Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie z 25. septembra 2022 a vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 19. septembra 2022 o smrti Mahsy Amíníovej,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 22. septembra 2022, v ktorom požaduje vyvodenie zodpovednosti za smrť Mahsy Amíníovej a vyzýva na ukončenie násilia páchaného na ženách,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 18. júna 2022, 13. januára 2022 a 11. januára 2021,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 16. júna 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 27. septembra 2022,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a jeho ratifikáciu Iránom v júni 1975,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 8. decembra 2008 o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tzv. iránska mravnostná polícia v Teheráne 13. septembra 2022 zatkla 22- ročnú iránsku ženu kurdského pôvodu Mahsu Žínu Amíníovú za údajné porušenie zákona o povinnom zahaľovaní; keďže podľa očitých svedkov mravnostná polícia vsotila Mahsu Žínu Amíníovú do policajnej dodávky a bila ju počas prevozu do detenčného centra Vozará v Teheráne, kde onedlho upadla do kómy a počas policajnej väzby 16. septembra 2022 zomrela v neďalekej nemocnici; keďže iránske orgány tvrdia, že jej smrť nastala z prirodzených príčin; keďže sa neuskutočnilo riadne vyšetrovanie a keďže príslušné orgány odmietli poskytnúť rodine obete jej zdravotné záznamy a pitevnú správu;

B.  keďže po zabití Mahsy Žíny Amíníovej vypukli vo vyše 120 mestách v takmer všetkých 31 provinciách Iránu celonárodné protesty, ktorých sa zúčastnili státisíce iránskych občanov zo všetkých vrstiev spoločnosti; keďže protesty iniciovali ženy, ktoré požadovali vyvodenie zodpovednosti za smrť Mahsy Žíny Amíníovej a vyzývali na ukončenie násilia a diskriminácie žien v Iráne, najmä vo forme povinného zahaľovania; keďže protesty žien podnietili solidaritu mužov a viedli k reformnému a protestnému hnutiu v celom Iráne; keďže na mnohých univerzitách v celej krajine, najmä na Šarífovej technickej univerzite v Teheráne, študenti protestujú bojkotovaním vyučovania a demonštráciami proti represiám;

C.  keďže iránske bezpečnostné a policajné sily reagovali na protesty násilím, bez akéhokoľvek rozlišovania a obmedzení, čo viedlo k značným stratám na životoch, ako aj k veľkému počtu zranení; keďže OSN potvrdila, že iránske sily používajú proti demonštrantom ostrú muníciu, broky, slzný plyn a kovové diabolky; keďže k 2. októbru 2022 iránske bezpečnostné sily údajne zabili stovky pokojných protestujúcich, ktorí demonštrovali proti zabitiu Mahsy Žíny Amíníovej, a zranili a zatkli stovky ďalších, medzi nimi obhajcov ľudských práv, študentov, právnikov, aktivistov občianskej spoločnosti a viac ako 20 novinárov, najmä novinárku Nilúfar Hámedíovú, ktorá ako prvá informovala o zatknutí a hospitalizácii Mahsy Žíny Amíníovej;

D.  keďže organizácia Amnesty International zdokumentovala plán iránskych orgánov na potlačenie súčasných protestov nasadením Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), polovojenských jednotiek Basídž, velenia policajných síl Iránskej islamskej republiky, poriadkovej polície a neuniformovaných príslušníkov bezpečnostných síl; keďže z dôkazov vyplýva, že generálne veliteľstvo ozbrojených síl vydalo príkaz veliteľom vo všetkých provinciách, aby bezpečnostné sily čelili pokojným demonštrantom rozsiahlym použitím smrtiacej sily a strelných zbraní;

E.  keďže podľa správ bolo v posledných dňoch za údajnú účasť na protestoch zatknutých mnoho cudzincov vrátane štátnych príslušníkov EÚ;

F.  keďže iránske orgány úmyselne narúšajú internet a mobilné pripojenie a výrazne obmedzujú platformy sociálnych médií s cieľom oslabiť schopnosť iránskych občanov získať bezpečný a súkromný prístup ku komunikačným technológiám a organizovať pokojné zhromaždenia; keďže sa objavili správy o tom, že boli blokované SMS obsahujúce slová „Mahsá Amíní“ v perzštine; keďže prerušovaním a odpájaním internetového spojenia na veľkých územiach Iránu sa režim snaží zabrániť prenosu a šíreniu správ a obrazových informácií o protestoch a zároveň brániť medzinárodným a miestnym organizáciám v dokumentovaní porušovania ľudských práv;

