Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2254(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0024/2022

Predkladané texty :

A9-0024/2022

Rozpravy :

PV 09/03/2022 - 15
PV 09/03/2022 - 17
CRE 09/03/2022 - 15
CRE 09/03/2022 - 17

Hlasovanie :

PV 10/03/2022 - 9
PV 10/03/2022 - 16
CRE 10/03/2022 - 9
CRE 10/03/2022 - 16

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0082

Prijaté texty
PDF 232kWORD 65k
Štvrtok, 10. marca 2022 - Štrasburg
Spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy
P9_TA(2022)0082A9-0024/2022
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o spravodlivom a jednoduchom zdaňovaní na podporu stratégie obnovy (nadviazanie EP na júlový akčný plán Komisie a jej 25 iniciatív v oblasti DPH, zdaňovania podnikov a fyzických osôb) (2020/2254(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ aj mimo nej (COM(2020)0313),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 s názvom Akčný plán v oblasti DPH k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky (COM(2021)0105),

–  so zreteľom na návrhy Komisie, ktoré sa majú prijať, najmä o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB), spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)(1) a balíku v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva(2), ako aj na pozície Európskeho parlamentu k týmto návrhom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na inkluzívny rámec OECD/G20 o akčnom pláne na zabránenie narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) z októbra 2015,

–  so zreteľom na predbežnú správu inkluzívneho rámca OECD/G20 s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie, ktorá bola prijatá v roku 2018, a jeho pracovný program na vypracovanie konsenzuálneho riešenia daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ktorý bol prijatý v máji 2019,

–  so zreteľom na správy o koncepcii prvého a druhého piliera, ktoré prijal inkluzívny rámec OECD/G20 14. októbra 2020, ako aj na výsledky hospodárskej analýzy a posúdenia vplyvu vykonaného OECD,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),

–  so zreteľom na výročnú správu o zdaňovaní za rok 2021 – preskúmanie daňových politík v členských štátoch EÚ, GR TAXUD, 18. mája 2021,

–  so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu s názvom „Zdaňovanie nadnárodných podnikov v Európe“, Oddelenie pre európske záležitosti a oddelenie pre fiškálne veci, 2021, č. 21/12,

–  so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia súvisiace s osobitnými výbormi TAXE z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom (TAX1)(4), zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a iných opatreniach podobných svojou povahou alebo účinkom (TAX2)(5) a na uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam (TAX3)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie a svoje odporúčania z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (PANA)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať (2020/2046(INI)),

–  so zreteľom na svoju správu o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania) (2020/2258(INI)),

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0024/2022),

A.  keďže bezprecedentný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodárstvo a jej rozsah viedli k zníženiu daňových príjmov a zvýšeniu dlhu a fiškálnych výdavkov na ochranu spoločnosti a hospodárstva a vedú k prudkému zvýšeniu verejného dlhu; keďže vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky a daňové podvody oslabujú vládne príjmy, ako aj udržateľnosť verejných financií, daňových systémov a daňovej spravodlivosti; keďže je mimoriadne dôležité bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a zároveň udržiavať dane na úrovniach, ktoré podporujú udržateľný rast hospodárstva, ako aj hospodársku a sociálnu obnovu Únie a dlhodobejšie výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, ekologická a klimatická transformácia a digitalizácia hospodárstva, pričom sa neoslabujú primerané daňové príjmy;

B.  keďže daňová záťaž sa presunula z majetku na príjem, z kapitálu na príjem z pracovnej činnosti a spotrebu, z nadnárodných podnikov na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a z finančného sektora na reálnu ekonomiku s presunom daňového bremena z mobilnejších na menej mobilných daňovníkov;

C.  keďže rýchla obnova si vyžaduje silnú reakciu hospodárskej a fiškálnej politiky prostredníctvom reforiem a investícií, ktorá okrem iného: i) zabezpečí účinné rovnaké podmienky pre daňovníkov a podniky, zníži alebo odstráni daňové výhody, ktoré nespravodlivo vytvárajú nevýhody pre MSP, vrátane menšej byrokracie na podporu konkurencie, domáceho obchodu aj obchodu v rámci jednotného trhu podporované jednoduchým, spravodlivejším a predvídateľnejším daňovým prostredím; ii) zabezpečí daňové príjmy pre členské štáty na financovanie obnovy, prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, zníženie pomeru dlhu k HDP a podpor investícií a iii) zabezpečí spravodlivé zdaňovanie podnikov a občanov, posilnenie transparentnosti a dôvery spoločnosti aj spravodlivej hospodárskej súťaže na základe schválených noriem a koordinovaných a digitalizovaných systémov podávania správ;

D.  keďže akčný plán Komisie pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (ďalej len „akčný plán“) je súčasťou širšej daňovej stratégie Únie v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), zdaňovania podnikov a individuálneho zdaňovania; keďže v akčnom pláne sa stanovuje dvojaký prístup, v ktorom sa kombinujú opatrenia na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a zjednodušujú opatrenia na odstránenie zbytočných prekážok a administratívnej záťaže pre daňovníkov, najmä občanov a MSP;

E.  keďže MSP tvoria 99 % spoločností v Únii a vytvárajú dve z troch pracovných miest v súkromnom sektore, ale keďže náklady na dodržiavanie daňových predpisov pre tieto spoločnosti predstavujú 30 % zaplatených daní, kým pre veľké spoločnosti len 2 %;

F.  keďže je potrebné vybudovať väčšiu vzájomnú dôveru a spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov a vymieňať si najlepšie postupy medzi všetkými členskými štátmi pokiaľ ide o systémy podávania správ;

G.  keďže v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o výmene daňových informácií v EÚ z roku 2021(8) sa uvádza, že informácie, ktoré si členské štáty vymieňajú, sú neaktuálne, nepresné a neúplné;

H.  keďže súčasné medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmu právnických osôb už v kontexte digitalizácie a globalizácie hospodárstva nie sú vhodné; keďže vývoj v oblasti digitalizácie a väčšia závislosť od nehmotných aktív a ich nárast v hodnotových reťazcoch vytvárajú vyhliadky a výzvy, pokiaľ ide o vysledovateľnosť hospodárskych operácií a zdaniteľných udalostí vrátane umožnenia praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam, najmä ak sú tieto operácie cezhraničné alebo sa uskutočňujú mimo Únie;

