Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o európskom rámci pre zrážkovú daň (2021/2097(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 12, 45, 49, 58, 63, 64, 65, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na návrh Komisie z 11. novembra 2011 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi pridruženými spoločnosťami rôznych členských štátov (COM(2011)0714),
– so zreteľom na smernicu Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch(1) (smernica o materských a dcérskych spoločnostiach),
– so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu(2), a smernicu Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami(3),
– so zreteľom na smernicu Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov)(4),
– so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(5),
– so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu(6),
– so zreteľom na návrhy Komisie z 25. októbra 2016 o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0685) a z 25. októbra 2016 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0683), na balík v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva(7), ako aj na pozície Európskeho parlamentu k týmto návrhom,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),
– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 11. septembra 2012 k návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi pridruženými spoločnosťami rôznych členských štátov(8),
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(9),
– so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu(10),
– so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 23. septembra 2020 o schémach cum-ex, cum-cum a systémoch vrátenia zrážkovej dane,
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 19. októbra 2009 o postupoch úľavy na zrážkovej dani(11),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2011 s názvom Dvojité zdanenie na jednotnom trhu (COM(2011)0712),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (COM(2020)0590),
– so zreteľom na Kódex správania Komisie pre zrážkovú daň z roku 2017,
– so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 11. mája 2020 o schémach cum-ex, cum-cum a systémoch vrátenia zrážkovej dane,
– so zreteľom na konečnú správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 23. septembra 2020 o preskúmaní nariadenia o zneužívaní trhu,
– so zreteľom na správu Komisie z 24. marca 2017 s názvom Urýchlenie budovania únie kapitálových trhov: odstraňovanie vnútroštátnych prekážok kapitálových tokov (COM(2017)0147),
– so zreteľom na štúdiu daňového monitorovacieho strediska EÚ z októbra 2021 s názvom Vplyv celosvetovej minimálnej dane na príjmy: odhady podľa jednotlivých krajín,
– so zreteľom na správu daňového monitorovacieho strediska EÚ z 22. novembra 2021 s názvom Nové formy daňovej súťaže v Európskej únii: empirické zisťovanie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(12),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. januára 2021 s názvom Pokyny Komisie pre plány obnovy a odolnosti členských štátov (SWD(2021)0012),
– so zreteľom na vyhlásenie inkluzívneho rámca G20/Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“) z 1. júla 2021 o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva,
– so zreteľom na projekt OECD v oblasti zmluvných úľav a posilnenia dodržiavania predpisov (ďalej len „TRACE“),
– so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu iniciatívy s názvom Nový systém EÚ na zamedzenie dvojitého zdanenia a zabránenie daňovým podvodom v oblasti zrážkových daní, ktoré Komisia zverejnila 28. septembra 2021,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(14),
– so zreteľom na svoje unesenie z 29. novembra 2018 o škandále cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci(15),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch(16),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje(17),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať(18),
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0011/2022),
A. keďže členské štáty naďalej prichádzajú o daňové príjmy v dôsledku škodlivých daňových praktík a odhady straty príjmov v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam právnických osôb sa pohybujú od 36 – 37 miliárd EUR(19) do 160 – 190 miliárd EUR ročne(20);
B. keďže z nezávislého výskumu(21) vyplýva, že členské štáty EÚ spoločne prichádzajú o viac výnosov dane z príjmov právnických osôb v prospech iných členských štátov EÚ než v prospech tretích krajín;
C. keďže vysoké toky licenčných poplatkov, úrokov alebo dividend prostredníctvom určitej jurisdikcie naznačujú, že zisky sú presmerúvané s jediným cieľom, a to znížiť daňové zaťaženie;
D. keďže štruktúry agresívneho daňového plánovania možno rozdeliť do troch hlavných skupín: i) licenčné poplatky, ii) úrokové platby a iii) transferové oceňovanie(22), čo poukazuje na význam tokov pasívnych príjmov pri vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch;
E. keďže v inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti BEPS sa odsúhlasili kľúčové prvky dvojpilierovej reformy medzinárodného daňového systému v snahe riešiť výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva vrátane minimálnej efektívnej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %;
F. keďže daňové monitorovacie stredisko EÚ odhadlo, že vykonávanie druhého piliera dohody OECD/G20 povedie k okamžitému zvýšeniu daňových príjmov 27 členských štátov o 63,9 miliardy EUR;
G. keďže zrážkové dane môžu znížiť riziko daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale môžu viesť aj k dvojitému zdaneniu; keďže takéto dane predstavujú zdroj príjmov pre členské štáty na financovanie verejných výdavkov a sú účinným nástrojom na zabezpečenie domáceho daňového základu a boj proti presunu ziskov do jurisdikcií s nízkym zdanením;
H. keďže zmeny na úrovni EÚ a členských štátov v systéme zrážkovej dane by mali byť prepojené s existujúcimi a pripravovanými ustanoveniami proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako je napríklad vykonávanie vyššie uvedenej dohody inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS;
I. keďže obidve schémy cum-ex a cum-cum zahŕňajú vrátenie zrážkovej dane z dividend, na ktoré príjemcovia nemali nárok, a odhaduje sa, že v rokoch 2000 až 2020 spôsobili daňovým poplatníkom celkové náklady vo výške približne 140 miliárd EUR; keďže väčšina týchto vrátení dane sa považuje za nezákonné a tieto odhalenia predstavujú doteraz najväčší škandál s daňovými podvodmi v Európskej únii;
J. keďže zložité, zdĺhavé, nákladné a neštandardizované postupy vrátenia dane zvyšujú riziko daňových podvodov a systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam, o čom svedčia odhalenia cum-ex, a zároveň zvyšujú administratívnu záťaž pre cezhraničné investície, najmä pre malé a stredné podniky (MSP) a retailových investorov, a môžu odrádzať od cezhraničných investícií a vytvárať prekážky pre integráciu trhu a napredovanie únie kapitálových trhov;
K. keďže stanovisko Európskeho parlamentu k únii kapitálových trhov je uvedené v jeho uznesení z 8. októbra 2020 s názvom Ďalší rozvoj únie kapitálových trhov (ÚKT): zlepšenie prístupu k financovaniu na kapitálovom trhu, najmä pre MSP, a ďalšie umožnenie účasti retailových investorov(23), keďže EÚ je naďalej odhodlaná dokončiť úniu kapitálových trhov a presadzovať skutočný európsky trh, ktorý stimuluje cezhraničné investície; keďže Komisia oznámila cieľ zmierniť daňové zaťaženie cezhraničných investícií ako jeden z kľúčových akčných bodov svojho oznámenia z roku 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán;
L. keďže Komisia v minulosti zaviedla nezáväzné opatrenia na uľahčenie postupov vracania dane vrátane kódexu správania v oblasti zrážkovej dane a odporúčania o zjednodušení postupov pri uplatňovaní cezhraničných úľav na zrážkovej dani, ktoré priniesli len obmedzené výsledky; keďže ani balík TRACE(24) OECD sa neuplatňuje vo väčšej miere;
M. keďže Komisia odhadla celkové náklady na postupy vrátenia zrážkovej dane v roku 2016 na približne 8,4 miliardy EUR, čo bolo spôsobené najmä ušlými daňovými úľavami, nákladmi na postupy žiadania o vrátenie dane a alternatívnymi nákladmi(25), v dôsledku čoho sú možnosti cezhraničných investícií menej príťažlivé;
N. keďže v smernici o výplate úrokov a licenčných poplatkov aj v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach sa zo zrážkovej dane vynímajú určité cezhraničné platby, ktoré sa uskutočňujú v rámci EÚ a súvisia s úrokmi, licenčnými poplatkami a dividendami, s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu;
O. keďže 26. februára 2019 Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo viacerých prípadoch týkajúcich sa dánskeho režimu zrážkovej dane v súvislosti s dividendami a úrokmi vyplácanými dánskymi spoločnosťami spoločnostiam v iných členských štátoch EÚ s dôležitými dôsledkami pre uplatňovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov a smernice o materských a dcérskych spoločnostiach; keďže tieto prípady potvrdzujú dôležitosť spoľahlivých informácií o skutočnom vlastníctve a ekonomickej podstate prijímateľa pasívneho príjmu;
P. keďže v odôvodnení 3 smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov sa uvádza, že „je potrebné zabezpečiť, aby výplaty úrokov a licenčných poplatkov podliehali iba jednému zdaneniu v niektorom členskom štáte“;
Q. keďže rokovania o revízii smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov boli v Rade od roku 2012 zablokované z dôvodu rozdielnych názorov členských štátov na možnosť zahrnúť minimálnu efektívnu sadzbu dane z licenčných poplatkov a úrokov; keďže Komisia sa domnieva, že transpozícia druhého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS by mala pripraviť pôdu pre dohodu o predloženom návrhu na prepracovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov(26);
R. keďže Komisia sa zaviazala navrhnúť legislatívnu iniciatívu na zavedenie spoločného, štandardizovaného systému úľavy na zrážkovej dani pri zdroji v celej EÚ, ktorý bude sprevádzaný výmenou informácií a mechanizmom spolupráce medzi daňovými správami(27);
S. keďže vysoká úroveň spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania v medziach zmlúv a európskeho právneho rámca je aj naďalej kľúčová pre ochranu a zachovanie integrity jednotného trhu;
Ukončenie praktík presunu ziskov
1. konštatuje, že napriek nepretržitému úsiliu je systém zrážkových daní medzi členskými štátmi naďalej do veľkej miery roztrieštený, pokiaľ ide o sadzby a postupy úľav, čo vytvára medzery a právnu neistotu; ďalej konštatuje, že súčasný systém sa zneužíva na presun ziskov, umožňuje agresívne daňové plánovanie a vytvára nežiaduci účinok dvojitého zdanenia popri prekážkach cezhraničných investícií na jednotnom trhu;
2. víta značný pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v boji proti škodlivým daňovým praktikám na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že je potrebné lepšie uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a vzhľadom na rastúce dôkazy o presune ziskov, škodlivej daňovej súťaži a podvodoch, najmä po odhaleniach cum-ex, môže byť potrebné prijať legislatívne opatrenia spolu s úsilím o riešenie daňových prekážok cezhraničných investícií;
3. víta dohodu dosiahnutú inkluzívnym rámcom OECD/G20 o dvojpilierovej reforme vrátane celosvetovej minimálnej efektívnej sadzby dane z príjmov právnických osôb; považuje to za dôležitý krok k ukončeniu praxe presunu ziskov do jurisdikcií s nízkym zdanením, obmedzeniu škodlivej daňovej súťaže medzi územiami a zabezpečeniu toho, aby spoločnosti platili spravodlivý podiel dane v každej jurisdikcii; upozorňuje však, že dohoda obsahuje doložky o vyňatí a vyňatie de minimis a jej pôsobnosť sa zameriava na nadnárodné podniky s konsolidovaným svetovým obratom vo výške najmenej 750 miliónov EUR;
4. víta skutočnosť, že 137 krajín a jurisdikcií podporilo dohodu inkluzívneho rámca OECD/G20 o dvojpilierovej reforme; s uspokojením konštatuje, že všetci členovia G20 a OECD a všetky členské štáty EÚ sú súčasťou dohody; víta skutočnosť, že Komisia predložila legislatívny návrh na vykonávanie druhého piliera v súlade s dohodou krátko po tom, ako OECD vypracovala svoje vzorové pravidlá; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala takéto návrhy, pričom zohľadní pozíciu Európskeho parlamentu, s cieľom dosiahnuť ich účinnosť v roku 2023; domnieva sa, že obmedzenie daňovej súťaže zdola je súčasťou vykonávania medzinárodnej dohody;
5. pripomína, že zrážková daň môže byť obranným opatrením, ktoré členské štáty prijímajú voči krajinám uvedeným na zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; požaduje, aby Komisia zvážila predloženie legislatívneho návrhu, ktorý posilní koordinované obranné opatrenia voči krajinám uvedeným na zozname, keďže ich uplatňovanie podľa uváženia jednotlivých členských štátov je menej účinné, ako sa očakávalo; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj vykonávanie dohody OECD/G20, najmä druhého piliera;
6. pripomína svoju požiadavku, aby Komisia predložila legislatívny návrh zrážkovej dane pre celú EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli platby generované v Únii aspoň raz zdanené pred tým, ako z nej odídu(28); naliehavo vyzýva Komisiu, aby do tohto návrhu zahrnula dôrazné opatrenia proti zneužívaniu;
7. konštatuje, že jednoduchý, konzistentný a spravodlivý daňový systém je kľúčovým faktorom zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že narúšanie základu dane a presun ziskov stále pokračujú a že ich uľahčuje absencia spoločnej zrážkovej dane na odchádzajúce platby do tretích krajín a neexistencia spoločných pravidiel a postupov, ktoré účinnejšie zabezpečia zdanenie tokov dividend, licenčných poplatkov a úrokov v rámci EÚ, vrátane prípadnej minimálnej efektívnej sadzby dane; zdôrazňuje, že riešenie presunu ziskov by malo byť jednou z hlavných úloh EÚ v nadchádzajúcich rokoch;
8. pripomína, že Komisia v kontexte európskeho semestra a posúdenia národných plánov obnovy a odolnosti zistila, že je potrebných viac reforiem na riešenie agresívneho daňového plánovania v šiestich členských štátoch, v ktorých sa neexistencia alebo obmedzené uplatňovanie zrážkových daní v prípade odchádzajúcich platieb pravdepodobne zneužívajú na účely agresívneho daňového plánovania a hľadania najvýhodnejších daňových podmienok;
9. vyzýva Komisiu, aby trvala na vykonávaní odporúčaní v kontexte európskeho semestra a posúdenia národných plánov obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o agresívne daňové plánovanie, a najmä platby úrokov, licenčných poplatkov a dividend;
10. zdôrazňuje, že režim zavedený v rámci smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov a smernice o materských a dcérskych spoločnostiach spolu s absenciou spoločných pravidiel a postupov na zabezpečenie zdaňovania tokov dividend, úrokov a licenčných poplatkov v rámci EÚ môžu poskytnúť kanály na to, aby tieto toky opustili EÚ bez zdanenia smerom do tretích jurisdikcií s nízkym zdanením, čo vedie k značným stratám príjmov; zdôrazňuje potrebu riešiť túto otázku aspoň prostredníctvom pravidiel proti narúšaniu základu dane;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili spoločný a štandardizovaný rámec zrážkovej dane, ktorý zníži zložitosť pre investorov, zastaví prax vyhľadávania najvýhodnejších daňových podmienok a zabezpečí, aby všetky dividendy, úroky, kapitálové zisky, platby licenčných poplatkov, platby za profesionálne služby a príslušné zmluvné platby vygenerované v EÚ boli zdanené účinnou sadzbou;
12. pripomína svoju pozíciu k revízii smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov prijatú v prvom čítaní 11. septembra 2012; vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia tejto smernice bola v Rade od roku 2012 zablokovaná z dôvodu rozdielnych názorov členských štátov na možnosť zahrnúť minimálnu efektívnu sadzbu dane z licenčných poplatkov a úrokov; naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene obnovila a uzavrela rokovania o smernici o výplate úrokov a licenčných poplatkov vzhľadom na vykonávanie druhého piliera zo strany EÚ;
13. konštatuje, že absencia minimálnej efektívnej sadzby dane z dividend vyplácaných akcionárom vytvorila prostredie, ktoré môže podporovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby túto otázku analyzovala a posúdila najlepšie legislatívne možnosti na jej riešenie vrátane možnosti revízie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach;
14. pripomína, že nedávny výskum(29) ukazuje veľké rozdiely v uplatňovaní zrážkových daní v členských štátoch – sadzby sa môžu pohybovať od 0 do 35 % – a poukazuje na skutočnosť, že sadzby zrážkovej dane v daňových zmluvách sú často nižšie ako štandardné sadzby;
15. nabáda všetky členské štáty, aby dokončili ratifikáciu mnohostranného dohovoru o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovými zmluvami na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (MLI); vyzýva Komisiu, aby tieto normy dohovoru MLI zahrnula do reformy zoznamu EÚ obsahujúceho nespolupracujúce daňové jurisdikcie a jeho kritérií;
16. nabáda členské štáty, aby preskúmali všetky platné daňové zmluvy, ktoré podpísali s tretími krajinami, s cieľom zabezpečiť súlad s novými globálnymi normami; žiada Komisiu, aby členským štátom navrhla primerané opatrenia týkajúce sa ich existujúcich dvojstranných daňových zmlúv s cieľom zabezpečiť, aby obsahovali všeobecné pravidlá proti zneužívaniu;
17. vyzýva Komisiu, aby posúdila vypracovanie usmernení EÚ pre rokovania o daňových zmluvách medzi členskými štátmi a rozvojovými krajinami vzhľadom na pravidlo podliehania dani zahrnuté v druhom pilieri;
Zintenzívnenie boja proti arbitráži v oblasti dividend
18. pripomína, že vyšetrovanie v októbri 2018 odhalilo, že 11 členských štátov prišlo v dôsledku schém cum-ex a cum-cum o daňové príjmy až do výšky 55,2 miliardy EUR, ale že nové odhady z vyšetrovania zverejneného v októbri 2021 stanovujú výšku straty verejných príjmov za obdobie rokov 2000 až 2020 na približne 140 miliárd EUR; je znepokojený tým, že tieto schémy sa naďalej využívajú na úkor verejných financií EÚ; so znepokojením konštatuje, že by mohli existovať aj iné systémy s podobne škodlivým vplyvom, napríklad cum-fake; poznamenáva, že nemecký súdny dvor v Karlsruhe v júli 2021 rozhodol, že schémy cum-ex sú nezákonné, a preto predstavujú daňový podvod;
19. berie na vedomie vyšetrovanie a záverečnú správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) týkajúce sa schém cum-ex, cum-cum a systémov vrátenia zrážkovej dane, ako to požadoval Európsky parlament; vyzýva Komisiu, aby posúdila možné riešenia v boji proti týmto schémam, konkrétne možnosť prepojiť vrátenie dane s príslušným rozdelením dividend, najmä prostredníctvom jedinečného identifikátora a/alebo zverením zodpovednosti v každom členskom štáte za výber zrážkovej dane a vydávanie príslušného daňového osvedčenia jednému subjektu, aby sa zabezpečilo, že nebude možné viacnásobné vrátenie dane v rámci jedného rozdelenia a že daňové správy ľahko odhalia zneužitie postupov vrátenia;
20. zdôrazňuje, že odhalenia cum-ex mali vplyv na integritu trhu a dôveru investorov; vyzýva Komisiu, aby zvážila závery záverečnej správy orgánu ESMA o preskúmaní nariadenia o zneužívaní trhu (MAR) s cieľom analyzovať, či bolo nariadenie porušené, a aby zvážila, či sú v tejto súvislosti potrebné zmeny nariadenia o zneužívaní trhu; zdôrazňuje, že európske orgány vrátane EBA a ESMA musia niesť zodpovednosť v oblasti dohľadu;
21. vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na posilnenie spolupráce a vzájomnej pomoci medzi daňovými orgánmi, orgánmi dohľadu nad finančným trhom a prípadne orgánmi presadzovania práva, pokiaľ ide o odhaľovanie a stíhanie systémov vrátenia zrážkovej dane; zdôrazňuje odporúčanie orgánu ESMA(30) Komisii, aby odstránila súčasné právne obmedzenia výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu nad finančným trhom a daňovými orgánmi; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich legislatívnych návrhoch zabezpečila právny základ pre výmenu relevantných informácií medzi týmito orgánmi, najmä pokiaľ ide o upozorňovanie na podozrivé činnosti;
22. súhlasí s obavami ESMA, že systémy vrátenia zrážkovej dane sú zriedkavo obmedzené hranicami EÚ(31) a preto zdôrazňuje význam pokračujúcej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti;
23. vyzdvihuje úsilie Komisie a iniciatívy Európskeho parlamentu smerujúce k posilneniu daňovej spolupráce medzi členskými štátmi, napríklad program Fiscalis;
24. zdôrazňuje, že hoci smernica Rady 2014/107/EÚ uľahčila výmenu informácií, v súvislosti s odhaľovaním schém cum-ex a cum-cum existujú aj ďalšie prekážky týkajúce sa okrem iného oneskorení pri zúčtovaní transakcií s cennými papiermi, rozsahu výmeny informácií o kapitálových ziskoch a nedostatočnej spontánnej výmeny informácií; pripomína odporúčania zo svojho uznesenia zo 16. septembra 2021 o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať;
25. zdôrazňuje, že by sa mala zohľadniť úloha sprostredkovateľov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vhodné opatrenia s cieľom zabrániť ich úlohe pri uľahčovaní zneužívania daní a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; pripomína, že smernicou (EÚ) 2018/822 (6. smernica o administratívnej spolupráci) sa zaviedli pravidlá povinného zverejňovania informácií o cezhraničných opatreniach, čím sa vytvorila povinnosť sprostredkovateľov nahlasovať potenciálne škodlivé daňové opatrenia; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, do akej miery tieto pravidlá prispeli k odhaleniu škodlivých daňových opatrení, ako sú schémy cum-cum a cum-ex, a do akej miery mali odstrašujúci účinok;
26. vyzýva Komisiu, aby sa povinná výmena informácií rozšírila aj na systémy arbitráže v oblasti dividend a na všetky informácie o kapitálových ziskoch vrátane poskytovania vrátení dane z dividend a kapitálových ziskov; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv rozšírenia požiadaviek na podávanie správ o cezhraničné opatrenia na správu aktív klientov, ktorí sú fyzickými osobami, s prihliadnutím na administratívnu záťaž, ktorá by vznikla; v tomto rámci zdôrazňuje význam presných a úplných informácií o skutočnom vlastníctve;
Odstránenie prekážok pre cezhraničné investície na jednotnom trhu
27. rozhodne víta zámer Komisie predložiť do konca roku 2022 návrh na vytvorenie spoločného a štandardizovaného systému zrážkových daní vrátane mechanizmu na výmenu informácií a spoluprácu medzi daňovými správami členských štátov; naliehavo žiada Komisiu, aby sa v plnom súlade s právomocami EÚ snažila riešiť aj rozdiely v zrážkových daniach v EÚ;
28. požaduje, aby sa takýto návrh zaoberal potrebou harmonizovaného vykonávania, ktoré by malo nahradiť daňové zmluvy medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia týkajúce sa ustanovení zmlúv, ktoré by členské štáty mohli používať vo svojich dvojstranných dohodách s tretími krajinami;
29. pripomína záväzok Komisie dobudovať úniu kapitálových trhov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do roku 2022 posúdila vplyv vykonávania opatrení akčného plánu spusteného v roku 2019;
30. konštatuje, že odporúčanie Komisie zaviesť dobre fungujúce postupy úľav pri zdroji alebo, ak to nie je možné, zaviesť rýchle a štandardizované postupy vrátenia dane, ktoré už bolo vydané ako súčasť odporúčania Komisie z 19. októbra 2009 o postupoch úľavy na zrážkovej dani, členské štáty doteraz uspokojivo nevykonali;
31. naliehavo vyzýva Komisiu na predloženie spoločného a štandardizovaného postupu EÚ na vrátenie zrážkovej dane pre všetky členské štáty; zdôrazňuje, že takáto harmonizácia by bola zvlášť užitočná pre retailových investorov, ktorých od absolvovania postupov vrátenia často odrádza nadmerná záťaž spôsobená uvedenými nezrovnalosťami, čím by sa zlepšili rovnaké podmienky;
32. vyzýva Komisiu, aby v rámci tejto harmonizácie zaviedla okrem iného pravidlá týkajúce sa výnimiek a odpočtov a štandardizovaný formát a postup pre žiadosti o vrátenie, a aby sa zaoberala v súčasnosti chýbajúcou jednotnou definíciou „skutočného vlastníka“, chýbajúcim zosúladením lehôt na podanie žiadosti a vrátenie a jazykovými bariérami; zdôrazňuje, že v novom rámci je dôležité zabrániť možnosti podvodu;
33. domnieva sa, že vracanie zrážkových daní sa naďalej uskutočňuje prevažne v papierovej forme, čo je pre daňových poplatníkov nielen pomalšie a zaťažujúcejšie a čo proces ešte viac komplikuje pre zahraničných investorov, ale aj náchylnejšie na podvody; zdôrazňuje, že riadne fungujúce, ľahko použiteľné, rýchle, štandardizované a digitálne postupy vrátenia zrážkovej dane a zlepšená spolupráca medzi národnými daňovými správami môžu znížiť administratívnu záťaž, neistotu pri cezhraničných investíciách a daňové úniky a zároveň urýchliť postupy pre investorov aj daňové orgány, čo predstavuje zlepšenie v porovnaní so súčasným stavom;
34. náležite si všíma potenciál technológie distribuovaných záznamov (DLT) na zefektívnenie systému zrážkovej dane v každej krajine, ale aj na uľahčenie bezproblémových postupov medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami a na zabránenie podvodnej činnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zohľadnila existujúce digitálne riešenia v členských štátoch, posúdila možnosti využitia technológií blockchainu na zabránenie daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam pri plnom dodržiavaní pravidiel EÚ o ochrane údajov a zvážila vytvorenie pilotného projektu; zdôrazňuje však, že samotná technológia nemôže v plnej miere vyriešiť problémy vyplývajúce z absencie spoločného rámca;
35. poukazuje na to, že v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach a smernici o výplate úrokov a licenčných poplatkov sa zrážkové dane z dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi pridruženými spoločnosťami v EÚ, ktoré dosahujú určité prahové hodnoty, postupne odstránili v snahe znížiť riziko dvojitého zdanenia; konštatuje, že zrážkové dane sa naďalej uplatňujú v prípade investorov, ktorí nepresahujú tieto prahové hodnoty, a že postupy pre uplatnenie oslobodenia od dane alebo daňovej úľavy sa v tomto prípade riadia zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia;
36. víta možnosť, ktorú načrtla Komisia, a to vytvoriť plnohodnotný spoločný systém úľavy pri zdroji pre celú EÚ, ktorý by mohol byť spoľahlivým riešením z dlhodobého hľadiska; zdôrazňuje, že posun smerom k tomuto typu systému nemôže byť na úkor boja proti zneužívaniu daní ani priamo či nepriamo uľahčovať presun ziskov do jurisdikcií s nízkym zdanením alebo dvojité nezdanenie; zdôrazňuje, že za každých okolností musí byť nevyhnutným predpokladom úľavy pri zdroji dodržiavanie právnych predpisov EÚ, ktorými sa vykonáva dohoda dosiahnutá inkluzívnym rámcom OECD/G20, zo strany cieľového členského štátu;
37. pripomína zásadu OECD zdaňovať podnikateľskú činnosť tam, kde sa uskutočňuje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali ďalšie možnosti, ako napríklad alternatívny systém úľavy v mieste bydliska, v rámci ktorého by všetky zrážkové dane zaplatené členskému štátu pôvodu boli kompenzované prostredníctvom zápočtu dane členským štátom bydliska, v ktorom sa príjem priznáva, čím by sa zaručilo, že nedôjde k dvojitému zdaneniu, a obmedzilo by sa riziko zneužitia;
38. berie na vedomie iniciatívu TRACE OECD, ktorá oprávneným sprostredkovateľom umožňuje vrátenie zrážkovej dane z portfóliových investícií; pripomína, že iniciatívu TRACE zaviedol len jeden členský štát; nabáda ostatných, aby posúdili výsledky z hľadiska zníženia administratívnej záťaže, vplyvu na daňové príjmy a rizika podvodov;
o o o
39. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.
Balík tvorí oznámenie Komisie z 21. marca 2018 s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146), návrh Komisie z 21. marca 2018 na smernicu Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147), návrh Komisie z 21. marca 2018 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) a odporúčanie Komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (C(2018)1650).
Spoločné následné opatrenia zo 16. marca 2016 týkajúce sa začlenenia transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a uznesení výboru TAXE 1, následné opatrenia zo 16. novembra 2016 v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, následné opatrenia z apríla 2018 v nadväznosti na odporúčanie výboru PANA, následné opatrenia z 26. marca 2019 v nadväznosti na unesenie o škandále cum-ex a následné opatrenia z 27. augusta 2019 v nadväznosti na uznesenie výboru TAX3.
Dover, R. a kol.: Bringing transparency, coordination and convergence to corporate tax policies in the European Union, Part I: Assessment of the magnitude of aggressive corporate tax planning (Začlenenie transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii, časť I: posúdenie rozsahu agresívneho plánovania v oblasti dane z príjmu právnických osôb), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, september 2015.
Tørsløv, T., Wier, L. a Zucman, G.: The Missing Profits of Nations (Chýbajúce zisky štátov), pracovný dokument 24701, jún 2018, k dispozícii na adrese: https://www.nber.org/papers/w24701.
Správa Komisie z 24. marca 2017 s názvom Urýchlenie budovania únie kapitálových trhov: odstraňovanie vnútroštátnych prekážok kapitálových tokov (COM(2017)0147).
Van ’t Riet, M. a Lejour, A.: A Common Withholding Tax On Dividend, Interest And Royalties In The European Union (Spoločná zrážková daň z dividend, úrokov a licenčných poplatkov v Európskej únii), 2020.