Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 9 až 12 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 18 až 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 21 a články 39 až 46 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na petičné právo, ktoré Európsky parlament stanovil v článku 24 ods. 2 a článku 227 ZFEÚ a v článku 44 charty,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(1) (smernica o voľnom pohybe),

–  so zreteľom na smernicu Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov Únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(2), a na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(6),

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2020 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2020: Posilnenie postavenia občanov a ochrana ich práv (COM(2020)0730),

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2020 podľa článku 25 ZFEÚ o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2016 – 2020 (COM(2020)0731),

–  so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie Komisie z roku 2020 o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ a na výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra č. 485 o občianstve a demokracii Európskej únie uverejneného v júli 2020, z ktorých vyplýva, že počas pandémie ochorenia COVID-19 sa mnohí občania EÚ stretli s ťažkosťami pri prístupe k podpore zdravotnej starostlivosti, podpore starostlivosti o deti, k informáciám o obmedzeniach na hraniciach atď.,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ(8),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. júna 2020 o vplyve demografickej zmeny,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora(9),

–  so zreteľom na Stratégiu Komisie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie o starnutí z 27. januára 2021 s názvom Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (COM(2021)0050);

–  so zreteľom na informačnú správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2019 o právach osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi,

–  so zreteľom na uznesenie z 24. novembra 2020 o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19(10), a na uznesenie zo 17. septembra 2020 s názvom COVID-19: Koordinácia posúdení z hľadiska zdravia a klasifikácie rizík na úrovni EÚ a dôsledky pre schengenský priestor a jednotný trh(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2020 o riešení miery bezdomovectva v EÚ(14),

–  so zreteľom na uznesenie zo 17. decembra 2020 s názvom Európska iniciatíva občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“(15) a na uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 s názvom Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií: získané poznatky(18),

–  so zreteľom na uznesenie z 11. marca 2021 s názvom Činnosť európskej ombudsmanky – výročná správa za rok 2019(19) a na uznesenie zo 16. januára 2020 s názvom Činnosť európskej ombudsmanky – výročná správa za rok 2018(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o výsledkoch rokovaní Výboru pre petície v roku 2019(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2021 o rokovaniach Výboru pre petície za rok 2020(22),

–  so zreteľom na správu parlamentného Výboru pre petície (PETI) o iniciatíve s názvom V ústrety občanom: petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi a európska iniciatíva občanov (A9-0018/2022),

–  so zreteľom na správu výboru PETI o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2020 (A9-0342/2021),

–  so zreteľom na verejné vypočutia vo veciach týkajúcich sa občianstva EÚ organizované výborom PETI od roku 2018, najmä na vypočutie z 26. mája 2021 s názvom Medziinštitucionálne vzťahy pri riešení petícií: úloha Komisie; na vypočutie z 29. októbra 2020 s názvom Občianstvo únie: posilnenie postavenia, začlenenie, účasť, ktoré spoločne usporiadali Výbor pre právne veci, Výbor pre ústavné veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE); na vypočutie z 1. februára 2018 s názvom Práva občanov po brexite, ktoré spoločne usporiadali Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci a výbor LIBE; a na vypočutie z 21. februára 2018 s názvom Európska iniciatíva občanov: posúdenie návrhu nového nariadenia o Európskej iniciatíve občanov predloženého Komisiou, ktoré sa usporiadalo spoločne s Výborom pre ústavné veci,

–  so zreteľom na verejné vypočutie s názvom Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe, ktoré 15. októbra 2020 usporiadali Výbor pre kultúru a vzdelávanie a výbor LIBE spoločne s výborom PETI,

–  so zreteľom na schôdzu medziparlamentného výboru, ktorú 27. novembra 2018 spoločne usporiadali výbor PETI a Výbor pre právne veci, o posilnení právomocí parlamentov a presadzovaní práv občanov pri vykonávaní a uplatňovaní práva Únie,

–  so zreteľom na štúdie, ktoré v rokoch 2019, 2020 a 2021 na žiadosť výboru PETI zadala jeho tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci s názvom Posilňovanie úlohy a vplyvu petícií ako nástroja participatívnej demokracie – skúsenosti získané za 10 rokov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy z pohľadu občanov (29. október 2021), Prekážky voľného pohybu dúhových rodín v EÚ (8. marca 2021), Prekážky účasti na komunálnych a európskych voľbách v rámci EÚ (15. september 2020) a Výsledky Výboru pre petície počas volebného obdobia 2014 – 2019 a výzvy do budúcnosti (3. júla 2019),

–  so zreteľom na semináre o právach LGBTI+ osôb v EÚ a o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré 22. marca 2021 a 28. októbra 2020 usporiadala tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci pre výbor PETI,

–  so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(23) (dohoda o vystúpení),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0019/2022),

A.  keďže občianstvo EÚ je jedným z najhmatateľnejších úspechov EÚ a priznáva občanom EÚ súbor základných práv vrátane voľného pohybu v EÚ, práva zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ a práva na ochranu pred diskrimináciou, pričom zároveň zabezpečuje rovnaké príležitosti;

B.  keďže brexit zdôraznil význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich kľúčovú úlohu v každodennom živote miliónov občanov EÚ a zvýšil informovanosť v EÚ o možnej strate týchto práv a jej dôsledkoch, ako to vyplýva z veľkého počtu petícií predložených občanmi EÚ žijúcimi v Spojenom kráľovstve a občanmi Spojeného kráľovstva žijúcimi v krajine EÚ o dôsledkoch brexitu na ich postavenie občanov EÚ;

C.  keďže jednou z hodnôt, na ktorých je Únia založená, je právny štát a jeho ochrana zabezpečuje dodržiavanie základných práv a demokracie;

D.  keďže sloboda pohybu, vďaka ktorej môže ktorýkoľvek občan EÚ žiť, pracovať alebo študovať či mať prístup k zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte, predstavuje jeden zo základov EÚ;

E.  keďže aktívne občianstvo je lepšie zabezpečené, ak sú uspokojené základné potreby občanov; keďže ochrana poskytovaná minimálnou mzdou je preto veľmi dôležitá a je podmienkou splnenia cieľa EÚ, aby sa na nikoho nezabudlo;

F.  keďže ľudia, ktorí čelia neistým pracovným a životným podmienkam, sa často cítia marginalizovaní a menej, ak vôbec, sa zúčastňujú na spoločenskom živote, občianskej spoločnosti a voľbách;

G.  keďže ľudia bez domova sú nielenže vystavení neistým životným podmienkam, ale často majú len obmedzený alebo nemajú žiadny prístup k informáciám o svojich právach a nástrojoch na ich ochranu;

H.  keďže definície zraniteľných, znevýhodnených alebo nedostatočne zastúpených skupín sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a môžu dokonca závisieť od politickej a sociálnej situácie v členskom štáte v danom momente;

I.  keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci sú vystavení ťažkým, nezdravým a nebezpečným pracovným podmienkam, ktoré im poskytujú len malú alebo žiadnu istotu zamestnania a nedostatočné alebo žiadne sociálne zabezpečenie a prístup k sociálnym dávkam; keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci pochádzajú zo zraniteľných sociálnych skupín a regiónov; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zhoršila existujúcu neistú situáciu mnohých cezhraničných a sezónnych pracovníkov a vytvorila nedostatky pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov na ich ochranu;

J.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 so sebou priniesla viacero bezprecedentných výziev týkajúcich sa voľného pohybu v rámci EÚ, pričom mnohé členské štáty zaviedli cestovné obmedzenia a kontroly vnútorných hraníc ako núdzové opatrenia; keďže občania EÚ predložili značný počet petícií, v ktorých vyjadrili vážne znepokojenie, čo sa týka vplyvu vnútroštátnych núdzových opatrení na slobodu cestovať, pracovať a študovať v zahraničí a na možnosť budovať a udržiavať cezhraničné rodinné vzťahy;

K.  keďže pandémia má mimoriadne negatívny vplyv na situáciu osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb a výrazne obmedzuje ich schopnosť uplatňovať svoje práva;

L.  keďže výbor PETI dostal značný počet petícií, v ktorých občania vyjadrili znepokojenie nad diskrimináciou, s ktorou sa stretávajú LGBTIQ osoby v EÚ, a najmä dúhové rodiny (t. j. rodiny, v ktorých je aspoň jeden člen LGBTIQ osobou), pri uplatňovaní slobody pohybu v EÚ, čo má nepriaznivé dôsledky na práva a záujmy ich detí;

M.  keďže článok 21 charty výslovne zakazuje „diskrimináciu najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“ ako hlavné vyjadrenie občianstva EÚ; keďže zároveň tvorí kľúčovú zložku úspešného uplatňovania slobody pohybu, o čom svedčia uvedené petície;

N.  keďže približne 50 miliónov ľudí patrí k národnostnej menšine alebo komunite s menšinovým jazykom v EÚ; keďže Komisia nepodnikla žiadne legislatívne kroky v reakcii na európsku iniciatívu občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“ napriek tomu, že ju podporila veľká väčšina poslancov EP;

O.  keďže udeľovanie a odnímanie občianstva zostáva v právomoci členských štátov;

P.  keďže z petícií vyplýva, že migrujúci občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ stále čelia pri uplatňovaní svojich volebných práv značným ťažkostiam z dôvodu administratívneho zaťaženia, byrokracie a jazykových bariér v niektorých členských štátoch a pre nesprávne informovanie alebo nedostatočnú spoluprácu orgánov niektorých členských štátov;

Q.  keďže osoby so zdravotným postihnutím stále čelia právnym, praktickým a fyzickým prekážkam pri účinnom uplatňovaní práva voliť a byť volený a práva na prístup k informáciám o volebných predpisoch, postupoch, programoch a diskusiách vo formátoch prispôsobených potrebám ľudí s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia, a preto sú naďalej nedostatočne zastúpené vo voľbách; keďže údaje o volebnej účasti nedostatočne zastúpených skupín sú stále nedostatočné;

R.  keďže právo občanov EÚ zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ presahuje rámec práva voliť alebo byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu; keďže zmluvy poskytujú množstvo participatívnych nástrojov slúžiacich na to, aby nabádali občanov k priamej spolupráci s EÚ, vrátane petičného práva, práva obrátiť sa na európskeho ombudsmana a práva predložiť európsku iniciatívu občanov;

S.  keďže v niektorých členských štátoch EÚ osoby bez štátnej príslušnosti s dlhodobým pobytom nie sú plne zapojené do demokratických procesov a najmä sú zbavené práva zúčastniť sa na komunálnych voľbách a/alebo voľbách do Európskeho parlamentu; keďže Komisia nepredložila odporúčanie o zabezpečovaní väčšej rovnosti menšinám bez štátnej príslušnosti, ako sú Rómovia: táto téma sa však navrhla v európskej iniciatíve občanov „Minority SafePack – milión podpisov za rozmanitosť v Európe“;

T.  keďže v súlade s dohodou o vystúpení musí EÚ chrániť občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve;

U.  keďže starší ľudia sú angažovanou skupinou občanov a významne a hodnotne prispievajú k spoločnosti tým, že sa zapájajú do dobrovoľníckych činností, sociálnych iniciatív, podpory závislých osôb a starostlivosti o ne;

V.  keďže prístup k tovaru a službám vrátane verejných služieb si čoraz viac vyžaduje digitálne zručnosti;

W.  keďže digitálna transformácia prináša príležitosti všetkým generáciám a zároveň je pre ne hrozbou, najmä v prípade starších osôb; keďže technologické zmeny môžu mať negatívny vplyv na starších ľudí, ktorí nemajú dostatočné znalosti, zručnosti a prístup k digitálnym technológiám; keďže starší ľudia sa v dôsledku zavádzania digitálnych riešení, ktoré nezohľadňujú ich potreby, často stávajú obeťami diskriminácie, násilia, izolácie a osamelosti, vylúčenia a obmedzenia autonómie;

1.  berie na vedomie správu Komisie s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2020 – Posilnenie postavenia občanov a ochrana ich práv a víta jej trvalý záväzok presadzovať práva občanov EÚ, a to aj pravidelným posudzovaním príležitostí a prekážok pri uplatňovaní občianskych práv osôb zo znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 2 z 18 opatrení navrhnutých Komisiou majú legislatívnu povahu; zdôrazňuje, že treba uskutočniť komplexné posúdenie práv občanov EÚ a prijať dobre vymedzené a konkrétne záväzky, činnosti a legislatívne iniciatívy na nasledujúce tri roky; zdôrazňuje to, že konečným cieľom podávania správ o občianstve EÚ v súlade s postupom podľa článku 25 ZFEÚ by bolo prijatie konkrétnych iniciatív zameraných na upevnenie práv a slobôd súvisiacich s občianstvom a slobôd v rámci štatútu občianstva EÚ, podobne ako je to v Európskom pilieri sociálnych práv, vrátane základných práv a slobôd zakotvených v charte, sociálnych práv stanovených v Európskom pilieri sociálnych práv a hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ, čo sú prvky vymedzujúce európsky „verejný priestor“, pričom by okrem iného zahŕňal model správy pre daný verejný priestor, dôstojnosť, slobodu, právny štát, demokraciu, pluralizmus, toleranciu, spravodlivosť a solidaritu, rovnosť a zákaz diskriminácie, čo by sa mohlo zohľadniť aj v budúcej reforme zmlúv;

2.  víta obnovené zameranie Komisie na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských štátoch;

3.  zdôrazňuje, že nezávislé súdnictvo, prístup k spravodlivosti, sloboda prejavu, sloboda prístupu, prijímania a rozširovania informácií a pluralita médií sú kľúčovými zložkami právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby chránila tieto základné hodnoty EÚ v prípade ich porušenia členskými štátmi;

4.  poukazuje na to, že všetky nástroje, ktoré zasahujú do práva na súkromie a ochranu osobných údajov, musia mať nielen právny základ, ale musia byť aj nevyhnutné a primerané, ako sa vyžaduje vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov a v charte;

5.  pripomína, že hoci sloboda pohybu je základom projektu EÚ, bola vážne ovplyvnená bezprecedentnou zdravotnou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a súvisiacimi vnútroštátnymi núdzovými opatreniami vrátane cestovných obmedzení a dočasného obnovenia kontrol vnútorných hraníc; opakuje, že tieto opatrenia mali výrazný negatívny vplyv na súkromný život, prácu, rodiny a hospodárske a sociálne podmienky, o čom svedčí veľký počet petícií; zdôrazňuje, že všetky vnútroštátne núdzové opatrenia by mali byť primerané ich pôvodnému cieľu zamedziť šírenie ochorenia COVID-19; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala opatrenia týkajúce sa COVID-19 a ich vplyv na práva občanov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby postupne zrušili vnútroštátne núdzové opatrenia hneď, ako už nebudú potrebné; zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 má negatívny vplyv na pohodu a duševné zdravie občanov, najmä mladých ľudí a starších ľudí;

6.  pripomína, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ sa na konci prechodného obdobia dotklo najmä občanov EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva s pobytom v jednom z 27 členských štátov EÚ; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala správne vykonávanie druhej časti dohody o vystúpení týkajúcej sa práv občanov s cieľom plne a účinne chrániť práva občanov, ktorí uplatnili slobodu pohybu pred skončením prechodného obdobia;

7.  je znepokojený mnohými prekážkami, ktorým dúhové rodiny stále čelia, keď uplatňujú svoje právo presťahovať sa do iného členského štátu, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch o uznávaní párov rovnakého pohlavia a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu o právach LGBTIQ osôb v EÚ vrátane jeho výzvy, aby Komisia preskúmala, či všetky členské štáty dodržiavajú rozsudok Súdneho dvora z 5. júna 2018 vo veci C-673/16, Relu Adrian Coman a i./Inspectoratul General pentru Imigrări a Ministerul Afacerilor Interne(24) a zahrnuli tento rozsudok do nadchádzajúcej revízie usmernení týkajúcich sa slobody pohybu z roku 2009;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti odškodnenia, ktoré sú k dispozícii rodičom a deťom v prípade rozluky alebo rozvodu, nie sú v každom členskom štáte rovnaké, takže stovky rodičov v EÚ sa obrátili na výbor PETI, aby ich podporil v ich cezhraničných rodinných sporoch a v prípadoch únosov detí rodičmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systémy monitorovania cezhraničných prípadov práv starostlivosti o dieťa, ktoré budú nediskriminačné a budú plne rešpektovať základné práva dieťaťa;

