Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (ďalej len „Parížska dohoda“),

–  so zreteľom na 27. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „COP27“), 17. zasadnutie konferencie zmluvných strán slúžiace ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu a štvrté zasadnutie konferencie zmluvných strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody a na Glasgowský klimatický pakt prijatý na 26. konferencii zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „COP26“) 13. novembra 2021 v Glasgowe,

–  so zreteľom na dohodu uzavretú na konferencii COP27 s cieľom vytvoriť osobitný fond pre straty a škody a rozhodnúť na 28. konferencii zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „COP28“) o spôsobe sfunkčnenia fondu, ako aj na sieť zo Santiaga pre straty a škody,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2022 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2022 v Šarm aš-Šajchu, Egypt (COP27)(1),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2023 o implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja(2),

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde, jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a jeho šiestu hodnotiacu správu (AR6),

–  so zreteľom na Európsky vedecký poradný výbor pre zmenu klímy a jeho správu z 15. júna 2023 s názvom „Scientific advice for the determination of an Eu-wide 2040 climate target and a greenhouse gas budget for 2030 – 2050“ (Vedecké rady pre stanovenie klimatického cieľa pre celú EÚ na rok 2040 a rozpočtu skleníkových plynov na roky 2030 – 2050);

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“)(3),

–  so zreteľom na nedávno prijaté právne predpisy EÚ, ktorými sa ciele Únie znížiť čisté emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť záväzný cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 (ďalej len „balík Fit for 55“) premietnu do konkrétnych politík v rôznych odvetviach,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(5),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2023 z 26. júna 2023 s názvom „Ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky – Ciele do roku 2020 sa dosiahli, ale je len málo náznakov, že opatrenia na dosiahnutie cieľov do roku 2030 budú úspešné“(6),

–  so zreteľom na dokument Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov s názvom „World Energy Transitions Outlook 2023: 1,5 °C Pathway“ (Výhľad transformácie svetovej energetiky 2023: cesta k 1.5 °C)(7),

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej agentúry pre energetiku z mája 2021 s názvom „Net Zero by 2050 – A Roadmap for the Global Energy Sector“ (Nulová bilancia emisií do roku 2050: Plán globálneho energetického sektora),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(8),

–  so zreteľom na súhrnnú správu UNFCCC z 26. októbra 2022 o vnútroštátne stanovených príspevkoch podľa Parížskej dohody,

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z 27. októbra 2022 o medzerách v oblasti emisií za rok 2022 s názvom The Closing Window – Climate crisis calls for rapid transformation of societies, jeho správu z 1. novembra 2022 o medzerách v oblasti adaptácie za rok 2022 s názvom „Too Little, Too Slow – Climate adaptation failure puts world at risk“ (Príliš málo, príliš pomaly – neprispôsobenie sa zmene klímy ohrozuje svet) a jeho správu z 20. októbra 2021 o medzerách v oblasti produkcie za rok 2021,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy(9),

–  so zreteľom na správu UNEP z 31. októbra 2022 s názvom „An Eye on Methane: International Methane Emissions Observatory 2022 Report“ (Sledovanie metánu: správa medzinárodného observatória emisií metánu za rok 2022) a správu UNEP zo 6. mája 2021 s názvom „Global Methane Assessment: Benefits and Costs of Mitigating Methane Emissions“ (Globálne hodnotenie metánu: Prínosy a náklady na zmiernenie emisií metánu),

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej agentúry pre energiu z februára 2022 s názvom „Global Methane Tracker 2022“ (Celosvetové sledovanie metánu 2022),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942 (COM(2021)0805 final), predložený Komisiou 15. decembra 2021,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu(10),

–  so zreteľom na správu Svetovej meteorologickej organizácie z 21. apríla 2023 o stave globálnej klímy v roku 2022,

–  so zreteľom na službu monitorovania zmeny klímy programu Copernicus a jej správu „Global Climate Highlights“ (Hlavné svetové klimatické informácie) z roku 2022,

–   so zreteľom na Globálny register emisií a zásob fosílnych palív(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030,

–  so zreteľom na správu Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) o preskúmaní implementácie Sendajského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 v polovici trvania,

–  so zreteľom na celosvetovú hodnotiacu správu UNDRR o znížení rizík katastrof z roku 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2023 o Dni EÚ na pamiatku obetí globálnej klimatickej krízy(12),

–   so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra zo 7. júna 2023 o vplyve zmeny klímy na kritickú energetickú infraštruktúru súvisiacu s obranou;

–   so zreteľom na prijatie Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ 21. marca 2022,

–   so zreteľom na prijatie plánu v oblasti zmeny klímy a obrany z 9. novembra 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy(13),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Európske životné prostredie – stav a perspektíva 2020, Znalosti potrebné na prechod k udržateľnej Európe, ktorá je hodnotením potenciálu európskej pôdy pre dôraznejšie opatrenia v oblasti klímy, ktoré vypracovala EEA(14),

–  so zreteľom na dohodu v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie prijatú 19. júna 2023,

–  so zreteľom na správu UNEP z 18. februára 2021 s názvom „Making Peace with Nature: A scientific blueprint to tackle the climate, biodiversity and pollution emergencies“ (Zmierenie s prírodou: Vedecký plán na riešenie krízových situácií v oblasti klímy, biodiverzity a znečistenia),

–  so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“) o biodiverzite a ekosystémových službách z 25. novembra 2019,

–  so zreteľom na globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, ktorý bol dohodnutý na 15. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (ďalej len „COP15“),

–  so zreteľom na správu zo spoločného seminára IPBES a IPCC o biodiverzite a zmene klímy z 10. júna 2021,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2022 o impulze pre oceán: posilnenie správy oceánov a biodiverzity(15),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 2022 o obnove prírody, ktorý predložila Komisia (COM(2022)0304),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o dôsledkoch sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy(18),

–  so zreteľom na Správu OSN o svetovom rozvoji v oblasti vody venovanú partnerstvám a spolupráci v oblasti vody z 9. mája 2023 a na konferenciu OSN o vode, ktorá sa uskutočnila 22. – 24. marca 2023 ako prvá veľká konferencia Organizácie Spojených národov (OSN) venovaná vode od roku 1977,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. marca 2023,

–  so zreteľom na dohodnuté závery prijaté na 66. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien, ktoré sa konalo 25. marca 2022, s názvom Dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat v kontexte politík a programov v oblasti zmeny klímy, životného prostredia a znižovania rizika katastrof,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 41/21 z 12. júla 2019 o ľudských právach a zmene klímy,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o podpore a ochrane ľudských práv v kontexte zmeny klímy z 26. júla 2022,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva z 1. novembra 2017 o vplyve zmeny klímy a financovania opatrení v oblasti klímy na práva pôvodného obyvateľstva a na deklaráciu pôvodného obyvateľstva Štokholm +50,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Egypte(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2021 o prípade obhajcu ľudských práv Ahmeda Mansúra v Spojených arabských emirátoch(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o Európskom roku zelenších miest 2022(21),

–   so zreteľom na závery Rady o príprave na 28. konferenciu zmluvných strán (ďalej len „COP28“) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Dubaji, 30. novembra – 12. decembra 2023)(22),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 04/2023 z 15. februára 2023 s názvom Globálna aliancia proti zmene klímy(+) – Úspechy zaostali za ambíciami,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2022 o financovaní opatrení v oblasti klímy vzhľadom na 27. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „COP27“) 6. – 18. novembra 2022 v Šarm aš-Šajchu,

–  so zreteľom na otázky Komisii a Rade týkajúce sa konferencie OSN o zmene klímy v roku 2023 v Dubaji (Spojené arabské emiráty) (COP28) (O-000049/2023 a O-000048/2023),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže Európsky parlament vyhlásil stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia a zaviazal sa urýchlene prijať konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude príliš neskoro; keďže strata biodiverzity a zmena klímy spolu súvisia, navzájom sa posilňujú a predstavujú rovnaké ohrozenie života na našej planéte a ako také by sa mali spoločne bezodkladne riešiť;

B.  keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016; keďže k dnešnému dňu sa k dohode pripojilo 193 štátov a EÚ, čo predstavuje viac ako 98 % celosvetových emisií;

C.  keďže v Parížskej dohode sa uznáva základná priorita, ktorou je zaistenie potravinovej bezpečnosti a skoncovanie s hladom;

D.  keďže podľa správy UNEP o medzerách v oblasti emisií v roku 2022 by realizácia podmienených vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) viedla k zvýšeniu globálnych teplôt o 2,4 °C do konca storočia; keďže súčasné politiky nepostačujú ani na splnenie bezpodmienečných NDC a pokračovanie v súčasných politikách by viedlo k zvýšeniu globálnej teploty o 2,8 °C;

E.  keďže od prijatia Parížskej dohody v roku 2015 nedošlo k dostatočnému spoločnému pokroku smerom k dosiahnutiu jej dlhodobých cieľov; keďže v súhrnnej správe o NDC z roku 2022 sa uvádza, že celková úroveň globálnych emisií skleníkových plynov (GHG) v roku 2030, pri zohľadnení implementácie všetkých najnovších NDC, sa odhaduje len o 0,3 % nižšia ako v roku 2019; keďže v šiestej hodnotiacej správe sa dospelo k záveru, že v scenároch obmedzujúcich otepľovanie na 1,5 °C (s viac ako 50 % pravdepodobnosťou do roku 2100) musia byť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 43 % nižšie ako v roku 2019;

F.  keďže globálne hodnotenie, ktoré sa po prvýkrát uskutoční v roku 2023, je ústredným prvkom Parížskej dohody, ktorý poskytuje celkový obraz o pokroku vykonávania dohody; keďže výsledok tohto hodnotenia by mal následne podnietiť zmluvné strany, aby zvýšili svoje ambície a prijali opatrenia v oblasti klímy;

G.  zdôrazňuje, že šiesta hodnotiaca správa IPCC potvrdila, že nadmerné emisie GHG z ľudskej činnosti už zvýšili globálnu teplotu o 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a to v priemere za roky 2010 – 2019; keďže podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) v súčasnosti existuje 66 % riziko dočasného prekročenia 1,5 °C už v období 2023 – 2027(23); keďže WMO upozorňuje, že otepľovanie Arktídy je neprimerane vysoké(24) a nový výskum ukazuje, že Arktída by mohla byť v lete bez ľadu už v roku 2030; keďže sa predpokladá, že s klímou súvisiace riziká pre zdravie, živobytie, potravinovú bezpečnosť, zásobovanie vodou a hospodársky rast budú v prípade globálneho oteplenia o 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou a s globálnym oteplením sa ďalej zvýšia o 2 °C(25);

H.  keďže metán je zodpovedný za približne 30 % zvýšenia globálnych teplôt od priemyselnej revolúcie a rýchle a trvalé zníženie emisií metánu je kľúčové pre obmedzenie otepľovania v blízkej budúcnosti a zlepšenie kvality ovzdušia(26); keďže podľa 6. hodnotiacej správy IPCC si udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C vyžaduje výrazné zníženie antropogénnych emisií metánu do roku 2030(27); keďže metán je silný skleníkový plyn, ktorý je 28-krát silnejší ako CO2 v storočnom časovom rámci a 80-krát silnejší v 20-ročnom časovom rámci; zdôrazňuje, že podľa správy UNEP o medzerách v oblasti emisií zostali emisie metánu a oxidu dusného v rokoch 2019 až 2021 stabilné a emisie fluórovaných plynov sa naďalej prudko zvyšovali; keďže dôraznejšie opatrenia na zníženie emisií metánu sú jedným z nákladovo najefektívnejších opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v krátkodobom horizonte(28); keďže odvetvie poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat emituje 145 miliónov ton metánu ročne, čo z neho robí najväčšie a najvýznamnejšie odvetvie emisií metánu; keďže emisie metánu v poľnohospodárstve sú spôsobené najmä zvyšovaním počtu hospodárskych zvierat; keďže emisie hospodárskych zvierat z hnoja a črevnej fermentácie predstavujú približne 32 % všetkých antropogénnych emisií metánu;

I.   keďže závery 6. hodnotiacej správy IPCC varuje, že vplyvy zmeny klímy už teraz a čoraz viac ovplyvňujú produktivitu všetkých poľnohospodárskych a rybárskych odvetví, zhoršujú nedostatok vody a ohrozujú potravinovú bezpečnosť, výživu a živobytie; keďže globálne potravinové systémy sa podieľajú 31 % na celosvetových emisiách; keďže na celom svete sa na plodiny každoročne použije viac ako 100 miliónov ton syntetických hnojív(29); keďže väčšina emisií zo syntetických dusíkatých hnojív vzniká po ich aplikovaní do pôdy a vstupe do atmosféry ako oxid dusný (N2O); – trvalý skleníkový plyn s 265-krát vyšším potenciálom globálneho otepľovania ako CO2 za obdobie 100 rokov; keďže dodávateľský reťazec syntetických dusíkatých hnojív bol podľa odhadov zodpovedný za 2,1 % globálnych emisií skleníkových plynov(30);

J.  keďže Rada vo svojich záveroch z 24. októbra 2022 uviedla, že je pripravená čo najskôr po skončení rokovaní o základných prvkoch balíka Fit for 55 podľa potreby aktualizovať vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) EÚ a jej členských štátov;

K.  keďže v prvej správe UNFCCC o určení potrieb zmluvných strán z rozvojových krajín sa uvádza, že národné správy predložené zmluvnými stranami z rozvojových krajín preukazujú, že náklady na uspokojenie ich potrieb súvisiacich s vykonávaním dohovoru a Parížskej dohody predstavujú do roku 2030 kumulatívne 5,8 – 5,9 bilióna USD, z čoho 502 miliárd USD je identifikovaných ako náklady na uspokojenie ich potrieb, ktoré si vyžadujú medzinárodné zdroje financovania(31); keďže toky verejných a súkromných financií pre fosílne palivá zostávajú vyššie ako toky v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania jej dôsledkov(32);

L.  keďže podľa článku 4 ods. 3 Parížskej dohody má aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok Únie odrážať jej najvyššie možné ambície, ktoré odrážajú jej spoločnú, ale diferencovanú zodpovednosť a príslušné možnosti;

M.  keďže krízy v oblasti klímy a biodiverzity sú navzájom prepojené, vzájomne sa zhoršujú a mali by sa urýchlene riešiť spoločne;

N.  keďže preambula Parížskej dohody uznáva význam zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov vrátane oceánov; keďže v správe IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách(33) sa zdôrazňuje, že udržateľné využívanie prírody bude nevyhnutné na adaptáciu na nebezpečné antropogénne zasahovanie do klimatického systému a na jeho zmiernenie;

O.  keďže pôda je najväčšou suchozemskou zásobárňou uhlíka na našej planéte; keďže zabezpečenie zdravej pôdy posilňuje odolnosť a znižuje zraniteľnosť voči zmene klímy; keďže na celom svete ročne zaniká 500 000 hektárov rašelinísk, pričom už vysušené a degradované rašeliniská prispievajú približne 4 % ročných globálnych emisií spôsobených človekom(34); keďže napriek tomu, že rašeliniská zaberajú len 3 – 4 % svetovej rozlohy, sú zodpovedné za uloženie takmer tretiny svetového uhlíka v pôde, čo je viac ako dvojnásobok uhlíka všetkých svetových lesov spolu;

P.  keďže v najnovšej správe UNEP o adaptačných nedostatkoch sa zdôrazňuje, že globálne úsilie v oblasti plánovania, financovania a realizácie adaptácie nedokáže držať krok so zväčšujúcimi sa klimatickými rizikami: keďže pracovný program Glasgow – Šarm aš-Šajch týkajúci sa globálneho cieľa v oblasti adaptácie a globálne hodnotenie by sa mali využiť ako príležitosť pre všetky zmluvné strany, aby konali na základe záverov tejto správy, ako aj záverov 6. hodnotiacej správy II. pracovnej skupiny IPCC;

Q.  keďže je vedecky dokázané prepojenie zdravia a environmentálnych a klimatických kríz; keďže Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia uvádza závažné účinky na zdravie spôsobené horúčavami, lesnými požiarmi, záplavami, chorobami prenášanými vektormi, chorobami prenášanými vodou a potravinami, znečistením, znečistením ovzdušia, UV žiarením, vzdušnými alergénmi, prízemným ozónom, účinkami na duševné zdravie a účinkami na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; keďže extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity, degradácia pôdy a nedostatok vody nútia ľudí sťahovať sa a majú dramatický vplyv na ich zdravie a ich schopnosť naplno užívať svoje ľudské práva;

R.  keďže správa OSN o svetovom rozvoji v oblasti vodného hospodárstva z roku 2023 varuje pred globálnou vodnou krízou s hroziacimi rizikami; keďže viac ako 90 % katastrof súvisí s vodou, pričom zmena klímy najviac zasahuje prostredníctvom vody(35); keďže zmluvné strany Parížskej dohody uznávajú, že základnou prioritou je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a ukončenie hladu;

S.  keďže nedostatok vody sa stáva endemickým javom v dôsledku lokálneho vplyvu fyzikálneho stresu spojeného so zrýchľovaním a rozširovaním znečistenia sladkej vody; keďže všetky krajiny s nízkymi, strednými a vysokými príjmami vykazujú známky rizika súvisiaceho s kvalitou vody(36); keďže by sa mali zabezpečiť rozmanité ekosystémové služby, ktoré poskytujú vodné útvary, okrem iného prostredníctvom vodného plánovania a investícií do oblastí inovácií súvisiacich s vodou vrátane energetickej a vodohospodárskej efektívnosti, v súlade so zásadami spoločnosti inteligentne využívajúcej vodu;

T.  keďže v rokoch 1980 až 2020 postihli prírodné katastrofy v EÚ takmer 50 miliónov ľudí a počas tohto obdobia im spôsobili hospodárske straty v priemere na úrovni 12 miliárd EUR za rok(37); keďže tieto straty sú rozdelené nerovnomerne; keďže služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus zistila, že rok 2022 bol ďalším rokom extrémov, v ktorom padlo mnoho teplotných rekordov, a že leto 2022 bolo v Európe najteplejšie v zaznamenanej histórii; keďže nedostatok vody, záplavy a suchá sú kľúčovými rizikami aj v Európe; keďže najvzdialenejšie regióny a ostrovy patria v porovnaní so zvyškom EÚ a zvyškom rozvinutého sveta k regiónom, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, a to najmä z hľadiska udržateľného rozvoja;

U.  keďže oceán síce zohráva v kontexte klimatickej krízy jedinečnú a zásadne dôležitú úlohu regulátora klímy – keďže pokrýva 71 % zemského povrchu, produkuje polovicu nášho kyslíka, absorbuje tretinu emisií CO2 a 90 % prebytočného tepla v klimatickom systéme(38) – morská biodiverzita je podľa Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby a Medzivládneho panelu pre zmenu klímy vážne ohrozená; keďže otepľovanie oceánov ovplyvňuje pobrežné ekosystémy, čo vedie k zintenzívneniu morských horúčav, acidifikácii, strate kyslíka, prenikaniu slanej vody a zvýšeniu hladiny mora(39); keďže Európska environmentálna agentúra vydala varovania týkajúce sa súčasného stavu degradácie európskeho morského prostredia a potreby urýchlene obnoviť naše morské ekosystémy riešením vplyvu ľudskej činnosti na morské prostredie; keďže najdôležitejšie morské oblasti, ako sú koralové útesy, mangrovy a dno zarastené morskou trávou, sú vážne zdegradované a ohrozené zmenou klímy a znečistením;

V.  keďže podľa Programu OSN pre životné prostredie znečistenie plastmi mení biotopy a prírodné procesy, znižuje schopnosť ekosystémov prispôsobiť sa zmene klímy a priamo ovplyvňuje živobytie miliónov ľudí; keďže celosvetové odvetvie plastov je zodpovedné za 6 % celosvetovej spotreby ropy, ktorá by mala do roku 2050 dosiahnuť 20 %(40); keďže procesy ťažby a destilácie ropy a výroby plastov sú energeticky náročné; keďže vyhodený plastový odpad pri pôsobení slnečného žiarenia vo vzduchu a vo vode produkuje emisie skleníkových plynov a tiež narúša schopnosť oceánov zachytávať uhlík; keďže celosvetové emisie plastov sa zdvojnásobia na 44 miliónov ton ročne a keďže v prípade absencie nových ambicióznych politík sa celosvetová spotreba plastov zvýši zo 460 miliónov ton v roku 2019 na 1231 miliónov ton v roku 2060(41);

W.  keďže energetická kríza upriamila pozornosť na otázku energetickej bezpečnosti a potrebu zníženia dopytu po energii a diverzifikovaného energetického systému; keďže ruská vojenská invázia na Ukrajinu zvýšila naliehavosť potreby rýchlo transformovať globálny energetický systém;

X.  keďže Glasgowský klimatický pakt a plán vykonávania zo Šarm aš-Šajchu uznávajú dôležitú úlohu zainteresovaných strán, ktoré nie sú zmluvnými stranami, pri prispievaní k pokroku, čo sa týka plnenia cieľov Parížskej dohody;

Y.  keďže Európsky vedecký poradný výbor pre klimatické zmeny odporúča znížiť emisie EÚ do roku 2040 o 90 – 95 % v porovnaní s rokom 1990 a zostávajúci rozpočet skleníkových plynov na roky 2030 – 2050 vo výške 11 – 14 miliárd ton CO2, a to na základe vedecky podloženého posúdenia s cieľom zmierniť klimatické riziká a zaistiť udržateľnú budúcnosť;

Z.  keďže nedávna správa skupiny expertov OSN na vysokej úrovni pre záväzky neštátnych subjektov v oblasti nulovej bilancie emisií odporúča lepšiu transparentnosť a podávanie správ v prípade opatrení v oblasti klímy;

AA.  keďže ľudia patriaci do najbohatšieho 1 % svetovej populácie budú mať v roku 2030 emisie zo spotreby na obyvateľa, ktoré budú stále 30-krát vyššie než celosvetová úroveň na obyvateľa, zatiaľ čo stopa najchudobnejšej polovice svetovej populácie by mala zostať niekoľkokrát pod touto úrovňou(42); zatiaľ čo 46 najmenej rozvinutých krajín sveta, v ktorých žije približne 1,1 miliardy ľudí, sa na emisiách CO2 podieľalo minimálne; keďže 69 % celosvetových úmrtí spôsobených katastrofami súvisiacimi s klímou za posledných 50 rokov sa vyskytlo v najmenej rozvinutých krajinách(43); keďže v regiónoch Afriky, Latinskej Ameriky, Ázie a Tichomoria a východnej Európy(44) by mohlo byť do roku 2050 až 216 miliónov vnútorných klimatických migrantov;

AB.  keďže nepriaznivé vplyvy klimatickej krízy a súvisiace straty a škody neprimerane postihujú zraniteľné a marginalizované osoby;

COP28 v Dubaji a prvé globálne hodnotenie

1.  pripomína závery 6. hodnotiacej správy IPCC, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C alebo dokonca na menej ako 2 °C si vyžaduje rýchle, rozsiahle a trvalé zmierňujúce opatrenia; zdôrazňuje, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov o 43 % v porovnaní s úrovňami z roku 2019 v tomto kritickom desaťročí pred rokom 2030; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo spoločné úsilie o dosiahnutie tohto cieľa a vyzýva rozvinuté krajiny a hlavných producentov emisií, aby išli príkladom; pripomína záväzky v rámci Glasgowského klimatického paktu a vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným pokrokom, ktorý sa odvtedy dosiahol v oblasti zmierňovania zmeny klímy, a to aj na konferencii COP27 a počas medzikonferenčného zasadnutia v Bonne v júni 2023;

2.  uznáva, že šiesta hodnotiaca správa IPCC potvrdila, že emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zvýšili globálnu teplotu o 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami; vyjadruje znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe UNEP o medzerách v oblasti emisií v roku 2022, najmä nad tým, že zatiaľ čo realizácia podmienených NDC by viedla k zvýšeniu globálnych teplôt o 2,4 °C do konca storočia, súčasné politiky nepostačujú na splnenie ani nepodmienených NDC a pokračovanie v súčasných politikách by viedlo k zvýšeniu globálnych teplôt o 2,8 °C; Je znepokojený tým, že emisie sa stále zvyšujú a medzery v oblasti emisií sa rozširujú, a zdôrazňuje, že klimatické riziká sa zvýšia v dôsledku akéhokoľvek oneskorenia pri zabezpečovaní účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, čo bude mať za následok nárast strát a škôd;

3.  zdôrazňuje, že rok 2023 má byť najhorúcejším zaznamenaným rokom, pričom sa dosiahne hodnota 1,43 C nad hodnotami predindustriálneho obdobia(45); je hlboko znepokojený tým, že okno na udržanie nárastu teploty pod 1,5°C sa zatvára alarmujúcim tempom; zdôrazňuje skutočnosť, že rekordné vlny horúčav, suchá a lesné požiare už spôsobili stratu celosvetového hrubého domáceho produktu vo výške približne 0,6 % v roku 2023(46) a že extrémne javy súvisiace s počasím a klímou spôsobili v Európe v rokoch 1980 – 2022(47) straty približne 600 miliárd EUR;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pred konferenciou využili všetky diplomatické kanály na zapojenie všetkých zmluvných strán do rozširovania ich krátkodobých, strednodobých a dlhodobých politík v oblasti klímy a sprievodných politík a zvyšovania ambícií ich vnútroštátne stanovených príspevkov na dosiahnutie úsilia obmedziť zvyšovanie teploty na 1,5 °C v súlade s Glasgowským klimatickým paktom;

5.  zdôrazňuje potrebu urýchliť opatrenia v oblasti klímy s cieľom splniť ciele Parížskej dohody spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabúda; vyzýva, aby sa COP28 zaoberala potrebou systémovej transformácie smerom k hospodárskemu modelu, ktorý zabezpečí blahobyt pre všetkých v rámci planetárnych hraníc;

6.  zdôrazňuje, že proces globálnych hodnotení je ústredným prvkom Parížskej dohody a že prvé globálne hodnotenie je kľúčovým momentom na posilnenie spoločných ambícií opatrení a podpory v oblasti klímy; očakáva, že všetky zmluvné strany sa do globálneho hodnotenia plne zapoja s cieľom posilniť záväzky v súlade s Parížskou dohodou, pričom zosúladia ambície s urýchleným vykonávaním konkrétnych opatrení s cieľom dosiahnuť účinný prechod a zabezpečiť klimaticky neutrálnu, odolnú a spravodlivú budúcnosť;

7.  opakuje, že práca na globálnom hodnotení by mala byť založená na vedeckých poznatkoch a mala by sa riadiť zásadou rovnosti a zásadou spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností; pripomína, že v rámci globálneho hodnotenia by sa mali preskúmať opatrenia v oblasti klímy a zároveň zohľadniť ľudské práva, rodová rovnosť a medzigeneračná spravodlivosť; vyzýva zmluvné strany UNFCCC, aby do svojich NDC začlenili rozmer ľudských práv;

8.  podporuje globálny cieľ strojnásobenia energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia energetickej účinnosti do roku 2030 na konferencii COP28 spolu s čo najrýchlejším konkrétnym ukončením využívania fosílnych palív, aby sa udržala teplota 1,5 °C na dosah, a to aj zastavením všetkých nových investícií do ťažby fosílnych palív; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v tomto smere zaujali aktívnu a konštruktívnu úlohu; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, členským štátom a iným zmluvným stranám, aby pracovali na vypracovaní zmluvy o nešírení fosílnych palív; zdôrazňuje, že environmentálna transformácia by sa mala uskutočniť s čo najmenšími environmentálnymi nákladmi a že by sa mali maximalizovať synergie medzi obnoviteľnou energiou a obnovou prírody;

9.  vyzýva všetky zmluvné strany, aby vytvorili komplexný systém monitorovania dopravnej a energetickej chudoby a aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa nezvýšil podiel osôb, ktoré trpia dopravnou a energetickou chudobou;

10.  naliehavo žiada všetky zmluvné strany UNFCCC, aby zvýšili svoje NDC s cieľom čo najrýchlejšie odstrániť medzery v oblasti emisií na základe posúdenia prvého globálneho hodnotenia a podľa určenia IPCC a UNEP, a zintenzívnili vykonávanie politiky zintenzívnením a zlepšením vykonávania politiky na zmiernenie s cieľom splniť všetky príslušné záväzky; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť všetkých veľkých emitentov a krajín G20, aby prevzali iniciatívu; vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ, aby na základe rozhodnutia COP26 o spoločných časových rámcoch oznámili v roku 2025 NDC na rok 2035;

11.  zdôrazňuje, že vo výstupoch globálneho hodnotenia a súvisiacich rozhodnutiach COP28 sa musia navrhnúť konkrétne, uskutočniteľné a špecifické postupy na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; zastáva názor, že takéto procesy by mali zahŕňať pokračovanie v každoročnej súhrnnej správe o NDC, aby sa zhodnotil pokrok pri odstraňovaní rozdielov v ambíciách, ako aj ročné správy UNFCCC, v ktorých sa meria pokrok v plnení odvetvových cieľov a doterajších prísľubov; zdôrazňuje, že takéto procesy by mali viesť ku konkrétnym vedecky podloženým politikám a plánom;

12.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili spoľahlivé pravidlá pre mechanizmy spolupráce podľa článku 6 Parížskej dohody, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri rokovaniach o otvorených otázkach vrátane úlohy odstraňovania emisií dôsledne obhajovali vysokú úroveň klimatickej integrity založenú na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, a to s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá poskytovali skutočné zníženie emisií a úplnú transparentnosť;

13.  zastáva názor, že Únia a členské štáty by nemali prijať výsledok, ktorý podporuje technológie znižovania emisií fosílnych palív v sektore energetiky, ani slabý postoj k spravodlivej energetickej transformácii;

Adaptácia

14.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť adaptačné opatrenia v rámci EÚ a na celom svete; pripomína, že krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky zmluvné strany s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy zmeny klímy a straty biodiverzity, pričom treba zdôrazniť osobitnú zraniteľnosť rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov; vyzýva krajiny, ktoré ešte nepredložili oznámenia o adaptácii alebo národné adaptačné plány, aby tak bezodkladne urobili; vyzýva všetky zmluvné strany, aby pred COP28 aktualizovali svoje vnútroštátne stanovené príspevky tak, aby zahŕňali robustnú adaptačnú zložku s osobitnými adaptačnými opatreniami a súvisiacimi kvantifikovanými cieľmi;

15.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby na konferencii COP28 dosiahli dôveryhodný, spoľahlivý a vykonateľný globálny rámec pre adaptáciu s cieľom zlepšiť adaptačnú schopnosť, posilniť odolnosť a obmedziť zraniteľnosť voči zmene klímy, s rozšíreným dôrazom na vodu, vodné ekosystémy a služby; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť globálny cieľ v oblasti adaptácie a že všetky strany by mali posilniť adaptačné opatrenia; naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby prijali stály bod programu o globálnom cieli pre adaptáciu v rámci konferencie zmluvných strán, ktorá slúži ako zasadnutie Parížskej dohody (CMA), a jej podriadených orgánov; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o premietnutie tohto globálneho cieľa adaptácie do merateľných výsledkov, ktoré by okrem iného mali zabezpečiť komplexné pochopenie klimatických rizík a rizík katastrof a súvisiacich potrieb a nákladov na adaptáciu na viacerých úrovniach, zvýšiť dostupnosť konzistentných a porovnateľných údajov, určiť a zlepšiť poskytovanie a dostupnosť prostriedkov vykonávania vrátane finančnej a technologickej podpory a vypracovať spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, metodík a prístupov na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľa v priebehu času; zdôrazňuje význam komunitných prístupov k adaptácii; vyzýva Zelený klimatický fond, Globálny fond pre životné prostredie, Adaptačný fond a Fond udržateľného vplyvu, aby vypracovali lepšie stratégie na oslovenie aktérov na miestnej úrovni, ktorí vedú riešenia v oblasti adaptácie na zmenu klímy;

16.  konštatuje, že finančná podpora na zmierňovanie je stále vyššia než podpora na adaptáciu; poukazuje na to, že v roku 2019 predstavovali zmierňujúce opatrenia dve tretiny celkového financovania opatrení v oblasti klímy, ktoré poskytli a zmobilizovali rozvinuté krajiny (50,8 miliardy USD), zatiaľ čo financovanie adaptácie predstavovalo len 20,1 miliardy USD a prierezové zmierňujúce a adaptačné opatrenia predstavovali 8,7 miliardy USD(48); vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvýšili svoje záväzky a predložili konečný plán pre spoločný cieľ do roku 2025 zdvojnásobiť financovanie adaptácie v porovnaní s rokom 2019 s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi financovaním zmierňovania a adaptácie, a žiada ďalšie príspevky pre najmenej rozvinuté krajiny a do Osobitného fondu pre zmenu klímy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili konkrétne spôsoby, ako do roku 2025 zvýšiť financovanie adaptácie, a to aj prostredníctvom rozpočtu EÚ;

17.  pripomína, že v súlade s právnym predpisom EÚ v oblasti klímy musia členské štáty zabezpečiť nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody; opätovne vyzýva Komisiu, aby pripravila komplexné hodnotenie klimatických rizík v celej EÚ s cieľom riešiť odolnosť a pripravenosť na zmenu klímy v Európe; opakuje tiež svoju výzvu, aby Komisia navrhla komplexný, ambiciózny a právne záväzný európsky rámec na adaptáciu na zmenu klímy vrátane vhodných legislatívnych nástrojov, s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie regióny; zdôrazňuje význam novej adaptačnej stratégie EÚ, jej prepojenia so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity a nového regulačného rámca týkajúceho sa adaptácie, ktorý vyplýva z európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a pripomína výzvu Európskeho parlamentu na ich ambiciózne vykonávanie vrátane ich medzinárodných zložiek;

18.  zdôrazňuje, že systémy včasného varovania majú zásadný význam pre účinnú adaptáciu, ale sú dostupné len pre menej ako polovicu členov WMO; podporuje návrh WMO zabezpečiť, aby sa systémy včasného varovania v nasledujúcich piatich rokoch dostali ku každému; vyzýva na urýchlené zavedenie tejto iniciatívy služieb včasného varovania s cieľom čo najskôr zachrániť mnoho životov;

Straty a škody

19.  naliehavo žiada všetky zmluvné strany, aby na konferencii COP28 zabezpečili sprevádzkovanie nástroja na financovanie strát a škôd s cieľom zaistiť nové, dodatočné a predvídateľné financovanie na odvrátenie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd spojených s nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy; je pevne presvedčený, že financovanie strát a škôd musí uprednostniť granty a musí humanitárnu pomoc dopĺňať a odlišovať sa od nej; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli spolu s ďalšími veľkými znečisťovateľmi pripravené prispieť svojím spravodlivým dielom do fondu na krytie strát a škôd s cieľom zabezpečiť globálnu klimatickú spravodlivosť, a to prijatím významných viacročných záväzkov do COP28 alebo na tejto konferencii;

20.  berie na vedomie prijatie odporúčaní prechodného výboru pre fond na krytie strát a škôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na riešení a objasňovaní zostávajúcich medzier a nedostatkov na konferencii COP28; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje potrebu významných a spravodlivých príspevkov na podporu komunít poškodených klimatickou a dlhovou krízou;

21.  víta záväzok komisára pre oblasť klímy Wopkeho Hoekstru spolupracovať s globálnymi partnermi na vytvorení nových a inovatívnych zdrojov financovania strát a škôd, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prevzali vedúcu úlohu na medzinárodnej úrovni a tiež tým, že pôjdu príkladom, a to aj vyčlenením podielu príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami na financovanie strát a škôd;

22.  konštatuje, že v článku 8 Parížskej dohody (o stratách a škodách) sa uvádza, že zmluvné strany by mali zaujať prístup založený na spolupráci, pokiaľ ide o straty a škody spojené s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy; vyzýva na jasné vymedzenie strát a škôd a metodiky ich odhadovania, ktorá by vychádzala z vedeckých poznatkov a potrieb komunít; žiada, aby sa na konferencii COP28 dosiahol výsledok, ktorý by poskytol jasné odporúčania pre štruktúru nových fondov, ich riadenie a spôsob financovania; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti a najviac zasiahnutých komunít do riadiaceho nástroja fondu na krytie strát a škôd; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri diagnostikovaní, posudzovaní a formovaní reakcií na základe potrieb a rizík ich obyvateľstva a území a hrozieb, ktorým čelia; zdôrazňuje, že decentralizované poskytovanie finančných prostriedkov na krytie strát a škôd prostredníctvom miestnych samospráv môže zaručiť, že v prípade otrasov budú finančné prostriedky k dispozícii na miestnej úrovni a že investície budú prispôsobené miestnym podmienkam a efektívnejšie nasmerované na priority občanov;

23.  zdôrazňuje, že na zvládnutie globálnej výzvy, ktorú predstavuje zmena klímy, je potrebné výrazne zvýšiť investície a finančné toky v oblasti klímy – verejné aj súkromné – v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky musia byť ľahko dostupné pre všetky krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ak je to možné, prostredníctvom spôsobov priameho prístupu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej pôsobili ako mosty medzi rozvinutými, rozvojovými a najmenej rozvinutými krajinami s cieľom zintenzívniť prácu koalície s vysokou ambíciou v oblasti financovania zmierňovania aj adaptácie, ako aj spustenia fondu na krytie strát a škôd;

24.  vyzýva Prechodný výbor pre straty a škody, aby zabezpečil, aby fond na krytie strát a škôd bol rodovo citlivý a transformačný, riadil sa potrebami najviac postihnutých osôb a reagoval na špecifické straty, ktoré postihujú ženy; je presvedčený, že ženy by mali byť ústrednou súčasťou tvorby, obhospodarovania a vyplácania prostriedkov z nového fondu;

25.  opakovane žiada, aby boli straty a škody stálym bodom programu budúcich konferencií COP, aby existoval jasný rokovací priestor na monitorovanie a pokrok v týchto otázkach, a aby sa úplne sfunkčnila sieť Santiago s cieľom účinne urýchliť technickú pomoc pri primeranom riešení strát a škôd; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila ďalšiu prácu na výbere hostiteľa siete zo Santiaga podľa zásad stanovených v rozhodnutí konferencie COP27 s ohľadom na rozhodnutie konferencie COP28;

Účasť zainteresovaných strán na konferencii COP28

26.  pripomína, že je dôležité v plnej miere zapojiť všetky krajiny do rozhodovacích procesov v rámci UNFCCC; zdôrazňuje, že súčasný rozhodovací proces v rámci UNFCCC by sa mohol zlepšiť, aby sa lepšie umožnila plná účasť delegátov z rozvojových krajín a najmenej rozvinutých krajín; vyzýva predsedníctvo konferencie COP28 a budúce predsedníctva, aby preskúmali ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť účinnú a zmysluplnú účasť týchto delegátov, a vyčlenili na to dodatočné zdroje;

27.  oceňuje tých, ktorí sa snažia zvyšovať informovanosť o klimatickej kríze a vedú kampane za zmysluplné opatrenia, a vyjadruje solidaritu s nimi; zdôrazňuje dôležitú úlohu mladých ľudí, ako sa uvádza v Glasgowskom klimatickom pakte, pri presadzovaní klimatických ambícií v príslušných jurisdikciách; žiada primerané zdroje na zvyšovanie povedomia, budovanie kapacít a zapojenie miestnych komunít do opatrení v oblasti klímy;

28.  zdôrazňuje, že ciele v oblasti klímy nemožno dosiahnuť bez podpory a zapojenia verejnosti vrátane mladých ľudí; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvyšovali povedomie o zmene klímy a súvisiacich otázkach, bojovali proti dezinformáciám a spolupracovali so zástupcami verejnosti vrátane mimovládnych organizácií s cieľom získať podporu verejnosti pre zmierňujúce a adaptačné opatrenia;

29.  je naďalej vážne znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Spojených arabských emirátoch, najmä obmedzovaním a porušovaním slobody prejavu, združovania, pokojného zhromažďovania a prejavu online aj offline, ktoré sú zakotvené nielen vo všeobecných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ale aj v Arabskej charte ľudských práv; opätovne vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným a dlhotrvajúcim uväznením obhajcov ľudských práv v SAE Ahmeda Mansúra, Mohameda al-Rokena, Mohameda al-Mansúriho a Násira bin Gáita po nespravodlivých súdnych procesoch a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

30.  vyzýva UNFCCC, všetky zmluvné strany a orgány Spojených arabských emirátov, aby zabezpečili spravodlivý prístup ku konferencii COP28 a plnú a neobmedzenú účasť na konferencii COP28 vrátane prístupu k príslušným dokumentom pre všetkých občanov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä tých, ktoré zastupujú najzraniteľnejšie komunity; odsudzuje prekážky účasti z predchádzajúcich konferencií COP; dôrazne odsudzuje početné prípady cenzúry, zastrašovania, obťažovania a sledovania členov organizácií občianskej spoločnosti, ako aj vlnu zatýkania a zadržania, ku ktorým došlo v súvislosti s konferenciou COP27 v Egypte; opakuje svoju výzvu sekretariátu UNFCCC, aby vypracoval kritériá v oblasti ľudských práv, ktoré sa hostiteľské krajiny budúcich konferencií COP musia zaviazať plniť v rámci hostiteľskej dohody, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tomto procese ujali vedenia; okrem toho žiada, aby boli dohody s hostiteľskými krajinami z dôvodu transparentnosti zverejnené a aby sa zabezpečili opatrenia na ochranu delegátov pred všetkými formami obťažovania; vyzýva preto UNFCCC a hostiteľské krajiny, aby prijali dôrazné opatrenia na ochranu delegátov a účastníkov pred obťažovaním a zastrašovaním na konferencii COP28 a budúcich konferenciách COP;

Konflikt záujmov, transparentnosť a integrita

31.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na konferencii COP27 sa akreditovalo viac ako 630 lobistov v oblasti fosílnych palív, čo predstavuje zvýšenie o viac než 25 % oproti konferencii COP26; vyzýva UNFCCC a zmluvné strany, aby zabezpečili ochranu rozhodovacieho procesu pred záujmami, ktoré sú v rozpore s cieľmi Parížskej dohody, a aby zabezpečili, aby spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá nevyvíjali nenáležitý a nevhodný vplyv na verejných činiteľov a verejný rozhodovací proces UNFCCC, ktorý by mohol ohroziť ciele Parížskej dohody; naliehavo vyzýva UNFCCC, aby prevzala iniciatívu pri návrhu ambiciózneho rámca zodpovednosti, ktorý by chránil prácu UNFCCC pred neprimeraným vplyvom subjektov s preukázanými čiastkovými záujmami, a to podľa vzoru Rámcového dohovoru o kontrole tabaku WHO v súvislosti s tabakovým priemyslom;

32.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že Spojené arabské emiráty vymenovali za predsedu COP28 šéfa štátnej ropnej spoločnosti Abu Dhabi National Oil Company (ADNOC) Group Sultana Al Jabera a že tucet zamestnancov tímu COP28 má priame väzby na priemysel fosílnych palív; je znepokojený správami, ktoré ukazujú, že zamestnanci spoločnosti ADNOC mali možnosť čítať e-maily do kancelárie klimatického samitu COP28 a z nej a že sa s nimi konzultovalo to, ako reagovať na otázky médií; domnieva sa, že to predstavuje vážne riziko konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby toto a nadchádzajúce predsedníctvo COP bolo bez konfliktu záujmov;

33.  zdôrazňuje, že účinný prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s Aarhuským dohovorom je kriticky dôležitý pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; je presvedčený, že EÚ a členské štáty by mali ísť príkladom a dodržiavať zistenia a odporúčania Výboru pre plnenie záväzkov podľa Aarhuského dohovoru;

Ambiciózna politika EÚ v oblasti klímy

34.  berie na vedomie aktualizované NDC EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že nedávno prijatý balík EÚ „Fit for 55“ a jeho kumulatívny vplyv zníži čisté emisie skleníkových plynov v Únii približne o 57 % v porovnaní s rokom 1990; zdôrazňuje, že podľa ESABCC by ďalšie úsilie o zvýšenie ambícií Únie nad rámec dosiahnutia zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % výrazne znížilo kumulatívne emisie Únie do roku 2050 a tým zvýšilo spravodlivosť príspevku Únie ku globálnemu zmierneniu; naliehavo vyzýva ostatné zmluvné strany UNFCCC, aby zvýšili svoje NDC vzhľadom na rozhodnutie obsiahnuté v Glasgowskom klimatickom pakte prehodnotiť cieľ do roku 2030 a premeniť záväzky na konkrétne opatrenia;

35.  víta prácu ESABCC a jej poradenstvo týkajúce sa stanovenia klimatického cieľa pre celú EÚ na rok 2040 a rozpočtu skleníkových plynov na roky 2030 – 2050; zdôrazňuje, že podľa ESABCC by Únia mala prijať dodatočné opatrenia, aby zohľadnila skutočnosť, že už vyčerpala svoj podiel na globálnom rozpočte skleníkových plynov v súlade s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C;

36.  vyzýva Komisiu, aby začiatkom roka 2024 zverejnila svoje odporúčanie týkajúce sa hodnotenia vplyvu v súvislosti s cieľmi Únie po roku 2030 a aby prijala svoj návrh v súlade s článkom 4 ods. 3 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, pričom zohľadní rozhodnutie COP26 o spoločných časových rámcoch; zdôrazňuje, že Komisia musí pri vypracovaní tohto návrhu zohľadniť odporúčania ESABCC, ako aj všetky sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty uvedené v článku 4 ods. 5 právneho predpisu EÚ v oblasti klímy; ďalej vyzýva Komisiu, aby aktualizovala právne predpisy EÚ a pripravila príslušné legislatívne návrhy prispievajúce k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

37.  víta záväzky výkonného podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča a komisára Wopkeho Hoekstru pripraviť cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2040, ktorý bude v súlade s Parížskou dohodou a bude založený na dôkladnom posúdení vplyvu, v ktorom sa preskúmajú predpokladané vplyvy scenárov zahŕňajúcich celú škálu ciest od roku 2030 do roku 2050 a do roku 2040 vrátane tých, ktoré sú uvedené v odporúčaniach výboru ESABCC týkajúcich sa postupov do roku 2040 a uhlíkového rozpočtu;

38.  opakuje, že je potrebné začleniť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ a opatrení na ich transpozíciu, a zdôrazňuje, že v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa Komisii ukladá povinnosť posúdiť súlad každého návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonávala toto ustanovenie spôsobom, akým vykonáva posúdenia vplyvu vo všetkých oblastiach politiky EÚ; pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ku ktorej sa EÚ a jej členské štáty zaviazali a ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a vytvárať synergie medzi rôznymi politikami EÚ; trvá na jednotnom prístupe k vykonávaniu Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj vo vnútorných aj vonkajších politikách;

39.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie členských štátov budú obsahovať dostatočné opatrenia a finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ na rok 2030 a poskytnú transparentnosť výsledkov členských štátov a EÚ ako celku z hľadiska opatrení v oblasti klímy a energetiky v súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov;

40.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia súladu NDC so záväzkami pre celé hospodárstvo, ktoré sa vyžadujú v Parížskej dohode, by sa zmluvné strany mali nabádať, aby do svojich NDC zahrnuli emisie z medzinárodnej námornej a leteckej dopravy a aby sa dohodli na zavedení opatrení na regionálnej a vnútroštátnej úrovni na zníženie emisií z týchto sektorov vrátane vplyvov leteckej dopravy, ktoré nie sú spojené s CO2 a emisií z lodných palív na ochranu klímy; zdôrazňuje, že Únia by mala ísť v tomto smere príkladom;

41.  v tejto súvislosti podporuje odporúčanie Európskeho dvora audítorov, aby EÚ zohľadnila všetky emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobuje EÚ, ktorá je čistým dovozcom tovaru zo zvyšku sveta; opakuje svoju výzvu na vedecky podložené záväzné ciele pre celú EÚ na zníženie materiálovej a environmentálnej stopy Únie vrátane dovážaného tovaru;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať záväzok týkajúci sa Európskej zelenej dohody; je presvedčený, že na dosiahnutie cieľov Únie je potrebné realizovať Európsku zelenú dohodu ako celok, a preto vyzýva Komisiu, aby bezodkladne realizovala všetky prvky Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje nedostatky v údajoch, ktoré je potrebné odstrániť, aby bolo možné sledovať pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a umožniť pravidelnú revíziu existujúcich politík;

43.  zdôrazňuje, že súčasná geopolitická situácia zdôrazňuje naliehavosť zníženia závislosti od fosílnych palív a potrebu podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

44.  berie na vedomie návrh Komisie na odstúpenie EÚ, jej členských štátov a Euratomu od Zmluvy o energetickej charte; upozorňuje na oznámený zámer viacerých členských štátov odstúpiť od Zmluvy o energetickej charte a pripomína pozíciu Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022 v tejto veci; zdôrazňuje potrebu konať koordinovane, aby sa tým posilnila pozícia v rokovaniach o odstúpení, obmedzili negatívne účinky doložky o ukončení platnosti a účinne predchádzalo sporom v rámci EÚ; uznáva, že Zmluva o energetickej charte bola ostro kritizovaná ako prekážka prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov a ochrany energetickej bezpečnosti v EÚ a jej členských štátoch; zdôrazňuje, že zvýšenie počtu obnoviteľných zdrojov energie pomôže EÚ prejsť na prosperujúce, udržateľné, klimaticky kompatibilné a nezávislé hospodárstvo; vyzýva všetkých aktérov, aby energetickú transformáciu urýchlili; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov sa investície do energie z obnoviteľných zdrojov naďalej sústreďujú v obmedzenom počte krajín a sú zamerané len na niekoľko technológií; Vyzýva EÚ a členské štáty, aby iniciovali systémové a štrukturálne zmeny potrebné na podporu odolnejšieho, inkluzívnejšieho a klimaticky bezpečnejšieho globálneho energetického systému založeného na energii z obnoviteľných zdrojov;

Medzinárodné financovanie opatrení v oblasti klímy a udržateľné financovanie

45.  berie na vedomie skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším poskytovateľom verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že verejné financovanie v oblasti klímy poskytnuté EÚ a jej členskými štátmi sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 znížilo; zdôrazňuje, že Rada vo svojich záveroch o prípravách na 28. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP28) obnovila záväzok Únie a jej členských štátov naďalej zvyšovať medzinárodné financovanie opatrení v oblasti klímy s cieľom rozvinutých krajín čo najskôr a do roku 2025 mobilizovať aspoň 100 miliárd USD ročne z najrôznejších zdrojov; zdôrazňuje potrebu pokračovať v poskytovaní príspevkov a zvyšovať ich; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na vytvorenie osobitného mechanizmu verejného financovania EÚ, ktorý poskytne dodatočnú a primeranú podporu na dosiahnutie spravodlivého podielu EÚ na medzinárodných cieľoch financovania opatrení v oblasti klímy; zdôrazňuje, že pri určovaní použitia príjmov získaných z aukcií kvót systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) musia členské štáty zohľadňovať potrebu pokračovať vo zvyšovaní medzinárodného financovania opatrení v oblasti klímy v zraniteľných krajinách mimo EÚ v súlade s nedávno prijatou dohodou o revízii systému EU ETS;

46.  zdôrazňuje, že na realizáciu cieľov Parížskej dohody v rozvojových krajinách sú potrebné značné finančné zdroje z rôznych zdrojov, a to aj vzhľadom na to, že mnohé rozvojové krajiny majú podmienené NDC, ktorých dosiahnutie závisí od dostatočnej finančnej podpory; pripomína, že Glasgowský klimatický pakt naliehavo vyzýva zmluvné strany z rozvinutých krajín, aby urýchlene výrazne zvýšili objem finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy; konštatuje, že nie všetky rozvinuté krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, splnili svoj podiel na cieli v oblasti financovania opatrení v oblasti klímy vo výške 100 miliárd USD; zdôrazňuje, že kolektívne zlyhanie rozvinutých krajín pri plnení ich záväzkov týkajúcich sa financovania opatrení v oblasti klímy do roku 2020 prijatých počas COP narušilo dôveru a bráni pokroku v iných bodoch programu, ako sa ukázalo počas rokovaní o klíme v rámci UNFCCC v Bonne v júni 2023;

47.  je znepokojený rastúcim rozdielom medzi potrebami rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami, a súčasným rozsahom, dostatočnosťou a dostupnosťou financovania opatrení v oblasti klímy; zdôrazňuje, že túto medzeru nebude možné preklenúť bez výraznej mobilizácie súkromných financií, na dôvažok k verejným financiám; poukazuje na medzeru vo financovaní, najmä pokiaľ ide o adaptáciu; zdôrazňuje, že zmluvné strany by sa mali usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi financovaním zmierňovania a adaptácie, a zdôrazňuje, že na konferencii COP26 bol prijatý záväzok zdvojnásobiť kolektívne financovanie adaptácie do roku 2025 z úrovne z roku 2019; zdôrazňuje, že financovanie z rozvinutých krajín zodpovedných za veľkú časť emisií v minulosti bude mať zásadný význam aj pre budovanie dôvery v ambicióznejší dialóg o cieľoch v oblasti zmierňovania zmeny klímy; vyzýva historických producentov emisií, aby pomáhali rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy, okrem iného prostredníctvom financovania založeného na grantoch a technickej podpore;

48.  žiada rozvinuté krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami, vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zabezpečili, že cieľ financovania opatrení v oblasti zmeny klímy vo výške 100 miliárd USD bude možné splniť a vyplatiť v priemere v období rokov 2020 až 2025, a aby podrobnejšie opísali ďalší postup v súvislosti s novým cieľom financovania opatrení v oblasti zmeny klímy po roku 2025, ktorý by mal presahovať ročný cieľ 100 miliárd USD z roku 2020; domnieva sa, že cieľ na obdobie po roku 2025 by mal zohľadňovať potreby a priority rozvojových krajín v oblasti dodatočného a primeraného financovania opatrení v oblasti klímy, jasne uprednostňovať financovanie založené na grantoch a zahŕňať opatrenia na zmiernenie aj prispôsobenie sa zmene klímy; domnieva sa, že zodpovednosť za dosiahnutie nového cieľa bude musieť zahŕňať širokú darcovskú základňu zahŕňajúcu rozvinuté krajiny aj ďalšie krajiny, ktoré sú pozícii byť darcami, ako aj inovatívne zdroje financovania a financovanie zo súkromných zdrojov; pripomína svoj názor, že v rámci tohto nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa v oblasti financovania opatrení v oblasti zmeny klímy by sa mali preskúmať samostatné ciele v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu a strát a škôd; zdôrazňuje význam budovania kapacít a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť miestnym a regionálnym aktérom prístup k financovaniu opatrení v oblasti klímy, aby mohli poskytovať riešenia prispôsobené osobitným výzvam v teréne;

49.  pripomína závery konferencie COP27, že zabezpečenie potrebného financovania klimatickej transformácie si vyžiada transformáciu finančného systému a jeho štruktúr a procesov so zapojením vlád, centrálnych bánk, komerčných bánk, inštitucionálnych investorov a ďalších finančných aktérov; považuje za nevyhnutné bezodkladne pokročiť v súvislosti s agendou z Bridgetownu a prispôsobiť medzinárodný finančný systém výzvam 21. storočia; vyzýva všetky významné medzinárodné finančné inštitúcie a multilaterálne rozvojové banky, aby zosúladili svoje portfóliá a úverové politiky s Parížskou dohodou, začlenili boj proti zmene klímy a ochranu prírody a biodiverzity do svojich postupov a priorít, postupne ukončili všetku priamu a nepriamu podporu fosílnych palív a zhromažďovali a využívali vysokokvalitné údaje o klimatických rizikách, zraniteľnosti a vplyve s cieľom usmerniť smerovanie investícií smerom k investíciám prispôsobeným 1,5 °C; berie na vedomie plán vypracovaný na parížskom samite o novom globálnom finančnom pakte v júni 2023 a vyzýva na jeho včasnú realizáciu;

50.  zdôrazňuje úlohu Európskej investičnej banky (EIB) ako klimatickej banky EÚ a jej plán klimatickej banky a aktualizovanú úverovú politiku v oblasti energetiky a dodatočné úsilie Európskeho investičného fondu s cieľom raziť cestu investíciám v oblasti klímy; víta skutočnosť, že Európska centrálna banka sa zaviazala začleniť aspekty zmeny klímy do svojho rámca menovej politiky;

51.  pripomína svoju podporu práce koalície ministrov financií pre oblasť klímy a nabáda všetky vlády, aby prijali záväzky koalície týkajúce sa zosúladenia všetkých politík a postupov v oblasti pôsobnosti ministerstiev financií s cieľmi Parížskej dohody a uplatňovania účinného stanovovania cien uhlíka podľa helsinských zásad;

52.  pripomína, že podľa Parížskej dohody musia všetky strany zabezpečiť, aby boli finančné toky – verejné aj súkromné, domáce aj medzinárodné – zlučiteľné s cestou k dosiahnutiu cieľa 1,5 °C stanoveného v Parížskej dohode; zdôrazňuje význam komplexného riešenia tohto prvku Parížskej dohody na konferencii COP28;

53.  konštatuje, že mnoho krajín ohrozených klimatickými zmenami je v dlhovej tiesni alebo im hrozí značné riziko dlhovej tiesne; víta záväzok Svetovej banky, Medziamerickej rozvojovej banky, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady a Spojených štátov amerických zahrnúť do budúcich úverov doložky o odolnosti dlhu voči zmene klímy, aby sa v prípade klimatických katastrof pozastavilo splácanie dlhu; vyzýva ostatné krajiny a multilaterálne rozvojové banky vrátane EIB, aby prijali podobné opatrenia; podporuje, aby sa na konferencii COP 28 vytvorila globálna expertná revízia dlhu, prírody a klímy, ako to navrhli Francúzsko, Kolumbia a Keňa počas parížskeho samitu o novom globálnom pakte o financovaní; považuje za nevyhnutné mať riešenia, ktoré by spoločne riešili klimatickú a dlhovú krízu; opakuje, že je potrebné jasne stanoviť priority financovania opatrení v oblasti klímy založeného na grantoch, aby sa zabezpečilo, že financovanie opatrení v oblasti klímy neprispeje k neudržateľnej úrovni zadlženia rozvojových krajín, a vyzýva zmluvné strany, aby sa zapojili do diskusií a prijali potrebné opatrenia na zmiernenie dlhového zaťaženia rozvojových krajín; zdôrazňuje, že mnoho rozvojových krajín má veľmi veľké fiškálne potreby a vyžadujú si investície na transformáciu svojich energetických systémov a účinné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie založené na grantoch, najmä na adaptáciu, a že financovanie opatrení v oblasti klímy poskytované vo forme úverov môže zhoršiť zadlženie rozvojových krajín; konštatuje, že 50 % celkového financovania opatrení EÚ v oblasti klímy v roku 2020 bolo poskytnutých vo forme grantov, a naliehavo vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby zvýšili financovanie založené na grantoch, najmä na adaptáciu, a najmä pre najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty;

54.  pripomína, že fosílne palivá najviac prispievajú k zmene klímy a sú zodpovedné za viac ako 75 % všetkých skleníkových plynov a že súčasné plány by viedli k produkcii približne o 240 % väčšieho množstva uhlia, o 57 % väčšieho množstva ropy a o 71 % väčšieho množstva plynu ako to, čo by bolo v súlade s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C; je znepokojený tým, že emisie CO2 z existujúcich globálnych infraštruktúr fosílnych palív by samy prekročili zostávajúci uhlíkový rozpočet na udržanie zvýšenia teploty pod 1,5 °C, čo potvrdzuje posúdenie IEA, že ak má globálne otepľovanie zostať pod 1,5 °C, nemal by prebiehať žiaden nový rozvoj v oblasti ropy, plynu alebo uhlia;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dotácie na fosílnu energiu v Únii zostávajú od roku 2008 stabilné a dosahujú celkovú výšku približne 55 – 58 miliárd EUR ročne, čo zodpovedá približne jednej tretine všetkých dotácií na energiu v Únii; opakuje, že je potrebné v EÚ čo najskôr, najneskôr však do roku 2025, urýchlene ukončiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá a čo najskôr, najneskôr však do roku 2027, ukončiť iné dotácie škodlivé pre životné prostredie, a to na úrovni EÚ aj členských štátov, prostredníctvom vykonávania konkrétnych politík, harmonogramov a opatrení; vyzýva všetky členské štáty, aby zlepšili svoje vnútroštátne podávanie správ o dotáciách na fosílne palivá a plánovali ich postupné zrušenie v rámci nadchádzajúcej revízie národných energetických a klimatických plánov;

56.  je znepokojený tým, že vlády na celom svete vynaložili v roku 2022 na dotácie na fosílne palivá viac ako 900 miliárd EUR, čo je najvyššia zaznamenaná suma(49); vyzýva ostatné zmluvné strany, aby čo najskôr, najneskôr však do roku 2025, ukončili všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá;

57.  upozorňuje na dialógy v Šarm aš-Šajchu podľa článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody ako príležitosť pokročiť v diskusiách o spravodlivom prístupe k postupnému ukončovaniu financovania z verejných a súkromných zdrojov, ktoré je spojené s fosílnymi palivami a škodlivými vplyvmi na životné prostredie, upraviť financovanie na podporu spravodlivého prechodu a zvýšiť reálnu a cenovú dostupnosť financovania pre rozvojové krajiny, aby mohli prijať opatrenia v oblasti klímy, s cieľom pokročiť v opatreniach týkajúcich sa článku 2 ods. 1 písm. c) na konferencii COP28 a v ďalších rokoch; žiada, aby sa do programu rokovania zaradil stály bod o vykonávaní článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody; Vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali medzinárodnú diskusiu o normách pre zelené dlhopisy a zohľadnili pritom už zavedenú normu EÚ pre zelené dlhopisy;

58.  opakuje, že podporuje alianciu Beyond Oil and Gas Alliance (BOGA), ktorá bola spustená na konferencii COP26 a zdôrazňuje nevyhnutnosť jej cieľa obmedziť dodávky fosílnych palív a ukončiť ťažbu ropy a zemného plynu; podporuje sociálne spravodlivú a nestrannú globálnu transformáciu s cieľom zosúladiť ťažbu ropy a zemného plynu s cieľmi Parížskej dohody; vyzýva všetky členské štáty a ostatné zmluvné strany Parížskej dohody, aby sa k tejto iniciatíve pripojili; víta záväzok skupiny G7 zastaviť do konca roku 2022 financovanie rozvoja fosílnych palív v zahraničí a zároveň zdôrazňuje, že tento záväzok by sa mal uplatňovať aj na domácej úrovni;

59.  víta Globálny register emisií z fosílnych palív, ktorý poskytuje otvorené a transparentné úložisko údajov o celosvetovej produkcii fosílnych palív z hľadiska zakomponovaných emisií CO2; verí, že tento nástroj môže viesť k lepšiemu pochopeniu vplyvu ťažby na zostávajúci uhlíkový rozpočet, podávania správ zmluvnými stranami a rozhodovania;

Klimatická a environmentálna kríza

60.  zdôrazňuje, že klimatická kríza a kríza biodiverzity sú navzájom prepojené a že reakcie na obe krízy musia byť zosúladené; pripomína, že v súčasnosti je 80 % biotopov v EÚ v zlom stave(50); zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy biodiverzity a ekosystémov, najmä pôdy, lesov, poľnohospodárskych ekosystémov, sladkovodných tokov, oceánov a iných ekosystémov bohatých na uhlík a udržateľného riadenia prírodných zdrojov s cieľom posilniť zmierňovanie zmeny klímy založené na prírode a budovať odolnosť, čo sú prvky potrebné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; je pevne presvedčený, že ciele Parížskej dohody nemožno dosiahnuť bez obnovy prírody, a to aj v Únii; požaduje rýchle uzatvorenie dohody EÚ o právnom predpise o obnove prírody;

61.  zdôrazňuje závery 6. hodnotenia IPCC, že ochrana, lepšie riadenie a obnova ekosystémov ponúkajú najväčší podiel ekonomického potenciálu zmierňovania v sektore využívania pôdy; zdôrazňuje, že šiesta hodnotiaca správa IPCC poukazuje aj na potrebu naliehavého vykonávania opatrení na obnovu znehodnotených ekosystémov s cieľom zmierniť dôsledky zmeny klímy, najmä obnovou znehodnotených mokradí a riek, lesov a poľnohospodárskych ekosystémov, a prispôsobiť sa im; berie na vedomie, že v správe je vyjadrený význam inkluzívneho rozhodovania s domorodými obyvateľmi a miestnymi komunitami pre úspešné prispôsobenie sa a zmiernenie zmeny klímy v ekosystémoch; vyzýva všetky zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby na svojom území zaviedli ambiciózne opatrenia na obnovu prírody a viac investovali do riešení založených na prírode a ekosystémových prístupoch;

62.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo by malo prispievať k ochrane a obnove biodiverzity;

63.  uznáva, že zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú základom prežitia človeka a poskytujú životne dôležité služby, ako sú potraviny a čistá voda, a zdôrazňuje, že zmena klímy je jednou z priamych hnacích síl straty biodiverzity; poukazuje na to, ako už zmena klímy zmenila, suchozemské, sladkovodné a morské ekosystémy na celom svete, čo spôsobilo úbytok druhov a pokles kľúčových ekosystémových služieb; uznáva, že tieto klimatické vplyvy na ekosystémy spôsobili na celom svete merateľné hospodárske straty a straty na živobytí; konštatuje, že v 6. hodnotiacej správe IPPC sa uzatvára, že zmena klímy znížila potravinovú bezpečnosť a ovplyvnila bezpečnosť zásobovania vodou v dôsledku otepľovania, zmeny zrážok, zníženia a straty kryosférických prvkov a častejšieho výskytu a intenzity klimatických extrémov; zdôrazňuje, že svetové záchyty na pevnine a v oceánoch absorbovali 56 % emisií skleníkových plynov spôsobených človekom za posledných 60 rokov a že podľa IPCC zachovanie odolnosti biodiverzity a ekosystémových služieb v celosvetovom meradle závisí od účinného a spravodlivého zachovania približne 30 % až 50 % pevniny, sladkých vôd a oceánov na Zemi(51);

64.  zdôrazňuje, že ochrana a obnova vysokouhlíkových ekosystémov, ako sú rašeliniská, mokrade, pasienky a ekosystémy s modrým uhlíkom, ako sú slané močiare, morské trávy a mangrovové porasty, ponúka širokú škálu prínosov v oblasti zmierňovania a adaptácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala mapu týchto ekosystémov s cieľom ďalej pracovať na určení spoľahlivých, transparentných a vedecky podložených metodík na správne započítanie odstraňovania uhlíka a emisií z týchto ekosystémov spôsobom, ktorý nepoškodí iné ciele v oblasti biodiverzity;

65.  zdôrazňuje potrebu chrániť práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít zabezpečením účinnej a spoľahlivej regulačnej ochrany životného prostredia, pozemkových práv, práv pôvodného obyvateľstva, živobytia a kultúr vrátane slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu; zdôrazňuje ústrednú úlohu domorodých komunít pri opatreniach v oblasti klímy, ich vykonávaní, zhromažďovaní údajov, rozhodovaní a výmene poznatkov; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že záväzky prijaté na COP28 týkajúce sa vykonávania Parížskej dohody budú v súlade s existujúcimi medzinárodnými záväzkami a normami v oblasti ľudských práv, ktoré sa vzťahujú na obchodné operácie a rešpektujú práva pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a chrániť ochrancov životného prostredia, a žiada, aby sa osoby zodpovedné za vraždy, hanlivé útoky, prenasledovanie, kriminalizáciu, väznenie, obťažovanie a zastrašovanie týchto osôb zodpovedali;

66.  veľmi víta dohodu na globálnom rámci pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, ktorý bol prijatý na 15. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite; zdôrazňuje význam účinného a úplného vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu pre to, aby bol úspešný; pripomína neúspech pri dosahovaní cieľov z Aichi, ktorý bol spôsobený najmä nedostatočnou implementáciou;

67.  pripomína cieľ 8 rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, ktorým je minimalizovať vplyv zmeny klímy a okysľovania oceánov na biodiverzitu a zvýšiť jej odolnosť prostredníctvom opatrení na zmiernenie, adaptáciu a zníženie rizika katastrof, a to aj prostredníctvom riešení založených na prírode a/alebo ekosystémových prístupov, pričom sa minimalizujú negatívne a podporujú pozitívne vplyvy opatrení v oblasti klímy na biodiverzitu; pripomína kľúčovú správu s názvom „Európske životné prostredie – stav a perspektíva 2020“, v ktorej sa konštatuje, že vplyvy zmeny klímy na biodiverzitu a ekosystémy sa budú zintenzívňovať, zatiaľ čo činnosti ako poľnohospodárstvo, rybolov, doprava, priemysel a výroba energie naďalej spôsobujú stratu biodiverzity a škodlivé emisie;

68.  naliehavo vyzýva zmluvné strany, aby v ďalšom kole svojich NDC, národných adaptačných plánov a dlhodobých stratégií rozvoja s nízkymi emisiami zvýšili svoje ambície v sektore pôdy, sladkej vody a oceánov prostredníctvom prístupu založeného na právach v súlade so svojimi národnými stratégiami a plánmi v oblasti biodiverzity;

69.  víta úsilie, ktoré už vynaložili vládne a mimovládne subjekty s cieľom maximalizovať potenciál pôdy na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie dostupnosti vody; zdôrazňuje cezhraničné vplyvy degradácie pôdy, ktoré si vyžadujú spoločné medzinárodné úsilie o riešenie všetkých hrozieb v oblasti degradácie pôdy; upozorňuje na obrovský význam rašelinísk pre zmiernenie zmeny klímy; vyzýva na urýchlenú obnovu rašelinísk na celom svete a v EÚ, aby sa stali skôr záchytom ako zdrojom;

70.  zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy vody a ekosystémov súvisiacich s vodou vrátane povodí riek, vodonosných vrstiev a jazier; zdôrazňuje zničujúce environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky dezertifikácie, sucha, povodní a znečistenia vody a potrebu spoločných prístupov s cieľom tomuto javu náležite predchádzať, prispôsobiť sa mu a prekonať ho; preto zdôrazňuje význam dostupnosti vody a udržateľného hospodárenia s vodou pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; zdôrazňuje, že nedostatok vody stáva významným a rastúcim problémom a že sucho a nedostatok vody už nie sú zriedkavými alebo extrémnymi javmi a že podľa EEA je približne 20 % európskeho územia a 30 % Európanov počas priemerného roka postihnutých nedostatkom vody(52); zdôrazňuje potrebu zabrániť nadmernému tlaku hospodárskych činností na riečne útvary v niektorých regiónoch Európy, ktorý ovplyvňuje ich ekologický tok; žiada, aby sa efektívne využívala, opätovne využívala a recyklovala voda, a aby sa chránili a obnovovali ekosystémy podporujúce dopĺňanie zdrojov podzemnej vody; zdôrazňuje potrebu rýchleho a úplného vykonania rámcovej smernice EÚ o vode s cieľom dosiahnuť jej ciele a lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi Európy;

71.  víta prijatie historickej Zmluvy OSN o šírom mori alebo Zmluvy o biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci; vyzýva zmluvné strany, aby pokračovali v práci na dialógu OSN o oceánoch a zmene klímy, a vyjadruje svoju podporu Dekáde oceánskej vedy pre udržateľný rozvoj a Komisiou vytvorenej „Misii Hviezdica 2030: obnoviť naše oceány a vody“; zdôrazňuje, že mechanizmy týkajúce sa klímy závisia od zdravia oceánskych a morských ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a pobrežnou eróziou; zdôrazňuje, že IPCC pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne; pripomína význam riešení založených na oceánoch pri obnove ekosystémov, zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a poskytovaní zdrojov;

72.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti znečisťovaniu životného prostredia plastmi aj z dôvodu vplyvu plastov na klímu počas ich životného cyklu; víta prebiehajúce práce na globálnej zmluve o plastoch a vyzýva členské štáty OSN, aby najneskôr do roku 2024 dosiahli ambicióznu a účinnú dohodu v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť znečistenie plastmi znížením množstva odpadu pri jeho zdroji, obmedzením používania a spotreby plastov a zvýšením obehovosti; vyzýva na systémový prístup s cieľom primerane riešiť znečistenie životného prostredia plastmi vrátane mikroplastov a jeho vplyv na zmenu klímy;

Metán a ďalšie skleníkové plyny iné než CO2

73.  víta skutočnosť, že 122 zmluvných strán sa stalo signatármi globálneho záväzku o metáne; dôrazne vyzýva najmä veľké zmluvné strany produkujúce metán, ktoré sa k tomuto záväzku ešte nepridali, aby tak urobili čo najskôr; požaduje kvantifikované, vedecky podložené posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol od prijatia globálneho záväzku o metáne na konferencii COP26, pričom účastníci, ktorí sa k záväzku pripojili, súhlasili s tým, že dobrovoľne prispejú k spoločnému úsiliu o zníženie celosvetových emisií metánu do roku 2030 aspoň o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020; vyzýva všetkých signatárov, aby zabezpečili zníženie emisií metánu na svojom území aspoň o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2020 a prijali vnútroštátne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva signatárov záväzku, aby zlepšili riadenie v oblasti metánu vypracovaním zastrešujúceho rámca na dosiahnutie pokroku pri plnení spoločného záväzku; vyzýva, aby sa na nadchádzajúcej konferencii zmluvných strán a budúcich konferenciách zmluvných strán venovala väčšia pozornosť zmierňovaniu emisií skleníkových plynov iných než CO2;

74.  vyzýva všetky zmluvné strany, aby do svojich NDC zahrnuli aj konkrétne ciele v oblasti zníženia emisií metánu; konštatuje, že žiadna zo zmluvných strán nestanovila žiadne kvantifikované ciele na riešenie emisií metánu zo živočíšnej výroby; opakuje svoju výzvu na zabezpečenie ambiciózneho zníženia emisií skleníkových plynov v odvetví poľnohospodárstva;

75.  pripomína návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky; zdôrazňuje, že zachytávanie metánu v hodnotovom reťazci ropy a zemného plynu je opodstatnené z ekonomického hľadiska a z hľadiska energetickej závislosti; opakuje, že na dovozcov fosílnej energie do Únie by sa mali vzťahovať podobné pravidlá ako na výrobcov v Únii; opakuje svoju výzvu Komisii, aby na základe posúdenia vplyvu navrhla záväzný cieľ EÚ v oblasti zníženia emisií metánu do roku 2030, ktorý by sa vzťahoval na všetky príslušné emisné odvetvia a zahŕňal metán medzi regulované znečisťujúce látky v smernici o znížení národných emisií(53);

Úsilie vo všetkých sektoroch

76.  zdôrazňuje, že odvetvie dopravy je jediným odvetvím, v ktorom emisie na úrovni EÚ od roku 1990 vzrástli, a že to nie je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ktoré si vyžadujú rozsiahlejšie a rýchlejšie znižovanie emisií zo všetkých sektorov spoločnosti vrátane leteckej a námornej dopravy; víta v tomto smere začlenenie emisií z námornej a leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, čo podporí väčšie ambície na medzinárodnej úrovni, a to aj v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO); je znepokojený pomalým pokrokom dosahovaným v organizáciách IMO a ICAO pri riešení emisií z medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy;

77.  vyzýva organizáciu IMO, aby prijala opatrenia na zníženie emisií z námornej dopravy v súlade s vedecky podloženými cieľmi a teplotným limitom 1,5 °C stanoveným v Parížskej dohode, ktorý vyžaduje zníženie emisií o 37 % do roku 2030, o 96 % do roku 2040 a o 100 % do roku 2050; žiada Komisiu a členské štáty o podporu tejto ambície; konštatuje, že vedecky podložené ciele už schválili rozvinuté krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo, Kanada a Nový Zéland a klimaticky zraniteľné krajiny ako Fidži, Šalamúnove ostrovy, Marshallove ostrovy, Tuvalu a Palau; uznáva, že ak sa na rokovaniach organizácie IMO nepodarí dosiahnuť opatrenia v súlade s Parížskou dohodou, EÚ by mala zrevidovať svoje právne predpisy v oblasti lodnej dopravy, aby rozšírila ich rozsah a zosúladila ich s vedecky podloženými cieľmi; konštatuje, že nedávno schválené právne predpisy EÚ v oblasti lodnej dopravy sú krokom správnym smerom, ale uznáva, že na dosiahnutie lodnej dopravy s nulovými emisiami bude potrebné ďalšie úsilie; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby obnovili rokovania v rámci UNFCCC o priraďovaní emisií z medzinárodnej lodnej dopravy k národným inventúram v pomere 50 – 50 %, čo by odrážalo úspech projektov ETS a FuelEU Maritime; vyzýva EÚ, aby sa zapojila do bilaterálnej a multilaterálnej diplomacie s cieľom podporiť ostatné krajiny pri zavádzaní ich vlastných vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov zameraných na dekarbonizáciu sektora lodnej dopravy;

78.  konštatuje, že emisie čierneho uhlíka z lodnej dopravy sa celosvetovo v období 2012 – 2018 zvýšili o 12 % a v Arktíde v období 2015 – 2019 o 85 %(54); zdôrazňuje, že podľa odhadov predstavuje čierny uhlík približne 21 % emisií z lodnej dopravy v priebehu 20-ročného obdobia(55); vyzýva na okamžité kroky na zvrátenie súčasného nárastu emisií čierneho uhlíka z arktickej lodnej dopravy, najmä vzhľadom na alarmujúce tempo topenia Arktídy; domnieva sa, že zákaz organizácie IMO týkajúci sa používania ťažkého palivového oleja v Arktíde obsahuje príliš mnoho medzier a preto môže byť pri ochrane Arktídy neúčinný; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky lode, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ a smerujú do Arktídy alebo jej blízkosti, prejdú na čistejšie destiláty a nainštalujú sa na ne filtre tuhých častíc, ktoré by znížili emisie čierneho uhlíka o viac než 90 %;

79.  poukazuje na neprimeraný vplyv používania súkromných lietadiel na klímu; zdôrazňuje, že súkromné lietadlá znečisťujú na cestujúceho až 14-krát viac než komerčné lietadlá; so znepokojením konštatuje, že využívanie súkromných lietadiel v Európe sa podľa odhadov zvýšilo o 30 % v porovnaní s obdobím pred pandémiou(56); vyzýva všetky zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby prijali opatrenia, ktoré by odrádzali od používania súkromných lietadiel; zdôrazňuje, že je dôležité, aby vedúci predstavitelia išli príkladom, a vyzýva všetkých účastníkov COP28 vrátane zástupcov inštitúcií EÚ, aby nepoužívali súkromné lietadlá a na cestu do cieľa zvolili čo najmenej znečisťujúcu možnosť dopravy;

80.  zdôrazňuje, že v 6. hodnotiacej správe IPCC sa uznáva význam a potenciál politík „dostatočnosti“ a politík na strane dopytu pre dosiahnutie našich klimatických cieľov, spolu s energetickou účinnosťou a nahradením fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie; zdôrazňuje, že správa tiež ukazuje, že zníženie dopytu a zmeny v spotrebiteľských návykoch môžu do roku 2050 znížiť globálne emisie skleníkových plynov v sektoroch konečného využitia o 40 – 70 % v porovnaní so základnými scenármi; uznáva, že potenciál znižovania je vyšší v krajinách a segmentoch obyvateľstva s relatívne vysokou úrovňou spotreby, a vyzýva všetky zmluvné strany UNFCCC, aby tieto aspekty začlenili do svojich NDC;

81.  víta nový zákon zavedený vo Francúzsku, ktorý zakazuje lety na krátke vzdialenosti v prípade ciest, ktoré sa dajú absolvovať vlakom za menej ako 2,5 hodiny; nabáda všetky zmluvné strany, aby takýto zákaz pre lety na krátke vzdialenosti zaviedli;

82.  pripomína, že 11 % celkových domácich emisií skleníkových plynov v EÚ v roku 2020(57) pochádza z poľnohospodárstva, a uznáva významný potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v poľnohospodárskom odvetví; zdôrazňuje, že prechod k udržateľnejším poľnohospodárskym postupom, kratším dodávateľským reťazcom a k zdravším potravinám, strave a životnému štýlu vrátane zvýšenej spotreby rastlín a rastlinných potravín vyrobených udržateľným spôsobom a regionálne, by výrazne prispel k zníženiu emisií z poľnohospodárstva a tým k zvýšeniu zmierňovania a adaptácie, pričom by sa uvoľnil tlak na pôdu a pomohlo by to obnove kvality pôdy a ekosystémov; opakuje, že je potrebné riešiť nadmernú spotrebu mäsa a ultra-spracovaných výrobkov;

83.  zdôrazňuje význam rozvoja udržateľnejšieho poľnohospodárstva vrátane poskytovania alternatívnych možností poľnohospodárom s cieľom znížiť používanie syntetických hnojív a pesticídov; zdôrazňuje, že znížením celkovej výroby a používania syntetických hnojív a zvýšením používania prirodzenej sekvestrácie uhlíka v pôde a organickej hmote v pôde môže ponúknuť viaceré výhody, zvýšením úrodnosti pôdy a obnovou biodiverzity, pričom by sa poskytol veľký potenciál na zmiernenie;

84.  zdôrazňuje, že všetky odvetvia vrátane sektora obrany musia prispievať k znižovaniu emisií pri zachovaní prevádzkovej efektívnosti a že by sa mal urýchliť vývoj dekarbonizačných technológií a stratégií v sektore obrany; konštatuje, že zahrnutie rozčlenených vojenských emisií do podaní podľa dohovoru UNFCCC je dobrovoľné a v súčasnosti nie je možné vyčleniť nahlasované vojenské emisie skleníkových plynov z údajov predkladaných podľa dohovoru UNFCCC; vyzýva vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a Radu, aby sformulovali návrh na transparentné započítavanie vojenských emisií do UNFCCC, uznávajúc prijatie strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu a v záujme úplného vykonávania plánu v oblasti zmeny klímy a obrany;

85.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vojenské emisie skleníkových plynov budú zahrnuté do domácich cieľov v oblasti emisnej neutrálnosti, aby sa urýchlil rozvoj dekarbonizačných technológií a stratégií;

86.  opätovne vyjadruje podporu vytvoreniu globálnej platformy na posudzovanie škôd na životnom prostredí spôsobených počas ozbrojených konfliktov – iniciatíve ukrajinskej vlády; vyzýva Komisiu, aby túto myšlienku preskúmala a vypracovala návrh na vytvorenie takejto medzinárodnej platformy pred konferenciou COP28; zdôrazňuje, že je potrebné venovať viac pozornosti vplyvom ozbrojených konfliktov na životné prostredie a klímu;

87.  víta skutočnosť, že niekoľko obchodných partnerov EÚ zaviedlo obchodovanie s uhlíkom alebo iné mechanizmy stanovovania cien uhlíka, a vyzýva Komisiu, aby túto a podobné politiky v celosvetovom meradle ešte viac podporovala a preskúmala prepojenia a iné formy spolupráce s existujúcimi mechanizmami stanovovania cien uhlíka v krajinách mimo EÚ, s cieľom urýchliť nákladovo efektívne a sociálne spravodlivé znižovanie emisií na celom svete; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné prvky na zaistenie toho, aby akékoľvek prepojenia s EU ETS naďalej prinášali dodatočné a trvalé príspevky k zmierňovaniu zmeny klímy a neohrozovali záväzky EÚ týkajúce sa domácich emisií skleníkových plynov;

88.  zdôrazňuje, že mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ poskytne účinný mechanizmus na stanovenie cien emisií z výrobkov dovážaných do EÚ a na riešenie úniku uhlíka, pričom podporuje prijatie cien uhlíka na celom svete, čo prispeje ku zníženiu globálnych emisií uhlíka a k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a zabezpečí, aby neboli ohrozené ciele EÚ v oblasti klímy v dôsledku úniku uhlíka;

89.  zdôrazňuje potrebu riešiť vplyv textilného odvetvia na klímu a životné prostredie; uznáva, že textilný priemysel musí zohrávať dôležitú úlohu pri transformácii na obehové hospodárstvo a riešiť výzvy súvisiace napríklad s predchádzaním vzniku odpadu, nakladaním s odpadom, vylučovaním mikroplastov, využívaním vody, nadprodukciou a celkovou trvanlivosťou a netoxicitou výrobného procesu a recyklovateľnosťou textilných výrobkov, a to aj tým, že zabezpečí, aby boli textílie navrhnuté tak, aby boli dlhotrvajúce a recyklovateľné; zdôrazňuje, že je nevyhnutné pracovať na stanovení globálnych noriem, podľa ktorých môžu značky uvádzať ekologické tvrdenia o výrobku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že konzistentné a transparentné povinné kritériá pomôžu spotrebiteľom pri informovanom výbere a zabránia tzv. greenwashingu, a zabezpečia, aby tvrdenia o udržateľnosti boli podložené overiteľnými dôkazmi;

90.  zdôrazňuje, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia vedú k nedostatku prírodných zdrojov, môžu zvýšiť konflikty a napätie, ako aj nedostatok potravín a prírodné katastrofy, a sú hlavnou príčinou vysídľovania ľudí a znásobujú hrozby; upozorňuje na skutočnosť, že ženy sú neúmerne postihnuté a že 80 % ľudí vysídlených v dôsledku zmeny klímy sú ženy(58); očakáva, že na COP28 sa bude venovať väčšia pozornosť vysídľovaniu spôsobenému zmenou klímy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali potreby a zraniteľnosť ľudí postihnutých vysídľovaním v dôsledku zmeny klímy a zintenzívnili úsilie o nájdenie riešení;

91.  zdôrazňuje, že Stredozemie je jedným z regiónov sveta, ktoré sú zmenou klímy najviac postihnuté; konštatuje, že stredozemská panva sa otepľuje o 20 % rýchlejšie, než je celosvetový priemer, a že región je jedným z hlavných stredísk zmeny klímy na svete, pričom sa predpokladá, že do 20 rokov sa tu bude 250 miliónov ľudí považovať za osoby s nedostatočným prístupom k vode(59); zdôrazňuje, že Stredozemné more sa stáva morom s najrýchlejším otepľovaním na svete(60), s dôsledkami pre dôležité hospodárske odvetvia a celý morský ekosystém, čo povedie k nezvratným zmenám ekosystému a biologických druhov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene konali a spolupracovali so svojimi stredozemskými partnermi s cieľom pracovať na ambicióznych adaptačných opatreniach a byť lídrom v oblasti zmierňovacích opatrení;

92.  konštatuje, že existuje čoraz väčší vedecký a politický záujem o modifikáciu slnečného žiarenia ako navrhovaný súbor prístupov klimatického inžinierstva k umelému odrážaniu slnečného svetla a ochladzovaniu planéty, ako je vstrekovanie aerosólu do stratosféry; zdôrazňuje, že modifikácia slnečného žiarenia nerieši hlavnú príčinu zmeny klímy a nie je alternatívou k snahám o zmiernenie zmeny klímy; poukazuje na nedostatok vedeckej istoty o účinkoch a vyjadruje obavy z globálnych rizík a nepriaznivých vplyvov modifikácie slnečného žiarenia na životné prostredie a klimatickú a geopolitickú stabilitu; zdôrazňuje preto, že je nevyhnutný globálny prístup a že žiadna krajina by nemala jednostranne experimentovať s touto technológiou; berie na vedomie, že rezolúcia OSN o globálnej správe a riadení je zablokovaná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali dohodu o nepoužití na medzinárodnej úrovni v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a v prípade neexistencie dôkazov o jej bezpečnosti a úplného globálneho konsenzu o jej prípustnosti;

Zmena klímy a rodová rovnosť

93.  poukazuje na skutočnosť, že zmena klímy ovplyvňuje ľudí rôznymi spôsobmi v závislosti od faktorov, ako sú pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, etnická príslušnosť a chudoba; konštatuje, že následky tohto problému najviac postihujú zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú chudobní, pôvodní obyvatelia, ženy a starší ľudia; verí, že rodová rovnováha a posilnenie postavenia žien a dievčat sú kľúčom k inkluzívnej a spravodlivej transformácii; zdôrazňuje, že je potrebné účinnejšie uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti prostredníctvom všetkých príslušných cieľových hodnôt a cieľov;

94.  vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zvýšili úsilie o začlenenie rodovej rovnosti do svojich revidovaných NDC, ako aj do politík v oblasti klímy a životného prostredia, najmä tých, ktoré sa týkajú zmierňovania, adaptácie a strát a škôd, a aby zvýšili zmysluplné zapojenie skupín žien do ich tvorby a vykonávania; zdôrazňuje, že všetky zmluvné strany vrátane EÚ musia plniť záväzky obsiahnuté v obnovenom akčnom pláne pre rodovú rovnosť, ktorý bol schválený na 25. konferencii zmluvných strán UNFCCC (ďalej len „COP25“); naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úsilie o dosiahnutie cieľov stanovených v treťom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť;

95.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť opatrenia na znižovanie rizika katastrof s ohľadom na rodovú rovnosť, a tým aj implementáciu Sendajského rámca s ohľadom na rodovú rovnosť; vyzýva k ďalšiemu úsiliu o stanovenie priorít a zohľadnenie rodovej rovnosti v rámci pripravenosti na katastrofy, a to najmä prostredníctvom súborov rozčlenených údajov o znižovaní rizika katastrof;

96.  domnieva sa, že je potrebné zvýšiť a umožniť prístup žien k inkluzívnemu financovaniu v oblasti klímy; zdôrazňuje, že rodovo citlivé financovanie opatrení v oblasti klímy je kriticky dôležité pre spravodlivú transformáciu; zdôrazňuje význam rodovo transformačného prístupu pri financovaní opatrení v oblasti klímy; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podávali správy o tom, ako jej príspevky na financovanie opatrení v oblasti klímy reagujú na rodovú rovnosť, a aby zvýšili súdržnosť medzi podporou rodovej rovnosti a klímy prostredníctvom nástrojov vonkajšej činnosti a prostredníctvom EIB, a to aj prostredníctvom posilnenia účasti žien a ženských organizácií na riadení, rozhodovaní a programoch, ktoré podporujú úlohu žien v riadení opatrení v oblasti klímy;

97.  zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien na rozhodovaní v kontexte diplomacie v oblasti klímy vrátane účasti v delegáciách COP a na vedúcich pozíciách na všetkých úrovniach opatrení v oblasti klímy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy tvorili menej ako 34 % rokovacích tímov krajín na konferencii COP27 a že až 90 % delegácií niektorých zmluvných strán tvorili muži; vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa usilovali o rodovú rovnosť vo svojich delegáciách a na všetkých úrovniach rozhodovania a rokovaní o zmene klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby vymenovali národné kontaktné miesto pre rodovú rovnosť a zmenu klímy a zvýšili ich zdroje, odbornú prípravu a podporu, a to aj v EÚ;

Energetická politika

98.  víta všetky iniciatívy na zníženie závislosti EÚ od fosílnych palív; berie na vedomie pokračujúcu prácu EÚ s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok energie;

99.  zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy a extrémne udalosti majú vplyv na naše energetické systémy vrátane výroby vodnej energie, výnosov bioenergie, účinnosti tepelných elektrární a požiadaviek na vykurovanie a chladenie; pripomína potrebu vyvinúť uskutočniteľnejšie možnosti modernizácie energetických systémov, ktoré podporujú odolnosť infraštruktúry, spoľahlivé energetické systémy a efektívne využívanie vody pre súčasné a nové systémy výroby energie;

100.  víta vyššie záväzné ciele EÚ, na ktorých sa dohodli spoluzákonodarcovia v roku 2023 pre obnoviteľné zdroje energie v rámci revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie vo výške 42,5 % a cieľ dosiahnuť 45 %, ako aj cieľ 11,7 % energetickej účinnosti v rámci revidovanej smernice o energetickej efektívnosti;

101.  zdôrazňuje ústrednú úlohu energetickej efektívnosti a diverzifikovaného energetického systému pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo(61); uznáva pokrok dosiahnutý pri budovaní obnoviteľných zdrojov energie a zároveň vyzýva na ďalšie budovanie energeticky účinných opatrení, ako je integrácia odvetví a opätovné využívanie prebytočného tepla; uznáva však, že je dôležité zosúladiť ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita a aby sa dodržala Parížska dohoda; uznáva, že zvýšená ambícia cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 by mala byť zlučiteľná so zvýšením a zavádzaním elektrifikácie, vodíka, e-palív a iných čistých technológií potrebných na zelenú transformáciu;

102.  pripomína, že je potrebné masívne rozšíriť a urýchliť postupy udeľovania povolení pre projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, aby boli čo najviac predvídateľné;

103.  pripomína záväzok Únie dodržiavať zásadu „energetická účinnosť na prvom mieste“, ktorá zohľadňuje nákladovú efektívnosť, účinnosť systému, kapacitu skladovania, flexibilitu na strane dopytu a bezpečnosť dodávok; zdôrazňuje význam začlenenia a uplatňovania tejto zásady vo všetkých príslušných právnych predpisoch a iniciatívach a v prípade potreby aj vo všetkých odvetviach; poukazuje na nevyužitý potenciál energetickej účinnosti v odvetviach, ako je priemysel(62), informačné technológie, doprava a budovy vrátane vykurovania a chladenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene realizovali ambiciózne ciele stanovené v nedávno schválenej revízii smernice o energetickej efektívnosti;

104.  je presvedčený, že na dosiahnutie klimatickej neutrality Únie by mal byť jej energetický systém integrovaný a založený na kaskádovom princípe, ktorý by vychádzal z uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti; pripomína, že na to, aby sa dosiahol účinok, je potrebné, aby rozhodovacie orgány na národnej, regionálnej, miestnej a sektorovej úrovni dôsledne uplatňovali zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti vo všetkých relevantných scenároch pri prijímaní politických, plánovacích a veľkých investičných rozhodnutí; ďalej pripomína, že táto zásada znamená prijatie celostného prístupu, v ktorom sa zohľadňuje celková efektívnosť integrovaného energetického systému, bezpečnosť dodávok a nákladová efektívnosť a podporujú sa najefektívnejšie riešenia týkajúce sa klimatickej neutrality v celom hodnotovom reťazci, a to od výroby energie a sieťovej prepravy po konečnú spotrebu energie, aby sa úspory dosiahli v primárnej aj konečnej energetickej spotrebe; domnieva sa, že pri tomto prístupe by sa malo prihliadať na výkon sústavy a dynamické využívanie energie, pri ktorom sa zdroje na strane dopytu a flexibilita systému považujú za riešenia energetickej efektívnosti;

105.  zdôrazňuje potrebu urýchliť elektrifikáciu dopytu po energii, a to na základe energetického systému založeného na obnoviteľných zdrojoch energie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby trhy s elektrickou energiou integrovali obnoviteľné zdroje energie a zároveň zabezpečili flexibilitu v súvislosti s dopytom a skladovaním energie; vyzýva na vytvorenie trhu s elektrickou energiou, ktorý bude v budúcnosti reagovať na klimatické zmeny a bude pripravený čeliť šokom v cenách energie; víta reformu koncepcie trhu s elektrinou v EÚ s cieľom urýchliť nárast využívania obnoviteľných zdrojov energie a postupné ukončenie používania plynu, zabezpečiť cenovo dostupné účty spotrebiteľov, ktoré sú menej závislé od volatilných cien fosílnych palív, lepšie chrániť spotrebiteľov pred prudkým nárastom cien a potenciálnou manipuláciou s trhom a zabezpečiť, aby bol priemysel EÚ čistý a konkurencieschopnejší;

106.  zdôrazňuje, že všetky politiky v oblasti energetiky by sa mali vykonávať v súlade so zásadou spravodlivej transformácie a v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi; domnieva sa preto, že verejné politiky, silnejšie sociálne partnerstvá a zapojenie občianskej spoločnosti na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ majú zásadný význam pre dosiahnutie klimatickej neutrality v rámci všetkých sektorov spoločnosti spravodlivým, inkluzívnym a sociálne udržateľným spôsobom;

107.  žiada, aby vedúce postavenie Európy v odvetví obnoviteľných zdrojov energie a jeho dodávateľské reťazce boli súčasťou priemyselnej politiky EÚ;

108.  podporuje prebiehajúce práce na revízii smernice o zdaňovaní energie s cieľom zosúladiť daňové politiky s cieľmi v oblasti energetiky a klímy na roky 2030 a 2050 a zároveň posúdiť ich vplyv vrátane vplyvu na spotrebiteľov, energetickú chudobu a chudobu v oblasti dopravy;

109.  zdôrazňuje, že hoci Európa pracuje na splnení svojich ambicióznych cieľov, dosiahnutie globálnych nulových emisií do roku 2050 si vyžiada koordinované globálne opatrenia; zdôrazňuje, že rozvojové krajiny budú na dosiahnutie zelenej transformácie potrebovať medzinárodnú pomoc; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia úzkej cezhraničnej spolupráce a výmeny najlepších postupov s medzinárodnými partnermi v oblasti tvorby politiky a vedy vrátane prenosu technológií s cieľom podporiť energetickú efektívnosť a investície do udržateľných energetických technológií a infraštruktúry; víta skutočnosť, že na konferencii COP27 sa začal nový päťročný program na podporu technologických riešení v oblasti klímy v rozvojových krajinách;

Priemysel, malé a stredné podniky (MSP) a konkurencieschopnosť

110.  domnieva sa, že hospodárska prosperita, sociálna súdržnosť, udržateľný priemyselný rozvoj a politika v oblasti zmeny klímy by sa mali navzájom posilňovať; zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy by sa mal zamerať na zníženie energetickej chudoby a zvýšenie odolnosti a konkurencieschopnosti a poskytovať príležitosti pre priemysel EÚ a MSP, ktoré možno využiť, ak sa zákonodarcovia zaviažu k včasnej, na mieru šitej, solidárnej a primeranej politickej reakcii; považuje za mimoriadne dôležité, aby Únia zabezpečila spravodlivú transformáciu, získala výhodu prvého hráča a išla príkladom, pričom by mala zabezpečiť rovnaké podmienky pre európsky priemysel na celom svete;

111.  zdôrazňuje, že Únia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby si udržala vedúcu pozíciu a globálnu konkurencieschopnosť svojich priemyselných odvetví a MSP pri prechode na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene pokračovať v dekarbonizácii európskeho priemyslu a naďalej podporovať toto úsilie zo strany Únie, najmä pokiaľ ide o primerané riešenia pre MSP; konštatuje, že cieľom navrhovaného aktu o emisne neutrálnom priemysle je zvýšiť európsku výrobnú kapacitu čistých nulových technológií, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality; víta iniciatívy zamerané na strategické hodnotové reťazce; uznáva pozitívne účinky na európsky priemysel, vrátane MSP, vyplývajúce z prijatia včasných stratégií boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že je potrebné uzavrieť vynútiteľné viacstranné a dvojstranné dohody medzi EÚ a jej partnermi; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť presunu výroby a investícií európskeho priemyslu a MSP z dôvodu menej ambicióznych opatrení v oblasti klímy mimo Únie; domnieva sa, že výroba a investície v Európe by posilnili priemyselný hodnotový reťazec a strategickú autonómiu EÚ v nestabilnom globálnom kontexte; uznáva, že zmena klímy ovplyvňuje aj priemyselné odvetvia a odvetvia služieb a spôsobuje občasné narušenie dodávok a prevádzky, najmä v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí; zdôrazňuje, že priemyselné odvetvia musia prijať opatrenia na prispôsobenie sa meniacej sa klíme;

112.  uznáva zásadnú úlohu MSP, najmä mikropodnikov a startupov, pri podpore a dosahovaní zamestnanosti a rastu, ako aj pri vedení digitálnej a zelenej transformácie; pripomína, že MSP sú dôležitou súčasťou európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry a že zákonodarcovia ich musia pri tomto prechode podporovať a stimulovať, najmä zabezpečením prístupu k financovaniu udržateľných technológií, služieb a procesov, zjednodušením administratívnych postupov a poskytnutím rovnakých príležitostí vo verejnom obstarávaní; vyjadruje znepokojenie nad tým, že príležitosti a zraniteľné miesta MSP nie sú dostatočne zohľadnené vo všetkých politikách EÚ týkajúcich sa jednotného trhu, a to aj v rámci podpory digitalizácie a zelenej transformácie;

113.  domnieva sa, že prechod na udržateľné hospodárstvo je potrebné spojiť s udržaním konkurencieschopnosti Európy a vytváraním pracovných miest, ako aj s dodržiavaním sľubu, že sa na nikoho nezabudne; zdôrazňuje, že táto kombinácia má zásadný význam pre úspech Európskej zelenej dohody a že jednotný trh by mal zostať nákladovo efektívny pri prispôsobovaní sa novému a priaznivému regulačnému prostrediu, najmä pre emisne neutrálne odvetvia a udržateľnosť európskeho priemyslu; ďalej zdôrazňuje, že táto kombinácia je zameraná na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030 a 2050 a podporuje transformáciu na klimatickú neutralitu a udržateľné obehové hospodárstvo;

114.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať konkurencieschopné trhy s komoditami a vzácnymi kovmi, ktoré sú nevyhnutné pre zelenú transformáciu; zdôrazňuje, že pretrvávajúca závislosť od niekoľkých dodávateľov bude v rozpore s niektorými súčasnými politickými opatreniami, ako je plán RePowerEU, a s úsilím, ktoré vyvíjajú občania Únie; poukazuje na potrebu zlepšiť obmedzenú kapacitu domáceho zásobovania a spracovania; domnieva sa, že Inovačný fond EÚ by mal podporovať rozširovanie najmodernejších a inovatívnych technológií recyklácie EÚ v oblasti emisne neutrálneho priemyslu a ich dodávateľských reťazcov; konštatuje, že cieľom navrhovaného aktu o kritických surovinách je znížiť závislosť od súčasných dodávateľov a namiesto toho zabezpečiť, aby EÚ mala nepretržitý prístup k bezpečným, diverzifikovaným, cenovo dostupným a udržateľným dodávkam kritických surovín a zároveň chrániť životné prostredie;

115.  zdôrazňuje potrebu kvalifikačných programov na posilnenie pracovnej sily, aby sa uspokojil rastúci dopyt po pracovnej sile v odvetviach energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, renovácie budov a ekologických technologických riešení; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby súčasná a budúca európska pracovná sila získala všetky potrebné zručnosti na riadenie, realizáciu a inováciu ekologického prechodu, najmä v regiónoch, ktoré sú týmto prechodom viac negatívne ovplyvnené;

116.  domnieva sa, že Únia by sa mala zamerať na posilnenie spolupráce v oblasti obchodu, výskumu a výroby emisne neutrálnych technológií s podobne zmýšľajúcimi a spoľahlivými partnermi prostredníctvom dvojstrannej spolupráce a spoločného úsilia o posilnenie multilaterálneho obchodného systému a že Únia by mala podporovať medzinárodnú spoluprácu a partnerstvá na podporu bezpečných, udržateľných a odolných globálnych dodávateľských reťazcov prostredníctvom podpory otvoreného obchodu založeného na pravidlách;

117.  zdôrazňuje že riešenia spočívajúce na technológiách zachytávania a ukladania uhlíka a zachytávania a využívania uhlíka, môžu v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli tieto technológie využívať, zohrávať určitú úlohu pri dekarbonizácii, najmä pri zmierňovaní emisií z procesov v priemysle; zdôrazňuje význam európskeho vedenia v tejto oblasti;

Výskum, inovácie, digitálne technológie a politika v oblasti vesmíru

118.  víta úlohu programu Horizont Európa a jeho prínos ku klimatickej neutralite; zastáva názor, že partnerstvá v rámci programu Horizont Európa vrátane spoločných podnikov posilnia spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom prispieť k dosiahnutiu zelenej transformácie a zároveň zaistiť, aby inovácie boli udržateľné, dostupné, prístupné a cenovo dostupné; zdôrazňuje význam zlepšenia prístupu MSP k výzvam programu Horizont Európa a ich účasti na nich, ako aj lepšej komunikácie s občanmi a ich zapojenia do výsledkov európskych projektov v oblasti výskumu a vývoja a nových technológií vrátane vlajkových projektov, aby sa zvýšila účasť verejnosti a úloha Únie sa stala pre občanov viditeľnejšou;

119.  víta úlohu programu Copernicus a nového znalostného centra EÚ pre pozorovanie Zeme pre monitorovanie krajiny, atmosféry a morského prostredia; zdôrazňuje význam satelitných pozorovacích kapacít na monitorovanie, modelovanie, predpovedanie a podporu tvorby politík v oblasti zmeny klímy;

120.  zdôrazňuje potrebu prilákať viac verejných aj súkromných investícií do výskumu, inovácií a zavádzania nových udržateľných technológií, a to aj v odvetviach náročných na pracovnú silu, do nevyhnutných nových infraštruktúrnych sietí a projektov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody; zdôrazňuje, že budúci výskum a technológie by mali zohľadňovať udržateľnosť a obehovosť; zároveň zdôrazňuje význam základného výskumu, ako aj spolupráce a transdisciplinárnych prístupov vo výskume a inováciách pri riešení výziev v oblasti klímy; ďalej poukazuje na potrebu podpory sociálnych inovácií, ktoré sú nevyhnutné na riešenie neuspokojených spoločenských potrieb a výziev a zároveň na posilnenie postavenia ľudí počas zelenej transformácie;

121.  zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť súdržnosť a konzistentnosť stimulov na podporu inovatívnych technológií na dosiahnutie cieľov do roku 2030 a 2050, riešenie zavádzania už vyspelých technológií, ako aj investície do nových technológií, ktoré je potrebné vyvinúť, aby sa dosiahol cieľ EÚ v klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

122.  zdôrazňuje potrebu dvojakej transformácie, pri ktorej ide ruka v ruke digitálna a zelená transformácia; konštatuje, že digitálna priepasť v Európe je stále veľmi výrazná a medzi členskými štátmi a regiónmi sú značné rozdiely; zdôrazňuje potrebu vytvoriť konkurencieschopné a robustné dátové hospodárstvo, ktoré umožní digitalizáciu na vysokej úrovni vo všetkých oblastiach spoločnosti a hospodárstva udržateľným, energeticky efektívnym, kyberneticky bezpečným a cenovo dostupným spôsobom; zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú môžu digitálne technológie zohrávať pri zelenej transformácii Únie; pripomína, že obnova Únie si vyžaduje vytvorenie stabilného regulačného rámca, ktorý by umožnil pokrok, vrátane trhovo orientovaného pokroku, v oblasti výskumu, inovácie a vývoja udržateľných technológií, ako aj vhodné podmienky na ich financovanie;

123.  zdôrazňuje, že digitalizácia je jedným z kľúčových faktorov integrácie energetického systému, pretože môže umožniť dynamické a prepojené toky energetických nosičov, umožniť prepojenie rôznych trhov a poskytnúť potrebné údaje na zosúladenie ponuky a dopytu; zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií zvýšiť energetickú efektívnosť a tým znížiť celkové emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje potrebu zaistiť bezpečný regulačný rámec s nediskriminačnými a transparentnými postupmi na prístup k energetickým údajom a ich prenos; pripomína, že Komisia odhaduje, že environmentálna stopa informačných a komunikačných technológií (IKT) predstavuje 5 % až 9 % celosvetovej spotreby elektrickej energie a viac ako 2 % celosvetových emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že 47 % emisií uhlíka z digitálnej oblasti je spôsobených spotrebiteľskými zariadeniami, ako sú počítače, smartfóny, tablety a iné pripojené objekty; víta revíziu smernice o energetickej efektívnosti, ktorá bude vyžadovať, aby všetky dátové centrá v EÚ okrem malých centier každoročne zverejňovali okrem iného správu o svojej energetickej hospodárnosti; vyzýva na ďalšie opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy sektora IKT na úrovni dátových centier a spotrebiteľských zariadení; pripomína cieľ, aby dátové centrá boli najneskôr do roku 2030 klimaticky neutrálne a vysoko energeticky účinné, ako sa uvádza v digitálnej stratégii;

124.  pripomína význam príspevku výskumu a vývoja k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode a cieľov Európskej zelenej dohody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a inovácie a celkové zvýšenie rozpočtov EÚ a vnútroštátnych rozpočtov určených na výskum a inovácie v oblasti udržateľných a bezpečných energetických technológií a inovácií; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie podporné technológie a inovatívne riešenia, ktoré prispejú k vytvoreniu integrovaného energetického systému odolného voči zmene klímy, a to aj tam, kde má Európa vedúce postavenie vo svete a domáce hodnotové reťazce; považuje za nevyhnutné, aby kľúčové segmenty hodnotového reťazca obnoviteľných zdrojov energie boli v rámci Únie, a vyzýva na prijatie primeraných opatrení na podporu úlohy európskeho obsahu v dodávateľskom reťazci obnoviteľných zdrojov energie a právnych predpisov;

Zmena klímy a rozvoj

125.  víta plán OSN na stimuláciu cieľov udržateľného rozvoja, ktorého cieľom je riešiť vysoké náklady na zadlženie a rastúce riziko zadlženia; Vyzýva EÚ, aby podporila jej vykonávanie, najmä pokiaľ ide o vytvorenie multilaterálneho mechanizmu na riešenie dlhov pod záštitou OSN, ktorý by riešil vplyv klimatickej krízy, ako aj požiadavky financovania Agendy 2030;

126.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili existujúce záväzky voči rozvojovým krajinám v oblasti poskytovania finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy a aby zachovali vysokú úroveň ambícií v súvislosti s podporou opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny v období pred konferenciou COP28, počas nej a po nej; vyzýva európske inštitúcie, aby uplatňovali integrovaný prístup k cieľom udržateľného rozvoja, ktoré predstavujú univerzálny kompas pre prosperitu ľudí a ochranu planéty; zdôrazňuje, že všeobecná dôvera rozvojových krajín v EÚ ako spoľahlivého a dôveryhodného partnera závisí od toho, do akej miery Únia plní svoje sľuby; konštatuje, že plodná spolupráca medzi EÚ a rozvojovými krajinami v boji proti klimatickým zmenám môže posilniť príťažlivosť Únie ako partnera, čo má v čoraz konkurenčnejšom geopolitickom kontexte zásadný význam;

127.  zdôrazňuje, že diplomacia v oblasti klímy musí ísť ruka v ruke s úplným uplatňovaním zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo znamená, že EÚ musí zabezpečiť súlad medzi svojimi politikami v oblasti rozvoja, obchodu, poľnohospodárstva, rybolovu, energetiky a klímy;

Úloha Európskeho parlamentu na konferencii COP28

128.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť neoddeliteľnou súčasťou delegácie EÚ na konferencii COP28, pretože musí udeliť súhlas s medzinárodnými dohodami a ako jeden zo spoluzákonodarcov EÚ zohráva ústrednú úlohu pri vnútroštátnom vykonávaní Parížskej dohody; očakáva preto, že sa bude môcť zúčastňovať na koordinačných stretnutiach EÚ na konferencii COP28 v Dubaji a že bude mať zaručený prístup ku všetkým prípravným dokumentom; zaväzuje sa konať nezávisle a bez konfliktu záujmov;

o
o   o

129.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám dohovoru, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 149, 28.4.2023, s. 28. (2) Prijaté texty, P9_TA(2023)0250. (3) Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22. (5) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28. (6) Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 18/2023 s názvom „Ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky: Ciele do roku 2020 sa dosiahli, ale je len málo náznakov, že opatrenia na dosiahnutie cieľov do roku 2030 budú úspešné“, 2023. (7) Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie s názvom „World Energy Transitions Outlook 2023: 1.5 °C Pathway“ (Výhľad transformácie svetovej energetiky 2023: cesta k 1.5 °C). (8) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156. (10) Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 105. (11) Global Registry of Fossil Fuel Emissions and Reserves (Globálny register emisií a zásob fosílnych palív). (12) Prijaté texty, P9_TA(2023)0245. (13) Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38. (14) Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom „Európske životné prostredie – stav a perspektíva 2020 – Znalosti potrebné na prechod k udržateľnej Európe“. (15) Ú. v. EÚ C 132, 14.4.2023, s. 106. (16) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25. (17) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 10. (18) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 135. (19) Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 94. (20) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 109. (21) Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 167. (22) Závery Rady zo 17. októbra 2023 o príprave na 28. konferenciu zmluvných strán (COP 28) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Dubaji 30. novembra – 12. decembra 2023). (23) IPCC 6th Assessment Report – Climate Change 2023 (6. hodnotiaca správa IPCC – zmena klímy 2023). (24) Aktualizácia WMO máj 2023. (25) Osobitná správa IPCC o dôsledkoch globálneho otepľovania o 1,5 °C. (26) IEA, Global Methane Tracker 2022 – Methane and climate change (Sledovač celosvetového metánu – Metán a zmena klímy). (27) IPCC 6. hodnotenie Zmena klímy 2023 – súhrnná správa. (28) Správa UNEP zo 6. mája 2021 s názvom Celosvetové hodnotenie metánu: Prínosy a náklady zmierňovania emisií metánu. (29) Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, „World fertilizer trends and outlook to 2022“ (Svetové trendy v oblasti hnojív a výhľady na rok 2022), 2019. (30) Menegat, S. a kol., „Emisie skleníkových plynov z globálnej výroby a používania dusíkatých syntetických hnojív v poľnohospodárstve“, Scientific Reports, 2022. (31) UNFCCC, First report on the determination of the needs of developing country Parties related to implementing the Convention and the Paris Agreement (NDR) (Prvá správa o určení potrieb zmluvných strán z rozvojových krajín v súvislosti s vykonávaním dohovoru a Parížskej dohody (NDR)), 2019. (32) IPCC AR6 WG3, Climate Change 2022 (Zmena klímy 2022), súhrnná správa pre tvorcov politík, 2022. (33) IPBES, The global assessment report on biodiversity and ecosystem services (Globálna hodnotiaca správa o biodiverzite a ekosystémových službách), 2019. (34) Tlačová správa UNEP, „Global assessment reveals huge potential of peatlands as a climate solution“ (Globálne posúdenie odhaľuje veľký potenciál rašelinísk ako riešenia zmeny klímy), 17. november 2022. (35) Tlačová správa OSN: „Historická konferencia OSN je prelomovým momentom pre riešenie globálnej vodnej krízy a zabezpečenie budúcnosti bezpečnej z hľadiska vody“, 23. marec 2023. (36) The United Nations World Water Development Report 2023: partnerships and cooperation for water (Celosvetová správa OSN o vývoji vody v roku 2023: partnerstvá a spolupráca v oblasti vody). (37) Prehľad rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým môže čeliť Európska únia: vydanie z roku 2020. (38) Opatrenia OSN v oblasti klímy, „Oceán – najväčší svetový spojenec v boji proti zmene klímy“. (39) IPCC, Osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme, 2019. (40) Svetové ekonomické fórum, „The New Plastics Economy – Rethinking the future of plastics“ (Nové plastové hospodárstvo - prehodnotenie budúcnosti plastov), január 2016. (41) OECD, Globálny plastový odpad sa do roku 2060 takmer strojnásobí, jún 2022. (42) Inštitút pre európsku environmentálnu politiku a OXFAM, ‘Nerovnosť v oblasti uhlíka v roku 2030’, november 2021. (43) Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD), Správa o najmenej rozvinutých krajinách 2022. (44) Otvorený repozitár znalostí beta, Groundswell časť 2: Opatrenia v oblasti vnútornej migrácie v súvislosti s klímou, 2021. (45) Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus, tlačová správa, „Copernicus: October 2023 – Exceptional temperature anomalies; 2023 virtually certain to be warmest year on record“ (Copernicus: Október 2023 – Výnimočné teplotné anomálie; takmer s určitosťou bude rok 2023 najhorúcejším zaznamenaným rokom), 8. novembra 2023. (46) Allianz, special publication, „Climate risk – Global boiling: Heatwave may have cost 0.6pp of GDP“ (Allianz, osobitná publikácia, Klimatické riziko – Globálne varenie: Horúca vlna môže stáť 0,6 percentuálneho bodu HDP), 4. augusta 2023. (47) EEA, „Economic losses from weather- and climate-related extremes in Europe“ (Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s počasím a klímou v Európe), 6. októbra 2023. (48) OECD, „Climate Finance Provided and Mobilised: Aggregate Trends Updated with 2019 Data“ (Poskytnuté a zmobilizované finančné prostriedky pre zmenu klímy: Agregované trendy aktualizované údajmi z roku 2019), 2019. (49) Správa IEA „Fossil Fuels Consumption Subsidies 2022“ (Dotácie na spotrebu fosílnych palív), február 2023. (50) Tlačová správa Európskej environmentálnej agentúry, „State of nature in Europe: Damaged ecosystems need restoration“ (Stav prírody v Európe: Poškodené ekosystémy treba obnoviť), 9. máj 2023. (51) IPCC, Sixth Assessment Report (Šiesta hodnotiaca správa), 20. marec 2023. (52) Správa EEA s názvom „Water resources across Europe – confronting water stress: an updated assessment“ (Vodné zdroje v Európe – boj proti nedostatku vody: aktualizované posúdenie), október 2021. (53) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1). (54) Biela kniha „The International Maritime Organization’s proposed Arctic heavy fuel oil ban:likely impacts and opportunities for improvement“ (Zákaz ťažkého vykurovacieho oleja v Arktíde navrhovaný Medzinárodnou námornou organizáciou: pravdepodobné vplyvy a možnosti zlepšenia), 2020. (55) Comer, B., a kol., „Black carbon emissions and fuel use in global shipping“ (Emisie čierneho uhlíka a využívanie palív v globálnej lodnej doprave), 2015. (56) Doprava a životné prostredie, „Private jets: can the super-rich supercharge zero-emission aviation?“ (Súkromné lietadlá: môžu veľmi bohatí doplácať na letectvo s nulovými emisiami?), apríl 2021. (57) Informácia agentúry EEA, „Progress and prospects for decarbonisation in the agriculture sector and beyond“, (Pokrok a vyhliadky na dekarbonizáciu v sektore poľnohospodárstva a mimo neho)2022. (58) UNDP, „Gender and Climate Change – Overview of linkages between gender and climate change“ (Rodová rovnosť a zmena klímy – prehľad prepojení medzi rodovou rovnosťou a zmenou klímy), 2016. (59) Stredomorskí experti na zmenu klímy a životného prostredia, „Risks associated to climate and environmental changes in the Mediterranean region“ (Riziká spojené so zmenou klímy a zmenami životného prostredia v stredomorskom regióne), 2019. (60) WWF Mediterranean Marine Initiative, „The Climate Change Effect in the Mediterranean – Six stories from an Overheating Sea“ (Vplyv zmeny klímy v Stredozemnom mori – šesť príbehov z prehrievajúceho sa mora), Rím, Taliansko, 2021. (61) IPCC 2023 – Synthesis report AR6 (IPCC 2023 - Súhrnná správa AR6). (62) Odhaduje sa, že ekonomický potenciál zníženia konečnej spotreby energie v priemysle do roku 2030 v porovnaní so súčasným stavom je 23,5 %.