
PDF 135kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa určitých strojov vybavených motormi v rozsahu výkonu od 56 kW do 130 kW a nad 300 kW s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (COM(2021)0254 – C9-0185/2021 – 2021/0129(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0254),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0185/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júna 2021(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 2. júna 2021, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. júna 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o jeho prechodné ustanovenia pre určité stroje vybavené motormi v rozsahu výkonu minimálne 56 kW a menej ako 130 kW, a minimálne 300 kW, s cieľom riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19

P9_TC1-COD(2021)0129


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2021/1068.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Konflikt záujmov predsedu vlády Českej republiky
PDF 166kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o konflikte záujmov predsedu vlády Českej republiky (2021/2671(RSP))
P9_TA(2021)0282B9-0303/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(1) („nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na usmernenie Komisie k oznámeniu o predchádzaní a riadení konfliktu záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce rozhodnutia a uznesenia o udelení absolutória Komisii za roky 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o konflikte záujmov a ochrane rozpočtu EÚ v Českej republike(3) a na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o obnovení trestného stíhania predsedu vlády Českej republiky v súvislosti so zneužitím finančných prostriedkov EÚ a možnými konfliktmi záujmov(4),

–  so zreteľom na vyšetrovacie misie do Českej republiky, ktoré uskutočnil Výbor pre kontrolu rozpočtu v dňoch 26. až 27. marca 2014 a 26. až 28. februára 2020,

–  so zreteľom na záverečnú správu z novembra 2019 o audite fungovania zavedených systémov riadenia a kontroly s cieľom zabrániť konfliktu záujmov v Česku, ktorú vypracovali GR Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (ďalej len „REGIO“) a GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (ďalej len „EMPL“), ktorá bola zverejnená 23. apríla 2021,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(5),

–  so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte 2020, a najmä na Kapitolu o situácii v oblasti právneho štátu v Česku (SWD(2020)0302),

–  so zreteľom na Skupinu štátov proti korupcii (ďalej len „GRECO“), štvrté kolo hodnotenia – predbežná správa o plnení odporúčaní Českou republikou, ktorú skupina GRECO prijala na svojom 84. plenárnom zasadnutí v decembri 2019,

–  so zreteľom na správu o Českej republike 2020 z 26. februára 2020 (SWD(2020)0502) k oznámeniu Komisie s názvom Európsky semester 2020: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, a pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2020)0150),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

A.  keďže články 61 a 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách, článok 24 smernice 2014/24/EÚ o pravidlách verejného obstarávania na zabránenie konfliktu záujmov, články 144 a 145 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre fondy zdieľaného riadenia, nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, judikatúra Súdneho dvora a český zákon č. 159/2006 o konflikte záujmov v znení neskorších predpisov z 29. novembra 2016 stanovujú konkrétne povinnosti a poskytujú nástroje na účinné riešenie situácií konfliktu záujmov;

B.  keďže Agrofert je konglomerát, ktorý založil a zriadil český predseda vlády Andrej Babiš a ktorý pozostáva z viac ako 230 spoločností; keďže sa tiež ukázalo, že predseda vlády Babiš je jedným z konečných užívateľov výhod spoločnosti Agrofert, ktorá má pod kontrolou skupinu Agrofert, a prostredníctvom trustových fondov AB Private Trust I a AB Private Trust II, ktorých je tiež konečným užívateľom, aj niekoľko významných českých médií;

C.  keďže v januári a vo februári 2019 niekoľko útvarov Komisie (GR REGIO/GR EMPL, GR AGRI (pridružené GR)) uskutočnilo koordinovaný a komplexný audit uplatňovania práva EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov; keďže prebiehajúci audit GR AGRI skúma údajné konflikty záujmov pri vykonávaní spoločnej poľnohospodárskej politiky v Česku;

D.  keďže v apríli 2021 Komisia uverejnila náležite redigovanú verziu záverečnej správy o audite o zákonnom vykonávaní EŠIF, ktorú overili GR EMPL a GR REGIO; keďže druhá správa GR AGRI o audite ešte nebola uverejnená;

E.  keďže v uverejnenej správe o audite sa zdôrazňujú závažné nedostatky v systéme riadenia a kontroly(6) v Českej republike a nedostatky, ktoré treba riešiť finančnými opravami;

F.  keďže správa GR REGIO o audite identifikovala tri granty z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ktoré porušili české právo a nariadenie o spoločných ustanoveniach EÚ;

G.  keďže trestné stíhanie predsedu vlády Babiša, ktoré priniesla správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) o nelegálnom použití dotácií EÚ určených pre malé podniky, ktoré bolo pôvodne uzavreté a znovu otvorené a ktoré bolo predmetom uznesenia Európskeho parlamentu z 19. júna 2020, stále prebieha;

H.  keďže ani po jednom roku Komisia stále neposkytla komplexnú odpoveď na žiadosť Európskeho parlamentu o vyčíslenie celkovej výšky dotácií prijatých subjektmi skupiny Agrofert;

I.  keďže po uzneseniach Európskeho parlamentu z decembra 2018 a júna 2020 o konflikte záujmov predsedu vlády Babiša a po viac ako dvoch rokoch od začatia auditov Komisie zostáva situácia okolo konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša nevyriešená;

J.  keďže členské štáty môžu zabezpečiť správne finančné riadenie iba vtedy, ak verejné orgány konajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi aj právnymi predpismi EÚ, a ak je pochybenie spôsobené nesprávnym riešením prípadov konfliktu záujmov riadne stíhané vyšetrovacími útvarmi a prokuratúrou;

K.  keďže podľa článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 môže nezabezpečenie toho, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov, naznačovať porušenie zásad právneho štátu;

L.  keďže zavedenie podrobných politík a pravidiel na predchádzanie konfliktom a konfliktom záujmov a ich riadenie je nevyhnutnou súčasťou dobrej správy vecí verejných a riadneho finančného hospodárenia;

M.  keďže misia Výboru pre kontrolu rozpočtu vo februári 2020 odhalila príslušné obmedzenia právneho rámca, ktoré bránia efektívnej a účinnej práci národného najvyššieho kontrolného úradu tým, že mu bránia v kontrole správnosti a výkonnosti verejných výdavkov na regionálnej a miestnej úrovni alebo vykonávaniu kontrol na mieste u konečných príjemcov;

1.  víta zverejnenie záverečnej správy o audite GR REGIO a GR EMPL o fungovaní zavedených systémov riadenia a kontroly s cieľom zabrániť konfliktu záujmov v Česku, a to po opakovaných výzvach Európskeho parlamentu, ktoré potvrdzujú súčasný a pretrvávajúci konflikt záujmov predseda vlády Babiša vo vzťahu ku konglomerátu Agrofert, čím potvrdila pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v predchádzajúcich uzneseniach a správach o absolutóriu;

2.  víta skutočnosť, že GR REGIO a GR EMPL uznávajú dôležitý verejný záujem na transparentnosti a informovaní o tejto výnimočnej situácii ako primeraný dôvod na zverejnenie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zistenia boli zverejnené až v apríli 2021, a to napriek tomu, že českým orgánom bola zaslaná záverečná správa o audite v novembri 2019 a Komisii boli odpovede doručené v máji 2020; naliehavo žiada GR AGRI, aby urýchlilo svoj audítorský postup a následné kroky a aby bez zbytočného odkladu zverejnilo svoju záverečnú správu o audite; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala platbám spoločnostiam, ktoré sú priamo a nepriamo vo vlastníctve predsedu vlády Babiša alebo iných členov českej vlády;

3.  považuje za poľutovaniahodné, že audítorské postupy a námietkové konanie, ako aj postupy pri uplatňovaní finančných opráv, v súčasnosti trvajú niekoľko rokov; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá audítorských postupov a finančných opráv s cieľom umožniť včasnejšie závery a vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov EÚ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby zverejnila všetky dokumenty týkajúce sa konfliktu záujmov českého predsedu vlády;

4.  je hlboko znepokojený zisteniami správy o audite, ktoré ukazujú, že:

   EŠIF boli neoprávnene poskytnuté subjektom v rámci skupiny Agrofert,
   predseda vlády je konečným užívateľom výhod spoločnosti Agrofert Holding a od februára 2017 trustových fondov AB Private Trust I a AB Private Trust II, ktoré kontroluje, pričom má priamy hospodársky záujem na úspechu spoločnosti Agrofert,
   predseda vlády Babiš sa aktívne podieľal na plnení rozpočtu EÚ v Českej republike a bol schopný uplatňovať vplyv na orgány ako Rada pre EŠIF a národný koordinačný orgán a súčasne sa podieľať na rozhodnutiach ovplyvňujúcich skupinu Agrofert,
   identifikované projekty boli udelené v rozpore s článkom 4c revidovaného českého zákona o konflikte záujmov, ako aj s nariadením o rozpočtových pravidlách EÚ,
   v období, ktoré je predmetom auditu, bol narušený nestranný a objektívny výkon funkcií Andreja Babiša ako predsedu vlády, predsedu Rady pre EŠIF, ministra financií a podpredsedu vlády pre hospodárstvo;

5.  konštatuje, že od 1. júna 2021 bola českým zákonom č. 37/2021 Sb. o evidencii skutočných majiteľov do vnútroštátneho práva konečne transponovaná 5. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, v ktorej sa vyžaduje zriadenie verejne dostupných registrov spoločností, trustov a iných právnych štruktúr; pripomína, že lehota na transpozíciu tejto smernice uplynula 10. januára 2020; dôrazne kritizuje skutočnosť, že Česko transponovalo 5. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí s takýmto veľkým oneskorením; konštatuje, že predseda vlády Babiš je od 1. júna 2021 zaradený do českého registra vlastníkov ako „nepriamy skutočný vlastník“ spoločnosti Agrofert; dôrazne kritizuje vyhlásenie českého ministerstva spravodlivosti, v ktorom sa uvádza, že subvencie sa môžu spoločnosti Agrofert naďalej vyplácať napriek tomu, že Andrej Babiš je uvedený ako konečný užívateľ výhod spoločnosti Agrofert v Česku;

6.  trvá na tom, že konflikt záujmov na najvyššej úrovni vlády členského štátu, ktorý sa teraz potvrdil zverejnením záverečnej správy Komisie o audite o fungovaní zavedených systémov riadenia a kontroly z 23. apríla 2021, ktorá má zabrániť konfliktu záujmov v Českej republike, nemožno tolerovať a treba sa ním plne zaoberať:

   a) prijatím opatrení, ktoré zabezpečia, aby predseda vlády Babiš už nemal vo vzťahu k skupine Agrofert žiadne ekonomické záujmy ani iné záujmy patriace do rozsahu pôsobnosti článku 61 nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách alebo českého zákona o konflikte záujmov, alebo
   b) zabezpečením toho, aby podnikateľské subjekty pod kontrolou predsedu vlády Babiša prestali dostávať akékoľvek finančné prostriedky z fondov EÚ, z verejných dotácií alebo z prostriedkov prerozdeľovaných na všetkých úrovniach orgánov verejného sektora v celej EÚ, alebo
   c) tým, že sa nebude zúčastňovať na žiadnom rozhodovacom procese EÚ, ktorý by sa mohol priamo alebo nepriamo týkať záujmov skupiny Agrofert; zdôrazňuje však, že vzhľadom na funkcie a právomoci predsedu vlády a členov jeho vlády sa zdá nepravdepodobné, že by takéto opatrenie mohlo primerane riešiť konflikt záujmov v praxi, ak by dotknuté osoby naďalej vykonávali svoje verejné funkcie, a že odstúpenie z verejnej služby preto predstavuje primeranejší prostriedok na úplné riešenie konfliktu záujmov;

7.  víta oznámenie, že Európska prokuratúra uskutoční nestranné vyšetrenie konfliktu záujmov založené na faktoch; berie na vedomie vyhlásenie zodpovednej prokuratúry, v ktorom sa uvádza, že prípad „spĺňa podmienky povinnej súdnej právomoci novovytvorenej Európskej prokuratúry podľa príslušného nariadenia Európskej únie, ktorej musí byť bezodkladne postúpený“;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zistenia auditu potvrdzujú existenciu závažných systémových nedostatkov vo fungovaní systému riadenia a kontroly, najmä pri odhaľovaní konfliktu záujmov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neúčinnosť krížových kontrol a neprehľadné procesy a štruktúry bránia spoľahlivosti akejkoľvek prevencie a odhaľovania konfliktov záujmov v Českej republike;

9.  je hlboko znepokojený tým, že aj po nadobudnutí účinnosti článkov 61 a 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách v roku 2018 naďalej pretrváva nedostatok systémov riadenia a kontroly, pokiaľ ide o predchádzanie konfliktu záujmov, a že české orgány prijímajú len málo a nedostatočných opatrení na zabezpečenie súladu;

10.  vyjadruje poľutovanie nad pokusmi českej vlády legalizovať konflikt záujmov predsedu vlády Babiša zákonom, ktorý bol navrhnutý na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID v marci 2020, namiesto riešenia samotného konfliktu záujmov;

11.  očakáva, že vnútroštátne orgány vykonajú všetky požadované odporúčania, zamerané okrem iného na zlepšenie systému riadenia a kontroly a overenie všetkých grantov udelených po 9. februári 2017, ktoré by mohli porušovať zákon o konflikte záujmov;

12.  žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o vykonávaní odporúčaní auditu českou vládou, najmä pokiaľ ide o kontrolu všetkých finančných prostriedkov pridelených skupine Agrofert, ktoré neboli súčasťou vzorky auditu;

13.  je hlboko znepokojený nedostatkami celkového regulačného rámca, ktoré sťažujú systematickú identifikáciu konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ; pripomína, že Komisia potvrdila, že v rámci SPP uskutočnila platby spoločnostiam patriacim do skupiny Agrofert, ako aj iným spoločnostiam v niekoľkých ďalších členských štátoch, ktorých konečným užívateľom výhod je predseda vlády Babiš, ale nedokáže podrobne identifikovať všetky hospodárske subjekty, ktoré z toho mali úžitok; trvá na tom, že sa očakáva, že Komisia orgánu udeľujúcemu absolutórium poskytne úplný a spoľahlivý prehľad všetkých platieb poskytnutých spoločnostiam skupiny Agrofert a spoločnostiam s rovnakým konečným užívateľom výhod vo všetkých členských štátoch za rozpočtové roky 2018 a 2019; vyzýva Komisiu, aby zahrnula aj informácie za rok 2020; domnieva sa, že to ukazuje na naliehavú potrebu, aby Komisia v spolupráci s národnými agentúrami navrhla štandardizovaný a verejne prístupný formát na zverejňovanie informácií o konečných príjemcoch vyplácania prostriedkov zo SPP;

14.  berie na vedomie nedávnu opravu záznamov v registri konečných užívateľov výhod spoločností (Transparenzregister), v ktorých je teraz uvedený predseda vlády Babiš ako príjemca a akcionár dcérskej spoločnosti Agrofert v Nemecku; opakuje, že predseda vlády Babiš je uvedený ako jedna zo šiestich aktívnych osôb s významným vplyvom alebo kontrolou nad správcami trustu spojeného s dcérskou spoločnosťou Agrofertu s názvom GreenChem Solutions Ltd. vo Veľkej Británii; vyzýva všetky členské štáty, v ktorých pôsobia dcérske spoločnosti spoločnosti Agrofert, aby v tejto súvislosti preskúmali register konečných užívateľov výhod;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že subjekty skupiny Agrofert naďalej dostávajú platby v rámci prvého piliera SPP; pripomína, že český zákon o konflikte záujmov zakazuje poskytovať akékoľvek dotácie vrátane priamych platieb z SPP spoločnosti, v ktorej má verejný činiteľ alebo subjekt kontrolovaný verejným činiteľom najmenej 25 % podiel; zdôrazňuje vážne pochybnosti o nezávislosti českých orgánov, ktoré rozhodujú o oprávnenosti a kontrole priamych poľnohospodárskych platieb; identifikuje ukazovatele rizika, pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny Agrofert, naďalej dostávajú tieto prostriedky v rozpore s českým zákonom o konflikte záujmov;

16.  konštatuje, že súčasné české právne predpisy o konflikte záujmov, ktoré platili od roku 2006, mali veľké medzery a značné nedostatky v implementácii, čo umožnilo vznik a rast hlbokých oligarchických štruktúr; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu vo februári 2020 odhalila závažné nedostatky v systémoch predchádzania, odhaľovania a riešenia konfliktu záujmov v Česku;

17.  vyjadruje údiv nad zdanlivo rozdielnymi prístupmi k podobnému porušovaniu českého zákona o konflikte záujmov a článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo strany GR REGIO a EMPL a GR AGRI; zatiaľ čo GR REGIO a EMPL sa domnievajú, že porušenie českého zákona o konflikte záujmov predstavuje porušenie článku 61 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, zdá sa, že GR AGRI neuplatňuje rovnakú logiku; ďalej zdôrazňuje, že kontroly oprávnenosti platieb založených na nárokoch (priame platby) zahŕňajú do overovania aj prvok rozhodovania; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie o overení môže byť ovplyvnené konfliktom záujmov; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobné právne vysvetlenie rôznych dôsledkov porušenia vnútroštátnych právnych predpisov o konflikte záujmov a článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách a aby zahrnula podrobné vysvetlenie toho, ako Komisia zabezpečuje, aby rozhodnutia o overení platieb založených na nárokoch neboli ovplyvnené konfliktom záujmov;

18.  je prekvapený hodnotením Komisie, že český minister poľnohospodárstva nie je v konflikte záujmov napriek tomu, že jeho rodinní príslušníci dostávajú značné sumy poľnohospodárskych dotácií, zatiaľ čo on je zodpovedný za programovanie a vykonávanie poľnohospodárskych programov v rámci SPP; žiada Komisiu, aby sa o toto hodnotenie podelila s Európskym parlamentom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jednotný výklad a uplatňovanie článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

19.  žiada Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách pri úspešnom predchádzaní prípadom konfliktu záujmov alebo ich odhaľovaní a riešení, keď k nim dôjde, a aby v prípade potreby v kontexte nasledujúcej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách predložila návrhy na ďalšie posilnenie pravidiel upravujúcich konflikt záujmov s osobitným dôrazom na definície, rozsah pôsobnosti (na koho sa vzťahuje), identifikáciu citlivých funkcií alebo rizikových činností, „situácie, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov“ a povinnosti v prípadoch konfliktu záujmov; pripomína, že článok 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách nerozlišuje medzi rôznymi druhmi platieb z rozpočtu EÚ a že postačujúcim ukazovateľom je iba možnosť využiť pozíciu vyplývajúcu z konfliktu záujmov;

20.  je znepokojený reštriktívnym výkladom článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý vypracovala Česká poľnohospodárska platobná agentúra (Štátny poľnohospodársky intervenčný fond), ktorý sa považuje za neuplatniteľný na členov vlády; pripomína znepokojenie Európskeho parlamentu v súvislosti s mnohými nedostatkami zistenými pri riadení Českej poľnohospodárskej platobnej agentúry, najmä s nedostatočnou nezávislosťou dozornej rady, ako sa zdôrazňuje v správe Európskeho parlamentu o jeho misii v Českej republike vo februári 2020(7); žiada Komisiu, aby začala audítorský postup s cieľom zabezpečiť spoľahlivé riadenie agentúry;

21.  považuje usmernenie Komisie o predchádzaní a riadení konfliktu záujmov podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dôležitý nástroj na ďalšie posilnenie opatrení na ochranu rozpočtu EÚ pred podvodmi a nezrovnalosťami; žiada Komisiu, aby zvyšovala povedomie a podporovala jednotný výklad a uplatňovanie pravidiel na predchádzanie konfliktu záujmov vrátane priamych platieb v rámci prvého piliera SPP, a aby v tejto súvislosti monitorovala nezávislé fungovanie platobných agentúr a štruktúr auditu; vyzýva Komisiu, aby príslušným orgánom členských štátov poskytla ďalšie praktické príklady, návrhy a odporúčania, ktoré im pomôžu predchádzať konfliktu záujmov;

22.  pripomína, že českí občania a daňoví poplatníci by nemali platiť alebo znášať dôsledky vyplývajúce z konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša a že spoločnosti patriace do skupiny Agrofert by mali vrátiť všetky dotácie, ktoré boli nezákonne prijaté z rozpočtu EÚ alebo českého štátneho rozpočtu; naliehavo žiada české orgány, aby vrátili všetky dotácie, ktoré boli neoprávnene vyplatené ktorémukoľvek subjektu skupiny Agrofert;

23.  trvá na tom, že ďalšie vyplácanie finančných prostriedkov, či už z rozpočtu EÚ alebo z českého štátneho rozpočtu, spoločnostiam, ktoré sú v konečnom dôsledku kontrolované predsedom vlády Babišom alebo členmi českej vlády, musí byť zastavené, kým nebudú úplne vyriešené prípady konfliktu záujmov;

24.  naliehavo žiada českú vládu, aby zlepšila celkovú spravodlivosť rozdeľovania dotácií EÚ a vytvorila systém, ktorý zaručí úplnú a komplexnú transparentnosť rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ; so znepokojením konštatuje, že podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, od neboli prijaté žiadne rozhodnutia na zmenu českého systému priamych platieb od jeho zriadenia v roku 2014 a vytvorenie účinného mechanizmu proti konfliktu záujmov;

25.  pripomína, že spoločnosť Agrofert v rámci projektu Čapí hnízdo (Bocianie hniezdo) umelo vytvorila stredne veľkú spoločnosť, ktorá bola naďalej pod kontrolou Agrofertu, aby mohla dostať dotácie určené malým a stredným podnikom v celkovej výške približne 2 milióny EUR; považuje za neprijateľné, že po ukončení závažných nezrovnalostí vo vyšetrovaniach Farmy Čapí hnízdo české orgány stiahli projekt z financovania EÚ s cieľom financovať ho zo štátneho rozpočtu a presunúť finančné bremeno na českých daňových poplatníkov; považuje to za potvrdenie toho, že české orgány nepresvedčili Komisiu o zákonnosti a správnosti týchto platieb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to znamená, že úrad OLAF už nemá právo na vyšetrovanie a obvinenie môže vzniesť iba štátny prokurátor; je vážne znepokojený tým, že český prokurátor dočasne ukončil konanie a neskôr prípad znovu otvoril; vyzýva české orgány, aby čo najskôr informovali inštitúcie EÚ o výsledku vyšetrovania Farmy Čapí hnízdo;

26.  poznamenáva, že česká polícia už druhýkrát odporučila, aby bol predseda vlády Babiš obvinený z údajného podvodu vo výške približne 2 milióny EUR v súvislosti s vyšetrovaním kauzy Bocianie hniezdo; konštatuje, že dozorujúci prokurátor Jaroslav Šaroch, ktorý sa v septembri 2019 pôvodne rozhodol prípad zamietnuť, je zodpovedný za rozhodnutie o návrhu obvinenia; pripomína, že generálny prokurátor Pavel Zeman, ktorý už odstúpil, 4. decembra 2019 nariadil opätovné otvorenie prípadu, pričom poukázal na nedostatky v právnom posúdení prokurátora Šarocha;

27.  je hlboko znepokojený politickým tlakom proti nezávislým médiám a nezávislým inštitúciám v Českej republike, ktorý nedávno podčiarkla rezignácia generálneho prokurátora, ktorý ako dôvod svojej rezignácie uviedol tlak ministra spravodlivosti;

28.  žiada Komisiu, aby preskúmala zraniteľné miesta českého súdneho systému a aby prijala potrebné opatrenia; žiada Komisiu, aby starostlivo preskúmala a analyzovala, či boli akékoľvek ďalšie prípady týkajúce sa členov českej vlády stiahnuté alebo predčasne uzavreté potenciálne po nátlaku; vyzýva Komisiu, aby bez zbytočného odkladu informovala Európsky parlament o svojich zisteniach a záveroch;

29.  je znepokojený správami, že česká vláda už v období, ktoré je predmetom auditu, vyplatila spoločnosti Agrofert z českého štátneho rozpočtu viac ako 150 miliónov CZK(8); keďže to môže predstavovať nezákonnú štátnu pomoc a narušiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ, ako aj jej integritu, žiada Komisiu, aby tieto prípady financovania zo štátneho rozpočtu dôkladne preskúmala a aby Európsky parlament informovala o záveroch vyšetrovania a prijatých opatreniach;

30.  odsudzuje prax stiahnutia projektov z financovania EÚ s cieľom ich financovania zo štátneho rozpočtu po zistení nezrovnalostí Komisiou alebo Európskym dvorom audítorov; žiada Komisiu, aby v týchto prípadoch pozorne sledovala a uskutočňovala dôkladné právne analýzy, a aby osobitnú pozornosť venovala možnému porušeniu pravidiel štátnej pomoci;

31.  vyjadruje poľutovanie nad verejnými vyhláseniami predsedu vlády Babiša v reakcii na zverejnenie záverečnej správy o audite GR REGIO a EMPL(9); považuje za neprijateľné, aby člen Európskej rady označoval audítorov Komisie za „mafiu“;

32.  odsudzuje hanlivé poznámky predsedu vlády Babiša proti spravodajským organizáciám, ktoré informujú o jeho konflikte záujmov a fungovaní jeho podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na jeho negatívne komentáre na server Deník Referendum v českom parlamente v novembri 2020;

33.  je hlboko znepokojený nízkou úrovňou súladu s odporúčaniami skupiny GRECO uvedenými vo štvrtom kole hodnotiacej správy – iba jedno zo štrnástich odporúčaní bolo implementovaných uspokojivo, sedem odporúčaní bolo implementovaných čiastočne a zvyšných šesť odporúčaní nebolo implementovaných vôbec;

34.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zakázali prípady vyplácania dotácií trojciferných platieb v miliónoch eur jednotlivým fyzickým osobám v rámci nového viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a aby sa priklonili k pozícii Európskeho parlamentu, ktorá zaručuje úplnú transparentnosť a možnosť agregovať platby, ako aj digitálne monitorovanie a audítorské postupy za hranicami členských štátov v programoch v rámci zdieľaného riadenia;

35.  vyzýva Radu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o nariadení o SPP venovala náležitú pozornosť efektívnosti rozpočtu a spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu rozdeleniu priamych platieb, aby sa priklonila k pozícii Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o stanovenie osobitných stropov pre každú fyzickú osobu pre oba piliere SPP, ako aj postupnosť, povinné stanovenie stropov a redistributívne platby na zabezpečenie celkovo pozitívneho vnímania SPP občanmi EÚ; zdôrazňuje, že rokovania v Rade nesmú byť ovplyvnené konfliktmi záujmov, a že žiadny minister, člen alebo zástupca národnej vlády sa nesmie zúčastňovať na rokovaniach, ak sú ovplyvnení konfliktom záujmov; považuje za neprijateľné, aby sa predseda vlády Babiš, ktorý je konečným užívateľom výhod skupiny Agrofert, zúčastňoval na rokovaniach o SPP a bojoval proti obmedzovaniu dotácií; pevne zdôrazňuje, že stropy na fyzickú osobu v prvom a druhom pilieri SPP musia byť jednotne uplatniteľné, a to aj na členov vlád jednotlivých štátov, s cieľom zabrániť im rokovať v Rade vo svoj prospech;

36.  dôrazne nesúhlasí s oligarchickými štruktúrami, ktoré čerpajú z poľnohospodárskych a kohéznych fondov EÚ, pričom malá menšina príjemcov poberá prevažnú väčšinu finančných prostriedkov EÚ, a vyzýva Komisiu, Radu a Európsku radu, aby zabránili posilňovaniu takýchto štruktúr, ktoré znižujú konkurencieschopnosť malých a stredných poľnohospodárov a rodinných fariem, ktoré by mali byť hlavnými príjemcami SPP;

37.  zdôrazňuje svoje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že predseda vlády Babiš je v konflikte záujmov, kým čo sa podieľa na rozhodovaní o zosúladení SPP s celkovými cieľmi európskej politiky v oblasti klímy, keďže obchodné záujmy skupiny Agrofert by mohli prevážiť nad verejným záujmom pri podpore udržateľnejšieho poľnohospodárstva a pri znižovaní negatívnych vplyvov zmeny klímy;

38.  domnieva sa, že nečinnosť českej vlády pri riešení konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša má negatívny vplyv na fungovanie českých štátnych orgánov vrátane orgánov presadzovania práva a riadiacich a kontrolných systémov, ako aj na dodržiavanie právnych predpisov EÚ;

39.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila uvedenú situáciu spolu s vplyvom predsedu vlády Babiša na české médiá a súdny systém s cieľom zistiť porušenia zásad právneho štátu a v prípade ich potvrdenia a na základe svojich zistení včas aktivovala mechanizmus podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie;

40.  je stále znepokojený zvyšujúcou sa koncentráciou mediálneho vlastníctva v rukách niekoľkých oligarchov(10);

41.  konštatuje, že na vnútroštátnej aj európskej úrovni prebiehajú vyšetrovania a audity týkajúce sa možného konfliktu záujmov a použitia finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad obavami vyjadrenými v správe Komisie o právnom štáte 2020, že prípady korupcie na vysokej úrovni sa dostatočne neriešia a že v rámcoch integrity platných pre poslancov sa zistili určité medzery;

42.  vyzýva Radu a Európsku radu, aby prijali všetky potrebné a vhodné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že český predseda vlády bol a stále je aktívny na rokovaniach o rozpočte EÚ a programoch EÚ, pričom je v konflikte záujmov; žiada Radu a Európsku radu, aby Európskemu parlamentu vysvetlili, ako plánujú zohľadniť účasť predsedu vlády Babiša na rozhodovaní o SPP a rozpočte EÚ po uzavretí správ Komisie o audite a náležite konať;

43.  domnieva sa, že prípad konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša potvrdzuje aj naliehavú potrebu zriadenia interoperabilného digitálneho systému na podávanie správ a monitorovanie financií EÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie, že spoluzákonodarcovia nedospeli k uspokojivej dohode o ustanoveniach ustanovujúcich interoperabilitu systémov IT, ktoré by umožnili štandardizované a jednotné vykazovanie a podporovali spoluprácu; žiada, aby sa všetky príslušné subjekty usilovali o rovnako účinné riešenia v záujme väčšej zodpovednosti;

44.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pri vykonávaní VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja Next Generation EU v plnom rozsahu uplatňovali ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách o konflikte záujmov, a to aj v prípade konfliktu záujmov predsedu vlády Babiša, aby sa spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní predseda vlády Babiš, nevyplácali žiadne platby(11); požaduje ďalšie preskúmanie každého potenciálneho konfliktu záujmov, ako aj ďalších prvkov právneho štátu v národných plánoch obnovy;

45.  pevne zdôrazňuje, že poslanci Európskeho parlamentu musia byť schopní vykonávať svoju prácu bez hrozieb a že za zabezpečenie ich ochrany v ich rodných krajinách sú zodpovedné vlády jednotlivých štátov;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vláde a obom komorám Parlamentu Českej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 157.
(4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0164.
(5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1.
(6) V záverečnej audítorskej správe sa zistili závažné nedostatky v koncepcii kontrolného systému na zabránenie konfliktu záujmov, o čom svedčí sedem porušení článku 4c českého zákona o konflikte záujmov a vysoká miera chybovosti 96,7 % v kontrolovanej vzorke.
(7) Správa o vyšetrovacej misii Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) v Českej republike, 26. – 28. februára 2020.
(8) iROZHLAS, Penam, Lovochemie, Cerea. Česko vyplatilo Agrofertu podle Bruselu na dotacích neoprávněně 155 milionů, 27. apríla 2021.
(9) Euractiv, Czech PM slams EU Commission auditors as ‘mafia’, 26. apríla 2021.
(10) Reportéri bez hraníc, Česká republika, https://rsf.org/en/czech-republic [sprístupnené 2.6.2021].
(11) Zoznam spoločností a projektov, ktoré schválila česká vláda s cieľom navrhnúť financovanie z fondu pre spravodlivú transformáciu, obsahuje viac ako 6 miliárd CZK pre spoločnosť Lovochemie, ktorá je súčasťou skupiny Agrofert a ktorú predtým riadil súčasný český minister životného prostredia, Richard Brabec.


Riešenie celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách
PDF 149kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách (2021/2692(RSP))
P9_TA(2021)0283RC-B9-0306/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „Dohoda TRIPS“), najmä na jej článok 31bis,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Dauhy zo 14. novembra 2001 o Dohode TRIPS a verejnom zdraví,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady WTO pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva zo 6. novembra 2015 o rozšírení výnimky pre najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú členmi WTO, na vykonávanie ustanovení Dohody TRIPS v súvislosti s farmaceutickými výrobkami,

–  so zreteľom na vyhlásenie Indie a Južnej Afriky z 2. októbra 2020, v ktorom požadujú výnimku z určitých ustanovení Dohody TRIPS, pokiaľ ide o prevenciu, zamedzenie šírenia a liečbu ochorenia COVID-19, ktoré predložili spolu s Eswatini, Keňou, Mozambikom a Pakistanom a ktoré podporilo ďalších 100 krajín,

–  so zreteľom na revidovaný návrh na uplatnenie výnimky z Dohody TRIPS, ktorý 21. mája 2021 oznámilo 62 členov WTO,

–  so zreteľom na otvorený list 243 organizácií občianskej spoločnosti generálnemu riaditeľovi WTO z 13. apríla 2021 o riešení globálneho problému, ktorým je nedostatočné zásobovanie liekmi a zdravotníckymi pomôckami, najmä vakcínami, v boji proti ochoreniu COVID-19 a nerovný prístup k nim,

–  so zreteľom na vyhlásenie obchodnej zástupkyne USA z 5. mája 2021, v ktorom potvrdila podporu pre dočasnú výnimku z Dohody TRIPS,

–  so zreteľom na otvorený list prezidenta Kostarickej republiky a generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) z 27. mája 2021, v ktorom opätovne vyzvali všetky členské štáty WHO, aby aktívne podporovali iniciatívu spoločný technologický fond pre COVID-19 (C-TAP),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ríma prijaté na celosvetovom samite o zdraví 21. mája 2021,

–  so zreteľom na list generálneho riaditeľa WHO, generálnej riaditeľky WTO, generálnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) a prezidenta skupiny Svetovej banky z 31. mája 2021, v ktorom vyzývajú na nový záväzok s cieľom zaručiť rovnosť prístupu k vakcínam a poraziť pandémiu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie generálnych riaditeľov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Svetovej zdravotníckej organizácie z 20. apríla 2020 na podporu úsilia o zabezpečenie bežného cezhraničného toku životne dôležitých zdravotníckych potrieb a ďalšieho tovaru a služieb,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže na celom svete bolo doposiaľ zaznamenaných približne 172 000 000 prípadov ochorenia COVID-19, ktoré spôsobilo vyše 3 700 000 úmrtí, prinieslo bezprecedentné utrpenie a ťažkosti a zničilo živobytie miliónom osôb; keďže dôsledky tzv. postcovidového syndrómu postihujú 10 % pacientov, vedú k strate zamestnania a chudobe a závažne posilňujú sociálno-hospodársku zraniteľnosť;

B.  keďže súčasná globálna pandémia ochorenia COVID-19 si vyžaduje globálnu stratégiu v oblasti vakcín, diagnostiky, liečby a výroby a distribúcie vybavenia; keďže na riešenie zdravotných problémov spojených s pandémiou je potrebný holistický, vedecký prístup založený na faktoch; keďže podmienkou rovnosti v každej fáze procesu očkovania, od vývoja vakcíny až po samotné očkovanie je prierezový prístup zohľadňujúci rodové hľadisko;

C.  keďže vakcíny sú učebnicovým príkladom toho, keď si obrovské pozitívne externality vyžadujú, aby sa k nim pristupovalo ako k celosvetovým verejným statkom a aby sa poskytovali bezplatne; keďže v rozvinutých krajinách sú vakcíny pre všetkých občanov bezplatné; keďže by to bolo z etického hľadiska škandalózne, keby sa tá istá zásada nevzťahovala aj na omnoho chudobnejších ľudí v rozvojových krajinách;

D.  keďže vo vyhlásení o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijatom v Dauhe 14. novembra 2001 sa uvádza, že dohoda TRIPS by sa mala uplatňovať a vykladať spôsobom prospešným pre verejné zdravie – a podporovať prístup k existujúcim liekom a vývoj nových; keďže Rada WTO pre TRIPS 6. novembra 2015 rozhodla o predĺžení patentovej výnimky pre najmenej rozvinuté krajiny (LDC) do januára 2033;

E.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť v krajinách s nízkymi a strednými príjmami očkovanie pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva za dostupné ceny; keďže vakcíny na báze mRNA sa ukázali ako najúčinnejšie, ale aj najdrahšie vakcíny na trhu;

F.  keďže do júna 2021 sa na celom svete podalo približne 1,6 miliardy dávok vakcín, pričom prevažná väčšina z nich bola podaná v priemyselných krajinách a krajinách, kde sa vakcíny vyrábajú; keďže len 0,3 % dávok vakcín podaných na celom svete bolo aplikovaných v 29 najchudobnejších krajinách, v ktorých žije zhruba 9 % celosvetovej populácie; keďže na základe odhadov Medzinárodného menového fondu by sa v prípade urýchlenej distribúcie vakcín mohlo celosvetové HDP zvýšiť o viac ako sedem biliónov EUR, ak sa vírus podarí udržať pod kontrolou; keďže EÚ distribuovala do svojich členských štátov viac ako 260 miliónov vakcín a do tretích krajín vyviezla viac ako 226 miliónov vakcín, z ktorých len 10 % je nasmerovaných do najmenej rozvinutých krajín;

G.  keďže sa objavujú znepokojujúce nové varianty ochorenia COVID-19, ktoré sú prenosnejšie, smrteľnejšie a odolnejšie voči vakcínam a môžu si vyžadovať dodatočné dávky vakcíny, čo tlačí dopyt po vakcínach vysoko nad pôvodne odhadovaných 11 miliárd potrebných dávok; keďže zvýšenie výroby je nevyhnutným predpokladom celosvetovej zaočkovanosti; keďže zvýšenie výroby vakcín je globálnou prioritou; keďže globálne dodávateľské reťazce surovín sa nesmú brzdiť protekcionistickými opatreniami či necolnými prekážkami obchodu; keďže krajiny, v ktorých sa vyrábajú vakcíny, bohužiaľ väčšinou zakázali vývoz vakcín a ich zložiek, čím zabránili zvýšeniu globálnej výroby a spôsobili prekážky v dodávateľských reťazcoch;

H.  keďže do výskumu a vývoja, klinického skúšania a obstarávania sa investovalo obrovské množstvo verejných finančných prostriedkov a zdrojov s cieľom vyvinúť otvoreným a dostupným spôsobom vakcíny a liečebné postupy na ochorenie COVID-19; keďže výskumní pracovníci v súkromnom i verejnom sektore, zdravotnícke zariadenia, pracovníci v prvej línii, vedci, bádatelia i pacienti zhromaždili informácie o víruse, ktoré využili farmaceutické spoločnosti;

I.  keďže dobrovoľné licencie by mali byť najúčinnejším pomocným nástrojom pri rozširovaní výroby a výmene know-how; keďže do iniciatívy spoločného technologického fondu pre COVID-19 (C-TAP), ktorá vyzýva farmaceutické spoločnosti, aby pristúpili na poskytovanie transparentných, nevýhradných globálnych dobrovoľných licencií, sa nezapojili žiadne súkromné spoločnosti; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie prejavilo záujem o zvýšenie výroby vakcín na báze mRNA 19 výrobcov z viac ako 12 krajín z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky; keďže v súčasnosti sa na výrobu vakcín proti ochoreniu COVID-19 využíva len 40 % svetovej výrobnej kapacity;

J.  keďže mnoho rozvojových krajín s nedostatočnými výrobnými kapacitami alebo bez výrobných kapacít je aj naďalej vystavených veľkému politickému tlaku a právnym ťažkostiam, ktoré im bránia využívať flexibility Dohody TRIPS, najmä článok 31 písm. a), ako aj ťažkopádnemu a zdĺhavému procesu dovozu a vývozu farmaceutických výrobkov;

K.  keďže patentová ochrana a ochrana duševného vlastníctva poskytujú záruky pre podnikateľské riziko a multilaterálny právny rámec v oblasti práv duševného vlastníctva poskytuje stimuly, ktoré sú rozhodujúce pre pripravenosť na budúce pandémie; keďže vplyv pandémie na globálne verejné zdravie a jej hospodársky dosah možno zmierniť jedine zabezpečením spravodlivého prístupu k cenovo dostupným vakcínam, diagnostike a liečbe na celom svete a dočasná výnimka z medzinárodných povinností v oblasti ochrany duševného vlastníctva, pokiaľ ide o lieky, zdravotnícke pomôcky a iné zdravotnícke technológie súvisiace s ochorením COVID-19, je významným príspevkom k dosiahnutiu tohto cieľa;

L.  keďže z dôvodu bezprecedentnej a alarmujúcej epidemiologickej situácie v Indii zakázala indická vláda vývoz vakcín, čo viedlo k narušeniu globálneho zásobovania a nástroja COVAX; keďže EÚ je hlavným prispievateľom do nástroja COVAX; keďže EÚ sa v rámci Tímu Európa zaviazala darovať do konca roku 2021 ďalších 100 miliónov dávok na použitie v krajinách s nízkym a so stredným príjmom;

M.  keďže očkovacia látka proti detskej obrne bola na trh uvedená bez patentu a toto ochorenie je v mnohých regiónoch sveta v súčasnosti vykorenené; keďže vláda Južnej Afriky pod vedením Nelsona Mandelu bola na presadenie cenovo dostupných a kvalitných generických ekvivalentov, aby zabránila prehnaným cenám nadnárodných farmaceutických spoločností za využívanie patentov na liečbu HIV, prinútená využiť dostupnosť nútených licencií;

N.  keďže treba posilniť dodávateľské reťazce v rozvojových krajinách; keďže rozšírením miestnej výroby, posilnením informovanosti obyvateľstva a podporou distribúcie v rozvojových krajinách by sa mohol zvýšiť počet zaočkovaných osôb na svete; keďže znepokojenie vyvoláva to, že na Akcelerátor prístupu k nástrojom proti ochoreniu COVID-19 aj naďalej chýba 18,5 miliardy USD;

O.  keďže prioritou EÚ by malo byť zabezpečenie spravodlivého globálneho prístupu k vakcínam, diagnostike, terapeutike a ďalším riešeniam v oblasti zdravotníckych potrieb, pričom dodávateľské reťazce by mali zostať otvorené využitím všetkých dostupných nástrojov;

P.  zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny už využívajú výnimku udelenú do 1. januára 2033, pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Dohody TRIPS o farmaceutických výrobkoch, ako aj výnimku udelenú do 1. júla 2021, o predĺžení ktorej sa v súčasnosti rokuje, na základe ktorej sa najmenej rozvinuté krajiny oslobodzujú od všetkých povinností vyplývajúcich z Dohody TRIPS s výnimkou článkov 3, 4 a 5;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vývojom pandémie, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami; pripomína, že pandémia ochorenia COVID-19 ešte neskončila a že na boj proti mutáciám bude potrebné vyvinúť nové vakcíny; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko potrebné na to, aby sa pandémia ochorenia COVID-19 dostala pod kontrolu, a že výnimočné okolnosti si vyžadujú výnimočné riešenia; zdôrazňuje preto, že je potrebný holistický prístup, pričom prioritou by mala byť dostupnosť a cenová prijateľnosť zdravotníckych výrobkov súvisiacich s ochorením COVID-19, zvýšenie výroby vakcín proti ochoreniu COVID-19 a globálne geografické rozloženie výrobných kapacít; zdôrazňuje, že medzinárodná obchodná politika musí v tomto úsilí zohrávať aktívnu úlohu tým, že uľahčí obchod so surovinami, základnými zdravotníckymi a medicínskymi produktmi, zmierni nedostatok kvalifikovaných a skúsených pracovníkov, vyrieši problémy dodávateľského reťazca a prehodnotí globálny rámec práv duševného vlastníctva ako prípravu na budúce pandémie; vyzýva na podporu aktívnych a konštruktívnych rokovaní o konkrétnom znení textu zameraných na dočasnú výnimku z Dohody TRIPS WTO s cieľom zlepšiť globálny prístup k cenovo dostupným zdravotníckym výrobkom na pomoc v boji proti ochoreniu COVID-19 a odstrániť prekážky výroby a nedostatky v dodávkach na celom svete;

2.  pripomína, že vyhlásenie z Dauhy o Dohode TRIPS a verejnom zdraví potvrdzuje, že Dohoda TRIPS nebráni a nemala by brániť členom v prijímaní opatrení na ochranu verejného zdravia;

3.  poukazuje na to, že na zaočkovanie 70 % svetovej populácie treba 11 miliárd dávok, pričom doposiaľ sa vyrobil len zlomok z tohto množstva; poukazuje na to, že prístup založený na prísľube poskytnutia nadbytočných dávok nie je postačujúci; pripomína, že nástroju COVAX chýba 190 miliónov dávok v dôsledku aktuálnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 v Indii a v dohľadnej budúcnosti sa nepodarí splniť ciele nástroja v oblasti dodávok; konštatuje, že EÚ je významným prispievateľom do nástroja COVAX, pokiaľ ide o financovanie a spoločné využívanie vakcín, a to prostredníctvom samotného nástroja i bilaterálne; žiada však EÚ a jej partnerov, aby výrazne zvýšili finančné a nefinančné príspevky do nástroja COVAX; v tejto súvislosti víta prísľub niektorých výrobcov, že poskytnú 1,3 miliardy dávok vakcín za cenu výrobných nákladov alebo nízku cenu, ako aj prísľub Team Europe darovať do konca roku 100 miliónov dávok krajinám s nízkymi a strednými príjmami, pričom pripomína, že podľa odhadov dostanú členské štáty v roku 2021 najmenej 400 miliónov nadbytočných dávok vakcín; víta tiež poskytnutú podporu v oblasti dodávok vakcín a pomocného materiálu využitím mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany; podčiarkuje potrebu uprednostniť zásobovanie nástroja COVAX; vyjadruje poľutovanie nad krokmi Spojeného kráľovstva a USA, pokiaľ ide o vytvorenie sekundárneho trhu na predaj prebytočných vakcín iným priemyselným krajinám;

4.  zdôrazňuje, že súčasťou globálnej reakcie na zdravotné krízy by na jednej strane mal byť prístup orientovaný na potreby (strana dopytu), ktorý by zabezpečoval spoločné financovanie a na celom svete koordinoval predbežné nákupy, a na druhej strane by jej súčasťou mala byť integrovaná stratégia zvyšovania výrobnej kapacity v celom hodnotovom reťazci (strana ponuky); domnieva sa, že na to, aby sa vakcíny mohli distribuovať na celom svete, je potrebné zvýšiť celosvetovú výrobu vakcín a zabezpečiť lepšiu koordináciu dodávok a posilnené, diverzifikované a odolné hodnotové reťazce vakcín; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu s krajinami vyrábajúcimi vakcíny s cieľom urýchlene odstrániť prekážky vývozu a nahradila vlastný mechanizmus udeľovania vývozných povolení požiadavkami na transparentnosť vývozu, a požaduje včasný a komplexný prístup k takýmto údajom; vyzýva USA a Spojené kráľovstvo, aby okamžite zrušili zákaz vývozu vakcín a surovín potrebných na ich výrobu; vyzýva na naliehavé zvýšenie medzinárodných investícií a koordináciu pri zvyšovaní výroby vstupov, ktoré sú nevyhnutné pre vakcíny, ako sú jednorazové a aktívne farmaceutické látky, s cieľom odstrániť prekážky v hodnotových reťazcoch vakcín;

5.  zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je potrebné urýchlene rozšíriť celosvetovú výrobu vakcín, aby sa uspokojil globálny dopyt, a že sú preto potrebné investície do výrobných kapacít rozvojových krajín, aby sa stali sebestačnejšími; podčiarkuje, že na to je potrebný aktívny transfer technológií a know-how; uznáva, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť najmä podporou dobrovoľných licenčných dohôd a dobrovoľného transferu technológií a know-how do krajín s tradíciou výroby vakcín; je však otvorený diskusii o všetkých účinných a pragmatických riešeniach ďalšieho posilnenia celosvetovej výroby vakcín a vyzýva najmä Komisiu, aby v tejto súvislosti spolupracovala s USA a inými podobne zmýšľajúcimi krajinami;

6.  zdôrazňuje, že ochrana duševného vlastníctva je kľúčovým stimulom inovácií a výskumu na celom svete; konštatuje, že takáto ochrana je základom dobrovoľných licenčných dohôd a transferu know-how, a preto zlepšuje dostupnosť vakcín namiesto toho, aby jej prekážala; varuje, že v rámci paradigmy nevymožiteľnosti patentov by sa spoločnosti museli na ochranu svojich inovácií uchýliť k utajovaniu alebo exkluzivite; podčiarkuje hrozbu, akou by bola neobmedzená výnimka z Dohody TRIPS pre financovanie výskumu, najmä pre výskumných pracovníkov, investorov, vývojárov a klinické skúšanie; zdôrazňuje, že ochrana vlastníckych práv vrátane práv duševného vlastníctva je ústavnou povinnosťou Európskej únie a jej členských štátov;

7.  berie na vedomie oznámenie Komisie, že je v prípade potreby otvorená možnosti uľahčiť využívanie nútených licencií, aby sa zabezpečil rýchly globálny prístup k výrobe vakcín; vyzýva Komisiu, aby stanovila objektívne kritériá, ktoré určia či, kedy a v akých prípadoch sa uchýli k núteným licenciám; zdôrazňuje, že v Dohode TRIPS sa nešpecifikujú dôvody, na základe ktorých by sa mohli použiť nútené licencie; zdôrazňuje, že vyhlásenie z Dauhy o Dohode TRIPS a verejnom zdraví potvrdzuje, že krajiny môžu slobodne stanoviť dôvody udeľovania nútených licencií a určiť, čo predstavuje výnimočný stav v krajine; zdôrazňuje, že podmienkou udeľovania nútených licencií je fungujúci právny rámec a že by to v rozvojových krajinách mohlo viesť k právnym problémom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a akým spôsobom môže poskytnúť právnu podporu v oblasti udeľovania nútených licencií v najmenej rozvinutých krajinách; víta názor Komisie, že spolupráca a dobrovoľné licencie sú najúčinnejšími nástrojmi na pomoc pri rozširovaní výroby;

8.  zdôrazňuje, že treba posilniť pilier spájacieho prvku zdravotníckych systémov Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 (ďalej len „ACT“) v záujme zvýšenia kapacít spracúvania, skladovania, distribúcie a dodávok na celom svete, najmä v zraniteľných krajinách; žiada, aby EÚ a jej členské štáty zvýšili angažovanosť vo WHO a stanovili Akcelerátor ACT za prioritu ako súčasť globálnej reakcie EÚ vo všetkých jej pilieroch diagnostiky, terapeutiky, očkovania a posilňovania zdravotníckych systémov; podčiarkuje potrebu podpory výrobných kapacít na africkom kontinente a rozhodne víta oznámenie Tímu Európa týkajúce sa iniciatívy v hodnote 1 miliardy EUR zameranej na posilnenie výroby a prístupu k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám; podčiarkuje tiež význam primeraného regulačného rámca pre farmaceutické výrobky; zdôrazňuje, že EÚ by mala v súčasnosti investovať do regionálnych distribučných centier, najmä v Afrike, a podporiť zriadenie Africkej agentúry pre lieky; v tejto súvislosti vyzýva na podporu miestnych orgánov so schvaľovacou právomocou, na podporu odbornej prípravy kvalifikovaného zdravotníckeho a technického personálu, aby mohol vykonávať očkovanie a na podporu distribučných reťazcov vakcín a pomoc pri prekonávaní obmedzení, akými sú chladiaca infraštruktúra, geografický a sociálno-ekonomický dosah a váhavosť v očkovaní;

9.  opätovne potvrdzuje podporu iniciatívy WHO COVID-19 C-TAP a centra pre transfer technológií na výrobu vakcín mRNA; vyjadruje poľutovanie, že farmaceutické spoločnosti sa doposiaľ nezapojili do iniciatívy C-TAP; naliehavo vyzýva Komisiu, aby motivovala farmaceutické spoločnosti k vzájomnej výmene technológií a know-how prostredníctvom C-TAP, a aby zahrnula záväzky týkajúce sa partnerstiev v oblasti transferu technológií s tretími stranami, najmä rozvojovými krajinami, do budúcich dohôd EÚ o predbežných nákupoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní o zmluvách o dodávke vakcín ďalšej generácie proti ochoreniu COVID-19 plne využila svoj vplyv a zaručila, aby vývojári poskytli technológie za nízku cenu krajinám s nízkymi a strednými príjmami; požaduje aktívne mapovanie spoločností vrátane subdodávateľov s potrebným know-how na transfer technológií a ich spájanie so spoločnosťami s nevyužívanými výrobnými zariadeniami;

10.  žiada EÚ, aby zabezpečila úplné zverejnenie budúcich predbežných dohôd o nákupe, najmä pokiaľ ide o vakcíny ďalšej generácie; žiada, aby EÚ začlenila záväzky týkajúce sa nevýhradných globálnych licencií, obchodného tajomstva, údajov o vlastníctve a transferov technológií a aby začlenila požiadavky transparentnosti pre dodávateľov vrátane analýzy nákladov a výnosov na výrobok; zdôrazňuje, že tieto požiadavky transparentnosti by nemali brániť Komisii v tom, aby sa v prípade potreby zapájala do verejných súťaží; opakovane zdôrazňuje potrebu maximálnej transparentnosti pri rokovaniach o zmluvách o vakcínach na ochorenie COVID-19, a to aj priamym zapájaním poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom kontaktnej skupiny pre vakcíny do procesov rozhodovania o zmluvách; očakáva, že Európsky parlament bude pravidelne dostávať komplexnú a podrobnú analýzu výroby, dovozu, vývozu a prognóz vakcín vrátane informácií o cieľovej krajine vývozu z EÚ, ako aj o pôvode dovážaných vakcín a ich zložiek;

11.  uznáva, že tempo globálneho očkovania treba zvýšiť uľahčením obchodu a pravidiel týkajúcich sa obmedzení vývozu, rozšírením výroby, vrátane toho, že výrobcovia a vývojári vakcín prijmú určité záväzky, ako aj zjednodušením uplatňovania flexibilných opatrení Dohody TRIPS týkajúcich sa nútených licencií; víta úsilie generálnej riaditeľky WTO nasmerovať členské štáty k riešeniu založenému na dialógu; berie na vedomie oznámenia Európskej únie adresované Generálnej rade WTO a Rade pre TRIPS o naliehavých riešeniach krízy spôsobenej ochorením COVID-19 z pohľadu obchodnej politiky, ktoré predstavujú tri vzájomne sa dopĺňajúce piliere vrátane uľahčenia obchodu a pravidiel týkajúcich sa obmedzení vývozu a rozšírenia výroby; očakáva, že Komisia zvýši svoje úsilie s cieľom uzavrieť iniciatívu WTO v oblasti obchodu a zdravia do 12. Konferencie ministrov WTO v novembri 2021; ďalej žiada, aby sa na 12. Konferencii ministrov WTO zriadil Výbor pre obchod a zdravie s cieľom poučiť sa z pandémie, predložiť návrhy na zvýšenie účinnosti reakcie WTO počas medzinárodných kríz v oblasti zdravia a pripraviť obchodný pilier pre medzinárodnú pandemickú zmluvu s cieľom odstrániť narušenia dodávateľských reťazcov, zvýšiť výrobné kapacity, prijať opatrenia proti špekuláciám s cenami a na základe získaných skúseností prehodnotiť právny rámec WTO;

12.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a naďalej vyvíjať mnohostranné a globálne úsilie v oblasti distribúcie, koordinácie a viacročného plánovania vakcín na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady pre TRIPS 8. júna a 14. októbra 2021, na samite G7 11. až 13. júna 2021, na samite G20 v roku 2021, na samite EÚ – USA v roku 2021, na Valnom zhromaždení OSN v roku 2021, Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2021, na 12. Konferencii ministrov WTO a na ďalších podujatiach;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu riaditeľovi Svetovej zdravotníckej organizácie, generálnej riaditeľke Svetovej obchodnej organizácie, vládam skupiny G20, Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a členom Valného zhromaždenia OSN.


Maximálny limit rezíduí imidaklopridu
PDF 182kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/621 z 15. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 37/2010 na účely klasifikácie látky imidakloprid, pokiaľ ide o maximálny limit jej rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu (2021/2705(RSP))
P9_TA(2021)0284B9-0313/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/621 z 15. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 37/2010 na účely klasifikácie látky imidakloprid, pokiaľ ide o maximálny limit jej rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(2), a najmä na jeho články 14 a 17,

–  so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre veterinárne lieky z 20. apríla 2021,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 13 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6(4) sa uvádza, že by nemalo byť možné uviesť na trh Únie nijaký veterinárny liek bez toho, aby bol registrovaný a aby bola preukázaná jeho kvalita, bezpečnosť a účinnosť, a uznáva, že lepší prístup k informáciám poskytuje verejnosti možnosť vyjadriť svoje pripomienky a umožňuje orgánom tieto pripomienky náležite zohľadniť;

B.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381(5) sa uvádza, že by sa mali poskytnúť informácie o tom, ako sa dosiahli rozhodnutia o riadení rizika, a informácie o faktoroch iných, ako sú výsledky hodnotenia rizika, ako aj o tom, ako boli tieto faktory zvážené navzájom, a že komunikáciou o riziku by sa malo umožniť aj prispenie k participatívnemu a otvorenému dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami, aby sa v rámci procesu analýzy rizika zabezpečilo zohľadnenie prevahy verejného záujmu a správnosť, komplexnosť, transparentnosť, konzistentnosť a zodpovednosť;

C.  keďže hodnotiaca správa Európskej chemickej agentúry (ECHA) z 18. februára 2011 s názvom Imidakloprid, produkt typu 18 (insekticídy, akaricídy a produkty na kontrolu iných článkonožcov)“(6) kategorizuje významné údaje o toxicite pre vodné a necieľové druhy;

D.  keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ(7) sa uvádza, že „Znečisťovanie vody a pôdy farmaceutickými rezíduami predstavuje nový environmentálny problém. Pri hodnotení a kontrole rizika liekov pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia by sa mala venovať primeraná pozornosť cieľom Únie v oblasti životného prostredia. Komisia by v záujme riešenia tohto problému mala preskúmať riziká environmentálnych účinkov liekov a poskytnúť analýzu relevantnosti a účinnosti súčasného legislatívneho rámca z hľadiska ochrany vodného prostredia a zdravia ľudí prostredníctvom vodného prostredia.“;

E.  keďže v nariadení Komisie (EÚ) č. 283/2013(8) sa stanovujú minimálne požiadavky vrátane informácií o potenciálne škodlivých účinkoch účinnej látky, jej metabolitov a nečistôt na zdravie ľudí a zvierat alebo na podzemnú vodu, životné prostredie a necieľové druhy (flóra a fauna);

F.  keďže v nariadení Komisie (EÚ) č. 284/2013(9) sa uvádza, že „Zahrnúť sa musia všetky informácie o potenciálne neprijateľných účinkoch prípravku na ochranu rastlín na životné prostredie, rastliny a rastlinné produkty, ako aj známe a očakávané kumulatívne a synergické účinky.“;

G.  keďže v smernici 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady(10) sa poznamenáva, že „Podrobnosti a dokumenty, ktoré musia sprevádzať žiadosť o povolenie uvádzať na trh, musia preukazovať, že potenciálne riziká prevyšujú výhody spojené s účinnosťou. Ak sa táto skutočnosť nedá preukázať, žiadosť musí byť zamietnutá.“;

H.  keďže Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „agentúra“) bola predložená žiadosť o stanovenie maximálnej hladiny rezíduí (MRL) pre látku imidakloprid u druhov Salmonidae;

I.  keďže agentúra na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie(11) z 9. septembra 2020 odporučila ustanoviť MRL pre imidakloprid na 0,6 mg/kg (600 µg/kg) podľa potreby pre všetky plutvové ryby;

J.  keďže Potravinový kódex(12) nestanovuje MRL pre vodné použitie; keďže na schôdzi Spoločnej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetovej zdravotníckej organizácie o rezíduách pesticídov z roku 2008 sa odporučil maximálny prijateľný denný príjem 0,06 mg/kg rezíduí z poľnohospodárskych plodín(13);

K.  keďže stanovisko Výboru pre lieky na veterinárne použitie, z ktorého vychádza odporúčanie agentúry, bolo sprístupnené iba súhrnne a podľa Komisie bude v plnom rozsahu sprístupnené až po prijatí MRL;

L.  keďže stanovisko týkajúce sa stanovenia MRL podľa práva Únie by malo byť zverejnené a malo by byť ľahko prístupné;

M.  keďže zabezpečenie transparentnosti procesu hodnotenia rizika podporuje porozumenie verejnosti, prispieva k väčšej legitimite agentúry v očiach spotrebiteľov a širokej verejnosti a poskytuje väčšiu zodpovednosť občanom Únie v demokratickom systéme(14);

N.  keďže imidakloprid je neonikotinoidová (NN) biocídna účinná látka, ktorá sa komerčne predávala na široké použitie na ošetrenie plodín a hospodárskych zvierat z dôvodu svojej toxicity pre široké spektrum škodcov; keďže spôsob účinku imidaklopridu spočíva v tom, že pôsobí ako antagonista nikotínových acetylcholínových receptorov (nAChR) v centrálnom nervovom systéme, čím narúša synaptický prenos signálov a vedie k smrteľnej hyperaktivite nervov a svalov zvierat, stavovcov aj bezstavovcov, pričom nenávratne blokuje nAChR a vedie k ochrnutiu a smrti(15);

O.  keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/783(16) zakazuje použitie imidaklopridu na všetky plodiny pestované vo vonkajších priestoroch, pretože má nepriaznivé účinky na opeľovače;

P.  keďže nebezpečné chemikálie, ktoré sa používajú na veterinárny predpis a používajú sa na liečbu infekcií parazitov, sa nakoniec uvoľňujú do vodného prostredia; ich účinky nemajú len potenciál nepriaznivého vplyvu na citlivé necieľové organizmy, ale zistilo sa, že uvoľňovanie týchto zlúčenín je hlavným environmentálnym problémom(17) z dôvodu vysokej mobility imidaklopridu v pôde a následnej kontaminácie podzemných a povrchových vôd(18);

Q.  keďže existuje čoraz viac dôkazov o tom, že používanie imidaklopridu má zničujúci vplyv na biodiverzitu, najmä na rieky a vodné toky(19), a to nielen na kôrovce(20), mäkkýše(21) a necieľové druhy (hmyz), ale aj na pôdne organizmy(22), ako aj na pokles populácie vtáctva(23); keďže narastajú obavy z výskytu a hromadenia rezíduí pesticídov a ich metabolitov v pôdach a z ich potenciálu viesť k okysľovaniu pôdy; so znepokojením konštatuje, že používanie imidaklopridu v Japonsku viedlo k dramatickému kolapsu zásob rýb, ktoré sa neobnovili(24);

R.  keďže harmonizovaná klasifikácia a označovanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(25) kategorizovala imidakloprid ako „škodlivý po požití“, „nebezpečný pre životné prostredie“ a „veľmi toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“(26);

S.  keďže v štúdii o expozícii imidaklopridu u kaprovitých rýb (Cyprinua carpio L.) bola zistená degenerácia v mozgu, žiabroch a očiach(27) okrem histopatologických zmien (lézií), aktivácie biomarkerov a striedania úrovní génovej expresie; v tejto štúdii sa dospelo k záveru, že zápal a oxidačný stres sú vyvolané expozíciou imidaklopridu;

T.  keďže u ľudí môže dôjsť k bioakumulácii metabolitu NN opakovaným príjmom kontaminovaných potravín vzhľadom na to, že v štúdii na zvieratách bola pozorovaná bioakumulácia imidaklopridu pri nízkej dávke(28);

U.  keďže rôzne vedecké štúdie pri testoch na zvieratách dospeli k záveru, že imidakloprid účinkuje ako látka poškodzujúca reprodukciu a endokrinný disruptor, ktorý môže nepriaznivo pôsobiť na srdce, obličky, štítnu žľazu a mozog a môže spôsobiť neurologické príznaky vrátane respiračného zlyhania a smrti(29);

V.  keďže experimentálne dôkazy ukazujú, že toxicita imidaklopridu rastie s dobou expozície rovnako ako s dávkou, ktorá sa označuje ako „časovo kumulatívna toxicita“, toxicita imidaklopridu by sa preto nemala chápať iba ako akútna letalita, ale mal by sa na ňu brať ohľad aj v rámci chronického rámca(30);

W.  keďže v nariadení (EÚ) č. 283/2013 sa vyžaduje vypracovanie štúdií o dlhodobej toxicite;

X.  keďže v nariadení (ES) č. 396/2005 sa stanovuje, že sa vezmú do úvahy „známe kumulatívne a synergické účinky, ak sú k dispozícii metódy posúdenia takýchto účinkov“;

Y.  keďže v nariadení (EÚ) č. 284/2013 sa v súčasnosti vyžadujú toxikologické štúdie pre expozíciu operátorov, okolostojacich osôb, obyvateľov a pracovníkov, niekoľko štúdií dlhodobej a chronickej toxicity pre zvieratá, a štúdie o osude a správaní v pôde, vode a ovzduší;

Z.  keďže chýbajú poznatky o škodlivých účinkoch mnohých jednotlivých chemikálií a chemických zmesí na životné prostredie; neboli posúdené všetky chemikálie a hodnotenie ekotoxicity sa zameriava na veľmi málo druhov a ekosystémov;

AA.  keďže v nariadení (EÚ) 2019/6 sa uznáva, že v rozhodnutí o riadení rizika by sa mali zohľadniť: „iné relevantné faktory vrátane spoločenských, ekonomických, etických, environmentálnych a sociálnych faktorov, ako aj uskutočniteľnosť kontrol“;

AB.  keďže na rozdiel od prípadu štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), štúdie predložené agentúre nie je potrebné zverejňovať; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom k úplným vedeckým štúdiám, vedeckým stanoviskám a prvotným údajom, ako aj nad nedostatkom informácií o uskutočniteľnosti kontrol vypúšťania odpadových vôd do vodného prostredia a riadenia rizík, ktoré sú s tým spojené;

AC.  keďže v nariadení (ES) č. 470/2009 sa uvádza, že maximálne limity rezíduí sa musia určiť v súlade so všeobecne uznávanými zásadami posúdenia bezpečnosti, pričom by sa brali do úvahy aj iné vedecké posúdenia bezpečnosti príslušných látok vykonané medzinárodnými organizáciami, najmä Potravinový kódex, alebo, ak sa takéto látky používajú na iné účely, vedeckými výbormi stanovenými Spoločenstvom;

AD.  keďže v Potravinovom kódexe sa neodporúča použitie imidaklopridu vo vodnom prostredí a agentúra ECHA navrhuje, prečo by to tak mohlo byť: „Podľa harmonizovanej klasifikácie a označovania (ATP01) schválenej Európskou úniou je táto látka veľmi toxická pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami a je škodlivá po požití“(31);

AE.  keďže v článku 37 nariadenia (EÚ) 2019/6 sa uvádza, že registrácia sa zamietne, ak riziká pre verejné zdravie, zdravie zvierat alebo pre životné prostredie nie sú dostatočne určené; považuje to za dôvod nestanovenia MRL;

AF.  keďže štyri hlavné krajiny produkujúce lososa: Nórsko, Čile, Spojené kráľovstvo a Kanada nie sú členskými štátmi, a Komisia by preto nemohla vykonať príslušné audity príslušných orgánov v týchto krajinách alebo posúdiť primeranosť kontrol;

1.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/621 prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 470/2009;

2.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/621 nie je v súlade s právom Únie v tom zmysle, že porušuje slobodu informácií a základné zásady transparentnosti, demokratickej kontroly a zodpovednosti, pokiaľ predmetné stanovisko Výboru pre lieky na veterinárne použitie bolo sprístupnené iba v súhrne;

3.  vyzýva Komisiu, aby zrušila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/621 a predložila výboru nový návrh zahŕňajúci imidakloprid v zozname uvedenom v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 o farmakologicky účinných látkach, pre ktoré nie je možné stanoviť žiadne maximálne hodnoty pre vodné použitie;

4.  domnieva sa, že všetky veterinárne lieky, pesticídy, farmakologické a chemické rezíduá by mali prejsť štandardnými testami a odbornými hodnoteniami, pretože by mohli spôsobiť ďalšie a trvalé škody;

5.  domnieva sa, že agentúra by mala verejne sprístupniť úplné znenie stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie pozostávajúce z odporúčaní v oblasti vedeckého hodnotenia rizík a riadenia rizík a vedeckých dôkazov, z ktorých vychádzajú; domnieva sa, že hodnotenie rizika imidaklopridu je nedostatočné, pokiaľ ide o zohľadnenie akútnych hodnôt sledovaných parametrov, a že ignoruje oneskorené, kumulatívne a chronické účinky; pripomína, že výskum vodných bezstavovcov odhalil oneskorený vplyv na úmrtnosť, najmä u druhov vodného hmyzu, ktorý sa nedal zistiť pri štandardných akútnych testoch, ktoré preukazujú, že hodnotenie rizika pre neonikotinoidy nie je dostatočné z hľadiska ochrany životného prostredia(32);

6.  považuje za nevyhnutné hodnotiť farmakologicky účinné látky a ich klasifikáciu, pokiaľ ide o MRL v potravinách živočíšneho pôvodu, v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(33), nariadení (ES) č. 396/2005, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006(34) a nariadení (EÚ) 2019/6 a (EÚ) 2019/1381;

7.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné prehodnotiť smernicu 2001/82/ES so zreteľom na ochranu biodiverzity, vodného a suchozemského prostredia a so zreteľom na dobré životné podmienky zvierat a necieľové organizmy a mikroorganizmy;

8.  domnieva sa, že nariadenie (ES) č. 470/2009 dostatočne nezohľadňuje potrebu zapojiť Európsky parlament a občanov, aby mohli v plnej miere využívať svoje demokratické právo na kontrolu;

9.  pripomína potrebu posilniť vedeckú spoluprácu, koordináciu a súdržnosť medzi agentúrami Únie s právomocami v tejto oblasti, konkrétne medzi agentúrou, úradom EFSA a agentúrou ECHA spolu s národnými a medzinárodnými agentúrami, vytvorením spoločného rámca pre hodnotenie rizík pre biocídne a fytofarmaceutické výrobky používané v potravinových reťazcoch, aby sa predišlo nezrovnalostiam a aby sa obmedzila možnosť poškodenia životného prostredia a ekocídy;

10.  vyzýva Komisiu, aby ako správkyňa rizika pri hodnotení dostupných informácií náležite uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti, aby bolo možné kvantifikovať riziko škodlivých účinkov na životné prostredie, biodiverzitu, dobré životné podmienky zvierat a zdravie ľudí;

11.  naliehavo žiada Komisiu, aby systematicky informovala o tom, ako sa zohľadňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada informovaného súhlasu a ako sa vyvodili závery zo stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie;

12.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala demokratickú zásadu informovaného súhlasu a aby vykonala kontrolu vhodnosti procesu hodnotenia rizika s cieľom stanoviť MRL pre veterinárne lieky v potravinách živočíšneho pôvodu; považuje za nevyhnutné, aby bol plne konzistentný, pokiaľ ide o ciele uvedené v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“, oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „Z farmy na stôl“ pre spravodlivý a zdravý a ekologický potravinový systém“ a stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do hodnotenia rizika budú zahrnuté časovo kumulatívne, aktualizované, odborne preskúmané, ekotoxikologické testy pre necieľové druhy v pôde a vodnom prostredí, a že sa bude týkať aj environmentálnych rezíduí v ovzduší, pôde a vode vrátane dlhodobých, kumulatívnych toxických účinkov, a že špecifikuje nezávislé, odborne preskúmané vedecké štúdie a vedecké stanoviská, ktoré sa zohľadnili; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť verejne prístupné;

14.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2019/6 a nariadením (EÚ) 2019/1381 a všetkými právnymi predpismi týkajúcimi sa potravín a ich súdržnosti v prípade, že hodnotenie rizika na stanovenie MRL vykonávajú iné agentúry ako EFSA, a vyzýva členské štáty, aby ho podporili; a vyzýva Komisiu, aby tiež zabezpečila, že toto hodnotenie bude transparentné a poslúži na lepšiu ochranu biodiverzity a vodných ekosystémov, hmyzu, dážďoviek a pôdnych mikroorganizmov;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 16.4.2021, s. 120.
(2) Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 2065/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 231, 6.9.2019, s. 1).
(6) https://echa.europa.eu/documents/10162/225b9c58-e24c-6491-cc8d-7d85564f3912
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1).
(8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach (Ú. v. EÚ L 93, 3.4.2013, s. 1).
(9) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 284/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovujú požiadavky na údaje o prípravkoch na ochranu rastlín, (Ú. v. EÚ L 93, 3.4.2013, s. 85).
(10) Smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).
(11) https://www.ema.europa.eu/en/documents/mrl-summary/imidacloprid-fin-fish-summary-opinion-cvmp-establishment-maximum-residue-limits_en.pdf
(12) http://www.fao.org/fao-who-codexalimentarius/codex-texts/dbs/pestres/pesticide-detail/en/?p_id=206
(13) http://www.fao.org/fileadmin/templates/agphome/documents/Pests_Pesticides/JMPR/JMPRReport08.pdf
(14) Pozri rozsudky Súdneho dvora vo veci T-235/15, Pari Pharma GmbH/Európska agentúra pre lieky, ECLI:EU:T:2018:65; pozri aj vec T-718/15, PTC Therapeutics International Ltd/Európska agentúra pre lieky, ECLI:EU:T:2018:66 a T-729/15, MSD Animal Health Innovation GmbH a Intervet International BV/Európska agentúra pre lieky, ECLI:EU:T:2018:67.
(15) Sánchez-Bayo, F., Tennekes, H.A., Time-Cumulative Toxicity of Neonicotinoids: Experimental Evidence and Implications for Environmental Risk Assessments (Časovo kumulatívna toxicita neonikotinoidov: experimentálne dôkazy a dôsledky pre hodnotenie environmentálnych rizík), International Journal of Environmental Research and Public Health. 2020,17(5),1629, https://www.mdpi.com/1660-4601/17/5/1629
(16) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/783 z 29. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky imidakloprid (Ú. v. EÚ L 132, 30.5.2018, s. 31).
(17) Burridge, L., Weis, J.S., Cabello, F., Pizarro, J., Bostick, K., Chemical use in salmon aquaculture: A review of current practices and possible environmental effects (Chemické použitie v akvakultúre lososov: prehľad súčasných postupov a možných vplyvov na životné prostredie), Aquaculture, 2010, zv. 306, 1 – 4, s. 7 – 23, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0044848610003297.
(18) Sánchez-Bayo, F., Tennekes, H.A., Time-Cumulative Toxicity of Neonicotinoids: Experimental Evidence and Implications for Environmental Risk Assessments (Časovo kumulatívna toxicita neonikotinoidov: experimentálne dôkazy a dôsledky pre hodnotenie environmentálnych rizík), International Journal of Environmental Research and Public Health. 2020,17(5),1629, https://www.mdpi.com/1660-4601/17/5/1629
(19) Butcherine, P., Kelaher, B.P., Taylor, M.D., Barkla, B.J., Benkendorff, K., Impact of imidacloprid on the nutritional quality of adult black tiger shrimp (Vplyv imidaklopridu na výživovú kvalitu dospelých čiernych kreviet obrovských) (Penaeus monodon), Ecotoxicology and Environmental Safety, 2020, zv. 198, https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0147651320305212?via%3Dihub
(20) Butcherine, P., Kelaher, B.P., Taylor, M.D., Barkla, B.J., Benkendorff, K., Impact of imidacloprid on the nutritional quality of adult black tiger shrimp (Vplyv imidaklopridu na výživovú kvalitu dospelých čiernych kreviet obrovských) (Penaeus monodon), Ecotoxicology and Environmental Safety, 2020, zv. 198, https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0147651320305212?via%3Dihub
(21) Ewere, E.E., Reichelt-Brushett, A., Benkendorff, K., The neonicotinoid insecticide imidacloprid, but not salinity, impacts the immune system of Sydney rock oyster, (Imunitný systém ustrice skalnej v Sydney ovplyvňuje neonikotinoidový insekticíd imidakloprid, nie slanosť) Saccostrea glomerata, Science of the Total Environment, 2020, zv. 742, The neonicotinoid insecticide imidacloprid, but not salinity, impacts the immune system of Sydney rock oyster, Saccostrea glomerata - ScienceDirect
(22) de Lima e Silva, C., Brennan, N., Brouwer, J.M., Commandeur, D., Verweij, R.A., van Gestel, C.A.M., Comparative toxicity of imidacloprid and thiacloprid to different species of soil invertebrates (Porovnávacia toxicita imidaklopridu a tiaklopridu pre rôzne druhy pôdnych bezstavovcov), Ecotoxicology, 2017, 26, s. 555 – 564, https://doi.org/10.1007/s10646-017-1790-7
(23) https://www.eea.europa.eu/publications/soer-2020
(24) https://www.nationalgeographic.com/animals/article/neonicotinoid-insecticides-cause-fish-declines-japan
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(26) Hodnotiaca správa agentúry ECHA s názvom Imidakloprid, produkt typu 18 (insekticídy, akaricídy a produkty na kontrolu iných článkonožcov), https://echa.europa.eu/documents/10162/225b9c58-e24c-6491-cc8d-7d85564f3912
(27) Tyor, A.K., Harkrishan, Bhardwaj, J.K., Saraf, P., Effect of Imidacloprid on Histopathological Alterations of Brain, Gills and Eyes in hatchling carp (Účinok imidaklopridu na histopatologické zmeny mozgu, žiabrov a očí u vyliahnutých kaprov) (Cyprinus carpio L.) , Toxicology International, 2020, 27, s. 70 – 78.
(28) Kavvalakis, M.P., Tzatzarakis, M.N.,Theodoropoulou, E.P., Barbounis, E.G., Tsakalof, A.K., Tsatsakis, A.M., Development and application of LC-APCI-MS method for biomonitoring of animal and human exposure to imidacloprid (Vývoj a aplikácia metódy LC-APCI-MS na biomonitorovanie vystavenia zvierat a ľudí imidaklopridu), Chemosphere 2013, zv. 93, 10, s. 2612 – 2620, Development and application of LC–APCI–MS method for biomonitoring of animal and human exposure to imidacloprid - ScienceDirect
(29) Katić, A., Karačonji, I.B., Imidacloprid as reproductive toxicant and endocrine disruptor: Investigations in laboratory animals (Imidakloprid ako látka poškodzujúca reprodukciu a endokrinný disruptor: výskum na laboratórnych zvieratách), Archives of Industrial Hygiene and Toxicology, 2018, 69(2), https://www.researchgate.net/publication/326247351_Imidacloprid_as_reproductive_toxicant_and_endocrine_disruptor_Investigations_in_laboratory_animals
(30) Sánchez-Bayo, F., Tennekes, H.A., Time-Cumulative Toxicity of Neonicotinoids: Experimental Evidence and Implications for Environmental Risk Assessments (Časovo kumulatívna toxicita neonikotinoidov: experimentálne dôkazy a dôsledky pre hodnotenie environmentálnych rizík), International Journal of Environmental Research and Public Health, 2020, 17(5),1629. https://www.mdpi.com/1660-4601/17/5/1629
(31) https://echa.europa.eu/substance-information/-/substanceinfo/100.102.643
(32) Sánchez-Bayo F., Tennekes, H.A., Time-Cumulative Toxicity of Neonicotinoids: Experimental Evidence and Implications for Environmental Risk Assessments (Časovo kumulatívna toxicita neonikotinoidov: experimentálne dôkazy a dôsledky pre hodnotenie environmentálnych rizík), International Journal of Environmental Research and Public Health. 2020,17(5),1629, https://www.mdpi.com/1660-4601/17/5/1629
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).


Účinné látky vrátane flumioxazínu
PDF 179kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/745 zo 6. mája 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok síran amónno-hlinitý, kremičitan hlinitý, beflubutamid, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, uhličitan vápenatý, kaptán, oxid uhličitý, cymoxanil, dimetomorf, etefón, výťažok z čajovníka, famoxadón, zvyšky z destilácie tuku, C7-C20 mastné kyseliny, flumioxazín, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, kyselina giberelínová, giberelíny, heptamaloxyloglukán, hydrolyzované proteíny, síran železnatý, metazachlór, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus (kmeň 251), fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, rastlinné oleje/repkový olej, hydrogenuhličitan draselný, propamokarb, protiokonazol, kremenný piesok, rybí olej, repelenty (podľa pachu) živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk, S-metolachlór, lineárne motýlie feromóny, tebukonazol a močovina (2021/2706(RSP))
P9_TA(2021)0285B9-0312/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/745 zo 6. mája 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok síran amónno-hlinitý, kremičitan hlinitý, beflubutamid, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, uhličitan vápenatý, kaptán, oxid uhličitý, cymoxanil, dimetomorf, etefón, výťažok z čajovníka, famoxadón, zvyšky z destilácie tuku, C7-C20 mastné kyseliny, flumioxazín, fluoxastrobín, flurochloridón, folpet, formetanát, kyselina giberelínová, giberelíny, heptamaloxyloglukán, hydrolyzované proteíny, síran železnatý, metazachlór, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus (kmeň 251), fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, rastlinné oleje/repkový olej, hydrogenuhličitan draselný, propamokarb, protiokonazol, kremenný piesok, rybí olej, repelenty (podľa pachu) živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk, S-metolachlór, lineárne motýlie feromóny, tebukonazol a močovina(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(2), a najmä na prvý odsek jeho článku 17 a jeho článok 21,

–  so zreteľom na stanovisko Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá z 30. marca 2021,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť(3),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže flumioxazín bol zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS(6) 1. januára 2003 smernicou Komisie 2002/81/ES(7) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.  keďže postup na obnovenie schválenia flumioxazínu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012(8) prebieha od roku 2010(9) a príslušná žiadosť bola predložená v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010(10) 29. februára 2012;

C.  keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky flumioxazín už bolo predĺžené o päť rokov smernicou Komisie 2010/77/EÚ(11) a následne od roku 2015 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2015/1885(12), (EÚ) 2016/549(13), (EÚ) 2017/841(14), (EÚ) 2018/917(15) (EÚ) 2019/707(16) a (EÚ) 2020/869(17), a v súčasnosti sa opäť predĺžilo vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/745, ktorým sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 30. júna 2022;

D.  keďže Komisia neobjasnila vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/745 dôvody predĺžení, pričom uviedla len, že „keďže hodnotenie uvedených účinných látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

E.  keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.  keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie;

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v tomto prípade je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

H.  keďže počas 18 rokov od schválenia účinnej látky bol flumioxazín identifikovaný a klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B a ako pravdepodobný endokrinný disruptor;

I.  keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a zodpovednosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ak bolo zistené riziko škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, tým, že prijmú predbežné opatrenia na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.  keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že existujú známky toho, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

Reprodukčne toxická látka kategórie 1B a vlastnosti narúšajúce endokrinný systém

K.  keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(18) je flumioxazín podľa harmonizovanej klasifikácie reprodukčne toxickou látkou kategórie 1B, vysoko toxický pre vodné organizmy a vysoko toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami;

L.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) dospel už v roku 2014 a následne v rokoch 2017 a 2018 k záveru, že tu existujú kritické problémové oblasti, pretože flumioxazín je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B, a že otázka, či je flumioxazín potenciálnym endokrinným disruptorom, nemohla byť uzavretá a predstavuje kritickú problémovú oblasť;

M.  keďže v roku 2015 sa flumioxazín nachádzal na zozname látok, ktoré sa majú nahradiť vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408, pretože sa klasifikuje alebo má klasifikovať v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008 ako reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B;

N.  keďže podľa bodu 3.6.4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sú toxické pre reprodukciu v kategórii 1B, s výnimkou prípadov, keď je na základe podložených dôkazov uvedených v žiadosti potrebná účinná látka na účel kontroly vážneho ohrozenia zdravia rastlín, ktorú nemožno dosiahnuť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, kedy treba prijať opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré zabezpečia minimalizáciu expozície ľudí a životného prostredia voči tejto látke;

O.  keďže 1. februára 2018 spravodajský členský štát na základe nových vedeckých údajov predložil Európskej chemickej agentúre (ďalej len „ECHA“) návrh na harmonizovanú klasifikáciu a označovanie flumioxazínu podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008; keďže 15. marca 2019 Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) ECHA prijal stanovisko, ktorým sa mení klasifikácia flumioxazínu z látky poškodzujúcej reprodukciu zaradenej v kategórii 1B na látku poškodzujúcu reprodukciu zaradenú v kategórii 2; keďže je pravdepodobné, že to povedie k preklasifikovaniu flumioxazínu do prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1272/2008, k čomu však ešte nedošlo; keďže dovtedy zostáva flumioxazín klasifikovaný ako látka poškodzujúca reprodukciu zaradená v kategórii 1B;

P.  keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí, s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín za realistických navrhovaných podmienok používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005(19);

Q.  keďže flumioxazín sa od roku 2014 považuje za látku, ktorá by mohla mať vlastnosti narúšajúce endokrinný systém(20); keďže kritériá na určenie toho, či je látka endokrinným disruptorom v kontexte nariadenia (ES) č. 1107/2009, ako sa stanovuje v nariadení Komisie (EÚ) 2018/605(21), sa uplatňujú od 20. októbra 2018(22); keďže príslušné usmernenia boli prijaté 5. júna 2018(23); keďže však Komisia poverila EFSA posúdením potenciálu flumioxazínu, pokiaľ ide o narúšanie endokrinného systému, podľa nových kritérií až 4. decembra 2019;

R.  keďže EFSA uverejnil v septembri 2020 svoje aktualizované partnerské preskúmanie účinnej látky flumioxazín(24) z hľadiska posúdenia rizika pesticídov, v ktorom nemohol vylúčiť vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, keďže sa zistilo niekoľko chýbajúcich údajov, a to aj v súvislosti s inými bezpečnostnými aspektmi, čo viedlo ku kritickým oblastiam vzbudzujúcim obavy;

S.  keďže úrad EFSA konkrétne identifikoval v oblasti toxikológie cicavcov niekoľko nedostatkov údajov, otázky, ktoré nebolo možné finalizovať, a kritické oblasti vzbudujúce obavy; keďže úrad EFSA zistil aj nedostatky údajov v oblasti rezíduí a bezpečnosti spotrebiteľov, EFSA nebol schopný dokončiť posúdenie expozície podzemnej vody z dôvodu chýbajúcich údajov a posúdenie vlastností flumioxazínu narúšajúcich endokrinný systém pre ľudí a necieľové organizmy nebolo možné dokončiť z dôvodu neúplných súborov údajov, čo znamená, že EFSA nedokázal dospieť k záveru, či sú kritériá narušenia endokrinného systému pre ľudí aj necieľové organizmy v prípade ľudí a necieľových organizmov splnené prostredníctvom režimov EATS, ako sa stanovuje v bode 3.6.5 a bode 3.8.2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 zmenenému nariadením (EÚ) 2018/605;

T.  keďže v prípade flumioxazínu existuje vysoké riziko biokoncentrácie, je vysoko toxický pre riasy a vodné rastliny a je mierne toxický pre dážďovky, včely medonosné, ryby a vodné bezstavovce;

U.  keďže je neprijateľné, aby bolo v Únii naďalej povolené používanie látky, ktorá v súčasnosti spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, a/alebo reprodukčne toxické a pri ktorej nie je možné vylúčiť, že spĺňa hraničné kritéria z dôvodu jej vlastností narúšajúcich endokrinný systém, ktoré sú stanovené na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie;

V.  keďže žiadatelia môžu ťažiť z toho, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie obdobia platnosti schválenia účinných látok, ak ešte nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a postup opätovného posudzovania predlžovať poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre ľudské zdravie a životné prostredie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

W.  keďže na základe pôvodného návrhu neobnovenia schválenia zo strany Komisie v roku 2014 na základe skutočnosti, že flumioxazín spĺňa hraničné kritériá pre reprodukčnú toxicitu kategórie 1B, žiadateľ požiadal o výnimku z uplatňovania týchto hraničných kritérií; takáto výnimka si však vyžadovala vypracovanie príslušných metodík posudzovania, ktoré ešte neexistovali, a to aj napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1107/2009 sa uplatňovalo tri roky, čo viedlo k zastaveniu procesu neobnovenia na niekoľko rokov;

X.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín vyzval Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nebude používať v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako je flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín;

Y.  keďže Európsky parlament už vzniesol námietku voči predchádzajúcim dvom predĺženiam obdobia schválenia flumioxazínu vo svojch uzneseniach z 10. októbra 2019(25) a z 10. júla 2020(26) a Komisia neposkytla presvedčivú odpoveď na tieto uznesenia, ani riadne nepreukázala, že ďalšie predĺženie by neprekročilo jej vykonávacie právomoci;

Z.  keďže po predchádzajúcom predĺžení období schválenia 26 účinných látok vrátane flumioxazínu v roku 2020 podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/869 boli len štyri schválenia z 26 látok, na ktoré sa vzťahuje uvedené vykonávacie nariadenie, obnovené alebo neobnovené, zatiaľ čo podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/745 boli obdobia platnosti schválenia 44 účinných látok predĺžené, pričom mnohé z nich tretí alebo štvrtý raz;

1.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/745 prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/745 nie je v súlade s právom Únie, pretože nedodržiava zásadu predbežnej opatrnosti;

3.  dôrazne odsudzuje vážne oneskorenia v procese opätovného udeľovania povolení a pri identifikácii látok narúšajúcich endokrinný systém;

4.  domnieva sa, že rozhodnutie predĺžiť obdobie platnosti schválenia flumioxazínu opäť nie je v súlade s kritériami bezpečnosti stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nezakladá sa ani na dôkazoch, že túto látku možno bezpečne používať, ani na preukázanej naliehavej potrebe tejto látky pri potravinárskej výrobe v Únii;

5.  vyzýva Komisiu, aby zrušila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/745 a predložila výboru nový návrh, ktorý zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých príslušných látok, najmä pokiaľ ide o flumioxazín;

6.  vyzýva Komisiu, aby na ďalšom zasadnutí Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá predložila návrh na neobnovenie platnosti schválenia flumioxazínu;

7.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu oznámila konkrétne dôvody, prečo sa posudzovanie látok oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, ktoré konkrétne parametre sa stále posudzujú a prečo si toto posúdenie vyžaduje tak veľa času;

8.  opakovane vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy vykonávacích nariadení týkajúcich sa predĺženia období platnosti schválenia látok, v prípade ktorých sa neočakáva, že súčasný stav vedy povedie k návrhu Komisie na neobnovenie platnosti schválenia príslušnej účinnej látky;

9.  opakovane vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia týkajúce sa látok, v prípade ktorých existuje dôkaz alebo dôvodná pochybnosť, že nesplnia kritériá bezpečnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

10.  opakovane vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a včasné opätovné posúdenie schválení účinných látok, v prípade ktorých sú spravodajskými členskými štátmi, a aby zaistili, že súčasné oneskorenia sa čo najrýchlejšie účinne vyriešia;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 160, 7.5.2021, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 67, 12.03.2015, s. 18.
(4) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(5) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 183.
(6) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).
(7) Smernica Komisie 2002/81/ES z 10. októbra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť flumioxazín medzi účinné látky (Ú. v. ES L 276, 12.10.2002, s. 28).
(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).
(9) Smernica Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 48).
(10) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje postup na obnovenie zaradenia druhej skupiny účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a vytvára zoznam takýchto látok (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2010, s. 10).
(11) Smernica Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 48).
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1885 z 20. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2,4-D acibenzolar-S-metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda-cyhalotrín, metalaxyl-M, metsulfurón-metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén-etyl, tiabendazol, tifensulfurón, metyl a triasulfurón (Ú. v. EÚ L 276, 21.10.2015, s. 48).
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/549 z 8. apríla 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), metalaxyl-M, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, tiabendazol a tifénsulfurón-metyl (Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2016, s. 4).
(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/841 zo 17. mája 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, Ampelomyces quisqualis kmeň: AQ 10, benalaxyl, bentazón, bifenazát, bromoxynil, karféntrazón-etyl, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dikvát, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), etoxazol, famoxadón, fenamidón, flumioxazín, foramsulfurón, Gliocladium catenulatum kmeň: j1446, imazamox, imazosulfurón, izoxaflutol, laminarín, metalaxyl-M, metoxyfenozid, milbemektín, oxasulfurón, pendimetalín, fénmedifám, pymetrozín, S-metolachlór a trifloxystrobín (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 12).
(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/917 z 27. júna 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, karvón, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, dikvát, etefón, etoprofos, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, izoxaflutol, metalaxyl-M, metiokarb, metoxyfenozid, metribuzín, milbemektín, oxasulfurón, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, pymetrozín a S-metolachlór (Ú. v. EÚ L 163, 28.6.2018, s. 13).
(16) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol (Ú. v. EÚ L 120, 8.5.2019, s. 16).
(17) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/869 z 24. júna 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, kyazofamid, dimetomorf, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, formetanát, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol a S-metolachlór (Ú. v. EÚ L 201, 25.6.2020, s. 7).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(20) Záver EFSA z partnerského preskúmania pesticídov, Záver z partnerského preskúmania posúdenia rizika pesticídov s účinnou látkou flumioxazín, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2014) 12(6):3736, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/3736.
(21) Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/605 z 19. apríla 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém (Ú. v. EÚ L 101, 20.4.2018, s. 33).
(22) Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/605 z 19. apríla 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém (Ú. v. EÚ L 101, 20.4.2018, s. 33).
(23) Európska chemická agentúra (ECHA) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) s podporou Spoločného výskumného centra (JRC), Usmernenia na identifikáciu endokrinných disruptorov v kontexte Nariadení (EÚ) č. 528/2012 a (ES) č. 1107/2009, Vestník EFSA (EFSA Journal) 2018;16(6):5311, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5311.
(24) Záver EFSA z partnerského preskúmania pesticídov, Aktualizovaný záver z partnerského preskúmania posúdenia rizika pesticídov s účinnou látkou flumioxazín, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2020) 18(9):6246, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/6246.
(25) Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok alfacypermethrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-m, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol (prijaté texty, P9_TA(2019)0026).
(26) Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, kyazofamid, dimetomorf, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, formetanát, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol a S-metolachlór (Prijaté texty, P9_TA(2020)0197).


Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ pre digitálne desaťročie
PDF 148kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (2021/2568(RSP))
P9_TA(2021)0286B9-0305/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (COM(2020)0823),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. septembra 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 (COM(2020)0595),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 12. septembra 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy(7),

–  so zreteľom na Budapeštiansky dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (ETS č. 185),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o európskej dátovej stratégii(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy: odstránenie prekážok fungovania jednotného digitálneho trhu a zlepšenie využívania umelej inteligencie pre európskych spotrebiteľov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie(12),

–  so zreteľom na otázku Komisii o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (O-000037/2021 – B9‑0024/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže digitálna transformácia je kľúčovou strategickou prioritou Únie, ktorá je nevyhnutne spojená s väčším vystavením kybernetickým hrozbám;

B.  keďže počet pripojených zariadení vrátane strojov, senzorov, priemyselných komponentov a sietí, ktoré tvoria internet vecí, sa stále zvyšuje, pričom sa očakáva, že do roku 2024 bude na internet vecí napojených 22,3 miliárd zariadení na celom svete, čím sa zvýši vystavenie kybernetickým útokom;

C.  keďže technologický pokrok – ako napríklad kvantová výpočtová technika – a nerovnosti v prístupe k nemu by mohli predstavovať problém v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

D.  keďže kríza COVID-19 ešte viac odhalila kybernetickú zraniteľnosť v niektorých kritických sektoroch, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, a súvisiace opatrenia pre prácu na diaľku a obmedzenie sociálnych kontaktov zvýšili našu závislosť od digitálnych technológií a pripojenia, pričom v celej Európe sa zvyšuje výskyt a dômyselnosť kybernetických útokov a počítačovej kriminality vrátane špionáže a sabotáže, ako aj počet prípadov preniknutia do systémov, štruktúr a sietí IKT a ich manipulácie prostredníctvom zlomyseľnej a nezákonnej inštalácie;

E.  keďže počet kybernetických útokov výrazne narastá, o čom svedčí nedávna séria škodlivých organizovaných kybernetických útokov na systémy zdravotnej starostlivosti, napríklad v Írsku, Fínsku a Francúzsku; keďže tieto kybernetické útoky vážne poškodzujú systémy zdravotnej starostlivosti a starostlivosť o pacientov a spôsobujú škody aj iným citlivým verejným a súkromných inštitúciám;

F.  keďže hybridné hrozby vrátane využívania dezinformačných kampaní a kybernetických útokov na infraštruktúru, hospodárske procesy a demokratické inštitúcie naberajú na sile a stávajú sa vážnym problémom v kybernetickom aj fyzickom svete a hrozí, že ovplyvnia demokratické procesy, ako sú voľby, legislatívne postupy, presadzovanie práva a spravodlivosť;

G.  keďže sa stále zvyšuje závislosť od hlavnej funkcie internetu a základných internetových služieb pre komunikáciu a hosting, aplikácie a údaje, v prípade ktorých sa trhový podiel sústreďuje v rukách čoraz menšieho počtu spoločností;

H.  keďže spôsobilosti distribuovaných útokov na vyradenie služby rastú, a preto by sa mala súbežne s tým zvyšovať odolnosť jadra internetu;

I.  keďže pripravenosť na kybernetickú bezpečnosť a informovanosť o nej je medzi podnikmi, najmä MSP, a jednotlivcami stále nízka a nie je k dispozícii dostatok kvalifikovaných pracovníkov (od roku 2015 sa nedostatok potrebných pracovných síl zvýšil o 20 %), pričom tradičné spôsoby najímania nedokážu uspokojiť dopyt, a to ani v prípade manažérskych a interdisciplinárnych pozícií; keďže „takmer 90 % zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti na svete sú muži“ a „trvalý nedostatok rodovej rozmanitosti ešte viac obmedzuje zásoby talentov“(13);

J.  keďže kapacity členských štátov v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa značne líšia a podávanie správ o incidentoch a výmena informácií medzi nimi nie sú systematické ani komplexné, pričom využívanie stredísk pre výmenu a analýzu informácií (ISAC) na výmenu informácií medzi verejným a súkromným sektorom nenapĺňa svoj potenciál;

K.  keďže na úrovni EÚ neexistuje dohoda o spolupráci v oblasti kybernetického spravodajstva a o kolektívnej reakcii na kybernetické a hybridné útoky; keďže pre členské štáty je z technického a geopolitického hľadiska veľmi ťažké, aby samy prijímali protiopatrenia proti kybernetickým hrozbám a kybernetickým útokom, najmä hybridnej povahy;

L.  keďže cezhraničné a globálne spoločné využívanie údajov je dôležité pre tvorbu hodnôt za predpokladu, že sú zaručené práva na súkromie a práva duševného vlastníctva; keďže presadzovanie zahraničných právnych predpisov o údajoch by mohlo predstavovať riziko pre európske údaje z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, lebo na spoločnosti pôsobiace v rôznych regiónoch sa vzťahujú kolidujúce povinnosti bez ohľadu na to, kde sa údaje nachádzajú a aký majú pôvod;

M.  keďže kybernetická bezpečnosť predstavuje globálny trh s hodnotou 600 miliárd EUR, pričom sa očakáva, že táto suma bude rýchlo rásť, a Únia je čistým dovozcom produktov a riešení;

N.  keďže hrozí, že v dôsledku vnútroštátnych predpisov o kybernetickej bezpečnosti a chýbajúcich horizontálnych právnych predpisov o základných požiadavkách na kybernetickú bezpečnosť hardvéru a softvéru vrátane pripojených produktov a aplikácií dôjde k fragmentácii jednotného trhu;

1.  víta iniciatívy, ktoré Komisia načrtla v spoločnom oznámení s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde;

2.  vyzýva na podporu rozvoja bezpečných a spoľahlivých sieťových a informačných systémov, infraštruktúry a pripojiteľnosti v celej Únii;

3.  požaduje, aby sa stanovil cieľ, že všetky výrobky pripojené na internet v Únii, a to aj na spotrebiteľské a priemyselné použitie, spolu so všetkými dodávateľskými reťazcami, ktoré ich sprístupňujú, musia byť bezpečné už v štádiu návrhu, odolné proti kybernetickým incidentom a v prípade zistenia zraniteľných miest rýchlo opravené; víta plány Komisie navrhnúť horizontálne právne predpisy o požiadavkách na kybernetickú bezpečnosť pripojených produktov a súvisiacich služieb a žiada, aby sa v týchto právnych predpisoch navrhla harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu; žiada, aby sa zohľadnili existujúce právne predpisy (akt o kybernetickej bezpečnosti, nový legislatívny rámec, nariadenie o normalizácii), aby sa predišlo nejednoznačnosti a fragmentácii;

4.  vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 posúdila, či je potrebný návrh horizontálneho nariadenia, ktorým by sa zaviedli požiadavky na kybernetickú bezpečnosť aplikácií, softvéru, zabudovaného softvéru a operačných systémov a ktorý by vychádzal z acquis EÚ v oblasti požiadaviek na riadenie rizík; zdôrazňuje, že zastarané aplikácie, softvér, zabudovaný softvér a operačné systémy (t. j. na ktoré sa už neposkytujú pravidelné korekcie a bezpečnostné aktualizácie) tvoria nezanedbateľný podiel všetkých pripojených zariadení a predstavujú riziko z hľadiska kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby túto otázku začlenila do svojho návrhu; navrhuje, aby návrh obsahoval povinnosť výrobcov vopred informovať o minimálnom období, počas ktorého budú poskytovať bezpečnostné opravy a aktualizácie, aby sa kupujúci mohli fundovane rozhodnúť; domnieva sa, že výrobcovia musia byť súčasťou programu koordinovaného zverejňovania informácií o zraniteľnosti uvedeného v návrhu smernice NIS 2;

5.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť by mala byť neoddeliteľnou súčasťou digitalizácie; žiada preto, aby projekty digitalizácie financované Úniou zahŕňali požiadavky kybernetickej bezpečnosti; víta podporu výskumu a inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o prelomové technológie (ako kvantová výpočtová technika a kvantová kryptografia), ktorých vznik by mohol destabilizovať medzinárodnú rovnováhu; okrem toho vyzýva na ďalší výskum postkvantových algoritmov ako normy kybernetickej bezpečnosti;

6.  domnieva sa, že digitalizácia našej spoločnosti znamená, že všetky sektory sú vzájomne prepojené a nedostatky v jednom sektore môžu ovplyvniť iné; trvá preto na tom, aby sa politiky kybernetickej bezpečnosti začlenili do digitálnej stratégie EÚ a financovania EÚ a aby boli koherentné a interoperabilné vo všetkých odvetviach;

7.  vyzýva na súdržné využívanie finančných prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a zavádzanie potrebnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili využívanie synergií súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou medzi rôznymi programami, najmä programom Horizont Európa, programom Digitálna Európa, Vesmírnym programom EÚ, Mechanizmom EÚ na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU a NPE, a aby v plnej miere využívali centrum kompetencií a sieť v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

8.  pripomína, že komunikačná infraštruktúra je základným kameňom všetkých digitálnych činností a že zaistenie jej bezpečnosti je pre Úniu strategickou prioritou; podporuje súčasný vývoj systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti EÚ pre siete 5G; víta súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie bezpečných komunikačných sietí vrátane opatrení pre celý dodávateľský reťazec; vyzýva Komisiu, aby zabránila vzniku odkázanosti na určitého dodávateľa a aby posilnila sieťovú bezpečnosť podporou iniciatív, ktoré zlepšujú virtualizáciu rôznych zložiek sietí a ich uchovávanie na cloude; vyzýva na rýchly vývoj ďalších generácií komunikačných technológií, ktorých základnou zásadou bude kybernetická bezpečnosť už v štádiu návrhu a ktoré zabezpečia ochranu súkromia a osobných údajov;

9.  pripomína, že je dôležité vytvoriť nový, spoľahlivý bezpečnostný rámec pre kritické infraštruktúry EÚ s cieľom chrániť bezpečnostné záujmy EÚ a stavať na existujúcich kapacitách primeranej reakcie na riziká, hrozby a technologické zmeny;

10.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala ustanovenia na zabezpečenie prístupnosti, dostupnosti a integrity verejného jadra internetu, a tým aj stability kybernetického priestoru, najmä pokiaľ ide o prístup EÚ ku globálnemu koreňovému systému DNS; domnieva sa, že takéto ustanovenia by mali zahŕňať opatrenia na diverzifikáciu dodávateľov, aby sa zmenšilo súčasné riziko závislosti od malého počtu spoločností s dominantným postavením na trhu; víta návrh na vytvorenie európskeho systému názvov domén (DNS4EU) ako nástroja na zvýšenie odolnosti internetového jadra; žiada Komisiu, aby vyhodnotila, ako by sa v rámci DNS4EU mohli využiť najnovšie technológie, bezpečnostné protokoly a odborné znalosti o kybernetických hrozbách na zabezpečenie rýchlych, bezpečných a odolných DNS pre všetkých Európanov; pripomína, že je potrebná lepšia ochrana protokolu BGP (border gateway protocol), aby sa zabránilo pirátskym útokom naň; opakovane vyjadruje svoju podporu správy internetu podľa modelu viacerých strán, pričom jednou z jeho hlavných tém by mala byť kybernetická bezpečnosť; zdôrazňuje, že EÚ by mala urýchliť vykonávanie protokolu IPv6; uznáva, že model otvoreného zdroja sa osvedčil ako efektívny a účinný základ fungovania internetu; nabáda preto na jeho používanie;

11.  uznáva potrebu zintenzívniť forenznú analýzu kybernetickej bezpečnosti v záujme boja proti trestnej činnosti, počítačovej kriminalite a kybernetickým útokom vrátane útokov s podporou štátov, ale varuje pred neprimeranými opatreniami, ktoré ohrozujú súkromie a slobodu prejavu občanov EÚ pri používaní internetu; pripomína, že je potrebné dokončiť revíziu druhého dodatkového protokolu k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite, ktorý má potenciál zvýšiť pripravenosť na počítačovú kriminalitu;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili svoje zdroje s cieľom posilniť strategickú odolnosť EÚ, znížiť svoju závislosť od zahraničných technológií a posilniť svoje vedúce postavenie a konkurencieschopnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celom digitálnom dodávateľskom reťazci (vrátane uchovávania a spracovania údajov v cloudoch, technológií procesorov, integrovaných obvodov (čipy), ultrabezpečného pripojenia, kvantovej výpočtovej techniky a ďalšej generácie sietí);

13.  domnieva sa, že plán infraštruktúry pre ultrabezpečné pripojenie je dôležitým nástrojom na zaistenie bezpečnosti citlivej digitálnej komunikácie; víta oznámenie o vývoji vesmírneho globálneho systému EÚ pre zabezpečenú komunikáciu, ktorého súčasťou budú kvantové šifrovacie technológie; pripomína, že v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) by sa malo vyvíjať nepretržité úsilie o zabezpečenie európskych vesmírnych činností;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súkromnom ani verejnom sektore neboli dobre prijaté postupy výmeny informácií o kybernetických hrozbách a incidentoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili dôveru a zmenšili prekážky pri výmene informácií o kybernetických hrozbách a kybernetických útokoch na všetkých úrovniach; víta úsilie, ktoré sa vyvíja v niektorých sektoroch, a vyzýva na medziodvetvovú spoluprácu, keďže zraniteľné miesta sú zriedka špecifické pre jeden sektor; zdôrazňuje, že členské štáty musia spojiť sily na európskej úrovni, aby si mohli efektívne vymieňať svoje najnovšie poznatky o rizikách v oblasti kybernetickej bezpečnosti; podporuje vytvorenie pracovnej skupiny členských štátov pre kybernetickú spravodajskú službu na zlepšenie výmeny informácií v EÚ a európskom hospodárskom priestore, najmä s cieľom predchádzať rozsiahlym kybernetickým útokom;

15.  víta plánované zriadenie spoločnej kybernetickej jednotky na posilnenie spolupráce medzi orgánmi EÚ a orgánmi členských štátov zodpovednými za predchádzanie kybernetickým útokom, odrádzanie od nich a reakciu na ne; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v posilňovaní spolupráce v oblasti kybernetickej obrany a rozvíjali výskum najmodernejších spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany;

16.  pripomína význam ľudského faktora v stratégii kybernetickej bezpečnosti; žiada, aby sa pokračovalo v úsilí o šírenie informovanosti o kybernetickej bezpečnosti vrátane kybernetickej hygieny a kybernetickej gramotnosti;

17.  vyzdvihuje význam pevného a konzistentného bezpečnostného rámca na ochranu všetkých zamestnancov, údajov, komunikačných sietí a informačných systémov EÚ a jej rozhodovacích procesov pred kybernetickými hrozbami na základe komplexných, konzistentných a jednotných pravidiel a primeraného riadenia; žiada, aby sa uvoľnili dostatočné zdroje a kapacity, a to aj v súvislosti s posilnením mandátu CERT-EU a s ohľadom na prebiehajúce diskusie o vymedzení spoločných záväzných pravidiel kybernetickej bezpečnosti pre všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ;

18.  vyzýva na rozsiahlejšie využívanie dobrovoľných noriem certifikácie a kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú dôležitými nástrojmi na zlepšenie celkovej úrovne kybernetickej bezpečnosti; víta vytvorenie európskeho certifikačného rámca a prácu Európskej skupiny pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti; vyzýva agentúru ENISA a Komisiu, aby pri príprave systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti EÚ pre cloudové služby zvážili zavedenie povinnosti uplatňovať právo EÚ v súvislosti s vysokým stupňom dôveryhodnosti;

19.  zdôrazňuje, že treba uspokojiť dopyt po pracovnej sile v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odstrániť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pokračujúcim úsilím v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala odstráneniu rodových rozdielov, ktoré existujú aj v tomto odvetví;

20.  uznáva, že treba lepšie podporovať mikropodniky a malé a stredné podniky, aby dokázali lepšie pochopiť všetky riziká informačnej bezpečnosti a možnosti zlepšenia svojej kybernetickej bezpečnosti; vyzýva agentúru ENISA a vnútroštátne orgány, aby vytvorili portály na samotestovanie a príručky najlepších postupov pre mikropodniky, malé a stredné podniky; pripomína význam odbornej prípravy a prístupu k prostriedkom vyhradeným na zaistenie bezpečnosti týchto subjektov;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15.
(2) Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62.
(3) Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(6) Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.
(8) Prijaté texty, P9_TA(2020)0359.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2021)0098.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2021)0261.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2021)0026.
(12) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 2.
(13) Európsky dvor audítorov, Prekážky účinnej politiky EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, informačný dokument, marec 2019.


Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii a uplatňovanie nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti
PDF 137kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti (2021/2711(RSP))
P9_TA(2021)0287B9-0319/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 3, články 6, 7, 13, článok 14 ods. 1, článok 16 ods. 1, článok 17 ods. 1, článok 17 ods. 3, článok 17 ods. 8, článok 19 ods. 1 druhý pododsek a článok 49 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj články 265, 310, 317 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(1) (ďalej len „nariadenie o podmienenosti právnym štátom“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom(2) a na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte(3),

–  so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte za rok 2020 z 30. septembra 2020 (COM(2020)0580),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 21. júla 2020 a 11. decembra 2020,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora z 3. júna 2021 vo veci C-650/18, ktorým sa zamieta žaloba Maďarska proti uzneseniu Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018, ktorým sa začal postup na určenie existencie jasného rizika vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, zo strany členského štátu(5),

–  so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ z 20. decembra 2017 týkajúci sa zásad právneho štátu v Poľsku: návrh rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky (COM(2017)0835),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v súvislosti so situáciou v Poľsku(6),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže jasné riziko vážneho porušenia hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ členským štátom sa netýka výlučne daného členského štátu, v ktorom sa toto riziko prejavuje, ale má vplyv aj na ostatné členské štáty, na vzájomnú dôveru medzi nimi a na samotný charakter Únie a základné práva jej občanov zaručené právnymi predpismi Únie;

C.  keďže Komisia a Európsky parlament uplatnili článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v súvislosti s Poľskom a Maďarskom v nadväznosti na zistenie jasného rizika vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená; keďže Rada doposiaľ zorganizovala tri vypočutia Poľska a dve vypočutia Maďarska v rámci Rady pre všeobecné záležitosti;

D.  keďže nariadenie o podmienenosti právnym štátom nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 a odvtedy sa uplatňuje;

E.  keďže v tomto nariadení sú jasne vymedzené uplatniteľnosť, účel a rozsah pôsobnosti nariadenia o podmienenosti právnym štátom a v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ Komisia „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe“;

F.  keďže uplatňovanie nariadenia o podmienenosti právnym štátom nemôže byť podmienené prijatím usmernení, a pripomína, že žiadne usmernenia nesmú ohrozovať zámer spoluzákonodarcov;

G.  keďže Európsky parlament má v súlade s článkom 234 ZFEÚ právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii;

H.  keďže Komisia „je úplne nezávislá“ a jej členovia „nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu alebo agentúry“ (článok 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článok 245 ZFEÚ), a Komisia sa okrem toho „zodpovedá Európskemu parlamentu“ (článok 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ) a „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe“ (článok 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ);

I.  keďže len Súdny dvor má právomoc zrušiť nariadenie o podmienenosti právnym štátom alebo jeho časť a keďže žaloby podané na Súdny dvor nemajú podľa článku 278 ZFEÚ odkladný účinok;

J.   keďže finančné záujmy Únie treba chrániť v súlade so všeobecnými zásadami zakotvenými v zmluvách Únie, najmä s hodnotami stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, a so zásadou správneho finančného riadenia zakotvenou v článku 317 ZFEÚ a v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(7) (nariadenie o rozpočtových pravidlách);

1.  potvrdzuje svoju pozíciu k nariadeniu o podmienenosti právnym štátom, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 a je priamo uplatniteľné v celej Európskej únii a vo všetkých jej členských štátoch na všetky finančné prostriedky z rozpočtu EÚ vrátane zdrojov, ktoré boli odvtedy pridelené prostredníctvom Európskeho nástroja obnovy;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby konečne uznali naliehavú potrebu konať na obranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a aby pripustili, že členský štát nemôže zmeniť svoje právne predpisy, a to ani ústavné ustanovenia, tak, že sa zníži ochrana týchto hodnôt; domnieva sa, že vzájomná lojálna spolupráca medzi inštitúciami je narušená, ak sa obavy Európskeho parlamentu nebudú plne zdieľať a zohľadňovať; pripomína, že Európsky parlament má právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii a možnosť reagovať na nedostatočnú spoluprácu Rady; vyzýva ostatné inštitúcie, aby skôr spolupracovali a nebrzdili úsilie o vyriešenie súčasnej krízy;

3.  pripomína, že podľa článku 5 nariadenia o podmienenosti právnym štátom „Komisia overí, či sa dodržali uplatniteľné právne predpisy, a v prípade potreby prijme všetky vhodné opatrenia na ochranu rozpočtu Únie“; domnieva sa, že, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu v niektorých členských štátoch, situácia si vyžaduje okamžité uplatnenie nariadenia o podmienenosti právnym štátom;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rýchlo reagovala na pretrvávajúce závažné porušovanie zásad právneho štátu v niektorých členských štátoch, ktoré predstavuje vážne nebezpečenstvo v súvislosti so spravodlivým, zákonným a nestranným rozdeľovaním finančných prostriedkov EÚ, najmä v rámci zdieľaného riadenia, a aby vykonala dôkladnú analýzu potreby začať bez zbytočného odkladu postup stanovený v nariadení o podmienenosti právnym štátom; opakuje svoju výzvu Komisii, aby si bezodkladne splnila svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a riadne informovala Európsky parlament o všetkých písomných oznámeniach adresovaných dotknutým členským štátom s uvedením skutkových okolností a konkrétnych dôvodov porušenia zásad právneho štátu alebo o akýchkoľvek prebiehajúcich vyšetrovaniach; konštatuje, že Európsky parlament doteraz nedostal žiadne takéto informácie týkajúce sa oznámení;

5.  zdôrazňuje svoje znepokojenie nad čoraz jasnejšími náznakmi a rastúcim rizikom zneužívania rozpočtu Únie ako prostriedku na zhoršenie stavu právneho štátu v niektorých členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou Rady dosiahnuť významný pokrok pri presadzovaní hodnôt Únie v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7 v reakcii na hrozby, ktorým sú vystavené spoločné európske hodnoty v Poľsku a Maďarsku; poukazuje na to, že neschopnosť Rady účinne uplatniť článok 7 Zmluvy o EÚ naďalej oslabuje integritu spoločných európskych hodnôt, vzájomnú dôveru a dôveryhodnosť Únie ako celku; naliehavo vyzýva nadchádzajúce predsedníctva, aby pravidelne organizovali vypočutia; odporúča, aby Rada v nadväznosti na vypočutia adresovala príslušným členským štátom konkrétne odporúčania, ako je stanovené v článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, a aby stanovila lehoty na ich vykonanie;

6.  zdôrazňuje, že napriek mnohým uzneseniam a správam Európskeho parlamentu a niekoľkým konaniam o nesplnení povinnosti a rozhodnutiam Súdneho dvora sa situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii naďalej zhoršuje;

7.  vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane uvedeného nariadenia, a to aj na riešenie pretrvávajúceho porušovania demokracie a základných práv všade v Únii, okrem iného útokov na slobodu médií a novinárov, migrantov, práva žien, práva LGBTIQ osôb, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania; víta rozhodnutie veľkej komory Súdneho dvora zamietnuť žalobu Maďarska proti uzneseniu Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018, ktorým sa začal postup podľa článku 7; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou Komisie náležite reagovať na mnohé obavy Európskeho parlamentu týkajúce sa demokracie, právneho štátu a základných práv vo viacerých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby využila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane článku 7 Zmluvy o EÚ, rámca na podporu právneho štátu a postupov v prípade nesplnenia povinnosti podľa článku 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ako aj ďalšie nástroje, ako sú zrýchlené konania, žiadosti o nariadenie predbežného opatrenia na Súdnom dvore a opatrenia týkajúce sa nevykonávania rozsudkov Súdneho dvora; žiada Komisiu, aby výslovne uviedla dôvody, keď sa rozhodne nepoužiť nástroje odporúčané Európskym parlamentom;

8.  zdôrazňuje význam podpory a posilňovania spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou; víta skutočnosť, že Európska prokuratúra začala 1. júna 2021 svoju činnosť;

9.  zdôrazňuje, že výročná správa o právnom štáte je samostatný nástroj, ktorý dopĺňa nariadenie o podmienenosti právnym štátom; vyzýva Komisiu, aby využila zistenia výročnej správy vo svojom hodnotení na účely nariadenia; žiada Komisiu, aby do svojej výročnej správy o právnom štáte zahrnula osobitný oddiel s analýzou prípadov, keď by porušenia zásad právneho štátu v konkrétnom členskom štáte mohli dostatočne priamym spôsobom narušiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ak existuje vážne riziko takéhoto narušenia;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposlala od nadobudnutia účinnosti nariadenia členským štátom písomné oznámenia, a to napriek mnohým obavám z porušení zásad právneho štátu uvedených v správe Komisie o právnom štáte za rok 2020, ako aj existencii dvoch prebiehajúcich postupov podľa článku 7, ktoré majú vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu Únie a ktoré členské štáty stále nevyriešili; konštatuje, že absencia opatrení podľa článku 5 ods. 1 a článku 6 nariadenia o podmienenosti právnym štátom znamená odmietnutie Komisie splniť si povinnosti, ktoré z neho vyplývajú;

11.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom, poskytol Komisii konkrétnu lehotu, a so sklamaním konštatuje, že Komisia si v tejto lehote nesplnila povinnosti; zdôrazňuje, že to predstavuje dostatočný základ na podanie žaloby proti Komisii podľa článku 265 ZFEÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nereagovala do 1. júna 2021 na požiadavky Európskeho parlamentu a v najzjavnejších prípadoch porušenia zásad právneho štátu v EÚ neaktivovala postup stanovený v nariadení o podmienenosti právnym štátom; poveruje svojho predsedu, aby vyzval Komisiu, aby si najneskôr do dvoch týždňov odo dňa prijatia tohto uznesenia splnila na základe článku 265 ZFEÚ povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia; konštatuje, že Európsky parlament musí na to, aby bol pripravený, okamžite začať potrebné prípravy na prípadné súdne konania proti Komisii podľa článku 265 ZFEÚ;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0103.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0360.
(4) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 66.
(5) Rozsudok z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament, C-650/18, ECLI:EU:C:2021:426.
(6) Ú. v. EÚ C 129, 5.4.2019, s. 13.
(7) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.


Kontrola Európskeho parlamentu v súvislosti s prebiehajúcim hodnotením národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou a Radou
PDF 179kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o stanoviskách Európskeho parlamentu k prebiehajúcemu posudzovaniu národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou a Radou (2021/2738(RSP))
P9_TA(2021)0288RC-B9-0331/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o práve Európskeho parlamentu na informácie o prebiehajúcom posudzovaní národných plánov obnovy a odolnosti(2),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti bolo prijaté riadnym legislatívnym postupom;

B.  keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je bezprecedentným nástrojom z hľadiska objemu a zdrojov financovania; keďže Komisia pripravuje emisiu spoločných dlhopisov EÚ, pretože všetky členské štáty EÚ už rozhodnutie o vlastných zdrojoch úspešne ratifikovali(3);

C.  keďže ekologické investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti budú financované vydávaním zelených dlhopisov;

D.  keďže demokratická a parlamentná kontrola nad vykonávaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je možná len za plnej účasti Európskeho parlamentu a s prihliadnutím na všetky jeho odporúčania vo všetkých etapách;

E.  keďže v článku 26 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa ustanovuje dialóg o podpore obnovy a odolnosti s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ako aj to, aby Komisia poskytovala Európskemu parlamentu okrem iného informácie o plánoch obnovy a odolnosti členských štátov a o ich posudzovaní;

F.  keďže Európsky parlament vyjadruje svoje názory k otázkam v rámci dialógu o podpore obnove a odolnosti, a to aj prostredníctvom uznesení a výmeny názorov s Komisiou; keďže Komisia musí tieto názory zohľadniť;

G.  keďže v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je určených šesť oblastí európskeho záujmu, pričom všetky predstavujú rozsah pôsobnosti a cieľ nástroja;

H.  keďže nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je založené na článku 175 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ustanovuje, že všeobecným cieľom je dosiahnuť ciele vytýčené v článku 174 v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie, a to zvyšovaním odolnosti, pripravenosti na krízy, schopnosti adaptácie a potenciálu rastu členských štátov, zmiernením sociálnych a hospodárskych dôsledkov krízy, najmä pre ženy, deti a mládež, a prispievaním k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, podporou zelenej transformácie, prispievaním k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktoré boli aktualizované novým právnym predpisom EÚ v oblasti klímy, a splnením cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, najmä prostredníctvom národných energetických a klimatických plánov prijatých v rámci mechanizmu riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999(4), a v rámci digitálnej transformácie, čím sa prispeje k vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencii, obnove a presadzovaniu udržateľného rastu, integrácii ekonomík Únie, posilní sa tvorba kvalitných pracovných príležitostí a podporí sa strategická autonómia Únie spolu s otvoreným hospodárstvom a tvorbou európskej pridanej hodnoty;

I.  keďže na sociálnom samite v Porte, ktorý sa konal 7. a 8. mája 2021, vedúci predstavitelia EÚ uznali Európsky pilier sociálnych práv ako základný prvok obnovy a keďže v Portskom vyhlásení zdôraznili svoje odhodlanie pokračovať v posilňovaní jeho vykonávania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

J.  keďže osobitným cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je poskytnúť členským štátom finančnú podporu s cieľom pomôcť im dosiahnuť reformné a investičné míľniky a ciele stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti; keďže teda plány (vrátane digitálnych a ekologických opatrení) musia prispievať k zásadám Európskeho piliera sociálnych práv, vytváraniu kvalitných pracovných miest a vzostupnej sociálnej konvergencii;

K.  keďže európska pridaná hodnota nevzniká len preto, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je európska iniciatíva;

L.  keďže členské štáty mali Komisii predložiť svoje národné plány obnovy a odolnosti v zásade do 30. apríla 2021; keďže k dnešnému dňu predložilo Komisii plán obnovy a odolnosti 23 členských štátov;

M.  keďže Európsky parlament usporiadal rozpravu v pléne, po ktorej nasledovalo 18. mája 2021 prijatie uznesenia o práve Európskeho parlamentu na informácie o prebiehajúcom posudzovaní národných plánov obnovy a odolnosti;

N.  keďže v záujme zabezpečenia riadneho demokratického dohľadu a parlamentnej kontroly nad vykonávaním nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ako aj väčšej transparentnosti a demokratickej zodpovednosti musí Komisia pravidelne ústne a písomne informovať Európsky parlament o stave posudzovania národných plánov obnovy a odolnosti vrátane reforiem a investícií súvisiacich s rozsahom pôsobnosti, ktorý spočíva na šiestich pilieroch (vrátane všeobecných a konkrétnych cieľov a horizontálnych zásad) a 11 kritériách posudzovania stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

1.  domnieva sa, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti predstavuje historický nástroj EÚ, ktorý má podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, zabezpečiť konvergenciu, zvýšiť konkurencieschopnosť a pomôcť členským štátom zmierňovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie ochorenia COVID-19, nasmerovať ich hospodárstva na cestu silného a udržateľného rastu, pripraviť EÚ na riešenie dlhodobých výziev, ako je spravodlivá, zelená a digitálna transformácia, a vytvárať pridanú hodnotu EÚ;

2.  očakáva, že Komisia schváli len plány, ktoré v plnej miere spĺňajú ustanovenia a ciele nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a nebude robiť žiadne politické ústupky v rozpore s nariadením a jeho duchom, pričom sa dištancuje od skutočnosti, že bola úzko zapojená do vypracúvania plánov ešte pred ich predložením; žiada, aby Komisia v procese posudzovania národných plánov obnovy a odolnosti dôsledne uplatňovala literu a ducha nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a zabezpečila hĺbkové a komplexné posúdenia pred prijatím príslušného návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady; víta však úsilie Komisie o zabezpečenie rýchleho prijatia príslušných vykonávacích rozhodnutí Rady ešte do leta a jej trvalú spoluprácu s členskými štátmi na pomoc pri vypracovaní kvalitných plánov, ktoré budú významne prispievať k našim spoločným európskym cieľom;

3.  je presvedčený, že finančné prostriedky sa musia spravodlivo rozdeliť medzi sektory, spoločnosti a budúce generácie, aby sa zabezpečil čo najväčší vplyv na hospodársku a sociálnu vzostupnú a územnú konvergenciu, prosperitu pre všetkých a hospodársku stabilitu; vyzýva Komisiu, aby trvala na tom, že súčasťou národných plánov vo všetkých členských štátoch budú ambiciózne reformné opatrenia, a zdôrazňuje, že na plné využitie tejto príležitosti sú nevyhnutné ambiciózne plány a riadne vykonávanie; požaduje úplnú transparentnosť a zodpovednosť pri prideľovaní a využívaní finančných prostriedkov; pripomína, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa nesmie vnímať ako „obvyklý postup“;

4.  žiada Komisiu, aby starostlivo posúdila, či zdroje Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti slúžia cieľu nariadenia o tomto mechanizme, ktorým je podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praxe opätovného predkladania zdanlivo prepracovaných projektov bez skutočnej pridanej hodnoty, predovšetkým pre zaostávajúce regióny, najmä ak hrozí, že sa tak prehĺbi rozdiel v sociálnej, hospodárskej a územnej konvergencii v EÚ;

5.  opätovne potvrdzuje výzvu Európskeho parlamentu, aby sa zabezpečilo právo Európskeho parlamentu na informácie o prebiehajúcom posudzovaní národných plánov obnovy a odolnosti, s cieľom umožniť Európskemu parlamentu demokraticky kontrolovať posudzovanie a vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zo strany Komisie;

6.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila a zabezpečila, aby každý národný plán obnovy a odolnosti účinne prispieval do všetkých šiestich pilierov uvedených v článku 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a to komplexne a vyvážene; pripomína, že každé opatrenie by malo prispievať k jednej alebo viacerým politickým oblastiam európskeho významu, ktoré sú rozdelené do šiestich pilierov;

7.  zdôrazňuje, že plány počas celej etapy svojej realizácie musia spĺňať regulačné požiadavky vrátane 37 % a 20 % podielu na ekologickej a digitálnej transformácii; vyzýva Komisiu, aby posúdila kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku navrhovaných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby skutočne vyhovovali kvantitatívnym aj kvalitatívnym cieľom, a to aj počas etapy realizácie;

8.  zdôrazňuje, že v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa z tohto mechanizmu nesmú financovať opakované vnútroštátne výdavky, napríklad trvalé daňové úľavy, okrem riadne odôvodnených prípadov, a vyzýva Komisiu, aby splnenie tohto kritéria hodnotila celostne;

9.  konštatuje, že cezhraničné projekty, ktorých účastníkom je viac ako jeden členský štát, vytvárajú vysokú európsku pridanú hodnotu a účinky presahovania, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničné projekty obsahuje len málo národných plánov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom dôrazne odporúčala podporu cezhraničných projektov financovaných prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

10.  konštatuje, že len málo členských štátov sa v rámci už predložených vnútroštátnych plánov obnovy a odolnosti rozhodlo požiadať o úver; vyzýva členské štáty, aby zvážili čo najlepšie využitie dostupných úverov s cieľom nepremeškať žiadnu príležitosť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že značná časť úverov môže na konci obdobia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zostať nevyužitá, a vyzýva členské štáty, aby svoje potreby starostlivo posúdili a pri predkladaní plánov obnovy a odolnosti túto možnosť čo najviac využívali alebo svoje plány zodpovedajúcim spôsobom zmenili;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady zohľadnila budúcu možnú potrebu zmien národných plánov s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

12.  pripomína, že plány obnovy a odolnosti by nemali mať vplyv na právo uzatvárať alebo presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívne akcie v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a únijnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

13.  zdôrazňuje, že investície musia mať trvalý vplyv; vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery reformy a investície uskutočnené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ešte viac umožnia odstrániť nedostatok investícií vo všetkých oblastiach v Európe, ktorý odhadla Komisia, aby sa dosiahli ciele v oblasti digitálnej transformácie, klímy, životného prostredia a sociálnej udržateľnosti vrátane Parížskej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

Zelená transformácia

14.  zdôrazňuje, že v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VI k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa vo všetkých plánoch malo vyčleniť aspoň 37 % celkových pridelených prostriedkov (granty a úvery) jednotlivých plánov na klímu; vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní cieľa 37 % výdavkov v oblasti klímy venovala pozornosť tomu, aby sa zabránilo dvojakému, nesprávnemu alebo nepravdivému označovaniu opatrení a predchádzalo klamlivým environmentálnym vyhláseniam; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré investície sú označené ako ekologické napriek tomu, že sa na ne nevzťahuje metodika sledovania stanovená v prílohe VI; navrhuje, aby sa vykonala dodatočná kontrola akéhokoľvek rozšírenia metodiky sledovania opatrení v oblasti klímy v prílohe VI k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; trvá na tom, aby do cieľov a míľnikov v návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady boli plne zahrnuté nevyhnutné záruky na splnenie uvedeného cieľa počas fázy vykonávania; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby uskutočnili reformy, ktoré uľahčia úspešné vykonávanie investícií;

15.  zdôrazňuje, že ustanovenia o zásade „nespôsobovať významnú škodu“ sú kľúčovým nástrojom na podporu zelenej transformácie spolu s požiadavkou, aby minimálne 37 % výdavkov (granty a úvery) na investície a reformy uvedené v každom národnom pláne obnovy a odolnosti podporovalo ciele v oblasti klímy, ako aj na to, aby sa zabránilo financovaniu opatrení v rozpore s cieľmi Únie v oblasti klímy; pripomína, že všetky opatrenia musia rešpektovať zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852(5), ako sa vyžaduje v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním tejto zásady pri posudzovaní plánov a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné dodržiavanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“, a to aj počas fázy vykonávania, a zverejnila všetky súvisiace posúdenia; trvá na tom, že vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nemôže viesť k znižovaniu environmentálnych noriem, ani byť v rozpore s právnymi a inými predpismi v oblasti životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje obavy z prípadného negatívneho vplyvu činností v oblastiach s chránenou biodiverzitou alebo v ich blízkosti (vrátane sústavy chránených území Natura 2000, lokalít na zozname svetového dedičstva UNESCO a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj iných chránených oblastí);

16.  pripomína, že vzhľadom na význam boja proti dramatickej strate biodiverzity by nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti malo prispieť k začleňovaniu opatrení na zachovanie biodiverzity do politík Únie; vyzýva Komisiu, aby zverejnila prehľad opatrení, ktoré účinne prispievajú k zelenej transformácii, vrátane uvedených opatrení týkajúcich sa biodiverzity, ktoré účinne prispievajú k biodiverzite v plánoch obnovy a odolnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina národných plánov obnovy a odolnosti obsahuje veľmi obmedzené opatrenia na podporu biodiverzity alebo neobsahuje žiadne takéto opatrenia; očakáva, že Komisia bude aj v tejto súvislosti prísne uplatňovať zásadu „nespôsobovať významnú škodu“, a najmä odmietne reformy alebo investície, ktoré by mohli poškodiť biodiverzitu alebo ktoré nie sú doplnené primeranými sprievodnými opatreniami;

17.  je znepokojený tým, že mnohé národné plány obnovy a odolnosti sa zameriavajú na krátkodobé investície; podporuje ekologické investície, ktoré vedú k hospodárskej transformácii Európy, a najmä tie, ktoré neposkytujú nadmerné dotácie na nákup tovarov dlhodobej spotreby;

Digitálna transformácia

18.  zdôrazňuje, že podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by mali všetky plány obsahovať opatrenia, ktoré účinne prispejú k digitálnej transformácii alebo k riešeniu z nej vyplývajúcich výziev a ktoré predstavujú sumu vo výške najmenej 20 % z celkových prostriedkov pridelených plánu obnovy a odolnosti podľa metodiky a ustanovení uvedených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy;

19.  pripomína, že v prípade investícií do digitálnych kapacít a pripojiteľnosti by členské štáty vo svojich plánoch mali uviesť bezpečnostné sebahodnotenie podľa spoločných objektívnych kritérií, v ktorom uvedú všetky bezpečnostné problémy a podrobne opíšu spôsob ich riešenia s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky národné plány, ktoré takéto investície obsahujú, budú obsahovať aj takéto posúdenie a že príslušné opatrenia nebudú v rozpore so strategickými záujmami Únie;

20.  domnieva sa, že digitálne opatrenia majú veľký potenciál posilniť konkurencieschopnosť EÚ na medzinárodnej úrovni a vytvárať kvalitné pracovné príležitosti, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré národné plány nie sú dostatočne vyvážené z hľadiska investícií do digitálnej transformácie, a najmä do digitálnej infraštruktúry;

21.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila, aby v plnej miere dodržiavali zásady interoperability, energetickej efektívnosti a ochrany osobných údajov, a aby v rámci digitálnych investícií podporovali využívanie riešení s otvoreným zdrojom;

Podpora rastu, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a prosperity pre všetkých

22.  víta v predložených národných plánoch obnovy a odolnosti najmä opatrenia na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, hospodárskej súdržnosti, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu a inovácií, zdravia a dobre fungujúceho jednotného trhu so silnými malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“), na posilnenie tvorby kvalitných pracovných miest, boj proti chudobe a nerovnosti, podporu kultúry a vzdelávania, rozvoj kompetencií a zručností, podporu detí a mládeže, zvýšenie pripravenosti na krízy a kapacity reakcie na krízy a na zmiernenie účinkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodárstvo;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a zabezpečila, že národné plány obnovy a rozvoja venujú primeranú pozornosť opatreniam pre deti a mládež, najmä v krajinách, v ktorých sa zistili štrukturálne problémy v oblastiach, ako je predčasné ukončovanie školskej dochádzky, nezamestnanosť mladých, chudoba detí a vzdelávanie v ranom detstve; trvá na tom, že reformy a investície do mládeže, najmä tie, ktoré súvisia so zvyšovaním úrovne zručnosti, rekvalifikáciou, vzdelávaním, odbornou prípravou a duálnym vzdelávaním, digitálnymi zručnosťami, celoživotným vzdelávaním, aktívnymi politikami trhu práce, politikami na podporu prístupu a príležitostí pre deti a mládež a politikami na preklenutie generačnej priepasti, by okrem nákupu vybavenia mali podporovať aj rozvoj kompetencií a mali by sa zosúladiť so zárukou pre mladých ľudí a inými vnútroštátnymi opatreniami; zdôrazňuje, že reformy a investície v prospech detí by sa mali zosúladiť so zásadami záruky pre deti a zameriavať sa na právo na prístup ku kvalitným verejných službám, k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive pre každé dieťa žijúce v chudobe, ako aj na súvisiace príležitosti;

24.  víta opatrenia zahrnuté do plánov, ktoré prispievajú k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a iniciatív EÚ v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej a sociálnej starostlivosti, s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť a systémy sociálnej ochrany a znížiť zraniteľnosť; pripomína Komisii, že plány obnovy a odolnosti musia uspokojivo spĺňať kritériá posudzovania, a vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila sociálne dôsledky a vplyv každého opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; trvá preto na tom, aby Komisia zabezpečila, aby každý plán primerane zohľadňoval tieto kritériá;

25.  domnieva sa, že ekologické a digitálne investície majú veľký potenciál na vytváranie kvalitných pracovných miest, znižovanie nerovností a zmenšenie digitálnej priepasti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že najzraniteľnejšie komunity a regióny, ako sú transformujúce sa lignitové a uhoľné regióny, ako aj komunity a regióny, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, budú mať prospech z ekologických a digitálnych investícií; zdôrazňuje, že očakávaná sociálna a hospodárska návratnosť ekologických a digitálnych investícií by sa mala stanoviť v národných plánoch obnovy a odolnosti s cieľom zabezpečiť maximálny vplyv;

26.  žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že rodová rovnosť a rovnosť príležitostí pre všetkých a uplatňovanie týchto cieľov sa budú zohľadňovať a podporovať počas celej prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti; očakáva, že Komisia bude systematicky zhromažďovať, analyzovať a podávať správy o existujúcich údajoch rozčlenených podľa pohlavia na účely vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 10/2021; je hlboko znepokojený tým, že väčšina plánov obnovy a odolnosti výraznejšie neprispieva k týmto cieľom a ich zohľadňovaniu a nezahŕňa explicitné a konkrétne opatrenia na riešenie otázky rodovej nerovnosti, čím môže byť ohrozená schopnosť týchto plánov zmierňovať sociálne a hospodárske dôsledky krízy na ženy a reagovať na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny;

27.  žiada Komisiu, aby posúdila národné plány obnovy a odolnosti z hľadiska riešenia vnútroštátnych opatrení na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, resp. neúčinným opatreniam na boj proti praniu špinavých peňazí;

28.  pripomína, že plány obnovy a odolnosti by mali zahŕňať opatrenia na implementáciu reforiem a verejných investičných projektov prostredníctvom uceleného balíka opatrení; pripomína Komisii, že národné plány obnovy a odolnosti musia riešiť udržateľné reformy a investície na posilnenie rastu, ktoré riešia štrukturálne nedostatky hospodárstiev členských štátov, a že sa preto očakáva, že všetky plány prispejú k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej časti výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vrátane ich fiškálnych aspektov; zdôrazňuje, že plány obnovy a odolnosti sú v súlade s príslušnými výzvami a prioritami danej krajiny identifikovanými v kontexte európskeho semestra, ako aj s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; trvá na tom, že všetky opatrenia, a to najmä tie, ktoré súvisia s digitálnou a zelenou transformáciou, by sa mali posúdiť aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska; trvá na tom, aby Komisia venovala mimoriadnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby navrhované reformy boli skutočné, nové a ambicióznejšie a aby sa začali čo najskôr;

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnováhu medzi reformami a investíciami, ako aj súlad národných plánov vrátane nových reforiem s doterajšími výsledkami a výzvami stanovenými v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

30.  zdôrazňuje, že vytváranie a podpora kvalitného zamestnania je jedným z cieľov uvedených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a že by sa to malo uskutočniť prostredníctvom uceleného balíka reforiem a investícií s cieľom podporovať stabilné zmluvy, dôstojné mzdy, rozsah kolektívneho vyjednávania a minimum sociálnej ochrany vrátane dôstojných dôchodkov nad hranicou chudoby;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že národné plány obnovy a odolnosti nie sú dostatočne koordinované s dohodami o partnerstve a programami EÚ, ako je Program InvestEU; žiada vytvorenie synergií a doplnkovosti medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, partnerskými dohodami, Programom InvestEU a ďalšími opatreniami EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili využívanie vnútroštátnej zložky Programu InvestEU, čo by mohlo podporiť najmä tvorbu nástrojov pre platobnú schopnosť MSP;

32.  pripomína Komisii, že významné zapojenie MSP a startupov, a to aj do postupov verejného obstarávania, je výslovným cieľom nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nebudú prínosom najmä pre veľké korporácie a nebudú brániť spravodlivej hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby venovala maximálnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby MSP a startupy mali prospech z financovania z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to aj formulovaním míľnikov a poskytovaním priebežných usmernení k vykonávaniu programov v členských štátoch; navrhuje, aby sa podiel finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorých konečnými príjemcami sú MSP, zahrnul do priebežného monitorovania okrem iného prostredníctvom spoločných ukazovateľov;

Zapojenie zainteresovaných strán

33.  pripomína, že podľa článku 18 ods. 4 písm. q) nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by národné plány obnovy a odolnosti mali obsahovať „zhrnutie konzultačného procesu, ktorý sa uskutočnil v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií a iných príslušných zainteresovaných strán a spôsobu zohľadnenia vstupu zainteresovaných strán v pláne obnovy a odolnosti“; vyzýva Komisiu, aby členské štáty vyzvala na konzultáciu so všetkými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni a zabezpečila ich zapojenie a zapojenie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miestnych a regionálnych orgánov do vykonávania plánov, a najmä do ich monitorovania, aby sa zabezpečilo uskutočnenie konzultácií o prípadných budúcich zmenách alebo nových plánoch;

34.  pripomína, že v článku 152 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni a musí rešpektovať ich autonómiu; zdôrazňuje, že primerané zapojenie zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni, ako sú národné parlamenty, miestne a regionálne orgány, sociálni partneri, mimovládne organizácie a občianska spoločnosť, do prípravy a vykonávania plánov obnovy a odolnosti je rozhodujúce pre úspech národných plánov obnovy a odolnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako celku pri posilnení národnej zodpovednosti jednotlivých štátov za plány, zabezpečení rýchleho, transparentného, účinného a kvalitatívneho čerpania finančných prostriedkov, zvýšení transparentnosti a zabránení prekrývaniu, medzerám a dvojitému financovaniu; opakuje obavy, ktoré vyjadril Výbor regiónov a ďalšie zainteresované strany, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty vôbec nezapojili regionálne a miestne orgány do procesu prípravy plánov, alebo ich nezapojili dostatočne, ako aj nad tým, že tieto procesy nie sú transparentné, a to napriek tomu, že členské štáty sa na tieto orgány spoliehajú v tom, že cez ne bude prúdiť veľká časť finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch neboli dostatočne zapojené či informované ani národné parlamenty; nabáda Komisiu, aby nadviazala štruktúrovaný dialóg s regionálnymi a miestnymi orgánmi a viedla osobitný dialóg s európskymi sociálnymi partnermi;

Opatrenia, míľniky a ciele

35.  trvá na tom, že všetky reformy a investície musia byť spojené s míľnikmi, cieľmi a nákladmi, ktoré sú relevantné, jasné, podrobné a primerane monitorované, a najmä zabezpečujú plný súlad s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a acquis Únie a predstavujú jasné záväzky členských štátov;

36.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že pred posúdením splnenia míľnikov a cieľov dohodnutých vo vykonávacom rozhodnutí Rady a národných plánoch obnovy a odolnosti sa Európskemu parlamentu poskytnú predbežné zistenia o plnení míľnikov a cieľov podľa článku 25 ods. 4 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

37.  pripomína Komisii, že investície by mali byť sprevádzané reformami, a žiada zabezpečiť, aby všetky schválené retroaktívne investície boli jasne sprevádzané príslušnými míľnikmi a cieľmi a spĺňali všetky požiadavky právnych predpisov, a vyzýva členské štáty, aby toto ustanovenie využívali rozumne; opakuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je navrhnutý tak, aby podporoval projekty, ktoré rešpektujú zásadu doplnkovosti financovania z prostriedkov Únie; konštatuje, že nedostatok skutočne doplnkových projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mohol obmedziť jeho makroekonomický dosah;

38.  zdôrazňuje, že štruktúry zavedené na vnútroštátnej úrovni na čerpanie, vykonávanie alebo monitorovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mali byť primerané na podporu trvalého vplyvu opatrení v plánoch podpory obnovy a odolnosti;

Inštitucionálna odolnosť, riadenie, administratívne kapacity a právny štát

39.  pripomína, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a každý národný plán podpory obnovy a odolnosti by mali v plnej miere rešpektovať nariadenie o podmienenosti právnym štátom(6) a že opatrenia stanovené v týchto plánoch by nemali byť rozpore s hodnotami EÚ zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ; trvá na tom, že na tento účel musí Komisia zabezpečiť, aby žiadne projekty ani opatrenia neboli v rozpore s týmito hodnotami počas fáz hodnotenia a vykonávania, a žiada ju, aby prijala náležité opatrenia na účely preskúmania;

40.  zdôrazňuje, že úspech Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a národných plánov obnovy a odolnosti si vyžaduje veľkú transparentnosť a zodpovednosť zo strany Komisie, členských štátov a všetkých vykonávajúcich partnerov; vyzýva Komisiu, aby zvýšila zdroje Európskeho dvora audítorov, Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť pre ne dostatočné finančné a ľudské zdroje na kontrolu týchto bezprecedentných výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby na tento účel v priebehu tohto roka predložila návrh opravného rozpočtu alebo žiadosť o presun s cieľom zmierniť tieto rozpočtové potreby;

41.  pripomína, že vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by malo prebiehať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia vrátane účinnej prevencie a stíhania podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov a malo by sa snažiť vyhnúť dvojitému financovaniu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších programov Únie, a to najmä v riadiacich štruktúrach súvisiacich s národnými plánmi;

42.  žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila opatrenia navrhované členskými štátmi na predchádzanie korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu pri využívaní finančných prostriedkov poskytovaných v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a aby v tejto súvislosti venovala osobitnú pozornosť tomu, aby národné plány obnovy a odolnosti zahŕňali všetky potrebné reformy, podľa potreby najmä v súvislosti s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, a to spolu s príslušnými míľnikmi a cieľmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti veľmi pozorne monitorovala riziká pre finančné záujmy EÚ vyplývajúce z akéhokoľvek porušenia alebo možného porušenia zásad právneho štátu, pričom by sa mala podrobne a osobitne venovať verejnému obstarávaniu; očakáva, že Komisia nebude pokračovať v žiadnych platbách v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ak sa nedodržia míľniky spojené s opatreniami na predchádzanie korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby trvala na tom, aby členské štáty vykonávali reformy a investičné opatrenia, najmä v oblastiach, ktoré zvyšujú administratívnu a inštitucionálnu odolnosť a pripravenosť na krízy;

44.  vyzýva členské štáty, aby zbierali a zaznamenávali údaje o konečných príjemcoch a prijímateľoch, ako aj o cieľoch, množstve a umiestnení projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v štandardizovanom a interoperabilnom elektronickom formáte a aby používali jednotný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov, ktorý poskytne Komisia; ďalej vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila jednotný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov; pripomína, že v článku 22 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa členským štátom stanovuje povinnosť zhromažďovať štandardizované kategórie údajov a zabezpečiť k nim prístup; pripomína Komisii, aby zabezpečila tieto povinnosti na účely auditu a kontroly a aby zabezpečila porovnateľné informácie o využívaní finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami na vykonávanie reforiem a investičných projektov v rámci plánov obnovy a odolnosti; ďalej pripomína Komisii, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť konečných príjemcov a zaistiť zavedenie vhodných opatrení s cieľom zabrániť dvojitému financovaniu;

Posúdenie delegovaných aktov Európskym parlamentom

45.  zdôrazňuje, že návrhy delegovaných aktov, ktoré nadväzujú na nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, konkrétne delegovaný akt o hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti a delegovaný akt, v ktorom sa stanovujú spoločné ukazovatele pre správy o pokroku nástroja a metodika vykazovania sociálnych výdavkov, nespĺňajú očakávania Európskeho parlamentu a musia v plnej miere zohľadniť príslušné prvky dialógu o obnove a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú transparentnosť, pokiaľ ide o harmonogram schvaľovania delegovaných aktov v nadväznosti na nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité dohodnúť sa na metodike sledovania sociálneho vplyvu na účely hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v plánoch prispievali k sociálnym cieľom stanoveným v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; domnieva sa, že metodika sledovania sociálneho vplyvu musí byť v súlade so štruktúrou Európskeho piliera sociálnych práv a musí analyzovať prínos k jeho vykonávaniu;

47.  konštatuje, že prehľad a spoločné ukazovatele potrebné na hodnotenie pokroku v dosahovaní všeobecných a konkrétnych cieľov pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti v každom zo šiestich pilierov musia byť efektívne; trvá na tom, že najlepším hodnotiacim mechanizmom na sledovanie pokroku smerom k vzostupnej sociálnej konvergencii je sociálny prehľad; vyzýva Komisiu, aby sociálne ukazovatele zo sociálneho prehľadu, najmä tie, ktoré sa týkajú dôstojnej práce, sociálnej spravodlivosti, rovnakých príležitostí, odolných systémov sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility zahrnula do spoločných ukazovateľov, ktoré sa majú použiť v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti na podávanie správ o sociálnom pokroku a na monitorovanie a hodnotenie plánov, ako aj do metodiky sledovania sociálneho vplyvu, a to aj na účely Záruky pre deti a záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude dôkladne analyzovať delegované akty, ktoré Komisia v tejto veci predloží, s cieľom zistiť, či sú sociálne ukazovatele, sociálny prehľad a sociálna metodika v súlade s cieľmi, a overiť, či netreba vzniesť námietky;

Závery

48.  vyzýva Komisiu, aby predložené plány posúdila primerane a v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o súlad viacerých opatrení v rámci národných plánov obnovy a odolnosti s požiadavkami základného nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a žiada Komisiu, aby zabezpečila plný súlad všetkých prvkov vo všetkých plánoch s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

49.  pripomína svoju požiadavku, aby si Komisia plnila povinnosti vyplývajúce z nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a Európskeho parlamentu poskytovala všetky relevantné informácie o súčasnom stave vykonávania nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a aby zohľadňovala všetky prvky vyplývajúce z názorov vyjadrených v priebehu dialógu o obnove a odolnosti vrátane názorov príslušných výborov a uznesení pléna; víta zvýšené úsilie Komisie o poskytovanie náležitých informácií počas pravidelných stretnutí s Európskym parlamentom;

50.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že národné plány obnovy a odolnosti budú obsahovať ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávali pôvod a zabezpečovali viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, v náležitých prípadoch aj s uvedením symbolu Únie a príslušného vyhlásenia o financovaní, ktoré znie „financované Európskou úniou – Next Generation EU“;

51.  víta písomné odpovede Komisie na písomné otázky Európskeho parlamentu, ako aj strojový preklad národných plánov, a očakáva, že dostane odpovede na všetky budúce žiadosti o informácie, ako je napríklad matica hodnotenia národných plánov; opätovne potvrdzuje svoje očakávanie, že informácie sa budú poskytovať v zrozumiteľnom a porovnateľnom formáte a včas;

52.  pripomína Rade, že „príslušné výsledky diskusií vedených v prípravných orgánoch Rady sa poskytnú aj príslušnému výboru Európskeho parlamentu“, a to najmä vo fáze prijímania vykonávacieho rozhodnutia;

53.  vyzýva Komisiu, aby počas dialógov o obnove a odolnosti naďalej uplatňovala otvorený, transparentný a konštruktívny prístup;

54.  pripomína pozíciu Európskeho parlamentu v roku 2020, pokiaľ ide o silnejší plán obnovy, a vyzýva Komisiu a Radu, aby posúdili, či sú na riešenie tejto krízy potrebné dodatočné opatrenia alebo finančné prostriedky;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0257.
(3) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1).


Porušenie Dohovoru OSN o právach dieťaťa a využívanie maloletých marockými orgánmi v migračnej kríze v Ceute
PDF 138kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o porušení Dohovoru OSN o právach dieťaťa a využívaní maloletých osôb marockými orgánmi počas migračnej krízy v Ceute (2021/2747(RSP))
P9_TA(2021)0289RC-B9-0349/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Maroku, najmä na uznesenie zo 16. januára 2019 o dohode medzi EÚ a Marokom(1), a na uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, najmä na zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa (články 3 a 18),

–  so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa, najmä pripomienku č. 14,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na vyhlásenie Maroka z 1. júna 2021 o otázke marockých maloletých osôb bez sprievodu v neregulárnej situácii v niektorých európskych krajinách,

–  so zreteľom na dve vyhlásenia marockého ministerstva zahraničných vecí, africkej spolupráce a marockých vysťahovalcov z 31. mája 2021 o španielsko-marockej kríze,

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej(3), ktorá nadobudla platnosť v roku 2000, a na partnerstvo v oblasti mobility z roku 2013,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 18. mája 2021,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. februára 2021 s názvom „Obnovené partnerstvo s južným susedstvom: Nový program pre Stredozemie“, najmä štvrtú kapitolu o migrácii a mobilite (JOIN(2021)0002),

–  so zreteľom na Dohodu medzi Španielskym kráľovstvom a Marockým kráľovstvom o spolupráci v oblasti predchádzania nelegálnej emigrácii maloletých osôb bez sprievodu, ich ochrany a ich spoločného návratu, ktorá bola podpísaná 6. marca 2007 v Rabate a nadobudla platnosť 2. októbra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej organizácie pre migráciu z 27. marca 2021 o nedávnych príchodoch migrantov do Ceuty v Španielsku,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže právnym základom vzťahov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom je dohoda o pridružení z roku 2000; keďže Maroko je ako blízky sused privilegovaným partnerom EÚ v oblasti politickej a hospodárskej spolupráce, ako aj obchodnej, technickej a rozvojovej spolupráce, čo sa odráža v nástrojoch prijatých na tento účel, medzi ktoré patria ročné akčné programy, Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku, nástroj európskeho susedstva a program Globálna Európa, ako aj v účasti Maroka na programe Erasmus+ a jeho posilnenom štatúte v rámci európskej susedskej politiky priznanom v roku 2008; keďže Maroko je tretím najväčším príjemcom finančných prostriedkov EÚ v rámci európskej susedskej politiky;

B.  keďže súčasná kríza vyvolala bezprecedentné diplomatické napätie medzi Marokom na jednej strane a Španielskom a EÚ na strane druhej; keďže tento neospravedlniteľný incident je v rozpore s dlhodobou spoluprácou a vzťahom založeným na dôvere medzi oboma stranami, najmä v oblasti migrácie, a to bez ohľadu na to, čo bolo účelom situácie vzniknutej v Ceute; keďže vzťahy medzi krajinami treba chrániť a obnoviť na úroveň, na ktorej boli pred krízou, a to na základe dobrých susedských vzťahov a mali by slúžiť na dosiahnutie vzájomne prospešného pokroku vykonávaním nového, nedávno uverejneného programu EÚ pre Stredozemie v kontexte obnoveného partnerstva s južným susedstvom, v ktorom sa Maroko vyzýva, aby posilnilo svoje partnerstvo s EÚ v rôznych oblastiach;

C.  keďže od 17. mája 2021 došlo k bezprecedentnému nárastu počtu prekročení hranice na španielske územie, pričom približne 9 000 osôb vstúpilo peši alebo preplávalo do španielskeho autonómneho mesta Ceuta po tom, čo marocká polícia dočasne uvoľnila hraničné kontroly, otvorila brány svojho hraničného oplotenia a neprijala opatrenia na zastavenie nezákonného vstupu migrantov; keďže humanitárna reakcia španielskych bezpečnostných a ozbrojených síl, mimovládnych organizácií a občanov Ceuty zabránila skutočnej tragédii; keďže väčšina migrantov, ktorí protizákonne prekročili hranice, boli marockí štátni príslušníci; keďže takýto veľký pohyb ľudí možno sotva považovať za spontánny; keďže najmenej 1 200 z nich boli maloletí bez sprievodu a viacero celých rodín; keďže niektoré deti boli predtým v škole, a preto v čase prekročenia hranice nemali pri sebe doklady;

D.  keďže 1. júna 2021 sa marocké orgány rozhodli uľahčiť návrat všetkých identifikovaných marockých maloletých bez sprievodu, ktorí sa neoprávnene nachádzajú v Európskej únii; keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu sa mnohí vrátili v rámci zlúčenia rodiny a vďaka pomoci pri vyhľadávaní; keďže španielske orgány zriadili v Ceute horúcu linku na spojenie detí a maloletých bez sprievodu s ich rodinami; keďže mnohé deti sa však stále nachádzajú na španielskom území, napríklad v sklade Tarajal a v záchytných centrách pre migrantov Pinier a Santa Amelia pod dohľadom autonómneho mesta Ceuta, aby bolo možné vykonať overenie ich totožnosti, osobnej situácie, miery ohrozenia, a rizika prenasledovania a nenapraviteľnej ujmy; keďže rodiny zúfalo hľadajú svoje nezvestné deti; keďže ako sa uvádza v Deklarácii OSN o právach dieťaťa, táto situácia môže viesť k ďalším rizikám z hľadiska telesného, duševného, morálneho, duchovného a sociálneho vývoja detí;

E.  keďže väčšina detí bola uvedená do omylu, že v Ceute sa uskutoční futbalový zápas za účasti hviezd s bezplatným vstupom a že sú na školskom výlete;

F.  keďže pri všetkých činnostiach a rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých bez sprievodu a ich fyzickej a duševnej pohody musia byť prvoradým hľadiskom najlepšie záujmy dieťaťa; keďže je preto potrebné, s uznaním a podporou všetkých príslušných orgánov, stanoviť totožnosť týchto deti a prostredníctvom náležitej a posilnenej spolupráce nájsť ich rodičov alebo blízkych rodinných príslušníkov a bezpečne ich vrátiť ich rodinám, ako to vyžaduje medzinárodné právo, keďže úmyselne neopustili svoje rodiny; keďže v stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa Komisia odporučila, aby členské štáty posilnili svoje systémy opatrovníctva pre maloleté osoby bez sprievodu, a to najmä účasťou na činnostiach Európskej siete pre poručníctvo alebo opatrovníctvo; keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia hostiteľské krajiny zaručiť všetky práva migrujúcim deťom, a to aj v súvislosti s kontrolou hraníc a návratom;

G.  keďže krízu vyvolalo Maroko v dôsledku politickej a diplomatickej krízy po tom, ako bol vodca Frontu Polisario Brahim Ghali prijatý do španielskej nemocnice z humanitárnych dôvodov kvôli jeho zdravotnému stavu spôsobenému vírusom COVID-19; keďže 2. júna 2021 prišiel vodca Frontu Polisario do Alžírska;

H.  keďže v oficiálnych vyhláseniach Maroka z 31. mája 2021 sa zdôraznilo, že bilaterálna kríza nesúvisí s otázkou migrácie; keďže marocký minister zahraničných vecí pôvodne pripustil, že dôvodom krízy, pri ktorej na územie Španielska hromadne vstúpili tisíce ľudí, a to vrátane detí, bolo prijatie vodcu Frontu Polisario Španielskom; keďže v ďalšom oficiálnom vyhlásení vydanom neskôr marocké orgány uznali, že skutočným dôvodom bol údajne nejednoznačný postoj Španielska k Západnej Sahare;

I.  keďže na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 24. a 25. mája 2021 vedúci predstavitelia EÚ opätovne potvrdili svoju plnú podporu Španielsku a zdôraznili, že španielske hranice sú vonkajšími hranicami EÚ; keďže o situácii v Ceute sa diskutovalo aj na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 18. mája 2021, na ktorom vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyjadril v mene EÚ plnú solidaritu a podporu Španielsku; keďže sa musí dodržiavať medzinárodné právo a zásada zvrchovanosti, územnej celistvosti a neporušiteľnosti štátnych hraníc;

J.  keďže Rada udelila Komisii mandát na rokovanie o uzavretí readmisnej dohody s Marokom v roku 2000; keďže doteraz nebola dokončená a prijatá žiadna takáto dohoda;

K.  keďže marocké orgány by mali uľahčiť návrat takmer 13 000 sezónnych pracovníkov, ktorí uviazli na juhu Španielska a ktorí sa majú vrátiť v nadchádzajúcich týždňoch;

1.  odmieta použitie kontroly hraníc a migrácie, a najmä maloletých osôb bez sprievodu, zo strany Maroka s cieľom vyvinúť politický tlak na členský štát EÚ; vyjadruje poľutovanie najmä nad účasťou detí, maloletých osôb bez sprievodu a rodín na masovom prekračovaní hraníc z Maroka do španielskeho mesta Ceuta, čo ohrozuje ich život a bezpečnosť; vyjadruje poľutovanie nad prehlbovaním politickej a diplomatickej krízy, ktorá by nemala narušiť strategické, viacrozmerné a privilegované susedské vzťahy medzi Marockým kráľovstvom a Európskou úniou a jej členskými štátmi, ani dlhodobú spoluprácu založenú na dôvere v oblasti boja proti terorizmu, obchodovania s ľuďmi a drogami, migrácie a obchodných politík; domnieva sa, že dvojstranné spory medzi blízkymi partnermi by sa mali riešiť prostredníctvom diplomatického dialógu; požaduje zmiernenie nedávneho napätia a návrat ku konštruktívnemu a spoľahlivému partnerstvu medzi EÚ a Marokom; znovu opakuje, že podporuje ďalší rozvoj tohto vzťahu založeného na vzájomnej dôvere a úcte; v tejto súvislosti naliehavo žiada Maroko, aby dodržiavalo svoj dlhodobý záväzok posilňovať spoluprácu v oblasti riadenia hraníc a migračnej mobility v duchu spolupráce a dialógu; zdôrazňuje význam posilnenia partnerstva medzi EÚ a Marokom, ktoré by malo vyvážene a za rovnakých podmienok zohľadňovať potreby oboch partnerov;

2.  víta krok prijatý marockými orgánmi 1. júna 2021 s cieľom uľahčiť návrat všetkých identifikovaných detí bez sprievodu, ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie nelegálne; vyzýva Španielsko a Maroko, aby úzko spolupracovali s cieľom umožniť repatriáciu detí do ich rodín, ktorá sa musí riadiť najlepšími záujmami dieťaťa a uskutočňovať v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom, najmä Dohovorom OSN o právach dieťaťa, ktorého je Maroko signatárom od roku 1990 a ktorý dvakrát ratifikovalo (v júni a v júli 1993) spolu s príslušnými dohodami medzi EÚ a jej členskými štátmi a Marokom, najmä dohodou medzi Španielskym kráľovstvom a Marockým kráľovstvom o spolupráci v oblasti nelegálnej migrácie maloletých osôb bez sprievodu; pripomína, že zásada celistvosti rodiny a právo na zlúčenie rodiny by sa mali vždy chrániť; zdôrazňuje, že pevná spolupráca v oblasti migračných výziev je v spoločnom záujme EÚ a Maroka; vyzýva Marocké kráľovstvo, aby účinne dodržiavalo svoje záväzky, keďže je nevyhnutné zabezpečiť bezpečný návrat detí do ich rodín pri súčasnom zachovaní ich práv podľa medzinárodného práva;

3.  pripomína, že Ceuta leží na vonkajšej hranici EÚ, ktorej ochrana a bezpečnosť sa týka celej Európskej únie; víta rýchlu reakciu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom poskytnúť zdroje na podporu španielskej vlády pri riešení migračných výziev, ktoré vznikli v dôsledku tejto krízy; vyzýva Komisiu, aby poskytla núdzové financovanie na riešenie situácie v Ceute vrátane financovania dodatočných núdzových ubytovacích kapacít pre deti bez sprievodu;

4.  vyjadruje úplnú solidaritu s občanmi Ceuty a oceňuje účinnú a profesionálnu reakciu španielskych bezpečnostných orgánov a armády v autonómnom meste, ako aj mimovládnych organizácií a občanov Ceuty pri riešení krízy a pomoci pri záchrane mnohých životov; víta ochranu poskytovanú deťom bez sprievodu španielskymi orgánmi v súlade s právom EÚ a Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

5.  opakuje konsolidovaný postoj EÚ k Západnej Sahare, ktorý je založený na úplnom dodržiavaní medzinárodného práva v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a politickým procesom na čele s OSN zameraným na dosiahnutie spravodlivého, trvalého, mierového a vzájomne prijateľného dohodnutého riešenia oboma stranami;

6.  pripomína nedotknuteľnosť štátnych hraníc členských štátov EÚ a úplné a nespochybniteľné rešpektovanie územnej celistvosti členských štátov EÚ ako základnú zásadu medzinárodného práva a ako zásadu európskej solidarity; pripomína, že ohrozenie územnej zvrchovanosti členských štátov nemožno tolerovať;

7.  naliehavo žiada Komisiu a Marocké kráľovstvo, aby spolupracovali a čo najskôr formálne uzavreli readmisnú dohodu medzi EÚ a Marokom s potrebnými právnymi zárukami; je presvedčený, že budúca spolupráca EÚ s krajinami južného pobrežia Stredozemného mora by mala byť založená na dlhodobom cieli riešenia základných príčin nelegálnej migrácie posilnením hospodárskeho rozvoja, investícií a vytvárania nových pracovných príležitostí a podpory kvalitného vzdelávania pre všetky deti v regióne;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Maroka.

(1) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 292.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.
(3) Ú. v. ES L 70, 18.3.2000, s. 2.


Situácia na Srí Lanke, najmä zatýkanie na základe zákona o predchádzaní terorizmu
PDF 134kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o situácii na Srí Lanke, najmä o zatýkaní na základe zákona o predchádzaní terorizmu (2021/2748(RSP))
P9_TA(2021)0290RC-B9-0355/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Srí Lanke,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 9. februára 2021 s názvom Presadzovanie zmierenia, zodpovednosti a ľudských práv na Srí Lanke,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 23. marca 2021 s názvom Presadzovanie zmierenia, zodpovednosti a ľudských práv na Srí Lanke,

–  so zreteľom na nariadenia č. 01 z roku 2021 uverejnené 12. marca 2021 podľa zákona Srí Lanky o predchádzaní terorizmu,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu zo 14. decembra 2018 s názvom Návšteva na Srí Lanke,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 24. februára 2021 o Srí Lanke,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie z januára 2020 o prezidentských voľbách na Srí Lanke, ktoré sa konali 16. novembra 2019,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na všeobecný systém preferencií EÚ plus (VSP+) – osobitný stimulačný systém, ktorý Srí Lanka využíva,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Srí Lanku poznačila desaťročia trvajúca občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 2009 a počas ktorej obe strany vážne porušovali ľudské práva;

B.  keďže situácia v oblasti ľudských práv na Srí Lanke sa neustále zhoršuje, pričom nová vláda rýchlo poľavuje z mierneho pokroku, ktorý sa dosiahol počas predchádzajúcich vlád; keďže priestor, v ktorom môže občianska spoločnosť a nezávislé médiá v krajine pôsobiť, sa rýchlo zmenšuje;

C.  keďže kontroverzný zákon o predchádzaní terorizmu (ďalej len „ZPT“) sa na Srí Lanke uplatňuje od roku 1979 a udeľuje polícii široké právomoci v oblasti pátrania, zatýkania a zadržiavania podozrivých osôb z radov civilistov; keďže rozsiahle právomoci, ktoré boli stanovené ZPT, viedli k opakovaným a opodstatneným obvineniam z mučenia a sexuálneho zneužívania, vynútených priznaní a systematického odopierania riadneho procesu;

D.  keďže Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva vo svojej najnovšej správe o Srí Lanke zopakovala výzvy na zavedenie moratória na využívanie ZPT pri nových zatknutiach, kým zákon nenahradí právny predpis, ktorý budú v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi;

E.  keďže vláda Srí Lanky vydala 9. marca 2021 nariadenia č. 01 z roku 2021, ktorými rozšírila ZPT a okrem iného povolila dvojročné zadržiavanie bez súdneho konania za spôsobenie „náboženských, rasových alebo komunitných nezhôd“;

F.  keďže ZPT sa systematicky využíva na svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie moslimov a menšinových skupín na Srí Lanke vrátane Ahnafa Jazeema, 26-ročného moslimského učiteľa a básnika, a Hejaaza Hizbullaha, známeho právnika v oblasti práv menšín a právneho štátu;

G.  keďže Srí Lanka 19. mája 2017 opätovne získala prístup k veľkorysým colným preferenciám v rámci VSP+ pod podmienkou, že nahradí ZPT a účinne vykoná 27 medzinárodných dohovorov vrátane dohovorov o ľudských právach; keďže Európska únia opakovane vyjadrila znepokojenie nad ZPT a konštatovala, že Srí Lanka tento zákon nezrušila napriek tomu, že sa k tomu zaviazala;

H.  keďže 20. októbra 2020 schválil srílanský parlament 20. novelu ústavy, ktorou sa posilnila funkcia výkonného prezidenta;

I.  keďže takmer 12 rokov po skončení vojny domáce iniciatívy v oblasti zodpovednosti a zmierenia opakovane nepriniesli výsledky, čím sa ešte viac upevnila beztrestnosť a prehĺbila nedôvera obetí v systém;

J.  keďže existujú jasné náznaky zrýchlenia militarizácie civilných vládnych funkcií na Srí Lanke; keďže od roku 2020 bolo do kľúčových administratívnych funkcií vymenovaných aspoň 28 aktívnych alebo bývalých vojenských a spravodajských pracovníkov; keďže medzi vymenovanými sú aspoň dvaja vysokí vojenskí predstavitelia, ktorí boli podľa správ OSN zapojení do údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v záverečných rokoch konfliktu; keďže bolo zabitých mnoho podozrivých v policajnej väzbe, ako aj mnoho väzňov v srílanských väzniciach; keďže medzi najnovšími prípadmi sú úmrtia v policajnej väzbe z mája 2021; keďže v novembri 2020 bolo zabitých 11 väzňov vo väzení v Mahare a 117 ďalších bolo zranených, keď príslušníci strážnej služby začali paľbu, aby potlačili nepokoje súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19;

K.  keďže orgány na Srí Lanke vyniesli v roku 2019 rozsudky trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami napriek tomu, že od roku 1976 v krajine platí moratórium na trest smrti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad alarmujúcim smerovaním Srí Lanky k opätovnému vážnemu porušovaniu ľudských práv, ako sa uvádza v najnovšej správe OSN o krajine, podľa ktorej medzi prvé varovné signály patria zrýchlenie militarizácie civilných vládnych funkcií, zrušenie dôležitých ústavných záruk, politická obštrukcia zodpovednosti, rétorika vylúčenia, zastrašovanie občianskej spoločnosti a využívanie protiteroristických zákonov;

2.  opätovne vyjadruje dôrazný nesúhlas s pokračujúcim uplatňovaním súčasného ZPT; vyzýva orgány Srí Lanky, aby splnili svoj záväzok prehodnotiť a zrušiť zákon a nahradiť ho protiteroristickými právnym predpisom, ktorý bude v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi; ďalej vyzýva na okamžité pozastavenie platnosti deradikalizačných nariadení;

3.  poukazuje na to, že nariadenia č. 01 z roku 2021 neposkytujú procesné záruky žiadnej osobe, ktorej je odopretá sloboda, ako sa stanovuje v článku 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a porušujú ústavné záruky Srí Lanky vyplývajúce z článku 13 srílanskej ústavy; pripomína, že deradikalizačné, rehabilitačné a reintegračné centrá, ktoré sú upravené podobnými právnymi predpismi, boli v minulosti miestom vážneho porušovania ľudských práv, ako je mučenie a iné zlé zaobchádzanie vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že na základe ZPT dochádza k zatknutiam a zadržiavaniu bez riadneho procesu a prístupu k spravodlivosti, a to aj v prípade aktivistov občianskej spoločnosti, právnikov, spisovateľov, básnikov ako Hejaaz Hizbullah a Ahnaf Jazeem; so znepokojením berie na vedomie zadržanie bývalého riaditeľa odboru vyšetrovania trestných činov Shaniho Abeysekaru; naliehavo vyzýva vládu Srí Lanky, aby okamžite umožnila zadržaným osobám spravodlivý súdny proces na základe platných obvinení a bezpodmienečne ich prepustila, ak neexistujú obvinenia;

5.  odsudzuje pretrvávajúcu diskrimináciu a násilie páchané na náboženských a etnických menšinách a komunitách na Srí Lanke vrátane moslimov, hinduistov, Tamilov a kresťanov; vyzýva srílanskú vládu, aby jednoznačne odsúdila nenávistné prejavy, podnecovanie násilia a diskrimináciu náboženských a etnických skupín v krajine a aby vzala na zodpovednosť osoby, ktoré podporujú takéto rozpory, a to aj v rámci vlády a armády;

6.  všíma si prijatie 20. novely ústavy a vyjadruje závažné znepokojenie nad oslabením nezávislosti súdnictva, obmedzením parlamentnej kontroly a nadmernej kumulácie moci v rukách prezidenta v dôsledku tejto novely;

7.  so znepokojením si všíma nedávny návrh srílanskej vlády na schválenie nového zákona o dezinformáciách napriek obavám organizácií občianskej spoločnosti z hrozieb, ktoré by takýto zákon mohol predstavovať pre slobodu prejavu; naliehavo vyzýva online platformy, aby podnikli aktívne kroky na zmiernenie šírenia nenávistných prejavov a dezinformácií na internete v sinhalskom a tamilskom jazyku;

8.  je znepokojený skutočnosťou, že ustanovenia trestného zákona Srí Lanky, najmä oddiely 365, 365A a 399, sa vykladajú spôsobom, ktorý kriminalizuje jednotlivcov s odlišnou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou;

9.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo prehodnotila financovanie projektu Úradu OSN pre drogy a kriminalitu a Interpolu s názvom Podpora Srí Lanke v boji proti terorizmu, keďže boj proti terorizmu je na Srí Lanke v niektorých prípadoch zámienkou na prenasledovanie príslušníkov etnických a náboženských skupín a občianskej spoločnosti vrátane obhajcov ľudských práv; vyzýva delegáciu EÚ na Srí Lanke a zastúpenia členských štátov, aby zintenzívnili svoju podporu občianskej spoločnosti, najmä obhajcom ľudských práv, ochrancom životného prostredia a novinárom;

10.  zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité zabezpečiť, aby proces národného zmierenia dostal dostatočnú pozornosť a vyústil do konkrétnych opatrení vrátane vyvodenia zodpovednosti za nedobrovoľné zmiznutia a minulé zločiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Srí Lanka odstúpila od záväzkov, ktoré prijala voči Rade OSN pre ľudské práva v súvislosti so svojou podporou rezolúcie zo 14. októbra 2015 s názvom Presadzovanie zmierenia, zodpovednosti a ľudských práv na Srí Lanke, a nabáda ju, aby opätovne nadviazala vzťahy s touto radou, čo má zásadný význam pre obnovenie vzťahov s medzinárodným spoločenstvom a nastolenie procesu národného zmierenia medzi rôznymi sinhalskými, tamilskými, moslimskými, hinduistickými a kresťanskými komunitami;

11.  vyzýva vládu Srí Lanky, aby zabránila obštrukciám vo vyšetrovaní a prípadnému stíhaniu príslušníkov bezpečnostných zložiek obvinených zo závažného porušovania ľudských práv; trvá na tom, aby sa vyšetrili obvinenia zo závažného porušovania ľudských práv a vojnových zločinov, ktoré počas občianskej vojny spáchali vysokí predstavitelia na všetkých stranách; žiada vládu Srí Lanky, aby skoncovala s praxou vymenúvania súčasných a bývalých vojenských veliteľov zapletených do závažného porušovania práv do vysokých vládnych pozícií;

12.  žiada, aby sa v súlade s medzinárodnými právnymi normami dôsledne, nestranne a úplne vyšetrili bombové útoky, ku ktorým došlo na Veľkonočnú nedeľu v roku 2019; ďalej žiada, aby osoby, voči ktorým existujú dôkazy o vine, boli urýchlene postavené pred súd a aby boli prepustené osoby, v prípade ktorých neexistujú dostatočné dôkazy;

13.  pripomína, že systém VSP+ ponúka stimul v podobe lepšieho prístupu srílanských vývozcov na trh EÚ výmenou za ďalší pokrok v plnej implementácii týchto dohovorov; pripomína, že jedným z kľúčových záväzkov Srí Lanky bolo plne zosúladiť svoje právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach s cieľom zabezpečiť priaznivé obchodné vzťahy v rámci VSP+; pripomína dôsledky, s ktorými sa počíta v nariadení o VSP(1) v prípade, ak sa ani naďalej neprijmú a neuzákonia potrebné reformy v oblasti ľudských práv, nezrušia sa nezákonné právne predpisy a nezvráti sa súčasný trend rastúceho porušovania práv;

14.  zdôrazňuje, že systém VSP+ ponúknutý Srí Lanke bol výrazným prínosom pre jej hospodárstvo, pretože vývoz do EÚ narástol na 2,3 mld. EUR a EÚ sa tak stala pre Srí Lanku druhým najväčším vývozným trhom; poukazuje na prebiehajúce monitorovanie oprávnenosti Srí Lanky na štatút VSP+ a zdôrazňuje, že pokračovanie obchodných preferencií v rámci VSP+ nie je automatické; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pri posudzovaní oprávnenosti Srí Lanky na štatút VSP+ náležite zohľadnili aktuálne udalosti; ďalej vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využívali VSP+ ako páku na presadzovanie pokroku Srí Lanky z hľadiska jej záväzkov v oblasti ľudských práv, aby požadovali zrušenie alebo náhradu ZPT, aby dôkladne posúdili, či existujú dostatočné dôvody začať ako krajné riešenie postup, ktorým Srí Lanka dočasne stratí štatút VSP+ a s ním spojené výhody, a aby Parlamentu o tejto veci čo najskôr podali správu;

15.  so znepokojením si všíma dosah pandémie ochorenia COVID-19 na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti pracovných práv v krajine; naliehavo vyzýva Srí Lanku, aby plne spolupracovala s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) s cieľom posilniť pracovné práva pracovníkov v továrňach vrátane zdravotných a bezpečnostných podmienok pracovníkov v odevnom priemysle v osobitných obchodných zónach; vyzýva vládu Srí Lanky, aby účinne vykonávala a posilňovala národnú stratégiu odstraňovania detskej práce; vyzýva srílanské orgány, aby upravili príručku pracovných noriem a pracovnoprávnych vzťahov Investičnej rady Srí Lanky, tak aby bola v súlade s medzinárodnými normami, najmä s dohovormi MOP č. 87 a 98;

16.  opätovne zdôrazňuje rozhodne odmietavý postoj Európskej únie k trestu smrti vo všetkých prípadoch a bez výnimky; víta pokračujúce moratórium Srí Lanky na trest smrti; naliehavo vyzýva vládu, aby zrušila používanie trestu smrti v krajine;

17.  víta podporu, ktorú EÚ v minulosti vyjadrila snahám o zmierenie, a zdôrazňuje pripravenosť EÚ podporiť Srí Lanku v tomto smere;

18.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou úlohou a zasahovaním Číny na Srí Lanke;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Srí Lanky.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (nariadenie o VSP) (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).


Zaradenie nemeckých mimovládnych organizácií na zoznam nežiaducich organizácií zo strany Ruska a zadržanie Andreja Pivovarova
PDF 160kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o zaradení nemeckých mimovládnych organizácií na zoznam nežiaducich organizácií zo strany Ruska a zadržaní Andreja Pivovarova (2021/2749(RSP))
P9_TA(2021)0291RC-B9-0347/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, okrem iného na uznesenie z 29. apríla 2021 o Rusku, prípade Alexeja Navaľného, koncentrácii vojenských síl na ukrajinských hraniciach a ruských útokoch v Českej republike(1) a uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch(2),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly, a najmä na jeho článok 10 o slobode prejavu a článok 11 o slobode zhromažďovania a združovania,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sa Rusko zaviazalo plniť ako člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) a Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“),

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie Rady Európy č. 814/2015 z 13. júna 2016 o federálnom zákone č. 129-FZ o zmene niektorých legislatívnych aktov (federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 1. mája 2021 k reštriktívnym opatreniam voči ôsmim štátnym príslušníkom EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 15. mája 2021 k uverejneniu zoznamu „nepriateľských štátov“,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 27. mája 2021 o označení nemeckých mimovládnych organizácií za nežiaduce organizácie,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 1. júna 2021 o zadržaní Andreja Pivovarova,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ zo 4. júna 2021 o zákone o takzvaných extrémistických organizáciách,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko z 3. júna 2021 o zadržaní riaditeľa rozpustenej opozičnej skupiny Otvorené Rusko Andreja Pivovarova na palube komerčného lietadla EÚ, ktoré malo vzlietnuť z letiska v Petrohrade,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže uplatňovanie slobody presvedčenia, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania je základným právom zakotveným v ústave Ruskej federácie, ako aj v mnohých medzinárodných právnych nástrojoch vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Európskeho dohovoru o ľudských právach, k dodržiavaniu ktorých sa Rusko zaviazalo; keďže prednosť medzinárodného práva vytvára pre Rusko záväzok, ktorý sa nedá zmeniť a od ktorého sa nedá odchýliť nedávnymi ústavnými zmenami;

B.  keďže Ruská federácia nedávno prijala represívne zákony, ktorými sa výrazne rozšíril okruh jednotlivcov a skupín, ktoré možno označiť za zahraničných agentov, a zvýšili sa obmedzenia a požiadavky, ktoré sa na nich vzťahujú, spolu so sankciami za ich porušenie;

C.  keďže mimovládne organizácie (ďalej len „MVO“) zohrávajú v moderných demokratických spoločnostiach kľúčovú úlohu a umožňujú občanom spolupracovať na presadzovaní rôznych legitímnych cieľov ako spôsob potrebného zapojenia verejnosti, ktoré dopĺňa, pripravuje a monitoruje formálne politické rozhodovanie; keďže MVO preto majú dôležitú politickú úlohu a musia dodržiavať zákon, ale zároveň si zachovať nezávislosť od akýchkoľvek nenáležitých zásahov verejných orgánov;

D.  keďže federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií umožňuje považovať činnosti zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií za nežiaduce na území Ruskej federácie; keďže organizácie, ktoré ruské orgány vyhlásili za nežiaduce, majú obmedzenú slobodu združovania, keďže ich aktivity sú zakázané a v súvislosti s nimi sa zavádzajú administratívne a trestné sankcie; keďže ruské orgány tento zákon používajú na uľahčenie zásahu proti nezávislým organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v Rusku;

E.  keďže prijatím týchto zákonov Ruská federácia udelila orgánom takmer úplnú kontrolu nad nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti a umožnila ruskému federálnemu orgánu dohľadu nad médiami (Roskomnadzor) blokovať online zdroje; keďže ruské orgány zakázali zhromaždenia na verejných miestach, obmedzili právo zúčastňovať sa na individuálnych protestoch a zaviedli ďalšie obmedzenia pre novinárov, ktorí o týchto protestoch informujú;

F.  keďže 12. januára 2021 vypracoval ruský orgán dohľadu nad telekomunikáciami Roskom-nadzor prvých osem administratívnych protokolov – všetky namierené proti Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda – za porušenie zákona o zahraničných agentoch; keďže rozsah právnych predpisov sa rozšíril a teraz zahŕňa aj jednotlivých spravodajcov; keďže Roskomnadzor do dnešného dňa obvinil Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda z 520 porušení požiadaviek na označovanie, ktoré by mali po tom, ako o nich rozhodnú ruské súdy, znamenať pokuty vo výške 2,4 milióna USD; keďže ruské orgány začali v máji 2021 zabavovať majetok z moskovskej kancelárie Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda;

G.  keďže najnovší zákon, ktorý Štátna duma a Rada federácie prijali v máji 2021, drasticky obmedzil práva a slobody v Rusku tým, že zaviedol prísne obmedzenia pre jednotlivcov, ktorí kritizujú vládu, bráni im zúčastňovať sa na verejnom živote a kandidovať vo voľbách na akejkoľvek úrovni vrátane parlamentných volieb v roku 2021, ak založili alebo viedli organizáciu, ktorá je na základe tohto zákona odteraz označená ako extrémistická alebo teroristická, pracovali pre ňu alebo sa inak zúčastňovali na jej činnostiach;

H.  keďže tento zákon sa má uplatňovať retroaktívne a je zameraný proti nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, ktorá už bola vyhlásená za zahraničného agenta a v súčasnosti sa pripravuje jej označenie za extrémistickú organizáciu;

I.  keďže Ruská federácia rozšírila aj rozsah pôsobnosti zákona o nežiaducich organizáciách tým, že zaviedla zákaz účasti na ich činnostiach v zahraničí a označila za nežiaduce tie organizácie, o ktorých sa predpokladá, že sprostredkúvajú finančné transakcie s organizáciami, ktoré už sú zakázané;

J.  keďže Ruská federácia označila mnohé medzinárodné a zahraničné MVO za nežiaduce vrátane organizácií so sídlom v USA, vrátane Medzinárodného republikánskeho inštitútu, Národného demokratického inštitútu, Národnej nadácie pre demokraciu, Atlantickej rady, ako aj Európskej nadácie pre demokraciu financovanej z EÚ, Asociácie škôl politických štúdií Rady Európy, Svetového kongresu Ukrajincov, médií prevádzkovaných spoločnosťou Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda a tiež rozhodnutím ruského generálneho prokurátora z 26. mája 2021, ktorým sa tri nemecké MVO, konkrétne Forum Russischsprachiger Europäer e.V., Zentrum für die Liberale Moderne GmbH a Deutsch-Russischer Austausch e.V., zaraďujú na zoznam nežiaducich organizácií;

K.  keďže aktívna sféra občianskej spoločnosti je zásadne dôležitým prvkom demokratickej a otvorenej spoločnosti a slúži aj na ochranu ľudských práv a právneho štátu;

L.  keďže Štátna duma prijatím týchto zákonov, ktorých súčasťou je okamžité uplatňovanie trestnej zodpovednosti, útočí na občianske hnutie Otvorené Rusko, štruktúru presadzujúcu demokraciu a ľudské práva, ktorá bola preto nútená ukončiť svoju činnosť, aby chránila svojich aktivistov a priaznivcov pred ďalším stíhaním;

M.  keďže 27. mája 2021 organizácia Otvorené Rusko oznámila, že zastaví svoju činnosť, aby chránila svojich zamestnancov a členov pred trestným stíhaním podľa ruských právnych predpisov o nežiaducich organizáciách;

N.  keďže 31. mája 2021 bol bývalý vodca hnutia Otvorené Rusko Andrej Pivovarov vyvedený z poľského lietadla LOT rolujúceho na dráhe letiska v Petrohrade, svojvoľne zadržiavaný a dva dni neskôr umiestnený do vyšetrovacej väzby na dva mesiace na základe obvinení z vykonávania činností nežiaducej organizácie, za ktoré mu hrozí až šesť rokov vo väzení; keďže aktivista z Nižného Novgorodu Michail Iosilevič je tiež medzi osobami, ktoré sú v súčasnosti trestne stíhané a zadržiavané na základe tých istých obvinení;

O.  keďže tieto kroky sú len ďalšími v rade početných politicky motivovaných trestných stíhaní iniciovaných Ruskou federáciou proti jednotlivcom, ktorí vyjadrujú nesúhlasné názory alebo ohlásili zámer kandidovať v parlamentných voľbách v Rusku naplánovaných na september 2021, ako je väznenie protikorupčného aktivistu a opozičného politika Alexeja Navaľného alebo podmienečný trest odňatia slobody pre ľavicového opozičného blogera a politika Nikolaja Platoškina; rovnako upozorňuje na nedávne kroky proti opozičnému politikovi Dmitrimu Gudkovovi, proti médiám Radio Free Europe/Radio Liberty, Meduza a VTimes a viacerým novinárom, ktorí boli obvinení, že sú zahraniční agenti; keďže represívne opatrenia sa vzťahujú aj na študentské časopisy; keďže podľa centra pre ľudské práva Memorial zadržiavajú ruské orgány v súčasnosti v rozpore so záväzkami Ruskej federácie takmer 400 politických väzňov;

P.  keďže ruské orgány tvrdo zakročili proti pokojným demonštrantom, ktorí na rôznych miestach krajiny vyšli do ulíc, aby podporili Alexeja Navaľného a protestovali proti korupcii a nespravodlivosti; keďže podľa ruskej monitorovacej organizácie OVD-Info bolo počas troch dní protestov v januári a februári zatknutých viac ako 11 000 protestujúcich vrátane desiatok nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí o protestoch informovali alebo ich monitorovali; keďže v celej krajine sa začali tisíce administratívnych stíhaní a viac ako 100 trestných stíhaní a pokračuje zatýkanie a zadržiavanie osôb na základe falošných obvinení;

Q.  keďže početné správy naznačujú, že pokojní demonštranti odsúdení na „administratívne zaistenie“ boli vystavení zlému zaobchádzaniu, okrem iného boli umiestnení do veľmi preplnených väzenských zariadení, niekoľko hodín nedostali jedlo ani vodu a počas presunu boli nútení stráviť dlhý čas (niekoľkohodinové časové úseky, často v noci) v policajných vozidlách; keďže osoby, ktoré sa zúčastnili na protestoch, tiež uviedli, že ich vylúčili z univerzít alebo vysokých škôl, pohrozili vylúčením alebo prepustili zo zamestnania; keďže poriadková polícia použila proti pokojným demonštrantom vrátane starších ľudí a detí nadmernú silu;

R.  keďže v komplexnej stratégii EÚ voči Rusku je veľmi dôležité zabezpečiť, aby spolupráca s Ruskom neohrozovala hodnoty demokracie a ochranu ľudských práv;

S.  keďže kremeľský režim robí všetko, čo je v jeho silách, aby izoloval obyvateľstvo Ruska od medzinárodného spoločenstva a zbavil ho nádeje na demokratickú budúcnosť, keď napríklad rôznymi spôsobmi bráni opozičným kandidátom zúčastniť sa na parlamentných voľbách v Rusku v roku 2021;

T.  keďže z výskumu strediska Levada vyplýva, že preferencie vládnucej strany Jednotné Rusko sú na historicky najnižšej úrovni po tom, ako podporila nepopulárnu dôchodkovú reformu a presadzovala prijatie návrhu ústavných zmien vrátane návrhu, ktorý by prezidentovi Vladimírovi Putinovi umožnil zostať vo funkcii do roku 2036; keďže rastúce represie proti občianskej spoločnosti a politickej opozícii zo strany ruských orgánov sú dôkazom toho, že orgány sa boja nespokojnosti verejnosti so zlou sociálno-ekonomickou situáciou v krajine a s korupciou vládnucej triedy;

1.  vyzýva ruské orgány, aby

   a) okamžite a bezpodmienečne prepustili Andreja Pivovarova a zrušili všetky obvinenia proti nemu a všetkým ďalším osobám stíhaným podľa zákona o nežiaducich organizáciách alebo iným osobám, ktoré sú inak svojvoľne zadržiavané;
   b) ukončili všetky odvetné opatrenia proti politickým oponentom a iným kritickým hlasom v krajine; zaručili všetkým politickým stranám rovnaký prístup a rovnaké šance počas volieb;
   c) ukončili trestné stíhanie obhajcov ľudských práv a aktivistov podľa zákona o zahraničných agentoch a zákona o nežiaducich organizáciách, zrušili tieto diskriminačné právne predpisy a rozhodnutie ruského generálneho prokurátora označiť tri nemecké, ako aj ďalšie zahraničné mimovládne organizácie v celkovom počte 34, za nežiaduce;
   d) zrušili nedávno prijaté právne predpisy a prestali vytvárať nové osobitné právne predpisy alebo zneužívať iné tradičné trestné alebo správne právo, ktorým sa zavádzajú nové obmedzenia pre nezávislú občiansku spoločnosť, obmedzenia práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania a prístup k online informáciám, a preskúmali a zosúladili svoje právne predpisy so svojimi medzinárodnými záväzkami, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a vlastnou ústavou;
   e) neprijímali ďalšie právne predpisy, ktoré sa v súčasnosti pripravujú a ktorými by sa zamestnancom alebo podporovateľom organizácií svojvoľne označených za nežiaduce zakazovalo kandidovať vo voľbách;
   f) uznali pozitívny prínos dynamickej a aktívnej občianskej spoločnosti k stavu demokracie a spoločnosti a zaručili priaznivé prostredie, v ktorom organizácie občianskej spoločnosti a aktivisti môžu slobodne prispievať k presadzovaniu a ochrane ľudských práv, základných slobôd a spoločenského blahobytu;
   g) zrevidovali iné právne predpisy, ktoré sa používajú na obmedzenie slobody prejavu, vrátane ruských právnych predpisov o dezinformačných kampaniach, boji proti extrémizmu a proti terorizmu a aby ich zosúladili s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;
   h) okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých pokojných demonštrantov a ďalších aktivistov občianskej spoločnosti a politikov vrátane Alexeja Navaľného a tých, ktorí boli zatknutí a zadržaní za pochybné správne „trestné činy“/správne priestupky alebo stíhaní na základe nepodložených obvinení z trestných činov len za to, že pokojne uplatňovali svoje práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie, medzi ktorými sú okrem iného novinári, právnici, opoziční aktivisti, obhajcovia ľudských práv a iní aktéri občianskej spoločnosti vrátane zamestnancov a spoločníkov Alexeja Navaľného a jeho protikorupčnej nadácie;
   i) prispievali k podpore medziľudských kontaktov v prospech Ruskej federácie aj Európskej únie;

2.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Radu, delegácie EÚ, členské štáty a Komisiu, aby sa pri príprave komplexnej stratégie EÚ voči Rusku a v reakcii na narušenie právneho štátu, základných slobôd a ľudských práv v Rusku zamerali na:

   a) zavedenie novej podmienenosti do vzťahov medzi EÚ a Ruskom zameranej na ukončenie vnútorných represií v Rusku voči politickým aktivistom a aktivistom občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv a právnikom, opozičným politikom, novinárom, nezávislým médiám, odborom a mimovládnym organizáciám, a v prípade, že sa táto situácia nevyrieši, na zavedenie nových sankcií EÚ, ako sú prerušenie prístupu ruských oligarchov a úradníkov zodpovedných za porušovanie ľudských práv k nákupu nehnuteľností, vízam, finančným produktom atď. v EÚ;
   b) prijatie opatrení vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a v akomkoľvek dialógu s Ruskom na riešenie otázky ľudských práv s cieľom dôkladne zohľadniť závažnosť prísnych opatrení proti ľudským právam v Rusku, najmä v období od januára 2021; pokračovanie prejavovania solidarity a jednotného konania s cieľom koordinovať svoje postoje k Rusku, aby sa obmedzil negatívny vplyv nedávno prijatých reštriktívnych zákonov v Rusku, a zváženie rozdelenia bremena hospodárskych sankcií voči ruskému režimu medzi členské štáty v duchu spravodlivosti, zastavenie strategických projektov, ako je Nord Stream 2, a doplnenie súčasného globálneho sankčného režimu EÚ týkajúceho sa ľudských práv podobným režimom ako v prípade korupcie;
   c) prijatie koordinovaných opatrení s cieľom potlačiť a obmedziť negatívny vplyv nedávno prijatých reštriktívnych zákonov v Rusku a uprednostňovať strategickú spolupráce s aktivistami v oblasti demokracie a ľudských práv v Rusku, najmä začlenením hľadiska ľudských práv vrátane rodovej rovnosti a konzultácií s občianskou spoločnosťou do všetkých dialógov a oblastí spolupráce medzi EÚ a Ruskom, a to aj prostredníctvom spolupráce v oblasti digitalizácie a zmeny klímy, ako aj akýchkoľvek vzdelávacích a kultúrnych programov spolupráce, a zároveň na pravidelné vykonávanie posúdenia vplyvu na ľudské práva s cieľom preskúmať túto spoluprácu;
   d) posúdenie toho, ktoré inštitúcie, organizácie a médiá s úzkym prepojením na ruskú vládu by sa mali v súvislosti s ich činnosťami v EÚ monitorovať;
   e) zvýšenie podpory obhajcov ľudských práv, nezávislých mimovládnych organizácií a médií, občianskej spoločnosti a tých, ktorí obhajujú politické a občianske slobody v Rusku, napríklad preukázaním trvalejšieho angažovania sa na vysokej úrovni v kľúčových individuálnych prípadoch vrátane prípadu otravy Vladimíra Karu-Murzu, a to plným využívaním návštev veľvyslancov a iných úradníkov v regiónoch s cieľom poukázať na obavy/problémy v oblasti ľudských práv a stretnúť sa s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou, ako aj strategickým využívaním sociálnych médií, komentárov a článkov v tlači na vyjadrenie podpory obrancom ľudských práv, a to aj v Rusku a prostredníctvom nezávislých ruských kanálov, a diplomatickou či konzulárnou podporou nezávislých novinárov v Rusku v prípade, že budú v ohrození, a to aj flexibilnou vízovou politikou; Európsky parlament zdôrazňuje, že táto spolupráca s občianskou spoločnosťou musí byť pilierom nadchádzajúceho nového strategického prístupu EÚ k Rusku, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie ohrozených alebo zakázaných mimovládnych organizácií z Ruska a umožnili im v prípade potreby pôsobiť z územia EÚ, zvýšili podporu práce obhajcov ľudských práv a v prípade potreby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch EÚ;
   f) potrebu pokračovať v spolupráci občianskej spoločnosti s Ruskom, a preto odstraňovať narastajúce prekážky, ktoré ruské orgány kladú do cesty medziľudským kontaktom, spolupráci s občianskou spoločnosťou a podpore ruských organizácií občianskej spoločnosti;
   g) odsúdenie nových foriem skrytej represie zameraných na sankcionovanie zamestnancov, lekárov v nemocniciach, učiteľov a pracovníkov sociálnych služieb za ich účasť na demonštráciách, a to tak v hlavnom meste, ako aj inde, alebo za ich podporu odporcov súčasného režimu;
   h) potrebu, aby EÚ a jej členské štáty urýchlene upozornili Radu Európy na prijatie nedávnych autoritárskych legislatívnych aktov Ruskou federáciou so zreteľom na plnenie jej medzinárodných záväzkov voči Rade Európy;
   i) prijímanie koordinovaných opatrení s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi vrátane krajín G7, na naliehavú výzvu ruským orgánom, aby ukončili domáce represie proti demokracii a aktivistom občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, čo by malo zahŕňať aj intervencie na vysokej úrovni a verejné intervencie, koordinované iniciatívy a trvalú kontrolu na medzinárodných a regionálnych fórach pre ľudské práva, ako sú Rada Európy, OBSE a Rada OSN pre ľudské práva;
   j) vykonávanie pravidelných hodnotení vplyvu na ľudské práva s cieľom zabezpečiť, aby spolupráca s ruskými orgánmi neoslabovala ciele v oblasti ľudských práv a neprispievala k porušovaniu ľudských práv, či už priamo, alebo nepriamo;
   k) podporovanie miest a obcí EÚ, ktoré majú aktívne twinningové projekty s partnermi v Rusku, aby prehodnotili a aktualizovali tieto dohody s cieľom zohľadniť rozmer ľudských práv a sústrediť spoluprácu najmä na občiansku spoločnosť a kontakty medzi ľuďmi;
   l) rešpektovanie výzvy Európskeho parlamentu delegácii EÚ a národným diplomatickým zastúpeniam v Rusku, aby pozorne sledovali situáciu a súdne procesy s jednotlivými politickými väzňami na mieste, aby im poskytli akúkoľvek potrebnú podporu a spolupracovali na zabezpečení ich rýchleho prepustenia;
   m) zamedzenie priznania legitímnosti úradníkom, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a represie, napríklad tým, že sa zabezpečí, aby sa veľvyslanci a návštevníci na vysokej úrovni vyhli diskrečným stretnutiam s úradníkmi zapojenými do represií, napríklad s členmi Štátnej dumy zapojenými do vypracovania zákona o „zahraničných agentoch“, ako je Andrej Klimov; monitorovanie v tejto súvislosti dvojstranných fór, ako je trianonský dialóg a dialóg zo Soči; zváženie ich prerušenia podľa vzoru dialógu z Petrohradu, v prípade ktorého sa rozhodlo, že sa nebude zvolávať, kým sú niektorí jeho členovia diskriminovaní ako nežiaduce zahraničné organizácie;

3.  vyjadruje podporu všetkým jednotlivcom a organizáciám, ktorí sú cieľmi represií, a naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zastavili obťažovanie a zastrašovanie a útoky na občiansku spoločnosť, médiá, organizácie pre ľudské práva a aktivistov; odsudzuje to, že ruské orgány nechránia tieto subjekty pred útokmi, obťažovaním a zastrašovaním tretími stranami a to, že takéto útoky proti nim nevyšetrujú;

4.  pripomína všetkým podnikom EÚ pôsobiacim v Rusku, aby uplatňovali osobitnú starostlivosť a dodržiavali svoju povinnosť rešpektovať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysokopostavení európski politici prijímajú lukratívne zmluvy so spoločnosťami ako Gazprom či Rosneft, ktoré patria Kremľu alebo sú naň napojené;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a Štátnej dume Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0159.
(2) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 27.


Ľudské práva a politická situácia na Kube
PDF 151kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o ľudských právach a politickej situácii na Kube (2021/2745(RSP))
P9_TA(2021)0292RC-B9-0341/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, najmä na uznesenia z 15. novembra 2018(1) o situácii v oblasti ľudských práv na Kube, z 3. decembra 2019(2) o Kube, prípad Josého Daniela Ferrera a z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej(3),

–  so zreteľom na dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou, ktorá bola podpísaná v decembri 2016 a predbežne sa vykonáva od 1. novembra 2017(4),

–  so zreteľom na vypočutie Delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky o Kube, ktoré sa konalo 11. decembra 2020,

–  so zreteľom na neformálnu videokonferenciu členov Spoločnej rady EÚ – Kuba, ktorá sa konala 20. januára 2021(5),

–  so zreteľom na tretí formálny dialóg o ľudských právach v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci, ktorý sa uskutočnil 26. februára 2021(6),

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady pre ľudské práva Organizácie Spojených národov (OSN) z mája 2018 týkajúce sa Kuby,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a všeobecné odporúčania Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien,

–  so zreteľom na správy organizácií pre ľudské práva, ako sú organizácie Human Rights Watch, Nadácia pre ľudské práva a Prisoners Defenders, na kapitolu IV.B výročnej správy IACHR za rok 2020 o Kube, na oznámenie osobitného spravodajcu pre súčasné formy otroctva vrátane jeho príčin a dôsledkov a osobitnej spravodajkyne pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva zo 6. novembra 2019 o kubánskych lekárskych brigádach a na závery z posledného všeobecného pravidelného preskúmania Kuby z roku 2018 týkajúceho sa kubánskych lekárskych brigád,

–  so zreteľom na správy kubánskeho monitorovacieho strediska pre ľudské práva za 12 mesiacov do mája 2021 o represívnych opatreniach a svojvoľnom zadržiavaní,

–  so zreteľom na verejné vypočutia v rámci 179. zasadnutia IACHR,

–  so zreteľom na uznesenia IACHR 7/2021, 14/2021 a 24/2021,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1984 a ktorého je Kuba zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Kuba,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na ústavu a trestný zákonník Kuby,

–  so zreteľom na uznesenie č. 168 Ministerstva zahraničného obchodu a investícií Kubánskej republiky z 29. marca 2010, na zákon č. 1312 z 12. septembra 1976 (tzv. migračný zákon) a jeho vykonávacie vyhlášky č. 26 z 18. decembra 2015 a č. 306 z 12. októbra 2012, na Americký dohovor o ľudských právach a na výročnú správu Medziamerickej komisie pre ľudské práva za rok 2020 z apríla 2021,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktoré Kuba ratifikovala,

–  so zreteľom na vymedzenie pojmu „organizácia občianskej spoločnosti“ v Úradnom vestníku Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v dohode o politickom dialógu a spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2016, obe strany potvrdili rešpektovanie všeobecných ľudských práv, ako sa uvádzajú vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch týkajúcich sa ľudských práv; keďže 5. júla 2017 Európsky parlament udelil súhlas s dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou;

B.  keďže Európsky parlament prijal v roku 2017 uznesenie, v ktorom potvrdil svoje postoje k otázkam demokracie, všeobecných ľudských práv a základných slobôd, ako sú sloboda prejavu, zhromažďovania a politického združovania a sloboda informácií vo všetkých jej formách;

C.  keďže ľudské práva, sloboda, dôstojnosť a blahobyt ľudí sú najlepšie zastúpené a chránené v demokracii, čo okrem iného znamená striedanie moci, slobodné a spravodlivé voľby a rešpektovanie politického pluralizmu; keďže v článku 5 nedávno schválenej kubánskej ústavy sa zdôrazňuje, že Komunistická strana Kuby je najvyššia štátna autorita, čo posilňujú aj články 4 a 229, v ktorých sa zdôrazňuje socializmus ako nezvratný systém; keďže nová ústava z roku 2019 neslúži len na ochranu systému a zastavenie akéhokoľvek procesu reforiem slobôd a práv, ale aj na rozšírenie ich obmedzenia; keďže tento režim závažne obmedzuje ľudí s odlišným politickým presvedčením v účasti na verejnom politickom živote a zastávaní politických funkcií; keďže stále nie sú vytvorené podmienky, ktoré by poskytli záruky nezávislosti súdnictva, najmä v prípadoch, ktoré sa týkajú aktivistov a disidentov;

D.  keďže dekrét č. 349 obmedzuje slobodu prejavu umelcov tým, že vyžaduje predchádzajúce povolenie na usporadúvanie verejných a súkromných predstavení a výstav; keďže v dekréte č. 370 o online obsahu sa stanovuje nejednoznačný rámec, ktorý umožňuje prenasledovanie aktivistov a nezávislých novinárov, najmä v kontexte pandémie ochorenia COVID-19; keďže kubánsky trestný zákonník obsahuje ustanovenia ako „stav ohrozenia“ a „predbežné trestnoprávne bezpečnostné opatrenia“, na základe ktorých je viac ako 8 000 osôb zadržiavaných vo väzení bez obvinenia z trestného činu, a ďalších 2 500 bolo odsúdených na nútené práce;

E.  keďže od nadobudnutia platnosti dohody o politickom dialógu a spolupráci takmer pred štyrmi rokmi sa na Kube nedosiahol žiadny konkrétny pokrok, pokiaľ ide o všeobecné zásady a ciele, ktoré sú predmetom dohody, smerujúci k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd a hospodárskych a sociálnych podmienok pre kubánskych občanov; keďže naopak kubánsky režim zintenzívnil represie a porušovanie ľudských práv a keďže situácia sa v kubánskej spoločnosti naďalej zhoršuje a vyvoláva nové vlny odporu a pokojných demonštrácií významných vrstiev, ktoré represívne štruktúry kubánskeho režimu napádajú a tvrdo potláčajú;

F.  keďže stanovisko č. 50/2020 pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie v rámci Rady OSN pre ľudské práva vydané 14. októbra 2020 obsahuje varovanie, že systematické porušovanie ľudských práv kubánskymi orgánmi je bežnou praxou; keďže za posledných dvanásť mesiacov do 1. júna 2021 bolo na Kube zaznamenaných 199 prípadov politických väzňov so 65 novými prípadmi politického uväznenia; keďže apríl bol mesiacom s najväčšími represiami od začiatku roka 2021, keď kubánske stredisko pre monitorovanie ľudských práv (OCDH) zdokumentovalo viac ako 1 018 represívnych akcií proti aktivistom za ľudské práva a nezávislým novinárom, z toho v 206 prípadoch išlo o svojvoľné zadržiavanie a v 13 o použitie hrubého násilia; keďže podľa organizácie Prisoners Defenders je v súčasnosti na Kube 150 politických väzňov;

G.  keďže vzhľadom na analýzu, ktorú vykonala Medziamerická komisia pre ľudské práva 11. februára 2021, boli prijaté preventívne opatrenia v prospech 20 identifikovaných členov hnutia San Isidro, a keďže je dostatočne preukázané, že právo na život a nedotknuteľnosť týchto osôb je vážne ohrozené; keďže kubánske orgány nezákonne vnikli do domu nezávislého umelca a koordinátora hnutia San Isidro Luisa Manuela Otera Alcántaru a svojvoľne ho zadržiavali niekoľko hodín bez akýchkoľvek obvinení; keďže člen hnutia San Isidro Denis Solís Gonzáles je svojvoľne zadržiavaný vo väzení a obvinený z pohŕdania orgánmi a Luis Robles Elizástegui je väznený iba preto, lebo pokojne držal plagát vyzývajúci na prepustenie Denisa Solísa Gonzálesa; keďže Maykel Castilla Pérez, ktorý je členom hnutia San Isidro a spolutvorcom piesne „Patria y Vida“, je svojvoľne uväznený a Výbor OSN pre násilné zmiznutia ho evidoval 14 dní ako zmiznutého;

H.  keďže v rozpore so žiadosťami Európskeho parlamentu nedošlo k žiadnym návštevám politických väzňov vo väzení ani k žiadnemu pozorovaniu súdnych konaní s odporcami, disidentmi, aktivistami za ľudské práva alebo príslušníkmi nezávislej občianskej spoločnosti zo strany EÚ; keďže medzinárodné organizácie pre ľudské práva ako Human Rights Watch, Amnesty International a Prisoners Defenders, ako aj mnohí iní nezávislí pozorovatelia situácie v oblasti ľudských práv vrátane osobitných spravodajcov OSN nemôžu na Kubu vstúpiť napriek tomu, že sa už roky trvá na potrebe návštevy tohto ostrova;

I.  keďže uznesenie Ministerstva medzinárodného obchodu a zahraničných investícií Kuby č. 168 z roku 2010 ukladá všetkým civilným zamestnancom v zahraničí, ktorí pracujú pre štát alebo štátne podniky vrátane zdravotníckeho personálu, neodôvodnené úlohy a povinnosti, ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť a najzákladnejšie ľudské práva; keďže kubánsky trestný zákonník postihuje všetkých civilných zamestnancov, ktorí neukončia lekárske misie alebo sa rozhodnú nevrátiť sa na Kubu, odňatím slobody na osem rokov; keďže Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) klasifikovala tieto lekárske misie ako modernú formu otroctva a keďže vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (CUB 6/2019) o kubánskych lekárskych misiách poukazuje na neisté a neľudské pracovné podmienky zdravotníckeho personálu, čo potvrdila aj organizácia Human Rights Watch, a 622 svedectiev;

J.  keďže Kuba ratifikovala osem základných dohovorov MOP; keďže Kuba porušuje dohovory MOP č. 29 a 105 o nútenej práci;

K.  keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom trikrát: Oswaldovi Payáovi v roku 2002, organizácii Ženy v bielom (Berte Solerovej) v roku 2005 a Guillermovi Fariñasovi v roku 2010; keďže kubánske orgány systematicky bránia laureátom Sacharovovej ceny a ich príbuzným, aby opustili krajinu a zúčastňovali sa na medzinárodných podujatiach vrátane podujatí organizovaných Európskym parlamentom, a to napriek početným pozvaniam, naposledy 11. decembra 2020; keďže k ich taktikám patrí obťažovanie, zastrašovanie a svojvoľné zatknutie Berty Solerovej a Reinalda Escobara, ako aj obmedzovanie internetového pripojenia ostatných účastníkov; keďže predseda Delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky, predseda Výboru pre zahraničné veci a podpredseda Parlamentu podpísali spoločné vyhlásenie odsudzujúce obťažovanie aktivistov; keďže existujú obavy v súvislosti s ich ochranou a podporou zo strany delegácie EÚ v Havane; keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ani delegácia EÚ na Kube nevydali vyhlásenie, v ktorom by ich obhajovali alebo preukázali im nejakú verejnú či súkromnú podporu;

L.  keďže súčasný veľvyslanec EÚ v Havane podpísal list adresovaný prezidentovi Spojených štátov amerických, v ktorom okrem iného žiadal zrušenie amerického embarga na ostrov, ako aj nezasahovanie do kubánskych záležitostí; keďže táto skutočnosť predstavuje jasné prekročenie diplomatických funkcií veľvyslanca a ukazuje vysoko spolitizovanú úlohu veľvyslanectva EÚ v Havane; keďže súčasný veľvyslanec EÚ v Havane verejne vyhlásil, že „Kuba nie je diktatúrou“;

M.  keďže kubánska vláda odmietla účasť nezávislých organizácií občianskej spoločnosti na „seminároch pre občiansku spoločnosť EÚ-Kuba“, ktoré sa uskutočnili pred tretím formálnym dialógom o ľudských právach; keďže 26. februára 2021 EÚ a Kuba usporiadali tretí formálny dialóg o ľudských právach v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci; keďže obe strany rokovali o otázke slobody pokojného zhromažďovania a združovania; keďže EÚ pripomenula potrebu rešpektovať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv; keďže cieľom dialógu je dosiahnuť hmatateľné výsledky a nemožno ho sám osebe považovať za cieľ; keďže akýkoľvek politický dialóg musí zahŕňať priamu intenzívnu účasť nezávislej občianskej spoločnosti a všetkých opozičných politických aktérov bez obmedzení, ako sa zdôrazňuje v článku 36 dohody o politickom dialógu a spolupráci;

N.  keďže Európsky parlament pri viacerých príležitostiach pozval diplomatických zástupcov kubánskej vlády na vypočutia a účasť na činnostiach týkajúcich sa Kuby; keďže tieto pozvania boli nielen zamietnuté, ale reagovali na ne formou listov plných urážok a nepodložených obvinení voči Európskemu parlamentu a jeho poslancom; keďže Európsky parlament je s najväčšou pravdepodobnosťou jedinou inštitúciou EÚ, ktorej nebolo udelené povolenie navštíviť krajinu po predbežnom nadobudnutí platnosti dohody o politickom dialógu a spolupráci, čo je postoj, ktorý je v jasnom rozpore so základným prvkom, na ktorom by sa mala zakladať dohoda o politickom dialógu;

O.  keďže súčasťou dohody o politickom dialógu a spolupráci je tzv. doložka o ľudských právach, ktorá je štandardným základným prvkom medzinárodných dohôd EÚ a ktorá umožňuje pozastavenie dohody o politickom dialógu a spolupráci v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach;

1.  dôrazne odsudzuje existenciu politických väzňov, pretrvávajúce a neustále politické prenasledovanie, zastrašovanie a svojvoľné zadržiavanie disidentov na Kube; odsudzuje aj súčasné útoky na umelcov z hnutia San Isidro, pokojných disidentov, nezávislých novinárov, obhajcov ľudských práv a členov politickej opozície; požaduje okamžité ukončenie tohto konania a naliehavo vyzýva kubánske orgány, aby okamžite prepustili všetkých politických väzňov, ako aj osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané len z dôvodu uplatňovania slobody prejavu a zhromažďovania; dôrazne odsudzuje svojvoľné zadržiavanie osôb, ktorými sú: Aymara Nieto Muñoz, Mitzael Díaz Paseiro, Iván Amaro Hidalgo, Edilberto Ronal Arzuaga Alcalá, Yandier García Labrada, Denis Solís González, Luis Robles Elizástegui a 77 väzňov svedomia; vyjadruje solidaritu s členmi hnutia San Isidro a všetkými aktivistami a obhajcami ľudských práv v ich úsilí o presadzovanie slobody prejavu na Kube;

2.  požaduje lepšie záruky pre právo na spravodlivé súdne konanie a nezávislosť súdnictva, ako aj zabezpečenia toho, aby osoby pozbavené osobnej slobody mali prístup k nezávislému advokátovi; vyjadruje poľutovanie nad 1 941 aktmi represie, ku ktorým došlo v apríli (1 018) a máji 2021 (923); požaduje, aby sa zadržaným osobám umožnilo nezávislé lekárske vyšetrenie, prístup k telefonickej komunikácii a pravidelné návštevy zo strany rodiny, priateľov, novinárov a diplomatov;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným odhodlaním a neochotou kubánskeho režimu pristúpiť hoci len k minimálnym zmenám alebo k otvoreniu kanálov, ktoré by umožnili reformovať režim, čím by sa zlepšila sociálna a politická účasť, ako aj životné podmienky občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek nadobudnutiu účinnosti dohody o politickom dialógu a spolupráci takmer pred štyrmi rokmi sa situácia v oblasti ľudských práv a demokracie nezlepšila a kubánskemu obyvateľstvu nepriniesla žiadne podstatné a hmatateľné pozitívne výsledky; vyzýva na dodržiavanie záväzných povinností stanovených v tejto dohode, ako aj na prijatie jasných referenčných kritérií v tejto súvislosti;

4.  uznáva právo Kubáncov požadovať demokratizáciu svojej krajiny prostredníctvom dialógu s občianskou spoločnosťou a politickou opozíciou s cieľom vypracovať plán demokratických volieb s účasťou viacerých politických strán;

5.  žiada, aby kubánska vláda zaviedla právne reformy s cieľom zaručiť slobodu tlače, združovania a demonštrácií a začať politické reformy umožňujúce slobodné, spravodlivé a demokratické voľby, ktoré budú brať ohľad na zvrchovanú a slobodne vyjadrenú vôľu kubánskeho ľudu; naliehavo vyzýva kubánsku vládu, aby uviedla svoju politiku v oblasti ľudských práv do súladu s medzinárodnými normami vymedzenými v chartách, vyhláseniach a medzinárodných nástrojoch, ktorých je Kuba signatárom, a aby umožnila občianskej spoločnosti a politickej opozícii aktívne a bez obmedzení sa zapájať do politického a spoločenského života; vyzýva kubánsku vládu, aby uznala nezávislú žurnalistiku ako legitímnu prax a rešpektovala práva nezávislých novinárov na Kube;

6.  vyzýva na okamžité zrušenie dekrétov č. 349 a 370 a ďalších kubánskych právnych predpisov, ktorými sa porušuje sloboda prejavu;

7.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby uznal existenciu politickej opozície voči kubánskej vláde, a aby ju preto začlenil do inštitucializovaných, formálnych, otvorených a verejných politických dialógov medzi EÚ a Kubou, pričom musia byť zachované piliere dohody o politickom dialógu a spolupráci;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ESVČ a delegácia EÚ v Havane vylúčili kubánsku demokratickú opozíciu, ako aj európske a kubánske nezávislé organizácie občianskej spoločnosti z politických dialógov z dôvodu absencie súhlasu kubánskych orgánov; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie je v rozpore s dohodou o politickom dialógu a spolupráci, a prízvukuje, že obe strany sú povinné dohodu v plnej miere dodržiavať; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ, aby odmietli účasť na budúcich politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s Kubou, ak nebude primerane zastúpená občianska spoločnosť;

9.  pripomína ESVČ, že účasť občianskej spoločnosti na politickom dialógu a projektoch spolupráce v rámci dohody je základným prvkom dohody o politickom dialógu a spolupráci a že vylúčenie občianskej spoločnosti z fondov spolupráce a/alebo účasti na dohode, pričom je naopak umožnená účasť a prístup k fondom spolupráce výlučne pre spoločnosti, v ktorých má štát účasť alebo ktoré kontroluje, ako sa to deje od podpisu dohody, by sa malo okamžite napraviť;

10.  odsudzuje systematické porušovanie pracovných a ľudských práv zo strany kubánskeho štátu voči svojmu zdravotníckemu personálu vysielanému do zahraničia na lekárske misie, čo je v rozpore so základnými dohovormi MOP, ktoré Kuba ratifikovala; naliehavo vyzýva Kubu, aby účinne vykonávala a dodržiavala Americký dohovor o ľudských právach a dohovory MOP č. 29 a 105; vyzýva kubánsku vládu, aby zabezpečila právo Kubáncov opustiť svoju krajinu a vrátiť sa do nej, a to aj v prípade lekárov nasadených v rámci lekárskych misií v zahraničí, v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; vyzýva kubánsku vládu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a zabezpečila práva na slobodu združovania vrátane registrácie organizácií a kolektívneho vyjednávania v súlade s normami MOP;

11.  vyzýva ESVČ, aby trvala na tom, že kubánske orgány si musia plniť záväzné povinnosti stanovené v dohode o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie základných ľudských práv a základných slobôd, ako sa zdôrazňuje v článku 1 ods. 5, článku 2 písm. c), článkoch 5 a 22 a článku 43 ods. 2 tejto dohody; trvá preto na tom, aby Európska únia pri vykonávaní dohody o politickom dialógu a spolupráci pozorne sledovala a monitorovala dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd na Kube a aby predkladala Európskemu parlamentu pravidelné správy o tejto otázke;

12.  domnieva sa, že uväznenie Denisa Solísa Gonzálesa, Luisa Roblesa Elizásteguiho, Maykela Castilla Péreza ( „Osorba“), ktorý je členom hnutia San Isidro a spolutvorcom piesne „Patria y Vida“ a ktorý je svojvoľne uväznený a ktorého Výbor OSN pre násilné zmiznutia evidoval 14 dní ako zmiznutého, a viac ako 120 politických väzňov a väzňov svedomia, ako aj všetky svojvoľné a represívne opatrenia zaznamenané v apríli a júni 2021 predstavujú porušenie dohody a mimoriadne naliehavý prípad podľa článku 85 ods. 3 písm. b) dohody o politickom dialógu a spolupráci; vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti zvolala naliehavú schôdzu;

