Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu III a články 113, 115 , 116 a 326 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 4 a 20 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na vyhlásenie inkluzívneho rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) s názvom Dvojpilierové riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ku ktorému sa 4. novembra 2021 pripojilo a s ktorým súhlasilo 137 zo 141 členov,

–  so zreteľom na vzorové pravidlá pre vnútroštátne vykonávanie druhého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. decembra 2021 na smernicu Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii (COM(2021)0823),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 19. mája 2022 k návrhu smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

–  so zreteľom na analýzu daňového monitorovacieho strediska EÚ z 25. októbra 2021 s názvom Vplyv celosvetovej minimálnej dane na príjmy: odhady podľa jednotlivých krajín,

–  so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 5. apríla 2022 a na výsledky zasadnutia zo 17. júna 2022,

–  so zreteľom na záverečnú správu Konferencie o budúcnosti Európy a na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 s názvom Zdaňovanie digitálneho hospodárstva: rokovania OECD, daňová rezidencia digitálnych spoločností a prípadná európska digitálna daň(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o spravodlivom a jednoduchom zdaňovaní na podporu stratégie obnovy (nadviazanie EP na júlový akčný plán Komisie a jej 25 iniciatív v oblasti DPH, zdaňovania podnikov a fyzických osôb)(4),

–  so zreteľom na štúdiu Medzinárodného menového fondu (MMF) z 25. mája 2021 s názvom Taxing Multinationals in Europe (Zdanenie nadnárodných spoločností v Európe),

–  so zreteľom na najnovšie odhady MMF vo fiškálnom monitore z apríla 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 s názvom Sociálne a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať(5),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 4. novembra 2021 sa 137 zo 141 členov inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS vrátane všetkých členských štátov EÚ dohodlo na reforme medzinárodného daňového systému, ktorá spočíva v dvojpilierovom systéme zameranom na riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, vrátane stanovenia multilaterálne dohodnutých obmedzení presunu ziskov a daňovej súťaže prostredníctvom zavedenia globálnej minimálnej sadzby vo výške 15 %; keďže dohoda je výsledkom širokého kompromisu a vzišla z viacerých kôl rokovaní, ktoré prebiehali počas niekoľkých rokov;

B.  keďže zavedením globálnej minimálnej sadzby dane v rámci tejto dvojpilierovej reformy by krajiny získali ročne približne 150 miliárd USD nových príjmov(6); keďže historická dohoda dosiahnutá na zasadnutí členov inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS v októbri 2021, ktorá má širokú podporu krajín, ktoré predstavujú viac ako 90 % svetového hospodárstva, je veľkým politickým úspechom a treba ju rýchlo a v širokej miere zaviesť, aby sa premenila na sociálny a hospodársky úspech a podporila spravodlivé zdaňovanie;

C.  keďže podľa najnovších odhadov MMF minimálna daň zvýši celosvetové príjmy z dane z príjmov právnických osôb o 5,7 % prostredníctvom dodatočnej dane a potenciálne o ďalších 8,1 % prostredníctvom dohodnutého obmedzenia presunu ziskov a daňovej súťaže(7);

D.  keďže samotná EÚ by mohla zvýšiť svoje príjmy z dane z príjmov právnických osôb približne o 64 miliárd EUR ročne, ak by v súlade s druhým pilierom tejto globálnej dohody zaviedla minimálnu efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %(8);

E.  keďže daňové otázky v Únii podliehajú osobitnému legislatívnemu postupu a Rada o nich rozhoduje jednomyseľne; keďže základom návrhu Komisie na smernicu Rady z 22. decembra 2021 o vykonávaní druhého piliera inkluzívneho rámca je článok 115 ZFEÚ;

F.  keďže v októbri 2021 všetky krajiny OECD a G20 vrátane všetkých 27 členských štátov EÚ podporili dohodu o reforme medzinárodných daňových pravidiel;

G.  keďže napriek tomuto záväzku bolo prijatie smernice EÚ na podporu a vykonávanie druhého piliera tejto medzinárodnej dohody (smernica o druhom pilieri) na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) trikrát neúspešné, pretože sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnosť;

H.  keďže počas rokovaní v Rade si Poľsko uplatnilo národné veto, aby zabránilo prijatiu smernice o druhom pilieri v celej Únii, hoci ju podporilo všetkých ostatných 26 členských štátov; keďže Poľsko neskôr od svojho nesúhlasu upustilo;

I.  keďže Maďarsko napriek tomu, že na predchádzajúcich zasadnutiach Rady ECOFIN súhlasilo s vykonávaním smernice, na zasadnutí Rady ECOFIN v júni 2022 uplatnilo svoje veto po tom, ako ho Poľsko stiahlo;

J.  keďže verejné príjmy vyplývajúce z vykonávania smernice o druhom pilieri v EÚ by boli mimoriadne významné vzhľadom na bezprecedentný vplyv, ktorý má ruská agresia na Ukrajine v kombinácii s narušením globálnych dodávateľských reťazcov, a na potrebu zabezpečiť hospodársku obnovu po pandémii a nevyhnutné investície na splnenie klimatických cieľov EÚ;

K.  keďže v posledných desaťročiach sa uskutočnilo mnoho pokusov o stanovenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb v Únii;

L.  keďže konečný výsledok Konferencie o budúcnosti Európy zahŕňal návrhy týkajúce sa fiškálnej a daňovej politiky, ako sa uvádza v príslušnej správe z 9. mája 2022;

M.  keďže zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu by posilnilo rozhodovanie v oblasti zdaňovania a viedlo by k účinnejším, relevantnejším a ambicióznejším výsledkom daňovej politiky EÚ;

Všeobecné úvahy

1.  tvrdí, že existujúce medzinárodné daňové pravidlá sú vo veľkej miere zastarané a nedokážu riešiť rastúcu digitalizáciu hospodárstva a účinne obmedziť daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy pravidiel prostredníctvom prijatia globálnej daňovej dohody OECD/G20, aby sa zabezpečilo, že medzinárodné, únijné a vnútroštátne daňové systémy budú vyhovovať novým hospodárskym, sociálnym a technologickým výzvam 21. storočia;

2.  s veľkým znepokojením berie na vedomie fragmentáciu vnútroštátnych sadzieb dane z príjmov právnických osôb v rámci EÚ, ktorá môže mať rušivý vplyv na jednotný trh a poškodiť hospodárstvo EÚ; okrem toho si všíma pokračujúci pokles priemerných sadzieb dane z príjmov právnických osôb v EÚ za posledné desaťročia; opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť široký daňový základ a obmedziť priestor pre daňové úniky, daňové podvody a agresívne daňové plánovanie, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody OECD/G20 na úrovni EÚ;

3.  zdôrazňuje, že existujúce daňové pravidlá a nesúlad medzi daňovými pravidlami v jednotlivých členských štátoch a mimo nich spolu s nedostatkom medzinárodnej spolupráce a ďalšími faktormi umožňujú nadnárodným spoločnostiam agresívne daňové plánovanie, ktoré výrazne znižuje ich efektívne daňové sadzby; pripomína, že táto situácia výrazne znevýhodňuje aj malé a stredné podniky (MSP) v hospodárskej súťaži, pretože platia podstatne vyššie efektívne daňové sadzby ako nadnárodné spoločnosti, čo je neprijateľné;

4.  zdôrazňuje svoju nedávno prijatú pozíciu k smernici o druhom pilieri, v ktorej vyzýva na jej rýchle zavedenie do januára 2023;

5.  zdôrazňuje, že deklarované požiadavky Maďarska, najmä v súvislosti s vyňatím ekonomickej podstaty, sa už vo veľkej miere zohľadnili v medzinárodnej dohode;

6.  v tejto súvislosti pripomína členským štátom ich záväzok voči globálnej dohode OECD; zdôrazňuje, že pre globálny úspech tohto procesu bude rozhodujúce rýchle a rozsiahle vykonávanie dohody; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ prevzala globálnu vedúcu úlohu v boji proti daňovým rajom a stala sa prvým regiónom, ktorý vykonáva dohodu OECD; zdôrazňuje riziká vyplývajúce z nevykonávania smernice o druhom pilieri v EÚ; zdôrazňuje, že nevykonávanie smernice o druhom pilieri v EÚ by mohlo ohroziť vykonávanie druhého piliera v USA a iných jurisdikciách;

Súčasný rozhodovací proces a vplyv národného veta

7.  pripomína členským štátom, že jednomyseľnosť stanovená v zmluvách musí byť vyvážená veľmi vysokou mierou zodpovednosti a musí byť v súlade so zásadou lojálnej spolupráce založenej na článku 4 ods. 3 ZEÚ;

8.  zdôrazňuje, že jednomyseľné hlasovanie v Rade o daňovej politike neumožňuje zaviesť zmeny potrebné na riešenie súčasných problémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná situácia často vedie k oneskoreniam a nedostatočnému pokroku v harmonizácii a koordinácii daňových pravidiel v celej Únii, ktoré by boli prospešné pre všetkých;

9.  zdôrazňuje, že vetá členských štátov neustále bránia pokroku v mnohých dôležitých oblastiach zdaňovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy ako spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), revízia smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov a reforma kódexu správania pri zdaňovaní podnikov sú v Rade stále zablokované;

10.  odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty zneužívajú národné právo veta v daňových záležitostiach na dosiahnutie ústupkov v iných oblastiach politiky; zdôrazňuje, že existencia týchto viet prináša riziko pretrvávania škodlivých daňových praktík a sociálnej nespravodlivosti, ktoré oslabujú schopnosť Únie účinne fungovať, podporovať rovnaké podmienky a chrániť najlepšie záujmy svojich občanov a MSP;

Odporúčania pre opatrenia a oblasti reformy

11.  opätovne vyzýva Radu, aby urýchlene prijala smernicu o druhom pilieri a zabezpečila tak účinnosť dohody od januára 2023;

12.  naliehavo vyzýva Maďarsko, aby okamžite ukončilo svoje blokovanie globálnej daňovej dohody v Rade; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeden členský štát je schopný paralyzovať realizáciu takejto historickej dohody aj ďalších 26 členských štátov;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa nezapájali do politického vyjednávania s členskými štátmi, ktoré zneužívajú svoje národné právo veta;

14.  opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby trvali na dohodnutej podmienenosti politík EÚ a transparentnosti rozhodovania a neschválili maďarský národný plán obnovy a odolnosti, kým Maďarsko v plnej miere nesplní všetky kritériá stanovené v nariadení, najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva a predchádzania podvodom, konfliktom záujmov a korupcii, ich odhaľovania a boja proti nim;

15.  zdôrazňuje, že v súčasnej situácii by sa malo uvažovať o všetkých možných scenároch, pričom v prípade, že Maďarsko bude v nasledujúcich mesiacoch na svojom vete trvať, treba prijať urýchlené opatrenia; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby preskúmali alternatívne možnosti, ktoré by EÚ umožnili splniť záväzky, ktoré prijala na úrovni OECD/G20;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili eventuálne krátkodobé opatrenia, ktoré by EÚ umožnili plniť si medzinárodné záväzky, napríklad aby určili, či by v krajnom prípade bolo vhodné vykonávať globálnu daňovú dohodu prostredníctvom postupu posilnenej spolupráce stanoveného v článku 20 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že v prípade, ak nie je možné dohodnúť sa na žiadnych iných alternatívach vykonávania na úrovni EÚ, by prijateľné výsledky mohlo priniesť jednostranné vykonávanie smernice o druhom pilieri všetkými členskými štátmi;

17.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby využila postup týkajúci sa určitých daňových politík stanovený v článku 116 ZFEÚ; v tejto súvislosti pripomína manifest Ursuly von der Leyenovej z obdobia jej kandidatúry na post predsedníčky Komisie, ktorý obsahoval záväzok „využiť ustanovenia zmlúv, ktoré umožňujú, aby sa návrhy v oblasti daní prijímali v rámci spolurozhodovania a aby sa o nich v Rade rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou“;

18.  pripomína prejav bývalého predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie v roku 2018, v ktorom žiadal, aby sa rozhodnutia o určitých daňových otázkach prijímali kvalifikovanou väčšinou;

19.  zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska by členské štáty mali zvážiť pridanú hodnotu prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ako to odporúča Konferencia o budúcnosti Európy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na svoje oznámenie z roku 2019 na túto tému a v reakcii na výstupy z Konferencie o budúcnosti Európy obnovila diskusiu o využívaní hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri niektorých daňových otázkach prostredníctvom odstupňovaného prístupu;

o
o   o

20.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2022)0216. (2) Prijaté texty, P9_TA(2022)0141. (3) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 54. (4) Prijaté texty, P9_TA(2022)0082. (5) Prijaté texty, P9_TA(2022)0219. (6) https://www.oecd.org/tax/international-community-strikes-a-ground-breaking-tax-deal-for-the-digital-age.htm (7) MMF, Fiscal Policy from Pandemic to War (Fiškálna politika od pandémie po vojnu), s. 28, https://www.imf.org/en/Publications/FM/Issues/2022/04/12/fiscal-monitor-april-2022. (8) https://www.taxobservatory.eu/wp-content/uploads/2021/10/Note-2-November-2021-1.pdf.