Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2236(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0274/2022

Predkladané texty :

A9-0274/2022

Rozpravy :

PV 13/12/2022 - 19
CRE 13/12/2022 - 19

Hlasovanie :

PV 14/12/2022 - 8.4
CRE 14/12/2022 - 8.4

Prijaté texty :

P9_TA(2022)0442

Prijaté texty
PDF 188kWORD 58k
Streda, 14. decembra 2022 - Štrasburg
Výročná správa o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom
P9_TA(2022)0442A9-0274/2022

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2022 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (2021/2236(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, a najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii, ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(1), ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k žiadosti Gruzínska o členstvo v Európskej únii zo 17. júna 2022 (COM(2022)0405),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. – 24. júna 2022 týkajúce sa žiadostí Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska o členstvo,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 8. júna 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine(2),

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú medzi gruzínskymi politickými silami 19. apríla 2021, ktorú sprostredkoval predseda Európskej rady,

–  so zreteľom na implementačnú správu o pridružení týkajúcu sa Gruzínska z 10. augusta 2022 (SWD(2022)0215),

–  so zreteľom na program pridruženia medzi Európskou úniou a Gruzínskom na roky 2021 – 2027, ktorý bol prijatý 16. augusta 2022(3),

–  so zreteľom na výsledok siedmeho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom zo 6. septembra 2022,

–  so zreteľom na hospodársky a investičný plán pre Východné partnerstvo, ako sa uvádza v prílohe I dokumentu z 2. júla 2021 s názvom Obnova, odolnosť a reforma: priority Východného partnerstva po roku 2020 (SWD(2021)0186),

–  so zreteľom na svetový rebríček slobody tlače za rok 2022, ktorý uverejnila organizácia Reportéri bez hraníc,

–  so zreteľom na naliehavé stanovisko Benátskej komisie Rady Európy z 26. augusta 2022 k návrhu zákona o zmenách trestného poriadku, ktorý gruzínsky parlament prijal 7. júna 2022, jej stanovisko z 20. júna 2022 k zmenám organického zákona o všeobecných súdoch z decembra 2021, jej naliehavé stanovisko z 2. júla 2021 k zmenám organického zákona o všeobecných súdoch, jej naliehavé spoločné stanovisko z 5. júla 2022 k revidovaným návrhom zmien volebného zákona, stanovisko z 8. októbra 2020 k návrhu organického zákona, ktorým sa mení organický zákon o všeobecných súdoch, a naliehavé stanovisko zo 16. apríla 2019 o výbere a menovaní sudcov najvyššieho súdu,

–  so zreteľom na stanovisko Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OSCE (ODIHR) z 18. februára 2022 k legislatívnym zmenám služby štátneho inšpektora Gruzínska a na jeho záverečnú správu z 23. augusta 2021 o nominácii a vymenovaní sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0274/2022),

A.  keďže Gruzínsko predložilo 3. marca 2022 žiadosť o členstvo v EÚ v kontexte pokračujúcej silnej podpory verejnosti pre európske ambície Gruzínska, ako aj novej geopolitickej situácie vyplývajúcej z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine;

B.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. júna 2022 uznala európsku perspektívu Gruzínska a vyjadrila pripravenosť udeliť mu štatút kandidátskej krajiny po tom, ako sa vyriešia priority uvedené v stanovisku Komisie k žiadosti Gruzínska;

C.  keďže Ruská federácia pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, čím narúša zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska a porušuje dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ;

D.  keďže Ruská federácia a jej okupačné režimy zámerne bránia bezpečnému a dôstojnému návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí boli násilne vyhnaní v dôsledku etnických čistiek z Ruskom okupovaných gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko;

E.  keďže Ruská federácia pokračuje v procese postupnej anexie okupovaných území Gruzínska, a to aj prostredníctvom svojho zámeru uskutočniť tzv. referendum v regióne Cchinvali o „pripojení“ k Rusku, prevodu komplexu nehnuteľností „Bičvinta“ a okolitej oblasti na Ruskú federáciu a ďalšieho začlenenia gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko do vojenských, hospodárskych, justičných, sociálnych a iných sektorov Ruskej federácie;

F.  keďže pokračujúca etnická diskriminácia a iné závažné prípady porušovania ľudských práv voči Gruzíncom na Ruskom okupovaných územiach Gruzínska, stavanie plotov z ostnatého drôtu a iných umelých prekážok, dlhodobé zatváranie tzv. hraničných priechodov pozdĺž okupačnej línie a nezákonné zadržiavanie a únosy gruzínskych občanov ruskými okupačnými silami destabilizujú situáciu v celej krajine;

G.  keďže od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine prišli do Gruzínska tisíce Rusov, aby unikli západným sankciám a vyhli sa mobilizácii, ktorú nariadil Putin, rovnako ako mnohí Bielorusi vrátane tých, ktorí sa snažia uniknúť prenasledovaniu;

H.  keďže Rusko naďalej využíva dezinformácie, kybernetické útoky a iné hybridné metódy na oslabenie spoločenskej a inštitucionálnej odolnosti Gruzínska;

I.  keďže Gruzínsko sa naďalej zúčastňuje na operáciách civilného a vojenského krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a poskytlo 32 vojakov vojenskej výcvikovej misii EÚ v Stredoafrickej republike a jedného dôstojníka výcvikovej misii EÚ v Mali;

J.  keďže bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorého zdravie sa podľa nedávnych správ neustále zhoršuje, naďalej nedostáva náležitú starostlivosť, čo vyvoláva obavy o jeho život;

K.  keďže podľa záverov toxikologickej správy Dr. Davida E. Smitha, M. D. a jeho spolupracovníkov bola testovaním vzoriek z vlasov a nechtov Michaila Saakašviliho odhalená prítomnosť ťažkých kovov a ďalších látok, okrem iného ortuti a arzénu, a zistilo sa, že mnohé patologické symptómy, ktoré sa u Michaila Saakašviliho prejavili, sú výsledkom otravy ťažkými kovmi, ktorá prispieva k rýchlemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu;

