Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenia vedúcich predstaviteľov Európskeho parlamentu o Ukrajine zo 16. a z 24. februára 2022,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ z 24. februára 2022 o invázii ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady a predsedníčky Komisie z 24. februára 2022 o bezprecedentnej a nevyprovokovanej vojenskej agresii proti Ukrajine zo strany Ruska,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia prezidenta Ukrajiny a predsedníčky Komisie o situácii na Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie skupiny G7 z 24. februára 2022,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. februára 2022,

–  so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád Európskej rady z 10. marca 2022 o ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov poľnohospodárstva G7 z 11. marca 2022 o invázii ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu,

–  so zreteľom na Vyhlásenie z Versailles, ktoré vydali hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ na neformálnom zasadnutí, ktoré sa konalo 10. a 11. marca 2022,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2021 o pláne pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy (COM(2021)0689),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sú všetky štáty rovnako zvrchované a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa musia zdržať hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu;

B.  keďže Ruská federácia začala 24. februára 2022 nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu na Ukrajinu;

C.  keďže výroba potravín a prístup k nim by sa nemali používať ako geopolitická zbraň;

D.  keďže Rada prijala prvý súbor sankcií proti Rusku vrátane cielených individuálnych sankcií, hospodárskych a finančných sankcií a obchodných obmedzení a pokračuje v príprave ďalších sankcií v úzkej koordinácii s transatlantickými spojencami a ďalšími podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi;

E.  keďže táto situácia a legitímne sankcie uložené Rusku povedú spolu s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a nedávnym výrazným zvýšením vstupných nákladov k výraznému kumulatívnemu narušeniu svetových trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, produktmi rybárstva a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o trhy s obilninami a rastlinným olejom vzhľadom na to, že Ukrajina a Rusko sa podieľajú približne 30 % na svetovom obchode s pšenicou, 32 % s jačmeňom, 17 % s kukuricou a viac ako 50 % so slnečnicovým olejom a 20 % so slnečnicovými semenami, ako aj pokiaľ ide o prístup k hnojivám a vstupom potrebným na ich výrobu;

F.  keďže čiernomorské prístavy patria medzi poškodenú civilnú infraštruktúru, čo má za následok úplné zablokovanie námorného obchodu a bráni vývozu dôležitých poľnohospodárskych produktov do rôznych regiónov vrátane EÚ;

G.  keďže po ruskej anexii Krymu a následných sankciách Komisia a členské štáty prijali niekoľko opatrení na boj proti negatívnym vplyvom na trhy EÚ s poľnohospodárskymi výrobkami a produktmi rybárstva a akvakultúry;

H.  keďže vojna na Ukrajine bráni vnútornému pohybu tovaru, najmä potravín, krmív a iných poľnohospodárskych výrobkov, a viedla aj k pozastaveniu operácií drvenia olejnatých semien a zavedeniu požiadaviek na vývozné povolenia pre niektoré plodiny, čo viedlo k vážnemu nedostatku potravín na Ukrajine, nedostatku zásob dostupných pre prepravu do iných krajín a následnému a bezprostrednému riziku geopolitickej nestability;

I.  keďže konflikt priniesol útoky na kritickú poľnohospodársku infraštruktúru vrátane dopravy a skladovania, čo má významné regionálne dôsledky; keďže bombardovanie, ostreľovanie a kazetové bomby vo vojnových situáciách poškodzujú poľnohospodársku pôdu a mrzačia tých, ktorí sa chcú vrátiť k obrábaniu tejto pôdy, čím ju robia nepoužiteľnou na dlhé roky, kým sa vykoná odmínovanie a odhalí a zneškodní alebo zničí munícia;

J.  keďže zber úrody v roku 2022 sa na Ukrajine nemôže uskutočniť, pretože poľnohospodári a poľnohospodárski pracovníci utiekli, aby si zachránili život, alebo bránia svoju krajinu a poľnohospodárske podniky sú príliš vážne poškodené na to, aby sa tohtoročná produkcia mohla uskutočniť v normálnom režime;

K.  keďže na Ukrajinu pripadá 11 % svetového trhu s pšenicou, 16 % trhu s jačmeňom, 15 % trhu s kukuricou, 16 % trhu s repkou olejnou, 50 % trhu so slnečnicovým olejom, 9 % obchodu so slnečnicovými semenami a 61 % obchodu so slnečnicovými výliskami; zatiaľ čo v Rusku je to 20 % (pšenica), 16 % (jačmeň), 2 % (kukurica), 3 % (repka) a 20 % (slnečnicové výlisky);

L.  keďže Ukrajina sa stala dôležitým dodávateľom do EÚ, keďže je hlavným dodávateľom kukurice (v priemere 9,2 megatony – 57 % dodávok), repky olejnej (2 megatony – 42 % objemu európskeho dovozu), slnečnicových semien (0,1 megatony – 15 %) a slnečnicových výliskov (1,3 megatony – 47 % dovozu) a v menšej miere pšenice (1 megatona – 30 % dovozu); keďže Rusko je tiež, ale v menšej miere, významným dodávateľom pšenice do EÚ (0,5 megatony – 11 %), ale najmä repkových výliskov (0,2 megatony – 50 %), slnečnicových výliskov (0,9 megatony – 34 %) a slnečnicových semien (0,3 megatony – 35 %);

M.  keďže ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu zaznamenali svetové poľnohospodárske trhy nárast cien, čiastočne v dôsledku klimatickej krízy a vplyvu pandémie ochorenia COVID-19; keďže rastúce ceny energií v Európe majú výrazný vplyv na sektor poľnohospodárstva, rybárstva a akvakultúry, keďže sa zvýšili ceny hnojív a poľnohospodári majú vyššie náklady na energiu;

N.  keďže od začiatku konfliktu došlo k prudkému nárastu svetových cien poľnohospodárskych výrobkov (+ 5 % až + 10 % v závislosti od výrobku), čím sa priblížili k cenám z hospodárskeho roku 2007 – 2008;

O.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „FAO“) odhaduje, že celosvetový výpadok dodávok, ktorý by vznikol v dôsledku náhleho a výrazného zníženia vývozu obilia a slnečnicových semien z týchto dvoch krajín, by mohol zvýšiť medzinárodné ceny potravín a krmív výrazne nad ich už aj tak vysokú úroveň;

P.  keďže EÚ pšenicu nielen dováža, ale aj vyváža, najmä do krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, kam sa ročne vyvezie približne 6 miliónov ton pšenice; keďže tieto krajiny sa spoliehajú predovšetkým na Rusko a Ukrajinu a potom na EÚ;

Q.  keďže medzi ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) patrí okrem iného zásobovanie trhu EÚ potravinami s vysokou výživovou hodnotou, zníženie závislosti trhu EÚ od dovozu potravín a zabezpečenie toho, aby sa potraviny dostali k spotrebiteľom za primerané ceny; keďže pandémia ochorenia COVID-19 a teraz ruská invázia na Ukrajinu ešte viac ukázali, že EÚ musí posilniť svoju potravinovú bezpečnosť a znížiť svoju závislosť od vstupov dovážaných od jediného alebo príliš malého počtu dodávateľov z krajín mimo EÚ;

R.  keďže 9. marca 2022 Komisia usporiadala prvé zasadnutie novozriadeného Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti, na ktorom sa diskutovalo o potravinovej bezpečnosti, vplyve zvýšenia cien energií a vstupov a o vplyve vojny na Ukrajine; keďže cieľom tohto mechanizmu je zvýšiť pripravenosť na krízy zlepšením koordinácie a výmenou osvedčených postupov;

S.  keďže EÚ je vo veľkej miere závislá od ruských fosílnych palív; keďže približne 90 % plynu spotrebovaného v EÚ sa dováža, pričom Rusko v roku 2021 poskytlo členským štátom EÚ 45 % tohto dovozu na rôznych úrovniach; keďže Rusko bolo zároveň najväčším dodávateľom ropy do Európy (27 %), čo je viac ako trojnásobok druhého najväčšieho dodávateľa (Nórsko); keďže táto vonkajšia závislosť od energie priamo ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu;

T.  keďže v dôsledku konfliktu rastú ceny energií, vstupov a potravín, čo znamená, že čoraz viac ľudí bude ohrozených chudobou (okrem 97 miliónov, ktorí sú ňou v súčasnosti ohrození); keďže sú preto potrebné sociálne opatrenia, ktoré pomôžu výrobcom a spotrebiteľom vyrovnať sa s týmito následkami;

U.  keďže potravinová bezpečnosť neznamená len dostupnosť dodávok potravín, ale podľa organizácie FAO zahŕňa aj právo na výživu a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých;

V.  keďže dosah nevyprovokovanej a neospravedlniteľnej ruskej agresívnej vojny na potravinovú bezpečnosť zhoršil už aj tak vážnu situáciu spôsobenú ochorením COVID-19, mimoriadnymi suchami na juhu EÚ, zmenou klímy a stratou biodiverzity; keďže táto kríza má priamy aj nepriamy vplyv na odvetvie poľnohospodárstva a potravín z vodných živočíchov;

W.  keďže EÚ sa musí stať nielen nezávislejšou v strategických oblastiach, ako je obrana alebo zásobovanie energiou, ale musí byť takisto schopná kedykoľvek zabezpečiť potravinovú bezpečnosť zvýšením odolnosti v odvetviach, v ktorých je EÚ veľmi závislá od dovozu; keďže kríza na Ukrajine opäť dokazuje, že potravinovú bezpečnosť nemožno považovať za samozrejmosť; keďže európska potravinárska výroba by sa mala považovať za strategické odvetvie;

X.  keďže EÚ je založená na zásadách solidarity a ak EÚ nebude konať teraz, najzávažnejšími dôsledkami budú trpieť práve tí najzraniteľnejší;

Y.  keďže táto kríza má priame aj nepriame účinky na poľnohospodárske odvetvie a na odvetvie potravín z morských živočíchov, pričom jej priame účinky súvisia s prerušením obchodných výmen s Ruskom a Ukrajinou a nepriame účinky súvisia s nestálosťou cien a výrobných nákladov;

Z.  keďže zvýšené ceny energií, palív, hnojív, surovín a poľnohospodárskych výrobkov majú veľký vplyv na agro-potravinárske odvetvie a odvetvie potravín z morských živočíchov, čo spôsobuje výrazný nárast výrobných nákladov, čo ohrozuje kontinuitu výroby a môže viesť k narušeniam dodávateľského reťazca;

AA.  keďže Rusko je šiestym najväčším obchodným partnerom Európy z hľadiska hodnoty vývozu agropotravinárskych výrobkov z EÚ(2); keďže narušenie obchodu a uložené sankcie si vyžiadajú zmierňujúce opatrenia vrátane vytvorenia alternatívnych trhov pre poľnohospodárske výrobky EÚ;

AB.  keďže potravinové krízy môžu byť vyvolané špekuláciami s potravinovými komoditami;

AC.  keďže Rusko je popredným vývozcom syntetických dusíkatých hnojív a ich zložiek a Bielorusko je významným vývozcom draselných hnojív; keďže ceny dusíkatých hnojív sú do značnej miery závislé od cien zemného plynu, produktu, v prípade ktorého má Rusko významné postavenie na trhu; keďže Rusko 4. marca 2022 oznámilo pozastavenie vývozu minerálnych hnojív v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu;

AD.  keďže okrem silnej závislosti EÚ od dovozu hnojív z Ruska povedie závislosť EÚ od dovozu energií z fosílnych zdrojov na výrobu hnojív a potaše z Bieloruska k výraznému narušeniu dodávok v čase, keď sa ceny hnojív za posledný rok zvýšili o 142 % a náklady na energie a hnojivá predstavujú 20 % výrobných nákladov poľnohospodárov(3); keďže plyn predstavuje 60 % až 80 % výrobných nákladov na kľúčové dusíkaté hnojivá(4); keďže vysoké ceny plynu už viedli k dočasnému zatvoreniu niektorých zariadení na výrobu hnojív; keďže už existujú prípady, keď spoločnosti vyrábajúce hnojivá odmietli objednávky poľnohospodárov z dôvodu nedostatku surovín;

AE.  keďže existuje mnoho hnojív odvodených z organických zdrojov živín a tieto produkty sa v súčasnosti nevyužívajú ako náhrada za chemické hnojivá; keďže zvýšenie ich využívania by mohlo byť riešením, ako znížiť závislosť EÚ od chemických hnojív a zároveň splniť ciele Európskej zelenej dohody; keďže najmä používanie spracovaného hnoja, biouhlia a trusu hmyzu by mohlo znížiť náklady poľnohospodárov na hnojivá;

AF.  keďže cena pohonných hmôt v EÚ výrazne vzrástla a v mnohých členských štátoch dosiahla historické maximum; keďže pokračovanie v tejto trajektórii povedie k neudržateľnej ekonomickej situácii poľnohospodárov a rybárov, napríklad k tomu, že rybárske plavidlá nebudú môcť vyplávať na more a zarobiť viac, ako sú náklady na rybolovné operácie;

AG.  keďže odvetvia rybárstva, akvakultúry a spracovania v EÚ poskytujú vysokokvalitné morské produkty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní celosvetovej potravinovej bezpečnosti; keďže odvetvie rybolovu už dlho pomáha poskytovať európskym spotrebiteľom vysokokvalitné výrobky, ktoré spĺňajú prísne normy v oblasti výživy a bezpečnosti potravín, a v súčasnosti patrí k svetovým lídrom z hľadiska udržateľnosti;

AH.  keďže riadne fungovanie európskeho vnútorného trhu je predpokladom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti; keďže maďarská vláda nedávno rozhodla o zákaze vývozu všetkého obilia v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, čím porušila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako aj solidaritu EÚ;

AI.  keďže vplyv na spotrebiteľské ceny potravín je potrebné posudzovať v kontexte vplyvu pandémie ochorenia COVID-19, ktorá prispela k zvýšeniu cien už pred začiatkom vojny; keďže náklady na potraviny v EÚ boli v januári 2022 o 4,7 % vyššie ako v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka(5); keďže mnohé členské štáty, a najmä krajiny strednej a východnej Európy, čelia ešte vyššiemu nárastu cien potravín;

AJ.  keďže vyčerpanie zásob krmiva bude mať vážne dôsledky pre mnohé chovy; keďže viaceré členské štáty signalizovali, že pri súčasnom tempe hrozí, že do Veľkej noci vyčerpajú zásoby krmív;

AK.  keďže existujú dôležité synergie, ktoré treba dosiahnuť a zachovať po súčasnej kríze, napríklad udržateľné poľnohospodárske postupy, ktoré zlepšujú kvalitu pôdy, čím sa zvyšuje produktivita a ďalšie funkcie a služby ekosystému, ako je zachytávanie uhlíka a regulácia kvality vody; keďže spôsob, akým EÚ vyrába a konzumuje potraviny, nápoje a iné poľnohospodárske výrobky, by mal byť v súlade s politikami a záväzkami EÚ vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody, aby sa zabezpečila spoľahlivá rovnováha medzi tromi piliermi udržateľnosti;

AL.  keďže je nevyhnutné riešiť problém plytvania potravinami vo všetkých fázach dodávateľského reťazca v krátkodobom horizonte s cieľom znížiť tlak na dodávky potravín v Európe, najmä preto, že v EÚ sa každoročne vyhodí 88 miliónov ton potravín, pričom súvisiace náklady sa odhadujú na 143 miliárd EUR; keďže riešenie problému plytvania potravinami prostredníctvom opatrení na dosiahnutie cieľa EÚ znížiť plytvanie potravinami o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 v porovnaní s východiskovým scenárom z roku 2014, ako aj prostredníctvom opatrení na odstránenie nepotrebných legislatívnych prekážok brániacich prepracovaniu odpadu na organické hnojivá, by malo okamžitý pozitívny vplyv na potravinovú bezpečnosť v EÚ;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine a inváziu na jej územie, ako aj účasť Bieloruska na tejto agresii; žiada, aby Ruská federácia okamžite ukončila všetky vojenské aktivity na Ukrajine, bezpodmienečne stiahla všetky vojenské a polovojenské sily a vojenskú techniku z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, ukončila blokádu humanitárnych koridorov a plne rešpektovala územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc s cieľom obnoviť mier, a tým zabezpečiť, aby sa mohlo bezpečne začať s obnovou hospodárskych, sociálnych, zdravotníckych a potravinových systémov, ktoré sú nevyhnutné pre život;

2.  vyjadruje svoju bezvýhradnú solidaritu s ukrajinským ľudom a hlboký zármutok nad tragickými stratami na životoch a nad ľudským utrpením spôsobeným ruskou agresiou a zdôrazňuje, že útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, ako aj plošné útoky, sú podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané;

3.  víta rýchle prijatie sankcií Radou s cieľom presvedčiť Ruskú federáciu, aby zastavila svoje útoky proti Ukrajine; trvá však vzhľadom na najnovšie útoky vrátane útokov na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru na potrebe prijať ďalšie prísne sankcie;

4.  žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila ostreľovanie nemocníc, materských škôl, škôl, divadiel, domovov dôchodcov a inej civilnej infraštruktúry; čo najdôraznejšie odsudzuje takéto kroky a zdôrazňuje, že bez ukončenia nerozlišujúcich útokov nie je možné obnoviť normálny život a výrobu potravín v celej Ukrajine a v jej poľnohospodárskych a rybárskych oblastiach a obnoviť normálny cezhraničný tok potravín, výrobkov a vstupov nevyhnutných pre poľnohospodárstvo, rybárstvo, akvakultúru a potravinársku výrobu, čím sa prekonajú problémy v oblasti dopravy pri vývoze potravín a výrobe komodít;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité obnoviť stabilitu na Ukrajine, aby sa mohol obnoviť poľnohospodársky sektor a aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť krajiny; žiada EÚ, aby v rámci svojich možností vyvinula maximálne úsilie na podporu ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie prostredníctvom poskytnutia nedostatkových osív, palív a hnojív;

6.  žiada, aby sa vynaložilo všetko úsilie na zabezpečenie nadchádzajúcej sezóny sejby a produkcie na Ukrajine všetkými možnými spôsobmi; zdôrazňuje, že humanitárna pomoc je potrebná na riešenie bezprostredných život ohrozujúcich situácií, akým Ukrajina v súčasnosti čelí;

7.  pripomína, že niekoľko ukrajinských prístavov na pobreží Čierneho mora bolo uzavretých, čo narušilo medzinárodný obchod s potravinami, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili bezpečnú dopravu a potravinové koridory na Ukrajinu a z Ukrajiny prostredníctvom alternatívnych prístavov, ako aj železničnej a cestnej dopravy;

8.  zdôrazňuje, že vojna na Ukrajine najviac zasiahne krajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti oblasti konfliktu, krajiny s krehkým rozvojovým hospodárstvom a krajiny, ktoré prijímajú väčšinu ukrajinských utečencov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto krajiny podporili a zabezpečili dostatok potravín;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom, ktorý bude mať toto súčasné narušenie procesov v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry na potravinovú bezpečnosť obyvateľov Ukrajiny, a naliehavo vyzýva Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby koordinovali a poskytli všetkým zasiahnutým regiónom a mestám rozsiahly dlhodobý program humanitárnej potravinovej pomoci prostredníctvom všetkých možných fór, ako je Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť, s cieľom nahradiť nedostatok ukrajinskej produkcie potravín a narušenie potravinového reťazca;

10.  vyzýva na okamžitú a koordinovanú reakciu a nasadenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom maximalizovať podporu Ukrajine, najmä pokiaľ ide o humanitárnu pomoc a potravinovú pomoc, ako aj poskytnutím bezpečných humanitárnych koridorov EÚ a poskytnutím potravín a prístrešia všetkým ľuďom, ktorí utekajú z krajiny; zdôrazňuje, že hoci sa finančná humanitárna podpora EÚ doteraz odhadovala približne na 500 miliónov EUR, je potrebná ďalšia podpora; zdôrazňuje najmä to, že EÚ by mala poskytnúť humanitárnu pomoc ukrajinskému ľudu s cieľom zabezpečiť krátkodobú potravinovú bezpečnosť na Ukrajine a všetkým utečencom v EÚ prostredníctvom programov Opatrenia súdržnosti pre utečencov v Európe a Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe, ako aj príspevkom k plánu rýchlej reakcie FAO pre Ukrajinu, a to zvýšením finančnej pomoci; zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť ďalšie finančné prostriedky, keďže finančné prostriedky politiky súdržnosti zohrávajú primárnu úlohu pri zabezpečovaní harmonizovaného rozvoja členských štátov EÚ; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s agentúrami OSN a všetkými partnermi na mieste koordinovala poskytnutie naliehavej potravinovej pomoci a pomoci na zabezpečenie živobytia ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje príspevky do Svetového potravinového programu využitím rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc stanovenej vo viacročnom finančnom rámci; konštatuje, že Komisia prispieva na Svetový potravinový programu sumou 465 miliónov EUR ročne a členské štáty sumou 1,47 miliardy EUR ročne; okrem toho konštatuje, že rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc predstavuje 1,2 miliardy EUR, z čoho až 35 % (420 miliónov EUR) sa môže použiť pre krajiny mimo EÚ; zdôrazňuje, že suma, ktorá je k dispozícii v rámci rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, nemusí byť dostatočná a že môže byť potrebná dodatočná rozpočtová flexibilita;

12.  zdôrazňuje, že súčasný konflikt na Ukrajine poukazuje na zraniteľnosť globálneho potravinového systému; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby chránila práva rozvojových krajín na potravinovú sebestačnosť ako prostriedok dosiahnutia výživovej bezpečnosti, znižovania chudoby, inkluzívnych, udržateľných a spravodlivých globálnych dodávateľských reťazcov a miestnych regionálnych trhov s osobitným dôrazom na rodinné poľnohospodárske podniky s cieľom zabezpečiť dodávky cenovo dostupných a prístupných potravín;

13.  domnieva sa, že EÚ spolu s ostatnými medzinárodnými orgánmi nesmie tolerovať umelo zvýšené ceny a musí prijať opatrenia na zabránenie špekulatívnemu správaniu, ktoré ohrozuje potravinovú bezpečnosť alebo prístup zraniteľných krajín a obyvateľstva k potravinám, a to monitorovaním trhov ovplyvňujúcich potravinový systém vrátane trhov s termínovanými obchodmi, aby sa zabezpečila úplná transparentnosť, a zdieľaním spoľahlivých údajov a informácií o vývoji na svetových trhoch s potravinami;

14.  vyzýva Komisiu, aby určila a uľahčila prostriedky na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov ruskej invázie, v neposlednom rade v oblasti poľnohospodárskej, rybolovnej a akvakultúrnej produkcie, v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti, a to prijatím potrebných opatrení na ochranu poľnohospodárskych, rybárskych a akvakultúrnych podnikov EÚ prostredníctvom podporných opatrení s cieľom nastoliť istotu a vytvoriť viac záruk na zachovanie a v prípade potreby zvýšenie výroby potravín európskymi poľnohospodármi a rybármi;

15.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s partnermi EÚ na Blízkom východe a v severnej Afrike s cieľom riešiť potravinovú bezpečnosť; domnieva sa, že EÚ by mala byť pripravená pomôcť týmto partnerom pri organizovaní konferencie o núdzovej potravinovej bezpečnosti, ktorá by prebiehala pod ich vedením, s cieľom riešiť krátkodobý výpadok v zásobovaní potravinami a strednodobú otázku odolnosti poľnohospodárstva v regióne;

16.  konštatuje, že tieto útoky, ako aj prerušenie obchodu z vojnových dôvodov, bránia tomu, aby sa do EÚ dostali základné zdroje – od energie a hnojív až po nevyhnutné chemikálie a poľnohospodárske výrobky; zdôrazňuje, že európski občania, výrobcovia potravín a spotrebitelia sú preto pripravení zdieľať bremeno vojny zo solidarity s hrdinskými obyvateľmi Ukrajiny;

17.  zdôrazňuje, že EÚ je najväčším dovozcom a vývozcom agropotravinových výrobkov a potravinových výrobkov z vodných živočíchov na svete; poukazuje na to, že v záujme zvýšenia dlhodobej odolnosti našich agropotravinárskych systémov a systémov produkcie potravinových výrobkov z vodných živočíchov by EÚ mala prijať opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu energie, primárnych tovarov, chemikálií a chemických výrobkov z tretích krajín a podporovať technológie a postupy, ktoré sa menej spoliehajú na tieto vstupy; zdôrazňuje, že krátkodobé a strednodobé riešenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti zahŕňajú diverzifikáciu dodávok z tretích krajín, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné zdroje dodávok, ktoré spĺňajú medzinárodné normy EÚ v oblasti udržateľnosti, a aby buď uzavrela nové dvojstranné dohody, alebo posilnila existujúce dohody;

18.  vyzýva Komisiu, aby predvídala možné ruské protisankcie, ktoré by mohli mať vplyv na agropotravinársky sektor a sektor produkcie potravinových výrobkov z vodných živočíchov, ako boli sankcie uvalené v roku 2014, a aby identifikovala a otvorila nové trhy na presmerovanie vývozu potravinových výrobkov;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne monitorovali trhy s poľnohospodárskymi potravinami a potravinovými výrobkami z vodných živočíchov a aby pritom venovali osobitnú pozornosť cenovým špekuláciám a zároveň zabezpečili integritu jednotného trhu; konkrétne požaduje mesačné analýzy trhu s poľnohospodárskymi, rybolovnými a akvakultúrnymi trhmi podľa odvetví, ktoré budú zahŕňať ceny, množstvá a dodávateľské reťazce; víta skutočnosť, že Komisia využíva novovytvorený stály európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktorý združuje verejných aj súkromných odborníkov z týchto sektorov; vyzýva však Komisiu, aby obsah týchto diskusií oznámila Európskemu parlamentu, aby mohol využiť všetky informácie potrebné na zvládnutie krízy;

20.  opakuje svoje predchádzajúce výzvy na výrazné zníženie energetickej závislosti, najmä od ruského plynu, ropy a uhlia, okrem iného diverzifikáciou zdrojov energie a zvýšením energetickej účinnosti a rýchlosti prechodu na čistú energiu; zdôrazňuje, že sankcie môžu mať konkrétny vplyv na európske domácnosti, pokiaľ ide o ceny potravín a energie, a že by sa od nich nemalo očakávať, že budú platiť cenu za túto krízu bez podpory; vyzýva preto členské štáty, aby pripravili plány a podporu pre domácnosti na riešenie krízy životných nákladov;

21.  pripomína, že dramatické zvýšenie cien hnojív, ktoré má veľký vplyv na celý agropotravinársky sektor, predchádzalo ruskej invázii na Ukrajinu; zdôrazňuje, že tieto ceny budú naďalej rásť, keďže sú spojené s cenami zemného plynu; vyzýva preto Komisiu, aby začala rušiť antidumpingové clá na hnojivá vyrobené v tretích krajinách; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2022 s názvom REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu neuviedla konkrétny prípad hnojív(6);

22.  žiada, aby EÚ zásadne prehodnotila svoje stratégie na zabezpečenie úplnej nezávislosti od ruských dodávok, pokiaľ ide o kritické suroviny, a zdôrazňuje, že nie je možný návrat k bežnému fungovaniu; žiada, aby sa dodávateľské reťazce obnovili a aby sa obchod uskutočňoval spôsobom, ktorý zabezpečí nezávislosť od ruských dodávok;

23.  vyzýva na podporu a zjednodušenie prístupu k opatreniam energetickej efektívnosti s cieľom znížiť nákladovú záťaž poľnohospodárov a rybárov, pokiaľ ide o priame energetické vstupy; konštatuje, že hoci v poľnohospodárskych podnikoch existuje obrovský potenciál vyrábať veternú a slnečnú energiu z obnoviteľných zdrojov, stále pretrvávajú značné prekážky a výzvy v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány, aby riešili hlavné prekážky, ktoré poľnohospodári identifikovali pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, a to zložité povoľovacie a dotačné postupy, vysoké investičné náklady, dlhý čas návratnosti a obmedzený prístup k úverom;

24.  zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou akčného plánu EÚ na zaistenie potravinovej bezpečnosti EÚ musí byť stratégia na zvýšenie energetickej nezávislosti EÚ od ruských dodávok vrátane úplného zrušenia projektov Nord Stream a Nord Stream 2 pri zachovaní energetickej bezpečnosti EÚ;

25.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť a uskutočniteľnosť mobilizácie dodatočnej finančnej podpory pre najviac zasiahnuté odvetvia a aby prijala naliehavé, cielené a dočasné opatrenia na pomoc poľnohospodárom pri zmierňovaní dôsledkov výrazného zvýšenia cien hnojív;

26.  poznamenáva, že v záujme zníženia závislosti od chemických hnojív by sa mali čo najskôr a v čo najväčšej miere využívať alternatívne organické zdroje živín a kolobeh živín; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala legislatívnymi a praktickými prekážkami, ktoré bránia realizácii tohto riešenia, s cieľom znížiť závislosť od dovozu hnojív, a to prostredníctvom prechodu na organické hnojivá a neskôr aj prostredníctvom ďalšej podpory výskumu a nových inovácií na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým prijala potrebné opatrenia vrátane legislatívnych opatrení na rozšírenie používania organických hnojív získaných z čistiarenského kalu, zo spracovaného hnoja, biouhlia a trusu hmyzu s cieľom nahradiť chemické hnojivá, v súlade s cieľmi stratégie Z farmy na stôl;

27.  zdôrazňuje prepojenie medzi udržateľnosťou a zvýšenou obehovosťou v poľnohospodárstve a prechodom od závislosti od fosílnych palív, dovážanej energie a chemických hnojív k ekologickejším, obnoviteľným alternatívam;

28.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila limity pre používanie dusíka zo živočíšneho hnoja, ako je napríklad spätne získaný dusík z hnoja alebo RENURE ako alternatíva k používaniu chemických hnojív, v súlade s limitmi pre hnojivá; vyzýva Komisiu, aby zvážila dočasnú výnimku na rýchle zníženie nákladov na hnojivá a aby sa usilovala o vytvorenie dlhodobého rámca s cieľom posilniť obehovosť v poľnohospodárskych podnikoch a znížiť závislosť od zdrojov z tretích krajín;

29.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom umožnila flexibilitu pri dočasnom povoľovaní poľnohospodárskej výroby poľnohospodárom v oblastiach ekologického záujmu, pričom by v prípade potreby mohli používať prípravky na ochranu rastlín a hnojivá;

30.  vzhľadom na výnimočné okolnosti uznáva, že je naliehavo potrebné prijať dočasné a reverzibilné opatrenia na zvýšenie produkcie v EÚ v žatevnej sezóne 2022 s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na potrebu prekonať okamžitý nedostatok bielkovinových plodín urýchlila administratívne postupy, ktoré umožnia v tomto prechodnom roku SPP využívať pôdu ležiacu úhorom na pestovanie týchto plodín na ľudskú spotrebu alebo pre zvieratá bez toho, aby sa zvýšila závislosť od vstupov; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa uprednostnili bielkovinové plodiny; vyzýva Komisiu, aby včas prehodnotila situáciu a v prípade potreby navrhla ďalšie primerané opatrenia na rok 2023;

31.  domnieva sa, že by sa mali posúdiť a ďalej rozvíjať zmeny v režimoch výsadby s cieľom zabezpečiť viac domácich produktov a krmiva počas vegetačnej sezóny 2022 v záujme posilnenia výrobných systémov a umožnenia plánovaného vývoja smerom k väčšej autonómii v strednodobom a dlhodobom horizonte;

32.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárska pôda sa bude primárne využívať len na výrobu potravín a krmív, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť nielen pre občanov EÚ, ale aj pre milióny utečencov v EÚ;

33.  zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie, podporované silnou SPP, majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo má pre EÚ a jej politický a hospodársky rozvoj veľký význam a má obrovský vplyv na spoločnosť prostredníctvom výroby potravín, zamestnanosti na vidieku, hospodárskej vitality a kvality života vo vidieckych oblastiach a rozvoja vidieka vo všeobecnosti;

34.  vyzýva na okamžité zavedenie opatrení proti narušeniu trhu stanovených v článku 219 nariadenia o spoločnej organizácii trhov(7) s cieľom podporiť najviac postihnuté odvetvia a zároveň na tento účel mobilizovať krízovú rezervu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby bola pripravená prijať ďalšie potrebné mimoriadne trhové opatrenia v rámci nariadenia, napríklad aktiváciu článku 222;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla úplné objasnenie, pokiaľ ide o doložku o vyššej moci v SPP, ako aj v ďalších právnych predpisoch;

36.  domnieva sa, že hoci je zvýšenie potravinovej bezpečnosti v súčasnosti ešte naliehavejšou prioritou, mali by sa posúdiť národné strategické plány, aby sa vykonali potrebné úpravy vzhľadom na nové okolnosti vrátane využitia príslušných flexibilných opatrení na zvýšenie výmery pôdy, na ktorej sa pestuje;

37.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc, s cieľom umožniť potrebnú podporu odvetviam, ktoré sú najviac postihnuté krízou;

38.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zmenu dočasného rámca štátnej pomoci prijatého v marci 2020 s cieľom umožniť členským štátom využívať plnú flexibilitu v rámci pravidiel štátnej pomoci na podporu hospodárstva;

39.  zdôrazňuje, že mimoriadne opatrenia na rozvoj vidieka vzhľadom na ochorenie COVID-19 by sa mali rozšíriť s cieľom riešiť pretrvávajúce problémy s likviditou, ktoré ohrozujú životaschopnosť poľnohospodárskych činností a ohrozujú malé podniky pôsobiace v oblasti spracovania, predaja alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov;

40.  domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie väčšej flexibility pri dovoze kľúčových komodít (najmä obilnín, sóje a hnojív) z krajín mimo EÚ bez toho, aby sa narušovali normy EÚ;

41.  opätovne zdôrazňuje svoje záväzky v oblasti udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti a zdôrazňuje, že všetky dovážané potraviny a krmivá musia spĺňať normy EÚ v oblasti udržateľnosti a bezpečnosti potravín vrátane maximálnych limitov rezíduí pesticídov a antimikrobiálnych látok; odsudzuje všetky návrhy na zneužitie súčasnej krízy na oslabenie týchto požiadaviek a záväzkov;

42.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým podporila odvetvové organizácie s cieľom zabezpečiť nové dovozné trhy, ktoré zaručia dodávky potravín a poľnohospodárskych vstupov, najmä pre hospodárske zvieratá, a tým zabrániť ohrozeniu potravinovej bezpečnosti v Európe;

43.  vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene uvoľnili rezervu na krízové situácie vo výške 479 miliónov EUR na pomoc poľnohospodárskemu odvetviu pri riešení súčasných problémov na trhu; upozorňuje však, že táto rezerva na krízové situácie sa po vyčerpaní nemôže doplniť z prostriedkov SPP; žiada preto o okamžité uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov, ktoré by boli pripravené na mobilizáciu v prípade vyčerpania rezervy na krízové situácie;

44.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nedostatok bielkovinových plodín navrhla komplexnú európsku stratégiu pre bielkoviny s cieľom zvýšiť európsku produkciu bielkovín a znížiť závislosť EÚ od tretích krajín v tejto oblasti;

45.  zdôrazňuje, že na úrovni výroby budú potrebné posilnené opatrenia a stimuly na budovanie odolnosti, napríklad zvýšenie obehovosti a sebestačnosti vo vstupoch, pričom sa neoslabí výrobná kapacita a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, rybárstva a akvakultúry EÚ, ako aj prechod na presné poľnohospodárstvo, rozvoj a urýchlenie prístupu alternatívnych bielkovín, organických hnojív, mikrobiálnej ochrany plodín a agroekológie na trhy v súlade s cieľmi Zelenej dohody a umožnenie toho, aby sa počas tohto prechodného roka SPP zvážili dočasné a krátkodobé flexibility s podmienkami a výnimkami a urýchlili sa administratívne postupy na dosiahnutie týchto flexibilít, najmä so zreteľom na nedostatočné investície, zníženú likviditu a neistotu na trhu v dôsledku súčasnej situácie;

46.  vyzýva Komisiu, aby preukázala flexibilitu, pokiaľ ide o zálohové platby výrobcom, a konštatuje, že treba zabezpečiť peňažné toky poľnohospodárov, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvýšila úroveň záloh na priame platby a opatrenia na rozvoj vidieka týkajúce sa plochy a zvierat z 50 % na 70 % v prípade platieb na podporu príjmov a zo 75 % na 85 % v prípade niektorých platieb na rozvoj vidieka;

47.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia a využili dostupné nástroje na posilnenie svojich potravinových dodávateľských reťazcov; trvá na tom, že prijaté opatrenia nesmú ohroziť integritu jednotného trhu ani narušiť opatrenia na zvýšenie odolnosti potravinového dodávateľského reťazca v celej EÚ, ani zvýšiť energetickú závislosť od ruských zdrojov;

48.  vyzýva Komisiu, aby v prípade poľnohospodárskych výrobkov, ktoré čelia problémom na trhu, uplatnila výnimočné opatrenia vrátane pomoci na súkromné skladovanie; berie na vedomie jej zámer sprístupniť túto pomoc sektoru bravčového mäsa; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus, ktorý umožní prístup mimovládnych organizácií a iných subjektov k produktom zo súkromných skladov s cieľom pomôcť zaistiť potravinovú bezpečnosť na Ukrajine; domnieva sa, že tento mechanizmus by sa mohol využiť aj prostredníctvom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) v členských štátoch, ktoré prijímajú utečencov, s cieľom uspokojiť naliehavú potrebu poskytnutia dodatočných potravín; okrem toho sa domnieva, že fond môže zabezpečiť, aby zraniteľné osoby neúmerne netrpeli krízou;

49.  zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia, aby sa zabránilo prekážkam voľného pohybu tovaru, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb kľúčových komodít, ako sú obilniny; trvá na tom, že je potrebné zaručiť riadne fungovanie jednotného trhu, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, a zabrániť zákazom vývozu do iných členských štátov; žiada Komisiu, aby bola v tejto súvislosti obzvlášť ostražitá a aby okamžite zakročila proti zákazu vývozu obilnín, ktorý zaviedlo Maďarsko;

50.  upozorňuje na potrebu monitorovať a presadzovať podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu v súvislosti s neoprávneným zvyšovaním cien niektorých potravinových výrobkov; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť monitorovanie možných situácií, v ktorých by niektoré spoločnosti mohli vytvoriť monopol na jednotnom trhu v agropotravinárskom sektore a sektore produkcie potravinových výrobkov z vodných živočíchov, a zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladne prijať opatrenia proti takémuto vývoju;

51.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne pripravila podrobný akčný plán na zabezpečenie správneho fungovania potravinových dodávateľských reťazcov EÚ a na zaistenie potravinovej bezpečnosti v EÚ z dlhodobého hľadiska, pričom zohľadní poznatky získané z vplyvu vojny na Ukrajine a ďalších možných narušení a prípadne bude vychádzať zo skúseností získaných z plánu pre nepredvídané udalosti predloženého v novembri 2021; vyzýva Komisiu, aby riešila slabiny, ktoré odhalila nadmerná závislosť od dovozu energie, krmív a hnojív od jediného alebo zopár dodávateľov a nedostatočná diverzifikácia dodávateľských reťazcov;

52.  konštatuje, že tento akčný plán predstavuje príležitosť urýchliť dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, ktorá posilní odolnosť potravinových dodávateľských reťazcov EÚ v rámci ekologického obehového hospodárstva a ponúkne poľnohospodárom, rybárom a zainteresovaným stranám v potravinovom dodávateľskom reťazci stimuly na prechod k udržateľnejšiemu hospodáreniu, efektívnym a sebestačným výrobným metódam a nástrojom prostredníctvom zvýšeného využívania inovatívnych nástrojov, pestovateľských technológií a udržateľných procesov a postupov, čo pomôže znížiť závislosť EÚ od dovážaných vstupov, a to aj prostredníctvom nasadenia krátkodobých investícií na rozšírenie využívania technológií a postupov zameraných na splnenie cieľov stratégie Z farmy na stôl;

53.  opakuje, že je potrebné posilniť európsku strategickú autonómiu v oblasti potravín, krmív a poľnohospodárskeho sektora celkovo, v súlade s cieľmi Zelenej dohody, ktoré sú zamerané na ochranu životného prostredia EÚ a jej poľnohospodárskych, rybárskych a akvakultúrnych oblastí;

54.  trvá na tom, že ciele stanovené v stratégii Z farmy na stôl a stratégii biodiverzity sa musia analyzovať na základe komplexného posúdenia vplyvu európskej potravinovej bezpečnosti a situácie v susedných krajinách, a trvá na tom, aby Komisia zohľadnila tieto posúdenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zohľadnila posúdenia vplyvu, ktoré už zverejnili medzinárodne uznávané výskumné ústavy;

55.  trvá tiež na tom, že v prvom rade sa musí vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby nedošlo k nedostatku potravín, najmä v zraniteľných regiónoch, s cieľom zabrániť rozsiahlej geopolitickej nestabilite, a domnieva sa, že príspevok k celosvetovej potravinovej bezpečnosti je v súčasnosti morálnou povinnosťou a nesmie sa považovať za hrozbu pre dlhodobé zámery a ciele stratégie Z farmy na stôl a širšej Európskej zelenej dohody v rámci okamžitých krokov na zvýšenie odolnosti a budovanie sebestačnosti v súvislosti so vstupmi; zdôrazňuje, že opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania vstupov a dostupnosti udržateľnejších alternatív a postupov a opatrenia určené na riešenie plytvania potravinami uvedené v stratégii Z farmy na stôl a v Európskej zelenej dohode, a teda na zníženie závislosti od vstupov, ako sú škodlivé prípravky na ochranu rastlín a chemické hnojivá, sú základnými kameňmi na zabezpečenie stabilného poľnohospodárskeho, rybárskeho a akvakultúrneho sektora EÚ a potravinového dodávateľského reťazca v strednodobom až dlhodobom horizonte;

56.  okrem toho pripomína, že legislatívne návrhy vyplývajúce z cieľov a zámerov stratégie Z farmy na stôl musia najprv prejsť komplexným posúdením vplyvu, pričom sa musia zohľadniť potenciálne dôsledky ruskej invázie na Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť, a že úlohou spoluzákonodarcov bude pri vykonávaní plánov vedúcich k cieľom stratégie Z farmy na stôl stanoviť podmienky na zabránenie poklesu úrovne produkcie v poľnohospodárstve, rybolove alebo akvakultúre v Európe alebo úniku emisií; zdôrazňuje, že vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine a ďalšie zaťaženie potravinových reťazcov EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry sa zvýšila naliehavosť preskúmania všetkých týchto vplyvov, a preto je potrebné dôkladne posúdiť potenciálne vplyvy na potravinovú bezpečnosť a tiež si objednať vypracovanie komplexnej štúdie o závislosti potravinového systému EÚ od vstupov a ich zdrojov;

57.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu nie je možné realizovať zámer znížiť výrobné plochy o 10 %;

58.  uznáva, že narušenie obchodných modelov, ktoré existovali pred inváziou, ukazuje, že EÚ musí urýchlene zvážiť, ako vytvoriť autonómnejší poľnohospodársky, rybolovný a akvakultúrny systém, ktorý by dlhodobo produkoval potraviny a krmivo, znížil závislosť EÚ od dovozu a zvýšil domácu produkciu; zdôrazňuje, že je to obzvlášť naliehavé v prípade výrobkov, ktoré sú najviac ohrozené nedostatkom v dôsledku pozastavenia ukrajinského vývozu, ako sú obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny a hnojivá;

59.  vyjadruje veľké znepokojenie nad prudkým nárastom prevádzkových nákladov v odvetví rybolovu; poukazuje na to, že mnohé plavidlá v celej Únii v súčasnosti kotvia, pretože ceny rýb pri prvom predaji nepokrývajú zvýšené výrobné náklady;

60.  domnieva sa, že európske odvetvie rybolovu má kľúčový význam pre európsku potravinovú bezpečnosť, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho situácia sa počas tejto krízy výrazne zhoršila v dôsledku rýchlo rastúcich svetových cien dôležitých komodít pre toto odvetvie, a najmä nestálych cien pohonných hmôt, v dôsledku čoho sa rybolovné činnosti stali ekonomicky nerentabilnými; je presvedčený, že táto situácia si vyžaduje naliehavú pomoc vrátane priamej podpory; poukazuje na to, že táto pomoc musí zabezpečiť nepretržitú prevádzku rybárskych flotíl EÚ, a tým aj pokračovanie činností v rámci celého dodávateľského reťazca produktov rybolovu a akvakultúry; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali ťažkosti, ktorým čelí odvetvie rybolovu, a aby ich v nadchádzajúcich opatreniach náležite riešili; konštatuje, že v záujme riešenia nárastu cien palív v dlhodobom horizonte je dôležité stimulovať rozvoj a využívanie energeticky účinných inovácií;

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nový Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond bude čo najskôr funkčný, a žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh, ktorý by umožnil poskytnúť núdzovú pomoc z tohto fondu aj v čase krízy, ako je vojna na Ukrajine; naliehavo žiada o mobilizáciu všetkých zostávajúcich finančných prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu a dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili implementáciu pobrexitovej adaptačnej rezervy s cieľom zabezpečiť, aby sa podpora rýchlejšie dostala do oblastí zasiahnutých brexitom;

62.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla núdzové opatrenia na podporu rybolovu, akvakultúry a celého hodnotového reťazca (spracúvanie, maloobchod atď.) v EÚ; v tejto súvislosti žiada, aby núdzové opatrenia zahŕňali: kompenzácie pre prevádzkovateľov za stratu príjmov a dodatočné náklady, podporu na dočasné zastavenie rybolovných činností a podporu pre organizácie výrobcov a celý hodnotový reťazec morských plodov na dočasné skladovanie produktov rybolovu a akvakultúry prostredníctvom Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu, zvýšenie medziročnej flexibility kvót z 10 % na 25 %, zvýšenie limitu štátnej pomoci až na 500 000 EUR na plavidlo na základe rámca de minimis a začlenenie rybolovu a akvakultúry do dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli všetky dostupné nástroje spoločnej rybárskej politiky na stabilizáciu trhov;

63.  konštatuje, že by sa mali zvážiť opatrenia v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované strany sa zapoja do posilňovania odolnosti agropotravinárskeho sektora a sektora produkcie potravinových výrobkov z vodných živočíchov, a že tieto opatrenia musia prispieť k cieľom a zámerom prechodu EÚ na klimatickú neutralitu do roku 2050; domnieva sa, že v súlade s rýchlym vykonávaním smernice o nekalých obchodných praktikách(8) by sa mal klásť osobitný dôraz na životaschopnosť poľnohospodárstva a na významnú úlohu maloobchodníkov pri určovaní spravodlivých výnosov pre výrobcov, najmä vzhľadom na tlaky vyplývajúce zo zvýšených nákladov na vstupy, ale rovnako aj na ich zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby potraviny zostali cenovo dostupné a prístupné pre spotrebiteľov;

64.  vyzýva Komisiu, aby konala a zabezpečila, že ustanovenia o štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a akvakultúru vrátane ustanovení de minimis umožnia členským štátom poskytovať rýchlu a flexibilnú podporu prevádzkovateľom s cieľom kompenzovať zvýšené náklady súvisiace s vojnou na Ukrajine; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty by mali v kontexte svojho vnútroštátneho rámca zvážiť aj pomoc, ako je zníženie príspevkov sociálneho zabezpečenia, pozastavenie alebo zníženie niektorých daní a predĺženie pôžičiek súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že štátna pomoc nepovedie k narušeniu hospodárskej súťaže a že budú zaručené rovnaké podmienky pre všetky členské štáty;

65.  vyzýva na posilnenie opatrení na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že rozhodovanie v oblasti politiky bude mať za základ potravinovú bezpečnosť, aby sa zabránilo nedostatku a zaistila výživová bezpečnosť v najzraniteľnejších krajinách, pričom sa uprednostní potravinové využitie poľnohospodárskych výrobkov a zabráni sa prekážkam v medzinárodnom obchode s potravinami;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene navrhli zvolanie zasadnutia Výboru FAO pre svetovú potravinovú bezpečnosť, ktorý by mal byť uprednostňovaným koordinačným fórom v tejto oblasti, pretože zabezpečuje inkluzívne zastúpenie všetkých štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do tohto fóra s cieľom zabezpečiť medzinárodnú koordináciu, najmä v oblasti zásob, biopalív a finančnej podpory pre krajiny dovozu;

67.  domnieva sa, že by mohli byť potrebné aj významné zmeny v trhových a vývozných modeloch, ako aj vážne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, napríklad autonómia vo výrobe krmív v EÚ, alternatívne odbytiská pre vývoz, zvýšená reakčná kapacita, strategické zásoby základných potravín, krmív a iných poľnohospodárskych výrobkov, autonómia v oblasti hnojív a náhradných výrobkov a jasné informácie o globálnych dopravných modeloch pre poľnohospodárske, rybolovné a akvakultúrne výrobky;

68.  vyzýva na urýchlenie a posilnenie opatrení na zníženie plytvania potravinami s cieľom maximalizovať dostupnosť potravín a využívanie zdrojov v rámci EÚ v záujme zlepšenia potravinovej autonómie; zdôrazňuje, že treba zabrániť strate potravín počas skladovania a vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, uľahčiť darovanie potravín prostredníctvom jednotného vykonávania právnych predpisov o zodpovednosti, podporovať zhodnocovanie potravinového odpadu a vypracovať alternatívne možnosti pre maloobchodníkov vrátane zníženej podpory cien a spolupráce s miestnymi komunitnými projektmi na riešenie miestnej potravinovej chudoby a neistoty; vyzýva členské štáty, aby vytvorili a vykonávali programy na prevenciu plytvania potravinami a zvážili prijatie právnych predpisov týkajúcich sa praktík, ktoré vedú k plytvaniu potravinami, popri tých, na ktoré sa už vzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách; žiada, aby sa v iniciatívach týkajúcich sa obchodných noriem stanovilo za prioritu znižovanie potravinového odpadu; vyzýva na zlepšenie monitorovania plytvania potravinami na všetkých úrovniach v EÚ; pripomína, že krátke potravinové dodávateľské reťazce znižujú riziko vzniku potravinového odpadu;

69.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť v krátkodobom horizonte problém plytvania potravinami vo všetkých fázach reťazca s cieľom znížiť tlak na dodávky potravín v Európe prostredníctvom opatrení, ktorými sa má dosiahnuť cieľ EÚ znížiť plytvanie potravinami o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 v porovnaní so základným scenárom z roku 2014(9);

70.  vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli programy na predchádzanie plytvaniu potravinami, pričom zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť plytvanie potravinami a prízvukuje, že pozornosť by sa mala sústrediť na predchádzanie plytvaniu potravinami a potravinovým stratám, keďže predchádzanie potravinovým stratám v čase nedostatočných dodávok potravín môže prispieť k upevneniu potravinovej bezpečnosti;

71.  žiada opatrenia na riešenie chudoby spôsobenej rýchlo rastúcimi cenami energie a vplyvom konfliktu na ceny potravín a domnieva sa, že súčasťou potrebných opatrení musia byť aj sociálne opatrenia;

72.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2022)0052. (2) Európska komisia, Štatistický prehľad o agropotravinárskom obchode: Európska únia – Rusko, 2021. (3) Cenový index Eurostatu pre poľnohospodárske výrobné prostriedky (3. štvrťrok 2020 až 3. štvrťrok 2021). (4) Fertilizers Europe, Politické priority – Konkurencieschopnosť odvetvia – náklady na energiu, Fertilizers Europe, dátum prístupu:16. marca 2022. (5) Eurostat, Nástroj na monitorovanie cien potravín, 2022. (6) COM(2022)0108. (7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671. (8) Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 59. (9) Prijaté texty, P9_TA(2021)0425.