Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2022/2829(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0384/2022

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/09/2022 - 11.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0330

Prijaté texty
PDF 214kWORD 65k
Štvrtok, 15. septembra 2022 - Štrasburg
Dôsledky sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy
P9_TA(2022)0330RC-B9-0384/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2022 o dôsledkoch sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy (2022/2829(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu o tejto dohode z 15. januára 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2021 o tejto stratégii(4),

–  so zreteľom na Stratégiu „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na svoje uznesenie o tejto stratégii z 20. októbra 2021(5),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), a najmä na jeho Parížsku dohodu z roku 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu o znižovaní rizika katastrof a osobitnú správu o suchu z roku 2021, ktorú vypracoval Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja dohodnuté v roku 2015, najmä na cieľ 15,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD),

–  so zreteľom na celosvetový prehľad stavu mokradí za rok 2021, ktorú zverejnil Ramsarský dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva,

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra Komisie s názvom Sucho v Európe – august 2022,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 (COM(2021)0572),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby z mája 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. novembra 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030: Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy (COM(2021)0699) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy(7),

–  so zreteľom na Európsku chartu vodných zdrojov,

–  so zreteľom na správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, v ktorej sa uznáva právo ľudí na vodu a sanitáciu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(8),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 17/2020 s názvom Voda a poľnohospodárstvo: smerom k udržateľným riešeniam,

–  so zreteľom na správu Svetového inštitútu pre zdroje z 21. januára 2020 s názvom „Achieving Abundance: Understanding the Cost of a Sustainable Water Future“,

–  so zreteľom na správu EEA zo 14. októbra 2021 s názvom Vodné zdroje v Európe – konfrontácia nedostatku vody: aktualizované hodnotenie,

–  so zreteľom na kontrolu vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach, ktorú vykonala Komisia za rok 2019 (SWD(2019)0439),

–  so zreteľom na hodnotiace správy a osobitné správy IPCC,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku(9) (nariadenie o spoločných ustanoveniach),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde(10),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(11) (FSEÚ),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Európskeho strediska pre monitorovanie sucha bolo v auguste 2022 pre 64 % kontinentu vyhlásené varovanie pred suchom (pre 17 % výstraha pred suchom); keďže podľa predbežných údajov je súčasné sucho najhoršie za posledných najmenej 500 rokov; keďže priemerná teplota v Európe za august aj za obdobie jún až august v roku 2022 bola najvyššia v histórii merania(12); keďže sa predpokladá, že v nadchádzajúcich mesiacoch budú vo veľkej časti Európy pretrvávať suchšie podmienky, než je obvyklé, a keďže vlny horúčav a sucha sa navzájom posilňujú;

B.  keďže podľa IPCC je zrejmé, že v dôsledku klimatickej krízy sú extrémne poveternostné javy, ako sú povodne, búrky a horúčavy, častejšie a intenzívnejšie, čo znamená, že zrážky a búrky sú čoraz silnejšie, vlny horúčav čoraz horúcejšie a suchá čoraz dlhšie a závažnejšie;

C.  keďže klimatická kríza má už teraz dramatické účinky na ekosystémy, ľudskú populáciu a živobytie ľudí; keďže podľa IPCC sa európsky kontinent otepľuje rýchlejšie ako ostatné časti sveta, pričom v roku 2019 sa teplota zvýšila o 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, zatiaľ čo celosvetový priemerný nárast teploty je 1,1 °C; keďže tohtoročné rekordné sucho je posledným zo série extrémnych klimatických javov, ktoré sa stávajú novým normálom a ktorých objem a rozsah narastá; keďže kolobeh vody sa v dôsledku zmeny klímy zintenzívňuje, bude dochádzať k častejším a intenzívnejším suchám, búrkam a záplavám;

D.  keďže sú potrebné naliehavé opatrenia na zmiernenie zmeny klímy znížením emisií skleníkových plynov v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami a v kombinácii s výrazným zintenzívnením opatrení na adaptáciu a odolnosť vo všetkých odvetviach s cieľom znížiť a kontrolovať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy na hospodárstvo, životné prostredie a blahobyt a zdravie;

E.  keďže Svetový inštitút pre zdroje zistil, že šesť krajín EÚ (Belgicko, Cyprus, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko) čelí vysokému nedostatku vody, a predpokladá, že do roku 2030 nastane 56 % rozdiel medzi obnoviteľnou celosvetovou dodávkou vody a dopytom po nej(13); keďže EEA odhaduje, že nedostatok vody už postihuje 20 % európskeho územia a 30 % jeho obyvateľstva, a náklady na sucho v Európe odhaduje na 2 až 9 miliárd EUR ročne(14);

F.  keďže zmena klímy zmenila charakter vetra a počasia v Európe tak, že pretrvávajú systémy vysokého tlaku vzduchu, čo vedie k dlhým obdobiam s malým množstvom zrážok alebo bez nich, v dôsledku čoho sa vegetačné obdobia plodín stávajú suchšími; keďže pôdna vlhkosť prispieva k dopĺňaniu zásob podzemnej vody, k štruktúre pôdy a bioty, k teplote pôdy a nedostatok vody vedie okrem iného k erózii pôdy a nižšej produkcii plodín; keďže v porovnaní s júnom 2022 sú anomálie pôdnej vlhkosti aj naďalej vo väčšine Európy výrazne záporné v dôsledku nedostatku zrážok a vĺn horúčav, ktoré sa vyskytli v posledných mesiacoch;

G.  keďže prognózy výnosov kukurice na zrno, sóje a slnečnice v EÚ sú najviac ovplyvnené, pričom zníženie sa (v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov) odhaduje na -16 %, -15 %, resp. -12 %; keďže pravdepodobne budú vo veľkej miere postihnuté aj ostatné plodiny, najmä krmoviny; keďže závažnosť vplyvu sucha a horúčav na poľnohospodársku výrobu sa za posledných 50 rokov približne strojnásobila(15); keďže tieto nižšie úrovne výroby sú obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na dôsledky prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine na trh s potravinami a krmivami;

H.  keďže neudržateľné poľnohospodárske postupy, odlesňovanie a intenzívna urbanizácia zvyšujú riziko výskytu prírodných katastrof, ako aj ich závažnosť;

I.  keďže podľa najnovšieho Svetového atlasu dezertifikácie je viac ako 75 % rozlohy Zeme už znehodnotenej a je možné, že do roku 2050 sa znehodnotí viac ako 90 %; keďže na úrovni EÚ postihuje dezertifikácia 8 % územia, najmä v južnej, východnej a strednej Európe, a to na ploche 14 miliónov hektárov; keďže 13 členských štátov vyhlásilo, že je postihnutých dezertifikáciou podľa UNCCD; keďže dezertifikácia je okrem iného spôsobená eróziou pôdy, nadmerným spásaním a úbytkom vegetačnej pokrývky, najmä stromov, salinizáciou, úbytkom organických látok v pôde a bioty a znižovaním biodiverzity; keďže v roku 2015 sa EÚ a členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ;

J.  keďže v článku 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode(16) sa uvádza, že „členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemných vôd, zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemných vôd s cieľom dosiahnutia dobrého stavu podzemných vôd najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice“; keďže o 22 rokov neskôr len 40 % monitorovaných jazier, ústí, riek a pobrežných vôd spĺňa podmienky „dobrého“ alebo „veľmi dobrého“ ekologického stavu, ktoré sa vyžadujú v smernici; keďže kontrola spôsobilosti podľa uvedenej smernice ukázala, že na takmer 50 % vodných útvarov sa vzťahuje výnimka, čo je neuspokojivé; keďže v minulosti sa uplatňovali zlé postupy a opatrenia v oblasti riadenia, čo malo ničivý vplyv na zadržiavanie vody v pôde, ako napríklad: vyrovnávanie riek a/alebo betónovanie korýt riek, zintenzívnenie využívania pôdy a vysušovanie rybníkov a mokradí;

K.  keďže voda je základnou zložkou potravinového cyklu; keďže na dosiahnutie spravodlivého, zdravého, a udržateľného potravinového systému šetrného k životnému prostrediu je nevyhnutná dobrá kvalita podzemných a povrchových vôd, ako aj ich dostupnosť v dostatočnom množstve, ako sa uvádza v stratégii Z farmy na stôl; keďže dostatočné množstvo čistej vody je nevyhnutné pre realizáciu a dosiahnutie skutočného obehového hospodárstva v EÚ; keďže v nariadení o strategických plánoch spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)(17) sa stanovuje cieľ „podporovať udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií“;

L.  keďže poľnohospodárstvo závisí od dostupnosti vody; keďže zavlažovanie pomáha chrániť poľnohospodárov pred premenlivosťou klímy a zvyšuje výnosy, ale zároveň predstavuje značný tlak na vodné zdroje; keďže v roku 2016 bolo zavlažovaných len 6 %(18) poľnohospodárskej pôdy EÚ, čo však predstavovalo 24 % všetkých odberov vody v EÚ; keďže podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o udržateľnom využívaní vody v poľnohospodárstve nebolo vykonávanie SPP dôsledne zosúladené s vodnou politikou EÚ a nezlepšenie tohto stavu by mohlo viesť k zvýšenému tlaku na vodné zdroje;

M.  keďže nová SPP, ktorá nadobudne platnosť v roku 2023, obmedzuje investície do zväčšovania zavlažovaných plôch v oblastiach, kde je stav vodných útvarov „horší ako dobrý“;

N.  keďže odber vody z otvorených a podzemných vôd na pitie, pre priemysel a poľnohospodárstvo, ktorý je ešte znásobený extrémne vysokými teplotami a nedostatkom zrážok, znamená zvýšenú koncentráciu znečisťujúcich látok a živín, a tým aj výskyt toxických rias a patogénov, ako sa to stalo v európskych riečnych systémoch, ústiach riek a vodných nádržiach, čo vedie k masovému úhynu sladkovodných živočíchov a rýb, kolapsu rybolovu a zániku zdrojov obživy; keďže vysoké teploty vody tiež znižujú obsah kyslíka, čo má závažný vplyv na ryby; keďže znížený prietok vody v rieke spojený s bagrovaním uvoľňuje koncentrované toxíny, ktoré sa nahromadili v sedimentoch, čo má veľký vplyv na vodné organizmy a rybolov v spodných tokoch;

O.  keďže 60 % povodí riek sa nachádza v nadnárodných regiónoch, zásadný význam má účinná cezhraničná spolupráca; keďže 20 európskych krajín má viac ako 10 % svojich vodných zdrojov závislých od iných krajín, pričom v prípade piatich krajín pochádza viac ako 75 % zdrojov vody zo zahraničia prostredníctvom riek(19); keďže nedodržiavanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(20) v pohraničných regiónoch spôsobuje zhoršenie stavu cezhraničných vodných útvarov, čo znemožňuje dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode v prijímajúcom členskom štáte; keďže hoci sa v rámcovej smernici o vode spomínajú „príslušné ekoregióny“, v praxi je spolupráca v oblasti vody slabá; keďže sa očakáva, že v dôsledku nedostatku zdrojov sa hydropolitická zložitosť spoločných povodí zvýši;

P.  keďže obnoviteľné zdroje vody na obyvateľa sa v EÚ za posledných 60 rokov znížili o 17 %; keďže viaceré krajiny EÚ museli v posledných mesiacoch v dôsledku sucha obmedziť prísun pitnej vody, pričom napríklad niektoré komunity museli dovážať pitnú vodu v cisternách; keďže úniky vody predstavujú 24 % celkovej spotreby vody v Únii;

Q.  keďže 20 až 40 % vody, ktorá je v Európe k dispozícii, sa premrhá, okrem iného v dôsledku únikov vody v rozvodnom systéme, nedostatočnej inštalácie technológií na úsporu vody, nadmerného a zbytočného zavlažovania a kvapkajúcich kohútikov;

R.  keďže ročné prietoky riek v južnej a juhovýchodnej Európe klesajú a v severnej a severovýchodnej Európe stúpajú; keďže výroba vodnej energie a chladiace systémy elektrární sú vážne postihnuté; keďže projekt AMBER (Adaptive Management of Barriers in European Rivers) preukázal, že európske rieky blokuje viac ako 1 milión prekážok, pričom viac ako 85 % menších hrádzí je v zlom stave alebo sú nefunkčné; keďže všetky prekážky majú vplyv na zdravie rieky a kolobeh vody, menia prirodzený tok rieky a blokujú migračné trasy rýb;

S.  keďže znížené hladiny a objemy vody majú vážny vplyv na odvetvia energetiky založené na fosílnych, jadrových a vodných zdrojoch a na chladiace systémy; keďže suchá tohto leta ešte viac prehĺbili vážny výpadok na trhu s energiou, ktorému Európa čelí; keďže následné vplyvy môžu mať ďalší vplyv na vodné ekosystémy, ktoré sú už teraz postihnuté vlnami horúčav;

T.  keďže mnohé turistické aktivity sú závislé od riek; keďže nedostatok vody v súčasnosti postihuje 17 % územia EÚ, pričom situácia je znepokojujúcejšia v oblasti Stredozemného mora, kde približne 50 % obyvateľstva čelila neustálemu nedostatku vody počas letných mesiacov a mnohé turistické lokality museli kvôli suchu pozastaviť svoju činnosť;

U.  keďže nedostatok zrážok a masívne odbery vody na zavlažovanie majú vplyv na riečnu dopravu a spôsobujú ťažkosti so zásobovaním ťažkými materiálmi, najmä v údolí rieky Rýn, čo má negatívny vplyv na mnohé odvetvia činnosti; keďže hlavné európske vodné toky, najmä Rýn, Dunaj a Pád, zaznamenali kriticky nízke hladiny, čo malo vplyv na poľnohospodárstvo, pitnú vodu, ekosystémy a obchod;

V.  keďže lesy sú čoraz zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, najmä rastúcemu výskytu lesných požiarov; keďže roky sucha a degradácie vytvorili ideálne podmienky na šírenie lesných požiarov; keďže Európa zažíva lesné požiare dramatických rozmerov;

W.  keďže za 10 rokov (od roku 2011 do roku 2021) vyhorelo viac ako päť miliónov hektárov lesov, najmä v dôsledku sucha; keďže len v období od 4. júna do 3. septembra 2022 spôsobili lesné požiare celkovú spálenú plochu 500 000 hektárov(21), pričom kapacita EÚ na boj s lesnými požiarmi dosiahla svoje hranice; keďže prírodné požiare na celom území Únie zničili cenné lokality, ako sú prírodné parky a geoparky UNESCO, čo malo za následok stratu biodiverzity, plodín a pasienkov;

X.  keďže suchá a horúčavy súvisiace so zmenou klímy sťažujú boj s požiarmi, pretože tieto podmienky uľahčujú rýchle šírenie požiarov a zvyšujú ich závažnosť; keďže zmena klímy zvýši frekvenciu lesných požiarov a ich ničivý potenciál a sezóna prírodných požiarov v Európe sa pravdepodobne začne skôr a skončí neskôr; keďže tieto bezprecedentné zmeny by sa mali zohľadniť v postupoch zvládania požiarov v členských štátoch;

Y.  keďže stabilné, zmiešané, rôznoveké a viacdruhové lesy s biodiverzitou so súvislým porastom prinášajú mnohé vedľajšie výhody, najmä zmierňovanie následkov sucha a horúčav; keďže agrolesnícke systémy a stromy začlenené do agroekosystémov takisto prinášajú mnohé výhody vrátane produktivity a odolnosti;

Z.  keďže vlny horúčav a suchá majú nepriaznivý vplyv na príjmy poľnohospodárov, čo môže viesť k opúšťaniu poľnohospodárskych podnikov; keďže okrem toho môže opúšťanie poľnohospodárskych podnikov vytvoriť podmienky prispievajúce k vzniku prírodných požiarov;

AA.  keďže OSN odhaduje, že od roku 1970 zaniklo na celom svete 35 % mokradí, a to trikrát rýchlejšie ako v prípade lesov, napriek tomu, že poskytujú mnohé výhody; keďže pobrežné mokrade, ako sú mangrovové porasty, zachytávajú uhlík až 55-krát rýchlejšie ako tropické dažďové pralesy; keďže rašeliniská, ktoré pokrývajú len 3 % zemského povrchu, dokážu zachytiť 30 % všetkého uhlíka v pôde len vtedy, keď sú mokré, pričom absorbovaním prebytočnej vody dokážu zabrániť záplavám a suchu; keďže podľa Komisie sa v EÚ stratili približne dve tretiny mokradí, ktoré existovali pred 100 rokmi;

AB.  keďže Valné zhromaždenie OSN uznalo 28. júla 2010 právo na vodu a sanitáciu za ľudské právo; keďže čistá pitná voda je základom všetkých ľudských práv; keďže v roku 2013 podpísalo 1 884 790 občanov európsku iniciatívu občanov s názvom Right2Water o práve na vodu a sanitáciu; keďže v súčasnosti 1 milión občanov EÚ nemá prístup k vode a 8 miliónov nemá prístup k sanitácii;

AC.  keďže sucho zhoršuje životné podmienky ľudí z dôvodu horúčav a nedostatku vody; keďže najodkázanejšie osoby sú neúmerne postihnuté; keďže v európskych krajinách, ktoré sú najviac postihnuté suchom, dochádza k nadmernej úmrtnosti; keďže sucho poškodzuje najohrozenejšie budovy a zhoršuje tak kvalitu života obyvateľov;

AD.  keďže sucho a ďalšie účinky zmeny klímy majú vplyv na duševné zdravie a posilňujú úzkosť, najmä u mladých ľudí;

AE.  keďže rozpočet Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) nepostačuje na primeranú reakciu na veľké prírodné katastrofy a na vyjadrenie európskej solidarity s regiónmi postihnutými katastrofami;

AF.  keďže sucho môže mať kaskádové účinky, pričom straty spôsobené suchom v EÚ sa odhadujú na 9 miliárd EUR ročne; keďže z analýzy Spoločného výskumného centra vyplýva, že vplyv sucha na európske hospodárstvo by mohol do roku 2100 dosiahnuť viac ako 65 miliárd EUR ročne(22); keďže ak globálne teploty prekročia teplotné ciele Parížskej dohody, očakáva sa, že suchá sa budú vyskytovať dvakrát častejšie a absolútne ročné straty spôsobené suchom v Európe by sa zvýšili na 40 miliárd EUR ročne(23); keďže náklady na nečinnosť sú oveľa vyššie ako náklady na investície do ambicióznych opatrení v oblasti klímy v súčasnosti(24);

AG.  keďže klimatická kríza prehlbuje existujúce nerovnosti; keďže domácnosti s nízkymi príjmami a zraniteľné osoby sú obzvlášť postihnuté klimatickou krízou a potrebujú osobitnú podporu, aby sa mohli prispôsobiť meniacej sa klíme; keďže je potrebné chrániť pracovníkov pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej krízy na pracovisku;

1.  vyjadruje hlbokú sústrasť a solidaritu s rodinami obetí nedávnych extrémnych výkyvov počasia a s obyvateľmi zničených oblastí a vyjadruje úctu obetavosti hasičov a záchranárov na plný úväzok, dobrovoľných hasičov a záchranárov, národných, regionálnych a miestnych orgánov zapojených do záchranných prác, ako aj občanov, ktorí sa snažili zachrániť ľudí a zabrániť šíreniu požiarov, pričom často riskovali vlastné životy;

2.  zdôrazňuje význam udržateľného hospodárenia s vodou pre zaručenie potravinovej bezpečnosti a vyzýva Komisiu, aby nenavrhovala ďalšie právne predpisy EÚ, ktoré ohrozujú alebo by mohli ohroziť našu potravinovú bezpečnosť;

3.  domnieva sa, že tieto extrémne poveternostné podmienky sú znakom potreby ambicióznejších opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; domnieva sa, že EÚ by mala v tomto procese zohrávať vedúcu úlohu a posilniť svoje úsilie vo všetkých sektoroch; pripomína, že v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a Parížskou dohodou, ako aj s najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami by EÚ mala zintenzívniť svoje opatrenia v oblasti klímy, a to tak v oblasti zmierňovania s cieľom udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, ako aj v oblasti adaptácie s cieľom podporiť odolnosť; žiada EÚ, aby do 27. zasadnutia Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP27) aktualizovala svoje vnútroštátne stanovené príspevky v rámci Parížskej dohody a zvýšila svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov, a to v súlade s najlepšie dostupnými vedeckými poznatkami; vyzýva na čo najvyššie ambície v súvislosti s balíkom Fit for 55;

4.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami správy Programu OSN pre životné prostredie z roku 2021 o medzere v oblasti emisií, najmä nad skutočnosťou, že napriek ambicióznejším klimatickým záväzkom prijatým v minulom roku predpokladané emisie vedú svet k nárastu teploty o 2,7 °C, ak sa tieto národné záväzky plne zrealizujú, čo by malo závažné dôsledky na celom svete; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aj naďalej pevne zaviazali k Zelenej dohode EÚ a aby zintenzívnili opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, adaptáciu na ňu a odolnosť voči nej, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť extrémnym poveternostným javom;

5.  očakáva, že návrh Komisie týkajúci sa právneho predpisu EÚ o obnove prírody(25) bude príležitosťou na zlepšenie synergií medzi zmierňovaním zmeny klímy, adaptáciou na ňu, predchádzaním katastrofám a obnovou prírody; očakáva, že poskytne rámec pre obnovu ekosystémov odolných voči suchu vrátane obnovy rôznovekých a viacdruhových lesov s biodiverzitou so súvislým porastom, mokradí, prirodzeného vegetačného pokryvu, dynamiky záplavových oblastí, prirodzenej infiltrácie v celej krajine, ako aj zlepšení odolnosti povodí;

6.  podporuje zámer Komisie prispieť k celkovému ochladzovaciemu účinku vytvorením platformy EÚ pre rozvoj zelených oblastí v mestách; vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne a konkrétne záväzné ciele v oblasti mestskej biodiverzity, riešení blízkych prírode, ekosystémových prístupov a zelenej infraštruktúry, ktoré budú prínosné pre ľudí aj voľne žijúce živočíchy a prispejú k celkovým cieľom v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť opatrenia, ako je minimálny podiel zelených striech na nových budovách, podpora mestského poľnohospodárstva vrátane prípadného využívania produktívnych stromov, nepoužívanie chemických pesticídov, zníženie používania hnojív v mestských zelených oblastiach EÚ a zvýšenie počtu zelených plôch podľa počtu obyvateľov;

7.  vyzýva členské štáty, aby stanovili priority a určili krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia na obnovu ekosystémov poškodených v dôsledku extrémnych výkyvov počasia; ďalej žiada, aby sa v usmerneniach EÚ pre plány obnovy po núdzových situáciách určili prioritné oblasti pre fázy obnovy, zotavenia a rekonštrukcie po katastrofách spôsobených povodňami, lesnými požiarmi, horúčavami alebo suchom vrátane odporúčaní na zvýšenie odolnosti a oživenie zdrojov obživy, hospodárstva a postihnutého životného prostredia;

8.  žiada Komisiu, aby poskytla usmernenie, ktoré môžu zainteresované strany využiť na posilnenie odolnosti ľudí aj ekosystémov voči suchu; zdôrazňuje, že v oblasti výskumu a monitorovania je potrebná koordinovaná činnosť na európskej úrovni, a to medzi už existujúcimi subjektmi, ako je Európske stredisko pre monitorovanie sucha, EEA, služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus a ďalšie príslušné zainteresované strany; zdôrazňuje, že v oblasti financovania by sa mala určiť vhodná finančná podpora v kontexte SPP, národných plánov obnovy a odolnosti a iných regionálnych fondov;

9.  uznáva osobitnú zraniteľnosť stredomorských krajín a význam nasadenia osobitných mechanizmov a zdrojov na riešenie rizík a účinkov týchto extrémnych javov na týchto územiach; zdôrazňuje, že sucho a iné klimatické krízové javy nemajú vplyv len na životné prostredie, ale aj sociálne, kultúrne, hospodárske a politické dôsledky, čím sa zvyšuje riziko prehlbovania sociálnych nerovností;

10.  zdôrazňuje negatívny vplyv prírodných katastrof na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ, čo bráni vykonávaniu politiky súdržnosti Únie; v tejto súvislosti pripomína, že do energetickej transformácie, dekarbonizácie a obnoviteľných zdrojov energie sa zo zdrojov politiky súdržnosti do roku 2030 preinvestuje viac ako 100 miliárd EUR; uznáva osobitnú zraniteľnosť území uvedených v článku 174 ZFEÚ, najmä ostrovov a horských regiónov, a v článku 349 ZFEÚ;

11.  opätovne vyjadruje podporu adaptačnej stratégii EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v adaptačnej stratégii nie sú stanovené konkrétne, merateľné a časovo ohraničené ciele pre EÚ a jej členské štáty, aby sa stali odolnými voči zmene klímy, a pripomína výzvu Európskeho parlamentu na stanovenie záväzných a merateľných cieľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný, ambiciózny a právne záväzný európsky rámec na adaptáciu na zmenu klímy vrátane vhodných legislatívnych nástrojov s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie regióny;

12.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala komplexné hodnotenie klimatických rizík v celej EÚ, pričom by venovala osobitnú pozornosť rizikám sucha, lesných požiarov, zdravotným hrozbám, zraniteľnosti ekosystémov a vplyvu na kritickú infraštruktúru a sieťové ohniská s cieľom usmerniť a uprednostniť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úsilie v oblasti adaptácie a odolnosti; vyzýva najmä na dokončenie záťažového testu odolnosti EÚ voči zmene klímy pre kľúčovú infraštruktúru do leta 2023;

13.  poukazuje na to, ako klimatická kríza prehlbuje existujúce nerovnosti; zdôrazňuje, že domácnosti s nízkymi príjmami a zraniteľné osoby sú obzvlášť postihnuté klimatickou krízou a potrebujú osobitnú podporu, aby sa mohli prispôsobiť meniacej sa klíme; víta sociálne politiky vo všetkých členských štátoch, ktoré chránia pracovníkov pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej krízy na pracovisku, a nabáda členské štáty, aby začlenili prispôsobovanie sa zmene klímy do svojich pracovných a sociálnych politík;

Civilná ochrana a reakcia na núdzové situácie

14.  zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja a plného využívania mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany v súvislosti s lesnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a šírila medzi členskými štátmi poznatky o tom, ako prispôsobiť lesy súčasnej a očakávanej zmene klímy v súlade s novou adaptačnou stratégiou EÚ; vyzýva Komisiu, aby na základe zlepšených produktov programu Copernicus a iných údajov diaľkového prieskumu vypracovala posúdenia a mapy rizika lesných požiarov s cieľom podporiť preventívne opatrenia; zdôrazňuje význam posilnenia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom zabezpečiť primerané kapacity na boj proti lesným požiarom v EÚ;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vytvorenie novej stálej flotily rescEU, a naliehavo ich žiada, aby na tento účel zabezpečili dostatočné finančné prostriedky a čo najskôr rozšírili existujúcu sezónnu európsku bezpečnostnú sieť;

16.  so znepokojením berie na vedomie obmedzenia súčasného rámca reakcie na katastrofy na úrovni EÚ, ktorý je založený na dobrovoľnej rezerve vopred vyčlenených zdrojov členských štátov na reakciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť rozšírenia kapacít a právomocí EÚ v oblasti reakcie na katastrofy vzhľadom na čoraz častejšie a závažnejšie klimatické katastrofy, najmä prostredníctvom vytvorenia stálych jednotiek civilnej ochrany EÚ;

17.  žiada rozšírenie súčasnej dobrovoľnej hasičskej rezervy v rámci rescEU a vyzýva všetky členské štáty, aby zvážili zaradenie časti svojich národných hasičských jednotiek do európskej rezervy; žiada Komisiu, aby predložila akčný plán na zvýšenie schopnosti EÚ reagovať;

18.  podporuje modernizáciu prostriedkov civilnej ochrany prostredníctvom nových spoločných verejných obstarávaní, aby sa vybavenie a pozemné a vzdušné prostriedky lepšie prispôsobili geografickým podmienkam rôznych území EÚ;

19.  vyzýva na posilnenie sezónneho predbežného rozmiestnenia hasičov v ohniskách prírodných požiarov na základe úspechu pilotného programu, ktorý sa toto leto uskutočnil v Grécku;

20.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do výskumu a inovácií a podporili vytvorenie európskeho centra excelentnosti v oblasti civilnej ochrany, najmä na podporu odbornej prípravy pracovníkov v oblasti boja proti požiarom a krízového riadenia a na podporu výmeny najlepších postupov;

21.  pripomína, že Fond solidarity EÚ bol niekoľkokrát zmenený s cieľom rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti a že rozpočtový riadok pre FSEÚ na rok 2022 už bol plne mobilizovaný v dôsledku nárastu prírodných katastrof; vyzýva na výrazné zvýšenie rozpočtu FSEÚ, ktoré pomôže regiónom predvídať a zmierňovať dôsledky zmeny klímy a rozšíri rozsah pôsobnosti FSEÚ tak, aby z neho bolo možné podporovať aj obnovu alebo novú výstavbu verejnej a súkromnej infraštruktúry odolnejšej voči zmene klímy; zdôrazňuje, že závažnosť niektorých prírodných katastrof je v niektorých prípadoch aj dôsledkom faktorov spôsobených človekom vrátane neobozretného územného plánovania, ktoré vedie k výstavbe obydlí a infraštruktúry v riečnych záplavových oblastiach alebo na územiach ohrozených zosuvmi pôdy; v tejto súvislosti pripomína, že úhrady z FSEÚ by mali podporovať väčšiu odolnosť a udržateľnosť financovaním ekosystémových riešení (napr. opätovné zalesňovanie, obnova biotopov, rekonštrukcia odolná voči zemetraseniu);

22.  pripomína, že je nevyhnutné smerovať pomoc a finančné prostriedky čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najflexibilnejšie do postihnutých regiónov, a zdôrazňuje, že súčinnosť medzi FSEÚ a mechanizmom EÚ v oblasti civilnej ochrany, časťou Európskeho fondu regionálneho rozvoja venovanou adaptácii na zmenu klímy a programami územnej spolupráce je nevyhnutná pre vytvorenie komplexného systému reakcie a odolnosti;

23.  vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť občianskej spoločnosti na prevencii a riešení následkov sucha a zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby navrhla európsku iniciatívu v oblasti občianskej angažovanosti a podporovala dobrovoľné iniciatívy v oblasti reakcie na katastrofy;

Poľnohospodárstvo

24.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv pretrvávajúceho sucha na produkciu potravín v EÚ v tomto roku a na zásobovanie obyvateľstva potravinami počas nadchádzajúcej zimy; okrem toho vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili, aké nápravné opatrenia možno prijať a akú podporu možno poskytnúť, aby sa zabezpečilo, že prvovýrobcovia potravín, ktorí utrpeli straty vo výrobe v dôsledku škôd spôsobených horúčavami a suchom, budú môcť bezodkladne obnoviť nové výrobné cykly na zabezpečenie základných potravín;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité prekročiť rámec krátkodobých opatrení a zmierniť súčasnú krízu; zdôrazňuje, že EÚ musí pokračovať v prispôsobovaní svojich potravinových systémov, aby boli dlhodobo odolnejšie;

26.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby investovali do výskumu a inovácií s cieľom uľahčiť zavádzanie odrôd a postupov, ktoré sú odolnejšie voči suchu a zmene klímy;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie národných strategických plánov SPP s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania vody v poľnohospodárstve, aby sa znížila spotreba body a podporila väčšia odolnosť voči suchu a aby sa zároveň celkovo znížilo hydromorfologické zaťaženie, pričom by sa mali zohľadniť zistenia osobitnej správy Dvora audítorov o udržateľnom využívaní vody v poľnohospodárstve; víta zavedenie nových ekologických režimov, ktoré by mali uľahčiť prechod na odolnejšie a ekologickejšie poľnohospodárstvo;

28.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili podiel podpory poľnohospodárstva určenej na prevenciu a riadenie rizík v poľnohospodárstve a zvážili rozšírenie verejných systémov poistenia rizík dôsledkov zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti a v oblasti ďalších zmierňujúcich opatrení;

29.  ďalej vyzýva Komisiu, aby identifikovala finančné zdroje na pomoc poľnohospodárskym podnikom, na kompenzáciu strát v dôsledku škôd spôsobených suchom alebo inými javmi vyplývajúcimi z núdzových situácií v oblasti klímy, aby stimulovala zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy a udržateľnosti a zabezpečila, aby táto kríza neviedla k definitívnemu ukončeniu činnosti poľnohospodárskych podnikov;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za prioritu považovali vytvorenie rezervných zásob strategických krmív a potravín ako jeden zo spôsobov zmierňovania najškodlivejších vplyvov sucha, ako sú napríklad veľké medziročné rozdiely vo výnosoch, a vyzýva Komisiu, aby túto otázku riešila na medzinárodnej úrovni tým, že bude vzhľadom na vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo a dodávky potravín vytvárať možnosti skladovania potravín, čo by bol jeden zo stabilizačných nástrojov;

31.  zdôrazňuje potrebu účinnejších a cielenejších zavlažovacích systémov v poľnohospodárstve, ako aj kapacity zásobníkov vody a celkového nového nastavenia potrieb v oblasti zavlažovania, aby sa dosiahlo udržateľné využívanie vodných zdrojov; pripomína, že investície do zavlažovacích kapacít a kapacít zásobníkov vody sa podporujú len vtedy, ak vedú k úsporám vody; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostniť investície do obnovy ekosystémov a výrobných metód prechádzajúcich na agroekológiu;

32.  berie na vedomie rozhodnutie prijaté v rámci novej reformy SPP týkajúce sa investícií do zavlažovania v oblastiach, kde je stav vodných útvarov „menej ako dobrý“; vyzýva členské štáty, aby podporovali investície do týchto oblastí, ktoré vedú k úsporám vody spôsobom, ktorý rieši štrukturálny nedostatok vody a znižuje vplyv na vody;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali zavádzanie zavlažovacích systémov, ktoré nevyužívajú povrchovú alebo podzemnú vodu, ako je napríklad skladovanie dažďovej vody a recyklácia odpadovej vody, v kombinácii s úsilím o zníženie celkovej spotreby vody; žiada Komisiu, aby čo najskôr objasnila výklad nových ustanovení EÚ o investíciách do zavlažovania v rámci SPP s cieľom odstrániť akékoľvek nejasnosti; žiada Komisiu, aby zlepšila existujúce usmernenia pre členské štáty týkajúce sa investícií do zavlažovania v rámci nových strategických plánov SPP;

34.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú agroekológia, agrolesníctvo a systémy ekologickej výroby zohrávajú pri ochrane objemu a kvality vody tým, že zvyšujú efektívnosť využívania zdrojov a cirkuláciu, zlepšujú odolnosť na úrovni poľnohospodárskych podnikov znižovaním vstupov a diverzifikáciou výroby, a tým rozkladajú riziko, čo je obzvlášť dôležité na zabránenie úplnému výpadku úrody; pripomína, že pre poľnohospodárov je užitočná výsadba živých plotov a stromov, zabezpečenie pokryvu pôdy, zabránenie nadmernému spásaniu, zamedzenie zhutňovaniu pôdy a zvyšovanie obsahu organickej hmoty a humusu v pôde;

35.  zdôrazňuje, že vzhľadom na extrémne klimatické javy posledných mesiacov je potrebné urýchlene realizovať stratégiu Z farmy na stôl a stratégiu v oblasti biodiverzity, aby sa naplnili ambície v oblasti ekologickejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva, pričom sa zohľadnia rozdielne klimatické vplyvy rôznych druhov poľnohospodárskej produkcie; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aj naďalej pevne zaviazali k Zelenej dohode EÚ a aby zintenzívnili opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, adaptáciu na ňu a odolnosť voči nej, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť extrémnym poveternostným javom;

36.  zdôrazňuje význam zdravia pôdy pre zadržiavanie a filtráciu vody; vyzýva Komisiu, aby sa zadržiavanie vody a filtračná schopnosť, ako aj vlhkosť pôdy stali kľúčovým pilierom návrhu právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia pôdy, ktorý bude uverejnený v roku 2023; zdôrazňuje, že rašeliniská majú obrovský potenciál ako úložiská uhlíka a zohrávajú významnú úlohu pri filtrovaní vody a zmierňovaní následkov povodní, sucha a prírodných požiarov;

37.  požaduje cieľ na úrovni EÚ týkajúci sa neutrality degradácie pôdy v EÚ do roku 2030, aby sa v EÚ zabezpečilo plnenie zodpovedajúceho cieľa v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, keďže EÚ v súčasnosti nie je na dobrej ceste k splneniu cieľa udržateľného rozvoja, ako sa zdôrazňuje v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o dezertifikácii z roku 2018;

38.  zdôrazňuje zodpovednosť poľnohospodárov za udržiavanie pôdy a vodných zdrojov v dobrom stave, ako aj potrebu rozšíriť uhlíkové poľnohospodárske postupy; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby tieto postupy podporovali prostredníctvom nových ekologických schém a rozvojom uhlíkového poľnohospodárstva, ktorý bude musieť zahŕňať aj iné environmentálne prvky, ako napríklad hospodárenie s vodami, aby sa zvýšili stimuly pre výrobcov; víta zámer Komisie predložiť návrh o certifikácii udržateľných uhlíkových cyklov;

39.  zdôrazňuje potrebu urýchlene znížiť kontamináciu podzemných a povrchových vôd, najmä dusičnanmi a pesticídmi;

40.  vyzýva, aby všetky iniciatívy a opatrenia týkajúce sa prevencie a zmierňovania sucha, povodní a vĺn horúčav a ich dôsledkov plne zohľadňovali prírodné prostredie, najmä lesy, biodiverzitu a ekosystémové služby;

Lesné požiare

41.  požaduje integrovanú reakciu na lesné požiare s cieľom chrániť lesy EÚ pred zničením v dôsledku extrémnych klimatických javov; zdôrazňuje, že intenzita a frekvencia rozsiahlych požiarov sa celosvetovo zvyšuje; je znepokojený predpokladaným rozšírením oblastí náchylných na požiare a dlhšími obdobiami s vysokým rizikom požiarov vo väčšine európskych regiónov, najmä v prípade scenárov s vysokými emisiami; pripomína, že rozmanitá krajina s biologicky rozmanitými lesmi predstavuje väčšiu ochranu alebo prirodzenú bariéru proti rozsiahlym a nekontrolovateľným lesným požiarom;

42.  zdôrazňuje, že obnova rozmanitých lesov a opätovné zalesňovanie by pomohli pri predchádzaní požiarom a obmedzení ich šírenia; zdôrazňuje potrebu väčšieho množstva zdrojov a rozvoja vedeckého riadenia požiarov a podpory budovania kapacít prostredníctvom poradenských služieb s cieľom riešiť účinky zmeny klímy v lesoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a využívali integrovanú koncepciu požiarneho manažmentu, a konštatuje, že si to môže vyžadovať lepšiu regulačnú kapacitu v členských štátoch, posilnenie verejných služieb a cielenú podporu a intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne;

43.  je znepokojený rizikom tvorby pyrokumulonimbu z lesných požiarov a negatívnym vplyvom na stratosféru a ozónovú vrstvu; žiada preto, aby sa úmyselné požiare a vypaľovanie stromov v lesoch čo najviac obmedzili;

44.  upozorňuje na zdravotné dôsledky prírodných požiarov a súvisiaceho znečistenia ovzdušia a vyjadruje znepokojenie nad predpoveďou Svetovej meteorologickej organizácie, podľa ktorej sa očakáva ich nárast, a to aj v prípade scenára nízkych emisií(26); konštatuje, že s otepľovaním planéty sa očakáva nárast prírodných požiarov a s nimi spojeného znečistenia ovzdušia, a to aj v prípade scenára nízkych emisií, a poznamenáva, že okrem vplyvu na ľudské zdravie to bude mať vplyv aj na ekosystémy, pretože látky znečisťujúce ovzdušie sa usadzujú z atmosféry na zemskom povrchu; poukazuje na to, že klimatická kríza má vplyv na biodiverzitu a zníženie odolnosti ekosystémov a následné dôsledky pre verejné zdravie, a preto trvá na dôležitosti prístupu „jedno zdravie“;

45.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili trvalú ochranu našich lesov a chránili pôdu pred preklasifikovaním na nelesnú pôdu po lesnom požiari, pretože to môže podporiť úmyselné požiare s cieľom využiť pôdu na iné účely, ktoré neboli pred požiarom povolené; vyzýva Výbor regiónov a útvary Komisie, aby zabezpečili spoluprácu s miestnymi orgánmi a preskúmali históriu reklasifikácie pozemkov po lesných požiaroch;

46.  žiada, aby bola revidovaná smernica Rady 2003/96/ES o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny(27) s cieľom zahrnúť oslobodenie od vnútroštátnej dane zo spotreby energetických výrobkov pre hasičov počas výkonu ich služby;

Voda

47.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ v oblasti vodného hospodárstva vrátane zorganizovania európskej konferencie o vode spolu s členskými štátmi s cieľom urýchlene vypracovať usmernenia pre riadenie nadnárodných spoločných povodí riek, najmä v prípade niekoľkoročného sucha, a zabezpečiť vyvážené stanovenie priorít, pokiaľ ide o spôsoby využívania vody;

48.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala vypracovanie komplexných regionálnych alebo národných plánov od studní až po konečné využitie s cieľom riešiť problém úniku a presakovania vody v dôsledku nekvalitnej alebo nedostatočne udržiavanej infraštruktúry, a to aj na úrovni povodí, miest a poľnohospodárskych podnikov, a aby si na tento účel vymieňala osvedčené postupy;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporila zvýšené úsilie členských štátov o zintenzívnenie používania techník opätovného využitia vody, technológií a postupov zavlažovania šetriacich vodu, technológií zelených striech, inteligentných spŕch a toaliet v odvetví vodného hospodárstva vrátane zásobovania, kanalizácie a hospodárenia s dažďovou vodou, a to v rámci všetkých priemyselných, bytových a komerčných vodných cyklov a uplatnení; vyzýva na zmenu súčasných právnych predpisov s cieľom podporiť opätovné využívanie vody v priemyselných odvetviach, ktoré spotrebúvajú veľké množstvo vody, a to pri dodržaní najprísnejších kritérií kvality, ako aj v kanceláriách a domácnostiach opätovným využívaním úžitkovej vody; pripomína, že hospodárenie s vodou má kľúčový význam pre minimalizáciu negatívnych účinkov zmeny klímy, ochranu vody a potravinovej bezpečnosti, ako aj ochranu biodiverzity a podporu zdravej pôdy;

50.  poukazuje na to, že energetický sektor je najväčším spotrebiteľom vody v Európe, keďže samotné odvetvie vodného hospodárstva spotrebúva veľké množstvo energie na odber, čerpanie, ohrev, chladenie, čistenie a odsoľovanie vody; poukazuje na vplyv nízkej hladiny vôd na odvetvie energetiky a niektoré priemyselné odvetvia; zdôrazňuje, že zlepšenie účinnosti využívania vody môže mať priamy vplyv na zníženie spotreby energie a zmenu klímy;

51.  zdôrazňuje potrebu zapojiť občanov do hospodárenia s vodou; nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k vode určenej pre zraniteľné a marginalizované skupiny v súlade so smernicou a aby prijali ďalšie opatrenia na zabezpečenie zásobovania vodou z vodovodu; pripomína povinnosti štátov zaistiť ľudské právo na pitnú vodu, najmä počas vĺn horúčav a období sucha, čo zahŕňa napríklad vytvorenie mechanizmu účasti vrátane uplatňovania slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pre rozsiahlu energetickú infraštruktúru a ťažobný priemysel; zdôrazňuje význam systematického uznávania zvykových práv na pitnú vodu a poskytovania súdnych prostriedkov nápravy (prostredníctvom mechanizmu podávania sťažností) v prípadoch porušovania ľudských práv;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť špekuláciám s vodou, aby sa tak zabezpečil spravodlivý prístup a dobré hospodárenie so zdrojmi; vyzýva na zákaz obchodovania s vodou ako komoditou na finančných trhoch;

Medzinárodný a sociálny rozmer

53.  zdôrazňuje, že v celej Európe žije mnoho ľudí v zastaraných a zanedbaných obydliach a v nevyhovujúcich životných podmienkach, čo ich robí zraniteľnejšími voči vplyvom extrémnych výkyvov počasia; pripomína, že prístup k primeranému bývaniu je základným právom; vyzýva na urýchlené prijatie ambiciózneho sociálno-klimatického fondu na podporu najviac znevýhodnených skupín, najmä na zvýšenie energetickej efektívnosti ich domovov a dekarbonizáciu ich vykurovacích a chladiacich systémov, a to aj prostredníctvom integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, čo im umožní znížiť účty za energiu a tiež zlepšiť kvalitu života;

54.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zintenzívniť celosvetové opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj na zvýšenie adaptačnej kapacity, posilnenie odolnosti a zníženie zraniteľnosti voči zmene klímy, ako sa zdôrazňuje v Glasgowskom klimatickom pakte prijatom v roku 2022; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri pokračovaní procesu definovania globálneho cieľa v oblasti adaptácie a pri zabezpečovaní plnenia cieľa v oblasti medzinárodného financovania opatrení na ochranu klímy vrátane zabezpečenia rovnováhy medzi financovaním zmierňovania a adaptácie; ďalej vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof a prijala konkrétne opatrenia na ochranu rozvojových prínosov pred rizikami prírodných katastrof;

55.  pripomína, že zdravie a bezpečnosť pracovníkov je v kompetencii EÚ a že v súlade so smernicou 89/391/EHS(28) by mali byť pracovníci chránení pred akýmikoľvek rizikami vrátane vznikajúcich rizík; vyzýva Komisiu, aby dôkladne a urýchlene posúdila nové a vznikajúce riziká vyplývajúce zo zmeny klímy pre zdravie a bezpečnosť pri práci s cieľom lepšie chrániť pracovníkov pred vystavením vyšším teplotám, prirodzenému ultrafialovému žiareniu a iným súvisiacim a bezpečnostným rizikám, najmä v odvetviach stavebníctva, poľnohospodárstva a verejných služieb; poukazuje na to, že rodovo diferencované úlohy tiež spôsobujú rozdielnu zraniteľnosť žien a mužov voči účinkom zmeny klímy a že dôsledky zmeny klímy ešte zhoršujú rodové nerovnosti;

56.  pripomína, že je potrebné, aby členské štáty v súlade so strategickým rámcom EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 pracovali na dosiahnutí prístupu „Vision Zero“, ktorý sa týka úmrtí súvisiacich s prácou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých pracovníkov záchranných zložiek vrátane hasičov, ktorí sú pri svojej práci vystavení najmä karcinogénom; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do národných stratégií členských štátov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zahrnuli pravidelné školenia o bezpečnosti a riadení rizík pre záchranárov, ako aj poskytovanie vhodných ochranných prostriedkov a materiálov; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na vykonávanie týchto opatrení;

57.  vyjadruje hlbokú sústrasť obyvateľom Pakistanu, ktorí trpia smrteľnými dôsledkami klimatickej krízy, a uznáva, že príspevok Pakistanu ku klimatickej kríze je veľmi malý; konštatuje, že EÚ vyčlenila prvých 1,8 milióna EUR na humanitárnu pomoc obetiam povodní, ale uznáva, že táto suma nezodpovedá náležitému riešeniu potrieb postihnutých ľudí a komunít;

58.  zdôrazňuje, že je dôležité pokročiť v úplnom vykonávaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; víta vyhlásenie ministrov prijaté v lete tohto roku na politickom fóre na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji, v ktorom sa konštatuje, že sucho a povodne sú výzvami globálneho rozmeru, ktoré najviac pociťujú rozvojové krajiny, ako aj ľudia v zraniteľných situáciách, najmä pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; pripomína rozvinutým krajinám, že je potrebné prejaviť solidaritu s rozvojovými krajinami, najmä s najzraniteľnejšími krajinami;

59.  pripomína, že roky 2021 – 2030 sú Dekádou OSN pre obnovu ekosystému a očakáva, že obnova prírody bude charakteristickým znakom tohto desaťročia v EÚ; vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite, aby na svojom území urýchlene zaviedli opatrenia na obnovu prírody;

60.  poznamenáva, že krajiny na celom svete boli tiež zasiahnuté vážnymi a rekordnými suchami vrátane rekordného sucha v Číne; vyzýva na užšiu spoluprácu s medzinárodnými partnermi v otázke sucha, prírodných požiarov a ďalších vplyvov zmeny klímy; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o posilnenie dialógu v týchto oblastiach, a to aj na konferencii COP27, s cieľom vymieňať si poznatky a vzájomne zlepšiť riadenie sucha;

61.  kladie dôraz na to, že systémy včasného varovania sú rozhodujúce pre účinnú adaptáciu, najmä v súvislosti s prírodnými požiarmi a povodňami, ale vo veľkej časti sveta nie sú dostupné; podporuje iniciatívu Svetovej meteorologickej organizácie týkajúcu sa služieb včasného varovania a dúfa, že sa bude rýchlo realizovať, aby sa čo najskôr zachránilo čo najviac životov pred dôsledkami klimatickej krízy; nabáda členské štáty, aby si vymieňali technológie systémov včasného varovania;

62.  zdôrazňuje, že sucho v Africkom rohu vystavilo podľa OSN 22 miliónov ľudí riziku hladu; konštatuje, že problémy s prístupom k potravinám a s hladom v krajinách mimo EÚ sa zhoršujú v dôsledku klimatickej krízy, ako aj geopolitických síl; vyzýva EÚ, aby uprednostňovala súdržné politiky potravinovej a výživovej bezpečnosti založené na ľudských právach; poukazuje na to, ako klimatická kríza zhoršuje humanitárne krízy na celom svete, najmä v Afganistane, kde sucho prispieva k tomu, že 20 miliónov Afgancov nemá dostatok potravín;

63.  zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená na vysídľovanie spôsobené klímou, a pripúšťa, že treba prijať primerané opatrenia na ochranu ľudských práv obyvateľov ohrozených dôsledkami zmeny klímy; domnieva sa, že takéto vysídľovanie by sa malo riešiť na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tak na medzinárodných fórach, ako aj v rámci vonkajšej činnosti EÚ spolupracovali na vývoji medzinárodného rámca na riešenie vysídľovania a migrácie spôsobených klímou; nabáda Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na podpore ľudí, ktorí boli vysídlení v dôsledku zmeny klímy a ktorí už nemôžu žiť v mieste svojho bydliska; zdôrazňuje, že Výbor OSN pre ľudské práva rozhodol, že štáty musia pri posudzovaní deportácie žiadateľov o azyl zohľadniť vplyvy klimatickej krízy v krajine pôvodu na ľudské práva;

64.  vyzýva na zvýšenie investícií do vzdelávania a zvyšovania povedomia európskych občanov o prírodných katastrofách; žiada, aby sa Medzinárodný deň prevencie katastrof podporil viditeľnými iniciatívami EÚ;

o
o   o

65.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.
(2) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156.
(7) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38.
(8) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99.
(9) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.
(10) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.
(11) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(12) Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus, „Teplota vzduchu na povrchu v auguste 2022“.
(13) Svetový inštitút pre zdroje, „Achieving abundance: understanding the cost of a sustainable water future“, 21. januára 2020.
(14) Európska environmentálna agentúra Vodné zdroje v Európe – konfrontácia nedostatku vody: aktualizované hodnotenie, 14. októbra 2021.
(15) Mekonen, Zelalem A. a kol., Wildfire exacerbates high-latitude soil carbon losses from climate warming, Environment Research Letters, zv. 17, č. 9, september 2022.
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).
(18) Európsky dvor audítorov, „Osobitná správa 20/2021: Udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve: je pravdepodobnejšie, že finančnými prostriedkami z SPP sa bude podporovať väčšie než efektívnejšie využívanie vody“, 2021.
(19) Baranyai, G., „Transboundary water governance in the European Union: the (unresolved) allocation question“, Úradný vestník Svetovej rady pre vodu, zväzok 21, č. 3, 2019.
(20) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(21) Služba monitorovania atmosféry programu Copernicus, „Europe’s summer wildfire emissions highest in 15 years“, 6. septembra 2022.
(22) Správy Spoločného výskumného centra, „Global warming could more than double costs caused by drought in Europe, study finds“, 10. mája 2021.
(23) Zistenia Spoločného výskumného centra týkajúce sa prognózy hospodárskych vplyvov zmeny klímy v sektoroch EÚ na základe analýzy zdola nahor.
(24) Oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030: Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)0562).
(25) Oznámenie Komisie z 22. júna 2022 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody (COM(2022)0304).
(26) Svetová meteorologická organizácia, „WMO Air Quality and Climate Bulletin highlights impacts of wildfires“ (Bulletin SMO o kvalite ovzdušia a klíme upozorňuje na dôsledky prírodných požiarov), 7. september 2022.
(27) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).
(28) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

Posledná úprava: 18. januára 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia