Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (kodifikované znenie) (COM(2021)0483 – C9-0347/2021 – 2021/0275(COD))

P9_TA(2022)0303 A9-0228/2022

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0483),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0347/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. októbra 2021(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 – Zrýchlená pracovná metóda pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 109 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0228/2022),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/... o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2022/1999.)

(1) Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 148. (2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zmien Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992 (07978/2022 – C9-0181/2022 – 2022/0082(NLE))

P9_TA(2022)0304 A9-0229/2022

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07978/2022),

–  so zreteľom na návrhy zmien Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992 (07978/2022),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0181/2022),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0229/2022),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím zmien dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (05657/2022 – C9-0166/2022 – 2022/0014(NLE))

P9_TA(2022)0305 A9-0211/2022

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05657/2022),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa vykonáva Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (05658/2022),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0166/2022),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A9-0211/2022),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Maurícijskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2022 na rozpočtový rok 2022 – zahrnutie prebytku z rozpočtového roku 2021 (11467/2022 – C9-0297/2022 – 2022/0119(BUD))

P9_TA(2022)0306 A9-0226/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2022 prijatý s konečnou platnosťou 24. novembra 2021(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2022, ktorý prijala Komisia 12. apríla 2022 (COM(2022)0250),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2022, ktorú prijala Rada 18. júla 2022 a postúpila Európskemu parlamentu 16. augusta 2022 (11467/2022 – C9-0297/2022),

–  so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0226/2022),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2022 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2022 prebytok z rozpočtového roka 2021 vo výške 3 227,1 milióna EUR;

B.  keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú kladný výsledok plnenia rozpočtu na strane príjmov vo výške 2 574,8 milióna EUR a nevyčerpané výdavky vo výške 652,3 milióna EUR;

C.  keďže na strane príjmov je prebytok spôsobený najmä vyššou sumou ciel (o 1 688,7 milióna EUR), než sa očakávalo, a predpokladanou vyššou sumou finančných príjmov, úrokov z omeškania a pokút (o 1 110,8 milióna EUR), ktoré boli poskytnuté do rozpočtu Únie v posledných mesiacoch roka;

D.  keďže na strane výdavkov sa nachádza 81 miliónov EUR z dôvodu nedostatočného plnenia platieb Komisiou za rok 2021 a prenesené rozpočtové prostriedky z roku 2020 dosahujú 250 miliónov EUR (z toho 183 miliónov EUR v súvislosti s nástrojom núdzovej podpory) a nedostatočné plnenie platieb inými inštitúciami dosahuje za rok 2021 výšku 117 miliónov EUR a 77 miliónov EUR sú prenosy;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2022 predložený Komisiou, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2021 vo výške 3 227,1 milióna EUR v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; konštatuje, že prebytok v roku 2021 vo výške 3 227,1 milióna EUR je mimoriadne vysoký; v tejto súvislosti opakuje, že Komisia musí pri plnení rozpočtu dodržiavať zásady správneho finančného riadenia v súlade s článkom 317 ZFEÚ a článkom 33 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 183 miliónov EUR určených na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v roku 2021 nebolo vynaložených podľa plánu Komisie ani presmerovaných na iné potreby;

3.  opätovne zdôrazňuje svoju pozíciu, že všetky dostupné rozpočtové nástroje Únie vrátane prebytku by sa mali aktivovať, aby sa mohla naďalej poskytovať čo najsilnejšia hospodárska a finančná podpora Ukrajine a krajinám v prvej línii a ďalej sa posilňovali kapacity Únie v oblasti solidarity s cieľom riešiť sociálne, energetické, poľnohospodárske a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre Úniu a jej občanov; varuje, že tieto naliehavé potreby si budú vyžadovať dodatočnú podporu z rozpočtu Únie, a je pripravený podporiť príslušné zvýšenia rozpočtu Únie na rok 2022 prostredníctvom budúcich opravných rozpočtov, a vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila opravné rozpočty mobilizujúce nové finančné prostriedky s cieľom reagovať na tieto výzvy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby prostriedky ušetrené vďaka významnému očakávanému zníženiu ich príspevkov založených na HND z dôvodu prebytku za rok 2021 venovali do rozpočtu na opatrenia súvisiace s riešením katastrofálnych dôsledkov tejto nezákonnej, nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresívnej vojny voči Ukrajine;

4.  poznamenáva, že podľa Komisie dosiahli pokuty v oblasti hospodárskej súťaže v roku 2021 sumu 957 miliónov EUR; opätovne sa domnieva, že okrem akéhokoľvek prebytku vyplývajúceho z nevyčerpania prostriedkov by mala existovať možnosť, aby sa v rámci rozpočtu Únie mohli opätovne využiť všetky príjmy vyplývajúce z pokút alebo spojené s oneskorenými platbami bez toho, aby sa primerane znížili príspevky založené na HND;

5.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2022;

6.  poveruje svoju predsedníčku, aby vyhlásila opravný rozpočet č. 3/2022 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 45, 24.2.2022, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (5) Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie so skupinami globálne systémovo významných inštitúcií so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metodikou nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (COM(2021)0665 – C9-0398/2021 – 2021/0343(COD))

P9_TA(2022)0307 A9-0020/2022

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0665),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0398/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 13. januára 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. decembra 2021(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. júna 2022, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0020/2022),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2022/2036.)

(1) Ú. v. EÚ C 122, 17.3.2022, s. 33. (2) Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 111.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o zodpovednom súkromnom financovaní súdnych sporov (2020/2130(INL))

P9_TA(2022)0308 A9-0218/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie,

–  so zreteľom na štúdiu z marca 2021 uskutočnenú výskumnou službou Európskeho parlamentu s názvom Zodpovedné súkromné financovanie právnych sporov,

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0218/2022),

A.  keďže členské štáty majú v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie primárnu zodpovednosť za poskytnutie primeranej právnej pomoci osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, s cieľom zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých; keďže verejná právna pomoc a verejné stíhanie sú a musia zostať ústrednými mechanizmami na zaručenie základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces;

B.  keďže komerčné financovanie súdnych sporov treťou osobou (ďalej len „financovanie sporov treťou osobou“) je čoraz rozšírenejšou praxou, pri ktorej súkromní investori (ďalej len „subjekty financujúce súdne spory“), ktorí nie sú stranou sporu, investujú do súdnych konaní na účely zisku a platia právne a iné náklady výmenou za podiel na prípadnej priznanej náhrade škody; keďže kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu je len jedným typom súdnych sporov, v ktorých sa v súčasnosti využíva financovanie sporov treťou osobou, pričom ďalšími príkladmi sú rozhodcovské konania, insolvenčné konania, vymáhanie investícií, protimonopolné nároky a iné;

C.  keďže financovanie sporov treťou osobou by sa v prípade riadnej regulácie mohlo častejšie využívať ako nástroj na podporu prístupu k spravodlivosti, najmä v krajinách, kde sú náklady na právne služby veľmi vysoké, alebo v prípade žien a marginalizovaných skupín s dodatočnými prekážkami financovania; keďže financovanie sporov treťou osobou by tiež mohlo v stále väčšej miere pomôcť zabezpečiť, aby sa prípady verejného záujmu dostali na súd, a znížiť značnú hospodársku nerovnováhu, ktorá existuje medzi korporáciami a občanmi, ktorí sa usilujú o nápravu, a tým zabezpečiť primeranú zodpovednosť podnikov;

D.  keďže v správe Britského inštitútu medzinárodného a porovnávacieho práva (BIICL) o stave kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ v kontexte odporúčania Komisie sa zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch sa financovanie treťou osobou stalo zásadným faktorom pri realizácii kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu(3); keďže v správe Komisie COM(2018)0040 o vykonávaní nezáväzných odporúčaní o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu z roku 2013 sa zdôrazňuje skutočnosť, že financovanie sporov treťou osobou je kľúčovým aspektom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktorý má významný cezhraničný rozmer(4);

E.  keďže subjekty financujúce súdne spory zapojené do súdneho konania môžu konať skôr vo vlastnom hospodárskom záujme ako v záujme žalobcov; keďže sa môžu usilovať o kontrolu nad súdnym sporom a požadovať výsledok, ktorý im prinesie najväčšiu návratnosť v čo najkratšom čase(5); keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa obetiam vyplatila primeraná náhrada škody;

F.  keďže hoci financovanie sporov treťou osobou v Európe prakticky neexistuje, v rámci investičného rozhodcovského konania ide o rozmáhajúci sa jav, ktorý znásobuje počet a objem pohľadávok súkromných investorov voči štátom;

G.  keďže podľa dostupných údajov môžu subjekty financujúce súdne spory v niektorých členských štátoch požadovať neprimeraný podiel z výnosov, ktorý prevyšuje typické výnosy iných druhov investícií; keďže sumy, ktoré požadujú subjekty financujúce súdne spory, sa zvyčajne v rámci Únie pohybujú od 20 % do 50 % priznaných náhrad škôd(6), ale mimo Únie môžu takéto nároky v niektorých prípadoch predstavovať návratnosť investícií až do výšky 300 %; keďže by sa mali zaviesť pravidlá na zabezpečenie toho, aby poplatky platené subjektom financujúcim súdne spory boli primerané a aby sa náhrada škody priznala najskôr žalobcom, predtým, ako sa poplatok zaplatí subjektu financujúcemu súdny spor;

H.  keďže financovanie sporov treťou osobou nie je jediným spôsobom, ako uľahčiť prístup k spravodlivosti, a na uľahčenie takéhoto prístupu sú k dispozícii ďalšie nástroje, ako je právna pomoc alebo poistenie právnych nákladov, a na domáhanie sa nápravy existujú aj mimosúdne prostriedky nápravy, ako je mediácia, alternatívne a online riešenie sporov, ombudsman alebo systémy sťažností spravované spoločnosťami; keďže tieto riešenia by mohli viesť k rýchlejšej a primeranejšej náhrade pre žalobcov, hoci takéto prostriedky nápravy nie sú vždy dostatočne účinné pri poskytovaní primeranej nápravy; keďže žalobcovia by mali mať vždy možnosť priamo sa domáhať súdneho prostriedku nápravy;

I.  keďže financovanie sporov treťou osobou je rozšírené v Austrálii, USA, Kanade, Spojenom kráľovstve a Holandsku a niektorí ho považujú za kľúčový faktor pri zabezpečovaní dostupnosti prístupu k spravodlivosti(7), existujú však aj obavy v súvislosti s nekalými praktikami v niektorých jurisdikciách; keďže z empirických údajov(8) vyplýva, že subjekty financujúce súdne spory si najčastejšie vyberajú prípady, ktoré predstavujú najlepšiu potenciálnu návratnosť, a neinvestovali by do prípadov, ktoré považujú za príliš riskantné alebo nedostatočne ziskové;

J.  keďže je ťažké určiť počet subjektov financujúcich súdne spory, pričom v Únii ich podľa dostupných informácií pôsobí najmenej 45; keďže napriek tomu, že vo väčšine členských štátov bola prax financovania sporov treťou osobou doteraz obmedzená, očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu, ale v Únii zostáva do veľkej miery neregulovaná, a to aj napriek tomu, že by mohla predstavovať nielen prínosy, ale aj významné riziká pre výkon spravodlivosti, ktoré je potrebné riešiť;

K.  keďže v súčasnom regulačnom vákuu hrozí, že subjekty financujúce spory budú vykonávať svoju činnosť netransparentne, čo by mohlo viesť k tomu, že súdy budú príležitostne priznávať náhradu škody žalobcom bez toho, aby si uvedomovali, že podiel priznanej náhrady škody, ktorý môže byť niekedy neprimeraný, bude následne vyplatený subjektom financujúcim spory na úkor žalobcov; keďže tento nedostatok transparentnosti by mohol takisto znamenať, že dokonca ani potenciálni príjemcovia nie sú dostatočne alebo vôbec oboznámení s rozdelením priznaných náhrad alebo dohodami o financovaní, najmä v prípade, že sa v rámci systémov kolektívneho uplatňovania nárokov uplatňuje mechanizmus opt-out; keďže pri absencii spoločných minimálnych noriem na úrovni Únie existuje riziko fragmentácie a regulačnej nerovnováhy v oblasti financovania súdnych sporov;

L.  keďže smernica (EÚ) 2020/1828 identifikuje príležitosti a stanovuje záruky týkajúce sa financovania sporov, ktoré sa však obmedzujú na žaloby v zastúpení v mene spotrebiteľov v rámci pôsobnosti tejto smernice, a preto neupravuje iné druhy žalôb, napríklad v oblasti podnikania alebo ľudských práv, alebo kategórie žalobcov, ako sú organizácie pre ľudské práva alebo pracovníci; keďže účinné opatrenia a záruky by sa mali vzťahovať na všetky druhy žalôb;

Úvod

1.  konštatuje, že hoci je využívanie financovania sporov treťou osobou stále obmedzené, ide o rozširujúcu sa prax v Únii, ktorá zohráva čoraz významnejšiu úlohu v justičných systémoch niektorých členských štátov, ako aj v spôsobe, akým môžu európski občania získať prístup k spravodlivosti, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prípady; konštatuje, že financovanie súdnych sporov je na úrovni Únie doposiaľ z veľkej časti neregulované;

2.  poznamenáva, že regulácia financovania sporov treťou osobou by mala ísť ruka v ruke s politikami, ktoré zlepšujú prístup žalobcov k spravodlivosti, napríklad znížením právnych nákladov, poskytnutím primeraného verejného financovania organizáciám občianskej spoločnosti vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa alebo podporou iných postupov, ako je právna pomoc alebo hromadné financovanie; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti a vychádzali z opatrení uvedených v článku 20 smernice (EÚ) 2020/1828, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti;

3.  je presvedčený, že na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre všetkých a na to, aby justičné systémy uprednostňovali nápravu pre poškodené strany, a nie záujmy súkromných investorov, ktorí možno v právnych sporoch hľadajú len obchodné príležitosti, je nevyhnutné stanoviť spoločné minimálne normy na úrovni Únie, ktoré sa budú zaoberať kľúčovými aspektmi týkajúcimi sa financovania sporov treťou osobou vrátane transparentnosti, spravodlivosti a proporcionality;

4.  zdôrazňuje, že cieľom takéhoto regulačného režimu by bolo regulovať činnosti v oblasti financovania súdnych sporov zo strany subjektov financujúcich súdne spory; poukazuje na to, že takýto režim by mal regulovať činnosti financovania v súvislosti so všetkými druhmi pohľadávok bez ohľadu na ich povahu a že by ním nemalo byť dotknuté existujúce medzinárodné právo, právo Únie a vnútroštátne právo, ktoré umožňuje uplatnenie nárokov, najmä právo v oblasti ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, o ochrane životného prostredia a o práve, ktorým sa riadi konkurzné konanie alebo zodpovednosť;

5.  domnieva sa, že stanovenie spoločných minimálnych noriem Únie pre financovanie sporov treťou osobou umožní zákonodarcom vykonávať účinný dohľad a primerane zabezpečiť ochranu záujmov žalobcov; poukazuje na to, že dobrovoľné regulačné mechanizmy a kódexy správania môžu zohrávať pozitívnu úlohu, ale k ich dodržiavaniu sa zatiaľ veľká väčšina financujúcich subjektov neprihlásila, čo ponecháva žalobcov vystavených vážnemu riziku;

Regulácia a dohľad nad subjektmi financujúcimi spory

6.  odporúča zriadiť systém povolení pre subjekty financujúce spory, čím sa zabezpečí, aby sa žalobcom poskytovali skutočné príležitosti na využívanie financovania sporov treťou osobou a aby sa zaviedli primerané záruky, a to aj prostredníctvom zavedenia požiadaviek správy a riadenia spoločností a právomocí dohľadu na ochranu žalobcov, a zaistiť, aby financovanie poskytovali iba subjekty, ktoré sa zaviažu dodržiavať minimálne normy v oblasti transparentnosti, nezávislosti, správy a riadenia a kapitálovej primeranosti a uplatňovať fiduciárny vzťah voči žalobcom a určeným príjemcom; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby tento systém nevytváral nadmernú administratívnu záťaž pre členské štáty alebo subjekty financujúce spory;

Etické otázky

7.  odporúča, aby subjekty financujúce súdne spory boli povinné rešpektovať fiduciárnu povinnosť starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby konali v najlepšom záujme žalobcu; domnieva sa, že subjekty financujúce spory nemôžu mať neprimeranú kontrolu nad súdnymi konaniami, ktoré financujú; za takúto kontrolu nad súdnym konaním musí byť zodpovedný žalobca a jeho právni zástupcovia; takáto kontrola nad financovanými súdnymi konaniami môže pozostávať z formálnej kontroly, napríklad prostredníctvom zmluvných dojednaní, ako aj z neformálnej kontroly, napríklad prostredníctvom hrozby stiahnutia financovania;

8.  zdôrazňuje, že môže dôjsť ku konfliktu záujmov, ak existujú nevhodné vzťahy medzi subjektmi financujúcimi spory, zastupujúcimi subjektmi, právnymi firmami, agregátormi vrátane platforiem na výber pohľadávok a rozdeľovanie priznanej náhrady a ďalšími subjektmi, ktoré môžu byť účastníkmi v sporoch a majú záujem na výsledku súdneho sporu; poznamenáva, že existuje rastúci trend, keď subjekty financujúce spory uzatvárajú dohody o financovaní právnych firiem v rade budúcich prípadov (financovanie portfólií)(9); odporúča, aby sa prijali ochranné opatrenia na zabránenie potenciálnym konfliktom záujmov, stanovili práva žalobcov a požadovalo zverejnenie podrobných informácií o vzťahoch medzi subjektmi financujúcimi spory a ostatnými zúčastnenými stranami;

9.  je presvedčený, že s výnimkou mimoriadnych a prísne regulovaných okolností by subjektom financujúcim spory nemalo byť v žiadnej fáze sporu dovolené opustiť financované strany súdneho sporu a prenechať výlučne žalobcom zodpovednosť za všetky náklady na súdne spory, ktoré sa mohli viesť iba v dôsledku zapojenia financujúceho subjektu; zdôrazňuje preto, že zmluvné dojednania na základe podmieneného financovania by sa mali považovať za neplatné;

10.  je presvedčený, že rovnako ako žalobcovia aj subjekty financujúce spory by mali niesť zodpovednosť za náklady žalovaných vyplývajúce z neúspešných súdnych sporov, napríklad v dôsledku priznania nákladov protistrany; zdôrazňuje, že nariadenie by malo zabrániť subjektom financujúcim spory obmedziť svoju zodpovednosť na náklady v prípade neúspešného výsledku;

Stimuly a obmedzenia v rámci vymáhania

11.  domnieva sa, že v právnych predpisoch by sa mali stanoviť obmedzenia týkajúce sa podielu z náhrady škody, na ktorý majú subjekty financujúce súdne spory nárok v prípade úspešného súdneho sporu alebo urovnania na základe zmluvných dojednaní; je presvedčený, že iba za výnimočných okolností by sa dohody medzi subjektmi financujúcimi súdne spory a žalobcami mali odchyľovať od všeobecného pravidla, podľa ktorého sa žalobcom vypláca minimálne 60 % hrubej sumy urovnania alebo náhrady škody;

Zverejňovanie a transparentnosť

12.  domnieva sa, že by mala panovať transparentnosť, pokiaľ ide o zapojenie financovania súdnych sporov do súdnych konaní vrátane povinnosti žalobcov a ich právnikov zverejňovať dohody o financovaní súdom na podnet súdu alebo na základe žiadosti, ktorú na súd podal žalovaný, a informovať súd o existencii komerčného financovania a totožnosti financujúceho subjektu v danom prípade; domnieva sa, že súd by mal informovať žalovaného o existencii financovania sporov treťou osobou a totožnosti financujúceho subjektu; poznamenáva, že v súčasnosti súdy alebo správne orgány a žalovaní často nevedia, že pohľadávka je financovaná komerčným aktérom;

Právomoci orgánov dohľadu a preskúmanie súdmi a správnymi orgánmi

13.  zastáva názor, že orgány dohľadu, súdy a správne orgány, ak je to vhodné v súlade s vnútroštátnym procesným právom, by mali mať právomoci uľahčovať presadzovanie právnych predpisov prijatých na dosiahnutie uvedených cieľov; odporúča zriadenie systému podávania sťažností, ktorý by členským štátom nespôsoboval nadmerné náklady ani nadmerné administratívne zaťaženie; domnieva sa, že orgány dohľadu, súdy a správne orgány, ak je to vhodné v súlade s vnútroštátnym procesným právom, by mali mať právomoci na riešenie nekalých praktík zo strany oprávnených subjektov financujúcich spory, pričom by nemali brániť v prístupe k spravodlivosti pre žalobcov a určených príjemcov;

Záverečné aspekty

14.  žiada Komisiu, aby pozorne monitorovala a analyzovala vývoj financovania sporov treťou osobou v členských štátoch, a to z hľadiska právneho rámca aj praxe, s osobitným dôrazom na vykonávanie smernice (EÚ) 2020/1828; ďalej žiada Komisiu, aby po uplynutí lehoty na uplatňovanie smernice (EÚ) 2020/1828, konkrétne 25. júna 2023, a s prihliadnutím na účinky uvedenej smernice predložila na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie návrh smernice, ktorou sa na úrovni Únie stanovia spoločné minimálne normy týkajúce sa financovania sporov komerčnou treťou osobou v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tejto správe;

15.  domnieva sa, že požadovaný návrh nebude mať finančné dôsledky;

o
o   o

16.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o regulácii financovania súdnych sporov treťou osobou

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii(10),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(11),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Komerčné financovanie súdnych sporov treťou osobou je prax, ktorá sa rozvíja do podoby trhu služieb v oblasti sporov bez toho, aby na úrovni Únie existoval osobitný právny rámec. Napriek skutočnosti, že subjekty financujúce súdne spory sú spravidla usadené a pôsobia v rôznych členských štátoch, či už na domácom, alebo cezhraničnom území, doteraz sa na ne vzťahovali rôzne vnútroštátne pravidlá a postupy na vnútornom trhu, kde panujú v tejto oblasti všeobecne roztrieštené pravidlá a dokonca aj legislatívne vákuum v závislosti od príslušného členského štátu. Rozdielne pravidlá a postupy v členských štátoch budú pravdepodobne predstavovať prekážku pre fungovanie vnútorného trhu. Nejasnosť, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých môžu pôsobiť komerčné tretie osoby financujúce súdne spory (ďalej len „subjekty financujúce súdne spory“), nie je zlučiteľná s riadnym fungovaním vnútorného trhu, najmä vzhľadom na to, že cezhraničné prípady možno financovať len prostredníctvom tretej osoby a tieto prípady sú pre subjekty financujúce spory obzvlášť atraktívne. Odchýlky v právnom rámci uplatniteľnom v každom členskom štáte znamenajú riziko diskriminácie v prístupe k spravodlivosti medzi žalobcami v rôznych členských štátoch, najmä v prípadoch s cezhraničným prvkom, ako aj riziko taktizovania subjektov pri výbere súdu, ktoré by mohlo byť ovplyvnené výhodnosťou určitých vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa ich sídla, rozhodného práva pre dohody o financovaní a vnútroštátnych procesných pravidiel.

(2)  Cieľom práva Únie je zabezpečiť rovnováhu medzi umožnením prístupu k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk tým, ktorí sú účastníkmi konania, aby sa zabránilo neoprávnenému zneužívaniu ich práva na prístup k spravodlivosti. Ak subjekty financujúce súdne spory poskytnú finančné prostriedky na financovanie súdnych konaní výmenou za podiel na akejkoľvek priznanej náhrade škody, môže dôjsť k ohrozeniu spravodlivosti. Toto ohrozenie zahŕňa možnosť pre subjekty financujúce súdne spory využiť žalobcov alebo tých, ktorých zastupujú, prípadne vrátane spotrebiteľov, ktorých záujmy zastupujú oprávnené subjekty, na svoje vlastné účely a na maximalizáciu svojej vlastnej návratnosti, takže žalobcovia alebo určení príjemcovia získajú menší podiel priznanej náhrady škody. Ohrozenie môže byť obzvlášť vážne, ak sú subjektmi očakávajúcimi výhody zo súdneho sporu spotrebitelia alebo obete porušovania základných práv, ktorí by mohli uvítať zapojenie financujúceho subjektu pripraveného zaplatiť za súdne konanie, bez toho, aby si uvedomili, že ich záujmy by sa mohli obrátiť v prospech záujmov financujúceho subjektu.

(3)  Vytvorenie spoločného rámca Únie pre minimálne normy týkajúce sa zodpovedného komerčného financovania súdnych sporov treťou osobou by pomohlo podporiť prístup k spravodlivosti a zabezpečiť primeranú zodpovednosť podnikov. V skutočnosti často existuje značná hospodárska nerovnováha medzi spoločnosťami a občanmi, ktorí sa usilujú o nápravu, a financovanie súdnych sporov treťou osobou môže pomôcť znížiť túto nerovnováhu, ak sa zmiernia súvisiace riziká a takéto financovanie sa bude dopĺňať s inými opatreniami na odstránenie prekážok prístupu k spravodlivosti. Na tento účel je nevyhnutné zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšením prístupu žalobcov k spravodlivosti a primeranými zárukami, ktoré zabránia zneužívaniu súdnych sporov. Zodpovedné financovanie súdnych sporov treťou osobou môže znížiť náklady, zvýšiť ich predvídateľnosť, zjednodušiť zbytočné postupy a poskytovať efektívne služby za náklady, ktoré sú úmerné sporným sumám.

(4)  Keďže vnútorný trh uľahčuje rast cezhraničného obchodu, spory sú čoraz častejšie cezhraničné a činnosti financujúcich subjektov majú globálny charakter, existuje potenciálne riziko výrazných rozdielov v prístupoch členských štátov k zárukám a ochrane potrebnej v súvislosti s komerčným financovaním súdnych sporov treťou osobou. Dobrovoľné prístupy boli do určitej miery úspešné, no nie vždy ich podporovala väčšina priemyselných aktérov. V každom prípade by nelegislatívne opatrenia neboli vhodné vzhľadom na tieto závažné riziká, napríklad pre zraniteľné kategórie občanov vrátane občanov z tretích krajín.

(5)  Cieľom tejto smernice je regulovať komerčné financovanie súdnych sporov treťou osobou, čo je prax, pri ktorej subjekty tretích strán, ktoré nie sú priamo zapojené do sporu, investujú do súdnych konaní na účely zisku, zvyčajne výmenou za percentuálny podiel z akéhokoľvek urovnania alebo náhrady škody (ďalej len „financovanie súdnych sporov treťou osobou“). Financovanie súdnych sporov treťou osobou sa vzťahuje na situácie, v ktorých komerčný subjekt investuje s cieľom dosiahnuť zisk a koná na podporu svojich obchodných záujmov. Nezahŕňa preto poskytovanie finančných prostriedkov na sponzorovanie súdnych sporov na charitatívnom základe alebo na základe darov, keď financujúci subjekt má za cieľ jednoducho získať späť vzniknuté náklady, ani podobné činnosti vykonávané pro bono publico. Táto smernica má tiež za cieľ na jednej strane stanoviť záruky na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a ochrany záujmov strán sporu a na druhej strane predchádzať konfliktom záujmov, zneužívaniu súdnych sporov, ako aj neprimeranému prideľovaniu peňažných odmien subjektom financujúcim spory.

(6)  Pod pojmom „financujúci subjekt“ sa rozumie akýkoľvek podnik, ktorý nie je účastníkom konania, ale v súvislosti s týmto konaním uzatvára dohodu o financovaní súdneho sporu treťou osobou (ďalej len „dohoda o financovaní treťou osobou“). V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie pojem „podnik“ zahŕňa akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania, a teda zahŕňa akúkoľvek právnickú osobu vrátane jej materských spoločností, dcérskych spoločností alebo prepojených podnikov a mohla by zahŕňať profesionálnych poskytovateľov financovania sporov, poskytovateľov finančných služieb, firmy zaoberajúce sa riadením nárokov alebo iných poskytovateľov služieb. Pojem financujúci subjekt nemá zahŕňať právnikov zastupujúcich stranu v súdnom konaní alebo regulovaných poskytovateľov poisťovacích služieb pre takúto stranu.

(7)  V súlade s právnymi tradíciami a autonómiou členských štátov prináleží každému členskému štátu, aby určil, či a do akej miery by malo byť financovanie súdnych sporov povolené v rámci jeho vlastného právneho systému. Ak sa členské štáty rozhodnú povoliť takéto financovanie sporov treťou osobou, v tejto smernici sa stanovujú minimálne normy ochrany financovaných žalobcov, aby sa na tých, ktorí by sa mohli uchýliť k financovaniu sporov v Únii, vzťahovala minimálna úroveň ochrany, ktorá je konzistentná v celej Únii.

(8)  Členské štáty, kde trovy konania môžu predstavovať významnú prekážku prístupu k spravodlivosti, však môžu zvážiť prijatie právnych predpisov, ktoré umožnia financovanie súdnych sporov treťou osobou, a v takom prípade by mali stanoviť jasné podmienky a záruky, ktoré sú v súlade s touto smernicou. Hoci sa táto smernica nevzťahuje výlučne na žaloby v zastúpení, členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby trovy konania súvisiace so žalobami v zastúpení nebránili oprávneným subjektom účinne vykonávať ich právo domáhať sa nápravy v súlade so smernicou (EÚ) 2020/1828, a najmä jej článkom 20.

(9)  Ak je povolená činnosť financovania sporov treťou osobou, je nevyhnutný systém povoľovania nezávislých správnych orgánov v členských štátoch a dohľadu nad nimi, ktorý zaisťuje ich financovanie, aby sa zabezpečilo, že tieto subjekty financujúce spory spĺňajú minimálne kritériá a normy stanovené v tejto smernici. Financujúce subjekty by mali podliehať dohľadu podobným spôsobom, aký je v prípade súčasného systému obozretného dohľadu, ktorý sa uplatňuje na poskytovateľov finančných služieb.

(10)  Od subjektov financujúcich spory, ktoré pôsobia v Únii, by sa malo vyžadovať, aby vykonávali svoju činnosť z Únie, mali povolenie v rámci Únie a aby uzatvárali svoje dohody o financovaní treťou osobou podľa právnych predpisov členského štátu konania, alebo ak sa líšia, právnych predpisov členského štátu žalobcu alebo určených príjemcov, aby sa zabezpečil primeraný dohľad podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

(11)  Orgány dohľadu v Únii, ktoré udeľujú oprávnenie na vykonávanie činností financovania sporov treťou osobou, by mali byť splnomocnené vyžadovať, aby subjekty financujúce spory dodržiavali minimálne kritériá stanovené v tejto smernici. Takéto kritériá by mali obsahovať ustanovenia týkajúce sa dôvernosti, nezávislosti, správy a riadenia, transparentnosti, kapitálovej primeranosti a dodržiavania fiduciárnej povinnosti voči žalobcom a určeným príjemcom. Orgány dohľadu by mali byť splnomocnené vydávať všetky potrebné príkazy vrátane právomoci prijímať žiadosti o povolenie od subjektov financujúcich spory a rozhodovať o nich, zhromažďovať všetky potrebné informácie, vydávať, zamietať, pozastavovať alebo odnímať akékoľvek povolenia alebo ukladať akékoľvek podmienky, obmedzenia alebo pokuty ktorémukoľvek subjektu financujúcemu spor, ako aj bezodkladne prešetrovať sťažnosti proti akémukoľvek subjektu financujúcemu spor, ktorý vykonáva činnosti v rámci ich jurisdikcie, podané akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, s výnimkou žalovaného. Obavami vznesenými žalovaným v súvislosti so subjektom financujúcim spor počas prebiehajúceho súdneho konania by sa mal zaoberať príslušný súd alebo správny orgán.

(12)  Pokiaľ ide o ďalšie kritériá udeľovania povolení, členské štáty by mali požadovať, aby subjekty financujúce spory preukázali, že majú dostatočný kapitál na splnenie svojich finančných záväzkov. Chýbajúce požiadavky na kapitálovú primeranosť vytvárajú riziko, že subjekt financujúci spor s nedostatkom kapitálu uzavrie dohodu o financovaní treťou osobou a následne nebude ochotný alebo schopný pokryť náklady sporu, ktorý sa zaviazal podporovať, vrátane nákladov alebo poplatkov potrebných na konanie v záujme dosiahnutia rozsudku, alebo priznaných nákladov protistrany. To môže vystaviť žalobcov, ktorí sa spoliehajú na subjekty financujúce spory, riziku nepredvídaných významných hospodárskych strát a riziku upustenia od inak životaschopného konania v dôsledku obchodných okolností alebo rozhodnutí subjektu financujúceho spor.

(13)  Subjekty financujúce spory by mali mať povinnosť konať čestne, transparentne, efektívne a v najlepšom záujme žalobcov a určených príjemcov pohľadávok. Chýbajúca požiadavka uprednostňovať záujmy žalobcov a určených príjemcov pred vlastnými záujmami subjektu financujúceho spor môže predstavovať riziko, že konanie bude vedené spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku poslúži skôr záujmom subjektu financujúceho spor ako záujmom žalobcu.

(14)  V záujme zabránenia obchádzaniu požiadaviek tejto smernice by dohody uzatvorené so subjektmi financujúcimi spory, ktoré nemajú potrebné povolenie, nemali mať žiadny právny účinok. Bremeno získania potrebných povolení by malo byť na samotných subjektoch financujúcich spory, a preto by mali byť žalobcovia a určení príjemcovia odškodnení v prípade akejkoľvek škody spôsobenej tým, že subjekt financujúci spory nemá potrebné povolenie.

(15)  Touto smernicou by sa mali regulovať činnosti subjektov financujúcich spory, ale nemali by ňou byť dotknuté žiadne iné regulačné povinnosti alebo režimy, ako sú napríklad existujúce pravidlá upravujúce poskytovanie finančných služieb, ktoré sa môžu uplatňovať, pričom by sa mali rešpektovať aj právne tradície členských štátov, ich autonómia a ich rozhodnutia o tom, či povolia financovanie súdnych sporov vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch.

(16)  Na uľahčenie jednotného uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu uplatňovali túto smernicu v úzkej spolupráci s orgánmi dohľadu iných členských štátov. Koordinácia medzi orgánmi dohľadu by mala byť organizovaná na úrovni Únie, aby sa zabránilo rozdielom v normách dohľadu, ktoré by mohli ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu.

(17)  Komisia by mala koordinovať činnosť orgánov dohľadu a uľahčiť na tento účel vytvorenie vhodnej siete spolupráce. Orgánom dohľadu by sa malo umožniť podľa potreby konzultovať s Komisiou a Komisii by sa malo umožniť vydávať usmernenia, odporúčania, oznámenia o najlepších postupoch alebo poradné stanoviská orgánom dohľadu k uplatňovaniu tejto smernice a v súvislosti so zjavnou nezrovnalosťou, pokiaľ ide o vykonávanie tejto smernice. Orgány dohľadu by mali zdieľať podrobnosti svojich činností s Komisiou s cieľom uľahčiť koordináciu vrátane výmeny podrobností o všetkých prijatých rozhodnutiach a subjektoch financujúcich spory, ktorým vydali oprávnenie.

(18)  Na uľahčenie poskytovania služieb financovania cezhraničných sporov v tých členských štátoch, kde to vnútroštátne právo umožňuje, by členské štáty mali byť schopné spolupracovať, vymieňať si informácie a najlepšie postupy a malo by sa od nich vyžadovať, aby v plnej miere zohľadňovali vzájomné rozhodnutia o povolení. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli komplexné a jasné informácie a usmernenia o existencii možností financovania pohľadávok, ako aj o podmienkach a požiadavkách, ktoré sa vzťahujú na financovanie pohľadávok, plne a voľne dostupné všetkým občanom, ktorí by sa mohli domáhať nápravy, a to aj najzraniteľnejším skupinám. V súlade s článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by členské štáty mali vzájomne uznávať predchádzajúce povolenia, a teda automaticky udeľovať povolenie subjektom financujúcim spory pôsobiacim na ich území, ktorým bolo udelené povolenie pôsobiť v inom členskom štáte, za predpokladu, že pôvodné povolenie je naďalej platné. Ak sú orgánu dohľadu v prijímajúcom členskom štáte známe nezrovnalosti v konaní subjektu financujúceho spory, mal by o tom priamo informovať zodpovedný orgán dohľadu.

(19)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekt financujúci spor nemal neprimeraný vplyv ani kontrolu nad rozhodnutiami týkajúcimi sa príslušného súdneho konania vrátane rozhodnutí o urovnaní spôsobom, ktorý by poškodzoval záujmy žalobcov dotknutých touto žalobou.

(20)  Na nápravu akejkoľvek nevyváženosti znalostí alebo zdrojov medzi subjektom financujúcim spor a žalobcom by pri posudzovaní vhodnosti dohody o financovaní treťou osobou mali súdy alebo správne orgány brať do úvahy úroveň jasnosti a transparentnosti týchto dohôd a mieru, do akej boli žalobcovia alebo osoby, ktoré žalobcovia zastupujú, transparentne oboznámení s akýmikoľvek rizikami a výhodami, a ktoré vedome podstupujú.

(21)  Dohody o financovaní treťou osobou by mali byť predložené žalobcom v jazyku, ktorému rozumejú, a mali by jasne a vhodným spôsobom obsahovať možné výsledky, ako aj riziká a príslušné obmedzenia.

(22)  Nie je možné zabezpečiť primeraný dohľad nad subjektmi financujúcimi spory a dohodami o financovaní treťou osobou, pokiaľ subjekty financujúce spory nemajú povinnosť transparentnosti, čo sa týka ich činností. To zahŕňa transparentnosť vo vzťahu k súdom alebo správnym orgánom, žalovaným a žalobcom. Preto by sa mali stanoviť povinnosti informovať príslušný súd alebo správny orgán o existencii komerčného financovania a totožnosti financujúceho subjektu, ako aj v plnom rozsahu sprístupniť dohody o financovaní treťou osobou súdom alebo správnym orgánom, a to na ich žiadosť alebo na žiadosť žalovaného na súde a s výhradou primeraných obmedzení na ochranu potrebnej dôvernosti. Súdy alebo správne orgány by mali mať oprávnenie na prístup k relevantným informáciám o všetkých činnostiach financovania sporov tretích strán, ktoré sa týkajú súdneho konania, za ktoré zodpovedajú. Okrem toho by súd alebo správny orgán mal žalovaným oznámiť existenciu financovania sporu treťou osobou a totožnosť financujúceho subjektu.

(23)  Súdy alebo správne orgány by mali mať právomoc v prípade, že dohoda o financovaní treťou osobou je relevantná pre vec, ktorá im bola predložená, posúdiť, či je dohoda o financovaní treťou osobou v súlade s touto smernicou, a v súlade s článkom 16 ju v prípade potreby preskúmať buď na žiadosť účastníka konania, alebo na podnet súdu či správneho orgánu, alebo na základe žaloby, ktorá im bola podaná proti správnemu rozhodnutiu orgánu dohľadu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

(24)  Subjekty financujúce spory by mali zaviesť interné postupy dobrej správy, aby sa zabránilo konfliktu záujmov medzi subjektom financujúcim spor a žalobcami. Súlad s požiadavkami na transparentnosť by mal zabezpečiť, aby si žalobcovia boli plne vedomí každého vzťahu, ktorý by mohol mať subjekt financujúci spor so žalovanými, s právnikmi, inými subjektmi financujúcimi spor alebo inou treťou osobou, ktorá je do prípadu zapojená, čo by mohlo viesť k skutočnému alebo domnelému konfliktu.

(25)  Subjekty financujúce spory by v žiadnom prípade nemali požadovať nespravodlivú, neprimeranú alebo neopodstatnenú odmenu na úkor žalobcov. Súdy alebo správne orgány by mali byť oprávnené posudzovať dohody o financovaní súdnych sporov treťou osobou, ktoré sú relevantné pre prípad, ktorý prejednávajú, s prihliadnutím na okolnosti a pozadie, za ktorých bola dohoda uzavretá, s cieľom účinne určiť, či je spravodlivá a či je v súlade s touto smernicou a všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(26)  Ak dohody o financovaní treťou osobou umožňujú, aby subjekty financujúce spory dostali podiel z akejkoľvek odmeny alebo určitých poplatkov prednostne pred akýmikoľvek náhradami škody pridelenými žalobcom, dostupná priznaná náhrada škody by sa mohla znížiť tak, že by pre žalobcov nezostalo nič alebo len málo. Dohody o financovaní treťou osobou by preto mali vždy zabezpečiť, aby sa akákoľvek priznaná náhrada vyplatila najskôr žalobcovi, t. j. aby nárok žalobcu mal prednosť pred nárokom financujúceho subjektu. Subjektom financujúcim spor by nemalo byť dovolené vyžadovať uprednostnenie ich vlastnej odmeny.

(27)  Vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch môže podiel odmeny, ktorú získajú subjekty financujúce spory, znížiť akúkoľvek náhradu získanú žalobcami, súdy alebo správne orgány by mali vykonávať dohľad nad hodnotou a výškou tohto podielu, aby sa zabránilo neúmernému prideľovaniu peňažných náhrad subjektom financujúcim spory. Ak by podiel na akejkoľvek odmene požadovaný subjektom financujúcim spor znížil priznanú náhradu (vrátane všetkých súm škôd, nákladov, poplatkov a iných výdavkov), ktorú majú žalobcovia a určení príjemcovia k dispozícii, na 60 % alebo menej, mal by sa tento podiel s výnimkou mimoriadnych okolností považovať za nespravodlivý a neplatný.

(28)  Mali by sa zaviesť ďalšie podmienky, aby sa zabezpečilo, že subjekty financujúce spory nebudú neprimerane ovplyvňovať rozhodnutia žalobcov v priebehu konania spôsobom, ktorý by bol prospešný pre samotný subjekt financujúci spor na úkor žalobcu. Subjekty financujúce spory by predovšetkým nemali neprimerane ovplyvňovať rozhodnutia o tom, ako sa vedie konanie, ktoré záujmy sú uprednostňované, ani to, či by žalobcovia mali alebo nemali akceptovať konkrétny výsledok, priznanie náhrady škody alebo urovnanie.

(29)  Subjektom financujúcim spory by nemalo byť dovolené zrušiť financovanie, ktoré sa zaviazali poskytnúť, s výnimkou obmedzených okolností stanovených v tejto smernici alebo vo vnútroštátnom práve prijatom podľa tejto smernice, aby financovanie nebolo v žiadnej fáze konania stiahnuté v neprospech žalobcov alebo určených príjemcov z toho dôvodu, že sa zmenili obchodné záujmy alebo stimuly subjektu financujúceho spor.

(30)  Ak subjekty financujúce spory podporili alebo financovali konania, ktoré neboli úspešné, mali by spoločne so žalobcami niesť zodpovednosť za všetky náklady protistrany, ktoré spôsobili žalovaným, a ktoré môžu byť súdmi alebo správnymi orgánmi priznané. Súdom alebo správnym orgánom by sa mali udeliť primerané právomoci na zabezpečenie účinnosti takejto povinnosti a dohody o financovaní treťou osobou by nemali vylučovať zodpovednosť za takéto náklady protistrany.

(31)  Súdy alebo správne orgány členských štátov by mali byť oprávnené určiť akékoľvek priznanie nákladov protistrany v súlade s vnútroštátnym právom, a to aj na základe akýchkoľvek vedeckých, štatistických alebo technických dôkazov, ktoré môžu byť relevantné, alebo na základe akýchkoľvek odborníkov, odhadcov alebo daňových účtovníkov, podľa vhodnosti vzhľadom na okolnosti konania.

(32)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

(33)  Ciele tejto smernice, a to zabezpečiť harmonizáciu pravidiel členských štátov uplatniteľných na subjekty financujúce spory a ich činnosti, a tým umožniť prístup k spravodlivosti, pri súčasnom zavedení spoločných minimálnych noriem na ochranu práv financovaných žalobcov a určených príjemcov v konaniach financovaných úplne alebo sčasti na základe dohody o financovaní treťou osobou, ktoré sa budú uplatňovať vo všetkých členských štátoch, kde je povolené financovanie súdnych sporov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože subjekty financujúce spory môžu pôsobiť vo viacerých členských štátoch a vzťahujú sa na ne rôzne vnútroštátne pravidlá a postupy, ale lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie z dôvodu rozsahu rozvíjajúceho sa trhu financovania sporov treťou osobou, potreby zabrániť odlišným pravidlám a praktikám, ktoré by mohli predstavovať prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu, ako aj taktizovaniu pri výbere súdov zo strany subjektov financujúcich spory, ktoré sa snažia optimalizovať vnútroštátne pravidlá. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a účel

Táto smernica stanovuje minimálne pravidlá uplatniteľné na komerčné tretie osoby financujúce súdne spory a ich povolené činnosti a poskytuje rámec na podporu a ochranu financovaných žalobcov a určených príjemcov, prípadne aj tých, ktorých záujmy zastupujú oprávnené subjekty, v konaniach financovaných úplne alebo čiastočne treťou osobou. Stanovuje záruky na zabránenie konfliktom záujmov, zneužívaniu súdnych sporov, ako aj neúmernému prideľovaniu peňažných náhrad subjektom financujúcim spory, pričom zabezpečuje, aby financovanie súdnych sporov treťou osobou primerane umožňovalo žalobcom a určeným príjemcom prístup k spravodlivosti, a zaisťuje zodpovednosť podnikov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na komerčné tretie osoby financujúce súdne spory (ďalej len „subjekty financujúce súdne spory“) a na komerčné dohody o financovaní treťou osobou (ďalej len „dohody o financovaní treťou osobou“) bez ohľadu na povahu súvisiacich nárokov. Nie je ňou dotknuté existujúce medzinárodné právo, právo Únie a vnútroštátne právo, ktoré umožňujú uplatnenie nárokov, najmä právo v oblasti ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a právo, ktorým sa riadi konkurzné konanie alebo zodpovednosť.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)  „subjekt financujúci súdne spory“ je akýkoľvek obchodný podnik, ktorý v súvislosti s konaním uzavrie dohodu o financovaní treťou osobou, aj keď nie je účastníkom tohto konania ani právnikom či iným príslušníkom právnického povolania zastupujúcim účastníka tohto konania, ani poskytovateľom regulovaných poisťovacích služieb pre účastníkov tohto konania, a ktorého primárnym cieľom je dosiahnuť návratnosť svojej investície poskytnutím finančných prostriedkov v súvislosti s týmto konaním alebo získať konkurenčnú výhodu na konkrétnom trhu;

b)  „žalobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá podáva alebo má v úmysle podať žalobu proti inej strane na súdnom alebo správnom orgáne;

c)  „súd alebo správny orgán“ je príslušný súd, správny orgán, rozhodcovský orgán alebo iný orgán poverený rozhodovať o konaniach v súlade s vnútroštátnym právom;

d)  „určený príjemca“ je osoba, ktorá je oprávnená získať podiel z priznanej náhrady škody v konaní a ktorej záujmy v konaní zastupuje financovaný žalobca alebo oprávnený subjekt, ktorý podáva žalobu ako žalobca v mene tejto osoby v rámci žalôb v zastúpení;

e)  „konanie“ je akýkoľvek vnútroštátny alebo cezhraničný občiansky alebo obchodný spor alebo akékoľvek dobrovoľné rozhodcovské konanie alebo alternatívny mechanizmus riešenia sporov, prostredníctvom ktorého sa v prípade sporu žiada o nápravu pred súdom alebo správnym orgánom v Únii;

f)  „oprávnený subjekt“ je organizácia zastupujúca záujmy spotrebiteľov a označená ako oprávnený subjekt podľa smernice (EÚ) 2020/1828;

g)  „orgán dohľadu“ je orgán verejnej moci určený členským štátom, ktorý je zodpovedný za udelenie, pozastavenie alebo odobratie povolenia subjektom financujúcim spory a za dohľad nad ich činnosťami;

h)  „dohoda o financovaní treťou osobou“ je dohoda, v ktorej subjekt financujúci spor súhlasí s financovaním všetkých alebo časti trov konania výmenou za získanie podielu v peňažnej sume priznanej žalobcovi alebo poplatku za úspech s cieľom uhradiť subjektu financujúcemu spor poskytnuté finančné prostriedky a prípadne odmenu za poskytnutú službu, a to úplne alebo čiastočne na základe výsledku konania. Toto vymedzenie zahŕňa všetky dohody, v ktorých je dohodnutá takáto odmena, či už ponúkaná ako nezávislá služba, alebo získaná kúpou alebo postúpením nároku.

Kapitola II

Schvaľovanie činností subjektov financujúcich spory v Únii

Článok 4

Systém povolení

1.  Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom určiť, či je možné ponúknuť dohody o financovaní treťou osobou v súvislosti s konaniami v rámci ich jurisdikcie v prospech žalobcov alebo určených príjemcov s bydliskom na ich území.

2.  Ak sú činnosti financovania treťou osobou povolené, členské štáty vytvoria systém povoľovania a monitorovania činností subjektov financujúcich spory na svojom území. Tento systém zahŕňa určenie nezávislého oddelenia alebo orgánu dohľadu, ktorého úlohou je vydávať, pozastavovať alebo odnímať povolenia subjektom financujúcim spory a dohliadať nad ich činnosťami.

3.  Systém povoľovania stanovený v tomto článku sa uplatňuje iba na činnosti spojené s ponúkaním dohôd o financovaní treťou osobou subjektmi financujúcimi spory. Ak sú subjekty financujúce spory zároveň poskytovateľmi iných právnych, finančných služieb alebo služieb správy pohľadávok, nad ktorými dohliada iný orgán v Únii, touto smernicou nie je dotknutý akýkoľvek systém dohľadu a povoľovania, ktorý existuje v súvislosti s týmito inými službami.

Článok 5

Podmienky schvaľovania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu udelili alebo ponechali povolenie, či už pre vnútroštátne, cezhraničné spory, alebo iné konania, iba subjektom financujúcim spory, ktoré sú v súlade s touto smernicou a ktoré okrem vhodnosti alebo iných kritérií, ako je to stanovené vo vnútroštátnom práve, spĺňajú aspoň tieto kritériá:

a)  podnikajú prostredníctvom sídla v členskom štáte a požiadajú o povolenie a udržiavajú si povolenie v tom istom členskom štáte;

b)  zaviažu sa k uzavretiu dohôd o financovaní treťou osobou, ktoré podliehajú právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa plánuje konanie, alebo ak sa líšia, členského štátu žalobcu alebo určených príjemcov;

c)  k spokojnosti orgánu dohľadu preukážu, že majú zavedené postupy a riadiace štruktúry na zabezpečenie ich nepretržitého dodržiavania tejto smernice, požiadaviek na transparentnosť a fiduciárnych vzťahov, ktoré sa v tejto smernici stanovujú, a že stanovili interné postupy na zabránenie konfliktu záujmov medzi nimi a žalovanými v konaní, ktoré sa týka subjektu financujúceho spory;

d)  spĺňajú požiadavky na kapitálovú primeranosť stanovené v článku 6; a

e)  uspokojivo orgánu dohľadu preukážu, že majú zavedené riadenie a postupy na zabezpečenie toho, aby sa fiduciárna povinnosť stanovená v článku 7 plnila a dodržiavala.

2.  Členské štáty vzájomne uznajú povolenie udelené subjektu financujúcemu spory v inom členskom štáte, a automaticky mu tak umožnia pôsobiť v ich členskom štáte za predpokladu, že pôvodné povolenie je naďalej platné.

3.  Systémom povolenia stanoveným podľa článku 4 nie je dotknuté uplatňovanie práva Únie upravujúce poskytovanie finančných služieb, investičných činností alebo ochrany spotrebiteľa.

Článok 6

Kapitálová primeranosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu boli oprávnené overovať, či by subjekty financujúce spory mohli mať kedykoľvek k dispozícii primerané finančné zdroje na splnenie svojich záväzkov podľa dohôd o financovaní treťou osobou. Orgány dohľadu predovšetkým zabezpečia, aby subjekty financujúce spory boli schopné:

a)  uhradiť všetky dlhy vyplývajúce z ich dohôd o financovaní treťou osobou v deň ich splatnosti; a

b)  financovať všetky fázy všetkých konaní, ku ktorým sa zaviazali, vrátane súdneho procesu a akéhokoľvek následného odvolania.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby subjekty financujúce spory mohli v prípade potreby preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, a to poskytnutím osvedčenia alebo potvrdenia, že systém poistenia by pokryl všetky náklady uvedené v odseku 1.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu boli oprávnené overovať, či by subjekty financujúce spory boli schopné nepretržite udržiavať prístup k minimálnej likvidite požadovanej na úplné zaplatenie všetkých predvídateľných nákladov protistrany vo všetkých konaniach, ktoré financovali. Členské štáty zabezpečia, aby ich súdy alebo správne orgány mohli požadovať od subjektov financujúcich spory poskytnutie záruk nákladov vo formách pripúšťaných vnútroštátnym právom, ak o to žalobca požiada na základe odôvodnených konkrétnych obáv.

4.  Členské štáty môžu zriadiť osobitný poistný fond na pokrytie všetkých neuhradených nákladov žalobcov, ktorí sa zúčastnili na súdnom spore v dobrej viere, v prípade, že sa subjekt financujúci spory stane počas súdneho konania platobne neschopným. Ak takýto fond zriadi členský štát, tento členský štát zabezpečí, aby bol verejne spravovaný a financovaný prostredníctvom ročných poplatkov platených oprávnenými subjektmi financujúcimi spory.

Článok 7

Fiduciárna povinnosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu boli oprávnené overovať, či subjekty financujúce spory majú zavedené riadenie a interné postupy na zabezpečenie toho, aby dohody o financovaní treťou osobou, ktoré uzatvárajú, boli založené na fiduciárnom vzťahu, a aby sa v týchto dohodách zaviazali konať spravodlivo, transparentne a rešpektovať fiduciárnu povinnosť starostlivosti, ktorá vyžaduje, aby konali v najlepšom záujme žalobcu.

2.  Ak má žalobca v úmysle v rámci konania vzniesť nárok v mene iných, napríklad ak je žalobca oprávneným subjektom zastupujúcim spotrebiteľov, je subjekt financujúci spory povinný plniť voči týmto určeným príjemcom fiduciárnu povinnosť. Subjekty financujúce spory sú povinné v priebehu konania konať spôsobom, ktorý je v súlade s ich fiduciárnou povinnosťou. V prípade konfliktu medzi záujmami subjektu financujúceho spor a záujmami žalobcu alebo určeného príjemcu sa subjekt financujúci spor zaviaže, že záujmy žalobcu alebo určeného príjemcu postaví nad jeho vlastné záujmy.

Kapitola III

Právomoci orgánov dohľadu a koordinácia medzi nimi

Článok 8

Právomoci orgánov dohľadu

1.  Ak sú v súlade s článkom 4 povolené dohody o financovaní treťou osobou, členské štáty stanovia, že nezávislý orgán verejného dohľadu je zodpovedný za dohľad nad povolením subjektov financujúcich spory usadených v rámci jeho jurisdikcie, ktoré ponúkajú dohody o financovaní treťou osobou žalobcom a určeným príjemcom v rámci jeho jurisdikcie alebo v súvislosti s konaniami v rámci jeho jurisdikcie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby pre každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má v úmysle vyjadriť pred orgánom dohľadu námietku, pokiaľ ide o súlad subjektu financujúceho spory s jeho povinnosťami podľa tejto smernice a uplatniteľného vnútroštátneho práva, bol k dispozícii postup vybavovania sťažností.

3.  Bez ohľadu na postup podávania sťažností uvedený v odseku 2 sa v prípade prebiehajúceho súdneho konania, ktoré sa týka subjektu financujúceho spor, námietkami vznesenými žalovaným v tomto konaní, pokiaľ ide o súlad subjektu financujúceho spory s jeho povinnosťami podľa tejto smernice a uplatniteľného vnútroštátneho práva, zaoberá príslušný súd alebo správny orgán v súlade s článkom 16 ods. 2.

4.  Každý orgán dohľadu má predovšetkým oprávnenie a vyžaduje sa od neho, aby:

a)  od subjektov financujúcich spory prijímal žiadosti o povolenie a všetky informácie potrebné na účely posúdenia týchto žiadostí a o všetkých týchto žiadostiach včas rozhodoval;

b)  prijímal rozhodnutia potrebné na udelenie alebo zamietnutie oprávnenia ktorémukoľvek žiadajúcemu subjektu financujúcemu spory, jeho odobratie alebo uloženie podmienok, obmedzení alebo sankcií každému oprávnenému subjektu financujúcemu spor;

c)  rozhodoval o vhodnosti a spôsobilosti subjektu financujúceho spory, a to aj s ohľadom na jeho skúsenosti, povesť, interné postupy na prevenciu a riešenie konfliktov záujmov, znalosti;

d)  zverejnil na svojom webovom sídle každé rozhodnutie prijaté podľa písmena b) s náležitým zreteľom na obchodné tajomstvo;

e)  aspoň raz ročne posúdil, či oprávnený subjekt financujúci spory naďalej spĺňa kritériá na udelenie povolenia uvedené v článku 5 ods. 1, a zabezpečil, aby bolo takéto povolenie pozastavené alebo odňaté, ak už subjekt financujúci spory jedno alebo viacero týchto kritérií nespĺňa. Takýmto pozastavením alebo odňatím nie sú dotknuté práva žalobcov a príjemcov v konaní, do ktorého môže byť subjekt financujúci spory zapojený; a

f)  v rámci systému uvedeného v článku 9 prijal a prešetril sťažnosti týkajúce sa konania subjektu financujúceho spory a súladu tohto subjektu s ustanoveniami kapitoly IV tejto smernice a akýmikoľvek ďalšími uplatniteľnými požiadavkami podľa vnútroštátneho práva.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa od subjektov financujúcich spory vyžadovalo, aby bez zbytočného odkladu informovali orgán dohľadu o akýchkoľvek zmenách, ktoré majú vplyv na ich dodržiavanie požiadaviek kapitálovej primeranosti stanovených v článku 6 ods. 1 a 2. Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby subjekty financujúce spory každoročne potvrdzovali, že dodržiavajú tieto odseky.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu dohliadali na fiduciárne vzťahy medzi subjektmi financujúcimi spory a žalobcami a určenými príjemcami všeobecne a aby mohli vydávať pokyny a príkazy na zabezpečenie ochrany záujmov žalobcov a určených príjemcov.

Článok 9

Vyšetrovania a sťažnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bol zavedený systém podávania sťažností, ktorý umožňuje prijímanie a vyšetrovanie sťažností, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2.

2.  V rámci systému podávania sťažností uvedeného v odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu boli oprávnené bez zbytočného odkladu posudzovať, či subjekt financujúci spory dodržiava všetky povinnosti alebo podmienky spojené s jeho povolením, s ustanoveniami tejto smernice a so všetkými ostatnými uplatniteľnými požiadavkami podľa vnútroštátneho práva.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli orgány dohľadu pri výkone dohľadu nad tým, či subjekty financujúce spory dodržiavajú povinnosti alebo podmienky spojené s ich povolením, oprávnené:

i)  prešetrovať sťažnosti prijaté od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby v súlade s článkom 8 ods. 2 a s výhradou článku 8 ods. 3;

ii)  prešetrovať sťažnosti od ktoréhokoľvek iného orgánu dohľadu alebo Komisie;

iii)  začať vyšetrovanie ex officio;

iv)  začať vyšetrovanie na základe odporúčania súdu alebo správneho orgánu, ktorý má obavy v súvislosti s akýmkoľvek konaním pred takýmto súdom alebo správnym orgánom, pokiaľ ide o dodržiavanie povinností subjektu financujúceho spory alebo podmienok spojených s jeho povolením.

Článok 10

Koordinácia medzi orgánmi dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu uplatňovali túto smernicu v úzkej spolupráci s orgánmi dohľadu iných členských štátov.

2.  Komisia dohliada a koordinuje činnosti orgánov dohľadu pri výkone funkcií stanovených v tejto smernici a zvoláva a predsedá sieti orgánov dohľadu. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 11 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením spôsobov spolupráce v rámci siete orgánov dohľadu a pravidelne ich reviduje v úzkej spolupráci s orgánmi dohľadu.

3.  Orgány dohľadu môžu s Komisiou konzultovať akékoľvek záležitosti týkajúce sa vykonávania tejto smernice. Komisia môže vydávať usmernenia, odporúčania, oznámenia o najlepších postupoch a poradné stanoviská orgánom dohľadu k vykonávaniu tejto smernice, a to v súvislosti so zjavnou nezrovnalosťou v tomto ohľade alebo v súvislosti s dohľadom nad akýmikoľvek subjektmi financujúcimi spory. Komisia môže takisto zriadiť centrum kompetencií na poskytovanie kvalifikovaných odborných znalostí súdnym alebo správnym orgánom, ktoré žiadajú o radu, ako hodnotiť činnosti subjektov financujúcich spory v Únii.

4.  Každý orgán dohľadu zostaví zoznam oprávnených subjektov financujúcich spory, oznámi ho Komisii a sprístupní ho verejnosti. Orgány dohľadu tento zoznam aktualizujú vždy, keď dôjde k jeho zmenám, a informujú o tom Komisiu.

5.  Každý orgán dohľadu oznamuje Komisii a ostatným orgánom dohľadu na ich žiadosť podrobnosti o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s dohľadom nad subjektmi financujúcimi spory vrátane podrobností o rozhodnutiach prijatých podľa článku 8 ods. 4 písm. b).

6.  Ak subjekt financujúci spory požiadal o povolenie orgán dohľadu a následne požiada o povolenie iný orgán, tieto orgány dohľadu budú v primeranom rozsahu koordinovať a zdieľať informácie s cieľom prijímať konzistentné rozhodnutia, pričom náležite zohľadnia odlišné vnútroštátne pravidlá.

7.  Ak je subjekt financujúci spory povolený orgánom dohľadu v členskom štáte, ale chce ponúknuť dohodu o financovaní treťou osobou v prospech žalobcu alebo iného určeného príjemcu v inom členskom štáte alebo v prípade konania v inom členskom štáte, predloží doklad o povolení od orgánu dohľadu svojho domovského členského štátu. Ak sú orgánu dohľadu v tomto inom členskom štáte známe nezrovnalosti v konaní subjektu financujúceho spory, priamo o tom informuje zodpovedný orgán dohľadu.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti základného legislatívneho aktu alebo akýkoľvek iný dátum stanovený spoluzákonodarcami].

Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 5-ročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertami určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o [dva mesiace].

Kapitola IV

Dohody o financovaní treťou osobou a činnosti subjektov financujúcich spory

Článok 12

Obsah dohôd o financovaní treťou osobou

Členské štáty zabezpečia, aby sa vyžadovalo poskytovanie dohôd o financovaní treťou osobou písomne v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú žalobca a určení príjemcovia bydlisko, a ich predkladanie jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom, pričom budú musieť obsahovať aspoň:

a)  rôzne náklady a výdavky, ktoré pokryje subjekt financujúci spory;

b)  podiel na akejkoľvek priznanej náhrade škody alebo poplatkoch, ktoré sa zaplatia subjektu financujúcemu spory alebo akejkoľvek inej tretej strane, alebo akékoľvek iné finančné náklady, ktoré priamo alebo nepriamo nesú žalobcovia, určení príjemcovia alebo obaja;

c)  odkaz na zodpovednosť subjektu financujúceho spory, pokiaľ ide o náklady protistrany, v súlade s článkom 18 tejto smernice;

d)  ustanovenie, v ktorom sa stanoví, že všetky priznané náhrady škody, z ktorých sú odpočítateľné poplatky financujúceho subjektu, sa v plnej výške vyplatia najskôr žalobcom, ktorí môžu následne zaplatiť akékoľvek dohodnuté sumy subjektom financujúcim spory ako poplatky alebo provízie, pričom si ponechajú aspoň minimálne sumy stanovené v tejto smernici;

e)  riziká, ktoré žalobcovia, určení príjemcovia alebo obaja podstupujú, vrátane:

i)  rozsahu na zvyšovanie nákladov v spore, a ako to ovplyvňuje finančné záujmy žalobcov, príjemcov alebo oboch;

ii)  presne vymedzených okolností, za ktorých je možné ukončiť dohodu o financovaní treťou osobou, a rizík pre žalobcov, príjemcov alebo oboch v uvedenej situácii; a

iii)  akéhokoľvek potenciálneho rizika, že bude potrebné zaplatiť náklady protistrany, vrátane okolností, za ktorých poistenie nákladov protistrany alebo náhrady škôd nemusí pokryť takúto expozíciu.

f)  vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, pokiaľ ide o nepodmienenosť financovania v súvislosti s procesnými krokmi;

g)  vyhlásenie subjektu financujúceho spory o neexistencii konfliktu záujmov.

Článok 13

Požiadavky na transparentnosť a predchádzanie konfliktu záujmov

1.  Členské štáty vyžadujú, aby subjekty financujúce spory stanovili politiku a zaviedli interné postupy na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie. Táto politika a tieto interné procesy musia zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti podnikania subjektu financujúceho spor a musia byť stanovené v písomnej forme a verejne prístupné na webovom sídle subjektu financujúceho spor. Budú takisto jasne uvedené v prílohe k akejkoľvek dohode o financovaní treťou osobou.

2.  Členské štáty požadujú, aby subjekty financujúce spory poskytli žalobcovi a určeným príjemcom v dohode o financovaní treťou osobou všetky informácie, ktoré by mohli byť primerane vnímané ako informácie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov. Informácie poskytnuté subjektmi financujúcimi spory zahŕňajú aspoň:

a)  podrobnosti o akýchkoľvek existujúcich finančných alebo iných dojednaniach medzi subjektom financujúcim spory a akýmkoľvek iným podnikom, ktoré súvisia s konaním, vrátane akýchkoľvek dohôd s akýmkoľvek príslušným oprávneným subjektom, agregátorom pohľadávok, právnikmi alebo inou zainteresovanou stranou;

b)  podrobnosti o akejkoľvek relevantnej súvislosti medzi subjektom financujúcim spory a žalovaným v konaní, najmä v súvislosti s akoukoľvek konkurenčnou situáciou.

Článok 14

Neplatné dohody a doložky

1.  Členské štáty zabezpečia, aby dohody o financovaní treťou osobou uzavreté s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nie sú oprávnené konať ako subjekt financujúci súdne spory, nemali právne účinky.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby tretím osobám financujúcim spory nebolo dovolené ovplyvňovať rozhodnutia žalobcov v priebehu konania spôsobom, ktorý by bol prospešný pre samotný subjekt financujúci spory na úkor žalobcu. Z tohto dôvodu nemá žiadna doložka v dohodách o financovaní treťou osobou, ktorá priznáva subjektu financujúcemu spory právomoc prijímať alebo ovplyvňovať rozhodnutia v súvislosti s konaním, žiadny právny účinok. Akákoľvek takáto doložka alebo dojednanie pozostávajúce okrem iného z nasledujúcich prvkov nemá právny účinok:

a)  udelenie výslovnej právomoci subjektu financujúcemu spor prijímať alebo ovplyvňovať rozhodnutia v priebehu konania, napríklad pokiaľ ide o konkrétne vymáhané nároky, urovnanie prípadu alebo správu výdavkov spojených s konaním;

b)  poskytnutie kapitálu alebo iného zdroja s peňažnou hodnotou na účely konania podmieneného schválením jeho konkrétneho použitia financujúcou treťou osobou.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby dohody, v ktorých je zaručené, že subjekt financujúci spory získa minimálnu návratnosť svojej investície skôr, ako žalobca alebo určený príjemca môžu získať svoj podiel, nemali právne účinky.

4.  Ak by dohoda o financovaní sporu oprávňovala subjekt financujúci spory na podiel na akejkoľvek priznanej náhrade škody, ktorá by znížila podiel, ktorý má žalobca a určení príjemcovia, na 60 % alebo menej z celkovej priznanej náhrady škody (vrátane celej sumy náhrady škody, nákladov, poplatkov a iných výdavkov), takáto dohoda nemá s výnimkou mimoriadnych okolností právne účinky.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby dohody o financovaní treťou osobou neobsahovali ustanovenia, ktoré obmedzujú zodpovednosť subjektu financujúceho spor v prípade, že v dôsledku neúspešného konania bude nariadené pokrytie nákladov protistrany. Ustanovenia, ktoré majú za cieľ obmedziť zodpovednosť subjektu financujúceho spor za trovy konania, nemajú právny účinok.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby podmienky, ktorými sa riadia dohody o financovaní treťou stranou, neumožňovali zrušenie tohto financovania s výnimkou predpísaných okolností vymedzených vnútroštátnym právom v súlade s článkom 15 ods. 1.

7.  Žalobcom a určeným príjemcom sa poskytuje odškodnenie za všetky straty spôsobené subjektom financujúcim spory, ktorý uzavrel dohodu o financovaní treťou osobou, ktorá sa považuje za neplatnú. Práva žalobcov a určených príjemcov v konaní nie sú dotknuté.

Článok 15

Ukončenie dohôd o financovaní treťou osobou

1.  Členské štáty zakážu jednostranné ukončenie dohody o financovaní treťou osobou zo strany subjektu financujúceho spor bez informovaného súhlasu žalobcu, s výnimkou prípadov, keď súd alebo správny orgán udelil subjektu financujúcemu spor povolenie na ukončenie dohody, pričom zváži, či by záujmy žalobcu a určení príjemcovia boli napriek ukončeniu primerane chránení.

2.  Na ukončenie dohody o financovaní treťou osobou sa vyžaduje dostatočné upozornenie stanovené vo vnútroštátnom práve.

Kapitola V

Preskúmanie súdmi alebo správnymi orgánmi

Článok 16

Zverejnenie dohody o financovaní treťou osobou

1.  Členské štáty zabezpečia, aby žalobcovia alebo ich zástupcovia boli povinní informovať príslušný súd alebo správny orgán o existencii dohody o financovaní treťou osobou a o totožnosti subjektu financujúceho spor a na žiadosť súdu alebo správneho orgánu alebo žalovaného poskytnúť príslušnému súdu alebo správnemu orgánu úplnú a nezmenenú kópiu takýchto dohôd o financovaní treťou osobou týkajúcich sa príslušného konania, a to v najskoršom štádiu tohto konania. Členské štáty tiež zabezpečia, aby súd alebo správny orgán oznámil žalovaným existenciu dohody o financovaní treťou osobou a totožnosť subjektu financujúceho spor.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby súdy alebo správne orgány boli na žiadosť účastníka konania, ktorý má odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o súlad dohody o financovaní treťou osobou s touto smernicou a akýmkoľvek iným uplatniteľným vnútroštátnym právom, alebo z vlastnej iniciatívy oprávnené preskúmať dohodu o financovaní treťou osobou v súlade s článkom 17.

Článok 17

Preskúmanie dohôd o financovaní treťou osobou súdmi alebo správnymi orgánmi

Členské štáty určia príslušný súd alebo správny orgán na vykonávanie rôznych súdnych a správnych úloh ustanovených v tejto smernici. Takýmto určením sa najmä stanoví, že súd alebo správny orgán, u ktorého je súkromne financovaná vec podaná, má bez zbytočného odkladu a na žiadosť účastníka konania alebo z vlastnej iniciatívy vykonávať kontroly vplyvu dohôd o financovaní na prípady, ktoré im boli predložené, prostredníctvom výkonu právomocí:

a)  vydávať príkazy alebo vydávať pokyny, ktoré sú pre subjekt financujúci spor záväzné, napríklad požadovať od subjektu financujúceho spor, aby poskytol finančné prostriedky, ako je dohodnuté v príslušnej dohode o financovaní treťou osobou, alebo vyžadovať od subjektu financujúceho spor, aby vykonal zmeny v súvislosti s príslušným financovaním;

b)  posúdiť súlad každej dohody o financovaní treťou osobou s ustanoveniami tejto smernice, najmä s fiduciárnou povinnosťou voči žalobcom a určeným príjemcom podľa článku 7, a ak sa zistí, že táto dohoda nie je v súlade, nariadiť subjektu financujúcemu spor, aby vykonal potrebné zmeny, alebo vyhlásiť doložku za neplatnú v súlade s článkom 14;

c)  vyhodnotiť súlad každej dohody o financovaní treťou osobou z hľadiska požiadaviek na transparentnosť podľa článku 13;

d)  posúdiť, či dohoda o financovaní treťou osobou oprávňuje subjekt financujúci spor na nespravodlivý, neprimeraný alebo neopodstatnený podiel na akejkoľvek priznanej náhrade škody, ako je uvedené v článku 14 ods. 4, a podľa toho túto dohodu zrušiť alebo upraviť. Členské štáty stanovia, že pri takomto posúdení môžu príslušné súdy alebo správne orgány zohľadniť povahu a okolnosti zamýšľaného alebo prebiehajúceho konania, prípadne vrátane:

i)  strán, ktoré sú do prípadu zapojené, ako aj určených príjemcov, ktorí majú prospech z konania, a toho, čo sa považuje za dohodnuté, pokiaľ ide o sumu, ktorú by subjekt financujúci spor dostal podľa dohody o financovaní, po úspešnom výsledku;

ii)  pravdepodobnej hodnoty akejkoľvek náhrady škody;

iii)  hodnoty finančného príspevku subjektu financujúceho spor a pomernej časti celkových nákladov žalobcu, ktorú financuje subjekt financujúci spor; a

iv)  pomernej časti každej priznanej náhrady škody, ktorú žalobca a určení príjemcovia dostanú;

e)  ukladať akékoľvek sankcie, ktoré súd alebo správny orgán považuje za vhodné na zabezpečenie súladu s touto smernicou;

f)  konzultovať alebo vyhľadávať odborné znalosti od osôb s príslušnými znalosťami a nezávislosťou, ktoré pomôžu pri výkone hodnotiacich právomocí súdu alebo správneho orgánu, a to aj od akýchkoľvek primerane kvalifikovaných odborníkov alebo od orgánov dohľadu.

Článok 18

Zodpovednosť za náklady protistrany

1.  Ak žalobca nemá dostatočné zdroje na pokrytie nákladov protistrany, členské štáty zabezpečia, aby súdy alebo správne orgány mali právomoc vydávať príkazy na náhradu trov konania proti subjektom financujúcim spory, či už spoločne, alebo nerozdielne so žalobcami, po neúspešnom výsledku konania. V takom prípade môžu súdy alebo správne orgány požadovať, aby subjekty financujúce spory uhradili akékoľvek náklady protistrany, a to so zreteľom na:

a)  hodnotu a pomernú časť každej priznanej náhrady škody, ktoré by subjekt financujúci spor dostal, keby bol nárok úspešný;

b)  mieru, v akej by akékoľvek náklady, ktoré nie sú hradené subjektom financujúcim spor, namiesto toho pripadli na žalovaného, žalobcu alebo na iných určených príjemcov;

c)  konanie subjektu financujúceho spor počas celého konania, najmä jeho súlad s touto smernicou a to, či jeho konanie prispelo k celkovým nákladom na konanie; a

d)  hodnotu počiatočnej investície subjektu financujúceho spor.

Kapitola VI

Záverečné ustanovenia

Článok 19

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty [do …/bezodkladne] informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach a [bezodkladne] jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.  Orgány dohľadu môžu najmä uložiť primerané pokuty vypočítané na základe obratu podniku, dočasne alebo na neurčitý čas odobrať povolenie na činnosť a môžu uložiť ďalšie príslušné správne sankcie.

Článok 20

Preskúmanie

1.  Komisia najneskôr ... [(...) rokov po dátume začatia uplatňovania tejto smernice] vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V tejto správe Komisia najmä posúdi účinnosť smernice s osobitným ohľadom na úroveň poplatkov alebo úrokov odpočítaných z náhrad škôd priznaných žalobcom (vrátane určených príjemcov) v prospech subjektov financujúcich spory, vplyv, ktorý majú subjekty financujúce spory na úroveň činnosti súvisiacej s riešením sporov, a rozsah, v akom financovanie súdnych sporov treťou osobou umožnilo lepší prístup k spravodlivosti.

2.  Členské štáty Komisii prvýkrát do ...[(...) rokov odo dňa začatia uplatňovania tejto smernice] a potom každý rok poskytnú tieto informácie potrebné na prípravu správy podľa odseku 1:

a)  totožnosť, počet a druh subjektov, ktoré sa uznávajú ako oprávnené subjekty financujúce spory;

b)  akékoľvek zmeny v tomto zozname a ich dôvody;

c)  počet a druh konaní, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne subjektom financujúcim spory;

d)  výsledky týchto konaní, pokiaľ ide o sumy, ktoré získali subjekty financujúce spory v porovnaní s priznanými náhradami škody prisúdenými žalobcom a určeným príjemcom.

Článok 21

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do ... [deň/mesiac/rok] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia sa uplatňujú od ... [deň/mesiac/rok].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1. (3) https://www.biicl.org/documents/1881_StudyontheStateofCollectiveRedress.pdf, strana 19. (4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018DC0040&from=EN, strana 11. (5) Austrálsky parlament dospel k záveru, že „úroveň moci a vplyvu, ktorú majú subjekty financujúce súdne spory na skupinové žaloby, vedie k situáciám, v ktorých ich finančné záujmy prevyšujú záujmy zastupujúceho žalobcu a členov tejto skupiny“, pozri Austrálska komisia pre reformu práva (2019): Vyšetrovanie týkajúce sa súdneho konania vo veci skupinovej žaloby a financovania súdnych sporov treťou osobou, s. 19. (6) Štúdia EPRS (2021): Zodpovedné súkromné financovanie súdnych sporov. Príloha – Aktuálny stav situácie v oblasti súkromného financovania sporov v EÚ a súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa súkromného financovania sporov. (7) Pozri https://www.biicl.org/documents/1881_StudyontheStateofCollectiveRedress.pdf, s. 269: „Všeobecný názor na prístup Spojeného kráľovstva k financovaniu treťou stranou bol priaznivý a respondenti vyhodnotili dostupnosť takéhoto financovania ako kľúčový faktor pri rozhodovaní o účasti na kolektívnom konaní. Skúsenosti s financovaním kolektívnych nárokov treťou stranou v praxi boli celkovo pozitívne. Žiadny z respondentov nemal skúsenosti s organizáciou, ktorá by sa pokúšala financovať pohľadávku voči konkurentovi. Žiadny z odporcov nemal skúsenosť s tým, že by sa financujúci subjekt zjavne pokúsil kontrolovať spor, hoci jeden právnik opísal situáciu, keď financujúci subjekt stiahol financovanie počas súdneho sporu, čo viedlo k predčasnému urovnaniu veci.“ (8) Pozri dokument Austrálskej komisie pre reformu práva (2019): Vyšetrovanie týkajúce sa súdneho konania vo veci skupinovej žaloby a financovania súdnych sporov treťou osobou, s. 34. (9) Štúdia EPRS (2021): Zodpovedné financovanie súdnych sporov. Aktuálny stav situácie v oblasti súkromného financovania sporov v EÚ a súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa súkromného financovania sporov, s. 28 – 29. (10) Ú. v. […]. (11) Ú. v. […].

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o návrhu na revíziu viacročného finančného rámca z roku 2021 (COM(2021)0569 – 2021/0429R(APP))

P9_TA(2022)0309 A9-0227/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 310, 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. decembra 2021 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (COM(2021)0569),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. júla 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond (COM(2021)0568),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(1) (ďalej len „MID“) zo 16. decembra 2020,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet (A9‑0227/2022),

A.  keďže návrhy Komisie z 22. decembra 2021 na vytvorenie budúcej generácie vlastných zdrojov pre rozpočet Únie a na revíziu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na obdobie 2021 – 2027 sú neoddeliteľne spojené s balíkom Fit for 55 predloženým 14. júla 2021;

B.  keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

C.  keďže v súlade s dlhodobou pozíciou Parlamentu je potrebné, aby nové politické záväzky a ciele sprevádzali nové finančné prostriedky a nefinancovali sa na úkor iných programov a priorít Únie;

D.  keďže úplné začlenenie Sociálno-klimatického fondu do rozpočtu Únie je požiadavkou zmluvy uvedenou v článku 310 ods. 1 ZFEÚ a predpokladom okrem iného aj toho, aby sa dodržiavala metóda Spoločenstva, zaručila parlamentná zodpovednosť, dohľad a kontrola, zabezpečila predvídateľnosť financovania a viacročné programovanie a transparentnosť rozpočtových rozhodnutí prijatých na úrovni Únie;

E.  keďže v prípade zvýšenia ceny uhlíka v porovnaní s pôvodným predpokladom by sa pre Sociálno-klimatický fond mali každoročne vyčleniť dodatočné rozpočtové prostriedky, ktoré zodpovedajú miere zvýšenia ceny uhlíka, s cieľom ďalej podporovať zraniteľné domácnosti a používateľov dopravy pri prechode na klimatickú neutralitu; keďže takéto ročné zvýšenia by sa mali v rámci VFR zohľadniť automatickou úpravou výkyvov cien uhlíka v rámci stropu okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a stropu platieb;

F.  keďže podľa článku 312 ods. 5 ZFEÚ, a ako sa ďalej vymedzuje v MID, sa od Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyžaduje, aby prijali všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia nového alebo revidovaného VFR;

1.  vyjadruje svoju pozíciu výlučne k návrhu Komisie z 22. decembra 2021 na revíziu VFR na roky 2021 – 2027, a teda volí cielený prístup obmedzený na svoju pozíciu k balíku Fit for 55 a v plnom súlade s touto pozíciou;

2.  konštatuje však, že je potrebná širšia revízia súčasného VFR, keďže už v prvom roku dosiahol svoj limit; poukazuje na početné krízy a výzvy, ktoré Únia rieši, najmä na vojnu na Ukrajine a jej dôsledky, ako aj na značné finančné potreby, ktoré táto vojna spôsobila; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr, najneskôr však v prvom štvrťroku 2023, vykonala hĺbkové preskúmanie fungovania súčasného VFR a následne predložila legislatívny návrh komplexnej revízie VFR; má v úmysle podrobnejšie opísať svoje požiadavky na túto revíziu v osobitnej správe;

3.  plne podporuje začlenenie Sociálno-klimatického fondu do rozpočtu Únie a VFR ako súčasť svojej dlhodobej pozície, že všetky programy a fondy Únie sa majú zahrnúť do rozpočtu; víta preto návrh Komisie ako východiskový bod, pokiaľ ide o zvýšenie stropu viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a stropu pre platobné rozpočtové prostriedky, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby financovanie Sociálno-klimatického fondu nepoškodzovalo iné programy a priority Únie;

4.  zdôrazňuje však, že sú potrebné určité úpravy s cieľom zohľadniť pozíciu Parlamentu k balíku Fit for 55 vrátane revidovaného finančného krytia Sociálno-klimatického fondu, ktoré odráža príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES(2) v znení zmien;

5.  podporuje návrh osobitnej ročnej úpravy na základe nových vlastných zdrojov; domnieva sa, že je v súlade so zásadou uvedenou v MID, že výdavky z rozpočtu Únie súvisiace so splácaním Nástroja Európskej únie na obnovu by nemali viesť k neprimeranému obmedzeniu výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci VFR, pričom treba dodržiavať rozpočtovú zásadu všeobecnosti prímov; opätovne preto potvrdzuje, že takáto ročná úprava závisí od zavedenia nových vlastných zdrojov v súlade s plánom stanoveným v MID;

6.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania a zmeny:

	i)	vplyv revidovaného finančného krytia Sociálno-klimatického fondu by sa mal zohľadniť v celom tomto nariadení, a to aj v jeho prílohe;
	ii)	mala by sa zaviesť automatická technická úprava stropov viazaných rozpočtových prostriedkov okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a stropu platobných rozpočtových prostriedkov, aby sa zabezpečilo, že pre Sociálno-klimatický fond budú k dispozícii dodatočné rozpočtové prostriedky v prípade zvýšenia ceny uhlíka na úroveň vyššiu, ako sa pôvodne predpokladalo;
	iii)	osobitná ročná úprava založená na nových vlastných zdrojoch by sa mala zmeniť s cieľom zabezpečiť jej predĺženie v prípade oneskoreného prijatia nasledujúceho VFR v súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ;
	iv)	návrh nariadenia Rady by sa mal upraviť takto: Text predložený Komisiou   Zmena Zmena 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 (3)  Zavedenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, ako je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES14, môže mať z krátkodobého hľadiska sociálne dosahy. V snahe reagovať na tieto výzvy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXX] EÚ final zriadil15 Sociálno-klimatický fond, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie v medziach viacročného finančného rámca. Strop pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a strop pre platobné rozpočtové prostriedky by sa preto na roky 2025, 2026 a 2027 mali upraviť. (3)  Zavedenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, ako je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES14, môže mať z krátkodobého hľadiska sociálne dosahy. V snahe reagovať na tieto výzvy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXX] EÚ final zriadil15 Sociálno-klimatický fond, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie v medziach viacročného finančného rámca. Strop pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a strop pre platobné rozpočtové prostriedky by sa preto na roky 2024, 2025, 2026 a 2027 mali upraviť. V prípade vyššej ceny uhlíka v porovnaní s pôvodným predpokladom by sa pre Sociálno- klimatický fond mali každoročne vyčleniť dodatočné rozpočtové prostriedky, ktoré zodpovedajú miere zvýšenia ceny uhlíka, s cieľom ďalej podporovať zraniteľné domácnosti a používateľov dopravy pri prechode na klimatickú neutralitu. Takéto ročné zvýšenia by sa mali v rámci viacročného finančného rámca zohľadniť automatickou úpravou výkyvov cien uhlíka v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a stropu platobných rozpočtových prostriedkov. ___________________ ___________________ 14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 15 Ú. v. EÚ […], […], s. […]. 15 Ú. v. EÚ […], […], s. […]. Zmena 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Návrh nového viacročného finančného rámca by mala Komisia predložiť do 1. júla 2025, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. V súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ sa stropy a iné ustanovenia vrátane úprav viacročného finančného rámca stanovených v kapitole 2, ktoré zodpovedajú poslednému roku viacročného finančného rámca stanovenému v tomto nariadení, majú naďalej uplatňovať v prípade, že sa nový viacročný finančný rámec neprijme do konca obdobia viacročného finančného rámca stanoveného v tomto nariadení. Zmena 3 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 (1)  V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto: (1)  Článok 4 sa mení takto: a)  v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno: „f) výpočet dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na základe výkyvov cien uhlíka a výsledku ročnej úpravy uvedenej v článku 4b“; b)  odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Bez toho, aby boli dotknuté články 4a, 6 a 7, sa nesmú vykonať žiadne ďalšie technické úpravy týkajúce sa dotknutého roka, a to ani počas daného roka, ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.“; „4. Bez toho, aby boli dotknuté články 4a, 4b, 6 a 7, sa nesmú vykonať žiadne ďalšie technické úpravy týkajúce sa dotknutého roka, a to ani počas daného roka, ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.“; Zmena 4 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 2 (2)  Vkladá sa tento článok 4a: (2)  Vkladajú sa tieto články: „Článok 4a „Článok 4a Osobitná ročná úprava na základe nových vlastných zdrojov Osobitná ročná úprava na základe nových vlastných zdrojov 1.  Počnúc rokom 2024 sa po predložení predbežnej účtovnej závierky za rok n-1 v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách upraví smerom nahor strop výdavkov pre viazané rozpočtové prostriedky v podokruhu 2b a strop pre platobné rozpočtové prostriedky na bežný rok. 1.  Počnúc rokom 2024 sa po predložení predbežnej účtovnej závierky za rok n-1 v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách upraví smerom nahor strop výdavkov pre viazané rozpočtové prostriedky v podokruhu 2b a strop pre platobné rozpočtové prostriedky na bežný rok. 2.  Ročná úprava sa vykoná v tejto výške: 2.  Ročná úprava sa vykoná v tejto výške: a)  v prípade rokov 2024, 2025 a 2026 ide o sumu zodpovedajúcu príjmom, ktoré boli vykázané v predbežnej účtovnej závierke uvedenej v odseku 1 pochádzajúcim zo zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. e), f) a g) rozhodnutia o vlastných zdrojoch; a)  v prípade rokov 2024, 2025 a 2026 ide o sumu zodpovedajúcu príjmom, ktoré boli vykázané v predbežnej účtovnej závierke uvedenej v odseku 1 pochádzajúcim zo zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. e), f) a g) rozhodnutia o vlastných zdrojoch; b)  v prípade roku 2027 ide o sumu zodpovedajúcu príjmom, ktoré boli vykázané v predbežnej účtovnej závierke uvedenej v odseku 1 pochádzajúcim zo zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. e), f) a g) rozhodnutia o vlastných zdrojoch, zníženú o fixnú sumu 8 000 mil. EUR (v cenách roku 2018). b)  v prípade roku 2027 ide o sumu zodpovedajúcu príjmom, ktoré boli vykázané v predbežnej účtovnej závierke uvedenej v odseku 1 pochádzajúcim zo zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. e), f) a g) rozhodnutia o vlastných zdrojoch, zníženú o fixnú sumu 2 800 mil. EUR (v cenách roku 2018). Ročná úprava uvedená v prvom pododseku nepresiahne v rokoch 2024 až 2027 výšku 15 000 mil. EUR (v cenách roku 2018) za rok. Ročná úprava uvedená v prvom pododseku nepresiahne v rokoch 2024 až 2027 výšku 15 000 mil. EUR (v cenách roku 2018) za rok. 3.  Komisia oznámi výsledky ročných úprav uvedených v odseku 2 Európskemu parlamentu a Rade do 15 dní od predloženia predbežnej účtovnej závierky za rok n-1 v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.“; 3.  Komisia oznámi výsledky ročných úprav uvedených v odseku 2 Európskemu parlamentu a Rade do 15 dní od predloženia predbežnej účtovnej závierky za rok n-1 v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.“; Článok 4b Osobitná ročná úprava na základe výkyvov cien uhlíka 1.   Počnúc rokom 2025 sa vykoná ročná úprava stropu výdavkov pre viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 „Prírodné zdroje a životné prostredie“ a stropu platobných rozpočtových prostriedkov na bežný rok smerom nahor v prípade, že priemerná cena uhlíka vypočítaná v roku n-1 je vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo. 2.   Ročná úprava smerom nahor uvedená v odseku 1 tohto článku sa rovná sume vypočítanej vynásobením ročných pridelených rozpočtových prostriedkov vyplývajúcich z finančného krytia stanoveného v článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX], ktorým sa zriaďuje Sociálno- klimatický fond, percentom, o ktorý priemerná cena uhlíka vypočítaná v roku n-1 presiahla pôvodný predpoklad.“; Zmena 5 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 3 (3)  V článku 11 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: (3)  V článku 11 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Sumy zodpovedajúce úpravám smerom nahor uvedeným v článku 4a ods. 1 a v článku 5 ods. 2 druhom pododseku sú dodatočné k maximálnym sumám uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.“; „Sumy zodpovedajúce úpravám smerom nahor uvedeným v článku 4a ods. 1, článku 4b a v článku 5 ods. 2 druhom pododseku sú dodatočné k maximálnym sumám uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.“; Zmena 6 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 4 4.  Príloha I sa nahrádza textom v prílohe k tomuto nariadeniu. 4.  Príloha I sa nahrádza takto: „PRÍLOHA I VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC (EÚ-27) (v mil. EUR v cenách roku 2018) VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 Spolu 2021 – 2027 1.  Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika 19 712   19 133 18 633 18 518 18 646 18 473 133 326 2.  Súdržnosť, odolnosť a hodnoty 49 741 51 920 52 194 53 954 55 182 56 787 58 809 378 587 2a.  Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť 45 411 45 951 46 493 47 130 47 770 48 414 49 066 330 235 2b.  Odolnosť a hodnoty 4 330 5 969 5 701 6 824 7 412 8 373 9 743 48 352 3.  Prírodné zdroje a životné prostredie 55 242 52 214 51 489 [50 617] [51 895] [58 064] [56 947] [376 468] Z toho: výdavky súvisiace s trhom a priame platby 38 040 37 544 37 604 36 983 36 373 35 772 35 183 257 499 4.  Migrácia a riadenie hraníc 2 324 2 947 3 164 3 282 3 672 3 682 3 736 22 807 5.  Bezpečnosť a obrana 1 700 1 725 1 737 1 754 1 928 2 078 2 263 13 185 6.  Susedstvo a svet 15 309 15 522 14 789 14 056 13 323 12 592 12 828 98 419 7.  Európska verejná správa 10 021 10 215 10 342 10 454 10 554 10 673 10 843 73 102 Z toho: administratívne výdavky inštitúcií 7 742 7 878 7 945 7 997 8 025 8 077 8 188 55 852 VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU 154 049 154 754 152 848 [152 750] [155 072] [162 522] [163 899] [1 095 894] PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU 156 557 156 322 149 936 [149 936] [152 112] [159 068] [158 722] [1 082 652]“ “

7.  je pripravený začať rokovania s cieľom zlepšiť návrh Komisie;

8.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2022 o novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 – udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe (2022/2016(INI))

P9_TA(2022)0310 A9-0225/2022

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 (COM(2021)0572),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o európskej stratégii lesného hospodárstva – ďalší postup(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva(2),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 4,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a následné politické usmernenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej a Komisie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov(5) (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(6) (smernica o biotopoch),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 – 2025(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie (COM(2018)0673),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2022 o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov (COM(2022)0133),

–  so zreteľom na iniciatívu Nový európsky Bauhaus,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. novembra 2021 o novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. decembra 2021 k oznámeniu Komisie s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030(9),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 28. apríla 2022 k oznámeniu Komisie s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030,

–  so zreteľom na povinnosti členských štátov podľa Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii,

–  so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov z roku 2021 s názvom Osobitná správa č. 21/2021 – Financovanie EÚ v súvislosti s biodiverzitou a zmenou klímy v lesoch EÚ: pozitívne, ale obmedzené výsledky,

–  so zreteľom na publikáciu Komisie z roku 2018 s názvom Usmernenie ku kaskádovému využívaniu biomasy s vybranými príkladmi osvedčených postupov v súvislosti s drevnou biomasou,

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2020 s názvom Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment (Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb: hodnotenie ekosystému EÚ),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z roku 2020 s názvom Stav prírody v EÚ – výsledky správ podávaných podľa smerníc o prírode za roky 2013 – 2018,

–  so zreteľom na správu Forest Europe z roku 2020 s názvom State of Europe's Forests 2020 (Stav európskych lesov 2020),

–  so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“) o biodiverzite a ekosystémových službách za rok 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Kunmingu – Ekologická civilizácia: budovanie spoločnej budúcnosti pre všetok život na zemi,

–  so zreteľom na správu II. pracovnej skupiny Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) s názvom Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť),

–  so zreteľom na osobitnú správu IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a emisiách skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17. apríla 2018 vo veci C-441/17 Európska komisia/Poľská republika(10),

–  so zreteľom na projekty a postupy na koordináciu informácií o lesoch v Európe [Európska sieť národných inventárov lesov (ENFIN), projekt FutMon, projekt Diabolo, Európsky atlas druhov lesných stromov a program mapovania a hodnotenia ekosystémov a ich služieb (MAES)],

–  so zreteľom na správu zo spoločného seminára IPBES a IPCC o biodiverzite a zmene klímy z 10. júna 2021,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0225/2022),

A.  keďže EÚ si stanovila záväzné ciele znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050(11); keďže EÚ sa zaviazala splniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa 15, ktorým je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii, zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity, a Parížsku dohodu a záväzky konferencie OSN o zmene klímy (COP 26); keďže lesy a drevospracujúci priemysel a služby, ako aj vlastníci a pracovníci budú zohrávať významnú a nenahraditeľnú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a cieľov Parížskej dohody, zatiaľ čo lesné ekosystémy a ich úložiská uhlíka majú zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, pretože absorbujú a ukladajú približne 10 % emisií skleníkových plynov v Európe(12)a sú hlavnými nositeľmi biodiverzity;

B.  keďže v článku 4 ZFEÚ sa stanovujú spoločné právomoci a zodpovednosť v súvislosti s lesmi, najmä v rámci environmentálnej politiky EÚ, pričom sa v ňom neuvádza žiadna zmienka o spoločnej politike EÚ v oblasti lesného hospodárstva, a teda sa zachováva politika lesného hospodárstva ako právomoc členských štátov; keďže vzhľadom na vysokú rozmanitosť lesov EÚ, pokiaľ ide o biogeografiu, štruktúru, veľkosť, biodiverzitu, vlastnícke štruktúry a existujúce politiky, je v prípadoch, keď sa environmentálna politika, politika v oblasti klímy a iné relevantné politiky dotýkajú lesov, potrebné pri vypracúvaní a vykonávaní novej stratégie EÚ pre lesy (ďalej len „stratégia“) a príslušných právnych predpisov EÚ náležite uplatňovať zásadu subsidiarity a proporcionality; keďže podrobnosti týkajúce sa obhospodarovania lesov je potrebné upraviť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to prístupom zdola nahor; keďže vzhľadom na dôležitú úlohu lesov pri dosahovaní európskych cieľov v oblasti klímy je na lepšie dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a nato, aby bolo možné presnejšie vypočítať potenciálne zníženia emisií a obmedzenia využívania lesov, potrebná ďalšia koordinácia na úrovni EÚ;

C.  keďže princíp Európskej zelenej dohody ako prierezového prístupu k riešeniu klimatických a environmentálnych výziev, ktorý zabezpečuje, že príroda a biodiverzita môžu byť náležite chránené spôsobom, ktorý vytvára udržateľný rast a pracovné miesta v rámci uhlíkovo neutrálneho, plne obehového a konkurencieschopného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje v rámci možností našej planéty, by mal usmerňovať vykonávanie stratégie pri riadení kompromisov, vytváraní synergií a hľadaní správnej rovnováhy medzi viacerými funkciami lesov vrátane sociálno-ekonomických, environmentálnych a klimatických funkcií; keďže „ekosystém“ je fyzické prostredie tvorené živými a neživými komponentmi, ktoré na seba vzájomne pôsobia; keďže vďaka týmto interakciám ekosystémy vytvárajú rad prínosov pre ľudí a hospodárstvo nazývaných „ekosystémové služby“; keďže zmena klímy a strata biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb predstavujú pre spoločnosť systémovú hrozbu; keďže lesy poskytujú širokú škálu ekosystémových služieb, ako je poskytovanie dreva, nedrevných výrobkov a potravín, sekvestrácia uhlíka, rezervoár biodiverzity, čisté ovzdušie a voda, prínosy pre miestnu klímu, ochrana pred prírodnými nebezpečenstvami, ako sú lavíny, záplavy alebo padanie skál, ako aj rekreačná, kultúrna a historická hodnota; keďže cieľom udržateľného obhospodarovania lesov je zabezpečiť vyvážené poskytovanie rôznych ekosystémových služieb a podporu úsilia o adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie;

D.  keďže výrobky z dreva prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy tým, že ukladajú uhlík a nahrádzajú výrobky s veľkou uhlíkovou stopou vrátane stavebných a obalových materiálov, textílií, chemikálií a palív; keďže výrobky z dreva sú obnoviteľné a do veľkej miery recyklovateľné a ako také majú obrovský potenciál podporovať obehové biohospodárstvo; keďže v dôsledku toho sú odvetvie lesného hospodárstva a drevospracujúci priemysel kľúčovými subjektmi ekologického hospodárstva;

E.  keďže v rámci balíka Fit for 55 a cieľa zosúladiť politiku v oblasti klímy s Parížskou dohodou sa reviduje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a nariadenie o začlenení emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva(13); keďže Komisia navrhla nariadenie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu; keďže vzhľadom na európsku koncepciu multifunkčných lesov musia byť tieto iniciatívy v súlade s politickými cieľmi Zelenej dohody na vysokej úrovni, akčným plánom pre biohospodárstvo, stratégiou obehového hospodárstva, stratégiou pre lesy, stratégiou v oblasti biodiverzity a dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti;

F.  keďže vlastníctvo lesov v celej Európe je rozmanité, pokiaľ ide o veľkosť a vlastnícku štruktúru, čo vedie k veľkej rozmanitosti modelov riadenia; keďže približne 60 % lesov EÚ vlastní 16 miliónov súkromných vlastníkov lesov(14), z ktorých významný podiel tvoria drobní vlastníci(15), zatiaľ čo približne 40 % lesov EÚ je vo verejnom vlastníctve rôznych foriem; keďže zopár vlastníkov lesov má v rukách významný podiel celkovej plochy lesov, pričom niektorí z nich vlastnia hlavné závody na spracovanie dreva v EÚ; keďže zapojenie týchto vlastníkov, ich podpora a motivácia – skôr než uplatnenie sankcií – prostredníctvom komplexného politického a legislatívneho rámca, ktorý zabezpečuje právnu istotu a je založený na uznaní ich vlastníckych práv, skúseností ako správcov lesov, významu príjmov z obhospodarovania lesov a osobitných výziev, bude kľúčom k dosiahnutiu cieľov stratégie vrátane poskytovania služieb v oblasti klímy a iných ekosystémových služieb; keďže v tomto smere je dôležité, aby bol tento rámec jasný, transparentný a nespôsoboval veľkú administratívnu záťaž všetkým aktérom;

G.  keďže v EÚ sa nachádza približne 5 % celkovej svetovej lesnej plochy, pričom lesy pokrývajú 43 % pevninskej plochy EÚ, čo je o čosi viac než plocha využívaná na poľnohospodárstvo, a obsahujú 80 % jej suchozemskej biodiverzity(16); keďže podľa správy Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod k udržateľnej Európe(17) Európa zaznamenala obrovský pokles biodiverzity; keďže takmer 23 % európskych lesov sa nachádza v lokalitách sústavy Natura 2000, pričom ich podiel v niektorých členských štátoch presahuje 50 %, keďže takmer polovicu prirodzených biotopov v lokalitách sústavy Natura 2000 tvoria lesy;

H.  keďže z najnovších údajov zhromaždených podľa článku 17 smernice o biotopoch vyplýva, že podľa parametra stavu biotopov sa len 49 % lesných biotopov nachádza v dobrom stave(18), stav 29,6 % biotopov je neznámy a 21,1 % sa nachádza v nepriaznivom stave, ktorý treba zlepšiť; keďže zameranie sa výlučne na súhrnné údaje môže byť nedostatočné na identifikáciu a riešenie kľúčových informácií o najnaliehavejších otázkach, a preto je potrebné preskúmať konkrétnejšie ukazovatele vývoja stavu lesov a tlakov na ne a zabezpečiť dostupnosť chýbajúcich údajov v budúcnosti; keďže tieto ukazovatele nepodporujú celkové negatívne hodnotenie stavu lesov EÚ, ale vykazujú pozitívne aj negatívne trendy(19), ktoré si vyžadujú individuálne diferencované reakcie; keďže lesy sú čoraz zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, najmä rastúcemu výskytu lesných požiarov; keďže vyčíslenie vplyvu takýchto škodlivých činiteľov na odolnosť a produktivitu lesov vo veľkom rozsahu je stále veľkou výzvou;

I.  keďže lepšie pochopenie potenciálnych prírodných škodlivých činiteľov pôsobiacich v dôsledku zmeny klímy v európskych lesoch by malo byť ďalej východiskom pre usmernenia týkajúce sa obhospodarovania lesov a podkladom pre adaptačné politiky zamerané na riešenie týchto zraniteľností;

J.  keďže zber a udržiavanie transparentných a spoľahlivých vysokokvalitných údajov, výmena poznatkov a najlepších postupov a primerane financovaný a dobre koordinovaný výskum majú kľúčový význam pri riešení výziev a poskytovaní príležitostí a pri plnení viacerých funkcií lesov vrátane rôznych výhod, ktoré poskytujú produkty drevospracujúceho priemyslu, v čoraz komplexnejšom prostredí; keďže údaje o lesoch dostupné na úrovni EÚ sú neúplné a nemajú rovnakú kvalitu, čo EÚ a členským štátom bráni v koordinácii obhospodarovania a ochrany lesov; keďže je potrebné najmä lepšie monitorovať stav lesných ekosystémov, ako aj vplyv opatrení v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a klímu;

K.  keďže na medzinárodnej úrovni je Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) hlavným fórom na vypracovanie medzinárodne dohodnutých definícií lesov a lesného hospodárstva; keďže FAO zhromažďuje a poskytuje údaje o lesoch a lesnom hospodárstve; keďže Komisia a členské štáty prispievajú k práci FAO;

L.  keďže poskytovanie rôznych ekosystémových služieb lesného hospodárstva prostredníctvom odvetvia lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu je dôležitým pilierom príjmov a zamestnanosti, najmä vo vidieckych oblastiach, ale aj v mestských oblastiach prostredníctvom následného využitia takýchto služieb; keďže pri vykonávaní stratégie by sa mala venovať náležitá pozornosť rozvoju príjmov a zamestnanosti, ale aj atraktívnosti zamestnanosti v tomto odvetví prostredníctvom kvalitných pracovných miest, sociálnej ochrany, noriem bezpečnosti a ochrany zdravia, nepretržitého rozvoja partnerstiev v oblasti zručností za účasti zainteresovaných strán a primeraných možností odbornej prípravy pre riadiacich pracovníkov a zamestnancov; keďže zamestnanosť v európskom lesnom hospodárstve klesla v rokoch 2000 až 2015 o tretinu, predovšetkým v dôsledku zvýšenej mechanizácie v drevospracujúcom a papierenskom priemysle(20); keďže zlepšený dizajn lesníckych strojov môže prispieť k ochrane pracovníkov a znížiť vplyv na pôdu a vodu; keďže ťažba dreva a drevospracujúci priemysel patria medzi najnebezpečnejšie priemyselné odvetvia s vysokou mierou pracovných úrazov, chorôb z povolania a skorého odchodu do dôchodku;

M.  keďže rozloha európskych lesov a objem ich biomasy sa na rozdiel od znepokojujúcich celosvetových trendov odlesňovania zvyšuje(21); keďže EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení globálneho odlesňovania, čo sa zdôrazňuje v návrhu nariadenia Komisie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu; keďže okrem regulácie dovozu by európska stratégia pre lesy, v ktorej sa uvádzajú najlepšie postupy pre hospodársky životaschopné udržateľné obhospodarovanie lesov, mohla prispieť k zlepšeniu globálneho obhospodarovania lesov;

N.  keďže v súčasnosti sú zavedené celosvetové dobrovoľné certifikačné systémy pre udržateľné obhospodarovanie lesov; keďže certifikačné systémy sú základným nástrojom na splnenie požiadaviek nariadenia EÚ o dreve(22) týkajúcich sa náležitej starostlivosti(23);

O.  keďže proces udržateľného obhospodarovania lesov v Európe by mal zabezpečiť, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi tromi piliermi udržateľnosti, konkrétne ochranou životného prostredia, sociálnym rozvojom a hospodárskym rozvojom;

P.  keďže kritériá a ukazovatele na vymedzenie udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré sa bežne používajú v EÚ, sú založené na celoeurópskej spolupráci v rámci procesu Forest Europe, ktorého signatármi sú všetky členské štáty a Európska komisia; keďže v rámci svojho prebiehajúceho pracovného programu Forest Europe inicioval prehodnotenie vymedzenia udržateľného obhospodarovania lesov; keďže Forest Europe zhromažďuje a poskytuje informácie o stave a trendoch v lesoch a lesnom hospodárstve na základe kritérií udržateľného obhospodarovania lesov; keďže je potrebné zabezpečiť, aby ukazovatele a prahové hodnoty boli založené na dôkazoch, a v tejto súvislosti úzko spolupracovať s členskými štátmi; keďže nové transparentné ukazovatele a prahové hodnoty by mohli zlepšiť udržateľnosť odvetvia vzhľadom na jeho význam, pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne hodnoty; keďže rámec udržateľného obhospodarovania lesov sa bude musieť jasne vymedziť, najmä pokiaľ ide o kritériá, ukazovatele a prahové hodnoty týkajúce sa zdravia ekosystémov, biodiverzity a zmeny klímy, aby sa stal podrobnejším a užitočnejším kontrolným nástrojom na určenie a porovnanie rôznych prístupov k obhospodarovaniu, ich vplyvu a celkového stavu a ochrany európskych lesov; keďže udržateľné obhospodarovanie lesov by malo ísť ruka v ruke s podporou multifunkčnej úlohy lesov, aby sa zabezpečil úplný súlad s rozmanitosťou lesov a osobitosťami každého regiónu;

Q.  keďže agrolesníctvo vymedzené ako systémy využívania pôdy, v ktorých sa stromy pestujú v kombinácii s poľnohospodárstvom na tej istej pôdnej jednotke, je súbor systémov obhospodarovania pôdy, ktoré môžu zvýšiť celkovú produktivitu, vytvárať viac biomasy, udržiavať a obnoviť pôdu a poskytnúť viacero hodnotných ekosystémových služieb; keďže v EÚ existujú dva hlavné typy: lesopastierske agrolesníctvo (pasenie zvierat alebo krmivo pre zvieratá pestované pod stromami) a agrolesníctvo s ornou pôdou (plodiny pestované pod stromami, pričom vzdialenosť riadkov umožňuje premávku traktorov); keďže väčšina existujúcich agrolesníckych systémov v EÚ sú lesopastierske systémy a rozšírenie agrolesníctva môže priniesť viaceré výhody vzhľadom na tlaky na životné prostredie;

R.  keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je „vymedziť, zmapovať, monitorovať a prísne chrániť všetky zostávajúce klimaxové lesy a pralesy v EÚ“; keďže ochrana lesov vrátane všetkých zostávajúcich pralesov a pralesovitých porastov v EÚ má zásadný význam pre zachovanie biodiverzity a zmiernenie zmeny klímy; keďže podľa správy Spoločného výskumného centra za rok 2021(24) už zostáva v Európe len 4,9 milióna hektárov pralesov a starých lesov, čo predstavuje len 3 % celkovej lesnej plochy Únie a 1,2 % pevniny Únie; keďže pralesy a pralesovité porasty zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity; keďže majú často vysokú biologickú rozmanitosť v porovnaní s inými lesmi v tom istom ekologickom regióne, sú bohaté na druhy a sú domovom osobitnej flóry a fauny; keďže pralesy a pralesovité porasty poskytujú aj širokú škálu ďalších kľúčových ekosystémových služieb; keďže operatívne vymedzenie pralesov a pralesovitých porastov je potrebné na riadne navrhovanie, vykonávanie a monitorovanie politiky;

S.  keďže sieť Integrate je platforma zástupcov rôznych európskych krajín, ktorú iniciovali vlády viacerých členských štátov a ktorú podporuje Stály lesnícky výbor Komisie, ktorá poskytuje vedecké odporúčania a doteraz slúžila ako dôležitá hnacia sila identifikácie prostriedkov na začlenenie ochrany prírody do udržateľného obhospodarovania lesov; keďže práca platformy zohráva dôležitú úlohu pri výmene skúseností a najlepších postupov;

T.  keďže projekt Alterfor financovaný z programu Horizont 2020 posudzoval potenciál na optimalizáciu metód obhospodarovania lesov, ktoré sa v súčasnosti používajú, a predstavil alternatívne modely obhospodarovania lesov s príležitosťami a výzvami uvedenými pre každú alternatívu;

U.  keďže v rámci projektu Sincere financovaného z programu Horizont 2020 sa rozvíjali nové politiky a nové obchodné modely prepojením poznatkov a odborných znalostí z praxe, vedy a politiky v celej Európe aj mimo nej s cieľom preskúmať nové prostriedky na zlepšenie ekosystémových služieb lesného hospodárstva spôsobmi, ktoré sú prospešné pre vlastníkov lesov a uspokojujú široké spoločenské potreby;

V.  keďže vojna na Ukrajine bude mať veľký vplyv na dovoz dreva, najmä na dovoz brezového dreva, kde 80 % svetovej produkcie zabezpečuje Rusko, a na európsky drevospracujúci priemysel a vývoz spracovaných výrobkov; keďže legitímne sankcie uvalené na Rusko vyvolávajú otázku závislosti EÚ od dovozu dreva z Ruska; keďže EÚ pokrýva približne 80 % svojho dopytu po dreve na domácom trhu a dovoz z Ruska predstavuje len približne 2 % celkovej spotreby; keďže Fínsko a Švédsko sú hlavnými dovozcami nespracovanej guľatiny do EÚ a budú sa na ne vzťahovať zákazy obchodovania(25);

W.  keďže nezákonná ťažba dreva vrátane ťažby dreva v chránených oblastiach, ako sú oblasti sústavy Natura 2000, je pretrvávajúcim a nevyriešeným problémom vo viacerých členských štátoch;

X.  keďže lesy majú zásadný význam pre telesné a duševné zdravie a pohodu ľudí, sú hnacou silou prechodu na hospodárstvo bez fosílnych palív a zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít, najmä vo vidieckych oblastiach, kde významne prispievajú k obžive miestneho obyvateľstva;

1.  víta novú stratégiu EÚ pre lesy a jej ambíciu zvýšiť vyvážený príspevok multifunkčných lesov k cieľom Zelenej dohody a jej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, najmä cieľom vytvárania udržateľného zeleného rastu a zelených pracovných miest a dosiahnutia uhlíkovo neutrálneho, environmentálne udržateľného a plne obehového hospodárstva v rámci možností našej planéty a klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje význam spoľahlivej vedecky podloženej stratégie zohľadňujúcej environmentálny, sociálny a hospodársky rozmer udržateľnosti integrovaným a vyváženým spôsobom, keďže lesy okrem toho, že prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy a biodiverzity, a to aj prostredníctvom ochrany pôdy a vody, poskytujú hospodárske a sociálne výhody a širokú škálu služieb od spôsobu živobytia až po rekreáciu;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová stratégia EÚ pre lesy nebola riadne vypracovaná spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a zainteresovanými stranami a že stanoviská spoluzákonodarcov neboli primerane zohľadnené; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce, pokiaľ ide o vykonávanie novej stratégie EÚ pre lesy do roku 2030;

3.  uznáva, že v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov a s cieľom zvýšiť kvalitu a rozmanitosť lesných ekosystémov sú udržiavanie, ochrana, posilňovanie, obnova a udržateľné využívanie zdravých a odolných lesov základnými cieľmi stratégie EÚ pre lesy a všetkých aktérov v lesnom hospodárstve a hodnotovom reťazci lesného hospodárstva, kde sa drevo využíva ako všestranná, obnoviteľná surovina na maximalizáciu sebestačnosti v EÚ; okrem toho konštatuje, že tieto ciele sú v súlade s očakávaniami a požiadavkami spoločnosti a s kľúčovými prioritami ľudí v EÚ; zdôrazňuje, že lesné hospodárstvo blízke prírode a udržateľné obhospodarovanie lesov majú potenciál priniesť podobné alebo lepšie hospodárske úžitky a zároveň zachovať a podporovať integritu a odolnosť ekosystémov a zvyšovať potenciál lesov ako miest záchytu uhlíka a útočísk biodiverzity a potenciál obnovy biodiverzity;

4.  uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú lesy, ich biodiverzita a jedinečné ekosystémy pri prispievaní k zdravému stavu životného prostredia, opatreniam na zmiernenie zmeny klímy, zabezpečeniu čistého ovzdušia, stability vody a pôdy a úrodnosti, pričom poskytujú rozmanité biotopy a mikrobiotopy mnohým druhom, čím podporujú bohatú biodiverzitu; zdôrazňuje zásadnú úlohu lesov pre ľudské zdravie a pohodu vrátane mestských a prímestských zalesnených oblastí, ktoré sú prístupné tým, ktorým najviac chýba kontakt s prírodou, ako aj pre poskytovanie vzdelávacích a turistických služieb; zdôrazňuje potrebu podporovať prístup „jedno zdravie“, ktorý uznáva vnútornú súvislosť medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a zdravou prírodou; zdôrazňuje, že na zachovanie a posilnenie európskej biodiverzity a ekosystémov a služieb, ktoré poskytujú, je nevyhnutné správne riadenie lokalít sústavy Natura 2000;

5.  zdôrazňuje zásadnú úlohu lesných ekosystémov pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu a prispievaní k cieľu EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; uznáva, že zmena klímy mení schopnosť rastu lesov v niektorých oblastiach, zvyšuje frekvenciu a závažnosť sucha, záplav a požiarov a podnecuje šírenie nových škodcov a chorôb, ktoré postihujú lesy; konštatuje, že neporušené ekosystémy majú lepšiu schopnosť prekonávať environmentálne stresové faktory vrátane zmien klímy než poškodené ekosystémy, keďže sa prirodzene vyznačujú vlastnosťami, ktoré im umožňujú maximalizovať ich schopnosť adaptácie; zdôrazňuje, že zmena klímy bude mať v nadchádzajúcich rokoch ešte väčší negatívny vplyv na európske lesy a že to bude mať vplyv najmä na oblasti s rovnorodými a rovnovekými lesnými porastmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť odolnosť európskych lesov, najmä zvýšením rozmanitosti lesov z hľadiska ich štruktúry, funkcie a zloženia; trvá na tom, že štrukturálne bohaté zmiešané lesy so širokou ekologickou amplitúdou majú vyššiu odolnosť a väčšiu schopnosť adaptácie v tomto smere; poukazuje na to, že za určitých podmienok môžu stabilné zmiešané lesy prirodzene obsahovať obmedzený počet druhov; zdôrazňuje, že lesná pôda s príslušnými úložiskami uhlíka v podobe živých stromov a odumretého dreva je kľúčovým faktorom na obmedzenie globálneho otepľovania, prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality a posilňuje biodiverzitu; domnieva sa, že podpora biologicky rozmanitých lesov je najúčinnejším poistením proti zmene klímy a strate biodiverzity;

6.  vyzdvihuje neustále rastúce pokrytie a objem(26) lesov v EÚ napriek spomaleniu v posledných rokoch, čo je v rozpore s celosvetovým trendom odlesňovania(27); uznáva úsilie všetkých aktérov v hodnotovom reťazci lesného hospodárstva a nadväzujúcich odvetví, ktorí prispeli k tomuto vývoju; je znepokojený rastúcim tlakom na lesy v EÚ a ich biotopy, ktorý je umocnený zmenou klímy, a zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť a zvýšiť odolnosť lesov a ekosystémov, a to aj prostredníctvom opatrení na zvyšovanie kapacity na prispôsobenie sa zmene klímy a tam, kde je to možné, znížiť tlaky, so zreteľom na vlastnosti lesa; so znepokojením konštatuje, že zraniteľnosť lesov v EÚ voči invazívnym škodcom a patogénom sa zrejme zvýšila a že ohniská sú hrozbou pre sekvestrovaný uhlík(28), biodiverzitu a kvalitu dreva;

7.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne predpisy poskytnú lesom najlepšiu možnú ochranu pred znečistením a poškodením; poukazuje najmä na ochranu pred kontamináciou, napríklad olovenou muníciou alebo pesticídmi, extrémnou kompresiou pôdy z dôvodu nevhodného používania strojov a ochranu pred poškodením divou zverou alebo poškodením spôsobeným príliš veľkou populáciou párnokopytníkov;

8.  poukazuje na osobitosť a rozmanitosť odvetví lesného hospodárstva v členských štátoch a zdôrazňuje, že lesy EÚ sa vyznačujú rozmanitými prírodnými podmienkami, ako sú biogeografia, veľkosť, štruktúra a biodiverzita, ako aj vlastníckymi štruktúrami, formami správy, výzvami a príležitosťami a že väčšinu z nich formovali stáročia ľudských interakcií, zásahov a hospodárenia, a teda sú určitou formou kultúrneho dedičstva; pripomína tiež, že pralesy a pralesovité porasty sú oblasti, ktoré sa rozvíjali s malými alebo so žiadnymi ľudskými zásahmi a obhospodarovaním; zdôrazňuje, že nato, aby sa stratégia mohla vykonávať vo všetkých druhoch lesov a situácií, sa v niektorých prípadoch vyžadujú prispôsobené prístupy, pokiaľ ide o obhospodarovanie lesov a poskytovanie ekosystémových služieb;

9.  uznáva, že obhospodarovanie lesov je špecifické pre danú lokalitu a že rôzne lesné podmienky a typy lesov si môžu vyžadovať rôzne prístupy k obhospodarovaniu založené na rôznych ekologických potrebách a charakteristikách lesnej pôdy a zohľadňovať práva a záujmy pracovníkov v odvetví lesného hospodárstva, vlastníkov a iných dotknutých aktérov;

10.  zdôrazňuje doterajší prínos vlastníkov lesov a aktérov v celom hodnotovom reťazci lesného hospodárstva k úsiliu o dosiahnutie udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 a hodnotu generačných a historických poznatkov a odborných znalostí v oblasti lesného hospodárstva a udržateľného obhospodarovania lesov;

11.  uznáva zložitosť posudzovania stavu lesov, ako aj nerovnomernú dostupnosť, rozmanitosť a kvalitu údajov, a preto zdôrazňuje potrebu nepretržitého politického a vedeckého dialógu zvýšené financovanie na všetkých úrovniach, počnúc konzultáciami s členskými štátmi, a najmä s vlastníkmi a správcami lesov, s cieľom zlepšiť zber údajov o stave lesov a v náležitých prípadoch harmonizáciu údajov; zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť aj finančné prostriedky a ľudské zdroje, najmä aby bolo možné včas identifikovať využívanie lesov spôsobmi efektívne využívajúcimi zdroje a obmedzenia využívania lesov;

12.  zdôrazňuje, že hoci sa stratégia a jej vykonávanie zameriavajú na lesy v EÚ, musia byť v súlade s prácou, ktorú na celoeurópskej úrovni vykonali Forest Europe a medzinárodné organizácie, ako je FAO, a musia zohľadňovať názory expertných skupín a prácu vykonanú na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že stratégia a jej vykonávanie by mali zabrániť zdvojovaniu práce a zvyšovaniu administratívnej záťaže; ďalej sa domnieva, že vzhľadom na silný záväzok EÚ chrániť biodiverzitu a záchyty uhlíka a podporovať udržateľné získavanie, produkciu a využívanie zdrojov na celom svete, ako sa zdôrazňuje v návrhu Komisie týkajúcom sa nariadenia o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, by sa stratégia mala vykonávať tak, aby slúžila ako vzor najlepších postupov, pričom bude brať do úvahy rozmanitosť východiskových situácií a zároveň motivovať k prijatiu podobných postupov v iných regiónoch;

13.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie rôznych cieľov stratégie musí byť jej vykonávanie na regionálnej a miestnej úrovni v súlade so sledovaným cieľom, pričom sa musí vziať do úvahy aj sociálno-ekonomický dosah, ktorý môže priniesť, a to aj prispôsobením jej vykonávania miestnym podmienkam a skúsenostiam a tradičným vedomostiam a spôsobom použitia, s prihliadnutím na súčasné vedecké chápanie, a poskytnutím potrebných zručností zainteresovaným stranám; konštatuje, že musí byť založená na úplnom uznaní vlastníckych práv, hospodársky, environmentálne a sociálne životaschopnom odvetví lesného hospodárstva a na zásade „znečisťovateľ platí“, pretože ide o kľúčové prvky pri poskytovaní rôznych lesníckych služieb a zlepšovaní odolnosti;

14.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné posúdenie vplyvu stratégie s cieľom identifikovať dôsledky pre trhové podmienky, vidiecke oblasti a rôzne potreby financovania vrátane výskumu a inovácií, rozvoja zručností, infraštruktúry, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a zlepšovania biodiverzity;

Podpora vyváženej multifunkčnosti

15.  uznáva kľúčovú úlohu lesov a celého hodnotového reťazca lesného hospodárstva pri ochrane klímy a biodiverzity a pri zmierňovaní zmeny klímy v záujme pomoci pri dosahovaní udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že multifunkčná úloha lesov zahŕňa viaceré ekosystémové služby a sociálno-ekonomické funkcie, ako je zachovanie a posilnenie biodiverzity a pôdy, zmierňovanie zmeny klímy, sekvestrácia a ukladanie uhlíka z atmosféry, predchádzanie degradácii pôdy, poskytovanie obnoviteľných surovín a prírodných surovín a lekárskych, jedlých a kuchynských produktov a neextraktívne hospodárske činnosti vrátane udržateľného ekologického cestovného ruchu, ktoré vedú k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rastu vo vidieckych a mestských oblastiach, bojujú proti vyľudňovaniu vidieka, prispievajú k poskytovaniu čistej vody a ovzdušia, ochrane pred prírodnými nebezpečenstvami a ponúkajú rekreačné, zdravotné, estetické a kultúrne výhody; zdôrazňuje, že vykonávanie stratégie musí zabezpečiť vyvážené poskytovanie všetkých služieb a zachovať a posilniť konkurencieschopnosť a inovácie; zdôrazňuje, že úspešné poskytovanie služieb si vyžaduje udržateľné aktívne hospodárenie;

16.  domnieva sa, že kľúčovou zásadou vyváženia viacerých funkcií lesa a vymedzenia cieľov a opatrení na poskytovanie všetkých ekosystémových služieb by malo byť úsilie o maximalizáciu synergií a minimalizáciu kompromisov na základe informácií založených na dôkazoch;

17.  zdôrazňuje, že lesy prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy sekvestráciou uhlíka, ukladaním uhlíka a udržateľným nahrádzaním fosílnych palív a odvodených produktov, materiálov, zdrojov energie a iných výrobkov s vysokou environmentálnou a uhlíkovou stopou drevom a výrobkami z dreva; zdôrazňuje, že drevo je jediný významný prírodný obnoviteľný zdroj, ktorý má potenciál nahradiť niektoré veľmi energeticky náročné materiály, ako je cement a plasty, a bude po ňom v budúcnosti väčší dopyt; konštatuje, že stratégia sa osobitne zameriava na ukladanie uhlíka v stavebníctve, a domnieva sa, že jej vykonávanie by malo jasne podporovať širšie využívanie rôznych možností drevných náhrad a vychádzať z vedecky podložených a spoľahlivých posúdení životného cyklu v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ, biohospodárskej a priemyselnej stratégie, aby sa mohol uvoľniť plný potenciál výrobkov lesného hospodárstva v záujme posilnenia obehového hospodárstva a v rámci boja proti zmene klímy a aby nastúpila éra postfosílneho hospodárstva; zdôrazňuje úlohu výskumu nahrádzania fosílnych materiálov a fosílnych palív; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť spotrebu EÚ vo všeobecnosti, a víta zavedenie metodiky na kvantifikáciu klimatických prínosov výstavby z dreva;

18.  zdôrazňuje, že by sa nemal prehliadať značný význam zdravej a úrodnej lesnej pôdy, keďže je nevyhnutným predpokladom pre udržanie života, zvyšovanie produktivity lesov(29), ukladanie uhlíka a ochranu životne dôležitej podzemnej hubovej siete, ktorá umožňuje stromom spoločne využívať zdroje ako živiny a voda alebo vysielať obranné signály, čím sa zvyšuje odolnosť proti škodcom a chorobám alebo dokonca suchu a extrémnym poveternostným javom(30), (31), (32), ktorých intenzita a frekvencia sa pravdepodobne zintenzívnia v dôsledku zmeny klímy;

19.  zdôrazňuje, že nato, aby výrobky na báze dreva optimálne prispievali k zmierňovaniu zmeny klímy a obehovému hospodárstvu, je potrebné, aby sa využívali čo najefektívnejším a najudržateľnejším spôsobom; domnieva sa, odstraňovanie dreva sa musí obmedziť limitmi udržateľnosti a že zásady kaskádového využívania(33) sú dobrou normou pre efektívne využívanie, ale nesmie sa pri nich používať statický prístup, a preto sa musia pravidelne prispôsobovať tak, aby odrážali inovatívne spôsoby využitia, napríklad v stavebníctve, textíliách, biochemikáliách, zdravotníctve a materiáloch pre batérie; zdôrazňuje, že drevné zdroje sa musia využívať čo najefektívnejšie, pričom hospodárske a operačné rozhodnutia musia zohľadňovať vnútroštátne špecifiká, a zdôrazňuje, že dobre fungujúci a nenarušený trh môže stimulovať efektívne a udržateľné využívanie drevných zdrojov v spojení s primeranými opatreniami na zabezpečenie ochrany životného prostredia;

20.  zdôrazňuje význam spoľahlivých a udržateľných dodávok dreva, výrobkov z dreva a lesnej biomasy pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti udržateľnosti vrátane cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050 a cieľa zeleného rastu a pracovných miest, ktorý bol vytýčený v Zelenej dohode; konštatuje, že sa očakáva ďalší nárast dopytu(34) a že v záujme uspokojenia tohto dopytu by sa malo podporovať využívanie miestne a udržateľne vyprodukovaného dreva; domnieva sa, že veľká časť odvetvia lesného hospodárstva EÚ poskytuje suroviny pochádzajúce z vysoko udržateľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila účinky úniku a náhrady fosílnych palív a neobnoviteľných materiálov a tiež účinky na konkurencieschopnosť odvetvia lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu a aby monitorovala všetky účinky na dostupnosť dreva po vykonaní opatrení v rámci stratégie;

21.  poukazuje na to, že rastúci dopyt po dreve ako surovine, najmä dreve ako zdroji energie, prináša veľké výzvy v súvislosti s politickými krízami, ako je vojna na Ukrajine, a vyžaduje si trvalé monitorovanie domácich lesných zdrojov v záujme vyhodnotenia prípadného nedostatku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili závislosť od dovozu dreva z Ruska vzhľadom na legitímne sankcie po invázii Ruska na Ukrajinu a aby v prípade potreby vypracovali stratégie na zmiernenie narušení, pričom sa musí zabezpečiť, aby na úrovni EÚ nedochádzalo k premene poľnohospodárskej pôdy vhodnej na produkciu potravín; zdôrazňuje kľúčový význam bezpečnosti dodávok a výroby vlastných surovín v EÚ v širšom kontexte cieľov Zelenej dohody; zdôrazňuje, že za určitých okolností môže zanedbávanie lesov viesť k strate zamestnanosti vo vidieckych oblastiach a k zvýšenej závislosti od dovozu lesníckych výrobkov z tých častí sveta, kde je obhospodarovanie lesov menej udržateľné;

22.  pripomína, že v odvetví lesného hospodárstva pracuje 2,1 milióna ľudí, pričom rozšírený hodnotový reťazec lesného hospodárstva podporuje 4 milióny pracovných miest v ekologickom hospodárstve, do čoho sa nezapočítavajú maloobchodné činnosti a činnosti nesúvisiace s drevom, ako sú voľnočasové aktivity súvisiace s lesmi a vedecké práce o lesoch; konštatuje, že zamestnanosť v odvetví lesného hospodárstva klesla v rokoch 2000 až 2015 o 33 % najmä v dôsledku zvyšujúcej sa mechanizácie v čase, keď sa ťažba dreva zvyšovala; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú lesy zohrávajú pri vytváraní zelených pracovných miest vo vidieckych a v horských oblastiach; konštatuje, že nedrevné lesné výrobky, ako sú rôzne prírodné potraviny, lieky a riešenia pre základné materiály, zohrávajú dôležitú úlohu ako zdroj príjmov s odhadovanou hodnotou približne 4 miliardy EUR v roku 2015(35) a sú hlboko zakorenené v regionálnych tradíciách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili hospodárske dôsledky prístupu, ktorý je bližšie k prírode, a to aj na priame a nepriame pracovné miesta;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a posúdili vplyv zmeny rovnováhy funkcií lesa na celkovú situáciu v oblasti zamestnanosti a ziskovosť miestneho drevárskeho odvetvia, najmä vo vidieckych a v horských oblastiach, ako aj v nadväzujúcich častiach drevospracujúceho priemyslu, a zdôrazňuje potrebu zachovať alebo zvýšiť atraktívnosť zamestnanosti v tomto odvetví, ako aj bezpečnosť na pracovisku pri zvažovaní zmien v postupoch riadenia;

24.  uznáva, že existuje niekoľko súvisiacich prínosov spojených so zalesňovaním a opätovným zalesňovaním, ako je filtrácia vody, zvýšená dostupnosť vody, zmiernenie sucha, kontrola povodní, zabránenie sedimentácii, vytváranie biotopov voľne žijúcich živočíchov, zvýšenie pôdnej fauny, zvýšená úrodnosť pôdy a filtrácia vzduchu; víta plán zalesňovania a opätovného zalesňovania, v ktorom sa stanovuje výsadba najmenej troch miliárd stromov v EÚ do roku 2030; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali vykonávať v súlade s jasnými ekologickými zásadami a mali by byť plne zlučiteľné s cieľom v oblasti biodiverzity s prioritným zameraním na obnovu lesných ekosystémov; pripomína, že výsadba stromov závisí od podpory miestnych zainteresovaných strán a regionálneho plánovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysádzaniu vhodných stromov v oblastiach s znehodnotenou pôdou a v oblastiach postihnutých dezertifikáciou, a opätovne zdôrazňuje význam ochrany pralesov a pralesovitých porastov; poukazuje na to, že rozšírenie zalesnenej plochy môže účinne prispieť k boju proti zmene klímy a k prirodzenej obnove degradovaných lesných systémov, čo v strednodobom a dlhodobom horizonte povedie k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a vytváraniu nových pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby do svojich zásad doplnkovosti zahrnula stromy vysadené v rámci ekologických schém novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) a environmentálnych, klimatických a iných záväzkov v oblasti riadenia, ako aj stromy vysadené v rámci plánov obnovy a odolnosti, keďže nová SPP aj nástroj obnovy a odolnosti sa budú realizovať po prijatí stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; zdôrazňuje, že keďže pôda je obmedzeným zdrojom, mala by sa uprednostňovať výsadba stromov v existujúcich lesoch pred premenou úrodnej poľnohospodárskej pôdy, najmä vzhľadom na nové geopolitické podmienky, ako aj pred premenou pasienkov a prirodzených trávnych porastov, pretože to nevedie k významným zmenám organického uhlíka v pôde(36); upozorňuje na možnosť rozvoja mestských lesov v tejto oblasti; pripomína však, že zalesňovanie a opätovné zalesňovanie môže zahŕňať aj kompromisy pre biodiverzitu, napr. na biologicky rozmanitých trávnych porastoch;

Ochrana, obnova, zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a udržateľné hospodárenie

25.  uznáva všestrannú úlohu lesov a význam zdravých a ekologicky odolných lesných ekosystémov, ktoré spoločnosti poskytujú množstvo služieb, ako je zachovanie biodiverzity a poskytovanie obnoviteľných surovín, čo pomáha vytvárať pracovné miesta a podporovať hospodársky rast vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že politiky posilňujúce ochranu a obnovu biodiverzity napomôžu boj proti zmene klímy; požaduje udržateľné obhospodarovanie lesov pri plnení cieľov v oblasti klímy, keďže je kľúčom k obmedzeniu odlesňovania a degradácie lesov, a trvá na tom, že ochrana biodiverzity a ochrana a zachovanie biotopov by mali byť zahrnuté do udržateľného obhospodarovania lesov;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala zachovanie, ochranu a obnovu lesných ekosystémov s prihliadnutím na pripravovaný právny predpis EÚ o obnove prírody a zlepšila ich odolnosť a zároveň podporovala rozvoj hospodársky životaschopného a dynamického odvetvia lesného hospodárstva a miestnych komunít; požaduje dlhodobú víziu ochrany a obnovy európskych lesov;

27.  berie na vedomie oznámenie Komisie o vypracovaní ďalších ukazovateľov a prahových hodnôt pre udržateľné obhospodarovanie lesov, ktorých uplatňovanie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni zostane pre členské štáty dobrovoľné; domnieva sa, že tieto ukazovatele a prahové hodnoty by mali zlepšiť pochopenie toho, či sa les spravuje udržateľným spôsobom na úrovni lesných porastov alebo aspoň na úrovni krajiny, a určiť, ktoré úsilie o obnovu bolo úspešné; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele a prahové hodnoty založené na dôkazoch s cieľom doplniť rámec udržateľného obhospodarovania lesov, najmä pokiaľ ide o vypracovanie jasných kritérií týkajúcich sa zdravia ekosystémov, biodiverzity a zmeny klímy, aby sa stali účinným nástrojom na zlepšenie udržateľnosti lesov EÚ a zabezpečenie toho, aby obhospodarovanie lesov prispievalo k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity; považuje tieto dodatočné ukazovatele a prahové hodnoty za kľúčové nástroje na ochranu a obnovu biodiverzity a na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v odvetví lesného hospodárstva; zdôrazňuje skutočnosť, že vymedzenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov bolo schválené ako súčasť celoeurópskeho procesu Forest Europe a bolo začlenené do vnútroštátnych právnych predpisov a dobrovoľných systémov v členských štátoch, ako sú osvedčenia o lesoch; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi prácou Komisie a činnosťou Forest Europe a FAO a zabrániť akémukoľvek zdvojeniu úsilia alebo neprimeranému zvýšeniu administratívnej záťaže, ako aj spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, verejnými a súkromnými správcami lesov a vlastníkmi lesov a inými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby ukazovatele a rozsahy hodnôt boli vhodné na uplatňovanie na miestnej a regionálnej úrovni za osobitných biogeografických podmienok; poukazuje na to, že grémium Forest Europe začalo pracovať na prehodnotení vymedzenia udržateľného obhospodarovania lesov a jeho nástrojov; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o riadne vykonávanie vnútroštátnych stratégií a právnych predpisov týkajúcich sa udržateľného obhospodarovania lesov a aby ich prispôsobili svojim vnútroštátnym, regionálnym a miestnym podmienkam; vyzýva členské štáty, aby primerane transponovali a vykonávali právne predpisy EÚ a záväzné ciele týkajúce sa lesov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie a presadzovanie smernice o vtákoch a smernice o biotopoch vrátane sústavy Natura 2000;

28.  zdôrazňuje, že tlak na lesy spôsobený škodcami, chorobami a parazitmi, prírodnými katastrofami, zmenenou vodnou bilanciou, zvýšenými priemernými teplotami a inými rušivými faktormi sa v dôsledku zmeny klímy stále zvyšuje a že posilnenie adaptácie a odolnosti lesných ekosystémov prostredníctvom udržateľného, aktívneho riadenia je naliehavou záležitosťou; berie na vedomie hospodársky vplyv týchto narušení na celé odvetvie lesného hospodárstva; konštatuje, že väčšie zavádzanie udržateľných inovačných technológií a postupov riadenia v oblasti obnovy, zalesňovania a opätovného zalesňovania môže pomôcť posilniť odolnosť a pozdvihnúť biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a šírila medzi členskými štátmi poznatky o tom, ako prispôsobiť lesy súčasnej a očakávanej zmene klímy v súlade s novou adaptačnou stratégiou EÚ a stratégiou biodiverzity; konštatuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov ako dynamická koncepcia pozostáva zo širokej škály opatrení a adaptačných postupov, z ktorých mnohé môžu zohrávať kľúčovú úlohu v potenciáli lesov zmierňovať zmeny klímy, a ponúka opatrenia okrem iného na zavádzanie lepšie prispôsobených európskych druhov a zlepšených proveniencií, posilňovanie príspevku lesov ku kolobehu vody, vykonávanie ťažby na obmedzenie škodcov, patogénov a inváznych druhov, prevenciu lesných požiarov a zachovanie ochranných funkcií, a zároveň podporuje multifunkčnú úlohu lesov; zdôrazňuje, že pestovanie väčších, odolných a rozmanitých lesov si vyžaduje aj prístup ku genetickým zdrojom; zdôrazňuje význam podpory národných genofondov semenáčikov s cieľom poskytnúť miestnym a regionálnym iniciatívam v oblasti zalesňovania a opätovného zalesňovania dostatočný počet pôvodných druhov stromov; poukazuje na dôležitú úlohu prirodzenej obnovy pre budúcnosť lesov, pretože môže podporiť nenarušený rozvoj koreňov, lepšiu životaschopnosť a stabilitu stromov a nižšie náklady na výsadbu, pričom poznamenáva, že prirodzená obnova nie je vždy možná vzhľadom na špecifické lesné podmienky; zdôrazňuje, že rozdielne lesy a klimatické podmienky v EÚ si vyžadujú diferencované postupy udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré by sa mali ďalej rozvíjať na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom by mali vychádzať zo silného spoločného základu;

29.  s veľkým znepokojením konštatuje, že rozsiahle a intenzívnejšie prírodné požiare sú čoraz väčšou výzvou v celej Európskej únii, a najmä že obdobie požiarov v EÚ v roku 2021 bolo bezprecedentné, keďže požiare zničili približne 0,5 milióna ha, najmä v európskych regiónoch, ktoré čelia najvyššiemu nárastu priemernej teploty, ako je Stredozemie; zdôrazňuje, že intenzita a frekvencia „megapožiarov“ sa celosvetovo zvyšuje; pripomína, že rozmanitá krajina s rôznorodými lesmi predstavuje väčšiu ochranu alebo prirodzenú bariéru proti rozsiahlym a nekontrolovateľným lesným požiarom; zdôrazňuje, že obnova rozmanitých lesov by pomohla pri predchádzaní požiarom a obmedzení ich šírenia; zdôrazňuje potrebu väčšieho množstva zdrojov a rozvoja vedeckého riadenia požiarov a podpory budovania kapacít prostredníctvom poradenských služieb s cieľom riešiť účinky zmeny klímy v lesoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali a využívali integrovanú koncepciu požiarneho manažmentu, a konštatuje, že si to môže vyžadovať lepšiu regulačnú kapacitu v členských štátoch, posilnenie verejných služieb a cielenú podporu a intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja a plného využívania mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany v súvislosti s lesnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a šírila medzi členskými štátmi poznatky o tom, ako prispôsobiť lesy súčasnej a očakávanej zmene klímy v súlade s novou adaptačnou stratégiou EÚ; vyzýva Komisiu, aby na základe zlepšených produktov programu Copernicus, umelej inteligencie a iných údajov diaľkového prieskumu vypracovala posúdenia a mapy rizika lesných požiarov s cieľom podporiť preventívne opatrenia;

30.  zdôrazňuje, že rôzne úrovne ochrany sú súčasťou súboru nástrojov udržateľného obhospodarovania lesov; zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch si dokonca aj ochrana lesov stále vyžaduje určité formy intervencie, napríklad na riešenie prírodných nebezpečenstiev alebo potreby adaptácie; konštatuje, že rôznoveké, viacdruhové lesy s trvalým pokrytím sú odolnejšie voči vplyvom klímy, ako sú požiare, suchá a nesezónne poveternostné javy, a to aj v rámci udržateľného obhospodarovania lesov, a ako také sú dôležitou investíciou do budúcnosti; trvá na tom, že monokultúry, ktoré sú menej odolné voči škodcom a chorobám, ako aj voči suchám, vetru, búrkam a požiarom, by sa z finančných prostriedkov EÚ nemali podporovať;

31.  uznáva, že nie všetky postupy obhospodarovania prispievajú k sekvestrácii uhlíka v lesoch, ale zdôrazňuje, že postupy a odborníci sa môžu prispôsobiť a modernizovať, aby čo najlepšie vyvážili kompromisy, optimalizovali svoj prístup k dosahovaniu viacerých cieľov a vytvárali synergie s cieľmi zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a s viacerými ďalšími funkciami lesa; v tejto súvislosti poukazuje na to, že treba vziať do úvahy kompromisy a synergie medzi dopytom po dreve a očakávaniami v súvislosti s tým, že lesy majú slúžiť ako miesta záchytu uhlíka a biotopy pre flóru a faunu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a jej útvary, aby strategicky pracovali na zabezpečení súdržnosti všetkých činností súvisiacich s lesným hospodárstvom a na posilnení udržateľného obhospodarovania lesov pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity; zdôrazňuje, že určité postupy obhospodarovania, najmä dobrovoľné vyňatie pôdy z produkcie, môžu pomôcť obnoviť lesy a mať pozitívny vplyv na sekvestráciu uhlíka, biodiverzitu a ekologický stav; konštatuje, že lesy môžu mať veľmi rôznorodú úroveň biodiverzity a sekvestrácie a kapacity ukladania uhlíka v závislosti od obhospodarovania, používaných strojov, intenzity a frekvencie výrubu, stavu pôdy, intenzity parazitov a chorôb, veku lesných porastov atď.; poukazuje na to, že niektoré lesy v súčasnosti uvoľňujú viac uhlíka, ako ho absorbujú; konštatuje, že lesy by sa nemali považovať výlučne za miesta záchytu CO2 a za riešenie nedostatočného zníženia emisií z iných odvetví;

32.  víta prebiehajúcu spoluprácu Komisie a členských štátov na dobrovoľných usmerneniach pracovnej skupiny pre lesy a prírodu k prírode blízkemu lesnému hospodárstvu; domnieva sa, že v záujme zabezpečenia pridanej hodnoty by usmernenia k tejto koncepcii mali plne rešpektovať zásadu subsidiarity a zahŕňať širokú škálu vedecky overených udržateľných nástrojov a postupov obhospodarovania lesov zameraných na výsledky, ktoré budú predovšetkým zohľadňovať potreby na miestnej a regionálnej úrovni, s cieľom poskytnúť vlastníkom a správcom lesov nástroje a príslušné finančné stimuly na zlepšenie prepojení a spolupráce pri lepšom začlenení ochrany biodiverzity do zlepšených postupov obhospodarovania, ktorých cieľom je zároveň poskytovanie ďalších ekosystémových služieb a produktov, ako to preukázala sieť Integrate; zdôrazňuje, že lesy v Únii majú veľmi odlišné charakteristiky, a preto sú tu veľmi potrebné rôzne prístupy z hľadiska politiky a obhospodarovania, ktoré vychádzajú z pevného spoločného základu;

33.  zdôrazňuje význam pralesov a pralesovitých porastov, ktoré obsahujú bohatú biodiverzitu a poskytujú širokú škálu mikrobiotopov nevyhnutných na udržanie vysokej úrovne biodiverzity, a ich kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity, sekvestrácii a ukladaní uhlíka a zásobovaní sladkou vodou; opakuje svoju výzvu na prísnu ochranu všetkých zostávajúcich pralesov a pralesovitých porastov v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; trvá na tom, že ochrana sa musí poskytovať aj ochranným pásmam susediacim s pralesmi a pralesovitými porastmi s cieľom podporiť rozvoj atribútov pralesovitých porastov; zdôrazňuje, že rozšírením primeranej ochrany na ochranné pásma sa zlepší prepojenosť biotopov s vysokou ekologickou hodnotou, čo významne prispeje k ochrane a zmierni negatívne dôsledky fragmentácie; berie na vedomie, že takmer všetky pralesy vymizli, a vyjadruje znepokojenie nad nelegálnou ťažbou dreva v niektorých členských štátoch EÚ; berie na vedomie rôzne definície pralesov a pralesovitých porastov stanovené na medzinárodnej úrovni a zdôrazňuje, že predtým, ako sa vyvinie akékoľvek ďalšie úsilie o ich určenie, musia sa členské štáty, vlastníci a správcovia lesov a iné zainteresované strany spoločne dohodnúť na súbore definícií pralesov a pralesovitých porastov, pričom treba vychádzať z existujúcich definícií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v roku 2021 neprijala usmernenia týkajúce sa vymedzenia pralesov a pralesovitých porastov, ako sa uvádza v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, no víta prebiehajúcu prácu pracovnej skupiny pre lesy a prírodu na vymedzení týchto pojmov; zdôrazňuje potrebu zvážiť rozmanitý a komplexný súbor atribútov a zabezpečiť flexibilitu s cieľom zohľadniť osobitné podmienky v biogeografických regiónoch a typoch lesov a náležite rozlišovať medzi pralesovitými porastmi a staršími lesnými porastmi obhospodarovanými na dlhé obdobie; zdôrazňuje, že takéto vymedzenia pojmov sa musia urýchlene schváliť, musia byť založené na ekologických zásadách a musia zohľadňovať rozmanitosť európskych lesov, vlastníkov, tradície obhospodarovania, prírodné typy a meniace sa klimatické zóny, ako aj brániť neprimeraným požiadavkám na obhospodarovanie priľahlých lesov a zalesnených oblastí a umožňovať riadiace opatrenia v súvislosti s otázkami, ako je predchádzanie katastrofám; poukazuje na úlohu finančných stimulov pri dobrovoľnom rozvoji určitých starých lesov na pôde vyňatej z produkcie v budúcnosti; zdôrazňuje, že rozmiestnenie pralesov a pralesovitých porastov v EÚ je nerovnomerné, pričom 90 % z nich sa nachádza len v štyroch členských štátoch(37);

34.  víta skutočnosť, že v usmerneniach Komisie k novým chráneným oblastiam sa uznáva potreba určitých prebiehajúcich činností, napríklad kontroly populácie kopytníkov prostredníctvom lovu na ochranu širokej škály typov lesných biotopov;

35.  pripomína výrazný nedostatok pri mapovaní pralesov a pralesovitých porastov a zdôrazňuje naliehavú potrebu dokončiť rámec na zabezpečenie komplexného a harmonizovaného mapovania na základe jasných operačných kritérií a definícií; vyzýva Európsku komisiu, aby uznala prácu, ktorá sa doteraz vykonala pri identifikácii, mapovaní a hodnotení týchto lesov v niektorých členských štátoch, a aby podporila výmenu osvedčených postupov a výmenu poznatkov; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali existujúce údaje, odstránili medzery, pokiaľ ide o umiestnenie pralesov a pralesovitých porastov, vytvorili databázu všetkých potenciálnych lokalít, ktoré spĺňali kritériá pralesov a pralesovitých porastov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili transparentnú a ľahko prístupnú databázu všetkých potenciálnych lokalít, ktoré spĺňajú kritériá pralesov a pralesovitých porastov;

36.  berie na vedomie prácu Komisie na vypracovaní usmernení k zalesňovaniu a opätovnému zalesňovaniu, ktoré sú šetrné k biodiverzite; zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal klásť na tie členské štáty, ktorých lesný porast je nízky, a ak je to vhodné a nejde to na úkor cieľov v oblasti biodiverzity, na okrajovú a inú pôdu, ktorá nie je vhodná na výrobu potravín, v blízkosti mestských a prímestských oblastí a v horských oblastiach a na podporu rozvoja lesov, ktoré sú odolné, zmiešané a zdravé; zdôrazňuje, že vymedzenie zalesňovania priaznivého k biodiverzite a usmernenia k jeho vykonávaniu musia zohľadňovať rozmanitosť európskych lesov, druhov vlastníctva, tradícií obhospodarovania a typov prírody, ako aj meniace sa klimatické zóny, a musia sa stanoviť v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami; okrem toho trvá na tom, že na účely zalesňovania by sa nemali odvodňovať žiadne neodvodnené mokrade ani rašeliniská a v prípade historicky odvodnenej pôdy by sa nemalo povoliť žiadne ďalšie alebo dodatočné odvodňovanie; okrem toho upozorňuje na osobitnú starostlivosť, ktorú je potrebné venovať zabráneniu erózii v lesoch nachádzajúcich sa v horských oblastiach;

Umožniť lesom a správcom lesov plniť viaceré ciele

37.  konštatuje, že SPP a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) sú hlavnými zdrojmi podpory opatrení v oblasti lesného hospodárstva a predstavujú 90 % celkového financovania lesného hospodárstva EÚ; uvádza, že Komisia v hodnotení opatrení v oblasti lesného hospodárstva z roku 2017 dospela k záveru, že podpora rozvoja vidieka pre lesy má vo všeobecnosti pozitívny účinok a môže významne prispieť k dosiahnutiu hospodárskych, environmentálnych a sociálnych prínosov(38); konštatuje, že v rokoch 2014 až 2020 členské štáty vyčerpali len 49 % dostupných finančných prostriedkov a že Komisia označila ako dôvody tohto nízkeho využívania administratívnu záťaž, nedostatočnú atraktívnosť prémií a nedostatok poradenských služieb, čo by sa malo zohľadniť pri prijímaní nových strategických plánov SPP; vyzýva členské štáty, aby odstránili administratívnu záťaž s cieľom zefektívniť využívanie EPFRV na lesohospodárske opatrenia; víta cieľ Komisie zvýšiť využívanie dostupných finančných prostriedkov a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa financovaním a dotáciami nepodporovali operácie, ktoré narúšajú vyvážené poskytovanie rôznych ekosystémových služieb; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do strategických plánov SPP konkrétne a dostatočne atraktívne opatrenia na zabezpečenie prijatia intervencií a opatrení na posilnenie udržateľného obhospodarovania lesov a multifunkčnej úlohy lesov v EÚ, zabezpečiť, aby sa podpora poskytovala iniciatívam týkajúcim sa lesných ekosystémov, najmä s cieľom znížiť stratu biodiverzity v lesoch, podporovať výsadbu vhodných pôvodných druhov stromov, ak je to vhodné pre konkrétne životné prostredie, zlepšiť obhospodarovanie lesov a zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky využívali v súlade s príslušnými politickými cieľmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nesleduje výdavky na lesníctvo v rámci iných opatrení na rozvoj vidieka; zdôrazňuje, že podpora dobrovoľných opatrení na ochranu prírody je v súlade s vlastníckymi právami a zásadou subsidiarity;

38.  vyzýva Komisiu, aby našla nové spôsoby, ako zatraktívniť a ľahšie využívať kombináciu rôznych fondov a pritom zohľadniť a využiť multifunkčný charakter lesov a lesných ekosystémových služieb a aby lepšie podporovala ďalšie zdroje financovania EÚ, ako sú program LIFE, Horizont Európa, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a nástroj Európskej investičnej banky na financovanie prírodného kapitálu; vyzýva Komisiu, aby posúdila súlad rôznych nástrojov financovania v rámci rozpočtu Únie a Nástroja EÚ na obnovu vrátane národných strategických plánov SPP so záväzkami a cieľmi stanovenými v stratégii EÚ pre lesy a stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby v rámci pomoci na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov považovala za oprávnené aj záväzky týkajúce sa ochrany a prísnej ochrany lesov vyplývajúce zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a novej stratégie EÚ v oblasti lesného hospodárstva do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby predĺžila tieto záväzky na obdobie dlhšie ako sedem rokov, najmä v prípade prísne chránených lesných oblastí;

39.  poukazuje na to, že odvetvie lesného hospodárstva funguje predovšetkým, a to viac než odvetvie poľnohospodárstva, ako trhovo orientované odvetvie bez výraznej závislosti od dotácií, a zároveň poznamenáva, že financovanie SPP musí zostať zamerané najmä na výrobu potravín a zaistenie potravinovej bezpečnosti v Únii; zdôrazňuje, že kladenie väčšieho dôrazu na iné ekosystémové služby by nemalo viesť k neprimeranej závislosti, a podporuje Komisiu a členské štáty v ďalšom rozvíjaní systémov trhových platieb za ekosystémové služby, napríklad za sekvestráciu uhlíka, podporu biodiverzity, ochranu pôdy, hospodárenie s vodami, zber údajov a monitorovanie; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať zásadu doplnkovosti a navrhovať programy spôsobom, ktorý plne uznáva prácu priekopníkov a iných účastníkov a zároveň motivuje širokú škálu vlastníkov lesov; ďalej zdôrazňuje, že v špecifických požiadavkách programov sa musí zohľadňovať široká škála lesov a rozmanité výzvy a príležitosti s nimi spojené; konštatuje, že dostupnosť spoľahlivých údajov o ekosystémových službách je nevyhnutná pre akýkoľvek systém platieb; víta oznámenie Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve(39), ktorého cieľom je stimulovať obchodné modely z verejných a súkromných zdrojov prostredníctvom odmeňovania postupov riadenia za zvýšenie sekvestrácie do živej biomasy a pôdy v súlade s ekologickými zásadami; zdôrazňuje potrebu iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva založených na spoľahlivej vedeckej metodike vrátane možnosti neintervenčných prístupov v súlade so stratégiou v oblasti biodiverzity; v súvislosti s touto iniciatívou zdôrazňuje, že aktívne udržateľné obhospodarovanie lesov môže prispieť k zvýšeniu zásob uhlíka aj k rastu lesov; zdôrazňuje, že odstraňovanie uhlíka prostredníctvom lesného hospodárstva by sa malo zamerať na stimuly pre vlastníkov a správcov lesov, aby investovali do aktívneho udržateľného obhospodarovania lesov a v prípade potreby ich ochrany, do podpory obnovy a zvýšeného rastu; víta plán Komisie navrhnúť záväzný regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka do konca roku 2022 s cieľom správne kvantifikovať, vykazovať a certifikovať úsilie o odstraňovanie uhlíka a zabrániť riziku skresľovania údajov a environmentálne klamlivých tvrdení;

40.  uznáva významnú úlohu existujúcich trhových certifikačných systémov a ich prínos k ďalšiemu zavádzaniu udržateľného obhospodarovania lesov; konštatuje, že väčšina týchto systémov sa osvedčila ako dôveryhodné a účinné nástroje na podporu postupov udržateľného obhospodarovania lesov v celej Európe; víta pokračujúcu kontrolu zo strany inštitúcií EÚ ako pomoc pri neustálom zlepšovaní; víta oznámenie Komisie o vytvorení dobrovoľnej certifikačnej schémy pre lesohospodárstvo „bližšie prírode“, vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto iniciatívy zlepšia lesné ekosystémy, budú chrániť biodiverzitu a zabezpečia pridanú hodnotu prostredníctvom postupov obhospodarovania lesov šetrného k prírode; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s existujúcimi a osvedčenými systémami certifikácie a poučila sa z nich a aby podporovala úsilie o zlepšenie existujúcich systémov, a to aj pokiaľ ide o transparentnosť pre spotrebiteľov a zohľadnenie dopytu spotrebiteľov; domnieva sa, že na vytvorenie pridanej hodnoty musí byť dobrovoľná certifikácia „bližšie prírode“ založená na jasnom povinnom rámci a musí poskytovať vlastníkom lesov dostatočnú cenovú prémiu za poskytovanie ekosystémových služieb, napr. zavedením značky kvality EÚ s miestne prispôsobenými usmerneniami pre lesné hospodárstvo bližšie k prírode s cieľom podporiť postupy riadenia, ktoré sú čo najviac priaznivé z hľadiska biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby po ukončení prác na vymedzení toho, čo je „bližšie prírode“, posúdila pridanú hodnotu a náklady vlastníkov lesov na takýto systém certifikácie; konštatuje, že dobrovoľná certifikácia je len jedným z krokov potrebných na rozvoj udržateľnejšieho obhospodarovania lesov v EÚ;

41.  víta rozhodnutie Komisie zo 4. júna 2021 týkajúce sa poskytovania licencie na logo sústavy Natura 2000(40); konštatuje, že systém označovania Natura 2000 by mal podporovať najprísnejšie ekologické normy EÚ na ochranu najzraniteľnejších typov biotopov a druhov na pevnine; pripomína, že sústava Natura 2000 pokrýva približne 18 % pevninskej plochy EÚ; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnym činnostiam, ktoré by spôsobovali škody alebo rušili druhy v biotopoch označených ako sústava Natura 2000; požaduje ambiciózne ciele v rámci stratégie EÚ pre lesy s cieľom zachovať a obnoviť ekologické hodnoty označených lokalít s prihliadnutím na sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky oblasti; konštatuje, že úsilie o ochranu v lokalitách sústavy Natura 2000 by malo byť plne v súlade so smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch a stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030; konštatuje, že lokality sústavy Natura 2000 poskytujú verejnosti cenné ekosystémové služby; zdôrazňuje, že logo sústavy Natura 2000 umiestnené na akomkoľvek tovare alebo službách by malo znamenať, že tento tovar a služby prispievajú k cieľom ochrany lokality sústavy Natura 2000, z ktorej pochádzajú;

42.  víta strategický pracovný plán environmentálnej značky EÚ na roky 2020 – 2024, ktorý uverejnila Komisia; pripomína, že environmentálna značka EÚ je dobrovoľná značka environmentálnej excelentnosti; konštatuje, že systém environmentálnej značky podporuje obehové hospodárstvo EÚ a prispieva k udržateľnej spotrebe a udržateľným výrobným postupom; požaduje prísne normy a monitorovanie, ako aj podporu zvýšeného používania environmentálnej značky v odvetví lesného hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť oblasť pôsobnosti environmentálnej značky pre výrobky z dreva tak, aby zahŕňala úroveň udržateľnosti týchto výrobkov; vyzýva členské štáty, aby nabádali výrobcov, aby väčšmi využívali označenia Natura 2000 v prípade nedrevných lesných produktov;

43.  zdôrazňuje, že nato, aby sa splnili ciele v oblasti biodiverzity a naplno využil potenciál lesov prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a obehového hospodárstva, je potrebný a mal by sa stimulovať ďalší výskum, inovácie a vývoj v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov, najmä z hľadiska adaptácie na zmenu klímy, a biologických alternatív k fosílnym výrobkom a iným výrobkom s veľkou uhlíkovou stopou; nabáda na pokračujúcu podporu udržateľných inovácií súvisiacich s drevom, ako sú textílie na báze dreva, ktoré majú vysoký potenciál nahradiť syntetické textilné vlákna a bavlnu, a iné materiály na báze dreva, ktorých životný cyklus bol posúdený pozitívne z hľadiska životného prostredia a klímy; zdôrazňuje, že takéto biologické alternatívy musia spotrebiteľom ponúkať výrobky za prijateľné ceny, ak majú byť konkurencieschopné; konštatuje, že vývojové cykly v tomto odvetví môžu trvať 10 rokov alebo dlhšie, a zdôrazňuje, že predvídateľné a stabilné regulačné prostredie je predpokladom na prilákanie investícií; zdôrazňuje, že mnohé inovácie v tomto odvetví majú vysokú pridanú hodnotu a poskytujú kvalitné pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, ako aj v lesnom hospodárstve a nadväzujúcich odvetviach využívajúcich biologické materiály, a zdôrazňuje úlohu MSP v tejto súvislosti;

44.  domnieva sa, že na zlepšenie koordinovaného poskytovania environmentálnych, sociálnych, spoločenských a hospodárskych lesných služieb je potrebné lepšie zosúladiť príslušné rámcové programy EÚ vrátane programov Horizont Európa, LIFE, európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI), programu LEADER a Európskeho inovačného a technologického inštitútu; víta návrh Komisie na posilnenie spolupráce EÚ prostredníctvom návrhu partnerstva v oblasti výskumu a inovácií v lesnom hospodárstve a vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné programy zamerané na lesy, ktoré by zahŕňali rôzne funkcie a časti hodnotového reťazca lesného hospodárstva a živé laboratóriá na testovanie a demonštráciu riešení kľúčových výziev, pričom by vychádzali z existujúcich a osvedčených platforiem, ako je sieť Integrate, platforma pre sektor lesného hospodárstva a Európsky lesnícky inštitút, a zahŕňali celoeurópskych a medzinárodných partnerov;

45.  pripomína, že 60 % lesov v EÚ je v súkromnom vlastníctve a značnú časť vlastníkov lesov tvoria drobní vlastníci; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia cieľov stratégie sa jej vykonávanie musí zamerať na to, aby všetky typy vlastníkov a správcov lesov, a najmä drobní poľnohospodári, mohli plniť viaceré funkcie lesov; uznáva, že vlastníci a správcovia lesov potrebujú veľkú flexibilitu vo svojich postupoch obhospodarovania lesov, ktorá by vychádzala z pevného spoločného základu, aby mohli poskytovať všetky požadované ekosystémové služby, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že podporné programy, dobrovoľné systémy platieb za ekosystémové služby a financovanie výskumu budú atraktívne, zrozumiteľné a ľahko dostupné pre drobných poľnohospodárov;

46.  zdôrazňuje, že dostupnosť poradenských služieb je dôležitou hnacou silou šírenia postupov udržateľného obhospodarovania lesov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť poradenských služieb s osobitným dôrazom na drobných poľnohospodárov;

47.  konštatuje, že približne 40 % lesov EÚ je vo verejnom vlastníctve obcí a regionálnych samospráv alebo národných vlád, zatiaľ čo v niektorých členských štátoch je verejné vlastníctvo lesov oveľa vyššie, pričom v juhovýchodnej Európe dosahuje v priemere 90 %; zdôrazňuje, že verejné lesy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane lesných ekosystémov, zabezpečovaní ochrany biodiverzity, zmierňovaní zmeny klímy, posilňovaní rozvoja vidieka a dodávaní dreva a nedrevného tovaru a služieb a že štátne agentúry lesného hospodárstva môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní veľmi potrebných odborných znalostí súkromným vlastníkom lesov, pokiaľ ide o lesné hospodárstvo blízke prírode a adaptáciu na účinky zmeny klímy; vyzýva na zvýšenie ľudských a finančných zdrojov pre štátne agentúry lesného hospodárstva tam, kde je to potrebné; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby išli príkladom pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov vo svojich lesoch vo verejnom vlastníctve v záujme verejného blaha, najmä pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne aspekty;

48.  víta oznámenie Komisie s názvom „Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040“ a uznanie úlohy lesov a udržateľného obhospodarovania lesov pri zabezpečovaní dôstojnej práce a živobytia vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje význam odvetvia lesného hospodárstva a drevárskych odvetví ako poskytovateľa pracovných miest vo vidieckych komunitách, ako aj v mestských oblastiach prostredníctvom následného využitia; poukazuje na význam podpory lesných hospodárskych činností, ktoré nesúvisia s drevom, s cieľom diverzifikovať miestne hospodárstva a pracovné miesta a zvrátiť trend vyľudňovania vidieckych a odľahlých oblastí; s veľkým znepokojením berie na vedomie neustály pokles zamestnanosti v odvetví lesného hospodárstva a ťažby dreva, ktorá podľa Eurostatu v rokoch 2000 až 2019 klesla o 7 %(41), a vysoký počet nehôd v tomto odvetví(42); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali účinky opatrení prijatých v rámci stratégie na zamestnanosť a bezpečnosť pri práci vzhľadom na meniace sa postupy riadenia, keďže diskutované možnosti sú často spojené s vyššou (fyzickou) náročnosťou práce, ktorá so sebou prináša aj rôzne riziká pre pracovníkov a vyžaduje si kvalitnú odbornú prípravu, ako aj možnosti zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité zatraktívniť tento druh zamestnania, ako aj možnosti udržateľnejšieho obhospodarovania lesov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu opatrení na zvýšenie bezpečnosti práce a primeranú odbornú prípravu pracovníkov a podporu modernizácie lesníckeho vybavenia a nástrojov; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti posúdili svoje poradenské služby a v prípade potreby ich posilnili a aby uprednostňovali pokračovanie vysokokvalitnej odbornej prípravy v ekostavebníctve a v odvetviach súvisiacich s drevom; opätovne vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s výrobcami lesníckych strojových zariadení vykonala iniciatívy na zlepšenie ekodizajnu lesníckych strojových zariadení s cieľom zosúladiť vysokú úroveň ochrany pracovníkov a minimálny vplyv na pôdu a vodu v lesoch;

49.  zdôrazňuje význam prilákania mladých ľudí a podnikateliek do odvetvia, najmä v kontexte digitálnej a zelenej transformácie činností v lesnom hospodárstve; poukazuje však na to, že zlé pracovné podmienky v odvetví lesného hospodárstva v niektorých častiach Európy v súčasnosti nerobia z tohto odvetvia príťažlivú kariérnu voľbu; zdôrazňuje potrebu investícií do tohto odvetvia a v celom hodnotovom reťazci a priaznivého prostredia vo vidieckych oblastiach vrátane digitálnej, dopravnej a komunitnej infraštruktúry; víta návrhy Komisie na podporu vytvorenia partnerstva v oblasti zručností v rámci Paktu pre zručnosti a využitie Európskeho sociálneho fondu plus na spoluprácu s cieľom zvýšiť počet príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu v lesnom hospodárstve, vytvoriť kvalitné pracovné miesta a poskytnúť pracovníkom príležitosti a primerané pracovné podmienky v drevospracujúcom biohospodárstve, a tak z neho urobiť atraktívnejšiu kariérnu voľbu;

Monitorovanie, podávanie správ a zber údajov

50.  zdôrazňuje význam presných, integrovaných, kvalitatívnych, včasných, porovnateľných a aktuálnych údajov o európskych lesoch a berie na vedomie iniciatívu týkajúcu sa legislatívneho návrhu rámca pre pozorovanie lesov, podávanie správ a zber údajov pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity; pripomína význam overených údajov, najmä tých, ktoré sa zbierajú na miestnej úrovni, keďže mnohé charakteristiky lesov možno overiť len na mieste; zdôrazňuje, že široká dostupnosť, vysoká kvalita, transparentnosť, úplnosť a harmonizácia údajov majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov stratégie, a domnieva sa, že na dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty musí rámec vychádzať z existujúcich mechanizmov a postupov, ako sú národné inventarizácie lesov, Európsky informačný systém o lesoch, sieť ENFIN, Forest Europe a FAO, a to prostredníctvom prístupu zdola nahor, aby sa čo najlepšie využili odborné znalosti a skúsenosti existujúce v členských štátoch, a musí sa vypracovať na základe medzinárodne dohodnutých záväzkov a súvisiacich právomocí členských štátov, pričom sa musí zabrániť duplicite práce a nadmernej administratívnej záťaži a nadmerným nákladom; zdôrazňuje, že rámec by mal zahŕňať mechanizmy na zabránenie chybám, ako je dvojité započítanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné a ľudské zdroje na operačnú podporu rámca;

51.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia dostupnosti spoľahlivých, transparentných a vysokokvalitných údajov sa musia overovať a kombinovať nové inovatívne prístupy, ako sú technológie diaľkového prieskumu, s údajmi získanými pozemným monitorovaním a musia sa interpretovať v úzkej spolupráci s vedcami a s nezávislými a miestnymi odborníkmi vrátane príslušných orgánov a lesných hospodárov; verí, že tieto prístupy môžu zohrávať úlohu aj pri hľadaní rovnováhy medzi multifunkčnosťou lesov a pri vývoji a výmene nových prístupov a postupov a mali by zahŕňať finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na získanie prístupu k údajom, a prispievať k ich získaniu; domnieva sa, že synergia a komplementarita medzi satelitnými snímkami a polohovými a lokalizačnými údajmi sa môžu stať kľúčovými podpornými faktormi pre správcov lesov a vládne orgány; zdôrazňuje význam programu Copernicus, ktorý umožňuje diaľkové monitorovanie a hodnotenie lesných inventárov, ako aj odhaľovanie problémov, ako je nezákonná ťažba dreva a odlesňovanie; víta skutočnosť, že v rámci Európskeho informačného systému o lesoch (FISE) sa posilní existujúce monitorovanie účinkov zmeny klímy a iných prírodných alebo človekom spôsobených narušení na lesy; poukazuje na kľúčovú úlohu analýzy takýchto údajov pri podpore udržateľného obhospodarovania a ochrany lesov, a to aj pri predchádzaní nezákonnej ťažbe dreva a predvídaní a zmierňovaní vplyvov prírodných škodlivých činiteľov, ako sú búrky, lesné požiare a škodcovia;

52.  domnieva sa, že údaje programu Copernicus by sa mali používať ako dôkazový materiál na presadzovanie práva a tvorbu politík prostredníctvom certifikácie údajov a z nich odvodených informačných produktov, a žiada, aby sa v kontexte pripravovaného legislatívneho návrhu rámca pre pozorovanie lesov, podávanie správ a zber údajov docielila certifikácia údajov programu Copernicus; zdôrazňuje, že takéto certifikované údaje by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri monitorovaní rôznych javov (napr. rozloha lesnej pôdy, nezákonná ťažba, zdravotný stav lesov, charakteristika stromov, rastové modely a vplyv lesných požiarov), ako aj pri monitorovaní dodržiavania predpisov;

53.  berie na vedomie myšlienku zaviesť strategické plány pre lesy v rámci monitorovania lesov, podávania správ a zberu údajov; ďalej konštatuje, že viaceré členské štáty už zaviedli vnútroštátne stratégie pre lesy, ktoré Komisia nemôže posudzovať jednotným spôsobom, a že by sa mali stanoviť alebo ďalej rozvíjať spôsobom, ktorý podporuje ciele stratégie EÚ pre lesy; zdôrazňuje, že tento návrh by mal zabrániť nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže a nákladov; zdôrazňuje, že by sa mal objasniť presný účel a potreba takýchto plánov, a zdôrazňuje povinnosť rešpektovať právomoci členských štátov v otázkach lesného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že legislatívny návrh bude plne rešpektovať existujúce národné stratégie na úrovni členských štátov a v prípade potreby na miestnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že strategické plánovanie na úrovni EÚ by malo byť v súlade s existujúcimi národnými stratégiami a nebyť s nimi v rozpore ani ich duplikovať; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by sa tento nástroj mohol využiť najmä na podporu tých členských štátov, ktoré ešte nemajú zavedené vnútroštátne stratégie;

Riadenie a vykonávanie

54.  domnieva sa, že vzhľadom na multifunkčný prínos lesov k rôznym cieľom EÚ a na rôzne administratívne úrovne a zapojené skupiny zainteresovaných strán musí byť základmi vykonávania stratégie úzka spolupráca a výmena najlepších postupov s národnými a regionálnymi odborníkmi, zainteresovanými stranami, konkrétne súkromnými a verejnými vlastníkmi a správcami lesov, vedcami, certifikačnými schémami a občianskou spoločnosťou vrátane primeraného zastúpenia pôvodného obyvateľstva Európy, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity; zdôrazňuje, že riadenie musí zohľadňovať angažovanosť EÚ a členských štátov v procese Forest Europe a na medzinárodnej úrovni vrátane FAO, a že pri vykonávaní stratégie by sa malo vyvíjať úsilie o vytvorenie synergií s príspevkom k medzinárodným záväzkom a spolupráci, a to aj v oblasti neustáleho vývoja terminológie a vymedzení pojmov; pripomína význam cezhraničnej spolupráce pri zabezpečovaní dlhodobého prežitia najcennejších a najohrozenejších druhov a biotopov Európy; naliehavo vyzýva zainteresované strany v oblasti životného prostredia a lesného hospodárstva, aby oslovili širšie skupiny obyvateľstva prostredníctvom rôznych vzdelávacích nástrojov a programov;

55.  zdôrazňuje význam Stáleho lesníckeho výboru ako fóra pre poskytovanie komplexných lesníckych odborných znalostí a diskusiu o činnostiach v rámci stratégie a ďalších politikách EÚ, ktoré majú vplyv na odvetvie lesného hospodárstva; domnieva sa, že na dosiahnutie zosúladenia politík by Komisia mala zintenzívniť dialóg medzi Stálym lesníckym výborom a inými expertnými skupinami, ako je pracovná skupina pre lesy a prírodu, skupina pre občiansky dialóg o lesnom hospodárstve a korku, ktorá sa významne podieľa na riadnom zapájaní zainteresovaných strán do rozvoja a vykonávania politík EÚ v oblasti lesného hospodárstva, pracovná podskupina pre lesy a prírodu v rámci koordinačnej skupiny pre biodiverzitu a prírodu a skupina odborníkov pre drevospracujúci priemysel;

56.  uznáva, že vykonávanie stratégie môže viesť k významným systémovým zmenám v odvetví lesného hospodárstva prostredníctvom prechodu od zdrojov príjmov založených predovšetkým na dreve ku komplexnejším zdrojom príjmov, ktoré sa v čoraz väčšej miere opierajú o poskytovanie iných ekosystémových služieb, a zdôrazňuje potrebu monitorovať a pochopiť jej dôsledky; berie na vedomie, že rozsiahle a občas protirečivé prekrývanie politík a právnych predpisov a v niektorých prípadoch protichodné ciele majú vplyv na lesy a odvetvie lesného hospodárstva a mohlo by spôsobiť legislatívnu roztrieštenosť; zdôrazňuje význam zabezpečenia ich súladu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále posudzovali kumulatívne účinky rôznych iniciatív v rámci stratégie spolu s inými príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ s cieľom zabezpečiť súdržnosť všetkých činností súvisiacich s lesným hospodárstvom a posilniť udržateľné obhospodarovanie lesov pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity; zdôrazňuje, že v rámci týchto posúdení sa musí dôkladne vyhodnotiť vplyv režimu ochrany pralesov a pralesovitých porastov na miestne spoločenstvá v spolupráci s miestnymi aktérmi, pričom 90 % z nich sa nachádza len v štyroch členských štátoch(43); vyzýva Komisiu, aby o tom informovala v rámci svojej správy o vykonávaní;

57.  vyjadruje vážne znepokojenie nad správami o nezákonnej ťažbe dreva a zmenách vo využívaní pôdy v niektorých členských štátoch, a to aj v štátnych lesoch a chránených oblastiach, a nad súvisiacimi prebiehajúcimi postupmi v prípade nesplnenia povinnosti(44); zdôrazňuje, že nezákonná ťažba dreva môže mať účinky, ktoré je ťažké alebo nemožné zvrátiť, môže prispieť k strate biodiverzity, zrýchleniu zmeny klímy a strate prírodných zdrojov z lesov, od ktorých sú lesné komunity závislé, a môže viesť k porušovaniu ľudských práv; vyjadruje hlboký zármutok v súvislosti s vraždami a násilím voči pracovníkom lesného hospodárstva, novinárom a aktivistom v dôsledku nezákonnej ťažby dreva, dôrazne ich odsudzuje a očakáva, že členské štáty vyvodia voči páchateľom zodpovednosť a ukončia útlak lesnej stráže; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere a účinne vykonávali príslušné vnútroštátne a únijné právne predpisy, najmä vymedzením pojmu nezákonnej ťažby dreva, zvýšením dôkladného monitorovania, v prípade potreby vynakladaním výdavkov na presadzovanie, bojom proti korupcii a zlepšením správy lesov a pôdy; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť úlohu príslušných orgánov členských štátov v boji proti nezákonnej ťažbe dreva na základe skúseností získaných pri vykonávaní a presadzovaní nariadenia EÚ o dreve; konštatuje, že ťažba dreva v rozpore s opatreniami na ochranu prírody vrátane plánov riadenia sústavy Natura 2000 a smernice o vtákoch a biotopoch môže tiež predstavovať nezákonnú ťažbu dreva; zdôrazňuje, že nezákonná ťažba dreva má veľký negatívny hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv a spôsobuje straty príjmov miestnych komunít; berie na vedomie súvislosť medzi nelegálnou ťažbou dreva a zlými životnými podmienkami; vyjadruje poľutovanie nad tým, ako dlho Komisii trvá riešenie prípadov porušenia predpisov, čo so sebou nesie značné riziko, že nezákonná ťažba dreva bude pokračovať a že bude príliš neskoro na to, aby sa zvrátili a napravili obrovské škody, ktoré spôsobuje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na zastavenie nezákonnej ťažby dreva a sprísnenie kontroly nezákonného obchodovania s drevom prostredníctvom dôkladného monitorovania a dôsledného presadzovania existujúcich predpisov a používania geopriestorových technológií a technológií diaľkového prieskumu;

58.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala normy a ambície EÚ v oblasti ochrany lesov na medzinárodnej úrovni;

59.  vyzýva Komisiu, aby obnovila rokovania o medzinárodnom právne záväznom dohovore o lesoch, ktorý by prispel k obhospodarovaniu, ochrane a udržateľnému rozvoju lesov a zabezpečil ich mnohoraké a dopĺňajúce sa funkcie a využitia, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a ochranu lesov, a zároveň by zohľadňoval sociálne, hospodárske, ekologické, kultúrne a duchovné potreby súčasných a budúcich generácií, uznával zásadnú úlohu všetkých druhov lesov pri zachovávaní ekologických procesov a rovnováhy a podporoval identitu, kultúru a práva pôvodných obyvateľov, ich komunít a iných komunít a obyvateľov lesa;

60.  vyzýva Úniu, aby dodržiavala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a zabezpečila súlad medzi politikami v oblasti rozvoja, obchodu, poľnohospodárstva, energetiky a klímy; uznáva pozitívny hospodársky, spoločenský a environmentálny prínos lesného priemyslu a požaduje ďalšie investície do výskumu, inovácií a technologického pokroku;

61.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zrkadlové doložky na medzinárodných trhoch v oblasti biohospodárstva a využívala celoeurópske a medzinárodné partnerstvá a zahraničné obchodné dohody na podporu klimatických ambícií EÚ a udržateľnosti využívania lesov mimo EÚ;

o
o   o

62.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 37. (2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 17. (3) Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82. (6) Ú. v. EÚ L 206, 22.7.1992, s. 7. (7) Ú. v. EÚ L 60, 22.2.2021, s. 21. (8) Ú. v. EÚ L 189, 10.5.2022, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 169. (10) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17. apríla 2018, Európska komisia/Poľská republika, C-441/17, ECLI:EU:C:2018:255 (Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Článok 6 ods. 1 a 3 – Článok 12 ods. 1 – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Články 4 a 5 – Lokalita Natura 2000 ‚Puszcza Białowieska‘ – Zmena plánu lesného hospodárenia – Zvýšenie objemu dobývateľného dreva – Plán alebo projekt, ktorý síce nie je priamo potrebný pre správu lokality, ale môže túto lokalitu významne ovplyvniť – Primerané posudzovanie vplyvov na životné prostredie – Nepriaznivý vplyv na integritu lokality – Účinné vykonanie ochranných opatrení – Účinky na miesta na rozmnožovanie alebo miesta na oddych chránených druhov). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality. (12) Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 5/2016 s názvom Európske lesné ekosystémy: stav a tendencie. (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1). (14) Oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 (COM(2021)0572). (15) V Európe ako celku má väčšina súkromných podnikov 10 ha alebo menej – Forest Europe, Stav európskych lesov 2020, 2020; v Nemecku má 50 % súkromných lesných podnikov menej než 20 ha, https://www.bmel.de/SharedDocs/Downloads/DE/Broschueren/bundeswaldinventur3.pdf;jsessionid=972A5297B9463D98948E787D1AA78F19.live921?__blob=publicationFile&v=3; vo Francúzsku majú približne dve tretiny súkromných vlastníkov menej než 1 ha, https://franceboisforet.fr/wp-content/uploads/2021/04/Brochure_chiffresClesForetPrivee_2021_PageApage_BD.pdf; vo Fínsku má približne 45 % vlastníkov menej než 10 ha, https://www.luke.fi/en/statistics/ownership-of-forest-land; v Lotyšsku má približne 50 % vlastníkov menej než 5 ha, https://www.zm.gov.lv/public/ck/files/MAF_parskats_Silava_privat_meza_apsaimn_monitorings.pdf. (16) Science for Environment Policy, European Forests for biodiversity, Climate Change mitigation and adaptation (Veda pre environmentálnu politiku, Európske lesy pre biodiverzitu, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy), Future Brief 25, Science Communication Unit, UWE Bristol, 2021, https://ec.europa.eu/environment/integration/research/newsalert/. (17) Európska environmentálna agentúra, The European environment — state and outlook 2020: knowledge for transition to a sustainable Europe (Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod k udržateľnej Európe), 11. mája 2020, s. 83, https://www.eea.europa.eu/soer-2020/. (18) Oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 (COM(2021)0572). (19) Spoločné výskumné centrum, Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb: hodnotenie ekosystému EÚ, 2020; vývoju stavu lesov sa venuje aj publikácia Forest Europe: Stav európskych lesov 2020, 2020. (20) Správa Forest Europe z roku 2020 s názvom Stav európskych lesov 2020. (21) Spoločné výskumné centrum, Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb: hodnotenie ekosystému EÚ, 2020; vývoju stavu lesov sa venuje aj publikácia Forest Europe: Stav európskych lesov 2020, 2020. (22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23). (23) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Study on certification and verification schemes in the forest sector and for wood-based products (Štúdia o systémoch certifikácie a overovania v odvetví lesného hospodárstva a výrobkov z dreva), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021, https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/afa5e0df-fb19-11eb-b520-01aa75ed71a1 (24) Spoločné výskumné centrum, Mapovanie a posudzovanie pralesov a pralesovitých porastov v Európe, 2021. (25) https://www.wur.nl/en/research-results/research-institutes/environmental-research/show-wenr/does-the-eu-depend-on-russia-for-its-wood.htm (26) https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_21/SR_Forestry_SK.pdf (27) Forest Europe, Stav európskych lesov 2020, 2020. (28) Science for Environment Policy, European Forests for biodiversity, Climate Change mitigation and adaptation (Veda pre environmentálnu politiku, Európske lesy pre biodiverzitu, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy), Future Brief 25, Science Communication Unit, UWE Bristol, 2021, https://ec.europa.eu/environment/integration/research/newsalert/. (29) Oznámenie Komisie zo 17. novembra 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 – Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy (COM(2021)0699). (30) Pickles, B. J. a Simard, S. W., Mycorrhizal Networks and Forest Resilience to Drought, Mycorrhizal Mediation of Soil – Fertility, Structure, and Carbon Storage (Mykorízne siete a odolnosť lesov voči suchám, Mykoríza ako pôdny sprostredkovateľ: úrodnosť, štruktúra a ukladanie uhlíka), Elsevier, Amsterdam, 2017, s. 319-339. (31) Gorzelak, M. A. a kol., Inter-plant communication through mycorrhizal networks mediates complex adaptive behaviour in plant communities (Komunikácia medzi rastlinami prostredníctvom mykoríznych sietí sprostredkúva komplexné adaptatívne správanie v rastlinných spoločenstvách), AoB Plants, 2015. (32) Usman, M. a kol., Mycorrhizal Symbiosis for Better Adaptation of Trees to Abiotic Stress Caused by Climate Change in Temperate and Boreal Forests (Mykorízna symbióza v záujme lepšej adaptácie stromov na abiotický stres spôsobený zmenou klímy v lesoch mierneho a boreálneho pásma), Frontiers in Forests and Global Change, 2021. (33) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Guidance on cascading use of biomass with selected good practice examples on woody biomass (Usmernenie ku kaskádovému využívaniu biomasy s vybranými príkladmi osvedčených postupov v súvislosti s drevnou biomasou), Úrad pre publikácie, 2019. (34) Hetemäki, L., Palahí, M. a Nasi, R., Seeing the wood in the forests (Vidieť drevo v lesoch), séria Knowledge to Action 1, Európsky lesnícky inštitút, 2020; pozri aj správu WWF s názvom Living Forests (Živé lesy), kapitola 5, https://wwf.panda.org/discover/our_focus/forests_practice/forest_publications_news_and_reports/living_forests_report/. (35) V oblasti Forest Europe; pozri Forest Europe, Stav európskych lesov 2020, 2020. (36) Pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. júla 2021 s názvom The 3 Billion Tree Planting Pledge for 2030 (Záväzok vysadiť do roku 2030 tri miliardy stromov, SWD(2021)0651). (37) Spoločné výskumné centrum, Mapovanie a posudzovanie pralesov a pralesovitých porastov v Európe, 2021. (38) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Forests,_forestry_and_logging#Employment_and_apparent_labour_productivity_in_forestry_and_logging. (39) Oznámenie Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka (COM(2021)0800). (40) Ú. v. EÚ C 229, 15.6.2021, s. 6. (41) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Forests,_forestry_and_logging#Employment_and_apparent_labour_productivity_in_forestry_and_logging. (42) Forest Europe, Stav európskych lesov 2020, 2020. (43) Spoločné výskumné centrum, Mapovanie a posudzovanie pralesov a pralesovitých porastov v Európe, 2021. (44) Päť prebiehajúcich postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti štyrom členským štátom (veci 2016/2072, 2018/2208, 2018/4076, 2020/2033 a 2021/4029).

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2022 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (COM(2021)0706 – C9-0430/2021 – 2021/0366(COD))(1)

P9_TA(2022)0311 A9-0219/2022

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  Lesy poskytujú rôznorodé prínosy z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, a to vrátane drevených a nedrevených lesných výrobkov a environmentálnych služieb nevyhnutných pre ľudstvo, keďže sú domovom pre väčšinu celosvetovej suchozemskej biodiverzity. Udržujú ekosystémové funkcie, pomáhajú chrániť klimatický systém, poskytujú zdravý vzduch a zohrávajú dôležitú úlohu pri purifikácii vody a pôdy, ako aj pri zadržiavaní vody. Lesy okrem toho poskytujú obživu a príjem približne jednej tretine celosvetovej populácie a ich ničenie má vážne dôsledky pre živobytie najzraniteľnejších osôb vrátane pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dobre zachovaných a dobre fungujúcich lesných ekosystémov.18 Odlesňovanie a degradácia lesov navyše spôsobujú zníženie dôležitého záchytu oxidu uhličitého a zvýšenie pravdepodobnosti šírenia nových chorôb zo zvierat na ľudí. (1)  Lesy poskytujú rôznorodé prínosy z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, a to vrátane drevených a nedrevených lesných výrobkov a environmentálnych služieb nevyhnutných pre ľudstvo, keďže sú domovom pre väčšinu celosvetovej suchozemskej biodiverzity. Udržujú ekosystémové funkcie, pomáhajú chrániť klimatický systém, poskytujú zdravý vzduch a zohrávajú dôležitú úlohu pri purifikácii vody a pôdy, ako aj pri zadržiavaní vody a dopĺňaní vody, pričom viac ako štvrtina moderných liekov sa vyrába z rastlín z tropických lesov. Veľké lesné oblasti pôsobia ako zdroj vlhkosti a pomáhajú predchádzať rozširovaniu púští v kontinentálnych regiónoch. Lesy okrem toho poskytujú obživu a príjem približne jednej tretine celosvetovej populácie a ich ničenie má vážne dôsledky pre živobytie najzraniteľnejších osôb vrátane pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od lesných ekosystémov.18 Odlesňovanie, degradácia lesov a konverzia lesov navyše spôsobujú zníženie dôležitého záchytu oxidu uhličitého. Odlesňovanie, degradácia lesov a konverzia lesov takisto zvyšujú kontakty medzi voľne žijúcimi zvieratami, hospodárskymi zvieratami a ľuďmi, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť šírenia nových chorôb a riziká nových epidémií a pandémií. __________________ __________________ 18 Oznámenie Komisie z 27. júla 2019 „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“, COM(2019)0352. 18 Oznámenie Komisie z 27. júla 2019 „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“, COM(2019)0352. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Odlesňovanie a degradácia lesov prebiehajú alarmujúcou rýchlosťou. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 vymizlo na celom svete 420 miliónov hektárov lesov, čo predstavuje približne 10 % zostávajúcich svetových lesov a plochu väčšiu než Európska únia19. Odlesňovanie a degradácia lesov sú na druhej strane dôležitými hnacími silami globálneho otepľovania a straty biodiverzity, čo sú dve najdôležitejšie environmentálne výzvy našej doby. Každý rok však svet stráca ďalších 10 miliónov hektárov lesa. (2)  Odlesňovanie, degradácia lesov a konverzia lesov prebiehajú alarmujúcou rýchlosťou. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 vymizlo na celom svete 420 miliónov hektárov lesov, čo predstavuje približne 10 % zostávajúcich svetových lesov a plochu väčšiu než Európska únia19. Odlesňovanie, degradácia lesov a konverzia lesov sú na druhej strane dôležitými hnacími silami globálneho otepľovania a straty biodiverzity, čo sú dve najdôležitejšie environmentálne výzvy našej doby. Každý rok však svet stráca ďalších 10 miliónov hektárov lesa. Na lesy má silný vplyv aj zmena klímy a bude sa musieť čeliť mnohým výzvam, aby sa zabezpečila schopnosť adaptácie a odolnosť lesov v najbližších desaťročiach. _________________ _________________ 19 FAO, Global Forest Resource Assessment 2020, p. XII (FAO, Hodnotenie celosvetových lesných zdrojov 2020, s. XII) https://www.fao.org/documents/card/en/c/ca9825en. 19 FAO, Global Forest Resource Assessment 2020, p. XII (FAO, Hodnotenie celosvetových lesných zdrojov 2020, s. XII) https://www.fao.org/documents/card/en/c/ca9825en. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 (3)  Odlesňovanie a degradácia lesov prispievajú k celosvetovej klimatickej kríze viacerými spôsobmi. Predovšetkým zvyšujú emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom s nimi spojených lesných požiarov, pričom trvalo odstraňujú kapacity záchytu oxidu uhličitého, znižujú odolnosť postihnutej oblasti voči zmene klímy a podstatne znižujú jej biodiverzitu. Len samotné odlesňovanie zapríčiňuje 11 % emisií skleníkových plynov20. (3)  Odlesňovanie, degradácia lesov a konverzia lesov prispievajú k celosvetovej klimatickej kríze viacerými spôsobmi. Predovšetkým zvyšujú emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom s nimi spojených lesných požiarov, pričom trvalo odstraňujú kapacity záchytu oxidu uhličitého, znižujú odolnosť postihnutej oblasti voči zmene klímy a podstatne znižujú jej biodiverzitu a odolnosť voči chorobám a škodcom. Len samotné odlesňovanie zapríčiňuje 11 % emisií skleníkových plynov20. __________________ __________________ 20 IPCC, Climate Change and Land: an IPCC special report on climate change, desertification, land degradation, sustainable land management, food security, and greenhouse gas fluxes in terrestrial ecosystems (IPPCC, Zmena klímy a pôda: osobitná správa IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch), https://www.ipcc.ch/srccl/. 20 IPCC, Climate Change and Land: an IPCC special report on climate change, desertification, land degradation, sustainable land management, food security, and greenhouse gas fluxes in terrestrial ecosystems (IPPCC, Zmena klímy a pôda: osobitná správa IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch), https://www.ipcc.ch/srccl/. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Klimatická kríza spôsobuje stratu biodiverzity na celom svete a strata biodiverzity zhoršuje zmenu klímy – tieto dva procesy sú navzájom neoddeliteľne prepojené, ako potvrdili nedávne štúdie. Biodiverzita pomáha zmierňovať zmenu klímy. Hmyz, vtáky a cicavce sú opeľovačmi, rozširujú semená a môžu pomôcť, či už priamo alebo nepriamo, účinnejšie ukladať oxid uhličitý. Lesy tiež zabezpečujú neustále dopĺňanie vodných zdrojov a predchádzanie suchám a ich škodlivým účinkom na miestne komunity vrátane pôvodného obyvateľstva. Výrazné zníženie odlesňovania a degradácie lesov a systematická obnova lesov a iných ekosystémov sú jedinou rozhodujúcou príležitosťou blízkou prírode na zmiernenie zmeny klímy. (4)  Klimatická kríza spôsobuje stratu biodiverzity na celom svete a strata biodiverzity zhoršuje zmenu klímy – tieto dva procesy sú navzájom neoddeliteľne prepojené, ako potvrdili nedávne štúdie. Biodiverzita a ekosystémy sú zásadné pre rozvoj odolný proti zmene klímy1a. Hmyz, vtáky a cicavce sú opeľovačmi, rozširujú semená a môžu pomôcť, či už priamo alebo nepriamo, účinnejšie ukladať oxid uhličitý. Lesy tiež zabezpečujú neustále dopĺňanie vodných zdrojov a predchádzanie suchám a ich škodlivým účinkom na miestne komunity vrátane pôvodného obyvateľstva. Výrazné zníženie odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov a systematická obnova lesov a iných ekosystémov sú jedinou rozhodujúcou príležitosťou blízkou prírode na zmiernenie zmeny klímy. __________________ 1a IPCC Report-Summary for policy makers (Súhrn správy IPCC pre tvorcov politík), február 2022, https://report.ipcc.ch/ar6wg2/pdf/IPCC_AR6_WGII_SummaryForPolicymakers.pdf Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  Biodiverzita je nevyhnutná pre odolnosť ekosystémov a ich služieb na miestnej aj celosvetovej úrovni. Viac ako polovica celosvetového hrubého domáceho produktu závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje. Tri hlavné hospodárske odvetvia – stavebníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a nápoje – všetky vo veľkej miere závisia od prírody. Strata biodiverzity ohrozuje udržateľné kolobehy vody a naše potravinové systémy, čím ohrozuje našu potravinovú bezpečnosť a výživu. Viac ako 75 % svetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi. Viaceré priemyselné odvetvia sa okrem toho spoliehajú na genetickú rozmanitosť a ekosystémové služby ako na kritické vstupy pre výrobu, najmä v prípade liekov. (5)  Biodiverzita je nevyhnutná pre odolnosť ekosystémov a ich služieb na miestnej aj celosvetovej úrovni. Viac ako polovica celosvetového hrubého domáceho produktu závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje. Tri hlavné hospodárske odvetvia – stavebníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a nápoje – všetky vo veľkej miere závisia od prírody. Strata biodiverzity ohrozuje udržateľné kolobehy vody a naše potravinové systémy, čím ohrozuje našu potravinovú bezpečnosť a výživu. Viac ako 75 % svetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi. Viaceré priemyselné odvetvia sa okrem toho spoliehajú na genetickú rozmanitosť a ekosystémové služby prítomné v komplexných, prirodzene sa obnovujúcich lesoch s neprerušovanými komplexnými symbiotickými vzťahmi ako na kritické vstupy pre výrobu, najmä v prípade liekov vrátane antimikrobiálnych látok. Navyše transpirácia, proces, ktorým stromy odoberajú vodu zo zeme a uvoľňujú ju do atmosféry svojimi listami, je hlavným zdrojom vody pre atmosféru a odhaduje sa, že je zodpovedný za približne polovicu všetkých zrážok. Odlesňovanie preto výrazne ovplyvňuje režim zrážok a prirodzenú reguláciu vodných tokov, a to tak v lesoch, ako aj v okolitých oblastiach. Hrozí, že vplyv odlesňovania na systém recyklácie vody na Zemi bude rovnako ničivý ako jeho vplyv na zmenu klímy. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Zmena klímy, strata biodiverzity a odlesňovanie sú problémami najvyššieho celosvetového významu, ktoré vyvolávajú obavy a ovplyvňujú prežitie ľudstva a udržateľné životné podmienky na Zemi. Zrýchlenie zmeny klímy, strata biodiverzity a degradácia životného prostredia spolu s konkrétnymi príkladmi ich ničivých účinkov na prírodu, životné podmienky ľudí a miestne hospodárstva viedli k tomu, že zelená transformácia sa považuje za hlavný cieľ našej doby a za otázku medzigeneračnej rovnosti. (6)  Zmena klímy, strata biodiverzity a odlesňovanie sú problémami najvyššieho celosvetového významu, ktoré vyvolávajú obavy a ovplyvňujú prežitie ľudstva a udržateľné životné podmienky na Zemi. Zrýchlenie zmeny klímy, strata biodiverzity a degradácia životného prostredia spolu s konkrétnymi príkladmi ich ničivých účinkov na prírodu, životné podmienky ľudí a miestne hospodárstva viedli k tomu, že zelená transformácia sa považuje za hlavný cieľ našej doby a za otázku rodovej a medzigeneračnej rovnosti. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové) (6a)   Z 227 smrteľných útokov na ochrancov životného prostredia a pôdy zaznamenaných v roku 2020, pracovalo 70 % zavraždených na ochrane svetových lesov pred odlesňovaním a priemyselným rozvojom. Uvedené útoky sa neprimerane zameriavajú na pôvodné obyvateľstvo, ktoré bolo terčom jednej tretiny vrážd zaznamenaných v roku 2020. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Spotreba v Únii je významnou hnacou silou odlesňovania a degradácie lesov v celosvetovom meradle. V posúdení vplyvu uskutočneného v rámci iniciatívy sa odhaduje, že bez primeraného regulačného zásahu sa spotreba a výroba šiestich komodít v EÚ zahrnutých do rozsahu pôsobnosti (drevo, hovädzí dobytok, sója, palmový olej, kakao a káva) do roku 2030 zvýši na úroveň približne 248 000 hektárov odlesňovania ročne. (7)  Spotreba v Únii je významnou hnacou silou odlesňovania, konverzie prírodných ekosystémov, degradácie prírodných ekosystémov a lesov a konverzie lesov v celosvetovom meradle. V posúdení vplyvu uskutočneného v rámci iniciatívy sa odhaduje, že bez primeraného regulačného zásahu sa spotreba a výroba len šiestich komodít v EÚ (drevo, hovädzí dobytok, sója, palmový olej, kakao a káva) do roku 2030 zvýši na úroveň približne 248 000 hektárov odlesňovania ročne. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  Pokiaľ ide o situáciu lesov v EÚ, v správe o stave európskych lesov 202021 sa uvádza, že v rokoch 1990 až 2020 sa plocha lesov v Európe rozrástla o 9 %, množstvo oxidu uhličitého uloženého v biomase sa zvýšilo o 50 % a dodávky dreva vzrástli o 40 %. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia 202022 sa však menej ako 5 % európskych lesnatých plôch považuje za nenarušené alebo prírodné. (8)  Pokiaľ ide o situáciu lesov v EÚ, v správe o stave európskych lesov 202021 sa uvádza, že v rokoch 1990 až 2020 sa plocha lesov v Európe rozrástla o 9 %, množstvo oxidu uhličitého uloženého v biomase sa zvýšilo o 50 % a dodávky dreva vzrástli o 40 %. Napriek tomu sú prírodné a pralesovité porasty takisto predmetom intenzifikácie obhospodarovania a ich jedinečná biodiverzita a štrukturálne vlastnosti sú v ohrození. Navyše sa menej ako 5 % európskych lesnatých plôch v súčasnosti považuje za nenarušené alebo prírodné a zmena klímy prináša hrozby siahajúce od extrémnych poveternostných podmienok až po choroby škodcov. Lesné ekosystémy sa musia vyrovnať s mnohými tlakmi spôsobenými ľudskou činnosťou. Patria sem činnosti, ktoré priamo ovplyvňujú ekosystémy a biotopy, ako napríklad určité postupy obhospodarovania lesov. Najmä intenzívne obhospodarované rovnoveké lesy môžu mať v dôsledku holorubov a odstraňovania odumretého dreva vážny vplyv na celé biotopy22. __________________ __________________ 21 Forest Europe – Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe, State of Europe’s Forests 2020 (Forest Europe – Konferencia ministrov o ochrane lesov v Európe, Stav európskych lesov 2020), https://foresteurope.org/state-europes-forests-2020/. 21 Forest Europe – Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe, State of Europe’s Forests 2020 (Forest Europe – Konferencia ministrov o ochrane lesov v Európe, Stav európskych lesov 2020), https://foresteurope.org/state-europes-forests-2020/. 22 European Environment Agency, State of the Environment 2020 (Európska environmentálna agentúra, Stav životného prostredia 2020), https://www.eea.europa.eu/soer/publications/soer-2020. 22 European Environment Agency, State of the Environment 2020 (Európska environmentálna agentúra, Stav životného prostredia 2020), https://www.eea.europa.eu/soer/publications/soer-2020. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  V roku 2019 Komisia prijala niekoľko iniciatív na riešenie globálnych environmentálnych kríz vrátane konkrétnych opatrení týkajúcich sa odlesňovania. Komisia vo svojom oznámení „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“23 označila za prioritu znížiť stopu spotreby Únie na pôdu a podporovať v Únii spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 pod názvom Európska zelená dohoda24 vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov a kde sa na žiadnu osobu ani žiadne miesto nezabudne. Jej cieľom je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov a budúcich generácií pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Ďalším cieľom Európskej zelenej dohody je poskytnúť občanom a budúcim generáciám okrem iného čerstvý vzduch, čistú vodu, zdravú pôdu a biodiverzitu. Na tento účel stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 203025, stratégia Z farmy na stôl26, stratégia lesného hospodárstva EÚ27, akčný plán EÚ pre nulové znečistenie28 a ďalšie relevantné stratégie29 vypracované v rámci Európskej zelenej dohody ďalej zdôrazňujú význam opatrení v oblasti ochrany a odolnosti lesov. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity sa zameriava najmä na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Stratégia EÚ pre biohospodárstvo30 napokon posilňuje ochranu životného prostredia a ekosystémov a zároveň rieši rastúci dopyt po potravinách, krmivách, energii, materiáloch a výrobkoch hľadaním nových spôsobov výroby a spotreby. (9)  V roku 2019 Komisia prijala niekoľko iniciatív na riešenie globálnych environmentálnych kríz vrátane konkrétnych opatrení týkajúcich sa odlesňovania. Komisia vo svojom oznámení „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“23 označila za prioritu znížiť stopu spotreby Únie na pôdu a podporovať v Únii spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 pod názvom Európska zelená dohoda24 vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a je postavené na udržateľnom voľnom obchode založenom na pravidlách, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov a kde sa na žiadnu osobu ani žiadne miesto nezabudne. Jej cieľom je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov a budúcich generácií pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Ďalším cieľom Európskej zelenej dohody je poskytnúť občanom a budúcim generáciám okrem iného čerstvý vzduch, čistú vodu, zdravú pôdu a biodiverzitu. Na tento účel stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 203025, stratégia Z farmy na stôl26, stratégia lesného hospodárstva EÚ27, akčný plán EÚ pre nulové znečistenie28 a ďalšie relevantné stratégie29 vypracované v rámci Európskej zelenej dohody ďalej zdôrazňujú význam opatrení v oblasti ochrany a odolnosti lesov. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity sa zameriava najmä na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Stratégia EÚ pre biohospodárstvo30 napokon posilňuje ochranu životného prostredia a ekosystémov a zároveň rieši rastúci dopyt po potravinách, krmivách, energii, materiáloch a výrobkoch hľadaním nových spôsobov výroby a spotreby. __________________ __________________ 23 COM(2019)0352. 23 COM(2019)0352. 24 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda, COM(2019)0640. 24 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda, COM(2019)0640. 25 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov, COM(2020)0380. 25 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov, COM(2020)0380. 26 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020)0381. 26 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020)0381. 27 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a drevospracujúci priemysel, COM(2013)0659. 27 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a drevospracujúci priemysel, COM(2013)0659. 28 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, COM(2021)0400. 28 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, COM(2021)0400. 29 napr. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ - smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040, COM(2021)0345. 29 napr. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ - smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040, COM(2021)0345. 30 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie: aktualizovaná stratégia pre biohospodárstvo, COM(2018)0273. 30 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie: aktualizovaná stratégia pre biohospodárstvo, COM(2018)0273. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Členské štáty opakovane vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcim odlesňovaním. Zdôraznili, že keďže súčasné politiky a opatrenia na svetovej úrovni týkajúce sa ochrany, obnovy a udržateľného obhospodarovania lesov nepostačujú na zastavenie odlesňovania a degradácie lesov, je potrebné posilniť opatrenia Únie s cieľom účinnejšie prispievať k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali všetky členské štáty Organizácie Spojených národov v roku 2015. Rada osobitne podporila vyhlásenie Komisie v oznámení „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“, že posúdi dodatočné regulačné a neregulačné opatrenia a predloží príslušné návrhy.31 (10)  Členské štáty opakovane vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcim odlesňovaním. Zdôraznili, že keďže súčasné politiky a opatrenia na svetovej úrovni týkajúce sa ochrany, obnovy a udržateľného obhospodarovania lesov nepostačujú na zastavenie odlesňovania, degradácie lesov, konverzie lesov a straty biodiverzity, je potrebné posilniť opatrenia Únie s cieľom účinnejšie prispievať k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali všetky členské štáty Organizácie Spojených národov v roku 2015. Komisia a členské štáty sa takisto zaviazali dodržiavať Dekádu opatrení OSN v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, Dekádu OSN pre obnovu ekosystému a Dekádu rodinného poľnohospodárstva OSN. Rada osobitne podporila vyhlásenie Komisie v oznámení „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“, že posúdi dodatočné regulačné a neregulačné opatrenia a predloží príslušné návrhy.31 _________________ _________________ 31 Závery Rady týkajúce sa oznámenia o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (16. december 2019) 15151/19. Dostupné na adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15151-2019-INIT/sk/pdf. 31 Závery Rady týkajúce sa oznámenia o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (16. december 2019) 15151/19. Dostupné na adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15151-2019-INIT/sk/pdf. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Európsky parlament zdôraznil, že pokračujúce ničenie svetových lesov je do veľkej miery spojené s rozširovaním poľnohospodárskej výroby, a to najmä prostredníctvom konverzie lesov na poľnohospodárske pozemky určené na výrobu viacerých výrobkov a komodít, po ktorých je vysoký dopyt. Parlament 22. októbra 2020 prijal uznesenie32 v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom žiada Komisiu, aby na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ predložila návrh „právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ“. (11)  Európsky parlament zdôraznil, že pokračujúce ničenie a degradácia a konverzia svetových lesov a prírodných ekosystémov, ako aj porušovanie ľudských práv sú do veľkej miery spojené s rozširovaním poľnohospodárskej výroby, a to najmä prostredníctvom konverzie lesov na poľnohospodárske pozemky určené na výrobu viacerých výrobkov a komodít, po ktorých je vysoký dopyt. Parlament 22. októbra 2020 prijal uznesenie32 v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom žiada Komisiu, aby na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ predložila návrh „právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ“, a to na základe povinnej náležitej starostlivosti. __________________ __________________ 32 Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ [2020/2006(INL)]. Dostupné na adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15151-2019-INIT/sk/pdf. 32 Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ [2020/2006(INL)]. Dostupné na adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15151-2019-INIT/sk/pdf. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 (12)  Boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov sú dôležitou súčasťou balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na splnenie záväzku Únie v rámci Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody o zmene klímy z roku 201533, ako aj na splnenie právne záväzného záväzku podľa právnych predpisov EÚ v oblasti klímy, ktorým je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. (12)  Boj proti odlesňovaniu, konverzii prírodných ekosystémov, degradácii prírodných ekosystémov a lesov a konverzii lesov sú dôležitou súčasťou balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na splnenie záväzku Únie v rámci Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody o zmene klímy z roku 201533 a ôsmeho environmentálneho akčného programu prijatého rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/59133a, ako aj na splnenie právne záväzného záväzku podľa právnych predpisov EÚ v oblasti klímy, ktorým je dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. __________________ __________________ 33 EÚ dohodu ratifikovala 5. októbra 2016 a dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. 33 EÚ dohodu ratifikovala 5. októbra 2016 a dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. 33a Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22). Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 a (nové) (12a)  Boj proti odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzie lesov je takisto dôležitou súčasťou balíka opatrení potrebných na boj proti strate biodiverzity a na splnenie záväzkov Únie v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite, Európskej zelenej dohody, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 b (nové) (12b)  Pralesy sú jedinečné a nenahraditeľné. Lesné plantáže a lesy z umelej obnovy sú menej biologicky rozmanité a chránia životné prostredie menej ako pralesy a prírodné lesy. Preto je v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia vhodné jasne rozlišovať medzi rôznymi druhmi lesov. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 a (nové) (13a)  Boj proti odlesňovaniu, degradácii lesov, konverzii lesov a konverzii a degradácii iných ekosystémov si takisto vyžaduje informovanosť spotrebiteľov o zdravších modeloch spotreby, ktoré majú menšiu environmentálnu stopu. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 b (nové) (13b)  Rastlinné bielkoviny na kŕmenie hospodárskych zvierat vo veľkej miere prispievajú k odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov a konverzii iných ekosystémov na celom svete. Proti odlesňovaniu a konverzii iných ekosystémov možno bojovať najmä znížením závislosti Únie od dovážaných rastlinných bielkovín a podporou miestnych a udržateľne získavaných rastlinných bielkovín. Dosiahnutie cieľov tohto nariadenia musí sprevádzať zvýšenie autonómnosti bielkovín a vykonávanie stratégie Únie v oblasti rastlinných bielkovín. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14 (14)  V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla a spotrebovala jednu tretinu globálne obchodovaných poľnohospodárskych výrobkov spojených s odlesňovaním. Počas daného obdobia spotreba v Únii zapríčinila 10 % celosvetového odlesňovania spojeného s výrobou tovaru alebo služieb. Hoci relatívny podiel spotreby v EÚ klesá, spotreba v EÚ je neúmerne veľkou hnacou silou odlesňovania. Únia by preto mala prijať opatrenia na minimalizáciu globálneho odlesňovania a degradácie lesov, ktoré vyvoláva spotreba určitých komodít a výrobkov v Únii, a mala by sa usilovať o zníženie svojho podielu na emisiách skleníkových plynov a svojho príspevku k celosvetovej strate biodiverzity, a takisto by mala podporovať udržateľné modely výroby a spotreby v Únii a na celom svete. Aby mala politika Únie čo najväčší vplyv, mala by sa zamerať na ovplyvňovanie globálneho trhu, nielen dodávateľských reťazcov do Únie. V tejto súvislosti majú zásadný význam partnerstvá a účinná medzinárodná spolupráca s producentskými a spotrebiteľskými krajinami. (14)  V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla a spotrebovala jednu tretinu globálne obchodovaných poľnohospodárskych výrobkov spojených s odlesňovaním. Počas daného obdobia spotreba v Únii zapríčinila 10 % celosvetového odlesňovania spojeného s výrobou tovaru alebo služieb. Hoci relatívny podiel spotreby v EÚ klesá, spotreba v EÚ je neúmerne veľkou hnacou silou odlesňovania. Únia by preto mala prijať opatrenia na minimalizáciu globálneho odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov, ktoré vyvoláva spotreba určitých komodít a výrobkov v Únii, a mala by sa usilovať o zníženie svojho podielu na emisiách skleníkových plynov a svojho príspevku k celosvetovej strate biodiverzity, a takisto by mala podporovať udržateľné modely výroby a spotreby v Únii a na celom svete. Aby mala politika Únie čo najväčší vplyv, mala by sa zamerať na ovplyvňovanie globálneho trhu, nielen dodávateľských reťazcov do Únie. V tejto súvislosti majú zásadný význam partnerstvá a účinná medzinárodná spolupráca s producentskými a spotrebiteľskými krajinami vrátane dohôd o voľnom obchode. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  Zastavenie odlesňovania a degradácie lesov je nevyhnutnou súčasťou cieľov udržateľného rozvoja. Toto nariadenie by malo prispieť najmä k plneniu cieľov týkajúcich sa života na pevnine (cieľ udržateľného rozvoja č. 15), ochrany klímy (cieľ udržateľného rozvoja č. 13), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ udržateľného rozvoja č. 12), žiadneho hladu (cieľ udržateľného rozvoja č. 2) a kvality zdravia a života (cieľ udržateľného rozvoja č. 3). Príslušný cieľ č. 15.2, ktorým je zastavenie odlesňovania do roku 2020, nebol splnený, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu ambicióznych a účinných opatrení. (15)  Zastavenie odlesňovania, degradácie lesov, konverzie lesov a konverzie a degradácie iných ekosystémov je nevyhnutnou súčasťou cieľov udržateľného rozvoja. Toto nariadenie by malo prispieť najmä k plneniu cieľov týkajúcich sa života na pevnine (cieľ udržateľného rozvoja č. 15), ochrany klímy (cieľ udržateľného rozvoja č. 13), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ udržateľného rozvoja č. 12), žiadneho hladu (cieľ udržateľného rozvoja č. 2) a kvality zdravia a života (cieľ udržateľného rozvoja č. 3). Príslušný cieľ č. 15.2, ktorým je zastavenie odlesňovania do roku 2020, nebol splnený, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu ambicióznych a účinných opatrení. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17 (17)  Toto nariadenie by malo reagovať aj na Glasgowskú deklaráciu svetových lídrov z roku 2021 o lesoch a využívaní pôdy37, v ktorom sa uznáva, že „na splnenie našich cieľov v oblasti využívania pôdy, klímy, biodiverzity a udržateľného rozvoja na celosvetovej aj vnútroštátnej úrovni budú potrebné ďalšie transformačné opatrenia v prepojených oblastiach udržateľnej výroby a spotreby, rozvoja infraštruktúry, obchodu, financií a investícií a podpory drobných poľnohospodárov, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít“. Signatári v tejto deklarácii tiež zdôraznili, že posilnia spoločné úsilie o uľahčenie obchodných a rozvojových politík na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni, ktoré podporujú udržateľný rozvoj a udržateľnú výrobu a spotrebu komodít, prispievajú k vzájomnému prospechu krajín a nespôsobujú odlesňovanie a degradáciu pôdy. (17)  Toto nariadenie by malo reagovať aj na Glasgowskú deklaráciu svetových lídrov z roku 2021 o lesoch a využívaní pôdy37, v ktorom sa uznáva, že „na splnenie našich cieľov v oblasti využívania pôdy, klímy, biodiverzity a udržateľného rozvoja na celosvetovej aj vnútroštátnej úrovni budú potrebné ďalšie transformačné opatrenia v prepojených oblastiach udržateľnej výroby a spotreby, rozvoja infraštruktúry, obchodu, financií a investícií a podpory drobných poľnohospodárov, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít“. Signatári sa zaviazali zastaviť a zvrátiť stratu lesov a degradáciu pôdy do roku 2030 a zdôraznili, že posilnia spoločné úsilie o uľahčenie obchodných a rozvojových politík na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni, ktoré podporujú udržateľný rozvoj a udržateľnú výrobu a spotrebu komodít, prispievajú k vzájomnému prospechu krajín. __________________ __________________ 37 https://ukcop26.org/glasgow-leaders-declaration-on-forests-and-land-use/. 37 https://ukcop26.org/glasgow-leaders-declaration-on-forests-and-land-use/. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  Únia je ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) odhodlaná podporovať univerzálny, otvorený, transparentný, predvídateľný, inkluzívny, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách v rámci WTO, ako aj otvorenú, udržateľnú a asertívnu obchodnú politiku. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia bude preto zahŕňať komodity aj výrobky vyrobené v Únii, ako aj komodity a výrobky dovážané do Únie. (18)  Únia je ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) odhodlaná podporovať univerzálny, otvorený, transparentný, predvídateľný, inkluzívny, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách v rámci WTO, ako aj otvorenú, udržateľnú a asertívnu obchodnú politiku. Všetky opatrenia zavedené Úniou, ktoré majú vplyv na obchod, musia byť v súlade s pravidlami WTO. Okrem toho všetky opatrenia zavedené Úniou, ktoré majú vplyv na obchod, musia zohľadňovať možnú reakciu obchodných partnerov Únie a zabezpečiť, aby presadzovanie opatrenia nebolo neprimerane obmedzujúce ani nenarúšalo obchod, pričom sa musí zohľadniť, že prevažujúcim záujmom je ochrana vyčerpateľných prírodných zdrojov. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia bude preto zahŕňať komodity aj výrobky vyrobené v Únii, ako aj komodity a výrobky dovážané do Únie, a tiež sa zameria na komodity a výrobky, ktoré predstavujú najväčšie riziko následného odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 a (nové) (18a)  Výzvy, ktorým svet čelí v súvislosti so zmenou klímy a stratou biodiverzity, možno riešiť len globálnymi opatreniami. Únia by mala byť silným globálnym aktérom, ktorý by šiel príkladom a prevzal vedúcu úlohu v medzinárodnej spolupráci s cieľom vytvoriť otvorený a spravodlivý multilaterálny systém, v ktorom bude udržateľný obchod pôsobiť ako kľúčový faktor zelenej transformácie tak v boji proti zmene klímy, ako aj na zvrátenie straty biodiverzity. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 (19)  Toto nariadenie nadväzuje aj na oznámenie Komisie s názvom Otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika38, v ktorom sa uvádza, že popri nových vnútorných a vonkajších výzvach a konkrétnejšie popri novom, udržateľnejšom modeli rastu, ako je vymedzený v Európskej zelenej dohode a Európskej digitálnej stratégii, potrebuje EÚ novú stratégiu obchodnej politiky – takú, ktorá bude podporovať dosahovanie jej vnútorných a vonkajších politických cieľov a bude podporovať väčšiu udržateľnosť v súlade so záväzkom plne vykonávať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Obchodná politika musí plnohodnotne prispieť k obnove po pandémii ochorenia COVID-19, k zelenej a digitálnej transformácií hospodárstva a k vybudovaniu odolnejšej Únie vo svete. (19)  Toto nariadenie nadväzuje aj na oznámenie Komisie s názvom Otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika38, v ktorom sa uvádza, že popri nových vnútorných a vonkajších výzvach a konkrétnejšie popri novom, udržateľnejšom modeli rastu, ako je vymedzený v Európskej zelenej dohode a Európskej digitálnej stratégii, potrebuje EÚ novú stratégiu obchodnej politiky – takú, ktorá bude podporovať dosahovanie jej vnútorných a vonkajších politických cieľov a bude podporovať väčšiu udržateľnosť v súlade so záväzkom plne vykonávať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Obchod a medzinárodná spolupráca môžu byť dôležitými nástrojmi na konsolidáciu vyšších noriem udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o odvetvia spojené s lesmi a z nich odvodené hodnotové reťazce. Z hodnotenia existujúcich dohôd o voľnom obchode však vyplynulo, že v niektorých prípadoch existujú nedostatky vo vykonávaní a presadzovaní existujúcich obchodných dohôd a že je potrebné zefektívniť obchodné a investičné politiky Únie s cieľom účinnejšie riešiť problém globálneho odlesňovania. __________________ __________________ 38 Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika, COM(2021)0066, 18. február 2021. 38 Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika, COM(2021)0066, 18. február 2021. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 a (nové) (19a)  S cieľom oživiť prácu Únie na dohodách o voľnom obchode, zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky Únie a splniť záväzky Únie vyplývajúce z Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite, v ktorých sa vyzýva na ochranu lesov, by sa obchodná politika Únie mala zamerať na vykonávanie a presadzovanie súčasných obchodných dohôd, ako aj na vedenie rokovaní a uzatváranie nových obchodných dohôd, ktoré obsahujú dôrazné, záväzné a vynútiteľné ustanovenia o udržateľnom rozvoji. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 b (nové) (19b)  Do mandátov na rokovania by sa mali zahrnúť spoľahlivé doložky o odlesňovaní, degradácii lesov a konverzii lesov a konverzii a degradácii iných ekosystémov a súčasťou udelenia nových obchodných preferencií by mali byť udržateľné referenčné hodnoty pre príslušné suroviny. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 c (nové) (19c)  Všetky partnerstvá alebo spolupráca s obchodným partnerom by mali vždy umožňovať plnú účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít, miestnych orgánov a súkromného sektora, ako aj MSP a drobných poľnohospodárov, zohľadňujúc autonómiu sociálnych partnerov. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 d (nové) (19d)  Ustanovenia o verejnom obstarávaní v dohodách o voľnom obchode by mali zohľadňovať sociálne, environmentálne a zodpovedné obchodné správanie. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 e (nové) (19e)  Toto nariadenie by mali sprevádzať pevné dohody o partnerstve založené na obchode a spolupráci s hlavnými producentskými krajinami príslušných komodít a výrobkov, pričom by sa mali zohľadniť osobitné záujmy drobných poľnohospodárov a miestnych komunít. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 (20)  Toto nariadenie by malo dopĺňať ďalšie opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov39, najmä: 1) partnersky spolupracovať s producentskými krajinami s cieľom podporiť ich pri riešení základných príčin odlesňovania, ako je slabá správa vecí verejných, neúčinné presadzovanie práva a korupcia a 2) posilniť medzinárodnú spoluprácu s hlavnými spotrebiteľskými krajinami s cieľom podporiť prijatie podobných opatrení, ktorých účelom je zabrániť uvádzaniu výrobkov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na ich trhy. (20)  Toto nariadenie by malo dopĺňať ďalšie opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov39, najmä: 1) partnersky spolupracovať s producentskými krajinami s cieľom podporiť ich pri riešení základných príčin odlesňovania, ako je slabá správa vecí verejných, neúčinné presadzovanie práva a korupcia a 2) posilniť medzinárodnú spoluprácu s hlavnými spotrebiteľskými krajinami, a to okrem iných opatrení presadzovaním obchodných dohôd, ktoré zahŕňajú ustanovenia o ochrane lesov, a podporovať obchod s poľnohospodárskymi výrobkami a výrobkami lesného hospodárstva, ktoré nespôsobili odlesňovanie, a prijatie podobných opatrení, ktorých účelom je zabrániť uvádzaniu výrobkov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním, degradáciou lesov a konverziou lesov na ich trhy. __________________ __________________ 39 COM(2019)0352. 39 COM(2019)0352. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 a (nové) (20a)  Toto nariadenie by malo byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, a preto by malo slúžiť na podporu a uľahčenie spolupráce s rozvojovými krajinami, najmä s najmenej rozvinutými krajinami, a to poskytovaním technickej a finančnej pomoci, ako aj výmeny informácií a osvedčených postupov, pokiaľ ide o zachovanie, ochranu a udržateľné využívanie lesov, pričom by sa mali osobitne uznať iniciatívy v oblasti udržateľnosti, ktoré vykonáva súkromný sektor. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 b (nové) (20b)  V závislosti od dotknutej rozvojovej krajiny a jej všeobecnej environmentálnej, sociálnej a hospodárskej situácie by sa mal zvážiť integrovaný prístup k udržateľnosti, pričom by sa mal zohľadniť environmentálny, ako aj sociálny a hospodársky rozmer, najmä pokiaľ ide o najmenej rozvinuté krajiny. Opatrenia Únie by nemali viesť k vyčerpávaniu príjmov zraniteľných skupín obyvateľstva, k strate pracovných miest alebo k zhoršeniu výsledkov rozvojových krajín a mali by zabrániť stimulovaniu nezákonných činností, z ktorých mnohé sú spojené s nadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou, a ktorých účinky sú pre životné prostredie a spoločnosť ešte katastrofálnejšie. Primerane by sa mal zohľadniť aj negatívny vplyv pandémie COVID-19 na pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, najmä neúmerný vplyv pandémie na chudobných a zraniteľných ľudí, ako aj na zamestnanosť a nerovnosť. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 (21)  Komisia by mala pokračovať v partnerskej spolupráci s producentskými krajinami a vo všeobecnosti v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a orgánmi a mala by posilňovať svoju podporu a stimuly, pokiaľ ide o ochranu lesov a prechod na výrobu, ktorá nespôsobuje odlesňovanie, a pritom uznávať úlohu pôvodného obyvateľstva, zlepšovať správu vecí verejných a držbu pôdy, posilňovať presadzovanie práva a podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov, poľnohospodárstvo odolné voči zmene klímy, udržateľnú intenzifikáciu a diverzifikáciu, agroekológiu a agrolesníctvo. Pritom by mala uznať úlohu pôvodného obyvateľstva pri ochrane lesov. Na základe skúseností a poznatkov získaných v kontexte už existujúcich iniciatív by Únia a členské štáty mali partnersky spolupracovať s producentskými krajinami, a to na ich žiadosť, s cieľom využiť multifunkčnosť lesov, podporovať ich pri prechode na udržateľné obhospodarovanie lesov, riešiť globálne výzvy a zároveň venovať pozornosť výzvam, ktorým čelia drobní poľnohospodári v súlade s oznámením o posilnení opatrení na ochranu a obnovu svetových lesov. Partnerský prístup by mal pomôcť producentským krajinám pri ochrane, obnove a udržateľnom využívaní lesov, čím prispeje k cieľu tohto nariadenia, ktorým je znížiť odlesňovanie a degradáciu lesov. (21)  V spolupráci s členskými štátmi by Komisia mala pokračovať v partnerskej spolupráci s producentskými krajinami a vo všeobecnosti v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, ako aj relevantnými zúčastnenými stranami, ktoré pôsobia v teréne, a mala by posilňovať svoju podporu a stimuly, pokiaľ ide o ochranu a obnovu lesov a prechod na výrobu, ktorá nespôsobuje odlesňovanie, a pritom uznávať a posilňovať úlohu a práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, zlepšovať správu vecí verejných a držbu pôdy, právo na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, posilňovať presadzovanie práva a podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov blízke prírode založené na ukazovateľoch a prahových hodnotách, ekoturizmus, poľnohospodárstvo odolné voči zmene klímy, diverzifikáciu, agroekológiu a agrolesníctvo. Pritom by mala plne uznať úlohu a práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri ochrane lesov. Na základe skúseností a poznatkov získaných v kontexte už existujúcich iniciatív by Únia a členské štáty mali partnersky spolupracovať s producentskými krajinami, a to na ich žiadosť, a riešiť globálne výzvy a súčasne napĺňať miestne potreby a zároveň venovať pozornosť výzvam, ktorým čelia drobní poľnohospodári v súlade s oznámením o posilnení opatrení na ochranu a obnovu svetových lesov. Cieľom všetkých pravidiel a požiadaviek by mala byť minimalizácia zaťaženia drobných poľnohospodárov v tretích krajinách a zabránenie prekážkam v ich prístupe na trh Únie a k medzinárodnému obchodu. Partnerský prístup by mal pomôcť producentským krajinám pri ochrane, obnove a udržateľnom využívaní lesov, čím prispeje k cieľu tohto nariadenia, ktorým je znížiť odlesňovanie, degradáciu lesov a konverziu lesov, ako aj podporiť obnovu lesov, a to aj využívaním digitálnych technológií a geopriestorových informácií. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 a (nové) (21a)  V tomto nariadení sa uznáva hospodársky význam vývozu komodít pre tretie krajiny, ako aj osobitné výzvy, ktorým môžu čeliť drobní poľnohospodári, najmä ženy. Vzhľadom na to, že podiel drobných poľnohospodárov na výrobe dotknutých komodít môže byť veľmi vysoký, je potrebné venovať osobitnú pozornosť výzvam, ktorým budú drobní poľnohospodári čeliť pri vykonávaní tohto nariadenia. Je veľmi dôležité, aby hospodárske subjekty nakupujúce od drobných poľnohospodárov poskytovali včasnú finančnú a technickú podporu s cieľom pomôcť drobným poľnohospodárom splniť nové požiadavky Únie na prístup na trh. V záujme podpory udržateľných postupov, ako sú agroekológia a komunitné obhospodarovanie lesov, by Únia mala bojovať proti priamym a nepriamym faktorom odlesňovania vrátane chudoby, a to podporovaním životného príjmu pre drobných poľnohospodárov vyrábajúcich tovar vyvážaný do Únie a zabezpečením dostatočných zdrojov na osobitnú podporu drobných poľnohospodárov v tretích krajinách pri plnení požiadaviek tohto nariadenia a uľahčovaní ich prístupu na trh Únie. Vytvorenie dôveryhodného systému vysledovateľnosti môže zároveň posilniť postavenie drobných poľnohospodárov, pretože môže zabrániť nezaplateniu prisľúbených prémií za udržateľnosť, umožniť elektronické platby výrobcom prostredníctvom vnútroštátneho systému vysledovateľnosti, a tak bojovať proti podvodom, a umožniť miestnym orgánom zhromažďovať poznatky o počte pestovateľských pozemkov a kontrolovať počet poľnohospodárov. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 (22)  Ďalším dôležitým opatrením ohláseným v oznámení je zriadenie strediska EÚ pre monitorovanie odlesňovania, degradácie lesov a zmien svetového lesného porastu a súvisiacich príčin (ďalej len „monitorovacie stredisko EÚ“), ktoré Komisia spustila s cieľom lepšie monitorovať zmeny v celosvetovom lesnom poraste a súvisiace príčiny. Na základe už existujúcich nástrojov monitorovania vrátane produktov programu Copernicus monitorovacie stredisko EÚ okrem toho uľahčí prístup verejných subjektov, spotrebiteľov a podnikov k informáciám o dodávateľských reťazcoch, pričom poskytne ľahko zrozumiteľné údaje a informácie spájajúce odlesňovanie, degradáciu lesov a zmeny vo svetovom lesnom poraste s dopytom/obchodom EÚ v prípade komodít a výrobkov. Monitorovacie stredisko EÚ preto priamo podporí vykonávanie tohto nariadenia tým, že poskytne vedecké dôkazy o globálnom odlesňovaní a degradácii lesov a o súvisiacom obchode. Monitorovacie stredisko EÚ bude úzko spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, výskumnými ústavmi a tretími krajinami. (22)  Ďalším dôležitým opatrením ohláseným v oznámení je zriadenie strediska EÚ pre monitorovanie odlesňovania, degradácie lesov a zmien svetového lesného porastu a súvisiacich príčin (ďalej len „monitorovacie stredisko EÚ“), ktoré Komisia spustila s cieľom lepšie monitorovať zmeny v celosvetovom lesnom poraste a súvisiace príčiny. Na základe už existujúcich nástrojov monitorovania vrátane produktov programu Copernicus a iných verejne alebo súkromne dostupných zdrojov monitorovacie stredisko EÚ okrem toho uľahčí prístup verejných subjektov, spotrebiteľov a podnikov k informáciám o dodávateľských reťazcoch, pričom poskytne ľahko zrozumiteľné údaje a informácie spájajúce odlesňovanie, degradáciu lesov a zmeny vo svetovom lesnom poraste s dopytom/obchodom EÚ v prípade komodít a výrobkov. Monitorovacie stredisko EÚ preto priamo podporí vykonávanie tohto nariadenia tým, že poskytne vedecké dôkazy o globálnom odlesňovaní a degradácii lesov a o súvisiacom obchode. Monitorovacie stredisko EÚ by malo mať stabilné a dostatočné zdroje a malo by sa zúčastňovať na zriadení systému rýchleho varovania pre hospodárske subjekty, obchodníkov, občiansku spoločnosť a príslušné orgány, ak analýza lesného porastu odhalí odlesňovanie alebo degradáciu lesov. S cieľom uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia by Komisia mala preskúmať aj to, ako môže monitorovacie stredisko EÚ prispieť k analýze príslušných právnych predpisov v producentských krajinách vrátane vlastníckych práv a procesného práva na poskytnutie slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu. Monitorovacie stredisko EÚ bude úzko spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, výskumnými ústavmi, mimovládnymi organizáciami, hospodárskymi subjektmi a tretími krajinami. Bude tiež spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom centralizovať údaje a výsledky kontrol, ktoré vykonávajú na mieste. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23 (23)  Existujúci legislatívny rámec EÚ sa zameriava na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu, nezaoberá sa však priamo odlesňovaním. Tvorí ho nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva40, a nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva41. Obe nariadenia boli hodnotené v rámci kontroly vhodnosti, v priebehu ktorej sa zistilo, že hoci právne predpisy majú pozitívny vplyv na správu lesov, ciele týchto dvoch nariadení – t. j. obmedzenie nezákonnej ťažby dreva a súvisiaceho obchodu a zníženie spotreby nezákonne vyťaženého dreva v EÚ – neboli splnené42, a dospelo sa k záveru, že zameranie výlučne na zákonnosť pôvodu dreva nepostačuje na splnenie stanovených cieľov. (23)  Existujúci rámec lesného hospodárstva EÚ je akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve, ktorý sa zameriava na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu a priamo nerieši odlesňovanie. Tvorí ho nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva40, a nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva41, ktorým sa zavádzajú do praxe dohody o dobrovoľnom partnerstve. Výkonnosť a vykonávanie týchto dvoch nariadení sa podrobili kontrole vhodnosti, pri ktorej sa zistilo, že hoci sa oboma nariadeniami dosiahol určitý úspech, viaceré problémy s vykonávaním brzdia pokrok smerom k úplnému dosiahnutiu ich cieľov. Uplatňovanie a fungovanie schémy náležitej starostlivosti podľa nariadenia (EÚ) č. 995/2010 na jednej strane a obmedzený počet krajín zapojených do procesu dohôd o dobrovoľnom partnerstve, z ktorých len jedna má doteraz zavedený operačný licenčný systém (Indonézia) na strane druhej, znížili účinnosť pri plnení cieľa spotreby nezákonne vyťaženého dreva v EÚ. _________________ 40 Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23. 40 Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23. 41 Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1. 41 Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1. 42 https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/11630-Illegal-logging-evaluation-of-EU-rules-fitness-check-_en Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24 (24)  Dostupné správy potvrdzujú, že značná časť prebiehajúceho odlesňovania je podľa zákonov krajiny výroby zákonná. V jednej nedávnej správe43 sa odhaduje, že v období 2013 až 2019 približne 30 % odlesňovania na účely komerčného poľnohospodárstva v tropických krajinách bolo legálnych. Dostupné údaje sa zvyčajne zameriavajú na krajiny so slabou správou vecí verejných – celosvetový podiel nezákonného odlesňovania môže byť nižší, ale správa už teraz poskytuje jasné údaje naznačujúce, že nezohľadnenie odlesňovania, ktoré je v krajine výroby legálne, oslabuje účinnosť politických opatrení. (24)  Dostupné správy potvrdzujú, že značná časť prebiehajúceho odlesňovania je podľa zákonov krajiny výroby zákonná. V jednej nedávnej správe43 sa odhaduje, že v období 2013 až 2019 približne 30 % odlesňovania na účely komerčného poľnohospodárstva v tropických krajinách bolo legálnych. Dostupné údaje sa zvyčajne zameriavajú na krajiny so slabou správou vecí verejných – celosvetový podiel nezákonného odlesňovania môže byť nižší, ale správa už teraz poskytuje jasné údaje naznačujúce, že nezohľadnenie odlesňovania, ktoré je v krajine výroby legálne, oslabuje účinnosť opatrení v tejto oblasti. __________________ __________________ 43 https://www.forest-trends.org/wp-content/uploads/2021/05/Illicit-Harvest-Complicit-Goods_rev.pdf. 43 https://www.forest-trends.org/wp-content/uploads/2021/05/Illicit-Harvest-Complicit-Goods_rev.pdf. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25 (25)  Posúdenie vplyvu možných politických opatrení na riešenie odlesňovania a degradácie lesov, za ktoré je zodpovedná Únia, závery Rady a uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2020 jasne identifikujú potrebu, aby sa odlesňovanie a degradácia lesov stali hlavnými kritériami pre budúce opatrenia Únie. Nový právny rámec Únie by preto mal riešiť zákonnosť, ako aj otázku, či výroba príslušných komodít a výrobkov nespôsobuje odlesňovanie. (25)  Posúdenie vplyvu možných politických opatrení na riešenie odlesňovania a degradácie lesov, za ktoré je zodpovedná Únia, závery Rady a uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2020 jasne identifikujú potrebu, aby sa odlesňovanie a degradácia lesov stali hlavnými kritériami pre budúce opatrenia Únie. Zameranie sa len na zákonnosť by mohlo potenciálne podporiť preteky ku dnu v krajinách, ktoré sú vo veľkej miere závislé od poľnohospodárskeho vývozu. Tieto krajiny by mohli byť v pokušení znížiť svoju ochranu životného prostredia s cieľom uľahčiť prístup svojich výrobkov na trh Únie. Nový právny rámec Únie by preto mal riešiť zákonnosť, ako aj otázku, či výroba príslušných komodít a výrobkov nespôsobuje odlesňovanie a či je zachovaná ochrana vlastníckych práv pôvodného a miestneho obyvateľstva. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26 (26)  Vymedzenie pojmu „nespôsobujúci odlesňovanie“ by malo byť dostatočne široké, aby zahŕňalo odlesňovanie aj degradáciu lesov, malo by poskytovať právnu zrozumiteľnosť a malo by byť merateľné na základe kvantitatívnych, objektívnych a medzinárodne uznávaných údajov. (26)  Vymedzenie pojmu „nespôsobujúci odlesňovanie“ by malo byť dostatočne široké, aby zahŕňalo odlesňovanie, degradáciu lesov a konverziu lesov, malo by poskytovať právnu zrozumiteľnosť a malo by byť merateľné na základe kvantitatívnych, objektívnych a medzinárodne uznávaných údajov. Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27 (27)  Nariadenie by sa malo vzťahovať na tie komodity, ktorých spotreba v Únii je najrelevantnejšia z hľadiska spôsobovania globálneho odlesňovania a degradácie lesov, a v prípade ktorých by intervencia politiky Únie mohla mať najväčší prínos, pokiaľ ide o jednotkovú hodnotu obchodu. Rozsiahly prieskum vedeckej literatúry, konkrétne primárnych zdrojov, v ktorých sa odhaduje vplyv spotreby EÚ na globálne odlesňovanie a prepája táto stopa s konkrétnymi komoditami, bol vykonaný ako súčasť štúdie realizovanej na podporu posúdenia vplyvu a podliehal krížovej kontrole prostredníctvom rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Výsledkom daného postupu je prvý zoznam ôsmich komodít. Drevo bolo priamo zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže sa naň už vzťahovalo nariadenie EÚ o dreve. V rámci posúdenia vplyvu sa vykonala analýza efektívnosti, na základe ktorej sa zoznam komodít ďalej zúžil. V tejto analýze efektívnosti sa hektáre, na ktorých došlo k odlesňovaniu spojenému so spotrebou EÚ (podľa odhadov uvedených v nedávnej výskumnej štúdii44), v prípade každej z uvedených komodít porovnávali s ich priemernou hodnotou dovozu do EÚ. Výskumná štúdia, z ktorej analýza efektívnosti vychádzala, ukázala, že spomedzi celkovo ôsmich komodít analyzovaných v rámci výskumnej štúdie šesť komodít predstavuje najväčší podiel na odlesňovaní spôsobenom EÚ: palmový olej (33,95 %), sója (32,83 %), drevo (8,62 %), kakao (7,54 %), káva (7,01 %) a hovädzie mäso (5,01 %). (27)  Nariadenie by sa malo vzťahovať na tie komodity, ktorých spotreba v Únii je najrelevantnejšia z hľadiska spôsobovania globálneho odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov, a v prípade ktorých by intervencia politiky Únie mohla mať najväčší prínos, pokiaľ ide o jednotkovú hodnotu obchodu. Rozsiahly prieskum vedeckej literatúry, konkrétne primárnych zdrojov, v ktorých sa odhaduje vplyv spotreby EÚ na globálne odlesňovanie a prepája táto environmentálna stopa s konkrétnymi komoditami, bol vykonaný ako súčasť štúdie realizovanej na podporu posúdenia vplyvu a podliehal krížovej kontrole prostredníctvom rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Výsledkom daného postupu je prvý zoznam komodít. Drevo bolo priamo zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže sa naň už vzťahovalo nariadenie EÚ o dreve. Nedávna výskumná štúdia44, z ktorej analýza efektívnosti vychádzala, ukázala, že spomedzi celku komodít analyzovaných v rámci výskumnej štúdie šesť komodít predstavuje najväčší podiel na odlesňovaní spôsobenom EÚ: palmový olej (33,95 %), sója (32,83 %), drevo (8,62 %), kakao (7,54 %), káva (7,01 %) a hovädzie mäso (5,01 %). Na mäso dovážané do Únie by sa mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na mäso vyrobené v Únii. Na mäso z ošípaných, hydiny, oviec a kôz by sa preto malo vzťahovať toto nariadenie, aby sa zabezpečilo, že zvieratá chované mimo Únie a potom dovezené boli kŕmené komoditami alebo výrobkami, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na kaučuk a kukuricu vzhľadom na ich vplyv na globálne odlesňovanie. Komisia by mala byť oprávnená prijímať delegované akty s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti prílohy I. __________________ __________________ 44 Pendrill F., Persson U. M., Kastner, T. 2020. 44 Pendrill F., Persson U. M., Kastner, T. 2020. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27 a (nové) (27a)  Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na finančné inštitúcie, keďže ich služby by mohli viesť k podpore činností priamo alebo nepriamo spojených s odlesňovaním, degradáciou lesov a konverziou lesov. Všetky bankové, investičné a poisťovacie činnosti finančných inštitúcií by sa preto mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa im zabránilo podporovať projekty priamo alebo nepriamo spojené s odlesňovaním, degradáciou lesov alebo konverziou lesov. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 (29)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť povinnosti týkajúce sa príslušných komodít a výrobkov s cieľom účinne bojovať proti odlesňovaniu a degradácii lesov a podporovať dodávateľské reťazce, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. (29)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť povinnosti týkajúce sa príslušných komodít a výrobkov s cieľom účinne bojovať proti odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov a podporovať dodávateľské reťazce, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj podporovať ochranu ľudských práv a práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, a to tak v Únii, ako aj v tretích krajinách. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 a (nové) (29a)  Pri posudzovaní rizika nesúladu príslušných komodít a výrobkov, ktoré sa majú uviesť na trh Únie alebo z neho vyvážať, s požiadavkami tohto nariadenia by sa malo zohľadniť porušovanie ľudských práv, ktoré súvisí s odlesňovaním, degradáciou lesov a konverziou lesov, vrátane práv pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a držiteľov obyčajového pozemkového práva. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 (30)  Mnohé medzinárodné organizácie a orgány (napr. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Medzivládny panel o zmene klímy, Program OSN pre životné prostredie, Parížska dohoda, Medzinárodná únia na ochranu prírody, Dohovor o biologickej diverzite) vyvíjali úsilie zamerané na oblasť odlesňovania a degradácie lesov a vymedzenie pojmov v tomto nariadení vychádza z tejto práce. (30)  Mnohé medzinárodné organizácie a orgány (napr. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Medzivládny panel o zmene klímy, Program OSN pre životné prostredie, Parížska dohoda, Medzinárodná únia na ochranu prírody, Dohovor o biologickej diverzite) vyvíjali úsilie zamerané na oblasť odlesňovania a degradácie lesov, ako aj konverzie a degradácie iných ekosystémov a vymedzenie pojmov v tomto nariadení vychádza z tejto práce. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Odôvodnenie 31 (31)  Mal by sa stanoviť konečný dátum, ktorý by bol základom hodnotenia toho, či dotknutý pozemok bol predmetom odlesňovania alebo degradácie lesov – znamená to, že žiadne komodity a výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by nemohli vstúpiť na trh Únie ani by sa nemohli vyvážať, ak by boli vyrobené na pozemku, ktorý bol predmetom odlesňovania alebo degradácie lesov po uvedenom dátume. Malo by to umožňovať primerané overovanie a monitorovanie, ktoré by zodpovedalo existujúcim medzinárodným záväzkom, ako sú ciele udržateľného rozvoja a newyorské vyhlásenie o lesoch, čím by sa minimalizovalo náhle narušenie dodávateľských reťazcov a zároveň by sa odstránili všetky stimuly na urýchlenie činností vedúcich k odlesňovaniu a degradácii lesov vzhľadom na nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia. (31)  Mal by sa stanoviť konečný dátum, ktorý by bol základom hodnotenia toho, či dotknutý pozemok bol predmetom odlesňovania, degradácie lesov alebo konverzie lesov – znamená to, že žiadne komodity a výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by nemohli vstúpiť na trh Únie ani by sa nemohli vyvážať, ak by boli vyrobené na pozemku, ktorý bol predmetom odlesňovania, degradácie lesov alebo konverzie lesov po uvedenom dátume. Malo by to umožňovať primerané overovanie a monitorovanie, ktoré by zohľadňovalo existujúce medzinárodné záväzky, ako sú ciele udržateľného rozvoja a newyorské vyhlásenie o lesoch, čím by sa minimalizovalo náhle narušenie dodávateľských reťazcov a zároveň by sa odstránili všetky stimuly na urýchlenie činností vedúcich k odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov vzhľadom na nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32 (32)  S cieľom posilniť prínos Únie k zastaveniu odlesňovania a degradácie lesov a zabezpečiť, aby sa komodity a výrobky z dodávateľských reťazcov, ktoré sú spojené s odlesňovaním a degradáciou lesov, neumiestňovali na trh Únie, by sa príslušné komodity a výrobky nemali umiestňovať na trh Únie ani sprístupňovať na trhu Únie, ani by sa nemali z trhu Únie vyvážať, pokiaľ nejde o komodity a výrobky, ktoré nespôsobujú odlesňovanie a ktoré boli vyrobené v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny výroby. Aby sa potvrdilo, že ide o daný prípad, malo by k nim byť vždy priložené vyhlásenie o náležitej starostlivosti. (32)  S cieľom posilniť prínos Únie k zastaveniu odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov a zabezpečiť, aby sa komodity a výrobky z dodávateľských reťazcov, ktoré sú spojené s odlesňovaním, degradáciou lesov a konverziou lesov neumiestňovali na trh Únie, ani z neho nevyvážali, by sa príslušné komodity a výrobky nemali umiestňovať na trh Únie ani sprístupňovať na trhu Únie, ani by sa nemali z trhu Únie vyvážať, pokiaľ nejde o komodity a výrobky, ktoré nespôsobujú odlesňovanie a ktoré boli vyrobené v súlade s príslušným domácim a medzinárodným právom a normami. Aby sa potvrdilo, že ide o daný prípad, malo by k nim byť vždy priložené vyhlásenie o náležitej starostlivosti. Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Odôvodnenie 33 (33)  Na základe systémového prístupu by hospodárske subjekty mali prijať vhodné kroky s cieľom zistiť, či príslušné komodity a výrobky, ktoré zamýšľajú umiestniť na trh Únie, spĺňajú požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa nespôsobovania odlesňovania a zákonnosti. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť a vykonávať postupy náležitej starostlivosti. Postup náležitej starostlivosti, ktorý sa vyžaduje v tomto nariadení, by mal zahŕňať tri prvky: požiadavky na informácie, posúdenie rizika a opatrenia na zmiernenie rizika. Postupy náležitej starostlivosti by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali prístup k informáciám o zdrojoch a dodávateľoch komodít a výrobkov, ktoré sa umiestňujú na trh Únie, vrátane informácií preukazujúcich splnenie požiadaviek týkajúcich sa absencie odlesňovania a degradácie lesov, ako aj požiadaviek zákonnosti, okrem iného identifikáciou krajiny a oblasti výroby vrátane geolokalizačných súradníc príslušných plôch pozemkov. Tieto geolokalizačné súradnice, ktoré závisia od určovania času, určovania polohy a/alebo pozorovania Zeme, by mohli využívať satelitné údaje a služby poskytované v rámci vesmírneho programu Únie (EGNOS/Galileo a Copernicus). Hospodárske subjekty by na základe týchto informácií mali vykonať posúdenie rizika. Ak sa zistí riziko, hospodárske subjekty by mali takéto riziko zmierniť s cieľom eliminovať ho alebo znížiť ho na úroveň zanedbateľného rizika. Hospodárskemu subjektu by sa malo povoliť umiestniť príslušnú komoditu alebo výrobok na trh Únie alebo ich vyviezť z Únie až po dokončení krokov požadovaných v rámci postupu náležitej starostlivosti a po tom, ako dospeje k záveru, že neexistuje žiadne alebo existuje len zanedbateľné riziko, že príslušná komodita alebo výrobok nie je v súlade s týmto nariadením. (33)  Na základe systémového prístupu by hospodárske subjekty mali prijať vhodné kroky s cieľom zistiť, či príslušné komodity a výrobky, ktoré zamýšľajú umiestniť na trh Únie, spĺňajú požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa nespôsobovania odlesňovania a zákonnosti. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť a vykonávať postupy náležitej starostlivosti. Postup náležitej starostlivosti, ktorý sa vyžaduje v tomto nariadení, by mal zahŕňať štyri prvky: požiadavky na informácie, posúdenie rizika a opatrenia na zmiernenie rizika a povinnosti podávania správ. Postupy náležitej starostlivosti by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali prístup k informáciám o zdrojoch a dodávateľoch komodít a výrobkov, ktoré sa umiestňujú na trh Únie, vrátane informácií preukazujúcich absenciu odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov, dodržiavanie požiadavky zákonnosti, ako aj dodržiavanie požiadavky zákonnosti a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v krajine výroby, a to vrátane práva na predchádzajúci slobodný a informovaný súhlas, okrem iného identifikáciou krajiny výroby alebo jej častí vrátane geolokalizačných súradníc. Tieto geolokalizačné súradnice, ktoré závisia od určovania času, určovania polohy a/alebo pozorovania Zeme, by mohli využívať satelitné údaje a služby poskytované v rámci vesmírneho programu Únie (EGNOS/Galileo a Copernicus). Uplatňovanie požiadavky geolokalizácie v odvetviach, v ktorých drobní poľnohospodári predstavujú významný podiel výrobcov, by mohlo byť obzvlášť náročné a v prípade potreby by sa mali poskytnúť usmernenia, ako aj technická a finančná podpora. Hospodárske subjekty by na základe týchto informácií mali vykonať posúdenie rizika. Ak sa zistí riziko, hospodárske subjekty by mali takéto riziko zmierniť s cieľom eliminovať ho alebo znížiť ho na úroveň zanedbateľného rizika. Hospodárskemu subjektu by sa malo povoliť umiestniť príslušnú komoditu alebo výrobok na trh Únie alebo ich vyviezť z Únie až po dokončení krokov požadovaných v rámci postupu náležitej starostlivosti a po tom, ako dospeje k záveru, že neexistuje žiadne alebo existuje len zanedbateľné riziko, že príslušná komodita alebo výrobok nie je v súlade s týmto nariadením. S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť presadzovanie by hospodárske subjekty mali každoročne zverejniť správu o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov prijatých na plnenie svojich povinností. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Odôvodnenie 33 a (nové) (33a)  Hospodárske subjekty by mali vynaložiť primerané úsilie na zabezpečenie toho, aby sa ich zdrojovým výrobcom, najmä drobným poľnohospodárom, platila spravodlivá cena, a tak sa im umožnil životný príjem a účinné riešenie chudoby ako hlavnej príčiny odlesňovania. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Odôvodnenie 33 b (nové) (33b)  Pri zhromažďovaní a opakovanom vypĺňaní informácií požadovaných na účely postupu náležitej starostlivosti by hospodárske subjekty, obchodníci a príslušné orgány členských štátov mali mať možnosť využívať nástroje, ktoré sprístupnila Únia. Agentúry zodpovedné za EGNOS/Galileo a Copernicus by mali posilniť svoje synergie s cieľom umožniť celostný prístup. Hospodárske subjekty a obchodníci by mali v spolupráci s Komisiou podporovať poľnohospodárov, najmä drobných poľnohospodárov, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity, aby mohli obstarávať a primerane využívať potrebné nástroje na zber informácií vrátane geolokalizácie a prevziať za ne zodpovednosť udržateľným spôsobom. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Odôvodnenie 34 (34)  Hospodárske subjekty by mali formálne prevziať zodpovednosť za súlad príslušných komodít alebo výrobkov, ktoré plánujú umiestniť na trh Únie alebo z neho vyvážať, a to sprístupnením vyhlásení o náležitej starostlivosti. Vzor takýchto vyhlásení by mal byť uvedený v tomto nariadení. Očakáva sa, že sa tým uľahčí presadzovanie tohto nariadenia prostredníctvom príslušných orgánov a súdov a zlepší dodržiavanie zo strany hospodárskych subjektov. (34)  Hospodárske subjekty, ktoré umiestňujú na trh Únie dotknutú komoditu alebo výrobok alebo vyvážajú výrobok alebo komoditu do tretej krajiny, by mali formálne prevziať zodpovednosť za súlad príslušných komodít alebo výrobkov, ktoré plánujú umiestniť na trh Únie alebo z neho vyvážať, a to sprístupnením vyhlásení o náležitej starostlivosti. Vzor takýchto vyhlásení by mal byť uvedený v tomto nariadení. Očakáva sa, že sa tým uľahčí presadzovanie tohto nariadenia prostredníctvom príslušných orgánov a súdov a zlepší dodržiavanie zo strany hospodárskych subjektov. Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Odôvodnenie 36 (36)  Obchodníci by mali byť zodpovední za zhromažďovanie a uchovávanie informácií zabezpečujúcich transparentnosť dodávateľského reťazca príslušných komodít a výrobkov, ktoré sprístupňujú na trhu. Veľkí obchodníci, ktorí nie sú malými a strednými podnikmi (MSP), majú významný vplyv na dodávateľské reťazce a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby dané reťazce nespôsobovali odlesňovanie, a preto by mali mať rovnaké povinnosti ako hospodárske subjekty. (36)  Obchodníci by mali byť zodpovední za zhromažďovanie a uchovávanie informácií zabezpečujúcich transparentnosť dodávateľského reťazca príslušných komodít a výrobkov, ktoré sprístupňujú na trhu. Veľkí obchodníci, ktorí nie sú malými a strednými podnikmi (MSP), majú významný vplyv na dodávateľské reťazce a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby dané dodávateľské reťazce nespôsobovali odlesňovanie, a preto by mali mať rovnaké povinnosti ako hospodárske subjekty. Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Odôvodnenie 37 (37)  S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť presadzovanie by hospodárske subjekty, ktoré nie sú MSP, mali každoročne zverejniť správu o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov prijatých na plnenie svojich povinností. (37)  S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť presadzovanie by hospodárske subjekty mali každoročne zverejniť správu o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov prijatých na plnenie svojich povinností. Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Odôvodnenie 38 (38)  Ostatné legislatívne nástroje EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo životné prostredie, by sa mali uplatňovať, pokiaľ v tomto nariadení neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom, ktoré by sa mohli vzhľadom na budúce legislatívne zmeny upraviť. Existencia tohto nariadenia by nemala znamenať, že sa vylučuje uplatňovanie iných legislatívnych nástrojov EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci. Ak takéto iné legislatívne nástroje EÚ obsahujú špecifickejšie ustanovenia alebo dopĺňajú požiadavky k ustanoveniam stanoveným v tomto nariadení, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať v spojení s ustanoveniami tohto nariadenia. Navyše, ak toto nariadenie obsahuje konkrétnejšie ustanovenia, nemali by sa vykladať spôsobom, ktorý ohrozuje účinné uplatňovanie iných legislatívnych nástrojov EÚ v oblasti náležitej starostlivosti alebo dosiahnutie ich všeobecného cieľa. (38)  Ostatné legislatívne nástroje EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo životné prostredie, napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/8521a a [nadchádzajúca smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti]1b by sa mali uplatňovať, pokiaľ v tomto nariadení neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom, ktoré by sa mohli vzhľadom na budúce legislatívne zmeny upraviť. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť súlad komodít a výrobkov s požiadavkami udržateľnosti a zákonnosti. Uplatňuje sa ex ante pred uvedením komodít alebo výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom z trhu Únie. Existencia tohto nariadenia zameraného na komodity by nemala znamenať, že sa vylučuje uplatňovanie iných legislatívnych nástrojov EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci. Ak takéto iné legislatívne nástroje EÚ obsahujú špecifickejšie ustanovenia alebo dopĺňajú požiadavky k ustanoveniam stanoveným v tomto nariadení, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať v spojení s ustanoveniami tohto nariadenia. Navyše, ak toto nariadenie obsahuje konkrétnejšie ustanovenia, nemali by sa vykladať spôsobom, ktorý ohrozuje účinné uplatňovanie iných legislatívnych nástrojov EÚ v oblasti náležitej starostlivosti alebo dosiahnutie ich všeobecného cieľa. Komisia by mala vydať jasné a ľahko zrozumiteľné usmernenia, ktoré hospodárskym subjektom a obchodníkom, najmä MSP, pomôžu splniť požiadavky tohto nariadenia s cieľom minimalizovať administratívnu a finančnú záťaž. Tieto usmernenia by mali podporiť hospodárske subjekty aj v tom, aby účinne plnili svoje povinnosti náležitej starostlivosti, ak patria do rozsahu pôsobnosti iných prekrývajúcich sa legislatívnych nástrojov, v ktorých sa stanovujú ďalšie požiadavky náležitej starostlivosti. __________________ 1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13). 1b COM(2022)0071. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Odôvodnenie 38 a (nové) (38a)  Existuje priama súvislosť medzi odlesňovaním a konverziou ekosystémov a porušovaním ľudských práv, najmä práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ich potrebám a ich plnému začleneniu do vykonávania tohto nariadenia. Malo by sa zabezpečiť úplné dodržiavanie medzinárodných textov a noriem vrátane Deklarácie Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva, obyčajových pozemkových práv, práva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas. Mali by sa podporovať aj pracovné práva zakotvené v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, práva žien, práva na ochranu životného prostredia a právo na ochranu ľudských práv a životného prostredia. Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 (40)  Zodpovednosť za presadzovanie nariadenia by mala prislúchať členským štátom, a ich príslušné orgány by mali mať povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie tohto nariadenia. Jednotné presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o príslušné komodity a výrobky vstupujúce na trh Únie alebo opúšťajúce trh Únie, možno dosiahnuť len systematickou výmenou informácií a spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, colnými orgánmi a Komisiou. (40)  Zodpovednosť za presadzovanie nariadenia by mala prislúchať členským štátom, a ich príslušné orgány by mali mať povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie tohto nariadenia. Jednotné presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o príslušné komodity a výrobky vstupujúce na trh Únie alebo opúšťajúce trh Únie, možno dosiahnuť len systematickou výmenou informácií a spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, colnými orgánmi a Komisiou. Komisia by mala najmä vykonať analýzu sankcií uplatňovaných členskými štátmi a uskutočniť výmenu informácií s nimi s cieľom podporiť harmonizované vykonávanie tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 a (nové) (40a)  Na účely účinného presadzovania tohto nariadenia a jeho dodržiavania príslušnými orgánmi, hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi by dotknutá verejnosť mala mať možnosť prijať opatrenia na zabezpečenie súladu s environmentálnym právom, a tým aj na ochranu životného prostredia. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 b (nové) (40b)  Právo na účinný prostriedok nápravy je medzinárodne uznané ľudské právo zakotvené v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je tiež základným právom Únie v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby dotknutá verejnosť alebo verejnosť zasiahnutá porušením tohto nariadenia mala prístup k účinnému prostriedku nápravy. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 (41)  Účinné a efektívne vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Na tento účel by Komisia mala zriadiť a spravovať informačný systém s cieľom podporiť hospodárske subjekty a príslušné orgány pri predkladaní potrebných informácií o príslušných komoditách a výrobkoch umiestňovaných na trh a pri prístupe k týmto informáciám. Hospodárske subjekty by mali predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti do informačného systému. Informačný systém by mal byť prístupný príslušným orgánom a colným orgánom, aby sa im uľahčilo plnenie ich povinností podľa tohto nariadenia. Informačný systém by mal byť prístupný aj pre širšiu verejnosť, a to s anonymizovanými údajmi poskytovanými v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte v súlade s únijnou politikou otvoreného prístupu. (41)  Účinné a efektívne vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Na tento účel by Komisia mala zriadiť a spravovať informačný systém s cieľom podporiť hospodárske subjekty a príslušné orgány pri predkladaní potrebných informácií o príslušných komoditách a výrobkoch umiestňovaných na trh a pri prístupe k týmto informáciám. Hospodárske subjekty by mali predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti do informačného systému. Informačný systém by mal byť prístupný príslušným orgánom a colným orgánom, aby sa im uľahčilo plnenie ich povinností podľa tohto nariadenia, a mal by uľahčovať prenos informácií medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a colnými orgánmi. Údaje, ktoré nie sú citlivé z obchodného hľadiska, by mali byť prístupné aj pre širšiu verejnosť, a to s anonymizovanými údajmi, s výnimkou informácií týkajúcich sa zoznamu hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí nedodržiavajú predpisy, poskytovanými v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte v súlade s únijnou politikou otvoreného prístupu. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42 (42)  V prípade príslušných komodít vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie sú príslušné orgány poverené overovaním súladu príslušných komodít a výrobkov s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia, zatiaľ čo úlohou colných úradov je zabezpečiť, aby sa odkaz na vyhlásenie o náležitej starostlivosti v prípade potreby sprístupnil v colnom vyhlásení, a od chvíle, keď bude zavedené elektronické rozhranie na výmenu informácií medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi, kontrolovať stav vyhlásenia o náležitej starostlivosti v informačnom systéme po počiatočnej analýze rizika vykonanej príslušnými orgánmi a zodpovedajúcom spôsobom konať (t. j. na žiadosť pozastaviť alebo odmietnuť komoditu alebo výrobok prostredníctvom stavu v informačnom systéme). Touto osobitnou organizáciou kontrol sa ruší uplatňovanie kapitoly VII nariadenia (EÚ) 2019/1020, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. (42)  V prípade príslušných komodít a výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie sú príslušné orgány poverené overovaním súladu príslušných komodít a výrobkov s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia na základe okrem iného vyhlásení o náležitej starostlivosti, ktoré predkladajú hospodárske subjekty, zatiaľ čo úlohou colných úradov je zabezpečiť, aby sa odkaz na vyhlásenie o náležitej starostlivosti v prípade potreby sprístupnil v colnom vyhlásení, a od chvíle, keď bude zavedené elektronické rozhranie na výmenu informácií medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi, kontrolovať stav vyhlásenia o náležitej starostlivosti v informačnom systéme po počiatočnej analýze rizika vykonanej príslušnými orgánmi a zodpovedajúcom spôsobom konať (t. j. na žiadosť pozastaviť alebo odmietnuť komoditu alebo výrobok prostredníctvom stavu v informačnom systéme). Touto osobitnou organizáciou kontrol sa ruší uplatňovanie kapitoly VII nariadenia (EÚ) 2019/1020, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42 a (nové) (42a)  Kontroly vykonávané príslušnými orgánmi by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý najmenej narúša obchod a činnosti hospodárskych subjektov a obchodníkov. Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Odôvodnenie 43 a (nové) (43a)   Komisia by mala zabezpečiť primerané a dostatočné finančné zdroje, a to najmä na technickú podporu, a to aj prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, s cieľom pomôcť partnerským krajinám pri plnení požiadaviek stanovených v tomto nariadení. Tieto zdroje by sa mali byť k dispozícii už pred tým, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť a začne sa úplne vykonávať, aby sa posilnili adaptačné kapacity postihnutých komunít, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať drobným poľnohospodárom. Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Odôvodnenie 45 (45)  S cieľom optimalizovať a odbremeniť proces kontroly príslušných komodít a výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie je potrebné zriadiť elektronické rozhrania, ktoré umožnia automatický prenos údajov medzi colnými systémami a informačným systémom príslušných orgánov. Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo je prirodzenou voľbou na podporu takýchto prenosov údajov. Rozhrania by mali byť vysoko automatizované a ľahko použiteľné a malo by sa obmedziť dodatočné zaťaženie colných orgánov. Vzhľadom na obmedzené rozdiely medzi údajmi, ktoré sa majú deklarovať v colnom vyhlásení a vo vyhlásení o náležitej starostlivosti (v tomto poradí), je okrem toho vhodné navrhnúť aj prístup zdieľania „medzi podnikmi a verejnou správou“, v rámci ktorého obchodníci a hospodárske subjekty sprístupnia vyhlásenie o náležitej starostlivosti týkajúce sa príslušnej komodity alebo výrobku prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a toto vyhlásenie sa automaticky zasiela do informačného systému, ktorý používajú príslušné orgány. Colné orgány a príslušné orgány by mali prispieť k určovaniu údajov, ktoré sa majú zasielať, ako aj k určovaniu akýchkoľvek iných technických požiadaviek. (45)  S cieľom optimalizovať a odbremeniť proces kontroly príslušných komodít a výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie je potrebné zriadiť interoperabilné elektronické rozhrania, ktoré umožnia automatický prenos údajov medzi colnými systémami a informačným systémom príslušných orgánov. Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo je prirodzenou voľbou na podporu takýchto prenosov údajov. Rozhrania by mali byť vysoko automatizované a ľahko použiteľné a uľahčovať colným orgánom postupy, ako aj obmedziť náklady hospodárskych subjektov a ich zaťaženie. Vzhľadom na obmedzené rozdiely medzi údajmi, ktoré sa majú deklarovať v colnom vyhlásení a vo vyhlásení o náležitej starostlivosti (v tomto poradí), je okrem toho vhodné navrhnúť aj prístup zdieľania „medzi podnikmi a verejnou správou“, v rámci ktorého hospodárske subjekty sprístupnia vyhlásenie o náležitej starostlivosti týkajúce sa príslušnej komodity alebo výrobku prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a toto vyhlásenie sa automaticky zasiela do informačného systému, ktorý používajú príslušné orgány. Colné orgány a príslušné orgány by mali prispieť k určovaniu údajov, ktoré sa majú zasielať, ako aj k určovaniu akýchkoľvek iných technických požiadaviek. Pozmeňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Odôvodnenie 46 (46)  Riziko uvedenia nevyhovujúcich komodít a výrobkov na trh Únie sa líši v závislosti od komodity a výrobku, ako aj od krajiny pôvodu a výroby. Hospodárske subjekty, ktoré obstarávajú komodity a výrobky z krajín alebo ich častí predstavujúcich nízke riziko pestovania, zberu alebo výroby príslušných komodít v rozpore s týmto nariadením, by mali podliehať menšiemu počtu povinností, čím by sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov, ako aj administratívna záťaž. Komodity a výrobky z vysokorizikových krajín alebo ich častí by mali podliehať posilnenej kontrole zo strany príslušných orgánov. (46)  Riziko uvedenia nevyhovujúcich komodít a výrobkov na trh Únie sa líši v závislosti od komodity a výrobku, ako aj od krajiny pôvodu a výroby alebo jej častí. Hospodárske subjekty, ktoré obstarávajú komodity a výrobky z krajín alebo ich častí predstavujúcich nízke riziko pestovania, zberu alebo výroby príslušných komodít v rozpore s týmto nariadením, by mali podliehať menšiemu počtu povinností, čím by sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov, ako aj administratívna záťaž, pokiaľ hospodársky subjekt nevie alebo nemá dôvod domnievať sa, že existuje riziko nesúladu s týmto nariadením. Ak sa príslušný orgán dozvie o riziku, že požiadavky tohto nariadenia sú obchádzané, napríklad ak sa príslušná komodita alebo výrobok vyrobený vo vysokorizikovej krajine následne spracuje v Únii alebo vyvezie do Únie z krajiny s nízkym rizikom, a v colnom vyhlásení alebo vo vyhlásení o náležitej starostlivosti sa uvádza, že komodita alebo výrobok boli vyrobené v krajine s nízkym rizikom, mal by ďalšími kontrolami overiť akýkoľvek nesúlad a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia, ako je zadržanie a pozastavenie umiestňovania príslušnej komodity alebo výrobku na trh, ako aj vykonanie ďalších kontrol. Komodity a výrobky z vysokorizikových krajín alebo ich častí by mali podliehať posilnenej kontrole zo strany príslušných orgánov. Pozmeňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47 (47)  Preto by Komisia mala posúdiť riziko odlesňovania a degradácie lesov na úrovni krajiny alebo jej častí na základe súboru kritérií, ktoré odrážajú kvantitatívne, objektívne a medzinárodne uznávané údaje, a na základe indícií, že krajiny sa aktívne zapájajú do boja proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Tieto referenčné informácie by mali hospodárskym subjektom v Únii uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti a príslušným orgánom by mali uľahčiť monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov a zároveň by mali motivovať producentské krajiny, aby zvyšovali udržateľnosť svojich systémov poľnohospodárskej výroby a znižovali svoj vplyv na odlesňovanie. To by malo pomôcť zvýšiť transparentnosť a udržateľnosť dodávateľských reťazcov. Tento systém referenčného porovnávania by mal byť založený na trojstupňovej klasifikácii krajín, v rámci ktorej sa krajiny rozdeľujú na krajiny s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. S cieľom zabezpečiť primeranú transparentnosť a jasnosť by Komisia mala predovšetkým zverejniť údaje, ktoré sa používajú na referenčné porovnávanie, ako aj dôvody navrhovanej zmeny klasifikácie a odpoveď dotknutej krajiny. V prípade príslušných komodít a výrobkov z krajín s nízkym rizikom alebo z častí krajín identifikovaných ako nízkorizikové by hospodárske subjekty mali mať možnosť uplatňovať zjednodušenú náležitú starostlivosť, zatiaľ čo od príslušných orgánov by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali posilnenú kontrolu príslušných komodít a výrobkov z vysokorizikových krajín alebo z častí krajín, ktoré boli identifikované ako vysokorizikové. Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení na určenie krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko výroby príslušných komodít a výrobkov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením. (47)  Preto by Komisia mala posúdiť riziko odlesňovania a degradácie lesov alebo konverzie lesov na úrovni krajiny alebo jej častí na základe súboru kritérií, ktoré odrážajú kvantitatívne, objektívne a medzinárodne uznávané údaje, a na základe indícií, že krajiny sa aktívne zapájajú do boja proti odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov a podporujú práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít. Tieto referenčné informácie by mali hospodárskym subjektom v Únii uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti a príslušným orgánom by mali uľahčiť monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov a zároveň by mali motivovať producentské krajiny, aby zvyšovali udržateľnosť svojich systémov poľnohospodárskej výroby a znižovali svoj vplyv na odlesňovanie. To by malo pomôcť zvýšiť transparentnosť a udržateľnosť dodávateľských reťazcov. Tento systém referenčného porovnávania by mal byť založený na trojstupňovej klasifikácii krajín, v rámci ktorej sa krajiny rozdeľujú na krajiny s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. S cieľom zabezpečiť primeranú transparentnosť a jasnosť by Komisia mala predovšetkým zverejniť údaje, ktoré sa používajú na referenčné porovnávanie, ako aj dôvody navrhovanej zmeny klasifikácie a odpoveď dotknutej krajiny. V prípade príslušných komodít a výrobkov z krajín s nízkym rizikom alebo z častí krajín identifikovaných ako nízkorizikové by hospodárske subjekty mali mať možnosť uplatňovať zjednodušenú náležitú starostlivosť, zatiaľ čo od príslušných orgánov by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali posilnenú kontrolu príslušných komodít a výrobkov z vysokorizikových krajín alebo z častí krajín, ktoré boli identifikované ako vysokorizikové. Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení na určenie krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko výroby príslušných komodít a výrobkov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením. Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47 a (nové) (47a)  Aby sa zabezpečilo, že týmto nariadením nevzniknú zbytočné obmedzenia obchodu, mala by Komisia spolupracovať s krajinami označenými ako štandardne alebo vysoko rizikové, ako aj s relevantnými zainteresovanými subjektmi v týchto krajinách v snahe o zníženie úrovne rizík. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Odôvodnenie 48 (48)  Príslušné orgány by mali v pravidelných intervaloch vykonávať kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov, aby sa overilo, či si skutočne plnia svoje povinnosti stanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány by navyše mali vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii relevantné informácie a vychádzajúc pritom z relevantných informácií vrátane opodstatnených obáv predložených tretími stranami. Mal by sa uplatňovať dvojaký prístup s cieľom komplexne pokryť príslušné komodity a výrobky, príslušné hospodárske subjekty a obchodníkov, ako aj objemy ich podielu na komoditách a výrobkoch. Od príslušných orgánov by sa preto malo vyžadovať, aby kontrolovali určitý percentuálny podiel hospodárskych subjektov a obchodníkov, pričom by sa dané kontroly mali vzťahovať aj na konkrétne percento príslušných komodít a výrobkov. Tieto percentuálne podiely by mali byť vyššie v prípade príslušných komodít a výrobkov z vysokorizikových krajín alebo ich častí. (48)  Príslušné orgány by mali v pravidelných intervaloch vykonávať kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov, aby sa overilo, či si skutočne plnia svoje povinnosti stanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány by navyše mali vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii relevantné informácie a vychádzajúc pritom z relevantných informácií vrátane opodstatnených obáv predložených tretími stranami. Mal by sa uplatňovať dvojaký prístup s cieľom komplexne pokryť príslušné komodity a výrobky, príslušné hospodárske subjekty a obchodníkov, ako aj objemy ich podielu na komoditách a výrobkoch. Od príslušných orgánov by sa preto malo vyžadovať, aby kontrolovali určitý percentuálny podiel hospodárskych subjektov a obchodníkov, pričom by sa dané kontroly mali vzťahovať aj na konkrétne percento príslušných komodít a výrobkov. Tieto percentuálne podiely by mali byť vyššie v prípade príslušných komodít a výrobkov z vysokorizikových krajín alebo ich častí, zatiaľ čo z nízkorizikových krajín alebo ich častí môžu byť nižšie. Pozmeňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Odôvodnenie 49 (49)  Kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov príslušnými orgánmi by sa mali vzťahovať na systémy náležitej starostlivosti a súlad príslušných komodít a výrobkov s ustanoveniami tohto nariadenia. Kontroly by mali vychádzať z plánu kontrol založeného na riziku. Plán by mal obsahovať kritériá rizika, ktoré umožnia príslušným orgánom vykonať analýzu rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti predloženými hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi. Kritériá rizika by mali zohľadňovať riziko odlesňovania spojené s príslušnými komoditami a výrobkami v krajine výroby, históriu dodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a obchodníkov a akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii. Analýza rizika týkajúca sa vyhlásení o náležitej starostlivosti by mala príslušným orgánom umožniť kontrolu totožnosti hospodárskych subjektov, obchodníkov a príslušných komodít a výrobkov a mala by sa vykonávať pomocou postupov elektronického spracovania údajov v informačnom systéme, v rámci ktorého sa zhromažďujú vyhlásenia o náležitej starostlivosti. (49)  Kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov príslušnými orgánmi by sa mali vzťahovať na systémy náležitej starostlivosti a súlad príslušných komodít a výrobkov s ustanoveniami tohto nariadenia. Kontroly by mali vychádzať z plánu kontrol založeného na riziku. Plán by mal obsahovať kritériá rizika, ktoré umožnia príslušným orgánom vykonať analýzu rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti predloženými hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi. Kritériá rizika by mali zohľadňovať riziko odlesňovania spojené s príslušnými komoditami a výrobkami v krajine výroby, históriu dodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a obchodníkov a akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii. Analýza rizika týkajúca sa vyhlásení o náležitej starostlivosti by mala príslušným orgánom umožniť kontrolu totožnosti hospodárskych subjektov, obchodníkov a príslušných komodít a výrobkov a mala by sa vykonávať pomocou postupov elektronického spracovania údajov v informačnom systéme, v rámci ktorého sa zhromažďujú vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Ak je to potrebné a technicky možné, príslušné orgány by mali v úzkej spolupráci s orgánmi v tretích krajinách vykonávať aj kontroly na mieste. Pozmeňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Odôvodnenie 50 (50)  V prípade, že analýza rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti odhalí vysoké riziko nesúladu konkrétnych relevantných komodít a výrobkov, príslušné orgány by mali mať možnosť prijať okamžité predbežné opatrenia s cieľom zabrániť ich umiestňovaniu na trh Únie alebo ich sprístupňovaniu na trhu Únie. V prípade, že takéto príslušné komodity a výrobky vstupovali na trh Únie alebo ho opúšťali, príslušné orgány by mali požiadať colné orgány o pozastavenie prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz, aby príslušné orgány mohli vykonať potrebné kontroly. Takáto žiadosť by sa mala oznámiť prostredníctvom systému rozhrania medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi. Pozastavenie umiestňovania na trh Únie alebo sprístupňovania na trhu Únie, prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz by sa malo obmedziť na tri pracovné dni s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány potrebujú dodatočnú lehotu na posúdenie súladu príslušných komodít a výrobkov s týmto nariadením. V takom prípade by príslušné orgány mali prijať dodatočné dočasné opatrenia na predĺženie obdobia pozastavenia alebo by mali požiadať colné orgány o takéto predĺženie v prípade, že príslušné komodity a výrobky vstupujú na trh Únie alebo ho opúšťajú. (50)  V prípade, že analýza rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti odhalí vysoké riziko nesúladu konkrétnych relevantných komodít a výrobkov, príslušné orgány by mali mať možnosť prijať okamžité predbežné opatrenia s cieľom zabrániť ich umiestňovaniu na trh Únie alebo ich vývozu z Únie. V prípade, že takéto príslušné komodity a výrobky vstupovali na trh Únie alebo ho opúšťali, príslušné orgány by mali požiadať colné orgány o pozastavenie prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz, aby príslušné orgány mohli vykonať potrebné kontroly. Takáto žiadosť by sa mala oznámiť prostredníctvom systému rozhrania medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi. Pozastavenie umiestňovania na trh Únie alebo sprístupňovania na trhu Únie, prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz by sa malo obmedziť na päť pracovných dní alebo 72 hodín v prípade čerstvých komodít a výrobkov s rizikom znehodnotenia, s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány potrebujú dodatočnú lehotu na posúdenie súladu príslušných komodít a výrobkov s týmto nariadením. V takom prípade by príslušné orgány mali prijať dodatočné dočasné opatrenia na predĺženie obdobia pozastavenia alebo by mali požiadať colné orgány o takéto predĺženie v prípade, že príslušné komodity a výrobky vstupujú na trh Únie alebo ho opúšťajú. Pozmeňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Odôvodnenie 50 a (nové) (50a)  Hospodárske subjekty by mali podporovať dodržiavanie tohto nariadenia zo strany svojich dodávateľov, ktorí sú drobnými poľnohospodármi, a to aj investíciami a budovaním kapacít, ako aj prostredníctvom mechanizmov cenotvorby, ktoré zdrojovým výrobcom umožňujú životný príjem. Pozmeňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Odôvodnenie 51 (51)  Plán kontrol by sa mal pravidelne aktualizovať na základe výsledkov jeho vykonávania. Hospodárske subjekty, ktoré vykazujú konzistentné záznamy o dodržiavaní predpisov, by mali podliehať zníženej frekvencii kontrol. (51)  Plán kontrol by sa mal pravidelne aktualizovať na základe výsledkov jeho vykonávania. Hospodárske subjekty, ktoré vykazujú konzistentné záznamy o dodržiavaní predpisov, môžu podliehať zníženej frekvencii kontrol. Pozmeňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Odôvodnenie 51 a (nové) (51a)  Ak má Komisia dôvod domnievať sa, že členský štát nevykonáva dostatočné kontroly na zabezpečenie presadzovania tohto nariadenia, mala by byť poverená – v dialógu s týmto členským štátom – uskutočniť zmeny v pláne kontrol v tomto členskom štáte, s cieľom zabezpečiť nápravu situácie. Pozmeňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Odôvodnenie 52 (52)  S cieľom zabezpečiť vykonávanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia by členské štáty mali mať právomoc stiahnuť príslušné nevyhovujúce komodity a výrobky, prevziať ich späť a prijať primerané nápravné opatrenia. Mali by takisto zabezpečiť, aby porušenie tohto nariadenia hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi bolo sankcionované účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami. (52)  S cieľom zabezpečiť vykonávanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia by členské štáty mali mať právomoc stiahnuť príslušné nevyhovujúce komodity a výrobky, prevziať ich späť a prijať primerané nápravné opatrenia. Mali by takisto zabezpečiť, aby porušenie tohto nariadenia hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi bolo sankcionované účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami a aby hospodárske subjekty, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, niesli zodpovednosť a boli povinné nahradiť škodu, ktorej by sa uplatňovaním náležitej starostlivosti zabránilo. Pozmeňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Odôvodnenie 52 a (nové) (52a)  Komisia by mala uverejniť mená hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí nedodržiavajú toto nariadenie. To by mohlo pomôcť iným hospodárskym subjektom a obchodníkom pri posudzovaní rizík a zvýšiť tlak spotrebiteľov a občianskej spoločnosti na hospodárske subjekty a obchodníkov, ktorí nedodržiavajú predpisy, aby získavali zdroje z dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. Pozmeňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Odôvodnenie 53 (53)  Vzhľadom na medzinárodný charakter odlesňovania a degradácie lesov a súvisiaceho obchodu by príslušné orgány mali spolupracovať navzájom, s colnými orgánmi členských štátov, s Komisiou, ako aj so správnymi orgánmi tretích krajín. Príslušné orgány by mali spolupracovať aj s príslušnými orgánmi dohľadu nad inými legislatívnymi nástrojmi EÚ a presadzovania iných legislatívnych nástrojov EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo životné prostredie. (53)  Vzhľadom na medzinárodný charakter odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov a súvisiaceho obchodu by príslušné orgány mali spolupracovať navzájom, s colnými orgánmi členských štátov, s Komisiou, ako aj so správnymi orgánmi tretích krajín. Príslušné orgány by mali spolupracovať aj s príslušnými orgánmi dohľadu nad inými legislatívnymi nástrojmi EÚ a presadzovania iných legislatívnych nástrojov EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 74 Návrh nariadenia Odôvodnenie 53 a (nové) (53a)  S cieľom uľahčiť hospodárskym subjektom, orgánom členských štátov a zainteresovaným orgánom tretích krajín prístup k faktickým, spoľahlivým a aktualizovaným informáciám o odlesňovaní a uľahčiť hospodárskym subjektom dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia by Komisia mala zriadiť platformu, ktorá by pokrývala lesnaté oblasti na celom svete a obsahovala by celý rad nástrojov, ktoré by všetkým stranám umožnili rýchlo prejsť k zákazu odlesňovania v dodávateľských reťazcoch. Platforma by mala obsahovať tematické mapy, mapu krajinnej pokrývky s časovými radmi od hraničného dátumu stanoveného v tomto nariadení a rad tried, ktoré umožňujú preskúmať zloženie krajiny. Platforma by tiež mala poskytovať systém varovania, ktorý by sa opieral o mesačné monitorovanie zmien lesného porastu, a celý rad analýz a používateľsky ústretových a zabezpečených výstupov, ktoré by znázorňovali, ako sú dodávateľské reťazce prepojené s odlesňovaním. Platforma by sa mala sprístupniť všetkým hospodárskym subjektom, orgánom členských štátov a zainteresovaným orgánom tretích krajín s cieľom podporiť využívanie čo najpresnejších a najvčasnejších informácií, vypracovať posúdenie rizika a analýzy rizík, zlepšiť kontroly vyhlásení a referenčné porovnávanie krajín a zároveň rozvíjať prístup založený na spolupráci. Platforma by mala využívať satelitné snímky vrátane družíc Sentinel systému Copernicus, ktoré sú schopné poskytovať požadované vecné, spoľahlivé a aktualizované informácie. Pozmeňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Odôvodnenie 54 (54)   Hoci sa toto nariadenie zaoberá odlesňovaním a degradáciou lesov, ako sa uvádza v oznámení z roku 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, ochrana lesov by nemala viesť ku konverzii alebo degradácii iných prírodných ekosystémov. Ekosystémy, ako sú mokrade, savany a rašeliniská, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rámci globálneho úsilia zameraného na boj proti zmene klímy, ako aj v rámci iných cieľov udržateľného rozvoja, a ich konverzia alebo degradácia si vyžadujú osobitnú naliehavú pozornosť. Na riešenie tohto problému by Komisia mala dva roky po nadobudnutí účinnosti posúdiť potrebu a uskutočniteľnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti na iné ekosystémy a na ďalšie komodity. Komisia by zároveň mala prostredníctvom delegovaného aktu preskúmať aj príslušné výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Odôvodnenie 55 (55)  S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky na informácie, ktoré musia hospodárske subjekty spĺňať a ktoré sú stanovené v tomto nariadení, boli naďalej relevantné a v súlade s vedeckým a technologickým vývojom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o doplnenie informačných požiadaviek potrebných pre postup náležitej starostlivosti, informácií a kritérií týkajúcich sa posudzovania rizika a zmierňovania rizika, ktoré musia hospodárske subjekty spĺňať a ktoré sú stanovené v tomto nariadení a v zozname tovaru uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a ich experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. (55)  S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky na informácie, ktoré musia hospodárske subjekty spĺňať a ktoré sú stanovené v tomto nariadení, boli naďalej relevantné a v súlade s vedeckým a technologickým vývojom, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o doplnenie informačných požiadaviek potrebných pre postup náležitej starostlivosti, informácií a kritérií týkajúcich sa posudzovania rizika a zmierňovania rizika, ktoré musia hospodárske subjekty spĺňať a ktoré sú stanovené v tomto nariadení a v zozname tovaru uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a so zainteresovanými stranami, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a ich experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Pozmeňujúci návrh 77 Návrh nariadenia Odôvodnenie 57 (57)  V nariadení (ES) č. 2173/2005 sa stanovujú postupy Únie na vykonávanie licenčného systému FLEGT prostredníctvom dvojstranných dobrovoľných partnerských dohôd s krajinami produkujúcimi drevo. S cieľom rešpektovať dvojstranné záväzky, ktoré Európska únia prijala, a s cieľom zachovať pokrok dosiahnutý s partnerskými krajinami, ktoré majú zavedený operačný systém (etapa vydávania licencií FLEGT), by toto nariadenie malo zahŕňať ustanovenie, ktorým sa drevo a výrobky na báze dreva, na ktoré sa vzťahuje platná licencia FLEGT, vyhlasujú za spĺňajúce požiadavku zákonnosti podľa tohto nariadenia. (57)  V nariadení (ES) č. 2173/2005 sa stanovujú postupy Únie na vykonávanie licenčného systému FLEGT prostredníctvom dvojstranných dobrovoľných partnerských dohôd s krajinami produkujúcimi drevo. Dohody o dobrovoľnom partnerstve majú podporovať systémové zmeny v odvetví lesného hospodárstva, ktoré sú zamerané na udržateľné obhospodarovanie lesov, odstraňovanie nezákonnej ťažby dreva a podporu celosvetového úsilia o zastavenie odlesňovania. Dohody o dobrovoľnom partnerstve predstavujú pre Úniu aj jej partnerské krajiny dôležitý právny rámec, ktorý je možný vďaka dobrej spolupráci a angažovanosti týchto krajín. Mali by sa podporovať nové dohody o dobrovoľnom partnerstve s ďalšími partnermi. Toto nariadenie by malo vychádzať z práce vykonanej v rámci nariadenia (ES) č. 2173/2005, ktoré naďalej slúži ako dôležitý mechanizmus na ochranu svetových lesov. S cieľom rešpektovať dvojstranné záväzky, ktoré Európska únia prijala, a s cieľom zachovať pokrok dosiahnutý spolu s partnerskými krajinami, ktoré majú zavedený operačný systém (etapa vydávania licencií FLEGT), a motivovať ostatných partnerov, aby sa snažili túto etapu dosiahnuť, by toto nariadenie malo zahŕňať ustanovenie, ktorým sa drevo a výrobky na báze dreva, na ktoré sa vzťahuje platná licencia FLEGT, vyhlasujú za spĺňajúce požiadavku zákonnosti podľa tohto nariadenia, čím sa zabezpečí ľahká overiteľnosť tejto časti požiadavky náležitej starostlivosti. Partnerstvá v rámci dohôd o dobrovoľnom partnerstve by sa mali podporovať primeranými zdrojmi a osobitnou administratívnou podporou a podporou budovania kapacít. Nariadenie (ES) č. 2173/2005 zostane aj naďalej dôležitým systémom poskytujúcim rámec pre konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami. Pozmeňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Odôvodnenie 57 a (nové) (57a)   Komisia by mala pomáhať najmenej rozvinutým krajinám a MSP pri ich porozumení, vykonávaní a dodržiavaní noriem stanovených v tomto nariadení, pričom by mala otvorene spolupracovať na budovaní kapacít s národnými vládami a regionálnymi a miestnymi samosprávami, organizáciami občianskej spoločnosti a výrobcami, najmä malými výrobcami. Pozmeňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Odôvodnenie 58 (58)  Hoci sa toto nariadenie zaoberá odlesňovaním a degradáciou lesov, ako sa uvádza v oznámení z roku 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, ochrana lesov by nemala viesť ku konverzii alebo degradácii iných prírodných ekosystémov. Ekosystémy, ako sú mokrade, savany a rašeliniská, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rámci globálneho úsilia zameraného na boj proti zmene klímy, ako aj v rámci iných cieľov udržateľného rozvoja, a ich konverzia alebo degradácia si vyžadujú osobitnú naliehavú pozornosť. Do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa preto malo vykonať hodnotenie potreby a uskutočniteľnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ekosystémy než lesy. (58)  Hoci sa toto nariadenie zaoberá odlesňovaním, degradáciou lesov a konverziou lesov, ako sa uvádza v oznámení z roku 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, ochrana lesov by nemala viesť ku konverzii alebo degradácii iných prírodných ekosystémov. Ekosystémy, ako sú mokrade, savany a rašeliniská, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rámci globálneho úsilia zameraného na boj proti zmene klímy a kríze biodiverzity, ako aj v rámci iných cieľov udržateľného rozvoja, a ich konverzia alebo degradácia si vyžadujú osobitné naliehavé opatrenia a potrebu prevencie. Niet pochýb o tom, že spotreba v Únii je významnou hnacou silou aj konverzie a degradácie biologicky rozmanitých a nelesných ekosystémov bohatých na uhlík na celom svete. S cieľom znížiť stopu Únie na všetky prírodné ekosystémy by sa najneskôr jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia malo uskutočniť hodnotenie rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ekosystémy ako lesy a inú lesnú pôdu, ako aj legislatívny návrh na jeho rozšírenie, pričom prípravy by sa mali začať najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Pri ďalšom odklade s cieľom zahrnutia iných ekosystémov do tohto nariadenia hrozí, že sa poľnohospodárska výroba presunie z lesov na nelesné ekosystémy. Tieto sú takisto čoraz viac pod tlakom konverzie a degradácie v dôsledku výroby komodít pre trh Únie. Komisia by navyše mala najneskôr dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia posúdiť potrebu a uskutočniteľnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti na ďalšie komodity. Komisia by zároveň mala prostredníctvom delegovaného aktu preskúmať aj príslušné výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Pozmeňujúci návrh 80 Návrh nariadenia Odôvodnenie 58 a (nové) (58a)  Vzhľadom na žiadosť Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 22. októbra 2020 s názvom Právny rámec EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania spôsobeného EÚ a prevažnú väčšinu z takmer 1,2 milióna účastníkov verejných konzultácií Komisie o odlesňovaní, degradácii lesov a konverzii lesov vyvolaných dopytom s cieľom zahrnúť do tohto nariadenia nelesné ekosystémy by Komisia mala založiť svoje hodnotenie a legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iných ekosystémoch na základe vymedzení pojmov „prírodné ekosystémy“, „konverzia prírodného ekosystému“ a „degradácia lesov a prírodných ekosystémov“ a konečného dátumu 31. decembra 2019, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Pozmeňujúci návrh 81 Návrh nariadenia Odôvodnenie 60 (60)  Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov prostredníctvom zníženia podielu spotreby v Únii, nie je možné dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, a z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. (60)  Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je boj proti odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov prostredníctvom zníženia podielu spotreby v Únii a motivácie k zníženiu odlesňovania v producentských krajinách, nie je možné dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, a z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Pozmeňujúci návrh 82 Návrh nariadenia Odôvodnenie 61 (61)  Hospodárskym subjektom, obchodníkom a príslušným orgánom by sa malo poskytnúť dostatočné obdobie na to, aby sa pripravili na plnenie požiadaviek tohto nariadenia, (61)  S cieľom zabrániť narušeniam dodávateľského reťazca a znížiť negatívne vplyvy na tretie krajiny by sa obchodným partnerom, najmä drobným poľnohospodárom, hospodárskym subjektom, obchodníkom a príslušným orgánom malo poskytnúť dostatočné obdobie na to, aby sa pripravili na plnenie požiadaviek tohto nariadenia, Pozmeňujúci návrh 83 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – úvodná časť Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa umiestňovania na trh Únie, sprístupňovania na trhu Únie a vývozu z trhu Únie hovädzieho dobytka, kakaa, kávy, palmy olejnej, sóje a dreva (ďalej len „príslušné komodity“) a výrobkov uvedených v prílohe I, ktoré obsahujú príslušné komodity, boli nimi kŕmené alebo boli vyrobené s použitím príslušných komodít (ďalej len „príslušné výrobky“) s cieľom Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa umiestňovania na trh Únie, sprístupňovania na trhu Únie a vývozu z trhu Únie hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz, hydiny, kakaa, kávy, palmy olejnej a derivátov na báze palmového oleja, sóje, kukurice, kaučuku a dreva (ďalej len „príslušné komodity“) a výrobkov vrátane výrobkov z drevného uhlia a tlačeného papiera uvedených v prílohe I, ktoré obsahujú príslušné komodity, boli nimi kŕmené alebo boli vyrobené s použitím príslušných komodít (ďalej len „príslušné výrobky“) s cieľom: Pozmeňujúci návrh 84 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – písmeno a a)  minimalizovať podiel Únie na odlesňovaní a degradácii lesov na celom svete a)  minimalizovať podiel Únie na odlesňovaní, degradácii lesov a konverzii lesov na celom svete; Pozmeňujúci návrh 85 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – písmeno b b)  a znížiť podiel Európskej únie na emisiách skleníkových plynov a strate biodiverzity na celom svete. b)   a znížiť podiel Európskej únie na emisiách skleníkových plynov a strate biodiverzity na celom svete; Pozmeňujúci návrh 86 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – písmeno b a (nové) ba)  prispieť k zníženiu globálneho odlesňovania. Pozmeňujúci návrh 87 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 a (nový) V tomto nariadení sa tiež stanovujú povinnosti pre finančné inštitúcie s ústredím v Únii alebo pôsobiace v Únii, ktoré poskytujú finančné služby fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých hospodárske činnosti spočívajú vo výrobe, dodávke, umiestňovaní na trh alebo vývoze príslušných komodít a výrobkov z trhu Únie v zmysle tohto článku alebo sú s nimi spojené. Pozmeňujúci návrh 88 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 1 1.  „odlesňovanie„ je konverzia lesa na poľnohospodárske využitie bez ohľadu na to, či je alebo nie je spôsobená človekom; 1.  „odlesňovanie“ je konverzia lesov alebo inej lesnej pôdy na poľnohospodárske využitie alebo na plantáže stromov bez ohľadu na to, či je alebo nie je spôsobená človekom; Pozmeňujúci návrh 89 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 1 a (nový) 1a.  „konverzia ekosystému“ je zmena prírodného ekosystému na iné využitie pôdy alebo zmena druhového zloženia, štruktúry alebo funkcie prírodného ekosystému; to zahŕňa závažnú degradáciu alebo zavedenie praktík v oblasti obhospodarovania, ktoré vedú k podstatnej a trvalej zmene druhového zloženia, štruktúry alebo funkcie ekosystému; Pozmeňujúci návrh 90 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 2 a (nový) 2a.  „poľnohospodárske využitie“ je využívanie pôdy na jednu alebo viaceré z týchto činností: pestovanie dočasných alebo jednoročných plodín, ktorých vegetačný cyklus je najviac jeden rok; pestovanie trvalých alebo viacročných plodín, ktorých vegetačný cyklus je dlhší ako jeden rok, vrátane stromov; obhospodarovanie trvalých alebo dočasných lúk alebo pasienkov vrátane chovu hospodárskych zvierat; a pôdu dočasne ležiacu úhorom; Pozmeňujúci návrh 91 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 2 b (nový) 2b.  „iná lesná pôda“ je pôda neklasifikovaná ako les s rozlohou viac ako 0,5 hektára so stromami vyššími ako 5 metrov a korunovým zápojom 5 až 10 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, alebo s kombinovaným pokryvom porastov, krovín a stromov nad 10 %, s výnimkou pôdy, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske účely alebo ako mestské pozemky; Pozmeňujúci návrh 92 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 5 a (nový) 5a.  „prírodný ekosystém“ je ekosystém vrátane ekosystému obhospodarovaného človekom, ktorý sa v zásade podobá – pokiaľ ide o druhové zloženie, štruktúru a ekologickú funkciu – na ekosystém, ktorý sa v danej oblasti nachádza alebo by sa nachádzal bez významného ľudského vplyvu; to zahŕňa najmä pôdu s vysokými zásobami uhlíka a pôdu s vysokou hodnotou biodiverzity; Pozmeňujúci návrh 93 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 6 6 „degradácia lesov“ sú ťažbové činnosti, ktoré nie sú udržateľné a spôsobujú zníženie alebo stratu biologickej alebo ekonomickej produktivity a zložitosti lesných ekosystémov, čo vedie k dlhodobému zníženiu celkových úžitkov z lesa, ako sú drevo, biodiverzita a iné výrobky alebo služby; 6.  „degradácia lesov a iných prírodných ekosystémov“ je zníženie alebo strata biologickej alebo ekonomickej produktivity a zložitosti lesov, inej lesnej pôdy a iných prírodných ekosystémov s vplyvom na ich druhové zloženie, štruktúru alebo funkciu, bez ohľadu na to, či ju priamo spôsobil človek; zahŕňa to nezákonné využívanie lesov, inej lesnej pôdy alebo iných prírodných ekosystémov, ako aj využívanie postupov hospodárenia, ktoré majú za následok podstatný alebo trvalý vplyv na schopnosť ekosystému podporovať biodiverzitu alebo poskytovať ekosystémové služby; Pozmeňujúci návrh 94 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 7 7.   „udržateľné ťažbové činnosti“ je ťažba dreva, ktorá sa vykonáva s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy, spôsobom, pri ktorom sa zabraňuje ťažbe pňov a koreňov, degradácii pralesov alebo ich konverzii na lesné kultúry a ťažbe na citlivých pôdach; minimalizujú sa rozsiahle výruby a zabezpečujú sa miestne primerané prahové hodnoty odberu odumretého dreva a požiadavky na používanie systémov ťažby, pri ktorých sa minimalizujú vplyvy na kvalitu pôdy vrátane zhutňovania pôdy, ako aj na a na prvky biodiverzity a biotopy; vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 95 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 8 8.  „nespôsobujúci odlesňovanie“ je, 8.  „nespôsobujúci odlesňovanie“ je, že príslušné komodity a výrobky vrátane tých, ktoré sa používajú v prípade príslušných výrobkov alebo sú v nich obsiahnuté, boli vyrobené na pozemku, ktorý nebol vystavený odlesňovaniu a nespôsoboval ani neprispieval k degradácii lesov alebo konverzii lesov po 31. decembri 2019; a)  že príslušné komodity a výrobky vrátane tých, ktoré sa používajú v prípade príslušných výrobkov alebo sú v nich obsiahnuté, boli vyrobené na pozemku, ktorý nebol vystavený odlesňovaniu po 31. decembri 2020, a b)  že drevo bolo vyťažené z lesa bez vyvolania degradácie lesov po 31. decembri 2020; Pozmeňujúci návrh 240 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 9 9.  „vyrobené“ je vypestované, vyťažené, chované, kŕmené alebo získané na príslušnej ploche pozemku; 9.  „vyrobené“ je vypestované, vyťažené, chované, kŕmené alebo získané na príslušnej ploche pozemku, alebo v prípade hospodárskych zvierat „vyrobené“ znamená všetky relevantné pozemky zapojené do procesu chovu hospodárskych zvierat; Pozmeňujúci návrh 96 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 16 16.  „zanedbateľné riziko“ je úplné posúdenie tak informácií špecifických pre výrobok, ako aj všeobecných informácií, pokiaľ ide o súlad príslušných komodít alebo výrobkov, pri ktorých nevznikajú dôvody na obavy, s článkom 3 písm. a) a článkom 3 písm. b); 16.  „zanedbateľné riziko“ je úroveň rizika, ktorá sa vzťahuje na príslušné komodity a výrobky, ktoré sa majú uviesť na trh Únie alebo z neho vyvážať, ak tieto komodity alebo výrobky nevyvolávajú žiadne obavy na základe úplného posúdenia tak informácií špecifických pre výrobok, ako aj všeobecných informácií, pokiaľ ide o súlad s článkom 3 a uplatňovanie vhodných zmierňujúcich opatrení; Pozmeňujúci návrh 97 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 16 a (nový) 16a.  „zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán“ je pochopenie obáv a záujmov príslušných zainteresovaných strán, najmä najzraniteľnejších skupín, ako sú drobní poľnohospodári, pôvodné obyvateľstvo, ako aj miestne komunity, vrátane žien, a to prostredníctvom priamych konzultácii s nimi spôsobom, ktorý zohľadňuje prípadné prekážky účinného zapojenia; Pozmeňujúci návrh 98 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 18 18.  „nevyhovujúce výrobky“ sú príslušné komodity a výrobky, ktoré neboli vyrobené spôsobom „nespôsobujúcim odlesňovanie“ alebo neboli vyrobené v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny výroby, alebo oboje; 18.  „nevyhovujúce výrobky“ sú príslušné komodity a výrobky, ktoré neboli vyrobené spôsobom „nespôsobujúcim odlesňovanie“ alebo neboli vyrobené v súlade s príslušnými právnymi predpismi a normami vrátane tých, ktoré sa týkajú práv pôvodného obyvateľstva, vlastníckych práv miestnych komunít a práva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas a na ktoré sa nevzťahovalo presné vyhlásenie o náležitej starostlivosti; Pozmeňujúci návrh 99 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 21 21.  „opodstatnená obava“ je opodstatnený nárok založený na objektívnych a overiteľných informáciách týkajúcich sa nedodržiavania tohto nariadenia, ktorý si môže vyžadovať zásah príslušných orgánov; 21.  „opodstatnená obava“ je nárok založený na objektívnych a overiteľných informáciách týkajúcich sa nedodržiavania tohto nariadenia, ktorý si môže vyžadovať zásah príslušných orgánov; Pozmeňujúci návrh 100 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 28 28.  „príslušné právne predpisy krajiny výroby“ sú pravidlá platné v krajine výroby týkajúce sa právneho postavenia oblasti výroby, pokiaľ ide o práva na využívanie pozemkov, ochranu životného prostredia, práva tretích strán a príslušné obchodné a colné predpisy podľa právneho rámca uplatniteľného v krajine výroby; 28.  „príslušné práva a normy“ sú a)   pravidlá platné v krajine výroby týkajúce sa právneho postavenia oblasti výroby, pokiaľ ide o práva na využívanie pozemkov, ochranu životného prostredia, práva tretích strán a príslušné obchodné a colné predpisy podľa právneho rámca uplatniteľného v krajine výroby; b)   ľudské práva chránené medzinárodným právom, najmä nástroje na ochranu obyčajových pozemkových práv a práva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, ako sa stanovuje okrem iného v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, v Stálom fóre OSN pre otázky pôvodného obyvateľstva a v existujúcich záväzných medzinárodných dohodách, v Dohovore o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169, 1989), ktoré sa vzťahujú na právo na ochranu životného prostredia, právo na ochranu životného prostredia bez akejkoľvek formy prenasledovania a obťažovania a iné medzinárodne uznávané ľudské práva týkajúce sa využívania pôdy, prístupu k nej alebo vlastníctva pôdy; Pozmeňujúci návrh 101 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 28 a (nový) 28a.  „slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas“ je kolektívne ľudské právo pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít udeliť a neudeliť súhlas pred začatím akejkoľvek činnosti, ktorá môže mať vplyv na ich práva, pôdu, zdroje, územia, živobytie a potravinovú bezpečnosť; je to právo, ktoré sa vykonáva prostredníctvom zástupcov, ktorých si sami zvolia, a spôsobom, ktorý je v súlade s ich vlastnými zvyklosťami, hodnotami a normami. Pozmeňujúci návrh 102 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 28 b (nový) 28b.  „ochrancovia ľudských práv“ sú jednotlivci, skupiny a orgány spoločnosti, ktoré presadzujú a chránia všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody; ochrancovia ľudských práv sa usilujú presadzovať a chrániť občianske a politické práva a presadzovať, chrániť a uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva; ochrancovia ľudských práv súčasne presadzujú a chránia práva členov skupín, napríklad autochtónnych spoločenstiev; Pozmeňujúci návrh 103 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 28 c (nový) 28c.  „ochrancovia ľudských práv v oblasti životného prostredia“ sú jednotlivci a skupiny, ktorí sa osobne alebo profesionálne a pokojným spôsobom usilujú o ochranu a propagáciu ľudských práv týkajúcich sa životného prostredia vrátane vody, vzduchu, pôdy, flóry a fauny; Pozmeňujúci návrh 104 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno b b)  boli vyrobené v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny výroby; a b)  boli vyrobené v súlade s príslušnými právami a normami v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 28; a Pozmeňujúci návrh 105 Návrh nariadenia Článok 3 a (nový) Článok 3a Finančné inštitúcie poskytujú finančné služby zákazníkom len vtedy, ak finančné inštitúcie dospeli k záveru, že neexistuje väčšie ako zanedbateľné riziko, že príslušné služby môžu priamo alebo nepriamo podporovať činnosti vedúce k odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov. Pozmeňujúci návrh 106 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 1.  Hospodárske subjekty uplatňujú náležitú starostlivosť pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom z trhu Únie s cieľom zabezpečiť ich súlad s článkom 3 písm. a) a b). Na daný účel používajú rámec postupov a opatrení, ktorý sa ďalej uvádza ako „náležitá starostlivosť“, ako sa stanovuje v článku 8. 1.  Hospodárske subjekty uplatňujú náležitú starostlivosť pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom z trhu Únie s cieľom zabezpečiť ich súlad s článkom 3. Na daný účel používajú rámec postupov a opatrení, ktorý sa ďalej uvádza ako „náležitá starostlivosť“, ako sa stanovuje v článku 8. Pozmeňujúci návrh 107 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 2.  Hospodárske subjekty, ktoré uplatňovaním náležitej starostlivosti uvedenej v článku 8 dospeli k záveru, že príslušné komodity a výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sprístupnia príslušným orgánom prostredníctvom informačného systému uvedeného v článku 31 vyhlásenie o náležitej starostlivosti pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom. Uvedené vyhlásenie potvrdzuje, že sa vykonala náležitá starostlivosť a že sa nezistilo žiadne riziko alebo sa zistilo len zanedbateľné riziko, a musí obsahovať informácie stanovené v prílohe II pre príslušné komodity a výrobky. 2.  Hospodárske subjekty, ktoré uplatňovaním náležitej starostlivosti uvedenej v článku 8 dospeli k záveru, že príslušné komodity a výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sprístupnia príslušným orgánom prostredníctvom informačného systému uvedeného v článku 31 vyhlásenie o náležitej starostlivosti pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom. Uvedené elektronicky dostupné, prenosné a certifikované vyhlásenie potvrdzuje, že sa vykonala náležitá starostlivosť, uvádzajú sa v ňom kroky, ktoré sa prijali na overenie súladu príslušných komodít a výrobkov s týmto nariadením, a vysvetľuje sa v ňom, prečo sa nezistilo žiadne riziko alebo sa zistilo len zanedbateľné riziko. Vyhlásenie obsahuje aj informácie stanovené v prílohe II pre príslušné komodity a výrobky. Hospodárske subjekty bez zbytočného odkladu uverejnia a sprístupnia vyhlásenia a osvedčenia na účely administratívnej, občianskej a vedeckej kontroly, pričom zohľadnia pravidlá ochrany údajov. Pozmeňujúci návrh 108 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 3 3.  Sprístupnením vyhlásenia o náležitej starostlivosti hospodársky subjekt preberá zodpovednosť za súlad príslušnej komodity alebo výrobku s požiadavkami tohto nariadenia. Hospodárske subjekty uchovávajú záznamy o vyhláseniach o náležitej starostlivosti 5 rokov od dátumu sprístupnenia prostredníctvom informačného systému uvedeného v článku 31. 3.  Hospodársky subjekt preberá zodpovednosť za súlad príslušnej komodity alebo výrobku s požiadavkami tohto nariadenia. Hospodárske subjekty preto musia vynaložiť primerané a zdokumentované úsilie na podporu dodržiavania ustanovení a požiadaviek stanovených v tomto nariadení malými poľnohospodármi. Uchovávajú záznamy o vyhláseniach o náležitej starostlivosti počas piatich rokov od dátumu sprístupnenia prostredníctvom informačného systému uvedeného v článku 31 a sprístupňujú vyhlásenia o náležitej starostlivosti hospodárskym subjektom a obchodníkom ďalej v dodávateľskom reťazci. Pozmeňujúci návrh 109 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 5 – písmeno a a)  príslušné komodity a výrobky nie sú v súlade s článkom 3 písm. a) alebo b); a)  príslušné komodity a výrobky nie sú v súlade s článkom 3; Pozmeňujúci návrh 110 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 5 – písmeno b b)  uplatňovaním náležitej starostlivosti sa odhalilo nezanedbateľné riziko, že príslušné komodity a výrobky nie sú v súlade s článkom 3 písm. a) alebo b); b)  uplatňovaním náležitej starostlivosti sa odhalilo nezanedbateľné riziko, že príslušné komodity a výrobky nie sú v súlade s článkom 3; Pozmeňujúci návrh 111 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 5 a (nový) 5a.  Hospodárske subjekty sú povinné mať zavedený systém na prijímanie odôvodnených obáv zainteresovaných strán a dôkladne prešetriť všetky odôvodnené obavy zadané podľa tohto systému. Pozmeňujúci návrh 112 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 6 6.  Hospodárske subjekty, ktoré dostali nové informácie vrátane opodstatnených obáv, že príslušná komodita alebo výrobok, ktoré už umiestnili na trh, nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, musia bezodkladne informovať príslušné orgány členských štátov, v ktorých príslušnú komoditu alebo výrobok umiestnili na trh. V prípade vývozu z trhu Únie hospodárske subjekty informujú príslušný orgán členského štátu, ktorý je krajinou výroby. 6.  Hospodárske subjekty, ktoré dostali alebo zistili nové relevantné informácie vrátane opodstatnených obáv alebo informácie poskytnuté prostredníctvom mechanizmu rýchleho varovania, ktoré naznačujú nezanedbateľné riziko, že príslušná komodita alebo výrobok, ktoré už umiestnili na trh, predstavujú riziko nesúladu s požiadavkami tohto nariadenia, musia bezodkladne informovať príslušné orgány členských štátov, v ktorých príslušnú komoditu alebo výrobok umiestnili na trh, ako aj obchodníkov, ktorým príslušnú komoditu alebo výrobok dodali, s cieľom zabrániť ďalšiemu obehu na trhu Únie alebo vývozu z neho. V prípade vývozu z trhu Únie hospodárske subjekty informujú príslušný orgán členského štátu, ktorý je krajinou výroby. Pozmeňujúci návrh 113 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 7 7.  Hospodárske subjekty ponúknu príslušným orgánom akúkoľvek potrebnú pomoc s cieľom uľahčiť vykonávanie kontrol podľa článku 15, a to aj pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov. 7.  Príslušné orgány každoročne overujú systém náležitej starostlivosti hospodárskych subjektov. Hospodárske subjekty taktiež ponúknu príslušným orgánom akúkoľvek potrebnú pomoc s cieľom uľahčiť vykonávanie kontrol podľa článku 15, a to aj pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov. Pozmeňujúci návrh 114 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 7 a (nový) 7a.  Hospodárske subjekty musia prijať potrebné opatrenia na to, aby: a)  vo svojom dodávateľskom reťazci zmysluplne spolupracovali so zraniteľnými zainteresovanými stranami, ako sú malí poľnohospodári, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; b)  zabezpečili adekvátnu pomoc a spravodlivú odmenu týmto zraniteľným zainteresovaným stranám, aby tak ich komodity a výrobky mohli dodržiavať pravidlá najmä v oblasti požiadavky geolokalizácie, a aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie nákladov vyplývajúcich z vykonávania tohto nariadenia medzi rôznymi subjektami hodnotového reťazca; a c)  sledovali plnenia dohodnutých záväzkov, čím zabezpečia riešenie nepriaznivých vplyvov na identifikované zraniteľné zainteresované strany. Pozmeňujúci návrh 115 Návrh nariadenia Článok 4 a (nový) Článok 4a Povinnosti obchodníkov a výnimky pre obchodníkov, ktorí sú MSP 1.  Obchodníci, ktorí sú MSP, smú na trhu sprístupňovať relevantné komodity a výrobky len vtedy, ak majú informácie požadované podľa odseku 3. 2.  Obchodníci, ktorí nie sú MSP, sa považujú za hospodárske subjekty a vzťahujú sa na nich povinnosti a ustanovenia článkov 3, 4, 5, 8 až 12, článku 14 ods. 9 a článkov 15 a 20 tohto nariadenia, pokiaľ ide o príslušné komodity a výrobky, ktoré sprístupňujú na trhu Únie. 3.  Obchodníci, ktorí sú MSP, zhromažďujú a uchovávajú tieto informácie týkajúce sa príslušných komodít a výrobkov, ktoré zamýšľajú sprístupniť na trhu: a)  meno, registrované obchodné meno alebo zapísaná ochranná známka, poštová adresa, e-mail a, ak je k dispozícii, webová adresa hospodárskych subjektov alebo obchodníkov, ktorí im dodali príslušné komodity a výrobky; b)  meno, registrované obchodné meno alebo zapísaná ochranná známka, poštová adresa, e-mail a, ak je k dispozícii, webová adresa obchodníkov, ktorým príslušné komodity a výrobky dodali. 4.  Obchodníci, ktorí sú MSP, uchovávajú informácie uvedené v tomto článku najmenej počas piatich rokov a na požiadanie dané informácie poskytujú príslušným orgánom. 5.  Obchodníci, ktorí sú MSP a ktorí dostali alebo zistili nové relevantné informácie vrátane opodstatnených obáv, ktoré naznačujú nezanedbateľné riziko, že príslušná komodita alebo výrobok, ktoré už sprístupnili na trhu, nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, musia bezodkladne informovať príslušné orgány členských štátov, v ktorých príslušnú komoditu alebo výrobok sprístupnili na trhu. 6.  Obchodníci bez ohľadu na to, či sú MSP alebo nie, ponúknu príslušným orgánom akúkoľvek potrebnú pomoc s cieľom uľahčiť vykonávanie kontrol podľa článku 16, a to aj pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov. 7.  Komisia môže poskytnúť technickú pomoc MSP, ktoré nemajú prostriedky na splnenie požiadaviek podľa tohto článku. Pozmeňujúci návrh 116 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 2.  Splnomocnený zástupca na požiadanie poskytne príslušným orgánom kópiu mandátu v úradnom jazyku Európskej únie. 2.  Splnomocnený zástupca na požiadanie poskytne príslušným orgánom kópiu mandátu v úradnom jazyku Európskej únie a kópiu v jazyku členského štátu, v ktorom sa spracúva vyhlásenie o náležitej starostlivosti, alebo, ak to nie je možné, v angličtine. Pozmeňujúci návrh 117 Návrh nariadenia Článok 6 Článok 6 vypúšťa sa Povinnosti obchodníkov 1.  Obchodníci, ktorí sú MSP, smú na trhu sprístupňovať relevantné komodity a výrobky len vtedy, ak majú informácie požadované podľa odseku 2. 2.  Obchodníci, ktorí sú MSP, zhromažďujú a uchovávajú tieto informácie týkajúce sa príslušných komodít a výrobkov, ktoré zamýšľajú sprístupniť na trhu: a)  meno, registrované obchodné meno alebo zapísaná ochranná známka, poštová adresa, e-mail a, ak je k dispozícii, webová adresa hospodárskych subjektov alebo obchodníkov, ktorí im dodali príslušné komodity a výrobky; b)  meno, registrované obchodné meno alebo zapísaná ochranná známka, poštová adresa, e-mail a, ak je k dispozícii, webová adresa obchodníkov, ktorým príslušné komodity a výrobky dodali. 3.  Obchodníci, ktorí sú MSP, uchovávajú informácie uvedené v tomto článku najmenej počas 5 rokov a na požiadanie dané informácie poskytujú príslušným orgánom. 4.  Obchodníci, ktorí sú MSP a ktorí dostali nové informácie vrátane opodstatnených obáv, že príslušná komodita alebo výrobok, ktoré už sprístupnili na trhu, nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, musia bezodkladne informovať príslušné orgány členských štátov, v ktorých príslušnú komoditu alebo výrobok sprístupnili na trhu. 5.  Obchodníci, ktorí nie sú MSP, sa považujú za hospodárske subjekty a vzťahujú sa na nich povinnosti a ustanovenia článkov 3, 4, 5, 8 až 12, 14 ods. 9 a článkov 15 a 20 tohto nariadenia, pokiaľ ide o príslušné komodity a výrobky, ktoré sprístupňujú na trhu Únie. 6.  Obchodníci ponúknu príslušným orgánom akúkoľvek potrebnú pomoc s cieľom uľahčiť vykonávanie kontrol podľa článku 16, a to aj pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov. Pozmeňujúci návrh 118 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1 Článok 7 Článok 7 Umiestňovanie na trh hospodárskymi subjektmi so sídlom v tretích krajinách Umiestňovanie na trh hospodárskymi subjektmi so sídlom v tretích krajinách V prípade, že fyzická alebo právnická osoba so sídlom mimo Únie umiestňuje na trh Únie príslušné komodity a výrobky, prvá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá kupuje takéto príslušné komodity a výrobky alebo preberá vlastníctvo takýchto príslušných komodít a výrobkov, sa považuje za hospodársky subjekt v zmysle tohto nariadenia. V prípade, že fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na jej veľkosť so sídlom mimo Únie umiestňuje na trh Únie príslušné komodity a výrobky, prvá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá kupuje takéto príslušné komodity a výrobky alebo preberá vlastníctvo takýchto príslušných komodít a výrobkov, sa považuje za hospodársky subjekt v zmysle tohto nariadenia. Ak žiadny výrobca alebo dovozca nie je usadený v Únii, online trhy dodržiavajú povinnosti stanovené v článkoch 8 až 11 pri výrobkoch a komoditách, v prípade ktorých uľahčujú predaj. Pozmeňujúci návrh 119 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 a (nový) 2a.  Zložky výrobkov, ktoré už boli podrobené náležitej starostlivosti v súlade s článkom 4 ods. 1, si nevyžadujú dodatočný postup náležitej starostlivosti. Na zložky, na ktoré sa nevzťahuje postup náležitej starostlivosti, sa naďalej uplatňujú požiadavky náležitej starostlivosti. Pozmeňujúci návrh 120 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – úvodná časť Hospodárske subjekty zbierajú informácie, dokumenty a údaje, ktoré preukazujú, že príslušné komodity a výrobky sú v súlade s článkom 3. Na tento účel hospodársky subjekt zhromažďuje, organizuje a uchováva počas 5 rokov tieto informácie týkajúce sa príslušných komodít alebo výrobkov, a to podložené dôkazmi: Hospodárske subjekty zbierajú informácie, dokumenty a údaje, ktoré preukazujú, že príslušné komodity a výrobky sú v súlade s článkom 3. Na tento účel hospodársky subjekt zhromažďuje, organizuje a uchováva počas 5 rokov tieto informácie týkajúce sa príslušných komodít alebo výrobkov umiestňovaných na trh Únie alebo z neho vyvážaných, a to podložené dôkazmi: Pozmeňujúci návrh 121 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno a a)  opis vrátane obchodného mena a typu príslušných komodít a výrobkov, ako aj, ak je to relevantné, bežný názov druhu a jeho úplné vedecké meno; a)  opis vrátane obchodného mena a typu príslušných komodít a výrobkov, ako aj, ak je to relevantné, bežný názov druhu a jeho úplné vedecké meno; opis výrobku obsahuje zoznam komodít, ktoré obsahuje alebo ktoré sa používajú na výrobu týchto výrobkov; v prípade živočíšnych výrobkov opis zahŕňa zoznam komodít používaných na kŕmenie zvierat; Pozmeňujúci návrh 122 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno c c)  identifikácia krajiny výroby; c)  identifikácia krajiny výroby alebo jej častí; Pozmeňujúci návrh 123 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno d d)  geolokalizačné súradnice, zemepisná šírka a zemepisná dĺžka všetkých plôch pozemku, kde sa vyrobili príslušné komodity a výrobky, ako aj dátum alebo časový rozsah výroby; d)  geolokalizačné súradnice, zemepisná šírka a zemepisná dĺžka pre všetky plochy pozemku, kde sa vyrobili príslušné komodity a výrobky, alebo súradnice geolokalizácie, zemepisná šírka a zemepisná dĺžka všetkých bodov polygónu pre plochy pozemku, kde sa vyrobili príslušné komodity a výrobky; každé odlesňovanie alebo degradácia na daných pozemkoch, buď identifikované jedným bodom zemepisnej šírky a dĺžky, alebo polygónom, automaticky vylučuje všetky výrobky a komodity z týchto pozemkov, ich uvádzanie na trh a sprístupňovanie na trhu alebo vývoz z trhu; hospodárske subjekty poskytnú dátum alebo časový rozsah alebo obdobie zberu produkcie komodity alebo výrobku; Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o veľkosť pozemkov, na ktorých sú spoločnosti povinné poskytovať polygóny ako jediný prostriedok geolokalizácie pre príslušné komodity a výrobky; Pozmeňujúci návrh 124 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno h h)  adekvátne a overiteľné informácie o tom, že výroba sa uskutočnila v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny výroby vrátane akéhokoľvek dojednania udeľujúceho právo využívať príslušnú oblasť na účely výroby príslušnej komodity; h)  adekvátne a overiteľné informácie o tom, že výroba sa uskutočnila v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny výroby, ako aj s príslušnými právami a normami v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 28; Pozmeňujúci návrh 125 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno h a (nové) ha)  adekvátne a overiteľné informácie získané prostredníctvom nezávislých auditov a primeraných konzultačných postupov o tom, že na oblasť využívanú na účely výroby príslušných komodít a výrobkov sa nevzťahujú žiadne nároky na základe práv pôvodného obyvateľstva, obyčajových práv alebo iných legitímnych práv k držbe pôdy, ani nie je predmetom žiadneho sporu týkajúceho sa jej využívania, vlastníctva alebo obsadenia; Pozmeňujúci návrh 126 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno h b (nové) hb)  adekvátne a overiteľné informácie zverejňujúce názory akýchkoľvek pôvodných obyvateľov, miestnych komunít a iných skupín, ktoré si uplatňujú práva k držbe pôdy v súvislosti s oblasťou využívanou na účely výroby príslušných komodít a výrobkov, pokiaľ ide o výrobu týchto príslušných komodít a výrobkov. Pozmeňujúci návrh 127 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 a (nový) 1a.  Finančné inštitúcie zbierajú informácie, dokumenty a údaje, ktoré preukazujú, že poskytovanie finančných služieb klientom je v súlade s článkom 11a. Informácie, dokumenty a údaje zahŕňajú aspoň: a)  opis hospodárskych činností zákazníka, aktivít subjektov, ktoré zákazník ovláda, hospodárskych aktivít zákazníkových dodávateľov; b)  informácie o príslušných komoditách a výrobkoch uvádzaných na trh Únie, sprístupňovaných na ňom alebo vyvážaných z neho a o súvisiacom vykonávaní náležitej starostlivosti podľa tohto nariadenia; c)  používanie príslušných komodít a výrobkov na činnosti podľa písmena a) vrátane informácií o skutočne používaných príslušných komoditách a výrobkoch a o súvisiacom vykonávaní náležitej starostlivosti podľa tohto nariadenia; d)  politiky prijaté a vykonávané zákazníkom a subjektmi a dodávateľmi uvedenými v písmene a) s cieľom zabezpečiť, aby ich činnosti nespôsobovali odlesňovanie, degradáciu lesov alebo konverziu lesov; e)  identifikácia krajiny výroby a geolokalizačné súradnice, zemepisná šírka a dĺžka všetkých plôch pozemkov, na ktorých sa majú príslušné komodity a výrobky vyrábať. Pozmeňujúce návrh y 128 a 253 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 3.   Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 33 s cieľom doplniť odsek 1, pokiaľ ide o ďalšie relevantné informácie, ktoré sa majú získať a ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie účinnosti systému náležitej starostlivosti. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 129 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 a (nový) 3a.  Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 33 s cieľom doplniť odsek 1 a odsek 1a, pokiaľ ide o ďalšie relevantné informácie, ktoré sa majú získať a ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie účinnosti systému náležitej starostlivosti. Pozmeňujúci návrh 130 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 1 1.  Hospodárske subjekty overia a analyzujú informácie zhromaždené v súlade s článkom 9 a akúkoľvek ďalšiu relevantnú dokumentáciu a na tomto základe vykonajú posúdenie rizika s cieľom stanoviť, či existuje riziko, že príslušné komodity a výrobky určené na umiestnenie na trh Únie alebo na vývoz z trhu Únie nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Ak hospodárske subjekty nedokážu preukázať, že riziko nesúladu je zanedbateľné, nesmú umiestniť príslušnú komoditu alebo výrobok na trh Únie ani ich vyviezť. 1.  Hospodárske subjekty a finančné inštitúcie overia a analyzujú informácie zhromaždené v súlade s článkom 9 a akúkoľvek ďalšiu relevantnú dokumentáciu a na tomto základe vykonajú posúdenie rizika s cieľom stanoviť, či existuje riziko, že príslušné komodity a výrobky určené na umiestnenie na trh Únie alebo na vývoz z trhu Únie nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Ak hospodársky subjekt nie je schopný primerane zhromaždiť informácie požadované podľa tohto nariadenia, má právo požiadať príslušný orgán o objasnenie alebo pomoc pri vykonávaní. Ak hospodárske subjekty nedokážu preukázať, že riziko nesúladu je zanedbateľné, nesmú umiestniť príslušnú komoditu alebo výrobok na trh Únie ani ich vyviezť. Ak finančné inštitúcie nedokážu dospieť k záveru, že riziko nesúladu je zanedbateľné, nesmú dotknutým zákazníkom poskytovať finančné služby. Pozmeňujúci návrh 131 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno b a (nové) ba)  prítomnosť zraniteľného obyvateľstva, pôvodných obyvateľov, miestnych komunít a iných držiteľov obyčajových pozemkových práv v krajine a jej časti príslušnej komodity alebo výrobku; Pozmeňujúci návrh 132 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno b b (nové) bb)  existencia nárokov alebo sporov týkajúcich sa využívania, vlastníctva alebo výkonu obyčajových pozemkových práv v oblasti využívanej na účely výroby príslušnej komodity alebo výrobku, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú formálne registrované; Pozmeňujúci návrh 133 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno c c)  rozšírenosť odlesňovania alebo degradácie lesov v krajine, regióne a oblasti výroby príslušnej komodity alebo výrobku; c)  rozšírenosť odlesňovania, degradácie lesov alebo konverzie lesov v krajine, regióne a oblasti výroby príslušnej komodity alebo výrobku; Pozmeňujúci návrh 134 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno e e)  obavy v súvislosti s krajinou výroby a pôvodu, ako je úroveň korupcie, rozšírenosť falšovania dokumentov a údajov, nedostatočné presadzovanie práva, ozbrojený konflikt alebo prítomnosť sankcií uložených Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov alebo Radou Európskej únie; e)  obavy v súvislosti s krajinou výroby alebo jej častí v súlade s článkom 27 a pôvodu, ako je úroveň korupcie, rozšírenosť falšovania dokumentov a údajov, absencia, porušovanie alebo nedostatočné presadzovanie práv k držbe pôdy a práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ozbrojený konflikt alebo prítomnosť sankcií uložených Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov alebo Radou Európskej únie; Pozmeňujúci návrh 135 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno f f)  zložitosť príslušného dodávateľského reťazca, najmä ťažkosti pri vytvorení spojitosti medzi komoditami a/alebo výrobkami a plochou pozemku, kde boli vyrobené; f)  zložitosť príslušného dodávateľského reťazca, najmä ťažkosti pri vytvorení spojitosti medzi komoditami a/alebo výrobkami a plochou pozemku, kde boli vyrobené, alebo vnútroštátne pravidlá ochrany údajov, ktoré zakazujú prenos takýchto údajov; Pozmeňujúci návrh 136 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno g g)  riziko zmiešania s výrobkami neznámeho pôvodu alebo vyrobenými v oblastiach, kde došlo alebo dochádza k odlesňovaniu alebo degradácii lesov; g)  riziko zmiešania s výrobkami neznámeho pôvodu alebo vyrobenými v oblastiach, kde došlo alebo dochádza k odlesňovaniu, degradácii lesov alebo konverzii lesov, ako aj k porušovaniu príslušných právnych predpisov; Pozmeňujúci návrh 137 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno h a (nové) ha)  výsledok dialógov s viacerými zainteresovanými stranami, do ktorých sa aktívne zapojili dotknuté strany, ako sú drobní poľnohospodári, MSP, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; Pozmeňujúci návrh 138 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno i a (nové) ia)  informácie poskytované prostredníctvom mechanizmu rýchleho varovania; Pozmeňujúci návrh 245 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 3 3.  Výrobky z dreva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 a na ktoré sa vzťahuje platná licencia FLEGT z funkčného licenčného systému, sa považujú za výrobky, ktoré sú v súlade s článkom 3 písm. b) tohto nariadenia. 3.  Výrobky z dreva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 a na ktoré sa vzťahuje platná licencia FLEGT z funkčného licenčného systému, sa považujú za výrobky, ktoré sú v súlade s pravidlami platnými v krajine výroby, ako sa stanovuje v článku 3 písm. b) a v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 28 písm. a) tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 140 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 4 4.  Okrem prípadov, keď analýza vykonaná v súlade s odsekom 1 umožňuje hospodárskemu subjektu zistiť, či neexistuje žiadne alebo existuje zanedbateľné riziko, že príslušné komodity alebo výrobky nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, hospodársky subjekt prijme pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom postupy a opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sú adekvátne na dosiahnutie žiadneho alebo zanedbateľného rizika. Môže to zahŕňať požadovanie dodatočných informácií, údajov alebo dokumentov, vykonávanie nezávislých prieskumov alebo auditov alebo iné opatrenia týkajúce sa požiadaviek na informácie stanovených v článku 9. 4.  Okrem prípadov, keď analýza vykonaná v súlade s odsekom 1 umožňuje hospodárskemu subjektu zistiť, či neexistuje žiadne alebo existuje zanedbateľné riziko, že príslušné komodity alebo výrobky nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, hospodársky subjekt prijme pred umiestnením príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo pred ich vývozom postupy a opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sú adekvátne na dosiahnutie žiadneho alebo zanedbateľného rizika. Môže to zahŕňať požadovanie dodatočných informácií, údajov alebo dokumentov, vykonávanie nezávislých prieskumov alebo auditov, budovanie kapacít a finančné investície pre drobných poľnohospodárov alebo iné opatrenia týkajúce sa požiadaviek na informácie stanovených v článku 9. Pozmeňujúci návrh 141 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 4 a (nový) 4a.  V prípade potreby hospodárske subjekty zabezpečia, aby boli prijaté opatrenia na posudzovanie a zmiernenie rizík, ktoré zabezpečia účasť a konzultácie s pôvodným obyvateľstvom, miestnymi komunitami a ďalšími držiteľmi obyčajového pozemkového práva v oblasti výroby príslušných komodít a výrobkov. Pozmeňujúci návrh 142 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 6 – písmeno a a)  modelové postupy riadenia rizík, podávanie správ, vedenie záznamov, vnútorná kontrola a riadenie dodržiavania predpisov, a to aj v prípade hospodárskych subjektov, ktoré nie sú MSP, vymenovanie pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na úrovni riadenia; a)  modelové postupy riadenia rizík, podávanie správ, vedenie záznamov, vnútorná kontrola a riadenie dodržiavania predpisov, a to aj v prípade hospodárskych subjektov, ktoré nie sú MSP, vymenovanie pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na úrovni riadenia, s uvedením kontaktných údajov alebo aktuálnej kontaktnej e-mailovej adresy; Pozmeňujúci návrh 143 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 7 7.  Posúdenia rizika sa zdokumentujú, aspoň raz ročne preskúmajú a na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom. 7.  Posúdenia rizika a prípadne aj prijaté rozhodnutia na zmiernenie rizika sa zdokumentujú, aspoň raz ročne preskúmajú a na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom. Pozmeňujúci návrh 144 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 1.  S cieľom uplatňovať náležitú starostlivosť v súlade s článkom 8 hospodárske subjekty zriadia a aktualizujú systém náležitej starostlivosti na účely zabezpečenia, že dokážu zaručiť súlad s požiadavkami stanovenými v článku 3 písm. a) a b). Systém náležitej starostlivosti sa preskúma aspoň raz ročne a v prípade potreby sa prispôsobí novému vývoju a bude zohľadňovať nový vývoj, ktorý môže ovplyvniť uplatňovanie náležitej starostlivosti. Hospodárske subjekty uchovávajú záznamy o aktualizáciách v systéme(-och) náležitej starostlivosti počas 5 rokov. 1.  S cieľom uplatňovať náležitú starostlivosť v súlade s článkom 8 hospodárske subjekty zriadia a aktualizujú systém náležitej starostlivosti na účely zabezpečenia, že dokážu zaručiť súlad s požiadavkami stanovenými v článku 3. Systém náležitej starostlivosti sa preskúma aspoň raz ročne a sa prispôsobí novému vývoju a bude zohľadňovať nový vývoj, ktorý môže ovplyvniť uplatňovanie náležitej starostlivosti, keď sa o ňom hospodárske subjekty dozvedia. Hospodárske subjekty uchovávajú záznamy o aktualizáciách v systéme(-och) náležitej starostlivosti počas piatich rokov. Pozmeňujúci návrh 145 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 2 2.  Pokiaľ nie je v iných legislatívnych nástrojoch EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci udržateľnosti, stanovené inak, hospodárske subjekty, ktoré nie sú MSP, každoročne verejne informujú, v čo najširšom možnom meradle, a to aj na internete, o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov, ktoré prijali na vykonávanie svojich povinností stanovených v článku 8. Hospodárske subjekty, ktoré patria aj do rozsahu pôsobnosti iných legislatívnych nástrojov EÚ, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, si môžu splniť svoje povinnosti podávania správ podľa tohto odseku tým, že pri informovaní v kontexte iných legislatívnych nástrojov EÚ zahrnú požadované informácie. 2.  Hospodárske subjekty každoročne verejne informujú, v čo najširšom možnom meradle, a to aj na internete, o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov, ktoré prijali na vykonávanie svojich povinností stanovených v článkoch 8, 9 a 10, ako aj o vykonávaní a výsledkoch svojej náležitej starostlivosti a opatreniach, ktoré prijali na podporu dodržiavania predpisov zo strany drobných poľnohospodárov, a to aj prostredníctvom investícií a budovania kapacít. Hospodárske subjekty, ktoré patria aj do rozsahu pôsobnosti iných legislatívnych nástrojov Únie, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, si môžu splniť svoje povinnosti podávania správ podľa tohto odseku tým, že pri informovaní v kontexte iných legislatívnych nástrojov Únie zahrnú požadované informácie. Pozmeňujúci návrh 146 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 2 a (nový) 2a.  Správy, pokiaľ ide o príslušné komodity a výrobky dodávané jednotlivými dodávateľmi: a)  poskytnú informácie stanovené v článku 9; b)  zahŕňajú opis informácií a dôkazov získaných a použitých na posúdenie súladu príslušných komodít a výrobkov s článkom 3; c)  uvádzajú závery posúdenia rizika vykonaného podľa článku 10 ods. 1 a obsahujú opis všetkých postupov na zmiernenie rizika alebo opatrení prijatých podľa článku 10 ods. 4; d)  uvádzajú dátum a miesto, kde boli príslušné komodity a výrobky uvedené na trh Únie alebo z neho vyvezené; a e)  poskytujú dôkazy o konzultáciách s pôvodným obyvateľstvom, miestnymi komunitami a ďalšími držiteľmi obyčajového pozemkového práva v oblasti výroby príslušných komodít a výrobkov. Pozmeňujúci návrh 147 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 3 3.  Hospodárske subjekty uchovávajú aspoň 5 rokov všetku dokumentáciu týkajúcu sa náležitej starostlivosti, ako sú všetky príslušné záznamy, opatrenia a postupy podľa článku 8. Sprístupňujú ich príslušným orgánom na požiadanie. 3.  Hospodárske subjekty uchovávajú aspoň 5 rokov všetku dokumentáciu o náležitej starostlivosti, ako sú všetky príslušné záznamy, opatrenia a postupy podľa článku 8, ktoré umožňujú nespochybniteľnú identifikáciu každého výrobku alebo komodity uvedeného alebo uvedenej na trh, vykonanej analýzy rizika a získaného výsledku. Túto dokumentáciu na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom. Pozmeňujúci návrh 148 Návrh nariadenia Článok 11 a (nový) Článok 11a Povinnosti finančných inštitúcií 1.  V záujme dodržiavania článku 3 finančné inštitúcie vykonávajú náležitú starostlivosť pred poskytnutím finančných služieb klientom, ktorých hospodárske činnosti spočívajú v obchodovaní s príslušnými komoditami a výrobkami alebo ich umiestňovaním na trh alebo sú s nimi spojené. 2.  Náležitá starostlivosť zahŕňa: a)  zhromažďovanie informácií a dokumentov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1a, potrebných na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku; b)  posúdenie rizika a zmierňujúce opatrenia, ako sa uvádza v článku 10. 3.  Finančné inštitúcie nesmú poskytovať finančné služby zákazníkom bez predchádzajúceho predloženia vyhlásenia o náležitej starostlivosti príslušným orgánom. 4.  Ak finančné inštitúcie nadviazali trvalý obchodný vzťah so zákazníkmi pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], finančné inštitúcie dokončia príslušnú hĺbkovú analýzu v rámci náležitej starostlivosti do ... [Ú. v.: vložte, prosím, dátum jeden rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Pozmeňujúci návrh 149 Návrh nariadenia Článok 11 b (nový) Článok 11b 1.  Finančné inštitúcie overia a analyzujú informácie zhromaždené v súlade s článkom 9 ods. 1a a akúkoľvek ďalšiu relevantnú dokumentáciu a na tomto základe vykonajú posúdenie rizika s cieľom stanoviť, či existuje riziko, že poskytovanie finančných služieb zákazníkovi nie je v súlade s článkom 12a ods. 1. Ak finančná inštitúcia nedokáže preukázať, že riziko nesúladu je zanedbateľné, nesmie poskytovať finančné služby dotknutému zákazníkovi. Pozmeňujúci návrh 150 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 1.  Pri umiestňovaní príslušných komodít alebo výrobkov na trh Únie alebo pri ich vývoze z trhu Únie hospodárske subjekty nie sú povinné plniť si povinnosti podľa článku 10, keď dokážu zistiť, či všetky príslušné komodity a výrobky boli vyrobené v krajinách alebo ich častiach, ktoré boli identifikované ako nízkorizikové v súlade s článkom 27. 1.  Pri umiestňovaní príslušných komodít alebo výrobkov na trh Únie alebo pri ich vývoze z trhu Únie hospodárske subjekty nie sú povinné plniť si povinnosti podľa článku 10 ods. 2 písm. a), b), ba), bb), c), d), e), h), ha) alebo j) alebo článku 10 ods. 6, keď dokážu zistiť, či všetky príslušné komodity a výrobky boli vyrobené v krajinách alebo ich častiach, ktoré boli identifikované ako nízkorizikové v súlade s článkom 27. Pozmeňujúci návrh 151 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2 2.  Ak však hospodársky subjekt získa alebo sa dozvie akékoľvek informácie, ktoré by poukazovali na riziko, že príslušné komodity a výrobky možno nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, musia byť splnené všetky povinnosti článkov 9 a 10. 2.  Ak však hospodársky subjekt získa alebo sa dozvie akékoľvek relevantné informácie, ktoré by poukazovali na riziko, že príslušné komodity a výrobky možno nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, musia byť splnené všetky povinnosti článkov 9 a 10. Hospodársky subjekt bezodkladne oznámi všetky relevantné informácie príslušnému orgánu. Pozmeňujúci návrh 152 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2 a (nový) 2a.  Ak je príslušný orgán informovaný o akýchkoľvek informáciách, ktoré by poukazovali na riziko možného obchádzania požiadaviek tohto nariadenia vrátane prípadov, keď sa príslušné komodity alebo výrobky vyrábajú v krajine so štandardným rizikom alebo vo vysokorizikovej krajine a následne sa v Únii spracúvajú alebo vyvážajú do Únie z nízkorizikovej krajiny, príslušný orgán vykoná kontroly v súlade s článkom 14 ods. 6 a v prípade potreby prijme dočasné opatrenia v súlade s článkom 21. Ak sa zistí nesúlad s týmto nariadením, orgány členských štátov prijmú ďalšie opatrenia v súlade s článkami 22 a 23. Pozmeňujúci návrh 153 Návrh nariadenia Článok 12 a (nový) Článok 12a Usmernenia 1.  Komisia vydá do ... [dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] používateľsky ústretové usmernenia ku konkrétnym komoditám s cieľom objasniť povinnosti náležitej starostlivosti, ako aj pravidlá vysledovateľnosti hospodárskych subjektov, ktoré sú prispôsobené ich príslušným dodávateľským reťazcom. Komisia zohľadní ďalšie požiadavky náležitej starostlivosti vyplývajúce z práva Únie, najmä [nadchádzajúca smernica o udržateľnej správe a riadení spoločností]. 2.  Usmernenia zohľadňujú najmä potreby MSP a informujú ich o rôznych spôsoboch prístupu k administratívnej a finančnej pomoci a poskytujú im usmernenia o tom, ako by sa požiadavky vyplývajúce z prekrývajúcich sa pravidiel náležitej starostlivosti podľa rôznych aktov Únie mohli vykonávať najúčinnejšie. 3.  Usmernenia sa vypracujú po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj z tretích krajín, a v prípade potreby sa vezmú do úvahy najlepšie postupy medzinárodných orgánov, ktoré majú odborné znalosti v oblasti náležitej starostlivosti. 4.  Komisia tieto usmernenia pravidelne preskúmava a aktualizuje, pričom zohľadňuje najnovší vývoj v dotknutých odvetviach. Pozmeňujúci návrh 154 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 3 3.  Komisia verejne sprístupní zoznam príslušných orgánov na svojom webovom sídle. Komisia zoznam pravidelne aktualizuje na základe relevantných aktualizácií prijatých od členských štátov. 3.  Komisia bez zbytočného odkladu verejne sprístupní zoznam príslušných orgánov na svojom webovom sídle. Komisia zoznam pravidelne aktualizuje na základe relevantných aktualizácií prijatých od členských štátov. Pozmeňujúci návrh 155 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 4 4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali adekvátne právomoci a zdroje na plnenie povinností stanovených v kapitole 3 tohto nariadenia. 4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali adekvátne právomoci, funkčnú nezávislosť a zdroje na plnenie povinností stanovených v kapitole 3 tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 156 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 6 6.  Členské štáty môžu uľahčovať výmenu a šírenie relevantných informácií, najmä s cieľom pomáhať hospodárskym subjektom pri posudzovaní rizika, ako sa stanovuje v článku 9, a o najlepších postupoch týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia. 6.  Členské štáty uľahčujú výmenu a šírenie relevantných informácií, najmä s cieľom pomáhať hospodárskym subjektom pri posudzovaní rizika, ako sa stanovuje v článku 9, a o najlepších postupoch týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 157 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 7 a (nový) 7a.  S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie povinností uvedených v tejto kapitole, najmä kontrol hospodárskych subjektov a obchodníkov, Komisia vydá usmernenia pre všetky príslušné orgány najneskôr do ... [Ú. v.: vložte, prosím, dátum šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia]. Pozmeňujúci návrh 158 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 7 b (nový) 7b.  Príslušné orgány monitorujú dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia zo strany finančných inštitúcií. Pozmeňujúci návrh 159 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 3.  Na vykonávanie kontrol uvedených v odseku 1 príslušné orgány vypracujú plán na základe prístupu založeného na riziku. Plán musí obsahovať aspoň kritériá rizika na vykonanie analýzy rizika podľa odseku 4, a tým formuje aj rozhodnutia o kontrolách. Pri stanovovaní a preskúmavaní kritérií rizika príslušné orgány zohľadňujú najmä priradenie rizika krajinám alebo ich častiam v súlade s článkom 27, históriu súladu hospodárskeho subjektu alebo obchodníka s týmto nariadením a akékoľvek ďalšie relevantné informácie. Na základe výsledkov kontrol a skúseností s vykonávaním plánov príslušné orgány pravidelne preskúmavajú dané plány a kritériá rizika s cieľom zlepšiť ich účinnosť. Pri preskúmavaní plánov príslušné orgány stanovia zníženú frekvenciu kontrol v prípade tých hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí preukázali konzistentné záznamy o plnom súlade s požiadavkami podľa tohto nariadenia. 3.  Na vykonávanie kontrol uvedených v odseku 1 príslušné orgány vypracujú plán na základe prístupu založeného na riziku. Plán, ktorý sa zverejňuje v súlade s článkom 19, musí obsahovať aspoň kritériá rizika na vykonanie analýzy rizika podľa odseku 4, a tým formuje aj rozhodnutia o kontrolách. Pri stanovovaní a preskúmavaní kritérií rizika príslušné orgány zohľadňujú predchádzajúce porušenia tohto nariadenia hospodárskym subjektom alebo obchodníkom, množstvo príslušných komodít a výrobkov, ktoré hospodársky subjekt alebo obchodník uvádza alebo sprístupňuje na trh alebo vyváža z trhu Únie, časové obdobie od ukončenia posúdenia rizika pre príslušné komodity alebo výrobky, blízkosť plôch pozemkov alebo polygónov, na ktorých sa príslušné komodity a výrobky vyrobili, k lesom, a akékoľvek ďalšie relevantné informácie. Na základe výsledkov kontrol a skúseností s vykonávaním plánov príslušné orgány pravidelne preskúmavajú dané plány a kritériá rizika s cieľom zlepšiť ich účinnosť. Pri preskúmavaní plánov príslušné orgány môžu stanoviť zníženú frekvenciu kontrol v prípade tých hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí preukázali konzistentné záznamy o plnom súlade s požiadavkami podľa tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 160 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 7 7.  Pozastavenia uvedené v odseku 6 sa skončia do 3 pracovných dní, pokiaľ príslušné orgány na základe výsledkov kontrol vykonaných v uvedenom období nedospejú k záveru, že potrebujú dodatočný čas na stanovenie toho, či príslušné komodity a výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade príslušné orgány predĺžia obdobie pozastavenia prostredníctvom dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa článku 21, alebo v prípade príslušných komodít alebo výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie prostredníctvom oznámenia potreby zachovať pozastavenie podľa článku 24 ods. 6 colným orgánom. 7.  Pozastavenia uvedené v odseku 6 sa skončia do piatich pracovných dní alebo do 72 hodín v prípade čerstvých komodít a výrobkov s rizikom znehodnotenia, pokiaľ príslušné orgány na základe výsledkov kontrol vykonaných v uvedenom období nedospejú k záveru, že potrebujú dodatočný čas na stanovenie toho, či príslušné komodity a výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade príslušné orgány predĺžia obdobie pozastavenia prostredníctvom dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa článku 21, alebo v prípade príslušných komodít alebo výrobkov vstupujúcich na trh Únie alebo opúšťajúcich trh Únie prostredníctvom oznámenia potreby zachovať pozastavenie podľa článku 24 ods. 6 colným orgánom. Pozmeňujúci návrh 161 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 9 9.  Každý členský štát zabezpečí, aby každoročné kontroly vykonávané jeho príslušnými orgánmi zahŕňali aspoň 5 % hospodárskych subjektov, ktoré umiestňujú na trh Únie, sprístupňujú na trhu Únie alebo vyvážajú z trhu Únie každú z príslušných komodít na jeho trhu, ako aj 5 % množstva každej z príslušných komodít umiestnených na jeho trh alebo sprístupnených na jeho trhu či vyvážaných z jeho trhu. 9.  Každý členský štát zabezpečí, aby každoročné kontroly vykonávané jeho príslušnými orgánmi zahŕňali aspoň 10 % hospodárskych subjektov, ktoré umiestňujú na trh Únie, sprístupňujú na trhu Únie alebo vyvážajú z trhu Únie každú z príslušných komodít a výrobkov na jeho trhu, ako aj 10 % množstva každej z príslušných komodít a výrobkov umiestnených na jeho trh alebo sprístupnených na jeho trhu či vyvážaných z jeho trhu. V prípade komodít alebo výrobkov z krajín alebo ich častí kategorizovaných ako nízkorizikové podľa článku 27 môžu členské štáty znížiť ročné kontroly na 5 %. Pozmeňujúci návrh 162 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 11 11.  Bez toho, aby boli dotknuté kontroly podľa odsekov 5 a 6, príslušné orgány vykonávajú kontroly uvedené v odseku 1, ak majú k dispozícii dôkazy alebo iné relevantné informácie, a to aj na základe opodstatnených obáv poskytnutých tretími stranami podľa článku 29, v súvislosti s možným nesúladom s týmto nariadením. 11.  Bez toho, aby boli dotknuté kontroly podľa odsekov 5 a 6, príslušné orgány bez zbytočného odkladu vykonávajú kontroly uvedené v odseku 1, ak majú k dispozícii dôkazy alebo iné relevantné informácie, a to aj na základe mechanizmov včasného varovania alebo opodstatnených obáv poskytnutých tretími stranami podľa článku 29, v súvislosti s možným nesúladom s týmto nariadením. Pozmeňujúci návrh 163 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 12 12.  Kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia hospodárskeho subjektu alebo obchodníka s výnimkou prípadov, keď je predchádzajúce oznámenie hospodárskemu subjektu alebo obchodníkovi potrebné na zabezpečenie účinnosti kontrol. 12.  Kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia hospodárskeho subjektu alebo obchodníka s výnimkou prípadov, keď je predchádzajúce oznámenie hospodárskemu subjektu alebo obchodníkovi potrebné na zabezpečenie účinnosti kontrol. Orgány odôvodnia takéto predchádzajúce oznámenia vo svojich správach o kontrole vrátane informácií o počte predbežných varovaní. Pozmeňujúci návrh 164 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 13 13.  Príslušné orgány vedú záznamy o kontrolách, v ktorých sa uvádza najmä ich povaha a výsledky, ako aj o opatreniach prijatých v prípade nesúladu. Záznamy o všetkých kontrolách sa uchovávajú aspoň 5 rokov. 13.  Príslušné orgány vedú záznamy o kontrolách, v ktorých sa uvádza najmä ich povaha a výsledky, ako aj o opatreniach prijatých v prípade nesúladu vrátane sankcií súvisiacich s nedodržiavaním tohto nariadenia. Záznamy o všetkých kontrolách sa uchovávajú aspoň 10 rokov. Pozmeňujúci návrh 165 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 13 a (nový) 13a.  Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov, Komisia môže na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu s cieľom pomôcť im pri plnení požiadaviek stanovených v tomto nariadení. Pozmeňujúci návrh 166 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 13 b (nový) 13b.  Ak Komisia dostane informácie, že členský štát nevykonáva kontroly dostatočné na to, aby sa zabezpečilo, že príslušné komodity a výrobky sprístupnené na trhu Únie alebo vyvážané z trhu Únie spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, je na nápravu situácie oprávnená v dialógu s dotknutým členským štátom vykonať zmeny plánu uvedeného v odseku 3 a vytvoreného týmto členským štátom. Pozmeňujúci návrh 167 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 13 c (nový) 13c.  Záznamy o kontrolách vykonaných podľa tohto nariadenia a správy o ich výsledkoch a výstupoch predstavujú informácie o životnom prostredí na účely smernice 2003/4/ES1a a na požiadanie sa sprístupnia. ____________________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26). Pozmeňujúci návrh 168 Návrh nariadenia Článok 15 – názov Kontroly hospodárskych subjektov Kontroly hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí nie sú MSP Pozmeňujúci návrh 169 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 – písmeno d a (nové) da)  preskúmanie predbežných opatrení prijatých podľa článku 21 a nápravných opatrení prijatých podľa článku 22; Pozmeňujúci návrh 170 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 – písmeno f f)  akékoľvek technické a vedecké prostriedky adekvátne na určenie presného miesta, kde boli príslušná komodita alebo výrobok vyrobené, vrátane testovania izotopov; f)  akékoľvek technické a vedecké prostriedky adekvátne na určenie presného miesta, kde boli príslušná komodita alebo výrobok vyrobené, vrátane anatomickej a chemickej analýzy a analýzy DNA; Pozmeňujúci návrh 171 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 – písmeno f a (nové) fa)  akékoľvek technické a vedecké prostriedky primerané na určenie biologických druhov ovplyvnených týmto nariadením, ktoré sú obsiahnuté v príslušnej komodite alebo výrobku, vrátane anatomickej a chemickej analýzy a analýzy DNA; Pozmeňujúci návrh 172 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 – písmeno g g)  akékoľvek technické a vedecké prostriedky adekvátne na určenie toho, či príslušná komodita alebo výrobok nespôsobuje odlesňovanie, vrátane údajov získaných pozorovaním Zeme, ako napríklad z programu Copernicus a nástrojov, a g)  akékoľvek technické a vedecké prostriedky adekvátne na určenie toho, či príslušná komodita alebo výrobok nespôsobuje odlesňovanie, vrátane údajov získaných pozorovaním Zeme, ako napríklad z programu Copernicus a nástrojov alebo z iných verejne alebo súkromne dostupných zdrojov; a Pozmeňujúci návrh 173 Návrh nariadenia Článok 16 – názov Kontroly obchodníkov Kontroly obchodníkov, ktorí sú MSP Pozmeňujúci návrh 174 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 2 2.  Náklady uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať náklady na vykonávanie testovania, náklady na uchovávanie a náklady na činnosti vo vzťahu k výrobkom, v prípade ktorých sa zistí nesúlad a na ktoré sa pred ich prepustením do voľného obehu, ich umiestnením na trh Únie alebo ich vývozom z trhu Únie vzťahuje nápravné opatrenie. 2.  Náklady uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať okrem iného náklady na vykonávanie testovania, náklady na uchovávanie a náklady na činnosti vo vzťahu k výrobkom, v prípade ktorých sa zistí nesúlad a na ktoré sa vzťahuje nápravné opatrenie. Pozmeňujúci návrh 175 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 1 1.  Príslušné orgány spolupracujú vzájomne, s orgánmi z iných členských štátov, s Komisiou a v prípade potreby so správnymi orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením. 1.  Príslušné orgány spolupracujú vzájomne, s orgánmi z iných členských štátov, s Komisiou a v prípade potreby so správnymi orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o vykonávanie auditov na mieste. Pozmeňujúci návrh 176 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 3 3.  Príslušné orgány si vymieňajú informácie potrebné na presadzovanie tohto nariadenia. To zahŕňa poskytovanie prístupu k údajom a výmenu údajov o hospodárskych subjektoch a obchodníkoch vrátane vyhlásení o náležitej starostlivosti s príslušnými orgánmi iných členských štátov s cieľom uľahčiť presadzovanie tohto nariadenia. 3.  Príslušné orgány si vymieňajú informácie potrebné na presadzovanie tohto nariadenia. To zahŕňa poskytovanie prístupu k údajom o hospodárskych subjektoch a obchodníkochvrátane vyhlásení o náležitej starostlivosti, o povahe vykonaných kontrol a ich výsledkoch, ako aj o prijatých sankciách, a výmenu údajov s príslušnými orgánmi iných členských štátov s cieľom uľahčiť presadzovanie tohto nariadenia. Príslušné orgány pri výmene informácií uplatňujú prísne pravidlá ochrany údajov v súlade s existujúcimi právnymi predpismi o ochrane údajov. Pozmeňujúci návrh 177 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 4 4.  Príslušné orgány okamžite upozornia príslušné orgány iných členských štátov a Komisiu, keď zistia porušenie tohto nariadenia a závažné nedostatky, ktoré sa môžu dotknúť viac ako jedného členského štátu. Príslušné orgány informujú príslušné orgány iných členských štátov najmä vtedy, keď na trhu zistia príslušnú komoditu alebo výrobok, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, s cieľom umožniť stiahnutie alebo spätné prevzatie takejto komodity alebo výrobku z predaja vo všetkých členských štátoch. 4.  Príslušné orgány okamžite upozornia príslušné orgány iných členských štátov a Komisiu, keď zistia skutočné alebo potenciálne porušenie tohto nariadenia a závažné nedostatky, ktoré sa môžu dotknúť viac ako jedného členského štátu. Príslušné orgány informujú príslušné orgány iných členských štátov najmä vtedy, keď na trhu zistia príslušnú komoditu alebo výrobok, ktoré nie sú alebo možno nie sú v súlade s týmto nariadením, s cieľom umožniť stiahnutie alebo spätné prevzatie takejto komodity alebo výrobku z predaja vo všetkých členských štátoch alebo podporiť opatrenia týchto príslušných orgánov na presadzovanie práva. Pozmeňujúci návrh 178 Návrh nariadenia Článok 18 a (nový) Článok 18a Satelitné snímky a prístup k údajom o lesoch Komisia vytvorí platformu využívajúcu satelitné snímky vrátane družíc Sentinel systému Copernicus, ktorý pokrýva lesné oblasti na celom svete a obsahuje nástroje, ktoré všetkým stranám umožnia rýchlo prejsť na zákaz odlesňovania v dodávateľských reťazcoch. Platforma poskytuje: a)  tematické mapy vrátane mapy pôdneho pokrytia s časovými radmi od hraničného dátumu vymedzeného v článku 2 bode 8 a radom tried, ktoré umožňujú preskúmať zloženie krajiny; b)  výstražný systém, ktorý je založený na mesačnom monitorovaní zmien lesného porastu; c)  celý rad analýz a používateľsky ústretových a zabezpečených výstupov, ktoré by znázorňovali, ako sú dodávateľské reťazce spojené s odlesňovaním. Platforma sa sprístupní orgánom členských štátov, zainteresovaným orgánom tretích krajín, hospodárskym subjektom a obchodníkom. Pozmeňujúci návrh 179 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 1 1.  Členské štáty každý rok najneskôr do 30. apríla sprístupnia verejnosti a Komisii informácie o uplatňovaní tohto nariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Tieto informácie zahŕňajú ich plány kontrol, počet a výsledky kontrol vykonaných u hospodárskych subjektov a obchodníkov vrátane obsahu týchto kontrol, objemu príslušných komodít a výrobkov skontrolovaných v súvislosti s celkovým množstvom príslušných komodít a výrobkov umiestnených na trh, krajín pôvodu a výrobu príslušných komodít a výrobkov, ako aj opatrení prijatých v prípade nesúladu a pokrytých nákladov na kontroly. 1.  Členské štáty každý rok najneskôr do 30. apríla sprístupnia verejnosti a Komisii informácie o uplatňovaní tohto nariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Tieto informácie zahŕňajú ich plány kontrol a rizikové kritériá, na ktorých sú založené, vrátane počtu a výsledkov kontrol vykonaných u hospodárskych subjektov a obchodníkov a na príslušných komoditách a výrobkoch, objemu príslušných komodít a výrobkov skontrolovaných v súvislosti s celkovým množstvom príslušných komodít a výrobkov umiestnených na trh, krajín pôvodu a výrobu príslušných komodít a výrobkov, ako aj, v prípade nesúladu, opatrení týkajúcich sa dohľadu nad trhom prijatých v súlade s článkom 22 a sankciami uloženými podľa článku 23. Pozmeňujúci návrh 180 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 1 Ak sa príslušné komodity alebo výrobky vyrobili v krajine alebo jej časti, ktorá je v súlade s článkom 27 uvedená ako vysokoriziková, alebo ak existuje riziko, že príslušné komodity alebo výrobky vyrobené v takýchto krajinách alebo ich častiach vstúpia do príslušného dodávateľského reťazca, každý členský štát zabezpečí, aby každoročné kontroly vykonávané jeho príslušnými orgánmi zahŕňali aspoň 15 % hospodárskych subjektov, ktoré umiestňujú na trh Únie, sprístupňujú na trhu Únie alebo vyvážajú z trhu Únie každú z príslušných komodít na jeho trhu, ako aj 15 % množstva každej z príslušných komodít umiestnených na jeho trh, sprístupnených na jeho trhu alebo vyvezených z jeho trhu z vysokorizikových krajín alebo ich častí. Ak sa príslušné komodity alebo výrobky vyrobili v krajine alebo jej časti, ktorá je v súlade s článkom 27 uvedená ako vysokoriziková, alebo ak existuje riziko, že príslušné komodity alebo výrobky vyrobené v takýchto krajinách alebo ich častiach vstúpia do príslušného dodávateľského reťazca, každý členský štát zabezpečí, aby každoročné kontroly vykonávané jeho príslušnými orgánmi zahŕňali aspoň 20 % hospodárskych subjektov, ktoré umiestňujú na trh Únie, sprístupňujú na trhu Únie alebo vyvážajú z trhu Únie každú z príslušných komodít a výrobkov na jeho trhu, ako aj 20 % množstva každej z príslušných komodít a výrobkov umiestnených na jeho trh, sprístupnených na jeho trhu alebo vyvezených z jeho trhu z vysokorizikových krajín alebo ich častí. Príslušné orgány zabezpečia, aby ročné kontroly vykonávané na základe tohto článku zahŕňali všetky prvky uvedené v článku 15. Pozmeňujúci návrh 181 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 Ak sa na základe kontrol uvedených v článku 15 a 16 zistili možné závažné nedostatky alebo sa zistili riziká podľa článku 14 ods. 6, príslušné orgány môžu prijať okamžité predbežné opatrenia vrátane zadržania alebo pozastavenia umiestňovania príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo ich sprístupňovania na trhu Únie a vývozu z neho. Ak sa na základe preskúmania dôkazov alebo iných relevantných informácií, a to aj informácií vymenených podľa článku 18 a opodstatnených obáv vyjadrených tretími stranami podľa článku 29, alebo na základe kontrol uvedených v článku 15 a 16 zistili možné porušenia tohto nariadenia alebo sa zistili riziká podľa článku 14 ods. 6, príslušné orgány môžu prijať okamžité predbežné opatrenia vrátane zadržania alebo pozastavenia umiestňovania príslušných komodít a výrobkov na trh Únie alebo ich sprístupňovania na trhu Únie a vývozu z neho. Členské štáty o týchto opatreniach okamžite informujú Komisiu a príslušné orgány ostatných členských štátov. Pozmeňujúci návrh 182 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 1 1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, ak príslušné orgány zistia, že si hospodársky subjekt alebo obchodník nesplnil svoje povinnosti podľa tohto nariadenia alebo že príslušná komodita alebo výrobok nie je v súlade s týmto nariadením, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt alebo obchodníka, aby prijal vhodné a primerané nápravné opatrenie na odstránenie nesúladu. 1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, ak príslušné orgány zistia, že si hospodársky subjekt alebo obchodník nesplnil svoje povinnosti podľa tohto nariadenia alebo že príslušná komodita alebo výrobok nie je v súlade s požiadavkami stanovenými týmto nariadením, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt alebo obchodníka, aby prijal nápravné opatrenie na odstránenie nesúladu v stanovenej a primeranej lehote. Pozmeňujúci návrh 183 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 2 – písmeno d d)  zničenie príslušnej komodity alebo výrobku alebo ich darovanie na charitatívne účely alebo na účely verejného záujmu. d)  darovanie, ak je to možné, príslušnej komodity alebo výrobku na charitatívne účely alebo na účely verejného záujmu alebo inak recyklácia či ako posledná možnosť ich zničenie. Pozmeňujúci návrh 184 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 2 a (nový) 2a.  Bez ohľadu na nápravné opatrenia prijaté podľa odseku 2 a s cieľom zabrániť riziku ďalšieho porušovania predpisov hospodársky subjekt alebo obchodník rieši všetky nedostatky v systéme náležitej starostlivosti, ktoré môžu viesť k nesúladu s týmto nariadením. Pozmeňujúci návrh 185 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 3.  Ak hospodársky subjekt alebo obchodník neprijme nápravné opatrenie uvedené v odseku 2 alebo ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, príslušné orgány zabezpečia, aby bol výrobok stiahnutý alebo spätne prevzatý alebo aby bolo zakázané alebo obmedzené jeho sprístupňovanie na trhu Únie alebo jeho vývoz z Únie. 3.  Ak hospodársky subjekt alebo obchodník neprijme nápravné opatrenie uvedené v odseku 2 v lehote stanovenej príslušným orgánom v odseku 1, príslušné orgány zabezpečia, aby boli komodita alebo výrobok stiahnuté alebo spätne prevzaté alebo aby neboli sprístupnené na trhu Únie alebo na vývoz z trhu Únie. Pozmeňujúci návrh 186 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 1 1.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a obchodníkov a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Členské štáty Komisii oznámia uvedené ustanovenia a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny, ktoré sa ich dotýkajú. 1.  Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia prijme delegované akty, ktorými sa doplní toto nariadenie o jednotné sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a obchodníkov s cieľom zabezpečiť uplatňovanie harmonizovaných noriem v celej Únii. Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Pozmeňujúci návrh 187 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – úvodná časť 2.  Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Sankcie musia zahŕňať minimálne: 2.  Sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a jednotné vo všetkých členských štátoch. Sankcie musia zahŕňať minimálne: Pozmeňujúci návrh 188 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno a a)  pokuty primerané environmentálnej škode a hodnote príslušných dotknutých komodít alebo výrobkov, pričom výška takýchto pokút sa vypočítava tak, aby sa zabezpečilo, že účinne pripravia zodpovedné subjekty o hospodárske prínosy pochádzajúce z ich porušení a výška takýchto pokút sa bude za opakované porušenia postupne zvyšovať; maximálna výška takýchto pokút musí byť aspoň 4 % ročného obratu hospodárskych subjektov alebo obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo dotknutých členských štátoch; a)  pokuty primerané environmentálnej škode, hospodárskej škode pre miestne komunity a hodnote príslušných dotknutých komodít alebo výrobkov, pričom výška takýchto pokút sa vypočítava tak, aby sa zabezpečilo, že účinne pripravia zodpovedné subjekty o hospodárske prínosy pochádzajúce z ich porušení a výška takýchto pokút sa bude za opakované porušenia postupne zvyšovať; maximálna výška takýchto pokút musí byť aspoň 8 % ročného obratu hospodárskeho subjektu alebo obchodníka v Únii, vypočítaného v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/20041a; a zvýši sa s cieľom zabezpečiť, aby sankcia presahovala potenciálne získané hospodárske výhody a aby mala odrádzajúci účinok; __________________ 1a Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1). Pozmeňujúci návrh 189 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno b a (nové) ba)  povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu; Pozmeňujúci návrh 190 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno b b (nové) bb)  povinnosť nahradiť škodu spôsobenú akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej by sa výkon náležitej starostlivosti vyhol; Pozmeňujúci návrh 191 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno d d)  dočasné vylúčenie z postupov verejného obstarávania. d)  dočasné vylúčenie z postupov verejného obstarávania a z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií; Pozmeňujúci návrh 192 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno d a (nové) da)  dočasný alebo trvalý zákaz umiestňovať alebo sprístupňovať príslušné komodity a výrobky na trhu Únie alebo ich vyvážať v prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušovania; Pozmeňujúci návrh 193 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno d b (nové) db)  zákaz používať postup zjednodušenej povinnej starostlivosti stanovený v článku 12 v prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušovania; Pozmeňujúci návrh 194 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 a (nový) 2a.  Členské štáty oznámia Komisii hospodárske subjekty a obchodníkov, ktorí si nesplnili svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, a sankcie, ktoré im boli uložené prostredníctvom informačného systému uvedeného v článku 31, do 30 dní od príslušného zistenia nesúladu, pričom náležite zohľadnia príslušné pravidlá ochrany údajov. Komisia uverejní zoznam dotknutých hospodárskych subjektov a obchodníkov. Musia byť informovaní o svojom zaradení do zoznamu. Zoznam hospodárskych subjektov a obchodníkov neplniacich svoje povinnosti obsahuje tieto prvky: a)  meno/názov hospodárskeho subjektu alebo obchodníka; b)  dátum prvého zaradenia do zoznamu a dátum, od ktorého boli prijaté dostatočné nápravné opatrenia; c)  zhrnutie činností odôvodňujúcich zaradenie hospodárskeho subjektu alebo obchodníka do zoznamu; a d)  povahu a v prípade peňažnej povahy aj výšku uloženej sankcie. Zoznam sa zverejní na webovom sídle Komisie a pravidelne sa aktualizuje. Komisia uverejní zoznam v Úradnom vestníku Európskej únie a v Registri uvedenom v článku 31. Pozmeňujúci návrh 195 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 b (nový) 2b.  Členské štáty oznámia Komisii, keď hospodársky subjekt alebo obchodník uvedený v odseku 1, ktorý neplní svoje povinnosti, prijal dostatočné nápravné opatrenia vrátane úplného zaplatenia sankcií alebo vylepšenia svojho systému náležitej starostlivosti a nebola oznámená žiadna iná sankcia alebo postup týkajúci sa údajného porušenia. Komisia po prijatí nápravných opatrení vyradí zo zoznamu príslušný hospodársky subjekt alebo obchodníka. Komisia každých šesť mesiacov aktualizuje verejný zoznam dotknutých hospodárskych subjektov a obchodníkov. Komisia bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány o vyradení hospodárskeho subjektu alebo obchodníka zo zoznamu a aktualizuje Register uvedený v článku 31. Pozmeňujúci návrh 196 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno b b)  ak bolo prepustenie do voľného obehu alebo na vývoz pozastavené v súlade s odsekom 6, príslušné orgány nepožiadali do 3 pracovných dní uvedených v článku 14 ods. 7 o potrebu zachovať pozastavenie prepustenia danej príslušnej komodity alebo výrobku do voľného obehu alebo na vývoz; b)  ak bolo prepustenie do voľného obehu alebo na vývoz pozastavené v súlade s odsekom 6, príslušné orgány nepožiadali do piatich pracovných dní alebo do 72 hodín v prípade čerstvých komodít a výrobkov s rizikom znehodnotenia uvedených v článku 14 ods. 7 o potrebu zachovať pozastavenie prepustenia danej príslušnej komodity alebo výrobku do voľného obehu alebo na vývoz; Pozmeňujúci návrh 197 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 8 – pododsek 2 Po oznámení uvedeného stavu colné orgány nepovolia prepustenie príslušnej komodity alebo výrobku do voľného obehu alebo na vývoz. Zároveň zahrnú do systému na spracovanie colných údajov a podľa možnosti do obchodnej faktúry priloženej k príslušnej komodite alebo výrobku a do akéhokoľvek ďalšieho relevantného sprievodného dokladu toto upozornenie: „Nevyhovujúca komodita alebo nevyhovujúci výrobok – prepustenie do voľného obehu/na vývoz nepovolené – nariadenie (EÚ) 2021/XXXX.“ [OP uvedie odkaz na toto nariadenie] Po oznámení stavu nesúladu colné orgány nepovolia prepustenie príslušnej komodity alebo výrobku do voľného obehu alebo na vývoz. Zároveň zahrnú do systému na spracovanie colných údajov a podľa možnosti do obchodnej faktúry priloženej k príslušnej komodite alebo výrobku a do akéhokoľvek ďalšieho relevantného sprievodného dokladu toto upozornenie: „Nevyhovujúca komodita alebo nevyhovujúci výrobok – prepustenie do voľného obehu/na vývoz nepovolené – nariadenie (EÚ) 2021/XXXX.“ [OP uvedie odkaz na toto nariadenie] Pozmeňujúci návrh 198 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 10 10.  Colné orgány môžu zničiť nevyhovujúcu príslušnú komoditu alebo nevyhovujúci príslušný výrobok na žiadosť príslušných orgánov alebo keď to považujú za potrebné a primerané. Náklady na takéto opatrenie znáša fyzická alebo právnická osoba, ktorá má príslušnú komoditu alebo výrobok v držbe. Články 197 a 198 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom. Na žiadosť príslušných orgánov je možné nevyhovujúce príslušné komodity a nevyhovujúce príslušné výrobky alternatívne skonfiškovať a colný úrad ich môže dať k dispozícii príslušným orgánom. 10.  Colné orgány môžu darovať príslušnú komoditu alebo výrobok na charitatívne účely alebo na účely verejného záujmu alebo, a iba v prípade, že by darovanie nebolo možné, recyklovať alebo ako poslednú možnosť zničiť nevyhovujúcu príslušnú komoditu alebo nevyhovujúci príslušný výrobok na žiadosť príslušných orgánov alebo keď to považujú za potrebné a primerané. Náklady na takéto opatrenie znáša fyzická alebo právnická osoba, ktorá má príslušnú komoditu alebo výrobok v držbe. Pozmeňujúci návrh 199 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 4 4.  Ak majú colné orgány v prvom mieste vstupu v súvislosti s príslušnými komoditami a výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sú buď dočasne uskladnené alebo sú umiestnené do colného režimu iného než „prepustenie do voľného obehu“, dôvod domnievať sa, že dané príslušné komodity alebo výrobky nie sú v súlade s týmto nariadením, postúpia všetky relevantné informácie príslušnému colnému orgánu určenia. 4.  Ak majú colné orgány v prvom mieste vstupu v súvislosti s príslušnými komoditami a výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sú buď dočasne uskladnené alebo sú umiestnené do colného režimu iného než „prepustenie do voľného obehu“, dôvod domnievať sa, že dané príslušné komodity alebo výrobky nie sú v súlade s týmto nariadením, postúpia všetky relevantné informácie príslušnému colnému orgánu určenia, ako aj príslušným orgánom zodpovedným za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 200 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 1.  Komisia vytvorí elektronické rozhranie založené na prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo s cieľom umožniť prenos údajov, najmä oznámení a žiadostí uvedených v článku 24 ods. 5 až 8, medzi vnútroštátnymi colnými systémami a informačným systémom uvedeným v článku 31. Toto elektronické rozhranie musí byť zavedené najneskôr do štyroch rokov od dátumu prijatia príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 3. 1.  Komisia vytvorí elektronické rozhranie založené na prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo s cieľom umožniť prenos údajov, najmä oznámení a žiadostí uvedených v článku 24 ods. 5 až 8, medzi vnútroštátnymi colnými systémami a informačným systémom uvedeným v článku 31. Toto elektronické rozhranie musí byť zavedené najneskôr do jedného roka od dátumu prijatia príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 3. Pozmeňujúci návrh 201 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 2 – úvodná časť 2.  Komisia môže vytvoriť elektronické rozhranie založené na prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo s cieľom umožniť: 2.  Komisia vytvorí elektronické rozhranie založené na prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo s cieľom umožniť: Pozmeňujúci návrh 202 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 1 1.  Týmto nariadením sa stanovuje trojstupňový systém posudzovania krajín alebo ich častí. Krajiny sa považujú za krajiny predstavujúce štandardné riziko, pokiaľ sa v súlade s týmto článkom neurčia ako krajiny predstavujúce nízke alebo vysoké riziko. Komisia môže určiť krajiny alebo ich časti, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko výroby príslušných komodít alebo výrobkov, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 písm. a). Zoznam krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko, sa uverejní prostredníctvom vykonávacieho(-ích) aktu(-ov), ktorý(-é) sa má (majú) prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2. Uvedený zoznam sa podľa potreby aktualizuje na základe nových dôkazov. 1.  Týmto nariadením sa stanovuje trojstupňový systém posudzovania krajín alebo ich častí. Krajiny sa považujú za krajiny predstavujúce štandardné riziko, pokiaľ sa v súlade s týmto článkom neurčia ako krajiny predstavujúce nízke alebo vysoké riziko. Komisia určí krajiny alebo ich časti, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko výroby príslušných komodít alebo výrobkov, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 písm. a). Zoznam krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko, sa uverejní prostredníctvom vykonávacieho(-ích) aktu(-ov), ktorý(-é) sa má (majú) prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2. do ... [Ú. v.: vložte, prosím, dátum šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia]. Uvedený zoznam sa podľa potreby aktualizuje na základe nových dôkazov. Pozmeňujúci návrh 203 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – úvodná časť Pri určovaní krajín s nízkym a vysokým rizikom alebo ich častí podľa odseku 1 sa zohľadňujú informácie poskytnuté dotknutou krajinou a vychádza sa z týchto kritérií posudzovania: Pri určovaní krajín s nízkym a vysokým rizikom alebo ich častí podľa odseku 1 sa postupuje podľa transparentného a objektívneho procesu posudzovania, pri ktorom sa zohľadňujú informácie poskytnuté dotknutou krajinou a príslušnými regionálnymi orgánmi, hospodárskymi subjektmi, ako aj mimovládnymi organizíciami a tretími stranami vrátane pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti a vychádza sa z týchto kritérií posudzovania: Pozmeňujúci návrh 204 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno a a)  miera odlesňovania a degradácie lesov, a)  miera odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov, Pozmeňujúci návrh 205 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno d d)  či vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy zahŕňa emisie a odstraňovania z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a využívania pozemkov, čím sa zabezpečuje, aby sa emisie z odlesňovania a degradácie lesov započítavali do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ako sa uvádza v NDC; d)  či vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy zahŕňa emisie a odstraňovania z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a využívania pozemkov, čím sa zabezpečuje, aby sa emisie z odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov započítavali do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ako sa uvádza v NDC; Pozmeňujúci návrh 206 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno e e)  dohody a iné nástroje uzavreté medzi dotknutou krajinou a Úniou, ktoré sa zaoberajú odlesňovaním alebo degradáciou lesov a uľahčujú súlad príslušných komodít a výrobkov s požiadavkami tohto nariadenia a ich účinné vykonávanie; e)  dohody a iné nástroje uzavreté medzi dotknutou krajinou a Úniou, ktoré sa zaoberajú odlesňovaním, degradáciou lesov alebo konverziou lesov a uľahčujú súlad príslušných komodít a výrobkov s požiadavkami tohto nariadenia, ak sa na základe objektívneho a transparentného posúdenia potvrdí ich včasné a účinné vykonávanie; Pozmeňujúci návrh 207 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno f f)  či má dotknutá krajina zavedené vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy na nižšej než celoštátnej úrovni, a to aj v súlade s článkom 5 Parížskej dohody, a či prijíma účinné opatrenia na presadzovanie s cieľom zabrániť činnostiam vedúcim k odlesňovaniu a degradácii lesov a sankcionovať ich, a najmä či sa uplatňujú dostatočne prísne sankcie s cieľom odňať výhody vyplývajúce z odlesňovania alebo degradácie lesov. f)  či má dotknutá krajina zavedené vnútroštátne predpisy alebo právne predpisy na nižšej než celoštátnej úrovni, a to aj v súlade s článkom 5 Parížskej dohody a príslušnými právnymi predpismi a normami v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 28 tohto nariadenia, a či prijíma účinné opatrenia na presadzovanie s cieľom zabezpečiť vykonávanie uvedených právnych predpisov a zabrániť činnostiam a sankcionovať činnosti vedúce k odlesňovaniu, degradácii lesov a konverzii lesov, a najmä či sa uplatňujú dostatočne prísne sankcie s cieľom odňať výhody vyplývajúce z odlesňovania, degradácie lesov alebo konverzie lesov alebo nedodržania príslušných právnych predpisov a noriem v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 28. Pozmeňujúci návrh 208 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno f a (nové) fa)  či sa v jurisdikcii na vnútroštátnej a nižšej než celoštátnej úrovni vypracovali jurisdikčné prístupy so zmysluplným zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a súkromného sektora vrátane mikropodnikov a iných MSP a drobných poľnohospodárov s cieľom bojovať proti odlesňovaniu, degradácii lesov, konverzii lesov, porušovaniu práv k pôde a nezákonnej výrobe; Pozmeňujúci návrh 209 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno f b (nové) fb)  či dotknutá krajina sprístupňuje príslušné údaje transparentným spôsobom; Pozmeňujúci návrh 210 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 – písmeno f c (nové) fc)  v prípade potreby existencia, dodržiavanie a účinné presadzovanie právnych predpisov na ochranu práv pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a ďalších držiteľov obyčajového pozemkového práva. Pozmeňujúci návrh 211 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 3 – pododsek 1 Komisia oznámi dotknutým krajinám svoj zámer priradiť zmenu existujúcej kategórie rizika a vyzve ich, aby poskytli akékoľvek informácie, ktoré sa v tejto súvislosti považujú za užitočné. Komisia poskytne krajinám adekvátny čas na poskytnutie odpovede, ktorá môže zahŕňať informácie o opatreniach, ktoré krajina prijala na nápravu situácie v prípade, že by sa jej stav alebo stav jej častí mohol zmeniť na vyššiu kategóriu rizika. Komisia oznámi dotknutým krajinám, regionálnym orgánom, hospodárskym subjektom a obchodníkom svoj zámer priradiť zmenu kategórie rizika krajine alebo jej časti a vyzve ich, aby poskytli akékoľvek informácie, ktoré sa v tejto súvislosti považujú za užitočné. Komisia uskutoční aj verejnú konzultáciu s cieľom získať informácie a názory od zainteresovaných strán, a to najmä od pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít, drobných poľnohospodárov a organizácií občianskej spoločnosti. Komisia poskytne krajinám a regionálnym orgánom adekvátny čas na poskytnutie odpovede, ktorá môže zahŕňať informácie o opatreniach, ktoré krajina alebo regionálny orgán prijali na nápravu situácie v prípade, že by sa jej stav alebo stav jej častí mohol zmeniť na vyššiu kategóriu rizika. Pozmeňujúci návrh 212 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 3 – pododsek 2 – úvodná časť V oznámení uvedie tieto informácie: V oznámení a v rámci konzultácie uvedie tieto informácie: Pozmeňujúci návrh 213 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 1 1.  Komisia udržiava kontakt s producentskými krajinami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s cieľom rozvíjať partnerstvá a spoluprácu zameranú na spoločné riešenie odlesňovania a degradácie lesov. Takéto partnerstvá a mechanizmy spolupráce sa zamerajú na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie lesov, odlesňovanie, degradáciu lesov a prechod na udržateľnú výrobu komodít, spracovanie spotreby a obchodné metódy. Partnerstvá a mechanizmy spolupráce môžu zahŕňať štruktúrované dialógy, podporné programy a akcie, správne dojednania a ustanovenia v existujúcich dohodách alebo dohodách, ktoré umožňujú producentským krajinám prejsť na poľnohospodársku výrobu, ktorá uľahčuje súlad príslušných komodít a výrobkov s požiadavkami tohto nariadenia. Takéto dohody a ich účinné vykonávanie sa zohľadnia ako súčasť referenčného porovnávania podľa článku 27 tohto nariadenia. 1.  V rámci koordinovaného prístupu Komisia a členské štáty nadviažu dialóg s producentskými krajinami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s miestnymi vládami a zainteresovanými stranami, najmä s tými, ktoré vyvážajú značné objemy komodít uvedených v prílohe I, a to aj prostredníctvom využívania existujúcich a budúcich partnerstiev a dohôd o voľnom obchode a zosúladenia existujúcich nástrojov pomoci s cieľom spoločne riešiť základné príčiny odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov. Takéto partnerstvá a mechanizmy spolupráce sú podporované primeranými zdrojmi a zameriavajú sa na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie lesov, odlesňovanie, degradáciu lesov, konverziu lesov a prechod na udržateľnú výrobu komodít, spracovanie spotreby a obchodné metódy, dobrú správu vecí verejných, ako aj na ochranu práv, živobytia a obživy komunít závislých od lesov vrátane pôvodných obyvateľov, miestnych komunít, ďalších držiteľov obyčajového pozemkového práva a drobných poľnohospodárov. Partnerstvá a mechanizmy spolupráce môžu zahŕňať okrem iného aj štruktúrované dialógy, finančné a technické podporné programy a akcie, správne dojednania, ktoré umožňujú producentským krajinám a ich častiam prejsť na poľnohospodársku výrobu, ktorá uľahčuje súlad príslušných komodít a výrobkov s požiadavkami tohto nariadenia. Komisia zabezpečí, aby sa do vypracovania spoločných plánov zapojili pôvodní obyvatelia, miestne komunity a občianska spoločnosť. Spoločné plány vychádzajú z míľnikov dohodnutých s miestnymi zainteresovanými stranami. Komisia bude spolupracovať s producentskými krajinami najmä s cieľom odstrániť právne prekážky brániace tomu, aby dodržiavali právne predpisy vrátane vnútroštátnej správy držby pôdy a právnych predpisov o ochrane údajov. Cieľom týchto partnerstiev je vypracovanie spoločných plánov vrátane trvalého dialógu a spolupráce, najmä s krajinami a ich časťami, ktoré boli označené za vysokorizikové, s cieľom podporiť ich neustále zlepšovanie smerom k štandardnej rizikovej kategórii uvedenej v článku 27. Partnerstvá a mechanizmy spolupráce venujú osobitnú pozornosť drobným poľnohospodárom s cieľom umožniť týmto drobným poľnohospodárom prejsť na udržateľné poľnohospodárske postupy a postupy lesného hospodárstva a splniť požiadavky tohto nariadenia, a to aj sprístupnením dostatočných a používateľsky ústretových informácií. Na uspokojenie potrieb drobných poľnohospodárov sú k dispozícii primerané finančné zdroje. Pozmeňujúci návrh 265 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 1 a (nový) 1a.   Komisia a Rada sa ďalej usilujú vykonávať a presadzovať obchodné dohody, ako aj uzatvárať nové dohody o voľnom obchode, ktoré obsahujú prísne ustanovenia o udržateľnosti, najmä v prípade lesov, a povinnosť účinného presadzovania mnohostranných environmentálnych dohôd, ako sú Parížska dohoda a Dohovor o biologickej diverzite. Pozmeňujúce návrhy 214 a 266 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 2 2.  Partnerstvá a spolupráca by mali umožniť plnú účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a súkromného sektora vrátane MSP a drobných poľnohospodárov. 2.  Partnerstvá a spolupráca majú primerané finančné zdroje a plne zohľadňujú informácie a varovania, ktoré poskytuje monitorovacie stredisko EÚ. Umožnia plnú účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít, žien a súkromného sektora vrátane mikropodnikov a iných MSP a drobných poľnohospodárov. Partnerstvá a spolupráca tiež podporujú alebo iniciujú inkluzívny a participatívny dialóg zameraný na vnútroštátne právne a správne reformné procesy s cieľom zlepšiť správu lesov a riešiť domáce faktory, ktoré prispievajú k odlesňovaniu. Pozmeňujúci návrh 215 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 2 a (nový) 2a.  S cieľom zabezpečiť, aby presadzovanie tohto nariadenia neprimerane neobmedzovalo ani nenarúšalo obchod, najmä s príslušnými najmenej rozvinutými krajinami, poskytne Komisia osobitnú podporu na správu a budovanie kapacít vládam, miestnym samosprávam, organizáciám občianskej spoločnosti vrátane odborových zväzov, a výrobcom, najmä malým výrobcom, v tretích krajinách, aby týmto subjektom uľahčila plnenie administratívnych požiadaviek tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 216 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 3 3.  Partnerstvá a spolupráca podporujú rozvoj integrovaných procesov plánovania využívania pozemkov, príslušné právne predpisy, fiškálne stimuly a iné relevantné nástroje na zlepšenie ochrany lesov a biodiverzity, udržateľné obhospodarovanie a obnovu lesov, boj proti premene lesov a citlivých ekosystémov na iné využívanie pozemkov, optimalizáciu prínosov pre krajinu, bezpečnosť držby, poľnohospodársku produktivitu a konkurencieschopnosť, transparentné dodávateľské reťazce, posilňovanie práv komunít závislých od lesov vrátane drobných poľnohospodárov, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a zabezpečujú prístup verejnosti k dokumentom o obhospodarovaní lesov a iným relevantným informáciám. 3.  Partnerstvá a spolupráca podporujú rozvoj integrovaných procesov plánovania využívania pozemkov, príslušné právne predpisy, a to aj procesy s viacerými zainteresovanými stranami na vymedzenie rozsahu pôsobnosti príslušných právnych predpisov, fiškálne alebo komerčné stimuly a iné relevantné nástroje na zlepšenie ochrany lesov a biodiverzity, udržateľné obhospodarovanie a obnovu lesov, boj proti premene lesov a citlivých ekosystémov na iné využívanie pozemkov, optimalizáciu prínosov pre krajinu, bezpečnosť držby, poľnohospodársku produktivitu a konkurencieschopnosť, transparentné dodávateľské reťazce a vysledovateľnosť, ochranu vlastníckych práv, práv k držbe pôdy a k prístupu k pôde vrátane práv k držbe stromov pre miestne a pôvodné komunity a práva udeliť alebo odmietnuť slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, posilňovanie práv komunít závislých od lesov vrátane drobných poľnohospodárov, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, posilňovanie vnútroštátnych systémov správy vecí verejných a presadzovania práva a zabezpečujú prístup verejnosti k dokumentom o obhospodarovaní lesov a iným relevantným informáciám. Komisia sa zameriava na integráciu monitorovania pozemkov a vlastníckych práv v rámci monitorovacieho strediska EÚ. Pozmeňujúci návrh 217 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 4 4.  Komisia sa zapája do medzinárodných dvojstranných a mnohostranných diskusií o politikách a opatreniach na zastavenie odlesňovania a degradácie lesov, a to aj na multilaterálnych fórach, ako sú Dohovor o biologickej diverzite, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii, Environmentálne zhromaždenie OSN, Fórum OSN o lesoch, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Svetová obchodná organizácia, G7 a G20. Takéto zapájanie zahŕňa podporu prechodu na udržateľnú poľnohospodársku výrobu a udržateľné obhospodarovanie lesov, ako aj rozvoj transparentných a udržateľných dodávateľských reťazcov, a aj pokračovanie v úsilí o určenie a odsúhlasenie pevných noriem a definícií, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany lesných ekosystémov. 4.  Komisia sa zapája do medzinárodných dvojstranných a mnohostranných diskusií o politikách a opatreniach na zastavenie odlesňovania, degradácie lesov a konverzie lesov, a to aj na multilaterálnych fórach, ako sú Dohovor o biologickej diverzite, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii, Environmentálne zhromaždenie OSN, Fórum OSN o lesoch, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Svetová obchodná organizácia, G7 a G20. Takéto zapájanie zahŕňa podporu prechodu na udržateľnú poľnohospodársku výrobu a udržateľné obhospodarovanie lesov, ako aj rozvoj transparentných a udržateľných dodávateľských reťazcov, a aj pokračovanie v úsilí o určenie a odsúhlasenie pevných noriem a definícií, ktorými sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany lesov a iných prírodných ekosystémov a súvisiacich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh 218 Návrh nariadenia Článok 29 – odsek 2 2.  Príslušné orgány starostlivo a nestranne posúdia opodstatnené obavy a prijmú potrebné opatrenia vrátane kontrol a vypočutí hospodárskych subjektov a obchodníkov s cieľom odhaliť možné porušenia ustanovení tohto nariadenia a v prípade potreby predbežné opatrenia podľa článku 21 s cieľom zabrániť umiestňovaniu príslušných komodít a výrobkov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, na trh Únie, ich sprístupňovaniu na trhu Únie a ich vývozu z trhu Únie. 2.  Príslušné orgány bez zbytočného odkladu starostlivo a nestranne posúdia opodstatnené obavy a prijmú potrebné opatrenia vrátane kontrol a vypočutí hospodárskych subjektov a obchodníkov s cieľom odhaliť možné porušenia ustanovení tohto nariadenia a v prípade potreby predbežné opatrenia podľa článku 21 s cieľom zabrániť umiestňovaniu príslušných komodít a výrobkov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, na trh Únie, ich sprístupňovaniu na trhu Únie a ich vývozu z trhu Únie, a informujú Komisiu o prijatých opatreniach. Pozmeňujúci návrh 219 Návrh nariadenia Článok 29 – odsek 3 3.  Príslušný orgán podľa možnosti čo najskôr a v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva informuje fyzické alebo právnické osoby uvedené v odseku 1, ktoré orgánu predložili pozorovania, o svojom rozhodnutí súhlasiť so žiadosťou o konanie alebo ju zamietnuť a uvedie dôvody rozhodnutia. 3.  Príslušný orgán do 30 dní od prijatia opodstatnenej obavy a v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva informuje fyzické alebo právnické osoby uvedené v odseku 1, ktoré orgánu predložili opodstatnené obavy, o svojom posúdení opodstatnenej obavy podľa odseku 2 a o rozhodnutí prijať žiadosť o konanie alebo ju zamietnuť a uvedie dôvody rozhodnutia. Ak sa prijmú ďalšie kroky podľa odseku 2, príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje fyzické alebo právnické osoby o povahe a harmonograme opatrení, ktoré sa majú prijať. Pozmeňujúci návrh 220 Návrh nariadenia Článok 29 – odsek 3 a (nový) 3a.  S cieľom uľahčiť prenos opodstatnených obáv fyzických alebo právnických osôb z producentských krajín, a najmä z miestnych komunít, Komisia zavedie centralizovaný komunikačný postup, ktorý tieto obavy postúpi príslušným členským štátom. Tento postup doplní postupy stanovené príslušnými orgánmi. Pozmeňujúci návrh 221 Návrh nariadenia Článok 29 – odsek 3 b (nový) 3b.  Členské štáty stanovia opatrenia na ochranu identity fyzických alebo právnických osôb, ktoré predkladajú opodstatnené obavy alebo ktoré vykonávajú vyšetrovania s cieľom overiť, či hospodárske subjekty alebo obchodníci dodržiavajú toto nariadenie. Pozmeňujúci návrh 222 Návrh nariadenia Článok 30 – odsek 2 a (nový) 2a.  Prístup k súdu alebo inému nezávislému a nestrannému verejnému orgánu podľa odseku 1 musí byť spravodlivý, nestranný, včasný a nie nedostupne drahý a musí poskytovať primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu. Pozmeňujúci návrh 223 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 1 1.  Komisia do dátumu stanoveného v článku 36 ods. 2 zriadi a udržiava informačný systém („Register“), ktorý obsahuje vyhlásenia o náležitej starostlivosti sprístupnené podľa článku 4 ods. 2. 1.  Komisia do dátumu stanoveného v článku 36 ods. 2 zriadi a udržiava informačný systém („Register“), ktorý obsahuje vyhlásenia o náležitej starostlivosti sprístupnené podľa článku 4 ods. 2, ako aj zoznam hospodárskych subjektov a obchodníkov neplniacich svoje povinnosti stanovený v článku 23. Pozmeňujúci návrh 224 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 2 – písmeno c c)  registrácia výsledku kontrol vyhlásení o náležitej starostlivosti; c)  registrácia výsledku kontrol vyhlásení o náležitej starostlivosti, ako aj uložených sankcií; Pozmeňujúci návrh 225 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 4 4.  Komisia poskytne prístup do uvedeného informačného systému colným orgánom, príslušným orgánom, hospodárskym subjektom a obchodníkom v súlade s ich príslušnými povinnosťami podľa tohto nariadenia. 4.  Komisia poskytne prístup do uvedeného informačného systému colným orgánom, príslušným orgánom, hospodárskym subjektom a obchodníkom alebo ich právnym zástupcom, alebo obom, ako aj dotknutým dodávateľom, v súlade s ich príslušnými povinnosťami podľa tohto nariadenia. Dotknutí dodávatelia majú právo nahliadnuť do všetkých informácií, ktoré sa ich týkajú. Pozmeňujúci návrh 226 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 5 5.  V súlade s politikou otvoreného prístupu EÚ, a najmä so smernicou (EÚ) 2019/102451, Komisia poskytne širokej verejnosti prístup k úplným anonymizovaným súborom údajov informačného systému v otvorenom formáte, ktorý môže byť strojovo čitateľný a ktorý zabezpečuje interoperabilitu, opakované použitie a prístupnosť. 5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 a v súlade s politikou otvoreného prístupu EÚ, a najmä so smernicou (EÚ) 2019/102451, Komisia poskytne širokej verejnosti prístup k úplným anonymizovaným súborom údajov informačného systému v otvorenom formáte, ktorý môže byť strojovo čitateľný a ktorý zabezpečuje interoperabilitu, opakované použitie a prístupnosť, okrem informácií uvedených v odseku 2 písm. e) tohto článku. __________________ __________________ 51 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56 – 83). 51 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56). Pozmeňujúci návrh 227 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 1 1.  Komisia najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti vykoná prvé preskúmanie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom. Správa sa zameria najmä na hodnotenie potreby a uskutočniteľnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ekosystémy vrátane pozemkov s vysokými zásobami uhlíka a pozemkov s vysokou hodnotou biodiverzity, ako sú trávne porasty, rašeliniská a mokrade a ďalšie komodity. 1.  Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia priebežne preskúmava jeho uplatňovanie. Komisia: a)   predloží najneskôr do ... [Ú. v.: vložte, prosím, dátum jeden rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdenie vplyvu, ku ktorému sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné prírodné ekosystémy vrátane pôdy s vysokými zásobami uhlíka a pôdy s vysokou hodnotou biodiverzity, ako sú trávne porasty, rašeliniská a mokrade, popri lesoch a inej lesnej pôde v súlade s konečným dátumom a vymedzeniami pojmov uvedenými v článku 2; b)   vyhodnotí najneskôr do ... [Ú. v.: vložte, prosím, dátum dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]: i)   potreby a uskutočniteľnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné komodity a produkty, najmä na dodatočné produkty odvodené z komodít uvedených v prílohe I, ako aj na ďalšie komodity a produkty, najmä na cukrovú trstinu, etanol a produkty ťažby; ii)  vplyv tohto nariadenia na poľnohospodárov, najmä drobných poľnohospodárov, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity, a možnej potreby dodatočnej podpory na prechod na udržateľné dodávateľské reťazce a na to, aby drobní poľnohospodári splnili požiadavky tohto nariadenia; iii)  potrebu a uskutočniteľnosť dodatočných nástrojov na uľahčenie obchodu, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny mimoriadne zasiahnuté týmto nariadením a krajiny identifikované ako štandardne alebo vysoko rizikové, na podporu dosiahnutia cieľov tohto nariadenia; c)  analýzu, do jedného roka od prijatia [nadchádzajúcej smernice o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov], či sú potrebné akékoľvek usmernenia na uľahčenie vykonávania tohto nariadenia a zabezpečenie súladu medzi týmto nariadením a [nachádzajúcou smernicou o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov] a na zabránenie neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Pozmeňujúci návrh 228 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 2 – úvodná časť Komisia najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti a následne prinajmenšom každých päť rokov vykoná všeobecné preskúmanie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom. Prvá zo správ musí obsahovať najmä na základe osobitných štúdií hodnotenie: Bez toho, aby boli dotknuté preskúmania podľa odseku 1, Komisia vykonáva v pravidelných intervaloch preskúmanie prílohy I s cieľom posúdiť, či je vhodné zmeniť alebo rozšíriť príslušné výrobky uvedené v prílohe I s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky, ktoré obsahujú príslušné komodity, boli kŕmené príslušnými komoditami alebo boli vyrobené s použitím príslušných komodít, boli zaradené do uvedeného zoznamu s výnimkou prípadov, keď má dopyt po uvedených výrobkoch zanedbateľný vplyv na odlesňovanie. Preskúmania vychádzajú z posúdenia vplyvu príslušných komodít a výrobkov na odlesňovanie, degradáciu lesov a konverziu lesov a zohľadňujú zmeny v spotrebe vrátane podrobného vyhodnotenia zmien v štruktúre obchodu v odvetviach v pôsobnosti tohto nariadenia, ako to vyplýva z vedeckých dôkazov. Pozmeňujúci návrh 229 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 2 – písmeno a a)  potreby a uskutočniteľnosti dodatočných nástrojov na uľahčenie obchodu určených na podporu dosiahnutia cieľov nariadenia, a to aj prostredníctvom uznávania systémov certifikácie; vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 230 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 2 – písmeno b b)  vplyvu nariadenia na poľnohospodárov, najmä drobných poľnohospodárov, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity, a možnej potreby dodatočnej podpory prechodu na udržateľné dodávateľské reťazce. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 231 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 3 3.  Bez toho, aby bolo dotknuté všeobecné preskúmanie podľa odseku 1, Komisia vykoná najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne v pravidelných intervaloch prvé preskúmanie prílohy I s cieľom posúdiť, či je vhodné zmeniť alebo rozšíriť príslušné výrobky uvedené v prílohe I s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky, ktoré obsahujú príslušné komodity, boli kŕmené príslušnými komoditami alebo boli vyrobené s použitím príslušných komodít, boli zaradené do uvedeného zoznamu, s výnimkou prípadov, keď má dopyt po uvedených výrobkoch zanedbateľný vplyv na odlesňovanie. Preskúmania vychádzajú z posúdenia vplyvu príslušných komodít a výrobkov na odlesňovanie a degradáciu lesov a zohľadňujú zmeny v spotrebe, ako to vyplýva z vedeckých dôkazov. 3.  Komisia sústavne monitoruje vplyv tohto nariadenia na zraniteľné zainteresované strany, ako sú drobní poľnohospodári, pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity, najmä v tretích krajinách, pričom venuje osobitnú pozornosť aj situácii žien. Monitorovanie je založené na vedeckej a transparentnej metodike a zohľadňuje informácie poskytnuté zainteresovanými stranami. Pozmeňujúci návrh 232 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 3 a (nový) 3a.  Komisia priebežne monitoruje všetky zmeny v štruktúre obchodu s výrobkami a komoditami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Ak tieto zmeny v štruktúre obchodu nemajú iný dostatočne primeraný dôvod alebo iné ekonomické opodstatnenie než vyhnúť sa povinnostiam stanoveným v tomto nariadení vrátane nahradenia uvedených výrobkov a komodít inými výrobkami a komoditami, ktoré sa nenachádzajú v zozname výrobkov a komodít v prílohe I, ale majú podobné charakteristiky, malo by sa to považovať za praktiku obchádzania. Zainteresované strany môžu Komisiu informovať o každom domnelom obchádzaní nariadenia a Komisia prešetrí každé odôvodnené tvrdenie predložené zainteresovanou stranou. Pozmeňujúci návrh 233 Návrh nariadenia Článok 32 – odsek 4 4.  Po preskúmaní stanovenom v odseku 3 môže Komisia prijať delegované akty v súlade s článkom 33 s cieľom zmeniť prílohu I tak, aby zahŕňala príslušné výrobky, ktoré obsahujú príslušné komodity alebo boli vyrobené s použitím príslušných komodít. 4.  Po ktoromkoľvek z preskúmaní stanovených v odsekoch 1 až 4 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 33 s cieľom doplniť zoznam v prílohe I alebo v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 234 Návrh nariadenia Článok 33 – odsek 4 4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. 4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje so zainteresovanými stranami a expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Pozmeňujúci návrh 235 Návrh nariadenia Článok 35 a (nový) Článok 35a Zmena smernice 2003/35/ES Príloha I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES1a sa mení doplnením tohto písmena: ga)   článok 14 ods. 3 [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXXX/XX ... o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010]*. _______________________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17). * Ú. v.: doplňte, prosím, číslo a dátum tohto nariadenia a poznámku pod čiarou obsahujúcu odkaz na jeho uverejnenie. Pozmeňujúci návrh 236 Návrh nariadenia Článok 36 – odsek 3 3.  Články uvedené v odseku 2 sa uplatňujú 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na hospodárske subjekty, ktoré sú mikropodnikmi53 zriadenými do 31. decembra 2020, s výnimkou výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha k nariadeniu (EÚ) č. 995/2010. 3.  Články uvedené v odseku 2 sa uplatňujú 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na hospodárske subjekty, ktoré sú mikropodnikmi a malými podnikmi53zriadenými do 31. decembra 2020, s výnimkou výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha k nariadeniu (EÚ) č. 995/2010. __________________ __________________ 53 Ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS. 53 Ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS. Pozmeňujúce návrhy 237 a 246 Návrh nariadenia Príloha I Text predložený Komisiou   Dobytok ex 0102 Živé hovädzie zvieratá ex 0201 Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené ex 0202 Mäso z hovädzích zvierat, mrazené ex 0206 10 Jedlé droby z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené ex 0206 22 Jedlé pečene z hovädzích zvierat, mrazené ex 0206 29 Jedlé droby z hovädzích zvierat (okrem jazykov a pečení), mrazené ex 4101 Surové kože a kožky z hovädzích zvierat (čerstvé alebo solené, sušené, vápnené, piklované alebo inak konzervované, ale nevyčinené, nespracované na pergamen ani inak upravené), tiež odchlpené alebo štiepané ex 4104 Činené alebo krustované kože a kožky z hovädzích zvierat, odchlpené, tiež štiepané, ale inak neupravené ex 4107 Usne z hovädzích zvierat ďalej upravené po činení alebo krustovaní, vrátane pergamenových usní, odchlpené, tiež štiepané Kakao 1801 00 00 Kakaové bôby, celé alebo drvené, surové alebo pražené 1802 00 00 Kakaové škrupiny, šupky, plevy a ostatný kakaový odpad 1803 Kakaová pasta, tiež odtučnená 1804 00 00 Kakaové maslo, tuk a olej 1805 00 00 Kakaový prášok, neobsahujúci pridaný cukor alebo ostatné sladidlá 1806 Čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao Káva 0901 Káva, tiež pražená alebo dekofeínovaná; kávové plevy a šupky; náhradky kávy obsahujúce kávu v akomkoľvek pomere Palma olejná 1511 Palmový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované 1207 10 Palmové orechy a jadrá 1513 21 Surový olej z palmových jadier a babassový olej a ich frakcie 1513 29 Olej z palmových jadier a babassový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované (okrem surového oleja) 2306 60 Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky z palmových orechov alebo jadier, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov z palmových orechov alebo jadier Sója 1201 Sójové bôby, tiež drvené 1208 10 Múka a krupica zo sójových bôbov 1507 Sójový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované 2304 Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii sójového oleja Drevo 4401 Palivové drevo, v polenách, klátoch, konároch, viazaniciach alebo podobných formách; štiepky alebo triesky z dreva; piliny, zvyšky a odpad z dreva, tiež aglomerované v tvare klátov, brikiet, peliet alebo podobných formách 4403 Surové drevo, tiež odkôrnené alebo zbavené drevnej beli, alebo hrubo opracované do štvorcových tvarov 4406 Železničné alebo električkové podvaly (pražce) z dreva 4407 Drevo rezané alebo štiepané pozdĺžne, krájané alebo lúpané, tiež hobľované, brúsené pieskom alebo spájané na koncoch, s hrúbkou presahujúcou 6 mm 4408 Listy na dyhy (vrátane tých, ktoré boli získané lúpaním vrstveného dreva), listy na preglejky alebo na podobné vrstvené dosky a ostatné drevo, pozdĺžne rezané, krájané alebo lúpané, tiež hobľované, brúsené pieskom, pozdĺžne spájané alebo spájané na koncoch, s hrúbkou nepresahujúcou 6 mm 4409 Drevo (vrátane nezostavených doštičiek a vlysov na parketové podlahy) súvisle profilované (drážkované, žliabkované, s perami, skosené, spojené do V, vrúbkované, zaoblené alebo podobné) pozdĺž jednej alebo niekoľkých hrán, na koncoch alebo plochách, tiež hobľované, brúsené pieskom alebo spájané na koncoch 4410 Drevotrieskové dosky, orientované štiepkové dosky (OSB) a podobné dosky (napríklad trieskové dosky) z dreva alebo ostatných drevitých materiálov, tiež aglomerované živicami alebo ostatnými organickými spojivami 4411 Drevovláknité dosky alebo vláknité dosky z ostatných drevitých materiálov, tiež spájané živicami alebo ostatnými organickými spojivami 4412 Preglejky, dyhované dosky a podobné vrstvené dosky 4413 00 00 Zhutnené drevo, v tvare klátov, dosiek, doštičiek alebo profilov 4414 00 Drevené rámy na obrazy, fotografie, zrkadlá alebo podobné predmety 4415 Debny, debničky, klietky, bubny a podobné obaly z dreva; káblové bubny z dreva; jednoduché palety, skriňové palety a ostatné nakladacie plošiny, z dreva; nástavné rámy paliet z dreva (okrem nebaliaceho materiálu využívaného výlučne ako baliaci materiál na podporu, ochranu alebo prepravu iného výrobku umiestneného na trh) 4416 00 00 Sudy, kade, škopky, korytá a ostatné debnárske výrobky a ich časti, z dreva, vrátane dúh (časti steny suda) 4418 Výrobky stavebného stolárstva a tesárstva z dreva, vrátane pórovitých (voštinových) dosiek, zostavených podlahových dosiek a šindľov Vláknina a papier uvedené v kapitolách 47 a 48 kombinovanej nomenklatúry s výnimkou výrobkov z bambusu a zhodnotených výrobkov (z odpadu a zvyškov) 9403 30, 9403 40, 9403 50 00, 9403 60 a 9403 90 30 Drevený nábytok 9406 10 00 Montované stavby z dreva Pozmeňujúci návrh   Dobytok ex 0102 Živé hovädzie zvieratá ex 0201 Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené ex 0202 Mäso z hovädzích zvierat, mrazené ex 0206 10 Jedlé droby z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené ex 0206 22 Jedlé pečene z hovädzích zvierat, mrazené ex 0206 29 Jedlé droby z hovädzích zvierat (okrem jazykov a pečení), mrazené ex 0206 10 Jedlé droby z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené ex 0206 21 Jedlé jazyky z hovädzích zvierat, mrazené ex 021020 Mäso z hovädzích zvierat, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené ex 1602 50 Mäso alebo mäsové droby z hovädzích zvierat, upravené alebo konzervované ex 4101 Surové kože a kožky z hovädzích zvierat (čerstvé alebo solené, sušené, vápnené, piklované alebo inak konzervované, ale nevyčinené, nespracované na pergamen ani inak upravené), tiež odchlpené alebo štiepané ex 4104 Činené alebo krustované kože a kožky z hovädzích zvierat, odchlpené, tiež štiepané, ale inak neupravené ex 4107 Usne z hovädzích zvierat ďalej upravené po činení alebo krustovaní, vrátane pergamenových usní, odchlpené, tiež štiepané Ošípané 0103 Živé ošípané 0203 Mäso z ošípaných, čerstvé, chladené alebo mrazené 0210 11 Stehná, pliecka a kusy z nich, nevykostené, z domácich ošípaných 0210 12 Bôčiky (prerastené) a kusy z nich, z domácich ošípaných 0210 19 Ostatné mäso z domácich ošípaných 209 10 Prasací tuk, neprerastený chudým mäsom, nevyškvarený ani inak neextrahovaný, čerstvý, chladený, mrazený, solený, v slanom náleve, sušený alebo údený Ovce a kozy 0104 Živé ovce a kozy 0204 Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené Hydina 0105 Živá hydina, t. j. hydina druhu Gallus domesticus, kačice, husi, moriaky, morky a perličky 0207 Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené 0209 90 Hydinový tuk, nevyškvarený ani inak neextrahovaný, čerstvý, chladený, mrazený, solený, v slanom náleve, sušený alebo údený 0210 99 39 Solené hydinové mäso 1602 31 – 1602 32 – 1602 39 Prípravky/konzervované prípravky z hydiny Kakao 1801 00 00 Kakaové bôby, celé alebo drvené, surové alebo pražené 1802 00 00 Kakaové škrupiny, šupky, plevy a ostatný kakaový odpad 1803 Kakaová pasta, tiež odtučnená 1804 00 00 Kakaové maslo, tuk a olej 1805 00 00 Kakaový prášok, neobsahujúci pridaný cukor alebo ostatné sladidlá 1806 Čokoláda a ostatné potravinové prípravky obsahujúce kakao Káva 0901 Káva, tiež pražená alebo dekofeínovaná; kávové plevy a šupky; náhradky kávy obsahujúce kávu v akomkoľvek pomere Palma olejná 1511 Palmový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované 1207 10 Palmové orechy a jadrá 1513 21 Surový olej z palmových jadier a babassový olej a ich frakcie 1513 29 Olej z palmových jadier a babassový olej a ich frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované (okrem surového oleja) 2306 60 Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky z palmových orechov alebo jadier, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov z palmových orechov alebo jadier 2905 17 1-dodekanol (laurylalkohol), 1-hexadekanol (cetylalkohol) a 1-oktadekanol (stearylalkohol) 2905 45 Alkoholy; viacsýtne, glycerol 2915 70 Kyselina palmitová, kyselina stearová, ich soli a estery 2915 90 Kyseliny; nasýtené acyklické monokarboxylové kyseliny; anhydridy, halogenidy, peroxidy, peroxykyseliny a halogén-, sulfo-, nitro- alebo nitrózoderiváty, i. n. v položke 2915 Skupiny kódov a podpoložky HS 1517..., 3401..., 3823..., 3824..., 3826 Deriváty na báze palmového oleja a oleja z palmových jadier Sója 1201 Sójové bôby, tiež drvené 1208 10 Múka a krupica zo sójových bôbov 1507 Sójový olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované 2304 Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii sójového oleja Kukurica 1005 Kukurica 1102 20 Kukuričná múka 1103 13 Krúpy, krupica a pelety z kukurice 1103 29 40 Pelety z kukurice 1104 19 50 Zrná kukurice, inak spracované z kukurice 1104 23 Ostatné spracované zrná kukurice 1108 12 00 Kukuričný škrob 1515 21 Kukuričný olej a jeho frakcie: Surový olej 1904 10 10 Pripravené potraviny získané napučaním alebo pražením obilia alebo obilných produktov získaných z kukurice 2302 10 Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, získané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín alebo strukovín alebo kukurice 1515 29 Kukuričný olej a jeho frakcie, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované (okrem surového oleja) 2306 90 05 Pokrutiny a ostatné pevné zvyšky, tiež drvené alebo vo forme peliet, vznikajúce pri extrakcii z kukuričných klíčkov Drevo 4401 Palivové drevo, v polenách, klátoch, konároch, viazaniciach alebo podobných formách; štiepky alebo triesky z dreva; piliny, zvyšky a odpad z dreva, tiež aglomerované v tvare klátov, brikiet, peliet alebo podobných formách 4402 Drevné uhlie vrátane uhlia zo škrupín alebo orechov, tiež aglomerované (okrem drevného uhlia používaného ako liek, uhlia zmiešaného s uhlím na podkurovanie, aktivovaného uhlia a uhlia vo forme uhľa na kreslenie) 4403 Surové drevo, tiež odkôrnené alebo zbavené drevnej beli, alebo hrubo opracované do štvorcových tvarov 4406 Železničné alebo električkové podvaly (pražce) z dreva 4407 Drevo rezané alebo štiepané pozdĺžne, krájané alebo lúpané, tiež hobľované, brúsené pieskom alebo spájané na koncoch, s hrúbkou presahujúcou 6 mm 4408 Listy na dyhy (vrátane tých, ktoré boli získané lúpaním vrstveného dreva), listy na preglejky alebo na podobné vrstvené dosky a ostatné drevo, pozdĺžne rezané, krájané alebo lúpané, tiež hobľované, brúsené pieskom, pozdĺžne spájané alebo spájané na koncoch, s hrúbkou nepresahujúcou 6 mm 4409 Drevo (vrátane nezostavených doštičiek a vlysov na parketové podlahy) súvisle profilované (drážkované, žliabkované, s perami, skosené, spojené do V, vrúbkované, zaoblené alebo podobné) pozdĺž jednej alebo niekoľkých hrán, na koncoch alebo plochách, tiež hobľované, brúsené pieskom alebo spájané na koncoch 4410 Drevotrieskové dosky, orientované štiepkové dosky (OSB) a podobné dosky (napríklad trieskové dosky) z dreva alebo ostatných drevitých materiálov, tiež aglomerované živicami alebo ostatnými organickými spojivami 4411 Drevovláknité dosky alebo vláknité dosky z ostatných drevitých materiálov, tiež spájané živicami alebo ostatnými organickými spojivami 4412 Preglejky, dyhované dosky a podobné vrstvené dosky 4413 00 00 Zhutnené drevo, v tvare klátov, dosiek, doštičiek alebo profilov 4414 00 Drevené rámy na obrazy, fotografie, zrkadlá alebo podobné predmety 4415 Debny, debničky, klietky, bubny a podobné obaly z dreva; káblové bubny z dreva; jednoduché palety, skriňové palety a ostatné nakladacie plošiny, z dreva; nástavné rámy paliet z dreva (okrem nebaliaceho materiálu využívaného výlučne ako baliaci materiál na podporu, ochranu alebo prepravu iného výrobku umiestneného na trh) 4416 00 00 Sudy, kade, škopky, korytá a ostatné debnárske výrobky a ich časti, z dreva, vrátane dúh (časti steny suda) 4418 Výrobky stavebného stolárstva a tesárstva z dreva, vrátane pórovitých (voštinových) dosiek, zostavených podlahových dosiek a šindľov Vláknina a papier uvedené v kapitolách 47 a 48 kombinovanej nomenklatúry s výnimkou výrobkov z bambusu a zhodnotených výrobkov (z odpadu a zvyškov) 4900 Tlačené knihy, noviny, obrazy a ostatné výrobky polygrafického priemyslu; rukopisy, strojopisy a plány 9403 30, 9403 40, 9403 50 00, 9403 60 a 9403 90 30 Drevený nábytok 9406 10 00 Montované stavby z dreva Kaučuk 4001 Prírodný kaučuk, balata, gutaperča, guajal, tropická živica chicle a podobné prírodné gumy v primárnych formách alebo v platniach, listoch alebo pásoch 4005 Zmiešané kaučuky, nevulkanizované, v primárnych formách alebo platniach, listoch alebo pásoch 4006 Nevulkanizovaný kaučuk v ostatných formách (napr. tyče, rúrky a profily) a výrobky (napr. kotúče a krúžky) 4007 Nite a kordy z vulkanizovaného kaučuku 4008 Platne, listy, pásy, tyče a profily z vulkanizovaného kaučuku, iného ako tvrdeného kaučuku 4010 Dopravníkové alebo hnacie pásy alebo remene, z vulkanizovaného kaučuku 4011 Nové pneumatiky z kaučuku (ostatné) 4012 Protektorované alebo použité pneumatiky z kaučuku; plné obruče alebo komorové obruče, behúne plášťa pneumatiky a ochranné vložky do ráfika pneumatiky, z kaučuku 4013 Duše pneumatík, z kaučuku 4015 Odevy a odevné doplnky (vrátane prstových rukavíc, palčiakov a rukavíc bez prstov), na akékoľvek účely z vulkanizovaného kaučuku iného ako tvrdeného kaučuku 4016 Výrobky z vulkanizovaného kaučuku iného ako tvrdeného kaučuku, inde v kapitole 40 neuvedené 4017 Tvrdený kaučuk (t. j. ebonit) vo všetkých formách, vrátane odpadu a zvyškov; výrobky z tvrdeného kaučuku Pozmeňujúci návrh 238 Návrh nariadenia Príloha II – odsek 1 – bod 2 2.  Číselné označenie podľa harmonizovaného systému, voľný opis a množstvo70 príslušnej komodity alebo výrobku, ktoré hospodársky subjekt plánuje umiestniť na trh Únie; 2.  Číselné označenie podľa harmonizovaného systému, voľný opis vrátane obchodného mena, ako aj, ak je to relevantné, odborného názvu, a množstvo70 príslušnej komodity alebo výrobku, ktoré hospodársky subjekt plánuje umiestniť na trh Únie alebo vyviesť z neho; __________________ __________________ 70 Množstvo musí byť vyjadrené v kilogramoch čistej hmotnosti a prípadne aj v doplnkovej jednotke stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 v porovnaní s číselným označením podľa harmonizovaného systému. Doplnková jednotka je uplatniteľná, ak je jednotne definovaná pre všetky možné podpoložky pod číselným označením podľa harmonizovaného systému uvedeným vo vyhlásení o náležitej starostlivosti. 70 Množstvo musí byť vyjadrené v kilogramoch čistej hmotnosti s uvedením predpokladaného percenta alebo odchýlky a prípadne aj v doplnkovej jednotke stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 v porovnaní s číselným označením podľa harmonizovaného systému. Doplnková jednotka je uplatniteľná, ak je jednotne definovaná pre všetky možné podpoložky pod číselným označením podľa harmonizovaného systému uvedeným vo vyhlásení o náležitej starostlivosti. Pozmeňujúci návrh 239 Návrh nariadenia Príloha II – odsek 1 – bod 3 3.  Krajina výroby a všetky plochy pozemkov výroby vrátane geolokalizačných súradníc, zemepisnej šírky a zemepisnej dĺžky. Ak výrobok alebo komodita obsahuje materiály, súčasti alebo zložky vyrobené na rôznych plochách pozemkov, zahrnú sa geolokalizačné súradnice všetkých rôznych plôch pozemkov; 3.  Krajina výroby a jej časti a všetky geolokalizačné súradnice, zemepisná šírka a dĺžka, všetkých plôch pozemkov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1 písm. d). Ak výrobok alebo komodita obsahuje materiály, súčasti alebo zložky vyrobené na rôznych plochách pozemkov alebo polygónov, zahrnú sa geolokalizačné súradnice všetkých rôznych plôch pozemkov a polygónov;