(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0033/2023). (2) * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ(4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)  Podľa Parížskej dohody prijatej v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa jej zmluvné strany dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Zmluvné strany Glasgowského klimatického paktu v novembri 2021 opätovne potvrdili, že udržanie nárastu priemernej globálnej teploty na úrovni 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia by výrazne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roka 2022 posilnia svoje ciele do roku 2030. Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody tvorí základ oznámenia Komisie o Európskej zelenej dohode z 11. decembra 2019(5). Únia sa v aktualizovanom vnútroštátne stanovenom príspevku predloženom sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020 zaviazala, že do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(3)  Ako bolo oznámené v Zelenej dohode, Komisia predstavila svoju stratégiu vlny obnovy 14. októbra 2020(6). Stratégia obsahuje akčný plán s konkrétnymi regulačnými, finančnými a podpornými opatreniami a stanovuje cieľ do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru obnovy budov a podporiť hĺbkovú obnovu viac ako 35 miliónov budov a vytvorenie až 160 000 pracovných miest v odvetví stavebníctva. Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je potrebná ako jeden z nástrojov na realizáciu vlny obnovy. Prispeje aj k realizácii iniciatívy Nový európsky Bauhaus a európskej misie pre klimaticky neutrálne a inteligentné mestá a mala by nasledovať cestu, ktorú vytýčila iniciatíva Nový európsky Bauhaus ako predchádzajúcu fázu vlny obnovy. Zámerom iniciatívy Nový európsky Bauhaus je podporiť inkluzívnejšiu spoločnosť, ktorá presadzuje dobré životné podmienky všetkých v súlade s historickým Bauhausom, ktorý prispel k sociálnemu začleneniu a blahu občanov, najmä komunít pracovníkov. Uľahčením odbornej prípravy a vytvárania sietí a vydávaním usmernení pre architektov, umelcov, študentov, inžinierov a dizajnérov v súlade so zásadami udržateľnosti, estetiky a inklúzie môže iniciatíva Nový európsky Bauhaus umožniť miestnym orgánom rozvíjať inovatívne a kultúrne riešenia pri vytváraní udržateľnejšieho zastavaného prostredia. Členské štáty by mali podporovať projekty iniciatívy Nový európsky Bauhaus, ktoré obohatia kultúrnu a zastavanú krajinu regiónov v celej Európe a pomôžu štvrtiam a komunitám dosiahnuť ciele Únie v oblasti klímy.

(4)   V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(7), tzv. európskom právnom predpise v oblasti klímy, sa v práve Únie zakotvuje cieľ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 v rámci celého hospodárstva klimatickú neutralitu a stanovuje sa v ňom záväzný záväzok Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(5)   Cieľom legislatívneho balíka „Fit for 55“ oznámeného v pracovnom programe Komisie na rok 2021 je splniť tieto ciele. Zahŕňa celý rad oblastí politiky vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, zdaňovania energie, spoločného úsilia, obchodovania s emisiami a infraštruktúry pre alternatívne palivá. Revízia smernice 2010/31/EÚ je neoddeliteľnou súčasťou tohto balíka. V oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom Plán REPowerEU sa preskúmali kľúčové ustanovenia legislatívneho balíka Fit for 55 vzhľadom na aktualizovaný geopolitický kontext, ktorý si vyžaduje revidovaný politický rámec, s novými legislatívnymi návrhmi a cielenými odporúčaniami na aktualizáciu cieľov, najmä zvýšením ambícií, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a úspory energie a posilnenú energetickú nezávislosť, a zároveň odklon od fosílnych palív. V tomto oznámení sa členské štáty tiež vyzvali, aby zvážili daňové opatrenia s cieľom poskytnúť stimuly na úspory energie a znížiť spotrebu fosílnych palív vrátane odpočtov dane spojených s úsporami energie.

(5a)  Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov by mala byť v súlade s ostatnými návrhmi, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ako sú navrhované revízie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES(8), 2012/27/EÚ(9), 2014/94/EÚ(10) a (EÚ) 2018/2001(11).

(5b)  Obnova pamiatok by sa mala vždy vykonávať v súlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane, medzinárodnými normami ochrany vrátane Benátskej charty o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít z roku 1964 a pôvodnou architektúrou príslušných pamiatok.

(5c)  V prípade budov, ktoré majú historickú alebo architektonickú hodnotu, ale nie sú úradne chránené, by členské štáty mali stanoviť kritériá na uplatňovanie najvyššej triedy energetickej hospodárnosti, ktorá je technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľná, pričom sa zachová charakter budovy.

(6)  Budovy zodpovedajú za 40 % konečnej spotreby energie v Únii a 36 % jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou, pričom 75 % budov v Únii je stále energeticky neefektívnych. Zemný plyn zohráva najväčšiu úlohu pri vykurovaní budov, keďže predstavuje približne 42 % energie spotrebovanej na vykurovanie priestorov v sektore bývania. Druhým najdôležitejším fosílnym palivom na vykurovanie je ropa, ktorá predstavuje 14 % a uhlie približne 3 %. Zníženie spotreby energie v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti vykonávané v súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/1749(12) a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie ▌emisií skleníkových plynov a energetickej chudoby v Únii. Znížená spotreba energie a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, najmä slnečnej energie, takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní energetickej závislosti Únie od fosílnych palív a najmä od dovozu, podpore bezpečnosti dodávok energií v súlade s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU, integrácii energetického systému, prispievaní k efektívnosti systému, posilňovaní technického vývoja a pri vytváraní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj najmä na ostrovoch, vo vidieckych oblastiach a v komunitách nenapojených na sieť.

(6a)  Zlepšenie energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov prostredníctvom hĺbkovej obnovy má obrovský sociálny, hospodársky a environmentálny prínos. Energetická efektívnosť je okrem toho najbezpečnejšou a nákladovo najefektívnejšou metódou na zníženie závislosti Únie od dovozu energie a zmiernenie negatívneho vplyvu vysokých cien energie. Investície do energetickej efektívnosti by mali mať vysokú prioritu na súkromnej aj verejnej úrovni.

(6b)  Aby sa zabezpečilo, že všetci občania budú mať prospech z lepšej energetickej hospodárnosti budov a s ňou spojených výhod pre kvalitu bývania, životné prostredie, hospodárstvo a zdravie, mal by sa zaviesť vhodný regulačný, finančný a poradenský rámec na podporu obnov budov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným domácnostiam a domácnostiam so strednými príjmami, pretože tie často žijú v budovách s najhoršou energetickou hospodárnosťou, a to v mestských aj vidieckych oblastiach.

(6c)  Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti sprevádzané sociálnymi zárukami a finančnými garanciami má zlepšiť kvalitu života najzraniteľnejších domácností a najchudobnejších občanov.

(6d)  Vo vidieckych oblastiach v celej Únii existuje potenciál na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá pomáha znižovať emisie skleníkových plynov a je nákladovo efektívna pri dodávke energie do oblastí nenapojených na sieť a ich vykurovaní, pričom znižuje závislosť od dovozu a odkázanosť na infraštruktúru, prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a zlepšuje kvalitu ovzdušia.

(7)  Budovy a stavebné prvky a materiály sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou, počas nej a po jej skončení. ▌Emisie z budov počas celého životného cyklu by sa preto mali postupne zohľadňovať v súlade s metodikou Únie, ktorú stanoví Komisia, počnúc novými, neskôr renovovanými budovami, pre ktoré by členské štáty mali stanoviť ciele znižovania emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu v súlade s uvedenou metodikou Únie. Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov, a možnosti dizajnu vo veľkej miere ovplyvňujú emisie počas celého životného cyklu nových budov, ako aj obnov budov. Hospodárnosť budov počas celého životného cyklu by sa mala zohľadňovať nielen pri novej výstavbe, ale aj pri obnovách, a to prostredníctvom začlenenia politík a cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu do plánov obnovy budov členských štátov.

(7a)  Malo by sa vytvoriť prepojenie so zásadami obehového hospodárstva a vedúcou úlohou iniciatívy Nový európsky Bauhaus, ktorej cieľom je presadzovať väčšiu obehovosť v zastavanom prostredí tým, že podľa možnosti podporuje obnovu a adaptívne opätovné použitie namiesto demolácie a novej výstavby.

(7b)  Zavedenie požiadaviek na emisie počas celého životného cyklu podporí priemyselné inovácie a vytváranie hodnôt, napríklad prostredníctvom zvýšeného využívania obehových a prírodných materiálov.

(7c)  Je veľmi dôležité podporovať a zahrnúť používanie udržateľnejších stavebných materiálov, najmä materiálov z biologických a geologických zdrojov, ako aj jednoduchých pasívnych nízko-technologických a miestne testovaných stavebných techník s cieľom podporiť a propagovať používanie a výskum materiálových technológií, ktoré prispievajú k čo najlepšej izolácii a štrukturálnej podpore budov. Vzhľadom na klimatickú krízu a zvýšenú pravdepodobnosť výskytu letných vĺn horúčav by sa mala venovať osobitná pozornosť ochrane budov pred teplom.

(8)   Minimalizácia emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budov si vyžaduje efektívne využívanie zdrojov, dostatočnosť, obehovosť a premenu častí fondu budov na ▌ záchyt uhlíka.

(8a)  Skutočnosť, že budovy sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov ešte pred ich prevádzkovou životnosťou, je dôsledkom toho, že uhlík je už zabudovaný vo všetkých stavebných materiáloch. Zvýšenie využívania prírodných stavebných materiálov pochádzajúcich z udržateľných a miestnych zdrojov v súlade so zásadami iniciatívy Nový európsky Bauhaus a vnútorného trhu má potenciál nahradiť materiály s vyššou uhlíkovou náročnosťou a ukladať uhlík v zastavanom prostredí použitím materiálov na báze dreva.

(8b)  Politiky v oblasti dostatočnosti sú opatrenia a každodenné postupy, ktoré zabraňujú dopytu po energii, materiáloch, pôde, vode a iných prírodných zdrojoch počas životného cyklu budov a tovaru a zároveň prispievajú k dobrým životným podmienkam pre všetkých v rámci planetárnych medzí. Zásady obehovosti zabraňujú lineárnemu používaniu materiálov a tovaru uplatňovaním niektorých zásad dostatočnosti na úrovni výrobkov a stavebných materiálov. Opatrenia na využívanie a predĺženie životnosti druhotných materiálov sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sektor budov Únie prispel spravodlivým dielom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality.

(8c)  Integrácia zelenej infraštruktúry, ako sú živé strechy a steny, v rámci mestského plánovania a navrhovania infraštruktúry môže byť účinným nástrojom na prispôsobenie sa zmene klímy a na zníženie škodlivých vplyvov zmeny klímy v mestských oblastiach. Členské štáty by mali podnecovať inštaláciu plôch zarastených vegetáciou, ktoré pomáhajú zadržať a udržať dažďovú vodu, čím sa zníži odtok vody v mestách a zlepší sa hospodárenie s dažďovou vodou. Zelená infraštruktúra tiež znižuje tzv. efekt teplotného ostrova v mestách, čím ochladzuje budovy a ich okolie počas leta a horúčav.

(9)  Potenciál globálneho otepľovania (GWP) počas celého životného cyklu ukazuje celkový príspevok budovy k emisiám, ktoré vedú k zmene klímy. Spája emisie skleníkových plynov obsiahnuté v stavebných výrobkoch s priamymi a nepriamymi emisiami z fázy používania. Požiadavka vypočítať GWP nových budov počas životného cyklu je preto prvým krokom k väčšiemu zohľadneniu hospodárnosti budov počas celého životného cyklu a obehového hospodárstva. Tento výpočet by mal byť založený na harmonizovanom rámci na úrovni Únie. Komisia by mala jasne vymedziť prístup založený na životnom cykle. Členské štáty by mali prijať plán na zníženie GWP počas životného cyklu budov.

(9a)  V súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň dostatočnosti a efektívneho využívania zdrojov by členské štáty mali minimalizovať počet neobsadených budov. Mali by podnecovať hĺbkovú obnovu a využívanie takýchto budov prostredníctvom osobitných administratívnych a finančných opatrení, ak sú nákladovo efektívne, a výstavbu, rekonštrukciu a úpravu budov, čo vedie k nižšiemu GWP počas životného cyklu v rámci životnosti budovy. Okrem toho by sa značná časť všetkej novej výstavby mala realizovať na opustených priemyselných pozemkoch.

(9b)   Pravidlá obehového hospodárstva pre stavebné materiály sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(13) spolu s rámcom stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(14). V nadchádzajúcej revízii týchto legislatívnych aktov by sa mali poskytnúť a konsolidovať vymedzenia pojmov, metodiky a najlepšie prístupy, aby sa zabezpečil jasný a konzistentný regulačný rámec pre stavebné materiály.

(10)   Budovy sú zodpovedné za približne polovicu emisií jemných tuhých častíc (PM2.5) v EÚ, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia a choroby. Zlepšenie energetickej hospodárnosti a využívanie prírodných riešení a udržateľných materiálov v budovách môže a malo by zároveň znížiť emisie znečisťujúcich látok v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284(15).

(10a)  Riadenie dopytu po energii je dôležitým nástrojom, ktorý Únii umožňuje ovplyvňovať celosvetový trh s energiou, a tým aj bezpečnosť dodávok energie z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska.

(11)  Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické podmienky vrátane adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom zelenej infraštruktúry, miestne podmienky, ako aj kvalitu vnútorného prostredia, dostatočnosť a obehovosť a úspory energie, čím sa podporia udržateľnejšie, inkluzívnejšie a inovatívnejšie spôsoby života s cieľom prispôsobiť sa novým potrebám. Tieto opatrenia by sa mali realizovať tak, aby sa maximalizovali súvisiace prínosy iných požiadaviek a cieľov týkajúcich sa budov, ako je prístupnosť, protipožiarna a seizmická bezpečnosť, bezpečnosť vykurovania a elektroinštalácie a zamýšľané využitie budovy. Tieto súvisiace prínosy by sa mali vyjadriť v peniazoch, aby bolo možné reálne určiť nákladovú optimálnosť ďalších zlepšení energetickej hospodárnosti. Okrem toho by mali zabezpečiť zlepšenie situácie zraniteľných domácností a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch.

(11a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby energetické certifikáty presne odrážali výkonnosť budov v oblasti klímy.

(12)  Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže doplniť na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zahŕňa okrem tepelno-technických vlastností aj ostatné faktory, ktoré majú čoraz dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie a klimatizačné inštalácie, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, systémov automatizácie a riadenia budov, rekuperácia tepla z odpadových vôd, vetranie a chladenie, rekuperácia energie, hydronické vyváženie, inteligentné riešenia, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, tienenie, kvalita vnútorného prostredia, vhodné prirodzené osvetlenie a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie alebo klimatizácia, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať súčasné európske normy. Metodika by mala odzrkadľovať skutočné prevádzkové podmienky a umožniť používanie nameranej energie na overenie správnosti a porovnateľnosti a mala by byť založená na hodinových alebo kratších ako hodinových časových krokoch. Metodika by tiež mala umožniť overenie predpokladov výpočtov na mieste, na diaľku a na počítači, vrátane tepelnej výkonnosti, významnosti, účinnosti systému a konfigurácie kontrol v dodanej budove. S cieľom podporiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na mieste vrátane strešných solárnych panelov v súlade s Európskou iniciatívou pre strešné solárne inštalácie a popri spoločnom všeobecnom rámci by členské štáty mali prijať potrebné opatrenia, aby sa v metodike výpočtu uznali a zohľadnili prínosy maximalizácie využívania energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, a to aj na iné účely (napríklad nabíjacie body pre elektrické vozidlá), pričom sa vezme do úvahy súčasná a budúca kapacita siete.

(13)  Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov by mali stanoviť členské štáty s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy, avšak bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť minimálne požiadavky, ktoré vedú k väčšej energetickej hospodárnosti, ako sú nákladovo optimálne úrovne energetickej efektívnosti. Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vzhľadom na technický pokrok.

(14)   Dve tretiny energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie budov stále pochádzajú z fosílnych palív. V záujme dosiahnutia nulových emisií je mimoriadne naliehavé pri vykurovaní a chladení postupne vyraďovať fosílne palivá. Členské štáty by preto mali vo svojich plánoch obnovy budov uviesť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení a od nadobudnutia účinnosti tejto smernice by sa nemali ▌ poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá ▌. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na zabezpečenie toho, aby používanie vykurovacích systémov na fosílne palivá v nových budovách a budovách prechádzajúcich významnou obnovou, hĺbkovou obnovou alebo obnovou vykurovacieho systému nebolo povolené od dátumu transpozície tejto smernice, a na postupné ukončenie používania vykurovacích systémov založených na fosílnych palivách vo všetkých budovách do roku 2035, a ak sa Komisii preukáže, že to nie je uskutočniteľné, najneskôr do roku 2040. To tiež zohrá kľúčovú úlohu pri znižovaní závislosti Únie od dovozu z tretích krajín, zníži účty občanov za energiu a ich zraniteľnosť voči výkyvom cien a zastaví prekračovanie limitných hodnôt znečistenia ovzdušia.

(14a)  Obnova vykurovacích systémov zahŕňa výmenu alebo renováciu zariadenia na výrobu tepla a môže zahŕňať aj iné prvky vykurovacieho systému, napríklad čerpacie zariadenia, izoláciu potrubia, ovládače alebo terminálne jednotky, ako sú radiátory alebo ventilátorové konvektory. Napriek ich vplyvu na celkovú efektívnosť systému by sa výmena alebo renovácia jednotlivých prvkov bez zahrnutia zariadenia na výrobu tepla nemala považovať za obnovu vykurovacieho systému, pretože tieto prvky sú nezávislé od použitého zdroja energie. Obnova vykurovacieho systému predstavuje príležitosť na podporu dekarbonizácie vykurovania v celej Únii.

(14b)  Efektívne využívanie odpadového tepla zo systémov prípravy teplej vody predstavuje významnú príležitosť na úsporu energie. Príprava teplej vody je hlavným zdrojom spotreby energie v nových budovách a týmto teplom sa zvyčajne plytvá a nevyužíva sa. Keďže väčšina spotrebovanej teplej vody pochádza zo spŕch, získavanie tepla zo sprchových odtokov v budovách by mohlo byť jednoduchým a nákladovo efektívnym spôsobom úspory konečnej spotreby energie a súvisiacich emisií CO2 a metánu pri výrobe teplej vody v domácnostiach.

(14c)  Na dosiahnutie nákladovo efektívnej dekarbonizácie odvetvia vykurovania by členské štáty mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre dostupné technológie a podporovať viacvektorové riešenia s prihliadnutím na bezpečnosť dodávok, nákladovú efektívnosť a flexibilitu.

(15)  Požiadavky na energetickú hospodárnosť technických systémov budov by sa mali vzťahovať na celé systémy inštalované v budovách, a nie na hospodárnosť samostatných komponentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti predpisov týkajúcich sa konkrétnych výrobkov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES(16). Pri stanovení požiadaviek na energetickú hospodárnosť technických systémov budov by členské štáty mali v rámci možnosti a v prípade potreby použiť harmonizované nástroje, predovšetkým skúšobné a výpočtové metódy a triedy energetickej efektívnosti vypracované v opatreniach, ktorými sa vykonáva smernica 2009/125/ES ▌a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369(17), aby sa zaistil súlad so súvisiacimi iniciatívami a v čo najväčšej miere minimalizovala potenciálna fragmentácia trhu.

(16)  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Preto by sa pojem „stimuly“ používaný v tejto smernici nemal vykladať tak, že predstavuje štátnu pomoc.

(17)  Komisia by mala zaviesť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Preskúmanie tohto rámca by malo umožniť výpočet energetickej hospodárnosti aj emisných parametrov a malo by zohľadňovať speňažiteľné environmentálne, sociálne a zdravotné externality. Členské štáty by mali použiť daný rámec na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, t. j . viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. Odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy alebo prvku budovy by mali určovať členské štáty a zohľadňovať pri tom súčasné postupy definovania typických životných cyklov a skúsenosti z tejto oblasti. Výsledky uvedeného porovnania a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Dané správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy. Pri uplatňovaní porovnávacej metodiky by členské štáty mali vziať do úvahy, že opatrenia energetickej efektívnosti na úrovni budov nezahŕňajú opatrenia, ktoré znamenajú používanie fosílnych palív v nových budovách, pričom by mali zvážiť celý rad možností, ako je dodávka energie z obnoviteľných zdrojov priamo na mieste, najmä vrátane tepelných čerpadiel a solárnych technológií, prostredníctvom vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, spoločnej vlastnej spotreby, spoločného využívania energie alebo dodávky energie z obnoviteľných zdrojov poskytovanej energetickým spoločenstvom, energie z obnoviteľných zdrojov a odpadovej energie z účinného systému diaľkového vykurovania a chladenia. Diskontná sadzba použitá na výpočet nákladovo optimálnych úrovní energetickej hospodárnosti z makroekonomického aj finančného hľadiska by nemala presiahnuť ročnú sadzbu 3 %. Metóda optimalizácie a makroekonomický výpočet globálnych nákladov by mali zahŕňať environmentálne a zdravotné externality spotreby energie a makroekonomické prínosy pre celé hospodárstvo, napríklad v podobe tvorby pracovných miest a HDP.

(18)  Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Z dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie, pričom by sa mali vzťahovať na vykurovacie a chladiace systémy. Členské štáty si môžu vybrať, či významnú obnovu vymedzia v zmysle percentuálneho podielu plochy obalových konštrukcií budovy, alebo v zmysle hodnoty budovy. Ak sa členský štát rozhodne vymedziť významnú obnovu v zmysle hodnoty budovy, mohli by sa použiť také hodnoty, ako napríklad poistno-technická hodnota alebo skutočná hodnota vychádzajúca z nákladov na rekonštrukciu bez hodnoty pozemku, na ktorom sa budova nachádza.

(18a)  Na zabezpečenie dôstojného bývania pre všetkých je potrebné vymedziť zraniteľné oblasti alebo susedstvá ohrozené energetickou chudobou spôsobom, ktorý umožní presnejšie odhaliť menej rozvinuté mikrooblasti (vidiecke aj mestské) zahrnuté do rozvinutejších oblastí. To by prispelo k identifikácii a lokalizácii najzraniteľnejších sociálnych sektorov a sektorov trpiacich energetickou chudobou, ako aj domácností, ktoré sú vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu budov, ktoré obývajú, čo by pomohlo v boji proti sociálnym nerovnostiam, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku uplatňovania rôznych opatrení v oblasti klímy. Okrem toho je neefektívne bývanie systémovou príčinou energetickej chudoby, pričom v takejto chudobe žije 50 miliónov Európanov, ktorí nemôžu dostatočne svietiť, vykurovať alebo chladiť svoje domovy, a viac ako 20 % chudobných domácností v Únii žije v príbytkoch, ktoré sú plesnivé, vlhké alebo hnijú.

(19)   Zvýšené ambície Únie v oblasti klímy a energetiky si vyžadujú novú víziu pre budovy: budova s nulovými emisiami, ktorej veľmi nízky dopyt po energii je plne pokrytý energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je to technicky možné. Všetky nové budovy by mali byť budovami s nulovými emisiami a všetky existujúce budovy by sa mali transformovať na budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Členské štáty by pri stanovovaní akýchkoľvek cieľových lehôt mali zohľadniť načasovanie energetickej transformácie a sociálne náklady.

(20)   Na pokrytie energetických potrieb efektívnych budov energiou z obnoviteľných zdrojov sú k dispozícii rôzne možnosti: obnoviteľné zdroje energie na mieste, ako sú slnečná tepelná energia, geotermálna energia, solárna fotovoltika, tepelné čerpadlá, vodná energia a biomasa, energia z obnoviteľných zdrojov poskytovaná komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov alebo občianskymi energetickými spoločenstvami a centralizované zásobovanie teplom a chladom založené na obnoviteľných zdrojoch energie alebo rekuperácii tepla z odpadových vôd, úžitkovej teplej vody alebo vzduchu a energia z obnoviteľných zdrojov dodávaná z energetickej siete.

(20a)   So zvýšenou elektrifikáciou vykurovania a zvýšením výroby energie z obnoviteľných zdrojov je potrebná energetická efektívnosť budov, aby sa zabránilo vzniku nadmerného tlaku na kapacitu siete a preťaženiu výrobnej kapacity na riadenie špičiek dopytu po elektrickej energii. Energetická efektívnosť budov podporí sieť a zníži potreby výrobnej kapacity. To zahŕňa riešenie sezónnosti dopytu po vykurovaní, ktoré je v mnohých členských štátoch hlavnou súčasťou špičkového dopytu energetického systému.

(20b)  Komisia by mala posúdiť kapacitu siete, ktorá je potrebná na integráciu riešení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a elektrického vykurovania, a identifikovať zostávajúce prekážky na uľahčenie rozvoja vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä v zraniteľných domácnostiach.

(21)   Potrebná dekarbonizácia fondu budov Únie si vyžaduje energetickú obnovu vo veľkom rozsahu: takmer 75 % tohto fondu budov je podľa súčasných stavebných noriem neefektívnych a 85 – 95 % budov, ktoré v súčasnosti existujú, bude stáť aj v roku 2050. Vážená ročná miera obnovy budov je však trvalo nízka na úrovni približne 1 %. Pri súčasnom tempe by si dekarbonizácia sektoru budov vyžadovala stáročia. Kľúčovým cieľom tejto smernice je preto spustenie a podpora obnovy budov s cieľom aspoň strojnásobiť súčasnú mieru obnovy vrátane prechodu na vykurovacie systémy bez emisií. Podpora obnovy na úrovni oblastného obvodu, a to aj prostredníctvom priemyselnej alebo sériovej obnovy, prináša výhody tým, že stimuluje objem a hĺbku obnovy budov a povedie k rýchlejšej a lacnejšej dekarbonizácii fondu budov.

(22)   Minimálne normy energetickej hospodárnosti sú základným regulačným nástrojom na spustenie obnovy existujúcich budov vo veľkom rozsahu, keďže odstraňujú kľúčové prekážky obnovy, ako sú rozdielnosť motivácie a štruktúry spoluvlastníctva, ktoré nemožno prekonať ekonomickými stimulmi. Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by malo viesť k postupnému vyraďovaniu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a neustálemu zlepšovaniu vnútroštátneho fondu budov, čo by prispelo k dlhodobému cieľu dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050.

(23)  Minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovené na úrovni Únie by sa mali zamerať na obnovu budov s najvyšším potenciálom z hľadiska dekarbonizácie, zmierňovania energetickej chudoby a rozšírených sociálnych a hospodárskych prínosov, najmä pokiaľ ide o budovy s úplne najhoršou energetickou hospodárnosťou, ktoré treba obnovovať ako prvé.

(23a)  Komisia by mala uverejniť súhrnnú správu o situácii a pokroku fondu budov Únie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o budovy s najhoršou hospodárnosťou, s cieľom primerane zamerať úsilie a investície.

(24)  Minimálne normy energetickej hospodárnosti by mali vytvoriť cestu podporovanú finančnými mechanizmami pre postupné zvyšovanie tried energetickej hospodárnosti budov, najmä pokiaľ ide o vidiecke a izolované oblasti. Pri preskúmaní tejto smernice by Komisia mala posúdiť, či treba zaviesť ďalšie záväzné minimálne normy energetickej hospodárnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 dekarbonizovaný fond budov.

(24a)   Táto smernica by mala byť v súlade so základnými zásadami práva členských štátov týkajúceho sa vlastníctva a prenájmu.

(25)  Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by mal sprevádzať podporný rámec vrátane technickej pomoci a finančných opatrení, ako aj politík zameraných na zlepšenie zručností pracovníkov v odvetví stavebníctva a obnovy. Minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovené na vnútroštátnej úrovni nepredstavujú v zmysle pravidiel štátnej pomoci „normy Únie“, zatiaľ čo minimálne normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii by sa za také „normy Únie“ mohli považovať. V súlade s revidovanými pravidlami štátnej pomoci môžu členské štáty poskytnúť štátnu pomoc na obnovu budov s cieľom dodržiavať normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii, konkrétne dosiahnuť určitú triedu energetickej hospodárnosti, až kým sa tieto normy platné pre celú Úniu nestanú povinnými. Keď budú normy povinné, členské štáty môžu naďalej poskytovať štátnu pomoc na obnovu budov a jednotiek budov, na ktoré sa vzťahujú normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii, pokiaľ je cieľom obnovy budovy vyššia úroveň ako stanovená minimálna trieda energetickej hospodárnosti.

(26)  Taxonómia EÚ klasifikuje environmentálne udržateľné hospodárske činnosti v celom hospodárstve, a to aj v sektore budov. Podľa delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy sa obnova budov považuje za udržateľnú činnosť, ak dosahuje aspoň 30 % úspory energie, spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri významnej obnove existujúcich budov alebo pozostáva z individuálnych opatrení týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov, ako je inštalácia, údržba alebo oprava energeticky efektívneho vybavenia alebo nástrojov a zariadení na meranie, reguláciu a kontrolu energetickej hospodárnosti budov, ak sú takéto individuálne opatrenia v súlade so stanovenými kritériami. Obnova budov v súlade s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti v celej Únii je zvyčajne v súlade s kritériami taxonómie EÚ týkajúcimi sa činností obnovy budov.

(27)  Minimálne normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii by mali byť založené na harmonizovaných triedach energetickej hospodárnosti. Vymedzením najnižšej triedy energetickej hospodárnosti G ako 15 % s najhoršou energetickou hospodárnosťou vnútroštátneho fondu budov každého členského štátu sa harmonizáciou tried energetickej hospodárnosti zabezpečuje podobné úsilie všetkých členských štátov, zatiaľ čo vymedzením najlepšej triedy energetickej hospodárnosti A sa zabezpečuje zbližovanie harmonizovanej stupnice tried energetickej hospodárnosti na dosiahnutie spoločnej vízie budov s nulovými emisiami.

(28)  Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov už boli obsiahnuté v predchádzajúcich ustanoveniach tejto smernice a mali by sa naďalej uplatňovať. Zatiaľ čo novozavedené minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovujú základ pre minimálnu energetickú hospodárnosť existujúcich budov a zabezpečujú obnovu neefektívnych budov, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov zabezpečujú potrebnú hĺbku obnovy pri jej realizácii.

(28a)  Je naliehavo potrebné znížiť závislosť budov od fosílnych palív a urýchliť úsilie o dekarbonizáciu a elektrifikáciu ich spotreby energie. S cieľom umožniť nákladovo efektívnu inštaláciu solárnych technológií v neskoršej fáze by všetky nové budovy mali byť pripravené na solárnu energiu, t. j. navrhnuté tak, aby sa optimalizoval ich potenciál výroby solárnej energie na základe slnečného žiarenia v lokalite, čo umožní inštaláciu solárnych technológií bez nákladných stavebných zásahov. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť zavedenie vhodných solárnych zariadení v nových bytových aj nebytových budovách a v existujúcich nebytových budovách. Rozsiahle využívanie solárnej energie na budovách by výrazne prispelo k účinnejšej ochrane spotrebiteľov pred rastúcimi a nestálymi cenami fosílnych palív, znížilo by sa ním vystavenie zraniteľných domácností vysokým nákladom na energiu a viedlo by k širším environmentálnym, hospodárskym a sociálnym prínosom. Aby sa efektívne využil potenciál solárnych zariadení na budovách, členské štáty by mali vymedziť kritériá na realizáciu solárnych zariadení na budovách a možné výnimky z ich zavádzania v súlade s posúdeným technickým a hospodárskym potenciálom zariadení na výrobu solárnej energie a s vlastnosťami budov, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť.

(28b)  Táto smernica by mala v plnej miere zohľadňovať oznámenie Komisie z 18. mája 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie a najmä jej európsku iniciatívu pre strešné solárne inštalácie. Solárna fotovoltická a slnečná tepelná technológia by sa mali rýchlo zaviesť, aby boli prospešné pre klímu aj financie občanov a podnikov. Členské štáty by mali vytvoriť spoľahlivé rámce podpory pre strešné systémy, a to aj v kombinácii s uskladňovaním energie a tepelnými čerpadlami, založené na predvídateľnej dobe návratnosti, ktorá by mala byť kratšia ako 10 rokov. Členské štáty by mali prioritne realizovať opatrenia s využitím dostupných finančných prostriedkov Únie, najmä nových kapitol REPowerEU v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti. Komisia by mala každoročne monitorovať pokrok pri vykonávaní európskej iniciatívy pre strešné solárne inštalácie s Európskym parlamentom, členskými štátmi a zainteresovanými stranami v tomto sektore.

(29)  V záujme dosiahnutia vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a transformácie existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050 by členské štáty mali vypracovať národné plány obnovy budov, ktoré nahradia dlhodobé stratégie obnovy a stanú sa ešte silnejším, plne funkčným nástrojom plánovania pre členské štáty, s väčším zameraním na financovanie a zabezpečenie toho, aby boli na vykonávanie obnovy budov k dispozícii primerane kvalifikovaní pracovníci, ako aj na riešenie energetickej chudoby, zaistenie elektrickej a požiarnej bezpečnosti a zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s najhoršou hospodárnosťou. Členské štáty by vo svojich plánoch obnovy budov mali stanoviť svoje vlastné národné ciele v oblasti obnovy budov. V súlade s článkom 21 písm. b) bodom 7 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a so základnými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060(18) by členské štáty mali poskytnúť prehľad finančných opatrení, ako aj prehľad investičných potrieb a administratívnych zdrojov na vykonávanie svojich plánov obnovy budov. Členské štáty by mali zvážiť využitie financovania a finančných mechanizmov Únie, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241(19), štrukturálnych a kohéznych fondov a Sociálno-klimatického fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond podľa návrhu COM(2021)0568](20), na financovanie vykonávania svojich plánov obnovy budov.

(29a)  S cieľom zabezpečiť, aby bola pracovná sila Únie plne pripravená aktívne pracovať na dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy, by sa členské štáty mali zamerať na zníženie rodových rozdielov v sektore stavebníctva a budov, a to aj prostredníctvom svojich národných energetických a klimatických plánov.

(30)  Národné plány obnovy budov by mali byť založené na harmonizovanom vzore, aby sa zabezpečila porovnateľnosť plánov. S cieľom zabezpečiť požadovanú ambíciu by Komisia mala posúdiť návrhy plánov a vydať pre členské štáty odporúčania.

(31)  Národné plány obnovy budov by mali byť úzko prepojené s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a pokrok pri dosahovaní národných cieľov a príspevok plánov obnovy budov k národným cieľom a cieľom Únie by sa mali oznamovať v rámci dvojročného podávania správ podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Vzhľadom na nutnosť rozšíriť obnovu budov založenú na spoľahlivých národných plánoch by sa mal dátum predloženia prvého národného plánu obnovy budov stanoviť čo najskôr.

(32)  Postupná hĺbková obnova môže byť riešením ▌vysokých počiatočných nákladov a problémov pre obyvateľov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri obnove realizovanej „naraz“, a môže umožniť menej rušivé a nákladovo efektívnejšie opatrenia obnovy. Takáto postupná hĺbková obnova sa však musí starostlivo naplánovať, aby sa zabránilo tomu, že jeden krok obnovy zabráni potrebným následným krokom. Jednostupňová hĺbková obnova môže byť nákladovo efektívnejšia a viesť k možnostiam s nižším uhlíkovým rozpočtom na dosiahnutie plnej dekarbonizácie fondu budov Únie s nulovými emisiami. Jednostupňová hĺbková aj postupná hĺbková obnova sú platné možnosti hĺbkovej obnovy, pretože pri určovaní najvhodnejších riešení dekarbonizácie treba zvážiť rôzne faktory, ako je nákladová efektívnosť, výsledný uhlíkový rozpočet, využívanie budovy, trvanie obnovy, existujúci stav budovy, rozsah obnovy a dodávky primárnej energie do budovy. Pasporty obnovy budov poskytujú jasný plán postupnej hĺbkovej obnovy a pomáhajú vlastníkom a investorom najlepšie naplánovať časový harmonogram a rozsah intervencií. Pasporty obnovy budov by sa preto mali podporovať a sprístupniť vlastníkom budov vo všetkých členských štátoch ako dobrovoľný nástroj. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pasporty obnovy budov nevytvárali neprimeranú záťaž pre zainteresované strany a aby boli sprevádzané primeranou finančnou podporou pre zraniteľné domácnosti, najmä ak je obytná jednotka ich jedinou nehnuteľnosťou určenou na bývanie.

(32a)   Dlhodobé zmluvy sú dôležitým nástrojom na podporu postupnej obnovy. Členské štáty by mali zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia uzatváranie dlhodobých zmlúv počas rôznych fáz postupnej obnovy. Ak budú počas rôznych fáz obnovy k dispozícii nové a účinnejšie stimuly, prístup k týmto novým stimulom by sa mal zabezpečiť tým, že sa príjemcom umožní prejsť na nové stimuly.

(33)  Pojem „hĺbková obnova“ ešte nebol v práve Únie vymedzený. V záujme dosiahnutia dlhodobej vízie pre budovy by sa hĺbková obnova mala vymedziť ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s nulovými emisiami; v prvom kroku ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Toto vymedzenie slúži na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Hĺbková obnova na účely energetickej hospodárnosti je hlavnou príležitosťou na riešenie ďalších aspektov, ako sú kvalita vnútorného prostredia, životné podmienky zraniteľných domácností, dostatočnosť a obehovosť, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy, zlepšenie environmentálnych a zdravotných noriem, odolnosť proti rizikám katastrof vrátane seizmickej odolnosti, protipožiarna a elektrická bezpečnosť, odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšovanie záchytov uhlíka, ako sú napríklad plochy zarastené vegetáciou.

(33a)  Ak je norma hĺbkovej obnovy sprevádzaná primeranou podporou a informáciami vrátane technickej pomoci a odbornej prípravy, môže byť spôsobom, ako dosiahnuť výraznejšie zníženie emisií. Miestni tvorcovia politík zohrávajú podpornú úlohu pri navrhovaní trhu s energetickou obnovou prostredníctvom miestnych predpisov, stimulácie postupného vyraďovania neefektívnych systémov vykurovania a chladenia, riadenia postupov verejného obstarávania a rozvoja verejno-súkromných partnerstiev. Obnova sa musí vykonávať na vysokej úrovni, aby sa účinne znížili emisie a zabránilo sa nedostatkom vo výkonnosti, ktoré môžu sťažiť dosiahnutie cieľov v strednodobom horizonte.

(34)   S cieľom podporiť hĺbkovú a postupnú hĺbkovú obnovu, ktorá je jedným z cieľov stratégie vlny obnovy, by členské štáty mali hĺbkovej obnove budov s najhoršou hospodárnosťou, ktoré tvorí jedna obytná jednotka, vyhradiť najvyššiu úroveň finančnej a administratívnej podpory.

(35)   Členské štáty by mali podporovať zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov, čím sa prispeje k dosiahnutiu zdravej kvality vnútorného prostredia vrátane vytvárania zdravého a cenovo dostupného životného priestoru, odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok, zabraňovania nezákonnému odstraňovaniu škodlivých látok a zjednodušenia dodržiavania existujúcich legislatívnych aktov, ako napríklad smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES(21) a (EÚ) 2016/2284(22).

(35a)   Integrované prístupy na úrovni okresov alebo susedstiev umožňujú celkové koncepcie obnovy budov, ktoré sú priestorovo prepojené, ako sú bytové bloky. Takéto prístupy k obnove ponúkajú viacero riešení vo väčšom rozsahu. V integrovaných plánoch obnovy sa môže prijať celostnejší prístup, ktorý sa bude zaoberať širším ekosystémom komunity, ako sú potreby dopravy a vhodné udržateľné zdroje energie vrátane obnoviteľných zdrojov energie na mieste a v blízkosti alebo diaľkového vykurovania a chladenia. Takéto plány umožňujú zvýšiť nákladovú efektívnosť potrebných prác, zlepšiť prepojenia medzi druhmi dopravy a zohľadniť existujúcu infraštruktúru na účely optimalizácie systému, ako aj zachovania kultúrneho dedičstva. Táto smernica by preto mala podporovať širšie využívanie integrovaných, participatívnych a okresných prístupov, ktoré umožňujú vytvárať synergie a potenciálne úspory energie, ktoré by zostali nevyužité, ak by sa pozornosť sústredila výlučne na jednotlivé budovy. Integrované plány obnovy môžu viesť aj k prínosom, ako je zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie emisií v okresoch a rozsiahle zmiernenie energetickej chudoby. Miestne orgány by mali zriadiť okresy v súlade s miestnymi potrebami.

(35b)  S cieľom podporiť multiplikáciu a opakovateľnosť úspešných projektov obnovy budov by členské štáty mali v súlade s iniciatívou Nový európsky Bauhaus, najmä s jej cieľom udržateľnosti, zaviesť vnútroštátne priemyselné politiky pre rozsiahlu výrobu miestne adaptabilných prefabrikovaných stavebných prvkov na obnovu budov, ktoré zabezpečujú rôzne funkcie vrátane estetiky, izolácie a výroby energie a izolácie a zelenej infraštruktúry. Mali by tiež podporovať biodiverzitu, hospodárenie s vodami, dostupnosť a mobilitu.

(35c)  Členské štáty by mali vypracovať vnútroštátne režimy kontrol elektrických inštalácií vzhľadom na skutočnosť, že za vysoké percento domácich a náhodných domácich požiarov môže elektrický zdroj, a s cieľom zabezpečiť, aby elektrické inštalácie boli bezpečné a pripravené na nové spôsoby používania, ktorých cieľom je dosiahnuť budovy s nulovými emisiami.

(35d)   Zohľadnenie prepojenia medzi vodou a energiou je obzvlášť dôležité na riešenie vzájomnej závislosti medzi využívaním energie a vody a narastajúceho tlaku na obidva zdroje. Efektívne hospodárenie s vodami a ich opätovné využívanie môže výrazne prispieť k úsporám energie, čo by prinieslo klimatické, ale aj hospodárske a sociálne výhody.

(36)  Očakáva sa, že elektrické vozidlá budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii a efektívnosti prenosovej sústavy, konkrétne prostredníctvom poskytovania flexibilných, vyrovnávacích a skladovacích služieb, najmä pomocou rozvoja inteligentného nabíjania a agregácie. Tento potenciál elektrických vozidiel integrovať sa do prenosovej sústavy a prispieť k efektívnosti sústavy a ďalšej absorpcii elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mal plne využiť, a to aj vytvorením verejnej nabíjacej infraštruktúry na parkovacích miestach. Nabíjanie v súvislosti s budovami je mimoriadne dôležité, pretože práve tam elektrické vozidlá pravidelne a dlhodobo parkujú. Pomalé inteligentné a obojsmerné nabíjanie je hospodárne a inštalácia nabíjacích bodov v súkromných priestoroch môže zabezpečiť uskladňovanie energie v príslušnej budove. V kombinácii s údajmi poskytnutými inteligentnými meradlami a údajmi vytvorenými vozidlom by nabíjacia infraštruktúra pre elektrické vozidlá mohla tiež poskytnúť flexibilné riešenia a integráciu služieb inteligentného a obojsmerného nabíjania a služieb integrácie systému vo všeobecnosti. Elektrické vozidlá umožňujúce obojsmerné nabíjanie zvyšujú kapacitu budov a elektrizačnej sústavy na vyváženie ponuky a dopytu po energii, a to najmä v čase špičky a pri nižších nákladoch, a umožňujú používateľom aktívne poskytovať takéto služby za primeranú odmenu.

(37)  Elektrické vozidlá v kombinácii so zvýšeným podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie produkujú menej emisií skleníkových plynov. Elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu na čistú energiu založenom na opatreniach zameraných na energetickú efektívnosť, alternatívnych palivách, obnoviteľných zdrojoch energie a inovatívnych riešeniach v oblasti riadenia energetickej flexibility. Stavebné predpisy možno účinne využiť na zavedenie cielených požiadaviek na podporu vytvárania nabíjacej infraštruktúry na parkoviskách v bytových a nebytových budovách. Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ako sú napríklad úzke miesta v oblasti pripojenia do sústavy a kapacity, rozdielnosť motivácie a administratívne komplikácie, ktorým čelia jednotliví vlastníci, keď sa pokúšajú inštalovať nabíjací bod na svojom parkovacom mieste.

(38)  Prípravou kabeláže sa zabezpečujú vhodné podmienky na prípadné rýchle zavedenie nabíjacích bodov tam, kde je to potrebné. Prostredníctvom ľahko dostupnej infraštruktúry sa znížia náklady na inštaláciu nabíjacích bodov pre jednotlivých majiteľov a zabezpečí sa prístup používateľov elektrických vozidiel k nabíjacím bodom. Stanovenie požiadaviek na elektromobilitu na úrovni Únie, pokiaľ ide o predinštalovanie vybavenia v parkovacích priestoroch a inštaláciu nabíjacích bodov, je účinným spôsobom podpory elektrických vozidiel v blízkej budúcnosti, pričom sa v strednodobom až dlhodobom horizonte umožní ďalší vývoj pri nižších nákladoch. ▌Členské štáty by mali zabezpečiť prístupnosť nabíjacích bodov pre osoby so zdravotným postihnutím.

(39)  Inteligentné nabíjanie a obojsmerné nabíjanie umožňujú integráciu energetického systému budov. Nabíjacie body, kde elektrické vozidlá spravidla parkujú dlhší čas, napríklad keď ľudia parkujú v mieste bydliska alebo pracoviska, sú mimoriadne dôležité pre integráciu energetického systému, preto treba zabezpečiť inteligentné nabíjacie funkcie. Keďže obojsmerné nabíjanie napomáha ďalšie rozšírenie elektriny z obnoviteľných zdrojov v parkoch elektrických dopravných prostriedkov v odvetví dopravy a všeobecne v elektrizačnej sústave a prispieva k znižovaniu spotreby v čase špičky, čím sa znižuje potreba dodávok energie v čase špičky, a tým aj celkové náklady sústavy, mala by byť takáto funkcia k dispozícii aj preto, že umožňuje vlastníkom elektrických vozidiel sprístupniť takéto funkcie, aby sa za primeranú odmenu aktívne podieľali na energetickom systéme v súlade s ich právom vyrábať, zdieľať, uskladňovať alebo predávať vlastnú vyrobenú energiu.

(40)  Podpora ekologickej mobility je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a budovy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní potrebnej infraštruktúry, a to nielen na nabíjanie elektrických vozidiel, ale aj pre bicykle. Prechod na aktívnu mobilitu, ako je cyklistika, môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy. Vzhľadom na nárast predaja bicyklov s elektrickým pohonom a iných typov vozidiel kategórie L a s cieľom uľahčiť inštaláciu nabíjacích staníc v neskoršej fáze by sa v nových bytových budovách mala vyžadovať príprava kabeláže pre tieto vozidlá a v prípade, že je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v bytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou by sa mala vyžadovať príprava kabeláže alebo vedenia. Ako sa uvádza v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, zvýšenie podielu jednotlivých druhov ekologickej a efektívnej súkromnej a verejnej dopravy, ako je cyklistika, výrazne zníži znečistenie z dopravy a prinesie veľké výhody jednotlivým občanom a komunitám. Nedostatok parkovacích miest pre bicykle je hlavnou prekážkou zavádzania cyklistiky, a to v bytových aj nebytových budovách. Požiadavky Únie a vnútroštátne stavebné zákony môžu účinne podporiť prechod na čistejšiu mobilitu stanovením požiadaviek na minimálny počet parkovacích miest pre bicykle a budovanie parkovacích miest pre bicykle a súvisiacej infraštruktúry v oblastiach, kde sa bicykle menej využívajú, môže viesť k zvýšeniu ich využívania. Požiadavka na poskytnutie parkovacích miest pre bicykle by nemala závisieť od dostupnosti a ponuky parkovacích miest pre automobily, ktoré môžu byť za určitých okolností nedostupné, ani by s nimi nemala byť nevyhnutne spojená. Minimálne požiadavky na parkovanie vozidiel v stavebných zákonoch by sa mali nahradiť maximálnymi požiadavkami na parkovanie vozidiel, najmä v tých oblastiach, ktoré sú už dobre dostupné verejnou dopravou a aktívnymi možnosťami mobility. Členské štáty by mali podporovať miestne orgány pri vypracúvaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility s osobitným zameraním na integráciu politík bývania s udržateľnou mobilitou a mestským plánovaním, čím by sa zabezpečila a prioritne riešila prístupnosť všetkých nových významných mestských projektov prostredníctvom aktívnej mobility a verejnej dopravy.

(40a)  Technická podpora bude rovnako potrebná na budovanie kapacít miestnych orgánov prostredníctvom odbornej prípravy a seminárov, napríklad pokiaľ ide o navrhovanie obstarávaní zohľadňujúcich údaje za celý životný cyklus a vykonávanie monitorovania uhlíka počas celého životného cyklu.

(40b)  Pri vykonávaní požiadaviek na elektromobilitu uvedených v tejto smernici by členské štáty mali osobitne zohľadniť hospodársku situáciu zraniteľných domácností a zraniteľných mikropodnikov a malých podnikov a mali by mať možnosť zodpovedajúcim spôsobom upraviť inštaláciu príslušnej infraštruktúry.

(41)  Agendy týkajúce sa jednotného digitálneho trhu a energetickej únie by sa mali zosúladiť a mali by slúžiť spoločným cieľom. Digitalizácia energetického systému rýchlo mení prostredie energetiky, od integrácie obnoviteľných zdrojov po inteligentné siete a budovy pripravené na inteligentné riešenia. Na účely digitalizácie sektora budov sú ciele a ambície Únie v oblasti pripojiteľnosti týkajúce sa zavádzania komunikačných sietí s vysokou kapacitou dôležité pre inteligentné domy a dobre prepojené komunity. Mali by sa poskytovať cielené stimuly, aby sa podporili systémy pripravené na zavedenie inteligentných technológií a digitálne riešenia v zastavanom prostredí. Tým sa by sa otvorili nové príležitosti na úspory energie, a to prostredníctvom poskytovania presnejších informácií spotrebiteľom o ich modeloch spotreby a umožnenia prevádzkovateľovi sústavy efektívnejšie riadiť sieť.

(42)  S cieľom podporiť konkurencieschopný a inovatívny trh so službami pre inteligentné budovy, ktorý prispieva k efektívnej spotrebe energie a integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do budov a podporuje investície do obnovy, by členské štáty mali zainteresovaným stranám zabezpečiť priamy prístup k údajom systémov budov. Aby sa predišlo nadmerným administratívnym nákladom pre tretie strany, členské štáty uľahčujú plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie.

(43)  Indikátor inteligentnej pripravenosti by sa mal používať na meranie schopnosti budov využívať informačné a komunikačné technológie a elektronické systémy na účely prispôsobenia prevádzky budov potrebám užívateľov a sieti a zvýšenia energetickej efektívnosti a celkovej hospodárnosti budov. Prostredníctvom indikátora inteligentnej pripravenosti by sa malo zvýšiť povedomie vlastníkov a užívateľov budov o prínose automatizácie budov a elektronického monitorovania technických systémov budov a užívateľom budov by sa mali potvrdiť skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií. Indikátor inteligentnej pripravenosti je obzvlášť prospešný pre veľké budovy s vysokým dopytom po energii. V prípade iných budov by používanie systému na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov malo byť pre členské štáty voliteľné.

(44)  Prístup k dostatočným grantom a financovaniu má zásadný význam pre splnenie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2030 a 2050, ako aj pre zníženie počtu ľudí žijúcich v energetickej chudobe. Na účely podpory energetickej hospodárnosti budov a odstránenia energetickej chudoby sa zaviedli alebo prispôsobili finančné nástroje a iné opatrenia Únie. Medzi najnovšie iniciatívy na zvýšenie dostupnosti financovania na úrovni Únie patrí okrem iného hlavná zložka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s názvom „Renovujme“ ▌a Sociálny fond na ochranu klímy a plán REPowerEU. Na podporu energetickej obnovy v medziach viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 možno podporiť niekoľko ďalších kľúčových programov EÚ vrátane fondov politiky súdržnosti a Fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523(23). Prostredníctvom rámcových programov pre výskum a inovácie Únia investuje do grantov alebo úverov s cieľom presadzovať najlepšie technológie a zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, a to aj prostredníctvom partnerstiev s priemyslom a členskými štátmi, ako je napríklad Partnerstvo pre prechod na čistú energiu a európske partnerstvá „Built4People“. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by Komisia mala vytvoriť partnerstvá v jednotlivých odvetviach v oblasti energetickej transformácie v rámci sektora budov, ktoré by združovali kľúčové zainteresované strany.

(45)  Finančné nástroje Únie by sa mali použiť na dosiahnutie praktického účinku cieľov tejto smernice, nemali by však nahradiť vnútroštátne opatrenia. Mali by sa, z dôvodu rozsahu potrebného renovačného úsilia, predovšetkým použiť na zabezpečenie vhodných a inovačných spôsobov financovania na zrýchlenie investovania do energetickej hospodárnosti budov. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji národných, regionálnych a miestnych fondov, nástrojov alebo mechanizmov pre oblasť energetickej efektívnosti, ktoré ponúkajú takéto možnosti financovania vlastníkom súkromného majetku, malým a stredným podnikom a spoločnostiam poskytujúcim služby v oblasti energetickej efektívnosti.

(46)   Finančné mechanizmy, granty a dotácie Únie, stimuly a mobilizácia finančných inštitúcií pre energetickú obnovu budov prispôsobené potrebám rôznych vlastníkov a nájomcov budov by mali v národných plánoch obnovy budov zohrávať ústrednú úlohu a členské štáty by ich mali aktívne podporovať. Takéto opatrenia by mali podnecovať poskytovanie hypoték so sociálnymi zárukami zameraných na energetickú efektívnosť na účely certifikovaných energeticky efektívnych obnov budov, podporovať investície verejných orgánov do energeticky efektívneho fondu budov, napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev alebo zmlúv o energetickej efektívnosti, či znižovať vnímané riziko investícií. Finančné systémy by mali poskytovať významnú prémiu na hĺbkovú obnovu, najmä budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, aby boli finančne atraktívne, a mali by byť navrhnuté tak, aby umožňovali prístup skupinám, ktoré majú problémy získať pravidelné financovanie.

(46a)  Členské štáty by mali poskytovať záruky finančným inštitúciám s cieľom podporiť cielené finančné produkty, granty a dotácie na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov obývaných zraniteľnými domácnosťami, ako aj vlastníkom vo viacbytových budovách s najhoršou hospodárnosťou a budovách vo vidieckych oblastiach a iným skupinám, ktoré majú ťažkosti s prístupom k financiám alebo získaním tradičných hypoték. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prospech z nákladovo neutrálnych systémov obnovy, napríklad prostredníctvom plne dotovaných systémov obnovy alebo kombinácií grantov a zmlúv v oblasti energetickej hospodárnosti a systémov financovania na základe účtov. Je nevyhnutné zabezpečiť na úrovni Únie osobitný nástroj na obnovu – „úver EÚ na obnovu“ – s cieľom poskytnúť vlastníkom domov prístup k dlhodobým nákladom Únie na prijaté úvery a pôžičky na hĺbkovú obnovu.

(46b)   Financovanie zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. S cieľom znížiť nedostatok investícií, zlepšiť financovanie a zvýšiť energetickú efektívnosť a zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v budovách je potrebné nákladovo efektívnejšie využívať existujúce možnosti financovania a zároveň vypracovať a zaviesť inovačné mechanizmy financovania na podporu investícií do obnovy budov a na pomoc vlastníkom domov v rámci vnútroštátnych iniciatív. Finančné mechanizmy, stimuly a mobilizácia súkromných investícií z finančných inštitúcií pre obnovu budov zameranú na energetickú efektívnosť by mali v národných plánoch obnovy budov zohrávať ústrednú úlohu. Finančné inštitúcie by mali zintenzívniť šírenie informácií o svojich finančných produktoch s cieľom informovať vlastníkov budov, nájomníkov a používateľov o finančných službách na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Finančné inštitúcie vrátane úverových inštitúcií a iných účastníkov finančného trhu, ktorí investujú do produktov krytých nehnuteľnosťami, ako aj regulačné orgány by mali mať prístup k informáciám týkajúcim sa energetickej hospodárnosti budov. Takéto inštitúcie by mali podliehať normám pre hypotekárne portfólio.

(46c)  Zelené hypotekárne úvery a zelené retailové úvery môžu významne prispieť k transformácii hospodárstva a zníženiu emisií uhlíka. Členské štáty by mali upraviť platné právne predpisy a vypracovať podporné opatrenia na uľahčenie využívania zelených hypotekárnych úverov a zelených retailových úverov, ako aj systematického zberu údajov.

(46d)  Členské štáty by mali uprednostniť pridelenie časti Európskeho sociálneho fondu na technickú odbornú prípravu pracovníkov v oblasti energetickej efektívnosti v sektore stavebníctva a obnovy. Členské štáty by mali zriadiť registre svojich odborníkov v oblasti stavebného hodnotového reťazca s podrobnými údajmi o dostupnosti zručností a kvalifikovaných odborníkov na trhu. Tieto registre by mali byť verejne prístupné a pravidelne aktualizované.

(46e)   Prínosy finančnej schémy splácania z úspor v strednodobom horizonte po splatení úveru znamenajú čistý prínos pre vlastníkov domácností z hľadiska ročných úspor nákladov na energiu a zvýšenej hodnoty nehnuteľnosti.

(47)   Samotné financovanie nebude stačiť na splnenie potrieb v oblasti obnovy. ▌Je nevyhnutné vytvoriť dostupné a transparentné poradenské nástroje a nástroje pomoci, ako sú nezávislé jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú bezplatné integrované služby energetickej obnovy alebo sprostredkovateľov a poradenstvo, ako aj vykonávať ďalšie opatrenia a iniciatívy, ako sú opatrenia a iniciatívy uvedené v iniciatíve Komisie s názvom Inteligentné financovanie inteligentných budov, s cieľom vytvoriť správny podporný rámec a odstrániť prekážky obnovy. Mal by sa uznať ústredný význam miestnych aktérov, ako sú obecné orgány, energetické agentúry, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a občianske energetické spoločenstvá, pri zabezpečovaní vnútroštátnych potrieb v oblasti obnovy. Ďalšie opatrenia spolupráce, ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá, zohrávajú dôležitú úlohu a členské štáty by ich mali aktívne presadzovať a podporovať. Okrem financovania a technickej podpory by členské štáty mali vo svojich národných plánoch obnovy budov uplatňovať prístupy na úrovni susedstiev a okresov k obnove budov a vykurovaniu a chladeniu z obnoviteľných zdrojov energie a aktívne ich podporovať. Miestnym iniciatívam, ako sú programy obnovy vedené občanmi na úrovni susedstiev alebo obcí, by sa tiež mala poskytnúť finančná a technická podpora, pretože takéto iniciatívy posilňujú zapojenie občanov do energetickej transformácie, zachovávajú miestne sociálne modely, majú účinok úspor z rozsahu a poskytujú riešenia zodpovedajúce miestnemu kontextu a potrebám.

(47a)   Prístup k dôveryhodnému poradenstvu a informáciám zvyšuje dôveru a uľahčuje proces zlepšovania energetickej efektívnosti existujúcich budov, najmä pre súkromných občanov. V tejto súvislosti by jednotné kontaktné miesta mohli zohrávať dôležitú úlohu pri prepájaní potenciálnych projektov s účastníkmi trhu vrátane občanov, verejných orgánov a navrhovateľov projektov, najmä projektov menšieho rozsahu, ako aj pri usmerňovaní, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení, pri podpore prístupu k financovaniu obnovy budov a pomoci pri šírení informácií o podmienkach. Jednotné kontaktné miesta prevádzkované na miestnej úrovni by tiež mohli pomôcť zabezpečiť koordináciu ponuky a dopytu. Môžu pomôcť vlastníkom a správcom budov s projektmi obnovy a prispieť k začleneniu jednotlivých projektov do širšej stratégie miest. Takisto môžu pomôcť uprednostniť budovy s najhoršou hospodárnosťou tým, že stanovia harmonogram a poskytnú cielenú podporu rôznym častiam fondu budov na základe roku výstavby. Jednotné kontaktné miesta sú rovnako dôležité na povzbudenie občanov, aby začali projekty obnovy, vďaka poskytovaniu poradenstva a možností prieskumu, uľahčovaniu vyhľadávania dodávateľov, pomoci orientovať sa vo verejných súťažiach a cenových ponukách a poskytovaniu podpory počas obnovy. Na zriadenie a rozvoj jednotných kontaktných miest a mobilizáciu správnych odborných znalostí je potrebná zvýšená technická pomoc.

(48)   Nehospodárne budovy sú často spojené s energetickou chudobou a sociálnymi problémami. Zraniteľné domácnosti sú obzvlášť vystavené rastúcim cenám energie, pretože vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na energetické výrobky. Znížením nadmerných účtov za energiu môže obnova budov vymaniť ľudí z energetickej chudoby a tiež jej zabrániť. Obnova budov zároveň nie je bezplatná a je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa obmedzil sociálny vplyv nákladov na obnovu budov, najmä na zraniteľné domácnosti ▌. Pri vlne obnovy by na nikoho nemalo zabudnúť a mala by sa využiť ako príležitosť na zlepšenie situácie zraniteľných domácností a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch, a takisto by sa mal zabezpečiť spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite. Finančné stimuly a iné politické opatrenia by sa preto mali prioritne zameriavať na zraniteľné ▌domácnosti ▌a ľudí žijúcich v sociálnom bývaní a členské štáty by mali vo svojich národných plánoch obnovy budov uviesť opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa zabránilo vysťahovaniu z dôvodu obnovy budov, ako sú napríklad opatrenia na zníženie cien nájomného a stanovenie stropov nájomného. Návrh Komisie na odporúčanie Rady o zabezpečení spravodlivého prechodu ku klimatickej neutralite poskytuje spoločný rámec a spoločné chápanie komplexných politík a investícií potrebných na zabezpečenie spravodlivej transformácie.

(48a)  Energetická chudoba neúmerne postihuje ženy v celej Únii, a preto by členské štáty mali venovať potrebnú podporu na zmiernenie energetickej chudoby žien. Členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie na zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa pohlavia do svojich národných plánov obnovy budov s cieľom lepšie zacieliť politiky a opatrenia.

(49)  S cieľom zabezpečiť, aby potenciálni kupujúci alebo nájomníci mohli na začiatku procesu zohľadniť energetickú hospodárnosť budov, by budovy alebo jednotky budov, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, mali mať energetický certifikát a trieda a ukazovateľ energetickej hospodárnosti by sa mali uviesť vo všetkých inzerátoch. Prípadnému kupujúcemu alebo nájomcovi budovy alebo jednotky budovy by mali byť v energetických certifikátoch poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady na zlepšenie tejto hospodárnosti. V energetickom certifikáte by sa takisto mali uviesť informácie o jej spotrebe primárnych zdrojov energie a konečnej spotrebe, energetických potrebách, jej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, emisiách skleníkových plynov, kvalite vnútorného prostredia, ako aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti a potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu.

(49a)   Pri zvažovaní podporných politík pre minimálne normy energetickej hospodárnosti by sa osobitná pozornosť mala venovať zraniteľným domácnostiam, najmä tým, ktorých bezpečnosť držby by mohla byť ohrozená, alebo tým, ktoré sú vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu nimi obývaných budov. Členské štáty by mali poskytovať záruky na vnútroštátnej úrovni, ako sú mechanizmy sociálnej podpory.

(49b)   Energetická transformácia predstavuje príležitosť na zlepšenie prístupu ku kvalitnejšiemu bývaniu za predpokladu, že náklady na obnovu budú čo najviac vyvážené úsporami energie a že bude zaistená bezpečnosť držby. Takisto môže pomôcť vymaniť domácnosti z energetickej a dopravnej chudoby, ak sa poskytnú dotácie a verejné finančné prostriedky tým, ktorí majú obmedzený prístup k úverom za trhovú cenu. Pre nájomné bývanie a prenajaté budovy sú rovnako nevyhnutné participatívne modely, aby nájomníci spolupracovali s bytovými spoločnosťami, prenajímateľmi a združeniami vlastníkov, pokiaľ ide o rozsah obnovy a náklady na obnovu. To môže pomôcť vyvážiť náklady a posilniť bezpečnosť držby. V záujme lepšieho využívania participatívnych modelov a koordinovanejšieho prístupu vo všetkých sektoroch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by sa mali vytvoriť príležitosti na budovanie kapacít pre miestnych poskytovateľov bývania.

(50)  Monitorovanie fondu budov uľahčuje dostupnosť údajov zozbieraných digitálnymi nástrojmi, čím sa znižujú administratívne náklady. Preto by sa mali zriadiť vnútroštátne databázy energetickej hospodárnosti budov a informácie, ktoré by obsahovali, by sa mali preniesť do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

(51)  Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali byť príkladom zohľadňovania environmentálnych a energetických prístupov, a tieto budovy by preto mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne vystavia energetické certifikáty najmä v budovách určitej veľkosti, v ktorých sídlia verejné orgány alebo ktoré často navštevuje verejnosť, ako napríklad mestské úrady, školy, obchody a obchodné centrá, obchodné domy, reštaurácie, divadlá, banky a hotely.

(51a)   Komisia by mala vypracovať technické usmernenia pre obnovu budov historického dedičstva a historických centier, aby sa zabezpečilo splnenie ekologických ambícií a ochrana kultúrneho dedičstva. Vypracovanie národných plánov obnovy musí zabezpečiť štruktúrované a nepretržité konzultácie s organizáciami zastupujúcimi subjekty pôsobiace v odvetví stavebníctva, a to aj pokiaľ ide o historické budovy.

(51b)  Existujúce výnimky pre kultúrne dedičstvo a dočasné budovy by sa mali zachovať v prípade pamiatkovo chránených budov a budov kultúrneho dedičstva, kým sa budú vyvíjať a testovať nové inovatívne riešenia. Výnimka by sa mala udeliť aj budovám kultúrneho dedičstva, v prípade ktorých prebieha proces zaistenia úradnej ochrany, ako aj iným budovám, ktoré si vyžadujú náležitú ochranu ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, ak sa tento proces začal pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Technická pomoc je nevyhnutná na podporu obnovy verejných budov vrátane finančnej podpory na opakovanie a rozšírenie pilotných a demonštračných projektov, a to na základe skúseností získaných v súvislosti s financovaním inteligentných miest v rámci programu Horizont 2020. Členské štáty by mali preskúmať svoje súčasné vnútroštátne postupy na klasifikáciu budov ako pamiatok a historických budov s cieľom umožniť včasné udelenie takéhoto štatútu do dátumu transpozície tejto smernice.

(52)  V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. To vytvára výrazné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu. Uprednostňovať by sa mali stratégie, ktoré vedú k zlepšeniu tepelno-technických vlastností budov v letnom období. Pozornosť by sa preto mala sústrediť na opatrenia, ktoré zabraňujú prehrievaniu, ako je napríklad zatienenie a dostatočná tepelná kapacita stavebných konštrukcií budovy a ďalší rozvoj a používanie techník pasívneho chladenia, v prvom rade tých, ktoré zlepšujú podmienky vnútorného prostredia v budove a mikroklímu okolo budov.

(53)  Pravidelná údržba a kontrola vykurovacích, hasiacich, vetracích a klimatizačných systémov a elektrických inštalácií kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho, hasiaceho, vetracieho a klimatizačného systému a elektrických inštalácií by sa malo vykonávať v pravidelných intervaloch počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. Členské štáty by sa mali usilovať o kombináciu kontrol a energetickej certifikácie v čo najväčšej miere s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie vlastníkov budov a nájomcov.

(54)  Spoločný prístup k certifikácii energetickej hospodárnosti budov, pasportom obnovy budov, indikátorom inteligentnej pripravenosti a ku kontrolám vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov a elektrických inštalácií vykonávaným kvalifikovanými alebo certifikovanými odborníkmi, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, prispieva k vytvoreniu rovnakých podmienok, pokiaľ ide o snahy členských štátov týkajúce sa úspory energie v sektore budov, a zavedie transparentnosť pre prípadných vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami v Únii. V záujme zabezpečenia kvality energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a kontrol tepelných vlastností vykurovacích a klimatizačných a riadiacich systémov budov v celej Únii by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus.

(55)  V prípade plánovania, rozvoja programov na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia a vykonania smernice na národnej a regionálnej úrovni by sa malo v súvislosti s uvedenými otázkami konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do uvedených činností, ak a keď je to vzhľadom na platné vnútroštátne právne predpisy potrebné, keďže z hľadiska úspešného vykonávania tejto smernice sú tieto orgány rozhodujúce. Tieto konzultácie môžu tiež slúžiť ako podpora pri poskytovaní usmernení miestnym projektantom a stavebným inšpektorom na účely plnenia potrebných úloh. Členské štáty by ďalej mali umožniť architektom a projektantom, aby riadne zvážili optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej efektívnosti, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a použitia centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri projektovaní, navrhovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie, a to aj prostredníctvom 3D modelovania a simulačných technológií, a mali by ich na to nabádať. Okrem toho by verejná konzultácia o národných plánoch obnovy budov mala zahŕňať ďalších sociálno-ekonomických partnerov vrátane odborových zväzov a bytových družstiev, vlastníkov budov, vlastníkov pozemkov a stavebného priemyslu, subjektov pracujúcich so zraniteľnými domácnosťami a bezdomovcami a ďalších partnerov z občianskej spoločnosti, ako sú organizácie nájomcov a spotrebiteľské organizácie, a zaviesť viacúrovňové dialógy.

(56)  Inštalatéri a stavbári majú rozhodujúcu úlohu pri úspešnom vykonaní tejto smernice. Primeraný počet inštalatérov a stavbárov by mal prostredníctvom odbornej prípravy a iných opatrení nadobudnúť primeranú úroveň spôsobilosti na inštaláciu a integráciu požadovanej energeticky účinnej technológie a technológie využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov.

(57)  Aby sa presadil cieľ zlepšovať energetickú hospodárnosť budov, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prispôsobenie určitých častí všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku do 31. decembra 2026, podrobnosti týkajúce sa zavádzania metodického rámca na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, prispôsobovanie prahových hodnôt budovám s nulovými emisiami a metodiku výpočtu potenciálu GWP počas životného cyklu budovy, minimálne normy kvality vnútorného prostredia, zavádzanie spoločného európskeho rámca pre pasporty obnovy budov a schému Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(24). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(58)   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie ustanovení tejto smernice Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom rôznych nástrojov, ako je Nástroj technickej podpory(25), ktorý poskytuje prispôsobené technické odborné znalosti na koncipovanie a vykonávanie reforiem vrátane tých, ktoré sú zamerané na zvýšenie ročnej miery obnovy bytových a nebytových budov do roku 2030 a na podporu hĺbkových energetických obnov. Technická podpora sa týka napríklad posilňovania administratívnych kapacít, podpory tvorby a vykonávania politiky a výmeny príslušných najlepších postupov.

(59)  Keďže ciele tejto smernice, a to zvýšiť energetickú hospodárnosť budov a znížiť emisie skleníkových plynov z budov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora budov a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej efektívnosti, ale skôr, z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov .

(60)  Právnym základom tejto iniciatívy je článok 194 ods. 2 ZFEÚ, ktorým sa Únia splnomocňuje stanoviť opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetickej politiky. Návrh prispieva k cieľom energetickej politiky Únie uvedeným v článku 194 ods. 1 ZFEÚ, najmä k zlepšeniu energetickej hospodárnosti budov a zníženiu ich emisií skleníkových plynov, čo prispieva k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia.

(61)  V súlade s bodom 44 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by členské štáty mali pre seba a v záujme Únie vypracovať a zverejniť vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené, predovšetkým na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko (vec C-543/17).

(62)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(63)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe VIII, časti B do vnútroštátneho práva a dátumov na ich uplatňovanie,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Táto smernica podporuje zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov v Únii s cieľom dosiahnuť fond budov s nulovými emisiami do roku 2050 berúc do úvahy vonkajšie klimatické podmienky, miestne podmienky, ako aj požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia a príspevok fondu budov k flexibilite na strane dopytu s cieľom zlepšiť efektívnosť energetického systému a nákladovú efektívnosť.

2.  Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti:

a)  so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov;

b)  s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov;

c)  s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť:

i)  existujúcich budov a jednotiek budov, ktoré sa významne obnovujú;

ii)  prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia;

iii)  technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, alebo modernizujú;

d)  s uplatňovaním minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov v súlade s článkami 3 a 9;

da)  s harmonizovaným rámcom na posudzovanie potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu;

db)  so slnečnou energiou v budovách;

dc)  s postupným ukončením používania fosílnych palív v budovách;

e)  s pasportami obnovy budov;

f)  s národnými plánmi obnovy budov;

g)  s infraštruktúrou udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti; a

h)  s inteligentnými budovami;

ha)   s riešeniami blízkymi prírode, ktoré posilňujú dobré využitie a prispôsobenie verejného priestoru v okolí budov pomocou prvkov, ako sú drevené materiály, zelené strechy a fasády a riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré môžu zároveň poskytovať environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhať pri budovaní odolnosti;

i)  s certifikáciou energetickej hospodárnosti budov alebo jednotiek budov;

j)  s pravidelnou kontrolou vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov v budovách;

k)  s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ z kontroly;

ka)   s kvalitou vnútorného prostredia budov.

3.  Požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálne požiadavky a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie opatrenia. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so ZFEÚ. Oznamujú sa Komisii.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „budova“ je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

2.  „budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohami I a III, ktorá prispieva k optimalizácii energetického systému prostredníctvom flexibility na strane dopytu, kde akékoľvek veľmi malé zostatkové množstvo energie, ktoré je stále potrebné, je plne pokryté energiou z:

a)   obnoviteľných zdrojov vyrobenou alebo uskladnenou na mieste;

b)  obnoviteľných zdrojov vyrobenou mimo miesta v blízkom okolí a dodávanou prostredníctvom siete v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie];

c)  komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie]; alebo

d)  energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla z účinného systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom v zmysle smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III;

3.  „budova s takmer nulovou spotrebou energie“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá nemôže byť nižšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 2 a kde požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo významnej miere pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkom okolí;

3a.   „budova s najhoršou energetickou hospodárnosťou“ je budova zaradená do triedy energetickej hospodárnosti E, F alebo G;

3b.   „pasívny systém“ je konštrukčný princíp alebo prvok budovy, ktorý zachováva alebo zlepšuje energetickú hospodárnosť alebo jeden či viacero parametrov vnútorného prostredia bez podpory zo zdroja energie;

4.  „minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť ako súčasť rozsiahleho plánu obnovy fondu budov alebo v spúšťacom bode na trhu (predaj alebo prenájom) v časovom období alebo do konkrétneho dátumu, v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, čím sa spustí obnova existujúcich budov;

4a.  „prvoradosť energetickej efektívnosti“ je prvoradosť energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999;

5.  „verejné subjekty“ sú verejné subjekty vymedzené v článku 2 bode 10 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

6.  „technický systém budovy“ sú technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, elektricky ovládanú slnečnú clonu, elektrické inštalácie, nabíjacie stanice elektrických vozidiel, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste a jej uskladnenie, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

6a.   „flexibilita na strane dopytu“ je schopnosť aktívnych odberateľov reagovať na vonkajšie signály a dynamicky prispôsobovať svoju výrobu a spotrebu energie, či už individuálne alebo prostredníctvom agregácie, v závislosti od času, čo možno zabezpečiť inteligentnými decentralizovanými zdrojmi energie vrátane riadenia dopytu, uskladňovania energie a distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom podporiť spoľahlivejší, udržateľnejší a efektívnejší energetický systém;

6b.  „chladiaci systém“ je kombinácia pasívnych a aktívnych prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota znižuje;

6c.  „elektrická inštalácia“ je systém zložený z pevných komponentov vrátane rozvádzačov, elektrických káblov, uzemňovacích systémov, zásuviek, vypínačov a svietidiel, ktorých účelom je rozvádzať elektrickú energiu v budove do všetkých miest používania alebo prenášať elektrickú energiu vyrobenú na mieste;

6d.  „efektívnosť systému“ je výber energeticky efektívnych riešení, ktoré umožňujú nákladovo efektívnu cestu dekarbonizácie, dodatočnú flexibilitu a efektívne využívanie zdrojov;

6e.  „vetrací systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie výmeny vnútorného vzduchu vonkajším vzduchom;

7.  „systém automatizácie a riadenia budovy“ je systém, ktorý zahŕňa všetky produkty, softvér a inžinierske služby, ktorými sa môže podporovať energeticky efektívna, hospodárna a bezpečná prevádzka technických systémov budovy prostredníctvom automatického riadenia a uľahčením manuálneho ovládania týchto technických systémov budovy;

8.  „energetická hospodárnosť budovy“ je vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa okrem iného energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie a technické systémy budov;

9.  „primárna energia“ je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;

9a.  „koncová energia“ je energia z obnoviteľných alebo neobnoviteľných zdrojov, ktorá prešla procesom konverzie alebo transformácie s cieľom zabezpečiť, aby bola pripravená na spotrebu a dodanie koncovým používateľom;

9b.  „namerané“ je zmerané príslušným zariadením, ako je merač energie, merač výkonu, zariadenie na meranie a monitorovanie energie alebo elektromer;

10.  „faktor neobnoviteľnej primárnej energie“ je primárna energia z neobnoviteľných zdrojov pre daný energetický nosič vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia vydelená dodanou energiou;

11.  „faktor obnoviteľnej primárnej energie“ je primárna energia z obnoviteľných zdrojov na mieste, v blízkom okolí alebo zo vzdialeného zdroja energie, ktorá sa dodáva prostredníctvom daného energetického nosiča, vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia, vydelená dodanou energiou;

12.  „celkový faktor primárnej energie“ je vážený súčet faktorov obnoviteľnej a neobnoviteľnej primárnej energie pre daný energetický nosič;

13.  „energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

14.  „obalové konštrukcie budovy“ sú integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

15.  „jednotka budovy“ je časť, poschodie alebo byt v budove, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné používanie;

16.  „prvok budovy“ je technický systém budovy alebo konštrukčnú časť obalových konštrukcií budovy;

17.  „obytná jednotka“ je fyzický priestor pozostávajúci z miestnosti alebo skupiny miestností v stálej budove alebo v štrukturálne oddelenej časti budovy, ktorá je navrhnutá na bývanie jednej súkromnej domácnosti s cieľom rozvíjať jej základné životné funkcie počas celého roka;

18.  „pasport obnovy budovy“ je dokument, ktorý poskytuje plán hĺbkovej obnovy budovy prispôsobený konkrétnej budove v maximálnom počte krokov, ktorou sa budova najneskôr do roku 2050 transformuje na budovu s nulovými emisiami;

19.  „hĺbková obnova“ je obnova v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a snahou znížiť emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu vytvorené počas obnovy, ktorá sa zameriava na základné prvky budovy, ako je zateplenie stien, zateplenie striech, zateplenie nízkych podláh, výmena vonkajších stolárskych konštrukcií, vetracích a vykurovacích systémov a úprava tepelných mostov, s cieľom zabezpečiť potrebné pohodlie obyvateľov v lete a v zime, alebo obnova, ktorej výsledkom je zníženie dopytu po primárnej energii najmenej o 60 %, pokiaľ ide o budovy s najhoršou hospodárnosťou, v prípade ktorých je technicky a ekonomicky nerealizovateľné dosiahnuť normu budovy s nulovými emisiami, a ktorou sa transformuje budova alebo jednotka budovy:

a)  do 1. januára 2027 na budovu s takmer nulovou spotrebou energie;

b)  od 1. januára 2027 na budovu s nulovými emisiami;

20.  „viacstupňová hĺbková obnova“ je hĺbková obnova, ktorá sa vykonáva v maximálnom počte krokov a ktorá postupuje podľa krokov uvedených v pasporte obnovy budovy v súlade s článkom 10, čo môže zahŕňať využívanie zmlúv o energetickej efektívnosti;

21.  „významná obnova“ je obnova budovy, pri ktorej v závislosti od výberu členského štátu:

a)  celkové náklady na obnovu v súvislosti s obalovými konštrukciami budovy alebo technickými systémami budovy presahujú 25 % hodnoty budovy, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza; alebo

b)  sa obnovuje viac ako 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.

▌

22.  „prevádzkové emisie skleníkových plynov“ sú emisie skleníkových plynov spojené so spotrebou energie technických systémov budovy počas používania a prevádzky budovy;

23.  „emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu“ sú kombinované emisie skleníkových plynov spojené s budovou vo všetkých fázach jej životného cyklu, pri zvážení výhod opätovného použitia a recyklácie na konci životnosti, od „kolísky“ (ťažba surovín, ktoré sa použijú na výstavbu budovy) cez výrobu a spracovanie materiálov a fázu prevádzky budovy až po „koniec životnosti“ (demontáž budovy a opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnotenie a likvidácia jej materiálov);

24.  „potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu ▌“ alebo „GWP počas životného cyklu“ je ukazovateľ, ktorý kvantifikuje potenciálne príspevky budovy ku globálnemu otepľovaniu počas jej celého životného cyklu;

25.  „rozdielnosť motivácie“ je rozdielnosť motivácie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 52 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

26.  „energetická chudoba“ je energetická chudoba v zmysle článku 2 bodu 49 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

27.  „zraniteľné domácnosti“ sú domácnosti postihnuté alebo ohrozené energetickou chudobou alebo domácnosti vrátane domácností s nižšími strednými príjmami, ktoré sú obzvlášť vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu budovy, ktorú obývajú;

28.  „európska norma“ alebo „norma EN“ je norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy a sprístupnenú verejnosti;

29.  „energetický certifikát“ je certifikát uznávaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza energetickú a klimatickú hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú podľa metodiky prijatej v súlade s článkom 4;

30.  „kogenerácia“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej alebo mechanickej energie v jednom procese;

31.  „nákladovo optimálna úroveň“ je úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu a je stanovená uplatnením nákladovo optimálnej metodiky, pričom:

a)  najnižšie náklady sa stanovujú s ohľadom na:

i)  kategóriu a používanie príslušnej budovy;

ii)  investičné náklady súvisiace s energiou založené na oficiálnych prognózach;

iii)  náklady na údržbu a prevádzku vrátane nákladov na energiu pri zohľadnení nákladov na emisné kvóty skleníkových plynov;

iv)  environmentálne a zdravotné externality spotreby energie;

v)  prípadné príjmy z energie vyrobenej na mieste;

vi)  prípadné náklady na nakladanie s odpadom; ▌

via)   sociálne externality obnovy budov, výstavby, demolácie vrátane úpravy zastavaných oblastí;

b)  odhadovaný ekonomický životný cyklus určuje každý členský štát a predstavuje zvyšný odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre budovu ako celok, alebo odhadovaný ekonomický životný cyklus prvku budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre prvky budov.

Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov, vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus, pozitívna;

32.  „nabíjací bod“ je nabíjací bod vymedzený v článku 2 bode 41 [AFIR];

32a.  „kabeláž“ sú všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie inštalácie nabíjacích bodov, vrátane prenosu údajov, vytyčovania trás káblov, miest pre transformátory a elektromery, ako aj modernizácie rozvádzača;

33.  „izolovaná mikrosústava“ je akákoľvek sústava so spotrebou nižšou ako 500 GWh v roku 2022, ktorá nie je prepojená s inými sústavami;

34.  „inteligentné nabíjanie“ je inteligentné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14l) smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie];

35.  „obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14n smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie];

35a.   „digitálne pripojený nabíjací bod“ je nabíjací bod, ktorý môže odosielať a prijímať informácie v reálnom čase, komunikovať obojsmerne s elektrizačnou sústavou a elektrickým vozidlom a ktorý možno monitorovať a ovládať na diaľku vrátane spustenia a zastavenia operácie nabíjania a merania tokov elektriny;

36.  „normy pre hypotekárne portfólio“ sú mechanizmy, ktoré od hypotekárnych veriteľov vrátane bánk, investorov a iných príslušných finančných inštitúcií, ako sú koneční držitelia hypoték umiestnených v účelovo vytvorených subjektoch, sekuritizačných spoločnostiach a iných sprostredkovateľských orgánoch, vyžadujú, aby vytvorili cestu na zvýšenie mediánu energetickej hospodárnosti portfólia budov, na ktoré sa vzťahujú ich hypotéky, do roku 2030 a 2050 s cieľom zabezpečiť spoľahlivé, preukázateľné a cenovo dostupné riešenia pre svojich klientov v súlade s ambíciou Únie v oblasti dekarbonizácie, národnými plánmi obnovy budov a príslušnými energetickými cieľmi v oblasti spotreby energie v budovách na základe vymedzenia udržateľných hospodárskych činností v taxonómii EÚ a v súlade s energetickými certifikátmi a GWP počas životného cyklu podľa tejto smernice;

36a.   „finančná schéma splácania z úspor“ je úverový systém určený výlučne na zlepšenie energetickej hospodárnosti, pri ktorom anualizované splátky úveru nepresahujú peňažný ekvivalent ročných úspor energie, pričom sa zohľadňuje indexácia nákladov na energiu a refinancovanie úveru;

36b.   „referenčná hodnota energetickej budovy“ je informačná platforma na zverejňovanie energetickej hospodárnosti a ročnej spotreby budov s jednou a viacerými jednotkami v priebehu času v porovnaní s podobnými budovami alebo modelovanými simuláciami referenčnej budovy vybudovanej podľa konkrétnej normy, ako je napríklad minimálna norma energetickej hospodárnosti, a s použitím škály tried energetických certifikátov;

37.  „digitálny denník budovy“ je spoločná databáza všetkých relevantných údajov o budove vrátane údajov týkajúcich sa energetickej hospodárnosti, ako sú energetické certifikáty, pasporty obnovy budov a indikátory inteligentnej pripravenosti, a údajov o GWP počas životného cyklu a kvalite vnútorného prostredia, ktorá uľahčuje informované rozhodovanie a výmenu informácií v sektore stavebníctva medzi vlastníkmi a užívateľmi budov, finančnými inštitúciami a verejnými orgánmi;

38.  „klimatizačný systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota reguluje alebo sa môže znížiť;

39.  „vykurovací systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota zvyšuje;

40.  „zariadenie na výrobu tepla“ je časť vykurovacieho systému, ktorou sa vyrába využiteľné teplo na účely určené v prílohe I, s využitím jedného alebo viacerých týchto procesov:

a)  spaľovanie palív, napríklad v kotle;

b)  Joulov jav prebiehajúci vo vykurovacích telesách systému elektrického odporového vykurovania;

c)  zachytávanie tepla z okolitého vzduchu, odvetrávaného vzduchu alebo vodného alebo podzemného zdroja tepla s využitím tepelného čerpadla;

40a.   „tepelné čerpadlo“ je stroj, zariadenie alebo inštalácia, ktorá prenáša teplo zo zdrojov, ako sú vzduch, voda alebo zem, do záchytov, ako sú budovy alebo priemyselné zariadenia, na účely vykurovania, chladenia alebo teplej vody v domácnosti;

41.  „zmluva o energetickej efektívnosti“ je zmluva o energetickej efektívnosti vymedzená v článku 2 bode 29 smernice (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

42.  „kotol“ je kombinácia telesa kotla a horáka navrhnutá na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

43.  „účinný menovitý výkon“ je maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

44.  „centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby vykurovania alebo chladenia budov alebo procesov;

44a.  „integrovaný okres“ je okres vybraný na základe analýzy fondu budov, ktorá zohľadňuje možnosti opatrení v oblasti energetickej efektívnosti špecifické pre danú oblasť prostredníctvom jasných a merateľných cieľov a v ktorej sa vypracujú vzory plánu obnovy pre podobné typy budov na základe primeranej analýzy miestnych podmienok s cieľom rýchlej a vzájomne koordinovanej transformácie budov efektívne využívajúcej zdroje, ako aj iných aspektov, ako je sociálna štruktúra, ekonomické a environmentálne podmienky a infraštruktúra zásobovania energiou budov;

45.  „úžitková plocha“ je plocha podlahy budovy potrebná ako parameter na kvantifikáciu špecifických podmienok používania, ktoré sú vyjadrené na jednotku podlahovej plochy, a na uplatnenie zjednodušených postupov a pravidiel týkajúcich sa rozdelenia do zón a (nového)prideľovania, a to pri zohľadnení vnútroštátnych, európskych a medzinárodných noriem;

45a.   „odpadové teplo“ je teplo, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných alebo energetických zariadeniach, alebo v terciárnom sektore a ktoré by sa bez prístupu k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody, ak sa používa alebo bude používať proces kombinovanej výroby, alebo ak použitie tohto procesu nie je možné;

46.  „referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových plôch priestorov v rámci obalových konštrukcií budovy špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

47.  „hranica posudzovania“ je hranica, kde sa meria alebo vypočítava dodaná a odvádzaná energia;

48.  „na mieste“ sú priestory a pozemky, na ktorých sa budova nachádza, a samotná budova;

49.  „energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v blízkom okolí“ je energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na úrovni miestneho alebo oblastného obvodu posudzovanej budovy, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)  môže sa distribuovať a používať len v rámci daného miestneho alebo oblastného obvodu prostredníctvom vyhradenej distribučnej siete;

b)  umožňuje výpočet špecifického faktora primárnej energie platného len pre energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v rámci tohto miestneho alebo oblastného obvodu; a

c)  môže sa používať na mieste budovy, ktorá sa posudzuje prostredníctvom vyhradeného pripojenia k zdroju výroby energie, ktoré si vyžaduje osobitné zariadenie na bezpečné dodávky a meranie energie využívanej na vlastnú spotrebu posudzovanej budovy;

50.  „služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov“ sú služby ako vykurovanie, chladenie, vetranie, príprava teplej vody a osvetlenie a iné služby, ktorých spotreba energie sa zohľadňuje pri energetickej hospodárnosti budov;

51.  „energetické potreby“ sú energia, ktorá sa má dodať do klimatizovaného priestoru alebo z neho získať, aby sa zachovali zamýšľané priestorové podmienky počas daného časového obdobia, pričom sa zohľadnia straty pri prenose a vetraní a solárne a vnútorné zisky v súlade s normami EN, bez ohľadu na akúkoľvek neefektívnosť technického systému budovy;

52.  „spotreba energie“ je energetický vstup do technického systému budovy, ktorý poskytuje službu energetickej hospodárnosti budov a je určený na uspokojenie energetickej potreby;

53.  „využívaná na vlastnú spotrebu“ je časť energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej simultánne na mieste alebo v blízkom okolí, ktorú využívajú technické systémy na mieste pre služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov;

54.  „iné spôsoby využitia na mieste“ je energia využívaná na mieste na iné spôsoby využitia ako služby energetickej hospodárnosti budov a môže zahŕňať spotrebiče, rozličné a doplnkové zaťaženia, domáce batérie, zásobníky energie alebo nabíjacie body elektromobility;

55.  „výpočtový interval“ je diskrétny časový interval používaný na výpočet energetickej hospodárnosti;

56.  „dodaná energia“ je energia vyjadrená za energetický nosič, ktorá je dodaná do technických systémov budovy cez hranicu posudzovania s cieľom pokryť príslušné použitia alebo na výrobu odvádzanej energie;

57.  „odvádzaná energia“ je podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa odvádza do energetickej siete namiesto toho, aby sa využil na mieste na vlastnú spotrebu alebo na iné spôsoby využitia na mieste, vyjadrený za energetický nosič a za faktor primárnej energie;

57a.   „druhotný materiál“ je materiál získaný z predchádzajúceho použitia alebo z odpadu, ktorý nahrádza primárne materiály vymedzené v rámcovej norme pre konštrukciu EN 15643;

57b.  „parkovacie miesto pre bicykle“ je priestor určený aspoň pre jeden bicykel, v ktorom sa dajú bezpečne a ľahko uložiť rôzne typy bicyklov a ktorý môže byť osvetlený a chránený pred vplyvmi počasia;

57c.  „v bezprostrednom susedstve“ je parkovisko určené pre obyvateľov, návštevníkov alebo pracovníkov budovy, ktoré sa nachádza v priestore budovy alebo v jej bezprostrednej blízkosti;

57d.   „obehovosť“ je obmedzenie potreby ťažiť pôvodné látky prostredníctvom zníženia dopytu po nových materiáloch, prostredníctvom opravy, opätovného použitia, zmeny účelu a recyklácie použitých materiálov a prostredníctvom predĺženia životnosti výrobkov a budov;

57e.  „dostatočnosť“ je minimalizácia dopytu po energii, materiáloch, pôde, vode a iných prírodných zdrojoch počas životného cyklu budov a tovaru;

57f.   „zoznam materiálov“ je záznam o type, zdroji a množstve stavebných výrobkov a materiálov, ktoré sa používajú na výstavbu alebo obnovu budovy, ktoré ovplyvňujú jej tepelnú hospodárnosť a účinnosť technického systému v súlade s prílohou I, ako aj jej požiarne vlastnosti a kvalitu vnútorného prostredia;

57g.  „kvalita vnútorného prostredia“ je súbor parametrov týkajúcich sa budovy vrátane kvality vzduchu v interiéri, tepelnej pohody, osvetlenia a akustiky, ktoré ovplyvňujú zdravie a pohodu jej obyvateľov;

57h.  „zdravé vnútorné prostredie“ je vnútorné prostredie budovy, ktoré optimalizuje zdravie, pohodlie a pohodu obyvateľov v súlade so špecifickými výkonnostnými úrovňami vrátane tých, ktoré sa týkajú denného svetla, kvality vzduchu v interiéri a tepelnej pohody, ako je zmiernenie prehriatia a zvýšenie akustickej kvality.

Článok 3

Národný plán obnovy budov

1.  Každý členský štát stanoví národný plán obnovy budov na zabezpečenie obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, s cieľom transformovať existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami.

Každý plán obnovy budov je v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a zahŕňa:

a)  prehľad vnútroštátneho fondu budov pre rôzne typy budov vrátane ich podielu vo fonde budov, najmä budov zaradených do kategórie úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pre obdobia výstavby a klimatické pásma každého členského štátu založený podľa potreby na štatistických vzorkách, referenčnom porovnávaní energie a GWP počas životného cyklu a vnútroštátnej databáze energetických certifikátov podľa článku 19, prehľade trhových prekážok a zlyhaní trhu, podiele zraniteľných domácností a prehľade kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj dostupnosti jednotných kontaktných miest zriadených podľa článku 15a tejto smernice a článku 21 ods. 2a smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

aa)  prehľad vykonaných a plánovaných politík vrátane politík podľa Paktu o zručnostiach stanoveného v oznámení Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť s cieľom zvýšiť dostupnosť kvalifikovaných odborníkov v odvetviach stavebníctva, efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, investícií do rozvoja požadovaných zručností vrátane zvyšovania úrovne zručností alebo rekvalifikácie a cielených programov odbornej prípravy a vzdelávania pre verejné aj súkromné subjekty na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho posúdenia s použitím kľúčových ukazovateľov výkonnosti stanovených v prílohe II na splnenie cieľov v súlade s touto smernicou a z toho vyplývajúcich potrieb trhu, pokiaľ ide o kvalifikovaných odborníkov v odvetví stavebníctva a obnovy;

b)  plán s vnútroštátnymi cieľmi, merateľnými ukazovateľmi pokroku a konkrétnymi harmonogramami pre všetky existujúce budovy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti do roku 2030, 2040 a 2050 so zreteľom na cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, aby sa zabezpečil vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov a transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050;

c)  prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení vrátane ich trvania v súlade s vykonávaním plánu podľa písmena b) tohto pododseku vrátane politík a opatrení stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch oznámených Komisii podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 s osobitným zameraním na zraniteľné domácnosti a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch;

d)  podrobný plán investičných potrieb do roku 2050 na vykonávanie plánu obnovy budov, verejných a súkromných finančných zdrojov a opatrení a administratívnych zdrojov na obnovu budov vrátane tých, ktoré sú stanovené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch oznámených Komisii podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999;

da)  plán znižovania energetickej chudoby a úspor energie dosiahnutých v prípade zraniteľných domácností a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch, ktorý obsahuje vnútroštátne stanovené ciele a prehľad vykonaných a plánovaných politík a finančných opatrení na podporu odstránenia energetickej chudoby.

1a.   Plán uvedený v odseku 1 druhom pododseku písm. b) obsahuje:

a)   vnútroštátne ciele a emisie počas celého životného cyklu pre rôzne typológie budov, ktoré sa majú určiť na základe globálneho hodnotenia na roky 2025, 2030, 2035 a 2040 v súlade s odstupňovaným mechanizmom stanoveným v Parížskej dohode a plánom výkonnosti počas celého životného cyklu do roku 2050, ktorý je v súlade s požiadavkou 1,5 stupňa, ako aj orientačné vnútroštátne ciele zamerané na dosiahnutie hĺbkovej obnovy aspoň 35 miliónov jednotiek budov do roku 2030 s cieľom podporiť dosiahnutie ročnej miery energetickej obnovy na úrovni 3 % alebo viac v období do roku 2050;

b)  odhadovanú dostupnosť stavebných materiálov, materiálov na obnovu vrátane prefabrikovaných stavebných prvkov, ako sú prvky s izoláciou, solárna fotovoltika integrovaná v budovách, materiály s recyklovaným obsahom, druhotné stavebné materiály a prípadne miestne udržateľné materiály, ako aj vnútroštátne ciele v oblasti obehového využívania materiálov, recyklovaného obsahu a druhotných materiálov v súlade s nariadením (EÚ) č. 305/2011(26) a dostatočnosť na každé päťročné obdobie;

c)   primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a jeho zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov;

d)   konkrétne harmonogramy pre budovy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti, než sú triedy podľa článku 9 ods. 1, do roku 2030 a následne každých päť rokov, v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami;

e)  prehľad nákladovo efektívneho potenciálu, dostupnosti a očakávanej výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov používanej na vykurovanie a chladenie v budovách v členení podľa technológie a palív;

f)  vnútroštátne ciele týkajúce sa výstavby a renovácie systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s komplexným posúdením vykurovania a chladenia uvedeným v článku 23 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

g)  postup využívania slnečnej energie a tepelných čerpadiel v budovách s číselnými cieľmi v súlade s článkom 9a;

h)   národné plány na postupné ukončenie využívania fosílnych palív v budovách so zreteľom na plánované postupné ukončenie do roku 2035, a ak sa Komisii preukáže, že to nie je uskutočniteľné, najneskôr do roku 2040;

i)   dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie, zníženia emisií skleníkových plynov a ďalších prínosov vrátane kvality vnútorného prostredia, ktorý môže byť založený na integrovanom okresnom prístupe;

j)   odhady príspevku plánu obnovy budov k dosiahnutiu záväzného cieľa členského štátu v prípade emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) .../... [revidované nariadenie o spoločnom úsilí], cieľových hodnôt Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou (EÚ) …/…. [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ▌cieľa týkajúceho sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] a cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119;

2.  Každý členský štát každých päť rokov pripraví a predloží Komisii návrh svojho plánu obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II. Každý členský štát predloží svoj návrh plánu obnovy budov spolu so svojím návrhom integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s komplexným posúdením vykurovania a chladenia podľa článku 23 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] a – ak členský štát predloží návrh aktualizácie – spolu so svojím návrhom aktualizácie uvedeným v článku 14 ▌nariadenia (EÚ) 2018/1999. Odchylne od článku 9 ods. 1 a článku 14 ods. 1 uvedeného nariadenia členské štáty predložia Komisii prvý návrh plánu obnovy budov do 30. júna 2024 na základe samostatnej konzultácie stanovenej v odseku 3 tohto článku.

3.  Každý členský štát v záujme podpory rozvoja svojho plánu obnovy budov zapojí do prípravy tohto plánu regionálne a miestne orgány s cieľom uľahčiť začlenenie miestnych akčných plánov alebo investícií a uskutoční o tomto návrhu plánu obnovy budov verejnú konzultáciu, a to pred tým, než ho predloží Komisii. Verejná konzultácia zahŕňa najmä miestne a regionálne orgány a iných sociálno-ekonomických partnerov vrátane občianskej spoločnosti a subjektov pracujúcich so zraniteľnými domácnosťami. Verejná konzultácia zahŕňa hodnotenia plánu obnovy budov ex ante a ex post a možnosti týkajúce sa návrhu verejných politík, programov, stimulov, ako aj sociálnych záruk, prípadne vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 15, s cieľom zabezpečiť prístupnosť, pohodlnosť a cenovú dostupnosť riešení obnovy. Každý členský štát pripojí k svojmu návrhu plánu obnovy budov zhrnutie výsledkov tejto verejnej konzultácie. Každý členský štát vezme náležite do úvahy názory zainteresovaných strán vyjadrené v hodnoteniach ex ante a ex post a vysvetlí, ako boli zohľadnené v jeho konečnom pláne obnovy budov.

4.  Komisia posúdi návrhy národných plánov obnovy budov, najmä či:

a)  je úroveň ambícií vnútroštátne stanovených cieľov dostatočná a v súlade s národnými záväzkami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch;

b)  sú politiky a opatrenia dostatočné na dosiahnutie vnútroštátne stanovených cieľov;

c)  je pridelenie rozpočtových a administratívnych zdrojov dostatočné na vykonávanie plánu;

ca)   sú podmienky pre fungujúce systémy financovania obnovy primerané na dosiahnutie národného cieľa v oblasti zmierňovania energetickej chudoby a úspešné začlenenie energeticky chudobných spotrebiteľova zraniteľných domácností;

cb)  plán zohľadňuje ciele smernice 2008/50/ES(27) a zabezpečuje súlad s platnými právnymi predpismi a ochranu životného prostredia a zdravia ľudí;

cc)  plán uprednostňuje budovy s najhoršou hospodárnosťou využívané na obytné účely;

d)  bola verejná konzultácia podľa odseku 3 dostatočne inkluzívna; ▌

e)  je plán v súlade s požiadavkami odseku 1 a vzoru v prílohe II;

ea)   vnútroštátne a miestne orgány potrebujú technickú pomoc na uľahčenie vykonávania týchto plánov;

eb)  plán zabezpečuje dostatok kvalifikovaných pracovníkov a účinné iniciatívy v oblasti získavania zručností a odbornej prípravy.

Po porade s výborom zriadeným podľa článku 30 môže Komisia vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Pokiaľ ide o prvý návrh plánu obnovy budov, Komisia môže vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako členský štát daný plán predložil.

5.  Každý členský štát musí pri každej revízii náležite zohľadniť vo svojom konečnom pláne obnovy budov všetky odporúčania Komisie. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne Komisii odôvodnenie a svoje dôvody zverejní.

6.  Každý členský štát každých päť rokov predloží Komisii svoj plán obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II. Každý členský štát predloží svoj plán obnovy budov spolu so svojím integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom uvedeným v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a – ak členský štát predloží aktualizáciu – spolu so svojou aktualizáciou uvedenou v článku 14 uvedeného nariadenia. Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 14 ods. 2 uvedeného nariadenia členské štáty predložia Komisii prvý návrh plánu obnovy budov do 30. júna 2024 a konečné plány obnovy budov do 30. júna 2025.

7.  Každý členský štát pripojí k svojmu ▌finálnemu plánu obnovy budov podrobnosti o vykonávaní svojej najaktuálnejšej dlhodobej stratégie obnovy alebo plánu obnovy budov. Každý členský štát uvedie, či sa jeho národné ciele dosiahli.

8.  Každý členský štát musí vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku v súlade s článkami 17 a 21 nariadenia (EÚ) 2018/1999 obsahovať informácie o vykonávaní národných cieľov uvedených v odseku 1 písmene b) tohto článku a príspevok plánu obnovy budov k dosiahnutiu záväzných národných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) .../... [revidované nariadenie o spoločnom úsilí], cieľových hodnôt Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane orientačného cieľa týkajúceho sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] a cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119.

Článok 3a

Integrovaný okresný prístup k obnove budov

1.  Členské štáty môžu splnomocniť regionálne a miestne orgány, aby určili okresy na zavedenie integrovaných programov obnovy (IPO) na úrovni okresov. IPO sa zaoberajú sociálnym modelom, energetikou, mobilitou, zelenou infraštruktúrou, odpadovým a vodným hospodárstvom a inými aspektmi mestského plánovania, ktoré sa majú zvážiť na úrovni okresov, a zohľadňujú miestne a regionálne zdroje, obehovosť a dostatočnosť.

2.  IPO zohľadňujú komplexné posúdenia vykurovania a chladenia uvedené v článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ, modernizáciu alebo výstavbu systémov účinného vykurovania a chladenia, ako sa uvádza v článku 24 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], a požadovanú infraštruktúra, ako aj zariadenia a infraštruktúry komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty zvážia na okresnej úrovni optimalizáciu energetického systému v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, pričom budú podporovať flexibilitu na strane dopytu.

3.  Členské štáty vykonávajú integrované plány mobility na miestnej úrovni a plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré sú v súlade s IPO a zahŕňajú plánovanie a zavádzanie verejnej dopravy s inými prostriedkami aktívnej a spoločnej mobility, ako aj súvisiacu infraštruktúru na prevádzku, nabíjanie, skladovanie a parkovanie.

4.  Jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 15a môžu poskytovať informácie pre rozhodnutia týkajúce sa návrhu IPO s cieľom oživiť komunity, zamerať sa na ne a podporiť ich.

Článok 4

Prijatie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Členské štáty uplatnia metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade so spoločným všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I. Táto metodika sa prijíma na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Článok 5

Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne a vyššie referenčné hodnoty, ako sú požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami. Energetická hospodárnosť sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 4. Nákladovo optimálne úrovne sa vypočítajú v súlade s rámcom porovnávacej metodiky uvedeným v článku 6.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pre všetky prvky budov, ktoré ▌ významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť ▌ budovy, keď sa nahrádzajú alebo obnovujú, stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a povinnosti obnovy s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne a vyššie referenčné hodnoty, ako sú požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami. Energetická hospodárnosť prvkov budov sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 4.

Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

Tieto požiadavky majú brať do úvahy ▌ podmienky zdravého vnútorného prostredia založené na optimálnej kvalite vnútorného prostredia, ako aj miestne podmienky, navrhovanú funkciu a vek budovy.

Členské štáty preskúmavajú svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov, a podľa potreby ich aktualizujú, aby zohľadňovali technický pokrok v sektore budov, výsledky výpočtov optimálnych nákladov stanovených v článku 6 a aktualizované národné energetické a klimatické plány a politiky.

1a.   Členské štáty môžu prijať prechodnú minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť vrátane dosiahnutia minimálnej úrovne účinnosti obalovej konštrukcie budovy, maximálnej spotreby energie na kWh/m²/rok, pripravenosti prevádzkovať nízkoteplotné vykurovanie, tepelné čerpadlá alebo pružné vykurovanie elektrických priestorov a minimálnej kapacity riadenia odberu.

2.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odseku 1 na budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad. Členské štáty zabezpečia, aby sa obnova pamiatok vykonávala v súlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane, medzinárodnými normami ochrany a pôvodnou architektúrou príslušných pamiatok. [PN 6]

3.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia ani neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:

a)  budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

b)  dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne, sklady a nebytové servisné budovy s veľmi nízkou spotrebou energie a potrebou vykurovania a chladenia, infraštruktúrne zásobovacie stanice, ako sú transformátorové stanice, rozvodne, zariadenia na kontrolu tlaku, železničné konštrukcie, ako aj nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

c)  bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

d)  samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

Článok 6

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.  V súlade s článkom 29 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty na doplnenie tejto smernice vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy. Komisia do 30. júna 2024 zreviduje rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou a pre jednotlivé prvky budov, ktoré sú v súlade s národnými postupmi stanovenými v národných energetických a klimatických plánoch predložených Komisii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Rámec porovnávacej metodiky sa stanoví v súlade s prílohou VII a rozlišuje sa v ňom medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

2.  Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pomocou rámca porovnávacej metodiky ustanoveného v súlade s odsekom 1, pričom zohľadňujú GWP počas životného cyklu, a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky a praktická dostupnosť energetickej infraštruktúry, a porovnávajú výsledky tohto výpočtu s platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť.

▌

2a.  V každej správe členské štáty náležite zohľadnia najmä vplyv zmien cien energie, stavebných materiálov a nákladov práce v porovnaní s predchádzajúcou správou s cieľom prípadne upraviť nákladovo optimálne úrovne. Členské štáty upravia svoje výpočty o akýkoľvek rozdiel medzi skutočnými trhovými cenami a dočasnými cenovými predpismi a opatreniami na podporu priamych príjmov a zabezpečia, aby sa pri ich výpočtoch používali trojročné priemery, to to tak pre ceny energie z predchádzajúcich rokov, ako aj pre očakávané budúce ceny.

3.  Ak výsledky porovnania vykonaného v súlade s odsekom 2 preukážu, že platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sú o viac ako 15 % menej energeticky hospodárne ako nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, dotknutý členský štát upraví platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť do 12 mesiacov od dostupnosti výsledkov tohto porovnania.

4.  Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty podajú správu Komisii a použijú vzor uvedený v prílohe III k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 244/2012(28).

Článok 7

Nové budovy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby od týchto dátumov boli nové budovy budovami s nulovými emisiami v súlade s prílohou III:

a)  od 1. januára 2025 v prípade nových budov využívaných, prevádzkovaných alebo vlastnených verejnými orgánmi; a

b)  od 1. januára 2028 v prípade všetkých nových budov.

Kým sa začnú uplatňovať požiadavky prvého pododseku, členské štáty zabezpečia, aby všetky nové budovy boli aspoň budovami s takmer nulovou spotrebou energie a spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa GWP počas životného cyklu ▌vypočítal v súlade s prílohou III a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu danej budovy ▌od 1. januára 2027 v prípade všetkých nových budov.

2a.  Komisia do 31. decembra 2025 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením harmonizovaného rámca EÚ na výpočet GWP počas životného cyklu, ktorý sa vypracuje prostredníctvom inkluzívneho procesu konzultácií so zainteresovanými stranami a bude vychádzať z rámca LEVELs a normy EN 15978.

2b.  S cieľom zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov členské štáty do 1. januára 2027 uverejnia plán, v ktorom podrobne uvedú limitné hodnoty celkového kumulatívneho GWP počas životného cyklu všetkých nových budov a stanovia ciele pre nové budovy od roku 2030, pričom zohľadnia postupný klesajúci trend, ako aj maximálne požiadavky podrobne opísané pre rôzne klimatické zóny a typológie budov.

Pri stanovovaní maximálnych limitných hodnôt celkového kumulatívneho GWP počas životného cyklu členské štáty určia vhodné referenčné hodnoty na základe nahlásených údajov pre príslušné typy budov podľa požiadaviek uvedených v odseku 2.

Komisia vydáva usmernenia, zdieľa dôkazy o existujúcich vnútroštátnych politikách a na požiadanie poskytuje členským štátom technickú podporu na účely určenia vhodných vnútroštátnych referenčných hodnôt.

Tieto maximálne limitné hodnoty sú v súlade s cieľmi Únie na dosiahnutie klimatickej neutrality.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu, aby prispôsobila prílohu III technologickému pokroku a inováciám v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality, stanovila upravené maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prílohe III pre obnovené budovy a s ohľadom na nákladovú optimálnosť následne znížila maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prípade budov s nulovými emisiami.

4.  Členské štáty do ... [24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zabezpečia, aby nové budovy mali optimálne úrovne kvality vnútorného prostredia vrátane kvality vzduchu v interiéri, tepelnej pohody, vysokej schopnosti zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa jej, okrem iného prostredníctvom zelenej infraštruktúry, aby spĺňali normy protipožiarnej bezpečnosti a bezpečnostného osvetlenia, zmierňovali riziká súvisiace s intenzívnou seizmickou aktivitou a za prioritu si kládli prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty riešia aj odstraňovanie uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na nich.

4a.  Členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie toho, aby používanie vykurovacích systémov na fosílne palivá v nových budovách nebolo povolené od ... [dátum transpozície tejto smernice]. Hybridné vykurovacie systémy, kotly certifikované na používanie obnoviteľných palív a iné technické systémy budov nepoužívajúce výlučne fosílne palivá, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1, sa na účely tohto odseku nepovažujú za fosílne vykurovacie systémy.

4b.  Komisia do 1. januára 2025 prijme delegovaný akt s cieľom doplniť túto smernicu stanovením prahových hodnôt pre novopostavené budovy s nulovými emisiami na účely prílohy III k tejto smernici vrátane opisu metodiky výpočtu podľa typu budovy a príslušnej klímy na základe prílohy A kľúčových európskych noriem pre energetickú hospodárnosť budov v súlade s prílohou I k tejto smernici. Členské štáty oznámia Komisii svoje zodpovedajúce vnútroštátne hodnoty vrátane opisu metodiky výpočtu podľa typu budovy a príslušnej klímy na základe prílohy A kľúčových európskych noriem pre energetickú hospodárnosť budov v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 7a

Nový európsky Bauhaus

1.  Členské štáty zabezpečia, aby developeri projektov obnovy budov pri žiadostiach o radu a uchádzaní sa o financovanie a stavebné povolenia dostávali informácie o cieľoch a možnostiach zapojenia sa do iniciatívy Nový európsky Bauhaus.

2.  Členské štáty splnomocnia miestne orgány, aby vypracovali špecializované podporné opatrenia pre referenčné budovy podľa prílohy VII, ktoré sú kultúrne obohacujúce, udržateľné a inkluzívne v súlade s iniciatívou Nový európsky Bauhaus. Takéto opatrenia môžu zahŕňať finančné systémy obnovy, ktoré ukazujú, ako možno jednotlivé budovy alebo celé štvrte transformovať na budovy a okresy s nulovými emisiami cenovo dostupným, udržateľným a sociálne inkluzívnym spôsobom a zároveň maximalizovať širšie prínosy v rámci participatívneho prístupu zdola nahor.

3.  Členské štáty zavedú vnútroštátne priemyselné plány s cieľom zvýšiť dostupnosť miestne adaptabilných prefabrikovaných stavebných prvkov na obnovu budov, ktoré poskytujú rôzne funkcie, a to vrátane estetiky, izolácie, výroby energie a zelených infraštruktúr, a podporujú biodiverzitu, vodné hospodárstvo, prístupnosť a mobilitu.

Článok 8

Existujúce budovy

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať.

Tieto požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy alebo jednotku budovy ako celku. Dodatočne alebo alternatívne sa požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky budovy.

2.  Členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade prvku budovy, ktorý je súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňuje energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa obnoví alebo nahradí, spĺňala energetická hospodárnosť prvku budovy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky zrealizovať.

2a.   Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri obnove alebo nahradení technického systému budovy optimalizovala energetická hospodárnosť systému v súlade s článkom 11.

2b.  Členské štáty zabezpečia, aby sa GWP počas životného cyklu častí a jednotiek budov prechádzajúcich významnou obnovou vypočítal na základe už dostupných informácií o dodaných materiáloch, alebo ak to nie je technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné, na základe referenčných hodnôt.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou podporovalo zavádzanie vysokoúčinných alternatívnych systémov, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné. Členské štáty zabezpečia v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou zavádzanie pasívnych vykurovacích a chladiacich prvkov, uplatňovanie noriem kvality zdravého vnútorného prostredia, vysokú schopnosť zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa jej, okrem iného prostredníctvom zelených infraštruktúr, odstraňovania uhlíka a ukladania oxidu uhličitého, dodržiavanie noriem protipožiarnej bezpečnosti, zmierňovanie rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou a odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu. Členské štáty v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou a budovami prechádzajúcimi obnovou, ktorá zahŕňa spoločne používané priestory ako vchody, schodiská, výťahy a parkoviská, ako aj sanitárne priestory, zabezpečia prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

3a.  Členské štáty podporujú využívanie digitálnych technológií na analýzu, simuláciu a správu budov, a to aj pokiaľ ide o hĺbkovú obnovu.

3b.  Členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie toho, aby používanie vykurovacích systémov na fosílne palivá v budovách prechádzajúcich významnou obnovou, hĺbkovou obnovou alebo obnovou vykurovacieho systému nebolo povolené od ... [dátum transpozície tejto smernice]. Hybridné vykurovacie systémy, kotly certifikované na používanie obnoviteľných palív a iné technické systémy budov nepoužívajúce výlučne fosílne palivá, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1, sa na účely tohto odseku nepovažujú za fosílne vykurovacie systémy.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v rámci obnovy zahŕňajúcej nahradenie technických systémov budov založených na fosílnych palivách uprednostňovali zraniteľné domácnosti a ľudia žijúci v sociálnych bytoch.

3c.   Členské štáty prijmú do 1. januára 2027 osobitné administratívne a finančné opatrenia na podporu hĺbkovej obnovy budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou s viacerými obytnými jednotkami.

Článok 9

Minimálne normy energetickej hospodárnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky budovy spĺňali minimálne normy energetickej hospodárnosti, počnúc budovami s najhoršou hospodárnosťou.

1a.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov vrátane inštitúcií, úradov, orgánov a agentúr Únie a v prenájme týchto orgánov po... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] dosiahli najneskôr:

i)  po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E; a [PN 20cp1]

ii)  po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti D;

b)  nebytové budovy a jednotky budov iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), dosiahli najneskôr:

i)  po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E; a

ii)  po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti D;

c)  bytové budovy a jednotky budov dosiahli najneskôr:

i)  po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E; a

ii)  po 1. januári 2033 aspoň triedu energetickej hospodárnosti D.

Členské štáty vo svojom pláne uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia lineárnu trajektóriu na postupné dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti pre budovy uvedené v tomto odseku ▌do roku 2040 a do roku 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami a dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality.

1b.  Členské štáty môžu sociálne bývanie vo verejnom vlastníctve oslobodiť od povinnosti uvedenej v odseku 1a písm. a), ak by takáto obnova nebola nákladovo neutrálna alebo by viedla k zvýšeniu nájomného pre ľudí žijúcich v sociálnych bytoch nad rámec ekonomických úspor na účte za energiu. [PN 35]

1c.  Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu zahrnutej do národného plánu obnovy budov alebo jeho následnej zmeny rozhodnúť, že povolí, aby členský štát z dôvodov ekonomickej a technickej uskutočniteľnosti a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily upravil minimálne normy energetickej hospodárnosti pre bytové budovy a jednotky budov uvedené v odseku 1a písm. c) pre konkrétne časti alebo konkrétne podsegmenty svojho fondu budov. Členské štáty, ktoré majú v úmysle upraviť svoje minimálne normy energetickej hospodárnosti, oznámia Komisii svoje plánované opatrenia a lineárne zlepšenia energetickej hospodárnosti a podajú správu o pokroku pri dosahovaní rovnocenných zlepšení hospodárnosti obytných budov v rámci podávania správ o integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku uvedených v článku 3 ods. 8. Členské štáty nesmú pri uplatňovaní akýchkoľvek úprav minimálnych noriem energetickej hospodárnosti neprimerane oslobodiť nájomné obydlia v porovnaní s inými segmentmi budov. [PN 36]

1d.  Úprava minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1b a 1c sa vzťahuje na maximálne 22 % celkového počtu bytových budov uvedených v odseku 1a písm. c) a neuplatňuje sa po 1. januári 2037. [PN 37]

2.  Okrem minimálnych noriem energetickej hospodárnosti stanovených podľa odseku 1 ▌každý členský štát stanoví minimálne normy energetickej hospodárnosti pre obnovu všetkých ostatných existujúcich budov.

▌ Minimálne normy energetickej hospodárnosti sa navrhnú ▌so zreteľom na národný plán a ciele na roky ▌ 2040 a 2050 uvedené v pláne obnovy budov členského štátu a na transformáciu vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

3.  V súlade s článkom 15 členské štáty podporujú dodržiavanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti všetkými týmito opatreniami:

a)  poskytovaním primeraných finančných opatrení vrátane grantov, najmä tých, ktoré sú zamerané na zraniteľné domácnosti, domácnosti so strednými príjmami a osoby ▌ žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

b)  poskytovaním technickej pomoci vrátane informačných služieb, administratívnej podpory a integrovaných služieb obnovy prostredníctvom jednotných kontaktných miest s osobitným dôrazom na zraniteľné domácnosti a osoby žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]; [PN 39]

c)  navrhovaním integrovaných verejných a súkromných systémov financovania, ktoré poskytujú stimuly pre hĺbkovú a postupnú hĺbkovú obnovu podľa článku 15; [PN 40]

d)  odstránením nehospodárskych prekážok vrátane rozdielnosti motivácie; ▌

e)  monitorovaním sociálnych vplyvov, najmä na najzraniteľnejšie domácnosti; [PN 42]

ea)   stanovením rámca na zabezpečenie dostatočnej a kvalifikovanej pracovnej sily s cieľom umožniť včasné vykonávanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v súlade s národnými plánmi obnovy budov, a to aj prostredníctvom stratégie na uľahčenie odborného vzdelávania mladých ľudí a rekvalifikácie pracovníkov a vytvárania atraktívnejších pracovných príležitostí. [PN 41]

4.  Ak sa budova obnovuje tak, aby spĺňala minimálnu normu energetickej hospodárnosti, členské štáty zabezpečia súlad s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť prvkov budovy podľa článku 5 a v prípade významnej obnovy s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť existujúcich budov podľa článku 8.

4a.  Členské štáty presadzujú uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť vlastnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť volatilitu a zároveň podporujú a stimulujú nákladovo efektívnu a včasnú výmenu ohrievačov a akúkoľvek potrebnú výslednú optimalizáciu súvisiacich technických systémov budov. [PN 43]

5.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať minimálne normy energetickej hospodárnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 na tieto kategórie budov:

a)  budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, alebo iné budovy kultúrneho dedičstva, pokiaľ by dodržiavanie noriem neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad, alebo ak ich obnova nie je technicky alebo ekonomicky uskutočniteľná; [PN 29/rev]

b)  budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)  dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne, sklady a nebytové infraštruktúrne zásobovacie stanice, ako sú transformátorové stanice, rozvodne, zariadenia na kontrolu tlaku, železničné konštrukcie, ako aj servisné budovy s veľmi nízkou spotrebou energie a potrebou vykurovania a chladenia a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti; [PN 44]

d)  bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

e)  samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

6.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane vhodných monitorovacích mechanizmov. Členské štáty poskytnú primerané rámce finančnej podpory a sociálne záruky v súlade s článkom 15 na dosiahnutie súladu s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti.

Opatrenia rámca finančnej podpory musia byť dostatočné, účinné, transparentné a nediskriminačné, musia podporovať vykonávanie podstatných zlepšení energetickej hospodárnosti budov, ak zlepšenie nie je inak ekonomicky uskutočniteľné, a musia zahŕňať cielené opatrenia na podporu zraniteľných domácností. Opatrenia môžu zahŕňať zriadenie fondu na obnovu energetickej hospodárnosti, ktorý bude pôsobiť ako stimul na zvýšenie súkromných a verejných investícií do projektov na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vrátane energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo komponentoch budov.

V prípade potreby Komisia v rámci viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 predloží legislatívne návrhy na posilnenie existujúcich finančných nástrojov Únie a navrhne ďalšie nástroje na podporu vykonávania tejto smernice. [PN 22cp2]

6a.   Komisia do 31. decembra 2027 a potom každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri zlepšovaní energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. V správe sa monitoruje a hodnotí najmä účinnosť existujúcich finančných opatrení a predkladajú sa dodatočné nástroje na uľahčenie spravodlivej transformácie vrátane primeraných finančných prostriedkov na úrovni Únie, členských štátov alebo na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu a zmierniť akékoľvek negatívne sociálno-ekonomické vplyvy, najmä v najviac postihnutých regiónoch a komunitách. [PN 54]

Článok 9a

Slnečná energia v budovách

1.  Členské štáty do ... [24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zabezpečia, aby boli všetky nové budovy navrhnuté tak, aby optimalizovali svoj potenciál výroby slnečnej energie na základe slnečného žiarenia v danej lokalite, čo umožní následnú nákladovo efektívnu inštaláciu solárnych technológií.

2.  Členské štáty prostredníctvom informačných opatrení a zjednodušených systémov udeľovania povolení podporujú zavádzanie vhodných zariadení na slnečnú energiu vo všetkých budovách prechádzajúcich významnou obnovou alebo hĺbkovou obnovou v kombinácii s obnovou obalových konštrukcií budovy, výmenou technických systémov budov a inštaláciou zariadení so zásobníkmi elektrickej energie, infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel, technológie tepelných čerpadiel a systémov automatizácie a riadenia budov.

3.  Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných zariadení na slnečnú energiu, ak je to technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné, a to takto:

a)  do ... [24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] na všetkých nových verejných a nových nebytových budovách;

b)  do 31. decembra 2026 na všetkých existujúcich verejných a nebytových budovách;

c)  do 31. decembra 2028 na všetkých nových bytových budovách a zastrešených parkoviskách;

d)  od 31. decembra 2032 na všetkých budovách prechádzajúcich významnou obnovou.

4.  Členské štáty na vnútroštátnej úrovni stanovia a zverejnia kritériá praktickej realizácie lehôt stanovených v odseku 3 a možných výnimiek pre osobitné typy budov v súlade s posúdeným technickým a hospodárskym potenciálom zariadení na slnečnú energiu a vlastnosťami budov, na ktoré sa vzťahujú tieto povinnosti.

5.  Zavádzanie vhodných zariadení na slnečnú energiu na všetkých nových bytových budovách a zastrešených parkoviskách a na všetkých budovách prechádzajúcich významnou obnovou, ako sa uvádza v odseku 3 písm. c) a d), sa v prípade potreby kombinuje s izoláciou podkrovia a strechy, pričom sa zohľadňuje fungovanie budovy. Zavádzanie vhodných zariadení na slnečnú energiu, ako sa uvádza v odseku 3, sa kombinuje s postupom udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení v umelých konštrukciách stanoveným v článku 16c smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie podľa návrhu COM(2022)0222]. V prípade solárnych zariadení s výkonom nižším ako 50 kW členské štáty povolia postup jednoduchého oznamovania, ako sa stanovuje v článku 17 smernice (EÚ) 2018/2001.

6.  Členské štáty vo svojich národných plánoch obnovy budov stanovia postup s číselnými cieľmi pre svoj národný príspevok k zavádzaniu solárnej energie a tepelných čerpadiel v budovách.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby ich regulačné rámce poskytovali potrebné administratívne, technické a finančné kapacity a stimuly na zavádzanie slnečnej energie v budovách, a to aj v kombinácii s technickými systémami budov, ako sú domáce batérie, tepelné čerpadlá na vlastnú spotrebu alebo veľkokapacitné tepelné čerpadlá distribuujúce teplo prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania. Členské štáty zabezpečia rovnaké regulačné podmienky pre všetky solárne a vykurovacie technológie.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby zástupcovia národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov distribučných sústav, komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, spotrebiteľských organizácií, poskytovateľov zásobníkov a iných zainteresovaných strán posúdili potrebu dodatočných opatrení v súvislosti s distribučnou sústavou na dosiahnutie cieľov tohto článku. Toto posúdenie zahŕňa požadované pripojenie a obstarávanie flexibilnej distribuovanej výroby energie v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943(29) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944(30), najmä so zreteľom na potrebné rovnaké podmienky a spravodlivú odmenu pre aktívnych odberateľov a energetické komunity.

9.  Členské štáty podporujú opatrenia na zaistenie požiarnej bezpečnosti zariadení na slnečnú energiu v budovách, a to aj v kombinácii s technickými systémami budov, ako sú domáce batérie alebo tepelné čerpadlá na vlastnú spotrebu.

Článok 10

Pasport obnovy budovy

1.  Komisia do 31. decembra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa táto smernica doplní tým, že sa stanoví spoločný európsky rámec pre pasporty obnovy budovy na základe kritérií stanovených v odseku 3 tohto článku.

2.  Členské štáty do 31. decembra 2024 zavedú systém pasportov obnovy budovy, ktorým sa vykonáva spoločný rámec stanovený v súlade s odsekom 1.

2a.   Členské štáty zabezpečia, aby pasporty obnovy budov boli finančne podporované v rámci národných programov obnovy budov s cieľom nevytvárať prekážky pre majiteľov domov vlastniacich len obytnú jednotku, v ktorej žijú. Členské štáty zabezpečia, aby pasporty obnovy budov boli s náležitou finančnou podporou sprístupnené zraniteľným domácnostiam, ktoré chcú úplne alebo čiastočne obnoviť svoje budovy.

3.  Pasport obnovy budovy musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  vydáva ho v digitálnej forme vhodnej na tlač kvalifikovaný a certifikovaný odborník po návšteve na mieste;

b)  obsahuje celostný plán obnovy, v ktorom sa uvádza maximálny počet jednotlivých krokov obnovy budov v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti na dosiahnutie hĺbkovej obnovy v súlade s cieľom transformovať budovu na budovu s nulovými emisiami najneskôr do roku 2050, v ktorom sa uvádza, ako dosiahnuť minimálne normy energetickej hospodárnosti, a opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu v procese obnovy;

c)  uvádzajú sa v ňom očakávané prínosy z hľadiska úspor energie, úspor na účtoch za energiu a zníženia ▌emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu s uvedením krokov obnovy, ktoré majú viesť k príslušným zlepšeniam;

ca)   obsahuje informácie o možnom pripojení na účinnú sieť diaľkového vykurovania, podiele individuálnej alebo kolektívnej výroby a vlastnej spotreby obnoviteľnej energie;

cb)   obsahuje informácie o rozsahu odhadovaných nákladov na každý odporúčaný krok obnovy, ako aj odhadované náklady na jednostupňovú hĺbkovú obnovu ako referenčný scenár;

cc)   obsahuje zoznam materiálov, informácie o obehovosti stavebných výrobkov, ako aj širšie prínosy týkajúce sa zdravia, pohodlia, kvality vnútorného prostredia, bezpečnosti, ako sú požiarna, elektrická a seizmická bezpečnosť, a zlepšenej schopnosti budovy prispôsobiť sa zmene klímy;

d)  obsahuje informácie o možnej finančnej a technickej podpore a aktualizované kontaktné údaje najbližšieho jednotného kontaktného miesta zriadeného podľa článku 15a;

da)  obsahuje informácie o všetkých významných obnovách budovy, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1, a o každej obnove alebo nahradení prvku budovy, ktorý je súčasťou obalových konštrukcií budovy a má významný vplyv na energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2.

Pasport obnovy budovy môže obsahovať dodatočné informácie, pričom sa zohľadní zloženie domácnosti a akékoľvek plánované obnovy vrátane tých, ktoré sa netýkajú energie, v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

3a.   Členské štáty uľahčia integráciu pasportov obnovy budov do digitálneho denníka budovy, v ktorom sa zhromažďujú technické a právne informácie so základnými údajmi pre vlastníkov nehnuteľností na plánovanie a realizáciu hĺbkovej a postupnej hĺbkovej obnovy.

Článok 11

Technické systémy budov

1.  Na účely optimalizácie spotreby energie technickými systémami budov členské štáty stanovujú systémové požiadavky využívajúce technológie na úsporu energie, pokiaľ ide o celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov a prípadne hydronické vyváženie, ktoré sú zabudované v nových alebo existujúcich budovách. Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty zohľadnia konštrukčné podmienky a typické alebo priemerné prevádzkové podmienky a zabezpečia používanie zariadenia, ktoré spĺňa kritériá najvyšších dostupných tried energetickej účinnosti v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie o energetickom označovaní, pričom zohľadnia účinnosť systému a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

Požiadavky na systémy sa ustanovujú pre nové, nahradené a modernizované technické systémy budov a uplatňujú sa, pokiaľ sú technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné.

Členské štáty stanovia požiadavky týkajúce sa emisií skleníkových plynov alebo typu paliva používaného zariadeniami na výrobu tepla za predpokladu, že takéto požiadavky sú technologicky neutrálne a v súlade s cieľom postupne ukončiť používanie fosílnych palív pri vykurovaní a chladení. Členské štáty zabezpečia, aby požiadavky, ktoré stanovujú pre technické systémy budov, dosahovali aspoň najnovšie nákladovo optimálne úrovne a zohľadňovali príslušné hospodárske a environmentálne optimalizačné normy pre dimenzovanie.

Členské štáty zabezpečia, aby výmena zastaraných a neefektívnych technických systémov budov bola v prípade, že je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, súčasťou krokov stanovených v pasporte obnovy budov v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti.

2.  Členské štáty musia vyžadovať, aby boli nové budovy ▌vybavené samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej alebo chladenej časti jednotky budovy, prípadne s hydronickým vyvážením. V existujúcich budovách sa inštalácia takýchto samoregulačných zariadení a prípadne hydronického vyváženia vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, v prípade nahradenia zariadení na výrobu tepla alebo chladu.

3.  Členské štáty vyžadujú inštaláciu meracích a kontrolných zariadení na monitorovanie a reguláciu kvality prostredia na úrovni príslušnej jednotky a, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v týchto budovách:

a)  budovy s nulovými emisiami;

b)  nové budovy;

c)   existujúce budovy prechádzajúce významnou obnovou;

d)  nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, chladiacich systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a chladenia priestorov nad 70 kW;

e)  verejné budovy a budovy poskytujúce sociálne služby všeobecného záujmu, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

Pri posudzovaní ekonomickej realizovateľnosti inštalácie, ako sa uvádza v prvom pododseku, členské štáty zohľadnia aj jej merateľné prínosy pre zdravie.

Členské štáty zabezpečia, aby údaje o kvalite vnútorného prostredia a iné relevantné údaje zozbierané prostredníctvom meracích a kontrolných zariadení boli interoperabilné s digitálnymi denníkmi budov podľa článku 19 ods. 6 a v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii alebo zmene technického systému budovy zlepšila celková energetická hospodárnosť a prípadne aj GWP počas životného cyklu celého ▌ systému a aby sa v prípade potreby doložili údajmi o prevádzkovej výkonnosti. Výsledky sa zdokumentujú v digitálnom denníku budovy a postúpia vlastníkovi budovy a nájomcovi tak, aby zostali k dispozícii a mohli sa použiť na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými podľa odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov.

Členské štáty môžu prijať nové stimuly a financovanie s cieľom podporiť prechod z vykurovacích a chladiacich systémov na fosílne palivá na systémy, ktoré nie sú založené na fosílnych palivách, spolu s investíciami do bývania na zlepšenie energetickej efektívnosti.

4a.   Členské štáty stanovia ▌požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy ▌vybavené systémami automatizácie a riadenia budov, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, a to takto:

a)  do 31. decembra 2024 nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, chladiacich systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a chladenia priestorov nad 290 kW;

b)  do 31. Decembra 2029 nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, chladiacich systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a chladenia priestorov nad 70 kW.

Členské štáty stanovia jasné parametre na určenie ekonomickej uskutočniteľnosti vybavenia nebytových budov systémami automatizácie a riadenia budov.

4b.   Systémy automatizácie a riadenia budov uvedené v odseku 4a sú schopné:

a)  priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a umožňovať úpravu spotreby energie;

b)  referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti technických systémov budovy a informovať osobu zodpovednú za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitostiach na zvýšenie energetickej efektívnosti;

c)  umožňovať komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo sú od rôznych výrobcov;

d)  účinne monitorovať kvalitu vnútorného prostredia, aby sa zabezpečilo zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

4c.   Členské štáty musia stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli v prípadoch, keď je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, od 1. januára 2025 nové bytové budovy a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, chladiacich systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a chladenia priestorov nad 70 kW vybavené:

a)  funkciou priebežného elektronického monitorovania ▌systémov v budove na úrovni príslušnej budovy a jednotky, ktorá meria efektívnosť a vlastníkom alebo správcom budovy poskytuje informácie v prípade významných odchýlok a potreby údržby systému;

b)  účinnými kontrolnými a vyvažujúcimi funkciami na zabezpečenie optimálnej výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby energie;

c)  flexibilitou na strane dopytu;

d)  účinným systémom monitorovania kvality vnútorného prostredia, aby sa zabezpečilo zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

4d.  Okrem požiadaviek stanovených v odseku 4c musia byť bytové budovy s úžitkovou plochou väčšou ako 1 000 m² vybavené aj funkciami, ktoré umožňujú obe nasledujúce činnosti:

a)  referenčné porovnávanie energetickej efektívnosti budovy, detekciu strát v efektívnosti technických systémov budovy a informovanie osoby zodpovednej za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitostiach na zvýšenie energetickej efektívnosti;

b)  komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo sú od rôznych výrobcov.

4e.  Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, členské štáty vyžadujú, aby nebytové budovy boli vybavené automatickým ovládaním osvetlenia. Automatické ovládače osvetlenia musia byť schopné vykonávať všetky tieto činnosti:

a)   zónovú kontrolu obsadenosti v prípade vnútorného osvetlenia s automatickou detekciou;

b)   zónové automatické tlmenie výkonu osvetlenia založené na hladinách denného svetla za dňa;

c)   umožnenie nepretržitého monitorovania, zaznamenávania a odhaľovania chýb;

d)   umožnenie kontroly koncovým používateľom;

e)   umožnenie komunikácie s príslušnými prepojenými technickými systémami budovy vo vnútri budovy.

Článok 11a

Kvalita vnútorného prostredia

1.  Členské štáty stanovia požiadavky na vykonávanie primeraných noriem kvality vnútorného prostredia v budovách s cieľom zachovať zdravú klímu vo vnútornom prostredí.

2.  Do ... [24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] členské štáty stanovia požiadavky podľa merateľných ukazovateľov založených na ukazovateľoch rámca LEVELs.

Ukazovatele kvality vnútorného prostredia sa merajú vnútri budovy a zahŕňajú aspoň:

a)  úroveň oxidu uhličitého;

b)  teplotu a tepelnú pohodu;

c)  relatívnu vlhkosť;

d)  úroveň denného osvetlenia alebo primerané hladiny denného svetla;

e)  rýchlosť vetrania v počte výmen vzduchu za hodinu;

f)  akustický komfort v interiéri, ako napríklad kontrolu času dozvuku a úrovne hluku pozadia a zrozumiteľnosti reči.

Tuhé častice emisií z vnútorných zdrojov a cieľové limity znečisťujúcich látok z vnútorných zdrojov, pokiaľ ide o prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo reprodukčne toxické podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008(31), vrátane formaldehydu, sa nahlasujú na základe dostupných údajov na úrovni výrobku alebo priameho merania relevantných zdrojov vo vzťahu k vnútornému prostrediu budovy, ak je k dispozícii.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu tak, že stanoví metodický rámec na výpočet noriem kvality vnútorného prostredia.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby nové budovy a budovy prechádzajúce významnou obnovou spĺňali primerané normy kvality vnútorného prostredia.

Článok 12

Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu

1.  Pokiaľ ide o nové nebytové budovy a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, ak táto obnova zahŕňa parkovisko alebo elektrické inštalácie budovy, s viac než piatimi parkovacími miestami, kde sa parkovisko nachádza vnútri budovy, v bezprostrednom susedstve budovy alebo s ňou má jasné prepojenie, členské štáty zabezpečia inštaláciu:

a)  ▌aspoň jedného nabíjacieho bodu na každých päť parkovacích miest;

b)  ▌kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskôr inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, bicykle na elektrický pohon a iné typy vozidiel kategórie L a

c)   ▌ parkovacie miesta pre bicykle predstavujúce aspoň 15 % celkovej užívateľskej kapacity nebytových budov, pričom sa zohľadňuje priestor potrebný aj pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle.

Členské štáty zabezpečia, aby bola kabeláž dimenzovaná tak, aby umožňovala súbežné a efektívne používanie očakávaného počtu nabíjacích bodov a prípadne podporovala inštaláciu systému riadenia odberu alebo nabíjania v rozsahu, v akom je to technicky a ekonomicky realizovateľné a opodstatnené.

Odchylne od prvého pododseku písmena a) v prípade nových kancelárskych a kancelárskych budov prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami členské štáty zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každé dve parkovacie miesta.

2.  Pokiaľ ide o všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, a ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, s viac ako 10 parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia, aby do 1. januára 2027 bol na každých 10 parkovacích miest nainštalovaný aspoň jeden nabíjací bod, a ▌parkovacie miesto pre bicykle, ktoré predstavuje aspoň 15 % celkovej užívateľskej kapacity budovy a s priestorom potrebným aj pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle. V prípade budov, ktoré vlastnia alebo využívajú verejné orgány, členské štáty do 1. januára 2033 zabezpečia kabeláž pre aspoň jedno z dvoch parkovacích miest.

3.  Členské štáty môžu na základe posúdenia miestnymi orgánmi a s prihliadnutím na miestne charakteristiky vrátane demografických, geografických a klimatických podmienok upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle v súlade s odsekmi 1 a 2 pre osobitné kategórie nebytových budov ▌.

4.  Pokiaľ ide o nové bytové budovy a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, ak táto obnova zahŕňa parkovisko alebo elektrické inštalácie budovy, s viac než tromi parkovacími miestami, kde sa parkovisko nachádza vnútri budovy, v bezprostrednom susedstve budovy alebo s ňou má jasné prepojenie, členské štáty zabezpečia inštaláciu:

a)  kabeláže pre každé parkovacie miesto v nových bytových budovách a kabeláže alebo, ak to nie je technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vedenia pre každé parkovacie miesto v bytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou s cieľom umožniť v neskoršom štádiu inštaláciu nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, bicykle s elektrickým pohonom a iné typy vozidiel kategórie L; Členské štáty zabezpečia, že kabeláž je dimenzovaná tak, aby umožňovala súčasné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach;

aa)  aspoň jedného nabíjacieho bodu;

b)  najmenej dvoch parkovacích miest pre bicykle pre každú obytnú jednotku v nových bytových budovách;

ba)  aspoň dvoch parkovacích miest pre bicykle pre každú obytnú jednotku v bytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou, ak je to technologicky a ekonomicky uskutočniteľné;

bb)  aspoň dvoch parkovacích miest pre bicykle pre každú obytnú jednotku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v nových bytových budovách s najmenej tromi obytnými jednotkami a bez parkovacích miest pre automobily.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty na základe posúdenia miestnymi orgánmi a s prihliadnutím na miestne charakteristiky vrátane demografických, geografických a klimatických podmienok upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle.

5.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 1, 2 a 4 na osobitné kategórie budov, ak by sa požadovaná kabeláž zakladala na izolovaných mikrosústavách alebo sa budovy nachádzajú v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 ZFEÚ, ak by to viedlo k vzniku podstatných problémov pri prevádzke miestneho energetického systému a ohrozilo stabilitu miestnej sústavy.

5a.  Na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu môže Komisia rozhodnúť, že tomuto členskému štátu umožní upraviť požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 pre osobitné kategórie budov, ak:

a)  budovu vlastní a využíva mikropodnik alebo malý alebo stredný podnik vymedzený v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(32); alebo

b)  budovy sú využívané len dočasne v súlade s článkom 9.

5b.   Členské štáty môžu upraviť požiadavky na počet parkovacích miest v súlade s odsekmi 1, 2 a 4 pre osobitné kategórie bytových a nebytových budov, ak by splnenie požiadaviek stanovených v odsekoch 1, 2 a 4 viedlo k neúmerným nákladom, bolo by ekonomicky nerealizovateľné alebo neopodstatnené alebo ak miestne podmienky neodôvodňujú splnenie požiadaviek. [PN 5]

6.  Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie body uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku boli schopné inteligentného nabíjania a v prípade potreby obojsmerného nabíjania, a aby boli prevádzkované na základe nechránených a nediskriminačných komunikačných protokolov a noriem interoperabilným spôsobom a v súlade so všetkými právnymi normami a protokolmi uvedenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 19 ods. 6 a článku 19 ods. 7 nariadenia (EÚ) .../... [AFIR].

7.  Členské štáty zabezpečujú, aby prevádzkovatelia verejne neprístupných nabíjacích bodov ▌ prípadne prevádzkovali tieto body v súlade s článkom 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) .../... [AFIR].

8.  Členské štáty stanovia opatrenia na podporu, zjednodušenie, harmonizáciu a urýchlenie postupu inštalácie nabíjacích bodov v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách, najmä združení spoluvlastníkov, a odstránia regulačné prekážky, a to aj v rámci povoľovacích a schvaľovacích postupov zo strany verejných orgánov alebo prevádzkovateľov sietí bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov týkajúce sa vlastníctva a prenájmu, a aby sa zabezpečilo „právo na zásuvku“ pre všetkých v Únii. Členské štáty odstránia prekážky inštalácie nabíjacích bodov v bytových budovách s parkovacími miestami, najmä potrebu získať súhlas prenajímateľa alebo spoluvlastníkov na súkromný nabíjací bod na vlastné použitie. Žiadosť nájomcov alebo spoluvlastníkov o inštaláciu nabíjacieho zariadenia na parkovacom mieste môže byť zamietnutá zo závažných a legitímnych dôvodov.

Členské štáty zabezpečia, aby čas medzi žiadosťou nájomcu alebo vlastníka budovy o nabíjací bod a jeho inštaláciou bol primeraný a v žiadnom prípade nepresiahol šesť mesiacov.

Komisia do 1. januára 2025 uverejní usmernenia špecifikujúce odporúčané normy a protokol pre vnútroštátne a miestne verejné orgány, pokiaľ ide o požiarnu bezpečnosť na zastrešených parkoviskách.

Členské štáty zabezpečia dostupnosť technickej pomoci pre vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí chcú nainštalovať nabíjacie body a parkovacie miesta pre bicykle.

Pokiaľ ide o existujúce bytové budovy s viac ako tromi parkovacími miestami, členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie inštalácie kabeláže pre parkovacie miesta úmerne k počtu ľahkých elektrických vozidiel na batérie registrovaných na ich území.

8a.  V prípade vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí nemajú možnosť inštalovať nabíjací bod v mieste svojho bydliska, členské štáty zavedú opatrenia, ktoré im umožnia požiadať o inštaláciu verejne dostupného nabíjacieho bodu v blízkosti ich miesta bydliska, v súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) .../... [AFIR]. Členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie toho, aby počet nainštalovaných verejne dostupných nabíjacích bodov zodpovedal počtu žiadostí prijatých v rámci tých istých oblastí.

9.  Členské štáty zabezpečia súdržnosť politík týkajúcich sa budov, aktívnej a ekologickej mobility, klímy, energie, biodiverzity a územného plánovania.

V záujme zabezpečenia účinnej kombinácie súkromnej elektronickej mobility, aktívnej mobility a verejnej dopravy členské štáty podporujú miestne orgány pri vypracúvaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility s osobitným zameraním na integráciu politík bývania, udržateľnej mobility a mestského plánovania.

Článok 13

Inteligentná pripravenosť budov

1.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 29 týkajúce sa voliteľnej spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Určovanie stupňa sa zakladá na hodnotení schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa, najmä pokiaľ ide o kvalitu vnútorného prostredia, a sieti a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

V súlade s prílohou IV sa vo voliteľnej spoločnej schéme Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov stanoví:

a)  vymedzenie indikátora inteligentnej pripravenosti ▌

b)  metodiku na jeho výpočet.

2.  Komisia do 31. decembra 2024 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 29, ktorým sa zmení táto smernica tak, že bude k rovnakému dátumu vyžadovať povinné uplatňovanie spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov v súlade s prílohou IV na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, klimatizačných systémov a systémov kombinovaného priestorového vykurovania, klimatizácie a vetrania nad 290 kW. Od 1. januára 2030 sa spoločná schéma Únie bude uplatňovať na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom 70 kW.

3.  Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa uvedú technické postupy na účely účinného vykonávania schémy uvedenej v odseku 1 vrátane harmonogramu pre nezáväznú skúšobnú fázu na vnútroštátnej úrovni, a objasní sa komplementárny vzťah uvedenej schémy k energetickým certifikátom uvedeným v článku 16.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.

4.  Komisia do 31. decembra 2024 a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa podrobne uvedú technické postupy účinného uplatňovania schémy uvedenej v odseku 2 na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov, klimatizačných systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania, klimatizácie a vetrania nad 290 kW.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.

Článok 14

Výmena údajov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci, nájomcovia a správcovia budov mali priamy prístup k údajom ich systémov budov vrátane údajov technických systémov budov. Po ich súhlase sa prístup alebo údaje sprístupnia tretej strane na základe existujúcej zmluvnej dohody. Členské štáty nariadia používanie medzinárodných noriem a formátov riadenia pre vymieňané údaje a uľahčia plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie v súlade s odsekom 5. Súhrnné a anonymizované údaje systémov budov sa sprístupnia verejnosti.

Na účely tejto smernice údaje o systémoch budov zahŕňajú relevantné nespracované údaje týkajúce sa energetickej hospodárnosti prvkov budovy, energetickej hospodárnosti služieb týkajúcich sa budov, projektovanej životnosti vykurovacích systémov, snímačov, systémov automatizácie a riadenia budov, meračov a nabíjacích bodov pre elektromobilitu a sú prepojené s digitálnym denníkom budovy. Spracované aj nespracované údaje sa považujú za prijateľné na účely tohto článku za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v prvom pododseku.

1a.   Členské štáty zabezpečia, aby miestne orgány mali prístup k údajom o energetickej hospodárnosti budov na ich území, ktoré sú potrebné na uľahčenie vypracovania plánov vykurovania a chladenia, a aby zahŕňali operačné geografické informačné systémy a súvisiace databázy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(33). Členské štáty zabezpečia, aby miestne orgány mali potrebné zdroje na správu údajov a informácií.

2.  Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa správy a výmeny údajov členské štáty alebo, ak tak členský štát stanovil, určené príslušné orgány dodržiavajú harmonizované pravidlá Únie stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 5 a platný právny rámec Únie. Pravidlá týkajúce sa prístupu a akékoľvek poplatky nesmú predstavovať prekážku prístupu tretích strán k údajom systémov budov ani ich v tomto smere diskriminovať.

3.  Vlastníkovi, nájomcovi ani správcovi budovy sa neúčtujú žiadne dodatočné náklady za prístup k ich údajom alebo za žiadosť o sprístupnenie ich údajov tretej strane na základe existujúcej zmluvnej dohody. Členské štáty sú zodpovedné za stanovenie príslušných poplatkov za prístup k údajom pre iné oprávnené strany, ako sú finančné inštitúcie, agregátori, dodávatelia energie, poskytovatelia energetických služieb a národné štatistické úrady alebo iné vnútroštátne orgány zodpovedné za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky. Členské štáty alebo prípadne určené príslušné orgány zabezpečia, aby všetky poplatky uložené regulovanými subjektmi, ktoré poskytujú dátové služby, boli primerané a riadne odôvodnené. Členské štáty stimulujú zdieľanie údajov systémov budov.

4.  Pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a ich uchovávania na účely tejto smernice musia byť v súlade s príslušným právom Únie. Spracúvanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679.

4a.  Komisia do 31. decembra 2023 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 29 na doplnenie tejto smernice tak, že stanoví požiadavky na interoperabilitu a nediskriminačné a transparentné postupy na prístup k údajom uvedeným v tomto článku.

5.  Komisia do 31. decembra 2023 prijme vykonávacie akty, v ktorých podrobne uvedie požiadavky na interoperabilitu a nediskriminačné a transparentné postupy na prístup k údajom uvedeným v tomto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

Komisia vydá konzultačnú stratégiu, v ktorej sa stanovia ciele konzultácií, cieľové zainteresované strany a konzultačné činnosti na prípravu vykonávacích aktov.

Článok 15

Finančné stimuly, zručnosti a prekážky na trhu

1.  Členské štáty poskytnú primerané financovanie a podporné opatrenia v kombinácii s inými nástrojmi Únie, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond a fondy politiky súdržnosti. Účelovo vyčlenia primerané sumy v rámci vykonávania programov Únie a vo vnútroštátnych systémoch financovania obnovy a vyhradia primerané finančné prostriedky na riešenie trhových prekážok a stimulovanie potrebných investícií do energetických obnov v súlade so svojimi národnými plánmi obnovy budov a s cieľom premeniť svoje fondy budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050, a to aj podporou a zjednodušením využívania verejno-súkromných partnerstiev.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadosti a postupy financovania boli jednoduché a efektívne s cieľom uľahčiť prístup domácností k financovaniu.

1a.  Verejné financovanie rieši počiatočné náklady spojené s obnovou, ktorým čelia domácnosti. Členské štáty uľahčia prístup k cenovo dostupným bankovým úverom, špecializovaným úverovým linkám alebo obnovám plne financovaným z verejných zdrojov.

Finančné stimuly vo forme grantov alebo záruk zohľadňujú pri prideľovaní finančnej podpory parametre založené na príjmoch s cieľom zabezpečiť, aby sa prioritne zameriavali na zraniteľné domácnosti a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]. Členské štáty vypracujú špecializované systémy pre obnovy energetickej efektívnosti, najmä finančné opatrenia, a zabezpečia, aby každý vnútroštátny program finančnej podpory obsahoval vyhradené sumy určené pre zraniteľné domácnosti, ktoré zodpovedajú ich potrebám. Členské štáty môžu použiť národné fondy energetickej efektívnosti na financovanie špecializovaných systémov a programov podľa článku 28 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

2.  Členské štáty prijmú vhodné regulačné opatrenia na odstránenie nehospodárskych prekážok obnovy budov. Pokiaľ ide o budovy s viac ako jednou jednotkou budovy, takéto opatrenia môžu zahŕňať zrušenie požiadaviek jednomyseľnosti v bytovom spoluvlastníctve, prispôsobenie mandátu a povinností správcov budov pri riešení projektov energetickej obnovy alebo umožnenie, aby sa štruktúry spoluvlastníctva stali priamymi príjemcami finančnej podpory, ako sú úvery a granty.

3.  Členské štáty musia čo najlepšie nákladovo efektívne využívať vnútroštátne financovanie a financovanie, ktoré je k dispozícii na úrovni Únie, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond, fondy politiky súdržnosti, InvestEU, príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES [zmenená ETS] a iné verejné zdroje financovania. Tieto zdroje financovania sa využívajú v súlade s cestou k dosiahnutiu fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050.

4.  Na podporu mobilizácie investícií členské štáty zabezpečia, aby sa účinne zaviedlo podporné financovanie a finančné nástroje, konkrétne úvery na energetickú efektívnosť a hypotéky na obnovu budov, zmluvy o energetickej efektívnosti, finančné schémy splácania z úspor, fiškálne stimuly vrátane znížených sadzieb dane na renovačné práce a materiály, daňové schémy financovania, schémy financovania na základe účtov, záručné fondy, normy pre hypotekárne portfólio, ekonomické nástroje na poskytovanie stimulov na uplatňovanie opatrení v oblasti dostatočnosti a obehovosti, fondy zamerané na hĺbkovú obnovu a fondy zamerané na obnovu s významnou minimálnou prahovou hodnotou cielených úspor energie a cieleného znižovania emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o dostupných finančných prostriedkoch a finančných nástrojoch sprístupnili verejnosti ľahko dostupným a transparentným spôsobom, a to aj digitálnymi prostriedkami.

Členské štáty a príslušné finančné orgány preskúmajú uplatniteľné právne predpisy a vypracujú podporné opatrenia s cieľom uľahčiť využívanie úverov na obnovu a hypoték zameraných na energetickú efektívnosť a vývoj inovačných úverových produktov určených na financovanie hĺbkovej obnovy a postupnej hĺbkovej obnovy v súlade s krokmi v pasportoch obnovy. Komisia a Európska investičná banka zabezpečia prístup k financovaniu za priaznivých podmienok, čím uľahčia zavádzanie finančných nástrojov a inovačných systémov, ako je úver EÚ na obnovu alebo európsky záručný fond na obnovu budov. Podporné financovanie a finančné nástroje tiež usmerňujú investície do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmerneniami Eurostatu o zaznamenávaní zmlúv o energetickej efektívnosti na účtoch verejnej správy.

4a.  Komisia do ... [12 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 29 na doplnenie tejto smernice s cieľom zabezpečiť, aby normy pre hypotekárne portfólio účinne podnecovali finančné inštitúcie k zvyšovaniu objemov poskytovaných na obnovu, a stanoviť podporné opatrenia pre finančné inštitúcie a potrebné záruky proti potenciálnemu kontraproduktívnemu úverovému správaniu, ako je zníženie alebo odmietnutie prístupu k úverom pre domácnosti žijúce v obydliach s nízkou energetickou hospodárnosťou alebo obmedzenie poskytovania hypotekárnych úverov spotrebiteľom nakupujúcim obydlia s vysokou energetickou hospodárnosťou.

5.  Členské štáty uľahčia zlučovanie projektov s cieľom umožniť prístup investorov, ako aj balíky riešení pre potenciálnych klientov. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby finančné inštitúcie mali rozsiahlu a nediskriminačnú ponuku úverových produktov na dosahovanie energetickej efektívnosti a prístupnosti v oblasti obnovy budov a aby tieto produkty boli viditeľné a dostupné pre spotrebiteľov. Členské štáty zabezpečia, aby banky a iné finančné inštitúcie a investori dostávali informácie o možnostiach účasti na financovaní zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.▌

6.  Členské štáty monitorujú dostupnosť zručností a kvalifikovaných odborníkov v súlade s článkom 3 a vypracujú opatrenia a financovanie na podporu programov vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj v oblasti digitálnych technológií, s cieľom uľahčiť profesionálnu rekvalifikáciu pracovníkov a vytváranie pracovných príležitostí, aby sa zabezpečil dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností, ktorá zodpovedá potrebám v sektore budov. Členské štáty zavedú opatrenia na podporu účasti na takýchto programoch, najmä zo strany mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov (MSP), a to s náležitým ohľadom na rodový rozmer. Jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 15a môžu uľahčiť prístup k takýmto programom a profesionálnu rekvalifikáciu pracovníkov.

7.  Komisia vypracuje spoločné normy Únie pre inovatívne finančné systémy, najmä schému splácania z úspor, pričom stanoví povinné minimálne požiadavky pre verejné a súkromné subjekty.

8.  ▌Komisia ▌pomáha členským štátom zriaďovať národné alebo regionálne programy finančnej podpory s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť a znížiť emisie skleníkových plynov budov, najmä existujúcich budov, a to aj tým, že podporuje výmenu najlepších postupov medzi zodpovednými národnými alebo regionálnymi inštitúciami alebo orgánmi. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a maximálneho využitia dostupného investičného potenciálu členské štáty zabezpečia, aby sa takéto programy vyvíjali spôsobom, ktorý je prístupný organizáciám s nižšími administratívnymi, finančnými a organizačnými kapacitami, ako sú mikropodniky a MSP, energetické komunity, iniciatívy vedené občanmi, miestne orgány a energetické agentúry. Členské štáty poskytujú podporu miestnym iniciatívam, ako sú programy obnovy vedené občanmi a programy vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov na úrovni susedstiev alebo obcí.

8a.  Členské štáty zabezpečujú vhodné financovanie, podporné opatrenia a iné nástroje na realizáciu výsledkov výskumu a vývoja v oblasti energeticky účinných stavebných systémov a materiálov vrátane výroby, najmä zo strany mikropodnikov a MSP.

9.  Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti a zníženie emisií skleníkových plynov pri obnove budov s cielenými a dosiahnutými úsporami energie a zlepšeniami, určenými na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

a)   energetická hospodárnosť a zníženie emisií skleníkových plynov v prípade vybavenia alebo materiálov použitých na obnovu; v tomto prípade inštaluje vybavenie alebo materiály použité na obnovu inštalatér s príslušnou úrovňou certifikácie alebo kvalifikácie a musí spĺňať aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť alebo vyššie referenčné hodnoty pre nižšiu energetickú spotrebu budov;

b)  normalizované hodnoty na výpočet úspor energie a emisií skleníkových plynov v budovách;

c)  zlepšenie dosiahnuté ako výsledok takejto obnovy porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej;

d)  výsledky energetického auditu;

e)  výsledky inej relevantnej, transparentnej a primeranej metódy, ktorou sa preukáže zlepšenie energetickej hospodárnosti, a to aj porovnaním spotreby energie pred a po obnove prostredníctvom inteligentných meracích systémov.

Požiadavky stanovené v tomto odseku sa nevzťahujú na financovanie určené pre zraniteľné domácnosti.

10.  Najneskôr od 1. januára 2024 členské štáty nesmú poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá ▌.

11.  Členské štáty ▌stimulujú hĺbkovú obnovu a rozsiahle programy, ktoré sa týkajú vysokého počtu budov, najmä budov s najhoršou hospodárnosťou, a to aj prostredníctvom integrovaných programov obnovy okresov, a vedú k celkovému zníženiu dopytu po primárnej energii aspoň o 60 % s rastúcou finančnou, fiškálnou, administratívnou a technickou podporou podľa dosiahnutej úrovne výkonnosti, pričom vyššia finančná účasť je vyhradená na hĺbkovú obnovu alebo pre skupiny uvedené v odseku 1a.

11a.  Členské štáty doplnia podporu finančných stimulov politikami a opatreniami na zabránenie vysťahovaniu z dôvodu obnovy.

13.  Pri poskytovaní finančných stimulov vlastníkom budov alebo jednotiek budov na obnovu prenajatých budov alebo jednotiek budov členské štáty zabezpečia, aby z finančných stimulov mali prospech tak vlastníci, ako aj nájomníci. Členské štáty zavedú účinné sociálne záruky na ochranu najmä zraniteľných domácností, a to aj poskytovaním podpory nájomného alebo stanovením stropov na zvýšenie nájomného, alebo zavedením finančnej schémy splácania z úspor v prípade zvýšení nájomného, pričom zabezpečia, aby zvýšenie nájomného nepresiahlo úspory na účtoch za energiu v dôsledku úspor energie z obnovy.

13a.  Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na odstránenie regulačných, štatutárnych a administratívnych prekážok rozširovania bytových družstiev vrátane neziskových družstiev. Členské štáty zabezpečia oprávnenosť takýchto bytových družstiev a integrovaných okresov na finančné stimuly. Komisia uľahčí výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vytvorenie prevádzkového statusu pre neziskové bytové družstvá, a poskytne usmernenia týkajúce sa opatrení na zefektívnenie ich zavádzania.

Článok 15a

Jednotné kontaktné miesta pre energetickú efektívnosť budov

1.   Členské štáty zabezpečia zriadenie nástrojov technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest pre energetickú efektívnosť budov, zameraných na všetky subjekty zapojené do obnovy budov vrátane vlastníkov domov a administratívnych, finančných a hospodárskych subjektov vrátane mikropodnikov a MSP. Členské štáty zabezpečia, aby boli nástroje technickej pomoci rovnako dostupné na celom ich území v závislosti od rozloženia obyvateľstva, a to zriadením aspoň jedného kontaktného miesta na región a v každom prípade na 45 000 obyvateľov.

Komisia spolupracuje s Európskou investičnou bankou, členskými štátmi a regiónmi s cieľom uľahčiť fungovanie a kontinuitu financovania jednotných kontaktných miest pre energetickú efektívnosť budov minimálne do 31. decembra 2029.

2.  Členské štáty spolupracujú s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj so súkromnými zainteresovanými stranami na účely zriadenia jednotných kontaktných miest pre energetickú efektívnosť budov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Členské štáty môžu určiť jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 21 ods. 2a smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] ako jednotné kontaktné miesta na účely tohto článku.

Jednotné kontaktné miesta pre energetickú efektívnosť budov sú nezávislé medziodvetvové a interdisciplinárne verejné subjekty a svoje služby poskytujú používateľom bezplatne. Poskytujú poradenstvo prispôsobené rôznym cieľovým skupinám v oblasti energetickej efektívnosti budov a môžu dopĺňať integrované programy obnovy okresov. Jednotné kontaktné miesta môžu spolupracovať so súkromnými subjektmi, ktoré poskytujú a podporujú služby relevantné pre energetickú obnovu, ako sú finančné riešenia a vykonávanie energetickej obnovy, a ktoré prípadne prepájajú potenciálne projekty, najmä menšie projekty, s účastníkmi trhu.

S cieľom uľahčiť zriaďovanie jednotných kontaktných miest pre energetickú efektívnosť budov a poskytovanie ich služieb členské štáty preskúmajú svoje pravidlá verejného obstarávania pre verejné súťaže na obnovy v oblasti energetickej efektívnosti.

Jednotné kontaktné miesta podporujú projekty vyvinuté na miestnej úrovni poskytovaním technického, administratívneho a finančného poradenstva a pomoci, ako napríklad:

a)  poskytovaním právnej pomoci, posilnenej ochrany s cieľom prekonať oddelené pohnútky v súkromne prenajatých domoch, zjednodušených informácií o technickej podpore, prispôsobenej finančnej pomoci a dostupných možností financovania, najmä grantových a subvenčných schém, a riešení pre domácnosti, mikropodniky a MSP a verejné subjekty;

b)  prepájaním potenciálnych projektov, najmä menších projektov, s účastníkmi trhu;

c)  poskytovaním poradenstva v oblasti správania sa pri spotrebe energie s cieľom aktívne zapojiť spotrebiteľov a zabezpečením prístupu k cenovo dostupným ponukám energie;

d)  poskytovaním informácií a prístupu k programom odbornej prípravy a vzdelávania, a to aj pre miestne orgány a sociálne služby, s cieľom poskytovať technickú pomoc, zabezpečiť viac odborníkov v oblasti energetickej efektívnosti a rekvalifikovať a zvyšovať kvalifikáciu odborníkov s cieľom uspokojiť potreby trhu;

e)  zhromažďovaním a predkladaním súhrnných údajov o typológii z projektov energetickej efektívnosti za pomoci jednotných kontaktných miest Komisii, ktoré Komisia uverejní v správe do ... [dátum transpozície tejto smernice] a následne každé dva roky s cieľom vymieňať si znalosti a posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi na účel propagácie príkladov najlepších postupov z rôznych typológií budov, bývania a podnikov;

f)  podporovaním činností zameraných na zvyšovanie povedomia vrátane informovania o stimuloch na reguláciu kvality vnútorného prostredia a inštaláciu potrebných zariadení počas veľkých obnov;

g)  poskytovaním a rozvíjaním komplexnej podpory pre všetky domácnosti s osobitným dôrazom na zraniteľné domácnosti, ľudí žijúcich v sociálnych bytoch a ľudí trpiacich zdravotnými problémami súvisiacimi s budovami s najhoršou hospodárnosťou, ako aj akreditované spoločnosti a inštalatérov poskytujúcich služby obnovy, prispôsobenej rôznym typológiám bývania a geografickému rozsahu, a poskytovaním podpory pokrývajúcej rôzne fázy projektu obnovy, najmä s cieľom uľahčiť vykonávanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti stanoveným v článku 9;

h)  poskytovaním informácií o prístupnosti, dostupnosti vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a iných alternatívach k fosílnemu vykurovaniu a chladeniu v budovách a informácií o materiáloch a riešeniach týkajúcich sa energetickej efektívnosti, uskladňovania energie a technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pre budovy;

i)  podporovaním zapojenia príslušných miestnych zainteresovaných strán a občanov do hodnotenia vplyvu minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na dostupnosť a kvalitu bývania.

Členské štáty spolupracujú s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podnecovať spoluprácu medzi verejnými orgánmi, energetickými agentúrami a komunitnými iniciatívami a podporovať, rozvíjať a rozširovať jednotné kontaktné miesta prostredníctvom integrovaného procesu. Komisia poskytne členským štátom usmernenia na rozvoj týchto jednotných kontaktných miest s cieľom vytvoriť harmonizovaný prístup v celej Únii.

Článok 16

Energetické certifikáty

1.  ▌ Energetický certifikát obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy vyjadrené číselným ukazovateľom spotreby primárnej a konečnej energie v kWh/(m2.r) a GWP počas životného cyklu prostredníctvom číselného ukazovateľa emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu v kgCO2e/(m2) a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, minimálne normy energetickej hospodárnosti, požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jednotky budovy porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť. Energetický certifikát obsahuje dodatočné číselné ukazovatele, najmä celkovú ročnú spotrebu energie (kWh/rok), ročnú potrebu energie na vykurovanie, chladenie, vetranie a prípravu teplej vody, spotrebu energie na meter štvorcový za rok (kWh/m2.r), ročnú spotrebu neobnoviteľnej primárnej energie v kWh/(m2.r) a konečnú energiu na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, vetranie, zabudované osvetlenie a iné služby pre budovy a môže zahŕňať dodatočné požiadavky na účinnosť a bezpečnosť spotrebičov.

2.  Energetický certifikát musí byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V ▌do 31. decembra 2025.

Odchylne od prvého pododseku členské štáty, ktoré zrevidovali svoj systém certifikácie energetickej hospodárnosti budov v období od 1. januára 2019 do ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], môžu tento systém naďalej používať, aby boli v súlade s článkom 9 ods. 1, a môžu určiť svoje budovy s najhoršou hospodárnosťou pomocou údajov zo svojho fondu budov v období od 1. januára 2019 do ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] ako základ, pričom obnovia aspoň rovnaký počet alebo ekvivalentnú úžitkovú plochu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou uvedenú v článku 9 ods. 1a, alebo ekvivalentnú úroveň zlepšenia energetickej hospodárnosti. Ak členský štát využíva výnimku stanovenú v druhom pododseku, do 1. januára 2030 aktualizuje svoje triedy hospodárnosti v súlade s prvým pododsekom na základe hospodárnosti svojho vnútroštátneho fondu budov v období od 1. januára 2019 do ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

V súlade s prvým pododsekom tohto odseku členské štáty špecifikujú triedu energetickej hospodárnosti budovy na uzavretej stupnici len s použitím písmen ▌A až G. Písmeno A zodpovedá budovám s nulovými emisiami podľa vymedzenia v článku 2 bode 2. Členské štáty môžu vymedziť triedu energetickej hospodárnosti A+ pre budovy, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)  vysoké štandardy účinnosti s potrebou energie na vykurovanie, chladenie, vetranie a teplú vodu nie viac ako 15 kWh/m²/rok;

b)  vyššia produkcia kWh energie z obnoviteľných zdrojov na mieste na základe mesačného priemeru;

c)  uhlíková pozitivita, pokiaľ ide o GWP počas životného cyklu budovy vrátane stavebných materiálov a energetických zariadení počas výroby, inštalácie, používania, údržby a demolácie.

Písmeno G zodpovedá 15 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov v čase zavedenia stupnice. Členské štáty zabezpečia, aby ostatné triedy A až F mali rovnomerné rozloženie ukazovateľov energetickej hospodárnosti medzi triedami energetickej hospodárnosti. Členské štáty zabezpečia spoločnú vizuálnu identitu energetických certifikátov na svojom území.

2a.  Členské štáty môžu financovať zavedenie energetických certifikátov ako opatrenie podľa článku 8 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

2b.   Členské štáty zostavia register energetických certifikátov podľa článku 19, a to aj s cieľom uľahčiť integrované systémy obnovy okresov v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy.

3.  Členské štáty zabezpečia kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť energetických certifikátov. Zabezpečia, aby energetické certifikáty boli cenovo dostupné a bezplatné pre zraniteľné domácnosti a aby ich vydávali nezávislí odborníci po návšteve na mieste. Energetické certifikáty musia byť jasné, ľahko čitateľné, dostupné v strojovo čitateľnom formáte a v súlade s prílohou V.

4.  Energetický certifikát musí zahŕňať odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti na nákladovo optimálnu úroveň a zníženie ▌emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu, zvýšenie kvality vnútorného prostredia budovy alebo jednotky budovy a odporúčania na zlepšenie úrovne inteligentnej pripravenosti podľa článku 13, ibaže s výnimkou budovy alebo jednotky budovy, ktorá už takúto príslušnú normu pre budovy s nulovými emisiami spĺňa.

Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

a)  opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technických systémov budovy a

b)  opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technických systémov budovy.

5.  Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a poskytovať odhad úspor energie a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov počas očakávanej životnosti budovy a zlepšenia ukazovateľov kvality vnútorného prostredia. Môžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu a informácie o dostupných finančných stimuloch, administratívnej a technickej pomoci spolu s finančnými výhodami, ktoré sú vo veľkej miere spojené s dosiahnutím referenčných hodnôt. Po nadobudnutí účinnosti príslušných mechanizmov podávania správ a cieľov stanovených v článkoch 7, 8 a 11a bude energetický certifikát obsahovať príslušné odporúčania.

6.  Odporúčania zahŕňajú posúdenie zostávajúcej životnosti systémov vykurovania priestoru a klimatizačných systémov, ako aj posúdenie toho, či možno systém vykurovania priestoru a ohrevu vody alebo klimatizačný systém prispôsobiť tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty, ako sú nízkoteplotné zdroje pre vodné vykurovacie systémy, vrátane požadovaného návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu/tok.

6a.   V odporúčaniach sa v prípade potreby uvedú možné alternatívy nahradenia technických systémov budov na vykurovanie a chladenie v súlade s cieľmi v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, ktoré sú vhodné pre daný typ budovy, pričom sa zohľadnia miestne a systémové okolnosti.

7.  V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej optimálnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte, a kontaktné údaje a adresa najbližšieho jednotného kontaktného miesta zriadeného podľa článku 15a. Hodnotenie nákladovej optimálnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok v súlade s článkom 6, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní, a o akejkoľvek dostupnej finančnej podpore. Vlastníkovi alebo nájomcovi sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napr. energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania či poradenstvo ako zvýšiť odolnosť danej budovy proti zmene klímy a bezpečnosť inštalovaných spotrebičov.

8.  Certifikácia jednotiek budovy môže byť založená na:

a)  spoločnej certifikácii celej budovy alebo

b)  hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

9.  Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.

9a.  Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a po preskúmaní existujúcich metodík a nástrojov vypracuje európsky systém certifikácie meračov energetickej efektívnosti. Tento certifikačný systém môžu členské štáty využívať na podporu používania certifikovaných technológií merania energetickej efektívnosti a na posilnenie energetických certifikátov meraním v reálnom čase.

10.  Energetický certifikát nesmie platiť viac ako päť rokov. V prípade budov s triedou energetickej hospodárnosti A+, A, B alebo C stanovenou podľa odseku 2 však platnosť energetického certifikátu nesmie presiahnuť 10 rokov.

11.  Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa modernizujú len jednotlivé prvky (jednotné alebo samostatné opatrenia), s cieľom znížiť náklady na vydanie aktualizovaného certifikátu.

Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa zavedú opatrenia uvedené v pasporte obnovy budovy, s cieľom znížiť náklady na vydanie aktualizovaného certifikátu, alebo v prípade, že sa používa digitálne dvojča budovy, a údaje o hospodárnosti budovy možno aktualizovať.

Článok 17

Vydávanie energetických certifikátov

1.  Členské štáty zabezpečia vydanie digitálneho energetického certifikátu pre:

a)  budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, prešli významnou obnovou, predávajú sa alebo prenajímajú novému nájomcovi alebo v prípade ktorých sa nájomná zmluva predlžuje alebo ktorých hypotéka je refinancovaná,

b)  budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú verejné orgány.

Požiadavka na vydanie energetického certifikátu sa neuplatňuje, keď je pre príslušnú budovu alebo jednotku budovy k dispozícii platný certifikát vydaný v súlade so smernicou 2010/31/EÚ alebo touto smernicou. Členské štáty zabezpečia, aby zraniteľné domácnosti dostali finančnú podporu na vydanie energetických certifikátov.

2.  Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, po významnej obnove, predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy či pri predĺžení nájomných zmlúv alebo refinancovaní hypotéky ukázal potenciálnemu nájomcovi alebo kupcovi energetický certifikát a aby sa odovzdal kupcovi alebo nájomcovi.

3.  Ak sa budova predáva alebo prenajíma pred výstavbou alebo významnou obnovou, členské štáty môžu od predávajúceho požadovať, aby ako výnimku z odsekov 1 a 2 poskytol odhad jej budúcej energetickej hospodárnosti; v takom prípade sa energetický certifikát vydá najneskôr pri ukončení výstavby budovy alebo jej obnovy a musí odrážať skutočný stav budovy.

4.  Členské štáty vyžadujú, aby budovy alebo jednotky budov, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, mali platný energetický certifikát, a že sa musí v reklamách online a offline vrátane webových lokalít portálov na vyhľadávanie nehnuteľností uvádzať ukazovateľ a trieda energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu budovy, resp. jednotky budovy.

Členské štáty vykonávajú náhodné kontroly alebo iné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto požiadaviek.

5.  Ustanovenia tohto článku sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami o spoločnom vlastníctve alebo spoločnom majetku.

6.  O prípadných účinkoch energetického certifikátu v zmysle právneho konania sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky vydané energetické certifikáty boli nahraté do databázy energetickej hospodárnosti budov uvedenej v článku 19. Do databázy treba nahrať úplný energetický certifikát vrátane všetkých potrebných údajov potrebných na výpočet energetickej hospodárnosti budovy.

Článok 18

Vystavenie energetických certifikátov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak nebytovú budovu alebo budovu, pre ktorú sa vydal energetický certifikát v súlade s článkom 17 ods. 1, využívajú verejné orgány a verejnosť ju často navštevuje.

2.  Členské štáty vyžadujú, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú bol vydaný energetický certifikát v súlade s článkom 17 ods. 1, verejnosť často navštevuje celkovú úžitkovú plochu nad 500 m2.

3.  Ustanovenia odsekov 1 a 2 nezahŕňajú povinnosť vystavovať odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu.

Článok 19

Databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov

1.  Každý členský štát zriadi národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov, ktorá umožní zber údajov o energetickej hospodárnosti jednotlivých budov a o celkovej energetickej hospodárnosti vnútroštátneho fondu budov.

Databáza musí byť interoperabilná s inými relevantnými online platformami a verejnými službami a umožňovať zber údajov zo všetkých relevantných zdrojov týkajúcich sa energetických certifikátov, kontrol, pasportu obnovy budovy, indikátora inteligentnej pripravenosti, referenčných hodnôt energie budov a vypočítanej alebo nameranej spotreby energie príslušných budov. S cieľom naplniť túto databázu sa môžu zhromažďovať aj typológie budov a referenčné hodnoty energie budov. Môžu sa tiež zbierať a uchovávať údaje o prevádzkových a viazaných emisiách a celkovom GWP počas životného cyklu, a to pomocou metrík založených na rámci LEVELs.

2.  Súhrnné a anonymizované údaje o fonde budov musia byť sprístupnené verejnosti v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov. Uložené údaje musia byť strojovo čitateľné a prístupné prostredníctvom vhodného digitálneho rozhrania. Členské štáty zabezpečia vlastníkom, nájomcom a správcom budov, certifikovaným odborníkom a finančným inštitúciám jednoduchý a bezplatný prístup k úplnému energetickému certifikátu, pokiaľ ide o vystavenie budov obytným alebo komerčným nehnuteľnostiam, ktoré boli zaradené do ich neobchodnej knihy. V prípade budov ponúkaných na prenájom alebo predaj členské štáty zabezpečia potenciálnym nájomcom alebo kupujúcim, ktorých schválil vlastník budovy, prístup k úplnému energetickému certifikátu.

3.  Členské štáty zverejnia informácie o podiele budov vo vnútroštátnom fonde budov, ktoré majú energetické certifikáty, a súhrnné alebo anonymizované údaje o energetickej hospodárnosti, spotrebe energie a GWP počas životného cyklu príslušných budov. Verejnosti prístupné informácie sa aktualizujú aspoň dvakrát ročne. Členské štáty na požiadanie sprístupnia anonymizované alebo súhrnné informácie verejným a výskumným inštitúciám, ako sú národné štatistické úrady.

4.  Členské štáty zabezpečia prenos informácií z národnej databázy do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy aspoň raz ročne.

5.  Komisia do 30. júna 2024 prijme vykonávací akt týkajúci sa spoločného vzoru na prenos informácií do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy s možnosťou neustálej aktualizácie v reálnom čase.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.

6.  Na účely zabezpečenia súdržnosti a konzistentnosti informácií členské štáty zabezpečia, aby národná databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov bola interoperabilná a integrovaná s inými administratívnymi databázami obsahujúcimi informácie o budovách, ako je vnútroštátny kataster budov a digitálne denníky budov.

6a.   Komisia do 31. decembra 2024 prijme vykonávacie akty na podporu efektívneho fungovania digitálnych denníkov budov stanovením spoločného vzoru pre:

a)  štandardizovaný prístup k zberu údajov, správe údajov a interoperabilite a jeho právny rámec;

b)  prepojenie existujúcich databáz.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

6b.  Komisia do ... [24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každé dva roky uverejní súhrnnú správu o situácii a pokroku fondu budov Únie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Členské štáty použijú súhrnnú správu na nasmerovanie obnovy na zoskupenia neefektívnych budov s cieľom znížiť energetickú chudobu.

Článok 20

Kontroly

1.  Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na stanovenie pravidelných kontrol vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW. Účinný menovitý výkon systému vychádza zo súčtu menovitého výkonu zariadení na vykurovanie a klimatizáciu.

2.  V prípade kontrol bytových a nebytových systémov môžu členské štáty zaviesť samostatné systémy kontrol.

3.  Členské štáty môžu stanoviť rôzny interval kontrol v závislosti od typu systému a od jeho účinného menovitého výkonu, pričom zohľadňujú náklady na kontrolu systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly. Kontroly systémov sa vykonávajú minimálne každých päť rokov. Systémy so zariadeniami s účinným menovitým výkonom vyšším než 290 kW a tie, ktoré emitujú oxid uhoľnatý, sa z bezpečnostných dôvodov kontrolujú minimálne každé dva roky.

4.  Kontrola zahŕňa posúdenie vykurovacieho a klimatizačného zariadenia alebo zariadení, obehových čerpadiel, komponentov vetracích systémov, všetkých rozvodov vzduchu a vody, prípadne hydronických vyvažovacích systémov a riadiaceho systému. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zahrnúť do systémov kontrol akékoľvek ďalšie systémy budov uvedené v prílohe I.

Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti a veľkosti výkonu vykurovacieho a klimatizačného zariadenia alebo zariadení a ich hlavných komponentov v porovnaní s požiadavkami budovy a zohľadní schopnosti systému optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok s využitím dostupných technológií na úsporu energie a za meniacich sa podmienok v dôsledku variácií použitia. V prípade potreby sa pri kontrole posúdi uskutočniteľnosť prevádzky systému pri rôznych a účinnejších nastaveniach teploty, napríklad pri nízkej teplote v prípade vodných vykurovacích systémov, a to aj prostredníctvom návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu a tok, pričom sa musí zabezpečiť bezpečná prevádzka systému. Kontrola tiež posúdi pripravenosť technických systémov budov na prácu s obnoviteľnými zdrojmi energie a prípadne na prevádzku pri nízkych teplotách.

Systémy kontrol zahŕňajú posúdenie veľkosti systému vetrania v porovnaní s požiadavkami budovy a zohľadní schopnosti systému vetrania optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok.

Ak po kontrole, ktorá sa vykonala podľa tohto článku, nedošlo k zmenám v systéme alebo v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa budovy, členské štáty sa môžu rozhodnúť nepožadovať opätovné posudzovanie veľkosti výkonu hlavného komponentu alebo posudzovanie prevádzky za odlišných teplôt.

Členské štáty zabezpečia, aby sa posúdenie energetickej účinnosti elektrických inštalácií nebytových budov stalo súčasťou existujúcich systémov kontrol bezpečnosti s náležitým ohľadom na dostupnú normu pre ich optimálny návrh, dimenzovanie, riadenie a monitorovanie.

5.  Na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluvná dohoda, ktorou sa stanovuje dohodnutá úroveň zvýšenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad zmluva o energetickej efektívnosti, alebo ktoré prevádzkuje verejnoprospešný podnik alebo prevádzkovateľ siete, a ktoré sú preto predmetom opatrení na monitorovanie hospodárnosti na strane systému, sa požiadavky stanovené v odseku 1 nevzťahujú za predpokladu, že celkový vplyv takého prístupu sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1.

6.  ▌Členské štáty môžu prijať opatrenia na zabezpečenie poskytovania poradenstva používateľom o nahrádzaní zariadení, iných zmenách systému a o alternatívnych riešeniach na posúdenie ▌účinnosti a vhodnej veľkosti výkonu týchto systémov.

▌

9.  Na budovy, ktoré sú v súlade s článkom 11 ods. 4b alebo 4c, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.

10.  Členské štáty zavedú systémy kontrol ▌ vrátane digitálnych nástrojov pre zariadenia v priemyselnom meradle a kontrolné zoznamy s cieľom overiť súlad s požiadavkami na spôsobilosť stanovenými v článku 11 ods. 4b a 4c a s cieľom osvedčiť, že dodané stavebné a obnovovacie práce spĺňajú navrhnutú energetickú hospodárnosť a minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, prevádzkové emisie skleníkových plynov, kvalitu vnútorného prostredia a požiarnu bezpečnosť stanovené v stavebných zákonoch alebo rovnocenných právnych predpisoch.

11.  Členské štáty zahrnú súhrnnú analýzu systémov kontrol a ich výsledkov ako prílohu k plánu obnovy budov uvedenému v článku 3.

Článok 21

Správy o kontrole vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov

1.  Po každej kontrole vykurovacieho, vetracieho, klimatizačného systému alebo systému automatizácie a riadenia budovy sa vydá správa o kontrole. Správa obsahuje výsledky kontroly vykonanej v súlade s článkom 20 a zahŕňa odporúčania týkajúce sa nákladovo optimálneho zlepšenia energetickej hospodárnosti a bezpečnosti kontrolovaného systému.

Tieto odporúčania sa môžu zakladať na porovnaní energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s hospodárnosťou najlepšieho dostupného realizovateľného systému využívajúceho technológie na úsporu energie a s hospodárnosťou systému podobného typu, v prípade ktorého všetky relevantné komponenty dosahujú úroveň energetickej hospodárnosti požadovanej v príslušných právnych predpisoch.

2.  Správa o kontrole sa poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi budovy.

2a.  V prípade technických systémov budov na fosílne palivá sa v odporúčaniach stanovia alternatívne systémy založené na obnoviteľných zdrojoch energie alebo v prípade akéhokoľvek zvyškového dopytu pripojenia k účinným systémom diaľkového vykurovania a chladenia. V odporúčaniach sa zohľadní ekonomická životnosť súčasného zariadenia.

3.  Správa o kontrole sa vloží do národnej databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov podľa článku 19.

Článok 22

Nezávislí odborníci

1.  Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti budov, vyhotovenie pasportov obnovy budov, posúdenie inteligentnej pripravenosti, kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vykonali kvalifikované alebo certifikované nezávislé spoločnosti a odborníci využívajúci testovacie vybavenie certifikované v súlade s normami EN, ktorí vykonávajú túto činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných firiem.

Odborníci sú certifikovaní v súlade s článkom 26 smernice (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], pričom sa zohľadňujú ich spôsobilosti.

2.  Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o odbornej príprave a certifikáciách. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili buď pravidelne aktualizované zoznamy odborne spôsobilých alebo certifikovaných odborníkov, alebo pravidelne aktualizované zoznamy certifikovaných spoločností, ktoré ponúkajú služby takýchto odborníkov.

Článok 23

Certifikácia stavebných odborníkov

1.  Členské štáty do ... [dátum stanovený v článku 26 ods. 4 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]] vypracujú národný akčný plán s cieľom zaistiť dostatočnú a primerane kvalifikovanú pracovnú silu a zabezpečiť primeranú úroveň spôsobilosti stavebných odborníkov a stavebných spoločností vykonávajúcich integrované obnovovacie práce v súlade so stanovenými cieľmi a merateľnými ukazovateľmi pokroku podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice a s článkom 26 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

1a.  Aby sa dosiahol dostatočný počet odborníkov v súlade s odsekom 1, členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii dostatočný počet vzdelávacích programov vedúcich k získaniu kvalifikácie a osvedčenia, ktoré sa vzťahujú na integrované práce, vrátane najnovších inovatívnych riešení v tomto smere. Členské štáty zavedú opatrenia na podporu účasti na takýchto programoch, predovšetkým zo strany mikropodnikov, MSP a samostatne zárobkovo činných osôb.

2.  Ak je to vhodné a uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia, aby pre poskytovateľov integrovaných obnovovacích prác, ako sú stavebné spoločnosti, boli k dispozícii certifikačné alebo rovnocenné kvalifikačné systémy, ak sa na ne nevzťahuje článok 18 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo článok 26 smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

Článok 24

Nezávislý systém kontroly

1.  Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov v súlade s prílohou VI, a nezávislých systémov kontroly pasportov obnovy budovy, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Členské štáty môžu zaviesť oddelené systémy na kontrolu energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.

2.  Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za zavedenie nezávislých systémov kontroly.

Ak sa tak rozhodnú urobiť, zabezpečia, aby sa nezávislé systémy kontroly implementovali v súlade s prílohou VI.

3.  Členské štáty požadujú, aby sa energetické certifikáty, pasporty obnovy budov, indikátory inteligentnej pripravenosti a správy o kontrole uvedené v odseku 1 na požiadanie sprístupnili príslušným orgánom alebo iným orgánom.

Článok 25

Preskúmanie

Komisia, ktorej pomáha výbor, na ktorý sa odkazuje v článku 30, preskúma túto smernicu najneskôr do konca roka 2027 na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania, a ak je to potrebné, predloží návrhy.

Ako súčasť tohto preskúmania Komisia:

a)   posúdi, či uplatňovanie tejto smernice v kombinácii s inými legislatívnymi nástrojmi, ktoré sa zaoberajú energetickou efektívnosťou a emisiami skleníkových plynov z budov, najmä prostredníctvom stanovovania cien uhlíka, prináša dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu plne dekarbonizovaného fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050, alebo či je potrebné zaviesť ďalšie záväzné opatrenia na úrovni Únie, najmä povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti v rámci celého fondu budov;

b)  posúdi primeraný právny nástroj, úroveň a harmonogram cieľov zníženia GWP počas životného cyklu fondu budov v Únii na základe harmonizovaného rámca uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. da);

c)  určí, ako vo všetkých opatreniach na úrovni Únie zohľadniť celostný prístup na všetkých priestorových úrovniach vrátane krajinnej architektúry, mestského plánovania, infraštruktúry a dizajnu, čím sa podporí udržateľné zastavané prostredie.

Komisia ▌preskúma, ako ▌členské štáty uplatňovali v rámci politiky Únie týkajúcej sa budov a energetickej efektívnosti ▌integrované prístupy na úrovni okresov alebo susedstiev, a to pri zohľadnení skutočnosti, že každá budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, vrátane toho, ako možno tieto prístupy využiť na splnenie noriem Únie prostredníctvom IPO uplatňovaných na viacero budov v určitom priestorovom kontexte namiesto na jednu budovu.

Článok 26

Informácie

1.  Členské štáty priebežne pripravujú a uskutočňujú informačné a osvetové kampane s cieľom podporovať verejný záujem a podporu zlepšovania energetickej efektívnosti budov a dosahovania cieľov tejto smernice. Prijímajú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov a nájomcov budov alebo jednotiek budov a všetkých relevantných účastníkov trhu vrátane miestnych a regionálnych orgánov a energetických spoločenstiev o rôznych metódach a postupoch, ktorých cieľom je zlepšenie energetickej hospodárnosti, akými sú služby energetického manažérstva, uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti a jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 15a. Členské štáty prijmú najmä potrebné opatrenia na poskytovanie individualizovaných informácií zraniteľným domácnostiam. Tieto informácie sa poskytujú aj prostredníctvom miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.

Členské štáty informujú vlastníkov, nájomcov a správcov budov o rôznych metódach a postupoch, ktoré slúžia na zvýšenie energetickej hospodárnosti a emisných parametrov, protipožiarnej, elektrickej a seizmickej bezpečnosti budov.

2.  Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o energetických certifikátoch vrátane ich účelu a cieľov, informácie o nákladovo optimálnych opatreniach a v prípade potreby o finančných nástrojoch na účely zlepšenia energetickej hospodárnosti budovy a o nahradení kotlov na fosílne palivá udržateľnejšími alternatívami. Členské štáty poskytujú informácie prostredníctvom dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako je napríklad poradenstvo v oblasti obnovy a jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 15a, pričom osobitnú pozornosť venujú zraniteľným domácnostiam.

Na žiadosť členských štátov Komisia pomôže členským štátom pri usporiadaní informačných kampaní na účely odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku, ktoré sa môžu riešiť v programoch Únie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie tejto smernice, mali k dispozícii usmernenia a mali možnosť odborného vzdelávania vrátane rodového hľadiska. Takéto usmernenia a odborné vzdelávanie sa budú zaoberať dôležitosťou zlepšovania energetickej hospodárnosti a umožnia úvahy o najlepšej kombinácii zlepšovania energetickej efektívnosti, o znižovaní emisií skleníkových plynov, o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o používaní centralizovaného vykurovania a chladenia pri navrhovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie. Takéto usmernenia a odborná príprava sa týkajú aj štrukturálnych zlepšení, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane jemných tuhých častíc), kvality vnútorného prostredia a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty sa usilujú prideľovať finančné prostriedky na odbornú prípravu miestnym a regionálnym orgánom, komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskym energetickým spoločenstvám, ktoré podporujú zlepšovanie energetickej hospodárnosti, energetickú efektívnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni susedstva, a najmä zraniteľným domácnostiam.

4.  Komisia musí neustále zlepšovať svoje informačné služby, najmä webovú stránku, ktorú zriadila ako európsky portál pre energetickú hospodárnosť budov určený pre občanov, odborníkov a orgány, aby sa pomohlo úsiliu členských štátov o zvyšovanie informovanosti a povedomia. Informácie uvádzané na tejto webovej stránke by mohli zahŕňať odkazy na relevantné právo Únie, národné, regionálne a miestne právne predpisy, odkazy na webové stránky EUROPA, ktoré obsahujú národné akčné plány energetickej efektívnosti, odkazy na dostupné finančné nástroje, ako aj na príklady najlepších postupov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o jednotné kontaktné miesta zriadené podľa článku 15a. V kontexte Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu, Sociálno-klimatického fondu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia pokračuje a ďalej zintenzívňuje svoje informačné služby s cieľom uľahčovať používanie dostupných finančných prostriedkov tým, že poskytuje pomoc a informácie, a to aj prostredníctvom Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie v spolupráci s Európskou investičnou bankou, o možnostiach financovania zainteresovaným stranám vrátane národných, regionálnych a miestnych orgánov, pričom zohľadňuje najnovšie zmeny v regulačnom rámci.

Článok 27

Konzultácie

Aby sa umožnilo efektívne vykonávanie tejto smernice, členské štáty uskutočnia relevantné konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto konzultácie sú osobitne dôležité z hľadiska uplatňovania článku 26.

Článok 28

Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku

Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa:

a)  mení táto smernica prispôsobením bodov 4 a 5 prílohy I technickému pokroku; a

b)   dopĺňa táto smernica zahrnutím usmernení pre členské štáty, pokiaľ ide o posudzovanie energetickej hospodárnosti transparentných prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov.

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 7, 10, 11a, 13, 14 ods. 4a, 15 a 28 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 7, 10, 11a, 13, 14 ods. 4a, 15 a 28 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6, 7, 10, 11a, 13, 14 ods. 4a, 15 alebo 28 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

▌

Článok 32

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 3, 5 až 26, 29 a 32 a prílohami I až III a V až IX do …[24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení a tabuľku zhody Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Zrušenie

Smernica 2010/31/EÚ zmenená aktami uvedenými v prílohe VIII časti A sa zrušuje s účinnosťou od […] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe VIII časti B do vnútroštátneho práva a dátumov ich uplatňovania.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IX.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 4, 27, 28, 30, 31 a 33 až 35 a príloha IV sa uplatňujú od [deň po dátume transpozície/24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice plus 1 deň].

Článok 35

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

(uvedený v článku 4)

1.  Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítanej alebo nameranej spotreby energie a odráža bežnú spotrebu energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, vstavané osvetlenie a ďalšie technické systémy budovy. Členské štáty zabezpečia, aby typická spotreba energie reprezentovala skutočné prevádzkové podmienky pre každú príslušnú typológiu a odrážala typické správanie používateľa. ▌ Typická spotreba energie a typické správanie používateľov sa zakladá na dostupných vnútroštátnych štatistikách, stavebných predpisoch a nameraných údajoch.

Ak je nameraná energia základom pre výpočet energetickej hospodárnosti budov, metodika výpočtu musí byť schopná identifikovať vplyv správania užívateľov a miestnej klímy, ktorý sa nesmie premietnuť do výsledku výpočtu. Nameraná energia, ktorá sa má použiť na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov, si vyžaduje odpočty aspoň v hodinových intervaloch a musí rozlišovať medzi energetickými nosičmi.

Členské štáty môžu použiť nameranú spotrebu energie za bežných prevádzkových podmienok na overenie správnosti vypočítanej spotreby energie a na umožnenie porovnania medzi vypočítanou a skutočnou hospodárnosťou. Nameraná spotreba energie na účely overovania a porovnania sa môže zakladať na mesačných odpočtoch.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie na jednotku referenčnej podlahovej plochy za rok, v kWh/(m2.r) na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Použijú sa číselné ukazovatele spotreby koncovej energie na jednotku referenčnej podlahovej plochy za rok v kWh/(m2.r) a potreby energie podľa ISO 52000 v kWh/(m².r). Metodika určenia energetickej hospodárnosti budovy musí byť transparentná a otvorená inováciám a odrážať najlepšie postupy, najmä z dodatočných ukazovateľov.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu vychádzajúcu z prílohy A hlavných Európskych noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov, a to EN ISO 52000-1, EN ISO 52003-1, EN ISO 52010-1, EN ISO 52016-1 a EN ISO 52018-1, EN 16798-1, EN 52120-1 a EN 17423 alebo nahrádzajúcich dokumentov. Toto ustanovenie nepredstavuje právnu kodifikáciu týchto noriem.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že sú budovy zásobované systémami centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, boli výhody takejto dodávky uznané a zohľadnené v metodike výpočtu, najmä podiel energie z obnoviteľných zdrojov, prostredníctvom jednotlivo certifikovaných alebo uznaných faktorov primárnej energie.

2.  Energetické potreby a spotreba energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, osvetlenie a ďalšie technické systémy budov sa vypočítajú pomocou hodinových alebo kratších než hodinových výpočtových intervalov, aby sa zohľadnili rôzne podmienky, ktoré významne ovplyvňujú prevádzku a hospodárnosť systému a podmienky vnútorného prostredia, a optimalizovali úrovne nákladov, zdravia, kvality vnútorného prostredia a pohodlia, ktoré vymedzujú členské štáty na národnej alebo regionálnej úrovni. Výpočet zahŕňa odhad teplotnej citlivosti budovy a jej schopnosti ponúknuť flexibilitu energetickej sieti.

Ak osobitné predpisy pre energeticky významné výrobky prijaté podľa smernice 2009/125/ES obsahujú osobitné požiadavky na informácie o výrobku na účely výpočtu energetickej hospodárnosti a GWP počas životného cyklu podľa tejto smernice, vnútroštátne metódy výpočtu si nevyžadujú dodatočné informácie.

Výpočet primárnej energie je založený na dynamických a výhľadových faktoroch primárnej energie (rozlišujúcich neobnoviteľné, obnoviteľné a celkové zdroje energie) na jednotlivý energetický nosič, ktoré musia byť uznávané vnútroštátnymi orgánmi, a zohľadňuje sa očakávaná energetická kombinácia na základe národného energetického a klimatického plánu. Tieto faktory primárnej energie sa môžu zakladať na národných, regionálnych alebo miestnych informáciách. Faktory primárnej energie sa môžu stanoviť na ročnom, sezónnom, mesačnom, dennom alebo hodinovom základe alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé diaľkové systémy.

▌Ich výber a zdroje údajov sa vykazujú podľa normy EN 17423 alebo akéhokoľvek dokumentu, ktorý ju nahrádza. Členské štáty používajú faktor primárnej energie pre elektrinu, ktorý odráža mix elektrickej energie v krajine ▌. Členské štáty pri vymedzovaní týchto faktorov zabezpečia, aby cieľom bolo dosiahnutie optimálnej energetickej hospodárnosti obalovej konštrukcie budovy.

3.  Členské štáty ▌na vyjadrenie energetickej hospodárnosti budovy vymedzia ďalšie číselné ukazovatele celkovej spotreby primárnej energie z neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a prevádzkových a viazaných emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v kg CO2eq/(m2.r) počas očakávanej životnosti budovy.

3a.  Pri výpočte faktorov primárnej energie na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov môžu členské štáty vziať do úvahy dodávané obnoviteľné zdroje energie a obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa vyrábajú a využívajú na mieste.

4.  Metodika sa ustanovuje s prihliadnutím aspoň na tieto aspekty:

a)  tieto skutočné tepelné charakteristiky budovy (vrátane jej vnútorných priečok):

i)  tepelnú kapacitu;

ii)  tepelnú izoláciu;

iii)  pasívne vykurovanie;

iv)  chladiace prvky;

v)  tepelné mosty;

b)  vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich tepelnoizolačných charakteristík;

ba)   kapacita nainštalovaných obnoviteľných zdrojov energie na mieste, obojsmernej infraštruktúry nabíjania elektrických vozidiel, reakcie na strane spotreby a skladovania;

c)  klimatizačné zariadenia;

d)  prirodzené a nútené vetranie, čo môže zahŕňať vzduchotesnosť a rekuperáciu tepla;

e)  zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne v nebytovom sektore);

f)  návrh, umiestnenie a orientáciu budovy vrátane vonkajšej klímy;

g)  pasívne solárne systémy a solárnu ochranu;

h)  podmienky vnútorného prostredia vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia;

i)  vnútorné záťaže;

ia)   systémy automatizácie a riadenia budov a ich schopnosti monitorovať, riadiť a optimalizovať energetickú hospodárnosť;

ib)   účinnosť elektrických inštalácií (IEC EN 60364-8-1).

5.  Do úvahy sa berie pozitívny vplyv týchto aspektov:

a)  miestne podmienky solárnej expozície, aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

b)  elektrina vyrábaná v rámci kogenerácie;

c)  centralizované alebo blokové vykurovacie a chladiace systémy;

d)  prirodzené osvetlenie;

da)   schopnosť flexibility na strane dopytu (EN 50491-12-1).

6.  Na účely výpočtu by sa budovy mali primerane klasifikovať do týchto kategórií:

a)  rodinné domy rôznych typov;

b)  bytové domy;

c)  administratívne budovy;

d)  školské budovy;

e)  nemocnice;

f)  hotely a reštaurácie;

g)  športové zariadenia;

h)  budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;

i)  ostatné typy budov spotrebujúcich energiu.

PRÍLOHA II

Vzor národných plánov obnovy budov

(uvedený v článku 3)

PRÍLOHA III

Požiadavky na nové a obnovované budovy s nulovými emisiami a výpočet GWP počas životného cyklu

(uvedené v článku 2 ods. 2 a článku 7)

I.  Požiadavky na budovy s nulovými emisiami

Celková ročná spotreba primárnej energie novej budovy s nulovými emisiami musí byť v súlade s maximálnymi prahovými hodnotami uvedenými v nasledujúcej tabuľke.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť klasifikovať vnútorné regióny v rôznych klimatických zónach na základe údajov Eurostatu o klimatických podmienkach, pokiaľ je to v súlade s nasledujúcou tabuľkou.

*Poznámka: prahová hodnota by mala byť nižšia ako prahová hodnota pre celkovú spotrebu primárnej energie stanovená na úrovni členského štátu pre iný typ nebytových budov s takmer nulovou spotrebou energie, ako sú kancelárie.

_____________________

Celková ročná spotreba primárnej energie v novej alebo obnovenej budove s nulovými emisiami je plne pokrytá na čistom ročnom alebo sezónnom základe:

–  energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou alebo uskladnenou na mieste a spĺňajúcou kritériá článku 7 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie],

–  energiou pre vlastnú spotrebu a spoločnú vlastnú spotrebu v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo miestnym zdieľaním výroby energie z obnoviteľných zdrojov aj prostredníctvom tretieho subjektu na trhu, alebo z komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 22 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo

–  energiou z obnoviteľných zdrojov zo systému diaľkového vykurovania a chladenia alebo odpadového tepla.

Budova s nulovými emisiami nesmie spôsobovať na mieste emisie uhlíka z fosílnych palív.

V prípade, že z dôvodu povahy budovy alebo nedostatočného prístupu ku komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov alebo k energii z obnoviteľných zdrojov zo systémov diaľkového vykurovania a chladenia alebo odpadovému teplu nie je technicky ani ekonomicky možné úplne splniť požiadavky podľa prvého odseku, môže byť zostávajúci podiel alebo všetka celková ročná spotreba primárnej energie pokrytá aj energiou z obnoviteľných zdrojov zo siete zdokumentovanou zmluvami o nákupe energie a zmluvami o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie], alebo energiou z účinného systému diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s článkom 24 ods. 1 smernice ( EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]. Komisia vydá usmernenia k spôsobu vykonávania a overovania vyššie uvedených kritérií s osobitným dôrazom na technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť. [PN 67]

II.  Výpočet GWP počas životného cyklu budov podľa článkov 7 a 2

Na výpočet GWP počas životného cyklu ▌nových budov podľa článku 7 ods. 2 sa GWP oznamuje ako číselný ukazovateľ pre každú fázu životného cyklu vyjadrený ako kgCO2e/m² (úžitkovej plochy) spriemerovaný za jeden rok referenčného obdobia štúdie v trvaní 50 rokov. Výber údajov, vymedzenie scenárov a výpočty sa vykonajú v súlade s normou EN 15978 (EN 15978:2011. Udržateľnosť stavebných prác. Posúdenie environmentálnych vlastností budov. Metóda výpočtu). Rozsah prvkov budovy a technického vybavenia zodpovedá vymedzeniu v spoločnom rámci EÚ Level(s) pre ukazovateľ 1.2. Ak existuje vnútroštátny nástroj na výpočet alebo ak je takýto nástroj potrebný na oznámenie informácií či získanie stavebných povolení, môže sa použiť na poskytnutie požadovaných informácií. Iné nástroje na výpočet sa môžu použiť, ak spĺňajú minimálne kritériá stanovené v spoločnom rámci EÚ Level(s). Ak sú k dispozícii, použijú sa údaje týkajúce sa špecifických stavebných výrobkov a technických systémov budov, ako aj ich vyhlásenia o environmentálnych vlastnostiach výrobku, a vypočítané v súlade s [revidovaným nariadením o stavebných výrobkoch].

PRÍLOHA IV

SPOLOČNÝ VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE URČOVANIE STUPŇA INTELIGENTNEJ PRIPRAVENOSTI BUDOV

1.  Komisia vymedzí indikátor inteligentnej pripravenosti a stanoví metodiku jeho výpočtu na hodnotenie schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa a sieti a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

Indikátor inteligentnej pripravenosti zahŕňa prvky týkajúce sa zvýšených úspor energie, referenčného porovnávania a flexibility, rozšírených funkcií a spôsobilostí vyplývajúcich z prepojenejších a inteligentných zariadení.

V metodike sa zohľadňuje existencia digitálneho dvojčaťa budovy, čo umožňuje lepšie priebežné podávanie správ a riadenie spotreby energie budovy.

V rámci metodiky sa zohľadnia prvky, ako napríklad inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu, vstavané domáce spotrebiče, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, uskladňovanie energie a podrobné funkcie, a interoperabilita týchto prvkov, ako aj prínosy pre podmienky klímy vo vnútornom prostredí, energetickú efektívnosť, úrovne hospodárnosti a možnú flexibilitu.

2.  Metodika sa zakladá na týchto hlavných funkciách vzťahujúcich sa na budovu a technické systémy budovy:

a)  schopnosť zachovávať energetickú hospodárnosť a prevádzku budovy prostredníctvom prispôsobenia spotreby energie, napríklad využívaním energie z obnoviteľných zdrojov;

b)  schopnosť prispôsobovať vlastný prevádzkový režim v reakcii na potreby užívateľa a zároveň venovať náležitú pozornosť zabezpečeniu používateľskej ústretovosti, zachovávaniu podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí a schopnosti zaznamenávať spotrebu energie a

c)  flexibilita celkového dopytu budovy po ▌energii vrátane jej schopnosti umožniť účasť na aktívnej a pasívnej, ako aj implicitnej aj explicitnej reakcii na strane dopytu a prostredníctvom uskladňovania a uvoľňovania energie späť do siete, napríklad prostredníctvom flexibility a schopnosti presúvať zaťaženie a uskladňovania energie;

ca)   schopnosť zlepšiť svoju energetickú efektívnosť a celkovú výkonnosť využívaním energeticky úsporných technológií.

3.  Metodika môže ďalej zohľadňovať:

a)  interoperabilitu medzi systémami (inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, vstavané domáce spotrebiče, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu v budove a senzory kvality vnútorného vzduchu a vetrania) a

b)  pozitívny vplyv existujúcich komunikačných sietí, najmä existencia vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budovách, ako napríklad dobrovoľné označenie „širokopásmové pripojenie“, a existencia prístupového bodu pre viacbytové budovy, v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ 2.

4.  Metodika nesmie mať negatívny vplyv na existujúce národné systémy certifikácie energetickej hospodárnosti a musí sa zakladať na súvisiacich iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, pričom sa v nej zohľadní zásada vlastníctva užívateľa, ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia a najlepšími dostupnými technikami kybernetickej bezpečnosti.

5.  Metodika stanoví najvhodnejší formát parametra indikátora inteligentnej pripravenosti a musí byť jednoduchá, transparentná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, vlastníkov, investorov a účastníkov trhu reagujúcich na dopyt.

PRÍLOHA V

VZOR ENERGETICKÝCH CERTIFIKÁTOV

(uvedený v článku 16)

1.  Na prednej strane energetického certifikátu sa uvádzajú minimálne tieto prvky:

a)  trieda energetickej hospodárnosti;

b)  vypočítaná ročná spotreba primárnej energie v kWh/(m2 rok);

c)  vypočítaná ročná spotreba primárnej energie v kWh alebo MWh;

d)  vypočítaná ročná konečná spotreba energie v kWh/(m2 rok);

e)  vypočítaná ročná konečná spotreba energie v kWh alebo MWh;

f)  výroba energie z obnoviteľných zdrojov v kWh alebo MWh;

g)  energia z obnoviteľných zdrojov v % spotreby energie;

h)  prevádzkové emisie skleníkových plynov [kg CO2/(m2 r)]

i)  trieda emisií skleníkových plynov (v prípade potreby).

ia)  vypočítaná potreba energie v súlade s normami EN v kWh/(m2.r) a konečná spotreba energie v kWh alebo MWh;

ib)  očakávaná zostávajúca ekonomická životnosť systémov a zariadení na ohrev a/alebo chladenie priestorov a vody;

ic)  jasná zmienka o tom, či súčasná budova alebo obydlie môže flexibilne využívať energiu.

2.  Energetický certifikát ▌okrem toho obsahuje tieto ukazovatele:

a)  spotreba energie, špičkové zaťaženie, veľkosť zariadenia alebo systému, hlavný nosič energie a hlavný typ prvku pre každé použitie: vykurovanie, chladenie, príprava teplej vody, vetranie a zabudované osvetlenie;

b)  energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste, hlavný nosič energie a typ obnoviteľného zdroja energie;

c)  údaj áno/nie o tom, či sa pre budovu vypočítal GWP počas životného cyklu;

d)  hodnotu GWP počas životného cyklu (ak je k dispozícii);

e)  informácie o odstraňovaní uhlíka v súvislosti s dočasným ukladaním uhlíka v budovách alebo na budovách;

e)  údaj áno/nie o tom, či je pre budovu k dispozícii pasport obnovy budovy;

f)  priemernú hodnotu U pre nepriehľadné prvky obalových konštrukcií budovy;

g)  priemernú hodnotu U pre priehľadné prvky obalových konštrukcií budovy;

h)  typ najbežnejšieho priehľadného prvku (napr. dvojité zasklené okno);

i)  výsledky analýzy rizika prehriatia (ak sú k dispozícii);

j)  prítomnosť pevných snímačov, ktoré monitorujú úrovne kvality vnútorného prostredia;

k)  prítomnosť pevných ovládačov, ktoré reagujú na úroveň kvality vnútorného prostredia;

l)  počet a typ nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá;

m)  prítomnosť, typ a veľkosť systémov uskladňovania energie;

n)  uskutočniteľnosť prispôsobenia vykurovacieho systému a systému prípravy teplej vody tak, aby fungovali pri efektívnejších nastaveniach teploty;

o)  uskutočniteľnosť prispôsobenia klimatizačného systému tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty;

p)  nameranú spotrebu energie;

pa)   údaj áno/nie o tom, či je systém distribúcie tepla v budove navrhnutý na prácu pri nízkych teplotách;

pb)   prítomnosť pripojenia na sieť diaľkového vykurovania a chladenia vrátane nadchádzajúceho vývoja blízkych energetických sietí v priebehu nasledujúcich piatich rokov;

pc)   miestne faktory primárnej energie a súvisiace faktory emisií uhlíka pripojenej miestnej siete diaľkového vykurovania a chladenia;

q)  prevádzkové emisie jemných tuhých častíc (PM2.5) a ukazovatele výkonnosti pre hlavné kategórie kvality vnútorného prostredia po uplatnení príslušných ustanovení;

qa)  údaj áno/nie o tom, či má budova možnosti flexibility na strane dopytu;

qb)  kontaktné údaje najbližšieho jednotného kontaktného miesta pre poradenstvo v oblasti obnovy.

Energetický certifikát obsahuje tieto prepojenia s inými iniciatívami, pokiaľ sa uplatňuje nasledovné:

a)  údaj áno/nie o tom, či sa pre budovu vykonalo posúdenie inteligentnej pripravenosti;

b)  hodnota posúdenia inteligentnej pripravenosti (ak je k dispozícii) vrátane hodnoty podpory energeticky úsporných technológií;

c)  údaj áno/nie o tom, či je pre budovu k dispozícii digitálny denník budov.

Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaký prístup k informáciám v energetických certifikátoch.

2a.   Energetický certifikát obsahuje osobitnú časť o financovaní, v ktorej sú uvedené dostupné možnosti financovania a zoskupené ukazovatele, ktoré sú najdôležitejšie pre finančné inštitúcie, poskytovateľov hypoték, národné podporné banky a iné príslušné inštitúcie poskytujúce prístup k financovaniu.

PRÍLOHA VI

NEZÁVISLÉ SYSTÉMY KONTROLY ENERGETICKÝCH CERTIFIKÁTOV

1.  Vymedzenie kvality energetického certifikátu

Členské štáty poskytnú jasné vymedzenie toho, čo sa považuje za platný energetický certifikát.

Vymedzením platného energetického certifikátu sa zabezpečí:

a)  kontrolu platnosti vstupných údajov (vrátane kontrol na mieste) týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie energetického certifikátu, ako aj výsledkov uvedených v certifikáte;

b)  platnosť výpočtov;

c)  maximálna odchýlka energetickej hospodárnosti budovy, pokiaľ možno vyjadrená číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie [kWh/(m2 rok)];

d)  minimálny počet prvkov, ktoré sa líšia od prednastavených alebo štandardných hodnôt.

Členské štáty môžu do vymedzenia platného energetického certifikátu zahrnúť ďalšie prvky, ako je maximálna odchýlka pre špecifické hodnoty vstupných údajov.

2.  Kvalita systému kontroly energetických certifikátov

Členské štáty jasne vymedzia ciele kvality a úroveň štatistickej spoľahlivosti, ktorú by mal dosiahnuť rámec energetických certifikátov. Nezávislý systém kontroly musí zabezpečiť aspoň 90 % platných vydaných energetických certifikátov so štatistickou spoľahlivosťou 95 % za hodnotené obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok.

Úroveň kvality a úroveň spoľahlivosti sa merajú náhodným odberom vzoriek a zohľadňujú sa v nich všetky prvky uvedené vo vymedzení platného energetického certifikátu. Členské štáty vyžadujú overenie treťou stranou na účely hodnotenia aspoň 25 % náhodnej vzorky, ak boli nezávislé systémy kontroly delegované na mimovládne orgány.

Platnosť vstupných údajov sa overuje na základe informácií poskytnutých nezávislým odborníkom. Takéto informácie môžu zahŕňať certifikáty, špecifikácie alebo plány budov, ktoré obsahujú podrobnosti o hospodárnosti rôznych prvkov uvedených v energetickom certifikáte.

Platnosť vstupných údajov sa overuje kontrolami na mieste aspoň v 10 % energetických certifikátov, ktoré sú súčasťou náhodného výberu vzoriek použitého na posúdenie celkovej kvality systému.

Okrem minimálneho náhodného výberu vzoriek na určenie celkovej úrovne kvality môžu členské štáty použiť rôzne stratégie, ktorých účelom je konkrétne zistiť a zamerať sa na nízku kvalitu energetických certifikátov s cieľom zlepšiť celkovú kvalitu systému. Takáto cielená analýza sa nemôže použiť ako základ na meranie celkovej kvality systému.

Členské štáty zavedú preventívne a reaktívne opatrenia na zabezpečenie kvality celkového rámca energetických certifikátov. Tieto opatrenia môžu zahŕňať dodatočnú odbornú prípravu nezávislých odborníkov, cielený výber vzoriek, povinnosť opätovne predkladať energetické certifikáty, primerané pokuty a dočasné alebo trvalé zákazy pre odborníkov.

Keď sa informácie do databázy doplňujú, vnútroštátne orgány musia mať na účely monitorovania a overenia možnosť identifikovať, kto dané doplnenie vykonal.

3.  Dostupnosť energetických certifikátov

Nezávislý systém kontroly musí overiť dostupnosť energetických certifikátov pre potenciálnych kupujúcich a nájomcov s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné zohľadniť energetickú hospodárnosť budovy pri ich rozhodovaní o kúpe alebo prenájme.

Nezávislý systém kontroly musí overiť viditeľnosť ukazovateľa energetickej hospodárnosti a triedy v reklamných médiách.

4.  Spracovanie typológie budov

Nezávislý systém kontroly zohľadňuje rôzne typológie budov, najmä tie typológie budov, ktoré sú najrozšírenejšie na trhu s nehnuteľnosťami, ako napríklad budovy pre jednu rodinu, pre viac rodín, administratívne budovy alebo budovy pre maloobchod.

5.  Zverejňovanie informácií

Členské štáty pravidelne uverejňujú vo vnútroštátnej databáze energetických certifikátov aspoň tieto informácie týkajúce sa systému kvality:

a)  vymedzenie kvality energetického certifikátu;

b)  ciele kvality systému energetických certifikátov;

c)  výsledky posúdenia kvality vrátane počtu hodnotených certifikátov a relatívnej veľkosti k celkovému počtu vydaných certifikátov v danom období (podľa typológie);

d)  krízové opatrenia na zlepšenie celkovej kvality energetických certifikátov.

PRÍLOHA VII

RÁMEC POROVNÁVACEJ METODIKY NA IDENTIFIKÁCIU NÁKLADOVO OPTIMÁLNYCH ÚROVNÍ POŽIADAVIEK NA ENERGETICKÚ HOSPODÁRNOSŤ BUDOV A PRVKOV BUDOV

Rámec porovnávacej metodiky umožní členským štátom určiť energetickú hospodárnosť a emisné parametre budov a prvkov budov a ekonomické aspekty opatrení týkajúcich sa energetickej hospodárnosti a emisných parametrov a spojiť ich s cieľom identifikovať nákladovo optimálnu úroveň a dosiahnuť ciele znižovania emisií a klimatickej neutrality do roku 2030, ako aj nulové emisie budov najneskôr do roku 2050.

K rámcu porovnávacej metodiky patria usmernenia, ktoré uvádzajú, ako používať tento rámec pri výpočte nákladovo optimálnych úrovní hospodárnosti.

Rámec porovnávacej metodiky umožní zohľadniť spôsob používania, vonkajšie klimatické podmienky a ich budúce zmeny podľa najlepšie dostupných vedeckých poznatkov v oblasti klímy, investičné náklady, kategóriu budovy, náklady na údržbu a prevádzku (vrátane nákladov na energiu a úspor), prípadné príjmy z odvádzanej energie, environmentálne, hospodárske a zdravotné externality spotreby energie, sociálne externality obnovy budov, výstavbu, demoláciu alebo úpravu rezidenčnej oblasti a prípadné náklady na nakladanie s odpadom a technologický vývoj. Mal by sa zakladať na príslušných európskych normách týkajúcich sa tejto smernice.

Pokiaľ ide o širšie environmentálne, hospodárske a zdravotné externality zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, zahŕňajú aspoň:

–  zníženie emisií skleníkových plynov z budov,

–  obmedzenie znečistenia z budov a jeho účinkov na úrovni budov a na miestnej úrovni, zlepšenie kvality ovzdušia,

–  zlepšenie životnej úrovne a produktivity vďaka lepšej environmentálnej kvalite vnútorného prostredia, čo vedie k lepším životným a pracovným podmienkam,

–  zníženie nákladov na systémy zdravotného a sociálneho zabezpečenia,

–  integráciu budov do energetickej siete prostredníctvom flexibility siete, a to aj prostredníctvom využívania inteligentných nabíjacích miest pre elektrické vozidlá,

–  zvýšenie bezpečnosti dodávok prostredníctvom vyššej energetickej efektívnosti a zavádzania solárnych technológií na budovách,

–  zníženie negatívnych externalít, ako je predchádzanie nákladom na emisie uhlíka, predchádzanie vplyvom a škodám spôsobeným zmenou klímy (zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu),

–  vplyv na ceny uhlíka vrátane úrovní, volatility a citlivosti,

–  stimuláciu miestneho, regionálneho a národného hospodárstva vrátane vytvárania miestnych pracovných miest s osobitným zameraním na mikropodniky a MSP v sektore stavebníctva a obnovy.

Environmentálne, energetické, hospodárske a zdravotné externality sa vypočítajú od správy, ktorá má byť predložená v roku 2025.

Komisia tiež poskytne:

–  usmernenia k rámcu porovnávacej metodiky; tieto usmernenia poslúžia členským štátom na vykonanie ďalej uvedených krokov,

–  informácie týkajúce sa odhadovaného dlhodobého vývoja cien energie a emisií skleníkových plynov, ako aj volatility a citlivosti.

Energetická hospodárnosť a emisné parametre sa vykonávajú pomocou metodiky výpočtu na základe tejto smernice. Pre uplatnenie rámca porovnávacej metodiky členskými štátmi sa na úrovni členských štátov stanovia všeobecné podmienky vyjadrené ako parametre. Komisia vydá členským štátom odporúčania týkajúce sa ich optimálnych úrovní nákladov a ich súladu s klimatickými trajektóriami.

Rámec porovnávacej metodiky vyžaduje od členských štátov, aby:

–  určili referenčné budovy, ktoré sú charakteristické a reprezentatívne svojím využitím a geografickým umiestnením vrátane vnútorných a vonkajších klimatických podmienok. Referenčné budovy sú bytové budovy a nebytové budovy, nové aj existujúce;

–  určili opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré sa majú pri referenčných budovách posúdiť. Môžu to byť opatrenia týkajúce sa jednotlivých budov ako celku, jednotlivých prvkov budovy alebo kombinácie prvkov budovy;

–  posúdili konečnú a primárnu potrebu energie, ktorú potrebujú referenčné budovy, v ktorých sa uplatňujú určené opatrenia energetickej efektívnosti, a výsledné emisie;

–  vypočítali náklady (t. j. čistú súčasnú hodnotu) na opatrenia energetickej efektívnosti (ako sa uvádza v druhej zarážke) počas očakávaného ekonomického životného cyklu uplatňované na referenčné budovy (ako sa uvádza v prvej zarážke) aplikovaním zásad rámca porovnávacej metodiky;

–  vypočítali globálne náklady z finančného a makroekonomického hľadiska.

Vypočítaním nákladov na opatrenia energetickej efektívnosti počas očakávaného ekonomického životného cyklu členské štáty posúdia nákladovú efektívnosť rozličných úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. To umožní určiť nákladovo optimálne úrovne požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

PRÍLOHA VIII

ČASŤ A

Zrušená smernica

so zoznamom neskorších zmien

(podľa článku 33)

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumov uplatňovania

(uvedený v článku 33)

PRÍLOHA IX

(1) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (2) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (3) Pozícia Európskeho parlamentu a Rady z ... (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z ... (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13). (5) Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final. (6) Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final. (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1). (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82). (12) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/1749 z 28. septembra 2021 o zásade prvoradosti energetickej efektívnosti: od zásad k praxi – Usmernenia a príklady na jej vykonávanie pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho (Ú. v. EÚ L 350, 4.10.2021, s. 9). (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3). (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1). (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159). (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17). (20) Nariadenie (EÚ) .../... [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond podľa návrhu COM(2021)0568]. (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1). (23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30). (24) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1). (26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5). (27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1). (28) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 18). (29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54). (30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125). (31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1). (32) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36). (33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).