13.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že kubánske orgány odmietli povoliť delegáciám Európskemu parlamentu návštevu Kuby; vyzýva orgány, aby povolili vstup do krajiny hneď, ako to umožní zdravotná situácia; vyzýva zástupcov všetkých členských štátov, aby sa počas svojich návštev kubánskych orgánov zaoberali otázkami porušovania ľudských práv na Kube a aby sa stretli s laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zaručiť jednotné vnútorné a vonkajšie vykonávanie politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a Národnému zhromaždeniu právomoci ľudu Kuby, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vysokej komisárke OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 70.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0073.
(3) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 99.
(4) Ú. v. EÚ L 337 I, 13.12.2016, s. 3.
(5) https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/international-ministerial-meetings/2021/01/20/
(6) https://www.europarl.europa.eu/delegations/sk/eeas-statement-of-28-february-2021-on-th/product-details/20210409DPU29364


Systematické represie v Bielorusku a ich dôsledky pre európsku bezpečnosť po únosoch z civilného lietadla EÚ zadržaného bieloruskými orgánmi
PDF 157kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o systematických represiách v Bielorusku a ich dôsledkoch pre európsku bezpečnosť po únosoch z civilného lietadla EÚ zadržaného bieloruskými orgánmi (2021/2741(RSP))
P9_TA(2021)0293RC-B9-0328/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Bielorusku z 12. októbra 2020 a 24. mája 2021,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 24. mája 2021 v súvislosti s núteným odklonením letu spoločnosti Ryanair FR4978 do Minska, ku ktorému došlo 23. mája 2021,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 27. mája 2021 o Bielorusku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/908 zo 4. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku(1), ktorým sa zaviedol zákaz preletov nad vzdušným priestorom EÚ a prístupu bieloruských dopravcov všetkých druhov na letiská EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. marca 2021 o podpore Medzinárodnej platformy pre zodpovednosť pre Bielorusko zo strany EÚ,

–  so zreteľom na správu spravodajcu moskovského mechanizmu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 5. novembra 2020 o údajnom porušovaní ľudských práv v súvislosti s prezidentskými voľbami konanými 9. augusta 2020 v Bielorusku,

–  so zreteľom na Chicagský dohovor o medzinárodnom civilnom letectve a Montrealský dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2020 demokratickej opozícii v Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 23. mája 2021 bolo lietadlo, registrované v Poľsku, zabezpečujúce medzinárodný osobný let spoločnosti Ryanair FR4978 medzi dvomi hlavnými mestami EÚ (z Atén do Vilniusu) počas preletu cez bieloruský vzdušný priestor násilne presmerované na príkaz Alexandra Lukašenka a v sprievode bieloruskej stíhačky pristálo na národnom letisku v Minsku na základe falošnej zámienky hrozby bombového útoku, pričom bola ohrozená bezpečnosť viac než 170 cestujúcich a posádky na palube letu, medzi ktorými boli mnohí občania EÚ;

B.  keďže bieloruské orgány nenašli žiadne výbušné zariadenia, no zatkli dvoch cestujúcich – bieloruského občana Ramana Prataseviča a ruskú občianku Sofiu Sapegovú, študentku Európskej univerzity humanitných vied vo Vilniuse, ktorá ho sprevádzala;

C.  keďže Raman Pratasevič je bieloruský novinár a aktivista, bývalý šéfredaktor vplyvného kanála platformy Telegram Nexta, ktorý zohrával kľúčovú úlohu pri informovaní obyvateľstva o zneužívaní zo strany orgánov a pri mobilizácii protestov v Bielorusku po zmanipulovaných prezidentských voľbách 9. augusta 2020, čím prispel k odhaleniu systematických represií režimu a vážneho porušovania ľudských práv; keďže Raman Pratasevič žil od roku 2019 v exile v EÚ, aby sa vyhol vykonštruovaným obvineniam z trestných činov, a bol mu udelený politický azyl v EÚ;

D.  keďže nezákonné zadržiavanie Ramana Prataseviča a neľudské zaobchádzanie, ktorému ho vystavoval bieloruský režim, vrátane vynútených priznaní v zinscenovaných rozhovoroch, ktoré odvysielala bieloruská štátna televízia, vyvolávajú veľmi veľké obavy medzinárodného spoločenstva a zdôrazňujú naliehavosť koordinovaných medzinárodných opatrení, najmä preto, že Bielorusko zostáva jedinou európskou krajinou, ktorá stále uplatňuje trest smrti, a preto nie je členom Rady Európy; keďže Raman Pratasevič nevyzeral ako niekto, kto by sa priznával z vlastnej vôle, a keďže vynútené priznania sú podľa Dohovoru proti mučeniu zakázané; keďže jeho právnici k nemu naďalej nemajú prístup a Alexander Lukašenko sa vyhrážal, že pozve vyšetrovateľov z oblasti Donbas, ktorú okupuje Rusko, aby ho vypočúvali; keďže Raman Pratasevič bol zaradený na zoznam teroristov, takže mu hrozí odsúdenie na trest smrti;

E.  keďže odklonenie civilného lietadla predstavuje závažné porušenie medzinárodných dohovorov v oblasti bezpečnosti letectva a poukazuje na medzinárodné dôsledky neprestajného útlaku v Bielorusku, pokiaľ ide o bezpečnosť v Európe, a nepopierateľne preukazuje, že režim sa stal hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže nútené pristátie lietadla ako akt štátneho terorizmu a zatknutie takzvaného nepriateľa bieloruského režimu bolo zosnované tak, aby vyslalo mrazivý signál všetkým jeho odporcom, najmä tým, ktorí žijú v zahraničí, že režim je odhodlaný ich dolapiť a že ani v zahraničí nie sú v bezpečí;

F.  keďže prebieha vyšetrovanie Medzinárodnej organizácie civilného letectva; keďže okrem Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej v Minsku vystúpilo aj niekoľko neidentifikovaných osôb; keďže Ruská federácia zadržala niekoľkých bieloruských opozičných aktivistov, ktorí utiekli do Moskvy, a naďalej podporuje bieloruský režim, a to aj finančne;

G.  keďže bieloruské orgány pokračujú v represiách voči pokojnému bieloruskému ľudu, pričom mnoho občanov je prenasledovaných a bolo zatknutých a odsúdených za vyjadrenie nesúhlasu s režimom alebo s rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Bielorusku; keďže podľa odhadov bolo aspoň raz zadržaných viac ako 34 000 Bielorusov pre protesty proti režimu, a to pred voľbami, ktoré sa konali 9. augusta 2020, ako aj po nich; keďže v Bielorusku je viac ako 470 politických väzňov, medzi ktorými je 7 maloletých; keďže sa začalo približne 3 000 politicky motivovaných trestných konaní proti demonštrantom a bolo vznesených 4 600 obvinení z mučenia, násilia a zlého zaobchádzania;

H.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku sa naďalej zhoršuje a počet politických väzňov je čoraz vyšší; keďže obhajcovia ľudských práv zdokumentovali stovky prípadov mučenia a zlého zaobchádzania, pričom niekoľko ľudí je nezvestných alebo ich našli mŕtvych; keďže v bieloruských zariadeniach na zadržiavanie osôb a väzniciach naďalej dochádza k neľudskému zaobchádzaniu, mučeniu a úmyselnému odmietaniu poskytnutia lekárskej starostlivosti a za záhadných okolností v nich zahynulo niekoľko demonštrantov, napríklad Vitold Ašurak, zatiaľ čo iní, ako napríklad 17-ročný Dzmitrij Stachovskij a Sciapan Latypov, boli vystavení obťažovaniu a ohrozovaniu v takej miere, že sa pokúsili o samovraždu;

I.  keďže 25. mája 2021 boli bieloruskí aktivisti Jauchen Afnachel, Pavel Juchnevič, Maxim Vinjarskij a Andrej Vojnič, vodca opozície Pavel Sevjarynec, bloger Dzmitrij Kazlov a občianska aktivistka Iryna Ščasnaja odsúdení na štyri až na sedem rokov odňatia slobody na základe vykonštruovaných obvinení z extrémizmu; keďže 2. júna 2021 bol politický väzeň Dzmitrij Furmanov spolu s Jauchenom Razničenkom a Vladzimirom Knihom odsúdený až na štyri roky odňatia slobody vo veci známej ako „prípad Cichanovská“; keďže 3. júna 2021 súd odsúdil piatu skupinu obžalovaných, ktorú tvoria politickí väzni Aľaksandr Chrapko, Radzivon Meduševskij, Ihar Vinakurov, Andrej Aniskevič, Alena Lojková, Halina Chuhunovová, Andrej Njamirskij, Dzmitrij Kurhanov, Katsiaryna Smirnovová, Mikita Uvara, Safija Ništ, Siarhej Ksenžuk a Illja Palchovskij, v rámci „procesu s účastníkmi tanečného protestu“, pričom im uložil tresty od 18 mesiacov domáceho väzenia až po jeden rok väzenia; keďže 3. júna 2021 bol politický väzeň Siarhej Piarfilijev odsúdený na dva roky väzenia a jeho syn Stanislav Piarfilijev na dva roky obmedzenej slobody (domáce väzenie);

J.  keďže bieloruské orgány pokračujú v zásahoch proti nezávislým bieloruským novinárom a v ich prenasledovaní a úmyselne sa pokúšajú brániť v objektívnom spravodajstve; keďže boli zatknuté stovky novinárov vrátane dvoch novinárov televíznej stanice Belsat, ktorí boli následne odsúdení; keďže desiatky novinárov boli administratívne zadržané a vystavené násiliu, pričom viacerí dostali pokutu; keďže novinári boli umiestnení do vyšetrovacej väzby a obvinení zo spáchania trestných činov; keďže existuje množstvo správ o tom, že orgány zrušili akreditáciu novinárov vrátane spravodajcov zahraničných médií, z ktorých niekoľko bolo zatknutých a vyhostených z Bieloruska; keďže 18. mája 2021 bieloruské orgány vykonali raziu v sídle Tut.by, najväčšej nezávislej bieloruskej spravodajskej webovej lokality, zatkli mnohých jej zamestnancov a zablokovali jej webové sídlo;

K.  keďže obhajcovia ľudských práv, opoziční politici, zástupcovia občianskej spoločnosti, zástupcovia odborových zväzov a iní aktivisti sú systematicky vystavení zastrašovaniu a obťažovaniu a ich základné slobody sú obmedzované; keďže nič nenasvedčuje tomu, že bieloruské orgány vyšetrujú tisícky prípadov policajnej brutality nahlásených od polovice augusta 2020 alebo vraždy demonštrantov; keďže v dôsledku rozšírenej beztrestnosti porušovania ľudských práv je situácia bieloruského ľudu naďalej zúfalá; keďže absencia právneho štátu bráni obetiam v uplatnení práva na spravodlivý proces;

L.  keďže podľa Združenia bieloruských študentov, nezávislého študentského zväzu, bolo zadržaných viac ako 460 študentov, z ktorých takmer tretinu tvoria ženy, a viac ako 150 študentov bolo svojvoľne vylúčených z univerzít, pričom mnohí v obave o svoju bezpečnosť utiekli do susedných krajín;

M.  keďže 31. mája 2021 bieloruské orgány sprísnili už aj tak prísne pravidlá cestovania, takže bieloruským občanom takmer úplne znemožnili opustenie krajiny, a to aj tým, ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt v zahraničí;

N.  keďže narastajú represie voči predstaviteľom poľskej menšiny v Bielorusku vrátane zatknutia a odsúdenia predsedníčky Zväzu Poliakov v Bielorusku Andżeliky Borysovej a zadržiavania novinára, blogera a člena Zväzu Poliakov v Bielorusku Andrzeja Poczobuta; keďže poľský školský systém v Bielorusku je pod rastúcim tlakom zo strany režimu; keďže tieto opatrenia sprevádzala protipoľská propaganda v štátnej televízii; keďže prezident Lukašenko vytvoril v Bielorusku nový štátny sviatok, ktorý sa má sláviť 17. septembra pri príležitosti výročia sovietskej invázie do Poľska v roku 1939;

O.  keďže Bielorusko spustilo komerčnú prevádzku jadrovej elektrárne Astravec bez toho, aby sa zaoberalo všetkými bezpečnostnými odporúčaniami obsiahnutými v správe EÚ z roku 2018 týkajúcej sa záťažových testov, a preto nie je jadrová elektráreň Astravec bezpečná a predstavuje vážne ohrozenie jadrovej bezpečnosti pre celú Európu;

P.  keďže Európska únia doteraz uvalila sankcie proti 88 bieloruským osobám a 7 subjektom, okrem iného aj proti Alexandrovi Lukašenkovi;

1.  dôrazne odsudzuje únos lietadla spoločnosti Ryanair FR4978 z 23. mája a jeho nútené pristátie v Minsku a zadržanie novinára Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej bieloruskými orgánmi; považuje tento ohavný čin za porušenie medzinárodného práva, ktoré predstavuje akt štátneho terorizmu;

2.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej, ako aj všetkých ďalších novinárov a politických väzňov držaných v Bielorusku;

3.  pripomína rozhodnutie Rady posilniť súčasné reštriktívne opatrenia zavedením zákazu vstupu bieloruských dopravcov všetkých druhov do vzdušného priestoru EÚ, ako aj prístupu na letiská EÚ, a odporúča Rade, aby vypracovala plán, ktorý by Bielorusom uľahčil odchod z krajiny; vyzýva Medzinárodnú organizáciu civilného letectva a Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva, aby tento neprijateľný incident, ktorým sa spochybňujú medzinárodné normy a štandardy, vyšetrili a prijali v súvislosti s ním príslušné opatrenia; zdôrazňuje, že tento závažný incident výrazne narušil dôveru a že každý štát by mal pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z Chicagského dohovoru konať zodpovedne, aby bola prevádzka lietadiel bezpečná a spoľahlivá; vyzýva spoločnosť Ryanair, aby spolupracovala s orgánmi a poskytla im všetky relevantné informácie týkajúce sa tohto incidentu;

4.  požaduje dôkladné posúdenie dôsledkov únosov zo zadržaného civilného lietadla, a to nielen pre medzinárodnú leteckú dopravu a bezpečnosť letectva, ale aj pre celkovú bezpečnosť v Európe a pre bezpečnosť bieloruských a iných občanov, ktorí žijú v exile alebo hľadajú útočisko alebo azyl v členských štátoch EÚ;

5.  zdôrazňuje, že takéto vyšetrovanie by sa malo zamerať na možnú úlohu Ruska pri teroristických činoch, ktorých sa dopúšťa bieloruský režim; zdôrazňuje, že ak to tak bolo, každý ruský občan priamo alebo nepriamo zapojený do operácie by mal byť potrestaný podľa globálneho sankčného režimu EÚ pre ľudské práva (Magnitského akt EÚ); zdôrazňuje význam prínosu EÚ k vyšetrovaniu, a to aj zapojením orgánov EÚ ako Europol, Eurojust alebo Európska prokuratúra do práce spoločných vyšetrovacích tímov a operácií;

6.  opakovane vyhlasuje, že neuznáva zvolenie Alexandra Lukašenka za bieloruského prezidenta; považuje súčasný režim v Bielorusku za nelegitímny, nezákonný a zločinný; naďalej podporuje obyvateľov Bieloruska v ich legitímnych požiadavkách a snahách o slobodné a spravodlivé voľby, základné slobody a ľudské práva, demokratické zastúpenie, politickú účasť a dôstojnosť; odsudzuje zásah proti tisíckam Bielorusov, ktorí pokojne protestovali na obranu svojho práva na slobodu, demokraciu a dôstojnosť;

7.  dôrazne odsudzuje a požaduje okamžité ukončenie násilia a represií zo strany štátnych orgánov v Bielorusku, a najmä nezákonného zadržiavania, mučenia, zlého zaobchádzania vo väzbe a trestného stíhania pokojných občanov, a vyjadruje svoju podporu bieloruskej spoločnosti a solidaritu s ňou; odsudzuje systematické represie režimu proti civilným osobám, ktoré od zmanipulovaných volieb v auguste 2020 prinútili násilím, zastrašovaním a inými formami nátlaku 14 000 Bielorusov k úteku z krajiny; opakuje, že táto pretrvávajúca kampaň represií a núteného vysídľovania civilného obyvateľstva znamená závažné porušovanie ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko je v súčasnosti jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa stále uplatňuje trest smrti, a trvá na tom, že je potrebné jeho okamžité trvalé zrušenie; odsudzuje nedávne opatrenia prijaté bieloruskými orgánmi, ktorými sa väčšine bieloruských občanov, a to aj mnohým držiteľom povolení na pobyt v zahraničí, zakazuje opustiť krajinu;

8.  odsudzuje tvrdé a nespravodlivé súdne rozsudky, ktoré boli nedávno vynesené proti mnohým politickým väzňom a zadržiavaným vrátane vodcu opozície Pavla Sevjarynca, a procesy proti demokratickým predstaviteľom bieloruskej opozície, ako sú Viktar Babaryka, Mikola Statkevič a Siarhej Cichanovskij; vyjadruje poľutovanie nad odsúdením Pavla Sevjarynca, Jauchena Afnachela, Andreja Vojniča, Pavla Juchneviča, Dzmitryho Kazlova, Maxima Vinjarskeho a Iryny Ščasnej v súdnom procese za zatvorenými dverami v meste Mahiľov;

9.  opakovane zdôrazňuje význam nezávislých bieloruských médií a novinárov a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v bieloruskej spoločnosti; odsudzuje potláčanie médií a obmedzovanie prístupu k internetu, ako aj bitie, zatýkanie a zastrašovanie novinárov a blogerov; zdôrazňuje právo obyvateľov Bieloruska na neobmedzený prístup k informáciám;

10.  dôrazne odsudzuje represie a nepriateľskú činnosť zo strany orgánov proti predstaviteľom poľskej menšiny a proti poľskému školskému systému v Bielorusku; v tejto súvislosti vyzýva na bezpodmienečné prepustenie Andżeliky Borysovej, Andrzeja Poczobuta a ďalších politických väzňov;

11.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a národné diplomatické zastúpenia členských štátov v Bielorusku, aby pozorne sledovali situáciu a súdne konania jednotlivých politických väzňov v Bielorusku vrátane situácie Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej, aby im ponúkli podporu a usilovali o ich prepustenie; v tejto súvislosti vyzýva Lukašenkov režim, aby okamžite ukončil všetky činnosti smerujúce k zastrašovaniu alebo obťažovaniu členov národných a európskych diplomatických služieb v súlade s medzinárodnými záväzkami Bieloruska podľa Viedenského dohovoru o diplomatických a konzulárnych stykoch;

12.  zdôrazňuje súrnu potrebu udržiavať a rozširovať kontakty a spoluprácu s predstaviteľmi bieloruských demokratických síl v Minsku a v exile, a najmä so Sviatlanou Cichanovskou a členmi koordinačnej rady a národného protikrízového riadenia; pripája sa preto k výzvam na pozvanie ich zástupcov pri príležitosti samitu G7, ktorý sa uskutoční 11. – 13. júna 2021, a samitu Východného partnerstva v roku 2021 a odporúča ich naďalej pozývať na bilaterálne stretnutia na úrovni vlád, ako aj na parlamentné zasadnutia a medziparlamentné stretnutia, a na vytvorenie skupín pre Bielorusko vo všetkých národných parlamentoch členských štátov EÚ;

13.  vyzýva Radu, aby čo najskôr rozšírila zoznamy osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, a to začlenením jednotlivcov a subjektov zapojených do stíhania a núteného pristátia lietadla spoločnosti Ryanair počas letu FR4978 a zadržania Ramana Prataseviča a Sofie Sapegovej; pripomína, že novinárovi Ramanovi Pratasevičovi hrozí trest smrti;

14.  naliehavo žiada Radu, aby s maximálnou naliehavosťou pristúpila k štvrtému balíku sankcií proti jednotlivcom a subjektom, ktoré sa zúčastnili na volebných podvodoch, represiách, mučení či týraní a porušovaní ľudských práv v Bielorusku alebo sa na nich podieľali, vrátane prenasledovania nezávislých novinárov a blogerov, a aby začala práce na ďalšom balíku; žiada sankcionovanie podstatne vyššieho počtu bieloruských činiteľov, ako sú prokurátori, sudcovia a zamestnanci orgánov presadzovania práva, ktorí zohrávajú úlohu pri represiách a nespravodlivých odsúdeniach kritikov režimu, ako aj príslušníci polície, pracovníci väzenskej služby, poslanci parlamentu a členovia vlády a agenti, ktorí pre režim pracujú v oblasti propagandy, médií, dezinformácií a nenávistných prejavov, jednotlivcov a subjekty podporujúce Lukašenka a jeho režim, ako je Marat Markov, ktorý 2. júna urobil rozhovor s Ramanom Pratasevičom v štátnej televízii ONT, a tých, ktorí sa podieľali na incidente z 23. mája, napríklad príslušníkov spravodajskej služby a letecké úrady; v tejto súvislosti pripomína, že treba v plnej miere využiť možnosti reštriktívnych opatrení v rámci globálneho sankčného režimu EÚ pre ľudské práva (Magnitského akt EÚ);

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby striktne odopreli akúkoľvek finančnú podporu bieloruskému režimu, a tak odmietli akékoľvek nové úverové linky bieloruským bankám a zastavili akékoľvek investície do projektov infraštruktúry alebo hospodárskych podnikov v Bielorusku; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré európskym finančným inštitúciám zabránia nadobúdať dlhopisy alebo akékoľvek iné finančné nástroje vydané bieloruskou vládou a jej pridruženými verejnými inštitúciami; víta skutočnosť, že Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj pozastavili financovanie projektov v bieloruskom verejnom sektore, a žiada, aby sa preskúmalo, ako možno nevyužité finančné prostriedky presmerovať do občianskej spoločnosti a súkromného sektora, pokiaľ nesúvisí s režimom; vyzýva Medzinárodný menový fond a členské štáty EÚ, aby za žiadnych okolností neposkytovali režimu priamu rozpočtovú podporu a aby sa zdržali využívania osobitného procesu čerpania ohláseného na rok 2021;

16.  pripomína všetkým podnikom z EÚ pôsobiacim v Bielorusku svoju predchádzajúcu výzvu, aby venovali osobitnú pozornosť a dostáli svojej zodpovednosti za dodržiavanie ľudských práv v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; okrem toho ich žiada, aby sa zdržali akýchkoľvek nových investícií a aby tiež verejne protestovali proti pokračujúcim represiám bieloruských orgánov v krajine;

17.  vyzýva Radu, aby urýchlene schválila a zaviedla hospodárske sankcie, ktoré musia byť reálne a musia mať čo najväčší okamžitý dosah na bieloruský režim, jeho podporovateľov a hospodárske subjekty, ktoré podporujú režim; žiada, aby sa tieto hospodárske sankcie zamerali na verejnoprávne a súkromné podniky pod priamou kontrolou režimu, úzko prepojené s obchodnými záujmami režimu alebo známe prepúšťaním zamestnancov za účasť na štrajkoch alebo protestoch; žiada, aby boli odvetvové sankcie zamerané najmä na ropu a ropné produkty, uhličitan draselný, oceľ a drevospracujúci priemysel; ďalej vyzýva na ukončenie spolupráce s bieloruskými štátnymi bankami a ich financovania, na obmedzenie úverových liniek od medzinárodných bánk pre dcérske banky v Bielorusku a aby sa zvážilo dočasné pozastavenie účasti Bieloruska v systéme SWIFT; žiada spoločnosti registrované v EÚ, najmä Siemens AG, aby prestali spolupracovať s bieloruskými orgánmi prostredníctvom výmeny technológií a know-how; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zvýšili úsilie v boji proti rozsiahlemu pašovaniu cigariet z Bieloruska do EÚ, ktoré poskytuje finančné prostriedky Lukašenkovmu režimu; podporuje koordinované opatrenia solidarity EÚ s cieľom kompenzovať hospodárske ťažkosti členských štátov najviac postihnutých hospodárskymi sankciami uvalenými na Bielorusko;

18.  víta rozhodnutie Európskej vysielacej únie (EBU) pozastaviť členstvo bieloruského vysielateľa BTRC v EBU; požaduje pozastavenie členstva Bieloruska v medzinárodných športových orgánoch a jeho účasti na medzinárodných športových podujatiach vrátane európskych a svetových šampionátov a olympijských hier v Tokiu; naliehavo vyzýva Úniu európskych futbalových zväzov (UEFA), aby bieloruskej štátnej televízii TVR odňala vysielacie práva na futbalový turnaj EURO 2020 a bezplatne ich pridelila nezávislej televízii Belsat;

19.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na krízu v Bielorusku zlepšili vzájomnú spoluprácu svojich spravodajských služieb a aby vyhostili známych a podozrivých príslušníkov bieloruských spravodajskej služby aktívnych v celej Únii; odporúča svojmu predsedovi, aby obmedzil prístup zamestnancov bieloruského veľvyslanectva v Bruseli do Európskeho parlamentu vrátane fyzického a diaľkového prístupu na schôdze Európskeho parlamentu a aby prehodnotil komunikáciu Parlamentu s veľvyslanectvom Bieloruska;

20.  je hlboko znepokojený prepojením Ruska s Lukašenkovým režimom vrátane finančnej podpory a úzkej spolupráce medzi ich spravodajskými službami;

21.  zdôrazňuje potrebu medzinárodnej angažovanosti vrátane rokovaní v rámci OSN a NATO; vyzýva EÚ, aby svoje opatrenia dôkladne koordinovala so Spojenými štátmi, partnermi v G7 a ďalšími krajinami s podobným zmýšľaním a aby usilovala o široké zosúladenie zo strany partnerov EÚ, najmä s európskymi susedmi ako je Ukrajina, s cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv sankcií; pripomína rozhodnutie ukrajinskej vlády pripojiť sa k členským štátom EÚ pri ukladaní dopravných sankcií bieloruským leteckým spoločnostiam a vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali represívne opatrenia voči spoločnosti Belavia a jej cestujúcim na Krym anektovaný Ruskom; víta nadchádzajúce samity EÚ – USA a USA – Rusko a považuje ich za významnú príležitosť na koordináciu pozície EÚ a jej partnerov;

22.  zdôrazňuje, že hoci najlepšou možnosťou EÚ, pokiaľ ide o správny prístup k svojvoľne konajúcim štátom, sú sankčné mechanizmy, EÚ by okrem sankcií voči bieloruským štátnym podnikom mala využiť existujúce vnútorné tlaky v Bielorusku tak, že podporí bieloruskú občiansku spoločnosť;

23.  vyzýva Komisiu a PK/VP, aby spolu medzinárodnými partnermi iniciovali usporiadanie medzinárodnej konferencie Budúcnosť demokratického Bieloruska na vysokej úrovni o riešení krízy v Bielorusku, vyšetrovaní a stíhaní trestných činov bieloruských orgánov proti bieloruskému ľudu a demokratickej premene Bieloruska; domnieva sa, že takáto konferencia pod vedením EÚ a za účasti medzinárodných finančných inštitúcií, krajín G7, členských štátov a inštitúcií EÚ a ďalších, ktorí sú ochotní pripojiť sa k finančnému balíku vo výške niekoľko miliárd eur na podporu budúceho reformného úsilia a reštrukturalizácie hospodárstva a vyšlú dôrazný signál podpory bieloruskému ľudu;

24.  pripomína svoju predchádzajúcu iniciatívu za misiu na vysokej úrovni zloženú z bývalých vysokopostavených euroúradníkov s cieľom preskúmať všetky možné spôsoby na zastavenie násilia a oslobodenie politických väzňov, čo by mohlo pomôcť vytvoriť prostredie priaznivé pre inkluzívny vnútroštátny politický dialóg v Bielorusku;

25.  naliehavo žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zvýšili priamu pomoc pre bieloruskú opozíciu, občiansku spoločnosť, obhajcov ľudských práv a nezávislé médiá v Bielorusku a v zahraničí, a to aj budovaním kapacít a finančnou podporou, a zvýšili podporu činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie na miestnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a ďalšie medzinárodné organizácie, aby poskytli finančnú a technickú podporu médiám a nezávislým novinárom s cieľom umožniť im plniť si povinnosť informovať spoločnosť o súčasnom vývoji v Bielorusku; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na zvýšenie pomoci pre televíznu stanicu Belsat;

26.  zaväzuje sa, že pomôže posilniť kapacity demokratických síl, upevniť úlohu občianskej spoločnosti, podporiť plnohodnotný politický dialóg vedúci k mierovému prechodu moci v Bielorusku, ako aj mladých politických lídrov a obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom mechanizmov Parlamentu na podporu demokracie;

27.  víta návrh komplexného plánu hospodárskej podpory pre budúce demokratické Bielorusko vo výške 3 miliárd EUR, ktorý predložila Komisia; vyzýva Komisiu a Radu, aby tento plán ďalej rozvíjali a podporovali a aby jasne informovali, že hneď ako v Bielorusku nastanú demokratické zmeny, bude EÚ pripravená poskytnúť konkrétnu pomoc na nasmerovanie tejto krajiny na cestu reforiem a modernizácie; konštatuje, že EÚ musí navrhnúť komplexný súbor opatrení na prípravu demokratických síl Bieloruska na realizáciu tohto balíka;

28.  vyzýva EÚ, aby koordinovala spoluprácu s USA, partnermi zo skupiny G7 a ďalšími krajinami s podobným zmýšľaním s cieľom pozastaviť spoluprácu s Lukašenkovým verejným sektorom a preorientovať sa na spoluprácu s bieloruskou občianskou spoločnosťou a bieloruskými súkromnými podnikmi mimo dosahu režimu;

29.  odmieta neprijateľné vyhrážky Alexandra Lukašenka, že bieloruské orgány nebudú zastavovať nelegálnych migrantov a obchod s drogami, a vyjadruje znepokojenie nad nárastom nelegálnej migrácie z Bieloruska do EÚ a nad potenciálnou účasťou bieloruských orgánov na tomto jave; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby sledovali vývoj v týchto oblastiach a prijali príslušné opatrenia;

30.  odsudzuje zneužívanie orgánov presadzovania práva bieloruským vedením na politické účely; vyzýva Interpol, aby okamžite a dôkladne prehodnotil súčasné a budúce požiadavky Bieloruska a prijal všetky príslušné opatrenia, aby zabránil zneužívaniu Interpolu Bieloruskom na politické účely;

31.  zdôrazňuje, že treba komplexne vyšetriť zločiny páchané Lukašenkovým režimom proti ľudu Bieloruska, ktoré by sa malo uzavrieť zriadením medzinárodného tribunálu na stíhanie uvedených zločinov; naliehavo žiada, aby v prípade, že bieloruské orgány nebudú ochotné nastoliť právny štát a prevziať zodpovednosť, medzinárodné spoločenstvo nevyhnutne prijme opatrenia na pomoc pri zabezpečovaní dôkazov o zločinoch a zabezpečenie vyšetrovania a stíhania zodpovedných osôb v celej štruktúre riadenia; víta iniciatívy niekoľkých členských štátov EÚ uplatňovať zásadu univerzálnej jurisdikcie a pripravovať súdne konania proti bieloruským páchateľom represií a vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby nasledovali ich príklad; vyzýva na aktívnu podporu všetkých medzinárodných iniciatív zameraných na odstránenie beztrestnosti v Bielorusku, ako je Medzinárodná platforma proti beztrestnosti a Justičné centrum vo Vilniuse;

32.  naliehavo žiada PK/VP, Komisiu, Radu a členské štáty, aby naďalej upozorňovali na situáciu v Bielorusku vo všetkých príslušných európskych a medzinárodných organizáciách, ako sú OBSE, Rada Európy, Rada OSN pre ľudské práva a ďalšie špecializované orgány OSN, s cieľom zabezpečiť bezodkladnú medzinárodnú akciu v súvislosti so situáciou v Bielorusku a prekonať prekážky zo strany Ruska a ďalších krajín voči tejto akcii;

33.  odporúča členským štátom, aby ďalej uľahčovali postupy na získanie víz a povolení na pobyt pre tých, ktorí utekajú z Bieloruska z politických dôvodov alebo potrebujú lekárske ošetrenie v dôsledku násilia, ktoré na nich bolo spáchané, a aby týmto osobám a ich rodinám poskytli potrebnú podporu a pomoc; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčania spravodajcu pre moskovský mechanizmus OBSE v súvislosti s poskytovaním azylu v prípadoch prenasledovania, na ktoré sa vzťahuje Ženevský dohovor o utečencoch, a aby naďalej uľahčovali postup vydávania núdzových víz a poskytovania dočasného útočiska v krajinách EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bieloruským študentom a akademickým pracovníkom vylúčeným z univerzít a uväzneným pre ich prodemokratický postoj poskytovali štipendiá; vyzýva členské štáty, aby poskytli finančnú podporu takým inštitúciám v exile, ako je Európska univerzita humanitných vied vo Vilniuse, ktoré vychovávajú novú generáciu Bielorusov odmietajúcich skorumpovaný a nezákonný systém vo svojej vlasti;

34.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ESVČ, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, ako sú moskovský mechanizmus OBSE a Rada OSN pre ľudské práva, ako aj s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou na miestnej úrovni, s cieľom zabezpečiť sledovanie, dokumentáciu a podávanie správ o porušovaní ľudských práv a následnú zodpovednosť a spravodlivosť pre obete; víta založenie Medzinárodnej platformy zodpovednosti pre Bielorusko a žiada, aby inštitúcie EÚ a členské štáty podporili jej fungovanie; zaväzuje sa k efektívnemu fungovaniu platformy Európskeho parlamentu pre boj proti beztrestnosti v Bielorusku a ku koordinácii včasnej medzinárodnej reakcie na vývoj v Bielorusku;

35.  opätovne zdôrazňuje potrebu, aby všetky členské štáty zaujali jednotný postoj v reakcii na štátny terorizmus inscenovaný režimom Alexandra Lukašenka s podporou Kremľa; zdôrazňuje dôležitosť boja EÚ proti dezinformáciám o situácii v Bielorusku v rámci EÚ, ako aj proti ďalším formám hybridných hrozieb, ktoré v tejto súvislosti predstavujú tretie strany; vyjadruje solidaritu s Lotyšskom v súvislosti s neoprávneným vyhostením jeho diplomatov z Bieloruska; odsudzuje začatie vyšetrovania trestného činu ministra zahraničných vecí Lotyšska, ako aj primátora hlavného mesta Rigy, zo strany bieloruského generálneho prokurátora; odsudzuje všetky pokusy bieloruských orgánov vyvíjať tlak na členské štáty EÚ vrátane žiadosti bieloruských prokurátorov o vypočutie bývalého prezidenta Litvy Valdasa Adamkusa na základe jeho údajného spojenia s pomocným práporom polície podliehajúcim SS, ktorý počas druhej svetovej vojny vykonával v Bielorusku represívne operácie;

36.  opakuje svoje znepokojenie nad komerčnou prevádzkou jadrovej elektrárne Ostrovec len 45 km od mesta Vilnius a zdôrazňuje riziká, ktoré predstavuje pre krajiny EÚ; zdôrazňuje, aké dôležité je riešiť hrozby jadrovej bezpečnosti, ktoré predstavuje jadrová elektráreň Ostrovec; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko sa neangažuje v otázke jadrovej bezpečnosti elektrárne Ostrovec úplne transparentne a že sa nezaviazalo k plnej implementácii odporúčaní partnerského preskúmania prevádzky elektrárne zo strany Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a požaduje zavedenie účinných záruk voči priamemu alebo nepriamemu predaju bieloruskej elektriny z elektrárne Ostrovec na trhoch EÚ;

37.  zdôrazňuje, že súčasná situácia je skúškou dôveryhodnosti Európskej únie a účinnosti jej zahraničnej politiky; pripomína, že situácia v Bielorusku, ktoré je susednou krajinou a členom Východného partnerstva, má priamy vplyv na EÚ a že EÚ by mala preukázať dostatočnú rozhodnosť a poskytnúť konkrétnu a dlhodobú podporu demokratickým silám, ktoré sa usilujú priniesť Bielorusku slobodu a demokraciu; žiada EÚ, aby neváhala a konala rýchlo a aktívne;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Medzinárodnej organizácii civilného letectva a orgánom Bieloruskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 197 I, 4.6.2021, s. 3.


Situácia v Afganistane
PDF 142kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o situácii v Afganistane (2021/2712(RSP))
P9_TA(2021)0294RC-B9-0324/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane,

–  so zreteľom na dokument Spoločné napredovanie v oblasti migrácie medzi Afganistanom a EÚ z 2. októbra 2016,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Afganskou islamskou republikou na strane druhej, podpísanú 18. februára 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady o mierových rokovaniach v Afganistane z 9. decembra 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Bidena o ďalšom postupe v Afganistane zo 14. apríla 2021,

–  so zreteľom na program sebestačnosti prostredníctvom rámca vzájomnej zodpovednosti, ktorý bol dohodnutý 4. – 5. októbra 2016 na bruselskej konferencii o Afganistane,

–  so zreteľom na medzinárodnú ministerskú darcovskú konferenciu v roku 2020 (afganistanská konferencia), ktorá sa konala 23. a 24. novembra 2020,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a ministra zahraničných vecí Indie zo 4. mája 2021 o Afganistane,

–  so zreteľom na komuniké osobitných vyslancov a osobitných zástupcov Európskej únie, Francúzska, Nemecka, Talianska, NATO, Nórska, Spojeného kráľovstva a USA zo 7. mája 2021 o afganskom mierovom procese,

–  so zreteľom na prieskum výroby ópia v Afganistane 2020 uverejnený spoločne afganským Národným štatistickým a informačným úradom a Úradom OSN pre drogy a kriminalitu v apríli 2021,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, o deťoch v ozbrojených konfliktoch a o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane,

–  so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Afganistane,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vo februári 2020 podpísali USA a Taliban dohodu, ktorá pripravila podmienky pre prvé priame rozhovory medzi Talibanom a zástupcami Afganskej islamskej republiky od roku 2001;

B.  keďže 14. apríla 2021 minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken oznámil úplné jednostranné stiahnutie jednotiek USA do 11. septembra 2021; keďže spojenci NATO sa riadia zásadou spoločného postupu („in together, out together“) a stiahnu sa súčasne;

C.  keďže afganské mierové rozhovory medzi afganskou vládou a Talibanom sa začali v roku 2020 v Dauhe; keďže dohoda o prímerí nebola dodržaná a mierové rozhovory sú v súčasnosti v patovej situácii, pričom Taliban čaká na stiahnutie vojsk spojencov;

D.  keďže od roku 2001 má EÚ aktívnu prítomnosť v Afganistane na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja a koordináciu medzinárodnej pomoci; keďže mnohé členské štáty EÚ, partneri NATO a spojenecké krajiny prispeli vojenskými a civilnými zdrojmi ku stabilizácii a rozvoju Afganistanu, a utrpeli pri tom ťažké straty na životoch a veľké škody; keďže stabilný a nezávislý Afganistan, ktorý sa o seba dokáže postarať a nebude teroristickým skupinám poskytovať bezpečné útočisko, je stále v zásadnom bezpečnostnom záujme EÚ, NATO a ich členských štátov;

E.  keďže je mimoriadne dôležité zachovať pokrok dosiahnutý za posledné dve desaťročia v Afganistane, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a základné slobody;

F.  keďže v afganských mierových rozhovoroch nie sú primerane zastúpené ženy a ich práva a od rokujúcich strán sa v tejto súvislosti očakáva rozhodnejší prístup;

G.  keďže neúspech afganských mierových rozhovorov a pokusy o vojenské riešenie konfliktu najviac zasiahnu ženy, deti a etnické menšiny; keďže afganské ženy už začali obmedzovať svoj pohyb, aby znížili riziko, a hrozba násilia bráni deťom v prístupe k vzdelávaniu a hre;

H.  keďže bezpečnostná situácia v Afganistane sa postupne zhoršuje a narastá počet útokov proti afganským silám, ako aj cielené zabíjanie afganských aktivistov, pracovníkov médií, pedagógov, lekárov, sudcov a vládnych úradníkov; keďže od začiatku afganských mierových rozhovorov sa výrazne zvýšil počet útokov Talibanu s cieľom prevziať kontrolu nad územiami kontrolovanými vládou; keďže Afganistan bol v celosvetovom indexe terorizmu za rok 2020 zaradený medzi najviac postihnuté krajiny; keďže štyri milióny z 36 miliónov obyvateľov krajiny sú vysídlené osoby; keďže 3 milióny ľudí žijú v internom vysídlení v dôsledku násilia a ďalší 1 milión z dôvodu prírodných katastrof; keďže 2,5 milióna Afgancov už utieklo z krajiny kvôli bezpečnosti a väčšina sa usadila v Iráne a Pakistane;

I.  keďže Afganistan je najväčším príjemcom rozvojovej pomoci EÚ na svete; keďže za posledných 20 rokov príspevok EÚ Afganistanu v viedol k výraznému nárastu očakávanej dĺžky života, gramotnosti, poklesu úmrtnosti matiek a detí a posilneniu práv žien; keďže v rokoch 2002 až 2020 poskytla EÚ viac ako 4 miliardy EUR a už prisľúbila ďalších 1,2 miliardy EUR v rámci dlhodobej a núdzovej pomoci na obdobie 2021 – 2025; keďže tento prísľub sprevádzalo oznámenie EÚ a krajín, ktoré spolu poskytujú približne 80 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci Afganistanu, v ktorom sa zdôraznili kľúčové prvky na pokračovanie v poskytovaní pomoci vrátane pokračujúceho záväzku k demokracii, právnemu štátu a ľudským právam;

J.  keďže v Afganistane sa všeobecne neuplatňuje zodpovednosť za útoky a zabíjanie; keďže 12. marca 2021 členovia Bezpečnostnej rady OSN odsúdili alarmujúci počet útokov úmyselne namierených proti civilnému obyvateľstvu v Afganistane;

K.  keďže k nedávnemu nárastu násilia došlo na pozadí dlhodobého a rozsiahleho porušovania ľudských práv v krajine vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a sexuálneho násilia, ktorého sa dopúšťajú teroristi, ozbrojené skupiny a bezpečnostné sily; keďže sa odhaduje, že počas 20-ročnej vojny zomrelo približne 150 000 ľudí vrátane 35 000 civilistov;

L.  keďže od roku 2001 sa v Afganistane dosiahol preukázateľný pokrok v oblasti práv žien a dievčat vrátane prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a účasti na občianskom a politickom živote; keďže tieto zlepšenia sú preukázateľne najúspešnejšími výsledkami v najnovšom vývoji v krajine; keďže tento čiastočný pokrok je teraz ohrozený a musí sa naliehavo zachovať a posilniť;

M.  keďže napriek týmto zlepšeniam ženy a dievčatá naďalej každodenne čelia hrozbám vrátane prekážok prístupu k základným službám a útokov vrátane domáceho, sexuálneho a rodovo motivovaného násilia; keďže index žien, mieru a bezpečnosti 2019/20 zaradil Afganistan ako druhú najhoršiu krajinu pre ženy; keďže 8. mája 2021 došlo k bombovému útoku na dievčenskú školu Sayed al-Shuhada v Kábule, pri ktorom zomrelo najmenej 85 ľudí a 147 bolo zranených, z čoho väčšina boli žiačky; keďže 2. marca 2021 boli v Džalalabade zabité tri novinárky;

N.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 dramaticky zvýšila mieru chudoby v Afganistane; keďže opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 a zhoršujúca sa bezpečnostná situácia viedli k obmedzeniam prístupu afganských obyvateľov k humanitárnej pomoci;

O.  keďže sa očakáva, že v roku 2021 bude Afganistan čeliť suchu, čím sa zvýši počet ľudí v núdzovej situácii potravinovej neistoty, ktorých je v súčasnosti 5,5 milióna, a ďalších 17,6 milióna ľudí bude pravdepodobne čeliť akútnej potravinovej neistote;

P.  keďže hospodárske škody v dôsledku terorizmu v Afganistane predstavovali takmer 20 % jeho HDP v roku 2018 a pripravujú afganské deti o ich budúcnosť, možnosť získať vzdelanie, vyhliadky na stabilné zamestnanie a služby poskytované štátom, ako je zdravotná starostlivosť;

Q.  keďže afganské podniky čelia vydieraniu zo strany Talibanu, ktorý núti poľnohospodárov do pestovania ópia a nelegálnej ťažby;

1.  domnieva sa, že Afganistan je v kritickom momente pre súhru krehkej domácej situácie, zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie, skutočnosti, že mierové rozhovory v rámci Afganistanu sú efektívne na mŕtvom bode, a rozhodnutia stiahnuť jednotky USA a NATO do 11. septembra 2021, čo môže priniesť nové neistoty, menšiu stabilitu, nebezpečenstvo zintenzívnenia vnútorných konfliktov a vákuum, ktoré v najhoršom prípade vyplní Taliban; vyjadruje znepokojenie nad tým, že by to bola veľmi znepokojujúca perspektíva pre krajinu a udržateľnosť sociálno–politických úspechov a pokroku za posledných 20 rokov;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie a dôrazne odsudzuje rastúce násilie v Afganistane vrátane cieleného zabíjania detí, pracujúcich žien, novinárov, pracovníkov médií, učiteľov, obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti, lekárov, vládnych úradníkov a sudcov; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa bezodkladne dohodli na trvalom a komplexnom prímerí;

3.  vyjadruje znepokojenie nad krehkosťou a nestabilitou afganskej vlády a nad nedostatočnou kontrolou nad veľkou časťou krajiny, čo ešte viac prehlbuje vplyv násilia na civilné obyvateľstvo; vyzýva Taliban, aby bezodkladne zastavil útoky na civilné obyvateľstvo a štátnym silám, a aby v plnom rozsahu dodržiaval medzinárodné humanitárne právo; vyjadruje hlbokú sústrasť a podporu obetiam teroristických útokov a ich rodinám;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť scenáru „zlyhávajúceho štátu“ a opätovne potvrdzuje svoj záväzok k mierovému procesu pod vedením a zodpovednosťou Afgancov a k obnove po skončení konfliktu ako jedinej dôveryhodnej ceste k inkluzívnemu, dlhodobému mieru, bezpečnosti a rozvoju; zdôrazňuje, že je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, keďže sa rýchlo blíži dátum stiahnutia jednotiek USA a NATO; naliehavo vyzýva Radu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby čo najskôr pripravili a predložili Parlamentu komplexnú stratégiu budúcej spolupráce s Afganistanom po stiahnutí vojakov spojencov NATO, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, NATO a USA, aby sa naďalej angažovali v plnení tohto cieľa;

5.  podporuje v tejto súvislosti okamžité obnovenie mierových rozhovorov v Dauhe s cieľom dosiahnuť politické urovnanie konfliktu a trvalé celoštátne vyjednané prímerie; zdôrazňuje, že len politické urovnanie ponúka nádej na trvalý mier, a odporúča stranám, aby sa snažili získať pomoc tretej strany ako sprostredkovateľa, ako napr. Organizácie Spojených národov, s cieľom pomôcť dohodnúť sa na politickom pláne pre prosperujúci Afganistan; nabáda ESVČ a Komisiu, aby prevzali silnejšiu úlohu pri podnecovaní oboch strán k rokovaciemu stolu a aby v prípade želania Afgancov ponúkli uľahčenie alebo mediáciu;

6.  opätovne potvrdzuje, že dohodnuté politické riešenie vedúce k mieru musí vychádzať z hospodárskych, sociálnych a politických úspechov za posledných 20 rokov; zdôrazňuje, že dlhodobý rozvoj Afganistanu bude závisieť od zodpovednosti, dobrej správy vecí verejných, udržateľného zabezpečenia ľudskej bezpečnosti vrátane znižovania chudoby a vytvárania pracovných príležitostí, prístupu k sociálnym a zdravotníckym službám a vzdelávaniu a ochrany základných slobôd a ľudských práv;

7.  naliehavo vyzýva afganskú vládu, aby aktívne zapojila afganský parlament do všetkých príslušných procesov, ukončila všetky opatrenia, ktoré bránia účinnej spolupráci medzi vládou a parlamentom, a zlepšila práva parlamentnej kontroly, pričom afganský parlament by mal zastupovať rozmanité obyvateľstvo Afganistanu; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v podpore konania slobodných a spravodlivých volieb v súlade s medzinárodnými normami, podpore volebných pozorovateľských misií v krajine a zlepšovaní transparentnosti vládnych výdavkov, aby sa afganská vláda mohla v plnej miere zodpovedať svojim občanom;

8.  pripomína, že s cieľom nadviazať na úspechy dosiahnuté za posledných 20 rokov by afganský štát mal byť skutočne odhodlaný bojovať proti terorizmu a ozbrojeným skupinám, výrobe drog a obchodovaniu s nimi a predchádzať im, riešiť základné príčiny neregulárnej a nútenej migrácie a riadiť ju; riešiť regionálnu nestabilitu; usilovať sa o odstránenie chudoby; predchádzať radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu; bojovať proti tomu, aby porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva ostávalo nepotrestané;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pred podpísaním spoločného vyhlásenia o migračnej spolupráci Komisia nepredložila vyhlásenie Parlamentu, a že Parlament nemal možnosť vyjadriť k nemu svoje stanovisko; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu spoločného vyhlásenia o migračnej spolupráci na ľudské práva;

10.  vyjadruje znepokojenie nad hrozbou, ktorú pre Afganistan a región predstavuje terorizmus, najmä pokračujúcou prítomnosťou Islamského štátu Iraku a Levantu (ISIL–Dá’iš) a ich pridružených subjektov, najmä provincie ISIL–Khorasan a al-Káidy; pripomína, že teroristické činy v Afganistane páchajú viacerí aktéri vrátane Talibanu, al-Káidy a tzv. Islamského štátu; zdôrazňuje skutočné riziko väčšej nestability a násilia po stiahnutí jednotiek USA a NATO; opakuje preto, že je naliehavo potrebné, aby EÚ koordinovala svoju činnosť so zainteresovanými stranami vrátane afganskej vlády a bezpečnostných síl, USA, NATO a OSN s cieľom zabezpečiť čo najplynulejší prechod;

11.  odsudzuje akúkoľvek teroristickú činnosť a všetky teroristické útoky v Afganistane; zdôrazňuje význam účinného boja proti financovaniu terorizmu a rozkladania finančných sietí podporujúcich terorizmus; je veľmi znepokojený zisteniami uvedenými v správe monitorovacieho tímu OSN, z ktorých vyplýva, že vzťah medzi Talibanom a al-Káidou sa prehĺbil, a takisto v súvislosti s varovaním, že Taliban sa postaví proti mierovým rozhovorom a uprednostní vojenský prevrat; okrem toho berie na vedomie správy, ktoré naznačujú, že Taliban v roku 2021 aktívne pripravuje vojenské operácie;

12.  pripomína, že bez bezpečnosti nemôže dôjsť k žiadnemu udržateľnému rozvoju, a naopak; v tejto súvislosti poznamenáva, že medzinárodná podpora Afganistanu po stiahnutí jednotiek musí zabezpečiť holistický prístup, aby sa mohlo pokračovať vo finančnej a technickej podpore bezpečnosti vrátane afganských štátnych obranných a bezpečnostných síl, politických, hospodárskych a rozvojových reforiem s osobitným dôrazom na posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, najmä žien, mladých ľudí a menšín;

13.  uznáva prácu miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré napriek bezpečnostným rizikám poskytujú služby, pomoc a podporu afganskému ľudu; je naďalej znepokojený nebezpečnou atmosférou, v ktorej pôsobí občianska spoločnosť vrátane novinárov a obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali významnú podporu občianskej spoločnosti a pokračovali v dialógu s afganskou vládou s cieľom urýchlene odstrániť prekážky činnosti mimovládnych organizácií; naliehavo vyzýva afganské orgány, Taliban a všetkých ostatných príslušných aktérov, aby zaistili bezpečnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a humanitárnych organizácií;

14.  žiada, aby sa pod záštitou OSN uskutočnilo dôveryhodné a transparentné vyšetrovanie nedávneho útoku zameraného na dievčenskú školu, pri ktorom zahynulo 85 ľudí, najmä dievčatá vo veku od 11 do 17 rokov, a útoku z 12. mája 2020 na pôrodnicu nemocnice Dasht-e Barchi v Kábule podporovanou organizáciou Lekári bez hraníc; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zvážili naliehanie na Radu OSN pre ľudské práva, aby zriadila vyšetrovaciu komisiu prípadov závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva v Afganistane;

15.  zdôrazňuje, že beztrestnosť a korupcia sú naďalej vážnymi prekážkami zlepšovania koordinácie bezpečnosti, poskytovania verejných služieb a hospodárskej reformy; víta vytvorenie protikorupčnej komisie v Afganistane v novembri 2020 na vykonávanie nedávno prijatej protikorupčnej stratégie a naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zachovali vysokú úroveň podpory EÚ na boj proti korupcii v krajine;

16.  pripomína, že európska podpora bude aj naďalej podmienená zachovaním výsledkov za posledných 20 rokov a stavaním na nich, účinným zlepšovaním inkluzívneho a zodpovedného riadenia, posilňovaním inštitúcií, demokratického pluralizmu a právneho štátu, bojom proti korupcii, posilňovaním nezávislých médií, ľudských práv a základných slobôd pre všetkých Afgancov, najmä žien, detí a všetkých osôb patriacich k menšinám a ohrozeným skupinám; pripomína, že právo dievčat na vzdelanie, ktoré je veľkým úspechom za posledných 20 rokov, by malo byť nesporné; zdôrazňuje potrebu jasných kritérií a mechanizmov monitorovania na meranie dosiahnutého pokroku a efektívneho a transparentného využívania európskych finančných prostriedkov;

17.  zdôrazňuje absolútnu nutnosť zachovať pokrok dosiahnutý v oblasti práv žien v Afganistane za posledných 20 rokov; pripomína účasť žien na mierových rozhovoroch afganskej vlády a trvá na tom, že v mierovom procese nesmie existovať žiadny kompromis pri právach žien; zdôrazňuje, že v rámci rokovaní sa musí riešiť aj pokrok práv žien v oblastiach krajiny, ktoré nie sú pod kontrolou vlády; vyzýva na väčšie zastúpenie a úplné konzultácie so ženskými organizáciami počas rozhovorov; zdôrazňuje, že plná účasť žien vo fáze po rekonštrukcii a na politickom a občianskom živote v Afganistane je základným predpokladom nastolenia udržateľného mieru, bezpečnosti a rozvoja; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali posilnenie postavenia žien ako kľúčovú podmienku pokračujúcej finančnej podpory pre krajinu;

18.  hlboko ľutuje, že ženy a dievčatá naďalej čelia významným výzvam vrátane domáceho, sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, nútených manželstiev a obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti; trvá na tom, že pokrok v týchto oblastiach musí zostať pre EÚ vysokou prioritou; víta projekty financované EÚ na podporu posilnenia postavenia žien a ich účasti na rozhodovacom procese;

19.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej pomáhala Afganistanu v boji proti pandémii ochorenia COVID-19, poskytovala Afgancom očkovacie látky a pomáhala pri organizovaní očkovania;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť naliehavé hrozby pre potravinovú bezpečnosť v dôsledku zmeny klímy, sucha a pandémie COVID-19; vyzýva EÚ, aby dodržala svoj záväzok prijatý na konferencii poskytovateľov pomoci Afganistanu v roku 2020 a naliehavo vyzýva ESVČ a Generálne riaditeľstvo Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (GR ECHO), aby prevzali vedúcu úlohu pri riešení nedostatku financovania, aby sa zabezpečila mobilizácia a včasná koordinácia potravinovej pomoci s cieľom riešiť hroziacu potravinovú neistotu; naliehavo vyzýva všetkých darcov, aby zachovali, prípadne zvýšili svoju humanitárnu pomoc, najmä podporu afganského systému zdravotnej starostlivosti a podporu prístupu afganských žien a dievčat k zdravotnej starostlivosti;

21.  pripomína, že vplyv pestovania maku na účel výroby ópia presahuje hranice Afganistanu a postihuje susedné krajiny a Európu, ktorá je hlavnou destináciou heroínu vyrobeného v Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebné, aby afganská vláda zintenzívnila úsilie v boji proti tejto hrozbe, a opakuje, že je potrebný dlhodobý rozvoj poľnohospodárstva a pomoc pri vytváraní spoľahlivých pracovných miest a príjmov z alternatív k pestovaniu ópia; konštatuje, že ide o nevyhnutný krok na riešenie nelegálneho obchodu s drogami, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

22.  poukazuje na potenciál hospodárskeho rastu v Afganistane z udržateľného rozvoja jeho prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že európska pomoc na rozvoj infraštruktúry by mohla byť prospešná pre afganský ľud tým, že by zabezpečila pracovné miesta a zdroje pre kľúčové verejné služby a ochranu životného prostredia;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné využiť európske finančné zdroje na investovanie do zlepšenia regionálnej prepojenosti s cieľom uľahčiť obchod a tranzit, čo by Afganistanu poskytlo prostriedky na hospodársky rast;

24.  pripomína, že Afganistan je krajina bez prístupu k moru a nachádza sa na križovatke medzi Áziou a Blízkym východom, a uznáva, že podpora a pozitívna spolupráca zo strany susedných stredoázijských krajín a regionálnych mocností, najmä Číny, Iránu, Indie, Ruska a Pakistanu, má zásadný význam pre stabilizáciu, rozvoj a hospodársku životaschopnosť Afganistanu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili dialóg so susednými štátmi Afganistanu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto krajín pri stabilizácii Afganistanu a v tom, že neumožnia, aby sa po odchode zahraničných vojenských jednotiek dostal do chaosu; zdôrazňuje potrebu zvýšenej koordinácie medzi EÚ a USA v Afganistane s cieľom v čo najväčšej miere zachovať ich dôležitú úlohu v Afganistane;

25.  opätovne pripomína zodpovednosť vlád krajín, ktoré sťahujú svoje jednotky z Afganistanu, za ochranu a v prípade potreby udelenie víz a repatriáciu tisícov miestnych zamestnancov, najmä prekladateľov, ktorí podporujú ich úsilie a ktorých životy môžu byť teraz vážne ohrozené; vyzýva, aby sa vopred vykonalo dôkladné individuálne posúdenie, ktoré by plne zohľadňovalo všetky aspekty oprávnenosti a bezpečnosti;

26.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zaistili bezpečnosť európskych ozbrojených síl a európskeho personálu v Afganistane, ako aj miestneho personálu, ktorý pracuje alebo pracoval pre zastúpenia členských štátov alebo delegáciu EÚ v Afganistane; žiada ESVČ a Komisiu, aby prispeli finančnými prostriedkami na posilnenie bezpečnostnej zóny s cieľom zabezpečiť diplomatickú prítomnosť po stiahnutí vojenských jednotiek;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému vyslancovi EÚ pre Afganistan, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky.


Európska iniciatíva občanov „End the Cage Age“
PDF 150kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o európskej iniciatíve občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) (2021/2633(RSP))
P9_TA(2021)0295B9-0296/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) (ECI(2018)000004), ktorá dostala 1,4 milióna overených podpisov zo všetkých členských štátov EÚ28 a je prvou platnou európskou iniciatívou občanov (ďalej len „EIO“), ktorá sa týka hospodárskych zvierat,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o európskej iniciatíve občanov s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) z 15. apríla 2021,

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 442 s názvom Postoj Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat, v ktorom sa zistilo, že 82 % občanov EÚ je presvedčených, že dobré životné podmienky hospodárskych zvierat by mali byť lepšie chránené ako v súčasnosti,

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu nosníc(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných(4),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k spoločnej poľnohospodárskej politike prijaté 5. decembra 2018 (CDR 3637/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k agroekológii prijaté 5. februára 2021 (CDR 3137/2020),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 21. novembra 2019 s názvom Zdravie a dobré životné podmienky králikov chovaných v rôznych výrobných systémoch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o minimálnych normách na ochranu chovných králikov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o dobrých životných podmienkach zvierat, používaní antimikrobiálnych látok a environmentálnom vplyve priemyselného chovu brojlerov(6),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. marca 2021 s názvom Hodnotenie stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015 (SWD(2021)0077,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2018 o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z novembra 2020 s názvom End the Cage Age: Looking for Alternatives (Skoncujme s klietkovým chovom: hľadanie alternatív),

–  so zreteľom na článok 222 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

A.  keďže ZFEÚ stanovuje občianstvo Únie a ďalej prehlbuje demokratické fungovanie Únie okrem iného tým, že sa v nej stanovuje právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom EIO;

B.  keďže by sa mal uznať význam EIO pri formovaní politických iniciatív a vývoja EÚ, ako aj nedostatok opatrení nadväzujúcich na predchádzajúce úspešné EIO;

C.  keďže v článku 13 ZFEÚ sa zvieratá jasne uznávajú ako cítiace bytosti; keďže sa v ňom ďalej uvádza, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní poľnohospodárskych politík Únie musia v plnej miere zohľadňovať požiadavky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat;

D.  keďže treba uznať vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú už v EÚ zavedené a ktoré patria medzi najvyššie na svete;

E.  keďže stratégia „z farmy na stôl“ uznáva naliehavú potrebu zlepšiť životné podmienky zvierat a rozšíriť ich rozsah pôsobnosti, pričom zdôrazňuje prínosy, ktoré prinášajú pre zvieratá, kvalitu potravín, zníženie potreby liekov a zachovanie biodiverzity, a riadi sa najnovšími vedeckými odporúčaniami;

F.  keďže štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom End the Cage Age: Looking for Alternatives (Skoncujme s klietkovým chovom: hľadanie alternatív), ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície, zistila, že v Európe sa dá dosiahnuť používanie systémov ustajnenia zvierat bez klietok, a odporučila finančné a politické opatrenia v krátkodobom a legislatívne kroky v dlhodobom horizonte; keďže táto štúdia potvrdzuje, že EÚ vie dosiahnuť zákaz dovozu živočíšnych produktov do EÚ, ktoré nespĺňajú jej normy;

G.  keďže navrhovaná EIO sa týka stoviek miliónov hospodárskych zvierat v EÚ […], ktoré sú väčšinu svojho života chované v klietkach;

H.  keďže králiky sú zvieratá, ktoré sú najčastejšie ustajnené v klietkach, a to približne 85 % z nich v jednoduchých a 9 % v prispôsobených klietkach, približne 50 % nosníc v EÚ bolo v roku 2019 ustajnených v prispôsobených klietkach, pričom percentuálny podiel bol výrazne vyšší vo väčšine východoeurópskych, stredoeurópskych a juhoeurópskych členských štátov EÚ; keďže v sektore ošípaných je veľká väčšina prasníc ustajnená v klietkach v určitých štádiách reprodukčného cyklu;

I.  keďže cieľom navrhovanej EIO je zlepšiť životné podmienky zvierat;

J.  keďže chov zvierat v klietkach ako systém živočíšnej výroby vznikol v dôsledku súbehu viacerých faktorov, a to: potreby identifikovať najlepšie zvieratá z hľadiska genetického výberu, zlepšenia hygienických podmienok a lepšieho riadenia, ktoré umožnilo automatizáciu, a tým efektívnejšie využívanie čoraz obmedzenejších pracovných síl ako kompenzácie zvyšovania cien pôdy alebo nákladov na zariadenia;

K.  keďže by sa mala uznať zložitosť oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; keďže vlastnosti rôznych zvierat by sa mali zohľadniť pri navrhovaní systémov ustajnenia, ktoré by mali vyhovovať ich potrebám;

L.  keďže viac ako 300 miliónov hospodárskych zvierat je každoročne umiestnených do klietok na časť alebo celý svoj život a v celej EÚ majú ľudia obavy o dobré životné podmienky zvierat chovaných v klietkach, keďže zvieratá nie sú v nich schopné stáť rovno, natiahnuť sa ani sa otočiť a zvieratá ustajnené v klietkach nemôžu prejavovať svoje prirodzené správanie;

M.  keďže poľnohospodári vynaložili vysoké investície na zlepšenie životných podmienok zvierat a zatiaľ sa im ich investície úplne nevrátili; keďže tieto systémy spoločne vyvinuli poľnohospodári, veterinárni lekári, vedci a mimovládne organizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili požiadavky na dobré životné podmienky každého druhu;

N.  keďže by sa malo uznať trhovo orientované úsilie, ktoré poľnohospodári vynakladajú, ako aj potreba návratnosti z trhu, aby sa mohlo ďalej investovať do udržateľnosti;

O.  keďže treba uznať riziko premiestnenia živočíšnej výroby, a tým presunutia základných otázok týkajúcich sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat do tretích krajín;

P.  keďže prechod k systémom ustajnenia bez klietok si vyžiada dodatočné investície a povedie k zvýšeniu výrobných nákladov, najmä na jeho začiatku z dôvodu investičných nákladov, ktoré budú musieť poľnohospodári znášať; keďže pri chove hospodárskych zvierat treba vždy pamätať na sanitárne otázky;

Q.  keďže kumulatívne výdavky na opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) na roky 2014 – 2020, ako ich vykázali členské štáty na konci roka 2019, predstavovali len 1,15 % prostriedkov pridelených na SPP(7);

R.  keďže akákoľvek zmena v systémoch ustajnenia by mala viesť k rovnováhe medzi viacerými aspektmi udržateľnosti, t. j. dobrými životnými podmienkami zvierat, zdravím zvierat, ochranou životného prostredia a konkurencieschopnosťou poľnohospodárov;

S.  keďže systémy ustajnenia bez klietok musia poskytovať primerané mikroklimatické podmienky a musia byť vhodné pre každý geografický región v EÚ a za každých klimatických podmienok vrátane extrémnych poveternostných podmienok;

T.  keďže niekoľko členských štátov už pokročilo nad rámec minimálnych noriem EÚ a zakázalo používanie prispôsobených klietok pre nosnice, jednoduché a obohatené klietky pre králiky alebo koterce a pôrodné klietky pre prasnice, pričom v ostatných členských štátoch sa prijímajú právne predpisy o ich postupnom vyraďovaní, ktoré majú nadobudnúť účinnosť najneskôr v roku 2030;

U.  keďže pred zavedením akýchkoľvek zmien v systémoch ustajnenia sa musia posúdiť náklady na požadovanú transformáciu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska; keďže pri hodnotení vplyvu sa musia zohľadniť potreby odvetví podľa živočíšnych druhov vrátane ekonomických a sanitárnych otázok;

V.  keďže zmena v systémoch ustajnenia zvýši u zvierat riziko šírenia prenosných chorôb a vzniku sociálneho stresu v dôsledku snahy o dominantnosť a súťaže, čo vplýva na ich zdravie a môže zvýšiť potrebu liekov;

W.  keďže na uľahčenie takejto podstatnej zmeny treba zabezpečiť primeranú finančnú investičnú podporu a kompenzáciu za vyššie výrobné náklady a straty príjmov poľnohospodárov;

X.  keďže dobré životné podmienky zvierat sú ako osobitný cieľ zahrnuté do spoločnej poľnohospodárskej politiky a členské štáty preto môžu sprístupniť finančné prostriedky na prechod od klietkového chovu, napríklad prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;

Y.  keďže by sa malo uznať, že v niektorých prípadoch majú niektoré formy klietok na ustajnenie z hľadiska životných podmienok zvierat viac výhod než negatívnych účinkov na príslušné zviera; keďže klietky musia byť v každom prípade úmerné veľkosti ustajneného zvieraťa a účelu, ktorý sa má dosiahnuť;

Z.  keďže v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ sa uvádza, že členské štáty využívajú finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na plnenie cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat len v obmedzenej miere;

AA.  keďže pravidlá týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a zlepšenia veľkosti klietok boli v uplynulých rokoch zahrnuté do viacerých programov rozvoja vidieka; keďže cieľ opatrenia bol štandardne zahrnutý do viacerých programov formou opatrení na zvýšenie veľkosti klietky alebo prepravky;

AB.  keďže pri plánovaní akejkoľvek zmeny právnych predpisov v oblasti ustajnenia zvierat treba zohľadniť mieru uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v členských štátoch EÚ a uplatniť špecifický prístup pre každý druh;

AC.  keďže Európska únia dováža produkty vyrobené zo zvierat, ktoré sa chovajú v podmienkach, ktoré vo všeobecnosti nie je možné overiť;

AD.  keďže existujú alternatívne systémy, ktoré sú komerčne dostupné a už sa používajú, napr. podlahový chov, voľný výbeh a organické systémy pre sliepky, koterce s obohatenou podlahou a vonkajšie systémy s voľným výbehom alebo organické systémy pre králiky, vnútorné a vonkajšie systémy voľného ustajnenia a systémy skupinového ustajnenia prasníc, podlahový chov a voliéry pre prepelice a skupinové systémy ustajnenia pre teľatá;

1.  žiada Komisiu, aby do roku 2022 poskytla informácie o svojej prebiehajúcej kontrole vhodnosti súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

2.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnejšiu potravinovú politiku na podporu prechodu na udržateľnejšie potravinové systémy, v ktorej zohľadní jej hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer a poskytne primeranú podporu poľnohospodárom s cieľom predísť tomu, aby najmä malé a stredné poľnohospodárske podniky rušili živočíšnu výrobu a aby dochádzalo k jej ďalšej koncentrácii;

3.  uznáva, že vo viacerých členských štátoch sa úspešne zavádzajú alternatívy ku klietkovému chovu; domnieva sa, že alternatívne systémy treba vyvíjať, zlepšovať a podporovať;

4.  vyzýva Komisiu, aby nové iniciatívy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat založila výlučne na nezávislom vedeckom výskume, a tým zohľadnila aj akýkoľvek ich možný negatívny vplyv, ako je riziko chorôb, zlomenín hrudných kostí alebo kanibalizmu v hydinárskom sektore;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú transpozíciu požiadaviek EIO s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom) v kontexte súčasnej revízie smernice 98/58/ES a v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou „z farmy na stôl“;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu a regulačné obmedzenia s cieľom umožniť chovateľom hospodárskych zvierat vykonať potrebné štrukturálne zmeny vo svojich zariadeniach na uplatnenie nových ustanovení o dobrých životných podmienkach zvierat;

7.  zdôrazňuje, že v EÚ rastie trh so živočíšnymi produktmi z chovov bez klietok, zo systémov s voľným výbehom a z ekologických systémov, ako aj trh s alternatívami založenými na rastlinných produktoch;

8.  poznamenáva, že EÚ ako prvá presadila niektoré zákazy používania klietok pri chove hospodárskych zvierat, konkrétne čiastočný zákaz prepraviek pre teľatá v roku 2007, zákaz jednoduchých batériových klietok pre nosnice v roku 2012, čiastočný zákaz kotercov pre prasnice v roku 2013 a úplný zákaz klietok vo všetkých ekologických poľnohospodárskych podnikoch v celej EÚ;

9.  pripomína, že niektoré členské štáty EÚ už prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce určité formy klietkového chovu, ktoré presahujú minimálne normy EÚ, čím sa zvyšuje naliehavosť prijatia právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom ukončiť klietkový chov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v celej EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne nástroje týkajúce sa spravodlivého a udržateľného poľnohospodárstva, a najmä aby navrhla revíziu smernice 98/58/ES s cieľom postupne ukončiť používanie klietok pri chove hospodárskych zvierat v EÚ a aby zvážila možnosť postupného ukončenia ich používania do roku 2027;

11.  zdôrazňuje, že toto postupné ukončenie musí vychádzať z vedecky podloženého posúdenia vplyvu a poskytovať primerané prechodné obdobie;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala špecifický prístup pre každý druh, v ktorom sa zohľadnia a posúdia vlastnosti každého zvieraťa, ktoré by malo mať systémy ustajnenia prispôsobené svojim osobitným potrebám;

13.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila obchodné dohody s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali rovnaké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a kvality výrobkov;

14.  zdôrazňuje, že králiky sú z hľadiska počtu zvierat druhým najrozšírenejším chovným druhom v EÚ, pričom väčšina z nich sa chová v klietkach, ktoré nespĺňajú normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov;

15.  požaduje kratšie dodávateľské reťazce v oblasti výživy zvierat a ľudí, ktoré by mali využívať miestne alebo regionálne bielkovinové plodiny určené na kŕmenie zvierat a ľudskú spotrebu; poznamenáva, že stratégia „z farmy na stôl“ podporuje udržateľnú živočíšnu výrobu, vytvorenie kratších dodávateľských reťazcov pre potravinové výrobky a spravodlivejšiu obchodnú politiku, v ktorej by európske normy mali zohrávať významnejšiu úlohu;

16.  uznáva pozitívne kroky, ktoré EÚ podnikla v posledných rokoch v súvislosti s celkovým zlepšením životných podmienok zvierat, ako je zavedenie zákazu používania klietok pre určité hospodárske zvieratá a zákazu používania klietok vo všetkých ekologických poľnohospodárskych podnikoch;

17.  víta osvedčené postupy, ktoré už zaviedli viaceré členské štáty prijatím vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré presahujú minimálne normy EÚ týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, konkrétne zákaz určitých foriem klietkového chovu; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na podporu nahradenia klietkového chovu alternatívnymi systémami chovu;

18.  vyzýva Komisiu, aby podporovala poľnohospodárov v ich úsilí o zlepšenie životných podmienok zvierat, najmä v rámci Európskej zelenej dohody, strategických plánov SPP a stratégie „z farmy na stôl“, s cieľom zabrániť strate konkurencieschopnosti a následnému presunu výroby EÚ do krajín mimo EÚ s nižšími ambíciami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; domnieva sa, že všetky výrobné systémy v EÚ by mali mať možnosť investovať do udržateľnosti a dobrých životných podmienok zvierat;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zákaz krutého a zbytočného núteného kŕmenia kačíc a husí na výrobu bielej hydinovej pečene;

20.  vyzýva členské štáty, aby poľnohospodárom a chovateľom v prípade potreby pomáhali poskytovaním poradenstva a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť prechod na systémy bez klietok;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie účinných a colných kontrol s cieľom zabezpečiť reciprocitu požiadaviek na kvalitu a bezpečnosť a noriem EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v záujme posilnenia konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva na globálnom trhu v prípade všetkých agropotravinárskych výrobkov dovážaných do EÚ;

22.  opakuje dôležitosť vymožiteľných kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji vo všetkých obchodných dohodách EÚ ako prostriedok na zaručenie toho, aby vyššie regulačné ambície EÚ boli v súlade s obchodnou politikou EÚ a aby ich dodržiavali krajiny mimo EÚ, ktoré s EÚ podpísali obchodné dohody;

23.  zdôrazňuje, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by mali zohľadňovať aj rovnocenné výrobné normy, najmä dobré životné podmienky zvierat;

24.  považuje spravodlivú obchodnú politiku, ktorá zabezpečuje rovnaké podmienky, za nevyhnutnú podmienku vyšších európskych noriem; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokiaľ ide o kontroly dovážaných potravinových výrobkov;

25.  trvá na tom, aby sa všetky živočíšne produkty dovážané do EÚ vyrábali v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ, a to aj pokiaľ ide o používanie systémov chovu bez klietok;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočnú podporu a prechodné obdobie pre postupnú adaptáciu poľnohospodárov a chovateľov hospodárskych zvierat s ohľadom na investičný cyklus poľnohospodárov, ako aj mechanizmy financovania s cieľom uľahčiť prechod a zároveň zachovať konkurencieschopnosť a sociálnu odolnosť agropotravinového sektora EÚ;

27.  domnieva sa, že táto podpora a prechodné obdobie by sa mali zabezpečiť skôr ako sa navrhnú legislatívne zmeny týkajúce sa sanitárnych záruk pre zvieratá a ľudí a ochrany pracovníkov, aby sa zabránilo opúšťaniu pôdy a ďalšiemu rušeniu živočíšnej výroby (najmä v malých a stredných poľnohospodárskych podnikoch, ktoré nemajú prostriedky na náležitú adaptáciu);

28.  opakovane zdôrazňuje, že Komisia musí podporovať poľnohospodárov pri vzdelávaní a informovaní spotrebiteľov o súčasných vysokých normách v oblasti životných podmienok zvierat; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby stanovili primeranú finančnú podporu a usmernenia s cieľom zabezpečiť hladký prechod pre príslušných európskych poľnohospodárov;

29.  zdôrazňuje, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat je veľmi dynamické a schopné prispôsobiť sa zmenám v právnych predpisoch a preferenciách spotrebiteľov; zdôrazňuje však, že na tento účel musí byť odmenené za svoje úsilie formou priamej pomoci, aby sa neohrozila udržateľnosť výroby a životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

30.  zdôrazňuje celkový význam spravodlivého rozdelenia nákladov a prínosov v potravinovom reťazci a úlohu trhu, ktorý by mal poľnohospodárom umožniť zvýšiť udržateľnosť; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo vhodné zaviesť dobrovoľné označenie dobrých životných podmienok zvierat, ktoré bude vyjadrovať záväzok reťazca „z farmy na stôl“ prispievať k EIO s názvom End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom), pričom zabezpečí primeranú tvorbu cien;

31.  zdôrazňuje význam podpory poľnohospodárov a pomoci pri ich prechode na udržateľnejšie poľnohospodárstvo, poskytovaním primeraných služieb poradenstva a odbornej prípravy, stimulov a finančných programov na podporu ich životnej úrovne a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, presadzovaním investícií a organizácie potravinového reťazca, posilnením malých miestnych spracovateľov a podporou krátkeho dodávateľského reťazca;

32.  žiada Komisiu, aby podporovala dobré životné podmienky zvierat na medzinárodnej úrovni a realizovala iniciatívy na zvýšenie informovanosti medzi krajinami mimo EÚ vrátane opatrení, ako sú ďalšia vzájomná pomoc a zrýchlená výmena informácií medzi príslušnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a v krajinách mimo EÚ;

33.  pripomína, že podniky so živočíšnou výrobou sú inovatívnymi miestami, kde sa neustále investuje do zlepšovania infraštruktúry a postupov s cieľom držať krok s najnovšími vedeckými poznatkami a očakávaniami spotrebiteľov;

34.  nabáda na rozvoj vhodného trhu založeného na dopyte, na ktorý je možné uvádzať všetky produkty vyrábané v súlade s vyššími normami kvality za vyššie ceny;

35.  vyzýva Komisiu, aby predložila možné programy konverzie v záujme rýchlejšieho ukončenia chovu v klietkach vrátane posúdenia následných nákladov;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(2) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53.
(3) Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 90.
(6) Ú. v. EÚ C 345, 16.10.2020, s. 28.
(7) 13. finančná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) – rozpočtový rok 2019, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0387&from=SK


Podpora rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika)
PDF 209kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) (2019/2164(INI))
P9_TA(2021)0296A9-0163/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

—  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z 10. augusta 2017 s názvom Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(1),

—  so zreteľom na strategický rámec pre európsku politickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na rok 2020,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(4),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve(5),

—  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2018 o rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky 15. apríla 2020(6),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku)(7),

—  so zreteľom na Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, vyhlásený OSN na 11. februára, ktorého cieľom je dosiahnuť úplný a rovnaký prístup žien a dievčat k vede a ich úplnú a rovnakú účasť na nej, a ďalej dosiahnuť rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat,

—  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2016, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti,

—  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku Komisie týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020,

—  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Index rodovej rovnosti 2020,

—  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, najmä na jeho článok 11,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0163/2021),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ, ako aj základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, čo je nevyhnutné na posilnenie ich postavenia, na plný rozvoj ich potenciálu a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže diskriminácia žien spojená s rodom, stereotypmi a nerovnosťami v kombinácii s prierezovou diskrimináciou má množstvo škodlivých sociálnych a hospodárskych dôsledkov vrátane zníženia potenciálnych výhod pre verejný sektor a podniky v oblasti výskumu a inovácií a pre celkový hospodársky rozvoj; keďže zvýšenie viditeľnosti žien v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a ich profesionálneho prínosu môže viesť k úspešným vzorom a napokon k väčšiemu začleneniu, ako aj k zlepšeniu transformácie a inovácie v našich spoločnostiach v prospech širokej verejnosti. keďže odstránením starých modelov sa podporí rodová rovnosť; keďže ženy by mohli zohrávať zásadnú úlohu pri odstraňovaní nedostatkov na trhu práce EÚ;

B.  keďže EÚ čelí bezprecedentnému nedostatku žien s kariérnou dráhou a vzdelaním v oblasti STEM, v neposlednom rade vzhľadom na to, že ženy tvoria 52 % európskeho obyvateľstva a 57,7 % absolventov terciárneho vzdelávania v EÚ(8), ale len 2 z 5 vedcov a inžinierov(9); keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach digitálneho sektora v Európe, od študentov (32 % na bakalárskej, magisterskej alebo rovnocennej úrovni) až po najvyššie akademické pozície (15 %) vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich odborov a na vyšších hierarchických úrovniach, a to aj v odvetviach, v ktorých tvoria väčšinu, ako je vzdelávanie; keďže rodové stereotypy predstavujú už počas vzdelávania vážnu prekážku rovnosti medzi študentmi a študentkami a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v oblasti pracovných miest v odvetviach STEM, čo predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže rozdiel je najväčší, pokiaľ ide o špecializované zručnosti a zamestnanie v oblasti IKT, kde len 18 % tvoria ženy(10), medzi absolventmi odborov STEM, z ktorých iba 36 % tvoria ženy, a v digitálnom sektore, kde je viac ako trojnásobok mužov v porovnaní so ženami; keďže značná miera rodovej segregácie medzi študentmi a absolventmi odborov STEM predstavuje základ pre budúcu rodovú segregáciu v kariére súvisiacej so STEM; keďže len veľmi málo dospievajúcich dievčat v členských štátoch (menej ako 3 %) prejavuje záujem pracovať vo veku 30 rokov ako odborníčka v oblasti IKT(11); keďže pre ženy zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia je obzvlášť ťažké vstúpiť do sektora STEM; keďže napriek pozitívnemu trendu, pokiaľ ide o účasť dievčat na vzdelávaní v odboroch STEM a ich záujem o túto oblasť, ich percentuálne zastúpenie je naďalej nedostatočné; keďže postoje chlapcov a dievčat k STEM sa počas primárneho vzdelávania nelíšia a v mnohých prípadoch dosahujú dievčatá pri plnení úloh v oblasti STEM a IKT lepšie výsledky ako chlapci(12); keďže rodové rozdiely v predmetoch STEM vo vysokoškolskom vzdelávaní nie sú odôvodnené študijnými výsledkami, pretože dievčatá a chlapci vykazujú v sekundárnom vzdelávaní podobnú úroveň úspechov v oblasti vedy a matematiky; keďže sa však dievčatá obávajú, že ich kariéra spojená s odbormi STEM bude menej úspešná ako v prípade chlapcov, a v dôsledku toho si ženy menej veria, čo sa týka ich vlastných digitálnych zručností; keďže sociálne normy a rodovo podmienené očakávania týkajúce sa rozhodnutí v oblasti kariéry, často posilnené obsahom vzdelávania a učebnými osnovami, sú dva z hlavných faktorov rodovej segregácie vo vysokoškolskom vzdelávaní;

C.  keďže pre ženy, ktoré sa počas štúdia špecializujú na odbory STEM, môže byť ťažké nájsť si pracovné miesto v sektore STEM a v ich prípade je v porovnaní s mužmi menej pravdepodobné, že budú vykonávať povolania v oblasti STEM alebo že v nich zostanú, a to v dôsledku rôznych existujúcich prekážok, ako sú rodové stereotypy, prevaha mužov na určitých pracoviskách, diskriminácia a predsudky, vedomá a nevedomá predpojatosť, sexuálne obťažovanie, negatívne pracovné prostredie a nedostatok ženských vzorov a mentoriek; keďže znižovanie rodových rozdielov vo vzdelávacích oblastiach STEM by mohlo znížiť nedostatok zručností, zvýšiť zamestnanosť a produktivitu žien a obmedziť profesijnú segregáciu, čo by v konečnom dôsledku podporilo hospodársky rast prostredníctvom vyššej produktivity a zvýšeného objemu pracovnej sily; keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by prispelo k zvýšeniu HDP EÚ na obyvateľa o 2,2 až 3,0 % do roku 2050(13); keďže odstránenie rodových rozdielov v povolaniach v odboroch STEM by predstavovalo krok k rodovej rovnosti a k naplneniu ľudských práv žien a dievčat a malo by pozitívny vplyv na zníženie rozdielov v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov;

D.  keďže podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva(14) sa odhaduje, že 55 % žien v EÚ čelilo od dosiahnutia veku 15 rokov sexuálnemu obťažovaniu a 14 % žien zažilo od svojich 15 rokov kybernetické obťažovanie; keďže mnohé ženy sa počas pandémie COVID-19 stali obeťami nových foriem kybernetického násilia, ako je napríklad sexuálne a psychické obťažovanie na internete; keďže je naliehavo potrebné prijať opatrenia na riešenie týchto nových foriem sexuálneho a psychologického obťažovania; keďže vo vzdelávacích zariadeniach zameraných na predmety STEM vrátane škôl, univerzít a pracovísk je hlásený vysoký výskyt sexuálneho obťažovania, čo ešte viac vylučuje ženy z tohto sektora;

E.  keďže nedostatočné zastúpenie žien pracujúcich v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia, je znepokojivé, lebo môže mať negatívny vplyv na navrhovanie, vývoj a zavádzanie týchto technológií a viesť ku kopírovaniu existujúcich diskriminačných praktík a stereotypov a vývoju rodovo zaujatých algoritmov; keďže úsilie zamerané na boj proti rodovým predsudkom, stereotypom a nerovnosti v digitálnom sektore nie je dostatočné; keďže rodové rozdiely pretrvávajú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu a kybernetickú bezpečnosť, čím sa upevňuje selektívne mužské smerovanie pre digitálny sektor v dohľadnej budúcnosti; keďže odstraňovanie tejto zaujatosti si vyžaduje stanovenie jasných požiadaviek na etiku a transparentnosť; keďže neúplné a nepresné súbory údajov a nedostatok údajov rozčlenených podľa rodu môžu skresliť spracúvanie údajov v systéme umelej inteligencie a jeho uvažovanie a ešte viac ohroziť dosiahnutie rodovej rovnosti v spoločnosti; keďže náležitá pozornosť by sa mala venovať aj jedinečnej situácii európskych malých a stredných podnikov (MSP) s osobitným zreteľom na ich veľkosť, schopnosť plniť nové požiadavky a potenciál ako cenného zdroja prispievajúceho k tomu, aby dievčatá, ženy a vedúce predstaviteľky mohli presadzovať rodovú rovnosť vo vzdelávaní a kariére v oblasti STEM;

F.  keďže v prípade nových technológií, ktoré sú zaujaté z hľadiska rodu, etnického pôvodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo národnostného či sociálneho pôvodu, ide najmä o dôsledok údajov nerozčlenených podľa rodu, nedostatok situačných znalostí a neuplatňovanie rodového hľadiska vo výskume, čo môže mať škodlivý dosah na zdravie a pohodu žien, najmä tých, ktoré čelia prierezovej diskriminácii, a na bezpečnosť výrobkov a môže negatívne vplývať na osobný a profesijný rozvoj žien(15);

G.  keďže učitelia a rodičia môžu upevňovať rodové stereotypy tým, že dievčatá odrádzajú od výberu a následného štúdia a kariéry v oblasti STEM; keďže rodové stereotypy výrazne ovplyvňujú výber predmetov; keďže kultúrne odrádzanie, nedostatočná informovanosť o ženských vzoroch a nepropagovanie týchto vzorov brzdí a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien v študijných odboroch STEM, s nimi súvisiacich typoch kariéry a digitálnom podnikaní a vedie k diskriminácii a menšiemu počtu príležitostí pre ženy na trhu práce; keďže dôraz by sa mal klásť na faktory, ktoré motivujú dievčatá a podporujú ich záujem o študijné odbory STEM, s nimi súvisiace typy kariéry a digitálne podnikanie, ako je podpora ženských vzorov, mentorov medzi učiteľmi a prijatia skupinou rovesníkov a rozvoj tvorivosti a praktických skúseností;

H.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 pravdepodobne povedie k trvalým zmenám života v Európe a ovplyvní väčšinu aspektov života ľudí a spôsob, akým vykonávame našu prácu, študujeme a učíme sa, v čom bude digitalizácia zohrávať významnú úlohu; keďže COVID-19 zároveň zväčšuje digitálne rodové rozdiely(16) v čase, keď sú digitálne zručnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebné na to, aby sme mohli pracovať, študovať alebo zostať v spojení; keďže rýchla digitálna transformácia ponúka mnoho príležitostí na zmenu rodových modelov zamestnávania, ale môže tiež neprimerane ovplyvniť zamestnanosť žien v mnohých oblastiach; keďže ženy sú nútené preberať na seba väčšiu časť povinností súvisiacich s rodičovstvom alebo s ich rodinami, než je to v prípade mužov, a preto všetky navrhované opatrenia by mali zohľadňovať možnosť úspešného zosúladenia pracovného a rodinného života žien s perspektívou začlenenia mužov do týchto oblastí; keďže hranice medzi pracovným a rodinným životom sa v dôsledku práce na diaľku stanú menej zreteľnými a ženy možno budú musieť znášať najväčšiu záťaž, pokiaľ ide o vyváženie kariéry a povinností starostlivosti o rodinu;

I.  keďže treba ďalej podporovať politiky zamerané na zvýšenie účasti žien v oblastiach súvisiacich so STEM a s umelou inteligenciou a prijať viacúrovňový prístup na riešenie rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania a zamestnanosti v digitálnom sektore; keďže len málo členských štátov zaviedlo ustanovenia o rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií a pokrok pri začleňovaní rodového hľadiska do národných výskumných programov je pomalý;

J.  keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli podnikavejšie, a podporovať ich v tom, ako aj vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom podnikateľky môžu prosperovať a podnikanie sa podporuje; keďže údaje o podnikaní v odvetviach STEM a IKT poukazujú na čoraz väčšiu marginalizáciu žien; keďže rodové rozdiely, pokiaľ ide o startupy a investície rizikového kapitálu, sú podobne výrazné; keďže dievčatá zvyčajne na stredných školách a univerzitách študujú menej predmetov IKT a STEM, čo vedie k tomu, že oveľa menší počet žien v týchto oblastiach pracuje a stáva sa zakladateľkami a vlastníčkami súkromných podnikov a startupov; keďže len 17 % zakladateľov startupov tvoria ženy; keďže startupy vlastnené ženami dostávajú v priemere o 23 % menej finančných prostriedkov než podniky pod vedením mužov; keďže hoci ženy tvoria 30 % všetkých podnikateľov v Európe, dostávajú iba 2 % dostupného nebankového financovania(17); keďže sa zdá, že tento podiel vzhľadom na pandémiu klesol na 1 %;

Všeobecné poznámky

1.  domnieva sa, že vzhľadom na značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ, na skutočnosť, že u žien je väčšia pravdepodobnosť práce za nízku mzdu, na čiastočný úväzok a inak neistého pracovného miesta, na rastúci dopyt po odborníkoch v oblasti STEM, ako aj na význam kariéry v týchto odboroch z hľadiska budúcnosti európskeho hospodárstva je zvýšenie podielu žien v sektore STEM kľúčové pre napĺňanie práv a potenciálu žien a budovanie udržateľnejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva a spoločnosti prostredníctvom vedeckých, digitálnych a technologických inovácií; podčiarkuje, že zručnosti na vysokej úrovni v odboroch STEM sú zásadné pre proces inovácie v najmodernejších oblastiach IKT, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, a budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť EÚ na svetových trhoch; zdôrazňuje preto, že plný potenciál zručností, znalostí a kvalifikácií žien v týchto oblastiach môže prispieť k oživeniu európskeho hospodárstva a podpore cieľov vymedzených v rôznych politikách EÚ, najmä v Európskej zelenej dohode a digitálnej agende;

2.  opakuje, že hlavným cieľom by malo byť odstránenie všetkých bariér, najmä sociálno-kultúrnych, psychologických a pedagogických prekážok, ktoré obmedzujú záujmy, preferencie a voľby žien a dievčat, vrátane rodových stereotypov, rodovej diskriminácie a kombinácie biologických a sociálnych faktorov, predovšetkým materstva s najrozhodujúcejšími obdobiami v kariére žien, a to bez toho, aby bola ohrozená ich sloboda pri rozhodovaní; nabáda členské štáty, aby podporovali účasť žien a dievčat na vzdelávaní a kariére v odboroch STEM v rámci svojich príslušných národných alebo regionálnych akčných plánov alebo stratégií pre rodovú rovnosť tým, že budú poskytovať primerané stimuly; domnieva sa, že tieto akčné plány alebo stratégie by mali mať okrem iného za cieľ zvýšenie rodovej rovnosti tým, že sa budú sústreďovať na odstraňovanie rodových stereotypov, uľahčovanie prístupu k vzdelávaniu a ku kvalifikácii, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom, rovnaké príležitosti, zaistenie zdravého a bezpečného pracovného a študijného prostredia pre ženy, nediskrimináciu na trhu práce, zvyšovanie povedomia o rodovej zaujatosti a stereotypoch vo všetkých odvetviach súvisiacich so STEM, zavedenie povinných politík mzdovej transparentnosti, uplatňovanie nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania a zvyšovanie viditeľnosti ženských vzorov;

3.  pripomína, že rodové stereotypy, kultúrna demotivácia a nedostatok informovanosti a podpory ženských vzorov znižuje a negatívne ovplyvňuje príležitosti dievčat a žien, pokiaľ ide o štúdium v odboroch STEM, súvisiace povolania a digitálne podnikanie, a môže viesť k diskriminácii a obmedzeniu príležitostí pre ženy na trhu práce;

4.  potvrdzuje, že je dôležité začleňovať povedomie o rodovej zaujatosti do všetkých relevantných sektorov vrátane počiatočnej prípravy a kontinuálneho vzdelávania učiteľov; zdôrazňuje potrebu riešiť štrukturálne prekážky, ako je sociálno-ekonomické znevýhodnenie a nepriateľské pracovné prostredie a pracovné podmienky pre ženy, ktoré dievčatám a ženám bránia vstúpiť do oblastí, v ktorých dominujú muži, ako aj potrebu zvýšiť viditeľnosť doteraz nedocenených vzorov s cieľom inšpirovať ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a podporovala informačné kampane a ďalšie programy a iniciatívy zamerané na zmenšenie týchto prekážok v akademickom svete; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti rodovej rovnosti, ako je odstránenie rodových stereotypov vo vzdelávaní, zvyšovanie informovanosti, propagácia predmetov STEM u dievčat a žien a profesijné poradenstvo s cieľom povzbudiť dievčatá, aby zvážili štúdium v oblastiach, v ktorých prevládajú muži, by viedli k väčšiemu počtu absolventiek predmetov STEM;

5.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovej segmentácii trhu práce v súvislosti s povolaniami v odboroch STEM tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam na rekvalifikáciu a zvýšenie úrovne zručností vzhľadom na budúci dopyt na trhu práce, a zabrániť začarovanému kruhu segregácie práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli politické opatrenia, ktoré budú v plnej miere zahŕňať rodový rozmer, a to prostredníctvom informačných kampaní, odbornej prípravy, učebných osnov a najmä profesijného poradenstva, s cieľom podporovať podnikanie, predmety STEM a digitálne vzdelávanie dievčat od raného veku v záujme boja proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečenia toho, že v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bude viac žien; zdôrazňuje potrebu zapojenia médií vrátane sociálnych sietí s cieľom podnecovať využívanie inkluzívneho jazyka a predchádzať stereotypom, ktoré vedú k formovaniu názorov proti účasti a záujmu dievčat, čo sa týka vzdelávania v odboroch STEM; požaduje zlepšenie zariadení zameraných na predmety STEM a zabezpečenie rovnakého prístupu k nim; požaduje osobitné štipendiá pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú venovať kariére v sektore STEM;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili situáciu žien a dievčat zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako napríklad žien a dievčat so zdravotným postihnutím alebo tých, ktoré žijú v najvzdialenejších regiónoch či na vidieku, v chudobe, osamelých matiek, študentiek v neistých situáciách, migrantiek a Rómok, a aby zabezpečili ich plný prístup a začlenenie, čo sa týka digitálneho vzdelávania a kariéry v odboroch STEM, s cieľom zabrániť rozšíreniu digitálnej priepasti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní svojich akčných plánov venovali náležitú pozornosť prierezovej diskriminácii a predsudkom z dôvodu etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, veku alebo zdravotného postihnutia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali porovnateľné, harmonizované údaje na sledovanie pokroku žien z rôznych sociálno-ekonomických prostredí alebo rôzneho rasového a etnického pôvodu na všetkých úrovniach vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o ich voľbu povolania a rozvoj, so zameraním na nerovnosti v odvetviach STEM a digitálnom sektore, čo pomôže monitorovať vplyv politík a umožní zainteresovaným stranám identifikovať nedostatky a ich hlavné príčiny; žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na rozšírení ukazovateľov použitých v hodnotiacej tabuľke týkajúcej sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti tak, aby zahŕňali informácie a údaje o ženách, ktoré sa vzdelávajú alebo pracujú v oblasti STEM, a aby vypracovala súbor nástrojov zahŕňajúci metodiky, ukazovatele a rámce s cieľom vytvárať presnejšie údaje a zlepšiť využívanie existujúcich informácií;

7.  vyzýva členské štáty, aby plne podporovali iniciatívy Komisie na zvyšovanie informovanosti o digitálnych príležitostiach, ako je prístup No-Women-No-Panel (Ak panely, tak jedine s účasťou žien), Európsky týždeň programovania, koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, Cena EÚ pre ženy inovátorky, iniciatívy #SaferInternet4EU v celej Európe a program v oblasti zručností pre Európu;

Vzdelávanie

8.  víta akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a jeho opatrenia na „podporu účasti žien v odboroch STEM“ a dúfa, že pomôže rozvíjať atraktívnejšie a kreatívnejšie spôsoby, ako podnietiť dievčatá k štúdiu predmetov STEM, a prispeje k zvýšeniu sebadôvery žien v ich digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že dievčatá tvoria len 36 % absolventov odborov STEM(18), a to aj napriek tomu, že majú v oblasti digitálnej gramotnosti lepšie výsledky než chlapci(19); kladie dôraz na to, že dievčatá, ktoré si osvojujú rodové stereotypy, majú nižšiu mieru sebauplatnenia a dôvery vo svoje schopnosti než chlapci, a že toto sebauplatnenie má značný vplyv na výsledky vzdelávania v oblasti STEM aj na kariérne ambície v tejto oblasti; zdôrazňuje, že sa zdá, že dievčatá strácajú záujem o predmety STEM s vekom, čo naznačuje, že treba zasiahnuť už v rámci predškolskej výchovy a na základnej škole s cieľom udržať záujem dievčat o tieto oblasti a bojovať proti škodlivým stereotypom týkajúcim sa rodových úloh pre dievčatá aj chlapcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili nové kanály, ktorými oslovia dievčatá a zabezpečia, aby sa všetky zapojili do digitálneho vzdelávania, a aby uznávali učiteľov ako hnaciu silu kultúrnej zmeny vzhľadom na ich potenciál posilniť neustále zapájanie dievčat do vedy v škole a aby do učiteľov v tomto zmysle investovali; navrhuje zintenzívniť toto úsilie vypracovaním spoločných usmernení pre členské štáty s cieľom zlepšiť vedomosti a zručnosti žiakov, ktorí začínajú so sekundárnym vzdelávaním; požaduje efektívne využívanie fondov, programov a stratégií EÚ vrátane programu Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a programu Digitálna Európa s cieľom aktívne nabádať dievčatá, aby študovali odbory IKT a STEM, a poskytovať účinnú podporu pre celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu v odvetviach STEM; žiada, aby sa rodová rovnosť riadne začlenila do budúcej stratégie a politík EÚ v oblasti mládeže;

9.  zdôrazňuje, že kvalitné, inkluzívne a nediskriminačné digitálne vzdelávanie musí hrať podstatnú úloh pri zvyšovaní účasti dievčat a žien v oblastiach súvisiacich s IKT a STEM a pri odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti; podčiarkuje, že digitálne vzdelávanie musí viesť k lepšiemu digitálnemu začleneniu a digitálnej gramotnosti a zabezpečiť rovnocennú účasť dievčat a žien v digitálnom veku; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci vzdelávania v oblasti STEM na všetkých úrovniach vrátane mimoškolského, informálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj pre pedagogických pracovníkov; požaduje preto vypracovanie osobitných stratégií primeraných veku; nabáda členské štáty, aby podporovali vzdelávanie v oblasti informatiky v národných učebných osnovách, a vyzýva vzdelávacie subjekty, aby témy robotiky, kódovania, IKT a programovania začlenili do skoršej fázy predškolského a primárneho vzdelávania s cieľom podnecovať dievčatá a študentky k tomu, aby sa v škole venovali matematike, kódovaniu, kurzom IKT a vedeckým predmetom;

10.  uznáva úlohu škôl a učiteľov pri odstraňovaní rodových rozdielov vo vzdelávaní v odboroch STEM a zdôrazňuje úlohu vzdelávania pri presadzovaní účasti dievčat na kurzoch súvisiacich so STEM a pri stanovovaní referenčných hodnôt na monitorovanie náboru a udržania žien; vyzýva členské štáty, aby investovali do rozvoja zručností učiteľov zameraných na predmety STEM v primárnom a sekundárnom vzdelávaní s cieľom pomôcť im pochopiť a riešiť nevedomé predpojatosti v ich vyučovacích postupoch a hodnoteniach a rovnocenne zapájať všetkých študentov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zahrnuli všetkých učiteľov do vývoja v oblasti STEM a zapojili ich ako aktérov zmeny; navrhuje, aby vzdelávacie zariadenia vypracovali plány rovnosti s cieľom presadzovať rodovú rovnováhu medzi učiteľmi; vyzýva na posilnenie učebných osnov a učebných materiálov v oblasti STEM s cieľom lepšie podporovať rovnakú účasť v tejto oblasti; požaduje lepšie poradenstvo v oblasti kariéry a nové a kreatívne spôsoby, ako študentky motivovať k tomu, aby zvážili kariéru v oblasti STEM; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity učiteľov a profesijných poradcov, aby dievčatá, ktoré prejavujú záujem o odbory STEM, nabádali ku kariére v tejto oblasti, pretože väčšie povedomie o stereotypoch a rodových rozdieloch v oblasti STEM umožňuje pedagógom a profesijným poradcom pochopiť prekážky, ktorým ich študenti čelia, zabezpečiť rovnakú účasť na kurzoch STEM a podporovať kariéru študentiek v oblasti STEM;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci štúdií súvisiacich so STEM na školách, univerzitách a pracoviskách prevažujú učitelia a ďalší zamestnanci mužského pohlavia, čo vedie k absencii ženských vzorov a obmedzeným možnostiam poradenstva a mentorstva; nabáda na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní prostredníctvom rodovo citlivého vzdelávacieho obsahu, odbornej prípravy učiteľov a osnov a naliehavo vyzýva výbory a inštitúcie zapojené do náboru, aby podporovali rodovú rovnováhu s cieľom vyhnúť sa tzv. efektu outsidera; zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy s rodovo citlivými náborovými a výberovými postupmi vo vzdelávacích sektoroch, najmä v rámci STEM a vznikajúcich digitálnych odvetví, kde sú ženy nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli atraktívnejšie a tvorivejšie spôsoby prezentácie ženských vzorov s úspešnou kariérou v IKT a STEM s cieľom zvýšiť sebadôveru dievčat, čo sa týka digitálnych zručností, a podnietiť ich k štúdiu v oblasti IKT a STEM;

12.  zdôrazňuje potrebu zaoberať sa finančným vzdelávaním vrátane simulácií finančných postupov a jeho spojitosťou s rozdielom v dôchodkoch žien a mužov; podčiarkuje, že vyučovanie mladších žien na témy ako rozdiel v odmeňovaní žien a mužov pripraví pôdu pre budúcnosť plnú finančne sebavedomých žien;

13.  konštatuje, že všetky dievčatá by mali mať možnosť ťažiť z lepšieho prístupu k riešeniam digitálneho učenia na svetovej úrovni a mali by mať nástroje a motiváciu využívať digitálne technológie ako používateľky a tvorkyne; vyzýva členské štáty, aby brali na zreteľ pretrvávajúce obavy z rizika ďalšieho šírenia COVID-19 a riešili problém nedostatku vybavenia IKT a pripojiteľnosti pre zraniteľných študentov zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, ako sú dievčatá vo vidieckych oblastiach alebo v ťažko prístupných oblastiach, a aby vytvorili nástroje na zabezpečenie úplného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu a jeho bezproblémového fungovania; zdôrazňuje potrebu osobitných programov financovania pre školy vo vidieckych oblastiach, ktorým čoraz viac chýbajú finančné prostriedky na pokročilé technológie, ktoré sa v mnohých mestských školských oblastiach považujú za samozrejmé; okrem toho požaduje lepšiu podporu pre pedagógov v rámci vidieckych školských systémov s cieľom pomôcť im učiť predmety STEM, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, nástroje a infraštruktúru;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať siete pre odborníčky v oblasti STEM na rozsiahle komunikačné kampane, ktoré pomôžu transformovať vnímanie žien v oblasti STEM a umožnia ženám v rámci STEM spojiť sa s dievčatami prostredníctvom profesijnej podpory, odbornej prípravy v oblasti zručností a vytvárania sietí; oceňuje rôzne vzdelávacie iniciatívy určené na podporu dievčat a presadzovanie žien v digitálnom hospodárstve vrátane využívania virálnych príbehov v sociálnych médiách, profesijných sietí organizovaných ženami pre ženy a iniciatív technologických spoločností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti STEM na všetkých úrovniach vzdelávania; žiada Komisiu, aby pri zavádzaní stáží pre digitálne príležitosti zaujala cielený rodový prístup s cieľom poskytnúť mladým ženám z rôznych prostredí možnosť získať priamu skúsenosť, čo sa týka digitálnych technológií, IKT a STEM, a to v oblastiach požadovaných na trhu práce, a dôrazne nabáda na podporu stáží v podnikoch pôsobiacich v odvetviach STEM počas vzdelávania; nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy na podporu prechodu dievčat zo školy do zamestnania, ako je napríklad profesijné poradenstvo na školách, učňovská príprava a programy pracovných skúseností, s cieľom podporiť budúce ambície dievčat a vytvoriť cesty na ich prechod medzi pracovné sily v oblasti STEM;

15.  poznamenáva, že Rada vo svojich záveroch z mája 2015 o pláne Európskeho výskumného priestoru na roky 2015 – 2020 bezvýsledne vyzvala Komisiu a členské štáty, aby začali vnútroštátne právne predpisy v oblasti rovnosti pretvárať na skutočné kroky, a to s cieľom riešiť rodovú nerovnováhu vo výskumných inštitúciách a rozhodovacích orgánoch a lepšie začleniť rodový rozmer do politík, programov a projektov v oblasti výskumu a vývoja; uznáva cieľ Komisie podnecovať zapojenie žien do oblasti STEM v spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) a podporovať koalíciu EÚ v oblasti STEM pri vypracúvaní učebných osnov vysokoškolského vzdelávania, ktoré pritiahnu ženy k inžinierstvu a IKT; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nerovný prístup žien k pozíciám, financovaniu a publikovaniu v oblasti výskumu naďalej pretrváva, a to vrátane neupravených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v oblasti vedy a v akademickej sfére, napriek tomu, že v EÚ a členských štátoch existujú platné právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na trhu práce, vrátane ustanovení o rovnakej odmene;

16.  upozorňuje na počet prípadov sexuálneho obťažovania, ktorého obeťami sú študentky odborov STEM počas terciárneho vzdelávania, a vyzýva členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, dohodli sa na prísnych kódexoch správania a protokoloch, vytvorili bezpečné a súkromné kanály nahlasovania pre ženy a dievčatá a oznamovali všetky prípady sexuálneho obťažovania príslušným orgánom; vyzýva Komisiu, členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby prijali preventívne opatrenia a primerané sankcie pre páchateľov sexuálneho obťažovania s cieľom bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v školách a zariadeniach zameraných na vzdelávanie v oblasti STEM;

17.  zdôrazňuje, že do vnútroštátnych plánov rozvoja a politík pre vzdelávací sektor, IKT a vedu treba zahrnúť rodovo citlivé možnosti vzdelávania a kariéry v oblasti STEM;

Kariéra

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy čelia počas svojej kariéry neúmerne väčšiemu počtu prekážok ako muži, a to z dôvodu nedostatočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zvýšeného podielu neplatenej práce v oblasti starostlivosti vo väčšine domácností; konštatuje, že pandémia COVID-19 ešte zhoršila situáciu žien, ktoré museli zosúladiť prácu nadčas na diaľku so starostlivosťou o deti a s vykonávaním neplatenej práce v oblasti starostlivosti; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadne negatívnym vplyvom kultúry „neustále byť k dispozícii“ na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú zvyčajne ženy; naliehavo vyzýva verejné a súkromné inštitúcie, aby zabezpečili, že práca na diaľku bude zohľadňovať prekážky, čo sa týka zachovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a rešpektovať právo na odpojenie sa, a aby prijali politiky ústretové voči rodine; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli primerané opatrenia zaručujúce politiky nulovej tolerancie sexuálneho obťažovania, lepšiu materskú dovolenku, výrazne častejšiu a dlhšiu otcovskú dovolenku a platenú a neprenosnú rodičovskú dovolenku, ktorá umožní ženám a mužom čerpať voľno na starostlivosť o deti, bojovali proti norme, podľa ktorej je žena tým rodičom, ktorý musí prerušiť svoju kariéru, v záujme prekonania hlavnej prekážky kariérneho postupu žien, a zabezpečili pružný pracovný čas, zariadenia starostlivosti o deti na pracovisku a prácu na diaľku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom(20), a žiada Komisiu, aby ju účinne monitorovala; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere posúdili príčiny a faktory, ktoré vedú k vysokej miere predčasného ukončenia kariéry žien v oblasti STEM, v prípade potreby vypracovali odporúčania opatrení na zabránenie tomuto javu, vytvorili mechanizmy a programy na začlenenie žien a dievčat do iniciatív v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti a prijali na tento účel primerané politiky a opatrenia; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 otvára novú kapitolu sveta práce, vzdelávania, správy vecí verejných a každodenného života a poukázala na mimoriadny význam digitálnej gramotnosti a zručností a na potrebu nových podmienok práce na diaľku, v ktorých sa preukázala značná rodová priepasť počas pandémie a obmedzenia pohybu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné podporovať rodovú rovnováhu v digitálnom odvetví vzhľadom na spôsob, akým ľudia a spoločnosti využívajú IKT a iné digitálne technológie na prácu a interakciu v novej digitálnej spoločnosti;

19.  považuje za mimoriadne dôležité mať viac ženských vzorov a zvýšiť počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; zdôrazňuje, že klesajúci percentuálny podiel žien na vyšších pozíciách má nepriaznivý vplyv na nábor žien, čo ďalej znižuje pravdepodobnosť vymenovania žien do vyšších pozícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich pozíciách v oblasti STEM, a zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať rodovú rovnosť na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; podčiarkuje, že rodová rozmanitosť vo vrcholových orgánoch a v rozhodovacích pozíciách zlepšuje výkonnosť podnikov v dôsledku širšieho spektra vedomostí, postojov a skúseností; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hierarchiách univerzít a škôl v Európe existuje horizontálna aj vertikálna rodová segregácia; upozorňuje na to, že ženy sú obzvlášť nedostatočne zastúpené na najvyšších akademických a rozhodovacích pozíciách v akademických inštitúciách a na univerzitách, čo poukazuje na existenciu skleného stropu, t. j. neviditeľných bariér predsudkov, ktoré ženám bránia v dosiahnutí zodpovedných funkcií; naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby prijali navrhovanú smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch a stanovili ciele pre rodovú rovnováhu v rozhodovacích orgánoch;

20.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zostáva realitou a je dokonca ešte výraznejší v odvetviach, v ktorých prevládajú muži, ako sú podniky v oblasti IKT a technologické spoločnosti(21); vyzýva všetkých aktérov, aby uplatňovali transparentnosť odmeňovania; naliehavo žiada Radu, aby odblokovala navrhovanú smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou horizontálnym prístupom;

21.  vyzýva všetky príslušné zainteresované strany, aby riešili problém diskriminácie vo svojich postupoch prijímania zamestnancov a zaviedli kvóty na podporu začleňovania žien, najmä žien rôznorodého rasového a etnického pôvodu, žien so zdravotným postihnutím a LBTI+ osôb;

22.  podporuje nadviazanie inkluzívneho dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú súkromné spoločnosti, mimovládne organizácie, profesijné združenia a inštitúcie, štátne inštitúcie, regionálne a miestne orgány, tvorcovia politík a zástupcovia občianskej spoločnosti, s cieľom koordinovať a riešiť chýbajúce prepojenia na podporu žien v odboroch STEM; zdôrazňuje, že vzhľadom na mimoriadny význam boja proti kultúrnym a sociálnym stereotypom týkajúcim sa schopností a úloh žien v odvetví STEM by sa mali prijať cielené opatrenia na podporu rodovej rovnosti, ako sú právne predpisy alebo politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, napríklad finančné stimuly alebo iné opatrenia, s cieľom zvýšiť účasť dievčat na vzdelávaní a kariére v oblasti STEM; vyzýva na poskytovanie stimulov spoločnostiam, ktoré podporujú ženské vzory, mentorské programy a kariérne dráhy, a na zvýšenie viditeľnosti žien; uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú niektorí generálni riaditelia a členovia vyššieho manažmentu pri odstraňovaní digitálnych rodových rozdielov prostredníctvom rozvoja podnikových politík zameraných na boj proti digitálnym rodovým stereotypom, podpory vzorov, motivovania žien, aby zvážili štúdium v oblasti STEM, podnecovania rekvalifikácie alebo zvyšovania úrovne zručností žien, podpory mentorských systémov a zlepšovania obrazu pracovných miest v oblasti IKT; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali so všetkými obchodnými partnermi v oblasti IKT, digitálnych technológií, telekomunikácií, médií, audiovizuálneho a technologického odvetvia s cieľom podporovať inkluzívnu a rodovo vyváženú pracovnú kultúru a prostredie, a to aj zavádzaním opatrení, ako sú informačné kampane na propagáciu rodovej rovnosti v súkromnom sektore v oblasti STEM a verejno-súkromné partnerstvá na uľahčenie prístupu na trh práce v oblasti STEM pre čerstvých absolventov, s podporou systémov učňovskej prípravy a stáží pre dievčatá a mladé ženy s cieľom uľahčiť ich prechod na trh práce, prostredníctvom iniciatív ako mentorstvo a štipendiá pre znevýhodnené dievčatá a pomocou verejno-súkromných partnerstiev medzi vzdelávacími systémami, vládami a spoločnosťami, ktoré pôsobia v oblasti rozvíjajúcich sa technológií, ako sú 3D technológie, umelá inteligencia, nanotechnológie, robotika a génová terapia, a aby si na tento účel vymieňali informácie a osvedčené postupy vo všetkých členských štátoch;

23.  zdôrazňuje vzťah medzi rodovými rozdielmi a rozdielmi v dôchodkoch; vyzýva členské štáty, aby sa týmito rozdielmi zaoberali a obmedzili ich a aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie primeraného prístupu žien k vzdelávaniu, možností na dosiahnutie ekonomickej nezávislosti a príležitostí na kariérny postup;

Digitálny sektor

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rodové rozdiely existujú vo všetkých oblastiach digitálnych technológií, je však osobitne znepokojený rodovými rozdielmi v oblasti inovačných technológií, ako je umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť, kde je priemerné zastúpenie žien celosvetovo na úrovni 12 %, resp. 20 %(22); navrhuje, aby sa väčšia pozornosť a podpora venovala riedko osídleným a najmä vidieckym oblastiam, v ktorých sa táto situácia zhoršuje;

25.  zdôrazňuje, že kvalita použitých dátových súborov je mimoriadne dôležitá pre výkonnosť technológií umelej inteligencie, že umelá inteligencia nesmie posilňovať rodové nerovnosti a stereotypy transformáciou zaujatosti a predsudkov z analógovej do digitálnej sféry na základe algoritmov a že umelá inteligencia môže významne prispieť k presadzovaniu rodovej rovnosti za predpokladu, že sa vytvorí vhodný právny rámec a odstránia sa vedomé a nevedomé predsudky; kladie dôraz na to, že jeden z najzávažnejších nedostatkov umelej inteligencie súvisí s určitými typmi predsudkov, ako je rod, vek, zdravotné postihnutie, rasový alebo etnický pôvod, sociálne zázemie alebo sexuálna orientácia, ktoré vznikajú v dôsledku homogénnej pracovnej sily; konštatuje, že prierezové typy diskriminácie spôsobujú marginalizáciu žien pri uplatňovaní vznikajúcich technológií, napríklad žien inej farby pleti v dôsledku chýb v technológii rozpoznávania tváre; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rôzne tímy vývojárov a inžinierov spolupracovali s hlavnými spoločenskými aktérmi s cieľom zabrániť nechcenému zahrnutiu rodových a kultúrnych predsudkov do algoritmov, systémov a aplikácií umelej inteligencie; podporuje vytváranie vzdelávacích osnov a činností zameraných na zvyšovanie povedomia verejnosti, čo sa týka spoločenského, právneho a etického vplyvu umelej inteligencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na predchádzanie takýmto predsudkom a zabezpečenie plnej ochrany základných práv; zdôrazňuje, že pred zavedením technológií umelej inteligencie vo vysoko rizikových odvetviach, najmä v oblasti zdravia, treba vytvoriť infraštruktúru ľudského dohľadu, ktorá musí zahŕňať odborníkov na rodovú rovnosť;

26.  uznáva, že umelá inteligencia, ak je bez skrytých predsudkov, môže byť účinným nástrojom na prekonanie rodových nerovností a stereotypov vďaka vývoju nestranných algoritmov, ktoré budú etické už v štádiu návrhu a budú prispievať k celkovej spravodlivosti a pohode; zdôrazňuje význam spoločného európskeho prístupu, pokiaľ ide o etické aspekty umelej inteligencie; okrem toho zdôrazňuje, že politika a právne predpisy EÚ v oblasti umelej inteligencie musia rešpektovať európske hodnoty, zmluvy a právo EÚ a zásady Európskeho piliera sociálnych práv;

27.  požaduje, aby všetka umelá inteligencia a automatizácia bola sociálne zodpovedná a navrhovaná tak, aby nám umožnila prekonať nerovnosti vrátane rodovej diskriminácie a riešiť výzvy, ktorým čelia ženy, ako je neplatená práca v oblasti starostlivosti, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, kybernetická šikana, rodovo motivované násilie a sexuálne obťažovanie, obchodovanie s ľuďmi, porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv a nedostatočné zastúpenie vo vedúcich pozíciách; žiada, aby umelá inteligencia a automatizácia prispievali k zlepšovaniu zdravia a hospodárskej prosperity žien, rovnosti príležitostí, pracovných a sociálnych práv, kvalitného vzdelávania, ochrany detí, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, rodovej rovnosti, digitálnej gramotnosti, inovácie a tvorivosti vrátane prístupu k financovaniu, vysokoškolského vzdelávania a pružných pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu, aby pomohla príslušným orgánom členských štátov venovať osobitnú pozornosť novým formám rodovo motivovaného násilia, ako je kybernetické obťažovanie a kybernetické prenasledovanie(23), a aby vykonávala priebežné hodnotenia a účinnejšie riešila tieto otázky;

Podnikanie a prístup k financovaniu

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v podnikateľských startupoch založených na inováciách, a poukazuje na rodovú zaujatosť a systémové znevýhodnenia, ktoré existujú v spoločenských štruktúrach, najmä v tých, kde sa prelína STEM a podnikanie; považuje za mimoriadne dôležité, aby existovalo viac ženských vzorov a aby sa zvýšil počet žien vo vedúcich pozíciách v odvetví STEM; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky na podporu a uvoľnenie podnikateľského potenciálu žien, ktoré zostávajú nevyužitým zdrojom hospodárskeho rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest, aby viac a lepšie informovali o podnikaní ako o príťažlivej možnosti kariéry, najmä pre mladé ženy v školách, a aby vykonávali verejné politiky na podporu podnikania žien; domnieva sa, že obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 predstavuje významnú príležitosť na podporu podnikateliek, aby mohli znovu vybudovať naše hospodárstva a spoločnosti; zdôrazňuje, že skutočná obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 bude úspešná len vtedy, ak sa dosiahne ekologickejšia, spravodlivejšia a rodovo rovnejšia Európa a ak sa zabezpečí adekvátne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ určené na obnovu, pri súčasnom zaistení toho, aby ženy mohli v plnej miere využívať výhody, čo sa týka zamestnanosti a podnikania, v odvetviach, kde tradične boli a naďalej sú nedostatočne zastúpené, vrátane digitálnych technológií, umelej inteligencie, IKT a STEM;

29.  domnieva sa, že nedostatočné zastúpenie žien zodpovedných za investičné rozhodnutia v spoločnostiach s rizikovým kapitálom predstavuje hlavný zdroj pretrvávajúcich rozdielov vo financovaní startupov a podnikov riadených ženami;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili možnosti financovania pôžičiek a kapitálového financovania pre podnikateľky, ktoré riadia startupy, a inovátorky prostredníctvom programov a fondov EÚ, uľahčili prístup žien k existujúcim fondom, vytvorili osobitné fondy, hľadali nové a inovatívne spôsoby, ako ženy finančne podporiť, a pomohli im prekonať prekážky, ktorým čelia; žiada, aby bola zahrnutá aj Európska investičná banka, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu; uznáva potrebu kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní o možnostiach financovania EÚ s cieľom poskytovať vlastníčkam podnikov a podnikateľkám podporu na mieru; vyzýva na ďalšie rozšírenie Európskej siete podnikateľských anjelov a Európskej siete mentorov pre podnikateľky, a to aj podporovaním združení inovátoriek, odborníčok z oblasti technológií a investoriek s cieľom stimulovať a posilniť inovácie a financovanie podnikov vedených ženami;

31.  víta iniciatívu Komisie, ktorou sa ustanovuje Cena EÚ pre ženy inovátorky a ktorá sa každoročne udeľuje európskym ženám, ktoré založili úspešnú spoločnosť a uviedli inovácie na trh; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli ďalšie spôsoby, ako povzbudiť viac žien k zakladaniu vlastných podnikov, a aby oceňovali inšpirujúce ženy vo vedúcich pozíciách v oblasti inovácií;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali vyhlásenie o záväzku týkajúcom sa žien v digitálnej oblasti, ktoré bolo prijaté v apríli 2019, a vypracovali konkrétne opatrenia na podporu rodovej rovnosti v odvetví STEM vrátane zavedenia európskeho dňa dievčat v IKT a STEM; žiada Komisiu, aby monitorovala úsilie a opatrenia členských štátov a podávala o nich správy a aby zabezpečila výmenu informácií a osvedčených postupov;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 173.
(2) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56.
(3) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.
(4) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0026.
(6) Štúdia – Education and employment of women in science, technology and the digital economy, including AI and its influence on gender equality (Vzdelávanie a zamestnanosť žien vo vede, technike a digitálnom hospodárstve vrátane umelej inteligencie a jej vplyvu na rodovú rovnosť), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. apríla 2020.
(7) Štúdia vypracovaná organizáciou Iclaves pre generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie, Európska komisia.
(8) Eurostat, Štatistika terciárneho vzdelávania, údaje získané v septembri 2020.
(9) Eurostat, Ľudské zdroje vo vede a technike, priemerné ročné údaje za roky 2016 – 2020.
(10) Európska komisia, hodnotiaca tabuľka týkajúca sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020.
(11) Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA), Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018.
(12) O’Dea, R. E., Lagisz, M., Jennions, M. D. a kol., Gender differences in individual variation in academic grades fail to fit expected patterns for STEM (Rodové rozdiely v jednotlivých rozdieloch akademických stupňov nezodpovedajú očakávaným vzorom pre oblasť STEM), Nature Communications 9, 3777, 2018.
(13) Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Economic benefits of gender equality in the EU: How gender equality in STEM education leads to economic growth (Hospodárske výhody rodovej rovnosti v EÚ: Ako rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti STEM vedie k hospodárskemu rastu), 2017.
(14) Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014.
(15) Správa skupiny odborníkov Innovation through Gender (Inovácie prostredníctvom rodu) s názvom Gendered Innovations: How Gender Analysis Contributes to Research (Rodové inovácie: ako rodová analýza prispieva k výskumu), generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Európska komisia, 2013.
(16) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Bridging the digital gender divide: include, upskill, innovate (Preklenutie digitálnej rodovej priepasti: začleňovanie, zvyšovanie úrovne zručností, inovovanie), 2018.
(17) Európska komisia a Európska investičná banka, Funding women entrepreneurs: How to empower growth (Financovanie podnikateliek: ako posilniť rast), 2018.
(18) Európska komisia, She Figures (Údaje o ženách), 2018.
(19) Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).
(21) Lambrecht, A. a Tucker, C. E., Algorithmic bias? An empirical study into apparent gender-based discrimination in the display of STEM career ads (Algoritmická zaujatosť? Empirická štúdia zjavnej rodovej diskriminácie pri zverejňovaní ponúk práce v oblasti STEM), Management Science, zv. 65, č. 7, 2019, s. 2970.
(22) Sax, L. J., Kanny, M. A., Jacobs, J. A. a kol., Understanding the Changing Dynamics of the Gender Gap in Undergraduate Engineering Majors: 1971 – 2011 (Pochopenie meniacej sa dynamiky rodových rozdielov v rámci vysokoškolského štúdia inžinierskych odborov: 1971 – 2011), Research in Higher Education, zv. 57, č. 5, 2016; Shade, L. R., Missing in action: Gender in Canada’s digital economy agenda (Nezvestný v boji: Rod v programe digitálneho hospodárstva Kanady), Signs: Journal of Women in Culture and Society, zv. 39, č. 4, 2014, s. 887 – 896.
(23) Agentúra EÚ pre základné práva, Violence against women: an EU-wide survey (Násilie na ženách: prieskum v EÚ), 2014, s. 87.


Budúce únijné financovanie rozhlasovej siete Euranet Plus
PDF 127kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o budúcom únijnom financovaní rozhlasovej siete Euranet Plus (2021/2708(RSP))
P9_TA(2021)0297B9-0316/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na Protokol č. 2 k zmluvám o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 18. marca 2021 o financovaní multimediálnych akcií a prijatí pracovného programu na rok 2021 vrátane jeho prílohy,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o budúcom únijnom financovaní rozhlasovej siete Euranet Plus (O-000036/2021 – B9-0023/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

A.  keďže sa ukázalo, že rozhlas je kľúčovým médiom pre informovanie občanov o záležitostiach EÚ;

B.  keďže regionálne a miestne rozhlasové stanice vo väčších a ľudnatejších členských štátoch sú vďaka svojmu veľmi vysokému prieniku na trhu často privilegovaným miestom obsahu, ktorý je spojený s únijnými témami, pre široký okruh poslucháčov a účinne prispievajú k zachovaniu menšinových jazykov;

C.  keďže hoci sa rozhlas môže presadiť ako kľúčové médium v prevažne digitalizovanom mediálnom prostredí, digitalizácia zvukového vysielania v EÚ je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje, aby rozhlasové stanice a siete vypracovali plány prechodu, rozložili požadované investície a zmiernili celkový ekonomický vplyv tejto zmeny;

D.  keďže sieť Euranet Plus, ktorá bola založená v roku 2007, je jedinečnou sieťou rozhlasových staníc v EÚ, ktorá informuje o udalostiach v Európe z nadnárodného hľadiska; keďže od jej založenia sú jej prevádzkové činnosti financované najmä z finančných prostriedkov EÚ; keďže sieť Euranet Plus je v súčasnosti zložená z 13 popredných verejnoprávnych a súkromných vysielateľov v 13 členských štátoch, ktorí každý deň celkovo oslovujú viac ako 15 miliónov poslucháčov(1), a svojim členom ponúka jedinečnú škálu kvalitných produkčných, vysielacích a redakčných služieb, čím spĺňa požiadavky článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách(2), pokiaľ ide o činnosti osobitnej povahy, ktorých vykonávanie si vyžaduje osobitný druh subjektu;

E.  keďže platnosť súčasnej dohody o grante so sieťou Euranet Plus – vo výške 2,16 milióna EUR ročne – uplynie 31. decembra 2021;

F.  keďže rozhodnutie Komisie o budúcom modeli financovania multimediálnych akcií bolo Európskemu parlamentu oznámené v liste komisára Bretona z 18. januára 2021, v ktorom sa uvádza, že dohoda o grante so sieťou Euranet Plus nebude obnovená a nahradia ju každoročné súťažné výzvy na predkladanie návrhov, ktoré majú byť vyhlásené v roku 2021;

G.  keďže Komisia sa pred prijatím svojho rozhodnutia o budúcom financovaní rozhlasového vysielania nezapojila do strategického dialógu so sieťou Euranet Plus, ako sa výslovne odporúčalo v nedávnom audite;

H.  keďže Výbor pre kultúru a vzdelávanie (ďalej len „CULT“) opakovane žiadal Komisiu, aby bol zapojený do procesu rozhodovania o multimediálnych akciách, tlmočil jej svoje pevné presvedčenie, že plánovaný prístup je nespravodlivý vo vzťahu k sieti Euranet Plus, ktorá ako celoeurópska rozhlasová sieť s poslaním verejnej služby si zaslúži, aby sa k nej pristupovalo ako k jedinečnému partnerovi v oblasti podpory integrácie a mediálnej rozmanitosti v EÚ, a ústne aj písomne vyjadril svoj zásadný nesúhlas s urýchlenou zmenou, ktorú má Komisia v pláne vykonať v prípade financovania rozhlasového vysielania a ktorá môže narušiť kontinuitu služieb, ktoré poskytuje;

I.  keďže 18. marca 2021 Komisia postupovala podľa plánu a prijala rozhodnutie o financovaní multimediálnych akcií a prijatí pracovného programu na rok 2021; keďže Komisia pri viacerých výmenách názorov so zamestnancami a komisármi jasne uviedla, že má v úmysle zachovať svoje rozhodnutie týkajúce sa budúceho únijného financovania siete Euranet Plus, a to v úplnom rozpore s politickou vôľou Európskeho parlamentu v tejto záležitosti;

J.  keďže model financovania založený na každoročných otvorených výzvach na predkladanie návrhov s veľmi obmedzeným trvaním nie je finančne udržateľný; keďže vyhlásenie výzvy tento rok, bez prechodných opatrení, je voči sieti Euranet Plus, ktorá je dlhodobým a dôveryhodným partnerom, nespravodlivé, znemožňuje jej vypracovať dlhodobý plán rozvoja na účely prechodu na digitálnu technológiu a investícií do ďalších zlepšení jej produktov a služieb, a pravdepodobne povedie k likvidácii organizácie a prepúšťaniu jej zamestnancov začiatkom roka 2022;

1.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala jedinečnú povahu siete Euranet Plus ako nezávislej rozhlasovej siete, ktorá úspešne preklenuje informačnú priepasť medzi EÚ a jej občanmi tým, že zvyšuje ich povedomie o všetkých oblastiach tvorby politiky EÚ a podnecuje diskusiu o týchto oblastiach; zdôrazňuje, že sieť Euranet Plus kombinuje produkčné a vysielacie kapacity pri poskytovaní kvalitných redakčných služieb svojim pridruženým rozhlasovým staniciam a samotnej agentúre, ktorá plánuje koprodukcie, podporuje výmeny a vytvára celoeurópske, individualizované formáty a formáty na požiadanie pre svojich členov; dospel k záveru, že sieť Euranet Plus je preto jedinečnou bránou pre značnú skupinu členov, ktorými sú verejnoprávni a súkromní vysielatelia, ktorí svojím obsahom v 12 úradných jazykoch EÚ každý deň oslovujú viac ako 15 miliónov poslucháčov, ktorí by sa inak nemuseli zaujímať o záležitosti súvisiace s EÚ;

2.  žiada, aby bolo súčasné hlavné financovanie siete Euranet Plus obnovené formou prechodnej dohody o grante najmenej na dva roky s cieľom umožniť jej, aby vypracovala dlhodobý strategický plán na ďalší rozvoj siete do konca roku 2027 v snahe zvýšiť počet svojich členov a rozšíriť geografické a jazykové pokrytie, pripraviť sa na prechod na digitálne technológie a investovať do ďalších zlepšení svojich produktov a služieb; žiada, aby Generálne riaditeľstvo Komisie pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CONNECT) a Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozpočet (GR BUDG) vytvorili medziinštitucionálnu pracovnú skupinu so sieťou Euranet Plus a výborom CULT s cieľom nájsť vhodné technické riešenia na vykonávanie viacročného operačného rámca; zdôrazňuje, že takéto prechodné opatrenia umožnia tejto organizácii pripraviť sa na súťažný viacročný proces, ktorý by sa mohol začať v roku 2024; zdôrazňuje, že tento prístup prinesie najväčšiu pridanú hodnotu z hľadiska udržateľnosti, efektívnosti a riadneho využívania verejných prostriedkov EÚ na rozdiel od krátkodobých postupov, ktoré nielenže nútia prijímateľov, aby žili formou „z ruky do úst“, ale sú aj nákladnejšie z administratívneho hľadiska;

3.  žiada Komisiu, aby urýchlene prehodnotila svoje rozhodnutie z 18. marca 2021 s cieľom zabezpečiť, aby suma 2,2 milióna EUR vyčlenená na financovanie činností rozhlasového vysielania v roku 2022 v bode 2 prílohy k uvedenému rozhodnutiu nebola pridelená prostredníctvom verejnej výzvy, ale aby bola poskytnutá priamo sieti Euranet Plus, a to na základe toho, že táto organizácia naďalej spĺňa požiadavky článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Oficiálne webové sídlo siete Euranet Plus, „Our Network“ (Naša sieť).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia