Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2022/2037(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0022/2023

Predkladané texty :

A9-0022/2023

Rozpravy :

PV 15/02/2023 - 15
CRE 15/02/2023 - 15

Hlasovanie :

PV 16/02/2023 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2023)0057

Prijaté texty
PDF 175kWORD 54k
Štvrtok, 16. februára 2023 - Štrasburg
Európska centrálna banka - výročná správa 2022
P9_TA(2023)0057A9-0022/2023

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2023 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2022 (2022/2037(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) za rok 2021,

–  so zreteľom na spätnú väzbu ECB z 28. apríla 2022 v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament ako súčasť svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2020,

–  so zreteľom na akčný plán ECB v oblasti klímy zo 4. júla 2022 na ďalšie začlenenie zmeny klímy do svojich operácií menovej politiky,

–  so zreteľom na makroekonomické prognózy odborníkov ECB z 8. septembra 2022 pre eurozónu,

–  so zreteľom na rýchly odhad Eurostatu z 30. septembra 2022,

–  so zreteľom na výsledky záťažového testu ECB týkajúceho sa klimatických rizík z 8. júla 2022,

–  so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie z leta 2022,

–  so zreteľom na Svetový hospodársky výhľad Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) na rok 2022,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra z júna – júla 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(1),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 1, článok 125, článok 127 ods. 1 a 2, článok 130, článok 282 ods. 2 a článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na dialógy o menových otázkach s prezidentkou ECB Christine Lagardeovou zo 7. februára, 20. júna, 26. septembra a 28. novembra 2022,

–  so zreteľom na schválenie nástroja na ochranu transmisie (TPI) Radou guvernérov ECB 21. júla 2022,

–  so zreteľom na rozhodnutia menovej politiky Rady guvernérov ECB zvýšiť úrokové sadzby ECB v júli, v septembri, novembri a decembri 2022,

–  so zreteľom na správu ECB z 29. septembra 2022 o pokroku dosiahnutom vo fáze skúmania digitálneho eura,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 s názvom Sociálne a hospodárske dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie schopnosti EÚ konať(2),

–  so zreteľom na články 3 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0022/2023),

A.  keďže podľa východiskovej prognózy ECB zo septembra 2022 sa hospodársky rast zníži z 3,1 % v roku 2022 na 0,9 % v roku 2023 a potom sa v roku 2024 zotaví na 1,9 % v základnom scenári; keďže niektoré základné predpoklady tejto prognózy sú už zastarané; keďže výhľad aktivity v eurozóne je vysoko nerovnomerný medzi jednotlivými krajinami a sprevádza ho vysoký stupeň neistoty súvisiacej s vývojom vojny na Ukrajine a s energetickou krízou, pričom viaceré nezávislé prognózy predpovedajú recesiu;

B.  keďže nevyprovokovaná, nemorálna a nespravodlivá útočná vojna Ruska voči Ukrajine vážne zasiahla dôveru, spôsobila prudký nárast cien energie a potravín a v spojení s ďalšími narušeniami na strane dodávok v Číne prehĺbila existujúce tlaky v dodávateľskom reťazci;

C.  keďže hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu, ktorú definovala ako 2 % infláciu v strednodobom horizonte;

D.  keďže podľa prognóz ECB zo septembra 2022 sa očakáva, že celková inflácia klesne z 8,1 % v roku 2022 na 5,5 v roku 2023 a na 2,3 % v roku 2024; keďže úroveň 2,3 % je stále nad cieľovou mierou ECB;

E.  keďže podľa Eurostatu bola miera nezamestnanosti v júli 2022 na úrovni 6 % v EÚ a 6,6 % v eurozóne, pričom je nerovnomerne rozložená v rámci EÚ a v rámci členských štátov, a miera nezamestnanosti mladých ľudí zostávala oveľa vyššia (14 % v EÚ a 14,2 % v eurozóne); keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí je aj naďalej vážnym problémom, ktorý treba v EÚ riešiť;

F.  keďže ECB sa v rámci svojho mandátu zaviazala prispievať k plneniu cieľov Parížskej dohody; keďže zmena klímy môže brzdiť účinnosť menovej politiky, ovplyvniť rast a zvýšiť cenovú a makroekonomickú nestabilitu;

G.  keďže fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky je predpokladom toho, aby ECB mohla plniť svoj mandát v oblasti cenovej stability;

H.  keďže vonkajšia hodnota eura sa v porovnaní s americkým dolárom v posledných mesiacoch výrazne zhoršila; keďže s energiami a energetickými derivátmi sa obchoduje v amerických dolároch a pokles výmenného kurzu eura voči doláru ďalej prispieva k inflácii;

I.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z júna a júla 2022 bola verejná podpora pre európsku hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou eurom na doteraz vôbec najvyššej úrovni, a to 80 % v eurozóne a 72 % v celej EÚ;

J.  keďže ECB sa zodpovedá Európskemu parlamentu ako inštitúcii, ktorá zastupuje občanov EÚ;

Všeobecný prehľad

1.  je hlboko znepokojený nevyprovokovanou ruskou agresívnou vojnou na Ukrajine a jej vážnymi, nepredvídateľnými a dlhodobými dosahmi na európske hospodárstvo a spoločnosť, najmä najviac ohrozené a zraniteľné skupiny, ako sú malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a domácnosti s nižšími príjmami;

2.  zdôrazňuje, že bezprecedentné krízy si vyžadujú bezprecedentné, inovatívne a odvážne rozhodnutia o menovej politike;

3.  chápe neistotu a zložité prostredie ako faktory, ktoré ovplyvňujú menovú politiku; vyjadruje hlboké znepokojenie nad historicky vysokou mierou inflácie; víta rozhodnosť ECB, pokiaľ ide o pripravenosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie finančnej stability;

4.  pripomína, že prvoradou úlohou ECB je zabezpečiť cenovú stabilitu;

5.  uznáva, že ECB by svojimi nástrojmi menovej politiky mohla znížiť ceny výrazným znížením celkového dopytu, pričom uznáva, že by to zvýšilo riziko negatívneho vplyvu na rast a zamestnanosť;

6.  konštatuje, že súčasnú infláciu spôsobujú hlavne faktory na strane ponuky, najmä ceny energie a potravín, ktoré teraz ovplyvňujú základnú infláciu;

7.  ďalej konštatuje, že tradičné nástroje menovej politiky majú obmedzený vplyv na riešenie inflácie, ktorú ovplyvňuje najmä ponuka;

8.  zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je podmienkou toho, aby ECB mohla plniť svoj mandát;

9.  víta pristúpenie Chorvátskej republiky k eurozóne v januári 2023 ako jej 20. členskej krajiny;

10.  konštatuje, že fiškálne a menové politiky sa počas pandémie navzájom posilnili, pričom všetky inštitúcie EÚ a členské štáty spolupracovali v rámci svojich mandátov, čím sa zabránilo opakovaniu javov z finančnej krízy v roku 2008, a pripomína skúsenosti získané z jej príčin a reakcie na ňu; zdôrazňuje, že na zachovanie cenovej stability je v súčasnosti potrebná ešte užšia koordinácia fiškálnych a menových politík, pretože riešenie otrasov na strane ponuky si vyžaduje väčšiu odolnosť dodávateľského reťazca a reformy v energetike vrátane prechodu na ďalšie obnoviteľné zdroje a predvídateľnejší investičný rámec; súhlasí s upozornením prezidentky Lagardeovej, že „je nevyhnutné, aby fiškálna podpora použitá na ochranu... domácností pred vplyvom vyšších cien bola dočasná a cielená. Tým sa obmedzuje riziko podnecovania inflačných tlakov a uľahčuje aj úloha menovej politiky zabezpečiť cenovú stabilitu a prispieva k zachovaniu udržateľnosti dlhu“(3);

11.  víta vyhlásenie prezidentky Lagardeovej, že súčasná geopolitická kríza si vyžaduje pokrok v oblasti fiškálnej integrácie EÚ; víta dlhodobú podporu ECB pre rýchle dokončenie bankovej únie a zdôrazňuje riziká spojené s vážnymi oneskoreniami v tejto oblasti; berie na vedomie podporu ECB vytvoreniu plnohodnotného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS); uznáva, že rozdelenie rizika a jeho znižovanie sú vzájomne prepojené a že systémy inštitucionálnej ochrany zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a stabilizácii členských inštitúcií; víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol pri znižovaní objemu nesplácaných úverov;

12.  vyzýva ECB, aby aj ďalej pravidelne monitorovala vývoj a zverejňovala informácie o medzinárodnej úlohe eura; zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje prehĺbenie a dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie s cieľom znížiť skutočnú a vnímanú zraniteľnosť eurozóny voči makroekonomickým otrasom; konštatuje, že zatraktívnenie eura ako rezervnej meny ešte viac posilní jeho medzinárodné využitie a zvýši schopnosť EÚ nezávisle tvoriť svoje zámery politiky, čo je kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity;

Menová politika

13.  je znepokojený tým, že inflácia v eurozóne dosiahla rekordnú úroveň, pričom priemerná inflácia za rok 2022 bola na úrovni 8,4 %; zdôrazňuje, že celková inflácia sa v októbri 2022 zvýšila na rekordných 10,6 % a v decembri 2022 klesla na 9,2 %; zdôrazňuje, že cena energia je zďaleka najvýznamnejším faktorom zvyšujúcim infláciu (40,8 %), za ktorou nasledujú ceny potravín (11,8 %); konštatuje, že ECB predpovedá celkovú infláciu na úrovni 6,3 % v roku 2023, 3,4 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025 s rizikom zvýšenia najmä v dôsledku narušenia dodávok energie a potravín; konštatuje, že inflácia je v súčasnosti oveľa vyššia než cieľová miera ECB na úrovni 2 %; konštatuje, že základná inflácia je v súčasnosti na úrovni 5,2 %; pripomína, že prvoradou úlohou ECB je zabezpečiť cenovú stabilitu;

14.  pripomína, že v preskúmaní stratégie ECB sa opätovne potvrdila strednodobá orientácia inflačného cieľa, pričom sa stanovil symetrický strednodobý cieľ na úrovni 2 %; vyzýva ECB, aby sa v tomto strednodobom horizonte dôsledne zamerala na infláciu, a to aj počas súčasnej krízy; vyzýva ECB, aby vymedzila pojem „strednodobý“;

15.  berie na vedomie nedávne rozhodnutia ECB v oblasti menovej politiky zvýšiť sadzby o 50 bázických bodov v júli, o 75 v septembri, o 75 v novembri, o 50 v decembri 2022 a o 50 vo februári 2023; konštatuje, že súčasná úroková sadzba je 3,0 %; berie na vedomie vyhlásenie prezidentky Lagardeovej, že ECB má v úmysle ďalej zvyšovať úrokové sadzby počas nasledujúcich niekoľkých zasadnutí, kým inflácia nedosiahne cieľovú úroveň; konštatuje, že nominálne úrokové sadzby zostávajú pod neutrálnou sadzbou;

16.  konštatuje, že ECB má k dispozícii nástroje na zníženie celkového dopytu s cieľom znížiť infláciu na cieľovú úroveň v strednodobom horizonte; vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami takýchto politických rozhodnutí na rast a zamestnanosť, ktorými by sa malo zaoberať posúdenie proporcionality; vyzýva ECB, aby vzhľadom na vysokú mieru neistoty zvážila vyváženejšiu a postupnejšiu úpravu politiky; požaduje lepšie odôvodnenie všetkých budúcich politických rozhodnutí o sadzbách;

17.  pripomína, že ruská agresia na Ukrajine a závislosť od dovážaných fosílnych palív sú zodpovedné za väčšinu nedávneho výrazného rastu cien, pričom celková inflácia odráža prudké zvýšenie cien ropy a zemného plynu; konštatuje, že infláciu v súčasnosti zvyšuje najmä ponuka; ďalej poznamenáva, že tradičné nástroje menovej politiky majú obmedzený vplyv na riešenie inflácie, ktorú ovplyvňujú najmä ceny energie a potravín; berie na vedomie opakované potvrdenie ECB, že zvýšenie úrokových sadzieb neprinesie zníženie cien energií ani neovplyvní infláciu v krátkodobom horizonte;

18.  je vážne znepokojený rizikom fragmentácie vzhľadom na rozdiely v úrovniach inflácie medzi krajinami eurozóny, ktoré sa v auguste 2022 pohybovali od 25,2 % v Estónsku po 6,6 % vo Francúzsku; domnieva sa, že to ohrozuje jednotnosť menovej politiky ECB a jej transmisiu;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa členky výkonnej rady Isabel Schnabelovej sú „zisky sú v poslednom období kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k celkovej domácej inflácii, pričom ich príspevok je historicky najvyšší“(4); vyzýva ECB, aby pravidelne zverejňovala údaje o príspevku ziskov k inflácii; konštatuje, že menová politika nie je správnou reakciou na tento faktor prispievajúci k inflácii, konkrétne nadmernú trhovú silu, ktorú lepšie riešia iné politiky;

20.  vyzýva ECB, aby vypracovala dôveryhodnú komunikačnú stratégiu podporenú rýchlymi a hmatateľnými opatreniami s cieľom naznačiť európskym občanom, že inflácia v strednodobom horizonte klesne; je hlboko znepokojený tým, že inflačné očakávania spotrebiteľov na nasledujúcich 12 mesiacov a medián očakávanej inflácie na nasledujúce tri roky sú výrazne nad cieľovou úrovňou, a to 5,0 %, resp. 2,9 %(5); so znepokojením konštatuje, že inflačné očakávania sú podľa toho stávajú nestabilnejšími; konštatuje, že ovplyvňovanie inflačných očakávaní sa uvádza ako jeden z hlavných dôvodov zvyšovania sadzieb zo strany ECB; vyzýva ECB, aby sa ďalej zaoberala úlohou inflačných očakávaní a tým, ako ich ovplyvňujú oznámenia a opatrenia ECB;

21.  konštatuje, že chýba akademický konsenzus, pokiaľ ide o úlohu inflačných očakávaní pri výsledkoch inflácie;

22.  je osobitne znepokojený tým, že nedávny pokles výmenného kurzu euro voči americkému doláru sa stal hlavným faktorom, ktorý prispieva k inflácii cien energií; konštatuje, že pokles eura voči americkému doláru v poslednom období preto prispieva k inflácii cien energií, keďže s energetickými derivátmi sa obchoduje v amerických dolároch;

23.  poznamenáva, že MMF vo svojom Svetovom hospodárskom výhľade na rok 2022 dospel k záveru, že riziká mzdovej špirály sú obmedzené; konštatuje, že odolné trhy práce a určité dobiehanie v snahe kompenzovať stratu kúpnej sily pravdepodobne prispejú k výraznému rastu miezd; vyzýva ECB, aby toto riziko veľmi pozorne sledovala;

24.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ECB vo svojom kolaterálovom rámci naďalej využíva služby súkromných ratingových agentúr pri určovaní ratingov štátnych dlhopisov; opakuje svoju výzvu ECB, aby s týmto prístupom skončila;

25.  zdôrazňuje, že rovnomerná transmisia menovej politiky je nevyhnutná na dosiahnutie mandátu ECB v oblasti cenovej stability; zdôrazňuje, že nadmerné rozdiely vo výnosoch zo štátnych dlhopisov spôsobujú, že úverové podmienky nie sú v súlade s jednotnou transmisiou menovej politiky; berie na vedomie rozhodnutie ECB z 15. júna 2022 uplatniť flexibilitu pri reinvestovaní splátok, ktoré sú splatné v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív; víta spustenie nástroja na ochranu transmisie s cieľom podporiť účinnú transmisiu menovej politiky v celej eurozóne;

26.  konštatuje, že kombinácia lacných cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO) a vyšších úrokových sadzieb vytvorila riziko, že európske banky môžu dosiahnuť mimoriadny miliardový zisk; víta rozhodnutie ECB prijaté na jej októbrovej schôdzi, ktoré bráni tejto arbitráži;

27.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou koordináciou menovej politiky medzi hlavnými centrálnymi bankami vo svete; ďalej sa obáva, že súčasný cyklus zvyšovania sadzieb na celom svete povedie k bezprecedentnému sprísneniu podmienok menovej politiky; vyzýva ECB, aby iniciovala medzinárodný dialóg s ostatnými centrálnymi bankami;

Sekundárne ciele

28.  pripomína, že počas menového dialógu v novembri 2021 prezidentka ECB uviedla, že „sekundárne ciele zahŕňajú samozrejme hospodársky rozvoj, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy atď. je zrejmé, že tieto sekundárne ciele sa musia zohľadniť, najmä ak ich veľmi jasne stanovia ostatné inštitúcie, a najmä Európsky parlament“; navrhuje využiť toto uznesenie na poskytnutie podnetov ECB týkajúcich sa sekundárnych cieľov(6);

29.  pripomína, že bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, sa v ZFEÚ sa vyžaduje, aby ECB podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie v súlade s článkom 3 Zmluvy o EÚ; poukazuje na to, že medzi cieľmi ECB existuje jasná hierarchia;

30.  konštatuje, že menové politiky ECB zamerané na plnenie jej hlavného mandátu podliehajú posúdeniu proporcionality; konštatuje, že v posúdení proporcionality sa zohľadňuje vplyv opatrení menovej politiky na širšie hospodárstvo a hospodárske politiky, ktorými sa zaoberá tento oddiel; zdôrazňuje, že ak ECB čelí možnosti výberu medzi rôznymi súbormi politík, ktoré rovnako podporujú cenovú stabilitu, vyberie tie, ktoré najlepšie podporujú všeobecné hospodárske politiky EÚ(7);

31.  vyzýva ECB, aby vo svojej výročnej správe venovala osobitnú kapitolu vysvetleniu svojej interpretácie sekundárnych cieľov a konania v súlade s nimi a aby uviedla účinky svojej menovej politiky na všeobecné hospodárske politiky EÚ;

32.  za kľúčové hospodárske ciele považuje vysokú úroveň sociálne, environmentálne a hospodársky udržateľného rastu a sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti; pripomína význam Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že tieto ciele sa najlepšie dosiahnu vtedy, keď bude voľný trh fungovať v stabilnom makroekonomickom prostredí založenom na predvídateľných cenových úrovniach;

33.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu MSP v hospodárstve EÚ, ako aj v hospodárskej a sociálnej konvergencii, zamestnanosti a realizácii dvojakej transformácie (digitálnej a klimatickej);

34.  navrhuje, aby ECB v rámci svojho posúdenia proporcionality zohľadnila, že náklady na jej operácie menovej politiky by nemali neúmerne znášať nižšie príjmové vrstvy a najzraniteľnejšie skupiny, a aby posúdila vplyv svojich operácií menovej politiky na tieto skupiny, pričom by mala mať na pamäti, že bohatstvo a príjmová nerovnosť negatívne ovplyvňujú účinnosť transmisie menovej politiky(8);

35.  vyzýva ECB ako nezávislú inštitúciu, aby sa pri výkone svojho mandátu naďalej vyhýbala politicky motivovaným rozhodnutiam;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

36.  konštatuje, že cenová stabilita a stabilné makroekonomické prostredie sú potrebné na podporu ekologických investícií a okrem iného by pomohli vytvoriť vhodné podmienky na vykonávanie Parížskej dohody; vyzýva ECB, aby posúdila, do akej miery zmena klímy ovplyvňuje jej schopnosť udržiavať cenovú stabilitu;

37.  pripomína, že ECB je ako inštitúcia EÚ viazaná záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody;

38.  berie na vedomie rozhodnutie Rady guvernérov prijať ďalšie kroky na začlenenie aspektov zmeny klímy do rámca menovej politiky Eurosystému;

39.  konštatuje, že pojem „trhová neutralita“ súvisí so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou; rešpektuje nezávislosť ECB, ale vyzýva ju, aby riešila zlyhania trhu a zabezpečila efektívne rozdeľovanie zdrojov v dlhodobom horizonte a zároveň zostala v čo najväčšej miere apolitická a rešpektovala zásadu trhovej neutrality; konštatuje, že ECB sa už v niekoľkých prípadoch odchýlila od trhovej neutrality; zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia sa nesmú prijímať na úkor dosiahnutia primárneho cieľa ECB;

40.  berie na vedomie oznámenie ECB o dekarbonizácii svojej držby podnikových dlhopisov „úpravou zloženia“ svojho portfólia; zdôrazňuje, že programy nákupu aktív ECB predstavujú nekonvenčnú menovú politiku, ktorá by sa mala uplatňovať len za bezprecedentných hospodárskych okolností; ďalej zdôrazňuje, že tieto držby sú vedľajším produktom riešenia problému nízkej inflácie v minulosti a že investovanie nie je cieľom menovej politiky;

41.  berie tiež na vedomie oznámenie o ekologizácii kolaterálového rámca ECB, čo pomôže znížiť finančné riziko v súvahe ECB;

42.  víta oznámenie ECB o ďalšom posilnení nástrojov a spôsobilostí Eurosystému v oblasti posudzovania rizika s cieľom lepšie zohľadniť riziká súvisiace s klímou a životným prostredím, napríklad prostredníctvom ich interných systémov posudzovania úverov; víta najmä spoluprácu ECB s ratingovými agentúrami s cieľom zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým začleňujú klimatické riziká do svojich ratingov, a ich ambície v oblasti požiadaviek na zverejňovanie informácií o klimatických rizikách;

43.  víta akčný plán ECB a jej podrobný plán opatrení súvisiacich so zmenou klímy s cieľom ďalej začleňovať otázky súvisiace so zmenou klímy do jej politického rámca a modelov;

44.  víta záťažový test ECB týkajúci sa klimatických rizík, ktorý bol vypracovaný s cieľom posúdiť odolnosť bánk a podnikov z hľadiska klimatickej transformácie; konštatuje, že z výsledkov uverejnených 8. júla 2022 vyplýva, že väčšina bánk nemá spoľahlivé rámce na záťažové testovanie klimatických rizík a chýbajú im relevantné údaje; vyzýva ECB, aby poskytovala funkčné usmernenia a znížila byrokratickú záťaž; konštatuje, že bankový dohľad by mal byť založený na riziku a nemal by sa riadiť sekundárnymi hľadiskami; vyzýva banky, aby zvýšili svoje úsilie o meranie a riadenie klimatických rizík;

45.  vyzdvihuje, že ECB dosiahla medzi rokmi 2020 a 2021 zníženie vlastných emisií uhlíka o 10,7 %;

Transparentnosť, zodpovednosť, rodová rovnosť a ďalšie aspekty

46.  zdôrazňuje, že treba ďalej posilňovať opatrenia ECB týkajúce sa vyvodzovania zodpovednosti a transparentnosti; konštatuje, že hoci ECB rozšírila svoj súbor nástrojov a cieľov nad rámec cenovej stability, v jej postupoch v oblasti zodpovednosti nastal len čiastočný pokrok; so záujmom očakáva písomnú formalizáciu súčasných postupov v oblasti zodpovednosti medzi ECB a Európskym parlamentom; opakuje svoju výzvu adresovanú ECB, aby posilnila svoju zodpovednosť voči Európskemu parlamentu;

47.  víta vecnú a podrobnú reakciu ECB na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2020; vyzýva ECB, aby si aj naďalej plnila svoje záväzky týkajúce sa zodpovednosti a každoročne naďalej zverejňovala písomnú reakciu na uznesenia Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

48.  vyzýva ECB, aby lepšie informovala o stanoviskách ECB v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad, a to aj písomne;

49.  víta novú komunikačnú politiku ECB, ktorá obsahuje prístupnejšie spôsoby vysvetľovania a prezentácie politických rozhodnutí ECB širokej verejnosti a zainteresovaným stranám;

50.  víta pozornosť, ktorú ECB venuje rizikám kybernetických útokov; nabáda ju, aby tejto otázke naďalej venovala pozornosť, najmä so zreteľom na geopolitický kontext;

51.  vyzýva ECB, aby zintenzívnila monitorovanie vývoja kryptomien a súvisiacich rizík z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a inej trestnej činnosti súvisiacej s anonymitou, ktorú kryptoaktíva poskytujú; v tejto súvislosti berie na vedomie nadobudnutie účinnosti nariadenia o trhoch s kryptoaktívami;

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členmi Výkonnej rady ECB a Rady guvernérov sú len dve ženy; opakuje, že nominácie do výkonnej rady by mali byť rodovo‑vyvážené a Európskemu parlamentu by sa mali predkladať užšie zoznamy kandidátov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že namiesto poskytnutia užšieho zoznamu kandidátov členské štáty nedávno nominovali počet kandidátov rovnajúci sa počtu voľných pracovných miest; pripomína, že Európsky parlament sa v minulosti v súlade so svojím uznesením o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ zaviazal, že nebude posudzovať zoznamy kandidátov, ktoré nerešpektujú zásadu rodovej rovnováhy; vyzýva členské štáty eurozóny, aby si splnili svoju úlohu a v plnej miere začlenili zásadu rodovej rovnosti do svojich postupov vymenúvania a aby zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetky pohlavia, pokiaľ ide o pozíciu guvernéra národnej centrálnej banky;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová nerovnováha pretrváva v celej organizačnej štruktúre ECB, najmä pokiaľ ide o podiel žien na vyšších riadiacich pozíciách; konštatuje, že podľa posledné dostupné štatistiky sú z roku 2019 a naznačujú, že podiel žien na všetkých riadiacich pozíciách ECB sa zvýšil na 30,3 % a na vyšších riadiacich pozíciách na 30,8 %; víta novú stratégiu ECB na zlepšenie rodovej vyváženosti vrátane cieľa zvýšiť podiel žien na 40 % až 51 % do roku 2026; vyzýva ECB, aby vo svojej výročnej správe informovala o pokroku v tejto oblasti;

54.  podporuje cieľ ECB zvýšiť zastúpenie žien tým, že podporuje ich napredovanie v tejto oblasti; víta preto iniciatívy, akou je štipendium ECB pre ženy v ekonomike;

55.  berie na vedomie služobné pravidlá ECB týkajúce sa možného konfliktu záujmov pracovníkov a nabáda na ich ambiciózne uplatňovanie; ďalej berie na vedomie prebiehajúce preskúmanie jej etického rámca; zdôrazňuje rozhodnutie európskej ombudsmanky z 26. októbra 2022 vydať v tejto súvislosti odporúčania, najmä pokiaľ ide o jav „otáčavých dverí“ v ECB, po nedávnom prípade odchodu vysokopostaveného ekonóma do americkej investičnej banky(9); vyzýva ECB, aby obdobie, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, pre vyššie platové triedy rozšírila aj na zamestnancov v nižších mzdových skupinách;

56.  vyzýva ECB, aby vypracovala stratégiu zaobchádzania s lobistami, a zvýšila transparentnosť kontaktov na úrovni zamestnancov nad rámec Rady guvernérov;

57.  víta skutočnosť, že v roku 2021 sa počet falošných eurobankoviek znížil na najnižšiu úroveň od roku 2003 (12 z milióna); vyzýva ECB, aby posilnila boj proti falšovaniu a spoluprácu s Europolom, Interpolom a Komisiou pri plnení tohto cieľa; vyzýva ECB, aby bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov, vytvorila systém lepšieho monitorovania veľkých transakcií s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

58.  víta pokrok ECB v projekte digitálneho eura a dialóg s Európskym parlamentom v tejto súvislosti; so záujmom očakáva ukončenie 24-mesačnej fázy skúmania projektu digitálneho eura a to, že Rada guvernérov prijme rozhodnutie o začatí procesu zavádzania digitálneho eura, keď spoluzákonodarcovia poskytnú právny základ vychádzajúci z nadchádzajúceho návrhu Komisie;

59.  vyzdvihuje očakávané prínosy, napríklad zlepšenie efektívnosti a zvýšenie finančného začlenenia; súhlasí s ECB, že digitálne euro by muselo spĺňať celý rad minimálnych požiadaviek vrátane odolnosti, bezpečnosti, efektívnosti a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že digitálne euro by mohlo dopĺňať, ale nesmie nahradiť hotovosť ako platobný prostriedok;

60.  vyzýva ECB, aby pri navrhovaní digitálneho eura náležite zohľadnila riziká pre bankový sektor a celkové poskytovanie úverov reálnej ekonomike;

61.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím ECB zapojiť spoločnosť Amazon do testovania prototypov rozhraní na digitálne euro; zdôrazňuje, že táto spoločnosť je potenciálnym konkurentom v tejto oblasti, a preto by nemala byť v takejto pozícii, a to najmä preto, že za túto úlohu nedostáva žiadnu finančnú odmenu; okrem toho zdôrazňuje, že outsourcing infraštruktúry digitálneho eura na americkú technologickú spoločnosť oslabuje strategickú autonómiu EÚ;

62.  vyzýva na ďalšie posilnenie vnútorného rámca ECB pre oznamovanie protispoločenskej činnosti tak, aby bol v súlade so smernicou EÚ o oznamovateľoch(10);

63.  navrhuje zriadenie nezávislého hodnotiaceho úradu podľa vzoru úradu MMF, ktorý by mohol vykonávať hodnotenia politík ECB a vykonávať posúdenia vplyvu rôznych možností politiky bez toho, aby sa narušila nezávislosť ECB;

o
o   o

64.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ C 479, 16.12.2022, s. 75.
(3) Úvodné poznámky k dialógu o menových otázkach z 26. septembra 2022:https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2022/html/ecb.sp220926_1~0bd6fcc86c.en.html.
(4) Prejav Isabel Schnabelovej o globalizácii inflácie: https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2022/html/ecb.sp220511_1~e9ba02e127.en.html.
(5) https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2023/html/ecb.pr230112~6cfbeda491.en.html
(6) Strana 15 prepisu menového dialógu z novembra 2021: https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2021/html/ecb.sp211115_annex_1~d1ef2075bb.en.pdf.
(7) https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2022/html/ecb.sp220324~61c5afb6b9.en.html
(8) https://www.bis.org/publ/othp50.htm
(9) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/162341
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

Posledná úprava: 15. mája 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia