Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej kapitolu 2 oddiel 2 o ustanoveniach o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP“),

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo samitu Európskej rady v Santa Maria da Feira 19. a 20. júna 2000,

–  so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2008, ktorý prijala Európska rada 17. decembra 2004,

–  so zreteľom na nový hlavný civilný cieľ 2008, ktorý prijala Európska rada 19. novembra 2007,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam,

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 19. novembra 2018, o ustanovení paktu o civilnej SBOP,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2022 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017), strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti z 10. decembra 2018 a sprievodný akčný plán zo 4. júla 2019 a na stratégiu a akčný plán Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 21. decembra 2021 na posilnenie účasti žien na civilných misiách SBOP na roky 2021 – 2024,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o mládeži vo vonkajšej činnosti z 5. júna 2020,

–  so zreteľom na plán Rady v oblasti zmeny klímy a obrany z 9. novembra 2020,

–  so zreteľom na dokument Rady s názvom Koncepcia integrovaného prístupu ku zmene klímy a k bezpečnosti z 5. októbra 2021,

–  so zreteľom na tretiu výročnú konferenciu o preskúmaní paktu o civilnej SBOP, ktorá sa konala 19. novembra 2021 v Bruseli,

–  so zreteľom na štvrtú a poslednú výročnú konferenciu o preskúmaní paktu o civilnej SBOP, ktorá sa konala 16. novembra 2022 v Bruseli,

–  so zreteľom na závery Rady o pakte o civilnej SBOP z 13. decembra 2021,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009(1) (nariadenie NDICI),

–  so zreteľom na „Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti“, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a potvrdila Európska rada 25. marca 2022,

–  so zreteľom na závery Rady o pakte o civilnej SBOP z 12. decembra 2022,

–  so zreteľom na správu ESVČ o nadväzujúcej východiskovej štúdii o integrácii ľudských práv a rodovej rovnosti do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie z 30. marca 2022,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0091/2023),

A.  keďže civilné krízové riadenie je od roku 1999 kľúčovým pilierom SBOP EÚ v oblasti predchádzania konfliktom, stabilizácie a podpory udržateľného mieru; keďže od začiatku civilnej policajnej misie EÚ (EUPM) v Bosne a Hercegovine v roku 2003 ako úplne prvej misie SBOP uplynulo 20 rokov; keďže civilné krízové riadenie má svoj základ v zmluvách a prioritách z Feiry z roku 2000; keďže členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie požiadaviek na spôsobilosť misií podľa článku 42 Zmluvy o EÚ; keďže EÚ v súčasnosti udržiava 12 civilných misií a počas 20 rokov riadenia civilných kríz zriadila 24 misií na troch rôznych kontinentoch, čo dokazuje, že dopyt po civilnom krízovom riadení vzrástol, a to aj v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska voči Ukrajine; keďže civilné misie majú zásadný význam v rámci širšej reakcie EÚ na bezpečnostné výzvy nevojenskými prostriedkami a vyžadujú si účinnú odbornú prípravu a operačné spôsobilosti, aby udržali krok s vyvíjajúcim sa prostredím hrozieb pre východ a juh Európy; keďže zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie a humanitárna kríza v Európskej únii a jej okolí viedli k zvýšeniu nárokov na misie SBOP, čím sa značne zaťažil rozpočet spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“);

B.  keďže jedným z cieľov strategického kompasu EÚ je posilniť civilné a vojenské misie a operácie SBOP EÚ tým, že sa im poskytnú pevnejšie a pružnejšie mandáty, podporí sa rýchly a pružnejší rozhodovací proces a zabezpečí sa väčšia finančná solidarita; keďže identita misií SBOP v EÚ posilňuje EÚ ako legitímnu civilnú mocnosť; keďže EÚ je odhodlaná stať sa asertívnejším a rozhodnejším poskytovateľom bezpečnosti, ktorý bude lepšie pripravený čeliť súčasným a budúcim hrozbám a výzvam a spolu so svojimi partnermi brániť európsky a globálny bezpečnostný poriadok; keďže civilná SBOP je pre EÚ jedinečným nástrojom, ktorý jej umožňuje reagovať na najnaliehavejšie krízy civilnými prostriedkami; keďže prístup SBOP k plánovaniu, zdrojom a logistike jej dáva potenciál stať sa hlavným nástrojom civilného krízového riadenia počas mimoriadnych udalostí a keďže by sa mala využívať ako praktické centrum odolnosti a obnovy spoločnosti v prípade katastrof spôsobených človekom aj prírodných katastrof; keďže by mal umožniť misiám a operáciám SBOP rýchlo sa prispôsobiť novým hrozbám a výzvam a zvýšiť ich účinnosť, a to aj vzhľadom na nový bezpečnostný kontext a rastúcu prítomnosť našich strategických konkurentov v operačných oblastiach; keďže v súčasnom geopolitickom kontexte je naliehavo potrebná účinnejšia civilná SBOP; keďže EÚ a členské štáty sa dohodli na posilnení civilnej SBOP prostredníctvom novej dohody, ktorá umožní rýchlejšie nasadenie aj v zložitých podmienkach;

C.  keďže Rada v Göteborgu v roku 2001 rozhodla, že nasadí 200 sudcov a prokurátorov, skupinu odborníkov v oblasti civilnej správy a tímy civilnej ochrany v počte až 2 000 osôb; keďže v roku 2010 sa do skupiny pre hlavný civilný cieľ (CHG) pridalo 285 expertov na analýzu konfliktov, spravodlivosť v prechodnom období a dialóg a vytvorili sa tímy civilnej reakcie (CRT), 100-členná skupina expertov;

D.  keďže civilná SBOP prispieva k integrovanému prístupu ku konfliktom a krízam v oblastiach, ako je policajná činnosť, právny štát, civilná správa, reforma sektora bezpečnosti a monitorovanie v súlade s článkami 42 a 43 Zmluvy o EÚ, a sprevádzajú ju doplňujúce opatrenia vykonávané v kontexte nástroja EÚ Globálna Európa, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti;

E.  keďže prijatie paktu o civilnej SBOP v roku 2018 predstavovalo významný pokrok pri posilňovaní civilného krízového riadenia EÚ, zvyšovaní iniciatívy členských štátov, ich zodpovednosti za zdroje a prispievaní zdrojmi; keďže na dosiahnutie dohodnutých cieľov, ktoré sa ešte len majú splniť, a na zvýšenie legitímnosti týchto misií je potrebná vyššia úroveň politického a technického záväzku a ľudských a hospodárskych zdrojov zo strany členských štátov;

F.  keďže úlohy civilnej SBOP sa v priebehu rokov rozšírili tak, aby zahŕňali okrem iného spravodlivosť v prechodnom období, mediáciu, dialóg a analýzu konfliktov, podporu vykonávania reforiem prostredníctvom praktického poradenstva, odbornej prípravy a vybavenia, a keďže sa musia bezodkladne prispôsobiť novým a vznikajúcim výzvam, ako sú hybridné hrozby vrátane kybernetických útokov, zneužívanie migrácie, zahraničné zasahovanie, ovplyvňovanie a manipulácia s informáciami, terorizmus a radikalizácia, námorná bezpečnosť, organizovaná trestná činnosť a ochrana kultúrneho dedičstva; keďže misie a operácie SBOP EÚ sú tiež terčom hybridných hrozieb vrátane dezinformácií, čo ohrozuje ich účinnosť pri stabilizácii krajiny, v ktorej sú nasadené; keďže zmena klímy a degradácia životného prostredia vážne ovplyvňujú operačné prostredie krízového riadenia a vyžadujú si zvýšenú pozornosť pri plánovaní a realizácii civilných misií;

G.  keďže v mnohých oblastiach postihnutých konfliktom žije veľa mladých ľudí; keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do vytvárania udržateľného mieru a bezpečnosti a prispievať k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru vrátane podpory právneho štátu, spravodlivosti a zmierenia; keďže EÚ sa zaviazala presadzovať práva detí vo svojej vonkajšej činnosti, ale tento záväzok sa v kontexte SBOP ešte plne nerealizuje;

H.  keďže EÚ sa zaviazala klásť agendu v oblasti žien, mieru a bezpečnosti do centra svojej SZBP a členské štáty sa zaviazali podporovať lepšie zastúpenie žien v misiách SBOP, ale v civilnom pakte SBOP z roku 2018 sa nestanovuje konkrétny cieľ pre zastúpenie žien v civilných misiách a rodová rovnosť sa v ňom nespomína;

I.  keďže zastúpenie žien v misiách a operáciách SBOP sa počas päťročného obdobia rokov 2015 - 2020 nezmenilo; keďže v civilných štruktúrach veliteľstva [Riaditeľstvo pre integrovaný prístup k bezpečnosti a mieru (ISPD), Riaditeľstvo pre bezpečnostnú a obrannú politiku (SECDEFPOL), útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC)] tvoria ženy približne 50 % všetkých zamestnancov, ale v riadiacich funkciách sú naďalej zastúpené nedostatočne (30 %);

J.  keďže od roku 2017 je pre všetkých zamestnancov povinná odborná príprava pred nasadením, ktorá zahŕňa prvky ľudských práv a rodovej rovnosti; keďže viac ako tretina respondentov správy ESVČ o nadväzujúcej východiskovej štúdii o integrácii ľudských práv a rodovej rovnosti do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie neabsolvovala takúto prípravu;

K.  keďže členské štáty majú do mája 2023 prijať nový pakt o civilnej SBOP s cieľom pokračovať v úsilí smerujúcom k účinnejším a schopnejším civilným misiám SBOP, a to najmä so zreteľom na narastajúce bezpečnostné výzvy na globálnej úrovni; keďže meniaca sa geopolitická situácia a meniace sa bezpečnostné prostredie vrátane konfliktov v okolí Európskej únie a na európskej pôde, ako aj nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine, dezinformácie, terorizmus a hybridné a zlomyseľné hrozby si vyžadujú plné odhodlanie posilniť civilnú SBOP prostredníctvom nového paktu o civilnej SBOP;

Posilnenie strategickej vízie civilného krízového riadenia

1.  zdôrazňuje, že civilné krízové riadenie EÚ významne prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti a zohráva kľúčovú úlohu pri vykonávaní integrovaného prístupu EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;

2.  pripomína, že krízové riadenie je základom SBOP EÚ, najmä prostredníctvom jej vojenských a civilných misií a operácií; pripomína, že hlavným záverom analýzy hrozieb do roku 2020 bola potreba posilniť schopnosť EÚ rýchlo reagovať na krízy a zvýšiť jej celkovú pripravenosť; zdôrazňuje preto význam úloh, ktoré sú zverené personálu slúžiacemu v civilných misiách SBOP, z čoho vyplýva, že členské štáty musia poskytnúť príslušné profily na zvýšenie národných príspevkov do civilných misií SBOP a ESVČ musí vykonávať pozornú politiku v oblasti ľudských zdrojov; konštatuje, že EÚ zohráva kľúčovú úlohu aj pri zabezpečovaní pracovných miest pre medzinárodných a miestnych zamestnancov;

3.  vyzýva členské štáty, aby využili nový pakt o civilnej SBOP na posilnenie svojej strategickej vízie civilného krízového riadenia objasnením úlohy, účinnosti a pridanej hodnoty civilnej SBOP a vymedzením spoločnej úrovne ambícií pre civilné krízové riadenie;

4.  pripomína, že analýza hrozieb, ktorá predchádzala prijatiu strategického kompasu v roku 2022, predstavovala jedinečné úsilie o aktualizáciu bezpečnostnej a obrannej doktríny EÚ; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby túto analýzu využili pri diskusiách o budúcnosti civilného krízového riadenia a plánovanom využívaní civilného nástroja SBOP;

5.  domnieva sa, že tradičné úlohy civilnej SBOP, ako sú policajná činnosť, právny štát, civilná správa, reforma sektora bezpečnosti (SSR), monitorovanie, odzbrojenie a demobilizácia sú pre stabilizáciu a modernizáciu sektorov bezpečnosti a spravodlivosti aj naďalej dôležitejšie než kedykoľvek predtým; zdôrazňuje potrebu pokračovať v aktualizácii a rozširovaní úloh v rámci integrovaného prístupu a zmlúv so zreteľom na nové riziká a hrozby, ktoré vznikajú a viedli tak k novému bezpečnostnému prostrediu; zdôrazňuje, že treba medzi ne začleniť a posilniť prierezové otázky, a to najmä:

6.  zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho začlenenia koncepcií ľudskej bezpečnosti, bezpečnostných potrieb miestneho obyvateľstva, rodovej citlivosti, parlamentného dohľadu, transparentnosti a zodpovednosti miestneho bezpečnostného sektora do mandátu a operácií misie;

7.  zdôrazňuje, že úspech civilných misií SBOP do veľkej miery závisí od otvorenosti voči perspektívam a zodpovednosti hostiteľskej krajiny; podporuje využívanie prispôsobených prístupov, aktívne zapojenie vlády hostiteľskej krajiny, občianskej spoločnosti a miestneho obyvateľstva a spoluprácu s nimi; zdôrazňuje preto význam miestnej zodpovednosti počas celého vykonávania mandátu misie, od návrhu až po vykonanie, monitorovanie a hodnotenie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby si personál civilných misií SBOP budoval vzťahy založené na dôvere s hostiteľskými vládami, občianskou spoločnosťou a miestnym obyvateľstvom, čo si vyžaduje znalosť situácie, kultúrne porozumenie a znalosť miestnych jazykov; víta operačné usmernenia ESVČ pre aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do misií SBOP; pripomína, že civilné misie musia venovať osobitnú pozornosť dynamike konfliktov, rozsiahlemu posudzovaniu rizík a procesom zmierňovania a musia zahŕňať monitorovanie a hodnotenie zásahov SBOP s väčším dôrazom na ich dosah, ako aj viac mechanizmov konzultácií a spätnej väzby; odporúča vytvoriť bezpečné a zaistené formálne, neformálne a anonymné kanály pre spätnú väzbu a sťažnosti od občianskej spoločnosti, a to s cieľom pomôcť EÚ lepšie pochopiť účinnosť operácií;

8.  konštatuje, že v niektorých prípadoch je úspech civilných misií SBOP ohrozený neschopnosťou vlád hostiteľskej krajiny splniť svoje reformné záväzky; vyzýva preto na zintenzívnenie spolupráce s hostiteľskými krajinami a venovanie rovnakej pozornosti odbornej príprave a inštitucionálnym reformám; žiada, aby sa integrovaný prístup EÚ, ktorý zahŕňa civilné misie SBOP, rozvojovú pomoc a asistenciu využil na to, aby civilné misie SBOP získali potrebný vplyv na to, aby hostiteľské vlády plnili svoje záväzky a dodržiavali základné slobody a ľudské práva; zdôrazňuje význam civilnej misie SBOP v koordinácii s ostatnými medzinárodnými partnermi, ktorí sa v hostiteľskej krajine venujú podobným činnostiam; konštatuje, že civilné misie SBOP sa často uskutočňujú v krajinách a regiónoch, ktoré sú napadnuté štátnymi a neštátnymi aktérmi pripravenými podkopať schopnosť a dôveryhodnosť EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky záväzky EÚ musia byť dôveryhodné v očiach miestneho a regionálneho obyvateľstva a orgánov, pričom musia vychádzať z úzkej a čestnej spolupráce s hostiteľskými krajinami a musia udržiavať častú komunikáciu medzi personálom misie, vnútroštátnymi orgánmi a širším obyvateľstvom; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili strategickú komunikáciu o civilnom krízovom riadení s cieľom získať politickú podporu v rámci EÚ a v krajinách, v ktorých sa misie uskutočňujú, poskytovali prispôsobenú strategickú komunikáciu každej misii, zdôrazňovali ciele a hodnoty misií a prínos pre miestne obyvateľstvo, ako aj aby podporovali účinnejší nábor kvalifikovaného personálu do civilných misií SBOP vrátane žien;

9.  domnieva sa, že civilná SBOP by mala byť súčasťou širšej politickej stratégie zameranej na riešenie základných príčin konfliktov vrátane zmeny klímy; pripomína, že misie by mali vychádzať z analýz konfliktov citlivých na klímu, a vyzýva na ďalšie zohľadňovanie zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia v civilnom krízovom riadení; zdôrazňuje, že do paktu 2.0 sa musí zahrnúť prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou a jasne sa musí načrtnúť, ako sa to môže realizovať v kontexte civilného krízového riadenia; opakuje výzvu Rady v jej záverov z decembra 2022, aby sa v rámci misií a operácií podnikli konkrétne kroky na zníženie ich environmentálnej stopy s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s cieľmi stanovenými v Európskej zelenej dohode;

10.  zdôrazňuje význam hodnotenia civilného úsilia v oblasti SBOP v konkrétnych oblastiach, najmä pri riešení nových a vznikajúcich bezpečnostných výziev, ako je inštrumentalizácia migrácie, námorná bezpečnosť a organizovaná trestná činnosť; vyjadruje poľutovanie nad prevládajúcimi nedostatkami v schopnosti EÚ predchádzať hybridným hrozbám a odhaľovať ich, najmä pokiaľ ide o manipuláciu s informáciami, čo priamo ovplyvňuje úspech civilných misií SBOP; víta v tejto súvislosti rozhodnutie vypracovať súbor nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám, aby sa dosiahla koordinovaná reakcia na hybridné kampane; okrem toho víta spoločné oznámenie o kybernetickej obrannej politike, berie na vedomie význam kybernetickej odolnosti pre misie SBOP, pričom zdôrazňuje, že treba ďalej rozvíjať politiku a spôsobilosti EÚ v oblasti kybernetickej obrany vrátane vytvorenia tímov rýchlej reakcie v oblasti kybernetiky a ich rozšírenia na podporu civilných misií SBOP; opakuje, že je naliehavo potrebné rozvíjať ich spôsobilosti v oblasti strategickej komunikácie vrátane bezpečných komunikačných systémov čerpajúcich z Programu Únie pre bezpečnú konektivitu, ako aj vytvoriť spoločnú platformu na výmenu poznatkov medzi CPCC a operáciami v teréne, s využitím technologických inovácií, a zároveň posilniť kybernetickobezpečnostné povedomie a odolnosť misií SBOP; vyzýva na zvýšenie kybernetickej odolnosti celkových štruktúr CPCC a misií SBOP;

11.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby sa zamerali na pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a zakročila proti pašovaniu kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných oblastiach;

12.  žiada, aby sa nový pakt o civilnej SBOP využíval na dosiahnutie plnej, rovnocennej a zmysluplnej účasti žien v civilnej SBOP; zdôrazňuje, že ženy výrazne prispievajú k úspechu misií a operácií SBOP a zvyšujú dôveryhodnosť EÚ ako zástancu rovnakých práv pre mužov a ženy na celom svete; pripomína, že akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III (2020 – 2024) vyžaduje systematické začleňovanie rodového hľadiska do všetkých politík a vonkajších činností EÚ vrátane SBOP; naliehavo vyzýva členské štáty a ESVČ, aby podporovali zvýšenie počtu žien v operáciách SBOP, a to v rámci prvého kroku aj na zvýšenie účasti žien aspoň na 40 % vo všetkých misiách a na všetkých úrovniach do roku 2024; Odporúča, aby členské štáty schválili stratégiu a akčný plán CPCC na zvýšenie účasti žien v civilných misiách SBOP na roky 2021-2024; vyzýva preto členské štáty, aby sa zaviazali k postupnému dosiahnutiu rodovej rovnosti pri vymenúvaní vedúcich misií a iných vyšších vedúcich pozícií; podporuje ich úzku spoluprácu s miestnymi aktérmi občianskej spoločnosti pri presadzovaní rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska tam, kde je to možné;

13.  vyzýva na účinné uplatňovanie programu ochrany detí a detí v ozbrojených konfliktoch, ako aj programu Mládež, mier a bezpečnosť v civilnom krízovom riadení, na aktívne zapojenie mladých ľudí do navrhovania a vykonávania misií a operácií a na uplatňovanie prístupu zohľadňujúceho potreby mladých ľudí pri analýze konfliktov;

14.  zdôrazňuje, že predvídanie budúcich zmien v bezpečnostnom prostredí je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby civilné krízové riadenie dosiahlo svoje strategické ciele; žiada, aby sa v novom pakte o civilnej SBOP využívalo plánovanie viac založené na scenároch, strategický výhľad a analýza konfliktov, ako aj včasné varovanie pri rozhodovaní o misiách a mandátoch;

15.  vyzýva CPCC, EUMCC a Vojenský štáb EÚ, aby vypracovali model na vytváranie a zdieľanie najlepších postupov koncepcií plánovania kampaní a/alebo misií, ktoré by sa v čo najskoršom štádiu zdieľali s partnermi dôležitými pre úspech kampane;

16.  vyzýva CPCC a útvar EÚ pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), aby kládli dôraz na odborné civilno-vojenské vzdelávanie všetkého personálu v misiách SBOP využívaním Európskej akadémie bezpečnosti a obrany na pomoc pri formovaní odborných znalostí odborníkov v oblasti civilnej a obrannej politiky s cieľom zabezpečiť, aby personál SBOP dokázal lepšie rozpoznať a reagovať na zložité bezpečnostné výzvy, ktoré sa vyskytujú v krajinách ich nasadenia;

17.  vyzýva ESVČ, MPCC, CPCC a veliteľstvá SBOP, aby podporovali novú kultúru porozumenia medzi civilnými a vojenskými partnermi založenú na posilnených inštitucionálnych vzťahoch a spoločnej informovanosti a hodnotení v snahe vytvoriť komplexný rámec a kultúru plánovania;

18.  naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby vypracovali konkrétny plán vykonávania integrovaného prístupu a zabezpečili, že všetky príslušné nástroje EÚ a členských štátov (vojenská SBOP, Globálna Európa, nástroj predvstupovej pomoci) sa budú uplatňovať jednotne a budú účinnejšie viesť k dosiahnutiu celkových cieľov EÚ; vyzýva na ďalšie úsilie o zvládnutie prechodu medzi rôznymi politickými a technickými nástrojmi EÚ;

19.  zdôrazňuje význam spolupráce vrátane užšej koordinácie týkajúcej sa mandátov s tretími krajinami a partnermi, ako sú OSN, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a NATO, pri riešení súčasných a budúcich bezpečnostných hrozieb a výziev;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby kandidátske krajiny EÚ v jednotlivých prípadoch prizývali a zapájali do civilných misií SBOP a zúčastňovali sa na nich; vyzýva na pomoc zainteresovaným krajinám s cieľom vyškoliť ich a pripraviť na takúto účasť; v tejto súvislosti pripomína pridanú hodnotu, ktorú môžu pre civilné misie SBOP priniesť partnerstvá s tretími krajinami; víta podporu tretích krajín, pokiaľ ide o Ukrajinu, a pripomína, že krajiny ako Nórsko, Island, Austrália, Švajčiarsko, Spojené štáty, Kanada, Nový Zéland a Spojené kráľovstvo by tiež mohli priniesť značné politické a finančné zdroje pre civilné misie SBOP; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj rámec pre dohody o účasti s partnermi z tretích krajín, keďže počet vyslaných expertov z tretích krajín sa od roku 2010 znížil z 200 na 10;

Vykonávanie paktu

21.  berie na vedomie úspechy paktu z roku 2018 pri zapájaní členských štátov do vypracúvania ich národných plánov vykonávania, a to aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a výmeny osvedčených postupov a získaných poznatkov, ďalším nadviazaním na ne v rámci štruktúrovaných a pravidelných procesov v oblasti spôsobilostí, ktoré sa majú dohodnúť, a podpory regionálnej spolupráce a jednotných akcií medzi členskými štátmi;

22.  podporuje iniciatívy zamerané na rozvoj nástroja odbornej prípravy a vybavenia pre civilné misie s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ podporovať tretie krajiny a reagovať na ich konkrétne očakávania a potreby; žiada preto, aby sa pokračovalo v tomto úsilí, aby sa stanovilo viac číselných cieľov a aby sa stanovili harmonogramy pre všetky opatrenia vrátane určenia zodpovedných subjektov;

23.  zdôrazňuje výzvy, ktorým čelia civilné misie SBOP, ako je dostupnosť spôsobilostí a zdrojov, schopnosť reagovať, nedostatok kľúčových ukazovateľov výkonnosti, rýchlejšie rozhodovanie a pružnejšie, prispôsobivejšie, modulárne misie a jasnejšie mandáty, a že tieto výzvy už boli zdôraznené v prvom pakte, ktorý viedol k zvýšenému zameraniu na civilnú SBOP, ale nie k úplnému sfunkčneniu a zodpovedajúcemu zvýšeniu účasti a iniciatíve členských štátov, ktoré je potrebné naliehavo riešiť v novom pakte o civilnej SBOP;

24.  berie na vedomie množstvo dlhodobo prebiehajúcich civilných misií SBOP, ktoré zdôrazňuje potrebu dobre definovaných politických aj operačných cieľov a stratégií ukončenia a ich hodnotenia; vyzýva na zavedenie stratégií ukončenia pre civilné misie s ukazovateľmi merania ich úspešnosti, ktoré umožnia rýchlejšie ukončenie misií po splnení operačných a politických cieľov, ako aj v prípade, že neboli splnené, alebo keď už nie je možné splniť príslušné bezpečnostné, politické alebo strategické podmienky v krajine usadenia; vyzýva preto na úprimnú politickú diskusiu o ukončení misií, ktoré nevytvárajú želaný vplyv, čo by mohlo legitimizovať absenciu pokroku v hostiteľskej krajine;

25.  konštatuje, že jedinými hodnoteniami mandátov civilných misií SBOP, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú, sú strategické preskúmania, ktoré prispievajú k obnoveniu, prispôsobeniu alebo ukončeniu misie; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť a zaviesť systém a metodiku na hodnotenie výkonnosti misií, ich účinnosti a finančného riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nestranného a nezávislého mechanizmu hodnotenia vplyvu misií; víta dokument o možnostiach hodnotenia, ktorý na tento účel predložila ESVČ; pripomína, že na hodnotenie civilných misií SBOP a ich účinnosti musia byť vyčlenené primerané zdroje a že systematické hodnotenia by mali byť súčasťou politického rozhodovania o súčasných aj budúcich misiách;

26.  víta operačné usmernenia útvaru ESVČ pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) s cieľom poskytnúť nástroje, ktoré civilným misiám SBOP umožnia aktívne spolupracovať s aktérmi občianskej spoločnosti ako kľúčovými partnermi na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach procesov; víta operačné usmernenia ESVČ o uplatňovaní ľudských práv a náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a vyzýva na ich účinné vykonávanie, najmä prostredníctvom zavedenia jasných vnútorných postupov na riadenie rizík súvisiacich s ľudskými právami v súvislosti s podporou bezpečnostného sektora.

Posilniť a zabezpečiť spôsobilosti zodpovedajúce úrovni ambícií paktu

27.  vyzýva ESVČ, aby spolu s príslušnými útvarmi Komisie a členskými štátmi vypracovala štruktúrovaný a pravidelný proces rozvoja civilných spôsobilostí s cieľom posúdiť dostupnosť potrieb členských štátov v oblasti spôsobilostí, vypracovať požiadavky, vykonať analýzu nedostatkov a pravidelne preskúmavať pokrok; nabáda podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby preskúmala možnosť poskytnutia finančných stimulov na podporu členských štátov v ich úsilí o rozvoj spôsobilostí, ako sa uvádza v civilnom pakte z roku 2018, a zároveň pripomenula členským štátom, aby v novom pakte zachovali záväzok rozvíjať celú škálu spôsobilostí potrebných na vykonávanie a udržiavanie misií civilného krízového riadenia;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že civilné misie SBOP sú jednými z hlavných záväzkov v pakte, naďalej trpia tým, že členské štáty neplnia svoje sľuby poskytnúť dostatočný personál, takže 10 členských štátov v súčasnosti poskytuje 78 % vyslaného personálu a 17 členských štátov len 22 %; vyzýva členské štáty, aby v novom pakte zachovali záväzok spoločne zvýšiť počet a podiel vyslaných pracovníkov vo všetkých misiách a na všetkých úrovniach, pričom cieľom je poskytnúť vyslaných pracovníkov na obsadenie 100 % všetkých operačných pozícií a aspoň 60 % vyslaných pracovníkov na neoperačné pozície; vyzýva členské štáty, aby zosúladili vysielanie svojho personálu s cieľom znížiť rušivý vplyv nekoordinovanej fluktuácie personálu v misiách; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vyslaní pracovníci budú za svoju účasť na misiách EÚ odmeňovaní prostredníctvom politík kariérneho rastu; vyzýva ESVČ, aby preskúmala súčasnú situáciu a stanovila pre členské štáty ukazovatele, ktoré by merali mieru fluktuácie a mieru zamestnanosti po skončení pracovného pomeru na základe kategórie pracovného miesta a typu zamestnania;

29.  zdôrazňuje potrebu reformovať politiku ľudských zdrojov a systém riadenia a zabezpečiť, aby pracovné podmienky v civilných misiách SBOP prispievali k bezpečnejšiemu a inkluzívnejšiemu prostrediu, najmä pre ženy; víta úsilie ESVČ riešiť nedostatky v podpore poskytovanej zamestnancom misií vrátane revízie kódexu správania s osobitným zameraním na zásady v oblasti ľudských práv a vypracovať model na vytváranie a výmenu koncepcií kampane a/alebo plánovania misií s najlepšími postupmi; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť sieť dôverných radcov; vyzýva na formalizovaný, zmysluplný a systematický proces konzultácií so zástupcami personálu slúžiaceho v civilných bezpečnostných misiách EÚ; vyzýva ESVČ, aby preskúmala spôsoby, ako znížiť fluktuáciu a počet voľných pracovných miest, okrem iného aj predĺžením doby nasadenia;

30.  vyjadruje poľutovanie nad napätými zdrojmi ESVČ v oblasti civilnej SBOP vo všeobecnosti vrátane CPCC, ktorý so 110 zamestnancami v súčasnosti poskytuje podporu 12 misiám s 2 200 členmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchlu transformáciu CPCC na plne funkčný operačný štáb tým, že zabezpečia, aby mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, personál a odbornosť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby MPCC plánoval a viedol všetky vojenské misie s jasnou hierarchiou velenia a aby sa mu poskytol potrebný personál, finančné prostriedky a infraštruktúra; zdôrazňuje, že treba zvýšiť civilno-vojenskú koordináciu a interakciu na úrovni EÚ a zvýšiť komplementárnosť a synergie s vojenskou SBOP a zároveň zachovať oddelenie civilného a vojenského velenia;

31.  zdôrazňuje, že odborná príprava je kľúčom k účinnosti, ktorá je zase nevyhnutná pre úspešné civilné misie SBOP; požaduje komplexné posúdenie celkovej štruktúry odbornej prípravy civilnej SBOP s cieľom identifikovať potreby, nedostatky a prekrývanie odbornej prípravy v rámci členských štátov v záujme zlepšenia a harmonizácie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy pre SBOP, najmä so zameraním na potreby miestneho obyvateľstva; domnieva sa, že základné prvky a koncepcie ľudských práv a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti by sa mali systematicky začleňovať do odbornej prípravy pred nasadením a do úvodnej odbornej prípravy; pripomína, že odborná príprava pre civilné misie SBOP musí personálu poskytnúť vedomosti, porozumenie, zručnosti a prístup, ktoré sú potrebné v zložitom kultúrnom prostredí, a to aj vo vzťahu k potrebám miestneho obyvateľstva, a preto by mala zahŕňať kurzy o medzinárodnom humanitárnom práve, ľudských právach, rodovej rovnosti, civilno-vojenskej spolupráci, ľudskej bezpečnosti, vnímavosti voči konfliktom, boji proti rasizmu a o medzikultúrnej komunikácii;

32.  vyzýva Komisiu, ESVČ, CPCC a MPCC, aby sa lepšie prispôsobili budovaniu medziagentúrnych pracovných skupín s využitím cvičení a odbornej prípravy, ktoré by pomohli rozvíjať najlepšie postupy spolupráce medzi agentúrami a pevné medzifunkčné osobné vzťahy, ktoré sú rozhodujúce pre účinné občiansko-vojenské partnerstvá v oblastiach, ako sú krajiny Východného partnerstva;

33.  zdôrazňuje význam boja proti nepriaznivým dezinformáciám zameraným na civilné misie SBOP; vyzýva aj na posilnenie odbornej prípravy personálu misií v oblasti predchádzania hybridným hrozbám, ich odhaľovania a riešenia, najmä v oblasti manipulácie s informáciami; berie na vedomie zintenzívnenie spolupráce medzi oddelením ESVČ StratCom a misiami EÚ v boji proti dezinformačným operáciám zameraným na tieto misie; vyzýva na to, aby táto spolupráca zahŕňala aj v zahraničí, a na zabezpečenie dobre vyškoleného personálu v každej misii, ktorý by bol zodpovedný za monitorovanie, podávanie správ a boj proti dezinformáciám, ak je to možné; domnieva sa, že proti rozsiahlej dezinformačnej stratégii by sa malo bojovať komplexným účinným a koordinovaným akčným plánom ESVČ a EÚ s aktívnou podporou misií a delegácií;

34.  vyzýva na realizáciu udržateľného a dlhodobého budovania kapacít a odbornej prípravy, ak je to možné a potrebné, ako sú programy kaskádového školenia, s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť a úspech misií; vyzýva na to, aby mandáty misií SBOP zahŕňali poradenské a školiace úlohy v oblasti nových technológií;

35.  pripomína, že riadenie znalostí má kľúčový význam a tvorí základnú súčasť realizácie integrovaného prístupu; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať architektúru riadenia znalostí s cieľom systematickejšie udržiavať odbornosť, podporovať najlepšie postupy a získavať znalosti, ako aj podporovať kultúru učenia sa medzi zamestnancami pracujúcimi v civilných misiách SBOP a na nich; pozitívne hodnotí súčasné úsilie ESVČ a CPCC v tomto smere; vyzýva členské štáty, aby podporili zriadenie skupiny špecializovaných expertov na riadenie znalostí a hodnotenie v tejto oblasti a v CPCC;

Obnovená a sústredená pozornosť súčasným misiám

36.  víta revíziu mandátu poradnej misie EÚ na Ukrajine s cieľom plniť nové úlohy na podporu Ukrajiny v súvislosti s ruskou útočnou vojnou; pripomína, že silná podpora civilnej bezpečnosti pre Ukrajinu bude mať zásadný význam pre jej obnovu a cestu k členstvu v EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ďalej zintenzívnili podporu rozvoja civilných kapacít na Ukrajine vrátane boja proti korupcii, vytvorenia účinného systému právneho štátu a zvýšenia kybernetickej a hybridnej odolnosti; víta prácu a fyzickú prítomnosť 79 príslušníkov civilnej misie EÚ (EUAM) na území Ukrajiny; nabáda misiu, aby pokračovala vo svojej práci na podporu Ukrajiny pri dokumentovaní a vyšetrovaní vojnových zločinov; vyzýva Komisiu, aby v rámci prístupových rokovaní s Ukrajinou čo najskôr nadviazala spoluprácu s misiou EUAM na Ukrajine a využila jej skúsenosti v oblasti bezpečnosti, dlhoročné partnerstvo s ukrajinskými orgánmi a jej silnú prítomnosť v teréne; zdôrazňuje významnú podporu, ktorú misia poskytuje v oblasti vyšetrovania zločinov;

37.  víta rýchle nasadenie pozorovateľov pozorovateľská misia Európskej únie (EUMM) Georgia na arménsko-azerbajdžanskej hranici ako dôležité stabilizačné opatrenie na zníženie napätia medzi oboma krajinami; nabáda ESVČ, aby preskúmala možnosti ďalšej spolupráce medzi civilnými misiami SBOP v podobnom duchu; považuje to za pozitívny príklad modulárnych a škálovateľných mandátov, ktoré sa presadzujú v strategickom kompase a ktoré by sa mohli ďalej posilniť využívaním nástrojov rýchlej reakcie, ako sú špecializované tímy a hosťujúci experti; zdôrazňuje, že všetky takéto inovácie a zvýšená flexibilita musia byť založené na plne integrovanom prístupe v rámci opatrení krízovej reakcie, aby sa maximalizoval vplyv na mieste a zabezpečilo sa účinné využívanie rozpočtov;

38.  víta nedávne zriadenie civilnej misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) s cieľom prispieť k stabilite v pohraničných oblastiach Arménska, budovať dôveru na mieste a zabezpečiť prostredie priaznivé pre úsilie o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom; vyzýva misiu, aby prispela k akémukoľvek dialógu a iniciatíve vedúcej k posilneniu mieru a bezpečnosti v regióne; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby umožnili EUMA prístup do Lačinského koridoru s cieľom posúdiť situáciu na mieste a prispieť k jej riešeniu;

39.  uznáva, že rozhodujúca podpora misie Európskej únie na podporu právneho štátu EULEX v Kosove nedávno prispela k zníženiu napätia a obnoveniu dôvery v severnom Kosove; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby pokračovali v podpore misie mobilizáciou a vyslaním naliehavo potrebných policajných jednotiek na miesto;

40.  zdôrazňuje význam misie EUAM Irak, pomocnej hraničnej misie Európskej únie (EUBAM) v Rafahu, policajnej misie Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS), ktorá je v súčasnosti nasadená v regióne Blízkeho východu; vyzýva na všetky možné synergie medzi oboma misiami nasadenými v Palestíne;

41.  vyjadruje znepokojenie nad politickým a bezpečnostným vývojom v Líbyi; naliehavo vyzýva líbyjské orgány, aby uľahčili prácu misie EUBAM v Líbyi pri vykonávaní jej mandátu a v celom jej funkčnom rozsahu;

42.  vyjadruje uznanie piatim civilným misiám SBOP v Afrike a vyzýva na pokračovanie v plnení ich mandátov; vyzýva ESVČ, aby vzhľadom na zhoršenie politickej a bezpečnostnej situácie zvážila všetky možnosti týkajúce sa misie Európskej únie na budovanie kapacít v Mali (EUCAP Sahel Mali) a Poradnej misie EÚ v Stredoafrickej republike (EUAM RCA) vrátane rozhodnutia o ich ukončení; so znepokojením berie na vedomie vývoj bezpečnostnej situácie v Saheli a Guinejskom zálive; odsudzuje rastúcu prítomnosť Kremlinom podporovanej Wagnerovej skupiny v regióne a jej stratégiu zameranú na monopolizáciu majetku krajín, v ktorých má skupina sídlo, na úkor obyvateľstva, a odsudzuje krutosti páchané na miestnom obyvateľstve; vyzýva na vytvorenie siete bezpečnostných poradcov v rámci misií SBOP v afrických krajinách, ktoré sú ochotné spolupracovať s EÚ v oblasti vojenských a bezpečnostných záležitostí;

43.  pripomína ambiciózne ciele stanovené pre 5 000 príslušníkov polície na zasadnutí Rady vo Feire v roku 2000 a uznáva hodnotu hlavných civilných cieľov (CHG) dohodnutých od roku 2008; vyzýva na naliehavé splnenie týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o schopnosť rýchlej reakcie a využívanie mnohonárodných formácií v kontexte článku 44 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité v plnej miere realizovať ciele stanovené v strategickom kompase pre civilnú SBOP (okrem iného schopnosť nasadiť 200 expertov do 30 dní), a to na základe nedávneho úsilia EÚ konať pružnejšie, reaktívnejšie a koordinovanejšie; v tejto súvislosti víta rýchle prijatie rozhodnutia a začatie činnosti monitorovacej kapacity EÚ v Arménsku; zdôrazňuje potrebu upraviť rozhodovacie postupy vrátane preskúmania prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v niektorých aspektoch misií; zdôrazňuje potrebu vytvoriť pohotovostné plány pre každú civilnú misiu SBOP v koordinácii MPCC, CPCC a kapacitou rýchleho nasadenia v očakávaní možných núdzových situácií, v ktorých môže byť kapacita rýchleho nasadenia potrebná;

Zvýšenie financovania v súlade s ambíciami

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet SZBP na civilné misie SBOP sa medzi VFR na roky 2014 – 2020 a VFR na roky 2021 – 2027 zvýšil len nepatrne (z východiskovej sumy približne 350 miliónov EUR ročne), pričom sa zároveň zvýšil počet a úlohy misií, bezpečnostné prostredie sa stalo náročnejším, zvýšili sa náklady na operácie, zvýšila sa inflácia a zvýšil sa počet zmluvných zamestnancov, čím sa obmedzuje možnosť rozšírenia súčasných mandátov misií alebo zriadenia nových misií s cieľom reagovať na naliehavé bezpečnostné potreby; vyzýva tiež na zmenu štruktúry rozpočtu SZBP a vytvorenie jedného rozpočtového riadku na civilnú misiu SBOP, aby sa umožnila lepšia kontrola a väčšia transparentnosť;

45.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spoľahlivejší a realistickejší rozpočet SZBP, ktorý zodpovedá potrebám nových a prebiehajúcich civilných misií SBOP; požaduje podstatné zvýšenie finančných prostriedkov pridelených na rozpočet SBOP a zároveň zaistiť efektívne využívanie rozpočtových prostriedkov pridelených na civilné misie SBOP s cieľom zabezpečiť, aby účinne reagovali na krízové situácie a nepredvídané udalosti a aktívne určiť, kde by sa doplnkové projekty a programy mohli financovať z iných príslušných rozpočtov EÚ, zabezpečiť správne finančné riadenie a opatrné stanovovanie priorít v oblasti existujúcich zdrojov;

46.  domnieva sa, že je potrebné vytvoriť pevnú politiku týkajúcu sa vybavenia a služieb, ktoré potrebujú partnerské krajiny, v ktorých sa uskutočňujú civilné misie SBOP; vyzýva na zriadenie osobitnej rozpočtovej položky SZBP v rámci celkového zvýšeného rozpočtu SZBP alebo „civilného podporného nástroja“ na poskytovanie vybavenia a služieb partnerským krajinám s cieľom posilniť ich civilné spôsobilosti;

47.  víta skutočnosť, že v dôsledku súčasnej veľmi nestabilnej geopolitickej situácie a návratu vojny do Európy sa výdavky EÚ na obranu nedávno výrazne zvýšili, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v súvislosti s financovaním civilnej SBOP sa tak nestalo;

48.  vyzýva ESVČ a útvary Komisie, aby predložili viacročné rozpočtové prognózy, posúdenie prebiehajúcich činností a jasné odhady miery čerpania misií; zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú potrebné na pomoc pri príprave rozhodnutí o obmedzení neúčinných činností, na zvýšenie účinnosti a flexibility prostredníctvom jasných mandátov a na stanovenie jasne vymedzených stratégií prechodu a ukončenia; pripomína, že operačné a finančné plánovanie misií by malo ísť od začiatku ruka v ruke; vyzýva členské štáty, aby sa v počiatočných fázach schvaľovania misie konkrétne zaviazali k poskytnutiu personálu;

49.  žiada, aby nový strategický kompas poskytol misiám SBOP politické a strategické ambície, schopnosti a zdroje potrebné na dosiahnutie pozitívnej zmeny; potvrdzuje cieľ strategického kompasu dosiahnuť pozitívny vplyv, pokiaľ ide o rýchlosť a pevnosť spoločných reakcií na globálne konflikty;

50.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu a pri kontrole SBOP vrátane civilných misií SBOP; vyzýva preto na väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu o civilných misiách SBOP; dôrazne trvá na tom, aby sa mu poskytli všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade so zmluvami a voči svojim občanom; v tejto súvislosti pripomína, že súčasné poskytovanie informácií nie je dostatočné na to, aby Európsky parlament mohol vykonávať svoje povinnosti, a to až do revízie medziinštitucionálnych dohôd z roku 2002, pokiaľ ide o prístup Európskeho parlamentu k informáciám v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;

o
o   o

51.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1.