Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 25. novembra 2021 - Štrasburg
Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2021/001 ES/País Vasco metal – Španielsko
 Politika a právo v oblasti legálnej migrácie
 Zavedenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia v záujme digitálneho zlepšenia presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility
 Multilaterálne rokovania pred blížiacou sa 12. Konferenciou ministrov WTO v Ženeve v dňoch 30. novembra – 3. decembra 2021
 Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Filipín *
 Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Jamajky *
 Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Bolívie *
 Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Pakistanu *
 Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Tuniska *
 Bezpečnosť parkovísk pre nákladné vozidlá v EÚ
 Situácia v Somálsku
 Porušovanie ľudských práv súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, najmä Wagnerovou skupinou
 Situácia v oblasti ľudských práv v Kamerune

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2021/001 ES/País Vasco metal – Španielsko
PDF 151kWORD 51k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Španielska – EGF/2021/001 ES/País Vasco metal (COM(2021)0618 – C9-0377/2021 – 2021/0316(BUD))
P9_TA(2021)0471A9-0319/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0618 – C9-0377/2021),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(2), a najmä na jeho článok 8,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(3), a najmä na jej bod 9,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0319/2021),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytnúť dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí trpia dôsledkami globalizácie a technologických a environmentálnych zmien, ako sú zmeny štruktúry svetového obchodu, obchodné spory, výrazné zmeny v obchodných vzťahoch Únie alebo zložení vnútorného trhu a finančné alebo hospodárske krízy, ako aj prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, alebo dôsledkami digitalizácie alebo automatizácie;

B.  keďže Španielsko podalo žiadosť EGF/2021/001 ES/País Vasco metal o finančný príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) po prepustení 491 pracovníkov v regióne úrovne NUTS 2 País Vasco (ES21) v Španielsku, a to v referenčnom období pre žiadosť od 2. júna 2020 do 2. decembra 2020;

C.  keďže žiadosť sa týka celkovo 491 prepustených pracovníkov, ktorých činnosť bola ukončená, pričom 192 bolo prepustených počas hromadného prepúšťania, o ktorom boli orgány informované šiestimi spoločnosťami(4);

D.  keďže žiadosť sa zakladá na intervenčných kritériách uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia o EGF, podľa ktorého je potrebné ukončenie činnosti najmenej 200 pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v referenčnom období šiestich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom ekonomickom odvetví vymedzenom na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch vymedzených v členskom štáte ako regióny úrovne NUTS 2;

E.  keďže pandémia ochorenia COVID-19, prísne opatrenia obmedzenia pohybu v 2. štvrťroku 2020 v Španielsku a následný nedostatok dodávok a surovín mali nepriaznivý vplyv na odvetvie kovovýroby v krajine;

F.  keďže v regióne Baskicko predstavuje sektor kovových konštrukcií 27,4 % hrubej pridanej hodnoty priemyslu(5), pričom priemer v EÚ-28 je 18,8 %(6);

G.  keďže v roku 2020 (medziročné zmeny) klesla výroba v 18 % kovospracujúcich podnikov v Španielsku o vyše 50 %, obrat klesol v 16 % podnikov o vyše 50 % a tretina kovospracujúcich podnikov zaznamenala pokles výroby, ako aj obratu vo výške 30 % až 50 %(7);

H.  keďže vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a jej sociálne a hospodárske dôsledky Komisia posilnila a zdôraznila úlohu EGF ako núdzového nástroja(8) a umožnila financovanie prípadov priamo súvisiacich s pandémiou z EGF;

I.  keďže Španielsko informuje o tom, ako dodržiava odporúčania stanovené v rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie(9), a zdôrazňuje kľúčové koncepcie plánu odbornej prípravy pre Baskicko, stratégie zamestnanosti pre Baskicko a programu zelených pracovných miest.

1.  súhlasí s Komisiou, že sú splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia o EGF a Španielsko má nárok na finančný príspevok vo výške 1 214 607 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 85 % celkových nákladov vo výške 1 428 950 EUR, zložených z výdavkov na personalizované služby vo výške 1 384 950 EUR a výdavkov na vykonávanie EGF(10) vo výške 44 000 EUR;

2.  konštatuje, že španielske orgány podali žiadosť 25. júna 2021 a že Komisia 7. októbra 2021 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  poznamenáva, že žiadosť sa týka 491 prepustených pracovníkov, ktorých činnosť bola ukončená, pričom 192 z nich bolo prepustených počas hromadného prepúšťania, o ktorom boli orgány informované šiestimi spoločnosťami(11); ďalej konštatuje, že podľa očakávaní Španielska sa na opatreniach zúčastní 300 zo všetkých oprávnených osôb (dotknutých prijímateľov);

4.  pripomína, že sa očakáva významný sociálny vplyv prepúšťania na pracovníkov v regióne Baskicko, kde sa počet nezamestnaných osôb medzi marcom a augustom 2020(12) zvýšil o 25 % a kde v máji 2021 predstavovala dlhodobá nezamestnanosť 55,6 % z celkovej nezamestnanosti (bola o 3,6 percentuálneho bodu vyššia ako v januári 2021) a nezamestnané osoby so základným alebo nižším vzdelaním predstavovali 60,8 %; pripomína, že v regióne Baskicko sú mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami na úrovni 22,6 % a podiel krátkodobého zamestnania je 25,8 %, čo je 11,6 percentuálnych bodov nad priemerom Únie, ktorý je 14,2 %;

5.  poukazuje na to, že väčšina prepustených pracovníkov je v druhej polovici svojej profesionálnej kariéry a má nízku úroveň formálnej kvalifikácie;

6.  poznamenáva, že Španielsko začalo poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom 11. júna 2021 a že obdobie oprávnenosti na finančný príspevok z EGF preto trvá od 11. júna 2021 do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

7.  pripomína, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť prepusteným pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám po prijatí rozhodnutia, pozostávajú z týchto opatrení: stretnutia zamerané na profilovanie, kariérové poradenstvo, pomoc pri hľadaní pracovného miesta, podpora a/alebo príspevok pri zakladaní podniku, rekvalifikácia, zvyšovanie úrovne zručností a odborná príprava na pracovisku, ako aj príspevky na účasť; opatrenia sa plánovali tak, aby boli v súlade so španielskou stratégiou obehového hospodárstva a odborná príprava prispieva k posilneniu procesu digitálnej transformácie v priemysle;

8.  poznamenáva, že Španielsku začali vznikať administratívne výdavky na vykonávanie EGF 1. februára 2021 a že výdavky na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ sú teda oprávnené na finančný príspevok z EGF od 1. februára 2021 do 31 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

9.  víta, že Španielsko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb po porade so sociálnymi partnermi(13); zapojenie sociálnych partnerov je zabezpečené ich zastúpením v správnej rade služby Lanbide, ktorá sa skladá zo zástupcov regionálnej vlády, odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov;

10.  víta, že koordinovaný balík personalizovaných služieb prispeje v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia o EGF k šíreniu horizontálnych zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku, ako aj v hospodárstve, ktoré efektívne využíva zdroje;

11.  pripomína, že navrhované opatrenia predstavujú aktívne opatrenia trhu práce v rámci oprávnených opatrení stanovených v článku 7 nariadenia o EGF a nenahrádzajú pasívne opatrenia sociálnej ochrany;

12.  zdôrazňuje, že španielske orgány potvrdili, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie;

13.  berie na vedomie oznámenie Španielska, že finančný príspevok budú riadiť a kontrolovať tie isté orgány, ktoré riadia a kontrolujú Európsky sociálny fond plus;

14.  opakuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani žiadne príspevky alebo práva príjemcov pridelených prostriedkov z EGF, aby sa zistil úplný doplnkový charakter pridelenej pomoci;

15.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

16.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Španielska – EGF/2021/001 ES/País Vasco metal

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2021/2159.)

(1) Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48.
(2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
(4) Auxiliar Troquelería SL, Calderería del Oria, Matricería Deusto, Mecanizados de la Industria Vasca SLU, Taller Mecanizado Pablo López Lacalle SL, Tratamientos Superficiales Iontech SA.
(5) https://es.statista.com/estadisticas/1220166/porcentaje-del-vab-total-en-espana-por-sector/
(6) https://www.eustat.eus/elementos/El-32-del-VAB-industrial-esta-generado-por-sectores-de-nivel-tecnologico-alto-o-medio-alto-en-2019/not0018911_c.html
(7) Report on the economic impact of COVID-19 on the metal sector (Správa o hospodárskom vplyve ochorenia COVID-19 na odvetvie kovovýroby). Október 2020- https://atra.gal/files/noticias/Archivos_3680.pdf
(8) COM(2020)0442.
(9) COM(2013)0882.
(10) V súlade s článkom 7 ods. 5 nariadenia o EGF.
(11) Auxiliar Troquelería SL, Calderería del Oria, Matricería Deusto, Mecanizados de la Industria Vasca SLU, Taller Mecanizado Pablo López Lacalle SL, Tratamientos Superficiales Iontech SA.
(12) Avance de los datos del mercado laboral del año 2020 (údaje o trhu práce za rok 2020).
(13) Žiadosť schválila služba Lanbide, baskická verejná služba zamestnanosti (sociálni partneri sú súčasťou správnej rady), 2. júla 2021. Ďalšie stretnutia sa uskutočnili 19. januára a 2. februára 2021 s Federación Vizcaína de Empresas del Metal (federácia kovospracujúcich podnikov provincie Biskajsko), Asociación de Empresas de Guipúzcoa – ADEGI (záujmové združenie provincie Guipúzcoa) a SEA – Empresas Alavesas (záujmové združenie provincie Álava).


Politika a právo v oblasti legálnej migrácie
PDF 209kWORD 65k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 s odporúčaniami Komisii o politike a práve v oblasti legálnej migrácie (2020/2255(INL))
P9_TA(2021)0472A9-0314/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 45,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 5, 10, 12 a 16,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na článok 2 protokolu 4,

–  so zreteľom na acquis Únie v oblasti legálnej migrácie vypracované v rokoch 2003 až 2021, ktoré upravuje podmienky vstupu a pobytu a práva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pracujú v Únii, a zahŕňa:

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES(1),

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair(2),

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci(3),

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu(4),

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(5),

–  smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(6),

–  smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(7);

–  smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344(11),

–  so zreteľom na závery Európskej rady o pandémii COVID-19 a migrácii z 24. júna 2021, a to najmä na záver č. 12,

–  so zreteľom na Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. marca 2019 s názvom Kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa legálnej migrácie (ďalej len „kontrola vhodnosti“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2020 s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. apríla 2016 s názvom Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Rozšírenie možností legálnej migrácie do Európy: nevyhnutná súčasť vyváženej a komplexnej migračnej politiky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle,

–  so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite EÚ – Afrika o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette 11. a 12. novembra 2015, najmä na ich príslušné časti týkajúce sa legálnej migrácie a mobility,

–  so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 11. júna 2021 s názvom Partnerstvá zamerané na talenty: Komisia začína nové iniciatívy na riešenie nedostatku zručností v EÚ a zlepšenie spolupráce v oblasti migrácie s partnerskými krajinami,

–  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Komisie z 23. apríla 2020 s názvom Kľúčoví pracovníci z radov prisťahovalcov: ich príspevok k európskej reakcii na pandémiu COVID-19 a na jeho technickú správu z 19. mája 2020 s názvom Zraniteľná pracovná sila: migrujúci pracovníci počas pandémie COVID-19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o nových spôsoboch legálnej migrácie pracovnej sily, založenom na iniciatívnej správe Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci(14),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie zo septembra 2015 s názvom Preskúmanie nových možností právnych predpisov v oblasti migrácie pracovnej sily do Európskej únie,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie z októbra 2015 s názvom Spolupráca EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z marca 2019 s názvom Náklady spôsobené nečinnosťou na európskej úrovni v oblasti legálnej migrácie,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2021 s názvom Politika a právo v oblasti legálnej migrácie – Posúdenie európskej pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 13,

–  so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 19. decembra 2018,

–  so zreteľom na medzinárodné pracovné normy v oblasti migrácie pracovnej sily, ktoré prijala Medzinárodná konferencia práce Medzinárodnej organizácie práce,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN 18. decembra 1990,

–  so zreteľom na štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj týkajúce sa legálnej migrácie,

–  so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na štúdiu Centra pre globálny rozvoj z 15. júla 2019 s názvom Maximalizácia spoločných výhod možností legálnej migrácie: poučenie z nemeckých partnerstiev v oblasti zručností,

–  so zreteľom na správu o migrácii v Afrike: spochybňovanie naratívu z októbra 2020 Medzinárodnou organizáciou pre migráciu,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z augusta 2021 s názvom Nový pakt Európskej komisie o migrácii a azyle – horizontálne náhradné posúdenie vplyvu,

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0314/2021),

A.  keďže primerané vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa pracovnej migrácie je rovnako dôležité pre navrhovanie nových právnych predpisov;

B.  keďže v článku 79 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU) sa uvádza, že Únia tvorí spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi,

C.  keďže Únia je jedným z hlavných investorov do rozvoja ľudského kapitálu v susedných krajinách;

D.  keďže vytvorenie ďalších legálnych možností migrácie na úrovni Únie by mohlo pomôcť poskytnúť členským štátom nástroj na riadne riešenie týchto demografických výziev, ako aj na uspokojenie dopytu na trhoch práce, ktorý nemôže uspokojiť domáca pracovná sila, a zlepšiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností na trhoch práce;

E.  keďže v roku 2020 malo v členských štátoch EÚ oprávnený pobyt 23 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, teda približne 5,1 % celkového počtu obyvateľov EÚ(15);

F.  keďže nízka miera vydávania povolení na dlhodobý pobyt naznačuje, že je potrebné zvýšiť ich atraktívnosť, čo by sa mohlo dosiahnuť revíziou smernice 2003/109/ES s cieľom objasniť výhody držby povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ a zblížiť vnútroštátne legislatívne systémy;

G.  keďže podľa správy Európskej komisie o vplyve demografickej zmeny zo 17. júna 2020(16) je mediánový vek obyvateľstva Únie v súčasnosti 44 rokov, už niekoľko rokov narastá a bude rásť minimálne počas ďalších dvoch dekád;

H.  keďže z toho vyplýva, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude Únia čeliť rastúcemu podielu obyvateľstva pozostávajúceho z občanov vo veku 65 rokov a viac, pričom sa predpokladá, že podiel obyvateľstva v produktívnom veku sa v rovnakom období zníži;

I.  keďže táto kontrola vhodnosti ukázala, že súčasné pravidlá Únie v oblasti legálnej migrácie majú obmedzený vplyv, pokiaľ ide o prilákanie zručností a talentov potrebných pre trh práce a hospodárstvo Únie, a že súčasný právny rámec je roztrieštený a obsahuje množstvo nedostatkov, ako aj problémov s jeho vykonávaním;

J.  keďže hlavné zistenia kontroly vhodnosti zdôrazňujú, že účinné politiky legálnej migrácie sú kľúčové pre riadenie migračných tokov;

K.  keďže komisárka Ylva Johansson pri príležitosti úvodného podujatia v súvislosti so spustením partnerstiev zameraných na talenty 11. júna 2021 uviedla, že strategickým cieľom Komisie je nahradiť neregulárnu migráciu legálnymi možnosťami migrácie(17);

L.  keďže vízové opatrenia môžu pôsobiť ako pozitívny stimul pri spolupráci s tretími krajinami; keďže úplné vykonávanie nedávno revidovaného vízového kódexu(18) a ďalšie úsilie o zjednodušenie vízového režimu s tretími krajinami je súčasťou komplexného prístupu k migračnej politike načrtnutého v Novom pakte o migrácii a azyle; keďže väčšia spolupráca a výmena informácií by pomohli odhaliť zneužívanie víz;

M.  keďže rámce partnerstva medzi členskými štátmi a tretími krajinami môžu slúžiť ako kľúčový nástroj na urýchlenie vzájomného uznávania zručností a kvalifikácií legálnych pracovných migrantov;

N.  keďže viaceré členské štáty už nadviazali úspešné partnerstvá s tretími krajinami s cieľom vytvoriť legálne možnosti pracovnej migrácie a uspokojiť dopyt na trhu práce v menšom rozsahu prostredníctvom pilotných projektov; keďže partnerstvá zamerané na talenty by mali vychádzať z pozitívnych skúseností získaných z týchto projektov;

O.  keďže obnovené európske partnerstvo pre integráciu so sociálnymi a hospodárskymi partnermi sa zaoberá rozšírením budúcej spolupráce na oblasť pracovnej migrácie;

P.  keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhoch práce členských štátov sa ukázal ako veľmi nákladný pre Úniu, pretože tento stav viedol podľa štúdie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2018 k strate viac ako 2 % produktivity ročne(19); keďže v tejto štúdii sa uvádza, že k danému nesúladu dochádza na všetkých úrovniach zručností – od kuchárov a vodičov kamiónov až po lekárov a učiteľov; keďže podľa tejto štúdie súčasné legislatívne systémy sú nedostatočné na zabezpečenie toho, aby Únia zostala hospodársky konkurencieschopná z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska a aby spĺňala požiadavky trhov práce členských štátov;

Q.  keďže v roku 2017 bolo približne 3,1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ, v porovnaní s približne 7,1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi vnútroštátneho povolenia na dlhodobý pobyt(20);

R.  keďže dvoma hlavnými cieľmi smernice 2011/98/EÚ sú uľahčenie postupov podávania žiadostí o kombinované pracovné povolenie a povolenie na pobyt a rovnaké zaobchádzanie; keďže v hodnotení tejto smernice v rámci kontroly vhodnosti a v správe o jej vykonávaní sa zistilo niekoľko nedostatkov, pokiaľ ide o dosiahnutie týchto cieľov; keďže na odstránenie týchto nedostatkov Komisia v Novom pakte o migrácii a azyle ohlásila celý rad nových iniciatív vrátane revízie uvedenej smernice;

S.  keďže technický vývoj zmenil spôsob fungovania vo svete a viedol k situácii, keď mnoho európskych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v Únii pracuje na diaľku; keďže pracovníci na diaľku v súčasnosti uviazli v právnej šedej zóne, pretože nemôžu požiadať o tradičné pracovné povolenie v členskom štáte(21);

T.  keďže viaceré členské štáty zaviedli tzv. víza pre digitálnych nomádov, ktorých cieľom je uľahčiť pobyt zamestnancov pracujúcich na diaľku alebo samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich na diaľku(22);

U.  keďže Únia prechádza procesom oživenia hospodárstva po pandémii; keďže zlepšené legislatívne systémy týkajúce sa legálnej migrácie pracovnej sily sú rozhodujúcim faktorom pre oživenie hospodárstva Únie;

V.  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Komisie z 23. apríla 2020 s názvom Kľúčoví pracovníci z radov prisťahovalcov: ich príspevok k reakcii Európy na ochorenie COVID-19, v priemere 13 % pracovníkov, ktorí sú kľúčoví pre spoločnosť, sú prisťahovalci do Únie, čo dokazuje, že zohrali kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o schopnosť Únie zvládať pandémiu ochorenia COVID-19;

W.  keďže priame prepojenie medzi právami na pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom a ich zamestnávateľom ich vystavuje potenciálnemu pracovnému vykorisťovaniu; keďže zazneli výzvy, aby sa tieto druhy povolení postupne zrušili a aby sa namiesto toho štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom umožnilo zmeniť zamestnávateľa bez straty pracovného povolenia(23);

X.  keďže smernica 2009/52/ES stanovuje sankcie a opatrenia, ktoré možno použiť voči zamestnávateľom vykorisťujúcim neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pracujú; keďže štátni príslušníci tretích krajín, ktorí vstúpili do Únie legálne, môžu byť tiež vykorisťovaní a mali by mať rovnakú úroveň ochrany;

Y.  keďže Európsky orgán práce posilnil svoju cezhraničnú operačnú kapacitu na podporu a posilnenie vnútroštátnych inšpektorátov a orgánov práce, ako aj sociálnych partnerov s cieľom presadzovať spravodlivú mobilitu pracovnej sily a bojovať proti cezhraničným podvodom a zneužívaniu;

1.  domnieva sa, že na to, aby bolo možné čeliť budúcim demografickým výzvam v členských štátoch, pričom údaje ukazujú, že podiel obyvateľov vo veku 65 rokov a viac bude podľa prognóz do roku 2050(24) predstavovať približne jednu tretinu obyvateľstva Únie, čo spôsobí výrazný nedostatok pracovnej sily na všetkých úrovniach zručností(25), musí Únia predložiť nové možnosti legálnej migrácie pracovnej sily do Únie, pričom musí zohľadniť aj skutočnosť, že trhy práce členských štátov sú odlišné a čelia rôznym druhom nedostatku pracovných síl a výzvam; zastáva názor, že tieto nové možnosti sa ukážu ako nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti Únie a jej globálneho vplyvu ako zástancu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a voľného obchodu s tovarom a službami a ako lídra v boji proti zmene klímy; konštatuje, že tieto nové možnosti by mali zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a znížiť vykorisťovanie pracovníkov z tretích krajín; okrem toho konštatuje, že v situácii, keď sa znížia prekážky legálnej migrácie pracovnej sily a zníži sa diskriminácia pracovníkov z tretích krajín na trhu práce, by sa podľa odhadov mohlo v Únii dosiahnuť dlhodobé zvýšenie HDP o 74 miliárd EUR ročne(26); vyjadruje znepokojenie nad tým, že veľké prekážky legálnej migrácie pracovnej sily vedú k zníženiu atraktívnosti Únie v celosvetovej konkurencii pracovníkov všetkých úrovní zručností; zdôrazňuje, že zavedenie nových legálnych kanálov pre vstup migrantov do Únie za prácou, by mohlo priniesť zvýšenie HDP až o 37,6 miliardy EUR ročne(27);

2.  požaduje, aby Komisia do 31. januára 2022 na základe článku 79 ods. 2 a najmä písmen a) a b) ZFEÚ predložila návrh aktu, ktorý by predstavoval balík návrhov na uľahčenie a podporu vstupu do Únie a mobility v rámci nej pre legálne migrujúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si hľadajú prácu alebo už majú pracovné povolenie, a ktorý by zosúladením ustanovení v rámci existujúcich smerníc o legálnej migrácii slúžil na zníženie byrokracie, posilnenie harmonizácie, podporu základných práv, ako je rovnaké zaobchádzanie, a predchádzanie pracovnému vykorisťovaniu v nadväznosti na odporúčania uvedené v prílohe k tejto správe; konštatuje, že takýto nový akt na podporu legálnej migrácie pracovnej sily z tretích krajín a vyššej miery mobility zostáva jednou z hlavných odpovedí na súčasný nesúlad medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej;

3.  domnieva sa, že vytvorenie okruhu talentov Únie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa chcú uchádzať o prácu s výhľadom legálnej migrácie do niektorého členského štátu, ako aj pre zamestnávateľov, ktorí si tak môžu hľadať potenciálnych zamestnancov z tretích krajín, bude základným nástrojom na dosiahnutie účelu navrhovaného aktu, a vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula vytvorenie takéhoto okruhu talentov; navrhuje, aby Komisia do okruhu talentov zahrnula sieť talentov Únie na diaľku, ktorá by štátnym príslušníkom tretích krajín umožnila pracovať na diaľku v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom majú pobyt, a aby Komisia a členské štáty spolupracovali s cieľom lepšie pochopiť výhody a výzvy spojené s prijímaním talentovaných štátnych príslušníkov tretích krajín na diaľku a podporovať spravodlivé zamestnávanie medzinárodných talentov na diaľku; poukazuje na to, že takáto sieť by bola pre členské štáty dobrovoľná;

4.  podporuje vyhlásenie Komisie z jej oznámenia z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle, pokiaľ ide o posilnenie krátkodobej mobility v dobrej viere ako doplnku legálnych možností najmä na účely výskumu alebo štúdia, s cieľom zlepšiť spoluprácu s tretími krajinami už na začiatku, a žiada Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti v tomto smere;

5.  žiada Komisiu, aby zohľadnila článok 15 ods. 1 čiastočnej predbežnej dohody Parlamentu a Rady o prepracovanom znení smernice o podmienkach prijímania, čím sa zníži negatívny vplyv nútenej nečinnosti až do ukončenia konania o azyle;

6.  víta smernicu (EÚ) 2021/1883 („revidovaná smernica o modrej karte“), ale považuje ju za nedostatočnú z toho dôvodu, že pracovné trhy v Únii potrebujú aj pracovníkov s nízkou a strednou kvalifikáciou, aj keď sa tieto potreby líšia; konštatuje, že Únia je už od nich vo veľkej miere závislá v kľúčových odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a zdravotná starostlivosť(28); vyzýva preto Komisiu, aby prioritne začlenila do svojho návrhu ambiciózny systém prijímania pracovníkov z tretích krajín s nízkou a strednou kvalifikáciou po konzultácii so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a aby zároveň zohľadnila potreby členských štátov; vyzýva Komisiu, aby začlenila vytvorenie rámca pre potvrdzovanie a uznávanie zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane odborného vzdelávania na základe objektívnych a jednotných kritérií, aby sa uľahčila ich skorá integrácia na trhu práce; žiada, aby rámec pre potvrdzovanie a uznávanie zručností a kvalifikácií zabezpečil, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín počas procesu potvrdzovania a uznávania zaobchádzalo spravodlivo, umožnil účinné systémy a postupy a uľahčil získavanie informácií účinným a jednoduchým spôsobom; nabáda Komisiu, aby trvala na tom, aby si vnútroštátne orgány naďalej vymieňali informácie a najlepšie postupy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby všetkými možnými prostriedkami, a to aj prostredníctvom cielených kampaní, podporovala revidovanú smernicu o modrej karte, a to aj v začínajúcich podnikoch v odvetví IT, kde sa zručnosti uznávajú za rovnocenné s kvalifikáciou, ako sa uvádza v článku 26 v spojení s prílohou I k uvedenej smernici; pripomína však, že v článku 79 ods. 5 ZFEÚ sa uvádza, že týmto článkom „nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby“.

7.  domnieva sa, že Únia potrebuje prilákať viac samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov a musí posilniť inovácie, napríklad prostredníctvom systémov mobility mladých ľudí a nomádov; v záujme toho, aby si Únia zachovala svoj význam a konkurencieschopnosť na svetovom trhu, zvýšila pružnosť, robustnosť, stabilitu a rast svojho hospodárstva a zároveň vytvorila nové hospodárske aktivity a pracovné príležitosti, vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula systém prijímania v celej Únii pre vstup a pobyt samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov založený na objektívnych a jednotných kritériách, najmä pre osoby pracujúce na založení malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov, ako aj pre vysoko mobilných samostatne zárobkovo činných štátnych príslušníkov tretích krajín, ako sú umelci a odborníci v oblasti kultúry; trvá na tom, že navrhované systémy musia obsahovať opatrenia, ktoré posilňujú základné práva a podporujú rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín; domnieva sa, že Komisia by mala zaviesť päťročné vízum na viac vstupov, ktoré by tejto kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín umožnilo vstúpiť na územie Únie až na 90 dní ročne;

8.  žiada Komisiu, aby do svojho návrhu začlenila rámec pre partnerstvá s tretími krajinami zamerané na talenty, do ktorých by sa členské štáty mohli dobrovoľne zapojiť, pričom tento rámec by bol prispôsobený situácii a výhodám príslušných vysielajúcich aj prijímajúcich krajín a mal by obsahovať programy odbornej prípravy založené na zručnostiach, najmä skúšky spôsobilosti, prehliadky pracoviska a simulácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento rámec umožní, aby Parlament mohol plne vykonávať svoju kontrolnú a hodnotiacu úlohu, a že návrh bude obsahovať primerané mechanizmy na predchádzanie pracovnému vykorisťovaniu a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania; zdôrazňuje, že inšpiráciu pre partnerstvá zamerané na talenty možno nájsť v existujúcich dohodách založených na zručnostiach v členských štátoch a že partnerstvá zamerané na talenty by sa mali rozvíjať po konzultácii s príslušnými organizáciami v členských štátoch aj v tretích krajinách;

9.  trvá na tom, že je nevyhnutné uplatňovať odlišný a vyvážený prístup k vzťahom medzi Úniou a tretími krajinami v oblasti migrácie; vyzýva Úniu, aby sa usilovala o formálne dohody s partnerskými krajinami o migračnej mobilite;

10.  víta zámer Komisie preskúmať smernicu 2011/98/EÚ; poznamenáva, že jedným z cieľov tejto smernice je zjednodušiť a harmonizovať pravidlá týkajúce sa povolení, ktoré sú v súčasnosti platné v členských štátoch, a podporovať rovnaké zaobchádzanie a že tieto ciele neboli v plnej miere dosiahnuté, keďže niektoré ustanovenia tejto smernice sa v Únii vykonávajú rôznymi spôsobmi; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala podniknúť potrebné kroky, aby zabezpečila predovšetkým riadne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi, po druhé, aby bola zmenená tak, aby bolo možné podávať žiadosti o jednotné povolenie z členského štátu aj z tretej krajiny, a po tretie, aby sa v záujme ďalšieho zjednodušenia a harmonizácie pravidiel jasne upravil postup získania vstupného víza, aby sa predišlo situácii, keď by žiadatelia museli predkladať dokumenty potrebné na získanie jednotného povolenia dvakrát, a aby sa znížila závislosť pracovníkov a riziko vykorisťovania; poukazuje na to, že podanie žiadosti z členského štátu by malo byť možné len vtedy, ak je štátny príslušník tretej krajiny v čase podania žiadosti držiteľom povolenia na pobyt; vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula takéto zmeny tejto smernice;

11.  požaduje, aby Komisia do svojho návrhu zahrnula zriadenie nadnárodnej siete poradných služieb pre legálne migrujúcich pracovníkov z tretích krajín, ktorú by riadila Komisia, pričom by každý členský štát určil vedúci orgán na spracúvanie žiadostí a na koordináciu poradenstva a informácií poskytovaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadajú o prácu v Únii alebo už majú pracovné povolenie; zdôrazňuje, že vedúce orgány by mali byť zodpovedné za výmenu informácií medzi členskými štátmi o pracovníkoch z tretích krajín, mali by pôsobiť ako kontaktné miesta pre pracovníkov a zamestnávateľov, pokiaľ ide o zásobu talentov, a mali by poskytovať príslušné informácie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú záujem legálne migrovať do Únie za prácou; poukazuje na to, že takéto informácie by sa mohli odovzdávať buď virtuálne, alebo prostredníctvom príslušných orgánov prítomných v tretích krajinách, ako sú veľvyslanectvá členských štátov alebo delegácie Únie; požaduje, aby vedúce orgány zodpovedali aj za úzku vzájomnú koordináciu, pokiaľ ide o podané žiadosti o jednotné povolenie na pobyt a prácu v súlade so smernicou 2011/98/EÚ, s cieľom vyhnúť sa dvojitým podaniam a povzbudiť zamestnávateľov k tomu, aby zvážili možnosť požiadať o toto povolenie, a aby sa im v tomto úsilí poskytla podpora; poukazuje na potrebu uľahčiť zber údajov, štatistík a dôkazov a na potrebu výmeny informácií medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť acquis v oblasti legálnej migrácie;

12.  vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula zmenu smernice 2014/36/EÚ, ktorá by držiteľom pracovných povolení podľa tejto smernice umožnila trojmesačné obdobie na hľadanie nového zamestnania po odchode od predchádzajúceho zamestnávateľa bez toho, aby im bolo zrušené pracovné povolenie, čo by im umožnilo legálne sa zdržiavať v dotknutom členskom štáte až do konca obdobia, na ktoré majú povolenie, ale nie dlhšie ako deväť mesiacov, ako je stanovené v tejto smernici, za predpokladu, že sa počas tohto obdobia uchádzajú o prácu u iného zamestnávateľa; ďalej vyzýva Komisiu, aby v záujme predchádzania pracovnému vykorisťovaniu nabádala členské štáty k úplnému uplatňovaniu tohto ustanovenia, čím by sa oddelili povolenia na pobyt od jednotlivých zamestnávateľov a pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula zmenu smernice 2014/36/EÚ s cieľom umožniť členským štátom predlžovať pracovné povolenia na účely sezónnej práce na obdobie najviac 5 rokov;

13.  žiada Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula zmenu smernice 2009/52/ES s cieľom prispôsobiť jej rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňala vykorisťovaných štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, ktorí pracujú v Únii a ktorí sú obeťami podmienok, ktoré ovplyvňujú ich zdravie a bezpečnosť a porušujú ich ľudskú dôstojnosť, a aby zlepšila presadzovanie ustanovení o rovnakom zaobchádzaní, ako sú dostupné a účinné mechanizmy podávania sťažností a prístup k spravodlivosti pre všetkých pracovníkov v prípade vykorisťovania a iných trestných činov;

14.  zastáva názor, že smernica 2003/109/ES, ktorá sa v súčasnosti používa a neposkytuje účinné právo na mobilitu v rámci Únie, by sa mala zmeniť tak, aby sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v jednom členskom štáte, umožnil trvalý pobyt v inom členskom štáte od dňa vydania povolenia, a to za podobných podmienok, aké majú občania Únie, a aby sa znížil počet rokov požadovaných na získanie trvalého pobytu v Únii z päť rokov na tri roky, a žiada Komisiu, aby tieto zmeny a doplnenia zahrnula do pripravovanej revízie uvedenej smernice; uznáva, že nepretržitý pobyt v jednom členskom štáte je jedným z aspektov, ktoré podporujú riadnu integráciu osoby do spoločenstva predtým, ako sa táto osoba rozhodne bývať v inom členskom štáte; vyzýva Komisiu, aby tieto zmeny začlenila do svojho návrhu;

15.  zastáva názor, že na návrhy uvedené v tejto správe je potrebné dostatočné množstvo finančných prostriedkov, a domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov Únie;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii, Rade a národným parlamentom.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (o vytvorení okruhu talentov EÚ pre legálne migrujúcich štátnych príslušníkov tretích krajín)

–  Európsky parlament sa domnieva, že legislatívnym aktom, ktorý sa má prijať, by sa mal vytvoriť okruh talentov EÚ a zodpovedajúca platforma pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem o legálnu prácu v členskom štáte a legálnu migráciu doňho, ako aj pre zamestnávateľov so sídlom v Únii, aby si mohli v tretích krajinách hľadať potenciálnych zamestnancov, a malo by sa ním uľahčiť prijímanie a voľný pohyb pracovníkov z tretích krajín. Zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest prostredníctvom okruhu talentov EÚ by sa malo uskutočňovať na dobrovoľnom základe. Európsky parlament sa domnieva, že takýto okruh talentov EÚ by mal vytvoriť synergie s existujúcim rámcom, a legislatívnym aktom by sa preto malo zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/589 tak, aby sa rozšíril súčasný rozsah pôsobnosti portálu EURES, ktorý bol týmto nariadením zriadený.

–  Okruh talentov EÚ, ako je stanovený v legislatívnom akte, by mal umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín vyjadriť záujem o prácu a uchádzať sa o ňu a zároveň by umožnil zamestnávateľom hľadať potenciálnych zamestnancov. Štátni príslušníci tretích krajín by mali mať možnosť uchádzať sa o prácu v členských štátoch, v ktorých je nedostatok pracovníkov na domácom trhu práce, po tom, ako prejdú transparentným a nediskriminačným procesom podania žiadosti a predbežnej kontroly. Okruh talentov EÚ by slúžil ako voliteľný nástroj, ktorý by členské štáty mohli využiť na uspokojenie dopytu a vyriešenie nedostatkov na svojich trhoch práce, ak na to nestačí domáca pracovná sila. Okruh talentov EÚ by mala dopĺňať väčšia koordinácia medzi zapojenými vnútroštátnymi orgánmi so zapojením verejných služieb zamestnanosti a miestnych orgánov a mali by sa v ňom zohľadňovať špecifiká jednotlivých štátov a rôzne požiadavky ich trhov práce. Podpora okruhu talentov EÚ a jeho využívanie by sa mohli zlepšiť, ak by došlo k cielenému šíreniu informácií, podporou okruhu talentov EÚ a platformy na vyhľadávanie a výber talentov v tretích krajinách a zúčastnených členských štátoch. V tomto duchu by mala nadnárodná sieť poradných služieb na úrovni Únie, ako sa uvádza v odporúčaní 6, uľahčiť fungovanie okruhu talentov a slúžiť ako kontaktné miesto pre okruh talentov v členských štátoch. Využívanie tejto siete na základe harmonizácie aplikácií by pomohlo znížiť byrokraciu na úrovni členských štátov. V rámci okruhu talentov EÚ by sa mala zriadiť sieť talentov EÚ na diaľku s cieľom umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín pracovať na diaľku v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom majú pobyt, a s takýmito pracovníkmi na diaľku by sa malo zaobchádzať rovnako.

Odporúčanie 2 (o systéme prijímania pracovníkov z tretích krajín s nízkou a strednou kvalifikáciou)

–  Vzhľadom na demografické výzvy a celosvetovú súťaž o talenty je pre mnohé členské štáty naliehavo potrebné, aby zvýšili svoju atraktívnosť a vytvorili systémy prijímania pre všetkých kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, nielen pre vysokokvalifikovaných pracovníkov. Nahradením smernice Rady 2009/50/ES smernicou (EÚ) 2021/1883 (revidovaná smernica o modrej karte), podnikla Únia významné kroky na dosiahnutie tohto cieľa pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Je však nevyhnutné, aby tento cieľ dosiahla aj v prípade pracovníkov z tretích krajín, ktorí sa považujú za pracovníkov s nízkou alebo strednou kvalifikáciou, s cieľom zaplniť voľné pracovné miesta a zlepšiť zosúladenie rôznych potrieb trhov práce členských štátov, ako ich určili samotné členské štáty, a dôsledne uplatňovať hodnoty Únie. Tým sa ďalej zvýši hospodárska konkurencieschopnosť Únie.

–  Aby sa náležite vyriešila táto otázka, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do legislatívneho aktu, ktorý sa má prijať, zahrnula ustanovenia, ktorými sa vytvorí systém prijímania s podmienkami pre vstup a pobyt pracovníkov z tretích krajín s nízkou a strednou kvalifikáciou. Tento systém by mal zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v súlade s existujúcim acquis Únie v oblasti migrácie pracovnej sily a mal by zahŕňať vytvorenie rámca, v ktorom sa pracovníkom z tretích krajín umožní riadne uznanie a overenie ich zručností a kvalifikácie, aby ich mohli využívať na pracovných trhoch členských štátov. S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu pracovníkov z tretích krajín a zabezpečiť, aby sa s nimi pri práci alebo uchádzaní sa o prácu v Únii zaobchádzalo rovnako, Európsky parlament trvá na riadnom vykonávaní smernice 2009/52/ES a jej monitorovacích mechanizmov a žiada, aby sa smernica zmenila tak, aby do jej rozsahu pôsobnosti patrili aj pracovníci z tretích krajín s oprávneným pobytom, ako sa uvádza v odporúčaní 8. Európsky parlament okrem toho vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali príslušný existujúci právny rámec v oblasti legálnej migrácie pracovných síl.

Odporúčanie 3 (o systéme prijímania podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb)

–  Pracovné povolenia sa tradične vydávajú v mieste, kde už má štátny príslušník tretej krajiny ponuku zamestnania. Európsky parlament však zastáva názor, že základ pre vydávanie pracovných povolení by sa mal zlepšovať a ďalej rozvíjať. Komisia sa v rovnakom duchu vyjadrila, že jej cieľom je motivovať viac ľudí k tomu, aby sa stali podnikateľmi, a tak zlepšiť inovácie, kreativitu a hospodársku výkonnosť Únie(29). Samostatne zárobkovo činní štátni príslušníci tretích krajín alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí pracujú ako podnikatelia môžu mať pocit, že prostredie v ich krajine pôvodu nie je priaznivé pre ich startupy alebo pre ich podnikateľské úsilie. Prostredníctvom systému prijímania na úrovni Únie by sa takýmto štátnym príslušníkom tretích krajín mohla poskytnúť príležitosť legálne migrovať do Únie a usadiť sa a založiť si podnik. Opatrenia na úrovni Únie by sa mali usilovať o vytvorenie priaznivého prostredia pre podnikanie, a to aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, a o vysoké spoločné normy, pokiaľ ide o základné práva podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

–  Európsky parlament sa preto domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by mal zahŕňať systém prijímania s podmienkami pre vstup a pobyt samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov, a to najmä pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zakladajú malé a stredné podniky a startupy, a že tento systém prijímania by mal zabezpečiť spoľahlivé záruky, rovnaké zaobchádzanie a ochranu základných práv. Vymedzenia pojmov samostatne zárobkovo činná osoba a podnikateľ sa v rámci Únie líšia a každý členský štát by ich mal naďalej vymedzovať v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi tradíciami a judikatúrou.

Odporúčanie 4 (o príprave rámca pre partnerstvá zamerané na talenty medzi členskými štátmi a tretími krajinami)

–  Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby pripravila prispôsobený rámec pre partnerstvá zamerané na talenty, do ktorého sa členské štáty môžu dobrovoľne zapojiť, a aby ho začlenila do legislatívneho aktu, ktorý sa má prijať. Tieto partnerstvá by mali byť prístupné pre pracovníkov z tretích krajín bez ohľadu na úroveň kvalifikácie, ako aj pre študentov a absolventov, a mali by slúžiť členským štátom ako účinný nástroj na spojenie zručností pracovníkov v tretích krajinách s požiadavkami trhu práce členských štátov, ktoré nedokáže uspokojiť domáca pracovná sila. Cieľom partnerstiev zameraných na talenty je pridať ďalší legálny spôsob ako možnosť mobility pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú migrovať do Únie za prácou, a riešiť problém nedostatkov a nedostatočného zosúladenia dopytu a ponuky na pracovných trhoch v celej Únii, čo by predstavovalo štvornásobné víťazstvo pre Úniu, tretie krajiny, zamestnávateľov a migrujúcich pracovníkov. Praktické vykonávanie partnerstiev zameraných na talenty by sa opieralo o úzku spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi, inštitúciami trhu práce, aktérmi občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi. Komisia by mala zabezpečiť, aby Európsky parlament mohol pravidelne kontrolovať a hodnotiť fungovanie partnerstiev zameraných na talenty, ako aj navrhovať odporúčania na zlepšenie celkového fungovania rámca pre partnerstvá zamerané na talenty.

–  Posilnený a komplexnejší prístup by umožnil spoluprácu s partnerskými krajinami a pomohol by podporiť vzájomne prospešnú medzinárodnú mobilitu. Je dôležité, aby členské štáty a tretie krajiny mali rovnaké príležitosti na rozvoj partnerstiev zameraných na talenty a aby boli schopné vytvoriť transparentný a prístupný proces pre žiadateľov. Partnerstvá zamerané na talenty by mali byť inkluzívne a mali by budovať silnú spoluprácu medzi dotknutými inštitúciami, napríklad vnútroštátnymi ministerstvami práce a školstva, zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy. Je dôležité, aby sa členské štáty intenzívne zapojili do partnerstiev zameraných na talenty, aby sa do nich zapojil súkromný sektor, najmä podniky v Únii, sociálni partneri a príslušní aktéri občianskej spoločnosti, a aby partnerské krajiny mali zmysluplný pocit zodpovednosti vo vzťahu k partnerstvám.

Odporúčanie 5 (o zjednodušení a zlepšení smernice 2011/98/EÚ)

–  Európsky parlament zastáva názor, že postupy týkajúce sa smernice 2011/98/EÚ by sa mali ďalej harmonizovať, aby táto smernica, najmä jej ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní, bola plne účinná a riadne vykonávaná. Európsky parlament sa preto domnieva, že legislatívnym aktom, ktorý sa má prijať, by sa uvedená smernica mala zmeniť tak, aby bolo možné podávať žiadosti o jednotné povolenie z členského štátu aj z tretej krajiny, pričom členské štáty aj tretie krajiny by sa mali zapojiť do výmeny informácií a koordinácie podaných žiadostí, a to v plnom súlade s normami Únie v oblasti ochrany údajov. Aby však štátny príslušník tretej krajiny mohol podať žiadosť o jednotné povolenie z územia členského štátu, musí mať v čase podania žiadosti platné povolenie na pobyt. Európsky parlament okrem iného žiada jasnú reguláciu a zjednodušenie postupu podávania žiadostí o vstupné víza s cieľom zabrániť tomu, aby žiadatelia museli dvakrát predkladať dokumenty potrebné na získanie jednotného povolenia. Európsky parlament ďalej žiada Komisiu, aby analyzovala a znížila administratívne požiadavky a neefektívnosť postupov udeľovania povolení, ktoré bránia tomu, aby migrácia legálnymi cestami reagovala na skutočné potreby trhu práce. Európsky parlament sa napokon domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by mal obsahovať zmeny, ktoré by zmiernili ťažkosti, ktorým čelia štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi pracovných povolení pri zmene zamestnania, keďže v súčasnosti sú príliš závislí od zamestnávateľa, a preto sú náchylní na pracovné vykorisťovanie.

Odporúčanie 6 (o vytvorení nadnárodnej siete poradných služieb na úrovni Únie pre legálne migrujúcich pracovníkov)

–  Európsky parlament zastáva názor, že na zlepšenie legálnych možností pracovnej migrácie je potrebná systematická spolupráca a zapojenie orgánov členských štátov a tretích krajín. Európsky parlament sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa legislatívnym aktom, ktorý sa má prijať, mala vytvoriť nadnárodná sieť poradných služieb pre pracovníkov z tretích krajín, ktorú by riadila Komisia, pričom každý členský štát by určil vedúci orgán na koordináciu poradenstva a informácií poskytovaných legálne migrujúcim štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadajú o prácu v Únii. Nadnárodná sieť poradenských služieb by mala vychádzať z existujúcich zavedených sietí a služieb a v prípade potreby rozšíriť rozsah týchto zavedených sietí a služieb. Orgány jednotlivých členských štátov by mali byť zodpovedné aj za úzku vzájomnú koordináciu, pokiaľ ide o podané žiadosti o jednotné povolenie na pobyt a prácu v Únii v súlade so smernicou 2011/98/EÚ s cieľom vyhnúť sa dvojitým podaniam. Nadnárodná sieť poradenských služieb by mala zohľadňovať aj vnútroštátne špecifiká a rôzne požiadavky vnútroštátnych trhov práce.

–  Každý členský štát by mal byť navyše zodpovedný za vyžiadanie informácií od zamestnávateľov o pracovníkoch z tretích krajín, a to pri plnom dodržiavaní právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov, aby sa pracovníkom z tretích krajín umožnilo spojenie s príslušnými orgánmi a podpornými službami a aby sa uľahčila ochrana pracovníkov z tretích krajín a posilnili sa ich rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie s nimi. Okrem toho by mal legislatívny akt, ktorý sa má prijať, zabezpečiť, aby zamestnávatelia poskytovali štátnym príslušníkom tretích krajín presné a včasné informácie o právach, príslušných orgánoch a dostupných službách. Nadnárodná sieť poradných služieb by mala uľahčiť fungovanie okruhu talentov, ako sa uvádza v odporúčaní 1, a pri vytváraní nadnárodnej siete poradenských služieb by sa malo konzultovať s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane komunít diaspóry.

Odporúčanie 7 (o zmene smernice 2014/36/EÚ s cieľom umožniť sezónnym pracovníkom zmeniť zamestnávateľa)

–  Podporovať pracovnú mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, ktorí pracujú v určitom členskom štáte, znamená tiež chrániť ich pred vykorisťovaním. Mnohí pracovníci z tretích krajín, najmä tí, ktorí majú nízku kvalifikáciu, váhajú s odchodom od vykorisťujúceho zamestnávateľa, pretože by to znamenalo, že by prišli o pracovné povolenie a právo zdržiavať sa v Únii. V súčasnosti je to evidentné z ponižujúcej situácie mnohých pracovníkov v rôznych odvetviach v celej Únii, napríklad v sektore stravovania, hotelierstva a zábavy, ako aj pracovníkov v oblasti starostlivosti(30). Držitelia pracovného povolenia vydaného na základe smernice 2014/36/EÚ sú zvlášť náchylní na vykorisťovanie, keďže často pracujú v odvetviach, ktoré zamestnávajú najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov.

–  Európsky parlament sa preto domnieva, že legislatívnym aktom, ktorý sa má prijať, by sa mala zmeniť smernica 2014/36/EÚ s cieľom poskytnúť držiteľom pracovných povolení na základe tejto smernice trojmesačné obdobie na hľadanie nového zamestnania po odchode od predchádzajúceho zamestnávateľa bez toho, aby im skončila platnosť pracovného povolenia. Držiteľom by sa malo umožniť zdržiavať sa v Únii do konca obdobia, na ktoré majú povolenie, ale nie dlhšie ako deväť mesiacov, ako sa stanovuje v uvedenej smernici. Európsky parlament odporúča, aby Komisia zároveň zvážila ďalšie vhodné zmeny tejto smernice s cieľom aktualizovať ju a zosúladiť s ďalšími, novšími právnymi aktmi Únie, ktoré sa týkajú legálnej migrácie vrátane umožnenia podávania žiadostí z územia členského štátu, a ďalej riešiť pretrvávajúce pracovné vykorisťovanie sezónnych pracovníkov.

Odporúčanie 8 (o zmene smernice 2009/52/ES s cieľom zahrnúť štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom a riešiť pracovné vykorisťovanie)

–  Smernica 2009/52/ES obsahuje viacero nástrojov, ktoré možno využiť na podporu štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich v rámci Únie, kde sa zdržiavajú neoprávnene. Skutočnosť, že sa týka len pracovníkov z tretích krajín, ktorí sa v Únii zdržiavajú neoprávnene, je však podstatným nedostatkom. Hoci sa pracovníci z tretích krajín, ktorí sa v Únii zdržiavajú oprávnene, tešia vyššiemu stupňu ochrany, a to najmä vďaka svojmu zákonnému právu zdržiavať sa v Únii, ale aj vďaka ďalším prostriedkom, môžu tiež čeliť vykorisťovaniu a sú stále zraniteľnejší než občania Únie. Európsky parlament preto považuje za potrebné zmeniť smernicu 2009/52/ES s cieľom presadiť horizontálne ustanovenie, ktoré posilní účinný prístup k pracovným právam a účinným prostriedkom nápravy prostredníctvom mechanizmov podávania sťažností a právnych postupov, a zabezpečiť, aby sa táto smernica vzťahovala na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich v Únii.

Odporúčanie 9 (o potrebe revízie smernice 2003/109/ES)

–  Držitelia povolenia na dlhodobý pobyt v Únii čelia viacerým prekážkam pri uplatňovaní svojho práva presťahovať sa do iných členských štátov a zdržiavať sa v nich na účely práce, štúdia alebo z iných dôvodov. Je to preto, lebo podmienky na mobilitu, ktoré musia osoby s dlhodobým pobytom v EÚ splniť, sú podobné podmienkam, ktoré musia splniť iní štátni príslušníci tretích krajín pri podávaní prvej žiadosti povolenie na dlhodobý pobyt. V roku 2017 bolo v 25 členských štátoch viazaných smernicou 2003/109/ES približne 3,1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli držiteľmi povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ, v porovnaní s približne 7,1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli držiteľmi vnútroštátneho povolenia na dlhodobý pobyt. Preto možno dospieť k záveru, že štátni príslušníci tretích krajín málo využívajú povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ, čo znamená, že mnohí z nich nevyužívajú výhody vyplývajúce zo štatútu Únie napriek tomu, že by na to boli oprávnení. V správe o vykonávaní tejto smernice sa poukazuje na skutočnosť, že väčšina členských štátov aktívne nepropaguje využívanie povolení na dlhodobý pobyt v Únii, v dôsledku čoho nie sú vytvorené rovnaké podmienky pre legislatívny systém Únie a jeho vnútroštátny ekvivalent(31).

–  Európsky parlament sa preto domnieva, že legislatívnym aktom, ktorý sa má prijať, by sa mala smernica 2003/109/ES zmeniť tak, aby štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v jednom členskom štáte, umožnila trvalý pobyt v inom členskom štáte od dňa vydania povolenia, a to za podobných podmienok, aké majú občania Únie. Európsky parlament odporúča, aby Komisia zároveň zvážila ďalšie vhodné zmeny tejto smernice s cieľom aktualizovať ju a zosúladiť s ďalšími, novšími právnymi aktmi Únie, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v Únii. Európsky parlament žiada Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula aspoň zníženie počtu rokov potrebných na získanie povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ z piatich na tri roky, najmä s cieľom zlepšiť mobilitu a zjednodušiť a harmonizovať postupy. Takýmito zmenami by smernica 2003/109/ES uľahčila mobilitu v rámci Únie, ako aj medzinárodnú mobilitu do a z Únie a tretích krajín. Európsky parlament napokon nabáda Komisiu, aby vypracovala štúdiu o miere fluktuácie štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie s cieľom lepšie pochopiť dôvody odchodu z členského štátu počas prvých troch rokov od príchodu.

(1) Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375.
(4) Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.
(7) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.
(8) Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.
(9) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21.
(12) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9.
(13) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 82.
(14) Prijaté texty, P9_TA(2021)0260.
(15) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20210325-2#:~:text=On%201%20January%202020%2C%2023,5.1%25%20of%20the%20EU%20population.
(16) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/demography_report_2020_n.pdf.
(17) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_2921.
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
(19) https://www.eesc.europa.eu/en/news-media/press-releases/skills-mismatches-eu-businesses-are-losing-millions-and-will-be-losing-even-more.
(20) https://ec.europa.eu/migrant-integration/librarydoc/report-on-the-implementation-of-directive-2003/109/ec-on-the-status-of-long-term-foreign-residents.
(21) https://www.etiasvisa.com/etias-news/digital-nomad-visas-eu-countries#:~:text=The%20digital%20nomad%20visa%20allows,are%20reviewed%20within%2030%20days.
(22) Ibidem.
(23) https://picum.org/wp-content/uploads/2021/03/Designing-labour-migration-policies-to-promote-decent-work-EN.pdf.
(24) Ageing Europe, Looking at the lives of older people in the EU (Starnúca Európa, obraz života starších ľuí v EÚ), vydanie 2020.
(25) https://www.eesc.europa.eu/en/news-media/press-releases/skills-mismatches-eu-businesses-are-losing-millions-and-will-be-losing-even-more.
(26) Navarra, C. a Fernandes M. Legal migration policy and law – European Added Value Assessment, (Politika a právo v oblasti legálnej migrácie – Posúdenie Európskej pridanej hodnoty), Výskumná služba Európskeho parlamentu , 2021, s prílohami I a II.
(27) Ibidem.
(28) https://knowledge4policy.ec.europa.eu/publication/immigrant-key-workers-their-contribution-europes-covid-19-response_en.
(29) https://ec.europa.eu/growth/smes/sme-strategy/start-up-procedures_en.
(30) https://ec.europa.eu/home-affairs/minimum-standards-sanctions-and-measures-against-employers-illegally-staying-third-country_en.
(31) https://ec.europa.eu/migrant-integration/librarydoc/report-on-the-implementation-of-directive-2003/109/ec-on-the-status-of-long-term-foreign-residents.


Zavedenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia v záujme digitálneho zlepšenia presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility
PDF 172kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility (2021/2620(RSP))
P9_TA(2021)0473B9-0551/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o posilnení jednotného trhu: budúcnosť voľného pohybu služieb(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb: mobilita pracovnej sily v rámci EÚ ako nástroj na zosúladenie potrieb trhu práce a zručností(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(7),

–  so zreteľom na otázku E-001132/2021 z 25. februára 2021 a písomnú odpoveď na ňu, ktorú 28. apríla 2021 poskytol v mene Komisie komisár pre pracovné miesta a sociálne práva(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“)(15),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012(16),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov(17),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy(18),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii(19),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-55/18, podľa ktorého členské štáty musia od zamestnávateľov vyžadovať, aby vytvorili systém umožňujúci meranie dĺžky denného pracovného času(20),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 3. júna 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu (COM(2021)0281), dôveryhodnú a bezpečnú európsku elektronickú identifikáciu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 o usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2020 s názvom Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

–  so zreteľom na otázku Komisii o zavedení európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na zlepšenie digitálneho presadzovania práv sociálneho zabezpečenia a spravodlivej mobility (O-000071/2021 – B9‑0041/2021),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.  keďže mobilita pracovnej sily v rámci EÚ mala v posledných rokoch stúpajúci trend; keďže v roku 2019 sa 17,9 milióna ľudí z EÚ28 presťahovalo do inej krajiny EÚ; keďže 13 miliónov z nich bolo v produktívnom veku a 78 % z nich bolo zamestnaných; keďže v EÚ bolo v roku 2019 1,5 milióna cezhraničných pracovníkov(21); keďže v členských štátoch EÚ28 v roku 2019 tvorili zárobkovo činní mobilní pracovníci 4,3 % všetkého ekonomicky aktívneho obyvateľstva; keďže podľa údajov Komisie za rok 2017 predstavuje nedeklarovaná práca približne 11,6 % celkového vstupu práce v súkromnom sektore EÚ a 16,4 % hrubej pridanej hodnoty(22); keďže v roku 2019 bolo v EÚ vydaných 4,6 milióna prenosných dokumentov A1, čo predstavuje približne 3,06 milióna pracovníkov; keďže od vyslaných pracovníkov sa vyžaduje, aby mali formulár A1, keď pracujú v inom členskom štáte; keďže formulár A1 poskytuje informácie o systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na pracovníka; keďže formuláre A1 neposkytujú aktuálne informácie o sociálnom zabezpečení v reálnom čase;

B.  keďže z údajov nadácie Eurofound vyplýva, že obdobia mobility v rámci EÚ sa skracujú, pričom 50 % migrujúcich osôb zostáva v hostiteľskej krajine jeden až štyri roky; keďže sa zvýšila aj mobilita návratu(23): na každé štyri osoby, ktoré opustili členský štát v roku 2017, pripadli tri návraty(24); keďže v dôsledku kratších a opakovaných období mobility je ešte potrebnejšie, aby sa sledovali príspevky na ich sociálne zabezpečenie a dôchodkové práva mobilných pracovníkov;

C.  keďže v článku 48 ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijíma v oblasti sociálneho zabezpečenia také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov; keďže na tento účel musia prijať opatrenia na zabezpečenie práv sociálneho zabezpečenia pre zamestnaných a samostatne zárobkovo činných migrujúcich pracovníkov a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov; keďže článok 153 ods. 1 ZFEÚ udeľuje Únii právomoc podporovať a doplniť činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; keďže v článku 153 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že v oblasti sociálneho zabezpečenia sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov;

D.  keďže mobilní pracovníci a občania prispievajú k bohatstvu sociálno-ekonomickej štruktúry v pohraničných regiónoch, ktoré tvoria 40 % územia EÚ; keďže je preto potrebné zabezpečiť rovnaké a spravodlivé podmienky mobility pre občanov tým, že sa im poskytnú vhodné nástroje, aby sa im zaručila právna istota, ochrana ich práv a sociálne zabezpečenie; keďže je dôležité vyhnúť sa nadmernému administratívnemu zaťaženiu spoločností, najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“);

E.  keďže v zásade 12 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu;

F.  keďže problémy týkajúce sa nekalej súťaže založenej na pracovnom vykorisťovaní, podvodných formách uzatvárania zmlúv a nečestných praktikách, ako je sociálny dumping, zostávajú problémom vo všetkých členských štátoch a sú veľmi problematické pre európske podniky, pracovníkov a spoločnosti; keďže sa zdá, že podvody najviac zasahujú rôzne formy zmluvnej práce: keďže chýbajú spoľahlivé údaje na zistenie rozsahu problému, najmä v súvislosti s vysielaním pracovníkov(25); keďže jednou z príčin je nedostatok účinného monitorovania a presadzovania príslušných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom mieste, čo nemožno zaručiť, ak sa nedodržiava zásada vysledovateľnosti a prenosnosti práv, a treba to zlepšiť;

G.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila a zhoršila neisté pracovné a životné podmienky mnohých cezhraničných a mobilných pracovníkov v EÚ; keďže kríza objasnila význam spoľahlivých a stabilných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zabezpečia, aby sa na nikoho nezabudlo v dôsledku uplatňovania slobody pohybu; keďže na začiatku pandémie opatrenia prijaté členskými štátmi vyústili do právnej neistoty pre mobilných pracovníkov, pokiaľ ide o platné pravidlá sociálneho zabezpečenia, a mnohí z nich mali ťažkosti s podaním žiadosti o dávky v nezamestnanosti na diaľku; keďže pandémia poukázala na osobitnú zraniteľnosť nelegálnych a sezónnych pracovníkov bez sociálneho zabezpečenia a keďže zneužívanie a podvodné využívanie záchranných balíkov krátkodobej finančnej podpory poskytovaných v dôsledku ochorenia COVID-19 viedlo k zvýšeniu miery nelegálnej a nedostatočne deklarovanej práce vrátane nových foriem nelegálnej práce(26);

H.  keďže digitalizácia je bezprecedentnou príležitosťou na uľahčenie pracovnej mobility pri súčasnom urýchlení a uľahčení kontroly súladu s uplatniteľnými ustanoveniami EÚ; keďže v rámci celej EÚ neexistuje systematické zhromažďovanie údajov, ktoré by bolo zamerané na poskytovanie primeraných údajov o mobilných pracovníkoch alebo na uľahčenie cezhraničnej prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia prostredníctvom overovania sociálneho zabezpečenia a dávok pracovníkov v reálnom čase príslušnými subjektmi a inštitúciami; keďže prístup k informáciám o príslušných pravidlách, ako aj účinné dodržiavanie, monitorovanie a presadzovanie sú nevyhnutnými predpokladmi spravodlivej mobility a boja proti zneužívaniu; keďže digitálne technológie, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad právnymi predpismi a ich presadzovanie na zabezpečenie práv mobilných pracovníkov a zníženie administratívnych nákladov pre spoločnosti a národné inštitúcie, by sa preto mali podporovať a používať v súlade s pravidlami ochrany údajov;

I.  keďže národní sociálni partneri v rôznych odvetviach v členských štátoch vyvinuli rôzne formy národných preukazov alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva, a to buď v spolupráci miestnymi orgánmi, alebo vnútroštátnymi orgánmi; keďže tieto rôzne iniciatívy majú spoločné základné charakteristiky: identifikačné číslo alebo osobný preukaz, ktorý pracovníkom, orgánom a hlavným poskytovateľom poskytuje účinný nástroj na zaručenie sociálneho zabezpečenia a dôstojných miezd a pracovných podmienok na pracovisku; keďže tieto iniciatívy vytvárajú povedomie o zamestnanosti a pracovných podmienkach pre všetkých pracovníkov a zlepšujú presadzovanie;

J.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 o účinných inšpekciách práce vyzval Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia odolného proti falšovaniu alebo iného celoeurópskeho elektronického dokumentu na európskej úrovni, v ktorom by sa mohli uchovávať všetky údaje potrebné na overenie pracovnoprávneho vzťahu držiteľa, ako sú podrobnosti o stave sociálneho zabezpečenia a pracovnom čase, a ktorý by podliehal prísnym pravidlám ochrany údajov; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv poukázal na potenciál dostupných riešení elektronickej verejnej správy a pravdepodobne aj európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia s pevnými zárukami ochrany údajov, čo by mohlo zlepšiť koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ a informovanosť jednotlivcov; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. októbra 2020 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2020 vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ na základe riadneho posúdenia vplyvu založeného na faktoch; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie opätovne vyzval Komisiu, aby predložila návrh na digitálne číslo sociálneho zabezpečenia EÚ a na prípadný mechanizmus kontroly, ako je osobný pracovný preukaz, a potvrdil, že pracovníci a ich zástupcovia a inšpektoráty musia mať aktualizovaný prístup k informáciám o svojich zamestnávateľoch, ich mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. mája 2021 o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ zdôraznil, že digitalizácia výmeny údajov medzi členskými štátmi by mohla uľahčiť voľný pohyb pracovníkov na spravodlivom a rovnocennom základe, ako aj zabezpečiť presadzovanie príslušných pravidiel Únie;

K.  keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2018 z 24. októbra 2017 oznámila zámer zaviesť európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom prispieť k celkovému cieľu zaručiť spravodlivé pracovné podmienky pre mobilných pracovníkov, dodržiavať sociálne normy pre všetkých mobilných občanov a zabezpečiť ich riadne presadzovanie; keďže Komisia konzultovala zavedenie európskeho čísla sociálneho zabezpečenia so zainteresovanými stranami a občanmi v období od 27. novembra 2017 do 7. januára 2018; keďže Komisia vo svojom úvodnom posúdení vplyvu európskeho čísla sociálneho zabezpečenia z dlhodobého hľadiska v roku 2017 predpokladala aj možnosť rozšíriť jeho používanie aj na ďalšie oblasti politiky nad rámec koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže Komisia v rámci svojho ročného prieskumu zaťaženia za rok 2019, ktorý bol zverejnený 13. augusta 2020, potvrdila, že pracuje na iniciatíve za európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave 16. septembra 2020 o stave Európskej únie oznámila, že Komisia čoskoro navrhne dôveryhodný a bezpečný systém elektronickej európskej identity; keďže Komisia v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv oznámila, že v roku 2021 spustí pilotný projekt s cieľom preskúmať možnosť zavedenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia do roku 2023, ktorý bude vychádzať z iniciatívy za európsku elektronickú identifikáciu;

L.  keďže Európska konfederácia odborových zväzov považuje európske číslo sociálneho zabezpečenia za hodnotný nástroj na boj proti podvodom a zneužívaniu sociálneho zabezpečenia; keďže 12. januára 2018 Konfederácia európskych podnikov BUSINESSEUROPE zverejnila oznámenie, v ktorom sa zdôrazňuje potenciál európskeho čísla sociálneho zabezpečenia na zlepšenie koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ a zároveň riešenie otázok týkajúcich sa rozmanitosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, možných otázok ochrany údajov a dodatočnej administratívnej záťaže; keďže sociálni partneri v odvetví stavebníctva požadovali účinné digitálne nástroje na zabezpečenie presadzovania uplatniteľných právnych predpisov vrátane európskeho prístupu k osobným pracovným preukazom(27);

M.  keďže v júni 2019 bol zriadený Európsky orgán práce (ELA); keďže súčasťou nariadenia o Európskom orgáne práce nie je európske číslo sociálneho zabezpečenia; keďže cieľom Európskeho orgánu práce je zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily tým, že členským štátom a Komisii pomôže pri účinnom uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa mobility pracovnej sily a koordinácie systému sociálneho zabezpečenia;

1.  pripomína, že Európsky parlament od roku 2014 pri viacerých príležitostiach vyzval Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia legislatívneho návrhu o európskom čísle sociálneho zabezpečenia s cieľom vytvoriť celoeurópsky digitálny nástroj na koordináciu sociálneho zabezpečenia a zabezpečenie spravodlivej pracovnej mobility pre mobilných pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia napriek niekoľkým prísľubom nepredložila návrh o európskom čísle sociálneho zabezpečenia; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vysvetlila, prečo tak neurobila;

2.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu postúpila návrh posúdenia vplyvu európskeho čísla sociálneho zabezpečenia, ktorý bol predložený výboru pre kontrolu regulácie v rokoch 2017/2018, a aby mu postúpila stanovisko výboru k tomuto návrhu posúdenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla všetky ďalšie dokumenty, ktoré prispeli k jej rozhodnutiu nepokračovať v návrhu o európskom čísle sociálneho zabezpečenia;

3.  víta záväzok Komisie uvedený v akčnom pláne pre Európsky pilier sociálnych práv začať pilotný projekt s cieľom preskúmať možnosť spustenia európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia; víta spustenie pilotných projektov na preskúmanie digitálnych riešení a vyzýva Komisiu, aby náležite informovala Európsky parlament o výsledkoch a možných ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú vo fáze vykonávania; zdôrazňuje, že pilotný projekt európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia sa musí výrazne zamerať na zabezpečenie spravodlivej mobility; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje ambície, pokiaľ ide o obsah aj načasovanie, a súčasne s pilotným projektom začala riadne posúdenie založené na doteraz vykonanej práci s cieľom iniciovať legislatívny návrh o európskom preukaze sociálneho zabezpečenia do konca roka 2022 s cieľom čo najskôr zabezpečiť prenosnosť a vysledovateľnosť práv pracovníkov;

4.  berie na vedomie návrh Komisie, ktorým sa vytvára rámec pre európsku digitálnu identitu; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o zavádzaní elektronickej identifikácie; domnieva sa, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia, ktorá má byť zakotvená v rámci elektronickej identifikácie, by mala byť povinná pre všetky členské štáty;

5.  poukazuje na úlohu, ktorú počas pandémie ochorenia COVID-19 zohrávali mobilní pracovníci, najmä v niektorých kľúčových odvetviach, a na naliehavú potrebu zaručiť týmto pracovníkom nielen dôstojné pracovné podmienky, ale aj rovnaké podmienky pre prácu rovnakej hodnoty vykonávanú na rovnakom mieste;

6.  domnieva sa, že zavedenie iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by malo byť zamerané na: zabezpečenie účinnej identifikácie, vysledovateľnosti, sčitovania a prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia; zlepšenie spravodlivého a účinného presadzovania pravidiel EÚ pre mobilitu pracovnej sily a koordináciu sociálneho zabezpečenia na trhu práce s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ; umožnenie overenia stavu poistenia a príspevkov mobilných pracovníkov v reálnom čase príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako sú inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia a sociálni partneri, ak vykonávajú inšpekcie práce a sociálneho zabezpečenia alebo sa do nich zapájajú; lepšie predchádzanie nekalým praktikám, akými sú zneužívanie a sociálne podvody, a tým prispievať k boju proti nedeklarovanej práci a nedodržiavaniu mechanizmov stanovovania miezd platných v hostiteľskej krajine a povinností súvisiacich s príspevkami na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia takisto pracovníkom uľahčí sledovať a požadovať svoje príspevky a dávky sociálneho zabezpečenia, ako napríklad dôchodkové práva, čo umožní ich prenosnosť; zdôrazňuje, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia založený na európskej elektronickej identifikácii by mal zahŕňať prvok identifikácie mobilných občanov a pracovníkov, ako aj prvok overovania ich dávok sociálneho zabezpečenia v reálnom čase;

7.  zdôrazňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mala zaručiť sociálne práva uľahčením informovania a zlepšením presadzovania platných pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a mobility pracovnej sily v cezhraničných situáciách; domnieva sa, že návrh Komisie na iniciatívu za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí priniesť jasné výhody všetkým zainteresovaným stranám zapojeným do procesu mobility, ako sú mobilní občania a pracovníci, podniky vrátane MSP, zamestnávatelia a odbory, ako aj vnútroštátne orgány, napríklad inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia; zastáva názor, že cieľom iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by malo byť zjednodušenie interakcií a zblíženie týchto zainteresovaných strán v cezhraničných situáciách s cieľom lepšie chrániť mobilných občanov a pracovníkov a ich práva, a poskytnúť všetkým týmto zainteresovaným stranám jasné informácie s cieľom zlepšiť predvídateľnosť a zabezpečiť hladký a časovo efektívny priebeh administratívnych postupov; pripomína, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, a teda bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia a ich rozmanitosť, pričom treba rešpektovať tradície každého členského štátu, vnútroštátne modely trhu práce a autonómiu sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia nesmie predstavovať požiadavku na uplatňovanie slobody pohybu, ale musí sa zamerať na uľahčenie prístupu k informáciám a zlepšenie presadzovania platných pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a mobility pracovnej sily v cezhraničných situáciách;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym orgánom práce a po náležitom posúdení predložila legislatívny návrh na európsky preukaz sociálneho zabezpečenia s cieľom poskytnúť vnútroštátnym orgánom, ako sú inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia a sociálni partneri, pri výkone alebo účasti na inšpekcii práce a sociálneho zabezpečenia, nástroj v reálnom čase na účinné presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mal umožniť overenie miesta výkonu práce, miesta zamestnania, pracovnoprávneho vzťahu a totožnosti pracovníkov v reálnom čase, ako aj štandardizovaných dávok sociálneho zabezpečenia, ustanovení a osvedčení, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 883/2004; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia umožňovať kontroly iných relevantných informácií bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany údajov a pri zabezpečení rovnakého zaobchádzania;

9.  domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia musí zahŕňať všetkých mobilných občanov EÚ a pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj všetkých mobilných štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú pravidlá EÚ o mobilite v rámci EÚ;

10.  domnieva sa, že zavedenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia by malo zahŕňať systém overovania a monitorovania v reálnom čase, kontroly a výmeny informácií prostredníctvom krížových odkazov medzi vnútroštátnymi databázami v prísnom súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov, aby bol plne funkčný a aby sa zachovala vysoká úroveň spoľahlivosti údajov a úroveň certifikácie identifikátorov a aby sa zabránilo chybám a podvodnému používaniu; zdôrazňuje, že údaje o sociálnom zabezpečení a osobné údaje by sa mali sprístupniť len dotknutej osobe a príslušným vnútroštátnym orgánom a nemali by sa poskytovať na iné účely, než na presadzovanie pravidiel EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia a mobilite pracovnej sily v rámci EÚ v prísnom súlade s pravidlami ochrany údajov; domnieva sa, že v členských štátoch, kde sociálni partneri vykonávajú inšpekcie práce alebo sa ich zúčastňujú, musia mať sociálni partneri zabezpečený prístup k údajom sociálneho zabezpečenia pracovníkov z iných členských štátov bez toho, aby bolo ohrozené dodržiavanie predpisov o ochrane údajov;

11.  víta iniciatívy viacerých členských štátov zamerané na zlepšenie účinného presadzovania práva Únie prostredníctvom využívania vnútroštátnych kariet alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva(28); zdôrazňuje, že hoci tieto národné iniciatívy poskytujú určité informácie o odmene a pracovných podmienkach všetkým pracovníkom a zlepšujú presadzovanie, nemôžu uľahčiť výmenu platných a presných informácií vrátane pracovnoprávnych vzťahov a cezhraničných práv; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia poskytne členským štátom možnosť čerpať z informácií sprístupnených prostredníctvom zlepšených možností identifikácie a overovania, ktoré poskytujú vnútroštátne preukazy alebo porovnateľné nástroje v oblasti pracovného práva v krajinách, kde tieto iniciatívy existujú; zdôrazňuje, že začlenenie európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia do národných kariet alebo porovnateľných nástrojov v oblasti pracovného práva by nemalo nahrádzať, ale dopĺňať tieto vnútroštátne postupy a príslušné informácie poskytovať len zodpovedným orgánom; dodáva, že ním nesmie byť dotknutá autonómia vnútroštátnych sociálnych partnerov a pracovné podmienky stanovené platnými kolektívnymi zmluvami v súlade s vnútroštátnym právom a praxou; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia a jeho integrácia s vnútroštátnymi preukazmi alebo porovnateľnými nástrojmi v oblasti pracovného práva, ak existujú, sa môže ukázať ako základ pre budúce snahy o presadzovanie na úrovni EÚ;

12.  domnieva sa, že všetci pracovníci, sociálni partneri a vnútroštátne inšpektoráty práce a sociálneho zabezpečenia by mali mať aktuálny prístup k informáciám o svojich pracovnoprávnych vzťahoch, mzdových nárokoch a pracovných a sociálnych právach v súlade s platnou kolektívnou zmluvou alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi;

13.  konštatuje, že prenosný dokument (ďalej len „PD“) A1 je dôležitým, ale v súčasnosti jediným nástrojom na overovanie sociálneho zabezpečenia mobilných pracovníkov; berie na vedomie obmedzenia a výzvy súvisiace s postupom podľa PD A1, najmä pri používaní formulárov PD A1 zamestnávateľmi, v závislosti od digitalizácie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, ako aj ich overovaní príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s poskytovaním služieb v inom členskom štáte, ale aj pri získavaní presných informácií o počte a charakteristikách vyslaných pracovníkov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali proces overovania formulárov PD A1, a domnieva sa, že medzi členskými štátmi sa musia vyvinúť rýchle postupy na riešenie problému podvodne získaných alebo použitých osvedčení PD A1; konštatuje, že obmedzenia a problémy súvisiace s formulárom PD A1 sú prekážkou pri získavaní presných informácií o počte a charakteristikách vyslaných pracovníkov v EÚ; upozorňuje, že iniciatíva za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by poskytovala v reálnom čase informácie o sociálnom zabezpečení mobilných pracovníkov v deň inšpekcie práce v hostiteľskom členskom štáte; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pilotný projekt európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia zabezpečí krytie sociálneho zabezpečenia zjednodušením postupov na požiadanie, vydávaním a overovaním formulára PD A1 s cieľom bojovať proti podvodom;

14.  domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia by mal vychádzať z európskej elektronickej identifikácie, európskeho preukazu zdravotného poistenia a z elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení a dopĺňať ich, a to aj s cieľom rozšíriť ho na ďalšie oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia a pracovného práva EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení stal čo najskôr plne funkčným a aby využili príležitosti, ktoré poskytujú existujúce fondy EÚ na uľahčenie vykonávania národných plánov obnovy v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na riadnu implementáciu tohto systému a ďalšiu digitalizáciu verejnej správy, výmeny medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia, urýchlenie riešenia jednotlivých prípadov a zlepšenie kapacity Európskeho orgánu práce a príslušných vnútroštátnych orgánov v oblasti presadzovania; vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu, ktorú bude mať orgán ELA pri navrhovaní a zavádzaní európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že zvýšená digitalizácia nesmie oslabiť vnútroštátne záruky, ktoré sú už zavedené na boj proti sociálnym podvodom;

15.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave a zavádzaní iniciatívy za európsky preukaz sociálneho zabezpečenia úzko spolupracovala so sociálnymi partnermi a príslušnými vnútroštátnymi inštitúciami sociálneho zabezpečenia a inšpektorátmi práce s cieľom zaručiť úplné rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a vnútroštátnych modelov trhu práce; domnieva sa, že európsky preukaz sociálneho zabezpečenia s prístupom k údajom v reálnom čase umožní príslušným vnútroštátnym orgánom a sociálnym partnerom kedykoľvek overiť sociálne zabezpečenie pracovníkov, a tým posilniť inšpekciu práce a podporiť zber údajov v rámci spoločných cezhraničných inšpekcií práce(29);

16.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 31.
(2) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(3) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 75.
(4) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 159.
(5) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 14.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2021)0249.
(7) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 82.
(8) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/E-9-2021-001132-ASW_EN.html
(9) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21.
(11) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 18, 21.1.1997, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16.
(15) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.
(16) Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 49.
(17) Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 1.
(18) Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 17.
(19) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105.
(20) Rozsudok zo 14. mája 2019, Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE, C-55/18 – CCOO, EU:C:2019:402.
(21) Európska komisia, Výročná správa o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ za rok 2020, 8. januára 2021. https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8369
(22) Európska komisia, Hodnotenie rozsahu nedeklarovanej práce v Európskej únii a jej štrukturálnych determinantov, november 2017. https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=19002&langId=en
(23) Eurofound, Riešenie nedostatku pracovných síl v členských štátoch EÚ, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2021.
(24) Európska komisia, Výročná správa o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ za rok 2020, 8. januára 2021. https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=sk&pubId=8369
(25) Eurofound, Skúmanie podvodného uzatvárania zmluvnej práce v Európskej únii, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 21. novembra 2016.
(26) Európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce, COVID 19: boj proti podvodom v systémoch krátkodobej finančnej podpory, máj 2021. https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=24072&langId=en
(27) Vyhlásenie EFBWW & FIEC, Sociálni partneri EÚ v oblasti stavebníctva vyzývajú na digitálne presadzovanie, 24. júna 2021. https://www.efbww.eu/news/eu-construction-social-partners-call-for-digital-enforcement/2657-a
(28) Správa EFBWW-FIEC, Sociálne identifikačné preukazy v európskom stavebnom priemysle, 2015.
(29) Eurofound, Spoločné cezhraničné inšpekcie práce a dôkazy zhromaždené v ich priebehu, 2019.


Multilaterálne rokovania pred blížiacou sa 12. Konferenciou ministrov WTO v Ženeve v dňoch 30. novembra – 3. decembra 2021
PDF 152kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o multilaterálnych rokovaniach pred blížiacou sa 12. Konferenciou ministrov WTO, ktorá sa uskutoční od 30. novembra do 3. decembra 2021 v Ženeve (2021/2769(RSP))
P9_TA(2021)0474B9-0550/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu z 15. apríla 1994 o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Dauhy zo 14. novembra 2001(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o WTO, najmä na uznesenia z 15. novembra 2017 o mnohostranných rokovaniach o 11. Konferencii ministrov WTO(2), z 29. novembra 2018 o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup(3) a z 28. novembra 2019 o kríze Odvolacieho orgánu WTO(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o urýchlení pokroku a riešení nerovností s cieľom vykoreniť do roku 2030 AIDS ako hrozbu pre verejné zdravie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách(6),

–  so zreteľom na záverečný dokument prijatý konsenzom 7. decembra 2018 na výročnom zasadnutí parlamentnej konferencie o WTO v Ženeve(7),

–  so zreteľom na výsledky 11. Konferencie ministrov WTO, ktorá sa uskutočnila v Buenos Aires v decembri 2017, ktorá zahŕňala sériu ministerských rozhodnutí a na ktorej nebolo možné prijať ministerské vyhlásenie,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Buenos Aires o ženách a obchode z 12. decembra 2017, ako aj na spoločné vyhlásenia o elektronickom obchode, uľahčení investícií a mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch, ktoré boli prijaté 13. decembra 2017 v Buenos Aires,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“), ktorá je v platnosti od novembra 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov obchodu Spojených štátov, Japonska a Európskej únie na trojstrannom stretnutí 14. januára 2020,

–  so zreteľom na ministerské rozhodnutie z Bali zo 7. decembra 2013 o verejnej správe zásob na účely potravinovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na koncepčný dokument Komisie z 18. septembra 2018 o modernizácii WTO,

–  so zreteľom na preskúmanie obchodnej politiky vypracované Komisiou a na príslušnú prílohu s názvom Reforma WTO: smerom k udržateľnému a účinnému multilaterálnemu obchodnému systému,

–  so zreteľom na iniciatívu Ottawskej skupiny v oblasti obchodu a zdravia(8),

–  so zreteľom na oznámenie EÚ Generálnej rade WTO zo 4. júna 2021 o naliehavých riešeniach krízy spôsobenej ochorením COVID-19 z pohľadu obchodnej politiky,

–  so zreteľom na 6. hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC)(9),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,

A.  keďže WTO bola vytvorená s cieľom ďalej liberalizovať obchod s tovarom a službami, posilniť multilateralizmus a podporiť otvorený, inkluzívny a nediskriminačný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách; keďže obchod je životne dôležitý a kľúčový nástroj na podporu a doplnenie úsilia o presadzovanie udržateľného rastu a zlepšovanie životnej úrovne, pričom zabezpečuje plnú zamestnanosť a veľký a neprestajne rastúci objem reálneho príjmu v súlade s cieľom udržateľného rozvoja;

B.  keďže multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách v súčasnosti čelí vážnej kríze, ktorá ohrozuje základné funkcie organizácie, konkrétne stanovovanie základných pravidiel a štruktúry medzinárodného obchodu a zabezpečovanie účinného riešenia sporov a ich presadzovania;

C.  keďže od 11. decembra 2019 už Odvolací orgán WTO nie je funkčný, čo prinieslo zastavenie funkčnej, nezávislej a nestrannej fázy odvolania;

D.  keďže WTO má v rámci cieľa 14.6 v oblasti udržateľného rozvoja týkajúceho sa rokovaní o dotáciách v odvetví rybárstva jasný mandát dosiahnuť dohodu, ktorou sa v odvetví rybárstva zakážu určité formy dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite flotily a nadmernému rybolovu s cieľom podporiť udržateľné riadenie rybolovných zdrojov;

E.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 priniesla multilaterálnemu obchodnému systému mimoriadne výzvy a do agendy zároveň zaradila kľúčovú otázku obchodu a zdravia;

F.  keďže napriek zjavným či skrytým obmedzeniam vývozu zohráva obchod a multilaterálny systém v boji proti pandémii všeobecne pozitívnu úlohu; keďže pandémia odhalila aj slabé stránky a zraniteľné miesta, najmä v základných dodávateľských reťazcoch; keďže v tejto súvislosti sa funkcia monitorovania WTO ukázala ako užitočná, keď trvala na tom, aby členovia zabezpečili transparentnosť obchodu a opatrení súvisiacich s obchodom prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19;

G.  keďže 12. Konferencia ministrov WTO sa bude konať od 30. novembra do 3. decembra 2021 v Ženeve vo Švajčiarsku;

1.  opakuje svoje plné odhodlanie presadzovať trvalú hodnotu multilateralizmu a zdôrazňuje, že je nevyhnutný multilaterálny systém na riadenie obchodu; požaduje obchodnú agendu, ktorej základom bude spravodlivý obchod založený na pravidlách v prospech všetkých a ktorá prispeje k udržateľnému hospodárskemu rastu a prosperite, čo povedie k posilneniu mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje význam cieľov udržateľného rozvoja, sociálnych, environmentálnych a ľudských práv a zabezpečenia toho, aby sa multilaterálne dohodnuté a harmonizované pravidlá uplatňovali všetkými;

2.  varuje, že WTO hrozí strata legitimity, ak sa všetci členovia nezaviažu k úspešnému výsledku 12. Konferencie ministrov; domnieva sa, že 12. Konferencia ministrov by mala byť oficiálnym východiskovým bodom na napredovanie a modernizáciu WTO, aby sa zabezpečilo, že môže zohrávať úlohu pri riešení výziev 21. storočia vrátane problémov, akými sú zmena klímy a udržateľnosť; so zreteľom na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 naliehavo vyzýva všetkých členov, aby zintenzívnili svoje úsilie a zamerali sa na niekoľko kľúčových hmatateľných výsledkov, ktoré preukážu, že WTO dokáže súčasné výzvy riešiť; žiada členov, aby dosiahli prinajmenšom multilaterálnu dohodu o zákaze neudržateľných dotácií v odvetví rybárstva, ako aj o reakcii na pandémiu, o obmedzenom balíku v poľnohospodárstve a o začatí práce na inštitucionálnej reforme vrátane procesu, ktorý by najneskôr do 13. Konferencie ministrov viedol k plne fungujúcemu systému riešenia sporov; varuje všetkých členov, že bez dosiahnutia podstatných výsledkov na 12. Konferencii ministrov by niektorí členovia mohli hľadať alternatívne fóra pre tvorbu pravidiel, čo by mohlo ohroziť budúcnosť multilaterálneho obchodného systému; víta vymenovanie novej generálnej riaditeľky WTO Ngozi Okonjovej-Iwealovej a oceňuje jej veľkú oddanosť multilateralizmu;

3.  zdôrazňuje, že na dôveryhodnosť WTO ako multilaterálnej inštitúcie je mimoriadne dôležité dosiahnuť dohodu o škodlivých dotáciách v odvetví rybárstva, ktorá účinne podnieti rýchle a výrazné zníženie určitých foriem dotácií v odvetví rybárstva, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, a ruší dotácie, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN), aby sa zabezpečilo udržateľné využívanie morských zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadu spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti podľa veľkosti škodlivých dotácií, pričom sa rešpektuje potreba osobitného a diferencovaného zaobchádzania v súlade s cieľom udržateľného rozvoja 14.6; poukazuje na to, že viac ako 39 miliónov ľudí priamo závisí od rybolovu, pričom od odvetví, ktoré naň nadväzujú, závisí o mnoho miliónov viac; domnieva sa, že takáto dohoda je nevyhnutná nielen z hľadiska dôveryhodnosti WTO na dosiahnutie multilaterálnych dohôd, ale aj ako predpoklad preukázania silného prepojenia medzi multilaterálnym obchodným systémom a cieľmi udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vysvetlila svoj postoj a vnútorné pravidlá s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť;

4.  uznáva kľúčovú úlohu obchodnej politiky počas pandémie ochorenia COVID-19; opätovne poukazuje na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o riešení celosvetového problému ochorenia COVID-19: vplyv uplatnenia výnimky z Dohody TRIPS WTO ohľadne vakcín proti ochoreniu COVID-19, liečby, vybavenia a zvyšovania výroby a výrobných kapacít v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v ministerskom vyhlásení v súlade s iniciatívou v oblasti obchodu a zdravia načrtla základná dohoda zameraná na zrušenie ciel na farmaceutický a zdravotnícky tovar, zrušenie vývozných obmedzení a pravidiel týkajúcich sa transparentnosti a celosvetovej spolupráce v čase krízy; domnieva sa, že takáto dohoda je mimoriadne dôležitá na to, aby sa preukázala relevantnosť WTO; požaduje, aby sa na 12. Konferencii ministrov zriadil nový stály výbor pre obchod a zdravie, ktorého úlohou by bolo pomáhať vládam pri uplatňovaní existujúcich výnimiek a flexibility v medzinárodnom obchodnom práve a položiť základ obchodného piliera pre rokovania o budúcej medzinárodnej zmluve o reakcii na pandémiu; je presvedčený, že mnohé, najmä rozvojové krajiny, čelia ťažkostiam pri využívaní flexibility TRIPS, najmä článku 31a; pripomína, že EÚ by sa mala aktívne podieľať na rokovaniach o znení príslušného textu na základe dočasnej výnimky z dohody TRIPS; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby podporila udelenie dočasnej výnimky z určitých ustanovení Dohody TRIPS v súvislosti s ochorením COVID-19 s cieľom zlepšiť včasný globálny prístup k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19, ako aj k jeho liečbe a diagnostike odstránením prekážok výroby a nedostatkov v dodávkach na celom svete;

5.  vyzýva všetkých členov WTO, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa transparentnosti vo všetkých poľnohospodárskych pilieroch a aby sa dohodli na systematických zlepšeniach, ako sa navrhuje v spolusponzorovanom návrhu ministerského rozhodnutia o zlepšení transparentnosti v poľnohospodárstve v dokumente JOB/AG/213; zdôrazňuje, že je dôležité prijať pracovný plán pre vnútroštátnu podporu narúšajúcu obchod vrátane trvalého riešenia pre udržiavanie verejných zásob na základe ministerského vyhlásenia z Bali s povinným systémom oznamovania založeným na účinnom mechanizme technickej pomoci a budovania kapacít, čím by sa zabezpečilo, aby programy udržiavania zásob boli primerané a v súlade s cieľom potravinovej bezpečnosti a minimalizovali narušenie obchodu a nepriaznivé dôsledky na potravinovú bezpečnosť ostatných členov; zdôrazňuje, že Dohoda o poľnohospodárstve sa musí prispôsobiť tak, aby zodpovedala súčasným výzvam a zabezpečila spravodlivejšie podmienky hospodárskej súťaže tým, že sa zohľadnia spôsoby výroby; podporuje generálnu riaditeľku Okonjovú-Iwealovú v jej výzve na prijatie balíka WTO o potravinovej bezpečnosti;

6.  domnieva sa, že vzhľadom na hlbokú krízu, ktorej organizácia čelí, ale aj z dôvodu dlhotrvajúceho nedostatočného pokroku v súvislosti s rozvojovým programom z Dauhy je teraz naliehavo potrebné pristúpiť k zásadnej reforme WTO a zdôrazňuje, že príslušné otázky rozvojového programu z Dauhy by mali zostať bodom programu; vyzýva členov WTO, aby zásadným spôsobom preskúmali viaceré aspekty WTO, najmä jej funkcie monitorovania, rokovania a urovnávania sporov, aby sa tak zvýšila jej účinnosť, inkluzívnosť, transparentnosť a legitimita; naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa zamerali na konštruktívny proces zmien s cieľom modernizovať túto organizáciu a vybaviť ju nástrojmi, pomocou ktorých bude účinne riešiť obchodné výzvy 21. storočia, a aby na 12. Konferencii ministrov vytvorili inštitucionálny mechanizmus a jasný harmonogram, ktoré posunú reformnú agendu vpred v záujme dosiahnutia konkrétnych výsledkov najneskôr do 13. Konferencie ministrov;

7.  víta pripomienky veľvyslankyne Spojených štátov Taiovej o WTO zo 14. októbra 2021, a najmä jasný záväzok reformovať všetky tri funkcie organizácie; očakáva, že Spojené štáty teraz predložia konkrétne návrhy týkajúce sa napredovania; naliehavo vyzýva Spojené štáty, aby sa zaviazali začať konštruktívny proces rokovaní o reformách riešenia sporov na 12. Konferencii ministrov s cieľom zaviesť plne funkčný systém najneskôr do konania 13. Konferencie ministrov;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad patovou situáciou Odvolacieho orgánu WTO, ktorý pripravuje globálny obchodný systém o vynútiteľný systém urovnávania sporov; varuje, že bez fungujúceho Odvolacieho orgánu je WTO neefektívna a tendencia porušovania multilaterálnych dohôd sa len zvýši; konštatuje, že v súčasnosti bolo oznámených viac ako 15 prípadov odvolania bez možnosti preskúmania; naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa v plnej miere angažovali a pracovali na riešeniach s cieľom čo najrýchlejšie obnoviť plne funkčný dvojúrovňový systém urovnávania sporov s plne funkčným a nezávislým Odvolacím orgánom; dôrazne podporuje nedávne iniciatívy EÚ zamerané na uzavretie dohôd s našimi hlavnými obchodnými partnermi, ktoré dočasne zachovávajú fungujúci proces urovnávania sporov medzi zúčastnenými členmi WTO; pripomína, že záväzný, dvojúrovňový a nezávislý proces by mal zostať hlavným cieľom stratégie EÚ; zdôrazňuje, že úspešná reforma si bude vyžadovať zapojenie sa do riešenia opodstatnených obáv všetkých zúčastnených strán a dosiahnutie dohody o kompromisnom riešení; naliehavo vyzýva príslušné zainteresované strany, aby sa do skončenia 12. Konferencie ministrov dohodli na programe ďalšej práce v strednodobých až dlhodobých oblastiach reforiem, z ktorých niektoré by sa mali dokončiť pred nasledujúcou (13.) Konferenciou ministrov; podporuje nedávny návrh Komisie na reformu nariadenia o presadzovaní s cieľom zabezpečiť, aby EÚ mala správne nástroje na presadzovanie záväzkov tretích krajín;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali so všetkými členmi WTO s cieľom začať diskusiu o vytvorení nových pravidiel na riešenie súčasných nedostatkov v súbore pravidiel o nekalých obchodných praktikách, falšovaní, dotáciách narúšajúcich trh, štátom vlastnených podnikoch a nútenom transfere technológií;

10.  vyjadruje presvedčenie, že súčasné rozlišovanie medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami neodzrkadľuje hospodársku realitu a že to môže byť prekážkou pokroku v rámci kola rokovaní v Dauhe; naliehavo vyzýva vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti a prispievali primerane k úrovni svojho rozvoja; domnieva sa, že mechanizmus osobitného a diferencovaného zaobchádzania by sa mal prehodnotiť a zrevidovať s náležitým zapojením všetkých členov WTO, aby lepšie odrážal ukazovatele ľudského rozvoja a zároveň chránil politický priestor na riešenie nekalého obchodu, a preto vyzýva členov WTO, aby tento systém zrevidovali; zdôrazňuje však, že sebapresadzovanie statusu rozvoja ako jediného kritéria by mohlo viesť k nekalému obchodu;

11.  očakáva, že v rámci reformy WTO sa vytvorí jednoduchšia cesta pre začlenenie otvorených viacstranných dohôd do multilaterálnej štruktúry s cieľom zabezpečiť pokrok v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne rozvinuté pre všetkých členov; vyzýva všetkých členov, aby sa zamysleli nad tým, ako vytvoriť nový systém posilnenej spolupráce, napr. podľa vzoru systému používaného v Európskej únii, s jasnými pravidlami týkajúcimi sa minimálneho počtu členov, ktorí by sa mali zúčastniť na viacstrannej iniciatíve, a na tomto základe vytvorili jednoduchý mechanizmus, ktorý umožní začleniť výsledné dohody do štruktúry WTO;

12.  víta a podporuje širokú členskú základňu, ambiciózny program rokovaní a pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v rámci viacstranných rokovaní WTO o elektronickom obchode; požaduje úsilie o ukončenie rokovaní o súlade s pravidlami WTO; pripomína svoju pozíciu, že prípadná dohoda musí zaručiť prístup tovaru a služieb súvisiacich s elektronickým obchodom na trh tretích krajín, ako aj ochranu spotrebiteľov a pracovných práv; zdôrazňuje potrebu uľahčiť inovácie a toky údajov podnikov v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane súkromia a osobných údajov; uznáva možnú právnu neistotu, ktorej čelia podniky a výskumní pracovníci používajúci osobné údaje, a účinok, ktorý by mohla mať na inovácie; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení na zvýšenie právnej istoty pre zainteresované strany závislé od používania údajov pri vopred schválených postupoch využívania údajov, ako aj pseudonymizáciu a anonymizáciu; zdôrazňuje, že členovia WTO by mali vyjadriť, že naďalej podporujú rokovania a jasný harmonogram ďalšieho pokroku; podporuje návrh, aby sa moratórium WTO na elektronické prenosy zmenilo na trvalé;

13.  naliehavo vyzýva, aby sa preskúmali možnosti zjednodušenia tokov údajov so strategicky dôležitými tretími krajinami; konštatuje, že európske spoločnosti pôsobiace v niektorých tretích krajinách čoraz viac čelia neodôvodneným prekážkam a digitálnym obmedzeniam; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby sa v prípade potreby predišlo požiadavkám na lokalizáciu údajov, aby sa na údaje vzťahovali dohody o voľnom obchode EÚ a aby sa urýchlilo úsilie o prijatie rozhodnutí o primeranosti s tretími krajinami;

14.  konštatuje, že vzhľadom na právne požiadavky sa obchod stále opiera o veľké množstvo papierových dokumentov, ktoré sú počas globálnych kríz nákladné, neúčinné a rizikové; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať používanie elektronických obchodných dokumentov, ktoré zvýšia efektívnosť a bezpečnosť, a znížia vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje, že je potrebné zmeniť medzinárodné právo s cieľom umožniť používanie elektronických dokumentov v obchode;

15.  naliehavo vyzýva na predĺženie rozšírenia dohody o informačných technológiách (ITA); uznáva, že táto dohoda podporuje globálnu digitalizáciu výroby a mala by pokračovať vo vývoji tak, aby zahŕňala širší sortiment výrobkov; vyzýva na väčšie úsilie o odstránenie ciel na obchod s produktmi IKT; zdôrazňuje pozitívne účinky rozšírenia geografického pokrytia na obchod s cieľom zahrnúť viac krajín;

16.  domnieva sa, že výsledkom 12. Konferencie ministrov by mal byť akčný program pre obchodnú politiku podporujúci ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu; dôrazne nabáda členov WTO, aby zvážili všetky možné opatrenia s cieľom prispieť k obmedzeniu emisií skleníkových plynov v súlade s dohovorom UNFCCC, posilnili súlad s Parížskou dohodou a klimatickou neutralitou a posilnili spoluprácu vo WTO na opatreniach prijatých na domácej úrovni, a to aj pokiaľ ide o zahrnutie taxonómií environmentálnych účtovných štandardov, ktoré súkromnému a verejnému sektoru pomôžu identifikovať udržateľné hospodárske činnosti, ako aj výrazne škodlivé činnosti a opatrenia na riešenie úniku uhlíka; víta iniciatívu v oblasti obchodu a klímy, ktorú navrhla Komisia; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy; ďalej zdôrazňuje potrebu pokročiť v diskusii o tovaroch a službách, ktoré pomáhajú riešiť výzvy v oblasti životného prostredia a klímy; zdôrazňuje potrebu pokročiť v rokovaniach o dohode o environmentálnych tovaroch, ktorá podporuje ekologizáciu priemyselných odvetví a prístup k prechodu na technológie šetrné ku klíme zameraný na dôstojnú prácu; navrhuje zlepšenie koordinácie medzi WTO a inými medzinárodnými inštitúciami, ako sú Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Medzinárodný menový fond, s cieľom riešiť problém úniku uhlíka;

17.  opätovne poukazuje na prepojenie medzi rodovou rovnosťou a inkluzívnym rozvojom a zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien je zásadné z hľadiska odstránenia chudoby a že súbežné odstránenie prekážok brániacich zapojeniu žien do obchodu a riešenie nepriaznivých vplyvov súčasných obchodných pravidiel na ženy v ich rozmanitých úlohách má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj; nabáda všetkých členov WTO, aby podpísali vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien prijaté v roku 2017 v Buenos Aires, a vyzýva jeho 123 signatárov, aby plnili svoje záväzky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na dôraznom ministerskom vyhlásení, ktoré by mohlo slúžiť ako plán vykonávania vyhlásenia z Buenos Aires z roku 2017;

18.  víta dosiahnutý pokrok a vyzýva na konečné ukončenie viacstranných diskusií o vnútroštátnej regulácii služieb, keďže by to bolo významným krokom vpred a dôkazom, že pokrok je možný vo viacstrannom prostredí v rámci WTO;

19.  očakáva vyhlásenie ministrov, v ktorom sa posúdi pokrok dosiahnutý pri viacstranných rokovaniach o uľahčení investícií;

20.  víta pokrok aj v súvislosti so spoločnou iniciatívou, ktorá sa začala v Buenos Aires a ktorá sa týkala mikropodnikov a malých a stredných podnikov, a schválenie balíka opatrení pre mikropodniky a malé a stredné podniky v decembri 2020; uznáva, že pandémia ochorenia COVID-19 mala výrazne negatívny vplyv na mikropodniky a malé a stredné podniky, a vyjadruje podporu pracovnému programu WTO pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktorým sa zásada „najskôr myslieť na malých“ zakotvuje do pravidiel WTO; vyzýva všetkých členov WTO, aby sa pripojili k tejto iniciatíve;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s ostatnými členmi WTO s cieľom zabezpečiť, aby WTO aktívne prispievala k lepšiemu dodržiavaniu práv pracovníkov na celom svete najmä na základe pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a aby predložili konkrétne návrhy; pripomína dôležitosť šírenia najlepších postupov v oblasti náležitej starostlivosti; víta návrh Spojených štátov týkajúci sa nútenej práce, ktorý je súčasťou širšieho úsilia o začlenenie pracovných noriem do agendy WTO a vytvorenie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni, a zdôrazňuje potrebu dohody, ktorou sa vytvoria rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni; odporúča, aby sa ako prvý krok smerujúci k pokroku v tomto programe vytvorila pracovná skupina pre pracovné práva;

22.  zdôrazňuje, že transparentnosť je kľúčom na zabezpečenie stabilného obchodného a investičného prostredia; domnieva sa, že je dôležité zvýšiť transparentnosť monitorovacích postupov zvýšením stimulov pre členov WTO, aby si plnili oznamovacie povinnosti, znížením ich zložitosti a budovaním kapacít, pričom od úmyselného neplnenia treba odrádzať a treba ho napádať; vyzýva členov WTO, aby v tejto súvislosti zvážili posilnenie úlohy sekretariátu WTO;

23.  žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude naďalej úzko zapojený do príprav 12. Konferencie ministrov, bude promptne informovaný o najnovšom vývoji a budú sa s ním viesť konzultácie počas Konferencie ministrov v roku 2021;

24.  vyzýva členov WTO, aby zabezpečili demokratickú legitimitu a transparentnosť posilnením parlamentného rozmeru WTO a parlamentnej konferencie; zdôrazňuje význam práce spoločnej parlamentnej konferencie Európskeho parlamentu a Medziparlamentnej únie (IPU) o WTO; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mali poslanci lepší prístup k obchodným rokovaniam a aby boli zapojení do navrhovania a vykonávania rozhodnutí WTO;

25.  vyzýva členov WTO, aby zintenzívnili výmenu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a podnikateľských organizácií a aby posilnili spoluprácu s inými medzinárodnými organizáciami, ako je napr. MOP a v širšom zmysle systém OSN; očakáva, že vedúci predstavitelia budú viac informovať na rôznych úrovniach o výhodách obchodu založeného na pravidlách;

26.  podporuje úsilie o oživenie prístupových rokovaní s pozorovateľskými krajinami, najmä so Srbskom, Kosovom a s Bosnou a Hercegovinou; požaduje urýchlené ukončenie rokovaní o príslušných návrhoch správ pracovnej skupiny;

27.  naliehavo vyzýva na väčšie úsilie o rozšírenie členstva vo všeobecnej dohode WTO o obstarávaní, najmä o Čínu a iné rozvíjajúce sa ekonomiky;

28.  vyzýva na obnovenie úsilia o harmonizáciu nepreferenčných pravidiel pôvodu, ako sa uvádza v Dohode o pravidlách pôvodu;

29.  vyzýva všetkých členov WTO, aby ratifikovali prílohu K ku Kjótskemu dohovoru Svetovej colnej organizácie s cieľom znížiť colnú byrokraciu;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

(1) Ministerské vyhlásenie z Dauhy (WT/MIN (01)/DEC/1) zo 14. novembra 2001.
(2) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 34.
(3) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 113.
(4) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 62.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0250.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2021)0283.
(7) https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/158345/outcome_document-final-e.pdf.
(8) WTO WT/GC/223, 24. novembra 2020.
(9) IPCC, 2021: zhrnutie pre tvorcov politík. In: Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ. Príspevok pracovnej skupiny I so zreteľom na 6. hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).


Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Filipín *
PDF 123kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty Európskej únie oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Filipín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2021)0359 – C9-0361/2021 – 2021/0178(NLE))
P9_TA(2021)0475A9-0300/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2021)0359),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0361/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 82 a článok 114 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0300/2021),

1.  schvaľuje oprávnenie pre členské štáty Európskej únie prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Filipín k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EÚ:C:2014:2303.


Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Jamajky *
PDF 122kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Jamajky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2021)0363 – C9-0334/2021 – 2021/0179(NLE))
P9_TA(2021)0476A9-0299/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2021)0363),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3, ako aj na článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0334/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 82 a článok 114 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0299/2021),

1.  schvaľuje oprávnenie pre členské štáty Európskej únie prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Jamajky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Bolívie *
PDF 123kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty Európskej únie oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Bolívie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2021)0369 – C9-0336/2021 – 2021/0183(NLE))
P9_TA(2021)0477A9-0307/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2021)0369),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0336/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 82 a článok 114 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0307/2021),

1.  schvaľuje oprávnenie pre členské štáty Európskej únie prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Bolívie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Pakistanu *
PDF 123kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty Európskej únie oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Pakistanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2021)0368 – C9-0335/2021 – 2021/0182(NLE))
P9_TA(2021)0478A9-0308/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2021)0368),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0335/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 82 a článok 114 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0308/2021),

1.  schvaľuje oprávnenie pre členské štáty Európskej únie prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Pakistanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EÚ:C:2014:2303.


Haagsky dohovor (1980) o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí: pristúpenie Tuniska *
PDF 122kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Tuniska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2021)0371 – C9-0337/2021 – 2021/0198(NLE))
P9_TA(2021)0479A9-0309/2021

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2021)0371),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0337/2021),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora(1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 82 a článok 114 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0309/2021),

1.  schvaľuje oprávnenie pre členské štáty Európskej únie prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Tuniska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EÚ:C:2014:2303.


Bezpečnosť parkovísk pre nákladné vozidlá v EÚ
PDF 136kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o bezpečnosti parkovacích miest pre nákladné vozidlá v EÚ (2021/2918(RSP))
P9_TA(2021)0480B9-0552/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 4, 26, 67, 73, 87, 88 a 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry(1) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy(3),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 885/2013 z 15. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch, pokiaľ ide o poskytovanie informačných služieb pre bezpečné a chránené parkovacie miesta pre nákladné a úžitkové vozidlá(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, a najmä na jeho článok 9 ods. 2 písm. b) bod vii)(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov(8),

–  so zreteľom na rokovania o petícii č. 0549/2021 počas schôdze Výboru pre petície 15. júla 2021,

–  so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície dostal petíciu č. 0549/2021, ktorú podpísalo 22 735 ľudí a ktorá vyvoláva obavy týkajúce sa parkovacích plôch pre nákladné vozidlá na cestnej sieti EÚ a požaduje preventívne opatrenia na zníženie rizika a rozsahu bezpečnostných problémov na parkovacích plochách pre nákladné vozidlá;

B.  keďže organizované zločinecké skupiny sú často zapojené do krádeží nákladu a zameriavajú sa najmä na výrobky vysokej hodnoty, ako je elektronika, tabak a farmaceutické výrobky, čo spôsobuje značné hospodárske straty(9), ktoré v rokoch 2017 až 2019 dosiahli približne 52 miliónov EUR; keďže tieto hodnoty nie sú úplné z dôvodu nedostatočného podávania správ a výmeny príslušných údajov o trestných činoch v oblasti nákladnej dopravy;

C.  keďže tieto zločinecké skupiny sú čoraz organizovanejšie a využívajú najmodernejšie technológie, a keďže podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti Europolu za rok 2021 prípady použitia násilia zo strany zločincov zapojených do závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ rastie, pričom obete sa stávajú terčom bez ohľadu na ich účasť alebo postavenie, pričom často spôsobujú škody nevinným okoloidúcim;

D.  keďže Európska únia by mala bojovať proti trestnej činnosti a organizovanej trestnej činnosti v rámci cestnej siete EÚ a mala by podporovať účinný a bezpečný pohyb tovaru bez dodatočných nákladov spojených s nadmerným vystavovaním riziku napadnutia;

E.  keďže vodiči medzinárodnej cestnej dopravy trávia dlhšie obdobia mimo svojho domova a rodiny, čo znamená, že bezpečná, chránená a dobre vybavená parkovacia infraštruktúra v celej EÚ má zásadný význam pre ich fyzické a duševné zdravie;

F.  keďže čas vedenia vozidla, odpočinku a prestávok vodičov medzinárodnej nákladnej dopravy podlieha prísnym pravidlám, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečné, efektívne a sociálne zodpovedné odvetvie cestnej dopravy v Európskej únii; keďže je zodpovednosťou inštitúcií EÚ aj členských štátov zabezpečiť primeranú a dostupnú parkovaciu infraštruktúru v celej EÚ, vďaka ktorej budú pravidlá týkajúce sa času vedenia vozidla a odpočinku vhodné a realizovateľné;

G.  keďže zlé podmienky odpočinku a vysoké riziko kriminality a napadnutia sú hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú, že povolanie vodiča nie je také atraktívne; keďže nedostatok vodičov je čoraz väčším problémom, ktorý spochybňuje účinné fungovanie jednotného trhu, logistických a dodávateľských reťazcov a iných odvetví, ako je výroba a maloobchod;

1.  pripomína, že prípadová štúdia Komisie z roku 2019 poukazuje na to, že v EÚ chýba odhadom 100 000 nočných parkovacích plôch pre nákladné vozidlá, pričom v prípade certifikovaných chránených parkovacích plôch je tento nedostatok ešte väčší(10);

2.  vyhlasuje, že bezpečné a chránené parkovacie plochy pre nákladné vozidlá sú potrebné na zabezpečenie sociálne spravodlivých podmienok pre profesionálnych vodičov pri povinných prestávkach; opätovne pripomína, že odvetvie cestnej dopravy trpí akútnym nedostatkom vodičov; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dostupnosť dostatočného počtu vysoko kvalitných bezpečných a chránených parkovacích plôch pre nákladné vozidlá a primerané uplatňovanie sankcií členskými štátmi; zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia v prípade akejkoľvek formy nespravodlivého zaobchádzania s vodičmi nákladných vozidiel a dopravnými spoločnosťami EÚ alebo ich diskriminácie;

3.  odsudzuje útoky na prepravcov na parkoviskách, vrátane smrteľných útokov, a opätovne pripomína, že tieto útoky často páchajú organizované a dobre vybavené gangy, ktoré niekedy kradnú tovar na objednávku a príjmy z týchto trestných činov často využívajú na financovanie iných foriem závažnej trestnej činnosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento druh činnosti môže mať xenofóbny alebo rasistický podtón;

5.  uznáva, že majetková trestná činnosť v oblasti nákladnej dopravy má čoraz väčší cezhraničný charakter a predstavuje hlavnú bezpečnostnú hrozbu pre vodičov nákladných vozidiel; zdôrazňuje, že správne riešenie takejto trestnej činnosti si vyžaduje posilnenú spoluprácu, ako aj štrukturálnejšiu výmenu informácií a operatívnu koordináciu medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch s podporou Europolu, vrátane posilnenej spolupráce so súkromnými partnermi, ako je Združenie na ochranu prepravovaného majetku (Transported Asset Protection Association) a Európska organizácia pre bezpečné parkovanie (European Secure Parking Organisation);

6.  vyzýva členské štáty, aby systematicky oznamovali trestné činy Europolu s cieľom zabezpečiť jednotné reakcie prostredníctvom operačnej a analytickej podpory, a vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala schopnosti Europolu v tejto oblasti zvýšením jeho zdrojov a personálu;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporila zvýšenie počtu dostupných parkovacích miest pre nákladné vozidlá a zlepšila ich kvalitu, bezpečnosť a prepojenosť pomocou legislatívnych iniciatív, programov európskych štrukturálnych a investičných fondov, mechanizmov na podporu spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a iných dostupných nástrojov; ako je program financovania Nástroja na prepájanie Európy;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali potrebné opatrenia na nadviazanie a rozvoj policajnej spolupráce zahŕňajúcej príslušné orgány všetkých členských štátov s cieľom predchádzať, odhaľovať a vyšetrovať trestné činy na cestách a na parkovacích plochách;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli ciele a prístupy na zvýšenie počtu bezpečných a chránených parkovacích plôch pre nákladné vozidlá do konečných dohôd o partnerstve o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a do programov prijatých pre tieto fondy;

10.  víta zriadenie expertnej skupiny Komisie pre bezpečnosť cestnej infraštruktúry, ktorá bude pracovať na základe poradenstva a odborných znalostí členských štátov a iných príslušných zainteresovaných strán v tejto oblasti, a to aj pri príprave nelegislatívnych aktov, ako aj zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre bezpečnosť na cestách, ktorá bude poskytovať strategické poradenstvo a častú spätnú väzbu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu v tejto oblasti a koordinovala ju s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť konkrétne zlepšenia pre vodičov nákladných vozidiel v EÚ;

11.  zdôrazňuje význam realizácie projektov zameraných na podporu vnútroštátnej a medzinárodnej spolupráce v boji proti krádežiam nákladu, vytvorenia prehľadu prebiehajúcich postupov a optimalizácie práce na prípadoch na operačnej úrovni;

12.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť prioritné financovanie vytvárania a modernizácie bezpečných a chránených parkovacích plôch pre nákladné vozidlá v EÚ využitím všetkých dostupných programov financovania EÚ a členských štátov;

13.  vyzýva členské štáty, aby prevzali svoju primárnu zodpovednosť za zvýšenie bezpečnosti parkovacích plôch pre nákladné vozidlá prostredníctvom osvedčených vnútroštátnych stratégií v oblasti bezpečnosti na cestách a konkrétnych opatrení stanovených v akčných plánoch a realizačných plánoch, ktoré tvoria základ skutočnej kultúry bezpečnosti na cestách v EÚ;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili svoje sily s cieľom zlepšiť kvalitu služieb na parkovacích plochách pre nákladné vozidlá, a to aj ponúknutím základných cenovo dostupných funkcií, aby zlepšili ich bezpečnosť a zároveň zabezpečili, aby sa nezávislé audity tretích strán na základe spoločných noriem EÚ vykonávali pre všetky chránené parkovacie plochy pre nákladné vozidlá v rámci systému, aby sa zaručilo, že infraštruktúra bude v súlade s normami v oblasti bezpečnosti a ochrany EÚ, napr. v súlade so smernicou 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s normami v oblasti bezpečnosti a ochrany parkovacích plôch a požiadavkami na certifikáciu pretrvávajú rozdielne výklady, a zdôrazňuje význam vytvorenia harmonizovanej normy EÚ obsahujúcej jasné a jednoznačné pravidlá týkajúce sa úrovne bezpečnosti a pohodlia;

16.  vyzýva Komisiu, aby splnila záväzky stanovené v nariadení (EÚ) 2020/1054, ktoré sa týkajú vytvorenia noriem a certifikačných postupov pre bezpečné a chránené parkovacie zariadenia pre nákladné vozidlá v EÚ;

17.  zdôrazňuje, že normy EÚ, v ktorých sa podrobne uvádza úroveň služieb a bezpečnosti parkovacích plôch pre nákladné vozidlá a postupy certifikácie takýchto parkovacích plôch, musia byť povinné, aby sa zabezpečilo a poskytlo jednotné vymedzenie bezpečných parkovacích plôch pre nákladné vozidlá a súdržný legislatívny rámec;

18.  žiada, aby sa zlepšilo pokrytie a účinnosť pohotovostných služieb a služieb okamžitej reakcie a aby sa zaviedli telefónne systémy určené na oznamovanie incidentov príslušným orgánom vo všetkých úradných jazykoch EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém okamžitej reakcie v prípade spáchania trestného činu proti vodičovi alebo nákladnému vozidlu v rámci ich vnútroštátnej jurisdikcie a aby zabránili prípadom, keď vodič nedostane včasnú pomoc od vnútroštátnych orgánov verejnej bezpečnosti z dôvodu menej závažného charakteru trestného činu, jazykových bariér alebo z akýchkoľvek iných dôvodov;

19.  požaduje zabezpečenie pravidelných bezpečnostných kontrol a policajných hliadok na parkovacích plochách, kde nie je možné nepretržite poskytovať bezpečnostné služby, ale kde boli hlásené útoky na prepravcov;

20.  zdôrazňuje význam posilnenia mechanizmov zberu údajov, výmeny informácií a analytickej podpory a vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné modely automatizovaného zberu, spracúvania a výmeny údajov s cieľom zlepšiť operačnú reakciu policajných zložiek na cezhraničnú trestnú činnosť;

21.  poukazuje na to, že informácie o umiestnení bezpečných a chránených parkovacích plôch pre nákladné vozidlá by sa mali vodičom a celému logistickému reťazcu poskytovať používateľsky prístupným spôsobom prostredníctvom digitálnych nástrojov, a žiada Komisiu, aby tento cieľ dosiahla stanovením základu pre interoperabilné riešenia IKT, ktoré vodičom umožnia nájsť a rezervovať si chránené parkovacie miesta a plánovať podľa toho svoju cestu;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali existujúce bezpečnostné systémy vo vozidlách a akýkoľvek druh inteligentných nástrojov varovania a ich prepojenie s políciou a záchrannými službami;

23.  vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na revíziu delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 885/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a navrhli konkrétne opatrenia na ochranu obetí trestných činov spáchaných na nechránených parkovacích plochách pre nákladné vozidlá, ako je prístup k lekárskej pomoci, právnemu poradenstvu, tlmočníkovi atď.;

25.  víta rozhodnutie Výboru pre petície zriadiť vyšetrovaciu misiu s cieľom ďalej preskúmať skutočnosti opísané v petícii č. 0549/2021, poskytnúť nové podrobnosti o bezpečnosti parkovacích plôch pre nákladné vozidlá a posúdiť problémy na mieste;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59.
(2) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 247, 18.9.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 164, 3.6.2014, s. 6.
(7) Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38.
(8) Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 1.
(9) Europol, 2021 – Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti: Straty spôsobené trestnou činnosťou v oblasti nákladnej dopravy v ôsmich najviac postihnutých členských štátoch presiahli v roku 2019 75 miliónov EUR a majú významný vplyv na dodávateľské reťazce.
(10) Prípadová štúdia Komisie o bezpečných a chránených parkovacích plochách pre nákladné vozidlá z roku 2019, s. 24. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/transport/sites/default/files/2019-study-on-safe-and-secure-parking-places-for-trucks.pdf


Situácia v Somálsku
PDF 157kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o situácii v Somálsku (2021/2981(RSP))
P9_TA(2021)0481RC-B9-0554/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Somálsku,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie o ochrane osôb vysídlených v rámci krajiny v Afrike a pomoci pre ne,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–  so zreteľom na národný indikatívny program EÚ – Somálsko v prospech Somálskej federatívnej republiky na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM) z 8. novembra 2017, v ktorom oznámila svoj zámer začať v decembri 2017 s postupným stiahnutím vojsk zo Somálska a úplne ho dokončiť do roku 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Josepa Borrella z 18. septembra 2021 o politickej situácii v Somálsku,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2568 z 12. marca 2021 o situácii v Somálsku,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže humanitárna situácia v Somálsku sa naďalej zhoršuje, pričom viaceré krízy vrátane politickej nestability, teroristických činností, potravinovej neistoty, sucha, klimatickej krízy a pandémie ochorenia COVID-19 ohrozujú stabilitu, dobré životné podmienky ľudí a ich živobytie a spôsobujú rozsiahle vysídľovanie v celej krajine a regióne;

B.  keďže medzinárodné agentúry poskytujúce pomoc varovali, že Somálsko je na pokraji humanitárnej katastrofy, pričom podľa odhadov 5,9 milióna ľudí potrebuje humanitárnu pomoc a viac ako 2,7 milióna ľudí v celej krajine čelí potravinovej neistote, ktorá dosahuje kritické úrovne, vrátane viac ako 800 000 detí mladších ako päť rokov, ktorým hrozí akútna podvýživa; keďže 2 milióny ľudí čelí vážnemu nedostatku vody; keďže OSN vyhlásila, že Somálsko je konfrontované s najhorším nedostatkom finančných prostriedkov za šesť rokov; keďže humanitárni partneri odhadujú, že v roku 2022 bude 7,7 milióna Somálčanov potrebovať humanitárnu pomoc a približne 1,2 milióna detí mladších ako päť rokov bude v roku 2022 pravdepodobne trpieť akútnou podvýživou, ak im nebude okamžite poskytnutá liečba;

C.  keďže Somálsko nebolo schopné reagovať na pandémiu ochorenia COVID-19 z dôvodu nefungujúceho systému zdravotnej starostlivosti a nedostatku pľúcnych ventilátorov, farmaceutických potrieb a personálu; keďže Somálsko, podobne ako mnohé ďalšie africké krajiny, nebolo schopné zaočkovať svoje obyvateľstvo z dôvodu nedostatočnej dostupnosti očkovacích látok a plne zaočkovaných bolo približne len 3 % jeho obyvateľstva;

D.  keďže vzdelávanie bolo výrazne zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19 a mnohé deti predovšetkým vrátane tých, ktoré žijú v lokalitách pobytu vnútorne vysídlených osôb, nemôžu pokračovať vo formálnom vzdelávaní v dôsledku okolností, ako je strata živobytia a účinných zdrojov príjmov ich rodičov;

E.  keďže povstalecké skupiny sú naďalej najväčším zdrojom neistoty v krajine, nerozlišujúco útočia na Somálčanov a sú zapojené do únosov a násilného náboru detí do ozbrojených konfliktov; keďže v roku 2021 bolo v ozbrojených konfliktoch doposiaľ zabitých alebo zranených približne 1 000 civilistov, pričom za väčšinu civilných obetí je zodpovedná skupina aš-Šabáb; keďže ozbrojenci zintenzívnili útoky a cielené vraždy vládnych predstaviteľov v snahe narušiť volebný proces v roku 2021;

F.  keďže zraniteľné skupiny sú naďalej hlavným terčom zneužívania a násilia vrátane žien, detí, starších ľudí, vnútorne vysídlených osôb, LGBTQ osôb a iných menšín; keďže stále vo veľkom rozsahu dochádza k beztrestnému sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj násiliu súvisiacemu s konfliktom, a to najmä v oblastiach konfliktu;

G.  keďže podľa správy generálneho tajomníka OSN z roku 2021 o deťoch a ozbrojených konfliktoch pokračovalo závažné zneužívanie detí v Somálsku, pričom v roku 2020 bolo zabitých a zmrzačených najmenej 1 087 detí; keďže najväčší nábor detí robí skupina aš-Šabáb, ktorá v minulom roku s vládnymi bezpečnostnými silami, regionálnymi bezpečnostnými silami a klanovými milíciami dokopy urobila nábor 1 716 detí;

H.  keďže v auguste 2020 parlament v Mogadiše predložil nový zákon o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym stykom, ktorý umožňuje manželstvá maloletých tým, že definuje dieťa na základe fyzickej vyspelosti a nie na základe veku a poskytuje slabú procesnú ochranu pre pozostalých; keďže nový zákon o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym stykom porušuje medzinárodné a regionálne záväzky v oblasti ľudských práv;

I.  keďže sloboda prejavu sa naďalej vážne obmedzuje, pričom novinári a obhajcovia ľudských práv sú ohrozovaní, svojvoľne zadržiavaní a odopiera sa im riadny súdny proces a záruky spravodlivého procesu; keďže orgány na regionálnej a federálnej úrovni zablokovali médiá; keďže orgány len zriedka vyšetrujú prípady vrážd novinárov alebo útokov na nich či stíhajú páchateľov;

J.  keďže pred volebným procesom bezpečnostné sily federálnej vlády Somálska a regionálne orgány, najmä v Puntlande, ako aj skupina aš-Šabáb zintenzívnili útoky na novinárov ich zastrašovaním, obťažovaním a svojvoľným zatýkaním; keďže nezávislé médiá sú dôležitým prvkom spravodlivého volebného procesu; keďže v priebehu roka 2021 bolo nezákonne zabitých mnoho novinárov vrátane skúseného novinára Abdiazíza Mohamuda Guleda, riaditeľa rádia Mogadišo, ktorého 20. novembra 2021 zavraždila skupina aš-Šabáb v Mogadiše;

K.  keďže sa odhaduje, že vnútorne vysídlených je 2,9 milióna Somálčanov; keďže od augusta do októbra 2021 bolo 55 000 ľudí nútených utiecť zo svojich domovov, pričom 80 % z nich utieklo v dôsledku konfliktu a 20 % v dôsledku udalostí súvisiacich s klímou; keďže v Keni je niekoľko utečeneckých táborov, ktoré od občianskej vojny v Somálsku v roku 1991 prijímajú somálskych utečencov a žiadateľov o azyl, vrátane táborov Kakuma a Dadaab s približne 520 000 registrovanými utečencami a žiadateľmi o azyl; keďže životné podmienky v táboroch sú nebezpečné, a najmä ženy, deti a LGBTQ osoby čelia opakovanému zneužívaniu a násiliu; keďže 29. apríla 2021 sa Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a kenská vláda dohodli na pláne na odloženie uzavretia táborov Dadaab a Kakuma do 30. júna 2022;

L.  keďže Somálsko je naďalej jednou z najnebezpečnejších afrických krajín pre odborárov, ktorí sú systematicky vystavovaní násiliu a zastrašovaniu; keďže somálskym pracovníkom sa neustále odopierajú ich základné ľudské a pracovné práva, ich bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú pravidelne ohrozované a sú slabo platení, a to aj zo strany zahraničných dodávateľov;

M.  keďže volebný proces mal byť pôvodne zakončený v októbri 2021 prezidentskými voľbami; keďže volebný proces bol neustále zdržiavaný po tom, čo federálne členské štáty oneskorili konanie volieb poslancov do oboch komôr federálneho parlamentu Somálska, ktorý by následne zvolil somálskeho prezidenta; keďže čím dlhšie sa volebný proces oneskorí, tým viac zdrojov sa odkloní od dôležitých vnútroštátnych priorít, ako je reakcia na núdzové humanitárne situácie;

N.  keďže klanoví delegáti majú vymenovať do dolnej komory celkovo 275 poslancov, zatiaľ čo päť štátnych somálskych zákonodarných orgánov už do hornej komory zvolilo všetkých 54 senátorov; keďže orgány sa zaviazali dokončiť voľby do dolnej komory do 24. decembra 2021; keďže dôveryhodné dokončenie volebných procesov bude mať zásadný význam pre zaistenie bezpečnosti a dlhodobého rozvoja Somálska;

O.  keďže 26 % osôb zvolených do hornej komory sú ženy, čo predstavuje pozitívny vývoj na ceste Somálska k rodovej rovnosti; keďže je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na splnenie dohodnutej 30 % kvóty pre dolnú komoru a na dosiahnutie úplného začlenenia žien do politického, sociálneho a hospodárskeho rozhodovania v Somálsku;

P.  keďže zahraničné zasahovanie do vnútorných politických procesov a organizácie volieb bránilo ich včasnému ukončeniu; keďže 15. novembra 2021 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 2607 (2021), ktorou sa obnovuje zbrojné embargo voči Somálsku;

Q.  keďže mandát OSN pre misiu AMISOM uplynie 31. decembra 2021; keďže federálna vláda Somálska a Africká únia (AÚ) sa nedokázali dohodnúť na reorganizácii misie vedenej AÚ, ako sa stanovuje v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2568 (2021); keďže EÚ je prostredníctvom rôznych nástrojov hlavným finančným prispievateľom na činnosti misie AMISOM a AÚ v Somálsku od roku 2007;

R.  keďže Rada v decembri 2020 predĺžila mandáty svojich troch misií a operácií v Somálsku v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a to misie EÚ na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP), výcvikovej misie EÚ v Somálsku (EUTM) a operácie EUNAVFOR ATALANTA, do 31. decembra 2022;

S.  keďže 5. novembra 2021 Somálsko označilo vyslanca AÚ Simona Mulonga za nežiaducu osobu a nariadilo mu, aby opustil krajinu do siedmich dní, a obvinilo ho z účasti na činnostiach nezlučiteľných s mandátom misie AMISOM;

T.  keďže EÚ vyčlenila 286 miliónov EUR pre Somálsko v rámci národného indikatívneho programu na obdobie rokov 2014 – 2020 so zameraním na podporu právneho štátu, bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti a vzdelávania; keďže v roku 2021 EÚ vyčlenila 45,3 milióna EUR na financovanie humanitárnych projektov v Somálsku vrátane 2,8 milióna EUR na podporu vnútroštátneho očkovania proti ochoreniu COVID-19 a keďže EÚ a jej členské štáty spoločne poskytujú viac ako 35 % všetkej humanitárnej pomoci v Somálsku;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou krízou v Somálsku; odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv a zneužívania a nerozlišujúce útoky namierené proti civilistom, humanitárnym pracovníkom, novinárom, volebným úradníkom a misii AMISOM zo strany teroristických skupín, najmä skupiny aš-Šabáb; vyzýva všetky strany zapojené do rôznych konfliktov v Somálsku, aby okamžite ukončili porušovanie ľudských práv a prijali konkrétne kroky s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd v spravodlivých súdnych konaniach; dôrazne žiada zastavenie násilností a vždy, keď je to možné, pokračovanie komplexného dialógu s cieľom riešiť politické rozdiely;

2.  pripomína, že trvalú stabilitu a mier v Somálsku možno dosiahnuť len prostredníctvom sociálneho začlenenia a dobrej správy založených na zásadách demokracie a právneho štátu; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov Somálska, aby zintenzívnili úsilie o dokončenie volebného procesu v krajine a do konca roka 2021 usporiadali inkluzívne a dôveryhodné voľby do dolnej snemovne parlamentu, aby sa potom čo najskôr mohli uskutočniť prezidentské voľby; zdôrazňuje, že volebný proces musí pokračovať pokojne a v súlade s už dohodnutým harmonogramom z 27. mája 2021; ďalej vyzýva vedúcich predstaviteľov Somálska, aby preukázali umiernenosť a zdržali sa akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli vystupňovať politické napätie alebo násilie, s cieľom nastoliť stabilitu a zabrániť skupine aš-Šabáb získať politický vplyv; vyzýva na úplné dodržiavanie základných práv počas kampaní a volebných období vrátane práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu pohybu, združovania a prejavu; odsudzuje akékoľvek neprimerané použitie sily zo strany vládnych síl voči politickej opozícii alebo proti demonštrantom; varuje pred akýmikoľvek ďalšími iniciatívami vedúcimi k predĺženiu predchádzajúcich mandátov bez širokej podpory somálskych zainteresovaných strán a je proti akýmkoľvek paralelným procesom alebo čiastočným voľbám;

3.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, aby urýchlene zvýšili humanitárnu pomoc v súlade s potrebami a poskytli dodatočnú pomoc v odozve na pandémiu ochorenia COVID-19, najmä poskytnutím vakcín, základných zdravotníckych potrieb a farmaceutických výrobkov; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí pomôcť urobiť všetko potrebné na to, aby sa pandémia ochorenia COVID-19 v Somálsku a regióne dostala pod kontrolu, a to aj rozšírením distribúcie vakcín a posilnením kapacít na výrobu vakcín;

4.  vyzýva somálske orgány, aby zastavili akékoľvek svojvoľné zatýkanie a prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané nezákonne a neodôvodnene, aby bojovali proti obťažovaniu a zastrašovaniu civilistov zo strany bezpečnostných síl, politikov a miestnych orgánov a aby zabezpečili vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom; trvá na tom, aby orgány zastavili popravy nariadené vojenskými súdmi, prijali moratórium na trest smrti a zrušili ho; naliehavo vyzýva vládu Somálska, aby posilnila právny štát a vytvorila nezávislý a nestranný súdny systém a zabezpečila odškodnenie pre obete mimosúdneho a neprimeraného násilia; naliehavo vyzýva somálske orgány, aby urýchlene prijali politiku ochrany civilistov a vnútroštátny zákon o boji proti terorizmu a aby zabezpečili ich úplný súlad s medzinárodnými normami a štandardmi v oblasti ľudských práv;

5.  je veľmi znepokojený počtom utečencov a vnútorne vysídlených osôb v Somálsku a ich podmienkami; vyzýva EÚ a medzinárodných partnerov, aby spolupracovali s federálnou vládou Somálska s cieľom poskytnúť ochranu, pomoc a trvalé riešenia v súlade s medzinárodnými záväzkami; víta skutočnosť, že federálna vláda Somálska ratifikovala Dohovor Africkej únie o ochrane osôb vysídlených v rámci krajiny v Afrike a pomoci pre ne, a vyzýva Komisiu, aby pomohla Somálsku pri vypracúvaní vnútroštátnych právnych rámcov a zaisťovaní bezpečnosti vnútorne vysídlených osôb a utečencov s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie osoby, ako sú ženy, deti a osoby patriace k menšinovým skupinám, ktorým najviac hrozí násilie, zneužívanie a porušovanie práv;

6.  je veľmi znepokojený sociálnymi a hospodárskymi škodami spôsobenými zmenou klímy vrátane extrémnych poveternostných javov a invázií sarančí; víta záväzky Somálska prijaté na konferencii OSN o zmene klímy 2021 (COP26) týkajúce sa spravodlivej transformácie založenej na sociálnom dialógu a uprednostňovaní energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom pokryť energetické potreby Somálska; vyzýva na urýchlené prijatie opatrení a riadne vykonávanie akčných plánov na predchádzanie katastrofám súvisiacim s klímou alebo na ich zmiernenie, ako je akčný plán Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v súvislosti s krízou spôsobenou sarančou všežravou;

7.  vyjadruje poľutovanie nad útokmi teroristických skupín na humanitárnych pracovníkov, ničením infraštruktúry a odklonením pomoci; pripomína, že podľa medzinárodného práva sa musí zaručiť neobmedzený prístup na včasné poskytnutie humanitárnej pomoci osobám v núdzi v celom Somálsku;

8.  opätovne pripomína svoju zásadnú podporu všetkým obhajcom ľudských práv a ochrancom životného prostredia v Somálsku a ich práci; vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v krajine, aby zintenzívnili svoju podporu občianskej spoločnosti pri svojich kontaktoch so somálskymi orgánmi, aby využili všetky dostupné nástroje na zvýšenie podpory práce obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia a aby v prípade potreby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch;

9.  uznáva úlohu, ktorú misia AMISOM zohráva pri prispievaní k zaisteniu väčšej bezpečnosti vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavuje skupina aš-Šabáb a povstalecké skupiny; vyjadruje podporu plánu transformácie Somálska, pokiaľ ide o operácie misie AMISOM, a vyzýva na jeho včasné vykonávanie; vyzýva hlavné somálske zainteresované strany v oblasti bezpečnosti, aby dosiahli dohodu o strategických cieľoch, veľkosti a zložení budúcej misie AMISOM určenej na podporu bezpečnostnej transformácie v Somálsku s cieľom pokročiť vo vykonávaní plánu transformácie Somálska; vyzýva na posilnenie štruktúry národnej bezpečnosti s cieľom chrániť obyvateľstvo; vyzýva federálnu vládu Somálska, misiu AMISOM a spojenecké sily, aby zabezpečili, že ich vojenské kampane proti skupine aš-Šabáb sa budú uskutočňovať v prísnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

10.  zdôrazňuje, že somálske orgány by mali mať primárnu zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti vo svojej krajine, ale ešte nie sú schopné to dosiahnuť v boji proti skupine aš-Šabáb a povstaleckým skupinám; pripomína, že v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2568 (2021) je dôležité urýchlene vypracovať plán novej formy prítomnosti AÚ v krajine po roku 2021; v tejto súvislosti pripomína primárnu zodpovednosť OSN, AÚ a federálnej vlády Somálska za vypracovanie takéhoto plánu podporovaného medzinárodnými partnermi;

11.  naliehavo vyzýva všetkých zahraničných aktérov, aby neohrozovali prebiehajúce úsilie o budovanie štátu a mieru a zároveň podporili stabilitu a jednotu krajiny; pripomína všetkým stranám pokračujúce zbrojné embargo, ktoré prijala Bezpečnostná rada OSN na Somálsko;

12.  víta zvýšené zastúpenie žien v parlamentných voľbách a konštatuje, že stále je potrebné ich väčšie zastúpenie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri riešení konfliktov a budovaní mieru; vyzýva na plnú, rovnocennú a zmysluplnú účasť a zapojenie žien na všetkých úrovniach v súlade s Chartou somálskych žien;

13.  odsudzuje pokračujúce sexuálne a rodovo motivované násilie páchané na ženách a dievčatách v Somálsku a vyzýva na pokračujúce a koordinované vnútroštátne úsilie v boji proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu vrátane účinnej transpozície Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce, ktorý Somálsko ratifikovalo, do vnútroštátnych právnych predpisov a jeho uplatňovania, ratifikácie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a prijatia progresívnych právnych predpisov proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, a to na štátnej aj federálnej úrovni; naliehavo vyzýva vládu Somálska, aby prijala konkrétne opatrenia na predchádzanie sexuálnemu násiliu páchanému na ženách a deťoch;

14.  vyzýva somálske orgány, aby zrušili ustanovenia zmeneného zákona o médiách z roku 2020, ktorý vážne obmedzuje slobodu médií a slobodu prejavu a nie je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti slobody prejavu;

15.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi útokmi na novinárov a pracovníkov médií, ktorí zohrávajú legitímnu úlohu pri budovaní štátu a volebnom procese a ktorí by mali mať možnosť vykonávať svoju prácu bez strachu alebo zastrašovania; vyzýva somálske orgány, aby viedli a uzavreli vyšetrovanie vrážd všetkých novinárov počas roka 2021 vrátane zabitia Džamála Faraha Adana a aby páchateľov postavili pred súd;

16.  naliehavo vyzýva federálnu vládu Somálska a jej federálne členské štáty, aby bezodkladne vyhlásili moratórium na zatýkanie a väznenie novinárov pri výkone práce, ako to navrhujú Reportéri bez hraníc a Národná únia somálskych novinárov, a aby ukončili pokračujúce uplatňovanie zastaraného trestného zákona Somálska na trestanie novinárov a obmedzovanie slobody médií a slobody prejavu;

17.  vyzýva federálnu vládu Somálska, jej federálne členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že zahraničné alebo nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Somálsku budú v plnej miere dodržiavať, rešpektovať a uplatňovať medzinárodné zmluvy o ľudských právach a iné právne nástroje vrátane dočasnej ústavy a zákonov Somálska, ako aj hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a základné dohovory MOP; zdôrazňuje, že sa treba zamerať na financie skupiny aš-Šabáb a zabrániť jej nelegálnemu vytváraniu príjmov, a to aj zo surovín;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie / vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, prezidentovi, premiérovi a parlamentu Somálska, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.


Porušovanie ľudských práv súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, najmä Wagnerovou skupinou
PDF 171kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o porušovaní ľudských práv súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, najmä Wagnerovou skupinou (2021/2982(RSP))
P9_TA(2021)0482RC-B9-0560/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania, najmä na uznesenie zo 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach(1), uznesenie zo 16. septembra 2020 o bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu(2), odporúčanie zo 16. septembra 2021 o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom(3) a uznesenie z 5. júla 2018 o Somálsku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998 zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv(5) (globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv),

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie africkej jednoty z roku 1977 o odstránení žoldnierstva v Afrike,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor proti náboru, využívaniu, financovaniu a výcviku žoldnierov z roku 1989,

–  so zreteľom na dokument z Montreux o príslušných medzinárodných právnych záväzkoch a osvedčených postupoch štátov, ktoré sa týkajú činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností počas ozbrojených konfliktov zo 17. septembra 2008 (dokument z Montreux),

–  so zreteľom na správu nezávislej vyšetrovacej misie v Líbyi z 1. októbra 2021, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenia expertov Rady OSN pre ľudské práva z 31. marca 2021 o ruských školiteľoch a z 27. októbra 2021 o Wagnerovej skupine v Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Parížskej medzinárodnej konferencie o Líbyi z 12. novembra 2021,

–  so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní ozbrojených bezpečnostných služieb súkromných bezpečnostných spoločností,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na správy, tlačové vyhlásenia a listy pracovnej skupiny OSN s tvrdeniami o využívaní žoldnierov ako prostriedku na porušovanie ľudských práv a bránenie uplatnenia práva národov na sebaurčenie (pracovná skupina OSN pre využívanie žoldnierov), najmä na listy z 24. marca 2021 a 27. októbra 2021,

–  so zreteľom na list skupiny expertov na Stredoafrickú republiku z 25. júna 2021 šírený v súlade s rezolúciou č. 2536 (2020) a adresovaný predsedovi Bezpečnostnej rady OSN,

–  so zreteľom na otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu, ktorá má vypracovať obsah medzinárodného regulačného rámca týkajúceho sa činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností bez toho, aby tým bola dotknutá jeho povaha,

–  so zreteľom na medzinárodný kódex správania pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti sú súkromné podnikateľské subjekty poskytujúce vojenské a/alebo bezpečnostné služby, ktoré môžu okrem iného zahŕňať ozbrojené stráženie, údržbu a prevádzku zbraňových systémov, zadržiavanie väzňov a poradenstvo alebo výcvik miestnych síl a bezpečnostného personálu; keďže sa závislosť štátnych a neštátnych subjektov od súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností v konfliktných oblastiach v posledných rokoch výrazne zvýšila; keďže do konfliktov 21. storočia, počnúc vojnami v Afganistane a Iraku, sa zapájajú súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti na všetkých úrovniach – od logistickej podpory až po mimoriadne náročné operácie;

B.  keďže súčasnú regulačnú situáciu v tomto odvetví charakterizuje séria nejednotných pravidiel, ktoré sa medzi krajinami veľmi odlišujú; keďže nejednotné vnútroštátne právne predpisy a samoregulácia prijatá niektorými súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami nedostatočne odrádzajú od zneužívania, keďže neukladajú sankcie, a môžu mať veľký vplyv na to, ako súkromné vojenské a bezpečnostné služby pôsobia pri viacstranných zásahoch a v konfliktných regiónoch;

C.  keďže súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti sú pri účasti na násilných stretoch viazané medzinárodným právom, najmä Ženevskými dohovormi, ktoré ratifikovali všetky členské štáty OSN; keďže právne ustanovenia Ženevských dohovorov sa uznávajú ako medzinárodné obyčajové právo; keďže článok 47 dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom vymedzuje pojem „žoldnieri“; keďže podľa neho sa žoldnieri definujú ako civilisti a ako takí sa nemôžu zúčastňovať na konflikte; keďže Medzinárodný dohovor proti náboru, využívaniu, financovaniu a výcviku žoldnierov zakazuje využívanie žoldnierov;

D.  keďže prebiehajú práce na regulácii súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, najmä v rámci otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny OSN, s cieľom vypracovať obsah medzinárodného regulačného rámca týkajúceho sa činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, a to bez toho, aby tým bola dotknutá jeho povaha; keďže návrh regulačného rámca pre súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti sa plánuje predložiť v apríli 2022; keďže EÚ bola zvolená do skupiny priateľov predsedu fóra venovaného dokumentom z Montreux;

E.  keďže nespočetné množstvo členov súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ktorí pôsobia ako žoldnieri, sa v minulých, nedávnych a prebiehajúcich konfliktoch dopustilo voči bojovníkom a civilistom hrubého porušovania ľudských práv vrátane vojnových zločinov; keďže páchatelia väčšiny týchto porušení konali beztrestne a neboli vyšetrovaní, stíhaní ani odsúdení;

F.  keďže niektoré krajiny, ako napríklad Rusko, Turecko a Spojené arabské emiráty, sú prítomné v rôznych oblastiach sveta, v ktorých prebieha alebo skončil konflikt, a to prostredníctvom súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností;

G.  keďže Wagnerova skupina je sieť polovojenských a podnikateľských subjektov, ktoré majú sčasti spoločných vlastníkov a logistické siete; keďže Wagnerova skupina vyniká medzi ostatnými súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami v niekoľkých ohľadoch, a to pokiaľ ide o jej preukázané prepojenia na najvyššie miesta ruského štátu, hlásenú prítomnosť vo viacerých štátoch, rozsah jej operácií, pričom počet jej zamestnancov sa odhaduje na 10 000, ako aj o hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré bolo zdokumentované a z ktorého bola skupina obvinená; keďže ruské právo podľa článku 359 trestného zákonníka zakazuje využívanie žoldnierov, čo Kremľu umožňuje verejne sa dištancovať od protiprávneho konania súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ako je Wagnerova skupina, a zároveň vytvára niekoľko právnych medzier, ktoré umožňujú využívať súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti ako dôležitý politický a vojenský nástroj v konfliktoch na celom svete;

H.  keďže jej väzby s ruskými orgánmi boli zdokumentované nezávislými organizáciami, ako je Bellingcat, v správach uverejnených od januára 2019 do novembra 2021; keďže Wagnerova skupina sa údajne spolieha na ruskú vojenskú infraštruktúru, má spoločnú základňu s ruským vojskom, využíva prepravu ruskými vojenskými lietadlami a služby vojenskej zdravotnej starostlivosti; keďže je čiastočne financovaná z viacmiliónových zmlúv o poskytovaní stravovacích služieb a stavebných prác pre ruské ozbrojené sily, ktoré boli uzatvorené so spoločnosťami spájanými s Jevgenijom Prigožinom, blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimíra Putina; keďže ruská vojenská rozviedka GRU, ruské ministerstvo obrany a konzulárne služby sú v plnej miere zapojené do financovania, náboru, výcviku a ochrany agentov Wagnerovej skupiny;

I.  keďže EÚ uložila sankcie pánovi Prigožinovi za jeho účasť na líbyjskom konflikte; keďže podľa ministerstva financií USA sa na niekoľko spoločností, ktoré riadi, vzťahujú sankcie USA za „podporu ruských polovojenských operácií, ochranu autoritárskych režimov a využívanie prírodných zdrojov“;

J.  keďže využívanie súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností Kremľom nadväzuje na dlhú históriu Sovietskeho zväzu, pokiaľ ide o využívanie zástupných síl v zahraničí vysielaním tisícok vojenských špecialistov ako tzv. poradcov do mnohých konfliktov na celom svete, pričom Rusko oficiálne svoje zapojenie popiera; keďže 11. apríla 2012 prezident Putin vo svojom prejave v ruskej Dume uviedol, že „skupina súkromných vojenských spoločností by bola účinným nástrojom na dosahovanie národných cieľov bez priameho zapojenia ruského štátu“; keďže od názvu „Wagnerova skupina“ sa postupne upúšťa, aby sa zabránilo verejnej kontrole a prekrylo prepojenie pána Prigožina na prezidenta Putina, a skupinu nahrádzajú iné subjekty pôsobiace pod rôznymi názvami; keďže Kremeľ sa touto formou a vďaka tomu, že Wagnerova skupina nemá právne postavenie, snaží o hodnoverné popieranie činov a zločinov spáchaných skupinou;

K.  keďže v kontexte ruskej agresie namierenej proti Ukrajine možno súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti, ako sú Wagnerova skupina, E.N.O.T Corp, kozáci a pod., využívať s cieľom utajiť vojenské zásahy, zabrániť obetiam v radoch bežných vojenských jednotiek, a tým zakryť pred ruskou verejnosťou ľudské straty spôsobené vojenskou agresiou;

L.  keďže Wagnerova skupina bola prvýkrát identifikovaná v roku 2014, keď podporovala proruských separatistov a pomáhala ruskej armáde vo vojnových stretoch v ukrajinskom regióne Donbas a pri nezákonnej invázii a anexii ukrajinského Krymu; keďže odvtedy sa zapojila do konfliktov v Sýrii, Sudáne, Mozambiku, Líbyi, Stredoafrickej republike a vo Venezuele;

M.  keďže v Stredoafrickej republike dospeli experti OSN z pracovných skupín OSN pre využívanie žoldnierov, pre podniky, ľudské práva a pre nedobrovoľné zmiznutia, ako aj osobitní spravodajcovia OSN pre mučenie a pre mimosúdne a svojvoľné popravy a pre popravy bez riadneho konania v októbri 2021 spoločne k záveru, že Wagnerova skupina sa pri vypočúvaní dopustila hrubého a systematického porušovania ľudských práv vrátane hromadných popráv bez riadneho konania, svojvoľného zadržiavania, sexuálneho násilia, rabovania, nedobrovoľných zmiznutí a mučenia;

N.  keďže Wagnerova skupina sa podieľala na nenásytnom zabratí základných zdrojov, ako sú príjmy z ťažby a ciel, čím oslabila rozvojové krajiny a pripravila ich o základné verejné zdroje; keďže napríklad po podpísaní vojenskej dohody medzi Ruskom a Stredoafrickou republikou v roku 2018 získala spoločnosť Lobaye Invest z Wagnerovej skupiny prieskumné práva na zlato a diamanty vo viacerých ťažobných lokalitách; keďže správa CNN z júna 2021 odhalila, že ruskí žoldnieri popravili civilistov a vyhostili miestnych obyvateľov v banských oblastiach;

O.  keďže v Líbyi sa Wagnerova skupina minimálne od roku 2018 podieľa na logistickej podpore a bojových operáciách na podporu líbyjského povstalca generála Chalífu Haftara; keďže podľa správy vyšetrovacej misie OSN v Líbyi z októbra 2021 bola Wagnerova skupina zapojená do vojnových zločinov vrátane popráv civilistov a zadržiavaných osôb bez riadneho konania, zotročovania, rozmiestňovania medzinárodne zakázaných protipechotných mín a zabíjania alebo mrzačenia civilistov vrátane detí, napríklad v dedine al-Sbeaa južne od Tripolisu; keďže v správe je zdokumentované viacnásobné a opakované porušovanie zbrojného embarga OSN a používanie ruských vojenských nákladných lietadiel Wagnerovou skupinou; keďže podpora radikálnych ozbrojených skupín zo strany ruských žoldnierov a vojenských inštruktorov ešte viac destabilizovala južné susedstvo EÚ;

P.  keďže 12. novembra 2021 krajiny, ktoré sa zúčastnili na Parížskej konferencii o Líbyi, vyjadrili nesúhlas s akýmkoľvek zahraničným zasahovaním do líbyjských záležitostí a podporili vykonávanie akčného plánu na stiahnutie žoldnierov, zahraničných bojovníkov a zahraničných síl z líbyjského územia; keďže začiatkom novembra 2021 Turecko vyslalo do Líbye ďalších približne 150 sýrskych žoldnierov okrem 7 000 žoldnierov, ktorí už v krajine boli prítomní a lojálni voči Turecku, a to napriek miestnym a medzinárodným požiadavkám na stiahnutie všetkých zahraničných síl pred parlamentnými a prezidentskými voľbami naplánovanými na 24. decembra 2021; keďže podľa záverečnej správy skupiny expertov OSN na Líbyu podľa rezolúcie č. 1973 (2011) uverejnenej v septembri 2019 emirátska spoločnosť Black Shield Security Services najímala sudánskych štátnych príslušníkov, aby slúžili v líbyjskom konflikte;

Q.  keďže v Sýrii vysiela Wagnerova skupina od konca roku 2015 svojich členov na podporu ruskej armády pri zásahoch na záchranu Asadovho režimu; keďže žoldnieri spáchali a nafilmovali príšerné trestné činy proti sýrskemu obyvateľstvu, ako je mučenie, vraždenie a popravy civilistov sťatím neďaleko Palmýry; keďže sýrska súkromná letecká spoločnosť Cham Wings je zapojená do prepravy žoldnierov z Ruska do Líbye a nedávno aj do prepravy migrantov do Minska;

R.  keďže pracovná skupina OSN pre využívanie žoldnierov citovala správy, v ktorých sa uvádza, že Azerbajdžan s pomocou Turecka nasadil sýrskych žoldnierov na podporu svojich vojenských operácií v konfliktnej oblasti Náhorný Karabach;

S.  keďže 30. júla 2018 boli počas vyšetrovania banskej činnosti Wagnerovej skupiny v Stredoafrickej republike zavraždení traja ruskí novinári, ktorí boli nositeľmi viacerých ocenení; keďže podľa Výboru na ochranu novinárov bola smrť ruského novinára Maxima Borodina, ktorý informoval o činnosti Wagnerovej skupiny v Sýrii v marci 2018, súčasťou série úmrtí novinárov, ktorí v Rusku zomreli pri vyšetrovaní citlivých záležitostí s možnými dôsledkami pre orgány;

T.  keďže 15. novembra 2021 podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell oznámil konsenzus ministrov zahraničných vecí EÚ, pokiaľ ide o prijatie reštriktívnych opatrení proti Wagnerovej skupine na nadchádzajúcom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v decembri 2021; keďže 20. septembra 2021 varoval pred možným zásahom Wagnerovej skupiny v Mali;

U.  keďže nahlásená dohoda medzi Wagnerovou skupinou a malijskými orgánmi údajne zahŕňa plány na vyslanie 1 000 dodávateľov do krajiny; keďže EÚ nasadila v Mali misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

V.  keďže Rada prijala 7. decembra 2020 nariadenie (EÚ) 2020/1998, ktorým sa stanovuje globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý EÚ umožňuje ukladať reštriktívne opatrenia voči konkrétnym osobám, subjektom a orgánom vrátane štátnych a neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv na celom svete, sú doň zapojené alebo sú s nimi spojené; keďže v prípade porušovania ľudských práv je EÚ povinná toto nariadenie v plnej miere využiť;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsiahlym porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa naďalej nahlasuje v súvislosti s čoraz intenzívnejšími činnosťami súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a za ktoré sa z väčšej časti zatiaľ nikto nezodpovedal;

2.  čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné trestné činy páchané Wagnerovou skupinou a k nej pridruženými súkromnými vojenskými subjektmi; zdôrazňuje jasné náznaky, že ruský štát nesie zodpovednosť za financovanie, výcvik, riadenie a operačné velenie týchto polovojenských skupín; zdôrazňuje, že činnosti Wagnerovej skupiny sa časovo a geograficky prekrývajú s rozširovaním vplyvu Ruska v konfliktných zónach; vyjadruje pevné presvedčenie, že Wagnerova skupina a iní dodávatelia v oblasti bezpečnosti pod vedením Ruska by sa mali považovať za zastupujúce organizácie ruského štátu;

3.  vyzýva ruské orgány, aby presadzovali ruský trestný zákonník, a najmä článok 359, ktorým sa zakazuje nábor, výcvik, financovanie alebo materiálne zabezpečenie žoldnierov a ich využívanie v ozbrojenom konflikte; v tejto súvislosti vyzýva ruské orgány, aby tiež zakázali štátnym podnikom využívať súkromné vojenské spoločnosti zapojené do žoldnierskych činností, ktoré sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti stratégii Wagnerovej skupiny a jej pridružených spoločností, najmä pokiaľ ide o zahmlievanie jej identity používaním rôznych názvov s cieľom vyhnúť sa medzinárodnej kontrole;

5.  vyzýva všetky štáty, ktoré využívajú služby Wagnerovej skupiny a jej pridružených spoločností, najmä Stredoafrickú republiku, aby pretrhli všetky väzby so skupinou a jej zamestnancami; vyzýva všetky štáty, aby si plnili povinnosti, pokiaľ ide o presadzovanie medzinárodného práva, a vyšetrili nahlásené porušovanie ľudských práv a stíhali spoločnosti pôsobiace na ich území, ak sa zapájajú do činností, ktoré predstavujú porušenie medzinárodného práva; v tejto súvislosti podporuje úsilie skupín a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti ľudských práv o vyvodenie zodpovednosti členov Wagnerovej skupiny za zločiny spáchané na Ukrajine, v Sýrii, v Líbyi a v Stredoafrickej republike;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad náznakmi, že dočasný orgán v Mali uvažuje o využití súkromných vojenských spoločností, najmä Wagnerovej skupiny; naliehavo vyzýva Mali, aby tak neurobilo; je pevne presvedčený, že zapojenie Wagnerovej skupiny by bolo v rozpore s cieľom vrátiť do Mali mier, bezpečnosť a stabilitu a chrániť malijský ľud, čo sú základné ciele EÚ v rámci misií SBOP a členských štátov EÚ konajúcich na žiadosť malijských orgánov;

7.  domnieva sa, že misie a operácie EÚ nemôžu riadne zabezpečiť a dosiahnuť mier, bezpečnosť a stabilitu v partnerských krajinách, ak súkromné bezpečnostné spoločnosti obvinené z hrubého porušovania ľudských práv pôsobia súčasne v tej istej krajine; poukazuje na cielené dezinformačné kampane proti misiám a operáciám EÚ v Afrike, za ktoré by Wagnerova skupina a pridružené spoločnosti mohli byť zodpovedné v rámci modernej hybridnej vojny Ruska; vyzýva príslušné útvary pracovnej skupiny StratCom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby o týchto dezinformačných kampaniach podávali správy;

8.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby využili všetky príležitosti na informovanie príslušných krajín o rizikách spojených so vstupom do Wagnerovej skupiny a jej pridružených spoločností alebo spoluprácou s nimi a aby upozornili na hroznú reputáciu tejto skupiny, pokiaľ ide o ľudské práva; nabáda vlády, aby zabezpečili prísne ustanovenia týkajúce sa dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, demokratického dohľadu a zodpovednosti v zmluvách so zahraničnými súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami o vojenskej pomoci a bezpečnostných službách; nabáda štáty, aby boli pri uzatváraní zmlúv o službách vojenskej podpory plne transparentné, a to najmä pokiaľ ide o počet, úlohy a hierarchiu velenia súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností na ich území, ako aj vybavenie používané na plnenie ich zmlúv;

9.  vyzýva ESVČ, aby vypracovala správu o činnosti Wagnerovej skupiny s cieľom získať jasný prehľad o jej rôznych prestúpeniach, čo by následne pomohlo zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za jej rôzne trestné činy a pripravilo pôdu pre stíhanie týchto páchateľov pred medzinárodnými tribunálmi; vyhlasuje, že Európsky parlament bude túto záležitosť naďalej pozorne sledovať prostredníctvom správy a prípadných vypočutí;

10.  vyzýva členské štáty EÚ a ich spojencov, aby zintenzívnili výmenu spravodajských informácií o Wagnerovej skupine a jej pridružených spoločnostiach;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prijímajúce krajiny nebudú môcť za žiadnych okolností použiť finančné prostriedky EÚ na financovanie súkromných vojenských spoločností s takouto reputáciou, pokiaľ ide o ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby túto tému nastolila v rámci dvojstranného dialógu so všetkými príslušnými krajinami;

12.  žiada, aby krajiny, v ktorých sa uskutočňujú misie a operácie SBOP EÚ na podporu budovania štátnych kapacít, ukončili svoje zmluvy so súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami, ktoré porušujú ľudské práva; žiada Komisiu, aby kriticky preskúmala podporu EÚ vládam a štátnym inštitúciám pridruženým k Wagnerovej skupine; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zdržali vytvárania nových projektov spolupráce, v rámci ktorých sa poskytuje priama rozpočtová podpora vládam s väzbami na Wagnerovu skupinu; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby túto rozpočtovú podporu presmerovali na organizácie občianskej spoločnosti a projekty, z ktorých majú priamy prospech obyvatelia týchto krajín;

13.  pripomína, že EÚ a členské štáty by sa na súkromné bezpečnostné spoločnosti v konfliktných zónach mali obrátiť len v prípade, že je potrebné chrániť ich priestory alebo zaistiť bezpečnosť prepravy, a len ak tieto spoločnosti v plnej miere dodržiavajú ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; zdôrazňuje, že súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti by nemali zabezpečovať externé vykonávanie činností, ktoré by sa spájali s použitím sily a/alebo aktívnou účasťou na bojoch, okrem prípadov sebaobrany, a že súkromným vojenským a bezpečnostným spoločnostiam by sa za žiadnych okolností nemalo umožniť, aby sa zúčastňovali na vyšetrovaniach alebo ich viedli; je pevne presvedčený, že bezpečnosť a obranu by mali zabezpečovať najmä verejné orgány;

14.  žiada, aby sa otázka činnosti Wagnerovej skupiny a iných súkromných vojenských spoločností v Afrike dôkladne prerokovala počas nadchádzajúceho samitu EÚ – Afrika;

15.  opakuje výzvu adresovanú počas parížskej konferencie pre Líbyu 12. novembra 2021 všetkým zahraničným bojovníkom vrátane žoldnierov, aby opustili územie Líbye; naliehavo vyzýva Rusko, Turecko, Spojené arabské emiráty a všetky ostatné štáty, aby túto výzvu splnili, okamžite prestali vysielať do Líbye žoldnierov a stiahli tých žoldnierov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v krajine;

16.  naliehavo vyzýva ruské orgány, aby stiahli všetkých žoldnierov z východnej Ukrajiny a Krymu; podporuje úsilie ukrajinských orgánov postaviť členov Wagnerovej skupiny pôsobiacej na Kryme a v Donbase pred ukrajinský súd a vyzýva Interpol, aby v týchto a ďalších podobných prípadoch úzko spolupracoval;

17.  víta vyhlásenie PK/VP o blížiacom sa prijatí cielených sankcií EÚ Radou pre zahraničné veci voči príslušným jednotlivcom a subjektom pridruženým k Wagnerovej skupine, ako aj jednotlivcom a subjektom, ktoré s ňou spolupracujú, a to použitím existujúcich sankčných režimov EÚ, ako je globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv; žiada, aby tieto sankcie zahŕňali zákaz cestovania a zmrazenie aktív členov Wagnerovej skupiny; vyzýva partnerské krajiny vrátane členských štátov Africkej únie, aby prijali podobné sankcie; vyzýva EÚ, aby pripravila a prijala reštriktívne opatrenia voči ďalším súkromným vojenským a bezpečnostným spoločnostiam, ktoré porušujú ľudské práva;

18.  vyzýva všetky členské štáty OSN, aby v plnej miere ratifikovali a vykonávali dodatkové protokoly k Ženevským dohovorom a posilnili medzinárodné právo na účely účinného zákazu žoldnierov, a to na základe Dohovoru OAJ o odstránení žoldnierov v Afrike z roku 1977, Medzinárodného dohovoru proti náboru, využívaniu, financovaniu a výcviku žoldnierov z roku 1989 a dokumentu z Montreux z roku 2008;

19.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie jasného a záväzného regulačného rámca pre súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti, najmä v súvislosti s otvorenou medzivládnou pracovnou skupinou OSN a najmä pokiaľ ide o veľké projekty v krajinách mimo EÚ, ak sú financované investormi alebo finančnými inštitúciami so sídlom v EÚ, a aby zabezpečili transparentné monitorovanie takýchto projektov; očakáva, že návrh rámca sa rozošle v apríli 2022; požaduje povinné požiadavky náležitej starostlivosti pre subjekty, ktoré uzatvárajú zmluvy so súkromnými vojenskými a bezpečnostnými spoločnosťami;

20.  podporuje prácu pracovnej skupiny OSN; vyzýva štáty, v ktorých bolo nahlásené údajné závažné porušovanie ľudských práv zo strany súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, aby oficiálne vyzvali pracovnú skupinu OSN pre využívanie žoldnierov, aby urýchlene uskutočnila návštevy krajín;

21.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia na riešenie nedostatku zodpovednosti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, a to aj pokiaľ ide o dohľad nad transparentnosťou a jej monitorovanie; pripomína všetkým štátom ich povinnosť zabezpečiť, aby súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti patriace do ich jurisdikcie alebo pôsobiace na ich území dodržiavali ľudské práva; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdne prostriedky nápravy vrátane trestnoprávnych sankcií, za porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v dôsledku činnosti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností; požaduje neobmedzený prístup k spravodlivosti a náprave pre všetky obete porušovania ľudských práv vrátane zneužívania zo strany ruských žoldnierov; vyzýva EÚ, aby podnecovala a podporovala úsilie vo vnútroštátnych a medzinárodných jurisdikciách o začatie trestného konania s cieľom vyvodiť zodpovednosť súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností za porušovanie ľudských práv; na tento účel vyzýva Rusko, aby v plnej miere spolupracovalo s OSN, EÚ a krajinami, v ktorých Wagnerova skupina údajne spáchala trestné činy;

22.  zastáva názor, že posilnenie výcvikových misií EÚ (EUTM) by účinnejšie prispelo k reforme sektora bezpečnosti v partnerských krajinách; zastáva názor, že rýchle vykonávanie Európskeho mierového nástroja v plnom súlade so spoločnou pozíciou Rady o kontrole vývozu zbraní(6), medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, medzinárodným humanitárnym právom a účinnými ustanoveniami o transparentnosti vrátane podrobného zoznamu vybavenia poskytovaného v rámci tohto nástroja by zvýšilo vplyv EÚ pri budovaní kapacít ozbrojených síl partnerských krajín a zabezpečilo, že nebudú využívať súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti, ktoré nemajú rovnaké hodnoty;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 80.
(2) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 24.
(3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0383.
(4) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 113.
(5) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1.
(6) Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).


Situácia v oblasti ľudských práv v Kamerune
PDF 141kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Kamerune (2021/2983(RSP))
P9_TA(2021)0483RC-B9-0553/2021

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kamerune, najmä na uznesenie z 18. apríla 2019(1),

–  so zreteľom na situačnú správu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Kamerunu z 5. novembra 2021 a na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2020 – správa o krajine: Kamerun z 21. júna 2021,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý Kamerun ratifikoval v roku 1993,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,

–  so zreteľom na ústavu Kamerunskej republiky,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pôvodne pokojné protesty s podporou združenia anglofónnej občianskej spoločnosti Kamerunu proti marginalizácii anglofónnych regiónov Kamerunu zo strany federálnej vlády v roku 2016 štátne orgány extrémnym násilím potlačili, čím podporili separatizmus a vznik niekoľkých separatistických milícií požadujúcich nový štát Ambazóniu a podnietili krvavý vojenský konflikt;

B.  keďže predpokladom mieru je dialóg a vláda prezidenta Paula Biyu sústavne odmieta priame rozhovory so všetkými separatistickými vodcami z anglofónnych regiónov;

C.  keďže Kamerun sa potýka s viacerými paralelnými politickými a bezpečnostnými výzvami vrátane hrozieb skupiny Boko Haram v regióne Ďaleký Sever a ozbrojenej vzbury separatistov v krajine, ktorá v anglofónnych regiónoch Severozápad a Juhozápad trvá už takmer 5 rokov;

D.  keďže v roku 2016 anglofónni učitelia a právnici v regiónoch Severozápad a Juhozápad viedli pokojné štrajky a demonštrácie proti zavedeniu francúzskeho právneho systému a francúzštiny na svojich súdoch a vo svojich triedach, čo vyvolalo krízu; keďže ozbrojený konflikt, ktorý prebieha od roku 2017, stál životy tisícov ľudí a viedol k rozsiahlej humanitárnej kríze v anglofónnych regiónoch Kamerunu;

E.  keďže k dnešnému dňu prišlo o život viac ako 3 000 civilných obyvateľov krajiny a stovky členov bezpečnostných síl; keďže prebiehajúci konflikt v Kamerune viedol k vnútornému vysídleniu viac ako 1 milióna osôb; keďže viac ako 2,2 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc a viac ako 66 000 osôb hľadá útočisko v susednej Nigérii; keďže v Kamerune sa nachádza viac ako 447 000 utečencov a žiadateľov o azyl; keďže táto kríza sa prenáša do kamerunských regiónov Západ a Pobrežie;

F.  keďže kamerunský štát nerešpektuje zásady právneho štátu, pričom nezávislí pozorovatelia vrátane Human Rights Watch a Amnesty International už zdokumentovali vojenské súdne konania poznačené vážnymi vecnými a procesnými nedostatkami, v ktorých sú prezumpcia neviny, právo na primeranú obhajobu a nezávislosť konania a súdnictva vo všeobecnosti vážne ohrozené;

G.  keďže počet a závažnosť zrážok medzi separatistickými ozbrojenými anglofónnymi skupinami a vládnymi bezpečnostnými silami sa stupňuje; keďže humanitárnu pomoc v postihnutých regiónoch vážne narušujú aj neštátne ozbrojené skupiny a opatrenia na obmedzenie pohybu, v dôsledku čoho ľudia v týchto regiónoch trpia vážnym nedostatkom potravín a desiatky tisíc osôb nemajú prístup k životne dôležitej zdravotnej starostlivosti; keďže z humanitárnych dôvodov bolo udelených niekoľko výnimiek z opatrení na obmedzenie pohybu, v dôsledku čoho došlo k výraznému narušeniu čerpania pomoci; keďže agentúry OSN boli nútené pozastaviť humanitárne činnosti bez ohľadu na ďalšie zraniteľné miesta spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19;

H.  keďže ťarchu násilia a konfliktu medzi vládou a separatistickými silami nesie civilné obyvateľstvo a to predstavuje prevažnú väčšinu obetí; keďže vláda aj separatistické sily neustále proti sebe podnikajú odvetné útoky a úmyselne sa zameriavajú na civilné obyvateľstvo a zraniteľné skupiny národa;

I.  keďže Felix Agbor Nkongho, právnik v oblasti ľudských práv, popredný obhajca práv anglofónnej menšiny a zástanca mierového riešenia krízy, dostal od ozbrojených separatistických skupín nejednu vyhrážku smrťou; keďže nie je jediný, na koho útočia a koho obťažujú;

J.  keďže od volieb v roku 2018 sa politické napätie stupňuje do nenávistných prejavov na základe etnickej príslušnosti alebo politického názoru a tieto zase silnejú na platformách sociálnych médií;

K.  keďže vládne sily sa dopúšťajú mimosúdnych popráv civilného obyvateľstva vrátane žien a detí, mučenia a zlého zaobchádzania, sexuálneho násilia vrátane znásilnení a rodovo motivovaného násilia, ničia majetok a celé dediny, domy, zdravotnícke zariadenia a nemocnice, drancujú a svojvoľne zatýkajú a zadržiavajú občanov, a to všetko v dôsledku nepriateľských aktov alebo podozrenia zo spolupráce so separatistami;

L.  keďže za prvých päť mesiacov roku 2021 podnikli ozbrojení separatisti v 13 mestách najmenej 27 útokov s použitím výbušných nástrah, čo je viac ako vo všetkých predchádzajúcich rokoch krízy spolu; keďže znásilňujú, zabíjajú, mučia, kruto napádajú, vyhrážajú sa a unášajú stovky ľudí vrátane žien, humanitárnych pracovníkov, učiteľov a detí, o ktorých predpokladajú, že spolupracujú s armádou;

M.  keďže konflikt má neúmerný vplyv na deti, pričom 700 000 študentom si pre nútený bojkot škôl vo všetkých anglofónnych regiónoch nemôže uplatniť právo na vzdelanie; keďže od augusta 2021 predstavujú deti v Kamerune 28 % všetkých tých, ktorí prežili rodovo motivované násilie, a hrozí im zvýšené riziko odvodu do armády, detskej práce a zneužitia, pričom údajne bolo zneužitých viac ako 50 % detí v krajine; keďže podľa Populačného fondu OSN bolo 38 % žien v Kamerune vo veku 20 – 24 rokov vydatých pred dovŕšením 18. roku a 13 % pred dovŕšením 15. roku;

N.  keďže prezident Biya v reakcii na medzinárodný tlak zriadil vyšetrovaciu komisiu pre vraždy v Ngarbuhu, načo vláda pripustila, že jej bezpečnostné sily nesú určitú zodpovednosť, a informovala o zatknutí príslušných osôb; keďže o tejto záležitosti však nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie;

O.  keďže sa prísne presadzovalo obmedzenie pohybu vrátane zatvorenia takmer všetkých škôl a vzdelávacích stredísk; keďže voči jednotlivcom, ktorí odmietli dodržiavať zákaz vychádzania, vrátane detí a učiteľov, sa páchalo násilie; keďže došlo k útokom na školy, univerzity a nemocnice, čím sa zhoršilo a predĺžilo porušovanie práva na prístup k vzdelaniu a znemožnilo poskytovanie základných zdravotníckych služieb;

P.  keďže od prezidentských volieb v roku 2018 sa napätie v krajine zvýšilo; keďže v septembri 2019 prezident Biya zorganizoval národný dialóg s cieľom vyriešiť konflikt medzi ozbrojenými silami a separatistickými povstalcami v anglofónnych regiónoch; keďže o dva roky neskôr priniesli opatrenia len málo výsledkov; keďže v rokoch 2020 a 2021 zlyhali viaceré pokusy o vyriešenie krízy v Kamerune;

Q.  keďže sa čaká na podpísanie prezidentských dekrétov, ktorými sa ustanoví prenos právomocí a postupný presun ľudských a finančných zdrojov na decentralizované orgány s cieľom konkrétnej realizácie procesu decentralizácie;

R.  keďže vláda naďalej obmedzuje slobodu prejavu a združovania a voči politickému disentu sa stáva čoraz viac neznášanlivou; keďže po demonštráciách požadujúcich mierové riešenie krízy v anglofónnych regiónoch boli zatknuté stovky členov a stúpencov opozičných strán; keďže politickým oponentom, demonštrantom, novinárom a občianskej spoločnosti sa neustále ukladajú obmedzenia;

S.  keďže v kamerunskom trestnom zákonníku sa sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia trestá odňatím slobody až na päť rokov; keďže v posledných rokoch a mesiacoch bolo hlásených mnoho prípadov zatknutia a obťažovania LGBTQI osôb;

T.  keďže Kamerun čelí ďalším hrozbám zo strany skupiny Boko Haram a provincie Islamského štátu v Západnej Afrike (ďalej len „ISWAP“) v regióne Ďaleký Sever; keďže útoky islamistickej ozbrojenej skupiny Boko Haram sprevádza každodenné zabíjanie, únosy, lúpeže a ničenie majetku, čo predstavuje závažné porušovanie ľudských práv a porušovanie medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva; keďže k takýmto útokom patria aj samovražedné atentáty detí a detských vojakov; keďže od decembra 2020 skupina Boko Haram zabila najmenej 80 civilných osôb, pričom do augusta 2021 bolo v krajine vnútorne vysídlených viac ako 340 000 osôb; keďže domnelá smrť Abubakara Shekaua, vodcu skupiny Boko Haram, pri konfrontácii s frakčnou frakciou ISWAP v Nigérii, ktorá pomohla upevniť moc ISWAP a zvýšiť neistotu v kamerunskom regióne Ďaleký Sever; keďže vládne sily nie sú schopné účinne chrániť postihnuté obyvateľstvo;

1.  je hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Kamerune; zdôrazňuje právo občanov na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania; vyzýva na dodržiavanie ľudských práv a naliehavo vyzýva vládu Kamerunu, aby podnikla všetky kroky potrebné na dodržiavanie svojich záväzkov v oblasti ochrany týchto práv;

2.  naliehavo vyzýva vládu Kamerunu, ako aj politických a vojenských vodcov separatistických skupín, aby sa dohodli na humanitárnom prímerí, a nabáda strany konfliktu, aby sa dohodli na opatreniach na budovanie dôvery, ako je oslobodenie nenásilných politických väzňov a zrušenie bojkotov škôl; naliehavo vyzýva vládu prezidenta Biyu a anglofónnych separatistov, aby okamžite obnovili mierové rozhovory; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä Africkú úniu, stredoafrické štáty a EÚ, aby pomohli uľahčiť dialóg tým, že ponúknu prevzatie sprostredkovateľskej úlohy; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a naliehavo vyzýva vládu, aby úzko spolupracovala s Africkou úniou a Hospodárskym spoločenstvom stredoafrických štátov; vyjadruje poľutovanie nad nekonaním a neochotou oboch strán konfliktu zapojiť sa do skutočne zmysluplných mierových rozhovorov s cieľom vyriešiť konflikt; je presvedčený, že politický dialóg, ktorý sa vedie v duchu kompromisu, účinnej politickej účasti a inklúzie vrátane účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán, je jedinou cestou k dosiahnutiu trvalého mieru; vyzýva vládu Kamerunu, ako aj vedúcich predstaviteľov separatistických skupín, aby využili existujúce ponuky mediácie od tretích strán na okamžité a priame rokovania;

3.  odsudzuje porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú strany ozbrojeného konfliktu, a zdôrazňuje význam boja proti beztrestnosti; vyzýva kamerunské orgány, aby zabezpečili nezávislé, účinné, transparentné a nestranné vyšetrovanie, ako aj stíhanie závažných prípadov porušovania práv a zneužívania štátnymi aj neštátnymi subjektmi, v súlade s medzinárodným právom a normami, a žiada, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv boli brané na zodpovednosť a postavené pred spravodlivosť v spravodlivom procese, aby sa ukončila beztrestnosť a zabezpečila nezávislosť súdnictva, ktoré sú základnými prvkami právneho štátu a základom fungujúceho demokratického štátu;

4.  vyzýva kamerunskú vládu, aby podpísala a ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila politický vplyv, ktorý má vďaka rozvojovej pomoci a iným dvojstranným programom, na posilnenie ochrany ľudských práv v Kamerune;

5.  odmieta používanie vojenských súdov na súdenie civilného obyvateľstva; pripomína medzinárodné záväzky týkajúce sa spravodlivého procesu, ktorými je Kamerun viazaný, pripomína Kamerunu jeho záväzok dodržiavať právo všetkých občanov na spravodlivý proces pred nezávislými súdmi a pripomína, že vojenské súdy by nemali mať súdnu právomoc nad civilným obyvateľstvom;

6.  vyzýva kamerunské orgány, aby prestali predvádzať ľudí pred vojenské súdy s vopred určenými výsledkami a ukladaním trestu smrti, ktorý je podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv nezákonný; pripomína, že trest smrti sa v Kamerune nepoužíva od roku 1997, čo je míľnikom na ceste krajiny k úplnému zrušeniu trestu smrti; opätovne zdôrazňuje odmietavý postoj EÚ voči trestu smrti vo všetkých prípadoch a bez výnimky; vyzýva vládu Kamerunu, aby zabezpečila jeho zrušenie; vyzýva vládu Kamerunu, aby podpísala a ratifikovala druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraný na zrušenie trestu smrti; naliehavo vyzýva súdy, aby upustili od vydávania takýchto trestov a potvrdili, že nebudú žiadať tresty smrti;

7.  vyjadruje poľutovanie nad používaním násilia, najmä voči deťom, a je osobitne znepokojený vplyvom krízy na deti; vyzýva obe strany konfliktu, aby prestali úmyselne cieliť na civilné obyvateľstvo, a naliehavo vyzýva separatistov, aby okamžite zastavili útoky na školy a s okamžitou účinnosťou ukončili všetky nútené bojkoty školstva, čo umožní bezpečný návrat všetkých študentov a učiteľov do škôl;

8.  vyzýva kamerunské orgány, aby chránili všetky ženy v krajine, najmä v konfliktných oblastiach, a aby podporovali rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien cez posilňovanie účasti žien a organizácií pre práva žien na verejnom a politickom živote; vyzýva na vypracovanie osobitných opatrení EÚ na posilnenie práv rôznych skupín žien s osobitným zameraním na mladých ľudí, migrantov, ženy žijúce s HIV, LGBTQI osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

9.  domnieva sa, že proces decentralizácie, ktorý sa považuje za systém hospodárskeho, sociálneho a politického riadenia, je kľúčovým nástrojom reakcie na mnohé výzvy v oblasti rozvoja, najmä zvýšením zodpovednosti miestnych politikov a miestnych správ voči angažovaným občanom; víta podporu procesu zo strany EÚ;

10.  odsudzuje nadmerné používanie a zneužívanie sily voči politickým oponentom a pokojným demonštrantom; vyjadruje poľutovanie nad využívaním opatrení na obmedzenie pohybu, ako sú zákaz vychádzania alebo zákaz verejných stretnutí, pod zámienkou pandémie choroby COVID-19 so skutočným úmyslom obmedziť slobodu prejavu, tlače a právo na pokojné zhromažďovanie; vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody prejavu a slobody tlače v Kamerune; vyjadruje poľutovanie nad svojvoľným zatýkaním a obťažovaním novinárov a opozičných politikov a umlčiavaním politického nesúhlasu; vyzýva kamerunské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili politických oponentov, demonštrantov a všetkých ostatných občanov, ktorí boli svojvoľne zatknutí a sú zadržiavaní výlučne na politické účely; odsudzuje porušovanie základných slobôd;

11.  vyzýva platformy sociálnych médií, aby spolupracovali s vládou, opozíciou a občianskou spoločnosťou na zabezpečení toho, aby ich stránky boli overené a obmedzovali štvavý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie, ktoré ešte viac narúšajú vzťahy medzi komunitami;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako 40 000 ľuďom bola odopretá potravinová pomoc z dôvodu nebezpečenstva a blokovania ciest v regiónoch Severozápad a Juhozápad, ako aj nad nedávnymi útokmi na zdravotnícke zariadenia a zdravotníckych pracovníkov a nad skutočnosťou, že humanitárna činnosť bola počas obdobia obmedzenia pohybu zakázaná; odsudzuje blokovanie humanitárnej pomoci a útoky na humanitárnych pracovníkov vrátane ich únosov, obťažovania a vrážd v regióne Severozápad a Juhozápad v Kamerune a rovnako odsudzuje stupňujúce sa zastrašovanie nezávislých pozorovateľov a obhajcov ľudských práv, najmä obhajcov práv žien, ktorých práca je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým v súvislosti so závažným porušovaním ľudských práv všetkými stranami konfliktu; trvá na tom, aby všetky strany konfliktu okamžite poskytli neobmedzený prístup humanitárnej pomoci; vyzýva vládu Kamerunu, aby zabezpečila, že humanitárna pomoc sa dostane do krízových regiónov;

13.  vyzýva OSN a EÚ, aby naďalej monitorovali humanitárnu situáciu a posudzovali potreby; požaduje naliehavú humanitárnu podporu zo strany medzinárodného spoločenstva vrátane EÚ a jej členských štátov s cieľom účinne reagovať a zodpovedajúcim spôsobom uspokojiť naliehavé potreby obyvateľstva; domnieva sa, že vyšetrovacia misia Rady OSN pre ľudské práva do Kamerunu by bola primeranou cestou na určenie miery porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a toho, kto ich porušuje;

14.  odsudzuje teroristické činy skupiny Boko Haram v Kamerune; uznáva úsilie kamerunských orgánov v boji proti tejto skupine; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo všetko úsilie v boji proti tejto islamistickej ozbrojenej skupine; trvá na tom, že proti terorizmu možno účinne bojovať len vtedy, ak budeme riešiť príčiny a konkrétne problémy súvisiace s nerovnosťou;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vláde a parlamentu Kamerunu a spolupredsedom Spoločného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, s. 7.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia