Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 20. januára 2023, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/63, pokiaľ ide o metodiku výpočtu záväzkov vyplývajúcich z derivátov (C(2023)399 – 2023/2534(DEA))

P9_TA(2023)0072 B9-0161/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2023)399),

–  so zreteľom na list Komisie z 31. januára 2023, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 1. marca 2023,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu 2014/59/EÚ(1) (BRRD), a najmä na jej článok 103 ods. 7 a článok 115,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie k rozhodnutiu Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 111 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 14. marca 2023,

A.  keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63(2) odkazuje na metodiku ukazovateľa finančnej páky stanovenú v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013(3) na výpočet určitých príspevkov ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií členských štátov; keďže články 429, 429a a 429b boli zmenené nariadením (EÚ) 2019/876(4); keďže tieto zmeny nahradili predchádzajúcu metódu (metóda aktuálnej expozície – CEM) na výpočet hodnoty derivátov prostredníctvom nového štandardizovaného prístupu – kreditné riziko protistrany (SA-CCR) s účinkami na príspevkové obdobia ex ante od roku 2023;

B.  keďže podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/876 sa zmena uplatňuje od 28. júna 2021 s účinkom na ročné účtovné závierky za rok 2021, ktoré majú inštitúcie poskytnúť orgánom pre riešenie krízových situácií v roku 2023 podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/63;

C.  keďže v prijatom pozmeňujúcom delegovanom akte Komisia nahrádza odkaz na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 predchádzajúcim znením (t. j. prístupom CEM) s cieľom stanoviť metódu výpočtu záväzkov vyplývajúcich z derivátov; keďže prostredníctvom tejto zmeny zostáva výpočet určitých príspevkov ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií členských štátov nezmenený;

D.  keďže v pozmeňujúcom delegovanom akte sa stanovuje, že nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v úradnom vestníku a že sa bude uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. októbra 2022; keďže toto znenie umožní nadobudnutie účinnosti do konca marca 2023, teda včas, aby orgány pre riešenie krízových situácií začali proces výberu príspevkov v druhom štvrťroku 2023;

E.  keďže pozmeňujúci delegovaný akt bol prijatý 20. januára 2023; keďže Komisia vo svojom liste z 31. januára 2023, v ktorom žiada o skoré oznámenie o nevznesení námietok, tvrdí, že je naliehavo potrebné, aby sa navrhované zmeny vzťahovali na „usmernenie vydané orgánmi pre riešenie krízových situácií o údajových bodoch, ktoré majú inštitúcie poskytnúť v súvislosti s derivátmi do 28. februára 2023“; keďže Parlament zdôrazňuje, že budúce žiadosti o takéto postupy by sa mali predkladať len v najnaliehavejších prípadoch;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190). (2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 011, 17.1.2015, s. 44). (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (11723/2022 – C9-0007/2023 – 2022/0231(NLE))

P9_TA(2023)0073 A9-0042/2023

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11723/2022),

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (11724/2022),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0007/2023),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0042/2023),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV (COM(2021)0782 – C9-0457/2021 – 2021/0411(COD))

P9_TA(2023)0074 A9-0247/2022

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0782),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0457/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2022, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočtovú kontrolu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0247/2022),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. marca 2023 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/... o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2023/977.)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o ďalších represiách voči obyvateľom Bieloruska, najmä prípadoch Andrzeja Poczobuta a Alesa Biaľackého (2023/2573(RSP))

P9_TA(2023)0075 RC-B9-0164/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a všetky ostatné dohovory o ľudských právach, ktorých je Bielorusko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. – 22. októbra 2021,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella z 25. marca 2021 o útokoch proti Zväzu Poliakov v Bielorusku, zo 17. januára 2023 o súdnych procesoch s opozičnými predstaviteľmi a novinármi a z 3. marca 2023 o odsúdení Alesa Biaľackého a ďalších obhajcov ľudských práv, ako aj na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 7. októbra 2022 o rozsudkoch v procesoch proti zástupcom nezávislých médií,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 4. marca 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich a na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 6. januára 2023 o súdnych procesoch v Bielorusku,

–  so zreteľom na správy zo 4. mája 2022 a 20. júla 2022, ktoré vypracovala osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Anaïs Marin pre Radu OSN pre ľudské práva, na výzvu expertov OSN z 10. októbra 2022 na okamžité prepustenie väzneného nositeľa Nobelovej ceny a ďalších obhajcov práv v Bielorusku a na vyjadrenie hovorkyne Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej z 3. marca 2023 o odsúdení obhajcov ľudských práv v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí skupiny G7 zo 4. novembra 2022 o Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 3. marca 2023 o odsúdení laureáta Nobelovej ceny Biaľackého a ďalších obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenia predstaviteľky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Teresy Ribeirovej z 13. júla 2022 o pretrvávajúcom väznení novinárov a pracovníkov médií v Bielorusku, z 15. septembra 2022 o pokračujúcom väznení novinárov v Bielorusku a zo 7. októbra 2022 o pokračujúcom prenasledovaní pracovníkov bieloruských médií,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od vypuknutia pokojných protestov po rozsiahlom sfalšovaní prezidentských volieb z 9. augusta 2020 pokračuje Lukašenkov režim v represiách voči bieloruskému ľudu, pričom zástupcovia občianskej spoločnosti, obhajcovia ľudských práv, novinári, opoziční aktivisti a mnohí ďalší sú obťažovaní, prenasledovaní, zatýkaní, mučení a trestaní za vyjadrenie nesúhlasu s režimom, so systematickým porušovaním ľudských práv alebo s tým, že tento režim podporuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže trestné stíhanie zostáva jednou z najtvrdších foriem represie a je stále rozšírené;

B.  keďže k marcu 2023 bolo na zozname bieloruských politických väzňov, ktorý vedie Centrum pre ľudské práva Viasna, viac ako 1 450 osôb vrátane laureáta Sacharovovej ceny a Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého; keďže centrum Viasna vie o najmenej 2 900 osobách, ktoré boli odsúdené v politicky motivovaných trestných veciach; keďže v roku 2022 Lukašenkov režim vyniesol najmenej 1 200 politických rozsudkov na základe obvinení a 215 tlačených médií bolo zatvorených, pričom od roku 2020 bolo v Bielorusku zlikvidovaných viac ako 1 000 mimovládnych organizácií;

C.  keďže Ales Biaľacký, významný obhajca ľudských práv, zakladateľ a predseda Centra pre ľudské práva Viasna a laureát Nobelovej ceny za mier a Sacharovovej ceny, bol 12. februára 2022 zatknutý a umiestnený do vyšetrovacej väzby; keďže v rokoch 2011 až 2014 bol väznený a v roku 2021 opäť uväznený v dôsledku masových prodemokratických demonštrácií, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách v roku 2020; keďže 3. marca 2023 boli Ales Biaľacký, Valiancin Stefanovič, člen Centra pre ľudské práva Viasna, obhajca ľudských práv Zmicer Salaujov a Uladzimir Labkovič, koordinátor kampane „Obhajcovia ľudských práv za slobodné voľby“, odsúdení na 10, 9, 8 a 7 rokov väzenia v politicky motivovaných procesoch; keďže 3. novembra 2021 bol Leanid Sudalenka, právnik z pobočky centra Viasna v Homeli, odsúdený na tri roky väzenia a Taciana Lasicová, dobrovoľníčka v centre Viasna, na dva a pol roka;

D.  keďže Andrzej Poczobut, novinár a člen Zväzu Poliakov v Bielorusku, bol 18. marca 2021 zatknutý a neskôr odsúdený na tri roky väzenia za „verejnú urážku prezidenta Bieloruska“ a „podnecovanie etnickej nenávisti“; keďže 8. februára 2023 ho krajský súd v Hrodne uznal za vinného z podnecovania na činnosti zamerané na poškodenie národnej bezpečnosti Bieloruskej republiky a z podnecovania etnickej neznášanlivosti a odsúdil ho na osem rokov väzenia;

E.  keďže novinári patria aj naďalej medzi osoby najviac postihované režimom; keďže v Bielorusku je v súčasnosti vo väzení viac ako 30 novinárov; keďže do októbra 2022 orgány označili najmenej 29 nezávislých médií za „extrémistické“ a zastavili ich činnosť; keďže podľa Bieloruského združenia novinárov je verejná diskusia takmer úplne potlačená a médiá sú tvrdo potláčané; keďže v dôsledku úplného potlačenia nezávislých médií už v Bielorusku neexistuje sloboda prejavu, pričom režim vykonáva úplný dohľad nad internetom;

F.  keďže obvinenia proti Andrzejovi Poczobutovi a Alesovi Biaľackému sa všeobecne považujú za politicky motivované a zamerané na umlčanie nezávislých hlasov a potlačenie slobody prejavu a združovania;

G.  keďže bieloruské demokratické politické sily sú naďalej prenasledované; keďže Lukašenkov režim začal konania v neprítomnosti proti vedúcim predstaviteľom demokratických síl v Bielorusku a mnohí predstavitelia a zástupcovia demokratických opozičných strán sú naďalej väznení v neľudských podmienkach; keďže 6. marca 2023 mestský súd v Minsku odsúdil vedúcu predstaviteľku bieloruskej demokratickej opozície a predsedníčku zjednoteného prechodného kabinetu Sviatlanu Cichanovskú v neprítomnosti na 15 rokov väzenia; keďže súd odsúdil aj ďalších členov koordinačnej rady, konkrétne Pavla Latušku na 18 rokov väzenia a Mariu Marozovú, Voľhu Kavaľkovovú a Siarheja Dylevského na 12 rokov väzenia; keďže rozsudky boli vynesené niekoľko dní po tom, ako bieloruský súd predĺžil 18-ročné väzenie manžela Cichanovskej, disidenta a prodemokratického aktivistu Siarheja Cichanovského o 18 mesiacov; keďže niektorí z uvedených odsúdených sú laureáti Sacharovovej ceny za slobodu myslenia;

H.  keďže 17. októbra 2022 bol v politicky motivovanom prípade v Bielorusku vynesený neobvykle prísny trest pre politického väzňa Mikalaja Autuchoviča, ktorý bol poslaný na 25 rokov do trestaneckej kolónie s vysokým zabezpečením, a ďalších 11 osôb bolo v tomto prípade odsúdených na tresty odňatia slobody v trvaní do 20 rokov;

I.  keďže bieloruské orgány opakovane porušujú ľudské práva občanov krajiny vrátane práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; keďže represie naďalej postihujú všetky zložky spoločnosti; keďže prenasledovanie jednotlivcov pokračuje pod zámienkou boja proti extrémizmu a terorizmu; keďže v januári 2022 nadobudli účinnosť novely bieloruského trestného zákona, ktorými sa opätovne zaviedla trestná zodpovednosť za účasť na činnostiach neregistrovaných organizácií; keďže v máji 2022 orgány rozšírili uplatňovanie trestu smrti na pokus o teroristické činy, pričom toto obvinenie sa predtým používalo v súdnych konaniach s politickými aktivistami; keďže bieloruský režim naďalej prísne obmedzuje slobodu združovania; keďže v decembri 2022 bieloruská vláda predložila parlamentu návrh na zmenu zákona o politických stranách, ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k de facto zákazu akejkoľvek politickej strany, ktorá by bola proti režimu;

J.  keďže v októbri 2022 Lukašenko podpísal zákon o odstúpení Bieloruska od prvého opčného protokolu k Medzinárodnému dohovoru o občianskych a politických právach, čím zablokoval mandát Výboru OSN pre ľudské práva prijímať a preskúmavať sťažnosti na porušovanie ľudských práv od jednotlivcov v Bielorusku, čo je jedna z posledných možností nápravy pre prenasledovaných Bielorusov;

K.  keďže administratívne prenasledovanie je jedným z nástrojov, ktoré Lukašenkov režim používa na umlčanie opozície a všetkých hlasov spochybňujúcich režim; keďže v januári 2023 Centrum pre ľudské práva Viasna zaznamenalo najmenej 350 zatknutí a 141 prípadov politicky motivovaného administratívneho prenasledovania;

L.  keďže prenasledovanie nezávislých odborových zväzov stále pokračuje; keďže bieloruské orgány zmenili právne predpisy s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti, aby sa organizácie kategorizovali ako „extrémistické“; keďže v júli 2022 Najvyšší súd Bieloruska zrušil štyri veľké nezávislé odborové zväzy a Bieloruský kongres demokratických odborových zväzov; keďže v januári 2023 boli vedúci predstavitelia nezávislých odborov Henadz Fiadynič a Vasil Berasniev odsúdení na deväť rokov väzenia a Vaclav Areška na osem rokov; keďže vo februári 2023 boli členovia skupiny Rabočy ruch (robotnícke hnutie) Siarhej Šelest, Uladzimir Žuravka, Andrej Paheryla, Hanna Ablabová, Aliaksandr Hašnikov, Siarhej Dziuba, Ihar Minc, Valiancin Ceranevič, Siarhej Šamecka a Aliaksandr Kapšul obvinení z vlastizrady a zo založenia a účasti v extrémistickej organizácii a boli odsúdení na 11 až 15 rokov väzenia; keďže bieloruské ministerstvo vnútra naďalej zaraďuje aktivistov a vedúcich predstaviteľov demokratického odborového hnutia na zoznamy extrémistov a teroristov;

M.  keďže režim pokračuje v represiách voči právnikom za vyjadrovanie názorov na otázky práv, zastupovanie klientov v politicky motivovaných prípadoch alebo za vyjadrovanie sa proti vojne na Ukrajine; keďže od augusta 2020 prišlo o licenciu najmenej 70 advokátov na základe svojvoľných rozhodnutí ministerstva spravodlivosti alebo politicky motivovaných konaní o vyškrtnutí zo zoznamu advokátov; keďže v roku 2022 čelilo sedem advokátov politicky motivovaným trestným obvineniam a naďalej čelili administratívnym obvineniam, zadržaniam, prehliadkam a obťažovaniu; keďže Vital Brahinec bol odsúdený na osem rokov väzenia za obhajobu niekoľkých politických väzňov vrátane Alesa Biaľackého;

N.  keďže Lukašenkov režim prijíma čoraz viac represívnych opatrení voči národnostným menšinám v Bielorusku, najmä voči poľskej a litovskej menšine, vrátane zatvárania škôl s vyučovacím jazykom týchto národnostných menšín, ako aj opatrenia voči organizáciám zastupujúcim tieto menšiny, ako je Zväz Poliakov v Bielorusku; keďže už mnoho rokov dochádza k systematickej diskriminácii poľskej menšiny a iných národnostných menšín, pričom najvýraznejšími prípadmi represií sú prípady proti Andżelike Borysovej a Andrzejovi Poczobutovi;

O.  keďže Lukašenkov režim pokračuje vo svojej politike rusifikácie Bieloruska so strategickým cieľom marginalizovať a zničiť prejavy bieloruskej národnej identity vrátane jazyka a kultúry; keďže súčasťou tejto politiky je aj zákaz národných a historických symbolov Bieloruska, ako je bielo-červeno-biela vlajka a znak Pahoňa, a zatvorenie vydavateľstiev, súkromných škôl a kurzov bieloruského jazyka;

P.  keďže nezákonný Lukašenkov režim naďalej potláča slobodu náboženstva a viery; keďže podľa koordinačnej rady čelilo niekoľko rímskokatolíckych, gréckokatolíckych a pravoslávnych kňazov a niekoľko protestantských pastorov rôznym formám nátlaku, od pokút až po dlhoročné tresty odňatia slobody, vrátane Siarheja Rezanoviča, ktorý bol odsúdený na 16 rokov väzenia;

Q.  keďže politickí väzni sú vystavení ďalším represiám a neľudským podmienkam; keďže politickí väzni sú zadržiavaní v podmienkach, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Bieloruska, čelia disciplinárnym postihom z nepravých dôvodov a sú umiestňovaní do ciel na výkon trestu; keďže politickí väzni naďalej hlásia zhoršovanie zdravia, ponižovanie a zlé zaobchádzanie; keďže v niektorých prípadoch sa zvýšil bezpečnostný stupeň ich zadržiavania a bola svojvoľne predĺžená dĺžka ich väznenia, porušuje sa ich právo na korešpondenciu a politickí väzni nemajú nárok na návštevy rodinných príslušníkov, čo dokazuje prípad Paliny Šarendy-Panasjukovej;

R.  keďže tisíce Bielorusov boli nútené alebo inak dohnané k tomu, aby opustili vlastnú krajinu a bezpečnosť hľadali v zahraničí; keďže bieloruské orgány naďalej prijímajú opatrenia obmedzujúce práva Bielorusov žijúcich v zahraničí; keďže program „Cesta domov“, ktorý inicioval Lukašenkov režim, spočíva v „pozývaní“ Bielorusov, ktorí v posledných rokoch opustili krajinu, aby sa vrátili do Bieloruska s prísľubom, že nebudú prenasledovaní, ak sa oficiálne priznajú; keďže mnohí Bielorusi, ktorí sa vrátili do svojej krajiny, boli zatknutí, prenasledovaní a niekedy odsúdení na trest odňatia slobody, pretože sa zúčastnili na protestoch, uverejnili na sociálnych sieťach komentáre kritizujúce Lukašenkov režim alebo prispeli obetiam represií v Bielorusku; keďže v januári 2023 bieloruský režim prijal zákon, na základe ktorého sa bude odoberať občianstvo ľuďom v exile obvineným z tzv. trestných činov súvisiacich s extrémizmom, pričom tento zoznam v súčasnosti zahŕňa viac ako 2 000 osôb;

S.  keďže po viac ako dvoch rokoch nič nenasvedčuje tomu, že by bieloruské orgány vyšetrovali tisíce oznámení o policajnej brutalite podaných od protestov v auguste 2020 alebo o zabití protestujúcich; keďže v dôsledku rozšírenej beztrestnosti porušovania ľudských práv je situácia bieloruského ľudu naďalej zúfalá; keďže absencia právneho štátu im bráni v uplatnení práva na spravodlivý proces; keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa ešte vykonáva trest smrti;

T.  keďže bieloruské orgány sa často uchyľujú k sledovaniu, cenzúre na internete a dezinformáciám, pričom nasadzujú technológiu na kontrolu obyvateľstva; keďže tieto represívne praktiky predstavujú ďalší krok smerom k digitálnemu autoritárstvu a potláčaniu digitálnych práv ľudí v Bielorusku, čo vedie k eskalácii zastrašovania občanov a zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti; keďže Lukašenkov režim tiež využíva nadnárodné represie voči bieloruským občanom žijúcim v zahraničí;

U.  keďže EÚ uvalila sankcie na osoby a subjekty zodpovedné za represie v Bielorusku a poskytla podporu občianskej spoločnosti a nezávislým médiám v tejto krajine;

V.  keďže bieloruské orgány naďalej podporujú neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine tým, že Rusku povoľujú využívať bieloruské územie na vojenské útoky proti Ukrajine; keďže mnoho bieloruských občanov je stíhaných za vyjadrenie podpory Ukrajine, za kritiku vlády pre jej podporu ruskej vojenskej agresie alebo za informovanie o pohybe ruských vojsk a vojenskej techniky v Bielorusku;

W.  keďže Výbor ministrov Rady Európy vyzval 7. septembra 2022 generálneho tajomníka Rady Európy, aby v spolupráci so zástupcami bieloruských demokratických síl a občianskej spoločnosti vytvoril kontaktnú skupinu pre Bielorusko; keďže 1. marca 2023 bola v Bruseli slávnostne otvorená oficiálna Misia pre demokratické Bielorusko za účasti Sviatlany Cichanovskej;

X.  keďže vo februári 2023 predstavitelia Bieloruska oznámili plány na pripojenie k sieti, neskoršie uvedenie druhého bloku bieloruskej jadrovej elektrárne v Astravci do prevádzky a pokračovanie jadrových spôsobilostí Bieloruska; keďže sa výstavba bieloruskej jadrovej elektrárne uskutočnila v rozpore s medzinárodne uznávanými technickými normami a medzinárodnými dohovormi; keďže najnovšie spravodajstvo potvrdzuje, že bieloruské orgány a ruský Rosatom zodpovedný za výstavbu bieloruskej jadrovej elektrárne neustále zahmlievajú skutočnú situáciu v bieloruskej jadrovej elektrárni a neposkytli podrobné informácie o početných incidentoch, ku ktorým tam došlo;

1.  znova potvrdzuje svoju solidaritu s bieloruským ľudom, ktorý sa naďalej zasadzuje za zvrchované, slobodné a demokratické Bielorusko, pričom riskuje svoju slobodu a životy; naďalej požaduje okamžité ukončenie represií štátnych orgánov voči bieloruskému ľudu, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a všetkých osôb svojvoľne zadržaných, zatknutých alebo odsúdených z politicky motivovaných dôvodov a zrušenie všetkých obvinení voči nim, ako aj ich úplnú rehabilitáciu a finančnú náhradu škôd spôsobených ich nezákonným zadržiavaním;

2.  naďalej čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce represie v Bielorusku vrátane útlaku prostredníctvom politicky motivovaných a zinscenovaných súdnych procesov; odsudzuje systematické represie Lukašenkovho režimu voči bieloruskému ľudu, ktoré od zmanipulovaných prezidentských volieb z 9. augusta 2020 prinútili tisíce Bielorusov utiecť z krajiny; opakuje, že pretrvávajúca kampaň systematických represií znamená závažné porušovanie ľudských práv;

3.  pripomína bieloruským orgánom ich povinnosti rešpektovať ľudské práva všetkých bieloruských občanov vrátane ich práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie; trvá na potrebe zabezpečiť základné slobody a ľudské práva, právny štát a fungujúce nezávislé súdnictvo v Bielorusku; opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite zmiernili všetky rozsudky smrti a zaviedli okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti ako prvý krok k jeho úplnému a trvalému zrušeniu; odsudzuje nový zákon, ktorý umožňuje uplatňovanie trestu smrti proti štátnym zamestnancom a príslušníkom armády odsúdeným za vlastizradu; vyzýva na ukončenie diskriminácie žien a zraniteľných skupín vrátane príslušníkov menšín, osôb so zdravotným postihnutím a LGBTQI osôb;

4.  opakuje, že sa musia splniť legitímne požiadavky bieloruského ľudu na demokraciu založenú na ľudských právach a základných slobodách, prosperite, zvrchovanosti a bezpečnosti; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na organizáciu nových, slobodných a spravodlivých volieb pod medzinárodným dohľadom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR); pripomína, že EÚ a jej členské štáty neuznali výsledky prezidentských volieb v roku 2020 a neuznávajú Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska;

5.  odsudzuje zadržiavanie a odsúdenie Andrzeja Poczobuta a odsúdenie Alesa Biaľackého, Valiancina Stefanoviča, Zmicera Salaujova a Uladzimira Labkoviča, keďže poukazujú na úsilie režimu o potlačenie všetkej občianskej angažovanosti za obranu ľudských práv a všetkej nezávislej novinárskej práce v krajine; odsudzuje početné porušenia ich práva na spravodlivý proces a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj ich úplnú rehabilitáciu a odškodnenie;

6.  odsudzuje odsúdenie vedúcej predstaviteľky bieloruskej demokratickej opozície a predsedníčky zjednoteného prechodného kabinetu Sviatlany Cichanovskej a ďalších predstaviteľov koordinačnej rady, konkrétne Pavla Latušku, Marie Marozovej, Voľhy Kavaľkovovej a Siarheja Dylevského v ich neprítomnosti; odmieta rozsudok súdu, podľa ktorého výkon demokratického práva kandidovať vo voľbách predstavuje „sprisahanie s cieľom prevziať moc“; žiada, aby Lukašenkov režim tieto tresty zrušil a stiahol všetky obvinenia proti týmto štyrom aktivistom; trvá na tom, že žiadnemu aktivistovi odsúdenému za podporu prodemokratickej opozície alebo aktívnu účasť v nej by sa nemalo brániť kandidovať do volenej funkcie v Bielorusku; vyzýva členské štáty, najmä tie, v ktorých tieto významné postavy demokratických síl Bieloruska v súčasnosti žijú, aby zabezpečili ich bezpečnosť a ochranu pred Lukašenkovým režimom;

7.  odsudzuje intenzívne prenasledovanie a perzekúciu odborových zväzov; odsudzuje politicky motivované rozsudky nad vedúcimi predstaviteľmi nezávislých odborov, ako sú Henadz Fiadynič, Vasil Berasniev a Vaclav Areška, ako aj členmi skupiny Rabočy ruch (Robotnícke hnutie), ktoré svedčia o úplnom ignorovaní ich ľudských práv a jasnom porušení medzinárodných pracovných dohovorov;

8.  odsudzuje prenasledovanie poľských, litovských a iných národnostných menšín v Bielorusku a ich zástupcov vrátane rozhodnutí zameraných na zatvorenie poľských a litovských škôl a odstránenie vzdelávania v týchto jazykoch, ako aj ničenie poľských cintorínov a dedičstva; vyzýva bieloruské orgány, aby zastavili všetky opatrenia proti národnostným menšinám a dodržiavali ich práva vrátane práva na vzdelávanie v jazykoch menšín;

9.  odsudzuje skutočnosť, že politicky motivované súdne procesy sa konajú za zatvorenými dverami a bez riadneho súdneho procesu, čím sa porušujú medzinárodné záväzky a povinnosti krajiny, čo vedie k vynášaniu prísnych a neoprávnených rozsudkov nad vedúcimi predstaviteľmi opozície; vyzýva Delegáciu EÚ pre vzťahy s Bieloruskom a veľvyslanectvá členských štátov v Bielorusku, aby aj naďalej sledovali a monitorovali súdne procesy so všetkými politickými väzňami; nabáda Radu a Komisiu, aby hľadali nové spôsoby, ako sa usilovať o prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva Medzinárodný výbor Červeného kríža a ďalšie organizácie, aby navštevovali politických väzňov, najmä tých, ktorí majú vážne zdravotné problémy;

10.  odsudzuje zákon o občianstve, ktorý podpísal Alexander Lukašenko a ktorý otvára možnosť zbaviť Bielorusov žijúcich v zahraničí ich občianstva; zdôrazňuje, že bieloruské orgány porušujú článok 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej je Bielorusko zmluvnou stranou, ktorým sa zaručuje právo na štátnu príslušnosť a zakazuje sa jej svojvoľné odňatie; vyzýva bieloruské orgány, aby zastavili program „Cesta domov“;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné komplexne vyšetriť zločiny, ktoré Lukašenkov režim spáchal na bieloruskom ľude; vyzýva členské štáty, aby aktívne uplatňovali zásadu univerzálnej právomoci a pripravili súdne konania proti bieloruským predstaviteľom vrátane Alexandra Lukašenka, ktorí sú zodpovední za systematické násilie a represie a zločiny proti ľudskosti alebo sa na nich podieľajú;

12.  opätovne dôrazne odsudzuje účasť Bieloruska na neoprávnenej a nevyprovokovanej vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine; odsudzuje agresívnu rétoriku Lukašenkovho režimu voči Ukrajine a masívne šírenie propagandy a dezinformácií o vojenskej agresii; opakuje, že Lukašenko a ďalší bieloruskí predstavitelia sú spoluzodpovední za túto vojenskú agresiu a za vojnové zločiny páchané na Ukrajine a mali by byť braní na zodpovednosť na osobitnom tribunáli pre zločin agresie voči Ukrajine a iných príslušných medzinárodných súdoch, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili úsilie v tomto smere; vyjadruje podporu bieloruským dobrovoľníkom a partizánom, ktorí bojujú za nezávislosť Bieloruska a pomáhajú Ukrajine brániť sa proti ruskej vojenskej agresii; uznáva, že Lukašenkov režim je spolupáchateľom v štátnom sponzorovaní terorizmu a spolupáchateľom štátu, ktorý používa prostriedky terorizmu;

13.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúcu tzv. integráciu Ruska a Bieloruska vo viacerých oblastiach, ktorá predstavuje de facto okupáciu, a najmä postupnú militarizáciu Bieloruska a celého regiónu, a to aj prostredníctvom prítomnosti ruských jednotiek v Bielorusku, čo predstavuje výzvu pre bezpečnosť a stabilitu európskeho kontinentu a čo je v rozpore s vôľou bieloruského ľudu; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Bieloruska vzdať sa svojho bezjadrového štatútu;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili a posilnili sankcie EÚ voči osobám a subjektom zodpovedným za represie v Bielorusku a aby do nich zahrnuli všetkých jednotlivcov, ktorí majú spoluvinu na represiách režimu voči demokratickej opozícii a politickým demonštrantom, vrátane sudcov, prokurátorov a predstaviteľov orgánov presadzovania práva a väzenských a trestných orgánov a aby zabezpečili riadne presadzovanie sankcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko nebolo zahrnuté do 10. balíka sankcií proti Rusku a jeho podporovateľom; vyzýva na prijatie dôveryhodných sankcií voči bieloruským osobám a subjektom, ktoré podporujú ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine, a na prijatie potrebných opatrení, aby sa zabránilo obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku prostredníctvom Bieloruska a aby sa reštriktívne opatrenia voči Rusku rovnako uplatnili aj na Lukašenkov režim v Bielorusku; vyzýva na zaradenie potaše, ktorá je hlavným zdrojom príjmov režimu, na sankčný zoznam;

15.  naliehavo žiada EÚ a jej a členské štáty, aby naďalej upozorňovali na situáciu v Bielorusku vo všetkých príslušných európskych a medzinárodných organizáciách, najmä v OSN a jej špecializovaných orgánoch, v OBSE a v Medzinárodnej organizácii práce, s cieľom posilniť medzinárodný dohľad nad porušovaním ľudských práv, posilniť medzinárodné kroky v reakcii na situáciu v Bielorusku a prekonať prekážky zo strany Ruska a ďalších krajín voči takýmto krokom;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi, ako sú moskovský mechanizmus OBSE a Rada OSN pre ľudské práva, ako aj s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou na miestnej úrovni, s cieľom zabezpečiť sledovanie, dokumentáciu a nahlasovanie porušovania ľudských práv a následné vyvodenie zodpovednosti, ako aj spravodlivosť pre obete; v tejto súvislosti oceňuje prácu Medzinárodnej platformy zodpovednosti pre Bielorusko a vyzýva EÚ a členské štáty, aby pokračovali v jej podpore; nabáda Medzinárodný trestný súd, aby začal vyšetrovanie bieloruského režimu v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti a začal príslušné prípravné konania;

17.  vyzýva celé medzinárodné spoločenstvo, aby zamietlo žiadosť Bieloruska o dočasné kreslo za skupinu východnej Európy v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2024 – 2025;

18.  nabáda členské štáty, aby pracovali na posilnení mandátu a úradu osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v súvislosti s preskúmaním situácie v Bielorusku tak, aby mohli prijímať a účinne vybavovať individuálne sťažnosti občanov Bieloruska; vyjadruje svoju podporu výzve medzinárodných a bieloruských organizácií občianskej spoločnosti z 13. februára 2023, aby členské a pozorovateľské štáty Rady OSN pre ľudské práva zriadili nezávislý vyšetrovací mechanizmus, ktorý by dopĺňal a nadväzoval na prácu existujúceho preskúmania OHCHR, a žiada, aby sa na prácu tohto mechanizmu poskytli dostatočné zdroje a financovanie;

19.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú nezávislé médiá, odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti pri potvrdzovaní demokratických ambícií bieloruského ľudu, či už v Bielorusku alebo v exile; vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili podporu budovania kapacít bieloruskej občianskej spoločnosti, slobodných médií, nezávislých odborov a prodemokratických aktivistov v Bielorusku aj v exile; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali podporu bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a demokratickým politickým skupinám a štruktúram vrátane koordinačnej rady a zjednoteného prechodného kabinetu; vyzýva bieloruské demokratické sily, aby zachovali a podporovali jednotu založenú na cieli slobodného, demokratického a nezávislého Bieloruska;

20.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli podporu a ochranu obhajcom ľudských práv a občianskej spoločnosti v Bielorusku, ktorí sú vystavení tvrdým represiám, a to v prípade potreby aj vydávaním núdzových víz na opustenie Bieloruska; vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej podporovali úsilie členských štátov o ochranu a prijatie Bielorusov, ktorí sú nútení opustiť svoju krajinu; vyzýva členské štáty, aby poskytli podporu tým Bielorusom s pobytom v EÚ, ktorým končí platnosť dokladov totožnosti a ktorí nemajú žiadne prostriedky na ich obnovenie, keďže sa nemôžu vrátiť do Bieloruska;

21.  odsudzuje snahy Lukašenkovho režimu o vymazanie bieloruskej kultúry a presadzovanie politiky rusifikácie bieloruského ľudu; vyzýva EÚ, aby podporovala bieloruskú kultúru a bieloruské kultúrne organizácie; odsudzuje odmietnutie vedenia súdneho procesu s Alesom Biaľackým v bieloruštine namiesto ruštiny a zamietnutie žiadosti Alesa Biaľackého o tlmočníka, čo svedčí o protibieloruskej politike Lukašenkovho režimu; podporuje sviatok bieloruského ľudu 25. marca, ktorý je dňom vyhlásenia nezávislosti Bieloruska v roku 1918;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na zabezpečenie toho, aby zahraničné aj domáce podniky pôsobiace v Bielorusku uplatňovali osobitnú náležitú starostlivosť a dodržiavali svoju zodpovednosť za rešpektovanie ľudských práv v rámci svojich činností aj dodávateľských reťazcov v súlade s hlavnými zásadami OSN; vyzýva všetky spoločnosti so sídlom v EÚ, aby ukončili svoje vzťahy so všetkými bieloruskými dodávateľmi, ktorí otvorene podporujú násilný Lukašenkov režim alebo inak porušujú hlavné zásady OSN; vyzýva Radu, aby uvalila sankcie na akékoľvek bieloruské alebo medzinárodné spoločnosti, ktoré to nedodržia; naliehavo vyzýva Lukašenkov režim, aby ukončil svoju prax ukladania nútenej práce v trestaneckých kolóniách;

23.  vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu, ktorá začne politický dialóg so zástupcami demokratického Bieloruska s cieľom vypracovať komplexnú viacodvetvovú dohodu, ktorá bude základom spolupráce s demokratickým Bieloruskom, keď súčasný režim už nebude pri moci; opätovne zdôrazňuje, že by to malo byť spojené s plánom finančných a administratívnych zdrojov, ktorý by sa mal vykonávať s cieľom uskutočniť a financovať potrebné reformy v krajine, keď to bude možné; víta zriadenie Misie pre demokratické Bielorusko v Bruseli a vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali túto misiu a veľvyslanectvá bieloruského ľudu;

24.  opätovne zdôrazňuje význam formalizácie vzťahov medzi bieloruskými demokratickými silami a Európskym parlamentom s cieľom posilniť zastúpenie Bieloruska na medzinárodnej scéne; vyzýva preto na obnovenie účasti oficiálne uznaných demokratických zástupcov Bieloruska v Európskom parlamentnom zhromaždení Euronest a v Delegácii pre vzťahy s Bieloruskom;

25.  zdôrazňuje význam posilnenia jednoty EÚ vo vzťahu k Bielorusku, a to aj pokiaľ ide o diplomatickú izoláciu súčasného režimu; odsudzuje všetky kroky vrátane vysokopostavených návštev de facto orgánov v Minsku, ktoré by mohli spochybniť jednoznačné neuznanie Lukašenkovho režimu zo strany Únie; v tejto súvislosti odsudzuje návštevu maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v Minsku 13. Februára 2023, ktorá bola v rozpore s politikou EÚ voči Bielorusku a ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine, a nesúhlasí s tým, že niektoré členské štáty naďalej vydávajú schengenské víza osobám blízkym Alexandrovi Lukašenkovi;

26.  opätovne odsudzuje nedávne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) umožniť bieloruským športovcom súťažiť v kvalifikácii na olympijské hry v Paríži 2024 pod neutrálnou vlajkou, ktoré je v rozpore s mnohostrannou izoláciou Bieloruska a ktoré bude jeho režim využívať na propagandistické účely; vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvíjali tlak na MOV, aby toto rozhodnutie zvrátil, a aby zaujali podobné stanovisko k akýmkoľvek iným športovým, kultúrnym alebo vedeckým podujatiam;

27.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v oblasti jadrovej bezpečnosti bieloruskej jadrovej elektrárne a plánmi Bieloruska ďalej rozširovať svoje jadrové kapacity;

28.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Medzinárodnej organizácii práce, Medzinárodnému výboru Červeného kríža, predstaviteľom bieloruských demokratických síl a de facto orgánom Bieloruskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (2022/2840(RSP))

P9_TA(2023)0076 B9-0099/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a na články 4, 9, 14, 19, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a súvisiaci akčný plán,

–  so zreteľom na Portské vyhlásenie,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, prijatý v roku 1979,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktorá bola opätovne potvrdená na Svetovej konferencii o ľudských právach v roku 1993, a najmä na jej články 3, 16, 18, 23, 25, 26, 27 a 29,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja stanovené OSN v roku 2015, najmä ciele 1 a 10,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 26 a 131 o určovaní minimálnej mzdy a č. 29 a 105 o zrušení nútenej práce,

–  so zreteľom na články 34, 35 a 36 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktoré výslovne vymedzujú právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a prístup ku službám vo všeobecnom hospodárskom záujme,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(4),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o odporúčaní Rady o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (O-000050/2022 – B9‑0008/2023 a O‑000051/2022 – B9‑0009/2023),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.  keďže v roku 2021 bolo v EÚ 95,4 milióna ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), čo predstavuje 21,7 % obyvateľstva EÚ(5); keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú záležitosťou osobnej aj kolektívnej sociálnej zodpovednosti; keďže súčasná kríza, na ktorej sa podieľajú vzájomne prepojené faktory vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a jej dôsledkov, ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a zmeny klímy, spôsobila, že ľudia čelia vyšším životným nákladom, a v jej dôsledku sa zvýšila miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE); keďže v správe Svetovej banky sa odhaduje, že do roku 2030 by v dôsledku zmeny klímy mohlo celosvetovo do chudoby upadnúť ďalších 68 až 135 miliónov ľudí(6);

B.  keďže podpora pri minimálnom príjme je nepríspevková dávka, ktorá sa poskytuje ľuďom, ktorí nemajú dostatočné prostriedky a spĺňajú vnútroštátne kritériá oprávnenosti, a mali by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť komplexných vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany založených na právach; keďže systémy minimálneho príjmu sú definované ako dávky a služby, ktoré spolu tvoria záchrannú sieť pre ľudí, ktorí, či už sú zamestnaní, alebo nie, inak nemajú dostatočné zdroje pre seba a závislé osoby, aby žili dôstojne(7);

C.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú mnohostranné pojmy, ktoré sa preto musia riešiť holistickým a dynamickým prístupom, ktorý zahŕňa opatrenia na zabezpečenie prístupu k podporným tovarom a službám, ako je vzdelávanie, odborná príprava a rozvoj zručností; keďže takýto prístup by sa mal zamerať na jednotlivcov a ich situáciu a mal by byť súčasťou účinnej stratégie boja proti chudobe; keďže systémy minimálneho príjmu s primeraným financovaním a zdrojmi sú dôležitým a účinným spôsobom prekonávania chudoby a podpory sociálneho začlenenia; keďže sociálna stigmatizácia spojená s nedostatkom prostriedkov prispieva k pocitu hanby, ktorý môže zakrývať skutočný rozsah chudoby v spoločnosti;

D.  keďže Eurostat definuje mieru AROPE ako súčet ľudí, ktoré sú ohrozené chudobou, vážne materiálne a sociálne odkázané alebo žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce;

E.  keďže rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o problém chudoby, sa za posledných päť rokov zväčšili s tým, že ženy, a to najmä staršie ženy, ženy so zdravotným postihnutím, Rómky, tie, ktoré zažívajú prierezové formy diskriminácie, a osamelé matky, sú v porovnaní s mužmi čoraz viac a neúmerne postihované chudobou a rizikom sociálneho vylúčenia; keďže opatrenia na obmedzenie slobody súvisiace s ochorením COVID-19 mali neprimeraný vplyv na ženy a osoby v zraniteľných situáciách, najmä pokiaľ ide o vyššie zaťaženie neformálnou opatrovateľskou prácou v dôsledku obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a iným sociálnym službám; keďže nerovnomerné rozdelenie neplatených činností v oblasti starostlivosti a práce v domácnosti medzi mužmi a ženami je kľúčovým faktorom rozhodujúcim o tom, či ženy nastúpia do zamestnania a zotrvajú v ňom, v ktorých odvetviach a povolaniach pracujú, koľko hodín strávia platenou prácou, a faktorom rozhodujúcim o kvalite pracovných miest, na ktorých pracujú; keďže 80 % dlhodobej starostlivosti v Európe vykonávajú neformálni opatrovatelia a tí budú s väčšou pravdepodobnosťou čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, keďže 42 % nepracujúcich opatrovateľov patrí do najnižšieho príjmového kvartilu a 59 % nepracujúcich opatrovateľov má problém vyjsť s peniazmi(8);

F.  keďže v roku 2020 bola AROPE u ľudí vo veku 15 – 29 rokov v EÚ 25,4 %, čo zodpovedá približne 18,1 milióna ľudí;

G.  keďže približne 35 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku ohrozeného chudobou alebo sociálnym vylúčením nemusí byť chránených minimálnym príjmom ani žiadnym iným sociálnym zabezpečením(9); keďže 20 % nezamestnaných v EÚ ohrozených chudobou nemá nárok na žiadnu podporu príjmu; keďže miera nevyužívania systémov minimálneho príjmu v EÚ sa odhaduje na 30 – 50 % oprávneného obyvateľstva(10); keďže systémy dávok zavedené v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líšia; keďže v roku 2016 väčšina systémov minimálneho príjmu členských štátov nepostačovala na to, aby každému zaručil dôstojnú životnú úroveň(11); keďže zabezpečenie primeranej podpory pri minimálnom príjme ako nástroja na boj proti chudobe nielen podporuje sociálnu súdržnosť, ale je aj investíciou do ľudí a hospodárstva, pretože pomáha posilniť domáci dopyt;

H.  keďže zmena klímy neprimerane ovplyvňuje chudobné domácnosti a domácnosti s nízkymi a so strednými príjmami, pričom extrémne počasie spôsobilo infláciu v rôznych odvetviach, napríklad v energetike, potravinárstve (tzv. heatflation(12)), odevnom a elektronickom priemysle, vo forme lesných požiarov a záplav spôsobilo škody na obydliach a má aj vplyv na zdravie; keďže Európa sa stále spamätáva z pandémie ochorenia COVID-19 a čelí rastu životných nákladov v dôsledku vysokej inflácie(13), najmä na trhoch s potravinami, komoditami a energiami, ktoré ešte zhoršila ruská útočná vojna proti Ukrajine; keďže podľa prvých zistení analýzy Eurofoundu je väčšina uvádzaných politických opatrení na zmiernenie účinkov prudkého nárastu cien energií a rastúcej inflácie dočasná a ad hoc(14); keďže opatrenia zamerané na zraniteľné skupiny majú skôr podobu všeobecnej finančnej podpory; keďže energetická chudoba bola v roku 2020 naďalej veľkým problémom pre približne 35 miliónov občanov EÚ, čo predstavuje približne 8 % obyvateľstva EÚ(15);

I.  keďže súčasná mimoriadna situácia si vyžaduje podporu národných systémov minimálneho príjmu, ktoré zabezpečujú dôstojnú kvalitu života pre všetkých, ktorí spĺňajú osobitné kritériá oprávnenosti, a zároveň zvyšujú kvalifikáciu osôb vylúčených z trhu práce, zaručujú rovnosť príležitostí a dodržiavajú základné práva;

J.  keďže v zásadách 12 a 13 Európskej sociálnej charty sa uvádza, že „všetci pracovníci a od nich závislé osoby majú právo na sociálne zabezpečenie“ a že „každá osoba bez primeraných zdrojov má právo na sociálnu a lekársku pomoc“(16); keďže v článku 34 ods. 3 charty sa uznáva právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov;

K.  keďže v zásade 3 Európskeho piliera sociálnych práv sa vyhlasuje, že: „každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelanie a prístup k tovaru a službám dostupným pre verejnosť“, v zásade 4 sa uvádza, že „každý má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“, a v zásade 14 sa uvádza, že: „každý, kto nemá dostatok prostriedkov, má právo na primerané dávky minimálneho príjmu, ktoré zaručujú dôstojný život vo všetkých etapách života, a na účinný prístup k podpornému tovaru a službám“ a že „pre tých, ktorí nemôžu pracovať, by sa dávky minimálneho príjmu mali kombinovať so stimulmi na (opätovné) začlenenie do trhu práce“;

L.  keďže Rada stanovila hlavné ciele do roku 2030 v oblasti chudoby, zamestnanosti a zručností, pričom jedným z nich je znížiť počet ľudí AROPE do roku 2030 aspoň o 15 miliónov v porovnaní s rokom 2019;

M.  keďže dnes sú vo všetkých členských štátoch zavedené rôzne typy systémov minimálneho príjmu, ale ich vplyv nebol dostatočný, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu alebo zníženie chudoby(17); keďže každá európska krajina stanovila svoje systémy pod hranicou rizika chudoby (AROP), pričom niektoré tieto systémy nedosahujú ani len 20 % prahovej hodnoty pre AROPE, čo v praxi znamená, že osoby poberajúce minimálny príjem nemajú dostatočné prostriedky to, aby z nich vyžili; keďže členské štáty dosiahli nerovnomerný pokrok pri zabezpečovaní primeranosti, rozsahu pôsobnosti a využívania systémov minimálneho príjmu, ako aj pri vykonávaní opatrení na aktiváciu trhu práce a opatrení zabezpečujúcich prístup k iným podporným tovarom a službám; keďže miera využívania je nízka(18) a je nedostatočná koordinácia medzi podporou príjmov, aktívnymi politikami trhu práce a sociálnymi službami; keďže národné systémy minimálneho príjmu sú súčasťou širších systémov sociálnej ochrany, čo by sa malo zohľadniť pri hodnotení ich účinnosti;

N.  keďže mechanizmy koordinácie politík, napríklad odporúčanie Komisie z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany, posilnené odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(19), používané posledných 30 rokov, sa neukázali dostatočne účinné, aby riešili identifikované výzvy a účinným, integrovaným a udržateľným spôsobom znížili sociálne vylúčenie a chudobu; keďže v posledných rokoch väčšina členských štátov podnikla kroky na zlepšenie svojich systémov minimálneho príjmu v kombinácii s inými sociálnymi politikami, no tieto opatrenia neboli dostatočné na riešenie zistených problémov; keďže reformy na vnútroštátnej úrovni neboli dostatočne komplexné a ich vykonávanie často zaostávalo; keďže dôkazy ukazujú, že v posledných desaťročiach sa vo viacerých členských štátoch zvýšila príjmová nerovnosť a sociálne vylúčenie stále predstavuje významný problém;

O.  keďže chudobou sú najviac postihnuté alebo ohrozené ženy, domácnosti s jedným rodičom, osoby so zdravotným postihnutím alebo s dlhodobými chorobami, rómske komunity žijúce v osadách, osoby s migrantským alebo menšinovým pôvodom, mladá alebo starší ľudia, osoby bez domova, osoby z komunity LBGTIQ+, nezamestnaní a osoby, ktoré sa po dlhej absencii usilujú znovu vstúpiť na trh práce; keďže riziko chudoby je vyššie aj u pracovníkov v netypických pracovných vzťahoch; keďže mladí ľudia často nemajú prístup k dávkam v nezamestnanosti, pretože nespĺňajú požiadavky minimálnej doby prispievania; keďže diskriminačné požiadavky týkajúce sa minimálneho veku tiež pripravujú mladých ľudí o výhody minimálneho príjmu; keďže zníženie dlhodobej nezamestnanosti môže zohrávať kľúčovú úlohu v účinnom boji proti chudobe; keďže Rada vo svojom odporúčaní z 30. januára 2023 uznáva, podľa návrhu Komisie, že riešenia uľahčujúce poberanie podpory príjmu jednotlivými členmi domácnosti môžu prispieť k ekonomickej nezávislosti a príjmovej istote žien a mladých dospelých;

P.  keďže osoby so zdravotným postihnutím žijú častejšie v chudobe alebo sú ohrozené chudobou ako osoby bez zdravotného postihnutia v dôsledku prekážok v spoločnosti, ako je diskriminácia, obmedzený prístup k vzdelaniu a zamestnaniu a nedostatočné začlenenie; keďže v roku 2021 bola miera AROPE u osôb so zdravotným postihnutím v EÚ 29,7 % v porovnaní s 18,8 % u ostatného obyvateľstva(20); keďže mnohé osoby so zdravotným postihnutím v EÚ pracuje v segregovaných, chránených zamestnaniach, kde nemajú vždy rovnaké pracovné práva a postavenie ako ľudia pracujúci na otvorenom trhu práce;

Q.  keďže miera AROPE je vyššia u starších ľudí (vo veku 75 rokov a viac), dôchodcov so zdravotným postihnutím a dôchodcov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní alebo dlhodobo neprítomní na trhu práce z dôvodu starostlivosti o deti alebo iných foriem starostlivosti(21); keďže v roku 2020 bola miera AROPE u dôchodcov v EÚ 15,6 %; keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú naďalej veľké a v roku 2020 predstavovali 13 %(22) a v roku 2019 predstavovali 29 %(23); keďže staršie ženy často nezískali dostatočné dôchodkové práva na zabezpečenie života bez chudoby a sociálneho vylúčenia a mnohé z nich sa spoliehajú na príjmy a úspory svojho partnera alebo na odvodené dôchodkové práva (pozostalostné dôchodky); keďže vyššia dĺžka života žien znamená, že mnohé musia vo vysokom veku čeliť nákladom na život osamote; keďže nedostatočné dôchodky a neprispôsobenie existujúcich dôchodkov zvyšujúcim sa životným nákladom majú neblahý vplyv na starších ľudí, najmä na tých, ktorí patria do skupiny AROPE;

R.  keďže vysoko kvalitné pracovné miesta sú najlepším spôsobom, ako vymaniť ľudí z chudoby, a keďže vhodné spôsoby zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie, prispôsobené individuálnym potrebám, sú nevyhnutné na opätovné začlenenie ľudí, najmä pracovníkov starších ako 50 rokov, do trhu práce;

S.  keďže v článku 156 ZFEÚ sa stanovuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je v právomoci členských štátov, ktoré Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

T.  keďže energetická kríza a riziko inflácie majú potenciál zvýšiť počet ľudí postihnutých neistotou, chudobou a sociálnym vylúčením; keďže boj proti nezamestnanosti je najlepším spôsobom na boj proti chudobe;

1.  pripomína, že na samite v Porte sa Komisia, sociálni partneri a občianska spoločnosť zaviazali do roku 2030 znížiť počet ľudí, ktorí žijú v chudobe alebo čelia sociálnemu vylúčeniu, aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí; pripomína, že EÚ sa nepodarilo splniť svoj cieľ vymaniť 20 miliónov ľudí z chudoby do roku 2020; zdôrazňuje, že miera AROPE označuje podiel ľudí s pravidelným disponibilným príjmom pod hraničnou hodnotou 60 %(24) celoštátnej strednej hodnoty pravidelného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch; vyjadruje znepokojenie, že nezákonná, nevyprovokovaná a neoprávnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobuje prudký nárast cien energií a inflácie, čo pravdepodobne spôsobí krízu životných nákladov a spôsobí, že do chudoby a sociálneho vylúčenia upadne čoraz väčší počet ľudí, ak sa rýchlo neprijmú opatrenia; zdôrazňuje, že chudoba nie sú len chýbajúce finančné prostriedky, ale ide skôr o viacrozmerný jav, ktorý zahŕňa nedostatok príjmov a prístupu k základným tovarom a službám, a teda základným podmienkam pre dôstojný život a zapojenie do spoločnosti; konštatuje, že ľudia žijúci v chudobe a ľudia, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu, sa často ocitajú v začarovanom kruhu mnohých nedostatkov, ktoré sú vzájomne prepojené a ich účinok sa vzájomne posilňuje, ktoré im bránia v uplatňovaní ich práv a udržujú ich v stave chudoby a sociálneho vylúčenia;

2.  zdôrazňuje, že cieľ EÚ týkajúci sa zníženia chudoby sa v najbližších rokoch pravdepodobne nedosiahne, ak členské štáty nezmodernizujú a posilnia svoje systémy sociálnej ochrany spôsobom, ktorý podporuje sociálne začlenenie a podporuje práceschopných ľudí tým, že poskytuje cesty k vysoko kvalitnému zamestnaniu; je znepokojený tlakom, ktorý súčasná kríza životných nákladov vyvíja na znevýhodnených ľudí a domácnosti, najmä v podobe rastúcej inflácie a cien energií, a naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili cielenú podporu pre tých, ktorí ju najviac potrebujú;

3.  zdôrazňuje, že na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu treba vyvinúť väčšie úsilie; vyzýva členské štáty, aby postupne zvýšili podporu pri minimálnom príjme pre ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov, na úroveň, ktorá zodpovedá aspoň národnej prahovej hodnote pre AROPE alebo peňažnej hodnote potrebných tovarov a služieb podľa vnútroštátnych definícií, alebo na inú porovnateľnú úroveň stanovenú vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a aby urýchlene riešili otázky týkajúce sa primeranosti, rozsahu pôsobnosti a využívania; uznáva rozdiely v národných systémoch ochrany a zdôrazňuje, že referenčné rozpočty môžu okrem iných ukazovateľov pomôcť určiť, aké finančné prostriedky sú potrebné na dôstojný život v danej krajine;

4.  uznáva skutočnosť, že existujúce nezáväzné právne mechanizmy („soft law“), ako sú odporúčania pre jednotlivé krajiny a sociálny prehľad, vytvorené v rámci európskeho semestra, prispeli k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, poznamenáva však, že sa ukázali ako nedostatočné; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na revíziu sociálneho prehľadu v kontexte európskeho semestra s cieľom zahrnúť ukazovatele, ktoré v plnej miere odrážajú trendy a príčiny nerovnosti(25); vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, najmä tých, ktoré sa týkajú boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a nalieha na Komisiu, aby pozorne monitorovala ich pokrok v tomto ohľade;

5.  víta závery Konferencie o budúcnosti Európy; zdôrazňuje návrh č. 14, ktorý požaduje spoločný rámec EÚ pre systémy minimálneho príjmu, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne; zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto rámca by prispelo k úplnému vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a súvisiaceho akčného plánu;

6.  berie na vedomie odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene prijali a vykonávali; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa pôvodného návrhu Komisie by členské štáty museli podávať správy o svojom pokroku len každé tri roky a Komisia by vykonala bilanciu až v roku 2032; zdôrazňuje, že tento harmonogram by nebol v súlade so záväzkami prijatými na samite v Porte a s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva členské štáty, aby Komisii podali správu o svojom pokroku pri vykonávaní tohto odporúčania každé dva roky. vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok pri vykonávaní odporúčania v kontexte európskeho semestra a aby do roku 2027 zhodnotila opatrenia prijaté v reakcii naň, ako sa uvádza v odseku 16 písm. e) odporúčania, s cieľom vyhodnotiť ich vplyv na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, zvyšovanie úrovne zamestnanosti a zlepšovanie účasti na odbornej príprave, ako aj ich príspevok k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, najmä cieľa znížiť počet ľudí v EÚ, ktorí žijú v chudobe alebo čelia sociálnemu vylúčeniu, aspoň o 15 miliónov;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vykonávaní odporúčania Rady, a to aj tým, že im umožní vymieňať si najlepšie postupy; zdôrazňuje význam financovania z časti Európskeho sociálneho fondu plus Zamestnanosť a sociálne inovácie na sociálnu ochranu a aktívne začlenenie s cieľom podporovať rozvoj primeraných systémov sociálnej ochrany a politík trhu práce; zdôrazňuje, že podpora pri minimálnom príjme ako nástroj prevencie a boja proti chudobe musí byť súčasťou širšej stratégie boja proti chudobe, ktorá zahŕňa stimuly na podporu opätovného začleňovania práceschopných na trh práce;

8.  konštatuje, že v nadväznosti na návrh Komisie na odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie by smernica EÚ o primeranom minimálnom príjme mohla prispieť k cieľu znížiť chudobu vo všetkých členských štátoch do roku 2030 aspoň o polovicu a zabezpečiť integráciu osôb, ktoré nie sú prítomné na trhu práce, pričom by sa rešpektovali osobitosti vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany, zásada subsidiarity a právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že takáto smernica by mohla prispieť k ďalšiemu zlepšeniu dostupnosti, primeranosti a účinnosti systémov minimálneho príjmu, aby sa podporila vzostupná sociálna konvergencia; pripomína, že systémy minimálneho príjmu by mali chrániť ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov, pred chudobou a sociálnym vylúčením;

9.  vyzýva členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali svoje systémy minimálneho príjmu a v prípade potreby ich aktualizovali s cieľom zabezpečiť, aby úroveň podpory bola primeraná a odrážala vnútroštátnu prahovú hodnotu pre AROPE alebo peňažnú hodnotu potrebného tovaru a služieb a zabezpečovala kúpnu silu príjemcov, pričom sa zohľadnia životné náklady; pripomína, že systémy minimálneho príjmu by sa mali stanovovať a upravovať prostredníctvom transparentných procesov založených na spoľahlivej metodike a za účasti príslušných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že minimálny príjem by sa nemal považovať len za výdavky na sociálne zabezpečenie, ale skôr za investície do ľudí a hospodárstva, keďže príjemcovia ho pravdepodobne priamo minú na každodenné potreby;

10.  konštatuje, že zloženie domácnosti je jedným z hlavných aspektov, ktorý mnohé členské štáty zohľadňujú pri stanovení výšky poskytovanej podpory; zdôrazňuje, že uplatňovanie preskúmavania majetkových pomerov domácností, pri ktorom sa predpokladá, že členovia domácnosti dávajú svoje prostriedky dohromady a rovnomerne sa o ne delia, môže vytvoriť cyklus závislosti; trvá na tom, že podpora pri minimálnom príjme by sa mala poskytovať po individuálnom preskúmaní majetkových pomerov, aby sa zabezpečila ochrana a finančná nezávislosť každého jednotlivca, ktorý nemá dostatok prostriedkov a spĺňa kritériá oprávnenosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli riešenia uľahčujúce poberanie podpory príjmu jednotlivými členmi domácnosti; konštatuje, že prístup zameraný na domácnosti má často mimoriadne negatívny vplyv na ekonomickú nezávislosť žien, čo môže viesť k rodovému násiliu z ekonomických dôvodov a okrem iného obmedziť možnosti žien uniknúť rodovo motivovanému násiliu a zneužívaniu; obáva sa, že veková hranica, ktorá vyžaduje, aby žiadatelia mali aspoň 18 rokov, môže obmedziť prístup mladých dospelých k podpore a zabrániť im osamostatniť sa;

11.  Domnieva sa, že prístup k minimálnemu príjmu musí byť účinný, rovný a všeobecný pre ľudí, ktorí nemajú dostatok prostriedkov a spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené členskými štátmi, aby sa im umožnil dôstojný život; pripomína, že minimálny príjem by mal byť súčasťou širších systémov podpory príjmu doplnených o vecné dávky alebo kombinovaných s vecnými dávkami, ako je prístup k základným a podporným tovarom a službám týkajúcim sa najmä výživy, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia, bývania, dlhodobej starostlivosti, dopravy, energie, digitálnej komunikácie a účasti na športových alebo spoločensko-kultúrnych činnostiach, aby sa zabezpečilo sociálne začlenenie príjemcov; zdôrazňuje, že pri podpore príjmu sa musia zohľadniť osobitné potreby jednotlivcov a prelínajúce sa nerovnosti, napríklad v súvislosti s osamelými rodičmi, osobami so zdravotným postihnutím alebo nezaopatrenými deťmi; trvá na tom, že pomoc na pokrytie výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím a aktívna podpora zamestnanosti dopĺňajú minimálny príjem a jedna by nemala nahrádzať druhú;

12.  je znepokojený tým, že kritériá oprávnenosti, podľa ktorých sa vyžaduje trvalý pobyt, bankový účet alebo neprimerane dlhé obdobie legálneho pobytu, môžu obmedziť prístup k systémom minimálneho príjmu a dostať znevýhodnené skupiny vrátane cudzincov, Rómov a osôb bez domova do núdze; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich systémy minimálneho príjmu budú plne a účinne pokrývať osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov a spĺňajú kritériá oprávnenosti, a aby odstránili prekážky, najmä pre znevýhodnené skupiny;

13.  je znepokojený otázkou nízkej miery využívania podpory pri minimálnom príjme v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť o systémoch minimálneho príjmu, kritériách oprávnenosti a súvisiacich právach a povinnostiach a aby bojovali proti stigmatizácii; vyzýva členské štáty, aby navrhli zjednodušené a zrozumiteľné postupy podávania žiadostí o prístup k systémom minimálneho príjmu, odstránili zbytočné administratívne prekážky a poskytli online a offline riešenia, napríklad jednotné kontaktné miesto, personalizované ľudské poradenstvo od určených spracovateľov prípadov, fyzické a digitálne stretnutia s poskytovateľmi verejných služieb, jednotné miesta kontaktu a technickú podporu pre žiadateľov a príjemcov; zdôrazňuje, že účinným spôsobom pre poskytovateľov sociálnych služieb a orgány verejnej správy v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami na riešenie problému nízkeho čerpania dávok je, aby proaktívne identifikovali potenciálnych príjemcov, informovali ich o ich oprávnenosti a aktívne ich podporovali pri podávaní žiadostí, ako aj počas celého procesu s cieľom zabezpečiť bezproblémové poskytovanie dávok;

14.  zdôrazňuje, že digitálnu priepasť je potrebné zohľadniť pri poskytovaní informácií o oprávnenosti, navrhovaní a správe postupov podávania žiadostí, ako aj počas poskytovania a trvania dávok; zdôrazňuje pridanú hodnotu pomoci poskytovanej prostredníctvom online nástrojov, ale zdôrazňuje, že samotné digitálne nástroje neprekonajú štrukturálne prekážky, ako je nedostatočný prístup k IT hardvéru alebo internetovému pripojeniu, alebo nedostatočné digitálne zručnosti; je znepokojený možnými problémami, ktoré digitálna priepasť vyvoláva, najmä v prípade starších ľudí, ľudí žijúcich bez domova, ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach a Rómov; pripomína, že dostupnosť fyzických stretnutí s poskytovateľmi verejných služieb je naďalej nevyhnutná na zabezpečenie riadneho poskytovania služieb pre všetkých ľudí, ktorí nemajú dostatočné prostriedky;

15.  konštatuje, že neformálna starostlivosť môže viesť k strate príjmu, zhoršeniu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien, chudobe v starobe a feminizácii chudoby; trvá na tom, že neplatená opatrovateľská práca by sa mala oceňovať, mali by sa uznávať zručnosti opatrovateľov a malo by sa podporovať rovnaké rozdelenie povinností v oblasti starostlivosti, ako je to zdôraznené v stratégii v oblasti starostlivosti; dôrazne vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje systémy sociálnej ochrany a verejné služby, najmä v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, aby ľudia vykonávajúci neplatenú prácu v domácnosti, z ktorých väčšinu tvoria ženy, nepociťovali chudobu a sociálne vylúčenie a neboli tak nútení spoliehať sa na sociálnu ochranu vrátane minimálneho príjmu;

16.  domnieva sa však, že systémy minimálneho príjmu by nemali nahrádzať vhodné verejné systémy starostlivosti, ani by nemali odrádzať ženy od návratu do trhu práce a od spravodlivej odmeny za ich prácu; poukazuje na to, že ak systémy minimálneho príjmu nie sú správne navrhnuté, môžu posilňovať rodové stereotypy a brániť účasti žien na trhu práce;

17.  zdôrazňuje, že samotné systémy minimálneho príjmu nemôžu vyviesť ľudí z chudoby; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby podpora príjmu a minimálny príjem neprispievali k sociálnej závislosti a aby sa skôr kombinovali so stimulmi a s podporujúcimi, podpornými a aktívnymi opatreniami na trhu práce, ktoré umožnia (opätovné) začlenenie tých, ktorí môžu pracovať, s cieľom prelomiť začarovaný kruh chudoby a závislosti jednotlivcov a ich rodín od verejnej podpory; vyzýva členské štáty, aby systémy minimálneho príjmu začlenili do proaktívnej stratégie začleňovania, ktorej jadrom je účasť ľudí na spoločenskom živote a trhu práce a ich blahobyt; zdôrazňuje potrebu všeobecných politík, ako aj cielených opatrení, ktoré umožnia práceschopným ľuďom získať stabilné, kvalitné a bezpečné pracovné miesta, ktoré zabezpečia účinný, rovný a všeobecný prístup k sociálnym a verejným službám pre všetkých, najmä v oblasti vzdelávania, zdravia a bývania, a ktoré budú zahŕňať príležitosti na vzdelávanie a zamestnanie, ktoré poskytujú subjekty sociálneho hospodárstva, ako sú sociálne podniky zamerané na pracovnú integráciu;

18.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby boli príjemcovia nútení prijímať pracovné miesta nízkej kvality; zastáva názor, že chudobu pracujúcich treba urýchlene riešiť prostredníctvom dôstojných miezd, aby sa zabezpečilo, že práca sa oplatí, a aby sa predišlo potrebe spoliehať sa na systémy minimálneho príjmu; uznáva však, že poberanie mzdy by nemalo automaticky spôsobiť, že ľudia nebudú mať nárok na systémy minimálneho príjmu, ak mzda nezabezpečuje dostatok prostriedkov na dôstojný život, a že pri určovaní prístupu k minimálnemu príjmu by sa mali zohľadniť špecifické situácie;

19.  zdôrazňuje, že udržateľné, vysoko kvalitné zamestnanie je kľúčom k znižovaniu chudoby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilniť stabilný rast, investície a tvorbu vysoko kvalitných pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zaviedli politické opatrenia na (opätovné) začlenenie práceschopných ľudí do trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia toho, aby poskytovali dostatočné stimuly, ako je vysoko kvalitné vzdelávanie, odborná príprava, možnosti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, podpora formálneho zamestnávania a boj proti nedeklarovanej práci, ako aj zapojenie zamestnávateľov s cieľom zlepšiť udržanie pracovných miest a postup; vyzýva členské štáty, aby tieto opatrenia doplnili podpornými službami, ako je poradenstvo, personalizovaný koučing a pomoc pri hľadaní zamestnania vrátane osobitných programov pre ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, dlhodobo nezamestnaných ľudí a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ako aj na rozvoj zručností orientovaných na budúcnosť so zreteľom na zelenú a digitálnu transformáciu; vyzýva členské štáty, aby zvážili kombináciu podpory pri minimálnom príjme s príjmami z práce ako postupné opatrenie na podporu príjemcov počas ich (opätovného) vstupu na trh práce, aby sa pracujúci nedostali do chudoby; vyjadruje znepokojenie nad praxou niektorých podnikov zamestnávať príjemcov minimálneho príjmu len dovtedy, kým existuje verejná podpora;

20.  zdôrazňuje, že inkluzívne spoločnosti sa musia podporovať prostredníctvom boja proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a zároveň prostredníctvom podpory sociálnej spravodlivosti, kvalitnej zamestnanosti a zlepšenia životných a pracovných podmienok, a to formou sociálneho dialógu a poskytovania cenovo dostupných a všeobecne prístupných sociálnych služieb, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ako aj silných systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úsilie o dosiahnutie vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie a aby pôsobili proti prehlbujúcej sa nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi a zvyšovali solidaritu; zdôrazňuje, že primeraná podpora pri minimálnom príjme, dávky v nezamestnanosti, minimálne mzdy a dôchodky môžu prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na odporúčanie Rady zvážila ako ďalšie opatrenie EÚ smernicu o primeranom minimálnom príjme s cieľom zabezpečiť opätovné začlenenie osôb, ktoré nie sú prítomné na trhu práce, pri súčasnom rešpektovaní zásady subsidiarity, špecifík vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany a právomocí členských štátov;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili sociálnych partnerov a príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení a/alebo ich zástupcov do vypracovania a vykonávania odporúčania Rady z 30. januára 2023 a vnútroštátnych systémov minimálneho príjmu s cieľom zlepšiť a v prípade potreby rozšíriť rozsah pôsobnosti, využívanie, dostupnosť a primeranosť systémov sociálnej ochrany; v tejto súvislosti vyzýva na primeranú odbornú prípravu a zvýšenie počtu sociálnych pracovníkov a iných poskytovateľov sociálnych služieb v členských štátoch, aby mohli pracovať v optimálnych podmienkach a poskytovať podporu a individuálnu pomoc tým, ktorí nemajú dostatok prostriedkov;

22.  zdôrazňuje, že treba účinný a efektívny systém monitorovania a hodnotenia, ktorý má byť navrhnutý pre systémy minimálneho príjmu v členských štátoch, založený na presných kvantitatívnych cieľoch a údajoch, ako aj na kvalitatívnych informáciách, ktoré by mali zahŕňať príslušné zainteresované strany, ako sú príjemcovia, ľudia ohrození chudobou alebo žijúci v chudobe, ľudia, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu, a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečil skutočný dosah v praxi; zdôrazňuje význam komplexných vnútroštátnych systémov monitorovania a podávania správ o systémoch minimálneho príjmu, ktoré zohľadňujú ostatné mechanizmy sociálnej ochrany a opatrenia sociálnej politiky v príslušných členských štátoch; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočnú koordináciu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä orgánmi zodpovednými za sociálnu ochranu a verejné služby zamestnanosti;

23.  zdôrazňuje, že príjemcovia podpory pri minimálnom príjme, ktorí nemôžu pracovať, nemôžu si nájsť prácu alebo nie sú súčasťou pracovnej sily, musia dostať možnosť zapojiť sa do spoločnosti a prispievať k nej inými ako ekonomickými prostriedkami, ako je vzdelávanie, odborná príprava a dobrovoľníctvo, občianska angažovanosť a dobrovoľné sociálne zapojenie;

24.  vyzýva členské štáty, aby v záujme zabezpečenia udržateľnej, dôstojnej a vysoko kvalitnej zamestnanosti urýchlene vykonávali smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii(26), a to aj posilnením úlohy kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a prijatím vhodných opatrení na zaručenie spravodlivej a primeranej mzdy pre všetkých, s osobitným dôrazom na ženy, s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

25.  vyzýva Komisiu, aby využívala príslušné programy EÚ na podporu a monitorovanie členských štátov pri vykonávaní aktívnych politík trhu práce, a to aj v rámci národných plánov obnovy a odolnosti, s cieľom zabezpečiť a uľahčiť (opätovné) začlenenie do trhu práce;

26.  zdôrazňuje význam účinných systémov súdneho rozhodovania na všetkých úrovniach a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili a uľahčili prístup k spravodlivosti pre žiadateľov o minimálny príjem a príjemcov minimálneho príjmu, aby bolo pre každého zaručené a ľahko dostupné právo na odvolanie;

27.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zamerané na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o Rómov, ľudí žijúcich v chudobe, ženy a iné znevýhodnené skupiny;

28.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla flexibilnejšie prostriedky, ktoré pomôžu znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí žijúcich v EÚ, znevýhodnených skupín, ako sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím a iné vylúčené komunity;

29.  zdôrazňuje potrebu vytvárať príležitosti, najmä v znevýhodnených oblastiach, prostredníctvom inkubátorov, učňovských programov, dielní a iných miestnych programov vytvárania pracovných miest s cieľom podporiť integráciu účastníkov a cieľových skupín na trhu práce;

30.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 245, 26.8.1992, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8. (4) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156. (5) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/edn-20211015-1 (6) https://www.worldbank.org/en/news/feature/2020/10/07/global-action-urgently-needed-to-halt-historic-threats-to-poverty-reduction (7) https://www.caritas.eu/minimum-income-schemes-to-ensure-dignity-for-all (8) https://eurocarers.org/wp-content/uploads/2018/09/Eurocarers-Needs_final.pdf (9) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=1092 (10) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=1092 (11) https://www.eapn.eu/wp-content/uploads/2016/03/2016-ESPN-report-minimum-income.pdf, s. 22. (12) https://foodinstitute.com/focus/analysis-how-heatflation-is-heating-up-food-prices/ (13) https://ipes-food.org/_img/upload/files/AnotherPerfectStorm.pdf (14) https://www.eurofound.europa.eu/publications/article/2022/first-responses-to-cushion-the-impact-of-inflation-on-citizens (15) https://energy.ec.europa.eu/topics/markets-and-consumers/energy-consumer-rights/energy-poverty-eu_en a https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20211105-1 (16) https://rm.coe.int/168006b642, s. 2. (17) Návrh Komisie z 28. septembra 2022 na odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie (COM(2022)0490) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie z toho istého dňa (SWD(2022)0313). (18) https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&furtherNews=yes&newsId=10417#navItem-relatedDocuments, s. 4. (19) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (20) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Disability_statistics_-_poverty_and_income_inequalities (21) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tespn100/default/bar?lang=en (22) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Gender_pay_gap_statistics (23) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20210203-1 (24) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:At-risk-of-poverty_rate#:~:text=The at-risk-of-,disposable income after social transfers (25) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne v roku 2021 (Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 33). (26) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33.

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zhodnotení fungovania ESVČ a o posilnení postavenia EÚ vo svete (2021/2065(INI))

P9_TA(2023)0077 A9-0045/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pomáha Rade a Komisii pri zabezpečovaní súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta,

–  so zreteľom na článok 26 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o EÚ, podľa ktorého Rada a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia jednotu, dôslednosť a účinnosť konania Únie,

–  so zreteľom na článok 35 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje, že diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácie Únie prispievajú k uplatňovaniu práva občanov Únie na ochranu na území tretích krajín,

–  so zreteľom na článok 36 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách a zabezpečuje, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené,

–  so zreteľom na článok 42 Zmluvy o EÚ, ktorým sa udeľuje vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku právomoc predkladať návrhy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky vrátane začatia misií s využitím vnútroštátnych zdrojov aj zdrojov Únie,

–  so zreteľom na článok 167 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa stanovuje, že Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a v prípade potreby podporuje a dopĺňa ich činnosť v oblasti zlepšovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu, nekomerčných kultúrnych výmen a umeleckej a literárnej tvorby vrátane audiovizuálnej oblasti,

–  so zreteľom na článok 167 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(1) (ďalej len „rozhodnutie o ESVČ“), a najmä jeho článok 9 a článok 13 ods. 3, v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vykoná do polovice roka 2013 preskúmanie organizácie a fungovania ESVČ, ktoré sa bude okrem iného vzťahovať na uplatňovanie článku 6 ods. 6 a článku 6 ods. 8 rozhodnutia o ESVČ o geografickej rovnováhe, a k nemu sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. novembra 2022 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP)“ z 20. júla 2010 o politickej zodpovednosti(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(3),

–  so zreteľom na otvárací prejav vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie na výročnej konferencii veľvyslancov pri Európskej únii v roku 2022,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2022(5) a na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2022(6),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť na roky 2019 – 2024 z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu EÚ prijatý 21. marca 2022,

–  so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0045/2023),

A.  keďže v zmluvách sa objasňuje, že úlohou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) je pomáhať vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie a spolupracovať s diplomatickými službami členských štátov(7); keďže Komisia pri výkone svojich funkcií konzultuje s ESVČ záležitosti súvisiace s vonkajšou činnosťou EÚ;

B.  keďže v záujme dosiahnutia strategického cieľa rozvíjať svoju vedúcu úlohu v celosvetovom meradle musí EÚ naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri posilňovaní multilaterálnych partnerstiev v oblasti globálnych priorít, najmä svojho partnerstva s OSN, a komplexnej a otvorenej spolupráce s NATO, ďalšími podobne zmýšľajúcimi krajinami a medzinárodnými organizáciami, a to aj tým, že sa bude usilovať o lepšiu, komplexnejšiu, súdržnejšiu a otvorenejšiu spoluprácu s NATO, a pri ochrane a podpore slobody, demokracie, právneho štátu a ľudských práv na celom svete;

C.  keďže nastal čas reformovať rozhodovací proces EÚ, pričom treba v plnej miere a účinnejšie využívať nástroje tvrdej a mäkkej moci EÚ, a to aj bezodkladným zavedením hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v určitých oblastiach zahraničnej politiky EÚ, ako sú ľudské práva a ochrana medzinárodného práva, s výnimkou rozhodnutí o vytvorení vojenských misií alebo operácií s výkonným mandátom v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“), pri ktorých sa stále musí vyžadovať jednomyseľnosť, a zároveň zabezpečiť, aby vonkajšie a vnútorné činnosti EÚ boli koherentne prepojené;

D.  keďže EÚ musí ďalej napredovať smerom k vlastnej a autonómnej európskej diplomacii vo všetkých oblastiach, okrem iného vrátane verejnej a kultúrnej, hospodárskej, klimatickej, digitálnej a kybernetickej diplomacie, pod vedením diplomatickej služby EÚ, ktorá sa opiera o spoločnú diplomatickú kultúru z pohľadu EÚ;

E.  keďže je mimoriadne dôležité posilniť medzinárodné kultúrne vzťahy a kultúrnu diplomaciu EÚ ako mosty na podporu vzájomného porozumenia a vzťahov na celom svete, ktoré sa stali užitočným diplomatickým nástrojom pre EÚ a základnou súčasťou jej mäkkej moci;

F.  keďže globálne geopolitické a humanitárne krízy sú dôkazom, že EÚ musí získavať dôveryhodné a priame informácie o aktuálnych a možných vonkajších hrozbách pre EÚ, aby mohla rýchlo a účinne reagovať a lepšie chrániť svoje záujmy v zahraničí;

G.  keďže je nevyhnutné posilniť vonkajšiu činnosť Únie a ESVČ vlastnými, autonómnymi a stálymi nástrojmi a zdrojmi EÚ v oblasti zahraničných vecí, ochrany a presadzovania ľudských práv a bezpečnosti a obrany, aby sa Únia stala plnohodnotným a dôveryhodným globálnym aktérom a aby zároveň mohla lepšie sledovať a dosahovať svoje ciele a brániť svoje hodnoty na celom svete;

H.  keďže úloha ESVČ je jadrom vykonávania zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a musí ukázať cestu ku komplexnejšiemu prístupu vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie, ako sú okrem iného Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA), Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR); keďže PK/VP vo svojom prejave na výročnej konferencii veľvyslancov EÚ v roku 2022 poukázal na nedostatky v diplomatickej službe EÚ a vonkajších politikách EÚ ako celku a žiadal, aby sa účinne riešili s cieľom posilniť jej kapacitu, efektívnosť a účinnosť politiky; keďže ESVČ čelí nesúladu medzi tým, čo sa od nej očakáva, a tým, čoho je schopná, a nemá rozhodovacie právomoci; keďže ESVČ čelí rozdielom medzi očakávaniami a schopnosťami a nemá dostatočné rozhodovacie právomoci;

I.  keďže v súlade s článkom 9 rozhodnutia o ESVČ vysoký predstaviteľ zabezpečuje celkovú politickú koordináciu, jednotnosť, súlad a účinnosť vonkajšej činnosti Únie, pričom ESVČ musí prispievať k programovaciemu a riadiacemu cyklu nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti vrátane pridelenia prostriedkov jednotlivým krajinám a národným a regionálnym orientačným programom;

J.  keďže nevyprovokovaná, neodôvodnená a nezákonná vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022 je hrubým porušením medzinárodného práva, Charty OSN a zásad zakotvených v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Budapeštianskom memorande z roku 1994 a vážne narúša európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu; keďže táto útočná vojna proti Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostné prostredie v Európe, a to aj tým, že zvýšila nestabilitu v susedstve EÚ; keďže táto nová realita zdôrazňuje naliehavú potrebu uprednostniť účinnosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ zvýšením jej schopnosti konať na ochranu našich hodnôt a záujmov a podporovať zásady zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo niekoľko rezolúcií odsudzujúcich ruskú agresiu proti Ukrajine; keďže je mimoriadne dôležité bojovať proti beztrestnosti vysokopostavených predstaviteľov Ruska a ďalších aktérov, ktorí prispeli k útočnej vojne na Ukrajine;

K.  keďže zmeny geopolitického kontextu v posledných rokoch vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej agresie na Ukrajine výrazne zvýšili nároky na EÚ, aby mobilizovala partnerské krajiny a budovala regionálne a globálne spojenectvá v súvislosti so strategickými prioritami EÚ, a zároveň zdôraznili nedostatočné chápanie perspektívy EÚ v partnerských krajinách na celom svete, ako aj obmedzenia politického vplyvu EÚ;

L.  keďže EÚ, jej spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (ďalej len „SZBP“) a SBOP sú čoraz častejšie terčom dezinformačných kampaní, čo si od ESVČ vyžaduje dôraznejšiu politiku strategickej komunikácie;

M.  keďže odhodlanie Európskeho parlamentu chrániť a brániť Úniu a hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená, vrátane zásady územnej celistvosti, národnej zvrchovanosti a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, musia sprevádzať primerané rozhodovacie a inštitucionálne štruktúry pre vonkajšiu činnosť a medziinštitucionálny dialóg, spolupráca a politická vôľa;

N.  keďže riadenie vonkajšej činnosti EÚ by sa malo reformovať s cieľom dosiahnuť spoločnú diplomatickú kultúru EÚ, prekonať nedostatok jasnosti a zvýšiť dôveru členských štátov využitím pragmatického priestoru, ktorý vznikol v dôsledku nedávnych kríz; keďže článok 24 ods. 3 Zmluvy o EÚ má zásadný význam pre účinnosť vonkajšej politiky EÚ, pretože členským štátom ukladá povinnosť aktívne a bezpodmienečne podporovať vonkajšiu a bezpečnostnú politiku Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a podporovať činnosť Únie v tejto oblasti; keďže tieto reformy by mali EÚ umožniť prispôsobiť sa súčasnému geopolitickému kontextu, objasniť rozdelenie práce medzi vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedom Komisie, predsedom Európskej rady, predsedníčkou Komisie a ďalšími komisármi zodpovednými za vonkajšie vzťahy, obmedziť pretrvávajúce súperenie medzi útvarmi v rámci Komisie a vymedziť hranice a právomoci ESVČ, Komisie, Rady a štruktúr členských štátov spôsobom, ktorý primerane odráža osobitnú úlohu priznanú vysokému predstaviteľovi vo vonkajšej činnosti EÚ a zabraňuje duplicite vonkajšej činnosti EÚ; keďže existuje potenciál na zlepšenie vzťahov spolupráce PK/VP a jeho útvaru s predsedom Európskej rady a jeho úradom, čo by mohlo pomôcť zvýšiť dôveru členských štátov v úlohu, ktorú zohráva PK/VP, ESVČ a predseda Európskej rady;

O.  keďže pochopenie toho, ako sú spoločnosti formované a ovplyvňované náboženstvom a inými formami viery, má zásadný význam pre účinné zohľadnenie náboženskej slobody vo vonkajších politikách EÚ; keďže usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery sú v tejto súvislosti dôležitým nástrojom ESVČ; keďže znalosť a využívanie usmernení delegáciami EÚ by sa mohli zlepšiť, najmä s prihliadnutím na okolnosti špecifické pre jednotlivé krajiny; keďže formálne hodnotenie usmernení pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) je značne oneskorené;

P.  keďže by sa mala posilniť úloha a kapacita ESVČ pri vymedzovaní strategickej orientácie a prispievaní k vykonávaniu nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

Q.  keďže veľkosť a personálne profily delegácií EÚ musia odrážať celkové strategické záujmy EÚ, ako aj osobitné záujmy EÚ v každej partnerskej krajine;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30. (2) Ú. v. EÚ C 53, 3.8.2010, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 168. (4) Prijaté texty, P9_TA(2022)0406. (5) Prijaté texty, P9_TA(2023)0009. (6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0010. (7) Článok 27 ods. 1 Zmluvy o EÚ. (8) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík 2023 (2022/2150(INI))

P9_TA(2023)0078 A9-0044/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie(9) (nariadenie o podmienenosti právnym štátom),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2021 s názvom Koordinácia hospodárskych politík v roku 2021: pandémie COVID-19, podpora obnovy a modernizácia nášho hospodárstva (COM(2021)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

–  so zreteľom na sociálny záväzok Rady, Komisie, Európskeho parlamentu a sociálnych partnerov z Porta zo 7. mája 2021,

–  so zreteľom na posúdenie zámerov fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu na rok 2022 Európskou fiškálnou radou zo 16. júna 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o stanoviskách Európskeho parlamentu k prebiehajúcemu posudzovaniu národných plánov obnovy a odolnosti(11) Komisiou a Radou,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu – financovanie zelenej dohody(12),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej fiškálnej rady z 26. októbra 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o preskúmaní makroekonomického legislatívneho rámca v záujme lepšieho vplyvu na reálnu ekonomiku Európy a zvýšenej transparentnosti rozhodovania a demokratickej zodpovednosti(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2022 o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (COM(2022)0583),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023 (COM(2022)0780),

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2023 (COM(2022)0781) a na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2022 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2022)0782),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 22. novembra 2022 (COM(2022)0783),

–  so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie z jesene 2022 z 11. novembra 2022,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na listy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0044/2023),

A.  keďže európsky semester zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii hospodárskych a rozpočtových politík v členských štátoch, čím sa zabezpečuje makroekonomická stabilita hospodárskej a menovej únie; keďže v tomto procese by sa nemali ignorovať ciele Európskeho piliera sociálnych práv a Európskej zelenej dohody ani ďalšie otázky týkajúce sa finančného sektora a zdaňovania; keďže začlenenie týchto otázok by nemalo ovplyvniť hlavné zamerania na hospodárske a fiškálne témy;

B.  keďže podľa zimnej hospodárskej prognózy Komisie sa očakáva, že miera rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) v roku 2022 bude 3,5 % v EÚ27 aj v eurozóne, ale očakáva sa, že v roku 2023 klesne na 0,9 % v eurozóne a na 0,8 % v EÚ27; keďže niektoré členské štáty nebudú schopné do roku 2024 dosiahnuť úroveň HDP pred pandémiou, zatiaľ čo HDP eurozóny ako celku je už teraz o dva percentuálne body vyšší; keďže z posúdenia Komisie týkajúceho sa návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny vyplývajú expanzívne zámery fiškálnej politiky v niektorých členských štátoch; keďže Komisia v svojom odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny ako celku podporuje neutrálne zámery fiškálnej politiky na rok 2023;

C.  keďže podľa zimnej prognózy Komisie by inflácia v eurozóne mala dosiahnuť vrchol na úrovni 8,4 % v roku 2022 a potom by mala postupne klesnúť na 5,6 % v roku 2023 a 2,5 % v roku 2024; keďže sa však podľa odhadov uvedených v prognózach Európskej centrálnej banky (ECB) očakáva, že inflácia bez energií a potravín vzrastie z 3,9 % v roku 2022 na 4,2 % v roku 2023; keďže sa momentálne očakáva, že rast miezd len čiastočne zmierni straty reálnych príjmov bez toho, aby sa spustila pretrvávajúca spätná väzba medzi mzdami a infláciou; keďže miera inflácie sa v jednotlivých členských štátoch a príjmových skupinách líši, pričom skupiny s nízkymi príjmami trpia proporcionálne viac, a to najmä preto, že inflácia je spôsobená najmä vývojom cien základného tovaru, ktorý nemožno nahradiť;

D.  keďže podľa jesennej prognózy Komisie sa očakáva, že deficit verejných financií sa v roku 2023 zvýši na 3,6 % HDP (3,7 % v eurozóne) a v roku 2024 klesne na 3,2 % HDP (3,3 % v eurozóne);

E.  keďže podľa jesennej prognózy Komisie sa očakáva, že pomer dlhu k HDP v EÚ na konci roka 2022 klesne na 86 % (94 % v eurozóne) z historicky najvyššej úrovne 91,5 % zaznamenanej v roku 2020 (99 % v eurozóne); keďže sa očakáva, že pomer dlhu k HDP v EÚ mierne klesne na približne 85 % v roku 2023 a na 84 % v roku 2024 (92 % a 91 % v eurozóne); keďže vysoký pomer dlhu k HDP, ktorý je výrazne nad referenčnou hodnotou 60 %, spolu s rastúcimi úrokovými sadzbami vo veľmi neistej makroekonomickej situácii môže ohroziť dlhodobú udržateľnosť zadlženia a predstavovať brzdu oživenia;

F.  keďže klimaticky neutrálna a digitálna transformácia môže uspieť len na európskej úrovni a keďže je pre budúcu životaschopnosť EÚ mimoriadne dôležité, aby sa cielené verejné investície podporujúce rast v dlhodobom horizonte stabilizovali na vyššej úrovni; keďže je preto potrebné poskytnúť včasnú odpoveď na to, ako zabezpečiť vyššiu úroveň súkromných a verejných investícií, a to dokonca aj po očakávanom skončení platnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2026;

G.  keďže rast produktivity v EÚ je naďalej nízky; keďže zvýšenie produktivity a globálnej konkurencieschopnosti EÚ si vyžaduje štrukturálne, sociálne vyvážené, udržateľné reformy podporujúce rast a značnú mieru investícií, najmä strategických investícií;

H.  keďže inflácia a hospodárske prognózy vznikajú v podmienkach zvýšenej neistoty; keďže takáto neistota núti EÚ a členské štáty zostať ostražité a prijať rýchle opatrenia v prípade, že sa naplnia riziká;

I.  keďže rozdiely týkajúce sa národných prognóz rastu HDP, inflácie, nezamestnanosti, salda verejných financií, hrubého verejného dlhu a salda bežného účtu poukazujú na potrebu flexibilných a individualizovaných prístupov; keďže na úspešné vykonávanie novej správy hospodárskych záležitostí členskými štátmi je potrebný jasný a jednoznačný rámec;

Hospodárske vyhliadky EÚ

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ je jednou vyspelých ekonomík najviac vystavených rizikám poklesu, a to vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k Ukrajine a veľkú závislosť od dovozu energie, najmä plynu, z Ruska; zdôrazňuje, že vplyv vysokých cien energií a inflácie vedie k zníženiu kúpnej sily domácností a konkurencieschopnosti priemyslu, najmä malých a stredných podnikov (MSP); uznáva iniciatívy Komisie a Rady na riešenie tohto problému; pripomína, že podmienkou dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu bude miera inflácie približujúca sa cieľovej úrovni ECB; zdôrazňuje, že zníženie celkového dopytu v kombinácii s menej priaznivými podmienkami financovania by mohlo viesť k prudkému poklesu investícií, a tým aj hospodárskeho rastu; obáva sa, že by mohli utrpieť aj investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, hoci práve tieto investície sú potrebné na zníženie závislosti od dovážaných fosílnych palív a obmedzenie inflácie vyvolanej cenami energie;

2.  chápe, že úroveň verejného dlhu k HDP sa v posledných rokoch zvýšila čiastočne v dôsledku výnimočných okolností; zdôrazňuje, že pomer verejného dlhu k HDP je v mnohých členských štátoch historicky vysoký, čo v kombinácii s rastúcimi úrokovými sadzbami viedlo k prudkému zvýšeniu nákladov na dlhovú službu; uznáva potrebu primeraných a predvídateľných verejných príjmov na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií v čase naliehavých investičných potrieb a častých hospodárskych otrasov; zdôrazňuje rôzne pripomienky Komisie v rámci európskeho semestra týkajúce sa daňového mixu; zdôrazňuje, že za súčasných okolností môžu členské štáty zvážiť aj zvýšenie príjmov z neočakávaných ziskov, najmä energetických spoločností, ktoré mali z energetickej krízy neprimeraný prospech; opakuje, že silný hospodársky rast, zdravé fiškálne politiky a zdravá rovnováha medzi verejnými príjmami a výdavkami sú potrebné na zníženie dlhu z minulosti, zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti zadlženia a vytvorenie potrebného fiškálneho priestoru na riešenie budúcich výziev;

3.  súhlasí s pripomienkou Komisie, že zhoršujúce sa hospodárske podmienky zvyšujú zraniteľnosť a riziká spojené s už existujúcimi nerovnováhami a že sa môžu objaviť nové nerovnováhy; poznamenáva, že Európsky výbor pre systémové riziká vydal varovanie, v ktorom vyzval na zvýšenie informovanosti o rizikách pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z prudkého poklesu cien aktív; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúce hypotekárne sadzby a zhoršenie kapacity dlhovej služby v dôsledku poklesu reálneho príjmu domácností môžu spôsobiť ďalšie ťažkosti rodinám a finančným trhom;

4.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom ECB je udržať cenovú stabilitu, keďže cieľom Únie ako celku by mala byť minimalizácia vplyvu súčasných turbulencií na reálnu ekonomiku, a tým ochrana blahobytu jej občanov, najmä tých najzraniteľnejších, a zachovanie jej výrobnej štruktúry a medzinárodnej konkurencieschopnosti jej spoločností, ako aj dôstojné pracovné podmienky v súlade s článkom 3 Zmluvy o EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam primeraných a koordinovaných fiškálnych, štrukturálnych a regulačných politík a reforiem, ktoré dopĺňajú opatrenia menovej politiky ECB na zníženie inflácie na cieľovú úroveň a ktoré sú tiež schopné podporovať príjmy domácností a poskytovať cielenú a dočasnú podporu spoločnostiam a MSP, ktoré trpia problémami s dodávkami a vysokými nákladmi na energiu; konštatuje, že ďalšie zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb ECB alebo kvantitatívne sprísňovanie vytvára značný tlak na vysoko zadlžené členské štáty a môže ešte viac obmedziť hospodársku činnosť;

5.  súhlasí so záverom Komisie, že rozsiahly fiškálny impulz pre hospodárstvo by v roku 2023 nebol vhodný; víta výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby prijali cielené opatrenia na kompenzáciu vplyvu vysokých cien energie na zraniteľné domácnosti a spoločnosti; súhlasí s Komisiou v tom, že takéto opatrenia by mali zachovať stimuly na úsporu energie; so znepokojením berie na vedomie analýzu Komisie, že 70 % opatrení doteraz zavedených členskými štátmi na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu výnimočného zvýšenia cien energie nebolo zameraných na zraniteľné domácnosti a exponované firmy a dve tretiny z týchto opatrení neobsahovali ustanovenia o znížení dopytu po energii; pripomína, že pokiaľ ide o vykonávanie opatrení zameraných na boj proti energetickej kríze, členské štáty sa pohybujú vo veľmi odlišných fiškálnych priestoroch; konštatuje, že táto situácia so sebou prináša riziko prehlbovania rozdielov medzi členskými štátmi počas pokračujúcej energetickej krízy;

6.  súhlasí s odporúčaním Komisie, aby sa fiškálne politiky zameriavali na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti postupnou konsolidáciou a investíciami a reformami posilňujúcimi udržateľný rast;

7.  zdôrazňuje úlohu európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (ďalej len „SURE“) ako kľúčového prvku ochrany občanov a zmierňovania hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že tento nástroj zabezpečil makroekonomickú stabilizáciu EÚ podporou vnútroštátnych proticyklických fiškálnych politík; vyzýva Komisiu, aby nabádala všetky členské štáty k posilneniu ich vnútroštátnych systémov podpory v nezamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na skúsenosti s nástrojom SURE založeným na požičiavaní v krízových situáciách, keď vo vnútroštátnych systémoch dočasne chýbajú dostatočné zdroje, čo obmedzuje potenciálnu makroekonomickú stabilizáciu; žiada Komisiu, aby zohľadnila pripomienky Európskeho dvora audítorov, pokiaľ ide o vykonávanie a transparentnosť nástroja SURE;

8.  domnieva sa, že väčšia energetická sebestačnosť Európy, diverzifikácia zdrojov energie a lepšie energetické prepojenia v rámci Európy by posilnili hospodárstvo EÚ a pomohli dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody;

Európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

9.  berie na vedomie značný vplyv nástroja NextGenerationEU (ďalej len „NGEU“) podľa odhadov Komisie, ECB a Medzinárodného menového fondu, najmä zvýšenie rastu HDP až o 1,5 % viac ako bez investícií NGEU, ak sa nástroj implementuje účinne; zdôrazňuje, že väčšina reforiem a investícií, ktoré sú kľúčom k zvýšeniu dlhodobej úrovne potenciálnej produkcie členských štátov, ešte nebola dokončená; súhlasí s Komisiou, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a jej dlhodobého potenciálu pre udržateľný rast je naďalej kľúčom k hospodárskej prosperite a sociálnemu blahobytu;

10.  konštatuje, že mnohé členské štáty trpia štrukturálnymi výzvami a nedostatkom investícií, čo brzdí ich rastový potenciál; zdôrazňuje, že vyvážené riešenie týchto dvoch prvkov má zásadný význam pre udržateľnú obnovu a trvalý rast a je kľúčové nielen pre zlepšenie schopnosti EÚ odolávať existujúcim výzvam a zvládať ich, ale aj pre udržateľné a spravodlivé uskutočnenie dvojakej transformácie;

11.  pripomína, že európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je zavedený rámec koordinácie rozpočtových, hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti v rámci celej Európskej únie, a tak je zárukou jej makroekonomickej stability a sociálnej súdržnosti; pripomína, že Komisia zdôraznila, že cieľom európskeho semestra je identifikovať príslušné politické možnosti, objasniť politické priority, poskytnúť politické usmernenia a zabezpečiť monitorovanie politík a následné opatrenia;

12.  domnieva sa, že budúce reformy európskeho semestra by sa mali zamerať na transparentnejší a demokratickejší proces vymedzenia cieľov politiky a koordinácie politík, ako aj na zapojenie Európskeho parlamentu do monitorovania a kontroly;

13.  víta úzke prepojenie medzi európskym semestrom a vykonávaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom národné plány obnovy a odolnosti musia byť v súlade s príslušnými výzvami a prioritami jednotlivých krajín určenými v rámci európskeho semestra, ako aj s tými, ktoré boli obsiahnuté v nedávnych odporúčaniach Rady o hospodárskej politike eurozóny pre členské štáty, ktorých menou je euro; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú národné plány obnovy a odolnosti pri podpore reformných a investičných programov členských štátov; vyzýva na účinné monitorovanie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny; poznamenáva, že neriešené odporúčania nad rámec Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú naďalej sledovať v rámci európskeho semestra;

14.  pripomína, že od roku 2019 dostalo šesť členských štátov odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na riešenie prvkov daňového systému, ktoré môžu uľahčovať agresívne daňové plánovanie; konštatuje, že tieto členské štáty sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zaviazali reformovať svoje daňové politiky s cieľom bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu; víta to, že niektoré jurisdikcie už vykonali niektoré z týchto zmien; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami vo vykonávaní v iných jurisdikciách; pripomína, že v odporúčaniach Komisie na rok 2022 len dva členské štáty dostali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa agresívneho daňového plánovania, zatiaľ čo niektoré členské štáty nedostali odporúčanie napriek tomu, že ešte nevykonali žiadne zmeny;

15.  zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zásadne pomáha vybaviť Úniu potrebnými nástrojmi na úspešné riešenie globálnych výziev vyplývajúcich zo zelenej a digitálnej transformácie hospodárstva; pripomína, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti nenahrádza osobitnú úlohu vnútroštátnych verejných a súkromných investícií pri dosahovaní príslušných cieľov politiky EÚ;

Oznámenie o usmerneniach pre reformu rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ

16.  poznamenáva, že politický manévrovací priestor vytvorený aktiváciou všeobecnej únikovej doložky prispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti členských štátov, ako aj ich hospodárskej a sociálnej odolnosti za súčasných podmienok; súhlasí s analýzou Európskej fiškálnej rady, že pokračujúce pozastavenie Paktu stability a rastu vytvára škodlivé vákuum, a vyzýva na urýchlené preskúmanie fiškálneho rámca EÚ, ktoré by malo podľa možnosti skončiť pred deaktiváciou všeobecnej únikovej doložky;

17.  víta uverejnenie oznámenia Komisie o usmerneniach pre reformu rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ; vyjadruje znepokojenie nad jeho oneskorením; zdôrazňuje, že treba prijať legislatívne návrhy pred uplynutím lehoty a ukončením súčasného legislatívneho obdobia; zdôrazňuje, že účinnosť každého rámca závisí od jeho riadneho presadzovania;

18.  súhlasí s usmerneniami Komisie, pokiaľ ide o zjednodušenie rámca, rozdiely medzi členskými štátmi v postupoch znižovania dlhu a využívanie komplexnej analýzy udržateľnosti dlhu; víta zámer Komisie posilniť zodpovednosť členských štátov za fiškálne trajektórie založené na transparentnom rámci dohľadu EÚ založenom na riziku, a teda pokračovať cestou väčšej flexibility a zodpovednosti; pripomína, že zvýšená flexibilita pre členské štáty ide ruka v ruke s väčšou zodpovednosťou, najmä pokiaľ ide o účinné a včasné vykonávanie dohodnutých investícií a reforiem; poznamenáva, že niektoré nástroje, ktoré navrhla Komisia, by mohli spôsobiť, že proces správy hospodárskych záležitostí bude netransparentnejší;

19.  zdôrazňuje, že revidovaný regulačný rámec by mal členským štátom zabezpečiť dostatočný manévrovací priestor na to, aby v prípade potreby mohli prijať rozhodné opatrenia na riešenie krízy; zastáva názor, že vykonávanie takýchto opatrení by si nemalo vyžadovať pozastavenie regulačných ustanovení prostredníctvom únikových doložiek; poznamenáva, že v budúcnosti by aktivácia únikových doložiek mala zostať krajným opatrením v prípade nepredvídateľných okolností;

20.  víta výber čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov ako jednotného operačného ukazovateľa; poznamenáva, že tento ukazovateľ by mohol prispieť k väčšej transparentnosti a ľahšiemu riadeniu rámca, pretože je založený na udržateľnosti zadlženia; žiada, aby sa ustanovenia týkajúce sa účtovania investičných výdavkov pri výpočte výdavkov členských štátov uvedené v oznámení Komisie o flexibilite v Pakte stability a rastu z 13. januára 2015(14) uplatňovali aj pri výpočte čistých výdavkov v plánovanom revidovanom rámci pre správu hospodárskych záležitostí EÚ; zastáva názor, že okrem typov výdavkov špecifikovaných Komisiou v jej oznámení z 9. novembra 2022(15), ktoré už poskytujú určitý stupeň štrukturálnej úpravy ukazovateľa, by sa z ukazovateľa čistých výdavkov mali vyňať investície do riešenia makroekonomických nerovnováh v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

21.  konštatuje, že v oznámení Komisie sa analýzy udržateľnosti dlhovej služby stavajú do centra fiškálnych pravidiel a navrhuje sa ich využívanie na určenie viacročných fiškálno-štrukturálnych plánov; zdôrazňuje, že analýzy udržateľnosti dlhovej služby si stále vyžadujú odhad nepozorovateľných premenných, čím sa oslabuje transparentnosť a obmedzuje zodpovednosť a predvídateľnosť, a tým sa ponecháva priestor na voľné uváženie;

22.  berie na vedomie, že Komisia vzhľadom na rôzne východiskové pozície a s cieľom stimulovať investície a reformy navrhuje, aby členské štáty mohli mať rôzne spôsoby znižovania dlhu za predpokladu, že sa nimi posilní rast a zabráni procyklickosti, zlepší udržateľnosť dlhu a že budú v súlade s cieľmi EÚ, najmä s cieľmi zelenej a digitálnej transformácie a sociálnej odolnosti; zdôrazňuje potrebu spoločných kritérií, ktoré napriek väčšej flexibilite v jednotlivých krajinách, pokiaľ ide o znižovanie dlhu, zabezpečia, aby sa všetky členské štáty posudzovali podľa rovnakých noriem, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako a aby flexibilita v žiadnom prípade neviedla k nerovnakému presadzovaniu celkového rámca; poznamenáva, že spoločné kritériá by mali zahŕňať kritériá na vymedzenie spôsobov znižovania dlhu členských štátov; zdôrazňuje, že znižovanie dlhu by sa malo dosiahnuť spôsobom, ktorý podporuje rast, a že základné regulačné kritériá by sa mali vymedziť vo vzťahu k rastu produkcie a výdavkov členských štátov;

23.  zdôrazňuje, že európsky semester zohľadňuje budúci rámec koordinácie hospodárskych politík; zdôrazňuje, že toto strednodobé zameranie by nemalo viesť k tomu, aby sa potrebné úsilie o fiškálnu konsolidáciu príliš odkladalo na neskôr;

24.  zdôrazňuje, že ďalšie opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v EÚ a na svetových fórach sú nevyhnutným doplnkom reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ;

25.  zdôrazňuje úlohu, ktorú budú musieť plniť vnútroštátne rozpočty pri financovaní dvojakej transformácie, ako aj pri zachovávaní strategickej autonómie; berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie Európskeho fondu suverenity; pripomína svoju pozíciu týkajúcu sa tohto nástroja, ktorú vyjadril vo svojom uznesení zo 16. februára 2023 o stratégii EÚ na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest(16);

26.  konštatuje, že zatiaľ čo menová politika je koncipovaná a navrhnutá ako jeden nástroj, celková fiškálna politika je výsledkom agregácie vnútroštátnych fiškálnych politík; zdôrazňuje, že okrem odporúčania o hospodárskej politike eurozóny je koordinácia opatrení doteraz obmedzená a situáciu a výzvy eurozóny nie je ľahké zohľadniť; poznamenáva, že je naďalej do veľkej miery otázkou náhody, či agregácia národných fiškálnych politík povedie k spoločným zámerom fiškálnej politiky eurozóny, ktoré by boli primerané a konzistentné s menovou politikou; zdôrazňuje, že zatiaľ čo stabilné verejné financie by umožnili, aby vnútroštátne automatické stabilizátory pomohli členským štátom dosiahnuť primerané zámery vnútroštátnej fiškálnej politiky, v oznámení Komisie sa neurčujú žiadne vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby boli skutočné zámery fiškálnej politiky eurozóny v súlade s odporúčanými zámermi; vyzýva Komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie na podporu lepšej fiškálnej koordinácie;

27.  víta zámer Komisie zvýšiť účinnosť a presadzovanie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe ako súčasti širšieho prehodnotenia fiškálnych pravidiel; konštatuje, že v oznámení Komisie sú uznané potenciálne nezrovnalosti medzi uplatňovaním fiškálnych pravidiel a odporúčaniami v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie z 9. novembra 2022 neobsahuje nástroj, ktorý by umožňoval nápravu takýchto nezrovnalostí;

28.  víta skutočnosť, že Komisia v oznámení z 9. novembra 2022 uznáva potrebu posilniť mechanizmy presadzovania práva a ich riadne uplatňovanie opierajúc sa o širší súbor sankcií; vyzýva Komisiu, aby tento súbor nástrojov doplnila o prístup založený na stimuloch;

29.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že nezávislé fiškálne inštitúcie by mali plniť dôležitú úlohu v procese správy hospodárskych záležitostí; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti dôkladnejšie objasnila úlohu Európskej fiškálnej rady;

30.  pripomína, že v dohode o lepšej tvorbe práva sa opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada majú vykonávať svoje právomoci spoluzákonodarcov za rovnakých podmienok, a že Komisia k nim preto musí pristupovať rovnako, plne rešpektujúc právomoci vymedzené zmluvami; pripomína, že je dôležité, aby rámec správy hospodárskych záležitostí podliehal demokratickej zodpovednosti; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť preto plne zapojený do reformy rámca správy hospodárskych záležitostí, ako aj do budúceho vykonávania správy hospodárskych záležitostí v EÚ; zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť národných parlamentov pri kontrole kolektívnych opatrení národných vlád; vyzýva na nevyhnutné dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality;

o
o   o

31.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41. (2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33. (3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8. (5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12. (6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. (7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11. (9) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17. (11) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 90. (12) Ú. v. EÚ C 415, 13.10.2021, s. 22. (13) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 191. (14) Oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012). (15) COM(2022)0583. (16) Prijaté texty, P9_TA(2023)0053.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne priority na rok 2023 (2022/2151(INI))

P9_TA(2023)0079 A9-0051/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 9 a 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023 (COM(2022)0780),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2022 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2022)0783),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2022)0782),

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2022 s názvom Správa o mechanizme varovania 2023 (COM(2022)0781),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2022 o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2023: celkové posúdenie (COM(2022)0900),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Radou, Európskym parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2022 o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (COM(2022)0583),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu práce z novembra 2021 o nedostatku a prebytku pracovnej sily;

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0051/2023),

A.  keďže spoločná správa o zamestnanosti na rok 2023 posilňuje dôraz na plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, cieľov Európskej zelenej dohody a Európskeho piliera sociálnych práv v súlade so záväzkami akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv z marca 2021 a s Portským vyhlásením vedúcich predstaviteľov EÚ z 8. mája 2021; keďže jej vykonávanie by malo posilniť snahu Únie o zelenú, digitálnu a spravodlivú transformáciu a prispieť k dosiahnutiu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie; keďže mnohé posúdenia európskeho semestra, ktoré uskutočnila Komisia, naznačujú nízku mieru dodržiavania jeho odporúčaní, čiastočne z dôvodu obmedzenej vymožiteľnosti, a to aj v otázkach sociálnej politiky;

B.  keďže z prieskumu nadácie Eurofound(1) vyplýva, že životné náklady sú stále problémom vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom 48 % respondentov má problém vyjsť s peniazmi; keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine spôsobila humanitárnu, energetickú a hospodársku krízu v EÚ a prehĺbila existujúce nerovnosti; keďže opatrenia v rámci Európskeho piliera sociálnych práv by pomohli vytvoriť kvalitné pracovné príležitosti a spravodlivé systémy sociálnej ochrany, ktoré sú kľúčové pre posilnenie odolnosti v budúcnosti;

C.  keďže miera nezamestnanosti v EÚ zostala v auguste 2022 stabilná na úrovni 6 %, spoločnosti v EÚ majú problém nájsť zamestnancov s požadovanými zručnosťami; keďže dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov a skúsených riadiacich pracovníkov predstavuje najzávažnejší problém pre štvrtinu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) v EÚ, ktoré predstavujú až 99 % všetkých podnikov EÚ(2);

D.  keďže z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sociálne nerovnosti sú najzávažnejším problémom ľudí v EÚ a tieto nerovnosti sa prehĺbili v dôsledku sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19, ako aj iných štrukturálnych problémov; keďže veľké príjmové nerovnosti môžu mať škodlivý vplyv na hospodársky rast a ohrozovať sociálnu súdržnosť; keďže špirálovito rastúce životné náklady a prudko rastúca inflácia spôsobená obrovským nárastom cien energií, pohonných hmôt, potravín a základných tovarov v celej Európe spôsobujú hospodársku a sociálnu krízu; keďže ešte pred pandémiou si 78 % ľudí v EÚ želalo, aby ich národné vlády vyvinuli väčšie úsilie o zníženie nerovností v príjmoch(3); keďže nadchádzajúce preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu sociálnych investícií;

E.  keďže chudoba vrátane chudoby pracujúcich zostáva pre mnohé členské štáty výzvou; keďže pracovníkom s dočasnou pracovnou zmluvou hrozí oveľa väčšie riziko chudoby pracujúcich ako pracovníkom s trvalou pracovnou zmluvou; keďže chudoba pracujúcich sa v EÚ zvýšila z 8,5 % v roku 2010 na 9 % v roku 2019, ale v rokoch 2020 až 2021 zostala stabilná vďaka rýchlemu politickému zásahu počas pandémie; keďže chudobu pracujúcich treba pozorne sledovať, najmä vzhľadom na nedávny negatívny vplyv inflácie na reálne mzdy; keďže úroveň reálnych miezd je v mnohých členských krajinách stále nižšia ako v krízovom roku 2009; keďže najviac sú postihnutí pracovníci s nízkymi príjmami a zraniteľné skupiny, ale rýchlo sa zhoršuje aj životná úroveň strednej triedy;

F.  keďže v prípade zamestnaných ľudí bolo v roku 2021 riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v EÚ na úrovni 11,1 %; keďže viac ako 8 % ľudí aj naďalej dáva vyše 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie a v členských štátoch EÚ sa dosiahol len malý pokrok pri znižovaní počtu ľudí bez domova; keďže systémy sociálnej ochrany sú vystavené silnému tlaku na zmiernenie sociálnych dôsledkov krízy a zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre všetkých, ako aj prístup k základným službám, ako sú zdravie, vzdelanie a bývanie; keďže sociálne služby v niektorých členských štátoch sú v rámci EÚ naďalej nerovnomerne a nerovnako rozvinuté, pričom čelia nedostatočnému financovaniu a chýbajú im štandardy kvality;

G.  keďže v dôsledku zmeny klímy a ničenia životného prostredia sa prehĺbili nerovnosti, pretože neúmerne postihujú chudobných a najzraniteľnejšie skupiny; keďže zelená dohoda zameraná na investície do prechodu na dekarbonizované hospodárstvo, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy, musí ísť ruka v ruke s investovaním do ľudí, ktorí si túto zmenu nemôžu dovoliť; keďže je potrebné zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých;

H.  keďže podľa najnovšej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa zmena klímy, globálne otepľovanie a strata biodiverzity exponenciálne zrýchľujú, čo dokazujú nedávne dramatické a extrémne výkyvy počasia na celom svete; keďže ľudia v Európe pociťujú dôsledky klimatickej krízy a extrémnych výkyvov počasia spôsobených zmenou klímy čoraz intenzívnejšie; keďže ciele dekarbonizácie do roku 2030 sa zvýšili v záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050; keďže zintenzívnenie úsilia o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vedie k hlbokej transformácii európskych a vnútroštátnych ekonomík a trhov práce;

I.  keďže vysoká inflácia v celej EÚ s rýchlym nárastom cien energií a potravín predstavuje záťaž pre domácnosti a MSP, čo najviac zasahuje najzraniteľnejšie osoby s najnižšími príjmami; keďže podmienky na trhu s energiou a prudké zvyšovanie cien prehlbujú energetickú chudobu, ktorej bolo v EÚ už v roku 2019, ešte pred vypuknutím pandémie, vystavených viac ako 50 miliónov ľudí; keďže Európska centrálna banka (ECB) predpokladá, že inflácia zostane v roku 2023 vysoká (nad úrovňou 2 % cieľa), a v nadchádzajúcich mesiacoch bude naďalej zvyšovať úrokové sadzby; keďže kríza spojená s rastom životných nákladov a narušenia trhu s bývaním, ako je zvýšená financializácia, majú negatívny vplyv na cenovú dostupnosť bývania, čo sa viaže s rizikom ďalšieho nárastu bezdomovectva;

J.  keďže EÚ si vyžaduje priemyselnú stratégiu, ktorá posilní odolnosť, sociálnu účinnosť a environmentálnu udržateľnosť jej priemyselnej základne; keďže sociálne spravodlivá transformácia a budúcnosť priemyslu si vyžadujú rozsiahle verejné investície; keďže takáto stratégia je kľúčová na zabezpečenie dodržiavania cieľov v oblasti klímy, najmä Parížskej dohody; keďže priemyselná stratégia EÚ musí ísť ruka v ruke so stratégiou v oblasti práce; keďže v prípade každého spravodlivého a udržateľného modelu výroby by pracovníci a odbory, ako aj záujmy pracovníkov a dlhodobé odborné znalosti mali byť základom jeho rozvoja, aby sa zabezpečilo jeho demokratické fungovanie;

K.  keďže ak je nové digitálne hospodárstvo vrátane umelej inteligencie dobre regulované, má potenciál byť prínosom pre spoločnosť ako celok tým, že zlepšuje kvalitu života a pracovné podmienky, zachováva zamestnanosť a vytvára nové kvalitné pracovné príležitosti a zároveň podporuje prosperitu a uľahčuje prechod na udržateľnejšie, spoľahlivejšie a odolnejšie hospodárstvo;

L.  keďže podľa nadácie Eurofound bolo v roku 2017 v Európe 20 % pracovných miest „nekvalitných“ a fyzické alebo duševné zdravie pracovníkov v nich bolo vystavené zvýšenému riziku; keďže podľa OECD sú finančná neistota a neistota zamestnania rizikovými faktormi spojenými so zlým duševným zdravím; keďže investície do dlhodobých kvalitných pracovných miest sú kľúčom k boju proti zlému duševnému zdraviu pracovníkov;

M.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila potrebu zvýšenej ostražitosti a nutnosti investícií vo všetkých členských štátoch, pričom cieľom je zabezpečiť, aby boli náležite pripravené riešiť budúce zdravotné krízy a zároveň schopné zachovávať kvalitu starostlivosti o pacientov so všetkými ostatnými ochoreniami a diagnózami; keďže osobitná pozornosť sa musí venovať potrebám zraniteľných skupín;

N.  keďže jadrom ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2023 by mala byť rodová rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

O.  keďže kvalifikovaní pracovníci, vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie majú kľúčový význam pre zabezpečenie udržateľnej a spravodlivej transformácie európskeho hospodárstva; keďže programy zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy musia byť dostupné pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov so zdravotným postihnutím a mali by byť takisto prispôsobené potrebám a schopnostiam pracovníkov;

P.  keďže pracovníci majú právo na vysokú úroveň ochrany svojho zdravia a bezpečnosti, na prístupné pracovisko a prostredie, ktoré zodpovedá Európskemu pilieru sociálnych práv a normám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prispieva k ich uplatňovaniu;

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že rýchle a koordinované politické opatrenia EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19 zmiernili hospodárske otrasy a ochránili obyvateľstvo pred najnepriaznivejšími dôsledkami krízy; domnieva sa, že hoci následky ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine predstavujú pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ viaceré nové hospodárske, sociálne a geopolitické výzvy, ďalšie dlhodobejšie sociálne výzvy, ako je chudoba, sociálne vylúčenie, mimoriadne situácie v oblasti klímy a biodiverzity a nerovnosti naďalej rastú a je tiež potrebné ich riešiť;

2.  podporuje ambíciu Komisie a členských štátov užšie koordinovať politické reakcie EÚ s cieľom zmierniť v blízkom horizonte záťaž, ktorú pre európske domácnosti a podniky, najmä MSP a podnikateľov, predstavujú vysoké ceny energií a potravín, inflácia, narušenie dodávateľských reťazcov vrátane nedostatku liekov, rastúca úroveň dlhu a zvýšené náklady na pôžičky vrátane hypotekárnych úverov; trvá na tom, že Európska únia potrebuje energetický model, ktorý zabezpečí všeobecný prístup k dekarbonizovaným zdrojom energie a skoncuje s energetickou chudobou; zdôrazňuje, že sociálne investície sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rozvoja v strednodobom a dlhodobom horizonte a že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia majú zásadnú stabilizačnú funkciu; zdôrazňuje potrebu Európskeho fondu suverenity, aby sa okrem iného zabezpečilo, že všetky členské štáty budú mať flexibilitu na riešenie sociálnych, klimatických a environmentálnych výziev;

3.  zdôrazňuje, že cieľom udržateľného hospodárskeho rastu musí byť okrem iného zabezpečenie inkluzívnej sociálno-ekologickej transformácie našich hospodárstiev, predchádzanie sociálnej, hospodárskej a environmentálnej nerovnováhe prostredníctvom boja proti chudobe, znižovania nerovností a vytvárania dôstojných pracovných miest s primeranými mzdami a pracovnými podmienkami, a to v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a Európskym pilierom sociálnych práv;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že 21,7 % obyvateľstva EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom ženy a mladí dospelí sú ohrozenejší; konštatuje, že hlavný cieľ znížiť chudobu o 15 miliónov ľudí sa nedosiahne bez toho, aby sa venovala pozornosť najzraniteľnejším skupinám; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali cielené spôsoby podpory dlhodobo nezamestnaných a ľudí bez domova, ako aj osôb, ktoré čelia viacerým prekážkam a formám diskriminácie; zdôrazňuje, že na vymanenie ľudí z chudoby je potrebný primeraný minimálny príjem; zdôrazňuje, že bezdomovectvo je jednou z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia a že európska platforma na boj proti bezdomovectvu je základným nástrojom, ktorého konečným cieľom je ukončiť bezdomovectvo do roku 2030; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne vnútroštátne stratégie s primeraným vnútroštátnym financovaním a financovaním z prostriedkov EÚ založené na zásade „bývanie ako prvé“, podporovali prevenciu bezdomovectva a poskytli prístup k primeranému, bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu pre všetkých; zdôrazňuje, že v dôsledku krízy spojenej s nárastom životných nákladov je ešte dôležitejšie, aby sa na vnútroštátnej úrovni uplatňovala Európska záruka pre deti, posilnená záruka pre mladých ľudí a stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia v boji proti chudobe, najmä chudobe detí a chudobe pracujúcich; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o podrobné monitorovanie vykonávania záruky pre deti vo všetkých členských štátoch;

5.  zdôrazňuje, že kvalitné a dobre financované verejné služby vrátane sociálnych služieb prispievajú k základným demokratickým hodnotám, ako je dodržiavanie základných a ľudských práv, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri prekonávaní kríz; varuje, že zraniteľné osoby, ktoré nemajú žiadny alebo majú len obmedzený prístup k cieleným sociálnym službám, sú takisto vystavené negatívnemu vplyvu, pokiaľ ide o ich prístup k iným dôležitým verejným službám, ako je zdravotná starostlivosť alebo odborná príprava; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť revízie rámca kvality EÚ pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom podporiť úsilie členských štátov o zlepšenie prístupu ku kvalitným základným službám, najmä k bývaniu, energii, doprave, vode, sanitácii, finančným službám a digitálnej komunikácii; vyzýva Európsku komisiu, aby do oblasti štátnej pomoci účinnejšie zahrnula sociálne aspekty a aby pri ďalšej revízii rozšírila rozsah pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách s cieľom prispieť k lepšiemu prístupu k základným tovarom a službám a ich kvalite;

6.  zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra je potrebné jednotlivým krajinám odporučiť investície do primeraných príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré budú zlučiteľné s inými formami príjmu, s cieľom znížiť riziko chudoby, ktorému čelia osoby so zdravotným postihnutím;

7.  domnieva sa, že politiky rodovej rovnosti musia byť zakotvené a začlenené do všetkých fáz správy hospodárskych záležitostí; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rodovú rovnosť, nediskrimináciu a sociálnu rovnosť v pracovnoprávnych vzťahoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili feminizáciu chudoby vo všetkých jej formách, a to najmä zlepšením pracovných podmienok vo feminizovaných odvetviach; vyzýva na posilnenie rodovo citlivých politík na úrovni EÚ, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby vplyv krízy životných nákladov neprehĺbil rodovú nerovnosť;

8.  vyzýva na demokratickejší proces európskeho semestra, v rámci ktorého by bol Európsky parlament predovšetkým úzko zapojený do stanovovania priorít makroekonomickej a sociálnej politiky; domnieva sa, že zrevidovaný proces európskeho semestra by sa mal riadiť riadnym legislatívnym postupom, a tak by mal byť dohodnutý medzi Radou a Európskym parlamentom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štruktúru hospodárskeho riadenia v EÚ založenú na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a konvergencii, rodovej rovnosti, kvalitných verejných službách vrátane kvalitného verejného vzdelávacieho systému pre všetkých, kvalitnej zamestnanosti a udržateľnom rozvoji;

9.  vyjadruje znepokojenie nad vážnymi dôsledkami súčasnej krízy v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, najmä pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že každá mladá osoba v Európe bude mať prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a plateným stážam, ako aj k trhu práce; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uprednostnili boj proti nezamestnanosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) s cieľom podporiť režimy skráteného pracovného času, príjmy pracovníkov a pracovníkov, ktorí by boli dočasne prepustení okrem iného z dôvodu zvýšenia cien energií, ako aj zmierniť účinky asymetrických šokov;

10.  podporuje prechod na udržateľný, inkluzívny a odolný model rastu, ktorý podporuje vzostupnú sociálnu konvergenciu a posilňuje udržateľný rozvoj a odolnosť hospodárstva a spoločností EÚ; víta pokrok dosiahnutý v tomto roku smerom k úplnej implementácii Európskeho piliera sociálnych práv, ale stále čaká na jeho úplnú implementáciu vrátane jeho príslušných hlavných cieľov na rok 2030, protokolu o sociálnom pokroku a podpory investícií orientovaných na budúcnosť zameraných na spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu so silným sociálnym rozmerom vrátane rodovej rovnosti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že budúce iniciatívy EÚ v oblasti financovania na podporu priemyslu a suverenity zabezpečia dlhodobý a udržateľný rast, ako aj sociálny pokrok; považuje za nevyhnutné, aby sa do každého budúceho nástroja financovania začlenili tieto relevantné aspekty:

12.  berie na vedomie revidovaný proces európskeho semestra so širším rozsahom pôsobnosti a s posilneným mnohostranným dohľadom s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kľúčové investície pri súčasnom zabezpečení fiškálnej stability a zohľadnení reforiem a investícií prostredníctvom plánov obnovy a odolnosti, prechodu Európy na čistú energiu prostredníctvom programu REPowerEU a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; domnieva sa, že európske fiškálne pravidlá by mali umožňovať potrebné verejné investície a financovanie spravodlivého prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo, ako aj riadne vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že hoci je potrebné znížiť verejný dlh v primeranom časovom rámci, menšie alebo väčšmi zadlžené členské štáty potrebujú pružnejšie individuálne postupy úprav, ktoré im poskytnú dostatočný fiškálny priestor na realizáciu investícií a reforiem potrebných na sociálne spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu tak, aby sa na nikoho nezabudlo; pripomína členským štátom ich záväzok uskutočniť reformy a investície, ktoré prispejú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ a udržateľnému a inkluzívnemu rastu, zmiernia sociálny a hospodársky vplyv krízy, najmä na zraniteľné skupiny, a prispejú k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom ich národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje ich záväzok pokračovať v tomto vykonávaní na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom znížiť nerovnosti, brániť dôstojné mzdy, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, a to pri súčasnom zohľadnení cieľa bojovať proti chudobe detí a riešiť riziká sociálneho vylúčenia, aby tak podporili vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu a tvorbu kvalitných pracovných miest;

13.  pripomína, že európsky semester by mal ďalej integrovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv vrátane zásady č. 11 týkajúcej sa starostlivosti o deti a podpory detí; zdôrazňuje, že dostupnosť bezplatných a kvalitných služieb, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie, zdravotníctvo, ako aj prístup k primeranému bývaniu a zdravej výžive sú nevyhnutnými podmienkami na zabezpečenie rovnakých príležitostí a na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; konštatuje, že riešenie chudoby detí si vyžaduje primerane financované, komplexné a integrované opatrenia spolu s uplatňovaním Európskej záruky pre deti na vnútroštátnej úrovni; opakovane vyzýva, aby sa zvýšilo financovanie Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške najmenej 20 miliárd EUR a aby členské štáty vyčlenili aspoň 5 % svojich finančných prostriedkov pridelených z ESF+ na boj proti chudobe detí a podporu ich dobrých životných podmienok;

14.  zdôrazňuje potrebu posilniť sociálny rozmer európskeho semestra a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, najmä vzhľadom na preskúmanie správy hospodárskych záležitostí a nadchádzajúcu deaktiváciu únikovej doložky; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie nástroja pre rámec sociálnej konvergencie na monitorovanie rizík sociálnej konvergencie, na zabránenie tomu, aby iné politické opatrenia alebo hospodárske otrasy mali negatívne sociálne účinky presahovania na vzostupnú sociálnu konvergenciu, na odhalenie možných prekážok pri riadnom vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a na stanovenie sociálnych cieľov; domnieva sa, že riziká sociálnej divergencie by sa mali zahrnúť do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zohľadniť pri vymedzení spôsobov fiškálnych úprav;

15.  zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií na zlepšenie tvorby kvalitných pracovných miest a podporu MSP; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať správne zručnosti a kvalifikácie pracovnej sily, aby bolo možné držať krok s dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch počas zelenej a digitálnej transformácie; naďalej podporuje Komisiu v jej úsilí o zlepšenie pracovných podmienok a ochrany európskych zamestnávateľov a pracovníkov prostredníctvom posilňovania a podpory procesov sociálneho dialógu a pokrytia kolektívnym vyjednávaním; víta skutočnosť, že Komisia zahrnula ustanovenia o sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní do odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2020 – 2021; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo v roku 2020 bol sociálny dialóg zahrnutý do 15 odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v roku 2022 sa objavil len v 2 takýchto odporúčaniach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom európskeho semestra a konkrétne v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny podporovala kolektívne vyjednávanie, demokraciu na pracovisku a sociálny dialóg s cieľom zabezpečiť prostredníctvom kolektívneho vyjednávania dôstojné mzdy;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité lepšie posúdiť distribučný vplyv existujúcich a nových politík a reforiem monitorovaných v rámci procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby pre národné programy reforiem stanovila požiadavky na posúdenie distribučného vplyvu; poukazuje na to, že fiškálna konsolidácia môže byť spravodlivá a udržateľná len vtedy, ak je distribučný vplyv prerozdelených výdavkov alebo presunov príjmov správne nastavený a prispieva k znižovaniu sociálnych, hospodárskych a regionálnych nerovností; vyzýva Komisiu, aby navrhla metodiku a jasné ciele, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest; pripomína členským štátom požiadavku zahrnúť do národných programov reforiem vysvetlenie, ako sa očakáva, že opatrenia prispejú k rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí pre všetkých a k začleňovaniu daných cieľov;

17.  domnieva sa, že revidovaný sociálny prehľad nemusí adekvátne pokrývať 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv; žiada preto, aby Komisia zvážila ďalšiu revíziu a zlepšenie sociálneho prehľadu a zahrnutie relevantných ukazovateľov, napríklad v súvislosti so sociálnym blahobytom, a rozdelenie údajov podľa rôznych faktorov, ako je pohlavie, vek a príjem, s cieľom identifikovať sociálne rozdiely a vplyv politík na rôzne skupiny, najmä na tie, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii, prostredníctvom dynamického hodnotenia; upozorňuje na význam zahrnutia ukazovateľov, ktoré v plnej miere odzrkadľujú trendy a príčiny nerovnosti, ako sú ukazovatele týkajúce sa rovnosti príležitostí, kvalitnej zamestnanosti, rozdelenia bohatstva, univerzálneho prístupu ku kvalitným verejným službám vrátane energie, vody a sanitácie, primeraných dôchodkov, miery bezdomovectva, systémov minimálneho príjmu, chorôb z povolania (vrátane duševných chorôb) a dávok v nezamestnanosti, ako aj ukazovatele merania sociálneho vplyvu zhoršovania životného prostredia a zmeny klímy; pripomína Komisii, že ukazovateľ „miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“ (AROPE) nezachytáva širšie a komplexnejšie príčiny nerovností;

18.  berie na vedomie oznámenie Komisie, v ktorom sa stanovujú usmernenia pre revíziu rámca správy hospodárskych záležitostí s cieľom posilniť udržateľnosť dlhu a udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom investícií a reforiem; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré výdavky a investície sú potrebné na dosiahnutie dlhodobých sociálno-ekonomických cieľov a nevyhnutné na splnenie míľnikov národných plánov obnovy a odolnosti; domnieva sa, že daňové systémy by mali byť navrhnuté tak, aby znižovali nerovnosti, podporovali spravodlivosť a chránili domácnosti, a mali by byť vyvážené, aby boli systémy spravodlivejšie a účinnejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom ako dôležitý prostriedok znižovania hospodárskych nerovností a zlepšovania výberu daňových príjmov v členských štátoch; pripomína, že účinná minimálna sadzba dane pre veľké nadnárodné spoločnosti v rámci Európskej únie môže prispieť k riešeniu otázky daňového dumpingu a zabezpečiť, aby všetky spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel dane zo ziskov vytvorených ich činnosťami v EÚ;

19.  je znepokojený súčasnou hospodárskou situáciou, prognózami pre blízku budúcnosť a vplyvom, ktorý by zvyšovanie miezd pod úrovňou inflácie mohlo mať na životnú úroveň v EÚ; domnieva sa, že zvyšovanie kúpnej sily je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť ďalšie oživenie hospodárstva, ale rast miezd vo všeobecnosti nebude v nasledujúcom roku držať krok s infláciou, takže sa zníži kúpna sila pracovníkov; pripomína, že dôstojné mzdy sú základným nástrojom, ktorý pomáha domácnostiam čeliť rastu cien energií; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti konkurenčným praktikám založeným na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach a aby urýchlene implementovali ustanovenia smernice o minimálnych mzdách(4), aby sa minimálna mzda zvýšila v súlade s odporúčaniami aspoň na 60 % hrubého mediánu mzdy v danej krajine alebo na 50 % hrubej priemernej mzdy; vyzýva Komisiu, aby pracovala na zlepšovaní životných podmienok a monitorovala situáciu v oblasti minimálnych miezd a zabezpečila, aby nízke mzdy, a najmä minimálne mzdy, odzrkadľovali prudko rastúce životné náklady; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané minimálne mzdy s cieľom dosiahnuť dôstojnú životnú úroveň, znížiť chudobu pracujúcich a podporiť sociálnu súdržnosť a vzostupnú sociálnu konvergenciu a zároveň znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia podielu domácností v skupine so stredným príjmom by sa toto úsilie malo kombinovať s politikami, ktorými sa rozširuje pokrytie kolektívnym vyjednávaním a zvyšuje miera členstva v odborových organizáciách;

20.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnú revíziu európskej smernice o verejnom obstarávaní s cieľom posilniť pokrytie kolektívnym vyjednávaním tým, že sa od spoločností bude vyžadovať, aby dodržiavali kolektívne zmluvy, vrátane posilnenia sociálnej doložky, a uprednostniť spoločnosti, ktoré dodržiavajú pracovné a sociálne práva, a vylúčiť z verejných súťaží tie spoločnosti, ktorým boli uložené sankcie za to, že sa podieľali na protiodborových praktikách;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné mzdy a kvalitné pracovné miesta, ako aj dôstojné pracovné podmienky a podporovali dobré fyzické aj duševné zdravie, a to aj prostredníctvom bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti pripomína význam rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie sa, najmä v súčasnosti, keď sa hranice medzi pracovným a súkromným prostredím čoraz viac stierajú v súvislosti s rozvojom práce na diaľku; víta dohodu medzi Radou a Európskym parlamentom o smernici o transparentnosti odmeňovania(5) a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby hodnotili prácu rovnakej hodnoty podľa objektívnych rodovo neutrálnych kritérií;

22.  víta dohodu o prijatí Sociálno-klimatického fondu ako ambiciózneho začatia riešenia vplyvu, ktorý bude mať rozšírenie obchodovania s emisiami na odvetvia stavebníctva a cestnej dopravy na zraniteľné domácnosti, používateľov dopravy a mikropodniky; zdôrazňuje, že všeobecným cieľom je prispieť k spravodlivému prechodu na klimatickú neutralitu, v rámci ktorého sa na nikoho nezabudne; požaduje ďalšie nástroje na riešenie nerovnakého vplyvu zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na rôzne príjmové skupiny, ako aj sociálnych dôsledkov transformácie našich spoločností smerom ku klimatickej neutralite; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať nástroje, ktoré umožnia všetkým častiam spoločnosti využívať výhody klimaticky neutrálneho hospodárstva a ktoré ochránia domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a mikropodniky pred vplyvom zmeny klímy a znečistenia; trvá na tom, že sociálne a environmentálne politiky a ciele musia byť integrované rovnako ako hospodárske; v tejto súvislosti je presvedčený, že Pakt stability a rastu je zastaraný a neponúka ani flexibilitu, ani štruktúru potrebnú na zavedenie nového rámca pre riadenie udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku v EÚ; vyzýva Komisiu, aby zaručila právo na zdravie a zdravé životné prostredie na úrovni EÚ, keďže toto právo má zásadný význam na zabezpečenie uplatňovania väčšiny ostatných základných práv a na dosiahnutie inkluzívnej transformácie;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stavali na Sociálno-klimatickom fonde a položili základy na rozvoj ekologických systémov sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni s podporou EÚ s cieľom posilniť sociálnu odolnosť voči vplyvom zmeny klímy a zhoršovaniu životného prostredia riešením vedľajších účinkov ekologických politík na pracovné miesta a životné podmienky a zabezpečiť, aby dotknuté komunity boli plne pripravené na nový trh práce; poukazuje na to, že v prípade týchto systémov by sa mohli zvážiť tieto aspekty:

24.  zdôrazňuje, že podpora MSP vrátane znižovania zbytočnej administratívnej záťaže je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby mohli v plnej miere prispôsobiť svoje činnosti zelenej transformácii a udržať si pracovnú silu, najmä v prípade začínajúcich podnikov, pričom sa zabezpečí najvyššia úroveň ochrany pracovníkov a životného prostredia a pomoc európskym zamestnávateľom investovať do udržateľného rastu a tvorby kvalitných pracovných miest;

25.  poukazuje na regulačné zaťaženie zamestnávateľov v EÚ a jeho negatívny vplyv na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu kvalitných pracovných miest; naďalej podporuje zásadu rovnováhy záťaže a vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznejší program lepšej právnej regulácie, ktorý by mal viesť k zníženiu regulačného zaťaženia zamestnávateľov v EÚ;

26.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu na reguláciu podmienok práce na diaľku v celej EÚ a zaistila slušné podmienky práce a zamestnávania v digitálnom hospodárstve; domnieva sa, že právo na odpojenie sa je nevyhnutné na zabezpečenie duševnej pohody zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, v neposlednom rade pracovníčok a pracovníkov vykonávajúcich neštandardné formy práce, a malo by sa doplniť smernicou o psychosociálnych rizikách a dobrých podmienkach na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi navrhla smernicu o minimálnych normách a podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby všetci pracovníci mohli účinne uplatňovať svoje právo na odpojenie sa; zdôrazňuje, že pripravovaná iniciatíva Komisie o „komplexnom prístupe k duševnému zdraviu“, ktorá bude zverejnená v júni, je dobrou príležitosťou na zavedenie týchto smerníc;

27.  zdôrazňuje, že vzhľadom na znižujúci sa počet obyvateľov v produktívnom veku majú zásadný význam politiky, ktoré privedú na trh práce viac ľudí; domnieva sa, že začlenenie migrantov na trh práce bude mať pozitívny vplyv na ponuku pracovných síl, zníži ich nedostatok a podporí vyššiu mieru zamestnanosti(6); konštatuje však, že migrujúci pracovníci sú naďalej vystavení nerovnému zaobchádzaniu a pracovnému vykorisťovaniu; zdôrazňuje, že všetci migrujúci pracovníci musia byť chránení pred vykorisťovaním, a to aj zabezpečením ich účinného prístupu k spravodlivosti a náprave; domnieva sa, že to treba spojiť s ďalšími politikami, ktoré umožnia zdravší pracovný život, zlepšia pracovné podmienky a povedú k lepšiemu prispôsobeniu trhov práce meniacim sa potrebám pracovníkov počas ich života;

28.  vyzýva na lepšie začlenenie zraniteľných skupín do európskeho semestra, vykonávanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí a seniorov, lepšie príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj účinné nástroje na predchádzanie diskriminácii; zdôrazňuje význam opatrení na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane jazykového vzdelávania, keďže je základom komunikácie vo všetkých oblastiach činnosti podnikov a umožňuje účasť na odbornej príprave a rekvalifikácii s cieľom rozvíjať príslušné kompetencie;

29.  zdôrazňuje, že zamestnávatelia musia podporovať medzigeneračné väzby v rámci podniku a medzigeneračné vzdelávanie medzi mladými a staršími a naopak; zdôrazňuje, že staršia pracovná sila môže podnikom pomôcť pri vývoji nových produktov a služieb, aby sa kreatívnejším a produktívnejším spôsobom prispôsobili potrebám starnúcej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na podporu prenosu vedomostí medzi generáciami a prijali osobitné opatrenia, ktoré uľahčia zamestnanosť mladých ľudí a prechod pracovníkov do dôchodku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri posudzovaní politík zohľadňovali možné vplyvy na mladých ľudí na základe konzultácie s mládežníckymi organizáciami;

30.  je znepokojený vysokým počtom osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, pretože im hrozí, že sa stanú nezamestnanými a podporia cyklus generačnej chudoby, keďže v roku 2021 predčasne ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu 11,4 % mladých mužov a 7,9 % mladých žien v EÚ; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a príslušnými zainteresovanými stranami koordinovala uplatňovanie vhodných riešení na udržanie detí a mladých ľudí v škole; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup mladých ľudí ku kvalitným, plateným a inkluzívnym stážam a učňovskej príprave; trvá na tom, aby mladí ľudia získali primerané a kvalitné prvé pracovné skúsenosti, príležitosti na zvyšovanie kvalifikácie a nové kvalifikácie alebo osvedčenia; odsudzuje prax neplatených stáží ako druh vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenie ich práv a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a pri dodržaní zásady subsidiarity ukončili neplatené stáže a navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania stáží a učňovskej prípravy s cieľom zabrániť vykorisťujúcim praktikám; odsudzuje prax uzatvárania zmlúv na nulový pracovný čas a vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu zamestnávateľom, ktorí poskytujú stáže a učňovskú prípravu mladým ľuďom so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a aby zahrnula kritériá kvality pre ponuky mladým ľuďom vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľného zamestnania a sociálnych práv;

31.  je znepokojený rozdielmi medzi analýzou a odporúčaniami Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (ďalej len „Cedefop“) týkajúcimi sa politiky v oblasti zručností a politikami vykonávanými na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, čo môže viesť k neefektívnosti; upozorňuje na dôkazy uvedené v správach strediska Cedefop, ktoré sa týkajú nedostatočného využívania zručností, nadmernej kvalifikácie, nízkych požiadaviek na zručnosti a obmedzenej komplexnosti mnohých európskych pracovných miest a relatívne nízkej úrovne dopytu po digitálnych zručnostiach v Európe, čo by mohlo brániť digitálnej transformácii a ovplyvniť konkurencieschopnosť Európy; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy a koordinovala politické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu digitálne komplexnejších pracovných miest a uľahčia navrhovanie stimulov, ktoré podporia zvyšovanie úrovne digitálnych zručností pracovníkov, a to vrátane odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali zameriavať aj na zraniteľné skupiny a menšiny s cieľom uľahčiť prístup na trh práce pre všetkých vzhľadom na to, že 45 % pracovnej sily EÚ sa domnieva, že vzhľadom na nové digitálne technológie na svojom pracovisku potrebujú nové znalosti a zručnosti;

32.  pripomína, že vytváranie kvalitných pracovných miest a vykonávanie stratégií na udržanie pracovných miest je najlepším spôsobom, ako prilákať kvalifikovanú pracovnú silu a motivovať zamestnávateľov, aby investovali do svojich pracovníkov; poukazuje na to, že v správach strediska Cedefop sa zdôrazňuje, že ťažkosti s prijímaním zamestnancov (aj v dôsledku nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami) sú do značnej miery aj odrazom nízkej kvality pracovných miest, nedostatočnej politiky ľudských zdrojov orientovanej na ľudí a nevyužitých možností vytvárania pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby prispela k riešeniu nedostatkov v oblasti kompetencií, ktoré v Európe existujú, a aby na základe zistení strediska Cedefop prehodnotila svoje politiky zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie; poukazuje na naliehavú potrebu väčšej podpory celoživotného vzdelávania a profesijného preorientovania v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2030, aby sa každoročne vzdelávalo aspoň 60 % všetkých dospelých;

33.  zdôrazňuje, že predvídanie vývoja na trhu práce vedie k väčšej odolnosti hospodárstiev, čo si vyžaduje aktívne politiky trhu práce vrátane zvyšovania úrovne zručností pracovníkov a ich rekvalifikácie, ako aj silné systémy sociálnej ochrany; je znepokojený hláseným nedostatkom pracovných síl v mnohých povolaniach, najmä v povolaniach súvisiacich s kvalifikáciami v odbore vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), vzdelávaním a zdravotníctvom; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť ich pracovné podmienky, čo by tiež pomohlo znížiť nedostatok pracovných síl na trhu práce, ako aj posilniť vzdelávacie programy EÚ a podporovať zamestnancov a učiteľov pri vzdelávaní v správnych zručnostiach;

34.  žiada, aby sa v zelenej priemyselnej stratégii EÚ zabezpečilo, aby boli pracovné miesta budúcnosti nielen ekologické, ale predovšetkým dôstojné, dobre platené a založené na dobrých pracovných podmienkach vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, silnej sociálnej ochrany a rodovej rovnosti; vyzýva takisto, aby sa zabezpečilo, že ľudia budú primerane odmeňovaní v súlade s ich kvalifikáciou a certifikovanými kompetenciami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky na podporu sociálnej a hospodárskej konvergencie, ako aj zabrániť prehlbovaniu rozdielov vo verejných investíciách a podpore v dôsledku rozdielnych fiškálnych kapacít členských štátov; vyzýva členské štáty, aby dobre využívali Fond na spravodlivú transformáciu a ďalšie príslušné fondy a platformy EÚ s cieľom zabezpečiť, aby pracovné miesta, ktoré sa postupne rušia v dôsledku zelenej transformácie, boli nahradené kvalitnými pracovnými miestami v tých istých oblastiach; zdôrazňuje v tomto zmysle potenciál obehového hospodárstva, ako aj úlohu, ktorú by mali zohrávať procesy verejného obstarávania pri podpore kolektívneho vyjednávania a dobrých pracovných podmienok; zdôrazňuje, že zelená priemyselná politika EÚ sa môže v nadchádzajúcich rokoch stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe, a to tak v rozvíjajúcich sa, ako aj v tradičných odvetviach, čo odráža skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti sú náročnejšie na pracovnú silu ako činnosti, ktoré nahrádzajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že priemyselný plán EÚ dosiahne spravodlivú transformáciu a ciele vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest so spravodlivými pracovnými podmienkami a dobrými mzdami, podpory kolektívneho vyjednávania a dodržiavania kolektívnych zmlúv;

35.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú európski, vnútroštátni a odvetvoví sociálni partneri pri predvídaní zmien; zdôrazňuje, že je potrebné podrobne informovať odborové zväzy a zástupcov pracovníkov a konzultovať s nimi v rozhodovacích procesoch, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia; vyzýva členské štáty, aby počas vypracúvania a vykonávania národných plánov (národných programov reforiem, plánov stability/konvergencie alebo národných plánov obnovy a odolnosti) konzultovali so sociálnymi partnermi; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu kolektívneho vyjednávania pri zabezpečovaní najvyšších noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rozvoja príslušných zručností a strategického predvídania zmien; zdôrazňuje, že európske a medzinárodné ľudské práva zaručujú všetkým pracovníkom právo organizovať sa, vytvárať odborové zväzy a vstupovať do nich, zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní, kolektívnym spôsobom brániť svoje práva a požívať ochranu v rámci kolektívnych zmlúv; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia kolektívnemu vyjednávaniu, a to aj tým, že zabezpečia prístup odborov na pracoviská na účely organizovania, výmeny informácií a konzultácií s cieľom posilniť zastúpenie pracovníkov;

36.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Eurofound, The cost-of-living crisis and energy poverty in the EU: Social impact and policy responses – Background paper, 2022. (2) Eurostat, Kľúčové údaje o európskych podnikoch, vydanie 2022, s. 10. (3) Social Europe: Eurobarometer survey shows Europeans support stronger social policies and more social spending (Sociálna Európa: Z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania podporujú silnejšie sociálne politiky a väčšie sociálne výdavky). (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33). (5) Návrh smernice, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (COM(2021)0093). (6) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Migrant_integration_statistics

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o správe o vykonávaní dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ (2020/2202(INI))

P9_TA(2023)0080 A9-0052/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(1) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) vrátane protokolu o Írsku/Severnom Írsku (ďalej len „protokol“),

–  so zreteľom na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec budúceho vzťahu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom(2) a ktoré je pripojené k dohode o vystúpení,

–  so zreteľom na oznámenú dohodu v zásade o Windsorskom rámci;

–  so zreteľom na Belfastskú/Veľkopiatkovú dohodu z 10. apríla 1998 podpísanú vládou Spojeného kráľovstva, vládou Írska a ostatnými účastníkmi viacstranných rokovaní (ďalej len „Veľkopiatková dohoda“),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie(3), z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom(4), z 13. decembra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom(5), zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva(6), z 18. septembra 2019 o súčasnom stave postupu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie(7), z 15. januára 2020 o vykonávaní a monitorovaní ustanovení o právach občanov v dohode o vystúpení(8), z 12. februára 2020 o návrhu mandátu na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska(9), z 18. júna 2020 o odporúčaní na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska(10), z 28. apríla 2021 o výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom(11) a zo 16. februára 2022 o posúdení vykonávania článku 50 Zmluvy o Európskej únii(12),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 29. januára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(13),

–  so zreteľom na Dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej(14) (ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície,

–  so zreteľom na list Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0052/2023),

A.  keďže dohoda o vystúpení uzatvorená medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nadobudla platnosť 1. februára 2020;

B.  keďže dohoda o vystúpení umožnila riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie; keďže dohodou o vystúpení bol zriadený spoločný výbor, ktorý je zodpovedný za monitorovanie a presadzovanie vykonávania a uplatňovania dohody; keďže podľa dohody o vystúpení sa zriadilo šesť osobitných výborov, ktoré sa zaoberajú týmito oblasťami: práva občanov, ostatné ustanovenia o odlúčení, Írsko/Severné Írsko, Gibraltár, výsostné územia na Cypre a finančné ustanovenia;

C.  keďže dohoda o vystúpení, najmä protokol o Írsku/Severnom Írsku a dohoda o obchode a spolupráci, predstavuje spoločný rámec vzťahov Spojeného kráľovstva s EÚ; keďže obe dohody odsúhlasili a ratifikovali EÚ a Spojené kráľovstvo a sú právne záväznými zmluvami podľa medzinárodného verejného práva; keďže vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom musí byť založený na úplnom dodržiavaní týchto medzinárodných záväzkov; keďže dohoda o obchode a spolupráci je založená na úplnom vykonávaní dohody o vystúpení a protokolu, čo znamená, že problémy pri vykonávaní dohody o vystúpení a protokolu sú neoddeliteľne spojené aj s dohodou o obchode a spolupráci; keďže tieto výzvy spojené s vykonávaním by mohli mať ďalekosiahle dôsledky a vážny dosah na širšie vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

D.  keďže druhá časť dohody o vystúpení chráni práva občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve aj občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ; keďže ochrana týchto práv z právneho hľadiska pokračuje aj po ukončení vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

E.  keďže nesúlad medzi statusom udeleným v rámci pobytovej schémy pre občanov EÚ a právami, ktoré sú stanovené v dohode o vystúpení, môže pre občanov EÚ predstavovať riziko právnej neistoty;

F.  keďže 31. decembra 2020 bol zriadený nezávislý orgán Spojeného kráľovstva pre monitorovanie práv občanov (IMA);

G.  keďže pokračujúce dodržiavanie a vykonávanie Európskeho dohovoru o ľudských právach bolo jednou zo základných podmienok v dohode o vystúpení, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práva a justičnú spoluprácu v trestných veciach; keďže v dohode o vystúpení sa stanovuje, že nesmie dôjsť k obmedzeniu práv, záruk alebo rovnosti príležitostí ľudí v Severnom Írsku;

H.  keďže v dohode o vystúpení sa stanovuje riadne a spravodlivé finančné vyrovnanie so Spojeným kráľovstvom;

I.  keďže 10. apríla 1998 podpísali vlády Spojeného kráľovstva a Írska a ostatní účastníci viacstranných rokovaní Belfastskú/Veľkopiatkovú dohodu; keďže protokol o Írsku/Severnom Írsku zabraňuje tomu, aby na ostrove Írsko vznikla tzv. tvrdá hranica, zabezpečuje fungovanie celoostrovného hospodárstva a chráni všetky rozmery Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody a zároveň integritu jednotného trhu EÚ; keďže po rokoch intenzívnych rokovaní so Spojeným kráľovstvom bol protokol jediným riešením; keďže protokol preto poskytuje jediný rámec na riešenie osobitných dôsledkov pre Severné Írsko, ktoré prinieslo rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z jednotného trhu a colnej únie;

J.  keďže 13. októbra 2021 Komisia navrhla niekoľko ďalekosiahlych návrhov na zvýšenie flexibility vykonávania protokolu, čím chcela dať najavo pružnosť a pragmatizmus;

K.  keďže Spojené kráľovstvo porušilo svoje medzinárodné záväzky tým, že jednostranne prijalo a predĺžilo obdobia odkladu; keďže v dôsledku týchto jednostranných krokov sa porušilo niekoľko kľúčových aspektov protokolu;

L.  keďže Spojené kráľovstvo nedávno predložilo návrh zákona týkajúceho sa protokolu o Severnom Írsku, ktorého cieľom je jednostranne ukončiť uplatňovanie rôznych ustanovení protokolu; keďže takýto návrh predstavuje jasné a neprijateľné porušenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z dohody o vystúpení;

M.  keďže nedávno oznámená dohoda v zásade o Windsorskom rámci stanovuje podmienky pre pružné, ale účinné vykonávanie protokolu; keďže vláda Spojeného kráľovstva v tejto súvislosti oznámila zastavenie a odloženie navrhovaného zákona o protokole o Severnom Írsku;

N.  keďže volení úradníci a zainteresované strany v Severnom Írsku majú bezprostredné poznatky a skúsenosti, pokiaľ ide o praktické dôsledky vykonávania protokolu;

O.  keďže je potrebné zachovať rovnaké podmienky a právnu istotu pre podniky a občanov;

Všeobecné úvahy

1.  pripomína, že dohoda o vystúpení umožnila riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, čím sa minimalizovalo sociálne a hospodárske narušenie a zabránilo scenáru neriadeného odchodu; pripomína, že rokovania o dohode boli historický, avšak ťažkopádny a zdĺhavý politický proces, počas ktorého obidve strany vynaložili značné politické, administratívne a finančné zdroje; poukazuje na to, že pre EÚ27, Spojené kráľovstvo a ich zainteresované strany to bolo obdobie hlbokej neistoty; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda o vystúpení sa ešte stále plne nevykonáva; zdôrazňuje, že úplné a včasné vykonávanie dohody o vystúpení a dohody o obchode a spolupráci, ktoré sú založené na medzinárodnom práve, je a vždy bude kľúčovou prioritou EÚ;

2.  konštatuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ viedlo pravdepodobne k narušeniu obchodu a dodávateľského reťazca medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, k rastúcej neistote občanov a podnikov a čoraz vyšším nákladom obchodníkov v rôznych odvetviach, investorov a priemyslu, ktoré vyplynuli z nedostatočnej a oneskorenej dopravy, ťažkostí pri dodržiavaní meniacich sa dovozných pravidiel a chaosu na colných hraniciach v dôsledku duálnych regulačných systémov a dodatočných formalít; konštatuje preto, že sa ukázalo, že brexit bol nevýhodný pre všetky zainteresované strany a ešte viac pre Spojené kráľovstvo; konštatuje, že regióny zapojené do projektov Interreg so Spojeným kráľovstvom boli obzvlášť postihnuté; poukazuje na to, že situácia by bola pre občanov, podniky a verejnú správu v EÚ aj v Spojenom kráľovstve bez dohody o vystúpení oveľa horšia;

3.  zdôrazňuje, že dohoda o vystúpení poskytla právny rámec na ochranu práv občanov; pričom bráni vzniku „tvrdej hranice“ na ostrove Írsko a dodržiava Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody a zároveň chráni integritu a fungovanie jednotného trhu a colnej únie EÚ, zabezpečuje spravodlivé finančné vyrovnanie a zavádza účinný systém urovnávania sporov a spoločné orgány na monitorovanie a presadzovanie jeho vykonávania;

4.  konštatuje, že ešte sú potrebné určité dôležité zlepšenia na zabezpečenie ochrany práv občanov a že prvé tri roky vykonávania dohody o vystúpení poznačilo to, že Spojené kráľovstvo naďalej porušovalo svoje záväzky vyplývajúce z protokolu, ako aj to, že hrozilo ich porušením;

5.  opätovne zdôrazňuje, že ustanovenia dohody o vystúpení sa musia dodržiavať a vykonávať; zdôrazňuje, že dodržiavanie zmlúv predstavuje základnú zásadu medzinárodného práva a že vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom založený na dôvere závisí od toho, či všetky strany dodržiavajú svoje právne záväzné záväzky;

6.  pripomína, že dohoda o vystúpení má priamy vplyv na príslušné právne poriadky EÚ a Spojeného kráľovstva; pripomína, že na jej ustanovenia sa môžu dotknuté právne subjekty odvolávať priamo na vnútroštátnych súdoch; zdôrazňuje, že akékoľvek protichodné vnútroštátne vykonávacie opatrenia sa nesmú brať do úvahy a nemožno ich presadzovať;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať úlohu Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), ktorá je potrebná pri výklade platných právnych predpisov EÚ; pripomína, že súdy Spojeného kráľovstva musia venovať náležitú pozornosť judikatúre SDEÚ vydanej po prechodnom období, a zdôrazňuje, že na práva, ktoré zaručuje oddiel dohody o právach občanov, sa môžu priamo odvolávať občania EÚ na súdoch Spojeného kráľovstva a štátni príslušníci Spojeného kráľovstva na súdoch členských štátov; pripomína ďalej, že v dohode o vystúpení sa stanovuje úloha Súdneho dvora EÚ tým, že súdom Spojeného kráľovstva sa povoľuje požiadať SDEÚ za určitých podmienok o prejudiciálne rozhodnutie o výklade druhej časti dohody o vystúpení počas ôsmich rokov od skončenia prechodného obdobia;

Práva občanov

8.  pripomína, že v druhej časti dohody o vystúpení sa stanovuje, že všetci občania EÚ, ktorí sa k 31. decembru 2020 oprávnene zdržiavali v Spojenom kráľovstve, a všetci štátni príslušníci Spojeného kráľovstva, ktorí sa k 31. decembru 2020 oprávnene zdržiavali v EÚ27, požívajú všetky práva stanovené v právnych predpisoch EÚ a v súlade s výkladom SDEÚ; pripomína, že dohoda o vystúpení chrániť aj deti za predpokladu, že sú splnené podmienky článku 10 ods. 1 dohody o vystúpení; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie ustanovení dohody o vystúpení o právach občanov je potrebné, aby sa zabezpečila ochrana týchto práv a právna istota, ktorú potrebujú občania EÚ a Spojeného kráľovstva a ich rodiny;

9.  pripomína, že, ako sa zdôrazňuje v článku 5 dohody o vystúpení, EÚ a Spojené kráľovstvo by si mali v duchu vzájomného rešpektu a v dobrej viere navzájom pomáhať pri vykonávaní úloh vyplývajúcich z dohody o vystúpení;

10.  víta skutočnosť, že Spojené kráľovstvo zriadilo pobytovú schému pre občanov EÚ (EU Settlement Scheme) s cieľom plniť si povinnosti voči občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom, ale takisto vyjadruje podobné znepokojenie ako Komisia nad nedostatočnou právnou zrozumiteľnosťou, keďže podmienky oprávnenosti, ktoré stanovilo Spojené kráľovstvo v súvislosti s prístupom k právam v rámci pobytovej schémy pre občanov EÚ, sa stále líšia od podmienok stanovených v dohode o vystúpení; pripomína, že v dohode o vystúpení sa jasne uvádza, že administratívne postupy v rámci konštitutívneho systému musia byť „plynulé, transparentné a jednoduché“;

11.  konštatuje, že do 31. decembra 2022 dostalo Spojené kráľovstvo v rámci pobytovej schémy pre občanov EÚ 7 040 670 žiadostí, z ktorých 988 440 bolo prijatých po uplynutí lehoty, ktorá sa skončila 30. júna 2021; konštatuje, že z celkového počtu uzavretých žiadostí bol 50 % (3 420 270) udelený status usadenej osoby, 39 % (2 707 800) len predbežný status usadenej osoby a 11 % malo iné výsledky (vrátane 442 770 zamietnutých žiadostí, 152 990 stiahnutých alebo neplatných žiadostí a 135 840 neplatných žiadostí);

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi nesúladu s dohodou o vystúpení, konkrétne nad tým, že občania EÚ s predbežným statusom usadenej osoby musia podať druhú žiadosť o získanie statusu usadenej osoby, čo môže viesť k automatickej a nezákonnej strate ich práv; pripomína, že prvá vlna občanov EÚ s predbežným statusom usadenej osoby, ktorí musia požiadať o udelenie statusu usadenej osoby, bude musieť začať podávať žiadosti v druhej polovici roka 2023; vyjadruje obavy, že oprávnení občania EÚ budú musieť pri podávaní druhej žiadosti preukázať pokračujúci pobyt, v dôsledku čoho bude postup podávania žiadostí o status usadenej osoby zložitejší ako postup podávania žiadostí o predbežný status usadenej osoby;

13.  pripomína, že osoby, ktoré ešte nezískali právo na trvalý pobyt, najmä osoby, ktoré nežili v hostiteľskom štáte aspoň päť rokov, sú stále plnej miere chránené dohodou o vystúpení a budú sa môcť naďalej zdržiavať v hostiteľskom štáte a získať právo na trvalý pobyt v hostiteľskom štáte po kumulácii piatich rokov pobytu;

14.  konštatuje, že lehota, počas ktorej mohla väčšina občanov EÚ podať žiadosť o status usadenej osoby, uplynula 30. júna 2021; zdôrazňuje, že podľa dohody o vystúpení môžu občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí môžu preukázať oprávnené dôvody nedodržania lehôt, stále podať žiadosť v rámci pobytovej schémy pre občanov EÚ; uznáva, že vláda Spojeného kráľovstva sa rozhodla nezamietnuť žiadnu žiadosť podanú po skončení oficiálnej lehoty; víta flexibilitu, ktorú v tejto súvislosti prejavila vláda Spojeného kráľovstva; je však naďalej znepokojený situáciou tých, ktorí žiadosť podali neskoro, keďže mnohí občania naďalej žijú v neistote, pokiaľ ide o ich postavenie prisťahovalca;

15.  je znepokojený veľmi dlhými prieťahmi v rozhodovaní vlády Spojeného kráľovstva v súvislosti s právami občanov; konštatuje, že k decembru 2022 na rozhodnutie čakalo 181 000 žiadateľov; je obzvlášť znepokojený prieťahmi v prípadoch zlúčenia rodiny; upozorňuje na skutočnosť, že oneskorenia pri rozhodovaní o prípadoch zlúčenia rodiny sa zvýšili z priemerných 95 kalendárnych dní v júli 2021 na 291 kalendárnych dní v júni 2022; vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby urobila maximum pre urýchlenie svojho rozhodovacieho procesu;

16.  oceňuje prácu IMA, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby orgány Spojeného kráľovstva primerane a účinne uplatňovali práva stanovené v dohodách o právach občanov; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby IMA mohol vykonávať svoju úlohu skutočne nezávisle;

17.  víta správu o druhom prieskume orgánu IMA z júla 2022; so znepokojením konštatuje, že traja zo štyroch respondentov pred prieskumom v roku 2022 o orgáne IMA nepočuli; vyzýva orgán IMA, aby zlepšil svoje úsilie v oblasti komunikácie a kampaní na zvyšovanie informovanosti;

18.  víta a pozorne sleduje právnu námietku, ktorú podal orgán IMA na Vrchnom súde Spojeného kráľovstva v decembri 2021 v súvislosti s pozíciou vlády Spojeného kráľovstva, podľa ktorej občania EÚ, ktorí nepožiadajú o status usadenej osoby alebo opätovne nepožiadajú o predbežný status usadenej osoby pred uplynutím platnosti svojho predbežného statusu usadenej osoby, automaticky stratia svoje práva; konštatuje, že Vrchný súd Spojeného kráľovstva v rozsudku vydanom 21. decembra 2022 vyhlásil, že pobytová schéma pre občanov EÚ v súčasnej podobe je v tejto súvislosti nezákonná; podporuje Komisiu v účasti na súdnom konaní; víta nedávne oznámenie ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva, v ktorom potvrdilo, že sa proti rozsudku neodvolá, a očakáva jeho urýchlené vykonanie; zdôrazňuje, že podľa článku 15 ods. 3 dohody o vystúpení môžu občania prísť o právo na trvalý pobyt, ktoré už raz získali, len v prípade neprítomnosti v hostiteľskom štáte počas obdobia dlhšieho ako päť po sebe idúcich rokov;

19.  zdôrazňuje úlohu osobitného Výboru pre práva občanov pri uľahčovaní uplatňovania druhej časti dohody o vystúpení; zdôrazňuje význam jeho práce a jeho správ o vykonávaní práv na pobyt; vyzýva členské štáty a Spojené kráľovstvo, aby osobitnému Výboru pre práva občanov naďalej poskytovali úplné a aktuálne štatistické informácie o vykonávaní dohody o vystúpení; naliehavo žiada Komisiu a Spojené kráľovstvo, aby čo najskôr opätovne zvolali osobitný Výbor pre práva občanov a pokračovali v štvrťročných stretnutiach, kým sa úplne nevyriešia všetky predložené záležitosti;

20.  víta šiestu spoločnú správu o vykonávaní práv na pobyt podľa druhej časti dohody o vystúpení z 26. januára 2022; berie na vedomie pravidelné uverejňovanie spoločných správ osobitného Výboru pre práva občanov o vykonávaní práv na pobyt podľa dohody o vystúpení a výročných správ sekretariátu pre spoločný výbor; zdôrazňuje ich užitočnosť pri monitorovaní vykonávania druhej časti dohody o vystúpení;

21.  opakuje svoj názor, že občania EÚ v Spojenom kráľovstve by mali väčšiu istotu, ak by im bol vydaný fyzický doklad, ktorý by mal byť doplnkom ich digitálneho statusu a preukazoval by ich právo na pobyt; vyjadruje znepokojenie nad tým, že čisto digitálny prístup môže mať negatívny a diskriminačný dosah na žiadateľov zo zraniteľných skupín, a žiada, aby sa v takýchto prípadoch poskytla pomoc; pripomína svoju pozíciu, že deklaratórny systém by poskytol ešte väčšiu právnu istotu dotknutým občanom a zároveň by znížil administratívne zaťaženie orgánov Spojeného kráľovstva;

22.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa občania EÚ a ich rodinní príslušníci môžu stretnúť pri pokuse o návrat do Spojeného kráľovstva z toho dôvodu, že letecké spoločnosti nie sú oboznámené s digitálnym procesom overovania statusu usadenej osoby alebo predbežného statusu usadenej osoby a nie sú schopné overiť ho pri letiskových bránach pred nástupom do lietadla; vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby naďalej pracovala s dopravcami na hľadaní riešení;

23.  vyjadruje poľutovanie nad narastajúcimi oneskoreniami pri vydávaní dokladov o pobyte a vstupných víz občanom EÚ v Spojenom kráľovstve a naliehavo vyzýva orgány Spojeného kráľovstva, aby vypracovali plány na zníženie počtu nevybavených žiadostí;

24.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Spojeného kráľovstva účtovať žiadateľom o víza rôzne vysoké poplatky v závislosti od toho, z ktorej krajiny EÚ pochádzajú;

25.  vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby naďalej zaručovala uväzneným občanom EÚ s predbežným statusom usadenej osoby právo na pobyt, ako je stanovené v dohode o vystúpení;

26.  je znepokojený ťažkosťami, ktorým čelia štátni príslušníci Spojeného kráľovstva pri objasňovaní svojho postavenia v niektorých krajinách EÚ; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s vybavovaním oneskorených žiadostí preukázali flexibilitu; vyzýva členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať článok 18 ods. 4, ktorý nevyžaduje podávanie žiadostí na potvrdenie práv podľa dohody o vystúpení, aby riešili obavy Spojeného kráľovstva týkajúce sa preukazovania statusu a možnosti prístupu občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ k dávkam a službám; víta iniciatívy Komisie poskytnúť členským štátom v tejto súvislosti usmernenia; vyzýva členské štáty s konštitutívnym systémom, aby zvážili prijatie deklaratórneho systému alebo jeho prvkov;

27.  zdôrazňuje význam miestnych občianskych organizácií pri presadzovaní dodržiavania práv občanov v Spojenom kráľovstve a EÚ v súlade s dohodou o vystúpení; s poľutovaním konštatuje, že niektoré organizácie, ktoré sa zasadzujú za práva občanov Spojeného kráľovstva v Európe, museli ukončiť činnosť pre nedostatok finančných prostriedkov;

28.  opakuje, že práva občanov sú pre Európsky parlament najvyššou prioritou, a potvrdzuje svoje odhodlanie pozorne monitorovať vykonávanie dohody o vystúpení, aby boli tieto práva v plnej miere chránené;

29.  pripomína, že každý občan EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve má petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament podľa článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ); pripomína, že občania Spojeného kráľovstva s pobytom v EÚ si tiež zachovávajú petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament;

30.  vyzýva orgány Spojeného kráľovstva, aby zaručili sociálne a zamestnanecké práva občanov EÚ a slobodu pohybu cezhraničných pracovníkov na základe nediskriminácie a reciprocity;

Protokol o Írsku/Severnom Írsku

31.  pripomína, že protokol bol dohodnutý ako kompromis s cieľom zachovať všetky časti Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody a zabrániť vytvoreniu tzv. tvrdej hranice na ostrove Írsko a zároveň chrániť integritu jednotného trhu EÚ; ďalej pripomína, že konečnú verziu protokolu v skutočnosti navrhla vláda Spojeného kráľovstva, v dôsledku čoho sa upustilo od predchádzajúcich verzií zabezpečovacieho mechanizmu; konštatuje, že uplatňovanie protokolu doteraz preukázalo, že svoj účel úspešne plní z viacerých dôležitých hľadísk;

32.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Spojené kráľovstvo počas posledných troch rokov nekonalo v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z protokolu; vyjadruje poľutovanie najmä nad chýbajúcou podporou zamestnancov EÚ zodpovedných za monitorovanie colných kontrol v Írskom mori, nedostatočným prístupom zamestnancov EÚ k colným údajom Spojeného kráľovstva a následnými jednostrannými obdobiami odkladu, ktoré oslabili hraničné kontroly, čo je jasným porušením protokolu;

33.  zdôrazňuje, že protokolom Severné Írsko získalo jedinečné postavenie, pretože tovaru vyrábanému v Severnom Írsku sa poskytuje prístup tak na jednotný trh EÚ, ako aj vnútorný trh Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že na miestach vstupu sa musia vykonávať potrebné kontroly tovaru vstupujúceho do Severného Írska z ostatných častí Spojeného kráľovstva alebo akejkoľvek inej tretej krajiny;

34.  poukazuje na to, že pretrvávajúca neistota týkajúca sa obchodných dohôd v prípade Severného Írska je nepriaznivá a má negatívny vplyv na podnikanie; konštatuje, že toky investícií do Severného Írska klesajú a výhody vyplývajúce z jeho prístupu k obom trhom stanoveného v protokole sa oslabujú; berie na vedomie, že podniky v Severnom Írsku budú pod väčším tlakom, pretože si budú musieť poradiť s rozdielmi medzi politikami EÚ a Spojeného kráľovstva;

35.  zdôrazňuje, že akékoľvek porušenie protokolu je porušením medzinárodných právnych záväzkov a neprijateľným prejavom nedodržiavania zásad právneho štátu;

36.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad návrhom zákona týkajúceho sa protokolu o Severnom Írsku, ktorý by ministrom Spojeného kráľovstva poskytol rozsiahle právomoci jednostranne ukončiť uplatňovanie ustanovení protokolu, čo by mohlo ohroziť Belfastskú/Veľkopiatkovú dohodu, prispieť k hospodárskej a politickej neistote v Severnom Írsku a mať nepriaznivý dosah na ochranu spotrebiteľa, podniky a pracovníkov;

37.  zdôrazňuje, že dvojstrannú dohodu nemožno jednostranne zmeniť a že takáto zmena by oslabila vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; opakuje svoju výzvu adresovanú orgánom Spojeného kráľovstva, aby plne rešpektovali všetky časti Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody, ako sa dohodlo v dohode o vystúpení, a aby zaistili, že v Severnom Írsku nedôjde k obmedzeniu práv občanov;

38.  víta nedávne oznámenie o dohode v zásade medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o protokole, tzv. Windsorský rámec, ktorým sa zabezpečí jeho pružné, ale účinné vykonávanie a dodržiavanie Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody a zároveň sa zabezpečí integrita jednotného trhu EÚ; dúfa, že zdieľanie moci v Severnom Írsku bude možné čo najskôr obnoviť v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Belfastskej/Veľkopiatkovej dohody a v prospech obyvateľov Severného Írska; očakáva, že politická dohoda sa bude v plnej miere vykonávať, čo umožní novú kapitolu v partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom založenú na vzájomnej dôvere a plnej spolupráci; víta preto oznámenie vlády Spojeného kráľovstva v súvislosti s Windsorským rámcom, že zastaví proces návrhu zákona o protokole o Severnom Írsku a nebude v ňom pokračovať;

39.  pripomína jednostranné vyhlásenie, ktoré v súvislosti s protokolom urobila vláda Spojeného kráľovstva o fungovaní ustanovenia o „demokratickom súhlase v Severnom Írsku“ spôsobom, ktorý je v súlade s Belfastskou/Veľkopiatkovou dohodou; zdôrazňuje, že podľa tohto jednostranného vyhlásenia musí „demokratický súhlas“ s protokolom včas podporiť jednoduchá väčšina Zhromaždenia Severného Írska; pripomína, že v posledných voľbách v Severnom Írsku hlasovala jasná väčšina voličov za strany, ktoré sa vyjadrili za zachovanie protokolu;

40.  zdôrazňuje, že EÚ vždy zostala otvorená diskusiám s vládou Spojeného kráľovstva s cieľom nájsť spoločné riešenia, ktoré umožnia udržateľné a dlhodobé fungovanie protokolu; pripomína rozsiahle návrhy, ktoré Komisia predložila v októbri 2021 s cieľom nájsť pragmatické, rozumné a flexibilné riešenia výziev spojených s vykonávaním protokolu; víta oznámenie oboch strán, že existuje politická vôľa na konštruktívne zapojenie do skutočných rokovaní prostredníctvom spoločného výboru EÚ – Spojené kráľovstvo s cieľom nájsť udržateľné riešenia v oblastiach, kde by sa mohlo vyskytnúť napätie; vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby proaktívne zapojila Zhromaždenie Severného Írska a iných volených úradníkov a zainteresované strany v Severnom Írsku do diskusií o uplatňovaní protokolu;

41.  poukazuje na to, že paragraf 75 zákona Spojeného kráľovstva o štátnej príslušnosti a hraniciach, podľa ktorého musia mať osoby bez prisťahovaleckého statusu Spojeného kráľovstva (vrátane občanov EÚ s výnimkou írskych občanov) pred vstupom do Severného Írska elektronické cestovné povolenie (ETA), bude mať negatívny vplyv na občanov EÚ s pobytom v Írsku; okrem toho zdôrazňuje, že systém ETA nie je úplne v súlade s článkom 2 protokolu, ktorý chráni práva jednotlivcov a od Spojeného kráľovstva vyžaduje, aby zabezpečilo, že nedôjde k obmedzeniu práv, záruk alebo rovnosti príležitostí, a to aj poskytnutím ochrany pred diskrimináciou; zdôrazňuje, že akýkoľvek návrh Spojeného kráľovstva, ktorý by v konečnom dôsledku mohol od občanov EÚ s pobytom v Írsku vyžadovať, aby sa zaregistrovali s cieľom získať výnimku zo systému ETA, by bol neprimeraný a jeho vykonávanie by predstavovalo možné porušenie zásady nediskriminácie stanovenej v ZFEÚ;

42.  vyjadruje plnú podporu právnym iniciatívam, ktoré začala Komisia s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie dohody o vystúpení; víta prijatie medziinštitucionálnej dohody o návrhu Komisie na nariadenie o mechanizmoch presadzovania dohody o vystúpení a dohody o obchode a spolupráci(15), ktoré by EÚ umožnilo rýchlo konať prostredníctvom opatrení, ak dôjde k porušeniu dohody o vystúpení a/alebo dohody o obchode a spolupráci; vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu a včas priebežne informovala Európsky parlament a Radu o príslušnom vývoji, ktorý môže viesť k prijatiu opatrení alebo krokov Komisiou; zdôrazňuje, že súbor nástrojov na presadzovanie v rámci dohody o obchode a spolupráci by sa mohol použiť aj na posilnenie presadzovania protokolu;

Finančné vyrovnanie

43.  pripomína, že v dohode o vystúpení sa stanovuje jediné finančné vyrovnanie so Spojeným kráľovstvom, ktoré zahŕňa všetky právne povinnosti vyplývajúce z nesplnených záväzkov a obsahuje ustanovenia o podsúvahových položkách, podmienených záväzkoch a iných finančných nákladoch, ktoré priamo vyplývajú z vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ; zdôrazňuje, že toto finančné vyrovnanie nepredstavuje jednorazovú platbu, ale dohodnutý spôsob vyrovnania nesplatených záväzkov prijatých počas členstva Spojeného kráľovstva v EÚ;

44.  víta plodnú spoluprácu v tejto oblasti a skutočnosť, že EÚ a Spojené kráľovstvo opätovne potvrdili svoje odhodlanie dodržiavať svoje finančné záväzky vyplývajúce z dohody o vystúpení;

Riadenie a úloha Európskeho parlamentu

45.  víta skutočnosť, že riadiace štruktúry zodpovedné za vykonávanie dohody o vystúpení sú plne funkčné, najmä jej osobitný Výbor pre práva občanov, ktorý zasadá veľmi pravidelne; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby v plnej miere využívalo tieto štruktúry namiesto prijímania jednostranných opatrení;

46.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok pozorne monitorovať vykonávanie dohody o vystúpení, najmä pokiaľ ide o práva občanov a protokol; víta veľmi plodnú spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Komisiou v týchto otázkach;

47.  víta aktívne zapojenie Parlamentného zhromaždenia pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo; domnieva sa, že toto zhromaždenie poskytuje dobrý rámec pre parlamentnú spoluprácu pri zvládaní spoločných výziev vrátane vykonávania dohody o vystúpení a protokolu o Írsku/Severnom Írsku; víta skutočnosť, že decentralizované územia získali aktívnu úlohu počas druhého zasadnutia Parlamentného zhromaždenia pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo v novembri 2022, a očakáva, že táto úloha sa v budúcnosti posilní;

48.  víta kontaktnú skupinu pre Spojené kráľovstvo, ktorú zriadil Výbor regiónov vo februári 2020 a ktorá poskytuje fórum pre trvalý dialóg a politické partnerstvo medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ a Spojeného kráľovstva; zaväzuje sa, že zavedie podobnú interakciu medzi kontaktnou skupinou pre Spojené kráľovstvo a delegáciou Európskeho parlamentu v Spojenom kráľovstve, aby bolo možné poskytnúť dôkazy o vykonávaní dohody o vystúpení získané priamo na mieste;

49.  pripomína, že Španielsko a Spojené kráľovstvo dosiahli 31. decembra 2020 zhodu o možnom rámci pre dohodu o Gibraltári; pripomína, že Komisia predložila 20. júla 2021 odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode so Spojeným kráľovstvom o Gibraltári a na príslušné smernice na rokovania; poznamenáva, že Rada prijala 5. októbra 2021 rozhodnutie o poverení začať rokovania o dohode medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o Gibraltári, ako aj smernice na rokovania; konštatuje, že do októbra 2022 bolo ukončených deväť kôl rokovaní;

o
o   o

50.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7. (2) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2020, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 24. (4) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 32. (6) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 40. (7) Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 2. (8) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 21. (9) Ú. v. EÚ C 294, 23.7.2021, s. 18. (10) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 90. (11) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 26. (12) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 78. (13) Ú. v. EÚ C 331, 17.8.2021, s. 38. (14) Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2021, s. 10. (15) Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania práv Únie pri vykonávaní a presadzovaní Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (COM(2022)0089).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom (2021/2230(INI))

P9_TA(2023)0081 A9-0036/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej(1) (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť1. marca 2021,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 17. mája 2022 o správe o vykonávaní dohody o partnerstve s Arménskom (SWD(2022)0154),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo 6. októbra 2022 po štvorstrannom stretnutí prezidenta Alijeva, predsedu vlády Pašinjana, prezidenta Macrona a predsedu Michela,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene Európskej únie o Náhornom Karabachu z 19. novembra 2020,

–  so zreteľom na uznesenia Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021 vo veciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na uznesenia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023 o uplatňovaní Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/Azerbajdžan a Azerbajdžan/Arménsko),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26. mája 2020 vo veci Makučjan a Minasjan/Azerbajdžan a Maďarsko (17247/13), ktorý nadobudol právoplatnosť 12. októbra 2020,

–  so zreteľom na činnosť spolupredsedov Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2021 s názvom Obnova, odolnosť a reforma: priority Východného partnerstva po roku 2020 (SWD(2021)0186),

–  so zreteľom na index Východného partnerstva 2021,

–  so zreteľom na správy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI), ktorá je orgánom Rady Európy, najmä na jej štvrtú správu o Arménsku, ktorá bola uverejnená 4. októbra 20161, a na jej závery o vykonávaní odporúčaní vo vzťahu k Arménsku, ktoré boli uverejnené 10. septembra 2019,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2418 z 25. januára 2022 o údajnom porušovaní práv LGBTI osôb v Zakaukazsku,

–  so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Arménska 16. až 20. septembra 2018, ktorá bola uverejnená 29. januára 2019,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

–  so zreteľom na hospodársky a investičný plán uverejnený 2. júla 2021,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Arménsko (2021 – 2027),

–  so zreteľom na výsledok štvrtého zasadnutia Rady pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom z 18. mája 2022,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 27. októbra 2021 o predčasných parlamentných voľbách v Arménsku, ktoré sa konali 20. júna 2021,

–  so zreteľom na plán spolupráce EÚ s občianskou spoločnosťou v Arménsku na roky 2021 – 2027,

–  so zreteľom na uznesenie zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, v mene Únie(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia vrátane uznesenia z 13. septembra 2012 o Azerbajdžane: prípad Ramila Safarova(4), z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(5), z 20. mája 2021 o vojnových zajatcoch po najnovšom konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom(6), z 10. marca 2022 o ničení kultúrneho dedičstva v Náhornom Karabachu(7), z 8. júna 2022 o bezpečnosti v oblasti Východného partnerstva a úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(8), z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2022(9) a z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu(10),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0036/2023),

A.  keďže konflikt v Náhornom Karabachu, ako aj nedávne útoky Azerbajdžanu na zvrchované územie Arménska si počas viac ako troch desaťročí vyžiadali desaťtisíce obetí, obrovské ničenie a vysídlenie státisícov ľudí; keďže konflikt v Náhornom Karabachu stále nie je vyriešený;

B.  keďže sa odhaduje, že od prvého konfliktu v Náhornom Karabachu v 90. rokoch 20. storočia je stále nezvestných približne 4 500 azerbajdžanských a arménskych občanov a státisíce osôb sú vnútorne vysídlené;

C.  keďže podľa vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 sa strany zaviazali zostať na pozíciách, na ktorých sa v ten deň nachádzali, vymieňať si vojnových zajatcov a iné zadržiavané osoby a odblokovať všetky hospodárske a dopravné spojenia v regióne;

D.  keďže trojstranné vyhlásenie z 9. novembra 2020, ktoré bolo vydané po 44-dňovej vojne vyprovokovanej Azerbajdžanom v roku 2020, nebolo v plnej miere vykonané a prímerie sa opakovane porušuje, čo ešte zvýšilo počet obetí; keďže 44-dňová vojna mala za následok 3 825 obetí na arménskej strane a 203 osôb vrátane civilistov je stále nezvestných;

E.  keďže v septembri 2022 Azerbajdžan zaútočil na tri provincie Arménska: Gegharkunik, Sjunik a Vajots Dzor; keďže arménske orgány uviedli, že v dôsledku útokov je okupovaných 220 km2 arménskeho zvrchovaného územia, že o život prišlo 201 ľudí z radov vojakov i civilistov a že 27 ľudí je stále nezvestných;

F.  keďže arménske orgány odhadujú, že ostreľovanie civilných objektov a infraštruktúry zasiahlo 36 obcí a osád, 192 domov, dve školy, jedno zdravotnícke centrum a tri penzióny, ako aj elektrické vedenia a potrubia; keďže to predstavuje jasné porušenie územnej celistvosti Arménska a noriem medzinárodného práva zakazujúcich útoky na civilnú infraštruktúru;

G.  keďže azerbajdžanské vojenské akcie nadväzujú na znepokojujúce vyhlásenia azerbajdžanských orgánov, v ktorých územie Arménskej republiky označujú ako azerbajdžanskú pôdu predkov a vyhrážajú sa použitím sily; keďže od decembra 2022 je civilná doprava medzi Arménskom a Náhorným Karabachom v Lačinskom koridore zablokovaná, čo má negatívny vplyv na dodávky potravín a iných základných tovarov a služieb do regiónu;

H.  keďže 22. februára 2023 Medzinárodný súdny dvor vydal záväzné uznesenie, v ktorom uviedol, že Azerbajdžan musí prijať všetky opatrenia, ktoré má k dispozícii, na zaručenie neobmedzeného pohybu osôb, vozidiel a nákladu pozdĺž Lačinského koridoru v oboch smeroch;

I.  keďže Európsky súd pre ľudské práva 16. septembra 2022 rozhodol, že jeho dočasné opatrenie z 29. septembra 2020, ktorým sa strany vyzývajú, aby dodržiavali svoje záväzky podľa Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to aj pokiaľ ide o vojnových zajatcov, je stále v platnosti a vzťahuje sa aj na predmetné udalosti;

J.  keďže existujú dôveryhodné správy vrátane videozáznamov o mimosúdnych popravách a nedobrovoľných zmiznutiach arménskych vojnových zajatcov a ďalších zadržiavaných osôb a o skutkoch zneuctenia mŕtvych; keďže Medzinárodný súdny dvor 7. decembra 2021 nariadil, že Azerbajdžan má povinnosť „chrániť pred násilím a ublížením na zdraví všetky osoby zadržané v súvislosti s konfliktom v roku 2020, ktoré zostávajú vo väzbe, a zaistiť ich bezpečnosť a rovnosť pred zákonom“, a 12. októbra 2022 túto povinnosť opätovne potvrdil; keďže sa objavili aj videozáznamy zobrazujúce údajné vojnové zločiny proti Azerbajdžancom počas vojny v roku 2020;

K.  keďže napriek tomu, že azerbajdžanské orgány prepustili niekoľkých arménskych vojnových zajatcov, stále je v Azerbajdžane za neznámych podmienok zadržiavaný nezverejnený počet vojakov aj civilistov;

L.  keďže EÚ sa odhodlane zasadzuje za to, aby v regióne Zakaukazska vládlo bezpečie, stabilita, mier a prosperita v prospech všetkých ľudí žijúcich v regióne, a keďže EÚ je pripravená zohrávať aktívnu úlohu čestného sprostredkovateľa udržateľného mierového riešenia a spoľahlivého partnera;

M.  keďže EÚ podporuje mierové riešenie akýchkoľvek nevyriešených regionálnych konfliktov diplomatickými prostriedkami;

N.  keďže po štvorstrannom stretnutí medzi prezidentom Alijevom, predsedom vlády Pašinjanom, prezidentom Macronom a predsedom Michelom 6. októbra 2022 v Prahe vyslala EÚ 20. októbra 2022 dočasnú monitorovaciu misiu EÚ pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom, ktorej cieľom bolo monitorovať situáciu v regióne, analyzovať ju a podávať o nej správy a ktorá na mieste pôsobila do 19. decembra 2022; keďže 23. januára 2023 sa EÚ rozhodla zriadiť civilnú misiu v Arménsku; keďže európska misia v Arménsku sa začala 20. februára 2023;

O.  keďže Arménsko a Azerbajdžan predložili návrhy týkajúce sa podmienok mierovej zmluvy, ktorou by sa riadili ich medzištátne vzťahy; keďže politickí lídri týchto krajín sa nedávno dohodli na zintenzívnení významnej práce na návrhu znenia dohody;

P.  keďže konflikt v Náhornom Karabachu a v jeho okolí v roku 2020 traumatizoval arménsku spoločnosť a krajinu uvrhol do hlbokej politickej krízy; keďže v krajine sa následne v roku 2021 konali predčasné parlamentné voľby; keďže volebná kampaň odhalila hlbokú polarizáciu, ktorá sa odrážala v tvrdej rétorike; keďže výsledok volieb neznížil politické napätie, ktoré ďalej zvyšovali bezpečnostné výzvy, ktorým Arménsko čelí;

Q.  keďže udržateľná normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžaduje, aby sa zastavilo všetko násilie, aby sa riešili všetky základné príčiny konfliktu, najmä aby sa zaručili práva a bezpečnosť arménskeho obyvateľstva Náhorného Karabachu a aby sa v plnej miere vykonávali všetky dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom s cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu dvojstranných vzťahov a širšieho regiónu ako celku; keďže takýto cieľ možno dosiahnuť len vtedy, keď orgány Arménska a Azerbajdžanu budú schopné zaručiť mierové spolužitie a dodržiavanie práv menšín;

R.  keďže ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom mali katastrofálny vplyv na kultúrne, náboženské a historické dedičstvo celého regiónu;

S.  keďže v uznesení Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021, ktorým sa Azerbajdžanu nariadilo predchádzať činom vandalizmu a znesväcovania arménskeho kultúrneho dedičstva a trestať ich, boli vznesené vážne obvinenia týkajúce sa zapojenia azerbajdžanských orgánov do ničenia cintorínov, kostolov a historických pamiatok v Náhornom Karabachu;

T.  keďže Arménsko prejavilo solidaritu s obyvateľmi Turecka po ničivom zemetrasení 6. februára 2023 vyslaním záchranných pracovníkov a humanitárnej pomoci; keďže tento historický krok môže ďalej prispieť k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami;

U.  keďže vzťahy medzi EÚ a Arménskom sú založené na spoločných hodnotách, ako sú demokracia, právny štát, ľudské práva a základné slobody, a na spoločnom záujme o zapojenie Arménska do hospodárskych a politických reforiem a do regionálnej spolupráce, a to aj v rámci Východného partnerstva; keďže konečným cieľom Únie by mala byť podpora Arménska v jeho reformnom procese;

V.  keďže ochrana ľudských práv a základných slobôd, a to aj prostredníctvom dodržiavania Charty OSN, Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach, je kľúčovým princípom dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve;

W.  keďže obhajcovia ľudských práv, aktivisti a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti často čelia nenávistným prejavom na internete, očierňujúcim kampaniam a útokom rôznych pravicových skupín spojených s predchádzajúcimi režimami v Arménsku; keďže im chýba ochrana a uznanie práce, ktorú vykonávajú pre spoločnosť a demokratické reformy v krajine, najmä pokiaľ ide o podporu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

X.  keďže večer 20. októbra 2022 spáchal mladý pár homosexuálov vo veku 16 a 21 rokov dvojitú samovraždu, pretože v arménskej spoločnosti prevláda všadeprítomná diskriminácia, ktorá sa mohla dlhé roky šíriť v dôsledku nečinnosti vlád v oblasti boja proti diskriminácii a v oblasti rovnosti; keďže nenávistné prejavy sa následne beztrestne šíria v sociálnych médiách a aplikáciách na posielanie správ, čo podnecuje existujúcu diskrimináciu LGBTIQ osôb; keďže nedávno sa v sociálnych médiách objavili útoky proti mimovládnej organizácii Right Side, ktorá obhajuje ľudské práva transrodových osôb; keďže útočníci šíria nepravdivé informácie, podnecujú k nenávisti a vyhrážajú sa smrťou jej zakladateľke, obhajkyni ľudských práv transrodových osôb Lilit Martirosjanovej; keďže od leta 2022 opakovane dochádza k násilným útokom na transrodové ženy vrátane incidentu, ku ktorému došlo v júli 2022 v Jerevane, keď páchateľ útok naživo vysielal v sociálnych médiách a získal pozitívne ohlasy;

Y.  keďže ľudské práva LGBTIQ osôb v Arménsku sú v najlepšom prípade ignorované a v najhoršom prípade proti nim vláda a štátne inštitúcie aktívne bojujú; keďže z Dúhovej mapy a indexu Medzinárodnej asociácie lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb v Európe z roku 2022 vyplýva, že Arménsko má jeden z najväčších nedostatkov v právnych predpisoch a politikách na ochranu LGBTIQ osôb a že rovnako ako Ruská federácia bolo v tejto súvislosti treťou najhoršou krajinou spomedzi všetkých krajín Rady Európy;

Z.  keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo v roku 2022 uznesenie o porušovaní práv LGBTI osôb v Zakaukazsku a niekoľkokrát vyzvalo orgány, aby reformovali právne predpisy s cieľom riešiť toto porušovanie práv; keďže tieto odporúčania odrážajú zistenia Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) z roku 2016; keďže už v roku 2019 ECRI dospela k záveru, že jej odporúčania neboli dostatočne zohľadnené a že nebolo prijaté žiadne z príslušných ustanovení nového trestného zákonníka; keďže nedostatočná reakcia vlády na odporúčania medzinárodných orgánov je alarmujúca;

AA.  keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vo veciach 71367/12 a 72961/12 (Oganezova/Arménsko) uznal, že v súvislosti s nenávistnými prejavmi, najmä na základe sexuálnej orientácie a sexuálneho života, sú potrebné trestnoprávne opatrenia; keďže vnútroštátne právo v súčasnosti zakazuje nenávistné prejavy, avšak sexuálna orientácia a rodová identita stále nie sú zahrnuté medzi charakteristiky obetí trestného činu, a to i napriek odporúčaniam príslušných medzinárodných orgánov v tejto súvislosti;

AB.  keďže Arménsko dosiahlo 16-bodové zlepšenie v indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International počas piatich rokov v období 2016 – 2021;

AC.  keďže Arménsko dosiahlo významné demokratické zlepšenia a pozitívny pokrok v boji proti korupcii, ale sľúbené protikorupčné a justičné reformy sa v roku 2021 v dôsledku politickej a hospodárskej krízy vyvolanej pandémiou a obnoveným konfliktom v Náhornom Karabachu spomalili;

AD.  keďže Arménsko má v rámci svojho susedstva vedúce postavenie v indexe demokracie za rok 2021, ktorý zostavila Economist Intelligence Unit, a v svetovom rebríčku slobody tlače za rok 2022, ktorý pripravila organizácia Reportéri bez hraníc;

AE.  keďže Arménsko zlepšilo svoje postavenie v správe Svetovej banky s názvom Ženy, podnikanie a právo 2022 (Women, Business and Law 2022), v správe o globálnom indexe ekosystému začínajúcich podnikov za rok 2022 a v správe Svetového ekonomického fóra o konkurencieschopnosti cestovania a cestovného ruchu za rok 2021;

AF.  keďže poradie Arménska v indexe fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva za roky 2020 – 2021 sa zlepšilo a dosiahlo najvyššiu priečku, pokiaľ ide o demokraciu a dobrú správu vecí verejných; keďže Arménsko získalo pozitívne hodnotenie v správe organizácie Freedom House s názvom Nations in Transit za rok 2022;

AG.  keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine má na región Zakaukazska negatívne dôsledky a ďalej komplikuje bezpečnostnú situáciu v regióne;

AH.  keďže údajná pripravenosť Ruska zaručiť bezpečnosť Arménska sa ukázala ako neexistujúca, čo dokazuje nedostatočná reakcia na pokračujúce útoky Azerbajdžanu, a to aj vzhľadom na pokus Arménska obrátiť sa na Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO); keďže demokratické strany a organizácie občianskej spoločnosti v Arménsku začali spochybňovať členstvo krajiny v CSTO; keďže ruské mierové jednotky nasadené v regióne neboli ochotné ani schopné zabrániť ďalším útokom z Azerbajdžanu a ich prítomnosť sa neustále obmedzuje, najmä po začatí nezákonnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine;

AI.  keďže Arménsko je terčom dezinformácií zo susedných krajín, najmä zo strany ruských médií, pretože arménske spravodajské kanály sa väčšinou spoliehajú na ruské spravodajské zdroje a agentúry;

AJ.  keďže Arménsko je cieľom azerbajdžanských informačných operácií, najmä s cieľom obťažovať používateľov sociálnych médií a šíriť nepravdivé informácie;

Riešenie konfliktov a normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom

1.  domnieva sa, že ozbrojený konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý v priebehu rokov spôsobil obrovské utrpenie a ničenie, výrazne narušil sociálno-ekonomický rozvoj a stabilitu celého regiónu Zakaukazska; vyjadruje presvedčenie, že trvalý a udržateľný mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom nemožno dosiahnuť vojenskými prostriedkami a hrozbou použitia sily, ale vyžaduje si komplexné politické riešenie v súlade s medzinárodným právom vrátane zásad zakotvených v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte OBSE z roku 1975, konkrétne zásad nepoužitia sily, územnej celistvosti, rovnosti práv a sebaurčenia národov, základných zásad Minskej skupiny OBSE z roku 2009 a všetkých dohôd oboch strán vrátane deklarácie z Alma-Aty z roku 1991;

2.  opätovne potvrdzuje, že na to, aby bola komplexná mierová zmluva účinná, musí obsahovať ustanovenia, ktoré zaručia celistvosť zvrchovaného územia Arménska, práva a bezpečnosť arménskeho obyvateľstva žijúceho v Náhornom Karabachu a ďalších oblastiach zasiahnutých konfliktom a rýchly a bezpečný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb do ich domovov; pripomína, že hlavná príčina konfliktu, ktorým je situácia a bezpečnosť arménskeho obyvateľstva Náhorného Karabachu a štatút bývalého autonómneho regiónu, zostáva nevyriešená; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej upriamovalo svoju pozornosť na tento konflikt, ktorý je otázkou stability a bezpečnosti celého regiónu;

3.  dôrazne odsudzuje rozsiahlu vojenskú agresiu Azerbajdžanu v septembri 2022 proti viacerým miestam na zvrchovanom území Arménska, ktorá predstavovala vážne porušenie prímeria a bola v rozpore so skoršími záväzkami vrátane záväzkov prijatých v rámci rozhovorov sprostredkovaných EÚ; odsudzuje vojenské útoky na medzinárodne uznané územie Arménska od mája 2021; pripomína, že tieto útoky nasledovali po porušení územnej celistvosti Arménskej republiky, ako to bolo oznámené v máji a novembri 2021; naliehavo vyzýva na návrat všetkých jednotiek na pozície zastávané pred 9. novembrom 2020 a zdôrazňuje, že posledná septembrová agresia nemá žiadnu priamu súvislosť s dlhodobým konfliktom o Náhorný Karabach; opakuje, že územná celistvosť Arménska sa musí plne rešpektovať v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, a preto vyzýva azerbajdžanské orgány, aby sa okamžite stiahli zo všetkých častí územia Arménska a prepustili zadržiavaných vojnových zajatcov; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa aktívnejšie zapájala do urovnania konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom; zdôrazňuje, že obe strany musia dodržiavať zásadu územnej celistvosti, ktorá je pre mier v regióne kľúčová;

4.  odsudzuje pretrvávajúcu blokádu Lačinského koridoru, ktorá zhoršuje humanitárnu krízu v Náhornom Karabachu; odsudzuje smrteľný incident medzi Azerbajdžanom a Arménmi Náhorného Karabachu z 5. marca 2023, ktorý mal za následok viacnásobné úmrtia, a opäť ohrozil proces smerujúci k nastoleniu mieru medzi oboma krajinami; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil všetky prekážky, ktoré by bránili slobode a bezpečnosti pohybu v tomto koridore, ako sa stanovuje v trojstrannom vyhlásení z 9. novembra 2020; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby riešili všetky otázky týkajúce sa fungovania Lačinského koridoru formou dialógu a konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami;

5.  vyjadruje poľutovanie nad výraznými stratami na životoch, škodami a ničením; konštatuje najmä, že útok zo septembra 2022 mal za následok takmer 300 úmrtí, z ktorých 210 boli arménski vojaci a civilisti, a že podľa úradu arménskeho ombudsmana bolo z arménskych provincií Vajots Dzor, Sjunik a Gegharkunik vysídlených najmenej 7 600 civilistov;

6.  naliehavo vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby v plnej miere vykonávali trojstrannú dohodu o prímerí z 9. novembra 2020 vo všetkých jej aspektoch, a odsudzuje Azerbajdžan za pravidelné porušovanie prímeria; zdôrazňuje potrebu pokročiť v rokovaniach o budúcej mierovej zmluve, riešiť základné príčiny konfliktu a zdržať sa všetkých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii; pripomína, že vykonávanie článku 9 vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 nemôže byť v rozpore s územnou celistvosťou a zvrchovanosťou Arménskej republiky;

7.  vyzýva obe strany, aby naliehavo vykonali opatrenia na prípravu obyvateľstva na mierové spolužitie vrátane opatrení na zlepšenie medziľudských kontaktov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa obe strany, najmä azerbajdžanské orgány, zdržali akejkoľvek nepriateľskej rétoriky alebo konania, ktoré by mohlo byť vnímané ako podnecovanie nenávisti alebo priameho násilia či podpora beztrestnosti alebo ktoré by mohlo ohroziť úsilie o vytvorenie a podporu atmosféry vedúcej k dôvere a zmiereniu, spolupráci a udržateľnému mieru; zdôrazňuje naliehavú potrebu výraznejších a dôveryhodných opatrení na budovanie dôvery s cieľom bojovať proti dlhodobému problému polarizácie, nedostatku dôvery, nenávistným prejavom a inej poburujúcej rétorike;

8.  vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby zriadili mechanizmus spravodlivosti v prechodnom období ako krok na budovanie dôvery s cieľom dosiahnuť trvalý mier a zmierenie a uznať utrpenie na oboch stranách, ktorý bude mať mandát na zisťovanie osudu nezvestných osôb, repatriáciu vojnových zajatcov a investovanie do nájdenia historických právd na základe faktického posúdenia udalostí počas ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v roku 1988; navrhuje zapojenie členov akademickej obce, nezávislých novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti z oboch strán do tohto mechanizmu; odporúča, aby EÚ podporovala a pomáhala uľahčovať túto prácu v spolupráci s ďalšími orgánmi, ako sú OSN, Rada Európy a iné príslušné medzinárodné organizácie;

9.  pripomína, že dojem, že EÚ zaujala pasívny postoj počas vojny v roku 2020 a bezprostredne po nej, poskytol ďalším regionálnym aktérom, ako sú Rusko, Irán a Turecko, príležitosť získať vplyv v regióne; poukazuje na to, že aktívnejšia európska preventívna diplomacia mohla prispieť k tomu, aby sa tomuto výsledku zabránilo; dôrazne preto podporuje iniciatívu predsedu Európskej rady Charlesa Michela týkajúcu sa zvolania a sprostredkovania dvojstranných stretnutí vedúcich predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu v Bruseli a podporuje prácu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku na mieste; zdôrazňuje význam pokračujúcej výraznej angažovanosti EÚ a formátu mediácie pod vedením EÚ s cieľom zabrániť ďalším útokom a dosiahnuť mierové riešenie konfliktu;

10.  vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnili úsilie o oživenie mierového riešenia tohto konfliktu a účinné prispenie k nemu, a to aj prostredníctvom podpory opatrení na stabilizáciu, obnovu po skončení konfliktu, rekonštrukciu a budovanie dôvery;

11.  naliehavo vyzýva vlády oboch krajín, aby sa v plnej miere zapojili do prípravy komplexnej a vzájomne prijateľnej mierovej zmluvy, ktorá by sa mala zaoberať bezpečnosťou arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu, návratom vnútorne vysídlených osôb a utečencov a ochranou kultúrneho, náboženského a historického dedičstva; v tejto súvislosti víta stretnutia ministrov zahraničných vecí oboch krajín, ktoré sa uskutočnili 30. septembra 2022 v Ženeve a 8. novembra 2022 vo Washingtone D. C.;

12.  víta zriadenie komisií pre vymedzenie hraníc medzi Azerbajdžanom a Arménskom a berie na vedomie úvodné diskusie o procese vymedzovania hraníc; víta tretiu schôdzu komisií pre vymedzovanie hraníc, ktorá sa konala 3. novembra 2022 v Bruseli, a naliehavo vyzýva EÚ, aby pozorne sledovala tento proces; vyzýva obe strany, aby dokončili proces vymedzenia hraníc a čo najskôr podpísali mierovú zmluvu a aby spolupracovali na dokončení procesu odmínovania;

13.  víta dohodu, ktorá sa dosiahla 6. októbra 2022 na štvorstrannom stretnutí medzi prezidentom Alijevom, predsedom vlády Pašinjanom, prezidentom Macronom a predsedom Michelom v rámci zasadnutia Európskeho politického spoločenstva v Prahe a ktorá spočívala v nasadení civilnej misie EÚ zloženej zo 40 monitorovacích expertov, aby na arménskej strane hranice s Azerbajdžanom sledovala dodržiavanie prímeria a tým podporila budovanie dôvery a prácu komisií pre vymedzovanie hraníc, pričom pôsobenie tejto misie sa skončilo 19. decembra 2022;

14.  víta, že v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa začala vykonávať civilná misia Európskej únie v Arménsku, ktorej cieľom je pomôcť zvýšiť bezpečnosť v regióne znížením počtu incidentov v oblastiach zasiahnutých konfliktom a v pohraničných oblastiach Arménska, znížiť úroveň rizík, ktorým je vystavené obyvateľstvo žijúce v týchto oblastiach, a tým prispieť k normalizácii vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom na mieste a zároveň zvýšiť viditeľnosť EÚ v regióne; víta ochotu Arménska podporiť misiu na svojom území a vyzýva Azerbajdžan, aby umožnil prítomnosť misie EÚ aj na svojej strane hranice; žiada, aby EÚ a/alebo OBSE na medzinárodnej úrovni uľahčili proces vymedzovania hraníc s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť, spravodlivosť a udržateľnosť;

15.  opakuje, že je potrebné dosiahnuť dohodu o doprave a komunikáciách medzi západnými regiónmi Azerbajdžanu a Nachičevanskou autonómnou republikou, a to tak, aby sa nenarušila územná celistvosť Arménska, a pripomína, že dohodu treba presadzovať mierovými prostriedkami; trvá na tom, že spôsoby prepravy tovaru na tejto trase treba dohodnúť dvojstranne medzi Arménskom a Azerbajdžanom; konštatuje, že odblokovanie regionálnych dopravných a komunikačných spojení bude významnou príležitosťou pre sociálno-ekonomický rozvoj v celom regióne Zakaukazska;

16.  víta humanitárnu pomoc, ktorú EÚ poskytuje obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Náhornom Karabachu a jeho okolí, a jej vedúcu úlohu pri poskytovaní pomoci určenej na humanitárne odmínovanie v oblastiach postihnutých konfliktom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodatočné financovanie a pomoc pri úsilí o odmínovanie vrátane vybavenia, odbornej prípravy a vzdelávania o rizikách; vyzýva na ďalšiu spoluprácu pri odmínovaní s odborníkmi z členských štátov EÚ a mimovládnymi organizáciami;

17.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila pomoc EÚ ľuďom v núdzi, uľahčila vykonávanie ambicióznejších opatrení na budovanie dôvery, podporovala dialóg medzi náboženstvami a etnikami, chránila práva menšín a posilnila medziľudské kontakty medzi občanmi s cieľom poskytnúť základy pre udržateľné a mierové spolunažívanie; vyzýva na hľadanie obojstranne prijateľných riešení pre bezpečný návrat vysídleného obyvateľstva;

18.  konštatuje, že agresia Ruska voči Ukrajine spôsobila Arménsku viaceré výzvy, pokiaľ ide o bezpečnosť a hospodársky rozvoj, a má aj významné spoločenské následky tak v dôsledku masívneho príchodu ruských štátnych príslušníkov do krajiny, ako aj nepriameho vplyvu, ktoré majú medzinárodné sankcie voči Rusku na arménske hospodárstvo; vyzýva EÚ, aby Arménsku pomohla zmierniť hospodárske a sociálne dôsledky tohto vývoja;

19.  navrhuje vytvorenie dočasného medzinárodného garančného mechanizmu pre bezpečnosť a ochranu arménskeho obyvateľstva a všetkých navrátilcov v Náhornom Karabachu;

20.  zdôrazňuje význam medzinárodnej mediácie vzhľadom na značnú nerovnováhu moci medzi stranami a osobitne dôležitú úlohu EÚ v tejto súvislosti pri zabezpečovaní spravodlivej dohody a ochrany práv obyvateľov Náhorného Karabachu;

21.  žiada, aby sa medzinárodným humanitárnym organizáciám, najmä Organizácii Spojených národov, poskytol prístupu do Náhorného Karabachu, a pripomína, že v súčasnosti má prístup do regiónu len Medzinárodný výbor Červeného kríža, čo nepostačuje na presné posúdenie podmienok a potrieb miestnych obyvateľov;

22.  vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou tzv. ruských „mierových síl“ a nad ich potenciálnym vplyvom na politický vývoj v Zakaukazsku a budúcnosť reformného programu v regióne;

23.  konštatuje, že po uplynutí mandátu ruských síl na udržiavanie mieru o tri roky by sa mali na miesto vyslať nové jednotky mierových síl, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby išlo o medzinárodnú mierovú misiu;

24.  naďalej vyjadruje vážne znepokojenie nad osudom arménskych vojnových zajatcov a civilistov, ktorí boli zajatí počas konfliktu aj po ňom a Azerbajdžan ich stále nezákonne zadržiava; víta skutočnosť, že niektorí z nich boli prepustení; odsudzuje odsúdenie a pretrvávajúce zadržiavanie vojnových a civilných zajatcov v 33 potvrdených prípadoch; zdôrazňuje, že ich väznenie je v rozpore so všetkými výzvami medzinárodného spoločenstva vrátane Európskeho parlamentu na prepustenie všetkých zostávajúcich vojnových a civilných zajatcov; zdôrazňuje, že Arménsko aj Azerbajdžan sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru (III) o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, v ktorom sa stanovuje, že s vojnovými zajatcami sa musí vždy zaobchádzať humánnym spôsobom a musia byť bezodkladne po ukončení aktívnych prejavov nepriateľstva prepustení a repatriovaní; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že osud a miesto pobytu viac ako 200 Arménov vrátane 20 civilistov v súvislosti s vojnou z roku 2020 sú stále neznáme; konštatuje, že pracovná skupina OSN pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia začala v súvislosti s najmenej 18 nezvestnými osobami príslušné konania a požiadala Azerbajdžan o informácie; vyzýva všetky strany, aby objasnili osud zmiznutých osôb a miesto, kde sa nachádzajú, a aby dôstojne zaobchádzali s telami mŕtvych; opätovne žiada, aby boli okamžite a bezpodmienečne prepustené všetky zostávajúce zadržiavané osoby vrátane osôb zadržaných počas nedávnych vojenských konfrontácií a aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

25.  čo najdôraznejšie odsudzuje mučenie, zmrzačenie a zabitie príslušníkov arménskej armády vrátane žien a ôsmich neozbrojených arménskych vojnových zajatcov, ktorého sa dopustili azerbajdžanské ozbrojené sily v septembri 2022; vyjadruje poľutovanie nad tým, že páchatelia tieto ohavné činy natočili a zverejnili ich na sociálnych médiách; berie na vedomie správy skupín pre ľudské práva, najmä organizácie Human Rights Watch, ktorá tento čin klasifikuje ako vojnový zločin; vyzýva na úplné, nezávislé a nestranné vyšetrenie s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a brať ich na zodpovednosť za ich konanie;

26.  odsudzuje všetky prípady mučenia a nedobrovoľného zmiznutia, ako aj zlé zaobchádzanie s telami a ich zneucťovanie; žiada, aby azerbajdžanské orgány zabezpečili, aby vyšetrovanie, ktoré 2. októbra 2022 začala vojenská prokuratúra, bolo transparentné a účinné a viedlo k vyvodeniu zodpovednosti dotknutých vojakov a veliteľov; v tejto súvislosti konštatuje, že na tento účel zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie; zároveň vyzýva arménske vyšetrovacie orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní záberov z roku 2020 poukazujúcich na to, že azerbajdžanskí vojaci sa stali obeťami vojnových zločinov, a aby identifikovali páchateľov a vzali ich na zodpovednosť;

27.  trvá na tom, že oba štáty majú medzinárodné záväzky viesť nezávislé, rýchle, verejné a účinné vyšetrovania a stíhať všetky dôveryhodné obvinenia z vážnych porušení Ženevských dohovorov a iných porušení medzinárodného práva a vojnových zločinov s cieľom zabezpečiť stíhanie zodpovedných osôb a nápravu pre obete;

28.  odsudzuje ničenie kultúrneho, náboženského a historického dedičstva Arménska a Azerbajdžanu od začiatku konfliktu v Náhornom Karabachu; naliehavo vyzýva Azerbajdžan a Arménsko, aby sa zdržali ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského alebo historického dedičstva v regióne alebo zásahov v snahe zmanipulovať jeho pôvod a namiesto toho sa usilovali o zachovanie, ochranu a podporu tejto bohatej rozmanitosti; vyzýva na vyvodenie zodpovednosti v súvislosti s takýmito činmi; zdôrazňuje, že ničenie kultúrneho dedičstva zvyšuje napätie a nenávisť medzi krajinami a prispieva k destabilizácii regiónu, a tým oslabuje úsilie, ktoré sa nedávno vyvinulo v rámci dvojstranných rozhovorov; vyzýva na obnovu poškodených lokalít v súlade s normami a pokynmi Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ako aj na väčšie zapojenie medzinárodného spoločenstva do ochrany kultúrneho a náboženského dedičstva v regióne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po dvoch rokoch od podpísania vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 misia UNESCO nemohla postihnuté oblasti navštíviť; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby plne spolupracovali s organizáciou UNESCO a naliehavo umožnili jej misii navštíviť obe krajiny bez predbežných podmienok; berie na vedomie vyjadrenú ochotu Arménska prijať takúto misiu;

29.  nabáda na zintenzívnenie dvojstranných kontaktov medzi politickými orgánmi Arménska a Azerbajdžanu; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú občianske spoločnosti oboch krajín pri zlepšovaní vzájomných vzťahov; zdôrazňuje potrebu konzultovať a spolupracovať s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv, najmä pokiaľ ide o otázky zmierenia a humanitárnej pomoci, ako aj význam udržateľného financovania a slobody takýchto organizácií vykonávať svoju prácu bez obmedzení; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti v Arménsku a Azerbajdžane, ktoré skutočne prispievajú k zmiereniu;

Zahraničná a bezpečnostná politika

30.  podporuje normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Tureckom v záujme zmierenia, regionálnej stability a bezpečnosti, ako aj sociálno-ekonomického rozvoja a víta doteraz dosiahnutý pokrok vrátane obnovenia letov medzi týmito dvoma krajinami; vyzýva na urýchlené vykonávanie dohôd, ktoré dosiahli osobitní zástupcovia; pripomína, že predchádzajúci pokus o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Tureckom podpísaním protokolov z roku 2009 zlyhal, pretože Turecko jednostranne podporovalo Azerbajdžan a rozhodlo sa podmieniť otvorenie hraníc a nadviazanie diplomatických vzťahov s Arménskom urovnaním konfliktu o Náhorný Karabach; vyzýva obe strany, aby sa do tohto procesu zapojili v dobrej viere a bez predbežných podmienok, a žiada EÚ, aby tento proces aktívne podporila; vyjadruje nádej, že by to mohlo podnietiť normalizáciu vzťahov v regióne Zakaukazska; opätovne podnecuje Turecko, aby uznalo genocídu Arménov a pripravilo tak pôdu pre skutočné zmierenie medzi tureckým a arménskym národom a aby plne dodržiavalo svoje záväzky týkajúce sa ochrany arménskeho kultúrneho dedičstva;

31.  pripomína, že ustanovenia CSTO neboli napriek arménskym žiadostiam aktivované ani počas vojny v roku 2020, ani v septembri 2022; nabáda Arménsko, aby s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu svojej zvrchovanosti a územnej celistvosti zvážilo možnosť diverzifikácie svojich partnerstiev a potenciálnych bezpečnostných aliancií s jeho regionálnymi a euro-atlantickými partnermi, keďže jeho dlhodobé spoliehanie sa na Rusko a jeho spojencov v rámci CSTO sa ukázalo ako nedostatočné;

32.  berie na vedomie záujem Iránu zabrániť výstavbe nových dopravných spojení medzi Nachičevanskou autonómnou republikou a západnými regiónmi Azerbajdžanu, ako sa dohodlo vo vyhlásení o prímerí z 9. novembra 2020, čo by v prípade, že by sa mu to podarilo, malo významný dosah na vyhliadky na dosiahnutie mierovej dohody; upriamuje pozornosť arménskych orgánov na riziká spolupráce s iránskym autoritárskym režimom, ktorý je okrem iných zločinov a porušovania práva aj dodávateľom vojenského vybavenia, ktoré Rusko používa v útočnej vojne proti Ukrajine;

33.  podporuje úsilie Arménska o využitie Parlamentného zhromaždenia Euronest ako dôležitého fóra pre politický dialóg so susednými krajinami, a preto nabáda Arménsko, aby ho naďalej plne využívalo;

Demokratické reformy, právny štát a dobrá správa vecí verejných

34.  víta úplné nadobudnutie platnosti dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve 1. marca 2021 a záväzok Arménska k jej vykonávaniu; zdôrazňuje, že dohoda je rámcom pre spoluprácu EÚ a Arménska v širokej škále oblastí, ako je posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, prispievanie k hospodárskemu rastu a podpora odvetvovej spolupráce; víta skutočnosť, že arménska vláda uznáva dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve ako strategický plán kľúčových reforiem v Arménsku; vyjadruje uznanie Arménsku za významné reformy a dôkladný proces demokratizácie, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch, čím sa stalo lídrom v demokracii v regióne; uznáva skutočnosť, že Komisia a vysoký predstaviteľ v správe o vykonávaní partnerstva týkajúcej sa Arménska za rok 2022 uznali, že Arménsko je plnohodnotnou demokraciou;

35.  víta pokrok, ktorý Arménsko dosiahlo pri vykonávaní plánu dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve; vyzýva Radu pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom, aby úzko spolupracovala na vykonávaní prebiehajúcich a budúcich reforiem; konštatuje, že do septembra 2022 Arménsko dokončilo alebo bolo v procese vykonávania opatrení, ktoré boli v rámci lehôt dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve stanovené na roky 2019, 2020, 2021 a 2022;

36.  oceňuje úspešný boj Arménska proti trestnej činnosti a korupcii, vďaka ktorému je jednou z najbezpečnejších krajín v regióne;

37.  víta predčasné parlamentné voľby v roku 2021, ktoré potvrdili silu demokracie v Arménsku a ľudovú podporu reformného programu; nabáda vládu, aby pokračovala vo vykonávaní reforiem i napriek zložitému medzinárodnému kontextu a výzvam, ktorým Arménsko čelí, s cieľom posilniť demokratické inštitúcie, právny štát a nezávislosť súdnictva; opakuje, že EÚ je najväčším darcom na podporu reformného procesu Arménska a že v rámci svojej pomoci uplatňuje prístup založený na stimuloch, a to „viac za viac“ a „menej za menej“;

38.  nabáda Arménsko, aby pokračovalo vo svojom úsilí o vykonávanie reforiem a posilnenie demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, a oceňuje už dosiahnuté úspechy; oceňuje pokrok, ktorý Arménsko dosiahlo pri vykonávaní svojej národnej stratégie pre justičné a právne reformy a národnej stratégie boja proti korupcii, ako aj komplexných ústavných reforiem, a vyzýva Arménsko, aby prijalo kroky potrebné na lepšiu ochranu ľudských práv, najmä práv žien a menšín vrátane LGBTIQ osôb; berie na vedomie správy niektorých mimovládnych organizácií a zástupcov opozície, ktoré odhaľujú potenciálne riziko zhoršenia stavu, prinajmenšom v niektorých oblastiach; naliehavo vyzýva vládu, aby v týchto oblastiach dosiahla viditeľný pokrok; vyzýva Arménsko, aby naďalej spolupracovalo s EÚ pri vykonávaní reforiem, a vyzýva EÚ, aby zvýšila podporu v týchto oblastiach, najmä technickú podporu a výmenu odborných znalostí;

39.  vyzýva všetkých politických aktérov v krajine, aby pokračovali vo vykonávaní potrebných reforiem zameraných na posilnenie právneho štátu, slobody médií a nezávislosti súdnictva a zároveň zabezpečili úplné dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv;

40.  vyjadruje poľutovanie nad polarizujúcim jazykom, ktorý často používajú politickí oponenti, a nad deštruktívnymi pokusmi niektorých politických skupín spojených s Ruskom o narušenie mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom;

41.  berie na vedomie ambiciózne policajné reformy, ktoré uskutočnila arménska vláda s rozsiahlou podporou EÚ a ktorých cieľom je vytvoriť bezpečnejšie prostredie a zvýšiť dôveru medzi verejnosťou a políciou, a najmä zriadenie novej arménskej hliadkovacej služby a plánované zriadenie ministerstva vnútra;

42.  vyzýva na dokončenie komplexného vyšetrovania údajných prípadov zneužitia sily zo strany polície voči demonštrantom, novinárom, predstaviteľom opozície a aktivistom;

43.  zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri formovaní a vykonávaní kľúčových reforiem; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú mimovládne organizácie a aktivisti v oblasti ľudských práv zohrávajú pri ochrane demokracie a ľudských práv; vyzýva arménsku vládu, aby ďalej posilňovala svoju spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a zaviedla právne predpisy na lepšiu ochranu obhajcov ľudských práv; vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v Arménsku, aby zvýšili svoju podporu činnosti občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; vyzýva arménsku vládu, aby začala spoločné úsilie o riešenie dezinformácií zameraných na aktérov občianskej spoločnosti a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktoré majú za cieľ oslabiť ich úlohu pri podpore a presadzovaní demokracie;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

44.  zdôrazňuje, že článok 1 dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve zahŕňa ako cieľ upevnenie spolupráce v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čím sa má posilniť právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje význam slobody médií, slobody prejavu a slobody zhromažďovania pre zachovanie dynamickej demokracie; vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou dezinformácií a tvrdej rétoriky, a to i proti marginalizovaným skupinám; naliehavo vyzýva orgány, aby kategoricky dodržiavali všetky ľudské práva zakotvené v EDĽP, najmä ak sa týkajú zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím a LGBTIQ osoby;

45.  pripomína, že boj proti diskriminácii je základným kameňom demokratických systémov; domnieva sa, že prechod k demokracii v Arménsku je príležitosťou na posilnenie systému ľudských práv; pripomína, že komisárka Rady Európy pre ľudské práva vyzvala vládu, aby urýchlene zaujala stanovisko a prijala niekoľko právnych reforiem; domnieva sa, že orgány majú k dispozícii všetky odporúčania na dosiahnutie pokroku v oblasti ľudských práv, a vyzýva na ich vykonávanie;

46.  víta zlepšenia v oblasti slobody médií v Arménsku, na ktoré poukazuje svetový rebríček slobody tlače za rok 2022; nabáda vnútroštátne orgány, aby pokračovali vo vykonávaní reforiem na zlepšenie slobody médií v krajine; zdôrazňuje, že hoci je mediálne prostredie v krajine rozmanité, vyznačuje sa aj polarizáciou a vplyvom vlastníkov médií na redakčné politiky; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi nenávistných prejavov a fyzického násilia zameraných na novinárov;

47.  vyjadruje znepokojenie nad neúnavnými ruskými dezinformačnými kampaňami v Arménsku, ktoré sa šíria v arménskych médiách a na platformách sociálnych médií a sú zacielené proti EÚ a Západu vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s arménskymi orgánmi v boji proti dezinformáciám, najmä zvýšením podpory nezávislých médií v krajine a úsilia o odbornú prípravu a zlepšovanie rozmanitosti mediálneho sektora a prispievaním k vyššej úrovni mediálnej gramotnosti v Arménsku;

48.  vyzýva arménsku vládu, aby nepoužívala opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a slobodu médií, a zároveň aby bojovala proti zahraničnému zasahovaniu vrátane dezinformácií; trvá na posilnení spolupráce s rôznymi zainteresovanými stranami v oblasti právnych predpisov, ktoré majú vplyv na ľudské práva, demokratizáciu a médiá;

49.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť situáciu v oblasti rodovej rovnosti, zastúpenia žien a rovnakého zaobchádzania na všetkých úrovniach politického, hospodárskeho a spoločenského života a boja proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu; vyzýva Arménsko, aby ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politická účasť žien zostáva nízka i napriek zavedeniu rodovej kvóty pre kandidátske zoznamy;

50.  zdôrazňuje mimoriadny vplyv konfliktu na ženy a marginalizované skupiny vrátane zraniteľnej situácie žien vysídlených z oblastí zasiahnutých konfliktom a nárastu domáceho násilia po nedávnej vojne a poukazuje na vylúčenie žien z oficiálneho mierového procesu; vyzýva arménsku vládu, ako aj medzinárodných mediátorov, aby odstránili prekážky brániace účasti žien a aby do všetkých konzultácií systematicky zapájali odborníčky a obhajkyne ľudských práv;

51.  víta, že Arménsko vo svojich vnútroštátnych politikách a programoch za prioritu považuje program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť a že v tejto súvislosti dosahuje pokrok, aby zabezpečilo politickú a verejnú účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu, posilnenie ich postavenia a podporu rodovej rovnosti; konštatuje, že prijatie druhého národného akčného plánu Arménska na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti má zásadný význam pri konsolidácii úsilia Arménska o riešenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách v konfliktoch a intenzívnejšie uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v riadení sektora bezpečnosti;

52.  zdôrazňuje význam nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a poukazuje na to, že zlepšenia v tejto oblasti by boli veľkým prínosom pre demokratický rozvoj Arménska a pomohli by posilniť ochranu ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Arménsko zaostáva v obhajobe práv LGBTIQ osôb, a vyjadruje znepokojenie nad situáciou, ktorá v krajine v tejto súvislosti prevláda; naliehavo vyzýva arménske orgány, aby vo svojich právnych predpisoch dodržiavali a presadzovali práva LGBTIQ osôb a predchádzali fóbii z osôb LGBTIQ, ich sociálnemu vylúčeniu, stigmatizácii a všetkým formám diskriminácie a bojovali proti nim, a vyzýva EÚ, aby Arménsko v tomto procese podporovala;

Hospodárske a obchodné vzťahy

53.  konštatuje, že za posledných 10 rokov sa objem dvojstranného obchodu medzi Arménskom a EÚ zvyšuje; nabáda Arménsko, EÚ a jej členské štáty, ako aj európske spoločnosti a investorov, aby prijali potrebné kroky na ďalšie posilnenie svojich hospodárskych a obchodných vzťahov;

54.  konštatuje, že Arménsko od 1. januára 2022 prestalo využívať všeobecný systém preferencií (VSP) a jeho osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+); vyzýva Arménsko, aby stavalo na úspechoch obchodovania v rámci preferenčných colných sadzieb VSP a VSP+ a v plnej miere využilo príležitosti, ktoré má v rámci dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve k dispozícii;

55.  berie na vedomie potenciál hospodárskeho a investičného plánu pomôcť Arménsku vybudovať udržateľné, dynamické a odolné hospodárstvo; víta pokrok Arménska pri vykonávaní hlavných iniciatív;

Odvetvová spolupráca

56.  víta podpísanie dohody o spoločnom leteckom priestore 15. novembra 2021 a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej rýchlu ratifikáciu;

57.  víta podpísanie dohody o strategickej spolupráci s Europolom v septembri 2021 a významný pokrok, ktorý sa dosiahol v rokovaniach o podpísaní dohody s Eurojustom;

58.  víta skutočnosť, že Arménsko sa v októbri 2022 ako pozorovateľ pripojilo k Európskej migračnej sieti;

59.  víta pridruženie Arménska k programu Horizont Európa, programu pre výskum a inovácie EÚ na roky 2021 – 2027, ktorý umožňuje arménskym výskumným pracovníkom, inovátorom a výskumným subjektom posilniť partnerstvá so svojimi partnermi v EÚ, a víta úspešnú spoluprácu Arménska v rámci programu Erasmus+;

60.  víta skutočnosť, že Arménsko pristúpilo k programu Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027, čím sa posilnia kultúrne a kreatívne odvetvia Arménska a zvýši jeho úsilie o to, aby sa stali inkluzívnejšími, digitálnejšími a udržateľnejšími;

61.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby uznali pokrok, ktorý Arménsko v posledných rokoch dosiahlo pri vykonávaní dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii a pri začatí dialógu o liberalizácii vízového režimu s Arménskom s cieľom podporiť medziľudské kontakty, užšie dvojstranné väzby a pokrok v oblasti reforiem;

62.  opakuje svoje obavy v súvislosti s prebiehajúcou prevádzkou zastaranej jadrovej elektrárne Metsamor; vyzýva na urýchlené prijatie plánu alebo akčného plánu na uzavretie a bezpečné vyradenie elektrárne z prevádzky, pričom sa zohľadní potreba nahradenia jej energetickej kapacity, a to aj obnoviteľnými zdrojmi energie, s cieľom zaistiť energetickú bezpečnosť a udržateľný rozvoj Arménska v súlade s ustanoveniami dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve; víta návštevu generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Arménsku v októbri 2022 a nabáda arménsky orgán jadrového dozoru, aby podporoval vzájomnú spoluprácu a v plnej miere využíval podporu MAAE; naliehavo vyzýva Arménsko, aby podniklo všetky kroky potrebné na to, aby jadrová elektráreň Metsamor spĺňala medzinárodné normy s cieľom zaistiť bezpečnú a chránenú prevádzku aspoň počas potrebného prechodného obdobia, kým nebude v plnej miere funkčná primeraná alternatíva ako náhrada a kým nebude zaručená energetická bezpečnosť;

63.  víta kroky, ktoré už Arménsko prijalo v súvislosti so zelenou transformáciou, a jeho záväzok znížiť emisie do roku 2030 o 40 %; vyzýva Arménsko, aby sa ďalej zapájalo do boja proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou a potrebou chrániť životné prostredie; nabáda Arménsko, aby zvýšilo svoje ciele v oblasti znižovania emisií v rámci svojho vnútroštátne stanoveného príspevku s cieľom nadviazať na svoj záväzok a dobré výsledky pri znižovaní emisií;

64.  vyzýva arménske orgány, aby podnikli kľúčové kroky na urýchlenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej účinnosti a diverzifikáciu zdrojov energie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že viac ako 80 % zemného plynu dovezeného do Arménska stále pochádza z Ruska, ako aj na dvojstrannú spoluprácu medzi Arménskom a Iránom v oblasti výmeny energie;

o
o   o

65.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Arménska.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2018, s. 4. (2) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 43. (3) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 114. (4) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 148. (5) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 156. (7) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 198. (8) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 70. (9) Prijaté texty, P9_TA(2023)0009. (10) Prijaté texty, P9_TA(2023)0012.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Azerbajdžanom (2021/2231(INI))

P9_TA(2023)0082 A9-0037/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950, ktorý Azerbajdžan ratifikoval v roku 2002,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 822 z 30. apríla 1993, č. 853 z 29. júla 1993, č. 874 zo 14. októbra 1993 a č. 884 z 12. novembra 1993,

–  so zreteľom na rezolúcie Organizácie Spojených národov o súčasnej vojne na Ukrajine, konkrétne ES-11/1 a ES-11/2 z marca 2022, ES-11/3 z apríla 2022 a ES-11/4 z októbra 2022,

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora (MSD) zo 7. decembra 2021,

–  so zreteľom na činnosť spolupredsedov Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2006 o kultúrnom dedičstve v Azerbajdžane(1), z 20. mája 2021 o vojnových zajatcoch po najnovšom konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom(2), zo 17. februára 2022 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2021(3), z 10. marca 2022 o ničení kultúrneho dedičstva v Náhornom Karabachu(4), z 8. júna 2022 o bezpečnosti v oblasti Východného partnerstva a úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5) a z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu(6),

–  so zreteľom na uznesenia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023 o uplatňovaní Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/Azerbajdžan a Azerbajdžan/Arménsko),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej z 22. apríla 1996(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom č. 1/2018 z 28. septembra 2018 o prioritách partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie zo 4. júla 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k rokovaniam o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom(9),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v období pred samitom v novembri 2017(10),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007),

–  so zreteľom na zasadnutie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom z 19. júla 2022 a na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2022 s názvom Správa o vykonávaní spolupráce s Azerbajdžanom (SWD(2022)0197),

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Benátskej komisie a Generálneho riaditeľstva Rady Európy pre ľudské práva a právny štát k zákonu o médiách, ktoré Benátska komisia prijala na svojom 131. plenárnom zasadnutí v dňoch 17. – 18. júna 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(11),

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady Charlesa Michela zo 14. decembra 2021 a 6. apríla 2022 a jeho tlačové vyhlásenia z 22. mája 2022 a 31. augusta 2022 po trojstrannom stretnutí s prezidentom Ilhamom Alijevom a predsedom vlády Nikolom Pašinjanom a vyhlásenie zo 6. októbra 2022 po štvorstrannom stretnutí prezidenta Alijeva, predsedu vlády Pašinjana, prezidenta Macrona a predsedu Michela,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene Európskej únie o Náhornom Karabachu z 19. novembra 2020,

–  so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Azerbajdžanu od 8. do 12. júla 2019(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o Azerbajdžane, najmä o prípade Mehmana Huseynova(13) a ostatné uznesenia o Azerbajdžane, najmä uznesenia týkajúce sa ľudských práv a právneho štátu,

–  so zreteľom na predbežné uznesenie Rady Európy o výkone rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, skupina Mammadli/Azerbajdžan, z 22. septembra 2022,

–  so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovacieho orgánu o obvineniach z korupcie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy z 15. apríla 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora o uplatňovaní Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/ Azerbajdžan) zo 7. decembra 2021,

–  so zreteľom na správy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ktorá je orgánom Rady Európy, najmä na monitorovaciu správu z roku 2016 o Azerbajdžane,

–  so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (ďalej len „PZ RE“) s názvom Údajné porušovanie práv LGBTI osôb v Zakaukazsku(14),

–  so zreteľom na stanovisko k Azerbajdžanu, ktoré 4. februára 2019 zverejnil Poradný výbor Rady Európy pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na správu Freedom House z roku 2022 s názvom Sloboda vo svete a jeho správu z roku 2022 s názvom Národy v transformácii,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Azerbajdžan (2021 – 2027),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2021 s názvom Obnova, odolnosť a reforma: priority Východného partnerstva po roku 2020 (SWD(2021)0186),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení týkajúce sa strategického partnerstva v oblasti energetiky podpísaného medzi EÚ a Azerbajdžanom 18. júla 2022,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na pravidelné dvojstranné dialógy na vysokej úrovni o bezpečnosti, energetike a doprave medzi EÚ a Azerbajdžanom,

–  so zreteľom na index Východného partnerstva 2021,

–  so zreteľom na hospodársky a investičný plán zverejnený 2. júla 2021,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0037/2023),

A.  keďže už viac ako tri desaťročia a naďalej prebieha konflikt v Náhornom Karabachu, ako aj vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré vedú k desiatkam tisícov obetí, obrovskému ničeniu vrátane kultúrnych a náboženských pamiatok a vysídleniu státisícov osôb;

B.  keďže naďalej pravidelne dochádza k smrteľným vojenským konfrontáciám medzi Azerbajdžanom a Arménskom; keďže vyhlásenie o prímerí z 9. novembra 2020, ktoré bolo predložené v nadväznosti na 44-dňovú vojnu, ktorú v roku 2020 viedol Azerbajdžan, nebolo v plnej miere vykonané; keďže okrem toho bolo niekoľkokrát porušené prímerie, čo malo za následok stovky obetí a okupáciu arménskeho zvrchovaného územia na východe a juhovýchode krajiny azerbajdžanskými jednotkami; keďže od decembra 2022 je civilná doprava medzi Arménskom a Náhorným Karabachom v Lačininskom koridore zablokovaná, čo má negatívny vplyv na dodávky potravín a iných základných tovarov do regiónu;

C.  keďže po stretoch v septembri 2022 prišli obvinenia z vystavenia mnohých arménskych vojnových väzňov fyzickému zneužívaniu a ponižovaniu; keďže sa vyskytli ďalšie obvinenia v súvislosti s prípadmi mučenia a iného zneužívania arménskych civilných osôb vrátane starších ľudí azerbajdžanskými silami, ako aj prípad mimosúdnej popravy zo začiatku roka 2021; keďže sa objavili aj obvinenia z najmenej desiatich ďalších mimosúdnych popráv arménskych vojakov a civilných osôb v roku 2020 a začiatkom roku 2021;

D.  keďže ruské mierové sily nasadené v regióne neboli ochotné a schopné zabrániť ďalším útokom zo strany Azerbajdžanu a ich prítomnosť sa neustále znižuje, najmä od začiatku zločinnej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine;

E.  keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine má dôsledky pre Zakaukazsko a ďalej komplikuje bezpečnostnú situáciu v regióne;

F.  keďže EÚ je povinná aktívne podporovať v Zakaukazsku bezpečie, stabilitu, mier a prosperitu so silnými hospodárskymi, politickými a kultúrnymi väzbami s EÚ; keďže EÚ je pripravená na aktívnu úlohu spoľahlivého obchodného partnera a nestranného sprostredkovateľa udržateľného mierového urovnania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, s činnosťou založenou na podpore demokracie, právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv;

G.  keďže Európska únia podporuje mierové riešenie všetkých nevyriešených regionálnych konfliktov diplomatickými prostriedkami;

H.  keďže stretnutia na vysokej úrovni v Bruseli medzi prezidentom Alijevom a predsedom vlády Pašinjanom, ktoré sprostredkoval predseda Charles Michel a ktoré vyústili do prijatia záväzkov;

I.  keďže po štvorstrannom stretnutí medzi prezidentom Alijevom, predsedom vlády Pašinjanom, prezidentom Macronom a predsedom Michelom 6. októbra 2022 v Prahe rozmiestnila EÚ dočasnú monitorovaciu kapacitu na arménskej strane štátnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom monitorovať situáciu v regióne, analyzovať ju a informovať o nej;

J.  keďže v marci 2022 Azerbajdžan navrhol päť základných zásad normalizácie vzťahov medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ku ktorým patrí vzájomné uznanie územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a politickej nezávislosti, vzájomné potvrdenie neexistencie územných nárokov voči sebe navzájom, povinnosť zdržať sa ohrozovania národnej bezpečnosti druhej strany, vymedzenie a demarkácia arménsko-azerbajdžanskej štátnej hranice a otvorenie dopravných spojení; keďže hoci Arménsko vyjadrilo s návrhom týchto zásad predbežný súhlas, neskôr reagovalo ďalšími zásadami, ku ktorým patrila bezpečnosť a práva etnických Arménov v Náhornom Karabachu, určenie konečného štatútu regiónu, návrat väzňov a obnovenie komunikácií;

K.  keďže udržateľná normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom a základ pre trvalý a spravodlivý mier si vyžadujú, aby sa zastavilo všetko násilie, aby sa vyriešili všetky základné príčiny konfliktu a aby sa dohody dosiahnuté medzi týmito dvoma stranami v plnej miere vykonali s cieľom zabezpečiť rozvoj oboch krajín; keďže takýto cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak orgány Arménska a Azerbajdžanu zaručia mierové spolužitie, bezpečnosť a dodržiavanie práv menšín;

L.  keďže ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom mali katastrofálny vplyv na kultúrne, náboženské a historické dedičstvo celého regiónu;

M.  keďže v uznesení Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021 boli vznesené vážne obvinenia z účasti azerbajdžanských orgánov na ničení cintorínov, kostolov a historických pamiatok v Náhornom Karabachu; keďže podľa tohto uznesenia je Arménsko povinné vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo podnecovaniu a podpore rasovej nenávisti voči osobám s azerbajdžanským štátnym alebo etnickým pôvodom;

N.  keďže výsledky Azerbajdžanu z hľadiska dodržiavania ľudských práv a základných slobôd sú stále veľmi negatívne a treba ich zlepšiť skôr, ako EÚ ďalej prehĺbi politické a energetické partnerstvo s krajinou;

O.  keďže EÚ a Azerbajdžan sa v dohode o partnerstve a spolupráci z roku 1996 spoločne dohodli na všeobecnej zásade dodržiavania demokracie a zásad medzinárodného práva a ľudských práv; keďže zmluvné strany sa zaviazali k spolupráci pri dodržiavaní a podpore ľudských práv, najmä práv menšín;

P.  keďže v rozpore s azerbajdžanskou ústavou, ktorá ustanovuje slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, azerbajdžanské orgány tieto slobody dôsledne a vážne obmedzujú, čím vytvárajú podmienky vedúce k faktickému zákazu zhromažďovania; keďže v Azerbajdžane bol výrazne obmedzený priestor pre nezávislý aktivizmus, kritickú žurnalistiku a opozičnú politickú činnosť; keďže mnohí aktivisti, obhajcovia ľudských práv a novinári boli zatknutí a uväznení podľa zákonov a iných právnych predpisov, ktoré obmedzujú činnosť nezávislých skupín;

Q.  keďže v Azerbajdžane naďalej neexistuje nezávislé súdnictvo a zásahy do práce a nezávislosti právnikov sú všadeprítomné; keďže v policajnej väzbe sa rozmáha zlé zaobchádzanie, ktorého cieľom má byť vynútenie si priznania, pričom zadržaným je odopieraný prístup k rodine, nezávislým advokátom alebo nezávislej lekárskej starostlivosti; keďže orgány zvyčajne zamietajú sťažnosti na mučenie a iné zlé zaobchádzanie vo väzbe a tieto praktiky beztrestne pokračujú;

R.  keďže azerbajdžanské orgány neustále obmedzujú pluralitu médií a slobodu prejavu; keďže politickí oponenti vlády, aktivisti za ľudské práva a novinári sú terčom nenávistných prejavov a politicky motivovaného násilia a sú svojvoľne väznení; keďže ich prípady nie sú dostatočne vyšetrené; keďže v júli 2021 bolo v rámci projektu reportáží o organizovanom zločine a korupcii oznámené, že špionážny nástroj NSO Pegasus sa zameriava na azerbajdžanských novinárov;

S.  keďže podľa Dúhového indexu Medzinárodnej asociácie homosexuálne orientovaných žien a mužov pre Európu má Azerbajdžan najhorší deficit v oblasti legislatívy a politiky na ochranu LGBTIQ osôb, čo ho radí na najhoršie miesto spomedzi všetkých krajín Rady Európy; keďže nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti voči LGBTIQ osobám v Azerbajdžane pretrvávajú a pre nedostatok dôvery v presadzovanie práva a pre nečinnosť sa zvyčajne nenahlasujú a ostávajú nepotrestané; keďže v roku 2022 PZ RE prijalo rezolúciu o porušovaní práv osôb LGBTI v Zakaukazsku a orgánom predložilo niekoľko žiadostí o reformu právnych predpisov na riešenie tohto porušovania;

T.  keďže Azerbajdžan si neplní povinnosť náležitej starostlivosti pri predchádzaní násiliu na ženách, jeho vyšetrovaní a trestaní a pri umožňovaní účinných právnych opatrení; keďže rodovo motivované násilie ostáva v Azerbajdžane rozšírené, ale nenahlasuje sa dostatočne; keďže počet vrážd žien sa zvýšil a často tento úmysel vychádza od príslušníkov ich rodín; keďže v oficiálnej reakcii na vraždy žien naďalej pretrvávajú vážne nedostatky vrátane nedostatočnej ochrany a možnosti podpory pre tie, ktoré prežili;

U.  keďže obhajkyne ľudských práv sú systematicky terčom útokov a sú vystavené hrozbám, nátlaku, bitiu zo strany polície, porušovaniu ich práva na súkromie a ohováračským kampaniam, ktoré sú rodovo špecifické a majú ich diskreditovať a umlčiavať; keďže novinárky a iné mediálne aktérky čelia špecifickým rodovým nebezpečenstvám vrátane sexistického, mizogýnneho a ponižujúceho zneužívania, hrozieb, zastrašovania, obťažovania a sexuálnej agresie a násilia;

V.  keďže korupcia je v Azerbajdžane všadeprítomná; keďže v správe nezávislého vyšetrovacieho orgánu PZ RE o obvineniach z korupcie z 15. apríla 2018 sa konštatuje, že „niekoľko bývalých poslancov PZ RE konalo v rozpore s kódexom správania PZ RE;“ a že „niektorí súčasní a bývalí poslanci PZ RE sa zapojili do činnosti korupčnej povahy“ v prospech Azerbajdžanu;

W.  keďže Zakaukazsko má strategické postavenie na svetovom trhu s energiou a Azerbajdžan je strategickým dodávateľom energie (najmä ropy a plynu) do EÚ; keďže to vzhľadom na potrebu EÚ pri diverzifikácii dodávok energie nadobúda čoraz väčší význam;

X.  keďže EÚ podporuje užšiu hospodársku integráciu s Azerbajdžanom prostredníctvom európskej susedskej politiky (ESP) a iniciatívy Východné partnerstvo; keďže EÚ je hlavným obchodným partnerom Azerbajdžanu a podporuje jeho vstup do WTO, ako aj diverzifikáciu, digitalizáciu a dekarbonizáciu azerbajdžanského hospodárstva;

Y.  keďže treba zabezpečiť spojenie medzi Európou a Áziou, ktoré nebude prechádzať cez územie Ruska; keďže Azerbajdžan má strategickú polohu pre podporu prepojenia Európy a Ázie; keďže EÚ má veľký záujem o rozvoj účelných obchodných a energetických koridorov medzi Európou a Áziou, čo sa prejavilo aj na konferencii o prepojení Európskej únie a Strednej Ázie 18. novembra 2022 v Samarkande;

Z.  keďže rokovania o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom prebiehajú od roku 2017; keďže nová dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom by mala podporovať záujmy EÚ v regióne, ako aj ľudské práva, demokratické normy a zásady, rast a hospodársky rozvoj;

Riešenie konfliktu a normalizácia vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom

1.  domnieva sa, že ozbrojený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, ktorý v priebehu rokov spôsobil obrovské utrpenie a ničenie, výrazne narúša rozvoj a stabilitu celého regiónu Zakaukazska a má dosah na širšiu európsku stabilitu; je presvedčený, že udržateľný mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom nemožno dosiahnuť vojenskými prostriedkami a hrozbami sily, ale vyžaduje si komplexné politické riešenie v súlade s medzinárodným právom vrátane zásad zakotvených v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte OBSE z roku 1975, najmä troch zásad nepoužitia sily, územnej celistvosti a práva na sebaurčenia, hlavných zásad Minskej skupiny OBSE z roku 2009, ako aj všetkých dohôd medzi stranami vrátane deklarácie z Alma Aty z roku 1991; opätovne potvrdzuje, že aby bola komplexná mierová zmluva účinná, musí obsahovať ustanovenia, ktoré zaručia celistvosť zvrchovaného arménskeho územia, práva a bezpečnosť arménskeho obyvateľstva žijúceho v Náhornom Karabachu a ďalších oblastiach zasiahnutých konfliktom a rýchly a bezpečný návrat všetkých utečencov a vnútorne vysídlených osôb do ich domovov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa naďalej venovalo tomuto konfliktu, ktorý sa týka stability a bezpečnosti celého regiónu;

2.  víta početné kroky, ktoré podniklo arménske a azerbajdžanské vedenie na prekonanie vzájomných rozporov a dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru v regióne, a oceňuje ich vytrvalé zapájanie sa do pokračujúcich rokovaní; v tejto súvislosti odsudzuje správanie azerbajdžanských vedúcich predstaviteľov, ktorí podkopávajú toto úsilie, najmä výslovnými hrozbami ďalších útokov, častým porušovaním hraníc, územnými nárokmi na tzv. západný Azerbajdžan alebo šírením nenávistných prejavov voči arménskemu obyvateľstvu, najmä v oblasti vzdelávania; vyzýva azerbajdžanské vedenie, aby ukončilo toto správanie, a obe strany, aby nestrácali dynamiku, dohodli sa na konkrétnych krokoch vpred a zaistili bezpečné, spoľahlivé a prosperujúce prostredie v prospech všetkých etnických skupín v regióne;

3.  dôrazne odsudzuje najnovšiu rozsiahlu vojenskú agresiu Azerbajdžanu v septembri 2022 proti viacerým cieľom na zvrchovanom území Arménska, ktorá bola vážnym porušením vyhlásenia o prímerí z novembra 2020 a v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami vrátane záväzkov prijatých v rámci rozhovorov sprostredkovaných EÚ; odsudzuje vojenské prieniky za nevymedzenú hranicu od mája 2021; naliehavo žiada, aby sa všetky sily vrátili na svoje pôvodné pozície; odsudzuje akékoľvek pokusy o oslabenie mierového procesu a naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, aby sa zdržali ďalšieho použitia sily; opakuje, že územnú celistvosť Arménska a Azerbajdžanu musia rešpektovať všetky strany; zdôrazňuje pripravenosť EÚ aktívnejšie sa zapájať do riešenia dlhotrvajúcich konfliktov v regióne; je vážne znepokojený pretrvávajúcou blokádou Lačinského koridoru; naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zaistili slobodný a bezpečný pohyb v tomto koridore, ako sa stanovuje v trojstrannom vyhlásení z 9. novembra 2020; zdôrazňuje povinnosti Azerbajdžanu vyplývajúce z uznesenia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023, v ktorom sa od Azerbajdžanu vyžaduje, aby prijal všetky opatrenia, ktoré má k dispozícii, na zaručenie neobmedzeného pohybu osôb, vozidiel a nákladu pozdĺž Lacčinského koridoru v oboch smeroch; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby riešili všetky otázky súvisiace s fungovaním Lačinského koridoru formou dialógu a konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami; víta nedávne stretnutie azerbajdžanskej oficiálnej delegácie s arménskymi obyvateľmi Náhorného Karabachu s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa opätovného otvorenia Lačinského koridoru; vyzýva Radu, aby v prípade, že príkaz Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023 nebude okamžite vykonaný, uložila cielené sankcie voči azerbajdžanským vládnym úradníkom;

4.  naliehavo vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby v plnej miere vykonávali trojstranné vyhlásenie o prímerí z 9. novembra 2020 vo všetkých jeho aspektoch; zdôrazňuje potrebu pokročiť v rokovaniach o budúcej mierovej zmluve, riešiť základné príčiny konfliktu a zdržať sa akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii; zdôrazňuje naliehavú potrebu zdržať sa akejkoľvek nepriateľskej rétoriky alebo konania, ktoré by mohlo byť vnímané ako podnecovanie k nenávisti alebo priamemu násiliu, či podpora beztrestnosti, alebo konania, ktoré by mohlo ohroziť úsilie o vytvorenie a podporu atmosféry vedúcej k dôvere, zmiereniu, spolupráci a udržateľnému mieru vrátane medziľudských kontaktov; zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšených a spoľahlivých opatrení na budovanie dôvery na boj proti polarizácii, nedostatku dôvery, nenávistným prejavom a inej poburujúcej rétorike; zastáva názor, že dôsledky týchto bojov a prítomnosť ruských mierových síl majú vplyv na politický vývoj v regióne; vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou tzv. ruských „mierových síl“, ich potenciálnym vplyvom na politické udalosti v Zakaukazsku a budúcnosťou programu reforiem v regióne;

5.  víta záväzok Azerbajdžanu normalizovať vzťahy s Arménskom vrátane návrhu piatich základných zásad z marca 2022 a vyzýva obe strany, aby našli schodné riešenie na prepojenie regiónu Nachičevan so zvyškom Azerbajdžanu; pripomína záväzok Arménska stiahnuť svoje ozbrojené sily a garantovať bezpečnosť dopravných spojení medzi západnými regiónmi Azerbajdžanskej republiky a Nachičevanskej autonómnej republiky s cieľom zabezpečiť nerušený pohyb občanov, vozidiel a tovaru v oboch smeroch; so znepokojením konštatuje nízku úroveň presnosti poskytnutých máp pozemných mín; vyzýva Komisiu, aby zmobilizovala pomoc pri humanitárnom odmínovaní v Náhornom Karabachu;

6.  vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby dosiahli trvalý mier a zmierenie zavedením mechanizmu spravodlivosti v prechodnom období ako krok budovania dôvery smerom k uznaniu utrpenia na oboch stranách a aby pracovali na zmierení na základe faktického posúdenia udalostí, ku ktorým došlo počas ozbrojeného konfliktu od roku 1988; odporúča, aby EÚ túto prácu podporovala a sprostredkovala v spolupráci s inými orgánmi, ako sú OSN, Rada Európy, OBSE, Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a ďalšími relevantnými medzinárodnými organizáciami;

7.  pripomína, že pasívny postoj EÚ počas vojny v roku 2020 a bezprostredne po nej poskytol ďalším regionálnym aktérom, ako sú Rusko, Irán a Turecko, príležitosť naďalej uplatňovať svoj vplyv v regióne; pripomína, že aktívnejšia preventívna európska diplomacia mohla takémuto výsledku zabrániť;

8.  zdôrazňuje, že od úplnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa kontext v kaukazskom regióne mení, keďže dôveryhodnosť a kapacita Ruska ako mediátora a nezávislého sprostredkovateľa boli poškodené; zdôrazňuje, že Rusko zohráva v regióne nečestnú a škodlivú úlohu a nemá záujem na nájdení mierového riešenia sporu o Náhorný Karabach, pretože jeho predlžovanie poskytuje Moskve významný vplyv na Arménsko aj Azerbajdžan; varuje preto pred akýmikoľvek strategickými dohodami s Ruskom, ktoré by sa od invázie na Ukrajinu malo považovať za medzinárodného zločinca;

9.  odsudzuje expanzívnu a destabilizujúcu úlohu Turecka v Zakaukazsku, a to aj vyslaním sýrskych žoldnierov na strane Azerbajdžanu do boja proti Arménsku v druhej vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020; domnieva sa, že ak má Turecko zohrávať konštruktívnu úlohu v regióne, malo by prehodnotiť svoju bezpodmienečnú podporu Azerbajdžanu a podniknúť konkrétne kroky smerom k normalizácii vzťahov s Arménskom;

10.  dôrazne preto podporuje iniciatívu predsedu Charlesa Michela na zvolanie a sprostredkovanie dvojstranných stretnutí vedúcich predstaviteľov Arménska a Azerbajdžanu a podporuje prácu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku v teréne;

11.  vyzýva vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zintenzívnil úsilie o oživenie a účinné prispenie k mierovému riešeniu tohto konfliktu, a to aj podporou stabilizácie, obnovy po skončení konfliktu, rekonštrukcie a opatrení na budovanie dôvery;

12.  naliehavo vyzýva vlády oboch krajín, aby sa plne zapojili do prípravy komplexnej a vzájomne prijateľnej mierovej zmluvy, ktorá by mala riešiť práva a bezpečnosť všetkého obyvateľstva Náhorného Karabachu, návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov a ochrany kultúrneho, náboženského a historického dedičstva; v tejto súvislosti víta stretnutia ministrov zahraničných vecí oboch krajín 30. septembra 2022 v Ženeve a 8. novembra 2022 vo Washingtone D.C.; zdôrazňuje, že by sa malo nájsť schodné právne riešenie práv a bezpečnosti obyvateľstva Náhorného Karabachu s cieľom zabezpečiť trvalé urovnanie konfliktu;

13.  vyzýva Azerbajdžan, aby zaistil bezpečnosť a dodržiavanie práv všetkých menšín v regióne Náhorného Karabachu, pretože je to základný predpoklad pre vytvorenie podmienok na povojnovú obnovu a skutočné zmierenie;

14.  víta zriadenie azerbajdžansko-arménskych rozhraničovacích komisií a berie na vedomie pokrok dosiahnutý v procese rozhraničovania; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa takéto zasadnutia rozhraničovacích komisií konali pravidelnejšie s cieľom riešiť všetky otázky súvisiace s hranicami, zlepšiť bezpečnostnú situáciu a dosiahnuť pokrok vo vymedzovaní hraníc; žiada, aby na zabezpečenie dôveryhodnosti, spravodlivosti a udržateľnosti sprostredkovala demarkačný proces na medzinárodnej úrovni EÚ;

15.  víta prácu monitorovacej kapacity EÚ v Arménsku, ktorá ukončila svoju činnosť 19. decembra 2022; víta nasadenie civilnej misie EÚ v Arménsku 20. februára 2023 v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na arménskej strane štátnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom prispieť k stabilite v pohraničných oblastiach Arménska, budovať dôveru, podporiť budovanie dôvery, posilniť odolnosť a nadviazať dialóg medzi oboma stranami; víta ochotu Arménska umožniť misiu na svojom území a vyzýva Azerbajdžan, aby umožnil prítomnosť pozorovateľov EÚ aj na svojej strane hranice;

16.  víta humanitárnu pomoc, ktorú EÚ poskytuje obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Náhornom Karabachu a jeho okolí, a jej vedúcu úlohu pri poskytovaní pomoci určenej na operácie humanitárneho odmínovania v oblastiach postihnutých konfliktom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodatočné financovanie a pomoc pri odmínovacích prácach vrátane vybavenia, výcviku a vzdelávania o rizikách; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti odmínovania s odborníkmi z členských štátov a mimovládnych organizácií; vyzýva Arménsko, aby poskytlo presné mapy nášľapných mín v už neokupovanej oblasti Azerbajdžanu;

17.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila pomoc EÚ ľuďom v núdzi, a to aj v Náhornom Karabachu, uľahčila vykonávanie ambicióznejších opatrení na budovanie dôvery, podporovala dialóg medzi náboženstvami a etnikami, chránila práva menšín a posilňovala medziľudské kontakty medzi občanmi na oboch stranách hranice s cieľom vybudovať základy pre udržateľné a pokojné spolužitie; vyzýva na hľadanie obojstranne prijateľných riešení pre bezpečný návrat vysídleného obyvateľstva;

18.  žiada, aby bol medzinárodným humanitárnym organizáciám, najmä OSN, umožnený prístup do Náhorného Karabachu, a pripomína, že v súčasnosti má do regiónu povolený prístup len Medzinárodný výbor Červeného kríža, čo pre presné posúdenie podmienok a potrieb tamojšieho obyvateľstva nestačí;

19.  je naďalej znepokojený osudom arménskych vojenských aj civilných väzňov zajatých počas konfliktu a po ňom, ktorých Azerbajdžan stále zadržiava, a víta skutočnosť, že niektorí z nich boli prepustení; pripomína, že Arménsko aj Azerbajdžan sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru (III) o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, v ktorom sa stanovuje, že s vojnovými zajatcami sa po celý čas musí zaobchádzať humánne a po ukončení aktívnych prejavov nepriateľstva musia byť bezpodmienečne prepustení a repatriovaní; vyzýva všetky strany, aby objasnili miesto, kde sa nachádzajú zmiznuté osoby, čo sa s nimi stalo a aby dôstojne zaobchádzali s telami mŕtvych; žiada, aby boli okamžite a bezpodmienečne prepustené všetky zostávajúce zadržiavané osoby vrátane osôb zadržaných počas nedávnych vojenských konfrontácií a aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

20.  je zdesený nahrávkou mučenia, zmrzačenia a zabitia arménskej vojačky a neozbrojených arménskych vojnových väzňov zo strany azerbajdžanských ozbrojených síl a odsudzuje jej šírenie; vyzýva na úplné a nestranné vyšetrenie videozáznamov s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a vziať ich na zodpovednosť za ich konanie; odsudzuje všetky prípady mučenia a nedobrovoľného zmiznutia vrátane prípadov, ku ktorým došlo aj v rámci ozbrojeného konfliktu, ako aj zlé zaobchádzanie s telami a ich zneucťovanie; zdôrazňuje, že tieto činy sú v rozpore so Ženevskými dohovormi, ktoré Azerbajdžan ratifikoval, a môžu predstavovať vojnové zločiny;

21.  odsudzuje slávnostné otvorenie tzv. Parku vojenských trofejí v Baku 12. apríla 2021, pretože to oslabuje budovanie vzájomnej dôvery medzi Arménskom a Azerbajdžanom; uznáva rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvory na základe medzinárodných protestov a žaloby Arménska odstrániť dehumanizujúce voskové figuríny a prilby z Parku vojenských trofejí;

22.  trvá na tom, že oba štáty majú medzinárodné záväzky nezávisle, rýchlo, verejne a efektívne vyšetriť a stíhať všetky vierohodné obvinenia zo závažných porušení Ženevských dohovorov a iných porušení medzinárodného práva a vojnových zločinov s cieľom zaistiť povinnosť zodpovedných osôb skladať účty a odškodnenie obetí;

23.  vyjadruje poľutovanie nad ničením arménskeho a azerbajdžanského kultúrneho, náboženského a historického dedičstva od začiatku konfliktu v Náhornom Karabachu; požaduje, aby Azerbajdžan a Arménsko upustili od ďalšieho ničenia a poškodzovania dedičstva a aby zaručili, že občanom sa v tejto súvislosti nebude brániť vo výkone slobody náboženského vyznania alebo viery; naliehavo vyzýva obe krajiny, aby sa vážne zaviazali k zachovaniu, ochrane a podpore tejto bohatej rozmanitosti bez ohľadu na jej pôvod a bez sprenevery alebo nesprávnej kategorizácie; vyzýva na zodpovednosť za všetky zločiny ničenia a pozmeňovania a za zachovanie a obnovu poškodených lokalít podľa noriem a pokynov UNESCO, ako aj na intenzívnejšie zapojenie medzinárodného spoločenstva do ochrany kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v regióne; vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby urýchlene umožnili a podporili misiu UNESCO do oboch krajín bez predchádzajúcich podmienok;

24.  v tejto súvislosti zdôrazňuje povinnosti Azerbajdžanu a Arménska na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora zo 7. decembra 2021 o uplatnení naliehavých opatrení, podľa ktorých je Azerbajdžan povinný predchádzať aktom vandalizmu a znesväcovania arménskeho kultúrneho dedičstva, okrem iného vrátane kostolov a iných bohoslužobných miest, pamiatok, pamiatkových objektov, cintorínov a artefaktov, a potrestať ich; trvá na tom, aby Azerbajdžan a Arménsko v plnej miere dodržiavali Dohovor UNESCO o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954, ktorý sa bežne označuje ako Haagsky dohovor z roku 1954, v ktorom sa od strán konfliktu vyžaduje zdržať sa akýchkoľvek prejavov nepriateľstva namierených proti kultúrnym statkom;

25.  odporúča zintenzívniť dvojstranné kontakty medzi politickými orgánmi Arménska a Azerbajdžanu, ako aj iniciatívy na podporu medziľudských kontaktov medzi oboma krajinami, najmä na úrovni občianskej spoločnosti, univerzít, mládežníckych organizácií a mimovládnych organizácií; zdôrazňuje potrebu konzultácií a spolupráce s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv, najmä v otázkach riešenia konfliktov, budovania mieru, zmierenia a humanitárnej pomoci, ako aj význam udržateľného financovania a slobody týchto organizácií vykonávať svoju činnosť bez obmedzení; vyzýva preto Komisiu, aby podporovali organizácie občianskej spoločnosti v Arménsku a Azerbajdžane, ktoré skutočne prispievajú k zmiereniu;

26.  zdôrazňuje osobitný vplyv konfliktu na ženy a marginalizované skupiny vrátane nárastu domáceho násilia po nedávnej vojne, ako aj vylúčenie žien z oficiálneho mierového procesu; vyzýva azerbajdžanskú vládu, ako aj medzinárodných sprostredkovateľov, aby odstránili prekážky brániace účasti žien vo všetkých oblastiach a systematicky zapájali odborníčky a obhajkyne ľudských práv do všetkých konzultácií;

27.  pripomína, že európska susedská politika zdôrazňuje potrebu posilniť vzťahy medzi susedmi a podporiť regionálnu spoluprácu;

Ľudské práva a základné slobody

28.  pripomína, že Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom z roku 1996 je založená na dodržiavaní demokracie, zásad medzinárodného práva a ľudských práv, a že tieto zásady sa v Azerbajdžane systematicky nedodržiavajú; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ vrátane jej dohôd s krajinami mimo EÚ by mala byť založená na základných hodnotách EÚ, najmä na rešpektovaní demokracie, právneho štátu a ľudských práv; zdôrazňuje potrebu podmieniť akúkoľvek ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom účinným a konkrétnym pokrokom krajiny v dodržiavaní medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov, najmä týkajúcich sa demokracie, ľudských práv, právneho štátu a základných slobôd, najmä slobody prejavu a združovania, dobrej správy vecí verejných, práv menšín, slobody médií a rodovej rovnosti;

29.  berie na vedomie charakter Azerbajdžanu s mnohými kultúrami a náboženstvami, a preto vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s národnostnými menšinami a aby aktívne pokračovali vo vyšetrovaní a usvedčovaní trestných činov motivovaných nenávisťou na základe náboženstva, pohlavia alebo etnického pôvodu; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby všetkým menšinám zabezpečili vzdelávanie v ich národnom jazyku a rovnaké príležitosti, primerané zastúpenie v politickom a kultúrnom živote, vo verejných médiách a v administratíve; vyzýva Azerbajdžan, aby chránil a podporoval hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, jazyky a tradície svojich národnostných menšín;

30.  zdôrazňuje záverečné pripomienky k 10. až 12. správe o Azerbajdžane Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie z 30. augusta 2022, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad podnecovaním k rasovej nenávisti a šírením rasistických stereotypov voči osobám arménskeho národnostného alebo etnického pôvodu, a to aj na internete a v sociálnych médiách, ako aj zo strany verejných činiteľov a vládnych úradníkov, a nad nedostatkom podrobných informácií o vyšetrovaniach, trestnom stíhaní, odsúdeniach a sankciách za takéto činy;

31.  vyzýva azerbajdžanskú vládu a orgány, aby urýchlene začali dodržiavať základné slobody a ľudské práva a zdržali sa akéhokoľvek neoprávneného uplatňovania trestného práva s cieľom obmedziť tieto práva a slobody; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že porušovanie základných ľudských práv je v Azerbajdžane systematické a rozšírené a má dosah na práva občanov na slobodu a bezpečnosť;

32.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasným stavom slobody médií v Azerbajdžane; vyjadruje znepokojenie nad novým zákonom o médiách prijatým v decembri 2021, ktorý v skutočnosti zakazuje všetky formy nezávislej žurnalistiky a prácu azerbajdžanských novinárov v exile; zdôrazňuje základný význam slobody prejavu a slobody médií v demokratických spoločnostiach; vyzýva Azerbajdžan, aby zintenzívnil úsilie pri podpore nezávislého pluralitného mediálneho prostredia podľa odporúčaní uvedených v stanovisku Benátskej komisie zo 17. a 18. júna 2022; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby prestal s prenasledovaním blogerov, redaktorov, novinárov a mediálne organizácie, ktorí sú pravidelne zadržiavaní alebo uväzňovaní na základe množstva obvinení, a aby im zaistil bezpečné pracovné prostredie; vyzýva Azerbajdžan, aby prepustil všetkých novinárov a blogerov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní na základe nimi vyjadrených názorov;

33.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby dekriminalizovala ohováranie a aby vykonala odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov;

34.  odsudzuje cenzúru prístupu k informáciám v Azerbajdžane a vyzýva orgány, aby zlepšili prístup k internetu a komunikačné pokrytie; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zosúladili právne predpisy a postupy ovplyvňujúce slobodu internetu s európskymi normami;

35.  odporúča, aby ESVČ, Komisia a členské štáty zintenzívnili podporu občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a spoluprácu s nimi, najmä pokiaľ ide o obmedzenia ich činnosti; vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby nadviazala pravidelný hĺbkový politický dialóg s občianskou spoločnosťou s cieľom podporiť ambiciózne a široko zdieľané reformy zamerané na demokratizáciu a nezávislosť inštitúcií, podporu ľudských práv a slobody médií a vytvorenie regulačného prostredia, v ktorom môže občianska spoločnosť pôsobiť bez neprimeraných zásahov;

36.  dôrazne odsudzuje prenasledovanie tak v krajine, ako aj v zahraničí, politických aktivistov, novinárov, študentov, obhajcov ľudských práv a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a represie proti nim vrátane zatknutých za zverejnenie mierových výziev počas zrážok zo septembra 2022 v podobe zastrašovania, zatýkania, mučenia, zadržiavania, ohováračských kampaní, únosov, zákazov cestovania bez informovania osôb, na ktoré sú zamerané, a súdnych sporov; vyzýva Azerbajdžan, aby skoncoval s týmito praktikami a prepustil všetkých v súčasnosti zadržiavaných politických väzňov a väzňov svedomia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan v plnej miere nedodržiava rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva Azerbajdžan, aby v plnej miere vykonal uvedené rozhodnutia a vybavil nevyriešené prípady; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby naďalej prijímal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie svojvoľnému uplatňovaniu jeho politicky motivovaných právnych predpisov; opakuje svoje stanovisko, že prepustenie všetkých politických väzňov je nevyhnutnou podmienkou novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom;

37.  vyzýva Radu, aby preskúmala cielené individuálne sankcie v rámci globálneho režimu sankcií EÚ v oblasti ľudských práv voči azerbajdžanským predstaviteľom, ktorí sa dopustili závažného porušovania ľudských práv, ako sú napríklad príslušníci orgánov presadzovania práva, a to najmä vzhľadom na rozšírené policajné násilie voči politickým aktivistom, obhajcom ľudských práv a novinárom;

38.  vyzýva delegáciu EÚ a zastúpenia členských štátov v Azerbajdžane, aby vo väčšej miere podporovali prácu obhajcov ľudských práv a prípadne uľahčili vydávanie núdzových víz a poskytli dočasné útočisko v členských štátoch; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby ratifikoval Medzinárodný dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

39.  dôrazne odsudzuje zastrašovanie, vyhrážanie sa smrťou a pokusy o atentát na odporcov azerbajdžanskej vlády, a to aj v európskych krajinách, a na azerbajdžanských občanov, ktorým členské štáty udelili politický azyl, ako napríklad Mahammadovi Mirzalimu vo Francúzsku; zdôrazňuje, že pre členské štáty je zamedzenie akéhokoľvek odvetného činu na ich území záležitosťou demokracie, ľudských práv, bezpečnosti a suverenity; trvá na tom, aby Europol túto záležitosť pozorne sledoval;

40.  dôrazne trvá na tom, aby Azerbajdžan zabezpečil právo na pokojné zhromažďovanie, a vyzýva ho, aby prestal brániť pochodu pri príležitosti Medzinárodného dňa žien;

41.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a zastúpenia žien na všetkých úrovniach sociálneho a politického života; vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, prijala národný akčný plán k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, vykonávala stratégiu pre rodovú rovnosť rozvojového programu OSN na roky 2022 – 2025 a prijala a vykonávala politiky boja proti domácemu a rodovo motivovanému násiliu; dôrazne trvá na tom, aby azerbajdžanské orgány urýchlene, nestranne a účinne vyšetrili každý nahlásený prípad násilia, diskriminácie a obťažovania žien a bojovali proti beztrestnosti; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zastavili systematické prenasledovanie obhajkýň ľudských práv, novinárok a iných aktérok v médiách a aby zastavili kampane ohovárania žien, zadržiavanie, svojvoľné a nezákonné porušovania súkromia, korešpondencie a inej súkromnej komunikácie;

42.  pripomína, že Európsky parlament zaujal jasné stanovisko k nediskriminácii LGBTIQ osôb, ich ochrane pred diskrimináciou v právnych predpisoch a praxi a k stíhaniu všetkých prípadov zneužívania, nenávistných prejavov a fyzického násilia na týchto osobách; naliehavo preto vyzýva azerbajdžanské orgány, aby prijali antidiskriminačné právne predpisy a doplnili sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a prejav a pohlavné znaky k zakázaným dôvodom diskriminácie; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby zaviedol občianske, správne a/alebo trestné konania na ochranu osôb pred nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby reformovali trestnoprávne predpisy a uvedené dôvody doplnili ako priťažujúce okolnosti a bojovali proti násiliu na LGBTIQ; opakuje výzvu PZ RE azerbajdžanským orgánom, aby vyšetrili prípady neoprávneného zatýkania LGBTIQ osôb a aby zabránili policajnému násiliu voči týmto osobám a bojovali proti nemu;

43.  odsudzuje dezinformácie, ktoré vychádzajú z Azerbajdžanu a sú namierené proti Západu, najmä v súvislosti s vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine; konštatuje, že protizápadná rétorika je kópiou ruskej propagandy, vrátane útokov na práva LGBTIQ osôb a údajných hrozieb pre tradičné hodnoty;

44.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan v plnej miere neuplatňuje Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý Azerbajdžan ratifikoval, čo je porušením jeho záväzku chrániť práva etnických menšín, ako sú Lezginovia, Talyšovia, Arméni a Kurdi;

45.  vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil súčasné obmedzenia, zmiernil administratívnu záťaž mimovládnych organizácií a zmenil reštriktívnu legislatívu pre registráciu, činnosť a financovanie mimovládnych organizácií; vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil obmedzenia náboženských spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ich registráciu a financovanie; vyzýva Azerbajdžan, aby odstránil súčasné legislatívne obmedzenia pre darcovské inštitúcie a medzinárodné organizácie podporujúce činnosť občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie v Azerbajdžane o zrušenie obmedzení činnosti občianskej spoločnosti, podporu prijímania nových zákonov a zabezpečenie rozsiahlejšieho zapojenia nezávislých mimovládnych organizácií do projektov financovaných EÚ a do monitorovania vykonávania dohody o partnerstve a spolupráci;

46.  je hlboko znepokojený tým, že návrhom zákona o politických stranách sa môže ešte viac obmedziť sloboda združovania Azerbajdžancov tým, že sa sťaží registrácia politických strán; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby reformoval svoj volebný právny rámec s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami a záväzkami, zaručiť ústavou chránené práva a slobody a riešiť doteraz nevyriešené odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a Benátskej komisie; vyzýva na voľby v súlade s medzinárodnými normami a pri dodržaní záväzkov Azerbajdžanu ako členského štátu OBSE;

Dobrá správa vecí verejných, spravodlivosť, právny štát a boj proti korupcii

47.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim nedostatkom nezávislosti, nestrannosti a účinnosti súdnictva, ako aj transparentnosti v jeho rozhodnutiach a systémovými procesnými nedostatkami; naliehavo vyzýva Azerbajdžan na reformu súdnictva a prokuratúry s cieľom zabezpečiť plnú nezávislosť súdnictva vrátane súdnej a právnej rady, ktorá musí byť oslobodená od zásahov orgánov presadzovania práva s cieľom zvýšiť dôveru ľudí v justičný systém; ďalej naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby prestal obmedzovať prístup do advokátskej komory advokátom zastupujúcim prípady v oblasti ľudských práv, a aby prestal používať disciplinárne konania ako prostriedok nátlaku na nich; naliehavo vyzýva orgány, aby kódex správania zosúladili s medzinárodnými normami slobody prejavu; vyzýva Azerbajdžan, aby zabezpečil a presadzoval právo na právne služby nezávislých právnikov; berie na vedomie opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva v súlade s prezidentským dekrétom z 3. apríla 2019 s názvom O prehĺbení reforiem v súdnictve a právnom systéme, okrem iného vrátane legislatívnych a administratívnych opatrení zavedených na zabezpečenie nezávislosti súdnictva a sudcov; odporúča Azerbajdžanu, aby pokračoval v úsilí o vykonávanie príslušných odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii v súvislosti s posilňovaním nezávislosti súdnictva;

48.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom Azerbajdžanu v predchádzaní korupcii a boji proti nej; berie na vedomie prijatie komplexného národného akčného plánu na posilnenie boja proti korupcii, ktorého cieľom je konsolidovať a posilňovať protikorupčné úsilie orgánov; vyzýva Azerbajdžan, aby riešil nedostatočne účinný systém zverejňovania majetku poslancov parlamentu, sudcov a prokurátorov s cieľom posilniť úlohu súdnictva v rámci súdnej a právnej rady a odstrániť neprípustný vplyv vlády na prokuratúru; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžanu chýba transparentný systém verejných financií, a to aj pre verejné obstarávanie a verejné súťaže;

49.  odsudzuje činnosť azerbajdžanskej elity vo viacerých medzinárodných organizáciách zameranú na oslabenie medzinárodnej kritiky režimu, najmä v oblasti ľudských práv, ako to dokazuje prípad niektorých súčasných a bývalých členov PZRE, ktorí „vyvíjali činnosť korupčnej povahy“ v prospech Azerbajdžanu;

Bezpečnostné a geopolitické výzvy

50.  víta skutočnosť, že Azerbajdžan oficiálne podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj humanitárnu pomoc pre Ukrajinu počas pretrvávajúcej vojny; je však silne znepokojený Deklaráciou o spojeneckej interakcii medzi Azerbajdžanskou republikou a Ruskou federáciou podpísanou vo februári 2022 v Moskve; ďalej berie na vedomie nedostatočnú podporu Azerbajdžanu v súvislosti s rezolúciami o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, o ktorých hlasovalo Valné zhromaždenie OSN, a naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby zabezpečil, že sankcie voči Rusku sa nebudú obchádzať;

51.  vyjadruje znepokojenie nad destabilizačnými a teroristickými akciami v Zakaukazsku; dôrazne odsudzuje všetky teroristické činy; víta bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a Azerbajdžanom a plne podporuje ďalšie prehlbovanie spolupráce v boji proti terorizmu; vyzýva najmä na posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu a radikalizácii a islamskému extrémizmu;

52.  odsudzuje nezákonné masové používanie sledovacieho softvéru Pegasus od NSO Group a represívnej kybernetickej bezpečnosti zo strany Azerbajdžanu proti novinárom, blogerom, obhajcom ľudských práv, advokátom a politikom a vyzýva azerbajdžanské orgány, aby od ich používania upustili; okrem toho opätovne naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala zoznam nelegálneho sledovacieho softvéru a priebežne ho aktualizovala; vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali tento zoznam na zabezpečenie úplnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a riadne preverovanie vývozu európskych sledovacích technológií a technickej pomoci a dovozu do členských štátov s jednoznačným rizikom pre právny štát; pripomína svoju výzvu na zriadenie laboratória občanov EÚ ako platformy pre novinárov, odborníkov na ľudské práva a na reverzné inžinierstvo v oblasti malvérov, ktorí by pracovali na odhaľovaní nezákonného používania softvéru na účely nezákonného sledovania;

53.  pripomína dôležitú koordinačnú úlohu Azerbajdžanu v multilaterálnych organizáciách v súvislosti s bojom proti pandémii ochorenia COVID-19;

54.  dôrazne odsudzuje vojenské cvičenia Iránu na hranici s Azerbajdžanom s agresívnymi scenármi; vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby zastavila akékoľvek provokácie a rešpektovala územnú celistvosť a zvrchovanosť Azerbajdžanu;

Energetika, obchod, životné prostredie, hospodárska spolupráca a prepojenosť

55.  berie na vedomie dokončenie južného plynového koridoru medzi Azerbajdžanom a Európou a prvú dodávku plynu v decembri 2020; uznáva strategickú úlohu Azerbajdžanu ako dodávateľa energie pre EÚ a víta jeho ochotu ešte viac prispievať k cieľom EÚ, pokiaľ ide o bezpečnosť, diverzifikáciu dodávok energie a klimatickú neutralitu, stanovených v Európskej zelenej dohode; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ambície Azerbajdžanu stať sa strategickým energetickým partnerom nesprevádza jeho úsilie o demokratické reformy a zachovávanie základných slobôd a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podporila zahraničné investície medzinárodných partnerov zamerané na posilnenie prepojenia medzi EÚ a Azerbajdžanom; žiada Komisiu, aby zaručila, že za žiadnym dovozom plynu z krajín mimo EÚ sa nebude skrývať ruský plyn, na ktorý boli uvalené európske sankcie; vyzýva Azerbajdžan, aby realizoval reformy v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny;

56.  konštatuje, že nové memorandum o porozumení medzi EÚ a Azerbajdžanom o strategickom partnerstve v oblasti energetiky, ktoré 18. júla 2022 v Baku podpísali prezident Alijev a predsedníčka Komisie von der Leyenová a ktoré je základom budúcej spolupráce v oblasti zelenej energie a obsahuje záväzok zdvojnásobiť kapacitu južného koridoru zemného plynu, aby sa do roku 2027 do EÚ dodávalo aspoň 20 miliárd metrov kubických plynu ročne; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že memorandum sa zameriava len na spoluprácu v energetike a nepodlieha žiadnym podmienkam; víta účasť Azerbajdžanu na programe EU4Energy a vyzýva krajinu na výraznejší pokrok v energetickej efektívnosti;

57.  vyzdvihuje potenciál Azerbajdžanu ako výrobcu a budúceho vývozcu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä energie vetra na mori a zeleného vodíka, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom v tejto oblasti a podporili Azerbajdžan v jeho úsilí zmeniť sa z dodávateľa ropy a zemného plynu na partnera EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že používanie fosílnych palív len zhorší súčasnú klimatickú krízu, v ktorej žijeme; zdôrazňuje, že EÚ by mala investovať do energie z obnoviteľných zdrojov, aby splnila svoj klimatický záväzok; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby podnikli zásadné kroky na urýchlenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti;

58.  vyzýva Azerbajdžan, aby sa ešte viac angažoval v boji proti zmene klímy a ochrane životného prostredia; vyzýva Azerbajdžan, aby zvýšil svoje ciele pre znižovanie emisií ako súčasti svojho vnútroštátne stanoveného záväzku znižovania emisií a aby sa vážne zaviazal k znižovaniu emisií;

59.  berie na vedomie pokrok v rokovaniach o novej komplexnej dvojstrannej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom a vyzýva rokujúce strany, aby v novej dohode zvážili posilnenú spoluprácu nad rámec energetiky; trvá na tom, že ľudské práva, právny štát, demokracia a dobrá správa vecí verejných musia byť prioritou; odporúča intenzívnejšiu medziparlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom so širokým programom otázok spoločného záujmu; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie medzinárodného práva a noriem sú pre dosiahnutie dlhodobého mieru so susedmi Azerbajdžanu a v širšom regióne prvoradé;

60.  víta významné obchodné toky medzi EÚ a Azerbajdžanom a vysokú úroveň investícií EÚ v Azerbajdžane; zdôrazňuje, že hospodárskym a investičným plánom pre východné partnerstvo by sa mohli zmobilizovať ďalšie investície do budovania dynamického a odolného hospodárstva vo výške až 2 miliárd EUR, ktoré prinesú reálne výhody pre obyvateľov Azerbajdžanu a podporia zelenú a digitálnu transformáciu krajiny; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala regionálny rozvoj v Azerbajdžane vrátane vidieka, poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín, a víta hlavné iniciatívy zamerané na podporu hospodárskej udržateľnosti a odolnosti v Azerbajdžane; berie na vedomie potenciál spolupráce s európskymi podnikmi a investormi na projektoch obnovy a rekonštrukcie Azerbajdžanu;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan dosiahol minimálny pokrok v úsilí odstrániť najhoršie formy detskej práce, sexuálneho vykorisťovania a núteného žobrania;

62.  konštatuje, že odblokovanie regionálnych dopravných a komunikačných spojení bude významnou príležitosťou pre sociálno-ekonomický rozvoj v Zakaukazsku; zdôrazňuje potrebu toho, aby sa to stalo pri plnom rešpektovaní suverenity všetkých krajín v regióne a podľa zásady reciprocity; zdôrazňuje, že v rámci trojstrannej dohody o prímerí z novembra 2020 Arménsko aj Azerbajdžan súhlasili s odblokovaním spojenia medzi západnými regiónmi Azerbajdžanskej republiky a Nachičevanskou autonómnou republikou a so zabezpečením spojení medzi Arménskom a Náhorným Karabachom;

63.  víta iniciatívu na vytvorenie novej regionálnej platformy Azerbajdžan – Gruzínsko – Arménsko a vyzýva EÚ, aby podporovala regionálnu spoluprácu s cieľom posilniť mier, bezpečnosť a prosperitu v regióne;

64.  berie na vedomie strategickú zemepisnú polohu Azerbajdžanu ako potenciálnej brány medzi Európou a Strednou Áziou a ďalšími regiónmi ako súčasti tzv. stredného koridoru, ktorý si na dosiahnutie plnej funkčnosti vyžiada investície a financovanie EÚ; zdôrazňuje, že v tzv. stredný koridor by mohol zohrať významnú úlohu pri hľadaní alternatív k obchodným trasám cez Rusko;

65.  naliehavo preto vyzýva EÚ, aby podporovala Azerbajdžan a krajiny v jeho susedstve v úsilí o vytvorenie spojení cez Kaspické more a Kaukaz a udržiavala úzke kontakty s Azerbajdžanom a krajinami Strednej Ázie s cieľom vypracovať projekty prepojení medzi Európou, južným Kaukazom a Strednou Áziou; vyzýva na nepopierateľný pokrok v štúdii k výstavbe transkaspického plynovodu, ktorý prispeje k bezpečnosti dodávok energie a diverzifikácii dodávateľov, zdrojov a trás do Európskej únie a nebude prechádzať cez ruské územie; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila bilaterálne výmeny v rámci dialógu na vysokej úrovni o doprave;

66.  vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby lepšie využívala programy a projekty dostupné v rámci Východného partnerstva, najmä projekty, ktoré podporujú medziľudské kontakty medzi EÚ a Azerbajdžanom, ako napríklad jednoduchšie cestovanie a akademické výmeny;

o
o   o

67.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde Azerbajdžanu.

(1) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 421. (2) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 156. (3) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 148. (4) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 198. (5) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 70. (6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0012. (7) Ú. v. EÚ L 246, 17.9.1999, s. 3. (8) Ú. v. EÚ L 265, 24.10.2018, s. 18. (9) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 158. (10) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130. (11) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 61. (12) https://rm.coe.int/report-on-the-visit-to-azerbaijan-from-8-to-12-july-2019-by-dunja-mija/168098e108 (13) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 107. (14) https://pace.coe.int/en/files/29711/html