L.  keďže Gruzínsko a EÚ sa vo svojej dohode o pridružení platnej od 1. júla 2016 zaviazali podporovať politické pridruženie a hospodársku integráciu na základe svojich spoločných hodnôt a zásad demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a základných slobôd;

M.  keďže Gruzínsko naďalej dosahuje pokrok vo vykonávaní dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) a pokračuje v zosúlaďovaní s acquis EÚ a normami EÚ; keďže hoci je EÚ kľúčovým obchodným partnerom Gruzínska, potenciál tejto spolupráce ešte nie je v plnej miere využitý;

N.  keďže viaceré dôležité zákony, a to aj o fungovaní súdnictva a postupoch vymenúvania do kľúčových funkcií, postupoch skrytého sledovania a zrušení služby štátneho inšpektora, narýchlo prijal gruzínsky parlament bez potrebných konzultácií alebo analýz súladu s normami EÚ či Rady Európy, ako sa uvádza v správe Komisie z roku 2022 o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom;

O.  keďže v dohode z 19. apríla 2021, ktorú sprostredkoval predseda Európskej rady, sa zdôraznila potreba riešiť vnímanie spolitizovaného súdnictva prostredníctvom reformy súdnictva v záujme zvýšenia nezávislosti, transparentnosti a zodpovednosti súdneho systému;

P.  keďže selektívne vyšetrovania a trestné stíhania zamerané na tých, ktorí kritizujú súčasnú vládu, podkopávajú dôveru verejnosti nielen v súdne inštitúcie, ale aj v gruzínske orgány;

Q.  keďže situácia v oblasti slobody prejavu, slobody médií a bezpečnosti novinárov, ktoré sú základnými kameňmi fungujúcej demokracie, sa naďalej zhoršuje a v roku 2022 sa Gruzínsko vo svetovom rebríčku slobody tlače dostalo zo 60. na 89. miesto zo 180; keďže dôvera verejnosti v médiá je v Gruzínsku veľmi nízka;

R.  keďže riaditeľ televíznej stanice Mtavari Nika Gvaramia bol odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody za pochybné obvinenia z prania špinavých peňazí, úplatkárstva a falšovania dokumentov;

S.  keďže v gruzínskych médiách a na sociálnych sieťach sa nedávno výrazne zintenzívnila protizápadná propaganda a dezinformácie; keďže členovia vládnucej strany naďalej používajú polarizujúci a nepriateľský jazyk pri odkazovaní na inštitúcie EÚ a ich zástupcov;

T.  keďže rodová rovnosť je naďalej výzvou, čo dokazuje pokles Gruzínska v globálnom indexe rodových rozdielov Svetového ekonomického fóra, pričom v roku 2021 sa umiestnila na 49. mieste spomedzi 154 krajín a v roku 2022 na 55. mieste spomedzi 146 krajín, čo poukazuje na zhoršenie v oblasti dosiahnutého vzdelania, zdravia a prežitia, ako aj posilnenia politického postavenia; keďže otázky rodovo motivovaného a domáceho násilia a diskriminácie LGBTQI+ osôb sú stále dôvodom na znepokojenie;

1.  víta rozhodnutie Európskej rady uznať európsku perspektívu Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; konštatuje, že toto rozhodnutie je silným signálom politickej podpory európskych ambícií gruzínskeho ľudu, a preto naliehavo vyzýva Gruzínsko, aby využilo túto historickú príležitosť; opakuje, že na to, aby Gruzínsko získalo štatút kandidátskej krajiny, musí úspešne riešiť 12 kľúčových priorít, ktoré uviedla Komisia vo svojom stanovisku k žiadosti Gruzínska o členstvo v Európskej únii a schválila Európska rada;

2.  vyzýva gruzínske orgány, aby dodržiavali najvyššie normy demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a aby sa rozhodne usilovali o priority reformy, ktoré sú uvedené v stanovisku Komisie a ktoré odrážajú dohodu sprostredkovanú 19. apríla 2021, s cieľom jednoznačne preukázať svoje politické odhodlanie realizovať ambiciózne európske ašpirácie krajiny, ako sa uvádza v žiadosti o členstvo v EÚ, ktorú Gruzínsko predložilo 3. marca 2022; víta okamžité kroky, ktoré Gruzínsko podniklo na začatie pracovného procesu zameraného na riešenie týchto priorít, a nabáda gruzínske orgány, aby tento proces viedli inkluzívnym a transparentným spôsobom; vyzýva všetky gruzínske politické sily, aby sa konštruktívne zapojili do tohto úsilia a prispeli k nemu, a vyzýva gruzínske orgány, aby zohľadnili návrhy predložené organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť zmysluplné a dôveryhodné zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o tieto dôležité reformy; zdôrazňuje, že žiadosť Gruzínska o pristúpenie k EÚ sa bude naďalej posudzovať na základe jeho vlastných zásluh a jeho úspechu pri plnení kodanských kritérií členstva v EÚ, najmä pokiaľ ide o demokratické reformy;

3.  nabáda Gruzínsko, aby pokračovalo vo svojej posilnenej spolupráci s Ukrajinou a Moldavskou republikou na všetkých úrovniach správy vecí verejných, aby si vymieňalo najlepšie postupy týkajúce sa plnenia kritérií členstva v EÚ pre budúci prístupový proces a aby posilnilo regionálnu spoluprácu v rámci Východného partnerstva;

