Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2021/2065(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0045/2023

Predkladané texty :

A9-0045/2023

Rozpravy :

PV 13/03/2023 - 17
CRE 13/03/2023 - 17

Hlasovanie :

PV 15/03/2023 - 7.5

Prijaté texty :

P9_TA(2023)0077

Prijaté texty
PDF 190kWORD 60k
Streda, 15. marca 2023 - Štrasburg
Fungovanie ESVČ a posilnenie postavenia EÚ vo svete
P9_TA(2023)0077A9-0045/2023

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zhodnotení fungovania ESVČ a o posilnení postavenia EÚ vo svete (2021/2065(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pomáha Rade a Komisii pri zabezpečovaní súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta,

–  so zreteľom na článok 26 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o EÚ, podľa ktorého Rada a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia jednotu, dôslednosť a účinnosť konania Únie,

–  so zreteľom na článok 35 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje, že diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácie Únie prispievajú k uplatňovaniu práva občanov Únie na ochranu na území tretích krajín,

–  so zreteľom na článok 36 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách a zabezpečuje, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené,

–  so zreteľom na článok 42 Zmluvy o EÚ, ktorým sa udeľuje vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku právomoc predkladať návrhy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky vrátane začatia misií s využitím vnútroštátnych zdrojov aj zdrojov Únie,

–  so zreteľom na článok 167 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa stanovuje, že Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a v prípade potreby podporuje a dopĺňa ich činnosť v oblasti zlepšovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu, nekomerčných kultúrnych výmen a umeleckej a literárnej tvorby vrátane audiovizuálnej oblasti,

–  so zreteľom na článok 167 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(1) (ďalej len „rozhodnutie o ESVČ“), a najmä jeho článok 9 a článok 13 ods. 3, v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vykoná do polovice roka 2013 preskúmanie organizácie a fungovania ESVČ, ktoré sa bude okrem iného vzťahovať na uplatňovanie článku 6 ods. 6 a článku 6 ods. 8 rozhodnutia o ESVČ o geografickej rovnováhe, a k nemu sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2022 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP)“ z 20. júla 2010 o politickej zodpovednosti(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(3),

–  so zreteľom na otvárací prejav vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie na výročnej konferencii veľvyslancov pri Európskej únii v roku 2022,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2022(5) a na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2022(6),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu EÚ prijatý 21. marca 2022,

–  so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0045/2023),

A.  keďže v zmluvách sa objasňuje, že úlohou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) je pomáhať vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie a spolupracovať s diplomatickými službami členských štátov(7); keďže Komisia pri výkone svojich funkcií konzultuje s ESVČ záležitosti súvisiace s vonkajšou činnosťou EÚ;

B.  keďže v záujme dosiahnutia strategického cieľa rozvíjať svoju vedúcu úlohu v celosvetovom meradle musí EÚ naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri posilňovaní multilaterálnych partnerstiev v oblasti globálnych priorít, najmä svojho partnerstva s OSN, a komplexnej a otvorenej spolupráce s NATO, ďalšími podobne zmýšľajúcimi krajinami a medzinárodnými organizáciami, a to aj tým, že sa bude usilovať o lepšiu, komplexnejšiu, súdržnejšiu a otvorenejšiu spoluprácu s NATO, a pri ochrane a podpore slobody, demokracie, právneho štátu a ľudských práv na celom svete;

C.  keďže nastal čas reformovať rozhodovací proces EÚ, pričom treba v plnej miere a účinnejšie využívať nástroje tvrdej a mäkkej moci EÚ, a to aj bezodkladným zavedením hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v určitých oblastiach zahraničnej politiky EÚ, ako sú ľudské práva a ochrana medzinárodného práva, s výnimkou rozhodnutí o vytvorení vojenských misií alebo operácií s výkonným mandátom v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), pri ktorých sa stále musí vyžadovať jednomyseľnosť, a zároveň zabezpečiť, aby vonkajšie a vnútorné činnosti EÚ boli koherentne prepojené;

D.  keďže EÚ musí ďalej napredovať smerom k vlastnej a autonómnej európskej diplomacii vo všetkých oblastiach, okrem iného vrátane verejnej a kultúrnej, hospodárskej, klimatickej, digitálnej a kybernetickej diplomacie, pod vedením diplomatickej služby EÚ, ktorá sa opiera o spoločnú diplomatickú kultúru z pohľadu EÚ;

E.  keďže je mimoriadne dôležité posilniť medzinárodné kultúrne vzťahy a kultúrnu diplomaciu EÚ ako mosty na podporu vzájomného porozumenia a vzťahov na celom svete, ktoré sa stali užitočným diplomatickým nástrojom pre EÚ a základnou súčasťou jej mäkkej moci;

F.  keďže globálne geopolitické a humanitárne krízy sú dôkazom, že EÚ musí získavať dôveryhodné a priame informácie o aktuálnych a možných vonkajších hrozbách pre EÚ, aby mohla rýchlo a účinne reagovať a lepšie chrániť svoje záujmy v zahraničí;

G.  keďže je nevyhnutné posilniť vonkajšiu činnosť Únie a ESVČ vlastnými, autonómnymi a stálymi nástrojmi a zdrojmi EÚ v oblasti zahraničných vecí, ochrany a presadzovania ľudských práv a bezpečnosti a obrany, aby sa Únia stala plnohodnotným a dôveryhodným globálnym aktérom a aby zároveň mohla lepšie sledovať a dosahovať svoje ciele a brániť svoje hodnoty na celom svete;

H.  keďže úloha ESVČ je jadrom vykonávania zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a musí ukázať cestu ku komplexnejšiemu prístupu vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie, ako sú okrem iného Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA), Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR); keďže PK/VP vo svojom prejave na výročnej konferencii veľvyslancov EÚ v roku 2022 poukázal na nedostatky v diplomatickej službe EÚ a vonkajších politikách EÚ ako celku a žiadal, aby sa účinne riešili s cieľom posilniť jej kapacitu, efektívnosť a účinnosť politiky; keďže ESVČ čelí nesúladu medzi tým, čo sa od nej očakáva, a tým, čoho je schopná, a nemá rozhodovacie právomoci; keďže ESVČ čelí rozdielom medzi očakávaniami a schopnosťami a nemá dostatočné rozhodovacie právomoci;

I.  keďže v súlade s článkom 9 rozhodnutia o ESVČ vysoký predstaviteľ zabezpečuje celkovú politickú koordináciu, jednotnosť, súlad a účinnosť vonkajšej činnosti Únie, pričom ESVČ musí prispievať k programovaciemu a riadiacemu cyklu nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti vrátane pridelenia prostriedkov jednotlivým krajinám a národným a regionálnym orientačným programom;

J.  keďže nevyprovokovaná, neodôvodnená a nezákonná vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022 je hrubým porušením medzinárodného práva, Charty OSN a zásad zakotvených v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Budapeštianskom memorande z roku 1994 a vážne narúša európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu; keďže táto útočná vojna proti Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostné prostredie v Európe, a to aj tým, že zvýšila nestabilitu v susedstve EÚ; keďže táto nová realita zdôrazňuje naliehavú potrebu uprednostniť účinnosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ zvýšením jej schopnosti konať na ochranu našich hodnôt a záujmov a podporovať zásady zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo niekoľko rezolúcií odsudzujúcich ruskú agresiu proti Ukrajine; keďže je mimoriadne dôležité bojovať proti beztrestnosti vysokopostavených predstaviteľov Ruska a ďalších aktérov, ktorí prispeli k útočnej vojne na Ukrajine;

K.  keďže zmeny geopolitického kontextu v posledných rokoch vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej agresie na Ukrajine výrazne zvýšili nároky na EÚ, aby mobilizovala partnerské krajiny a budovala regionálne a globálne spojenectvá v súvislosti so strategickými prioritami EÚ, a zároveň zdôraznili nedostatočné chápanie perspektívy EÚ v partnerských krajinách na celom svete, ako aj obmedzenia politického vplyvu EÚ;

L.  keďže EÚ, jej spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (ďalej len „SZBP“) a SBOP sú čoraz častejšie terčom dezinformačných kampaní, čo si od ESVČ vyžaduje dôraznejšiu politiku strategickej komunikácie;

M.  keďže odhodlanie Európskeho parlamentu chrániť a brániť Úniu a hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená, vrátane zásady územnej celistvosti, národnej zvrchovanosti a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, musia sprevádzať primerané rozhodovacie a inštitucionálne štruktúry pre vonkajšiu činnosť a medziinštitucionálny dialóg, spolupráca a politická vôľa;

N.  keďže riadenie vonkajšej činnosti EÚ by sa malo reformovať s cieľom dosiahnuť spoločnú diplomatickú kultúru EÚ, prekonať nedostatok jasnosti a zvýšiť dôveru členských štátov využitím pragmatického priestoru, ktorý vznikol v dôsledku nedávnych kríz; keďže článok 24 ods. 3 Zmluvy o EÚ má zásadný význam pre účinnosť vonkajšej politiky EÚ, pretože členským štátom ukladá povinnosť aktívne a bezpodmienečne podporovať vonkajšiu a bezpečnostnú politiku Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a podporovať činnosť Únie v tejto oblasti; keďže tieto reformy by mali EÚ umožniť prispôsobiť sa súčasnému geopolitickému kontextu, objasniť rozdelenie práce medzi vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedom Komisie, predsedom Európskej rady, predsedníčkou Komisie a ďalšími komisármi zodpovednými za vonkajšie vzťahy, obmedziť pretrvávajúce súperenie medzi útvarmi v rámci Komisie a vymedziť hranice a právomoci ESVČ, Komisie, Rady a štruktúr členských štátov spôsobom, ktorý primerane odráža osobitnú úlohu priznanú vysokému predstaviteľovi vo vonkajšej činnosti EÚ a zabraňuje duplicite vonkajšej činnosti EÚ; keďže existuje potenciál na zlepšenie vzťahov spolupráce PK/VP a jeho útvaru s predsedom Európskej rady a jeho úradom, čo by mohlo pomôcť zvýšiť dôveru členských štátov v úlohu, ktorú zohráva PK/VP, ESVČ a predseda Európskej rady;

O.  keďže pochopenie toho, ako sú spoločnosti formované a ovplyvňované náboženstvom a inými formami viery, má zásadný význam pre účinné zohľadnenie náboženskej slobody vo vonkajších politikách EÚ; keďže usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery sú v tejto súvislosti dôležitým nástrojom ESVČ; keďže znalosť a využívanie usmernení delegáciami EÚ by sa mohli zlepšiť, najmä s prihliadnutím na okolnosti špecifické pre jednotlivé krajiny; keďže formálne hodnotenie usmernení pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) je značne oneskorené;

P.  keďže by sa mala posilniť úloha a kapacita ESVČ pri vymedzovaní strategickej orientácie a prispievaní k vykonávaniu nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

Q.  keďže veľkosť a personálne profily delegácií EÚ musia odrážať celkové strategické záujmy EÚ, ako aj osobitné záujmy EÚ v každej partnerskej krajine;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

   a) prijať účinné opatrenia na zlepšenie koordinácie a integrácie zahraničnej politiky EÚ a vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ, najmä migrácie, obchodu a energetiky; zabezpečiť, aby rozvojová spolupráca, obchodná politika a bezpečnostná a obranná politika boli koherentné a v súlade s celkovými cieľmi SZBP EÚ a SBOP EÚ, ako je zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ a v integrovanom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam, ako aj s hodnotami a zásadami, na ktorých bola Únia založená;
   b) posilniť strategickú koordinačnú štruktúru zloženú zo všetkých príslušných komisárov, PK/VP a útvarov Komisie a ESVČ s cieľom zabezpečiť súdržnosť, synergiu, transparentnosť a zodpovednosť vonkajšej činnosti EÚ vrátane jej vonkajších finančných nástrojov, iných relevantných politík a programov a súdržnosti politík v záujme rozvoja;
   c) zaistiť vedúcu úlohu PK/VP ako sprostredkovateľa medzi SZBP a vonkajšími vzťahmi EÚ, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň koordinácie a súdržnosti vo vonkajšej činnosti EÚ, a to aj v úzkej spolupráci PK/VP s kolégiom komisárov s cieľom koordinovať vonkajší rozmer vnútorných politík EÚ a posilniť koordináciu vonkajšej činnosti členských štátov;
   d) zabezpečiť, aby všetky vonkajšie činnosti a politiky Únie prispievali k plneniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;
   e) zabezpečiť, aby ESVČ mala celkovú zodpovednosť a vedúcu inštitucionálnu úlohu, pokiaľ ide o vedenie všetkých vonkajších vzťahov EÚ, a to aj v súvislosti s vonkajším rozmerom vnútorných politík, a aby vysoký predstaviteľ mal prednostné postavenie v prípade rozdielnych názorov v rámci skupiny komisárov pre silnejšiu Európu vo svete;
   f) aktualizovať rozhodnutie o ESVČ s cieľom zvýšiť vplyv ESVČ, posilniť ju, zdokonaliť jej nástroje a zvýšiť jej legitímnosť; zdôrazňuje, že uvedená aktualizácia rozhodnutia o ESVČ by sa mala zamerať na upevnenie jej autonómie z pohľadu EÚ, ako aj na posilnenie jej štruktúry a zvýšenie zdrojov;
   g) zvýšiť vplyv a účinnosť zahraničnej politiky EÚ tým, že sa zabezpečí plné využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v určitých oblastiach zahraničnej politiky, ako sú ľudské práva a ochrana medzinárodného práva, a pri ukladaní sankcií, a s výnimkou rozhodnutí o vytvorení a nasadení vojenských misií alebo operácií s výkonným mandátom v rámci SBOP, pri ktorých sa musí naďalej vyžadovať jednomyseľnosť, ako sa stanovuje v zmluve; pamätať na to, že aj pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou by cieľom malo byť dosiahnutie čo najširšieho konsenzu a podľa možnosti jednomyseľnosti; preskúmať ďalšie možnosti, ktoré by sa medzitým mohli realizovať, ako napríklad zavedenie „povinnosti dosiahnuť výsledok“, ktorá by vyžadovala, aby členské štáty pokračovali v diskusii o konkrétnej otázke až do prijatia rozhodnutia;
   h) umožniť, aby EÚ a jej členské štáty vystupovali jednotne v rámci OSN a iných multilaterálnych fór; opakuje, že podľa názoru Európskeho parlamentu by sa EÚ v záujme presadzovania svojich cieľov a záujmov mala usilovať o dosiahnutie spoločných postojov k otázkam, ktoré sú predmetom rokovania v Bezpečnostnej rade prostredníctvom koordinácie v rámci Rady a medzi inštitúciami EÚ, zlepšiť fungovanie a politický vplyv zastúpenia EÚ v medzinárodných organizáciách, a to aj posilnením jej inštitucionálneho ukotvenia, najmä v rámci orgánov a špeciálnych agentúr OSN;
   i) predložiť rozumné návrhy, ako dosiahnuť a zaručiť vlastné a stále miesto Únie popri miestach členských štátov na každom multilaterálnom fóre vrátane Bezpečnostnej rady OSN s cieľom posilniť aktivitu, súdržnosť a dôveryhodnosť EÚ vo svete;
   j) spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom riešiť dominantné postavenie nedemokratických krajín v niektorých z najdôležitejších orgánov medzinárodných organizácií vrátane OSN a jej agentúr; posilniť diplomatické pôsobenie na všetky štáty, ktoré sa zdržali hlasovania alebo sa nezúčastnili na hlasovaní o rezolúciách Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2023 a 12. októbra 2022, s cieľom vysvetliť závažnosť ruskej agresie a potrebu jednotnej reakcie medzinárodného spoločenstva;
   k) uznať osobitnú úlohu a hodnotu parlamentnej diplomacie pri dopĺňaní a posilňovaní viditeľnosti a vplyvu vonkajšej činnosti EÚ; zabezpečiť účinné začlenenie Európskeho parlamentu do všetkých vonkajších politík a opatrení EÚ ako integrálneho aktéra Tímu Európa;
   l) zvážiť a iniciovať reformy na zvýšenie flexibility a efektívnosti rozhodovacieho procesu SBOP, a to buď využitím nevyužitého potenciálu v rámci zmlúv, alebo prípadne navrhnutím zmien zmlúv, o ktorých sa rozhodne na konvente nadväzujúcom na Konferenciu o budúcnosti Európy;
   m) preukázať flexibilitu a kreativitu, aby sa predišlo tomu, že jeden alebo malá skupina členských štátov bude brániť vyhláseniam alebo iným formám činnosti v oblasti vonkajšej činnosti EÚ;
   n) posilniť nástroje vyvinutím vlastných, autonómnych a stálych nástrojov EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti a zosúladením všetkých vonkajších činností so zmluvami, v ktorých sa uvádza, že EÚ musí dosahovať čoraz väčšiu mieru zbližovania činností členských štátov, čo si vyžaduje, aby ESVČ získala jasnejšiu úlohu a aby sa aktívne uchádzala o vedúcu úlohu pri navrhovaní tvorby politík, aby sa mohli tvoriť politiky vedené, vymedzené a vykonávané na základe vzájomnej politickej solidarity medzi členskými štátmi;
   o) aktívnejšie využívať globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv; zaviesť nový sankčný režim zameraný na jednotlivcov a subjekty zodpovedné za rozsiahlu korupciu;
   p) zvýšiť legitimitu vonkajšej a bezpečnostnej politiky EÚ užšou spoluprácou s členskými štátmi v záujme posilnenia ich aktívnej a neobmedzenej podpory tejto politiky, ako aj lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity v súlade so zásadami zakotvenými v článku 24 Zmluvy o EÚ;
   q) plne podporovať angažovanosť a aktívnu účasť delegácií EÚ v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv v tretích krajinách; zabezpečiť, aby sa členské štáty a ich veľvyslanectvá tiež plne angažovali a prioritne chránili a presadzovali ľudské práva, čo by nemala byť len úloha delegácií EÚ vo všeobecnosti;
  

Zvýšiť vplyv

   r) plne začleniť zásadu „viac za viac“ do vzťahov s tretími krajinami, pričom EÚ nadviaže silnejšie partnerstvá s tými krajinami, ktoré zdieľajú zásady SZBP a SBOP a základné hodnoty Únie; naopak, uplatňovať zásadu „menej za menej“ vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré zjavne nerešpektujú ľudské práva a medzinárodné právo, a primerane tomu prispôsobiť úroveň a intenzitu angažovanosti EÚ, najmä pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, obchodné výhody a prístup k programom EÚ; zabezpečiť, aby sa kandidátske krajiny plne prispôsobili SZBP a sankciám EÚ a aby tieto sankcie nebolo možné obchádzať;
   s) pri stanovovaní finančných prostriedkov pri programovaní Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa a nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) zohľadňovať výsledky partnerských krajín pri vykonávaní medzinárodných dohôd a záväzkov vrátane Agendy 2030, medzinárodných dohovorov o ľudských právach a Parížskej dohody, ako aj ich dodržiavanie všetkých zmluvných vzťahov s Úniou, a usilovať sa o rozvoj silnejších partnerstiev a spojenectiev s krajinami, ktoré zdieľajú základné hodnoty a zásady EÚ a prispievajú k multilateralizmu založenému na pravidlách;
   t) prispôsobiť štruktúru ESVČ s cieľom vypracovať strategické priority a umožniť jej viesť činnosť EÚ vrátane novej politiky rozširovania, kybernetickým, hybridným hrozbám a dezinformáciám, vývoju obranných nástrojov a ďalším novým výzvam s ohľadom na prebiehajúci základný geopolitický vývoj, ako je najmä ruská útočná vojna proti Ukrajine; prideľovať zdroje podľa týchto priorít bez toho, aby fungovali izolovane; posilniť úsilie v boji proti zahraničnému zasahovaniu do demokratických procesov v partnerských krajinách EÚ, a to aj prostredníctvom šírenia manipulatívnych dezinformácií, a rozšíriť zdroje a odborné znalosti ESVČ a delegácií EÚ v oblasti diplomacie v oblasti klímy;
   u) zabezpečiť, aby štruktúra a personálne obsadenie ESVČ primerane odrážali pretrvávajúcu potrebu budovať a udržiavať geografické odborné znalosti, a to aj v ústredí, a silné dvojstranné vzťahy s krajinami na celom svete ako základ pre podporu účinných regionálnych a viacstranných aliancií a partnerstiev a premenu EÚ na účinného globálneho aktéra; prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby činnosť ESVČ vychádzala z náležitých informácii bola podporená geografickými a tematickými odbornými znalosťami; zaistiť optimálne personálne obsadenie geografických oddelení v ústredí s cieľom poskytovať kvalitné a včasné odborné znalosti pre prispôsobené tematické opatrenia na celom svete;
   v) zabezpečiť, aby ESVČ účinne presadzovala svoje vedúce postavenie v rámci strategických krokov viacročného programovania nástrojov vonkajšej činnosti vrátane vymedzenia finančných prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám a regiónom a vypracovania ich nadchádzajúceho preskúmania v polovici trvania a aby ESVČ na tento účel mala strategickú víziu, odborné znalosti, personál a zdroje na vedenie;
   w) zlepšiť operačnú flexibilitu a koordináciu ESVČ a delegácií EÚ s cieľom rýchlejšie a účinnejšie reagovať na vznikajúce problémy a výzvy; zaviesť systém rýchleho varovania pre ESVČ a Európsky parlament, aby boli riadne informovaní o situáciách na mieste;
   x) zabezpečiť, aby ESVČ mohla vyberať a prijímať stály diplomatický personál EÚ; vypracovať systém kariérneho rastu diplomatov a úradníkov EÚ v ESVČ s cieľom zabezpečiť rovnováhu na riadiacich pozíciách ESVČ;
   y) posúdiť výzvy, ktoré vznikajú v dôsledku dočasného vyslania diplomatov členských štátov do ESVČ, ktorí sa neskôr vrátia do svojich národných diplomatických služieb;
   z) zlepšiť vnútornú koordináciu medzi geografickými a horizontálnymi útvarmi ESVČ;
   aa) zabezpečiť, aby dostupné finančné zdroje, odborné znalosti zamestnancov a politika prijímania zamestnancov vrátane prísnejších kvalifikačných požiadaviek na najdôležitejšie pozície zodpovedali úrovni ambícií a podporovali operačnú flexibilitu potrebnú na to, aby ESVČ mohla v reálnom čase reagovať na nové geopolitické výzvy; zaručiť úplný súlad s článkom 9 rozhodnutia o ESVČ, v ktorom sa stanovuje, že PK/VP zabezpečí jednotnosť, súlad a účinnosť vonkajšej činnosti Únie najmä prostredníctvom vonkajších nástrojov pomoci; zabezpečiť, aby ESVČ mala primerané ľudské zdroje na zabezpečenie okamžitých operatívnych reakcií v prioritných situáciách;
   ab) revidovať článok 9 rozhodnutia o ESVČ s cieľom odstrániť zastarané odkazy a zohľadniť nástroje uplatniteľné v období 2021 – 2027, najmä nástroj NDICI – Globálna Európa;
   ac) posilniť zviditeľnenie činnosti a pomoci EÚ na všetkých multilaterálnych fórach a v teréne, napríklad prostredníctvom programu Tím Európa, ktorý sa zaoberal ničivými účinkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v partnerských krajinách a regiónoch, najmä v Afrike;
   ad) zviditeľniť Úniu a zabezpečiť, aby viac ľudí chápalo záujmy, postoje a opatrenia EÚ; urýchlene vybaviť ESVČ, a najmä delegácie EÚ, nástrojmi na zintenzívnenie činností v oblasti verejnej diplomacie a kultúrnej diplomacie a na rozvoj strategických komunikačných spôsobilostí, ktoré im umožnia účinnejšiu komunikáciu s orgánmi s rozhodovacími právomocami, ako aj so širokou verejnosťou v tretích krajinách, a najmä bojovať proti dezinformáciám a propagande; zohľadniť rastúcu potrebu bojovať proti špionáži a škodlivému zahraničnému vplyvu, ktoré sa čoraz viac využívajú na podkopávanie demokratického poriadku v Únii a v krajinách v blízkosti Únie; zintenzívniť účasť delegácií EÚ v sociálnych médiách, televízii a diskusiách, a to aj v miestnych jazykoch, s cieľom zapojiť sa do boja proti naratívom a predchádzať tak dezinformačným kampaniam; objasniť úlohy delegácií a ústredia pri dosahovaní tohto cieľa; budovať kapacity na zaistenie bezpečnosti zamestnancov delegácií EÚ vrátane ich rodinných príslušníkov, ak sú spomínaní v propagande alebo vystavení obťažovaniu a zastrašovaniu v krajine vyslania; zlepšiť tok informácií a koordináciu medzi ústredím ESVČ a delegáciami EÚ, ako aj medzi delegáciami na regionálnej úrovni;
   ae) posilniť spoluprácu s Radou Európy, najmä pokiaľ ide o Rozšírenú čiastočnú dohodu Rady Európy o kultúrnych trasách, ktorá okrem kultúrneho a turistického významu pre členské štáty EÚ predstavuje aj inštitucionálny nástroj na upevnenie kultúrnych vzťahov s tretími krajinami a zachovanie ich spoločného kultúrneho dedičstva;
  

Zdokonalenie nástrojov a posilnenie súboru nástrojov

   af) ukončiť duplicitu personálu, zdrojov a zodpovednosti Komisie a ESVČ v delegáciách EÚ; premeniť delegácie EÚ na skutočné veľvyslanectvá EÚ s jednotnou štruktúrou velenia pre ich personál vrátane úradníkov Komisie, ktoré by viedol veľvyslanec EÚ pre danú krajinu a za ktoré by niesla zodpovednosť ESVČ v úzkej koordinácii s diplomatickými zastúpeniami členských štátov; posilniť koordináciu, spoluprácu a spoločnú politickú prácu s osobitnými zástupcami EÚ, misiami SBOP alebo kanceláriami Európskej investičnej banky, čo by malo byť sprevádzané zvýšenou koordináciou v ústredí a jednotnými pokynmi v tejto oblasti; posilniť autoritu vedúcich delegácií voči zamestnancom delegácií bez ohľadu na ich pôvod, aby mohli prerozdeľovať úlohy podľa priorít EÚ; zabezpečiť, aby delegácie mali pri svojej politickej práci k dispozícii a mohli využívať odvetvové odborné znalosti v oblastiach politiky relevantných pre dvojstranné vzťahy s príslušnou partnerskou krajinou; usilovať sa o spojenie zdrojov inštitúcií EÚ a zabezpečiť jednotnú prítomnosť EÚ v každej krajine, pričom sa pod jednou strechou zoskupili rôzni prítomní aktéri EÚ; podnecovať väčšiu spoluprácu a spoločné iniciatívy na úrovni jednotlivých krajín s cieľom zvýšiť politický vplyv a viditeľnosť EÚ v partnerských krajinách;
   ag) posilniť politické, tlačové a informačné sekcie delegácií EÚ na celom svete a zabezpečiť, aby mali dostatok vhodného personálu, odborné znalosti a finančné zdroje na poskytovanie včasnej a kvalitnej politickej analýzy a správ ústrediu, zmysluplnú spoluprácu s miestnymi aktérmi, budovanie silných spojenectiev, a to aj na regionálnej a multilaterálnej úrovni, a zlepšenie pochopenia EÚ, jej viditeľnosti a politického profilu;
   ah) poskytnúť delegáciám EÚ v tretích krajinách potrebné zdroje a odborné znalosti na zabezpečenie účinnosti rozvoja zapojením sa do rovnocenného dialógu s partnerskými krajinami vrátane občianskej spoločnosti, určením konkrétnych rozvojových priorít každej krajiny a poskytovaním zodpovedajúcej priamej podpory prostredníctvom vykonávania rozvojovej spolupráce;
   ai) zriadiť na veľvyslanectvách EÚ v tretích krajinách konzulárnu funkciu a posilniť a zabezpečiť spoluprácu a koordináciu medzi veľvyslanectvami členských štátov EÚ a delegáciami EÚ v tretích krajinách, najmä v krajinách, v ktorých členské štáty nemajú konzulárne zastúpenie; poskytnúť delegáciám dostatočné prostriedky, aby mohli účinnejšie pomáhať občanom EÚ, a to aj v čase krízy, okrem iného tým, ktorí čelia trestnému konaniu, a tým, ktorí sú vo väzení alebo čakajú na vykonanie trestu smrti;
   aj) zabezpečiť, aby delegácie EÚ účinne pokračovali v práci, ktorú vykonali volebné pozorovateľské misie EÚ, a to aj prostredníctvom nadviazania na ich odporúčania a monitorovania miestneho vývoja súvisiaceho s ich prácou v období medzi misiami;
   ak) podporovať stredisko EÚ pre reakciu na krízy pri koordinácii reakcie veľvyslanectiev a delegácií EÚ a členských štátov a služieb, ktoré ponúkajú občanom EÚ v čase krízy;
   al) zabezpečiť, aby malo centrum ESVČ pre reakcie na krízy primerané zdroje vrátane finančných a ľudských zdrojov, aby mohlo účinne a efektívne plniť svoje ciele, najmä vzhľadom na to, že čas a rýchla reakcia sú dôležitými faktormi pre služby, ktoré poskytuje;
   am) zvážiť vytvorenie systému toku spravodajských informácií z členských štátov do ESVČ o zahraničných a bezpečnostných záležitostiach, ku ktorým dochádza mimo Únie; zlepšiť bezpečnostné protokoly útvarov zaoberajúcich sa spravodajskými a/alebo citlivými informáciami;
   an) maximalizovať spoluprácu a koordináciu s rotujúcim predsedníctvom a ministrami zahraničných vecí členských štátov, a to aj ich poverením osobitnými úlohami a misiami v mene Únie, s cieľom zabezpečiť primeranú politickú angažovanosť, viditeľnosť a jednotu EÚ;
   ao) prispôsobiť rozsah pôsobnosti a mandát príslušných prípravných orgánov Rady, ktoré sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami, úlohám vysokého predstaviteľa a štruktúre ESVČ; vytvoriť takýto orgán, najmä na vykonávanie postupov súvisiacich s protokolom; vytvoriť v rámci ESVČ špecializovanú podpornú štruktúru na pokrytie všetkých horizontálnych otázok spojených s osobitnými zástupcami EÚ vrátane zástupcu pre ľudské práva, osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody, náboženského vyznania alebo viery, osobitného vyslanca EÚ pre otázky Arktídy a osobitného vyslanca EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a vykonávanie ich mandátu; plne integrovať osobitných zástupcov a vyslancov EÚ ako veľvyslancov EÚ do štruktúry ESVČ pod výlučnou právomocou vysokého predstaviteľa;
   ap) zvážiť presunutie úlohy osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery, ktorý bude čoskoro vymenovaný, pod právomoc ESVČ, alebo, ak to nie je možné, zabezpečiť mimoriadne úzky pracovný vzťah medzi osobitným vyslancom a ESVČ;
   aq) zaistením nevyhnutných prostriedkov a personálu náležite posilniť jednotku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovednú za zabezpečenie vykonávania sankcií vzhľadom na rastúci význam sankcií v novom geopolitickom kontexte;
   ar) vyzvať ESVČ, aby zvážila aktualizáciu Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016, pričom zohľadní strategický kompas EÚ a potrebu konať integrovaným spôsobom v oblasti SBOP; prijať na začiatku každého mandátu pracovný program s politickými prioritami, v ktorom sa stanovia najmä plány integrácie zahraničnej politiky EÚ a vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ; poveriť ESVČ, aby pravidelne vykonávala strategické preskúmanie tohto dokumentu;
   as) zvýšiť účinnosť stretnutí v rámci dialógu o ľudských právach zabezpečením aktívnej účasti občianskej spoločnosti, navrhovaním a schvaľovaním ďalších krokov na riešenie prevládajúcich porušení ľudských práv a komplexným posúdením pokroku v plnení predchádzajúcich záväzkov;
   at) zlepšiť preventívnu diplomaciu Európskej únie ako proaktívny nástroj vonkajšej politiky na predchádzanie sporom s tretími krajinami a medzi nimi a na obmedzenie dôsledkov po vypuknutí konfliktov;
   au) zabezpečiť, aby delegácie EÚ nadviazali na naliehavé uznesenia Európskeho parlamentu, vyzývali orgány, aby riešili problémy, na ktoré sa poukázalo v uzneseniach, a poskytovali podporu občianskej spoločnosti a iným aktérom, ktorých práva sú porušované; na tento účel posilniť kapacity kontaktných miest pre ľudské práva v delegáciách EÚ;
   av) posilniť činnosti ESVČ v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a dialógu medzi náboženstvami prostredníctvom práce jej delegácií a v koordinácii s diplomatickými misiami členských štátov a národnými kultúrnymi inštitútmi;
   aw) vytvoriť nástroj EÚ, ktorý by stelesňoval kultúrnu tvár Únie na celom svete prostredníctvom činností v oblasti kultúrnej diplomacie a medzinárodných kultúrnych vzťahov založených na kultúrnej spolupráci a spoluvytváraní, do ktorých by sa aktívne zapájala občianska spoločnosť a kultúrne odvetvia v tretích krajinách; zohľadniť skutočnosť, že cieľom tohto nástroja by mohla byť propagácia EÚ na celom svete, poskytovanie pomoci EÚ pri budovaní kapacít, ako aj finančná pomoc kultúrnym, tvorivým a inovačným sektorom občianskej spoločnosti tretích krajín; zabezpečiť, aby tento nástroj zahŕňal podporu medzikultúrneho dialógu, mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov medzi EÚ a tretími krajinami a boj proti dezinformáciám; zabezpečiť, aby tento súbor nástrojov zahŕňal úzku spoluprácu s národnými kultúrnymi inštitútmi Európskej únie (EUNIC), ako aj s podobne zmýšľajúcimi partnermi a medzinárodnými organizáciami, ako je UNESCO, a čerpal z ich skúseností;
   ax) bezodkladne prispôsobiť organizáciu ESVČ a príslušných útvarov Komisie novým strategickým potrebám vyplývajúcim z nového geopolitického kontextu s osobitným dôrazom na Arktídu a okrem iného so zreteľom na stratégiu EÚ Global Gateway, klimatickú a digitálnu diplomaciu, Latinskú Ameriku, Strednú Áziu a indicko-tichomorský región; umožniť flexibilné mandáty, aby bola schopná rýchlo reagovať na existujúce a nové, vznikajúce hrozby;
   ay) v plnej miere vykonávať mandát vysokého predstaviteľa ako podpredsedu Komisie s cieľom zabezpečiť konzistentnosť vonkajšej činnosti EÚ a úlohu ESVČ podporovať vysokého predstaviteľa v tejto úlohe; na tento účel posilniť koordinačnú úlohu ESVČ s cieľom zabezpečiť konzistentnosť vonkajšej činnosti EÚ, a to aj pokiaľ ide o organizačné štruktúry Komisie, s cieľom znížiť inštitucionálnu zložitosť a duplicitu, zvýšiť efektívnosť a súdržnosť vonkajšej politiky EÚ; zmeniť názov funkcie PK/VP na komisára pre zahraničné veci;
   az) výrazne a naliehavo posilniť útvar Únie pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), ktorý by mal byť preferovanou štruktúrou velenia a riadenia, a to aj pre výkonné vojenské operácie, a najmä pre operácie budúcej schopnosti rýchleho nasadenia; okamžite dosiahnuť plnú operačnú spôsobilosť MPCC vrátane výrazného zvýšenia počtu zamestnancov až o 250 zamestnancov, ako aj modernizácie infraštruktúry a vybavenia v súlade so závermi Rady z 19. novembra 2018, v ktorých sa ako termín dosiahnutia tohto cieľa stanovil rok 2020;
   ba) zabezpečiť, aby Tím Európa nebol len sloganom, ale aby prinášal výsledky v praxi; zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi delegáciami EÚ a misiami SBOP EÚ v danej tretej krajine; považovať zahraničné misie Európskeho parlamentu za plnohodnotnú súčasť zahraničnej politiky EÚ, ktorá musí mať plnú podporu delegácií EÚ v zahraničí;
   bb) vyčleniť primerané zdroje na oblasti odvetvovej diplomacie s dôležitým vonkajším rozmerom, najmä na ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy, rodovú rovnosť a rovnosť, digitálne technológie, mládež, kultúru, vedu a vzdelávanie, ako aj na správu hospodárskych a menových záležitostí, demokraciu a právny štát;
  

Zvýšiť legitímnosť

   bc) revidovať vyhlásenie o politickej zodpovednosti z roku 2010, a tým poskytnúť Európskemu parlamentu prostriedky na úplne vykonávanie svojej úlohy vo vonkajšej činnosti Únie vrátane funkcií politickej kontroly, ako sa stanovuje v článku 14 ods. 1 a článku 36 Zmluvy o EÚ;
   bd) pokračovať v úsilí o omladenie základného personálu ESVČ a vytvorenie stáleho špecializovaného európskeho diplomatického zboru od základov prostredníctvom špecializovaných a cielených verejných výberových konaní zameraných na nábor mladých absolventov s primeraným talentom, zručnosťami a potenciálom;
   be) poskytnúť ESVČ riadny politický mandát, ktorý jej zabezpečí skutočnú a významnú úlohu pri formovaní a riadení politického plánovania nad rámec jej súčasného hlavného zamerania na jej úlohu orientovanú na Brusel, hľadanie konsenzu a riadenie;
   bf) podporovať spoločnú odbornú prípravu a iné konkrétne opatrenia na konsolidáciu spoločnej diplomatickej kultúry EÚ a vyššej úrovne odborných znalostí všetkých zamestnancov ESVČ, ktorí majú odlišné diplomatické, kultúrne a inštitucionálne zázemie, čo by malo zahŕňať odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti, posilnení postavenia žien a akčnom pláne pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajších vzťahoch na roky 2020 - 2025 (GAP III), v oblasti programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť, v oblasti sexuálneho vykorisťovania a zneužívania vrátane sexuálneho obťažovania, a to v ústrediach a delegáciách EÚ s cieľom bojovať proti podvedomým predsudkom a posilniť rodovú rovnosť, rozmanitosť a začlenenie; podnecovať užšiu spoluprácu s diplomatickými službami a diplomatmi členských štátov EÚ a prax spoločnej odbornej prípravy a výmeny skúseností a osvedčených postupov ako súčasť ich kontinuálneho profesionálneho rozvoja a ďalej prispievať k jednotnému obrazu EÚ vo vonkajších vzťahoch;
   bg) zlepšiť odbornú prípravu zamestnancov delegácií EÚ zameranú na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, najmä pokiaľ ide o väčší dôraz na pochopenie špecifických náboženských aspektov príslušnej krajiny vrátane jej štrukturálnych zložiek, ako sú štruktúry riadenia, súdnictvo a právny systém a prepojenie medzi štátom a náboženstvom alebo vierou;
   bh) umožniť úplnú funkčnú autonómiu ESVČ, pokiaľ ide o nábor a kariéru v rámci jej štruktúry, a to aj v prípade pozícií PK/VP; prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby vyslanie členskými štátmi do ESVČ bolo atraktívnym kariérnym krokom;
   bi) posilniť a presadzovať pravidlá týkajúce sa zamestnania pracovníkov ESVČ a delegácií EÚ po skončení verejnej služby a vykonávať prísnu kontrolu s cieľom zabrániť konfliktu záujmov a javu otáčavých dverí; bezodkladne prijať a vykonávať vlastné samostatné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa vonkajších činností a úloh, ktorými sa vytvorí právny základ sui generis pre vedúcich delegácií s cieľom lepšie chrániť obraz a povesť EÚ ako celku; rozvíjať kultúru bezúhonnosti v rámci ESVČ a delegácií EÚ podporovaním znalostí zamestnancov a chápania etických pravidiel; zabezpečiť, aby sa takéto pravidlá vzťahovali aj na súčasných a bývalých držiteľov mandátov na vedúcich pozíciách v oblasti vonkajších záležitostí EÚ;
   bj) zabezpečiť, aby vymenovanie osobitných zástupcov EÚ, vyslancov EÚ a veľvyslancov EÚ mohlo byť potvrdené až po kladnom posúdení Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci;
   bk) plne podporovať a rozvíjať pilotný projekt „Smerom k európskej diplomatickej akadémii“, ktorý bol predĺžený o jeden rok s cieľom začleniť tieto funkcie do stálych organizačných štruktúr; zabezpečiť transparentnosť kritérií prijímania účastníkov tohto programu a vyčleniť dostatočné zdroje na tento projekt, aby sa zabezpečila jeho účinná a včasná realizácia vrátane práce na vytvorení stálej štruktúry pre európsku diplomatickú akadémiu; zabezpečiť vytvorenie stálej štruktúry pre európsku diplomatickú akadémiu, ktorá by sa mala zamerať na rôzne cieľové skupiny budúcich účastníkov; zohľadniť skutočnosť, že aj keď by sa akadémia v počiatočnej fáze mohla zamerať na odbornú špecializáciu národných diplomatov, nemal by sa vylúčiť budúci výberový systém na výber, nábor a odbornú prípravu Európanov, ktorí nie sú diplomatmi členských štátov a majú ukončené vysokoškolské vzdelanie; určiť spôsoby, ako by absolventi európskej diplomatickej akadémie mohli vstúpiť do ESVČ a ako by sa mohli stať stálymi zamestnancami ESVČ;
   bl) zabezpečiť, aby absolventi akadémie získavali spoločné zručnosti a kompetencie na podporu a účinnú obranu zásad a záujmov EÚ vo svete prostredníctvom odbornej prípravy vo všetkých oblastiach, okrem iného vrátane verejnej a kultúrnej diplomacie, diplomacie v oblasti klímy, digitálnej a kybernetickej diplomacie, podporenej spoločnou diplomatickou kultúrou a skutočným kolektívnym duchom;
   bm) poskytnúť PK/VP potrebný priestor a podporu na účinné a včasné vykonávanie vonkajšej politiky EÚ, aby táto politika EÚ bola viac než len súhrnom jej častí a aby osoba zastávajúca túto funkciu bola jednotným hlasom vonkajšej politiky EÚ na celom svete, ktorý sa opiera o váhu inštitúcií EÚ a členských štátov;
   bn) zlepšiť prístup Európskeho parlamentu k dokumentom, keďže lepšia formálna výmena informácií zlepší spoluprácu a porozumenie medzi inštitúciami; aktualizovať medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(8); akceptovať aktívnu účasť Európskeho parlamentu na zahraničnej politike EÚ prostredníctvom jej osobitných nástrojov, význam a jedinečnú povahu demokratizačných programov Európskeho parlamentu, ako je napríklad dialóg Jeana Monneta, ktorého cieľom je podporovať a posilňovať prácu parlamentov; povzbudiť všetky inštitúcie EÚ, aby sa zúčastňovali na činnostiach zameraných na boj proti globálnemu zhoršovaniu demokracie, a to aj prostredníctvom pozorovania volieb, mediácie a dialógu, predchádzania konfliktom, udeľovania Sacharovovej ceny a siete jej laureátov a parlamentnej diplomacie; podporovať posilnenie rámca medziinštitucionálnych vzťahov medzi Európskym parlamentom a ESVČ vrátane jej delegácií prostredníctvom rámcovej dohody, ktorá by mohla posilniť parlamentnú diplomaciu a súbor nástrojov EÚ pre vonkajšiu činnosť;
   bo) podniknúť seriózne a udržateľné kroky na zlepšenie rodovej rovnováhy v rámci ESVČ, najmä na vyšších riadiacich a politických pozíciách; zabezpečiť rodovo responzívne a rodovo vyvážené vedenie, ktoré zvýši počet a percentuálny podiel žien na vyšších a stredných riadiacich pozíciách v útvaroch ESVČ, a to pomocou rodovo responzívnych postupov prijímania zamestnancov, ktoré sa aktívne zameriavajú na zníženie rodovej predpojatosti v prijímacích postupoch a na uplatňovanie preferenčného výberu na základe pohlavia, keď sú uchádzači o zamestnanie rovnako spôsobilí;
   bp) aktualizovať stratégiu ESVČ pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na roky 2018 – 2023 zahrnutím konkrétnych, merateľných a záväzných politických cieľov týkajúcich sa zastúpenia žien v riadiacich pozíciách v súlade so zámermi a cieľmi akčného plánu GAP III a začlenením cieľov v oblasti rozmanitosti, najmä pokiaľ ide o rasu, schopnosti a etnický pôvod;
   bq) podniknúť seriózne a udržateľné kroky na zlepšenie geografickej rovnováhy medzi zamestnancami ESVČ na všetkých úrovniach, najmä na vyšších riadiacich pozíciách a u vedúcich delegácií EÚ; prijať opatrenia na zabezpečenie väčšej geografickej rozmanitosti zamestnancov v oddeleniach a delegáciách EÚ a zabrániť nadmernému zastúpeniu niektorých členských štátov;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.
(2) Ú. v. EÚ C 53, 3.8.2010, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 168.
(4) Prijaté texty, P9_TA(2022)0406.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2023)0009.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0010.
(7) Článok 27 ods. 1 Zmluvy o EÚ.
(8) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.

Posledná úprava: 7. septembra 2023Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia