Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 20. mája 2021 o situácii v Čade(1) a zo 16. septembra 2020 o bezpečnostnej spolupráci v EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 20. apríla 2021 o smrti prezidenta Idrissa Débyho Itnu,

–  so zreteľom na vyhlásenie delegácie Európskej únie v Čade z 19. októbra 2022,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 20. apríla 2021 o Čade,

–  so zreteľom na správu vyšetrovacej misie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie v Čade, ktorá sa uskutočnila od 29. apríla do 6. mája 2021,

–  so zreteľom na mnohonárodné spoločné zásahové jednotky (MNJTF) proti skupine Boko Haram, ktoré poverila Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie a ktoré podporuje mierový nástroj EÚ pre Afriku,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2359 (2017) o nasadení spoločných ozbrojených síl skupiny G5 Sahel (FC-G5S),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady a členských štátov skupiny G5 Sahel z 28. apríla 2020 o bezpečnosti, stabilite a rozvoji Sahelu,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. apríla 2021 o integrovanej stratégii Európskej únie pre región Sahel, v ktorých sa opätovne potvrdil význam pevného a dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Sahelom,

–  so zreteľom na národný indikatívny program Európskeho rozvojového fondu pre Čad na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na čadskú ústavu,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou(3) (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a vstúpila do platnosti 21. októbra 1986,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, ktorá bola prijatá 30. januára 2007,

–  so zreteľom na revidovanú čadskú chartu o prechode,

–  so zreteľom na globálny index terorizmu z roku 2019,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od smrti bývalého prezidenta Idrissa Débyho Itnu v apríli 2021 vedie Čad jeho syn Mahamat Idriss Déby Itno; keďže dočasná vojenská rada predtým pozastavila ústavu a rozpustila vládu a národné zhromaždenie;

B.  keďže dočasná vojenská rada sa zaviazala uskutočniť demokratické voľby do 18 mesiacov od prevzatia moci; keďže 1. októbra 2022 boli formálne prijaté opatrenia v rámci národného dialógu s oznámením, že voľby sa posúvajú o ďalšie dva roky; keďže Africká únia stanovila podmienky vrátane odmietnutia akéhokoľvek predĺženia pôvodného 18-mesačného harmonogramu prechodu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže sa usporiadal národný dialóg s cieľom stanoviť proces prechodu; keďže nie všetky opozičné skupiny sa zúčastnili na tomto procese; keďže dialóg sa skončil odporúčaniami odložiť proces prechodu a nevylúčiť nikoho, najmä nie súčasného prezidenta, z kandidatúry v budúcich voľbách;

D.  keďže čadské organizácie občianskej spoločnosti vypracovali plán prechodu na ukončenie krízy; keďže niektoré čadské organizácie občianskej spoločnosti odporučili, aby medzinárodná podpora mala formu stabilizačného mechanizmu zameraného na obnovenie ústavného poriadku a podporu plánu prechodu;

E.  keďže v období od 13. marca do 8. augusta 2022 zvolala vláda Čadu do Dauhy 53 politických vojenských hnutí, z ktorých len 6 bolo skutočných, aby rokovali o mierovej dohode;

F.  keďže dočasná vojenská rada do N’Djameny zvolala viac ako 1 300 delegátov, z ktorých takmer všetkých priamo vymenovala vláda, aby sa zúčastnili na tzv. národnom inkluzívnom a zvrchovanom dialógu;

G.  keďže najdôležitejšie politické strany, organizácie občianskej spoločnosti a skutočné politické vojenské skupiny tieto dve podujatia bojkotovali;

H.  keďže 20. októbra 2022 tisíce ľudí protestovali v Čade a požadovali okamžitý návrat k demokratickej vláde; keďže pred touto udalosťou 19. októbra 2022 minister verejnej bezpečnosti zakázal všetky demonštrácie v krajine; keďže v reakcii na protesty polícia strieľala ostrou muníciou a použila slzotvorný plyn proti pokojným demonštrantom počas pokračujúceho a rozsiahleho zásahu v celej krajine;

I.  keďže orgány takisto oznámili dočasné pozastavenie činnosti siedmich politických skupín; keďže tiež nariadili zákaz činnosti hlavných opozičných skupín a koalície občianskej spoločnosti Wakit Tamma na celoštátnej úrovni; keďže vo viacerých mestách a štvrtiach došlo k obmedzeniam internetu;

J.  keďže 4. novembra 2022 spravodajca Sébastien Touzé na schôdzi Výboru OSN proti mučeniu odhadol, že v dôsledku protivládnych protestov zomrelo 50 až 150 ľudí, 150 až 184 zmizlo, 1 369 bolo zatknutých a 600 až 1100 osôb bolo prepravených do väznice s vysokou bezpečnosťou Koro Toro v púšti, približne 600 kilometrov od hlavného mesta;

K.  keďže 400 zo zadržaných osôb bolo súdených počas štyroch dní a bez obhajcu; keďže 5. decembra 2022 bolo 262 zadržaných demonštrantov odsúdených na obdobie až troch rokov odňatia slobody, 80 bolo odsúdených s podmienečným trestom a 59 bolo oslobodených;

L.  keďže súdne konania sa uskutočnili bez transparentnosti alebo bez dostupných verejných informácií; keďže demonštrantom bol odopretý prístup k spravodlivosti; keďže advokátska komora Čadu označila proces za „paródiu spravodlivosti“ a proti rozhodnutiu súdu podala odvolanie a keďže jej právni zástupcovia preto bojkotovali súdne konania;

M.  keďže Výbor OSN proti mučeniu dospel k záveru, že rozšírené násilie vo väzniciach vrátane násilných činov spáchaných väzenským personálom voči zadržaným osobám je alarmujúce, a požiadal štátne orgány, aby vyšetrili všetky úmrtia vo väzbe a všetky obvinenia týkajúce sa mučenia a zlého zaobchádzania zo strany väzenského personálu;

N.  keďže bezpečnostná situácia v oblasti Sahel sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, čo predstavuje vážnu hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; keďže často dochádza k porušovaniu ľudských práv a hromadnému zabíjaniu a rastúca potravinová neistota, korupcia, extrémna chudoba a záplavy prispeli k neistote; keďže región Sahel v roku 2019 zaznamenal najrýchlejší vzostup násilnej extrémistickej činnosti zo všetkých regiónov;

O.  keďže EÚ sa vo svojej integrovanej stratégii pre región Sahel, ktorú Rada prijala 16. apríla 2021, zaviazala podporovať kľúčové momenty pre demokraciu v regióne, venovať osobitnú politickú pozornosť úsiliu v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu a naďalej vyzývať, aby vnútorné bezpečnostné sily zohrávali ústrednejšiu úlohu pri posilňovaní dôvery medzi ľuďmi a štátom;

P.  keďže podľa OSN prijal Čad viac ako 577 000 utečencov okrem iného z Dárfúru, Stredoafrickej republiky, Nigérie a Kamerunu, pričom v krajine žije ďalších 381 000 vnútorne vysídlených osôb; keďže stabilita Čadu má zásadný význam pre Sahel a severnú a východnú Afriku;

Q.  keďže Čad sa nachádza v strategickom regióne a čelí vážnym bezpečnostným výzvam vzhľadom na blízkosť krajiny k regionálnym militantným skupinám, najmä v okolí regiónu Čadského jazera, kde pôsobia provincia Islamský štát západná Afrika a islamistická militantná skupina so sídlom v Nigérii Boko Haram; keďže Čad plní dôležitú úlohu v regionálnom mierovom úsilí ako súčasť spoločných síl skupiny G5 Sahel, ako aj MNJTF;

1.  vyjadruje poľutovanie nad smrtonosným násilím a represiami voči demonštrantom za demokraciu počas protestov v októbri 2022 a vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch; opätovne odsudzuje vojenský prevrat, ktorého sa 20. apríla 2021 dopustila Dočasná vojenská rada, následné pozastavenie platnosti čadskej ústavy a rozpustenie národného zhromaždenia a vlády;

2.  odsudzuje obmedzenie základného práva na demonštrácie a používanie násilia voči demonštrantom a občianskej spoločnosti v Čade; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto opatrenia vlády môžu ohroziť pokračujúci proces smerujúci k demokracii; naliehavo vyzýva orgány, aby plne rešpektovali vnútroštátne a medzinárodné záväzky krajiny, najmä právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovania, ako aj právo na fyzickú integritu;

3.  požaduje, aby OSN a Africká únia začali nezávislé a nestranné vyšetrovanie oznámeného násilia vrátane správ o mučení v čadských väzniciach s cieľom stíhať páchateľov násilia voči jednotlivcom a občianskej spoločnosti; požaduje, aby sa osoby zodpovedné za násilie a vraždy brali na zodpovednosť, a naliehavo vyzýva čadské orgány, aby zabezpečili školenie čadskej armády, žandárov a polície o kódexe OSN pre správanie príslušníkov orgánov presadzovania práva a základných zásadách použitia sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva a aby uvedení podľa nich postupovali;

4.  odsudzuje stíhanie demonštrantov za demokraciu v hromadných súdnych procesoch, v ktorých neboli nedodržané medzinárodné normy transparentnosti a prístupu k spravodlivosti; požaduje zrušenie rozsudkov a prepustenie demonštrantov;

5.  naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila, že všetci obvinení z protestov z 20. októbra 2022 budú mať plný prístup k právnej ochrane; zdôrazňuje, že EÚ bude veľmi pozorne sledovať pokračovanie súdnych konaní a že výsledok bude tiež kľúčovým faktorom budúcich vzťahov medzi EÚ a Čadom;

6.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že režim nedodržal svoj záväzok týkajúci sa prechodu k demokracii; opätovne zdôrazňuje význam urýchleného návratu k ústavnému poriadku a časovo ohraničenej transformácie pod civilným vedením, ktorá zaručí dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a pripomína, že na zaručenie dôveryhodnosti a legitímnosti prebiehajúceho procesu je nevyhnutná zmysluplná spolupráca so všetkými občianskymi a politickými aktérmi;

7.  naliehavo požaduje, aby sa čím skôr zorganizovali nové transparentné, inkluzívne a dôveryhodné parlamentné a prezidentské voľby plne rešpektujúce národnú ústavu a medzinárodné volebné normy, a to aj zabezpečením plnej účasti opozičných strán; v tejto súvislosti poukazuje na význam nezávislej a transparentnej národnej volebnej komisie a spolupráce s medzinárodnými partnermi; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vládnuce orgány ignorujú jasnú smernicu Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie založenú na Africkej charte o demokracii, voľbách a správe vecí verejných a predchádzajúci verejný záväzok Dočasnej vojenskej rady, že jej vedúci predstavitelia nebudú kandidovať v nadchádzajúcich voľbách;

8.  zdôrazňuje, že skutočný prechod k demokracii a reformy musia prebiehať pod civilným vedením a musia umožniť plné a aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, žien a mladých, opozičných strán a slobodnej tlače, ktoré musia mať možnosť pôsobiť v prostredí bez strachu z násilia, zastrašovania alebo obmedzení;

9.  vyjadruje poľutovanie nad neustálym násilím a teroristickými útokmi, ku ktorým v Čade stále dochádza; opäť zdôrazňuje znepokojenie nad dlhotrvajúcou krízou v krajine a nestabilnou bezpečnostnou situáciou na severe a dôrazne odsudzuje opakované porušovanie ľudských práv a medzinárodného a humanitárneho práva;

10.  vyzýva vládu, aby usilovala o podporu vnútroštátnych a medzinárodných mediátorov, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Africkej únie, osobitného zástupcu EÚ pre región Sahel, Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov a iných medzinárodných organizácií s cieľom zdolať súčasnú patovú situáciu a pokročiť v národnom dialógu a procese prechodu k demokracii;

11.  je mimoriadne znepokojený pretrvávajúcou vysokou mierou korupcie a beztrestnosti v Čade; konštatuje, že neschopnosť riešiť beztrestnosť v prípadoch porušovania ľudských práv prispieva k pokračovaniu takéhoto zneužívania a k oslabeniu dôvery verejnosti v štátne inštitúcie;

12.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby zvýšili podporu nezávislým mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a nezávislým médiám pôsobiacim v Čade, a to aj financovaním a podporou tých, ktorí potrebujú ochranu;

13.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čadské orgány upozornili na tieto obavy v oblasti ľudských práv, aby počas prechodného obdobia poskytli Čade technickú podporu a zvážili začatie postupu podľa článku 96 Dohody z Cotonou, ktorý ako posledná možnosť môže viesť k pozastaveniu rozvojovej spolupráce EÚ s Čadom, kým sa neobnoví legitímny ústavný poriadok;

14.  pripomína, že zmena klímy, potravinová neistota, populačný rast, využívanie prírodných zdrojov, chudoba a nedostatok možností vzdelávania a hospodárskych príležitostí sú hlavnými príčinami nestability, násilia a odvodov k teroristom v celom regióne Sahelu; zdôrazňuje, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja v celom regióne je nevyhnutná koordinácia pomoci v oblasti bezpečnosti, rozvoja, humanitárnej pomoci a podpory demokracie;

15.  konštatuje, že regionálna spolupráca a iniciatívy vrátane Africkej únie a skupiny G5 Sahel sú kľúčom k podpore stratégie pod vedením Afriky na riešenie terorizmu a nestability v regióne Sahel; zdôrazňuje svoju podporu Európskemu mierovému nástroju a jeho spolupráci s MNJTF;

16.  víta regionalizáciu prítomnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v regióne Sahel so zámerom posilniť regionálny prístup práce EÚ v tomto regióne, a tak podporiť cezhraničnú spoluprácu v regióne Sahel a medzi štruktúrami regionálnej spolupráce, ako aj posilniť vnútroštátne kapacity krajín skupiny G5 Sahel; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene realizovali návrh iniciatívy Tím Európa pre Čad v oblasti správy vecí verejných, demokratizácie, mieru a bezpečnosti;

17.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene reagovali na humanitárnu situáciu vyplývajúcu zo situácie v oblasti ľudských práv v Čade a krajine poskytli potrebnú pomoc na urýchlené riešenie jej naliehavých potrieb v oblasti ochrany vnútorne vysídlených osôb a utečencov;

18.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii a jej inštitúciám a vláde a parlamentnému zhromaždeniu Čadu.

(1) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 166. (2) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 24. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.