Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/0202(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0045/2022

Predkladané texty :

A9-0045/2022

Rozpravy :

PV 04/04/2022 - 15
CRE 04/04/2022 - 15
PV 13/03/2023 - 15
CRE 13/03/2023 - 15

Hlasovanie :

PV 05/04/2022 - 7.6
CRE 05/04/2022 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní
PV 14/03/2023 - 7.8

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0101
P9_TA(2023)0067

Prijaté texty
PDF 189kWORD 54k
Utorok, 5. apríla 2022 - Štrasburg
Revízia trhovej stabilizačnej rezervy pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami ***I
P9_TA(2022)0101A9-0045/2022

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 5. apríla 2022 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030 (COM(2021)0571 – C9-0325/2021 – 2021/0202(COD))(1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)3. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.
 (1)  V novembri 2016 nadobudla platnosť Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“)3. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Prijatím Glasgowského klimatického paktu zmluvné strany Parížskej dohody uznali, že obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na 1,5 °C nad úroveň hodnôt predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030 s cieľom odstrániť rozdiely v ambíciách v súlade so zisteniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Malo by sa to uskutočniť spôsobom, ktorý je spravodlivý a rešpektuje zásadu spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností vzhľadom na odlišné okolnosti v jednotlivých krajinách. Revízia systému obchodovania s emisiami v Európskej únii (EU ETS) vrátane jeho trhovej stabilizačnej rezervy je jedinečnou príležitosťou prispieť k zintenzívneniu opatrení Únie v oblasti klímy pred 27. konferenciou zmluvných strán (COP 27) UNFCCC v Egypte.
__________________
 __________________
3 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
 3 Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Naliehavosť potreby zachovať cieľ Parížskej dohody 1,5 °C nadobudla na význame po zisteniach IPCC, ku ktorým dospel vo svojej správe zo 7. augusta 2021 s názvom „Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ“. Podľa IPCC globálne zvýšenie teploty dosiahne alebo prekročí hodnotu 1,5 °C skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, a to v priebehu nasledujúcich 20 rokov. Zistilo sa aj, že ak nedôjde k okamžitému a ambicióznemu zníženiu emisií skleníkových plynov, globálne otepľovanie už nebude možné obmedziť na hodnotu blízku 1,5 °C či dokonca 2 °C.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia1a vyzval Komisiu, aby prijala okamžité a ambiciózne opatrenia na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C a zabránenie masívnej strate biodiverzity, a to aj odstránením nezrovnalostí v súčasných politikách Únie v súvislosti s núdzovým stavom v oblasti klímy a životného prostredia a zabezpečením toho, aby všetky príslušné budúce legislatívne a rozpočtové návrhy boli plne v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C a aby neprispievali k strate biodiverzity.
__________________
1a Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c)  K potrebe prijať naliehavé opatrenia prispieva nárast frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných podmienok ako priameho dôsledku zmeny klímy. Podľa Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof sa počet celosvetovo zaznamenaných katastrof a hospodárske straty vo svete za posledných 20 rokov zvýšili na takmer dvojnásobok, pričom veľká časť toho nárastu je dôsledkom výrazného zvýšenia počtu katastrof súvisiacich s klímou.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 d (nové)
(1d)  Únia by preto mala túto naliehavú situáciu riešiť zintenzívnením svojho úsilia a postavením sa do pozície medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy, pričom by mala zohľadňovať zásady spravodlivosti a spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Riešenie klimatických a environmentálnych výziev a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú podstatou oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 20194.
 (2)  Riešenie klimatických a environmentálnych výziev a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú preto podstatou oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 20194.
__________________
 __________________
4 COM(2019)640 final.
 4 COM(2019)640 final.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia zároveň ovplyvňuje odlišne ženy a mužov a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.
 (3)  Európska zelená dohoda predstavuje východisko na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a na dosiahnutie záporných emisií po tomto roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/11191a. Stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, pričom v rámci spravodlivej transformácie, ktorá rieši aj energetickú chudobu, sa na nikoho nezabudne. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia má odlišný vplyv na pracovníkov z rôznych odvetví a na každý rod a má osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a osoby a domácnosti s nízkymi a nižšími strednými príjmami. V niektorých regiónoch predstavuje aj väčšie výzvy, najmä v štrukturálne znevýhodnených a okrajových regiónoch a na ostrovoch. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna.
_______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Nevyhnutnosť a hodnota Európskej zelenej dohody sa ešte viac zvýšili vzhľadom na veľmi závažné dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie, životné a pracovné podmienky a blaho občanov Únie, z čoho vyplynulo, že naša spoločnosť a naše hospodárstvo musia zlepšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom a konať včas, aby im predchádzali alebo ich zmiernili. Európski občania sú naďalej pevne presvedčení, že to obzvlášť platí pre zmenu klímy5.
 (4)  Nevyhnutnosť a hodnota dobre implementovanej Európskej zelenej dohody sa ešte viac zvýšili vzhľadom na veľmi závažné dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie, životné a pracovné podmienky a blaho občanov Únie, z čoho vyplynulo, že naša spoločnosť a naše hospodárstvo musia zlepšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom a konať včas, aby im predchádzali alebo ich zmiernili spôsobom, ktorý je spravodlivý a vedie k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo, vrátane osôb ohrozených energetickou chudobou. Európski občania sú naďalej pevne presvedčení, že to obzvlášť platí pre zmenu klímy5.
__________________
 __________________
5 Osobitný prieskum Eurobarometra 513 o zmene klímy, 2021 (https://ec.europa.eu/clima/citizens/support_sk).
 5 Osobitný prieskum Eurobarometra 513 o zmene klímy, 2021 (https://ec.europa.eu/clima/citizens/support_sk).
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej správe z 29. októbra 2020 s názvom „Biodiversity and Pandemics (Biodiverzita a pandémie)“ poukázala na to, že základnými príčinami pandémií sú tie isté globálne environmentálne zmeny, ktoré spôsobujú stratu biodiverzity a zmenu klímy. Preto by sa mala zmierniť zmena klímy, aby sa udržal a zlepšil stav našej biodiverzity, ktorá chráni aj ľudské zdravie.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady7 (EÚ) 2021/1119 Únia legislatívne zakotvila cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
 (6)  V nariadení (EÚ) 2021/1119 Únia zakotvila v právnych predpisoch cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050 a následne dosiahnuť záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Malo by sa to uskutočniť formou spravodlivej transformácie, a aby sa pritom na nikoho nezabudlo.
__________________
7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  K uvedeným zníženiam emisií musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Preto by sa ambícia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, stanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES8, mala upraviť tak, aby bola v súlade so záväzkom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve.
 (7)  K uvedeným zníženiam emisií musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Preto by sa ambícia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, stanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES8, mala upraviť tak, aby bola v súlade so záväzkom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve s cieľom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a s cieľom následne dosiahnuť záporné emisie, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119.
__________________
 __________________
8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
 8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/18149 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019.
 (8)  S cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom v prípade kvót na trhu, ktorá oslabila EU ETS keďže nižšie ceny uhlíka bránia tomu, aby EU ETS poskytoval silné stimuly na znižovanie emisií, sa rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/18149 v roku 2018 zriadila trhová stabilizačná rezerva (ďalej len „rezerva“), ktorá funguje od roku 2019. Vytvorenie rezervy prispelo k zníženiu nadbytku kvót v obehu v roku 2019 o 29 % v porovnaní s jeho najvyššou úrovňou v roku 2013. Podľa správy o trhu s uhlíkom z roku 2021 sa však celkový počet kvót v obehu v roku 2020 opäť zvýšil na 1 579 miliárd kvót v porovnaní s 1 385 miliardami kvót v roku 2019. Tento prudký nárast celkového nadbytku súvisel s nižším dopytom v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Komisia odhaduje, že bude trvať až štyri roky, kým sa tento dodatočný nadbytok z roku 2020 absorbuje, čím sa ďalej oddiali naliehavá potreba absorbovať nadbytok z minulosti a zabezpečiť, aby systém EU ETS spĺňal svoj účel. Z tohto dôvodu a bez toho, aby boli dotknuté ďalšie revízie rezervy v rámci všeobecnej revízie smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, ktorá sa uskutoční v roku 2022, by Komisia mala neustále monitorovať fungovanie rezervy a zabezpečiť, aby rezerva bola v prípade budúcich nepredvídateľných vonkajších otrasov spôsobilá plniť svoj účel.
__________________
 __________________
9 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1 – 5).
 9 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Spoľahlivá a výhľadová rezerva je nevyhnutná na zabezpečenie integrity a účinného riadenia systému EU ETS, aby ako politický nástroj prispieval k splneniu cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a následne k cieľu dosiahnuť záporné emisie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Systém EU ETS, a teda aj rezerva, by mali byť tiež v súlade s úsilím obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, pričom sa uznáva, že by sa tým výrazne znížili riziká a vplyvy zmeny klímy, a zároveň by sa mala zohľadniť spravodlivosť a zásada spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností vzhľadom na rôzne vnútroštátne okolnosti podľa článku 2 Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Ak množstvo kvót v obehu presahuje stanovený horný limit, od objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie, sa odpočíta množstvo kvót zodpovedajúce danému percentuálnemu podielu týchto kvót a umiestni sa do rezervy. Zároveň sa pre členské štáty z rezervy uvoľní príslušné množstvo kvót a ak celkové množstvo kvót v obehu klesne pod stanovený dolný limit, pripočíta sa k objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie.
 (10)  Ak v súčasnosti množstvo kvót v obehu presahuje stanovený horný limit, od objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie, sa odpočíta množstvo kvót zodpovedajúce danému percentuálnemu podielu týchto kvót a umiestni sa do rezervy. Zároveň sa pre členské štáty z rezervy uvoľní príslušné množstvo kvót a ak celkové množstvo kvót v obehu klesne pod stanovený dolný limit, pripočíta sa k objemu kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/41010 sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 tak, že sa percentuálna miera, ktorá sa má do 31. decembra 2023 používať na stanovenie množstva kvót, ktoré sa má každý rok umiestniť do rezervy, zdvojnásobila z 12 % na 24 %.
 (11)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/41010 sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 tak, že sa percentuálna miera, ktorá sa má do 31. decembra 2023 používať na stanovenie množstva kvót, ktoré sa má každý rok umiestniť do rezervy, zdvojnásobila z 12 % na 24 % ako spôsob rýchleho absorbovania nadbytku z minulosti s cieľom poskytnúť silnejší cenový signál na zníženie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom. Toto rozhodnutie bolo prijaté v kontexte bývalého cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
__________________
 __________________
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 – 27).
 10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14
(14)  Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy a očakávaného vývoja relevantného pre trh s uhlíkom vyplynulo, že miera 12 % celkového množstva kvót v obehu, ktorá sa má po roku 2023 každý rok umiestniť do rezervy, nestačí na to, aby sa predišlo značnému nárastu nadbytku kvót v systéme EU ETS. Preto by tento percentuálny údaj aj po roku 2023 mal naďalej byť 24 % a minimálne množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do rezervy, by takisto malo naďalej byť 200 miliónov.
 (14)  Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy a očakávaného vývoja relevantného pre trh s uhlíkom vyplynulo, že miera 12 % celkového množstva kvót v obehu, ktorá sa má po roku 2023 každý rok umiestniť do rezervy, nestačí na to, aby sa predišlo značnému nárastu nadbytku kvót v systéme EU ETS. Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, výrazný a škodlivý nadbytok kvót v systéme EU ETS by mohol narušiť stabilitu trhu a riadne fungovanie systému EU ETS a v dôsledku toho ohroziť dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov potrebného na splnenie právne záväzných cieľov v oblasti klímy, ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré vykonala Komisia pre toto rozhodnutie.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15
(15)  Ak sa miera celkového množstva kvót v obehu, ktoré sa má umiestniť každý rok do rezervy, po roku 2023 vráti na úroveň 12 %, môže v dôsledku potenciálne škodlivého nadbytku kvót v systéme EU ETS dôjsť k narušeniu trhovej stability. Okrem toho by sa miera 24 % po roku 2023 mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečila predvídateľnosť trhu.
 (15)   Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa miera po roku 2023 nevrátila pod 24 % a aby minimálny počet kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy, neklesol pod 200 miliónov. Malo by sa to vykonať oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečilo jeho včasné nadobudnutie účinnosti, a tým sa zabezpečila predvídateľnosť trhu odstránením rizika, že miera opäť klesne pod 24 %. Zachovaním miery 24 % v tomto rozhodnutí by nemali byť dotknuté ďalšie revízie rezervy vrátane prípadnej revízie miery kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy, v rámci všeobecnej revízie smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, ktorá sa uskutoční v roku 2022.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Miera 24 % po roku 2023 by sa mala stanoviť oddelene od všeobecného preskúmania smernice 2003/87/ES a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 s cieľom posilniť EU ETS v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie na rok 2030, aby sa zabezpečila predvídateľnosť trhu.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zachovanie súčasných parametrov trhovej stabilizačnej rezervy zavedenej podľa smernice (EÚ) 2018/410 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0045/2022).

Posledná úprava: 26. augusta 2022Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia