Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov(1) (smernica o výplate úrokov a licenčných poplatkov),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch(2) (smernica o materských a dcérskych spoločnostiach),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu(3) (smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam I alebo smernica ATAD I), a na smernicu Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami(4) (smernica ATAD II),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS(5) (smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní alebo DAC 1), smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(6) (DAC 2), smernicu Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(7) (DAC 3), smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(8) (DAC 4), smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám v rámci boja proti praniu špinavých peňazí(9) (DAC 5), smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu(10) (DAC 6), a smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní(11) (DAC 7),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia daňových sporov v Európskej únii(12) (smernica EÚ o urovnávaní sporov),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2021/2101/EÚ z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami(13) (verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii(14) (smernica o druhom pilieri),

–  so zreteľom na návrhy Komisie, ktoré sa majú prijať, najmä o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0685), spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0683) a balíku v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva (COM(2018)0147 a COM(2018)0148), ako aj na pozície Európskeho parlamentu k týmto návrhom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 s názvom Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (COM(2021)0251),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. decembra 2021 s názvom Nová generácia vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ(16),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín v Únii (COM(2021)0823), ktorý Komisia predložila 22. decembra 2021, ako aj na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2023 s názvom Upravený balík pre novú generáciu vlastných zdrojov(18),

–  so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti zo 6. decembra 2022,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z januára 2022 s názvom Tax compliance costs for SMEs – An update and a complement: final report (Náklady MSP na dodržiavanie daňových predpisov – aktualizácia a doplnenie: záverečná správa),

–  so zreteľom na správu o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy(19),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o stanovení pravidiel týkajúcich sa úľavy na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu a obmedzenia odpočítateľnosti úrokov na účely dane z príjmov právnických osôb (COM(2022)0216), ktorý Komisia predložila 11. mája 2022,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie,

–  so zreteľom na výzvu Komisie z 13. októbra 2022 na predloženie dôkazov na posúdenie vplyvu návrhu smernice Rady s názvom Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT);

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o prípravách na zasadnutie Európskej rady 20. – 21. októbra 2022, ktorý predniesla na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 19. októbra 2022,

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie, ktorý predniesla na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v septembri 2022,

–  so zreteľom na správy Komisie o jednotlivých krajinách za rok 2023 v rámci európskeho semestra,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2023 s názvom Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 (COM(2023)0168),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o zdaňovaní za rok 2023(20),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. marca 2023,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík(21) (vrátane reformy skupiny pre kódex správania),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2022 o vplyve vnútroštátnych daňových reforiem na hospodárstvo EÚ(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o spravodlivom a jednoduchom zdaňovaní na podporu stratégie obnovy (nadviazanie EP na júlový akčný plán Komisie a jej 25 iniciatív v oblasti DPH, zdaňovania podnikov a fyzických osôb)(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 o európskom rámci pre zrážkovú daň(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2022 s názvom Vplyv nových technológií na zdaňovanie: kryptomeny a blockchain(25),

–  so zreteľom na akčný plán Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 19. júla 2013 na zabránenie narúšaniu základu dane a presune zisku (BEPS),

–  so zreteľom na štúdie Komisie na tému „ukazovatele agresívneho daňového plánovania“(26),

–  so zreteľom na záverečné správy OECD/G20 o BEPS z októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS z 8. októbra 2021 s názvom Dvojpilierové riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ku ktorému sa k 16. decembru 2022 pripojilo a ktorý schválilo 138 zo 141 členov,

–  so zreteľom na správy o koncepcii prvého a druhého piliera, ktoré prijal inkluzívny rámec OECD/G20 14. októbra 2020, a na výsledky hospodárskej analýzy a posúdenia vplyvu OECD z 12. októbra 2020 s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie – posúdenie hospodárskeho vplyvu,

–  so zreteľom na vzorové pravidlá druhého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS z 20. decembra 2021 pre vnútroštátne uplatňovanie globálnej minimálnej dane vo výške 15 %,

–  so zreteľom na vyhlásenie inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) s názvom Dvojpilierové riešenie daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ku ktorému sa k 4. novembru 2021 pripojilo a s ktorým súhlasilo 137 zo 141 členov,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 19. júna 2023 na smernicu Rady o rýchlejšej a bezpečnejšej úľave pri nadmerných zrážkových daniach (COM(2023)0324),

–  so zreteľom na zákon Spojených štátov 117 – 169 zo 16. augusta 2022, známy ako zákon o znížení inflácie,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0359/2023),

A.  keďže členské štáty môžu rozhodovať o svojich hospodárskych politikách, najmä o vlastných daňových politikách, čo im zaručujú zmluvy EÚ, najmä pravidlo jednomyseľnosti, ktoré je v nich zakotvené; keďže dobre fungujúci daňový systém je v záujme členských štátov, aby sa zabezpečil riadny výber daní; keďže hoci daňová politika je vo veľkej miere v kompetencii členských štátov, jednotný trh si vyžaduje, aby členské štáty pri stanovovaní daňovej politiky spolupracovali medzi sebou a na úrovni EÚ a postupovali koordinovane s cieľom prehĺbiť integráciu jednotného trhu a vyhnúť sa hospodárskym deformáciám a škodlivej daňovej konkurencii;

B.  keďže daňová politika je podľa zmlúv v kompetencii jednotlivých členských štátov a daňová suverenita je základný princíp právneho poriadku EÚ; keďže jednomyseľnosť stanovená v zmluvách musí byť vyvážená veľmi vysokou mierou zodpovednosti zo strany členských štátov a musí byť v súlade so zásadou lojálnej spolupráce založenej na článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; keďže tento rámec primárneho práva umožňuje vysokú úroveň legislatívnej koordinácie a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ; keďže takáto koordinácia a spolupráca je potrebná na zachovanie integrity jednotného trhu a spravodlivej a transparentnej daňovej súťaže;

C.  keďže pojem spravodlivý a efektívny daňový systém neznamená nevyhnutne vyššiu celkovú úroveň zdanenia;

D.  keďže európski občania sa snažia vyjsť s peniazmi a okrem domácností s nízkymi príjmami je čoraz viac postihnutá aj stredná trieda a mnohé obchodné spoločnosti čelia rôznym výzvam; keďže iné obchodné spoločnosti, najmä v odvetví energetiky, dosiahli neočakávané zisky;

E.  keďže k 4. novembru 2021 sa 137 zo 141 členov inkluzívneho rámca OECD/G20 pre BEPS vrátane všetkých členských štátov EÚ dohodlo na reforme medzinárodného daňového systému prostredníctvom dvojpilierového riešenia s cieľom riešiť výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva vrátane zavedenia mnohostranne dohodnutých obmedzení presunu ziskov;

F.  keďže MSP predstavujú v súčasnosti takmer všetky podniky nefinančného podnikateľského sektora Európskej únie (EÚ-27+1) (99,8 %), dve tretiny celkovej zamestnanosti v EÚ-28 (66,6 %) a o niečo menej ako tri pätiny (56,8 %) pridanej hodnoty vytvorenej v nefinančnom podnikateľskom sektore, ako sa uvádza v správe Komisie o nákladoch MSP na dodržiavanie daňových predpisov: aktualizácia a doplnenie z januára 2022;

G.  keďže na základe akčného plánu BEPS sa podarilo dosiahnuť konsenzus v inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti BEPS, v ktorom je združených viac ako 139 krajín a jurisdikcií, v mnohých otázkach týkajúcich sa boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu;

H.  keďže agresívne daňové plánovanie môže mať vplyv na to, či daňovníci dodržiavajú daňové predpisy, a na konkurencieschopnosť spoločností a stabilitu daňových príjmov; keďže agresívne daňové plánovanie a škodlivá daňová konkurencia môžu mať negatívny vplyv na fungovanie jednotného trhu;

I.  keďže EÚ išla príkladom pri transpozícii medzinárodných dohôd do smerníc, ktoré zlepšujú koordináciu a boj EÚ proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu; keďže členské štáty preukázali pri riešení akčného plánu OECD v oblasti BEPS určitú mieru rozmanitosti;

J.  keďže skupina pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov naďalej plnila svoju úlohu, a to identifikovať a obmedziť škodlivé daňové opatrenia členských štátov; keďže ministri financií sa 8. novembra 2022 dohodli na posilnení kódexu správania; keďže sa zdá, že niektoré spoločnosti sa prispôsobujú novým daňovým pravidlám a pravdepodobne uplatňujú systémy agresívneho daňového plánovania; keďže krajiny OECD/G20 schválili konečný balík BEPS na reformu medzinárodného daňového systému na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v roku 2015;

K.  keďže priemerná celková sadzba dane z príjmov právnických osôb v krajinách EÚ sa zmenila, a to z 35 % v roku 1995 na 21,2 % v roku 2023;

L.  keďže k júnu 2023 sa 143 jurisdikcií vrátane všetkých členských štátov EÚ dohodlo na reforme medzinárodného daňového systému v podobe dvojpilierového riešenia;

M.  keďže v právne záväznej medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 je stanovené vykonávanie plánu nových zdrojov; keďže nové vlastné zdroje, ktoré Komisia navrhla v decembri 2021, sú určené na pokrytie časti splácania nástroja Next Generation EU; keďže v júni 2023 Komisia navrhla vlastný zdroj spojený s podnikovým sektorom;

N.  keďže roztrieštenosť, zložitosť a nedostatočná digitalizácia daňovej politiky prispievajú k vytváraniu rôznych prekážok pre podniky vrátane pracovníkov MSP, samostatne zárobkovo činných osôb a občanov v rámci jednotného trhu, ako je právna neistota, byrokracia, riziko dvojitého zdanenia a ťažkosti pri žiadaní o vrátenie dane; keďže tieto prekážky odrádzajú od cezhraničnej hospodárskej činnosti na jednotnom trhu; keďže prekonanie týchto prekážok si vyžaduje mnohostrannú spoluprácu medzi členskými štátmi a urýchlené zavedenie digitálnych riešení členskými štátmi, ktoré zjednodušujú a znižujú náklady podnikov na dodržiavanie daňových predpisov; keďže fragmentácia politiky vytvára aj riziká pre daňové orgány, ako je dvojité nezdanenie a možnosti arbitráže (daňové plánovanie); keďže niektoré členské štáty vytvorili systémy, ktoré by viedli k nižšiemu zdaňovaniu, než je vnútroštátna nominálna sadzba, a mohli by viesť ku konkurenčnej nevýhode MSP;

O.  keďže členské štáty naďalej prichádzajú o daňové príjmy v dôsledku škodlivých daňových praktík a odhady straty príjmov v dôsledku škodlivých daňových praktík sa pohybujú od 36 – 37 miliárd EUR do 160 – 190 miliárd EUR ročne; keďže fragmentáciou politík sa môžu zvýšiť náklady daňových orgánov na presadzovanie predpisov;

P.  keďže solidárny príspevok sa vzťahoval na neočakávané zisky niektorých spoločností z odvetvia energetiky;

Q.  keďže v rámci sociálneho trhového hospodárstva EÚ by primerané daňové úrovne, ako aj jednoduché a jasné daňové zákony nemali narúšať rozhodovanie hospodárskych subjektov; keďže riadne daňové politiky by mali podporovať vytváranie pracovných miest a hospodársky rast a zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov;

R.  keďže takúto fragmentáciu daňovej politiky treba zmierniť zvýšenou koordináciou a spoluprácou a jasným záväzkom členských štátov rýchlo a kompetentne transponovať smernice v oblasti zdaňovania;

S.  keďže väčšina systémov zdaňovania právnických osôb v EÚ umožňuje veľkorysé daňové odpočty z úrokových platieb(27); keďže náklady na kapitálové financovanie, ktoré zahŕňajú vyplácanie dividend, nemožno odpočítať podobným spôsobom; keďže podniky, ktoré sú odkázané na kapitálové financovanie, najmä ak ide o mladé a malé podniky so slabým prístupom k úverom, sú postihnuté štrukturálnou nevýhodou; keďže toto zvýhodňovanie vytvára problematické stimuly k nadmernému zadlžovaniu; keďže úľavy spojené s vlastným imaním podnikov môžu mať vplyv na daňové príjmy členských štátov a treba ich navrhovať starostlivo;

T.  keďže súkromné spoločnosti, a to aj MSP, zohrávajú v spoločnosti zásadnú úlohu, pretože sú hlavným zdrojom zamestnanosti; keďže tieto organizácie prostredníctvom svojej podnikateľskej činnosti vytvárajú pracovné príležitosti pre milióny ľudí, čo následne podporuje hospodársky a sociálny rozvoj komunít, v ktorých pôsobia; keďže tým, že sa posilňuje hospodárska súťaž a inovácie, súkromné podniky podporujú efektívnosť prideľovania zdrojov, čo vedie k zvýšeniu produktivity a hospodárskeho rastu; keďže súkromná podnikateľská činnosť prináša štátu aj daňové príjmy, ktoré sa môžu použiť na financovanie základných verejných služieb; keďže súkromné podniky, ktoré sú hlavným zdrojom zamestnanosti, zohrávajú zásadnú úlohu v hospodárskom a sociálnom rozvoji spoločnosti, podporujú pokrok a zlepšujú kvalitu života ľudí;

U.  keďže Komisia predložila návrh jednotného súboru daňových pravidiel pre podnikanie v Európe s názvom Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT);

V.  keďže legislatívny podnet Komisie v oblasti zdaňovania by mal sledovať jasné priority spojené s bojom proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, podporou administratívneho zjednodušenia, znižovania byrokracie a zmierňovania nákladov na dodržiavanie predpisov, najmä pokiaľ ide o MSP;

1.  pripomína, že hoci daňová politika zostáva v kompetencii členských štátov, jednotný trh vyžaduje, aby sa dosiahla určitá miera spolupráce a harmonizácie v oblasti daní a aby sa zdokonaľovali a vyvíjali; okrem toho konštatuje, že spoločný prístup k daňovým politikám má zásadný význam pri riešení škodlivej daňovej konkurencie a presunu ziskov, v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; pripomína, že takáto spolupráca si vyžaduje vzájomnú dôveru a dobrú vôľu všetkých členských štátov;

2.   vyzýva Komisiu a Radu, aby pomohli spoločnostiam zlepšiť investičné prostredie a zabezpečili, že zdaňovanie právnických osôb sa bude ľahšie dodržiavať, že bude udržateľnejšie a orientované na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy;

3.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ nesú plnú zodpovednosť za riadny výber daní a majú právo rozhodovať o svojich vlastných daňových systémoch, pričom musia dodržiavať jednotný trh a daňové práva iných členských štátov; zdôrazňuje, že dobre fungujúce daňové systémy a vnútroštátne daňové správy zohrávajú kľúčovú úlohu pri výbere daní a že udržateľné daňové príjmy do verejných rozpočtov členských štátov sú dôležité;

4.  berie na vedomie balík opatrení na zjednodušenie zdaňovania pre MSP a BEFIT, ktorý predložila Komisia; berie na vedomie závery Európskej rady z 23. marca 2023, v ktorých sa vyzýva na zjednodušenie všeobecného regulačného prostredia a zníženie administratívnej záťaže, a oznámenie Komisie zo 16. marca 2023, v ktorom sa zdôrazňuje, že daňový rámec EÚ je kľúčom k podpore rastu a súkromných investícií, najmä odstránením daňových prekážok cezhraničných investícií, a že úlohou EÚ v daňových politikách je riešiť deformácie, zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zabrániť jeho fragmentácii; zdôrazňuje, že je potrebné prijať riešenia na úrovni EÚ, ktoré budú dobre navrhnuté, zohľadňovať existujúce systémy v členských štátoch a nebudú predstavovať ďalšie zaťaženie pre podniky, najmä pre MSP, ktoré by bolo neprimerané a zbytočné;

5.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu(28) a daňovým únikom a zároveň podporovať fiškálnu spravodlivosť, transparentnosť a istotu; zdôrazňuje, že riešenie daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania prinesie dodatočné daňové príjmy, ktoré pomôžu vládam jednotlivých štátov udržať dane na úrovniach, ktoré podporujú udržateľný hospodársky rast a daňovú príťažlivosť a konkurencieschopnosť EÚ;

6.  vyzýva Komisiu, aby pripomenula členským štátom vykonávanie odporúčaní v kontexte európskeho semestra a hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním;

7.  uznáva predchádzajúce opatrenia EÚ proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu v súlade s medzinárodným vývojom na úrovni OECD/G20; berie na vedomie mnohé smernice v oblasti daní od roku 2011, ktoré viedli k spravodlivejšiemu, jednoduchšiemu a účinnejšiemu zdaňovaniu právnických osôb v EÚ a k vyššiemu počtu povinností spoločností v rámci EÚ v oblasti dodržiavania daňových predpisov(29); konštatuje, že prínosy uvedených smerníc by mali prevýšiť ich náklady a že povinnosti spoločností v rámci EÚ, najmä MSP, v oblasti dodržiavania daňových predpisov a príslušné náklady by nemali byť neprimerané; konštatuje však aj, že smernice, ktoré boli v Rade zablokované, ako napríklad daň z finančných transakcií alebo návrhy spoločného základu dane z príjmov právnických osôb právnických osôb a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Európsky parlament prijal v roku 2018 spoločnú pozíciu k smernici o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb(30);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v niektorých prípadoch vykonávajú a uplatňujú daňové smernice rozdielne, čo môže oslabiť riadne fungovanie jednotného trhu a viesť k nesúladu v základoch dane, väčšej byrokracii a vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že daňové smernice sa budú transponovať v plnom rozsahu a budú v súlade so zámermi stanovenými v smernici; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že vnútroštátne daňové systémy, daňové správy a vo všeobecnosti rozdiely v širšej verejnej správe v jednotlivých krajinách majú vplyv na záťaž súvisiacu s dodržiavaním predpisov, najmä na MSP, pretože sa musia vyrovnať až s 27 rôznymi daňovými systémami, ako poznamenala Komisia v januári 2022; vyzýva Komisiu, aby vydala konzistentné, spravodlivé a jasné odporúčania týkajúce sa transpozície smerníc v jednotlivých členských štátoch, ako aj ich účinného presadzovania; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby čo najlepšie využili existujúce fóra EÚ na zabezpečenie súdržného uplatňovania daňových právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;

9.  zdôrazňuje, že daňové prostredie, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie právnických osôb, ovplyvňuje investičné rozhodnutia, a preto je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú tvorbu pracovných miest, udržateľný hospodársky rast a konkurencieschopnosť;

Zníženie zaťaženia spoločností z EÚ, najmä MSP, spojeného s dodržiavaním predpisov

10.  konštatuje, že predpokladané náklady veľkých nadnárodných podnikov na dodržiavanie daňových predpisov dosahujú podľa Komisie približne 2 % zo zaplatenej dane, zatiaľ čo v prípade MSP je to podľa odhadov približne 30 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty vytvorili daňové systémy, ktoré umožňujú rozdiely medzi nadnárodnými podnikmi a MSP, čím sa MSP dostávajú do konkurenčnej nevýhody; pripomína, že MSP sú hlavným hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných príležitostí; vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla daňové politiky tak, aby sa menším podnikom uľahčilo ich vykonávanie, aby sa znížili náklady, ktoré znášajú, a ich administratívne povinnosti vyplývajúce z daňových právnych predpisov;

11.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala celoúniovú štúdiu o úrovni nákladov na dodržiavanie daňových predpisov v jednotlivých krajinách a celkové hodnotenie stanoveného scenára; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na takéto hodnotenie vyvinula iniciatívu na riešenie vysokých nákladov na dodržiavanie predpisov a posilnila spoluprácu s cieľom znížiť administratívne zaťaženie;

12.  konštatuje, že na jednotnom trhu sú cezhraničné činnosti pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb naďalej administratívne zložité z hľadiska daní a sociálneho zabezpečenia; ďalej poznamenáva, že rozšírenie práce na diaľku tento problém ešte zhoršilo;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila celkové hodnotenie predchádzajúcich opatrení prijatých v oblasti zdaňovania právnických osôb od roku 2011 a aby uverejnila dôkladné posúdenie vplyvu najlepších možností na zníženie administratívnej záťaže podnikov, najmä MSP, s cieľom zmapovať všetky rozdiely v transpozícii v EÚ a určiť oblasti, kde je potrebné zjednodušenie, a zabezpečiť, aby podniky, ktoré sú už teraz pod tlakom, mali primeraný časový rámec na vykonávanie politík; zdôrazňuje požiadavku Európskej rady z 22. marca 2023, aby Komisia vykonala kontroly konkurencieschopnosti v prípade nových legislatívnych návrhov vrátane návrhov týkajúcich sa zdaňovania, a zdôrazňuje, že predloženie akéhokoľvek nového návrhu by v prípade potreby malo prispieť k hladkému fungovaniu, integrite a rovnakým podmienkam jednotného trhu a nevytvárať neprimerané zaťaženie spoločností; vyzýva Komisiu, aby v nových legislatívnych návrhoch týkajúcich sa zdaňovania zohľadnila aj zlučiteľnosť s riešeniami (a to aj digitálnymi), ktoré už boli zavedené v jednotlivých členských štátoch a ktoré prispievajú k zníženiu zaťaženia podnikov;

14.  berie na vedomie výsledok Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022 a návrhy na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a ďalšie prehĺbenie jednotného trhu s cieľom dosiahnuť určitú úroveň harmonizácie a koordinácie daňových politík v členských štátoch, aby sa zabránilo daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zároveň podporil hospodársky úspech spoločností; očakáva návrh na zavedenie štandardnej kontroly konkurencieschopnosti v právnych predpisoch EÚ, ktorý oznámila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen 19. októbra 2022; poukazuje na to, že pri tvorbe nových daňových predpisov treba brať do úvahy zachovanie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ; očakáva, že konkurencieschopnosť by mala plne rešpektovať existujúce pracovné a sociálne normy EÚ;

15.  víta plán REPowerEU a jeho priority a vyzýva členské štáty, aby zvážili začlenenie daňových opatrení do svojich upravených plánov obnovy a odolnosti s cieľom urýchliť čerpanie finančných prostriedkov, dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť a pomôcť MSP, spoločnostiam a priemyselnému sektoru pri dosahovaní cieľov tohto programu, ako navrhuje Komisia;

16.  berie na vedomie obnovenú diskusiu o daňových stimuloch v nadväznosti na prijatie vzorových pravidiel druhého piliera, ktoré zaručujú minimálnu úroveň efektívneho zdanenia príjmov právnických osôb na úrovni 15 %, a v reakcii na prijatie zákona USA o znížení inflácie; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala experimentovanie so zápočtami dane, najmä v revidovanom rámci štátnej pomoci EÚ; konštatuje však, že všetky rozhodnutia by sa mali prijímať koordinovane, aby sa zachovalo fungovanie jednotného trhu, v súlade s právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže a tak, aby sa predišlo medzinárodnej súťaži v oblasti subvencií; zdôrazňuje, že cieľom daňových stimulov by malo byť prilákanie skutočných investícií, pričom by sa mali zohľadniť obavy týkajúce sa starnúcej spoločnosti, dôstojných pracovných a sociálnych noriem a zelenej a digitálnej transformácie;

17.  konštatuje, že členské štáty môžu zvážiť, že sa budú aktívne venovať politikám úplného účtovania kapitálových investícií a zabezpečia, že ustanovenia o kapitálových úľavách budú trvalé, aby sa zlepšili skutočné investície, najmä investície do výskumu a vývoja, a splnili klimatické ciele, a podporila konkurencieschopnosť Európy; domnieva sa, že úplné účtovanie kapitálových investícií si vyžaduje koordinované vykonávanie, starostlivý návrh a značnú administratívnu starostlivosť, aby sa predišlo tomu, že sa stane nástrojom neoprávnených daňových subvencií alebo zneužívania daňového systému; domnieva sa preto, že takéto politiky by mali byť spojené s pravidelným monitorovaním a analýzami vedľajších účinkov;

18.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na vysokú mieru inflácie zmiernili zaťaženie spoločností, najmä MSP, napríklad prostredníctvom dočasných daňových opatrení na zmiernenie zvýšenia nákladov na energiu a aby využívali dodatočné príjmy pochádzajúce z vyšších cien energií na poskytovanie priamej a cielenej pomoci najzraniteľnejším občanom a strednej triede a zmiernenie zaťaženia občanov a spoločností, najmä MSP, ktoré boli vážne zasiahnuté krízou;

Dohoda o dvojpilierovom riešení

19.  víta skutočnosť, že v inkluzívnom rámci OECD/G20 bolo dohodnuté riešenie založené na dvoch pilieroch týkajúce sa rozdelenia práva zdaňovať a uplatňovania minimálnej efektívnej sadzby dane vo výške 15 % zo svetového zisku nadnárodných spoločností a že bola prijatá smernica o druhom pilieri, ktorou sa medzinárodná dohoda implementuje do práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o úspešnosti procesu ratifikácie dohody o pilieri 2 v krajinách mimo EÚ;

20.  konštatuje, že okrem riešenia problémov súvisiacich s nestálym podnikateľským prostredím a rastúcim počtom daňových smerníc EÚ spoločnosti zameriavajú svoje finančné a ľudské zdroje na uplatňovanie pravidiel druhého piliera a dodržiavanie ďalších usmernení OECD a ďalších výkladov jednotlivými členskými štátmi; berie na vedomie balík opatrení na zjednodušenie zdaňovania pre MSP a BEFIT a transferového oceňovania, ktorý predložila Komisia 12. septembra 2023; so záujmom očakáva začatie rokovaní o rôznych spisoch a posúdenie účinnosti a vplyvu pravidiel druhého piliera, najmä v kontexte očakávaných cieľov, analýzy nákladov a prínosov, boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, škodlivej daňovej konkurencie a vyšších daňových príjmov;

21.   konštatuje, že pravidlá prvého a druhého piliera sa vzťahujú len na nadnárodné spoločnosti s obratom nad prahovou hodnotou 20 miliárd EUR a ziskovosťou nad 10 %, resp. 750 miliónov EUR; konštatuje, že väčšina spoločností, najmä MSP, je preto vyňatá z tejto dohody; berie na vedomie úsilie Komisie vybudovať BEFIT na základe medzinárodnej dohody o druhom pilieri a smernice EÚ o druhom pilieri;

22.  chápe, že dohoda G20/OECD – IR bola koncipovaná ako balík s cieľom dosiahnuť, aby oba piliere platili súčasne; berie na vedomie vyhlásenie OECD/F20 – IR o výstupe z 11. júla 2023 o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pilier jeden a pilier dva majú odlišné harmonogramy; náležite berie na vedomie medzinárodný scenár transpozície smerníc prvého a druhého piliera;

23.  berie na vedomie nedávnu reformu skupiny pre kódex správania zameranú na rozšírenie jej rozsahu pôsobnosti v roku 2022; vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, aby predložili posúdenie minulých reforiem; pripomína svoju pozíciu zo 7. októbra 2021, aby sa do posudzovania zahrnuli daňové opatrenia vedúce k nízkym úrovniam zdaňovania v súlade s druhým pilierom;

24.  berie na vedomie, že Komisia zvažuje potenciálne zavedenie nového vlastného zdroja založeného na rámci BEFIT po jeho prijatí v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (medziinštitucionálna dohoda)(31); pripomína, že Komisia sa zaviazala, že predloží návrh digitálnej dane, ak sa vykonávanie prvého piliera oneskorí nad rámec súčasného funkčného obdobia; berie na vedomie, že Komisia zopakovala svoje uznanie, že BEFIT je relevantný aj z hľadiska vlastných zdrojov;

25.  pripomína, že Európsky parlament už niekoľkokrát, aj v nedávno prijatom uznesení o vlastných zdrojoch: nový začiatok pre financie EÚ, nový začiatok pre Európu(32), vyjadril podporu novým vlastným zdrojom spojeným so zdaňovaním právnických osôb, ako sú spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), daň z digitálnych služieb a najnovšie vlastný zdroj založený na prvom pilieri v kontexte inkluzívneho rámca OECD pre boj proti BEPS; okrem toho pripomína svoju výzvu na zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) v celej Únii a na vyhodnotenie ďalších možností v podobe spotrebnej dane zo spätného výkupu podnikových akcií, ako sa navrhuje v zákone USA o znížení inflácie, a spoločného a štandardizovaného rámca zrážkovej dane;

26.  zdôrazňuje, že dobre navrhnuté nové vlastné zdroje založené na daniach z príjmov právnických osôb musia byť plne zlučiteľné s cieľom zjednodušeného daňového režimu a môžu podporiť fiškálnu spravodlivosť; vyzýva Komisiu, aby identifikovala synergie medzi modernizáciou daňových pravidiel a potenciálnymi vlastnými zdrojmi založenými na daniach;

27.  berie na vedomie návrh Komisie na prechodný vlastný zdroj založený na štatistike spojený s podnikovým sektorom, ktorý by sa mohol uplatňovať až do možného vytvorenia vlastného zdroja spojeného s BEFIT; domnieva sa, že takýto logicky koncipovaný vlastný zdroj by mal motivovať členské štáty k tomu, aby urýchlili rokovania o BEFIT;

28.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby prijali nové vlastné zdroje určené na pokrytie splácania nákladov na prijaté úvery a pôžičky v rámci NextGenerationEU (NGEU) a aby čo najskôr dostatočne financovali svoje politiky a priority;

K lepšie koordinovanému a zjednodušenému režimu dane z príjmov právnických osôb (BEFIT)

29.  berie na vedomie, že BEFIT a balík opatrení na pomoc MSP v oblasti zdaňovania sa navzájom dopĺňajú a sú zamerané na zlepšenie zjednodušenia pre podniky; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré pomôžu všetkým členským štátom zaviesť zjednodušený, účinný a konkurencieschopný daňový systém s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre spoločnosti, najmä MSP; uznáva, že zjednodušenie postupov vrátenia dane, odpočtov a súdnych sporov je ďalším riešením, ako znížiť administratívnu záťaž, najmä pre MSP; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie z júna 2023 týkajúci sa rýchlejšej a bezpečnejšej úľavy pri nadmerných zrážkových daniach (FASTER), ktorého cieľom je podporiť cezhraničné investície a pomôcť predchádzať zneužívaniu daní prostredníctvom reformy postupov zrážkovej dane, a vyzýva na jeho urýchlené prijatie a vykonávanie;

30.  konštatuje, že od roku 1997 je kódex správania pri zdaňovaní podnikov hlavným nástrojom EÚ na predchádzanie škodlivej daňovej konkurencii medzi spoločnosťami; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v tomto rámci prehodnotiť, zmeniť alebo zrušiť svoje existujúce daňové opatrenia, ktoré predstavujú škodlivú daňovú súťaž, a v budúcnosti nezavádzať takéto nové opatrenia; v tejto súvislosti víta závery Rady z 8. novembra 2022 o reforme kódexu správania pri zdaňovaní podnikov, pokiaľ ide o rozsah daňových opatrení, ktoré sa kontrolujú pri skúmaní škodlivých daňových praktík v EÚ; vyzýva skupinu pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, aby naplno využila svoj zrevidovaný mandát;

31.  vyzýva Radu, aby bezodkladne pokračovala v rokovaniach o návrhu UNSHELL; pripomína pôvodný zámer Komisie a pozíciu Európskeho parlamentu zo 17. januára 2023(33);

32.  so záujmom očakáva očakávané účinky iniciatív BEFIT a HOT na zníženie zložitosti právneho rámca pre systémy dane z príjmov právnických osôb, čím sa má pomôcť prilákať priame zahraničné investície, zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ, a tak znížiť riziko premiestnenia spoločností do tretích krajín; berie na vedomie oznámenie Komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, v ktorom sa uvádza, že „neexistencia spoločného systému dane z príjmov právnických osôb na jednotnom trhu predstavuje prekážku pre konkurencieschopnosť... , a to vytvára konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s trhmi tretích krajín“; pripomína, že jednoduchší rámec zároveň znižuje možnosti agresívneho daňového plánovania;

33.  berie na vedomie návrh Komisie BEFIT, ktorého cieľom je navrhnúť nový a jednotný súbor pravidiel EÚ v oblasti dane z príjmov právnických osôb a spoločný základ dane na zdaňovanie príjmov pre podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nový návrh poskytne spoločnostiam jasnosť a predvídateľnosť a uľahčí cezhraničnú hospodársku činnosť; zdôrazňuje, že každý takýto návrh musí zohľadniť dosiahnuté dohody alebo prebiehajúce diskusie na celosvetovej úrovni, a tak chrániť záujmy EÚ; opakuje, že dohody o rámcoch dane z príjmov právnických osôb sú najúčinnejšie, ak sa dosiahnu na celosvetovej úrovni;

34.  chápe, že iniciatíva BEFIT predstavuje príležitosť riešiť náklady spojené s dodržiavaním daňových predpisov a znižovať administratívnu záťaž a zároveň prispievať k minimalizácii agresívneho daňového plánovania a podpore rovnakých podmienok pre MSP; domnieva sa, že odstránenie medzier, ktoré umožňujú daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a podvody, by malo byť predmetom legislatívnych iniciatív v oblasti daní; konštatuje, že si to vyžaduje nepretržitú prácu na rámci dane z príjmov právnických osôb, aby sa v tejto súvislosti vykonali úpravy;

35.  pripomína, že sa domnieva, že iniciatíva BEFIT by sa mala opierať o politický proces pri budovaní politickej podpory pre zmenu; berie na vedomie revidovanú správu o posúdení vplyvu, v ktorej sa objasňujú poznatky získané z predchádzajúcich iniciatív v oblasti dane z príjmov právnických osôb a dopĺňajú prepojenia s prístupom OECD založeným na dvoch pilieroch;

36.  víta ciele iniciatívy BEFIT, ktoré sa uvádzajú vo výzve Komisie na predloženie dôkazov na posúdenie vplyvu, zvýšiť odolnosť podnikov znížením zložitosti spôsobenej rôznymi súbormi vnútroštátnych daňových pravidiel a nákladov na dodržiavanie predpisov, ktorým čelia podniky EÚ pri cezhraničných operáciách, odstrániť prekážky cezhraničných investícií a zabezpečiť, aby sa jednotný trh stal atraktívnejším miestom pre medzinárodné investície, vytvoriť prostredie priaznivé pre spravodlivý a udržateľný rast tým, že sa pripraví pôda pre administratívne zjednodušenie, a zabezpečiť udržateľné daňové príjmy do rozpočtov členských štátov, čo je obzvlášť dôležité v súčasnej náročnej hospodárskej situácii a vzhľadom na sociálne výzvy; zdôrazňuje, že zavedenie jednotného súboru daňových pravidiel by pomohlo znížiť priestor pre škodlivú daňovú konkurenciu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam medzi členskými štátmi a zároveň zjednodušiť pravidlá zdaňovania právnických osôb v EÚ;

37.  zdôrazňuje významnú úlohu daňových správ pri zabezpečovaní realizácie reformy BEFIT; odporúča, aby členské štáty a budúci program FISCALIS vyčlenili dostatočné prostriedky vrátane odbornej prípravy;

38.  pripomína, že pri predchádzajúcich pokusoch Únie o vymedzenie spoločného súboru pravidiel sa zohľadňovali tri faktory: práca, majetok a tržby; berie na vedomie záväzok Komisie posúdiť v rámci komplexného preskúmania prechodného pravidla možnú zmenu s cieľom zaviesť rozdelenie základu dane BEFIT na základe vzorca;

39.  poznamenáva, že spoločnosti, ktoré podnikajú v celej EÚ, musia zvládať rôzne daňové predpisy a prichádzajú do styku s rôznymi daňovými orgánmi; vyzdvihuje myšlienku jednotného kontaktného miesta, ktoré by umožnilo podávanie jedného konsolidovaného daňového priznania ako možný spôsob zníženia administratívnej záťaže a minimalizácie daňových prekážok na jednotnom trhu; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zavedenie elektronického systému podávania dokumentov, ktorý by bol prínosom pre daňovníkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či si zavedenie jednotného kontaktného miesta vyžaduje ďalšiu harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb a vytvorenie vzorca pre spravodlivé a účinné rozdelenie daňových práv medzi členské štáty; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by sa jednotné kontaktné miesto mohlo potenciálne testovať v prípade skupín pôsobiacich na jednotnom trhu, ktoré uplatňujú pravidlá druhého piliera, na základe čoho by sa neskôr začlenili nové pravidlá BEFIT; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie zo 16. marca 2023 (COM(2023)0162), v ktorom sa zdôrazňuje užitočnosť jednotného kontaktného miesta na odstránenie prekážok;

40.  domnieva sa, že budúci návrh BEFIT by sa mal vzťahovať na všetky veľmi veľké podniky pôsobiace v EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie špecifických požiadaviek MSP tým, že ponechá možnosť, aby bol BEFIT pre MSP voliteľný, najmä pre tie, ktoré nevykonávajú cezhraničnú činnosť; víta však každý návrh, ktorý by menším podnikom umožnil využívať dobrovoľný, zjednodušený a harmonizovaný rámec zdaňovania právnických osôb;

41.  zdôrazňuje, že zvýhodňovanie dlhu pri zdaňovaní právnických osôb, ktoré umožňuje veľkorysé daňové odpočty z úrokových platieb, zatiaľ čo podobné odpočítanie nákladov na kapitálové financovanie nie je možné, poukazuje na štrukturálne nevýhody spoločností odkázaných na kapitálové financovanie, pričom často ide o mladšie a menšie podniky s horším prístupom k úverom; berie na vedomie, že v minulosti sa úľavy spojené s vlastným imaním podnikov zneužívali na nezákonné činnosti; berie na vedomie návrh Komisie z 11. mája 2022, v ktorom sa zvýhodňovanie dlhu voči vlastnému imaniu rieši ako prostriedok na podporu financovania prostredníctvom kapitálových trhov namiesto odrádzania od dlhového financovania, pričom uznáva vlastníctvo členských štátov v daňových otázkach, a rozhodnutie Rady zo 6. decembra 2022 pozastaviť skúmanie návrhu; vyzýva Radu, aby prehodnotila tento návrh a s pomocou Komisie prípadne obnovila rokovania o ňom; podporuje začlenenie prísnych ustanovení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vrátane ustanovení článku 5 do návrhu Komisie a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaručili vysokú úroveň ochrany pred narúšaním základu dane;

42.  domnieva sa, že daňová istota by sa posilnila, ak by členské štáty jednotne chápali to, čo sú daňové stimuly nenarúšajúce hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť režimu patentových kolónok a iných režimov duševného vlastníctva v rámci nového prístupu na základe spojitosti vymedzeného v opatrení 5 akčného plánu BEPS týkajúceho sa škodlivých daňových praktík;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovaným spôsobom výrazne zvýšili rozpočet na výskum, vývoj a inovácie na dosiahnutie cieľa 3 % HDP EÚ; zdôrazňuje, že cielené daňové stimuly uplatňované fiškálne zodpovedným spôsobom na súkromný výskum a vývoj (napr. prostredníctvom daňových úľav, zvýšených úľav alebo upravených odpisových plánov) môžu pomôcť zvýšiť súkromné výdavky na tieto účely, čo môže často priniesť pozitívne externality; zdôrazňuje, že by sa mala vykonávať pravidelná analýza takýchto pozitívnych externalít, ktorá by sa upraviť alebo zrušiť, ak stimuly neprinesú zamýšľaný výsledok, a berie na vedomie záver, že takéto stimuly sú pre MSP účinnejšie, ak sú založené na výdavkoch(34); zdôrazňuje, že takéto daňové stimuly musia byť bezpodmienečne v súlade s existujúcimi právnymi predpismi a celkovými politickými prioritami EÚ; pripomína, že podľa správy Európskej investičnej banky o investíciách 2022/2023 boli výdavky podnikov na výskum a vývoj v roku 2020 v EÚ na úrovni 1,5 % HDP v porovnaní s 2,6 % v Spojených štátoch a Japonsku; konštatuje, že tento nedostatok by mohol znížiť dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie zo 16. marca 2023, ktoré nabáda členské štáty, aby poskytovali podporu na výskumné a inovačné činnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila posúdenie najúčinnejších a najefektívnejších daňových stimulov na výskum a vývoj v súkromnom sektore;

44.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu využívania nových technológií na zlepšenie rýchlosti, účinnosti, spoľahlivosti, transparentnosti a odolnosti administratívnych postupov v oblasti daní; chápe, že Komisia môže v nadväznosti na toto posúdenie vplyvu predložiť návrh na posilnenie spolupráce medzi daňovými orgánmi s využitím zistených osvedčených postupov, čo povedie k vytvoreniu priaznivého podnikateľského prostredia s nižšou byrokraciou, nižšími nákladmi na dodržiavanie predpisov a nižšou administratívnou záťažou.

o
o   o

45.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49. (2) Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8. (3) Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8. (9) Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 265, 14.10.2017, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 429, 1.12.2021, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022, s. 1. (15) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_19_225. (16) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_7025. (17) Ú. v. EÚ C 479, 16.12.2022, s. 89. (18) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_3328. (19) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 109. (20) https://taxation-customs.ec.europa.eu/taxation-1/economic-analysis-taxation/annual-report-taxation_en. (21) Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 167. (22) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 14. (23) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 211. (24) Európsky parlament, Správa o európskom rámci pre zrážkovú daň, február 2022. (25) Ú. v. EÚ C 132, 14.4.2023, s. 15. (26) Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators – Final Report (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016), The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates (dokument o zdaňovaní č. 64, 25. októbra 2016) a Aggressive tax planning indicators – Final Report (dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018). (27) Európska komisia, Posúdenie vplyvu pripojené k návrhu smernice Rady o stanovení pravidiel týkajúcich sa úľavy zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu a obmedzenia odpočítateľnosti úrokov na účely dane z príjmov právnických osôb, (SWD(2022)0145). (28) OECD, Aggressive Tax Planning (Agresívne daňové plánovanie). (29) Pozri najmä smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD I a ATAD II), zmeny smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC 1 až DAC 7), revíziu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, smernicu EÚ o urovnávaní sporov, smernicu o podávaní správ podľa jednotlivých krajín alebo smernicu o druhom pilieri. (30) Prijaté texty, P8_TA(2018)0087. (31) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28. (32) Prijaté texty, P9_TA(2023)0195. (33) Prijaté texty, P9_TA(2023)0004. (34) Podvýbor pre daňové záležitosti, vypočutie na tému Úloha daňových stimulov a výnimiek v rámci reformy zdaňovania príjmov právnických osôb a podpory konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev, 11. júla 2022.