Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(1),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. júna 2022 o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov – Smerovanie k udržateľnej modrej planéte (JOIN(2022)0028),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) vrátane jej cieľa vytvoriť do roku 2030 súvislú sieť 30 % chránených morských oblastí v EÚ a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2021 k tejto stratégii(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(5) (smernica o námornom priestorovom plánovaní),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o dosahu morského odpadu na rybolov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2022 s názvom Na ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2016 o rozhodnutí Japonska obnoviť lov veľrýb v sezóne 2015 – 2016(8) a z 12. septembra 2017 o love veľrýb v Nórsku(9),

–  so zreteľom na projekt Komisie v rámci programu Horizont Európa s názvom „Misia Starfish 2030: Obnovenie našich oceánov a vôd“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi Európskou úniou a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov v dôsledku rokovaní po skončení platnosti dohody z Cotonou,

–  so zreteľom na ratifikáciu a nadobudnutie platnosti Dohovoru o preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori prijatého v roku 2010, ktorým sa mení predchádzajúci nástroj prijatý v roku 1996,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá na samite OSN o udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku, a najmä na 14. cieľ udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý podporuje ochranu a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu z roku 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na Glasgowský klimatický pakt UNFCCC prijatý 13. novembra 2021,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite, ktorý nadobudol platnosť 29. decembra 1993,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol podpísaný 10. decembra 1982 v Montego Bay na Jamajke a ktorý nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–  so zreteľom na mandát Medzinárodného orgánu pre morské dno zriadeného podľa dohovoru UNCLOS a na dohodu z roku 1994 o vykonávaní časti XI dohovoru UNCLOS,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy z 24. septembra 2019 o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na Dekádu pre vedu o oceánoch v záujme udržateľného rozvoja (2021 – 2030), ktorú vyhlásila OSN,

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby z mája 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách,

–  so zreteľom na samit „One ocean“, ktorý sa konal 9. až 11. februára 2022 vo francúzskom Breste,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú na zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi 2. marca 2022 s názvom Koniec znečisťovania plastmi: smerom k medzinárodnému právne záväznému nástroju,

–  so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 24. decembra 2017 rezolúciu o medzinárodnom právne záväznom nástroji v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie (BBNJ),

–  so zreteľom na konferenciu OSN na vysokej úrovni na podporu plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 14 (konferencia OSN o oceánoch), ktorá sa konala v Lisabone od 27. júna do 1. júla 2022, a na následné prijatie Lisabonského vyhlásenia,

–  so zreteľom na siedmu konferenciu na vysokej úrovni „Our ocean“ (Náš oceán), ktorú 13. a 14. apríla 2022 spoločne zorganizovali Palauská republika a USA,

–  so zreteľom na konferenciu OSN o biodiverzite (COP15), ktorá sa bude konať v Montreale od 5. do 17. decembra 2022,

–  so zreteľom na Dohodu Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) o ukončení škodlivých dotácií v sektore rybolovu prijatú na 12. ministerskej konferencii WTO 17. júna 2022,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Bizerte prijaté na Globálnom námornom fóre v septembri 2022,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 20/2022 z 26. septembra 2022 s názvom Opatrenia EÚ na boj proti nezákonnému rybolovu – Kontrolné systémy existujú, ale sú oslabené nerovnomernými kontrolami a sankciami zo strany členských štátov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. novembra 2020 s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti (COM(2020)0741),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2022 k európskej stratégii pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori(10),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2020 z 26. novembra 2020 s názvom Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o zriadení antarktických chránených morských oblastí a ochrane biodiverzity Južného oceánu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu(12),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky parlament vyhlásil stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia a zaviazal sa urýchlene prijať konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude príliš neskoro; keďže strata biodiverzity a zmena klímy spolu súvisia, navzájom sa posilňujú a predstavujú rovnaké ohrozenie života na našej planéte a ako také by sa mali spoločne bezodkladne riešiť;

B.  keďže tempo a miera zhoršovania sa stavu prírody sú v histórii ľudstva nebývalé; keďže sa odhaduje, že jednému miliónu druhov na svete hrozí vyhynutie; keďže len 23 % druhov a 16 % biotopov podľa smerníc EÚ o prírode je v priaznivom stave;

C.  keďže oceán pokrýva 71 % zemského povrchu, produkuje polovicu nášho kyslíka, absorbuje tretinu emisií CO2 a 90 % prebytočného tepla v klimatickom systéme(13), a v súvislosti s klimatickou krízou zohráva jedinečnú a dôležitú úlohu regulátora klímy;

D.  keďže svet prechádza klimatickou a environmentálnou krízou, ktorá si vyžaduje globálne reakcie, ktoré určia spoločné výzvy, synergie a oblasti spolupráce;

E.  keďže sa predpokladá, že oceán má najvyššiu biodiverzitu na Zemi, obsahuje približne 250 000 známych druhov a mnohé ďalšie ešte neboli objavené, pričom najmenej dve tretiny svetových morských druhov ešte neboli identifikované(14);

F.  keďže EÚ a jej členské štáty predstavujú najväčšiu námornú oblasť na svete, pričom sa berú do úvahy námorné oblasti zámorských krajín a území;

G.  keďže oceán prispieva aj k potravinovej bezpečnosti a zdraviu tým, že je primárnym zdrojom bielkovín pre viac ako 3 miliardy ľudí, poskytuje obnoviteľné zdroje energie a nerastných surovín, vytvára pracovné miesta v pobrežných komunitách a slúži ako dopravný prostriedok pre náš tovar a uľahčuje našu internetovú komunikáciu;

H.  keďže oceán je v súčasnosti pod silným tlakom ľudských činností vrátane nadmerného rybolovu a škodlivých rybolovných techník, ako sú rybolovné operácie, ktoré sa dotýkajú dna, znečistenia, priemyselných ťažobných činností a klimatickej krízy, čo vedie k nezvratným škodám, ako je otepľovanie oceánov, zvyšovanie hladiny morí, acidifikácia, odkysličovanie, pobrežná erózia, znečisťovanie morí, nadmerné využívanie morskej biodiverzity, strata a degradácia biotopov a znižovanie biomasy, čo má dôsledky aj na zdravie a bezpečnosť populácie ľudí a zvierat, ako aj na iné organizmy;

I.  keďže podľa Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby a Medzivládneho panelu o zmene klímy je morská biodiverzita vážne ohrozená; keďže Európska environmentálna agentúra vydala varovania týkajúce sa súčasného stavu degradácie európskeho morského prostredia a potreby urýchlene obnoviť naše morské ekosystémy riešením vplyvu ľudskej činnosti na morské prostredie; keďže najdôležitejšie morské oblasti, ako sú koralové útesy, mangrovy a dno zarastené morskou trávou, sú vážne zdegradované a ohrozené zmenou klímy a znečistením;

J.  keďže nedosiahnutie cieľov Parížskej dohody by malo obrovské environmentálne dôsledky a hospodárske náklady vrátane zvýšenia pravdepodobnosti dosiahnutia kritických bodov, pri ktorých by úroveň teploty začala obmedzovať schopnosť prírody absorbovať uhlík v oceánoch;

K.  keďže veľryby zvyšujú produktivitu ekosystémov a zohrávajú významnú úlohu pri zachytávaní uhlíka z atmosféry; keďže každá veľryba počas svojho života zachytí v priemere 33 ton CO2; keďže podľa výpočtov Medzinárodného menového fondu, ak by sa veľryby vrátili na úroveň spred ich lovu, došlo by k výraznému nárastu klimaticky pozitívneho fytoplanktónu, čo by viedlo k dodatočnému zachyteniu stoviek miliónov ton CO2 ročne, čo sa rovná náhlemu vzniku 2 miliárd stromov(15); keďže ochrana veľrýb by mala byť prioritou medzinárodnej správy oceánov;

L.  keďže oceán by mal byť na medzinárodnej úrovni uznaný ako celosvetové spoločné vlastníctvo a mal by byť chránený vzhľadom na svoju jedinečnosť, vzájomnú prepojenosť a základné ekosystémové služby, ktoré poskytuje a od ktorých závisí prežitie a blahobyt súčasných a budúcich generácií;

M.  keďže najvzdialenejšie regióny a ostrovy EÚ vďaka svojim geografickým charakteristikám a špecifikám pomáhajú EÚ využívať geostrategický, ekologický, hospodársky a kultúrny rozmer oceánu a poskytujú jej zodpovednosť; keďže najvzdialenejšie regióny a ostrovy patria v porovnaní so zvyškom EÚ a zvyškom rozvinutého sveta k regiónom, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, a to najmä z hľadiska udržateľného rozvoja;

N.  keďže Európska environmentálna agentúra definovala správu oceánov ako „riadenie a využívanie svetových oceánov a ich zdrojov tak, aby boli zdravé, produktívne, bezpečné, chránené a odolné“(16);

O.  keďže modré hospodárstvo EÚ poskytuje 4,5 milióna priamych pracovných miest a zahŕňa všetky odvetvia a sektory súvisiace s oceánmi, moriami a pobrežím, ako je lodná doprava, osobná námorná doprava, rybolov a výroba energie, ako aj prístavy, lodenice, pobrežný cestovný ruch a suchozemská akvakultúra; keďže hospodárske otázky súvisiace s oceánmi sú dôležitým prvkom balíka Európskej zelenej dohody a plánu obnovy, a keďže rozvoj udržateľného modrého hospodárstva, pokiaľ ide o morské ekosystémy, by mohol výrazne podporiť hospodársky rozvoj, ako aj tvorbu pracovných miest, najmä v pobrežných a ostrovných krajinách a regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch(17);

P.  keďže na samite One ocean (Náš oceán), ktorý sa konal v Breste vo februári 2022, Francúzsko a Kolumbia založili globálnu koalíciu pre modrý uhlík a tiež koalíciu s vysokými ambíciami týkajúcimi sa morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

1.  vyzýva EÚ, aby sa stala lídrom v ochrane oceánov, obnove morských ekosystémov a zvyšovaní povedomia o zásadnej úlohe, ktorú oceán zohráva pri udržiavaní planéty vhodnej pre život ľudí a zvierat, a o mnohých výhodách, ktoré prináša našej spoločnosti; v tejto súvislosti považuje za dôležité zlepšiť náš vzťah k oceánu; vyzýva Komisiu, aby podporovala lepšie začlenenie otázok ochrany oceánov do iných oblastí politiky, a to aj na nadchádzajúcich konferenciách o klíme a biodiverzite, najmä na COP15 a COP27;

2.  vyjadruje sklamanie nad tým, že na piatej medzivládnej konferencii nebola nakoniec prijatá Zmluva o otvorenom mori, pričom uznáva, že sa dosiahol pokrok; považuje za nevyhnutné zabezpečiť ochranu biodiverzity mimo vnútroštátnych jurisdikcií s cieľom chrániť, zachovať a obnoviť morský život a spravodlivo a udržateľne využívať naše spoločné oceánske zdroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne obnovili rokovania o Zmluve o otvorenom mori s cieľom prijať ambiciózny prístup k rokovaniam o zmluve o morskej biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý zaručí ambiciózny, účinný a nadčasový medzinárodný rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľa zachovať aspoň 30 % oceánov a morí na celom svete;

3.  zdôrazňuje, že konferencia zmluvných strán by mala mať plné právomoci na prijímanie účinných plánov a opatrení na riadenie chránených vtáčích území, a je presvedčený, že akýkoľvek mechanizmus opt-out by oslabil úsilie o ochranu morí; ďalej zdôrazňuje, že zmluva by mala zahŕňať aj spravodlivý a nestranný mechanizmus prístupu k morským genetickým zdrojom a spoločného využívania ich prínosov a mala by poskytovať primerané finančné prostriedky na podporu základných funkcií zmluvy, ako aj finančnú, vedeckú a technickú podporu štátom, ktoré ju potrebujú, a to prostredníctvom budovania kapacít a prenosu morských technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadzovali za začlenenie pojmu oceán ako celosvetového spoločného vlastníctva do preambuly budúcich deklarácií a medzinárodných zmlúv, najmä o morskej biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

4.  zdôrazňuje, že nadchádzajúce konferencie o klíme (COP27) a biodiverzite (COP15) budú mať zásadný význam pre zabezpečenie ústredného postavenia oceánov v boji proti zmene klímy a pre úplné dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite; uznáva, že dobrý stav našich oceánov a morí má zásadný význam pre zachovanie ich úlohy pri zmierňovaní zmeny klímy a pre dodržanie teplotného cieľa Parížskej dohody; opakuje svoju výzvu, aby EÚ na konferencii COP15 presadzovala ambiciózny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 s cieľmi zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, a to aj prostredníctvom právne záväzných globálnych cieľov obnovy a ochrany biodiverzity na úrovni aspoň 30 % do roku 2030;

Zlepšenie správy oceánov v EÚ a na medzinárodnej úrovni

5.  domnieva sa, že boj proti degradácii oceánov si vyžaduje značné spoločné úsilie; vyzýva na globálnu, systémovú, integrovanú a ambicióznu správu;

6.  pripomína svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby podporili medzinárodné moratórium na hlbokomorskú ťažbu na morskom dne(18);

7.  zdôrazňuje význam zohľadnenia prepojení medzi pevninou a morom v európskych politikách vrátane úniku dusíka a fosforu v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, ako aj znečistenia plastami; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa začlenil prístup „jedno zdravie“ a aby sa uznali prepojenia medzi zdravím ľudí, zvierat a životného prostredia;

8.  opakuje svoje obavy, že sektorová podpora poskytovaná v rámci dohôd o partnerstve v oblasti udržateľného rybolovu často neprináša priamy prospech miestnym rybárskym a pobrežným komunitám v tretích krajinách; opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takéto dohody budú v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, environmentálnymi záväzkami EÚ a cieľmi spoločnej rybárskej politiky EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila transparentnosť a zber údajov (najmä o úlovkoch, registrácii plavidiel a pracovných podmienkach), rozšírila požiadavky na podávanie správ podľa dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a vytvorila centralizovanú sociálno-ekonomickú databázu zahŕňajúcu všetky plavidlá EÚ bez ohľadu na to, kde pôsobia;

9.  zdôrazňuje, že v rámci globálnej správy oceánov treba zohľadniť prácu na mori a ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala cielené úsilie na podporu noriem v oblasti dôstojnej práce v odvetví globálneho rybárstva a zároveň uznala súvislosť medzi porušovaním pracovných a ľudských práv a neudržateľnými, ničivými rybolovnými praktikami, ako je najmä nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (ďalej len „NNN“) rybolov;

10.  vyzýva Radu a jej rotujúce predsedníctva, aby vypracovali a realizovali dlhodobú strategickú víziu pre námorné otázky, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti udržateľného rozvoja našich oceánov, a najmä v oblasti ochrany oceánov a ich ekosystémov s cieľom riešiť súčasnú environmentálnu a klimatickú krízu;

11.  pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ku ktorej sa EÚ a jej členské štáty zaviazali a ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a vytvárať synergie medzi rôznymi politikami EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu rozvojových politík EÚ, ktoré by mali partnerským krajinám pomôcť dosiahnuť vyššie uvedené spoločné ciele pre oceán a ľudstvo;

12.  zdôrazňuje význam ochrany populácií veľrýb z hľadiska biodiverzity aj klímy; dôrazne podporuje zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb, ako aj zákaz medzinárodného obchodovania s výrobkami z veľrýb; vyzýva Japonsko, Nórsko a Island, aby ukončili lov veľrýb; vyzýva EÚ, aby sa zaoberala život ohrozujúcimi rizikami, ktorým veľryby a iné veľryby čelia, vrátane nárazov lodí, zamotávania sa do rybárskych sietí, plastového odpadu vo vode a hluku;

Zabezpečenie ochrany v podmienkach klimatickej a environmentálnej krízy

13.  opakuje svoje stanovisko zo stratégie v oblasti biodiverzity, v ktorom vyjadruje silnú podporu cieľom EÚ chrániť aspoň 30 % morských oblastí EÚ a prísne chrániť aspoň 10 % morských oblastí EÚ; očakáva, že nový zákon EÚ o obnove prírody zabezpečí obnovu degradovaných morských ekosystémov, keďže zdravé morské ekosystémy môžu chrániť a obnovovať biodiverzitu a zmierňovať zmenu klímy a poskytovať viacero ekosystémových služieb; opakuje svoju výzvu na dosiahnutie cieľa obnovy aspoň 30 % pevniny a morí EÚ, čo presahuje rámec jednoduchej ochrany;

14.  opätovne vyjadruje plnú podporu zriadeniu dvoch nových chránených morských oblastí s rozlohou viac ako 3 milióny km² vo východnej Antarktíde a vo Weddellovom mori(19); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne zvýšili svoje úsilie o dosiahnutie tohto cieľa;

15.  podporuje žiadosť EÚ o štatút pozorovateľa v Arktickej rade; vyzýva na zvýšenú ochranu arktického regiónu vrátane zákazu ťažby ropy a čo najskôr aj ťažby plynu;

16.  opätovne pripomína svoju podporu zákazu všetkých ťažobných priemyselných činností, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako je ťažba fosílnych palív v chránených morských oblastiach; pripomína svoju výzvu EÚ, aby začala a financovala vedecké výskumné programy na mapovanie morských biotopov bohatých na uhlík vo vodách EÚ, ktoré by slúžili ako základ pre označenie takýchto oblastí za prísne chránené morské oblasti, s cieľom chrániť a obnovovať morské záchyty uhlíka v súlade s dohovorom UNFCCC, ako aj chrániť a obnovovať ekosystémy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na morskom dne, v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii a ochraňovať ich pred ľudskými činnosťami, ktoré by mohli narúšať a uvoľňovať uhlík do vodného stĺpca, ako sú rybolovné operácie pri dne;

17.  opakuje, že rybolov a akvakultúra na celom svete musia byť environmentálne udržateľné a riadené v súlade s cieľmi dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a prispieť k dostupnosti dodávok potravín; zdôrazňuje, že zber vedeckých a sociálno-ekonomických údajov má zásadný význam pre udržateľné riadenie rybárstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1614 z 15. septembra 2022 bolo prijaté bez dostatočných údajov a konzultácií so zainteresovanými stranami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoje rozhodnutie vzhľadom na nadchádzajúce odporúčanie Medzinárodnej rady pre výskum mora, ktoré sa má uverejniť v novembri 2022, a keď bude k dispozícii posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu;

18.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zefektívniť začlenenie pobrežných ekosystémov s modrým uhlíkom (mangrovy, prílivové slané močiare a morské trávy) do Európskej zelenej dohody, a vyzýva Komisiu, aby ďalej pracovala na určení spoľahlivých, transparentných a vedecky podložených metodík na riadne započítanie odstraňovania uhlíka a emisií z týchto ekosystémov spôsobom, ktorý nepoškodí iné ciele v oblasti biodiverzity;

19.  zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny a ostrovy majú zásadný význam pri riešení výziev súvisiacich s oceánmi, a vyzýva EÚ, aby posilnila ich úlohu pri hľadaní riešení na prispôsobenie sa zmene klímy, ochranu morskej biodiverzity a prechod na udržateľné modré hospodárstvo, a to aj prostredníctvom podpory riešení založených na ekosystémoch; vyzýva EÚ, aby lepšie zapojila najvzdialenejšie regióny do stratégií pre oceány, a to aj v rámci integrovanej námornej politiky;

20.  pripomína dôležitosť a naliehavosť znižovania množstva morského odpadu a predchádzania jeho vzniku, keďže plastový odpad predstavuje 80 % všetkého znečistenia morí a podľa odhadov Programu OSN pre životné prostredie(20) predstavuje množstvo plastov v oceánoch približne 75 – 199 miliónov ton a bez zmysluplných opatrení sa môže do roku 2040 strojnásobiť; víta prebiehajúce rokovania o celosvetovej zmluve o znečistení plastmi a vyzýva členské štáty OSN, aby najneskôr do roku 2024 dosiahli ambicióznu a účinnú dohodu; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť znečistenie plastmi znížením množstva odpadu pri jeho zdroji, prioritným obmedzením používania a spotreby plastov a zvýšením obehového hospodárstva; ďalej vyjadruje svoju podporu opatreniam zameraným na vyčistenie; poukazuje na hospodárstvo plastov a jeho exponenciálny nárast výroby v posledných desaťročiach; vyzýva na systémový prístup s cieľom primerane riešiť znečistenie životného prostredia plastmi vrátane mikroplastov; vyzýva na prijatie medzinárodných opatrení na ukončenie ukladania jadrového a vojenského odpadu v oceánoch a na praktické riešenia na obmedzenie ich súčasných vplyvov na životné prostredie a zdravie;

21.  víta nedávno prijatú dohodu WTO o dotáciách v oblasti rybolovu, ktorú by mali urýchlene ratifikovať všetky strany, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahla dohoda o obmedzení dotácií, ktoré zvyšujú nadmerný rybolov a nadmernú kapacitu flotily; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne dosiahla ďalšiu dohodu v rámci WTO; zdôrazňuje, že rybolov sa musí vykonávať udržateľným spôsobom, ktorý zabezpečí minimalizáciu negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém a zabráni zhoršovaniu životného prostredia, čo je jedným z cieľov spoločnej rybárskej politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu vrátane zákazu dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu;

22.  pripomína, že činnosti NNN rybolovu a nadmerný rybolov predstavujú značnú hrozbu pre udržateľný rybolov a odolnosť morských ekosystémov; víta záväzok Komisie dodržiavať prístup „nulovej tolerancie“ voči NNN rybolovu, ale so znepokojením berie na vedomie záver osobitnej správy Dvora audítorov č. 20/2022, že účinnosť zavedených kontrolných systémov na boj proti nezákonnému rybolovu znižuje nerovnomerné uplatňovanie kontrol a sankcií zo strany členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie nariadenia EÚ o NNN rybolove(21) a aby nadviazali dodržiavať odporúčania Dvora audítorov a zabezpečili odrádzajúce sankcie proti nezákonnému rybolovu;

23.  okrem toho je znepokojený prípadmi NNN rybolovu mimo vôd EÚ; požaduje, aby sa zaviedol silný globálny systém odrádzajúcich sankcií a mnohostranný prístup k boju proti NNN rybolovu; zdôrazňuje, že treba obmedziť využívanie tzv. lacných vlajok a zmeny vlajok a riešiť problém prekládok na mori; vyzýva Komisiu, aby účinne podporovala transparentnosť skutočného vlastníctva podnikových štruktúr, a v širšom zmysle vyzýva EÚ, aby posilnila budovanie protikorupčných kapacít prostredníctvom podpory spolupráce medzi vnútroštátnymi agentúrami, zintenzívnenia medzinárodnej spolupráce, zlepšenia dohľadu nad rybárskymi agentmi v rozvojových krajinách s podporou EÚ a podpory regionálnych centier a pracovných skupín pre monitorovanie, kontrolu a dohľad;

Podpora udržateľného modrého hospodárstva

24.  uznáva, že dobrý stav našich oceánov je nevyhnutný pre dlhodobú udržateľnosť mnohých činností, od rybolovu cez cestovný ruch a výskum až po lodnú dopravu; víta potenciál plne udržateľného modrého hospodárstva pre udržateľný rozvoj a tvorbu pracovných miest a zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať tieto odvetvia, aby sa stali udržateľnejšími a aby sa prispôsobili novým normám Európskej zelenej dohody;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu o námornom priestorovom plánovaní a zohľadnili všetky námorné hospodárske činnosti vrátane rybolovu, pobrežných energetických zariadení, námorných dopravných trás, systémov oddelenia dopravy, rozvoja prístavov, cestovného ruchu a akvakultúry prostredníctvom integrovaného a ekosystémového prístupu, ktorý zabezpečí ochranu morských ekosystémov; opakuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dôsledné vykonávanie smernice, v ktorej sa členské štáty vyzývajú, aby pri plánovaní uplatňovali „ekosystémový prístup“, a stali sa tak príkladom pre zavedenie námorného priestorového plánovania na celom svete;

26.  pripomína, že dekarbonizácia námornej dopravy by mala okrem emisií CO2 a NO2 zahŕňať aj emisie metánu, keďže metán je v priebehu 20 rokov viac ako 80-krát silnejší ako CO2, čo z neho robí druhý najdôležitejší skleníkový plyn, ktorý prispieva približne ku štvrtine súčasného globálneho otepľovania;

27.  poukazuje na to, že čierny uhlík je znečisťujúcou látkou ovzdušia a zároveň krátkodobým klimatickým faktorom, ktorý vzniká spolu s pevnými časticami pri spaľovaní a má výrazný otepľujúci účinok, pričom je druhým najväčším prispievateľom k otepľovaniu klímy spôsobenému loďami; zdôrazňuje význam ochrany Arktídy, najmä pred emisiami z lodnej dopravy a tuhými znečisťujúcimi látkami, a pripomína, že v spoločnom oznámení z 13. októbra 2021 sa EÚ zaviazala, že bude „v popredí úsilia o námornú dopravu s nulovými emisiami a nulovým znečistením v Severnom ľadovom oceáne v súlade s našimi cieľmi Zelenej dohody a balíkom Fit for 55“(22); vyzýva EÚ, aby vyvíjala medzinárodný tlak a usilovala sa o prijatie konkrétnych opatrení na dosiahnutie nulových emisií a nulového znečistenia z lodnej dopravy v Arktíde;

28.  vyjadruje znepokojenie nad podmorským hlukom spôsobeným námornou dopravou, pilótami a inými morskými činnosťami, ako aj nad zrážkami veľrýb s loďami, ktoré majú negatívny vplyv na morské ekosystémy a dobré životné podmienky morských druhov; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a navrhla opatrenia na riešenie týchto problémov;

29.  zdôrazňuje, že oceán je citlivý na vŕtanie na mori zamerané na získavanie fosílnych palív; zdôrazňuje, že využívanie fosílnych palív bude ďalej prispievať k zmene klímy a urýchľovať ju; zastáva názor, že EÚ musí spolupracovať s medzinárodnými partnermi, aby sa dosiahol spravodlivý prechod od ťažby fosílnych palív na mori;

30.  opakuje svoje stanoviská k nariadeniu o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní(23) a k smernici o systéme obchodovania s emisiami(24), pokiaľ ide o zriadenie oceánskeho fondu na zlepšenie energetickej efektívnosti lodí a podporu investícií zameraných na pomoc pri dekarbonizácii námornej dopravy, ako je napríklad veterný pohon, a to aj v námornej doprave na krátke vzdialenosti a v prístavoch;

31.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene zaviesť udržateľné projekty využívania energie z obnoviteľných zdrojov na mori, pričom treba zohľadniť ich vplyv na ekosystémy vrátane migrujúcich druhov a environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky; zdôrazňuje, že Európe by prospelo budovanie silného domáceho trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov na mori, aby Európa mohla ďalej rozširovať svoje vedúce postavenie v oblasti technológií v tejto oblasti a vytvoriť tak nové celosvetové vývozné príležitosti pre európsky priemysel;

32.  zdôrazňuje, že EÚ by mala ísť príkladom a prijať ambiciózne právne požiadavky na dekarbonizáciu námornej dopravy a jej udržateľnosť, pričom by mala podporovať a presadzovať opatrenia, ktoré by boli aspoň porovnateľne ambiciózne na medzinárodných fórach, ako je Medzinárodná námorná organizácia, a umožniť tak odvetviu námornej dopravy postupne znížiť emisie skleníkových plynov na celom svete a v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že v prípade, že Medzinárodná námorná organizácia prijme takéto opatrenia, Komisia by mala preskúmať ich ambicióznosť a celkovú environmentálnu integritu vrátane ich všeobecnej ambicióznosti vo vzťahu k cieľom vyplývajúcim z Parížskej dohody, cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; domnieva sa, že Komisia by mala v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade následné návrhy, ktoré zachovajú environmentálnu integritu a účinnosť opatrení EÚ v oblasti klímy a uznajú zvrchovanosť EÚ pri regulácii jej podielu emisií z medzinárodných námorných plavieb v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody;

33.  víta úlohu regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO); vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní o dohovore o RFMO zabezpečila, že schválené opatrenia v oblasti riadenia a ochrany budú v súlade s ambíciami alebo ambicióznejšie ako opatrenia stanovené v spoločnej rybárskej politike, čím sa flotilám EÚ poskytnú harmonizované pravidlá bez ohľadu na zemepisnú oblasť, v ktorej pôsobia, a zabezpečia sa rovnaké podmienky pre všetky flotily pôsobiace v rámci týchto medzinárodných dohovorov; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie nových regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu a aby predložila ambiciózne mandáty na zlepšenie ochrany populácií rýb a udržateľného riadenia rybolovných zdrojov, na zníženie odhadzovania úlovkov a na zlepšenie dostupných údajov, dodržiavania predpisov a transparentnosti rozhodovania; podporuje širšie využívanie mechanizmov celkových povolených výlovov a kvót, najmä pri rokovaniach o dohovore o RFMO a v dohodách o partnerstve v oblasti udržateľného rybolovu, aby sa zabezpečila účinná ochrana rybolovných zdrojov na celom svete;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zohľadniť sociálne potreby spojené s prechodom na udržateľné modré hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností existujúcej pracovnej sily, ako aj získavanie nových pracovníkov s potrebnými zručnosťami pre udržateľné hospodárske postupy;

35.  vyzýva Komisiu, aby vykonala a využila existujúce sociálno-ekonomické analýzy výziev, ktorým čelia rybárske spoločenstvá v EÚ, s cieľom určiť vhodné podporné opatrenia a diverzifikáciu na zabezpečenie spravodlivej a rovnocennej transformácie;

Zvyšovanie povedomia, podpora výskumu a poznatkov

36.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať výskum a inovácie v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy v oceánoch a morských obnoviteľných zdrojov energie, aby sa EÚ stala priekopníkom ekologických lodí, rybárskych plavidiel a prístavov; zdôrazňuje, že finančné prostriedky by sa mali poskytovať na hlbokomorské ekosystémy a biodiverzitu; vyzýva na rázne opatrenia na boj proti znečisťovaniu z lodí a nezákonnému vypúšťaniu odpadu; vyzýva EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu pri vytváraní zelených koridorov a prepojení medzi ekologickými prístavmi na celom svete s cieľom posilniť a rozšíriť zelenú transformáciu v námornom sektore; vyzýva na rázne opatrenia na boj proti znečisťovaniu z lodí a nezákonnému vypúšťaniu odpadu;

37.  domnieva sa, že vývoj a výroba udržateľných lodných palív by sa mali v nasledujúcich rokoch exponenciálne zvýšiť a že EÚ a jej členské štáty by mali investovať do výskumu a výroby udržateľných lodných palív, pretože predstavujú environmentálnu aj priemyselnú príležitosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia výskumného centra EÚ pre udržateľné morské palivá a technológie, ktoré by pomohlo koordinovať úsilie zainteresovaných strán zapojených do vývoja udržateľných morských palív;

38.  vyjadruje svoju podporu Dekáde pre vedu o oceánoch v záujme udržateľného rozvoja a misii Komisie Starfish 2030: Obnovenie našich oceánov a vôd, ktorej cieľom je urýchliť zhromažďovanie poznatkov a údajov a regeneráciu oceánov a podporiť cyklickú víziu obnovy oceánov, morí a riek prostredníctvom konkrétnych a regionálnych pilotných projektov;

39.  uznáva, že je potrebné zapojiť vedecké komunity do koordinácie úsilia o udržateľnú budúcnosť oceánov, ktorá uľahčuje nové spôsoby tvorby a výmeny poznatkov; vyzýva preto EÚ, aby sa zasadzovala za vytvorenie Medzinárodného panelu o udržateľnosti oceánov podľa vzoru Medzivládneho panelu o zmene klímy s cieľom položiť základy budúceho riadenia a správy oceánov;

40.  podporuje úsilie medzivládnej koalície vysokých ambícií pre prírodu a ľudí pod vedením Kostariky, Francúzska a Spojeného kráľovstva; víta členstvo Komisie v tejto koalícii; pripomína záväzok EÚ dosiahnuť ochranu a udržateľné využívanie oceánov a morských zdrojov, ako sa uvádza v 14. cieli udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj;

o
o   o

41.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9. (3) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25. (4) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (5) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135. (6) Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 14. (7) Prijaté texty, P9_TA(2022)0135. (8) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 123. (9) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 30. (10) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 66. (11) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 214. (12) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 88. (13) Opatrenia OSN v oblasti klímy, „Oceán – najväčší svetový spojenec v boji proti zmene klímy“. (14) „Morská biodiverzita a ekosystémy sú základom zdravej planéty a sociálneho blahobytu“, Kronika OSN, č. 1 a 2, zväzok LIV – Náš oceán, náš svet, máj 2017. (15) Medzinárodný menový fond, „Stratégia na ochranu veľrýb môže obmedziť skleníkové plyny a globálne otepľovanie“, december 2019. (16) Európska environmentálna agentúra, „Správa oceánov“, 5. mája 2022. (17) Ako bolo potvrdené v uznesení Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 s názvom Na ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry. (18) Pozri stanovisko Komisie Správa o modrom hospodárstve EÚ 2022, 3. mája 2022. (19) Ako bolo vyjadrené v uznesení Európskeho parlamentu z 8. júla 2021 o zriadení antarktických chránených morských oblastí a ochrane biodiverzity Južného oceánu. (20) Pozri Koordinačný orgán Programu OSN pre životné prostredie pre moria východnej Ázie (COBSEA), „Morský odpad a znečistenie plastmi“ a súhrnný dokument Programu OSN pre životné prostredie Od znečistenia k riešeniu: globálne hodnotenie morského odpadu a znečistenia plastmi, 2021. (21) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1. (22) Spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 13. októbra 2021 s názvom Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde (JOIN(2021)0027). (23) Stanovisko zo 16. septembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva (Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 217)). (24) Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3.