Územná celistvosť a bezpečnosť

4.  zdôrazňuje, že ruská útočná vojna proti Ukrajine si vyžaduje jednotu a solidaritu medzinárodného spoločenstva, keďže to bude rozhodujúce aj pre obnovu územnej celistvosti Gruzínska, ktorú medzinárodné spoločenstvo v roku 2008 dostatočne energicky nebránilo; víta dôraznú reakciu gruzínskej spoločnosti na podporu Ukrajiny; vzdáva hold vojakom gruzínskej légie na Ukrajine, ktorí od roku 2014 bojujú proti ruským agresorom; vyzýva gruzínske orgány, aby postupovali v súlade s príslušnými vyhláseniami podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ a s rozhodnutiami Rady, a to v súlade s európskymi ambíciami krajiny; vyzýva orgány, aby postupovali v súlade so sankciami EÚ a zabezpečili, aby medzinárodné sankcie súvisiace s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine neboli prostredníctvom Gruzínska obchádzané;

5.  vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že ruskí občania a subjekty údajne využívajú Gruzínsko na obchádzanie západných sankcií; vyzýva inštitúcie EÚ, aby podrobne preskúmali tieto tvrdenia, najmä rôzne správy vrátane správy ukrajinskej Národnej agentúry pre prevenciu korupcie o väzbách Bidzinu Ivanišviliho na Rusko; ak sa tieto podozrenia potvrdia, požaduje zavedenie osobných sankcií voči nemu a jeho najbližším spolupracovníkom; pripomína, že Ukrajina sankcionovala členov Ivanišviliho rodiny a jeho blízkych spolupracovníkov za ich väzby s Kremľom, ktoré sú dôvodom nejednoznačného postoja súčasnej gruzínskej vlády k Rusku; v tejto súvislosti víta prijatie ôsmeho balíka sankcií voči Rusku, ktorý obsahuje nové kritérium na zaradenie do zoznamu umožňujúce EÚ sankcionovať osoby za uľahčovanie porušovania zákazu obchádzania sankcií;

6.  opätovne pripomína svoju pevnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; vyzýva na pokračovanie úsilia o dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na základe rokovaní a ukončenie ruskej okupácie gruzínskeho územia; hoci uznáva náročnú situáciu, nabáda Gruzínsko, aby sa ďalej zapájalo do konštruktívneho dialógu s obyvateľstvom gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, aby sa vybudovala dôvera a našlo udržateľné riešenie konfliktu; vyzýva EÚ, aby sa aj naďalej angažovala v mierovom riešení rusko-gruzínskeho konfliktu účinným využívaním všetkých dostupných nástrojov vrátane osobitného zástupcu pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku, medzinárodných ženevských rokovaní, mechanizmov prevencie incidentov a reakcie na ne, pozorovateľskej misie EÚ (EUMM) v Gruzínsku a svojej politiky neuznania a angažovanosti; víta predĺženie mandátu EUMM v Gruzínsku do 14. decembra 2024, aby mohla naďalej plniť svoje úlohy s cieľom stabilizovať a normalizovať situáciu a vybudovať dôveru medzi stranami konfliktu v čoraz napätejšom bezpečnostnom prostredí;

7.  dôrazne odsudzuje nezákonnú okupáciu gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko Ruskou federáciou a pokračujúce nezákonné vytyčovanie hraníc v týchto regiónoch; vyjadruje znepokojenie nad zúfalou bezpečnostnou a humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv na okupovaných územiach Gruzínska a dôrazne odsudzuje diskrimináciu etnických Gruzíncov v okresoch Gali a Achalgori, porušovanie ich práva na prístup k vzdelávaniu v ich materinskom jazyku, nezákonné zadržiavanie, únosy a obmedzovanie slobody pohybu, ku ktorým dochádza pozdĺž administratívnej hranice, a porušovanie práva vnútorne vysídlených osôb a utečencov násilne vyhostených z okupovaných území Gruzínska, a to aj v dôsledku etnických čistiek, na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov; zdôrazňuje význam medziľudských kontaktov a opatrení na budovanie dôvery medzi komunitami rozdelenými konfliktom;

8.  vyzýva Ruskú federáciu, aby splnila svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, najmä svoj záväzok, aby stiahla všetok svoj vojenský a bezpečnostný personál z okupovaných území Gruzínska, umožnila vytvorenie medzinárodných bezpečnostných mechanizmov na týchto územiach a umožnila pozorovateľskej misii EÚ neobmedzený prístup na celé územie Gruzínska v súlade s jej mandátom;

9.  zdôrazňuje úlohu Gruzínska ako spoľahlivého bezpečnostného partnera EÚ vďaka jeho významným príspevkom k operáciám SBOP EÚ; vyzýva Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby ďalej spolupracovali s Gruzínskom v oblasti SBOP, najmä s ohľadom na záujem Gruzínska zapojiť sa do projektov stálej štruktúrovanej spolupráce a rozvíjať spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ;

10.  požaduje zvýšenú pomoc Gruzínsku a posilnené partnerstvo s ním v oblasti bezpečnosti a obrany, ako sa uvádza v Strategickom kompase EÚ, a to aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja; víta záväzok a odhodlanie EÚ podporovať Gruzínsko v boji proti hybridným hrozbám a víta, že Gruzínsko uznáva, že námorná bezpečnosť v Čiernom mori má kľúčový význam pre bezpečnosť EÚ;

Politický dialóg a voľby

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlboká polarizácia je naďalej charakteristickou črtou politického prostredia Gruzínska; vyzýva všetky politické zainteresované strany, aby sa zdržali akejkoľvek rozdeľujúcej a agresívnej rétoriky a aby spojili svoje sily s cieľom zabrániť ohrozeniu ich kľúčového cieľa, ktorým je členstvo Gruzínska v EÚ, a to vykonaním ambicióznych demokratických, súdnych a protikorupčných reforiem; zdôrazňuje potrebu budovať a zvyšovať dôveru medzi všetkými politickými a inštitucionálnymi zainteresovanými stranami, ako aj medzi nimi a gruzínskym obyvateľstvom; zdôrazňuje však, že vládnuca strana má väčšinu nástrojov a nesie hlavnú zodpovednosť za dosiahnutie tohto cieľa; opakuje, že základné ustanovenia dohody sprostredkovanej zo strany EÚ z 19. apríla 2021 naďalej predstavujú cestu k posilneniu demokracie a právneho štátu a k znižovaniu polarizácie v Gruzínsku, a odrážajú sa preto aj v programe pridruženia medzi EÚ a Gruzínskom na obdobie 2021 – 2027; vyjadruje poľutovanie nad odstúpením vládnucej strany Gruzínsky sen od dohody z 19. apríla a vyzýva všetky politické sily, aby dodržiavali záväzky prijaté v rámci tejto dohody; konštatuje, že rozhodnutie súdu odsúdiť vedúcich predstaviteľov strany Lelo za Gruzínsko Mamuku Chazaradzeho a Badriho Džaparidzeho a využitie rozsudku súdu na zbavenie Džaparidzeho jeho parlamentného mandátu je jasnou ukážkou prípadu spolitizovaného súdnictva; zdôrazňuje, že ďalšie odsúdenia politických lídrov budú v rozpore s deklarovanými zámermi znížiť polarizáciu;

12.  vyzýva gruzínskych politických vodcov, aby zastavili agresívne slovné útoky na poslancov Európskeho parlamentu a ďalších zástupcov euroatlantických partnerov, ako sú EÚ alebo USA, ako aj neopodstatnenú a škodlivú rétoriku, ktorá tvrdí, že medzinárodní partneri údajne majú v úmysle „zatiahnuť Gruzínsko do vojny“; so znepokojením berie na vedomie rastúcu protizápadnú propagandu, dezinformácie a rétoriku v Gruzínsku, ktoré sú v rozpore s nezmiernenou a mimoriadne vysokou verejnou podporou euroatlantickej integrácie krajiny;

13.  vyzýva gruzínske orgány, aby dokončili volebnú reformu krajiny a riešili pretrvávajúce nedostatky vo volebných kampaniach a priebehu volieb dostatočne včas pred parlamentnými voľbami v roku 2024 a v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR, najmä pokiaľ ide o nátlak na voličov a kandidátov zo strany verejných činiteľov a kandidátov vo voľbách a údajné zastrašovanie, nátlak a kupovanie hlasov, ako aj pokiaľ ide o zneužívanie administratívnych zdrojov v priebehu volebného procesu; víta skutočnosť, že gruzínske orgány predložili návrhy zmien volebného zákona OBSE/ODIHR a Benátskej komisii, aby k nim zaujali stanovisko, a vyzýva orgány, aby pred prijatím návrhov zmien v plnej miere vykonali budúce odporúčania týchto subjektov; nabáda gruzínske orgány, aby sa zaoberali otázkou hlasovacích práv gruzínskych občanov žijúcich v zahraničí; vyjadruje poľutovanie nad vylúčením Medzinárodnej spoločnosti pre spravodlivé voľby a demokraciu z parlamentnej pracovnej skupiny pre volebnú reformu a vyzýva na jej začlenenie do tohto procesu; pripomína gruzínskym orgánom ich prísľub znížiť hranicu zvoliteľnosti pre parlamentné voľby;

14.  zdôrazňuje, že treba odstrániť nadmerný vplyv osobitných záujmov na hospodársky, politický a verejný život, čo je jednou z priorít určených Komisiou, ktoré sa majú vyriešiť pred udelením štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku; odporúča riešiť nadmerný vplyv osobitných záujmov, najmä oligarchu a bývalého premiéra Bidzinu Ivanišviliho, systematickým spôsobom prostredníctvom štrukturálnych a regulačných reforiem v rôznych oblastiach politického, hospodárskeho a verejného života krajiny; opakuje svoju výzvu Rade a demokratickým partnerom, aby prijali primerané opatrenia vrátane uvalenia osobných sankcií voči Bidzinovi Ivanišvilimu a všetkým osobám, ktoré prispievajú k zhoršovaniu demokratického politického procesu a nesú zaň zodpovednosť;

15.  víta konzultáciu Benátskej komisie o nedávnom návrhu zákona o odstránení oligarchizácie; naliehavo vyzýva gruzínsky parlament, aby náležite zohľadnil nadchádzajúce stanovisko Benátskej komisie a aby zabezpečil, aby bol každý návrh zákona v tejto oblasti v čase jeho prijatia v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a aby vychádzal z cieľa odstrániť akýkoľvek nadmerný vplyv vlastných záujmov na hospodársky, politický a verejný život systémovým prístupom;

16.  vyjadruje vážne znepokojenie nad toxikologickou správou, v ktorej Dr. David E. Smith a jeho spolupracovníci dospeli k záveru, že mnohé z patologických symptómov zistených u Michaila Saakašviliho sú spôsobené otravou ťažkými kovmi, čo prispieva k rýchlemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu; opakuje, že gruzínska vláda nesie plnú zodpovednosť za zdravotný stav a blaho svojho bývalého prezidenta a že musí byť braná na zodpovednosť, ak sa mu čokoľvek stane; vyzýva gruzínsku prezidentku, aby využila svoje ústavné výsady na vyriešenie tohto problému; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa aktívne pričinil o prepustenie bývalého prezidenta; opakuje svoju výzvu gruzínskym orgánom, aby prepustili bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a umožnili mu dostať riadnu lekársku starostlivosť v zahraničí v súlade s článkom 283 Trestného poriadku Gruzínska alebo z humanitárnych dôvodov a ako prostriedok na zníženie politickej polarizácie;

Právny štát, dobrá správa vecí verejných a sloboda médií

17.  zdôrazňuje význam uskutočnenia ambicióznej, skutočnej a dôkladnej reformy súdnictva na základe transparentnej a účinnej stratégie a akčného plánu reformy súdnictva na obdobie po roku 2021 v rámci rozsiahleho a inkluzívneho konzultačného procesu so zapojením rôznych politických strán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že reforma súdnictva sa zastavila a dokonca sa zhoršila situácia vo viacerých kľúčových oblastiach; vyzýva orgány, aby riešili nedostatky pri nominácii a vymenúvaní sudcov na všetkých úrovniach, najmä sudcov najvyššieho súdu, a generálneho prokurátora, ktoré zistila Benátska komisia, a to s cieľom plne zosúladiť tento proces s európskymi normami; víta kroky na zosúladenie vymenovania generálneho prokurátora s odporúčaniami Benátskej komisie; požaduje dôkladnú reformu Vysokej súdnej rady, ktorá by sa mala uskutočniť pred vymenovaním jej zostávajúcich členov, pričom jej postup by mal byť transparentný, založený na zásluhách a v súlade s európskymi normami; vyzdvihuje vzájomne dohodnutý program pridruženia medzi EÚ a Gruzínskom na roky 2021 – 2027 a príslušné záväzky, ktoré v rámci neho prijali gruzínske orgány, najmä pokiaľ ide o Vysokú súdnu radu a generálneho prokurátora;

18.  zdôrazňuje, že unáhlené a netransparentné opatrenia pri prijímaní kľúčových menovaní alebo inštitucionálnych zmien ďalej posilňujú politizáciu súdnictva, čo je problém, ktorý treba naliehavo riešiť; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že sudcovia najvyššieho súdu boli vymenovaní na doživotie pred vyriešením nedostatkov v procese nominácie, ktoré zistili ODIHR a Benátska komisia, a to napriek opakovaným výzvam na prerušenie procesu menovania a jeho zosúladenie s európskymi normami; opakuje, že nedostatočný pokrok v reforme súdnictva znamenal, že podmienky na získanie tranže makrofinančnej pomoci EÚ vo výške 75 miliónov EUR do septembra 2021 neboli splnené; zdôrazňuje, že všetky vymenovania musia byť transparentné, plne v súlade s európskymi normami a musia sa vykonávať na základe bezúhonnosti, nezávislosti, nestrannosti a spôsobilosti;

19.  vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim ovládnutím štátu a stagnáciou boja proti korupcii; opakuje svoju výzvu gruzínskym orgánom, aby zintenzívnili boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti; berie na vedomie prijatie legislatívnych zmien, ktorými sa zriaďuje nový protikorupčný úrad, a vyzýva gruzínske orgány, aby ich predložili Benátskej komisii na vyjadrenie stanoviska a v plnej miere vykonali budúce odporúčania, najmä s tým cieľom, aby nový protikorupčný úrad mohol dôsledne riešiť prípady korupcie na vysokej úrovni, a poskytli sa mu primerané prostriedky a zdroje na plné vykonávanie mandátu; ďalej vyzýva gruzínske orgány, aby presadzovali legislatívne normy týkajúce sa predchádzania korupcii, zásad integrity a konfliktu záujmov vo verejnej službe a aby zabezpečili odhaľovanie ich prípadného porušovania;

20.  vyzýva gruzínske orgány, aby účinne vyšetrili nezákonné odpočúvanie vo veľkom rozsahu odhalené v septembri 2021, ktoré sa týkalo aj hovorov vedúceho delegácie EÚ v Gruzínsku; vyjadruje znepokojenie nad zmenami gruzínskeho trestného poriadku – ktoré gruzínsky parlament prijal 7. júna 2022 a prezident 22. júna 2022 vetoval –, ktorými sa zvyšuje počet trestných činov, v prípade ktorých je povolené utajené vyšetrovanie, a nad trvaním tohto vyšetrovania; vyzýva gruzínske orgány, aby vykonali odporúčania Benátskej komisie vydané 26. augusta 2022, najmä s cieľom zabezpečiť transparentný a inkluzívny legislatívny proces zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti;

21.  vyzdvihuje dôraz, ktorý sa v stanovisku Komisie kladie na viacúrovňové riadenie, proces decentralizácie a reformy verejnej správy s cieľom vytvoriť úspešnú miestnu samosprávu podľa európskych štandardov a zabrániť koncentrácii moci na ústrednej úrovni; trvá na dôležitej úlohe decentralizovanej spolupráce medzi EÚ a Gruzínskom; zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania administratívnych kapacít na úrovni ústrednej a miestnej samosprávy;

22.  vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že napriek spoľahlivému právnemu rámcu Gruzínska na zaručenie slobody prejavu a slobody médií došlo v roku 2021 k zhoršeniu mediálneho prostredia a bezpečnosti novinárov; odsudzuje prípady zastrašovania, hrozieb a násilia voči novinárom a ich prenasledovania vrátane zvyšujúceho sa počtu vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s pracovníkmi a vlastníkmi médií; vyzýva gruzínske orgány, aby urýchlene zareagovali a účinne vyšetrili obvinenia z nezákonného zasahovania a zneužívania moci vznesené voči zástupcom médií a zosúladili zákony týkajúce sa slobody médií, ako je zákon o elektronických komunikáciách, s medzinárodnými normami a odporúčaniami Benátskej komisie;

23.  vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo slobodu médií, ktorá zahŕňa redakčnú nezávislosť, transparentné vlastníctvo médií a pluralistické, nestranné a nediskriminačné spravodajstvo o politických názoroch v programoch súkromných, a najmä verejnoprávnych vysielateľov, predovšetkým počas volebných kampaní, ako aj aby zabezpečilo neobmedzený prístup k informáciám, ktoré majú byť verejne dostupné, a bezpečnosť, ochranu a posilnenie postavenia novinárov a iných pracovníkov médií; vyzýva všetkých zástupcov gruzínskych orgánov, aby sa zdržali používania agresívnej rétoriky a diskriminačného zaobchádzania voči predstaviteľom médií v Gruzínsku a aby sa vo svojich verejných vyhláseniach zasadzovali za tolerantný prístup rešpektujúci ľudské práva;

24.  vyzýva gruzínske orgány, aby zastavili politicky motivované trestné konania a preskúmali prebiehajúce trestné konania proti pracovníkom médií, vlastníkom médií kritickým voči vláde a ich blízkym rodinným príslušníkom; v tejto súvislosti pripomína prípad Niku Gvaramiu, riaditeľa stanice Mtavari TV, a prípady riaditeľov a zakladateľov ďalších médií, ako sú Formula TV a Pirveli TV; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že 2. novembra 2022 odvolací súd v Tbilisi potvrdil odsúdenie Niku Gvaramiu na základe pochybných obvinení napriek významným otázkam týkajúcim sa tohto prípadu, najmä jeho načasovania a obvinení; vyzýva gruzínsku prezidentku Salome Zurabišviliovú, aby udelila milosť Nikovi Gvaramiovi; pripomína kľúčové priority, ktoré Komisia uviedla vo svojom stanovisku zo 17. júna 2022, vrátane výzvy adresovanej gruzínskym orgánom, aby zabezpečili, že trestné konania vedené proti vlastníkom médií budú spĺňať najvyššie právne normy; berie na vedomie vyhlásenie gruzínskej verejnej obhajkyne zo 7. decembra 2022, v ktorom vyzýva prezidentku Gruzínska, aby využila mechanizmus udelenia milosti v prípade Nika Gvaramia, keďže tento prípad nie je opodstatnený a nezodpovedá základným zásadám trestného práva; očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť a delegácia EÚ budú naďalej na mieste monitorovať všetky súdne procesy v Gruzínsku súvisiace s politicky motivovanými prípadmi;

25.  očakáva, že gruzínska vláda a orgány budú brať vážne svoju povinnosť zaistiť bezpečnosť osobám, ktoré hľadajú útočisko pred autoritárskymi režimami, a to vzhľadom na správy, že novinári iného ako gruzínskeho pôvodu boli na gruzínskych hraniciach vystavení obťažovaniu a zásahom zo strany vlády;

26.  pripomína, že Gruzínsko je vo veľkej miere vystavené ruskej propagande a dezinformačným kampaniam; zdôrazňuje význam nepretržitého úsilia o zvýšenie odolnosti gruzínskej spoločnosti voči takýmto kampaniam a pokusom o ovplyvnenie gruzínskej politiky a verejnej mienky, a to aj ochranou plurality a nezávislosti médií a zlepšovaním mediálnej gramotnosti; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pokračovali v posilňovaní spolupráce s príslušnými gruzínskymi inštitúciami s cieľom riešiť problém ruských dezinformácií a ich dôsledkov;

27.  konštatuje, že ruská propaganda využíva totalitnú minulosť a kult totalitných komunistických vodcov ako nástroj vplyvu v Gruzínsku; zdôrazňuje, že glorifikácia Stalina, a to aj prostredníctvom stavania nových sôch, je pokrivením krvavého a krutého dedičstva komunizmu a urážkou miliónov obetí stalinistického teroru; oceňuje občiansku spoločnosť za boj proti ruským dezinformáciám, a to aj prostredníctvom iniciatív, ako je Laboratórium pre výskum sovietskej minulosti (SovLab);

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

28.  odsudzuje násilie páchané na pokojných účastníkoch pochodu Tbilisi Pride 5. júla 2021 a novinároch, ktorí podujatie pokrývali; dôrazne odsudzuje nedostatok dôsledného vyšetrovania alebo stíhania osôb zodpovedných za organizovanie násilia; konštatuje, že šesť páchateľov násilia bolo v apríli 2022 odsúdených na maximálne päť rokov odňatia slobody, vyzýva však generálnu prokuratúru, aby uskutočnila komplexné a účinné vyšetrovanie všetkých organizátorov a páchateľov násilia vzhľadom na obrovské množstvo dôkazov zhromaždených médiami, občianskou spoločnosťou a gruzínskou verejnou obhajkyňou; konštatuje, že podujatia plánované v rámci pochodu Tbilisi Pride 2022 sa konali v interiéri a že polícia reagovala včas, aby zabránila zasahovaniu a násiliu zo strany skupín, ktoré boli proti týmto podujatiam; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby dodržiavala právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, a vyzýva gruzínske orgány, aby zaistili bezpečnosť demonštrantov;

29.  vyzýva orgány, aby zabezpečili ochranu ľudských práv, najmä práv žien a iných zraniteľných skupín, ako sú komunita LGBTQI+ a etnické menšiny, a aby v plnej miere vykonávali právne predpisy v oblasti ľudských práv a antidiskriminačné právne predpisy v praxi a účinne bojovali proti beztrestnosti za akékoľvek porušovanie ľudských práv, najmä za závažné porušovanie; naliehavo požaduje prijatie stratégie v oblasti ľudských práv a akčného plánu na roky 2021 – 2030; oceňuje skutočnosť, že gruzínska vláda vytvorila medziagentúrny koordinačný výbor zodpovedný za vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím pod dohľadom predsedu vlády; vyzýva gruzínske orgány, aby pracovali na svojej deinštitucionalizačnej stratégii a akčnom pláne v súlade s požiadavkami kódexu práv dieťaťa, keďže násilie páchané na deťoch v rodinnom kontexte a v rezidenčnej starostlivosti, v rodinnej starostlivosti a vo vzdelávacích inštitúciách zostáva závažným problémom;

30.  vyzýva gruzínske orgány, aby ďalej zlepšovali zastúpenie žien a rovnaké zaobchádzanie na všetkých úrovniach politického, hospodárskeho a spoločenského života, s cieľom odstrániť nerovnosť na trhu práce a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu a orgány, aby prijali a účinne vykonávali právne predpisy proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a femicíde, zintenzívnili podporu obetí a vykonávali rehabilitačné programy pre páchateľov a informačné kampane, najmä na úrovni miestnych komunít;

31.  odsudzuje pokračujúcu diskrimináciu LGBTQI+ skupín a osôb, a to aj v pracovnej, zdravotnej, sociálnej a hospodárskej oblasti, a skutočnosť, že sú terčom útokov ultranacionalistických nenávistných skupín;

32.  opätovne zdôrazňuje význam nezávislého dohľadu nad gruzínskymi štátnymi inštitúciami; v tejto súvislosti vyjadruje vážne znepokojenie nad zrušením služby štátneho inšpektora, napriek odporúčaniam ODIHR a bez zmysluplných predchádzajúcich konzultácií; zdôrazňuje pozitívnu úlohu gruzínskej verejnej obhajkyne Nino Lomdžariovej pri ochrane ľudských práv, podpore dobrej správy vecí verejných, posilňovaní právneho štátu, ochrane slobody médií a dohľade nad súladom politík a opatrení výkonnej moci s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; odsudzuje pravidelné pokusy, a to aj zo strany verejných orgánov, oslabiť nezávislosť gruzínskej verejnej obhajkyne a spochybniť integritu tohto úradu a jeho zamestnancov; víta zriadenie nezávislého výboru na hodnotenie kandidátov na pozíciu gruzínskeho verejného obhajcu a vyzýva parlamentnú väčšinu, aby bezodkladne vybrala jedného z troch najlepších nezávislých kandidátov, ktorých výbor navrhne;

33.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti v demokratickom dohľade; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali politickú, technickú a finančnú podporu občianskej spoločnosti a nezávislým médiám a aby rozdelili základné finančné prostriedky občianskej spoločnosti s cieľom podporiť budovanie kapacít a odborných znalostí;

34.  vyzýva Gruzínsko, aby obmedzilo využívanie strategických žalôb proti verejnej účasti, ktoré sú zamerané proti obhajcom ľudských práv a zástupcom médií, a bránia tak ich kritickej a nezávislej práci;

35.  vyjadruje znepokojenie nad počtom gruzínskych žiadateľov o azyl v EÚ a vyzýva gruzínske orgány, aby zintenzívnili spoluprácu so svojimi európskymi partnermi a prijali ďalšie opatrenia na riešenie tejto otázky;

Hospodárske a obchodné vzťahy

36.  víta pozitívne výsledky Gruzínska, pokiaľ ide o aproximáciu právnych predpisov a budovanie plne fungujúceho trhového hospodárstva; žiada, aby sa príležitosti, ktoré ponúka hospodársky a investičný plán, využili na vybudovanie dynamického a odolného hospodárstva, ktoré je pripravené na integráciu do jednotného trhu EÚ; ďalej víta skutočnosť, že EÚ je hlavným obchodným partnerom Gruzínska, pretože vzájomný obchod predstavuje približne 21 % celkového obchodu Gruzínska; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál DCFTA zvýšiť objem obchodu medzi EÚ a Gruzínskom prostredníctvom koordinovanej pomoci so zameraním na podporu malých a stredných podnikov a štrukturálnych reforiem vrátane rozvoja kvalitnej infraštruktúry, ako sú laboratóriá v Gruzínsku na certifikáciu EÚ v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych noriem, a technické prekážky obchodných noriem; víta žiadosť Gruzínska o pristúpenie k jednotnej oblasti platieb v eurách;

37.  nabáda gruzínske orgány, aby posilnili účasť malých a stredných podnikov na prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, najmä zintenzívnením komunikácie o príležitostiach, ktoré majú k dispozícii, zlepšením prístupu k vývozným zariadeniam a najlepším možným využitím existujúcich programov Komisie ENPARD (program európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) pre Gruzínsko a EU4Business;

Odvetvová spolupráca

38.  opakuje, že dohoda o pridružení, DCFTA a program pridruženia na roky 2021 – 2027 poskytujú pevný rámec na priblíženie Gruzínska k EÚ postupnou integráciou do jednotného trhu EÚ a posilnenou odvetvovou spoluprácou;

39.  vyzýva Komisiu a Radu, aby začali posilnený a štruktúrovaný politický dialóg s Gruzínskom a ďalšími kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami s cieľom pokročiť v ďalšej hospodárskej integrácii a harmonizácii právnych predpisov; domnieva sa, že tento dialóg by mal zahŕňať stretnutia v rámci zasadnutí Európskej rady s vedúcimi predstaviteľmi dotknutých krajín, že ich zástupcovia by sa mali pravidelne zúčastňovať na zasadnutiach pracovných skupín a výborov Európskej rady na štruktúrovanom základe a že tieto krajiny by mali byť zapojené ako pozorovatelia do rokovaní výborov zriadených podľa článku 291 ZFEÚ a nariadenia (EÚ) č. 182/2011(4) s cieľom posilniť orientáciu týchto krajín na reformy a ich administratívne know-how;

40.  zdôrazňuje význam posilnenej dopravnej, energetickej a digitálnej pripojiteľnosti ako prostriedku na plné využitie geografického a hospodárskeho potenciálu Gruzínska na všetkých úrovniach, najmä v malých, v stredných a vo vidieckych obciach;

41.  vyzýva Gruzínsko, aby zlepšovalo svoj energetický sektor a prepojenosť a zároveň zabezpečovalo udržateľnosť životného prostredia, posilňovalo svoj boj proti zmene klímy a chránilo životné prostredie, konkrétne prostredníctvom ochrany biodiverzity a chránených oblastí, okrem iného ďalším zosúlaďovaním právnych predpisov s acquis EÚ a politikami Európskej zelenej dohody, ako aj posilnením administratívy Gruzínska s cieľom umožniť zelenú transformáciu;

42.  vyzýva gruzínske orgány, aby podnikli kľúčové kroky na oddelenie a certifikáciu prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie a plynu s cieľom urýchliť zelenú transformáciu a zabrániť energetickej závislosti od Ruska v súlade s plánom REPowerEU;

43.  nabáda Komisiu, Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn a Gruzínsko, aby posúdili možnosť synchronizácie gruzínskej elektrizačnej sústavy s európskou kontinentálnou sieťou a začlenenia Gruzínska do synchrónnej oblasti Kontinentálna Európa;

44.  vyzýva gruzínsku vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie a udržanie sociálno-ekonomického rozvoja s cieľom zabezpečiť rastúcu úroveň príjmov a regionálny rozvoj; opakuje svoju podporu rozvoju ľudského kapitálu prostredníctvom posilnenia úlohy súkromného sektora pri riadení systému odborného vzdelávania a riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami s cieľom zlepšiť vyhliadky na zamestnanie;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a Gruzínsko, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti odolnosti verejného zdravia, a to aj medzi orgánmi verejného zdravotníctva, týkajúcu sa výskumných zariadení a núdzových kapacít a aby si takisto vymieňali najlepšie postupy a spolupracovali s občianskou spoločnosťou pri vytváraní epidemických stratégií zameraných na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších ľudí, bezdomovcov, sezónnych pracovníkov a migrantov;

46.  víta prijatie zastrešujúcej národnej stratégie Gruzínska v oblasti verejného zdravia na roky 2022 – 2030 a sprievodného akčného plánu, ako aj novej stratégie v oblasti duševného zdravia na roky 2022 – 2030 a sprievodného akčného plánu;

47.  víta pokračujúce úsilie Gruzínska o posilnenie svojej medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania práva s Agentúrou EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Agentúrou EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) vrátane podpísania novej pracovnej dohody medzi agentúrou CEPOL a Gruzínskom 22. júna 2022, ktorou sa posilní výmena poznatkov, odborných znalostí, najlepších postupov a koordinovaných prístupov k vzdelávaniu;

48.  víta prijatie reforiem v oblasti práce a vyzýva gruzínsku vládu, aby ďalej zlepšovala gruzínsky rámec na ochranu pracovných práv, a to aj zabezpečením účinného systému inšpekcie práce s primeranými právomocami, kapacitami a zdrojmi, zlepšením základných pracovnoprávnych predpisov s cieľom plne ich zosúladiť s normami Medzinárodnej organizácie práce a nariadeniami EÚ, zavedením minimálnej mzdy po konzultácii so sociálnymi partnermi a s organizáciami pre pracovné práva, vytvorením účinných systémov sociálnej ochrany pre pracovníkov a vypracovaním akčného plánu na formalizáciu neformálneho sektora;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie spoločného roamingového priestoru medzi Gruzínskom a EÚ prostredníctvom koordinovanej pomoci so zameraním na postupné znižovanie medzinárodných roamingových taríf medzi Gruzínskom a EÚ v súlade s nariadeniami EÚ, a tým chránila práva spotrebiteľov a zároveň napomohla postupné zosúladenie Gruzínska s acquis EÚ a prispela k procesu európskej integrácie Gruzínska;

50.  vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie Gruzínska stať sa regionálnym uzlom pre digitálnu pripojiteľnosť a digitálne služby a presadzovala jej digitálnu suverenitu prostredníctvom rozvoja strategickej medzinárodnej pripojiteľnosti a koridorov digitálnej dopravy medzi Európou a rôznymi časťami Ázie cez Gruzínsko; víta programy pomoci EÚ na podporu digitalizácie, ako sú EU4Digital a EaP Connect, ale zdôrazňuje aj potrebu dostupnej digitálnej pripojiteľnosti, najmä vo vidieckych oblastiach, a úsilie vynaložené v tomto smere; víta investičnú iniciatívu v oblasti rýchleho širokopásmového pripojenia pre vidiecke sídla; víta prijatie národnej stratégie a akčného plánu kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 – 2024; vyzýva gruzínske orgány, aby spolupracovali s EÚ na posilnení kybernetickej odolnosti krajiny v súlade s najlepšími postupmi a právnymi predpismi EÚ, najmä so smernicou EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov(5);

51.  vyzýva Komisiu a Gruzínsko, aby zvážili zvýšenie počtu projektov transeurópskej dopravnej siete v Gruzínsku; zdôrazňuje negatívne bezpečnostné dôsledky čínskych investícií do strategickej infraštruktúry; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi oneskoreniami v rozvoji hlbokomorského prístavu Anaklia po tom, čo gruzínska vláda v roku 2020 zrušila projektovú zmluvu so združením Anaklia Development Consortium; vyjadruje nádej, že Gruzínsko urýchli výstavbu tohto prístavu v súlade so strategickými euro-atlantickými cieľmi Gruzínska;

52.  víta pripojenie Gruzínska k programu Horizont Európa, čo je program EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027, ktorý otvára nové príležitosti pre gruzínsku vedeckú a inovačnú komunitu, a víta záväzok Gruzínska začať proces smerujúci k tomu, aby sa stala treťou krajinou pridruženou k programu Erasmus+;

Inštitucionálne ustanovenia

53.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať parlamentnú demokraciu Gruzínska rozvíjaním kapacít; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ponuka Európskeho parlamentu adresovaná gruzínskemu parlamentu na vytvorenie dialógu Jeana Monneta nebola prijatá;

o
o   o

54.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2022)0235.
(3) Ú. v. EÚ L 218, 23.8.2022, s. 40.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

Posledná úprava: 6. marca 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia