Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorých sa poukazuje na význam, ktorý sa v zmluve prikladá právu občanov Únie a osôb s pobytom v Únii upriamiť pozornosť Európskeho parlamentu na ich obavy;

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ o úlohe a funkciách európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na opatrenie Rady ustanovujúce revidovaný rámec na úrovni EÚ, ktorý sa vyžaduje podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD),

–  so zreteľom na články 11, 41, 42, 43 a 44 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa postupu v prípade nesplnenia povinnosti, a najmä na články 258 a 260 ZFEÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o výsledkoch rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 222, 230 a 216 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 20 ZFEÚ o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku zmlúv a dostať odpoveď v tom istom jazyku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1042 z 15. júla 2020, ktorým sa stanovujú dočasné opatrenia týkajúce sa lehôt pre fázy zberu, overovania a posudzovania uvedené v nariadení (EÚ) 2019/788 o európskej iniciatíve občanov vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19(3),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0018/2022),

A.  keďže v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“;

B.  keďže Výbor pre petície zohráva ochrannú úlohu s cieľom zabezpečiť, aby EÚ dodržiavala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím pri tvorbe politík a legislatívnych opatrení na úrovni EÚ; keďže Výbor pre petície Európskeho parlamentu bol určený, aby spolu s európskym ombudsmanom, Agentúrou EÚ pre základné práva a Európskym fórom zdravotného postihnutia vytvoril revidovaný rámec na úrovni EÚ, ktorý Rada prijala na svojom 3 513. zasadnutí 16. januára 2017;

C.  keďže zlepšenie účasti občanov a transparentnosti na úrovni EÚ je kľúčom k preklenutiu vnímanej priepasti medzi EÚ a jej občanmi a zastupiteľskými organizáciami;

D.  keďže právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament je jedným zo základných práv občanov EÚ, ktoré je zakotvené v článku 44 charty,

E.  keďže počet petícií je v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov EÚ naďalej nízky, čo potvrdzuje potrebu maximálneho úsilia a cielených opatrení na zvýšenie informovanosti verejnosti a dosiahnutie výrazného zlepšenia, pokiaľ ide o uplatňovanie petičného práva; keďže Európskemu parlamentu sa predloží v priemere približne 1 200 petícií ročne;

F.  keďže počet petícií predložených Európskemu parlamentu dosiahol v roku 2013 vrchol, no v súčasnosti možno pozorovať klesajúci trend; keďže veľmi veľa európskych občanov nevie o petičnom práve;

G.  keďže kritériá prípustnosti petícií sú stanovené v článku 227 ZFEÚ a v článku 226 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, v ktorých sa požaduje, aby petície predkladali občania EÚ alebo osoby s pobytom v EÚ, ktorých sa priamo dotýkajú záležitosti, ktoré patria do pôsobnosti EÚ;

H.  keďže Európsky parlament má najotvorenejší a najtransparentnejší postup predkladania petícií v Únii, čo predkladateľom petícií umožňuje zúčastňovať sa na jeho činnosti vrátane rozpráv vo výboroch a vypočutí;

I.  keďže Výbor pre petície skúma a spracúva každú petíciu a je jediným výborom, ktorý vedie každodenný dialóg s občanmi;

J.  keďže petičné právo často uplatňujú jednotlivci;

K.  keďže posilnenie petičného práva možno dosiahnuť len zlepšením schopnosti inštitúcií EÚ a členských štátov dospieť k včasnému a účinnému riešeniu problémov, na ktoré upozornia predkladatelia petícií, a zároveň zabezpečiť plnú ochranu základných práv občanov;

L.  keďže niektoré petície sú vyhlásené za neprípustné kvôli nedostatku informácií alebo zmätku medzi občanmi, pokiaľ ide o právomoci Európskej únie;

M.  keďže Komisia stále neposkytla ucelené informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti alebo k akémukoľvek inému legislatívnemu či nelegislatívnemu opatreniu;

N.  keďže na zdokonalenie pravidiel týkajúcich sa petičného postupu je potrebná revízia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s cieľom zlepšiť viditeľnosť petícií a následné opatrenia v súvislosti s nimi, a to aj v rámci plenárnych činností Európskeho parlamentu, aby sa otázky nastolené petíciami účinnejšie začlenili do priorít politického programu EÚ;

O.  keďže stratégia Komisie pri spracúvaní petícií vychádza z jej oznámenia z roku 2016 s názvom Právo EÚ: lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, ktoré neobsahuje ustanovenia určujúce administratívny postup alebo prax v oblasti petícií;

P.  keďže Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa posilňuje občianstvo Únie a ďalej zlepšuje jej demokratické fungovanie tým, že sa v nej najmä stanovuje, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom európskej iniciatívy občanov;

Q.  keďže by sa mal zdôrazniť význam európskej iniciatívy občanov pri formovaní iniciatív a strategického vývoja Únie;

R.  keďže občania Únie majú právo priamo sa obrátiť na Komisiu so žiadosťou, aby predložila návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv;

S.  keďže EÚ musí občanom zaručiť, najmä so zreteľom na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, právo aktívne sa zúčastňovať na demokratických činnostiach Európskej únie v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii a podporila viacjazyčnosť;

T.  keďže európska iniciatíva občanov teda pomáha posilňovať demokratické fungovanie Únie vďaka účasti občanov na jej demokratickom a politickom živote; keďže by sa európska iniciatíva občanov mala považovať za jeden z prostriedkov, medzi ktoré patria aj dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou, konzultácie s dotknutými stranami, petičné právo a právo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi a ktoré občanom umožňujú upozorniť inštitúcie EÚ na isté otázky a osloviť ich, aby prijali právne predpisy týkajúce sa záležitostí, ktoré patria do právomoci EÚ a majú vplyv na občanov;

U.  keďže nariadenie (EÚ) 2019/788, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2020, zlepšilo prístupnosť európskej iniciatívy občanov a uľahčilo organizátorom realizáciu, najmä vďaka prekladu iniciatív do všetkých úradných jazykov EÚ;

V.  keďže Komisia uviedla viacero problémov spojených s vykonávaním nariadenia (EÚ) č. 211/2011(4) a keďže cieľom nového nariadenia (EÚ) 2019/788 je riešiť dôkladne takéto otázky, pokiaľ ide o účinnosť nástroja európskej iniciatívy, a zabezpečiť zlepšenie spôsobu jeho fungovania; keďže jeho vykonávanie sa musí účinne a včas posúdiť; keďže Komisia by mala v každom prípade predložiť formálnu správu najneskôr do 1. januára 2024 a potom každé štyri roky;

W.  keďže v záujme dosiahnutia týchto cieľov a uplatnenia úplného potenciálu európskej iniciatívy občanov by sa prostredníctvom postupov a podmienok, ktoré sa vyžadujú v súvislosti s európskou iniciatívou občanov, malo zaručiť, že Komisia riadne preskúma iniciatívy, ktoré sú platné v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/788, a bude na ne reagovať; keďže Komisia je zo zákona povinná oznámiť opatrenia, ktoré má v úmysle prípadne prijať na základe platnej európskej iniciatívy občanov, a uviesť dôvody, pre ktoré prijme alebo neprijme určité opatrenie, a to jasným, zrozumiteľným a podrobným spôsobom; keďže na to, aby európska iniciatíva občanov bola platná a mohla sa predložiť Komisii, je potrebný aspoň milión podpisov z aspoň jednej štvrtiny členských štátov; keďže nariadením (EÚ) 2020/1042 sa spružnili lehoty na zber, overovanie a posudzovanie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 tým, že sa zaviedli dočasné opatrenia; keďže uplatňovanie týchto opatrení sa predĺžilo prostredníctvom vykonávacích aktov Komisie; keďže toto nariadenie má len dočasný charakter a bude sa uplatňovať iba do konca roka 2022, keď sa budú tiež postupne rušiť individuálne online systémy na zber vyhlásení stanovené v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/788;

X.  keďže zorganizovať a podporiť európsku iniciatívu občanov je politickým právom občanov Únie, ako aj jedinečným nástrojom na stanovovanie priorít pre participatívnu demokraciu v EÚ, ktorý občanom umožňuje aktívne sa zúčastňovať na projektoch a procesoch, ktoré sa ich týkajú; keďže doteraz bolo šesť platných európskych iniciatív občanov a Komisia na všetky odpovedala, najnovšie išlo o iniciatívy Minority SafePack (Menšinový balíček) a End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom); keďže išlo o prvé európske iniciatívy občanov, o ktorých sa v Európskom parlamente diskutovalo, odkedy nadobudlo účinnosť nové nariadenie (EÚ) 2019/788, a v súlade s novým článkom 222 ods. 8 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; keďže Európsky parlament prijal následné uznesenia v decembri 2020 a v júni 2021 a obidve podporila prevažná väčšina, prvé 76 % a druhé 82 % odovzdaných hlasov;

Y.  keďže Výboru pre petície bolo doručených 107 žiadostí o začatie európskej iniciatívy občanov, z ktorých 83 sa považovalo za prípustné a vhodné na registráciu, pričom šesť z nich bolo úspešných;

Z.  keďže jedným z prioritných cieľov EÚ musí byť posilnenie demokratickej legitimity jej inštitúcií a zabezpečenie úplnej transparentnosti rozhodovacích procesov EÚ, ako aj účinná ochrana základných práv občanov a posilnenie zapojenia občanov do formovania politického programu EÚ prostredníctvom posilnených, účinnejších a transparentnejších nástrojov účasti občanov;

AA.  keďže článkami 20, 24 a 228 ZFEÚ a článkom 43 charty sa európsky ombudsman oprávňuje prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) pri výkone jeho súdnych právomocí;

AB.  keďže vyšetrovania ombudsmana sa týkajú najmä transparentnosti a zodpovednosti, kultúry služieb, riadneho výkonu diskrečnej právomoci a rešpektovania procesných práv;

AC.  keďže na rok 2020 pripadlo 25. výročie zriadenia úradu európskeho ombudsmana; keďže úrad ombudsmana od svojho zriadenia vybavil 57 000 sťažností, ktoré vyústili do vyše 7 600 vyšetrovaní;

AD.  keďže petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi a európska iniciatíva občanov sú participatívne nástroje, ktorými sa podporuje transparentnosť, participatívna demokracia a aktívne európske občianstvo;

Petičné právo

1.  upozorňuje, že petičné právo je najstarším nástrojom priamej účasti občanov na úrovni Únie a zároveň najjednoduchším a najpriamejším prostriedkom, pomocou ktorého môžu občania osloviť inštitúcie Únie, vyjadriť svoje názory na právne predpisy a politické rozhodnutia prijaté na úrovni EÚ a sťažovať sa na medzery v právnych predpisoch a ich nedostatočné vykonávanie; pripomína, že počet prijatých petícií v porovnaní s počtom obyvateľov EÚ je naďalej nízky a že medzi členskými štátmi, regiónmi a jazykmi existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o uplatňovanie petičného práva; domnieva sa, že cielené informačné kampane a občianska výchova o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ môžu osloviť širšie obyvateľstvo a priniesť hmatateľné výsledky pri zvyšovaní informovanosti o právach občanov na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že Výbor pre petície má k dispozícii širokú škálu nástrojov, konkrétne vypracúvanie správ a uznesení, verejné vypočutia, tematické semináre a služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností s cieľom reagovať na obavy občanov a podnietiť Európsky parlament, ostatné európske inštitúcie a vnútroštátne orgány, aby prijali opatrenia; vyzýva Výbor pre petície, aby zintenzívnil spoluprácu s národnými parlamentmi a vytvoril partnerstvo umožňujúce výmenu najlepších postupov;

2.  pripomína, že spôsob, akým sa riešia otázky uvedené v petíciách, má rozhodujúci vplyv na občanov, pokiaľ ide o účinné dodržiavanie petičného práva zakotveného v zmluvách EÚ, ako aj na názory občanov na inštitúcie Únie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odmietnutie Komisie prijať opatrenia v súvislosti s otázkami nastolenými v jednotlivých petíciách predstavuje porušenie existujúcich ustanovení zmlúv EÚ týkajúcich sa petičného práva, ktoré sa neobmedzuje na otázky strategického významu alebo otázky odrážajúce štrukturálne problémy;

4.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj súčasný strategický prístup k včasnému vybavovaniu petícií, pretože to vedie k tomu, že sa neriešia okrem iného otázky týkajúce sa závažného porušovania práva EÚ, ktoré poškodzuje ochranu práv občanov;

5.  naliehavo vyzýva Európsky parlament a Komisiu, aby prijali záväznú medziinštitucionálnu dohodu o vybavovaní petícií s cieľom zabezpečiť jasný, predvídateľný a transparentný právny rámec zameraný na dôsledné vykonávanie petičného práva stanoveného v zmluvách EÚ a na účinnú ochranu základných práv občanov;

6.  zdôrazňuje, že petičné právo je kľúčovým prvkom participatívnej demokracie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby petičné právo považovali za základný nástroj komunikácie medzi občanmi a inštitúciami Únie, ako aj hlavný prvok demokratickej a transparentnej správy na úrovni Únie;

7.  pripomína, že mnohí európski občania sú zbavení petičného práva, keďže ich platformy nespĺňajú normy prístupnosti a požiadavky stanovené v článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

8.  konštatuje, že treba dosiahnuť výrazné zlepšenia v rámci stanovenom v zmluvách EÚ, aby sa splnili očakávania občanov pri uplatňovaní petičného práva v záujme vyriešenia individuálnych problémov a zabránilo situáciám, keď verejnosť pociťuje sklamanie z inštitúcií EÚ; žiada, aby sa občanom poskytlo viac informácií o petičnom práve a aby sa posilnila spolupráca s orgánmi členských štátov s cieľom plne chrániť práva občanov vyplývajúce z právnych predpisov EÚ; vyzýva inštitúcie EÚ, aby poskytovali jasné informácie o petičnom práve a aby systematicky podporovali využívanie tohto nástroja;

9.  zastáva názor, že je dôležité diverzifikovať komunikačné prostriedky a zvýšiť povedomie občanov v úzkej spolupráci s národnými a miestnymi združeniami prostredníctvom informačných kampaní a neustálej verejnej diskusie o oblastiach politiky Únie; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť interaktívne online fóra, na ktorých môžu občania získavať informácie, vymieňať si názory a slobodne sa vyjadrovať, a to najmä s cieľom zamerať sa na mladých ľudí;

10.  poukazuje na to, že frustrácia predkladateľov petícií spôsobená chýbajúcimi skutočnými riešeniami ich problémov môže viesť k strate záujmu o inštitúcie EÚ, ako aj k euroskepticizmu kvôli nedostatku odpovedí;

11.  požaduje spoločné kritériá pri riešení rôznych petícií s cieľom zaručiť štandardizované a jednotné spracovanie petícií a zabrániť svojvoľnému alebo straníckemu zneužívaniu žiadostí občanov; zdôrazňuje, že nedostatočná homogénnosť pri spracúvaní petícií môže spôsobiť zmätok medzi predkladateľmi petícií a viesť všeobecne k slabej vôli občanov uplatňovať petičné právo;

12.  v tejto súvislosti pripomína, že príliš úzky alebo nejednotný výklad článku 51 charty oslabuje dôveru občanov v Úniu; vyzýva Komisiu, aby predložila opatrenia, ktorými sa zabezpečí jednotné a rozsiahle vykonávanie ustanovení článku 51, a vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby túto otázku preskúmala;

13.  pripomína možnosti, ktoré ponúka petičné právo, pokiaľ ide o upozorňovanie inštitúcií Únie na prípadné medzery alebo porušovanie alebo nesprávne vykonávanie práva Únie, a to v konkrétnych prípadoch, ako aj na systémovej úrovni; trvá na potenciáli individuálnych petícií ako nástroja na uplatňovanie a zlepšovanie práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv venovala väčšiu pozornosť otázkam nastoleným v petíciách vrátane individuálnych problémov a zabezpečila, aby petície viedli k riadnym vyšetrovaniam s cieľom umožniť skutočné zlepšenia, pokiaľ ide o správne uplatňovania práva EÚ v celej Únii; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď Komisia nemá legislatívne právomoci, musí účinne využívať možnosť konať formou koordinácie alebo podpory s cieľom náležite reagovať na problémy a potreby predkladateľov petícií;

14.  konštatuje, že mnohé petície týkajúce sa ochorenia COVID-19 riešil Výbor pre petície, najmä v rámci naliehavého postupu; blahoželá Výboru pre petície k rýchlemu a účinnému vybavovaniu petícií v časoch závažnej krízy, čo je predpokladom dôvery občanov v inštitúcie EÚ;

15.  pripomína, že petičné právo je základným prvkom občianstva Únie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie o správe o občianstve Únie za rok 2020 a v akčnom pláne pre európsku demokraciu sa neuvádza petičné právo; domnieva sa, že v takom prípade ide o nevyužitú príležitosť zvýšiť viditeľnosť jedného z aspektov občianstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby do svojich strategických dokumentov zahrnula petičné právo;

16.  vyzýva na vykonanie podrobnej analýzy, ktorá by odhalila dôvody, prečo sa počet zaregistrovaných petícií v posledných rokoch znížil; vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoju činnosť s Výborom pre petície pri vypracovaní štúdie s cieľom zistiť hlavné prekážky, ktoré sa vyskytujú pri uplatňovaní petičného práva, ako aj akékoľvek prípadné problémy s komunikáciou; vyzýva na zavedenie potrebných mechanizmov s cieľom vyriešiť potenciálne nedostatky a problémy, ktoré by štúdia odhalila;

17.  kritizuje Komisiu za to, že nemá vhodný systém na zhromažďovanie informácií o petíciách a o tom, ako súvisia s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti alebo aktmi EÚ, čo potvrdzujú aj nedostatky vo výročných správach Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, ktoré sa len veľmi všeobecne týkajú petícií;

18.  vyzýva Komisiu, aby každoročne monitorovala a analyzovala spracované petície a podávala o nich správy a aby zabezpečila, že táto analýza bude základom politického rozhodovania na úrovni Komisie; vyzýva Komisiu, aby skrátila čas potrebný na odpoveď na žiadosti Európskeho pamentu týkajúce sa petícií;

19.  vyzýva Radu a členské štáty, aby sa aktívnejšie zapojili a zúčastňovali diskusií a rokovaní týkajúcich sa petícií a poskytli odpovede na otázky, ktoré nastolili predkladatelia petícií na úrovni EÚ, a to najmä tým, že petície postúpia zodpovedným a príslušným orgánom, zabezpečia primerané nadväzujúce opatrenia a budú sa zúčastňovať na parlamentných rozpravách;

20.  poukazuje na potrebu zabezpečiť primerané opatrenia nadväzujúce na petície v rámci parlamentnej a legislatívnej činnosti; pripomína, že petície by sa mohli považovať za strategický nástroj na posilnenie práva legislatívnej iniciatívy Európskeho parlamentu, ktoré je zakotvené v článku 225 ZFEÚ, čím by sa riešili medzery a nezrovnalosti v právnych predpisoch EÚ, na ktoré sa upozorňuje v petíciách, s cieľom zabezpečiť plnú ochranu práv občanov;

21.  vyzýva inštitúcie EÚ a parlamentné výbory, ako aj členské štáty, aby lepšie spolupracovali s výborom PETI s cieľom účinne odpovedať predkladateľom petícií a uspokojiť ich požiadavky; považuje za nevyhnutné zabezpečiť prítomnosť a účasť zástupcov členských štátov počas diskusií o petíciách vo výbore; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa vyhýbala všeobecným odpovediam a poskytovala predkladateľom petícií cielené a prispôsobené odpovede na ich žiadosti;

22.  vyzýva občiansku spoločnosť ako celok, aby v plnej miere využívala potenciál petičného práva, pokiaľ ide o vykonávanie strategických a legislatívnych zmien na úrovni Únie; nabáda organizácie občianskej spoločnosti, aby lepšie využívali petície ako nástroje priamej demokracie s cieľom informovať európske inštitúcie o svojich obavách, ako aj o možnom nedodržiavaní práva Únie;

23.  vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby zvážila a usporiadala diskusiu o petičnom práve a aby spolu s občanmi preskúmala spôsoby, ako zlepšiť informovanosť o petičnom práve a prístup k nemu, s cieľom premeniť ho na demokratickejší a užitočnejší nástroj pre občanov a obyvateľov EÚ, ktorý vytvorí priamy kontakt medzi nimi a inštitúciami EÚ a umožní im postupovať im ich sťažnosti; vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby predložila návrhy na zlepšenie vykonávania petičného práva na úrovni EÚ;

24.  žiada, aby sa posilnilo postavenie Výboru pre petície v rámci Európskeho parlamentu a jeho medziinštitucionálnych vzťahov vzhľadom na to, že je jediným výborom, ktorý priamo komunikuje s občanmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na rozsah práce výboru PETI je potrebné vyčleniť preň viac zamestnancov a zdrojov;

25.  vyzýva ostatné výbory, aby včas prispeli k úsiliu Európskeho parlamentu rýchlejšie a účinnejšie reagovať na obavy občanov a aby v rámci prebiehajúcich legislatívnych prác zohľadnili problémy, na ktoré upozornili predkladatelia petícií; vyzýva ostatné výbory, aby v rámci každodenných legislatívnych činností Európskeho parlamentu viac zohľadňovali petície týkajúce sa ich oblastí pôsobnosti a aby formálne a konkrétne reagovali na očakávania vyjadrené v petíciách občanov;

26.   zastáva názor, že petičná sieť je potrebným nástrojom na uľahčenie opatrení nadväzujúcich na petície v rámci parlamentnej a legislatívnej činnosti, ako aj na podporu výmeny informácií a najlepších postupov medzi jej členmi, a to tak na technickej, ako aj na politickej úrovni; domnieva sa, že táto sieť by mala posilniť dialóg a spoluprácu s Komisiou a ostatnými inštitúciami EÚ;

27.  vzhľadom na to, že podľa usmernení(5) výbor, ktorý je požiadaný o stanovisko, zváži význam petičného práva a svoju legislatívnu záťaž skôr, ako rozhodne, či vydá stanovisko alebo nie, a že toto pravidlo pochádza z obdobia pred Lisabonskou zmluvou a odráža staré vnímanie významu petícií v parlamentnej činnosti, požaduje aktualizáciu usmernení s cieľom poskytnúť Výboru pre petície a iným výborom potrebnú právomoc na účinné vykonávanie ich práce;

28.  žiada, aby sa uskutočnil prieskum Eurobarometra, pokiaľ ide o to, do akej miery sú občania Únie oboznámení s právom obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, s cieľom zozbierať údaje, ktoré umožnia vypracovať intenzívnu a dostupnú informačnú kampaň; zastáva názor, že pravidelné celoeurópske prieskumy založené na cezhraničných prieskumoch pomáhajú zvyšovať informovanosť európskych inštitúcií o obavách občanov;

29.  požaduje vytvorenie spoločnej databázy medzi Európskym parlamentom a Komisiou s cieľom transparentne a kooperatívne zdieľať informácie o všetkých opatreniach Komisie prijatých v nadväznosti na petície vrátane projektov EU Pilot a postupov v prípade nesplnenia povinnosti, legislatívnych návrhov a akýchkoľvek iných aktov EÚ;

30.  žiada, aby sa petičné právo a portál Európskeho parlamentu pre petície aktívnejšie propagovali prostredníctvom sociálnych médií, informačných kampaní, odbornej prípravy novinárov a prepojenia tohto portálu so známymi portálmi pre petície, ktoré používajú občania, s cieľom získať podporu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

31.  vyzýva Radu a Komisiu, aby prepojili svoje webové sídla a platformu Konferencie o budúcnosti Európy s portálom pre petície a aby tento portál propagovali prostredníctvom svojich kanálov vrátane zastúpení Komisie v členských štátoch, ktoré by sa mali nabádať k spolupráci so styčnými kanceláriami Európskeho parlamentu;

32.  žiada zlepšenie webového portálu pre petície tak, aby bol viditeľnejší na verejnosti, používateľsky ústretovejší, aby sa dal jednoduchšie a intuitívnejšie používať a bol prístupnejší pre všetkých občanov, a to najmä pre osoby so zdravotným postihnutím; požaduje zlepšenie funkcie analýzy údajov v databáze ePetition s cieľom uľahčiť vyhľadávanie predchádzajúcich petícií na rovnakú tému v databáze ePetition; požaduje zjednodušenie postupu, ktorým môžu občania podporiť petíciu predloženú prostredníctvom online portálu, čo by im umožnilo lepšie uplatňovať ich petičné právo;

33.  poznamenáva, že predkladatelia petícií nemajú v reálnom čase prístup k informáciám o stave svojich petícií; žiada preto, aby sa sprístupnilo a na webovom portáli pre petície uverejnilo viac informácií napríklad o stave petície a vyšetrovaniach začatých v iných inštitúciách v tejto oblasti; požaduje väčšiu súčinnosť medzi portálom a internou databázou Európskeho parlamentu s cieľom podporiť väčšiu transparentnosť spracúvania petícií;

34.  vyzýva, aby sa zozbieralo viac informácií o profile predkladateľov petícií pri plnom rešpektovaní pravidiel o ochrane osobných údajov s cieľom identifikovať nedostatočne zastúpené skupiny, pokiaľ ide o uplatňovanie petičného práva, a zamerať sa na ne prostredníctvom vhodných komunikačných kampaní;

Funkcia európskeho ombudsmana

35.  pripomína význam práva každého občana a každej fyzickej alebo právnickej osoby s pobytom v Únii podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi v súvislosti s prípadmi nesprávneho úradného postupu v inštitúciách Únie; domnieva sa, že sťažnosti občanov adresované ombudsmanovi sú základným prvkom participatívnej demokracie a legitimity rozhodovacieho procesu Únie; zdôrazňuje, že právom obrátiť sa na ombudsmana sa posilňuje angažovanosť občanov a ich dôvera v inštitúcie Únie, keďže sa tým zvyšuje transparentnosť a dobrá správa inštitúcií a orgánov EÚ;

36.  zdôrazňuje vývoj úlohy ombudsmana, ktorý môže konať z vlastnej iniciatívy s cieľom podporiť boj proti systémovým problémom v administratíve Únie a presadzovať dobrú správu vecí verejných, konkrétne dodržiavanie najprísnejších noriem inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že úloha ombudsmana je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým vzhľadom na to, že administratíva EÚ nadobúda prostredníctvom svojich orgánov čoraz väčší význam v živote občanov v oblastiach, ako je životné prostredie, migrácia a zdravie;

37.  pripomína, že ombudsman má právomoc predkladať odporúčania a návrhy na riešenia a zlepšenia s cieľom vyriešiť problémy v rôznych prípadoch nesprávneho úradného postupu; poznamenáva, že ak sťažnosť nepatrí do pôsobnosti ombudsmana, ombudsman môže sťažovateľovi odporučiť, aby ju postúpil inému orgánu alebo Výboru pre petície; konštatuje, že ombudsmanke bolo v roku 2020 podaných viac ako 1 400 sťažností, ktoré nepatrili do jej pôsobnosti, najmä z dôvodu, že sa netýkali činností spojených s administratívou na úrovni EÚ;

38.  vyzýva ombudsmanku, aby ešte dôkladnejšie monitorovala spôsob, akým sa vynakladajú finančné prostriedky a rozpočet EÚ, a overovala, či záujmy Únie nie sú ohrozené v dôsledku porušovania zásady právneho štátu, porušovania zásad a hodnôt EÚ, korupcie alebo konfliktov záujmov, najmä v súvislosti s Európskym nástrojom obnovy (Next Generation EU); zdôrazňuje, že dodržiavanie zásady právneho štátu je základnou podmienkou prístupu k finančným prostriedkom EÚ; zastáva názor, že táto podmienenosť dodržiavaním zásady právneho štátu a to, že Európska únia nepoľavuje vo svojich hodnotách, posilňuje dôveru občanov v Úniu a ukazuje pevný záväzok EÚ k demokracii na jej území;

39.  pripomína, že vzťahy s ombudsmanom sú jednou z úloh, ktoré Výboru pre petície zveril rokovací poriadok Európskeho parlamentu;

40.  víta nedávne zmeny štatútu ombudsmana, ktorými sa zosúladí výkon funkcií ombudsmana s Lisabonskou zmluvou a ďalej posilní právo občanov EÚ a osôb s pobytom v Únii podať sťažnosť na nesprávny úradný postup, najmä pokiaľ ide o ochranu oznamovateľov, obťažovanie a konflikty záujmov v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; pripomína, že v novom štatúte ombudsmana sa takisto objasňujú podmienky, za ktorých môže ombudsman viesť vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, pričom opätovne zdôrazňuje, že ombudsman môže spolupracovať s orgánmi členských štátov a s inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ; v tejto súvislosti je pevne presvedčený, že ombudsmanke by sa mal prideliť väčší rozpočet, ktorý by jej poskytol potrebné zdroje na účinné zvládnutie zvýšeného pracovného zaťaženia a na ďalšie kompetentné plnenie úloh v službách európskych občanov; naliehavo vyzýva európske inštitúcie, orgány a agentúry, aby dodržiavali odporúčania ombudsmanky týkajúce sa transparentnosti a iných otázok etiky;

41.  pripomína, že občania EÚ majú právo na prístup k dokumentom inštitúcií EÚ; vyjadruje ombudsmanke uznanie za pozoruhodnú vykonanú prácu, pokiaľ ide o prístupnosť dokumentov EÚ, a najmä uplatňovanie zrýchleného postupu pri vybavovaní takýchto žiadostí; vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa riadili odporúčaniami ombudsmanky v súvislosti s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom a aby podporili jeho revíziu; považuje revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001(6) za prioritu s cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a úplný prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií EÚ; zdôrazňuje význam úloh ombudsmanky týkajúcich sa transparentnosti pre európsku demokraciu, najmä tých, ktoré sa týkajú prístupnosti dokumentov pre európskych občanov, s cieľom umožniť im plne uplatňovať ich právo na informácie a zvýšiť dôveru občanov v európsky projekt; vyzýva ombudsmanku, aby pokračovala vo svojom úsilí v tomto smere, keďže možnosť včasného prístupu k dokumentom v 24 úradných jazykoch EÚ je nevyhnutná na zabezpečenie primeranej účasti občanov a občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese;

42.  blahoželá ombudsmanke k práci na presadzovaní viacjazyčnosti pre občanov a za zverejnenie súboru odporúčaní pre administratívu EÚ o používaní úradných jazykov EÚ pri komunikácii s verejnosťou, odporúčaní, ktoré poskytujú usmernenia o tom, ako a kedy komunikovať a v ktorých jazykoch s cieľom chrániť jazykovú rozmanitosť EÚ;

43.  pripomína, že jedným zo spôsobov, ako zlepšiť vnímanie EÚ zo strany občanov, je zabezpečiť, aby bola pre nich zrozumiteľnejšia a transparentnejšia; domnieva sa, že Rada by mala pokračovať v práci na zlepšovaní svojej transparentnosti, a vyzýva ju, aby vykonala niektoré z odporúčaní, ktoré opakovane vydali Európsky parlament a ombudsmanka;

44.  domnieva sa, že je veľmi dôležité naďalej poskytovať občanom Únie primerané informácie o úlohe a rozsahu činností ombudsmana a jeho vplyve na rozvoj inštitúcií Únie; vyzýva ombudsmanku, aby naďalej šírila informácie o výsledkoch vyšetrovaní, ktoré viedli k zvýšenej transparentnosti obchodných rokovaní Únie, zverejňovala výsledky klinického skúšania liekov hodnotených v Únii, zaviedla mechanizmy podávania sťažností pre žiadateľov o azyl a posilnila etické pravidlá platné pre európskych komisárov;

45.  vyzýva ombudsmanku, aby ďalej upevňovala Európsku sieť ombudsmanov s cieľom presadzovať právo obrátiť sa na ombudsmana na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni a aby naďalej udržiavala spojenie s občanmi a venovala pozornosť ich vnútroštátnym situáciám; domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť komunikáciu a výmenu najlepších postupov medzi vnútroštátnymi a regionálnymi ombudsmanmi a európskou ombudsmankou s cieľom zabezpečiť, aby boli občania lepšie informovaní o svojich právach a dostali lepšie usmernenia pri podávaní sťažností;

Európska iniciatíva občanov

46.  zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov je jedinečným a kľúčovým nástrojom participatívnej demokracie; zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov predstavuje pre občanov Únie výnimočnú príležitosť určiť a začleniť témy a záležitosti, ktoré ich trápia, do politického programu Únie, formulovať svoje ambície a požiadať EÚ o opatrenia a právne predpisy a že je potrebné podporovať jej používanie a všetkými dostupnými prostriedkami ju podporovať; preto pripomína povinnosti Komisie a členských štátov podľa nariadenia (EÚ) 2019/788, najmä zvýšiť informovanosť občanov Únie o existencii, cieľoch a fungovaní európskej iniciatívy občanov a poskytovať pomoc a praktickú podporu organizátorom európskej iniciatívy občanov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mal objasniť príspevok Európskeho parlamentu k povinnostiam Komisie týkajúcim sa komunikácie;

47.  vyzýva Komisiu, aby lepšie spolupracovala s platnými európskymi iniciatívami občanov a napravila nedostatok následných legislatívnych opatrení, aby sa dosiahol cieľ posilniť demokratickú legitimitu Únie väčšou účasti občanov na jej demokratickom a politickom živote; domnieva sa preto, že Komisia by mala v súvislosti s platnými európskymi iniciatívami občanov preukázať, že skutočne zohľadňuje očakávania občanov, a odhodlanie, že ich bude napĺňať;

48.  pripomína, že Komisia prijala primerané nadväzujúce opatrenia len na niekoľko úspešných európskych iniciatív občanov;

49.  domnieva sa, že je pre európsku demokraciu nevyhnutné, aby občania mohli prispievať k výkonu legislatívnych právomocí Únie a priamo sa zúčastňovať na iniciovaní legislatívnych návrhov; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila návrhy každej platnej európskej iniciatívy občanov a aby si v plnej miere splnila právnu povinnosť a uviedla dôvody, pre ktoré prijme alebo neprijme určité opatrenie, a to jasným, zrozumiteľným a podrobným spôsobom; pripomína povinnosť Európskemu parlamentu posúdiť každú platnú európsku iniciatívu občanov a opatrenia prijaté Komisiou v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2019/788 a článkom 222 ods. 9 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, najmä ak Komisia takéto návrhy nepredloží alebo ich nevykonáva;

50.  vyzýva na ďalšie posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a jeho väzieb s organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o konkrétne platné európske iniciatívy občanov a ich vykonávanie Komisiou; domnieva sa, že v konkrétnych prípadoch, keď Komisia nezverejní svoje zámery v stanovenej lehote v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) 2019/788 alebo v oznámení neuvedie, že nemá v úmysle konať v súvislosti s európskou iniciatívou občanov, ktorá splnila procesné požiadavky, konkrétne že iniciatíva je v súlade s primárnym právom EÚ a nie je v rozpore s hodnotami Únie stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v charte, by sa Európsky parlament mohol rozhodnúť, že v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov predloží v súlade s článkom 222 rokovacieho poriadku legislatívnu správu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala k predloženiu legislatívneho návrhu po tom, ako Európsky parlament prijme takúto legislatívnu iniciatívnu správu; domnieva sa, že v takom prípade by Komisia mala dôkladne prehodnotiť svoju pôvodnú reakciu, a tak v plnej miere zohľadniť legislatívnu iniciatívnu správu Európskemu parlamentu; žiada, aby sa nariadenie (EÚ) 2019/788 zmenilo s cieľom podnietiť Komisiu, aby predložila návrh legislatívneho aktu, ak predložená európska iniciatíva občanov spĺňa príslušné požiadavky;

51.  vyzýva Komisiu, aby jasne informovala verejnosť o rozdelení právomocí medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa európske iniciatívy občanov týkali problematiky a otázok, ktoré patria do oblasti právomoci Komisie navrhovať právne akty, a aby sa organizátorom poskytlo praktické a včasné poradenstvo k vypracovaniu európskych iniciatív občanov a primerane využila možnosť čiastočnej registrácie európskej iniciatívy občanov; zdôrazňuje, že nedávne európske iniciatívy občanov vyzvali Úniu, aby konala rýchlejšie a dôraznejšie, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, zdravia, dobrých životných podmienok zvierat a občianskych a politických práv, ako sú iniciatívy Minority SafePack (Menšinový balíček) a End the Cage Age (Skoncujme s klietkovým chovom), ktoré získali veľkú podporu; opakuje preto, že je potrebné, aby sa rámec právomocí Komisie navrhovať právny akt vykladal čo možno najširšie;

52.  oceňuje, že Komisia zorganizovala informačné semináre a Týždeň európskej iniciatívy občanov v roku 2020, kde sa stretli zástupcovia inštitúcií, členovia občianskej spoločnosti a organizátori minulých a súčasných iniciatív, aby uvažovali nad tým, ako tento nástroj zlepšiť; domnieva sa však, že európska iniciatíva občanov je stále málo známa; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila viditeľnosť tohto participatívneho nástroja v médiách v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2019/788;

53.  žiada Komisiu, aby zhodnotila dočasné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2020/1042, najmä pokiaľ ide o predĺženie lehôt na zber vyhlásení a jeho vplyv na schopnosť organizátorov zmobilizovať podporu ich európskych iniciatív občanov, a to s cieľom informovať okrem iného o procese preskúmania nariadenia (EÚ) 2019/788; domnieva sa, že ak toto hodnotenie povedie k nesporným dôkazom, mohlo by sa uvažovať o predĺžení týchto dočasných opatrení na dlhšie obdobie;

54.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila nástroj európskej iniciatívy občanov s cieľom zvýšiť prístupnosť účasti občanov vzhľadom na nízky počet úspešných európskych iniciatív občanov, ktoré naozaj podnietili prijatie právnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje opatrenia uvedené v nariadení (EÚ) 2019/788 na zlepšenie spôsobu, akým môžu občania Únie uplatňovať svoje právo na podporu európskej iniciatívy občanov, a vyzýva na posúdenie vykonávania týchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila uplatňovanie tohto práva v svojej ďalšej správe o občianstve EÚ a aby načrtla legislatívne a nelegislatívne opatrenia, ktoré by sa mohli zaviesť na ďalšie zlepšenie uplatňovania tohto práva;

55.  zastáva názor, že spôsob, akým Komisia oficiálne odpovedá na úspešné iniciatívy občanov, môže významne ovplyvniť, ako tento nástroj hodnotia občania, a že treba vyvinúť väčšie úsilie a obozretnejšie preskúmať každú úspešnú iniciatívu, aby sa zabezpečilo, že Komisia primerane zváži návrhy občanov;

56.  trvá na potrebe stálych participatívnych mechanizmov, ktoré občanom umožnia zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Únie;

57.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť vhodný mechanizmus pre ďalší postup v prípade neúspešných európskych iniciatív občanov, aby sa vážne a účinne posúdili príspevky občanov vrátane nasmerovania občanov na Výbor pre petície, keďže nedostatok vplyvu by mohol viesť k strate ich záujmu o účasť; zdôrazňuje väčšiu úlohu, ktorú musí Výbor pre petície zohrávať počas vypočutí; vyzýva Komisiu, aby včas spolupracovala s Európskym parlamentom, keď sa európska iniciatíva občanov uzná za platnú, s cieľom umožniť Európskemu parlamentu v plnej miere využiť trojmesačnú lehotu na uskutočnenie vypočutí v príslušných výboroch a pripraviť plenárne rozpravy a uznesenia o platných európskych iniciatívach občanov; trvá na tom, že cieľom dlhšieho časového rámca podľa nariadenia (EÚ) 2019/788, v priebehu ktorého by Komisia mala reagovať na platné európske iniciatívy občanov, je v zásade umožniť Komisii plne zohľadniť názory a stanoviská k európskym iniciatívam občanov vyjadrené počas fázy preskúmania a náležite zvážiť prípadné možnosti návrhov právnych aktov;

58.  víta záväzok Komisie zlepšiť a posilniť fórum európskej iniciatívy občanov, čo je tiež právnou povinnosťou vyplývajúcou z nariadenia (EÚ) 2019/788; trvá na tom, že fórum by malo poskytovať organizátorom praktické usmernenia a právnu podporu a slúžiť ako nástroj na budovanie kapacít na spustenie, podporu a zachovanie európskych iniciatív občanov vo fáze zberu a na propagáciu európskej iniciatívy občanov ako nástroja na zapojenie občanov do demokratického života Únie;

59.  vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby poskytla občanom Únie možnosť vyjadriť sa priamo, aby mohli diskutovať o účinnosti vykonávania európskej iniciatívy občanov a jej súčasného právneho rámca, a aby podporovala európsku iniciatívu občanov ako užitočný nástroj, ktorý občanom umožní zúčastňovať sa na vykonávaní verejných politík Únie;

60.  zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy poskytuje príležitosť lepšie pochopiť potrebu účasti na programe Únie, a preto by mohla umožniť úvahy o tom, akým spôsobom možno zlepšiť a presadzovať proces účasti občanov; zdôrazňuje, že konferencia poskytne nový impulz pre európsku diskusiu o posilnení demokracie, a najmä európskych iniciatív občanov; vyzýva Komisiu, aby občanov, ktorých návrhy predložené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy neboli zahrnuté do návrhov Komisie, nabádala, aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, vrátane európskych iniciatív občanov;

Závery

61.  zdôrazňuje úlohu týchto troch participatívnych nástrojov, ktorou je uľahčovať a podporovať účasť občanov Únie a osôb s pobytom v Únii, ktorí tak môžu mať konkrétny priamy vplyv na politický program EÚ; vyzýva na vytvorenie a propagáciu rozsiahleho a prístupného medziinštitucionálneho webového sídla pre občanov EÚ, ktoré by plnilo úlohu jednotného kontaktného miesta, ako aj aplikácie, ktorej používanie by malo byť jednoduché, kde by sa poskytovali informácie o všetkých právach a demokratických nástrojoch umožňujúcich verejnosti priamo sa zúčastňovať a ovplyvňovať rozhodovanie na úrovni Únie; zastáva názor, že takáto platforma, ktorá slúži ako jednotné kontaktné miesto, by nielen zvýšila informovanosť občanov o ich právach, ale aj podporila doplnkovosť rôznych nástrojov;

62.  zdôrazňuje, že pravidelné zhromažďovanie informácií o témach, ktoré zaujímajú občanov, a o opakujúcich sa otázkach, ktoré sa uvádzajú v petíciách, vyšetrovaniach európskeho ombudsmana a európskych iniciatívach občanov, by pomohlo rýchlejšie nájsť riešenia a zároveň zabezpečiť súdržnosť politík EÚ pre jej občanov;

63.  považuje za nevyhnutné analyzovať komunikačné problémy medzi európskymi inštitúciami a občanmi, ktoré spôsobujú, že Európania nedostatočne využívajú mechanizmy účasti občanov; žiada, aby sa vyčlenili potrebné zdroje na šírenie informácií o existencii a fungovaní týchto nástrojov medzi širokou verejnosťou;

64.  vyzýva na informovanie verejnosti o týchto troch participatívnych nástrojoch, najmä mladých ľudí, aby sa stali účinnými a užitočnými nástrojmi demokratickej účasti; zdôrazňuje, že všetky európske inštitúcie by mali maximalizovať svoje komunikačné úsilie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac občanov vedelo o troch nástrojoch, ktorými sú európska iniciatíva občanov, sťažnosti európskemu ombudsmanovi a petičné právo, a nabádať ich k tomu, aby ich využívali; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť občanom pomoc na európskej aj miestnej úrovni prostredníctvom informačných centier Europe Direct a Domov Európy(7) pri predkladaní petícií, európskych iniciatív občanov a sťažností európskemu ombudsmanovi;

65.  zdôrazňuje kľúčovú vzdelávaciu úlohu, ktorú musia zohrávať akademické subjekty pri zabezpečovaní európskej občianskej výchovy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby žiakov základných a stredných škôl a študentov univerzít učili o troch participatívnych nástrojoch EÚ s cieľom informovať ich o rozhodovacom procese EÚ a o tom, ako sa aktívne zapájať; žiada Komisiu, aby posilnila ciele programu Erasmus+ týkajúce sa aktívnej účasti mladých ľudí na demokratickom živote, najmä prostredníctvom vzdelávacích činností zameraných na rozvoj občianskych zručností a chápania európskych politík; pripomína, že občianska angažovanosť mladých ľudí má zásadný význam pre budúcnosť všetkých demokracií;

66.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím plný prístup ku všetkým rôznym nástrojom, ktoré EÚ poskytuje občanom, najmä prostredníctvom systematického tlmočenia a prekladu do posunkového jazyka a ľahko čitateľného jazyka;

67.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby riešili výzvy, ktorým čelia zraniteľné skupiny ľudí, ktorí sú nedostatočne zastúpení a nie sú schopní riešiť svoje problémy, a aby ich zapojili do rozhodovania;

68.  vyzýva Komisiu, aby tri participatívne nástroje zahrnula do vykonávania stratégie pre mládež na roky 2019 – 2027 „Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“, a to najmä v rámci oblastí činnosti „Zapájať“ a „Spájať“;

69.  pripomína, že viacjazyčná komunikačná politika EÚ a uverejňovanie informácií a dokumentov vo všetkých úradných jazykoch EÚ je kľúčovým prvkom pri komunikácii s občanmi zo všetkých členských štátov a ich zapájaní, ktorý treba ďalej posilniť; vyzdvihuje jej význam v rámci všetkých komunikačných kanálov vrátane sociálnych médií s cieľom lepšie nadviazať kontakt s občanmi, berúc pritom najmä ohľad na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím; víta usmernenia pre inštitúcie, ktoré uverejnil úrad ombudsmana a ktoré sa týkajú spôsobu, akým možno vypracovať jazykovú politiku tak, aby bola čo najústretovejšia voči občanom;

70.  trvá na tom, že je potrebné, aby Európsky parlament diskutoval o úlohe a veľkosti Výboru pre petície; poukazuje na to, že väčšie zohľadnenie požiadaviek občanov možno dosiahnuť len vtedy, ak príslušný orgán prevezme zodpovednosť za následné opatrenia; zdôrazňuje, že Výbor pre petície v súčasnosti nie je dostatočne veľký ani nemá dostatočné právomoci, aby uspokojil dopytu občanov po jeho pomoci;

71.  zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatky európskeho systému podávania petícií s cieľom zabezpečiť jeho plný demokratický potenciál a úlohu pri tvorbe programu, pričom treba zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva inštitúcie EÚ, aby svoje zdroje použili na zvýšenie atraktívnosti tohto nástroja a podporu účasti občanov na tvorbe právnych predpisov EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov EÚ na presadzovanie participatívnych mechanizmov;

72.  zdôrazňuje potrebu jasných usmernení pre občanov pri výbere najvhodnejšieho participatívneho nástroja reakcie na ich obavy s cieľom zlepšiť účasť občanov; domnieva sa, že je potrebné pochopiť a prekonať prekážky, na ktoré občania, najmä Európania so zdravotným postihnutím, narážajú pri vypracúvaní petícií Európskemu parlamentu, sťažností ombudsmanovi a iniciatív Komisii;

73.  okrem toho zdôrazňuje, že európske iniciatívy občanov a petície, ktoré mali vplyv, a to najmä prostredníctvom rozsiahleho mediálneho pokrytia alebo kontroly zo strany Komisie alebo Európskeho parlamentu, by sa mali preskúmať s cieľom identifikovať úspešné stratégie a najlepšie postupy, z ktorých by sa dalo do budúcnosti poučiť;

74.  zdôrazňuje význam transparentnosti v procese vybavovania sťažností a iniciatív občanov; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie plnej transparentnosti; vyjadruje podporu úsiliu úradu európskeho ombudsmana o zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti všetkých inštitúcií a orgánov Únie voči občanom EÚ;

75.  je pevne presvedčený, že prístup občanov k dokumentom európskych inštitúcií je základom participatívnej demokracie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu transparentnosti a zodpovednosti inštitúcií voči občanom;

76.  zdôrazňuje, že diskusia o budúcnosti EÚ by mala viesť k zlepšeniu nástrojov účasti občanov, čo umožní dosiahnuť demokratickejšiu, transparentnejšiu a otvorenejšiu Úniu pre jej občanov;

o
o   o

77.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom alebo orgánom s podobnými právomocami.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15. (2) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 55. (3) Ú. v. EÚ L 213, 17.7.2020, s. 7. (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1). (5) Konferencia predsedov výborov Európskeho parlamentu, Usmernenia pre spracúvanie petícií stálymi výbormi, 14. júla 1998, PE225.233. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). (7) „Maison de l’Europe“ vo francúzštine, https://www.maisons-europe.eu/.