Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0025/2022

Predkladané texty :

A9-0025/2022

Rozpravy :

PV 08/03/2022 - 16
CRE 08/03/2022 - 16

Hlasovanie :

PV 09/03/2022 - 13
CRE 09/03/2022 - 13
PV 10/03/2022 - 2
CRE 10/03/2022 - 2

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0073

Prijaté texty
PDF 225kWORD 69k
Štvrtok, 10. marca 2022 - Štrasburg
Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III
P9_TA(2022)0073A9-0025/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III (2021/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979 a na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien č. 30 o ženách pri predchádzaní konfliktom, v konfliktných situáciách a v situáciách po skončení konfliktu z 18. októbra 2013,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách, a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú v septembri 2015 prijala OSN, a na jej ciele udržateľného rozvoja, najmä ciele č. 1, 4, 5, 8, 10 a 17,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnakom odmeňovaní (č. 100) z roku 1951,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111) z roku 1958,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o násilí a obťažovaní (č. 190) z roku 2019,

–  so zreteľom na odporúčanie MOP o minimách sociálnej ochrany (č. 202) z roku 2012,

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny z 12. augusta 1949,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), 1820 (2008), 1888 (2009), 1889 (2009), 1960 (2010), 2106 (2013), 2122 (2013), 2242 (2015), 2467 (2019) a 2493 (2019) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011,

–  so zreteľom na dohovory Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi zo 16. mája 2005 a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD) v Káhire v roku 1994, jej akčný program a výsledky jej hodnotiacich konferencií a na samit v Nairobi v roku 2019 (ICPD+25) pri príležitosti 25. výročia konferencie v Káhire,

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby prijatý v júli 2015 na tretej Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN Spotlight zameranú na odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na článok 8, článok 153 ods. 1 a článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2021 – 2025 (JOIN(2020)0017) a na sprievodný spoločný pracovný dokument útvarov s názvom Ciele a ukazovatele na vymedzenie vykonávania akčného plánu pre rodovú rovnosť III (2021 – 2025) (SWD(2020)0284),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014(2),

–  so zreteľom na politickú správu generálneho tajomníka OSN z 9. apríla 2020 s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na ženy,

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN s názvom Impact of the COVID-19 Pandemic on Family Planning and Ending Gender-based Violence, Female Genital Mutilation and Child Marriage (Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na plánovanie rodiny a odstránenie rodovo motivovaného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstva maloletých), ktorá bola uverejnená 27. apríla 2020,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre urýchlenie odstránenia rakoviny krčka maternice ako problému verejného zdravia, ktorá sa začala uplatňovať v novembri 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na Fórum pre rovnosť generácií, ktoré sa konalo 29. – 31. marca 2021 v Mexiku a 30. júna – 2. júla 2021 v Paríži, a záväzky oznámené s cieľom urýchliť pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti na celom svete, ako aj na globálny plán na urýchlenie opatrení v záujme rodovej rovnosti a nový pakt o ženách, mieri a bezpečnosti a humanitárnej činnosti, ktoré vznikli ako výsledok tohto fóra,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182): Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o stratégii EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve v kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve(9),

–  so zreteľom na uznesenie z 24. júna 2021 o 25. výročí Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD25) (samit v Nairobi)(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2021 o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien(11),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0025/2022),

A.  keďže rodová rovnosť je hodnotou Európskej únie a základným a všeobecným ľudským právom;

B.  keďže rodovo motivované násilie vo všetkých jeho formách, najmä femicída, je najextrémnejšou formou rodovej nerovnosti; keďže rodovo motivované násilie treba chápať ako extrémnu formu diskriminácie a za porušenie ľudských práv;

C.  keďže je nevyhnutné presadzovať práva žien a prijať kroky na boj proti všetkým formám zneužívania, násilia, útlaku a nerovnosti medzi ženami a mužmi; keďže na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu je potrebné spochybňovať rodové normy, ktoré zachovávajú nerovnosti, a premietnuť to okrem iného do prijatia a vykonávania účinných legislatívnych opatrení a reforiem;

D.  keďže rodovo motivované násilie je príčinou aj dôsledkom štrukturálnych nerovností a nedostatku rovnakého rozdelenia moci; keďže boj proti násiliu si vyžaduje pochopenie jeho príčin a faktorov, ktoré k nemu prispievajú; keďže rodová nerovnosť je hlboko zakorenená v spoločenských hodnotách založených na rodových stereotypoch; keďže zaangažovanie mužov a chlapcov do problematiky rodovej rovnosti je cieľom aj predpokladom dosiahnutia udržateľnej a skutočnej rovnosti;

E.  keďže násilie páchané na ženách a dievčatách sa prejavuje v rôznych a navzájom sa nevylučujúcich formách vrátane kybernetického násilia; keďže podľa odhadov bola viac ako polovica (58 %) zo 14 000 žien a dievčat v 31 krajinách na internete obťažovaná a zneužívaná;

F.  keďže ženy s prelínajúcimi sa identitami a zraniteľnosťou čelia zvýšenému riziku násilia a obťažovania;

G.  keďže EÚ a OSN začali iniciatívu Spotlight s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách vrátane sexuálneho násilia;

H.  keďže sexuálne vykorisťovanie je závažnou formou násilia, ktoré postihuje najmä ženy a dievčatá; keďže EÚ musí podporovať partnerské krajiny, aby zvýšili financovanie sociálnej podpory a prístupu k službám pre obete obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, a to s psychologickou a sociálnou podporou odborníkov, a aby zaviedli špecializované služby zamerané na úplné sociálne a hospodárske začlenenie zraniteľných žien a dievčat s cieľom oslobodiť ich od sexuálneho vykorisťovania;

I.  keďže prístup k službám zdravotnej starostlivosti a službám týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (ďalej len „SRZP“) musí byť všeobecný; keďže zdravotné práva, najmä práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami žien, ktoré by sa mali posilniť a nemožno ich nijakým spôsobom oslabiť alebo odobrať; keďže určité prejavy, ktoré ohrozujú presadzovanie sexuálnych a reprodukčných práv v rámci EÚ aj mimo nej, sú na vzostupe;

J.  keďže ženy v celej svojej rozmanitosti čelia prierezovej štrukturálnej diskriminácii na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, zdravia, sociálno-ekonomického zázemia, pôvodu, veku, triedy, postavenia utečenky alebo migrantky, sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktoré je potrebné uznať za prekážky plného uplatňovania základných práv;

K.  keďže pre globálne znalosti a riadenie je nevyhnutné zhromažďovať rozčlenené a kvantifikovateľné údaje o rodovej nerovnosti, pričom treba zohľadniť prierezové faktory;

L.  keďže práva žien a dievčat sú ohrozené a v mnohých krajinách EÚ aj mimo nej sa zmenšuje priestor pre organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré obhajujú práva žien, ako aj feministické organizácie a organizácie na miestnej úrovni; keďže na celom svete možno pozorovať znepokojujúci odmietavý postoj k právam žien a LGBTQI+ osôb, v rámci ktorého sa obmedzujú SRZP a zakazuje sa sexuálna výchova a rodové štúdie;

M.  keďže posilnenie postavenia organizácií občianskej spoločnosti, ktoré obhajujú práva žien a dievčat v partnerských krajinách, a poskytovanie primeraných finančných prostriedkov týmto organizáciám je nevyhnutné na vytvorenie nových spoločenských postojov a konsenzu, ktoré uľahčia rodovú rovnosť; keďže na úspešné vykonávanie akčného plánu GAP III je nevyhnutné aktívne zapojenie ženských organizácií na mieste;

N.  keďže ženy a dievčatá sú neúmerne zasiahnuté zvyšujúcim sa počtom núdzových situácií, napríklad tých, ktoré sú dôsledkom ozbrojených konfliktov, prírodných katastrof a zmeny klímy;

O.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 a následné opatrenia na obmedzenie pohybu mali vážny dosah na ženy a dievčatá a zhoršili existujúce rodové nerovnosti, čo ovplyvnilo najmä prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, predovšetkým SRZP, ako aj rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; keďže to vedie k nárastu rodovo motivovaného násilia a sociálnych a hospodárskych nerovností;

P.  keďže pandémia mala neprimeraný vplyv na ženy; keďže približne 70 % sociálnych a zdravotníckych pracovníkov bojujúcich proti ochoreniu COVID-19 v prvej línii tvoria ženy, či už ide o zdravotné sestry, lekárky alebo upratovačky; keďže ženy, ktoré pracujú z domu, sú nezamestnané alebo pracujú na čiastočný úväzok, sú vystavené ešte väčšiemu tlaku, pretože naďalej vykonávajú väčšinu domácich prác a úloh týkajúcich sa starostlivosti o rodinu; keďže z dostupných údajov vyplýva, že počas obmedzenia pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19 sa zvýšil počet žien, ktoré boli obeťami násilia a/alebo obťažovania;

Q.  keďže je nedostatok študentiek v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“);

R.  keďže rovnaké zastúpenie, účasť a vplyv žien a mužov v politickom živote je predpokladom skutočne demokratickej spoločnosti; keďže konštruktívna účasť žien a dievčat na predchádzaní konfliktom, ich riešení a obnove prispieva k udržateľnejšiemu mieru;

S.  keďže opatrenia na boj proti nerovnostiam budú mať pre obnovu po pandémii zásadný význam; keďže pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení týchto opatrení by mala byť prioritou účasť, zastúpenie a vedenie dievčat a žien;

T.  keďže je stále výzvou dosiahnuť rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a rodovej rovnosti; keďže do roku 2030 sa k dosiahnutiu rodovej rovnosti nepriblíži žiadna krajina na svete;

U.  keďže GAP III by mal byť rámcom pre aktívny príspevok vonkajšej činnosti EÚ v boji proti rodovej nerovnosti; keďže GAP III by sa mal v plnej miere vykonávať ako kľúčový nástroj na odrádzanie od diskriminácie a marginalizácie a na zabezpečenie práv a dôstojnosti žien a dievčat, pričom by sa malo podporovať začleňovanie rodových otázok do všetkých programov medzinárodnej spolupráce a zahrnutie rodovej rovnosti do národných plánov a stratégií v spolupráci s miestnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti;

V.  keďže by sa mal uplatňovať strategickejší, koordinovanejší a systematickejší prístup k spolupráci EÚ a členských štátov v otázkach rodovej rovnosti v partnerských krajinách; keďže misie a delegácie EÚ sú v prvej línii úsilia o realizáciu akčného plánu GAP III a odborné znalosti personálu delegácií a misií sú kľúčovým prvkom jeho úspešného vykonávania; keďže Komisia by mala poskytnúť delegáciám technickú pomoc pri začatí plánov vykonávania na úrovni jednotlivých krajín;

1.  víta nový akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III na roky 2021 – 2025 a jeho výzvu na vytvorenie sveta uplatňujúceho rodovú rovnosť ako pokračovanie v práci, získaných skúsenostiach a úspechoch GAP II a stavanie na nich; víta zlepšenie, záväzky a komplexné ciele GAP III, najmä jeho posun z pracovného dokumentu na spoločné oznámenie, ako o to Európsky parlament požiadal vo svojom uznesení z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ;

2.  víta inkluzívnu povahu konzultačného procesu na poskytovanie informácií pre vypracovanie akčného plánu GAP III a v ňom obsiahnuté zohľadnenie odporúčaní Európskeho parlamentu, členských štátov, kontaktných miest EÚ pre rodové otázky, a najmä organizácií občianskej spoločnosti v oblasti práv žien;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada nedosiahla jednomyseľnosť, pokiaľ ide o závery, a to z dôvodu námietok štyroch členských štátov voči výrazu „rod“, čo bráni formálnemu schváleniu akčného plánu, a zdôrazňuje, že to jasne poukazuje na odmietavý postoj k rodovej rovnosti a právam žien; opakuje svoju výzvu na vytvorenie nového zloženia Rady pre rodovú rovnosť, v rámci ktorého by zasadali ministri a štátni tajomníci EÚ zodpovední za rodovú rovnosť s cieľom uľahčiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky a rozvojovej politiky; žiada, aby sa vyvinulo úsilie o spoločnú pozíciu EÚ a aby sa podnikli rázne kroky na jednoznačné odsúdenie odmietavého postoja voči rodovej rovnosti;

4.  poukazuje na to, že EÚ zohráva dôležitú úlohu v snahe o dosiahnutie sveta uplatňujúceho rodovú rovnosť prostredníctvom podpory partnerských krajín pri riešení rodovej diskriminácie; žiada EÚ, aby išla príkladom, a naliehavo vyzýva šesť členských štátov, ktoré ešte neratifikovali a neimplementovali Istanbulský dohovor, aby tak urobili v čo najkratšom čase; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby ratifikáciu Istanbulského dohovoru presadzovala v rámci svojho politického dialógu s partnerskými krajinami Rady Európy;

5.  dôrazne odsudzuje odstúpenie Turecka od Istanbulského dohovoru; domnieva sa, že vypovedanie Istanbulského dohovoru je ďalším krokom, ktorý spochybňuje postavenie Turecka ako kandidáta na členstvo v EÚ;

Účinnejšia angažovanosť EÚ a efektívne vykonávanie

6.  požaduje plné vykonávanie a priorizovanie akčného plánu GAP III v každom aspekte vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom rodovo transformačného a prierezového prístupu, a to z hľadiska geografického pokrytia, aj pokiaľ ide o oblasti činností v rámci tohto plánu, ako aj začlenenie rodového rozmeru do všetkých oblastí vonkajšej činnosti, či už ide o oblasť obchodu, rozvojovú politiku, humanitárnu pomoc, bezpečnosť alebo sektory ako energetika a poľnohospodárstvo; opakuje, že opatrenia na vykonávanie GAP III sa musia riadiť potrebou riešiť základné príčiny rodových nerovností a umožniť zmysluplnú účasť a zahrnutie mužov, žien a znevýhodnených skupín a že obmedzené financovanie a nedostatok zamestnancov patria medzi základné prekážky pri plnení cieľov EÚ v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; opakuje, že akékoľvek úsilie o dosiahnutie cieľov GAP III musí zohľadňovať rôznorodosť žien; pripomína, že GAP III by mal zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja prostredníctvom systematických posúdení vplyvu na rodovú rovnosť s cieľom zabrániť akýmkoľvek negatívnym vplyvom politík EÚ na práva žien a dievčat a na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné praktické a politické nástroje na zabezpečenie hladkého premietnutia zásad GAP III do opatrení a praxe; žiada EÚ, aby bola ambiciózna pri presadzovaní cieľov, ktoré zabezpečia dodržiavanie ľudských práv a skutočnú rodovú rovnosť medzi vonkajšími partnermi, s ktorými sa EÚ snaží spolupracovať;

7.  vyzýva na vytvorenie rozsiahleho a komplexného programu odbornej prípravy na podporu vykonávania GAP III, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rodové rozpočtovanie a posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť, ako aj rodovo motivované násilie; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vedomostí, zdrojov a interných odborných znalostí v oblasti rodovej rovnosti v delegáciách EÚ, aby mohli primerane vykonávať GAP III; žiada, aby sa tieto programy odbornej prípravy čo najviac prispôsobili miestnemu a vnútroštátnemu kontextu, v ktorom sa vykonáva plán GAP III; požaduje, aby kurzy odbornej prípravy a súvisiace nástroje boli voľne a ľahko dostupné miestnym partnerom, ktorí o ne prejavia záujem;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa výsledky akčného plánu GAP III pravidelne, externe a nezávisle posudzovali na všetkých úrovniach a v každej fáze vzhľadom na stanovené konkrétne zamerané a merateľné ciele a aby sa transparentným a inkluzívnym spôsobom zohľadňovali príspevky občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a iných príslušných zainteresovaných strán na mieste; požaduje systematické uskutočňovanie dôkladnej rodovej analýzy a využívanie ukazovateľov a štatistík zohľadňujúcich rodový aspekt a rozčlenených podľa pohlavia; trvá na tom, že v rámci posúdenia akčného plánu GAP III by sa malo vyhodnotiť vykonávanie všetkých politík EÚ týkajúcich sa vonkajšej činnosti EÚ; žiada, aby sa v rámci GAP III zaviedli jasné nástroje na sledovanie celkového objemu výdavkov na rodovú rovnosť a aby sa posúdil kvalitatívny vplyv týchto iniciatív, pokiaľ ide o podporu rodovej rovnosti; očakáva bezodkladné doplnenie chýbajúcich konkrétnych a merateľných východiskových hodnôt, ukazovateľov, opatrení a cieľov do pracovného dokumentu spolu s príslušnými plánmi a harmonogramami pre všetky ciele; zdôrazňuje význam programovania nástroja Globálna Európa ako jedinečnej príležitosti na realizáciu cieľov akčného plánu GAP III;

9.  vyzýva misie a delegácie EÚ, členské štáty, partnerské krajiny a miestne a regionálne vlády na úzku spoluprácu pri vykonávaní akčného plánu GAP III využitím všetkých diplomatických a programových nástrojov, ktoré majú k dispozícii, na základe náležitých usmernení vypracovaných a šírených prostredníctvom delegácií; pripomína, že kontaktné miesta pre rodové otázky majú zásadný význam, a vyzýva na posilnenie ich úlohy a viditeľnosti; víta zavedenie plánov vykonávania na úrovni jednotlivých krajín a trvá na tom, aby sa všetky tieto plány zverejnili a preložili s cieľom zabezpečiť ich dostupnosť pre miestnu občiansku spoločnosť a organizácie na miestnej úrovni;

10.  vyzýva Komisiu, aby posilnila synergie s OSN, partnerskými krajinami a medzinárodnými zainteresovanými stranami s cieľom spoločne presadzovať a dosiahnuť medzinárodné ciele týkajúce sa rodovej rovnosti v rámci Agendy 2030 a jej cieľov udržateľného rozvoja, Pekinskej deklarácie a jej akčnej platformy a akčného programu ICPD a jej hodnotiacich konferencií;

11.  žiada, aby sa vytvorili úzke väzby s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, najmä s tými, ktoré pôsobia v oblasti ochrany práv žien a dievčat vrátane žien a dievčat zo zraniteľných komunít, a s ministerstvami, regionálnymi a miestnymi samosprávami v partnerských krajinách s cieľom zvýšiť účinnosť a zodpovednosť krajín za realizáciu GAP III a jeho plánov vykonávania na úrovni jednotlivých krajín; ďalej požaduje každoročný dialóg o politike a politický dialóg s Európskym parlamentom zameraný na vykonávanie GAP III, ktorý by zahŕňal zainteresované strany, a najmä miestne orgány, občiansku spoločnosť a organizácie žien; opakuje svoju výzvu, aby misie a delegácie EÚ viedli zmysluplný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a aby poskytovali a vymieňali si informácie o tom, ako sa ich príspevky použili a premietli do politík v oblasti rodovej rovnosti;

12.  víta zameranie GAP III na mladých ľudí ako hybnú silu zmeny; vyzýva EÚ, aby prostredníctvom financovania a odbornej prípravy zabezpečila, že ženy a dievčatá, ako aj organizácie pre práva žien a organizácie na miestnej úrovni, najmä organizácie vedené dievčatami a mládežou a humanitárni aktéri v prvej línii pod vedením žien, sa budú zmysluplne zúčastňovať a zohrávať vedúcu úlohu pri vykonávaní GAP III vo svojich krajinách; opätovne zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu odborných znalostí a dlhodobého zapojenia miestnych aktivistov, organizácií na miestnej úrovni a/alebo iných odborníkov a príslušných zainteresovaných strán v oblasti rodových otázok, aby sa rodové projekty prispôsobili miestnemu sociálno-ekonomickému a kultúrnemu kontextu;

13.  vyzýva na intenzívnejšiu a systematickú spoluprácu medzi zainteresovanými stranami zapojenými do vykonávania GAP III, a to aj medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie; dôrazne nabáda členské štáty a delegácie EÚ, aby považovali miestne a regionálne samosprávy za kľúčových aktérov v rozvojovej politike, pretože sú demokratickou úrovňou najbližšie k občanom a majú najlepšie predpoklady na podporu rodovej rovnosti a udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné úzko spolupracovať s vidieckymi komunitami a vedúcimi predstaviteľmi komunít, aby sa všade zvýšil dosah programov rodovej rovnosti;

14.  požaduje zahrnutie osobitného cieľa financovania organizácií pre práva žien a občianskej spoločnosti; požaduje viacročné, flexibilné, priame, primerané a dostatočné financovanie miestnych organizácií občianskej spoločnosti a sietí v celej ich rozmanitosti, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti ochrany práv žien, dievčat a iných zraniteľných komunít, a organizácií pre ľudské práva, ktoré sa usilujú o zlepšenie právneho rámca krajín; vyzýva Komisiu, aby predložila zjednodušené mechanizmy a postupy financovania s cieľom umožniť menším organizáciám na miestnej úrovni prístup k finančným prostriedkom EÚ určeným na zabezpečenie rodovej rovnosti; odsudzuje všetky formy represií proti feministickým aktivistkám vrátane obhajcov ľudských práv žien a vyzýva všetky vlády, aby občiansku spoločnosť chránili, podporovali a spolupracovali s ňou;

15.  zdôrazňuje, že obhajcovia ľudských práv žien sú v mimoriadne zraniteľnej pozícii, najmä v oblastiach konfliktov a v konfliktných a postkonfliktných situáciách; víta výzvu na spoluprácu a podporu bezpečného prostredia pre obhajcov ľudských práv žien a vyzýva Komisiu, aby ich chránila prostredníctvom primeraných opatrení a mechanizmov spolu s pridelením vyhradených zdrojov delegáciám EÚ;

16.  vyzýva delegácie EÚ, aby dôsledne vykonávali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv v súvislosti s aktivistami, ktorí obhajujú práva žien, najmä pokiaľ ide o povinnosti podávať správy o vládnych orgánoch zodpovedných za porušovanie ľudských práv a v prípade potreby poskytovať aktivistom právne prostriedky; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby každoročne podával Európsky parlamentu správu o vykonávaní usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv;

17.  zdôrazňuje, že na účinné vykonávanie akčného plánu GAP III je potrebné dostatočné financovanie prostredníctvom procesu programovania EÚ; dôrazne žiada o užšiu koordináciu GAP III s ďalšími iniciatívami, ako je Spotlight, ktorej rozpočet by sa mal zvýšiť, pričom jej účinnosť treba zlepšiť v súlade s nedávnym hodnotením v polovici obdobia a na základe ponaučení z nového kontextu, ktorý vznikol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; víta iniciatívu Spotlight a jej cieľ odstrániť všetky formy násilia na ženách a dievčatách; žiada, aby sa finančné prostriedky vyčlenené na iniciatívu Spotlight obnovili po skončení súčasného programu v roku 2022 a aby sa tento program predĺžil počas celého viacročného finančného obdobia a vo všetkých subregiónoch;

18.  zdôrazňuje, že cieľ udržateľného rozvoja č. 5 spočíva v snahe o dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat a že tento cieľ je nutné začleniť do rôznych oblastí, v ktorých má EÚ právomoc konať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvedený cieľ patrí medzi tri ciele udržateľného rozvoja s najnižším financovaním; oceňuje, že GAP III považuje rodovú rovnosť za prierezovú prioritu vonkajšej činnosti EÚ v rámci jej politickej a programovej činnosti; pripomína, že je potrebné primerane začleniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých sektorov vonkajšej činnosti EÚ a že priority Globálnej Európy v partnerských krajinách, ako aj iniciatívy Tím Európa by mali byť v súlade s plánom GAP III rodovo transformačné, najmú v prípade humanitárnej pomoci;

19.  víta skutočnosť, že v prípade 85 % všetkých nových vonkajších činností sa bude vyžadovať začlenenie rodovej rovnosti ako významného alebo hlavného cieľa; víta cieľ Komisie, aby v prípade 5 % jej nových programov v oblasti vonkajšej činnosti bola hlavným cieľom rodová rovnosť; ďalej víta zahrnutie aspoň jednej iniciatívy z každej krajiny, ktorej hlavným cieľom je rodová rovnosť; pripomína, že cieľ vo výške 5 % bol dosiahnutý už v roku 2019, a požaduje, aby boli do GAP III zahrnuté väčšie ambície, zvýšená podpora a konkrétne vyčlenené finančné prostriedky na rodovo zamerané iniciatívy; žiada, aby sa 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci v každej krajine vyčlenilo na programy, v prípade ktorých je rodová rovnosť jedným z hlavných cieľov; požaduje stanovenie konkrétneho cieľa, aby sa 85 % finančných prostriedkov z oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ vyčlenilo na programy, ktorých hlavným alebo významným cieľom je rodová rovnosť; očakáva od EÚ a členských štátov a žiada ich o to, aby sa zaviazali, že žiadna oficiálna rozvojová pomoc sa nevynaloží na projekty, ktoré by mohli zvrátiť alebo narušiť úspechy v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že stanovené ciele by mali byť vyjadrené aj účelovo viazaným financovaním, a nielen ako percentuálny podiel na programoch;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby išli príkladom a zamerali sa na svoje vlastné vnútorné štruktúry; zdôrazňuje význam rodovo responzívneho vedenia pri dosahovaní rodovej rovnosti a riadnom vykonávaní akčného plánu GAP III; víta záväzok zabezpečiť rodovo vyvážené riadenie v ústredí ESVČ a vo vonkajších útvaroch Komisie, delegáciách EÚ a misiách v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ESVČ ani zďaleka nedosahuje cieľ 50 % žien na riadiacich pozíciách, a vyzýva súčasného PK/VP, aby podľa plánu plne uplatňoval rodovú rovnosť na všetkých úrovniach; víta záväzok zaviesť odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti a GAP III pre všetkých manažérov v ústredí a delegáciách EÚ a žiada, aby bolo toto opatrenie povinné a rozšírilo sa na všetkých zamestnancov, ktorí pôsobia v oblasti vonkajšej činnosti EÚ;

21.  konštatuje, že ESVČ by mala prevziať vedúcu úlohu pri presadzovaní rodovej rovnosti ako kľúčovej zložky vonkajšej činnosti a že by mala stimulovať a politicky podporovať delegácie EÚ, aby robili to isté na úrovni partnerských krajín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poverovacie listy a opisy pracovných miest vedúcich delegácií zahŕňali osobitný odkaz na rodovú rovnosť, vykonávanie GAP III a význam systematickej spolupráce a konzultácií medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie GAP a jeho rodovo transformačného prierezového prístupu založeného na ľudských právach do plánovania viacročných orientačných programov; víta záväzok GAP III zabezpečiť, aby všetky externé služby delegácií EÚ a ústredia mali poradcov/kontaktné osoby/miesta pre rodové otázky, ale zdôrazňuje, že tieto pozície musia byť na plný úväzok a vybavené dostatočnými zdrojmi na plnenie ich úloh; opätovne žiada, aby boli poradcovia pre rodové otázky vymenovaní aj v rámci vojenských misií SBOP;

22.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zhromažďovali príslušné údaje o ľudských zdrojoch rozčlenené podľa pohlavia s cieľom posúdiť okrem iných kritérií počet nominácií, uchádzačov v užšom výbere, vybraných kandidátov, predĺženia zmlúv a trvanie nasadenia a aby sledovali pokrok a viedli systematické rozhovory so ženami a s osobami patriacimi k znevýhodneným skupinám o dôvodoch ich odchodu z funkcie;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôležitá otázka rozmanitosti je začlenená do úlohy poradcu ESVČ pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, a vyzýva ESVČ, aby kládla potrebný dôraz tak na rodovú rovnosť a program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť, ako aj na rozmanitosť a začlenenie a aby pre každú z týchto otázok vytvorila jednu funkciu a posilnila tieto funkcie, ich mandáty, zdroje a právomoci; vyzýva na vymenovanie osobitného poradcu pre rodové otázky v každom riaditeľstve ESVČ, ktorý bude priamo podriadený poradcovi ESVČ pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, a nabádanie zamestnancov na úzku spoluprácu s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť;

24.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je ľudské právo, ktoré má kľúčový význam pre udržateľný rozvoj a inteligentné hospodárstva a z ktorého majú prospech ženy aj muži v celej ich rozmanitosti vrátane komunity LGBTQI+; konštatuje, že rodovú nerovnosť prehlbujú iné formy nerovnosti; zdôrazňuje, že nerovnosti majú ďalekosiahle sociálno-ekonomické dôsledky pre celé spoločnosti a že túto skutočnosť by mali zohľadňovať aktéri, ktorí sa zmene bránia; kladie dôraz na to, že všetky záväzky EÚ budú účinnejšie, ak sa pri opatreniach EÚ bude uplatňovať prierezový prístup k rodovej rovnosti; opakuje výzvu, aby všetky opatrenia EÚ zohľadňovali prelínajúce sa identity a uznali, že ženy a dievčatá v celej svojej rozmanitosti nie sú rovnako ovplyvnené rodovými nerovnosťami;

25.  víta začlenenie prierezového charakteru ako základnej zásady GAP III, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom cieľov, ukazovateľov a konkrétnych opatrení na jeho vykonávanie; zdôrazňuje záväzok Komisie a ESVČ chrániť LGBTQI+ osoby a umožniť im uplatňovať svoje práva na celom svete;

26.  víta zmienku v GAP III o potenciáli procesu pristúpenia k EÚ na podporu rodovej rovnosti v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách; zdôrazňuje, že je potrebný silný politický dialóg a technická pomoc na začlenenie rodovej rovnosti do politiky rozširovania a susedskej politiky; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby ďalej využívali prístupové rokovania ako páku na dosiahnutie pozitívnych výsledkov rozširovania pre ženy;

27.  víta skutočnosť, že GAP III sa zaoberá mimoriadnou zraniteľnosťou migrujúcich žien a dievčat; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii migrujúcich žien a dievčat, a to na migračných trasách alebo v táboroch, a osobitne vyzýva na zabezpečenie ich prístupu k vode, sanitácii a hygiene, SRZP a zdravotnej starostlivosti o matky;

Sedem oblastí činnosti

Odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia

28.  víta skutočnosť, že prvá oblasť zapojenia GAP III sa zameriava na odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia; požaduje zintenzívnenie posilnených, koordinovaných a holistických opatrení na boj proti femicíde a všetkým druhom rodovo motivovaného násilia online a offline, najmä v konfliktných a núdzových situáciách, keď sú ženy a dievčatá v zraniteľnejšom postavení, a zameranie sa na ženy a dievčatá, ktoré sa s väčšou pravdepodobnosťou stanú obeťami násilia, ako sú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu spolupráce s partnerskými krajinami s cieľom kriminalizovať všetky formy rodovo motivovaného násilia;

29.  žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia na riešenie základných príčin násilia voči ženám a dievčatám s rodovo transformačným a prierezovým prístupom, najmä vzhľadom na výrazný nárast femicídy a iných foriem rodovo motivovaného násilia v kontexte pandémie; víta zameranie Komisie na podporu prevencie prostredníctvom spochybňovania škodlivých rodových noriem; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné spolupracovať s partnerskými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom v každom aspekte spoločenského života; vyzýva delegácie EÚ a členské štáty, aby využili všetky možné diplomatické prostriedky na podporu prijatia právnych predpisov zabezpečujúcich štrukturálnu rodovú rovnosť vo všetkých aspektoch;

30.  pripomína, že povinná odborná príprava pre všetkých zamestnancov v ESVČ, Komisii, delegáciách EÚ a na misiách a operáciách SBOP by mala zahŕňať komplexné programy na identifikáciu obetí sexuálneho a/alebo rodovo motivovaného násilia súvisiaceho s konfliktom, ako aj preventívne programy popri odbornej príprave všetkých zamestnancov EÚ vrátane vojenského a policajného personálu; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila všetok možný vplyv na zabezpečenie toho, že páchatelia hromadného znásilňovania počas vojnových konfliktov budú nahlásení, identifikovaní, stíhaní a potrestaní v súlade s medzinárodným trestným právom; pripomína, že Rímsky štatút poskytuje trvalý právny rámec na rozsiahle riešenie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako zločinu proti ľudskosti, a preto vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala nezávislú a zásadnú činnosť Medzinárodného trestného súdu z politického aj finančného hľadiska; víta začlenenie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia do kritérií na ukladanie sankcií v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv a nabáda členské štáty, aby ho skutočne využívali;

31.  zdôrazňuje, že nútené a detské manželstvá sú porušením ľudských práv, v dôsledku čoho sú dievčatá obzvlášť zraniteľné voči násiliu a zneužívaniu; pripomína, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa medzinárodne uznáva ako porušenie ľudských práv, pričom na celom svete je 200 miliónov obetí a 500 000 obetí je len v samotnej EÚ, a každý rok sú najmenej tri milióny dievčat vystavené riziku mrzačenia pohlavných orgánov; zdôrazňuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá sú zásahom do dôstojnosti žien ako osôb; požaduje integrované opatrenia na zvýšenie informovanosti o mrzačení ženských pohlavných orgánov a nútených manželstvách a na ich predchádzanie, najmä v konfliktných a núdzových situáciách; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržný dlhodobý prístup na zastavenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci EÚ aj mimo nej zlepšením synergií medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ; opakuje svoju výzvu, aby sa opatrenia na predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov začlenili do všetkých oblastí politiky v rámci vonkajšej činnosti;

32.  poukazuje na to, že obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania sú najmä ženy a dievčatá; požaduje silnejšie vedenie a monitorovanie zo strany Komisie a členských štátov a zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce s cieľom ukončiť uvedené škodlivé praktiky, ktoré vedú k takýmto formám zotročovania; pripomína, že zraniteľnosť žien, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie, sa zhoršuje v čase hospodárskych ťažkostí, ozbrojených konfliktov a núdzových situácií; vyzýva na ďalšie začlenenie boja proti obchodovaniu so ženami a s dievčatami do cieľov GAP III a na zvýšenie synergií so stratégiou EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 – 2025);

Zabezpečenie prístupu žien k zdravotnej starostlivosti a zaistenie sexuálnych a reprodukčných práv

33.  opakuje, že SRZP sú ľudskými právami a predstavujú základné prvky ľudskej dôstojnosti a posilňovania postavenia žien; je znepokojený odporom voči rodovej rovnosti a právam žien a nárastom mizogýnnej konzervatívnej rétoriky a organizovaných náboženských a iných skupín, v dôsledku čoho hrozí okrem iného narušenie prístupu k SRZP v rámci Európskej únie aj mimo nej; zdôrazňuje, že legislatívne obmedzenia v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva podkopávajú ochranu zdravia, práv a dôstojnosti žien a vystavujú sociálne a hospodársky najzraniteľnejšie ženy väčšiemu riziku; konštatuje, že EÚ by mala ísť celosvetovo príkladom, čo sa týka presadzovania SRZP bez nátlaku, násilia, diskriminácie a zneužívania; vyzýva preto všetky členské štáty, aby zabezpečili univerzálny prístup k SRZP na svojom území;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva bol v mnohých regiónoch sveta vážne obmedzený a často kriminalizovaný; zdôrazňuje, že hlavnými obeťami sú chudobné, vidiecke ženy a príslušníčky menšín; podčiarkuje, že je potrebné zamerať sa na všetky vekové skupiny vrátane dievčat a mladších žien a poskytovať relevantné informácie, vzdelanie a prístup k SRZP vrátane prenatálnej starostlivosti, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva a antikoncepcie; zdôrazňuje, že je dôležité naďalej spochybňovať diskriminačné normy, ktoré ženám, dievčatám a LGBTQI+ osobám sťažujú požívanie ich SRZP, ako aj stereotypy, ktoré vedú k diskriminácii marginalizovaných žien počas pôrodu;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dostupnosť antikoncepčných metód v partnerských krajinách, najmä pre dospievajúce dievčatá; potvrdzuje, že všetky ženy a dospievajúce dievčatá majú právo slobodne a informovane rozhodovať o svojom SRZP; pripomína, že kvalita zdravotnej starostlivosti o matky je dôležitým ukazovateľom rozvoja krajiny; domnieva sa, že EÚ by mala pomôcť partnerským krajinám pri presadzovaní práva na zdravie v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom prostredníctvom zavedenia dôstojných zdravotníckych služieb pre matky, ktoré účinne znižujú detskú úmrtnosť a úmrtia súvisiace s komplikáciami pri pôrode;

36.  žiada, aby sa v akčnom pláne GAP III považovala za vysokú prioritu pri humanitárnej pomoci EÚ a členských štátov rodová rovnosť a SRZP, ako aj zodpovednosť a prístup k spravodlivosti a náprave za porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv a rodovo motivované násilie, a to pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy humanitárnym aktérom a financovanie;

37.  požaduje, aby GAP III kládol väčší dôraz na SRZP vzhľadom na vážne dôsledky, ktoré mala pandémia na ženy a dievčatá v partnerských krajinách, a aby sa v rámci programovania Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa koordinovalo a prideľovalo na tento účel primerané, flexibilné, nepretržité a cielené financovanie; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby v procese programovania vonkajšej činnosti EÚ považovali SRZP za prioritu, a to aj v rámci spoločného programovania; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú mimovládne organizácie ako poskytovatelia služieb a obhajcovia SRZP;

38.  zdôrazňuje význam SRZP so zreteľom na telo a autonómiu žien a dievčat a naliehavo žiada, aby sa SRZP považovali za záležitosť verejného zdravia dostupnú pre všetkých bez diskriminácie; požaduje všeobecný prístup ku komplexnej sexuálnej výchove primeranej veku, k účinnej antikoncepcii, prevencii HIV a sexuálne prenosných infekcií a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; žiada, aby sa v rámci programov komplexnej sexuálnej výchovy riešili medziľudské vzťahy, sexuálna orientácia, rodová rovnosť, rodové normy, prevencia rodovo motivovaného násilia a otázka súhlasu a aby sa poskytovali informácie o puberte, menštruačnom cykle, tehotenstve a pôrode, antikoncepcii a prevencii sexuálne prenosných chorôb;

39.  zdôrazňuje potrebu zohľadňovať v opatreniach týkajúcich sa SRZP vek, napríklad zabezpečením dostupných informácií a služieb ústretových voči mládeži; podčiarkuje, že EÚ by mala podporovať partnerské krajiny v tom, aby zahrnuli tieto otázky do svojich vnútroštátnych plánov v oblasti verejného zdravia; žiada EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali plniť ciele GAP III týkajúce sa SRZP a aby vypracovali „plány vykonávania na úrovni jednotlivých krajín“, v ktorých budú SRZP stanovené ako priorita;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať prístup k vzdelávaniu na všetkých úrovniach a vo všetkých kontextoch, aby sa znížil výskyt skorých manželstiev, tehotenstiev mladistvých a hospodárskej závislosti; požaduje zvýšené úsilie o predchádzanie absenciám s cieľom umožniť dievčatám, ktoré sa stali matkami, návrat do školy a dokončenie vzdelania, ako aj začlenenie do trhu práce;

41.  požaduje opatrenia, ktoré zabránia absenciám dievčat v škole počas menštruácie zlepšením sanitácie vody, hygienických služieb a zariadení určených na menštruačnú hygienu v školách a bojom proti menštruačnej chudobe a stigmatizácii v tejto oblasti vrátane práce so ženami, dievčatami, mužmi a chlapcami; požaduje väčšiu súčinnosť medzi programami zameranými na zdravie, SRZP a vodu, sanitáciu a hygienické služby v školách a osobnú podporu dievčat;

42.  poukazuje na prierezové nerovnosti a rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, s ohľadom na nedostatok rodovo responzívnej zdravotnej starostlivosti a služieb; požaduje univerzálny prístup k zariadeniam, ktoré poskytujú informácie o ženských chorobách ako endometrióza a rakovina krčka maternice a o sexuálne prenosných chorobách ako HIV, a k prevencii, diagnostike, starostlivosti a liečbe týchto chorôb; vyzýva Európsku úniu, aby podporila vykonávanie globálnej stratégie WHO pre urýchlenie odstránenia rakoviny krčka maternice;

43.  vyzýva partnerské krajiny, aby primerane financovali a posilňovali svoje systémy verejného zdravotníctva a uskutočňovali výskum v oblasti zdravia žien na celom svete s cieľom rozšíriť poznatky o rodových a sexuálnych otázkach, pokiaľ ide o prevenciu, diagnostiku, liečbu a výskum; ďalej žiada, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o rodovo podmienených zdravotných otázkach;

44.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali politiku v oblasti verejného zdravia, v ktorej sa bude klásť osobitný dôraz na podporu zdravia a prevenciu chorôb tým, že sa zaručí univerzálna a kvalitná zdravotná starostlivosť a zabezpečí dostupnosť nevyhnutných prostriedkov na boj proti hlavným problémom v oblasti verejného zdravia;

Podpora hospodárskych a sociálnych práv a rovnosti a zabezpečenie autonómie žien a dievčat

45.  opakuje, že kríza a hospodárske a sociálne dôsledky vyplývajúce z pandémie ochorenia COVID-19 majú neprimeraný dosah na prístup žien na trh práce; zdôrazňuje, že je dôležité a potrebné, aby EÚ podporovala rozvoj a zahrnutie prierezového rodového rozmeru do všetkých plánov obnovy po ochorení COVID-19 v partnerských krajinách a do iniciatív Tímu Európa; zdôrazňuje potrebu rodovo citlivej reakcie na ochorenie COVID-19 pri vykonávaní akčného plánu GAP III s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu žien a dievčat a stimulovať príležitosti po kríze; vyzýva Komisiu, aby začlenila rodový rozmer a rodovo transformačné opatrenia do všetkých opatrení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19 v partnerských krajinách, a to aj do plánov a opatrení na obnovu, a aby podporovala projekty vrátane finančných projektov s cieľom zahrnúť rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že nové formy financovania, napríklad rodové dlhopisy, by mohli naštartovať vnútroštátne hospodárstva a súčasne umožniť posilnenie postavenia žien;

46.  zastáva názor, že práca je ústredným prvkom boja proti nerovnosti; podporuje kolektívne vyjednávanie ako prostriedok nielen na zlepšenie pracovných podmienok, ale aj na riešenie nerovnosti medzi mužmi a ženami;

47.  víta skutočnosť, že Komisia má pri svojej nadchádzajúcej revízii nariadenia o všeobecnom systéme preferencií v úmysle vyžadovať dodržiavanie príslušných dohovorov MOP a OSN o rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby skutočne začlenila rodovú rovnosť do všetkých kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a zaistila, že obchod a investície nebudú zhoršovať rodovú nerovnosť; zdôrazňuje, že vo všetkých posúdeniach vplyvu súvisiacich s obchodom by sa mali zohľadňovať názory organizácií občianskej spoločnosti;

48.  kladie dôraz na to, že finančnú podporu žien musí sprevádzať odborná príprava, prístup k informáciám, zvyšovanie úrovne zručností a informovanie o ich základných právach;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami na predchádzaní obťažovaniu žien v práci a boji proti nemu, ako aj na podpore ratifikácie Dohovoru MOP o násilí a obťažovaní (č. 190);

50.  požaduje, aby sa v rámci GAP III podporovala hospodárska činnosť žien a ich prístup k potrebným ekonomickým a sociálnym nástrojom, zdrojom a sociálnej ochrane, najmä v núdzových situáciách; zdôrazňuje význam zapojenia žien do celosvetového hospodárstva pre udržateľný rozvoj a trvalý a inkluzívny hospodársky rast, ktorý je neoddeliteľne spojený s globálnym cieľom odstránenia chudoby, ako sa uvádza v cieľoch udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a propagovali rodovo responzívne mechanizmy sociálnej ochrany vrátane prevodov hotovosti s cieľom posilniť schopnosť partnerských krajín reagovať na krízy a vonkajšie otrasy;

51.  žiada EÚ a partnerské krajiny, aby prijali opatrenia s cieľom pomôcť zlepšiť zamestnateľnosť žien a poskytnúť im dôstojné pracovné miesta, prístup k financiám a podnikateľským príležitostiam, a to aj podporou miestnych organizácií vedených ženami a podnecovaním ich účasti v odborových zväzoch; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prístup napríklad k mikropôžičkám s cieľom uľahčiť a stimulovať kreativitu a podnikanie žien v menšom rozsahu;

52.  kladie dôraz na potrebu zvážiť komplementárnosť iných opatrení s cieľom zabezpečiť ich účinnosť, ako je ochrana pred rodovo motivovaným násilím, prístup k dôstojnej práci a cenovo dostupná starostlivosť o deti a starších ľudí; žiada EÚ a jej členské štáty, aby posilnili postavenie matiek a otcov na celom svete a chránili ich, aby spolupracovali s partnerskými krajinami s cieľom zaručiť primeranú materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku a aby prijali praktické opatrenia na zabezpečenie tejto ochrany spolu s investíciami do služieb starostlivosti o deti a vzdelávacích služieb;

53.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať vytvorenie záväzného nástroja pre podnikanie a ľudské práva v rámci OSN s cieľom plne zaručiť uplatňovanie ľudských práv a práv žien;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami na financovaní a podpore opatrení zameraných na riešenie problému neprimeranej záťaže neplatenej práce, ktorú musia ženy znášať, a aby podporovali opatrenia na pomoc pracovníčkam, ktoré sa presúvajú z neformálnej do formálnej ekonomiky; zdôrazňuje, že ženy a muži by sa mali rovnakou mierou podeliť o neplatenú starostlivosť a povinnosti v domácnosti; požaduje podniknutie konkrétnych krokov na uznanie, zníženie a prerozdelenie neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti;

55.  vyzýva na aktívnu propagáciu úlohy žien v hospodárstve a spoločnosti a ich zapojenia do nich a na uznávanie ich občianskych a zákonných práv vrátane práva vlastniť majetok, prístupu k bankovým úverom a práva na účasť v rôznych hospodárskych odvetviach a na politickom živote, najmä prostredníctvom presadzovania rodovo responzívnych makroekonomických politík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu rovnakej hodnoty nie je v mnohých situáciách samozrejmosťou v EÚ ani mimo nej, aj keď je zakotvené v právnych predpisoch, a zdôrazňuje, že je potrebné riešiť hlavnú príčinu tejto diskriminácie;

56.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa súkromný sektor podieľal na dosahovaní cieľov stanovených v akčnom pláne GAP III a niesol zodpovednosť v prípade porušovania práv žien, ku ktorému dôjde v rámci činnosti podnikov; vyzýva Komisiu, aby do svojho pripravovaného legislatívneho návrhu o náležitej starostlivosti podnikov zahrnula rodové hľadisko;

57.  zdôrazňuje, že hospodárska a sociálna autonómia žien je kľúčová pre udržateľný a inkluzívny rast; požaduje komplexné úsilie o zabezpečenie prístupu dievčat a žien ku kvalitnému vzdelaniu a kvalitnej odbornej príprave v oblasti zručností, ako aj k účinným nástrojom, ktoré im pomôžu v prístupe na trh práce, najmä v prípade núdze a vysídlenia; dôrazne odporúča, aby partnerské krajiny zvýšili investície do kvalitného a inkluzívneho vzdelávania s podporou z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že rozpočtová podpora EÚ, ktorá preukázala svoju efektívnosť v oblasti vzdelávania, je aj naďalej uprednostňovaným prostriedkom na umožnenie prístupu k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých v rozvojových krajinách; víta zámer zvýšiť celkové financovanie vzdelávania s tým, že 10 % rozpočtu na humanitárnu pomoc bude vyčlenených na financovanie vzdelávania v núdzových situáciách;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné podporiť značné investície do zdravotníckych a vzdelávacích služieb, dostupného bývania a bezpečnej, cenovo dostupnej a prístupnej verejnej dopravy vo vidieckych aj mestských oblastiach s cieľom uspokojiť potreby verejnosti a prispieť k nezávislosti, rovnosti a emancipácii žien; pripomína, že osobitnú pozornosť treba týmto otázkam venovať v nestabilných štátoch a štátoch po skončení konfliktu, v ktorých bude EÚ realizovať aj rozvojové projekty na pomoc pri riešení problému chýbajúcich práv žien na bývanie, pôdu a majetok;

59.  vyjadruje znepokojenie nad prehlbovaním digitálnych rodových rozdielov v mnohých krajinách, čo bráni rovnakému prístupu k informáciám a digitálnym službám; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať digitálnu gramotnosť, ako aj prístup k digitálnym nástrojom a ich cenovú dostupnosť a prístup na trh práce; požaduje zvýšené a cielené financovanie a štipendiá, ktoré ženám a dievčatám umožnia prístup k vyššiemu vzdelávaniu a odbornej príprave, predovšetkým s cieľom presadzovať digitálne a technologické vzdelávanie dievčat a účasť žien v oblastiach STEM, a podporia projekty vedené ženami; víta odhodlanie znižovať v rámci GAP III rodové rozdiely v digitálnej oblasti s cieľom podnietiť skutočne inkluzívnu digitálnu transformáciu;

60.  pripomína, že ženy, najmä tie, ktoré čelia prierezovej diskriminácii, môžu mať ťažkosti pri prístupe k digitálnym službám a súvisiacej infraštruktúre; žiada, aby sa ženám a dievčatám, najmä tým, ktoré žijú vo vidieckych a odľahlých oblastiach, poskytol lepší, univerzálny, bezpečný a zabezpečený prístup k digitálnym nástrojom a odborná príprava v oblasti ich používania;

61.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať poskytovanie verejných a súkromných služieb prostredníctvom rodovo responzívnych digitálnych kanálov, technológií a služieb (napr. elektronická verejná správa, digitálne finančné služby), ktoré posilnia začlenenie a zapojenie žien a dievčat do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti digitálnemu vylúčeniu všetkých zraniteľných skupín spoločnosti a aby im sprístupnili vzdelávanie v oblasti informačných a komunikačných technológií, pričom zohľadnia rôzne faktory, ktoré určujú prístup žien k vzdelávaniu, a vytvoria bezplatné digitálne prístupové body;

62.  žiada, aby EÚ podporovala modernizáciu a digitalizáciu administratívnych postupov v partnerských krajinách, najmä s cieľom zabezpečiť, aby všetky tieto krajiny mali spoľahlivé matriky zaznamenávajúce všetky narodenia;

63.  uznáva, že núdzové situácie, ako sú ozbrojené konflikty a hospodárske krízy, a vysídľovanie ohrozujú vzdelávanie a odbornú prípravu žien a dievčat; opakuje, že prístup žien k živobytiu a pracovným príležitostiam je počas núdzových situácií vážne ohrozený, a preto zdôrazňuje význam prideľovania potrebných finančných prostriedkov v takýchto prípadoch, najmä miestnym organizáciám pod vedením žien a existujúcim štruktúram, s cieľom zlepšiť štruktúry, ktoré zabezpečia správny rozvoj ich vzdelávania, zručností a prístupu k pracovným miestam v dlhodobom horizonte;

64.  konštatuje, že potravinová neistota postihuje ženy asymetricky a že vlastnia nepomerne menej pôdy, hospodárskych zvierat a ďalších aktív; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zámer dosiahnuť rodovú rovnosť v potravinárstve a poľnohospodárstve, finančné príležitosti a prístup k odbornej príprave s cieľom posilniť postavenie žien v poľnohospodárstve; berie na vedomie význam podpory úsilia partnerských krajín v oblasti právnych, politických a inštitucionálnych reforiem s cieľom poskytnúť ženám rovnaké práva na hospodárske zdroje, najmä prístup k pôde a iným formám majetku a kontrolu nad nimi;

65.  žiada EÚ, aby presadzovala hospodárske a obchodné politiky, ktoré sú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a cieľmi GAP III; pripomína svoju predchádzajúcu pozíciu k obchodu a rodovým otázkam, ako sa uvádza v uznesení z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(12); vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala a zavádzala obchodné politiky, ktoré znižujú sociálno-ekonomické rozdiely a zabezpečujú vysokú úroveň ochrany a dodržiavania základných slobôd a ľudských práv vrátane rodovej rovnosti;

66.  víta skutočnosť, že v akčnom pláne GAP III sa vyzýva na presadzovanie rodovej rovnosti prostredníctvom obchodnej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, Radu a ESVČ, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej rodovej kapitoly do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ vrátane záväzkov presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; vyzýva Komisiu, aby zahrnula rodový vplyv obchodnej politiky a dohôd EÚ do posúdení vplyvu ex ante a ex post;

67.  zdôrazňuje svoju predchádzajúcu pozíciu, v ktorej vyzýva na vytvorenie osobitnej kapitoly o obchode a rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci nadchádzajúcej modernizácie dohody o pridružení medzi EÚ a Čile; so záujmom sleduje pokrok, ktorý sa v rokovaniach dosiahol v súvislosti s kapitolou o obchode a rodovej rovnosti;

68.  pripomína svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(13);

69.  poznamenáva, že obchodná politika nie je rodovo neutrálna a že na primerané posúdenie rôznych vplyvov obchodnej politiky na ženy a mužov je potrebný lepší zber rodovo rozčlenených údajov spolu s jasnými ukazovateľmi; pripomína svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby čerpali inšpiráciu zo súboru nástrojov vyvinutého Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj a aby do posúdení vplyvu ex ante a hodnotení ex post zahrnuli rodový vplyv obchodnej politiky a obchodných dohôd EÚ rozdelený podľa jednotlivých krajín a odvetví; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi, ako je WTO, a miestnymi orgánmi a organizáciami s cieľom zhromažďovať údaje, analyzovať vplyv obchodu na ženy a premietnuť údaje do konkrétnych návrhov na zlepšenie úlohy žien v systéme medzinárodného obchodu a na podporu inkluzívneho hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že intenzívnejšia spolupráca medzi medzinárodnými organizáciami, ako je WTO, Medzinárodné obchodné centrum a OSN, a vytváranie sietí zahŕňajúcich akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a parlamenty môžu viesť k lepšej výmene najlepších postupov a metód zberu údajov, ako aj k začleneniu rodového hľadiska do obchodu; trvá na tom, že rodové otázky by sa nemali obmedzovať len na kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji;

70.  vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do nedávno zriadenej neformálnej pracovnej skupiny WTO pre obchod a rodové otázky s cieľom vypracovať rozhodné vyhlásenie ministrov na 12. ministerskej konferencii, ktoré by mohlo slúžiť ako plán vykonávania vyhlásenia z Buenos Aires z roku 2017; zdôrazňuje, že neformálna pracovná skupina pre obchod a rodové otázky je prvým krokom smerom k trvalejšej platforme v rámci WTO na diskusiu o otázkach týkajúcich sa obchodu a rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby naďalej aktívne spolupracovala s ostatnými členmi WTO s cieľom prispieť k práci neformálnej pracovnej skupiny a aby preskúmala možnosť vytvorenia stálej pracovnej skupiny;

71.  opätovne žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby zloženie interných poradných skupín bolo rodovo vyvážené, aby sa ďalej rozšírila ich monitorovacia úloha a aby sa v rámci každej dohody o voľnom obchode vytvoril výbor pre obchod a rodovú rovnosť poverený zisťovaním nedostatkov;

72.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv obchodných dohôd na odvetvia s vysokým podielom zamestnaných žien, ako sú odevný priemysel a drobné poľnohospodárstvo; pripomína, že hospodárska kríza spôsobená ochorením COVID-19 tieto odvetvia výrazne zasiahla a zvýšila riziko rastúcej nerovnosti, diskriminácie a vykorisťovania pracujúcich žien;

73.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budú k dispozícii dostatočné zdroje na presadzovanie základnej hodnoty rodovej rovnosti v jej obchodných a investičných politikách, aby pridelené zdroje zverejnila a aby prostredníctvom vytvorenia kontaktných miest pre rodové otázky v inštitúciách a delegáciách EÚ zaistila, že sekretariáty inštitúcií EÚ zodpovedných za obchodnú politiku a rokovania budú mať znalosti a technické kapacity na začlenenie rodového hľadiska do celého procesu obchodných rokovaní a tvorby politík;

74.  žiada, aby sa do všetkých kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji zahrnuli vykonateľné ustanovenia založené na dodržiavaní základných pracovných noriem MOP a príslušných dohovorov, najmä dohovoru č. 189 o domácich pracovníkoch, dohovoru č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, dohovoru č. 111 o diskriminácii (zamestnaní a povolaní), dohovoru č. 100 o rovnakom odmeňovaní a dohovoru č. 190 o násilí a obťažovaní, a aby boli tieto dohovory zaradené do zoznamu dohovorov v rámci preskúmania VSP+;

75.  víta medzinárodnú pracovnú dohodu Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO/IWA 34) o globálnych definíciách súvisiacich s podnikaním žien, ktorá má za cieľ uľahčiť tvorbu politík, zber údajov a prístup k budovaniu kapacít, financovaniu a trhom na posilnenie ekonomického postavenia žien.

76.  víta doterajšie výsledky v oblasti rodovej rovnosti v úverových politikách Európskej investičnej banky (EIB) a vyzýva ju, aby zintenzívnila svoje úsilie, a najmä aby v maximálnej možnej miere zohľadnila politické ciele GAP III vo svojom mandáte na vonkajšiu úverovú činnosť;

77.  zdôrazňuje, že EIB a ďalšie príslušné európske rozvojové finančné inštitúcie by mali byť plne v súlade s GAP III; vyzýva EIB, aby pri poskytovaní podpory podnikom v partnerských krajinách zohľadňovala ciele akčného plánu GAP III prostredníctvom posúdení vplyvu, ktoré by sa mali vykonávať pre každý projekt financovaný EIB, a požaduje nepretržité monitorovanie operácií na mieste;

Podpora účasti a vedúceho postavenia žien, dievčat a mladých žien

78.  zdôrazňuje význam vedúceho postavenia a účasti žien a dievčat na všetkých úrovniach rozhodovania a skutočnosť, že rovnaká účasť žien na verejnom a politickom živote je nevyhnutná pre dobrú správu vecí verejných a tvorbu politík; podčiarkuje význam zastúpenia žien na oboch stranách rokovacieho stola na všetkých úrovniach vonkajšej činnosti; opakuje, že ak ženy a dievčatá vedú rovnocenne, celé komunity majú prospech z lepších a trvalejších riešení; konštatuje, že ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach politického a verejného života a že ich pokrok je pomalý;

79.  požaduje financovanie programov na podporu odbornej prípravy, občianskej angažovanosti a účasti žien vrátane podpory participatívnych prístupov na úrovni komunít a osobitných vzdelávacích činností pre dievčatá a mladé ženy, pretože patria k tým, ktorí sú najviac postihnutí diskrimináciou; vyzýva na začlenenie žien do všetkých úrovní rozhodovania, vlády, vedenia a mocenských pozícií prostredníctvom reforiem verejnej správy, programov a činností, ako je vytváranie sietí, výmeny, mentorstvo a sponzorstvo, a zasadzuje sa za zahrnutie miestnych organizácií pre práva žien a humanitárnych aktérov v prvej línii pod vedením žien do humanitárnych koordinačných a rozhodovacích štruktúr;

Zapojenie žien do mierových a bezpečnostných iniciatív

80.  zdôrazňuje význam prínosu žien a občianskej spoločnosti k podpore dialógu, vytváraniu koalícií a sprostredkovaniu mieru a prinášaniu rôznych pohľadov na to, čo znamená mier a bezpečnosť, najmä pri predchádzaní konfliktom, ich riešení a obnove po ich skončení; vyzýva EÚ, aby presadzovala vyššiu účasť žien na procese zachovania a ďalšieho budovania mieru a aby podporovala, chránila a uznala ženy, mladé ženy, dievčatá a obhajkyne ľudských práv ako kľúčové hybné sily zmeny; zdôrazňuje, že dodržiavanie a úplné uplatňovanie ľudských práv žien sú základy demokratickej a inkluzívnej spoločnosti;

81.  víta začlenenie akčného plánu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť do GAP III a požaduje jeho účinné vykonávanie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú existujúce a úspešné miestne iniciatívy zamerané na budovanie mieru pod vedením žien a obhajkýň ľudských práv, a žiada EÚ, aby podporovala, posilňovala a systematicky začleňovala tieto iniciatívy do konzultácií, koordinácie a rozhodovania v súvislosti s budovaním mieru;

82.  vyzýva ESVČ, aby vykonala systematickú analýzu konfliktov s integrovaním rodového hľadiska založenú na rodovej analýze a analýze konfliktov zahŕňajúcej rodové hľadisko, najmä pokiaľ ide o misie a operácie SBOP a činnosti v rámci Európskeho mierového nástroja; zdôrazňuje potrebu dostatočných zdrojov na vytváranie a posilnenie odborných znalostí a kapacít EÚ s cieľom vykonávať analýzy rizík a konfliktov s integrovaním rodového hľadiska, čo by malo zahŕňať venovanie osobitnej pozornosti otázke rodovej rovnosti a zabezpečenie zmysluplnej účasti žien a znevýhodnených skupín;

83.  poukazuje na význam prepojenia koncepcie ľudskej bezpečnosti a rodového prístupu; žiada EÚ, aby uplatňovala koncepciu ľudskej bezpečnosti, ako sa uvádza v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 66/290 a v jej programe zameranom na ženy, mier a bezpečnosť; trvá na tom, že bezpečnosť sa musí zameriavať na ľudské životy a ich ochranu pred hrozbami, ako sú násilie, nedostatočné vzdelanie, zdravotná starostlivosť a potravinová alebo hospodárska nezávislosť; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby vypracovali a podporovali program OSN v oblasti odzbrojenia; trvá na existencii feministickej zahraničnej politiky v oblasti odzbrojenia a nešírenia zbraní;

84.  poukazuje na to, že ženy sú neprimerane postihnuté sexuálnym násilím súvisiacim s konfliktom a iným beztrestným porušovaním ľudských práv vrátane vyššieho rizika obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia v oblastiach a krajinách zasiahnutých konfliktom, dostali primeranú a komplexnú starostlivosť a liečbu, ako aj účinné a rýchle odškodnenie; konštatuje, že tento systém už funguje tam, kde bol zavedený, a že tiež pomáha pri opätovnom začleňovaní obetí do spoločnosti; pripomína dôležitosť boja proti stigmatizácii obetí; požaduje kontinuitu podpory opatrení, ktoré ženám v konfliktných a núdzových situáciách poskytnú balíky pomoci v oblasti SRZP, a to financovaním a podporou organizácií v prvej línii a organizácií pod vedením žien;

85.  pripomína, že ozbrojené konflikty majú neprimerane veľký vplyv na ženy a dievčatá; vyjadruje poľutovanie nad využívaním sexuálneho násilia ako vojenskej zbrane a trvá na tom, že je naliehavo potrebné bojovať proti nemu, ako aj proti beztrestnosti, a to postavením páchateľov pred súd; zdôrazňuje tiež, že ženy sú často prvými obeťami vysídľovania v oblastiach konfliktov a často prichádzajú o svoju ekonomickú autonómiu a prístup k vzdelaniu a spoľahlivým službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; trvá na tom, že treba zaistiť prístup obyvateľstva vysídleného z dôvodu konfliktov alebo prírodných katastrof k vzdelávaniu a zamestnaniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami a ich ozbrojenými silami s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie štvrtého Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny s osobitným zameraním na prevenciu a trestanie sexuálneho násilia;

86.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v GAP III sa nezohľadňuje kultúrne dedičstvo v jednotlivých krajinách a úloha žien pri jeho ochrane a rozvoji; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali programy zamerané na ochranu a uznanie kultúrneho dedičstva a tradícií rozvíjaných ženami, ktoré často zostávajú nepovšimnuté, najmä počas celého cyklu konfliktu;

Zabezpečenie rodovo responzívnych humanitárnych činností

87.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne oznámenie Komisie o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady (COM(2021)0110) sa dostatočne nezaoberá rodovým hľadiskom v humanitárnom prostredí; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétnejšie návrhy týkajúce sa osobitných výdavkov, programov, sledovania a posudzovania činností súvisiacich s rodovými otázkami v humanitárnom prostredí a aby vypracovala opatrenia na ďalší rozvoj prispôsobenej a účinnej rodovo responzívnej humanitárnej činnosti EÚ vzhľadom na príležitosť, ktorú predstavuje prístup trojitého prepojenia medzi humanitárnymi, rozvojovými a mierovými snahami s cieľom chrániť práva žien a dievčat a podporovať rodovú rovnosť vo všetkých kontextoch;

Budovanie zelenej a digitálnej spoločnosti

88.  víta začlenenie prioritnej oblasti týkajúcej sa zmeny klímy do GAP III vzhľadom na to, že zmena klímy nie je rodovo neutrálna, pretože prispieva k prehlbovaniu existujúcich rodových nerovností, najmä v prípade chudobných, mladých ľudí a domorodé obyvateľstvo, a to najmä v nestabilnom prostredí; oceňuje odhodlanie EÚ venovať sa rodovým otázkam v rámci ekologickej transformácie vzhľadom na prierezový a neúmerný vplyv zmeny klímy na ženy a dievčatá, najmä v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť ženy a dievčatá do navrhovania a vykonávania účinných prístupov k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu v partnerských krajinách, počúvať ich a posilňovať ich postavenie, čím sa zabezpečia účinné rodovo transformačné opatrenia v oblasti klímy; žiada EÚ, aby išla príkladom a bezodkladne zahrnula rodové hľadisko a ciele v oblasti rodovej rovnosti do Európskej zelenej dohody a súvisiacich iniciatív;

89.  opakuje, že rodová rovnosť je predpokladom udržateľného rozvoja a dosiahnutia spravodlivej a primeranej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne; pripomína preto svoju výzvu, aby po Európskej zelenej dohode urýchlene nasledovala diplomacia zelenej dohody, ktorá bude systematicky zahŕňať rodové a prierezové hľadisko a zapájať ženy a dievčatá vrátane domorodých žien do strategického rozhodovania o adaptácii na zmenu klímy;

90.  poukazuje na to, že ženy a organizácie žien sú v popredí, pokiaľ ide o hľadanie riešení a poskytovanie odborných znalostí v oblasti poľnohospodárstva, klímy a ochrany biodiverzity, a sú v prvej línii boja proti zmene klímy; vyzýva na ich podporu prostredníctvom primeraného a flexibilného financovania, ustanovení legislatívneho rámca, prístupu k pôde a zdrojom a spolupráce so súkromným a s finančným sektorom; opätovne zdôrazňuje úlohu rodovo responzívnej adaptácie vrátane klimaticky inteligentného poľnohospodárstva, znižovania rizika katastrof, obehového hospodárstva a udržateľného riadenia prírodných zdrojov;

91.  vyzýva na zaistenie lepšieho prístupu žien a dievčat k digitálnym nástrojom a odbornej príprave v tejto oblasti a na prijatie opatrení s cieľom podporiť ich uplatnenie v povolaniach STEM;

92.  zdôrazňuje, že sociálne siete sú zdrojom rodovo motivovanej diskriminácie a obťažovania; kladie dôraz na to, že je potrebné, aby vlády zintenzívnili úsilie o lepšiu reguláciu týchto sietí spolu s digitálnymi platformami s cieľom bojovať proti rodovo motivovanému násiliu na internete a kybernetickému šikanovaniu; uznáva, že je to hlavná prekážka pre prístup žien a dievčat k digitálnym priestorom a ich účasť online a vážne bráni účasti dievčat a žien na politickom živote, najmä v prípade žien a dievčat s prelínajúcimi sa identitami, ktoré uvádzajú vyššiu mieru online obťažovania; požaduje cielené mechanizmy ochrany pre ženy na internete a väčšie zapojenie žien do navrhovania, výroby a rozvoja aplikácií umelej inteligencie s cieľom bojovať proti pretrvávaniu rodových stereotypov a predsudkov; požaduje presadzovanie náležitých ustanovení trestného práva s cieľom bojovať proti zneužívaniu online, výhražným správam, sexuálnemu obťažovaniu a zdieľaniu súkromných fotografií bez súhlasu;

93.  poznamenáva, že elektronický obchod má potenciál prepojiť viac podnikateliek s medzinárodnými trhmi; vyzýva však Komisiu, aby podporovala ženy pri využívaní nových technológií, ako je blockchain, ktoré môžu vzhľadom na svoju partnerskú povahu, anonymitu a efektívnosť niektorým ženám pomôcť pri prekonávaní určitých diskriminačných právnych a kultúrnych prekážok obchodu, zlepšiť ich prístup k financiám a umožniť im začleniť sa do globálnych hodnotových reťazcov;

Vytvoriť skutočnú generáciu rovnosti

94.  znova opakuje, že na multilaterálnej úrovni musí mať EÚ vedúcu úlohu pri podpore feministickej diplomacie s cieľom vykonávať medzinárodné dohody týkajúce sa práv a posilnenia postavenia žien a dievčat; žiada EÚ, jej členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby sa zaviazali k pokroku smerom k feministickej zahraničnej, bezpečnostnej a rozvojovej politike, ktorá zahŕňa rodovo transformačnú víziu, a aby zaradili rodovú rovnosť ako základnú súčasť do svojich vonkajších činností a priorít;

95.  víta skutočnosť, že vlády z celého sveta, súkromný sektor a občianska spoločnosť prisľúbili na Fóre pre rovnosť generácií v Paríži 33 miliárd EUR; požaduje zavedenie medzinárodného a účinného systému zodpovednosti a vyzýva Komisiu, aby každoročne monitorovala dohodnuté záväzky a ich praktické vykonávanie;

96.  pripomína záväzok Komisie vyčleniť 4 miliardy EUR z rozpočtu na zahraničnú politiku pre ženy a dievčatá a zvýšiť financovanie organizácií žien; žiada, aby sa tieto záväzky objasnili, primerane monitorovali a premietli do praxe a aby sa stanovili jasné východiská a ciele;

97.  opäť poukazuje na to, že kľúčom k spoločenským zmenám a vytváraniu skutočnej generácie rovnosti je medzigeneračný dialóg a začlenenie, ako aj angažovanosť mužov a chlapcov v záujme napredovania v oblasti rodovej rovnosti;

98.  víta skutočnosť, že v GAP III sa uznáva význam aktívneho zapojenia mužov a chlapcov do podpory zmien v sociálnych postojoch a v dôsledku toho širšej štrukturálnej zmeny; zdôrazňuje, že je dôležité nájsť praktické spôsoby, ako zapojiť mužov a chlapcov ako činiteľov zmien stanovením dodatočných ukazovateľov a cieľov týkajúcich sa zaangažovania mužov a chlapcov a zabezpečením toho, aby GAP III priniesol pozitívne výsledky aj pre nich;

o
o   o

99.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 168.
(5) Ú. v. EÚ C 294, 23.7.2021, s. 8.
(6) Ú. v. EÚ C 294, 23.7.2021, s. 58.
(7) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 202.
(8) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 191.
(9) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 232.
(10) Ú. v. EÚ C 81, 18.2.2022, s. 63.
(11) Ú. v. EÚ C 81, 18.2.2022, s. 43.
(12) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 9.
(13) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.

Posledná úprava: 3. júna 2022Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia