Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, a najmä uznesenie zo 16. septembra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1),

–  so zreteľom na nedávnu návštevu zástupcu OBSE pre slobodu médií v Gruzínsku 28. a 29. apríla 2022,

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi gruzínskymi politickými silami 19. apríla 2021, ktorú sprostredkoval predseda Európskej rady,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016(2),

–  so zreteľom na svetový index slobody tlače za roky 2021 a 2022, ktorý zostavila organizácia Reportéri bez hraníc,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Gruzínsko a EÚ sa vo svojej dohode o pridružení, ktorá je v platnosti od 1. júla 2016, zaviazali rozvíjať politický dialóg s cieľom posilniť dodržiavanie demokratických zásad, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody médií;

B.  keďže Gruzínsko predložilo 3. marca 2022 žiadosť o členstvo v EÚ, čím preukázalo európske ambície Gruzínska, ktoré majú širokú podporu verejnosti a v celom politickom spektre vrátane opozície;

C.  keďže sloboda prejavu, sloboda médií a bezpečnosť novinárov sú základnými prvkami dynamickej demokracie a ich ochrana zo strany orgánov je dôležitým ukazovateľom konsolidácie demokracie; keďže pluralitné, slobodné a nezávislé médiá sú základným kameňom demokracie a jedným z hlavných pilierov v boji proti dezinformáciám;

D.  keďže v dohode z 19. apríla 2021, ktorú sprostredkoval predseda Európskej rady Charles Michel, sa zdôraznila potreba riešiť vnímanie spolitizovanej justície, okrem iného prijatím a vykonaním ambicióznej reformy súdnictva s cieľom zvýšiť nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť súdneho systému;

E.  keďže 5. júla 2021 na viac ako 50 novinárov, zástupcov médií a pokojných demonštrantov násilne zaútočili najmä krajne pravicoví aktivisti počas spravodajstva z pochodu Tbilisi Pride za dôstojnosť, ktorý bol nakoniec násilne zrušený; keďže Alexander Laškarava, kameraman televízie Pirveli, zomrel krátko po tomto útoku v dôsledku zranení, ktoré utrpel;

F.  keďže mediálne prostredie Gruzínska sa po niekoľkých rokoch zlepšovania za posledné roky rýchlo zhoršilo a od hromadného násilia voči pochodu Tbilisi Pride 5. júla 2021došlo v Gruzínsku k bezprecedentne vysokému počtu násilných fyzických útokov na novinárov, čo viedlo k vyhláseniam o obavách viacerých medzinárodných organizácií, pokiaľ ide o ochranu slobody médií, a k výraznému zníženiu postavenia Gruzínska vo svetovom rebríčku slobody tlače (zo 71,36 bodov a 60. miesta zo 180 v roku 2021 na 59,9 bodov a 89. miesto zo 180 v roku 2022);

G.  keďže sa zvyšuje počet slovných útokov na novinárov a počet žalôb pre ohováranie vrátane tých, ktoré podali vládni úradníci a jednotlivci spojení s vládnucou stranou proti kritickým predstaviteľom médií a spoločnostiam; keďže, ako poznamenala Transparency International Gruzínsko, zmena súdnej praxe kladie dôkazné bremeno na novinárov napriek jednoznačnému ustanoveniu, v ktorom sa v gruzínskom práve uvádza opak; keďže novinári, najmä z mediálnych kanálov kritických voči vláde, čelia ťažkostiam pri prístupe k informáciám, ktoré by mali byť verejne dostupné;

H.  keďže vo vyšetrovaniach chýba transparentnosť a účinnosť, čo viedlo k rozšírenému dojmu beztrestnosti pre tých, ktorí boli vinní z trestných činov spáchaných na novinároch;

I.  keďže 4. apríla 2022 Mestský súd v Tbilisi odsúdil šesť osôb na päť rokov väzenia za útok na dvoch kameramanov a novinára počas násilných útokov na pochod Tbilisi Pride 5. júla 2021;

J.  keďže 16. mája 2022 bol Nika Gvaramia, riaditeľ televízneho kanála Mtavari, odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody podľa článku 220 trestného zákona na základe pochybných obvinení z prania špinavých peňazí, úplatkárstva a falšovania dokumentov súvisiacich s jeho minulou činnosťou ako riaditeľa televízie Rustavi 2, čo je rozsudok, ktorý bol v Gruzínsku všeobecne vnímaný ako pokus umlčať hlas kritický voči súčasnej vláde; keďže gruzínsky verejný obhajca práv posúdil prípad negatívne už v roku 2019;

K.  keďže selektívne vyšetrovania a trestné stíhania zamerané na tých, ktorí sú proti súčasnej vláde, podkopávajú dôveru verejnosti nielen v súdne inštitúcie, ale aj voči samotnej vláde, pričom opakovanie podobných prípadov proti vlastníkom médií spojených s opozíciou oslabuje úsilie zamerané na zvýšenie nezávislosti súdnictva;

L.  keďže bývalý prezident Michail Saakašvili, ktorého zdravie sa neustále zhoršuje, bol konečne premiestnený do civilnej nemocnice na základe stanoviska nezávislých lekárov, že jeho stav by sa inak nezlepšil;

M.  keďže reforma zákona o elektronických komunikáciách dáva Gruzínskej národnej komunikačnej komisii právo vymenovať osobitných manažérov v telekomunikačných spoločnostiach, ktoré presadzujú rozhodnutia Gruzínskej národnej komunikačnej komisie;

N.  keďže sa začali súdne konania proti vlastníkom iných významných kritických médií alebo ich blízkym rodinným príslušníkom, konkrétne Davidovi Kezerašvilimu z televízie Formula a Vachtangovi Ceretelimu, zakladateľovi nezávislej televíznej stanice Pirveli; keďže v januári 2022 mestský súd v Tbilisi uznal zakladateľov banky TBC a politickej strany Lelo za Gruzínsko Mamuku Charadzeho a Badriho Japaridzeho, ako aj Avtandila Cereteliho, otca Vachtanga Cereteliho, za vinných z podvodu a odsúdil ich na sedem rokov väzenia; keďže ich trest bol však zmiernený, pretože uplynula premlčacia lehota pre podvod;

O.  keďže Gruzínsko zažíva v posledných rokoch prudký nárast ruských dezinformácií a propagandy proti EÚ, a to najmä od ruskej invázie na Ukrajinu, pričom cieľom sú najmä ženy, komunita LGBTQI+, aktivisti za ľudské práva a etnické menšiny;

P.  keďže sa potvrdilo, že mnohí novinári patria medzi členov gruzínskej spoločnosti, ktorých hovory boli zaznamenávané, čo dokazujú odhalenia o rozsiahlom nezákonnom odpočúvaní v septembri 2021;

Q.  keďže vyšetrovanie prípadu azerbajdžanského novinára Afgana Mukhtarliho, ktorý bol unesený v Gruzínsku v máji 2017 a nezákonne prepravený cez hranicu s Azerbajdžanom s cieľom čeliť súdnemu procesu v Baku, údajne na základe tajnej dohody s gruzínskymi bezpečnostnými úradníkmi, zatiaľ neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky;

1.  vyjadruje znepokojenie nad výrazným zhoršením situácie v oblasti médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku v posledných rokoch napriek pevnému právnemu rámcu Gruzínska na zaručenie slobody prejavu a slobody médií;

2.  odsudzuje rastúci počet prípadov zastrašovania, hrozieb a násilia voči novinárom a ich prenasledovania vrátane zvyšujúceho sa počtu vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s pracovníkmi a vlastníkmi médií; vyzýva gruzínske orgány, aby dôkladne vyšetrili všetky prípady násilia a stíhali osoby zodpovedné za podnecovanie a vykonávanie násilných útokov na novinárov a iných pracovníkov médií, čo by napravilo dojem beztrestnosti takýchto trestných činov; vyzýva Gruzínsko, aby obmedzilo využívanie strategických žalôb proti verejnej účasti, ktoré sú zamerané proti obhajcom ľudských práv a zástupcom médií a slúžia na zabránenie ich kritickej a nezávislej práci;

3.  vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo slobodu médií, ktorá by mala zahŕňať redakčnú nezávislosť, transparentné vlastníctvo médií a pluralistické, nestranné a nediskriminačné pokrytie politických názorov pri tvorbe programov súkromnými a najmä verejnoprávnymi vysielateľmi, predovšetkým počas volebných kampaní; vyzýva Gruzínsko, aby zaručilo neobmedzený prístup k informáciám, ktoré majú byť verejne dostupné, a zaistilo bezpečnosť, ochranu a posilnenie postavenia novinárov a iných pracovníkov médií;

4.  vyjadruje poľutovanie nad odsudzujúcim rozsudkom pre Niku Gvaramiu, riaditeľa hlavného televízneho kanála Mtavari podporujúceho opozíciu, vyneseným 16. mája 2022, čo poukazuje na pretrvávajúcu nedôveru v gruzínsky systém súdnictva; podporuje výzvu organizácie Reportéri bez hraníc na preskúmanie odsúdenia Niku Gvaramiu; opätovne zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby vláda skutočne pokročila v reforme súdnictva prostredníctvom širokého a inkluzívneho procesu naprieč politickými stranami s cieľom zvýšiť nezávislosť a nestrannosť súdnictva, a to v súlade so záväzkami prijatými ako pridružený partner EÚ;

5.  vyzýva všetkých zástupcov gruzínskej vlády, aby sa zdržali používania agresívnej rétoriky a diskriminačného zaobchádzania s predstaviteľmi médií v Gruzínsku a vo svojich verejných vyhláseniach sa zasadzovali za tolerantný prístup, ktorý rešpektuje ľudské práva;

6.  dôrazne odsudzuje, že naďalej absentuje dôsledné vyšetrovanie alebo stíhanie osôb zodpovedných za násilie voči novinárom a pokojným demonštrantom počas pochodu Tbilisi Pride konanom 5. júla 2021; trvá na tom, že beztrestnosť páchateľov takýchto činov nemožno za žiadnych okolností tolerovať, keďže ide o porušenie gruzínskych vnútroštátnych právnych predpisov a medzinárodných a európskych záväzkov, a vyzýva na účinné vyšetrovanie incidentov z 5. júla 2021; odsudzuje pokračujúcu diskrimináciu LGBTQI+ osôb; naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby v praxi plne vykonávali právne predpisy v oblasti ľudských práv a boja proti diskriminácii;

7.  vyzýva gruzínske orgány, aby účinne vyšetrili škandál s odpočúvaním a zaviedli náležité mechanizmy demokratického dohľadu nad sledovaním a zberom údajov štátnymi inštitúciami;

8.  zdôrazňuje potrebu zaručiť novinárom, pracovníkom médií a médiám bezpečné a priaznivé pracovné prostredie, v právnych predpisoch aj v praxi, a to aj tým novinárom, ktorí hľadajú útočisko na úteku z Ruska, Bieloruska a iných autoritárskych režimov; nabáda preto Gruzínsko, aby využilo medzinárodnú spoluprácu na zlepšenie mediálneho prostredia a príslušných právnych predpisov v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi;

9.  vyjadruje uznanie Nino Lomjariaovej, verejnej ochrankyne v Gruzínsku, za jej činnosť pri ochrane slobody médií napriek pravidelným útokom vlády;

10.  oceňuje rozmanité a pluralitné mediálne prostredie v Gruzínsku, vyjadruje však poľutovanie nad mimoriadne napätým vzťahom medzi vládnucou stranou a kritickými médiami a tiež medzi opozičnými stranami a provládnymi médiami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad polarizáciou mediálneho prostredia, ktorá odráža rastúcu a škodlivú polarizáciu politického prostredia;

11.  opakuje svoju výzvu adresovanú gruzínskym orgánom, aby sa zdržali zasahovania do slobody médií alebo vedenia politicky motivovaných súdnych prípadov voči vlastníkom alebo zástupcom médií;

12.  vyzýva gruzínske orgány, aby z humanitárnych dôvodov prepustili z väzenia bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a umožnili mu tak absolvovať riadne lekárske ošetrenie v zahraničí;

13.  je znepokojený neustálym nárastom ruských dezinformácií a manipulácie s informáciami v Gruzínsku v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu a naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby pre svojich občanov vypracovala vzdelávacie programy v oblasti mediálnej gramotnosti, podporovala občiansku spoločnosť pri vytváraní mechanizmov overovania faktov a prijala aktívne opatrenia na predchádzanie dezinformačným kampaniam vedeným zahraničnými alebo domácimi aktérmi proti krajine, zraniteľným skupinám alebo osobám, napríklad ľudom žijúcim v komunitách etnických menšín alebo v oblastiach postihnutých konfliktom, a politickým stranám;

14.  naliehavo vyzýva všetkých gruzínskych politických aktérov, aby sa zdržali zneužívania ruských pokusov o dezinformácie na cielené zameranie sa na svojich politických oponentov, keďže to len prispieva k ďalšiemu šíreniu dezinformácií a ohrozuje sociálnu súdržnosť a demokraciu;

15.  nabáda Gruzínsko, aby čo najlepšie využívalo všetky nástroje a iniciatívy zamerané na posilnenie odolnosti v rámci Východného partnerstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby nezávislým médiám a občianskej spoločnosti v Gruzínsku poskytli politickú, technickú a finančnú podporu;

16.  vyjadruje znepokojenie nad ničivou úlohou, ktorú zohráva jediný oligarcha Bidzina Ivanišvili v gruzínskej politike a hospodárstve, a nad úrovňou kontroly, ktorú vykonáva nad vládou a jej rozhodnutiami vrátane rozhodnutí o politicky motivovanom prenasledovaní novinárov a politických oponentov; je hlboko znepokojený odhalenými osobnými a obchodnými väzbami Ivanišviliho na Kremeľ, ktoré určujú pozíciu súčasnej gruzínskej vlády k sankciám voči Rusku; vyzýva Radu a demokratických partnerov, aby zvážili uloženie osobných sankcií voči Ivanišvilimu za jeho úlohu pri zhoršovaní politického procesu v Gruzínsku;

17.  víta účasť Gruzínska na programe Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia, ktoré monitorujú a posudzujú riziká pre pluralitu a slobodu médií, chránia ohrozených novinárov a uľahčujú transformáciu a konkurencieschopnosť sektora spravodajských médií v Gruzínsku;

18.  vyzýva gruzínske orgány, aby rozhodne dodržiavali najvyššie normy demokracie, právneho štátu, nezávislosti súdnictva, spravodlivých súdnych procesov a základných slobôd, a to aj v oblasti slobody médií, a tým jednoznačne preukázali svoje politické odhodlanie realizovať ambiciózne európske ambície gruzínskeho ľudu, o čom svedčí žiadosť krajiny o členstvo v EÚ z 3. marca 2022; vyjadruje presvedčenie, že legitímne túžby gruzínskeho ľudu si zaslúžia byť splnené, a preto vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa usilovali o udelenie štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku, a to v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii, na základe zásluh a pod podmienkou, že gruzínske orgány splnia všetky kritériá;

19.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 40. (2) Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4.