Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2023/2573(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0164/2023

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/03/2023 - 7.3
CRE 15/03/2023 - 7.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2023)0075

Prijaté texty
PDF 156kWORD 55k
Streda, 15. marca 2023 - Štrasburg
Ďalšie represie voči obyvateľom Bieloruska, najmä prípady Andrzeja Poczobuta a Alesa Biaľackého
P9_TA(2023)0075RC-B9-0164/2023

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o ďalších represiách voči obyvateľom Bieloruska, najmä prípadoch Andrzeja Poczobuta a Alesa Biaľackého (2023/2573(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a všetky ostatné dohovory o ľudských právach, ktorých je Bielorusko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. – 22. októbra 2021,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella z 25. marca 2021 o útokoch proti Zväzu Poliakov v Bielorusku, zo 17. januára 2023 o súdnych procesoch s opozičnými predstaviteľmi a novinármi a z 3. marca 2023 o odsúdení Alesa Biaľackého a ďalších obhajcov ľudských práv, ako aj na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 7. októbra 2022 o rozsudkoch v procesoch proti zástupcom nezávislých médií,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 4. marca 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich a na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 6. januára 2023 o súdnych procesoch v Bielorusku,

–  so zreteľom na správy zo 4. mája 2022 a 20. júla 2022, ktoré vypracovala osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Anaïs Marin pre Radu OSN pre ľudské práva, na výzvu expertov OSN z 10. októbra 2022 na okamžité prepustenie väzneného nositeľa Nobelovej ceny a ďalších obhajcov práv v Bielorusku a na vyjadrenie hovorkyne Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej z 3. marca 2023 o odsúdení obhajcov ľudských práv v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 zo 4. novembra 2022 o Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 3. marca 2023 o odsúdení laureáta Nobelovej ceny Biaľackého a ďalších obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenia predstaviteľky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Teresy Ribeirovej z 13. júla 2022 o pretrvávajúcom väznení novinárov a pracovníkov médií v Bielorusku, z 15. septembra 2022 o pokračujúcom väznení novinárov v Bielorusku a zo 7. októbra 2022 o pokračujúcom prenasledovaní pracovníkov bieloruských médií,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od vypuknutia pokojných protestov po rozsiahlom sfalšovaní prezidentských volieb z 9. augusta 2020 pokračuje Lukašenkov režim v represiách voči bieloruskému ľudu, pričom zástupcovia občianskej spoločnosti, obhajcovia ľudských práv, novinári, opoziční aktivisti a mnohí ďalší sú obťažovaní, prenasledovaní, zatýkaní, mučení a trestaní za vyjadrenie nesúhlasu s režimom, so systematickým porušovaním ľudských práv alebo s tým, že tento režim podporuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže trestné stíhanie zostáva jednou z najtvrdších foriem represie a je stále rozšírené;

B.  keďže k marcu 2023 bolo na zozname bieloruských politických väzňov, ktorý vedie Centrum pre ľudské práva Viasna, viac ako 1 450 osôb vrátane laureáta Sacharovovej ceny a Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého; keďže centrum Viasna vie o najmenej 2 900 osobách, ktoré boli odsúdené v politicky motivovaných trestných veciach; keďže v roku 2022 Lukašenkov režim vyniesol najmenej 1 200 politických rozsudkov na základe obvinení a 215 tlačených médií bolo zatvorených, pričom od roku 2020 bolo v Bielorusku zlikvidovaných viac ako 1 000 mimovládnych organizácií;

C.  keďže Ales Biaľacký, významný obhajca ľudských práv, zakladateľ a predseda Centra pre ľudské práva Viasna a laureát Nobelovej ceny za mier a Sacharovovej ceny, bol 12. februára 2022 zatknutý a umiestnený do vyšetrovacej väzby; keďže v rokoch 2011 až 2014 bol väznený a v roku 2021 opäť uväznený v dôsledku masových prodemokratických demonštrácií, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách v roku 2020; keďže 3. marca 2023 boli Ales Biaľacký, Valiancin Stefanovič, člen Centra pre ľudské práva Viasna, obhajca ľudských práv Zmicer Salaujov a Uladzimir Labkovič, koordinátor kampane „Obhajcovia ľudských práv za slobodné voľby“, odsúdení na 10, 9, 8 a 7 rokov väzenia v politicky motivovaných procesoch; keďže 3. novembra 2021 bol Leanid Sudalenka, právnik z pobočky centra Viasna v Homeli, odsúdený na tri roky väzenia a Taciana Lasicová, dobrovoľníčka v centre Viasna, na dva a pol roka;

D.  keďže Andrzej Poczobut, novinár a člen Zväzu Poliakov v Bielorusku, bol 18. marca 2021 zatknutý a neskôr odsúdený na tri roky väzenia za „verejnú urážku prezidenta Bieloruska“ a „podnecovanie etnickej nenávisti“; keďže 8. februára 2023 ho krajský súd v Hrodne uznal za vinného z podnecovania na činnosti zamerané na poškodenie národnej bezpečnosti Bieloruskej republiky a z podnecovania etnickej neznášanlivosti a odsúdil ho na osem rokov väzenia;

E.  keďže novinári patria aj naďalej medzi osoby najviac postihované režimom; keďže v Bielorusku je v súčasnosti vo väzení viac ako 30 novinárov; keďže do októbra 2022 orgány označili najmenej 29 nezávislých médií za „extrémistické“ a zastavili ich činnosť; keďže podľa Bieloruského združenia novinárov je verejná diskusia takmer úplne potlačená a médiá sú tvrdo potláčané; keďže v dôsledku úplného potlačenia nezávislých médií už v Bielorusku neexistuje sloboda prejavu, pričom režim vykonáva úplný dohľad nad internetom;

F.  keďže obvinenia proti Andrzejovi Poczobutovi a Alesovi Biaľackému sa všeobecne považujú za politicky motivované a zamerané na umlčanie nezávislých hlasov a potlačenie slobody prejavu a združovania;

G.  keďže bieloruské demokratické politické sily sú naďalej prenasledované; keďže Lukašenkov režim začal konania v neprítomnosti proti vedúcim predstaviteľom demokratických síl v Bielorusku a mnohí predstavitelia a zástupcovia demokratických opozičných strán sú naďalej väznení v neľudských podmienkach; keďže 6. marca 2023 mestský súd v Minsku odsúdil vedúcu predstaviteľku bieloruskej demokratickej opozície a predsedníčku zjednoteného prechodného kabinetu Sviatlanu Cichanovskú v neprítomnosti na 15 rokov väzenia; keďže súd odsúdil aj ďalších členov koordinačnej rady, konkrétne Pavla Latušku na 18 rokov väzenia a Mariu Marozovú, Voľhu Kavaľkovovú a Siarheja Dylevského na 12 rokov väzenia; keďže rozsudky boli vynesené niekoľko dní po tom, ako bieloruský súd predĺžil 18-ročné väzenie manžela Cichanovskej, disidenta a prodemokratického aktivistu Siarheja Cichanovského o 18 mesiacov; keďže niektorí z uvedených odsúdených sú laureáti Sacharovovej ceny za slobodu myslenia;

H.  keďže 17. októbra 2022 bol v politicky motivovanom prípade v Bielorusku vynesený neobvykle prísny trest pre politického väzňa Mikalaja Autuchoviča, ktorý bol poslaný na 25 rokov do trestaneckej kolónie s vysokým zabezpečením, a ďalších 11 osôb bolo v tomto prípade odsúdených na tresty odňatia slobody v trvaní do 20 rokov;

I.  keďže bieloruské orgány opakovane porušujú ľudské práva občanov krajiny vrátane práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže represie naďalej postihujú všetky zložky spoločnosti; keďže prenasledovanie jednotlivcov pokračuje pod zámienkou boja proti extrémizmu a terorizmu; keďže v januári 2022 nadobudli účinnosť novely bieloruského trestného zákona, ktorými sa opätovne zaviedla trestná zodpovednosť za účasť na činnostiach neregistrovaných organizácií; keďže v máji 2022 orgány rozšírili uplatňovanie trestu smrti na pokus o teroristické činy, pričom toto obvinenie sa predtým používalo v súdnych konaniach s politickými aktivistami; keďže bieloruský režim naďalej prísne obmedzuje slobodu združovania; keďže v decembri 2022 bieloruská vláda predložila parlamentu návrh na zmenu zákona o politických stranách, ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k de facto zákazu akejkoľvek politickej strany, ktorá by bola proti režimu;

J.  keďže v októbri 2022 Lukašenko podpísal zákon o odstúpení Bieloruska od prvého opčného protokolu k Medzinárodnému dohovoru o občianskych a politických právach, čím zablokoval mandát Výboru OSN pre ľudské práva prijímať a preskúmavať sťažnosti na porušovanie ľudských práv od jednotlivcov v Bielorusku, čo je jedna z posledných možností nápravy pre prenasledovaných Bielorusov;

K.  keďže administratívne prenasledovanie je jedným z nástrojov, ktoré Lukašenkov režim používa na umlčanie opozície a všetkých hlasov spochybňujúcich režim; keďže v januári 2023 Centrum pre ľudské práva Viasna zaznamenalo najmenej 350 zatknutí a 141 prípadov politicky motivovaného administratívneho prenasledovania;

L.  keďže prenasledovanie nezávislých odborových zväzov stále pokračuje; keďže bieloruské orgány zmenili právne predpisy s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti, aby sa organizácie kategorizovali ako „extrémistické“; keďže v júli 2022 Najvyšší súd Bieloruska zrušil štyri veľké nezávislé odborové zväzy a Bieloruský kongres demokratických odborových zväzov; keďže v januári 2023 boli vedúci predstavitelia nezávislých odborov Henadz Fiadynič a Vasil Berasniev odsúdení na deväť rokov väzenia a Vaclav Areška na osem rokov; keďže vo februári 2023 boli členovia skupiny Rabočy ruch (robotnícke hnutie) Siarhej Šelest, Uladzimir Žuravka, Andrej Paheryla, Hanna Ablabová, Aliaksandr Hašnikov, Siarhej Dziuba, Ihar Minc, Valiancin Ceranevič, Siarhej Šamecka a Aliaksandr Kapšul obvinení z vlastizrady a zo založenia a účasti v extrémistickej organizácii a boli odsúdení na 11 až 15 rokov väzenia; keďže bieloruské ministerstvo vnútra naďalej zaraďuje aktivistov a vedúcich predstaviteľov demokratického odborového hnutia na zoznamy extrémistov a teroristov;

M.  keďže režim pokračuje v represiách voči právnikom za vyjadrovanie názorov na otázky práv, zastupovanie klientov v politicky motivovaných prípadoch alebo za vyjadrovanie sa proti vojne na Ukrajine; keďže od augusta 2020 prišlo o licenciu najmenej 70 advokátov na základe svojvoľných rozhodnutí ministerstva spravodlivosti alebo politicky motivovaných konaní o vyškrtnutí zo zoznamu advokátov; keďže v roku 2022 čelilo sedem advokátov politicky motivovaným trestným obvineniam a naďalej čelili administratívnym obvineniam, zadržaniam, prehliadkam a obťažovaniu; keďže Vital Brahinec bol odsúdený na osem rokov väzenia za obhajobu niekoľkých politických väzňov vrátane Alesa Biaľackého;

N.  keďže Lukašenkov režim prijíma čoraz viac represívnych opatrení voči národnostným menšinám v Bielorusku, najmä voči poľskej a litovskej menšine, vrátane zatvárania škôl s vyučovacím jazykom týchto národnostných menšín, ako aj opatrenia voči organizáciám zastupujúcim tieto menšiny, ako je Zväz Poliakov v Bielorusku; keďže už mnoho rokov dochádza k systematickej diskriminácii poľskej menšiny a iných národnostných menšín, pričom najvýraznejšími prípadmi represií sú prípady proti Andżelike Borysovej a Andrzejovi Poczobutovi;

O.  keďže Lukašenkov režim pokračuje vo svojej politike rusifikácie Bieloruska so strategickým cieľom marginalizovať a zničiť prejavy bieloruskej národnej identity vrátane jazyka a kultúry; keďže súčasťou tejto politiky je aj zákaz národných a historických symbolov Bieloruska, ako je bielo-červeno-biela vlajka a znak Pahoňa, a zatvorenie vydavateľstiev, súkromných škôl a kurzov bieloruského jazyka;

P.  keďže nezákonný Lukašenkov režim naďalej potláča slobodu náboženstva a viery; keďže podľa koordinačnej rady čelilo niekoľko rímskokatolíckych, gréckokatolíckych a pravoslávnych kňazov a niekoľko protestantských pastorov rôznym formám nátlaku, od pokút až po dlhoročné tresty odňatia slobody, vrátane Siarheja Rezanoviča, ktorý bol odsúdený na 16 rokov väzenia;

Q.  keďže politickí väzni sú vystavení ďalším represiám a neľudským podmienkam; keďže politickí väzni sú zadržiavaní v podmienkach, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Bieloruska, čelia disciplinárnym postihom z nepravých dôvodov a sú umiestňovaní do ciel na výkon trestu; keďže politickí väzni naďalej hlásia zhoršovanie zdravia, ponižovanie a zlé zaobchádzanie; keďže v niektorých prípadoch sa zvýšil bezpečnostný stupeň ich zadržiavania a bola svojvoľne predĺžená dĺžka ich väznenia, porušuje sa ich právo na korešpondenciu a politickí väzni nemajú nárok na návštevy rodinných príslušníkov, čo dokazuje prípad Paliny Šarendy-Panasjukovej;

R.  keďže tisíce Bielorusov boli nútené alebo inak dohnané k tomu, aby opustili vlastnú krajinu a bezpečnosť hľadali v zahraničí; keďže bieloruské orgány naďalej prijímajú opatrenia obmedzujúce práva Bielorusov žijúcich v zahraničí; keďže program „Cesta domov“, ktorý inicioval Lukašenkov režim, spočíva v „pozývaní“ Bielorusov, ktorí v posledných rokoch opustili krajinu, aby sa vrátili do Bieloruska s prísľubom, že nebudú prenasledovaní, ak sa oficiálne priznajú; keďže mnohí Bielorusi, ktorí sa vrátili do svojej krajiny, boli zatknutí, prenasledovaní a niekedy odsúdení na trest odňatia slobody, pretože sa zúčastnili na protestoch, uverejnili na sociálnych sieťach komentáre kritizujúce Lukašenkov režim alebo prispeli obetiam represií v Bielorusku; keďže v januári 2023 bieloruský režim prijal zákon, na základe ktorého sa bude odoberať občianstvo ľuďom v exile obvineným z tzv. trestných činov súvisiacich s extrémizmom, pričom tento zoznam v súčasnosti zahŕňa viac ako 2 000 osôb;

S.  keďže po viac ako dvoch rokoch nič nenasvedčuje tomu, že by bieloruské orgány vyšetrovali tisíce oznámení o policajnej brutalite podaných od protestov v auguste 2020 alebo o zabití protestujúcich; keďže v dôsledku rozšírenej beztrestnosti porušovania ľudských práv je situácia bieloruského ľudu naďalej zúfalá; keďže absencia právneho štátu im bráni v uplatnení práva na spravodlivý proces; keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa ešte vykonáva trest smrti;

T.  keďže bieloruské orgány sa často uchyľujú k sledovaniu, cenzúre na internete a dezinformáciám, pričom nasadzujú technológiu na kontrolu obyvateľstva; keďže tieto represívne praktiky predstavujú ďalší krok smerom k digitálnemu autoritárstvu a potláčaniu digitálnych práv ľudí v Bielorusku, čo vedie k eskalácii zastrašovania občanov a zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti; keďže Lukašenkov režim tiež využíva nadnárodné represie voči bieloruským občanom žijúcim v zahraničí;

U.  keďže EÚ uvalila sankcie na osoby a subjekty zodpovedné za represie v Bielorusku a poskytla podporu občianskej spoločnosti a nezávislým médiám v tejto krajine;

V.  keďže bieloruské orgány naďalej podporujú neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine tým, že Rusku povoľujú využívať bieloruské územie na vojenské útoky proti Ukrajine; keďže mnoho bieloruských občanov je stíhaných za vyjadrenie podpory Ukrajine, za kritiku vlády pre jej podporu ruskej vojenskej agresie alebo za informovanie o pohybe ruských vojsk a vojenskej techniky v Bielorusku;

W.  keďže Výbor ministrov Rady Európy vyzval 7. septembra 2022 generálneho tajomníka Rady Európy, aby v spolupráci so zástupcami bieloruských demokratických síl a občianskej spoločnosti vytvoril kontaktnú skupinu pre Bielorusko; keďže 1. marca 2023 bola v Bruseli slávnostne otvorená oficiálna Misia pre demokratické Bielorusko za účasti Sviatlany Cichanovskej;

X.  keďže vo februári 2023 predstavitelia Bieloruska oznámili plány na pripojenie k sieti, neskoršie uvedenie druhého bloku bieloruskej jadrovej elektrárne v Astravci do prevádzky a pokračovanie jadrových spôsobilostí Bieloruska; keďže sa výstavba bieloruskej jadrovej elektrárne uskutočnila v rozpore s medzinárodne uznávanými technickými normami a medzinárodnými dohovormi; keďže najnovšie spravodajstvo potvrdzuje, že bieloruské orgány a ruský Rosatom zodpovedný za výstavbu bieloruskej jadrovej elektrárne neustále zahmlievajú skutočnú situáciu v bieloruskej jadrovej elektrárni a neposkytli podrobné informácie o početných incidentoch, ku ktorým tam došlo;

1.  znova potvrdzuje svoju solidaritu s bieloruským ľudom, ktorý sa naďalej zasadzuje za zvrchované, slobodné a demokratické Bielorusko, pričom riskuje svoju slobodu a životy; naďalej požaduje okamžité ukončenie represií štátnych orgánov voči bieloruskému ľudu, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a všetkých osôb svojvoľne zadržaných, zatknutých alebo odsúdených z politicky motivovaných dôvodov a zrušenie všetkých obvinení voči nim, ako aj ich úplnú rehabilitáciu a finančnú náhradu škôd spôsobených ich nezákonným zadržiavaním;

2.  naďalej čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce represie v Bielorusku vrátane útlaku prostredníctvom politicky motivovaných a zinscenovaných súdnych procesov; odsudzuje systematické represie Lukašenkovho režimu voči bieloruskému ľudu, ktoré od zmanipulovaných prezidentských volieb z 9. augusta 2020 prinútili tisíce Bielorusov utiecť z krajiny; opakuje, že pretrvávajúca kampaň systematických represií znamená závažné porušovanie ľudských práv;

3.  pripomína bieloruským orgánom ich povinnosti rešpektovať ľudské práva všetkých bieloruských občanov vrátane ich práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; trvá na potrebe zabezpečiť základné slobody a ľudské práva, právny štát a fungujúce nezávislé súdnictvo v Bielorusku; opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite zmiernili všetky rozsudky smrti a zaviedli okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti ako prvý krok k jeho úplnému a trvalému zrušeniu; odsudzuje nový zákon, ktorý umožňuje uplatňovanie trestu smrti proti štátnym zamestnancom a príslušníkom armády odsúdeným za vlastizradu; vyzýva na ukončenie diskriminácie žien a zraniteľných skupín vrátane príslušníkov menšín, osôb so zdravotným postihnutím a LGBTQI osôb;

4.  opakuje, že sa musia splniť legitímne požiadavky bieloruského ľudu na demokraciu založenú na ľudských právach a základných slobodách, prosperite, zvrchovanosti a bezpečnosti; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na organizáciu nových, slobodných a spravodlivých volieb pod medzinárodným dohľadom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR); pripomína, že EÚ a jej členské štáty neuznali výsledky prezidentských volieb v roku 2020 a neuznávajú Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska;

5.  odsudzuje zadržiavanie a odsúdenie Andrzeja Poczobuta a odsúdenie Alesa Biaľackého, Valiancina Stefanoviča, Zmicera Salaujova a Uladzimira Labkoviča, keďže poukazujú na úsilie režimu o potlačenie všetkej občianskej angažovanosti za obranu ľudských práv a všetkej nezávislej novinárskej práce v krajine; odsudzuje početné porušenia ich práva na spravodlivý proces a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj ich úplnú rehabilitáciu a odškodnenie;

6.  odsudzuje odsúdenie vedúcej predstaviteľky bieloruskej demokratickej opozície a predsedníčky zjednoteného prechodného kabinetu Sviatlany Cichanovskej a ďalších predstaviteľov koordinačnej rady, konkrétne Pavla Latušku, Marie Marozovej, Voľhy Kavaľkovovej a Siarheja Dylevského v ich neprítomnosti; odmieta rozsudok súdu, podľa ktorého výkon demokratického práva kandidovať vo voľbách predstavuje „sprisahanie s cieľom prevziať moc“; žiada, aby Lukašenkov režim tieto tresty zrušil a stiahol všetky obvinenia proti týmto štyrom aktivistom; trvá na tom, že žiadnemu aktivistovi odsúdenému za podporu prodemokratickej opozície alebo aktívnu účasť v nej by sa nemalo brániť kandidovať do volenej funkcie v Bielorusku; vyzýva členské štáty, najmä tie, v ktorých tieto významné postavy demokratických síl Bieloruska v súčasnosti žijú, aby zabezpečili ich bezpečnosť a ochranu pred Lukašenkovým režimom;

7.  odsudzuje intenzívne prenasledovanie a perzekúciu odborových zväzov; odsudzuje politicky motivované rozsudky nad vedúcimi predstaviteľmi nezávislých odborov, ako sú Henadz Fiadynič, Vasil Berasniev a Vaclav Areška, ako aj členmi skupiny Rabočy ruch (Robotnícke hnutie), ktoré svedčia o úplnom ignorovaní ich ľudských práv a jasnom porušení medzinárodných pracovných dohovorov;

8.  odsudzuje prenasledovanie poľských, litovských a iných národnostných menšín v Bielorusku a ich zástupcov vrátane rozhodnutí zameraných na zatvorenie poľských a litovských škôl a odstránenie vzdelávania v týchto jazykoch, ako aj ničenie poľských cintorínov a dedičstva; vyzýva bieloruské orgány, aby zastavili všetky opatrenia proti národnostným menšinám a dodržiavali ich práva vrátane práva na vzdelávanie v jazykoch menšín;

9.  odsudzuje skutočnosť, že politicky motivované súdne procesy sa konajú za zatvorenými dverami a bez riadneho súdneho procesu, čím sa porušujú medzinárodné záväzky a povinnosti krajiny, čo vedie k vynášaniu prísnych a neoprávnených rozsudkov nad vedúcimi predstaviteľmi opozície; vyzýva Delegáciu EÚ pre vzťahy s Bieloruskom a veľvyslanectvá členských štátov v Bielorusku, aby aj naďalej sledovali a monitorovali súdne procesy so všetkými politickými väzňami; nabáda Radu a Komisiu, aby hľadali nové spôsoby, ako sa usilovať o prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva Medzinárodný výbor Červeného kríža a ďalšie organizácie, aby navštevovali politických väzňov, najmä tých, ktorí majú vážne zdravotné problémy;

10.  odsudzuje zákon o občianstve, ktorý podpísal Alexander Lukašenko a ktorý otvára možnosť zbaviť Bielorusov žijúcich v zahraničí ich občianstva; zdôrazňuje, že bieloruské orgány porušujú článok 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej je Bielorusko zmluvnou stranou, ktorým sa zaručuje právo na štátnu príslušnosť a zakazuje sa jej svojvoľné odňatie; vyzýva bieloruské orgány, aby zastavili program „Cesta domov“;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné komplexne vyšetriť zločiny, ktoré Lukašenkov režim spáchal na bieloruskom ľude; vyzýva členské štáty, aby aktívne uplatňovali zásadu univerzálnej právomoci a pripravili súdne konania proti bieloruským predstaviteľom vrátane Alexandra Lukašenka, ktorí sú zodpovední za systematické násilie a represie a zločiny proti ľudskosti alebo sa na nich podieľajú;

12.  opätovne dôrazne odsudzuje účasť Bieloruska na neoprávnenej a nevyprovokovanej vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine; odsudzuje agresívnu rétoriku Lukašenkovho režimu voči Ukrajine a masívne šírenie propagandy a dezinformácií o vojenskej agresii; opakuje, že Lukašenko a ďalší bieloruskí predstavitelia sú spoluzodpovední za túto vojenskú agresiu a za vojnové zločiny páchané na Ukrajine a mali by byť braní na zodpovednosť na osobitnom tribunáli pre zločin agresie voči Ukrajine a iných príslušných medzinárodných súdoch, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili úsilie v tomto smere; vyjadruje podporu bieloruským dobrovoľníkom a partizánom, ktorí bojujú za nezávislosť Bieloruska a pomáhajú Ukrajine brániť sa proti ruskej vojenskej agresii; uznáva, že Lukašenkov režim je spolupáchateľom v štátnom sponzorovaní terorizmu a spolupáchateľom štátu, ktorý používa prostriedky terorizmu;

13.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúcu tzv. integráciu Ruska a Bieloruska vo viacerých oblastiach, ktorá predstavuje de facto okupáciu, a najmä postupnú militarizáciu Bieloruska a celého regiónu, a to aj prostredníctvom prítomnosti ruských jednotiek v Bielorusku, čo predstavuje výzvu pre bezpečnosť a stabilitu európskeho kontinentu a čo je v rozpore s vôľou bieloruského ľudu; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Bieloruska vzdať sa svojho bezjadrového štatútu;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili a posilnili sankcie EÚ voči osobám a subjektom zodpovedným za represie v Bielorusku a aby do nich zahrnuli všetkých jednotlivcov, ktorí majú spoluvinu na represiách režimu voči demokratickej opozícii a politickým demonštrantom, vrátane sudcov, prokurátorov a predstaviteľov orgánov presadzovania práva a väzenských a trestných orgánov a aby zabezpečili riadne presadzovanie sankcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko nebolo zahrnuté do 10. balíka sankcií proti Rusku a jeho podporovateľom; vyzýva na prijatie dôveryhodných sankcií voči bieloruským osobám a subjektom, ktoré podporujú ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine, a na prijatie potrebných opatrení, aby sa zabránilo obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku prostredníctvom Bieloruska a aby sa reštriktívne opatrenia voči Rusku rovnako uplatnili aj na Lukašenkov režim v Bielorusku; vyzýva na zaradenie potaše, ktorá je hlavným zdrojom príjmov režimu, na sankčný zoznam;

15.  naliehavo žiada EÚ a jej a členské štáty, aby naďalej upozorňovali na situáciu v Bielorusku vo všetkých príslušných európskych a medzinárodných organizáciách, najmä v OSN a jej špecializovaných orgánoch, v OBSE a v Medzinárodnej organizácii práce, s cieľom posilniť medzinárodný dohľad nad porušovaním ľudských práv, posilniť medzinárodné kroky v reakcii na situáciu v Bielorusku a prekonať prekážky zo strany Ruska a ďalších krajín voči takýmto krokom;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, ako sú moskovský mechanizmus OBSE a Rada OSN pre ľudské práva, ako aj s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou na miestnej úrovni, s cieľom zabezpečiť sledovanie, dokumentáciu a nahlasovanie porušovania ľudských práv a následné vyvodenie zodpovednosti, ako aj spravodlivosť pre obete; v tejto súvislosti oceňuje prácu Medzinárodnej platformy zodpovednosti pre Bielorusko a vyzýva EÚ a členské štáty, aby pokračovali v jej podpore; nabáda Medzinárodný trestný súd, aby začal vyšetrovanie bieloruského režimu v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti a začal príslušné prípravné konania;

17.  vyzýva celé medzinárodné spoločenstvo, aby zamietlo žiadosť Bieloruska o dočasné kreslo za skupinu východnej Európy v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2024 – 2025;

18.  nabáda členské štáty, aby pracovali na posilnení mandátu a úradu osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v súvislosti s preskúmaním situácie v Bielorusku tak, aby mohli prijímať a účinne vybavovať individuálne sťažnosti občanov Bieloruska; vyjadruje svoju podporu výzve medzinárodných a bieloruských organizácií občianskej spoločnosti z 13. februára 2023, aby členské a pozorovateľské štáty Rady OSN pre ľudské práva zriadili nezávislý vyšetrovací mechanizmus, ktorý by dopĺňal a nadväzoval na prácu existujúceho preskúmania OHCHR, a žiada, aby sa na prácu tohto mechanizmu poskytli dostatočné zdroje a financovanie;

19.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú nezávislé médiá, odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti pri potvrdzovaní demokratických ambícií bieloruského ľudu, či už v Bielorusku alebo v exile; vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili podporu budovania kapacít bieloruskej občianskej spoločnosti, slobodných médií, nezávislých odborov a prodemokratických aktivistov v Bielorusku aj v exile; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali podporu bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a demokratickým politickým skupinám a štruktúram vrátane koordinačnej rady a zjednoteného prechodného kabinetu; vyzýva bieloruské demokratické sily, aby zachovali a podporovali jednotu založenú na cieli slobodného, demokratického a nezávislého Bieloruska;

20.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli podporu a ochranu obhajcom ľudských práv a občianskej spoločnosti v Bielorusku, ktorí sú vystavení tvrdým represiám, a to v prípade potreby aj vydávaním núdzových víz na opustenie Bieloruska; vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej podporovali úsilie členských štátov o ochranu a prijatie Bielorusov, ktorí sú nútení opustiť svoju krajinu; vyzýva členské štáty, aby poskytli podporu tým Bielorusom s pobytom v EÚ, ktorým končí platnosť dokladov totožnosti a ktorí nemajú žiadne prostriedky na ich obnovenie, keďže sa nemôžu vrátiť do Bieloruska;

21.  odsudzuje snahy Lukašenkovho režimu o vymazanie bieloruskej kultúry a presadzovanie politiky rusifikácie bieloruského ľudu; vyzýva EÚ, aby podporovala bieloruskú kultúru a bieloruské kultúrne organizácie; odsudzuje odmietnutie vedenia súdneho procesu s Alesom Biaľackým v bieloruštine namiesto ruštiny a zamietnutie žiadosti Alesa Biaľackého o tlmočníka, čo svedčí o protibieloruskej politike Lukašenkovho režimu; podporuje sviatok bieloruského ľudu 25. marca, ktorý je dňom vyhlásenia nezávislosti Bieloruska v roku 1918;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na zabezpečenie toho, aby zahraničné aj domáce podniky pôsobiace v Bielorusku uplatňovali osobitnú náležitú starostlivosť a dodržiavali svoju zodpovednosť za rešpektovanie ľudských práv v rámci svojich činností aj dodávateľských reťazcov v súlade s hlavnými zásadami OSN; vyzýva všetky spoločnosti so sídlom v EÚ, aby ukončili svoje vzťahy so všetkými bieloruskými dodávateľmi, ktorí otvorene podporujú násilný Lukašenkov režim alebo inak porušujú hlavné zásady OSN; vyzýva Radu, aby uvalila sankcie na akékoľvek bieloruské alebo medzinárodné spoločnosti, ktoré to nedodržia; naliehavo vyzýva Lukašenkov režim, aby ukončil svoju prax ukladania nútenej práce v trestaneckých kolóniách;

23.  vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu, ktorá začne politický dialóg so zástupcami demokratického Bieloruska s cieľom vypracovať komplexnú viacodvetvovú dohodu, ktorá bude základom spolupráce s demokratickým Bieloruskom, keď súčasný režim už nebude pri moci; opätovne zdôrazňuje, že by to malo byť spojené s plánom finančných a administratívnych zdrojov, ktorý by sa mal vykonávať s cieľom uskutočniť a financovať potrebné reformy v krajine, keď to bude možné; víta zriadenie Misie pre demokratické Bielorusko v Bruseli a vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali túto misiu a veľvyslanectvá bieloruského ľudu;

24.  opätovne zdôrazňuje význam formalizácie vzťahov medzi bieloruskými demokratickými silami a Európskym parlamentom s cieľom posilniť zastúpenie Bieloruska na medzinárodnej scéne; vyzýva preto na obnovenie účasti oficiálne uznaných demokratických zástupcov Bieloruska v Európskom parlamentnom zhromaždení Euronest a v Delegácii pre vzťahy s Bieloruskom;

25.  zdôrazňuje význam posilnenia jednoty EÚ vo vzťahu k Bielorusku, a to aj pokiaľ ide o diplomatickú izoláciu súčasného režimu; odsudzuje všetky kroky vrátane vysokopostavených návštev de facto orgánov v Minsku, ktoré by mohli spochybniť jednoznačné neuznanie Lukašenkovho režimu zo strany Únie; v tejto súvislosti odsudzuje návštevu maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v Minsku 13. Februára 2023, ktorá bola v rozpore s politikou EÚ voči Bielorusku a ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine, a nesúhlasí s tým, že niektoré členské štáty naďalej vydávajú schengenské víza osobám blízkym Alexandrovi Lukašenkovi;

26.  opätovne odsudzuje nedávne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) umožniť bieloruským športovcom súťažiť v kvalifikácii na olympijské hry v Paríži 2024 pod neutrálnou vlajkou, ktoré je v rozpore s mnohostrannou izoláciou Bieloruska a ktoré bude jeho režim využívať na propagandistické účely; vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvíjali tlak na MOV, aby toto rozhodnutie zvrátil, a aby zaujali podobné stanovisko k akýmkoľvek iným športovým, kultúrnym alebo vedeckým podujatiam;

27.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v oblasti jadrovej bezpečnosti bieloruskej jadrovej elektrárne a plánmi Bieloruska ďalej rozširovať svoje jadrové kapacity;

28.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Medzinárodnej organizácii práce, Medzinárodnému výboru Červeného kríža, predstaviteľom bieloruských demokratických síl a de facto orgánom Bieloruskej republiky.

Posledná úprava: 7. septembra 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia