Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS) a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 (dohovor SAR) v znení neskorších zmien a na súvisiace rezolúcie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), najmä na rezolúciu MSC.167(78) z 20. mája 2004 s názvom Usmernenia o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori,

–  so zreteľom na kapitolu 5 dohovoru SAR o operačných postupoch,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na článok 1, článok 2 ods. 1, článok 3, článok 6, článok 18, článok 19 a článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na článok 67 ods. 1, článok 77 ods. 1 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na Globálny pakt OSN z 19. decembra 2018 o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624(2),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle (COM(2020)0609),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. októbra 2020 o Usmernení k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ(4),

–  so zreteľom na odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy, zaistené práva. Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí, na svoju následnú správu z roku 2021 s názvom Naliehavé volanie po ľudských právach – prehlbujúce sa nedostatky v ochrane migrantov v Stredozemí a na svoj komentár o ľudských právach zo septembra 2022 s názvom Za práva živých, za dôstojnosť mŕtvych – čas ukončiť ťažkú situáciu nezvestných migrantov v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2022 o zmenšujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť v Európe(5),

–  so zreteľom na správu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 11. októbra 2022 s názvom Nikde inde ako späť: Asistovaný návrat, reintegrácia a ochrana ľudských práv migrantov v Líbyi,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ z 21. novembra 2022 pre stredné Stredozemie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ zo 6. júna 2023 pre západné Stredozemie a Atlantik,

–  so zreteľom na správu nezávislej vyšetrovacej misie OSN v Líbyi z 20. marca 2023,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 6. júla 2023 s názvom Six steps to prevent future tragedies at sea (Šesť krokov na zabránenie budúcim tragédiám na mori),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) bolo od roku 2014 v Stredozemnom mori zaznamenaných 27 633 nezvestných (pravdepodobne mŕtvych) osôb; keďže počet obetí je najvyšší v centrálnej časti Stredozemného mora, kde podľa IOM zahynulo a zmizlo viac ako 17 000 ľudí; keďže v roku 2022 bolo zaznamenaných 2 406 mŕtvych alebo nezvestných osôb a v roku 2023 už 1 875 mŕtvych alebo nezvestných; pripomína, že táto trasa je len jednou z mnohých smrteľne nebezpečných ciest, ktorými sa ľudia snažia dostať do Európy;

B.  keďže mnohí zraniteľní ľudia, ako sú ženy a maloleté osoby bez sprievodu, patria medzi tých, ktorí sa snažia dostať do Európy prechodom cez Stredozemné more; keďže mnohým z nich hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, a preto potrebujú okamžitú ochranu;

C.  keďže záchrana životov je predovšetkým prejavom solidarity s ohrozenými, ale aj zákonnou povinnosťou podľa práva Únie a medzinárodného práva, pretože v článku 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) – ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia – sa vyžaduje, aby štáty poskytli pomoc každej osobe v núdzi na mori;

D.  keďže článok 19 ods. 2 písm. g) dohovoru UNCLOS v spojení s článkom 17 tohto dohovoru stanovuje, že cudzia loď má právo na pokojný prechod cez teritoriálne vody zmluvných štátov dohovoru, a že prechod cudzej lode sa musí považovať za plavbu, ktorá poškodzuje mier, poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu, ak táto loď v teritoriálnych vodách vykonáva nakladanie alebo vykladanie akéhokoľvek tovaru, meny alebo osoby, ktoré sú v rozpore s colnými, fiškálnymi, imigračnými alebo sanitárnymi zákonmi a inými právnymi predpismi pobrežného štátu;

E.  keďže v medzinárodnom morskom práve sa od štátov vyžaduje, aby prijali preventívne opatrenia, opatrenia včasného varovania a opatrenia reakcie s cieľom znížiť riziko úmrtí na mori, a to aj prostredníctvom prevádzkovania primeraných a účinných pátracích a záchranných služieb (SAR); keďže v európskych právnych predpisoch v oblasti ľudských práv sa od štátov vyžaduje, aby plnili pozitívne úlohy, pokiaľ ide o ochranu životov osôb v ich jurisdikcii, a aby prijali preventívne opatrenia s cieľom predísť skutočným a bezprostredným rizikám pre ľudský život;

F.  keďže v prípade, že námorné záchranné koordinačné centrum (MRCC) zodpovedné za región SAR nepreberie zodpovednosť za operáciu, vrátane prípadov, keď je nepreberanie systematické, usmernenia MSC IMO o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori z roku 2004 považujú prvé zodpovedné záchranné koordinačné centrum za zodpovedné;

G.  keďže medzinárodné námorné právo a právo v oblasti ľudských práv, ako aj právo Únie, vyžadujú vylodenie zachránených osôb na bezpečné miesto; keďže podľa práva Únie je bezpečné miesto miestom, na ktorom sa záchranné operácie pokladajú za ukončené, kde nie je ohrozená bezpečnosť života zachránených osôb, kde je možné uspokojiť ich základné ľudské potreby a je možné zorganizovať ich prepravu na ďalšie alebo na konečné miesto určenia, a to s prihliadnutím na ochranu ich základných práv v súlade so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia;

H.  keďže všetky plavidlá plaviace sa v Stredozemnom mori, aj tie, ktoré sa zúčastňujú na záchranných operáciách, majú povinnosť dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory a iné uplatniteľné pravidlá;

I.  keďže v súlade s Usmernením Komisie k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu „každá osoba, ktorá sa zúčastňuje na pátracích a záchranných akciách, musí pri ich vykonávaní dodržiavať pokyny koordinačného orgánu v súlade so všeobecnými zásadami a platnými pravidlami medzinárodného námorného práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv“; ďalej pripomína, že "kriminalizácia mimovládnych organizácií alebo akýchkoľvek iných ne‑štátnych subjektov, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné operácie, pričom dodržiavajú príslušný právny rámec, predstavuje porušenie medzinárodného práva, a preto ju právo EÚ nepovoľuje“;

J.  keďže od ukončenia operácie Mare Nostrum 31. októbra 2014 neexistuje v centrálnom Stredozemí žiadna proaktívna štátom‑ riadená SAR;

K.  keďže 20. marca 2023 Rada rozhodla o predĺžení mandátu operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ EUNAVFOR MED IRINI do 31. marca 2025, ktorej úlohou je okrem iného podporovať budovanie kapacít a výcvik líbyjskej pobrežnej stráže a námorníctva;

L.  keďže Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v súčasnosti pôsobí v Stredozemnom mori prostredníctvom agentúr Themis (ktorá podporuje Taliansko v centrálnom Stredozemí), Poseidon (ktorá podporuje Grécko na morských hraniciach s Tureckom) a Indalo (ktorá podporuje Španielsko v západnom Stredozemí);

M.  keďže líbyjská pobrežná stráž naďalej zachytáva alebo zachraňuje na mori veľký počet osôb; keďže spoločné záchranné koordinačné stredisko v Líbyi pri viacerých príležitostiach nesplnilo v plnej miere svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného námorného práva, t. j. koordinovať záchranné operácie, často nereaguje na tiesňové volania, bráni plavidlám MVO zachraňovať životy a ohrozuje životy pri záchrane alebo zadržiavaní osôb na mori; keďže prostriedky agentúry Frontex odovzdávajú informácie líbyjskému námornému záchrannému koordinačnému stredisku o ľuďoch v núdzi na mori;

N.  keďže osoby zadržané líbyjskou pobrežnou strážou sú presúvané do zariadení určených na zaistenie, kde sú systematicky vystavované svojvoľnému zadržiavaniu v neľudských podmienkach a kde sú mučenie a iné zlé zaobchádzanie vrátane znásilňovania, ako aj svojvoľné zabíjanie a vykorisťovanie, endemickým javom; keďže vysoký komisár OSN pre utečencov zastáva názor, že Líbya nespĺňa kritériá na to, aby mohla byť označená za bezpečné miesto na účely vylodenia po záchrane na mori;

O.  keďže prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s migrantmi sú rozdielne javy, na ktoré sa vzťahujú odlišné právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni; keďže obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby s použitím násilia, klamstva alebo zlého zaobchádzania na účely vykorisťovania, zatiaľ čo prevádzačstvo migrantov podľa protokolu OSN proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (Protokol OSN proti pašovaniu) je sprostredkovanie nelegálneho vstupu osoby do štátu, ktorý je zmluvnou stranou protokolu, ktorého táto osoba nie je štátnym príslušníkom alebo v ňom nemá trvalý pobyt, s cieľom získať priamo alebo nepriamo finančnú alebo inú materiálnu výhodu;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii dospel k názoru, že trvalá, silná a účinná reakcia Únie pri operáciách SAR na mori má zásadný význam pre to, aby sa zamedzilo zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more; keďže by sa mali vytvoriť legálne a bezpečné spôsoby, aby sa znížila nelegálna migrácia a počet obetí na životoch v Stredozemnom mori;

Q.  keďže vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o pokroku v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch Európsky parlament žiadal väčšie kapacity SAR pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

R.  keďže silná a trvalá solidarita medzi členskými štátmi je kľúčovou prioritou na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti na úrovni Únie po vylodení migrantov po operácii SAR;

1.  vyjadruje hlbokú ľútosť a zármutok nad opakujúcimi sa tragickými stratami na životoch v Stredozemnom mori, najmä nad nedávnym stroskotaním lode zo 14. júna 2023, keď sa v Iónskom mori pri pobreží mesta Pylos v Messénii v Grécku potopila rybárska loď, na ktorej sa nachádzalo približne 750 osôb, z ktorých sa zachránilo 104. 82 tiel sa našlo a ostatní sú nezvestní, pravdepodobne mŕtvi; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie o identifikáciu tiel a nezvestných osôb a o informovanie ich príbuzných; pripomína, že je potrebné zabezpečiť humánne a dôstojné zaobchádzanie s osobami, ktoré prežili, a vyzýva členské štáty, aby využili mechanizmus dočasného dobrovoľného premiestnenia na premiestnenie týchto osôb, pričom zohľadnia rodinné väzby a zabezpečia im primeranú starostlivosť;

2.  opätovne zdôrazňuje povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodného morského práva, t.j. povinnosť pomáhať osobám v núdzi, a vyzýva všetky členské štáty, jednotlivo, ale aj keď konajú ako členské štáty EÚ alebo na príslušných medzinárodných fórach, aby plne dodržiavali normy príslušného medzinárodného práva a práva Únie; vyzýva všetky plavidlá, ktoré vykonávajú operácie SAR, aby dodržiavali pokyny, ktoré v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie vydá príslušné záchranné koordinačné centrum, a spolupracovali s orgánmi členských štátov a agentúrou Frontex s cieľom zabezpečiť bezpečnosť migrantov;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek veľkému počtu ľudí zachránených v posledných rokoch zaznamenala IOM od roku 2014 v Stredozemnom mori 27 633 nezvestných osôb; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila súčasné postupy členských štátov v oblasti operácií SAR a okamžite začala pracovať na novom, udržateľnejšom, spoľahlivejšom a trvalejšom prístupe k nim, ktorý by nahradil súčasné ad hoc riešenia, a aby poskytla členským štátom materiálnu, finančnú a operačnú podporu s cieľom posilniť celkovú kapacitu na záchranu životov na mori a koordináciu operácií SAR;

4.  okrem toho vyzýva členské štáty a agentúru Frontex, aby posilnili proaktívne operácie SAR poskytnutím dostatočného počtu plavidiel a vybavenia špeciálne určeného na operácie SAR a personálu na trasách, kde môžu účinne prispieť k záchrane životov; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali všetky plavidlá schopné pomáhať pri operáciách SAR vrátane plavidiel prevádzkovaných mimovládnymi organizáciami; domnieva sa, že plavidlá mimovládnych organizácií a obchodná lodná doprava by nemali nahrádzať riadne plnenie povinností členských štátov a Únie v oblasti SAR; vyzýva na zriadenie komplexnej misie EÚ SAR, ktorú by vykonávali príslušné orgány členských štátov a agentúra Frontex;

5.  domnieva sa, že všetci aktéri v Stredozemnom mori by mali proaktívne odovzdávať informácie a v prípade potreby vysielať tiesňové správy „mayday“ týkajúce sa osôb v núdzi na mori orgánom zodpovedným za operácie SAR a v prípade potreby všetkým plavidlám v blízkosti, ktoré by sa mohli bezprostredne zapojiť do SAR a dopraviť tieto osoby do bezpečného prístavu vylodenia; vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili usmernenia Komisie k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu s cieľom umožniť prácu všetkých aktérov SAR; ďalej vyzýva členské štáty, aby zachovali svoje najbližšie bezpečné prístavy otvorené pre plavidlá mimovládnych organizácií a aby nekriminalizovali tých, ktorí poskytujú pomoc migrantom v núdzi;

6.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju koordinačnú úlohu v rámci kontaktnej skupiny SAR pravidelnejším zvolávaním stretnutí a združovaním všetkých aktérov zapojených do SAR vrátane mimovládnych organizácií a vlastníkov lodí s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť a spoločné postupy na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade nehôd na mori; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o činnosti kontaktnej skupiny SAR;

7.  vyzýva agentúru Frontex, aby výrazne zlepšila dostupné informácie o svojich operačných činnostiach v súvislosti so SAR, aby zverejňovala presné a podrobné informácie o svojej činnosti, pričom uznáva jej zákonnú povinnosť nezverejňovať operačné informácie, ktoré „by ohrozili dosiahnutie cieľa operácií“; vyzýva agentúru Frontex, aby si plnila svoje osobitné povinnosti vyplývajúce z nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži vrátane povinnosti pravidelne poskytovať poslancom Európskeho parlamentu, ktorým sa zodpovedá, podrobné informácie; preto zdôrazňuje najmä potrebu podrobnejších informácií po‑ operácii;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom zabrániť záchranným lodiam vstúpiť do ich teritoriálnych vôd bez predchádzajúceho povolenia v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a článkom 18 charty vo svetle Európskeho dohovoru o ľudských právach a Ženevského dohovoru, a aby prijala vhodné opatrenia, ak podľa jej posúdenia opatrenia členských štátov nie sú v súlade s právom Únie;

9.  opakuje, že členské štáty EÚ by mali zabezpečiť rýchle a nezávislé vyšetrovanie všetkých stroskotaní lodí a pri týchto vyšetrovaniach by mali využívať odborné znalosti špecializovaných orgánov pre ľudské práva; zdôrazňuje, že EÚ by mala nájsť spôsob, ako pri vyšetrovaní stroskotaní lodí uplatňovať zásady transparentnosti a zodpovednosti stanovené v pravidlách EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby si vymieňala podrobné informácie a údaje o úrovni podpory poskytovanej prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ a členských štátov pre príslušníkov pohraničnej a pobrežnej stráže v tretích krajinách vrátane Líbye, Turecka, Egypta, Tuniska a Maroka, a to nielen prostredníctvom priamych transferov, ale aj formou materiálnej, technickej a odbornej pomoci, a to aj v rámci činností agentúr EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili obvinenia zo závažného porušovania základných práv zo strany líbyjskej pobrežnej stráže a ukončili spoluprácu v prípade závažného porušovania základných práv osôb zadržaných na mori;

11.  vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru Frontex, aby zabezpečili, že vylodenie sa uskutoční len na bezpečnom mieste v súlade s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi a právom Únie, a aby zabezpečili, že takýto prístav bude najbližším bezpečným prístavom, ktorý je k dispozícii na vylodenie; pripomína všetkým aktérom, že sa musia zdržať vydávania pokynov kapitánom lodí, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo viesť k zbytočnému zdržaniu bezpečného vylodenia zachránených osôb alebo k vylodeniu zachránených osôb na nebezpečnom mieste;

12.  opakuje, že bezpečné a legálne cesty sú najlepším spôsobom, ako zabrániť stratám na životoch, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na presídlenie a v prípade potreby vytvorili humanitárne koridory do Európskej únie;

13.  pripomína, že za európske integrované riadenie hraníc by mal spoločne zodpovedať Frontex a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a plnia akékoľvek iné úlohy týkajúce sa kontroly hraníc;

14.  dôrazne odsudzuje zločineckých prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, ktorí zneužívajú zraniteľné osoby a ohrozujú životy na mori, a vyzýva na zintenzívnenie úsilia o rozbitie ich zločineckých sietí, stíhanie zodpovedných osôb a prerušenie ich nezákonnej činnosti;

15.  pripomína, že médiá a vzdelávacie inštitúcie musia obyvateľov tretích krajín včas informovať o tom, že cesta cez Stredozemné more je smrteľná a nebezpečná; vyzýva na spoluprácu s týmito tretími krajinami;

16.  konštatuje, že Európsky parlament už v minulosti zastával názor, že v rámci operácií SAR na mori má kľúčový význam trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie, ktorá by zamedzila zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more; zastáva názor, že riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti SAR si vyžaduje aktívnejší a koordinovanejší prístup Únie a jej členských štátov k operáciám SAR; je naďalej presvedčený, že agentúra Frontex by mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi zohrávať kľúčovú úlohu pri aktívnejšej reakcii Únie na SAR;

17.  domnieva sa, že v súlade s odporúčaniami Agentúry pre základné práva by sa Komisia a členské štáty mali v prvom kroku dohodnúť na výmene protokolov SAR a vypracovať najlepšie postupy, ktoré by členským štátom umožnili prispôsobiť svoje protokoly SAR; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zvážiť aj prepojenie financovania EÚ pre správu námorných hraníc s využívaním protokolov, ktoré zabezpečia včasnú pomoc ľuďom v ohrození na mori;

18.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom podmieniť financovanie tretích krajín spoluprácou v oblasti riadenia migračných tokov a boja proti obchodníkom s ľuďmi a prevádzačom migrantov;

19.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade, členským štátom a ich národným parlamentom, agentúre Frontex, Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO), Europolu, vysokému komisárovi OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) a mimovládnym organizáciám vykonávajúcim činnosti SAR.

(1) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93. (2) Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 323, 1.10.2020, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 70. (5) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 2.