Európsky parlament,

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej odseky 3, 4 a 6,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluva o EÚ, najmä na jej kapitolu 2 oddiel 2 o ustanoveniach o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(1), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(2), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na strane jednej, a Moldavskou republikou na strane druhej(3), na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej(4) a na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/887 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SBOP) 2021/1792 z 11. októbra 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SBOP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj (EPF) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528(11),

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/748(12), 2021/749(13) a 2021/750(14) zo 6. mája 2021 o účasti Kanady, Nórskeho kráľovstva a Spojených štátov amerických na projekte PESCO Vojenská mobilita,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1537 z 22. októbra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1127 z 30. júla 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty(16),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov(18),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/486/SZBP z 22. júla 2014 o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine)(19) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/813 z 20. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/486/SZBP o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine)(20),

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/736/SZBP z 15. septembra 2008 o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia(21) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1990 z 3. decembra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/452/SZBP o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia(22),

–  so zreteľom na ročný pracovný program Európskeho obranného fondu na rok 2021, ktorý Komisia prijala 30. júna 2021,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 (COM(2020)0823),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov (COM(2020)0829),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na neformálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 10. a 11. marca 2022, formálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 24. a 25. marca 2022, a mimoriadny samit NATO z 24. marca 2022,

–  so zreteľom na vyhlásenie členov Európskej rady z 26. februára 2021 týkajúce sa bezpečnosti a obrany,

–  so zreteľom na nový strategický program na roky 2019 – 2024, ktorý Európska rada prijala 20. júna 2019,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017 a 15. decembra 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam a z 24. januára 2022 o bezpečnostnej situácii v Európe,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017, z 25. júna 2018, zo 17. júna 2019, z 10. decembra 2019, zo 17. júna 2020, z 12. októbra 2020, 20. novembra 2020, zo 7. decembra 2020 a z 10. mája 2021 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. decembra 2021 o pakte o civilnej SBOP,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2020 o strategickom preskúmaní PESCO za rok 2020,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o komplementárnom úsilí zameranom na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 19. novembra 2018, o ustanovení paktu o civilnej SBOP,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov v oblasti kybernetickej diplomacie“),

–  so zreteľom na záverečnú správu z prvého cyklu koordinovaného ročného hodnotenia obrany (CARD) predloženú Rade na jej zasadnutí 20. novembra 2020,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu s názvom „Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa: globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie“, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva (VP) z roku 2009 v Prahe, 2011 vo Varšave, 2013 vo Vilniuse, 2015 v Rige, 2017 v Bruseli a 2021 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté parlamentnými výbormi pre zahraničné veci pridruženého tria a spoločné vyhlásenie parlamentných výborov Poľska a Litvy prijaté 13. decembra 2021 o posilnení spolupráce v rámci monitorovania ľudských práv na územiach štátov Východného partnerstva okupovaných Ruskom,

–  so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014, memorandum z Minska z 19. septembra 2014 a balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska prijatých a podpísaných v Minsku 12. februára 2015 a schválených ako celok Bezpečnostnou radou OSN v rezolúcii č. 2202(2015) zo 17. februára 2015,

–  so zreteľom na trojstranné stretnutia predsedu Európskej rady Charlesa Michela, prezidenta Azerbajdžanskej republiky Ilhama Alijeva a predsedu vlády Arménskej republiky Nikolu Pašinjana zo 14. decembra 2021 a 6. apríla 2022,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 10. júla 2018 o spolupráci medzi EÚ a NATO a spoločné vyhlásenie EÚ a NATO z 8. júla 2016,

–  so zreteľom na šiestu správu o pokroku zo 17. mája 2021 vo vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktoré schválili rady EÚ a NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na spoločný súbor 74 návrhov na vykonávanie spoločného vyhlásenia z Varšavy, ktoré schválili Rady EÚ a NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a OSN z 24. januára 2022 o posilnení strategického partnerstva OSN a EÚ v oblasti mierových operácií a krízového riadenia: Priority na roky 2022 – 2024,

–  so zreteľom na Chartu OSN, Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975, Parížsku chartu pre novú Európu z roku 1990, Kódex správania OBSE o politicko-vojenských aspektoch bezpečnosti z 3. decembra 1994, Memorandum o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z 5. decembra 1994 (Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách) a Viedenský dokument z 30. novembra 2011 o opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o spolupráci medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o vojnových zajatcoch po najnovšom konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vykonávaní smernice 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2021 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2020(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(30),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane(33),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na tie, ktoré sa týkajú krokov Ruska na územiach krajín Východného partnerstva, jeho nezákonnej anexie Krymu, porušovania práv krymských Tatárov, okupácie časti územia Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky a súvisiacich činností vytyčovania hraníc, ako aj jeho nepriateľskej propagandy a dezinformácií namiereným proti EÚ a krajinám Východného partnerstva,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0168/2022),

A.  keďže Východné partnerstvo je súčasťou susedskej politiky EÚ a keďže EÚ má komplexný prístup k bezpečnosti a odolnosti vrátane kybernetických a hybridných hrozieb, ktorý je osobitne navrhnutý na posilnenie vzťahov so šiestimi krajinami Východného partnerstva: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, na pomoc s presadzovaním mieru, stability, odolnosti, spoločnej prosperity, udržateľného rozvoja a reforiem a ľudskej bezpečnosti vo východnom susedstve EÚ, na posilnenie hospodárskej spolupráce, na podporu medziodvetvových reforiem a ako príspevok k celkovej odolnosti týchto krajín v duchu spoločnej angažovanosti a zodpovednosti;

B.  keďže Východné partnerstvo sa snaží podporovať stabilitu, prosperitu a vzájomnú spoluprácu a presadzovať záväzok uskutočňovať potrebné reformy; keďže je naliehavo potrebné posilniť mierové riešenie konfliktov v rámci celého Východného partnerstva, najmä prostredníctvom multilaterálnych prístupov a fór, ako je OBSE; keďže je potrebné vypracovať stratégiu, ako lepšie riešiť bezpečnostné aspekty politiky EÚ v rámci Východného partnerstva, pričom treba vychádzať z bezpečnostných potrieb príslušných partnerských krajín, keďže destabilizácia regiónu Východného partnerstva predstavuje významnú globálnu hrozbu a ohrozuje mier, stabilitu a bezpečnosť krajín Východného partnerstva a európskeho kontinentu;

C.  keďže Východné partnerstvo v posledných rokoch čelí vážnemu porušovaniu medzinárodného práva, bezpečnostným hrozbám a konfliktom, čo viedlo k súčasnej ruskej útočnej vojne proti Ukrajine; keďže bezpečnosť a mier vo východnom susedstve predpokladá rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného práva, územnej celistvosti a základných práv a slobôd; keďže EÚ by mala urobiť všetko na to, aby pomohla pridruženým krajinám Východného partnerstva znovu získať ich plnú suverenitu a kontrolu nad ich územím; keďže jasný záväzok EÚ voči európskej perspektíve pridružených krajín Východného partnerstva je rozhodujúci pre prodemokratické reformy a bezpečnosť, stabilitu a prosperitu ich spoločností;

D.  keďže EÚ a krajiny Východného partnerstva sa spoločne rozhodli prehĺbiť svoju spoluprácu v oblasti bezpečnosti vrátane posilnenia schopnosti krajín Východného partnerstva čeliť hybridným a kybernetickým hrozbám; keďže je potrebné zachovať zameranie na konvenčné hrozby aj vzhľadom na nedávny vývoj v krajinách Východného partnerstva a v Strednej Ázii;

E.  keďže základné ciele Východného partnerstva sú prospešné pre všetkých susedov vrátane Ruska, pretože pomáhajú vytvárať stabilnejší región prostredníctvom opatrení, ktorými sa zachováva medzinárodné právo, dodržiava územná celistvosť a zmluvy, ktorými sa riadia vzťahy medzi štátmi, a ktorými sa posilňuje dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobré susedské vzťahy tým, že sa podporuje mier, stabilita, spoločná prosperita a vyhliadky pre obyvateľov všetkých krajín Východného partnerstva; keďže destabilizácia regiónu Východného partnerstva predstavuje významnú hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v EÚ a na celom svete;

F.  keďže na samite Východného partnerstva, ktorý sa konal 15. decembra 2021, sa opätovne potvrdilo zvrchované právo každého partnera zvoliť si úroveň ambícií a cieľov, ktoré chce dosiahnuť vo svojich vzťahoch k EÚ;

G.  keďže výsledkom samitu Východného partnerstva v roku 2021 bolo zvýšené úsilie o posilnenie odolnosti, zintenzívnenie strategickej komunikácie, boja proti dezinformáciám a podpory bezpečnostného a kybernetického dialógu a spolupráce v oblastiach SBOP;

H.  keďže každá krajina v oblasti Východného partnerstva EÚ s výnimkou Bieloruska má na svojom území územný konflikt, ktorý organizuje Rusko alebo do ktorého je zapojené Rusko;

I.  keďže 22. februára 2022 obidve komory ruského parlamentu – Rada federácie a Štátna duma – jednomyseľne schválili uznanie ukrajinských separatistických regiónov Doneck a Luhansk za nezávislé štáty;

J.  keďže 23. februára 2022 ruský parlament odhlasoval, že prezident Putin môže použiť ruskú armádu mimo územia krajiny na „podporu separatistov na Ukrajine“;

K.  keďže 24. februára 2022 ruský prezident Vladimir Putin vo vopred nahratom televíznom príhovore oznámil, že nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východe Ukrajiny; keďže o niekoľko minút neskôr došlo k raketovým útokom v desiatkach miest po celej krajine vrátane hlavného mesta Ukrajiny; keďže na úsvite prešli na východnú Ukrajinu vojská a obrnené vozidlá z ruskej hranice, ako aj z Bieloruska na severe a z Krymu, ktorý Rusko nezákonne anektovalo, na juhu;

L.  keďže 27. februára 2022 prezident Putin rozhodol o uvedení ruských jadrových a raketových síl do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti;

M.  keďže 24. februára 2022, keď Rusko zhromaždilo viac ako 200 000 vojakov v útočnej formácii na hraniciach Ukrajiny a zároveň zintenzívnilo taktiku hybridnej a kybernetickej vojny proti zvoleným ukrajinským orgánom, začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu cez jej severné, východné a južné hranice a Čierne more, pričom intenzívne bombardovalo civilné oblasti s využitím prevahy svojich vzdušných a námorných síl a zbraní; keďže ide celkovo o najväčší vojenský konflikt v Európe od druhej svetovej vojny;

N.  keďže napriek počiatočným neúspechom spôsobeným intenzívnym úsilím ukrajinského odporu ruské sily uskutočnili útočné operácie a letecké a delostrelecké/raketové útoky na civilné ciele a infraštruktúru vrátane známych evakuačných koridorov;

O.  keďže 13. marca 2022 Rusko vystupňovalo svoju útočnú vojnu na Ukrajine útokmi na veľkú vojenskú základňu vzdialenú necelých 16 km od poľských hraníc, pri ktorých zahynulo najmenej 35 ľudí a ďalších 134 utrpelo zranenia, čo ešte viac zvýšilo napätie v regióne;

P.  keďže Rusko prezidenta Putina naďalej vedie útočnú vojnu a nepretržitú hybridnú vojnu proti niektorým krajinám Východného partnerstva, ktorá je v celom regióne podporená neustále prítomnou hrozbou použitia sily, ozbrojenej agresie a nezákonnej okupácie, aby udržalo štáty politicky slabé a v nerovnováhe a pripútalo ich do samozvanej sféry vplyvu Moskvy, čím v podstate nerešpektuje právo krajín Východného partnerstva robiť vlastné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky a vybrať si vlastné spojenectvá, čo je v rozpore s príslušnými zásadami OBSE v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, Parížskej charte z roku 1990, ako aj v Istanbulskom dokumente (1999) a Astanskej deklarácii (2010); keďže agresívne kroky Ruska a jeho pokusy o oslabenie európskeho bezpečnostného poriadku spôsobujú nestabilitu v regióne aj mimo neho a ich cieľom je takisto oslabiť a degradovať úlohu EÚ v regióne;

Q.  keďže priama vojenská agresia Ruska proti Gruzínsku v roku 2008 a následná okupácia 20 % jeho územia, invázia, dočasná okupácia a nezákonná anexia Krymu v roku 2014 a podpora separatistov v Donecku a Luhansku destabilizovali región a poslúžili ako precedens, ktorý viedol k útočnej vojne Ruska proti Ukrajine a k jasnému porušeniu suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Gruzínska a Ukrajiny; keďže EÚ dôrazne odsúdila tieto kroky a dôrazne zopakovala svoje odhodlanie neuznať nelegálne anektované a okupované regióny Ruska, ktoré Rusko využilo na agresiu voči niektorým krajinám Východného partnerstva, čo viedlo členské štáty a EÚ k prijatiu celého radu reštriktívnych opatrení; keďže kroky Ruska ukázali, že Rusko odmieta snahy pridružených krajín Východného partnerstva vstúpiť do EÚ alebo NATO a je odhodlané vystúpiť proti akýmkoľvek pokusom o podporu demokratického vývoja v regióne, ktorý považuje za svoje „blízke zahraničie“; keďže „blízke zahraničie“ je Kremľom naďalej vnímané ako sféra vplyvu Ruska;

R.  keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine odhaľuje veľké slabiny v oblasti bezpečnosti členských štátov a krajín, ktoré sa usilujú o pristúpenie k EÚ, najmä štátov v regiónoch Pobaltia a Čierneho mora;

S.  keďže Bielorusko napomáhalo ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a umožnilo ruským ozbrojeným silám uskutočniť týždenné vojenské cvičenia na bieloruskom území predtým, ako umožnilo, aby jeho územie slúžilo ako štartovacia rampa pre inváziu na Ukrajinu;

T.  keďže spoločného vojenského cvičenia ZAPAD, ktoré v septembri 2021 uskutočnilo Rusko s Bieloruskom a niekoľkými ďalšími krajinami Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) pod vedením Ruska, sa zúčastnilo až 200 000 vojakov, ktorí nacvičovali boje proti povstaniu, vojenské operácie v mestách a kybernetické útoky v netransparentnom prejave sily; keďže Rusko a Bielorusko pravidelne vykonávajú spoločné vojenské cvičenia a dohodli sa na spoločnej vojenskej doktríne; keďže spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie „Spojenecké odhodlanie 2022“ slúžilo na demonštráciu toho, že rozdiely vo vojenských spôsobilostiach Ruska sa rýchlo zmenšujú, pričom Rusko čoraz viac realizuje svoj cieľ prehlbovať politické a vojenské vzťahy s krajinami Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti; keďže tieto vojenské cvičenia sa ukázali ako výcvik na prípadnú inváziu a útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže ruské vojenské sily v Bielorusku predstavujú hrozbu pre Ukrajinu, Poľsko, Litvu a celú Európu a mohli by byť súčasťou konečného plánu na podrobenie a okupáciu Bieloruska;

U.  keďže nelegitímny režim Alexandra Lukašenka, ktorý sa snaží zostať pri moci, utužil vzťahy s Putinovým Ruskom, súhlasil s prehĺbením integrácie zväzového štátu a s prijatím ruských vojsk na bielorusko-ukrajinskej hranici a poskytuje logistickú a vojenskú podporu ruským jednotkám bojujúcim v útočnej vojne proti Ukrajine;

V.  keďže Bielorusko je vinné za útočnú vojnu proti Ukrajine tým, že umožnilo a podporilo inváziu Ruska z bieloruského územia, čím jasne preukázalo svoju politickú lojalitu a vyvolalo prísny a posilnený sankčný režim EÚ voči Bielorusku;

W.  keďže žiadna spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany by nemala zahŕňať nelegitímny režim Alexandra Lukašenka, pretože akékoľvek prípadné aktivity by mohli byť použité proti členským štátom EÚ alebo na utláčanie bieloruského ľudu;

X.  keďže po masových demonštráciách proti masívnym volebným podvodom bieloruský režim ešte zvýšil domáce a násilné represie voči veľkej časti občanov Bieloruska, ktorí sa usilujú o demokratickú spoločnosť, a vzdal sa svojho cieľa podporovať lepšie vzťahy s EÚ; keďže Bielorusko zvrátilo trendy smerujúce k demokratizácii a v kontexte krízy na hraniciach medzi EÚ a Bieloruskom pristúpilo k inštrumentalizácii migrantov a keďže pokračuje v potláčaní domácich snáh o liberalizáciu a v destabilizácii a rozdeľovaní členských štátov EÚ s cieľom dosiahnuť zrušenie cielených sankcií EÚ voči osobám a subjektom zodpovedným za brutálny útlak; keďže Lukašenkov režim ohrozuje regionálnu stabilitu tým, že vedie hybridnú vojnu a na úkor bezpečnosti leteckej dopravy prinútil pristáť v Minsku let spoločnosti Ryanair, čo viedlo EÚ k uvaleniu sankcií;

Y.  keďže 27. februára 2022 Bielorusko schválilo novú ústavu, v ktorej sa upustilo od nejadrového štatútu krajiny;

Z.  keďže po rozhodnutí Ruska oficiálne uznať Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku 21. februára 2022 ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že dohody z Miska „už neexistujú“ a že za ich neúspech môže Ukrajina; keďže normandský formát a dohody z Minska I a II sa doteraz ukázali ako neúčinné a nedokázali ukončiť boje medzi Ukrajinou a Ruskom podporovanými nezákonnými ozbrojenými formáciami v určitých oblastiach ukrajinských regiónov Donecka a Luhanska; keďže budúcnosť normandského formátu a dohôd z Minska I a II je veľmi neistá, keďže medzinárodný ozbrojený konflikt na Ukrajine si vyžiadal tisíce mŕtvych, vysídlenie približne 10 miliónov ľudí a viac ako 4 milióny utečencov; keďže pri každodennom ostreľovaní a prestrelkách sú ľudia naďalej zraňovaní a zabíjaní;

AA.  keďže hrozby pre východné susedstvo sa netýkajú len správania a opatrení Ruska, ale zahŕňajú aj široký rozsah hrozieb vrátane vplyvu iných autoritárskych režimov, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi, korupcie, inštrumentalizácie neregulárnej migrácie, dezinformácií, zmeny klímy, kybernetických útokov, šírenia zbraní hromadného ničenia, znečisťovania životného prostredia v dôsledku vojenského konfliktu, využívania dodávok energie na vojnové účely, hybridných akcií a mnohých ďalších hrozieb pre súdržnosť spoločností v susedstve;

AB.  keďže hybridné hrozby zahŕňajú systematickú kombináciu informačnej vojny, agilných vojenských manévrov, masovej kybernetickej vojny a zvýšeného využívania vznikajúcich a prelomových technológií, od morského dna až po vesmír vrátane nasadenia pokročilých vzdušných aj vesmírnych sledovacích a úderných systémov, ktoré budú umožnené pokročilou umelou inteligenciou (AI), kvantovou výpočtovou technikou, čoraz „inteligentnejšími“ technológiami rojov bezpilotných vzdušných prostriedkov, útočnými kybernetickými schopnosťami, hypersonickými raketovými systémami, nanotechnológiou a biologickou vojnou;

AC.  keďže nemožno ignorovať potenciál Ruska uchýliť sa k použitiu chemických, biologických, rádiologických a jadrových zbraní; keďže EÚ je znepokojená narušením globálnej architektúry odzbrojenia, nešírenia zbraní a kontroly zbrojenia;

AD.  keďže ruské sily podnikli vojenské útoky na jadrové elektrárne v Černobyle a Záporoží, prevzali kontrolu nad elektrárňami a niekoľko týždňov držali ich zamestnancov ako rukojemníkov, pričom Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu bol znemožnený prístup k údajom prenášaným z týchto zariadení a monitorovanie jadrového materiálu; keďže v prípade pokračovania nepriateľských akcií sa môžu stať terčom útokov aj ďalšie jadrové elektrárne na Ukrajine;

AE.  keďže Moskva spustila dezinformačnú kampaň, v ktorej tvrdila, že USA vyvíjajú na Ukrajine biologické zbrane; keďže čínske ministerstvo zahraničných vecí podporilo tvrdenia Ruska;

AF.  keďže Rusko vyzvalo na zvolanie zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN s cieľom prediskutovať svoje obvinenia týkajúce sa použitia biologických zbraní;

AG.  keďže ruská oficiálna dezinformačná kampaň možno pripravuje pôdu na nasadenie biologických zbraní; keďže dezinformácie okolo biologických zbraní môžu byť zámienkou na ich prípadné použitie;

AH.  keďže Ruskom sponzorované dezinformačné kampane a hybridné zasahovanie ohrozujú rozvoj právneho štátu, demokratických inštitúcií a európskej perspektívy v krajinách Východného partnerstva; keďže dezinformácie zavádzajú obyvateľstvo krajín Východného partnerstva, šíria nedôveru v demokratické procesy a tradičné médiá, polarizujú spoločnosti, podkopávajú postavenie ľudských práv, zhoršujú podmienky menšín a zraniteľných skupín a majú celkovo zhoršujúci sa vplyv na vnútornú bezpečnosť krajín Východného partnerstva;

AI.  keďže Rusko sa snaží rozobrať a zmeniť európsku bezpečnostnú architektúru a získať od transatlantického spoločenstva prísľuby neprijať Ukrajinu a Gruzínsko do NATO a požaduje stiahnutie vojsk NATO z niektorých členských štátov EÚ, čím by sa nerešpektovali základné zásady európskej bezpečnosti, na ktorých sa dohodli európske krajiny vrátane Ruska; keďže skutočnosť, že ruské vojská vtrhli na Ukrajinu cez bieloruské územie, aby pomohli ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, dokazuje, aké kroky Rusko požaduje od svojich spojencov, čím naďalej predstavuje vážnu hrozbu pre Poľsko, pobaltské štáty, ostatné krajiny Východného partnerstva a celú Európu;

AJ.  keďže EÚ, NATO a ich členské štáty sa zasadzujú za mierové diplomatické riešenie, ktoré by viedlo k okamžitému ukončeniu všetkých vojenských aktivít Ruska na Ukrajine a bezpodmienečnému stiahnutiu všetkých síl a vojenského vybavenia z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, a keďže členské štáty pracujú na zvýšení odolnosti Ukrajiny a jej schopnosti brániť sa; keďže Rusko úmyselne a zámerne ignorovalo Európsku úniu v dialógu a rokovaniach o situácii na Ukrajine, pričom v hre je bezpečnosť EÚ; keďže bez európskych krajín nemožno diskutovať o európskej bezpečnosti; keďže OBSE je jedinou európskou organizáciou, ktorá združuje všetky európske krajiny vrátane Ruska, Strednej Ázie a transatlantických partnerov; keďže OBSE zostáva vhodným rámcom na diskusiu o tom, ako posilniť spoločnú európsku bezpečnostnú štruktúru v záujme všetkých; keďže sa vynakladá značné úsilie na udržanie intenzívnej spolupráce medzi EÚ, jej členskými štátmi a Spojenými štátmi a medzi samotnými členskými štátmi navzájom, pokiaľ ide o ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže intenzívne dvojstranné rozhovory o prebiehajúcej ruskej útočnej vojne proti Ukrajine nepriniesli žiadny posun smerom k udržateľnému riešeniu tejto krízy;

AK.  keďže Európska rada a Rada pre zahraničné veci vrátane ministrov zahraničných vecí a obrany sa niekoľkokrát stretli, aby rokovali o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a rozhodli o stratégii EÚ na jej riešenie; keďže EÚ čelila vojenskej agresii Ruskej federácie voči Ukrajine sprísňovaním sankcií; keďže medzi poslancami Európskeho parlamentu a podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom došlo k výmenám názorov na bezpečnostnú architektúru Európy v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine; keďže Výbor pre zahraničné veci a Podvýbor pre bezpečnosť a obranu Európskeho parlamentu zorganizovali v dňoch 30. januára až 2. februára 2022 ad hoc misiu na Ukrajinu;

AL.  keďže OBSE zostáva vhodným rámcom na diskusiu o tom, ako posilniť spoločnú európsku bezpečnostnú štruktúru v záujme všetkých;

AM.  keďže v priamej reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine členské štáty EÚ, najmä Nemecko, výrazne zvýšili svoje rozpočty na obranu;

AN.  keďže viaceré členské štáty poskytujú Ukrajine dvojstrannú vojenskú pomoc s cieľom pomôcť ukrajinským ozbrojeným silám pri obrane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny;

AO.  keďže viaceré členské štáty EÚ sa rozhodli kladne odpovedať na žiadosti Ukrajiny o vojenské vybavenie; keďže viaceré členské štáty EÚ, začínajúc pobaltskými štátmi a Poľskom, poslali na Ukrajinu zbrane, aby pomohli ukrajinským ozbrojeným silám so sofistikovanou výzbrojou na odpor proti ruským inváznym silám; keďže litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda je prvou a najväčšou štruktúrou pre výcvik a manévre medzi európskymi a ukrajinskými ozbrojenými silami;

AP.  keďže EÚ prijala dve opatrenia pomoci v rámci Európskeho mierového nástroja, ktoré prispejú k posilneniu spôsobilostí a odolnosti ukrajinských ozbrojených síl a k ochrane civilného obyvateľstva pred pokračujúcou vojenskou agresiou; keďže z opatrení pomoci v celkovej hodnote 1,5 miliardy EUR sa bude financovať poskytovanie vybavenia a materiálu ukrajinským ozbrojeným silám vrátane – a to po prvýkrát – smrtiaceho vybavenia;

AQ.  keďže v novembri 2021 Rada oznámila balík 14 nových projektov PESCO pre pozemnú, námornú, vzdušnú, kybernetickú a vesmírnu bezpečnosť; keďže tím rýchlej kybernetickej reakcie financovaný z prostriedkov PESCO oznámil 22. februára 2022 nasadenie expertov na kybernetickú bezpečnosť s cieľom pomôcť v boji proti ruským kybernetickým útokom na ukrajinské subjekty;

AR.  keďže novoprijatý strategický kompas musí SBOP poskytnúť politické a strategické ambície, spôsobilosti a zdroje potrebné na dosiahnutie pozitívnych zmien, najmä v jej strategickom susedstve; keďže politická vôľa členských štátov EÚ je rozhodujúca pri realizácii strategického kompasu; keďže cieľom strategického kompasu je dosiahnuť pozitívny vplyv, pokiaľ ide o rýchlosť a pevnosť spoločnej reakcie na geopolitické a globálne výzvy, pričom prioritou je skutočná európska obrana pred prostredím nových hrozieb;

AS.  keďže Komisia prijala nový balík núdzovej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 1,2 miliardy EUR s cieľom pomôcť krajine čeliť súčasným hospodárskym a geopolitickým výzvam a riešiť jej finančné potreby v dôsledku agresívnych krokov Ruska; keďže Komisia pridelí Ukrajine ďalších 120 miliónov EUR, čím výrazne zvýši svoju tohtoročnú bilaterálnu pomoc tejto krajine v oblasti grantov; keďže EÚ bude naďalej investovať do budúcnosti Ukrajiny prostredníctvom hospodárskeho a investičného plánu, ktorého cieľom je v nasledujúcich rokoch získať investície vo výške až 6,5 miliardy EUR;

AT.  keďže EÚ a jej spojenci prijali rozsiahle a bezprecedentné balíky sankcií a opatrení v reakcii na agresiu Ruska voči územnej celistvosti Ukrajiny, pričom obmedzili prístup Ruska na západné kapitálové trhy, zmrazili aktíva a zakázali transakcie v troch ruských bankách, ako aj vylúčili kľúčové banky zo systému SWIFT;

AU.  keďže sankcie v energetickom sektore sťažujú Rusku modernizáciu jeho ropných rafinérií a zvyšujú náklady na ňu; keďže EÚ zakázala vývoz, predaj alebo dodávky lietadiel a súvisiaceho vybavenia ruským leteckým spoločnostiam, ako aj všetky súvisiace opravy, údržbu alebo finančné služby; keďže Západ uzavrel vzdušný priestor pre všetky lietadlá vo vlastníctve Ruska, registrované v Rusku alebo kontrolované Ruskom; keďže tieto lietadlá už nebudú môcť pristávať na území EÚ a jej spojencov, vzlietať z neho ani nad ním lietať; keďže Západ rozširuje rozsah kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia s cieľom obmedziť prístup Ruska k dôležitým technológiám, ako sú polovodiče alebo špičkový softvér; keďže EÚ zakázala vstup ruským diplomatom a s nimi spojeným skupinám a podnikateľom, ako aj ruským štátnym médiám Russia Today a Sputnik a ich dcérskym spoločnostiam; keďže piaty balík sankcií EÚ zahŕňa ďalších 217 osôb a 18 subjektov a na sankčný zoznam sa pridáva embargo na uhlie;

AV.  keďže sankcie uvalené na Rusko a Bielorusko predstavujú bezprecedentný prejav jednoty členských štátov EÚ a spôsobili značné hospodárske škody kľúčovým pilierom ruského a bieloruského hospodárstva, čo doteraz viedlo k dočasnému prepadu rubľa, zvýšenému riziku nesplatenia dlhopisov, dočasnému zatvoreniu moskovskej burzy, obrovskému obmedzeniu obchodov s ruskou ropou a vylúčeniu Ruska z mnohých medzinárodných organizácií;

AW.  keďže sankcie voči Rusku spôsobujú skutočné škody a mohli by vyvolať recesiu; keďže rubeľ sa dočasne prepadol, riziko nesplatenia dlhopisov vzrástlo, moskovská burza bola zatvorená a s ruskou ropou sa obchoduje s čoraz väčšími zľavami;

AX.  keďže Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ 28. februára 2022 a 3. marca 2022 ju rýchlo nasledovali žiadosti Moldavskej republiky a Gruzínska o členstvo v EÚ;

AY.  keďže v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine musia členské štáty čeliť bezprecedentnému počtu vysídlených osôb, keďže Ukrajinci utekajú do bezpečia; keďže Vysoký komisár OSN pre utečencov očakáva, že utečencov bude približne 6 až 8 miliónov; keďže väčšina utečencov utiekla do susedných členských štátov EÚ, najmä do Poľska, Rumunska, Maďarska a na Slovensko, ako aj do Moldavskej republiky, ktorá je už aj tak nestabilným susedom Ukrajiny, čo viedlo k obrovskému tlaku na poskytnutie presídlenia a pomoci; keďže Komisia aktivovala mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany na podporu Ukrajiny a susediacich krajín; keďže prijala legislatívny návrh o opatreniach v oblasti súdržnosti na podporu utečencov v Európe (CARE); keďže predložila hlavné finančné nástroje vrátane 500 miliónov EUR z rozpočtu EÚ, navrhované predĺženie implementačného obdobia pre finančné prostriedky, ktoré majú členské štáty k dispozícii v rámci fondov pre vnútorné veci na roky 2014 – 2020, a využitie fondov pre vnútorné veci na roky 2021 – 2027;‑

AZ.  keďže krátko po začiatku ruskej invázie sa Európska rada po prvýkrát jednomyseľne dohodla na aktivácii smernice o dočasnej ochrane(34), ktorá všetkým ukrajinským občanom, utečencom a osobám s dlhodobým pobytom na úteku z Ukrajiny okamžite poskytla chránený štatút, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, práci a pobytu v EÚ;

BA.  keďže Iniciatíva krajín Trojmoria (3SI), ktorá zahŕňa dvanásť krajín na východnom a južnom pobreží EÚ a približne 112 miliónov občanov, ktorí spolupracujú na rozvoji infraštruktúry, energetiky, dopravy a digitálnych sietí, predstavuje zásadný vývoj, ktorý možno rozšíriť o krajiny Východného partnerstva v snahe ďalej posilniť väzby s EÚ;

BB.  keďže Európsky parlament dôrazne podporuje medzinárodnú Krymskú platformu, ktorú v auguste 2021 v Kyjeve založili Ukrajina, členské štáty EÚ a ďalší medzinárodní partneri s cieľom rozvinúť iniciatívu prezidenta Ukrajiny; keďže platforma je významným konzultačným a koordinačným formátom zameraným na zvýšenie účinnosti medzinárodnej reakcie na prebiehajúcu dočasnú okupáciu Krymu, opätovné potvrdenie neuznania jeho anexie a dosiahnutie deokupácie Krymu a jeho mierového návratu pod kontrolu Ukrajiny; keďže táto platforma reaguje na ruskú útočnú vojnu zvýšením medzinárodného tlaku na Kremeľ, zabránením ďalšiemu porušovaniu práv a ochranou obetí okupačného režimu;

BC.  keďže Rusko pokračuje v nezákonnom „vydávaní pasov“ ukrajinským občanom na dočasne okupovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny;

BD.  keďže Bezpečnostná rada OSN 26. februára 2022 vypracovala návrh textu odsudzujúceho ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorý Rusko vetovalo a Čína a Spojené arabské emiráty sa zdržali hlasovania;

BE.  keďže 2. marca 2022 prijalo Valné zhromaždenie OSN nezáväznú rezolúciu, v ktorej požaduje okamžité zastavenie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; keďže hlasovanie prebehlo drvivou väčšinou 140 hlasov, pričom 5 krajín hlasovalo proti a 38 sa zdržalo hlasovania;

BF.  keďže 16. marca 2022 prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan po návrate z návštevy Ukrajiny uviedol, že „ak sú útoky úmyselne namierené proti civilnému obyvateľstvu: je to trestný čin, ktorý môže môj úrad vyšetrovať a stíhať“;

BG.  keďže 7. apríla 2022 Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva;

BH.  keďže v reakcii na nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 NATO nasadilo vo východnej časti aliancie tisíce ďalších pozemných, vzdušných a námorných obranných síl; keďže aliancia aktivovala Sily rýchleho nasadenia NATO;

BI.  keďže NATO pomáha koordinovať žiadosti Ukrajiny o pomoc a podporuje svojich spojencov pri poskytovaní humanitárnej a nesmrtiacej pomoci;

BJ.  keďže NATO opätovne potvrdilo svoju politiku otvorených dverí; keďže spojenci NATO uvádzajú svoje sily do pohotovosti a posielajú ďalšie lode a stíhačky do miest nasadenia NATO vo východnej Európe, čím posilňujú odstrašovanie a obranu spojencov;

BK.  keďže niekoľko ruských bezpilotných lietadiel vstúpilo do vzdušného priestoru viacerých členských štátov NATO a potom havarovalo na ich území, čím jednoznačne narušili vzdušný priestor členských štátov NATO;

BL.  keďže 8. marca 2022 ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že sa už nebude usilovať o vstup do NATO a že Ukrajina je ochotná pristúpiť na kompromis v otázke štatútu odštiepeneckých regiónov Ukrajiny, Luhanska a Donecka, ktoré sú pod kontrolou Ruska;

BM.  keďže EÚ by mala na hrozby Kremľa reagovať nielen tvrdými bezpečnostnými opatreniami, ako sú dodávky zbraní Ukrajine na jej obranu, ale aj využitím mäkkej sily európskych nástrojov, napríklad udelením štatútu kandidátskej krajiny;

BN.  keďže SBOP musí byť založená na ešte užšej koordinácii a spolupráci s obranným a odstrašujúcim postojom NATO a politikou otvorených dverí pri plnom rešpektovaní bezpečnostných opatrení členských štátov EÚ, pričom je okrem toho potrebná úzka koordinácia medzi EÚ a NATO na zabezpečenie súladu medzi strategickým kompasom EÚ a ďalšou strategickou koncepciou NATO; keďže niektoré krajiny Východného partnerstva majú ambíciu vstúpiť do NATO;

BO.  keďže od roku 2014 do začiatku vojny poskytli Spojené štáty Ukrajine bezpečnostnú pomoc vo výške viac ako 2,9 miliardy USD, pričom od roku 2021 sa na ňu každoročne vyčlení 393 miliónov USD, čím sa Ukrajina stala najväčším jednotlivým príjemcom zahraničnej vojenskej pomoci v Európe, pričom USA takisto každoročne vycvičia štyri brigády ukrajinských ozbrojených síl; keďže USA poskytli Ukrajine smrtiace vybavenie a nedávno oznámili balík pomoci vo výške 800 miliónov USD vrátane ťažkých zbraní, delostrelectva, bezpilotných lietadiel a munície, čím sa celková suma bezpečnostnej pomoci USA pre Ukrajinu od začiatku vojny zvýšila na viac ako 4 miliardy USD;

BP.  keďže 27. januára 2022 podpísali parlament Spojeného kráľovstva a Najvyššia rada Ukrajiny dohodu o vojenskom obstarávaní, na základe ktorej sa Ukrajine v rokoch 2022 až 2023 poskytnú investičné projekty; keďže vojenská dohoda má celkovú hodnotu 1,7 miliardy GBP a jej cieľom je rozšíriť ukrajinské námorné kapacity;

BQ.  keďže od 9. februára 2022 dosiahla núdzová pomoc Spojeného kráľovstva Ukrajine 400 miliónov GBP a keďže Spojené kráľovstvo uviedlo do pohotovosti tisíc vojakov, ktorí sú pripravení na nasadenie vo východnej Európe s cieľom zabezpečiť bezpečnosť ukrajinských utečencov;

BR.  keďže Spojené kráľovstvo poskytlo viac ako 20 000 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl služby v oblasti budovania kapacít a nesmrtiaceho výcviku a dodalo obranné systémy; keďže Spojené kráľovstvo poskytlo Ukrajine aj smrtiace zbrane;

BS.  keďže Kanada spustila operáciu UNIFIER, program vojenského výcviku a spolupráce a projekt policajnej výcvikovej pomoci, v rámci ktorých spoločne vycvičila viac ako 30 000 príslušníkov ukrajinských bezpečnostných síl a policajných služieb a poskytla im taktické vybavenie a zbrane; keďže v období od januára do apríla 2022 vyčlenila Kanada na podporu Ukrajiny viac ako 118 miliónov CAD na vojenské vybavenie a na fiškálny rok 2022 – 2023 vyčlenila pre Ukrajinu ďalších 500 miliónov CAD na vojenskú pomoc;

BT.  keďže Nórsko darovalo protitankové zbrane a systémy protivzdušnej obrany spolu s komplexným balíkom nesmrtiacej vojenskej pomoci, ako sú nepriestrelné vesty, prilby, poľné dávky a ďalšie základné zásoby, a zároveň vyčlenilo na podporu Ukrajiny viac ako 40 miliónov EUR;

BU.  keďže Japonsko okrem pôžičky vo výške 100 miliónov USD poskytlo Ukrajine aj nesmrtiacu vojenskú pomoc vrátane nepriestrelných viest, prilieb, generátorov energie a potravín;

BV.  keďže Poradný výbor pre reformu obrany, zložený z vysokopostavených odborníkov zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, z Kanady, Poľska, Nemecka a Litvy, je najvyšším medzinárodným poradným orgánom na Ukrajine;

BW.  keďže čoraz aktívnejšia úloha Číny v súťaži o politický, sociálny a hospodársky vplyv v regióne rastie v krajinách Východného partnerstva, kde čínske investície, a to aj prostredníctvom iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, kombinujú lacné pôžičky, ktoré zvyšujú pomer dlhu k HDP, pričom predpokladaným výsledkom je platobná neschopnosť krajín Východného partnerstva, čo vedie k agresívnej kompenzácii, často vo forme vlastníctva strategickej infraštruktúry a zosúladenia politík;

BX.  keďže vplyv tretích krajín, najmä Iránu, v krajinách Východného partnerstva sa do veľkej miery sústreďuje v Zakaukazsku, kde dlhodobý kultúrny, náboženský, politický a hospodársky vplyv Iránu naďalej rastie, čo môže narušiť bezpečnosť a stabilitu niektorých krajín Východného partnerstva v dôsledku pokusov o atentát spojených s iránskymi agentmi Zboru islamských revolučných gárd v Gruzínsku a Azerbajdžane, čo vyvoláva ďalšie obavy v súvislosti s úsilím EÚ podporovať bezpečnosť, stabilitu a dobré susedské vzťahy medzi krajinami Východného partnerstva;

BY.  keďže 44-dňový konflikt, ktorý vyvolal Azerbajdžan, zásadne zmenil politický, strategický a operačný status quo v Zakaukazsku, mal za následok tisíce obetí, desaťtisíce vysídlených ľudí a viedol k tomu, že Rusko v rámci dohody o prímerí z 10. novembra 2020 vyslalo do Lačinského koridoru a do oblasti Náhorného Karabachu a jeho okolia približne 2 000 príslušníkov takzvaných mierových síl; keďže naďalej dochádza k potýčkam medzi Azerbajdžanom a Arménskom a konflikt v Náhornom Karabachu nebol vyriešený; keďže Rusko nebude schopné samo vyriešiť konflikt, ktorý sa zrodil v postsovietskom priestore; keďže nedostatok strategickej prezieravosti a diplomatickej iniciatívy EÚ umožnil Rusku, Turecku, Iránu a ďalším aktérom posilniť svoj vplyv v Zakaukazsku;

BZ.  keďže hlavný plynovod, ktorým sa dodáva plyn do Náhorného Karabachu, bol 8. marca 2022 poškodený a sporné územie zostalo bez prístupu k dodávkam energie v dôsledku prebiehajúcich vojenských stretov medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami v Náhornom Karabachu;

CA.  keďže začiatkom januára 2022 zasiahli v Kazachstane na žiadosť tamojšej vlády ozbrojené sily Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (na čele s armádou Ruskej federácie a okrem iného aj s vojenskými jednotkami z Bieloruska a Arménska), aby pomohli potlačiť občianske nepokoje s cieľom zabezpečiť pokračovanie súčasného vládnuceho režimu a využiť organizáciu na podporu svojich záujmov;

CB.  keďže Ruská federácia naďalej posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť na okupovaných územiach Gruzínska, a to v Abcházsku a Južnom Osetsku, zintenzívňuje budovanie vojenských síl a vojenské cvičenia, vykonáva „vydávanie pasov“, zvyšuje vytyčovanie hraníc prostredníctvom inštalácie plotov z ostnatého drôtu a iných bariér pozdĺž administratívnej demarkačnej línie, čím vážne destabilizuje bezpečnostnú situáciu na mieste a ohrozuje živobytie obyvateľstva v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

CC.  keďže úspech každej misie SBOP závisí od sily jej mandátu a od úrovne politickej vôle a súdržnosti členských štátov EÚ a partnerských krajín, ako aj od ochoty členských štátov investovať svoje odborné znalosti, aktíva, zamestnancov a zdroje;

CD.  keďže útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií EÚ (CPCC) bude musieť zvážiť, ako chrániť nasadené misie pod vedením EÚ a civilných zamestnancov EÚ pred takýmito rastúcimi hrozbami;

CE.  keďže ak majú misie SBOP dosiahnuť ich ciele, ich mandát by mal zahŕňať úlohy poradenstva a odbornej prípravy v oblasti zvládania nových a prelomových technológií, ktoré rýchlo vstupujú do prostredia „zmrazeného konfliktu“; keďže misie SBOP v pridružených krajinách Východného partnerstva musia zostať na mieste dovtedy, kým ich prijímajúce krajiny a členské štáty považujú za potrebné na zabezpečenie plnenia cieľov misie;

CF.  keďže Rada v súčasnosti rokuje o možnostiach zvýšenia prítomnosti SBOP na Ukrajine;

CG.  keďže poradná misia Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM) je civilná misia, ktorá sa začala v roku 2014 na žiadosť ukrajinskej vlády, aby EÚ podporila reformu inštitúcií presadzovania práva a právneho štátu, a tým obnovila dôveru ukrajinských občanov po násilných udalostiach sprevádzajúcich revolúciu na Ukrajine;

CH.  keďže misia EUAM určila päť prioritných oblastí podpory reformy sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine, a to vrátane národnej a štátnej bezpečnosti, organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti, trestného súdnictva, bezpečnosti komunity a riadenia polície, digitálnej transformácie a inovácie, s ročným rozpočtom 29,5 milióna EUR a schváleným personálom 371 osôb vrátane ukrajinských štátnych príslušníkov a personálu z iných krajín mimo EÚ, pričom jej mandát sa má obnoviť v roku 2024;

CI.  keďže misia EUAM zahŕňa tri oblasti činnosti: poskytovanie strategického poradenstva pri tvorbe strategických dokumentov a právnych predpisov; podpora realizácie reforiem prostredníctvom praktického poradenstva, odbornej prípravy a vybavenia a podpora spolupráce a koordinácie s cieľom zabezpečiť súdržnosť a reformné úsilie medzi Ukrajinou a medzinárodnými aktérmi;

CJ.  keďže misia EUAM vykonáva svoje činnosti v spolupráci s Radou národnej bezpečnosti a Zahraničnou spravodajskou službou Ukrajiny; keďže misia EUAM spolupracuje so súdnym systémom Ukrajiny prostredníctvom jej prokurátorov s cieľom zabezpečiť nezávislosť a účinnosť trestného stíhania; keďže misia EUAM prostredníctvom svojich regionálnych terénnych kancelárií a spolupráce so susednými provinciami školí a vybavuje ukrajinské policajné sily; keďže misia EUAM sústreďuje svoje iniciatívy v oblasti policajného výcviku prostredníctvom poskytovania strategického poradenstva a tzv. dialógu o bezpečnosti komunity a školí miestnu políciu v kľúčových oblastiach;

CK.  keďže misia EUAM spolupracuje s Hodnotením hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) Europolu pri poskytovaní pomoci ukrajinským orgánom v oblasti opatrení na budovanie kapacít a integrovaného riadenia hraníc;

CL.  keďže práca misie EUAM pri pomoci pri reforme Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SSU) zostáva jej najvyššou prioritou a musí sústrediť svoju podporu na realizáciu reformy s cieľom zabezpečiť, aby sa SSU postupne zbavila vyšetrovacích právomocí v prípravnom konaní, demilitarizovala službu, mala jasne rozdelené právomoci s ostatnými bezpečnostnými agentúrami, účinný dohľad a aby sa zmenšila; keďže v prípade správneho uplatňovania návrhu zákona č. 3196 sa SSU sústredí na kontrarozviedku, boj proti ohrozeniu bezpečnosti štátu, boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, ochranu národnej štátnosti a územnej celistvosti a ochranu štátnych tajomstiev; keďže reformy potrebné na zabezpečenie demokratického vývoja si vyžadujú, aby SSU podstúpila: jasné oddelenie funkcií, vylúčenie z vyšetrovania hospodárskych a korupčných trestných činov (okrem výnimočných prípadov, keď to povolí generálny prokurátor), politickú nezávislosť, demilitarizáciu a ďalšiu optimalizáciu, väčšiu transparentnosť a zodpovednosť a väčší dôraz na ochranu kritickej infraštruktúry;

CM.  keďže pomoc misie EUAM pri zriadení Úradu pre hospodársku bezpečnosť (BES), ktorý sa zameriava na finančnú trestnú činnosť na celej Ukrajine, je kľúčovým reformným úsilím; keďže transparentný výber zamestnancov BES a rozpustenie Štátnej fiškálnej služby sú rozhodujúce na postupné znižovanie vplyvu oligarchov na ukrajinské hospodárstvo; keďže BES má zdediť po SSU vyšetrovacie právomoci v prípravnom konaní v oblasti hospodárskej bezpečnosti a musí podporiť úsilie Ukrajiny odolávať tlaku orgánov presadzovania práva;

CN.  keďže v roku 2020 zriadila misia EUAM svoju štvrtú terénnu kanceláriu v Mariupole na podporu realizácie centrálne riadených reforiem na regionálnej a miestnej úrovni, ako je napríklad odborná príprava a poradenstvo miestnym orgánom presadzovania práva, čo odráža rastúcu úlohu misie EUAM pri posilňovaní odolnosti Ukrajiny na celom jej území a želanie Ukrajiny zosúladiť sa s cieľmi SBOP; keďže poľná kancelária v Mariupole bola evakuovaná a následne zničená v dôsledku ruského vojenského útoku;

CO.  keďže v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu bol všetok medzinárodný personál nútený bezpečne opustiť krajinu; keďže misia naďalej udržiava kontakt s ukrajinskými partnermi a zostáva v pohotovosti až do prijatia ďalších pokynov z ústredia EÚ;

CP.  keďže v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine bol evakuovaný všetok personál misie SBOP EUAM Ukraine z členských štátov;

CQ.  keďže hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM) je civilná misia, ktorá sa začala v roku 2005; keďže má nevýkonný mandát na posilnenie kapacít pohraničnej stráže, colných orgánov a orgánov presadzovania práva na Ukrajine a v Moldavskej republike s ročným rozpočtom 12 miliónov EUR a viac ako 200 členným personálom, pričom jej mandát sa má obnoviť v novembri 2023;

CR.  keďže misia EUBAM pomáha Moldavskej republike a Ukrajine plniť záväzky vyplývajúce z prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), ktorá je súčasťou ich dohôd o pridružení s EÚ a je určená na posilnenie pohraničných a colných kapacít Moldavska a Ukrajiny; keďže jej úlohou je: boj proti colným podvodom, pašovaniu drog, neregulárnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi; podpora uľahčenia obchodu a integrovaného riadenia hraníc; a pomoc pri mierovom urovnaní podnesterského konfliktu prostredníctvom procesu „5+2“;

CS.  keďže pašovanie tabaku vrátane falšovaných výrobkov spôsobuje štátnym rozpočtom Moldavskej republiky, Ukrajiny a členských štátov straty v odhadovanej výške 10 miliárd EUR ročne; keďže v rokoch 2020 – 2021 misia EUBAM prekazila viacero pašeráckych operácií a zhabala veľké množstvo munície, tabaku, alkoholu, etanolu a heroínu;

CT.  keďže misia EUBAM pomáha pohraničným službám Moldavskej republiky a Ukrajiny pri vypracúvaní všeobecných spoločných ukazovateľov používaných na identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi;

CU.  keďže pracovná skupina misie EUBAM pre drogy sa snaží zapojiť partnerské útvary misie do boja proti pašovaniu drog s ostatnými orgánmi presadzovania práva v regióne; keďže misia EUBAM spolupracuje s viacerými medzinárodnými organizáciami vrátane Europolu, agentúry Frontex a OBSE prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre zbrane, spoločných operácií ORION II a iniciatívy „EÚ 4 – bezpečnosť hraníc“;

CV.  keďže misia EUBAM sa dôsledne zasadzuje za opätovné otvorenie medzinárodných dopravných koridorov, ktoré prechádzajú cez Podnestersko, a vypracúva a presadzuje technické opatrenia na budovanie dôvery medzi Kišiňovom a Tiraspolom v oblastiach dopravy, colníctva, veterinárnej a rastlinolekárskej oblasti a presadzovania práva;

CW.  keďže misia EUBAM prispieva k mierovému urovnaniu podnesterského konfliktu prostredníctvom opatrení na budovanie dôvery a pri monitorovaní na podnesterskom úseku moldavsko-ukrajinskej hranice;

CX.  keďže Ruská federácia udržiava v Podnestersku takzvanú mierovú misiu s približne 500 vojakmi a operačnú skupinu ruských vojsk (OGRT) s približne 1 500 vojakmi, vykonáva kontrolu nad separatistickými ozbrojenými skupinami v Podnestersku a každoročne organizuje viac ako 100 spoločných vojenských cvičení s Podnesterskom; keďže je znepokojený pokusmi separatistov z Tiraspolu zo 4. marca 2022 dosiahnuť uznanie nezávislosti Podnesterska;

CY.  keďže v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine je vážne ohrozená bezpečnosť misie SBOP EUBAM Moldavsko, čo môže viesť k jej prípadnej evakuácii z krajiny;

CZ.  keďže pozorovateľská misia Európskej únie v Gruzínsku (EUMM) je civilná misia, ktorá sa začala v roku 2008 po uzavretí šesťbodovej dohody sprostredkovanej EÚ, ktorá ukončila vojnu medzi Gruzínskom a Ruskom; keďže misia EUMM počas 13 rokov svojej existencie predstavovala silný politický záväzok EÚ v regióne tým, že prispievala k budovaniu dôvery a normalizácii a poskytovala stabilitu na mieste medzi stranami zapojenými do konfliktu a v širšom regióne;

DA.  keďže v rámci misie EUMM v súčasnosti pôsobí 325 členov misie vrátane viac ako 200 civilných pozorovateľov s prideleným rozpočtom 44,8 milióna EUR a mandátom, ktorý sa má obnoviť v decembri 2022;

DB.  keďže pôvodný mandát z roku 2008 zostáva nezmenený, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania dohody o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ a ktorá si vyžaduje: zákaz použitia násilia, zastavenie nepriateľských akcií, umožnenie prístupu k humanitárnej pomoci, návrat gruzínskych ozbrojených síl do ich obvyklých priestorov, stiahnutie ruských ozbrojených síl na pozície pred začiatkom konfliktu a otvorenie medzinárodnej diskusie o bezpečnosti a stabilite Južného Osetska a Abcházska;

DC.  keďže Rusko nedodržiava dohodu o prímerí medzi Gruzínskom a Ruskom z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, keďže v separatistických regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko nezákonne udržiava prítomnosť ozbrojených síl, agentov Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a pohraničnej stráže Ruskej federácie; keďže neumožňuje vytvorenie medzinárodných bezpečnostných mechanizmov na mieste a bráni aj vstupu misie EUMM na územia okupované Ruskom, čo je rozhodujúca prekážka pri plnení cieľov misie; keďže mandát misie EUMM platí na celom území Gruzínska; keďže misia EUMM je konfrontovaná s ruským vytyčovaním hraníc, ktoré zahŕňa posúvanie administratívnych hraničných línií na gruzínske územie a ďalšie rozširovanie územnej okupácie Gruzínska;

DD.  keďže členské štáty len obmedzene reagujú na pokračujúce hrubé porušovanie dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, a prímeria zo strany Ruskej federácie a vyzývajú na prijatie opatrení v tejto súvislosti, prípadne nereagujú vôbec, čo môže povzbudiť Ruskú federáciu k ďalším takýmto akciám; keďže došlo k nezákonnému zatýkaniu naprieč administratívnymi hraničnými líniami a nezákonným činnostiam v oblasti „vytyčovania hraníc“;

DE.  keďže misia EUMM nie je typickou civilnou misiou vzhľadom na svoj mandát a zameranie na monitorovacie činnosti a budovanie civilných kompetencií a vzhľadom na skutočnosť, že vykonáva činnosti na budovanie dôvery prostredníctvom malých grantov a cielených projektov medzi obidvoma stranami; keďže mandát umožňuje zamerať sa na hybridné hrozby, ľudské práva, menšiny a environmentálne aspekty bezpečnosti; keďže misia EUMM vytvorila Poradný výbor pre hybridnú vojnu a udržiava pravidelné kontakty so styčným úradom NATO a tímom, ktorý realizuje dôležitý balík opatrení NATO a Gruzínska;

DF.  keďže misia EUMM sprostredkúva zasadnutia mechanizmu prevencie a reakcie na ne v Ergneti a zabezpečuje pravidelnosť týchto zasadnutí, ktoré sa zaoberajú bezpečnostnou situáciou na mieste a na ktorých sa zúčastňuje gruzínska vláda, separatistické regióny a Ruská federácia; keďže, žiaľ, podobný mechanizmus v meste Gali v Abcházsku je pozastavený;

DG.  keďže misia EUMM musí neprestajne rozširovať svoje analytické zameranie a kapacity na riešenie pretrvávajúcich hybridných hrozieb, a preto si vyžaduje dostatočný rozpočet a zdroje;

DH.  keďže misia EUMM je terčom dezinformačných aktivít, najmä zo strany médií a kanálov sociálnych médií so sídlom v okupovaných regiónoch podporovaných Ruskom, čo núti misiu EUMM organizovať svoje vnútorné zdroje s cieľom poskytnúť potrebnú spoluprácu a preskúmať spôsoby boja proti dezinformáciám;

DI.  keďže misia EUMM riadi horúcu linku, mechanizmus na budovanie dôvery, ktorý slúži ako významný komunikačný kanál 24 hodín denne, 7 dní v týždni medzi gruzínskou vládou a de facto orgánmi v Abcházsku a Južnom Osetsku vrátane pohraničnej stráže Ruskej federácie, ktorá je rozmiestnená v obidvoch regiónoch, o naliehavých incidentoch na mieste; keďže táto horúca linka bola v roku 2021 aktivovaná viac ako 2 100-krát; keďže misia EUMM podporuje formáty rokovaní a komunikačné kanály prostredníctvom účasti na medzinárodných diskusiách v Ženeve (GID) a spolupredsedníctva na zasadnutiach mechanizmu prevencie incidentov a reakcie na ne (IPRM) v Ergneti;

DJ.  keďže 24. októbra 2019 stráž FSB prvýkrát po viac ako desiatich rokoch prekročila administratívnu hranicu, zadržala pozorovateľov misie EUMM, a prinútila EÚ rokovať o ich prepustení;

DK.  keďže úloha misie EUMM pri riešení potrieb ľudskej bezpečnosti a humanitárnych potrieb miestneho obyvateľstva v oblastiach zasiahnutých konfliktom a pri uľahčovaní účinnej výmeny informácií, napríklad v súvislosti s prekračovaním hraníc zo zdravotných dôvodov alebo s prepustením osôb zadržaných na administratívnych hraničných líniách, ako aj pri spoluorganizovaní osobných diskusií na zasadnutiach mechanizmu IPRM v Ergneti, predstavuje obrovskú pridanú hodnotu k dôležitej úlohe, ktorú misia EUMM zohráva pri riadení konfliktov a budovaní dôvery;

DL.  keďže Gruzínsko je jedným z najväčších prispievateľov na misie SBOP v Afrike v prepočte na obyvateľa;

DM.  keďže krajiny Východného partnerstva sú naďalej veľmi zraniteľné voči energetickej neistote, a to najmä Moldavská republika a Ukrajina, ktoré opakovane trpia energetickým vydieraním zo strany Ruska;

DN.  keďže opatrenia EÚ na zmiernenie energetickej neistoty prostredníctvom diverzifikácie zdrojov energie posilnia bezpečnosť a stabilitu vo východnom regióne;

DO.  keďže Komisia už prijala opatrenia na zníženie závislosti Európy od jediného dodávateľa diverzifikáciou dodávateľov plynu; keďže v reakcii na dôsledky sankcií uvalených na Rusko s cieľom zastaviť závislosť od dovozu energie z Ruska Komisia vypracovala nový plán, ktorý má do konca roka 2022 nahradiť 100 miliárd metrov kubických dovozu plynu z Ruska prostredníctvom vyššieho dovozu skvapalneného zemného plynu a plynovodov od neruských dodávateľov a väčšieho objemu výroby a dovozu biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov; keďže cieľom plánu je znížiť využívanie fosílnych palív v domácnostiach, budovách, priemysle a energetických systémoch a zvýšiť energetickú účinnosť, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikáciu a riešiť nedostatky v infraštruktúre;

1.  opakuje záväzok EÚ a zdôrazňuje svoju jednoznačnú podporu zvrchovanosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti všetkých krajín Východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc a podporuje ich úsilie o plné presadzovanie týchto zásad; zdôrazňuje význam jednoty a solidarity členských štátov v tomto smere;

2.  čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a s ňou súvisiace činnosti v oblastiach ukrajinských regiónov Donecka a Luhanska, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, a na nezákonne anektovanom Kryme a v Bielorusku; zdôrazňuje, že pokračujúca ruská agresia a rozširovanie vojenských aktivít Ruska na Ukrajine má negatívny vplyv na európsku a globálnu bezpečnosť; opakuje svoje stanovisko, že partneri a spojenci by mali zintenzívniť svoju vojenskú podporu Ukrajine a poskytovanie zbraní, čo je v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu;

3.  zdôrazňuje, že udržateľný mier a bezpečnosť ľudí v regióne Východného partnerstva sú pre EÚ nevyhnutné; čo najdôraznejšie odsudzuje útočnú vojnu, ktorú začala Ruská federácia, a jej zapojenie do konvenčnej a kybernetickej vojny v regióne Východného partnerstva; vyzýva na okamžité ukončenie útočnej vojny proti Ukrajine a na úplné a okamžité stiahnutie všetkých ruských vojsk zo všetkých Ruskom okupovaných území v krajinách Východného partnerstva a na ukončenie vojenských operácií proti Ukrajine, ktoré si vyžadujú životy civilistov a vojakov, spôsobujú vysídlenie miliónov ľudí a brzdia sociálno-ekonomický rozvoj; čo najdôraznejšie odsudzuje útok na ukrajinské jadrové zariadenia a ich obsadenie ruskými silami a domnieva sa, že pokusy Ruska posilniť svoj škodlivý vplyv v regióne Východného partnerstva prostredníctvom sily a nátlaku musia zlyhať; zdôrazňuje význam jednoty, solidarity a súdržnosti členských štátov; vyzýva na spoluprácu podobne zmýšľajúcich demokratických spojencov s cieľom zmierňovať negatívny vplyv tretích mocností v regióne Východného partnerstva a bojovať proti nemu;

4.  víta závery samitu Východného partnerstva v roku 2021 a ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; so zreteľom na bezpečnostné výzvy, ktorým čelia krajiny Východného partnerstva, najmä pokračujúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, dlhotrvajúce konflikty, otvorené vojenské akcie, hybridné hrozby a zasahovanie do demokratických procesov, navrhuje zintenzívniť spoluprácu s krajinami Východného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany a zvýšiť investície a pomoc v oblasti bezpečnosti, vojenstva, spravodajstva a kybernetickej spolupráce s pridruženými krajinami Východného partnerstva;

5.  podporuje užšiu koordináciu a spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti s niektorými krajinami Východného partnerstva; s cieľom podporovať strategické ciele ľudskej bezpečnosti a udržateľného mieru v celom regióne Východného partnerstva a mimo neho a podporovať na tento účel uplatňovanie integrovaného prístupu prostredníctvom využitia plného potenciálu SBOP v spojení s príslušnými politickými nástrojmi; výrazne podporuje prebiehajúce misie SBOP v pridružených krajinách Východného partnerstva; dôrazne trvá na posilnení bezpečnostného rozmeru politiky EÚ v rámci Východného partnerstva, na rozvoji strategických bezpečnostných partnerstiev s niektorými krajinami Východného partnerstva, na posilnení dialógu a spolupráce v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a na rozvoji aktívnejšej úlohy EÚ pri deeskalácii prebiehajúceho napätia, predchádzaní budúcim konfliktom, sprostredkovaní a opatreniach na budovanie dôvery, ako aj pri riešení konfliktov v boji proti hybridným hrozbám, dezinformáciám a propagande, pri pomoci a spolupráci v oblasti civilnej obrany a pri podpore komplexného preskúmania bezpečnostného sektora v krajinách Východného partnerstva, ktoré identifikuje oblasti obrany a bezpečnosti, ktoré je potrebné zlepšiť, a umožňuje EÚ a členským štátom koordinovať svoju podporu; domnieva sa, že je potrebná ďalšia podpora zosúladenia a postupného zbližovania zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a krajín Východného partnerstva v súlade so záväzkami partnerov voči EÚ; vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby sa pripojili k politike sankcií EÚ voči Rusku za jeho vojnu proti Ukrajine;

6.  zdôrazňuje, že mierové riešenie prebiehajúcich alebo nevyriešených konfliktov v regióne na základe medzinárodného práva a dobré susedské vzťahy sú kľúčom k budovaniu a posilňovaniu odolných a udržateľných demokracií v krajinách Východného partnerstva; pripomína, že mier a bezpečnosť si vyžadujú silné a verejne zodpovedné inštitúcie, dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie zásad právneho štátu; dôrazne vyzýva partnerov Východného partnerstva, aby sa ďalej angažovali v príslušných reformách, pretože len vnútorná odolnosť založená na silných a demokratických inštitúciách umožní dosiahnuť potrebnú odolnosť voči vonkajším hrozbám;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ pokračovala v podpore prostredia vedúceho k urovnaniu konfliktov a v podporovaní činností, ktoré podporujú dôveru ľudí a medziľudské kontakty v spoločenstvách ovplyvnených konfliktom, aby uprednostnila úsilie a rozšírila financovanie preventívneho budovania mieru vrátane preventívnej diplomacie, ako aj mechanizmov včasného varovania a opatrení;

8.  vyzýva štáty Východného partnerstva, aby neprestajne pracovali na pokračovaní spolupráce so susednými krajinami, pretože to zabezpečí prehĺbenie už aj tak plodnej spolupráce a zabráni zbytočným treniam, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nevyriešených bilaterálnych otázok;

9.  žiada, aby sa vzhľadom na rozpory v regióne Východného partnerstva kládol väčší dôraz na zmierenie a obnovenie väzieb medzi spoločenstvami; v tejto súvislosti podporuje aktívnu spoluprácu so subjektmi občianskej spoločnosti, ako aj s náboženskými spoločenstvami v oblastiach, ako je analýza miestnych konfliktov, mediácia, zmierenie a posilnenie sociálnej súdržnosti;

10.  vyzýva na užšiu koordináciu s OBSE s cieľom riešiť bezpečnostné výzvy v regióne Východného partnerstva, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi, kontroly zbraní, inštrumentalizácie migrácie, budovania dôvery a uľahčenia dialógu medzi všetkými stranami krízy;

11.  je naďalej znepokojený pokračujúcim narúšaním námorného a vzdušného priestoru krajín v Baltskom mori, v oblasti Čierneho mora a Azovského mora ruským režimom; vyzýva členské štáty v čiernomorskej oblasti, aby v kontexte prebiehajúcej útočnej vojny proti Ukrajine zintenzívnili vojenskú spoluprácu s partnermi na východe Čierneho mora (Ukrajina, Gruzínsko a Moldavská republika), a to na bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci NATO; zdôrazňuje význam spolupráce EÚ a NATO s krajinami Východného partnerstva v čiernomorskom regióne s cieľom zabezpečiť bezpečný a stabilný čiernomorský región;

12.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a nabáda aj členské štáty, aby prispeli k spolupráci v rámci medzinárodnej Krymskej platformy s cieľom riešiť hybridné hrozby pre širšiu bezpečnosť čiernomorského regiónu, ktoré predstavuje dočasná okupácia Krymu Ruskom, militarizácia Čierneho mora a Azovského mora alebo ktoré s ňou súvisia;

13.  považuje Iniciatívu krajín Trojmoria (3SI) za jeden z formátov na využívanie investícií, ktoré podporujú vzájomnú bezpečnosť a stabilitu kritickej infraštruktúry, a domnieva sa, že by sa mala otvoriť aj pre krajiny Východného partnerstva v rámci existujúcich európskych politík a programov, najmä Východného partnerstva; zdôrazňuje, že iniciatíva 3SI by mala úzko spolupracovať s EÚ, aby sa predišlo zdvojovaniu úsilia a iniciatív a protichodným prístupom; podporuje myšlienku, že EÚ by mala prevziať vedenie iniciatívy 3SI;

14.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby pre Ukrajinu vypracovali ambicióznejší integračný program, ktorý by mohol zahŕňať praktické kroky smerom k prvej prechodnej fáze Ukrajiny a do jednotného trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila žiadosti Gruzínska, Ukrajiny a Moldavskej republiky o udelenie štatútu kandidátskej krajiny na základe ich opodstatnenosti;

15.  vyhlasuje, že je potrebné, aby členovia výborov Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a jeho podvýboru pre ľudské práva neprestajne monitorovali situáciu;

Využitie plného potenciálu SBOP vo Východnom partnerstve

16.  víta skutočnosť, že prijatý strategický kompas venuje primeranú pozornosť krajinám Východného partnerstva vrátane podpory Ukrajiny tvárou v tvár ruskej agresii a ďalšej odolnosti voči ruským provokáciám a hrozbám; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť jeho úzku koordináciu a súlad s pripravovanou strategickou koncepciou NATO na rok 2022, najmä v oblastiach boja proti ruskej agresii, kybernetickej obrany a boja proti hybridnej vojne, dezinformáciám a zahraničnej manipulácii a zasahovaniu, keďže európske bezpečnostné prostredie a európsku odolnosť nemožno dosiahnuť bez dlhodobej bezpečnosti a odolnosti všetkých susedov EÚ; konštatuje, že prístup EÚ musí byť holistický a zahŕňať podporu demokratických a hospodárskych reforiem, posilnenie inštitucionálnej a spoločenskej odolnosti a posilnenie bezpečnostných a obranných kapacít;

17.  nabáda členské štáty, ktoré sú členmi EÚ aj NATO a ktoré vedú rôzne iniciatívy NATO v oblasti budovania kapacít s krajinami Východného partnerstva, aby zabezpečili koordináciu úsilia v oblasti odbornej prípravy a prenosu najlepších postupov s útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a CPCC EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že misie SBOP v pridružených krajinách Východného partnerstva budú úzko koordinované so stratégiou a akciami NATO v regióne;

18.  nabáda členské štáty zúčastňujúce sa na PESCO, aby prispôsobili projekty PESCO potrebám misií a operácií SBOP EÚ, ako je napríklad vývoj vysokošifrovaných bezpečných civilných komunikačných systémov, a aby v súlade so všeobecnými podmienkami účasti tretích štátov na projektoch PESCO zvážili možnosť prizvať krajiny Východného partnerstva, ktoré tieto všeobecné podmienky spĺňajú; konštatuje, že zapojenie strategických partnerov, ako sú pridružené krajiny Východného partnerstva do jednotlivých projektov PESCO môže byť v strategických záujmoch EÚ a bolo by obojstranne prospešné, pretože krajiny Východného partnerstva by získali jedinečné kapacity a technické odborné znalosti, najmä v oblasti riešenia hybridných hrozieb a kybernetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti víta vyslanie expertov tímu rýchlej kybernetickej reakcie financovaného z prostriedkov PESCO na Ukrajinu;

19.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v prípade potreby rozšírili podporné mechanizmy pre ďalšiu účasť krajín Východného partnerstva na civilných a vojenských misiách a operáciách SBOP, a to aj prostredníctvom študijných a/alebo výjazdových ciest, seminárov, školení a kurzov SBOP atď., ktoré by pomohli zvýšiť interoperabilitu partnerov, vypracovať spoločné postupy a spoločné akcie; ďalej ich vyzýva, aby spolupracovali s väčšinou partnerov Východného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane vzájomnej výmeny spravodajských informácií a pomoci v oblasti kritickej infraštruktúry;

20.  zvažuje konzultácie s niektorými partnermi Východného partnerstva v počiatočných fázach plánovania misií a/alebo operácií SBOP, najmä tých misií a/alebo operácií, ktoré hostia alebo budú hostiť partneri Východného partnerstva;

21.  zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia a posilnenej poradnej úlohy Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese v súvislosti so SBOP, ako sa vykonáva v regióne krajín Východného partnerstva;

22.  víta dohodu v Rade z 13. apríla 2022 o tretej tranži vojenskej podpory v rámci Európskeho mierového nástroja v celkovej výške 1,5 miliardy EUR na zabezpečenie smrtiaceho vojenského materiálu a pohonných hmôt a ochranných prostriedkov a vyzýva na ich okamžité poskytnutie; zdôrazňuje, že vzhľadom na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a čoraz zložitejšie bezpečnostné prostredie, ktoré ovplyvňuje stabilitu a správu vecí verejných našich východných partnerov, je pre EÚ dôležité posilniť našu spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany; víta rozhodnutie Európskej rady z 2. decembra 2021 využiť Európsky mierový nástroj (EPF) a poskytnúť Ukrajine balík vo výške 31 miliónov EUR, Gruzínsku balík vo výške 12,75 milióna EUR a Moldavskej republike balík vo výške 7 miliónov EUR na pomoc pri posilňovaní ich odolnosti a obranných spôsobilostí, najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zdravotníctva, inžinierstva, mobilných a logistických kapacít a boja proti dezinformáciám; podporuje ďalšie využívanie EPF na zvýšenie schopnosti pridružených krajín Východného partnerstva, najmä tých, ktoré čelia ozbrojenej agresii, a tých, ktoré sú hostiteľmi misií SBOP, ďalej riešiť svoje bezpečnostné potreby v kľúčových oblastiach, ako je vybavenie potrebné na výmenu spravodajských informácií prostredníctvom zabezpečených komunikačných liniek a technické nástroje potrebné na boj proti ozbrojenej agresii a hybridným hrozbám; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zlepšila materiálnu a finančnú podporu krajín Východného partnerstva a zamerala sa aj na budovanie kapacít s cieľom zlepšiť odolnosť každej krajiny Východného partnerstva, najmä v oblasti boja proti dezinformačným kampaniam, ako aj v oblasti národnej obrany; zdôrazňuje, že EÚ musí vypracovať integrovaný prístup, aby mohla pomôcť krajinám Východného partnerstva čeliť vzájomne prepojenému prostrediu hrozieb;

23.  zdôrazňuje význam solidarity EÚ a členských štátov s Ukrajinou a čoraz neistejšou bezpečnostnou situáciou vo viacerých krajinách Východného partnerstva; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že akékoľvek poskytovanie podpory na vybavenie prostredníctvom EPF krajinám Východného partnerstva bude prísne v súlade s príslušným medzinárodným právom týkajúcim sa dodávok vybavenia ozbrojeným silám, bude v súlade s potrebami cieľov podpory EÚ pre príslušnú krajinu Východného partnerstva a bude sa v prípade potreby vykonávať v koordinácii s príslušnými iniciatívami NATO na budovanie kapacít pre partnerské krajiny a strategickým plánovaním, aby sa predišlo zbytočnému zdvojovaniu a zvýšila sa efektívnosť; nabáda členské štáty, aby vytvorili nástroje vojenskej pomoci, ktoré umožnia niektorým krajinám Východného partnerstva nakupovať vybavenie od výrobcov z EÚ; vyzýva členské štáty, aby zjednodušili administratívne postupy, aby neblokovali rozhodnutia, ktoré už boli prijaté v súvislosti s poskytovaním vybavenia krajinám Východného partnerstva;

24.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočet EPF, aby EÚ mohla posilniť odolnosť a obranné spôsobilosti krajín Východného partnerstva, napríklad v oblasti boja proti hybridným hrozbám;

25.  nabáda členské štáty, aby ďalej posilňovali vojenskú odolnosť Ukrajiny prostredníctvom poskytovania zbraní vrátane protilodných, protilietadlových a protitankových zbraní; víta rozhodnutie všetkých členských štátov, ktoré dodali Ukrajine smrtiace vybavenie s cieľom posilniť schopnosť Ukrajiny brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť;

26.  víta zriadenie „bunky na koordináciu logistickej podpory“ Vojenského štábu EÚ; uznáva, že Poľsko sa stalo logistickým centrom, ktoré zabezpečuje, aby sa všetky materiálne a finančné dodávky dostali k ukrajinským ozbrojeným silám; nabáda členské štáty, aby urýchlene konali pri zvyšovaní počtu a premiestňovaní personálu a zásob vo východných členských štátoch EÚ, najmä zabezpečeného komunikačného vybavenia, zdravotníckeho materiálu a sofistikovaných zbraní;

27.  vyzýva Komisiu, aby v rámci inovatívnej finančnej reakcie na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine posúdila, kedy by bola vhodná revízia viacročného finančného rámca, a aby okrem iných politík preskúmala väčšie výdavky na obranu, zbavenie sa ruských uhľovodíkov, zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov vojny pre občanov EÚ a odpustenie dlhov, a to popri pokračujúcom poskytovaní vojenskej pomoci krajinám Východného partnerstva prostredníctvom EPF;

28.  víta skutočnosť, že Komisia schválila nový program núdzovej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote až 1,2 miliardy EUR, ktorý prispeje k posilneniu makroekonomickej stability a celkovej odolnosti Ukrajiny v kontexte ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a jej vplyvu na hospodársku situáciu; konštatuje, že EÚ a európske finančné inštitúcie od roku 2014 poskytli krajine granty a pôžičky vo výške viac ako 17 miliárd EUR;

29.  vyzýva Komisiu, aby posilnila monitorovanie sankčných režimov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie existujúcich sankčných režimov;

Zlepšenie spolupráce s inštitúciami a nástrojmi

30.  vyzýva EÚ a spojencov NATO, aby využili všetky možné prostriedky na podporu posilnenia vojensko-bezpečnostnej spolupráce s krajinami Východného partnerstva, pretože bez toho nie je možné zaistiť bezpečnosť a stabilitu regiónu; víta politiku otvorených dverí NATO udržiavaním úzkej politickej a operačnej súčinnosti s krajinami uchádzajúcimi sa o členstvo, konkrétne s Ukrajinou a Gruzínskom;

31.  zdôrazňuje význam intenzívnych konzultácií a posilnenej spolupráce medzi EÚ a NATO v súvislosti s eskalujúcimi situáciami, ako je súčasná ruská útočná vojna proti Ukrajine; zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala rešpektovať bezpečnostné opatrenia všetkých členských štátov a mala by byť založená na jednote a solidarite medzi členskými štátmi a na dodržiavaní zásad súvisiacich s existujúcou európskou bezpečnostnou štruktúrou a medzinárodným právom vrátane zvrchovanosti a územnej celistvosti susedných krajín; vyzýva transatlantické spoločenstvo, aby využilo a rozšírilo súčasné a budúce úsilie v boji proti priamym a nepriamym aktom agresie a aktivitám Ruska namiereným proti Ukrajine, Gruzínsku a Moldavskej republike;

32.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu s NATO, a to aj prostredníctvom pripravovaného spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO, pri podpore budovania obranných a bezpečnostných kapacít našich partnerov vo východnom susedstve; víta posilnenú spoluprácu medzi Spojenými štátmi, EÚ a jej členskými štátmi a intenzívne diskusie, ktoré prebiehajú v rámci NATO o bezpečnosti Európy;

33.  vyzýva ESVČ, aby koordinovala hodnotiace správy, hodnotenia hrozieb a politické posolstvá s veľvyslanectvami členských štátov a styčnými kanceláriami NATO v pridružených krajinách Východného partnerstva;

34.  je znepokojený tým, že jeden z členov NATO odďaľuje prístup Ukrajiny k Agentúre NATO pre podporu a obstarávanie napriek naliehavým potrebám a z dôvodov, ktoré nesúvisia so súčasnou situáciou;

35.  je znepokojený tým, že členský štát NATO blokuje diskusie medzi NATO a Ukrajinou na ministerskej úrovni, čím bráni rozvoju tohto partnerstva;

36.  nabáda podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby v nadchádzajúcom dialógu o bezpečnosti a obrane medzi EÚ a USA, v dialógu medzi EÚ a USA o Rusku a v dialógu medzi EÚ a USA o Číne venoval osobitnú pozornosť bezpečnosti v oblasti Východného partnerstva; konštatuje, že bezpečnostný dialóg medzi EÚ a USA predstavuje významnú príležitosť na maximalizáciu pridanej hodnoty transatlantických vzťahov v oblasti bezpečnosti a obrany a mal by venovať dostatok času a zdrojov na zlepšenie bezpečnostného prostredia v regióne Východného partnerstva; konštatuje, že demokratické, stabilné a proeurópske Východné partnerstvo predstavuje hrozbu pre kremeľský režim, a preto je pod politickým a vojenským tlakom, najmä v prípade Ukrajiny; pripomína, že o európskom bezpečnostnom poriadku nemožno diskutovať bez európskych krajín; zdôrazňuje, že stabilita regiónu Východného partnerstva je nevyhnutná pre bezpečnosť celého európskeho kontinentu;

37.  vyzýva EÚ, aby podporovala vysokokvalitné nezávislé médiá a novinárov v krajinách Východného partnerstva s cieľom posilniť pluralizmus, slobodu médií a právny štát, bojovať proti dezinformáciám a zvýšiť celkovú odolnosť demokratických spoločností v krajinách Východného partnerstva;

38.  je znepokojený narastajúcou manipuláciou s informáciami, dezinformáciami a hybridnými hrozbami pochádzajúcimi najmä z Ruska, ale aj od iných aktérov, ktoré priamo ovplyvňujú viaceré oblasti a misie SBOP a destabilizujú celé regióny;

39.  odsudzuje úsilie ruských orgánov zachovať voči vlastnému obyvateľstvu úplné utajenie prebiehajúcej útočnej vojny proti Ukrajine, najmä tým, že útočnú vojnu proti Ukrajine označujú za „špeciálnu operáciu“, a tým, že rušia slobodu tlače a ukladajú tvrdé právne sankcie voči jednotlivcom a nezávislým médiám;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty posilnili spoluprácu s partnermi Východného partnerstva, najmä v oblasti strategickej komunikácie a boja proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami, ako aj proti akémukoľvek škodlivému zahraničnému zasahovaniu, s cieľom budovať odolnosť štátu a spoločnosti a čeliť oslabovaniu a fragmentácii spoločností a inštitúcií;

41.  vyzýva EÚ, aby vládam, občianskym spoločnostiam, mimovládnym organizáciám a ďalším subjektom krajín Východného partnerstva uľahčila projekty, ktoré im pomôžu v boji proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, a to aj prostredníctvom dôležitej práce oddelenia StratCom ESVČ s jeho pracovnými skupinami, Spravodajského a situačného centra EÚ (EU INTCEN) a strediska EÚ pre hybridné hrozby, systému EÚ na rýchlu výmenu informácií, zavedenej spolupráce na administratívnej úrovni medzi ESVČ, Komisiou a Európskym parlamentom, siete proti dezinformáciám pod vedením Komisie a administratívnej pracovnej skupiny Európskeho parlamentu proti dezinformáciám; nabáda členské štáty, aby rozšírili účasť pridružených krajín Východného partnerstva o Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám (Hybrid COE);

42.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité posilniť spoluprácu medzi EÚ a partnermi Východného partnerstva v oblasti strategickej komunikácie, boja proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami, ako aj proti akémukoľvek škodlivému zahraničnému zasahovaniu;

43.  vyzýva ESVČ, aby posilnila kapacitu delegácií EÚ v krajinách Východného partnerstva s cieľom vyvracať dezinformačné kampane ohrozujúce demokratické zásady, ktoré koordinujú zahraničné štátne subjekty, najmä Rusko; naliehavo žiada, aby bola reakcia misií SBOP na hybridné hrozby štruktúrovaná, keďže ide o pokus o ich delegitimizáciu;

44.  vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby preskúmali možnosti podpory budovania kybernetických kapacít našich partnerov, ako je napríklad úprava poradenských mandátov tak, aby zahŕňali špecializovanú odbornú prípravu v oblasti boja proti aktivitám hybridnej vojny a dezinformačným kampaniam a aktivitám kybernetickej vojny, ako aj analýzy OSINT, aby sa zabezpečilo, že krajiny Východného partnerstva posilnia technickú infraštruktúru potrebnú pre kybernetickú odolnosť; podporuje začatie civilných kybernetických misií; berie na vedomie dôležitú prácu Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO) v oblasti odbornej prípravy v oblasti kybernetickej obrany a víta cielené podujatia v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré organizuje pre partnerov Východného partnerstva;

45.  nabáda EÚ, aby posilnila svoje politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, keďže útočná vojna na Ukrajine predstavuje alarmujúco vysoký potenciál bezprecedentnej eskalácie, a to aj zo strany tretích strán;

46.  uznáva úlohu občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky a dohľade nad reformou bezpečnostného sektora a vyzýva na jej stálu podporu a financovanie, a ak to okolnosti umožňujú, na jej zapojenie do dôležitých projektov s cieľom uľahčiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť v sektore obrany a bezpečnosti;

47.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zviditeľnili misie SBOP vo Východnom partnerstve posilnením svojej strategickej komunikácie, proaktívnym bojom proti dezinformáciám proti nim, a najmä proti delegáciám EÚ, a ich zahrnutím do svojich politických posolstiev, verejne prístupných dokumentov a rozhovorov s medzinárodnou tlačou;

48.  zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoje inštitucionálne kapacity na predchádzanie konfliktom, sprostredkovanie, dialóg a deeskaláciu v regióne Východného partnerstva; zdôrazňuje, že EÚ by mohla zohrávať významnejšiu úlohu pri stanovovaní opatrení na budovanie dôvery a mohla by sa ďalej podieľať na úsilí o zmierenie; žiada členské štáty a ESVČ, aby pracovali aj na posilnení odbornej prípravy a budovaní kapacít našich partnerov v rámci Východného partnerstva v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní; v tejto súvislosti oceňuje iniciatívu týkajúcu sa centier excelentnosti EÚ v Tbilisi v oblasti zmierňovania chemického, biologického, rádiologického a jadrového rizika; vyzýva Komisiu, aby zvýšila budovanie kapacít partnerov Východného partnerstva pri zvyšovaní odolnosti ich kritických subjektov prostredníctvom spoločných aktivít odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov;

49.  víta koncepciu EÚ pre kultúrne dedičstvo v konfliktoch a krízach; zastáva názor, že SBOP môže prispieť k riešeniu bezpečnostných výziev súvisiacich so zachovaním a ochranou kultúrneho dedičstva, a víta preskúmanie možností rozvoja takéhoto úsilia v regióne Východného partnerstva; konštatuje, že zahrnutie aspektu ochrany kultúrneho dedičstva a medzikultúrneho dialógu do mandátu misie by bolo prínosom pre proces riešenia konfliktov a dohodu na udržateľných riešeniach;

50.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna transformácia v krajinách Východného partnerstva bude chránená pred škodlivými aktivitami, a preto nabáda na ďalšie využívanie existujúcich hlavných iniciatív EÚ na budovanie kybernetických kapacít v regióne – CyberEast a EU4Digital, ktoré zahŕňajú vytvorenie právnych a administratívnych štruktúr na certifikáciu softvéru a hardvéru, koordináciu národných tímov reakcie na núdzové počítačové situácie a kybernetických forenzných a vyšetrovacích orgánov v celej Európe; vyzýva Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby úzko spolupracovalo s východnými partnermi EÚ na zlepšení kybernetickej bezpečnosti v regióne; vyzýva Radu, aby spolupracovala s Ukrajinou na posilnení našej vzájomnej kybernetickej bezpečnosti a našej vzájomnej odolnosti voči kybernetickým hrozbám a hybridným útokom;

51.  nabáda členské štáty, aby každý z nich preukázal väčšiu politickú vôľu a solidaritu vyslaním dostatočného počtu dobre vycvičeného a kvalifikovaného personálu do misií SBOP v pridružených krajinách Východného partnerstva s cieľom zabezpečiť zastúpenie veľkého počtu členských štátov v misiách v celom regióne, a aby podporovali väčšiu účasť krajín mimo EÚ na týchto misiách, najmä krajín, v ktorých prebehli úspešne ukončené misie SBOP a ktoré lepšie chápu miestny kontext; víta účasť väčšiny partnerských krajín Východného partnerstva na misiách a operáciách SBOP v tretích krajinách v súlade s európskymi záujmami a hodnotami; schvaľuje spoluprácu väčšieho počtu členských štátov s partnermi Východného partnerstva v oblasti bezpečnosti, ako je litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda;

52.  víta zavedenie funkcie vojenských poradcov na misiách a delegáciách EÚ a podporuje úsilie o ďalšie posilnenie odborných znalostí v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci delegácií EÚ;

53.  považuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine za výzvu pre európsku obranu, aby sa zabezpečilo, že budúce misie SBOP v regióne Východného partnerstva dostanú viac prostriedkov, zvýšenú úroveň ambícií a prehodnotené mandáty, aby mohli čeliť výzvam, ktorým sú vystavené, v nádeji, že dosiahnu ciele misie;

54.  nabáda členské štáty, aby zaviedli účinnejšie kapacity na výmenu spravodajských informácií v rámci misií SBOP a medzi nimi a aby kládli osobitný dôraz na posilnenú spoluprácu a vysielanie pracovníkov Europolu a Interpolu do sídiel misií SBOP s cieľom uľahčiť plynulú výmenu spravodajských informácií;

55.  vyzýva ESVČ, MPCC, CPCC a veliteľstvá SBOP, aby podporovali novú kultúru porozumenia medzi civilnými a vojenskými partnermi založenú na posilnených inštitucionálnych vzťahoch a spoločnej informovanosti a hodnotení v snahe vytvoriť komplexný rámec a kultúru plánovania;

56.  nabáda veliteľstvo misie SBOP, aby vyzvalo na užšiu súčinnosť s národnými spoločnými centrami výcviku a hodnotenia v krajinách Východného partnerstva;

57.  vyzýva CPCC, MPCC, Vojenský výbor EÚ (VVEÚ) a Vojenský štáb EÚ (VŠEÚ), aby vypracovali model na vytváranie a výmenu najlepších postupov a know-how v súvislosti s koncepciami plánovania kampaní alebo misií, najmä pokiaľ ide o hodnotenie hrozieb a rizík, včasné varovanie a strategické predvídanie, a to v čo najskoršom štádiu s partnermi, ktorí majú zásadný význam pre úspech kampane;

58.  vyzýva Komisiu, ESVČ, a najmä CPCC a VVEÚ, aby sa lepšie prispôsobili budovaniu medziagentúrnych pracovných skupín s cvičeniami a výcvikom; je presvedčený, že prístup SBOP k plánovaniu, zdrojom a logistike jej dáva potenciál na využitie ako praktické centrum odolnosti a obnovy spoločnosti v prípade katastrof spôsobených človekom aj prírodných katastrof;

59.  vyzýva CPCC a MPCC, aby zdôrazňovali význam profesionálneho civilno-vojenského vzdelávania pre všetok personál v misiách SBOP; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby vybavili personál misií SBOP primeraným vybavením a poskytli mu odbornú prípravu, aby bol ostražitejší a odolnejší; nabáda Komisiu, aby rozšírila vojenský program Erasmus na dôstojníkov z krajín Východného partnerstva s cieľom financovať ich štúdium na vojenských akadémiách v celej EÚ; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosť rozšírenia úlohy EABO s cieľom uľahčiť odbornú prípravu dôstojníkov ozbrojených síl a národnej obrany; podporuje dôslednejšiu a štruktúrovanejšiu účasť príslušných pracovníkov na kurzoch EABO a spoluprácu s mechanizmami, ako je program profesionálneho rozvoja (PDP);

60.  nabáda na rozšírenie vojenského programu Erasmus o prijímanie dôstojníkov z krajín Východného partnerstva, ako aj na financovanie ich štúdia na vojenských akadémiách v celej EÚ;

61.  nabáda veliteľstvo misie SBOP, aby vyzvalo na užšiu súčinnosť s národnými spoločnými centrami výcviku a hodnotenia v pridružených krajinách Východného partnerstva, ako sú spoločné veliteľské stanovištia a cvičenia personálu zamerané na možné scenáre za účasti civilných a vojenských predstaviteľov z členských štátov EÚ, personálu misie SBOP a pridružených krajín Východného partnerstva;

62.  vyzýva Komisiu, ESVČ, CPCC a MPCC, aby posilnili synergie s ostatnými oblasťami politiky a príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zintenzívniť úsilie v oblasti preventívneho budovania mieru, preventívnej diplomacie, včasného varovania, budovania dôvery občanov a ich odolnosti voči dezinformáciám; nabáda členské štáty, aby zvážili zapojenie sa do spoločných cvičení s krajinami Východného partnerstva v oblastiach, ako sú námorné cvičenia, spoločné operácie leteckej podpory a podpora mieru;

63.  vyjadruje obavy a naliehavo žiada, aby sa riešila prevládajúca politizácia a politické vplyvy na obranné sily v niektorých krajinách Východného partnerstva, keďže vedú k politicky motivovanému odvolávaniu alebo znižovaniu hodnosti dôstojníkov vzdelaných a vyškolených v rámci programov podporovaných EÚ, členskými štátmi a inými partnerskými krajinami;

64.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala úlohu žien a mladých ľudí pri budovaní mieru v regióne Východného partnerstva a presadzovala agendu žien, mieru a bezpečnosti a agendu mladých ľudí, mieru a bezpečnosti v regióne Východného partnerstva; zdôrazňuje, že je potrebné vymieňať si najlepšie postupy v oblasti rodovej rovnosti a rodovo citlivých aspektov vojenských operácií a civilných misií (plánovanie, analýza, rodová vyváženosť personálu atď.), a to využitím povinných školení EÚ pre personál misií a operácií SBOP a zriadením osobitných poradcov pre rodovú rovnosť pre každú misiu a operáciu SBOP;

Poskytnutie dodatočných politických a strategických kapacít SBOP v oblasti Východného partnerstva

65.  vyzýva Komisiu, ESVČ a najmä CPCC, aby zabezpečili, že misia EUAM si zachová ako svoju prioritu reformu Bezpečnostnej služby Ukrajiny a rozšíri rozsah spolupráce s SSU v oblasti kybernetickej bezpečnosti, boja proti terorizmu a hybridným hrozbám po skončení stavu núdzovej situácie;

66.  nabáda členské štáty a EÚ, aby rozšírili spoluprácu v rámci misie EUAM na všetky protikorupčné štruktúry zapojené do reformy sektora civilnej bezpečnosti a aby do nej buď formou odbornej prípravy a inštruktáže, alebo na základe výmeny najlepších postupov a spoločného stanovenia budúcich priorít zapojili protikorupčný aparát ukrajinského štátu, Národnú agentúru pre prevenciu korupcie a Najvyšší protikorupčný súd; nabáda členské štáty, aby odporúčali zaradiť do prebiehajúcich školení pre zástupcov ukrajinských služieb a administratívy štúdie prípadov korupcie a analýzy príčin neúspešných vyšetrovaní a zlyhania pri vymáhaní zodpovednosti páchateľov s cieľom pomôcť pracovníkom v protikorupčných funkciách vyhnúť sa opakovaniu chýb z minulosti; víta prispôsobivosť misií SBOP v reakcii na útočnú vojnu Ruska;

67.  vyzýva Komisiu, ESVČ a CPCC, aby zabezpečili, že misia EUAM bude naďalej uprednostňovať reformu ukrajinskej SSU po zrušení núdzovej situácie s cieľom zabezpečiť väčší dohľad, menej vyšetrovacích právomocí v prípravnom konaní a zariadení určených na zaistenie, zníženie počtu príslušníkov SSU a ich demilitarizáciu, pričom vykonávanie sa bude hodnotiť štvrťročne;

68.  nabáda členské štáty a EÚ, aby rozšírili svoju podporu úsilia misie EUAM v oblasti digitalizácie súvisiaceho s reformou ukrajinského sektora civilnej bezpečnosti, a to prostredníctvom odbornej prípravy a poskytovania technológií, ktoré podporujú registre údajov, riadenie ľudských zdrojov a postupy týkajúce sa podaní na súd s cieľom pomôcť s transparentnosťou, budovaním dôvery v komunite a bojom proti korupcii; víta záväzok misie EUAM posilniť úlohu žien v orgánoch presadzovania práva;

69.  pripomína, že na rozšírené mandáty musia byť vyčlenené primerané zdroje; obáva sa rizika rozptýlenia, ak misia EUAM obsiahne široké sektory, ale nebude mať dostatočné prostriedky na plnenie svojho poslania; nabáda členské štáty, aby posilnili odbornú zložku misie EUAM prostredníctvom zástupcov osobitných služieb s cieľom účinne vykonávať reformy a poskytovať praktické poradenstvo;

70.  vyzýva na rozšírenie mandátu misie EUAM v oblasti boja proti hybridným hrozbám, strategickej komunikácie, digitálnych technológií a kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť kapacity ukrajinských vládnych inštitúcií na boj proti informačným hrozbám, ako je využívanie komunikácie na podkopávanie dôvery vo verejné inštitúcie, šírenie dezinformácií a nepriateľskej propagandy, polarizácia spoločnosti a vytváranie negatívneho vnímania Ukrajiny vo svete;

71.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoju podporu Ukrajine v jej úsilí odolávať ruskej agresii a ďalej reformovali jej sektor obrany, ktorý prechádza zásadnými reformami, ktoré budú mať dlhodobé dôsledky pre ukrajinské ozbrojené sily a ich schopnosť zaistiť bezpečnosť Ukrajiny a dôveru verejnosti; vyzýva členské štáty, aby po politickom urovnaní medzi Ukrajinou a Ruskom urýchlene prijali rozhodnutie o začatí vojenskej poradenskej a výcvikovej misie SBOP na pomoc Ukrajine pri pôsobení v husto obývaných mestských bojových oblastiach, pri asymetrickej a kybernetickej vojne a pri reforme systému profesionálneho vojenského vzdelávania, ktorý je najvýznamnejšou oblasťou na uľahčenie zmien a zabezpečenie udržateľnosti transformácie obranného systému;

72.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby dôraznejšie verejne reagovali na provokácie voči misii EUMM, najmä na porušovanie prímeria; pripomína, že misia EUMM má mandát pokrývať celé územie medzinárodne uznaných hraníc Gruzínska, a trvá na neobmedzenom prístupe do gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska;

73.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili, že veliteľstvu EUMM budú poskytnuté primerané zdroje, najmä bezpečné informačné a komunikačné kanály, vybavenie na nočné videnie, kvalitnejšie snímky a lepšie kapacity na zhromažďovanie a analýzu spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT);

74.  vyzýva Radu, aby misie EUAM, EUMM a EUBAM pôsobili tak dlho, ako to bude potrebné, na základe pravidelných hodnotení ich vykonávania a potrieb z hľadiska priorít SBOP, a podporuje ich obnoviteľné mandátové štruktúry, aby sa zabezpečilo ľahšie prispôsobenie sa akýmkoľvek zmenám skutočností na mieste; vyzýva na pravidelné hodnotenie potrieb iných alebo doplnkových misií vzhľadom na priority SBOP;

75.  opätovne zdôrazňuje podporu EÚ, pokiaľ ide o zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavskej republiky a úsilie v rámci procesu rokovaní 5+2 o dosiahnutie mierového, trvalého a komplexného politického urovnania podnesterského konfliktu založeného na rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavskej republiky v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc s osobitným postavením Podnesterska, ktoré by zabezpečilo ochranu ľudských práv aj na územiach, ktoré v súčasnosti nie sú pod kontrolou ústavných orgánov; pripomína, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 22. júna 2018 rezolúciu, v ktorej vyzvalo Ruskú federáciu, aby bezpodmienečne stiahla svoje jednotky a zbrane z územia Moldavskej republiky, a opätovne potvrdzuje podporu pre okamžité vykonávanie tejto rezolúcie;

76.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym vývojom na území Podnesterska a odsudzuje ho ako nebezpečné provokácie vo veľmi nestabilnej bezpečnostnej situácii; vyzýva na pokoj s cieľom zachovať bezpečnosť a blaho ľudí žijúcich na obidvoch stranách rieky Dnester a v susedných krajinách;

77.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim napätím na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom po násilnom konflikte na jeseň 2020; vyzýva Radu a ESVČ, aby pokračovali v budovaní dôvery, znižovaní napätia a úsilí o mierové urovnanie medzi Arménskom a Azerbajdžanom; zdôrazňuje význam úplnej výmeny a prepustenia zadržaných osôb, riešenia osudu nezvestných osôb, uľahčenia humanitárneho odmínovania, zabezpečenia bezpečného a voľného pohybu civilného obyvateľstva v Náhornom Karabachu, pomoci obyvateľstvu postihnutému konfliktom, opatrení na budovanie dôvery, medziľudských vzťahov a podpory úsilia o obnovu a zdôrazňuje, že zachovanie kultúrneho dedičstva a medzikultúrny dialóg by boli prospešné pre proces riešenia konfliktov; zastáva názor, že dôsledky týchto bojov a prítomnosť takzvaných ruských mierových síl by nemali ovplyvniť politický vývoj v Arménsku a budúcnosť reformného programu krajiny;

78.  víta výsledok stretnutia na vysokej úrovni predsedu Európskej rady Charlesa Michela, prezidenta Azerbajdžanskej republiky Ilhama Alijeva a predsedu vlády Arménskej republiky Nikoľa Pašinjana zo 14. decembra 2021, na ktorom obaja lídri potvrdili svoju pripravenosť pracovať na otvorených bilaterálnych otázkach a začať rokovania o demarkačnej línii, pri ktorých je EÚ pripravená poskytnúť technickú pomoc; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporili začatie rokovaní o vymedzení a demarkácii štátnych hraníc a o udržateľnej dohode, ktorá povedie k mierovému spolunažívaniu;

79.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby nedopustili, aby sa konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom stal neriešiteľným;

80.  vyzýva Komisiu, aby zabránila akémukoľvek používaniu alebo financovaniu nelegálnych sledovacích technológií zo strany EÚ, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa obrátili na vládu Azerbajdžanu s cieľom ukončiť používanie takýchto nelegálnych sledovacích technológií a represívnej kybernetickej bezpečnosti;

81.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad destabilizačnými a teroristickými akciami niektorých krajín, najmä Iránu, v Zakaukazsku; dôrazne odsudzuje všetky teroristické činy; víta bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a krajinami Východného partnerstva a plne podporuje ďalšie prehlbovanie spolupráce v boji proti terorizmu; vyzýva ESVČ, aby čo najskôr začala bezpečnostný dialóg s Arménskom, ako to už urobila s Azerbajdžanom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby nedopustili, aby sa konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom dostal do slepej uličky;

82.  zdôrazňuje rastúcu úlohu Číny v regióne Východného partnerstva, napríklad prostredníctvom uzavretia dohody o voľnom obchode s Gruzínskom; zdôrazňuje, že EÚ musí strategicky posúdiť, ako môže takáto rastúca úloha ovplyvniť vplyv EÚ v krajinách Východného partnerstva a spoluprácu s nimi;

83.  vyzýva ESVČ, aby monitorovala rastúcu prítomnosť Číny v krajinách Východného partnerstva vrátane dôsledkov (a potenciálnych dôsledkov) pre vnútornú bezpečnosť krajín Východného partnerstva, ako aj širšiu geopolitickú situáciu;

84.  uznáva, že Peking sa postavil proti hospodárskym sankciám voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou, ktoré sú podľa neho jednostranné a neschválila ich Bezpečnostná rada OSN; zdôrazňuje, že Čína zatiaľ neodsúdila konanie Ruska na Ukrajine ani neuznala, že Rusko napadlo Ukrajinu; konštatuje, že v Číne štátna televízia zväčša ignoruje útočnú vojnu na Ukrajine a tvrdí, že za inváziu môžu USA a NATO;

85.  žiada okamžité embargo na dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu z Ruska a úplné zrušenie projektov Nord Stream I a II; poukazuje na to, že Nord Stream II predstavuje pre Rusko dôležitý nástroj na zvýšenie jeho politického a hospodárskeho vplyvu na členské štáty a krajiny Východného partnerstva; konštatuje, že v krajinách Východného partnerstva existuje vysoký potenciál pre využívanie biopalív, ktoré môžu lepšie využívať rôzne obnoviteľné zdroje energie ako prostriedok na zníženie energetickej závislosti;

86.  víta vôľu vyjadrenú na poslednom samite Východného partnerstva v decembri 2021 preskúmať posilnenú sektorovú spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti so zainteresovanými pridruženými partnermi Východného partnerstva; poukazuje na bezpečnosť v oblasti klímy ako na oblasť možnej ďalšej spolupráce medzi EÚ a Východným partnerstvom;

87.  nabáda členské štáty, aby zvážili zriadenie fondu Východného partnerstva zameraného na klímu, ktorý by zahŕňal cezhraničnú a regionálnu spoluprácu, ochranu biodiverzity, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, výskum a vzdelávanie a osobitný dôraz na budovanie kapacít v oblasti ekologických technológií na základe najlepších postupov v členských štátoch;

o
o   o

88.  poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Európskej rade, Rade Európskej únie, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ zapojeným do obrany a kybernetickej bezpečnosti, generálnemu tajomníkovi NATO a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4. (3) Ú. v. EÚ L 260, 30.8.2014, s. 4. (4) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2018, s. 4. (5) Ú. v. EÚ L 246, 17.9.1999, s. 3. (6) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 202, 8.6.2021, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15. (9) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 359 I, 11.10.2021, s. 6. (11) Ú. v. EÚ L 102, 24.3.2021, s. 14. (12) Ú. v. EÚ L 160, 7.5.2021, s. 106. (13) Ú. v. EÚ L 160, 7.5.2021, s. 109. (14) Ú. v. EÚ L 160, 7.5.2021, s. 112. (15) Ú. v. EÚ L 351 I, 22.10.2020, s. 5. (16) Ú. v. EÚ L 246, 30.7.2020, s. 12. (17) Ú. v. EÚ L 129 I, 17.5.2019, s. 13. (18) Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017, s. 57. (19) Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014, s. 42. (20) Ú. v. EÚ L 180, 21.5.2021, s. 149. (21) Ú. v. EÚ L 248, 17.9.2008, s. 26. (22) Ú. v. EÚ L 411, 7.12.2020, s. 1. (23) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 105. (24) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 156. (25) Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 54. (26) Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 87. (27) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 78. (28) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 64. (29) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 136. (30) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 40. (31) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 114. (32) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 22. (33) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 57. (34) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).