Európsky parlament,

–  so zreteľom na deklaráciu z 9. mája 1950, v ktorej sa navrhlo vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) ako prvý krok k federalizácii Európy,

–  so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „akt o voľbách“) pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976, zmenený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002(1) a rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018(2),

–  so zreteľom na zmluvy, a najmä na články 2, 3, 9, 10, 14 a článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 8, 20, 22, článok 223 ods. 1 a článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj na článok 2 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o volebnom postupe Európskeho parlamentu, najmä uznesenie z 15. júla 1998 o návrhu volebného postupu obsahujúceho spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu(4), uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(5), uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(6) a uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. marca 2013(8) a zo 7. februára 2018(9) o zložení Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií(11), najmä na jeho články 13, 21 a 31,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010,

–  so zreteľom na informatívnu správu Hospodárskeho a sociálneho výboru o práve osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi prijatú na jeho plenárnom zasadnutí 20. marca 2019(12) a na jeho doplňujúce stanovisko o nevyhnutnosti zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP prijaté 2. decembra 2020(13),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“), ktorý EÚ a všetky členské štáty ratifikovali v roku 2010, a na jeho článok 29 o účasti na politickom a verejnom živote,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta”), najmä na jej články 11, 21, 23 a 39,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 1,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a najmä na jeho článok 25,

–  so zreteľom na prácu Medziparlamentnej únie (IPU) v oblasti rodovej rovnosti, najmä na jej akčný plán pre rodovo citlivé parlamenty,

–  so zreteľom na správu o stave Únie z roku 2021, v ktorej Ursula von der Leyen oznámila, že rok 2022 bude rokom mládeže,

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh, aby rok 2022 bol Európskym rokom mládeže,

–  so zreteľom na články 46 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0083/2022),

A.  keďže od roku 1976, keď sa aktom o voľbách vydláždila cesta k prvým priamym a všeobecným voľbám zástupcov do Európskeho parlamentu, Európsky parlament neustále požaduje reformu európskeho volebného zákona a smeruje k skutočnejšiemu, jednotnejšiemu a európskemu volebnému postupu;

B.  keďže Lisabonská zmluva priniesla pozitívny krok vpred, keď potvrdila právo Európskeho parlamentu predložiť návrh týkajúci sa aktu o voľbách, ako aj svojho zloženia;

C.  keďže ďalšie dôležité zmeny v Lisabonskej zmluve sa týkali najmä znenia článku 14 Zmluva o EÚ, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament sa má skladať zo zástupcov občanov Únie, nie národov členských štátov, ako aj odkazu na úlohu Európskeho parlamentu pri voľbe predsedu Komisie, ktorý by mal byť zvolený s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu;

D.  keďže postupom vo voľbách v roku 2014 sa stanovil precedens, pokiaľ ide o úlohu Európskeho parlamentu pri výbere predsedu Komisie; keďže tento postup nebolo možné zahrnúť do celkovej reformy európskeho volebného zákona, čo prispelo k vytvoreniu politického prostredia na to, aby sa po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 neočakávaným spôsobom neuplatnila zásada hlavného kandidáta; keďže hlavný kandidát, ktorého európsky politický subjekt získal celkovo najvyšší počet kresiel, by mal byť najprv poverený vytvorením koaličnej väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente, pokiaľ ide o návrh kandidáta na predsedu Komisie; keďže v prípade, že koaličnú väčšinu nemožno dosiahnuť, by sa táto úloha mala prideliť ďalšiemu hlavnému kandidátovi; keďže Európsky parlament očakáva, že predseda Európskej rady sa poradí s uvedenými hlavnými predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín, pričom táto konzultácia bude podkladom pre postup navrhovania hlavných kandidátov, a domnieva sa, že tento postup navrhovania by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou;

E.  keďže z niektorých existujúcich spoločných ustanovení v súčasnom európskom akte o voľbách vyplýva cesta k nevyhnutným zlepšeniam, a to vrátane ustanovení, v ktorých sa stanovuje voľba kandidátov systémom pomerného zastúpenia pomocou zoznamu alebo jedného prenosného hlasu; sloboda vytvorenia volebných obvodov na vnútroštátnej úrovni; zavedenie maximálnej volebnej prahovej hodnoty na úrovni 5 % vo vnútroštátnych volebných obvodoch ako prostriedku na zaručenie fungovania Európskeho parlamentu; a zákaz vykonávať dvojitý mandát v národnom parlamente a v Európskom parlamente pre poslancov Európskeho parlamentu;

F.  keďže napriek niektorým krokom zameraným na vymedzenie spoločných noriem týkajúcich sa postupov volieb do Európskeho parlamentu sa dnes európske voľby naďalej zväčša riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, a preto sú potrebné ďalšie zlepšenia na zavedenie skutočne jednotného postupu európskych volieb;

G.  keďže účasť zaznamenaná v európskych voľbách v roku 2019 bola najvyššia spomedzi volieb do Európskeho parlamentu za posledných 20 rokov; keďže miera účasti sa medzi členskými štátmi značne líši; keďže vyššia účasť je pozitívny signál, ktorý dokazuje, že občania Únie, a najmä najmladšie generácie, majú čoraz väčší záujem o rozvoj európskej integrácie, o čom svedčia aj výsledky osobitného Eurobarometra z 9. marca 2021; keďže táto miera však stále naznačuje, že sa na nich zúčastnila len polovica občanov Únie; keďže zvýšený záujem o voľby do Európskeho parlamentu signalizuje, že občania Únie požadujú od EÚ rýchle kroky v oblasti zmeny klímy, oživenia hospodárstva, ochrany ľudských práv a právneho štátu, migrácie a úlohy Európskej únie v medzinárodných vzťahoch; keďže je nutné vyvinúť komunikačné úsilie o posilnenie záujmu občanov o európske záležitosti, ako aj úlohu európskych politických strán a nadácií v uvedenom smere;

H.  keďže trend rastúcej účasti voličov možno zlepšiť, ak sa posilní prepojenie a zodpovednosť medzi voličmi a kandidátmi a ak sa bude podporovať rozmer Únie;

I.  keďže funkčným volebným systémom sa buduje dôvera a podpora obyvateľov a zvyšuje sa presvedčenie občanov Únie, že demokraticky môžu hlasovaním prispieť k zmene spoločnosti;

J.  keďže členské štáty ešte stále neschválili rozhodnutie Rady 2018/994 z 13. júla 2018, čo však nemôže brániť potrebným zmenám volebných systémov Únie;

K.  keďže rastúca politická dynamika v celej Európe by mohla priniesť možnosť začleniť prvky a ustanovenia, ktoré posilnia európsky rozmer volieb;

L.  keďže vhodný prístup k reforme európskeho volebného zákona by mal vychádzať z dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a zo zavedenia spoločných minimálnych noriem;

M.  keďže reforma volebného postupu Európskeho parlamentu by sa mala zamerať na posilnenie demokratickej a nadnárodnej verejnej diskusie a demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb a demokratickej legitimity rozhodovacieho postupu Únie, na posilnenie občianstva v Únii, zlepšenie fungovania Európskeho parlamentu a riadenia Únie, zvýšenie legitimity a legislatívneho charakteru práce Európskeho parlamentu tým, že sa mu poskytne skutočné právo legislatívnej iniciatívy, posilnenie zásad volebnej rovnosti a rovnosti príležitostí, najmä medzi ženami a mužmi, zvýšenie účinnosti systému konania európskych volieb a priblíženie poslancov Európskeho parlamentu k voličom, najmä pokiaľ ide o tých najmladších;

N.  keďže v odporúčaní č. 16 európskej panelovej diskusie občanov 2 na tému Európska demokracia/hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť uskutočnenej v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa požaduje, aby sa v súvislosti s Európskym parlamentom prijal volebný zákon, ktorým sa zharmonizujú volebné podmienky (vek voličov, dátum volieb, požiadavky na volebné obvody, kandidátov, politické strany a ich financovanie), a aby európski občania mali právo voliť rôzne strany na úrovni Európskej únie, z ktorých každá pozostáva z kandidátov z viacerých členských štátov, a aby počas dostatočného prechodného obdobia mohli občania naďalej voliť vnútroštátne aj nadnárodné strany;

O.  keďže v správe o nápadoch mladých ľudí uverejnenej ako výsledok Európskeho podujatia pre mládež (EYE), ktoré sa konalo od 22. do 23. októbra 2021, sa navrhuje používať nadnárodné zoznamy, v ktorých by voliči dostali zoznam národných kandidátov a ďalší zoznam s kandidátmi zo všetkých členských štátov; keďže uvedená správa podporuje aj presadzovanie postupu navrhovania hlavných kandidátov;

P.  keďže v tretej predbežnej správe viacjazyčnej digitálnej platformy v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa uvádza, že jedným z najčastejšie diskutovaných návrhov, ktorý má širokú podporu, je myšlienka vytvorenia nadnárodných volebných zoznamov pre celú EÚ;

Q.  keďže v strednodobej politickej dohode s názvom Naše priority pre Európanov, ktorú 17. januára 2022 schválili vedúci predstavitelia skupín PPE, S&D a Renew, sa vyzýva, aby „sa pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu zaviedol postup navrhovania hlavných kandidátov v kombinácii s nadnárodnými zoznamami s dostatočným počtom kresiel“;

R.  keďže sa musia zohľadniť zásady proporcionality a rovnosti príležitostí, pokiaľ ide o menšiny, ktoré sú v Európskom parlamente nedostatočne zastúpené; keďže k menšine sa hlási približne 20 poslancov Európskeho parlamentu zo 705 (t. j. 2,8 %)(14); keďže Benátska komisia uznáva úlohu zaručených vyhradených mandátov pre príslušníkov národnostných menšín, nižších volebných prahov v pomerných volebných systémoch pre strany zastupujúce národnostné menšiny, ako aj úlohu určenia volebných obvodov s cieľom zvýšiť účasť menšín na rozhodovacom procese(15);

