Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o vete členských štátov, ktoré ohrozuje globálnu daňovú dohodu (2022/2734(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na hlavu III a články 113, 115 , 116 a 326 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na články 4 a 20 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na vyhlásenie inkluzívneho rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) s názvom Dvojpilierové riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ku ktorému sa 4. novembra 2021 pripojilo a s ktorým súhlasilo 137 zo 141 členov,
– so zreteľom na vzorové pravidlá pre vnútroštátne vykonávanie druhého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS,
– so zreteľom na návrh Komisie z 22. decembra 2021 na smernicu Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii (COM(2021)0823),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 19. mája 2022 k návrhu smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii(1),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),
– so zreteľom na analýzu daňového monitorovacieho strediska EÚ z 25. októbra 2021 s názvom Vplyv celosvetovej minimálnej dane na príjmy: odhady podľa jednotlivých krajín,
– so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 5. apríla 2022 a na výsledky zasadnutia zo 17. júna 2022,
– so zreteľom na záverečnú správu Konferencie o budúcnosti Európy a na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 s názvom Zdaňovanie digitálneho hospodárstva: rokovania OECD, daňová rezidencia digitálnych spoločností a prípadná európska digitálna daň(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o spravodlivom a jednoduchom zdaňovaní na podporu stratégie obnovy (nadviazanie EP na júlový akčný plán Komisie a jej 25 iniciatív v oblasti DPH, zdaňovania podnikov a fyzických osôb)(4),
– so zreteľom na štúdiu Medzinárodného menového fondu (MMF) z 25. mája 2021 s názvom Taxing Multinationals in Europe (Zdanenie nadnárodných spoločností v Európe),
– so zreteľom na najnovšie odhady MMF vo fiškálnom monitore z apríla 2022,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 s názvom Sociálne a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať(5),
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 4. novembra 2021 sa 137 zo 141 členov inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS vrátane všetkých členských štátov EÚ dohodlo na reforme medzinárodného daňového systému, ktorá spočíva v dvojpilierovom systéme zameranom na riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, vrátane stanovenia multilaterálne dohodnutých obmedzení presunu ziskov a daňovej súťaže prostredníctvom zavedenia globálnej minimálnej sadzby vo výške 15 %; keďže dohoda je výsledkom širokého kompromisu a vzišla z viacerých kôl rokovaní, ktoré prebiehali počas niekoľkých rokov;
B. keďže zavedením globálnej minimálnej sadzby dane v rámci tejto dvojpilierovej reformy by krajiny získali ročne približne 150 miliárd USD nových príjmov(6); keďže historická dohoda dosiahnutá na zasadnutí členov inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS v októbri 2021, ktorá má širokú podporu krajín, ktoré predstavujú viac ako 90 % svetového hospodárstva, je veľkým politickým úspechom a treba ju rýchlo a v širokej miere zaviesť, aby sa premenila na sociálny a hospodársky úspech a podporila spravodlivé zdaňovanie;
C. keďže podľa najnovších odhadov MMF minimálna daň zvýši celosvetové príjmy z dane z príjmov právnických osôb o 5,7 % prostredníctvom dodatočnej dane a potenciálne o ďalších 8,1 % prostredníctvom dohodnutého obmedzenia presunu ziskov a daňovej súťaže(7);
D. keďže samotná EÚ by mohla zvýšiť svoje príjmy z dane z príjmov právnických osôb približne o 64 miliárd EUR ročne, ak by v súlade s druhým pilierom tejto globálnej dohody zaviedla minimálnu efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %(8);
E. keďže daňové otázky v Únii podliehajú osobitnému legislatívnemu postupu a Rada o nich rozhoduje jednomyseľne; keďže základom návrhu Komisie na smernicu Rady z 22. decembra 2021 o vykonávaní druhého piliera inkluzívneho rámca je článok 115 ZFEÚ;
F. keďže v októbri 2021 všetky krajiny OECD a G20 vrátane všetkých 27 členských štátov EÚ podporili dohodu o reforme medzinárodných daňových pravidiel;
G. keďže napriek tomuto záväzku bolo prijatie smernice EÚ na podporu a vykonávanie druhého piliera tejto medzinárodnej dohody (smernica o druhom pilieri) na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) trikrát neúspešné, pretože sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnosť;
H. keďže počas rokovaní v Rade si Poľsko uplatnilo národné veto, aby zabránilo prijatiu smernice o druhom pilieri v celej Únii, hoci ju podporilo všetkých ostatných 26 členských štátov; keďže Poľsko neskôr od svojho nesúhlasu upustilo;
I. keďže Maďarsko napriek tomu, že na predchádzajúcich zasadnutiach Rady ECOFIN súhlasilo s vykonávaním smernice, na zasadnutí Rady ECOFIN v júni 2022 uplatnilo svoje veto po tom, ako ho Poľsko stiahlo;
J. keďže verejné príjmy vyplývajúce z vykonávania smernice o druhom pilieri v EÚ by boli mimoriadne významné vzhľadom na bezprecedentný vplyv, ktorý má ruská agresia na Ukrajine v kombinácii s narušením globálnych dodávateľských reťazcov, a na potrebu zabezpečiť hospodársku obnovu po pandémii a nevyhnutné investície na splnenie klimatických cieľov EÚ;
K. keďže v posledných desaťročiach sa uskutočnilo mnoho pokusov o stanovenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb v Únii;
L. keďže konečný výsledok Konferencie o budúcnosti Európy zahŕňal návrhy týkajúce sa fiškálnej a daňovej politiky, ako sa uvádza v príslušnej správe z 9. mája 2022;
M. keďže zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu by posilnilo rozhodovanie v oblasti zdaňovania a viedlo by k účinnejším, relevantnejším a ambicióznejším výsledkom daňovej politiky EÚ;
Všeobecné úvahy
1. tvrdí, že existujúce medzinárodné daňové pravidlá sú vo veľkej miere zastarané a nedokážu riešiť rastúcu digitalizáciu hospodárstva a účinne obmedziť daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy pravidiel prostredníctvom prijatia globálnej daňovej dohody OECD/G20, aby sa zabezpečilo, že medzinárodné, únijné a vnútroštátne daňové systémy budú vyhovovať novým hospodárskym, sociálnym a technologickým výzvam 21. storočia;
2. s veľkým znepokojením berie na vedomie fragmentáciu vnútroštátnych sadzieb dane z príjmov právnických osôb v rámci EÚ, ktorá môže mať rušivý vplyv na jednotný trh a poškodiť hospodárstvo EÚ; okrem toho si všíma pokračujúci pokles priemerných sadzieb dane z príjmov právnických osôb v EÚ za posledné desaťročia; opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť široký daňový základ a obmedziť priestor pre daňové úniky, daňové podvody a agresívne daňové plánovanie, a to aj prostredníctvom vykonávania dohody OECD/G20 na úrovni EÚ;
3. zdôrazňuje, že existujúce daňové pravidlá a nesúlad medzi daňovými pravidlami v jednotlivých členských štátoch a mimo nich spolu s nedostatkom medzinárodnej spolupráce a ďalšími faktormi umožňujú nadnárodným spoločnostiam agresívne daňové plánovanie, ktoré výrazne znižuje ich efektívne daňové sadzby; pripomína, že táto situácia výrazne znevýhodňuje aj malé a stredné podniky (MSP) v hospodárskej súťaži, pretože platia podstatne vyššie efektívne daňové sadzby ako nadnárodné spoločnosti, čo je neprijateľné;
4. zdôrazňuje svoju nedávno prijatú pozíciu k smernici o druhom pilieri, v ktorej vyzýva na jej rýchle zavedenie do januára 2023;
5. zdôrazňuje, že deklarované požiadavky Maďarska, najmä v súvislosti s vyňatím ekonomickej podstaty, sa už vo veľkej miere zohľadnili v medzinárodnej dohode;
6. v tejto súvislosti pripomína členským štátom ich záväzok voči globálnej dohode OECD; zdôrazňuje, že pre globálny úspech tohto procesu bude rozhodujúce rýchle a rozsiahle vykonávanie dohody; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ prevzala globálnu vedúcu úlohu v boji proti daňovým rajom a stala sa prvým regiónom, ktorý vykonáva dohodu OECD; zdôrazňuje riziká vyplývajúce z nevykonávania smernice o druhom pilieri v EÚ; zdôrazňuje, že nevykonávanie smernice o druhom pilieri v EÚ by mohlo ohroziť vykonávanie druhého piliera v USA a iných jurisdikciách;
Súčasný rozhodovací proces a vplyv národného veta
7. pripomína členským štátom, že jednomyseľnosť stanovená v zmluvách musí byť vyvážená veľmi vysokou mierou zodpovednosti a musí byť v súlade so zásadou lojálnej spolupráce založenej na článku 4 ods. 3 ZEÚ;
8. zdôrazňuje, že jednomyseľné hlasovanie v Rade o daňovej politike neumožňuje zaviesť zmeny potrebné na riešenie súčasných problémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná situácia často vedie k oneskoreniam a nedostatočnému pokroku v harmonizácii a koordinácii daňových pravidiel v celej Únii, ktoré by boli prospešné pre všetkých;
9. zdôrazňuje, že vetá členských štátov neustále bránia pokroku v mnohých dôležitých oblastiach zdaňovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy ako spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), revízia smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov a reforma kódexu správania pri zdaňovaní podnikov sú v Rade stále zablokované;
10. odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty zneužívajú národné právo veta v daňových záležitostiach na dosiahnutie ústupkov v iných oblastiach politiky; zdôrazňuje, že existencia týchto viet prináša riziko pretrvávania škodlivých daňových praktík a sociálnej nespravodlivosti, ktoré oslabujú schopnosť Únie účinne fungovať, podporovať rovnaké podmienky a chrániť najlepšie záujmy svojich občanov a MSP;
Odporúčania pre opatrenia a oblasti reformy
11. opätovne vyzýva Radu, aby urýchlene prijala smernicu o druhom pilieri a zabezpečila tak účinnosť dohody od januára 2023;
12. naliehavo vyzýva Maďarsko, aby okamžite ukončilo svoje blokovanie globálnej daňovej dohody v Rade; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeden členský štát je schopný paralyzovať realizáciu takejto historickej dohody aj ďalších 26 členských štátov;
13. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa nezapájali do politického vyjednávania s členskými štátmi, ktoré zneužívajú svoje národné právo veta;
14. opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby trvali na dohodnutej podmienenosti politík EÚ a transparentnosti rozhodovania a neschválili maďarský národný plán obnovy a odolnosti, kým Maďarsko v plnej miere nesplní všetky kritériá stanovené v nariadení, najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva a predchádzania podvodom, konfliktom záujmov a korupcii, ich odhaľovania a boja proti nim;
15. zdôrazňuje, že v súčasnej situácii by sa malo uvažovať o všetkých možných scenároch, pričom v prípade, že Maďarsko bude v nasledujúcich mesiacoch na svojom vete trvať, treba prijať urýchlené opatrenia; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby preskúmali alternatívne možnosti, ktoré by EÚ umožnili splniť záväzky, ktoré prijala na úrovni OECD/G20;
16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili eventuálne krátkodobé opatrenia, ktoré by EÚ umožnili plniť si medzinárodné záväzky, napríklad aby určili, či by v krajnom prípade bolo vhodné vykonávať globálnu daňovú dohodu prostredníctvom postupu posilnenej spolupráce stanoveného v článku 20 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že v prípade, ak nie je možné dohodnúť sa na žiadnych iných alternatívach vykonávania na úrovni EÚ, by prijateľné výsledky mohlo priniesť jednostranné vykonávanie smernice o druhom pilieri všetkými členskými štátmi;
17. vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby využila postup týkajúci sa určitých daňových politík stanovený v článku 116 ZFEÚ; v tejto súvislosti pripomína manifest Ursuly von der Leyenovej z obdobia jej kandidatúry na post predsedníčky Komisie, ktorý obsahoval záväzok „využiť ustanovenia zmlúv, ktoré umožňujú, aby sa návrhy v oblasti daní prijímali v rámci spolurozhodovania a aby sa o nich v Rade rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou“;
18. pripomína prejav bývalého predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie v roku 2018, v ktorom žiadal, aby sa rozhodnutia o určitých daňových otázkach prijímali kvalifikovanou väčšinou;
19. zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska by členské štáty mali zvážiť pridanú hodnotu prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ako to odporúča Konferencia o budúcnosti Európy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na svoje oznámenie z roku 2019 na túto tému a v reakcii na výstupy z Konferencie o budúcnosti Európy obnovila diskusiu o využívaní hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri niektorých daňových otázkach prostredníctvom odstupňovaného prístupu;
o o o
20. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
MMF, Fiscal Policy from Pandemic to War (Fiškálna politika od pandémie po vojnu), s. 28, https://www.imf.org/en/Publications/FM/Issues/2022/04/12/fiscal-monitor-april-2022.