Európsky parlament,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950, ktorý Azerbajdžan ratifikoval v roku 2002,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 822 z 30. apríla 1993, č. 853 z 29. júla 1993, č. 874 zo 14. októbra 1993 a č. 884 z 12. novembra 1993,

–  so zreteľom na rezolúcie Organizácie Spojených národov o súčasnej vojne na Ukrajine, konkrétne ES-11/1 a ES-11/2 z marca 2022, ES-11/3 z apríla 2022 a ES-11/4 z októbra 2022,

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora (MSD) zo 7. decembra 2021,

–  so zreteľom na činnosť spolupredsedov Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2006 o kultúrnom dedičstve v Azerbajdžane(1), z 20. mája 2021 o vojnových zajatcoch po najnovšom konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom(2), zo 17. februára 2022 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2021(3), z 10. marca 2022 o ničení kultúrneho dedičstva v Náhornom Karabachu(4), z 8. júna 2022 o bezpečnosti v oblasti Východného partnerstva a úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5) a z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu(6),

–  so zreteľom na uznesenia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023 o uplatňovaní Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/Azerbajdžan a Azerbajdžan/Arménsko),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej z 22. apríla 1996(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom č. 1/2018 z 28. septembra 2018 o prioritách partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie zo 4. júla 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k rokovaniam o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom(9),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v období pred samitom v novembri 2017(10),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

–  so zreteľom na zasadnutie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom z 19. júla 2022 a na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2022 s názvom Správa o vykonávaní spolupráce s Azerbajdžanom (SWD(2022)0197),

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Benátskej komisie a Generálneho riaditeľstva Rady Európy pre ľudské práva a právny štát k zákonu o médiách, ktoré Benátska komisia prijala na svojom 131. plenárnom zasadnutí v dňoch 17. – 18. júna 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(11),

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady Charlesa Michela zo 14. decembra 2021 a 6. apríla 2022 a jeho tlačové vyhlásenia z 22. mája 2022 a 31. augusta 2022 po trojstrannom stretnutí s prezidentom Ilhamom Alijevom a predsedom vlády Nikolom Pašinjanom a vyhlásenie zo 6. októbra 2022 po štvorstrannom stretnutí prezidenta Alijeva, predsedu vlády Pašinjana, prezidenta Macrona a predsedu Michela,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene Európskej únie o Náhornom Karabachu z 19. novembra 2020,

–  so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Azerbajdžanu od 8. do 12. júla 2019(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o Azerbajdžane, najmä o prípade Mehmana Huseynova(13) a ostatné uznesenia o Azerbajdžane, najmä uznesenia týkajúce sa ľudských práv a právneho štátu,

–  so zreteľom na predbežné uznesenie Rady Európy o výkone rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, skupina Mammadli/Azerbajdžan, z 22. septembra 2022,

–  so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovacieho orgánu o obvineniach z korupcie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy z 15. apríla 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora o uplatňovaní Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/ Azerbajdžan) zo 7. decembra 2021,

–  so zreteľom na správy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ktorá je orgánom Rady Európy, najmä na monitorovaciu správu z roku 2016 o Azerbajdžane,

–  so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (ďalej len „PZ RE“) s názvom Údajné porušovanie práv LGBTI osôb v Zakaukazsku(14),

–  so zreteľom na stanovisko k Azerbajdžanu, ktoré 4. februára 2019 zverejnil Poradný výbor Rady Európy pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na správu Freedom House z roku 2022 s názvom Sloboda vo svete a jeho správu z roku 2022 s názvom Národy v transformácii,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Azerbajdžan (2021 – 2027),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2021 s názvom Obnova, odolnosť a reforma: priority Východného partnerstva po roku 2020 (SWD(2021)0186),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení týkajúce sa strategického partnerstva v oblasti energetiky podpísaného medzi EÚ a Azerbajdžanom 18. júla 2022,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na pravidelné dvojstranné dialógy na vysokej úrovni o bezpečnosti, energetike a doprave medzi EÚ a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na index Východného partnerstva 2021,

–  so zreteľom na hospodársky a investičný plán zverejnený 2. júla 2021,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0037/2023),

A.  keďže už viac ako tri desaťročia a naďalej prebieha konflikt v Náhornom Karabachu, ako aj vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré vedú k desiatkam tisícov obetí, obrovskému ničeniu vrátane kultúrnych a náboženských pamiatok a vysídleniu státisícov osôb;

B.  keďže naďalej pravidelne dochádza k smrteľným vojenským konfrontáciám medzi Azerbajdžanom a Arménskom; keďže vyhlásenie o prímerí z 9. novembra 2020, ktoré bolo predložené v nadväznosti na 44-dňovú vojnu, ktorú v roku 2020 viedol Azerbajdžan, nebolo v plnej miere vykonané; keďže okrem toho bolo niekoľkokrát porušené prímerie, čo malo za následok stovky obetí a okupáciu arménskeho zvrchovaného územia na východe a juhovýchode krajiny azerbajdžanskými jednotkami; keďže od decembra 2022 je civilná doprava medzi Arménskom a Náhorným Karabachom v Lačininskom koridore zablokovaná, čo má negatívny vplyv na dodávky potravín a iných základných tovarov do regiónu;

C.  keďže po stretoch v septembri 2022 prišli obvinenia z vystavenia mnohých arménskych vojnových väzňov fyzickému zneužívaniu a ponižovaniu; keďže sa vyskytli ďalšie obvinenia v súvislosti s prípadmi mučenia a iného zneužívania arménskych civilných osôb vrátane starších ľudí azerbajdžanskými silami, ako aj prípad mimosúdnej popravy zo začiatku roka 2021; keďže sa objavili aj obvinenia z najmenej desiatich ďalších mimosúdnych popráv arménskych vojakov a civilných osôb v roku 2020 a začiatkom roku 2021;

D.  keďže ruské mierové sily nasadené v regióne neboli ochotné a schopné zabrániť ďalším útokom zo strany Azerbajdžanu a ich prítomnosť sa neustále znižuje, najmä od začiatku zločinnej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine;

E.  keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine má dôsledky pre Zakaukazsko a ďalej komplikuje bezpečnostnú situáciu v regióne;

F.  keďže EÚ je povinná aktívne podporovať v Zakaukazsku bezpečie, stabilitu, mier a prosperitu so silnými hospodárskymi, politickými a kultúrnymi väzbami s EÚ; keďže EÚ je pripravená na aktívnu úlohu spoľahlivého obchodného partnera a nestranného sprostredkovateľa udržateľného mierového urovnania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, s činnosťou založenou na podpore demokracie, právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv;

G.  keďže Európska únia podporuje mierové riešenie všetkých nevyriešených regionálnych konfliktov diplomatickými prostriedkami;

H.  keďže stretnutia na vysokej úrovni v Bruseli medzi prezidentom Alijevom a predsedom vlády Pašinjanom, ktoré sprostredkoval predseda Charles Michel a ktoré vyústili do prijatia záväzkov;

