Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady (76/787/ESUO, EHS, Euratom) a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu (2020/2220(INL) – 2022/0902(APP))

P9_TA(2022)0129 A9-0083/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na deklaráciu z 9. mája 1950, v ktorej sa navrhlo vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) ako prvý krok k federalizácii Európy,

–  so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „akt o voľbách“) pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976, zmenený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002(1) a rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018(2),

–  so zreteľom na zmluvy, a najmä na články 2, 3, 9, 10, 14 a článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 8, 20, 22, článok 223 ods. 1 a článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj na článok 2 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o volebnom postupe Európskeho parlamentu, najmä uznesenie z 15. júla 1998 o návrhu volebného postupu obsahujúceho spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu(4), uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(5), uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(6) a uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. marca 2013(8) a zo 7. februára 2018(9) o zložení Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií(11), najmä na jeho články 13, 21 a 31,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010,

–  so zreteľom na informatívnu správu Hospodárskeho a sociálneho výboru o práve osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi prijatú na jeho plenárnom zasadnutí 20. marca 2019(12) a na jeho doplňujúce stanovisko o nevyhnutnosti zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP prijaté 2. decembra 2020(13),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“), ktorý EÚ a všetky členské štáty ratifikovali v roku 2010, a na jeho článok 29 o účasti na politickom a verejnom živote,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta”), najmä na jej články 11, 21, 23 a 39,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 1,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a najmä na jeho článok 25,

–  so zreteľom na prácu Medziparlamentnej únie (IPU) v oblasti rodovej rovnosti, najmä na jej akčný plán pre rodovo citlivé parlamenty,

–  so zreteľom na správu o stave Únie z roku 2021, v ktorej Ursula von der Leyen oznámila, že rok 2022 bude rokom mládeže,

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh, aby rok 2022 bol Európskym rokom mládeže,

–  so zreteľom na články 46 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0083/2022),

A.  keďže od roku 1976, keď sa aktom o voľbách vydláždila cesta k prvým priamym a všeobecným voľbám zástupcov do Európskeho parlamentu, Európsky parlament neustále požaduje reformu európskeho volebného zákona a smeruje k skutočnejšiemu, jednotnejšiemu a európskemu volebnému postupu;

B.  keďže Lisabonská zmluva priniesla pozitívny krok vpred, keď potvrdila právo Európskeho parlamentu predložiť návrh týkajúci sa aktu o voľbách, ako aj svojho zloženia;

C.  keďže ďalšie dôležité zmeny v Lisabonskej zmluve sa týkali najmä znenia článku 14 Zmluva o EÚ, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament sa má skladať zo zástupcov občanov Únie, nie národov členských štátov, ako aj odkazu na úlohu Európskeho parlamentu pri voľbe predsedu Komisie, ktorý by mal byť zvolený s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu;

D.  keďže postupom vo voľbách v roku 2014 sa stanovil precedens, pokiaľ ide o úlohu Európskeho parlamentu pri výbere predsedu Komisie; keďže tento postup nebolo možné zahrnúť do celkovej reformy európskeho volebného zákona, čo prispelo k vytvoreniu politického prostredia na to, aby sa po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 neočakávaným spôsobom neuplatnila zásada hlavného kandidáta; keďže hlavný kandidát, ktorého európsky politický subjekt získal celkovo najvyšší počet kresiel, by mal byť najprv poverený vytvorením koaličnej väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente, pokiaľ ide o návrh kandidáta na predsedu Komisie; keďže v prípade, že koaličnú väčšinu nemožno dosiahnuť, by sa táto úloha mala prideliť ďalšiemu hlavnému kandidátovi; keďže Európsky parlament očakáva, že predseda Európskej rady sa poradí s uvedenými hlavnými predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín, pričom táto konzultácia bude podkladom pre postup navrhovania hlavných kandidátov, a domnieva sa, že tento postup navrhovania by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou;

E.  keďže z niektorých existujúcich spoločných ustanovení v súčasnom európskom akte o voľbách vyplýva cesta k nevyhnutným zlepšeniam, a to vrátane ustanovení, v ktorých sa stanovuje voľba kandidátov systémom pomerného zastúpenia pomocou zoznamu alebo jedného prenosného hlasu; sloboda vytvorenia volebných obvodov na vnútroštátnej úrovni; zavedenie maximálnej volebnej prahovej hodnoty na úrovni 5 % vo vnútroštátnych volebných obvodoch ako prostriedku na zaručenie fungovania Európskeho parlamentu; a zákaz vykonávať dvojitý mandát v národnom parlamente a v Európskom parlamente pre poslancov Európskeho parlamentu;

F.  keďže napriek niektorým krokom zameraným na vymedzenie spoločných noriem týkajúcich sa postupov volieb do Európskeho parlamentu sa dnes európske voľby naďalej zväčša riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi, a preto sú potrebné ďalšie zlepšenia na zavedenie skutočne jednotného postupu európskych volieb;

G.  keďže účasť zaznamenaná v európskych voľbách v roku 2019 bola najvyššia spomedzi volieb do Európskeho parlamentu za posledných 20 rokov; keďže miera účasti sa medzi členskými štátmi značne líši; keďže vyššia účasť je pozitívny signál, ktorý dokazuje, že občania Únie, a najmä najmladšie generácie, majú čoraz väčší záujem o rozvoj európskej integrácie, o čom svedčia aj výsledky osobitného Eurobarometra z 9. marca 2021; keďže táto miera však stále naznačuje, že sa na nich zúčastnila len polovica občanov Únie; keďže zvýšený záujem o voľby do Európskeho parlamentu signalizuje, že občania Únie požadujú od EÚ rýchle kroky v oblasti zmeny klímy, oživenia hospodárstva, ochrany ľudských práv a právneho štátu, migrácie a úlohy Európskej únie v medzinárodných vzťahoch; keďže je nutné vyvinúť komunikačné úsilie o posilnenie záujmu občanov o európske záležitosti, ako aj úlohu európskych politických strán a nadácií v uvedenom smere;

H.  keďže trend rastúcej účasti voličov možno zlepšiť, ak sa posilní prepojenie a zodpovednosť medzi voličmi a kandidátmi a ak sa bude podporovať rozmer Únie;

I.  keďže funkčným volebným systémom sa buduje dôvera a podpora obyvateľov a zvyšuje sa presvedčenie občanov Únie, že demokraticky môžu hlasovaním prispieť k zmene spoločnosti;

J.  keďže členské štáty ešte stále neschválili rozhodnutie Rady 2018/994 z 13. júla 2018, čo však nemôže brániť potrebným zmenám volebných systémov Únie;

K.  keďže rastúca politická dynamika v celej Európe by mohla priniesť možnosť začleniť prvky a ustanovenia, ktoré posilnia európsky rozmer volieb;

L.  keďže vhodný prístup k reforme európskeho volebného zákona by mal vychádzať z dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a zo zavedenia spoločných minimálnych noriem;

M.  keďže reforma volebného postupu Európskeho parlamentu by sa mala zamerať na posilnenie demokratickej a nadnárodnej verejnej diskusie a demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb a demokratickej legitimity rozhodovacieho postupu Únie, na posilnenie občianstva v Únii, zlepšenie fungovania Európskeho parlamentu a riadenia Únie, zvýšenie legitimity a legislatívneho charakteru práce Európskeho parlamentu tým, že sa mu poskytne skutočné právo legislatívnej iniciatívy, posilnenie zásad volebnej rovnosti a rovnosti príležitostí, najmä medzi ženami a mužmi, zvýšenie účinnosti systému konania európskych volieb a priblíženie poslancov Európskeho parlamentu k voličom, najmä pokiaľ ide o tých najmladších;

N.  keďže v odporúčaní č. 16 európskej panelovej diskusie občanov 2 na tému Európska demokracia/hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť uskutočnenej v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa požaduje, aby sa v súvislosti s Európskym parlamentom prijal volebný zákon, ktorým sa zharmonizujú volebné podmienky (vek voličov, dátum volieb, požiadavky na volebné obvody, kandidátov, politické strany a ich financovanie), a aby európski občania mali právo voliť rôzne strany na úrovni Európskej únie, z ktorých každá pozostáva z kandidátov z viacerých členských štátov, a aby počas dostatočného prechodného obdobia mohli občania naďalej voliť vnútroštátne aj nadnárodné strany;

O.  keďže v správe o nápadoch mladých ľudí uverejnenej ako výsledok Európskeho podujatia pre mládež (EYE), ktoré sa konalo od 22. do 23. októbra 2021, sa navrhuje používať nadnárodné zoznamy, v ktorých by voliči dostali zoznam národných kandidátov a ďalší zoznam s kandidátmi zo všetkých členských štátov; keďže uvedená správa podporuje aj presadzovanie postupu navrhovania hlavných kandidátov;

P.  keďže v tretej predbežnej správe viacjazyčnej digitálnej platformy v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa uvádza, že jedným z najčastejšie diskutovaných návrhov, ktorý má širokú podporu, je myšlienka vytvorenia nadnárodných volebných zoznamov pre celú EÚ;

Q.  keďže v strednodobej politickej dohode s názvom Naše priority pre Európanov, ktorú 17. januára 2022 schválili vedúci predstavitelia skupín PPE, S&D a Renew, sa vyzýva, aby „sa pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu zaviedol postup navrhovania hlavných kandidátov v kombinácii s nadnárodnými zoznamami s dostatočným počtom kresiel“;

R.  keďže sa musia zohľadniť zásady proporcionality a rovnosti príležitostí, pokiaľ ide o menšiny, ktoré sú v Európskom parlamente nedostatočne zastúpené; keďže k menšine sa hlási približne 20 poslancov Európskeho parlamentu zo 705 (t. j. 2,8 %)(14); keďže Benátska komisia uznáva úlohu zaručených vyhradených mandátov pre príslušníkov národnostných menšín, nižších volebných prahov v pomerných volebných systémoch pre strany zastupujúce národnostné menšiny, ako aj úlohu určenia volebných obvodov s cieľom zvýšiť účasť menšín na rozhodovacom procese(15);

S.  keďže možnosť vytvorenia jednotného volebného postupu založeného na priamych a všeobecných voľbách je zakotvená v zmluvách od roku 1957;

T.  keďže právo všetkých občanov Únie zúčastňovať sa za rovných podmienok na demokratickom živote Únie by posilnila zvyšujúca sa harmonizácia postupov volieb do Európskeho parlamentu vo všetkých členských štátoch, čím by sa posilnil aj politický rozmer európskej integrácie;

U.  keďže európske politické strany „prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia“, a mali by preto zohrávať významnejšiu úlohu v kampaniach pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a aby dali jasne najavo súvislosť medzi hlasovaním za určitú vnútroštátnu stranu a vplyvom, ktorý má na veľkosť európskej politickej skupiny v Európskom parlamente a na nomináciu predsedu Komisie;

V.  keďže združenia voličov alebo volebné subjekty, ktoré nepatria k žiadnej európskej politickej strane, sú vyzvané, aby sa podieľali na kampaniach vo voľbách do Európskeho parlamentu s cieľom zvýšiť zapojenie občanov do volebného procesu;

W.  keďže postup nominovania kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu sa v jednotlivých členských štátoch a stranách výrazne líši, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, demokratické normy a normy v oblasti rodovej rovnosti; keďže otvorené, transparentné a demokratické postupy výberu kandidátov, v rámci ktorých je rešpektovaná rodová rovnosť, sú však nevyhnutné na budovanie dôvery v politický systém;

X.  keďže termíny na uzavretie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, pričom v súčasnosti sa pohybujú od 17 dní do 83 dní pred voľbami; keďže to vedie k nerovnému postaveniu kandidátov a voličov v Únii, pokiaľ ide o čas, ktorý majú na vedenie kampane alebo na úvahy o svojom výbere vo voľbách;

Y.  keďže termíny na uzavretie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia a mohli by sťažiť a možno aj znemožniť výmenu informácií o voličoch (zameranú na zabránenie dvojitému hlasovaniu) medzi členskými štátmi;

Z.  keďže vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom by na čele zoznamu každej politickej rodiny stál kandidát na funkciu predsedu Komisie, by posilnilo európsku demokraciu a ešte viac legitimizovalo voľbu predsedu alebo predsedníčky Komisie a jeho alebo jej zodpovednosť; keďže by to mohlo prispieť k budovaniu európskeho politického priestoru a k tomu, aby sa voľby do Európskeho parlamentu skutočne zakladali na európskych otázkach, a nie na otázkach výlučne vnútroštátneho záujmu;

AA.  keďže hlavy štátov a predsedovia vlád sa na svojom neformálnom stretnutí 23. februára 2018 rozhodli pokračovať v ich úvahách, ako aj v technickej, právnej a politickej práci, pokiaľ ide o otázku zostavenia nadnárodných zoznamov kandidátov pre voľby v roku 2024;

AB.  keďže nie všetky členské štáty poskytujú svojim občanom možnosť voliť zo zahraničia a v členských štátoch, ktoré túto možnosť ponúkajú, sa podmienky udelenia práva voliť výrazne líšia; keďže poskytnutie práva zúčastniť sa na voľbách všetkým občanom Únie s pobytom mimo Únie by prispelo k volebnej rovnosti; keďže však členské štáty musia lepšie koordinovať svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť v dvoch rôznych členských štátoch;

AC.  keďže mnoho ľudí so zdravotným postihnutím chce voliť vo volebnej miestnosti; keďže v 12 členských štátoch vnútroštátna regulácia neumožňuje zmenu volebnej miestnosti pridelenej na základe miesta pobytu za inú, ktorá by bola lepšie prispôsobená vzhľadom na zdravotné postihnutie daného voliča; keďže v článku 29 UNCRPD sa výslovne uvádza, že zmluvné štáty sa zaväzujú zabezpečiť, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli účinne a plne zúčastňovať na politickom a verejnom živote rovnocenne s ostatnými; keďže by sa mali odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím voliť a kandidovať, najmä právne prekážky v prípade dospelých osôb so zdravotným postihnutím, ktoré boli pozbavené právnej spôsobilosti, čím sa zaručí prístupnosť počas celého volebného procesu, a to aj zaistením ďalších systémov účasti na účel výkonu práva voliť, najmä prostredníctvom hlasovania poštou;

AD.  keďže by sa mal na úrovni Únie zriadiť volebný orgán, ktorý by fungoval ako nezávislý orgán zabezpečujúci správny výkon európskeho volebného zákona a predstavoval by sieť jednotných kontaktných orgánov členských štátov, čím by sa uľahčil prístup k informáciám o pravidlách upravujúcich európske voľby, zefektívnil by sa postup, najmä pokiaľ ide o riadenie volebného obvodu pre celú Úniu, a posilnila by sa európska povaha týchto volieb;

AE.  keďže hlasovanie poštou by mohlo umožniť účasť väčšieho počtu voličov, zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov a zároveň zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň ochrany údajov a zachovať štandard hlasovania vo volebnej miestnosti; keďže v záujme podnietenia volebnej účasti môžu členské štáty v súlade so svojimi národnými tradíciami poskytnúť doplnkové nástroje na hlasovanie, ako je hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca, elektronické hlasovanie alebo hlasovanie cez internet; keďže mnohé vnútroštátne orgány na ochranu digitálnych slobôd vyjadrili výhrady k online hlasovaniu; keďže online hlasovanie so sebou prináša nárast problémov, pokiaľ ide o základné zásady, ktorými sa riadia volebné operácie (tajnosť hlasovania, osobný a slobodný charakter hlasovania, úprimnosť volebných operácií, účinné monitorovanie hlasovania a následná kontrola zo strany volebného súdu); keďže uvedené problémy možno prekonať spoločným regulačným rámcom a postupom, v ktorom sú zaručené najvyššie normy ochrany údajov, integrity volieb, transparentnosti, spoľahlivosti a tajnosti hlasovania;

AF.  keďže v článku 7 ods. 1 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 sa stanovuje, že „funkcia poslanca Európskeho parlamentu nie je zlučiteľná s funkciou člena Komisie“;

1.  navrhuje reformu svojho volebného postupu s cieľom konkrétnym spôsobom formovať európsku verejnú sféru tým, že sa navrhnú spoločné minimálne normy a legislatívne zmeny pred európskymi voľbami v roku 2024;

2.  považuje za kľúčové, aby sa zlepšila transparentnosť a demokratická zodpovednosť Európskeho parlamentu, a to posilnením európskeho rozmeru volieb, najmä tým, že sa európske voľby zmenia na jednotné európske voľby, predovšetkým zavedením volebného obvodu pre celú Úniu, a neboli viac súborom 27 samostatných vnútroštátnych volieb, čo je spôsob, akým sa voľby do Európskeho parlamentu organizujú v súčasnosti;

3.  domnieva sa, že európske politické strany, združenia voličov a iné európske volebné subjekty by mali v procese volieb do Európskeho parlamentu zohrávať ústrednejšiu úlohu, mali by byť pre voličov jasne viditeľné a mali by dostať primeranú podporu a finančné prostriedky na plnenie svojich úloh;

4.  pripomína, že v dôsledku rozdielnych volebných kultúr sa vytvorilo celé spektrum rôznych volebných systémov a rôznych hlasovacích práv v rámci Únie; domnieva sa, že spoločné minimálne demokratické normy v európskom volebnom zákone môžu podporiť skutočnú verejnú európsku diskusiu a zabezpečiť rovnosť občanov Únie, a to aj v súvislosti s: právom voliť, právom na registráciu strany, združenia voličov alebo iného volebného subjektu a právom byť volený; prístupom k hlasovacím lístkom; nominovaním kandidátov vrátane rodovej rovnosti; prístupnosťou hlasovania pre všetkých občanov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím; alebo s dianím v deň volieb;

5.  vyzýva na vytvorenie spoločného rámca s referenčnými hodnotami a minimálnymi normami vzťahujúcimi sa na pravidlá volieb v celej Únii a navrhuje, aby sa pozornosť sústredila na silnú koordináciu s vnútroštátnymi opatreniami na vykonanie hlavnej časti jeho návrhov;

6.  vyzýva inštitúcie Únie, aby zohľadňovali priority, ktoré občania Únie identifikujú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy;

7.  poznamenáva, že Komisia plní v rámci inštitucionálnych rozhovorov medzi Európskym parlamentom a Radou o reforme európskeho volebného zákona úlohu sprostredkovateľa; považuje za kľúčové zapájať sa do konštruktívneho dialógu s Komisiou okrem iného s cieľom zhodnotiť výsledky Európskej siete spolupráce v oblasti volieb zriadenej v roku 2019 a inšpirovať sa nimi;

8.  zdôrazňuje prepojenia medzi navrhovanými opatreniami na revíziu aktu o voľbách a rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu, nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 a akčným plánom Európskej komisie pre demokraciu z decembra 2020, najmä v súvislosti s prvkami ako:

9.  považuje rodovú rovnosť za prvok, ktorý je kľúčový z hľadiska zlepšenia zastúpenia vo voľbách; vyjadruje potešenie nad celkovým zlepšením v oblasti rovnosti žien a mužov, ktoré bolo skonštatované počas posledných volieb, zdôrazňuje však, že existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pričom v niektorých z nich nebola zvolená ani jedna poslankyňa; vyzýva na zavedenie opatrení, ktorými sa zabezpečia rovnaké príležitosti pre ženy a mužov kandidovať vo voľbách tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb, a to prostredníctvom využívania zoznamov alebo kvót s tzv. zipsovým systémom;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina národnostných a jazykových menšín zvyčajne nie je zastúpená v Európskom parlamente; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnú prekážku, ktorú predstavujú volebné prahy pre strany zastupujúce menšinové komunity kandidujúce v celoštátnych volebných obvodoch alebo vo veľkých, husto osídlených volebných obvodoch; domnieva sa preto, že európsky volebný zákon by mal umožňovať výnimky z prahových hodnôt stanovených na vnútroštátnej úrovni pre subjekty zastupujúce uznané národnostné a jazykové menšiny;

11.  považuje za kľúčové, aby európske aj vnútroštátne politické strany a združenia voličov a iné európske volebné subjekty zaviedli demokratické, informované a transparentné postupy výberu kandidátov do Európskeho parlamentu vrátane hlavného kandidáta, čím sa zabezpečí priame zapojenie jednotlivých občanov, ktorí sú členmi strán, a to okrem iného vrátane voľby zástupcov; domnieva sa, že takýto demokratický výber by sa mal spájať s potrebnými informáciami o schopnostiach a výkone kandidátov, ktorí sa uchádzajú o funkciu poslanca Európskeho parlamentu;

12.  vyjadruje presvedčenie, že všetci európski voliči by mali mať možnosť hlasovať za kandidáta na predsedu Komisie, ktorého uprednostňujú, a že hlavní kandidáti by mali byť schopní kandidovať vo všetkých členských štátoch v zoznamoch pre celú Úniu, a to na základe návrhu európskej politickej strany, európskeho združenia voličov alebo iného európskeho volebného subjektu, ktorý predkladá spoločný volebný program;

13.  vyzýva európske politické strany, európske združenia voličov a európske volebné subjekty, aby navrhli svojich kandidátov na funkciu predsedu Komisie najmenej 12 týždňov pred dňom volieb; domnieva sa, že pri výbere by mali byť zabezpečené záväzné demokratické postupy a transparentnosť; očakáva, že kandidáti budú umiestnení na prvom mieste príslušného zoznamu vo volebnom obvode pre celú Úniu;

14.  vyzýva na posilnenie viditeľnosti európskych politických strán, európskych združení voličov a iných európskych volebných subjektov prostredníctvom mediálnych kampaní, ako aj na hlasovacích lístkoch a všetkých volebných materiáloch; určuje, že vnútroštátne strany a zduženia voličov by mali počas volebnej kampane v príslušných prípadoch uviesť svoje pridruženie k európskym politickým stranám alebo iným európskym politickým subjektom a k príslušnému hlavnému kandidátovi;

15.  konštatuje, že mediálna stratégia koordinovaná na európskej úrovni s cieľom zaistiť pokrytie a sledovanie volieb by prispela k posilneniu záujmu občanov o európske voľby;

16.  očakáva, že vedúci predstavitelia európskych politických strán a parlamentných skupín sa dohodnú na spoločnom návrhu kandidáta na funkciu predsedu Komisie, ktorý predložia Európskej rade, na základe výsledku európskych volieb a väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente; očakáva, že predseda Európskej rady sa poradí s uvedenými vedúcimi predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín, pričom táto konzultácia bude podkladom pre postup navrhovania; domnieva sa, že tento postup navrhovania hlavných kandidátov by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou;

17.  navrhuje, aby sa zaviedol postup, v rámci ktorého zainteresované parlamentné skupiny uzavrú „dohodu o legislatúre“ s cieľom zabezpečiť politické nadviazanie na európske voľby a ako spôsob zaistenia väčšiny v Európskom parlamente pred vymenovaním Komisie;

18.  domnieva sa, že vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom sa bude voliť dvadsaťosem poslancov Európskeho parlamentu, a to bez toho, aby tým bol dotknutý počet poslancov Európskeho parlamentu zvolených v jednotlivých členských štátoch, a v rámci ktorého bude na čele zoznamu každej politickej rodiny kandidát na funkciu predsedu Komisie, je príležitosťou na posilnenie demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb; vyjadruje presvedčenie, že cieľ spočívajúci vo vytvorení jedného volebného obvodu pre celú Úniu je dosiahnuteľný iba v prípade, že sa zabezpečí rodová rovnováha a geografická vyváženosť, pričom je nevyhnutné zaručiť, že menšie členské štáty nebudú v konkurenčnej nevýhode v porovnaní s väčšími členskými štátmi; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa v rámci zoznamov volebného obvodu pre celú Úniu zaviedlo záväzné geografické zastúpenie, a nabáda európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty, aby na zoznamy pre celú Úniu vymenúvali kandidátov pochádzajúcich zo všetkých členských štátov;

19.  zdôrazňuje, že vytvorenie volebného obvodu pre celú Úniu, v ktorom sú poslanci volení na základe nadnárodných zoznamov, je v súlade so zmluvami, a najmä s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že podpora jednotného európskeho volebného zákona so zoznamami pre celú Úniu a záväzným systémom hlavných kandidátov naberá na politickej dynamike;

20.  vyjadruje presvedčenie, že zoznamy kandidátov pre celú Úniu predstavujú páku, ktorú možno použiť na zabezpečenie reprezentatívnosti a vytvorenie účinných európskych politických strán a združení voličov;

21.  navrhuje začlenenie spoločných ustanovení, ktorými sa budú riadiť výdavky jednotlivých subjektov, ktorým bolo umožnené predloženie zoznamu kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu, spojené s európskou volebnou kampaňou; vyzýva na intenzívnu spoluprácu pri plánovanej revízii nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o tejto otázke;

22.  domnieva sa, že finančné prostriedky európskych politických strán a iných európskych volebných subjektov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo z akéhokoľvek iného zdroja môžu byť použité na financovanie kampaní vedených európskymi volebnými subjektmi v kontexte volieb do Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu, na ktorých sa oni alebo ich členovia zúčastňujú; domnieva sa, že financovanie volebných výdavkov a ich obmedzenie v rámci vnútroštátnych volebných obvodov sa musí v jednotlivých členských štátoch riadiť príslušnými vnútroštátnymi predpismi;

23.  pripomína, že minimálny vek, ktorý musí osoba dosiahnuť, aby mohla kandidovať, sa v 27 členských štátoch pohybuje v rozpätí od 18 do 25 rokov, a minimálny vek, ktorý musí osoba dosiahnuť, aby mohla voliť, sa pohybuje v rozpätí od 16 do 18 rokov; vyzýva na zavedenie jednotného a harmonizovaného veku, v ktorom osoba získa pasívne a aktívne volebné právo, vo všetkých členských štátoch, a odporúča zaviesť minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách 16 rokov, a to bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktorými sa zavádza minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách na 18 alebo 17 rokov; zastáva názor, že udelenie práva voliť vo veku 16 rokov by odrážalo súčasné práva a povinnosti, ktoré európski mladí ľudia už v niektorých členských štátoch majú;

24.  navrhuje zaviesť možnosť dočasného zastupovania poslancov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke a v prípade dlhého obdobia práceneschopnosti;

25.  považuje transparentnosť volebného postupu a prístup k spoľahlivým informáciám za kľúčové prvky z hľadiska zvyšovania európskeho politického povedomia a zabezpečenia volebnej účasti, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby predstavovala mandát od voličov; zdôrazňuje, že občania by mali byť o kandidátoch v európskych voľbách, ako aj o pridružení vnútroštátnych politických strán alebo volebných združení k európskej politickej strane alebo európskemu volebnému združeniu informovaní vo veľkom časovom predstihu, konkrétne dvanásť týždňov pred voľbami;

26.  navrhuje, aby sa prijali opatrenia a zaviedli záruky na to, aby sa zabránilo zasahovaniu do volebného procesu zo zahraničia;

27.  zdôrazňuje, že termíny na uzavretie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; navrhuje zavedenie európskeho zoznamu voličov a vytvorenie spoločnej normy týkajúcej sa vytvorenia a uzavretia vnútroštátneho zoznamu voličov najneskôr štrnásť týždňov pred dňom volieb s cieľom zvýšiť presnosť informácií o voličoch a zjednodušiť ich výmenu medzi členskými štátmi, ako aj uľahčiť predchádzanie dvojitému hlasovaniu a zabezpečiť, aby takéto dvojité hlasovanie, či už bude výsledkom administratívnej chyby, alebo porušenia volebného zákona, podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám na vnútroštátnej úrovni a viedlo k nápravným opatreniam zo strany členských štátov;

28.  navrhuje zriadenie Európskeho volebného orgánu zodpovedného za koordináciu informácií o európskych voľbách, monitorovanie vykonávania spoločných noriem európskeho volebného zákona a riešenie sporov v tejto oblasti, vedenie európskeho zoznamu voličov, vyhlasovanie výsledkov volieb a dohľad nad výmenou informácií o hlasovaní občanov Únie mimo ich domovskej krajiny; domnieva sa, že takýto orgán by mohol uľahčiť efektívnu výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, najmä výmenu najlepších postupov; navrhuje, aby základnou úlohou Európskeho volebného orgánu bola správa registra volebných zoznamov pre volebný obvod pre celú Úniu; vyzýva rozpočtové orgány, aby zabezpečili, že Európsky volebný orgán bude mať dostatočné zdroje na plnenie svojich úloh;

29.  navrhuje, aby sa stanovili spoločné minimálne normy v záujme zavedenia jednotných požiadaviek na vytváranie volebných zoznamov;

30.  považuje za kľúčové, aby sa uľahčil prístup k hlasovaniu v európskych voľbách a aby sa zaručilo, že všetky osoby, ktoré majú právo voliť, vrátane občanov Únie žijúcich mimo svojej krajiny pôvodu, ľudí bez trvalého pobytu, osôb žijúcich v uzavretých rezidenčných zariadeniach, ľudí bez domova a väzňov, si uvedené právo môžu uplatniť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k informáciám a hlasovaniu na rovnocennom základe pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím tak, že napríklad umožnia prenájom upravených priestorov, ak na to nie sú prispôsobené verejné štruktúry;

31.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na maximalizáciu prístupnosti volieb pre občanov so zdravotným postihnutím, ktoré sa okrem iného a v prípade potreby budú týkať informácií o voľbách a registrácii, volebných miestností, volebných kabín a zariadení a hlasovacích lístkov; odporúča zaviesť vhodné opatrenia prispôsobené vnútroštátnym volebným postupom s cieľom uľahčiť hlasovanie občanom so zdravotným postihnutím, napríklad možnosť výberu volebnej miestnosti, uzavreté volebné miestnosti na kľúčových miestach a používanie asistenčných technológií, formátov a techník ako Braillovo písmo, veľké písmo, zvukové informácie, hmatové šablóny, ľahko čitateľné informácie a komunikácia v posunkovej reči; vyzýva členské štáty, aby osobám so zdravotným postihnutím v prípade potreby a na ich žiadosť umožnili pomoc pri hlasovaní prostredníctvom osoby, ktorú si sami zvolia;

32.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli spoločné požiadavky, ktoré umožnia, aby sa všetkým občanom Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, poskytlo právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu;

33.  verí, že zavedenie hlasovania poštou je potrebné pre voličov, ktorí v deň volieb nemôžu prísť do volebnej miestnosti, pričom by mohlo zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov v osobitnej alebo mimoriadnej situácii; vyzýva členské štáty, aby zvážili možné zavedenie doplnkových nástrojov na posilnenie volebného postupu, ako je prezenčné hlasovanie vopred a hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca, ako aj elektronické a online hlasovanie v súlade s ich vlastnými národnými tradíciami, a to s prihliadnutím na odporúčania Rady Európy v týchto oblastiach a s primeranými zárukami na zabezpečenie spoľahlivosti, integrity, tajnosti hlasovania, prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, transparentnosti pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov, možnosti manuálneho alebo elektronického prepočítania bez ohrozenia tajnosti hlasovania a ochrany osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie;

34.  vyjadruje presvedčenie, že stanovenie spoločného európskeho volebného dňa by viedlo k súdržnejším celoeurópskym voľbám, a preto navrhuje určiť 9. máj za Európsky deň volieb bez ohľadu na deň v týždni, na ktorý pripadne, s možnosťou, že sa tento deň určí za deň pracovného pokoja; považuje za dôležité, aby sa prvé oficiálne prognózy volebných výsledkov oznamovali súčasne vo všetkých členských štátoch v deň volieb o 21.00 SEČ;

35.  považuje za dôležité, aby sa po každých voľbách zabezpečilo vypracovanie správy o vykonávaní s cieľom zhodnotiť fungovanie európskych volieb a v prípade potreby navrhnúť zlepšenia;

36.  navrhuje reformu zmlúv s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť funkcie člena Európskej komisie s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v období medzi zostavením Európskeho parlamentu a zvolením Komisie;

37.  požaduje reformu zmlúv, a najmä článku 223 ZFEÚ o ustanoveniach potrebných na priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu, v zmysle posunu od jednomyseľnosti Rady a ratifikácie na vnútroštátnej úrovni k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou v Rade;

38.  prijíma pripojený návrh a predkladá ho Rade;

39.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto legislatívne uznesenie spolu s priloženým návrhom Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Návrh

nariadenia Rady

o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 223 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskeho parlamentu,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(16) (ďalej len „akt o voľbách“) pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom(17) nadobudol účinnosť 1. júla 1978 a bol následne zmenený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom(18) a rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2018/994(19),

(2)  Podľa článku 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) prijíma ustanovenia potrebné na umožnenie priamych a všeobecných volieb poslancov Európskeho parlamentu jednomyseľne Rada na návrh vypracovaný Európskym parlamentom po udelení súhlasu Európskeho parlamentu v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom.

(3)  Článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, podľa ktorej by sa mala Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstránenie rodových nerovností a podporu rodovej rovnosti.

(4)  Lisabonskou zmluvou sa Európskemu parlamentu nielenže zverila právomoc iniciatívy v súvislosti s ustanoveniami o voľbách jeho poslancov, ale zmenila sa aj povaha mandátu poslancov Európskeho parlamentu, keďže sa stali priamymi zástupcami občanov Únie. Ide o podstatné zmeny, ktoré by sa mali zohľadniť v modernizovanom európskom volebnom zákone vložením nových prvkov zameraných na posilnenie demokratickej legitímnosti a presnejšie odzrkadlenie rozsahu úlohy a právomocí Európskeho parlamentu.

(5)  Napriek ustanoveniam aktu o voľbách sa voľby do Európskeho parlamentu do značnej miery organizujú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo vedie k škále rôznych volebných systémov. Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú v rôzne dni, pričom hlasy sa odovzdávajú vnútroštátnym stranám s vnútroštátnymi kandidátmi na základe vnútroštátnych programov. Aproximáciou týchto rôznych volebných systémov prostredníctvom prijatia jednotnejšieho európskeho volebného zákona na základe jasných spoločných zásad a pravidiel by sa zabezpečila rovnosť všetkých občanov Únie a posilnila by sa európska verejná sféra.

(6)  Volebné prahy sú súčasťou politického systému mnohých členských štátov a prispievajú k rozvoju stabilnej vládnej a opozičnej dynamiky v parlamentoch. V záujme zabezpečenia spravodlivej politickej súťaže by tieto prahové hodnoty nemali presiahnuť 5 %.

(7)  Volebné prahy by nemali ovplyvňovať možnosti uznaných národnostných a jazykových menšín zúčastňovať sa na politickom živote Únie a byť zastúpené v Európskom parlamente. Uznané národnostné alebo jazykové menšiny by mali mať možnosť využívať výnimky z akýchkoľvek prahových hodnôt, ktoré sú stanovené na vnútroštátnej úrovni. Výnimky z vnútroštátnych prahových hodnôt by sa mali vzťahovať aj na politické strany alebo združenia voličov, ktoré sa zúčastňujú na európskych voľbách v štvrtine členských štátov a ktoré vo svojich hlasovacích lístkoch uvádzajú názvy a logá európskych subjektov, ku ktorým sú pridružené.

(8)  V článku 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje, že kandidáta na predsedu Komisie navrhuje Európska rada s prihliadnutím na voľby do Európskeho parlamentu a následne ho volí Európsky parlament. V záujme toho, aby sa tomuto právu poskytlo primerané vyjadrenie, by sa mala európska verejná sféra rozvíjať spôsobom, ktorý všetkým európskym voličom umožní označiť kandidáta na funkciu predsedu Komisie, ktorého uprednostňujú. Na tento účel musia byť hlavní kandidáti, ktorých navrhli európske politické strany, európske združenia voličov alebo iné európske volebné subjekty, schopní stáť za spoločným volebným programom vo všetkých členských štátoch. S cieľom zaistiť väčšinu v Európskom parlamente pred vymenovaním Komisie by zainteresované parlamentné skupiny mali zaviesť postup uzatvárania „dohody o legislatúre“, ktorá zabezpečí politické nadviazanie na voľby do Európskeho parlamentu. Prostredníctvom postupu, ktorý by sa mal formalizovať na základe politickej dohody medzi európskymi politickými subjektmi, by hlavný kandidát, ktorého európsky politický subjekt získal celkovo najvyšší počet kresiel, mal byť najprv poverený vytvorením koaličnej väčšiny v novozvolenom Európskom parlamente, pokiaľ ide o návrh kandidáta na predsedu Komisie. V prípade, že koaličnú väčšinu nemožno dosiahnuť, by sa táto úloha mala prideliť ďalšiemu hlavnému kandidátovi. S cieľom poskytnúť podklad pre postup navrhovania by sa mal predseda Európskej rady poradiť s uvedenými vedúcimi predstaviteľmi európskych politických subjektov a parlamentných skupín. Postup navrhovania hlavných kandidátov by sa mohol formalizovať politickou dohodou medzi európskymi politickými subjektmi a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou radou.

(9)  Popri vnútroštátnych volebných obvodoch by sa mal vytvoriť volebný obvod pre celú Úniu, v ktorom bude na čele zoznamu každej politickej rodiny kandidát na funkciu predsedu Komisie, aby sa tak posilnil demokratický a celoeurópsky rozmer európskych volieb. Na volebný obvod pre celú Úniu by sa mali vzťahovať podrobné a jasné pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri zostavovaní zoznamu kandidátov rešpektovali zásady rodovej rovnosti a geografickej vyváženosti a reprezentatívnosti a najmä aby sa v plnej miere zohľadnili záujmy malých a stredne veľkých členských štátov.

(10)  Európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore skutočne európskej politickej diskusie. Podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“. Európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty by preto mali zohrávať v postupe európskych volieb ústrednejšiu úlohu. Preto by sa im mala poskytnúť možnosť plnohodnotne sa zúčastňovať na kampaniach pred európskymi voľbami a predkladať zoznamy kandidátov pre celú Úniu, aby boli medzi voličmi známe a viditeľnejšie, a to na hlasovacích lístkoch, ako aj v materiáloch a publikáciách v rámci kampaní.

(11)  Podmienky výberu kandidátov a podávania kandidatúr by mali byť primerané, spravodlivé, demokratické a proporcionálne a mali by rešpektovať zásady stanovené v Kódexe osvedčených postupov vo volebných záležitostiach Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva v rámci Rady Európy (Benátska komisia). Okrem toho sa v akčnom pláne pre európsku demokraciu(20) Komisia zaviazala zvyšovať prístup k demokratickej účasti, čo zahŕňa inkluzívnosť a rovnosť v demokratickej účasti, ako aj rodovú rovnováhu v politike a rozhodovaní. Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025(21) uviedla, že „vytvorenie rovnakých príležitostí na zabezpečenie účasti žien a mužov má zásadný význam pre zastupiteľskú demokraciu na všetkých úrovniach“. Rodová rovnosť, ako aj demokratické a transparentné postupy a informované rozhodnutia o výbere kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu vrátane hlavného kandidáta sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky európske volebné subjekty a na posilnenie reprezentatívnosti a demokracie. Z dôvodu rovnosti by sa tieto zásady mali uplatňovať na všetky zoznamy kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch aj vo volebnom obvode pre celú Úniu.

(12)  Transparentnosť volebného postupu a prístup k spoľahlivým a včasným informáciám o voličoch a kandidátoch sú dôležité z hľadiska zabezpečenia spoľahlivosti volebného postupu, zvyšovania európskeho politického povedomia a zaistenia vysokej volebnej účasti. S cieľom predchádzať dvojitému hlasovaniu je dôležité uľahčiť výmenu informácií o voličoch medzi členskými štátmi. Občania Únie by navyše o kandidátoch vo voľbách do Európskeho parlamentu a prípadne o pridružení vnútroštátnych politických strán k európskej politickej strane mali byť informovaní vo veľkom časovom predstihu pred danými voľbami. Preto je potrebné stanoviť európsky zoznam voličov a povinné časové lehoty na zostavenie zoznamu voličov na európskej a vnútroštátnej úrovni a zoznamov kandidátov.

(13)  Na riadenie volebného obvodu pre celú Úniu je nevyhnutne potrebný Európsky volebný orgán s nezávislým mandátom zložený z členov s potrebnými odbornými znalosťami a skúsenosťami. Medzi kľúčové úlohy Európskeho volebného orgánu by malo patriť monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a riešenie sporov súvisiacich so spoločnými normami európskeho volebného zákona, vedenie európskeho zoznamu voličov, vyhlasovanie výsledkov volieb a zabezpečenie efektívnej výmeny informácií a najlepších postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi.

(14)  S cieľom zabezpečiť, aby európske volebné subjekty mali dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli občanom Únie prezentovať svoje idey a politické programy, by sa na volebnú kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu mali vyčleniť primerané finančné prostriedky.

(15)  S cieľom povzbudiť účasť voličov na voľbách do Európskeho parlamentu by členské štáty mali zabezpečiť hlasovanie poštou a mohli by taktiež umožniť prezenčné hlasovanie vopred alebo hlasovanie prostredníctvom splnomocnenca. So zreteľom na odporúčania Rady v tejto veci a v záujme úplného využitia možností, ktoré ponúka technologický vývoj, by členské štáty mohli povoliť aj elektronické hlasovanie a hlasovanie cez internet a zároveň zabezpečiť prístupnosť elektronických a internetových systémov, spoľahlivosť výsledkov vďaka možnosti prepočítania hlasov, tajnosť hlasovania, ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie a úplnú transparentnosť pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov; ako aj zabezpečenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a pre všetkých občanov.

(16)  Občania Únie majú právo zúčastňovať sa na jej demokratickom živote, najmä hlasovaním alebo kandidovaním vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť a byť volený a prístup k informáciám a hlasovaniu by sa mali rovnocenne zabezpečiť pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby umožnili všetkým občanom Únie uplatniť svoje právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu vrátane tých, ktorí majú bydlisko alebo pracujú v krajinách mimo Únie, ktorí nemajú trvalý pobyt, sú bezdomovci, ktorí si odpykávajú trest odňatia slobody v Únii alebo žijú v uzavretých rezidenčných zariadeniach, ako sú nemocnice, psychiatrické zariadenia a iné zdravotnícke zariadenia, domovy dôchodcov a opatrovateľských služieb pre starších ľudí alebo rezidenčné zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali najmä zaviesť vhodné opatrenia, aby ľudia žijúci v uzavretých rezidenčných zariadeniach mohli uplatniť svoje právo voliť. Pri zabezpečovaní prístupu k informáciám, volebným materiálom a hlasovacím zariadeniam by sa mali zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(17)  Minimálny vek na uplatnenie práva voliť a byť volený sa v 27 členských štátoch líši v rozmedzí 16 až 18 rokov. S cieľom zabezpečiť rovnosť a zabrániť diskriminácii v prístupe k týmto najzákladnejším občianskym a politickým právam by sa mal v celej Únii zaviesť jednotný harmonizovaný vek na uplatnenie práva voliť a byť volený. Bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktoré stanovujú minimálnu vekovú hranicu pre hlasovanie vo voľbách na 18 alebo 17 rokov, minimálny vek pre hlasovanie vo voľbách by sa mal stanoviť na 16 rokov. Minimálna veková hranica na kandidovanie vo voľbách by sa mala stanoviť na 18 rokov. Všetky osoby so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich právnu spôsobilosť by mali mať rovnocenné politické práva ako ostatné osoby.

(18)  Lehoty na predloženie zoznamov kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu a na zostavenie zoznamov voličov pred európskymi voľbami sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby mali kandidáti a voliči v celej Únii k dispozícii rovnaký čas na vedenie kampane alebo na rozhodnutie, koho voliť, a aby sa uľahčila aj výmena informácií o voličoch medzi členskými štátmi, mali by byť termíny na podanie zoznamov kandidátov a zostavenie zoznamov voličov v celej Únii jednotné.

(19)  S cieľom zabezpečiť, aby európske politické strany, európske združenia voličov a iné európske volebné subjekty boli dostatočne viditeľné, sú potrebné jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa kampaní a oficiálnych volebných materiálov. Takéto pravidlá by mali európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom umožniť, aby využívali všetky možné formy komunikácie s verejnosťou a materiály volebnej kampane. Takéto pravidlá by mali európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom umožniť, aby uviedli svoje pridruženie vo všetkých formách komunikácie s verejnosťou, v materiáloch volebnej kampane a v oficiálnych volebných materiáloch, ako sú hlasovacie lístky. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa európskym politickým stranám, európskym združeniam voličov a iným európskym volebným subjektom zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a príležitosti, pokiaľ ide o volebnú kampaň týkajúcu sa volebného obvodu pre celú Úniu.

(20)  V akte o voľbách z roku 1976 sa stanovilo spoločné obdobie konania volieb, čo členským štátom dáva právomoc stanoviť presný dátum a čas volieb v danom období. Skutočne celoeurópske voľby si však vyžadujú spoločný európsky deň volieb. Voľby do Európskeho parlamentu by sa mali konať 9. mája, teda v Deň Európy, keď si pripomíname výročie Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950. Výsledky volieb by mal vyhlasovať Európsky volebný orgán a uverejnené by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(21)  V prípade, že poslanec Európskeho parlamentu zvolený v rámci vnútroštátneho volebného obvodu odstúpi, umrie alebo mu bol odňatý mandát, uvoľnené miesto by sa malo obsadiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Uvoľnený mandát poslanca Európskeho parlamentu zvoleného v rámci volebného obvodu pre celú Úniu by mal obsadiť ďalší kandidát v príslušnom zozname. Možné by malo byť aj dočasné zastupovanie poslancov Európskeho parlamentu v prípade materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky a v prípade práceneschopnosti v dôsledku vážnej choroby.

(22)  S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické požiadavky vrátane formátu a údajov, ktoré sa majú poskytnúť na účely zostavenia európskeho zoznamu voličov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(22).

(23)  Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je zavedenie ustanovení nevyhnutných na priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu v súlade s jednotným volebným postupom, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu, a s princípmi spoločnými pre všetky členské štáty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa zavádzajú potrebné ustanovenia týkajúce sa priamych a všeobecných volieb poslancov Európskeho parlamentu v súlade s jednotným volebným postupom, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu uvedený v článku 15, a v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „politická strana“ je združenie občanov, ktoré sleduje politické ciele a je uznané alebo založené v súlade s právnym poriadkom aspoň jedného členského štátu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014(23), vrátane tých, ktoré majú v úmysle vytvoriť európsku koalíciu vnútroštátnych politických strán a/alebo národných združení voličov alebo sa k nej pripojiť s cieľom predložiť zoznam kandidátov a viesť kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu;

2.  „združenie voličov“ je združenie občanov, ktoré sleduje politické ciele a ktoré nie je založené ako politická strana, ale je zaregistrované ako združenie občanov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi ustanoveniami, a to vrátane tých, ktoré plánujú vytvoriť európsku koalíciu vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov alebo sa k takejto koalícii pripojiť s cieľom predložiť zoznam kandidátov a viesť kampaň v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

3.  „európska koalícia vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov“ je volebná aliancia vnútroštátnych politických strán a/alebo vnútroštátnych združení voličov zaregistrovaných v najmenej jednej štvrtine členských štátov, pričom toto číslo sa v prípade potreby zaokrúhli na najbližšie celé číslo, ktorá predkladá zoznam kandidátov a vedie kampaň v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

4.  „európska politická strana“ je politická aliancia vnútroštátnych politických strán, ktorá sleduje politické ciele a je zaregistrovaná na Úrade pre európske politické strany a európske politické nadácie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 na účely predloženia zoznamu kandidátov a vedenia kampane v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

5.  „európske zduženie voličov“ je nadnárodné združenie občanov registrované aspoň v štvrtine členských štátov a zastupujúce aspoň počet voličov rovný 0,02 % všetkých voličov v príslušných členských štátoch, ktoré sleduje politické ciele, ale nie je založené ako európska politická strana a je uznané na účel predloženia zoznamu kandidátov a vedenia kampane v rámci volebného obvodu pre celú Úniu;

6.  „európska volebná koalícia“ je volebná aliancia dvoch alebo viacerých európskych politických strán a/alebo európskych združení voličov, ktorá zostaví zoznam kandidátov a vedie kampaň vo volebnom obvode pre celú Úniu, ku ktorej sa môžu pripojiť vnútroštátne politické strany a/alebo národné združenia voličov, pokiaľ nie sú pridružené k žiadnej európskej politickej strane;

7.  „politická aliancia“ je štruktúrovaná spolupráca medzi politickými stranami a/alebo občanmi v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014;

8.  „európsky volebný subjekt“ je európska koalícia vnútroštátnych politických strán a/alebo združení voličov, európska politická strana, európske združenie voličov, európska volebná koalícia alebo politická aliancia;

9.  „zoznam pre celú Úniu“ je zoznam kandidátov, ktorý v rámci volebného obvodu pre celú Úniu zostavil európsky volebný subjekt.

Článok 3

Vnútroštátne ustanovenia

Volebný postup pre voľbu poslancov Európskeho parlamentu sa riadi týmto nariadením. Oblasti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, sa v jednotlivých členských štátoch upravujú vnútroštátnymi predpismi.

Týmito vnútroštátnymi predpismi nie je dotknutý pomerný charakter volebného systému.

V každom prípade zaručujú dodržiavanie demokratických noriem, v súlade s ktorými sa uplatňujú demokratické a primerané požiadavky na registráciu politickej strany alebo združenia voličov a na predloženie zoznamu kandidátov vo vnútroštátnych volebných obvodoch a vo volebnom obvode pre celú Úniu.

Článok 4

Hlasovacie právo

1.  Každý občan Únie, ktorý dosiahol vek 16 rokov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich právnu spôsobilosť, má právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce ústavné nariadenia, ktorými sa stanovuje minimálna veková hranica pre účasť vo voľbách na 18 alebo 17 rokov.

2.  Žiadny občan Únie, ktorý je oprávnený voliť, nesmie vo voľbách poslancov Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch alebo vo volebnom obvode pre celú Úniu hlasovať viac ako jedenkrát.

3.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na dvojité hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu sa budú vzťahovať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

Článok 5

Právo byť volený

1.  Každý občan Európskej únie, ktorý dosiahol vek 18 rokov, má právo byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu buď vo vnútroštátnom volebnom obvode, alebo vo volebnom obvode pre celú Úniu, alebo v oboch obvodoch.

2.  Žiadny občan Únie, ktorý má právo byť volený, nesmie vo voľbách do Európskeho parlamentu kandidovať vo viac ako jednom vnútroštátnom volebnom obvode, ani byť zapísaný vo viac ako jednom zozname vnútroštátnych volebných obvodov alebo vo viac ako jednom zozname pre celú Úniu.

Článok 6

Uplatňovanie práva voliť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby si všetci občania Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, nemajú trvalý pobyt, žijú v uzavretých rezidenčných zariadeniach, sú bez domova alebo vo výkone trestu odňatia slobody v Únii, mohli uplatniť svoje právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

2.  Pokiaľ ide o občanov vo výkone trestu odňatia slobody v Únii, odsekom 1 nie je dotknuté vnútroštátne právo ani súdne rozhodnutia vydané v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 7

Prístupnosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetci občania vrátane osôb so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup k relevantným materiálom, hlasovacím zariadeniam a volebným miestnostiam.

2.  Členské štáty na základe svojich vnútroštátnych volebných systémov zavedú vhodné opatrenia s cieľom uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím nezávislý a tajný výkon volebného práva.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby osobám so zdravotným postihnutím na ich žiadosť pri hlasovaní pomohla osoba, ktorú si sami zvolia.

Článok 8

Hlasovanie poštou

1.  Členské štáty zabezpečia hlasovanie poštou vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to aj pre občanov žijúcich v tretej krajine, a prijmú opatrenia, ktorými zaistia, aby bolo hlasovanie poštou prístupné, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti a tajnosti hlasovania, ako aj na ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie.

2.  Členské štáty môžu poskytnúť ďalšie možnosti hlasovania, a to formou prezenčného hlasovania vopred, hlasovania prostredníctvom splnomocnenca a elektronického hlasovania a hlasovania cez internet.

V prípade elektronického hlasovania, hlasovania cez internet a hlasovania prostredníctvom splnomocnenca prijmú členské štáty všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti, čestnosti a tajnosti hlasovania, transparentnosti pri navrhovaní a zavádzaní elektronických a internetových systémov a možnosti uskutočniť manuálne alebo elektronické prepočítanie bez toho, aby bola ohrozená tajnosť hlasovania a ochrana osobných údajov v súlade s uplatniteľným právom Únie.

Článok 9

Vytvorenie vnútroštátnych zoznamov voličov a európskych zoznamov voličov

1.  Aby sa odhalilo dvojité hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu a predišlo sa mu, zoznamy voličov v jednotlivých členských štátoch sa zostavia najneskôr štrnásť týždňov pred dňom volieb uvedeným v článku 19 ods. 1. Chyby v zozname voličov možno opraviť do dňa volieb.

2.  Na účely zostavenia európskeho zoznamu voličov poskytnú príslušné vnútroštátne orgány Európskemu volebnému orgánu všetky potrebné údaje v súlade s článkom 18. Kritériá na zápis do vnútroštátneho zoznamu voličov sú upravené vnútroštátnymi predpismi.

3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia technické požiadavky vrátane formátu a údajov, ktoré sa majú poskytnúť na zostavenie európskeho zoznamu voličov na účely vykonávania odseku 2 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 29.

Článok 10

Zásady výberu kandidátov

1.  Všetky politické strany, združenia voličov, volebné aliancie a európske volebné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na voľbách do Európskeho parlamentu, dodržiavajú pri výbere svojich kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu demokratické postupy, transparentnosť a rodovú rovnosť, a to prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby všetky oprávnené osoby mali rovnakú šancu byť zvolené, a dbajú na to, aby zloženie Európskeho parlamentu odrážalo rozmanitosť Európskej únie. Rodová rovnosť sa dosiahne v závislosti od volebných systémov členských štátov a v každom prípade vo volebnom obvode pre celú Úniu použitím zoznamov alebo kvót s tzv. zipsovým systémom bez toho, aby boli porušené práva nebinárnych osôb.

2.  Člen politickej strany, združenia voličov alebo európskeho volebného subjektu môže príslušnému vnútroštátnemu alebo európskemu volebnému orgánu podať odôvodnenú sťažnosť na nedodržanie kritérií týkajúcich sa demokratických postupov, transparentnosti a rodovej rovnosti stanovených v tomto článku.

Článok 11

Predkladanie zoznamov kandidátov

1.  Zoznamy kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa predložia najneskôr dvanásť týždňov pred dňom volieb uvedeným v článku 19 ods. 1.

2.  Európske volebné subjekty najneskôr dvanásť týždňov pred dňom volieb poskytnú Európskemu volebnému orgánu dokument, v ktorom potvrdia, že všetci kandidáti súhlasia so zaradením do zoznamu pre celú Úniu. Tento dokument obsahuje celé meno kandidátov a číslo ich preukazu totožnosti alebo cestovného pasu. Kandidáti ho podpíšu s uvedením dátumu a miesta podpisu.

Článok 12

Volebný systém

1.  Voľby sú všeobecné a priame, rovnoprávne, slobodné a tajné. Každý volič má dva hlasy, jeden na voľbu poslancov Európskeho parlamentu vo vnútroštátnych volebných obvodoch a jeden na voľbu poslancov Európskeho parlamentu vo volebnom obvode pre celú Úniu.

2.  Poslanci Európskeho parlamentu sú volení ako zástupcovia občanov Únie systémom pomerného zastúpenia, a to vo vnútroštátnych volebných obvodoch a vo volebnom obvode pre celú Úniu.

3.  V rámci vnútroštátnych volebných obvodov sú poslanci Európskeho parlamentu volení na základe akéhokoľvek vnútroštátneho systému pomerného zastúpenia, ktorý členské štáty bežne používajú.

4.  Vo volebnom obvode pre celú Úniu sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom uzavretého zoznamu.

Článok 13

Volebný prah

1.  Členské štáty môžu určiť minimálny prah pre rozdelenie mandátov. Na celoštátnej úrovni uvedený prah nepresiahne 5 % platných odovzdaných hlasov.

2.  V prípade vnútroštátnych volebných obvodov, ktoré pozostávajú z viac ako 60 mandátov, sa stanoví prahová hodnota, ktorá nesmie byť nižšia ako 3,5 % platných hlasov odovzdaných v príslušnom volebnom obvode.

3.  Prahmi uvedenými v odsekoch 1 a 2 nie sú dotknuté výnimky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pokiaľ ide o politické strany alebo združenia voličov, ktoré zastupujú uznané národnostné alebo jazykové menšiny.

4.  Výnimka z vnútroštátnych prahových hodnôt stanovených v odseku 2 sa udeľuje politickým stranám alebo združeniam voličov, ktoré sú registrované v štvrtine členských štátov a získajú najmenej jeden milión hlasov v celej Únii a ktoré na svojom vnútroštátnom hlasovacom lístku uvedú jednotný názov a logo európskeho volebného subjektu, ku ktorému sú pridružené, v prípade potreby prispôsobené jazykom dotknutých členských štátov.

5.  Vo volebnom obvode pre celú Úniu uvedenom v článku 15 nie je žiadny minimálny prah na rozdelenie mandátov.

Článok 14

Vnútroštátne volebné obvody

Každý členský štát môže v súlade so svojou osobitou vnútroštátnou situáciou a bez toho, aby bol dotknutý článok 15, určiť jeden volebný obvod pre voľby do Európskeho parlamentu alebo rozdeliť svoju volebnú oblasť iným spôsobom bez toho, aby tým vo všeobecnosti ovplyvnil pomerný charakter volebného systému.

Členské štáty môžu vytvoriť jednočlenné volebné obvody zastupujúce jazykové alebo etnické menšiny, štátnych príslušníkov zámorských území, najvzdialenejšie regióny alebo zámorské územia v súlade s vnútroštátnymi predpismi bez toho, aby tým bol dotknutý pomerný charakter volebného systému.

Článok 15

Volebný obvod pre celú Úniu

1.  Celé územie Európskej únie tvorí jeden volebný obvod, v rámci ktorého je v prvých voľbách poslancov Európskeho parlamentu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia volených 28 poslancov Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o následné voľby poslancov Európskeho parlamentu, veľkosť volebného obvodu pre celú Úniu sa určí rozhodnutím Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu.

2.  Voľba vo volebnom obvode pre celú Úniu nemá vplyv na poslancov Európskeho parlamentu volených v jednotlivých členských štátoch.

3.  Všetky európske volebné subjekty môžu v súlade s článkom 2 predložiť Európskemu volebnému orgánu zoznamy pre celú Úniu.

4.  Žiadny európsky volebný subjekt nemôže predložiť viac ako jeden zoznam pre celú Úniu. Vnútroštátne strany a vnútroštátne združenia voličov môžu podporiť len jeden zoznam pre celú Úniu.

5.  Na lístkoch obsahujúcich zoznamy pre celú Úniu sa uvedie názov a logo príslušného európskeho volebného subjektu.

6.  V prípade kandidátov žijúcich v tretej krajine je miestom pobytu kandidáta na účely zostavenia zoznamu pre celú Úniu posledné miesto, kde mal pobyt pred odchodom z Európskej únie. V prípade kandidátov, ktorí sa narodili a majú pobyt v tretej krajine, zodpovedá miesto pobytu na účely zostavenia zoznamu pre celú Úniu miestu v tom členskom štáte, ktorého je kandidát štátnym príslušníkom.

7.  Zoznamy pre celú Úniu zahŕňajú počet kandidátov rovný počtu mandátov stanovenému v odseku 1.

8.  Európske volebné subjekty zostavujú zoznamy pre celú Úniu v súlade so zásadami stanovenými v článku 10 ods. 1.

9.  S cieľom zabezpečiť geografickú vyváženosť sú zoznamy pre celú Úniu rozdelené do troch blokov. Každý z týchto troch blokov sa má obsadiť jedným kandidátom pochádzajúcim z každej z troch skupín členských štátov vymedzených v prílohe I a uvedených v prílohe II.

10.  Poradie kandidátov s pobytom v ktoromkoľvek členskom štáte v každej z troch skupín členských štátov uvedených v prílohe I sa v každej časti zoznamu zloženej z troch blokov líši, a to až po miesto v zozname zodpovedajúce číslu, ktoré je výsledkom vydelenia celkového počtu mandátov dvoma, v prípade potreby zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo.

11.  Celkový počet obyvateľov členských štátov vypočíta Komisia (Eurostat) na základe najaktuálnejších údajov, ktoré členské štáty poskytli, v súlade s metódou stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013(24).

12.  Rozdelenie mandátov v rámci zoznamov pre celú Úniu na základe súhrnných výsledkov vo volebnom obvode pre celú Úniu sa vykonáva v súlade s d’Hondtovým systémom takto:

a)  počty hlasov, ktoré získali kandidáti, sa uvedú v stĺpci v poradí od najvyššieho po najnižší;

b)  počet hlasov získaných jednotlivými kandidatúrami sa delí číslom 1, 2, 3 atď. až do čísla, ktoré sa rovná počtu mandátov pre daný volebný obvod, čím sa vytvorí tabuľka podobná tabuľke v prílohe III. Mandáty sa prideľujú kandidátom, ktorí získajú najväčší podiel v tabuľke, a to v zostupnom poradí;

c)  ak sa dva mandáty prislúchajúce rôznym kandidatúram v zozname podielov zhodujú, mandát sa pridelí zoznamu s najvyšším celkovým počtom získaných hlasov. V prípade dvoch kandidátov s rovnakým počtom hlasov sa prvý prípad rovnakého počtu hlasov rozhodne žrebovaním a ďalšie striedavo.

13.  Európski a vnútroštátni verejnoprávni vysielatelia poskytnú vysielací čas pomerne k výsledkom predchádzajúcich volieb vo volebnom obvode pre celú Úniu, čím zabezpečia minimálny vysielací čas pre každý zoznam pre celú Úniu.

Článok 16

Financovanie volebných kampaní európskych volebných subjektov

Ustanovenia kapitol IV a V nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa uplatňujú mutatis mutandis na financovanie volebných kampaní európskych volebných subjektov.

Článok 17

Spoločné ustanovenia týkajúce sa volebných kampaní

1.  Volebná kampaň sa začína najskôr osem týždňov pred dňom volieb.

2.  Volebná kampaň pozostáva z požiadania voličov o ich hlas vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom tlačených alebo digitálnych materiálov a iných foriem komunikácie s verejnosťou, reklamy v médiách a verejných podujatí. Materiály používané v rámci volebných kampaní zahŕňajú logo a odkaz na prípadný manifest alebo program európskeho volebného subjektu, ku ktorému je vnútroštátna strana pridružená.

3.  Materiály volebnej kampane musia byť prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

4.  Vo vnútroštátnych volebných obvodoch musia byť hlasovacie lístky používané vo voľbách do Európskeho parlamentu jednotné, musia v nich byť v príslušných prípadoch rovnocenne viditeľné mená, akronymy, symboly a logá vnútroštátnych politických strán a/alebo vnútroštátnych združení voličov, ako aj mená, akronymy, symboly a logá európskych volebných subjektov, ak sú k niektorému z nich pridružené, a musia obsahovať zoznam mien kandidátov a prípadne náhradníkov v poradí, v akom sú uvedení na príslušných volebných zoznamoch.

5.  Pravidlá zasielania volebných materiálov voličom vo voľbách do Európskeho parlamentu sú rovnaké ako tie, ktoré sa v príslušnom členskom štáte uplatňujú v celoštátnych, regionálnych a miestnych voľbách.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vzťahu k európskym volebným subjektom uplatňovalo rovnaké zaobchádzanie a príležitosti ako v prípade vnútroštátnych politických strán a vnútroštátnych združení voličov, pokiaľ ide o volebnú kampaň spojenú s volebným obvodom pre celú Úniu.

7.  Členské štáty zavedú na európskej úrovni obdobie volebného moratória, ktoré sa začína 48 hodín pred dňom volieb a počas ktorého nie je dovolené pýtať sa voličov, koho zamýšľajú voliť.

Článok 18

Kontaktné orgány

1.  Každý členský štát vymenuje kontaktný orgán zodpovedný za výmenu údajov o voličoch, ktoré sú potrebné na vytvorenie európskeho zoznamu voličov v súlade s článkom 9 ods. 2, a o kandidátoch, a to so svojimi partnermi v ostatných členských štátoch a s Európskym volebným orgánom zriadeným v súlade s článkom 28.

2.  Kontaktný orgán uvedený v odseku 1 začne v súlade s uplatniteľným právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov týmto partnerským orgánom a Európskemu volebnému orgánu prenášať údaje uvedené v článkoch 9 a 10 smernice Rady 93/109/ES10(25) o občanoch Únie, ktorí sú zapísaní do vnútroštátnych zoznamov voličov a európskeho zoznamu voličov alebo kandidujú v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, najneskôr šesť týždňov pred dňom volieb.

Článok 19

Deň volieb

1.  Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú 9. mája posledného roka volebného obdobia, ako sa uvádza v článku 20 (ďalej len „deň volieb“).

2.  V čase, keď sú volebné miestnosti otvorené, a pol hodinu pred ich otvorením je akákoľvek politická činnosť vo volebných miestnostiach alebo v ich blízkosti zakázaná, a to bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek činnosť organizovaná v členských štátoch na oslavu Dňa Európy.

3.  Voľby sa skončia vo všetkých členských štátoch v deň volieb do 21.00 miestneho času. S cieľom zohľadniť časový rozdiel sa môžu voľby do Európskeho parlamentu v zámorských krajinách a územiach Únie konať 8. mája posledného roka volebného obdobia.

4.  Členské štáty zverejnia oficiálne alebo predbežné výsledky svojho sčítania hlasov až po skončení hlasovania podľa odseku 3 v členskom štáte, ktorého voliči hlasujú ako poslední.

5.  Členské štáty môžu deň volieb vyhlásiť za sviatok.

Článok 20

Stanovenie a uverejnenie výsledkov volieb

1.  Výsledky volieb vo volebnom obvode pre celú Úniu a vo vnútroštátnych volebných obvodoch vyhlási v tomto poradí Európsky volebný orgán na základe informácií poskytnutých kontaktnými orgánmi.

2.  Oficiálny výsledok volieb sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Volebné obdobie a mandát

1.  Päťročné obdobie, na ktoré sú volení poslanci Európskeho parlamentu, sa začína otvorením prvého zasadania po každých voľbách (ďalej len „volebné obdobie“).

2.  Funkčné obdobie každého poslanca Európskeho parlamentu sa začína a končí v súlade s volebným obdobím (ďalej len „mandát“).

Článok 22

Zvolanie Európskeho parlamentu

Okrem povinnosti stanovenej v článku 229 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európsky parlament zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca odo dňa volieb.

Článok 23

Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca

Európsky parlament preskúma osvedčenia o zvolení poslancov Európskeho parlamentu.

Na tento účel zohľadňuje výsledky, ktoré oficiálne vyhlásili členské štáty a oznámil Európsky volebný orgán.

Článok 24

Nezlučiteľnosť

1.  Funkcia poslanca Európskeho parlamentu je nezlučiteľná s týmito funkciami:

–  člen vlády členského štátu,

–  poslanec národného alebo regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami,

–  člen Európskej komisie,

–  sudca, generálny advokát alebo tajomník Súdneho dvora Európskej únie,

–  člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky,

–  člen Dvora audítorov,

–  európsky ombudsman,

–  člen Hospodárskeho a sociálneho výboru,

–  člen Výboru regiónov,

–  člen výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Únie či plnenia stálych priamych administratívnych úloh,

–  člen správnej rady, predstavenstva alebo zamestnanec Európskej investičnej banky,

–  činný úradník alebo iný zamestnanec inštitúcií Európskej únie alebo k nim pripojených špecializovaných subjektov alebo Európskej centrálnej banky.

2.   Každý členský štát môže prijať doplňujúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa nezlučiteľnosti s funkciou poslanca Európskeho parlamentu.

3.  Poslanci Európskeho parlamentu, na ktorých sa počas volebného obdobia budú vzťahovať odseky 1 a 2, sa nahradia v súlade s článkom 27.

Článok 25

Vonkajšie parlamentné činnosti

Poslanci Európskeho parlamentu po svojom zvolení označia obec, prípadne región vo svojom členskom štáte pobytu, z ktorého budú vykonávať vonkajšie parlamentné činnosti.

Článok 26

Osobné a nezávislé hlasovanie

1.  Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú na individuálnom a osobnom základe. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

2.  Poslanci Európskeho parlamentu požívajú výsady a imunity, ktoré im prináležia podľa Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojeného k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a to od okamihu oficiálneho vyhlásenia ich zvolenia do Európskeho parlamentu.

Článok 27

Uvoľnenie mandátu

1.  Kreslo sa uvoľní, ak sa mandát poslanca Európskeho parlamentu skončí v dôsledku odstúpenia alebo úmrtia poslanca alebo v dôsledku odňatia jeho mandátu.

2.  O prípadnom úmrtí, odstúpení alebo odňatí mandátu poslanca Európskeho parlamentu zvoleného vo volebnom obvode pre celú Úniu predseda Európskeho parlamentu bezodkladne informuje Európsky volebný orgán.

Uvoľnený mandát sa obsadí ďalším kandidátom v zozname kandidátov, v ktorom bol poslanec, ktorý zomrel, odstúpil alebo mu bol odňatý mandát, pôvodne zvolený.

3.  V súlade s ostatnými ustanoveniami tohto nariadenia ustanoví každý členský štát vhodné postupy na obsadenie každého mandátu, ktorý sa uvoľní počas volebného obdobia, na zvyšok tohto obdobia.

4.  Ak sa v právnom predpise členského štátu výslovne stanovuje odňatie mandátu poslanca Európskeho parlamentu, tento mandát sa skončí v súlade s danými právnymi ustanoveniami. Príslušné vnútroštátne orgány o tom informujú Európsky parlament.

5.  Ak sa mandát uvoľní v dôsledku odstúpenia alebo úmrtia, predseda Európskeho parlamentu o tom bezodkladne informuje príslušné orgány dotknutého členského štátu a Európsky volebný orgán.

6.  Ak Európsky parlament vyhlási uvoľnenie mandátu poslanca zvoleného vo volebnom obvode pre celú Úniu, predseda o tom informuje Európsky volebný orgán a vyzve ho na bezodkladné obsadenie mandátu na zvyšok jeho platnosti.

Uvoľnené mandáty poslancov Európskeho parlamentu zvolených v rámci volebného obvodu pre celú Úniu obsadí ďalší kandidát v príslušnom zozname podľa prednostného poradia.

7.  Európsky parlament môže na žiadosť dotknutého poslanca a na základe dohody s dotknutým členským štátom alebo Európskym volebným orgánom navrhnúť dočasnú náhradu za dotknutého poslanca v prípade materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky alebo v prípade práceneschopnosti v dôsledku vážnej choroby.

Ak sa mandát dočasne uvoľní z niektorého z dôvodov uvedených v prvom pododseku, dotknutý poslanec sa na obdobie šestnásť týždňov dočasne nahradí ďalším kandidátom z príslušného zoznamu, ktorý sa môže rozhodnúť, či uvoľnenú funkciu obsadí. Odmietnutie obsadiť uvoľnenú funkciu neznamená stratu pozície v príslušnom zozname pre budúce voľné funkcie. Lehotu šestnásť týždňov možno predĺžiť.

Článok 28

Európsky volebný orgán

1.  Týmto sa zriaďuje Európsky volebný orgán, ktorý má za úlohu:

a)  zabezpečiť správne vykonávanie tohto nariadenia, ako aj vykonávať a monitorovať volebný proces vo volebnom obvode pre celú Úniu;

b)  vymedziť postup uplatniteľný na sťažnosti podľa článku 10 ods. 2, pokiaľ ide o volebný obvod pre celú Úniu;

c)  plniť všetky úlohy spojené s volebným procesom vo volebnom obvode pre celú Úniu a komunikovať s kontaktnými orgánmi uvedenými v článku 18;

d)  overovať, či európske volebné subjekty spĺňajú podmienky na predloženie zoznamov pre celú Úniu v súlade s článkom 15;

e)  viesť európsky zoznam voličov stanovený v článku 9;

f)  vyhlasovať výsledky volieb v súlade s článkom 20 tohto nariadenia,

g)  rozhodovať o sporoch, ktoré môžu vyplynúť z iných ustanovení tohto nariadenia, než ktoré vyplývajú z vnútroštátnych ustanovení, na ktoré toto nariadenie odkazuje,

Európsky volebný orgán môže tiež poskytnúť pomoc v prípade ťažkostí súvisiacich s výkladom zoznamov kandidátov predložených vnútroštátnymi orgánmi.

2.  Európsky volebný orgán je nezávislý a svoje úlohy plní v plnom súlade s týmto nariadením.

3.  Európsky volebný orgán oznámi zoznamy pre celú Úniu jedenásť týždňov pred dňom volieb.

Orgán zriadi a vedie register zoznamov pre celú Úniu predložených európskymi volebnými subjektmi. Informácie o registri sú verejne prístupné.

Európsky volebný orgán vo svojich rozhodnutiach v plnej miere zohľadňuje základné práva voliť a byť volený.

4.  Každý členský štát vymenuje jedného člena Európskeho volebného orgánu vybraného z radov profesorov práva alebo politických vied a iných odborníkov na volebné systémy na základe ich odborných kvalít a rešpektujúc rodovú rovnováhu. Členovia Európskeho volebného orgánu si volia svojho predsedu, podpredsedu a tajomníka jednoduchou väčšinou v oddelenom hlasovaní. Európsky volebný orgán sa usiluje prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak rozhodnutie nemožno prijať konsenzom, Európsky volebný orgán rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov.

Všetci členovia Európskeho volebného orgánu sú pri výkone svojich povinností nezávislí. Nepožadujú ani neprijímajú pokyny od žiadnej inštitúcie či vlády ani od žiadneho iného orgánu, úradu či agentúry. Nesmú byť poslancami ani bývalými poslancami Európskeho parlamentu, národných parlamentov alebo národných vlád. Okrem toho nevykonávajú žiadny volebný mandát ani nie sú úradníkmi alebo ostatnými zamestnancami žiadnej inštitúcie Únie, žiadnej európskej politickej strany alebo európskeho združenia voličov, ako ani žiadnej európskej politickej nadácie.

Členovia Európskeho volebného orgánu sa vymenúvajú na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno raz obnoviť.

5.  Európsky volebný orgán zastupuje jeho predseda, ktorý zabezpečuje vykonávanie všetkých rozhodnutí tohto orgánu v jeho mene.

Predseda Európskeho volebného orgánu sa zdrží akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s povahou jeho povinností.

Ak člen Európskeho volebného orgánu vrátane jeho predsedu prestane spĺňať podmienky požadované na výkon svojej funkcie, môže byť odvolaný v hlasovaní, keď jeho odvolanie podporia najmenej tri pätiny členov Európskeho volebného orgánu, na základe správy s odôvodnením návrhu na odvolanie.

Päťročné funkčné obdobie Európskeho volebného orgánu sa začína dva a pol roka po začatí volebného obdobia. Prvé funkčné obdobie Európskeho volebného orgánu sa začne čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Uvoľnené miesto v Európskom volebnom orgáne v dôsledku odstúpenia, odchodu do dôchodku, odvolania alebo úmrtia sa obsadí v súlade s rovnakým postupom, aký sa uplatnil pri počiatočnom vymenovaní.

6.  Európsky volebný orgán disponuje právnou subjektivitou a má k dispozícii kancelárie, zamestnancov, služby a zariadenia administratívnej podpory potrebné na vykonávanie jeho funkcií.

7.  Európsky volebný orgán do deviatich mesiacov od európskych volieb predloží Európskemu parlamentu správu o organizácii európskych volieb a o vykonávaní tohto nariadenia a dosahovaní jeho cieľov.

8.  Náklady na Európsky volebný orgán vrátane odmien jeho členov sa financujú z rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie.

Rozpočtové prostriedky sú dostatočné na zabezpečenie úplnej a nezávislej prevádzky Európskeho volebného orgánu. Návrh rozpočtového plánu pre Európsky volebný orgán predloží Európskemu parlamentu predseda orgánu a návrh sa zverejní. Európsky parlament deleguje povinnosti povoľujúceho úradníka, pokiaľ ide o tieto rozpočtové prostriedky, na predsedu Európskeho volebného orgánu.

Článok 29

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 30

Zrušenie

1.  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom, ktorým sa tento akt stanovuje, sa týmto zrušujú.

2.  Odkazy na zrušený akt sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 31

Doložka o preskúmaní

Najneskôr do jedného roka po každých európskych voľbách Európsky parlament po konzultácii s Európskym volebným orgánom predloží správu o celkovom fungovaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo schválené členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

2.  Členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady ukončenie svojich vnútroštátnych postupov.

PRÍLOHA I.

TABUĽKA – 27 ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ ROZDELENÝCH DO KATEGÓRIÍ PODĽA POČTU OBYVATEĽOV

Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en

PRÍLOHA II

Praktický príklad zoznamu pre celú Úniu s použitím skupiny rozdelenej do troch kategórií s 28 kreslami.

A1, A2, A3, A4, A5, B1, B2, B3, B4, B5, B7, B8, B9, B10, C1, C2, C3, C4, C5, C6, C7, C8, C9, C10, C11, C12 sú príklady kandidátov z členských štátov skupiny podľa rozdelenia do kategórie podľa počtu obyvateľov

PRÍLOHA III

Praktický príklad – D’Hondtova metóda

Praktický príklad: 1 000 000 platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode, v ktorom sa volí 5 poslancov.

A (350 000 hlasov), B (300 000 hlasov), C (150 000 hlasov), D (100 000 hlasov), E (70 000 hlasov), F (30 000 hlasov)

Rozdelenie 1 2 3 4 5

A 350 000 175 000 116 666 87 500 70 000

B 300 000 150 000 100 000 75.000 60 000

C 150 000 75 000 50 000 37 500 30 000

D 100 000 50 000 33 333 25 000 20 000

E 70 000 35 000 23 333 17 500 14 000

F 30 000 15 000 10 000 7 500 6 000

A teda získa 2 mandáty, B získa 2 mandáty a C získa 1 mandát.

(1) Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1. (3) Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34. (4) Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 66. (5) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 185. (6) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 109. (7) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7. (8) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 56. (9) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 83. (10) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 98. (11) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1. (12) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/information-reports/real-right-persons-disabilities-vote-european-parliament-elections-information-report (13) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/need-guarantee-real-rights-persons-disabilities-vote-european-parliament-elections-additional-opinion (14) Na základe údajov medziskupiny Európskeho parlamentu pre tradičné menšiny, národnostné spoločenstvá a jazyky. (15) Compilation of Venice Commission Opinions and Reports Concerning Electoral Systems and National Minorities CDL-PI(2019)004*, najmä jej správa Report on Electoral Law and National Minorities CDL-INF (2000). (16) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5. (17) Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1). (18) Rozhodnutie Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). (19) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1), nie je účinné. (20) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790). (21) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025“ (COM(2020)0152). (22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1). (24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 39). (25) Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 3. mája 2022 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia prílohy IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 o perzistentných organických látkach (COM(2021)0656 – C9-0396/2021 – 2021/0340(COD))(1)

P9_TA(2022)0130 A9-0092/2022

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Na siedmom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 4. až 15. mája 2015 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní pentachlórfenol, jeho soli a estery (ďalej len „pentachlórfenol“). Na deviatom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 29. apríla až 10. mája 2019 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní dikofol, ako aj kyselina perfluóroktánová, jej soli a príbuzné zlúčeniny. Vzhľadom na uvedené zmeny dohovoru a s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom obsahujúcim uvedené látky nakladalo v súlade s ustanoveniami dohovoru, je potrebné zmeniť aj prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, a to tak, že sa do nich zahrnú pentachlórfenol, dikofol, ako aj kyselina perfluóroktánová, jej soli a príbuzné zlúčeniny a uvedú sa ich príslušné koncentračné limity. (2)  Na siedmom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 4. až 15. mája 2015 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní pentachlórfenol, jeho soli a estery (ďalej len „pentachlórfenol“). Na deviatom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 29. apríla až 10. mája 2019 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní dikofol, ako aj kyselina perfluóroktánová, jej soli a príbuzné zlúčeniny. Vzhľadom na uvedené zmeny dohovoru a s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom obsahujúcim uvedené látky nakladalo v súlade s ustanoveniami dohovoru, je potrebné zmeniť aj prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, a to tak, že sa do nich zahrnú pentachlórfenol, dikofol, ako aj kyselina perfluóroktánová, jej soli a príbuzné zlúčeniny a uvedú sa aj ich príslušné koncentračné limity. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 (3)  Pentachlórfenol bol predtým nariadením Komisie (EÚ) 2019/63624 zaradený do zoznamov v prílohách IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/200423, pričom hodnota v prílohe IV bola 100 mg/kg a hodnota v prílohe V bola 1 000 mg/kg. Nariadenie (ES) č. 850/2004 bolo zrušené nariadením (EÚ) 2019/1021, ale pentachlórfenol bol z uvedeného nariadenia neúmyselne vynechaný. Preto je potrebné prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 zmeniť tak, aby zahŕňali pentachlórfenol. (3)  Pentachlórfenol bol predtým nariadením Komisie (EÚ) 2019/63624 zaradený do zoznamov v prílohách IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/200423, pričom hodnota v prílohe IV bola 100 mg/kg a hodnota v prílohe V bola 1 000 mg/kg. Nariadenie (ES) č. 850/2004 bolo zrušené nariadením (EÚ) 2019/1021, ale pentachlórfenol bol z uvedeného nariadenia neúmyselne vynechaný. Preto je potrebné prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 zmeniť tak, aby teraz zahŕňali pentachlórfenol. _________________ _________________ 23 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7). 23 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7). 24 Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/636 z 23. apríla 2019, ktorým sa menia prílohy IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (Ú. v. EÚ L 109, 24.4.2019, s. 6). 24 Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/636 z 23. apríla 2019, ktorým sa menia prílohy IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (Ú. v. EÚ L 109, 24.4.2019, s. 6). Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 už obsahujú koncentračné limity pre tieto látky alebo skupiny látok: a) súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru, heptabrómdifenyléteru a dekabrómdifenyléteru (s výnimkou dekabrómdifenyléteru, ktorý nie je uvedený v prílohe V k danému nariadeniu); b) hexabrómcyklododekán; c) alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP) a d) polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF). Je vhodné podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1021 zmeniť koncentračné limity pre uvedené látky v prílohe IV s cieľom prispôsobiť ich limitné hodnoty vedeckému a technickému pokroku. V záujme súladu so zoznamom polybrómovaných difenyléterov (PBDE) uvedeným v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 by sa látka dekabrómdifenyléter mala zahrnúť medzi PBDE uvedené v treťom stĺpci prílohy V k uvedenému nariadeniu. (4)  Prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 už obsahujú koncentračné limity pre tieto látky alebo skupiny látok: a) súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru, heptabrómdifenyléteru a dekabrómdifenyléteru (s výnimkou dekabrómdifenyléteru, ktorý nie je uvedený v prílohe V k danému nariadeniu); b) hexabrómcyklododekán; c) alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP) a d) polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF). Je vhodné podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1021 zmeniť koncentračné limity pre uvedené látky v prílohe IV s cieľom prispôsobiť ich limitné hodnoty v súlade s vedeckým a technickým pokrokom. V záujme súladu so zoznamom polybrómovaných difenyléterov (PBDE) uvedeným v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 by sa látka dekabrómdifenyléter mala zahrnúť medzi PBDE uvedené v treťom stĺpci prílohy V k uvedenému nariadeniu. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 a (nové) (5a)   Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok (POPRC) navrhol zaradiť kyselinu perfluórhexánsulfónovú (PFHxS), jej soli a príbuzné zlúčeniny do prílohy A k dohovoru bez osobitných výnimiek5a po dokončení rizikového profilu a hodnotenia riadenia rizík pre tieto látky. Predpokladá sa, že rozhodnutie zaradiť PFHxS, jej soli a príbuzné zlúčeniny sa uskutoční na 10. konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru, ktorá bola pôvodne naplánovaná na júl 2021 a teraz sa má uskutočniť v júni 2022 v dôsledku negatívneho vývoja pandémie COVID-19 v mnohých európskych krajinách. Vo vzťahu k cieľom dohovoru je preto na základe súčasného posúdenia vplyvu5b a s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom obsahujúcim uvedené látky nakladalo v súlade s ustanoveniami dohovoru, vhodné zmeniť už aj prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 tak, že sa do nich zahrnie kyselina perfluórhexánsulfónová (PFHxS), jej solí a príbuzné zlúčeniny a uvedú sa ich príslušné koncentračné limity. Komisia by mala zohľadniť uvedené zmeny príloh IV a V v iných prílohách k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, aby sa zabezpečila konzistentnosť. _______________ 5a POPRC-15/1. 5b SWD(2021) 300 final. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Navrhované koncentračné limity v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 boli stanovené na základe rovnakej metodiky, aká sa použila na stanovenie koncentračných limitov pri predchádzajúcich zmenách príloh IV a V k nariadeniu (ES) č. 850/2004. Navrhovanými koncentračnými limitmi by sa mal dosiahnuť cieľ vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia tak, že dotknuté látky sa zničia alebo sa nezvratne transformujú. V týchto limitoch by sa mal zohľadniť aj širší politický cieľ dospieť ku klimaticky neutrálnemu a obehovému hospodárstvu zakotvený v Európskej zelenej dohode26. (6)  Navrhované koncentračné limity v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 boli stanovené na základe rovnakej metodiky, aká sa použila na stanovenie koncentračných limitov pri predchádzajúcich zmenách príloh IV a V k nariadeniu (ES) č. 850/2004. Navrhované koncentračné limity by mali byť založené na zásade predbežnej opatrnosti ustanovenej v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a mali by sa zameriavať na zastavenie uvoľňovania perzistentných organických znečisťujúcich látok do životného prostredia, ak je to možné, aby sa dosiahol cieľ vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia tak, že dotknuté látky sa zničia alebo sa nezvratne transformujú. V týchto limitoch by sa mal zohľadniť aj širší politický cieľ dospieť k dosiahnutiu ambície nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok, zvýšeniu recyklácie, zníženiu emisií skleníkových plynov, rozvoju netoxických materiálových cyklov, v ktorých by sa zakázané látky nemali opätovne dostávať na trh EÚ prostredníctvom recyklačných činností, a k obehovému hospodárstvu, ktorý je zakotvený v Európskej zelenej dohode26. __________________ __________________ 26 COM(2019)0640 final. 26 COM(2019)0640 final. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové) (6a)  Koncentračné limity uvedené v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 by mali byť koherentné a mali by prispievať k vykonávaniu oznámenia Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, v ktorom sa navrhuje komplexný súbor opatrení na riešenie používania perfluóralkoxyalkylovaných a polyfluóralkoxylalkylovaných látok (PFAS) a znečistenia týmito látkami. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 b (nové) (6b)   S cieľom predchádzať miešaniu kontaminovaného odpadu s iným odpadom alebo materiálmi a zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť a účinné spracovanie odpadu obsahujúceho perzistentné organické znečisťujúce látky je potrebné vyhnúť sa nesúladu medzi pôvodnými ustanoveniami o odpade obsahujúcom perzistentné organické znečisťujúce látky zahrnutými do nariadenia (ES) č. 850/2004, ktoré sa teraz zrušilo nariadením (EÚ) 2019/1021, a ustanoveniami, ktoré boli zahrnuté neskôr. Komisia by preto mala posúdiť, či je vhodné uznať, že odpad, ktorý obsahuje akékoľvek perzistentné organické znečisťujúce látky prekračujúce koncentračné limity uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, sa má klasifikovať ako nebezpečný, a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu smernice 2009/98/ES alebo rozhodnutia 2014/955/EÚ, alebo oboch. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 1 a (nový) Článok 1a Komisia posúdi, či by bolo vhodné zmeniť smernicu 2008/98/ES o odpade alebo rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ1a, alebo oba akty, aby sa uznalo, že odpad obsahujúci akékoľvek perzistentné organické znečisťujúce látky prekračujúce koncentračné limity uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 sa má klasifikovať ako nebezpečný, a v prípade potreby na základe tohto posúdenia a najneskôr 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto právneho predpisu predloží legislatívny návrh na zmenu smernice alebo rozhodnutia alebo oboch aktov. _________________ 1a Rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice 2008/98/ES. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – tabuľka Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha IV – tabuľka Text predložený Komisiou „pentachlórfenol, jeho soli a estery 87-86-5 a iné 201-778-6 a iné 100 mg/kg Dikofol 115-32-2 204-082-0 50 mg/kg kyselina perfluóroktánová (PFOA), jej soli a príbuzné zlúčeniny 335-67-1 a iné 206-397-9 a iné 1 mg/kg       (PFOA a jej soli),       40 mg/kg       (zlúčeniny príbuzné PFOA)“; Pozmeňujúci návrh „pentachlórfenol (PCP), jeho soli a estery 87-86-5 a iné 201-778-6 a iné 100 mg/kg Dikofol 115-32-2 204-082-0 50 mg/kg kyselina perfluóroktánová (PFOA), jej soli a príbuzné zlúčeniny 335-67-1 a iné 206-397-9 a iné 0,1 mg/kg       (PFOA a jej soli),       20 mg/kg       (súčet zlúčenín príbuzných PFOA) kyselina perfluórhexánsulfónová (PFHxS), jej soli a príbuzné zlúčeniny 355-46-4 a iné 355-46-4 a iné 0,1 mg/kg       (PFHxS a jej soli),       20 mg/kg       (zlúčeniny príbuzné PFHxS)“ Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno b – tabuľka Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha IV – tabuľka Text predložený Komisiou „alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP) 85535-84-8 287-476-5 1 500 mg/kg Pozmeňujúci návrh „alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP) 85535-84-8 287-476-5 420 mg/kg Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno c – tabuľka Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha IV – tabuľka Text predložený Komisiou tetrabrómdifenyléter C12H6Br4O 40088-47-9 a iné 254-787-2 a iné Súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru, heptabrómdifenyléteru a dekabrómdifenyléteru: pentabrómdifenyléter C12H5Br5O 32534-81-9 a iné 251-084-2 a iné hexabrómdifenyléter C12H4Br6O 36483-60-0 a iné 253-058-6 a iné heptabrómdifenyléter C12H3Br7O 68928-80-3 a iné 273-031-2 a iné bis(pentabrómfenyl)éter (dekabrómdifenyléter; dekaBDE) C12Br10O 1163-19-5 a iné 214-604-9 a iné       a)  do [Úrad pre publikácie: uveďte dátum označujúci deň pred dátumom v nasledujúcom písmene] 500 mg/kg       b)  od [Úrad pre publikácie: uveďte dátum 5 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] 200 mg/kg alebo, ak je táto hodnota vyššia, súčet koncentrácií týchto látok, ak sú prítomné v zmesiach alebo výrobkoch, ako sa stanovuje v štvrtom stĺpci bode 2 prílohy I pre látky tetrabrómdifenyléter, pentabrómdifenyléter, hexabrómdifenyléter, heptabrómdifenyléter a dekabrómdifenyléter.“ Pozmeňujúci návrh tetrabrómdifenyléter C12H6Br4O 40088-47-9 a iné 254-787-2 a iné „súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru C12H6Br4O, pentabrómdifenyléteru C12H5Br5O, hexabrómdifenyléteru C12H4Br6O, heptabrómdifenyléteru C12H3Br7O a dekabrómdifenyléteru C12Br10O: pentabrómdifenyléter C12H5Br5O 32534-81-9 a iné 251-084-2 a iné hexabrómdifenyléter C12H4Br6O 36483-60 a iné 253-058-6 a iné heptabrómdifenyléter C12H3Br7O 68928-80-3 a iné 273-031-2 a iné bis(pentabrómfenyl)éter (dekabrómdifenyléter; dekaBDE) C12Br10O 1163-19-5 a iné 214-604-9 a iné       a)  do [Úrad pre publikácie: uveďte dátum označujúci deň pred dátumom v nasledujúcom písmene] 200 mg/kg; Komisia preskúma uvedený koncentračný limit a v prípade potreby a v súlade so zmluvami prijme legislatívny návrh na zníženie uvedenej hodnoty [Úrad pre publikácie: uveďte dátum 5 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].       b)  vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno d – tabuľka Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha IV – tabuľka Text predložený Komisiou „polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF) a polychlórované bifenyly podobné dioxínom (dl-PCB)     5 µg/kg (2) ________________ (2)  Limit sa vypočíta ako súčet PCDD, PCDF a dl-PCB podľa faktorov toxickej ekvivalencie (TEF) stanovených v tabuľke v časti 2 treťom pododseku prílohy V.“; Pozmeňujúci návrh „polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF) a polychlórované bifenyly podobné dioxínom (dl-PCB)     1 µg/kg (2) _______________ (2)   Limit sa vypočíta ako súčet PCDD, PCDF a dl-PCB podľa faktorov toxickej ekvivalencie (TEF) stanovených v tabuľke v časti 2 treťom pododseku prílohy V.“; Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Príloha I – oddiel 1 – bod 1 – písmeno e – tabuľka Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha IV – tabuľka Text predložený Komisiou „hexabrómcyklododekán(4) 25637-99-4, 3194-55-6, 134237-50-6, 134237-51-7, 134237-52-8 247-148-4 221-695-9 500 mg/kg Pozmeňujúci návrh „hexabrómcyklododekán(4) 25637-99-4, 3194-55-6, 134237-50-6, 134237-51-7, 134237-52-8 247-148-4 221-695-9 a)  do [Úrad pre publikácie: uveďte dátum označujúci deň pred dátumom v nasledujúcom písmene] 200 mg/kg;       Komisia preskúma uvedený koncentračný limit a v prípade potreby a v súlade so zmluvami prijme legislatívny návrh na zníženie uvedenej hodnoty na 100 mg/kg najneskôr do [Úrad pre publikácie: uveďte dátum 5 rokov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 1 – bod 2 – písmeno a – bod iv (nový) Nariadenie (EÚ) 2019/1021 Príloha II – časť 2 – tabuľka kyselina perfluórhexánsulfónová (PFHxS), jej soli a príbuzné zlúčeniny: 50 mg/kg (PFHxS a jej soli), 2 000 mg/kg (zlúčeniny príbuzné PFHxS).

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0092/2022).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (COM(2022)0039 – C9-0053/2022 – 2022/0027(CNS))

P9_TA(2022)0131 A9-0128/2022

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2022)0039),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0053/2022),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0128/2022),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby pred akýmkoľvek ďalším predĺžením obdobia uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti posúdila účinky tohto mechanizmu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

5.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v oblasti Schengenského informačného systému v Cyperskej republike (COM(2021)0472 – C9-0350/2021 – 2021/0266(NLE))

P9_TA(2022)0132 A9-0082/2022

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2021)0472),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0350/2021),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0082/2022),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade a Komisii.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu na vymenovanie Lefterisa Christoforoua do funkcie člena Dvora audítorov (C9-0042/2022 – 2022/0802(NLE))

P9_TA(2022)0133 A9-0132/2022

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0042/2022),

–  so zreteľom na článok 129 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0132/2022),

A.  keďže prostredníctvom listu z 10. februára 2022 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Lefterisa Christoforoua za člena Dvora audítorov;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu následne posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli adresované;

C.  keďže následne výbor 21. apríla 2022 uskutočnil vypočutie navrhovaného kandidáta, počas ktorého navrhovaný kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky členov výboru;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Lefterisa Christoforoua za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu na vymenovanie Georga Mariusa Hyzlera do funkcie člena Dvora audítorov (C9-0043/2022 – 2022/0803(NLE))

P9_TA(2022)0134 A9-0130/2022

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0043/2022),

–  so zreteľom na článok 129 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0130/2022),

A.  keďže prostredníctvom listu z 10. februára 2022 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Georga Mariusa Hyzlera za člena Dvora audítorov;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu následne posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli adresované;

C.  keďže následne výbor 21. apríla 2022 uskutočnil vypočutie navrhovaného kandidáta, počas ktorého navrhovaný kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky členov výboru;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Georga Mariusa Hyzlera za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry (2021/2188(INI))

P9_TA(2022)0135 A9-0089/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2021 o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti (COM(2021)0240),

–  so zreteľom na články 3, 4, 13, 38, 43 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004(2) (ENRAF),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“)(3),

–  so zreteľom na siedmy environmentálny akčný program (EAP) a koncepcie, ktoré sú v ňom zakotvené, ako sú hranice planéty a ekologické limity,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov(6),

–  so zreteľom na politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 11. marca 2021 o Nástroji na prepájanie Európy 2021 – 2027,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na svoje uznesenie o ňom z 9. júna 2021(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o tejto stratégii(8),

–  so zreteľom na správu Komisie o modrom hospodárstve EÚ za rok 2021(9):

–  so zreteľom na správu Komisie z marca 2021 s názvom Kritériá udržateľnosti pre modré hospodárstvo(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030 (COM(2021)0236),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2020 s názvom Nový prístup k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu – druhý akčný plán pre Atlantický oceán: Aktualizovaný akčný plán pre udržateľné, odolné a konkurencieschopné modré hospodárstvo v oblasti Atlantického oceánu v Európskej únii (COM(2020)0329),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (COM(2020)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. novembra 2020 s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti (COM(2020)0741),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vplyve morského odpadu na rybolov(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o novom prístupe k námornej stratégii v oblasti Atlantického oceánu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie(16),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na globálne usmernenia a medzinárodné normy pre rybolov a akvakultúru, ktoré vypracovala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „FAO“) v spolupráci s EÚ ako členom,

–  so zreteľom na správu FAO s názvom Stav svetového rybolovu a akvakultúry 2020: Udržateľnosť v akcii,

–  so zreteľom na iniciatívu siete modrých rybárskych prístavov, ktorú v júli 2018 spustila FAO,

–  so zreteľom na stratégie modrého rastu prístavu Vigo na roky 2016 – 2020 a 2021 – 2027(17),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k oznámeniu Komisie o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti (COM(2021)0240),

–  so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov z 2. decembra 2021 o udržateľnom modrom hospodárstve a akvakultúre (NAT-VVI/020),

–  so zreteľom na právomoci svojho Výboru pre dopravu a cestovný ruch v oblasti námorného plánovania a integrovanej námornej politiky,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0089/2022),

A.  keďže modré hospodárstvo EÚ poskytuje 4,5 milióna priamych pracovných miest a zahŕňa všetky odvetvia súvisiace s oceánmi, moriami a pobrežiami bez ohľadu na to, či pôsobia v morskom prostredí (ako je lodná doprava, námorná osobná doprava, rybolov a výroba energie) alebo na pevnine (ako sú prístavy, lodenice, pobrežný cestovný ruch a akvakultúra na pevnine); keďže ide o široký rýchlo sa rozvíjajúci segment nášho hospodárstva, ktorý za posledné desaťročie podnikol významné kroky na modernizáciu a diverzifikáciu a ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

B.  keďže ak by sa globálne modré hospodárstvo porovnalo s národným hospodárstvom, bolo by siedmym najväčším na svete a oceán ako hospodársky subjekt by bol členom skupiny G7; keďže odvetvie pôsobí v najväčšom ekosystéme planéty, keďže v oceánoch žije 80 % všetkých foriem života; keďže oceán nás obklopuje a udržiava a poskytuje kriticky dôležité zdroje pre ľudské zdravie, nehovoriac o sieti hospodárskych interakcií;

C.  keďže rozvoj modrého hospodárstva môže byť silným podnetom pre rast a rozvoj hospodárstva, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a to najmä v pobrežných a ostrovných krajinách a regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch;

D.  keďže odvetvie rybolovu, najmä maloobjemový, pobrežný a drobný rybolov, sa dostatočne nezohľadnilo v stratégii EÚ pre modré hospodárstvo;

E.  keďže modré hospodárstvo ďalej poskytne nové vyhliadky a vytvorí pracovné miesta, najmä v oblastiach, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov oceánov, modré biohospodárstvo, biotechnológia a odsoľovanie;

F.  keďže sektorové priority rozvoja modrého hospodárstva sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť jednak v závislosti od historického vývoja tradičných alebo zavedených odvetví, jednak od súčasných zdrojov a potenciálu rozvoja novovznikajúcich odvetví v každom členskom štáte;

G.  keďže využitie potenciálu modrého hospodárstva nesmie slúžiť ako zámienka na podrobenie morí a oceánov formám využívania zdrojov a modelom rastu, ktoré sa už ukázali ako neudržateľné; keďže morské a oceánske zdroje sa musia využívať prísne v súlade s potrebou ich správneho riadenia a ochrany bez toho, aby sa menila rovnováha morských ekosystémov;

H.  keďže v smernici o námornom priestorovom plánovaní sa uvádza, že členské štáty musia zohľadniť interakcie činností a používania, ako sú akvakultúra, rybolov, zariadenia a infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podmorské káble, podporovať koexistenciu výynamných činností a uplatňovať prístup založený na ekosystémoch;

I.  keďže modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v rámci ekologických limitov, a teda nielen odvetvia rybolovu a akvakultúry, ale všetky dotknuté námorné odvetvia, musia rovnako rešpektovať environmentálne, sociálne a hospodárske piliere, aby sa mohli považovať za udržateľné;

J.  keďže cieľom spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) je zaručiť riadnu ochranu a riadenie morských biologických zdrojov a zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosiahnuť prínosy v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a prispievať k dostupnosti potravinových zásob;

K.  keďže SRP by mala prispievať k rastu produktivity a dôstojnej životnej úrovni v odvetví rybárstva vrátane odvetvia maloobjemového rybolovu, ako aj k stabilným trhom, a mala by zabezpečiť dostupnosť potravín;

L.  keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14 je nevyhnutné chrániť oceány, moria a morské zdroje a podporovať ich udržateľné využívanie, zatiaľ čo cieľom udržateľného rozvoja č. 2 je zaručiť potravinovú bezpečnosť; keďže čiastkový cieľ 14.1 stanovuje cieľ prevencie a výrazného zníženia všetkých druhov znečistenia morí do roku 2025, najmä v dôsledku činností na pevnine vrátane znečistenia odpadkami a živinami;

M.  keďže oceán má zásadný význam pre život na Zemi, produkuje 50 % kyslíka v atmosfére, absorbuje približne 25 % emisií oxidu uhličitého vyprodukovaných človekom a 90 % prebytočného tepla v klimatickom systéme, ako aj pre reguláciu globálnej klímy;

N.  keďže obnova, ochrana, zachovanie a udržateľné využívanie morskej biodiverzity má zásadný význam pre zdravie oceánov, v ktorých žijú milióny druhov, a teda pre ochranu zdravia a poskytovanie základu morských a námorných činností;

O.  keďže zber údajov na vedecké monitorovanie a hodnotenie populácií v moriach a oceánoch vrátane hodnotenia toho, či sú tieto populácie v rámci bezpečných biologických limitov, má zásadný význam pre ich udržateľné riadenie;

P.  keďže významné časti oceánov a morského dna zostávajú nepreskúmané, najmä hlbokomorské, a keďže je potrebný ďalší výskum, aby sa zabezpečilo, že všetky činnosti v rámci modrého hospodárstva budú plne udržateľné;

Q.  keďže rybolov a akvakultúra sú kľúčovými odvetviami modrého hospodárstva a sú dôležitým zdrojom bielkovín a mikroživín, ktoré sú nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť a ľudské zdravie;

R.  keďže morská biodiverzita v Európe je pod tlakom, pričom vysoký podiel posudzovaných morských druhov a biotopov sa nachádza v „nepriaznivom“ alebo „neznámom“ stave ochrany; keďže strata morskej biodiverzity má významný environmentálny, sociálny a hospodársky vplyv na odvetvie rybárstva EÚ, na pobrežné a ostrovné územia a na najvzdialenejšie regióny, a preto sa musí zvrátiť; keďže biodiverzita sa musí obnoviť v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä s odvetvím rybárstva a s vedeckou obcou;

S.  keďže hlavnou zainteresovanou stranou v diskusii o potenciáli modrého hospodárstva ekonomiky a spôsoboch jeho využitia sú pobrežné a ostrovné spoločenstvá;

T.  keďže rybári a chovatelia rýb EÚ zohrávajú v celej EÚ zásadnú úlohu pri ochrane a podpore územnej identity, kultúrnych tradícií, potravinovej bezpečnosti, zamestnanosti a príjmov;

U.  keďže drobný remeselný rybolov má osobitné charakteristiky a potreby;

V.  keďže odvetvie rekreačného rybolovu môže prispieť k diverzifikácii príjmov pobrežných komunít ako vysokohodnotná a udržateľná činnosť cestovného ruchu;

W.  keďže ženy zohrávajú dôležitú úlohu v odvetviach rybolovu a akvakultúry; keďže je potrebné zvýšiť ich viditeľnosť a zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu v tomto odvetví, ako aj primerané právne uznanie;

X.  keďže ciele udržateľného rozvoja OSN č. 3, 6, 9 a 12 zdôrazňujú význam zdravia zvierat, dobrej kvality vody, udržateľných inovácií a udržateľnej spotreby a výroby v modrom hospodárstve;

Y.  keďže zdravie a dobré životné podmienky vodných živočíchov sú spojené s kvalitou potravinových výrobkov; keďže zlé životné podmienky zvierat a chovu môžu zvýšiť riziko ochorení a chorôb;

Z.  keďže poľnohospodárstvo na zemi má významný vplyv na morské ekosystémy a rybolov, najmä používanie dusíkatých hnojív a eutrofizácia vodného prostredia;

AA.  keďže rybári zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri zbere opustených odpadkov v mori, či už vykonávaním cielených kampaní alebo náhodným zberom odpadkov počas rybolovných operácií;

AB.  keďže ciele do roku 2020 týkajúce sa dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu európskych morí a skoncovania s nadmerným rybolovom neboli dosiahnuté;

AC.  keďže v roku 2018 odvetvie rybárstva EÚ vytváralo približne 163 600 pracovných miest, pričom flotily v roku 2019 ulovili približne 4,1 milióna ton živých rýb; keďže v EÚ27 bolo v roku 2018 vyprodukovaných 1,1 milióna ton vodných organizmov v hodnote 3,7 miliardy EUR(18);

AD.  keďže EÚ je čistým dovozcom produktov rybolovu a akvakultúry a pri väčšine svojej spotreby potravín z vodných živočíchov je naďalej závislá od ich dovozu, ktorý predstavoval 34 % celosvetovej hodnoty dovozu v roku 2018; keďže dovozené produkty rybolovu do EÚ musia dodržiavať aspoň podobné normy udržateľnosti ako v EÚ; keďže dovoz produktov rybolovu do EÚ musí byť priamo spojený s udržateľnými pracovnými miestami v odvetviach dovozu, spracovania a maloobchodu;

AE.  keďže účinky zmeny klímy už ovplyvňujú rybolov, akvakultúru a pobrežné spoločenstvá EÚ; keďže klimatická kríza má významný vplyv na zdravie európskych morí, čo má nepriaznivý vplyv na odolnosť modrého hospodárstva, najmä rybolovu a akvakultúry;

AF.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla niekoľko odvetví modrého hospodárstva, najmä pobrežný a námorný cestovný ruch; keďže modré hospodárstvo by mohlo pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené súčasnou krízou;

AG.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 má veľký hospodársky vplyv na ľudí zamestnaných v odvetviach rybolovu a akvakultúry v dôsledku spojených účinkov poklesu dopytu a podmienok na mnohých lodiach, ktoré neumožňujú zdravotnú bezpečnosť; keďže narušenia trhu spôsobené pandémiou negatívne ovplyvnili rybárov v celej EÚ; keďže rybárom sa napriek tomu darilo zabezpečiť dodávky kvalitných potravín, a preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť rybárom vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť dodávok potravín v EÚ;

AH.  keďže pandémia poukázala na význam odolného životného prostredia podporovaného udržateľnými postupmi pri riadení jeho zdrojov, pre celosvetové zdravie a budúcnosť potravinových systémov;

AI.  keďže pobrežné komunity musia diverzifikovať svoje zdroje príjmov, aby dokázali ustáť hospodárske a sociálne otrasy;

AJ.  keďže pobrežné a vzdialené komunity musia pri diverzifikácii svojich zdrojov príjmov budovať odolnosť voči otrasom, ako sú otrasy spôsobené zmenou klímy;

AK.  keďže námorný a pobrežný cestovný ruch je pilierom modrého hospodárstva, pričom viac ako polovica turistických ubytovacích zariadení EÚ sa nachádza v pobrežných oblastiach a 30 % prenocovaní sa zaznamená v plážových strediskách; keďže v oznámení Komisie o cestovnom ruchu a doprave v roku 2020 a neskôr (COM(2020)0550) sa zdôrazňuje význam ochrany a obnovy európskeho pevninského a morského prírodného kapitálu;

AL.  keďže námorný a pobrežný cestovný ruch predstavuje 60 % zamestnanosti v modrej ekonomike; keďže konkurencieschopné, odolné a sociálne spravodlivé modré hospodárstvo potrebuje vysokokvalifikovaných a zručných odborníkov; keďže tzv. modré pracovné miesta môžu podporovať rast a kariérne príležitosti;

AM.  keďže rybársky cestovný ruch ako odvetvie má potenciál stať sa novým zdrojom príjmov pre pobrežné komunity, pričom zabezpečuje udržateľnosť a dobrý stav populácií rýb a prináša sociálne a zdravotné výhody;

AN.  keďže rekreačný rybolov je už udržateľná a vysokohodnotná možnosť cestovného ruchu a doplnková činnosť pre mnohé komunity v celej Európe; keďže v mnohých krajinách rastie záujem o rekreačný rybolov, najmä po pandémii ochorenia COVID-19;

AO.  keďže rozvoj udržateľnej infraštruktúry v pobrežných regiónoch pomôže zachovať biodiverzitu, pobrežné ekosystémy a krajinu, čím sa posilní udržateľný rozvoj cestovného ruchu a pobrežných hospodárstiev;

AP.  keďže modré hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v prosperite najvzdialenejších regiónov, ktoré sú vzhľadom na svoju izoláciu obzvlášť závislé od činností založených na modrom hospodárstve, ako je námorná doprava, lodná doprava a cestovný ruch;

AQ.  keďže prístavy zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného modrého hospodárstva a keďže zvýšením udržateľnosti prístavov sa podporí udržateľný rozvoj pobrežných komunít; keďže prístavy sú dôležitým uzlom na prepravu tovaru a cestujúcich v najvzdialenejších regiónoch;

AR.  keďže prístavy sú kľúčové pre prepojenosť a hospodárstvo regiónov a krajín a zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja, ktorý prispieva k riešeniu straty biodiverzity, ako sa uvádza v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; keďže úloha prístavov sa bude vyvíjať aj v dôsledku zmien priemyselnej krajiny Európy (napríklad rozšírením výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori);

AS.  keďže lodenice EÚ by mohli využiť príležitosti vyplývajúce z rýchlo rastúceho trhu s inovatívnymi energeticky efektívnymi služobnými plavidlami;

AT.  keďže rôzne činnosti súvisiace s modrým hospodárstvom v tom istom priestore vytvárajú hospodársku súťaž, znečisťovanie a konflikty v riadení morského priestoru, ktoré majú vplyv predovšetkým na rybolovné činnosti, najmä na maloobjemový rybolov a pobrežné komunity; keďže námorné priestorové plánovanie má zásadný význam pre to, aby sa zabránilo rastúcej konkurencii a konfliktom v oblasti riadenia morského priestoru;

AU.  keďže členské štáty by sa prostredníctvom svojich námorných priestorových plánov mali snažiť prispievať k udržateľnému rozvoju energetického odvetvia na mori, námornej dopravy, odvetvia rybolovu a akvakultúry a k zachovaniu, ochrane a zlepšeniu stavu životného prostredia vrátane odolnosti voči vplyvom zmeny klímy; keďže v tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať záujmom rybolovu a akvakultúry a tieto záujmy by sa nemali marginalizovať, keď členské štáty pokračujú vo svojej práci a následnej revízii národných námorných priestorových plánov;

AV.  keďže cieľom Parížskej dohody je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod úroveň 2 °C, najlepšie na 1,5 °C, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

AW.  keďže osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme poskytuje dôkazy o prínosoch kombinovania vedeckých poznatkov s miestnymi a domorodými poznatkami v záujme posilňovania odolnosti;

AX.  keďže cieľom EÚ je dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s cieľmi zelenej dohody; keďže EÚ navrhla cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %; keďže energia z obnoviteľných zdrojov na mori je jednou z možností, ktoré si členské štáty môžu zvoliť na dosiahnutie tohto cieľa; keďže by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom integrovaného prístupu zohľadňujúceho tri piliere udržateľnosti;

AY.  keďže v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa musí vypracovať návrh právne záväzných cieľov obnovy prírody v súlade s cieľom chrániť 30 % námornej oblasti EÚ, z čoho 10 % by malo podliehať prísnym opatreniam ochrany prírody;

AZ.  keďže sú potrebné osobitné usmernenia a spoľahlivé plánovanie pre každý námorný región EÚ, pokiaľ ide o ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v morských chránených oblastiach;

BA.  keďže najvzdialenejšie regióny sú skutočnými prírodnými laboratóriami bohatými na biodiverzitu a sú skutočnými útočiskami prírody, ktoré si vyžadujú naliehavú ochranu, najmä z dôvodu ich prevažne súostrovnej povahy a významných pobrežných oblastí;

BB.  keďže riadenie ekosystémov si vyžaduje holistický prístup, ktorý zohľadňuje všetky príčiny straty biodiverzity, ako sú zmena klímy, acidifikácia oceánov, výskyt nepôvodných druhov, erózia pobrežia atď.; keďže je potrebná globálna vízia, rámec a ekosystémový prístup riadenia a ochrany morských zdrojov;

BC.  keďže zmena klímy čoraz viac mení rozloženie a migračné modely rôznych druhov rýb a ovplyvňuje maloobjemový rybolov v rozvojových krajinách, ktoré sú zraniteľnejšie voči jej dôsledkom;

BD.  keďže nezákonný rybolov je veľkou hrozbou pre morské zdroje, vyčerpáva populácie rýb, ničí morské biotopy, vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž a ohrozuje živobytie pobrežných komunít a rybolovu na ostrovoch;

BE.  keďže je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli jednoduchý, transparentný a účinný režim EÚ na kontrolu rybolovu s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov tohto odvetvia v oblasti udržateľnosti;

BF.  keďže pokiaľ ide o diverzifikáciu spotreby, lepšia vysledovateľnosť s prístupom k informáciám o výživových hodnotách, pôvode a mieste výroby má zásadný význam pre správanie spotrebiteľov;

Globálny prístup k modrému hospodárstvu EÚ

1.  víta novú stratégiu Komisie pre udržateľné modré hospodárstvo EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych cieľov pre rôzne odvetvia, najmä rybolov a akvakultúru, ktoré sú dôležitými odvetviami modrého hospodárstva; upozorňuje, že nové legislatívne návrhy a akčné plány musia byť vždy založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch a na štúdiách environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho vplyvu;

2.  požaduje široké vymedzenie modrého hospodárstva, ktoré by zahŕňalo všetky odvetvové a medziodvetvové činnosti týkajúce sa oceánov, morí a pobrežných oblastí vrátane činností priamej a nepriamej podpory a v ktorom by sa náležite zohľadnilo odvetvie rybárstva; upozorňuje na prierezový význam inovácií vo všetkých týchto činnostiach, či už ide o tradičné alebo nové činnosti;

3.  upozorňuje na potrebu presadzovať integrovaný prístup k rôznym odvetviam modrého hospodárstva, pričom sa zároveň budú uznávať a rešpektovať priority členských štátov a členské štáty sa budú podporovať pri rozvoji týchto priorít;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie modrého hospodárstva celkovo zohráva kľúčovú úlohu najmä v najvzdialenejších regiónoch a môže prispieť k zmierneniu dôsledkov zmeny klímy, podpore riešení inšpirovaných prírodou a zlepšeniu využívania morských a vodných zdrojov;

5.  upozorňuje na nepriaznivý vývoj a jasné zhoršovanie stavu v niektorých tradičnejších odvetviach modrého hospodárstva (ako napríklad rybolov, výstavba a oprava lodí), a to najmä v oblastiach, v ktorých tieto činnosti fungovali ako skutočné piliere, podporovali hospodárske aktivity na dodávateľskej aj odberateľskej strane, vytvárali pracovné miesta a posilňovali rozvoj; domnieva sa, že žiadna zo stratégií EÚ pre modré hospodárstvo by nemala zabúdať na tieto činnosti a regióny a mala by vyzdvihovať potenciál inovácií na zvrátenie tohto zhoršovania stavu;

6.  zdôrazňuje, že podpora modrého hospodárstva je kľúčom k oživeniu hospodárstva ako celku a k obnove hospodárskych a sociálnych aspektov viacerých odvetví ako napr. dopravy a cestovného ruchu, ktoré vážne postihla pandémia ochorenia COVID-19;

7.  požaduje lepšie a koordinovanejšie vykonávanie všetkých dostupných finančných nástrojov vrátane štrukturálnych a investičných fondov s cieľom lepšie podporiť stratégiu modrého hospodárstva;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi posúdila osobitné potreby odvetvia rybolovu v súvislosti s financovaním modrého hospodárstva (na odvetvovej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni) s cieľom využiť jeho potenciál rastu a tvorby pracovných miest;

9.  zdôrazňuje, že rozvoj modrého hospodárstva si vyžaduje väčšie investície do poznatkov, a že EÚ a členské štáty musia v záujme zlepšenia poznatkov o morskom prostredí zaručiť spoľahlivé financovanie, ako aj jeho kontinuitu a dlhodobú predvídateľnosť;

10.  zdôrazňuje potrebu primeranej finančnej podpory pre modré hospodárstvo, aby sa umožnili rozsiahle investície do výskumu, technológií a infraštruktúry na úrovni EÚ a členských štátov; vyzýva preto Komisiu a priemysel, aby vyhodnotili prínos vytvorenia partnerstiev EÚ pre námornú dopravu, a to aj so súkromným sektorom, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom riešiť súčasné výzvy medzinárodného obchodu a dodávateľského reťazca, podporiť inovácie a konkurencieschopnosť v tomto odvetví, prispieť k dekarbonizácii, vytvoriť infraštruktúru pre elektrinu na pobreží a nakládku a dodávku alternatívnych palív v prístavoch a nákladných termináloch a vypracovať plány nakladania s odpadom pre prístavy v Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori a Pobaltí; víta preto vytvorenie európskeho partnerstva pre klimaticky neutrálne, udržateľné a produktívne modré hospodárstvo, ktorého cieľom je zosúladiť vnútroštátne priority, regionálne priority a priority EÚ v oblasti výskumu a inovácií;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli nové projekty a nové nástroje pre všetky zainteresované strany v modrom hospodárstve s cieľom založiť svoje činnosti na zodpovednom a udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, dekarbonizácii a obehovom hospodárstve; zdôrazňuje, že udržateľné modré hospodárstvo sa musí rozvíjať v rámci ekologických limitov, musí vychádzať z vedeckých odporúčaní a podporovať zdravé morské prostredie;

12.  zdôrazňuje, že treba uplatňovať integrovaný a ekosystémový prístup ku všetkým odvetviam modrého hospodárstva;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne a nelegislatívne iniciatívy založené na vykonaní riadneho posúdenia vplyvu týchto iniciatív na odvetvia rybolovu a akvakultúry, ktoré zabezpečia, aby sa modré hospodárstvo stalo základným pilierom plnenia celkových cieľov Európskej zelenej dohody a súvisiacich následných stratégií EÚ; zdôrazňuje, že transformácia, ktorou musí prejsť modré hospodárstvo, bude stimulovať inovácie a tvorbu pracovných miest a hospodárske príležitosti;

14.  zdôrazňuje, že pobrežné komunity a komunity závislé od oceánov môžu prispieť k rozvoju udržateľného odvetvia modrého hospodárstva, v ktorom sa zohľadňujú ich osobitné okolnosti a potreby; zdôrazňuje, že môžu viesť rôzne pilotné projekty, ako sú projekty týkajúce sa technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, rozvoja činností založených na prírode a prínos udržateľného rybolovu a akvakultúry k zdravým, odolným a bezpečným potravinovým systémom;

15.  domnieva sa, že pobrežné a ostrovné komunity, najmä rybárske, by mali byť v plnej miere zapojené do všetkých fáz rozvoja modrého hospodárstva, pretože ide o základný predpoklad využitia jeho potenciálu z hľadiska inovácií, zamestnanosti, prosperity a udržateľného rozvoja;

16.  zdôrazňuje, že holistický prístup ku všetkým odvetviam modrého hospodárstva, ktorý náležite zohľadňuje ich vzájomné pôsobenie, je potrebný na zabezpečenie toho, aby činnosti jedného odvetvia nebránili alebo nevytvárali konflikty s činnosťami iného odvetvia; konštatuje, že je to dôležité aj pre ochranu morského prostredia; zdôrazňuje potrebu spoločného, inkluzívneho a medziodvetvového námorného priestorového plánovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinného námorného priestorového plánovania založeného na ekosystémoch pre dosiahnutie ekologických, sociálnych a hospodárskych cieľov, okrem iného v kontexte prechodu na klimaticky neutrálnu spoločnosť; zastáva názor, že námorné priestorové plánovanie vytvorí synergie medzi odvetviami a ochráni živobytie rybárov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov oneskorila vypracovanie námorných priestorových plánov, ako sa vyžadujú v smernici 2014/89/EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že preskúmanie smernice v roku 2022 sa predloží včas, a aby ho v prípade potreby doplnila o nápravné iniciatívy;

17.  zdôrazňuje, že iniciatívy, ktoré prinesú novú víziu udržateľného modrého hospodárstva v EÚ, musia zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom;

18.  zdôrazňuje význam uzatvárania dvojstranných dohôd o partnerstve s tretími krajinami, najmä dohôd o partnerstvách v oblasti udržateľného rybolovu a boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „NNN rybolov“); zdôrazňuje, že dvojstranné dohody o partnerstve by sa mali usilovať o dodržiavanie najvyšších kritérií environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

19.  je znepokojený prípadmi NNN rybolovu mimo vôd EÚ; pripomína, že NNN rybolov, ktorý uľahčuje prax plavenia sa pod lacnou vlajkou, poškodzuje potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudí v pobrežných krajinách a zároveň vytvára živnú pôdu pre pirátstvo; požaduje, aby sa zaviedol silný globálny systém odrádzajúcich sankcií a mnohostranný prístup k boju proti NNN rybolovu; zdôrazňuje, že treba obmedziť používanie lacných vlajok a praktiky zmeny vlajky a zakročiť proti prekládkam na mori, keďže tieto kroky predstavujú dôležité nástroje na odstránenie medzier v NNN rybolove; vyzýva EÚ, aby v širšom zmysle posilnila budovanie protikorupčných kapacít podporou spolupráce medzi vnútroštátnymi agentúrami, posilnením medzinárodnej spolupráce, zlepšením dohľadu nad subjektmi v oblasti rybolovu v rozvojových krajinách s podporou EÚ a podporovaním regionálnych monitorovacích, kontrolných a dozorných centier a osobitných skupín;

20.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti NNN rybolovu spôsobom, ktorý je nepretržitý, účinný a komplexný; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje rokovania so štátmi so žltou kartou; zdôrazňuje význam vysledovateľnosti výrobkov a zákazu dovozu morských produktov pochádzajúcich z nezákonného rybolovu; vyzýva členské štáty, aby zaujali skutočne tvrdý prístup k vyloďovaniu lodí z podozrivých tretích krajín;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dialóg s krajinami hraničiacimi so Stredozemným morom, najmä s krajinami na juhu Stredozemného mora, a zvýšiť financovanie projektových riadkov zameraných na medzinárodnú spoluprácu v odvetviach modrého hospodárstva (Interreg Next Med, Interreg Euro-MED na roky 2021 – 2027, Switch Med atď.);

22.  zdôrazňuje, že niektoré flotily z krajín mimo EÚ, ktoré lovia v rovnakých oblastiach a vyvážajú produkty rybolovu na európsky trh, majú menej prísne normy udržateľnosti, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskych rybárov;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre produkty dovážané z tretích krajín a zabezpečiť, aby sa všetky produkty rybolovu a akvakultúry spotrebúvané v EÚ vyrábali prostredníctvom udržateľných potravinových systémov a aby boli v súlade s cieľmi zelenej dohody; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zaručenie všeobecného spravodlivého prostredia hospodárskej súťaže v rámci Svetovej obchodnej organizácie, a najmä v obchodných dohodách EÚ;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej posilňovali práva a pracovné podmienky štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich na plavidlách EÚ a zabezpečili dôstojnú odmenu pre všetkých, ktorí pracujú v odvetviach rybolovu a akvakultúry a vo všetkých ostatných odvetviach modrého hospodárstva;

25.  zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu a koordinovať opatrenia s prebiehajúcimi multilaterálnymi fórami, ako je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Dohovor o biologickej diverzite, ako aj program udržateľného rozvoja do roku 2030 a ďalšie súvisiace medzinárodné a multilaterálne procesy, s cieľom podporiť ochranu, zachovanie, udržateľné riadenie a obnovu morskej a sladkovodnej biodiverzity a zároveň prispieť k ďalším cieľom udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že COP 15 v čínskom Kunmingu je dobrou príležitosťou dohodnúť sa na globálnych opatreniach v tejto súvislosti;

26.  berie na vedomie cieľ ochrany 30 % svetových oceánov do roku 2030, ale varuje, že by sa nemal plniť na úkor potravinovej bezpečnosti, rybárov a výrobcov v oblasti akvakultúry, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

27.  víta záväzok Komisie označiť tri rozsiahle chránené morské oblasti v Južnom oceáne; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) v roku 2021 opäť nedosiahla dohodu o týchto chránených oblastiach;

28.  zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za pomoc pri určovaní a vymedzovaní ďalších chránených morských oblastí spolu s členskými štátmi;

29.  pripomína, že z rastúceho súboru výskumov, najmä z osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, vyplýva, že ciele v oblasti biodiverzity a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu sa dosahujú lepšie, keď rybári a miestne komunity majú priamu kontrolu nad hospodárením so zdrojmi, od ktorých závisia; zdôrazňuje, že ekosystémy riadené pobrežnými komunitami patria medzi najbohatšie a najproduktívnejšie a prispievajú tiež k prispôsobeniu pobrežných oblastí dôsledkom zmeny klímy; upozorňuje na riziká zaberania oceánov spojené s námorným priestorovým plánovaním; zdôrazňuje preto, že treba zabezpečiť maloobjemový rybolov, zaistiť zodpovednú správu držby a vyvodzovať zodpovednosť voči podnikom EÚ pôsobiacim v odvetví modrého hospodárstva, ktoré sú príjemcami podpory, ak sa ich činnosťou porušujú ľudské práva;

30.  vyzýva EÚ a partnerské krajiny, aby sa v stratégiách zmierňovania zmeny klímy opierali o know-how pôvodného obyvateľstva a aktívne podporovali participatívne riadenie, ktoré sa ukázalo ako účinné pri zvyšovaní odolnosti pobrežných komunít;

31.  domnieva sa, že medzinárodná správa oceánov by mala prijať medziodvetvový prístup k modrému hospodárstvu, pričom by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky námorné hospodárske činnosti; podporuje uznanie oceánov ako spoločného bohatstva ľudstva a žiada, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva boli vždy v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja do roku 2030, s environmentálnymi záväzkami a cieľmi EÚ a so záväzkami a cieľmi SRP;

32.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že odvetvová podpora, ktorú poskytujú dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, často neprináša priamy prospech miestnym rybárskym a pobrežným komunitám v tretích krajinách, a preto vyzýva Komisiu, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva úzko prepojila s plánovaním udržateľného rozvoja EÚ;

33.  zdôrazňuje, že dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa musia stať nástrojom rozvoja miestneho modrého hospodárstva; domnieva sa, že nedostatok údajov sťažuje hodnotenie prínosu dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v partnerských krajinách; naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila transparentnosť a zber údajov (najmä o úlovkoch, registrácii plavidiel a pracovných podmienkach), rozšírila požiadavky na podávanie správ podľa dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a vytvorila centralizovanú sociálno-ekonomickú databázu zahŕňajúcu všetky plavidlá EÚ bez ohľadu na to, kde pôsobia;

34.  zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany treba začleniť do rokovaní o dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a tiež počas uplatňovania týchto dohôd, ako aj zabezpečiť, aby sa zohľadnili potreby komunít, ktorých sa tieto partnerstvá týkajú najviac;

35.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným monitorovaním vykonávania a riadneho využívania finančných prostriedkov; je znepokojený tým, že odvetvová podpora v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva často neprináša priamy prospech maloobjemovým rybárom; vyzýva Komisiu, aby dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva úzko prepojila s rozvojovou pomocou EÚ s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu pre pobrežné komunity; okrem toho vyzýva Komisiu, aby aktívne zverejňovala výročné správy o spôsoboch využívania sektorovej podpory na lepšie sledovanie využívania verejných finančných prostriedkov EÚ;

36.  víta úlohu regionálnych morských dohovorov a regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne mandáty pre regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) s cieľom chrániť rybolovné zdroje v rozvojových krajinách a medzinárodných vodách, najmä zlepšením riadenia populácií druhov, ako sú tropické tuniaky, znížením odhadzovania úlovkov, uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti v záujme zabezpečenia ochrany ohrozených druhov a citlivých morských ekosystémov, ako aj zlepšením poskytovania dostupných údajov, dodržiavania predpisov a transparentnosti rozhodovania;

37.  v širšom zmysle vyzýva na zlepšenie postupov riadenia rybárstva a monitorovania a na vývoj environmentálneho označovania a nových technológií, ako je blockchain, aby sa skvalitnila vysledovateľnosť výrobkov;

38.  vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc výrobcom z rozvojových krajín, najmä malým výrobcom;

39.  pripomína, že všetky štáty zapojené do rybolovu v západnej Afrike by mali zriadiť regionálnu organizáciu pre riadenie rybárstva – najmä na využívanie spoločných populácií, ako sú malé pelagické ryby – v súlade s požiadavkami medzinárodného práva, príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, panafrickou a regionálnou rybárskou politikou a inými nástrojmi; domnieva sa, že tento režim riadenia by mal byť v súlade s preventívnym a ekosystémovým prístupom, čím sa zabezpečí, aby boli celkové povolené výlovy v rámci bezpečných biologických limitov;

40.  naliehavo vyzýva EÚ, aby účinne podporovala a chránila maloobjemový rybolov v Afrike, ktorý je hlavným poskytovateľom živobytia v prímorských regiónoch, ako základný kameň budúcej modrej osobitej skupiny EÚ – Afrika, t. j. financovaním vykonávania medzinárodných usmernení FAO o udržateľnom maloobjemovom rybolove;

41.  zdôrazňuje, že výroba rybej múčky a rybieho oleja okrem iného prispieva k nadmernému rybolovu v rozvojových krajinách, najmä v západnej Afrike; požaduje povinné opatrenia náležitej starostlivosti, ktorými sa zabezpečí, aby celý dodávateľský reťazec v odvetví morských plodov bol spravodlivý, plne vysledovateľný, nevyužíval výrobky NNN rybolovu a nebol spájaný s porušovaním ľudských práv vrátane obchodovania s ľuďmi a otroctva;

42.  víta úlohu regionálnych morských dohovorov a regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) pri posilňovaní riadenia založeného na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, ktoré by mali byť ľahko dostupné pre všetky subjekty;

43.  vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne mandáty pre RFMO s cieľom chrániť rybolovné zdroje v rozvojových krajinách a medzinárodných vodách, najmä vo vzťahu k zlepšeniu riadenia populácií druhov, ako sú tropické tuniaky, znížením odhadzovania úlovkov, uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti v záujme ochrany ohrozených druhov a citlivých morských ekosystémov, ako aj zlepšením dostupnosti údajov, dodržiavania predpisov a transparentného rozhodovania;

44.  vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila o začlenenie cieľov v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy do svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a do rozhodovania RFMO a podporovala ho;

45.  vyzýva na opatrenia EÚ členských štátov na zintenzívnenie úsilie o zlepšenie globálneho riadenia rybárstva, najmä prostredníctvom mechanizmov, ako je iniciatíva za transparentnosť rybárstva;

46.  pripomína, že udržateľné hospodárenie so zdrojmi založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch a najlepších sociálno-ekonomických hodnoteniach musí byť hlavnou prioritou na dosiahnutie cieľov strategického programu EÚ a musí byť zahrnuté aj do dvojstranných dohôd o partnerstve;

47.  zdôrazňuje, že modré hospodárstvo zahŕňa viacero činností nad rámec tradičných činností, že pri rozvoji nových činností by mali vždy vypracúvať aj štúdie vplyvu a že na uľahčenie udržateľnej organizácie týchto činností v rámci modrého hospodárstva sa musí prijať transparentný vedecký prístup, ako aj zabezpečiť účinné konzultácie a aktívna účasť všetkých dotknutých odvetví;

48.  zdôrazňuje, že námorné odvetvie je kľúčovým spojením pre medzinárodnú prepojenosť, globálny obchodný systém, hospodárstvo EÚ a jeho konkurencieschopnosť a regióny EÚ; zdôrazňuje význam posilnenia úlohy prístavov, potrebu investícií do inteligentnej infraštruktúry a rozvoja a riadenia prístavov, ktoré by mali ďalej zvyšovať ich schopnosť prispôsobiť sa rastu obchodu;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do prístavov nachádzajúcich sa na pobrežiach EÚ s cieľom zamerať sa na chýbajúce spojenia s vnútrozemím s celkovými cieľmi zvýšenia odolnosti dopravy a transformácie prístavov na logistické platformy a strategické klastre pre multimodálnu dopravu, výrobu, uskladňovanie a distribúciu energie a cestovný ruch; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť trhové opatrenie ako cieľ Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy s cieľom zaviesť systém kompenzácie uhlíka v medzinárodnej lodnej doprave a zabezpečiť realistický spôsob znižovania emisií;

50.  zdôrazňuje, že cieľom oznámenia Komisie o stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu je uviesť prvé plavidlá s nulovými emisiami na trh do roku 2030, a že EÚ už financovala rozsiahly výskum v oblasti hybridizácie a elektrifikácie plavidiel prostredníctvom programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila svoju podporu pre elektrické plavidlá na krátke trasy;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončili prioritné projekty zahrnuté do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) pre oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Baltského mora, najmä v cezhraničných oblastiach a ako súčasť budúcich usmernení TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027, aby podporovali, zjednodušili a investovali primerané financovanie do úplného rozvoja námorných diaľnic TEN-T s cieľom lepšie integrovať príbrežnú námornú dopravu, aby bolo možné lepšie distribuovať tovar prostredníctvom prístavov spájajúcich ostrovy s pevninou a komplexného multimodálneho dopravného systému; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť plynulé a udržateľné dopravné reťazce pre cestujúcich a náklad vo všetkých druhoch dopravy, najmä v železničnej, námornej a vnútrozemskej vodnej doprave; je presvedčený, že v projektoch by sa mala venovať mimoriadna pozornosť osobitným potrebám v oblasti prepojenosti a prístupnosti okrajových, ostrovných a najvzdialenejších regiónov Atlantického oceánu, Stredozemného a Baltského mora;

52.  zdôrazňuje, že prístavy možno využiť na posilnenie modrého hospodárstva, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskych činnostiach tohto odvetvia, a na zabezpečenie jeho prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu v súlade so zásadami Európskej zelenej dohody; vyzýva Komisiu, aby prerozdelila viac finančných prostriedkov EÚ na zlepšenie efektívnosti dopravy a dostupnosti základných prístavov TEN-T a na zníženie nákladov vrátane investícií do nepretržitého bagrovania, prehlbovania kanálov a iných opatrení na budovanie kapacít vo vybraných prístavoch; pripomína Komisii a členským štátom, že sú potrebné ďalšie investície do udržateľnej a inteligentnej prístavnej infraštruktúry, aby sa prístavy mohli stať uzlami multimodálnej mobility a dopravy, ako aj energetickými uzlami pre integrované elektrické systémy, vodík a iné alternatívne palivá a testovacími miestami opätovného využívania odpadu a obehového hospodárstva;

53.  blahoželá prístavu Vigo k tomu, že je priekopníckym prístavom EÚ, ktorý prvý implementoval európsku stratégiu modrého rastu;

54.  víta iniciatívu FAO Sieť modrých rybárskych prístavov, ktorej cieľom je vypracovať usmernenia o najlepších medzinárodných postupoch pre rybárske prístavy, ktoré sú v procese prechodu na modely modrého hospodárstva, s cieľom zlepšiť ich udržateľnosť ochranou životného prostredia a podporou sociálnych a hospodárskych prínosov; podporuje zriadenie stálej kancelárie FAO v prístave Vigo na rozvoj a riadenie globálnej siete modrých prístavov;

Odolnosť, konkurencieschopnosť a pracovné miesta

55.  uznáva, že úsilie EÚ o obnovu sa musí zamerať na ciele udržateľnosti, konkurencieschopnosti a rastu; zdôrazňuje potrebu udržateľných finančných nástrojov na podporu tohto prechodu, a to aj prostredníctvom posilnenia verejných a súkromných investícií;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali udržateľný rozvoj hodnotových reťazcov maloobjemového rybolovu a akvakultúry, od rybárov až po spotrebiteľov, a to presadzovaním harmonizácie selektívnych, nedeštruktívnych a energeticky účinných metód rybolovu a akvakultúry, uľahčovaním výmeny poznatkov s výskumnou komunitou EÚ a podporou metód udržateľnej komercializácie produktov rybolovu pri súčasnom znižovaní administratívnej záťaže;

57.  zdôrazňuje potrebu uznať sociálno-ekonomickú hodnotu rekreačného rybolovu a jeho prínos k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu a lepších údajov o rekreačnom rybolove vrátane jeho príspevku k odvetviu cestovného ruchu, jeho interakcií s maloobjemovými rybármi, jeho vplyvov na životné prostredie, ako aj jeho sociálno-ekonomického významu;

58.  zdôrazňuje význam maloobjemového pobrežného rybolovu pre modré hospodárstvo a kultúrnu identitu komunít v pobrežných regiónoch a ostrovoch;

59.  vyzýva členské štáty, aby pri prideľovaní rybolovných možností v plnej miere uplatňovali transparentné a objektívne kritériá stanovené v článku 17 SRP;

60.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zlepšenie zberu údajov o rekreačnom rybolove na mori a vo vnútrozemských sladkých vodách a brakických vodných cestách so zreteľom na vplyv na životné prostredie a sociálno-ekonomickú hodnotu tejto činnosti s cieľom zabezpečiť spravodlivé a vyvážené riadenie odvetvia rybárstva a akvakultúry a podnecovať viac investícií do rozvoja činností pobrežných komunít;

61.  zdôrazňuje význam inkluzívneho námorného priestorového plánovania pri minimalizácii konkurencie o priestor na úkor iných činností, ako napríklad rybolov, pri rozvoji nových činností modrého hospodárstva; zdôrazňuje, že rybolov a akvakultúra zohrávajú ústrednú úlohu a že tieto odvetvia sa musia náležite zviditeľniť v modrom hospodárstve, a preto požaduje stratégiu na podporu interakcie medzi rôznymi činnosťami námorného a suchozemského modrého hospodárstva spôsobom, ktorý bude prospešný pre všetkých;

62.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj systémov výroby energie vedených komunitou, ktoré umožňujú pobrežným komunitám vrátane rybárov plne sa zúčastňovať na plánovaní a rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň opätovne investovať zisky späť do miestnej komunity;

63.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o námornom priestorovom plánovaní vymedzili konkrétne historické a tradičné rybolovné oblasti rybárov ako oblasti, do ktorých sa nemajú zaviesť žiadne systémy výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori;

64.  zdôrazňuje, že veterné parky na mori by sa mali budovať len vtedy, ak možno zaručiť, že v súlade s cieľmi modrého hospodárstva a Európskej zelenej dohody nebudú mať negatívne environmentálne a ekologické vplyvy ani hospodárske, sociálno-ekonomické a sociálno-kultúrne dôsledky pre rybárov a výrobcov v oblasti akvakultúry;

65.  víta iniciatívy, ako je Monitorovacie stredisko pre veternú energiu (Marine Wind Power Observatory), fórum, ktoré spustila regionálna vláda Galície s cieľom identifikovať príležitosti a vyvážiť spôsoby využívania mora, ktoré by si mohli vzájomne konkurovať, a to vrátane priemyselného odvetvia, odvetvia námorného rybolovu a pridružených subjektov a organizácií;

66.  berie na vedomie, že ťažobný priemysel je v modrom oceánskom hospodárstve rastúcim odvetvím; zdôrazňuje povinnosť štátov zdržať sa prijímania opatrení vrátane rozsiahlych rozvojových projektov, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na živobytie drobných vnútrozemských a morských rybárov, ich loviská alebo prístupové práva, a ich povinnosť vykonávať ex ante posúdenia projektov ťažobného priemyslu, ktoré prevádzkujú súkromné subjekty, s cieľom vyhodnotiť ich možný negatívny vplyv na ľudské práva vo vzťahu k miestnym rybárskym komunitám;

67.  vyzýva na zriadenie fóra EÚ pre dialóg, ktoré bude transparentné a zabezpečí účasť všetkých zainteresovaných strán a rovnováhu právomocí medzi nimi s cieľom podporiť medziodvetvovú spoluprácu, výmenu skúseností a riešenie konfliktov;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na podporu, uľahčenie prístupu a plné využívanie dostupných investičných možností pre udržateľné rybolovné a akvakultúrne postupy v rámci nového Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ďalej len „ENRAF“) spolu s ďalšími programami EÚ, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti alebo Horizont Európa, na udržateľné rybolovné postupy a udržateľné akvakultúrne činnosti, ako aj na zabezpečenie toho, aby pobrežné, vzdialené a zámorské komunity mohli diverzifikovať svoje hospodárstva;

69.  vyzýva Komisiu, aby vychádzala z najlepších postupov ENRAF s cieľom rozvíjať projekty rekreačného rybárskeho cestovného ruchu a pokračovať vo financovaní týchto projektov prostredníctvom ENRAF;

70.  zdôrazňuje potrebu vypracovať komplexnejšie stratégie na prispôsobenie odvetví rybolovu a akvakultúry a pobrežných území dôsledkom zmeny klímy a jej vplyvu na komunity a ich živobytie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky odvetvia prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy v súlade s Európskou zelenou dohodou a siedmym a ôsmym environmentálnym akčným programom;

71.  domnieva sa, že SRP by mala zahŕňať sociálnu podmienenosť podobnú tej, ktorá bola vytvorená v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá môže stanoviť sankcie pre vlastníkov rybárskych plavidiel, výrobcov v oblasti akvakultúry a iných príjemcov ENRAF, ak nezabezpečia primerané pracovné podmienky pre všetkých svojich pracovníkov vrátane sezónnych a migrujúcich pracovníkov; zdôrazňuje, že táto sociálna podmienenosť má zásadný význam pre ochranu dôstojnosti na pracovisku a sociálnych práv pracovníkov v odvetví rybolovu a akvakultúry a prispieva k dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti pre všetkých;

72.  domnieva sa, že väčšia istota zamestnania, bezpečnosť pri práci, zdravé oceány, ktoré poskytujú lepšie príjmy a sociálne zabezpečenie v odvetviach rybolovu a akvakultúry, sú nevyhnutné na prilákanie žien a mladších generácií, čím sa zabezpečí omladenie a ďalšie prežitie odvetví;

73.  víta úlohu žien v hodnotových reťazcoch udržateľného rybolovu a akvakultúry, a preto naliehavo žiada, aby sa im zaručili dôstojné pracovné podmienky, rovnaké mzdy, sociálne zabezpečenie, ako aj viditeľnosť a zastúpenie v rozhodovacích štruktúrach a procesoch;

74.  zdôrazňuje, že rybolov a akvakultúra zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest a udržiavaní hospodárstva v mnohých častiach EÚ, pričom predstavujú viac ako polovicu miestnych pracovných miest v mnohých pobrežných a ostrovných komunitách, najmä v najvzdialenejších regiónoch;

75.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti odvetví rybolovu a akvakultúry je potrebné zaručiť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty EÚ v globálnom hospodárstve a zamerať sa na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, uznávanie tejto odbornej prípravy na európskej úrovni, poradenské služby a šírenie technických a vedeckých poznatkov a inovačných postupov, pričom treba uznať prínos, ktorý v tejto súvislosti majú obchodné združenia;

76.  zdôrazňuje potrebu pridať hodnotu k produktom rybolovu pri prvom predaji, najmä k produktom z maloobjemového tradičného rybolovu, ak sa majú zvýšiť príjmy a mzdy rybárov;

77.  vyzýva Komisiu, aby rozvíjala nové formy udržateľného námorného a pobrežného cestovného ruchu, podporovala nové formy činností cestovného ruchu, poskytovala dodatočné toky príjmov a celoročne zvyšovala zamestnanosť s cieľom zvýšiť hodnotu námorných a pobrežných oblastí a zároveň chrániť životné prostredie a modré kultúrne dedičstvo a zachovať morské a pobrežné biotopy; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva v odvetví cestovného ruchu pri rozvoji udržateľnejších postupov, ktoré sú prospešné pre miestny rozvoj; uznáva, že odvetvie cestovného ruchu by malo spolupracovať s pobrežnými komunitami a potrebuje podporu na zvýšenie efektívnosti a udržateľnosti infraštruktúry a konkurencieschopnosti morských a turistických stredísk;

78.  uvedomuje si, že pobrežný cestovný ruch môže mať pozitívny vplyv na rozvojové krajiny, ale môže byť škodlivý, ak sa rozvíjajú stratégie masového cestovného ruchu, ktoré vedú k obmedzeniu prístupu miestnych spotrebiteľov k potravinám a ich spotrebe a k ničeniu morského prostredia a kultúrnej identity; vyzýva EÚ, aby podporovala spravodlivé modely cestovného ruchu, ktoré majú malý vplyv.

79.  zdôrazňuje potrebu zachovať náš prírodný kapitál a dedičstvo s cieľom podporiť udržateľný cestovný ruch (ako je ekologický cestovný ruch) a vyzýva členské štáty, aby chránili biodiverzitu tým, že urýchlene vykonajú činnosti na zachovanie morí (vrátane cezhraničných) na ochranu, obnovu a ocenenie morských a pobrežných ekosystémov, a to aj prostredníctvom morských sietí Natura 2000;

80.  vyzýva Komisiu, aby udržateľný námorný, ostrovný a pobrežný cestovný ruch zahrnula do súvisiacich opatrení a programov, podporovala iniciatívy, ktoré podnecujú diverzifikáciu pobrežného, morského a námorného cestovného ruchu a znižujú sezónnosť turistických činností a zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať lepšie údaje o príspevku rekreačného rybolovného cestovného ruchu k pobrežnému a ostrovnému hospodárstvu;

81.  zdôrazňuje význam modrého hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, najmä pre ich odvetvia cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila dopravný program s možnosťami osobitne súvisiacimi s odľahlosťou a ostrovným charakterom (POSEI Transport) s cieľom lepšie riešiť potreby ostrovov a najvzdialenejších regiónov a podporiť prevádzku niektorých komerčných trás do nich;

82.  podporuje udržateľné postupy pobrežného a námorného cestovného ruchu, pretože sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného a Baltského mora a tvorbu vysokohodnotných pracovných miest v modrom vzdelávaní a v modrej odbornej príprave; zdôrazňuje, že osobitná odborná príprava v oblasti činností modrého hospodárstva by prispela k zvýšeniu informovanosti o morských ekosystémoch a o potrebe ich ochrany;

83.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom nájsť riešenia prispôsobené miestnym a regionálnym spoločenstvám;

84.  žiada Komisiu, aby posúdila možné riešenia na podporu odolnosti odvetvia cestovného ruchu proti vplyvom budúcich pandémii alebo iných rušivých udalostí, ktoré predstavujú riziko pre činnosti v oblasti cestovného ruchu, a aby predložila vhodné iniciatívy na zlepšenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania pracovníkov v tomto odvetví s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť a pomôcť využiť plný potenciál modrého hospodárstva;

85.  vyzdvihuje význam jachtingu a plachtárstva pre námorný cestový ruch; zdôrazňuje úlohu miestnej kultúry a gastronómie pri rozvoji európskeho pobrežného cestovného ruchu a význam plážového a podmorského cestovného ruchu, rybárskeho cestovného ruchu, ekoturizmu, vodných športov, odvetvia výletných plavieb;

86.  zdôrazňuje význam chránených morských oblastí ako nástroja na ochranu oceánov; domnieva sa, že tieto oblasti predstavujú príležitosť na rozvoj vedeckého cestovného ruchu;

87.  víta zameranie Komisie na udržateľný a „pomalý“ cestovný ruch a cieľ vypracovať podporné balíky (koncepcia pre miestne zelené dohody) na podporu zelenej transformácie miest a regiónov; berie na vedomie potenciál vzdialených ostrovov a pobrežných komunít pri zohrávaní vedúcej úlohy v tejto transformácii;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos morského rekreačného rybolovu a cestovného ruchu, ktorý vytvára pre modré hospodárstvo, ako aj potenciál tohto odvetvia poskytovať ďalšie hospodárske príležitosti v pobrežných komunitách;

89.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál modrého hospodárstva nebol dostatočne zohľadnený pri vypracúvaní a hodnotení národných plánov obnovy a odolnosti financovaných z nástroja NextGenerationEU;

90.  požaduje vytvorenie vhodného finančného rámca na stimulovanie rozvoja modrého hospodárstva a tvorby pracovných miest, ktorý bude integrovať a koordinovať rôzne dostupné finančné nástroje – štrukturálne a investičné fondy (ENRAF, EFRR, ESF, Kohézny fond), Horizont Európa 2021 – 2027 a iné; upozorňuje na potrebu podporovať lepšie zosúladenie týchto nástrojov s potrebami zainteresovaných strán a rozsiahle šírenie súčasných príležitostí;

91.  vyzýva na dôkladnú diskusiu na úrovni EÚ s týmto odvetvím, v ktorej sa zohľadnia vážne sociálno-ekonomické dôsledky pravidiel merania rybolovnej kapacity, o vplyve týchto pravidiel na rybolov a život rybárov pri súčasnom zachovaní prísnej kontroly rybolovnej kapacity;

92.  zdôrazňuje strategický význam činností v oblasti stavby a opravy lodí a ich vzájomného vzťahu s inými odvetviami, ako je odvetvie námorného cestovného ruchu; nazdáva sa, že dôraz na technické inovácie a vysoko špecializované procesy, ktoré sa môžu premietnuť do ziskov pridanej hodnoty, môže viesť k tvorbe prostredia s menším vystavením medzinárodnej hospodárskej súťaži a zvrátiť trend úpadku tohto odvetvia; podporuje existenciu osobitnej podpory namierenej na obnovu a modernizáciu odvetvia stavby lodí v Európe a jeho jednotlivých zložiek;

93.  konštatuje, že tradičné a malé flotily EÚ sú veľmi staré, najmä v najvzdialenejších regiónoch, že ich plavidlá majú veľmi vysoký priemerný vek a nie sú bezpečné ani pre ľudí, ktorí na nich pracujú, ani pre samotné úlovky, a opätovne zdôrazňuje potrebu podpory z ENRAF na nákup nových plavidiel bez toho, aby bolo výsledkom zvýšenie úlovkov, s dodržaním maximálnych udržateľných výnosov, a teda zlepšením ich environmentálnej výkonnosti;

94.  pripomína, že rybárske flotily v najvzdialenejších regiónoch sú v niektorých prípadoch vo veľmi zlom stave a predstavujú nebezpečenstvo pre rybárov a životné prostredie; v tejto súvislosti považuje za potrebné nájsť riešenia na zlepšenie bezpečnostných a pracovných podmienok rybárov, zníženie emisií CO2 a na zlepšenie podmienok ochrany úlovkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní zdravých a vysokokvalitných bielkovín za podmienok, ktoré sú úplne bezpečné a zabezpečené, s menším vplyvom na životné prostredie a bez zvýšenia rybolovnej kapacity;

95.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili nástroj podpory podobný programu POSEI pre rybolov s cieľom zmierniť negatívny vplyv ostrovného charakteru na najvzdialenejšie regióny;

96.  zdôrazňuje potenciál udržateľného využívania námorného rozmeru EÚ v Atlantickom oceáne, ktoré si vyžaduje vyváženejšie investície do ostrovov, najvzdialenejších regiónov a pobrežných prístavov, ako aj rozšírenie mnohých kotvísk a zvýšenie ich skladovacej kapacity a vybavenia na manipuláciu s nákladom, ktoré sú veľmi dôležité pre produkty rybolovu a akvakultúry;

Modrá transformácia

97.  vyzýva na vytvorenie nástrojov na udržateľné využívanie morských zdrojov a diverzifikáciu morského hospodárstva, a to aj prostredníctvom podpory nových produktov spojených s rybolovnými činnosťami a pochádzajúcich z nich, ktoré môžu priniesť pridanú hodnotu pre naše kultúrne a prírodné dedičstvo, najmä poskytovaním možností vysokokvalitného cestovného ruchu;

98.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť integrovaný rámec námornej politiky EÚ, ktorý zabezpečí súlad medzi stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity, stratégiou „z farmy na stôl“, politikou v oblasti klímy a SRP;

99.  domnieva sa, že odvetvie akvakultúry by malo naďalej monitorovať a zlepšovať niekoľko parametrov na základe opatrení založených na dôkazoch vrátane dobrých životných podmienok rýb a hustoty chovu rýb; ďalej sa domnieva, že by sa mali vykonať štúdie posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom zlepšiť dobré životné podmienky rýb, a to okrem iného aj obohatením ich životného prostredia, zachovaním kvality vody v rámci relevantných limitov pre dobré životné podmienky ako prostriedku na obmedzenie chorôb a ich šírenia, zníženie potreby antibiotík a ďalšie znižovanie znečistenia, dosahovanie lepších výsledkov v oblasti klímy a životného prostredia a zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy;

100.  konštatuje, že diverzifikácia druhov rýb v akvakultúre EÚ vrátane nízko trofických a nemäsožravých druhov je potrebná na zlepšenie udržateľnosti tohto odvetvia;

101.  zdôrazňuje potenciálnu úlohu akvakultúry, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a bezpečnosť dodávok potravín, ako aj pri uľahčovaní prechodu na udržateľné potravinové systémy; domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť tlak na morské zdroje rozvojom a intenzívnejším využívaním alternatív a udržateľne riadených zdrojov krmív iných ako ulovené voľne žijúce ryby, čím sa zvráti strata biodiverzity v oceánoch a moriach; zdôrazňuje, že využívanie morského priestoru na účely akvakultúry sa musí riadne regulovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam jasného a spoľahlivého právneho rámca, ktorý podporuje prístup k vode so všetkými potrebnými zárukami;

102.  konštatuje, že zvýšené používanie rybej múčky a rybieho oleja v akvakultúre EÚ môže ohroziť udržateľnosť populácií voľne žijúcich rýb vo vodách EÚ a tretích krajín;

103.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopného rozvoja rybolovu a akvakultúry vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť dodávok potravín;

104.  zdôrazňuje význam odvetví rybolovu a akvakultúry pre dodávky bielkovín, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska potravinovej bezpečnosti aj sociálno-ekonomického rozvoja miestnych komunít a vytvárania pracovných miest na celom svete; pripomína najmä, že pre takmer jednu miliardu ľudí, najmä v rozvojových krajinách, predstavujú ryby a morské plody primárny zdroj živočíšnych bielkovín; konštatuje, že celosvetovo sa viac ako 90 % rybárov a pracovníkov v rybárstve venuje maloobjemovému rybolovu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pandémia COVID-19 značne postihla ľudí zamestnaných v odvetviach rybolovu a akvakultúry;

105.  zdôrazňuje, že udržateľné potraviny z oceánov, morí a sladkovodných zdrojov sa musia vyrábať len zodpovedným rybolovom a udržateľnou akvakultúrou, a že všetky produkty rybolovu a akvakultúry spotrebúvané v EÚ musia pochádzať z udržateľných potravinových systémov pri plnom rešpektovaní hraníc planéty; vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých odporúčaní vypracovala ukazovatele udržateľnosti pre produkty rybolovu a akvakultúry z EÚ a požadovala podobné udržateľné normy pre výrobky dovážané na trh EÚ;

106.  zdôrazňuje, že EÚ je zodpovedná za 1 % celosvetovej produkcie rias, a preto sa domnieva, že členské štáty a ENRAF by mali podporovať produkciu morských rias; zdôrazňuje, že riasy sú jedným z budúcich riešení na dosiahnutie cieľov zelenej dohody, napríklad využívaním rias na zachytávanie oxidu uhličitého, nahradením iných materiálov v rôznych hospodárskych odvetviach alebo ich používaním ako výživového produktu na ľudskú spotrebu, keďže by mohli byť významným zdrojom bielkovín a kvalitných mikroživín;

107.  vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky riešenia na rozvoj možností produkcie a využívania rias a aby zvážila aj možnosti financovania urýchlenia produkcie rias; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a uľahčila povolenie rias ako novej potraviny tým, že zníži súvisiace náklady na spracovanie žiadosti a umožní ľahší prístup na trh a zároveň zabezpečí kvalitu a bezpečnosť výrobkov;

108.  domnieva sa, že treba podporovať udržateľné modely akvakultúry, ktoré by mohli prispieť k zachovaniu ekosystémov zabezpečujúcich ochranu pred účinkami zmeny klímy; zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi výrobnou akvakultúrou a akvakultúrou spracúvajúcou bielkoviny, najmä ak ide o postupy, ktoré vytvárajú tlak na udržateľnosť morských zdrojov; domnieva sa, že krmivá určené pre rybolov a akvakultúru by sa mali vyrábať udržateľným poľnohospodárstvom a rybolovom, a preto by sa mali vylúčiť všetky produkty získané NNN rybolovom alebo nadmerným rybolovom;

109.  domnieva sa, že výroba mikrorias môže znížiť používanie neudržateľnej rybej múčky v rybnom hospodárstve; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať a podporovať ekologickú akvakultúru, keďže má veľký potenciál rastu, a na tento účel by sa mohli využiť nástroje a finančné prostriedky EÚ; vyzýva na zlepšenie zberu, spracovania a šírenia štatistických údajov o ekologickej akvakultúre;

110.  žiada, aby sa SRP uplatňovala všeobecne na všetky rybárske flotily EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti riadené spôsobom, ktorý môže priniesť sociálno-ekonomické prínosy, prispieť k dostupnosti potravinových výrobkov, ako aj minimalizovať vplyv ich konkrétnych činností na biotopy a morské ekosystémy a zároveň obnoviť a udržať populácie lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos; domnieva sa, že sa musí uplatňovať s prihliadnutím na osobitné charakteristiky rôznych morských oblastí;

111.  zdôrazňuje úlohu odvetví rybolovu a akvakultúry a ich pracovníkov pri energetickej transformácii a zmierňovaní zmeny klímy prostredníctvom dekarbonizácie a podporou činností, ako je zber morského odpadu, ktoré prispievajú k obehovému hospodárstvu;

112.  varuje, že vysypávanie do mora odpadu a rôznych typov znečisťujúcich látok, najmä rôznych druhov plastov, je škodlivé pre životné prostredie, vedie k veľkým hospodárskym stratám v odvetví rybolovu a v ďalších odvetviach a ovplyvňuje ľudské zdravie v celom potravinovom reťazci; víta rozhodnutie ENRAF poskytnúť rybárom finančné prostriedky na obnovu a zber strateného rybárskeho výstroja, jeho opätovné používanie a recyklovanie, ako aj iného morského odpadu; vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením pri dosahovaní cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali podporovať ďalšie informačné kampane a odborná príprava rybárov;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie podporovali modernizáciu a udržateľný rozvoj odvetvia rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu, s cieľom zvýšiť selektívnosť rybárskeho výstroja a znížiť vplyv rybolovu na životné prostredie;

114.  zdôrazňuje úlohu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení(19), v ktorom sa stanovujú ochranné opatrenia týkajúce sa toho, ako, kde a kedy sa môže vykonávať rybolov, s cieľom chrániť citlivé druhy a biotopy na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, zvýšiť rybársky výnos a zároveň znížiť vplyv na morské ekosystémy, najmä prostredníctvom zvýšenej selektívnosti;

115.  považuje za dôležité neustále zhromažďovať údaje s cieľom lepšie posúdiť kritériá udržateľnosti a zabrániť vytváraniu rybolovných oblastí, v ktorých boli identifikované CME;

116.  vyzýva EÚ, aby urýchlene riešila problém škodlivého vplyvu rybolovných techník, ako je výstroj vlečený po dne, unášané siete, záťahové siete na lov pri dne alebo zariadenia na zhlukovanie rýb, na klímu, integritu morského dna, populácie rýb a citlivé druhy (ako vedľajšie úlovky), a to aj obmedzením ich používania;

117.  vyzýva najmä, aby EÚ na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní zakázala používanie škodlivých techník v jej prísne chránených morských oblastiach; vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby sa ENRAF využíval na účinnú podporu prechodu rybárskych flotíl EÚ na selektívnejšie a menej škodlivé rybolovné techniky;

118.  žiada EÚ, aby začala a financovala vedecké výskumné programy na mapovanie morských biotopov bohatých na uhlík vo vodách EÚ, ktoré by slúžili ako základ pre označenie takýchto oblastí za prísne chránené morské oblasti, s cieľom chrániť a obnovovať morské záchyty uhlíka v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ako aj chrániť a obnovovať ekosystémy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na morskom dne, v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii a ochraňovať ich pred ľudskými činnosťami, ktoré by mohli narúšať a uvoľňovať uhlík do vodného stĺpca, ako sú rybolovné operácie pri dne;

119.  žiada EÚ, aby zakázala všetky ťažobné priemyselné činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako je ťažba fosílnych palív v chránených morských oblastiach;

120.  zdôrazňuje, že hlboké more je domovom najväčšej rozmanitosti druhov a ekosystémov na Zemi, poskytuje kriticky dôležité environmentálne tovary a služby vrátane dlhodobej sekvestrácie uhlíka a vyznačuje sa environmentálnymi podmienkami, pre ktoré je veľmi citlivé na narušenie človekom; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporili medzinárodné moratórium na hlbokomorskú ťažbu na morskom dne;

121.  požaduje legislatívne a nelegislatívne nástroje na vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity a na posilnenie opatrení zameraných na splnenie cieľov rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zachovať morskú biodiverzitu a obnoviť degradované ekosystémy a podporiť konkurencieschopnosť rybolovu, akvakultúry a iných súvisiacich odvetví;

122.  víta záväzok Komisie preskúmať rámcovú smernicu o námornej stratégii; vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice zosúladila túto smernicu s cieľmi Európskej zelenej dohody, stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a ôsmeho environmentálneho akčného programu;

123.  požaduje naliehavé opatrenia na boj proti NNN rybolovu, ktorý je stále jednou z najvážnejších hrozieb pre zdravie ekosystémov a hospodársku konkurencieschopnosť celého odvetvia rybárstva; požaduje väčší súlad medzi obchodnou politikou EÚ a rybárskou politikou s cieľom zabezpečiť účinný boj proti NNN rybolovu;

Spolupráca, poznatky a inovácia

124.  vyzýva na širšiu spoluprácu medzi akademickou obcou, výskumnými a inovačnými centrami, verejnými orgánmi a priemyslom s cieľom podporiť používanie zariadení, metód, techník a postupov založených na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, ktoré sú schopné zlepšiť efektívnosť a bezpečnosť pri práci, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako aj environmentálnu udržateľnosť; pripomína význam gramotnosti o oceánoch pre varovanie spoločnosti a nabádanie všetkých občanov a zainteresovaných strán, aby zaujali informované a zodpovedné postoje k oceánom a jeho zdrojom;

125.  konštatuje, že spoľahlivé, vysokokvalitné a harmonizované údaje o oceánoch sú dôležitým faktorom udržateľnej transformácie modrého hospodárstva;

126.  zdôrazňuje, že potenciál stratégie modrého hospodárstva možno dosiahnuť len prostredníctvom spolupráce všetkých zainteresovaných strán; berie na vedomie rastúce využívanie údajov a umelej inteligencie v námornej doprave; vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálno-ekonomický vplyv automatizácie a digitalizácie odvetvia;

127.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala a zlepšovala vedecké znalostné centrá, ako je námorná služba programu Copernicus a Európska námorná monitorovacia a dátová sieť, ktoré ponúkajú neoceniteľné poznatky o európskych moriach a oceánoch; poukazuje na to, že rekreačný rybolov zvyšuje informovanosť o vodnom prostredí, ako aj odhodlanie chrániť takéto životné prostredie;

128.  víta zriadenie misie pre oceány v rámci programu Horizont 2030; požaduje väčšiu jasnosť a komunikáciu o harmonograme výziev na predkladanie ponúk súvisiacich s touto misiou;

129.  zdôrazňuje potrebu harmonizovať zber údajov o sociálno-ekonomickom monitorovaní a o monitorovaní životného prostredia, ako aj o monitorovaní živých ekosystémov a populácií rýb; zdôrazňuje, že zozbierané údaje by sa mali zohľadniť aj s cieľom regulovať vplyv iných námorných činností;

130.  domnieva sa, že obmedzenie hrubej tonáže ako kritéria na meranie rybolovnej kapacity sa musí prispôsobiť tak, aby odrážalo realitu odvetvia a potrebu využívať modernejšie, menej znečisťujúce a energeticky účinnejšie motory; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto kritériá s cieľom zlepšiť bezpečnosť a pracovné a životné podmienky, ako aj umožniť zmeny potrebné na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti, prilákanie väčšieho počtu mladých pracovníkov do tohto odvetvia a zabezpečenie menšieho vplyvu na životné prostredie a na to, aby sa nezvýšila kapacita rybolovu;

131.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala konzistentné údaje, ktoré by umožnili inteligentné riadenie pobrežného cestovného ruchu a zabránili tlaku na ekosystémy a miestne komunity, ako aj hospodárskej súťaži s tradičnými činnosťami, ako je drobný a pobrežný rybolov;

132.  zdôrazňuje význam riadiacich a adaptačných opatrení potrebných na ochranu pobrežných komunít, biotopov a biodiverzity, ktoré by predstavovali dobre vynaložené finančné prostriedky v súvislosti s obrovskými vplyvmi zmeny klímy a s nimi súvisiacimi nákladmi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém varovania a pozorovania v prípade častejších búrok a povodní, zabezpečila primerané monitorovanie životného prostredia a zdravia a uskutočnila výskum v oblasti včasného varovania; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne scenáre a opatrenia na riešenie možného zvýšenia hladiny morí a zintenzívnenia nepriaznivých poveternostných javov;

133.  pripomína existenciu nástrojov, ako je Európsky program CleanSeaNet, ktorého cieľom je monitorovať znečistenie ropou; zdôrazňuje, že najmä v Stredozemnom mori je nevyhnutná regionálna spolupráca, a to aj s krajinami mimo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila výmenu informácií a spoluprácu medzi krajinami; zdôrazňuje význam spoločného, inkluzívneho a medziodvetvového námorného priestorového plánovania, ktoré zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne otázky a otázky biodiverzity; zdôrazňuje význam energetickej transformácie, v rámci ktorej môže odvetvie modrého hospodárstva podporovať technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori, ako je prílivová energia, energia z vĺn, slnečná a veterná energia; zdôrazňuje význam podpory dekarbonizácie odvetvia lodnej a námornej dopravy, rozvoja udržateľných technológií a zvýšeného využívania nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov energie;

134.  podporuje zásadu udržateľného rozvoja v rámci modrého hospodárstva ako hnaciu silu hospodárskeho rastu v EÚ, najmä v oblasti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Baltického mora ako spôsob podpory všetkých odvetvových a medziodvetvových činností súvisiacich s oceánmi, moriami a pobrežnými oblasťami vrátane námornej dopravy, stavby lodí, biotechnológií, udržateľného cestovného ruchu, veternej energie na mori, rybolovu a akvakultúry a energie z vĺn a prílivu; vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum, vývoj a inovácie, ktoré prispievajú k udržateľnému cestovnému ruchu, efektívnemu využívaniu zdrojov a energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje najmä, že energia z obnoviteľných zdrojov na mori má potenciál stať sa do roku 2050 dôležitou súčasťou európskeho energetického systému; a vyzýva na vytvorenie stimulov a financovania investícií do prístavnej infraštruktúry s cieľom uľahčiť servis odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov na mori;

135.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EÚ dosiahne a zachová svoju úlohu technologického lídra, udrží talenty a bude vyrábať energiu a zároveň zníži akýkoľvek potenciálny vplyv na morské prostredie;

136.  zdôrazňuje význam inovácií v oblasti rybolovu pri zlepšovaní jeho environmentálnej a hospodárskej výkonnosti a požaduje nový prístup k inováciám, v rámci ktorého inovácie a modernizácia neznamenajú zvýšenie rybolovných kapacít;

137.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby spolupracovali s cieľom presadzovať a podporovať miestne iniciatívy na zachovanie živobytia a tradícií a kultúrneho dedičstva spojeného s rybolovom a akvakultúrou;

138.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na krehkú pozíciu najvzdialenejších regiónov poskytla silnú podporu inováciám a výskumu s cieľom rozvíjať inovatívne a environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľné postupy a techniky v oblasti rybolovu a akvakultúry v týchto regiónoch, čím by sa týmto regiónom poskytla vedúca úloha v správe oceánov;

139.  zdôrazňuje, že morský odpad má v týchto regiónoch veľký environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv, a preto vyzýva Komisiu, aby zriadila centrum boja proti znečisťovaniu morí plastmi, pokiaľ možno v niektorom z najvzdialenejších regiónov, s odbornými znalosťami v oblasti inovácií, rozvoja a spolupráce so zainteresovanými stranami a združeniami v oblasti rybolovu a akvakultúry, ktorého úlohou by bolo prijímať stratégie a politiky udržateľnosti, ktoré by sa mohli opakovať v iných regiónoch;

140.  domnieva sa, že je dôležité zvýšiť pozitívne povedomie spotrebiteľov o nutričnej hodnote produktov rybolovu a akvakultúry; poukazuje na to, že je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľom primerané informácie, aby sa mohli zmeniť spotrebiteľské návyky a aby sa podporila konzumácia menej známych morských produktov z európskych vôd;

141.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o výrobkoch na báze rias, zvýšiť ich akceptáciu zo strany spotrebiteľov a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o plytvaní potravinami; opakuje, že informovanosť spotrebiteľov sa musí zlepšiť prostredníctvom účinného označovania vrátane označovania udržateľnosti;

o
o   o

142.  poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (2) Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (4) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135. (5) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (6) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82. (7) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25. (8) Prijaté texty, P9_TA(2021)0425. (9) https://blueindicators.ec.europa.eu/sites/default/files/2021_06_BlueEconomy_Report-2021.pdf (10) https://cinea.ec.europa.eu/system/files/2021-05/Sustainability%20criteria%20for%20the%20blue%20economy%20.pdf (11) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 64. (12) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9. (13) Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 14. (14) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 30. (15) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 88. (16) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 18. (17) http://bluegrowthvigo.eu/ (18) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Fishery_statistics#Fisheries:_the_factors_of_production (19) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o akčnom pláne EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo (2021/2239(INI))

P9_TA(2022)0136 A9-0126/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 39, článok 192 ods. 1 a článok 349,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. marca 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (COM(2021)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2117 z 2. decembra 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júla 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. októbra 2020 o stratégii „z farmy na stôl“,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. septembra 2021 o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 2. decembra 2021 k akčnému plánu EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0126/2022),

A.  keďže v oznámení Komisie o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (ekologický akčný plán, EAP) sa zdôrazňuje, že zelená dohoda, stratégia „z farmy na stôl“ a stratégie biodiverzity, ktoré zastrešuje, je kľúčom k zvládnutiu transformácie na udržateľnejší potravinový systém, najmä k posilneniu úsilia poľnohospodárov o ochranu životného prostredia, zachovanie biodiverzity a riešenie zmeny klímy; keďže kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa zohráva poľnohospodárstvo vo všeobecnosti, a najmä ekologické poľnohospodárstvo;

B.  keďže po 12 mesiacoch je teraz zoznam takmer všetkých sekundárnych právnych predpisov potrebných pre nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2018/848 pripravený, hoci v prípade delegovaného nariadenia, ktorým sa upravuje z ekologická výroba soli, to tak nie je;

C.  keďže podľa delegovaného nariadenia sa pri jej príprave musia uprednostňovať prírodné procesy bez prísad alebo emisií uhlíka, ktoré sú typické pre výrobu morskej soli, aby ju bolo možné klasifikovať ako ekologickú;

D.  keďže potravinový systém Európy musí dodávať udržateľne vyrobené výživné potraviny za dostupné ceny a zaistiť potravinovú bezpečnosť tak, aby bola zaručená zdravá spoločnosť a zdravá planéta, prispievať k spoločenskému a hospodárskemu blahobytu, chrániť zdravie ekosystémov aj európskych občanov a zabezpečiť rentabilitu poľnohospodárskej výroby, a tým aj slušné živobytie pre poľnohospodárov; keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby nárast plochy využívanej na ekologické poľnohospodárstvo zodpovedal schopnosti trhu absorbovať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

E.  keďže nariadenie (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby ukladá poľnohospodárom povinnosť dodržiavať prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní uplatňovať všetky pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby;

F.  keďže toto obdobie môže trvať až tri roky; keďže v tomto období musia poľnohospodári znášať vyššie výrobné náklady bez toho, aby profitovali z vyšších trhových cien produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby;

G.  keďže ekologické poľnohospodárstvo prináša životnému prostrediu početné výhody vrátane znížených emisií skleníkových plynov a má potenciál pomáhať poľnohospodárstvu pri plnení jeho úlohy v boji proti zmene klímy, pri adaptácii na zmenu klímy a pri riešení kľúčových výziev, ako je strata pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, strata úrodnosti pôdy a biodiverzity, ako aj podpora odolnosti voči hospodárskym výzvam;

H.  keďže rozmanitosť poľnohospodárstva a kratšie reťazce medzi poľnohospodárom a spotrebiteľom sú dôležitými prvkami zdravého a udržateľného potravinového systému;

I.  keďže ekologické poľnohospodárstvo môže prispieť k dosiahnutiu ambicióznej rovnováhy z hľadiska hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, podporiť ochranu pôdy, vody, biodiverzity a životné podmienky zvierat a mladým dáva možnosť, aby sa stali poľnohospodármi;

J.  keďže normy EÚ v oblasti životného prostredia a životných podmienok zvierat patria k najprísnejším na svete; keďže ekologicky obhospodarovaná pôda má o 30 % viac biodiverzity, je prospešná pre opeľovače a môže sa na nej používať len obmedzené množstvo umelých hnojív a prípravkov na ochranu rastlín;

K.  keďže ekologické poľnohospodárstvo tiež môže prispievať k revitalizácii vidieckych oblastí, tvorbe pracovných príležitostí, udržateľnosti malých poľnohospodárskych podnikov, zbližovaniu spotrebiteľov a výrobcov, posilňovaniu prepojení s miestnym hospodárstvom a stimulácii pozitívnych hospodárskych multiplikátorov; keďže v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) sa zavádzajú nové ambiciózne opatrenia na podporu udržateľnej výroby vrátane ekologického poľnohospodárstva;

L.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa spotrebitelia, ktorým čoraz viac záleží na kvalite ich stravy, a gastronómia mohli pri nákupe potravín informovane a zodpovedne rozhodovať;

M.  keďže treba zabezpečiť, aby boli spotrebitelia riadne informovaní o výhodách spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o tom, že sú chránení pred úmyselne zavádzajúcim označením, balením a reklamou;

N.  keďže v roku 2019 sa celková poľnohospodárska plocha EÚ využívaná na ekologické poľnohospodárstvo zvýšila na 13,8 milióna hektárov; keďže v súčasnosti predstavuje 8,5 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy EÚ; keďže v rokoch 2010 až 2019 sa hodnota trhu EÚ s ekologickými výrobkami viac ako zdvojnásobila;

O.  keďže maloobchodný predaj produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby sa v rokoch 2009 – 2019 zvýšil z 18 miliárd EUR na 41 miliárd EUR; keďže nárast ekologickej výroby je v niektorých častiach EÚ rýchlejší než rozvoj trhu s ekologickými výrobkami, pričom jednotlivé členské štáty sa v spotrebe produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby navzájom výrazne líšia; keďže ekologická poľnohospodárska výroba je v niektorých častiach EÚ veľmi nízka alebo absentuje, pričom medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely od 0,5 % do 26,5 % dostupnej plochy vyčlenenej pre toto odvetvie;

P.  keďže EAP obsahuje 23 opatrení, a preto poskytuje pevný základ pre udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby; keďže v roku 2024 sa plánuje preskúmanie OAP v polovici trvania a bol stanovený výročný deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ, ktorý je príležitosťou pre lepšie zviditeľnenie a vyššie uznanie ekologického poľnohospodárstva a zvýšenie informovanosti o prínosoch ekologickej poľnohospodárskej výroby, keďže ekologickí poľnohospodári sú považovaní za „priekopníkov udržateľného poľnohospodárstva“;

Q.  keďže cieľom nariadenia (EÚ) 2018/848, ktoré bude platiť od 1. januára 2022, je najmä zvýšiť dôveru spotrebiteľa v produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby prostredníctvom prísnejších kontrol a pravidiel dovozu;

R.  keďže v máji 2021 boli zverejnené strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030, ktoré budú rozpracované do národných strategických plánov;

Všeobecné pripomienky

1.  víta oznámenie Komisie o akčnom pláne pre rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby, cieľ zväčšiť poľnohospodársku plochu EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo do roku 2030 rozvíjaním ponuky a dopytu a to, že Komisia uznala ekologické poľnohospodárstvo za jeden z hlavných prvkov na ceste EÚ k udržateľnejším potravinovým systémom, využívaniu udržateľnejších poľnohospodárskych postupov, efektívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov, garancii vyšších noriem životných podmienok zvierat a pomoci pri zabezpečovaní vyšších príjmov pre európskych poľnohospodárov;

2.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyvy podielu poľnohospodárskej plochy EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo; domnieva sa, že rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré prináša množstvo pozitívnych externalít a prínosov k zmiernenie zmeny klímy, ochrane biodiverzity a pôdy a prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity; zároveň uznáva potenciál iných udržateľných metód výroby a poľnohospodárstva, ako je integrovaná výroba a biologická kontrola, prispievať k cieľom zelenej dohody;

3.  zdôrazňuje, že podiel poľnohospodárskej pôdy využívanej na ekologické poľnohospodárstvo sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši; zdôrazňuje, že toto sa musí zohľadniť pri príprave politík a nástrojov zameraných na posilnenie ekologickej poľnohospodárskej výroby, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala podpore zaostávajúcich členských štátov;

4.  trvá na tom, že všetky opatrenia a nástroje navrhované v tejto súvislosti by mali vychádzať z dôkladných analýz a hodnotení vplyvov; zastáva názor, že právne predpisy a operačné akčné plány musia poskytovať dostatočný priestor flexibilite na zohľadnenie rozdielov v povahe a podmienkach ekologického poľnohospodárstva v členských štátoch;

5.  poukazuje na to, že keď Komisia v roku 2022 zavedie nové nariadenie (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, musí zabezpečiť riadny premyslený prechod zo starých ekologických právnych predpisov EÚ, aby sa ekologická poľnohospodárska výroba mohla rýchlo a bezpečne oboznámiť s novým súborom pravidiel; vyzýva Európsku komisiu, aby päť rokov po zavedení nového nariadenia vyhodnotila jeho vplyv s cieľom vykonať potrebné úpravy;

6.  zdôrazňuje, že rozvoj a rast ekologickej poľnohospodárskej výroby a ekologických oblastí, ako sa predpokladá v stratégii „z farmy na stôl“, s kľúčovou úlohou pri revitalizácii a udržiavaní dynamických vidieckych oblastí, musia byť trhovo orientované a sprevádzať ich musí celostný vývoj dodávateľského reťazca vrátane spracovania, ako aj politické opatrenia na stimuláciu ďalšej ponuky potravín z ekologického poľnohospodárstva a dopytu po nich a na zabezpečenie dôvery spotrebiteľa;

7.  zdôrazňuje, že kombinácia týchto prístupov by mala umožniť vyvážený rozvoj v súlade so schopnosťou trhu absorbovať ekologickú poľnohospodársku výrobu na zabezpečenie rentability ekologického trhu a ekologického poľnohospodárstva v EÚ v budúcnosti;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu odstrániť nadmernú administratívnu záťaž; zdôrazňuje, že environmentálne výhody ekologického poľnohospodárstva by nemali podporovať len spotrebitelia jeho produktov ochotní platiť vyššiu cenu, ale z rozpočtu SPP by mali byť ekologickí poľnohospodári náležite odmeňovaní za konkrétne verejné statky, ktoré poskytujú prostredníctvom ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, znižovania vstupov a náročnejších noriem v oblasti životných podmienok zvierat;

9.  zdôrazňuje, že prioritou by mala byť podpora udržateľnosti poľnohospodárstva a odolnosti potravinového systému EÚ a že ekologické poľnohospodárstvo je kľúčovým prvkom na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že udržateľné inovácie v postupoch, ako je ekologické poľnohospodárstvo a vo všeobecnosti agroekológia, môžu viesť k väčšej rozmanitosti poľnohospodárskych systémov;

10.  zdôrazňuje, že je dôležitá koexistencia rôznych poľnohospodárskych systémov, pretože kľúčom k bezpečnosti a odolnosti potravinového systému je rozmanitosť, ktorá prospieva udržateľnému rozvoju; poukazuje na to, že neexistuje jediný model poľnohospodárstva, ktorý by bol vhodný pre všetky krajiny a regióny, a zdôrazňuje, že by sa mali uznať výhody rôznych modelov udržateľného poľnohospodárstva;

11.  poukazuje na to, že je dôležité pokračovať vo zvyšovaní ekologických výnosov s cieľom zabrániť zvyšovaniu ekologickej stopy potravinárskej výroby v krajinách mimo EÚ, zatiaľ čo regióny EÚ viac prechádzajú na model ekologického poľnohospodárstva;

12.  poukazuje na to, že aby akčný plán EÚ uspel, musí stimulovať a mobilizovať členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, pri súčasnom zohľadnení ich osobitostí a rozdielnych východiskových pozícií; domnieva sa, že v rozvoji ekologickej poľnohospodárskej výroby musia takisto zohrávať úlohu regionálne a miestne EAP;

13.  zastáva preto názor, že členským štátom by sa malo odporúčať, aby zaviedli vlastné národné stratégie ekologického poľnohospodárstva a vypracovali vlastné národné a/alebo regionálne operačné akčné plány koordinované s národnými strategickými plánmi, ktoré by mali mať vysokú úroveň ambícií v oblasti rozvoja ekologického poľnohospodárstva s reálnymi a konkrétnymi cieľmi, opatreniami, časovými rámcami a rozpočtom vrátane stimulov pre poľnohospodárov, ktoré uľahčujú výber a podporujú iniciatívy zdola nahor;

14.  vyzýva Komisiu, aby pri schvaľovaní národných strategických plánov predložených členskými štátmi zabezpečila úplné dodržiavanie týchto podmienok a aby zabezpečila dostatočné finančné zdroje spolu s najúčinnejšími nástrojmi na dosiahnutie príslušných cieľov z hľadiska rozvoja tohto odvetvia; zdôrazňuje potrebu výmeny know-how a odporúčaných postupov, keďže niektoré členské štáty majú viac skúseností s prípravou a realizáciou ambicióznych národných plánov;

15.  vyzýva Komisiu, aby takéto výmeny názorov zaradila do rámca následne plánovaných verejných stretnutí; zdôrazňuje, že národné EAP by poľnohospodárom a odvetviu mali priniesť predvídateľnosť a jasnosť, a tým podporiť rozvoj ekologického poľnohospodárstva a komercializáciu produktov ekologického poľnohospodárstva;

16.  víta rozšírenie pôsobnosti nariadenia o ekologickom poľnohospodárstve na niektoré výrobky úzko spojené s poľnohospodárstvom, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ, ako je napríklad soľ; vyjadruje však znepokojenie nad správou o organickej soli, ktorú 6. augusta 2021 zverejnila expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby (EGTOP), keďže podporuje rozšírenie ekologického označenia EÚ aj na výrobné metódy, ktoré nie sú v súlade so zásadami nariadenia (EÚ) 2018/848; vyzýva preto Komisiu, aby sa neriadila odporúčaniami skupiny EGTOP;

17.  zdôrazňuje, že členské štáty by pri navrhovaní, prijímaní, revízii a zavádzaní svojich národných a/alebo EAP mali do konzultačného procesu zapojiť všetky zainteresované strany, najmä ekologických poľnohospodárov a združenia, družstvá, miestne a regionálne orgány, agropotravinársky priemysel v celom hodnotovom reťazci, agropotravinársky veľkoobchod, zástupcov spotrebiteľov a súkromného sektora a odvetvie verejného stravovania vrátane zariadení spoločného stravovania a združení zameraných na vzdelávanie v oblasti výživy, ako aj občanov, na dosiahnutie maximálnych možných synergií a dosiahnutie cieľa väčšej plochy pre ekologické poľnohospodárstvo, ako sa stanovilo v ich národných strategických plánoch;

18.  uznáva, že ekologická výroba prináša poľnohospodárom vyššie ekonomické výnosy, no často ju sprevádzajú vyššie výrobné náklady, a preto si vyžaduje dostatočné trhové ceny a priamu podporu, aby sa tieto náklady vrátili, a tým sa poľnohospodárom umožnili slušné príjmy;

19.  poukazuje na to, že vyššie spotrebné ceny môžu predstavovať prekážku v rozširovaní, no sú potrebné na zachovanie ekologického poľnohospodárstva; pripomína, že v niektorých prípadoch produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby nenachádzajú miesto na trhu, čo poľnohospodárov núti predávať výrobky ako produkty konvenčnej poľnohospodárskej výroby za nižšiu cenu;

20.  pripomína, že súčasťou ekologického poľnohospodárstva sú veľmi prísne výrobné normy; zdôrazňuje potrebu riešiť cenovú dostupnosť, a tým aj prístupnosť produktov ekologického poľnohospodárstva; kladie silný dôraz na to, že výrobcovia musia byť počas prechodu na ekologickú výrobu podporovaní a musia profitovať z pridanej hodnoty ekologického poľnohospodárstva; konštatuje, že tak ako v prípade konvenčných výrobkov by lepšie rozdelenie hodnoty medzi subjekty v reťazci ekologických potravín prinieslo prospech poľnohospodárom aj spotrebiteľom;

21.  uznáva, že rozvoj ekologického poľnohospodárstva umožní úspory z rozsahu v oblasti spracovania a logistiky, ktorým sa zvýši efektívnosť a povedie k nižším nákladom; zdôrazňuje význam smernice o nekalých obchodných praktikách pre rozvoj tohto odvetvia a zabezpečenie toho, aby maloobchod nemal neúmerne vysoké ziskové rozpätie pre ekologické výrobky; domnieva sa tiež, že ak bude dostatočná ponuka, ekologické výrobky by mohli byť zaradené do programov v rámci Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby;

22.  víta skutočnosť, že Komisia pracuje na zlepšovaní životných podmienok zvierat vo všeobecnosti, a poukazuje na to, že podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2020 o poľnohospodárstve a SPP 80 % občanov EÚ spája ekologické poľnohospodárstvo s väčším rešpektom k životným podmienkam zvierat; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory ekologického chovu hospodárskych zvierat;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť urýchlený rozvoj ekologickej akvakultúry a jej trhu v EÚ, ako aj posilniť dopyt spotrebiteľov po týchto výrobkoch a ich dôveru v ne; zdôrazňuje, že štvrtina všetkých produktov rybolovu pochádza z akvakultúry; poukazuje však na to, že keďže väčšina spotreby týchto výrobkov pochádza z dovozu, ktorý predstavuje 60 % celkovej ponuky, je tu obrovský potenciál rastu, ktorý musíme využiť na rozvoj európskej akvakultúry vo všeobecnosti, obzvlášť ekologickej akvakultúry;

24.  zdôrazňuje potrebu koordinovať činnosti v oblasti ekologickej akvakultúry s novými strategickými usmerneniami pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnú akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030 a rozvoj tohto odvetvia v členských štátoch a regiónoch;

Stimulácia dopytu a zaistenie dôvery spotrebiteľov

25.  podporuje Komisiu v ďalšej propagácii a výmene informácií o ekologickom logu EÚ medzi spotrebiteľmi, a to aj prostredníctvom školských programov, v ktorých by sa po ich revízii malo ekologickým výrobkom dostať väčšieho zastúpenia, ako aj v iných inštitúciách, napríklad v zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti; podporuje propagáciu miestnych ekologických log, ktoré má viacero členských štátov a ktoré poskytujú aspoň rovnaké záruky ako ekologické logo EÚ, spolu s ktorým sa používajú; konštatuje, že školské programy by mali byť základom pre výchovnú diskusiu o výžive a udržateľnej strave a mali by ich sprevádzať opatrenia zamerané na informovanie a vzdelávanie detí o lepšom stravovaní;

26.  zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby na prieskumy o produktoch ekologického poľnohospodárstva medzi spotrebiteľmi nadviazali opatrenia zamerané na ďalšie zvyšovanie informovanosti o výhodách ekologického poľnohospodárstva pre zdravie, pohodu a vysokú kvalitu života pri súčasnom zaistení toho, že nebude oslabená dôvera spotrebiteľa v bezpečnosť a udržateľnosť konvenčných poľnohospodárskych metód; zdôrazňuje potrebu poskytovať presné informácie s cieľom zabezpečiť, aby nové iniciatívy, ktoré vznikajú v oblasti označovania udržateľných potravín, neoslabovali ekologické logo EÚ ani nezavádzali spotrebiteľa, pokiaľ ide o ich rozsah a význam;

27.  vyjadruje znepokojenie nad zavádzajúcimi značkami, obalmi a reklamou, ktoré spotrebiteľom sťažujú rozlíšiť konvenčné výrobky od ekologických; konštatuje, že nariadenie (EÚ) 2018/848 a časté nezávislé kontroly sú základom dôvery spotrebiteľa v produkty ekologického poľnohospodárstva, a vyzýva členské štáty, aby jasne informovali o logu ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ;

28.  zdôrazňuje úlohu, ktorú majú zohrávať supermarkety a rôzne potravinové dodávateľské reťazce pri propagácii a podpore ekologického loga EÚ; očakáva budúce iniciatívy Komisie zamerané na lepšie usmerňovanie spotrebiteľov pri výbere potravín označovaním, propagačnými a informačnými kampaňami založenými na spoľahlivých, nezávislých a funkčných vedeckých základoch a úplných koherentných metodikách; konštatuje, že povinné označovanie pôvodu všetkých potravinových výrobkov v EÚ má potenciál výrazne zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť, a tým bojovať proti podvodom a nezákonným výrobným metódam, ako aj zvýšiť dôveru spotrebiteľa;

29.  pripomína, že profesionálna kuchyňa má iné požiadavky ako domácnosť; zdôrazňuje, že pre dodávateľský reťazec je dôležité vytvárať pridanú hodnotu a zvyšovať úroveň spracovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, a tak reagovať na potreby profesionálnych kuchýň;

30.  domnieva sa, že preskúmanie zeleného verejného obstarávania (GPP) z roku 2019 by sa malo v členských štátoch lepšie propagovať s cieľom zlepšiť informovanosť a poskytnúť silný stimul opatreniam na propagáciu ekologickej poľnohospodárskej výroby a na podporu zdravšej stravy šetrnejšej k životnému prostrediu v inštitúciách, ako sú školy, nemocnice, domovy dôchodcov a väznice, a môže tiež znížiť množstvo odpadu z ekologických výrobkov v členských štátoch s prebytkami; je presvedčený, že inštitúcie EÚ by vo svojich zariadeniach mali ísť príkladom; domnieva sa, že na dosiahnutie nárastu zeleného verejného obstarávania je nevyhnutné koordinovať toto odvetvie prostredníctvom jeho zastupiteľských organizácií na zaistenie bezproblémového obstarávania;

31.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyhľadávaní súčasných štrukturálnych a logistických prekážok a podporovala uplatňovanie kritérií zeleného verejného obstarávania v členských štátoch, ako aj informačných, vzdelávacích a propagačných akcií pre produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto opatrenia; upozorňuje, že o rozsiahlejšom zelenom verejnom obstarávaní by sa malo rozhodovať na národnej úrovni podľa vnútroštátneho dopytu a cieľov stanovených v národných EAP; domnieva sa, že v zelenom verejnom obstarávaní sa musí klásť silný dôraz na ekologické výrobky EÚ, čo bude stimulovať výrobu a pomôže EÚ pri dosahovaní jej cieľov v oblasti klímy;

32.  zdôrazňuje, že ekologická výroba a spracovanie sa musia patrične rozvíjať na regionálnej a miestnej úrovni pri zapojení miestnych ekologických poľnohospodárov; podporuje rozvoj udržateľných regionálnych potravinových systémov založených na spolupráci všetkých zainteresovaných strán v oblasti potravín; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom overených údajov o zavádzaní ekologických výrobkov vo verejných jedálňach a reštauráciách;

33.  poukazuje na to, že miestne, regionálne a vnútroštátne orgány spolu so združeniami poľnohospodárov a veľkoobchodom s agropotravinárskymi výrobkami zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore štruktúry ekologického poľnohospodárstva z hľadiska výroby, hromadného spracovania, logistiky a obchodu, uľahčenia prístupu k pôde pre ekologických poľnohospodárov, uľahčenia spolupráce medzi výrobcami navzájom, medzi výrobcami a spotrebiteľmi a so stravovacími službami;

34.  navyše zdôrazňuje úlohu, ktorú majú zohrávať miestne, regionálne a vnútroštátne orgány pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o všetkých druhoch udržateľných poľnohospodárskych metód, pri dodávkach ekologických výrobkov do jedální a pri príprave vzdelávacích programov pre predškolské a školské zariadenia;

35.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že poľnohospodárske trhy na miestnej a regionálnej úrovni sú účinným nástrojom na preklenutie priepasti medzi výrobcami a spotrebiteľmi a mali by sa podporovať; pripomína tiež, že miestne a regionálne orgány a združenia poľnohospodárov poskytujú veľmi cennú technickú pomoc ekologickým poľnohospodárom a poľnohospodárom v procese premeny, čo má zásadný význam pre zavádzanie týchto postupov, ktoré si vyžadujú primerané financovanie z SPP a ďalších zdrojov;

36.  zdôrazňuje, že všetky orgány musia zabezpečiť, aby regulačný rámec naďalej umožňoval a stimuloval rozvoj odvetvia a zároveň udržiaval administratívnu záťaž na minimálnej úrovni; pripomína, že miestne a regionálne orgány v mnohých členských štátoch sa už dlho podieľajú na podpore rozvoja ekologického poľnohospodárstva, najmä prostredníctvom riadenia a realizácie programov rozvoja vidieka;

37.  zdôrazňuje, že pri zapájaní miestnych a regionálnych orgánov je potrebný prístup zohľadňujúci miestne špecifiká v súlade so zásadami Územnej agendy 2030 s cieľom riešiť rôzne potreby vidieckych, prímestských a mestských oblastí v celej Európe;

38.  zdôrazňuje, že úspech EAP bude závisieť od intenzívneho zapojenia súkromného sektora, aby sa stimuloval dopyt a prinášal primeranú odmenu pre poľnohospodárov, a to najmä v krajinách s menej rozvinutým trhom s ekologickými výrobkami a výrobou; vyzýva Komisiu, aby stanovila súbor nástrojov, ktoré členským štátom umožnia stimulovať maloobchodné reťazce aktívne k pomoci pri propagácii ekologickej spotreby, informovať o jej význame a vytvárať miestne dodávateľské reťazce ekologického poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že zvýšenie ekologickej výroby musí byť predovšetkým dôsledkom vyššieho súkromného dopytu, a nie výlučne politických stimulov;

39.  zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti dodávateľského reťazca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a lepšej vysledovateľnosti všetkých procesov výroby a distribúcie v súlade s požiadavkami európskych spotrebiteľov na viac informácií o pôvode a metódach výroby potravín, ktoré konzumujú; víta dobrovoľné iniciatívy maloobchodu nakupovať produkty z prechodného obdobia za vyššiu cenu a domnieva sa, že takéto iniciatívy by sa mali podporovať;

40.  náležite berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa maloobchod stretáva pri uvádzaní týchto produktov z prechodného obdobia na trh pre spotrebiteľov v dôsledku chýbajúcich harmonizovaných pravidiel marketingu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila opatrenia na uľahčenie ich uvádzania na trh, napríklad prostredníctvom harmonizovaného označovania;

41.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa Komisia, členské štáty a zainteresované strany aktívne zapájali do identifikácie spôsobov, ako posilniť súčasné certifikačné a kontrolné mechanizmy, a tak brániť podvodom v oblasti ekologickej výroby a obchodu;

42.  domnieva sa, že certifikačné a kontrolné mechanizmy musia byť vhodnejšie pre skutočné postavenie ekologických poľnohospodárov a že tento proces sa musí zjednodušiť, a to aj prostredníctvom IT riešení;

43.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať schvaľovacím postupom certifikačných orgánov; zdôrazňuje, že proces certifikácie pri prechode na ekologické poľnohospodárstvo je naďalej ťažkopádny, ťažko sa zavádza a malo by sa mu dostať podpory, najmä pre malých poľnohospodárov; domnieva sa, že na krytie nákladov na certifikáciu by poľnohospodári mali mať podporu;

44.  zdôrazňuje potrebu harmonizovaných európskych systémov certifikácie vstupov pre ekologické poľnohospodárstvo s cieľom zamedziť šíreniu súkromných certifikácií s odlišnými požiadavkami a systémami kontroly; vyzýva Komisiu, aby urýchlila ich harmonizáciu na úrovni EÚ prostredníctvom operatívneho akčného plánu;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila colné kontroly prostredníctvom jednotných priamych kontrolných mechanizmov v koordinácii s členskými štátmi a v plnom súlade so zásadou subsidiarity s cieľom zamedzovať potravinovým podvodom, falšovaniu a dovozu výrobkov, ktoré nespĺňajú normy EÚ pre ekologickú výrobu, ako aj zamedziť riziku znevýhodňovania ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ v hospodárskej súťaži v dôsledku nedostatočného globálneho zbližovania noriem a zvýšených nákladov pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia príslušných colných orgánov s cieľom zaručiť kvalitu a bezpečnosť ekologických výrobkov a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami v EÚ a mimo nej;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby chýba akýkoľvek odkaz na ťažkosti a vysoké náklady, ktoré v sektore vznikajú v dôsledku potreby zaviesť vhodné opatrenia počas pestovania, zberu, prepravy, skladovania a spracovania, aby sa nepovolené produkty, ako sú napríklad GMO, nedostávali do reťazca ekologickej výroby;

47.  zdôrazňuje, že poľnohospodárske výrobky s pôvodom v EÚ sú medzinárodne uznávané pre svoju vysokú kvalitu; domnieva sa, že na ďalšiu propagáciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ na medzinárodnej úrovni sú potrebné pozitívne opatrenia na podporu obchodu; v tejto súvislosti uznáva potenciálnu úlohu politiky EÚ na propagáciu ekologickej výroby; zdôrazňuje, že by mala uznávať širokú škálu udržateľných výrobných metód, postupov a výrobkov v EÚ;

48.  poukazuje na to, že zemepisné označenia, ktoré podporuje propagačná politika EÚ, výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu v mnohých vidieckych oblastiach a sú vlajkovou loďou európskeho poľnohospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o potenciáli pre rozšírenie trhu s ekologickými výrobkami a aby urýchlila prebiehajúce rokovania s cieľom dosiahnuť zmenu od rovnocennosti k dodržiavaniu noriem EÚ pre dovoz ekologických výrobkov;

49.  podporuje globálny prechod na udržateľné potravinové systémy; zastáva názor, že cieľom opatrení na úrovni EÚ, najmä stratégie zelenej dohody, by malo byť pravidelné zvyšovanie povedomia o životnom prostredí v celosvetovom meradle; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dohodách o voľnom obchode sa niekedy nevenuje dostatočná pozornosť závažným rozdielom medzi normami poľnohospodárskej výroby v EÚ a tretích krajinách, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a životné podmienky zvierat, čo poľnohospodárov v EÚ odrádza od ďalších investícií do životného prostredia vrátane ekologickej poľnohospodárskej výroby;

Povzbudenie prechodu na ekologické poľnohospodárstvo a posilňovanie celého hodnotového reťazca

50.  domnieva sa, že na dosiahnutie ambícií národného strategického plánu je nevyhnutný primeraný rozpočet SPP, ako aj kompatibilita s ostatnými európskymi fondmi alebo programami na vytvorenie stimulov, ktoré budú poľnohospodárov motivovať k prechodu na ekologické poľnohospodárske postupy a zachovávať ich, opatrenia rozvoja vidieka kryté zdrojmi, finančne príťažlivé ekologické schémy alebo ich kombinácia;

51.  požaduje, aby ekologické režimy boli prístupné konvenčným aj ekologickým poľnohospodárom a aby boli koncipované zlučiteľne s agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami a aby ich dopĺňali; pripomína, že je dôležité podporovať ekologických poľnohospodárov aj po skončení etapy prechodu; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom príslušných verejných politík podporovali generačnú obnovu v ekologickom poľnohospodárstve, podporovali podnikanie žien v poľnohospodárstve a podporovali rozvoj životaschopných malých a stredných ekologických poľnohospodárskych podnikov;

52.  vyjadruje poľutovanie nad poklesom rozpočtu SPP za posledné dve desaťročia súčasne s nárastom požiadaviek na poľnohospodárske odvetvie; konštatuje, že v rámci súčasnej SPP sa len 1,8 % rozpočtu vynakladá na opatrenia na podporu ekologického poľnohospodárstva, a víta skutočnosť, že nová SPP, najmä prostredníctvom ekoschém a opatrení na rozvoj vidieka, umožňuje členským štátom väčšiu flexibilitu pri zvyšovaní súm určených na ekologické poľnohospodárstvo;

53.  berie na vedomie potenciál krátkych, miestnych, sezónnych a inteligentných potravinových dodávateľských reťazcov a priamych marketingových príležitostí vrátane poľnohospodárskych trhov pre ekologických výrobcov a vidiecke hospodárstva s cieľom zabezpečiť prínos pre životné prostredie a životné podmienky zvierat a pri súčasnom zabezpečení príjmov, zachovať a vytvárať pracovné príležitosti, zabezpečiť životaschopnosť vidieckych oblastí a preklenúť priepasť medzi výrobcami a spotrebiteľmi v EÚ; upozorňuje, že pre udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby je nevyhnutný rozvoj trhu;

54.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na investície uľahčujúce rozvoj krátkych potravinových reťazcov, ako napríklad zvýšením počtu mobilných bitúnkov alebo spracovateľských zariadení na farmách; domnieva sa, že by sa malo podporovať využívanie miestnych dodávateľských reťazcov v rámci postupov verejného obstarávania; zdôrazňuje, že zameranie na miestnu výrobu a krátke reťazce by nemalo viesť k ďalším prekážkam na vnútornom trhu EÚ;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu pri zlepšovaní štruktúry ekologických dodávateľských reťazcov a budovaní kapacity organizácií ekologických výrobcov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali tzv. odvetvové intervencie a všetky dostupné opatrenia na zlepšenie organizácie ekologických výrobcov vo všetkých relevantných odvetviach a aby im pomáhali v prípade dočasnej nadprodukcie;

56.  poukazuje na to, že ekologické farmy, ktorých produkcia je objemovo menšia, a teda nákladnejšia, môžu mať menšiu vyjednávaciu silu v obchodných zmluvách, a preto môžu byť obzvlášť zraniteľné voči nekalým obchodným praktikám, najmä v podobe oneskorených platieb za tovar podliehajúci skaze, zrušenia dodávok na poslednú chvíľu alebo nútenia dodávateľov platiť za nepredané výrobky a výrobky, ktoré sa stali odpadom; zdôrazňuje potrebu jasných zmluvných podmienok a primeraného uznania práce ekologických poľnohospodárskych výrobcov a domnieva sa, že by sa mali podporovať nástroje, ako sú zmluvy v rámci dodávateľského reťazca;

57.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje rozvoj ekoobvodov v členských štátoch nazývaných tiež ekoregióny, keďže sú multifunkčnej povahy, podporujú krátke dodávateľské reťazce a vytvárajú synergie okrem iného medzi poľnohospodármi, spotrebiteľmi, spracovateľskými podnikmi, maloobchodom, odvetvím ubytovacích a pohostinských služieb a kultúrnymi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla informácie o nástrojoch, ktoré by mohli využiť na podporu rozvoja ekoobvodov, pri súčasnej osobitnej pozornosti urbanizovaným územiam; konštatuje, že ich úspech závisí od silnej regionálnej integrácie a zapojenia miestnych a regionálnych orgánov;

58.  zdôrazňuje kľúčový význam rozširovania štruktúrovanej výmeny vedomostí a najlepších postupov v oblasti ekologického poľnohospodárstva medzi členskými štátmi a poľnohospodármi; zdôrazňuje výhody posilnenia spolupráce medzi vedcami, poľnohospodárskymi univerzitami a širším sektorom vzdelávania, poradenskými službami alebo konzultantmi, poľnohospodármi a ich združeniami a organizáciami a spoločnosťou; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pri rozvoji ekologickej výroby majú zohrávať nezávislé poradenské služby v poľnohospodárstve, ktoré musia členské štáty zahrnúť do svojich strategických plánov SPP, a zdôrazňuje potrebu vyčleniť im dostatočné finančné zdroje;

59.  konštatuje, že v správe Spoločného výskumného centra s názvom Formovanie environmentálnych a klimatických ambícií v poľnohospodárstve podľa modelu CAPRI(8) sa uvádza, že treba zvýšiť produktivitu ekologického poľnohospodárstva a hospodárenia so živinami, čo možno okrem iného dosiahnuť pomocou presného poľnohospodárstva, nových digitálnych technológií a ďalších inovačných techník;

60.  konštatuje, že inovačné digitálne nástroje majú potenciál významne zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť, a tým bojovať proti podvodom a nezákonným výrobným metódam, ako aj zvýšiť dôveru spotrebiteľa; odporúča preto Komisii, aby aj prostredníctvom strategických plánov SPP zabezpečila rozsiahlejšie nasadzovanie digitálnych technológií, ako sú presné poľnohospodárstvo a blockchain v ekologickom poľnohospodárstve; zdôrazňuje však, že tieto technológie dopĺňajú systémový prístup ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti a že sa musí zabezpečiť súkromie, rentabilita a nezávislosť poľnohospodárov, pokiaľ ide o údaje;

Zvýšenie prínosu ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti

61.  opätovne zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre udržateľnosť ekologického poľnohospodárstva a pri plnení očakávaní spoločnosti v súvislosti s biodiverzitou, zmenou klímy a adaptáciou na zmenu klímy, životnými podmienkami zvierat a efektívnym využívaním zdrojov, a víta zámer Komisie vyčleniť finančné prostriedky z programu Horizont Európa na podporu týchto cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výskumu a inovácií na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo vrátane živočíšnej výroby pri nachádzaní alternatív pre určité vstupy do poľnohospodárstva aj spracovania s cieľom zvýšiť výnosy a zabezpečiť dostupnosť potrebných bielkovinových krmív, vitamínov, prípravkov na ochranu rastlín, najmä riešení biologickej kontroly, hnojív a genetických zdrojov, na ďalší rozvoj spoľahlivých poľnohospodárskych systémov a zvýšenie tolerancie voči suchu, škodcom a chorobám; vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala spoluprácu medzi výskumnými komunitami pôsobiacimi v oblasti ekologických a konvenčných potravín a poľnohospodárstva a najmä prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP AGRI);

62.  odporúča vedecky podložený prístup k úrodnosti pôdy a potrebu rozvíjať, akceptovať a stimulovať inovácie v oblasti nových zdrojov rastlinných živín v ekologickom poľnohospodárstve vrátane zvýšenej recyklácie živín primeraným spracovaním a separáciou živín a tam, kde je to vhodné a primerané, produktov na hnojenie vyrobených z obnoviteľných zdrojov, ako je odpad z biomasy a živočíšny hnoj, s cieľom zamedziť dlhodobému nedostatku živín; pripomína význam maštaľného hnoja ako organického hnojiva a odporúča jeho udržateľné využívanie v pestovateľskom cykle; vyzýva Komisiu, aby posúdila nové recyklované materiály s obsahom základných rastlinných živín (fosfor, draslík a dusík), aby sa v budúcnosti mohli doplniť na zoznam vstupných materiálov nariadenia (EÚ) 2018/848 v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva a zabezpečovať kvalitu, bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov;

63.  vyzýva na ďalší výskum a informovanie o potenciálnych výhodách používania rastlinných biostimulátorov a ekologických prípravkov na zlepšenie pôdy v systémoch ekologického poľnohospodárstva a o tom, ako prispievajú k absorpcii živín a vyššej výkonnosti podľa tohto výrobného modelu, s cieľom umožniť ich širšie využívanie a pomôcť zmenšiť rozdiel medzi ekologickými a konvenčnými výnosmi; poukazuje na to, že podpora používania primeranej kombinácie rôznych vonkajších živín špecifickej pre poľnohospodárske podniky okrem biologického viazania dusíka by mohla byť riešením problému nerovnováhy v bilancii živín v systémoch ekologického poľnohospodárstva;

64.  zdôrazňuje, že je v EÚ naliehavo potrebná výroba ekologických rastlinných bielkovín a rozvoj a pestovanie ekologických strukovín, a to aj ako krmovín, s cieľom znížiť závislosť ekologickej poľnohospodárskej výroby od dovozu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala osobitný strategický plán;

65.  víta prínos ekologického poľnohospodárstva k nižšiemu používaniu syntetických pesticídov a vyzýva Komisiu, aby pri koncipovaní nových právnych predpisov o udržateľnom používaní pesticídov vymedzila prípravky biologickej kontroly a zvýšila dostupnosť riešení biologickej kontroly a prírodných látok, ktoré majú priestor na oveľa širšie použitie, a to zlepšením a urýchlením postupov hodnotenia a povoľovania;

66.  pripomína Komisii a členským štátom uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu(9) a zdôrazňuje potrebu podporovať vývoj bezpečných, účinných a cenovo dostupných alternatívnych prípravkov na ochranu rastlín a podporovať ich širšie používanie, najmä zjednodušením postupu povoľovania základných látok a rozšírením ich používania ako dôležitej súčasti rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje potrebu vytvoriť v členských štátoch podmienky rovnakého prístupu k ekologickým prípravkom na ochranu rastlín a hnojivám; zdôrazňuje, že rezíduá pesticídov, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí, môžu potenciálne ovplyvniť aj produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

67.  poukazuje na to, že ekologickí poľnohospodári, ktorí zaručujú prísne environmentálne normy vo výrobe, nesmú niesť zodpovednosť za riziká, nad ktorými nemajú kontrolu, a vyzýva Komisiu, aby v prípade zistenia rezíduí pesticídov ďalej podporovala harmonizáciu;

68.  zdôrazňuje dôležitosť dostatočne dostupných ekologických osív vysokej kvality, heterogénneho materiálu a odrôd rastlín s vysokými výnosmi, pôvodných odrôd a odrôd prispôsobených miestnym podmienkam; poukazuje na ich potenciál pri posilňovaní odolnosti proti chorobám rastlín a vplyvu zmeny klímy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o lepšie fungovanie trhu s ekologickým osivom, a to aj konkrétnymi opatreniami, a domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť pomocou prechodných období; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočný prídel finančných zdrojov na výskum ekologického osiva a chovu zvierat;

69.  zdôrazňuje význam podpory programov pre zachovanie a výber miestnych plemien, ktoré sú vzhľadom na svoju odolnosť obzvlášť vhodné pre ekologické poľnohospodárstvo; zdôrazňuje potrebu podpory tradičného šľachtenia plodín pre vývoj zdravých a odolných odrôd, ako aj potrebu moderných, udržateľných a inovačných metód vo vývoji nových ekologických osív a poľnohospodárskych postupov a na zachovanie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

70.  v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri šľachtení rastlín, najmä pri zvyšovaní odolnosti odrôd, podpore rozmanitosti genetických zdrojov a posilňovaní systémov potravinárskej výroby môžu zohrávať vedecké inovácie, pričom pripomína, že používanie geneticky modifikovaných (GMO) semien nie je v ekologickom poľnohospodárstve dovolené;

71.  podporuje zámer Komisie rozšíriť analýzu stredísk EÚ pre monitorovanie trhu o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť zhromažďovanie a zvýšiť dostupnosť presných a včasných údajov o ekologickom poľnohospodárstve, a to aj na regionálnej úrovni, s cieľom lepšie posúdiť jeho vplyv na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť;

72.  domnieva sa, že by sem mali patriť údaje o prínose tohto odvetvia k environmentálnej udržateľnosti spolu s údajmi o výrobe, spracovaní a spotrebe, a to aj v sektore stravovacích a ubytovacích služieb a vo verejných jedálňach, o obchode v rámci EÚ a s krajinami mimo EÚ a o nákupných a maloobchodných cenách, preferenciách spotrebiteľov, štruktúre dodávateľských reťazcov, pridanej hodnote a účasti poľnohospodárov v dodávateľských reťazcoch; je presvedčený, že tieto údaje sú nevyhnutné pre formovanie a monitorovanie politiky EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo a prijímanie opatrení na nápravu nerovnováhy ponuky a dopytu, hodnotenie trendov spotreby a výroby a zvýšenie transparentnosti a dôvery v toto odvetvie;

73.  uznáva potenciál spoločného európskeho poľnohospodárskeho dátového priestoru pri zvyšovaní vedomostí a dôvery spotrebiteľov, ako aj zlepšovaní vysledovateľnosti ekologického dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že na podporu dopytu treba na základe relevantných posúdení identifikovať potreby spotrebiteľov; vyzýva členské štáty, aby lepšie informovali o hospodárskych výsledkoch ekologickej poľnohospodárskej výroby; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné štúdie a analýzy vplyvu nárastu ekologického poľnohospodárstva na zmenu klímy a potravinovú bezpečnosť v Európskej únii;

o
o   o

74.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (2) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25. (4) Prijaté texty, P9_TA(2021)0425. (5) Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 262. (7) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 2. (8) Barreiro Hurle, J., Bogonos, M., Himics, M., Hristov, J., Perez Dominguez, I., Sahoo, A., Salputra, G., Weiss, F., Baldoni, E. a Elleby, C. Modelling environmental and climate ambition in the agricultural sector with the CAPRI model. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2021. (9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 184.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery (2021/2055(INI))

P9_TA(2022)0137 A9-0071/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 18 a 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na články 2, 4, 18, 24, 26 a 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na články 2 a 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na články 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 10, 14, 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, článok 2 prvého protokolu k uvedenému dohovoru a článok 12 protokolu č. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

–  so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na Deklaráciu Valného zhromaždenia OSN z 25. novembra 1981 o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,

–  so zreteľom na Deklaráciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 1992 o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 24. marca 2011 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na Rabatský akčný plán z 5. októbra 2012 o zákaze obhajoby národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa stanovuje 22. august ako Medzinárodný deň pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou, prijaté 28. mája 2019,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 21. januára 2021 o podpore kultúry mieru a tolerancie s cieľom chrániť náboženské pamiatky,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre otázky menšín z 15. júla 2019 a 3. marca 2021 Rade OSN pre ľudské práva, v ktorých sa zaoberá najmä pojmom menšiny a rozšírenými útokmi na menšiny prostredníctvom nenávistných prejavov v sociálnych médiách,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery z 12. októbra 2020, v ktorej sa zaoberá významom ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery pre všetkých v záujme úspešného vykonávania Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a v ktorej uvádza, že osobám patriacim k náboženským menšinám hrozí, že „sa na ne zabudne“;

–  so zreteľom na výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 28. decembra 2020 o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám,

–  so zreteľom na Marrákešskú deklaráciu z 27. januára 2016 o právach náboženských menšín v spoločenstvách s prevažne moslimskou väčšinou,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2009 o slobode náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. februára 2021 o prioritách EÚ na fórach OSN zaoberajúcich sa ľudskými právami v roku 2021,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 18. marca 2019 v oblasti ľudských práv týkajúce sa nediskriminácie vo vonkajšej činnosti,

–  so zreteľom na správy osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2020 – 2024, ktorý sa má financovať z prostriedkov viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (COM(2018)0460) a na jeho zmenený návrh (COM(2020)0459),

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia Rá’ifovi Badawímu v roku 2015, Nádji Murádovej a Lamji Hadží Bašárovej v roku 2016 a Ilhamovi Tohtimu v roku 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(1), najmä na jeho odsek 6 o náboženstve ako prierezovom faktore diskriminácie a zneužívania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o riešení porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2018 o situácii v Sýrii(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. októbra 2018 o svojvoľnom masovom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(6), z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín(7), z 19. decembra 2019 o situácii Ujgurov v Číne (kauza China Cables)(8) a zo 17. decembra 2020 o nútenej práci a situácii Ujgurov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla(10) a 15. decembra 2016(11), 14. septembra(12) a 14. decembra 2017(13) a 19. septembra 2019(14) o Mjanmarsku a situácii Rohingov,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 28. novembra 2019 o situácii v oblasti slobôd v Alžírsku(15) a z 26. novembra 2020 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Alžírsku, najmä o prípade novinára Chálida Dráriního(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. decembra 2019 o porušovaní ľudských práv vrátane slobody náboženstva v Burkine Faso(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o Nigérii, najmä o nedávnych teroristických útokoch(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o pakistanskom zákone o rúhaní, najmä prípade Šagufty Kausarovej a Šafkata Emmanuela(19), v ktorom sa uvádza aj prípad Ásie Bíbíovej, uznesenie zo 14. apríla 2016 o Pakistane, najmä útoku v Láhaure(20), a uznesenie z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sotúdeovej(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o zahraničnopolitických dôsledkoch pandémie COVID-19(22),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 29. apríla 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch medzi EÚ a Indiou(23),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 9. júna 2021 k 75 a 76. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2018(25), najmä na jeho odseky 42, 43 a 45,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2019(26), najmä na jeho odseky 103, 104, 106 a 107,

–  so zreteľom na činnosť medziskupiny Európskeho parlamentu pre slobodu náboženského vyznania a viery a náboženskú toleranciu,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0071/2022),

A.  keďže zmluvy OSN o ľudských právach spolu s medzinárodným právom a právom EÚ stanovujú normy na ochranu práv osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám ako neoddeliteľnú súčasť ľudských práv;

B.  keďže právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania zahŕňa slobodu vybrať si, v čo veriť alebo neveriť, slobodu založiť náboženstvo alebo vieru, stať sa ich stúpencom, zmeniť ich alebo sa ich zriecť bez akýchkoľvek obmedzení, ako aj slobodu, či už individuálne alebo v rámci spoločenstva, súkromne alebo verejne prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov; keďže táto sloboda zahŕňa aj právo náboženských, sekulárnych a nekonfesionálnych organizácií na uznanie ich právnej subjektivity; keďže sloboda náboženského vyznania alebo viery takisto zahŕňa právo vyjadrovať kritické alebo satirické názory na náboženstvá a náboženské autority ako legitímny prejav slobody myslenia alebo umeleckej tvorby;

C.  keďže EÚ podľa článku 21 ZEÚ podporuje a chráni zachovávanie ľudskej dôstojnosti a univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd ako súčasť hlavných zásad svojej zahraničnej politiky;

D.  keďže sloboda náboženského vyznania a viery sa porušuje v mnohých krajinách na celom svete; keďže veľké množstvo ľudí žije v krajinách, v ktorých sa ukladá alebo toleruje vážne porušovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery;

E.  keďže diskriminácie a prenasledovania menšín z dôvodu náboženstva alebo viery sa dopúšťajú rôzni aktéri – štátni, neštátni alebo kombinácia oboch – a môžu mať rôzne formy, ako napríklad vraždy, mučenie, fyzické útoky, hromadné väznenie, svojvoľné zatýkanie, nedobrovoľné zmiznutia, mimosúdne popravy, donucovanie, nútená konverzia, únosy, skoré a nútené manželstvá, rodové násilie, znásilňovanie, fyzické a psychické zneužívanie, nútená kontrola pôrodnosti a umelé prerušenie tehotenstva, nútená práca a vysídľovanie, obchodovanie s ľuďmi, hrozby, vylúčenie, diskriminačné a nespravodlivé zaobchádzanie, obťažovanie, vyvlastnenie, obmedzenie prístupu k občianstvu, voleným funkciám, zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotníckym a administratívnym službám, ničenie bohoslužobných miest, cintorínov a kultúrneho dedičstva a nenávistné prejavy online a offline;

F.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 v niektorých krajinách zhoršila prenasledovanie menšín vyznávajúcim určitú vieru a náboženských menšín a násilie voči nim; keďže zdravotná kríza navyše poskytla niektorým krajinám zámienku na prijatie opatrení zameraných na prenasledovanie, ktorých účel s pandémiou nesúvisí; keďže menšiny vyznávajúce určitú vieru a náboženské menšiny sa stali zvlášť zraniteľnými, pokiaľ ide o infekcie a úmrtia spôsobené ochorením COVID-19, v dôsledku nerovnakého prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti;

G.  keďže ženy patriace k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám sú zvlášť ohrozené zvýšenou diskrimináciou a násilím, ktoré sú spojené s prierezovými faktormi, ako je rod, náboženstvo, kasta, etnický pôvod, mocenská nerovnováha a patriarchát, a v niektorých prípadoch sú odôvodnené pohnútkami súvisiacimi s náboženstvom alebo vierou; keďže tieto ženy čelia väčším ťažkostiam pri uplatňovaní svojho práva opustiť náboženské spoločenstvo alebo spoločenstvo viery z dôvodu nedostatočnej sociálnej alebo ekonomickej nezávislosti, hrozieb násilia alebo straty práva na zverenie ich detí do osobnej starostlivosti;

H.  keďže rodové násilie a diskriminácia založená na náboženských dôvodoch pretrvávajú; keďže ženy a LGBTIQ+ osoby naďalej zažívajú diskrimináciu a násilie, ktoré v mene náboženstva páchajú štátni aj neštátni aktéri; keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP) vrátane umelého prerušenia tehotenstva sú v mene náboženstva zakazované štátnymi aj neštátnymi aktérmi;

I.  keďže akékoľvek prenasledovanie na základe náboženského vyznania alebo viery musí byť dôrazne odsúdené a vyžaduje si rýchlu reakciu národných vlád a medzinárodných aktérov;

J.  keďže praktiky súvisiace s domorodým presvedčením alebo náboženstvom sú súčasťou kultúrnej identity ľudí; keďže pôvodné obyvateľstvo má právo podporovať, rozvíjať a udržiavať svoje inštitucionálne štruktúry a charakteristické zvyky, spiritualitu, tradície, postupy a praktiky podľa medzinárodných noriem ľudských práv;

K.  keďže sa zdá, že takmer v každom regióne sveta náboženským menšinám hrozí, že budú označené za „teroristické skupiny“ a že ich príslušníci budú zatknutí na základe obvinení z „extrémizmu“ alebo „nezákonnej činnosti“; keďže niektoré vlády používajú imperatívy národnej bezpečnosti a protiteroristické opatrenia na kriminalizáciu príslušnosti k určitým náboženským skupinám alebo skupinám určitej viery alebo ich činnosti; keďže takéto prístupy vážne narúšajú uplatňovanie práva na slobodu náboženského vyznania a viery;

L.  keďže menšiny vyznávajúce určitú vieru alebo náboženské menšiny často nemajú primerané národné zastúpenie; keďže z právnych predpisov sa často vylučujú potreby a záujmy týchto menšín, pričom vlády uplatňujú celý rad mimoprávnych opatrení, na základe ktorých tieto menšiny prenasledujú, delegitimizujú alebo stigmatizujú;

M.  keďže v mnohých konfliktoch a krízach na celom svete boli útoky na kultúrne dedičstvo nástrojom symbolického násilia a politizácie kultúrneho dedičstva; keďže náboženské aspekty týchto konfliktov priamo prispeli k humanitárnym krízam, vysídľovaniu, migrácii a porušovaniu náboženských a kultúrnych práv a ľudskej dôstojnosti; keďže tieto konflikty a krízy môžu polarizovať spoločnosti, krajiny, regióny, etnické skupiny a komunity a zvýšiť riziko násilných konfliktov; keďže ničenie a rabovanie kultúrneho dedičstva preto môže byť vojnovou zbraňou a varovným signálom budúcich masových zverstiev; keďže toto ničenie a rabovanie navyše predstavuje hlavnú prekážku dialógu, mieru a zmierenia;

N.  keďže ničenie kultúrneho dedičstva spôsobuje, že spoločenstvá, najmä náboženské spoločenstvá, sa stávajú zraniteľnými, pretože prichádzajú o významnú časť svojej identity; keďže extrémistické skupiny a iné strany konfliktu môžu ľahko šíriť svoj vplyv v oblastiach, kde sa oslabila identita a sociálna súdržnosť a posilnili sa rozdiely v spoločenstvách;

O.  keďže v prípadoch medzinárodných zločinov založených na náboženstve alebo viere páchatelia až na malé výnimky využívali beztrestnosť, a preto mohli zverstvá pokračovať;

P.  keďže v súlade s Dohovorom OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 majú štáty a verejné orgány povinnosť nielen trestať páchateľov genocídy, ale v prvom rade takýmto zločinom predchádzať;

1.  potvrdzuje svoj neochvejný záväzok presadzovať a chrániť práva osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám na celom svete vrátane ich práva prijať, zmeniť, vybrať si, prejavovať, vykonávať alebo zanechať svoju vieru alebo náboženské vyznanie, a to v súlade so zásadami rovnosti a nediskriminácie; čo najdôraznejšie odsudzuje každé prenasledovanie, násilie, podnecovanie k násiliu a teroristické činy namierené proti akejkoľvek menšine na základe viery alebo náboženského vyznania alebo ich absencie; zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch môže porušovanie týchto ľudských práv predstavovať genocídu alebo zločiny proti ľudskosti; odsudzuje zľahčovanie takýchto porušení alebo úsilie o ich bagatelizáciu a opätovne potvrdzuje svoje záväzky týkajúce sa ich odstránenia a podpory obetiam;

2.  zdôrazňuje, že štáty majú primárnu zodpovednosť za presadzovanie a ochranu ľudských práv osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám vrátane ich práva slobodne vyznávať svoje náboženstvo alebo vieru a ich práva neveriť, a za ich ochranu pred porušovaním týchto práv, najmä pred zločinmi proti ľudskosti a genocídou;

3.  zastáva názor, že je nevyhnutné presadzovať a zabezpečovať začlenenie všetkých ľudí do ich spoločností a politického, sociálno-ekonomického a kultúrneho života bez ohľadu na ich vieru, náboženské vyznanie, myslenie alebo svedomie a tiež zaistiť rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti, občianstva, individuálnych práv a slobody;

4.  zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia, viery a náboženského vyznania vrátane slobody bohoslužieb, obradov, zachovávania zvykov a učení, slobody veriť či neveriť, slobody zastávať teistické, neteistické, agnostické či ateistické presvedčenie a právo odpadlíctva od viery sú ľudské práva chránené medzinárodným právom; poukazuje na to, že presadzovanie a ochrana týchto práv prispeli k rozvoju ľudských práv a demokracie za rôznych podmienok, a to aj v represívnych prostrediach; uznáva, že porušovanie týchto práv neraz zhoršuje alebo vyvoláva neznášanlivosť, ktorá je často skorým indikátorom potenciálneho násilia a konfliktu;

5.  pripomína, že boj proti diskriminácii všetkých menšín bez ohľadu na ich tradície, vieru alebo náboženstvo a presadzovanie a ochrana ich práv vo veľkej miere prispievajú k sociálnej a politickej stabilite, znižovaniu chudoby, demokratickej správe vecí verejných a predchádzaniu konfliktom;

6.  zdôrazňuje, že prenasledovanie menšín na základe náboženstva alebo viery je často prepojené s ďalšími dôvodmi odlišnej povahy, najmä s dôvodmi súvisiacimi s národnosťou či etnickým pôvodom, rodom alebo kastou; poukazuje na prípady prenasledovania skupín hlásiacich sa k určitej viere alebo náboženských skupín, a to aj vtedy, keď majú na území štátu silné zastúpenie alebo nie sú demograficky v menšine, ale nachádzajú sa v zraniteľnej situácii, v dôsledku ktorej sú ľahkým terčom násilia a útlaku; zdôrazňuje tiež, že konvertiti, ktorí opustia väčšinovú vieru, môžu byť vystavení závažnému porušovaniu ich ľudských práv vrátane uväznenia, núteného rozvodu, únosu, fyzického násilia a vraždy;

7.  je hlboko znepokojený vysokou mierou nátlaku, diskriminácie, obťažovania, násilia a represií voči osobám patriacim k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám, čo je celosvetový jav, ktorý sa v niektorých regiónoch zintenzívňuje; konštatuje, že tento jav postihuje mnoho náboženských spoločenstiev, okrem iného budhistické, kresťanské, hinduistické, islamské a judaistické, ako aj skupiny ľudí, ako sú ateisti, humanisti, agnostici alebo osoby, ktoré sa nestotožňujú so žiadnou vierou ani náboženstvom;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nereligiózne, sekulárne a humanistické organizácie čelia rastúcemu prenasledovaniu vrátane nebývalých vĺn podnecovania k nenávisti a zabíjaniu v mnohých krajinách celého sveta; odsudzuje, že nespočetné množstvo jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti čelí neustálym útokom za pokojné spochybňovanie, kritizovanie alebo satirizovanie náboženského presvedčenia; zdôrazňuje, že toto pretrvávajúce porušovanie slobody myslenia a prejavu sa vyskytuje bez ohľadu na geografické a kultúrne hranice, a to aj v rámci členských štátov EÚ;

9.  zdôrazňuje, že medzi páchateľov činov prenasledovania patria autoritárske režimy, vlády so sklonom presadzovať nadradenosť dominantného etnického alebo náboženského obyvateľstva nad menšinami, teroristické organizácie, politické a náboženské extrémistické strany alebo skupiny, a niekedy aj rodinní príslušníci, priatelia a susedia obetí, napríklad keď obete zmenia svoje náboženské vyznanie alebo sa ho zrieknu;

10.  víta pozitívnu úlohu niektorých spoločenstiev vyznávajúcich určitú vieru a náboženských spoločenstiev, ako aj náboženských mimovládnych organizácií pri humanitárnych činnostiach v konfliktných oblastiach, v boji proti zhoršovaniu životného prostredia, pri zasadzovaní sa za mier a zmierenie a v rámci prispievania k rozvoju;

11.  uznáva, že cirkvi, náboženské organizácie a iné konfesionálne a náboženské inštitúcie a združenia zohrávajú významnú úlohu v sociálnej štruktúre rozvojových krajín;

12.  zdôrazňuje, že niektoré náboženské organizácie zohrávajú strategicky dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní a pôsobení na členov svojich komunít, aby pochopili a obhajovali kľúčové otázky, ako je HIV, zdravotná starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a posilnenie postavenia dievčat a žien;

13.  konštatuje, že cirkvi a iné konfesionálne a náboženské inštitúcie a náboženské organizácie sú často jedinými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a iných sociálnych služieb vo vzdialených oblastiach niektorých rozvojových krajín a v prostredí náchylnom na konflikty;

14.  zastáva názor, že humanitárni aktéri by mali byť vyškolení v konkrétnych aspektoch, v ktorých treba prejaviť ohľaduplnosť voči náboženským a konfesionálnym menšinovým skupinám v kontexte vysídlenia, aby sa poskytla inkluzívnejšia pomoc a ochrana širokej škále utečencov;

Riešenie kľúčových výziev spojených s prenasledovaním náboženských menšín

15.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom porušovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám; podčiarkuje, že je mimoriadne dôležité viesť komplexné vyšetrovanie porušovania ľudských práv, zabezpečiť, aby obete a ich rodiny mali účinný prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy, a poskytnúť im primerané odškodnenie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene pracovali s príslušnými mechanizmami a výbormi OSN s cieľom zintenzívniť vyšetrovanie pokračujúceho porušovania ľudských práv menšín vyznávajúcich určitú vieru alebo náboženských menšín na celom svete; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoju podporu Medzinárodnému trestnému súdu a vyzdvihuje význam jeho úlohy pri stíhaní najzávažnejších trestných činov; konštatuje, že Rímsky štatút sa vzťahuje na zločiny proti ľudskosti aj genocídu voči skupinám na základe viery alebo náboženského vyznania a vytvára základný medzinárodný právny rámec na boj proti beztrestnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili finančnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu, a žiada členské štáty OSN, aby sa v tejto súvislosti zaviazali bojovať proti beztrestnosti prostredníctvom ratifikácie Rímskeho štatútu; zdôrazňuje, že je potrebné pracovať na predchádzaní násilným činom založeným na viere alebo náboženstve, najmä medzinárodným zločinom, ako je genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; kladie dôraz na to, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty zaviedli mechanizmy, ktoré im umožnia monitorovať včasné varovné signály a rizikové faktory, pokiaľ ide o medzinárodné trestné činy, podľa rámca OSN pre analýzu masových krutých zločinov, analyzovať ich a poskytovať komplexné reakcie, a to aj v súlade s povinnosťou predchádzať trestnému činu genocídy a trestať ho;

16.  so znepokojením konštatuje, že väčšina trestných činov z nenávisti založených na viere a náboženstve zostáva na celom svete nedostatočne nahlasovaná a nie je stíhaná; vyzýva Radu, Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty EÚ, aby spolupracovali s tretími krajinami na prijímaní opatrení na predchádzanie trestným činom z nenávisti a na boj proti nim a na prijímaní právnych predpisov, ktoré budú úplne v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa slobody prejavu, viery a náboženského vyznania; vyzýva tiež vlády, aby zaviedli komplexné systémy zberu údajov o trestných činoch z nenávisti a iných diskriminačných činoch proti spoločenstvám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským spoločenstvám;

17.  vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby uplatnili sankcie voči jednotlivcom a subjektom, ktoré sú zodpovedné za závažné alebo systematické zneužívanie alebo porušovanie slobody náboženského vyznania či viery alebo sú doň zapojené, v súlade globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv;

18.  je zhrozený vystupňovaním prenasledovania menšín vyznávajúcich určitú vieru alebo náboženských menšín počas pandémie ochorenia COVID-19; odsudzuje skutočnosť, že osoby patriace k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám sa stali obetnými baránkami, boli obviňované zo šírenia vírusu ochorenia COVID-19 a čelili diskriminácii v súvislosti s prístupom k verejnej zdravotnej starostlivosti, potravinám a humanitárnej pomoci alebo im bol tento prístup odopieraný, a to na základe kritérií spojených s vierou alebo náboženstvom;

19.  zdôrazňuje, že humanitárna pomoc sa musí poskytovať bez akejkoľvek diskriminácie, a dôrazne odsudzuje každú diskrimináciu založenú na náboženskej príslušnosti pri distribúcii humanitárnej pomoci;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali práva, vieru a hodnoty pôvodného obyvateľstva a zaviazali sa riešiť osobitnú diskrimináciu, ktorej pôvodné obyvateľstvo čelí na základe svojej viery, a to komplexným spôsobom prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ;

21.  vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním zákonov o rúhaní a náboženských zákonov, ktoré majú v niektorých krajinách prednosť pred vnútroštátnym právom; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá patriace k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám sú čoraz častejšie konkrétnym terčom útokov s cieľom poškodiť ich spoločenstvo ako celok; zdôrazňuje, že sú obzvlášť vystavené násilným útokom, únosom, znásilneniu, sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, nútenej konverzii, nútenej sterilizácii a umelému prerušeniu tehotenstva, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným manželstvám a skorým manželstvám a domácemu väzneniu; dôrazne odsudzuje všetky tieto prípady porušovania ľudských práv voči nim a zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie pohybu prijaté počas pandémie COVID-19 ešte viac zhoršili ich situáciu v oblasti ľudských práv a ďalej obmedzili ich prístup k informáciám;

22.  odsudzuje všetky činy alebo podnecovanie k násiliu, prenasledovaniu, nátlaku a diskriminácii jednotlivcov na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie, a to aj zo strany náboženských vodcov alebo na základe náboženského vyznania alebo viery; zdôrazňuje, že ochrana „tradícií“ alebo „verejnej morálky“ nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktoré musia štáty dodržiavať; poukazuje najmä na diskrimináciu v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, prístupu k spravodlivosti a účinným prostriedkom nápravy, bývania a zdravotnej starostlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním a inštrumentalizáciou viery alebo náboženstva na zavedenie diskriminačných politík, zákonov vrátane trestnoprávnych predpisov alebo obmedzení, ktoré sú v rozpore s právami LGBTIQ osôb, žien a dievčat a oslabujú ich a obmedzujú prístup k základným službám, ako je vzdelávanie a zdravie vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, kriminalizujú umelé prerušenie tehotenstva vo všetkých prípadoch, kriminalizujú cudzoložstvo alebo uľahčujú náboženské praktiky, ktoré porušujú ľudské práva; vyzýva na zrušenie príslušných politík, zákonov alebo obmedzení, ktoré sa často premietajú do vnútroštátnych právnych predpisov ako sekulárne obmedzenia;

23.  odsudzuje náboženské sekty, ktorých činnosti sa zameriavajú na obyvateľstvo diaspór z rozvojových krajín prostredníctvom systémov na finančné profitovanie zo zraniteľnosti týchto migrantských komunít v Európe a ktoré presadzujú zaujatý svetonázor, v ktorom sa často mieša homofóbia, transfóbia a mizogýnia;

24.  odsudzuje porušovanie ľudských práv, sexuálne zneužívanie, sektárstvo a finančné pochybenia, ktorých sa dopúšťajú náboženské misie a vodcovia vo viacerých rozvojových krajinách;

25.  odsudzuje využívanie právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti, poburovania, narúšania verejného poriadku, podnecovania k násiliu a boja proti terorizmu a extrémizmu ako nástroja na prenasledovanie alebo kriminalizáciu osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám, zakázanie alebo obmedzenie vyznávania alebo prejavovania ich viery alebo náboženstva, uzatváranie bohoslužobných miest a odrádzanie od členstva v združeniach určitej viery alebo náboženských združeniach alebo od ich registrácie; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby dôkladne monitorovali vykonávanie takýchto právnych predpisov a aby túto otázku pravidelne nastoľovali počas dvojstranných dialógov s príslušnými vládami; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zamietli všetky žiadosti zahraničných orgánov o justičnú a policajnú spoluprácu v jednotlivých súdnych prípadoch, ak sa zakladajú na takýchto právnych predpisoch;

26.  dôrazne odsudzuje akúkoľvek prax núteného zadržiavania v štátnych prevýchovných táboroch, nútenej práce alebo vykorisťovania osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám, ktorých cieľom je okrem iného prinútiť tieto osoby, aby sa vzdali náboženského vyznania a prispôsobili sa dominantnej kultúre, jazyku alebo spôsobom myslenia; odsudzuje tiež rozsiahle využívanie technológií digitálneho sledovania na monitorovanie, kontrolu a utláčanie osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám;

27.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeniami prístupu k právnej dokumentácii a registrácii pre organizácie a jednotlivcov patriacich k náboženským menšinám a menšinám vyznávajúcim určitú vieru a pripomína, že právna identita je právo, ktoré musí byť zaručené všetkým ľuďom rovnakým spôsobom;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo viac ako 70 krajinách sveta orgány presadzujú trestnoprávne predpisy alebo sa snažia zavádzať nové právne predpisy, v ktorých sa za rúhanie, kacírstvo, odpadlíctvo, hanobenie či urážky náboženstva a konverziu stanovujú tresty vrátane trestu smrti; konštatuje, že platné zákony sa neúmerne používajú proti osobám patriacim k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám a vyvolávajú atmosféru násilia, diskriminácie a náboženskej neznášanlivosti, čo môže zahŕňať davové násilie voči menšinovým komunitám a ničenie bohoslužobných miest; žiada EÚ, aby zintenzívnila politický dialóg so všetkými dotknutými krajinami s cieľom zrušiť tieto právne predpisy; zdôrazňuje, že vonkajšej činnosti EÚ na podporu presadzovania slobody náboženského vyznania alebo viery by prospelo úsilie EÚ a členských štátov o spoluprácu v záujme zrušenia zákonov o rúhaní na celom svete; vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti išla príkladom a riešila svoju vnútornú situáciu;

29.  zdôrazňuje potrebu chrániť obhajcov ľudských práv, právnikov, mimovládne organizácie a aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí podporujú a bránia osoby prenasledované z dôvodu viery alebo náboženského vyznania; odsudzuje využívanie udaní za rúhanie, odpadlíctvo alebo iných obvinení na základe náboženských dôvodov na tvrdé zákroky proti týmto ľuďom a organizáciám v súvislosti s ich legitímnymi činnosťami, a to aj na internete a v sociálnych médiách;

30.  zdôrazňuje, že štáty, ktoré majú povinnú vojenskú službu, by mali umožniť výhradu svedomia, a to aj na základe náboženského vyznania alebo viery, a zabezpečiť alternatívnu národnú službu;

31.  keďže nedostatok vedomostí a uznania rozmanitosti náboženstiev a presvedčení jednotlivcov a komunít by mohol podnecovať predpojatosť a stereotypy, ktoré prispievajú k zvýšenému napätiu, nedorozumeniam, diskriminačným postojom a neúcte medzi jednotlivcami; pripomína, že ako uviedol Výbor OSN pre ľudské práva, verejné vzdelávanie, ktoré zahŕňa výučbu o určitom náboženskom vyznaní alebo viere, nie je v súlade s právom na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, pokiaľ nie sú stanovené nediskriminačné výnimky alebo alternatívy, ktoré by vyhovovali želaniam dotknutých osôb a ich opatrovníkov;

32.  zdôrazňuje význam strategických prístupov a vzdelávacích iniciatív, ktoré zahŕňajú vzdelávanie a medzikultúrne, interkonfesionálne a medzináboženské dialógy vrátane dialógov náboženských vodcov a organizácií občianskej spoločnosti, v boji proti prenasledovaniu menšín na základe viery alebo náboženstva a netolerancii a nenávistným prejavom voči nim; poukazuje na to, že medzikultúrne, interkonfesionálne a medzináboženské dialógy môžu slúžiť ako katalyzátor pre rozvoj dôvery, rešpektu a porozumenia a pre budovanie vzájomnej úcty a zmierenia s cieľom naučiť sa pokojne a konštruktívne žiť v multikultúrnom prostredí;

33.  konštatuje, že mladí ľudia v rozvojových krajinách sú obzvlášť náchylní veriť extrémistickým ideológiám, pričom kvalitné vzdelávanie je jedným z kľúčových krokov v boji proti radikalizácii; konštatuje, že extrémistické hnutia často zneužívajú slabú prítomnosť štátu vo vidieckych oblastiach;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že platformy a siete sociálnych médií sa čoraz viac využívajú ako priestor na podnecovanie k nenávisti a násiliu; zdôrazňuje, že menšiny vyznávajúce určitú vieru alebo náboženské menšiny sú naďalej vystavené nenávistným prejavom online a offline zo strany jednotlivcov a organizovaných skupín naprieč politickým a náboženským spektrom, a vyzýva vlády, aby sa týmto problémom zaoberali a bojovali proti nemu;

Posilnenie zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti ľudských práv s cieľom chrániť slobodu viery a náboženského vyznania osôb patriacich k menšinovým skupinám

35.  berie na vedomie, že funkcia osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ zostáva neobsadená už viac ako rok; opakuje svoju výzvu Rade a Komisii, aby vykonali transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty pozície osobitného vyslanca, poskytli osobitnému vyslancovi primerané zdroje a adekvátne podporili jeho inštitucionálny mandát, kapacitu a povinnosti; opakuje svoju výzvu Komisii, aby zaručila transparentnosť, pokiaľ ide o vymenúvanie osobitného vyslanca, jeho mandát, činnosti a povinnosti týkajúce sa podávania správ; zdôrazňuje, že povinnosti osobitného vyslanca by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození; odporúča, aby osobitný vyslanec úzko spolupracoval s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva a pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) a aby ich činnosť dopĺňal;

36.  vyzýva Radu, Komisiu, ESVČ a členské štáty EÚ, aby prenasledovanie na základe viery alebo náboženského vyznania riešili ako jednu z priorít zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv v súlade s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2020 – 2024; zdôrazňuje, že na ochranu a presadzovanie slobody viery a náboženského vyznania je potrebný viacúrovňový prístup so zapojením viacerých aktérov, ktorý zahŕňa ľudské práva, dialóg, mediáciu a riešenie a prevenciu konfliktov, a to v spolupráci s viacerými štátnymi a neštátnymi aktérmi, ako sú náboženské organizácie, náboženskí vodcovia, skupiny neveriacich, organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv; vyzýva na posilnenú spoluprácu s iniciatívami OSN v tejto oblasti; opakuje svoju výzvu na pravidelné a verejné preskúmanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody náboženského vyznania alebo viery, čo umožní posúdenie ich vykonávania a návrhov na aktualizáciu; konštatuje, že podľa usmernení EÚ skupina COHOM vyhodnotí po troch rokov ich vykonávanie, ale žiadne takéto hodnotenie nebolo predložené ani zverejnené; domnieva sa, že pri takomto hodnotení by sa mali vyzdvihnúť najlepšie postupy, určiť oblasti, kde je potrebné dosiahnuť zlepšenie, a poskytnúť konkrétne odporúčania týkajúce sa vykonávania usmernení v súlade so stanoveným časovým harmonogramom a míľnikmi; žiada zahrnutie hodnotenia do výročných správ EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete; žiada tiež, aby sa Európskemu parlamentu pravidelne podávali správy o pokroku pri vykonávaní usmernení;

37.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mechanizmy právnej a inštitucionálnej ochrany s cieľom zabezpečiť ľudské práva príslušníkov menšín vyznávajúcich určitú vieru a náboženských menšín a všetkých osôb v zraniteľnej situácii vrátane žien a dievčat, osôb rôznej etnickej príslušnosti alebo kasty, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, migrantov, utečencov, vnútorne vysídlených osôb a LGBTIQ osôb, aby boli plne chránené na základe ich základných práv a neboli vystavené diskriminácii z dôvodu ich viery alebo náboženstva;

38.  zdôrazňuje, že inštrumentalizácia náboženstva a viery je dôležitou hybnou silou konfliktov na celom svete; poukazuje na to, že prenasledovanie a diskriminácia na základe náboženstva a viery nútia mnohých jednotlivcov a komunity k migrácii alebo vnútornému vysídleniu; vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby pomáhali všetkým vysídleným osobám vrátane osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám, ktoré sa chcú dobrovoľne vrátiť do svojej vlasti, keď to materiálne a bezpečnostné podmienky umožnia a keď pominú okolnosti, ktoré viedli k ich odchodu, najmä prispievaním k ich živobytiu a rekonštrukcii ich domov a základnej infraštruktúry, ako sú školy a nemocnice;

39.  vyzýva EÚ a jej partnerov, aby zvážili možnosť mapovať úlohu náboženstva v konkrétnych konfliktoch, identifikovať existujúce pozitívne kroky náboženských vodcov a spolupracovať na nich v úsilí o budovanie mieru, pri analýze konfliktov a predchádzaní konfliktom, ako aj počúvať a hodnotiť viaceré názory zastupujúce väčšinové aj menšinové náboženské skupiny;

40.  poukazuje na to, že násilie voči náboženským menšinám počas konfliktu môže mať za následok aj ich zraniteľnosť voči ďalším útokom v utečeneckom prostredí z dôvodu nesprávneho výkladu humanitárnych zásad neutrality a univerzálnosti a rozšírených predpokladov o náboženstve ako nepodstatnom prvku alebo zdroji rozporov;

41.  naliehavo žiada ESVČ a delegácie EÚ, aby do stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie pre jednotlivé krajiny na roky 2021 – 2024 zahrnuli ciele osobitne súvisiace s prenasledovaním menšín na základe viery alebo náboženstva vo všetkých relevantných situáciách; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby počas dialógov o ľudských právach s partnerskými krajinami a na fórach OSN zaoberajúcich sa ľudskými právami dôsledne upozorňovali na všeobecné otázky a konkrétne prípady týkajúce sa prenasledovania alebo diskriminácie menšín vyznávajúcich určitú vieru alebo náboženských menšín, pričom budú uplatňovať prístup orientovaný na výsledky a zahŕňať rodové hľadisko; opätovne žiada, aby bol poslancom Európskeho parlamentu sprístupnený obsah týchto stratégií pre jednotlivé krajiny; konštatuje, že ateizmus a nenáboženské skupiny rýchlo rastú a v rámci politík EÚ by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako;

42.  poukazuje na to, že v niektorých krajinách sú hlavnými zdrojmi diskriminácie menšín neštátne subjekty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa nezameriavali výlučne na štátnu diskrimináciu a aby spolupracovali s partnerskými krajinami na riešení príčin spoločenskej diskriminácie menšín s osobitným zreteľom na nenávistné prejavy;

43.  vyzýva delegácie EÚ a zastúpenia členských štátov, aby podporovali obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí sa zameriavajú na menšiny vyznávajúce určitú vieru alebo náboženské menšiny, a aby v prípade potreby uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch EÚ v prípade ohrozenia týchto osôb;

44.  vyzýva Komisiu, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti a sociálne kampane, ktoré presadzujú porozumenie a povedomie, pokiaľ ide o menšinové skupiny vyznávajúce určitú vieru a náboženské skupiny, najmä humanistov a ateistov v krajinách, v ktorých čelia zvlášť závažným formám diskriminácie;

45.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby dôkladne skúmali situáciu v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o menšiny vyznávajúce určitú vieru a náboženské menšiny v tretích krajinách, a plnenie súvisiacich záväzkov týchto krajín podľa dvojstranných dohôd s EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala najmä oprávnenosť tretích krajín v rámci všeobecného systému preferencií; je zástancom systému, ktorý udeľuje preferencie tretej krajine postupne na základe toho, ako dodržiava svoje záväzky v oblasti ľudských práv, a to aj čo sa týka rešpektovania slobody náboženského vyznania a viery;

46.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zohľadniť konkrétne výzvy, ktorým často čelia náboženské, etnické a jazykové menšiny pri prístupe k humanitárnej pomoci v dôsledku marginalizácie, cielených útokov alebo slabého sociálno-ekonomického postavenia; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinný prístup menšín k humanitárnej pomoci a zabezpečila, že sa v rámci jej humanitárnej politiky nezabudne na menšiny;

47.  odsudzuje ničenie a poškodzovanie náboženských pamiatok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva, a požaduje ich ochranu a obnovu; odporúča, aby EÚ zahrnula ochranu kultúrneho dedičstva do svojich vonkajších činností v rámci zahraničnej politiky s cieľom zachovať mier, podporovať zmierenie a predchádzať konfliktom; odporúča, aby EÚ využívala spoluprácu v oblasti kultúrneho dedičstva ako súčasť opatrení na budovanie dôvery v mierových procesoch;

48.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie otázok súvisiacich s ochranou osôb patriacich k menšinám vyznávajúcim určitú vieru alebo náboženským menšinám v tematickom programe pre ľudské práva v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa; žiada EÚ, aby zabezpečila dodržiavanie zásad pluralizmu, neutrality a spravodlivosti a aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov na tento účel rozhodne zdržala posilňovania politík alebo právnych predpisov, ktoré uprednostňujú jednu skupinu hlásiacu sa k určitej viere alebo náboženskú skupinu pred ostatnými;

49.  odporúča posilniť multilaterálnu spoluprácu EÚ s cieľom presadzovať rešpektovanie menšín vyznávajúcich určitú vieru alebo náboženských menšín a začleniť ho do politík v oblasti ľudských práv na celom svete; žiada EÚ a jej členské štáty, aby posilnili spoluprácu s OSN, Radou Európy a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), zintenzívnili otvorené a konštruktívne dialógy s Africkou úniou, Organizáciou amerických štátov, Združením národov juhovýchodnej Ázie, Organizáciou islamskej spolupráce a inými regionálnymi organizáciami a uzatvárali spojenectvá s tretími krajinami alebo skupinami podobne zmýšľajúcich štátov s cieľom reagovať na medzinárodnej úrovni na problémy v oblasti ľudských práv, ktorým čelia menšiny vyznávajúce určitú vieru a náboženské menšiny, najmä tie najzraniteľnejšie alebo tie, ktoré sú najčastejším terčom útokov v konfliktných oblastiach; odporúča tiež EÚ, aby bola naďalej hlavným predkladateľom rezolúcií týkajúcich sa slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery na Valnom zhromaždení OSN a v Rade OSN pre ľudské práva; vyzýva na spoločné iniciatívy EÚ a OSN s cieľom bojovať proti prenasledovaniu a diskriminácii menšín vyznávajúcich určitú vieru alebo náboženských menšín a neveriacich; žiada EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu s Radou OSN pre ľudské práva, najmä prostredníctvom osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; odporúča tiež, aby sa osobitní vyslanci pre slobodu náboženského vyznania a viery v členských štátoch EÚ podelili o svoje najlepšie postupy a úzko spolupracovali;

50.  vyzdvihuje význam 22. augusta ako Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty EÚ, aby tomuto dňu venovali osobitnú pozornosť v rámci svojho plánovania a aby aktívne spolupracovali s menšinami vyznávajúcimi určitú vieru alebo náboženskými menšinami s cieľom preukázať odhodlanie, čo sa týka presadzovania a ochrany ich slobôd, a usilovať sa o predchádzanie budúcim násilným činom a neznášanlivosti voči nim;

o
o   o

51.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69. (2) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 30. (3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77. (4) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 69. (5) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 119. (6) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 25. (7) Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, s. 2. (8) Ú. v. EÚ C 255, 29.6.2021, s. 60. (9) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 114. (10) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 134. (11) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 112. (12) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 109. (13) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 91. (14) Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 12. (15) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 12. (16) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 126. (17) Ú. v. EÚ C 255, 29.6.2021, s. 45. (18) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 83. (19) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 77. (20) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 151. (21) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 127. (22) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 63. (23) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 109. (24) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 150. (25) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 25. (26) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 94.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 s názvom Smerom k stratégii EÚ na podporu vzdelávania detí vo svete: zmierňovanie dosahu pandémie ochorenia COVID-19 (2021/2209(INI))

P9_TA(2022)0138 A9-0058/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, články 13 a 14 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a článok 10 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja prijaté v roku 2015 a správu OSN o cieľoch udržateľného rozvoja z roku 2021,

–  so zreteľom na všeobecné pripomienky Výboru OSN pre práva dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti z 18. decembra 2009,

–  so zreteľom na svetovú štúdiu OSN o deťoch pozbavených osobnej slobody z 11. júla 2019,

–  so zreteľom na politický dokument OSN z 15. apríla 2020 s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID‑19 na deti a na pozitívnu reakciu na tento dokument, ktorý podpísalo 173 krajín pod spoločným vedením EÚ a skupiny krajín Latinskej Ameriky a Karibiku,

–  so zreteľom na politickú reakciu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z 19. októbra 2020 s názvom Aký vplyv má pandémia COVID-19 na prisťahovalcov a ich deti?,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, prijatý 14. decembra 1960,

–  so zreteľom na brožúru UNICEF, UNESCO a Svetovej banky s názvom Misia: obnovenie vzdelávania v roku 2021,

–  so zreteľom na článok 49 Charty organizácie amerických štátov z roku 1967,

–  so zreteľom na článok 11 Africkej charty o právach a blahu dieťaťa z roku 1990,

–  so zreteľom na články 17 a 25 Africkej charty ľudských práv a práv národov z roku 1981,

–  so zreteľom na článok 31 Deklarácie o ľudských právach Združenia štátov juhovýchodnej Ázie z roku 2012,

–  so zreteľom na článok 14 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na správu Rozvojového programu OSN z apríla 2021 s názvom Na nikoho nezabudnúť: Vplyv ochorenia COVID-19 na ciele udržateľného rozvoja (SDG);

–  so zreteľom na Európsku záruku pre deti,

–  so zreteľom na Medzinárodný rok za odstránenie detskej práce v roku 2021 a prístup Komisie, ktorý spočíva v nulovej tolerancii voči detskej práci,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o sýrskom konflikte – 10 rokov po povstaní(3),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0058/2022),

A.  keďže v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zomrelo na celom svete takmer päť miliónov ľudí, čo viedlo vlády na celom svete k tomu, aby prijali mimoriadne opatrenia na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 vrátane zatvárania škôl a obmedzenia prístupu k vzdelávacím zariadeniam;

B.  keďže nové varianty zintenzívňujú zdravotnú krízu spôsobenú ochorením COVID-19, zatiaľ čo konflikty a iné krízy vrátane klimatickej krízy naďalej vystavujú deti na celom svete zvýšenému riziku, že nedosiahnu minimálnu úroveň zručností;

C.  keďže prístup k vzdelaniu je medzinárodne uznávaným základným ľudským právom, nevyhnutným na uplatňovanie ostatných ľudských práv; keďže právo na vzdelanie znamená, že základné vzdelanie je povinné a univerzálne a je prístupné pre všetkých;

D.  keďže UNICEF odhaduje, že viac ako 168 miliónov detí prišlo o celý rok vzdelávania v dôsledku zatvorenia škôl kvôli obmedzeniu pohybu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, pričom údaje UNESCO ukazujú, že vzdelávanie bolo výrazne narušené pre 800 miliónov študentov na celom svete, ktorí stratili v priemere dve tretiny akademického roka;

E.  keďže od marca 2020 bolo približne 194 krajín nútených zatvoriť školy na svojom území z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, ktorá postihla viac ako 1,8 miliardy študentov na celom svete a prerušila im prístup k vzdelaniu a ďalším životne dôležitým prínosom, ktoré poskytujú školy; keďže v niektorých regiónoch sú školy stále zatvorené; keďže zatváranie škôl čoraz viac vystavuje deti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu, a to aj v domácom prostredí; keďže čiastočné alebo úplné zatvorenie škôl má najväčší vplyv na zraniteľné a marginalizované deti, pretože prehlbuje existujúce rozdiely vo vzdelávacích systémoch a narúša všetky aspekty ich každodenného života;

F.  keďže podľa UNICEF tretina detí na celom svete nemá prístup k internetu, čo vytvára prekážku v prístupe k dištančnému/digitálnemu vzdelávaniu; keďže programy dištančného vzdelávania a výučby budú potrebné aj po pandémii ochorenia COVID-19, najmä v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami a konfliktmi; keďže elektronické vzdelávanie vytvorilo pre učiteľov nové výzvy, ako uľahčiť študentom učenie a udržať sociálnu interakciu; keďže pandémia ochorenia COVID-19 a zrýchlené inovačné opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého vzdelávania detí predstavujú príležitosť na zmenu predstavy o vzdelávaní, ktoré by bolo viac orientované na budúcnosť, inkluzívne, flexibilné a odolné; keďže programy dištančného vzdelávania musia byť prístupné pre všetky deti, pričom sa musia zohľadniť sociálno-ekonomické problémy, ktorým môžu deti čeliť, ako aj ich nedostatočný prístup k internetu, vysielaniu alebo digitálnym médiám;

G.  keďže hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 na rodičov následne ovplyvnili zdravie, blahobyt a prístup ich detí k vzdelávaniu; keďže zatvorenie škôl zastihlo rodičov nepripravených na dištančné a domáce vzdelávanie; keďže niektorí pracujúci rodičia bez finančných prostriedkov alebo alternatív boli nútení nechať svoje deti doma samé a iní, väčšinou ženy, boli nútení odísť z práce, čím sa rodiny dostali do chudoby;

H.  keďže viac ako 90 % krajín zaviedlo počas núdzového zatvorenia škôl určitú formu dištančného vzdelávania; keďže dištančné vzdelávanie využívali najmä deti na primárnom a sekundárnom stupni vzdelávania, pričom deti v predškolskom veku boli vystavené riziku, že nebudú pripravené na základnú školu;

I.  keďže školopovinné deti na celom svete už prišli od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 o približne 1,8 bilióna hodín prezenčného vzdelávania a viac ako 39 miliárd školských jedál z dôvodu zatvárania škôl(4);

J.  keďže už dávno pred pandémiou ochorenia COVID-19 svet čelil celosvetovej kríze v oblasti vzdelávania spôsobenej nielen sťaženým prístupom k vzdelávaniu v dôsledku chudoby, dlhým dochádzaním do najbližšej školy, škodlivými rodovými normami, diskrimináciou zraniteľných skupín, environmentálnymi rizikami a konfliktmi, ale aj vyučovaním, ktoré nemusí nevyhnutne viesť k vzdelávaniu; keďže pandémia znásobila kritickú situáciu detí v mnohých konfliktných regiónoch, ktoré sa, okrem iného, často vyznačujú zvyšujúcou sa neistotou, vyššou zraniteľnosťou voči vplyvom zmeny klímy a útokmi na vzdelávacie inštitúcie, v dôsledku čoho sú deti vystavené zvýšenému riziku náboru do konfliktu, čo predstavuje závažné porušenie práv detí a medzinárodného humanitárneho práva; keďže 617 miliónov detí a dospievajúcich na celom svete nedokáže dosiahnuť v oblasti čítania(5) a matematike minimálnu úroveň zručností, hoci dve tretiny z nich navštevujú školu;

K.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 zničila výsledky vzdelávania dosiahnuté za 20 rokov; keďže ďalších 101 miliónov detí – 9 % detí v 1. - 8. ročníku - kleslo v roku 2020 pod minimálnu úroveň znalosti čítania(6);

L.  keďže podľa odhadov ďalších 825 miliónov detí nedosiahne do roku 2030 dospelosť so zručnosťami na stredoškolskej úrovni, ktoré potrebujú pre prácu a život; keďže milióny detí a mladých ľudí, ktorí pravidelne navštevovali školy, nerozvíjajú vedomosti a zručnosti, ktoré potrebujú na úspešný vstup na trh práce, plné využitie svojho potenciálu a prínos pre svoje komunity;

M.  keďže zatváranie škôl má veľký hospodársky vplyv, pretože bráni deťom a mladým ľuďom rozvíjať potrebné zručnosti, naplno rozvinúť svoj potenciál a pripraviť sa na život, čo často vedie k nezamestnanosti a následne k zvyšovaniu nerovnosti, a tým k obmedzovaniu príležitostí;

N.  keďže podľa OSN celosvetovo hrozí 11 miliónom žiakov základných a stredných škôl vrátane 5,2 milióna dievčat, že sa po zatvorení škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 k vzdelávaniu už nevrátia(7); keďže čím dlhšie deti nechodia do školy, tým väčšia je pravdepodobnosť, že úplne zanechajú vzdelávanie; keďže táto situácia môže ohroziť výsledky dosiahnuté v oblasti vzdelávania a pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, a to najmä tých, ktoré sa týkajú znižovania chudoby, zdravia a blahobytu a kvalitného vzdelávania;

O.  keďže zatváranie škôl má výrazný rodový vplyv a prináša so sebou riziko prehlbovania nerovností; keďže sa odhaduje, že zatváranie škôl počas kríz môže viesť k zvýšeniu počtu tehotenstiev mladistvých; keďže dievčatá, ktoré nechodia do školy, sú neúmerne viac vystavené riziku predčasného a núteného manželstva a sexuálneho vykorisťovania; keďže sa odhaduje, že v nasledujúcom desaťročí by mohlo dôjsť k ďalším dvom miliónom prípadov mrzačenia ženských pohlavných orgánov; keďže značnému počtu dievčat môže byť po opätovnom otvorení škôl znemožnený návrat do nich vzhľadom na existenciu určitých diskriminačných politík, ktoré zakazujú tehotným dievčatám a mladým matkám navštevovať školy;

P.  keďže na celom svete nenavštevuje školu 129 miliónov dievčat, z čoho 32 miliónov dievčat je vo veku žiačok prvého stupňa základnej školy, 30 miliónov vo veku žiačok druhého stupňa základnej školy a 67 miliónov vo veku študentiek stredných škôl; keďže menej ako polovica krajín na svete dosiahla rodovú rovnosť v účasti na primárnom vzdelávaní; keďže prechod na dištančné vzdelávanie vystavuje deti, najmä dievčatá, z najchudobnejších a najzraniteľnejších domácností značnému riziku trvalého alebo dlhodobého zanechania školskej dochádzky;

Q.  keďže deväť z 10 krajín, v ktorých je vzdelávanie dievčat najťažšie, sa nachádza v subsaharskej Afrike a ďalšou krajinou je Afganistan, kde Taliban v skutočnosti pripravil dievčatá o možnosť vzdelávať sa po skončení základnej školy tým, že nariadil otvorenie stredných škôl len pre chlapcov; keďže nejasná politika Talibanu a nevyspytateľné a nesplnené sľuby o vzdelávaní dievčat vyvolávajú v miliónoch afganských dievčat pochopiteľný strach o ich vzdelanie; keďže sa objavilo niekoľko medzinárodných iniciatív univerzít a súkromných osôb, ktoré ponúkajú afganským dievčatám a ženám dištančné vzdelávanie;

R.  keďže podľa viacerých vnútroštátnych a regionálnych orgánov presadzovania práva sú deti, ktoré nechodia do školy, najmä dievčatá a deti zo znevýhodneného prostredia, ako sú napríklad deti menšín, deti z vidieka, domorodé deti a deti migrantov vrátane utečencov, deti so zdravotným postihnutím, deti v starostlivosti ako aj deti, ktoré stratili rodičov a/alebo starých rodičov v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a iné, neprimerane zraniteľné voči vykorisťovaniu, detskej práci a domácemu násiliu vrátane svedectva násilia, šikanovania na internete a iných trestných činov, ako je sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie(8);

S.  keďže okrem obrovských sociálnych nákladov, Svetová banka odhaduje, že celosvetové zatvorenie škôl na päť mesiacov by mohlo spôsobiť straty v oblasti vzdelávania v súčasnej hodnote vo výške 10 biliónov USD; keďže strata vzdelávania môže stáť ekonomiky až 161 miliónov USD denne;

T.  keďže zatváranie škôl bolo, žiaľ, nevyhnutné na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19; keďže školy sú viac než len miesta, kde sa deti môžu učiť, pretože sú aj miestami stretávania a centrami pre duševné zdravie a psychosociálnu podporu; keďže podľa UNESCO a UNICEF zatváranie škôl nemá vplyv len na právo na vzdelanie, ale aj na právo na zdravie, pretože v dôsledku zatvorenia škôl nedostane viac ako 80 miliónov detí základné očkovanie; keďže zatvorenie škôl znamená, že učitelia si nemôžu všímať známky zneužívania alebo nedostatočnej starostlivosti zo strany rodičov; keďže podľa Úradu pre výskum UNICEF – Innocenti a Svetového potravinového programu má zatváranie škôl vplyv aj na právo na dobrú výživu a prístup k dennej strave; keďže programy školského stravovania môžu motivovať najzraniteľnejšie deti, aby sa vrátili do školy; keďže zatváranie škôl vážne ovplyvňuje duševnú pohodu detí, ktoré môžu byť vystavené násiliu a stresu v domácnosti; keďže zatvorenie školy môže mať akútne a dlhodobé psychosociálne dôsledky vrátane depresie, zvýšenej úzkosti a samovrážd, keďže deti sú zbavené sociálnych kontaktov;

U.  keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky posilňuje sociálnu nerovnosť a môže ovplyvniť stabilitu a prosperitu krajiny, čo ohrozuje budúcnosť miliónov detí na svete a vážne ovplyvňuje celú generáciu; keďže sa ukázalo, že vzdelávanie má zásadný význam v boji proti extrémizmu a radikalizácii detí a mladých ľudí;

V.  keďže podľa správy o vzdelávaní vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z roku 2021 polovica všetkých detí utečencov nechodí do školy; keďže deti utečencov sú vylúčené z možností dištančného vzdelávania; keďže preplnenosť, ktorá je charakteristická pre životné podmienky detských utečencov, najmä tých, ktorí žijú v utečeneckých táboroch, často uľahčuje šírenie vírusu a bráni dodržiavaniu hygienických pravidiel; keďže situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 v táboroch predstavuje pre deti problém, pretože mnohé deti majú oslabený imunitný systém alebo trpia inými zdravotnými problémami počas svojho vývoja, čo ich vystavuje vyššiemu riziku ťažšieho priebehu tohto smrteľného vírusu; keďže väčšina utečeneckých táborov nemá vhodné zdravotnícke služby, ktoré by primerane reagovali na potreby detí a ich rodín;

W.  keďže nerovnomerná distribúcia vakcín proti ochoreniu COVID-19 na svete neúmerne postihuje krajiny s nízkymi príjmami;

1.  vyjadruje uznanie a oceňuje prácu učiteľov, vychovávateľov všetkých druhov a pomocného personálu, ktorí sa rýchlo prispôsobili situácii v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID‑19 a zabezpečili pokračovanie vyučovacieho procesu detí a dospievajúcich; oceňuje iniciatívy medzinárodných a miestnych organizácií občianskej spoločnosti, súkromných osôb a podnikov, ktoré poskytujú deťom informačné a komunikačné technológie, kurzy v rámci dištančného vzdelávania a iné učebné materiály, najmä v krajinách, kde majú deti obmedzený prístup k dištančnému vzdelávaniu alebo nemajú žiadny prístup k vzdelávaniu; naliehavo vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby v rámci celosvetového úsilia o zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na prístup detí k vzdelávaniu podporovali prístup založený na právach dieťaťa, ktorý by vychádzal zo zásad nediskriminácie, konania v najlepšom záujme dieťaťa a účasti dieťaťa;

2.  uznáva, že vzdelávanie je prierezovou otázkou relevantnou z hľadiska všetkých rozmerov udržateľného rozvoja;

3.  víta záväzky prijaté na Svetovej konferencii UNESCO o vzdelávaní pre udržateľný rozvoj v roku 2021 a prijatie Berlínskeho vyhlásenia; trvá na zabezpečení kvalitného vzdelávania pre všetky deti ako nástroja na dosiahnutie všetkých cieľov udržateľného rozvoja a zdôrazňuje význam začlenenia udržateľného rozvoja do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy od predškolského veku až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých vrátane odborného vzdelávania a prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

4.  Trvá na tom, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu ako vzdelávacia mocnosť, ktorá členským štátom umožňuje v plnej miere využívať svoje kapacity na podporu vzdelávania detí na celom svete a presadzovať ich presvedčenie v tejto otázke; zdôrazňuje kľúčovú úlohu budúceho európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý poskytne dôležitú príležitosť na intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu pri budovaní synergií v oblasti vzdelávania mimo Európy s cieľom vypracovať spoločné prístupy a riešenia spoločných výziev; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zdvojnásobila svoje úsilie o vymedzenie stratégie na tento účel vrátane jasného plánu a cieľov;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť práva detí na vzdelanie a dať každému dieťaťu príležitosť vrátiť sa do školy, a vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporili orgány tretích krajín pri stanovovaní priorít pre opätovné otvorenie škôl v ich plánoch obnovy vrátane podpory pre učiteľov, s cieľom pomôcť deťom dobehnúť stratené učivo a podporiť ich dobré životné podmienky, keďže školy sú rozhodujúce pre vzdelávanie, bezpečnosť, zdravie, výživu a celkovú pohodu detí; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri zabezpečovaní toho, aby všetky deti mohli využívať svoje právo na základné vzdelanie, a aby prijali opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a prístupnosti stredoškolského vzdelávania; vyzýva tiež Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri vývoji a zavádzaní digitálnych metód vyučovania a vzdelávania a aby uľahčili prístup k internetu pre všetkých;

6.  domnieva sa, že zlepšenie mobilizácie domácich zdrojov, ochrana a výrazné zvýšenie domácich výdavkov na sociálne sektory, najmä na vzdelávanie a zdravotníctvo, a zlepšenie kvality týchto výdavkov musia byť prioritou v národných plánoch obnovy a programoch pomoci, ktoré realizujú EÚ a medzinárodné finančné inštitúcie; v tejto súvislosti trvá na zabezpečení spravodlivého prideľovania a financovania, aby sa nezabudlo na znevýhodnené, chudobné a marginalizované deti, s osobitným dôrazom na dievčatá, mladých ľudí a rodiny; zdôrazňuje, že všetky snahy o zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na prístup k vzdelávaniu sa musia riadiť najlepšími záujmami dieťaťa, a že takéto opatrenia musia rešpektovať práva detí na informácie, posilnenie ich postavenia a možnosť vyjadriť svoj názor;

7.  zdôrazňuje, že je zásadne dôležité zohľadniť sociálnu situáciu rodičov a podporovať rodiny, ktorých príjmy sa znížili z dôvodu hospodárskych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19;

8.  uznáva, že dosiahnutie kvalitného vzdelávania musí byť prioritou oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov;

9.  konštatuje, že nútené vysídľovanie vedie k rastúcemu počtu ľudí žijúcich v utečeneckých zariadeniach; vyzýva Komisiu, aby podporovala odovzdávanie zručností v utečeneckých táboroch a silnú podporu vzdelávania pre utečencov a vysídlené osoby s cieľom podporiť ich integráciu a zapojenie do činností vytvárajúcich príjem;

10.  je znepokojený trvalým finančným vplyvom pandémie na financovanie vzdelávania, keďže väčšina členských štátov UNESCO ešte nedosiahla hranicu 4 - 6 % HDP alebo 15 - 20 % verejných výdavkov;

11.  poukazuje na nerovnosť v úsilí o boj proti pandémii v dôsledku nerovnakého prístupu k vakcínam a z toho vyplývajúcich nerovnakých možností ochrany; zdôrazňuje, že pandémiu možno zastaviť len vtedy, ak sa tak stane globálne, a že vakcíny musia byť dostupné pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje príspevky do programu OSN COVAX a jeho celkovú efektívnosť s cieľom zaručiť dostatočný prístup tretích krajín k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a umožniť im tak začať vnútroštátne očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19, ktoré budú v súlade s usmerneniami stanovenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi verejného zdravia a Svetovou zdravotníckou organizáciou, s cieľom zabezpečiť rýchly návrat do škôl; naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby úzko spolupracovali so svojimi transatlantickými spojencami a medzinárodnými partnermi s cieľom zvýšiť celosvetové dodávky vakcín proti ochoreniu COVID-19, zabezpečiť spravodlivé rozdelenie medzi krajiny a obyvateľstvo, ktoré ich najviac potrebujú, a zamerať sa na zlepšenie globálneho prístupu k cenovo dostupným zdravotníckym výrobkom súvisiacim s ochorením COVID-19 a na riešenie globálnych obmedzení výroby a nedostatku dodávok;

12.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v spolupráci s USA a ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) rozšírila výrobu a rozsah možností dodávok s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k diagnostike, vakcínam, liečebným prostriedkom a iným relevantným zdravotníckym výrobkom potrebným na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, jeho prevenciu a liečbu, a aby zabezpečila, že tieto ciele sa dosiahnu do 12. ministerskej konferencii WTO;

13.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri financovaní a vykonávaní opatrení tzv. bezpečnej školy vrátane poskytovania hygienických potrieb a výmeny informácií o umývaní rúk a iných hygienických opatreniach, ako aj o zachovaní pokračovania služieb výživy pre deti v školskom veku a mladistvých; zdôrazňuje, že školské stravovanie a čistá voda majú zásadný význam pre zabezpečenie výživy, rastu a rozvoja detí, pretože sú silným stimulom pre deti – najmä dievčatá a deti z najchudobnejších a marginalizovaných komunít – aby sa po zrušení obmedzení vrátili do školy; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať učitelia a aktéri občianskej spoločnosti vrátane náboženských organizácií, náboženských spoločenstiev a mimovládnych organizácií pri podpore zdravia a v boji proti pandémii ochorenia COVID-19, ako aj pri podpore detí a ich rodín pri prekonávaní výziev a ťažkostí spôsobených zdravotnou krízou, pri zlepšovaní ich životných podmienok a pri poskytovaní programov odbornej prípravy a vzdelávania;

14.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri vypracúvaní plánov na zmierňovanie a riadenie rizík v oblasti vzdelávania prostredníctvom plánovania odolnosti; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať pohotovostné plánovanie a plány reakcie na krízu už teraz, aby sa znížilo riziko prenosu ochorenia COVID-19 v školách a minimalizoval vplyv zatvorenia škôl na deti a ich rodiny, najmä na najchudobnejšie a najviac marginalizované deti, ako aj na deti s ťažkým zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uprednostniť deti v oblastiach postihnutých konfliktom a ich prístup ku kvalitnému vzdelávaniu;

15.  zdôrazňuje, že zatvorenie škôl by mohlo mať vplyv na pracovné povinnosti rodičov, ktorí sa zároveň starajú o svoje deti; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť pracujúcim rodičom vhodné zdroje a poradenstvo v oblasti dištančného vzdelávania, mimoškolských aktivít a metód psychologickej podpory na zosúladenie práce z domu a domáceho vzdelávania;

16.  zdôrazňuje význam poskytovania vzdelávacej a psychosociálnej podpory deťom a rodinám, ktoré musia byť v domácej izolácii, aby sa minimalizovalo riziko nákazy s cieľom znížiť stres a úzkosť v domácnosti;

17.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri proaktívnom vydávaní usmernení o najlepších postupoch v oblasti dištančného vzdelávania a pri zabezpečovaní toho, aby sa používali vhodné a bezpečné nástroje, učebné osnovy a technológie a aby sa sprístupnili deťom z rodín s nízkymi príjmami, deťom z vidieka, domorodým deťom a deťom migrantov, marginalizovaným deťom a deťom so zdravotným postihnutím alebo s poruchami učenia, deťom v náhradnej starostlivosti, deťom v miestach zadržiavania a deťom žijúcim v odľahlých oblastiach alebo v prostredí, v ktorom sú pozbavené slobody alebo kde nie je všadeprítomný prístup k internetu; zdôrazňuje potenciál digitálneho vzdelávania umožniť vzdelávacím inštitúciám osloviť všetky deti rýchlo a vo veľkom rozsahu, a zároveň podporuje partnerstvá a spoluprácu so širokou škálou aktérov z občianskej spoločnosti, ako aj z verejného a súkromného sektora; trvá však na tom, že investície do digitálneho vzdelávania musia byť zamerané na zníženie digitálnej priepasti a musia byť kontextovo špecifické, v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa a nesmú byť na úkor podpory základnej vzdelávacej infraštruktúry a personálu, ako aj osobného vzdelávania; pripomína však, že prístup k digitálnym technológiám počas pandémie stále nebol spravodlivý ani rozšírený; domnieva sa, že v tomto odvetví sú potrebné veľké investície, pokiaľ ide o odbornú prípravu aj financovanie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali dostupné vzdelávacie zdroje a otvorený prístup k digitálnym nástrojom pre učiteľov, rodičov a študentov; zdôrazňuje, že v súvislosti so všetkými digitálnymi nástrojmi musí byť zaručené súkromie detí a ochrana osobných údajov a že je potrebné náležite zohľadniť obsah zohľadňujúci rodovú rovnosť a rôzne skutočnosti v živote detí;

18.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zachovali stabilné financovanie vzdelávania prostredníctvom všetkých dostupných finančných nástrojov EÚ, v súlade s referenčnou hodnotou vo výške 10 % pre vzdelávanie v rámci nástroja Globálna Európa a aby poskytli viac finančných prostriedkov s cieľom zvýšiť odolnosť voči prebiehajúcim a budúcim krízam;

19.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány tretích krajín pri zabezpečovaní primeranej starostlivosti o deti, a to aj zavedením pohotovostného plánu starostlivosti o deti, ktoré osireli alebo ktoré ostali bez primeranej starostlivosti z dôvodu závažných prípadov ochorenia COVID-19, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu dospelých opatrovateľov;

20.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila prepojenie medzi možnými činnosťami zameranými na znižovanie rizika investícií a finančnou podporou prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä s vytvorením náležitej infraštruktúry a odbornej prípravy pre učiteľov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa;

21.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali vlády tretích krajín pri budovaní a ďalšom rozvoji silnejších vzdelávacích systémov zohľadňujúcich rodové hľadisko a inkluzívnych vzdelávacích systémov, ktoré by sprevádzalo odstránenie všetkých foriem rodovo podmieneného násilia voči ženám a dievčatám; pripomína, že OSN stanovila prístup žien k vzdelaniu ako základné právo; domnieva sa, že zvyšovanie vzdelávania dievčat a podpora účasti žien na vzdelávaní a kariére v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) by mali byť prioritne hlavným politickým cieľom EÚ a medzinárodného rozvojového spoločenstva; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné, aby dievčatá mohli dokončiť svoje vzdelanie a mali prístup k informáciám a službám primeraným ich veku bez diskriminácie, bez rodových predsudkov a s rovnakými príležitosťami na využitie svojho potenciálu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť rodovo podmienené prekážky vo vzdelávaní, ako sú zákony, politiky a škodlivé spoločensko-kultúrne normy, ktoré bránia dievčatám pokračovať vo vzdelávaní v prípade tehotenstva, manželstva a materstva; nabáda na riešenie rodových stereotypov a škodlivých spoločensko-kultúrnych noriem prostredníctvom vzdelávania a na predchádzanie násiliu prostredníctvom programov, ktoré zohľadňuje rodové hľadisko;

22.  odsudzuje skutočnosť, že milióny dievčat na celom svete nemajú prístup k vzdelávaniu, a preto sú vystavené závislosti a vyššiemu riziku násilia a vykorisťovania, najmä v prípadoch, keď vládnuce orgány systematicky odopierajú ženám a dievčatám prístup k vzdelaniu, práci a verejnému životu; odmieta zneužívanie a inštrumentalizáciu akýchkoľvek praktík, ktoré diskriminujú v prístupe k vzdelaniu a vynucujú si zatváranie škôl; vyzýva na ukončenie týchto praktík a nalieha na opätovné otvorenie všetkých škôl pre dievčatá a ženy;

23.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zachovali a ďalej posilňovali úspechy dosiahnuté za posledných 20 rokov v oblasti vzdelávania žien a dievčat v Afganistane; naliehavo žiada, aby sa v rámci balíka humanitárnej pomoci EÚ pre Afganistan vyčlenili potrebné finančné prostriedky, ktoré by medzinárodným a miestnym organizáciám umožnili uľahčiť opätovné otvorenie vzdelávacích zariadení pre ženy a dievčatá a dočasne rozvíjať programy dištančného vzdelávania; vyzýva, aby sa podobná pozornosť venovala aj vzdelávaniu afganských detí a mládeže v krajinách, v ktorých sa nachádzajú afganskí utečenci;

24.  zdôrazňuje, že právo na vzdelanie a informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, plánovaní rodičovstva, moderných antikoncepčných metódach, bezpečnom a legálnom umelom prerušení tehotenstva a zdravotnej starostlivosti o matku, prenatálnej a postnatálnej zdravotnej starostlivosti musia byť zaručené pre všetkých ľudí;

25.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, ako aj vlády tretích krajín, aby vypracovali osobitné programy na riešenie a zmierňovanie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 v oblasti duševného zdravia a v psychosociálnej oblasti na deti, učiteľov a ich komunity a aby vypracovali osobitné preventívne kampane zamerané na deti, rodičov a učiteľov o rizikách pri používaní internetu, ako sú obťažovanie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie a online šikanovanie, ako aj podporovali osobitné plány na pomoc deťom, ktoré sa stali obeťami týchto praktík, a ich rodičom;

26.  zdôrazňuje potrebu komplexných programov sexuálnej výchovy primeraných veku a založených na dôkazoch s cieľom znížiť zraniteľnosť dievčat a mladých žien voči predčasnému pôrodu a neplánovanému tehotenstvu, detským sobášom, prostitúcii, prenosu HIV a rodovo motivovanému násiliu;

27.  konštatuje, že pomer žiakov k vyškoleným odborníkom v subsaharskom regióne je naďalej vysoký, a to aj napriek rôznym snahám EÚ a pomoci, ktorú poskytuje; zdôrazňuje regionálny priemer 58 žiakov na vyškoleného učiteľa na základnej úrovni a 43 žiakov na vyškoleného učiteľa na stredoškolskej úrovni; poukazuje na to, že mnohé rozvojové krajiny majú ťažkosti s efektívnym využívaním zdrojov a že zvýšené výdavky na vzdelávanie sa veľmi často nepremietajú do väčšieho množstva vzdelávania a zlepšeného ľudského kapitálu; zdôrazňuje úlohu učiteľov na všetkých úrovniach pri uľahčovaní vzdelávania, význam technológií pre vzdelávanie a efektívne riadenie škôl a vzdelávacích systémov v týchto krajinách; pripomína, že podľa UNESCO je potrebné zamestnať aspoň 15 miliónov učiteľov, aby sa dosiahli ciele súvisiace so vzdelávaním v subsaharskej Afrike do roku 2030 v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 4;

28.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali orgány partnerských krajín pri riešení výziev v ich vzdelávacích systémoch s cieľom dosiahnuť, aby boli schopné odolávať budúcim krízam a stali sa odolnejšími a inkluzívnejšími, aby vykonávali programy na obnovu vzdelávania a ochrany rozpočtov na vzdelávanie s osobitnými investíciami do vysokokvalitného, dostupného a inkluzívneho vzdelávania vrátane investícií do vzdelávacích technológií, odbornej prípravy učiteľov a iných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby deti a mládež dosiahli svoj plný potenciál, boli pripravení na život a neprišli o príležitosti uplatniť sa neskôr v živote na trhu práce, pričom by sa rešpektovali vzdelávacie potreby a práva každého dieťaťa; zdôrazňuje, že programy dištančného vzdelávania určené na riešenie budúcich kríz musia zahŕňať rôzne učebné materiály vrátane tlačených materiálov, aby boli dostupné pre väčšinu znevýhodnených a marginalizovaných detí;

29.  víta Parížsku deklaráciu UNESCO: celosvetová výzva na investovanie do budúcnosti vzdelávania; vyzýva krajiny na celom svete, aby vzdelávanie považovali za investíciu a nie za výdavok; domnieva sa, že primeraná a účinná finančná pomoc v oblasti vzdelávania je predpokladom odstránenia chudoby a zlepšenia ľudského blahobytu, najmä v čase, keď sú verejné zdroje čoraz viac obmedzované konkurenčnými požiadavkami v ťažko postihnutých odvetviach, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich stratégiách medzinárodného rozvoja a pomoci podstatne zvýšili financovanie vzdelávania;

30.  zdôrazňuje, že mladí ľudia sú najcennejším aktívom pre podporu hospodárskeho rozvoja rozvojových krajín;

31.  pripomína, že svetové spoločenstvo je odhodlané zlepšiť kvalitu vzdelávania do roku 2030 (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4);

32.  vyzýva na zintenzívnenie medzinárodných vzdelávacích výmen medzi mladými ľuďmi v Afrike a EÚ prostredníctvom programov ako Erasmus a Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorých cieľom je pomôcť novým podnikateľom získať potrebné zručnosti na riadenie podnikov;

33.  vyzýva členské štáty, aby zohľadnili skutočnosť, že zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 zhoršila situáciu osôb zadržiavaných v táboroch v Sýrii, a aby okamžite repatriovali všetky európske deti držané v týchto táboroch a zabezpečili, aby sa v prvom rade zohľadnil najlepší záujem dieťaťa;

34.  zdôrazňuje význam začlenenia odbornej prípravy a programov druhej šance do plánov obnovy s cieľom pomôcť deťom a mladým ľuďom vstúpiť na trh práce; vyzýva Komisiu, ESVČ, členské štáty a tretie krajiny, aby mladým ľuďom ponúkli želateľné vyhliadky do budúcnosti;

35.  zdôrazňuje význam sprievodných investícií do odbornej prípravy a vzdelávania s podporou vytvárania pracovných miest s cieľom poskytnúť lepšie vyhliadky do budúcnosti pre budúcu generáciu mladých ľudí v Afrike a iných rozvojových regiónoch; berie na vedomie osobitný význam verejno-súkromného partnerstva pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa prístupu k dôstojnej práci; pripomína význam stredoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú kľúčové pre zamestnateľnosť mladých a udržateľný rozvoj; ďalej konštatuje, že rastúca mladá populácia Afriky si vyžaduje predovšetkým podporu kvalitného vzdelávania a rozvoj odbornej prípravy v oblasti zručností s cieľom zvýšiť mobilitu a prístup na trhy a práva;

36.  vyzýva EÚ, aby podporovala investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a posilnenie vzdelávacích štruktúr v spolupráci so súkromným sektorom s cieľom využiť ľudský kapitál;

37.  zdôrazňuje význam nepretržitého odborného rozvoja a zvýšenej finančnej podpory pre učiteľov, ktorá im umožní riešiť straty v učení u svojich žiakov, aby boli schopní reagovať na ich individuálne sociálne, rodinné a duševné podmienky, a aby do vyučovania začlenili digitálne technológie; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné využiť príležitosť a využiť prostriedky na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 a zrýchlené inovačné opatrenia, používané na zabezpečenie dištančného vzdelávania počas pandémie s cieľom prehodnotiť vzdelávanie a vybudovať systémy, ktoré sú viac orientované do budúcnosti, inkluzívnejšie, flexibilnešie a odolnejšie; je presvedčený, že tieto nové prístupy musia riešiť straty v oblasti vzdelávania, predchádzať predčasnému ukončeniu štúdia a zabezpečiť sociálne a emocionálne blaho žiakov, učiteľov a personálu;

38.  zdôrazňuje úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, občianskej náuky a dobrovoľníctva; vyzýva Komisiu, aby podporila tretie krajiny pri zlepšovaní uznávania mäkkých zručností; trvá na podpore postupov medzigeneračnej solidarity a mentorstva s cieľom obmedziť nerovnosti, vylúčenie alebo predčasné ukončenie povinnej školskej dochádzky;

39.  vyzýva na urýchlenie globálnej výmeny poznatkov a mobility na všetkých úrovniach vzdelávania a medzi krajinami a regiónmi a v rámci nich, pričom uznáva zložitú a spornú históriu globálnych vzťahov a zdôrazňuje význam podpory dedičstva, kultúrnej identity, histórie, umenia a globálneho občianstva prostredníctvom vzdelávania; berie na vedomie potenciál kombinácie online výmen a cestovania na tento účel;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať a posilňovať činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia o zmene klímy a ochrane životného prostredia a ich vplyve na deti a budúce generácie; žiada, aby sa vzdelávanie v oblasti životného prostredia stalo hlavnou súčasťou školských osnov;

41.  zdôrazňuje dôležitú úlohu telesnej výchovy v školách, pretože fyzická aktivita a zdravý životný štýl sú kľúčovými faktormi pri zlepšovaní zdravia študentov; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby podporovali vnútroštátne orgány pri zabezpečovaní dostatočných a bezpečných športových zariadení v školách a pri poskytovaní odbornej prípravy kvalifikovaným učiteľom telesnej výchovy;

42.  upozorňuje na potrebu využiť synergie medzi kultúrou a vzdelávaním s cieľom formovať udržateľné, inkluzívne a odolné spoločnosti; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v tejto súvislosti podporovali vnútroštátne orgány pri začleňovaní umenia a kultúry do školských osnov a mimoškolských aktivít s cieľom obohatiť vzdelávacie a študijné skúsenosti žiakov v tretích krajinách;

43.  domnieva sa, že národné vlády a ich príslušné vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány musia komunikovať s deťmi spôsobom vhodným pre deti, aby vysvetlili opatrenia prijaté na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 s cieľom vysvetliť im účinky, riziká a hrozby ochorenia COVID-19 a informovať deti o ich právach;

44.  zdôrazňuje význam získavania zručností, najmä prostredníctvom osobného vzdelávania, ktoré deťom umožní napredovať počas celého života, napríklad v oblasti osobných vzťahov, študijných zručností, empatie a spolupráce; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa deti mohli venovať hre a voľnočasovým aktivitám ako kľúčovému prvku ich rozvoja, ako sa uznáva v článku 31 Dohovoru OSN o právach dieťaťa; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré by deťom umožnili viac sa venovať voľnočasovým a kultúrnym aktivitám, ktoré sú samy osebe právom, ale aj prostriedkom na zlepšenie ich duševného zdravia a celkovej pohody;

45.  opätovne vyzýva všetky členské štáty OSN, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, a zároveň zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tento základný nástroj ľudských práv stal účinným na celom svete;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné riadne vyhodnotiť, sledovať a monitorovať vplyv iniciatív zavedených počas krízy s cieľom identifikovať nedostatky a medzery a určiť, ako ich možno odstrániť;

47.  zaväzuje sa zabezpečiť, že sa vzdelávanie stane hlavnou témou diskusií v rámci činností parlamentných delegácií, najmä prostredníctvom spoločných parlamentných zhromaždení, ako je Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ;

48.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Najmä na všeobecnú pripomienku č. 5 o všeobecných vykonávacích opatreniach Dohovoru o právach dieťaťa, č. 6 o zaobchádzaní s deťmi bez sprievodu a odlúčenými deťmi mimo krajiny pôvodu, č. 10 o právach detí v súdnictve pre mladistvých, č. 12 o práve dieťaťa na vypočutie, č. 13 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia, č. 14 o práve dieťaťa na to, aby sa za prvoradé hľadisko považoval jeho záujem, č. 15 o práve dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia a č. 16 o povinnostiach štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľskej sféry na práva detí. (2) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 2. (3) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 130. (4) Výskumný úrad UNICEF, COVID-19: Missing More Than a Classroom – The impact of school closures on children’s nutrition (COVID-19: chýba viac než len výučba v triede – vplyv zatvorených škôl na výživu detí). (5) UNESCO, Informačný list č. 46, More Than One-Half of Children and Adolescents Are Not Learning Worldwide (Viac ako polovica detí a dospievajúcich na celom svete sa nezúčastňuje vyučovania), september 2017. (6) Správa OSN o cieľoch udržateľného rozvoja za rok 2021, 15. júla 2021. (7) UNESCO, How many students are at risk of not returning to school? (Koľkým študentom hrozí, že sa nevrátia do školy?)30. júla 2020. (8) Tlačová správa Europolu z 19. júna 2020 s názvom Exploiting isolation: sexual predators increasingly targeting children during COVID pandemic (Využívanie izolácie: sexuálni predátori sa počas pandémie COVID čoraz častejšie zameriavajú na deti).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o dosiahnutí hospodárskej nezávislosti žien prostredníctvom podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti (2021/2080(INI))

P9_TA(2022)0139 A9-0096/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1, článok 23 a článok 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Komisie pre komunikačné siete, obsah a technológie z roku 2020 s názvom Women in the Digital Age (Ženy v digitálnom veku),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s názvom Odstraňovanie rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika)(8),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom The Professional Status of Rural Women in the EU (Postavenie vidieckych žien v zamestnaní v EÚ), ktorú uverejnila tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci v rámci svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky v máji 2019,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries (Posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom podnikania a riadenia podnikov v krajinách OECD), ktorú uverejnilo riaditeľstvo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci v roku 2014,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom International Survey of Adult Financial Literacy (Medzinárodný prieskum finančnej gramotnosti dospelých), ktorú OECD uverejnila v roku 2020,

–  so zreteľom na kapitolu 2 štúdie s názvom The Missing Entrepreneurs 2019: Policies for Inclusive Entrepreneurship (Nedostatok podnikateľov 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), ktorú OECD uverejnila v roku 2019,

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE),

–  so zreteľom na článok 6 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Women’s entrepreneurship and self-employment, including aspects of gendered Corporate Social Responsibility (Podnikanie a samostatná zárobková činnosť žien vrátane aspektov rodovo špecifickej spoločenskej zodpovednosti podnikov), ktorú uverejnila tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci v rámci generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky v máji 2020,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Funding women entrepreneurs – How to empower growth (Financovanie podnikateliek – Ako posilniť rast), ktorú uverejnili Poradenské služby InnovFin Európskej investičnej banky v júni 2020,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0096/2022),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom EÚ, ako aj základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, čo je nevyhnutné na posilnenie ich postavenia, na plný rozvoj ich potenciálu a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže diskriminácia na základe pohlavia založená na stereotypoch a nerovnostiach v kombinácii s prierezovou diskrimináciou, okrem iného z dôvodu ich pohlavia, rasy, etnického alebo sociálneho pôvodu alebo zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia, má negatívne sociálne a ekonomické dôsledky a ovplyvňuje spôsob, akým ženy zažívajú výzvy, a to aj pri podnikaní a samostatnej zárobkovej činnosti;

B.  keďže podnikanie žien podporuje emancipáciu a posilnenie postavenia žien; keďže v období rokov 2014 – 2018 bol medián ročného príjmu podnikateľov na plný úväzok rovnaký pre mužov aj ženy(9); keďže ekonomická nezávislosť a posilnenie postavenia žien sú kľúčové pre realizáciu práv žien a rodovej rovnosti a zahŕňajú schopnosť rovnocenne sa zúčastňovať na trhu práce, prístup k výrobným zdrojom a kontrolu nad nimi, kontrolu nad vlastným časom, životom a telom, sebarealizáciu a zmysluplnú účasť na ekonomickom rozhodovaní na všetkých úrovniach; keďže podpora ekonomickej nezávislosti si vyžaduje podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti žien a musí byť sprevádzaná vhodnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej účasti žien na trhu práce, rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, prístupu k dôstojnej práci a rozdelenia a uznania domácich a opatrovateľských povinností;

C.  keďže ženy sú najcennejším a najväčším nevyužitým zdrojom podnikateľského a vodcovského potenciálu v Európe; keďže v rokoch 2014 – 2018 bola pravdepodobnosť, že si ženy v krajinách OECD založia vlastný podnik, dvakrát vyššia ako u žien v EÚ(10); keďže podnikateľky a samostatne zárobkovo činné ženy sú nedostatočne využívaným zdrojom udržateľného hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a inovačného potenciálu, a keďže podpora tohto zdroja rastu je dôležitým nástrojom na podporu posilnenia ekonomického postavenia a nezávislosti žien; keďže posilnenie ekonomického postavenia žien zvyšuje produktivitu, hospodársku diverzifikáciu a rovnosť príjmov; keďže je potrebné uznávať samostatnú zárobkovú činnosť ako formu práce, ktorá pomáha vytvárať pracovné miesta a znižovať nezamestnanosť; keďže štúdie ukazujú, že ženy majú často iný štýl riadenia a vedenia ako muži a že rodová rozmanitosť v tímoch je pre spoločnosť a hospodárstvo prospešná(11); keďže podpora podnikateliek a samostatne zárobkovo činných žien by tiež posilnila konkurencieschopnosť EÚ, a preto by EÚ a jej členské štáty mali podporovať všetky podnikateľské aktivity, ktoré vytvárajú pracovné miesta a príjmy, a teda pridanú hodnotu pre podniky a spoločnosť;

D.  keďže ženy vo vidieckych a znevýhodnených regiónoch častejšie podnikajú a vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť ako ženy v mestských a hospodársky prosperujúcich regiónoch(12); keďže možnosti zamestnania žien vo vidieckych oblastiach EÚ sú horšie ako možnosti zamestnania mužov vo vidieckych oblastiach a žien v mestských oblastiach; keďže podiel samostatne zárobkovo činných žien vo vidieckych oblastiach je o niečo vyšší ako ich podiel v celkových oblastiach; keďže 30 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ vedú ženy(13);

E.  keďže relatívny nedostatok podnikateliek by sa mal považovať za nevyužitý zdroj inovácie a rozvoja, a to najmä v súvislosti so zelenou a s digitálnou transformáciou Európy a jej hospodárskou obnovou po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 neúmerne zasiahla ženy, najmä tie, ktoré pracujú v neistých zamestnaniach, feminizovaných odvetviach a neformálnom hospodárstve, čo malo na ne významný vplyv z hľadiska hospodárstva a zamestnanosti, v dôsledku nárastu opatrovateľských a domácich povinností, obmedzeného prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ako aj rodovo podmieneného násilia a obťažovania; keďže vďaka podpore vstupu väčšieho počtu žien na trh s digitálnymi pracovnými miestami by európske hospodárstvo mohlo zaznamenať nárast HDP o 16 miliárd EUR; keďže zlepšenie rodovej rovnosti a posilnenie podnikania žien sú kľúčom k urýchleniu a posilneniu európskej obnovy;

F.  keďže Európska únia zaostáva za USA a Čínou v oblasti rozvoja technológií, napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológií blockchainu; keďže v apríli 2021 boli najhodnotnejšími startupmi na svete najmä čínske a americké spoločnosti; keďže Európska únia by mala uznať a podporiť inovačné schopnosti európskych žien v oblasti vývoja technológií;

G.  keďže ženy tvoria len 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov, čo potvrdzuje, že najväčšie rodové rozdiely v podnikateľskej činnosti sa vyskytujú v Európe a Severnej Amerike(14); keďže v EÚ zastávajú ženy len 34 % riadiacich pozícií(15); keďže predchádzajúce skúsenosti na riadiacich pozíciách poskytujú jednotlivcom potrebné zručnosti a sebadôveru na to, aby mohli sami podnikať(16); keďže nedostatočná sociálna ochrana, ako je platená nemocenská, materská, otcovská a rodičovská dovolenka, môže byť problematická pre samostatne zárobkovo činné ženy v niektorých členských štátoch; keďže u samostatne zárobkovo činných žien je vyššia pravdepodobnosť, že sa dostanú do chudoby;

H.  keďže založenie a prevádzkovanie podniku je v EÚ zložité kvôli rôznym byrokratickým a administratívnym požiadavkám a postupom, čo je prekážkou pre podporu podnikania väčšieho počtu žien; keďže ženy čelia iným prekážkam v podnikaní ako muži, najmä ekonomickým, legislatívnym a sociálnym; keďže tieto prekážky sú vytvorené na základe rodových stereotypov, ktoré prispievajú k rodovej segregácii vo vzdelávaní, nedostatku špecifickej odbornej prípravy, nižšej úrovni podnikateľského sebavedomia, horšiemu prístupu k informáciám, finančnej a vládnej podpore a menšiemu počtu nástrojov sociálnych a podnikateľských sietí, rodovým predsudkom a ťažkostiam pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života v dôsledku chýbajúcej infraštruktúry starostlivosti, najmä starostlivosti o deti, a v dôsledku stereotypu, že ženy vykonávajú väčšinu opatrovateľských a domácich prác; keďže ženy častejšie ako muži uvádzajú flexibilný pracovný čas ako motiváciu pre podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť(17); keďže podnikanie a samostatná zárobková činnosť žien môže byť tiež cenným nástrojom na zosúladenie pracovného a osobného života; keďže v rokoch 2014 až 2018 malo len 34,5 % žien v EÚ a 37,7 % žien v OECD pocit, že majú potrebné zručnosti a vedomosti na začatie vlastného podnikania; keďže v prípade žien je takmer o 10 % viac pravdepodobné, že uvedú strach zo zlyhania, ako v prípade mužov(18); keďže medzi mužmi a ženami existuje rozdiel vo finančnej gramotnosti; keďže tento rozdiel je pre ženy prekážkou pri získavaní finančných prostriedkov a celkovo im bráni sebavedome sa zúčastňovať na hospodárskych a finančných aktivitách(19);

I.  keďže škodlivé štruktúry a stereotypy udržiavajú nerovnosť; keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy ešte stále ovplyvňujú rozdelenie práce v domácnosti, vo vzdelávaní, na pracovisku a v spoločnosti; keďže neplatenú starostlivosť a prácu v domácnosti vykonávajú prevažne ženy, čo má vplyv na zamestnanosť a kariérny postup a prispieva k rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov; keďže členské štáty musia urýchlene a riadne transponovať opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako je smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a doplniť ich ďalšími opatreniami s cieľom zapojiť viac mužov do neplatenej práce;

J.  keďže prístup k sieťam, mentorstvo a podpora podnikateliek ako vzorov sú dôležité pre povzbudenie žien, aby zvážili podnikanie ako kariéru, a pre zvýšenie ekonomického posilnenia žien; keďže rozmanitosť vzorov môže osloviť ženy z rôznych prostredí;

K.  keďže niektoré súkromné spoločnosti zahrnuli do svojich stratégií sociálnej zodpovednosti podnikov (CSR) opatrenia, ako je mentorstvo, vytváranie sietí a podpora, na zlepšenie prístupu žien k financiám a technológiám na podporu podnikania žien;

L.  keďže zo štatistík vyplýva, že podnikateľky sa pri získavaní finančných prostriedkov a kapitálu stretávajú s väčšími ťažkosťami ako muži; keďže spoločnosti vedené ženami stále predstavujú len veľmi malý podiel príjemcov investícií; keďže v roku 2018 získali zakladajúce tímy zložené výlučne z mužov 93 % celkového kapitálu investovaného do európskych technologických spoločností(20); keďže len 32 % finančných prostriedkov rizikového kapitálu bolo pridelených spoločnostiam, ktoré mali aspoň jednu ženu vo výkonnej funkcii(21); keďže inovácie žien sú menej často identifikované a uznávané ako inovácie a sľubné nápady; keďže napriek nižšej finančnej podpore pre podniky vedené ženami v regióne strednej a východnej Európy je kapitálová produktivita týchto podnikov o 96 % vyššia ako v prípade podnikov založených mužmi(22);

M.  keďže z údajov vyplýva, že podnikateľky vykazujú vyššie príjmy aj napriek tomu, že dostávajú nižšiu finančnú podporu;

N.  keďže len 10 % podnikateľských anjelov v Európe tvoria ženy(23) a ženy sú obzvlášť nedostatočne zastúpené medzi investormi súkromného kapitálu v oblasti digitalizácie; keďže len 10 % všetkých vedúcich pozícií v spoločnostiach súkromného kapitálu a spoločnostiach rizikového kapitálu na celom svete(24) zastávajú ženy; keďže z niekoľkých štúdií vyplýva, že investiční manažéri majú tendenciu poskytovať kapitál a zamestnávať tých, ktorí sú im podobní, čím sú ženy a najmä tie, ktoré pochádzajú z rôznych prostredí a čelia prierezovej diskriminácii, okrem iného aj z dôvodu ich rasového, etnického alebo sociálno-ekonomického pôvodu, jednoznačne znevýhodnené; keďže v prípade spoločností rizikového kapitálu so ženami partnerkami je dvakrát až trikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú investovať do podnikov vedených ženami(25); keďže nedostatok žien v rozhodovacích funkciách v spoločnostiach rizikového kapitálu je jedným z hlavných zdrojov pretrvávajúceho nedostatku finančných prostriedkov pre podniky riadené ženami v EÚ(26); keďže ďalšou hlavnou príčinou pretrvávajúceho nedostatku finančných prostriedkov pre podniky riadené ženami v EÚ je skutočnosť, že ženy sa menej ako muži usilujú o externé financovanie, ako sú bankové úvery, rizikový kapitál alebo financovanie zo štátnych programov, a namiesto toho sa uchyľujú k samofinancovaniu prostredníctvom osobných úspor alebo finančných prostriedkov od rodinných príslušníkov(27); keďže vykonávanie opatrení na dosiahnutie spravodlivého zastúpenia žien a rozvoj rodovo vyváženého finančného ekosystému, vytvorenie priaznivejšieho prostredia na úrovni EÚ a poskytnutie dostatočných rozpočtových zdrojov je základom pre vytvorenie potrebných podmienok financovania a nevyhnutnej siete investorov z radov žien, aby podniky vedené ženami prosperovali;

O.  keďže šesť členských štátov zriadilo 11 súkromných fondov s cieľom odstrániť nedostatky vo financovaní podnikateliek a tieto fondy uplatňujú v rámci svojich kritérií investovania rodové hľadisko, ktoré podporuje rozmanitosť; keďže niektoré z týchto fondov získali vnútroštátnu alebo európsku podporu, čo dokazuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú verejné politiky pri podpore podnikania(28);

P.  keďže je zložité účinne merať podnikanie v EÚ;

Q.  keďže menej ako 8 % generálnych riaditeľov špičkových spoločností sú ženy;

R.  keďže v roku 2018 tvorili muži 59 % vedcov a inžinierov v EÚ a ženy len 41 %, čo predstavuje 18 % rozdiel(29); keďže sociálne normy, stereotypy, kultúrne odrádzanie a rodovo podmienené očakávania týkajúce sa voľby povolania, ktoré sú často posilňované prostredníctvom obsahu vzdelávania a učebných osnov, sú dvoma hlavnými faktormi rodovej segregácie vo vysokoškolskom vzdelávaní a na trhu práce;

S.  keďže pre Európu je veľmi dôležité, aby bol medzi podnikateľmi rovnaký počet žien a mužov, čím sa zabezpečí diverzifikácia obsahu a produktov; keďže v rokoch 2014 až 2018 mali startupy vedené ženami rovnakú pravdepodobnosť, že ponúknu nové produkty a služby, ako podniky vedené mužmi v EÚ(30), čo dokazuje, že ženy a muži musia byť vnímaní ako rovnako úspešní v oblasti inovácií; keďže podpora väčšieho počtu žien v podnikaní môže zlepšiť kvalitu a rozmanitosť inovácií, produktov a služieb;

T.  keďže Európska sieť vyslankýň pre podnikanie žien doteraz zorganizovala viac ako 650 národných stretnutí a oslovila viac ako 61 000 budúcich podnikateliek; keďže jej vyslankyne podporili vznik viac ako 250 nových podnikov vedených ženami, ako aj niekoľkých ďalších klubov na vytváranie sietí a podporu podnikania určených pre ženy(31);

U.  keďže v roku 2020 bolo viac ľudí, ktorí poznali niekoho, kto prestal podnikať, ako tých, ktorí poznali niekoho, kto podnikať začal(32), čo pripomína, že je dôležité pestovať úrodnú pôdu pre každý druh podnikania a zostať v spojení s inými ekonomikami, naďalej pozorne sledovať nové príležitosti a zabezpečiť pracovné miesta budúcnosti;

V.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ je 14,1 % a za posledné desaťročie sa zmenil len minimálne; keďže 24 % rozdielu v odmeňovaní žien a mužov súvisí s nadmerným zastúpením žien v relatívne nízko platených odvetviach, ako je starostlivosť, zdravotníctvo a vzdelávanie;

W.  keďže podnikanie si vyžaduje znalosti a zručnosti; keďže zvyšovanie dosiahnutého vzdelania žien a dievčat prispieva k posilneniu ich hospodárskeho postavenia a inkluzívnejšiemu hospodárskemu rastu; keďže celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia, najmä s cieľom udržať krok s rýchlou technologickou a digitálnou transformáciou, zvyšujú ich pracovné príležitosti a sú dôležité pre zdravie, pohodu a kvalitu života žien a dievčat;

X.  keďže podnikanie by malo byť prístupné pre všetky ženy vrátane žien so zdravotným postihnutím, starších žien a žien s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom; keďže pre ženy so zdravotným postihnutím môže byť ťažšie začať s vlastným podnikaním; keďže podnikanie starších žien sa nepodporuje, hoci by sa malo považovať za cenný a nevyužitý potenciál pre hospodársky rast; keďže podpora podnikania u migrantiek môže ponúknuť veľké príležitosti na ich začlenenie do trhu práce a podporiť ich ekonomickú nezávislosť a posilniť ich postavenie;

Programy, vzdelávanie a budovanie kompetencií v oblasti podnikania

1.  zdôrazňuje, že podnikanie žien prispieva k zvyšovaniu ich ekonomickej nezávislosti a posilňovaniu ich postavenia, čo je základným predpokladom na dosiahnutie rodovej rovnosti v spoločnosti a malo by sa podporovať a presadzovať v celej EÚ; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien posilňuje ich rovnocennú účasť na trhu práce, ponúka kontrolu nad výrobnými zdrojmi a zvýšenú účasť na hospodárskom rozhodovaní na všetkých úrovniach, ako aj ekonomické posilnenie a sebaurčenie, čo má zásadný význam pre realizáciu práv žien a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že každá žena, ktorá sa chce venovať podnikateľskej činnosti, by mala byť k tomuto kroku povzbudzovaná, pretože podnikanie vytvára pracovné miesta a príjmy, a tým aj pridanú hodnotu pre podnik a celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie miery zamestnanosti žien v Európe a uľahčila ich prístup na trh práce, napríklad poskytnutím väčšieho množstva stimulov na podporu podnikania žien; víta návrh Komisie na smernicu o transparentnosti odmeňovania;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy nezakladajú podniky a nevenujú sa podnikateľskej činnosti v rovnakom rozsahu ako muži; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli reformy priaznivé pre podnikanie s cieľom podporiť rovnosť a zvýšiť podnikanie žien; žiada, aby sa na úrovni EÚ dôkladne preskúmali potreby a účasť žien na trhu práce, ako aj horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce;

3.  víta iniciatívy Komisie, ako sú Women TechEU a program Európskej rady pre inovácie Women Leadership, a vytvorenie rôznych európskych sietí pre podnikateľky; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie podporovali tieto iniciatívy, pričom sa zamerajú na potenciál EÚ pre udržateľný rast, a aby podporovali úspechy podnikateliek v celej ich rozmanitosti; nabáda Komisiu, aby posilnila siete zamerané na podnikanie žien na európskej úrovni s cieľom podporiť inovácie a spoluprácu medzi vnútroštátnymi sieťami, sieťami EÚ a medzinárodnými sieťami; konštatuje, že ďalšia cezhraničná spolupráca medzi podnikateľkami môže posilniť vnútorný trh Európskej únie;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich iniciatív zahrnuli verejno-súkromné partnerstvá, pretože súkromné spoločnosti môžu zohrávať cennú úlohu ako poradcovia a poskytovať podnikateľkám relevantné a špecializované zručnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby uľahčila celoeurópske vytváranie sietí podnikateliek a podporovala ich spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby realizovala programy, ktoré podporia tvorivosť v oblasti inovácií, zabezpečia podnikanie na trhu práce a zabezpečia, aby ženy mohli priniesť spoločnosti pridanú hodnotu;

5.  zdôrazňuje, že mentorské vzťahy medzi skúsenými a začínajúcimi podnikateľkami môžu byť prospešné pre obe strany a pomôcť zvýšiť informovanosť o podnikaní, prekonať pochybnosti o vstupe do podnikateľského sektora a podporiť výmenu informácií a rád medzi podnikateľkami;

6.  zdôrazňuje potrebu a dôležitosť uznania a podpory podnikateliek a investoriek ako vzorov a mentorov a zabezpečenia toho, aby tieto vzory predstavovali ženy v celej ich rozmanitosti; v tejto súvislosti pripomína Cenu EÚ pre ženy inovátorky v roku 2021 a Európsku sieť vyslankýň pre podnikanie žien, ktorá podporuje ženy v tom, aby zvážili podnikanie ako svoju kariéru; vyzýva Európsku komisiu, aby vyzdvihla významné podnikateľky a investorky ako vzory tým, že spustí celoeurópsku kampaň na zvýšenie informovanosti o potenciáli podnikania zameranú prevažne na ženy a vypracuje prípadové štúdie podnikateliek;

7.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala stratégiu na zabezpečenie zmysluplného zastúpenia všetkých žien z rôznych prostredí na rozhodovacích pozíciách spolu s konkrétnymi opatreniami a politikami na podporu posilnenia ich ekonomického postavenia; žiada, aby sa zabezpečilo, že všetky opatrenia pre podnikanie žien budú zahŕňať prierezovú perspektívu s cieľom zabezpečiť, aby všetky ženy dostali príslušnú pomoc a podporu a aby sa na žiadnu ženu nezabudlo;

8.  víta verejné a súkromné programy podnikania žien v členských štátoch, ktoré zahŕňajú aspekty vytvárania sietí, mentorstva, odbornej prípravy, koučingu a poradenských služieb a odborné poradenstvo v právnych a daňových otázkach s cieľom poskytovať podnikateľkám podporu a poradenstvo a presadzovať ich ekonomickú nezávislosť; konštatuje, že verejne dostupné správy a svedectvá v siedmich členských štátoch naznačujú pozitívny vplyv týchto programov; naliehavo vyzýva Komisiu a inštitút EIGE, aby zozbierali údaje rozčlenené podľa pohlavia zo všetkých členských štátov a zanalyzovali vplyv programov zameraných na podnikanie žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy na posilnenie a zvýšenie podielu podnikateliek a samostatne zárobkovo činných žien v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby podporovali dobre vypracovanú stratégiu odbornej prípravy s cieľom poskytovať rôzne úrovne odbornej prípravy, od zvyšovania povedomia a informovanosti až po špecializovanú a pokročilú odbornú prípravu, a aby uznali rôzne príležitosti a obmedzenia špecifického podnikateľského prostredia a širokú škálu charakteristík a potrieb podnikateliek s osobitným zreteľom na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; zdôrazňuje potrebu jednotných kontaktných miest, ktoré ponúkajú napr. kurzy a školenia v rámci širokej škály odborov, napr. účtovníctva a marketingu pre podnikateľov s malými alebo žiadnymi skúsenosťami alebo kvalifikáciou; poznamenáva, že táto iniciatíva môže povzbudiť viac žien, aby začali podnikať;

9.  vyzýva Komisiu a inštitút EIGE, aby sprístupnili aktuálne a porovnateľné štatistiky na účely analýzy hospodárskeho významu podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb a rôznych kategórií podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v závislosti od odvetvia a rodu s cieľom určiť podiel podnikateliek a samostatne zárobkovo činných žien; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zber údajov, štatistík, výskumu a analýz rozčlenených podľa pohlavia, najmä pokiaľ ide o účasť žien na trhu práce a v oblastiach, ako je neformálne zamestnanie, podnikanie, prístup k financovaniu a službám zdravotnej starostlivosti, neplatená práca, chudoba a vplyv systémov sociálnej ochrany; pripomína úlohu inštitútu EIGE v tomto smere a vyzýva Komisiu, aby tieto údaje využívala na účinné vykonávanie hodnotení vplyvu jej politík a programov na rodovú rovnosť, ako aj politík a programov iných agentúr a inštitúcií EÚ;

10.  vyzýva najmä na väčšiu propagáciu a zvyšovanie povedomia o predmetoch STEM, digitálnom vzdelávaní a finančnej gramotnosti zameranú na ženy s cieľom bojovať proti prevládajúcim stereotypom vo vzdelávaní, odbornej príprave, školských osnovách a kariérnom poradenstve; žiada, aby sa zabezpečilo, že do týchto odvetví vstúpi viac žien, čo by umožnilo rozmanitejšie štýly riadenia a vedenia, ktoré by priniesli pridanú hodnotu týmto odvetviam a prispeli k ich rozvoju; zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť obzor podnikania žien tak, aby zahŕňal viac odvetví ako len STEM a IT, a podporovať rôzne formy podnikania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na zlepšenie diverzifikácie podnikania a na podporu sociálnych a kolektívnych foriem podnikania žien; víta osobitnú odbornú prípravu, výskum a štúdie v oblasti podnikania; zdôrazňuje význam podpory vzdelávania a kariéry v oblasti financií pre ženy s cieľom podporiť rozvoj spoľahlivej siete investorov a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné posilniť postavenie žien, aby boli ekonomicky nezávislé a prosperovali ako podnikateľky;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené na vedúcich pozíciách, a zdôrazňuje potrebu podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; vyzýva na urýchlené prerokovanie smernice o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch; zdôrazňuje, že je potrebné viac a lepšie informovať o podnikaní ako atraktívnej kariérnej možnosti pre mladé ženy v školách, ako aj pre ženy mimo pracovného trhu, ktoré uvažujú, že začnú pracovať alebo sa vrátia do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby podporovala programy na podporu podnikania pre starších ľudí, a poznamenáva, že to môže osloviť ženy, ktoré sú mimo trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiky na stimuláciu rýchlo rastúcich podnikov, ako aj rast a rozvoj stredných a väčších podnikov, s cieľom zabezpečiť, aby sa viac žien stalo podnikateľkami a podporovať udržateľný rast; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ďalej zvyšovali informovanosť o podporných politikách medzi podnikateľkami a aby znížili byrokratické a administratívne prekážky prístupu k programom zameraným na podporu podnikania; víta úsilie o podporu zo strany odborníkov a konzultantov, ktorí ako mentori môžu posilniť sebadôveru podnikateliek a sprevádzať ich všetkými fázami podnikateľského procesu, pričom treba zohľadniť všetky súvisiace aspekty vrátane otázok týkajúcich sa legislatívy, daní, administratívy, ekonomiky a účtovníctva, ako aj právnych, formálnych, pracovných otázok a otázok výberu zamestnancov;

12.  poukazuje na to, že je potrebné uznať podnikateľský potenciál žien vo všetkých odvetviach a oblastiach vzdelávania vrátane tých, v ktorých dominujú ženy, ako napríklad v zdravotníctve a učiteľstve; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť príležitosti na ďalšiu odbornú prípravu a rekvalifikáciu zamestnancov a osôb prechádzajúcich zo zamestnania na samostatnú zárobkovú činnosť; vyzýva Komisiu, aby podporovala celoživotné vzdelávanie pre všetkých; zdôrazňuje, že podnikateľský rozmer sa musí uznať aj vo všetkých programoch pre mládež na európskej úrovni; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby investovali do programov rekvalifikácie a zlepšenia zručností zameraných na samostatne zárobkovo činné ženy a podnikateľky s osobitným dôrazom na rekvalifikáciu v oblasti finančnej gramotnosti;

Prístup ku kapitálu

13.  zdôrazňuje potrebu uznať podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť žien ako výnosné investície a zdroje hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

14.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili informovanosť a aby podnikateľkám a samostatne zárobkovo činným ženám uľahčili prístup k finančným prostriedkom vrátane alternatívnych foriem financovania a aby zabezpečili, že finančné prostriedky budú dostupné a dostanú sa k nim; uvádza, že podnikateľky častejšie využívajú alternatívne zdroje, ako sú hromadné financovanie založené na požičiavaní a platformy financovania; konštatuje, že v niektorých prípadoch sa ukázalo, že mikroúvery úspešne motivujú viac žien, aby začali podnikať; uznáva vplyv politík financovania a pozitívny vplyv, ktorý môžu mať na ženy; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby využili existujúce európske štrukturálne fondy a zamerali sa na podnikateľky a samostatne zárobkovo činné ženy a podporovali ich; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila európsku sieť investorov zohľadňujúcich rodové hľadisko; domnieva sa, že takáto sieť bude môcť spoločnostiam vedeným ženami poskytovať relevantné kontakty, siete a možnosti financovania; zdôrazňuje potrebu kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní o súčasných a budúcich možnostiach financovania EÚ pre podnikateľky s cieľom poskytnúť cielenú podporu majiteľkám podnikov a podnikateľkám a zvýšiť viditeľnosť žien vo vedúcich pozíciách, aby mohli byť silnejším vzorom a prelomiť súčasné stereotypy; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala akčný plán pre podnikanie žien ako súčasť iniciatívy Small Business Act a aby v rámci neho zorganizovala celoeurópske podujatie zamerané na podnikanie, inovácie a investície, na ktorom by sa stretli vedci, podnikatelia, startupy a predovšetkým investori súkromného kapitálu s cieľom podporiť nové podnikateľské príležitosti pre ženy;

15.  víta úsilie špecializovaných súkromných investičných fondov, ktoré vo svojich posúdeniach investičných potrieb zohľadňujú rodové kritériá s cieľom riešiť nedostatočné financovanie podnikov vedených ženami; vyzýva Komisiu, aby podporovala programy spoluinvestovania s fondmi rizikového kapitálu a podnikateľskými anjelmi s investičným zameraním na ženy a mentorské programy pre podnikateľky; domnieva sa, že by to bolo silné opatrenie na podporu ekosystému od základov;

16.  víta verejné a súkromné fondy, ktoré uplatňujú politiky rodovej rovnosti, rozmanitosti a začleňovania; v tejto súvislosti poukazuje na iniciatívu zameranú na podporu rozmanitosti, ktorá je prvou iniciatívou na svete, v rámci ktorej sa súkromné fondy zaviazali merať a sledovať zastúpenie žien a mužov a každoročne a verejne informovať o svojich zisteniach;

17.  zdôrazňuje dôležitú úlohu mikroúverov pri zlepšovaní finančného začlenenia žien prekonaním trhových a sociálnych prekážok na finančných trhoch; konštatuje, že výhodou mikrofinancovania je, že ponúka ženám - podnikateľkám možnosť získať silné stimuly na vytvorenie udržateľného podniku, keďže musia splácať pôžičku, a že tento nástroj je navrhnutý špeciálne pre potreby ľudí, ktorí majú problémy dostať sa k bežným úverom;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky sledovali a monitorovali údaje rozčlenené podľa pohlavia v celej Únii a tak zabezpečili vysoko kvalitné údaje o európskych a vnútroštátnych programoch financovania; pripomína tiež, že je dôležité zhromažďovať údaje o rovnosti, aby bolo možné získať informácie o vzájomne sa prelínajúcich skúsenostiach s diskrimináciou, a zdôrazňuje, že by to mohlo slúžiť ako základ pre prijímanie informovanejších politických rozhodnutí v budúcnosti a pre posilnenie ekonomickej nezávislosti žien; konštatuje, že pri tvorbe politík v oblasti podnikania a MSP je potrebné uznať podnikateľský rozmer žien, aby sa zabezpečil primeraný politický rámec, ktorý by podporoval väčšiu mieru podnikania žien a viac inovácií na základe rozmanitosti;

Lepší rámec pre podnikateľky

19.  vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Rady z roku 2019 o zabezpečení účinného prístupu k systémom sociálnej ochrany a nárokom vrátane dôchodkov a dovoleniek pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby a aby uplatňovali všetky zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv ako spôsob, ako zabezpečiť nediskrimináciu a podporu rodovej rovnosti;

20.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vo všetkých fázach procesu navrhovania podporných opatrení pre ženy podnikateľky zaviedli uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a aby konzultovali s rôznorodou skupinou potenciálnych a súčasných podnikateliek s cieľom zabezpečiť, aby tieto podporné opatrenia boli zosúladené a zodpovedali ich očakávaniam a potrebám;

21.  zdôrazňuje potrebu odstrániť administratívne prekážky brániace v podnikaní a tým pre ženy vrátane prisťahovalkýň zatraktívniť podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť; vyzýva členské štáty, aby zvážili vypracovanie štandardizovaných administratívnych balíkov, ktorými sa podnikatelia budú riadiť v raných štádiách podnikania; domnieva sa, že to zníži administratívnu záťaž pri interakcii s miestnymi orgánmi, ako sú daňové orgány, miestne samosprávy a podobne;

22.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať európsky inovačný ekosystém s cieľom umožniť väčšiemu počtu žien vytvárať udržateľné a ziskové podniky a inovácie, aby sa tým posilnila konkurencieschopnosť EÚ, hospodársky rast a tvorba pracovných miest;

23.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala opatrenia stanovené v oznámení o lepšej právnej regulácii, ako aj v stratégii pre MSP;

24.  zdôrazňuje potrebu usmernení a zjednodušených formulárov, postupov a procesov, ktoré by pomohli samostatne zárobkovo činným ženám orientovať sa v regulačnom prostredí, napríklad pri exporte; konštatuje, že najmä mikropodniky a MSP už teraz zápasia s nedostatkom zdrojov na orientáciu a zvládanie povinností dodržiavania predpisov v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhodnotili a v prípade potreby zlepšili usmernenia a administratívu;

25.  víta program Komisie pre lepšiu právnu reguláciu; je presvedčený, že ochota Komisie zaviesť prístup zásady rovnováhy záťaže je dôležitým krokom k minimalizácii administratívnej záťaže podnikov vrátane startupov a MSP, čím sa pre ženy zatraktívni podnikanie alebo samostatná zárobková činnosť;

26.  vyzýva členské štáty, aby zvážili posilnenie daňových stimulov alebo flexibilných daňových štruktúr s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť; poukazuje na príklad zdaňovania podnikateľov v ich počiatočných fázach, keď zdanenie iba príjmov alebo odklad platenia daní s cieľom zabezpečiť kapitál môže pre ženy zatraktívniť podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť;

27.  zdôrazňuje význam rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a kvalitných a cenovo dostupných sociálnych služieb ako predpokladov pre podnikateľky a samostatne zárobkovo činné ženy; uznáva, že podnikanie a samostatná zárobková činnosť žien prinášajú flexibilitu, ktorá umožňuje dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; uznáva, že je dôležité umožniť rovnaké rozdelenie domácich a opatrovateľských povinností s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorá je potrebná na to, aby sa ženy mohli zapojiť do podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom prostredníctvom lepšej materskej, otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky, pružného pracovného času a zariadení starostlivosti o deti na pracovisku a podporou práce na diaľku; zdôrazňuje, že pracovný čas a pracovné modely vo vidieckych oblastiach sa výrazne líšia od tých v mestských oblastiach a že je dôležité ponúknuť starostlivosť o deti prispôsobenú špecifickým potrebám žien v rôznych oblastiach; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali sociálne rámce, napríklad pre starších ľudí, závislé osoby, a aby poskytovali flexibilnejšie ustanovenia o starostlivosti o deti a možnosti rodičovskej dovolenky, pretože sú nevyhnutné na podporu a umožnenie podnikania väčšiemu počtu žien; vyzýva členské štáty, aby realizovali barcelonské ciele a zabezpečili pokrytie týchto potrieb prostredníctvom investícií do prístupných a cenovo dostupných vysokokvalitných služieb starostlivosti a modernizovali ich, aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a účasťou na trhu práce; zdôrazňuje, že ďalšie umožnenie a zlepšenie možností žien začať podnikať môže zohrávať dôležitú úlohu pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v členských štátoch; víta opatrenia, ktoré už niektoré členské štáty v tejto oblasti prijali, a naliehavo ich žiada, aby zabezpečili prístup ku kvalitným službám starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, aby podporovali prístup samostatne zárobkovo činných osôb a aby urýchlene a v plnom rozsahu transponovali a vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva Komisiu, aby ju účinne monitorovala; uznáva národné rozdiely v sociálnych politikách a pri dodržiavaní subsidiarity; zdôrazňuje, že je v záujme členských štátov podporovať pracovné modely priaznivé pre rodinu;

28.  je znepokojený tým, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 10/21 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ zistil, že Komisia primerane neuplatňovala hľadisko rodovej rovnosti a nedostatočne využívala údaje a ukazovatele rozčlenené podľa pohlavia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla rodovo responzívne rozpočtovanie s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký úžitok z verejných výdavkov, a to aj v rámci nástroja Next Generation EU a všetkých opatrení na oživenie hospodárstva;

o
o   o

29.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 35. (2) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44. (3) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6. (4) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 28. (5) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 232. (6) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 191. (7) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 208. (8) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 137. (9) OECD, The Missing Entrepreneurs – Policies for Inclusive Entrepreneurship (Nedostatok podnikateľov 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), OECD Publishing, Paríž, 2019. (10) OECD, The Missing Entrepreneurs – Policies for Inclusive Entrepreneurship, (Nedostatok podnikateľov 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), OECD Publishing, Paríž, 2019. (11) Bajcar, B. a Babiak, J., Gender Differences in Leadership Styles: Who Leads more Destructively? (Rodové rozdiely v štýloch vedenia: Kto vedie viac deštruktívne?), 34. konferencia IBIMA, Madrid, november 2019. https://www.researchgate.net/publication/337534934_Gender_Differences_in_Leadership_Styles_Who_Leads_more_Destructively. (12) Tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci, The professional status of rural women in the EU (Postavenie vidieckych žien v zamestnaní v EÚ), Brusel, máj 2019. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2019/608868/IPOL_STU(2019)608868_EN.pdf. (13) Tamtiež. (14) Globálny monitor súkromného podnikania, Women’s Entrepreneurship 2020/21: Thriving Through Crisis (Podnikanie žien 2020/21: Prosperovať napriek kríze), Londýn, 2021, https://gemconsortium.org/report/gem-202021-womens-entrepreneurship-report-thriving-through-crisis. (15) Eurostat, Women in Management (Ženy v manažmente), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020. (16) Foss, L., Henry, C., Ahl, H. a Mikalsen, G., Women’s entrepreneurship policy research: a 30-year review of the evidence (Výskum politiky podnikania žien: 30-ročný prehľad dôkazov), Small Business Economics, 53(2), s. 409 – 429. (17) OECD, The Missing Entrepreneurs – Policies for Inclusive Entrepreneurship, (Nedostatok podnikateľov 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), OECD Publishing, Paríž, 2019. (18) Tamtiež. (19) OECD, OECD/INFE 2020 International Survey of Adult Financial Literacy (Medzinárodný prieskum finančnej gramotnosti dospelých), OECD Publishing, Paríž, 2020. (20) Skonieczna, A., a Castellano, L., Gender Smart Financing. Investing In and With Women: Opportunities for Europe (Rodovo vyvážené financovanie – Investovanie do žien a so ženami: príležitosti pre Európu), European Economy Discussion Papers, č. 129, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, júl 2020. (21) Európska komisia a Európska investičná banka, Funding women entrepreneurs: How to empower growth (Financovanie podnikateliek: ako posilniť rast), 2018. (22) Women in VC, Experior Venture Fund and Unvconventional, Funding in the CEE Region Through the Lens of Gender Diversity and Positive Impact, 2021. (23) EBAN, Statistics Compendium – European Early Stage Market Statistics, EBAN, Brusel, 2019. (24) Medzinárodná finančná korporácia, Moving Towards Gender Balance in Private Equity and Venture Capital (Smerovanie k rodovej rovnováhe v oblasti súkromného a rizikového kapitálu), Medzinárodná finančná korporácia, Washington, 2019. (25) Women in VC, Experior Venture Fund and Unvconventional, Funding in the CEE Region Through the Lens of Gender Diversity and Positive Impact (Financovanie v regióne strednej a východnej Európy z hľadiska rodovej rozmanitosti a pozitívneho vplyvu), 2021. (26) Európska komisia, Gender Smart Financing. Investing In and With Women: Opportunities for Europe (Rodovo vyvážené financovanie – Investovanie do žien a so ženami: príležitosti pre Európu), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020. (27) OECD, The Missing Entrepreneurs – Policies for Inclusive Entrepreneurship, (Nedostatok podnikateľov 2021: Politiky pre inkluzívne podnikanie), OECD Publishing, Paríž, 2019. (28) Eurofound, Female entrepreneurship: Public and private funding (Podnikanie žien: Verejné a súkromné financovanie), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019. (29) Eurostat, Women in science and technology (Ženy vo vede a technike), Products Eurostat News, 2. októbra 2020. (30) OECD, The Missing Entrepreneurs – Policies for Inclusive Entrepreneurship (Nedostatok podnikateľov 2019: Politiky pre inkluzívne podnikanie), OECD Publishing, Paríž, 2019. (31) https://ec.europa.eu/growth/smes/supporting-entrepreneurship/women-entrepreneurs/support-tools-and-networks-women_en (32) Globálny monitor súkromného podnikania, 2021/2022 Global Report – Opportunity Amid Disruption (Globálna správa - Príležitosť uprostred rozvratu), GEM, Londýn, 2022, https://www.gemconsortium.org/reports/latest-global-report.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o umelej inteligencii v digitálnom veku (2020/2266(INI))

P9_TA(2022)0140 A9-0088/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4, 16, 26, 114, 169, 173, 179, 180, 181 a 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a všeobecnú poznámku č. 25 Výboru OSN pre práva dieťaťa z 2. marca 2021 vo vzťahu k digitálnemu prostrediu,

–  so zreteľom na odporúčanie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o etike umelej inteligencie, ktoré prijala Generálna konferencia UNESCO na svojom 41. zasadnutí 24. novembra 2021,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1) a usmernenia Komisie o lepšej právnej regulácii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o výzvach a vyhliadkach mnohostranných režimov kontroly zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov – GDPR)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2021, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie (COM(2021)0206),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2020 o európskej správe údajov (akt o správe údajov) (COM(2020)0767),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb(9),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2021/1173 z 13. júla 2021 o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1488(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2018 s názvom Umelá inteligencia pre Európu (COM(2018)0237),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2018 o koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie (COM(2018)0795),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. januára 2021 s názvom O starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (COM(2021)0050);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102) a oznámenie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350).

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 15. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030 (COM(2021)0574),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z 28. júla 2020 s názvom Európsky prieskum používania technológií založených na umelej inteligencii v podnikoch,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z 26. novembra 2020 s názvom Energetické technológie cloud computingu a politiky pre ekologický trh cloud computingu,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2021 o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde,

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 8. apríla 2019 s názvom Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu,

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 8. apríla 2019 s názvom Vymedzenie pojmu umelej inteligencie: hlavné schopnosti a vedecké disciplíny,

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 26. júna 2019 s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu,

–  so zreteľom na štúdiu UNESCO z marca 2019 s názvom Červenala by som sa, ak by som mohla: odstránenie rodových rozdielov v digitálnych zručnostiach prostredníctvom vzdelávania,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 14. decembra 2020 s názvom Pripraviť budúcnosť správne – umelá inteligencia a základné práva,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 22. mája 2019 týkajúce sa umelej inteligencie,

–  so zreteľom na platformu OSN pre dialóg o umelej inteligencii: Globálny samit „AI for Good“,

–  so zreteľom na zásady G20 v oblasti umelej inteligencie prijaté 9. júna 2019,

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie z 28. júna 2021 o umelej inteligencii v zdravotníctve a šesť hlavných zásad jej navrhovania a používania,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 a názvom Umelá inteligencia – vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť(11),

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny pre zodpovednosť a nové technológie – formácie pre nové technológie z 21. novembra 2019 – s názvom Zodpovednosť za umelú inteligenciu a ďalšie nové digitálne technológie,

–  so zreteľom na publikáciu ad hoc výboru Rady Európy pre umelú inteligenciu (CAHAI) z decembra 2020 s názvom Na ceste k regulácii systémov umelej inteligencie – globálne perspektívy rozvoja právneho rámca pre systémy umelej inteligencie založeného na normách Rady Európy v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na pracovný dokument Európskeho univerzitného inštitútu z októbra 2020 s názvom Modely zákonov a právnej regulácie v oblasti umelej inteligencie,

–  so zreteľom na spoločnú správu spoločnosti Trend Micro Research, Medziregionálneho výskumného inštitútu OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť a Europolu z 19. novembra 2020 o škodlivom využívaní a zneužívaní umelej inteligencie,

–  so zreteľom na politické usmernenia Komisie na roky 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia: Môj plán pre Európu,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 16. júla 2020 vo veci C-311/18 (Schrems II),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero)(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k systému občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k rámcu etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o umelej inteligencii: otázky výkladu a uplatňovania medzinárodného práva, pokiaľ ide o EÚ, v oblastiach civilného a vojenského využitia a štátnej moci mimo rozsahu trestnej justície(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy: odstránenie prekážok fungovania jednotného digitálneho trhu a zlepšenie využívania umelej inteligencie pre európskych spotrebiteľov(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o európskej dátovej stratégii(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o umelej inteligencii vo vzdelávaní, v kultúre a audiovizuálnom sektore(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2021 o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach(25),

–  so zreteľom na štúdiu svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie (DG IPOL) z júna 2021 s názvom Diplomacia v oblasti umelej inteligencie – Správa umelej inteligencie ako nový nástroj vonkajšej politiky Európskej únie,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z mája 2021 s názvom Výzvy a hranice prístupu k umelej inteligencii založeného na otvorených zdrojoch,

–  so zreteľom na správu DG IPOL z mája 2021 s názvom Trh a tok kapitálu v oblasti umelej inteligencie – Umelá inteligencia a finančný sektor na rázcestí,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júna 2021 s názvom Zlepšenie pracovných podmienok s využitím umelej inteligencie,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z mája 2021 s názvom Úloha umelej inteligencie v rámci Európskej zelenej dohody,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Umelá inteligencia v inteligentných mestách a mestskej mobilite,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Umelá inteligencia a verejné služby,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Dátová výzva pre Európsku úniu,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júna 2020 s názvom Príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z októbra 2021 s názvom Digitálna dekáda a autonómia Európy,

–  so zreteľom na štúdiu DG IPOL z januára 2022 s názvom Identifikácia a posúdenie existujúcich a navrhovaných právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti,

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) zo septembra 2020 s názvom Systém občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu – posúdenie európskej pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na štúdiu oddelenia vedeckej predikcie EPRS z decembra 2020 s názvom Dotknuté osoby, digitálne sledovanie, umelá inteligencia a budúcnosť práce,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2020 s názvom Európsky rámec etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z marca 2020 s názvom Etika v oblasti umelej inteligencie: otázky a iniciatívy,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2020 s názvom Umelá inteligencia: ako funguje, prečo je dôležitá a čo s ňou môžeme urobiť?,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z júla 2020 s názvom Umelá inteligencia a presadzovanie práva – vplyv na základné práva,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2020 s názvom Vplyv všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) na umelú inteligenciu,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z apríla 2020 s názvom Biela kniha o umelej inteligencii,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2021 s názvom Regulácia rozpoznávania tvárí v EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z februára 2021 s názvom Budúcnosť práce: trendy, výzvy a možné iniciatívy,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2021 s názvom Robotickí poradcovia, Ako zapadajú do existujúceho regulačného rámca EÚ, najmä pokiaľ ide o ochranu investorov?,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2021 s názvom Ambície Číny v oblasti umelej inteligencie,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2021 s názvom Čo ak by sme pre umelú inteligenciu vybrali nové metafory?,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z januára 2018 s názvom Porozumieť umelej inteligencii,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS z novembra 2021 s názvom Riešenie deepfake v európskej politike,

–  so zreteľom na pracovný dokument Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) z februára 2021 s názvom Umelá inteligencia a zdravie,

–  so zreteľom na pracovný dokument AIDA z marca 2021 s názvom Umelá inteligencia a zelená dohoda,

–  so zreteľom na pracovný dokument AIDA z marca 2021 s názvom Aspekty umelej inteligencie v oblasti vonkajšej politiky,

–  so zreteľom na pracovný dokument AIDA z mája 2021 s názvom Umelá inteligencia a konkurencieschopnosť,

–  so zreteľom na pracovný dokument AIDA z júna 2021 s názvom Umelá inteligencia a budúcnosť demokracie,

–  so zreteľom na pracovný dokument AIDA z júna 2021 s názvom Umelá inteligencia a pracovný trh,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (A9-0088/2022),

1.Úvod

1.  konštatuje, že svet stojí na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie; poukazuje na to, že v porovnaní s tromi predošlými vlnami, ktoré sa začali využívaním pary, elektriny a nakoniec počítačov, poháňa štvrtú vlnu prebytok údajov v kombinácii s výkonnými algoritmami a výpočtovou kapacitou; zdôrazňuje, že súčasnú digitálnu revolúciu formuje jej globálny rozsah, rýchla konvergencia a obrovský vplyv nových technologických objavov na štáty, hospodárstva, spoločnosti, medzinárodné vzťahy a životné prostredie; uznáva, že radikálna zmena takéhoto rozsahu má na rôzne časti spoločnosti rôzny vplyv v závislosti od ich cieľov, geografickej polohy alebo sociálno-ekonomického kontextu; zdôrazňuje, že digitálna transformácia sa musí formovať pri plnom dodržiavaní základných práv a takým spôsobom, aby digitálne technológie slúžili ľudstvu;

2.  poznamenáva, že digitálna revolúcia zároveň spustila globálnu súťaž v dôsledku obrovskej ekonomickej hodnoty a technologických schopností, ktoré sa nahromadili v tých hospodárstvach, ktoré vynakladajú najviac zdrojov na výskum, vývoj a marketing aplikácií umelej inteligencie; konštatuje, že digitálna konkurencieschopnosť a otvorená strategická autonómia sa stali hlavným politickým cieľom vo viacerých krajinách; upozorňuje, že tvorcovia rozhodnutí si čoraz viac uvedomujú, že vznikajúce technológie by mohli ovplyvniť postavenie celých krajín ako geopolitických mocností;

3.  poukazuje na skutočnosť, že Európa, ktorá po stáročia stanovovala medzinárodné normy, dominovala v technologickom pokroku a viedla v špičkovej výrobe a realizácii, v súčasnosti zaostáva a rozvíja sa a investuje oveľa menej ako popredné hospodárstva ako USA alebo Čína na digitálnom trhu, pričom zostáva relatívne konkurencieschopná produkciou tematického výskumu v oblasti umelej inteligencie; uznáva riziko, že európski aktéri budú pri vývoji globálnych noriem a technologického pokroku odsunutí na okraj a že európske hodnoty budú spochybnené;

4.  po prvé zdôrazňuje, že digitálne nástroje sa čoraz viac stávajú nástrojmi manipulácie v rukách niektorých korporátnych aktérov, ako aj v rukách autokratických vlád s cieľom podkopať demokratické politické systémy, čo môže viesť k stretu medzi politickými systémami; vysvetľuje, že digitálna špionáž, sabotáž, vojna malého rozsahu a dezinformačné kampane sú výzvou pre demokratické spoločnosti;

5.  zdôrazňuje, že povaha digitálnych obchodných modelov umožňuje vysoký stupeň možnosti škálovateľnosti a sieťových účinkov; poukazuje na to, že mnohé digitálne trhy sa vyznačujú vysokým stupňom koncentrácie trhu, čo umožňuje malému počtu technologických platforiem, ktoré v súčasnosti sídlia prevažne v USA, viesť komercializáciu prelomových technologických inovácií, prilákať najlepšie nápady, talenty a spoločnosti a dosiahnuť mimoriadnu ziskovosť; varuje, že dominantné postavenie na trhu v dátovom hospodárstve sa pravdepodobne rozšíri do vznikajúceho hospodárstva v oblasti umelej inteligencie; poukazuje na skutočnosť, že len osem zo súčasných najvýznamnejších 200 spoločností má sídlo v EÚ; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je najdôležitejšie dokončenie skutočného digitálneho jednotného trhu;

6.  zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa globálna súťaž o vedúce postavenie v oblasti technológií stala v EÚ prioritou; zdôrazňuje, že ak EÚ nebude rýchlo a odvážne konať, bude musieť dodržiavať pravidlá a normy stanovené inými a bude riskovať škodlivé účinky na politickú stabilitu, sociálne zabezpečenie, základné práva, individuálne slobody a hospodársku konkurencieschopnosť;

7.  zastáva názor, že umelá inteligencia je jednou z kľúčových vznikajúcich technológií v rámci štvrtej priemyselnej revolúcie; poznamenáva, že umelá inteligencia poháňa digitálne hospodárstvo, pretože umožňuje zavádzanie inovatívnych výrobkov a služieb, má schopnosť zvýšiť spotrebiteľský výber a môže zefektívniť výrobné procesy; poznamenáva, že sa očakáva, že do roku 2030 bude príspevok umelej inteligencie do celosvetového hospodárstva viac ako 11 biliónov EUR; zároveň zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie predstavujú riziko obmedzenia ľudskej činnosti; zdôrazňuje, že umelá inteligencia by mala zostať dôveryhodnou technológiou zameranou na človeka a nemala by nahrádzať ľudskú autonómiu ani predpokladať stratu individuálnej slobody; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby táto štvrtá priemyselná revolúcia bola inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo;

8.  naznačuje, že prebieha globálna súťaž o vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie; poukazuje na to, že technológie umelej inteligencie sľubujú, že poskytnú obrovskú hospodársku hodnotu tým hospodárstvam, ktoré tieto technológie so ziskom vyvinú, vyrobia alebo úspešne prijmú, ako aj tým krajinám, v ktorých sa takáto tvorba hodnôt uskutočňuje; zdôrazňuje, že umelá inteligencia nie je všemocná technológia, ale účinný súbor nástrojov a techník, ktoré možno využiť v prospech spoločnosti; vysvetľuje, že fungovanie technológií závisí od toho, ako ich navrhujeme; pripomína, že EÚ deklarovala svoj zámer zaviesť regulačný rámec pre umelú inteligenciu; zdôrazňuje však, že je nevyhnutné, aby EÚ mohla definovať regulačný prístup vrátane ochrany základných práv a slobôd a aby mohla pôsobiť ako globálny tvorca noriem; zdôrazňuje preto význam európskej konkurencieschopnosti v oblasti umelej inteligencie a schopnosť EÚ formovať regulačné prostredie na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že niektoré spôsoby využívania umelej inteligencie môžu predstavovať individuálne a spoločenské riziká, ktoré môžu ohroziť základné práva, a preto by sa nimi mali zaoberať tvorcovia politík, aby sa umelá inteligencia mohla účinne stať nástrojom, ktorý slúži ľuďom a spoločnosti a sleduje spoločné dobro a všeobecný záujem;

9.  konštatuje, že na to, aby boli európske subjekty úspešné v digitálnom veku a stali sa technologickými lídrami v oblasti umelej inteligencie, je potrebný jasný regulačný rámec, politické odhodlanie a pokrokovejšie myslenie, ktoré v súčasnosti často chýbajú; konštatuje, že na základe takéhoto prístupu môžu občania EÚ aj podniky profitovať z umelej inteligencie a z veľkej príležitosti, ktorú ponúka na zvýšenie konkurencieschopnosti, a to aj pokiaľ ide o prosperitu a blahobyt; zdôrazňuje, že regulačné rámce sa musia formovať tak, aby nevytvárali neopodstatnené prekážky, ktoré by bránili európskym subjektom byť úspešnými v digitálnom veku, najmä startupom a malým a stredným podnikom (MSP); zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície by sa mali podstatne zvýšiť, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom bude náš kontinent čoraz viac svedkom európskych úspešných príbehov a ich rozvoja;

10.  zdôrazňuje, že rýchly technologický pokrok, ktorý prináša umelá inteligencia, je čoraz viac neoddeliteľný od väčšiny oblastí ľudskej činnosti a ovplyvní aj živobytie všetkých, ktorí nemajú dostatočné zručnosti na to, aby sa týmto novým technológiám dostatočne rýchlo prispôsobili; poukazuje na to, že hoci dosiahnutie digitálnej gramotnosti prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie môže pomôcť riešiť mnohé z vyplývajúcich sociálno-ekonomických problémov, tieto vplyvy by sa mali riešiť aj v kontexte systémov sociálneho zabezpečenia, mestskej a vidieckej infraštruktúry a demokratických procesov;

11.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť ciele a záujmy žien a zraniteľných skupín v rámci digitálnej transformácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v roku 2018 tvorili ženy na celom svete len 22 % odborníkov v oblasti umelej inteligencie, čo je problém, ktorý len zachováva a upevňuje stereotypy a predsudky; uznáva, že pri používaní technológií umelej inteligencie je potrebné zachovať práva na rovnosť pred zákonom, súkromie, slobodu prejavu a účasť na kultúrnom a politickom živote, najmä v prípade menšinových komunít;

2. Potenciálne možnosti, riziká a prekážky vo využívaní umelej inteligencie: šesť prípadových štúdií preskúmaných výborom AIDA

12.  pripomína, že umelá inteligencia je založená na softvéri, ktorý využíva pravdepodobnostné modely a prediktívne algoritmy pre súbor špecifických cieľov; poukazuje na to, že pojem umelá inteligencia je zastrešujúcim pojmom, ktorý zahŕňa širokú škálu starých a nových technológií, techník a prístupov, ktoré je lepšie chápať ako „systémy umelej inteligencie“, čo sa vzťahuje na akékoľvek strojové systémy, ktoré majú často spoločné len to, že sa riadia daným súborom cieľov definovaných človekom, majú rôzny stupeň autonómie vo svojej činnosti a vykonávajú predpovede, odporúčania alebo rozhodovanie na základe dostupných údajov; poznamenáva, že hoci sa niektoré z týchto technológií už vo veľkom používajú, iné sú stále vo vývoji alebo sú to zatiaľ dokonca len teoretické koncepcie, ktoré môžu alebo nemusia v budúcnosti existovať;

13.  poukazuje na skutočnosť, že existuje významný rozdiel medzi symbolickou umelou inteligenciou, väčšinovým prístupom k umelej inteligencii od 50. do 90. rokov 20. storočia a umelou inteligenciou založenou na strojovom učení a údajoch, ktorá prevláda od prvého desaťročia 21. storočia. objasňuje, že v prvej vlne sa umelá inteligencia vyvíjala pomocou zakódovania poznatkov a skúseností expertov do súboru pravidiel, ktoré potom vykonával stroj.

14.  poznamenáva, že v druhej vlne sa vďaka automatizovanému procesu učenia algoritmov založenému na spracovávaní veľkých množstiev údajov, schopnosti spájať informácie z viacerých rôznych zdrojov a vytvárať komplexné vyobrazenia daného prostredia, a rozpoznávaní vzorcov stali systémy umelej inteligencie komplexnejšími, autonómnejšími a netrasparentnejšími, čo môže viesť k menej vysvetliteľným výsledkom; zdôrazňuje, že súčasnú umelú inteligenciu tak možno rozdeliť na mnohé rôzne podskupiny a techniky, pričom hĺbkové učenie je napríklad podskupinou strojového učenia, ktoré je samo osebe podskupinou umelej inteligencie;

15.  poznamenáva, že hoci sa dnešná umelá inteligencia stala oveľa účinnejšou a výkonnejšou než symbolická umelá inteligencia vďaka výraznému zvýšeniu výpočtových kapacít, stále dokáže riešiť len jasne vymedzené úlohy v miestach špecifických pre určité oblasti, ako je napríklad šach alebo rozpoznávanie obrázkov, a jej programovanie nie je navrhnuté tak, aby plne rozpoznalo činnosti, ktoré systém umelej inteligencie vykonáva; zdôrazňuje, že systémy umelej inteligencie – na rozdiel od toho, čo naznačuje ich názov – nemajú „inteligenciu“ v ľudskom zmysle; upozorňuje, že sa preto o nej hovorí ako o „úzkej“ alebo „slabej“ umelej inteligencii a stále nepredstavuje nič viac než nástroj, ktorý poskytuje odporúčania a predpovede; poznamenáva, že napríklad autá bez vodiča fungujú pomocou kombinácie rôznych systémov umelej inteligencie určených na jednu úlohu, ktoré sú spoločne schopné poskytovať trojrozmernú mapu okolia vozidla, takže jeho operačný systém môže prijímať rozhodnutia;

16.  zdôrazňuje, že mnohé obavy súvisiace s umelou inteligenciou sú založené na hypotetických koncepciách, ako je všeobecná umelá inteligencia, umelá superinteligencia a singularita, ktoré by teoreticky mohli viesť k tomu, že strojová inteligencia prekoná ľudskú inteligenciu v mnohých oblastiach; zdôrazňuje, že existujú pochybnosti, či túto hypotetickú umelú inteligenciu možno vôbec s našimi technológiami a vedeckými zákonmi dosiahnuť; napriek tomu sa domnieva, že zákonodarcovia sa musia zaoberať rizikami, ktoré v súčasnosti predstavuje rozhodovanie založené na umelej inteligencii, pretože je zrejmé, že škodlivé účinky, ako je rasová a rodová diskriminácia, sa už dajú pripísať konkrétnym prípadom, keď sa umelá inteligencia použila bez ochranných opatrení;

17.  zdôrazňuje, že väčšina systémov umelej inteligencie, ktoré sa v súčasnosti používajú, je práve naopak nízkoriziková; odkazuje napríklad na automatické preklady, automaty „Eureka“, hracie automaty a roboty, ktoré vykonávajú repetitívne výrobné procesy; dospieva k záveru, že niektoré prípady využívania možno klasifikovať ako riskantné a že len takéto prípady si vyžadujú regulačné opatrenia a účinné záruky, ak už nie sú zavedené;

18.  podporuje verejnú diskusiu o tom, ako preskúmať obrovský potenciál umelej inteligencie na základe základných európskych hodnôt, zásad transparentnosti, vysvetliteľnosti, spravodlivosti, zodpovednosti a dôveryhodnosti, ako aj zásady, že umelá inteligencia a robotika by mali byť zamerané na človeka a vyvíjané tak, aby dopĺňali človeka; zdôrazňuje, že v mnohých oblastiach ľudského života, od udržateľnosti až po zdravotnú starostlivosť, môže umelá inteligencia poskytnúť výhody ako pomocný nástroj pre používateľov a odborníkov, ktorý rozširuje schopnosti ľudí bez toho, aby obmedzoval ich schopnosť slobodne konať a rozhodovať; zdôrazňuje, že dohodnuté etické zásady a požiadavky týkajúce sa umelej inteligencie by sa mali uplatňovať vo všetkých oblastiach jej používania, pričom by sa mali zaviesť potrebné záruky, ktoré zvýšia dôveru občanov, a tým ich prinútia prijať výhody umelej inteligencie;

19.  zdôrazňuje, že úroveň rizika konkrétnej aplikácie umelej inteligencie sa výrazne líši v závislosti od pravdepodobnosti vzniku škody a jej závažnosti; zdôrazňuje preto, že právne požiadavky by sa mali prispôsobiť tejto skutočnosti v súlade s prístupom založeným na riziku a pri náležitom zohľadnení zásady predbežnej opatrnosti, ak je to opodstatnené; zdôrazňuje, že v takýchto súčasných alebo budúcich prípadoch, keď systémy umelej inteligencie v konkrétnom prípade použitia predstavujú vysoké riziko pre základné a ľudské práva, je potrebný úplný ľudský dohľad a regulačný zásah a že vzhľadom na rýchlosť technologického rozvoja musí byť regulácia pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie flexibilná a nadčasová;

20.  poukazuje na to, že táto správa sa venuje šiestim prípadovým štúdiám v oblasti umelej inteligencie a stručne sa v nej predstavujú príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka v príslušných sektoroch, riziká, ktoré treba riešiť, a prekážky, ktoré v súčasnosti bránia plne využívať prínosy umelej inteligencie; zdôrazňuje, že prípadové štúdie predstavujú v súčasnosti jedny z najdôležitejších prípadov využívania umelej inteligencie a zároveň sa v nich zohľadňujú niektoré témy z verejných vypočutí, ktoré uskutočnil výbor AIDA počas svojho mandátu, a to konkrétne zdravie, zelená dohoda, vonkajšia politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť, budúcnosť demokracie a pracovný trh.

a) Umelá inteligencia a zdravie

21.  konštatuje, že metodická analýza veľkého množstva údajov, a to aj prostredníctvom umelej inteligencie, môže v zdravotníctve odblokovať nové riešenia alebo zlepšiť existujúce techniky, ktoré by mohli výrazne urýchliť vedecký výskum, zachrániť ľudské životy a zlepšiť starostlivosť o pacientov tým, že ponúknu inovatívne spôsoby liečby a lepšiu diagnostiku a podporia prostredie pre zdravý životný štýl; zdôrazňuje, že systémy umelej inteligencie môžu tiež prispieť k dostupnosti a udržateľnosti zdravotníckych systémov a zároveň navrátia konkurencieschopnosť európskym sektorom IKT a zdravotnej starostlivosti, ak sa budú príslušné riziká primerane riadiť;

22.  zdôrazňuje, že využívanie umelej inteligencie v zdravotníckom sektore by sa malo opierať o prísne etické požiadavky, ako sú spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti, súkromie, zodpovednosť, transparentnosť, vysvetliteľnosť spoľahlivosť, inkluzívnosť a reprezentatívnosť súborov údajov a neustály ľudský dozor; zdôrazňuje, že návrh systémov založených na umelej inteligencii musí riešiť riziko nesprávneho prideľovania zdrojov jednotlivcom na základe chybnej alebo neobjektívnej kategorizácie, stanovenia priorít alebo nesprávneho fungovania technológie, čo vedie k nesprávnej diagnóze, zlému zaobchádzaniu alebo neposkytovaniu liečby; domnieva sa, že na všetky zdravotnícke aplikácie by sa mali uplatňovať najvyššie etické normy a že etické pravidlá by sa mali stanoviť v počiatočnej fáze ich vývoja a návrhu, t. j. etika už v štádiu návrhu; upozorňuje, že automatizované rozhodovanie v zdravotníckych aplikáciách môže ohrozovať blaho a základné práva pacientov, a zdôrazňuje, že umelá inteligencia musí mať preto v zdravotnej starostlivosti podpornú úlohu, pričom by mal byť vždy zachovaný odborný ľudský dozor; vyzýva, aby sa pri lekárskych diagnózach v systémoch verejného zdravotníctva využívala umelá inteligencia, aby sa zachoval vzťah medzi pacientom a lekárom a aby sa vždy dodržiavala Hippokratova prísaha; konštatuje, že umelá inteligencia zvyšuje presnosť skríningu a vo viacerých prípadoch už prekonáva diagnózy lekárov; konštatuje, že existujúce rámce zodpovednosti neposkytujú dostatočnú právnu istotu a nezaručujú právo pacientov na súdnu ochranu v prípade nesprávnej diagnózy a nesprávnej liečby prostredníctvom umelej inteligencie; v tejto súvislosti víta pripravovaný legislatívny návrh o zodpovednosti za umelú inteligenciu; poznamenáva, že je dôležité chrániť zdravotníckych pracovníkov ako používateľov systémov umelej inteligencie, ako aj pacientov ako konečných príjemcov a poskytovať im dostatočné a transparentné informácie;

23.  zdôrazňuje, že riešenia založené na umelej inteligencii sa už používajú alebo testujú v klinickom prostredí s cieľom podporiť diagnostiku, prognózu, liečbu a zapojenie pacienta, a tým urýchliť a zlepšiť liečbu a znížiť počet zbytočných zásahov; okrem toho poznamenáva, že umelá inteligencia môže zlepšiť personalizovanú medicínu a starostlivosť o pacientov; poznamenáva, že umelá inteligencia v súčasnosti pokrýva širokú škálu oblastí zdravotníctva vrátane verejného zdravia, opatrovateľských služieb, starostlivosti o seba a zdravotníckych systémov; poznamenáva, že údaje zohrávajú mimoriadnu úlohu; zisťuje, že umelá inteligencia má sľubné aplikácie na extrakciu informácií z obrázkov a iných zdravotníckych pomôcok na informovanie pre následnú analýzu a poznamenáva, že sa tiež očakáva, že algoritmy hĺbkového učenia môžu priniesť kvantitatívny skok v rôznych klinických úlohách;

24.  zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie možno použiť na výskum, vývoj a masovú výrobu liekov a majú potenciál urýchliť vývoj nových liekov, liečebných postupov a vakcín za nižšie náklady; konštatuje, že umelá inteligencia môže pomôcť predpovedať výsledky reakcií na liečbu a môže lekárom umožniť upraviť terapeutické stratégie podľa individuálnych genetických alebo fyziologických charakteristík so zvyšujúcou sa úrovňou presnosti, ak sú založené na vysokokvalitných údajoch a spoľahlivých predpokladoch, čím sa zvýši účinnosť preventívnej starostlivosti za predpokladu, že sú splnené všetky etické požiadavky týkajúce sa odborného dohľadu nad klinickým overovaním umelej inteligencie, ochrany súkromia, ochrany údajov a informovaného súhlasu; konštatuje, že veľké dáta v zdravotníctve možno analyzovať pomocou umelej inteligencie, aby sa urýchlilo ich spracovanie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť interoperabilitu vysokovýkonnej výpočtovej techniky s umelou inteligenciou, keďže hlavné hospodárske odvetvia vrátane výroby, zdravotníctva a farmaceutického priemyslu sa spoliehajú na vysokovýkonnú výpočtovú techniku;

25.  zdôrazňuje, že riešenia založené na umelej inteligencii majú potenciál prispôsobiť liečebné postupy a vývoj liekov špecifickým potrebám pacientov a posilniť spoluprácu so zainteresovanými a zúčastnenými stranami v systéme zdravotnej starostlivosti; konštatuje, že umelá inteligencia a prístup k relevantným, aktualizovaným a vysokokvalitným anonymizovaným a reprezentatívnym súborom údajov v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov podporuje zdravotníckych pracovníkov, aby im pomohla poskytovať lepšiu starostlivosť o pacientov, poradenstvo a podporu a získavať personalizovanejšiu spätnú väzbu, čím sa podporuje bezpečnosť pacientov a zvyšuje účinnosť liečby; zdôrazňuje, že to môže byť obzvlášť užitočné pri výbere a preskúmaní narastajúceho množstva vedeckých poznatkov s cieľom získať relevantné poznatky pre zdravotníckych pracovníkov; zdôrazňuje, že občania všetkých členských štátov by mali mať možnosť poskytovať svoje zdravotné údaje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a orgánom podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť stimuly na zlepšovanie zručností, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov pre kariérny rast v zdravotníctve;

26.  domnieva sa, že boj proti ochoreniu COVID-19 urýchlil výskum a zavádzanie nových technológií, najmä aplikácií umelej inteligencie, v snahe zlepšiť odhaľovanie prípadov, klinickú starostlivosť a terapeutický výskum, a zdôraznil užitočnosť umelej inteligencie, ako aj dôležitosť financovania a vysokokvalitných údajov na účely efektívneho monitorovania a modelovania šírenia ohnísk infekčných chorôb v súlade so zákonom o ochrane údajov; konštatuje však, že skúsenosti s aplikáciami umelej inteligencie počas konferencie COVID-19 odhalili niektoré obmedzenia pri využívaní umelej inteligencie v lekárskej diagnostike(26);

27.  zdôrazňuje potenciál systémov umelej inteligencie znížiť zaťaženie zdravotníckych systémov a najmä zdravotníckych pracovníkov a prispieť k riešeniu poskytovania starostlivosti rýchlo starnúcej populácii v Európe a vo svete a jej ochrany pred nebezpečnými chorobami;

28.  zdôrazňuje, že používanie bezpečných a účinných aplikácií umelej inteligencie na administratívne úlohy, ktoré si nevyžadujú ľudskú činnosť, môže zdravotníckym pracovníkom ušetriť veľa času, ktorý môžu namiesto toho venovať kontaktu s pacientmi;

29.  zdôrazňuje, že spotrebiteľské zdravotné aplikácie založené na umelej inteligencii môžu pomôcť sledovať zdravotný stav jednotlivca prostredníctvom každodenných zariadení, ako sú smartfóny, a umožniť používateľom dobrovoľne poskytovať údaje, ktoré môžu byť základom pre včasné varovania a upozornenia týkajúce sa život ohrozujúcich ochorení, ako sú mŕtvica alebo zástava srdca; zdôrazňuje, že zdravotné aplikácie založené na umelej inteligencii môžu tiež podporiť zdravé správanie a posilniť zodpovednú starostlivosť o seba samého tým, že pacientom poskytnú ďalšie prostriedky na monitorovanie ich vlastného zdravia a životného štýlu a zlepšia presnosť vyšetrení vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi; poukazuje však na osobitnú citlivosť osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu a v tejto súvislosti na riziko porušenia ochrany údajov alebo ich zneužitia a zdôrazňuje potrebu uplatňovať prísne normy kybernetickej bezpečnosti na akékoľvek zdravotnícke aplikácie;

30.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia v zdravotníckom sektore mimoriadne závisí od veľkých množstiev osobných údajov, spoločného využívania údajov, vysokej kvality údajov, prístupnosti údajov a interoperability údajov, čo sú faktory potrebné na uvedomenie si plného potenciálu umelej inteligencie v zdravotníctve; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť prepojenie elektronických zdravotných záznamov so systémami elektronického predpisovania liekov, ktoré zdravotníckym pracovníkom zapojeným do starostlivosti o pacienta umožnia prístup k potrebným informáciám o pacientovi na základe jeho súhlasu;

31.  víta vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia s cieľom zhromažďovať údaje veľmi vysokej kvality na použitie v sektore zdravotníctva; domnieva sa, že vzájomné prepojenie a interoperabilita vysokovýkonnej počítačovej infraštruktúry s európskym priestorom pre údaje týkajúce sa zdravia by zabezpečili dostupnosť veľkých súborov vysokokvalitných údajov týkajúcich sa zdravia, ktoré sú mimoriadne dôležité pre výskum a liečbu patológií, najmä zriedkavých a pediatrických chorôb;

32.  zdôrazňuje potrebu budovania dôvery prostredníctvom podpory interoperability a väčšej spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí poskytujú služby tým istým pacientom; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať zdravotníckym pracovníkom odbornú prípravu o technikách a prístupoch v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti nedôvere, napríklad využitím plného potenciálu anonymizácie a pseudonymizácie údajov, a vzdelávať a lepšie informovať občanov, zdravotníckych pracovníkov a tvorcov rozhodnutí o prínosoch umelej inteligencie v oblasti zdravia, ako aj vývojárov umelej inteligencie o výzvach a rizikách spracovania citlivých údajov v tejto oblasti;

33.  okrem toho sa domnieva, že na podporu prostredia dôvery medzi občanmi a na primeranú ochranu údajov týkajúcich sa zdravia pred možným zneužitím a nezákonným prístupom sú potrebné záväzné a prísne etické a právne normy a vymožiteľné práva na nápravu; súhlasí s Komisiou, že občania by mali mať zabezpečený prístup ku komplexným elektronickým záznamom o údajoch týkajúcich sa ich zdravia a mali by mať naďalej kontrolu nad osobnými údajmi týkajúcimi sa ich zdravia a možnosť poskytovať tieto údaje oprávneným tretím stranám pri zabezpečení účinnej ochrany osobných údajov a silnej kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že by sa mal zakázať neoprávnený prístup k údajom a ich šírenie a že ochrana osobných údajov pacientov musí byť zaručená v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;

34.  v tejto súvislosti zdôrazňuje riziko neobjektívnych rozhodnutí vedúcich k diskriminácii a porušovaniu ľudských práv; zdôrazňuje preto potrebu nestrannej kontroly používaných algoritmov a súborov údajov a podpory ďalšieho výskumu metód a zaujatosti obsiahnutých v trénovaných systémoch umelej inteligencie, aby sa zabránilo neetickým a diskriminačným záverom v oblasti údajov o ľudskom zdraví;

35.  zdôrazňuje, že účinné a jednotné uplatňovanie nariadenia GDPR v celej EÚ je potrebné na prekonanie výziev, akými sú právna neistota a nedostatočná spolupráca v zdravotníckom sektore; zdôrazňuje, že takéto výzvy vedú v niektorých prípadoch k oneskorovaniu vedeckých objavov a byrokratickej záťaži vo výskume v oblasti zdravia; zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho priestoru, ktorý zaručuje práva pacientov a prenosnosť údajov, môže zvýšiť spoluprácu a stimulovať spoločné využívanie údajov pre výskum a inovácie v európskom zdravotníckom sektore;

36.  konštatuje, že umelá inteligencia môže prispieť k rýchlemu rozvoju nových technológií, ako je napríklad zobrazovanie mozgu, ktoré už majú dôležité využitie v medicíne, ale zároveň predstavujú značné riziko pre ľudské konanie a vyjadrenie základných práv bez potreby súhlasu; je znepokojený nedostatkom právnych predpisov týkajúcich sa neurologických údajov a domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o to, aby sa stala celosvetovým lídrom vo vývoji bezpečných neurologických technológií;

b) Umelá inteligencia a zelená dohoda

37.  zdôrazňuje, že dve kľúčové priority Komisie na nadchádzajúce roky sú Európa pripravená na digitálny vek a zelená dohoda; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby digitálna transformácia prispela k dosiahnutiu udržateľného rozvoja a podporovala zelenú transformáciu; konštatuje, že si to vyžaduje zrýchlenie inovácií v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a environmentálnymi normami; zdôrazňuje, že rôzne využitia umelej inteligencie môžu mať environmentálne a hospodárske prínosy a posilniť prediktívne schopnosti, ktoré môžu prispievať k boju proti zmene klímy a k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody a cieľa EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym svetadielom; domnieva sa, že využívanie umelej inteligencie má potenciál znížiť do roku 2030 celosvetové emisie skleníkových plynov až o 4 %(27); konštatuje, že podľa niektorých odhadov môžu technológie IKT znížiť emisie skleníkových plynov 10-krát viac, než je ich vlastná stopa(28), ale uznáva, že si to vyžaduje vedomé koncepčné rozhodnutia a regulačné opatrenia; zároveň upozorňuje, že rastúca spotreba energie pri ukladaní veľkých súborov údajov potrebných na trénovanie systémov umelej inteligencie môže mať aj negatívny vplyv; pripomína, že dátová prevádzka a infraštruktúra IKT dnes predstavujú približne 7 % svetovej spotreby elektrickej energie, pričom toto číslo sa podľa odhadov do roku 2030 bez správnych záruk zvýši na 13 %; dodáva, že k tomuto negatívnemu vplyvu môže prispieť aj intenzívne využívanie surovín na výrobu mikroprocesorov a moderných technologických zariadení využívajúcich umelú inteligenciu; upozorňuje, že samotné systémy umelej inteligencie je v záujme zaručenia veľkého dosahu, ale malej environmentálnej a klimatickej stopy umelej inteligencie potrebné zvážiť tieto priame a nepriame negatívne vplyvy na životné prostredie a systémy umelej inteligencie je potrebné navrhnúť tak, aby podporovali udržateľnú spotrebu, obmedzovali využívanie zdrojov a spotrebu energie, vyhýbali sa zbytočným spracovateľským operáciám a predchádzali škodám na životnom prostredí; zdôrazňuje, že riešenie vplyvu sektora IKT na životné prostredie si vyžaduje relevantné informácie a údaje;

38.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že len šesť členských štátov začlenilo do svojho úsilia splniť ciele zelenej dohody silné zameranie na využívanie umelej inteligencie; domnieva sa, že umelú inteligenciu možno použiť na zber a triedenie informácií dôležitých pre plánovanie a rozhodovanie v oblasti životného prostredia a pre riadenie a monitorovanie pokroku v environmentálnych politikách zameraných napríklad na čisté ovzdušie, kde aplikácie umelej inteligencie môžu monitorovať znečistenie a varovať pred rizikami; zdôrazňuje, že takéto riešenia založené na umelej inteligencii a digitálnych technológiách by sa mohli využiť vo viacerých odvetviach na rozšírenie riešení efektívne využívajúcich zdroje;

39.  vyzdvihuje význam systémov založených na umelej inteligencii pri vytváraní inteligentných miest a obcí prostredníctvom optimalizácie využívania zdrojov a zvyšovania odolnosti infraštruktúry, a to aj prostredníctvom predikcie a znižovania objemu dopravy, inteligentného energetického manažmentu, núdzovej pomoci a nakladania s odpadom, ako sa už deje vo viacerých mestách a obciach v celej EÚ; zdôrazňuje, že riešenia založené na umelej inteligencii môžu ďalej pomáhať v oblasti mestského plánovania, architektúry, výstavby a inžinierstva s cieľom znížiť emisie, čas, náklady a odpad v stavebníctve;

40.  zdôrazňuje, že transformácia energetiky sa neuskutoční bez digitalizácie; zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže monitorovať, optimalizovať a znižovať spotrebu a výrobu energie, ako aj podporovať začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do existujúcich elektrizačných sústav; zdôrazňuje, že inteligentné meracie prístroje, efektívne osvetlenie, cloud computing a distribuovaný softvér spolu s prvkom umelej inteligencie majú potenciál zmeniť spôsoby využívania energie a podporiť jej zodpovedné využívanie;

41.  zdôrazňuje, že pre čoraz väčšiu zložitosť systému transformácie energetiky s vo veľkej miere nestálou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a zmenami v riadení zaťaženia, je zvýšenie automatického riadenia pre bezpečnosť dodávok energie nevyhnutnosťou; zdôrazňuje, že umelá inteligencia má potenciál byť prínosom pre bezpečnosť dodávok, a to najmä v prevádzke, monitorovaní, údržbe a kontrole vodovodných, plynových a elektrických sietí; upozorňuje však, že technológie sietí využívajúcich umelú inteligenciu prinesú milióny inteligentných komponentov so spoločnými zraniteľnosťami, čím sa do energetických sietí pridá veľký počet potenciálnych bodov útoku a zvýši sa zraniteľnosť kritickej infraštruktúry, ak sa nezavedú vhodné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti; konštatuje, že inteligentné siete si vyžadujú ďalšie investície a výskum;

42.  domnieva sa, že umelá inteligencia a ďalšie digitálne aplikácie pre mobilitu a dopravu majú potenciál optimalizovať toky premávky a zvýšiť bezpečnosť na cestách okrem iného tým, že zvýšia efektívnosť dopravných systémov; poukazuje na to, že umelá inteligencia môže poskytnúť informácie o dizajne a energetickom hospodárení energeticky účinných vozidiel; zdôrazňuje, že sa výrazne rozšírili možnosti služieb prepravy prostredníctvom aplikácií, spoločného využívania vozidiel a tzv. car-sharingu a že umelá inteligencia sa v takýchto službách mobility často využíva prostredníctvom efektívneho plánovania trasy a výberu miesta vyzdvihnutia;

43.  verí, že umelá inteligencia môže zohrávať transformačnú úlohu v poľnohospodárskom sektore a podporovať vznik nových metód zberu vrátane predpovedania úrody a riadenia poľnohospodárskych zdrojov; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým sektorom, v ktorom môže umelá inteligencia pomôcť znížiť emisie a využívanie pesticídov, hnojív, chemických látok a vody tým, že sa ich používanie zameria na presné množstvo a na užšiu oblasť; ďalej zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže prispieť k obnove biodiverzity tým, že sa budú monitorovať ohrozené druhy či sledovať odlesňovacie činnosti; zdôrazňuje potrebu vypracovať usmernenia pre zavádzanie a štandardizované metodiky posudzovania na podporu tzv. zelenej umelej inteligencie v oblastiach, ako sú inteligentné siete, presné poľnohospodárstvo, inteligentné a udržateľné mestá, ako aj komunity; zastáva názor, že umelá inteligencia vo forme presného poľnohospodárstva má potenciál priniesť prelom v poľnohospodárskej výrobe potravín a viesť k lepšiemu hospodáreniu s pôdou vďaka lepšiemu plánovaniu využívania pôdy, predpovedaniu zmeny využívania pôdy a monitorovaniu zdravia plodín, pričom má potenciál predpovedať extrémne klimatické javy;

44.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže prispieť k obehovému hospodárstvu tým, že zefektívni procesy a správanie v oblasti výroby, spotreby a recyklácie z hľadiska zdrojov a zvýši transparentnosť využívania materiálov, napríklad pokiaľ ide o etické získavanie surovín a zníženie množstva odpadu; zdôrazňuje, že umelá inteligencia má potenciál zlepšiť prehľad podnikov o ich emisiách vrátane hodnotových reťazcov, čím im pomôže prispôsobiť sa a dosiahnuť jednotlivé ciele v oblasti emisií; zdôrazňuje, že digitálne nástroje môžu pomôcť podnikom vykonávať kroky nevyhnutné pre smerovanie k udržateľnému správaniu, a to najmä MSP, ktoré by na to inak nemuseli mať prostriedky;

45.  zdôrazňuje, že v súčasnosti nie je možné použiť umelú inteligenciu na úplné meranie vplyvov na životné prostredie; konštatuje, že je potrebné vykonať viac štúdií o úlohe umelej inteligencie pri znižovaní vplyvov na životné prostredie; zdôrazňuje, že na získanie väčšieho prehľadu a vykonanie väčšieho pokroku prostredníctvom riešení založených na umelej inteligencii je potrebných viac environmentálnych údajov; poukazuje na to, že využívaním umelej inteligencie na systematické prepájanie údajov o emisiách CO2 s údajmi o vzorcoch výroby a spotreby, dodávateľských reťazcoch a logistických trasách by sa mohlo zabezpečiť odhalenie činností s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom;

c) Rozmer umelej inteligencie týkajúci sa vonkajšej politiky a bezpečnosti

46.  opätovne zdôrazňuje, že EÚ sa usiluje o dosiahnutie celosvetovej dohody o spoločných normách pre zodpovedné využívanie umelej inteligencie, čo je mimoriadne dôležité; zo zásady verí v potenciál rovnako zmýšľajúcich demokracií spolupracovať na spoločnom formovaní medzinárodnej diskusie o rámci umelej inteligencie, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, spolupracovať na dosiahnutí minimálnych technických a etických noriem a usmernení pre zodpovedné správanie štátu, najmä pod záštitou medzivládnych organizácií, akými sú OSN a OECD, a tým podporiť viacstrannosť, udržateľný rozvoj, interoperabilitu a spoločné využívanie údajov na medzinárodnej scéne; podporuje prácu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre IKT a medzinárodnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že opatrenia na budovanie dôvery sú nevyhnutné na zvýšenie úrovne dialógu a dôvery; vyzýva preto na väčšiu transparentnosť pri využívaní umelej inteligencie, aby sa zabezpečila lepšia zodpovednosť;

47.  víta nedávne viacstranné iniciatívy zamerané na vypracovanie usmernení a noriem pre eticky zodpovedné využívanie umelej inteligencie, ako sú zásady OECD v oblasti umelej inteligencie, globálne partnerstvo v oblasti umelej inteligencie, odporúčanie UNESCO o etike umelej inteligencie, globálny samit „AI for Good“, odporúčania Rady Európy týkajúce sa možného právneho rámca pre umelú inteligenciu a politické usmernenia UNICEF týkajúce sa umelej inteligencie pre deti; víta prebiehajúcu prácu na medzinárodnej úrovni na normách v oblasti umelej inteligencie a pokrok dosiahnutý v súvislosti s normami Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu týkajúcimi sa dôsledkov umelej inteligencie v oblasti riadenia;

48.  víta tiež zriadenie Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) a začatie jej činnosti; víta výsledok prvého zasadnutia TTC v Pittsburghu; považuje TTC za potenciálne fórum pre globálnu koordináciu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pri stanovovaní globálnych pravidiel pre umelú inteligenciu a globálnych technologických noriem, ktoré chránia naše spoločné hodnoty, na podporu spoločných investícií, výskumu a vývoja a na užšiu politickú koordináciu v rámci medzinárodných inštitúcií v otázkach týkajúcich sa technológií a umelej inteligencie;

49.  vyzdvihuje skutočnosť, že EÚ môže zohrávať kľúčovú úlohu pri stanovovaní globálnych noriem, ak ako prvý blok na svete zavedie právne predpisy o umelej inteligencii; zdôrazňuje, že právny rámec Únie v oblasti umelej inteligencie by mohol z Európy urobiť svetového lídra v tomto odvetví, a preto by sa mal presadzovať na celom svete prostredníctvom spolupráce so všetkými medzinárodnými partnermi, pričom by sa malo pokračovať v kritickom a eticky zameranom dialógu s tretími krajinami, ktoré majú alternatívne modely riadenia a normy v oblasti umelej inteligencie;

50.  poznamenáva, že čínska vláda podpísala v rámci svojej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta dohody o normách a spolupráci s 52 ďalšími krajinami; varuje, že keďže viaceré z týchto noriem vrátane noriem týkajúcich sa technológií založených na umelej inteligencii, a najmä v súvislosti so štátnym dohľadom a osobnými slobodami, nie sú v súlade s ľudskými právami a hodnotami EÚ, aktivizmus Číny v oblasti noriem predstavuje pre EÚ výzvu;

51.  zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie, najmä tie, ktoré neboli navrhnuté a vyvinuté s explicitne stanovenými kontrolnými postupmi a ktoré sa používajú nesprávne a bez dohľadu vo vojenských veliteľských centrách alebo v zariadeniach na odpaľovanie rakiet, predstavujú obzvlášť veľké riziko a mohli by vystupňovať automatizovaný vzájomný konflikt;

52.  poznamenáva, že využívanie systémov umelej inteligencie vo vývoji v oblasti obrany sa považuje za prielom vo vojenských operáciách vďaka analýze údajov, schopnosti odrážať väčšiu zložitosť situácie, potenciálu zlepšiť presnosť cieľov, optimalizovať logistiku a zapojiť sa do ozbrojených konfliktov so zníženým rizikom fyzického ublíženia civilnému obyvateľstvu a vlastnému vojenskému personálu, ako aj vďaka využívaniu údajov na vývoj spôsobov činnosti, ako je napríklad wargaming; varuje však, že by to mohlo viesť k zníženiu prahu pre použitie sily, a teda k väčšiemu počtu konfliktov; vyhlasuje, že stroje nemôžu prijímať rozhodnutia ako ľudia, ktorí zohľadňujú právne zásady rozlišovania, proporcionality a prevencie; vyhlasuje, že kontrolu nad rozhodovaním o nasadení a použití zbraní by mali mať ľudia, ktorí by mali niesť aj zodpovednosť za použitie smrtiacej sily a za rozhodnutia o živote a smrti; zastáva názor, že zbraňové systémy založené na umelej inteligencii by mali podliehať globálnym normám a medzinárodnému etickému kódexu správania, ktoré by upravovali nasadenie technológií umelej inteligencie vo vojenských operáciách, a to pri plnom rešpektovaní medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ako aj v súlade s právom a hodnotami Únie;

53.  je znepokojený vojenským výskumom a technologickým vývojom, ktorý prebieha v niektorých krajinách v súvislosti so smrtiacimi autonómnymi zbraňovými systémami bez významnej ľudskej kontroly; poznamenáva, že smrtiace autonómne zbraňové systémy sa už vo vojnových konfliktoch používajú; pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzval na medzinárodný zákaz vývoja, výroby a používania smrtiacich autonómnych zbraňových systémov a na začatie účinných rokovaní o ich zákaze; zdôrazňuje, že systémy využívajúce umelú inteligenciu nemôžu v žiadnom prípade nahradiť ľudské rozhodovanie, ktoré zahŕňa právne zásady rozlišovania, proporcionality a predbežnej opatrnosti;

54.  poznamenáva najmä, že technológia založená na umelej inteligencii môže predstavovať potenciálne riziká najmä ako prostriedok na rôzne druhy hybridnej vojny a zahraničného zasahovania; spresňuje, že by sa napríklad mohla využiť na šírenie dezinformácií s využitím botov alebo falošných účtov v sociálnych médiách, využitie vzájomnej závislosti ako zbrane prostredníctvom zhromažďovania cenných informácií alebo zamietnutia prístupu protivníkov k sieťam, ako aj na narušenie hospodárskych a finančných systémov iných krajín, znečistenie politickej diskusie a uprednostňovanie extrémistických skupín alebo manipuláciu volieb s cieľom destabilizovať demokracie;

55.  zdôrazňuje, že technológie založené na umelej inteligencii by mohli zahŕňať aj malvér využívajúci umelú inteligenciu, krádež identity, tzv. otrávenie údajov alebo iné formy nepriateľského strojového učenia, ktoré spôsobia, že ostatné systémy umelej inteligencie budú nesprávne interpretovať vstupné údaje; poukazuje konkrétne na vzostup fenoménu deepfake, ktorý nemusí nevyhnutne predstavovať „kybernetické útoky“, ale vedie k pochybnostiam o pravosti všetkého digitálneho obsahu vrátane videí, a preto si vyžaduje osobitnú pozornosť z hľadiska požiadaviek na transparentnosť; varuje, že fenomén deepfake by mohol prispieť k rozšíreniu atmosféry verejnej nedôvery k umelej inteligencii, ako aj k hlbšej sociálno-politickej polarizácii v našich spoločnostiach;

56.  poznamenáva, že používanie systémov umelej inteligencie v značnom množstve kľúčovej kritickej infraštruktúry, ako sú energetické sústavy, dopravné siete, vesmírny sektor, potravinové reťazce, banková a finančná infraštruktúra a nemocničné zariadenia, spolu s internetom vecí spôsobila vznik nových zraniteľných miest, ktorých ochrana pred hrozbami si vyžaduje spoľahlivé opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti poukazuje na význam spolupráce, výmeny informácií a opatrení na úrovni EÚ, ako aj medzi členskými štátmi; zdôrazňuje význam posilnenia odolnosti kritických subjektov voči hybridným hrozbám;

57.  varuje, že schopnosti umelej inteligencie môžu predstavovať aj bezpečnostné riziko, keďže môže doviesť ľudí k takej dôvere v umelú inteligenciu, že jej budú veriť viac než vlastnému úsudku; poznamenáva, že použitie prístupu „človek v slučke“ ako nápravného mechanizmu nie je možné vo všetkých prípadoch; poznamenáva, že pokusmi sa dokázalo, že to dokáže zvýšiť úroveň autonómie umelej inteligencie nad rámec podpornej úlohy, na ktorú bola pôvodne navrhnutá, a znamená to, že ľuďom chýbajú príležitosti na získavanie skúseností a zdokonaľovanie svojich schopností a znalostí systémov umelej inteligencie; zdôrazňuje preto, že systémy umelej inteligencie s vysokým rizikom si vyžadujú bezpečnosť zakomponovanú už v štádiu návrhu a zmysluplný ľudský dohľad založený na zodpovedajúcej odbornej príprave, ako aj primerané záruky bezpečnosti a súkromia, aby sa prekonala táto nadmerná dôvera voči automatizácii;

58.  zdôrazňuje však, že umelú inteligenciu možno použiť na predpovedanie výpadkov prúdu a identifikáciu potrieb údržby s veľkou presnosťou; ďalej spresňuje, že ju možno využiť na syntézu veľkých množstiev údajov prostredníctvom ich automatického extrahovania alebo automatizovanej klasifikácie a na odhaľovanie špecifických vzorcov; zdôrazňuje, že tieto prvky by umožnili lepšie predpovedanie a posudzovanie stupňa ohrozenia a zraniteľných miest systémov, rýchlejšie rozhodovacie procesy, lepšiu schopnosť reagovať a efektívnejšie zabezpečenie a zužitkovanie koncových zariadení;

59.  zdôrazňuje najmä potenciál umožňujúci orgánom presadzovania práva identifikovať trestnú činnosť a bojovať proti nej aj s pomocou technológie založenej na umelej inteligencii; zdôrazňuje, že takéto činnosti presadzovania práva súvisiace s umelou inteligenciou si však vyžadujú plné dodržiavanie základných práv, prísny demokratický dohľad, jasné transparentné pravidlá, výkonnú IT infraštruktúru, ľudský dohľad, vysokokvalifikovaných zamestnancov a prístup k veľkému množstvu relevantných údajov;

d) Umelá inteligencia a konkurencieschopnosť

60.  konštatuje, že v blízkej budúcnosti budú čoraz viaceré výrobky a služby v rámci hodnotového reťazca vzájomne prepojené, pričom umelá inteligencia a automatizácia budú zohrávať dôležitú úlohu v mnohých výrobných procesoch, operáciách a obchodných modeloch; zdôrazňuje mimoriadny význam základného výskumu pre rozvoj priemyselných ekosystémov umelej inteligencie, ako aj významných investícií na podporu digitálnej verejnej správy a modernizáciu digitálnej infraštruktúry;

61.  konštatuje, že napriek výraznému nárastu rizikového kapitálu a iných finančných prostriedkov v počiatočnej fáze v posledných dvoch rokoch mnohé európske odvetvia zaostávajú a súčasná úroveň financovania v EÚ je stále nedostatočná a mala by sa výrazne zvýšiť, aby sa vyrovnala dynamike popredných ekosystémov umelej inteligencie, ako je Silicon Valley a iné; zdôrazňuje osobitnú klastrovú sieťovú štruktúru inovačného ekosystému EÚ narozdiel od centralizovaných (a štátom podporovaných) inovačných ekosystémov;

62.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže zmeniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a má potenciál zvýšiť produktivitu, urýchliť inovácie, zlepšiť výrobné procesy a pomôcť monitorovať odolnosť európskych dodávateľských reťazcov;

63.  poukazuje na riziko narušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku hospodárskeho oddelenia alebo katastrofických udalostí, ako sú pandémie alebo javy súvisiace so zmenou klímy; zdôrazňuje, že využívanie umelej inteligencie môže pomôcť odhaliť modely narušenia v dodávateľských reťazcoch a poskytnúť informácie o prediktívnej údržbe, čo by mohlo podporiť diverzifikáciu dodávateľov;

64.  konštatuje, že spoločnosti, ktoré začali s digitálnym prevratom, sú často odmeňované významným ziskom podielov na trhu; konštatuje, že z najnovších štúdií vyplýva, že tento vzorec sa pravdepodobne bude opakovať s ešte väčšou intenzitou, keďže spoločnosti, ktoré zavedú umelú inteligenciu často zbierajú veľké množstvo údajov, čo má tendenciu zvyšovať ich konkurenčnú pozíciu; je znepokojený výsledným rizikom koncentrácie na trhu na úkor MSP a startupov;

65.  zdôrazňuje, že tento výhľad obzvlášť vzbudzuje obavy, keďže najväčšie existujúce technologické spoločnosti, ktoré pravdepodobne ovládnu aj technológie založené na umelej inteligencii, kontrolujú prístup na trh, pričom by získali väčšinu vytvorenej hodnoty; zdôrazňuje, že keďže údaje, na základe ktorých funguje sektor umelej inteligencie, sa v drvivej väčšine zhromažďujú od rovnakých veľkých technologických spoločností, ktoré používateľom ponúkajú prístup k službám výmenou za ich údaje a sledovanie cielenej reklamy, je pravdepodobné, že sa ich súčasná dominancia na trhu sama osebe stane motorom ďalšej dominancie na trhu; poukazuje na to, že mnohé z týchto technologických spoločností sídlia zväčša mimo EÚ, no napriek tomu dokážu zachytiť hodnotu vytvorenú údajmi o európskych zákazníkoch, a tak získať konkurenčnú výhodu;

66.  víta nedávne oznámenie Komisie, ktoré vyzýva na aktualizáciu pravidiel hospodárskej súťaže, aby boli vhodné pre digitálny vek(29) , a zdôrazňuje kľúčovú úlohu opatrení ex ante vrátane budúceho aktu o digitálnych trhoch pri vyrovnávaní koncentrácie ešte pred jej vznikom; okrem toho zdôrazňuje úlohu, ktorú pri riešení tohto problému môže zohrávať normalizácia a spolupráca v oblasti regulácie, pretože uľahčuje globálny vývoj výrobkov a služieb bez ohľadu na ich fyzické umiestnenie;

67.  zdôrazňuje, že MSP a startupy zohrávajú ústrednú úlohu pri zavádzaní technológií založených na umelej inteligencii v rámci EÚ, keďže predstavujú väčšinu všetkých spoločností a sú zásadne dôležitým zdrojom inovácie; pripomína však, že sľubné startupy v oblasti umelej inteligencie čelia značným prekážkam pri rozširovaní svojej činnosti v Európe v dôsledku neúplného jednotného digitálneho trhu a regulačných rozdielov v mnohých členských štátoch, alebo keď rozšíria svoju činnosť, získajú ich veľké technologické spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP sa často stretávajú s nedostatkom finančných prostriedkov, zložitými administratívnymi postupmi a nedostatkom primeraných zručností a prístupu k informáciám; konštatuje, že orgány EÚ pre hospodársku súťaž v minulosti povolili väčšinu zahraničných prevzatí európskych spoločností v oblasti umelej inteligencie a robotiky;

68.  zdôrazňuje, že intenzívne využívanie algoritmov, napríklad pri určovaní cien, by mohlo viesť v rámci jednotného trhu k vytvoreniu nových problémov špecifických pre umelú inteligenciu; konštatuje, že pre antitrustové orgány môže byť napríklad zložité dokázať cenovú kolúziu medzi systémami stanovovania cien využívajúcimi umelú inteligenciu; okrem toho dodáva, že niekoľko poskytovateľov umelej inteligencie, ktorí sa už zúčastňujú na obchodovaní s akciami, by mohlo predstavovať systémové riziko pre finančné trhy, a to aj prostredníctvom kolúzií; zdôrazňuje, že algoritmické kolúzie možno veľmi ťažko identifikovať, pretože systémy založené na umelej inteligencii nemusia medzi sebou komunikovať tak, ako to robia ľudia pri kolúziách, čo môže znemožniť preukázanie tajného úmyslu; zdôrazňuje, že to predstavuje riziko pre stabilitu trhu, a preto je potrebné, aby orgány EÚ a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž vypracovali vhodné stratégie a nástroje; okrem toho upozorňuje na systémové riziko pre finančné trhy vyplývajúce z rozsiahleho používania algoritmických obchodných modelov a systémov bez akejkoľvek ľudskej interakcie, ktoré už v minulosti výrazne zosilnili pohyby na trhu a pravdepodobne sa tak stane aj v budúcnosti;

69.  konštatuje, že mnohé spoločnosti v EÚ, ktoré sa zameriavajú na umelú inteligenciu, v súčasnosti čelia právnej neistote, pokiaľ ide o to, ako môžu v dôsledku byrokratických prekážok s istotou rozvíjať svoje produkty a služby vzhľadom na prekrývanie existujúcich odvetvových právnych predpisov a neexistencie zavedených štandardov a noriem v oblasti umelej inteligencie;

70.  zdôrazňuje výzvu pre spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou, pokiaľ ide o kontrolu kvality a ochranu spotrebiteľa; dospieva k záveru, že transparentnosť a dôveryhodnosť sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby spoločnosti EÚ mali konkurenčnú výhodu, keďže takéto úvahy v budúcnosti rozhodnú o tom, či trh prijme daný produkt alebo službu;

71.  konštatuje, že hoci 26 % hodnotných výskumných publikácií o umelej inteligencii pochádza z Európy, len 4 z 30 najväčších žiadateľov (13 %) a 7 % podnikov, ktoré sa celosvetovo usilujú o patentovanie umelej inteligencie, sú z Európy;

72.  domnieva sa, že právne predpisy EÚ v oblasti duševného vlastníctva si vyžadujú harmonizáciu a jasné a transparentné presadzovanie a vyvážený, vymáhateľný a predvídateľný rámec, ktorý by európskym podnikom, a najmä startupom, umožnil zabezpečiť ochranu ich duševného vlastníctva;

73.  vyjadruje obavy, že MSP využívajú ochranu duševného vlastníctva stále na nízkej úrovni, keďže často si nie sú plne vedomé svojich práv a nemajú dostatok prostriedkov na ich ochranu; zdôrazňuje význam informácií a štatistík o ochrane duševného vlastníctva medzi MSP pôsobiacimi v odvetviach náročných na znalosti a víta úsilie, vrátane zjednodušených postupov registrácie a nižších správnych poplatkov, o poskytnutie lepších informácií MSP a startupom a o uľahčenie ich prístupu k ochrane duševného vlastníctva; poznamenáva, že s cieľom pomôcť spoločnostiam v EÚ pri ochrane ich práv duševného vlastníctva, pokiaľ ide o umelú inteligenciu, by sa malo posilniť postavenie EÚ ako globálneho normotvorcu; zdôrazňuje, že medzinárodná konkurencieschopnosť a atraktívnosť sú zakotvené v pevnom a odolnom jednotnom trhu, a to aj v ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva;

74.  uvádza, že analýza údajov, ako aj prístup k iným ako osobným údajom, ich spoločné využívanie a opätovné používanie majú už dnes zásadný význam pre mnohé produkty a služby využívajúce údaje, ale budú dôležité pre vývoj a zavádzanie budúcich systémov umelej inteligencie; zdôrazňuje však, že väčšina iných ako osobných údajov vytvorených v EÚ sa zatiaľ nevyužíva, keďže jednotný trh s údajmi stále len vzniká;

75.  poukazuje na význam uľahčenia prístupu k údajom a ich zdieľaniu, otvoreným štandardom a technológiám s otvoreným zdrojovým kódom ako spôsobu zvýšenia investícií a podpory inovácií v oblasti technológií umelej inteligencie v EÚ; uvádza, že pre vývojárov umelej inteligencie by bola užitočná lepšia harmonizácia výkladov zo strany vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov, ako aj usmernenia k zmiešaným údajom a anonymizačným technikám;

76.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže umelá inteligencia zohrávať pri pomoci európskym a vnútroštátnym orgánom pri presadzovaní práva, najmä v oblasti colného a trhového dohľadu; zastáva názor, že obchodné a colné postupy možno zefektívniť, a to aj z hľadiska nákladov, prostredníctvom umelej inteligencie zlepšením dodržiavania predpisov a zabezpečením toho, aby na jednotný trh vstupovali len bezpečné výrobky; poukazuje na príklad systému riadenia posudzovania a príjmov Kanadskej agentúry pre pohraničné služby (CARM), ktorý výrazne zjednodušuje dovozné a vývozné postupy pomocou kvalifikovaného hodnotenia rizík umelou inteligenciou a zefektívnenej digitalizovanej správy informácií s cieľom znížiť potrebu zdĺhavých kontrol;

e) Umelá inteligencia a pracovný trh

77.  poznamenáva, že umelá inteligencia čoraz viac ovplyvňuje trh práce, pracovisko a sociálnu oblasť a že vplyvy technologických zmien na prácu a zamestnanosť sú mnohostranné; zdôrazňuje, že v tejto oblasti prináša využívanie umelej inteligencie množstvo etických, právnych a pracovnoprávnych výziev; vyjadruje obavy, že z hľadiska trhu práce môže digitalizácia viesť k reorganizácii pracovnej sily a k možnému zániku niektorých odvetví zamestnanosti; domnieva sa, že prijatím umelej inteligencie, pokiaľ ho bude sprevádzať potrebná podporná infraštruktúra, vzdelávanie a odborná príprava, by sa mohla zvýšiť produktivita kapitálu a práce, inovácie, udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

78.  zdôrazňuje, že hoci umelá inteligencia môže nahradiť niektoré úlohy vrátane opakujúcich sa, ťažkých, pracovne náročných alebo nebezpečných úloh, mohla by tiež pomôcť zlepšiť zručnosti, zvýšiť kvalitu práce a vytvoriť nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, a tak ponechať viac času na stimulujúce úlohy a kariérny rozvoj; zdôrazňuje, že umelá inteligencia už v súčasnosti nahrádza alebo dopĺňa ľudí v podskupine úloh, ale zatiaľ nemá zistiteľné významné súhrnné dôsledky pre trh práce(30); upozorňuje však na možnosť zvýšenia príjmovej nerovnosti, ak sa v dôsledku umelej inteligencie rozšíria vysokokvalifikované profesie a nahradia sa tie nízkokvalifikované; dodáva, že akékoľvek hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, je potrebné zmierniť vhodnými opatreniami, výskumom a predvídavosťou a pripraviť sa na ne investovaním do rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily so zameraním na nedostatočne zastúpené skupiny, ako sú ženy a menšiny, ktoré budú pravdepodobne najviac postihnuté touto transformáciou, a podporou rozmanitosti vo všetkých fázach vývoja systémov umelej inteligencie; obáva sa, že umelá inteligencia môže viesť k procesom straty zručností a vytvárať a uplatňovať nízko platenú prácu s malou autonómiou a rozširovať atypickú, flexibilnú (alebo tzv. gig) prácu; zdôrazňuje, že algoritmické riadenie by mohlo viesť k nerovnováhe moci medzi vedením a zamestnancami a k nejasnostiam v rozhodovaní;

79.  zdôrazňuje, že využívanie umelej inteligencie ponúka príležitosť podporiť podstatnú kultúrnu zmenu v rámci organizácií vrátane zlepšenia bezpečnosti na pracovisku, zlepšenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ponuky práva odpojiť sa a efektívnejšej odbornej prípravy a usmernení; v tejto súvislosti poukazuje na odporúčania OECD, v ktorých sa zdôrazňuje, že automatizácia by mohla viesť aj k skráteniu pracovného času, čím by sa zlepšili životné podmienky a zdravie pracovníkov; zastáva názor, že aplikácie umelej inteligencie, ktoré posilňujú postavenie ľudí, by tiež mohli vytvárať nové pracovné možnosti, a to najmä pre ľudí, ktorí boli z dôvodu obmedzení, ako je zdravotné postihnutie alebo životné okolnosti, doteraz odsúdení na menej kvalifikovanú prácu; zdôrazňuje potrebu využívať pomoc umelej inteligencie na pracovisku, aby sa ľuďom poskytol čas na zlepšenie kvality ich výstupov namiesto toho, aby sa len zvýšila pracovná záťaž;

80.  odsudzuje čoraz častejšie využívanie sledovania na pracovisku, ktoré je založené na umelej inteligencii a ktoré sa často uskutočňuje bez vedomia pracovníkov, nehovoriac o ich súhlase, najmä v súvislosti s prácou na diaľku; zastáva názor, že táto prax by nemala byť povolená, pretože mimoriadne porušuje základné právo na súkromie, ochranu údajov a ľudskú dôstojnosť pracovníka, ako aj sociálne a pracovné práva, a má tiež negatívny vplyv na duševné zdravie pracovníkov z dôvodu miery zásahu, plošného alebo nerozlišujúceho účinku a nedostatočných záruk pre dotknuté osoby;

81.  je znepokojený, že podobné riziko sledovania umelou inteligenciou existuje aj v školskom prostredí, keďže čoraz častejšie zavádzanie systémov umelej inteligencie v školách narúša základné práva detí; poznamenáva, že dôsledky, ktorá má umelá inteligencia na súkromie, bezpečnosť a ochranu detí, sa týkajú širokého spektra, od prínosov súvisiacich so schopnosťou konkrétnejšie a presnejšie pochopiť hrozby, ktorým deti čelia, až po riziká spojené s neúmyselným narušením súkromia; zdôrazňuje, že pozitívne aj negatívne dôsledky na súkromie, bezpečnosť a ochranu detí si vyžadujú dôkladné preskúmanie a zodpovedajúce záruky; ďalej zdôrazňuje, že pri vývoji systémov umelej inteligencie je potrebné venovať osobitnú pozornosť a ochranu deťom, pretože sú obzvlášť citlivé a zraniteľné;

82.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité poskytovať jednotlivcom komplexné programy rozvoja zručností vo všetkých fázach života, aby mohli zostať produktívni na neustále sa vyvíjajúcom pracovisku a aby sa zabránilo ich vylúčeniu z trhu práce; domnieva sa, že prispôsobenie pracovnej sily, pokiaľ ide o vzdelávanie v súvislosti s umelou inteligenciou, celoživotné vzdelávanie a rekvalifikáciu je zásadne dôležité; zdôrazňuje, že súčasné koncepcie učenia a práce sú stále príliš vymedzené pred digitálnym svetom, čo prispieva k čoraz väčším rozdielom v zručnostiach a novej digitálnej priepasti pre občanov bez prístupu k bezpečnému digitálnemu prostrediu; zdôrazňuje, že posilnenie digitálnej gramotnosti prispieva k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä tých, ktoré sa týkajú vzdelávania, ľudského kapitálu a infraštruktúry; zdôrazňuje, že vďaka kríze spôsobenej ochorením COVID-19 sa získali poznatky o nových formách práce a učenia sa, ktoré by sa mohli ďalej skúmať;

83.  zdôrazňuje, že v záujme plného využitia výhod digitalizácie musí Únia riešiť digitálnu gramotnosť a zručnosti pre všetkých; je presvedčený, že digitálna gramotnosť je predpokladom dôvery občanov v umelú inteligenciu a informovanosti verejnosti o jej vplyve; zdôrazňuje význam začlenenia základného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností a umelej inteligencie do národných vzdelávacích systémov; domnieva sa, že vykonávanie a rozvoj technológií založených na umelej inteligencii v oblasti menšinových jazykov by mohli viesť k zvýšeniu ich znalosti a používania; zdôrazňuje, že viac ako 70 % podnikov uvádza nedostatok pracovníkov s vhodnými digitálnymi zručnosťami a zručnosťami v oblasti umelej inteligencie ako prekážku pre investície; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v roku 2019 bolo v EÚ 7,8 milióna odborníkov v oblasti IKT s predchádzajúcim tempom ročného rastu o 4,2 %, čo je dosť ďaleko od 20 miliónov expertov potrebných v kľúčových oblastiach, ako je analýza údajov, podľa odhadov Komisie;

84.  vyjadruje znepokojenie nad existenciou rodových rozdielov v tejto oblasti, pričom je žena len každá šiesta odborníčka na IKT a každá tretia absolventka vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických (STEM) odborov(31); so znepokojením konštatuje, že rodové rozdiely pretrvávajú najmä v oblasti startupov, kde v roku 2019 až 92 z každých 100 USD investovaných do európskych technologických spoločností pripadlo na zakladateľské tímy zložené výlučne z mužov; odporúča cielené iniciatívy na podporu žien v oblasti STEM s cieľom odstrániť celkovú medzeru v zručnostiach v tomto odvetví; zdôrazňuje, že tieto rozdiely nevyhnutne vedú k neobjektívnym algoritmom; zdôrazňuje význam posilnenia postavenia dievčat a ich motivácie ku kariére v oblasti STEM a odstránenie rodových rozdielov v tejto oblasti;

f) Umelá inteligencia a budúcnosť demokracie

85.  konštatuje, že umelá inteligencia má na jednej strane potenciál pomôcť pri budovaní transparentnejšieho a efektívnejšieho verejného sektora, ale na druhej strane technický vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý je často poháňaný logikou rastu a zisku, je veľmi rýchly a dynamický, čo sťažuje tvorcom politík dostatočné pochopenie toho, ako nové aplikácie umelej inteligencie fungujú a aké výsledky môžu tieto aplikácie priniesť, hoci majú povinnosť poskytnúť rámec na zabezpečenie toho, aby bola umelá inteligencia v súlade so základnými právami a mohla sa využívať v prospech spoločnosti; zdôrazňuje, že prognózy odborníkov o budúcom vplyve umelej inteligencie sa tiež líšia, čo naznačuje, že aj pre nich môže byť ťažké predpovedať výsledky nasadenia nových technológií umelej inteligencie; preto tvrdí, že vzhľadom na túto neistotu je potrebné, aby zákonodarcovia pri regulácii umelej inteligencie zohľadňovali zásadu predbežnej opatrnosti; domnieva sa, že na vytvorenie pevných a funkčných právnych predpisov, ktoré obstoja aj v budúcnosti, je nevyhnutné viesť konzultácie s odborníkmi s rôznymi odbornými znalosťami a z rôznych oblastí; varuje, že právna neistota môže byť jednou z najväčších prekážok inovácií; v tejto súvislosti poukazuje na význam podpory gramotnosti v oblasti umelej inteligencie medzi občanmi vrátane volených zástupcov a vnútroštátnych orgánov;

86.  upozorňuje, že legislatívne cykly preto často zaostávajú za technologickým pokrokom, čo núti tvorcov politík doháňať jeho náskok a uprednostňovať reguláciu prípadov použitia, ktoré sú už na trhu; poukazuje na to, že rozumnému regulačnému prístupu k umelej inteligencii musí predchádzať dôkladná analýza proporcionality a nevyhnutnosti, aby sa zabránilo obmedzovaniu inovácií a konkurencieschopnosti podnikov v EÚ;

87.  zdôrazňuje, že používanie umelej inteligencie na získavanie biometrických údajov by mohlo byť rušivé a škodlivé alebo prospešné pre jednotlivca, ako aj pre širokú verejnosť;

88.  so znepokojením konštatuje, že takéto technológie umelej inteligencie vyvolávajú zásadné etické a právne otázky; konštatuje, že isté technológie umelej inteligencie umožňujú automatizáciu spracúvania informácií v bezprecedentnom rozsahu, čo pripravuje pôdu pre hromadné sledovanie a iné nezákonné zasahovanie a predstavuje hrozbu pre základné práva, najmä práva na súkromie a ochranu údajov;

89.  zdôrazňuje, že mnohé autoritárske režimy používajú systémy umelej inteligencie na kontrolu, vykonávanie hromadného sledovania, špehovanie, monitorovanie a hodnotenie svojich občanov alebo na obmedzovanie ich slobody pohybu; zdôrazňuje, že akákoľvek forma normatívneho bodovania občanov zo strany verejných orgánov, najmä v oblasti presadzovania práva, hraničnej kontroly a justície, ako aj ich využívanie súkromnými spoločnosťami alebo jednotlivcami vedie k strate autonómie a súkromia, prináša riziká diskriminácie a nie je v súlade s európskymi hodnotami; pripomína, že technológie, ako je kybernetický dohľad a biometrické rozpoznávanie, ktoré možno použiť na tieto účely, podliehajú nariadeniu EÚ o kontrole vývozu; je veľmi znepokojený prípadmi spoločností z EÚ, ktoré predávajú biometrické systémy, ktorých použitie by bolo v EÚ nelegálne, autoritárskym režimom v krajinách mimo EÚ a odsudzuje tieto prípady;

90.  poznamenáva, že dominantné technické platformy nemajú v súčasnosti len značnú kontrolu nad prístupom k informáciám a ich šíreniu, ale využívajú aj technológie založené na umelej inteligencii, aby získali viac informácií o identite a správaní osôb a poznatky o histórii rozhodovania; domnieva sa, že takéto profilovanie predstavuje riziko pre demokratické systémy, ako aj pre ochranu základných práv a autonómiu občanov; zdôrazňuje, že to vytvára nerovnováhu moci a predstavuje systémové riziká, ktoré by mohli ovplyvniť demokraciu;

91.  poukazuje na to, že digitálne platformy, a to aj prostredníctvom marketingových aplikácií riadených umelou inteligenciou, možno využiť na šírenie dezinformácií a tzv. deepfakov, pričom slúžia ako siete pre propagandu, trollovanie a obťažovanie s cieľom podkopávať volebné procesy; zdôrazňuje, že strojové učenie umožňuje najmä cielené využívanie osobných údajov na manipuláciu s voličmi, ktorí nič netušia, a to prostredníctvom vytvárania personalizovaných a presvedčivých správ; zdôrazňuje význam prísnych povinností v oblasti transparentnosti, ktoré sa účinne presadzujú;

92.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia by sa však tiež mohla využiť na obmedzenie protidemokratických a neetických aktivít na platformách a ako prostriedok na obmedzenie šírenia falošných správ a nenávistných prejavov, hoci testy jej schopností porozumieť obsahu špecifickému pre daný kontext zatiaľ vykázali slabé výsledky; je znepokojený tým, že rozdeľujúci jazyk môže viesť k väčšej interakcii používateľov, a preto by bolo odstránenie takéhoto jazyka v priamom rozpore s obchodným modelom takýchto platforiem, ktorý je založený na maximalizácii interakcie používateľov; zastáva názor, že riešenia využívajúce umelú inteligenciu musia byť pred ich prípadným použitím založené na plnom rešpektovaní slobody prejavu a názoru a na presvedčivých dôkazoch v ich prospech;

93.  zdôrazňuje, že predpojatosť v systémoch umelej inteligencie, najmä pokiaľ ide o systémy hĺbkového učenia, často vzniká z dôvodu chýbajúcich rôznorodých a vysokokvalitných trénovacích a testovacích údajov, napríklad v prípadoch, keď sa používajú súbory údajov, ktoré nezahŕňajú v dostatočnej miere zraniteľné skupiny, alebo keď už samotné vymedzenie úlohy alebo nastavenie požiadaviek je predpojaté; poznamenáva, že predpojatosť môže tiež vzniknúť z dôvodu možného nedostatku rozmanitosti v tímoch vývojárov, opakovania vnútorných zaujatostí, obmedzeného objemu trénovacích a testovacích údajov alebo keď zaujatý vývojár umelej inteligencie ovplyvní algoritmus; poukazuje na to, že odôvodnená diferenciácia sa vytvára aj zámerne s cieľom zlepšiť výkon umelej inteligencie pri učení za určitých okolností;

94.  zdôrazňuje, že štrukturálne predsudky prítomné v našej spoločnosti by sa nemali opakovať alebo dokonca zvyšovať prostredníctvom nekvalitných súborov údajov; spresňuje v tomto smere, že algoritmy sa naučia takej diskriminácií, aké sú údaje, s ktorými pracujú, a v dôsledku nekvalitných trénovacích údajov alebo predpojatosti a diskriminácie pozorovanej v spoločnosti, môžu navrhovať rozhodnutia, ktoré sú z podstaty diskriminačné, čo prehlbuje diskrimináciu v rámci spoločnosti; poznamenáva však, že predpojatosti umelej inteligencie sa dajú niekedy korigovať; konštatuje, že preto je potrebné uplatniť technické prostriedky a zaviesť rôzne úrovne kontroly systémov umelej inteligencie vrátane softvéru, algoritmov a údajov, ktoré používajú a vytvárajú, aby sa toto riziko minimalizovalo; tvrdí, že umelá inteligencia sa môže a mala by sa využívať na zníženie predpojatosti a diskriminácie a na podporu rovnakých práv a pozitívnych sociálnych zmien v našich spoločnostiach, a to aj prostredníctvom normatívnych požiadaviek na súbory údajov, ktoré sa používajú na trénovanie systémov umelej inteligencie; zdôrazňuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť predpojatosť v systémoch umelej inteligencie, je zabezpečiť, aby bolo na trénovacie účely a strojové učenie k dispozícii maximálne množstvo údajov, ktoré nie sú osobnými údajmi;

g) Zistenia, ktoré sa opakujú vo všetkých šiestich prípadových štúdiách

95.  konštatuje, že so zavádzaním technológií umelej inteligencie sú spojené jasné spoločenské výhody a príležitosti, ktoré možno využiť len vtedy, ak sa v EÚ vyriešia prierezové prekážky v súlade so základnými právami, hodnotami a právnymi predpismi; uvádza, že prekrývanie právnych predpisov, fragmentáciu trhu, byrokratické prekážky, nedostatočne dostupnú digitálnu infraštruktúru a digitálne zručnosti v širšej spoločnosti a nedostatočné investície do výskumu a vývoja možno považovať za prekážky úspešného uplatnenia dôveryhodnej umelej inteligencie vo všetkých skúmaných oblastiach;

96.  na základe preskúmaných prípadových štúdií ďalej konštatuje, že existujú určité prípady použitia, ktoré sú rizikové alebo škodlivé, ale že to nemusia byť samotné konkrétne technológie umelej inteligencie, ale oblasti ich použitia; uznáva, že budúca právna úprava musí riešiť oprávnené obavy súvisiace s týmito rizikami, aby technológie založené na umelej inteligencii našli v EÚ široké uplatnenie;

97.  uvádza, že je dôležité preskúmať a kategorizovať potenciálne riziká pre základné práva, ktoré prináša umelá inteligencia, avšak prípadové štúdie ukázali, že technológie založené na umelej inteligencii nám môžu poskytnúť účinné protiopatrenia, ktoré dokážu tieto riziká zmierniť alebo eliminovať; upozorňuje, že keďže umelá inteligencia je stále v ranom štádiu vývoja v rámci širšieho kontextu vznikajúcich technológií, jej plný potenciál, ako aj riziká, nie sú isté; poukazuje na to, že je potrebné pozrieť sa nielen na riziká pre jednotlivcov, ale aj na širšiu spoločenskú škodu a nemateriálne škody pre jednotlivcov; poukazuje na výraznú nerovnováhu trhovej sily na trhoch s údajmi a v priľahlom hospodárstve v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje, že spravodlivá hospodárska súťaž a odstránenie prekážok hospodárskej súťaže pre startupy a MSP sú nevyhnutné na spravodlivé rozdelenie potenciálnych prínosov umelej inteligencie v hospodárskej a spoločenskej oblasti, čo sa zdá byť významné v EÚ aj na celom svete;

3.Miesto EÚ v globálnej súťaži v oblasti umelej inteligencie

98.  pozoruje tvrdú globálnu konkurenciu v oblasti umelej inteligencie, v ktorej EÚ zatiaľ nesplnila svoje ambície; v nasledujúcich odsekoch skúma globálnu konkurencieschopnosť EÚ, pokiaľ ide o umelú inteligenciu, porovnávajúc ju s konkurencieschopnosťou Číny a USA, pričom sa zameriava na tri prvky: regulačný prístup, postavenie na trhu a investície; uznáva však, že nadnárodné trhy a korporácie nie je možné jednoducho vymedziť cez hranice štátov, keďže väčšina technologických spoločností má zákazníkov, akcionárov, zamestnancov a dodávateľov v mnohých rôznych krajinách;

a) Regulačný prístup

99.  poznamenáva, že USA ešte nezaviedli horizontálnu legislatívu v digitálnej oblasti a doteraz sa zameriavali na právne predpisy špecifické pre jednotlivé sektory a na uľahčenie investícií, a to aj prostredníctvom daňových opatrení v oblasti inovácií v súkromnom sektore, a najmä pre svojich technologických gigantov a popredné univerzity; konštatuje, že napriek nedávnemu vývoju, ktorý poukazuje na aktívnejšiu politickú úlohu, sa prístup USA doteraz zameriaval najmä na poskytovanie právneho poradenstva podnikom, investovanie do výskumných projektov a odstraňovanie vnímaných prekážok inovácií;

100.  zdôrazňuje, že akt o americkej iniciatíve v oblasti umelej inteligencie z roku 2019 priniesol miernu úpravu, keďže okrem presmerovania financovania, rekvalifikácie pracovníkov a posilnenia digitálnej infraštruktúry vláda USA oznámila vývoj spoločných noriem pre dôveryhodnú umelú inteligenciu; poznamenáva však, že 10 výsledných zásad bolo formulovaných veľmi zoširoka s cieľom umožniť jednotlivým vládnym agentúram vytvoriť právne predpisy špecifické pre jednotlivé sektory; očakáva, že hoci súčasná administratíva USA plánuje predstaviť v roku 2022 nový zákon o právach s cieľom obmedziť škody spôsobené umelou inteligenciou, prístup USA zostane aj naďalej orientovaný na trh;

101.  zdôrazňuje, že čínsky prezident Si Ťin-pching už v roku 2013 poukázal na význam technológií v geopolitike, úlohu verejných politík pri stanovovaní dlhodobých cieľov a skutočnosť, že umelá inteligencia ponúka príležitosť obnovy vojenskej sily; zdôrazňuje ďalej, že čínska vláda následne v roku 2015 predložila plán Made in China 2025 a v roku 2017 plán na vývoj umelej inteligencie novej generácie, ktoré oba mali jasný cieľ spraviť z Číny do roku 2030 celosvetového lídra v oblasti umelej inteligencie; poznamenáva, že v čínskej bielej knihe o normalizácii umelej inteligencie z roku 2018 sa ďalej načrtáva, ako môže socialistické trhové hospodárstvo vyvíjať medzinárodne normy a strategicky pôsobiť v medzinárodných normalizačných organizáciách; upozorňuje na zavedenie pravidiel týkajúcich sa odporúčacích systémov, ako aj etického kódexu pre umelú inteligenciu v Číne;

102.  poznamenáva, že na globálnej scéne Čína aktívne podporuje medzinárodné partnerstvá v oblasti umelej inteligencie ako spôsob vývozu vlastných postupov dohľadu založeného na umelej inteligencii, systému sociálneho bodovania a stratégií cenzúry; zdôrazňuje, že veľké investície v zahraničí v rámci iniciatívy Digitálna hodvábna cesta sa využívajú aj ako prostriedok na šírenie čínskeho vplyvu a technológie umelej inteligencie na celom svete, čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky presahujúce zavedenie technologických noriem alebo udržanie technologickej konkurencieschopnosti; na záver konštatuje, že prístup čínskej vlády je preto založený domácom používaní umelej inteligencie, ako aj vývoze technológií založených na umelej inteligencii, a to na základe vopred stanovených noriem, ktoré sú v súlade s ideológiou čínskej vlády;

103.  poznamenáva, že Komisia začala pracovať na regulácii umelej inteligencie v roku 2018 zverejnením európskej stratégie v oblasti umelej inteligencie, zriadením expertnej skupiny na vysokej úrovni a predstavením koordinovaného plánu(32) na podporu umelej inteligencie „Made in Europe“; poznamenáva, že v bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020 sa navrhlo viacero opatrení a politických možností pre budúcu reguláciu umelej inteligencie, ktoré neskôr vyústili do horizontálneho aktu o umelej inteligencii(33), ktorý bol predložený spolu s revidovaným koordinovaným plánom v oblasti umelej inteligencie(34) v máji 2021; poukazuje na skutočnosť, že do júna 2021 zverejnilo 20 členských štátov národné stratégie v oblasti umelej inteligencie, pričom sedem ďalších sa nachádza v konečných fázach prípravy na prijatie svojich stratégií;

104.  zdôrazňuje, že hlavným prvkom regulačného prístupu EÚ je veľká pozornosť venovaná rozvoju európskeho jednotného digitálneho trhu, ako aj etickým ohľadom v súlade so základnými hodnotami ľudských práv a s demokratickými zásadami; uznáva, že vytvorenie prvého regulačného rámca pre umelú inteligenciu na svete by mohlo poskytnúť EÚ pákový efekt a výhodu prvého hráča pri stanovovaní medzinárodných noriem v oblasti umelej inteligencie založených na európskych hodnotách, ako aj viesť k úspešnému vývozu „dôveryhodnej umelej inteligencie“ zameranej na človeka do celého sveta; zdôrazňuje, že tento prístup je potrebné podporiť regulačnou koordináciou a zbližovaním právnych predpisov s medzinárodnými partnermi;

b) Situácia na trhu

105.  poznamenáva, že mnoho zo 100 popredných svetových spoločností v oblasti umelej inteligencie má sídlo v USA, pričom len pár z nich je v EÚ; poznamenáva, že USA tiež vedú v celkovom počte startupov v oblasti umelej inteligencie;

106.  poukazuje na skutočnosť, že technologickí giganti z USA kúpili v posledných rokoch niekoľko európskych digitálnych spoločností; víta ambíciu Komisie riešiť nadobudnutia, ktoré môžu mať významný vplyv na účinnú hospodársku súťaž na digitálnom trhu, a obmedziť ničivé nadobudnutia; poukazuje však na to, že nadobudnutie môže byť v niektorých prípadoch hlavným cieľom zakladateľov startupov a ich sponzorov ako jedna z legitímnych metód na získanie výhod z ich nápadov;

107.  zdôrazňuje, že hoci sa USA a Čína snažia urýchliť využívanie technológií založených na umelej inteligencii vo verejnom a v súkromnom sektore, prijatie umelej inteligencie v rámci EÚ sa oneskoruje; konštatuje, že v roku 2020 využívalo technológie umelej inteligencie len 7 % spoločností v EÚ s najmenej 10 zamestnancami, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj medzi jednotlivými odvetviami podnikania boli značné rozdiely;

108.  je znepokojený tým, že kým USA a Čína majú svoje zjednotené digitálne trhy so súdržným súborom pravidiel, digitálny jednotný trh EÚ stále nie je dokončený a pretrvávajú neopodstatnené prekážky; zdôrazňuje, že vývoj produktov a služieb umelej inteligencie by sa mohol ešte viac spomaliť v dôsledku prebiehajúcich prác na 27 rôznych národných stratégiách v oblasti umelej inteligencie;

109.  poukazuje tiež na skutočnosť, že nekonzistentnosti v práve EÚ, prekrývanie rôznych legislatívnych iniciatív, protirečenia medzi právom EÚ a vnútroštátnymi právami, rôzne právne výklady a nedostatočné presadzovanie v rámci členských štátov, to všetko bráni rovnakým podmienkam a hrozí vytvorenie právnej neistoty pre európske spoločnosti, pre ktoré môže byť ťažké určiť, či sú ich inovácie v oblasti umelej inteligencie v súlade s právom EÚ;

110.  konštatuje, že roztrieštenosť trhu pre spoločnosti pôsobiace v oblasti umelej inteligencie ďalej zhoršuje nedostatok spoločných noriem a štandardov v niektorých odvetviach vrátane interoperability údajov; vyjadruje poľutovanie nad regulačným rizikom vyplývajúcim z oneskorenia prijímania právnych predpisov, ako je nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách; poukazuje napríklad na skutočnosť, že v dôsledku neúplného európskeho jednotného digitálneho trhu čelia vývojári umelej inteligencie v EÚ výzvam súvisiacim s údajmi, ktorým ich náprotivky v USA ani v Číne nečelia; poznamenáva, že často nemajú dostatočne vysokokvalitné údaje na trénovanie a testovanie svojich algoritmov, bojujú s nedostatkom sektorových dátových priestorov a nedostatočnou medzisektorovou interoperabilitou, ako aj s obmedzeniami cezhraničných tokov údajov;

c) Investície

111.  konštatuje, že európske spoločnosti a vlády investujú do technológií umelej inteligencie oveľa menej ako USA alebo Čína; poukazuje na to, že hoci súkromné investície do odvetvia umelej inteligencie v EÚ výrazne rastú, EÚ v porovnaní s ostatnými poprednými regiónmi stále investuje do umelej inteligencie výrazne menej, keďže USA a Čína predstavujú viac ako 80 % ročných kapitálových investícií do umelej inteligencie a blockchainu vo výške 25 miliárd EUR, zatiaľ čo podiel EÚ predstavuje len 7 %, teda približne 1,75 miliardy EUR; zdôrazňuje, že likvidita finančných trhov EÚ pre technologické spoločnosti stále nedosahuje rozsah porovnateľných trhov v USA; konštatuje, že USA takisto vedie vo financovaní v rámci rizikového kapitálu a súkromného kapitálu, ktoré je pre startupy v oblasti umelej inteligencie obzvlášť dôležité, a to s 12,6 miliardy EUR v roku 2019 oproti 4,9 miliardy EUR v Číne a 2,8 miliardy EUR v EÚ; poznamenáva, že v dôsledku toho európski podnikatelia v oblasti umelej inteligencie odchádzajú za Atlantik, aby svoje podniky rozvíjali v USA;

112.  uvádza, že spoločne s vnútroštátnymi iniciatívami sú odhadované ročné verejné investície EÚ do umelej inteligencie vo výške 1 miliardy EUR(35) takisto oveľa nižšie než 5,1 miliardy EUR investovaných každoročne v USA a až 6,8 miliardy EUR v Číne(36); uvádza však, že v období rokov 2017 až 2020 sa verejné financovanie výskumu a inovácií v oblasti umelej inteligencie v EÚ zvýšilo o 70 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a v roku 2019 EÚ investovala do umelej inteligencie 7,9 až 9 miliárd EUR, čo bolo o 39 % viac ako v predchádzajúcom roku; uznáva a víta plány Komisie na ďalšie zvýšenie investícií prostredníctvom programu Digitálna Európa, programu Horizont Európa, programu InvestEU, európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európskeho investičného fondu, Nástroja na prepájanie Európy v oblasti telekomunikácií a rôznych programov politiky súdržnosti, ktoré budú ďalej doplnené a využité prostredníctvom cieľa 20 % minimálnych výdavkov na prechod na digitálne technológie v rámci plánov obnovy a odolnosti, ako sa dohodli Komisia a členské štáty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; upozorňuje však na nedávnu správu Európskej investičnej banky, ktorá vypočítava, že v EÚ chýbajú investície do technológií zameraných na umelú inteligenciu a blockchain vo výške 5 až 10 miliárd EUR ročne;

113.  zdôrazňuje, že spoločnosti v oblasti umelej inteligencie v rámci EÚ čelia silnej konkurencii v boji o kvalifikovaných zamestnancov, čo ešte zhoršuje skutočnosť, že 42 % obyvateľov EÚ nemá základné digitálne zručnosti; zdôrazňuje potrebu vyškoliť a prilákať podstatne väčší počet vzdelaných absolventov, a to aj vrátane žien, ktorí budú pracovať v digitálnom sektore;

114.  poznamenáva, že hoci má EÚ excelentnú komunitu výskumných pracovníkov v oblasti umelej inteligencie, problémom zostáva únik mozgov výskumníkov z EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by oslovili popredných výskumníkov; konštatuje, že EÚ vynaložila len 2,32 % svojho HDP na výskum a vývoj v roku 2020, pričom USA vyčlenila 3,08 %; pripomína, že členské štáty musia dodržiavať svoj záväzok investovať 3 % svojho HDP do výskumu a vývoja, aby sa zabezpečila strategická autonómia Únie v digitálnej oblasti;

115.  poznamenáva, že digitálna infraštruktúra EÚ potrebuje zásadnú aktualizáciu, keďže len 25 % ľudí v EÚ sa môže pripojiť na 5G sieť v porovnaní so 76 % ľudí v USA; konštatuje, že EÚ chýba dostatočne vysokovýkonná digitálna infraštruktúra s interoperabilnými dátovými priestormi, vysoké prenosové rýchlosti a objemy, spoľahlivosť a krátke oneskorenia; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť európske ekosystémy umelej inteligencie pomocou klastrov excelentnosti;

d) Záver

116.  konštatuje, že USA sú celkovým lídrom v oblasti umelej inteligencie, keďže majú náskok v mnohých kategóriách, pričom spoločnosti so sídlom v USA vedú technologický vývoj v oblastiach, ako sú cloud computing a kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, a takisto aj pokiaľ ide o investície, priťahujú talenty v oblasti umelej inteligencie, výskum a infraštruktúru; zdôrazňuje však, že Čína, ktorá ešte pred pár rokmi stále značne zaostávala za USA vo všetkých ukazovateľoch, ich rýchlo doháňa; uznáva, že obe krajiny majú výhodu unifikovaných jednotných trhov a silnejšieho politického odhodlania zostať lídrom v oblasti umelej inteligencie;

117.  zdôrazňuje, že napriek silnej pozícii EÚ v oblasti priemyselného softvéru a robotiky subjekty EÚ v mnohých kategóriách stále zaostávajú za svojimi americkými a čínskymi kolegami; zdôrazňuje, že EÚ by mala vypracovať ambiciózny plán pre európsku umelú inteligenciu zameranú na človeka; poznamenáva, že EÚ však má náskok v regulačných prístupoch; poukazuje na to, že uskutočniteľná stratégia EÚ na to, ako sa stať konkurencieschopnejšími v oblasti umelej inteligencie, zahŕňa zameranie sa na výskum a inovácie, zručnosti, infraštruktúru a investície, a zároveň sa pokúša vytvoriť horizontálny regulačný rámec pre vývoj a používanie umelej inteligencie, ktorý bude zameraný na budúcnosť a priaznivý pre investície, a zároveň zabezpečuje ochranu základných práv občanov EÚ a právneho štátu;

118.  zdôrazňuje, že brexit mal negatívny vplyv na snahy EÚ o posilnenie jej globálneho vplyvu v oblasti umelej inteligencie, keďže Spojené kráľovstvo bolo jednou z vedúcich krajín EÚ v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje však, že Spojené kráľovstvo by malo zostať cenným partnerom EÚ, ktorý posilňuje konkurencieschopnosť oboch partnerov a podporuje spoločné regulačné výhľady pri stanovovaní globálnych noriem;

119.  konštatuje, že EÚ v súčasnosti ešte zďaleka nenaplnila svoju ambíciu stať sa konkurencieschopnou v oblasti umelej inteligencie na celosvetovej úrovni a v niektorých kategóriách by mohla ešte viac zaostávať; zastáva názor, že urýchlené prijatie opatrení v súvislosti s nižšie uvedeným plánom EÚ pre umelú inteligenciu predstavuje príležitosť na zmenu tejto situácie;

120.  spresňuje, že keďže EÚ nemá legislatívnu právomoc riešiť všetky body uvedené v pláne EÚ v oblasti umelej inteligencie, osobitný výbor odporúča pokračovať v ďalších diskusiách na vysokej úrovni a politických procesoch medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi s cieľom presadiť viac harmonizovaný prístup k umelej inteligencii a pomôcť členským štátom koordinovať ich úsilie; odkazuje v tomto smere na lisabonskú stratégiu EÚ z roku 2000, ktorá napriek kritike zohrávala dôležitú úlohu pri vedení politického smerovania EÚ v priebehu 20 rokov a pri vyvíjaní neustáleho tlaku na členské štáty, aby vykonávali reformy;

4. „Európa pripravená na digitálny vek“ – Plán ako sa stať globálnym lídrom

a) Priaznivé regulačné prostredie

i. Tvorba práva

121.  vyzýva Komisiu, aby pre nové digitálne akty v oblastiach, ako je umelá inteligencia, navrhovala len legislatívne akty v podobe nariadení, keďže digitálny jednotný trh potrebuje prejsť procesom skutočnej harmonizácie; je presvedčený, že vzhľadom na rýchly technologický vývoj by digitálna legislatíva mala byť vždy flexibilná, založená na zásadách, technologicky neutrálna, odolná voči budúcim zmenám a primeraná, pričom by mala v prípade potreby uplatňovať prístup založený na riziku, rešpektovať základné práva a predchádzať zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaži pre MSP, startupy, akademickú obec a výskum; poukazuje ďalej na význam vysokého stupňa právnej istoty a následne na potrebu pevných, praktických a jednoznačných kritérií uplatniteľnosti, vymedzení pojmov a povinností vo všetkých právnych textoch, pokiaľ ide o predaj, používanie alebo rozvoj technológií založených na umelej inteligencii;

122.  domnieva sa, že program lepšej právnej regulácie je kľúčom k úspechu stratégie EÚ v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje, že pred navrhovaním nových legislatívnych aktov je potrebné zamerať sa na mechanizmy preskúmania, prispôsobenia, vykonávania a presadzovania už existujúcich zákonov;

123.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred vydaním nových digitálnych návrhov v oblastiach, ako je umelá inteligencia, vykonala hĺbkové posúdenia vplyvu ex ante s primeraným výhľadom a analýzou rizík; zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by mali systematicky mapovať a vyhodnocovať príslušné existujúce právne predpisy a predchádzať ich prekrývaniu alebo konfliktom;

124.  navrhuje, aby sa nové právne predpisy v oblastiach, ako je umelá inteligencia, doplnili o podporu európskych noriem vypracovaných zainteresovanými stranami; zastáva názor, že EÚ by sa mala snažiť zabrániť fragmentácii a že medzinárodné normy môžu slúžiť ako užitočná referencia, ale EÚ by mala uprednostniť vypracovanie vlastných noriem; zdôrazňuje, že tieto normy by mali by byť výsledkom spravodlivej súťaže o najlepšie normy v rámci EÚ, na ktorú by mala reagovať EÚ a normalizačné organizácie; konštatuje, že technické normy a pokyny pre navrhovanie by sa mohli skombinovať so systémami označovania ako spôsob budovania dôvery spotrebiteľov poskytovaním dôveryhodných služieb a produktov; zdôrazňuje úlohu normalizačných organizácií EÚ pri vývoji najmodernejších technických noriem; vyzýva Komisiu, aby urýchlila vydávanie normalizačných mandátov európskym normalizačným organizáciám v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii(37);

125.  vysvetľuje, že otvorená certifikačná platforma by mohla vytvoriť ekosystém dôvery, ktorý by zahŕňal vlády, občiansku spoločnosť, podniky a ďalšie zainteresované strany;

126.  vyzýva Európsky parlament, Komisiu a Radu, aby zlepšili svoje schopnosti riešiť konflikty týkajúce sa kompetencií na internej úrovni, pokiaľ ide o zastrešujúce témy, ako je umelá inteligencia, keďže takéto konflikty môžu spôsobiť oneskorenie legislatívneho postupu, čo má dominový efekt na nadobudnutie účinnosti právnych predpisov;

ii. Správa a presadzovanie

127.  vyzýva na dôslednú celoeurópsku koordináciu, vykonávanie a presadzovanie budúcich právnych predpisov v oblasti umelej inteligencie;

128.  vysvetľuje, že sľubným prístupom k riadeniu sú konzultačné fóra založené na účasti zainteresovaných stranách, napríklad Dátového inovačného výboru, ktorý sa má zriadiť na základe aktu o správe údajov, alebo Európskej aliancie pre umelú inteligenciu, ktorá zahŕňa súkromno-verejné partnerstvá, napríklad Európsku alianciu pre priemyselné údaje, edge a cloud computing; uvádza, že tento prístup umožňuje ekosystému umelej inteligencie EÚ zaviesť do praxe jej zásady, hodnoty a ciele a odrážať spoločenské záujmy na úrovni softvérového kódu;

129.  zdôrazňuje, že „problém tempa“ si vyžaduje osobitný dôraz na účinné presadzovanie ex post zo strany súdov a regulačných orgánov, ako aj na prístupy ex ante na riešenie právnych výziev, ktoré predstavujú nové technológie; podporuje preto používanie experimentálnych regulačných prostredí, ktoré by vývojárom umelej inteligencie poskytli jedinečnú príležitosť experimentovať rýchlym, agilným a kontrolovaným spôsobom pod dohľadom príslušných orgánov; poznamenáva, že tieto experimentálne regulačné prostredia by boli experimentálnym priestorom, v ktorom by sa systémy umelej inteligencie a nové obchodné modely testovali v reálnych podmienkach v kontrolovanom prostredí pred ich uvedením na trh;

iii. Právny rámec pre umelú inteligenciu

130.  zdôrazňuje, že základným cieľom digitálnej stratégie EÚ, ako aj stratégie v oblasti umelej inteligencie, je vytvoriť „európsku cestu“ v digitalizovanom svete; vysvetľuje, že tento prístup by mal byť zameraný na človeka, dôveryhodný vedený etickými zásadami a založený na koncepcii sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že jednotlivci a ochrana ich základných práv by mali vždy zostať ústredným prvkom všetkých politických a legislatívnych úvah;

131.  súhlasí so závermi, ktoré uviedla Komisia vo svojej bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020, a to že je potrebné vytvoriť právny rámec pre umelú inteligenciu založený na rizikách, ktorý by zahŕňal najmä etické normy na vysokej úrovni založené na transparentnosti, auditovateľnosti a zodpovednosti v kombinácii s ustanovenia o bezpečnosti výrobkov spolu s primeranými pravidlami zodpovednosti a ustanoveniami týkajúcimi sa jednotlivých sektorov, pričom by zároveň podnikom poskytoval dostatočnú právnu istotu a rovnaké podmienky na podporu zavádzania umelej inteligencie a inovácií;

132.  poukazuje na smerodajnú pridanú hodnotu prevzatia koncepcií, terminológie a noriem vypracovaných OECD ako inšpirácie pre definíciu umelej inteligencie v právnych predpisoch; zdôrazňuje, že tým by EÚ získala výhodu pri vytváraní budúceho medzinárodného systému správy umelej inteligencie;

133.  je presvedčený, že umelá inteligencia by sa nie vždy mala regulovať ako technológia, ale že úroveň regulačného zásahu by mala byť úmerná druhu individuálneho a/alebo spoločenského rizika, ktoré vzniká používaním systému umelej inteligencie; poukazuje v tomto smere na význam rozlišovania medzi „vysokorizikovými“ a „nízkorizikovými“ prípadmi používania umelej inteligencie; dospel k záveru, že prvá kategória si vyžaduje prísne dodatočné legislatívne záruky, zatiaľ čo „nízkorizikové“ prípady používania si môžu v mnohých prípadoch vyžadovať požiadavky na transparentnosť pre koncových používateľov a spotrebiteľov;

134.  uvádza, že klasifikácia systémov umelej inteligencie ako „vysokorizikových“ by mala vychádzať z ich konkrétneho použitia a kontextu, povahy, pravdepodobnosti, závažnosti a potenciálnej nezvratnosti škôd, ktoré možno očakávať v dôsledku porušenia základných práv a pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia, ako sú stanovené v práve Únie; zdôrazňuje, že túto klasifikáciu by mali sprevádzať usmernenia a podpora výmeny osvedčených postupov pre vývojárov umelej inteligencie; zdôrazňuje, že právo na súkromie musí byť vždy rešpektované a že vývojári umelej inteligencie by mali zaručiť úplné dodržiavanie pravidiel ochrany údajov;

135.  zdôrazňuje, že systémy umelej inteligencie, ktoré môžu byť v interakcii s deťmi alebo ich inak ovplyvňovať, musia zohľadňovať ich práva a zraniteľnosť a ich špecificky navrhnuté, ako aj štandardné modely musia spĺňať najvyššie dostupné normy bezpečnosti, ochrany a ochrany súkromia;

136.  poznamenáva, že prostredia, v ktorých fungujú systémy umelej inteligencie, sa môžu líšiť v podnikovom prostredí (B2B) a v podnikovo-spotrebiteľskom prostredí (B2C); poukazuje na to, že je potrebné chrániť práva spotrebiteľov prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov; zdôrazňuje, že hoci spoločnosti môžu otázky zodpovednosti a ďalšie právne výzvy vyriešiť rýchlo a nákladovo efektívne prostredníctvom zmlúv priamo s obchodnými partnermi, na ochranu menších podnikov pred zneužívaním trhovej sily dominantnými subjektmi prostredníctvom obchodnej alebo technologickej odkázanosti na určitého dodávateľa, prekážok vstupu na trh alebo problémov s asymetrickými informáciami môžu byť potrebné právne predpisy; zdôrazňuje, že je potrebné vziať do úvahy aj potreby MSP a startupov so zložitými požiadavkami, aby sa predišlo ich znevýhodneniu v porovnaní s väčšími spoločnosťami, ktoré majú zdroje na udržiavanie rozsiahlych právnych oddelení a oddelení pre dodržiavanie súladu;

137.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať prístup založený na zásadách k otvoreným etickým otázkam, ktoré sa objavili s novými technologickými možnosťami vyplývajúcimi z predaja a používania aplikácií umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom základných záväzných zásad, ako je zásada neškodlivosti, zásada rešpektovania ľudskej dôstojnosti a základných práv alebo ochrana demokratického procesu; konštatuje, že osvedčené postupy v oblasti rozvoja umelej inteligencie, ako je napríklad umelá inteligencia zameraná na človeka, zodpovedné riadenie a zásady transparentnosti a vysvetliteľnosti, ako aj zásady udržateľnej umelej inteligencie, ktoré sú plne v súlade s Agendou OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, sú ďalšími dôležitými prvkami pri formovaní hospodárstva založeného na umelej inteligencii;

138.  uznáva, že nie vždy je možné úplne „odstrániť skreslenie“ algoritmov umelej inteligencie, pretože ideálny cieľ bezchybných údajov je veľmi ťažké alebo takmer nemožné dosiahnuť; konštatuje, že aj systém umelej inteligencie, ktorý bol testovaný, sa nevyhnutne stretne so scenármi z reálneho sveta, ktoré môžu priniesť skreslené výsledky pri nasadení v prostredí, ktoré sa líši od zloženia jeho tréningových a testovacích údajov; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať o zlepšenie transparentnosti súborov údajov a algoritmov, veľmi úzko spolupracovať s vývojármi umelej inteligencie s cieľom vyvážiť a znížiť štrukturálne spoločenské predsudky a zvážiť povinné pravidlá náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv v počiatočnom štádiu vývoja;

139.  poznamenáva, že hoci sú zmysluplné povinnosti týkajúce sa transparentnosti alebo vysvetliteľnosti stanovené pre systémy umelej inteligencie v mnohých prípadoch užitočné, nemusí byť možné vykonávať ich vo všetkých prípadoch; konštatuje, že práva duševného vlastníctva a obchodné tajomstvá musia byť chránené pred nezákonnými praktikami, ako je priemyselná špionáž;

140.  uvádza, že legislatívny rámec pre duševné vlastníctvo musí aj naďalej motivovať a chrániť inovátorov oblasti umelej inteligencie tým, že sa im za odmenu za vývoj a zverejňovanie ich výtvorov budú priznávať patenty; konštatuje, že existujúce právne predpisy sú väčšinou odolné voči budúcim zmenám, ale navrhuje určité úpravy vrátane integrácie prvkov s otvoreným zdrojovým kódom, ako aj využívanie verejného obstarávania na prípadný mandát na používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom pre riešenia umelej inteligencie; navrhuje nové formy udeľovania patentových licencií s cieľom zabezpečiť, aby sa sprístupnili nástroje pre regióny a iniciatívy, ktoré by si ich inak nemohli dovoliť;

141.  domnieva sa, že povinné samohodnotenie rizík ex ante založené na jasných pravidlách a normách, ako aj posúdenie vplyvu na ochranu údajov, doplnené o posúdenie zhody treťou stranou s príslušným a vhodným označením CE, v kombinácii s presadzovaním ex post prostredníctvom dohľadu nad trhom, by mohli byť užitočné na zabezpečenie toho, aby systémy umelej inteligencie na trhu boli bezpečné a dôveryhodné; je presvedčený, že s cieľom zabrániť vytlačeniu MSP z trhu by sa normy a usmernenia týkajúce sa dodržiavania právnych predpisov o umelej inteligencii mali vypracovať za úzkej účasti malých podnikov, v čo najväčšej možnej miere medzinárodne zosúladené a bezplatne dostupné;

142.  poznamenáva, že s cieľom zvýšiť bezpečnosť produktov a zlepšiť odhaľovanie nedostatkov by vývojári vysokorizikovej umelej inteligencie mali zabezpečiť bezpečné uchovávanie prístupných protokolov činnosti algoritmov; domnieva sa, že tam, kde je to relevantné, by vývojári mali navrhnúť vysokorizikové systémy umelej inteligencie so zabudovanými mechanizmami – „núdzovými vypínačmi“ – určenými na ľudský zásah s cieľom kedykoľvek bezpečne a efektívne zastaviť automatizované činnosti a zabezpečiť prístup „človeka v slučke“; domnieva sa, že výstupy a úvahy systému umelej inteligencie by mali byť vždy zrozumiteľné pre ľudí;

143.  uznáva právne výzvy, ktoré predstavujú systémy umelej inteligencie, a že je potrebné zvážiť revíziu konkrétnych častí existujúcich pravidiel v oblasti zodpovednosti; v tejto súvislosti očakáva predloženie legislatívneho návrhu Komisie o zodpovednosti za umelú inteligenciu; zdôrazňuje, že smernica o zodpovednosti za chybné výrobky(38) a vnútroštátne režimy zodpovednosti za chyby môžu v zásade zostať ústredným prvkom právnych predpisov pre boj proti škodám spôsobeným umelou inteligenciou; zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch by mohlo dôjsť k neprimeraným výsledkom, ale varuje, že pri každej revízií by sa mali zohľadniť existujúce právne predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov a mali by vychádzať z jasne identifikovaných medzier, pričom by mali byť nadčasové a schopné účinného vykonávania a zabezpečenia ochrany jednotlivcov v EÚ;

144.  zdôrazňuje, že právnym rámcom by sa nemala ukladať deťom rovnaká miera osobnej zodpovednosti za pochopenie rizika ako dospelým;

145.  poznamenáva, že určité zmeny právnych vymedzení pojmov „produkt“ vrátane integrovaných softvérových aplikácií, digitálnych služieb a závislosti medzi produktmi a „výrobca“ vrátane beckendového prevádzkovateľa, poskytovateľa služieb a poskytovateľa údajov, možno zvážiť, aby sa zaručilo, že za škodu spôsobenú touto technológiou bude dostupná kompenzácia; zdôrazňuje však, že by sa malo vyhnúť príliš širokému alebo príliš úzkemu prístupu k vymedzeniu pojmu „produkt“;

146.  poukazuje na to, že vzhľadom na vlastnosti systémov umelej inteligencie, ako je ich zložitosť, prepojiteľnosť, neprehľadnosť, zraniteľnosť, schopnosť modifikácie prostredníctvom aktualizácií, schopnosť samoučenia a potenciálna autonómia, ako aj množstvo aktérov zapojených do ich vývoja, zavádzania a používania, existujú významné výzvy, pokiaľ ide o účinnosť ustanovení rámca Únie a vnútroštátnych rámcov zodpovednosti; domnieva sa preto, že hoci nie je potrebné úplne prehodnotiť dobre fungujúce systémy zodpovednosti, sú potrebné osobitné a koordinované úpravy európskych a vnútroštátnych systémov zodpovednosti, aby sa predišlo situácii, keď osoby, ktoré utrpeli škodu alebo ktorých majetok bol poškodený, zostanú bez náhrady; uvádza, že zatiaľ čo na vysokorizikové systémy umelej inteligencie by sa mali vzťahovať zákony o prísnej zodpovednosti v kombinácii s povinným poistením, všetky ostatné činnosti, zariadenia alebo procesy riadené systémami umelej inteligencie, ktoré spôsobia škodu alebo ujmu, by mali naďalej podliehať zodpovednosti založenej na zavinení; domnieva sa, že dotknutá osoba by napriek tomu mala mať právo na predpoklad zavinenia zo strany prevádzkovateľa, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že splnil svoju povinnosť starostlivosti;

iv. Dátová výzva pre EÚ

147.  berie na vedomie závery, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení z roku 2020 s názvom Európska dátová stratégia a Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. marca 2021 na tú istú tému, v ktorých sa uvádza, že vytvorenie jednotného európskeho dátového priestoru sprevádzané rozvojom odvetvových dátových priestorov a zameraním sa na spoločné normy je kľúčom k zabezpečeniu rýchlej rozšíriteľnosti riešení v oblasti umelej inteligencie v EÚ a mimo nej, ako aj k zabezpečeniu otvorenej strategickej autonómie a hospodárskej prosperity EÚ; pripomína, zásadne dôležité spojenie medzi dostupnosťou vysokokvalitných údajov a vývojom aplikácií umelej inteligencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zaviesť robustné, spoľahlivé a interoperabilné cloudové služby v rámci EÚ, ako aj riešenia, ktoré využívajú decentralizovanú analýzu údajov a architektúru edge computingu; vyzýva Komisiu, aby objasnila práva držiteľov spoločne vytvorených neosobných údajov na prístup k údajom, ich používanie a spoločné využívanie; zdôrazňuje, že prístup k údajom musí byť technicky možný, a to aj prostredníctvom interoperabilných štandardizovaných rozhraní a interoperabilného softvéru; zdôrazňuje, že prekážky zdieľania údajov vedú k nižšej miere inovácie, hospodárskej súťaže a k ďalšiemu rozvoju oligopolných trhových štruktúr, pri ktorých existuje veľké riziko, že sa začlenia do susedného trhu s aplikáciami umelej inteligencie;

148.  zdôrazňuje kľúčový význam otvorenia dátových síl a podpory prístupu k údajom pre výskumníkov a spoločnosti v oblasti umelej inteligencie, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o európskej dátovej stratégii; zdôrazňuje, že nerovnováha na trhu vyplývajúca zo zvýšeného obmedzenia údajov zo strany súkromných spoločností zvyšuje prekážky vstupu na trh a obmedzuje širší prístup k údajom a ich využívanie, čo sťažuje najmä startupom a výskumníkom získavanie alebo licencovanie údajov, ktoré potrebujú na učenie svojich algoritmov; zdôrazňuje potrebu zaviesť požadovanú právnu istotu a interoperabilnú technickú infraštruktúru a zároveň motivovať držiteľov údajov v Európe, aby sprístupnili svoje veľké množstvo nevyužitých údajov; domnieva sa, že dobrovoľné spoločné využívanie údajov medzi podnikmi založené na spravodlivých zmluvných dojednaniach prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa; uznáva však, že zmluvné dohody medzi podnikmi nevyhnutne nezaručujú primeraný prístup MSP k údajom, a to z dôvodu rozdielov v oblasti vyjednávacej sily alebo odborných znalostí; zdôrazňuje, že trhy s otvorenými údajmi uľahčujú spoločné využívanie údajov tým, že pomáhajú spoločnostiam a výskumným pracovníkom v oblasti umelej inteligencie získavať alebo licencovať údaje od tých, ktorí chcú údaje sprístupniť na týchto trhoch, ktoré obsahujú katalógy údajov a umožňujú držiteľom a používateľom údajov rokovať o transakciách týkajúcich sa zdieľania údajov; v tejto súvislosti víta pravidlá o službách sprostredkovania údajov v akte o správe údajov;

149.  víta iniciatívy Európskej federácie cloud computingu, ako je Európska aliancia pre priemyselné dáta, edge a cloud, ako aj projekt GAIA-X, ktorých cieľom je vytvoriť federovanú dátovú infraštruktúru a vytvoriť ekosystém, ktorý umožňuje škálovateľnosť, interoperabilitu a sebaurčenie poskytovateľov údajov; konštatuje, že súhrn existujúcich právnych predpisov a samoregulačných iniciatív EÚ by pomohol aj pri transformácii spoločných zásad a hodnôt EÚ do realizovateľných postupov a kontrol pre technických odborníkov;

150.  odporúča, aby sa ďalej posilňovala interoperabilita údajov a aby sa zaviedli spoločné normy s cieľom uľahčiť tok údajov medzi rôznymi strojmi a subjektmi, zlepšiť zdieľanie údajov medzi krajinami a odvetviami a umožniť rozsiahle vytváranie vysokokvalitných súborov údajov; konštatuje, že podpora otvorených štandardov, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, licencie „Creative Commons“ a otvorené aplikačné programovacie rozhrania (API) by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri urýchľovaní spoločného využívania údajov; zdôrazňuje úlohu spoločných európskych dátových priestorov pri uľahčovaní voľného pohybu údajov v európskom dátovom hospodárstve;

151.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili prísnejšie presadzovanie spravodlivých zmluvných podmienok v rámci pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom riešiť nerovnováhu trhovej sily bez neoprávneného zasahovania do zmluvnej slobody a aby protimonopolné orgány boli vybavené a financované s cieľom brániť tendenciách koncentrácie dát; zdôrazňuje, že európsky dátový priestor by umožnil podnikom užšie spolupracovať, a preto sa domnieva, že je potrebné viac usmernení a právnej zrozumiteľnosti pre podniky v oblasti práva hospodárskej súťaže a spolupráce pri zdieľaní a zhromažďovaní údajov; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti údajov, a to aj na účely trénovania aplikácií umelej inteligencie alebo v odvetví internetu vecí, by nemala za žiadnych okolností uľahčovať vytváranie kartelov alebo vytvárať prekážky pre nových účastníkov na trhu; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť zmluvné práva vývojárov umelej inteligencie a spoločností, ktoré sa podieľajú na vytváraní údajov prostredníctvom algoritmov alebo strojov internetu vecí, a najmä práva na prístup k údajom, prenosnosť údajov, právo vyzvať inú stranu, aby prestala používať údaje, a právo na opravu alebo vymazanie údajov;

152.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s vládnymi údajmi urýchlene implementovali smernicu o otvorených dátach(39) a riadne uplatňovali akt o správe údajov, pričom by mali sprístupniť vysokohodnotné súbory údajov v ideálnom prípade bezplatne a poskytovať ich v strojovo čitateľných formátoch a rozhraniach API; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by znížila náklady verejných orgánov na šírenie a opätovné využívanie ich údajov a výrazne by pomohla výskumným pracovníkom a podnikom EÚ pri zlepšovaní ich digitálnych technológií v oblastiach, ako je napríklad umelá inteligencia;

153.  vyzýva na jednotné vykonávanie GDPR v celej EÚ prostredníctvom účinného a rýchleho uplatňovania mechanizmu konzistentnosti a zosúladenia rôznych vnútroštátnych výkladov právnych predpisov; konštatuje, že je tiež potrebné lepšie vybaviť orgány na ochranu údajov, a to aj technickými znalosťami;

154.  berie na vedomie praktické usmernenie Komisie z roku 2019 o tom, ako spracovávať zmiešané súbory údajov; poukazuje na to, že nezdieľanie súborov údajov je pre výskumných pracovníkov a spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou často najlepšou možnosťou vzhľadom na neistotu v otázke, či sú údaje dostatočne anonymizované;

155.  domnieva sa, že stanovisko č. 05/2014 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 z 10. apríla 2014 o technikách anonymizácie ponúka užitočný prehľad, ktorý by sa mohol ďalej rozvíjať; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby prijal usmernenia založené na konkrétnych prípadoch použitia a relevantných situáciách pre rôzne typy prevádzkovateľov a spracovateľov údajov a rôzne situácie spracovania vrátane kontrolného zoznamu so všetkými požiadavkami, ktoré musia byť splnené, aby boli údaje dostatočne anonymné; upozorňuje však, že techniky anonymizácie v súčasnosti nedokážu zaručiť úplnú a kompletnú ochranu súkromia, keďže experimenty ukázali, že moderné systémy umelej inteligencie napriek tomu dokážu osobu opätovne identifikovať;

156.  žiada EDPB, aby vydal viac usmernení pre výskumných pracovníkov a spoločnosti v oblastiach, ako je umelá inteligencia, o tom, ako účinne spracúvať osobné údaje mimo EÚ spôsobom, ktorý je v súlade s GDPR;

157.  navrhuje financovať ďalší výskum štandardizácie prístupov „ochrany súkromia už v štádiu návrhu“, ako aj podporovať kryptografické riešenia a strojové učenie zachovávajúce súkromie, pretože je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa vysokokvalitné údaje mohli používať na učenie algoritmov a vykonávanie úloh umelej inteligencie bez narušenia súkromia; konštatuje, že sľubné sú aj dátové trusty, certifikácie pre skutočne vysokorizikové aplikácie, osobné systémy riadenia informácií a využívanie syntetických údajov;

158.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili nedávno vytvorený projekt OECD týkajúci sa dôveryhodného prístupu vlád k osobným údajom v držbe súkromného sektora ako referenčný bod pre tvorcov politík na celom svete s cieľom dosiahnuť medzinárodné riešenie a regulačné zbližovanie najlepších postupov v tejto oblasti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že voľný cezhraničný tok údajov a metaúdajov je pri plnom rešpektovaní acquis EÚ kľúčovým faktorom pre digitálne inovácie v Európe; vyzýva preto Komisiu, aby sa zdržala ukladania požiadaviek na lokalizáciu údajov s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na ochranu základných práv vrátane ochrany údajov, alebo v obmedzených, primeraných a odôvodnených prípadoch, keď je takáto politika v záujme EÚ alebo je potrebná na zachovanie európskych noriem;

159.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) o neplatnosti štítu na ochranu súkromia medzi EÚ a USA prijatím všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie toho, aby každé nové rozhodnutie o primeranosti vo vzťahu k USA bolo plne v súlade s GDPR, Chartou základných práv Európskej únie a všetkými aspektmi rozsudku SDEÚ a zároveň zjednodušilo transatlantické toky údajov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach o primeranosti údajov s ostatnými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, pretože je to najlepší spôsob, ako podporiť politiky EÚ v oblasti ochrany údajov a umožniť medzinárodnú výmenu údajov;

b) Dokončenie jednotného digitálneho trhu

i. Národné stratégie v oblasti umelej inteligencie

160.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje národné stratégie v oblasti umelej inteligencie, keďže niektoré z nich sú stále vágne a chýbajú im jasné ciele vrátane digitálneho vzdelávania pre celú spoločnosť, ako aj pokročilej kvalifikácie odborníkov; odporúča, aby členské štáty formulovali konkrétne, kvantifikovateľné a osobitné opatrenia, pričom by sa mali snažiť vytvoriť medzi nimi synergiu;

161.  vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom stanoviť priority a čo najviac zosúladiť ich vnútroštátne stratégie a regulačné prostredie v oblasti umelej inteligencie s cieľom zabezpečiť súdržnosť a konzistentnosť v celej EÚ; poukazuje na to, že hoci rôznorodosť vnútroštátnych prístupov je dobrým spôsobom, ako zaviesť najlepšie postupy, vývojári a výskumní pracovníci zaoberajúci sa umelou inteligenciou by mohli čeliť veľkým prekážkam vyplývajúcim z rozdielnych prevádzkových parametrov a regulačných povinností v každom z 27 členských štátov;

ii. Prekážky na trhu

162.  nalieha na Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na odstraňovaní neodôvodnených prekážok úplného dokončenia jednotného digitálneho trhu, ako je neodôvodnená diskriminácia na základe krajiny, neúplné vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií, príliš zaťažujúce postupy na získanie prístupu na trh, neodôvodnene regulačné náklady, ako aj aby vyriešila časté využívanie výnimiek, ktoré vedie k rozdielnym pravidlám v jurisdikciách rôznych členských štátov; zdôrazňuje, že pre spoločnosti pôsobiace v cezhraničnom prostredí sú celoeurópske pravidlá týkajúce v oblasti umelej inteligencie na rozdiel od roztriešteného prístupu podľa jednotlivých krajín vítaným krokom, ktorý pomôže posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti vývoja a zavádzania umelej inteligencie;

163.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila zriadenie skutočnej únie kapitálových trhov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prístup k finančným zdrojom, najmä pre MSP, startupy a rozširujúce sa podniky;

164.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene ukončiť rokovania o všetkých prebiehajúcich legislatívnych dokumentoch zameraných na dobudovanie jednotného digitálneho trhu;

165.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné presadzovanie pravidiel jednotného trhu;

166.  konštatuje, že nový legislatívny rámec by sa mal starostlivo aktualizovať a zosúladiť s digitálnymi produktmi a službami; navrhuje, aby sa pozornosť sústredila na modernizáciu a zjednodušenie postupov dodržiavania predpisov zavedením digitálnych alternatív k existujúcim analógovým a papierovým prostriedkom, ktoré umožnia spoločnostiam používať napríklad digitálne označenie CE, elektronické označovanie alebo digitalizované bezpečnostné pokyny;

167.  nabáda Komisiu, aby podporila offline podniky, ktoré chcú prejsť na internet; podporuje ďalšie informačné kampane zamerané na MSP a startupy v očakávaní nových a budúcich právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, ako aj intenzívnejšie presadzovanie pravidiel dohľadu nad trhom ako prostriedku na zvýšenie dôvery európskych spotrebiteľov;

iii. Rovnaké podmienky

168.  je presvedčený, že je potrebné reformovať súčasné vnútroštátne a európske rámce pre hospodársku súťaž a antitrustové rámce s cieľom lepšie zacieliť na zneužívanie trhovej sily a algoritimickú kolúziu v digitálnom hospodárstve a problémy súvisiace so zhromažďovaním údajov, ako aj lepšie riešiť riziká vzniku nových monopolov bez negatívneho vplyvu na inovácie; víta nadchádzajúce schválenie aktu o digitálnych trhoch; vyzýva na osobitné zváženie možných otázok hospodárskej súťaže v oblasti umelej inteligencie;

169.  konštatuje, že takáto reforma by mala posilniť prístup založený na dôkazoch a viac zohľadniť hodnotu údajov a dôsledky sieťových efektov, zaviesť jasné pravidlá pre platformy s dominantným postavením na trhu a zvýšiť právnu istotu pre spoluprácu v digitálnom hospodárstve;

170.  v tejto súvislosti uvádza, že Komisia by mala prispôsobiť svoje postupy definovania trhu tak, aby presnejšie definovala trhy v súlade s modernou trhovou realitou v digitálnom sektore, vykonala dynamickú analýzu a prijala dlhodobý pohľad na posúdenie existencie konkurenčných tlakov;

171.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby zvýšili svoje úsilie o priebežné monitorovanie digitálnych trhov, a tým identifikovali konkurenčné obmedzenia a úzke miesta hospodárskej súťaže a následne častejšie ukladali nápravné opatrenia spoločnostiam, ktoré zneužívajú svoje dominantné postavenie alebo sa správajú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže;

172.  vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili financovanie a technické kapacity orgánov pre hospodársku súťaž s cieľom zabezpečiť účinné a rýchle presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v rýchlo sa rozvíjajúcom a zložitom digitálnom hospodárstve; zdôrazňuje, že orgány pre hospodársku súťaž by mali urýchliť konania o zneužívaní a v prípade potreby uplatniť predbežné opatrenia, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom porušení na zachovanie a podporu spravodlivej hospodárskej súťaže a zároveň sa zaručili procesné práva spoločností na obranu;

c) Digitálna zelená infraštruktúra

i. Pripojiteľnosť a výpočtová kapacita

173.  vyzýva Komisiu, aby sledovala svoj cieľ motivovať 75 % európskych podnikov, aby do roku 2030 začali využívať služby cloud computingu, big data a umelú inteligenciu s cieľom zachovať globálnu konkurencieschopnosť a urýchliť svoje ciele v oblasti klimatickej neutrality, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie do roku 2050; domnieva sa, že vyčlenenie prostriedkov na digitálnu infraštruktúru v rámci Nástroja na prepájanie Európy vo výške 2,07 miliardy EUR je nedostatočné;

174.  zdôrazňuje, že posun v objeme a spracúvaní údajov pre umelú inteligenciu si tiež vyžaduje vývoj a zavádzanie nových technológií spracúvania, ktoré by zahŕňali aj okrajové oblasti, čím sa presunie od modelov centralizovanej infraštruktúry založenej na cloud computingu k väčšej decentralizácii kapacít na spracúvanie údajov; vyzýva na posilnenie investícií a výskumu v oblasti klastrov distribuovanej výpočtovej techniky, okrajových uzlov a iniciatív v oblasti digitálnych mikrokontrolórov; konštatuje, že prechod na široké využívanie okrajových riešení môže byť náročnejší na zdroje, pretože sa strácajú výhody optimalizácie združovania, a zdôrazňuje, že environmentálne náklady/prínosy okrajových infraštruktúr by sa mali preskúmať na systémovej úrovni v rámci európskej cloudovej stratégie, a to aj s cieľom optimalizovať energetickú spotrebu umelej inteligencie;

175.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia si vyžaduje výkonný hardvér, aby boli využiteľné zložité algoritmy vrátane vysokovýkonných a kvantových počítačov a internetu vecí; vyzýva na ďalšie zvyšovanie cieleného verejného a súkromného financovania inovatívnych riešení, ktoré znižujú spotrebu energie vrátane ekologického dizajnu softvéru; vyzýva na vypracovanie noriem v oblasti merania využívania zdrojov digitálnou infraštruktúrou na úrovni EÚ na základe najlepších postupov; je znepokojený celosvetovou krízou mikroprocesorov a v tejto súvislosti víta návrh Komisie na „akt o čipoch“, ktorý má znížiť súčasnú úplnú závislosť EÚ od externých dodávateľov; upozorňuje však na budúce riziká nadmernej kapacity na trhu a varuje pred dôkladným zvážením investičného cyklu;

176.  zdôrazňuje, že fungujúca a rýchla infraštruktúra pre umelú inteligenciu musí byť založená na spravodlivom a bezpečnom digitálnom vysokorýchlostnom pripojení, ktoré si vyžaduje zavedenie 5G sietí vo všetkých mestských oblastiach do roku 2030, ako aj široký prístup k ultrarýchlym širokopásmovým sieťam a politiku týkajúcu sa spektra s licenčnými podmienkami, ktoré zabezpečujú predvídateľnosť, podporujú dlhodobé investície a nenarúšajú hospodársku súťaž; vyzýva členské štáty, aby pokračovali v implementácii súboru nástrojov 5G; vyzýva, aby sa začala uplatňovať smernica o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie(40), aby sa uľahčilo zavádzanie sietí; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvov 5G na životné prostredie; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti šíreniu dezinformácií týkajúcich sa sietí 5G pomocou komunikačnej stratégie EÚ; Poukazuje v tejto súvislosti na to, že rozsiahla a inkluzívna diskusia v konečnom dôsledku prispeje k budovaniu dôvery medzi občanmi, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na nepretržitý rozvoj mobilných sietí;

177.  vyzýva Komisiu, aby pripravila časové harmonogramy pre členské štáty, mestá, regióny a priemysel a aby zlepšila administratívne procesy schvaľovania v oblasti 5G; požaduje, aby sa pre regióny, kde zavádzanie vykonáva verejný sektor, sprístupnilo viac finančných prostriedkov na zavedenie vysokorýchlostného pripojenia do vzdialených komunít a prispelo k preklenutiu digitálnej priepasti; vyzýva na podporu projektov v oblasti širokopásmového pripojenia a pripojiteľnosti v rámci viacročného finančného rámca s jednoduchším prístupom pre miestne orgány s cieľom zabrániť nedostatočnému využívaniu verejných fondov;

178.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vzájomné prepojenie medzi umelou inteligenciou a ďalšou vlnou digitálnej infraštruktúry, čo umožní Európe prevziať vedenie v oblasti sietí novej generácie vrátane sietí 6G;

179.  vyzýva na jasnú stratégiu zavádzania optickej siete a širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach, ktorá je tiež kľúčom pre technológie s intenzívnym využívaním údajov, ako je napríklad umelá inteligencia; v tejto súvislosti vyzýva Európsku investičnú banku, aby viac podporovala projekty týkajúce sa pripojiteľnosti vo vidieckych oblastiach;

180.  zdôrazňuje, že významné investície potrebné na zavádzanie siete a rýchle zavedenie s cieľom dosiahnuť ciele stanovené Digitálnym kompasom si vyžaduje dohody o spoločnom využívaní infraštruktúry, ktoré sú tiež kľúčové pre podporu udržateľnosti a zníženie spotreby energie; zdôrazňuje, že toto úsilie je ešte len na začiatku a je potrebné ho ďalej rozšíriť;

ii. Udržateľnosť

181.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní klimatickej neutrality a energetickej účinnosti zelenej digitálnej infraštruktúry do roku 2030 v súlade s cieľmi Parížskej dohody a integrovanej do politického programu Európskej zelenej dohody; vrátane posúdenia vplyvu rozsiahleho nasadenia systémov založených na umelej inteligencii na životné prostredie, pričom sa zohľadnia zvýšené energetické potreby vývoja a používania umelej inteligencie; vyzýva na koordinované globálne viacstranné opatrenia, v rámci ktorých by sa umelá inteligencia využila na boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia, ako aj na boj proti strate biodiverzity;

182.  vyzýva na využívanie umelej inteligencie na monitorovanie spotreby energie v obciach a na vypracovanie opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti;

183.  uznáva náročnosť niektorých rozsiahlych aplikácií umelej inteligencie na údaje a ich príslušné vplyvy na životné prostredie; pripomína, že ak má byť európska umelá inteligencia udržateľná a environmentálne zodpovedná, systémy umelej inteligencie by sa mali navrhovať, vyvíjať a zavádzať s ohľadom na dosiahnutie zelenej transformácie, klimatickej neutrality a obehového hospodárstva;

184.  vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie energeticky účinných dátových centier, ktoré môžu podporiť uhlíkovú neutralitu;

185.  zdôrazňuje, že súčasná nedostatočná výmena informácií o dátových centrách bráni možnosti prijať primerané verejné opatrenia a získať porovnateľný prehľad o environmentálnom správaní dátových centier; žiada, aby sa výrazne zvýšil počet posúdení vplyvu na životné prostredie, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie; žiada, aby sa vypracovali požiadavky, ktoré zabezpečia, že budú k dispozícii vhodné dôkazy na meranie environmentálnej stopy rozsiahlych aplikácií umelej inteligencie; poukazuje na potrebu jasných pravidiel a usmernení pre posudzovanie vplyvu umelej inteligencie na životné prostredie vrátane multikriteriálnych hodnotení životného cyklu; vyzýva na otvorený prístup k environmentálnym kľúčovým ukazovateľom výkonnosti dátových centier, vypracovanie noriem EÚ a vytvorenie ekologických značiek EÚ pre cloud computing;

186.  vyzýva na vypracovanie plánu obehového hospodárstva pre digitálne technológie a umelú inteligenciu a zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť silný recyklačný reťazec IKT;

187.  odporúča podporovať využívanie riešení založených na umelej inteligencii, so zreteľom na zelenú a digitálnu transformáciu vo všetkých odvetviach s cieľom koordinovať udržateľné normy pre podniky a umožniť monitorovanie energetickej účinnosti a zhromažďovanie informácií o emisiách a životnom cykle výrobkov;

188.  vyzýva Komisiu, aby vyhlásila súťaže a misie pre riešenia v oblasti umelej inteligencie, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi environmentálnymi problémami, a aby posilnila túto zložku programu Horizont Európa a programu digitálna Európa; pripomína, že projekty týkajúce sa potenciálu umelej inteligencie pri riešení environmentálnych problémov by sa mali realizovať na základe zodpovedného a etického výskumu a inovácií;

189.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala environmentálne kritériá a podmienila prideľovanie rozpočtových prostriedkov EÚ, financovanie a postupy verejného obstarávania pre umelú inteligenciu jej environmentálnym správaním;

190.  vyzýva Komisiu, aby podporovala inteligentné mestá, ktoré zahŕňajú inteligentné budovy, inteligentné siete, prepojené autá, platformy mobility, verejné služby a logistiku; podporuje vývoj spoločného súboru najlepších postupov pre projekty a aplikácie; zdôrazňuje, že inteligentné mestá si vyžadujú dobrú spoluprácu medzi štátnymi a miestnymi orgánmi, ako aj medzi ich agentúrami a súkromnými subjektmi;

191.  zdôrazňuje, že je potrebné definovať zásady na zabezpečenie toho, aby sa pri vytváraní nových dátových priestorov pre udržateľnosť mohli integrovať príslušné údaje o klíme a udržateľnosti;

192.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a súkromným sektorom pri zriaďovaní a podpore testovacích zariadení, v ktorých sa bude dať testovať udržateľnosť aplikácií umelej inteligencie, a aby ponúkla usmernenia, ako zlepšiť vplyv týchto aplikácií na životné prostredie; podporuje prispôsobenie existujúcich testovacích zariadení tak, aby sa zameriavali na prípady použitia v obehovej výrobe;

193.  vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľnú dopravnú infraštruktúru, ktorá využíva umelú inteligenciu na účely zvýšenia účinnosti, zníženia znečistenia a podpory prispôsobivosti potrebám používateľov;

d) Prostredie excelentnosti

i. Talent

194.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila pre ľudí rámec pre zručnosti v oblasti umelej inteligencie, ktorý bude vychádzať z rámca digitálnych kompetencií, s cieľom poskytnúť občanom, pracovníkom a podnikom príslušnú odbornú prípravu a príležitosti na učenie v oblasti umelej inteligencie a zlepšovať šírenie vedomostí, najlepších postupov a mediálnej a dátovej gramotnosti medzi organizáciami a spoločnosťami na európskej aj vnútroštátnej úrovni; žiada Komisiu, aby urýchlene vytvorila takýto rámec kompetencií na základe existujúcich systémov vzdelávania v oblasti umelej inteligencie; odporúča vytvorenie európskeho dátového priestoru so zručnosťami v oblasti umelej inteligencie s cieľom podporovať európsku odbornú prípravu na sektorovej a regionálnej úrovni vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že získavanie a výučba digitálnych zručností a zručností v oblasti umelej inteligencie musia byť prístupné pre všetkých, najmä pre ženy a zraniteľné skupiny; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali bezplatné online kurzy, ktoré posilňujú základnú odbornú prípravu v oblasti umelej inteligencie;

195.  naliehavo vyzýva na investície do výskumu s cieľom lepšie pochopiť štrukturálne trendy súvisiace s umelou inteligenciou na trhu práce vrátane toho, po ktorých zručnostiach je väčší dopyt alebo ktorým hrozí nedostatok v budúcnosti, aby bolo možné informovať o systémoch prechodu zamestnancov;

196.  so znepokojením konštatuje, že v odbornej príprave dospelých chýbajú cielené a systematické opatrenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky zahŕňajúce primerané investície do rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily, vrátane informovania občanov o fungovaní algoritmov a ich vplyve na každodenný život; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala tým, ktorí stratili prácu alebo ktorým hrozí jej strata v dôsledku digitálnej transformácie, s cieľom pripraviť ich na prácu s umelou inteligenciou a technológiami súvisiacimi s IKT; vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerstvá zamerané na zručnosti viacerých zainteresovaných strán a investovala do nich s cieľom overiť najlepšie postupy; odporúča monitorovať vytváranie kvalitných pracovných miest súvisiacich s umelou inteligenciou v EÚ;

197.  zdôrazňuje, že existujúce digitálne rozdiely možno odstrániť len cielenými a inkluzívnymi opatreniami zameranými na ženy a starších ľudí, a preto vyzýva na značné investície do cielených opatrení na zvyšovanie kvalifikácie a vzdelávacích opatrení s cieľom odstrániť tieto digitálne rozdiely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali kultúru a pracovné podmienky, v ktorých by sa dodržiavali zásady rodovej rovnosti;

198.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou a činnosťami súvisiacimi s IKT, a to aj prostredníctvom financovania projektov v digitálnom sektore, ktoré vedú ženy, a podpory minimálneho počtu výskumných pracovníčok, ktoré sa zúčastňujú na projektoch súvisiacich s umelou inteligenciou a IKT;

199.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatok talentov zabezpečením rastu, prilákaním a udržaním špičkových talentov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sledovala svoj cieľ zamestnať v EÚ 20 miliónov odborníkov v oblasti IKT; zdôrazňuje, že na to, aby si EÚ udržala špičkové talenty v oblasti umelej inteligencie a zabránila úniku mozgov, musí umožniť konkurencieschopné platy, lepšie pracovné podmienky, cezhraničnú spoluprácu a konkurencieschopnú infraštruktúru;

200.  zdôrazňuje pridanú hodnotu zjednodušeného a zefektívneného rámca Únie na prilákanie medzinárodných talentov v technologickom sektore s cieľom umožniť tok a mobilitu talentov v rámci EÚ a zo zahraničia, zlepšiť prístup medzinárodných talentov na trh práce Únie a prilákať pracovníkov a študentov, po ktorých je dopyt; zdôrazňuje, že sú potrebné nové inovatívne nástroje a právne predpisy, ktoré by pomohli nájsť zamestnávateľom vhodných pracovníkov v oblasti IKT, riešiť nedostatok pracovníkov na trhu práce a uľahčiť uznávanie medzinárodných kvalifikácií a zručností; odporúča vytvoriť platformu pre vyhľadávanie talentov v EÚ, ktorá by slúžila ako jednotné kontaktné miesto pre zahraničné talenty, ktoré sa chcú uchádzať o prácu v EÚ, ako aj pre zamestnávateľov, ktorí hľadajú potenciálnych zamestnancov v zahraničí; vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah uplatňovania modrej karty EÚ a zabezpečila, že Európa zostane otvorená pre talenty z celého sveta;

201.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov a umožnila zamestnancom EÚ a medzinárodným zamestnancom pracovať na diaľku v inom členskom štáte, než v ktorom majú bydlisko; v tejto súvislosti odporúča komplexne preskúmať legislatívne a iné prekážky práce na diaľku a riešiť ich v ďalších legislatívnych návrhoch;

202.  zdôrazňuje potrebu posilniť inovačnú súdržnosť medzi regiónmi a členskými štátmi EÚ, keďže talenty môžu byť rozdelené nerovnomerne;

203.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primeranú ochranu práv a podmienok pracovníkov, ako je nediskriminácia, súkromie, samostatnosť a ľudská dôstojnosť pri využívaní umelej inteligencie a algoritmického riadenia, a to aj pokiaľ ide o neprimerané praktiky dohľadu; zdôrazňuje, že pri používaní umelej inteligencie na pracovisku musia zamestnávatelia transparentne informovať o spôsobe jej používania a jej vplyve na pracovné podmienky, a zdôrazňuje, že pracovníci by mali byť vždy informovaní a konzultovaní pred použitím zariadení a postupov založených na umelej inteligencii; zdôrazňuje skutočnosť, že algoritmy musia byť vždy pod dohľadom človeka a že rozhodovanie podľa nich musí byť zodpovedné, napadnuteľné a v prípade potreby vratné; domnieva sa, že by sa mala odporúčať odborná príprava vývojárov algoritmov v otázkach etiky, transparentnosti a nediskriminácie;

204.  žiada o európsku stratégiu bezpečného používania umelej inteligencie pre deti, ktorá by bola zameraná na informovanie detí o interakcii s umelou inteligenciou s cieľom chrániť ich pred rizikami a možným poškodením;

205.  vyzýva členské štáty, aby digitálne zručnosti a gramotnosť zaradili do základného vzdelávania a celoživotného vzdelávania; vyzýva na vytvorenie vysokovýkonného systému vzdelávania v oblasti umelej inteligencie, ktorý od raného štádia podporuje digitálnu gramotnosť, zručnosti a digitálnu odolnosť, a to už od základného vzdelávania; zdôrazňuje, že vytvorenie účinných učebných osnov pre digitálne vzdelávanie si vyžaduje politickú vôľu, dostatočné zdroje a vedecký výskum; vyzýva Komisiu, aby podporila zavedenie kurzov o umelej inteligencii a počítačových zručnostiach na všetkých európskych školách, univerzitách a vo vzdelávacích inštitúciách; zdôrazňuje, že takýto rozvoj zručností je potrebný vo vzdelávaní dospelých rovnako ako v základnom alebo stredoškolskom vzdelávaní; vyzýva Komisiu a členské štáty na komplexnú a konzistentnú politickú iniciatívu v oblasti zručností a vzdelávania v oblasti umelej inteligencie na úrovni EÚ, ako aj na legislatívnu iniciatívu v oblasti umelej inteligencie na pracovisku;

206.  upozorňuje na potrebu multidisciplinárnych univerzitných študijných programov, ktoré sa zameriavajú na digitálne zručnosti a zručnosti v oblasti umelej inteligencie, a to aj v zdravotníctve, a na potrebu interdisciplinárnych výskumných centier; domnieva sa, že by sa mali zdôrazniť aj možnosti ďalšieho vzdelávania s cieľom špecializovať sa na umelú inteligenciu (napr. magisterské a doktorandské štúdium a externé štúdium);

207.  vyzýva členské štáty, aby uprednostnili rozvoj inovatívnych vyučovacích metód a učebných osnov v oblasti STEM a programovania, a najmä aby posilnili kvalitu matematiky a štatistickej analýzy na účely pochopenia algoritmov umelej inteligencie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovala akademické disciplíny STEM s cieľom zvýšiť počet študentov v týchto odboroch; zdôrazňuje, že pre podporu digitálnych zručností budú mať zásadný význam aj ďalšie disciplíny, ktoré sú v interakcii s disciplínami STEM;

208.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby podporovali zastúpenie žien v študijných odboroch a pracovných kariérach súvisiacich s oblasťami STEM, IKT a umelou inteligenciou na dosiahnutie rodovej rovnosti a aby stanovili cieľ, koľko žien–výskumníčok by sa malo zúčastňovať na projektoch v oblasti STEM a umelej inteligencie;

209.  zdôrazňuje, že digitálne vzdelávanie by malo tiež zvýšiť povedomie o aspektoch každodenného života, ktoré môžu byť ovplyvnené strojovým učením, vrátane odporúčacích nástrojov, cielenej reklamy, algoritmov sociálnych médií a deepfakes; zdôrazňuje, že digitálna odolnosť si vyžaduje ďalšie mediálne vzdelávanie, ktoré pomôže kontextualizovať nové digitálne zručnosti a zručnosti v oblasti umelej inteligencie, a preto vyzýva na podporu a schválenie nových a už existujúcich prístupných kurzov gramotnosti v oblasti umelej inteligencie pre všetkých občanov;

210.  vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby každé vzdelávacie zariadenie malo širokopásmový prístup, ako aj silnú digitálnu vzdelávaciu infraštruktúru; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť európskym univerzitám a ich sieťam primerané výpočtové zdroje potrebné na trénovanie modelov umelej inteligencie, ktoré sú čoraz drahšie; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby učitelia mali potrebné zručnosti a nástroje v oblasti umelej inteligencie; požaduje zvýšené zameranie na technickú odbornú prípravu učiteľov a vývoj inovatívnych nástrojov na vyučovanie a učenie;

211.  požaduje investície do iniciatív zameraných na zručnosti mladých ľudí v oblasti kódovania s cieľom podporiť zručnosti v oblasti umelej inteligencie a kvalifikáciu na vysokej úrovni vrátane akadémií kódovania, programov letných škôl a štipendií zameraných na umelú inteligenciu; zastáva názor, že stáže EÚ v oblasti digitálnych príležitostí by sa mali ďalej rozšíriť na odborné vzdelávanie;

ii. Výskum

212.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila investície do výskumu umelej inteligencie a ďalších kľúčových technológií, ako je robotika, kvantové počítače, mikroelektronika, internet vecí, nanotechnológia a 3D tlač; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a dodržiavala európsky plán strategického vývoja v oblasti umelej inteligencie, ktorý bude riešiť hlavné interdisciplinárne výzvy, v rámci ktorých môže byť umelá inteligencia súčasťou riešenia; zdôrazňuje, že investície by sa mali zamerať najmä na prípady použitia, ktoré pravdepodobne zvýšia udržateľné riešenia, blahobyt a začlenenie do spoločnosti;

213.  nabáda všetky členské štáty, aby vynakladali vyššiu časť svojho HDP na výskum digitálnych technológií; naliehavo žiada ďalšie posilňovanie programu Horizont Európa, najmä jeho partnerstva v oblasti umelej inteligencie, údajov a robotiky a Európskej rady pre inovácie; vyzýva na rozšírenie programu Digitálna Európa a domnieva sa, že by sa mali zvýšiť pridelené finančné prostriedky vo výške 7,6 miliardy EUR;

214.  zdôrazňuje potrebu uprednostniť projekty vedené EÚ v oblasti umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila štruktúru financovania výskumu vrátane požiadaviek a postupov podávania žiadostí o granty; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť kvalitu a konzistentnosť revízií návrhu a zvýšiť predvídateľnosť nástrojov financovania a ich načasovanie na podporu dlhodobého plánovania, pričom sa má využiť európsky plán výskumu umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby v oblasti umelej inteligencie financovala väčší počet aplikácií v oblasti umelej inteligencie, a to kombináciou rôznych nástrojov, ako sú Európska rada pre výskum, akcie Marie Curie, Európska rada pre inovácie a Európsky technologický a inovačný inštitút;

215.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili financovanie výskumu umelej inteligencie, ktorý sa zameriava na udržateľnú a sociálne zodpovednú umelú inteligenciu a prispieva k hľadaniu riešení, ktoré chránia a podporujú základné práva, a aby sa vyhli financovaniu programov, ktoré predstavujú neprijateľné riziko pre tieto práva, vrátane financovania systémov hromadného dohľadu, sociálneho bodovania a iných systémov, ktoré môžu viesť k negatívnym sociálnym vplyvom, ako aj technológií, ktoré prispievajú k poškodzovaniu životného prostredia;

216.  nabáda, aby sa na európskych univerzitách vytvoril väčší počet učiteľských miest v oblasti umelej inteligencie, ako aj primerané platy vo výskume umelej inteligencie a poskytovalo sa viac verejných finančných prostriedkov s cieľom náležite vzdelať a udržať súčasnú a ďalšiu generáciu výskumných pracovníkov a talentov a zabrániť úniku mozgov; zdôrazňuje potrebu znížiť byrokratické prekážky pre univerzitných výskumníkov pri ľahkom prístupe k finančným prostriedkom a vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na zvýšenie digitálnej vzájomnej prepojiteľnosti medzi univerzitami v rámci členských štátov a medzi nimi; nabáda na vytvorenie prierezových sietí pre umelú inteligenciu na európskych univerzitách, vo výskumných inštitútoch a v súkromnom sektore, ako aj špecializovaných multidiciplinárnych výskumných stredísk umelej inteligencie;

217.  odporúča, aby univerzity posilnili financovanie projektov aplikovaného výskumu, v ktorých sa zohľadňuje rozmer umelej inteligencie;

218.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila prenosy poznatkov medzi výskumom umelej inteligencie a verejnosťou vytvorením obchodných sietí a kontaktných miest s odborníkmi v oblasti práva a obchodnými konzultantmi na univerzitách, ako aj vytvorením občianskych panelov, platforiem pre vedu a spoločnosť a zapojením verejnosti do tvorby výskumných programov v oblasti umelej inteligencie; zdôrazňuje význam plynulého prechodu z akademického prostredia do priemyslu a pridanú hodnotu blízkosti medzi nimi pre úspešné a dynamické ekosystémy v oblasti umelej inteligencie a priemyselné centrá;

219.  upozorňuje na potrebu zrýchlenia prenosov vedomostí v EÚ z oblasti výskumu a vedy do využitia umelej inteligencie v priemysle a verejnom sektore; víta vytváranie cielených verejno-súkromných partnerstiev v oblasti umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby zriadila európske dátové centrá pre umelú inteligenciu, ktoré by boli vytvorené spoločne s priemyslom a občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje význam testovacích lokalít pre umelú inteligenciu; osobitne odkazuje na spoločný podnik pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku, spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie a spoločný podnik pre inteligentné siete a systémy;

220.  vyzýva na vytvorenie majákov pre umelú inteligenciu v rámci programu Horizont Európa, ktoré budú vychádzať z existujúcich a budúcich sietí regionálnych centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie s cieľom vytvoriť alianciu silných európskych výskumných organizácií, ktoré budú mať spoločný plán na podporu excelentnosti v základnom a aplikovanom výskume, na zosúladenie vnútroštátneho úsilia v oblasti umelej inteligencie, na podporu inovácií a investícií, na prilákanie a udržanie talentov v oblasti umelej inteligencie v Európe a na vytvorenie synergií a úspor z rozsahu; je presvedčený, že koncepcia majáka má potenciál prilákať najlepšie a najbystrejšie mozgy zo zahraničia, ako aj priniesť do Európy značné súkromné investície;

221.  dodáva, že majáky umelej inteligencie by mali byť v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami a priemyslom dostatočne financované; zdôrazňuje výhody dobre uzavretých experimentálnych regulačných prostredí na testovanie produktov, služieb a prístupov umelej inteligencie v kontrolovanom reálnom prostredí pred ich uvedením na trh;

222.  poukazuje na to, že ďalším dôležitým krokom pri budovaní prostredia excelentnosti pre umelú inteligenciu založenom na spojení univerzít s priemyslom je vytvorenie európskych centier digitálnych inovácii v rámci programu digitálnej Európy; kritizuje však skutočnosť, že kritériá na označovanie európskych centier digitálnych inovácii zostávajú nejasné, a preto sa európske centrá digitálnych inovácii v rámci Európy líšia svojimi schopnosťami a vývojom, a že ich vzájomné vzťahy s ostatnými digitálnymi centrami navrhnutými Európskym inovačným a technologickým inštitútom a v rámci programu Horizont Európa zostáva nejasná; naznačuje preto, že je potrebná väčšia koordinácia a vynaloženie úsilia, ako aj vytvorenie zastrešujúceho klastra spolupráce pre decentralizované centrá umelej inteligencie založeného na celoeurópskom rámci pre právnu expertízu, údaje, financovanie a stimuly; víta iniciatívy Komisie na vytvorenie sietí startupov v celej EÚ, ale aj mimo nej, ako sú Startup Europe a Startup Europe Mediterranean, s cieľom podporiť výmenu nápadov, podnikanie a možnosti vytvárania sietí;

223.  navrhuje rozšíriť a zosúladiť existujúce iniciatívy, ako sú Európske laboratórium pre učiace sa a inteligentné systémy a Konfederácia laboratórií pre výskum umelej inteligencie v Európe, a hlavné projekty, ako sú HumanE AI Network a AI4EU, s cieľom podporiť ambiciózne, spoločné a celoeurópske ciele a projekty v oblasti výskumu a vývoja;

e) Prostredie dôvery

i. Spoločnosť a umelá inteligencia

224.  navrhuje, aby okrem navrhovanej odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie EÚ a jej členské štáty v rámci svojej ilustrácie umelej inteligencie vypracovali kampane na zvýšenie informovanosti vrátane verejných diskusií na miestnej úrovni ako dodatočné prostriedky na osvetu, informovanie a posilnenie postavenia občanov, ktorí tak lepšie porozumejú možnostiam, rizikám a spoločenskému, právnemu a etickému vplyvu umelej inteligencie s cieľom ďalej prispieť k dôveryhodnosti a demokratizácii umelej inteligencie; je presvedčený, že to by spolu s vytvorením jasného a spoľahlivého právneho rámca pre dôveryhodnú umelú inteligenciu zameranú na človeka prispelo k zníženiu obáv občanov, ktoré môžu súvisieť s rozšíreným používaním umelej inteligencie v Európe;

225.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie bude plne rešpektovať demokratické zásady, základné práva a dodržiavať právne predpisy spôsobom, ktorý dokáže čeliť mechanizmom dohľadu a nebude nevhodne zasahovať do volieb alebo prispievať k šíreniu dezinformácií;

226.  zdôrazňuje, že vlády a podniky by mali zavádzať a obstarávať len dôveryhodné systémy umelej inteligencie, ktoré sú v relevantných prípadoch navrhnuté tak, aby dodržiavali práva pracovníkov a podporovali kvalitné vzdelávanie a digitálnu gramotnosť a ktoré nezvyšujú rodové rozdiely ani diskrimináciu tým, že bránia rovnakým príležitostiam pre všetkých;

227.  podporuje úpravy právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ako ďalší spôsob budovania dôvery v umelú inteligenciu, napríklad tým, že spotrebiteľom sa poskytne právo vedieť, či komunikujú s agentom umelej inteligencie, čo im umožní trvať na preskúmaní rozhodnutí umelej inteligencie človekom a poskytne im prostriedky proti komerčnému sledovaniu alebo personalizovaným cenám;

228.  zdôrazňuje, že zavádzanie určitých technológií umelej inteligencie na pracovisku, napríklad tých, ktoré využívajú údaje pracovníkov, by sa malo uskutočniť po konzultácii so zástupcami pracovníkov a sociálnymi partnermi; poukazuje na to, že pracovníci a ich zástupcovia by mali mať možnosť požadovať od zamestnávateľov informácie o tom, aké údaje sa zbierajú, kde sa uchovávajú, ako sa spracúvajú a aké záruky sa používajú na ich ochranu;

229.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že systémy umelej inteligencie budú odrážať jej kultúrnu rozmanitosť a viacjazyčnosť a zabránia tak predsudkom a diskriminácii; zdôrazňuje, že v záujme riešenia predsudkov v oblasti umelej inteligencie je potrebné podporovať rozmanitosť v tímoch, ktoré vyvíjajú, implementujú a posudzujú riziká konkrétnych aplikácií umelej inteligencie; zdôrazňuje, že na hodnotenie algoritmov umelej inteligencie je potrebné používať údaje rozdelené podľa pohlavia a že rodová analýza musí byť súčasťou všetkých hodnotení rizík umelej inteligencie;

230.  zdôrazňuje význam nepretržitého výskumu a monitorovania vplyvu umelej inteligencie na rôzne aspekty spoločnosti na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; Navrhuje do toho zapojiť Eurostat a ďalšie agentúry EÚ;

231.  zdôrazňuje, že na základe výsledkov monitorovacieho systému by sa mohlo uvažovať o vytvorení európskeho prechodného fondu, ktorý by pomohol zvládnuť napríklad stratu pracovných miest v zraniteľných odvetviach alebo v rôznych regiónoch;

ii. Elektronická verejná správa

232.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali Tallinské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe, postavili občanov do centra služieb a zaviedli mechanizmy na poskytovanie interoperabilných, personalizovaných, používateľsky ústretových a koncových digitálnych verejných služieb bez hraníc založených na umelej inteligencii pre všetkých občanov na všetkých úrovniach verejnej správy; zastáva názor, že cieľom by malo byť zavedenie poskytovania digitalizovaných služieb elektronickej verejnej správy založených na umelej inteligencii občanom v priebehu nasledujúcich piatich rokov, pričom by sa stále poskytovala ľudská interakcia; pripomína, že kľúčovú úlohu v tomto smere zohrajú fondy Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a plány obnovy a odolnosti; vyzýva verejné orgány, aby podporovali a rozvíjali umelú inteligenciu vo verejnom sektore; víta revíziu nariadenia eIDAS(41) a jeho úlohu pri podpore poskytovania digitálnych verejných služieb; zdôrazňuje, že nikto by nemal zostať pozadu a že v prípade potreby by sa mali naďalej poskytovať alternatívy;

233.  vyzýva Komisiu, aby obnovila akčný plán pre elektronickú verejnú správu a vytvorila synergie s digitálnym európskym programom na podporu verejnej správy pri zavádzaní umelej inteligencie v súlade s európskou stratégiou pre otvorený softvér;

234.  zdôrazňuje, že elektronická verejná správa zohráva významnú úlohu pri rozvoji dátového hospodárstva a digitálnych inovácií na jednotnom digitálnom trhu; konštatuje, že spolupráca a výmena osvedčených postupov v rámci verejnej správy a cezhranične sú dôležitou súčasťou zavádzania elektronickej verejnej správy v EÚ; vyzýva na štandardizované a zjednodušené postupy verejnej správy pre efektívnejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a všetkými úrovňami verejnej správy;

235.  konštatuje, že na vývoj vysokokvalitných online služieb sú potrební kvalifikovaní odborníci; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vládne politiky prijímania zamestnancov a odbornej prípravy pre digitálne kvalifikovaných ľudí so znalosťami umelej inteligencie;

236.  žiada, aby sa urýchlilo zavádzanie jednotnej digitálnej brány a aby sa podporoval rozvoj interoperabilných platforiem, ktoré ponúkajú cezhraničné služby v EÚ, a aby sa zároveň dodržiavali spoločné bezpečnostné normy vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť možné rozšírenie nad rámec obmedzeného súboru služieb, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v nariadení (EÚ) 2018/1724(42), ktorým sa zriaďuje jednotná digitálna brána;

237.  žiada, aby platformy verejných konzultácií inštitúcií EÚ a členských štátov zvýšili objem digitálnych informácií a prístup k nim; odporúča investovať do zlepšení použiteľnosti a prístupnosti, ako je poskytovanie zhrnutí a informácií vo viacerých jazykoch, ako aj do špecializovaného marketingu a cielenej podpory digitálnych platforiem na zapojenie verejnosti;

238.  odporúča zintenzívniť interaktívny a osobný dialóg s občanmi EÚ, a to prostredníctvom online konzultácií s občanmi, formátov dialógu so zainteresovanými stranami alebo digitálnych funkcií na pripomienkovanie právnych predpisov a iniciatív EÚ;

iii. Elektronické zdravotníctvo

239.  vyzýva na dizajn zameraný na človeka a na prístup k umelej inteligencii v zdravotníctve založený na dôkazoch, ktorý sa zameriava na personalizovanú, na pacienta orientovanú, nákladovo efektívnu a vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyvíja v úzkej spolupráci so zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi, pričom sa zachováva ľudský dohľad a rozhodovanie; nabáda, aby sa uprednostnilo financovanie, určili sa strategické ciele, podporovala sa spolupráca a zavádzali sa aplikácie umelej inteligencie v oblasti zdravotnej starostlivosti ako kritickom sektore, v ktorom príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, môžu priniesť obrovské výhody pre zdravie a blahobyt občanov, ak sa primerane zvládnu súvisiace riziká;

240.  zdôrazňuje, že zavádzanie umelej inteligencie v zdravotníckych zariadeniach by sa malo podporovať ako nástroj na pomoc a zníženie záťaže zdravotníckych pracovníkov, ktorý im umožní sústrediť sa na klinické úlohy, a nie ako náhrada zdravotníckych pracovníkov alebo ako nezávislý aktér v rámci zdravotníckych systémov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť úroveň kvality, bezpečnosti a ochrany na rovnakej úrovni ako regulačný proces schvaľovania liekov, vakcín a zdravotníckych pomôcok; požaduje metódu podobnú klinickým skúškam na testovanie primeranosti a monitorovanie nasadenia umelej inteligencie v klinických podmienkach; domnieva sa, že je potrebné určiť, ktoré služby zdravotnej starostlivosti možno eticky a zodpovedne automatizovať;

241.  domnieva sa, že zásada spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti by sa mala rozšíriť na aplikácie umelej inteligencie v oblasti zdravia vrátane systémov na zisťovanie chorôb, riadenie chronických stavov, poskytovanie zdravotníckych služieb a objavovanie liekov; zdôrazňuje potrebu prijatia vhodných opatrení na riešenie zdravotných rizík týkajúcich sa digitálnej priepasti, algoritmickej zaujatosti a diskriminácie a marginalizácie zraniteľných osôb alebo kultúrnych menšín, ktoré majú obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti;

242.  pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že poisťovacím spoločnostiam ani žiadnym iným poskytovateľom služieb oprávneným na prístup k informáciám uchovávaným v aplikáciách elektronického zdravotníctva by sa nemalo povoliť využívať tieto údaje na účely diskriminácie pri stanovovaní cien;

243.  je presvedčený, že súčasné projekty a iniciatívy EÚ, ako napríklad program EU4Health, európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia a európska platforma na registráciu zriedkavých chorôb, sú krokmi správnym smerom, pretože umožňujú členským štátom spájať zdroje, zvyšovať prospešnú spoluprácu medzi systémami zdravotníctva a umožniť bezpečnú a súkromie zachovávajúcu výmenu vysokokvalitných údajov pre výskum a inovácie;

244.  vyzýva na riadne právne zakotvenie a umiestnenie „rámca pre umelú inteligenciu v zdravotníctve“ na úrovni Únie; zdôrazňuje, že časom sa vyvinulo mnoho úrovní rizika v dôsledku pokroku v oblasti technológií umelej inteligencie;

245.  zdôrazňuje, že je potrebné viac usmernení o spracúvaní údajov o zdravotnom stave podľa GDPR, aby sa naplno využil potenciál umelej inteligencie v prospech jednotlivcov a zároveň sa rešpektovali základné práva; vyzýva Komisiu na rýchlejšiu a lepšiu harmonizáciu noriem upravujúcich spracovanie vrátane zdieľania, anonymizácie a interoperability zdravotných údajov v členských štátoch;

246.  vyzýva Komisiu, aby podporovala integráciu etických pravidiel v každej fáze vývoja, návrhu a používania aplikácií umelej inteligencie; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať ďalší výskum metód a zaujatosti obsiahnutých vo vyškolených systémoch umelej inteligencie, aby sa predišlo neetickým a diskriminačným záverom pri aplikácii na údaje o ľudskom zdraví; odporúča vytvoriť kódex správania EÚ pri spracúvaní zdravotných údajov v plnom súlade s GDPR;

247.  vyzýva Komisiu, aby zvážila iniciatívu týkajúcu sa neuropráv s cieľom chrániť ľudský mozog pred zasahovaním, manipuláciou a kontrolou zo strany neurotechnológií využívajúcich umelú inteligenciu; vyzýva Komisiu, aby sa na úrovni OSN zasadzovala za agendu neuropráv s cieľom zahrnúť neuropráva do Všeobecnej deklarácie ľudských práv, konkrétne pokiaľ ide o práva na identitu, slobodnú vôľu, duševné súkromie, rovnaký prístup k pokroku v oblasti zvyšovania objemu mozgu a ochranu pred algoritmickou zaujatosťou;

248.  vyzýva Komisiu, aby zvážila právny rámec pre lekárske konzultácie online;

249.  zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia, ktoré podporujú rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a zlepšujú využívanie riešení umelej inteligencie poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti;

250.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie mechanizmu spolupráce v kontexte a fungovaní európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia s cieľom podporiť zdieľanie zdravotných údajov a rozvoj elektronických zdravotných záznamov v súlade s platnými zákonmi a inými právnymi predpismi; vyzýva na zlepšenie kvality dostupných údajov pre každého občana EÚ tým, že sa umožní správne fungovanie digitálnych nástrojov (napr. na základe samoučiacich sa algoritmov alebo analýzy veľkých objemov údajov); odporúča, aby sa údaje uchovávali v súlade s GDPR a aby boli k dispozícii pre ďalší výskum, ako aj pre vývoj nových liekov a individualizovanej liečby;

251.  zdôrazňuje, že do vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je potrebné zahrnúť digitálne zručnosti a zručnosti v oblasti umelej inteligencie, ako aj znalosti právnych predpisov o ochrane údajov a zaobchádzania s citlivými údajmi vrátane podpory anonymizácie údajov;

252.  vyzýva na usmernenie týkajúce sa uplatniteľnosti rámcov zodpovednosti a harmonizovaných režimov schvaľovania pre medicínske aplikácie založené na umelej inteligencii a lieky vyvinuté alebo testované prostredníctvom umelej inteligencie a strojového učenia; zdôrazňuje, že v rámci akejkoľvek budúcej regulačnej reformy by sa mali riešiť škody vyplývajúce z nedostatočného prideľovania zdrojov alebo nedostatočného poskytovania starostlivosti prostredníctvom odporúčacích systémov umelej inteligencie v sektore zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že na certifikáciu a schvaľovanie aplikácií v oblasti zdravotnej starostlivosti v súlade s rizikami súvisiacimi so zodpovednosťou sú potrebné najlepšie postupy, normy a kritériá;

253.  vyzýva Komisiu, aby poskytla a využívala prognostické modely zamerané na človeka v prípade pandémií, pričom rôzne súbory údajov by sa spájali v reálnom čase s cieľom poskytnúť informácie pre rozhodovanie;

f) Priemyselná stratégia

i. Strategické plánovanie a investície

254.  je presvedčený, že EÚ by mala zaradiť umelú inteligenciu a dátové hospodárstvo do centra ambicióznej digitálnej priemyselnej stratégie s cieľom umožniť inovatívnym spoločnostiam a podnikateľom súťažiť o najlepšie technologické inovácie a obchodné modely v Európe a vo svete a posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ a zároveň zaviesť spoľahlivé právne, etické, technologické a bezpečnostné normy pre všetky systémy a komponenty umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na jednotnom trhu EÚ;

255.  nabáda Komisiu, aby využívala analýzu veľkých dát s umelou inteligenciou na pomoc pri vykonávaní záťažových testov s cieľom posúdiť odolnosť hodnotových reťazcov a zmapovať závislosti;

256.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú analýzu silných a slabých stránok s cieľom určiť zraniteľné miesta EÚ, identifikovať kritické oblasti a vysokorizikové závislosti, stanoviť realistické technicko-ekonomické očakávania v súvislosti s umelou inteligenciou a posúdiť účinky vo všetkých sektoroch európskeho priemyslu; zdôrazňuje, že Komisia by mala na tento účel spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami;

257.  navrhuje, aby EÚ na základe tejto analýzy sformulovala a prijala dlhodobú stratégiu priemyslu umelej inteligencie s jasnou víziou na nasledujúcich 10 rokov ako rozšírenie digitálneho kompasu; vysvetľuje, že táto stratégia by mala byť doplnená systémom monitorovania s kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti a každoročnou aktualizáciou; zdôrazňuje však, že je potrebné skonsolidovať a zefektívniť veľké množstvo jednotlivých iniciatív, ktoré Komisia spustila na podporu priemyslu umelej inteligencie EÚ, predtým, ako ich začlení do novej stratégie pre priemysel umelej inteligencie;

258.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako možno doplniť celkovú priemyselnú stratégiu prostredníctvom cielených verejných investícií; upozorňuje však, že nadmerné neusmernené investičné programy pre komplexné technológie môžu v niektorých prípadoch narušiť efektívne prideľovanie kapitálu a viesť k uviaznutým investíciám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posilnenie postavenia podnikov, podnikateľov a výskumných pracovníkov pri vývoji a uvádzaní technologických riešení v oblasti umelej inteligencie na trh na základe súkromného podnikania je kľúčovou súčasťou priemyselnej stratégie EÚ, a to aj prostredníctvom presadzovania rovnakých podmienok a dobudovania jednotného digitálneho trhu a únie kapitálových trhov; navrhuje uľahčiť prístup k financovaniu, najmä k nástrojom rizikového financovania, a to najmä v prípade financovania v počiatočnom štádiu; zastáva názor, že podiel zdrojov venovaných umelej inteligencii v rámci programu InvestEU a programu Digitálna Európa by sa mal prehodnotiť a v prípade potreby výrazne zvýšiť;

259.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene implementovať nedávno prijatý rámec EÚ pre preverovanie priamych zahraničných investícií(43) a nedávno revidované nariadenie o režime EÚ pre kontrolu vývozu tovaru s dvojakým použitím(44); uvádza, že umelá inteligencia, ako aj robotika a iná digitálna infraštruktúra by sa mali považovať za kritické odvetvie; konštatuje, že ochrana práv duševného vlastníctva a odliv kritických technológií by mali podliehať prísnejšiemu presadzovaniu;

260.  zdôrazňuje, že pre Európu je veľmi dôležité, aby sa vybavila primeranou digitálnou infraštruktúrou; víta iniciatívy, ako je európska iniciatíva v oblasti procesorov, nedávno navrhovaný akt o čipoch a spoločný európsky podnik pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku;

ii. MSP a začínajúce podniky

261.  navrhuje, aby sa startupom v oblasti umelej inteligencie poskytovala podpora na úrovni EÚ a vlády prostredníctvom prístupu k súkromnému kapitálu a kvalifikovaným zamestnancom, schopnosti získavať vysokokvalitné súbory údajov na učenie algoritmov, ako aj schopnosti rozrastať sa cez hranice členských štátov; ďalej zdôrazňuje, že veľmi účinným nástrojom verejnej politiky na podporu hospodárstva startupov je účinné presadzovanie práva hospodárskej súťaže, ktoré má zabrániť zneužívaniu dominantnej trhovej sily a umožniť čeliť prekážkam vstupu na trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie a ponúknuť MSP a startupom rozvojové cesty a služby; domnieva sa, že by to mohlo zahŕňať zavedenie systému partnerskej pomoci, ktorý by spájal skúsené podniky orientované na umelú inteligenciu s menšími podnikmi, ktoré chcú zaviesť túto technológiu; zdôrazňuje, že nemožnosť dovoliť si veľké právne tímy často predstavuje prekážku vstupu do zložitého regulačného prostredia aj pre startupy a podnikateľov; zdôrazňuje potrebu prístupu MSP k špecifickej právnej a technickej podpore; zdôrazňuje tiež potrebu podporovať partnerstvá, v rámci ktorých by mohli spolupracovať spoločnosti riadené umelou inteligenciou a spoločnosti vstupujúce na trh; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali lepšie poradenstvo a konkrétnejšiu podporu prostredníctvom sietí, digitálnych centier, školiteľov v oblasti umelej inteligencie, poradenstva v oblasti podnikania, návštev na mieste a právneho poradenstva; zdôrazňuje význam programov medziľudských výmen, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, ktoré by sa mali ďalej rozvíjať a podporovať;

262.  navrhuje znížiť administratívne zaťaženie MSP a startupov v oblasti umelej inteligencie, napríklad uvoľnením ohlasovacích, informačných alebo dokumentačných povinností a poskytovaním usmernení o spoločných procesných normách občianskeho práva, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni; vyzýva na urýchlené zavedenie jednotnej digitálnej brány s cieľom vytvoriť jednotný online portál EÚ v rôznych jazykoch, ktorý by obsahoval všetky potrebné postupy a formality na vykonávanie činnosti v inej krajine EÚ; zdôrazňuje, že všetky jednotné kontaktné miesta zriadené na vnútroštátnej úrovni by mali byť ľahko dostupné prostredníctvom jednotnej digitálnej brány a mali by poskytovať informácie a ponúkať administratívne služby v členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa DPH a informácie o požiadavkách na poskytovanie služieb, pričom by mali používať prístupnú terminológiu a byť plne k dispozícii, pričom vyškolený personál asistenčných pracovísk by mal poskytovať účinnú a používateľsky ústretovú podporu;

263.  konštatuje, že medzi možné spôsoby, ako môžu členské štáty EÚ podporovať MSP a startupy, patria: daňové úľavy pre hĺbkový výskum, lepší prístup k počítačovým kapacitám a vysokokvalitným dátovým súborom a podpora technologického prieskumu a vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie zamestnancov v oblasti umelej inteligencie;

264.  zdôrazňuje, že MSP a startupy v oblasti umelej inteligencie potrebujú lepší prístup k verejnému obstarávaniu; vyzýva Komisiu, aby prepracovala postupy podávania žiadostí o účasť na verejných súťažiach a financovanie programov EÚ tak, aby mali startupy a MSP spravodlivú šancu získať projekty verejného obstarávania a granty na výskum a vývoj; v tejto súvislosti pripomína úspešné programy GovTech, ktoré podporili zapojenie malých podnikov do digitálneho verejného obstarávania; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať aj systémy opcií na akcie pre startupy v oblasti umelej inteligencie v celej Európe;

iii. Medzinárodná scéna

265.  upozorňuje, že EÚ by mala vytvoriť silné medzinárodné technologické spojenectvo založené na základných hodnotách a ísť s ním príkladom v spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi partnermi s cieľom vytvoriť spoločné regulačné normy, využívať najlepšie postupy v oblasti umelej inteligencie, práv na súkromie, tokov údajov a pravidiel hospodárskej súťaže a odstrániť strategické zraniteľné miesta tým, že sa využijú silné stránky každej strany a spoja sa zdroje v oblastiach, kde je to vzájomne výhodné; zdôrazňuje, že EÚ by mala tiež aktívne podporovať posilnenú medzinárodnú spoluprácu v oblasti etickej, dôveryhodnej a na človeka orientovanej umelej inteligencie na príslušných multilaterálnych a bilaterálnych fórach, napríklad v rámci systému OSN, OECD, Rady Európy, Svetovej obchodnej organizácie, Svetového hospodárskeho fóra a skupiny G20; víta najmä zriadenie radu EÚ – USA pre obchod a technológie, v rámci ktorej je spolupráca v oblasti noriem pre umelú inteligenciu uvedená ako kľúčová priorita, a tvrdí, že vzhľadom na strategický potenciál rady pre obchod a technológie je potrebné posilniť ju medziparlamentným rozmerom, do ktorého by sa zapojil Európsky parlament a Kongres USA;

266.  navrhuje, aby sa vytvorila osobitná transatlantická pracovná skupina pre umelú inteligenciu, ktorá by zahŕňala zástupcov vlád, normalizačných organizácií, súkromného sektora a občianskej spoločnosti a ktorá by vypracovala spoločné normy a etické usmernenia pre umelú inteligenciu; navrhuje vytvoriť dlhodobú platformu na výmenu informácií o umelej inteligencii a ďalších dôležitých digitálnych a obchodných otázkach na základe súčasnej rady pre obchod a technológie spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi;

267.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať sociálne zodpovedné a etické využívanie umelej inteligencie a spolupracovať s medzinárodnými normalizačnými orgánmi na ďalšom zlepšovaní noriem v oblasti etiky, bezpečnosti, spoľahlivosti, interoperability a zabezpečenia; víta nedávne iniciatívy v oblasti normalizácie, ktoré spustili subjekty, ako je Spoločný technický výbor Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu a Medzinárodnej elektrotechnickej komisie, ktorých cieľom je celosvetovo harmonizovať odlišné kódy v oblasti umelej inteligencie; okrem toho zdôrazňuje, že Európa by mala podporovať a rozvíjať normy, a to aj v oblasti inteligentnej výroby, internetu vecí, robotiky a analýzy údajov; navrhuje lepšie podporovať akademickú obec, občiansku spoločnosť a MSP pri účasti na normalizačných fórach;

268.  podporuje iniciatívu Svetovej obchodnej organizácie v oblasti elektronického obchodu s cieľom vytvoriť inkluzívnu, vysoko štandardnú, komerčne zmysluplnú, na dôkazoch založenú a cielenú politiku na lepšie riešenie prekážok digitálneho obchodu; zdôrazňuje, že dohoda by mala odrážať aj zásady dobrej správy vecí verejných a poskytnúť vládam možnosť čeliť digitálnemu protekcionizmu a zároveň chrániť a podporovať dôveru spotrebiteľov a vytvárať skutočné hodnoty pre globálne hospodárstvo;

269.  navrhuje, aby sa Komisia naďalej zaoberala neodôvodnenými obchodnými prekážkami, najmä netarifnými prekážkami alebo obmedzeniami prístupu na trh pre európske spoločnosti v oblasti umelej inteligencie v tretích krajinách; zdôrazňuje, že obchodná, susedská a rozvojová politika by sa mala aktívne využívať aj na formovanie medzinárodnej diskusie o umelej inteligencii a na podporu európskych etických zásad v oblasti umelej inteligencie;

g) Bezpečnosť

i. Umelá inteligencia a presadzovanie práva

270.  zdôrazňuje význam schopnosti orgánov presadzovania práva identifikovať trestnú činnosť a bojovať proti nej aj s pomocou technológie založenej na umelej inteligencii;

271.  zdôrazňuje, že zneužívanie umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva môže spôsobiť škody vrátane automatizovanej diskriminácie a nezákonného zaobchádzania s občanmi, pričom poskytuje len málo prostriedkov nápravy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli zmysluplné požiadavky na ľudský dohľad a zaručili prostriedky odvolania pre tých, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia vykonávané umelou inteligenciou;

272.  navrhuje, aby sa EÚ zapojila do prístupu „soft law“, ktorý zaviedol Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť, ktorý vypracoval operačné súbory nástrojov v oblasti umelej inteligencie a nadviazal partnerstvo s Interpolom, ktoré slúži ako jedinečné fórum pre dialóg a spoluprácu v oblasti umelej inteligencie medzi orgánmi presadzovania práva, priemyslom, akademickou obcou a občianskou spoločnosťou, plne v súlade s acquis EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia;

273.  berie na vedomie úlohu Europolu pri vývoji, odbornej príprave a overovaní nástrojov umelej inteligencie na boj proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a počítačovej kriminalite v spolupráci s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a pri plnom rešpektovaní základných hodnôt EÚ, najmä zásad nediskriminácie a prezumpcie neviny;

274.  vyzýva Komisiu, aby posilnila finančné a ľudské zdroje Európskeho inovačného centra pre vnútornú bezpečnosť; víta úsilie Eurojustu, Agentúry EÚ pre základné práva a Europolu o vytvorenie súboru nástrojov univerzálnych zásad zodpovednosti pre využívanie umelej inteligencie pracovníkmi v oblasti justície a vnútornej bezpečnosti (rámec AP4AI); vyzýva Komisiu, aby tejto iniciatíve poskytla účelovú finančnú podporu na podporu noriem a hodnôt zodpovednosti EÚ v oblasti umelej inteligencie;

ii. Kybernetická bezpečnosť

275.  žiada členské štáty, aby posilnili spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti na európskej úrovni, aby tak EÚ a členským štátom umožnili lepšie združovať zdroje, efektívnejšie koordinovať a zefektívniť vnútroštátne politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, viac posilniť budovanie kapacít a zvyšovanie informovanosti v tejto oblasti a rýchlo poskytovať znalosti a technickú pomoc v tejto oblasti MSP, ako aj ďalším tradičnejším sektorom;

276.  nabáda EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu vo vývoji silnej kryptografie a iných bezpečnostných noriem, ktoré umožňujú dôveru a interoperabilitu v systémoch umelej inteligencie; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia medzinárodnej konvergencie v oblasti dohľadu nad rizikami IKT by sa malo vychádzať z existujúcich medzinárodných noriem a v čo najväčšej miere ich zohľadňovať;

277.  navrhuje zavedenie horizontálnych požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť na základe existujúcich právnych predpisov a prípadne nových horizontálnych legislatívnych aktov s cieľom zabrániť fragmentácii a zabezpečiť jednotný prístup ku kybernetickej bezpečnosti vo všetkých skupinách výrobkov; konštatuje, že produkty umelej inteligencie na jednotnom digitálnom trhu, ktoré sú označené značkou CE, by tak mohli v budúcnosti predstavovať vysokú úroveň fyzickej bezpečnosti a zároveň primeranú úroveň kybernetickej odolnosti voči rizikám a signalizovať súlad s príslušnými právnymi predpismi EÚ;

278.  navrhuje, aby členské štáty prostredníctvom politík v oblasti verejného obstarávania stimulovali požiadavky na kybernetickú bezpečnosť systémov umelej inteligencie, a to aj tým, že pri obstarávaní aplikácií umelej inteligencie, najmä v kritických sektoroch, stanovia určité etické a bezpečnostné zásady ako povinné;

279.  žiada, aby Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vykonala sektorové hodnotenia bezpečnostných rizík, počnúc sektormi, verejnými aj súkromnými, ktoré sa zaoberajú najrizikovejším a najcitlivejším využívaním umelej inteligencie a majú najväčší potenciál negatívneho vplyvu na ľudské zdravie, bezpečnosť, ochranu a základné práva; zdôrazňuje, že agentúra ENISA spolu s Európskym centrom priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieťou národných koordinačných centier by mala posudzovať incidenty kybernetickej bezpečnosti s cieľom identifikovať nedostatky a nové zraniteľné miesta a včas navrhnúť inštitúciám EÚ primerané nápravné opatrenia;

280.  nabáda spoločnosti, ktoré používajú, vyvíjajú alebo nasadzujú systémy s podporou umelej inteligencie aktívne na jednotnom digitálnom trhu, aby vypracovali jasnú a nezávisle vyhodnotenú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na základe svojej individuálnej rizikovej situácie; podporuje začlenenie systémov umelej inteligencie do modelovania hrozieb a riadenia bezpečnostných rizík; navrhuje, aby Komisia, agentúra ENISA a vnútroštátne orgány tento proces podporovali;

281.  konštatuje, že požiadavky na kybernetickú bezpečnosť produktov umelej inteligencie by sa mali vzťahovať na celý ich životný cyklus; zdôrazňuje, že musí byť tiež jasné, že každá spoločnosť v dodávateľskom reťazci musí zohrávať svoju úlohu pri vytváraní odolných produktov umelej inteligencie; poukazuje na to, že nové požiadavky by mali vychádzať zo súvisiaceho rizika v konkrétnej skupine výrobkov a miery vplyvu na úroveň rizika, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu MSP a startupov;

282.  navrhuje, aby sa pri vypracovaní celoeurópskeho certifikačného systému pre dôveryhodnú umelú inteligenciu zohľadnili existujúce iniciatívy v niektorých členských štátoch, ako je nemecký katalóg kritérií súladu cloudových služieb umelej inteligencie alebo maltský certifikačný program pre umelú inteligenciu;

iii. Kybernetická obrana

283.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o aktívnu politiku v oblasti európskej kybernetickej diplomacie tým, že budú oznamovať zo zahraničia podporované kybernetické útoky vrátane kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu a odhaľovať ich pôvodcov, pričom využijú plný súbor nástrojov diplomacie EÚ; víta, že súbor kybernetických nástrojov EÚ zahŕňa ukončenie finančnej pomoci a sankcie pre tie krajiny alebo ich spojencov, ktorí sa podieľajú na škodlivých kybernetických aktivitách a hybridných útokoch vrátane dezinformačných kampaní alebo sponzorujú kybernetickú trestnú činnosť; uznáva, že kybernetická obrana založená na umelej inteligencii je do určitej miery účinnejšia, ak zahŕňa aj niektoré ofenzívne prostriedky a opatrenia za predpokladu, že ich použitie je v súlade s medzinárodným právom;

284.  okrem toho navrhuje posilniť kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci Európskej obrannej agentúry, a to aj prostredníctvom systémov založených na umelej inteligencii, ktoré by podporovali koordinovanú a rýchlu reakciu na kybernetické útoky; odporúča monitorovať vykonávanie politík kybernetickej obrany v jednotlivých členských štátoch a posúdiť prideľovanie príslušných zdrojov v rámci EÚ;

285.  zdôrazňuje, že je potrebné analyzovať vplyv umelej inteligencie na európsku bezpečnosť a vypracovať odporúčania, ako riešiť nové bezpečnostné výzvy na úrovni EÚ v spolupráci s členskými štátmi, súkromným sektorom, výskumníkmi, vedcami a občianskou spoločnosťou;

286.  nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na odmeňovanie odhaľovania zraniteľností a podporu auditov produktov, systémov a procesov založených na umelej inteligencii;

iv. Vojenské využitie umelej inteligencie

287.  konštatuje, že akékoľvek použitie vojenskej umelej inteligencie musí podliehať prísnej ľudskej kontrole a mechanizmom dohľadu, etickým zásadám a plnému dodržiavaniu medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva; okrem toho konštatuje, že EÚ by mala spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi pracovať na medzinárodnom rámci pre bezpečný výskum, vývoj a používanie zbraní s podporou umelej inteligencie, ktorý posilní medzinárodné humanitárne právo, a to aj v kontexte práva ozbrojených konfliktov; pripomína medzinárodné normy a zásady, ako je napríklad proporcionalita sily, ktoré sa musia dodržiavať pri vývoji a používaní nových vojenských technológií;

288.  poznamenáva, že technológie založené na umelej inteligencii sú dôležitou súčasťou vojenského vybavenia a stratégie; zdôrazňuje, že takéto vojenské použitie sa prísne odlišuje od civilného využívania; pripomína, že otázkami súvisiacimi s novými technológiami vo vojenskej oblasti sa zaoberá skupina vládnych expertov pre nové technológie v oblasti smrtiacich autonómnych zbraňových systémov vrátane otázok súvisiacich s umelou inteligenciou, v ktorej sú zastúpené členské štáty EÚ;

289.  víta budúci strategický kompas EÚ, ktorý má poskytnúť rámec a určitú úroveň ambícií pri riešení bezpečnostných a obranných aspektov umelej inteligencie; pripomína, že stála štruktúrovaná spolupráca v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a Európskeho obranného fondu umožní členským štátom a Únii zvýšiť investície, kapacity a interoperabilitu v oblasti nových technológií vrátane umelej inteligencie;

290.  konštatuje, že EÚ by mala považovať umelú inteligenciu za kľúčovú súčasť európskej technologickej suverenity;

291.  konštatuje, že členské štáty by mali pokračovať v odbornej príprave svojho vojenského personálu s cieľom zabezpečiť, aby mal potrebné digitálne zručnosti na využívanie umelej inteligencie v riadiacich, operačných a komunikačných systémoch; víta prístup Európskeho obranného fondu k smrtiacim autonómnym zbraňovým systémom a jeho článok 10 ods. 6; zdôrazňuje význam Európskeho obranného fondu pri podpore cezhraničnej spolupráce medzi krajinami EÚ v oblasti vojenského výskumu umelej inteligencie, vývoja najmodernejších obranných technológií a budovania potrebnej infraštruktúry, konkrétne dátových centier so silnými kybernetickými kapacitami;

292.  vyzýva Radu, aby prijala spoločnú pozíciu k autonómnym zbraňovým systémom, ktorá zabezpečí zmysluplnú ľudskú kontrolu nad ich kritickými funkciami; trvá na začatí medzinárodných rokovaní o právne záväznom nástroji, ktorý by úplne zakázal používanie autonómnych zbraňových systémov; uvádza, že takáto medzinárodná dohoda by mala určiť, že všetky smrtiace zbrane s umelou inteligenciou musia podliehať zmysluplnému ľudskému dohľadu a kontrole, čo znamená, že ľudské bytosti zostávajú v slučke, a teda sú v konečnom dôsledku zodpovedné za rozhodnutie o výbere cieľa a vykonaní smrtiaceho zásahu;

293.  vyzýva na užšiu spoluprácu s NATO v oblasti kybernetickej obrany a vyzýva spojencov NATO, aby podporili mnohostranné úsilie o reguláciu vojenského využívania umelej inteligencie;

5.Záver: naliehavá výzva na konanie!

294.  domnieva sa, že prebiehajúca digitálna transformácia, v ktorej hrá kľúčovú úlohu umelá inteligencia, vyvolala globálnu súťaž o vedúce postavenie v oblasti technológií; zdôrazňuje, že EÚ zatiaľ zaostáva, čo má za následok riziko, že budúce technologické normy budú vypracované bez dostatočného príspevku EÚ, často nedemokratickými subjektmi, čo predstavuje výzvu pre politickú stabilitu a hospodársku konkurencieschopnosť; konštatuje, že EÚ sa musí stať globálnym tvorcom noriem v oblasti umelej inteligencie;

295.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia, hoci sa často vykresľuje ako nepredvídateľná hrozba, môže byť silným digitálnym nástrojom a môže zmeniť pravidlá hry v mnohých dôležitých aspektoch vrátane ponuky inovatívnych produktov a služieb, zvýšenia výberu pre spotrebiteľov a zefektívnenia výrobných procesov; konštatuje, že prijatie technológií umelej inteligencie prináša jasné výhody a príležitosti pre celú spoločnosť, a to aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, udržateľnosti, bezpečnosti a konkurencieschopnosti; upozorňuje, že technológie umelej inteligencie zároveň predstavujú riziko, že obmedzia ľudskú činnosť a nahradia autonómiu človeka; zdôrazňuje, že týmito prínosmi a rizikami by sa mala riadiť a čerpať z nich regulácia a komunikácia s verejnosťou v oblasti umelej inteligencie;

296.  zdôrazňuje, že EÚ má potenciál formovať medzinárodnú diskusiu o umelej inteligencii a vypracovať celosvetovo vedúce spoločné pravidlá a normy, ktoré podporujú dôveryhodný a udržateľný prístup k umelej inteligencii zameraný na človeka, ktorý je plne v súlade so základnými právami; zdôrazňuje však, že príležitosť na konsolidáciu takéhoto osobitného európskeho prístupu k umelej inteligencii na medzinárodnej scéne si vyžaduje rýchle opatrenia, a preto sa EÚ musí spojiť a čo najskôr sa dohodnúť na spoločnej stratégii a regulačnom rámci; zdôrazňuje, že formovanie medzinárodných technologických noriem a štandardov si vyžaduje užšiu koordináciu a spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi demokratickými partnermi;

297.  zdôrazňuje, že v súčasnosti je EÚ ešte ďaleko od naplnenia svojej ambície stať sa konkurencieschopnou v oblasti umelej inteligencie v celosvetovom meradle; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť harmonizované pravidlá a normy, právnu istotu a rovnaké podmienky na podporu zavádzania umelej inteligencie a inovácií, a to aj odstránením zbytočných administratívnych prekážok pre startupy, MSP a občiansku spoločnosť; uznáva, že radikálne zmeny takéhoto rozsahu majú na rôzne časti spoločnosti rôzny vplyv, a zdôrazňuje, že digitálna transformácia musí prebiehať pri plnom rešpektovaní základných práv; vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsky parlament vrátane jeho príslušných výborov, aby nadviazali na odporúčania uvedené v pláne EÚ pre umelú inteligenciu;

298.  vyzýva na vytvorenie regulačného prostredia pre umelú inteligenciu, ktoré zabezpečí účinné riadenie a ochranu základných práv a zároveň uľahčí konkurenčný prístup na digitálne trhy pre subjekty všetkých veľkostí s cieľom podporiť inovácie a hospodársky rast v prospech všetkých; zdôrazňuje, že konkurencieschopné, dostupné a spravodlivé dátové hospodárstvo založené na spoločných normách je predpokladom primeraného rozvoja a vzdelávania v oblasti umelej inteligencie; v tejto súvislosti poukazuje na riziko rozšírenia koncentrácie trhu v dátovom hospodárstve na hospodárstvo aplikácií umelej inteligencie;

299.  dospieva k záveru, že pokrok v digitálnych ambíciách EÚ v oblastiach, ako je umelá inteligencia, si vyžaduje oveľa silnejší stupeň integrácie a harmonizácie na digitálnom jednotnom trhu, aby sa podporila cezhraničná výmena a aby sa zaručilo, že v celej EÚ sa budú uplatňovať rovnaké pravidlá a normy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia bojovať proti zneužívaniu trhovej sily s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky pre všetkých;

300.  konštatuje, že je potrebné prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby digitálna transformácia podporovala zelenú transformáciu a neobmedzovala ju; konštatuje, že systémy umelej inteligencie si vyžadujú rozsiahlu infraštruktúru a možnosti pripojenia; zdôrazňuje, že digitálna infraštruktúra v súlade so zelenou dohodou bude zameraná na všetky sektory a hodnotové reťazce a mala by dodržiavať zásady obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že umelá inteligencia však nebude funkčná bez primeraného zavedenia digitálnej infraštruktúry vrátane širokopásmového pripojenia, optických vlákien, okrajových uzlov a siete 5G; zdôrazňuje, že je dôležité zmierniť zvyšujúcu sa spotrebu energie a využívanie zdrojov, aby sa do roku 2030 dosiahla klimaticky neutrálna digitálna infraštruktúra;

301.  zdôrazňuje, že rýchly technologický pokrok, ktorý zaviedla umelá inteligencia, ovplyvní aj živobytie všetkých, ktorí nemajú zručnosti dostatočne rýchlo sa prispôsobiť týmto novým technológiám; poznamenáva, že zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia môžu pomôcť riešiť mnohé z týchto sociálno-ekonomických problémov, ale zdôrazňuje, že tieto vplyvy by sa mali riešiť aj v kontexte systémov sociálneho zabezpečenia, mestskej a vidieckej infraštruktúry a demokratických procesov; konštatuje, že s cieľom podporiť prijatie inovácií v oblasti umelej inteligencie, zvýšiť akceptáciu aplikácií založených na umelej inteligencii a zabrániť tomu, aby niekto zaostal, je potrebné poskytnúť ľuďom prostriedky na získanie digitálnych zručností; zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť digitálnu gramotnosť a odolnosť je potrebné začínať so vzdelávaním založenom na oblastiach IKT a STEM od raných štádií, pričom by malo zostať prístupné vo všetkých štádiách života; domnieva sa, že kľúčový význam majú iniciatívy na vytvorenie prostredí excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, na prilákanie talentov v tejto oblasti do EÚ a na boj proti úniku mozgov;

302.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť výzvy súvisiace s umelou inteligenciou, ktoré ohrozujú základné práva, a umožniť tak, aby sa umelá inteligencia účinne stala nástrojom, ktorý slúži ľuďom a spoločnosti a sleduje spoločné dobro a všeobecný záujem; konštatuje, že na vybudovanie dôvery občanov v umelú inteligenciu je potrebné chrániť ich základné práva vo všetkých oblastiach života, a to aj v súvislosti s využívaním umelej inteligencie vo verejnej sfére a na pracovisku; zdôrazňuje najmä potrebu zohľadniť práva, ciele a záujmy žien a menšinových komunít v rámci digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že verejné služby a ich administratívne štruktúry musia ísť príkladom; zdôrazňuje, že EÚ musí urýchliť zavádzanie systémov založených na umelej inteligencii a elektronickej verejnej správy s cieľom uľahčiť bezpečné používanie umelej inteligencie vo verejných správach; ďalej zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže priniesť nové riešenia v oblasti zdravotníctva, ak sa primerane riadia riziká a ak sa spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti ako zásada plne rozšíri na aplikácie umelej inteligencie v oblasti zdravia;

303.  konštatuje, že v stratégii EÚ v oblasti umelej inteligencie by sa nemali prehliadať vojenské a bezpečnostné hľadiská a obavy, ktoré sa objavujú s globálnym zavádzaním technológií založených na umelej inteligencii; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť medzinárodnú spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom chrániť základné práva a zároveň spolupracovať na minimalizácii nových technologických hrozieb;

o
o   o

304.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 102. (3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0504. (4) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59. (8) Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 149. (9) Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 256, 19.7.2021, s. 3. (11) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239. (13) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 163. (14) Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 45. (15) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 86. (16) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 37. (17) Ú. v. EÚ C 294, 23.7.2021, s. 14. (18) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 107. (19) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 129. (20) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 63. (21) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 34. (22) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 204. (23) Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 37. (24) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 28. (25) Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 17. (26) Roberts, M., Driggs, D., Thorpe, M. a ďalší, „Common pitfalls and recommendations for using machine learning to detect and prognosticate for COVID-19 using chest radiographs and CT scans“ (Spoločné úskalia a odporúčania pre používanie strojového učenia na detekciu a prognózu COVID-19 pomocou röntgenových snímok hrudníka a CT snímok), Nature Machine Intelligence, 3, s. 199 – 217, 15. marca 2021. (27) Štúdia DG IPOL, Príležitosti umelej inteligencie, jún 2020. (28) Pracovný dokument AIDA z marca 2021 s názvom Umelá inteligencia a zelená dohoda, (29) Oznámenie Komisie z 18. novembra 2021 o politike hospodárskej súťaže vhodnej pre nové výzvy (COM(2021)0713). (30) Acemoglu, D. a ďalší, AI and Jobs: Evidence from Online Vacancies (Umelá inteligencia a pracovné miesta: dôkazy z voľných pracovných miest online), National Bureau of Economic Research, december 2020. (31) Oznámenie Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118). (32) Európska komisia, Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie (COM(2018)0795). (33) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie (COM(2021)0206). (34) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii (COM(2021)0205). (35) Údaje z roku 2018. (36) Koerner, K., (How) will the EU become an AI superstar? [(Ako) sa EÚ stane superhviezdou umelej inteligencie?], Deutsche Bank, marec 2020. (37) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12. (38) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29). (39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56). (40) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014, s. 1). (41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73). (42) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1. (43) Ú. v. EÚ L 79 I, 21.3.2019, s. 1. (44) Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1.