Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 4, 9, 14, 19, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a súvisiaci akčný plán,

–  so zreteľom na Portské vyhlásenie,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, prijatý v roku 1979,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktorá bola opätovne potvrdená na Svetovej konferencii o ľudských právach v roku 1993, a najmä na jej články 3, 16, 18, 23, 25, 26, 27 a 29,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja stanovené OSN v roku 2015, najmä ciele 1 a 10,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 26 a 131 o určovaní minimálnej mzdy a č. 29 a 105 o zrušení nútenej práce,

–  so zreteľom na články 34, 35 a 36 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktoré výslovne vymedzujú právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a prístup ku službám vo všeobecnom hospodárskom záujme,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(4),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o odporúčaní Rady o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (O-000050/2022 – B9‑0008/2023 a O‑000051/2022 – B9‑0009/2023),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.  keďže v roku 2021 bolo v EÚ 95,4 milióna ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), čo predstavuje 21,7 % obyvateľstva EÚ(5); keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú záležitosťou osobnej aj kolektívnej sociálnej zodpovednosti; keďže súčasná kríza, na ktorej sa podieľajú vzájomne prepojené faktory vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a jej dôsledkov, ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a zmeny klímy, spôsobila, že ľudia čelia vyšším životným nákladom, a v jej dôsledku sa zvýšila miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE); keďže v správe Svetovej banky sa odhaduje, že do roku 2030 by v dôsledku zmeny klímy mohlo celosvetovo do chudoby upadnúť ďalších 68 až 135 miliónov ľudí(6);

B.  keďže podpora pri minimálnom príjme je nepríspevková dávka, ktorá sa poskytuje ľuďom, ktorí nemajú dostatočné prostriedky a spĺňajú vnútroštátne kritériá oprávnenosti, a mali by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť komplexných vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany založených na právach; keďže systémy minimálneho príjmu sú definované ako dávky a služby, ktoré spolu tvoria záchrannú sieť pre ľudí, ktorí, či už sú zamestnaní, alebo nie, inak nemajú dostatočné zdroje pre seba a závislé osoby, aby žili dôstojne(7);

C.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú mnohostranné pojmy, ktoré sa preto musia riešiť holistickým a dynamickým prístupom, ktorý zahŕňa opatrenia na zabezpečenie prístupu k podporným tovarom a službám, ako je vzdelávanie, odborná príprava a rozvoj zručností; keďže takýto prístup by sa mal zamerať na jednotlivcov a ich situáciu a mal by byť súčasťou účinnej stratégie boja proti chudobe; keďže systémy minimálneho príjmu s primeraným financovaním a zdrojmi sú dôležitým a účinným spôsobom prekonávania chudoby a podpory sociálneho začlenenia; keďže sociálna stigmatizácia spojená s nedostatkom prostriedkov prispieva k pocitu hanby, ktorý môže zakrývať skutočný rozsah chudoby v spoločnosti;

D.  keďže Eurostat definuje mieru AROPE ako súčet ľudí, ktoré sú ohrozené chudobou, vážne materiálne a sociálne odkázané alebo žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce;

E.  keďže rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o problém chudoby, sa za posledných päť rokov zväčšili s tým, že ženy, a to najmä staršie ženy, ženy so zdravotným postihnutím, Rómky, tie, ktoré zažívajú prierezové formy diskriminácie, a osamelé matky, sú v porovnaní s mužmi čoraz viac a neúmerne postihované chudobou a rizikom sociálneho vylúčenia; keďže opatrenia na obmedzenie slobody súvisiace s ochorením COVID-19 mali neprimeraný vplyv na ženy a osoby v zraniteľných situáciách, najmä pokiaľ ide o vyššie zaťaženie neformálnou opatrovateľskou prácou v dôsledku obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a iným sociálnym službám; keďže nerovnomerné rozdelenie neplatených činností v oblasti starostlivosti a práce v domácnosti medzi mužmi a ženami je kľúčovým faktorom rozhodujúcim o tom, či ženy nastúpia do zamestnania a zotrvajú v ňom, v ktorých odvetviach a povolaniach pracujú, koľko hodín strávia platenou prácou, a faktorom rozhodujúcim o kvalite pracovných miest, na ktorých pracujú; keďže 80 % dlhodobej starostlivosti v Európe vykonávajú neformálni opatrovatelia a tí budú s väčšou pravdepodobnosťou čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, keďže 42 % nepracujúcich opatrovateľov patrí do najnižšieho príjmového kvartilu a 59 % nepracujúcich opatrovateľov má problém vyjsť s peniazmi(8);

F.  keďže v roku 2020 bola AROPE u ľudí vo veku 15 – 29 rokov v EÚ 25,4 %, čo zodpovedá približne 18,1 milióna ľudí;

G.  keďže približne 35 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku ohrozeného chudobou alebo sociálnym vylúčením nemusí byť chránených minimálnym príjmom ani žiadnym iným sociálnym zabezpečením(9); keďže 20 % nezamestnaných v EÚ ohrozených chudobou nemá nárok na žiadnu podporu príjmu; keďže miera nevyužívania systémov minimálneho príjmu v EÚ sa odhaduje na 30 – 50 % oprávneného obyvateľstva(10); keďže systémy dávok zavedené v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líšia; keďže v roku 2016 väčšina systémov minimálneho príjmu členských štátov nepostačovala na to, aby každému zaručil dôstojnú životnú úroveň(11); keďže zabezpečenie primeranej podpory pri minimálnom príjme ako nástroja na boj proti chudobe nielen podporuje sociálnu súdržnosť, ale je aj investíciou do ľudí a hospodárstva, pretože pomáha posilniť domáci dopyt;

H.  keďže zmena klímy neprimerane ovplyvňuje chudobné domácnosti a domácnosti s nízkymi a so strednými príjmami, pričom extrémne počasie spôsobilo infláciu v rôznych odvetviach, napríklad v energetike, potravinárstve (tzv. heatflation(12)), odevnom a elektronickom priemysle, vo forme lesných požiarov a záplav spôsobilo škody na obydliach a má aj vplyv na zdravie; keďže Európa sa stále spamätáva z pandémie ochorenia COVID-19 a čelí rastu životných nákladov v dôsledku vysokej inflácie(13), najmä na trhoch s potravinami, komoditami a energiami, ktoré ešte zhoršila ruská útočná vojna proti Ukrajine; keďže podľa prvých zistení analýzy Eurofoundu je väčšina uvádzaných politických opatrení na zmiernenie účinkov prudkého nárastu cien energií a rastúcej inflácie dočasná a ad hoc(14); keďže opatrenia zamerané na zraniteľné skupiny majú skôr podobu všeobecnej finančnej podpory; keďže energetická chudoba bola v roku 2020 naďalej veľkým problémom pre približne 35 miliónov občanov EÚ, čo predstavuje približne 8 % obyvateľstva EÚ(15);

I.  keďže súčasná mimoriadna situácia si vyžaduje podporu národných systémov minimálneho príjmu, ktoré zabezpečujú dôstojnú kvalitu života pre všetkých, ktorí spĺňajú osobitné kritériá oprávnenosti, a zároveň zvyšujú kvalifikáciu osôb vylúčených z trhu práce, zaručujú rovnosť príležitostí a dodržiavajú základné práva;

J.  keďže v zásadách 12 a 13 Európskej sociálnej charty sa uvádza, že „všetci pracovníci a od nich závislé osoby majú právo na sociálne zabezpečenie“ a že „každá osoba bez primeraných zdrojov má právo na sociálnu a lekársku pomoc“(16); keďže v článku 34 ods. 3 charty sa uznáva právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov;

K.  keďže v zásade 3 Európskeho piliera sociálnych práv sa vyhlasuje, že: „každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelanie a prístup k tovaru a službám dostupným pre verejnosť“, v zásade 4 sa uvádza, že „každý má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“, a v zásade 14 sa uvádza, že: „každý, kto nemá dostatok prostriedkov, má právo na primerané dávky minimálneho príjmu, ktoré zaručujú dôstojný život vo všetkých etapách života, a na účinný prístup k podpornému tovaru a službám“ a že „pre tých, ktorí nemôžu pracovať, by sa dávky minimálneho príjmu mali kombinovať so stimulmi na (opätovné) začlenenie do trhu práce“;

L.  keďže Rada stanovila hlavné ciele do roku 2030 v oblasti chudoby, zamestnanosti a zručností, pričom jedným z nich je znížiť počet ľudí AROPE do roku 2030 aspoň o 15 miliónov v porovnaní s rokom 2019;

M.  keďže dnes sú vo všetkých členských štátoch zavedené rôzne typy systémov minimálneho príjmu, ale ich vplyv nebol dostatočný, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu alebo zníženie chudoby(17); keďže každá európska krajina stanovila svoje systémy pod hranicou rizika chudoby (AROP), pričom niektoré tieto systémy nedosahujú ani len 20 % prahovej hodnoty pre AROPE, čo v praxi znamená, že osoby poberajúce minimálny príjem nemajú dostatočné prostriedky to, aby z nich vyžili; keďže členské štáty dosiahli nerovnomerný pokrok pri zabezpečovaní primeranosti, rozsahu pôsobnosti a využívania systémov minimálneho príjmu, ako aj pri vykonávaní opatrení na aktiváciu trhu práce a opatrení zabezpečujúcich prístup k iným podporným tovarom a službám; keďže miera využívania je nízka(18) a je nedostatočná koordinácia medzi podporou príjmov, aktívnymi politikami trhu práce a sociálnymi službami; keďže národné systémy minimálneho príjmu sú súčasťou širších systémov sociálnej ochrany, čo by sa malo zohľadniť pri hodnotení ich účinnosti;

N.  keďže mechanizmy koordinácie politík, napríklad odporúčanie Komisie z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany, posilnené odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(19), používané posledných 30 rokov, sa neukázali dostatočne účinné, aby riešili identifikované výzvy a účinným, integrovaným a udržateľným spôsobom znížili sociálne vylúčenie a chudobu; keďže v posledných rokoch väčšina členských štátov podnikla kroky na zlepšenie svojich systémov minimálneho príjmu v kombinácii s inými sociálnymi politikami, no tieto opatrenia neboli dostatočné na riešenie zistených problémov; keďže reformy na vnútroštátnej úrovni neboli dostatočne komplexné a ich vykonávanie často zaostávalo; keďže dôkazy ukazujú, že v posledných desaťročiach sa vo viacerých členských štátoch zvýšila príjmová nerovnosť a sociálne vylúčenie stále predstavuje významný problém;

O.  keďže chudobou sú najviac postihnuté alebo ohrozené ženy, domácnosti s jedným rodičom, osoby so zdravotným postihnutím alebo s dlhodobými chorobami, rómske komunity žijúce v osadách, osoby s migrantským alebo menšinovým pôvodom, mladá alebo starší ľudia, osoby bez domova, osoby z komunity LBGTIQ+, nezamestnaní a osoby, ktoré sa po dlhej absencii usilujú znovu vstúpiť na trh práce; keďže riziko chudoby je vyššie aj u pracovníkov v netypických pracovných vzťahoch; keďže mladí ľudia často nemajú prístup k dávkam v nezamestnanosti, pretože nespĺňajú požiadavky minimálnej doby prispievania; keďže diskriminačné požiadavky týkajúce sa minimálneho veku tiež pripravujú mladých ľudí o výhody minimálneho príjmu; keďže zníženie dlhodobej nezamestnanosti môže zohrávať kľúčovú úlohu v účinnom boji proti chudobe; keďže Rada vo svojom odporúčaní z 30. januára 2023 uznáva, podľa návrhu Komisie, že riešenia uľahčujúce poberanie podpory príjmu jednotlivými členmi domácnosti môžu prispieť k ekonomickej nezávislosti a príjmovej istote žien a mladých dospelých;

P.  keďže osoby so zdravotným postihnutím žijú častejšie v chudobe alebo sú ohrozené chudobou ako osoby bez zdravotného postihnutia v dôsledku prekážok v spoločnosti, ako je diskriminácia, obmedzený prístup k vzdelaniu a zamestnaniu a nedostatočné začlenenie; keďže v roku 2021 bola miera AROPE u osôb so zdravotným postihnutím v EÚ 29,7 % v porovnaní s 18,8 % u ostatného obyvateľstva(20); keďže mnohé osoby so zdravotným postihnutím v EÚ pracuje v segregovaných, chránených zamestnaniach, kde nemajú vždy rovnaké pracovné práva a postavenie ako ľudia pracujúci na otvorenom trhu práce;

Q.  keďže miera AROPE je vyššia u starších ľudí (vo veku 75 rokov a viac), dôchodcov so zdravotným postihnutím a dôchodcov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní alebo dlhodobo neprítomní na trhu práce z dôvodu starostlivosti o deti alebo iných foriem starostlivosti(21); keďže v roku 2020 bola miera AROPE u dôchodcov v EÚ 15,6 %; keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú naďalej veľké a v roku 2020 predstavovali 13 %(22) a v roku 2019 predstavovali 29 %(23); keďže staršie ženy často nezískali dostatočné dôchodkové práva na zabezpečenie života bez chudoby a sociálneho vylúčenia a mnohé z nich sa spoliehajú na príjmy a úspory svojho partnera alebo na odvodené dôchodkové práva (pozostalostné dôchodky); keďže vyššia dĺžka života žien znamená, že mnohé musia vo vysokom veku čeliť nákladom na život osamote; keďže nedostatočné dôchodky a neprispôsobenie existujúcich dôchodkov zvyšujúcim sa životným nákladom majú neblahý vplyv na starších ľudí, najmä na tých, ktorí patria do skupiny AROPE;

R.  keďže vysoko kvalitné pracovné miesta sú najlepším spôsobom, ako vymaniť ľudí z chudoby, a keďže vhodné spôsoby zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie, prispôsobené individuálnym potrebám, sú nevyhnutné na opätovné začlenenie ľudí, najmä pracovníkov starších ako 50 rokov, do trhu práce;

S.  keďže v článku 156 ZFEÚ sa stanovuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je v právomoci členských štátov, ktoré Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

T.  keďže energetická kríza a riziko inflácie majú potenciál zvýšiť počet ľudí postihnutých neistotou, chudobou a sociálnym vylúčením; keďže boj proti nezamestnanosti je najlepším spôsobom na boj proti chudobe;

1.  pripomína, že na samite v Porte sa Komisia, sociálni partneri a občianska spoločnosť zaviazali do roku 2030 znížiť počet ľudí, ktorí žijú v chudobe alebo čelia sociálnemu vylúčeniu, aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí; pripomína, že EÚ sa nepodarilo splniť svoj cieľ vymaniť 20 miliónov ľudí z chudoby do roku 2020; zdôrazňuje, že miera AROPE označuje podiel ľudí s pravidelným disponibilným príjmom pod hraničnou hodnotou 60 %(24) celoštátnej strednej hodnoty pravidelného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch; vyjadruje znepokojenie, že nezákonná, nevyprovokovaná a neoprávnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobuje prudký nárast cien energií a inflácie, čo pravdepodobne spôsobí krízu životných nákladov a spôsobí, že do chudoby a sociálneho vylúčenia upadne čoraz väčší počet ľudí, ak sa rýchlo neprijmú opatrenia; zdôrazňuje, že chudoba nie sú len chýbajúce finančné prostriedky, ale ide skôr o viacrozmerný jav, ktorý zahŕňa nedostatok príjmov a prístupu k základným tovarom a službám, a teda základným podmienkam pre dôstojný život a zapojenie do spoločnosti; konštatuje, že ľudia žijúci v chudobe a ľudia, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu, sa často ocitajú v začarovanom kruhu mnohých nedostatkov, ktoré sú vzájomne prepojené a ich účinok sa vzájomne posilňuje, ktoré im bránia v uplatňovaní ich práv a udržujú ich v stave chudoby a sociálneho vylúčenia;

2.  zdôrazňuje, že cieľ EÚ týkajúci sa zníženia chudoby sa v najbližších rokoch pravdepodobne nedosiahne, ak členské štáty nezmodernizujú a posilnia svoje systémy sociálnej ochrany spôsobom, ktorý podporuje sociálne začlenenie a podporuje práceschopných ľudí tým, že poskytuje cesty k vysoko kvalitnému zamestnaniu; je znepokojený tlakom, ktorý súčasná kríza životných nákladov vyvíja na znevýhodnených ľudí a domácnosti, najmä v podobe rastúcej inflácie a cien energií, a naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili cielenú podporu pre tých, ktorí ju najviac potrebujú;

3.  zdôrazňuje, že na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu treba vyvinúť väčšie úsilie; vyzýva členské štáty, aby postupne zvýšili podporu pri minimálnom príjme pre ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov, na úroveň, ktorá zodpovedá aspoň národnej prahovej hodnote pre AROPE alebo peňažnej hodnote potrebných tovarov a služieb podľa vnútroštátnych definícií, alebo na inú porovnateľnú úroveň stanovenú vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a aby urýchlene riešili otázky týkajúce sa primeranosti, rozsahu pôsobnosti a využívania; uznáva rozdiely v národných systémoch ochrany a zdôrazňuje, že referenčné rozpočty môžu okrem iných ukazovateľov pomôcť určiť, aké finančné prostriedky sú potrebné na dôstojný život v danej krajine;

4.  uznáva skutočnosť, že existujúce nezáväzné právne mechanizmy („soft law“), ako sú odporúčania pre jednotlivé krajiny a sociálny prehľad, vytvorené v rámci európskeho semestra, prispeli k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, poznamenáva však, že sa ukázali ako nedostatočné; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na revíziu sociálneho prehľadu v kontexte európskeho semestra s cieľom zahrnúť ukazovatele, ktoré v plnej miere odrážajú trendy a príčiny nerovnosti(25); vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, najmä tých, ktoré sa týkajú boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a nalieha na Komisiu, aby pozorne monitorovala ich pokrok v tomto ohľade;

5.  víta závery Konferencie o budúcnosti Európy; zdôrazňuje návrh č. 14, ktorý požaduje spoločný rámec EÚ pre systémy minimálneho príjmu, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne; zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto rámca by prispelo k úplnému vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a súvisiaceho akčného plánu;

6.  berie na vedomie odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene prijali a vykonávali; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa pôvodného návrhu Komisie by členské štáty museli podávať správy o svojom pokroku len každé tri roky a Komisia by vykonala bilanciu až v roku 2032; zdôrazňuje, že tento harmonogram by nebol v súlade so záväzkami prijatými na samite v Porte a s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva členské štáty, aby Komisii podali správu o svojom pokroku pri vykonávaní tohto odporúčania každé dva roky. vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok pri vykonávaní odporúčania v kontexte európskeho semestra a aby do roku 2027 zhodnotila opatrenia prijaté v reakcii naň, ako sa uvádza v odseku 16 písm. e) odporúčania, s cieľom vyhodnotiť ich vplyv na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, zvyšovanie úrovne zamestnanosti a zlepšovanie účasti na odbornej príprave, ako aj ich príspevok k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, najmä cieľa znížiť počet ľudí v EÚ, ktorí žijú v chudobe alebo čelia sociálnemu vylúčeniu, aspoň o 15 miliónov;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vykonávaní odporúčania Rady, a to aj tým, že im umožní vymieňať si najlepšie postupy; zdôrazňuje význam financovania z časti Európskeho sociálneho fondu plus Zamestnanosť a sociálne inovácie na sociálnu ochranu a aktívne začlenenie s cieľom podporovať rozvoj primeraných systémov sociálnej ochrany a politík trhu práce; zdôrazňuje, že podpora pri minimálnom príjme ako nástroj prevencie a boja proti chudobe musí byť súčasťou širšej stratégie boja proti chudobe, ktorá zahŕňa stimuly na podporu opätovného začleňovania práceschopných na trh práce;

8.  konštatuje, že v nadväznosti na návrh Komisie na odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie by smernica EÚ o primeranom minimálnom príjme mohla prispieť k cieľu znížiť chudobu vo všetkých členských štátoch do roku 2030 aspoň o polovicu a zabezpečiť integráciu osôb, ktoré nie sú prítomné na trhu práce, pričom by sa rešpektovali osobitosti vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany, zásada subsidiarity a právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že takáto smernica by mohla prispieť k ďalšiemu zlepšeniu dostupnosti, primeranosti a účinnosti systémov minimálneho príjmu, aby sa podporila vzostupná sociálna konvergencia; pripomína, že systémy minimálneho príjmu by mali chrániť ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov, pred chudobou a sociálnym vylúčením;

9.  vyzýva členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali svoje systémy minimálneho príjmu a v prípade potreby ich aktualizovali s cieľom zabezpečiť, aby úroveň podpory bola primeraná a odrážala vnútroštátnu prahovú hodnotu pre AROPE alebo peňažnú hodnotu potrebného tovaru a služieb a zabezpečovala kúpnu silu príjemcov, pričom sa zohľadnia životné náklady; pripomína, že systémy minimálneho príjmu by sa mali stanovovať a upravovať prostredníctvom transparentných procesov založených na spoľahlivej metodike a za účasti príslušných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že minimálny príjem by sa nemal považovať len za výdavky na sociálne zabezpečenie, ale skôr za investície do ľudí a hospodárstva, keďže príjemcovia ho pravdepodobne priamo minú na každodenné potreby;

10.  konštatuje, že zloženie domácnosti je jedným z hlavných aspektov, ktorý mnohé členské štáty zohľadňujú pri stanovení výšky poskytovanej podpory; zdôrazňuje, že uplatňovanie preskúmavania majetkových pomerov domácností, pri ktorom sa predpokladá, že členovia domácnosti dávajú svoje prostriedky dohromady a rovnomerne sa o ne delia, môže vytvoriť cyklus závislosti; trvá na tom, že podpora pri minimálnom príjme by sa mala poskytovať po individuálnom preskúmaní majetkových pomerov, aby sa zabezpečila ochrana a finančná nezávislosť každého jednotlivca, ktorý nemá dostatok prostriedkov a spĺňa kritériá oprávnenosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli riešenia uľahčujúce poberanie podpory príjmu jednotlivými členmi domácnosti; konštatuje, že prístup zameraný na domácnosti má často mimoriadne negatívny vplyv na ekonomickú nezávislosť žien, čo môže viesť k rodovému násiliu z ekonomických dôvodov a okrem iného obmedziť možnosti žien uniknúť rodovo motivovanému násiliu a zneužívaniu; obáva sa, že veková hranica, ktorá vyžaduje, aby žiadatelia mali aspoň 18 rokov, môže obmedziť prístup mladých dospelých k podpore a zabrániť im osamostatniť sa;

11.  Domnieva sa, že prístup k minimálnemu príjmu musí byť účinný, rovný a všeobecný pre ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov a spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené členskými štátmi, aby sa im umožnil dôstojný život; pripomína, že minimálny príjem by mal byť súčasťou širších systémov podpory príjmu doplnených o vecné dávky alebo kombinovaných s vecnými dávkami, ako je prístup k základným a podporným tovarom a službám týkajúcim sa najmä výživy, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia, bývania, dlhodobej starostlivosti, dopravy, energie, digitálnej komunikácie a účasti na športových alebo spoločensko-kultúrnych činnostiach, aby sa zabezpečilo sociálne začlenenie príjemcov; zdôrazňuje, že pri podpore príjmu sa musia zohľadniť osobitné potreby jednotlivcov a prelínajúce sa nerovnosti, napríklad v súvislosti s osamelými rodičmi, osobami so zdravotným postihnutím alebo nezaopatrenými deťmi; trvá na tom, že pomoc na pokrytie výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím a aktívna podpora zamestnanosti dopĺňajú minimálny príjem a jedna by nemala nahrádzať druhú;

12.  je znepokojený tým, že kritériá oprávnenosti, podľa ktorých sa vyžaduje trvalý pobyt, bankový účet alebo neprimerane dlhé obdobie legálneho pobytu, môžu obmedziť prístup k systémom minimálneho príjmu a dostať znevýhodnené skupiny vrátane cudzincov, Rómov a osôb bez domova do núdze; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich systémy minimálneho príjmu budú plne a účinne pokrývať osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov a spĺňajú kritériá oprávnenosti, a aby odstránili prekážky, najmä pre znevýhodnené skupiny;

13.  je znepokojený otázkou nízkej miery využívania podpory pri minimálnom príjme v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť o systémoch minimálneho príjmu, kritériách oprávnenosti a súvisiacich právach a povinnostiach a aby bojovali proti stigmatizácii; vyzýva členské štáty, aby navrhli zjednodušené a zrozumiteľné postupy podávania žiadostí o prístup k systémom minimálneho príjmu, odstránili zbytočné administratívne prekážky a poskytli online a offline riešenia, napríklad jednotné kontaktné miesto, personalizované ľudské poradenstvo od určených spracovateľov prípadov, fyzické a digitálne stretnutia s poskytovateľmi verejných služieb, jednotné miesta kontaktu a technickú podporu pre žiadateľov a príjemcov; zdôrazňuje, že účinným spôsobom pre poskytovateľov sociálnych služieb a orgány verejnej správy v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami na riešenie problému nízkeho čerpania dávok je, aby proaktívne identifikovali potenciálnych príjemcov, informovali ich o ich oprávnenosti a aktívne ich podporovali pri podávaní žiadostí, ako aj počas celého procesu s cieľom zabezpečiť bezproblémové poskytovanie dávok;

14.  zdôrazňuje, že digitálnu priepasť je potrebné zohľadniť pri poskytovaní informácií o oprávnenosti, navrhovaní a správe postupov podávania žiadostí, ako aj počas poskytovania a trvania dávok; zdôrazňuje pridanú hodnotu pomoci poskytovanej prostredníctvom online nástrojov, ale zdôrazňuje, že samotné digitálne nástroje neprekonajú štrukturálne prekážky, ako je nedostatočný prístup k IT hardvéru alebo internetovému pripojeniu, alebo nedostatočné digitálne zručnosti; je znepokojený možnými problémami, ktoré digitálna priepasť vyvoláva, najmä v prípade starších ľudí, ľudí žijúcich bez domova, ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach a Rómov; pripomína, že dostupnosť fyzických stretnutí s poskytovateľmi verejných služieb je naďalej nevyhnutná na zabezpečenie riadneho poskytovania služieb pre všetkých ľudí, ktorí nemajú dostatočné prostriedky;

15.  konštatuje, že neformálna starostlivosť môže viesť k strate príjmu, zhoršeniu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien, chudobe v starobe a feminizácii chudoby; trvá na tom, že neplatená opatrovateľská práca by sa mala oceňovať, mali by sa uznávať zručnosti opatrovateľov a malo by sa podporovať rovnaké rozdelenie povinností v oblasti starostlivosti, ako je to zdôraznené v stratégii v oblasti starostlivosti; dôrazne vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje systémy sociálnej ochrany a verejné služby, najmä v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, aby ľudia vykonávajúci neplatenú prácu v domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria ženy, nepociťovali chudobu a sociálne vylúčenie a neboli tak nútení spoliehať sa na sociálnu ochranu vrátane minimálneho príjmu;

16.  domnieva sa však, že systémy minimálneho príjmu by nemali nahrádzať vhodné verejné systémy starostlivosti, ani by nemali odrádzať ženy od návratu do trhu práce a od spravodlivej odmeny za ich prácu; poukazuje na to, že ak systémy minimálneho príjmu nie sú správne navrhnuté, môžu posilňovať rodové stereotypy a brániť účasti žien na trhu práce;

17.  zdôrazňuje, že samotné systémy minimálneho príjmu nemôžu vyviesť ľudí z chudoby; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby podpora príjmu a minimálny príjem neprispievali k sociálnej závislosti a aby sa skôr kombinovali so stimulmi a s podporujúcimi, podpornými a aktívnymi opatreniami na trhu práce, ktoré umožnia (opätovné) začlenenie tých, ktorí môžu pracovať, s cieľom prelomiť začarovaný kruh chudoby a závislosti jednotlivcov a ich rodín od verejnej podpory; vyzýva členské štáty, aby systémy minimálneho príjmu začlenili do proaktívnej stratégie začleňovania, ktorej jadrom je účasť ľudí na spoločenskom živote a trhu práce a ich blahobyt; zdôrazňuje potrebu všeobecných politík, ako aj cielených opatrení, ktoré umožnia práceschopným ľuďom získať stabilné, kvalitné a bezpečné pracovné miesta, ktoré zabezpečia účinný, rovný a všeobecný prístup k sociálnym a verejným službám pre všetkých, najmä v oblasti vzdelávania, zdravia a bývania, a ktoré budú zahŕňať príležitosti na vzdelávanie a zamestnanie, ktoré poskytujú subjekty sociálneho hospodárstva, ako sú sociálne podniky zamerané na pracovnú integráciu;

18.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby boli príjemcovia nútení prijímať pracovné miesta nízkej kvality; zastáva názor, že chudobu pracujúcich treba urýchlene riešiť prostredníctvom dôstojných miezd, aby sa zabezpečilo, že práca sa oplatí, a aby sa predišlo potrebe spoliehať sa na systémy minimálneho príjmu; uznáva však, že poberanie mzdy by nemalo automaticky spôsobiť, že ľudia nebudú mať nárok na systémy minimálneho príjmu, ak mzda nezabezpečuje dostatok prostriedkov na dôstojný život, a že pri určovaní prístupu k minimálnemu príjmu by sa mali zohľadniť špecifické situácie;

19.  zdôrazňuje, že udržateľné, vysoko kvalitné zamestnanie je kľúčom k znižovaniu chudoby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilniť stabilný rast, investície a tvorbu vysoko kvalitných pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zaviedli politické opatrenia na (opätovné) začlenenie práceschopných ľudí do trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia toho, aby poskytovali dostatočné stimuly, ako je vysoko kvalitné vzdelávanie, odborná príprava, možnosti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, podpora formálneho zamestnávania a boj proti nedeklarovanej práci, ako aj zapojenie zamestnávateľov s cieľom zlepšiť udržanie pracovných miest a postup; vyzýva členské štáty, aby tieto opatrenia doplnili podpornými službami, ako je poradenstvo, personalizovaný koučing a pomoc pri hľadaní zamestnania vrátane osobitných programov pre ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, dlhodobo nezamestnaných ľudí a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ako aj na rozvoj zručností orientovaných na budúcnosť so zreteľom na zelenú a digitálnu transformáciu; vyzýva členské štáty, aby zvážili kombináciu podpory pri minimálnom príjme s príjmami z práce ako postupné opatrenie na podporu príjemcov počas ich (opätovného) vstupu na trh práce, aby sa pracujúci nedostali do chudoby; vyjadruje znepokojenie nad praxou niektorých podnikov zamestnávať príjemcov minimálneho príjmu len dovtedy, kým existuje verejná podpora;

20.  zdôrazňuje, že inkluzívne spoločnosti sa musia podporovať prostredníctvom boja proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a zároveň prostredníctvom podpory sociálnej spravodlivosti, kvalitnej zamestnanosti a zlepšenia životných a pracovných podmienok, a to formou sociálneho dialógu a poskytovania cenovo dostupných a všeobecne prístupných sociálnych služieb, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ako aj silných systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úsilie o dosiahnutie vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie a aby pôsobili proti prehlbujúcej sa nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi a zvyšovali solidaritu; zdôrazňuje, že primeraná podpora pri minimálnom príjme, dávky v nezamestnanosti, minimálne mzdy a dôchodky môžu prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na odporúčanie Rady zvážila ako ďalšie opatrenie EÚ smernicu o primeranom minimálnom príjme s cieľom zabezpečiť opätovné začlenenie osôb, ktoré nie sú prítomné na trhu práce, pri súčasnom rešpektovaní zásady subsidiarity, špecifík vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany a právomocí členských štátov;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili sociálnych partnerov a príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení a/alebo ich zástupcov do vypracovania a vykonávania odporúčania Rady z 30. januára 2023 a vnútroštátnych systémov minimálneho príjmu s cieľom zlepšiť a v prípade potreby rozšíriť rozsah pôsobnosti, využívanie, dostupnosť a primeranosť systémov sociálnej ochrany; v tejto súvislosti vyzýva na primeranú odbornú prípravu a zvýšenie počtu sociálnych pracovníkov a iných poskytovateľov sociálnych služieb v členských štátoch, aby mohli pracovať v optimálnych podmienkach a poskytovať podporu a individuálnu pomoc tým, ktorí nemajú dostatok prostriedkov;

22.  zdôrazňuje, že treba účinný a efektívny systém monitorovania a hodnotenia, ktorý má byť navrhnutý pre systémy minimálneho príjmu v členských štátoch, založený na presných kvantitatívnych cieľoch a údajoch, ako aj na kvalitatívnych informáciách, ktoré by mali zahŕňať príslušné zainteresované strany, ako sú príjemcovia, ľudia ohrození chudobou alebo žijúci v chudobe, ľudia, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu, a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečil skutočný dosah v praxi; zdôrazňuje význam komplexných vnútroštátnych systémov monitorovania a podávania správ o systémoch minimálneho príjmu, ktoré zohľadňujú ostatné mechanizmy sociálnej ochrany a opatrenia sociálnej politiky v príslušných členských štátoch; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočnú koordináciu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä orgánmi zodpovednými za sociálnu ochranu a verejné služby zamestnanosti;

23.  zdôrazňuje, že príjemcovia podpory pri minimálnom príjme, ktorí nemôžu pracovať, nemôžu si nájsť prácu alebo nie sú súčasťou pracovnej sily, musia dostať možnosť zapojiť sa do spoločnosti a prispievať k nej inými ako ekonomickými prostriedkami, ako je vzdelávanie, odborná príprava a dobrovoľníctvo, občianska angažovanosť a dobrovoľné sociálne zapojenie;

24.  vyzýva členské štáty, aby v záujme zabezpečenia udržateľnej, dôstojnej a vysoko kvalitnej zamestnanosti urýchlene vykonávali smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii(26), a to aj posilnením úlohy kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a prijatím vhodných opatrení na zaručenie spravodlivej a primeranej mzdy pre všetkých, s osobitným dôrazom na ženy, s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

25.  vyzýva Komisiu, aby využívala príslušné programy EÚ na podporu a monitorovanie členských štátov pri vykonávaní aktívnych politík trhu práce, a to aj v rámci národných plánov obnovy a odolnosti, s cieľom zabezpečiť a uľahčiť (opätovné) začlenenie do trhu práce;

26.  zdôrazňuje význam účinných systémov súdneho rozhodovania na všetkých úrovniach a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili a uľahčili prístup k spravodlivosti pre žiadateľov o minimálny príjem a príjemcov minimálneho príjmu, aby bolo pre každého zaručené a ľahko dostupné právo na odvolanie;

27.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zamerané na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o Rómov, ľudí žijúcich v chudobe, ženy a iné znevýhodnené skupiny;

28.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla flexibilnejšie prostriedky, ktoré pomôžu znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí žijúcich v EÚ, znevýhodnených skupín, ako sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím a iné vylúčené komunity;

29.  zdôrazňuje potrebu vytvárať príležitosti, najmä v znevýhodnených oblastiach, prostredníctvom inkubátorov, učňovských programov, dielní a iných miestnych programov vytvárania pracovných miest s cieľom podporiť integráciu účastníkov a cieľových skupín na trhu práce;

30.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 245, 26.8.1992, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8. (4) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156. (5) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/edn-20211015-1 (6) https://www.worldbank.org/en/news/feature/2020/10/07/global-action-urgently-needed-to-halt-historic-threats-to-poverty-reduction (7) https://www.caritas.eu/minimum-income-schemes-to-ensure-dignity-for-all (8) https://eurocarers.org/wp-content/uploads/2018/09/Eurocarers-Needs_final.pdf (9) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=1092 (10) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=1092 (11) https://www.eapn.eu/wp-content/uploads/2016/03/2016-ESPN-report-minimum-income.pdf, s. 22. (12) https://foodinstitute.com/focus/analysis-how-heatflation-is-heating-up-food-prices/ (13) https://ipes-food.org/_img/upload/files/AnotherPerfectStorm.pdf (14) https://www.eurofound.europa.eu/publications/article/2022/first-responses-to-cushion-the-impact-of-inflation-on-citizens (15) https://energy.ec.europa.eu/topics/markets-and-consumers/energy-consumer-rights/energy-poverty-eu_en a https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20211105-1 (16) https://rm.coe.int/168006b642, s. 2. (17) Návrh Komisie z 28. septembra 2022 na odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie (COM(2022)0490) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie z toho istého dňa (SWD(2022)0313). (18) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&furtherNews=yes&newsId=10417#navItem-relatedDocuments, s. 4. (19) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (20) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Disability_statistics_-_poverty_and_income_inequalities (21) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tespn100/default/bar?lang=en (22) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Gender_pay_gap_statistics (23) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20210203-1 (24) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:At-risk-of-poverty_rate#:~:text=The at-risk-of-,disposable income after social transfers (25) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2021 (Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 33). (26) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33.