Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“), ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na články 41 až 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou zo 7. októbra 2016,

–  so zreteľom na postupy skupiny EIB, ktoré sa týkajú mechanizmu na vybavovanie sťažností, uverejnené 13. novembra 2018,

–  so zreteľom na úverovú politiku EIB v oblasti energetiky, ktorá bola uverejnená 14. novembra 2019,

–  so zreteľom na úverové kritériá EIB v oblasti energetiky z 25. júla 2013,

–  so zreteľom na plán klimatickej banky na roky 2021 – 2025, ktorý prijala Správna rada EIB 11. novembra 2020, a na novú stratégiu EIB v oblasti klímy z 15. novembra 2020,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025, ktorý bol uverejnený 2. februára 2023,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2022 s názvom Bezpečná Európa, ktorá bola uverejnená 2. februára 2023,

–  so zreteľom na prehľad EIB o opatreniach v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti 2023, ktorý bol uverejnený 2. februára 2023,

–  so zreteľom na dokument s názvom EIB Global, ktorý bol uverejnený 2. februára 2023,

–  so zreteľom na hodnotenie skupiny EIB s názvom Rýchle posúdenie operačnej reakcie skupiny EIB na krízu spôsobenú ochorením COVID‑19, ktoré bolo uverejnené 22. apríla 2022,

–  so zreteľom na správu EIB s názvom Hodnotenie podpory EIB pre mestskú verejnú dopravu v Európskej únii (2007 – 2019), uverejnenú 31. mája 2022,

–  so zreteľom na výročné správy Výboru audítorov EIB za rok 2021, ktoré boli uverejnené 21. júla 2022,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o zverejňovaní informácií o riadení rizík za rok 2021, ktorá bola uverejnená 9. augusta 2022,

–  so zreteľom na správu EIB s názvom Hodnotenie osobitných činností EIB, uverejnenú 30. mája 2022,

–  so zreteľom na správu EIB o pokroku v oblasti rozmanitosti a začlenenia za rok 2021, ktorá bola uverejnená 9. decembra 2022,

–  so zreteľom na správu EIB s názvom Činnosti skupiny EIB v regiónoch EÚ, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, v roku 2021, ktorá bola uverejnená 27. júla 2022,

–  so zreteľom na politiku smerovania EIB v oblasti súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá bola uverejnená 13. októbra 2021,

–  so zreteľom na plán EIB na adaptáciu na zmenu klímy, ktorý bol uverejnený 26. októbra 2021,

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou, ktorá nadobudla účinnosť v novembri 2021,

–  so zreteľom na správu EIB o vykonávaní politiky transparentnosti skupiny EIB v roku 2021, ktorá bola uverejnená 7. novembra 2022,

–  so zreteľom na prieskum EIB v oblasti investícií za rok 2022 – prehľad o Európskej únii, ktorý bol uverejnený 8. novembra 2022,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o správe a riadení spoločnosti za rok 2021, ktorá bola uverejnená 26. júla 2022,

–  so zreteľom na rámec skupiny EIB PATH – verzia 1.1 z októbra 2022 – Supporting counterparties on their pathways to align with the Paris Agreement (Podpora protistrán na ich ceste za dosiahnutím súladu s Parížskou dohodou), ktorý bol uverejnený 1. februára 2023,

–  so zreteľom na správu Európskeho centra investičného poradenstva EIB za rok 2021, ktorá bola uverejnená 5. júla 2022,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2020 s názvom Krízové riešenia, ktorá bola uverejnená 20. januára 2021, a správu o činnosti za rok 2021 s názvom Inovačná reakcia, ktorá bola uverejnená 27. januára 2022,

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu z 30. marca 2022 vo veci T‑299/20(1),

–  so zreteľom na pripomienky Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z augusta 2021 k návrhu rámca skupiny EIB pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť (ESSF),

–  so zreteľom na veci 1065/2020/PB, 1251/2020/PB a 1252/2020/PB týkajúce sa EIB, o ktorých rozhodla európska ombudsmanka 21. apríla 2022,

–  so zreteľom na odporúčanie európskej ombudsmanky vo veci 2168/2019/KR týkajúce sa postupu, ktorý uplatnil Európsky orgán pre bankovníctvo v prípade odchodu svojho bývalého výkonného riaditeľa na pozíciu výkonného riaditeľa finančnej lobistickej skupiny, a na jej rozhodnutie vo veci OI/3/2021/KR o postupe, ktorý uplatnila Európska obranná agentúra v reakcii na žiadosť svojho bývalého výkonného riaditeľa, aby mohol nastúpiť na vyššiu pozíciu v spoločnosti Airbus,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2022 – 2024, ktorý bol uverejnený 27. januára 2022,

–  so zreteľom na rámec skupiny EIB pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, ktorý bol prijatý 2. februára 2022,

–  so zreteľom na naliehavú reakciu solidarity EIB s Ukrajinou prijatú 4. marca 2022,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. mája 2022 o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe (JOIN(2022)0024),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o tejto dohode(2),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ (COM(2021)0400),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2022 s názvom REPowerEU: Spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (COM(2022)0108),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. februára 2023 s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti (COM(2023)0062),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu(4), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1229 zo 14. júla 2021 o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa(6),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na správu organizácie Counter Balance z roku 2019 s názvom Is the EIB up to the task in tackling fraud and corruption? Challenges for the EU Bank’s governance framework (Dokáže EIB účinne bojovať proti podvodom a korupcii? Výzvy pre riadiaci rámec banky EÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(7),

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky z 22. júla 2016 adresovaný prezidentovi EIB o otázkach konfliktu záujmov a na odpoveď prezidenta EIB z 31. januára 2017,

–  so zreteľom na správu európskej ombudsmanky o kontrole vo veci OI/1/2021/KR z 18. mája 2022, ktorá sa týka toho, ako Európska komisia rieši problém prípadov otáčavých dverí, ktoré sa týkajú jej (bývalých) zamestnancov,

–  so zreteľom na správu EIB o investíciách za obdobie 2022/2023 s názvom Odolnosť a obnova v Európe, ktorá bola uverejnená 28. februára 2023,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0210/2023),

A.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ má EIB za úlohu prispievať k dosiahnutiu cieľov EÚ, a to aj rôznymi investičnými nástrojmi, ako sú úvery, akcie, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže EIB je dlhodobou úverovou zložkou Európskej únie a je najväčším mnohostranným veriteľom na svete a zohráva dôležitú úlohu ako finančná inštitúcia podporujúca digitálnu a zelenú transformáciu;

C.  keďže EIB, ktorú vlastní 27 členských štátov EÚ, sa musí vždy snažiť podporovať ciele EÚ a predovšetkým zvyšovať potenciál EÚ v oblasti vytvárania pracovných miest, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti; keďže jej mandát zahŕňa podporu politík EÚ v tretích krajinách;

D.  keďže v roku 2022 EIB vytvorila nový útvar EIB Global na riadenie investícií mimo EÚ; keďže vzhľadom na mnohé geopolitické výzvy v roku 2022 bola úloha EIB Global veľmi dôležitá z hľadiska investícií a postavenia Európy vo svete; keďže táto vonkajšia činnosť musí byť v súlade s politickými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o Global Gateway;

E.  keďže EIB sa označila za klimatickú banku EÚ vzhľadom na dodatočné investície potrebné na uskutočnenie zelenej transformácie;

F.  keďže na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy sú v EÚ potrebné investície vo výške 1 bilióna EUR ročne, čo je o 356 miliárd EUR ročne viac ako v rokoch 2010 – 2020; keďže schopná investičná banka, ako je EIB, môže pomôcť preklenúť túto medzeru tým, že priláka súkromný kapitál;

G.  keďže EIB zohráva prostredníctvom Európskeho investičného fondu významnú úlohu pri podpore európskych malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a posilňovaní ich schopnosti vstupovať na finančné trhy, od rizikového kapitálu až po mikrofinancovanie, čím zaručuje silnú a konkurencieschopnú úniu kapitálových trhov;

H.  keďže EIB podporí v nasledujúcich piatich rokoch REPowerEU ďalšími 45 miliardami EUR v podobe úverov a kapitálového financovania;

I.  keďže integrovanejšia únia kapitálových trhov by EIB uľahčila uvoľnenie investícií, podporu a diverzifikáciu investícií do reálnej ekonomiky, najmä do MSP, a podnecovanie ďalších cezhraničných kapitálových investícií a obchodu;

J.  keďže zoznam oprávnenosti EIB v súčasnosti vylučuje vybavenie a infraštruktúru na vojenské účely; keďže investície do technológií dvojakého použitia nie sú vylúčené;

Všeobecné poznámky

1.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú EIB zohráva ako úverová zložka Európskej únie a jediná multilaterálna finančná inštitúcia, ktorá je v úplnom vlastníctve členských štátov, pričom sa jej operácie na podporu cieľov EÚ riadia politikou EÚ a podliehajú jej právnym normám; berie na vedomie správu o činnosti EIB za rok 2022 a operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025;

2.  oceňuje to, že EIB je vždy pripravená prispôsobovať sa a pretvárať sa v súlade s meniacimi sa požiadavkami politiky EÚ a zároveň dodržiavať svoje dlhodobé ciele;

3.  berie na vedomie pretrvávajúci nedostatok investícií v EÚ a zvýšenú potrebu proticyklických investícií, keďže EÚ vstupuje do štvrtého roku krízy, ktorá je dôsledkom pandémie COVID-19 a ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; v tejto súvislosti víta kľúčovú úlohu EIB ako dôležitého aktéra v investičnej politike EÚ, ktorý zasahuje vtedy, keď chýba súkromné financovanie; vyzýva EIB, aby pre investície do reálnej ekonomiky zabezpečila maximálnu mieru doplnkovosti;

4.  víta investície EIB vo výške 72,4 miliardy EUR v roku 2022 a zameranie banky na dlhodobé výzvy EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, produktivity, sociálnej súdržnosti, zmeny klímy, udržateľnosti a digitálnej transformácie;

5.  zdôrazňuje, že by bolo vhodné, aby EIB zohľadnila významné potreby financovania v modrej ekonomike, ktorá je odvetvím hospodárskeho rastu a dôležitých vedeckých objavov;

6.  konštatuje, že je potrebné pripraviť sa na budúcnosť a plánovať dlhodobú obnovu Ukrajiny; domnieva sa, že zosúladenie s politickými prioritami EÚ by sa malo stať kľúčovou hnacou silou budúcej investičnej stratégie EIB na Ukrajine;

7.  víta nové zameranie na súdržnosť a poznamenáva, že EIB by mala väčšinu svojich zdrojov venovať na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie a že súdržnosť by mala byť hlavnou prioritou jej investičnej stratégie; zdôrazňuje význam poradenských služieb EIB pri príprave a realizácii projektov pre klientov s nízkou administratívnou kapacitou a v tejto súvislosti pri pomoci spoločnostiam prispôsobiť sa meniacim sa cieľom politiky EÚ, najmä tým, ktoré sa týkajú klímy a digitalizácie;

8.  berie na vedomie tvrdenie EIB, že problémy, ktorým čelia spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou pri prístupe k financovaniu v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, „sú štrukturálnejšej povahy“; vyzýva EIB, aby riešila tieto štrukturálne prekážky prispôsobením svojho prístupu tak, aby aj MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, mohli plne využívať financovanie EIB;

9.  domnieva sa, že EIB by mohla urobiť viac pre to, aby sa prispôsobila regionálnej rozmanitosti v EÚ s cieľom zvýšiť atraktívnosť svojich fondov; očakáva, že EIB urobí viac pre riešenie najmä systémových nedostatkov, čím zlepší dostupnosť tak, aby všetky regióny EÚ mohli využívať finančnú pomoc EIB;

10.  oceňuje včasné zriadenie Európskeho záručného fondu s cieľom pomôcť zmierniť hospodársky vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na podniky; víta, že hodnotenie fondu je zahrnuté do programu hodnotiacej divízie EIB na rok 2024;

11.  víta dohody o programe InvestEU podpísané medzi EIB a Komisiou 7. marca 2022, na základe ktorých sa EIB pridelilo až 75 % záruky z rozpočtu EÚ a rozpočtu Poradenského centra InvestEU; víta výrazný dopyt na trhu po programe InvestEU a vysokú mieru jeho využívania;

12.  víta zapojenie EIB do Mechanizmu spravodlivej transformácie EÚ s cieľom riešiť sociálno-ekonomický vplyv transformácie na nízkouhlíkové hospodárstvo a vytvárať nové príležitosti pre udržateľný rozvoj v postihnutých regiónoch, ako sú uhoľné a banské regióny a iné, čím sa zabezpečí spravodlivá transformácia, pri ktorej sa na nikoho nezabudne; vyzýva EIB, aby vypracovala komunikačnú a poradenskú stratégiu na zvýšenie znalosti o týchto finančných nástrojoch a ich atraktívnosti medzi ich potenciálnymi príjemcami;

13.  konštatuje, že EIB je inštitúcia s pákovým efektom; zdôrazňuje, že rating „AAA“ EIB je dôležitým aktívom, ktoré jej umožňuje podstupovať väčšie riziká pri financovaní projektov verejného záujmu, ako je tomu v prípade súkromných komerčných bánk;

14.  vyzýva EIB, aby aj naďalej počas svojej úverovej činnosti riadne posudzovala potenciálne riziká, najmä v tomto náročnom hospodárskom a finančnom prostredí, a zároveň zabezpečila, aby jej financovanie prispievalo k riešeniu zlyhaní trhu a zabránilo účinkom vytláčania;

15.  zdôrazňuje význam dodržiavania zásady právneho štátu v Európskej únii, ako je zakotvená v Zmluve o EÚ; vyzýva EIB, aby zosúladila svoje činnosti s mechanizmom podmienenosti právnym štátom;

16.  vyzýva akcionárov EIB, aby zvážili optimálnu štruktúru vlastného imania; vyzýva akcionárov EIB, aby zvážili navýšenie kapitálu s cieľom zachovať a posilniť schopnosť EIB konať a zároveň zachovať jej úverový rating a zabezpečiť, aby jej činnosti neviedli k vytlačeniu súkromných veriteľov;

17.  konštatuje, že niektoré z najúspešnejších programov EIB sa opierajú o partnerstvá so súkromným sektorom, a to prostredníctvom prilákania súkromných investícií, napríklad prijímaním rizikovejších úverových tranží;

18.  berie na vedomie pretrvávajúcu vysokú mieru inflácie a v tejto súvislosti žiada EIB, aby posúdila prípadné väčšie finančné potreby jednotlivých projektov;

Dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na činnosti EIB v roku 2022

19.  oceňuje angažovanosť EIB na Ukrajine, ktorá sa v roku 2022 prejavila vyplatenými finančnými prostriedkami vo výške 1,7 miliardy EUR; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v podpore Ukrajiny a že EIB by mala v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri obnove ukrajinského hospodárstva a infraštruktúry; v tejto súvislosti vrelo víta iniciatívu EIB „EÚ pre Ukrajinu“ na financovanie jej obnovy a rekonštrukcie;

20.  víta, že EIB podporuje a podľa operačného plánu na roky 2023 – 2025 bude naďalej podporovať obranný priemysel EÚ a spoločné obstarávanie na základe zásady dvojakého použitia; víta novú strategickú európsku bezpečnostnú iniciatívu EIB (ďalej len „SESI“), ktorej cieľom je posilniť európsku bezpečnosť a obranu mobilizáciou investícií do výskumu, vývoja a inovácií, civilnej bezpečnostnej infraštruktúry a projektov v oblasti špičkových technológií vo výške až 6 miliárd EUR do roku 2027;

21.  vyzýva EIB, aby rozšírila program SESI a ďalej zvýšila svoje investície do európskej bezpečnosti a obrany; konštatuje, že bankové financovanie obranného priemyslu bolo v posledných rokoch narušené; vyzýva EIB, aby posúdila, kde môže prispieť k preklenutiu nedostatku investícií a zohrávať úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti EÚ s prihliadnutím na príslušné aspekty medzinárodného práva;

22.  víta rastúce úsilie EIB o podporu potravinovej a energetickej bezpečnosti a prepojenosti v kontexte prebiehajúcej vojny; zdôrazňuje skutočnosť, že vojna spôsobila vážnu humanitárnu krízu, zvýšila potravinovú neistotu a má zásadný vplyv na hospodársku a bezpečnostnú situáciu v EÚ a jej susedstve; zdôrazňuje, že pri plánovaní budúcich investícií by sa mali brať do úvahy zmeny v dodávateľských reťazcoch a obchodných a hospodárskych vzťahoch spôsobené vojnou;

23.  vyjadruje podporu EIB Global a zdôrazňuje jej kľúčový význam pre pomoc Ukrajine, čím sa pripravuje pôda pre rýchlu obnovu;

24.  zdôrazňuje dôležitú úlohu EIB pri podpore členských štátov a tretích krajín, konkrétne kandidátskych krajín na vstup do EÚ, pri prístupe na trhy rizikového kapitálu, a tým pri rozširovaní príležitostí na investovanie;

Podpora inovácií, malých a stredných podnikov, priemyslu a digitalizácie

25.  pripomína, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; pripomína, že 23 miliónov MSP v EÚ predstavuje 99 % všetkých podnikov a poskytuje približne tri štvrtiny všetkých pracovných miest; poukazuje na to, že energetická kríza a dôsledky ruskej vojny na Ukrajine pre ne predstavujú ďalšie výzvy;

26.  víta, že EIB v roku 2022 poskytla MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou financovanie v celkovej výške 16,35 miliardy EUR; konštatuje, že podľa hodnotenia EIB dosiahli operácie skupiny EIB poskytujúce dlhovú podporu pre MSP v rokoch 2010 až 2020 celkovú výšku takmer 20 miliárd EUR ročne (čisté podpísané úvery); vyzýva EIB, aby zvážila spôsoby, ako ďalej uľahčiť podporu MSP, najmä pokiaľ ide o menšie projekty financovania;

27.  zdôrazňuje, že podpora MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou sa musí v porovnaní so súčasnou úrovňou ďalej zvyšovať, najmä v súvislosti s vysokými cenami energie a rastúcimi nákladmi na suroviny a úrokovými nákladmi; zdôrazňuje, že MSP majú často obmedzené administratívne zdroje a platia viac za úvery ako veľké spoločnosti, keďže musia prijímať bankové úvery s horšími podmienkami, a ľahko prístupné finančné kanály by preto pre ne boli prínosom; preto vyzýva EIB, aby svoje programy koncipovala spôsobom, ktorý zabráni zbytočnej byrokracii a regulačnej záťaži, a tým ich čo najviac sprístupnila MSP;

28.  poukazuje na to, že stabilné dodávky energie sú základom úspešnej priemyselnej politiky, najmä pre MSP;

29.  opakuje svoju výzvu EIB, aby doplnila úsilie o vybudovanie riešení založených na údajoch s osobitným zameraním na konkurencieschopnosť MSP a aby svoje investície v tejto oblasti zamerala na preklenutie digitálnej priepasti v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a ďalšími technologicky vyspelejšími svetovými regiónmi;

30.  konštatuje, že prístup EIB k malým podnikom potrebuje revíziu z dôvodu zvyčajnej neochoty banky financovať projekty s významnou zložkou rizika alebo zaviesť mechanizmy, ktoré by tento problém kompenzovali; vyzýva EIB, aby vypracovala dlhodobú stratégiu na podporu odvetvia MSP v EÚ;

31.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EIB intenzívne zameriavala na startupy a projekty zamerané na riešenie rastúceho problému nezamestnanosti mladých ľudí na účely vytvárania bezpečných a vysokokvalitných pracovných miest;

32.  naliehavo vyzýva EIB, aby zvýšila podporu zameranú na rozširovanie európskych startupov, a to aj podstúpením väčšieho rizika pri vyplácaní rizikového kapitálu s cieľom zabezpečiť, aby sa európske startupy mohli rozširovať v EÚ a nie v tretích krajinách;

33.  pripomína, že digitalizácia a decentralizácia sú dôležitými trendmi na finančných trhoch a v bankovom sektore, a preto vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície do udržateľných a inovačných projektov orientovaných na budúcnosť;

Klimatická banka EÚ

34.  konštatuje, že v pláne klimatickej banky skupiny EIB na roky 2021 – 2025 sa uvádzajú ciele EIB, pokiaľ ide o financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré podporujú Európsku zelenú dohodu a pomôžu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu EÚ do roku 2050;

35.  berie na vedomie návrh Komisie spolupracovať s EIB a národnými podpornými bankami na hľadaní spôsobov, ako zvýšiť podporu pre investície do dodávateľského reťazca emisne neutrálneho priemyslu, a to aj prostredníctvom zavedenia operácií kombinovaného financovania;

36.  nabáda EIB, aby využila svoje operácie na uľahčenie a urýchlenie plnenia cieľov Európskej zelenej dohody a energetickej nezávislosti EÚ, pričom zohľadní najnovšie poznatky o zmene klímy, jej rozsiahlych vplyvoch a rizikách a zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj rastúcu naliehavosť toho, aby EÚ ukončila svoju nezávislosť na dovážaných fosílnych palivách, a celosvetovo zníženú cenovú dostupnosť a bezpečnosť dodávok potravín v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine;

37.  víta skutočnosť, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov vo viacerých menách na svete; poukazuje na to, že zvýšenie podielu dlhopisov denominovaných v eurách by ešte viac posilnilo medzinárodnú úlohu eura;

38.  víta skutočnosť, že 58,3 % úverov v roku 2022 sa týkalo klímy a životného prostredia, čo je nárast oproti 50,8 % v roku 2021;

39.  zdôrazňuje význam investícií do zdrojov energie s nízkymi emisiami CO2; v tejto súvislosti víta príspevok EIB k plánu REPowerEU vo forme dodatočných investícií vo výške 30 miliárd EUR; víta aktivity EIB v tejto oblasti a nabáda banku, aby zvýšila svoje úsilie;

40.  víta prvý špecializovaný plán EIB na adaptáciu na zmenu klímy, ktorého cieľom je posilniť investície a technickú podporu s cieľom chrániť projekty pred vplyvom extrémneho počasia a zvýšiť odolnosť infraštruktúry proti zmene klímy; berie na vedomie zavedenie systému hodnotenia klimatických rizík na posudzovanie fyzických klimatických rizík v priamych úverových operáciách na úrovni projektov;

41.  berie na vedomie úlohu, ktorú môže EIB zohrávať v oblasti investícií do hlbokomorských obnoviteľných zdrojov energie, najmä pokiaľ ide o návrh nástrojov, ktoré by mohli pomôcť priblížiť takéto projekty k trhu;

42.  konštatuje, že nedávne zmeny rámca EIB pre zosúladenie protistrán s Parížskou dohodou (PATH) by mohli znížiť jeho účinnosť pri presadzovaní dekarbonizácie; pripomína, že všetci príjemcovia finančných prostriedkov EIB sú už zmluvne povinní vytvoriť a uverejniť dôveryhodnú stratégiu pre zosúladenie s Parížskou dohodou;

43.  víta zavedenie novej úverovej politiky EIB v oblasti dopravy v júli 2022 a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie; vyzýva EIB, aby zvážila spôsoby zosúladenia tejto politiky s výzvami v oblasti transformácie, ktorým čelí odvetvie dopravy; pripomína, že je potrebná vyššia úroveň investícií do dekarbonizácie námorného a leteckého odvetvia;

44.  vyzýva EIB, aby financovala životaschopné projekty, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ, a projekty zamerané na zníženie uhlíkovej stopy námorného odvetvia, ako sú projekty zelených koridorov;

45.  vyzýva EIB, aby zvýšila podporu cenovo dostupného a energeticky efektívneho bývania a obnovy budov v súlade so značnými investičnými potrebami; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť poradenské služby v oblasti bývania a zapojiť miestnych, regionálnych, sociálnych a verejných poskytovateľov bývania, aby sa zabezpečilo využitie ich odborných znalostí pri rozvoji projektov financovaných EIB;

46.  žiada EIB, aby venovala osobitnú pozornosť rozhodnutiam o financovaní, ktoré sa týkajú okrajových, horských, riedko osídlených alebo ostrovných regiónov, vzhľadom na ich ťažkosti pri plnení požiadaviek Európskej zelenej dohody, pri súčasnom zachovaní a zlepšení ich prepojenia;

Investície EIB do sociálnej infraštruktúry a sociálneho zabezpečenia

47.  očakáva, že sa zvýši počet operácií financovaných EIB v oblasti sociálneho bývania v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv a vzhľadom na súčasnú krízu v oblasti bývania v EÚ; ďalej žiada, aby sa EIB pri smerovaní nového financovania naďalej zameriavala na posilnenie ekonomického postavenia žien a rodovú rovnosť;

48.  vyjadruje znepokojenie nad znepokojivým stavom systémov zdravotnej starostlivosti v mnohých členských štátoch a pretrvávajúcim nedostatkom liekov v EÚ, ktorý sa týka aj základných liekov, ako sú paracetamol a antibiotiká; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby zhodnotila možnosti ďalších investícií do odvetvia zdravotnej starostlivosti s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky EÚ v tomto odvetví;

EIB Global

49.  víta, že EIB Global v roku 2022 podporila globálne investície mimo EÚ v hodnote 9,1 miliardy EUR; očakáva, že investície EIB v krajinách mimo EÚ budú plne v súlade s politikami EÚ a politikami EÚ v oblasti vonkajšej činnosti; víta zapojenie EIB do iniciatívy Global Gateway, ktorá bude hlavne podporovať investície do infraštruktúry a MPS, a tak prispievať k cieľu EÚ, ktorým je posilňovanie jej strategickej autonómie;

50.  zdôrazňuje, že EIB Global zohráva kľúčovú úlohu v rámci stratégie Global Gateway a európskej finančnej architektúry pre rozvoj; žiada pravidelné posudzovanie vykonávania stratégie Global Gateway a súvisiacich činností EIB Global;

51.  vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoje postupy a praktiky, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv a dobrej správy vecí verejných, ktoré vyplývajú z projektov, ktoré financuje priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov; vyzýva EIB, aby objasnila, ako hodnotí finančné a reputačné riziko pri rozhodovaní o tom, či začne vyšetrovanie údajného podvodu alebo korupcie v súvislosti s investičnými projektmi;

52.  pripomína zastrešujúci záväzok EÚ chrániť a presadzovať hodnoty EÚ a zásadu právneho štátu pri svojich operáciách mimo EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do schopností náležitej starostlivosti pri pôsobení v prostrediach, ktoré sa vyznačujú výzvami v oblasti právneho štátu a obmedzeným postihom v prípadoch porušovania ľudských práv; konštatuje, že si to vyžaduje dodatočné ľudské zdroje a špecializovanú kontrolu v súlade s normou, ktorá sa uplatňuje na rozvojové banky;

53.  pripomína, že operácie EIB mimo Európy sú založené na všeobecných zásadách, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o EÚ, ako je podpora demokracie a právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že týmito zásadami by sa mali riadiť operácie EIB ako verejnej banky s mandátom v oblasti rozvoja;

54.  zdôrazňuje, že hlavným zámerom pri zriaďovaní EIB Global bolo posilnenie miestnej prítomnosti a intenzívnejšia spolupráca s delegáciami EÚ; opakuje svoju výzvu na zvýšenie počtu miestnych zamestnancov, najmä vzhľadom na uzatváranie zmlúv s väčším počtom zamestnancov z krajín, v ktorých sa financovanie uskutočňuje; podporuje prístup EIB k otváraniu regionálnych kancelárií v Afrike a zamestnávaniu miestnych uchádzačov v týchto kanceláriách s cieľom prispôsobiť svoje požiadavky miestnym potrebám;

55.  žiada EIB, aby lepšie vyhodnotila svoju účinnosť, pokiaľ ide o financovanie pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v Afrike, vzhľadom na to, že pomerne malá veľkosť projektov sa často zdá byť prekážkou v prístupe k financovaniu; požaduje vyhodnotenie možného návrhu nástrojov, ktoré uľahčia investície MSP z EÚ v tretích krajinách a zvýšia ich prístup k financovaniu, a to aj v prípade menších projektov; berie na vedomie význam úlohy EIB pri vytváraní rovnakých podmienok pre MSP so sídlom v členských štátoch, ktorých národné rozvojové banky nemajú kapacity na podporu investícií v tretích krajinách;

56.  zdôrazňuje, že rozvojové investície, do ktorých sú zapojené ženy a ktoré zohľadňujú ich potreby, sú účinnejšie a udržateľnejšie; vyzýva EIB, aby v súlade so svojim rodovo vyváženým prístupom k financovaniu zabezpečila, aby všetky jej operácie boli prospešné pre ženy a osobitne pre hospodárske odvetvia, ktoré prispievajú k posilneniu účasti žien;

57.  zdôrazňuje význam konzistentnosti a efektívnosti pri rozvojovom financovaní a naliehavo vyzýva EIB, aby kládla väčší dôraz na mobilizáciu domácich zdrojov, a žiada všeobecné zvýšenie záväzkov EIB v menej rozvinutých krajinách, ktoré sú v súlade so zásadami a hodnotami Európskej únie;

Transparentnosť a riadenie

58.  víta zavedenie indexu transparentnosti rozvojových finančných inštitúcií v roku 2023 a skutočnosť, že v súvisiacej správe sa EIB zaraďuje na podobnú úroveň ako partnerské rozvojové finančné inštitúcie vo viacerých oblastiach vrátane finančných sprostredkovateľov, environmentálnej a sociálnej oblasti, správy a zodpovednosti voči komunitám; žiada, aby boli s inštitúciami EÚ, najmä s Európskym parlamentom, vymieňané jasné a komplexné informácie;

59.  nabáda, aby boli vyššie pozície EIB obsadzované osobami vybranými na základe zásluh, schopností a skúseností a aby takéto osoby pôsobili aj v jej hlavných oblastiach činnosti;

60.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené na vyšších pozíciách a v kľúčových oblastiach činnosti EIB; pripomína svoj názor, že v tejto súvislosti je potrebné urobiť viac pre zlepšenie rodovej aj geografickej rovnováhy v EIB;

61.  opakuje svoju žiadosť o medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a EIB;

62.  kladie si otázku, či má EIB ľudské zdroje, ktoré potrebuje vzhľadom na pokračujúce rozširovanie jej funkcií a zodpovedností;

63.  opätovne vyjadruje vážne znepokojenie nad obvineniami týkajúcimi sa obťažovania, pracovného prostredia a pracovných podmienok v EIB; berie na vedomie rozsudok Všeobecného súdu z 30. marca 2022 vo veci obťažovania v EIB (Vec T-299/20), ktorým sa zrušilo rozhodnutie prezidenta EIB, že k obťažovaniu nedošlo; berie na vedomie úsilie EIB o riešenie týchto a ďalších relevantných otázok týkajúcich sa zamestnancov; naliehavo vyzýva EIB, aby zabezpečila účinné vykonávanie politiky nulovej tolerancie voči všetkým druhom obťažovania vrátane preventívnych a ochranných opatrení a riadnych a spoľahlivých mechanizmov na podávanie sťažností a podporu obetí; naliehavo vyzýva predstavenstvo EIB, aby sa zapojilo do skutočného dialógu so zástupcami zamestnancov s cieľom zaoberať sa ich obavami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v EIB sa neuznáva žiadna odborová organizácia a že delegácia zamestnancov nemá právomoc konať na rokovaniach; vyzýva vedenie EIB, aby dodržiavalo aspoň základné zásady Medzinárodnej organizácie práce, ako je sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie;

64.  berie na vedomie novú politiku boja proti podvodom EIB a zdôrazňuje význam inkluzívnej spolupráce pri rozvoji kľúčových nástrojov politiky boja proti podvodom; víta, že EIB prijala a uverejnila politiku skupiny EIB zameranú na slabo regulované, netransparentné a nespolupracujúce jurisdikcie a dobrú správu v daňových záležitostiach, ktorá dopĺňa politiku skupiny EIB v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

65.  pripomína svoje obavy, že viceprezidenti EIB okrem odvetvových zodpovedností dohliadajú na návrhy projektov zo svojich domovských krajín a majú ďalšie zodpovednosti týkajúce sa jednotlivých krajín; vyzýva EIB, aby v plnej miere vykonala všetky odporúčania, ktoré dostala od európskej ombudsmanky, pokiaľ ide o činnosti jej bývalých členov riadiaceho výboru, ako sa uvádza v rozhodnutí ombudsmanky z 27. júla 2022 vo veci 1016/2021/KR;

o
o   o

66.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.

(1) Rozsudok Všeobecného súdu z 30. marca 2022, KF/EIB, T-299/20, ECLI: EU:T:2022:171. (2) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (3) Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30. (4) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 113.