Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, v ktorej sa uznáva právo ľudí na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/157 z 18. decembra 2013 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 45/8 zo 6. októbra 2020 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 48/13 z 8. októbra 2021 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/222 z 21. decembra 2016, s názvom Medzinárodné akčné desaťročie, „Voda pre udržateľný rozvoj“, 2018 – 2028,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 75/212 z 21. decembra 2020 o konferencii Organizácie Spojených národov o strednodobom komplexnom preskúmaní plnenia cieľov medzinárodného akčného desaťročia „Voda pre trvalo udržateľný rozvoj“ na roky 2018 – 2028 (konferencia OSN o vode 2023),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a všeobecné pripomienky Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 15 (2002) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva o práve na vodu,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 z roku 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 (Dohovor o vode), ktorý bol pôvodne prerokovaný ako regionálny nástroj a v roku 2016 bol otvorený na pristúpenie pre všetky členské štáty OSN,

–  so zreteľom na Dohovor o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov z roku 1997 (Dohovor o vodných tokoch),

–  so zreteľom na Protokol EHK OSN a WHO o vode a zdraví k Dohovoru o vode z roku 1999, ktorý poskytuje rámec na uplatňovanie ľudských práv na vodu a sanitáciu v praxi,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na šiesty cieľ, ktorý sa týka pitnej vody a sanitácie, a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na správu OSN z 19. marca 2019 o rozvoji vodných zdrojov vo svete „Na nikoho nezabudnúť“,

–  so zreteľom na správy s názvom Stav potravín a poľnohospodárstva 2020 a 2021, ktoré zverejnila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu zo 16. júla 2021 o rizikách a vplyvoch komercializácie a financovania vody na ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, a na jeho správu z 21. júla 2020 o ľudských právach a privatizácii vody a sanitačných službách,

–  so zreteľom na správu OSN o vývoji vo svetovom hospodárení s vodou z roku 2021: Ceniť si vodu,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ zo 17. júna 2019 v oblasti ľudských práv týkajúce sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(1) (rámcová smernica o vode),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov s názvom Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou! (COM(2014)0177),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2018 o diplomacii v oblasti vody, zo 17. júna 2019 o usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, a z 19. novembra 2021 o vode vo vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov s názvom Právo na vodu („Right2Water“) a svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(8),

–  so zreteľom na existujúce úspešné metódy cezhraničnej spolupráce, ako sú výmeny názorov medzi vodárenskými a kanalizačnými spoločnosťami v severských krajinách, ktoré sa datujú do 80. rokov minulého storočia, a vytvorenie spoločnej Severskej asociácie pre hydrológiu v roku 1970, každoročné stretnutia severských poradcov pre vodu, severské vodné fóra a rozsiahla severská spolupráca v otázkach vodného hospodárstva,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0231/2022),

A.  keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii č. 64/292 uznáva právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu ako „ľudské právo, ktoré je podmienkou plnohodnotného života a uplatňovania všetkých ľudských práv“; keďže nedostatok vody je nezlučiteľný so životom a keďže obe práva sú navzájom závislé a nevyhnutné na dôstojný život; keďže bez fungujúcich sanitárnych reťazcov nemôže existovať trvalo udržateľný a všeobecný prístup k čistej vode; keďže voda a vodné cesty majú aj silný kultúrny, duchovný a náboženský rozmer vzhľadom na ich zásadnú úlohu v živote spoločnosti;

B.  keďže zásada 20 Európskeho piliera sociálnych práv o prístupe k základným službám zahŕňa výslovný odkaz na právo občanov na vodu a sanitáciu;

C.  keďže odopieranie ľudského práva na vodu má vplyv na uplatňovanie práva na život a zdravie vzhľadom na to, že kontaminovaná voda, nedostatočné nakladanie s odpadovými vodami a zlé hygienické zariadenia sú spojené s prenosom vážnych chorôb a dokonca s úmrtiami; keďže voda a sanitačné služby sú jedným zo základných kameňov verejného zdravia; keďže hnačkové ochorenia sú štvrtou príčinou úmrtia detí mladších ako päť rokov a hlavnou príčinou chronickej podvýživy; keďže prístup k čistej vode, sanitácii a hygiene je nevyhnutný na zabezpečenie globálnej odolnosti voči pandémiám a iným infekčným chorobám a na boj proti vznikajúcej hrozbe antimikrobiálnej rezistencie;

D.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 najťažšie zasiahla najzraniteľnejšie osoby a opäť zdôraznila potrebu čistej a dostatočnej vody a sanitácie na celom svete; keďže dostupnosť dodávok vody, sanitárnych a hygienických služieb vrátane služieb pre zraniteľné alebo marginalizované osoby a prístup k nim je základom boja proti ochoreniu COVID-19;

E.  keďže 80 – 90 % odpadových vôd v rozvojových krajinách sa vypúšťa priamo do riek, jazier a morí, čo spôsobuje choroby prenášané vodou a zároveň vážne poškodzuje životné prostredie; keďže životy miliónov chudobných ľudí závisia od dobrého stavu vodných zdrojov, a to nielen z hľadiska zásobovania pitnou vodou, ale aj z hľadiska výroby potravín prostredníctvom poľnohospodárstva, chovu dobytka a rybolovu;

F.  keďže nedostatok rešpektu, ochrany a napĺňania ľudského práva na vodu a sanitáciu pri mnohých príležitostiach bráni právu na vzdelanie; keďže deti, a vo väčšine prípadov dievčatá, musia každý deň prejsť priemerne šesť kilometrov, aby nabrali vodu, čo im bráni navštevovať školu; keďže alternatívne náklady spojené s naberaním vody sú vysoké a majú ďalekosiahle účinky, pretože výrazne skracujú čas, ktorý je k dispozícii na iné dôležité činnosti;

G.  keďže mnohé z nich prestanú chodiť na vyučovanie kvôli chorobám súvisiacim s nebezpečnou vodou alebo zlými hygienickými návykmi; keďže každé tretie dieťa nemá primeraný prístup k vode a sanitácii v školách; keďže zo správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja na rok 2021 vyplýva, že na celom svete viac ako pätina základných škôl nemala prístup k základnej pitnej vode alebo k toaletám pre jedno pohlavie a viac ako tretina nemala k dispozícii základné zariadenia na umývanie rúk; keďže mnohé dievčatá sú nútené opustiť školu, keď nemajú prístup na toalety prispôsobené ich pohlaviu a nemôžu dôstojným spôsobom zvládať menštruáciu;

H.  keďže deti so zdravotným postihnutím majú tiež sťažený prístup k vzdelávaniu z dôvodu nedostatku prispôsobených toaliet a hygienických zariadení; keďže UNESCO uvádza, že viac ako 90 % všetkých detí so zdravotným postihnutím nenavštevuje školu, pričom u dievčat so zdravotným postihnutím je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že školu opustia, ako u chlapcov so zdravotným postihnutím; keďže pitná voda je nevyhnutná na koncentráciu pri učení;

I.  keďže nevýhody, ktorým mnohé ženy a dievčatá, ľudia s určitým zdravotným postihnutím a staršie osoby čelia, pokiaľ ide o vodu, sanitáciu a hygienu, sa prejavujú mnohými spôsobmi, ktoré ovplyvňujú ich všeobecné zdravie, dobré životné podmienky a dôstojnosť, reprodukčné zdravie, vzdelanie, výživu, bezpečnosť a ich ekonomickú a politickú účasť; keďže najmä matky detí so zdravotným postihnutím sú nútené odísť z pracovného života, aby sa mohli postarať o toaletu svojich detí a ich vzdelávanie doma, keď v školách chýbajú prístupné toalety;

J.  keďže v mnohých krajinách globálneho Juhu sú ženy a dievčatá tradične zodpovedné za zásobovanie domácností vodou a táto zodpovednosť ich robí zraniteľnejšími voči chorobám a násiliu; keďže ženy a dievčatá sú častejšie vystavené útokom, sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, obťažovaniu a iným ohrozeniam ich bezpečnosti pri získavaní vody pre domácnosť, pri prístupe k sanitárnym zariadeniam mimo svojich domovov;

K.  keďže ako sa uznáva v usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, ľudské právo na vodu a sanitáciu zahŕňa rozmery dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti, kvality a cenovej dostupnosti a zásady prístupu založeného na ľudských právach (nediskriminácia, zodpovednosť, transparentnosť, účasť atď.);

L.  keďže šiestym cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja je zabezpečiť, aby do roku 2030 mala celá svetová populácia všeobecný a spravodlivý prístup k pitnej vode a sanitácii; keďže napriek pokroku je tento cieľ podľa najnovšej správy OSN o stave vody stále veľmi vzdialený a nedostatočne financovaný a pretrvávajú značné výzvy, pokiaľ ide o jeho dosiahnutie, ako aj riešenie veľkých nerovností medzi krajinami a v rámci nich, pokiaľ ide o prístup k základným službám týkajúcim sa vody a sanitácie;

M.  keďže zo správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja na rok 2021 vyplýva, že v roku 2020 2 miliardam ľudí stále chýbala bezpečná, ošetrená pitná voda, 3,6 miliardy ľudí chýbali bezpečne riadená sanitácia a 2,3 miliardy ľudí nemali základné hygienické zariadenia a že 129 krajín ešte nebolo na dobrej ceste k udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi do roku 2030; keďže prístup k vode vytvára podmienky priaznivé pre hospodársky rozvoj a tieto podmienky umožnia zraniteľným osobám získať finančnú nezávislosť;

N.  keďže dosiahnutie univerzálneho bezpečne riadeného zásobovania vodou a sanitácie by v rokoch 2021 až 2040 prinieslo čisté prínosy vo výške 37 až 86 miliárd USD ročne;

O.  keďže voda je obmedzený zdroj; keďže sladká voda dostupná na osobu sa za posledné dve desaťročia drasticky znížila; keďže nerovnomerný nárast populácie a vysídľovanie vidieckych oblastí, intenzifikácia poľnohospodárstva, účinky zmeny klímy, zhoršovanie životného prostredia, ako aj určité zneužívajúce a znečisťujúce použitie spôsobujú v mnohých regiónoch čoraz väčšie problémy s prístupom k vode a v budúcnosti spôsobia ešte väčšie problémy s prístupom;

P.  keďže k výraznému čistému rastu svetovej populácie do roku 2050 dôjde v mestách rozvojových krajín, čím sa zvýši dopyt miest po vode a potravinách; keďže podľa správy OSN o svetovom rozvoji v oblasti vody za rok 2019 by sme do roku 2050 mohli spotrebúvať o 20 – 30 % viac vody ako dnes, a keďže podľa Svetovej banky sa predpokladá, že dopyt po vode v mestách sa v nasledujúcich troch desaťročiach zvýši o 50 – 70 %;

Q.  keďže 125 zo 154 rozvojových krajín zaradilo zdroje sladkej vody a suchozemské a mokraďové ekosystémy ako najvyššiu prioritu do svojich národných plánov adaptácie na zmenu klímy v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 13;

R.  keďže globálne otepľovanie je hlavnou príčinou nedostatku vody; keďže súčasná núdzová situácia v oblasti klímy spojená s nárastom sucha, povodní a prívalových dažďov prehlbuje nerovnomerné rozdelenie vody; keďže asi 90 % všetkých prírodných katastrof súvisí s vodou a voda predstavujú 70 % všetkých úmrtí súvisiacich s prírodnými katastrofami; keďže podľa Atlasu úmrtnosti a ekonomických strát spôsobených extrémnymi prejavmi počasia, klímy a vody (1970 – 2019) Svetovej meteorologickej organizácie boli v tomto období z desiatich najväčších katastrof rizikami, ktoré viedli k najväčším ľudským stratám v danom období, suchá, búrky a povodne; keďže podľa OECD bude v roku 2050 takmer 20 % svetovej populácie ohrozených záplavami;

S.  keďže nedostatok vody, ktorý OSN definuje ako bod, v ktorom je dopyt po vode vyšší ako dostupné množstvo alebo keď je jej využívanie obmedzené jej nízkou kvalitou, by v niektorých prípadoch mohol byť hnacou silou vyvolaného vysídľovania a migrácie; keďže podľa správ OSN o vode má v súčasnosti päť z jedenástich regiónov sveta nedostatok vody, čo predstavuje dve tretiny svetovej populácie; keďže podľa správy o cieľoch udržateľného rozvoja do roku 2020 by nedostatok vody mohol do roku 2030 viesť k vysídleniu približne 700 miliónov ľudí;

T.  keďže odlesňovanie, zaberanie pôdy a nadmerné využívanie a ťažba prírodných zdrojov, a to aj organizovanými zločineckými skupinami, majú značný vplyv na vodnú hladinu riek a jazier, menia vodný cyklus a prispievajú k vysúšaniu riek a jazier, ako aj k znečisteniu využívaných oblastí;

U.  keďže sladkovodné ekosystémy, hoci pokrývajú menej ako 1 % povrchu zeme, sú domovom viac ako 10 % všetkých druhov a citlivej biodiverzity; keďže približne 70 % čerstvej vody na svete sa využíva v poľnohospodárstve, zatiaľ čo zvyšok je rozdelený medzi priemyselné využitie (19 %), najmä v potravinárskom, textilnom, energetickom, priemyselnom, chemickom, farmaceutickom a ťažobnom priemysle a v domácnostiach (11 %) vrátane spotreby;

V.  keďže zdravé ekosystémy umožňujú zlepšiť kvantitu a kvalitu vody a zároveň zvyšujú odolnosť voči zmene klímy;

W.  keďže poľnohospodárstvo je najväčším spotrebiteľom sladkovodných zdrojov na svete; keďže tretina ornej pôdy na celom svete sa využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat; keďže v správe FAO z roku 2020 s názvom Stav potravinárstva a poľnohospodárstva – prekonávanie výziev v oblasti vody v poľnohospodárstve sa uvádza, že produktivitu potravín a príjmy na vidieku možno výrazne zvýšiť investíciami do nových zavlažovacích systémov alebo prispôsobením a modernizáciou existujúcich systémov, a že by sa to malo kombinovať s lepšími postupmi hospodárenia s vodou vrátane lepších poľnohospodárskych postupov; keďže zaberanie pôdy má negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu vody, pripravuje miestne spoločenstvá o vodné zdroje a porušuje ich ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu;

X.  keďže energetický sektor je v súčasnosti zodpovedný za 10 % odberu vody na celom svete a odhaduje sa, že do roku 2040 sa spotreba vody v energetickom sektore zvýši približne o 60 %;

Y.  keďže určitý zneužívajúci, a v mnohých prípadoch aj nezákonný ťažobný priemysel, má významný vplyv na zdroje povrchovej alebo podzemnej vody, znečisťovanie a ničenie ľadovcov, lesov, mokradí alebo riek a iných zdrojov vody životne dôležitých na ľudskú spotrebu;

Z.  keďže textilný priemysel je jedným z odvetví s najväčšou spotrebou vody na svete a odevy a textílie sa vyrábajú v niektorých regiónoch sveta s najväčším nedostatkom vody; keďže toto odvetvie je klasifikované ako druhé najviac znečisťujúce na svete a keďže veľká časť tohto znečistenia končí vo vode; keďže Európska komisia plánuje prijať v prvých štyroch mesiacoch roku 2022 takzvanú „stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný textil“, ktorej cieľom je pomôcť EÚ prejsť na obehové hospodárstvo, v ktorom sú textilné výrobky navrhnuté tak, aby boli odolnejšie, opakovane použiteľné a opraviteľné, recyklovateľné a energeticky účinné;

AA.  keďže rastúci dopyt po vode spôsobuje nadmerné využívanie vodných zdrojov a keďže nedostatok vody z nej urobil sporný zdroj; keďže podľa Organizácie Spojených národov existuje na svete približne tristo oblastí, v ktorých sa do roku 2025 predpokladá konflikt o vodu;

AB.  keďže ochrana vody je v mnohých krajinách napádaná a poškodzovanie kvality vody sa považuje za trestný čin; keďže v posledných rokoch sú ochrancovia práv životného prostredia a vody terčom čoraz väčšieho počtu útokov vrátane vrážd, únosov, mučenia, rodovo motivovaného násilia, hrozieb, obťažovania, zastrašovania, očierňujúcich kampaní, kriminalizácie, súdneho obťažovaniu, núteného vysťahovania a vysídľovania, a keďže je naliehavo potrebné aktívne ich podporovať a chrániť ich životy a bezpečnosť; keďže viacerí finalisti Sacharovovej ceny za slobodu myslenia sú terčom útokov za svoju úlohu pri ochrane vody a spoločných statkov; keďže obhajcovia vôd rieky Guapinol boli uväznení viac ako dva roky pred ich prepustením; keďže Lolita Chávezová bola štyri roky v exile za obranu územia pred činnosťou vodných elektrární v Iximulew (Guatemala); keďže Berta Cáceresová bola zavraždená v roku 2016 za obranu riek Blanco a Gualcarque a keďže pôvodcovia tohto zločinu ešte neboli odsúdení;

AC.  keďže podľa organizácie Global Witness viac ako tretina ochrancov pôdy a životného prostredia zabitých vo svete v rokoch 2015 až 2019 patrila k domorodým komunitám, ktorých zručnosti v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou sú kľúčové v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity;

AD.  keďže odopieranie prístupu k vode a ničenie vodnej infraštruktúry použili okupačné mocnosti ako základnú taktiku na pripojenie okupovaných území a vysídlenie obyvateľstva z jeho územia;

AE.  keďže v rámcovej smernici EÚ o vode sa konštatuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť brániť a nakladať s ním ako takým“;

AF.  keďže od 6. decembra 2020 sa voda začala obchodovať na termínovom trhu na Wall Street; keďže podľa Pedra Arroja, osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, „voda má pre naše spoločnosti súbor životne dôležitých hodnôt, ktoré logika trhu nepozná, a preto sa nimi nemôže primerane riadiť, a ešte menej vo finančnom svete tak náchylnom na špekulácie“; keďže podľa niekoľkých expertov Organizácie Spojených národov uplatňovanie špekulatívnej logiky na spravovanie základných statkov pre život a dôstojnosť ľudí porušuje ľudské práva ľudí žijúcich v chudobe, prehlbuje rodovú nerovnosť a zhoršuje zraniteľnosť marginalizovaných komunít;

AG.  keďže vlády majú povinnosť zaručiť minimálnu základnú úroveň vody a sanitácie pre všetkých; keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu zo 16. júla 2021 sa zdôrazňuje, že voda by sa mala považovať za verejný statok a mala by sa riadiť prístupom založeným na ľudských právach, ktorý zaručuje právo na vodu a sanitáciu a udržateľnosť vodných ekosystémov; keďže zásobovanie vodou a sanitácia sú službami všeobecného záujmu a výnosy z procesov vodného hospodárstva by mali pokrývať všetky súvisiace výdavky, ako aj náklady na zlepšenie, pod podmienkou ochrany verejného záujmu;

AH.  keďže, ako sa uznáva v usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, štáty sú povinné rešpektovať, chrániť a uplatňovať tieto práva a tretie strany by sa mali zásadne zdržať zasahovania do uplatňovania práva na vodu a sanitáciu;

AI.  keďže pracovníci, ktorí pracujú v hygienickom reťazci, čelia mnohým rizikám vrátane zdravotných rizík vyplývajúcich z neistých pracovných podmienok; keďže často ide o neformálnych pracovníkov, ktorí nie sú chránení pracovnými právami; keďže požívanie práv na vodu a sanitáciu nesmie ohroziť bezpečnosť, dôstojnosť a blaho pracovníkov sanitárnych zariadení;

1.  opätovne potvrdzuje právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu ako ľudské právo, pričom obe práva sa navzájom dopĺňajú; zdôrazňuje, že prístup k čistej pitnej vode je nevyhnutný pre zdravý a dôstojný život a je základom pre rozvoj ľudskej dôstojnosti; zdôrazňuje, že právo na vodu je základným predpokladom využívania iných práv, a ako také sa musí riadiť logikou verejného záujmu a spoločných verejných a globálnych statkov;

2.  zdôrazňuje, že primeraný prístup k zariadeniam týkajúcim sa vody, sanitácie a hygieny a právo na zdravie a život sú vzájomne závislé a sú základným predpokladom verejného zdravia a ľudského rozvoja; zdôrazňuje potrebu čistej vody so zreteľom na pandémie a vyzýva Komisiu, členské štáty a tretie krajiny, aby prijali primerané opatrenia, stratégie a politiky na to, aby sa všetkým ľuďom mohla poskytnúť primeraná ochrana;

3.  zdôrazňuje, že uznanie práva na pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo bolo základným krokom na ceste k väčšej sociálnej a environmentálnej spravodlivosti; potvrdzuje, že pokrok by sa mohol zlepšiť tým, že sa tomuto odvetviu udelí vyššia politická priorita a zaistí lepšie uplatňovanie a monitorovanie politík v tejto oblasti, efektívnejšie financovanie a zodpovednosť a účasť verejnosti, najmä medzi najviac marginalizovanými členmi spoločnosti, najmä v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ a plánovaní pomoci by sa mala pripísať vysoká priorita zásobovaniu bezpečnou pitnou vodou a zabezpečovaniu sanitácie;

4.  pripomína zodpovednosť štátov za presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a musia sa podporovať a uplatňovať spravodlivým, nestranným a nediskriminačným spôsobom; opakuje preto, že štáty musia zabezpečiť univerzálny, riadny a cenovo dostupný prístup k dostatočnej, kvalitnej a bezpečnej pitnej vode a lepší prístup k vode na sanitačné a hygienické účely; pripomína, že právo na vodu znamená, že služby zásobovania vodou musia byť prístupné pre všetkých;

5.  pripomína, že štáty, ktoré ratifikujú zmluvu o ľudských právach, sa zaväzujú chrániť, rešpektovať a plniť záväzky prijaté v medzinárodnom, vnútroštátnom, regionálnom a miestnom rámci na ochranu týchto práv; v tomto zmysle sa domnieva, že uznanie práva na vodu a sanitáciu medzinárodným spoločenstvom musí zahŕňať mechanizmy ochrany a presadzovania, a preto vyzýva EÚ, aby podporovala ochranné mechanizmy na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie práva na vodu a sanitáciu nebolo pre štáty voliteľným, ale vymáhateľným právom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby išli príkladom a ratifikovali príslušné dohovory, ako je Protokol o vode a zdraví a Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992;

6.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu a ich normatívny rozvoj na multilaterálnych a regionálnych fórach, a to aj podporou mandátu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu; zdôrazňuje význam jeho práce a práce jeho predchodcov, ako aj práce v rámci iných mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv týkajúcich sa ľudských práv na vodu a sanitáciu;

7.  zdôrazňuje význam usmernení EÚ o ľudských právach v oblasti bezpečnej pitnej vody a sanitácie a naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ich uplatňovali v tretích krajinách a voči nim a na multilaterálnych fórach; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité vzdelávať zamestnancov EÚ; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby Európskemu parlamentu a jeho príslušným (pod)výborom pravidelne podávali správy o tom, ako uplatňujú tieto usmernenia, pričom uvedú konkrétne príklady svojej činnosti a ich vplyvu;

8.  vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov, aby v rámci bilaterálneho dialógu s partnerskými krajinami, najmä v rámci dialógov o ľudských právach a odvetvových dialógov, nastolili otázky súvisiace s právom na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ako aj so situáciou obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií, ktoré tieto práva presadzujú, ako sa zdôrazňuje v usmerneniach EÚ;

9.  zdôrazňuje, že pokrok smerom k uznaniu práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa uvádza v rezolúcii 48/13 Rady OSN pre ľudské práva o práve na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, je podmienkou na dosiahnutie bezpečnej pitnej vody a sanitácie pre všetkých; v tejto súvislosti víta normatívny vývoj na medzinárodnej úrovni v súvislosti s environmentálnymi trestnými činmi vrátane ekocídy;

10.  nabáda rozvojové krajiny, aby sa pripojili k dvom globálnym dohovorom OSN o vode, konkrétne k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a Dohovoru o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov, a usilovali sa o ich úplné vykonávanie ako dôležitých nástrojov na podporu diplomacie v oblasti vody, mieru a predchádzania konfliktom prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v oblasti vody;

11.  tvrdí, že plné uplatňovanie práva na vodu závisí od zachovania biodiverzity a klímy, čo si vyžaduje, aby vodné hospodárstvo reagovalo predovšetkým na environmentálne záujmy – ktoré sú základnou potrebou pre rastliny, zvieratá a ľudí – a spoločenské záujmy vrátane pracovného začlenenia a zvyšovania príjmov a bezpečnosti osôb žijúcich v chudobe;

12.  zdôrazňuje, že lepšie zásobovanie vodou a sanitácia a lepšie hospodárenie s vodami môžu podporiť udržateľný hospodársky rast krajín a výrazne prispieť k zníženiu chudoby;

13.  zdôrazňuje potrebu anticipačných opatrení v oblasti prístupu k vode a sanitácii a potrebu spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľov na meranie pokroku alebo regresie v prístupe k vode a sanitácii;

14.  zdôrazňuje, že niektoré modely rozvoja, ktoré uprednostňujú rozsiahle projekty a rozsiahle obchodné aktivity, negatívne ovplyvňujú dostupnosť a kvalitu vody vo všetkých krajinách, zvyšujú boj o vodu a ďalšie súvisiace konflikty; trvá na tom, že v tejto súvislosti je dôležité investovať do udržateľných riešení v oblasti pitnej vody, ako sú obnova vodných ekosystémov do zdravého stavu, recyklácia odpadových vôd, odsoľovanie morskej vody v pobrežných oblastiach a zlepšenia kanalizačných systémov, zavlažovacích a poľnohospodárskych postupov;

15.  zdôrazňuje, že neefektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi a znečistenie spôsobené nevhodnými priemyselnými činnosťami negatívne ovplyvňujú uplatňovanie ľudských práv na vodu a sanitáciu;

16.  vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praktík, ktoré ohrozujú právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu, a aby o týchto praktikách vypracovala štúdie vplyvu na životné prostredie a ľudské práva;

17.  uznáva dôležitú prácu a potrebu aktívnej podpory a ochrany života a integrity obhajcov environmentálnych práv, najmä tých, ktorí bránia právo na vodu, a dôrazne odsudzuje trestné činy, ako sú vraždy, únosy, mučenie, sexuálne a rodovo motivované násilie, vyhrážanie, obťažovanie, zastrašovanie, očierňujúce kampane, kriminalizáciu, súdne obťažovanie, nútené vysťahovanie a vysídlenie vykonávané mnohými štátnymi i neštátnymi páchateľmi vrátane vlád a nadnárodných spoločností;

18.  vyzýva EÚ, aby podporila kľúčovú prácu, ktorú vykonávajú obhajcovia environmentálnych práv a organizácie občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby dodržali záväzok prijatý v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby monitorovali a upozorňovali na jednotlivé prípady obhajcov environmentálnych ľudských práv, najmä víťazov a finalistov Sacharovovej ceny, ktorí sú napádaní za úlohu, ktorú zohrávajú pri ochrane vody a spoločného tovaru;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať bezpečnosť a slobodu pôsobenia obhajcov environmentálnych ľudských práv, bez násilia a zastrašovania; očakáva, že delegácie EÚ budú prioritne podporovať obhajcov ľudských a environmentálnych práv a že budú systematicky a rázne reagovať na akékoľvek hrozby alebo útoky proti nim alebo ich príbuzným a že budú informovať Európsky parlament o opatreniach prijatých v takýchto prípadoch; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mechanizmy ochrany a prevencie pre ochrancov životného prostredia; opakuje svoju výzvu na vytvorenie koordinovaného celoeurópskeho systému vydávania krátkodobých víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí pracujú na podpore a ochrane environmentálnych práv alebo práv pôvodných obyvateľov, ktoré sú obzvlášť ohrozené;

20.  požaduje, aby štáty rešpektovali právo na sociálny protest a právo na pokojné zhromažďovanie, najmä v súvislosti s odporom voči projektom, ktoré ohrozujú využívanie ľudského práva na pitnú vodu a sanitáciu; v tejto súvislosti vyzýva úradníkov delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, aby navštevovali obhajcov ľudských práv vo väzbe alebo v domácom väzení a zúčastňovali sa na súdnych procesoch ako pozorovatelia, ako sa uvádza v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv;

21.  pripomína, že domorodé obyvateľstvo zohráva dôležitú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov vrátane vody a ochrany biodiverzity; žiada EÚ a jej členské štáty, aby uznali a chránili práva pôvodného obyvateľstva na vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy a prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a v dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169, a aby dodržiavali zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve; vyjadruje osobitné znepokojenie nad významným vplyvom niektorých megaprojektov vrátane projektov v oblasti infraštruktúry, projektov ťažobného priemyslu a výroby energie na ľudské práva na vodu a sanitáciu, najmä v prípade pôvodných obyvateľov; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť, aby sa vykonalo skutočné a komplexné posúdenie vplyvu na ľudské práva a aby sa v dobrej viere uskutočnili konzultácie s dotknutým obyvateľstvom a skupinami občianskej spoločnosti, ktoré prípadne poskytli svoj slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas v súvislosti s akýmkoľvek megaprojektom; vyzýva štátnych i neštátnych aktérov, aby sa vyhýbali činnostiam, ktoré ohrozujú práva pôvodných obyvateľov, potomkov ľudí afrického pôvodu a vidieckych spoločenstiev na pôdu, vody, ekosystémy a biodiverzitu a vyzýva príslušné orgány, aby právne uznali ich vlastnícke nároky, držanie pôdy, práva a zodpovednosti; trvá na tom, že je dôležité viesť otvorené, inkluzívne a participatívne konzultácie v súvislosti s významnými verejnými rozhodnutiami, pokiaľ ide o hospodárenie s vodou;

22.  vyzýva Komisiu, aby pozorne overila, či projekty v oblasti infraštruktúry a energetiky financované z rôznych nástrojov rozvojovej spolupráce a nástrojov vonkajšej politiky, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky, dodržiavajú a neohrozujú ľudské práva, vrátane ľudského práva na vodu a sanitáciu, a ciele udržateľného rozvoja, a či neprispievajú k vyhnaniu pôvodných obyvateľov z ich pôdy a územia;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné klásť väčší dôraz na udržateľnú a odolnú vodohospodársku a sanitačnú infraštruktúru na podporu komunít zavedením opatrení na znižovania rizika katastrof a využívaním všetkých nevyhnutných nástrojov na mapovanie rizík spojených s vodou a systémov včasného varovania; žiada Komisiu, aby podporila iniciatívu Resilient Water Accelerator;

24.  odsudzuje skutočnosť, že pri uplatňovaní ľudských práv na pitnú vodu a sanitáciu naďalej existujú rodové nerovnosti, čo vedie k rodovej diskriminácii; so znepokojením konštatuje, že majú tiež ničivý vplyv na práva žien, najmä v dôsledku osobitných potrieb žien a dievčat, pokiaľ ide o menštruačnú hygienu a zdravie, čo sťažuje ženám a dievčatám žiť bezpečný a zdravý život; zdôrazňuje, že cenovo dostupný prístup k vode a primeranej sanitácii a hygiene (zariadenia WASH) je základným predpokladom verejného zdravia a ľudského rozvoja vrátane práva dievčat na vzdelanie, a trvá na tom, aby sa odvetviu WASH v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej politiky EÚ poskytovala vysoká priorita;

25.  žiada, aby boli ženy a dievčatá chránené pred fyzickým zastrašovaním alebo napádaním vrátane sexuálneho násilia, keď získavajú vodu pre domácnosť a keď prichádzajú do sanitačných zariadení mimo domova; žiada, aby sa prijali opatrenia na skrátenie času, ktorý ženy a dievčatá strávia získavaním vody pre domácnosť s cieľom riešiť negatívny vplyv nedostatku vodohospodárskych a sanitačných služieb na prístup dievčat k vzdelaniu;

26.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v úzkej spolupráci s OSN a medzinárodným spoločenstvom úzko spolupracovať s príjemcami zahraničnej pomoci s cieľom odstrániť celosvetovú chudobu v oblasti vody a zároveň zabezpečiť primeranú sanitáciu pre všetkých; vyzýva všetky štáty, aby plnili svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru CEDAW, a najmä z jeho článku 14, ktorý od zmluvných štátov vyžaduje, aby zabezpečili ženám z vidieckych oblastí právo na primerané životné podmienky, okrem iného v súvislosti so sanitáciou a dodávkami vody;

27.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby uplatňovali transformačný a prierezový rodovo citlivý prístup k programom v oblasti riadenia vodných zdrojov a sanitácie dodávok vody, a začlenili politiky sprevádzané konkrétnymi akčnými plánmi a primeraným financovaním v súlade s nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ a Akčným plánom EÚ pre rodovú rovnosť (GAP III) – ambicióznym programom pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2021 – 2025; požaduje, aby sa podporovalo vedenie žien a ich plná, efektívna a rovnocenná účasť na plánovaní, rozhodovaní a vykonávaní rozhodnutí o hospodárení s vodou a sanitácii;

28.  zdôrazňuje, že prístup k bezpečnej pitnej vode je jedným z hlavných súčasných problémov, a to najmä z toho dôvodu, že takmer 60 % vodných zdrojov prekračuje politické územné hranice; pripomína, že Rada vo svojich záveroch z roku 2018 odsúdila používanie vody ako vojnovej zbrane a usúdila, že „v tejto súvislosti by zničenie vodnej infraštruktúry, znečistenie vôd alebo presmerovanie vodných tokov s cieľom obmedziť alebo zamedziť prístupu k vode mohlo predstavovať porušenie medzinárodného práva“; pripomína, že úmyselné odopieranie vody, ktoré vedie k vyhladeniu civilistov je podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu zločinom proti ľudskosti a že ho možno považovať aj za vojnový zločin, keďže akýkoľvek útok na zariadenia a dodávky pitnej vody a zavlažovacie práce alebo ich zničenie je podľa Ženevských dohovorov z roku 1949 zakázaný;

29.  je vážne znepokojený tým, že cieľom porušovania práva na vodu a sanitáciu na okupovaných územiach je vysídlenie ľudí z ich území a je znepokojený odmietnutím prístupu k primeraným dodávkam vody, zdrojom a infraštruktúre; pripomína, že všetky národy vrátane okupovaných ľudí majú zvrchované právo spravovať svoje prírodné bohatstvo; nalieha na okupačné mocnosti, aby prijali okamžité opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu a distribúcie vody pre ľudí žijúcich na okupovaných územiach, a najmä aby zabezpečili, aby ľudia žijúci na okupovaných územiach mali pod kontrolou svoje vodné zdroje vrátane riadenia, odberu a distribúcie vody, a to v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 73/255 z 20. decembra 2018;

30.  vyzýva EÚ, aby vytvorila politickú stratégiu na uľahčenie riešení v týchto oblastiach a nabádala krajiny nachádzajúce sa v najdôležitejších oblastiach konfliktu týkajúceho sa vody, aby podpísali dohovor o vode;

31.  je vážne znepokojený nedostatočným prístupom k vode a sanitácii v utečeneckých táboroch; zdôrazňuje povinnosť štátov zabezpečiť utečencom právo na sanitáciu a vodu;

32.  zdôrazňuje, že hoci voda môže niekedy pôsobiť ako indikátor konfliktu, môže mať aj pozitívnu úlohu pri podpore mieru a spolupráce; podporuje diplomatickú angažovanosť EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti vody ako nástroja mieru, bezpečnosti a stability a zdôrazňuje význam integrovaného riadenia vodných zdrojov a potrebu väčšej komplementarity medzi humanitárnymi, rozvojovými a mierovými opatreniami s cieľom riešiť naliehavé potreby a zasiahnuť skôr, aby sa odstránili hlavné príčiny a zabránilo sa vzniku humanitárnych kríz v oblasti vody a sanitácie;

33.  zdôrazňuje, že spoločnosti na celom svete musia zabezpečiť, aby ich činnosť nezasahovala do ľudského práva na prístup k pitnej vode alebo ho neporušovala, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a deklaráciami, paktami a zmluvami OSN, ktoré toto právo zahŕňajú; ďalej žiada, aby sa krajiny snažili dosiahnuť ciele v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 6 a aby prijali právne predpisy za zaistenie toho, aby spoločnosti nebránili rovnakému prístupu k vode a primeraným dodávkam vody; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa konštruktívne podieľali na práci medzivládnej pracovnej skupiny OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky so zreteľom na ľudské práva s cieľom vytvoriť medzinárodný záväzný nástroj na reguláciu aktivít nadnárodných korporácií a iných podnikov v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

34.  vyzýva delegácie EÚ a misie členských štátov v krajinách mimo EÚ, aby boli obzvlášť obozretné vo vzťahu k spoločnostiam vrátane spoločností so sídlom v EÚ, ktoré by mohli upierať alebo oslabovať uplatňovanie práv na vodu a sanitáciu; zdôrazňuje, že obete takéhoto porušovania musia mať prístup k účinným súdnym alebo iným vhodným prostriedkom nápravy, ako aj k mechanizmom podávania sťažností;

35.  zdôrazňuje, že európske podniky musia aj v krajinách mimo EÚ dodržiavať zákonnú povinnosť týkajúcu sa splnomocnenia a náležitej starostlivosti podnikov, ktoré musia dodržiavať v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom na ľudské práva na vodu a primeranú sanitáciu v rámci povinnej starostlivosti, riešiť ich a zmierňovať ich; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili a preskúmali, ako poskytovať viac informácií a zabezpečiť transparentnosť pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o vplyv výrobkov na udržateľnosť vodných zdrojov, a to aj z hľadiska vodnej stopy;

36.  zdôrazňuje skutočnosť, ako uviedli niekoľkí experti OSN, že s vodou sa príliš často zaobchádza ako s komoditou bez ďalších sociálnych a kultúrnych úvah, čím sa porušujú základné ľudské práva a prispieva sa k zhoršovaniu životného prostredia a zvyšovaniu zraniteľnosti najchudobnejších a najviac marginalizovaných skupín v spoločnostiach, čo je v rozpore s cieľmi udržateľného rozvoja; pripomína, že zásobovanie vodou a sanitácia sú službami všeobecného záujmu, a nie komoditami – nie sú ani luxusom, ani spotrebným výrobkom, a preto sa s nimi ako s takými nesmie obchodovať; zdôrazňuje, že voda je obmedzený zdroj, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali preventívne opatrenia proti celosvetovému nedostatku vody a aby podporovali krajiny mimo EÚ pri prijímaní opatrení na boj proti nedostatku vody;

37.  požaduje, aby štáty prijali zákonné opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa voda stala predmetom finančných špekulácií na termínových trhoch, a aby podporovali vhodný rámec na správu vodohospodárskych a sanitačných služieb predovšetkým v súlade s ľudskými právami a hľadiskami spoločného blaha; vyzýva EÚ a národné vlády, aby presadzovali a podporovali nezávislé regulačné orgány v oblasti vodného hospodárstva, ktoré môžu pomôcť pri presadzovaní noriem v oblasti ľudských práv;

38.  pripomína, že v súlade s rámcovou smernicou EÚ o vode nie je voda čisto komerčným produktom, ale verejným statkom nevyhnutným na ľudský život a dôstojnosť; konštatuje, že vodohospodárske služby sú službami všeobecného záujmu a osobitnej povahy, ktoré preto patria predovšetkým do verejného záujmu; pripomína význam dodržiavania ľudského práva na pitnú vodu a sanitáciu v dotknutých krajinách v rámci vonkajších politík a nástrojov EÚ, ako sú obchodné a investičné dohody a Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, ako aj v rámci činností európskych spoločností;

39.  zdôrazňuje, že voda je verejným statkom, ktorý musí byť zabezpečený primeranými a nepretržitými dodávkami dobrej kvality; vyzýva štáty a darcov, aby posilnili podporu zásobovania vodou a sanitácie ako základných verejných služieb pre všetkých, a to aj investíciami, ktoré zlepšia prístup k vode a sanitačným službám a umožnia zachovať existujúcu infraštruktúru, poskytovanie a využívanie služieb; domnieva sa, že investície do posilňovania kapacít a riadenia vodných systémov, ako aj do ich prevádzky a údržby sú nevyhnutné na vytvorenie silných a udržateľných vodohospodárskych a sanitačných služieb;

40.  vyzýva EÚ, aby podporovala tretie krajiny v prijímaní opatrení na zaručenie všeobecného a nediskriminačného prístupu k vode a hygienickým zariadeniam a na zaručenie životného minima dodávok vody pre domácnosti, ktoré sú hospodársky alebo sociálne zraniteľné;

41.  vyzýva EÚ, aby investovala aj do ochrany a obnovy prírodných ekosystémov (vrátane lesov, záplavových oblastí, mokradí atď.), ktoré často poskytujú nákladovo efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia v oblasti hospodárenia s vodami než konvenčné nápravné opatrenia súvisiace s infraštruktúrou, pokiaľ ide o zadržiavanie vody, úpravu vody, kontrolu erózie a mierne a extrémne poveternostné javy;

42.  nalieha na štáty, aby prijali najvhodnejší model pre poskytovanie vody a sanitácie a aby sa zapojili do transparentného a rázneho procesu na zlepšenie skutočného uplatňovania ľudských práv na vodu a sanitáciu v ich spoločnostiach; vyzýva vlády, aby zvýšili verejné investície do udržateľnej infraštruktúry súvisiacej s vodou a chránili vodu ako základný verejný statok;

43.  poukazuje na to, že je potrebné zosúladiť využívanie vody s uplatňovaním vznikajúcich technológií ochrany vody, znižovania znečistenia vody a recyklácie odpadových vôd s cieľom zlepšiť spôsob poskytovania, úpravy a likvidácie vody;

44.  vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľné hospodárenie s vodami v odvetví poľnohospodárstva, ktoré mobilizuje viac ako 70 % vodných zdrojov, a to investovaním do udržateľných zavlažovacích systémov a systémov zadržiavania vody, optimalizáciou a znížením využívania sladkej vody v poľnohospodárstve v celom dodávateľskom reťazci, znížením plytvania potravinami a podporou agroekológie prostredníctvom obnovy mokradí, ako aj prípadným znížením používania pesticídov a hnojív, ktoré by mohli znečistiť vodu, a najmä podzemnú vodu;

45.  pripomína, že prístup k vode je tiež výzvou v oblasti spotreby energie, a to z hľadiska výroby aj ťažby; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory lepšieho hospodárenia s energiou, ako aj riešení opätovného využívania vyčistenej odpadovej vody s cieľom obmedziť spotrebu sladkej vody čistením odpadových vôd;

46.  vyzýva Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby pri poskytovaní grantov, pôžičiek a technickej pomoci zrušili podmienky, ktoré od vlád vyžadujú privatizáciu vodohospodárskych a sanitačných služieb;

47.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú finančnú podporu pre činnosti zamerané na rozvoj kapacít v oblasti vody, a spolupracovala s existujúcimi medzinárodnými platformami a inštitúciami; podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu OSN a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení výziev súvisiacich s vodou; víta konferenciu OSN o vode do roku 2023 ako príležitosť na rozvoj medziodvetvových prístupov s cieľom dosiahnuť ciele a úlohy súvisiace s vodou a vrátiť sa k cieľu udržateľného rozvoja č. 6;

48.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby nabádali krajiny mimo EÚ, aby poskytli zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti a domorodých a miestnych komunít, ktoré sa usilujú riešiť porušovanie práv na vodu a sanitáciu, primerané zdroje a prístup k relevantným informáciám, a aby im v prípade potreby poskytli možnosť zmysluplne sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa vody s cieľom zabezpečiť ich zapojenie do informovaných a na výsledky orientovaných príspevkov k tvorbe a vykonávaniu politiky v oblasti vodného hospodárstva; domnieva sa, že pri uplatňovaní ľudského práva na pitnú vodu je mimoriadne dôležité podporovať a posilňovať siete odborníkov v oblasti ľudských práv, organizácií občianskej spoločnosti a zástupcov komunít na všetkých úrovniach, a v tomto zmysle vyzýva vlády, aby navrhli mechanizmy pre inkluzívny systém vodného hospodárstva;

49.  vyzýva EÚ, aby pomáhala tretím krajinám pri dodržiavaní, napĺňaní a presadzovaní práv pracovníkov v odvetví čistenia odpadových vôd vrátane práv na dôstojnosť, bezpečnosť a zdravie a práva organizovať sa;

50.  zdôrazňuje, že ľudia žijúci v chudobe, najmä ženy a dievčatá, menšiny a ľudia s telesným a/alebo duševným postihnutím, sú najviac postihnutí nedostatočným prístupom k bezpečnej a čistej vode a sanitácii; zdôrazňuje, že nerovnosti v prístupe k vode a sanitácii sú často spôsobené systémovými nerovnosťami alebo vylúčením; vyzýva vlády, aby monitorovali nerovnosti v prístupe k vode a sanitácii a aby prijali rozhodné opatrenia, ako je podpora investícií do sanitačných a dodávateľských systémov vrátane verejných systémov, podpora efektívnosti a ochrany vody ako vzácneho zdroja; vyzýva ich tiež, aby zaručili nediskrimináciu v prístupe k vodohospodárskym a sanitačným službám ako k verejnému statku a zabezpečili ich poskytovanie pre každého, a najmä uprednostnili prístup pre ženy, dievčatá a zraniteľné skupiny s cieľom odstrániť systémové vylúčenie a diskrimináciu; nabáda orgány, aby prehodnotili svoje legislatívne rámce, politiky a postupy v oblasti vody z pohľadu zásad a noriem v oblasti ľudských práv s cieľom pomôcť usmerniť opatrenia na odstránenie prekážok pokroku;

51.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19. (4) Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28. (6) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99. (7) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25. (8) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 11.