I.  keďže po štvorstrannom stretnutí medzi prezidentom Alijevom, predsedom vlády Pašinjanom, prezidentom Macronom a predsedom Michelom 6. októbra 2022 v Prahe rozmiestnila EÚ dočasnú monitorovaciu kapacitu na arménskej strane štátnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom monitorovať situáciu v regióne, analyzovať ju a informovať o nej;

J.  keďže v marci 2022 Azerbajdžan navrhol päť základných zásad normalizácie vzťahov medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ku ktorým patrí vzájomné uznanie územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a politickej nezávislosti, vzájomné potvrdenie neexistencie územných nárokov voči sebe navzájom, povinnosť zdržať sa ohrozovania národnej bezpečnosti druhej strany, vymedzenie a demarkácia arménsko-azerbajdžanskej štátnej hranice a otvorenie dopravných spojení; keďže hoci Arménsko vyjadrilo s návrhom týchto zásad predbežný súhlas, neskôr reagovalo ďalšími zásadami, ku ktorým patrila bezpečnosť a práva etnických Arménov v Náhornom Karabachu, určenie konečného štatútu regiónu, návrat väzňov a obnovenie komunikácií;

K.  keďže udržateľná normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom a základ pre trvalý a spravodlivý mier si vyžadujú, aby sa zastavilo všetko násilie, aby sa vyriešili všetky základné príčiny konfliktu a aby sa dohody dosiahnuté medzi týmito dvoma stranami v plnej miere vykonali s cieľom zabezpečiť rozvoj oboch krajín; keďže takýto cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak orgány Arménska a Azerbajdžanu zaručia mierové spolužitie, bezpečnosť a dodržiavanie práv menšín;

L.  keďže ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom mali katastrofálny vplyv na kultúrne, náboženské a historické dedičstvo celého regiónu;

M.  keďže v uznesení Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021 boli vznesené vážne obvinenia z účasti azerbajdžanských orgánov na ničení cintorínov, kostolov a historických pamiatok v Náhornom Karabachu; keďže podľa tohto uznesenia je Arménsko povinné vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo podnecovaniu a podpore rasovej nenávisti voči osobám s azerbajdžanským štátnym alebo etnickým pôvodom;

N.  keďže výsledky Azerbajdžanu z hľadiska dodržiavania ľudských práv a základných slobôd sú stále veľmi negatívne a treba ich zlepšiť skôr, ako EÚ ďalej prehĺbi politické a energetické partnerstvo s krajinou;

O.  keďže EÚ a Azerbajdžan sa v dohode o partnerstve a spolupráci z roku 1996 spoločne dohodli na všeobecnej zásade dodržiavania demokracie a zásad medzinárodného práva a ľudských práv; keďže zmluvné strany sa zaviazali k spolupráci pri dodržiavaní a podpore ľudských práv, najmä práv menšín;

P.  keďže v rozpore s azerbajdžanskou ústavou, ktorá ustanovuje slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, azerbajdžanské orgány tieto slobody dôsledne a vážne obmedzujú, čím vytvárajú podmienky vedúce k faktickému zákazu zhromažďovania; keďže v Azerbajdžane bol výrazne obmedzený priestor pre nezávislý aktivizmus, kritickú žurnalistiku a opozičnú politickú činnosť; keďže mnohí aktivisti, obhajcovia ľudských práv a novinári boli zatknutí a uväznení podľa zákonov a iných právnych predpisov, ktoré obmedzujú činnosť nezávislých skupín;

Q.  keďže v Azerbajdžane naďalej neexistuje nezávislé súdnictvo a zásahy do práce a nezávislosti právnikov sú všadeprítomné; keďže v policajnej väzbe sa rozmáha zlé zaobchádzanie, ktorého cieľom má byť vynútenie si priznania, pričom zadržaným je odopieraný prístup k rodine, nezávislým advokátom alebo nezávislej lekárskej starostlivosti; keďže orgány zvyčajne zamietajú sťažnosti na mučenie a iné zlé zaobchádzanie vo väzbe a tieto praktiky beztrestne pokračujú;

R.  keďže azerbajdžanské orgány neustále obmedzujú pluralitu médií a slobodu prejavu; keďže politickí oponenti vlády, aktivisti za ľudské práva a novinári sú terčom nenávistných prejavov a politicky motivovaného násilia a sú svojvoľne väznení; keďže ich prípady nie sú dostatočne vyšetrené; keďže v júli 2021 bolo v rámci projektu reportáží o organizovanom zločine a korupcii oznámené, že špionážny nástroj NSO Pegasus sa zameriava na azerbajdžanských novinárov;

S.  keďže podľa Dúhového indexu Medzinárodnej asociácie homosexuálne orientovaných žien a mužov pre Európu má Azerbajdžan najhorší deficit v oblasti legislatívy a politiky na ochranu LGBTIQ osôb, čo ho radí na najhoršie miesto spomedzi všetkých krajín Rady Európy; keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti voči LGBTIQ osobám v Azerbajdžane pretrvávajú a pre nedostatok dôvery v presadzovanie práva a pre nečinnosť sa zvyčajne nenahlasujú a ostávajú nepotrestané; keďže v roku 2022 PZ RE prijalo rezolúciu o porušovaní práv osôb LGBTI v Zakaukazsku a orgánom predložilo niekoľko žiadostí o reformu právnych predpisov na riešenie tohto porušovania;

T.  keďže Azerbajdžan si neplní povinnosť náležitej starostlivosti pri predchádzaní násiliu na ženách, jeho vyšetrovaní a trestaní a pri umožňovaní účinných právnych opatrení; keďže rodovo motivované násilie ostáva v Azerbajdžane rozšírené, ale nenahlasuje sa dostatočne; keďže počet vrážd žien sa zvýšil a často tento úmysel vychádza od príslušníkov ich rodín; keďže v oficiálnej reakcii na vraždy žien naďalej pretrvávajú vážne nedostatky vrátane nedostatočnej ochrany a možnosti podpory pre tie, ktoré prežili;

U.  keďže obhajkyne ľudských práv sú systematicky terčom útokov a sú vystavené hrozbám, nátlaku, bitiu zo strany polície, porušovaniu ich práva na súkromie a ohováračským kampaniam, ktoré sú rodovo špecifické a majú ich diskreditovať a umlčiavať; keďže novinárky a iné mediálne aktérky čelia špecifickým rodovým nebezpečenstvám vrátane sexistického, mizogýnneho a ponižujúceho zneužívania, hrozieb, zastrašovania, obťažovania a sexuálnej agresie a násilia;

V.  keďže korupcia je v Azerbajdžane všadeprítomná; keďže v správe nezávislého vyšetrovacieho orgánu PZ RE o obvineniach z korupcie z 15. apríla 2018 sa konštatuje, že „niekoľko bývalých poslancov PZ RE konalo v rozpore s kódexom správania PZ RE;“ a že „niektorí súčasní a bývalí poslanci PZ RE sa zapojili do činnosti korupčnej povahy“ v prospech Azerbajdžanu;