I.  keďže zdaňovanie právnických osôb by sa malo riadiť zásadou zdaňovania ziskov tam, kde sú vytvárané, harmonizovanejší a koordinovanejší prístup k systému zdaňovania právnických osôb v celej Únii by mohol ďalej umožniť boj proti nekalej súťaži spôsobenej škodlivými daňovými praktikami, ktoré narúšajú fungovanie jednotného trhu a často vedú k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov;

J.  keďže lepšia spolupráca medzi daňovými orgánmi Únie a národnými daňovými orgánmi v oblasti zdaňovania právnických osôb a zvýšená transparentnosť môžu zvýšiť výber daní a dodržiavanie daňových povinností a sú tiež potrebné na posilnenie spravodlivej konkurencieschopnosti na jednotnom trhu, čo zefektívni prácu daňových orgánov; keďže používanie technológií a digitalizácia zameraná na efektívnejšie využívanie dostupných údajov môžu podporiť účinnosť a transparentnosť daňových orgánov, znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a zvýšiť dôveru verejnosti; keďže pokrok dosiahnutý v oblasti digitalizácie pre daňovníkov aj daňové orgány otvára alternatívy, ako systematicky riešiť niektoré daňové podvody a môže tiež uľahčiť zdaňovanie mobilných daňových základov;

Všeobecné úvahy o akčnom pláne Komisie pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie podporujúce stratégiu obnovy

1.  víta akčný plán a podporuje jeho dôsledné vykonávanie; poznamenáva, že väčšina z 25 opatrení súvisí s DPH, čo je vhodné vzhľadom na vysokú úroveň strát príjmov v oblasti DPH a potrebu podporiť podniky, najmä MSP; domnieva sa však, že na doplnenie konkrétnych legislatívnych návrhov by sa malo vykonať posúdenie vplyvu, aby sa lepšie pochopili potenciálne účinky na daňových poplatníkov a podniky; víta nedávnu dohodu o sadzbách DPH v Rade, naďalej však vyjadruje znepokojenie nad tým, že konečný režim DPH nezískal podporu v Rade; vyzýva Komisiu, aby preskúmala akčný plán vzhľadom na medzinárodný vývoj na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“)/G20 a vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19;

2.  verí, že rozhodnutie Komisie uskutočniť iniciatívy zamerané na posilnenie spolupráce medzi daňovými orgánmi a väčšiu harmonizáciu procesných pravidiel v rámci jednotného trhu je najdôležitejšie; víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa programu spolupráce EÚ v oblasti dodržiavania pravidiel ako metódu podpory užšej spolupráce medzi daňovými orgánmi a podnikmi a odporúča jasné pravidlá oprávnenosti a fungovania, ako aj prípadné rozšírenie programu na otázky súvisiace s DPH; víta a teší sa na legislatívnu iniciatívu Komisie na zavedenie spoločného, štandardizovaného systému úľavy na zrážkovej dani pri zdroji v celej Únii, ktorý bude sprevádzaný výmenou informácií a mechanizmom spolupráce medzi daňovými orgánmi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v reakcii na nedávne odhalenia Cum-Ex a globálnu daňovú dohodu OECD/G20 posúdila potenciálne prínosy minimálnej efektívnej sadzby zrážkovej dane; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obnovila diskusiu o zablokovanej revízii smernice Rady 2003/49/ES(9) (ďalej len „smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch“);

3.  víta návrh Komisie na modernizáciu, zjednodušenie a harmonizáciu požiadaviek na DPH pomocou vykazovania a elektronickej fakturácie založených na transakciách v reálnom čase; poznamenáva, že takéto vykazovanie musí byť vhodné pre daňovníkov a zároveň musí umožniť daňovým správam mať prehľad o rôznych transakciách v reálnom čase, čo umožní predchádzanie podvodom a rizikovým hospodárskym subjektom a ich odhaľovanie; domnieva sa, že požiadavky na vykazovanie a daňové formuláre by sa mali v členských štátoch zjednotiť; domnieva sa, že používanie nástroja na získavanie údajov tzv. analýzy transakčných sietí (ďalej len „TNA“) predstavuje jeden z dostupných spôsobov, ako obmedziť daňové podvody, a podporuje jeho ďalší rozvoj a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

4.  pripomína, že akékoľvek daňové opatrenia, dočasné alebo nie, by mali brániť narúšaniu investičných rozhodnutí a mali by slúžiť ako nástroj na podporu plnenia cieľov Únie v zmysle článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vrátane konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že požiadavky na podávanie správ by nemali viesť k neprimeranému zvýšeniu administratívnych nákladov pre hospodárske subjekty, najmä pre MSP; poznamenáva, že na účinné riešenie stratených daňových príjmov môže byť potrebná lepšia kvalita a prípadné väčšie množstvo údajov; trvá na zásade, že všetky údaje, ktoré daňové orgány získajú od daňovníkov v súlade s ich právami sa musia členským štátom poskytnúť iba raz, a to ochránené s najvyššou bezpečnosťou a pri dodržiavaní právnych predpisov o ochrane údajov; berie na vedomie potenciál údajov a digitálnych nástrojov znížiť byrokraciu a zjednodušiť rôzne povinnosti daňovníkov, najmä v oblasti vratiek DPH a súhrnných výkazov, a konštatuje, že na maximalizáciu účinnosti využívania údajov by sa mala používať umelá inteligencia a rôzne softvéry; vyjadruje potrebu pokračovať v úsilí o zintenzívnenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom obmedziť podvody a daňové úniky; domnieva sa, že v záujme efektívnejšieho systému je potrebné nielen zvýšiť kvantitu vymieňaných údajov, ale aj zlepšiť ich kvalitu;

5.  zdôrazňuje, že rôznorodosť daňových predpisov členských štátov predstavuje zaťažujúcu výzvu najmä pre MSP a startupy, ktoré pôsobia alebo chcú začať obchodovať na jednotnom trhu a musia sa vyrovnať až s 27 rôznymi daňovými systémami; domnieva sa, že náležitá pozornosť by sa mala venovať vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov, ktoré majú MSP; zdôrazňuje, že MSP by nemali byť ďalej znevýhodňované finančnou záťažou spojenou s fungovaním v rámci rôznych vnútroštátnych systémov a výhody jednotného trhu by mali byť ľahko dostupné;

6.  zdôrazňuje, že v stratégii udržateľnej obnovy by sa mali zohľadňovať udržateľnosť pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb a rastúca inflácia v celej Únii; domnieva sa, že daňové zaťaženie by sa nemalo presúvať z kapitálových ziskov na prácu, ako to robí teraz; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala venovať väčšia pozornosť veľkému počtu mobilných pracovníkov;

7.  opätovne zdôrazňuje význam fondov Next Generation EU pre hospodársku obnovu Únie a vyzdvihuje príležitosť využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie fiškálnych reforiem a investícií, ktoré povedú k spravodlivejšiemu, udržateľnejšiemu a lepšiemu digitalizovanému fiškálnemu systému; pripomína, že cieľom programu Fiscalis na obdobie 2021 – 2027 s rozpočtom 269 miliónov EUR je bojovať proti daňovým podvodom a podpora výberu daní pre Úniu a členské štáty tým, že vnútroštátnym daňovým orgánom pomôže lepšie spolupracovať v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

8.  berie na vedomie, že odhadované straty príjmov v dôsledku medzinárodných daňových únikov jednotlivcov v roku 2016 predstavovali 46 miliárd EUR; všíma si súčasné narušenia jednotného trhu v dôsledku škodlivých daňových praktík, ktoré predstavujú škodlivú daňovú súťaž; konštatuje, že spolu s akčným plánom bolo uverejnené oznámenie Komisie o dobrej správe v daňových záležitostiach v EÚ a mimo nej, ktoré sa zameriava na potrebnú reformu kódexu správania EÚ v zdaňovaní podnikov a kritériá zakotvené v zozname nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ; vyjadruje poľutovanie nad zastavením rokovaní v Rade v oboch otázkach; berie na vedomie výsledok stretnutia ECOFIN z 8. decembra 2021; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že ministri financií členských štátov sa nedokázali dohodnúť na reforme kódexu správania EÚ pri zdaňovaní podnikov z roku 1997 a pripomína uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2021 o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík (vrátane reformy skupiny pre kódex správania); opakuje svoju podporu zámeru Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti skupiny pre kódex správania tak, aby zahŕňal ďalšie druhy režimu a všeobecné aspekty vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, a nabáda Komisiu, aby ďalej rozvíjala koordinačné mechanizmy, ako sú postupy partnerského preskúmania v rámci skupiny pre kódex správania; odporúča, aby boli začlenené preferenčné režimy dane z príjmu fyzických osôb tak, aby sa vzťahoval aj na osobitné režimy občianstva alebo opatrenia na prilákanie vysoko mobilných bohatých jednotlivcov a digitálnych nomádov, ktoré by mohli prípadne viesť k výrazným narušeniam jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho daňového sympózia v roku 2022 analyzovala narušenia jednotného trhu a navrhla primerané nápravné opatrenia;

Hnacie sily zmien

9.  zastáva názor, že lepšie odhady celkových daňových strát v Únii a dôkladná analýza ich systémových príčin sú nevyhnutné pre účinné návrhy spôsobov účinného znižovania daňových strát; zdôrazňuje, že lepšia dostupnosť údajov poskytovaných spoločnosťami a daňovými správami môže významne prispieť k lepším odhadom; zdôrazňuje význam databázy štatistiky OECD o dani z príjmov právnických osôb a príspevok členských štátov k nej; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada neposkytla Európskemu parlamentu potrebné informácie v rámci správy DAC o vykonávaní; zdôrazňuje, že podvody v oblasti DPH, napríklad „karuselové podvody“, majú priamy vplyv na vlastné zdroje založené na DPH, a teda na zloženie príjmov Únie(10); zdôrazňuje, že typy podvodov v oblasti DPH majú veľa podôb a môžu sa meniť podľa nového právneho rámca, ako je napríklad navrhovaný tzv. definitívny systém; vyzýva preto Komisiu, aby začala koordinovať úsilie členských štátov o vytvorenie spoločného systému získavania štatistických údajov o karuselových podvodoch v oblasti DPH; poukazuje na to, že tento systém by mohol vychádzať z postupov, ktoré už používajú niektoré členské štáty; berie na vedomie vytvorenie daňového strediska EÚ a vyzýva Komisiu, aby poskytla nezávislé hodnotenie práce, ktorá sa doteraz vykonala v súvislosti s tým, ako pokročiť v tejto prípravnej akcii, ktorú inicioval Európsky parlament na základe pilotného projektu ročného rozpočtu Únie;

10.  pripomína, že daňová transparentnosť, spravodlivosť a istota založená na jasných príslušných právach a povinnostiach je hlavnou zásadou, na ktorej je možné vybudovať vzájomnú dôveru medzi daňovníkmi a daňovými správami; v tejto súvislosti podporuje formalizáciu Charty práv daňovníkov, väčšiu konzistentnosť pravidiel daňovej rezidencie pre fyzické osoby a intenzívnejšiu výmenu informácií; domnieva sa, že je potrebné zvážiť ďalší rozvoj a identifikáciu medzier v účinnom európskom mechanizme riešenia sporov; domnieva sa, že výsledky sporov by sa mali zverejňovať vo forme zhrnutia, v ktorom by sa okrem iných podstatných, ale nie citlivých obchodných informácií zverejnila aj výsledná efektívna daňová sadzba zaplatená daňovníkom;

11.  konštatuje, že nové formy práce, ako je práca na diaľku, prinášajú výzvy aj príležitosti pre pracovníkov a zamestnávateľov; zdôrazňuje naliehavú potrebu lepšie vymedziť pojem daňovej rezidencie pre fyzické osoby vzhľadom na nové režimy práce, ktoré sa rýchlo vyvinuli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že členské štáty stále používajú rôzne kritériá na určenie statusu daňovej rezidencie, čo vytvára riziko dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia; v tejto súvislosti pripomína akčný plán, v ktorom sa oznamuje legislatívny návrh Komisie v rokoch 2022/2023, v ktorom sa objasňuje, kde sa majú daňovníci považovať za rezidentov na daňové účely, keď pôsobia cezhranične v Únii; očakáva návrh Komisie, ktorého cieľom by malo byť zabezpečenie jednotnejšieho určovania daňovej rezidencie v rámci jednotného trhu;

12.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila automatickú výmenu informácií na kryptoaktíva (DAC8); v tejto súvislosti pripomína odporúčania prijaté Európskym parlamentom a uvedené v správe o vykonávaní DAC; domnieva sa, že daňová istota by sa posilnila, ak by členské štáty mali jednotné chápanie daňových politík, stimulov a postupov, ktoré nenarúšajú jednotný trh; vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu usmernení alebo iných opatrení, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť tento cieľ;

13.  víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v oblasti predchádzania a riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia DPH;

14.  konštatuje, že rozhodovací proces Únie nepodporuje zmeny, pretože daňová politika je vnútroštátnou výsadou a podlieha jednomyseľnému schváleniu; pripomína, že v článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uvádza, že je potrebné odstrániť narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu zo strany členských štátov; ľutuje, že súčasná situácia niekedy vedie k nerovnomernému alebo nejednotnému uplatňovaniu daňových predpisov a oneskorenej harmonizácii daňových postupov alebo noriem v rámci Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili harmonizovanejšie a jednotnejšie daňové pravidlá a ich uplatňovanie, chránili fungovanie jednotného trhu a zaistili zásadu zdaňovania tam, kde sa vytvára zisk; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy ako CCCTB, revízia smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov a reforma kódexu správania pri zdaňovaní podnikov zostali v Rade zablokované;

15.  v tejto súvislosti pripomína oznámenie Komisie o účinnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v daňovej politike EÚ; konštatuje, že článok 116 ZFEÚ, hoci sa navrhuje v akčnom pláne, zatiaľ nebol použitý v daňových záležitostiach a umožnil by účinnejšie rozhodovanie v Rade; vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu, aby v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy ďalej skúmali rozhodovací proces o daňových politikách v kontexte ochrany finančných záujmov Únie;

16.  zdôrazňuje význam rýchlej výmeny informácií medzi členskými štátmi v boji proti daňovým podvodom; víta návrh systému Eurofisc 2.0 v akčnom pláne Komisie ďalej rozvíjať Eurofisc; dôrazne podporuje návrh Komisie rozšíriť ho na priame dane; podporuje, aby sa Eurofisc stal centrom Únie pre daňové informácie, ktoré poslúži nielen na účely DPH; pripomína, že Eurofisc, ako sieť odborníkov Únie na boj proti podvodom, musí byť v záujme svojej účinnosti posilnená a musí mať k dispozícii dostatočné zdroje na vykonávanie spoločných analýz rizík, koordináciu vyšetrovaní a spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Europolom a Európskou prokuratúrou, najmä s cieľom vyšetrovať podvody v oblasti DPH;

17.  so záujmom očakáva revíziu smernice Rady 2011/64/EÚ(11), ako sa uvádza v balíku Komisie pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie; upozorňuje na veľké cenové rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré motivujú k cezhraničnému nakupovaniu; ďalej upozorňuje na vznik nových výrobkov, ako sú elektronické cigarety, zahrievané tabakové výrobky a nové tabakové výrobky; so záujmom očakáva ambicióznu revíziu, pokiaľ ide o sadzby a zameranú na lepšie prispievanie k plneniu cieľov v oblasti zdravia;

Výzvy v daňovej politike Únie v oblasti DPH

18.  konštatuje, že súčasný systém DPH v Únii je naďalej príliš zložitý, najmä pre MSP, a náchylný na podvody, pričom pre hospodárske subjekty vytvára vysoké náklady na dodržiavanie predpisov(12); poznamenáva, že v členských štátoch sú prijaté rôzne opatrenia na boj proti daňovým podvodom; pripomína, že je potrebné urýchlene riešiť modernizáciu systému DPH a prechod na súdržnejší systém DPH v celej Únii(13);

19.  zdôrazňuje, že riešenie výpadku príjmov z DPH a daňových podvodov by malo byť naliehavou prioritou Únie a členských štátov v hospodárstve po skončení ochorenia COVID-19; vyjadruje znepokojenie nad úrovňou výpadku z príjmov DPH, ktorý sa v roku 2018 odhaduje na približne 140 miliárd EUR, z čoho 50 miliárd EUR súvisí s cezhraničnými daňovými únikmi a podvodmi; so znepokojením konštatuje, že podľa hodnotenia Komisie by výpadok príjmov z DPH mohol v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vzrásť na viac ako 160 miliárd EUR; konštatuje, že komplexná štruktúra výpadku príjmov z DPH si vyžaduje viacero opatrení prispôsobených konkrétnym častiam faktorov, ktoré ho spôsobujú;

20.  zdôrazňuje, že súčasný systém DPH je naďalej fragmentovaný, čo spôsobuje značnú administratívnu záťaž pre podniky, najmä v prípade cezhraničných operácií a MSP, čo znižuje výhody pôsobenia na jednotnom trhu a zároveň spôsobuje náklady pre členské štáty v podobe možných strát príjmov; konštatuje, že Komisia by v nových návrhoch mala zohľadniť osobitné potreby MSP a v relevantných prípadoch vytvoriť rovnaké podmienky okrem iného vrátane zavedenia požiadaviek založených na prahovej hodnote;

21.  víta zriadenie jednotného kontaktného miesta Únie (ďalej len „OSS“), ktorého cieľom je zjednodušiť dodržiavanie daňových predpisov, najmä znížením neistoty na jednotnom trhu a znížením nákladov na cezhraničné operácie, ktoré cezhraničným hospodárskym subjektom umožnia ľahšie plniť povinnosti týkajúce sa DPH pri predaji v rámci elektronického obchodu v rámci Únie; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako rozšíriť rozsah OSS na širší rad služieb, najmä pokiaľ ide o všetky transakcie s tovarom medzi podnikmi a spotrebiteľmi a na prevod vlastných zásob, čo umožní spoločnostiam registrovať sa ako platcovia DPH len v jednej krajine; víta návrh jednotnej registrácie DPH;

22.  víta iniciatívu Komisie na revíziu súčasného oslobodenia finančných služieb a poistenia od DPH, najmä po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a revízii vnútroštátnych pravidiel v tejto oblasti; zdôrazňuje, že takouto revíziou by sa malo zabezpečiť, aby pravidlá DPH týkajúce sa finančných služieb boli vhodné pre súčasné digitálne hospodárstvo vrátane finančnotechnologickej spoločnosti a aby sa zachovali rovnaké podmienky pre spoločnosti v Únii na medzinárodnej úrovni;

23.  konštatuje, že Komisia v akčnom pláne opísala dobre navrhnutý daňový systém, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri podpore zelenej transformácie a ktorý by mohol pomôcť dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody; v tejto súvislosti očakáva návrh na revíziu sadzieb DPH v oblasti oslobodenia od dane v osobnej doprave, ako bol oznámený v balíku Komisie pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie; zdôrazňuje potrebu vyvážiť daňový mix s cieľom postupne minimalizovať vplyv zdaňovania práce na pracovníkov a pracovať na spravodlivejšom systéme zdaňovania;

24.  so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty vo všeobecnosti neoslobodzujú nepeňažné dary od DPH, čo vedie k tomu, že podniky ničia spotrebný tovar, najmä vrátený tovar, aj keď je takéto oslobodenie podľa smernice Rady 2006/112/ES(14); vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia pre členské štáty, v ktorých objasní, že oslobodenie nepeňažných darov od DPH je v súlade s platnými právnymi predpismi Únie o DPH, kým členské štáty neprijmú návrh smernice Rady z roku 2018 (COM(2018)0020, najmä článok 98 ods. 2);

25.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala a preskúmala možnosti využitia technológií, napríklad umelej inteligencie a rôznych softvérov ich uplatnením na vykazovanie DPH v reálnom čase alebo v takmer reálnom čase pri transakciách medzi podnikmi, pričom by mala zohľadniť ochranu údajov a dôvernosť; konštatuje, že najlepší výsledok sa dosiahne, ak sa nástroje na analýzu údajov zavedú a implementujú v rámci jednotného trhu alebo sa normy pre takéto vykazovanie stanovia v celej Únii súčasne;

26.  víta začatie činnosti Európskej prokuratúry v júni 2021;

27.  víta TNA a podporuje vytvorenie posilnenej spolupráce medzi členmi Eurofiscu s cieľom rýchlo odhaliť kolotočové podvody; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na efektívnejšie využívanie nástroja TNA a zamerala sa na kvalitu poskytovaných údajov, keďže tento nástroj predstavuje kľúčový nástroj v boji proti podvodom v oblasti DPH; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako členské štáty používajú nástroj TNA, a pomohla im pri zavádzaní usmernení o najlepších postupoch; domnieva sa, že v záujme zníženia nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov by sa poskytované údaje mali generovať prostredníctvom automatizovaného digitalizovaného systému vykazovania údajov daňovníkov daňovým orgánom(15) (napríklad systémom elektronickej fakturácie uvedeným v prílohe);

Prebiehajúce reformy medzinárodného daňového systému a daňového systému Únie

28.  berie na vedomie zníženie odhadovaného výpadku príjmov(16) v dôsledku vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb na úrovni približne 35 miliárd EUR ročne oproti predchádzajúcim odhadom Komisie na úrovni 50 – 70 miliárd EUR pred zavedením opatrení proti BEPS a súvislosť medzi zlepšením a legislatívnym úsilím v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré vykonala Komisia; berie na vedomie vykonávanie smernice o boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam z roku 2019 a žiada, aby Komisia vypracovala hodnotiacu správu o jej vplyve a vykonávaní; zdôrazňuje, že situácie, keď sú niektoré firmy stále schopné znížiť svoje dane prostredníctvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo agresívneho daňového plánovania, oslabujú spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a často poškodzujú konkurencieschopnosť MSP; pripomína, že výpadok daňových príjmov spôsobený vyhýbaním sa plateniu daní z príjmov právnických osôb môže dosahovať až 190 miliárd EUR(17), ak sa zohľadnia osobitné daňové opatrenia, neefektívnosť výberu daní a iné praktiky; ďalej zdôrazňuje, že jednostranné osobitné režimy, ako sú nižšie sadzby dane z príjmov právnických osôb pre niektorých daňovníkov, by mohli predstavovať riziko pre stabilné daňové základy v celej EÚ;

29.  zdôrazňuje, že súčasné globálne daňové prostredie je zastarané a je možné ho plne riešiť len na globálnej úrovni; víta historickú dohodu pozostávajúcu z dvoch pilierov dosiahnutú inkluzívnym rámcom OECD/G20 o rozdelení daňových práv a uplatňovaní minimálnej efektívnej sadzby dane vo výške 15 % zo svetového zisku nadnárodných spoločností; považuje to za jedinečnú príležitosť na zosúladenie medzinárodnej daňovej štruktúry s rozvojom hospodárstva ďalším riešením narušení spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu, ktoré sa prehĺbilo počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktorá poukázala na problémy súvisiace so zdaňovaním veľkých nadnárodných spoločností; poznamenáva, že v dohode sa vyžaduje, aby všetci účastníci „zrušili dane z digitálnych služieb a iné príslušné podobné opatrenia (…) a zaviazali sa, že takéto opatrenia v budúcnosti nezavedú“; berie na vedomie potrebu účinného vykonávania dvojpilierového riešenia v Únii a mimo nej s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie ziskov a daňových práv medzi krajinami, pokiaľ ide o najväčšie a najziskovejšie nadnárodné spoločnosti; víta legislatívny návrh Komisie z 22. decembra 2021 na vykonávanie oboch pilierov inkluzívneho rámca; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala tieto návrhy, aby dohoda nadobudla platnosť do roku 2023; víta návrh Komisie o využívaní schránkových spoločností;

30.  berie na vedomie, že niektoré členské štáty prijali jednostranné opatrenia, ktoré mali vplyv na medzinárodné rokovania; konštatuje, že v mnohostrannom dohovore sa bude od všetkých strán vyžadovať, aby postupne zrušili všetky dane z digitálnych služieb a iné podobné opatrenia vo vzťahu ku všetkým spoločnostiam a zaviazali sa nezaviesť takéto opatrenia do konca roka 2023;

Dláždenie cesty pre nový program zdaňovania podnikov v Únii

31.  pripomína, že budúce politické možnosti a politické rozhodnutia Únie v oblasti zdaňovania podnikov by mali byť založené na daňovej spravodlivosti, účinnosti a transparentnosti, pričom by sa mala zohľadniť aj potreba posilniť daňové príjmy členských štátov vzhľadom na rozhodujúcu úlohu vlád pri podpore udržateľnej hospodárskej obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, čo by malo viesť k spravodlivo rozdeleným daniam pre všetky typy nadnárodných spoločností, pričom by sa mali znížiť náklady na dodržiavanie daňových povinností daňovníkmi, najmä MSP, ako aj odstrániť príčiny narušenia podnikania na jednotnom trhu, obchodu a investícií;

32.  podporuje odôvodnenie návrhu Komisie o podnikaní v Európe: Rámec pre zdaňovanie príjmov (ďalej len „BEFIT“), ktorý sa očakáva v roku 2023, s cieľom navrhnúť nový a jednotný súbor pravidiel Únie týkajúci sa dane z príjmu právnických osôb, založený na spravodlivom, komplexnom a účinnom rozdeľovaní na základe vzorca a spoločnom daňovom základe zdaňovania príjmu pre podniky, ktorý spoločnostiam poskytne jasnosť a predvídateľnosť a bude odrážať konsenzus dosiahnutý na rokovaniach OECD o prvom a druhom pilieri; pripomína, že pri predchádzajúcich pokusoch Únie o vymedzenie spoločného súboru pravidiel sa zohľadňovali tri faktory: práca, majetok a tržby; domnieva sa, že zameranie sa na jeden faktor by malo nevyvážený vplyv na daňové príjmy členských štátov; vyzýva Komisiu, aby zvážila opatrenia, ktoré by uľahčili implementáciu budúceho návrhu BEFIT, najmä pre MSP;

33.  domnieva sa však, že iniciatíva BEFIT by mala byť podporovaná politickým procesom pri budovaní politickej podpory pre zmenu a že iniciatíva by mala byť sprevádzaná dôkladným posúdením vplyvu na formovanie budúcich návrhov, ktoré by malo prispieť k dosiahnutiu konsenzu medzi členskými štátmi; so záujmom očakáva podrobnosti o iniciatíve BEFIT, a preto vyzýva Komisiu, aby iniciovala rozsiahly inkluzívny konzultačný proces so zainteresovanými stranami, členskými štátmi vrátane ich národných parlamentov a Európskym parlamentom a aby sa zapojila do dialógu s odborníkmi a občanmi o hlavných zásadách pred tým, ako Komisia v roku 2023 predloží návrh BEFIT; zdôrazňuje, že zavedenie jednotnej publikácie s pravidlami by malo významnú zásluhu na znížení rozsahu presunu ziskov prostredníctvom využívania systémov daňového plánovania a zároveň by znížilo náklady na dodržiavanie predpisov, najmä v prípade cezhraničných hospodárskych operácií;

34.  berie na vedomie, že nový program dane z príjmu právnických osôb zahŕňa mechanizmus na riešenie zvýhodňovania dlhu pri zdaňovaní právnických osôb prostredníctvom systému stimulov, ktorý pomôže v budúcnosti podporiť odolnosť spoločností v nepriaznivých hospodárskych podmienkach a zrušiť stimuly v prospech modelu financovania podnikov, ktorý je príliš závislý od dlhu; berie na vedomie zámer Komisie vypracovať návrh o úľave na zníženie kapitálovej primeranosti a žiada Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu a začlenila prísne ustanovenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom zabrániť akejkoľvek úľave na kapitál, ktorá sa má použiť ako nový nástroj na narúšanie základu dane;

35.  podporuje na účely daňovej transparentnosti získavanie pravidelne aktualizovaných údajov o účinných sadzbách dane z príjmu právnických osôb, ktoré platia najväčšie spoločnosti v Únii z ich vytvoreného zisku v rámci Únie; takéto mapovanie by sa malo použiť na posúdenie účinnosti daňového rámca a zavedených pravidiel;

36.  žiada Komisiu, aby do obdobia 2022/2023 predložila jeden alebo viaceré legislatívne návrhy v nadväznosti na odporúčania uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

37.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

o
o   o

38.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.

(1) Návrh na smernicu Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0685) z 25. októbra 2016, a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0683) z 25. októbra 2016.
(2) Balík tvorí oznámenie Komisie z 21. marca 2018 s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) a odporúčanie Komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (C(2018)1650).
(3) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.
(4) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.
(5) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.
(6) Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 8.
(7) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(8) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov 03/2021 z 26. januára 2021, Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní.
(9) Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49).
(10) Briefing výboru BUDG – Vlastné zdroje EÚ (2020) na https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/647459/IPOL_BRI(2020)647459_EN.pdf.
(11) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).
(12) Podľa DG EPRS – EAVA (september 2021) by sa výpadok príjmov z DPH vrátane cezhraničných únikov a podvodov v oblasti DPH dal odhadnúť na približne 120 miliárd EUR v roku 2020, strana 42.
(13) Podľa DG EPRS – EAVA (september 2021) by odhadovaná pridaná hodnota rozšírenej spolupráce medzi členskými štátmi plus úplná implementácia jednotného kontaktného miesta mohli priniesť zníženie výpadku príjmov z DPH o približne 29 miliárd EUR a zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre podniky o približne 10 miliárd EUR, strana 39.
(14) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).
(15) Návrh zvážiť zrušenie existujúceho vykazovania a vytvorenie harmonizovaného systému vykazovania cezhraničných transakcií by umožnil jednoduchšie porovnávanie transakcií (ako potvrdila štúdia EPRS).
(16) COM(2020)0312, s. 5. Existujú aj iné odhady, napríklad odhady Európskeho parlamentu, podľa ktorých by straty z finančnej krízy, daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam mali dosiahnuť objem 190 miliárd EUR. Na základe rozsiahlej práce OECD vykonanej v rámci vypracúvania správy o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS), opatrenie 11 (Base Erosion Profit Shifting report (BEPS), Action 11), predstavovali pred prijatím opatrení zameraných na boj proti BEPS celkové straty z príjmov 100 – 240 miliárd USD, t. j. 0,35 % svetového HDP. Komisia odhadla, že 50 – 70 miliárd EUR pripadalo na Úniu pred tým, ako sa členské štáty dohodli na smerniciach o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam I a II.
(17) Tamže.


PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

A.  Zjednodušenie, zníženie nákladov na dodržiavanie právnych predpisov pre daňovníkov

Odporúčanie A1 – Jednotný postup registrácie DPH v EÚ a jednotné číslo DPH v EÚ

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby pristúpila k prijatiu jednotného postupu registrácie DPH v EÚ a jednotného čísla DPH v EÚ do roku 2023.

Takýto postup by mal:

—  Znížiť náklady na dodržiavanie predpisov, najmä pre MSP pôsobiace na jednotnom trhu, navrhnúť identický postup registrácie DPH v celej Únii (pričom by sa mali rešpektovať rozdielne podmienky registrácie v členských štátoch).

—  Zaručiť, aby registrácia bola byť ľahko dostupná a mala by používať harmonizovanú(-é) platformu(-y) fungujúcu(-e) rovnakým spôsobom v celej Únii v dohodnutom minimálnom počte jazykov, aby sa uľahčilo používanie v celej Únii.

Odporúčanie A2 – Jednoduchšie zdaňovanie pre európske spoločnosti (SE)/MSP a s nimi

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 zaviedla opatrenia na ďalšie zníženie nákladov na zdaňovanie MSP a európskych akciových spoločností (ďalej len „SE“) a jeho zjednodušenie.

—  Komisia by mala navrhnúť niekoľko iniciatív uvedených v tejto správe, po ktorých by mali rýchlo nasledovať konkrétne návrhy na podporu MSP v hospodárstve po skončení ochorenia COVID-19.

—  V záujme ďalšej podpory SE a startupov Európsky parlament žiada Komisiu, aby posúdila možnosť zavedenia jedinečného celoeurópskeho systému dane z príjmov pre SE a startupy s cieľom minimalizovať ich náklady súvisiace s dodržiavaním daňových predpisov, najmä v prípadoch, keď pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Tento systém by bol pre SE voliteľný (napr. obmedzený obratom) a mohol by vychádzať z SE. Daňové príjmy zo systému by sa rozdelili medzi členské štáty podľa dohodnutého vzorca (napr. na základe podielu zamestnaných rezidentov).

B.  Väčšia istota pre daňovníkov a/alebo daňové správy členských štátov

Odporúčanie B1 – Mechanizmus riešenia sporov v prípadoch, keď si dva alebo viac členských štátov nárokuje daňovú rezidenciu:

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skúsenosti a identifikovala zostávajúce nedostatky v existujúcej smernici Rady (EÚ) 2017/1852 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii a navrhla účinný spôsob/spôsoby s cieľom riešiť existujúce konflikty a neistoty týkajúce sa rezidencie v prípade fyzických i právnických osôb, čo spôsobuje riziko dvojitého zdanenia a/alebo dvojitého nezdanenia. Vyzýva Komisiu, aby do roku 2023 predložila návrhy na vymedzenie daňovej rezidencie.

Európsky parlament tiež pripomína, že výsledok sporov by sa mal zverejniť vo forme zhrnutia na základe postupu uvedeného v článku 18 smernice (EÚ) 2017/1852 a mal by zahŕňať účinné sadzby dane. Stanovený režim musí daňovníkom zabezpečiť, aby lehoty na vydanie rozhodnutia, v ktorých sa zohľadňujú problémy spôsobené sporom, boli právne záväzné a vymáhateľné. Vzhľadom na zmeny v hospodárstve po skončení ochorenia COVID-19 vrátane prechodu na prácu na diaľku by Komisia mala čo najskôr posúdiť, či súčasné právne predpisy postačujú na zníženie rizík dvojitého zdanenia daňovníkov, a prípadne vykonať revíziu smernice alebo navrhnúť nové opatrenia. Uvádza sa tiež, že smernica nie je dostatočne viditeľná a Komisia by mala urobiť viac pre to, aby občania vedeli, že tento mechanizmus je k dispozícii.

Odporúčanie B2 – Rozšírenie automatickej výmeny informácií

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby posúdil potrebu a najprimeranejší spôsob automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o ďalšie kategórie príjmov a aktív, ako sú napríklad kryptoaktíva (DAC8). Keďže členské štáty majú zákonnú povinnosť zasielať údaje len za tie kategórie, o ktorých sú už informácie k dispozícii, v dôsledku čoho stále existuje všeobecný nedostatok informácií týkajúcich sa určitých kategórií príjmov a majetku.

Odporúčanie B3 – Usmernenia o pozitívnych daňových stimuloch

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia o daňových stimuloch, ktoré nenarušujú jednotný trh. Dôvodom je skutočnosť, že daňová istota pre daňovníkov a členské štáty by sa posilnila, ak by mali spoločnú predstavu o tom, aké daňové stimuly zvyšujú hospodársku výkonnosť v Únii bez toho, aby poškodzovali fungovanie jednotného trhu.

C.  Zníženie výpadku príjmov z daní a nákladov na dodržiavanie predpisov

Odporúčanie C1 – Elektronická fakturácia 

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

—  Bezodkladne a do roku 2022 vytvorila harmonizovaný spoločný štandard pre elektronickú fakturáciu v celej Únii s cieľom znížiť náklady na vytvorenie fragmentovaného rozdielneho systému v členských štátoch.

—  Stanovila úlohu elektronickej fakturácie pri vykazovaní v reálnom čase.

—  Preskúmala možnosť postupného zavedenia povinnej elektronickej fakturácie v celej Únii do roku 2023 zameranej na výrazné zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov, najmä pre MSP. vystavovanie faktúr by malo byť spravované iba prostredníctvom štátom prevádzkovaných/certifikovaných „systémov“ so zaistenou úplnou ochranou údajov.

—  Do roku 2023 preskúmala možnosť, že systém poskytne časť údajov/dokumentov o dodržiavaní daňových predpisov (alebo všetky) oprávneným daňovníkom vrátane zodpovednosti za súlad týchto priznaní (alebo ich častí), najmä z hľadiska zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov a rizík pre MSP.

Odporúčanie C2 – Alternatíva na zníženie výpadku príjmov z DPH

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby v záujme podstatného zníženia výpadku príjmov z DPH v celej Únii, najmä v hospodárstve po skončení ochorenia COVID-19, navrhla opatrenia, ktoré by významne znížili zistený výpadok príjmov z DPH, najmä výpadok súvisiaci s výnimkou pre cezhraničný obchod Únie. Do roku 2022 – 2023 môže byť žiadosť splnená jednou alebo viacerými z týchto iniciatív:

—  Opätovne spustiť iniciatívu konečného režimu ako najprirodzenejšieho a najefektívnejšieho spôsobu riešenia daňových podvodov v oblasti DPH, ktoré každoročne vedú k veľmi veľkým stratám.

—  Zjednodušiť dodržiavanie povinností v oblasti DPH a prijímať údaje na monitorovanie a boj proti daňovým podvodom(1) s cieľom znížiť administratívne zaťaženie spojené s DPH v súvislosti s cezhraničným obchodom; vyzýva Komisiu, aby postupne, ale urýchlene navrhla ďalšie rozšírenie rozsahu pôsobnosti existujúcej platformy OSS z B2C na B2B, najmä v súvislosti s dodaniami tovaru medzi podnikmi a spotrebiteľmi, pri ktorých osoba povinná platiť DPH nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, v súvislosti s určitými poskytovaním služieb B2B, keď sú poskytované služby prevažne službami B2C, a v súvislosti s článkom 196 smernice 2006/112/ES.

—  Skoncipovať a navrhnúť normu pre online vykazovanie údajov (v prvom rade) pre cezhraničný obchod v Únii, pokiaľ možno s využitím údajov z elektronickej fakturácie (alebo z alternatívy, pričom sa zachová zásada, že údaje sa musia poskytnúť jednorazovo) vrátane účinného a vysoko bezpečného centralizovaného/decentralizovaného spracúvania údajov na odhalenie podvodov. Údaje nahradia všetky existujúce požiadavky na vykazovanie v tejto oblasti a spôsobia zníženie celkových nákladov na dodržiavanie predpisov, najmä pre MSP. Získané údaje by sa mali používať s náležitým rešpektovaním dôvernosti a s ohľadom na všetky príslušné zákony o ochrane údajov. Možno zvážiť použitie technológie blockchain (alebo alternatívnej technológie) a systémy založené na spoločných normách Únie by mohli prevádzkovať súkromní dodávatelia.

Odporúčanie C3 – Jednotné harmonizované daňové priznanie a OSS

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívnu iniciatívu:

Jednotné a harmonizované priznanie k dani z príjmov právnických osôb na podporu BEFIT v Únii. Na zjednodušenie prípravy daňového priznania by sa mohol použiť štandardizovaný prístup k jeho obsahu a formátu. Takáto možnosť by prispela k zjednodušeniu vykazovania dane z príjmov právnických osôb a k zníženiu potreby externého zabezpečovania plnenia daňových povinností, najmä v prípade MSP, ktoré vykonávajú cezhraničnú podnikateľskú činnosť.

Odporúčanie C4 – Stredisko na monitorovanie a kvantifikáciu trendov v európskom zdaňovaní

Európsky parlament v roku 2019 inicioval zriadenie daňového monitorovacieho strediska EÚ ako prípravnú akciu. Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby poskytla nezávislé hodnotenie vykonanej práce a navrhla spôsoby, ako napredovať v tejto iniciatíve.

D.  Nový koordinovaný európsky systém dane z príjmu právnických osôb

Odporúčanie D1 – Riešenie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu

Komisia oznámila iniciatívu na zmiernenie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu pri rozhodovaní o investíciách podnikov spôsobeného odpočítateľnosťou úrokov od dlhového financovania.

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

—  Vykonať dôkladné posúdenie vplyvu a zahrnúť do budúceho návrhu na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu doložky proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; zvážiť, že takúto zaujatosť možno riešiť buď umožnením nového odpočtu nákladov súvisiacich s kapitálovým financovaním, alebo znížením možností odpočítania úrokov, a pripomína obmedzenie zníženia odpočtu presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky až na 20 % príjmov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) ako ďalšie riešenie na zníženie zvýhodňovania dlhového kapitálu.

Odporúčanie D2 – Jednotný súbor daňových pravidiel pre Úniu

V rámci budúceho rámca BEFIT Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

—  Zanalyzovala, aby sa zohľadňovali rôzne prvky skutočnej hospodárskej činnosti podnikov (tržby, pracovná sila, aktíva).

—  Začala rozsiahle konzultácie, do ktorých sa zapoja členské štáty, národné parlamenty a Európsky parlament.

E.  Účinnosť daňových správ, výmena daňových informácií a kvalita údajov

Odporúčanie E1 – Eurofisc 2.0

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

—  Posilnila sieť odborníkov Únie na boj proti podvodom, Eurofisc, a poskytla dostatočné zdroje na vykonávanie spoločných analýz rizík, koordináciu vyšetrovaní a spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Europolom a Európskou prokuratúrou, najmä s cieľom vyšetrovať podvody v oblasti DPH.

—  Predložila návrh Eurofisc 2.0. V tejto súvislosti pripomína odporúčania zo svojho uznesenia zo 16. septembra 2021 o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať. Konštatuje, že Eurofisc 2.0 by mohol výrazne prispieť k efektívnemu využívaniu vymieňaných daňových informácií daňovými správami a k zvýšeniu kvality vymieňaných informácií.

(1) Podľa DG EPRS – EAVA scenár rozšírenej spolupráce – výmena informácií + jednotné kontaktné miesto vytvoria európsku pridanú hodnotu približne 39 miliárd EUR.

Posledná úprava: 3. júna 2022Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia