Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o spoločnom texte všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (13911/2021 – C9-0428/2021 – 2021/0227(BUD))

P9_TA(2021)0465 A9-0326/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (13911/2021 – C9‑0428/2021),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorý prijala Komisia 9. júla 2021 (COM(2021)0300),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorú Rada prijala 6. septembra 2021 a postúpila Európskemu parlamentu 10. septembra 2021 (11352/2021 – C9‑0353/2021),

–  so zreteľom na opravný list č. 1/2022 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022, ktorý Komisia predložila 12. októbra 2021 (COM(2021)0642),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2022(1) a pozmeňujúce návrhy k rozpočtu, ktoré obsahuje,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(5),

–  so zreteľom na články 95 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A9-0326/2021),

1.  schvaľuje spoločný text;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenia, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2022 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

PRÍLOHA

KONEČNÝ

rozpočet na rok 2022 – Prvky pre spoločné závery

Tieto spoločné závery sa týkajú týchto častí:

1.  Rozpočet na rok 2022

2.  Rozpočet na rok 2021 – Návrhy opravných rozpočtov 5/2021 a 6/2021

3.  Vyhlásenia

Stručný prehľad

A.  Rozpočet na rok 2022

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  Celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2022 predstavuje 169 515,8 milióna EUR. Celkovo tak pod stropmi VFR na rok 2022 zostáva rezerva vo výške 1 167,8 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

—  Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2022 predstavuje 170 603,3 milióna EUR. Celkovo tak pod stropmi VFR na rok 2022 zostáva rezerva vo výške 1 695,8 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch.

—  Nástroj flexibility na rok 2022 sa mobilizuje s cieľom poskytnúť sumu 368,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v okruhu 6 (Susedstvo a svet).

Komisia odhaduje výšku platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2022 v súvislosti s mobilizáciou nástroja flexibility v rokoch 2019, 2020, 2021 a 2022 na 467,2 milióna EUR. Odhadovaný harmonogram platieb súvisiacich nesplatených súm za tieto roky je podrobne uvedený v tejto tabuľke:

B.  Rozpočet na rok 2021

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2021 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2021 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

1.  Rozpočet na rok 2022

1.1.  „Uzavreté“ riadky

Pokiaľ sa v týchto záveroch neuvádza inak, všetky rozpočtové riadky sú potvrdené tak, ako ich navrhuje Komisia v návrhu rozpočtu na rok 2022 zmenenom opravným listom č. 1/2022.

Okrem toho všetky rozpočtové riadky zmenené Radou a schválené Európskym parlamentom v jeho čítaní sú potvrdené v znení zmien Rady.

V prípade ostatných rozpočtových riadkov Zmierovací výbor súhlasil so závermi uvedenými v častiach 1.2 až 1.7 nižšie.

1.2.  Horizontálne otázky

Decentralizované agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch a počet pracovných miest) vo všetkých decentralizovaných agentúrach je stanovený na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2022 zmenenom opravným listom č. 1/2022 s výnimkou:

—  V podokruhu 2b:

—  Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust, rozpočtový článok 07 10 07), ktorej sa vyčleňuje 5 dodatočných pracovných miest a úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 380 000 EUR vzhľadom na prijímanie zamestnancov v priemere v polovici roka.

—  Európska prokuratúra (EPPO, rozpočtový článok 07 10 08), v prípade ktorej sa úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov zvyšuje o 3 750 000 EUR vzhľadom na prijímanie posíl navrhnuté Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2022 zmenenom v opravnom liste č. 1/2022 v priemere na konci prvého štvrťroka namiesto v polovici roka.

—  V rámci okruhu 4:

—  Európsky podporný úrad pre azyl (EASO, rozpočtový článok 10 10 01), ktorému sa vyčleňuje 5 dodatočných pracovných miest a úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 380 000 EUR vzhľadom na prijímanie zamestnancov v priemere v polovici roka.

—  Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex, rozpočtový článok 11 10 01), ktorej sa úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov znižuje o 65 000 000 EUR.

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov a počet pracovných miest) pre výkonné agentúry je stanovený na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022.

Pilotné projekty/prípravné akcie

Dohodnutý je komplexný balík 56 pilotných projektov/prípravných akcií (PP/PA) podľa návrhu Európskeho parlamentu v celkovej sume 89,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Patria sem plánované činnosti „smerom k vytvoreniu Európskej diplomatickej akadémie“, ktoré bude vykonávať Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Tento balík zohľadňuje stropy pre pilotné projekty a prípravné akcie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

1.3.  Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky

Po zohľadnení vyššie uvedených záverov o „uzavretých“ rozpočtových riadkoch, agentúrach a pilotných projektoch a prípravných akciách sa Zmierovací výbor dohodol takto:

Okruh 1 – Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

Zo zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov o 30,0 miliónov EUR pre Program pre jednotný trh (Zlepšovanie konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP a podpora ich prístupu na trhy, rozpočtový článok 03 02 02) sa má 10,0 miliónov EUR vyčleniť na poskytovanie rôznych foriem podpory odvetviu cestovného ruchu.

V dôsledku toho je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 21 775,1 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 1 zostáva rezerva vo výške 102,9 milióna EUR.

V súlade s článkom 15.3 nariadenia o rozpočtových pravidlách(6) Zmierovací výbor súhlasí s opätovným sprístupnením viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočtových riadkoch pre výskum v celkovej výške 117,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, t. j. zvýšenie o 40,0 miliónov EUR v porovnaní s úrovňou navrhnutou Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022. Tento rozpočtový riadok sa posilňuje a zodpovedajúcim spôsobom sa revidujú jeho poznámky k rozpočtu:

Tieto rozpočtové prostriedky sú súčasťou celkovej sumy až do výšky 0,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018) na obdobie rokov 2021 – 2027, ako bolo dohodnuté v rámci dohody o VFR. Na obdobie rokov 2023 – 2027 teda zostáva k dispozícii suma 372,8 miliónov EUR v cenách roku 2018.

Podokruh 2a – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

V dôsledku toho je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 49 708,8 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu podokruhu 2a zostáva rezerva vo výške 30,2 milióna EUR.

Podokruh 2b – Odolnosť a hodnoty

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke.

Vzhľadom na súčasné úrokové sadzby a nedávne finančné operácie NGEU – rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku 06 04 01 sa môžu znížiť o 244,7 milióna EUR, pričom sa v plnej miere zachová schopnosť financovať nenávratnú zložku NGEU v roku 2022. V porovnaní s návrhom rozpočtu sa ďalších 20 miliónov EUR odloží na koniec obdobia do roku 2027, aby sa vykompenzovalo zodpovedajúce predsunutie prostriedkov na EU4Health.

Zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 3,0 milióna EUR pre Európsky zbor solidarity (Európsky zbor solidarity, rozpočtový článok 07 04 01) a 5,0 milióna EUR zo zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov o 35 miliónov EUR na program Erasmus+ – s kombinovaným účinkom 8 miliónov EUR – sa má vyčleniť na prípravu a vykonávanie činností v súlade s Európskym rokom mládeže 2022.

V dôsledku toho je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 6 330,2 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu podokruhu 2b zostáva rezerva vo výške 130,8 milióna EUR.

Okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

V dôsledku toho predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 56 235,4 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 3 zostáva na úrovni 283,6 milióna EUR, z čoho 270,1 milióna EUR z čiastkovej rezervy na výdavky súvisiace s trhom a priame platby.

Okruh 4 – Migrácia a riadenie hraníc

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

Zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 20 miliónov EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, rozpočtový článok 10 02 01) sa má vyčleniť na financovanie presídľovania afganských utečencov.

Zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 25 miliónov EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) – Nástroj na riadenie hraníc a víza (BMVI) (Nástroj finančnej podpory riadenia hraníc a víza, rozpočtový článok 11 02 01) sa má vyčleniť na riadenie migračnej krízy na hranici Bieloruska.

V dôsledku toho je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 3 091,2 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 4 zostáva rezerva vo výške 99,8 milióna EUR.

Okruh 5 – Bezpečnosť a obrana

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022. V dôsledku toho je dohodnutá výška viazaných rozpočtových prostriedkov stanovená na 1 785,3 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 5 zostáva rezerva vo výške 82,7 milióna EUR.

Okruh 6 – Susedstvo a svet

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

V prípade Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa sa zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 75 miliónov EUR (Rezerva na vznikajúce výzvy a priority, rozpočtový článok 14 02 04) a 50 miliónov EUR (Ľudia – globálne výzvy, rozpočtová položka 14 02 02 40) majú vyčleniť na opatrenia na boj proti pandémii vrátane vakcín.

V dôsledku toho sa dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov stanovuje na 17 170,4 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 6 nezostane žiadna rezerva a mobilizácia nástroja flexibility dosahuje výšku 368,4 milióna EUR.

Okruh 7 – Európska verejná správa

Zmierovací výbor schválil počet pracovných miest v plánoch pracovných miest inštitúcií a rozpočtové prostriedky navrhnuté Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 s týmito výnimkami:

—  Oddiel Európsky parlament, pre ktorý je výsledok z čítania schválený;

—  Oddiel Rada, pre ktorý je výsledok z čítania schválený;

—  Oddiel Súdny dvor Európskej únie, ktorému sa vyčleňuje 9 dodatočných pracovných miest k plánu pracovných miest a úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 684 000 EUR vzhľadom na prijímanie zamestnancov v priemere v polovici roka;

—  Oddiel Európsky dvor audítorov, ktorému sa vyčleňuje 13 dodatočných pracovných miest k plánu pracovných miest spojených s NGEU a do roku 2027 a úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 988 000 EUR vzhľadom na prijímanie zamestnancov v priemere v polovici roka;

—  Oddiel Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), v ktorom sa i) počet zamestnancov zvyšuje o 7 pracovných miest v pláne pracovných miest a o 3 zmluvných zamestnancov a úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 655 000 EUR vzhľadom na prijímanie v priemere v polovici roka, ii) úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov sa zvyšuje o 990 500 EUR na realizáciu plánovaných akcií „na vytvorenie Európskej diplomatickej akadémie“, ako navrhuje Európsky parlament vo svojom čítaní, a iii) úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov je navýšená o 1 milión EUR na „kapacitu strategickej komunikácie“, rozpočtová položka 2 2 1 4.

Úpravy, ktoré vedú k zvýšeniu v rámci okruhu 7 o 0,8 milióna EUR, sú podrobne opísané v nasledujúcich tabuľkách:

Oddiel 2 — Európska rada a Rada

Oddiel 4 – Súdny dvor Európskej únie

Oddiel 5 – Európsky dvor audítorov

Oddiel 10 — Európska služba pre vonkajšiu činnosť

V dôsledku toho predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 10 620,1 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 7 zostáva na úrovni 437,9 milióna EUR, z čoho 240,1 milióna EUR z čiastkovej rezervy na „administratívne výdavky inštitúcií“.

Tematické osobitné nástroje: EGF, SEAR a BAR

Viazané rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR) pobrexitovú adaptačnú rezervu (BAR) sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022.

1.4.  Platobné rozpočtové prostriedky

Celkové platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2022 sú na úrovni z návrhu rozpočtu zmeneného opravným listom č. 1/2022 s týmito úpravami, na ktorých sa dohodol Zmierovací výbor:

1.  Zohľadnené sú dohodnuté viazané rozpočtové prostriedky na nediferencované výdavky (okruhy 1 až 6), v prípade ktorých sa úroveň platobných rozpočtových prostriedkov rovná úrovni viazaných rozpočtových prostriedkov. To sa vzťahuje na zníženie nákladov financovania Európskeho nástroja obnovy (EURI) o -244,7 milióna EUR. Vzhľadom na úpravu príspevku Únie pre decentralizované agentúry je kombinovaným účinkom zníženie o -305,2 milióna EUR.

2.  Úprava v rámci okruhu 7 vedúca k zvýšeniu o 0,8 milióna EUR.

3.  Platobné rozpočtové prostriedky na všetky nové pilotné projekty a prípravné akcie navrhnuté Európskym parlamentom sú stanovené na úrovni 25 % príslušných viazaných rozpočtových prostriedkov alebo na úrovni navrhnutej Európskym parlamentom, ak je nižšia. V prípade predĺženia existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií zodpovedá úroveň platobných rozpočtových prostriedkov úrovni stanovenej v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 plus 25 % zodpovedajúcich nových viazaných rozpočtových prostriedkov alebo úrovni navrhnutej Európskym parlamentom, ak je táto úroveň nižšia. Kombinovaným účinkom je navrhované zvýšenie o 22,1 milióna EUR.

4.  Úpravy diferencovaných výdavkových rozpočtových riadkov, ktorých kombinovaným účinkom je zvýšenie o 262,0 milióna EUR.

Úpravy, ktoré vedú k zníženiu o 20,3 milióna EUR, sú podrobne opísané v nasledujúcej tabuľke:

Celkovo to vedie k úrovni platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 170 603,3 milióna EUR, čo v porovnaní s návrhom rozpočtu zmeneným opravným listom č. 1/2022 predstavuje zníženie o 20,3 milióna EUR.

1.5.  Rezervy

Okrem rezerv uvedených v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 neexistujú žiadne ďalšie rezervy.

1.6.  Poznámky k rozpočtu

Znenie poznámok k rozpočtu zodpovedá návrhu rozpočtu zmenenému opravným listom č. 1/2022, a to s týmito zmenami dohodnutými Zmierovacím výborom:

—  Rozpočtové riadky, v prípade ktorých sú návrhy na zmenu predložené Európskym parlamentom k jeho vlastnému oddielu, sú schválené bez zmien.

—  Rozpočtové riadky, v prípade ktorých sú návrhy na zmenu predložené Európskym parlamentom sú schválené bez zmien:

Článok 07 10 01 — Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound)

Text sa mení takto:

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) poskytuje a šíri dôležité poznatky týkajúce sa pracovných a sociálnych záležitostí s cieľom prispieť k fungujúcim a na dôkazoch založeným politikám v týchto oblastiach. Jej hlavná činnosť sa týka výskumu v oblastiach zamestnanosti, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov a kvality života. Činnosti nadácie Eurofound prispievajú k týmto prioritám: zvyšovanie účasti na trhu práce a boj proti nezamestnanosti prostredníctvom vytvárania pracovných miest, zlepšovania fungovania pracovného trhu a presadzovania integrácie a rodovej rovnosti; zlepšovanie pracovných podmienok a zabezpečovanie udržateľnosti práce v priebehu života, rozvoj pracovnoprávnych vzťahov zameraný na zabezpečenie spravodlivých a produktívnych riešení v meniacom sa politickom kontexte, zlepšovanie životnej úrovne a podpora sociálnej súdržnosti s ohľadom na ekonomické rozdiely a sociálnu nerovnosť, ako je rozdiel v zamestnanosti žien a mužov a rozdiel v odmeňovaní žien a mužov.

—  Rozpočtové riadky, ku ktorým sa schvaľuje príslušná poznámka k rozpočtu predložená v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom, s týmito zmenami:

—  Položka 01 02 02 53 — Klaster Klíma, energetika a mobilita – Spoločný podnik pre európske železnice

Zmeniť odsek takto:

Spoločný podnik pre európske železnice prispieva k vykonávaniu programu Horizont Európa, najmä klastra Klíma, energetika a mobilita. Urýchli vývoj a zavádzanie inovačných technológií (najmä digitálnych technológií a automatizácie) s cieľom dosiahnuť atraktívnejší, užívateľsky priaznivejší, konkurencieschopnejší, cenovo dostupnejší, ľahko udržiavateľný a efektívnejší európsky železničný systém a splniť ciele Európskej zelenej dohody, napríklad presunúť podstatnú časť 75 % vnútrozemskej nákladnej cestnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

—  Položka 07 20 04 06 — Osobitné právomoci v oblasti sociálnej politiky vrátane sociálneho dialógu

Zmeniť odsek takto:

–  akcie týkajúce sa predbežných konzultačných stretnutí medzi zástupcami európskych odborových zväzov, najmä na pokrytie nákladov s cieľom pomôcť im vytvoriť si názory a zosúladiť svoje pozície, pokiaľ ide o vývoj politík Únie, a to predovšetkým po kríze spojenej s ochorením COVID-19.

—  Položka 1 3 0 1, oddiel 10 Európska služba pre vonkajšiu činnosť — Odborná príprava

Doplniť tento text:

Rozpočet na odbornú prípravu by mal jasne preukazovať a podporovať význam posilňovania rodovej rovnosti, citlivosti a boja proti rodovým predsudkom vrátane politiky boja proti obťažovaniu v našich inštitúciách (vrátane ústredia ESVČ, delegácií EÚ a misií a operácií SBOP) aj vo výberových konaniach. Malo by to zahŕňať povinnú odbornú prípravu a iniciatívy s osobitným dôrazom na zodpovednosť stredného a vyššieho manažmentu v týchto oblastiach v súlade s ustanoveniami akčného plánu pre rodovú rovnosť III a súvisiaceho pracovného dokumentu útvarov Komisie.

—  V súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách Zmierovací výbor súhlasí s opätovným sprístupnením viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku 01 02 02 10. Poznámky k rozpočtu sa zodpovedajúcim spôsobom upravia:

Vychádza sa tu zo skutočnosti, že zmeny zavedené Európskym parlamentom alebo Radou nemôžu zmeniť alebo rozšíriť rozsah pôsobnosti existujúceho právneho základu ani zasahovať do administratívnej autonómie inštitúcií a že akciu možno pokryť dostupnými zdrojmi.

1.7.  Rozpočtová nomenklatúra

Rozpočtová nomenklatúra navrhnutá Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2022 sa schvaľuje so zahrnutím nových pilotných projektov a prípravných akcií s výnimkou nového pilotného projektu „Monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja v regiónoch EÚ – vyplnenie medzier v údajoch“, ktorý sa bude vykonávať v rámci okruhu 1 VFR, rozpočtového článku ¨PP 01 22 06 namiesto podokruhu 2b VFR.

2.  Rozpočet na rok 2021

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2021 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2021 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

3.  Vyhlásenia

3.1.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o platobných rozpočtových prostriedkoch

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby počas roku 2022 naďalej podrobne a aktívne monitorovala vykonávanie programov súčasného a predchádzajúceho VFR (najmä v oblasti podokruhu 2a a rozvoja vidieka). Na tento účel Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby včas predložila aktualizované číselné údaje o situácii a odhadoch, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky na rok 2022 (v príslušných prípadoch so zohľadnením zlepšenej presnosti prognóz členských štátov). Ak z číselných údajov vyplýva, že rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2022 nestačia na pokrytie potrieb, Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby čo najskôr predložila vhodné riešenie, okrem iného návrh opravného rozpočtu, s cieľom umožniť Európskemu parlamentu a Rade prijať všetky potrebné rozhodnutia včas na odôvodnené potreby. Európsky parlament a Rada podľa vhodnosti zohľadnia naliehavosť záležitosti a v prípade potreby skrátia osemtýždňovú lehotu na prijatie rozhodnutia. To isté sa uplatní mutatis mutandis, ak sa na základe číselných údajov preukáže, že rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2022 sú vyššie, než je potrebné.

3.2.  Spoločné stanovisko Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o nákladoch na financovanie Nástroja Európskej únie na obnovu (EURI) v roku 2022

Vďaka súčasnému priaznivému prostrediu v oblasti úrokových sadzieb a vzhľadom na doterajšie náklady na emisiu finančných operácií NGEU v tomto roku sa rozpočtové prostriedky plánované na náklady spojené s financovaním Európskeho nástroja obnovy [rozpočtový riadok 06 04 01] môžu znížiť, pričom sa v plnej miere zachová schopnosť financovať nenávratnú zložku NGEU v roku 2022.

V článku 5 ods. 2 rozhodnutia o vlastných zdrojoch sa stanovuje, že „[s]plácanie istiny finančných prostriedkov sa začne pred skončením VFR na obdobie 2021 – 2027 v minimálnej výške, pokiaľ to umožnia sumy nepoužité na splatné platby úrokov z výpožičiek uvedených v odseku 1 tohto článku, s náležitým ohľadom na postup stanovený v článku 314 ZFEÚ.“

Okrem toho sa v odôvodnení 20 rozhodnutia o vlastných zdrojoch uvádza, že „[s]umy, ktoré sa nepoužijú na plánované platby úrokov, sa použijú na predčasné splácanie pred skončením VFR na obdobie 2021 – 2027, a to v minimálnej výške, pričom je možné ich nad túto úroveň zvýšiť, ak sa po roku 2021 zavedú nové vlastné zdroje v súlade s postupom stanoveným v článku 311 treťom odseku ZFEÚ.“

Keďže v roku 2022 nebude možné splácať istinu:

—  Suma 90 miliónov EUR, z toho 70 miliónov EUR už zahrnutých v návrhu rozpočtu, sa odsunie do roku 2027, keď sa bude môcť použiť buď na platby úrokov, alebo na predčasné splácanie. Toto odsunutie sa kompenzuje zodpovedajúcim predsunutím programu EU4Health.

—  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, Európsky parlament a Rada súhlasia so zvýšením súm dostupných v rozpočtovom riadku 06 04 01 o 224,7 milióna EUR v období rokov 2024 – 2027 na základe návrhu Komisie a po posúdení potrieb a možností predčasného splácania, pričom využijú dostupné rezervy a zmobilizujú nástroj jednotnej rezervy pri súčasnom rešpektovaní finančného plánovania programov v rámci okruhu 2b.

Týmto mechanizmom sa zabezpečuje, že celková suma pre riadok EURI zahrnutá do pôvodného finančného plánu na rok 2022 sa použije na platby úrokov alebo predčasné splácanie počas VFR na roky 2021 – 2027.

3.3.  Jednostranné vyhlásenie Komisie o rozpočtovej obozretnosti, pokiaľ ide o riadok týkajúci sa úrokov v rámci EURI

Komisia pripomína, že riadok týkajúci sa úrokov v rámci EURI ([rozpočtový riadok 06 04 01]) slúži na úhradu nákladov spojených s financovaním a likviditou vypožičaných prostriedkov v rámci NGEU, pokiaľ sú imputované do rozpočtu EÚ. Sumy, ktoré sa nepoužili na platby úrokov, sa použijú na predčasné splácanie dlhu v súlade s článkom 5 ods. 2 a odôvodnením 20 rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

Zvýšenie inflácie si vyžaduje väčšiu rozpočtovú obozretnosť, pokiaľ ide o riadenie riadku týkajúceho sa úrokov v rámci EURI vzhľadom na možnosť, že nominálne úrokové sadzby budú vyššie, ako sa predpokladalo pri plánovaní tohto riadku.

Komisia preto pri plnení svojich povinností podľa článku 314 ods. 2, 5 a 8 (ZFEÚ) navrhne rozpočtové opatrenia, ktoré v prípade prijatia zabezpečia, aby sa celková suma pôvodne plánovaná vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 [14 976 miliónov EUR v bežných cenách] pre riadok EURI plne využila na úhradu úrokových nákladov alebo predčasné splácanie.

Komisia každý rok v rámci predkladania návrhu rozpočtu predloží správu o kumulatívnom plnení riadku EURI, o sumách odsunutých v riadku EURI a o sume vyhradenej v rámci nástroja jednotnej rezervy na dosiahnutie tohto cieľa.

3.4.  Jednostranné vyhlásenie Európskej komisie o boji proti chudobe detí v rámci Európskeho sociálneho fondu+

Boj proti chudobe detí sa stane ešte dôležitejším, najmä v kontexte súčasného oživenia po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, a bude naň potrebné vyčleniť dostatočné zdroje. Na tento účel sa v nariadení (EÚ) 2021/1057 o zriadení Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) vyžaduje, aby členské štáty pridelili primeranú sumu zo svojich zdrojov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na vykonávanie Záruky pre deti prostredníctvom cielených opatrení a štrukturálnych reforiem na boj proti chudobe detí. Pre všetky členské štáty, v ktorých bola v období rokov 2017 až 2019 priemerná miera detí mladších ako 18 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením nad priemerom Únie, sa stanovuje výslovné minimálne pridelenie vo výške 5 %.

Rokovania o programoch na roky 2021 – 2027 medzi Komisiou a členskými štátmi stále prebiehajú a presné sumy, ktoré sa majú plánovať na podporu Záruky pre deti vo všetkých členských štátoch, budú známe po ukončení tohto procesu.

V súlade s odporúčaním Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti {SWD(2021) 62 final}, a na základe správ koordinátorov Záruky pre deti z členských štátov a Výboru pre sociálnu ochranu bude Komisia pravidelne podávať správy o vykonávaní odporúčania, ktorým sa zriaďuje Záruka pre deti. Komisia bude tiež podrobne monitorovať vykonávanie tohto odporúčania v kontexte európskeho semestra. Komisia by chcela zdôrazniť, že členské štáty môžu plánovať financovanie vykonávania Záruky pre deti nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v nariadení o ESF+. Môžu využívať aj iné zdroje EÚ, napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako aj vlastné vnútroštátne finančné prostriedky.

3.5.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zámere poskytnúť v roku 2022 maximálne zdroje na prírodné katastrofy zo zložky FSEÚ v rámci rezervy SEAR

Uvedené tri inštitúcie uznávajú, že výnimočný rozsah prírodných katastrof, ku ktorým došlo v roku 2021, vytvára tlak na dostupnosť prostriedkov v rámci Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ). FSEÚ je financovaný výlučne z rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR) bez možnosti využitia iných zdrojov financovania.

Zmierovací výbor súhlasil s tým, že v rozpočte na rok 2022 sa posilní humanitárna pomoc v okruhu 6 o 211 miliónov EUR. Preto je možné obmedziť využívanie finančného krytia SEAR na vonkajšie núdzové situácie v období od 1. januára do 31. augusta 2022, čím sa 1. septembra 2022 uvoľnia dodatočné zdroje pre FSEÚ zodpovedajúce sume posilnenia humanitárnej pomoci v rámci okruhu 6. To umožní prejaviť maximálnu solidaritu s členskými štátmi postihnutými prírodnými katastrofami a zároveň zvýšiť schopnosť rozpočtu EÚ rýchlo reagovať na vonkajšie núdzové situácie.

3.6.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o posilnení plánu pracovných miest Dvora audítorov

Európsky parlament a Rada uznávajú, že NGEU povedie k dodatočnému pracovnému zaťaženiu pre Dvor audítorov, ktoré nemožno v plnej miere kompenzovať presunom v rámci existujúceho rozpočtu. Preto súhlasia so zvýšením plánu pracovných miest Dvora audítorov o 20 pracovných miest v roku 2022.

Európsky parlament a Rada zdôrazňujú význam, ktorý prikladajú práci Dvora audítorov, najmä pokiaľ ide o finančné audity a audity zhody, ktoré Dvor audítorov vykonáva s cieľom splniť svoju primárnu úlohu preskúmať, či boli všetky príjmy prijaté a či všetky výdavky vznikli zákonným a riadnym spôsobom, pričom tieto audity sú neoddeliteľne spojené s auditmi výkonnosti s cieľom preskúmať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri riadení rozpočtu EÚ ako dve strany tej istej mince. Správne finančné riadenie rozpočtu Únie je základným kameňom jej legitimity.

V tejto súvislosti považujú Európsky parlament a Rada za kľúčové, aby Dvor audítorov vyčlenil dostatočné zdroje na vykonávanie týchto hlavných činností.

Európsky parlament a Rada vo všeobecnosti tiež uznávajú význam odporúčaní, ktoré Dvor audítorov predkladá na základe článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ, pričom poznamenávajú, že Súdny dvor objasnil, že toto ustanovenie „má prispieť k zlepšeniu finančného riadenia Únie tým, že zabezpečí predkladanie správ inštitúciám a tým, že tieto inštitúcie na ne budú reagovať“.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Dvor audítorov, aby do pracovných dokumentov týkajúcich sa budúcich rozpočtových činností zahrnul prehľad pridelenia zamestnancov v predchádzajúcom roku na činnosti týkajúce sa finančných auditov, auditov zhody a auditov výkonnosti, pokiaľ ide o prácu na základe článku 287 ods. 4 ZFEÚ a podporné služby.

3.7.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k preskúmaniu vývoja pandémie v roku 2022

Uvedené tri inštitúcie sa zaväzujú preskúmať vývoj reakcie na pandémiu do konca júna 2022, najmä pokiaľ ide o medzinárodné očkovanie, a na tomto základe zvážia akékoľvek potrebné opatrenia navrhnuté Komisiou.

3.8.  Jednostranné vyhlásenie Komisie k migrácii

Vzhľadom na pretrvávajúce potreby predpokladané v nadchádzajúcich rokoch Komisia potvrdzuje svoj plán zabezpečiť, aby priemerné ročné finančné prostriedky na migráciu pre južné susedstvo pochádzajúce z prostriedkov pridelených na oblasť susedstva v rámci nástroja NDICI-GE a v prípade potreby z iných nástrojov zostali aspoň na úrovni plánovanej na rok 2022.

3.9.  Jednostranné vyhlásenie Komisie k okruhu 7

Komisia pripomína, že finančné plánovanie okruhu 7 vychádza z predpokladu, že počet zamestnancov inštitúcií zostane stabilný. Konštatuje, že rozpočet na rok 2022 nie je v súlade s týmto predpokladom, a zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúcu infláciu by budúce zvýšenie počtu zamestnancov mohlo viesť k tlakom na okruh 7 vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0432. (2) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2021 na rozpočtový rok 2021 – Humanitárna pomoc pre utečencov v Turecku (12444/2021 – C9-0380/2021 – 2021/0226(BUD))

P9_TA(2021)0466 A9-0327/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2021 prijatý s konečnou platnosťou 18. decembra 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 5/2021, ktorý Komisia prijala 9. júla 2021 (COM(2021)0460),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2021, ktorú prijala Rada 5. októbra 2021 a postúpila Európskemu parlamentu 14. októbra 2021 (12444/2021 – C9‑0380/2021),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0327/2021),

A.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2021 je naďalej poskytovať podporu najzraniteľnejším utečencom v Turecku v dôsledku krízy v Sýrii, čo predstavuje prvú zložku návrhov Komisie na pokračovanie v poskytovaní finančných prostriedkov pre sýrskych utečencov a hostiteľské komunity v Turecku, Jordánsku, Libanone a ďalších častiach tohto regiónu;

B.  keďže Komisia odhaduje, že na rozšírenie pokrytia hlavného programu núdzovej záchrannej sociálnej siete (ESSN), ktorý zabezpečuje mesačné prevody hotovosti pre viac ako 1,8 milióna utečencov, je potrebných 325 miliónov EUR, a to od marca 2022 do začiatku roka 2023, keď sa má program pretransformovať na rozvojovú pomoc; keďže Komisia navrhla pokryť túto sumu použitím zostávajúcej rezervy okruhu 6 v roku 2021, pričom zostatok sa má financovať z finančného balíka určeného na humanitárnu pomoc na roky 2021 a 2022;

C.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2021 je preto mobilizovať 149,6 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, pričom v roku 2021 sa nepožadujú žiadne dodatočné platobné rozpočtové prostriedky;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 5/2021, ako ho predložila Komisia;

2.  poukazuje na skutočnosť, že strop okruhu 6 sa zdá príliš nízky na to, aby Únia mohla reagovať na závažné krízy vo svojom susedstve a vo svete už od prvého roka VFR na obdobie 2021 – 2027; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúca podpora utečencom v Turecku nebola zohľadnená v rokovaniach o súčasnom VFR ani o nástroji NDICI – Globálna Európa; zdôrazňuje, že za súčasných okolností nemôže byť rozpočet Únie jediným zdrojom financovania pokračujúcej podpory utečencom;

3.  domnieva sa, že v kontexte zmierovacieho konania o všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2022 by sa mala dosiahnuť komplexná dohoda, ktorá by pokrývala financovanie Únie na pokračujúcu podporu utečencom v Turecku a širšom regióne v roku 2021 a v nasledujúcich rokoch;

4.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2021;

5.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 5/2021 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 93, 17.3.2021. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (5) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2021 na rozpočtový rok 2021 – Dodatočné dávky vakcín pre krajiny s nízkymi a nižšími strednými príjmami, posilnenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a iné úpravy výdavkov a príjmov (14038/2021 – C9-0425/2021 – 2021/0326(BUD))

P9_TA(2021)0467 A9-0329/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2021 prijatý s konečnou platnosťou 18. decembra 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 6/2021, ktorý Komisia prijala 8. októbra 2021 (COM(2021)0955),

–  so zreteľom na vyhlásenie Zmierovacieho výboru o spoločnej dohode o obsahu všeobecného rozpočtu na rozpočtový rok 2022, ktoré zahŕňa aj prijatie návrhu opravného rozpočtu č. 6/2021,

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2021, ktorú Rada prijala 23. novembra 2021 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (14038/2021 – C9-0425/2021),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0329/2021),

A.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 6/2021 je poskytnúť dodatočné rozpočtové prostriedky na urýchlenie globálneho očkovania, pokryť aktivácie v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a výdavky vyplývajúce z vonkajších rybárskych dohôd, ako aj niektoré úpravy výdavkov a príjmov;

B.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 6/2021 sa týka najmä týchto prvkov:

C.  keďže celkový čistý vplyv návrhu opravného rozpočtu č. 6/2021 na výdavky predstavuje zvýšenie o 473,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; keďže Komisia nepožaduje žiadne dodatočné platobné rozpočtové prostriedky;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 6/2021 v znení, v ktorom ho predložila Komisia;

2.  víta návrh zabezpečiť, aby sa dodatočných 200 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktoré prisľúbila predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie, financovalo a bezodkladne dodalo krajinám s nízkymi a nižšími strednými príjmami; konštatuje, že urýchlenie globálneho očkovania dôrazne požadoval Európsky parlament, v neposlednom rade vo svojom čítaní rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2022;

3.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 6/2021;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 6/2021 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 93, 17.3.2021, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (5) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o európskej stratégii pre kritické suroviny (2021/2011(INI))

P9_TA(2021)0468 A9-0280/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2 a článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného odkazuje na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, a článok 208, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že EÚ musí zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 3 ods. 3, ktorý odkazuje na vnútorný trh, udržateľný rozvoj a sociálne trhové hospodárstvo, a článok 5 ods. 3, ktorý odkazuje na zásadu subsidiarity,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

–  – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií(1) (nariadenie o taxonómii),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu(2) (nariadenie o preprave odpadu),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(3) (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie(4) (antisubvenčné nariadenie EÚ),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade(6) (rámcová smernica o odpade),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(7) (smernica o banskom odpade),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách(8) (smernica o priemyselných emisiách),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(9) (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(10) (smernica o vtáctve),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(11) (smernica o biotopoch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(12) (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 „Zodpovedná spotreba a výroba“ a cieľa udržateľného rozvoja č. 15 „Život na pevnine“,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania,

–  so zreteľom na usmernenia Programu OSN pre životné prostredie z roku 2009 týkajúce sa sociálneho posudzovania životného cyklu produktov,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z mája 2021 s názvom Úloha kritických nerastných surovín pri prechode na čistú energiu (The Role of Critical Minerals in Clean Energy Transitions),

–  so zreteľom na osobitnú správu IEA z mája 2021 s názvom Nulová bilancia emisií do roku 2050: plán globálneho energetického sektora (Net zero by 2050: A Roadmap for the Global Energy Sector),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 13. januára 2021 s názvom Rast bez ekonomického rastu (Growth without economic growth),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 30. augusta 2021 s názvom Obmedzenie vplyvu získavania surovín na klímu (Improving the climate impact of raw material sourcing),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ďalej len „EHSV“) z 25. marca 2021 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti,

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie zo septembra 2020 s názvom Štúdia o únijnom zozname kritických surovín (2020) a na sprievodné prehľady o kritických surovinách,

–  so zreteľom na výhľadovú štúdiu Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Kritické suroviny pre strategické technológie a odvetvia v EÚ,

–  so zreteľom na správu Komisie z 5. novembra 2018 s názvom Správa o kritických surovinách a obehovom hospodárstve,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o novom akčnom pláne v oblasti obehového hospodárstva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o novej stratégii EÚ – Afrika: partnerstvo pre udržateľný a inkluzívny rozvoj(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o vykonávaní smernice o banskom odpade(20),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020, ktorý Komisia predložila 10. decembra 2020 (COM(2020)0798),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti (COM(2020)0474),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2020 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2021 – Vitálna Únia v krehkom svete (COM(2020)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. marca 2020 s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2021 s názvom Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika (COM(2021)0066),

–  so zreteľom na publikáciu OECD z 12. februára 2019 s názvom Globálny výhľad v oblasti zdrojov materiálov do roku 2060: hospodárske faktory a environmentálne dôsledky (Global Material Resources Outlook to 2060: Economic Drivers and Environmental Consequences),

–  so zreteľom na publikáciu Svetovej banky z roku 2020 s názvom Nerasty pre opatrenia v oblasti klímy: náročnosť prechodu na čistú energiu z hľadiska nerastov (Minerals for Climate Action: The Mineral Intensity of the Clean Energy Transition),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 2020 o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2020 na tému Obnova, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel,

–  so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2019 na tému Obehové hospodárstvo v sektore stavebníctva,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2019 s názvom Viac obehovosti – Prechod na udržateľnú spoločnosť,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0280/2021),

A.  keďže kritické suroviny sú pôvodcami tvorby priemyselnej hodnoty, a preto významným spôsobom ovplyvňujú odberateľské odvetvia; keďže je strategicky dôležité, aby EÚ znížila svoju závislosť, chránila svoje toky a hodnotové a dodávateľské reťazce a podporovala, presadzovala a digitalizovala ekosystémy, pretože ide o novú kľúčovú kapacitu v medzinárodnej (priemyselnej) hospodárskej súťaži; keďže komplexná stratégia pre kritické suroviny by mala zahŕňať vysoké environmentálne a spoločenské normy;

B.  keďže rastúca populácia a prechod na digitálne, vysoko energeticky účinné a klimaticky neutrálne hospodárstva vedú vo všetkých scenároch k výrazne vyššiemu dopytu po kritických surovinách(21);

C.  keďže technológie, ktoré si vyžadujú kritické suroviny, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení toho, aby EÚ aj celý svet dokázali dosiahnuť ciele podľa Parížskej dohody;

D.  keďže komplexná stratégia EÚ pre kritické suroviny by mala byť založená na prísnych environmentálnych a sociálnych normách a normách v oblasti ľudských práv, pričom by sa mal zohľadniť aj nedostatok nerastných surovín v prírode;

E.  keďže EÚ v súčasnosti dodáva len 1 % surovín pre veternú energiu, menej ako 1 % lítiových batérií, menej ako 1 % palivových článkov, len 2 % surovín relevantných pre robotiku a len 1 % fotovoltických systémov na báze kremíka(22);

F.  keďže v oznámení Komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020 sa uvádza 137 produktov a surovín (predstavujúcich 6 % celkovej hodnoty tovaru dovezeného do EÚ) používaných v citlivých ekosystémoch, od ktorých je EÚ značne závislá, a to najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach a zdravotných ekosystémoch, ako aj ďalšie produkty potrebné na podporu zelenej a digitálnej transformácie; keďže 52 % týchto produktov sa dováža z Čínskej ľudovej republiky;

G.  keďže kríza COVID-19 negatívne ovplyvnila globálne dodávateľské reťazce a viedla k nedostatku kritických surovín v Európe;

H.  keďže jednou z najväčších výziev týkajúcich sa kritických surovín v Európe je recyklácia; keďže odvetvie recyklácie kritických surovín má významný potenciál tvorby pracovných miest; keďže sa odhaduje, že samotné odvetvie recyklácie trakčných batérií v EÚ do roku 2035 vytvorí približne 10 500 pracovných miest;

I.  keďže recyklácia, nahrádzanie a zmena modelov správania a spotreby majú potenciál znížiť dopyt po kritických surovinách;

J.  keďže podľa Univerzity OSN sa v roku 2016 celková hodnota druhotných surovín v odpade z elektrických a elektronických zariadení odhadovala na približne 55 miliárd EUR(23); keďže podľa tej istej štúdie bolo až 90 % odpadu z elektrických a elektronických zariadení na svete nezákonne obchodovaných alebo uložených na skládkach;

K.  keďže je zrejmé, že – aj vzhľadom na plánované nové povinnosti náležitej starostlivosti – sú potrebné nové udržateľné formy získavania materiálu a že v EÚ a jej susedstve by sa mal využiť potenciál získavania materiálu podľa prísnych noriem udržateľnosti, pričom treba v plnej miere zohľadniť možnosti obehového hospodárstva, ako sú recyklácia, dizajn výrobkov, nahrádzanie materiálov a zníženie ich využívania;

L.  keďže EHSV vo svojom stanovisku z 25. marca 2021 „zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť definíciu a paradigmu kritických surovín. Tradične sa kritické suroviny chápu ako materiály pochádzajúce hlavne z ťažobného priemyslu. Je to príliš úzke vymedzenie, ktoré obmedzuje rast v oblasti ekologických zdrojov energie. V súčasnosti sa materiály na báze dreva môžu účinne využívať v oveľa väčšom rozsahu ako v minulosti. Ide o oblasť, ktorá rýchlo napreduje: od textilu po nové technológie v oblasti ľahších a ekologicky vhodnejších batérií. Biohospodárstvo má jedinečné možnosti, ako zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ a geopolitickú stabilitu nášho kontinentu. Využívanie obnoviteľných materiálov by zároveň pomohlo zmierniť zmenu klímy, keďže umožňuje udržiavať fosílne emisie v zemi a vytvárať ekologickú odolnosť voči odvetviam fosílnych palív“;

M.  keďže – ako sa uvádza v stanovisku – „v rozvojových krajinách existuje veľmi málo príkladov takého vývozu surovín, ktorý by stimuloval udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, z ktorého by mali prospech široké vrstvy obyvateľstva. Naopak, táto situácia so sebou často prináša sociálne vykorisťovanie a znečisťovanie životného prostredia, pričom z nej profitujú len niektorí“;

N.  keďže dodávky mnohých kritických surovín sú vysoko koncentrované mimo EÚ, pričom Čína poskytuje Únii 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín, Turecko poskytuje 98 % jej dodávok boritanu a Južná Afrika zabezpečuje 71 % potrieb EÚ v oblasti platiny, 92 % irídia, 80 % ródia a 93 % ruténia(24);

O.  keďže budúce scenáre naznačujú, že na výrobu batérií do elektrických vozidiel a uskladňovanie energie bude EÚ v porovnaní so súčasnými dodávkami pre celé hospodárstvo EÚ v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia a 5-krát viac kobaltu a v roku 2050 takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu(25);

P.  keďže v EÚ sa pripravujú štyri projekty udržateľnej ťažby lítia v celkovej hodnote 2 miliardy EUR, ktoré by sa mali realizovať v rokoch 2022 až 2024; keďže sa očakáva, že do roku 2025 v EÚ pokryjú až 80 % potrieb lítia v odvetví batérií, čím priamo prispejú k našej strategickej autonómii;

Q.  keďže nedostatok kritických surovín vyvoláva čoraz väčšie obavy v oblasti priemyslu a bezpečnosti, najmä v dôsledku predpokladaného exponenciálneho nárastu výroby, najmä výroby batérií, ktoré sú nevyhnutné na prechod na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov;

R.  keďže EÚ musí zlepšiť svoju strategickú autonómiu v kľúčových oblastiach, ako sú dodávky kritických surovín, čo má zásadný význam aj z hľadiska posilnenia jej schopnosti v otázkach obrany a kozmického priestoru;

S.  keďže vzhľadom na to, že EÚ sa bude v súvislosti s napĺňaním svojich potrieb kritických surovín naďalej spoliehať na medzinárodné dodávateľské reťazce, dôležitú úlohu budú zohrávať aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti, účinnosti a predvídateľnosti globálnych obchodných trhov;

T.  keďže odvetvie surovín vytvára približne 350 000 pracovných miest v EÚ a viac ako 30 miliónov pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach, ktoré sú od neho závislé(26); keďže prechod na obehovejšie hospodárstvo by mohol do roku 2030 v EÚ priniesť čistý nárast pracovných miest o 700 000 miest(27);

U.  keďže pri ťažobnej činnosti môžu byť pracovníci vystavení škodlivým a nebezpečným podmienkam; keďže pracovné práva a ochrana sa v jednotlivých krajinách sveta a ťažobných lokalitách výrazne líšia;

V.  keďže kritické suroviny sa nevyskytujú samostatne, ale v zmiešaných rudách so základnými kovmi, a keďže ich spracovanie si vyžaduje značné množstvo energie; keďže konkurencieschopnosť a ziskovosť produkcie je preto determinovaná dostupnosťou stabilnej a cenovo dostupnej energie, ako aj identifikáciou a rozvojom relevantných metód, postupov a technológií;

W.  keďže Európska environmentálna agentúra vo svojej správe s názvom Rast bez ekonomického rastu uvádza, že ekonomický rast je úzko spojený so zvýšením výroby, spotreby a využívania zdrojov, čo má negatívny vplyv na prírodu, klímu a zdravie ľudí, a že súčasný výskum naznačuje, že je nepravdepodobné, že by sa ekonomický rast mohol úplne oddeliť od jeho vplyvov na životné prostredie;

Výzvy a príležitosti

1.  domnieva sa, že integrovaný prístup v rámci celého hodnotového reťazca – od zberu odpadu a dizajnu výrobkov v záujme ich recyklovateľnosti až po materiálové zhodnocovanie – je kľúčovou stratégiou na zvýšenie dodávok kritických surovín; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zber odpadu a dizajn výrobkov majú nízku úroveň technologickej pripravenosti; zdôrazňuje, že zameranie sa len na recykláciu nebude stačiť na uspokojenie rastúceho dopytu po kritických surovinách; konštatuje, že hoci nahrádzanie kritických surovín má obmedzenia z hľadiska účinnosti výrobkov, je inherentným cieľom dotknutých priemyselných odvetví a príslušných výskumných projektov z dôvodu vysokých cien a závislosti a môže pomôcť riešiť problémy vyplývajúce z nedostatku kritických surovín; zdôrazňuje, že je potrebné neustále podporovať výskum a inovácie v oblasti recyklácie a nahrádzania kritických surovín a dizajnu výrobkov a vyvíjať v tomto ohľade ďalšie úsilie;

2.  zdôrazňuje, že získavanie kritických surovín je viazané na geografickú polohu, je stále značne závislé od fosílnej energie, môže viesť k nepriamemu a priamemu úniku uhlíka a je vystavené nekalej hospodárskej súťaži; konštatuje, že získavanie kritických surovín je často spojené s potenciálne významnými environmentálnymi vplyvmi, ako je strata biodiverzity alebo kontaminácia ovzdušia, pôdy a vody, a s možnými konfliktmi s miestnymi komunitami; zdôrazňuje potrebu prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov v ťažobnom a rafinérskom odvetví; konštatuje preto, že na podporu odvetvia pri jeho transformácii je potrebná aktívna priemyselná politika a prístup k cenovo dostupným zdrojom čistej energie; ďalej berie na vedomie priaznivé podmienky pre nízkoemisné a udržateľné ťažobné činnosti v EÚ a žiada, aby sa ďalej preskúmali možnosti získavania zdrojov v členských štátoch bohatých na kritické suroviny;

3.  upozorňuje, že pri prechode EÚ ku klimatickej neutralite by nemala byť závislosť od fosílnych palív nahradená závislosťou od surovín; zdôrazňuje, že táto transformácia by mala znížiť závislosť EÚ od dovozu kritických surovín; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu pri znižovaní závislosti od kritických surovín v rámci EÚ zohrávať inovácie, nové technológie, minimalizácia spotreby zdrojov a udržiavanie a opätovné používanie cenných surovín;

4.  konštatuje, že vývoj a budúce rozsiahle zavádzanie technológií – vrátane nových digitálnych aplikácií, výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a batérií pre elektrické a ľahké dopravné prostriedky – povedú k zvýšeniu dopytu po určitých kritických surovinách a iných surovinách; žiada zohľadnenie toho, že rastúce ambície krajín v oblasti klímy a digitalizácie zvyšujú hospodársku súťaž na svetových trhoch a vytvárajú dodatočný tlak na bezpečnosť dodávok surovín v Európe;

5.  vyzýva Komisiu, aby pred uverejnením budúceho zoznamu kritických surovín do roku 2023 dôkladne preskúmala metodiku posudzovania týkajúceho sa kritického významu surovín s cieľom zhodnotiť, či tento zoznam treba rozšíriť, pričom sa zohľadní vývoj medzinárodnej situácie v oblasti kritických surovín, scenáre budúceho dopytu po kritických surovinách a iných surovinách a sociálne a ekologické kritériá založené na hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ciele udržateľného rozvoja, aby sa tak získal širší obraz o podmienkach ťažby na celom svete; ďalej Komisiu vyzýva, aby v analýze rizika ohrozenia dodávok náležite zohľadnila všetky environmentálne externality týkajúce sa ťažby a spracovania surovín; vyzýva tiež na komplexnú diskusiu, do ktorej sa zapoja všetky zainteresované strany;

6.  vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť nielen kritickým surovinám, ale aj potenciálnej kritickosti ďalších surovín potrebných pre silné dodávateľské reťazce, kontinuitu výroby a dvojakú transformáciu a ich dostupnosti zo zdrojov EÚ, pričom treba zohľadniť aj nedostatok nerastných surovín v prírode; zdôrazňuje, že popri osobitných nerastných surovinách nadobúdajú rozhodujúci význam aj „bežne produkované“ suroviny, ako napríklad meď, hélium a nikel, pretože dopyt po nich sa v klimaticky neutrálnej spoločnosti zvyšuje;

7.  žiada Komisiu, aby zaujala holistický prístup pri posudzovaní dôsledkov niektorých nízkouhlíkových technológií, technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a digitálnych technológií, ktoré využívajú rovnaké kritické suroviny, a aby preskúmala kritické dodávateľské reťazce, a to i s ohľadom na potreby jednotlivých odvetví; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby prevládali riešenia, ktoré rešpektujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, majú nulové emisie a efektívne využívajú zdroje;

8.  žiada Komisiu zabezpečiť, aby sa národné plány odolnosti a obnovy v rámci nástroja Next Generation EU zaoberali výzvami spojenými s ekonomicky, environmentálne a sociálne udržateľnými dodávkami kritických surovín; žiada členské štáty, aby investovali viac finančných prostriedkov do recyklácie kritických surovín a aby do svojich strategických plánov obnovy zahrnuli požiadavky na kritické suroviny, zdroje dodávok a náklady;

9.  žiada, aby sa vynakladali investície do odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovníkov, a to aj prostredníctvom Mechanizmu spravodlivej transformácie, pretože ťažobné zručnosti možno preniesť na oblasť ťažby, spracovania a recyklácie kovov a nerastov, pokiaľ možno v tých istých regiónoch; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby sa príslušné finančné prostriedky zameriavali aj na vplyv transformácie v bývalých ťažobných oblastiach na sociálnu oblasť, zamestnanosť a životné prostredie;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s kritickými surovinami čo najskôr vytvorili dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) s cieľom strategicky a udržateľne plánovať dopyt EÚ po surovinách v kontexte dvojakej transformácie, pričom treba zohľadniť požiadavky, zdroje dodávok a (sociálne, environmentálne a finančné) náklady; zdôrazňuje, že dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu pre kritické suroviny by sa mal zameriavať na všetky relevantné témy, ako sú recyklácia, opätovné použitie, nahrádzanie, obmedzenie využívania materiálov a ťažby, aby sa znížila kritickosť a závislosť; zdôrazňuje, že tieto projekty by mali uvoľniť nevyužitý potenciál v krajinách EÚ bohatých na kritické suroviny, ktorých zdroje zatiaľ neboli využité;

11.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum a vývoj týkajúci si kritických surovín, ako aj zručnosti a kompetencie malých a stredných podnikov (MSP) v tejto oblasti ako stratégiu rastu vyspelých technológií EÚ, ako sú lítiovo-iónové batérie, palivové články, veterné turbíny, elektrické trakčné motory, fotovoltická technológia, robotika, bezpilotné vzdušné prostriedky, 3D tlač a široká škála digitálnych technológií a zdravotníckych pomôcok;

12.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné, vedecké a na dôkazoch založené posúdenie vplyvu s cieľom určiť minimálne objemy kritických surovín strategického významu, ktoré sú potrebné na dvojakú transformáciu;

13.  konštatuje, že spoľahlivé a plne funkčné hodnotové reťazce vrátane prieskumu a recyklácie zohrávajú pre EÚ kľúčovú úlohu a sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, priemyselnej stratégie i dvojakej transformácie EÚ, ako aj zabezpečenia jej budúcej priemyselnej konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity;

14.  domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť možnosti financovania udržateľnej výroby, spracovania alebo recyklácie všetkých kritických surovín uvedených v oznámení Komisie o odolnosti v oblasti kritických surovín;

15.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vedecky podložené kritériá udržateľnosti na vymedzenie toho, čo predstavuje udržateľnú investíciu do ťažobného odvetvia podľa nariadenia o taxonómii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ťažobnému priemyslu EÚ umožnilo prispievať k dvojakej, ekologickej a digitálnej transformácii;

16.  požaduje, aby EÚ podporovala a financovala technologický rozvoj v oblasti kritických surovín s cieľom zvýšiť ich účinnosť, nahrádzanie, procesy recyklácie a uzavreté cykly materiálov; zdôrazňuje najmä potrebu osobitných finančných nástrojov a cielených fondov výskumu a inovácií pre procesy recyklácie a víta návrh podporiť v roku 2021 výskum a inovácie v oblasti kritických surovín, pokiaľ ide o spracovanie odpadu, progresívne materiály a nahrádzanie v rámci programu Horizont Európa, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vnútroštátnych programov v oblasti výskumu a inovácií; ďalej zdôrazňuje význam výskumu a inovácií v záujme zvýšenia realizovateľnosti rafinérskych procesov, najmä v banských odkaliskách a v baniach malého rozsahu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy podpory zamerané na podporu inovácií v oblasti nových ťažobných techník a nových projektov v oblasti ťažby malého rozsahu; požaduje rozvoj nových a inovačných technológií v oblasti udržateľnej ťažby kritických surovín v EÚ;

17.  vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a ostatné inštitúcie EÚ, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi poskytovali technickú a strategickú finančnú podporu na dlhodobé strategické investičné projekty v oblasti kritických surovín, a to aj pokiaľ ide o hľadanie nových nástrojov na rozdelenie rizík v ťažobnom priemysle, a aby presadzovali a podporovali investície do výskumu v oblasti udržateľného získavania a spracovania kritických surovín a v oblasti rafinérií, tak aby boli tieto investície v súlade s pravidlami EÚ a vysokými sociálnymi a environmentálnymi normami, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých;

Strategická autonómia a odolnosť

18.  víta vytvorenie Európskej aliancie pre suroviny (ERMA) a – vzhľadom na celosvetovú geopolitickú situáciu a možné napätie v oblasti obchodu s bohatými producentskými krajinami mimo EÚ – jej súčasné zameranie na najkritickejšie suroviny, konkrétne prvky vzácnych zemín a magnety, a na kvantitatívne ciele v oblasti domácich zdrojov a zdrojov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ s cieľom podporiť dlhodobé dodávateľské vzťahy pre širokú škálu malých a veľkých výrobcov v EÚ a znížiť súčasnú závislosť od niekoľkých tretích krajín; zdôrazňuje úlohu, ktorú Európska aliancia pre suroviny zohráva ako „investičný portál“, a nabáda túto alianciu, aby sa ďalej zapájala do predbežných posúdení s cieľom uvoľniť verejné a súkromné investície do udržateľných projektov v oblasti kritických surovín, ktoré boli predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie;

19.  domnieva sa, že je dôležité pokračovať v rozvoji Európskej aliancie pre suroviny, najmä pokiaľ ide o materiály, ktoré majú veľký význam z hľadiska dvojakej transformácie, ako sú kritické suroviny potrebné na uskladňovanie a konverziu energie;

20.  víta zámer Komisie zaviesť prostredníctvom budúceho Monitorovacieho strediska pre kritické technológie systém monitorovania, pokiaľ ide o súčasnú závislosť a riziká budúcej technologickej závislosti, a vyzýva na úzku spoluprácu medzi monitorovacím strediskom a subjektmi, ktoré sledujú dopyt po kritických surovinách;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tvorba strategických zásob ešte nie je súčasťou akčného plánu, a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na zabezpečenie dodávok kritických surovín v EÚ tým, že povzbudí členské štáty, aby v rámci koordinovaného prístupu vytvárali strategické zásoby, ak sa to na základe analýzy považuje za vhodné; domnieva sa, že strategické vytváranie zásob v kombinácii s inými strategickými opatreniami prispieva k znižovaniu závislosti od kritických surovín; zdôrazňuje, že zvyšovanie dostupnosti by malo ísť ruka v ruke so znižovaním dopytu pri zohľadnení celého hodnotového reťazca – dizajnu, fungovania a skončenia životnosti;

22.  vyjadruje presvedčenie, že povedomie o možných problémoch s nedostatkom kritických surovín je príliš nízke a malo by sa zvýšiť; vyzýva Komisiu, aby rozšírila Európsku alianciu pre suroviny s cieľom posilniť spoluprácu medzi priemyselnými subjektmi v celom hodnotovom reťazci, členskými štátmi, regiónmi a tretími krajinami, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou, výskumnými a technologickými organizáciami, investormi a mimovládnymi organizáciami v tých odvetviach hospodárstva EÚ, ktoré sú najviac zasiahnuté prekážkami v dodávke kritických surovín, a to buď prostredníctvom rámca, ktorý ponúka Európska aliancia pre suroviny, alebo vytváraním odvetvových združení a združení zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že projekty realizované v EÚ môžu vytvárať pracovné miesta, a preto vyzýva na podporu komplexného sociálneho dialógu; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu užších partnerstiev medzi aktérmi v oblasti kritických surovín, najmä v ťažobných odvetviach, a následnými užívateľmi, najmä inými priemyselnými združeniami, ako aj potrebu spoločného povedomia a záväzku zabezpečiť hodnotové reťazce, ktoré sú udržateľné a obehové;

23.  domnieva sa, že je potrebná väčšia koordinácia a spoločné úsilie s cieľom rozvíjať odolné dodávateľské reťazce, aby sa uspokojil dopyt po súčasných a budúcich kritických surovinách pre potreby priemyslu EÚ a zabránilo sa tak narušeniu dodávateľského reťazca, znížila sa závislosť a zachovali sa vysoké sociálne a environmentálne normy; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa hodnotenie dovozu a vývozu a celosvetovej ponuky a dopytu v oblasti kritických surovín, koordinácia tvorby zásob a monitorovanie získavania kritických surovín v EÚ vykonávalo koherentným a súdržným spôsobom, napríklad zriadením pracovnej skupiny pre kritické suroviny;

24.  žiada Komisiu, aby diverzifikovala dodávateľské reťazce pre primárne aj sekundárne zdroje, a požaduje väčšiu transparentnosť informácií o dodávateľských reťazcoch;

25.  konštatuje, že rastúce napätie medzi hlavnými mocnosťami odhalilo strategickú zraniteľnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie kľúčových zdrojov vrátane kritických surovín a spracovaného materiálu; ďalej konštatuje, že monitorovanie závislosti od komodít a zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám môže zaistiť väčšiu odolnosť udržateľných dodávateľských reťazcov; poznamenáva, že pri transformácii na obehové hospodárstvo by sa osobitná pozornosť mala venovať kľúčovým dodávateľským reťazcom, v ktorých je závislosť EÚ od kritických surovín obzvlášť vysoká;

26.  pripomína potenciál obehového hospodárstva, ktorý spočíva v optimalizovanom používaní výrobkov a služieb, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nové udržateľné a obehové obchodné modely v rámci novej iniciatívy pre udržateľné výrobky vrátane prístupu „produkt ako služba“ (PaaS), pokiaľ šetria zdroje, znižujú vplyv na životné prostredie a zabezpečujú ochranu spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili tieto prístupy zavedením regulačných rámcov;

27.  považuje za dôležité podporovať prístup založený na obehovom hospodárstve v celom hodnotovom reťazci od dizajnu až po materiálové zhodnocovanie, pokiaľ ide o kľúčové technológie pre energetickú a digitálnu transformáciu a transformáciu v oblasti mobility, ako sú veterné elektrárne, solárne zariadenia, výroba batérií, elektrická mobilita a inteligentné siete; vyzýva Komisiu, aby stanovila prechod na obehové hospodárstvo za prioritu, a to znížením závislosti EÚ od dovozu, zlepšením efektívnosti využívania zdrojov, optimalizáciou spotreby zdrojov a uchovávaním a opätovným využívaním cenných surovín v rámci EÚ; pripomína svoju požiadavku uvedenú v uznesení o novom akčnom pláne v oblasti obehového hospodárstva, aby sa na základe komplexného hodnotenia vplyvu zvážila možnosť navrhnúť jasné a zrozumiteľné harmonizované označovanie trvácnosti, ktoré by mohlo mať podobu indexu, a opraviteľnosti, ktoré by mohli mať podobu jednotného hodnotenia opráv;

28.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s udržateľným získavaním kritických surovín posilnila spoluprácu s krajinami mimo EÚ, najmä s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj v rámci svojho zapojenia do činnosti Svetovej obchodnej organizácie (WTO);

Uzatváranie cyklu toku materiálu

29.  zdôrazňuje, že je potrebné budovať dobre fungujúce trhy s druhotnými kritickými surovinami, aby sa zaručil ich neustály tok s cieľom posilniť priemyselné ekosystémy EÚ a zachovať pracovné miesta vo výrobnom sektore; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala rovnováhu medzi dovozom a vývozom druhotných kritických surovín do EÚ a z EÚ a aby urýchlene zriadila stredisko pre monitorovanie trhu s kritickými druhotnými materiálmi vrátane kritických surovín; zdôrazňuje, že zaobchádzanie s kritickými surovinami v krajinách mimo EÚ musí byť v súlade s normami EÚ; konštatuje, že neexistuje žiadny univerzálny prístup; zdôrazňuje, že dosiahnutie cyklov čistých a bezpečných materiálov je predpokladom pre vytvorenie dôveryhodného trhu s druhotnými surovinami v EÚ;

30.  víta návrh na zmapovanie potenciálnych dodávok druhotných kritických surovín zo zásob, odpadov a spracovania vedľajších produktov v EÚ; nabáda Komisiu, aby toto mapovanie stanovila ako prioritu a vykonala ho skôr, ako sa plánuje; okrem toho Komisiu nabáda, aby toto mapovanie rozšírila na súčasné dostupné technológie používané na zníženie dopytu po kritických surovinách a na zvýšenie opätovného použitia kritických surovín v dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zavádzanie nástrojov spolupráce v rámci trhu s kritickými surovinami, ako je platforma EÚ v oblasti surovín, čo by malo zahŕňať aj obehové toky výrobkov a ich vývojové trendy, aby bolo možné vyhodnotiť, ktoré druhotné materiály sa dajú recyklovať;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvoľnili potenciál projektov druhotného spracovania prostredníctvom osobitných stimulov vrátane urýchlených licencií a aby poskytli stimuly na obnovu kritických surovín s cieľom zabezpečiť spoľahlivý, bezpečný a udržateľný prístup k nim;

32.  poukazuje na význam recyklácie odpadu vzhľadom na značnú prítomnosť kritických surovín v elektrických alebo elektronických zariadeniach; konštatuje, že nárast objemu recyklovaných materiálov zrejme nebude z dlhodobého hľadiska postačovať na zníženie ťažby; ďalej konštatuje, že prechodom na obehovejšie hospodárstvo by sa mohlo vytvoriť 700 000 pracovných miest(28), predovšetkým ďalších pracovných miest v recyklačných zariadeniach a opravárskych službách; konštatuje, že demontáž a recyklácia sú významnou príležitosťou vrátiť pracovné miesta v oblasti priemyslu späť do EÚ; ďalej zdôrazňuje, že rozvoj recyklácie sa môže využiť ako reakcia na budúce potreby v oblasti surovín;

33.  konštatuje, že sa očakáva, že podiel zozbieraných recyklovateľných lítiovo-iónových trakčných batérií do polovice 30-tych rokov tohto storočia výrazne vzrastie, čím sa vytvorí významný sekundárny zdroj dodávok;

34.  konštatuje, že na to, aby boli priemyselné procesy recyklácie kritických surovín úspešné, je stále potrebné vynakladať rozsiahle súkromné a verejné investície do infraštruktúry triedenia, predbežného spracovania a zhodnocovania, do inovácií, výskumu a rozširovania technológií a do zručností, čím sa zabezpečia pracovné príležitosti, ktoré sa majú podľa očakávaní v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne znásobiť; vyzýva Komisiu, aby poskytla stimuly na recykláciu a zhodnocovanie kritických surovín z ťažobných, spracovateľských a komerčných tokov odpadu s cieľom zabezpečiť spoľahlivý, bezpečný a udržateľný prístup k nim;

35.  nabáda Komisiu, aby navrhla ciele pre minimálny obsah recyklovaných kritických surovín a osobitné ciele pre recykláciu kritických surovín spoločne so spoľahlivým rámcom monitorovania, pričom bude čerpať z návrhu nariadenia o batériách a použitých batériách a vychádzať z komplexného, vedeckého posúdenia vplyvu založeného na dôkazoch, v ktorom sa posúdia minimálne objemy kritických surovín potrebných na produkty, ktoré uľahčia dvojakú transformáciu, percentuálny podiel tohto dopytu, ktorý by sa mohol pokryť recykláciou v súlade s existujúcimi posúdeniami, a dostupnosť potrebných technológií; poznamenáva, že akékoľvek ciele znižovania týkajúce sa primárnych surovín by nemali viesť k tomu, že celková výťažnosť surovín klesne pod tieto minimálne objemy;

36.  uznáva, že opustené priemyselné pozemky (skládky priemyselného odpadu a hlušiny) často obsahujú vyradené kritické suroviny, prvky vzácnych zemín a iné nerasty a kovy používané v technologických produktoch; podporuje preto dokumentáciu, hodnotenie a ťažbu cenných materiálov nachádzajúcich sa na týchto opustených priemyselných pozemkoch všade tam, kde je to možné a uskutočniteľné; zdôrazňuje, že na uvoľnenie tohto potenciálu je potrebné, aby sa modernizované rafinačné technológie zahrnuli do príslušných mechanizmov financovania výskumu, vývoja a inovácií;

37.  zdôrazňuje, že sú potrebné prísnejšie kontroly vývozu kľúčových odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny z EÚ a že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov zariadení na recykláciu, ktorí spĺňajú potrebné normy na bezpečné a účinné zhodnocovanie; vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o preprave odpadu zabezpečila, že sa zabráni nezákonnému vývozu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; žiada, aby sa stanovili požiadavky, ktoré umožnia vyvážať odpadové produkty obsahujúce kritické suroviny len so zárukou, že sa spracujú v krajine určenia za podmienok rovnocenných sociálnym a environmentálnym normám EÚ;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o riadny zber a recykláciu výrobkov obsahujúcich kritické suroviny po skončení životnosti namiesto toho, aby sa hromadili v domácnostiach alebo sa vyhadzovali na skládky odpadu či končili v spaľovaniach;

39.  žiada Komisiu, aby popri požiadavkách na ekodizajn, ktoré majú výrazne zlepšiť životnosť, trvanlivosť, opraviteľnosť, modulárnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov po skončení životnosti, ktoré sa vyrábajú alebo predávajú v EÚ, navrhla aj pravidlá pre dizajn výrobkov prispôsobené rôznym kategóriám výrobkov, aby bolo možné jednoducho identifikovať a odstrániť časti alebo komponenty obsahujúce kritické suroviny, a to najmä zo spotrebiteľského odpadu; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali vytvárať konkurenčné výhody pre podniky EÚ, nemali by na ne ukladať neprimeranú finančnú záťaž a mali by podnecovať inovácie;

40.  domnieva sa, že náhrada kritických surovín je prospešná tam, kde ich možno nahradiť hojne sa vyskytujúcimi materiálmi, pričom však má malý prínos, ak sama o sebe nie je udržateľnou, nezohľadňuje obmedzenosť zdrojov, je kritickou alebo by sa takou mohla stať v dôsledku nahradzovania; uznáva význam zachovania kvality výrobkov a ich ekonomickej životaschopnosti; vyzýva Komisiu, aby podnecovala a zintenzívnila výskum a inovácie v oblasti náhrad za kritické suroviny v rámci rôznych použití;

Získavanie kritických surovín z EÚ

41.  konštatuje, že zatiaľ čo inteligentný dizajn výrobkov, opätovné používanie materiálov, nahrádzanie recyklovanými materiálmi a podpora znižovania surovinovej stopy a stopy spotreby môžu výrazne obmedziť primárny dopyt – a tento potenciál by sa mal v plnej miere využiť, treba zabezpečiť zodpovedné a udržateľné získavanie kritických surovín s predchádzajúcim posúdením vplyvu v záujme zmiernenia potenciálneho sociálneho a environmentálneho vplyvu, ak uvedené opatrenia nie sú dostatočné na to, aby sa dosiahla ekonomicky životaschopná dodávka kritických surovín, alebo by tieto opatrenia viedli k zníženiu kvality produktov;

42.  zdôrazňuje, že získavanie primárnych a druhotných surovín v EÚ podlieha najprísnejším environmentálnym a sociálnym normám na svete, ktoré sa musia náležite presadzovať, poskytuje tisíce kvalitných pracovných miest a je nevyhnutným predpokladom ekologickej a digitálnej transformácie; vyzýva preto všetkých aktérov, aby presadzovali zodpovedné a udržateľné projekty získavania kritických surovín v EÚ s cieľom podporiť miestnu výrobu a zvýšiť povedomie o environmentálnej stope dovozu kritických surovín z krajín mimo EÚ; domnieva sa, že sa musia stanoviť v rámci otvoreného, transparentného a vedecky podloženého postupu s včasným zapojením príslušných zainteresovaných strán a miestnych komunít;

43.  vyjadruje pevné presvedčenie, že zodpovedné získavanie zdrojov v EÚ môže byť založené len na účinnom sociálnom dialógu, ktorý podporuje zdravie a bezpečnosť pracovníkov, zabezpečuje dôstojné pracovné miesta a pracovné podmienky a chráni práva pracovníkov prostredníctvom podpory rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu pracovníkov v tomto odvetví vhodnými osobnými ochrannými prostriedkami;

44.  poukazuje na príležitosť vytvoriť zodpovedný a udržateľný hodnotový reťazec v oblasti batérií získavaním kritických surovín ako grafit, kobalt a lítium z nových zariadení v EÚ;

45.  berie na vedomie plán Komisie zaviesť programy pozorovania Zeme a diaľkového snímania na účely prieskumu zdrojov, prevádzkových činností a environmentálneho manažérstva po uzavretí zariadení; poukazuje na to, že prevádzkový regulačný dohľad možno posilniť používaním metód diaľkového snímania;

46.  konštatuje, že preorientovanie sa na obehové hospodárstvo si v mnohých odvetviach a službách EÚ vyžaduje osobitné zručnosti a kompetencie na zabezpečenie vysokého stupňa environmentálneho správania a bezpečnosti pracovníkov, a zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú pri tomto prechode zohrávajú priekopnícke subjekty, MSP a začínajúce podniky; ďalej konštatuje, že ťažobný priemysel je čoraz automatizovanejší, zatiaľ čo recyklácia a repasácia si stále vyžadujú vysoký podiel manuálnej práce; zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať, rozvíjať a budovať príslušné odborné znalosti a zručnosti v oblasti ťažobných a spracovateľských technológií, ako aj v oblasti recyklácie a ďalších relevantných technológií v EÚ, pokiaľ ide o kritické suroviny aj vedľajšie produkty, keďže niektoré z nich sa môžu použiť na výrobu vysoko pokrokových chemických produktov; s poľutovaním konštatuje, že suroviny, ktoré sa v súčasnosti ťažia v EÚ, sa často musia vyvážať do Ázie na rafináciu, keďže EÚ stratila príslušné know-how a technológie, čo predstavuje ďalšiu závislosť;

47.  vyzýva Komisiu, aby požadovala účinné využívanie priemyselných vedľajších tokov obsahujúcich kritické suroviny; zdôrazňuje, že najmä v ťažobnom priemysle existuje veľký potenciál na obnovu a separáciu vzácnych zemín;

48.  poukazuje na dôležitú úlohu členských štátov pri zvyšovaní udržateľných domácich dodávok kritických surovín z primárnych a druhotných zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili včasnosť, predvídateľnosť a transparentnosť postupov schvaľovania projektov v oblasti prieskumu a získavania surovín, a to bez toho, aby sa znížili environmentálne a sociálne normy;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby udržateľné získavanie kritických surovín vychádzalo z prístupu, v rámci ktorého sa dôkladne zabezpečí rovnováha medzi rastúcou potrebou EÚ po udržateľne získavaných kritických surovinách a potrebou chrániť prírodu a biodiverzitu;

50.  zdôrazňuje, že lepšia a flexibilnejšia predvídateľnosť a účinnosť, ako aj uprednostňovanie kľúčových faktorov, ako sú konkurencieschopné dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a v prechodnom období dodávky nízkouhlíkovej energie, pomôžu uvoľniť potrebné investície;

51.  očakáva, že Komisia poskytne ďalšie podrobnosti o realizácii projektov v oblasti kritických surovín ako alternatívneho obchodného modelu a zdroja regionálnej zamestnanosti v uhoľných regiónoch a v iných regiónoch v procese transformácie;

Diverzifikácia

52.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala vzťahy so všetkými súčasnými krajinami dodávajúcimi kritické suroviny do EÚ, systematicky a strategicky budovala nové partnerstvá v oblasti kritických surovín, podľa možnosti v spolupráci s našimi spojencami, a zohľadnila pritom zvrchovanosť tretích krajín nad ich zdrojmi, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa kritické suroviny stali zdrojom blahobytu rozvojových krajín, a zároveň podporovala účasť MSP, z tohto úsilia urobila horizontálny cieľ vonkajších a vnútorných politík a v roku 2021 predložila výsledky; víta plány Komisie vytvoriť neochvejné podporné medzinárodné partnerstvá prihlásením sa ku globálnemu programu v oblasti surovín so zameraním na strategické partnerstvá EÚ, ktorými sa zaistí tak bezpečnosť dodávok, ako aj výhody spojené s rozvojom;

53.  zdôrazňuje, že Európska zelená dohoda nebude mať žiadny vplyv na zmenu klímy, ak emisie skleníkových plynov v Únii len jednoducho presunie na svojich obchodných partnerov; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby presadzovala vykonateľné mnohostranné dohody o obmedzení globálneho otepľovania a vývoze svojich environmentálnych noriem, a to aj v oblasti získavania zdrojov a spracovania; domnieva sa, že EÚ bude musieť vypracovať nové obchodné a investičné dohody, nové modely finančnej a technickej pomoci a vo všeobecnosti nový prístup k medzinárodnej diplomacii zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých;

54.  víta záväzok EÚ k zodpovednému a udržateľnému získavaniu zdrojov a nabáda Komisiu, aby stavala na normách pre zodpovednú ťažbu, ktoré boli vytvorené v rámci Iniciatívy na zabezpečenie zodpovedného baníctva (Initiative for Responsible Mining Assurance), pričom treba zohľadniť potreby MSP; zdôrazňuje, že tento záväzok je potrebné podporiť prostredníctvom konkrétnej technickej podpory, prenosu poznatkov, budovania zručností, inštitúcií a právnych rámcov, budovania inštitúcií a politického dialógu s partnerskými krajinami; zdôrazňuje potrebu jednotných politík v oblasti etických noriem pre získavanie kritických surovín; zdôrazňuje, že je potrebné mobilizovať viac verejných a súkromných aktérov, aby sa aj oni riadili normami v oblasti udržateľnosti a vykonávali ich;

55.  víta verejný záväzok Komisie, že v roku 2021 predloží legislatívny návrh o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov, a trvá na tom, aby tento právny predpis prispel k riešeniu porušovania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem v hodnotových reťazcoch; pripomína svoje uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov;

56.  domnieva sa, že medzinárodné dohody by mali vytvoriť podmienky pre zodpovednejšie a udržateľnejšie získavanie zdrojov na celom svete; požaduje posilnenú spoluprácu s cieľom vypracovať medzinárodné dohody na lepšie monitorovanie, oznamovanie a vykonávanie obmedzení vývozu kritických surovín, aby sa podporilo zodpovedné získavanie surovín a zvýšila sa obehovosť v tomto odvetví;

57.  pripomína svoju výzvu uvedenú v uznesení o novej stratégii EÚ – Afrika, pokiaľ ide o spravodlivé a udržateľné využívanie kritických surovín v Afrike; podporuje Komisiu v jej úsilí o uzavretie nových partnerstiev s africkými krajinami v oblasti kritických surovín, čím sa posilní hodnotový reťazec v Afrike tak, aby bol eticky, environmentálne a technologicky udržateľnejší a umožnil budovanie kapacít s podporou EÚ;

58.  vyzýva Komisiu, aby na príslušných medzinárodných fórach posilnila normalizačné činnosti, pokiaľ ide o vysokokvalitné komponenty súvisiace s kritickými surovinami, pretože je to dôležité pre spoločnosti EÚ, najmä MSP;

59.  vyzýva na širšie využívanie poľnohospodárskych postupov prospešných pre udržateľné riadenie fosforu; zdôrazňuje synergie týchto postupov so znižovaním klimatickej stopy a stopy v oblasti biodiverzity;

60.  žiada Komisiu, aby navrhla účinné pravidlá pre systém zberu v celej EÚ s cieľom zvýšiť podiel zberu odpadových produktov obsahujúcich kritické suroviny; vyzýva Komisiu, aby popri iných možnostiach rozšírenej zodpovednosti výrobcov zvážila aj zavedenie systémov vratných záloh do právnych predpisov EÚ o odpadoch, najmä do smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení, pričom zohľadní vlastnosti rôznych výrobkov a zároveň zabezpečí, aby boli systémy kompatibilné vo všetkých členských štátoch, s cieľom motivovať spotrebiteľov, aby priniesli svoje elektrické a elektronické zariadenia na konci životnosti – najmä malé – do vyhradených zberných a recyklačných zariadení, pričom sa využijú pozitívne skúsenosti so systémami zálohovania skla a plastov v mnohých členských štátoch;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nízka miera recyklácie pri niektorých produktoch(29) spolu s vývozom hliníkového odpadu a šrotu(30) viedli k nižšej miere recyklácie výrobkov po skončení životnosti (EoL-RIR), než bolo inak možné dosiahnuť; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala snažiť zaviesť opatrenia na dosiahnutie 100 % miery recyklácie hliníka po skončení životnosti;

62.  vyzýva Komisiu, aby namiesto novej ťažby uprednostňovala ťažbu kritických surovín z existujúcich domácich baní, t. j. z jaloviny, hlušiny, skládok a prostredníctvom účinnejšieho získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu, ak je takýto postup udržateľný, t. j. ak je jeho environmentálny vplyv vrátane spotrebovanej energie a použitých chemických látok menší; zdôrazňuje, že táto ťažba a následná obnova sa musia vykonávať pomocou najlepších dostupných techník, ktoré zaručujú najlepšie ekologické vlastnosti a hospodársku životaschopnosť;

63.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vymedzenou v rámcovej smernici o odpade venovala osobitnú pozornosť fáze ťažobných projektov po ukončení ťažby a po skončení životnosti kritických surovín, a to najmä v prípadoch, keď sú kritické suroviny zároveň nebezpečnými látkami;

64.  vyjadruje presvedčenie, že povolenia a koncesie na ťažbu by mali obsahovať požiadavky na bezpečné, efektívne a udržateľné zhodnotenie a spracovanie všetkých kritických surovín, ktoré je z ekonomického a technického hľadiska možné znovu využiť; žiada Komisiu, aby urýchlene vykonala požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o vykonávaní smernice o banskom odpade; opakuje, že dotazník, ktorý sa v súčasnosti používa ako systém podávania správ podľa článku 18 smernice, nie je vhodný na daný účel, a žiada Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný, digitalizovaný a transparentný registračný systém EÚ založený na harmonizovaných vymedzeniach pojmov a kritériách spracovania pre banský odpad, ktorý zahŕňa všetky relevantné údaje o vplyve na životné prostredie vrátane koncentrácií obsahu skládok odpadu;

65.  vyzýva Komisiu, aby sprísnila presadzovanie a zabezpečila úplné vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a aby v prípade potreby navrhla zmeny právnych predpisov;

66.  nabáda na komplexné posúdenie zahrnutia ťažobného odvetvia do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách vzhľadom na veľký vplyv ťažobných činností na životné prostredie, veľký priemerný rozsah ťažobných projektov, rozdiely v normách riadenia znečisťovania, ktoré sa uplatňujú v banských lokalitách v celej EÚ, a potenciálne rozšírenie ťažby kritických surovín v EÚ; navrhuje, aby sa stanovili najlepšie dostupné techniky na obnovu baní, najmä pokiaľ ide o pôdu a vodu;

67.  nabáda Komisiu, aby preskúmala smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s cieľom zabezpečiť, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vykonávalo v prípade ťažobných projektov všetkých veľkostí a aby takéto posudzovanie vykonávala nezávislá tretia strana;

68.  domnieva sa, že na emisie spojené s ťažobnými činnosťami a dovoz kritických surovín by sa mal vzťahovať budúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach;

69.  berie na vedomie výzvy a riziká spojené s ťažbou v chránených oblastiach, t. j. v oblastiach sústavy Natura 2000, a domnieva sa, že ťažba v týchto oblastiach by mala zostať prísne obmedzená; zdôrazňuje, že ťažba v chránených oblastiach podlieha podmienkam stanoveným v smernici o vtákoch a smernici o biotopoch, a zdôrazňuje, že každý nový banský alebo ťažobný projekt musí prejsť dôkladným posúdením vplyvu na životné prostredie, aby sa minimalizoval jeho vplyv na životné prostredie; vyzýva členské štáty a ťažobný priemysel, aby v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ prijali primerané ochranné opatrenia na zachovanie a obnovenie priaznivého stavu ochrany biotopov a druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú; v tejto súvislosti zdôrazňuje usmerňujúci dokument Komisie o ťažbe neenergetických nerastov v súvislosti so sústavou Natura 2000(31), ako aj jej príslušné prípadové štúdie a najlepšie postupy;

70.  pripomína záväzok Komisie zabezpečiť, aby sa morské nerasty nachádzajúce sa na medzinárodnom morskom dne mohli ťažiť alebo používať až vtedy, keď budú dostatočne preskúmané účinky hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti, budú vyhodnotené riziká, a bude dokázané, že technológie a prevádzkové postupy nespôsobujú vážne poškodenie životného prostredia v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby prijali rovnaký záväzok; nabáda Komisiu, aby pretavila tento záväzok do konkrétnych opatrení na ochranu týchto veľmi zraniteľných ekosystémov;

71.  vyzýva Komisiu, aby zvážila legislatívne možnosti v súlade s dohovorom z Espoo a Aarhuským dohovorom s cieľom zabezpečiť, aby miestne orgány prijali a presadzovali právo miestnych komunít na účinnú a inkluzívnu účasť na postupoch udeľovania povolení pre nové prieskumné a ťažobné projekty, a to vo všetkých fázach ťažobných projektov a pri predkladaní žiadostí o povolenie na rozšírenie existujúcich baní, a aby zabezpečila, že miestne spoločenstvá budú mať právo využívať účinné mechanizmy nápravy riadené nezávislými súdmi a orgánmi dohľadu bez akéhokoľvek konfliktu záujmov.

72.  víta, že v oznámení Komisie o preskúmaní obchodnej politiky sa na kritické suroviny kladie dôraz; požaduje asertívnu obchodnú politiku s dôrazom na diverzifikáciu a odolnosť dodávateľských reťazcov a zlepšenie globálnych mechanizmov a mechanizmov EÚ ako prioritu s cieľom vytvoriť priaznivé obchodné prostredie pre priemysel Únie;

73.  zdôrazňuje, že priemysel EÚ čelí v oblasti prístupu k surovinám tvrdej medzinárodnej konkurencii a že je zraniteľný vo vzťahu k opatreniam tretích krajín na obmedzenie vývozu; berie na vedomie, že svetový nárast dopytu pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien, a Komisii odporúča, aby k tejto otázke predložila analýzu;

74.  vyzýva Komisiu, aby čo najviac diverzifikovala zdroje dodávok kritických surovín, zvyšovala efektívnosť využívania zdrojov a znižovala súčasnú závislosť od niekoľkých krajín mimo EÚ podporou investícií, ktorými sa partneri z EÚ a globálni partneri a MSP zapoja do dlhodobej medzinárodnej stratégie získavania zdrojov; zdôrazňuje, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť posilňovaním súčasných partnerstiev a obchodných dohôd a vytváraním nových strategických dohôd alebo spoločných podnikov EÚ s krajinami bohatými na zdroje a ďalšími krajinami pôvodu s podobným zmýšľaním podľa jasne vymedzených priorít; v tejto súvislosti víta prebiehajúci dialóg s Kanadou, Austráliou a Čile zameraný na posilnenie obchodných vzťahov v oblasti kritických surovín; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúcej konferencie EÚ, USA a Japonska o kritických materiáloch ďalej posilňovala spoluprácu; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s kľúčovými medzinárodnými dodávateľmi na západnom Balkáne, vo východnej Európe, v Latinskej Amerike a v Afrike, ako aj v Číne a ďalších rozvojových krajinách globálneho Juhu;

75.  zdôrazňuje, že budúce dohody EÚ o voľnom obchode a partnerstve môžu umožniť nielen väčšiu bezpečnosť dodávok, ale aj spoľahlivý politický a hospodársky rámec, a že by mali obsahovať osobitné ustanovenia o kritických surovinách tak, ako to oznámila Komisia vo svojej stratégii Obchod pre všetkých, s cieľom podporiť spoluprácu, zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, odstrániť vývozné obmedzenia a vyvarovať sa ich, ako aj dodržiavať súčasné pravidlá pre priame zahraničné investície pred a po založení podniku; vyzýva Komisiu, aby ďalej posilnila monitorovanie a presadzovanie dohôd o voľnom obchode vrátane kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom zabezpečiť, aby obchodní partneri definovali a dodržiavali záväzky a ustanovenia o zodpovednom získavaní kritických surovín a aby sa bral ohľad na prípadné obavy komunít, na ktoré má ťažobná činnosť vplyv; zdôrazňuje, že by to malo patriť medzi prioritné úlohy hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu;

76.  vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO iniciovala diskusiu o obmedzeniach, ktoré pri rozširovaní obehového hospodárstva predstavujú požiadavky na miestny obsah, aby budovala silnejšie partnerstvo s rôznymi regiónmi sveta, najmä s Afrikou, a zabezpečila, aby sa v dohodách o voľnom obchode odzrkadľovali posilnené ciele obehového hospodárstva;

77.  žiada, aby sa prísnejšie uplatňovali pravidlá pôvodu s cieľom chrániť získavanie surovín a zamedziť ich obchádzaniu v regiónoch, kde sa na hospodárske subjekty vzťahujú menej prísne požiadavky na udržateľnosť a priemyselné subvencie; zdôrazňuje, že všetky nové činnosti podnikov pôsobiacich na trhu EÚ v oblasti získavania nových zdrojov musia byť v súlade s nariadením o nerastoch z konfliktných oblastí, pravidlami zodpovedného získavania zdrojov uvedenými v smernici o zverejňovaní nefinančných informácií a medzinárodnými normami zodpovedného získavania komodít; požaduje zákaz dovozu kritických surovín spojených s porušovaním ľudských práv a základných pracovných práv, ako je nútená práca alebo detská práca;

78.  zdôrazňuje, že plne funkčný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách je kľúčom k zabezpečeniu otvorených a udržateľných obchodných tokov kritických surovín; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí členovia WTO vrátane Číny využívajú obmedzenia vývozu kritických surovín, a naliehavo vyzýva všetkých členov, aby od takýchto politík upustili; vyzýva preto Komisiu, aby na obmedzenie takýchto rušivých vývozných obmedzení kritických surovín využila medzinárodné fóra; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti narúšaniu medzinárodného obchodu a nekalým obchodným praktikám, zaistenia stabilného a predvídateľného medzinárodného obchodného prostredia, ako aj zaručenia spravodlivej a účinnej hospodárskej súťaže vo svete zdvojnásobila svoje úsilie o dosiahnutie ambicióznej reformy WTO;

79.  víta spoločné vyhlásenie z trojstranného stretnutia ministrov obchodu Japonska, USA a Komisie a podporuje navrhované vymedzenie priemyselných subvencií; víta skutočnosť, že takéto vymedzenie presahuje vymedzenia stanovené v rámci Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a nariadenia EÚ o ochrane pred subvencovanými dovozmi a umožňuje širšie vymedzenie subvencie; domnieva sa, že takéto opatrenia majú zásadný význam pre vyrovnanie medzinárodných podmienok v oblasti kritických surovín, pretože priemyselné subvencie najmä v Číne, predstavujú vážnu hrozbu pre priemysel a pracujúcich EÚ, keďže narúšajú medzinárodnú hospodársku súťaž;

80.  víta spoločnú iniciatívu EÚ a USA zameranú na riešenie nadmerných kapacít ocele a hliníka vo svete a vyzýva na prijatie komplexných a rýchlych opatrení voči krajinám ako Čína, ktoré podporujú politiky narúšajúce obchod; pripomína však Komisii, že clá, ktoré USA zaviedli podľa článku 232, zostávajú v plnej platnosti a že túto otázku treba naliehavo riešiť;

81.  súhlasí s hodnotením Komisie, že prechod z iných medzinárodných mien na euro pri platbách za dovoz kritických surovín do EÚ môže mať určité výhody, ako je zníženie cenovej volatility a pomoc pre dovozcov EÚ a vývozcov z nečlenských krajín, aby menej záviseli od trhov s financovaním v amerických dolároch;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13. (2) Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55. (5) Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38. (6) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3. (7) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15. (8) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17. (9) Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7. (11) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (12) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1. (13) Prijaté texty, P9_TA(2021)0073. (14) Prijaté texty, P9_TA(2020)0359. (15) Prijaté texty, P9_TA(2020)0321. (16) Prijaté texty, P9_TA(2021)0040. (17) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (18) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (19) Prijaté texty, P9_TA(2021)0108. (20) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 132. (21) Svetová banka, Minerals for Climate Action: The Mineral Intensity of the Clean Energy Transition; Výhľadová štúdia Európskej komisie; OECD, Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060: hospodárske faktory a environmentálne dôsledky (Global Material Resources Outlook to 2060: Economic Drivers and Environmental Consequences). (22) Výhľadová štúdia Komisie. (23) Baldé, C.P., Forti V., Gray, V., Kuehr, R., Stegmann,P. The Global E-waste Monitor – 2017, Univerzita, OSN, International Telecommunication Union & International Solid Waste Association, Bonn/Ženeva/Viedeň, 2017. (24) Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti. (25) Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti. (26) Stanovisko EHSV z 25. marca 2021. (27) Oznámenie Komisie z roku 2020 s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín:: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti. (28) Oznámenie Komisie s názvom Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti. (29) Kým miera recyklácie po skončení životnosti v Európe pre hliník používaný v doprave a budovách dosiahla v roku 2013 viac ako 90 %, recyklovalo sa len 60 % hliníka použitého v obaloch. (30) Keby EÚ bola spracovala domáci tok hliníkového odpadu a šrotu vyvezeného v roku 2015, miera recyklácie po skončení životnosti by sa zvýšila na 16 % (Passarini a kol. 2018) – zo štúdie Komisie o zozname surovín kritických pre EÚ. (31) Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Usmernenia o ťažbe neenergetických nerastov a sústava Natura 2000: zhrnutie, Európska komisia, Brusel, 2019.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách vzhľadom na nadobudnutie účinnosti viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (2021/2162(INI))

P9_TA(2021)0469 A9-0295/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(5) (ďalej len „nariadenie o podmienenosti’“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(6),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(7) (ďalej len „MID“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o prehodnotení vonkajších pripísaných príjmov a ustanovení o prijímaní a poskytovaní úverov v nariadení o rozpočtových pravidlách(8) (ďalej len „spoločné vyhlásenie“),

–  so zreteľom na plán cielenej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý Komisia uverejnila 19. marca 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmus podmienenosti právnym štátom(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti(11),

–  so zreteľom na svoj návrh uznesenia z 27. mája 2021 o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách a o usmernení Európskej komisie v oblasti verejného obstarávania zákaziek na služby súvisiace s politikou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2021 o usmernení týkajúcom sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách(12),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú v septembri 2015, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2021 s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov (COM(2021)0219),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú si vyžiadal Výbor pre kontrolu rozpočtu a ktorú vypracovala tematická sekcia pre rozpočtové veci Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky v máji 2021, týkajúcu sa 50 najväčších prijímateľov prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a Kohézneho fondu v každom členskom štáte EÚ,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0295/2021),

A.  keďže po nadobudnutí účinnosti viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 Komisia uverejnila plán a začala verejnú konzultáciu s cieľom v prípade potreby zosúladiť nariadenie o rozpočtových pravidlách s pravidlami, ktoré schválil zákonodarca v rámci balíka VFR na roky 2021 – 2027, a navrhnúť obmedzené a cielené zlepšenia, ktoré si vyžaduje vyvíjajúca sa situácia, napríklad v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 alebo rastúce príležitosti digitalizácie;

B.  keďže v kontexte nástroja NextGenerationEU (ďalej len „NGEU“) sa Európsky parlament, Rada a Komisia v spoločnom vyhlásení dohodli, že ustanovenia o vonkajších pripísaných príjmoch, najmä podľa článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a ustanovenia o podávaní správ o operáciách prijímania a poskytovania úverov sa posúdia a podľa potreby zrevidujú v rámci ďalšej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách; keďže všetky tri inštitúcie uznávajú, že na pripísané príjmy sa vzťahujú platné pravidlá týkajúce sa auditov a postupu udeľovania absolutória;

C.  keďže miera čerpania prostriedkov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 bola príliš nízka a musí sa zlepšiť, najmä z hľadiska malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), a to zlepšením a posilnením procesov rozhodovania a prideľovania prostriedkov a zásad a postupov upravujúcich zostavovanie, plnenie a kontrolu rozpočtu EÚ;

D.  keďže pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali zohľadniť bezpečnostné záujmy Únie vrátane kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry a telekomunikácií, so zameraním na kritériá oprávnenosti, ktoré sú nevyhnutné na účasť a získanie finančných prostriedkov EÚ;

E.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom dodržiavania zásad správneho finančného riadenia;

F.  keďže posúdenie vplyvu sa neuskutočnilo, hoci mohlo poskytnúť jasné informácie o dostupnosti finančných prostriedkov EÚ pre občanov v súvislosti s revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako pripomenul Európsky dvor audítorov;

1.  konštatuje, že nadchádzajúca revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách je potrebná v dôsledku nadobudnutia účinnosti balíka VFR na roky 2021 – 2027 vrátane nástroja NGEU, ktorý nielen aktualizuje právne ustanovenia, ale zahŕňa aj významné inovácie v rámci rozpočtového systému, ako aj v záujme zabezpečenia riadneho vykonávania MID;

2.  domnieva sa, že cieľom revízie by malo byť modernizovať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ, v súlade s jeho najnovším vývojom a s rozpočtovými zásadami a pri rešpektovaní hodnôt Únie, a zvýšiť parlamentný dohľad, demokratickú zodpovednosť, transparentnosť, občiansku angažovanosť a schopnosť reagovať na potreby občanov rýchlo a účinne, najmä v čase krízy;

3.  zastáva názor, že hoci v súčasnosti nie je potrebná celková revízia pravidiel týkajúcich sa rozpočtu, nariadenie o rozpočtových pravidlách musí prejsť cielenými zlepšeniami a zjednodušeniami, najmä tam, kde sa nimi zvýši transparentnosť, zodpovednosť a demokratická kontrola a zlepší plnenie rozpočtu EÚ;

4.  je presvedčený, že medzi hlavné ciele revízie rozpočtových pravidiel EÚ by malo patriť posilnenie ochrany finančných záujmov Únie, zabezpečenie súladu s podmienenosťou právneho štátu, posilnenie pravidiel verejného obstarávania s cieľom zabrániť každému možnému konfliktu záujmov a zvýšenie transparentnosti, zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov, posilnenie účinnosti výdavkov s cieľom dosiahnuť väčšiu európsku pridanú hodnotu a zlepšenie prístupu občanov, MSP a miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu EÚ;

5.  domnieva sa, že v zásade by sa mala zaručiť rovnaká úroveň ochrany pre celý rozpočet EÚ bez ohľadu na to, či sa naň vzťahuje priame, nepriame alebo zdieľané riadenie;

Demokratická zodpovednosť za moderný rozpočet

6.  konštatuje, že počet a rozsah mimorozpočtových nástrojov sa za posledné desaťročie výrazne zvýšil a že nástroj NGEU posunul tento postup na ďalšiu úroveň tým, že síce len dočasne, ale výrazne zvýšil veľkosť rozpočtu EÚ vo forme vonkajších pripísaných príjmov, aby Únii umožnil čeliť jednej z najväčších výziev v jej existencii, a vytvoril záväzky do roku 2058 prostredníctvom pôžičiek na poskytovanie a prijímanie úverov na priame výdavky EÚ; varuje, že tento vývoj ohrozuje hlavné rozpočtové zásady, ako sú jednotnosť, presnosť, vyrovnanosť a všeobecnosť rozpočtu;

7.  konštatuje, že EÚ v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 reagovala rýchlo a rozhodne, aby podporila postihnuté členské štáty a obmedzila sociálno-ekonomické dôsledky pandémie; konštatuje, že krízové riadenie si vyžaduje rýchle opatrenia; pripomína však, že to nikdy nesmie byť zámienkou na vynechanie Európskeho parlamentu a oslabenie demokratickej zodpovednosti; so znepokojením berie na vedomie rastúce využívanie článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na vytváranie nových mechanizmov a orgánov s rozpočtovými dôsledkami pre rozpočet EÚ, v rámci ktorých sa úloha Európskeho parlamentu obmedzuje len na právo na informácie; trvá na primeranej úlohe Európskeho parlamentu pri rozpočtovej kontrole takýchto iniciatív; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zmysluplnú úlohu pri rozhodovaní a kontrole všetkých programov EÚ na základe národných plánov vykonávania;

8.  zdôrazňuje, že koordinovaný výber vnútroštátnych príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku vo forme vonkajších pripísaných príjmov a mimo rozpočtového postupu sa nevzťahuje len na nástroj NGEU, ale využil sa aj pre nástroj pre utečencov v Turecku, zmluve na vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a v budúcnosti možno aj pre Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie; opätovne pripomína, že vypožičiavanie si na kapitálových trhoch je dlhodobou črtou rozpočtových operácií Únie, keďže Komisia a Európsky parlament požiadali o jeho začlenenie do rozpočtu v 70. a 80. rokoch 20. storočia, teda dávno pred vytvorením Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii alebo nástroja NGEU;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že bezprecedentné sumy sprístupnené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého sú členské štáty povinné predkladať Komisii len všeobecne poňaté správy o pokroku dosiahnutom pri plnení čiastkových cieľov, postavia Európsky dvor audítorov pred neľahkú úlohu poskytnúť uistenie o zákonnosti a správnosti výdavkov;

10.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mimorozpočtové mechanizmy, a najmä využívanie vonkajších pripísaných príjmov predstavujú vážny problém pre schopnosť Európskeho parlamentu plniť svoje funkcie rozhodovania, kontroly a udeľovania absolutória a všeobecnejšie pre schopnosť širokej verejnosti a verejných alebo súkromných inštitúcií chápať rozpočet Únie a brať Komisiu na zodpovednosť; pripomína spoločné vyhlásenie a opätovne potvrdzuje, že očakáva, že rozpočtové pravidlá EÚ sa zaktualizujú, pokiaľ ide o úlohu rozpočtového orgánu a štruktúru rozpočtu vo vzťahu k týmto mechanizmom, aby sa priblížili k zásadám a povinnostiam stanoveným v zmluvách; domnieva sa, že táto zásada demokratickej zodpovednosti a kontroly pri rozhodovaní sa musí odraziť v nariadení o rozpočtových pravidlách;

11.  domnieva sa, že Európsky parlament ako jedna zložka rozpočtového orgánu musí mať možnosť podľa potreby kontrolovať a schvaľovať používanie a riadenie vonkajších pripísaných príjmov a jej operácií prijímania a poskytovania úverov Komisiou; navrhuje, aby sa príslušné články nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátane článkov 7, 46 a 56 zrevidovali a doplnili s cieľom objasniť, že vonkajšie pripísané príjmy, aktíva a záväzky spojené s operáciami prijímania a poskytovania úverov sú zahrnuté do rozpočtu EÚ, aby tak podliehali kontrole Európskeho dvora audítorov, ktorý o nich bude podávať správy, a aby rozpočtový orgán a orgán udeľujúci absolutórium mohli byť riadne informované o akýchkoľvek podozreniach zo zneužitia, korupcie, podvodu alebo porušenia zásad právneho štátu, a to aj vtedy, keď členské štáty nemajú dostatočné systémy na boj proti podvodom, najmä (no nie výlučne) s ohľadom na mimorozpočtové nástroje;

12.  domnieva sa, že vonkajšie pripísané príjmy podľa súčasného článku 21 nariadenia o rozpočtových pravidlách a aktíva a pasíva vyplývajúce z mimorozpočtových operácií vrátane pôžičiek na kapitálových trhoch by sa mali prideliť do príslušných rozpočtových riadkov, klasifikovať v súlade s rozpočtovou nomenklatúrou a konsolidovať v častiach II a III rozpočtu Únie; domnieva sa, že by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozpočtu EÚ a že by ich mal schvaľovať rozpočtový orgán ako súčasť uvedeného rozpočtu;

13.  vyzýva na revíziu požiadaviek na podávanie správ o stratégii Komisie v oblasti riadenia dlhu vrátane splatnosti a harmonogramu platieb, ako aj úlohy nových vlastných zdrojov pri splácaní dlhov, s cieľom prispôsobiť ich väčšej zložitosti a riziku operácií prijímania a poskytovania úverov pre rozpočet EÚ;

14.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zjednodušila ročné účtovné závierky a ďalšie povinnosti týkajúce sa finančného výkazníctva, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie v súvislosti s nariadením o rozpočtových pravidlách, s cieľom podporiť účasť MSP na príslušných programoch zahrnutých do balíka VFR na roky 2021 – 2027 vrátane NGEU;

15.  je presvedčený, že vzhľadom na súvisiace rozpočtové dôsledky je v rámci nariadenia o rozpočtových pravidlách potrebné stanoviť postup pre rozhodnutia o umiestnení decentralizovaných agentúr; zdôrazňuje, že takýto postup by mal byť založený na objektívnych kritériách, mal by chrániť výsady Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a vyhýbať sa svojvoľným spôsobom rozhodovania, ako je hádzanie mincou;

Právny štát

16.  poukazuje na jasný vzťah medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie vrátane NGEU v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, medzi ktoré patrí hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje, že správne finančné riadenie je založené na účinnom stíhaní prípadov podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov, ako aj na súdnom preskúmaní rozhodnutí verejných orgánov nezávislými súdmi; v súvislosti s hospodárnosťou a efektívnosťou zdôrazňuje, že podvodné a korupčné praktiky vo svojej podstate porušujú správne finančné riadenie, ako sa vymedzuje v článku 33 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, keďže takéto postupy sú v priamom rozpore so zaistením najlepšieho množstva a kvality za najlepšiu cenu a s dosiahnutím optimálneho vzťahu medzi použitím zdrojov a dosiahnutím cieľov; pripomína, že po prijatí nariadenia o podmienenosti sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli, že zvážia začlenenie obsahu nariadenia o podmienenosti do nariadenia o rozpočtových pravidlách pri jeho ďalšej revízii; vyzýva preto Komisiu, aby predložila príslušný návrh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ďalšieho zlepšovania zosúladenia všetkých nástrojov EÚ, ktorých cieľom je zabezpečiť správne finančné riadenie a ochranu finančných záujmov Únie, vrátane výročnej správy Komisie o právnom štáte; je presvedčený, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť preventívnym opatreniam ex ante s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali článok 63 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

17.  je presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie vynakladal na projekty alebo organizácie, ktoré rešpektujú hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie; vyzýva Komisiu, aby na tento účel vypracovala stručné ukazovatele, ktoré by sa mali zahrnúť do nariadenia o rozpočtových pravidlách, uplatňovať na základe prístupu založeného na riziku a používať na cielené kontroly ex ante a ex post s cieľom odhaliť možné nedodržiavanie hodnôt Únie pri využívaní finančných prostriedkov EÚ;

18.  víta usmernenie Komisie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorého cieľom je zvyšovať informovanosť a podporovať jednotný výklad a uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch na najvyššej úrovni naďalej pretrvávajú problémy s konfliktmi záujmov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú príslušné ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách dostatočne účinné na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie v procese plnenia a kontroly rozpočtu EÚ;

Digitálne nástroje

19.  zdôrazňuje, že v záujme ochrany finančných záujmov EÚ, a najmä odhaľovania podvodov, korupcie a konfliktov záujmov je dôležité vedieť, ako sa vynakladajú finančné prostriedky EÚ a kto je ich skutočným prijímateľom; poznamenáva, že podľa štúdie o 50 najväčších prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ, ktorú si vyžiadal Výbor pre kontrolu rozpočtu, údaje o hospodárskych subjektoch a ich konečných užívateľoch výhod nie sú ľahko dostupné, prípadne nie sú dostupné vôbec; domnieva sa, že povinná centralizácia informácií v rámci jedného interoperabilného systému podávania správ a monitorovania a užívateľsky ústretovej verejnej databázy EÚ s informáciami o priamych a konečných prijímateľoch a dostupnými údajmi v strojovo čitateľnom formáte by pomohla vyriešiť problém rozdrobenosti a nedostatočnej transparentnosti, na ktorý poukázala uvedená štúdia, a posilniť verejnú kontrolu a dôveru vo verejné výdavky EÚ; konštatuje, že toto spolu s komplexným vymedzením pojmu „konflikt záujmov“ na úrovni EÚ zvýši účinnú ochranu finančných záujmov EÚ; zdôrazňuje naliehavosť zavedenia transparentnosti pre konečných užívateľov výhod vzhľadom na kauzu Pandora Papers; vyzdvihuje úlohu Európskej prokuratúry a význam jej spolupráce s inštitúciami EÚ, členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom;

20.  zdôrazňuje, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo obsahovať ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby zodpovedné subjekty zhromažďovali a uchovávali jednotné záznamy o hospodárskych subjektoch a konečných užívateľoch výhod s cieľom umožniť ich identifikáciu vo všetkých programoch EÚ bez ohľadu na to, kto tieto programy vykonáva, a na formu ich riadenia (priame, nepriame alebo zdieľané riadenie); vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa tak stalo prostredníctvom digitálneho, interoperabilného a štandardizovaného zberu informácií o príjemcoch finančných prostriedkov Únie vrátane tých, ktorí majú v konečnom dôsledku priamy alebo nepriamy prospech z finančných prostriedkov Únie, a o ich konečných užívateľoch výhod; domnieva sa, že tieto požiadavky by mali odrážať všetky relevantné informácie, aby sa zvýšila schopnosť a kapacita Komisie odhaľovať podvody; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a právne prekážky zberu údajov o štruktúrach spoločností a skutočnom vlastníctve;

21.  zdôrazňuje, že údaje by sa mali uverejňovať otvoreným spôsobom ako všeobecná zásada a v súlade s požiadavkami na ochranu údajov a so zavedenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; berie na vedomie, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nevidí v súvislosti so zavedením takejto interoperability žiadne všeobecné problémy s ochranou údajov, ale zdôrazňuje potrebu jasného právneho základu; domnieva sa, že povinné informácie zozbierané na účely auditu a kontroly musia zahŕňať aspoň registračné číslo právnických osôb, vnútroštátne identifikačné číslo fyzických osôb, príslušný kód alebo jedinečný identifikátor konkrétneho programu financovania EÚ, údaj o type prijímateľa, subdodávateľov, konečných užívateľov výhod, informácie o tom, či prijímateľ dostáva aj štátnu pomoc, a kontaktné údaje; zdôrazňuje, že databáza by nemala byť výlučne samoregulačná, ale že súbory údajov by mala vytvárať Komisia alebo externý orgán s cieľom zaistiť súvislé a kvalitné údaje; požaduje, aby informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov Únie boli prístupné verejnosti na obdobie aspoň piatich rokov;

22.  zdôrazňuje, že systém musí uľahčiť agregáciu jednotlivých súm týkajúcich sa toho istého priameho alebo konečného prijímateľa alebo konečného užívateľa výhod a že musí byť prístupný vo všetkých jazykoch EÚ; domnieva sa, že verejne prístupné systémy by mali uľahčovať individuálne vyhľadávanie pomocou webového nástroja, ako aj systémovú analýzu prostredníctvom hromadného sťahovania údajov v strojovo čitateľnom a interoperabilnom formáte; zdôrazňuje, že štandardizované, otvorené údaje v rámci celého postupu obstarávania vrátane konečných prijímateľov zmluvných spoločností poskytnú občianskej spoločnosti a mimovládnym subjektom súbor nástrojov a informácie potrebné na monitorovanie integrity, spravodlivosti a efektívnosti trhov verejného obstarávania; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili zvýšenú interoperabilitu súčasných únijných a vnútroštátnych databáz a nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov s cieľom napomôcť pri analýze rizika a odhaľovaní podvodov;

23.  konštatuje, že v rámci zdieľaného riadenia sa používa databáza ARACHNE; zdôrazňuje, že ARACHNE rozširuje údaje, ktoré poskytujú riadiace orgány, o verejne dostupné informácie s cieľom identifikovať projekty, prijímateľov, zákazky a dodávateľov, ktorí by mohli byť ohrození nielen rizikom podvodu, ale aj konfliktmi záujmov; domnieva sa, že článok 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mal upraviť tak, aby zahŕňal databázu ARACHNE ako povinný nástroj na bodové hodnotenie rizika, ktorý je určený na všeobecné použitie bez ohľadu na spôsob riadenia a ktorý Komisia poskytuje členským štátom a povereným subjektom, ktoré by mali mať povinnosť prispievať do tohto nástroja informáciami; zastáva názor, že v nariadení o rozpočtových pravidlách by sa mali uvádzať ukazovatele, ktoré ARACHNE môže použiť na stanovenie rizikového skóre hospodárskych subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať takéto základné ukazovatele s dôvodmi vylúčenia zo systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (ďalej len „EDES“) a s prebiehajúcimi vyšetrovaniami vykonávanými Európskou prokuratúrou a Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť, aby boli vylúčené hospodárske subjekty viditeľné aj v databáze ARACHNE; požaduje maximálnu interoperabilitu medzi ARACHNE a inými softvérmi, aby sa zmenšila potreba vkladať informačné položky do rôznych informačných systémov viackrát a znížila sa z toho vyplývajúca administratívna záťaž; domnieva sa, že databáza ARACHNE by sa mala zjednodušiť a mala by byť pre používateľov zrozumiteľnejšia, pokiaľ ide o štandardizáciu ukazovateľov rizika, napríklad prostredníctvom vizualizácií; zdôrazňuje význam výlučného vlastníctva a prevádzkových práv k databáze ARACHNE a vyzýva Komisiu, aby v náležitých prípadoch zvážila prevzatie riadenia tohto nástroja;

24.  pripomína, že v roku 2018 bol zriadený výbor na vysokej úrovni s cieľom posúdiť prípady v databáze, ktoré boli predložené na včasné odhalenie alebo vylúčenie; žiada, aby sa pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách zohľadnilo stanovisko výboru EDES vzhľadom na jeho skúsenosti so systémom a aby bol o ňom Európsky parlament informovaný súbežne s Komisiou; konštatuje, že EDES sa v súčasnosti používa len v rámci priameho a nepriameho riadenia; domnieva sa, že hospodárske subjekty, ktoré sa považujú za rizikové pre finančné záujmy EÚ v rámci priameho a nepriameho riadenia, by sa mali takisto považovať za rizikové v rámci zdieľaného riadenia a naopak; požaduje preto, aby používanie EDES bolo v rámci zdieľaného riadenia povinné; pripomína tiež, že EDES nerozlišuje medzi dcérskymi spoločnosťami väčších korporácií; vyzýva Komisiu, aby takéto rozlíšenie uplatňovala a aby v pravidlách včasného odhaľovania a vylúčenia špecifikovala, ktorý subjekt nadnárodnej spoločnosti alebo korporácie je evidovaný na včasné odhalenie alebo vylúčenie; vyzýva na povinnú aktualizáciu systému EDES po tom, ako subjekty zapojené do vykonávania preukážu podvod alebo iné relevantné skutočnosti; je presvedčený, že vylúčené právnické alebo fyzické osoby (koneční užívatelia výhod), by počas trvania ich vylúčenia už nemali mať možnosť byť konečnými príjemcami ani prijímateľmi, ktorým môžu byť vyplácané platby z rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby počas trvania vylúčenia zabezpečili aj vylúčenie týchto subjektov alebo fyzických osôb zo všetkých príspevkov z vnútroštátnych rozpočtov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že databáza zahŕňa pomerne málo hospodárskych subjektov; považuje to za znak toho, že EDES sa riadne nevykonáva; zdôrazňuje, že výbor EDES sa v roku 2020 zaoberal 20 prípadmi, pričom 28 prípadov ešte čaká na posúdenie; zdôrazňuje, že je dôležité prideliť výboru dostatočné zdroje v súvislosti s každým rozšírením zodpovednosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby tieto kritériá preskúmala s cieľom zjednodušiť systém EDES a zlepšiť jeho praktickú použiteľnosť;

25.  zdôrazňuje, že hoci je mimoriadne dôležité vedieť, kto sú koneční prijímatelia finančných prostriedkov EÚ, aby sa zabezpečilo ich správne využívanie, dôležitú úlohu zohráva aj dostupnosť a jednoduchosť digitálnych platforiem verejného obstarávania pre finančné prostriedky EÚ; opätovne pripomína, že Komisia prijala koncepciu štandardnej digitalizácie a zásadu „najskôr myslieť na malých“ s cieľom zabezpečiť dostatočnú účasť MSP; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby tieto zásady zohľadnila aj pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách v kontexte vykonávania balíka VFR na roky 2021 – 2027;

Rodové rozpočtovanie

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci predchádzajúceho VFR len 21,7 % programov EÚ obsahovalo ukazovatele rodového hľadiska; trvá na tom, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti lepšie zohľadňovalo pri vypracúvaní a plnení rozpočtu, a to aj prostredníctvom cielených stimulov; požaduje systematický a komplexný zber rodovo rozčlenených údajov v kontexte všetkých politík a programov EÚ s cieľom merať vplyv na rodovú rovnosť; očakáva, že Komisia vypracuje metodiku na meranie príslušných výdavkov na úrovni programu vo VFR na roky 2021 – 2027 v súlade s MID; vyzýva Komisiu, aby začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie do príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a biodiverzity

27.  opätovne zdôrazňuje záväzok Únie vyčleniť aspoň 30 % zdrojov dostupných v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU na riešenie klimatickej výzvy, ako sa stanovuje v medziinštitucionálnej dohode; očakáva, že Komisia vypracuje spoľahlivú a jasnú metodiku na sledovanie výdavkov na klímu a ich výkonnosti a bude ich dôsledne uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky; zdôrazňuje, že pravidlá plnenia rozpočtu musia odrážať túto metodiku, aby sa umožnilo účinné a efektívne sledovanie finančných prostriedkov vyčlenených na boj proti zmene klímy, a to v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj adaptácie na ňu; vyzýva Komisiu, aby začlenila náležité odkazy na zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a sledovanie opatrení v oblasti klímy do príslušných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade s MID s cieľom zabezpečiť odolnosť rozpočtu Únie proti zmene klímy;

28.  zdôrazňuje význam presného monitorovania výdavkov, ktoré prispievajú k zastaveniu a zvráteniu poklesu biodiverzity, na základe účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky, ktorú stanoví Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou; zdôrazňuje, že pravidlá plnenia rozpočtu stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách musia odrážať aj túto metodiku;

29.  je presvedčený, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo odrážať uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v súlade s usmerneniami uverejnenými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

Európsky pilier sociálnych práv

30.  je presvedčený, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo umožňovať náležité vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv; domnieva sa, že pred vyplatením platieb z rozpočtu EÚ by sa malo zabezpečiť dodržiavanie základných noriem pre pracovné podmienky pracovníkov a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zo strany prijímateľov;

Zrušenie viazanosti

31.  navrhuje, aby sa opätovné použitie rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku úplného alebo čiastočného nevykonania projektov podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, rozšírilo nad rámec výskumu a inovácií, aby zahŕňalo všetky rozpočtové prostriedky; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, by mali byť k dispozícii v celom rozsahu v roku nasledujúcom po roku zrušenia viazanosti;

Trustové fondy EÚ

32.  trvá na revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zaručila primeraná úloha Európskeho parlamentu pri zriaďovaní a kontrole trustových fondov a dohľade nad nimi, a to aj pri vypracúvaní dohody o zriadení trustového fondu a mobilizácii príspevku Únie, pri jeho vykonávaní, pokračovaní a prípadnej likvidácii; opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť zapojený aspoň ako pozorovateľ a mal by mať možnosť monitorovať činnosti riadiacich orgánov daného trustového fondu; zdôrazňuje, že úplné podrobné a včasné kvantitatívne a kvalitatívne informácie o vykonávaní akéhokoľvek trustového fondu založené na údajoch sú nevyhnutné nato, aby Európsky parlament účinne vykonával svoju úlohu demokratického dohľadu a kontroly; pripomína, že rozsiahle využívanie trustových fondov oslabuje zásadu jednotnosti rozpočtu EÚ;

33.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jasnú viditeľnosť trustových fondov Únie pre Úniu, a apeluje na ňu, aby zvýšila informovanosť o ich výsledkoch a úspechoch posilnením ustanovení o efektívnosti komunikácie s občanmi a silnejších vzťahoch medzi komunikačnými činnosťami, tak ako v prípade európskych štrukturálnych a investičných fondov;

Verejné obstarávanie

34.  pripomína, že príručka Komisie pre verejné obstarávanie bola naposledy aktualizovaná v januári 2020, nebola však zverejnená ani predložená Európskemu parlamentu na prijatie stanoviska; žiada, aby sa s Európskym parlamentom pravidelne konzultovalo o budúcich revíziách a aby bol informovaný o jej uplatňovaní;

35.  konštatuje, že súčasné vymedzenie pojmu „profesionálny konflikt záujmov“ sa obmedzuje na konflikt záujmov, ktorý ovplyvňuje schopnosť hospodárskeho subjektu plniť zákazku; vyzýva Komisiu, aby stanovila presnejšie vymedzenie pojmu a zabezpečila, že jej vykonávacie pravidlá v oblasti verejného obstarávania neumožnia zadávať zákazky na služby súvisiace s politikami podnikom, ktoré sú pod hospodárskou kontrolou materskej spoločnosti alebo skupiny, ktorá vlastní podiely súvisiace s činnosťami, ktoré nie sú v súlade s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi EÚ ani s cieľmi Európskej zelenej dohody;

36.  žiada Komisiu, aby zmenila článok 167 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách tak, aby obsahoval vymedzenie pojmu „profesionálny konflikt záujmov“, s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ mohli prijať zmierňujúce opatrenia v prípade uchádzačov s finančným záujmom na zákazke na poskytnutie služby súvisiacej s politikou, pričom zohľadní rozhodnutie európskej ombudsmanky v spoločnom vyšetrovaní 853/2020/KR o rozhodnutí Komisie zadať spoločnosti BlackRock Investment Management zákazku na vypracovanie štúdie o začlenení environmentálnych a sociálnych cieľov a cieľov v oblasti správy a riadenia do bankových pravidiel EÚ; zdôrazňuje, že všeobecné podmienky verejných zákaziek Komisie na služby zahŕňajú štandardné ustanovenia o profesionálnych konfliktoch záujmov a požiadavky na dodávateľov, aby proaktívne oznamovali situácie, ktoré by mohli predstavovať konflikt záujmov; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a posilnila nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom riešiť profesionálne protichodné záujmy a ďalej zvyšovať presnosť a úplnosť dobrovoľného oznamovania zo strany žiadateľov predkladajúcich ponuky, ako je vytvorenie primeraných sankcií v prípade, že sa dobrovoľné oznámenia nedodržia, vrátane dočasného zákazu verejného obstarávania v prípade závažného porušenia;

37.  domnieva sa, že všetky inštitúcie Únie, ktoré vykonávajú verejné obstarávanie, by na svojich webových sídlach mali uverejniť jasné pravidlá týkajúce sa nadobúdania, výdavkov a monitorovania, a mali by uverejňovať všetky zadané zákazky pri čo najväčšej transparentnosti; berie na vedomie usmernenia Komisie týkajúce sa využívania rámca verejného obstarávania v núdzovej situácii súvisiacej s krízou spôsobenou ochorením COVID-19; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zhromaždila a zhodnotila skúsenosti verejných obstarávateľov s rámcom verejného obstarávania, najmä jeho vplyv na MSP, a aby získané skúsenosti zohľadnila v nariadení o rozpočtových pravidlách tým, že určí kritériá na vymedzenie výnimočných/neobvyklých okolností, za ktorých možno uplatniť dočasnú/rámcovú/potrebnú flexibilitu pri vykonávaní pravidiel verejného obstarávania;

38.  konštatuje, že pri nadchádzajúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali zohľadniť autonómne strategické záujmy EÚ vrátane spravodlivej hospodárskej súťaže, potreby stimulovať vytváranie pracovných miest v EÚ v celej škále odvetví, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie budúcich politických cieľov Únie, a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila stanovenie ambicióznych kritérií na vyhodnotenie ponúk, pričom by mala zohľadniť najmä pridanú hodnotu projektov pre Úniu a zásadu „ekonomicky najvýhodnejšej ponuky“; žiada, aby sa do verejného obstarávania zahrnuli záruky s cieľom zhodnotiť v rozhodnutí o zadaní zákazky činnosti spoločnosti, ktoré sú v rozpore so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi Európskej únie;

39.  konštatuje, že návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh, ktorý vypracovala Komisia, sa zameriava na prípadné rušivé účinky zahraničných subvencií na jednotný trh EÚ a je kľúčovým prvkom na realizáciu aktualizovanej priemyselnej stratégie EÚ; vyzýva Komisiu, aby priemyselnú stratégiu zohľadnila v nadchádzajúcej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zaručiť spravodlivé a konkurenčné podmienky na jednotnom trhu;

Pilotné projekty a prípravné akcie

40.  konštatuje, že medzi poslancami Európskeho parlamentu vládne značný záujem o navrhovanie pilotných projektov a prípravných akcií a že Komisia musí pri týchto návrhoch uplatňovať prísny postup výberu, aby ich tak zosúladila s obmedzenými finančnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii pre pilotné projekty a prípravné akcie; domnieva sa, že dostupné finančné zdroje a prijímanie návrhov by mali prínos z väčšej flexibility medzi tromi balíkmi pre pilotné projekty, prípravné akcie (prvý rok) a prípravné akcie (druhý a tretí rok);

Audit, kontrola a absolutórium

41.  konštatuje, že v rámci novej rozpočtovej nomenklatúry prijatej s VFR na roky 2021 – 2027 je súvislosť medzi programami a rozpočtovými kapitolami presnejšia, v dôsledku čoho má Komisia širšie možnosti, pokiaľ ide o autonómne presuny v rámci zložiek programov; domnieva sa, že by sa mala zabezpečiť primeraná kontrola presunov zo strany rozpočtového orgánu;

42.  kritizuje dĺžku trvania audítorských a kontrolných postupov v rámci zdieľaného riadenia vrátane dĺžky následných námietkových konaní, ako sa stanovuje v odvetvových právnych predpisoch; zdôrazňuje, že zdĺhavé postupy zvyšujú riziko úniku dôverných dokumentov; považuje za neprijateľné, aby Komisia trvala na tom, že Európsky parlament musí zachovať požiadavky dôvernosti, pokiaľ ide o audit a námietkové konanie, a to aj v prípadoch oprávneného verejného záujmu zahŕňajúcich verejných činiteľov; očakáva, že Komisia posilní a skráti dĺžku audítorských a kontrolných postupov v rámci zdieľaného riadenia v súlade s harmonogramom uplatniteľným podľa nariadenia o podmienenosti;

43.  pripomína, že všetky tri inštitúcie uznávajú, že existujúce pravidlá týkajúce sa auditov a postupu udeľovania absolutória sa uplatňujú na pripísané príjmy, a žiada, aby sa táto skutočnosť náležite zohľadnila v nariadení o rozpočtových pravidlách;

44.  považuje za poľutovaniahodné, že audítorské postupy, námietkové konanie a postupy pri uplatňovaní finančných opráv v súčasnosti trvajú niekoľko rokov; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá audítorských postupov a finančných opráv s cieľom umožniť včasnejšie závery a rýchlejšie vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov EÚ;

45.  poznamenáva, že článok 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa týka delegovania právomocí na ostatné inštitúcie Únie potrebných na implementáciu rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú; víta skutočnosť, že koncepcia „delegovania“ zdôrazňuje autonómiu ostatných inštitúcií, pokiaľ ide o riadenie ich finančných prostriedkov; poznamenáva však, že Komisia opakovane a dôsledne vyslovuje názor, že nemôže vykonávať kontrolu nad implementačnými činnosťami ostatných inštitúcií; navrhuje, aby sa táto otázka riešila zmenou článku 260 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby bol Európsky parlament výslovne zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu ostatnými inštitúciami v rámci postupu udeľovania absolutória;

46.  domnieva sa, že je potrebné zmeniť článok 2 bod 67 nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby zahŕňal Európsku prokuratúru ako „inštitúciu Únie“;

47.  konštatuje, že v článku 262 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa od inštitúcií a subjektov Únie uvedených v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyžaduje, aby podávali správy o opatreniach prijatých v reakcii na rozhodnutie o absolutóriu; domnieva sa, že túto požiadavku možno uľahčiť stanovením primeranej lehoty na podávanie správ o prijatých opatreniach; vyzýva Komisiu, aby 30. september roku nasledujúcom po roku, ktorý je predmetom preskúmania, zahrnula ako konečný termín do článku 262 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

48.  konštatuje, že Komisia pravidelne posudzuje systémy riadenia a kontroly orgánov členských štátov v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach; zastáva názor, že nedostatky zistené v jednom členskom štáte nie sú automaticky uplatniteľné na iné členské štáty a že nápravné opatrenia, či už v rámci úprav právnych požiadaviek alebo vykonávacích usmernení, by mali byť primerané a prispôsobené členskému štátu, na ktorý sa tieto zistenia vzťahujú;

49.  domnieva sa, že hodnotenia EÚ by sa mali prísne riadiť normami EÚ; zastáva názor, že ak existujú prísnejšie vnútroštátne normy, ich uplatňovanie nesmie byť na úkor prijímateľa; domnieva sa, že článok 126 nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúci sa využitia posúdení by sa mal zmeniť tak, aby odrážal túto zásadu;

50.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti zjednodušeného vykazovania výdavkov; domnieva sa, že kontroly by sa mali zameriavať na ex ante overovanie výpočtov zjednodušených možností vykazovania výdavkov, zatiaľ čo kontroly ex post by sa mali používať na zlepšenie systému výpočtu, s výnimkou prípadov podozrenia z podvodu;

51.  domnieva sa, že povinnosť podľa článku 93 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o konanie alebo opomenutie zamestnanca, je príliš všeobecná a mala by sa zamerať skôr na hrubú nedbanlivosť;

Poľnohospodárstvo

52.  domnieva sa, že by mali zostať možné výnimky z pravidla, že výdavky z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa musia účtovať do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré Komisia vráti členským štátom do 31. decembra toho roka; vyzýva Komisiu, aby zvážila úpravu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, naďalej uplatňovali aj po vykonaní potrebných zmien, a to aj v prípade, že fond už nie je úplne v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach(13);

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 23. (5) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (8) Ú. v. EÚ C 444 I, 22.12.2020, s. 6. (9) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 15. (10) Prijaté texty, P9_TA(2021)0103. (11) Prijaté texty, P9_TA(2021)0287. (12) Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 o farmaceutickej stratégii pre Európu (2021/2013(INI))

P9_TA(2021)0470 A9-0317/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ, v ktorých sa stanovujú pravidlá hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na článok 6 Zmluvy o Európskej únii a článok 35 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) o práve všetkých európskych občanov na preventívnu zdravotnú starostlivosť,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach Európskej únie na zlepšenie prístupu k liekom(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o Európskom akčnom pláne jedného zdravia proti antimikrobiálnej rezistencii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19(4), v ktorom Európsky parlament žiada o akčný plán EÚ pre oblasť zriedkavých a zanedbávaných chorôb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o nedostatku liekov – ako riešiť vznikajúci problém(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o strategickom prístupe k liekom v životnom prostredí(6),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Dauhy o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a verejného zdravia (Dohoda TRIPS) a na rozhodnutie Generálnej rady Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 30. augusta 2003 o vykonávaní odseku 6 vyhlásenia z Dauhy,

–  so zreteľom na 72. uznesenie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia z mája 2019 o zlepšení transparentnosti trhov s liekmi, vakcínami a inými zdravotníckymi výrobkami,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001 o zákonníku Spoločenstva o humánnych liekoch(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/933 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2020 s názvom Budovanie európskej zdravotnej únie: posilnenie odolnosti EÚ pre prípady cezhraničného ohrozenia zdravia (COM(2020)0724) a sprievodné legislatívne návrhy(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 o farmaceutickej stratégii pre Európu (COM(2020)0761),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2020 o stratégii EÚ pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19 (COM(2020)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2021 o európskom pláne na boj proti rakovine (COM(2021)0044),

–  so zreteľom na akčný plán strategického programu Komisie pre zdravotnícke, priemyselné a výskumné aplikácie (SAMIRA) z 5. februára 2021 na podporu európskeho plánu na boj proti rakovine,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júna 2021 s názvom Prvé ponaučenia z pandémie COVID-19 (COM(2021)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. septembra 2021, ktorým sa zavádza HERA, Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, ďalší krok k dobudovaniu európskej zdravotnej únie (COM(2021)0576),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 31. januára 2018 o hodnotení zdravotníckych technológií (COM(2018)0051) a na prácu vykonanú v rámci jednotných akcií EUnetHTA,

–  so zreteľom na spoločné hodnotenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (SWD(2020)0163),

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o inovácii v prospech pacientov,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. decembra 2020 o poznatkoch o ochorení COVID-19 získaných v oblasti zdravia(17),

–  zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0317/2021),

A.  keďže zdravie je základom blahobytu Európanov a spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti je základom vnútroštátnych politík členských štátov EÚ v oblasti zdravia; keďže v charte je uznané základné právo občanov na zdravotnú a lekársku starostlivosť a kvalitný život; keďže systémy verejného zdravotníctva majú zásadný význam pre zaručenie spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti a bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom; keďže zabezpečenie prístupu pacientov k liekom je jedným z hlavných cieľov EÚ a WHO, ako aj cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 3;

B.  keďže v jednej z 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorá bola potvrdená vo vyhlásení z Porta, sa stanovuje, že každý má právo na včasný prístup k cenovo dostupnej, preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti dobrej kvality;

C.  keďže pacienti by mali byť stredobodom všetkých politík v oblasti zdravia a mali by byť zapojení do celého postupu regulácie liekov; keďže existujú rozdiely v prístupe medzi členskými štátmi a v rámci nich a osobitná pozornosť by sa mala venovať osobám v zraniteľných situáciách so špecifickými zdravotnými rizikami vrátane žien, s osobitným zameraním na tehotné ženy, deti, starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, pacientov s chronickými ochoreniami a komorbiditami, pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) a osôb dlhodobo užívajúcich lieky;

D.  keďže čoraz väčšie zaťaženie súvisiace s chronickými chorobami a so zdravotnými potrebami starnúceho obyvateľstva spolu s vysokými a rastúcimi cenami liekov a nárast spoločenských nákladov na poskytovanie starostlivosti predstavujú rozpočtové obmedzenia a obmedzenia týkajúce sa cenovej dostupnosti a vážne ohrozenie udržateľnosti európskych systémov zdravotníctva; keďže na poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb je nevyhnutné prijať integrované modely starostlivosti o osoby trpiace chronickými a inými dlhodobými chorobami, ktoré sú založené na multidisciplinárnom prístupe k zdravotnej starostlivosti zameranom na človeka;

E.  keďže konkurencieschopný, dôveryhodný, inovatívny a odolný európsky farmaceutický priemysel založený na výskume lepšie reaguje na potreby pacientov a strategické záujmy v oblasti verejného zdravia, hospodárskeho rastu, zamestnanosti, obchodu a vedeckého a technického pokroku;

F.  keďže novú európsku farmaceutickú stratégiu treba privítať ako novú príležitosť;

G.  keďže výrobcovia liekov v EÚ v roku 2019 významne prispeli k investíciám do výskumu vo výške viac ako 37 miliárd EUR; keďže toto odvetvie zabezpečuje 800 000 priamych pracovných miest a obchodný prebytok vo výške 109,4 miliardy EUR; keďže toto odvetvie vytvára približne trikrát viac nepriamych pracovných miest – a to smerom nahor aj nadol – ako tých priamych; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú súhrnné údaje o celkovej výške verejného financovania farmaceutického odvetvia v EÚ;

H.  keďže v jednotlivých členských štátoch existujú rozdiely v systémoch zdravotnej starostlivosti, vo vnútroštátnej regulácii, vykonávaní právnych predpisov EÚ, v tvorbe cien a schvaľovacích procesoch; keďže tieto rozdiely vyplývajú z kompetencií členských štátov v oblasti zdravotníctva; keďže rozdiely môžu viesť k fragmentácii a nepredvídateľným okolnostiam pre aktérov vo farmaceutickom odvetví, ktorí pôsobia mimo svojej vlastnej krajiny; keďže je dôležité uznať, že je potrebná spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom stanoviť ambiciózne programy vykonávania s jasným časovým harmonogramom a potrebné dlhodobé financovanie na vykonávanie konkrétnych opatrení, ktoré vyplývajú z farmaceutickej stratégie pre Európu;

I.  keďže celková spotreba liekov naďalej rastie na celom svete, ako aj v EÚ; keďže mnohé lieky sa naďalej predpisujú, vydávajú, predávajú alebo používajú nevhodne; keďže takéto nesprávne používanie liekov znamená plytvanie vzácnymi zdrojmi a môže viesť k zdravotným a environmentálnym rizikám;

J.  keďže 40 % hotových liekov uvádzaných na trh v EÚ pochádza z krajín mimo EÚ, zatiaľ čo 60 % až 80 % účinných farmaceutických látok sa vyrába v Číne a Indii; keďže toto premiestnenie časti výroby základných zložiek liekov, vakcín a zdravotníckych pomôcok má priame dôsledky na následnú liečbu pacientov;

K.  keďže presun výroby do tretích krajín je zvyčajne motivovaný snahou znížiť výrobné náklady; keďže tieto úspory sú najmä výsledkom menej prísnych noriem v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a pracovného práva;

L.  keďže v stratégii sa uznáva, že generické a biologicky podobné lieky zohrávajú kľúčovú úlohu pri obzvlášť veľkom zlepšovaní rovnosti prístupu pacientov a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a že ich vstup na trh po uplynutí platnosti výlučných práv by sa nemal oneskoriť;

M.  keďže biologicky podobné lieky vytvárajú príležitosti nad rámec prístupu k liekom, ako je spoločné využívanie prínosov v rámci zdravotnej starostlivosti, a tým poskytujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť a služby pre pacientov;

N.  keďže mnohé inovácie vo farmaceutickom priemysle v skutočnosti neponúkajú prelomové zlepšenia pre pacientov, ale sú buď napodobňujúcimi liekmi (tzv. me too liekmi), ktoré sú len inou látkou používanou na rovnakú indikáciu bez veľkých výhod, alebo ponúkajú len malé zlepšenia pri výrazne vyšších nákladoch; keďže pre pacientov by bolo prospešné, keby rámec pre farmaceutický priemysel v Európe lepšie stimuloval skutočné prelomové inovácie;

O.  keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že lieky prenikajú do životného prostredia, najmä do pôdy a vody; keďže ich prítomnosť môže mať nepriaznivé účinky na voľne žijúce zvieratá, ako sú ryby, vtáky a hmyz, a v dôsledku toho aj širší vplyv na stabilitu jednotlivých ekosystémov; keďže tieto lieky sa v nižších koncentráciách objavujú aj v pitnej vode ; keďže Európska zelená dohoda musí podporovať rozvoj životaschopného, dynamického, udržateľného a čistého farmaceutického priemyslu v EÚ;

P.  keďže počas celého životného cyklu liekov je potrebné prijímať opatrenia na znižovanie využívania zdrojov, emisií a úrovní farmaceutického odpadu a rezíduí v životnom prostredí;

Q.  keďže ochorenie COVID-19 má vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí a na hospodárstvo; keďže poukázalo na silné aj slabé stránky EÚ; keďže na posilnenie odolnosti našich vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti voči cezhraničným hrozbám je potrebná väčšia európska integrácia, ako aj rozsiahlejšia výmena epidemiologických údajov a údajov týkajúcich sa zdravia na úrovni EÚ; keďže európska zdravotná únia by mala prispievať k užšej spolupráci, koordinácii a výmene poznatkov v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami a podporovať ich a zvyšovať schopnosť EÚ bojovať proti cezhraničným zdravotným hrozbám;

R.  keďže narušenie globálneho dodávateľského reťazca vyplývajúce z pandémie ochorenia COVID-19 ešte zvýraznilo závislosť EÚ od tretích krajín v odvetví zdravotníctva; keďže pochopenie základných príčin nedostatku liekov má zásadný význam pre vytvorenie vhodnej európskej reakcie a riešenie tohto dlhodobého problému; keďže otvorená strategická autonómia EÚ a bezpečnosť dodávok by sa mali zabezpečiť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov základných liekov a liečiv vrátane európskych výrobných miest, ako aj uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania, pri ktorých sa cena nepovažuje za jediné kritérium;

S.  keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 nekoordinované opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad hromadenie a extrémne vytváranie zásob, narušili spravodlivé zásobovanie na všetkých trhoch; keďže z tejto skúsenosti by sa malo vyvodiť ponaučenie, aby sa to v budúcnosti neopakovalo v žiadnej krízovej situácii;

T.  keďže skúsenosť s pandémiou ochorenia COVID-19 tiež ukázala odolnosť európskeho farmaceutického priemyslu a výrobcov a to, že mali zavedené pohotovostné plány, aby zabránili narušeniu dodávok kritických výrobkov; keďže to bolo možné aj vďaka nadviazaniu dvojstranného dialógu a obojsmernej komunikácii, viditeľnosti dopytu a úzkej spolupráci medzi vládami/regulačnými orgánmi a aktérmi, čo je prax, ktorá by sa mala zachovať a v ktorej by sa malo pravidelne pokračovať;

U.  keďže na to, aby bola farmaceutická stratégia plne účinná, musí zahŕňať poznatky získané z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zohľadňovať odolnosť, ktorú preukázalo odvetvie nepatentovaných liekov počas pandémie ochorenia COVID-19, pretože to umožní stavať na existujúcich európskych výrobných kapacitách;

V.  keďže v dôsledku pandémie sa dostali do popredia viaceré už existujúce problémy v celosvetovej výrobe a dodávkach liekov, ako je obmedzená kapacita najmenej rozvinutých krajín a krajín so strednými príjmami na výrobu vakcín, nedostatok základných liekov a nerovnomerné fungovanie dodávateľského reťazca; keďže stratégia EÚ v oblasti očkovania sa ukazuje ako úspešná pri poskytovaní očkovacích látok všetkým občanom v EÚ; keďže EÚ je na čele celosvetového dodávania vakcín tým, že pokračuje vo vývoze vakcín a zriadila a financuje nástroj COVAX; zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac pre úplné zaočkovanie krajín s nízkymi a strednými príjmami;

W.  keďže inovatívne projekty v oblasti výskumu a vývoja, ako napríklad VACCELERATE, sa počas pandémie osvedčili a mali by byť dlhodobo udržateľné;

X.  keďže že génové a bunkové terapie, personalizovaná medicína, nanotechnológia, vakcíny novej generácie, elektronické zdravotníctvo a iniciatíva Najmenej jeden milión genómov môžu priniesť výhody v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby všetkých chorôb a starostlivosti o postihnutých pacientov za predpokladu, že sú účinné, bezpečné, cenovo dostupné a prístupné pre všetkých pacientov, ktorí ich potrebujú;

Y.  keďže v duchu prístupu „jedno zdravie“ farmaceutická stratégia pokrýva celý životný cyklus liekov a zdravotníckych pomôcok vrátane zhromaždenia a výroby východiskového materiálu, výskumu, testovania, výroby, povoľovania, dohľadu nad liekmi pred uvedením na trh a po ňom, spotreby a likvidácie liekov a prispieva k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody, európskeho plánu na boj proti rakovine, digitálnej transformácie, obehového hospodárstva a priemyselnej stratégie a klimatickej neutrality;

Z.  keďže na zabezpečenie vedúceho postavenia Únie v oblasti farmaceutického vývoja sa stratégia musí zamerať na posilnenie inovačného potenciálu európskeho farmaceutického výskumu, uspokojovanie potrieb pacientov a uznanie a posilnenie prepojenia s priemyselnou stratégiou EÚ, stratégiou pre malé a stredné podniky (MSP) a európskym priestorom pre údaje týkajúce sa zdravia;

Postavenie pacientov do stredu všetkých politík v oblasti zdravia

1.  pripomína, že zdravotná starostlivosť je ľudským právom zakotveným vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad rozdielmi v prístupe k vysokokvalitným službám zdravotnej starostlivosti vrátane prístupu k liekom medzi členskými štátmi, ako aj medzi rôznymi regiónmi v rámci členských štátov; požaduje prijatie vnútroštátnych opatrení a opatrení EÚ vrátane prípadných legislatívnych opatrení na riešenie týchto rozdielov a zaručenie práva pacientov na všeobecný, cenovo dostupný, účinný, bezpečný a včasný prístup k základným a inovatívnym liekom;

2.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Únia je zodpovedná za farmaceutické právne predpisy, ako aj za doplnenie politík v oblasti verejného zdravia, mala by sa usilovať o koordináciu vnútroštátnych opatrení s cieľom zaručiť všetkým občanom a obyvateľom EÚ prístup k cenovo dostupným a zdravotníckym službám;

3.  zdôrazňuje, že z geostrategického hľadiska je nevyhnutné, aby Únia znovu získala svoju nezávislosť v oblasti zdravotnej starostlivosti, a jej potrebu diverzifikovaného dodávateľského reťazca, ktorý by zabezpečil rýchle, cenovo dostupné a účinné zásobovanie liekmi, zdravotníckym vybavením, zdravotníckymi pomôckami, účinnými látkami, diagnostickými nástrojmi a vakcínami a zabránil ich nedostatku, čím by sa uprednostnil záujem a bezpečnosť pacientov;

4.  zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 priniesla bezprecedentné výzvy pre systémy zdravotnej starostlivosti a ich udržateľnosť, ale mala aj dramatický vplyv na pacientov vrátane tých, ktorí trpia chronickými ochoreniami, a na ich možnosti prístupu k liečbe a starostlivosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a riešili celkový vplyv pandémie na pacientov a na odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby sa nezabudne na žiadneho pacienta a aby bola zabezpečená kontinuita starostlivosti aj v núdzových situáciách;

5.  zdôrazňuje, že verejné investície do výskumu by sa mali zameriavať na posilnenie verejného zdravia a riešenie neuspokojených liečebných potrieb, najmä v oblastiach, ktoré nepokrýva súkromný sektor, ktoré sa definujú za účasti regulačných orgánov, akademickej obce, zdravotníckych pracovníkov, pacientov a platcov v počiatočných fázach výskumu a vývoja, aby sa zabezpečilo, že priority výskumu budú reagovať na spoločenské potreby; poukazuje na to, že zmysluplné zapojenie pacientov a dialóg počas celého životného cyklu liekov a iných liečebných postupov je nevyhnutnou požiadavkou na dosiahnutie inovácií s vysokou hodnotou a celkového úspechu farmaceutickej stratégie, čo si vyžaduje aj primerané konzultácie so zástupcami spotrebiteľov a pacientov počas vykonávania stratégie;

6.  vyzýva Komisiu, aby začala proces definovania neuspokojených liečebných potrieb pod koordináciou Európskej agentúry pre lieky (EMA) s cieľom stanoviť všeobecne akceptovanú definíciu, ktorá by pomohla lepšie orientovať potreby výskumu a zabrániť používaniu rôznych definícií neuspokojených liečebných potrieb, ktoré v počiatočnom štádiu vedú k prehnaným cenám pri uvádzaní liekov na trh;

7.  vyzýva Komisiu, aby využila a koordinovala farmaceutické, priemyselné a digitálne stratégie, obnovenú obchodnú politiku EÚ a ďalšie relevantné politiky s cieľom podporiť európsku konkurencieschopnosť a zabezpečiť, aby EÚ bola schopná konkurovať regiónom ktoré sú pre ňu výzvou;

8.  zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja inovatívnej diagnostiky, ako aj prístup k bezpečným, cenovo dostupným, účinným a vysokokvalitným liekom a liečbe sú nevyhnutné na dosiahnutie pokroku v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby chorôb a kvality života pacientov;

9.  pripomína, že verejné a súkromné investície by sa mali zosúladiť s potrebnými regulačnými a legislatívnymi opatreniami s cieľom uspokojiť terapeutické a diagnostické potreby pacientov vrátane zriedkavých a chronických ochorení, zriedkavých onkologických ochorení dospelých a detských onkologických ochorení a neurodegeneratívnych ochorení a riešiť antimikrobiálnu rezistenciu (AMR);

10.  víta zámer Komisie posúdiť a preskúmať existujúci rámec stimulov; vyzýva Komisiu, aby stimulovala hospodársku súťaž prispôsobením regulačného rámca a stimulovaním investícií do nepatentovaných liekov na ojedinelé ochorenia a liekov na pediatrické použitie vrátane onkologických, detských onkologických a neurologických ochorení;

Lieky a antimikrobiálna rezistencia

11.  zdôrazňuje závažné a neustále rastúce riziká antimikrobiálnej rezistencie pre verejné zdravie, životné prostredie, výrobu potravín a hospodársky rast; uznáva význam kampaní v oblasti verejného zdravia zameraných na predchádzanie infekciám pomocou vakcinácie;

12.  domnieva sa, že AMR predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali projekty zamerané na zlepšenie na zlepšenie diagnostiky a vývoj nových antibiotík, ako aj na vypracovanie protokolu o obozretnom používaní antibiotík a na informačnú kampaň pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom podporiť cielenejšiu liečbu založenú na skutočných potrebách pacientov;

13.  vyzýva Iniciatívu za inovačnú medicínu a Európsku investičnú banku, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri financovaní inovačných iniciatív v oblasti AMR; zdôrazňuje význam vykonávania spoločného akčného plánu pre antimikrobiálnu rezistenciu a infekcie v oblasti zdravia; konštatuje, že treba umožniť prístup k novým antibiotikám, ale aj zachovať prístup k starým antibiotikám;

14.  považuje za nevyhnutné, aby sa zaviedla spoločná príručka EÚ pre antimikrobiálne látky, stanovili sa sledovateľné ciele zníženia používania antimikrobiálnych látok na úrovni EÚ a aby sa komunikačné kampane o AMR koordinovali prostredníctvom jednotného kalendára na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť väčšiu informovanosť o AMR, rezistentných variantoch a ich dôsledkoch;

15.  zdôrazňuje, že prístup „jedno zdravie“ by mal riadiť zníženie a optimalizáciu používania antimikrobiálnych látok, ako aj vývoj nových liekov vrátane antimikrobiálnych látok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili existujúci legislatívny rámec týkajúci sa AMR a v prípade potreby predložili návrh na jeho revíziu;

Výskum liekov

16.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom nájsť viac možností liečby a uspokojiť potreby pacientov a systémov zdravotnej starostlivosti posúdila a v prípade potreby revidovala systém stimulov na podporu výskumu a vývoja nových liekov pre neuspokojené diagnostické a terapeutické potreby a aby pri posudzovaní projektov podporovaných farmaceutickým priemyslom v boji proti rakovine vrátane detskej rakoviny (najmä s cieľom stimulovať vývoj prvých protinádorových liekov pre deti), zriedkavým, neurodegeneratívnym a duševným chorobám a antimikrobiálnej rezistencii, aby sa kládol dôraz na verejný záujem a bezpečnosť pacientov a uprednostnil verejný záujem a bezpečnosť pacientov;

17.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie rámca EÚ, ktorý by usmerňoval a pravidelne vyhodnocoval vykonávanie národných plánov boja proti týmto chorobám; zdôrazňuje, že systém založený výlučne na stimuloch pre výskum nedosiahne potrebné ciele v boji proti zriedkavým chorobám;

18.  vyzýva Komisiu, aby poskytla verejné finančné prostriedky na výskum používania výrobkov s novou indikáciou, výrobkov mimo schválenej registrácie a nepatentovaných výrobkov, ktoré môžu pacienti bezpečne a účinne užívať; zdôrazňuje, že lieky, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov, musia byť rovnako dostupné v celej Únii za spravodlivé a prijateľné ceny a že držiteľ povolenia na uvedenie na trh môže v prípade potreby zvážiť dobrovoľné nevýhradné udeľovanie licencií na tieto lieky; zdôrazňuje, že financovanie EÚ by sa malo orientovať na projekty, v ktorých je výskum najviac potrebný;

19.  zdôrazňuje význam neustálych inovácií, a to aj v segmente nepatentovaných výrobkov, s cieľom riešiť neuspokojené potreby pacientov; vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačný rámec vhodný na daný účel, ktorý umožní vývoj liekov s pridanou hodnotou, a aby pomocou vhodných stimulov uznala hodnotu tejto kategórie cenovo dostupných inovácií pre systémy zdravotnej starostlivosti;

20.  víta iniciatívu na začatie pilotného projektu, ktorý by testoval rámcové ustanovenia o nových indikáciách pre nepatentované lieky a základ pre možné regulačné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu a význam vstupov priemyslu a akademickej obce a ich zapojenia;

21.  vyzýva Komisiu, aby v dialógu s členskými štátmi vypracovala rámec pre farmaceutické právne predpisy a systém úhrad, ktorý by podporoval zmysluplné inovácie pre pacientov a menej stimuloval napodobňujúce lieky (tzv. me too lieky), ktoré nemajú pridanú hodnotu, alebo veľmi nákladné lieky, ktoré pacientom ponúkajú len malé zlepšenia;

22.  vyzýva Komisiu, aby revidovala nariadenie (ES) č. 141/2000 a nariadenie (ES) č. 1901/2006; žiada o posúdenie účinnosti financovania a projektov verejno-súkromných partnerstiev, najmä s cieľom zlepšiť vzťah medzi miestnymi zdravotníckymi orgánmi, univerzitami a priemyslom; uznáva, že sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby sa zohľadnili potreby pacientov, na ktorých sa tieto nariadenia zameriavajú, a vyzýva Komisiu, aby umožnila prijať opatrenia zamerané na dôležité oblasti s nedostatočnou starostlivosťou s cieľom zefektívniť, zjednodušiť a upraviť regulačné postupy;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že vedecky uznávaná integratívna medicína schválená orgánmi verejného zdravotníctva môže mať pre pacientov prínos v súvislosti so súbežnými účinkami viacerých chorôb, ako je rakovina, a ich liečbou; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať holistický, integračný prístup zameraný na pacienta a v prípade potreby podporovať doplnkové využívanie týchto terapií pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov;

24.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší výskum v nedostatočne zastúpených skupinách obyvateľstva, ako sú starší ľudia, deti, ženy a pacienti s komorbiditami vrátane obezity ako primárneho ochorenia, ako aj tam, kde je vstupným chronickým ochorením pre iné neprenosné choroby; zdôrazňuje, že pri výskume, diagnostike, liečbe a vplyve liekov a terapeutických látok je potrebné zohľadniť rodové hľadisko, keďže ženy sú počas celého života naďalej nedostatočne zastúpené v biomedicínskom a zdravotníckom výskume a údajoch; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu je dôkazová základňa slabšia v prípade žien, ako aj v prípade starších ľudí, čo vedie k tomu, že mnohé ochorenia, ako napríklad kardiovaskulárne choroby, nie sú u žien dostatočne diagnostikované;

25.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine a zabezpečila, aby sa Európa stala svetovým centrom excelentnosti v oblasti výskumu a vývoja v rozvíjajúcich sa, inovačných oblastiach medicíny; zdôrazňuje, že vyspelé technológie, ako napríklad nanomedicína, predstavujú riešenia súčasných výziev pre liečbu v oblastiach, ako sú rakovina a srdcovo-cievne ochorenia; zdôrazňuje, že tieto inovačné oblasti medicíny by mali byť povolené centralizovaným regulačným rámcom pre nanomedicínu;

26.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie biomedicínskeho výskumu a vývoja zo strany EÚ bude podmienené úplnou transparentnosťou a vysledovateľnosťou investícií, zabezpečením dodávok vo všetkých členských štátoch a tým, že sa pacientom uľahčí najlepší výsledok vrátane dostupnosti a cenovej prístupnosti vyrábaných liekov;

27.  zdôrazňuje, že výskum, výroba a používanie liekov by sa mal riadiť etickými zásadami, ktoré zaručujú rešpektovanie života, dôstojnosti a integrity človeka;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj výskumu v oblasti liekov na liečbu bolesti;

29.  víta skutočnosť, že Komisia 5. februára 2021 uverejnila akčný plán SAMIRA; žiada Komisiu, aby v rámci revízie právnych predpisov v oblasti farmácie vytvorila regulačný rámec prispôsobený na zavedenie rádiologických a jadrových technológií na terapeutické účely, a nielen na diagnostiku;

30.  žiada, aby sa začal realizovať dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) vo farmaceutickom odvetví s cieľom vopred určiť cielené choroby alebo technológie;

31.  pripomína, že na financovanie projektov v oblasti farmaceutického výskumu možno využiť viacero programov EÚ, napríklad Horizont Európa, InvestEU, EU4Health, politiku súdržnosti, ako aj program Digitálna Európa pre projekty zamerané na zavádzanie umelej inteligencie;

32.  žiada, aby sa v rámci farmaceutickej stratégie EÚ venovala hlbšia a širšia pozornosť všetkým aspektom rodovo špecifickej medicíny; zdôrazňuje potrebu zohľadňovať pri výskume liekov rozmanitosť spoločnosti a rodovo špecifické otázky vo fyziológii s cieľom podporiť výskum a vývoj v oblasti rodovo špecifickej medicíny a zabezpečiť, aby sa tieto otázky zohľadňovali pri udeľovaní povolení na uvedenie na trh;

Stanovovanie cien a náklady na lieky

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala dialóg s členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom podporovať lieky „vyrobené v Európe“ posilňovaním výrobnej a dodávateľskej odolnosti, posudzovaním dodatočných kritérií pre stanovovanie cien na vnútroštátnej úrovni, a to bez dodatočných nákladov pre pacientov a bez toho, aby bola dotknutá udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že tieto kritériá by mali zahŕňať prísne environmentálne výrobné normy, spoľahlivé riadenie dodávateľského reťazca a investície do inovácií a výskumu;

34.  ďalej odporúča, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa pri stanovovaní cien zohľadňovala aj skutočnosť, či sa na podporu inovácií, výroby a výskumu použil akýkoľvek druh verejného financovania, hodnota terapeutického prínosu lieku, či ide o generický alebo biologicky podobný liek, a primárne a širšie potreby obyvateľstva;

35.  zdôrazňuje, že takýto dialóg by mal ďalej podporovať spoluprácu pri rokovaniach o stanovovaní cien a v prípade potreby pri spoločnom obstarávaní; pripomína, že vnútroštátne stanovovanie cien by malo byť založené na transparentnosti faktorov, ako sú verejný a súkromný výskum, náklady na vývoj a pridaná liečebná hodnota; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu informácií medzi členskými štátmi o čistých cenách liekov prostredníctvom spolupráce v rámci Európskej integrovanej databázy informácií o cenách (EURIPID);

36.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zriadenia fondu EÚ, ktorý by bol spolufinancovaný členskými štátmi a ktorý by podliehal podmienkam, na rokovania a nákup liekov na ojedinelé ochorenia a iných nových, personalizovaných liekov, aby sa pacientom z rôznych členských štátov zabezpečil rovnaký prístup k účinným terapeutikám a liečbe a aby sa zabránilo tomu, že jednotlivé zdravotnícke zariadenia budú musieť znášať nadmerné náklady pri liečbe zriedkavých chorôb;

37.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zavedení opatrení na zvýšenie transparentnosti v oblasti výskumu, vývoja a výroby liekov; žiada väčšiu cenovú transparentnosť a vyzýva členské štáty, aby si naďalej dobrovoľne vymieňali svoje najlepšie postupy v oblasti stanovovania cien; zdôrazňuje, že stanovovanie cien by malo zostať v kompetencii jednotlivých štátov, pričom by sa mala zohľadniť rôznorodosť v rámci EÚ;

38.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne hodnotila a preskúmala systém stimulov, zvýšila transparentnosť cien a zdôraznila faktory, ktoré obmedzujú cenovú dostupnosť a prístup pacientov k liekom; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala hlavnými príčinami nedostatku liekov a navrhla udržateľné riešenia, ktoré podporia aj hospodársku súťaž v oblasti patentov a nepatentovaných liekov a včasný vstup generických a biologicky podobných liekov na trh;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi ponukou stimulov v oblasti vývoja liekov na jednej strane, najmä ak neexistuje žiadna alternatíva liečby a ochranou verejného záujmu tým, že sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže a nežiaducim účinkom a zabezpečí sa cenová dostupnosť liekov na strane druhej;

40.  ďalej vyzýva Komisiu, najmä generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž a príslušné vnútroštátne orgány, aby boli ostražité voči protisúťažnému správaniu a vyšetrili praktiky narúšajúce hospodársku súťaž vo farmaceutickom priemysle;

41.  požaduje maximálnu transparentnosť pri využívaní verejných finančných prostriedkov na výskum a vývoj a požaduje jednoduchý prístup verejnosti k informáciám o patentových/licenčných podmienkach, výsledkoch klinických skúšok a o prínose zo strany súkromných/verejných subjektov;

42.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k cenovo dostupným liekom v rámci EÚ; podporuje kolektívne vyjednávanie o cenách liekov s farmaceutickým priemyslom, napr. v rámci iniciatívy Beneluxa a vyhlásenia z Valletty; domnieva sa, že farmaceutický priemysel by mal rešpektovať podmienky týkajúce sa dostupných cien liekov v rámci výskumu financovaného z verejných zdrojov;

Úloha generických a biologicky podobných liekov

43.  poukazuje na to, že generické a biologicky podobné lieky zlepšujú prístup pacientov k účinným a bezpečným možnostiam liečby, zvyšujú hospodársku súťaž, ponúkajú dostupnú a cenovo prijateľnú liečbu a výrazne prispievajú k rozpočtovej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti, čím vytvárajú úspory nákladov a zároveň zachovávajú vysokú kvalitu zdravotnej starostlivosti;

44.  zdôrazňuje význam generických, biologicky podobných liekov a liekov s pridanou hodnotou pre neustále zvyšovanie spravodlivého prístupu pacientov a zabezpečenie udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti v Európskej únii tam, kde je prístup stále nerovnomerný; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila zdravú hospodársku súťaž po skončení platnosti výhradných práv duševného vlastníctva tým, že zabezpečí dostupnosť biologicky podobných liekov od prvého dňa a odstráni všetky prekážky hospodárskej súťaže, napríklad prepojením patentov a zákazom praxe predlžovania trvania práv duševného vlastníctva (tzv. evergreening), ktoré neprimerane odďaľujú prístup k liekom, a umožnením jednotného globálneho vývoja;

45.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu väčšieho zastúpenia týchto liekov na trhu a aby na úrovni EÚ harmonizovala výklad tzv. ustanovenia Bolar, pokiaľ ide o možné výnimky z právneho rámca pre jednotný patentový systém pre výrobcov generických liekov;

46.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré podporia výskum, vývoj a výrobu generických a biologicky podobných liekov v EÚ, a aby navrhla protokoly EÚ pre zameniteľnosť biologicky podobných liekov, ako ich definovala EMA, s ohľadom na individuálne potreby pacientov a slobodu lekárov stanoviť pre každého pacienta najlepšiu liečbu, pričom pacient musí byť vždy informovaný a musí byť v centre všetkých rozhodnutí;

47.  nabáda členské štáty, aby vyhodnotili opatrenia na podporu využívania finančných úspor, ktoré vznikli vo vnútroštátnom systéme zdravotníctva používaním biologicky podobných liekov, a aby ich opätovne investovali transparentným a hmatateľným spôsobom s cieľom zlepšiť kvalitu služieb starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby podporovali transparentné postupy, pokiaľ ide o úspory nákladov v súvislosti s biologicky podobnými liekmi; vyzýva Komisiu, aby uľahčila opatrenia, ako sú programy na rozdelenie zisku;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia naďalej predchádzala praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž s cieľom zabezpečiť konkurencieschopný trh s generickými a biologicky podobnými liekmi;

49.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť vzdelávanie o biologicky podobných liekoch; vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné vzdelávacie a komunikačné činnosti medzi zdravotníckymi pracovníkmi vytvorením špecializovaného celoeurópskeho centra zdrojov online informácií;

Oneskorené uvedenie liekov na trh

50.  víta skutočnosť, že Komisia spustí pilotný projekt na lepšie pochopenie základných príčin oneskoreného uvedenia liekov na trh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala obrovské rozdiely v EÚ, pokiaľ ide o priemerný počet dní medzi schválením lieku a momentom, keď je liek k dispozícii pre pacientov, a aby navrhla nové spôsoby zlepšenia regulačného procesu a jeho vykonávania a zaviedla inovatívne riešenia na zníženie oneskorení pri uvádzaní liekov na trh;

51.  zdôrazňuje, že každá revízia regulačných postupov a prístupov k posúdeniu vedeckých dôkazov sa musí vykonať opatrne, aby sa primerane zohľadnili prínosy pre pacientov a bezpečnostné aspekty;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné skrátiť lehoty schvaľovania liekov, prípadne stanoviť lehotu na prístup na trh a zosúladiť ich s lehotami rozhodovania EMA, s cieľom zabezpečiť rýchly a rovnaký prístup k liekom pre všetkých v EÚ a aby sa zabránilo diskriminácii medzi občanmi EÚ; pripomína, že držiteľ povolenia na uvedenie na trh (MAH) a distribútori by tiež mohli zohrávať kľúčovú úlohu v dostupnosti liekov v celej EÚ tým, že zabránia prerušeniu výrobkov a oneskoreniu pri ich uvádzaní na trh len v dôsledku obchodných faktorov;

Verejno-súkromné partnerstvá a inovácie

53.  zdôrazňuje prínosy verejných súťaží v rámci verejno-súkromného partnerstva pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti pri financovaní výskumu a výroby inovatívnych liekov a výskumu v oblasti liekov s novou indikáciou, ako aj to, že spolupráca medzi akademickou obcou a farmaceutickým priemyslom je nevyhnutná na výmenu poznatkov a informácií v prospech všetkých pacientov v celej Únii;

54.  zdôrazňuje, že takouto spoluprácou sa musí zaručiť, aby sa priority výskumu riadili potrebami pacientov a verejného zdravia a aby sa verejné finančné prostriedky investovali transparentne, pričom sa zabezpečí dostupnosť a cenová dostupnosť výrobkov pochádzajúcich z týchto partnerstiev a verejných finančných prostriedkov;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa európske partnerstvo pre inovácie v oblasti zdravia riadilo aspektmi verejného záujmu; vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont Európa prijala a vykonávala všeobecnú politiku týkajúcu sa týchto podmienok;

Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

56.  víta, že 17. februára 2021 začal činnosť inkubátor HERA zameraný na boj proti variantom vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19;

57.  berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie HERA; domnieva sa, že tento úrad by mal identifikovať hrozby pre zdravie, iniciovať a podporovať rozvoj inovácií, vypracovať na európskej úrovni zoznam liekov veľkého terapeutického významu, uľahčiť ich výrobu v rámci EÚ, podporovať spoločný nákup a budovanie strategických zásob týchto liekov;

58.  vyzýva na pridelenie dostatočných zdrojov a autonómiu právomocí, aby mohol všeobecne riešiť všetky cezhraničné ohrozenia zdravia, ktorým by EÚ mohla čeliť v strednodobom horizonte a mimo samotnej pandémie ochorenia COVID-19, vrátane zdrojov na vývoj nových liečiv proti vírusovým a bakteriálnym patogénom;

59.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že HERA sa bude riadiť verejným záujmom a účinne prispievať k vývoju, dostupnosti a cenovej prístupnosti bezpečných a účinných zdravotníckych protiopatrení;

60.  opakuje svoje stanovisko, že Komisia by mala uvažovať aj o vytvorení európskej verzie amerického Úradu pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj; víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh na vytvorenie európskeho HERA, vyjadruje však sklamanie z toho, že Európsky parlament nebol zapojený do svojej riadnej úlohy spoluzákonodarcu;

Postupy verejného obstarávania

61.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty uzatvárali nové spoločné zmluvy o verejnom obstarávaní EÚ, najmä pokiaľ ide o urgentné lieky a neuspokojené liečebné potreby, s cieľom zlepšiť ich cenovú dostupnosť a prístup k nim na úrovni EÚ; vyzýva na preskúmanie takýchto postupov v oblastiach, ako sú zriedkavé choroby a rakovina, prostredníctvom jasne stanovených míľnikov, cieľov a záväzkov prijatých všetkými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti v týchto iniciatívach a uplatňovať poznatky získané zo spoločného obstarávania výrobkov proti ochoreniu COVID-19; zdôrazňuje, že sa nesmie riskovať, že by spoločné obstarávanie malo negatívny vplyv na toky dodávok tým, že zvýši riziko nedostatku v EÚ;

62.  zdôrazňuje, že, spoločné obstarávanie by malo byť založené na spoločnej zodpovednosti a spravodlivom prístupe, s právami a povinnosťami pre všetky zúčastnené strany; zdôrazňuje, že by sa mali prijať a dodržiavať jasné záväzky, pričom výrobcovia by mali dodávať dohodnuté objemy výroby a príslušné orgány by mali nakupovať dohodnuté rezervované objemy;

63.  ďalej zdôrazňuje, že v prípade spoločného obstarávania by sa v procese zadávania zákazky mali zohľadniť kvalitatívne kritériá, ako je schopnosť výrobcu zabezpečiť bezpečnosť dodávok počas zdravotnej krízy;

64.  zdôrazňuje, že spoločné verejné obstarávanie by malo mať jasne vymedzený rozsah vzhľadom na potenciál nových inovatívnych antibiotík, vakcín, liečebných liekov a napríklad liekov na zriedkavé choroby, pričom treba zohľadniť potrebu vyváženejších verejno-súkromných investícií, jasnú zodpovednosť výrobcov, ako aj potrebu dostatočnej flexibility pre členské štáty v súlade s vnútroštátnymi osobitosťami, pričom by sa mali dodržiavať prijaté záväzky;

65.  víta, že sa v stratégii odkazuje na skutočnosť, že opatrenia v oblasti verejného obstarávania môžu podporiť hospodársku súťaž a zlepšiť prístup k liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so smernicou 2014/24/EÚ(18) urýchlene navrhla usmernenia pre členské štáty, najmä o tom, ako čo najlepšie uplatňovať kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT), a nielen kritérium najnižšej ceny; zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok je prvoradá a musí sa považovať za kvalitatívne kritérium pri vydávaní oprávnení na prevádzku lekární a vo výzvach na predkladanie ponúk na dodávku liekov; zdôrazňuje význam diverzifikovaných dodávok a udržateľných postupov obstarávania pre lieky; navrhuje, aby sa ako základné kritérium zachovali aj investície do výroby účinných látok a hotových liekov v EÚ, ako aj počet a umiestnenie výrobných miest, spoľahlivosť dodávok, opätovné investovanie ziskov do výskumu a vývoja a uplatňovanie sociálnych, environmentálnych a etických noriem a noriem kvality;

66.  domnieva sa, že v čase krízy by sa časť spoločného obstarávania Únie mohla v prípade potreby a na požiadanie v duchu solidarity predbežne prideliť tretím krajinám s nízkymi a strednými príjmami;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zavedenie postupov verejného obstarávania, v rámci ktorých sa zákazky môžu zadať viacerým úspešným uchádzačom vrátane spoločných uchádzačov;

Prístup k liekom v EÚ

68.  je znepokojený tým, že dostupnosť a cenová dostupnosť liekov sú naďalej výzvou pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a že inovačné lieky sú drahé alebo dokonca nie sú v niektorých členských štátoch z obchodných dôvodov uvedené na trh;

69.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti politiky, ktoré pomôžu zabezpečiť, aby sa centrálne povolené lieky uvádzali na trh vo všetkých členských štátoch EÚ, a nie len v tých, v ktorých sú obchodne zaujímavé; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby akákoľvek forma stimulov na úrovni EÚ viedla k spravodlivému a cenovo dostupnému stanovovaniu cien liekov, najmä inovačných, vo všetkých členských štátoch;

70.  víta zámer Komisie preskúmať právne predpisy v oblasti farmaceutických výrobkov s cieľom presadzovať silnú a spravodlivú hospodársku súťaž, podporovať členské štáty pri stabilizácii a vyrovnávaní vnútroštátnych systémov stanovovania cien liekov, podporovať spravodlivé vnútroštátne systémy stanovovania cien liekov a zabezpečiť rovnaký prístup k liekom a zdravotníckym produktom vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že rozhodnutia o stanovovaní cien a úhrade nákladov na lieky sú v kompetencii členských štátov;

71.  zdôrazňuje, že stiahnutia liekov z trhu z obchodných dôvodov môžu mať vážne dôsledky z hľadiska dostupnosti liekov a tým obmedzovať právo pacientov v prístupe k včasnej, spravodlivej a kvalitnej liečbe; zdôrazňuje, že komerčné stiahnutie základných liekov z trhu by sa malo uskutočniť v situáciách, keď je pacientom k dispozícii náhradná a rovnocenná liečba, a malo by podliehať rozšíreným povinnostiam včasného oznamovania pre držiteľov povolenia na uvedenie na trh a distribútorov, aby sa zabezpečilo, že orgány členských štátov budú schopné riadiť situáciu držiteľov povolenia na uvedenie na trh a distribútorov v záujme pacientov;

72.  vyzýva Komisiu, aby zvážila nové postupy na podporu zmeny indikácie liekov; vyzýva Komisiu, aby uľahčila širšie používanie liekov mimo schválenej registrácie vrátane lacnejších liekov a liekov používaných okrem iného na zriedkavé druhy rakoviny vždy, keď existujú presvedčivé vedecké dôkazy o účinnosti a bezpečnosti pacientov; okrem toho zdôrazňuje príležitosť vytvoriť nový rámec na podporu uvádzania na trh a používania liekov s novými schválenými indikáciami s cieľom zatraktívniť zmenu indikácie liekov v EÚ;

73.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie v oblasti zdravia na európskej úrovni na základe spoločného koša liekov na liečbu rakoviny, infekčných chorôb, zriedkavých chorôb a v iných oblastiach, ktoré sú osobitne zasiahnuté nedostatkom; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť spoločných kritérií na stanovenie cien, aby boli tieto lieky cenovo dostupné; domnieva sa, že uľahčenie rýchlejšieho prístupu bez ohrozenia bezpečnosti by bolo prínosné najmä pre pacientov s vážnymi chronickými chorobami; navrhuje preto, aby sa pacienti mohli podieľať na rozhodnutiach o rizikách a prínosoch včasného prístupu k novým a inovatívnym liekom a liečbe;

74.  nabáda na začlenenie komunít, ktoré sa zameriavajú na jednotlivé ochorenia, do procesov vedeckého poradenstva Európskej agentúry pre lieky v oblasti zriedkavých druhov rakoviny a ochorení, aby mohli regulačným orgánom poskytnúť svoje odborné znalosti o danej chorobe a zohľadniť jej zriedkavosť a neuspokojené potreby;

Podpora transparentného, konkurencieschopného a inovačného farmaceutického priemyslu EÚ s cieľom reagovať na potreby verejného zdravia

75.  trvá na tom, že konkurencieschopný, sebestačný a udržateľný farmaceutický priemysel EÚ má strategický význam, pretože podporuje inovácie, výskum a vysokokvalitnú zamestnanosť a lepšie reaguje na potreby pacientov; poukazuje na to, že toto odvetvie potrebuje stabilné a predvídateľné regulačné prostredie, ktoré však obmedzuje administratívne zaťaženie a zabezpečuje dodržiavanie zásady prevencie a dostupnosť bezpečných, účinných a vysokokvalitných liekov na trhu EÚ; zdôrazňuje, že systém udeľovania povolení na uvedenie na trh by mal vychádzať z existujúceho legislatívneho rámca a mal by zabrániť duplicite a dodatočnej administratívnej záťaži;

76.  víta, že farmaceutická stratégia sa výrazne zameriava na potrebu optimalizácie a modernizácie existujúceho regulačného rámca, napríklad prostredníctvom revízie právnych predpisov o zmenách, digitalizovanejších a efektívnejších regulačných procesov, zavádzania elektronických informácií o výrobkoch (ePI), zefektívnenia hodnotenia účinných farmaceutických látok (API) a lepšej správnej výrobnej praxe (SVP)/riadenia výroby a zdrojov; vyzýva Komisiu, aby v tejto agende rýchlo pokročila a čo najlepšie využila existujúce digitálne nástroje na úrovni EÚ (telematika);

77.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli finančné stimuly, s cieľom zachovať a rozvíjať farmaceutickú priemyselnú základňu Únie, od produkcie účinných látok po výrobu, balenie a distribúciu liekov; zdôrazňuje strategický záujem tohto odvetvia a význam investícií do európskych podnikov s cieľom diverzifikovať zdroje a nabádať na rozvoj inovačných výrobných technológií, ktoré by dokázali zlepšiť schopnosť celých výrobných liniek reagovať; pripomína, že všetky verejné finančné prostriedky by mali uľahčovať dosiahnutie čo najlepších výsledkov pre pacientov, a to aj pokiaľ ide o dostupnosť vyrábaných liekov, a to tým, že sa dodržia podmienky transparentnosti, vysledovateľnosti a povinnosti dodávok;

78.  pripomína oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, v ktorom sa analyzujú strategické závislosti EÚ vrátane výroby účinných farmaceutických látok a ďalších výrobkov súvisiacich so zdravím, ktoré by mohli viesť k zraniteľnosti EÚ a ovplyvniť jej základné záujmy, a v ktorom sa odkazuje na farmaceutickú stratégiu ako prostriedok riešenia týchto otázok;

79.  pripomína, že pre globálne zdravie a globálne dodávateľské reťazce je nevyhnutne potrebné rozvíjať miestne výrobné a distribučné kapacity v EÚ a v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o farmaceutický výskum, vývoj a výrobu, a to vždy v súlade so sociálnymi normami a náležitou starostlivosťou odvetvia; vyzýva Komisiu, aby využila stratégie v oblasti priemyslu, duševného vlastníctva a farmácie na uľahčenie preklenutia pretrvávajúcej medzery vo výskume a výrobe liekov prostredníctvom partnerstiev pre vývoj výrobkov a vytvorenia otvorených centier pre výskum a výrobu;

80.  domnieva sa, že farmaceutické výrobné závody sú súčasťou kritickej zdravotníckej infraštruktúry Európy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby monitorovali priame zahraničné investície do tohto odvetvia; navrhuje, aby sa Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry uplatňoval na sektor zdravotníckej infraštruktúry;

81.  poukazuje na to, že vypracovanie nových dohôd o vzájomnom uznávaní osvedčení o správnej výrobnej praxi (GMP) a rozšírenie rozsahu existujúcich dohôd (najmä pokiaľ ide o kontroly a skúšky šarží) s viacerými krajinami, ktoré majú prísne výrobné normy, by mohlo uľahčiť začlenenie prevádzok v krajinách mimo EÚ do výrobného dodávateľského reťazca bez toho, aby sa upustilo od európskych noriem, čo by umožnilo zvýšiť výrobnú kapacitu v čase krízy;

82.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla začlenenie environmentálnych noriem, najmä v oblasti nakladania s odpadom a odpadovými vodami, do usmernení o správnej výrobnej praxi na medzinárodnej úrovni;

83.  zdôrazňuje potrebu zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a prípravy pracovníkov na ďalšie zamestnanie v oblasti zdravotnej starostlivosti, aby boli lepšie pripravení na prípadné núdzové a krízové situácie; žiada, aby sa náležite vzala do úvahy ďalšia odborná príprava a rekvalifikácia pracovníkov zapojených do všetkých fáz hodnotového reťazca a rozšírenie ponuky možností odbornej prípravy pre odborníkov v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky;

84.  zdôrazňuje najnovší vývoj farmaceutických výrobkov smerom k liečivám zameraným na konkrétnu chorobu a pacienta, ktorý zahŕňa dôsledné výrobné kroky a potrebu zohľadniť vysokú citlivosť na podmienky prostredia a dopravy a komplikovanú logistiku v dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby maximalizovala synergie medzi európskymi fondmi a ostatnými nástrojmi a politikami EÚ s cieľom podporiť navrhovanie a fungovanie spoľahlivých výrobných procesov a distribučných sietí, ktorými sa zabezpečí pružná, pohotová a reprodukovateľná výroba;

85.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila úlohu Európskej agentúry pre lieky pri posudzovaní kombinácie liek – prístroj/diagnostika s cieľom zjednodušiť fragmentovaný rámec dohľadu; domnieva sa, že väčšiu regulačnú pružnosť a efektívnosť je možné dosiahnuť prijatím vedeckého posúdenia povolení na uvedenie na trh v rámci Európskej agentúry pre lieky, ktoré bude viac založené na odborných znalostiach;

86.  domnieva sa, že podpora a budovanie atraktívneho európskeho priemyselného ekosystému pre farmaceutický sektor je jednou z kľúčových podmienok pre ďalšiu podporu premiestnenia výrobných zariadení späť do EÚ; ďalej sa domnieva, že takéto premiestnenie môže pomôcť zvýšiť nezávislosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti od tretích krajín a zvýšiť odolnosť voči narušeniam, keďže prerušenia dodávok vystavujú pacientov riziku nemožnosti podstúpiť odporúčanú alternatívnu liečbu;

87.  vyzýva Komisiu, aby do štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) zahrnula údaje o nedostatočnom prístupe k liekom, ktorý vnímajú a hlásia jednotlivci, keďže prístup k liekom sa zatiaľ v EU-SILC nemeria;

88.  podporuje prispôsobenie existujúcich rámcov pre prijateľnosť v rozhodovaní a prijatie technológií umelej inteligencie, s cieľom poskytnúť cestu, ktorou sa môže umelá inteligencia rozvíjať, prijímať a implementovať v systémoch zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inkluzívnosti, kapacity a dôvery; opakuje, že keďže sú všetky technológie založené na umelej inteligencii, musí byť vždy zaručený ľudský dohľad; domnieva sa, že právne predpisy by nemali zaostávať za inováciami; vyzýva Komisiu, aby zaviedla určitú regulačnú flexibilitu, aby mohla rýchlejšie a účinnejšie reagovať na nové požiadavky a výrobky pri rešpektovaní kritérií bezpečnosti a etiky;

89.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila postupy posudzovania, ktoré umožnia včasný a iteratívny dialóg o údajoch a dôkazoch pri ich vzniku; vyzýva Európsku agentúru pre lieky a vnútroštátne agentúry pre lieky, aby uprednostňovali predkladanie údajov z náhodne kontrolovaných prípadov klinického skúšania, ktoré porovnávajú skúšané lieky podľa definície Európskej agentúry pre lieky so štandardnou liečbou;

90.  konštatuje, že rozhodnutia prijaté v súvislosti s farmaceutickým regulačným prostredím EÚ budú mať dôsledky za hranicami Európy, keďže viaceré tretie krajiny uznávajú požiadavky EÚ a spoliehajú sa na ne, najmä pokiaľ ide o uľahčenie vývozu a upustenie od požiadaviek na testovanie týchto vyvážaných výrobkov v tretích krajinách, keď pochádzajú z EÚ; ‏zdôrazňuje preto, že je dôležité zachovať takéto dohody o vzájomnom uznávaní s tretími krajinami a zabezpečiť ich aktuálnosť;

91.  zdôrazňuje, že EÚ musí klásť dôraz na rozvoj primeraných kapacít na udržateľnú výrobu účinných látok, surovín a liekov, ktorou by sa znížila závislosť od vonkajších zdrojov; zasadzuje sa za väčšiu právnu istotu pre vývojárov liekov;

Dodatkové ochranné osvedčenia

92.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila pridanú hodnotu mechanizmu dodatkových ochranných osvedčení (SPC) s cieľom zabrániť oneskoreniam v prístupe ku generickým liekom a zlepšiť finančnú udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti;

93.  upozorňuje na rozdiely v platnosti patentov a SPC v rôznych členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala používanie dodatkových ochranných osvedčení na základe technologického a vedeckého pokroku s cieľom umožniť zvýšenie konkurencieschopnosti generických a biologicky podobných liekov v rámci EÚ aj mimo nej;

94.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv, ktorý by mal návrh jednotného SPC na vstup generických a biologicky podobných liekov na trh a na spravodlivý prístup pacientov k liečbe, a aby na základe takéhoto hodnotenia v prípade potreby navrhla jednotné SPC;

95.  zdôrazňuje preto, že používanie dodatkových ochranných osvedčení by sa malo povoliť len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch;

Inovačné a nové lieky

96.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj je kľúčový pre vývoj inovačných liekov, liečby a diagnostiky;

97.  zdôrazňuje, že génové a bunkové terapie, personalizovaná medicína, rádionuklidová terapia, nanolieky, nanotechnológia, vakcíny novej generácie vrátane derivátov tmRNA, elektronické zdravotníctvo a iniciatíva „viac ako jeden milión genómov“ môžu priniesť značné výhody v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby všetkých chorôb, ako aj súvisiacej starostlivosti po liečbe, ak preukážu svoju pridanú hodnotu v porovnaní s existujúcimi zdravotníckymi technológiami; zdôrazňuje transformačný potenciál tejto novej liečby a technológií pre pacientov, ako aj pre spoločnosti vo všeobecnosti, napríklad umožnením prechodu od zvládania chronických ochorení a starostlivosti v prípade takýchto ochorení na jednorazovú liečbu, čím sa prispeje k zníženiu nákladov na systémy zdravotnej starostlivosti a posilnení sa ich účinnosť, udržateľnosť a odolnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala dostatočné odborné znalosti a vypracovala vhodné regulačné rámce, usmernila nové obchodné modely a neustále zabezpečovala vysoké normy pre bezpečné výrobky a viedla informačné kampane na zvýšenie informovanosti a zabezpečenie používania týchto inovácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané zdroje pre Európsku agentúru pre lieky na účinné dosiahnutie týchto cieľov;

98.  uznáva, že lieky na inovatívnu liečbu (ATMP) sa podstatne líšia od tradičných liekov, pretože sa zameriavajú na základné príčiny choroby, a že ich fundamentálna trvácnosť a potenciálny liečebný charakter by im mohli umožniť stať sa budúcnosťou medicíny; uznáva, že regulačné orgány, ako je Európska agentúra pre lieky, majú v nadchádzajúcich rokoch preskúmať a schváliť desiatky liekov na inovatívnu liečbu, pričom zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia okrem svojho akčného plánu v oblasti liekov na inovatívnu liečbu vytvorila aj silný regulačný rámec, ktorý uľahčí prístup pre všetkých oprávnených európskych pacientov, a naďalej stavala na postavení Európy ako významného aktéra v oblasti liekov na inovatívnu liečbu s cieľom zachovať globálnu konkurencieschopnosť Európy v oblasti rozvoja liekov na inovatívnu liečbu;

99.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce koordinačné orgány budú uľahčovať cezhraničnú liečbu založenú na liekoch na inovatívnu liečbu a že pacienti v celej Európe budú mať spravodlivý prístup k inovatívnej liečbe;

100.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskou agentúrou pre lieky na vytvorení jednotného kontaktného miesta pre vývojárov liekov na inovatívnu liečbu, ktoré by poskytovalo usmernenia a fórum pre komunikáciu o ich žiadostiach;

101.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu a Európsku agentúru pre lieky, aby zvážili celý životný cyklus všetkých inovačných liekov a terapií vrátane génových a bunkových terapií, personalizovanej medicíny, nanotechnológií, vakcín novej generácie a aby zabezpečili rámec vhodný na daný účel pre hospodársku súťaž pre nepatentované výrobky v čase zániku výlučných práv; vyzýva Komisiu, aby vytvorila regulačný rámec pre nanolieky a výrobky podobné nanoliekom, a žiada, aby sa tieto výrobky schválili na základe povinného centralizovaného postupu;

102.  zdôrazňuje, že zavádzanie nových a inovačných liečebných postupov, ako aj ich úspešné poskytovanie pacientom závisí od vedomostí zdravotníckeho personálu, jeho pripravenosti a od technickej základne, ktorú má k dispozícii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej navzájom spolupracovali a vymieňali si poznatky a najlepšie postupy týkajúce sa nových inovačných liekov a liečebných postupov s cieľom lepšie pripraviť svojich zdravotníckych pracovníkov;

Klinické skúšky

103.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonala nariadenie o klinickom skúšaní(19) s cieľom uľahčiť zavedenie rozsiahleho klinického skúšania vykonávaného harmonizovaným a koordinovaným spôsobom na európskej úrovni; zdôrazňuje, že združenia pacientov by sa mali viac zapájať do vymedzenia výskumných stratégií pre verejné a súkromné klinické skúšania, aby sa zabezpečilo, že budú spĺňať neuspokojené potreby európskych pacientov; víta revíziu farmaceutických právnych predpisov s cieľom znížiť byrokraciu a prispôsobiť sa špičkovým výrobkom, vedeckému pokroku a technologickej transformácii; podporuje klinické skúšanie, ktoré je viac zamerané na pacienta, ako aj nový rámec pre navrhovanie inovačných skúšaní a pilotný projekt na prijatie rámca na opätovné použitie nepatentovaných liekov; víta spustenie vakcinačnej platformy na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti očkovacích látok s podporou celoúnijnej siete klinického skúšania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť výsledkov klinického skúšania, pri ktorom by farmaceutické spoločnosti včas poskytovali údaje o účastníkoch, pozitívne aj negatívne výsledky, protokoly a iné dokumenty zo skúšania;

104.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila nepretržitý dialóg medzi Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európskou agentúrou pre lieky a vývojármi vakcín o zriadení a fungovaní platformy pre monitorovanie účinnosti a bezpečnosti vakcín;

105.  vyzýva na úplné vykonávanie pravidiel klinického skúšania s cieľom zjednotiť jasné a primerané pravidlá, ktorými sa zaručí právna istota prevádzkovateľov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila účasť verejných výskumných pracovníkov na klinickom skúšaní a umožnila, aby sa klinické skúšanie v prípade dlhodobého výskumu vykonávalo súčasne vo viacerých členských štátoch;

106.  zdôrazňuje, že klinické skúšania liekov nie sú často v rámci výskumu a vývoja úspešne ukončené, a preto nevedú ku konečnému schváleniu liekov;

Hodnotenie zdravotníckych technológií

107.  víta dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada o pripravovanom nariadení o hodnotení zdravotníckych technológií, a vyzýva na jej urýchlené prijatie a dôsledné vykonávanie, aby sa podporilo väčšie zbližovanie medzi členskými štátmi pri hodnotení zdravotníckych technológií a uľahčil sa rýchly prístup pacientov k inovatívnej liečbe;

108.  poukazuje na to, že nové zdravotnícke technológie by mali preukázať svoju klinickú pridanú hodnotu a nákladovú účinnosť v porovnaní s tým, čo je už dostupné na trhu; zdôrazňuje, že hodnotenie zdravotníckych technológií je nástrojom na podporu tejto analýzy, ale v súčasnosti je v rámci Únie veľmi roztrieštené, hoci môže umožniť spoluprácu v oblasti požiadaviek na klinické dôkazy a navrhovania klinického skúšania a tým podporiť včasné rozhodovanie členských štátov o prístupe pacientov k novým liekom založené na dôkazoch; opakuje, aby Komisia a členské štáty urýchlene vykonali nariadenie v súlade s dohodnutým časovým rámcom;

Súčasný rámec pre povoľovanie

109.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností s povoľovaním očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19 spolupracovala s agentúrou EMA s cieľom zvážiť rozšírenie používania priebežných preskúmaní na iné urgentné lieky a zhodnotiť, či by ďalšia regulačná flexibilita mohla prispieť k efektívnejšiemu systému povoľovania a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, kvality a účinnosti;

110.  víta skutočnosť, že sa v stratégii uznáva, že lepšie využívanie elektronických informácií o výrobkoch (ePI) podporí lepšie poskytovanie informácií pacientom a širšiu dostupnosť liekov, najmä v kritických situáciách;

111.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s agentúrou EMA a regulačnou sieťou EÚ vrátane priemyslu a všetkých príslušných zainteresovaných strán s cieľom vyvinúť a zaviesť používanie ePI pre všetky lieky v EÚ vo všetkých jazykoch členských štátov, v ktorých sa lieky uvádzajú na trh;

112.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila systém, ktorý vedie od podmienečného povolenia na uvedenie na trh k štandardnému povoleniu na uvedenie na trh alebo k výnimočnému obnoveniu povolenia na základe spoľahlivých klinických údajov; vyzýva agentúru EMA, aby dôkladne vykonala záverečné hodnotenie a zabezpečila, aby výrobcovia prísne dodržiavali všetky požiadavky na každý liek, na ktorý sa vzťahuje podmienečné povolenie na uvedenie na trh, s cieľom zaistiť účinnosť a bezpečnosť takéhoto lieku; žiada, aby sa čas potrebný pred záverečným hodnotením skrátil z piatich na tri roky, ak sú takéto opatrenia podložené dostatočnými klinickými údajmi;

113.  nabáda Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou EMA zvážila, ako už zavedené nástroje, ako je zrýchlené povoľovanie, včasný dialóg, systém PRIME možno použiť na rýchlejšie sprístupnenie liekov pacientom, najmä liekov, ktoré majú potenciál riešiť naliehavé ohrozenie verejného zdravia alebo neuspokojené medicínske potreby; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní systému PRIME agentúry EMA pre lieky na záchranu života a zahrnula označenie PRIME do legislatívneho rámca bez toho, aby to malo vplyv na bezpečnosť pacientov; pripomína, že zrýchlené schémy by sa nemali zneužívať, ak chýbajú dostatočné dôkazy o riadnom povolení na uvedenie na trh;

114.  vyzýva Komisiu, EMA a príslušné orgány, aby využili všetko pragmatické úsilie vynaložené počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, najmä pokiaľ ide o regulačnú flexibilitu, s cieľom účinne riešiť nedostatok liekov, a to aj v núdzových situáciách;

115.  požaduje dlhodobé monitorovanie liekov uvedených na trh na účely zistenia možných škodlivých vedľajších účinkov a posúdenia ich terapeutickej nákladovej efektívnosti;

Malé a stredné podniky a lieky

116.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila inovačný ekosystém, ktorý bude uľahčovať výmenu skúseností a prístupu pre MSP a prispeje k tomu, aby sa EÚ stala centrom globálnych inovácií v oblasti medicíny; konštatuje, že Komisia by mala hľadať nové formy poradenstva, ktoré uľahčia prístup k inovačným fondom pre menšie spoločnosti; poukazuje na to, že byrokratické obmedzenia a zložitosť sťažujú MSP a verejným výskumným centrám plné využívanie európskych inovačných programov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať prístup k líniám financovania na podporu činnosti nových začínajúcich podnikov a MSP, pričom je potrebné rešpektovať stanovené podmienky a kritériá;

117.  podporuje návrh akčného plánu Komisie v oblasti duševného vlastníctva, ktorého cieľom je aktualizovať rad existujúcich nástrojov a prispôsobiť ich digitálnemu veku;

118.  žiada, aby bol systém duševného vlastníctva účinnejší pre MSP prostredníctvom opatrení na zjednodušenie postupov registrácie duševného vlastníctva, zlepšenie prístupu k strategickému poradenstvu v oblasti duševného vlastníctva a uľahčenie využívania duševného vlastníctva ako páky na prístup k financovaniu, napríklad prostredníctvom asistenčnej služby pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje potrebu vyčleniť viac zdrojov na úrovni EÚ na boj proti nekalým a zneužívajúcim praktikám na trhu s liekmi;

119.  poukazuje na to, že MSP zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo farmaceutickom hodnotovom reťazci, často ako priekopníci a hnacie sily inovácie;

Zvyšovanie odolnosti: predchádzanie nedostatku liekov a bezpečné dodávateľské reťazce, udržateľné lieky, mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy

120.  pripomína, že otvorená strategická autonómia EÚ je spojená s neustálou a dostatočnou dostupnosťou liekov vo všetkých členských štátoch; v tejto súvislosti pripomína odporúčania uvedené v uznesení zo 17. septembra 2020 o nedostatku liekov; vyzýva Komisiu, členské štáty a EMA, aby vyvinuli systém včasného varovania v prípade nedostatku liekov, ktorý by bol založený na európskej inovačnej, užívateľsky ústretovej, transparentnej a centralizovanej digitálnej platforme na výmenu informácií a údajov o nedostatku liekov a zameraný na problémy so zásobovaním; domnieva sa, že takýto systém by mal byť schopný určiť objem existujúcich zásob liekov a dopytu a poskytovať údaje, ktoré by umožnili odhaliť, predvídať a predchádzať nedostatku liekov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a monitorovala povinnosť všetkých príslušných zainteresovaných strán v dodávateľskom reťazci poskytovať včasné a transparentné informácie o dostupnosti liekov, dopyte po liekoch, činnostiach paralelného obchodovania, zákaze vývozu a narušeniach trhu, a to bez neprimeraného regulačného a administratívneho zaťaženia;

121.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus na zabezpečenie transparentnosti vo výrobných a dodávateľských reťazcoch v prípade núdzových situácií aj mimo nich; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam monitorovania falšovaných liekov a boja proti nim;

122.  zdôrazňuje, že farmaceutické odvetvie je aj naďalej dôležitým priemyselným pilierom, ako aj hybnou silou vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje význam vytvárania kvalitných pracovných miest v EÚ v rámci celého farmaceutického hodnotového reťazca a v oblasti zdravotníctva vrátane zdravotníckeho personálu s podporou nástroja NextGenerationEU; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na podporu zamestnanosti vo farmaceutickom a zdravotníckom odvetví vo všetkých členských štátoch EÚ, ktoré uľahčia geografickú vyváženosť, udržanie talentov a pracovných príležitostí v celej EÚ;

123.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali inovatívne a koordinované stratégie a posilnili výmenu osvedčených postupov v oblasti riadenia zásob; domnieva sa, že agentúra EMA je najvhodnejšia na to, aby bola určený ako regulačný orgán poverený predchádzať nedostatku liekov na úrovni EÚ počas núdzových situácií aj mimo nich;

124.  vyzýva Komisiu, aby ešte rozšírila mandát agentúry EMA s cieľom umožniť jej monitorovať nedostatok liekov aj mimo zdravotných kríz a zabezpečila, aby mala potrebné zdroje;

125.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zabezpečili, že držitelia povolenia na uvedenie na trh a veľkoobchodní distribútori budú spĺňať požiadavky smernice 2001/83/ES s cieľom zabezpečiť primerané a nepretržité dodávky liekov, ako aj dodržiavať oznamovacie povinnosti v prípade dočasného alebo trvalého prerušenia dodávok, a aby ďalej objasnili tieto povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby držitelia povolenia na uvedenie na trh informovali o nedostatku liekov v stanovených lehotách; zdôrazňuje potrebu uplatňovať odradzujúce a primerané sankcie v prípade nedodržania týchto právnych povinností v súlade s existujúcim legislatívnym rámcom;

126.  trvá na tom, že povinnosť verejnej služby stanovená v článku 81 smernice 2001/83/ES nestačí na zabezpečenie toho, aby EÚ ako celok bola primerane zásobovaná; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania Výkonnej riadiacej skupiny EÚ pre nedostatok liekov spôsobený závažnými udalosťami s cieľom predchádzať prerušeniam dodávok počas pandémie a po nej a zmierňovať ich;

127.  pripomína, že základné príčiny nedostatku liekov by sa mali riešiť čo najskôr, pričom by sa mali zohľadniť prepojenia medzi dodávateľským reťazcom a výzvami týkajúcimi sa výroby;

128.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby revízia všeobecných farmaceutických právnych predpisov vychádzala z dobrého chápania základných príčin nedostatku liekov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mal farmaceutický priemysel Únie diverzifikovaný dodávateľský reťazec a plán na zmiernenie rizika nedostatku liekov, aby sa vyrovnal s akýmikoľvek zraniteľnými miestami a rizikami v dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje však, že je potrebné zaviesť udržateľné systémové politiky skôr, než sa pristúpi k neprimeraným regulačným požiadavkám, uvaleniu povinnosti dodávok, sankciám alebo nepremyslenému hromadeniu zásob, ktoré fragmentujú jednotný trh alebo ohrozujú hospodársku udržateľnosť výrobkov, čo môže viesť k ďalšiemu nedostatku;

129.  považuje za dôležité chrániť vnútorný trh s liekmi a aby sa predchádzalo neodôvodneným obmedzeniam dovozu a vývozu, ktoré môžu poškodiť jednotný trh a znížiť cenovú dostupnosť, a aby ich Komisia v prípade výskytu riešila; vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby riešila vplyv paralelného obchodu na nedostatok liekov v členských štátoch a primerane riešila problémy prostredníctvom prijatia potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa lieky dostali včas ku všetkým pacientom v EÚ;

130.  vyzýva Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabránenie vstupu falšovaných výrobkov na trh, keďže tieto výrobky sú často nízkej kvality, sú nebezpečné pre zdravie a majú veľký hospodársky dosah;

131.  konštatuje, že technická pomoc členským štátom je potrebná na riadne vykonávanie európskeho systému overovania liekov;

132.  víta, že Komisia bude naďalej monitorovať fúzie farmaceutických spoločností, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

133.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej pohotovostnej rezervy pre kritické lieky, pri ktorých existuje vysoké riziko nedostatku, podľa vzoru mechanizmu RescEU, s cieľom zmierniť opakujúci sa nedostatok;

134.  pripomína, že nedostatok liekov má priamy vplyv na zdravie a bezpečnosť pacientov a na pokračovanie ich liečby, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú deti, staršie osoby, tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím, pacienti s chronickými chorobami alebo rakovinou a osoby na jednotke intenzívnej starostlivosti;

135.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizované vymedzenie pojmu „nedostatok“ a štandardizovala požiadavky na podávanie správ vo všetkých členských štátoch s cieľom umožniť užšiu spoluprácu a posilnenú výmenu údajov v celej Európe;

Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, zdravotné údaje a všeobecné nariadenie o ochrane údajov

136.  víta iniciatívu na vybudovanie interoperabilnej digitálnej infraštruktúry pre európsky priestor zdravotných údajov, ktorá bude zhromažďovať skutočné údaje, s cieľom využiť plný potenciál reálnych údajov a prístup k zriedkavým liečebným postupom a zabezpečiť spravodlivý, transparentný a nediskriminačný prístup k údajom v celej Európe; zdôrazňuje, že dôsledné uplatňovanie a presadzovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov(20) vo všetkých členských štátoch EÚ je základom takýchto iniciatív;

137.  žiada, aby Komisia spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť úplné a harmonizované uplatňovanie nariadenia o ochrane údajov, pokiaľ ide o vykonávanie klinického výskumu v celej EÚ;

138.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie zdravotných údajov v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov; ďalej sa domnieva, že je nanajvýš dôležité umožniť a podporovať dôveru v digitálne zdravotníctvo a inovácie v oblasti údajov v oblasti digitálneho zdravotníctva, čo bude možné prostredníctvom vzdelávania a budovania kapacít pre regulačné orgány, priemysel a pacientov;

139.  zdôrazňuje potrebu podporovať primárne aj sekundárne využívanie súhrnných údajov týkajúcich sa zdravia a v tejto súvislosti potrebu jasnejšieho vymedzenia sekundárneho používania údajov v porovnaní s primárnym zberom údajov;

140.  zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivú povahu údajov týkajúcich sa zdravia by členské štáty, Komisia a agentúry Únie mali chrániť a zaručiť, aby sa pri operáciách spracovania údajov dodržiavali zásady ochrany údajov, zásady zákonnosti, spravodlivosti, transparentnosti, obmedzenia účelu, minimalizácie údajov, presnosti, minimalizácie uchovávania, integrity a dôvernosti; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty a orgány EÚ by mali prísne dodržiavať zásady ochrany údajov stanovené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(21) a zároveň stanoviť primerané technické a organizačné bezpečnostné opatrenia v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia;

141.  pripomína zásadnú úlohu, ktorú môžu zohrávať nové technológie, digitalizácia a umelá inteligencia, pokiaľ ide o to, aby výskumní pracovníci z európskych laboratórií mohli pracovať v rámci siete a spoločne zdieľať svoje ciele a výsledky, a to pri plnom rešpektovaní európskeho rámca ochrany údajov; vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia v prospech otvorenej vedy s cieľom urýchliť výmenu údajov a výsledkov výskumu v rámci vedeckej obce v Európe aj mimo nej;

142.  zdôrazňuje potrebu rozvoja európskych federatívnych dátových sietí s cieľom prispieť k optimálnemu výskumu, vývoju a poskytovaniu zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje význam výmeny údajov a ich prístupnosti pri využívaní plného potenciálu umelej inteligencie v oblasti zdravotnej starostlivosti pri súčasnom zavedení prísnych etických požiadaviek a stanovení jasných pravidiel zodpovednosti; odmieta komercializáciu takýchto údajov a poukazuje na naliehavú potrebu konať proti predaju takýchto údajov okrem iného farmaceutickému priemyslu, zdravotným poisťovniam, technologickým spoločnostiam a zamestnávateľom;

143.  domnieva sa, že vzájomné prepojenie a interoperabilita vysokovýkonných počítačových infraštruktúr s európskym priestorom pre údaje týkajúce sa zdravia by zabezpečili dostupnosť veľkých a vysokokvalitných súborov údajov týkajúcich sa zdravia, ktoré sú mimoriadne dôležité pre výskum a liečbu patológií, najmä zriedkavých a pediatrických chorôb;

144.  podporuje prispôsobenie existujúcich rámcov pre prijateľnosť v rozhodovaní a prijatie technológií umelej inteligencie s cieľom poskytnúť cestu, ktorou sa umelá inteligencia môže rozvíjať, prijímať a implementovať v systémoch zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inkluzívnosti, kapacity a dôvery;

Štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami

145.  uznáva, že nedostatok liekov má viacero príčin, a preto je dôležité zabezpečiť zapojenie výrobcov a iných zainteresovaných strán v dodávateľskom reťazci s cieľom predchádzať nedostatku liekov a riadiť ho;

146.  podporuje Komisiu v jej úsilí viesť štruktúrovaný dialóg s príslušnými aktérmi vo farmaceutickom hodnotovom reťazci, verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami pacientov a zdravotnej starostlivosti, zdravotníckymi pracovníkmi vrátane farmaceutov a výskumnou komunitou ako jedným z nástrojov na riešenie základných príčin nedostatku liekov a nedostatkov v globálnom výrobnom a dodávateľskom reťazci kritických liekov, farmaceutických surovín, medziproduktov a účinných farmaceutických látok, ako aj na identifikáciu príležitostí pre inovácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyvážené zastúpenie zainteresovaných strán;

147.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby čo najskôr a na základe tohto štruktúrovaného dialógu vypracovali jasný a ambiciózny politický plán s cieľom zabezpečiť a modernizovať existujúce kapacity v oblasti výroby liekov, technológií a účinných farmaceutických látok v Európe;

148.  domnieva sa, že okrem štruktúrovaného dialógu o výrobnom a dodávateľskom reťazci je potrebné aj širšie farmaceutické fórum na vysokej politickej úrovni, ktoré by združovalo tvorcov politík, regulačné orgány, platcov, organizácie pacientov, zástupcov priemyslu a ďalšie príslušné zainteresované strany v dodávateľskom reťazci zdravotnej starostlivosti s cieľom podeliť sa o skúsenosti získané z núdzovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 a vytvoriť účinný politický rámec na predchádzanie nedostatku liekov v dlhodobom horizonte, umožniť pacientom prístup k liekom, znížiť oneskorenia a zabezpečiť konkurencieschopnosť a inovácie;

149.  zdôrazňuje cennú úlohu lekární a uznáva ich cenný prínos aj počas pandémie tým, že nepretržite poskytujú základné a kvalitné služby; zdôrazňuje, že lekárnici sú nezávislým, spoľahlivým a dôveryhodným zdrojom informácií; navrhuje, aby lekárnici zohrávali aktívnejšiu úlohu vo farmakovigilančných činnostiach pri hodnotení a monitorovaní účinnosti liekov, a vyzýva členské štáty, aby ich zapojili do svojich programov v oblasti zdravia, starostlivosti a výskumu; vyzýva na väčšie uznanie lekární vo vidieckych oblastiach, ktoré umožňujú udržať obyvateľstvo v týchto oblastiach a zabezpečiť dobré životné podmienky občanov;

Udržateľné lieky šetrné k životnému prostrediu

150.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby farmaceutický priemysel bol šetrný k životnému prostrediu a klimaticky neutrálny počas celého životného cyklu liekov a zároveň zabezpečil pacientom prístup k bezpečnej a účinnej farmaceutickej liečbe; vyzýva Komisiu, aby posilnila kontrolu a audit v celom výrobnom reťazci, najmä mimo EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila kvalitné štandardy environmentálnej udržateľnosti pre účinné farmaceutické látky dovážané z krajín mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila problém farmaceutického odpadu z domácností prostredníctvom opatrení na zmenšenie obalov a veľkosti nádob, ktorými sa zabezpečí, že nebudú väčšie, ako je potrebné, pričom sa zároveň zaistí pohodlná a bezpečná manipulácia pre pacientov alebo spotrebiteľov s obmedzenou pohyblivosťou, a že lekárske predpisy budú zodpovedať skutočným liečebným potrebám; nabáda Komisiu, aby zvážila potenciál elektronických letákov ako doplnkového opatrenia k súčasným papierovým informačným nástrojom s cieľom znížiť používanie papiera v obaloch a zároveň zachovať rovnaký prístup k dôležitým informáciám; berie na vedomie kroky, ktoré už prijal farmaceutický priemysel, ako je napríklad iniciatíva Eco-Pharmaco-Stewardship;

151.  domnieva sa, že európska zelená dohoda predstavuje veľkú príležitosť na podnietenie výrobcov liekov, aby sa zapojili do plánu zelenej obnovy, a to prostredníctvom výroby, ktorá je v súlade s environmentálnymi a ekologickými normami;

152.  zdôrazňuje, že s farmaceutickým odpadom by sa malo zaobchádzať v súlade s cieľmi a zámermi obehového hospodárstva; domnieva sa, že farmaceutický priemysel by mal mať rovnaké požiadavky a normy pre obaly a nakladanie s odpadom ako iné odvetvia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný rámec pre obaly, ktorý zohľadní jednoduchosť používania a charakteristiky odvetvia;

153.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o úlohe politiky verejného obstarávania pri podpore ekologickejších liekov;

154.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení zo 17. septembra 2020 o strategickom prístupe k liekom v životnom prostredí(22), najmä aby zrevidovala farmaceutické právne predpisy s cieľom posilniť požiadavky na posudzovanie rizík pre životné prostredie a podmienky schvaľovania a používania liekov za predpokladu, že povolenie na uvedenie na trh nebude odložené alebo zamietnuté len z dôvodu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie; ďalej vyzýva Komisiu, aby urýchlila postup dobiehania sklzu hodnotení environmentálnych rizík liekov na humánne použitie povolených pred rokom 2006, ak nie sú k dispozícii;

155.  pripomína, že informácie, ako sú vplyv liekov na vodu, environmentálne správanie a odbúrateľnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení rizík a že tento druh informácií by mal byť transparentný a mal by sa sprístupniť príslušným zainteresovaným stranám; víta úsilie Komisie riešiť problém prítomnosti liekov v životnom prostredí; zdôrazňuje potrebu pokračovať v tomto úsilí a zintenzívniť ho, najmä pokiaľ ide o investície do technológií umožňujúcich účinnejšie odstraňovanie liekov z odpadových vôd, hodnotenie vplyvu veterinárnych liekov na životné prostredie, rozvoj nepretržitého monitorovania a výmeny údajov o možných významných zdrojoch tohto druhu znečistenia;

156.  trvá na tom, že farmaceutická stratégia pre Európu by mala zohľadňovať ciele akčného plánu nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy;

157.  podporuje uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí s cieľom zvýšiť zodpovednosť farmaceutického priemyslu za znečistenie, ktoré môže spôsobiť;

158.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali výskum, vývoj a inovácie v oblasti liekov, ktoré sú rovnako účinné pre pacientov a sú vo svojej podstate menej škodlivé pre životné prostredie;

159.  zdôrazňuje význam investícií do hľadania nových alternatívnych metód vývoja liekov bez použitia zvierat bez toho, aby sa znížila úroveň ochrany ľudského zdravia, a bez toho, aby boli dotknuté inovácie v oblasti liekov;

EÚ je svetovým lídrom v oblasti zdravotnej starostlivosti

160.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac uľahčila prístup farmaceutického priemyslu EÚ vrátane malých a stredných podnikov na svetové trhy, a to prostredníctvom rovnakých podmienok a pevného a jasného regulačného rámca, ktorý by podporoval najvyššie normy kvality a bezpečnosti na medzinárodnej úrovni a uľahčoval uzatváranie obchodných dohôd, ktoré podporujú konkurencieschopnosť založenú na inováciách, aby sa farmaceutické odvetvie stalo strategickým pilierom EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodné dohody prispejú k zlepšeniu prístupu k bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom v EÚ a v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť obchodné a necolné prekážky a byrokraciu v tretích krajinách a zabezpečiť spravodlivý prístup spoločností pôsobiacich v EÚ na medzinárodné trhy;

161.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila uzatváranie dohôd medzi agentúrou EMA a regulačnými agentúrami mimo EÚ o predchádzaní núdzovým situáciám a koordinácii reakcií na takéto situácie pri úplnom dodržiavaní najvyšších noriem EÚ v oblasti ochrany osobných údajov; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s členmi Svetovej obchodnej organizácie s cieľom uľahčiť obchod so zdravotníckymi výrobkami, zvýšiť odolnosť globálnych dodávateľských reťazcov prostredníctvom stabilného prístupu k surovinám a účinne reagovať v prípade núdzovej situácie v oblasti zdravia;

162.  opakuje, že sa zasadzuje pokračovať v spolupráci s Komisiou a Svetovou zdravotníckou organizáciou s cieľom štandardizovať bezpečné, účinné a udržateľné regulačné rámce pre lieky a zlepšiť prístup k liekom a ich cenovú dostupnosť na celom svete;

Patenty a Dohoda TRIPS

163.  konštatuje, že patentová ochrana je kľúčovým stimulom pre spoločnosti, aby investovali do inovácií a vyrábali nové lieky; zároveň konštatuje, že vylučujúci účinok patentov by mohol viesť k obmedzenému zásobovaniu trhu a menšiemu prístupu k liekom a farmaceutickým výrobkom; zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť vyváženosť medzi podporou inovácií prostredníctvom vylučujúceho účinku patentov a zabezpečením prístupu k liekom a ochrany verejného zdravia; pripomína, že podľa článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004 môže spoločnosť, ktorá uvádza liek na trh, požívať výhradné právo na údaje počas obdobia ôsmich rokov od prvého povolenia na uvedenie na trh; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu tohto nariadenia s cieľom ustanoviť možnosť dočasne povoliť udeľovanie nútených licencií v prípade zdravotnej krízy s cieľom umožniť výrobu generických verzií liekov zachraňujúcich život; pripomína, že ide o jednu z možností flexibility verejného zdravia v oblasti patentovej ochrany, ktoré už boli zahrnuté v Dohode TRIPS Svetovej obchodnej organizácie, ktorá bola ďalej potvrdená vo vyhlásení z Dauhy z roku 2001; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vykonávanie dohôd EÚ o voľnom obchode (FTA) nebude narúšať možnosti uplatnenia flexibility, ktoré poskytuje Dohoda TRIPS, a aby členským štátom poskytla usmernenia s cieľom podporiť skôr udeľovanie dobrovoľných licencií než okamžité udeľovanie nútených licencií; zdôrazňuje, že dohody o voľnom obchode by sa nemali zameriavať výlučne na presadzovanie noriem v oblasti duševného vlastníctva v tretích krajinách, ale mali by zohľadňovať vplyv na generické a biologicky podobné lieky v EÚ a v tretích krajinách ako aj zabezpečiť koordináciu regulačných noriem;

o
o   o

164.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 4. (2) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 153. (3) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (4) Prijaté texty, P9_TA(2020)0205. (5) Prijaté texty, P9_TA(2020)0228. (6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0226. (7) Ú. v. EÚ L 18, 22.1.2000, s. 1. (8) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67. (9) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33. (12) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2019, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1. (16) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. novembra 2020 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok (COM(2020)0725); návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. novembra 2020 o zmene nariadenia (ES) č. 851/2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (COM(2020)0726); návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. novembra 2020 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a o zrušení rozhodnutia č. 1082/2013/EÚ (COM(2020)0727), (17) Ú. v. EÚ C 450, 28.12.2020, s. 1. (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1). (20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). (21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39). (22) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 59.