W.  keďže Zakaukazsko má strategické postavenie na svetovom trhu s energiou a Azerbajdžan je strategickým dodávateľom energie (najmä ropy a plynu) do EÚ; keďže to vzhľadom na potrebu EÚ pri diverzifikácii dodávok energie nadobúda čoraz väčší význam;

X.  keďže EÚ podporuje užšiu hospodársku integráciu s Azerbajdžanom prostredníctvom európskej susedskej politiky (ESP) a iniciatívy Východné partnerstvo; keďže EÚ je hlavným obchodným partnerom Azerbajdžanu a podporuje jeho vstup do WTO, ako aj diverzifikáciu, digitalizáciu a dekarbonizáciu azerbajdžanského hospodárstva;

Y.  keďže treba zabezpečiť spojenie medzi Európou a Áziou, ktoré nebude prechádzať cez územie Ruska; keďže Azerbajdžan má strategickú polohu pre podporu prepojenia Európy a Ázie; keďže EÚ má veľký záujem o rozvoj účelných obchodných a energetických koridorov medzi Európou a Áziou, čo sa prejavilo aj na konferencii o prepojení Európskej únie a Strednej Ázie 18. novembra 2022 v Samarkande;

Z.  keďže rokovania o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom prebiehajú od roku 2017; keďže nová dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom by mala podporovať záujmy EÚ v regióne, ako aj ľudské práva, demokratické normy a zásady, rast a hospodársky rozvoj;

Riešenie konfliktu a normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom

1.  domnieva sa, že ozbrojený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, ktorý v priebehu rokov spôsobil obrovské utrpenie a ničenie, výrazne narúša rozvoj a stabilitu celého regiónu Zakaukazska a má dosah na širšiu európsku stabilitu; je presvedčený, že udržateľný mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom nemožno dosiahnuť vojenskými prostriedkami a hrozbami sily, ale vyžaduje si komplexné politické riešenie v súlade s medzinárodným právom vrátane zásad zakotvených v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte OBSE z roku 1975, najmä troch zásad nepoužitia sily, územnej celistvosti a práva na sebaurčenia, hlavných zásad Minskej skupiny OBSE z roku 2009, ako aj všetkých dohôd medzi stranami vrátane deklarácie z Alma Aty z roku 1991; opätovne potvrdzuje, že aby bola komplexná mierová zmluva účinná, musí obsahovať ustanovenia, ktoré zaručia celistvosť zvrchovaného arménskeho územia, práva a bezpečnosť arménskeho obyvateľstva žijúceho v Náhornom Karabachu a ďalších oblastiach zasiahnutých konfliktom a rýchly a bezpečný návrat všetkých utečencov a vnútorne vysídlených osôb do ich domovov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa naďalej venovalo tomuto konfliktu, ktorý sa týka stability a bezpečnosti celého regiónu;

2.  víta početné kroky, ktoré podniklo arménske a azerbajdžanské vedenie na prekonanie vzájomných rozporov a dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru v regióne, a oceňuje ich vytrvalé zapájanie sa do pokračujúcich rokovaní; v tejto súvislosti odsudzuje správanie azerbajdžanských vedúcich predstaviteľov, ktorí podkopávajú toto úsilie, najmä výslovnými hrozbami ďalších útokov, častým porušovaním hraníc, územnými nárokmi na tzv. západný Azerbajdžan alebo šírením nenávistných prejavov voči arménskemu obyvateľstvu, najmä v oblasti vzdelávania; vyzýva azerbajdžanské vedenie, aby ukončilo toto správanie, a obe strany, aby nestrácali dynamiku, dohodli sa na konkrétnych krokoch vpred a zaistili bezpečné, spoľahlivé a prosperujúce prostredie v prospech všetkých etnických skupín v regióne;

3.  dôrazne odsudzuje najnovšiu rozsiahlu vojenskú agresiu Azerbajdžanu v septembri 2022 proti viacerým cieľom na zvrchovanom území Arménska, ktorá bola vážnym porušením vyhlásenia o prímerí z novembra 2020 a v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami vrátane záväzkov prijatých v rámci rozhovorov sprostredkovaných EÚ; odsudzuje vojenské prieniky za nevymedzenú hranicu od mája 2021; naliehavo žiada, aby sa všetky sily vrátili na svoje pôvodné pozície; odsudzuje akékoľvek pokusy o oslabenie mierového procesu a naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, aby sa zdržali ďalšieho použitia sily; opakuje, že územnú celistvosť Arménska a Azerbajdžanu musia rešpektovať všetky strany; zdôrazňuje pripravenosť EÚ aktívnejšie sa zapájať do riešenia dlhotrvajúcich konfliktov v regióne; je vážne znepokojený pretrvávajúcou blokádou Lačinského koridoru; naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zaistili slobodný a bezpečný pohyb v tomto koridore, ako sa stanovuje v trojstrannom vyhlásení z 9. novembra 2020; zdôrazňuje povinnosti Azerbajdžanu vyplývajúce z uznesenia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023, v ktorom sa od Azerbajdžanu vyžaduje, aby prijal všetky opatrenia, ktoré má k dispozícii, na zaručenie neobmedzeného pohybu osôb, vozidiel a nákladu pozdĺž Lacčinského koridoru v oboch smeroch; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby riešili všetky otázky súvisiace s fungovaním Lačinského koridoru formou dialógu a konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami; víta nedávne stretnutie azerbajdžanskej oficiálnej delegácie s arménskymi obyvateľmi Náhorného Karabachu s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa opätovného otvorenia Lačinského koridoru; vyzýva Radu, aby v prípade, že príkaz Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023 nebude okamžite vykonaný, uložila cielené sankcie voči azerbajdžanským vládnym úradníkom;

4.  naliehavo vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby v plnej miere vykonávali trojstranné vyhlásenie o prímerí z 9. novembra 2020 vo všetkých jeho aspektoch; zdôrazňuje potrebu pokročiť v rokovaniach o budúcej mierovej zmluve, riešiť základné príčiny konfliktu a zdržať sa akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii; zdôrazňuje naliehavú potrebu zdržať sa akejkoľvek nepriateľskej rétoriky alebo konania, ktoré by mohlo byť vnímané ako podnecovanie k nenávisti alebo priamemu násiliu, či podpora beztrestnosti, alebo konania, ktoré by mohlo ohroziť úsilie o vytvorenie a podporu atmosféry vedúcej k dôvere, zmiereniu, spolupráci a udržateľnému mieru vrátane medziľudských kontaktov; zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšených a spoľahlivých opatrení na budovanie dôvery na boj proti polarizácii, nedostatku dôvery, nenávistným prejavom a inej poburujúcej rétorike; zastáva názor, že dôsledky týchto bojov a prítomnosť ruských mierových síl majú vplyv na politický vývoj v regióne; vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou tzv. ruských „mierových síl“, ich potenciálnym vplyvom na politické udalosti v Zakaukazsku a budúcnosťou programu reforiem v regióne;

5.  víta záväzok Azerbajdžanu normalizovať vzťahy s Arménskom vrátane návrhu piatich základných zásad z marca 2022 a vyzýva obe strany, aby našli schodné riešenie na prepojenie regiónu Nachičevan so zvyškom Azerbajdžanu; pripomína záväzok Arménska stiahnuť svoje ozbrojené sily a garantovať bezpečnosť dopravných spojení medzi západnými regiónmi Azerbajdžanskej republiky a Nachičevanskej autonómnej republiky s cieľom zabezpečiť nerušený pohyb občanov, vozidiel a tovaru v oboch smeroch; so znepokojením konštatuje nízku úroveň presnosti poskytnutých máp pozemných mín; vyzýva Komisiu, aby zmobilizovala pomoc pri humanitárnom odmínovaní v Náhornom Karabachu;

6.  vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby dosiahli trvalý mier a zmierenie zavedením mechanizmu spravodlivosti v prechodnom období ako krok budovania dôvery smerom k uznaniu utrpenia na oboch stranách a aby pracovali na zmierení na základe faktického posúdenia udalostí, ku ktorým došlo počas ozbrojeného konfliktu od roku 1988; odporúča, aby EÚ túto prácu podporovala a sprostredkovala v spolupráci s inými orgánmi, ako sú OSN, Rada Európy, OBSE, Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a ďalšími relevantnými medzinárodnými organizáciami;

7.  pripomína, že pasívny postoj EÚ počas vojny v roku 2020 a bezprostredne po nej poskytol ďalším regionálnym aktérom, ako sú Rusko, Irán a Turecko, príležitosť naďalej uplatňovať svoj vplyv v regióne; pripomína, že aktívnejšia preventívna európska diplomacia mohla takémuto výsledku zabrániť;

8.  zdôrazňuje, že od úplnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa kontext v kaukazskom regióne mení, keďže dôveryhodnosť a kapacita Ruska ako mediátora a nezávislého sprostredkovateľa boli poškodené; zdôrazňuje, že Rusko zohráva v regióne nečestnú a škodlivú úlohu a nemá záujem na nájdení mierového riešenia sporu o Náhorný Karabach, pretože jeho predlžovanie poskytuje Moskve významný vplyv na Arménsko aj Azerbajdžan; varuje preto pred akýmikoľvek strategickými dohodami s Ruskom, ktoré by sa od invázie na Ukrajinu malo považovať za medzinárodného zločinca;

9.  odsudzuje expanzívnu a destabilizujúcu úlohu Turecka v Zakaukazsku, a to aj vyslaním sýrskych žoldnierov na strane Azerbajdžanu do boja proti Arménsku v druhej vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020; domnieva sa, že ak má Turecko zohrávať konštruktívnu úlohu v regióne, malo by prehodnotiť svoju bezpodmienečnú podporu Azerbajdžanu a podniknúť konkrétne kroky smerom k normalizácii vzťahov s Arménskom;

10.  dôrazne preto podporuje iniciatívu predsedu Charlesa Michela na zvolanie a sprostredkovanie dvojstranných stretnutí vedúcich predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu a podporuje prácu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku v teréne;

11.  vyzýva vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnil úsilie o oživenie a účinné prispenie k mierovému riešeniu tohto konfliktu, a to aj podporou stabilizácie, obnovy po skončení konfliktu, rekonštrukcie a opatrení na budovanie dôvery;

12.  naliehavo vyzýva vlády oboch krajín, aby sa plne zapojili do prípravy komplexnej a vzájomne prijateľnej mierovej zmluvy, ktorá by mala riešiť práva a bezpečnosť všetkého obyvateľstva Náhorného Karabachu, návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov a ochrany kultúrneho, náboženského a historického dedičstva; v tejto súvislosti víta stretnutia ministrov zahraničných vecí oboch krajín 30. septembra 2022 v Ženeve a 8. novembra 2022 vo Washingtone D.C.; zdôrazňuje, že by sa malo nájsť schodné právne riešenie práv a bezpečnosti obyvateľstva Náhorného Karabachu s cieľom zabezpečiť trvalé urovnanie konfliktu;

13.  vyzýva Azerbajdžan, aby zaistil bezpečnosť a dodržiavanie práv všetkých menšín v regióne Náhorného Karabachu, pretože je to základný predpoklad pre vytvorenie podmienok na povojnovú obnovu a skutočné zmierenie;

14.  víta zriadenie azerbajdžansko-arménskych rozhraničovacích komisií a berie na vedomie pokrok dosiahnutý v procese rozhraničovania; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa takéto zasadnutia rozhraničovacích komisií konali pravidelnejšie s cieľom riešiť všetky otázky súvisiace s hranicami, zlepšiť bezpečnostnú situáciu a dosiahnuť pokrok vo vymedzovaní hraníc; žiada, aby na zabezpečenie dôveryhodnosti, spravodlivosti a udržateľnosti sprostredkovala demarkačný proces na medzinárodnej úrovni EÚ;

15.  víta prácu monitorovacej kapacity EÚ v Arménsku, ktorá ukončila svoju činnosť 19. decembra 2022; víta nasadenie civilnej misie EÚ v Arménsku 20. februára 2023 v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na arménskej strane štátnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom prispieť k stabilite v pohraničných oblastiach Arménska, budovať dôveru, podporiť budovanie dôvery, posilniť odolnosť a nadviazať dialóg medzi oboma stranami; víta ochotu Arménska umožniť misiu na svojom území a vyzýva Azerbajdžan, aby umožnil prítomnosť pozorovateľov EÚ aj na svojej strane hranice;

16.  víta humanitárnu pomoc, ktorú EÚ poskytuje obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Náhornom Karabachu a jeho okolí, a jej vedúcu úlohu pri poskytovaní pomoci určenej na operácie humanitárneho odmínovania v oblastiach postihnutých konfliktom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodatočné financovanie a pomoc pri odmínovacích prácach vrátane vybavenia, výcviku a vzdelávania o rizikách; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti odmínovania s odborníkmi z členských štátov a mimovládnych organizácií; vyzýva Arménsko, aby poskytlo presné mapy nášľapných mín v už neokupovanej oblasti Azerbajdžanu;

17.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila pomoc EÚ ľuďom v núdzi, a to aj v Náhornom Karabachu, uľahčila vykonávanie ambicióznejších opatrení na budovanie dôvery, podporovala dialóg medzi náboženstvami a etnikami, chránila práva menšín a posilňovala medziľudské kontakty medzi občanmi na oboch stranách hranice s cieľom vybudovať základy pre udržateľné a pokojné spolužitie; vyzýva na hľadanie obojstranne prijateľných riešení pre bezpečný návrat vysídleného obyvateľstva;

18.  žiada, aby bol medzinárodným humanitárnym organizáciám, najmä OSN, umožnený prístup do Náhorného Karabachu, a pripomína, že v súčasnosti má do regiónu povolený prístup len Medzinárodný výbor Červeného kríža, čo pre presné posúdenie podmienok a potrieb tamojšieho obyvateľstva nestačí;

19.  je naďalej znepokojený osudom arménskych vojenských aj civilných väzňov zajatých počas konfliktu a po ňom, ktorých Azerbajdžan stále zadržiava, a víta skutočnosť, že niektorí z nich boli prepustení; pripomína, že Arménsko aj Azerbajdžan sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru (III) o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, v ktorom sa stanovuje, že s vojnovými zajatcami sa po celý čas musí zaobchádzať humánne a po ukončení aktívnych prejavov nepriateľstva musia byť bezpodmienečne prepustení a repatriovaní; vyzýva všetky strany, aby objasnili miesto, kde sa nachádzajú zmiznuté osoby, čo sa s nimi stalo a aby dôstojne zaobchádzali s telami mŕtvych; žiada, aby boli okamžite a bezpodmienečne prepustené všetky zostávajúce zadržiavané osoby vrátane osôb zadržaných počas nedávnych vojenských konfrontácií a aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

20.  je zdesený nahrávkou mučenia, zmrzačenia a zabitia arménskej vojačky a neozbrojených arménskych vojnových väzňov zo strany azerbajdžanských ozbrojených síl a odsudzuje jej šírenie; vyzýva na úplné a nestranné vyšetrenie videozáznamov s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a vziať ich na zodpovednosť za ich konanie; odsudzuje všetky prípady mučenia a nedobrovoľného zmiznutia vrátane prípadov, ku ktorým došlo aj v rámci ozbrojeného konfliktu, ako aj zlé zaobchádzanie s telami a ich zneucťovanie; zdôrazňuje, že tieto činy sú v rozpore so Ženevskými dohovormi, ktoré Azerbajdžan ratifikoval, a môžu predstavovať vojnové zločiny;

21.  odsudzuje slávnostné otvorenie tzv. Parku vojenských trofejí v Baku 12. apríla 2021, pretože to oslabuje budovanie vzájomnej dôvery medzi Arménskom a Azerbajdžanom; uznáva rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvory na základe medzinárodných protestov a žaloby Arménska odstrániť dehumanizujúce voskové figuríny a prilby z Parku vojenských trofejí;

22.  trvá na tom, že oba štáty majú medzinárodné záväzky nezávisle, rýchlo, verejne a efektívne vyšetriť a stíhať všetky vierohodné obvinenia zo závažných porušení Ženevských dohovorov a iných porušení medzinárodného práva a vojnových zločinov s cieľom zaistiť povinnosť zodpovedných osôb skladať účty a odškodnenie obetí;

23.  vyjadruje poľutovanie nad ničením arménskeho a azerbajdžanského kultúrneho, náboženského a historického dedičstva od začiatku konfliktu v Náhornom Karabachu; požaduje, aby Azerbajdžan a Arménsko upustili od ďalšieho ničenia a poškodzovania dedičstva a aby zaručili, že občanom sa v tejto súvislosti nebude brániť vo výkone slobody náboženského vyznania alebo viery; naliehavo vyzýva obe krajiny, aby sa vážne zaviazali k zachovaniu, ochrane a podpore tejto bohatej rozmanitosti bez ohľadu na jej pôvod a bez sprenevery alebo nesprávnej kategorizácie; vyzýva na zodpovednosť za všetky zločiny ničenia a pozmeňovania a za zachovanie a obnovu poškodených lokalít podľa noriem a pokynov UNESCO, ako aj na intenzívnejšie zapojenie medzinárodného spoločenstva do ochrany kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v regióne; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby urýchlene umožnili a podporili misiu UNESCO do oboch krajín bez predchádzajúcich podmienok;

24.  v tejto súvislosti zdôrazňuje povinnosti Azerbajdžanu a Arménska na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021 o uplatnení naliehavých opatrení, podľa ktorých je Azerbajdžan povinný predchádzať aktom vandalizmu a znesväcovania arménskeho kultúrneho dedičstva, okrem iného vrátane kostolov a iných bohoslužobných miest, pamiatok, pamiatkových objektov, cintorínov a artefaktov, a potrestať ich; trvá na tom, aby Azerbajdžan a Arménsko v plnej miere dodržiavali Dohovor UNESCO o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954, ktorý sa bežne označuje ako Haagsky dohovor z roku 1954, v ktorom sa od strán konfliktu vyžaduje zdržať sa akýchkoľvek prejavov nepriateľstva namierených proti kultúrnym statkom;

25.  odporúča zintenzívniť dvojstranné kontakty medzi politickými orgánmi Arménska a Azerbajdžanu, ako aj iniciatívy na podporu medziľudských kontaktov medzi oboma krajinami, najmä na úrovni občianskej spoločnosti, univerzít, mládežníckych organizácií a mimovládnych organizácií; zdôrazňuje potrebu konzultácií a spolupráce s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv, najmä v otázkach riešenia konfliktov, budovania mieru, zmierenia a humanitárnej pomoci, ako aj význam udržateľného financovania a slobody týchto organizácií vykonávať svoju činnosť bez obmedzení; vyzýva preto Komisiu, aby podporovali organizácie občianskej spoločnosti v Arménsku a Azerbajdžane, ktoré skutočne prispievajú k zmiereniu;

26.  zdôrazňuje osobitný vplyv konfliktu na ženy a marginalizované skupiny vrátane nárastu domáceho násilia po nedávnej vojne, ako aj vylúčenie žien z oficiálneho mierového procesu; vyzýva azerbajdžanskú vládu, ako aj medzinárodných sprostredkovateľov, aby odstránili prekážky brániace účasti žien vo všetkých oblastiach a systematicky zapájali odborníčky a obhajkyne ľudských práv do všetkých konzultácií;

27.  pripomína, že európska susedská politika zdôrazňuje potrebu posilniť vzťahy medzi susedmi a podporiť regionálnu spoluprácu;

Ľudské práva a základné slobody

28.  pripomína, že Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom z roku 1996 je založená na dodržiavaní demokracie, zásad medzinárodného práva a ľudských práv, a že tieto zásady sa v Azerbajdžane systematicky nedodržiavajú; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ vrátane jej dohôd s krajinami mimo EÚ by mala byť založená na základných hodnotách EÚ, najmä na rešpektovaní demokracie, právneho štátu a ľudských práv; zdôrazňuje potrebu podmieniť akúkoľvek ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom účinným a konkrétnym pokrokom krajiny v dodržiavaní medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov, najmä týkajúcich sa demokracie, ľudských práv, právneho štátu a základných slobôd, najmä slobody prejavu a združovania, dobrej správy vecí verejných, práv menšín, slobody médií a rodovej rovnosti;

29.  berie na vedomie charakter Azerbajdžanu s mnohými kultúrami a náboženstvami, a preto vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s národnostnými menšinami a aby aktívne pokračovali vo vyšetrovaní a usvedčovaní trestných činov motivovaných nenávisťou na základe náboženstva, pohlavia alebo etnického pôvodu; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby všetkým menšinám zabezpečili vzdelávanie v ich národnom jazyku a rovnaké príležitosti, primerané zastúpenie v politickom a kultúrnom živote, vo verejných médiách a v administratíve; vyzýva Azerbajdžan, aby chránil a podporoval hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, jazyky a tradície svojich národnostných menšín;

30.  zdôrazňuje záverečné pripomienky k 10. až 12. správe o Azerbajdžane Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie z 30. augusta 2022, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad podnecovaním k rasovej nenávisti a šírením rasistických stereotypov voči osobám arménskeho národnostného alebo etnického pôvodu, a to aj na internete a v sociálnych médiách, ako aj zo strany verejných činiteľov a vládnych úradníkov, a nad nedostatkom podrobných informácií o vyšetrovaniach, trestnom stíhaní, odsúdeniach a sankciách za takéto činy;

31.  vyzýva azerbajdžanskú vládu a orgány, aby urýchlene začali dodržiavať základné slobody a ľudské práva a zdržali sa akéhokoľvek neoprávneného uplatňovania trestného práva s cieľom obmedziť tieto práva a slobody; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že porušovanie základných ľudských práv je v Azerbajdžane systematické a rozšírené a má dosah na práva občanov na slobodu a bezpečnosť;

32.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasným stavom slobody médií v Azerbajdžane; vyjadruje znepokojenie nad novým zákonom o médiách prijatým v decembri 2021, ktorý v skutočnosti zakazuje všetky formy nezávislej žurnalistiky a prácu azerbajdžanských novinárov v exile; zdôrazňuje základný význam slobody prejavu a slobody médií v demokratických spoločnostiach; vyzýva Azerbajdžan, aby zintenzívnil úsilie pri podpore nezávislého pluralitného mediálneho prostredia podľa odporúčaní uvedených v stanovisku Benátskej komisie zo 17. a 18. júna 2022; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby prestal s prenasledovaním blogerov, redaktorov, novinárov a mediálne organizácie, ktorí sú pravidelne zadržiavaní alebo uväzňovaní na základe množstva obvinení, a aby im zaistil bezpečné pracovné prostredie; vyzýva Azerbajdžan, aby prepustil všetkých novinárov a blogerov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní na základe nimi vyjadrených názorov;

33.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby dekriminalizovala ohováranie a aby vykonala odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov;

34.  odsudzuje cenzúru prístupu k informáciám v Azerbajdžane a vyzýva orgány, aby zlepšili prístup k internetu a komunikačné pokrytie; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zosúladili právne predpisy a postupy ovplyvňujúce slobodu internetu s európskymi normami;

35.  odporúča, aby ESVČ, Komisia a členské štáty zintenzívnili podporu občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a spoluprácu s nimi, najmä pokiaľ ide o obmedzenia ich činnosti; vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby nadviazala pravidelný hĺbkový politický dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť ambiciózne a široko zdieľané reformy zamerané na demokratizáciu a nezávislosť inštitúcií, podporu ľudských práv a slobody médií a vytvorenie regulačného prostredia, v ktorom môže občianska spoločnosť pôsobiť bez neprimeraných zásahov;

36.  dôrazne odsudzuje prenasledovanie tak v krajine, ako aj v zahraničí, politických aktivistov, novinárov, študentov, obhajcov ľudských práv a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a represie proti nim vrátane zatknutých za zverejnenie mierových výziev počas zrážok zo septembra 2022 v podobe zastrašovania, zatýkania, mučenia, zadržiavania, ohováračských kampaní, únosov, zákazov cestovania bez informovania osôb, na ktoré sú zamerané, a súdnych sporov; vyzýva Azerbajdžan, aby skoncoval s týmito praktikami a prepustil všetkých v súčasnosti zadržiavaných politických väzňov a väzňov svedomia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan v plnej miere nedodržiava rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva Azerbajdžan, aby v plnej miere vykonal uvedené rozhodnutia a vybavil nevyriešené prípady; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby naďalej prijímal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie svojvoľnému uplatňovaniu jeho politicky motivovaných právnych predpisov; opakuje svoje stanovisko, že prepustenie všetkých politických väzňov je nevyhnutnou podmienkou novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom;

37.  vyzýva Radu, aby preskúmala cielené individuálne sankcie v rámci globálneho režimu sankcií EÚ v oblasti ľudských práv voči azerbajdžanským predstaviteľom, ktorí sa dopustili závažného porušovania ľudských práv, ako sú napríklad príslušníci orgánov presadzovania práva, a to najmä vzhľadom na rozšírené policajné násilie voči politickým aktivistom, obhajcom ľudských práv a novinárom;

38.  vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v Azerbajdžane, aby vo väčšej miere podporovali prácu obhajcov ľudských práv a prípadne uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby ratifikoval Medzinárodný dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

39.  dôrazne odsudzuje zastrašovanie, vyhrážanie sa smrťou a pokusy o atentát na odporcov azerbajdžanskej vlády, a to aj v európskych krajinách, a na azerbajdžanských občanov, ktorým členské štáty udelili politický azyl, ako napríklad Mahammadovi Mirzalimu vo Francúzsku; zdôrazňuje, že pre členské štáty je zamedzenie akéhokoľvek odvetného činu na ich území záležitosťou demokracie, ľudských práv, bezpečnosti a suverenity; trvá na tom, aby Europol túto záležitosť pozorne sledoval;

40.  dôrazne trvá na tom, aby Azerbajdžan zabezpečil právo na pokojné zhromažďovanie, a vyzýva ho, aby prestal brániť pochodu pri príležitosti Medzinárodného dňa žien;

41.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a zastúpenia žien na všetkých úrovniach sociálneho a politického života; vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, prijala národný akčný plán k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, vykonávala stratégiu pre rodovú rovnosť rozvojového programu OSN na roky 2022 – 2025 a prijala a vykonávala politiky boja proti domácemu a rodovo motivovanému násiliu; dôrazne trvá na tom, aby azerbajdžanské orgány urýchlene, nestranne a účinne vyšetrili každý nahlásený prípad násilia, diskriminácie a obťažovania žien a bojovali proti beztrestnosti; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zastavili systematické prenasledovanie obhajkýň ľudských práv, novinárok a iných aktérok v médiách a aby zastavili kampane ohovárania žien, zadržiavanie, svojvoľné a nezákonné porušovania súkromia, korešpondencie a inej súkromnej komunikácie;

42.  pripomína, že Európsky parlament zaujal jasné stanovisko k nediskriminácii LGBTIQ osôb, ich ochrane pred diskrimináciou v právnych predpisoch a praxi a k stíhaniu všetkých prípadov zneužívania, nenávistných prejavov a fyzického násilia na týchto osobách; naliehavo preto vyzýva azerbajdžanské orgány, aby prijali antidiskriminačné právne predpisy a doplnili sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a prejav a pohlavné znaky k zakázaným dôvodom diskriminácie; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby zaviedol občianske, správne a/alebo trestné konania na ochranu osôb pred nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby reformovali trestnoprávne predpisy a uvedené dôvody doplnili ako priťažujúce okolnosti a bojovali proti násiliu na LGBTIQ; opakuje výzvu PZ RE azerbajdžanským orgánom, aby vyšetrili prípady neoprávneného zatýkania LGBTIQ osôb a aby zabránili policajnému násiliu voči týmto osobám a bojovali proti nemu;

43.  odsudzuje dezinformácie, ktoré vychádzajú z Azerbajdžanu a sú namierené proti Západu, najmä v súvislosti s vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine; konštatuje, že protizápadná rétorika je kópiou ruskej propagandy, vrátane útokov na práva LGBTIQ osôb a údajných hrozieb pre tradičné hodnoty;

44.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan v plnej miere neuplatňuje Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý Azerbajdžan ratifikoval, čo je porušením jeho záväzku chrániť práva etnických menšín, ako sú Lezginovia, Talyšovia, Arméni a Kurdi;

45.  vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil súčasné obmedzenia, zmiernil administratívnu záťaž mimovládnych organizácií a zmenil reštriktívnu legislatívu pre registráciu, činnosť a financovanie mimovládnych organizácií; vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil obmedzenia náboženských spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ich registráciu a financovanie; vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil súčasné legislatívne obmedzenia pre darcovské inštitúcie a medzinárodné organizácie podporujúce činnosť občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie v Azerbajdžane o zrušenie obmedzení činnosti občianskej spoločnosti, podporu prijímania nových zákonov a zabezpečenie rozsiahlejšieho zapojenia nezávislých mimovládnych organizácií do projektov financovaných EÚ a do monitorovania vykonávania dohody o partnerstve a spolupráci;

46.  je hlboko znepokojený tým, že návrhom zákona o politických stranách sa môže ešte viac obmedziť sloboda združovania Azerbajdžancov tým, že sa sťaží registrácia politických strán; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby reformoval svoj volebný právny rámec s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami a záväzkami, zaručiť ústavou chránené práva a slobody a riešiť doteraz nevyriešené odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a Benátskej komisie; vyzýva na voľby v súlade s medzinárodnými normami a pri dodržaní záväzkov Azerbajdžanu ako členského štátu OBSE;

Dobrá správa vecí verejných, spravodlivosť, právny štát a boj proti korupcii

47.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim nedostatkom nezávislosti, nestrannosti a účinnosti súdnictva, ako aj transparentnosti v jeho rozhodnutiach a systémovými procesnými nedostatkami; naliehavo vyzýva Azerbajdžan na reformu súdnictva a prokuratúry s cieľom zabezpečiť plnú nezávislosť súdnictva vrátane súdnej a právnej rady, ktorá musí byť oslobodená od zásahov orgánov presadzovania práva s cieľom zvýšiť dôveru ľudí v justičný systém; ďalej naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby prestal obmedzovať prístup do advokátskej komory advokátom zastupujúcim prípady v oblasti ľudských práv, a aby prestal používať disciplinárne konania ako prostriedok nátlaku na nich; naliehavo vyzýva orgány, aby kódex správania zosúladili s medzinárodnými normami slobody prejavu; vyzýva Azerbajdžan, aby zabezpečil a presadzoval právo na právne služby nezávislých právnikov; berie na vedomie opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva v súlade s prezidentským dekrétom z 3. apríla 2019 s názvom O prehĺbení reforiem v súdnictve a právnom systéme, okrem iného vrátane legislatívnych a administratívnych opatrení zavedených na zabezpečenie nezávislosti súdnictva a sudcov; odporúča Azerbajdžanu, aby pokračoval v úsilí o vykonávanie príslušných odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii v súvislosti s posilňovaním nezávislosti súdnictva;

48.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom Azerbajdžanu v predchádzaní korupcii a boji proti nej; berie na vedomie prijatie komplexného národného akčného plánu na posilnenie boja proti korupcii, ktorého cieľom je konsolidovať a posilňovať protikorupčné úsilie orgánov; vyzýva Azerbajdžan, aby riešil nedostatočne účinný systém zverejňovania majetku poslancov parlamentu, sudcov a prokurátorov s cieľom posilniť úlohu súdnictva v rámci súdnej a právnej rady a odstrániť neprípustný vplyv vlády na prokuratúru; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžanu chýba transparentný systém verejných financií, a to aj pre verejné obstarávanie a verejné súťaže;

49.  odsudzuje činnosť azerbajdžanskej elity vo viacerých medzinárodných organizáciách zameranú na oslabenie medzinárodnej kritiky režimu, najmä v oblasti ľudských práv, ako to dokazuje prípad niektorých súčasných a bývalých členov PZRE, ktorí „vyvíjali činnosť korupčnej povahy“ v prospech Azerbajdžanu;

Bezpečnostné a geopolitické výzvy

50.  víta skutočnosť, že Azerbajdžan oficiálne podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj humanitárnu pomoc pre Ukrajinu počas pretrvávajúcej vojny; je však silne znepokojený Deklaráciou o spojeneckej interakcii medzi Azerbajdžanskou republikou a Ruskou federáciou podpísanou vo februári 2022 v Moskve; ďalej berie na vedomie nedostatočnú podporu Azerbajdžanu v súvislosti s rezolúciami o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, o ktorých hlasovalo Valné zhromaždenie OSN, a naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby zabezpečil, že sankcie voči Rusku sa nebudú obchádzať;

51.  vyjadruje znepokojenie nad destabilizačnými a teroristickými akciami v Zakaukazsku; dôrazne odsudzuje všetky teroristické činy; víta bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a Azerbajdžanom a plne podporuje ďalšie prehlbovanie spolupráce v boji proti terorizmu; vyzýva najmä na posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu a radikalizácii a islamskému extrémizmu;

52.  odsudzuje nezákonné masové používanie sledovacieho softvéru Pegasus od NSO Group a represívnej kybernetickej bezpečnosti zo strany Azerbajdžanu proti novinárom, blogerom, obhajcom ľudských práv, advokátom a politikom a vyzýva azerbajdžanské orgány, aby od ich používania upustili; okrem toho opätovne naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala zoznam nelegálneho sledovacieho softvéru a priebežne ho aktualizovala; vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali tento zoznam na zabezpečenie úplnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a riadne preverovanie vývozu európskych sledovacích technológií a technickej pomoci a dovozu do členských štátov s jednoznačným rizikom pre právny štát; pripomína svoju výzvu na zriadenie laboratória občanov EÚ ako platformy pre novinárov, odborníkov na ľudské práva a na reverzné inžinierstvo v oblasti malvérov, ktorí by pracovali na odhaľovaní nezákonného používania softvéru na účely nezákonného sledovania;

53.  pripomína dôležitú koordinačnú úlohu Azerbajdžanu v multilaterálnych organizáciách v súvislosti s bojom proti pandémii ochorenia COVID-19;

54.  dôrazne odsudzuje vojenské cvičenia Iránu na hranici s Azerbajdžanom s agresívnymi scenármi; vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby zastavila akékoľvek provokácie a rešpektovala územnú celistvosť a zvrchovanosť Azerbajdžanu;

Energetika, obchod, životné prostredie, hospodárska spolupráca a prepojenosť

55.  berie na vedomie dokončenie južného plynového koridoru medzi Azerbajdžanom a Európou a prvú dodávku plynu v decembri 2020; uznáva strategickú úlohu Azerbajdžanu ako dodávateľa energie pre EÚ a víta jeho ochotu ešte viac prispievať k cieľom EÚ, pokiaľ ide o bezpečnosť, diverzifikáciu dodávok energie a klimatickú neutralitu, stanovených v Európskej zelenej dohode; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ambície Azerbajdžanu stať sa strategickým energetickým partnerom nesprevádza jeho úsilie o demokratické reformy a zachovávanie základných slobôd a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podporila zahraničné investície medzinárodných partnerov zamerané na posilnenie prepojenia medzi EÚ a Azerbajdžanom; žiada Komisiu, aby zaručila, že za žiadnym dovozom plynu z krajín mimo EÚ sa nebude skrývať ruský plyn, na ktorý boli uvalené európske sankcie; vyzýva Azerbajdžan, aby realizoval reformy v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny;

56.  konštatuje, že nové memorandum o porozumení medzi EÚ a Azerbajdžanom o strategickom partnerstve v oblasti energetiky, ktoré 18. júla 2022 v Baku podpísali prezident Alijev a predsedníčka Komisie von der Leyenová a ktoré je základom budúcej spolupráce v oblasti zelenej energie a obsahuje záväzok zdvojnásobiť kapacitu južného koridoru zemného plynu, aby sa do roku 2027 do EÚ dodávalo aspoň 20 miliárd metrov kubických plynu ročne; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že memorandum sa zameriava len na spoluprácu v energetike a nepodlieha žiadnym podmienkam; víta účasť Azerbajdžanu na programe EU4Energy a vyzýva krajinu na výraznejší pokrok v energetickej efektívnosti;

57.  vyzdvihuje potenciál Azerbajdžanu ako výrobcu a budúceho vývozcu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä energie vetra na mori a zeleného vodíka, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom v tejto oblasti a podporili Azerbajdžan v jeho úsilí zmeniť sa z dodávateľa ropy a zemného plynu na partnera EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že používanie fosílnych palív len zhorší súčasnú klimatickú krízu, v ktorej žijeme; zdôrazňuje, že EÚ by mala investovať do energie z obnoviteľných zdrojov, aby splnila svoj klimatický záväzok; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby podnikli zásadné kroky na urýchlenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti;

58.  vyzýva Azerbajdžan, aby sa ešte viac angažoval v boji proti zmene klímy a ochrane životného prostredia; vyzýva Azerbajdžan, aby zvýšil svoje ciele pre znižovanie emisií ako súčasti svojho vnútroštátne stanoveného záväzku znižovania emisií a aby sa vážne zaviazal k znižovaniu emisií;

59.  berie na vedomie pokrok v rokovaniach o novej komplexnej dvojstrannej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom a vyzýva rokujúce strany, aby v novej dohode zvážili posilnenú spoluprácu nad rámec energetiky; trvá na tom, že ľudské práva, právny štát, demokracia a dobrá správa vecí verejných musia byť prioritou; odporúča intenzívnejšiu medziparlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom so širokým programom otázok spoločného záujmu; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie medzinárodného práva a noriem sú pre dosiahnutie dlhodobého mieru so susedmi Azerbajdžanu a v širšom regióne prvoradé;

60.  víta významné obchodné toky medzi EÚ a Azerbajdžanom a vysokú úroveň investícií EÚ v Azerbajdžane; zdôrazňuje, že hospodárskym a investičným plánom pre východné partnerstvo by sa mohli zmobilizovať ďalšie investície do budovania dynamického a odolného hospodárstva vo výške až 2 miliárd EUR, ktoré prinesú reálne výhody pre obyvateľov Azerbajdžanu a podporia zelenú a digitálnu transformáciu krajiny; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala regionálny rozvoj v Azerbajdžane vrátane vidieka, poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín, a víta hlavné iniciatívy zamerané na podporu hospodárskej udržateľnosti a odolnosti v Azerbajdžane; berie na vedomie potenciál spolupráce s európskymi podnikmi a investormi na projektoch obnovy a rekonštrukcie Azerbajdžanu;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan dosiahol minimálny pokrok v úsilí odstrániť najhoršie formy detskej práce, sexuálneho vykorisťovania a núteného žobrania;

62.  konštatuje, že odblokovanie regionálnych dopravných a komunikačných spojení bude významnou príležitosťou pre sociálno-ekonomický rozvoj v Zakaukazsku; zdôrazňuje potrebu toho, aby sa to stalo pri plnom rešpektovaní suverenity všetkých krajín v regióne a podľa zásady reciprocity; zdôrazňuje, že v rámci trojstrannej dohody o prímerí z novembra 2020 Arménsko aj Azerbajdžan súhlasili s odblokovaním spojenia medzi západnými regiónmi Azerbajdžanskej republiky a Nachičevanskou autonómnou republikou a so zabezpečením spojení medzi Arménskom a Náhorným Karabachom;

63.  víta iniciatívu na vytvorenie novej regionálnej platformy Azerbajdžan – Gruzínsko – Arménsko a vyzýva EÚ, aby podporovala regionálnu spoluprácu s cieľom posilniť mier, bezpečnosť a prosperitu v regióne;

64.  berie na vedomie strategickú zemepisnú polohu Azerbajdžanu ako potenciálnej brány medzi Európou a Strednou Áziou a ďalšími regiónmi ako súčasti tzv. stredného koridoru, ktorý si na dosiahnutie plnej funkčnosti vyžiada investície a financovanie EÚ; zdôrazňuje, že v tzv. stredný koridor by mohol zohrať významnú úlohu pri hľadaní alternatív k obchodným trasám cez Rusko;

65.  naliehavo preto vyzýva EÚ, aby podporovala Azerbajdžan a krajiny v jeho susedstve v úsilí o vytvorenie spojení cez Kaspické more a Kaukaz a udržiavala úzke kontakty s Azerbajdžanom a krajinami Strednej Ázie s cieľom vypracovať projekty prepojení medzi Európou, južným Kaukazom a Strednou Áziou; vyzýva na nepopierateľný pokrok v štúdii k výstavbe transkaspického plynovodu, ktorý prispeje k bezpečnosti dodávok energie a diverzifikácii dodávateľov, zdrojov a trás do Európskej únie a nebude prechádzať cez ruské územie; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila bilaterálne výmeny v rámci dialógu na vysokej úrovni o doprave;

66.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby lepšie využívala programy a projekty dostupné v rámci Východného partnerstva, najmä projekty, ktoré podporujú medziľudské kontakty medzi EÚ a Azerbajdžanom, ako napríklad jednoduchšie cestovanie a akademické výmeny;

o
o   o

67.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde Azerbajdžanu.

(1) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 421. (2) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 156. (3) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 148. (4) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 198. (5) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 70. (6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0012. (7) Ú. v. EÚ L 246, 17.9.1999, s. 3. (8) Ú. v. EÚ L 265, 24.10.2018, s. 18. (9) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 158. (10) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130. (11) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 61. (12) https://rm.coe.int/report-on-the-visit-to-azerbaijan-from-8-to-12-july-2019-by-dunja-mija/168098e108 (13) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 107. (14) https://pace.coe.int/en/files/29711/html