G.  keďže iránska vláda v roku 1983 zaviedla povinné zahaľovanie; keďže povinný hidžáb sa stal nástrojom represie voči ženám, ktorý ich v Iráne zbavuje slobody a práv; keďže ženy, ktoré sa na verejnosti objavia bez šatky, sú často obťažované, väznené, mučené, bičované a dokonca zabíjané za to, že sa vzopreli týmto represívnym pravidlám;

H.  keďže obťažovanie žien a dievčat zložkami mravnostnej polície a násilie voči nim sa od začiatku funkčného obdobia Ebráhíma Ra´ísího v roku 2021 zintenzívnilo; keďže iránska vláda presadzuje právne predpisy a predkladá návrhy právnych predpisov, ktoré podporujú represie voči ženám; keďže zabitie Mahsy Žíny Amíníovej zapadá do širšieho rámca obmedzovania a potláčania už aj tak veľmi obmedzených práv žien v Iráne, a to aj na základe nového zákona prijatého v roku 2021, ktorým sa vážne obmedzuje prístup žien k právam na sexuálne a reprodukčné zdravie, čo je priamym porušením ľudských práv žien podľa medzinárodného práva; keďže zavedenie projektu s názvom Hidžáb a cudnosť by znamenalo používanie monitorovacích kamier na monitorovanie a pokutovanie nezahalených žien;

I.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa naďalej zhoršuje; keďže zabitie Mahsy Žíny Amíníovej je príkladom prebiehajúcej krízy v oblasti ľudských práv v Iráne, ktorú spôsobuje systémová beztrestnosť iránskej vlády a jej bezpečnostného aparátu, čo umožňuje rozsiahle mučenie, ako aj mimosúdne popravy a iné nezákonné zabíjanie; keďže od 18. septembra 2022 bolo zatknutých viac ako 40 obhajcov ľudských práv a tieto zatýkania, útoky a razie iránskych síl sú obzvlášť zamerané na ženy – obhajkyne ľudských práv, a to s použitím násilia; keďže urmijský revolučný súd odsúdil na trest smrti iránske obhajkyne práv LGBTQI osôb, 31-ročnú Zahru Sadíkí Hamadáníovú a 24-ročnú Elhám Čubdárovú, a to na základe obvinení zo „šírenia zvrhlosti na svete propagovaním homosexuality“;

J.  keďže EÚ prijala reštriktívne opatrenia súvisiace s porušovaním ľudských práv vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz pre jednotlivcov a subjekty zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, ako aj zákazu vývozu zariadení, ktoré by sa mohli použiť na vnútornú represiu, a zariadení na sledovanie telekomunikačných služieb do Iránu; keďže tieto opatrenia boli prvýkrát zavedené 12. apríla 2011 a pravidelne sa aktualizujú a ostávajú v platnosti;

K.  keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josep Borrell vo svojom vyhlásení z 25. septembra 2022 odsúdil zabitie Mahsy Žíny Amíníovej a neprimerané použitie sily iránskymi bezpečnostnými zložkami a oznámil, že pred nadchádzajúcim zasadnutím Rady pre zahraničné veci EÚ zváži všetky možnosti riešenia zabitia Mahsy Žíny Amíníovej a spôsobu, akým iránske bezpečnostné sily reagovali na následné demonštrácie;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje smrť Mahsy Žíny Amíníovej, ktorá nastala po jej násilnom zatknutí, týraní a zlom zaobchádzaní zo strany iránskej mravnostnej polície; vyjadruje sústrasť jej rodine a priateľom a rodinám všetkých osôb zabitých počas nedávnych protestov v Iráne;

2.  vyzýva iránsku vládu, aby umožnila nezávislému príslušnému orgánu vykonať nestranné a účinné vyšetrenie tragického úmrtia Mahsy Žíny Amíníovej a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania;

3.  vyjadruje solidaritu mladým iránskym ženám, ktoré vedú protesty a zúčastňujú sa na nich napriek ťažkostiam a osobným dôsledkom, ktorým čelia; podporuje pokojné protestné hnutie v celej krajine, ktoré protestuje proti zabitiu Mahsy Žíny Amíníovej, systémovému a zvyšujúcemu sa útlaku žien a závažnému masovému porušovaniu ľudských práv a základných slobôd;

4.  dôrazne podporuje ambície iránskeho ľudu, ktorý chce žiť v slobodnej, stabilnej, inkluzívnej a demokratickej krajine, ktorá rešpektuje svoje vnútroštátne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd; je hlboko znepokojený správami o obkľúčení, zatýkaní a streľbe do veľkého počtu študentov, ktorí sa 2. októbra 2022 zamkli na Šarífovej technickej univerzite v Teheráne, IRGC, jednotkami Basídž a políciou;

5.  uznáva, že hnutie iránskych žien presahuje rámec ochrany práv žien a zasadzuje sa za sekulárny štát v Iráne namiesto násilnej a reakčnej teokracie;

6.  dôrazne odsudzuje rozšírené, úmyselné a neprimerané použitie sily iránskymi bezpečnostnými jednotkami proti pokojným demonštrantom a vyzýva iránske orgány, aby zastavili pokračujúce, systematické a neprijateľné násilie voči vlastným občanom; žiada, aby iránske orgány začali na základe dôkazov rýchle, nestranné a skutočné vyšetrovanie zabitia všetkých protestujúcich, čo zahŕňa aj postavenie zodpovedných osôb pred súd;

7.  žiada, aby iránske orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých ľudí uväznených výlučne za pokojné uplatňovanie práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania v súvislosti s protestmi a stiahli všetky obvinenia voči nim; zdôrazňuje, že základné práva ako sloboda prejavu a zhromažďovania sa musia vždy rešpektovať, a vyzýva iránske orgány, aby si plnili medzinárodné záväzky, a to aj podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili všetkých zatknutých štátnych príslušníkov EÚ a stiahli všetky obvinenia voči nim; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatknutím viac ako 20 novinárov, najmä novinárky Nilúfar Hámedíovej, ktorá ako prvá priniesla správy o zatknutí a hospitalizácii Mahsy Žíny Amíníovej, a vyzýva iránske orgány, aby ich bezodkladne prepustili; vyzýva Irán, aby rešpektoval slobodu prejavu a viery všetkých ľudí žijúcich v Iráne, najmä žien a dievčat, ktoré obzvlášť čelia útlaku;

8.  odsudzuje systémovú diskrimináciu žien a ďalších zraniteľných skupín zo strany Iránskej islamskej republiky prostredníctvom zákonov a predpisov, ktoré závažne obmedzujú ich slobody a práva, vrátane ponižujúceho zákona o povinnom zahaľovaní a jeho násilného presadzovania, prísneho obmedzovania práv žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a porušovania politických, sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a osobných práv žien; žiada, aby iránske orgány urýchlene zrušili zákony, ktorými sa ženám a dievčatám ukladá povinnosť zahaľovania, zrušili mravnostnú políciu a ukončili systémovú diskrimináciu žien vo všetkých oblastiach života;

9.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Irán v súvislosti s protestmi v krajine vypína internet a mobilné siete, čím iránskym občanom bráni v komunikácii a zamedzuje voľnému toku informácií; zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú jasným porušením medzinárodného práva; víta rozhodnutie USA umožniť súkromným spoločnostiam sprístupniť svoje digitálne služby iránskemu ľudu počas súčasných protestov;

10.  kategoricky odmieta obvinenia čelných iránskych predstaviteľov a štátom kontrolovaných iránskych médií, ktoré poukazujú na diplomatické zastúpenia Nemecka a ďalších európskych krajín ako na údajných podnecovateľov protestov;

11.  opakuje, že dôrazne odsudzuje neustále sa zhoršujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, medziiným najmä situáciu príslušníkov etnických a náboženských menšín vrátane Kurdov, Balúčov, Arabov a iných ako šiítskych náboženských menšín vrátane bahaistov a kresťanov; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby rešpektovali základné práva a slobody etnických a náboženských menšín; vyzýva iránske orgány, aby odstránili všetky formy diskriminácie;

12.  naliehavo vyzýva iránsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých obhajcov ľudských práv, ktorí boli uväznení za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a viery; vyzýva Najvyšší súd Iránu, aby zrušil rozsudky vynesené proti obhajkyniam ľudských práv LGBTI osôb Zahre Sadíkí Hamadáníovej a Elhám Čubdárovej z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces; vyzýva iránsku vládu, aby skoncovala so všetkými útokmi na obhajcov ľudských práv a aby za každých okolností zaručila, že budú môcť realizovať legitímne činnosti v oblasti ľudských práv bez obáv z represií a bez akýchkoľvek obmedzení vrátane súdneho obťažovania;

13.  vyjadruje poľutovanie nad systematickým používaním mučenia v iránskych väzniciach a vyzýva na okamžité ukončenie všetkých foriem mučenia a zlého zaobchádzania so všetkými zadržiavanými; odsudzuje prax, keď je zadržaným osobám upieraná možnosť telefonovať a prijímať návštevy rodinných príslušníkov; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že zadržiavané osoby nemajú počas vypočúvaní prístup k právnemu zastupovaniu; vyzýva iránsku vládu, aby k väzňom pristupovala s rešpektom vzhľadom na ich prirodzenú dôstojnosť a hodnotu, ktorú majú ako ľudské bytosti;

14.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v prípadoch týkajúcich sa osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu zadržiavaných v Iráne vrátane Ahmadrezu Džalálího, ktorý bol odsúdený na trest smrti na základe falošných obvinení zo špionáže;

15.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že iránske orgány v posledných rokoch čoraz viac využívajú trest smrti, a vyjadruje poľutovanie nad znepokojivým nárastom trestov smrti vynášaných nad demonštrantmi, disidentmi a príslušníkmi menšinových skupín; pripomína svoju výzvu iránskej vláde, aby zaviedla okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu a aby všetky tresty smrti zmenila na miernejšie tresty;

16.  žiada iránske orgány, aby umožnili návštevy v rámci všetkých osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva, a najmä aby zabezpečili, že osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike bude umožnený vstup do krajiny;

17.  vyzýva OSN, najmä jej Radu pre ľudské práva, aby pod vedením osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike bezodkladne začala rozsiahle vyšetrovanie udalostí, ku ktorým prišlo v posledných týždňoch; žiada Radu OSN pre ľudské práva, aby vytvorila medzinárodný mechanizmus vyšetrovania a zodpovednosti za porušovanie ľudských práv iránskou vládou;

18.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky kontakty s iránskymi orgánmi a požadovali okamžité ukončenie násilného potláčania protestov a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zatknutých za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, požadovali nezávislé vyšetrenie smrti Mahsy Žíny Amíníovej a desiatok demonštrantov, naliehali na obnovenie prístupu k internetu a komunikačným kanálom a podporovali zrušenie povinného zahaľovania žien; vyzýva členské štáty, aby podľa nových pravidiel Eurojustu uchovávali, zachovávali a vymieňali si dostupné dôkazy, ktoré môžu prispieť k vyšetrovaniam, vrátane spolupráce s Medzinárodným trestným súdom a jeho podpory;

19.  vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby do zoznamu osôb, voči ktorým sa uplatňujú reštriktívne opatrenia v súvislosti so závažným porušovaním ľudských práv v Iráne a ktoré sú v zozname EÚ, doplnila iránskych predstaviteľov vrátane všetkých osôb spojených s tzv. mravnostnou políciou, u ktorých sa zistí spolupáchateľstvo alebo zodpovednosť za smrť Mahsy Žíny Amíníovej a za násilie voči protestujúcim; opakuje, že sankcie voči vedeniu IRGC sa nesmú zrušiť; víta skutočnosť, že Rada prijala globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv ako dôležitý nástroj EÚ na ukladanie sankcií porušovateľom ľudských práv;

20.  vyzýva EÚ vrátane PK/VP, aby naďalej upozorňovala iránske orgány na dvojstranných a viacstranných fórach na otázky ľudských práv a aby na tento účel využila všetky plánované kontakty s iránskymi orgánmi, najmä v kontexte politického dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie ľudských práv je základným prvkom rozvoja vzťahov medzi EÚ a Iránom;

21.  nabáda na silnú koordináciu medzi veľvyslanectvami EÚ akreditovanými v Teheráne; naliehavo vyzýva všetky členské štáty s diplomatickou prítomnosťou v Teheráne, aby využili mechanizmy uvedené v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv s cieľom podporovať a chrániť týchto jednotlivcov, najmä obhajcov práv žien a občanov s dvojitým štátnym občianstvom EÚ a Iránu, a to aj prostredníctvom núdzových grantov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa a Európskej nadácie na podporu demokracie, ako aj núdzových víz, verejných vyhlásení, monitorovania súdnych konaní a návštev väzníc;

22.  vyzýva Komisiu, aby pri prísnom dodržiavaní zásad nevyhnutnosti a proporcionality zvážila možnosť povoliť poskytovateľom komunikačných služieb so sídlom v EÚ, aby ponúkali ľuďom v Iráne nástroje vrátane videokonferencií, platforiem elektronického vzdelávania, webových máp a cloudových služieb s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup k online nástrojom a platformám, ktoré potrebujú na uplatňovanie svojich ľudských práv;

23.  vyjadruje znepokojenie nad neustálym lobovaním reakčných islamistických združení v európskych inštitúciách, ktoré môže predstavovať zahraničné zasahovanie do našich demokracií;

24.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Islamskému poradnému zhromaždeniu, vláde Iránskej islamskej republiky, Kancelárii najvyššieho vodcu Iránskej islamskej republiky a rodine Mahsy Žíny Amíníovej.