Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, článok 153 ods. 1 a 2, ako aj jej článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 5 ods. 3 a na jej protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 s názvom Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite (COM(2021)0550),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. januára 2022 s názvom Priemyselné ekosystémy, strategická autonómia a dobré životné podmienky,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 2. decembra 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Výročná správa o jednotnom trhu za rok 2021 (SWD(2021)0351),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Strategické závislosti a kapacity (SWD(2021)0352),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. mája 2021 s názvom Smerom ku konkurencieschopnej a čistej európskej oceli (SWD(2021)0353),

–  so zreteľom na správu skupiny Komisie na vysokej úrovni pre energeticky náročné priemyselné odvetvia z roku 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzinárodnej agentúry pre energiu z roku 2021 s názvom Net Zero by 2050: A Roadmap for the Global Energy Sector (Nulové emisie do roku 2050 – plán pre celosvetový energetický sektor),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2018 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2019 o stratégii pre priemyselnú politiku EÚ: vízia do roku 2030,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2020 o obnove, ktorá urýchľuje prechod na dynamickejší, odolnejší a konkurencieschopnejší európsky priemysel,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 2020 o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre vodík(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o európskej stratégii pre integráciu energetických systémov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2021 o európskej stratégii pre kritické suroviny(9),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Nová éra výskumu a inovácie (COM(2020)0628),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 názvom Farmaceutická stratégia pre Európu (COM(2020)0761),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2022 s názvom Prijatie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (COM(2022)0027),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. apríla 2019 s názvom Technologické infraštruktúry (SWD(2019)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(10),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/1749 z 28. septembra 2021 o zásade prvoradosti energetickej efektívnosti: od zásad k praxi – Usmernenia a príklady na jej vykonávanie pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho,

–  so zreteľom na správu Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy zo 4. apríla 2022 s názvom Zmena klímy 2022: Zmiernenie zmeny klímy,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0214/2022),

A.  keďže je nevyhnutné umožniť priemyslu, aby realizoval dvojakú transformáciu, pri ktorej sa budú zároveň vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta a zabezpečí sa jeho konkurencieschopnosť a schopnosť vyvíjať a vyrábať čisté výrobky;

B.  keďže cieľom priemyselnej stratégie musí byť aj posilnenie jednotného trhu a podpora prelomových technologických objavov, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti ekologických a digitálnych technológií;

C.  keďže priemyselné a výrobné procesy predstavujú základ trhu práce v EÚ a mali by podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest;

D.  keďže v meniacom sa geopolitickom svete je mimoriadne dôležité posilniť strategickú autonómiu a znížiť závislosť EÚ od kriticky dôležitých materiálov, výrobkov, energie, výrobných kapacít a technológií pri zachovaní hospodárstva tak otvoreného, ako je to možné, a tak uzavretého, ako je to potrebné;

E.  keďže ruská útočná vojna voči Ukrajine opäť ukázala, že EÚ je vo veľkej miere závislá od dodávok energie z tretích krajín; keďže EÚ musí zmeniť zameranie svojich priemyselných a energetických politík s cieľom čo najrýchlejšie diverzifikovať svoje zdroje energie, zvýšiť úspory energie a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj nasadiť značné objemy obnoviteľných zdrojov energie a prijať oveľa silnejší prístup obehového hospodárstva vo všetkých priemyselných odvetviach založený na odolných a udržateľných dodávateľských reťazcoch;

F.  keďže vysoká miera závislosti od dodávok energie, napríklad z Ruska, a vysoké ceny energie môžu mať nepriaznivý vplyv na výrobné kapacity európskych spoločností; keďže dostupnosť materiálov, komponentov a výrobnej kapacity v Európe je nevyhnutná, aby sa predišlo nahradeniu energetickej závislosti EÚ narastajúcou závislosťou od dodávok minerálov prvkov vzácnych zemín, iných kritických kovov, zariadení alebo výrobných kapacít;

G.  keďže EÚ je domovom popredných svetových výskumných ústavov, spoločností a kvalifikovaných ľudí a má potenciál stať sa svetovým lídrom v oblasti priemyselných inovácií;

H.  keďže Komisia po identifikovaní svojich strategických závislostí v najcitlivejších priemyselných ekosystémoch oznámila, že navrhne konkrétne systémové (hospodárske a regulačné) opatrenia na zníženie týchto závislostí, a to aj zabezpečením a podporou výroby a investícií v Európe;

I.  keďže EÚ sa musí zaoberať odolnosťou dodávateľských reťazcov a zároveň vytvoriť atraktívny, inovatívny výrobný a dodávateľský ekosystém s vysokou hodnotou, ktorý bude v súlade s európskymi cieľmi v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, klímy a životného prostredia;

J.  keďže priemyselný sektor zaznamenal od roku 1990 pokles emisií CO2 o 35 %, a to v určitej miere v dôsledku premiestnenia výroby;

K.  keďže odhadovaný hospodársky potenciál zníženia konečnej spotreby energie do roku 2030 v porovnaní s vývojom za nezmenených okolností predstavuje v prípade európskeho priemyslu 23,5 %(11);

L.  keďže Komisia uznala, že viac hospodárskych odvetví, ako je zdravotníctvo, agropotravinársky priemysel, ťažobný priemysel, odvetvie ťažby surovín a odvetvie digitálnych technológií, má zásadný význam pre dosiahnutie strategickej autonómie EÚ;

M.  keďže Komisia v novej aktualizovanej priemyselnej stratégii uznala, že neudržateľné trhové politiky vrátane politiky verejného obstarávania by mohli viesť ku konsolidácii trhu;

1.  víta aktualizáciu priemyselnej stratégie; zdôrazňuje, že na to, aby bola Zelená dohoda skutočnou stratégiou udržateľného a transformačného rastu, znížila závislosť a zachovala rovnaké podmienky pre európsky priemysel počas dvojakej transformácie, musí ju sprevádzať ambiciózna priemyselná politika, aby sa stala konkurencieschopným lídrom v oblasti nulovej bilancie emisií skleníkových plynov a udržateľného hospodárstva a aby sa vytvorili synergie medzi podnikmi, malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“) a startupmi, a že ju musí podporovať ambiciózna politika v oblasti výskumu a vývoja a rámec priaznivý pre MSP; zdôrazňuje, že táto potreba sa výrazne zvýšila v dôsledku prebiehajúcej klimatickej a energetickej krízy a ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu cielených podporných opatrení pre zraniteľných zákazníkov v priemyselnom kontexte, najmä pre zraniteľné MSP a mikropodniky, ktoré boli takisto výrazne ovplyvnené účinkami pandémie ochorenia COVID-19;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci súčasných a budúcich iniciatív a cieľov zvážili vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na európsky priemysel a jeho kapacity a aby pri vytváraní stimulov na podporu strategických priemyselných odvetví a ich dodávateľských reťazcov, ktoré čelia prudkému nárastu nákladov na energiu, dopravu a suroviny, zaujali holistický prístup; uznáva, že existuje mnoho opatrení, ktoré môžu pomôcť obmedziť tieto vplyvy a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia;

3.  zdôrazňuje, že fungujúci jednotný európsky trh je dôležitým prínosom pri posilňovaní odolnosti priemyslu, atraktívnosti Európy ako investičnej destinácie a konkurencieschopnosti EÚ, ako aj pri zlepšovaní dvojakej transformácie ako základu pre nový rast v priemyselných odvetviach;

4.  zdôrazňuje, že EÚ nemôže byť závislá od tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky, energiu, výrobné kapacity a technológie, ktoré sú nevyhnutné pre naše hospodárstvo a pre našu spoločnosť budúcnosti; kladie dôraz na to, že EÚ musí opätovne získať silné postavenie v kľúčových globálnych hodnotových reťazcoch a zabezpečiť dodávky kritických surovín v čase krízy aj prostredníctvom zvýšeného využívania obehových obchodných modelov; zdôrazňuje prínos kratších dodávateľských reťazcov pre odolnosť nášho hospodárstva a pre dosiahnutie ambícií EÚ v oblasti klímy;

5.  zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce, rovnocenných partnerstiev a otvoreného globálneho spravodlivého obchodu pre európske hospodárstvo, pričom poznamenáva, že jedným z najúčinnejších spôsobov posilnenia odolnosti európskeho priemyslu a zníženia závislosti je diverzifikácia dodávateľských reťazcov prostredníctvom ambicióznych opatrení obchodnej politiky vrátane strategických obchodných a investičných dohôd;

6.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila jasné a vedecky podložené spôsoby transformácie pre priemyselný ekosystém, a to aj prostredníctvom toho, že určí, čo je potrebné pre úspešnú transformáciu z hľadiska infraštruktúry, technológií a zručností; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzistentnosť, koordináciu a synergie všetkých iniciatív, cieľov, financovania a regulačných nástrojov, ktoré budú podporovať priemysel počas transformácie; zdôrazňuje potrebu zosúladenia, pokiaľ ide o spôsoby transformácie, plány priemyselných technológií a strategický výskumný a inovačný program európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa; požaduje každoročné monitorovanie a podávanie správ o konkurencieschopnosti, technologickom pokroku, zamestnateľnosti a odolnosti našich priemyselných ekosystémov a o pokroku dosiahnutom pri transformácii jednotlivých odvetví vrátane ich súladu s klimatickými cieľmi EÚ, aby bolo možné v prípade potreby rýchlo prispôsobiť nástroje; zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany v hodnotovom reťazci vrátane občianskej spoločnosti, akademickej obce, spotrebiteľských organizácií, odborových zväzov a Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy by mali byť transparentným spôsobom zapojené do procesu prechodu, čím sa zabezpečí nepretržité vedecky podložené monitorovanie pokroku;

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu zameranú na transformáciu energeticky najnáročnejších priemyselných odvetví, ktorá by im umožnila zachovať si konkurencieschopnosť a zároveň by podporila väčšiu strategickú autonómiu EÚ, pretože tieto odvetvia majú často strategický význam;

8.  pripomína, že konkurencieschopnosť priemyslu Európy vo veľkej miere závisí od jej inovačnej kapacity; konštatuje, že pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj vyjadrené ako percentuálny podiel HDP, EÚ predstihujú iné hospodárske mocnosti; opätovne zdôrazňuje význam ambicióznej úrovne investícií do výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť konkurenčné postavenie EÚ vo svete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo veľkej väčšine členských štátov sa ešte stále nedosiahol cieľ investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP; vyzýva Komisiu, aby koordinovala úsilie členských štátov o ďalšie záväzky k zvýšeniu vnútroštátnych cieľov v oblasti investícií do výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne verejné a súkromné financovanie priemyselných inovácií a výskumu s cieľom prejsť na výskum založený na zvedavosti a nízkej úrovni technologickej pripravenosti, aby sa zachovala a zlepšila vedomostná základňa, ktorá podporuje európsku priemyselnú inováciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať partnerstvá v oblasti otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že investície do výskumu a vývoja budú zamerané aj na účasť mikropodnikov;

9.  poukazuje na to, že je potrebné, aby pracovné programy programu Horizont Európa a verejno-súkromné partnerstvá zohľadňovali nové okolnosti vyplývajúce z ruskej invázie na Ukrajine, najmä klastre 4 a 5 o „priemyselnom, digitálnom a kozmickom priemysle“ a o „klíme, energetike a mobilite“, a aby sa výskum a vývoj orientovaný na priemysel zameral na nahradenie fosílnych palív a na zníženie závislosti priemyselných odvetví EÚ od dovozu energie;

10.  vyzýva Komisiu, aby prispela k preklenutiu investičných rozdielov vo vzťahu ku globálnym konkurentom, pokiaľ ide o kľúčové podporné technológie; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na európsky akt o čipoch a zriadenie Európskej aliancie pre priemyselné údaje, edge a cloud computing; vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala oneskorenú prácu Európskej priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie; vyzýva Komisiu, aby tieto iniciatívy urýchlene rozšírila na ďalšie nástroje výskumu, vývoja a inovácií a na kľúčové podporné technológie, ako sú batérie, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, automatizácia a robotika, biotechnológia, edge computing, fotonika a kvantová výpočtová technika a technológie;

11.  víta úsilie Komisie v súvislosti s európskym polovodičovým ekosystémom vrátane zvýšenia miestnej výrobnej kapacity, pilotných liniek a prvotriednych výrobných závodov pre modernú technológiu čipov, navrhovanie čipov a systémov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie európskeho aktu o čipoch neviedlo k zníženiu financovania iných existujúcich súvisiacich programov EÚ; víta pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k európskemu aktu o čipoch (SWD(2022)0147); vyzýva však Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu vrátane vplyvu na životné prostredie a komplexnú analýzu budúcich potrieb čipov, konkurenčnej výhody rôznych typov a potenciálu výroby čipov v Európe;

12.  zdôrazňuje význam úplného vykonávania existujúceho strategického výskumného a inovačného programu spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie (spoločného podniku KDT), pretože ide o zásadný program pre strategickú autonómiu Únie v súvislosti s niekoľkými kľúčovými podpornými technológiami; domnieva sa, že presmerovanie financovania spoločného podniku KDT na výskum zameraný osobitne na čipy by sa malo uskutočniť predovšetkým v rámci existujúceho strategického výskumného a inovačného programu;

13.  zdôrazňuje potrebu posilniť označenie „Made in EU“ a urýchliť zavádzanie technológií Priemysel 4.0, najmä zo strany MSP; vyzýva Komisiu, aby partnerstvo „Made in Europe“ pevne začlenila do programu Horizont Európa a podporila spoluprácu MSP s univerzitami a výskumnými a technologickými organizáciami; zdôrazňuje, že „Made in Europe“ by malo znamenať nielen kvalitu a inováciu, ale aj vysoko udržateľné a sociálne spravodlivé priemyselné výrobky, procesy a služby a podporovať obnovu kvalitných pracovných príležitostí a výrobných príležitostí v celej Únii s cieľom podporiť vyvážený a udržateľný rozvoj všetkých regiónov EÚ;

14.  zdôrazňuje význam priemyselného fóra, ktoré bolo zriadené v rámci priemyselnej stratégie, a konštatuje, že spomedzi piatich vytvorených pracovných skupín sa jedna priamo týka jednotného trhu a analyzuje horizontálne aspekty jednotného trhu a odstraňovanie prekážok a ďalšia sa osobitne zameriava na vyspelú výrobu ako horizontálny faktor pre širokú škálu ekosystémov;

15.  zdôrazňuje význam ambície Únie v oblasti nulového znečistenia a plne integrovaného obehového hospodárstva na vytvorenie efektívneho a dekarbonizovaného priemyslu; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzy o recyklácii a opätovnom začlenení do výrobného cyklu; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť možnostiam financovania a verejného obstarávania pre projekty spoločností, ktoré sú inovatívnymi priekopníkmi v obehovom hospodárstve, ako aj potrebe stimulovať rozvoj vedúcich trhov; domnieva sa, že pre obehové hospodárstvo je nevyhnutné predchádzať vzniku odpadu a znížiť spotrebu energie a zdrojov súvisiacich s odpadom, ako aj zaviesť uzavretý recyklačný cyklus v celých priemyselných odvetviach; ďalej zdôrazňuje význam noriem, poverení na nákup, kvót, udržateľnosti a opraviteľnosti už od návrhu, ktoré zabezpečia recykláciu a opätovné použitie dôležitých (kritických) surovín, ako aj lepšie využívanie a životnosť výrobkov;

16.  víta oznámenie Komisie o vydaní usmernení k verejnému obstarávaniu a jej úsilie podporovať reciprocitu v prístupe na trhy verejného obstarávania; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je základným nástrojom pre národnú a hospodársku bezpečnosť, priemyselnú politiku, sociálnu a ekologickú udržateľnosť a pre podporu prijímania udržateľných produktov a služieb a dopytu po nich; zdôrazňuje, že mechanizmy verejného obstarávania by mali ďalej podporovať transformáciu európskeho priemyslu posilňovaním výroby ekologicky inovačného, nákladovo efektívneho a udržateľného tovaru a služieb a zvyšovaním dopytu po druhotných surovinách, ktoré sú výsledkom zavádzania obehových výrobných procesov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby preskúmala pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže a zároveň zabezpečila riadne fungovanie jednotného trhu; pripomína význam usmernení vypracovaných Komisiou o tom, ako by členské štáty mali do zadaných zákaziek zahrnúť výkonnostné ciele a kritériá kvality, ako aj kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup MSP a bojovala proti kritériám verejného obstarávania, ktoré stanovujú požiadavky alebo kvalifikácie nad rámec základných prvkov zakúpenej služby alebo tovaru, aby MSP mali spravodlivú príležitosť zúčastňovať sa na významnom trhu verejného obstarávania; vyzýva na maximálnu ostražitosť, pokiaľ ide o získavanie kritickej infraštruktúry mimoeurópskymi subjektmi;

17.  pripomína úlohu udržateľných postupov verejného obstarávania pri predchádzaní nedostatku liekov, zaisťovaní bezpečnosti dodávok a zabezpečovaní investícií do výroby; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila členské štáty tým, že vypracuje cielené pravidlá EÚ týkajúce sa obstarávania liekov na základe platnej smernice o verejnom obstarávaní, ktoré sa budú zameriavať na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, hospodárskej súťaže a bezpečnosti dodávok a na stimulovanie investícií do výroby;

18.  vyzýva Komisiu, aby posúdila spoločné obstarávania, ktoré sa začali počas pandémie COVID-19, porovnala ich s predbežnou dohodou o nákupe a využila získané skúsenosti na zlepšenie tohto nástroja tým, že zabráni akémukoľvek narušeniu vnútorného trhu;

19.  zdôrazňuje význam začlenenia vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie do spôsobov transformácie ako dôležitých nástrojov pri transformácii priemyslu EÚ a v úsilí o dosiahnutie vyššej produktivity, pričom sa zároveň zohľadnia potreby trhu práce regiónov v procese hospodárskej revitalizácie, aby sa zabránilo ochudobneniu regiónov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi, najmä v rámci regionálnych priemyselných zoskupení, vypracovali stratégiu pre odborné vzdelávanie a partnerstvá v oblasti podnikového vzdelávania s cieľom posilniť zručnosti a podporiť zavádzanie inovácií pripravených na zavedenie na trh zo strany MSP, a to vytvorením stimulov pre MSP, aby školili a zlepšovali zručnosti svojich zamestnancov a pracovníkov, najmä v oblasti digitálnych zručností; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi výskumom a vývojom a priemyslom, najmä vo forme transferu technológií do MSP; zdôrazňuje, že by mala byť zabezpečená podpora rodovej rovnosti, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rovnosť príležitostí, účasť žien na trhu práce a ich podnikanie;

20.  zdôrazňuje význam proaktívnych politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré podporujú nábor a udržanie talentov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali špičkových výskumných pracovníkov a učiteľov v EÚ s cieľom viesť program vzdelávania, výskumu, vývoja a odbornej prípravy budúcej pracovnej sily a posilniť spoluprácu medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, výskumom a podnikateľským sektorom;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vykonávali Pakt o zručnostiach a ďalšie iniciatívy Únie zamerané na vytváranie príležitostí na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily, vybavili jednotlivcov požadovanými zručnosťami, ktoré vedú k profesijnej diverzifikácii a riešili nedostatok pracovných síl a zručností a urýchlili rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov a nezamestnaných, najmä pracovníkov, ktorí sú z hľadiska transformácie najviac zraniteľní; zdôrazňuje potrebu realizovať iniciatívy na posilnenie európskeho výskumného priestoru, európskeho vzdelávacieho priestoru a európskych inovačných ekosystémov s cieľom vybudovať silný európsky vnútorný trh pre výskum a inovácie;

22.  poukazuje na osobitnú zraniteľnosť menej kvalifikovaných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam Fondu na spravodlivú transformáciu napriek jeho obmedzenému rozsahu pôsobnosti;

23.  zdôrazňuje, že MSP a začínajúce podniky zohrávajú ústrednú úlohu v priemyselných ekosystémoch EÚ, najmä pri digitalizácii EÚ, a sú kľúčovým zdrojom udržateľných a sociálne zodpovedných obchodných modelov a inovácií produktov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť ich prístup k vnútroštátnemu financovaniu a financovaniu EÚ, najmä v tradičných odvetviach, kde ešte nie je rozvinutá digitalizácia; vyjadruje poľutovanie nad rozdielom vo financovaní podnikateľov, ktorý je spôsobený rodom, sexuálnou orientáciou alebo pôvodom; zdôrazňuje úlohu Európskej rady pre inovácie pri podpore európskeho startupového a investičného ekosystému, ktorý viac napomáha rozvoj špičkových a vysoko rizikových inovácií s veľkým prínosom;

24.  zastáva názor, že iniciatívy na dosiahnutie digitálneho desaťročia prispejú k digitálnej transformácii podnikov, najmä MSP, ktoré stále zaostávajú za veľkými spoločnosťami, pokiaľ ide o digitálne zručnosti a digitalizáciu ich činností;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť existujúce prekážky na jednotnom trhu, ktoré bránia rastu MSP a startupov v Európe, ako aj potrebu lepšieho právneho a regulačného rámca, a že je teda potrebné zaviesť politiky ústretové voči MSP;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné modernizovať regulačný rámec a zabezpečiť jeho odolnosť voči budúcim zmenám, s cieľom zaistiť regulačnú stabilitu a predvídateľnosť, čo uľahčuje inovácie, investície, schvaľovanie inovačných výrobkov a služieb a umožňuje prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, a zabezpečiť konkurencieschopnosť Európy a kvalitné pracovné miesta, a to so zohľadnením hospodárskych, environmentálnych, rodových a sociálnych aspektov; vyzýva Komisiu, aby po ukončení hodnotenia vplyvu zahrnula do postupov transformácie plány so záväznými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi cieľmi a aby znížila zbytočnú administratívnu záťaž pre európske podniky, najmä MSP; podčiarkuje zásadu rovnováhy záťaže;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž, najmä pre MSP a startupy, a zároveň zachovať najvyššie normy pre spotrebiteľov, pracovníkov, ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že Európa zažíva zlom v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a následkov pandémie ochorenia COVID-19; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by nové legislatívne návrhy predstavovali neprimeranú regulačnú alebo administratívnu záťaž pre spoločnosti;

28.  pripomína úlohu, ktorú zohráva verejná správa pri zabezpečovaní hospodárskeho prostredia priaznivého pre podnikanie a pri znižovaní zbytočného administratívneho zaťaženia podnikov, pričom súčasne zaisťuje najvyššie normy transparentnosti a bezpečnosti pracovníkov; domnieva sa, že v rámci verejného sektora a medzi jeho zamestnancami by sa mali presadzovať nástroje elektronickej verejnej správy, politiky digitálnej inovácie a zlepšovanie digitálnych zručností;

29.  zdôrazňuje vnútroštátny a regionálny rozmer priemyselnej politiky a úlohu regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a hospodársky a priemyselný rozvoj na celom území členských štátov; v tejto súvislosti požaduje analýzu výsledkov stratégií pre inteligentnú špecializáciu ako platformy pre budúce opatrenia na regionálnej úrovni; zdôrazňuje potrebu transparentnej účasti všetkých miestnych zainteresovaných strán vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a komunít na príprave a vykonávaní regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu; vyzýva Komisiu, aby zahrnula nástroje na zvýšenie využívania označenia „Vyrobené v EÚ“ na regionálnej úrovni;

30.  vyzýva Komisiu, aby stavala na regionálnych ekosystémoch, ktoré využívajú svoju vlastnú inteligentnú špecializáciu, pomáhala preklenúť regionálne rozdiely a zapojila verejnú správu, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, vedcov, občiansku spoločnosť a priemysel s cieľom skombinovať ich znalosti a spoluvytvárať obsah, kontext a vzdelávacie skúsenosti;

31.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť sociálnu spravodlivosť priemyselnej transformácie a vypracovať primerané opatrenia na podporu reindustrializácie regiónov v procese transformácie prostredníctvom strategických medziregionálnych investičných projektov a prostredníctvom plánov opätovného rozvoja zraniteľných regiónov, najmä vidieckych a vzdialených oblastí;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné zásadne zmeniť orientáciu našej európskej energetickej politiky v reakcii na násilnú inváziu Ruska na Ukrajinu; vyzýva na výrazné zníženie energetickej závislosti EÚ, najmä od ruského plynu, ropy, uhlia a jadrového paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili budovanie výrobných kapacít udržateľnej, cenovo dostupnej, bezpečnej a bohatej energie z obnoviteľných zdrojov a prechodnej nízkouhlíkovej energie a aby zvýšili úspory energie a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby účinnejšie podporovala rozvoj zdrojov energie, ktoré umožnia pokryť rastúce potreby elektrickej energie, a aby zvýšila koordináciu plánovania a financovania potrebnej infraštruktúry, najmä v oblasti potrebnej elektriny, energie, inteligentných sietí, vodíka, CO2 a vykurovania a chladenia;

33.  zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie európskeho priemyselného ekosystému sú nevyhnutné stabilné dodávky energie; varuje pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by malo obmedzenie dodávok energie pre výrobnú infraštruktúru; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebný koordinačný systém, ktorý by systematicky monitoroval dostupnosť plynu v čase krízy s cieľom uľahčiť spoločné európske stratégie na riešenie krízy;

34.  poukazuje na to, že procesy vykurovania a chladenia zostávajú jedným z najvýznamnejších spôsobov využívania energie v priemyselnom odvetví; zdôrazňuje, že na to, aby sa urýchlilo znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle je potrebné plne využiť potenciál energetickej účinnosti priemyselného vykurovania a chladenia; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie využívať nevyhnutné odpadové teplo a chlad, ako aj priemyselné klastre a symbiózy, ktoré ponúkajú významné synergie a možnosti úspor energie v mnohých odvetviach vrátane textilu, chemikálií, spracovania potravín a strojárstva;

35.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie, čo sa týka využitia potenciálu obehového biohospodárstva, v ktorom sa využívajú udržateľné a obnoviteľné zdroje, s cieľom dlhodobo podporovať konkurencieschopné a odolné priemyselné odvetvia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že využívanie odpadu z biomasy môže účinne nahradiť fosílne palivá a zároveň umožniť zníženie uhlíkovej stopy; naliehavo preto vyzýva orgány EÚ a vnútroštátne a miestne orgány, aby podporovali takýto obehový prístup vo všetkých politikách;

36.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podstatne skrátili čas potrebný na vydávanie povolení a vytvorili zrýchlené povoľovacie postupy pre infraštruktúru, ktorá podporuje priemysel pri prechode na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo, bez toho, aby bola dotknutá transparentnosť, legitímnosť a zákonnosť postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať vodíkovú opornú štruktúru v Európe, ďalej rozvíjať prepojenie na celom našom kontinente a podporovať rozsiahle zavádzanie energeticky úsporných technológií, ako je inštalácia vysoko účinných miestnych zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciu, najmä pre MSP;

37.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebný podporný rámec na rozvoj udržateľnej mobility a na podporu prepájania odvetví;

38.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie všetkých programov a nástrojov EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, infraštruktúry a digitálnych programov a nástrojov inteligentným a selektívnym spôsobom vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu zameraných na zlyhania trhu a priemyselných aliancií, ako aj technologických infraštruktúr na testovanie, validáciu a rozširovanie nových technologických riešení, najmä tých, ktoré vyvíjajú inovatívne prelomové technológie potrebné na dvojakú transformáciu, najmä tie, ktoré súvisia s výrobou energie, palivami a kľúčovými podpornými technológiami, a na realizáciu efektívneho obehového hospodárstva, ako sú čistá oceľ, čisté letectvo, elektronické palivá, čisté hnojivá a e-krakovanie;

39.  zdôrazňuje, že rýchle posúdenie žiadostí o dôležité projekty spoločného európskeho záujmu zo strany Komisie má zásadný význam pre odolnosť európskeho priemyslu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné, účinné, jednoduché a komplexné usmernenia týkajúce sa dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu; opätovne pripomína význam znižovania rizika financovania, napríklad prostredníctvom Fondu InvestEU alebo Inovačného fondu, ktoré majú zásadný význam pre posilnenie výrobných kapacít EÚ v kľúčových strategických odvetviach, ako je solárny priemysel, čo mu umožní znovu vybudovať pevnú európsku výrobnú základňu;

40.  zdôrazňuje veľký potenciál rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka ako dôležitého nástroja na podnietenie znižovania emisií a zníženie závislosti od fosílnych palív v priemysle; domnieva sa, že sú dôležité najmä pre odvetvia, ktoré je ťažké dekarbonizovať, pre plošné zavádzanie technológií a pre podporu ich šírenia v rámci jednotlivých odvetví; zdôrazňuje, že rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka by mali byť primerané, v súlade s právnymi predpismi EÚ a predpismi WTO a nemali by viesť k neprimeranému narušeniu vnútorného trhu EÚ;

41.  víta analýzu Komisie týkajúcu sa strategických závislostí a kapacít v súlade s cieľom strategickej autonómie; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila analýzy a priemyselné technologické plány a navrhla opatrenia na zníženie závislosti od identifikovaných kritických výrobkov vrátane recyklácie a opatrení na efektívne využívanie zdrojov a dodávok vrátane dodávateľov energie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitý prístup základného lekárskeho a zdravotníckeho vybavenia na spoločný trh EÚ v nadväznosti na skúsenosti s počiatočným nedostatkom na začiatku pandémie ochorenia COVID-19; zdôrazňuje potrebu stratégie, ktorá bude založená na ďalšej hĺbkovej analýze vzájomných závislostí, s cieľom posilniť kapacitu EÚ v kritických hodnotových reťazcoch a vo výrobe; pritom sa naďalej zasadzuje za multilateralizmus a voľný obchod;

42.  vyzýva Komisiu, aby pri analýze strategických závislostí v rámci 14 kritických priemyselných ekosystémov, ktoré identifikovala vo svojej výročnej správe o jednotnom trhu za rok 2021, zaujala holistický prístup k hodnotovému reťazcu; odporúča, aby sa tieto hĺbkové preskúmania rozšírili na všetky odvetvia, ktoré sa považujú za strategické; žiada Komisiu, aby zohľadnila vplyv extrateritoriálnych opatrení prijatých tretími krajinami na priemyselné odvetvia EÚ, najmä pokiaľ ide o kontroly vývozu; poukazuje na to, že s cieľom zabrániť vytváraniu nových závislostí a zraniteľných miest by aktualizovaná nová priemyselná stratégia mala vychádzať z európskych zdrojov a technologických kapacít;

43.  zdôrazňuje, že recyklácia môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní dodávok surovín a druhotných surovín, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala opatrenia na obmedzenie nárastu dopytu po primárnych surovinách, ako je presadzovanie obehového hospodárstva, podpora výskumu a inovácií v oblasti nahrádzania materiálov vrátane udržateľných dodávok v obchodných dohodách a prostredníctvom strategických partnerstiev v oblasti surovín;

44.  žiada Komisiu o rozšírenie rozsahu pôsobnosti Monitorovacieho strediska pre kritické technológie tak, aby zahŕňal nepretržité monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o ukazovateľoch odolnosti priemyselných odvetví EÚ, ako sú vzájomné závislosti v kľúčových technológiách, výrobné kapacity, systém včasného varovania pred prípadným nedostatkom, strategické závislosti a zahraničné dotácie v strategických odvetviach;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili ad hoc stimuly na investície do výroby kritického tovaru, ako sú základné lieky, s cieľom dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu, ako aj do výrobných technológií s ohľadom na akúkoľvek krízu vrátane vojny a zároveň zabezpečiť dlhodobé odolné dodávateľské reťazce;

46.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že opatrenia navrhované vo farmaceutickej stratégii EÚ zabezpečia úlohu EÚ ako inovátora vo výskume a vývoji, ako aj konkurencieschopnosť, spoľahlivé a cenovo dostupné dodávky, prístup k moderným liekom a podnietia inovácie a investície do výskumu a vývoja; konštatuje, že pritiahnutie silného farmaceutického priemyslu založeného na výskume do EÚ podporí aj odolnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cielené investície do výskumu a inovácií, výroby liekov a účinných látok v EÚ a zachovania dynamických výskumných a výrobných zariadení na jej území;

47.  je hlboko znepokojený nekalou súťažou, investíciami a prevzatiami na jednotnom trhu zo strany štátom financovaných spoločností z tretích krajín, a to najmä v strategických odvetviach, ako sú dodávky energie potrebné na zabezpečenie nezávislosti a energetickej bezpečnosti Únie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala toto zasahovanie s cieľom zaručiť rovnaké podmienky, najmä pre MSP, aby vypracovala vhodné a právne podložené opatrenia na predchádzanie zasahovaniu a aby vo všeobecnosti zabezpečila, aby sa nenarúšal zavedený rámec politiky hospodárskej súťaže EÚ a aby sa podporovala spravodlivá hospodárska súťaž medzi spoločnosťami z krajín mimo EÚ a z krajín EÚ, ktoré pôsobia na jednotnom trhu EÚ;

48.  víta návrhy Komisie zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok pre európske aj mimoeurópske spoločnosti; zdôrazňuje potrebu zachovať konkurencieschopnosť vývozu európskych spoločností v súvislosti s týmito návrhmi;

49.  žiada Komisiu, aby s ohľadom na ďalšie preskúmanie rozšírila rozsah pôsobnosti a vymedzenia rámca pre priame zahraničné investície s cieľom riešiť vplyv zahraničných subvencií na hospodársku bezpečnosť v EÚ a transferov technológií spoločnosťami EÚ v tretích krajinách v strategických odvetviach;

50.  vyzýva Komisiu, aby podporovala transfer environmentálnych technológií do rozvojových krajín s cieľom uľahčiť zelenú transformáciu v celosvetovom meradle;

51.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou závislosťou od výrobcov z tretích krajín, čo sa týka bezpečnostných zariadení v životne dôležitých a citlivých častiach našej spoločnosti, ako je bezpečnosť (hranice, kybernetický priestor, obrana); zdôrazňuje potrebu označiť bezpečnostné technológie a zariadenia ako strategické odvetvie; požaduje akčný plán na podporu tohto priemyslu EÚ, a to aj prostredníctvom prispôsobených pravidiel verejného obstarávania;

52.  poukazuje na závery správy Európskeho dvora audítorov o oneskoreniach pri zavádzaní sietí 5G a rizikách súvisiacich s predajcami mimo EÚ(12); vyzýva Komisiu, aby stimulovala koordinované zavádzanie 5G v EÚ a znížila vonkajšie závislosti a riziko zasahovania v oblasti komunikačných technológií 5G a 6G prostredníctvom koordinovanej podpory s cieľom umožniť európskym aktérom vybudovať kapacity výskumu a vývoja pre systémy 6G a vytvoriť vedúce trhy pre infraštruktúru 5G ako základ digitálnej a zelenej transformácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú úroveň konkurencieschopnosti v oblasti technológií 5G a zároveň zaručila bezpečnosť sietí 5G;

53.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel a odvetvia sú kľúčové pre hnutie Nový európsky Bauhaus, ktoré bude kľúčovou iniciatívou; keďže kultúrny a kreatívny priemysel sú hnacou silou inovácií a rozvoja v Európe; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, súdržný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny priemysel;

54.  víta návrh Komisie týkajúci sa aktu o údajoch a iniciatívu týkajúcu sa rozvoja spoločných európskych dátových priestorov; zdôrazňuje úlohu, ktorú interoperabilné, konkurencieschopné a celoeurópske dátové priestory budú zohrávať pre niekoľko priemyselných odvetví vrátane rozvoja umelej inteligencie, mobilitu, životné prostredie, zdravie a inteligentnú výrobu; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu, ktorý zohľadňuje charakteristiky každého odvetvia; domnieva sa, že vedúca úloha spoločností z krajín mimo EÚ/Európskeho hospodárskeho priestoru v rámci iniciatív EÚ v oblasti dátových priestorov môže podkopávať cieľ posilniť technologickú suverenitu EÚ; zdôrazňuje význam dátového hospodárstva a žiada Komisiu, aby urýchlila všetky iniciatívy súvisiace s dátami a podporila vznik európskeho ekosystému dátového priestoru založeného na dôveryhodnosti, konkurencieschopnosti a interoperabilite a aby podporila vytváranie spoločných európskych infraštruktúr na uľahčenie používania a výmeny údajov v priemyselných odvetviach, posilnila ekosystémy pre dáta, cloud a edge a posilnila investície do vysokorýchlostnej komunikácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam právnej istoty, ktorá je kľúčová pre inovačnú kapacitu spoločností EÚ;

55.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť odolnosť komunikačných sietí a bezpečnosť dátových priestorov, a tým podporiť rýchle zavádzanie optických sietí, ktoré by mohlo zaistiť viac spôsobov prenosu a odolnosť voči fyzickým a kybernetickým útokom;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri digitálnej transformácii sa budú využívať najmodernejšie metódy a najlepšie postupy na zníženie emisií skleníkových plynov a zložitosti výpočtov a na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívnosti údajov systémov pri produktívnom využívaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu metódy na zahrnutie posúdenia environmentálnej udržateľnosti do digitálnej transformácie, a to aj pokiaľ ide o využívanie energie, počas celého životného cyklu výrobkov a systémov;

57.  žiada Komisiu o zavedenie opatrení na zabránenie tomu, aby subjekty z tretích krajín vlastnili notifikované orgány EÚ určené členským štátom EÚ na posudzovanie zhody určitých výrobkov pred ich uvedením na trh;

58.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa európskej normalizačnej stratégie, ktorej cieľom je podporiť digitálnu a zelenú transformáciu, a súhlasí s ambíciou zaujať proaktívnejší prístup k stanovovaniu stratégií pre normy, a to aj na medzinárodnej úrovni s kľúčovými obchodnými partnermi;

59.  konštatuje, že na dosiahnutie strategickej autonómie musí EÚ rozvíjať svoje obranné spôsobilosti; zdôrazňuje, že je dôležité určiť politické smerovanie a rozvíjať ambiciózne verejné programy na podporu a zvýšenie investícií do kozmického a obranného priemyslu; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť spoľahlivý, skromný a efektívny európsky trh s obranným vybavením vrátane vysokého stupňa technologickej suverenity;

60.  poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2022, s. 43. (2) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (3) Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2. (4) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 43. (5) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 11. (7) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 56. (8) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 45. (9) Ú. v. EÚ C 224, 8.6.2022, s. 22. (10) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28. (11) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov 02/2022: Energetická efektívnosť v podnikoch – isté úspory energie, ale nedostatky v plánovaní a výbere projektov https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR22_02/SR_Energy-effic-enterpr_EN.pdf. (12) Európsky dvor audítorov, osobitná správa 03/2022: Zavádzanie sietí 5G v EÚ: oneskorenie v zavádzaní sietí, pričom bezpečnostné otázky zostávajú nevyriešené, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.