9.  pripomína, že slobodu pohybu neohrozujú len veľké globálne udalosti; s poľutovaním konštatuje, že, ako vyplýva z mnohých petícií prijatých na túto tému, občania EÚ, osoby s dlhodobým pobytom, ktoré sú občanmi iného členského štátu, a rodinní príslušníci občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, sa pri presťahovaní do iného členského štátu stále stretávajú s právnymi, administratívnymi a praktickými prekážkami, najmä pokiaľ ide o konania o pobyte, občianske alebo sociálne veci, ako je rodinné právo alebo dôchodky, koordináciu medzi systémami sociálneho zabezpečenia, prístup k zdravotným službám, zdravotné poistenie, vzdelávanie a daňové režimy a uznávanie odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že tieto prekážky často zahŕňajú diskriminačné administratívne požiadavky alebo svojvoľné požiadavky na dokumenty, ktoré sa zvyčajne nevydávajú v iných členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto prekážky často vyplývajú z chýbajúceho jasného vymedzenia určitých pojmov v smernici o voľnom pohybe, ako sú „komplexné krytie nemocenského poistenia“ a „dostatočné zdroje“; vyzýva Komisiu, aby do monitorovania vykonávania smernice o voľnom pohybe zahrnula diskriminačné administratívne postupy v členských štátoch, najmä na miestnej úrovni, aby prijala potrebné opatrenia na presadzovanie právo proti týmto praktikám a vo svojich revidovaných usmerneniach objasnila pojmy, ktoré nie sú jasne vymedzené v smernici o voľnom pohybe; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali ďalšiu spoluprácu v situáciách, keď pracovníci dostávajú dávky a platia príspevky v rôznych členských štátoch EÚ, a to posilnením cezhraničnej výmeny informácií medzi rôznymi orgánmi sociálneho zabezpečenia, aby sa všetky príspevky mohli náležite zohľadňovať pri výpočte dôchodkových práv;

10.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na koordináciu a spoluprácu s cieľom účinne riešiť otázky dvojitého zdanenia registrácií vozidiel, daňovej diskriminácie a dvojitého zdanenia v cezhraničnom kontexte a aby lepšie zohľadňovali reálne podmienky cezhraničnej mobility zamestnancov; domnieva sa, že existujúce dvojstranné dohovory v daňovej oblasti alebo jednostranné opatrenie niektorého členského štátu riešia problematiku dvojitého zdanenia nedostatočne a treba urýchlene prijať opatrenie na úrovni EÚ;

11.  víta oznámenie Komisie o tom, že zreviduje predpisy o konzulárnej ochrane; vyzýva Komisiu, aby do tohto preskúmania zahrnula posúdenie prístupnosti konzulárnej ochrany pre osoby s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pomoc občanom EÚ z nezastúpených členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli právo na konzulárnu ochranu pre osoby, ktorým členský štát vydá cestovný doklad, aj keď nie sú občanmi tohto štátu;

12.  pripomína, že minimálne mzdy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a uplatňovania zásady „na nikoho nezabudnúť“; zdôrazňuje neisté podmienky, ktorým čelia cezhraniční a sezónni pracovníci, najmä od krízy spôsobenej ochorením COVID-19; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili slabé miesta, ktorým čelia cezhraniční a sezónni migrujúci pracovníci v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a aby zabezpečili, že sa všetkým pracovníkom v EÚ poskytne vysoká úroveň sociálnej ochrany a dôstojné pracovné miesta s náležitým mzdovým ohodnotením, a to aj zaistením účinného uplatňovania a presadzovania práva Únie týkajúceho sa mobility pracovnej sily a práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; domnieva sa, že tento prístup má zásadný význam, aby sa zabránilo marginalizácii občanov EÚ a umožnilo sa im plne a aktívne sa zúčastňovať na našich demokraciách a aby boli chránené ich práva vyplývajúce z občianstva EÚ;

13.  poznamenáva, že neexistencia mechanizmu vzájomného uznávania postavenia osoby so zdravotným postihnutím je jedným z dôvodov, prečo osoby so zdravotným postihnutím čelia ťažkostiam pri uplatňovaní svojich práv na voľný pohyb, prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a tovaru kultúrneho charakteru; podporuje vytvorenie vzájomne uznávaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k určitým výhodám v rámci EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty na zavedenie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím voľný pohyb;

14.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a tento protokol podpísali; nalieha na Komisiu, aby v súvislosti s ratifikáciou uvedeného dohovoru prijala potrebné opatrenia, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožnia plne uplatňovať ich práva občanov EÚ bez akejkoľvek formy diskriminácie;

15.  je znepokojený marginalizáciou ľudí bez domova vzhľadom na ich zložité životné podmienky a nízku informovanosť; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu ľudí bez domova a ich práv a informovali ich prostredníctvom informačných kampaní o týchto opatreniach, čím by uľahčili ich začlenenie do spoločenského a politického života a občianskej spoločnosti;

16.  víta zámer Komisie, ktorý oznámila vo svojej správe o občianstve EÚ za rok 2020, aktualizovať smernice o volebných právach migrujúcich občanov EÚ v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu (smernice Rady 94/80/ES a 93/109/ES); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že naliehavo treba odstrániť všetky prekážky a ťažkosti, ktoré migrujúcim občanom EÚ bránia pri uplatňovaní ich volebných práv vrátane osôb so zdravotným postihnutím, zlepšiť a uľahčiť poskytovanie informácií o komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu a volebných postupoch (prípadne prostredníctvom plne prístupnej, jednotnej celoeurópskej platformy na výmenu informácií), nabádať členské štáty, aby predovšetkým na miestnej úrovni uľahčovali migrujúcim občanom EÚ uplatňovanie ich volebných práv, ako aj preskúmať a zaviesť možnosti hlasovania na diaľku vrátane elektronického hlasovania, aby sa posilnila a uľahčila demokratická účasť; zdôrazňuje, že na účely hlasovania na diaľku musia členské štáty zabezpečiť transparentnosť pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov a možnosť uskutočniť manuálne alebo elektronické prepočítanie bez toho, aby bola ohrozená tajnosť hlasovania a ochrana osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie; pripomína, že v niektorých členských štátoch sú osoby so zdravotným postihnutím, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, ako je opatrovníctvo, automaticky vylúčené z účasti na politickom živote, a teda sa im odopiera právo voliť; zdôrazňuje, že od tohto drastického riešenia treba upustiť v prospech podpory osôb so zdravotným postihnutím vo vybraných oblastiach života; v tejto súvislosti víta vyhlásenie Komisie, že bude spolupracovať s členskými štátmi a Európskym parlamentom na zaručení politických práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými, a najmä na zabezpečení toho, aby sa toto právo uplatňovalo v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si v rámci európskej siete spolupráce pri voľbách vymieňali a podporovali najlepšie postupy týkajúce sa toho, ako riešiť osobitné volebné potreby znevýhodnených skupín občanov s cieľom zvýšiť ich účasť na voľbách a zabezpečiť, aby títo občania mali možnosť účinne uplatňovať svoje volebné práva v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu získať komplexné údaje o nedostatočne zastúpených kategóriách voličov a dohodnúť sa na základnom súbore spoločných vymedzení znevýhodnených skupín, ktoré môžu zahŕňať skupiny, ako sú LGBTIQ osoby, migranti a utečenci, osoby pochádzajúce z domácností s nízkymi príjmami, rasové, etnické alebo jazykové menšiny a osoby so zdravotným postihnutím;

18.  ďalej pripomína, že volebné práva občanov EÚ žijúcich v zahraničí sú často predmetom petícií; poznamenáva, že niektoré členské štáty zbavujú svojich občanov ich práva voliť vo voľbách do národného parlamentu, keď sa presťahujú do inej krajiny EÚ; je presvedčený, že obmedzenie práva občanov EÚ voliť z dôvodu ich pobytu v zahraničí spolu s neuznaním ich práva voliť vo voľbách do národného parlamentu v ich krajine pobytu by mohlo brániť slobode pohybu a mohlo by viesť k odopieraniu základného práva na politickú účasť; zdôrazňuje, že viaceré členské štáty odopierajú osobám s dlhodobým pobytom, ktoré sú občanmi iného členského štátu EÚ, právo voliť v komunálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu;

19.  zdôrazňuje, že viac ako 60 % respondentov, ktorí sa zúčastnili na verejnej konzultácii týkajúcej sa správy o európskom občianstve za rok 2020, sa domnieva, že sa nevyvíja dostatočné úsilie na informovanie občanov o ich právach, ktoré im prislúchajú ako občanom EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali občanov EÚ o ich právach a povinnostiach vo formátoch prístupných osobám s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a aby zabezpečili rovnaké rešpektovanie nároku na tieto práva v ich krajine pôvodu a v ktoromkoľvek inom členskom štáte; zdôrazňuje, že je dôležité, aby každá krajina mala vytvorené webové sídlo s vysvetľujúcimi informáciami o právach občanov EÚ a o tom, ako nadviazať kontakt s poslancami EP a sledovať ich hlasovania a rozhodnutia;

20.  nabáda členské štáty, aby v učebných osnovách škôl venovali viac priestoru politickému vzdelávaniu o záležitostiach EÚ, okrem iného aj o právach občanov EÚ, a aby tomu náležite prispôsobili odbornú prípravu učiteľov; domnieva sa, že členské štáty by prostredníctvom svojich vzdelávacích systémov mali podporovať návštevy škôl v inštitúciách EÚ; zdôrazňuje, že dostupné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií pre budúcich občanov;

21.  uznáva, že súčasné nastavenie participatívneho rámca EÚ môže ľudí nechať na pochybách o tom, ktorý kanál je vhodnejší pre ich potreby, a tým ich odradiť od používania dostupných nástrojov na komunikáciu s inštitúciami EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty na zavedenie vhodných nástrojov, ktorými sa zabezpečí, aby občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ boli plne informovaní o svojom práve predkladať petície Európskemu parlamentu a o svojom práve obrátiť sa na európskeho ombudsmana ako prostriedkoch na presadzovanie ich práv a na oznamovanie prípadných porušení v súlade s článkom 44 charty a článkom 227 ZFEÚ;

22.  vyzýva na zriadenie jednotného kontaktného miesta na internete, v rámci ktorého by sa sústredili všetky participatívne nástroje EÚ a poskytovali informácie, poradenstvo a podpora pri styku s EÚ vo všetkých úradných jazykoch EÚ a vo formátoch prístupných osobám s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia, čím by sa používateľom pomohlo nájsť a využívať najvhodnejší kanál, a to s cieľom priblížiť občanov k EÚ a posilniť ich demokratickú účasť; verí, že takéto jednotné kontaktné miesto by zefektívnilo používanie rôznych participatívnych nástrojov a zároveň by sa v plnej miere využil ich potenciál;

23.  opätovne vyjadruje podporu Konferencii o budúcnosti Európy; je pevne presvedčený, že konferencia je príležitosťou, aby sa občania prístupom zdola nahor zapojili do demokratického procesu EÚ; opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci konferencie vypracovali konkrétne odporúčania, ktorými sa inštitúcie budú zaoberať a pretavia ich do opatrení; vyzýva všetkých účastníkov konferencie, aby zabezpečili prijatie skutočných krokov nadväzujúcich na výsledky konferencie;

24.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich petičným výborom a ich vnútroštátnym ombudsmanom alebo obdobným príslušným orgánom.

(1) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (2) Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 38. (3) Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34. (4) Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (7) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 11. (8) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 6. (9) Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 7. (11) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 159. (12) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 82. (13) Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 6. (14) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 2. (15) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 70. (16) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 21. (17) Prijaté texty, P9_TA(2021)0366. (18) Prijaté texty, P9_TA(2021)0414. (19) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 82. (20) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 105. (21) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 168. (22) Prijaté texty, P9_TA(2021)0507. (23) Ú. v. EÚ C 384 I, 12.11.2019, s. 1. (24) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 5. júna 2018, Relu Adrian Coman a i./Inspectoratul General pentru Imigrări a Ministerul Afacerilor Interne, C-673/16, EU:C:2018:385.