S.  keďže možnosť vytvorenia jednotného volebného postupu založeného na priamych a všeobecných voľbách je zakotvená v zmluvách od roku 1957;

T.  keďže právo všetkých občanov Únie zúčastňovať sa za rovných podmienok na demokratickom živote Únie by posilnila zvyšujúca sa harmonizácia postupov volieb do Európskeho parlamentu vo všetkých členských štátoch, čím by sa posilnil aj politický rozmer európskej integrácie;

U.  keďže európske politické strany „prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia“, a mali by preto zohrávať významnejšiu úlohu v kampaniach pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a aby dali jasne najavo súvislosť medzi hlasovaním za určitú vnútroštátnu stranu a vplyvom, ktorý má na veľkosť európskej politickej skupiny v Európskom parlamente a na nomináciu predsedu Komisie;

V.  keďže združenia voličov alebo volebné subjekty, ktoré nepatria k žiadnej európskej politickej strane, sú vyzvané, aby sa podieľali na kampaniach vo voľbách do Európskeho parlamentu s cieľom zvýšiť zapojenie občanov do volebného procesu;

W.  keďže postup nominovania kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu sa v jednotlivých členských štátoch a stranách výrazne líši, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, demokratické normy a normy v oblasti rodovej rovnosti; keďže otvorené, transparentné a demokratické postupy výberu kandidátov, v rámci ktorých je rešpektovaná rodová rovnosť, sú však nevyhnutné na budovanie dôvery v politický systém;

X.  keďže termíny na uzavretie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, pričom v súčasnosti sa pohybujú od 17 dní do 83 dní pred voľbami; keďže to vedie k nerovnému postaveniu kandidátov a voličov v Únii, pokiaľ ide o čas, ktorý majú na vedenie kampane alebo na úvahy o svojom výbere vo voľbách;

Y.  keďže termíny na uzavretie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia a mohli by sťažiť a možno aj znemožniť výmenu informácií o voličoch (zameranú na zabránenie dvojitému hlasovaniu) medzi členskými štátmi;

Z.  keďže vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom by na čele zoznamu každej politickej rodiny stál kandidát na funkciu predsedu Komisie, by posilnilo európsku demokraciu a ešte viac legitimizovalo voľbu predsedu alebo predsedníčky Komisie a jeho alebo jej zodpovednosť; keďže by to mohlo prispieť k budovaniu európskeho politického priestoru a k tomu, aby sa voľby do Európskeho parlamentu skutočne zakladali na európskych otázkach, a nie na otázkach výlučne vnútroštátneho záujmu;

AA.  keďže hlavy štátov a predsedovia vlád sa na svojom neformálnom stretnutí 23. februára 2018 rozhodli pokračovať v ich úvahách, ako aj v technickej, právnej a politickej práci, pokiaľ ide o otázku zostavenia nadnárodných zoznamov kandidátov pre voľby v roku 2024;

AB.  keďže nie všetky členské štáty poskytujú svojim občanom možnosť voliť zo zahraničia a v členských štátoch, ktoré túto možnosť ponúkajú, sa podmienky udelenia práva voliť výrazne líšia; keďže poskytnutie práva zúčastniť sa na voľbách všetkým občanom Únie s pobytom mimo Únie by prispelo k volebnej rovnosti; keďže však členské štáty musia lepšie koordinovať svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť v dvoch rôznych členských štátoch;

AC.  keďže mnoho ľudí so zdravotným postihnutím chce voliť vo volebnej miestnosti; keďže v 12 členských štátoch vnútroštátna regulácia neumožňuje zmenu volebnej miestnosti pridelenej na základe miesta pobytu za inú, ktorá by bola lepšie prispôsobená vzhľadom na zdravotné postihnutie daného voliča; keďže v článku 29 UNCRPD sa výslovne uvádza, že zmluvné štáty sa zaväzujú zabezpečiť, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli účinne a plne zúčastňovať na politickom a verejnom živote rovnocenne s ostatnými; keďže by sa mali odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím voliť a kandidovať, najmä právne prekážky v prípade dospelých osôb so zdravotným postihnutím, ktoré boli pozbavené právnej spôsobilosti, čím sa zaručí prístupnosť počas celého volebného procesu, a to aj zaistením ďalších systémov účasti na účel výkonu práva voliť, najmä prostredníctvom hlasovania poštou;

AD.  keďže by sa mal na úrovni Únie zriadiť volebný orgán, ktorý by fungoval ako nezávislý orgán zabezpečujúci správny výkon európskeho volebného zákona a predstavoval by sieť jednotných kontaktných orgánov členských štátov, čím by sa uľahčil prístup k informáciám o pravidlách upravujúcich európske voľby, zefektívnil by sa postup, najmä pokiaľ ide o riadenie volebného obvodu pre celú Úniu, a posilnila by sa európska povaha týchto volieb;

AE.  keďže hlasovanie poštou by mohlo umožniť účasť väčšieho počtu voličov, zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov a zároveň zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň ochrany údajov a zachovať štandard hlasovania vo volebnej miestnosti; keďže v záujme podnietenia volebnej účasti môžu členské štáty v súlade so svojimi národnými tradíciami poskytnúť doplnkové nástroje na hlasovanie, ako je hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca, elektronické hlasovanie alebo hlasovanie cez internet; keďže mnohé vnútroštátne orgány na ochranu digitálnych slobôd vyjadrili výhrady k online hlasovaniu; keďže online hlasovanie so sebou prináša nárast problémov, pokiaľ ide o základné zásady, ktorými sa riadia volebné operácie (tajnosť hlasovania, osobný a slobodný charakter hlasovania, úprimnosť volebných operácií, účinné monitorovanie hlasovania a následná kontrola zo strany volebného súdu); keďže uvedené problémy možno prekonať spoločným regulačným rámcom a postupom, v ktorom sú zaručené najvyššie normy ochrany údajov, integrity volieb, transparentnosti, spoľahlivosti a tajnosti hlasovania;

AF.  keďže v článku 7 ods. 1 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 sa stanovuje, že „funkcia poslanca Európskeho parlamentu nie je zlučiteľná s funkciou člena Komisie“;

1.  navrhuje reformu svojho volebného postupu s cieľom konkrétnym spôsobom formovať európsku verejnú sféru tým, že sa navrhnú spoločné minimálne normy a legislatívne zmeny pred európskymi voľbami v roku 2024;

2.  považuje za kľúčové, aby sa zlepšila transparentnosť a demokratická zodpovednosť Európskeho parlamentu, a to posilnením európskeho rozmeru volieb, najmä tým, že sa európske voľby zmenia na jednotné európske voľby, predovšetkým zavedením volebného obvodu pre celú Úniu, a neboli viac súborom 27 samostatných vnútroštátnych volieb, čo je spôsob, akým sa voľby do Európskeho parlamentu organizujú v súčasnosti;

3.  domnieva sa, že európske politické strany, združenia voličov a iné európske volebné subjekty by mali v procese volieb do Európskeho parlamentu zohrávať ústrednejšiu úlohu, mali by byť pre voličov jasne viditeľné a mali by dostať primeranú podporu a finančné prostriedky na plnenie svojich úloh;

4.  pripomína, že v dôsledku rozdielnych volebných kultúr sa vytvorilo celé spektrum rôznych volebných systémov a rôznych hlasovacích práv v rámci Únie; domnieva sa, že spoločné minimálne demokratické normy v európskom volebnom zákone môžu podporiť skutočnú verejnú európsku diskusiu a zabezpečiť rovnosť občanov Únie, a to aj v súvislosti s: právom voliť, právom na registráciu strany, združenia voličov alebo iného volebného subjektu a právom byť volený; prístupom k hlasovacím lístkom; nominovaním kandidátov vrátane rodovej rovnosti; prístupnosťou hlasovania pre všetkých občanov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím; alebo s dianím v deň volieb;

5.  vyzýva na vytvorenie spoločného rámca s referenčnými hodnotami a minimálnymi normami vzťahujúcimi sa na pravidlá volieb v celej Únii a navrhuje, aby sa pozornosť sústredila na silnú koordináciu s vnútroštátnymi opatreniami na vykonanie hlavnej časti jeho návrhov;

6.  vyzýva inštitúcie Únie, aby zohľadňovali priority, ktoré občania Únie identifikujú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy;

7.  poznamenáva, že Komisia plní v rámci inštitucionálnych rozhovorov medzi Európskym parlamentom a Radou o reforme európskeho volebného zákona úlohu sprostredkovateľa; považuje za kľúčové zapájať sa do konštruktívneho dialógu s Komisiou okrem iného s cieľom zhodnotiť výsledky Európskej siete spolupráce v oblasti volieb zriadenej v roku 2019 a inšpirovať sa nimi;

8.  zdôrazňuje prepojenia medzi navrhovanými opatreniami na revíziu aktu o voľbách a rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu, nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a akčným plánom Európskej komisie pre demokraciu z decembra 2020, najmä v súvislosti s prvkami ako:

9.  považuje rodovú rovnosť za prvok, ktorý je kľúčový z hľadiska zlepšenia zastúpenia vo voľbách; vyjadruje potešenie nad celkovým zlepšením v oblasti rovnosti žien a mužov, ktoré bolo skonštatované počas posledných volieb, zdôrazňuje však, že existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pričom v niektorých z nich nebola zvolená ani jedna poslankyňa; vyzýva na zavedenie opatrení, ktorými sa zabezpečia rovnaké príležitosti pre ženy a mužov kandidovať vo voľbách tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb, a to prostredníctvom využívania zoznamov alebo kvót s tzv. zipsovým systémom;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina národnostných a jazykových menšín zvyčajne nie je zastúpená v Európskom parlamente; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnú prekážku, ktorú predstavujú volebné prahy pre strany zastupujúce menšinové komunity kandidujúce v celoštátnych volebných obvodoch alebo vo veľkých, husto osídlených volebných obvodoch; domnieva sa preto, že európsky volebný zákon by mal umožňovať výnimky z prahových hodnôt stanovených na vnútroštátnej úrovni pre subjekty zastupujúce uznané národnostné a jazykové menšiny;

11.  považuje za kľúčové, aby európske aj vnútroštátne politické strany a združenia voličov a iné európske volebné subjekty zaviedli demokratické, informované a transparentné postupy výberu kandidátov do Európskeho parlamentu vrátane hlavného kandidáta, čím sa zabezpečí priame zapojenie jednotlivých občanov, ktorí sú členmi strán, a to okrem iného vrátane voľby zástupcov; domnieva sa, že takýto demokratický výber by sa mal spájať s potrebnými informáciami o schopnostiach a výkone kandidátov, ktorí sa uchádzajú o funkciu poslanca Európskeho parlamentu;

12.  vyjadruje presvedčenie, že všetci európski voliči by mali mať možnosť hlasovať za kandidáta na predsedu Komisie, ktorého uprednostňujú, a že hlavní kandidáti by mali byť schopní kandidovať vo všetkých členských štátoch v zoznamoch pre celú Úniu, a to na základe návrhu európskej politickej strany, európskeho združenia voličov alebo iného európskeho volebného subjektu, ktorý predkladá spoločný volebný program;

13.  vyzýva európske politické strany, európske združenia voličov a európske volebné subjekty, aby navrhli svojich kandidátov na funkciu predsedu Komisie najmenej 12 týždňov pred dňom volieb; domnieva sa, že pri výbere by mali byť zabezpečené záväzné demokratické postupy a transparentnosť; očakáva, že kandidáti budú umiestnení na prvom mieste príslušného zoznamu vo volebnom obvode pre celú Úniu;

14.  vyzýva na posilnenie viditeľnosti európskych politických strán, európskych združení voličov a iných európskych volebných subjektov prostredníctvom mediálnych kampaní, ako aj na hlasovacích lístkoch a všetkých volebných materiáloch; určuje, že vnútroštátne strany a zduženia voličov by mali počas volebnej kampane v príslušných prípadoch uviesť svoje pridruženie k európskym politickým stranám alebo iným európskym politickým subjektom a k príslušnému hlavnému kandidátovi;

15.  konštatuje, že mediálna stratégia koordinovaná na európskej úrovni s cieľom zaistiť pokrytie a sledovanie volieb by prispela k posilneniu záujmu občanov o európske voľby;

16.  očakáva, že vedúci predstavitelia európskych politických strán a parlamentných skupín sa dohodnú na spoločnom návrhu kandidáta na funkciu predsedu Komisie, ktorý predložia Európskej rade, na základe výsledku európskych volieb a väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente; očakáva, že predseda Európskej rady sa poradí s uvedenými vedúcimi predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín, pričom táto konzultácia bude podkladom pre postup navrhovania; domnieva sa, že tento postup navrhovania hlavných kandidátov by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou;

17.  navrhuje, aby sa zaviedol postup, v rámci ktorého zainteresované parlamentné skupiny uzavrú „dohodu o legislatúre“ s cieľom zabezpečiť politické nadviazanie na európske voľby a ako spôsob zaistenia väčšiny v Európskom parlamente pred vymenovaním Komisie;

18.  domnieva sa, že vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom sa bude voliť dvadsaťosem poslancov Európskeho parlamentu, a to bez toho, aby tým bol dotknutý počet poslancov Európskeho parlamentu zvolených v jednotlivých členských štátoch, a v rámci ktorého bude na čele zoznamu každej politickej rodiny kandidát na funkciu predsedu Komisie, je príležitosťou na posilnenie demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb; vyjadruje presvedčenie, že cieľ spočívajúci vo vytvorení jedného volebného obvodu pre celú Úniu je dosiahnuteľný iba v prípade, že sa zabezpečí rodová rovnováha a geografická vyváženosť, pričom je nevyhnutné zaručiť, že menšie členské štáty nebudú v konkurenčnej nevýhode v porovnaní s väčšími členskými štátmi; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa v rámci zoznamov volebného obvodu pre celú Úniu zaviedlo záväzné geografické zastúpenie, a nabáda európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty, aby na zoznamy pre celú Úniu vymenúvali kandidátov pochádzajúcich zo všetkých členských štátov;

19.  zdôrazňuje, že vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom sú poslanci volení na základe nadnárodných zoznamov, je v súlade so zmluvami, a najmä s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že podpora jednotného európskeho volebného zákona so zoznamami pre celú Úniu a záväzným systémom hlavných kandidátov naberá na politickej dynamike;

20.  vyjadruje presvedčenie, že zoznamy kandidátov pre celú Úniu predstavujú páku, ktorú možno použiť na zabezpečenie reprezentatívnosti a vytvorenie účinných európskych politických strán a združení voličov;

21.  navrhuje začlenenie spoločných ustanovení, ktorými sa budú riadiť výdavky jednotlivých subjektov, ktorým bolo umožnené predloženie zoznamu kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu, spojené s európskou volebnou kampaňou; vyzýva na intenzívnu spoluprácu pri plánovanej revízii nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o tejto otázke;

22.  domnieva sa, že finančné prostriedky európskych politických strán a iných európskych volebných subjektov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo z akéhokoľvek iného zdroja môžu byť použité na financovanie kampaní vedených európskymi volebnými subjektmi v kontexte volieb do Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu, na ktorých sa oni alebo ich členovia zúčastňujú; domnieva sa, že financovanie volebných výdavkov a ich obmedzenie v rámci vnútroštátnych volebných obvodov sa musí v jednotlivých členských štátoch riadiť príslušnými vnútroštátnymi predpismi;

23.  pripomína, že minimálny vek, ktorý musí osoba dosiahnuť, aby mohla kandidovať, sa v 27 členských štátoch pohybuje v rozpätí od 18 do 25 rokov, a minimálny vek, ktorý musí osoba dosiahnuť, aby mohla voliť, sa pohybuje v rozpätí od 16 do 18 rokov; vyzýva na zavedenie jednotného a harmonizovaného veku, v ktorom osoba získa pasívne a aktívne volebné právo, vo všetkých členských štátoch, a odporúča zaviesť minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách 16 rokov, a to bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktorými sa zavádza minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách na 18 alebo 17 rokov; zastáva názor, že udelenie práva voliť vo veku 16 rokov by odrážalo súčasné práva a povinnosti, ktoré európski mladí ľudia už v niektorých členských štátoch majú;

24.  navrhuje zaviesť možnosť dočasného zastupovania poslancov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke a v prípade dlhého obdobia práceneschopnosti;

25.  považuje transparentnosť volebného postupu a prístup k spoľahlivým informáciám za kľúčové prvky z hľadiska zvyšovania európskeho politického povedomia a zabezpečenia volebnej účasti, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby predstavovala mandát od voličov; zdôrazňuje, že občania by mali byť o kandidátoch v európskych voľbách, ako aj o pridružení vnútroštátnych politických strán alebo volebných združení k európskej politickej strane alebo európskemu volebnému združeniu informovaní vo veľkom časovom predstihu, konkrétne dvanásť týždňov pred voľbami;

26.  navrhuje, aby sa prijali opatrenia a zaviedli záruky na to, aby sa zabránilo zasahovaniu do volebného procesu zo zahraničia;

27.  zdôrazňuje, že termíny na uzavretie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; navrhuje zavedenie európskeho zoznamu voličov a vytvorenie spoločnej normy týkajúcej sa vytvorenia a uzavretia vnútroštátneho zoznamu voličov najneskôr štrnásť týždňov pred dňom volieb s cieľom zvýšiť presnosť informácií o voličoch a zjednodušiť ich výmenu medzi členskými štátmi, ako aj uľahčiť predchádzanie dvojitému hlasovaniu a zabezpečiť, aby takéto dvojité hlasovanie, či už bude výsledkom administratívnej chyby, alebo porušenia volebného zákona, podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám na vnútroštátnej úrovni a viedlo k nápravným opatreniam zo strany členských štátov;

28.  navrhuje zriadenie Európskeho volebného orgánu zodpovedného za koordináciu informácií o európskych voľbách, monitorovanie vykonávania spoločných noriem európskeho volebného zákona a riešenie sporov v tejto oblasti, vedenie európskeho zoznamu voličov, vyhlasovanie výsledkov volieb a dohľad nad výmenou informácií o hlasovaní občanov Únie mimo ich domovskej krajiny; domnieva sa, že takýto orgán by mohol uľahčiť efektívnu výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, najmä výmenu najlepších postupov; navrhuje, aby základnou úlohou Európskeho volebného orgánu bola správa registra volebných zoznamov pre volebný obvod pre celú Úniu; vyzýva rozpočtové orgány, aby zabezpečili, že Európsky volebný orgán bude mať dostatočné zdroje na plnenie svojich úloh;

29.  navrhuje, aby sa stanovili spoločné minimálne normy v záujme zavedenia jednotných požiadaviek na vytváranie volebných zoznamov;

30.  považuje za kľúčové, aby sa uľahčil prístup k hlasovaniu v európskych voľbách a aby sa zaručilo, že všetky osoby, ktoré majú právo voliť, vrátane občanov Únie žijúcich mimo svojej krajiny pôvodu, ľudí bez trvalého pobytu, osôb žijúcich v uzavretých rezidenčných zariadeniach, ľudí bez domova a väzňov, si uvedené právo môžu uplatniť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k informáciám a hlasovaniu na rovnocennom základe pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím tak, že napríklad umožnia prenájom upravených priestorov, ak na to nie sú prispôsobené verejné štruktúry;

31.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na maximalizáciu prístupnosti volieb pre občanov so zdravotným postihnutím, ktoré sa okrem iného a v prípade potreby budú týkať informácií o voľbách a registrácii, volebných miestností, volebných kabín a zariadení a hlasovacích lístkov; odporúča zaviesť vhodné opatrenia prispôsobené vnútroštátnym volebným postupom s cieľom uľahčiť hlasovanie občanom so zdravotným postihnutím, napríklad možnosť výberu volebnej miestnosti, uzavreté volebné miestnosti na kľúčových miestach a používanie asistenčných technológií, formátov a techník ako Braillovo písmo, veľké písmo, zvukové informácie, hmatové šablóny, ľahko čitateľné informácie a komunikácia v posunkovej reči; vyzýva členské štáty, aby osobám so zdravotným postihnutím v prípade potreby a na ich žiadosť umožnili pomoc pri hlasovaní prostredníctvom osoby, ktorú si sami zvolia;

32.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli spoločné požiadavky, ktoré umožnia, aby sa všetkým občanom Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, poskytlo právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu;

33.  verí, že zavedenie hlasovania poštou je potrebné pre voličov, ktorí v deň volieb nemôžu prísť do volebnej miestnosti, pričom by mohlo zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov v osobitnej alebo mimoriadnej situácii; vyzýva členské štáty, aby zvážili možné zavedenie doplnkových nástrojov na posilnenie volebného postupu, ako je prezenčné hlasovanie vopred a hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca, ako aj elektronické a online hlasovanie v súlade s ich vlastnými národnými tradíciami, a to s prihliadnutím na odporúčania Rady Európy v týchto oblastiach a s primeranými zárukami na zabezpečenie spoľahlivosti, integrity, tajnosti hlasovania, prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, transparentnosti pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov, možnosti manuálneho alebo elektronického prepočítania bez ohrozenia tajnosti hlasovania a ochrany osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie;

34.  vyjadruje presvedčenie, že stanovenie spoločného európskeho volebného dňa by viedlo k súdržnejším celoeurópskym voľbám, a preto navrhuje určiť 9. máj za Európsky deň volieb bez ohľadu na deň v týždni, na ktorý pripadne, s možnosťou, že sa tento deň určí za deň pracovného pokoja; považuje za dôležité, aby sa prvé oficiálne prognózy volebných výsledkov oznamovali súčasne vo všetkých členských štátoch v deň volieb o 21.00 SEČ;

35.  považuje za dôležité, aby sa po každých voľbách zabezpečilo vypracovanie správy o vykonávaní s cieľom zhodnotiť fungovanie európskych volieb a v prípade potreby navrhnúť zlepšenia;

36.  navrhuje reformu zmlúv s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť funkcie člena Európskej komisie s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v období medzi zostavením Európskeho parlamentu a zvolením Komisie;

37.  požaduje reformu zmlúv, a najmä článku 223 ZFEÚ o ustanoveniach potrebných na priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu, v zmysle posunu od jednomyseľnosti Rady a ratifikácie na vnútroštátnej úrovni k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou v Rade;

38.  prijíma pripojený návrh a predkladá ho Rade;

39.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto legislatívne uznesenie spolu s priloženým návrhom Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1. (3) Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34. (4) Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 66. (5) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 185. (6) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 109. (7) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7. (8) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 56. (9) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 83. (10) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 98. (11) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1. (12) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/information-reports/real-right-persons-disabilities-vote-european-parliament-elections-information-report (13) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/need-guarantee-real-rights-persons-disabilities-vote-european-parliament-elections-additional-opinion (14) Na základe údajov medziskupiny Európskeho parlamentu pre tradičné menšiny, národnostné spoločenstvá a jazyky. (15) Compilation of Venice Commission Opinions and Reports Concerning Electoral Systems and National Minorities CDL-PI(2019)004*, najmä jej správa Report on Electoral Law and National Minorities CDL-INF (2000).

Návrh

nariadenia Rady

o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 223 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskeho parlamentu,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(1) (ďalej len „akt o voľbách“) pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom(2) nadobudol účinnosť 1. júla 1978 a bol následne zmenený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom(3) a rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2018/994(4),

(2)  Podľa článku 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) prijíma ustanovenia potrebné na umožnenie priamych a všeobecných volieb poslancov Európskeho parlamentu jednomyseľne Rada na návrh vypracovaný Európskym parlamentom po udelení súhlasu Európskeho parlamentu v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom.

(3)  Článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, podľa ktorej by sa mala Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstránenie rodových nerovností a podporu rodovej rovnosti.

(4)  Lisabonskou zmluvou sa Európskemu parlamentu nielenže zverila právomoc iniciatívy v súvislosti s ustanoveniami o voľbách jeho poslancov, ale zmenila sa aj povaha mandátu poslancov Európskeho parlamentu, keďže sa stali priamymi zástupcami občanov Únie. Ide o podstatné zmeny, ktoré by sa mali zohľadniť v modernizovanom európskom volebnom zákone vložením nových prvkov zameraných na posilnenie demokratickej legitímnosti a presnejšie odzrkadlenie rozsahu úlohy a právomocí Európskeho parlamentu.

(5)  Napriek ustanoveniam aktu o voľbách sa voľby do Európskeho parlamentu do značnej miery organizujú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo vedie k škále rôznych volebných systémov. Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú v rôzne dni, pričom hlasy sa odovzdávajú vnútroštátnym stranám s vnútroštátnymi kandidátmi na základe vnútroštátnych programov. Aproximáciou týchto rôznych volebných systémov prostredníctvom prijatia jednotnejšieho európskeho volebného zákona na základe jasných spoločných zásad a pravidiel by sa zabezpečila rovnosť všetkých občanov Únie a posilnila by sa európska verejná sféra.

(6)  Volebné prahy sú súčasťou politického systému mnohých členských štátov a prispievajú k rozvoju stabilnej vládnej a opozičnej dynamiky v parlamentoch. V záujme zabezpečenia spravodlivej politickej súťaže by tieto prahové hodnoty nemali presiahnuť 5 %.

(7)  Volebné prahy by nemali ovplyvňovať možnosti uznaných národnostných a jazykových menšín zúčastňovať sa na politickom živote Únie a byť zastúpené v Európskom parlamente. Uznané národnostné alebo jazykové menšiny by mali mať možnosť využívať výnimky z akýchkoľvek prahových hodnôt, ktoré sú stanovené na vnútroštátnej úrovni. Výnimky z vnútroštátnych prahových hodnôt by sa mali vzťahovať aj na politické strany alebo združenia voličov, ktoré sa zúčastňujú na európskych voľbách v štvrtine členských štátov a ktoré vo svojich hlasovacích lístkoch uvádzajú názvy a logá európskych subjektov, ku ktorým sú pridružené.

(8)  V článku 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje, že kandidáta na predsedu Komisie navrhuje Európska rada s prihliadnutím na voľby do Európskeho parlamentu a následne ho volí Európsky parlament. V záujme toho, aby sa tomuto právu poskytlo primerané vyjadrenie, by sa mala európska verejná sféra rozvíjať spôsobom, ktorý všetkým európskym voličom umožní označiť kandidáta na funkciu predsedu Komisie, ktorého uprednostňujú. Na tento účel musia byť hlavní kandidáti, ktorých navrhli európske politické strany, európske združenia voličov alebo iné európske volebné subjekty, schopní stáť za spoločným volebným programom vo všetkých členských štátoch. S cieľom zaistiť väčšinu v Európskom parlamente pred vymenovaním Komisie by zainteresované parlamentné skupiny mali zaviesť postup uzatvárania „dohody o legislatúre“, ktorá zabezpečí politické nadviazanie na voľby do Európskeho parlamentu. Prostredníctvom postupu, ktorý by sa mal formalizovať na základe politickej dohody medzi európskymi politickými subjektmi, by hlavný kandidát, ktorého európsky politický subjekt získal celkovo najvyšší počet kresiel, mal byť najprv poverený vytvorením koaličnej väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente, pokiaľ ide o návrh kandidáta na predsedu Komisie. V prípade, že koaličnú väčšinu nemožno dosiahnuť, by sa táto úloha mala prideliť ďalšiemu hlavnému kandidátovi. S cieľom poskytnúť podklad pre postup navrhovania by sa mal predseda Európskej rady poradiť s uvedenými vedúcimi predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín. Postup navrhovania hlavných kandidátov by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou.

(9)  Popri vnútroštátnych volebných obvodoch by sa mal vytvoriť volebný obvod pre celú Úniu, v ktorom bude na čele zoznamu každej politickej rodiny kandidát na funkciu predsedu Komisie, aby sa tak posilnil demokratický a celoeurópsky rozmer európskych volieb. Na volebný obvod pre celú Úniu by sa mali vzťahovať podrobné a jasné pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri zostavovaní zoznamu kandidátov rešpektovali zásady rodovej rovnosti a geografickej vyváženosti a reprezentatívnosti a najmä aby sa v plnej miere zohľadnili záujmy malých a stredne veľkých členských štátov.

(10)  Európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore skutočne európskej politickej diskusie. Podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“. Európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty by preto mali zohrávať v postupe európskych volieb ústrednejšiu úlohu. Preto by sa im mala poskytnúť možnosť plnohodnotne sa zúčastňovať na kampaniach pred európskymi voľbami a predkladať zoznamy kandidátov pre celú Úniu, aby boli medzi voličmi známe a viditeľnejšie, a to na hlasovacích lístkoch, ako aj v materiáloch a publikáciách v rámci kampaní.

(11)  Podmienky výberu kandidátov a podávania kandidatúr by mali byť primerané, spravodlivé, demokratické a proporcionálne a mali by rešpektovať zásady stanovené v Kódexe osvedčených postupov vo volebných záležitostiach Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva v rámci Rady Európy (Benátska komisia). Okrem toho sa v akčnom pláne pre európsku demokraciu(5) Komisia zaviazala zvyšovať prístup k demokratickej účasti, čo zahŕňa inkluzívnosť a rovnosť v demokratickej účasti, ako aj rodovú rovnováhu v politike a rozhodovaní. Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025(6) uviedla, že „vytvorenie rovnakých príležitostí na zabezpečenie účasti žien a mužov má zásadný význam pre zastupiteľskú demokraciu na všetkých úrovniach“. Rodová rovnosť, ako aj demokratické a transparentné postupy a informované rozhodnutia o výbere kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu vrátane hlavného kandidáta sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky európske volebné subjekty a na posilnenie reprezentatívnosti a demokracie. Z dôvodu rovnosti by sa tieto zásady mali uplatňovať na všetky zoznamy kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch aj vo volebnom obvode pre celú Úniu.

(12)  Transparentnosť volebného postupu a prístup k spoľahlivým a včasným informáciám o voličoch a kandidátoch sú dôležité z hľadiska zabezpečenia spoľahlivosti volebného postupu, zvyšovania európskeho politického povedomia a zaistenia vysokej volebnej účasti. S cieľom predchádzať dvojitému hlasovaniu je dôležité uľahčiť výmenu informácií o voličoch medzi členskými štátmi. Občania Únie by navyše o kandidátoch vo voľbách do Európskeho parlamentu a prípadne o pridružení vnútroštátnych politických strán k európskej politickej strane mali byť informovaní vo veľkom časovom predstihu pred danými voľbami. Preto je potrebné stanoviť európsky zoznam voličov a povinné časové lehoty na zostavenie zoznamu voličov na európskej a vnútroštátnej úrovni a zoznamov kandidátov.

(13)  Na riadenie volebného obvodu pre celú Úniu je nevyhnutne potrebný Európsky volebný orgán s nezávislým mandátom zložený z členov s potrebnými odbornými znalosťami a skúsenosťami. Medzi kľúčové úlohy Európskeho volebného orgánu by malo patriť monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a riešenie sporov súvisiacich so spoločnými normami európskeho volebného zákona, vedenie európskeho zoznamu voličov, vyhlasovanie výsledkov volieb a zabezpečenie efektívnej výmeny informácií a najlepších postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi.

(14)  S cieľom zabezpečiť, aby európske volebné subjekty mali dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli občanom Únie prezentovať svoje idey a politické programy, by sa na volebnú kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu mali vyčleniť primerané finančné prostriedky.

(15)  S cieľom povzbudiť účasť voličov na voľbách do Európskeho parlamentu by členské štáty mali zabezpečiť hlasovanie poštou a mohli by taktiež umožniť prezenčné hlasovanie vopred alebo hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca. So zreteľom na odporúčania Rady v tejto veci a v záujme úplného využitia možností, ktoré ponúka technologický vývoj, by členské štáty mohli povoliť aj elektronické hlasovanie a hlasovanie cez internet a zároveň zabezpečiť prístupnosť elektronických a internetových systémov, spoľahlivosť výsledkov vďaka možnosti prepočítania hlasov, tajnosť hlasovania, ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie a úplnú transparentnosť pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov; ako aj zabezpečenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a pre všetkých občanov.

(16)  Občania Únie majú právo zúčastňovať sa na jej demokratickom živote, najmä hlasovaním alebo kandidovaním vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť a byť volený a prístup k informáciám a hlasovaniu by sa mali rovnocenne zabezpečiť pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby umožnili všetkým občanom Únie uplatniť svoje právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu vrátane tých, ktorí majú bydlisko alebo pracujú v krajinách mimo Únie, ktorí nemajú trvalý pobyt, sú bezdomovci, ktorí si odpykávajú trest odňatia slobody v Únii alebo žijú v uzavretých rezidenčných zariadeniach, ako sú nemocnice, psychiatrické zariadenia a iné zdravotnícke zariadenia, domovy dôchodcov a opatrovateľských služieb pre starších ľudí alebo rezidenčné zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali najmä zaviesť vhodné opatrenia, aby ľudia žijúci v uzavretých rezidenčných zariadeniach mohli uplatniť svoje právo voliť. Pri zabezpečovaní prístupu k informáciám, volebným materiálom a hlasovacím zariadeniam by sa mali zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(17)  Minimálny vek na uplatnenie práva voliť a byť volený sa v 27 členských štátoch líši v rozmedzí 16 až 18 rokov. S cieľom zabezpečiť rovnosť a zabrániť diskriminácii v prístupe k týmto najzákladnejším občianskym a politickým právam by sa mal v celej Únii zaviesť jednotný harmonizovaný vek na uplatnenie práva voliť a byť volený. Bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktoré stanovujú minimálnu vekovú hranicu pre hlasovanie vo voľbách na 18 alebo 17 rokov, minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách by sa mal stanoviť na 16 rokov. Minimálna veková hranica na kandidovanie vo voľbách by sa mala stanoviť na 18 rokov. Všetky osoby so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich právnu spôsobilosť by mali mať rovnocenné politické práva ako ostatné osoby.

(18)  Lehoty na predloženie zoznamov kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu a na zostavenie zoznamov voličov pred európskymi voľbami sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby mali kandidáti a voliči v celej Únii k dispozícii rovnaký čas na vedenie kampane alebo na rozhodnutie, koho voliť, a aby sa uľahčila aj výmena informácií o voličoch medzi členskými štátmi, mali by byť termíny na podanie zoznamov kandidátov a zostavenie zoznamov voličov v celej Únii jednotné.

(19)  S cieľom zabezpečiť, aby európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty boli dostatočne viditeľné, sú potrebné jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa kampaní a oficiálnych volebných materiálov. Takéto pravidlá by mali európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom umožniť, aby využívali všetky možné formy komunikácie s verejnosťou a materiály volebnej kampane. Takéto pravidlá by mali európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom umožniť, aby uviedli svoje pridruženie vo všetkých formách komunikácie s verejnosťou, v materiáloch volebnej kampane a v oficiálnych volebných materiáloch, ako sú hlasovacie lístky. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a príležitosti, pokiaľ ide o volebnú kampaň týkajúcu sa volebného obvodu pre celú Úniu.

(20)  V akte o voľbách z roku 1976 sa stanovilo spoločné obdobie konania volieb, čo členským štátom dáva právomoc stanoviť presný dátum a čas volieb v danom období. Skutočne celoeurópske voľby si však vyžadujú spoločný európsky deň volieb. Voľby do Európskeho parlamentu by sa mali konať 9. mája, teda v Deň Európy, keď si pripomíname výročie Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950. Výsledky volieb by mal vyhlasovať Európsky volebný orgán a uverejnené by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(21)  V prípade, že poslanec Európskeho parlamentu zvolený v rámci vnútroštátneho volebného obvodu odstúpi, umrie alebo mu bol odňatý mandát, uvoľnené miesto by sa malo obsadiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Uvoľnený mandát poslanca Európskeho parlamentu zvoleného v rámci volebného obvodu pre celú Úniu by mal obsadiť ďalší kandidát v príslušnom zozname. Možné by malo byť aj dočasné zastupovanie poslancov Európskeho parlamentu v prípade materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky a v prípade práceneschopnosti v dôsledku vážnej choroby.

(22)  S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické požiadavky vrátane formátu a údajov, ktoré sa majú poskytnúť na účely zostavenia európskeho zoznamu voličov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(7).

(23)  Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je zavedenie ustanovení nevyhnutných na priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu v súlade s jednotným volebným postupom, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu, a s princípmi spoločnými pre všetky členské štáty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa zavádzajú potrebné ustanovenia týkajúce sa priamych a všeobecných volieb poslancov Európskeho parlamentu v súlade s jednotným volebným postupom, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu uvedený v článku 15, a v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „politická strana“ je združenie občanov, ktoré sleduje politické ciele a je uznané alebo založené v súlade s právnym poriadkom aspoň jedného členského štátu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014(8), vrátane tých, ktoré majú v úmysle vytvoriť európsku koalíciu vnútroštátnych politických strán a/alebo národných združení voličov alebo sa k nej pripojiť s cieľom predložiť zoznam kandidátov a viesť kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu;

2.  „združenie voličov“ je združenie občanov, ktoré sleduje politické ciele a ktoré nie je založené ako politická strana, ale je zaregistrované ako združenie občanov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi ustanoveniami, a to vrátane tých, ktoré plánujú vytvoriť európsku koalíciu vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov alebo sa k takejto koalícii pripojiť s cieľom predložiť zoznam kandidátov a viesť kampaň v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

3.  „európska koalícia vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov“ je volebná aliancia vnútroštátnych politických strán a/alebo vnútroštátnych združení voličov zaregistrovaných v najmenej jednej štvrtine členských štátov, pričom toto číslo sa v prípade potreby zaokrúhli na najbližšie celé číslo, ktorá predkladá zoznam kandidátov a vedie kampaň v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

4.  „európska politická strana“ je politická aliancia vnútroštátnych politických strán, ktorá sleduje politické ciele a je zaregistrovaná na Úrade pre európske politické strany a európske politické nadácie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 na účely predloženia zoznamu kandidátov a vedenia kampane v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

5.  „európske zduženie voličov“ je nadnárodné združenie občanov registrované aspoň v štvrtine členských štátov a zastupujúce aspoň počet voličov rovný 0,02 % všetkých voličov v príslušných členských štátoch, ktoré sleduje politické ciele, ale nie je založené ako európska politická strana a je uznané na účel predloženia zoznamu kandidátov a vedenia kampane v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

6.  „európska volebná koalícia“ je volebná aliancia dvoch alebo viacerých európskych politických strán a/alebo európskych združení voličov, ktorá zostaví zoznam kandidátov a vedie kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu, ku ktorej sa môžu pripojiť vnútroštátne politické strany a/alebo národné združenia voličov, pokiaľ nie sú pridružené k žiadnej európskej politickej strane;

7.  „politická aliancia“ je štruktúrovaná spolupráca medzi politickými stranami a/alebo občanmi v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014;

8.  „európsky volebný subjekt“ je európska koalícia vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov, európska politická strana, európske združenie voličov, európska volebná koalícia alebo politická aliancia;

9.  „zoznam pre celú Úniu“ je zoznam kandidátov, ktorý v rámci volebného obvodu pre celú Úniu zostavil európsky volebný subjekt.

Článok 3

Vnútroštátne ustanovenia

Volebný postup pre voľbu poslancov Európskeho parlamentu sa riadi týmto nariadením. Oblasti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, sa v jednotlivých členských štátoch upravujú vnútroštátnymi predpismi.

Týmito vnútroštátnymi predpismi nie je dotknutý pomerný charakter volebného systému.

V každom prípade zaručujú dodržiavanie demokratických noriem, v súlade s ktorými sa uplatňujú demokratické a primerané požiadavky na registráciu politickej strany alebo združenia voličov a na predloženie zoznamu kandidátov vo vnútroštátnych volebných obvodoch a vo volebnom obvode pre celú Úniu.

Článok 4

Hlasovacie právo

1.  Každý občan Únie, ktorý dosiahol vek 16 rokov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich právnu spôsobilosť, má právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktorými sa stanovuje minimálna veková hranica pre účasť vo voľbách na 18 alebo 17 rokov.

2.  Žiadny občan Únie, ktorý je oprávnený voliť, nesmie vo voľbách poslancov Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch alebo vo volebnom obvode pre celú Úniu hlasovať viac ako jedenkrát.

3.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na dvojité hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu sa budú vzťahovať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

Článok 5

Právo byť volený

1.  Každý občan Európskej únie, ktorý dosiahol vek 18 rokov, má právo byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu buď vo vnútroštátnom volebnom obvode, alebo vo volebnom obvode pre celú Úniu, alebo v oboch obvodoch.

2.  Žiadny občan Únie, ktorý má právo byť volený, nesmie vo voľbách do Európskeho parlamentu kandidovať vo viac ako jednom vnútroštátnom volebnom obvode, ani byť zapísaný vo viac ako jednom zozname vnútroštátnych volebných obvodov alebo vo viac ako jednom zozname pre celú Úniu.

Článok 6

Uplatňovanie práva voliť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby si všetci občania Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, nemajú trvalý pobyt, žijú v uzavretých rezidenčných zariadeniach, sú bez domova alebo vo výkone trestu odňatia slobody v Únii, mohli uplatniť svoje právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

2.  Pokiaľ ide o občanov vo výkone trestu odňatia slobody v Únii, odsekom 1 nie je dotknuté vnútroštátne právo ani súdne rozhodnutia vydané v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 7

Prístupnosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetci občania vrátane osôb so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup k relevantným materiálom, hlasovacím zariadeniam a volebným miestnostiam.

2.  Členské štáty na základe svojich vnútroštátnych volebných systémov zavedú vhodné opatrenia s cieľom uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím nezávislý a tajný výkon volebného práva.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby osobám so zdravotným postihnutím na ich žiadosť pri hlasovaní pomohla osoba, ktorú si sami zvolia.

Článok 8

Hlasovanie poštou

1.  Členské štáty zabezpečia hlasovanie poštou vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to aj pre občanov žijúcich v tretej krajine, a prijmú opatrenia, ktorými zaistia, aby bolo hlasovanie poštou prístupné, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti a tajnosti hlasovania, ako aj na ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie.

2.  Členské štáty môžu poskytnúť ďalšie možnosti hlasovania, a to formou prezenčného hlasovania vopred, hlasovania prostredníctvom splnomocnenca a elektronického hlasovania a hlasovania cez internet.

V prípade elektronického hlasovania, hlasovania cez internet a hlasovania prostredníctvom splnomocnenca prijmú členské štáty všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti, čestnosti a tajnosti hlasovania, transparentnosti pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov a možnosti uskutočniť manuálne alebo elektronické prepočítanie bez toho, aby bola ohrozená tajnosť hlasovania a ochrana osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie.

Článok 9

Vytvorenie vnútroštátnych zoznamov voličov a európskych zoznamov voličov

1.  Aby sa odhalilo dvojité hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu a predišlo sa mu, zoznamy voličov v jednotlivých členských štátoch sa zostavia najneskôr štrnásť týždňov pred dňom volieb uvedeným v článku 19 ods. 1. Chyby v zozname voličov možno opraviť do dňa volieb.

2.  Na účely zostavenia európskeho zoznamu voličov poskytnú príslušné vnútroštátne orgány Európskemu volebnému orgánu všetky potrebné údaje v súlade s článkom 18. Kritériá na zápis do vnútroštátneho zoznamu voličov sú upravené vnútroštátnymi predpismi.

3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia technické požiadavky vrátane formátu a údajov, ktoré sa majú poskytnúť na zostavenie európskeho zoznamu voličov na účely vykonávania odseku 2 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 29.

Článok 10

Zásady výberu kandidátov

1.  Všetky politické strany, združenia voličov, volebné aliancie a európske volebné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na voľbách do Európskeho parlamentu, dodržiavajú pri výbere svojich kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu demokratické postupy, transparentnosť a rodovú rovnosť, a to prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby všetky oprávnené osoby mali rovnakú šancu byť zvolené, a dbajú na to, aby zloženie Európskeho parlamentu odrážalo rozmanitosť Európskej únie. Rodová rovnosť sa dosiahne v závislosti od volebných systémov členských štátov a v každom prípade vo volebnom obvode pre celú Úniu použitím zoznamov alebo kvót s tzv. zipsovým systémom bez toho, aby boli porušené práva nebinárnych osôb.

2.  Člen politickej strany, združenia voličov alebo európskeho volebného subjektu môže príslušnému vnútroštátnemu alebo európskemu volebnému orgánu podať odôvodnenú sťažnosť na nedodržanie kritérií týkajúcich sa demokratických postupov, transparentnosti a rodovej rovnosti stanovených v tomto článku.

Článok 11

Predkladanie zoznamov kandidátov

1.  Zoznamy kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa predložia najneskôr dvanásť týždňov pred dňom volieb uvedeným v článku 19 ods. 1.

2.  Európske volebné subjekty najneskôr dvanásť týždňov pred dňom volieb poskytnú Európskemu volebnému orgánu dokument, v ktorom potvrdia, že všetci kandidáti súhlasia so zaradením do zoznamu pre celú Úniu. Tento dokument obsahuje celé meno kandidátov a číslo ich preukazu totožnosti alebo cestovného pasu. Kandidáti ho podpíšu s uvedením dátumu a miesta podpisu.

Článok 12

Volebný systém

1.  Voľby sú všeobecné a priame, rovnoprávne, slobodné a tajné. Každý volič má dva hlasy, jeden na voľbu poslancov Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch a jeden na voľbu poslancov Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu.

2.  Poslanci Európskeho parlamentu sú volení ako zástupcovia občanov Únie systémom pomerného zastúpenia, a to vo vnútroštátnych volebných obvodoch a vo volebnom obvode pre celú Úniu.

3.  V rámci vnútroštátnych volebných obvodov sú poslanci Európskeho parlamentu volení na základe akéhokoľvek vnútroštátneho systému pomerného zastúpenia, ktorý členské štáty bežne používajú.

4.  Vo volebnom obvode pre celú Úniu sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom uzavretého zoznamu.

Článok 13

Volebný prah

1.  Členské štáty môžu určiť minimálny prah pre rozdelenie mandátov. Na celoštátnej úrovni uvedený prah nepresiahne 5 % platných odovzdaných hlasov.

2.  V prípade vnútroštátnych volebných obvodov, ktoré pozostávajú z viac ako 60 mandátov, sa stanoví prahová hodnota, ktorá nesmie byť nižšia ako 3,5 % platných hlasov odovzdaných v príslušnom volebnom obvode.

3.  Prahmi uvedenými v odsekoch 1 a 2 nie sú dotknuté výnimky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pokiaľ ide o politické strany alebo združenia voličov, ktoré zastupujú uznané národnostné alebo jazykové menšiny.

4.  Výnimka z vnútroštátnych prahových hodnôt stanovených v odseku 2 sa udeľuje politickým stranám alebo združeniam voličov, ktoré sú registrované v štvrtine členských štátov a získajú najmenej jeden milión hlasov v celej Únii a ktoré na svojom vnútroštátnom hlasovacom lístku uvedú jednotný názov a logo európskeho volebného subjektu, ku ktorému sú pridružené, v prípade potreby prispôsobené jazykom dotknutých členských štátov.

5.  Vo volebnom obvode pre celú Úniu uvedenom v článku 15 nie je žiadny minimálny prah na rozdelenie mandátov.

Článok 14

Vnútroštátne volebné obvody

Každý členský štát môže v súlade so svojou osobitou vnútroštátnou situáciou a bez toho, aby bol dotknutý článok 15, určiť jeden volebný obvod pre voľby do Európskeho parlamentu alebo rozdeliť svoju volebnú oblasť iným spôsobom bez toho, aby tým vo všeobecnosti ovplyvnil pomerný charakter volebného systému.

Členské štáty môžu vytvoriť jednočlenné volebné obvody zastupujúce jazykové alebo etnické menšiny, štátnych príslušníkov zámorských území, najvzdialenejšie regióny alebo zámorské územia v súlade s vnútroštátnymi predpismi bez toho, aby tým bol dotknutý pomerný charakter volebného systému.

Článok 15

Volebný obvod pre celú Úniu

1.  Celé územie Európskej únie tvorí jeden volebný obvod, v rámci ktorého je v prvých voľbách poslancov Európskeho parlamentu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia volených 28 poslancov Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o následné voľby poslancov Európskeho parlamentu, veľkosť volebného obvodu pre celú Úniu sa určí rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu.

2.  Voľba vo volebnom obvode pre celú Úniu nemá vplyv na poslancov Európskeho parlamentu volených v jednotlivých členských štátoch.

3.  Všetky európske volebné subjekty môžu v súlade s článkom 2 predložiť Európskemu volebnému orgánu zoznamy pre celú Úniu.

4.  Žiadny európsky volebný subjekt nemôže predložiť viac ako jeden zoznam pre celú Úniu. Vnútroštátne strany a vnútroštátne združenia voličov môžu podporiť len jeden zoznam pre celú Úniu.

5.  Na lístkoch obsahujúcich zoznamy pre celú Úniu sa uvedie názov a logo príslušného európskeho volebného subjektu.

6.  V prípade kandidátov žijúcich v tretej krajine je miestom pobytu kandidáta na účely zostavenia zoznamu pre celú Úniu posledné miesto, kde mal pobyt pred odchodom z Európskej únie. V prípade kandidátov, ktorí sa narodili a majú pobyt v tretej krajine, zodpovedá miesto pobytu na účely zostavenia zoznamu pre celú Úniu miestu v tom členskom štáte, ktorého je kandidát štátnym príslušníkom.

7.  Zoznamy pre celú Úniu zahŕňajú počet kandidátov rovný počtu mandátov stanovenému v odseku 1.

8.  Európske volebné subjekty zostavujú zoznamy pre celú Úniu v súlade so zásadami stanovenými v článku 10 ods. 1.

9.  S cieľom zabezpečiť geografickú vyváženosť sú zoznamy pre celú Úniu rozdelené do troch blokov. Každý z týchto troch blokov sa má obsadiť jedným kandidátom pochádzajúcim z každej z troch skupín členských štátov vymedzených v prílohe I a uvedených v prílohe II.

10.  Poradie kandidátov s pobytom v ktoromkoľvek členskom štáte v každej z troch skupín členských štátov uvedených v prílohe I sa v každej časti zoznamu zloženej z troch blokov líši, a to až po miesto v zozname zodpovedajúce číslu, ktoré je výsledkom vydelenia celkového počtu mandátov dvoma, v prípade potreby zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo.

11.  Celkový počet obyvateľov členských štátov vypočíta Komisia (Eurostat) na základe najaktuálnejších údajov, ktoré členské štáty poskytli, v súlade s metódou stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013(9).

12.  Rozdelenie mandátov v rámci zoznamov pre celú Úniu na základe súhrnných výsledkov vo volebnom obvode pre celú Úniu sa vykonáva v súlade s d’Hondtovým systémom takto:

a)  počty hlasov, ktoré získali kandidáti, sa uvedú v stĺpci v poradí od najvyššieho po najnižší;

b)  počet hlasov získaných jednotlivými kandidatúrami sa delí číslom 1, 2, 3 atď. až do čísla, ktoré sa rovná počtu mandátov pre daný volebný obvod, čím sa vytvorí tabuľka podobná tabuľke v prílohe III. Mandáty sa prideľujú kandidátom, ktorí získajú najväčší podiel v tabuľke, a to v zostupnom poradí;

c)  ak sa dva mandáty prislúchajúce rôznym kandidatúram v zozname podielov zhodujú, mandát sa pridelí zoznamu s najvyšším celkovým počtom získaných hlasov. V prípade dvoch kandidátov s rovnakým počtom hlasov sa prvý prípad rovnakého počtu hlasov rozhodne žrebovaním a ďalšie striedavo.

13.  Európski a vnútroštátni verejnoprávni vysielatelia poskytnú vysielací čas pomerne k výsledkom predchádzajúcich volieb vo volebnom obvode pre celú Úniu, čím zabezpečia minimálny vysielací čas pre každý zoznam pre celú Úniu.

Článok 16

Financovanie volebných kampaní európskych volebných subjektov

Ustanovenia kapitol IV a V nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa uplatňujú mutatis mutandis na financovanie volebných kampaní európskych volebných subjektov.

Článok 17

Spoločné ustanovenia týkajúce sa volebných kampaní

1.  Volebná kampaň sa začína najskôr osem týždňov pred dňom volieb.

2.  Volebná kampaň pozostáva z požiadania voličov o ich hlas vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom tlačených alebo digitálnych materiálov a iných foriem komunikácie s verejnosťou, reklamy v médiách a verejných podujatí. Materiály používané v rámci volebných kampaní zahŕňajú logo a odkaz na prípadný manifest alebo program európskeho volebného subjektu, ku ktorému je vnútroštátna strana pridružená.

3.  Materiály volebnej kampane musia byť prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

4.  Vo vnútroštátnych volebných obvodoch musia byť hlasovacie lístky používané vo voľbách do Európskeho parlamentu jednotné, musia v nich byť v príslušných prípadoch rovnocenne viditeľné mená, akronymy, symboly a logá vnútroštátnych politických strán a/alebo vnútroštátnych združení voličov, ako aj mená, akronymy, symboly a logá európskych volebných subjektov, ak sú k niektorému z nich pridružené, a musia obsahovať zoznam mien kandidátov a prípadne náhradníkov v poradí, v akom sú uvedení na príslušných volebných zoznamoch.

5.  Pravidlá zasielania volebných materiálov voličom vo voľbách do Európskeho parlamentu sú rovnaké ako tie, ktoré sa v príslušnom členskom štáte uplatňujú v celoštátnych, regionálnych a miestnych voľbách.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vzťahu k európskym volebným subjektom uplatňovalo rovnaké zaobchádzanie a príležitosti ako v prípade vnútroštátnych politických strán a vnútroštátnych združení voličov, pokiaľ ide o volebnú kampaň spojenú s volebným obvodom pre celú Úniu.

7.  Členské štáty zavedú na európskej úrovni obdobie volebného moratória, ktoré sa začína 48 hodín pred dňom volieb a počas ktorého nie je dovolené pýtať sa voličov, koho zamýšľajú voliť.

Článok 18

Kontaktné orgány

1.  Každý členský štát vymenuje kontaktný orgán zodpovedný za výmenu údajov o voličoch, ktoré sú potrebné na vytvorenie európskeho zoznamu voličov v súlade s článkom 9 ods. 2, a o kandidátoch, a to so svojimi partnermi v ostatných členských štátoch a s Európskym volebným orgánom zriadeným v súlade s článkom 28.

2.  Kontaktný orgán uvedený v odseku 1 začne v súlade s uplatniteľným právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov týmto partnerským orgánom a Európskemu volebnému orgánu prenášať údaje uvedené v článkoch 9 a 10 smernice Rady 93/109/ES10(10) o občanoch Únie, ktorí sú zapísaní do vnútroštátnych zoznamov voličov a európskeho zoznamu voličov alebo kandidujú v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, najneskôr šesť týždňov pred dňom volieb.

Článok 19

Deň volieb

1.  Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú 9. mája posledného roka volebného obdobia, ako sa uvádza v článku 20 (ďalej len „deň volieb“).

2.  V čase, keď sú volebné miestnosti otvorené, a pol hodinu pred ich otvorením je akákoľvek politická činnosť vo volebných miestnostiach alebo v ich blízkosti zakázaná, a to bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek činnosť organizovaná v členských štátoch na oslavu Dňa Európy.

3.  Voľby sa skončia vo všetkých členských štátoch v deň volieb do 21.00 miestneho času. S cieľom zohľadniť časový rozdiel sa môžu voľby do Európskeho parlamentu v zámorských krajinách a územiach Únie konať 8. mája posledného roka volebného obdobia.

4.  Členské štáty zverejnia oficiálne alebo predbežné výsledky svojho sčítania hlasov až po skončení hlasovania podľa odseku 3 v členskom štáte, ktorého voliči hlasujú ako poslední.

5.  Členské štáty môžu deň volieb vyhlásiť za sviatok.

Článok 20

Stanovenie a uverejnenie výsledkov volieb

1.  Výsledky volieb vo volebnom obvode pre celú Úniu a vo vnútroštátnych volebných obvodoch vyhlási v tomto poradí Európsky volebný orgán na základe informácií poskytnutých kontaktnými orgánmi.

2.  Oficiálny výsledok volieb sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Volebné obdobie a mandát

1.  Päťročné obdobie, na ktoré sú volení poslanci Európskeho parlamentu, sa začína otvorením prvého zasadania po každých voľbách (ďalej len „volebné obdobie“).

2.  Funkčné obdobie každého poslanca Európskeho parlamentu sa začína a končí v súlade s volebným obdobím (ďalej len „mandát“).

Článok 22

Zvolanie Európskeho parlamentu

Okrem povinnosti stanovenej v článku 229 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európsky parlament zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca odo dňa volieb.

Článok 23

Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

Európsky parlament preskúma osvedčenia o zvolení poslancov Európskeho parlamentu.

Na tento účel zohľadňuje výsledky, ktoré oficiálne vyhlásili členské štáty a oznámil Európsky volebný orgán.

Článok 24

Nezlučiteľnosť

1.  Funkcia poslanca Európskeho parlamentu je nezlučiteľná s týmito funkciami:

–  člen vlády členského štátu,

–  poslanec národného alebo regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami,

–  člen Európskej komisie,

–  sudca, generálny advokát alebo tajomník Súdneho dvora Európskej únie,

–  člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky,

–  člen Dvora audítorov,

–  európsky ombudsman,

–  člen Hospodárskeho a sociálneho výboru,

–  člen Výboru regiónov,

–  člen výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Únie či plnenia stálych priamych administratívnych úloh,

–  člen správnej rady, predstavenstva alebo zamestnanec Európskej investičnej banky,

–  činný úradník alebo iný zamestnanec inštitúcií Európskej únie alebo k nim pripojených špecializovaných subjektov alebo Európskej centrálnej banky.

2.   Každý členský štát môže prijať doplňujúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa nezlučiteľnosti s funkciou poslanca Európskeho parlamentu.

3.  Poslanci Európskeho parlamentu, na ktorých sa počas volebného obdobia budú vzťahovať odseky 1 a 2, sa nahradia v súlade s článkom 27.

Článok 25

Vonkajšie parlamentné činnosti

Poslanci Európskeho parlamentu po svojom zvolení označia obec, prípadne región vo svojom členskom štáte pobytu, z ktorého budú vykonávať vonkajšie parlamentné činnosti.

Článok 26

Osobné a nezávislé hlasovanie

1.  Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú na individuálnom a osobnom základe. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

2.  Poslanci Európskeho parlamentu požívajú výsady a imunity, ktoré im prináležia podľa Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojeného k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a to od okamihu oficiálneho vyhlásenia ich zvolenia do Európskeho parlamentu.

Článok 27

Uvoľnenie mandátu

1.  Kreslo sa uvoľní, ak sa mandát poslanca Európskeho parlamentu skončí v dôsledku odstúpenia alebo úmrtia poslanca alebo v dôsledku odňatia jeho mandátu.

2.  O prípadnom úmrtí, odstúpení alebo odňatí mandátu poslanca Európskeho parlamentu zvoleného vo volebnom obvode pre celú Úniu predseda Európskeho parlamentu bezodkladne informuje Európsky volebný orgán.

Uvoľnený mandát sa obsadí ďalším kandidátom v zozname kandidátov, v ktorom bol poslanec, ktorý zomrel, odstúpil alebo mu bol odňatý mandát, pôvodne zvolený.

3.  V súlade s ostatnými ustanoveniami tohto nariadenia ustanoví každý členský štát vhodné postupy na obsadenie každého mandátu, ktorý sa uvoľní počas volebného obdobia, na zvyšok tohto obdobia.

4.  Ak sa v právnom predpise členského štátu výslovne stanovuje odňatie mandátu poslanca Európskeho parlamentu, tento mandát sa skončí v súlade s danými právnymi ustanoveniami. Príslušné vnútroštátne orgány o tom informujú Európsky parlament.

5.  Ak sa mandát uvoľní v dôsledku odstúpenia alebo úmrtia, predseda Európskeho parlamentu o tom bezodkladne informuje príslušné orgány dotknutého členského štátu a Európsky volebný orgán.

6.  Ak Európsky parlament vyhlási uvoľnenie mandátu poslanca zvoleného vo volebnom obvode pre celú Úniu, predseda o tom informuje Európsky volebný orgán a vyzve ho na bezodkladné obsadenie mandátu na zvyšok jeho platnosti.

Uvoľnené mandáty poslancov Európskeho parlamentu zvolených v rámci volebného obvodu pre celú Úniu obsadí ďalší kandidát v príslušnom zozname podľa prednostného poradia.

7.  Európsky parlament môže na žiadosť dotknutého poslanca a na základe dohody s dotknutým členským štátom alebo Európskym volebným orgánom navrhnúť dočasnú náhradu za dotknutého poslanca v prípade materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky alebo v prípade práceneschopnosti v dôsledku vážnej choroby.

Ak sa mandát dočasne uvoľní z niektorého z dôvodov uvedených v prvom pododseku, dotknutý poslanec sa na obdobie šestnásť týždňov dočasne nahradí ďalším kandidátom z príslušného zoznamu, ktorý sa môže rozhodnúť, či uvoľnenú funkciu obsadí. Odmietnutie obsadiť uvoľnenú funkciu neznamená stratu pozície v príslušnom zozname pre budúce voľné funkcie. Lehotu šestnásť týždňov možno predĺžiť.

Článok 28

Európsky volebný orgán

1.  Týmto sa zriaďuje Európsky volebný orgán, ktorý má za úlohu:

a)  zabezpečiť správne vykonávanie tohto nariadenia, ako aj vykonávať a monitorovať volebný proces vo volebnom obvode pre celú Úniu;

b)  vymedziť postup uplatniteľný na sťažnosti podľa článku 10 ods. 2, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu;

c)  plniť všetky úlohy spojené s volebným procesom vo volebnom obvode pre celú Úniu a komunikovať s kontaktnými orgánmi uvedenými v článku 18;

d)  overovať, či európske volebné subjekty spĺňajú podmienky na predloženie zoznamov pre celú Úniu v súlade s článkom 15;

e)  viesť európsky zoznam voličov stanovený v článku 9;

f)  vyhlasovať výsledky volieb v súlade s článkom 20 tohto nariadenia,

g)  rozhodovať o sporoch, ktoré môžu vyplynúť z iných ustanovení tohto nariadenia, než ktoré vyplývajú z vnútroštátnych ustanovení, na ktoré toto nariadenie odkazuje,

Európsky volebný orgán môže tiež poskytnúť pomoc v prípade ťažkostí súvisiacich s výkladom zoznamov kandidátov predložených vnútroštátnymi orgánmi.

2.  Európsky volebný orgán je nezávislý a svoje úlohy plní v plnom súlade s týmto nariadením.

3.  Európsky volebný orgán oznámi zoznamy pre celú Úniu jedenásť týždňov pred dňom volieb.

Orgán zriadi a vedie register zoznamov pre celú Úniu predložených európskymi volebnými subjektmi. Informácie o registri sú verejne prístupné.

Európsky volebný orgán vo svojich rozhodnutiach v plnej miere zohľadňuje základné práva voliť a byť volený.

4.  Každý členský štát vymenuje jedného člena Európskeho volebného orgánu vybraného z radov profesorov práva alebo politických vied a iných odborníkov na volebné systémy na základe ich odborných kvalít a rešpektujúc rodovú rovnováhu. Členovia Európskeho volebného orgánu si volia svojho predsedu, podpredsedu a tajomníka jednoduchou väčšinou v oddelenom hlasovaní. Európsky volebný orgán sa usiluje prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak rozhodnutie nemožno prijať konsenzom, Európsky volebný orgán rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov.

Všetci členovia Európskeho volebného orgánu sú pri výkone svojich povinností nezávislí. Nepožadujú ani neprijímajú pokyny od žiadnej inštitúcie či vlády ani od žiadneho iného orgánu, úradu či agentúry. Nesmú byť poslancami ani bývalými poslancami Európskeho parlamentu, národných parlamentov alebo národných vlád. Okrem toho nevykonávajú žiadny volebný mandát ani nie sú úradníkmi alebo ostatnými zamestnancami žiadnej inštitúcie Únie, žiadnej európskej politickej strany alebo európskeho združenia voličov, ako ani žiadnej európskej politickej nadácie.

Členovia Európskeho volebného orgánu sa vymenúvajú na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno raz obnoviť.

5.  Európsky volebný orgán zastupuje jeho predseda, ktorý zabezpečuje vykonávanie všetkých rozhodnutí tohto orgánu v jeho mene.

Predseda Európskeho volebného orgánu sa zdrží akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s povahou jeho povinností.

Ak člen Európskeho volebného orgánu vrátane jeho predsedu prestane spĺňať podmienky požadované na výkon svojej funkcie, môže byť odvolaný v hlasovaní, keď jeho odvolanie podporia najmenej tri pätiny členov Európskeho volebného orgánu, na základe správy s odôvodnením návrhu na odvolanie.

Päťročné funkčné obdobie Európskeho volebného orgánu sa začína dva a pol roka po začatí volebného obdobia. Prvé funkčné obdobie Európskeho volebného orgánu sa začne čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Uvoľnené miesto v Európskom volebnom orgáne v dôsledku odstúpenia, odchodu do dôchodku, odvolania alebo úmrtia sa obsadí v súlade s rovnakým postupom, aký sa uplatnil pri počiatočnom vymenovaní.

6.  Európsky volebný orgán disponuje právnou subjektivitou a má k dispozícii kancelárie, zamestnancov, služby a zariadenia administratívnej podpory potrebné na vykonávanie jeho funkcií.

7.  Európsky volebný orgán do deviatich mesiacov od európskych volieb predloží Európskemu parlamentu správu o organizácii európskych volieb a o vykonávaní tohto nariadenia a dosahovaní jeho cieľov.

8.  Náklady na Európsky volebný orgán vrátane odmien jeho členov sa financujú z rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie.

Rozpočtové prostriedky sú dostatočné na zabezpečenie úplnej a nezávislej prevádzky Európskeho volebného orgánu. Návrh rozpočtového plánu pre Európsky volebný orgán predloží Európskemu parlamentu predseda orgánu a návrh sa zverejní. Európsky parlament deleguje povinnosti povoľujúceho úradníka, pokiaľ ide o tieto rozpočtové prostriedky, na predsedu Európskeho volebného orgánu.

Článok 29

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 30

Zrušenie

1.  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom, ktorým sa tento akt stanovuje, sa týmto zrušujú.

2.  Odkazy na zrušený akt sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 31

Doložka o preskúmaní

Najneskôr do jedného roka po každých európskych voľbách Európsky parlament po konzultácii s Európskym volebným orgánom predloží správu o celkovom fungovaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo schválené členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

2.  Členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady ukončenie svojich vnútroštátnych postupov.

(1) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5. (2) Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1). (3) Rozhodnutie Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). (4) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1), nie je účinné. (5) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790). (6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025“ (COM(2020)0152). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1). (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 39). (10) Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).

TABUĽKA – 27 ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ ROZDELENÝCH DO KATEGÓRIÍ PODĽA POČTU OBYVATEĽOV

Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en

Praktický príklad zoznamu pre celú Úniu s použitím skupiny rozdelenej do troch kategórií s 28 kreslami.

A1, A2, A3, A4, A5, B1, B2, B3, B4, B5, B7, B8, B9, B10, C1, C2, C3, C4, C5, C6, C7, C8, C9, C10, C11, C12 sú príklady kandidátov z členských štátov skupiny podľa rozdelenia do kategórie podľa počtu obyvateľov

Praktický príklad – D’Hondtova metóda

Praktický príklad: 1 000 000 platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode, v ktorom sa volí 5 poslancov.

A (350 000 hlasov), B (300 000 hlasov), C (150 000 hlasov), D (100 000 hlasov), E (70 000 hlasov), F (30 000 hlasov)

Rozdelenie 1 2 3 4 5

A 350 000 175 000 116 666 87 500 70 000

B 300 000 150 000 100 000 75.000 60 000

C 150 000 75 000 50 000 37 500 30 000

D 100 000 50 000 33 333 25 000 20 000

E 70 000 35 000 23 333 17 500 14 000

F 30 000 15 000 10 000 7 500 6 000

A teda získa 2 mandáty, B získa 2 mandáty a C získa 1 mandát.