Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 29. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 13. júla 2023 v Bruseli,

–  so zreteľom na 41. medziparlamentnú schôdzu EÚ – Japonsko, ktorá sa konala 12. až 13. júla 2023 v Štrasburgu,

–  so zreteľom na 19. dialóg na vysokej úrovni medzi Japonskom a EÚ o životnom prostredí, ktorý sa konal 23. januára 2023,

–  so zreteľom na návrh dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na strane druhej(1),

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve(2), ktorá nadobudla platnosť vo februári 2019,

–  so zreteľom na dokument s názvom Smerom k zelenej aliancii za ochranu životného prostredia, zastavenie zmeny klímy a dosiahnutie ekologického rastu, ktorý bol prijatý na samite EÚ – Japonsko 27. mája 2021,

–  so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada schválila 21. marca 2022,

–  so zreteľom na dohodu o digitálnom partnerstve medzi Japonskom a EÚ, ktorá bola dosiahnutá na samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 12. mája 2022 v Tokiu,

–  so zreteľom na strategickú koncepciu NATO na rok 2022, ktorá bola prijatá na samite v Madride 29. a 30. júna 2022,

–  so zreteľom na strategický dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. septembra 2021 s názvom Stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne (JOIN(2021)0024) a na indicko-tichomorské stratégie prijaté niekoľkými členskými štátmi EÚ,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),

–  so zreteľom na Partnerstvo v oblasti udržateľnej prepojenosti a kvalitnej infraštruktúry medzi Európskou úniou a Japonskom, ktoré bolo podpísané 27. septembra 2019 v Bruseli počas prvého Európskeho fóra pre prepojenosť,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. júna 2023 o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (JOIN(2023)0020),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia prijatú 30. novembra 2022,

–  so zreteľom na memorandum o spolupráci medzi EÚ a Japonskom v oblasti polovodičov a na memorandum o spolupráci na podporu bezpečného a odolného podmorského káblového pripojenia pre bezpečnú, odolnú a udržateľnú celosvetovú konektivitu podpísané 3. júla 2023 na prvom zasadnutí Rady Japonska a EÚ pre digitálne partnerstvo,

–  so zreteľom na administratívnu dohodu medzi EÚ a Japonskom o spolupráci v dodávateľských reťazcoch kritických surovín uzavretú 6. júla 2023,

–  so zreteľom na memorandum o spolupráci v oblasti vodíka podpísané Komisiou a Japonskom 2. decembra 2022,

–  so zreteľom na piate zasadnutie dialógu o vesmírnej politike medzi Japonskom a EÚ, ktoré sa konalo 17. januára 2023 v Bruseli, a na podpísanie dohody o spolupráci v rámci programu Copernicus,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. marca 2023 o aktualizácii stratégie námornej bezpečnosti EÚ a jej akčného plánu „Posilnená stratégia námornej bezpečnosti EÚ pre vyvíjajúce sa námorné hrozby“ (JOIN(2023)0008),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (EÚ) 2023/362 zo 14. februára 2023 o podpise v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o určitých ustanoveniach dohôd medzi členskými štátmi Európskej únie a Japonskom o leteckých službách(3),

–  so zreteľom na administratívnu dohodu medzi operáciou EUNAVFOR ATALANTA a japonskými obrannými pozemnými silami na boj proti pirátstvu, ktorá bola podpísaná 15. marca 2023,

–  so zreteľom na výskumnú rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti prognóz medzi Spoločným výskumným centrom (JRC) a Národným inštitútom pre politiku v oblasti vedy a techniky (NISTEP), ktorá bola podpísaná 13. júla 2023,

–  so zreteľom na zásady digitálneho obchodu prijaté počas tretieho hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Japonskom, ktorý sa konal 27. júna 2023,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1453 z 13. júla 2023, ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1533, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime(4),

–  so zreteľom na tlačovú správu spolupredsedov ministerského fóra EÚ pre indicko-tichomorskú oblasť, ktoré sa konalo v Štokholme 13. mája 2023,

–  so zreteľom na nový plán Japonska pre slobodný a otvorený indicko-tichomorský región (Budúcnosť indicko-tichomorského regiónu), ktorý bol oznámený v marci 2023,

–  so zreteľom na bezpečnostné stratégie Japonska aktualizované v decembri 2022 (národná bezpečnostná stratégia, národná obranná stratégia, program budovania obrany),

–  so zreteľom na stratégiu Japonska v oblasti globálneho zdravia, ktorá bola spustená v máji 2022,

–  so zreteľom na plán Hirošima za celosvetový mier,

–  so zreteľom na výhľad združenia ASEAN pre indicko-tichomorskú oblasť (AOIP) zverejnený na 34. samite združenia ASEAN, ktorý sa konal v júni 2019,

–  so zreteľom na zásady G20 pre kvalitné investície do infraštruktúry,

–  so zreteľom na operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky o zodpovednom obchodnom správaní,

–  so zreteľom na komuniké lídrov skupiny G7 z Hirošimy z 20. mája 2023 vrátane vyhlásení lídrov o Ukrajine, vízie jadrového odzbrojenia, hospodárskej odolnosti a hospodárskej bezpečnosti, akčného plánu pre hospodárstvo založené na čistej energetike a akčného vyhlásenia pre odolnú globálnu potravinovú bezpečnosť,

–  so zreteľom na partnerstvo G7 pre globálnu infraštruktúru a investície,

–  so zreteľom na komuniké prijaté ministrami zdravotníctva na samite G7 v Nagasaki, ktoré bolo prijaté 14. mája 2023,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o novej ére trojstranného partnerstva z 18. augusta 2023, na ktorom sa dohodli Japonsko, Kórejská republika a Spojené štáty na trojstrannom samite vedúcich predstaviteľov, ktorý sa konal v Camp Davide,

–  so zreteľom na správu z 25. novembra 2020 s názvom NATO 2030: Zjednotení pre novú éru“, skupiny pre reflexiu, ktorú vymenoval generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–  so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní,

–  so zreteľom na globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 (GRB) prijatý na 15. konferencii zmluvných strán (COP15) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD) 19. decembra 2022,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o agresii proti Ukrajine, ktorá bola prijatá 2. marca 2022,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom(5) (DSP),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2018 o primeranosti ochrany osobných údajov zo strany Japonska(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o preskúmaní obchodnej politiky EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou(9),

–  so zreteľom svoje uznesenie zo 7. júna 2022 o EÚ a bezpečnostných výzvach v indicko-tichomorskom regióne(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2023 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2022(11),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0373/2023),

A.  keďže EÚ a Japonsko si v roku 2024 pripomenú 50 rokov diplomatických vzťahov; keďže ich zástupcovia sa v priebehu desaťročí stretli na najvyššej úrovni na 29 samitoch;

B.  keďže Japonsko je najbližším strategickým partnerom EÚ v indicko-tichomorskom regióne; keďže obe strany majú spoločné veľmi široké spektrum hodnôt a cieľov; keďže globálne výzvy, a najmä rastúce napätie v indicko-tichomorskom regióne si vyžadujú čoraz užšie partnerstvo medzi EÚ a Japonskom; keďže EÚ a Japonsko sa usilujú o spoločné prístupy na bilaterálnej úrovni a na multilaterálnych fórach, ako sú G7, G20, OSN, Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová zdravotnícka organizácia a OECD, ako aj o zosúladenie ako podobne zmýšľajúci darcovia;

C.  keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali spolupracovať so širokou škálou podobne zmýšľajúcich partnerov na propagovaní mieru, bezpečnosti, právneho štátu, zodpovednosti v oblasti životného prostredia a klímy, hospodárskej odolnosti, demokratických hodnôt a ľudských práv a na podpore medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a multilateralizmu vrátane slobody plavby v čoraz zložitejšom globálnom a regionálnom bezpečnostnom prostredí; keďže sa EÚ a Japonsko usilujú o spoločnú zodpovednosť v medzinárodných vzťahoch s cieľom podporiť spravodlivý a udržateľný rozvoj a prosperitu, riešiť humanitárne potreby, dosiahnuť digitalizáciu a technologický rozvoj zameraný na človeka, riešiť krízu v oblasti klímy a biodiverzity a zvýšiť zdravotnú bezpečnosť;

D.  keďže ruská vojna proti Ukrajine ukazuje, že treba zlepšiť spojenectvo v indicko-tichomorskej oblasti a užšie spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na celom svete;

E.  keďže Japonsko je dôležitým aktérom na viacerých fórach a platformách dialógu v indicko-tichomorskom regióne, ako je napríklad východoázijský samit a štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD);

F.  keďže EÚ je hlavným partnerom v oblasti rozvojovej spolupráce, jedným z najväčších obchodných partnerov a najväčším investorom v indicko-tichomorskom regióne; keďže bezpečnosť Európy a bezpečnosť indicko-tichomorského regiónu sú úzko prepojené;

G.  keďže je mimoriadne dôležité, aby EÚ spolupracovala s Japonskom vzhľadom na rastúcu hospodársku, demografickú a politickú váhu indicko-tichomorského regiónu a jeho geopolitickú a geoekonomickú strategickú pozíciu; keďže EÚ aj Japonsko čelia podobným sociálno-ekonomickým výzvam; keďže EÚ a niektoré jej členské štáty riešia záležitosti týkajúce sa indicko-tichomorského regiónu prostredníctvom svojich stratégií pre indicko-tichomorský región; keďže Japonsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré prijali stratégiu hospodárskej bezpečnosti, a Komisia 20. júna 2023 uverejnila svoje oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti;

H.  keďže EÚ a Japonsko sa usilujú o mier a stabilitu v celom indicko-tichomorskom regióne, pretože to je neoddeliteľne spojené s mierom a stabilitou európskeho kontinentu; keďže slobodný a otvorený indicko-tichomorský región je preto hlavným záujmom Japonska aj EÚ, najmä podporou medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, v ktorom všetky krajiny dodržiavajú medzinárodné právo a zásadu mierového riešenia konfliktov; keďže Japonsko je v tomto regióne dôležitým obhajcom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; keďže obidve strany sú proti akýmkoľvek jednostranným pokusom zmeniť status quo v Taiwanskom prielive silou alebo nátlakom a opakovane potvrdili, že získavanie územia silou je zakázané; keďže obidve strany sú presvedčené, že konflikty v Juhočínskom a Východočínskom mori by sa mali riešiť mierovou cestou na základe medzinárodného práva vrátane dohovoru UNCLOS a bez toho, aby sa ktorákoľvek strana uchýlila k nátlaku voči iným stranám uplatňujúcim nároky; keďže v dohovore UNCLOS sa stanovuje právny rámec, v ktorom sa musia všetky činnosti v oceánoch a moriach vykonávať;

I.  keďže Japonsko prijalo v decembri 2022 nové národné bezpečnostné a obranné stratégie; keďže Rada 19. apríla 2021 prijala stratégiu EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne;

J.  keďže EÚ a Japonsko vedú pravidelné konzultácie a dialógy o otázkach bezpečnosti a obrany vrátane kybernetickej bezpečnosti, dezinformácií a vesmíru, pričom spolupracujú aj v oblasti nešírenia jadrových zbraní, jadrového odzbrojenia a krízového riadenia; keďže EÚ a Japonsko nedávno začali strategický dialóg na úrovni ministrov zahraničných vecí;

K.  keďže Japonsko je partnerom NATO pri obrane globálnych noriem a pravidiel; keďže partnerstvo medzi NATO a Japonskom bolo ešte viac posilnené prostredníctvom individuálne prispôsobeného programu partnerstva na roky 2023 – 2026;

L.  keďže EUNAVFOR ATALANTA a japonské obranné sily úspešne spolupracujú a vykonávajú spoločné námorné cvičenia v Adenskom zálive a Arabskom mori; keďže EÚ a Japonsko skúmajú možnosti spolupráce pri poskytovaní odbornej prípravy a budovaní kapacít v oblasti námornej bezpečnosti a udržiavania mieru pre partnerov v juhovýchodnej Ázii a v Afrike, a to aj prostredníctvom projektu EÚ kľúčové námorné trasy v Indickom oceáne (CRIMARIO);

M.  keďže Japonsko a EÚ spoločne odsúdili pokračujúce nerešpektovanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o Severnej Kórei; keďže EÚ vyjadrila solidaritu s Japonskom proti severokórejským provokáciám;

N.  keďže EÚ aj Japonsko prejavili spoľahlivú podporu Ukrajine a odsúdenie brutálnej, nevyprovokovanej a nezákonnej útočnej vojny Ruska; keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali zachovať tlak na Rusko aj prostredníctvom reštriktívnych opatrení a zabrániť obchádzaniu reštriktívnych opatrení;

O.  keďže budovanie armády Čínou, jej vojenské aktivity a jej čoraz asertívnejšia zahraničná politika spôsobujú v indicko-tichomorskom regióne napätie;

P.  keďže EÚ aj Japonsko boli konfrontované so zahraničnými operáciami ovplyvňovania a dezinformačnými kampaňami zo strany autoritárskych subjektov;

Q.  keďže EÚ aj Japonsko sa zaviazali ku klimatickej neutralite do roku 2050; keďže Japonsko je pre EÚ kľúčovým partnerom pri vykonávaní Parížskej dohody; keďže riešenie dvojitej krízy v oblasti klímy a biodiverzity si vyžaduje primerané príspevky EÚ a Japonska na financovanie opatrení v oblasti klímy, najmä vrátane fondu na krytie strát a škôd;

R.  keďže japonský premiér Šinzó Abe bol v septembri 2019 v Bruseli špeciálnym hosťom na podujatí EU Connectivity Forum, na ktorom EÚ a Japonsko uzavreli partnerstvo o udržateľnej prepojenosti a kvalitnej infraštruktúre; keďže toto partnerstvo bolo prvé svojho druhu; keďže EÚ a Japonsko sa zaviazali podporovať bezpečnú a udržateľnú, dôveryhodnú prepojenosť v rámci Partnerstva pre globálnu infraštruktúru a investície; keďže osobitnou prioritou sú transoceánske podmorské káble vrátane káblov vedených pozdĺž arktickej trasy a projekty energetickej transformácie, ako aj investície do odolných dodávateľských reťazcov;

S.  keďže digitálna transformácia a globálna konkurencia v oblasti technológií majú dôležitý hospodársky a bezpečnostný rozmer; keďže EÚ a Japonsko majú spoločné záujmy v oblasti spolupráce pri stanovovaní medzinárodných noriem, umelej inteligencie, sieťovej infraštruktúry, kvantovej výpočtovej techniky a inovatívnych technológií;

T.  keďže v blízkej budúcnosti nadobudne účinnosť nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi; keďže to otvára možnosti na užšiu spoluprácu medzi EÚ a Japonskom pri ich angažovanosti v krajinách indicko-tichomorského regiónu;

U.  keďže Medzinárodná námorná organizácia stanovuje celosvetové regulačné normy pre bezpečnosť, ochranu a environmentálnu výkonnosť medzinárodnej námornej dopravy;

V.  keďže EÚ a Japonsko sú hlavnými darcami globálnej rozvojovej pomoci; keďže Európska investičná banka a Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu podpísali dohody vrátane dohôd o doprave, investíciách do infraštruktúry, mikrofinancovaní a obnoviteľných zdrojoch energie;

W.  keďže spolupráca vo vedeckých, spoločenských, kultúrnych a politických otázkach a vzájomná výmena skúseností môžu posilniť partnerstvo a priniesť výsledky občanom na oboch stranách; keďže parlamentná diplomacia a vzťahy medzi stranami môžu v tejto súvislosti zohrávať konštruktívnu úlohu;

X.  keďže digitálne partnerstvo medzi Japonskom a EÚ sa začalo na samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 12. mája 2022 v Tokiu;

Y.  keďže druhé ministerské fórum EÚ pre indicko-tichomorský región sa konalo v Štokholme 13. mája 2023;

Z.  keďže od 19. do 21. mája 2023 sa v Hirošime konal 49. samit G7;

AA.  keďže Japonsko trest smrti nezrušilo a naďalej ho uplatňuje;

AB.  keďže Japonsko sa v medzinárodných porovnaniach rodovej parity neumiestňuje príliš vysoko;

AC.  keďže 19. júla 2022 Japonsko ratifikovalo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 105 o zrušení nútenej práce;

1.  zdôrazňuje, že vzťah medzi EÚ a Japonskom je vzťahom jedných z výnimočne podobne zmýšľajúcich partnerov, ktorý je pevne založený na spoločných hodnotách, demokracii, voľnom obchode, spoločných cieľoch a vzájomne zlučiteľných záujmoch, takže Japonsko je jedným z najdôležitejších a najdôveryhodnejších partnerov EÚ na svete; pevne zdôrazňuje záujem EÚ o prehĺbenie a rozšírenie tohto partnerstva na bilaterálnej úrovni, ako aj vo viacstrannom a mnohostrannom kontexte; zasadzuje sa za prístup Tímu Európa k tomuto vzťahu; poukazuje na to, že EÚ a Japonsko spolu predstavujú takmer 25 % svetového HDP, ich partnerstvo môže a malo by zohrávať dôležitú úlohu pri formovaní mierového, inkluzívneho, spravodlivého, udržateľného a prosperujúceho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

2.  uznáva zásadnú úlohu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom a dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom pre vzájomný vzťah v čase prevratných geopolitických zmien; nabáda obidve strany, aby prejavili potrebnú politickú vôľu na ratifikáciu dohody o strategickom partnerstve, najmä zostávajúce členské štáty EÚ, ktoré ju ešte neratifikovali; požaduje plné vykonávanie oboch dohôd; víta rozvoj čoraz hustejšej siete dvojstranných dialógov, konzultácií, memoránd a dohôd s každoročným samitom EÚ – Japonsko ako základným prvkom; rovnako víta čoraz užšie vzťahy medzi Japonskom a jednotlivými členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam multilaterálnej obchodno-politickej siete a oceňuje vedúcu úlohu Japonska pri uzatváraní komplexnej a progresívnej dohode o Transpacifickom partnerstve (CPTPP) a odporúča EÚ, aby sa usilovala o úzku spoluprácu a podľa možnosti o integráciu;

3.  oceňuje diplomatický úspech práce japonského predsedníctva skupiny G7 v roku 2023; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na výsledky stanovené v komuniké lídrov skupiny G7 z Hirošimy, a víta celkovú vynikajúcu spoluprácu v rámci skupiny G7, okrem iného vrátane v oblasti hospodárskej odolnosti a hospodárskej bezpečnosti; poukazuje na to, že EÚ vrátane jej agentúr a finančných inštitúcií musí tiež veľmi úzko spolupracovať s Japonskom v rámci skupiny G20, WTO, OSN a jej špecializovaných agentúr, UNFCCC, medzinárodných normalizačných organizáciách a finančných inštitúciách a v iných medzinárodných formátoch pri presadzovaní mieru, námornej bezpečnosti, nešírenia zbraní a odolnosti proti hybridným hrozbám, ako aj ľudských práv, prosperity, právneho štátu a plnenia cieľov OSN udržateľného rozvoja; víta skutočnosť, že Japonsko sa v roku 2023 pripojilo k viacstrannej dočasnej dohode o rozhodcovskom konaní o odvolaní, a očakáva, že Japonsko bude konštruktívne pracovať na zmysluplnej reforme organizácie WTO a v tejto súvislosti jej systému urovnávania sporov; vyzýva na zavedenie pravidelného parlamentného konzultačného procesu pred multilaterálnymi podujatiami;

4.  so záujmom pozoruje úsilie Japonska o podporu spoľahlivej regionálnej architektúry stability vedenej koncepciou slobodného a otvoreného indicko-tichomorského regiónu, napríklad prostredníctvom jeho účasti v dialógu QUAD, spolupráce s tichomorskými ostrovnými štátmi alebo nedávnej dohody s Kórejskou republikou a USA uzavretej v Camp Davide; víta dôležité kroky, ktoré japonská vláda a Kórejská republika podnikli na vybudovanie vzťahov orientovaných na budúcnosť, keďže obidve krajiny sú kriticky dôležitými podobne zmýšľajúcimi strategickými partnermi EÚ; uznáva vážne obavy Japonska v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavujú nezákonné programy vývoja balistických rakiet a rastúca agresivita Severnej Kórey; podporuje dobre odôvodnené požiadavky Japonska v tejto súvislosti, a to aj v otázke únosov, a navrhuje, aby členské štáty EÚ zvážili koordinovanejší prístup v rámci tzv. koordinačného útvaru pre presadzovanie práva, ktorý sa nachádza v japonskom meste Jokosuka; má v úmysle pokračovať v spolupráci s Japonskom s cieľom postaviť sa proti nadmieru asertívnym politikám Číny voči jej susedom; súhlasí s pozíciou Japonska, že Taiwan je dôležitým partnerom a cenným priateľom; opätovne potvrdzuje, že mier a stabilita v Taiwanskom prielive sú pre medzinárodné spoločenstvo nevyhnutným prvkom bezpečnosti a prosperity; zdôrazňuje, že zmena súčasného stavu v Taiwanskom prielive sa musí uskutočniť len mierovou cestou a so vzájomným súhlasom; opakuje svoju plnú podporu jednote a ústrednému postaveniu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a presadzovaniu pohľadu združenia ASEAN na indicko-tichomorský región (AOIP); zdôrazňuje význam slobodného a otvoreného indicko-tichomorského regiónu, ktorý je tiež inkluzívny, prosperujúci a bezpečný, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení zo samitu EÚ a Japonska z 13. júla 2023; v tejto súvislosti úplne s porozumením vníma veľkú pozornosť, ktorú Japonsko venuje združeniu ASEAN, a podporu Japonska pri budovaní námorných kapacít pre susedné krajiny; zdôrazňuje, že EÚ musí budovať svoju námornú prítomnosť a rozšíriť spoločné cvičenia a návštevy prístavov tak, aby zahŕňali Japonsko, v súlade so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne a Strategickým kompasom EÚ; víta skutočnosť, že niektoré nové formáty na úrovni zástupcov ministrov v tomto regióne zahŕňajú aj EÚ; víta úlohu Japonska v arktickej regionálnej spolupráci a zasadzuje sa za intenzívnu spoluprácu EÚ a Japonska v oblasti arktického výskumu;

5.  veľmi oceňuje silnú a neochvejnú podporu Japonska vrátane finančnej pomoci a grantov vo výške 7,6 miliardy USD pre Ukrajinu na podporu jej sebaobrany proti ruskej útočnej vojne, najmä prostredníctvom dodávok prepravných vozidiel, nepriestrelných viest a odmínovacieho vybavenia; víta skutočnosť, že 7. októbra 2023 sa začalo prvé kolo rokovaní medzi Japonskom a Ukrajinou o dvojstrannej dohode o bezpečnostných zárukách, ako sa stanovuje v spoločnom vyhlásení o podpore Ukrajiny; víta skutočnosť, že Japonsko prijalo širokú škálu sankcií proti Rusku vrátane kontrol vývozu citlivých technológií, a podporuje ďalšie zosúladenie s reštriktívnymi opatreniami EÚ; súhlasí s Japonskom, že je mimoriadne dôležité podporovať zosúladenie všetkých medzinárodných aktérov, ktorí podporujú zásady OSN týkajúce sa národnej zvrchovanosti a územnej celistvosti, s cieľom uľahčiť mierové riešenie konfliktov a zabrániť akýmkoľvek jednostranným pokusom o zmenu súčasného stavu nátlaku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rovnováhu námorných síl a strategické kalkulácie môžu nepriaznivo ovplyvniť Moskva a Peking, ak sa spoja vo svojich územných sporoch s Japonskom a krajinami juhovýchodnej Ázie; vyjadruje jasný záväzok EÚ podporovať úsilie o udržanie mieru a stability v indicko-tichomorskom regióne, najmä v Juhočínskom mori, vo Východočínskom mori a v Taiwanskom prielive, a presadzovať slobodný a otvorený indicko-tichomorský región, a podporuje AOIP združenia ASEAN;

6.  naliehavo požaduje posilnenú spoluprácu s Japonskom pri rozvoji vyváženejších vzťahov s krajinami globálneho Juhu; zdôrazňuje význam vykonávania potrebného financovania politiky v oblasti zmeny klímy, udržateľného a voľného obchodu a spravodlivej medzinárodnej energetickej transformácie; zdôrazňuje význam iniciatívy Global Gateway a význam spolupráce s Japonskom s cieľom zabezpečiť, aby bola iniciatíva Global Gateway dobre koordinovaná s Partnerstvom G7 pre globálnu infraštruktúru a investície; domnieva sa, že koordinované kroky v oblasti strategických investícií majú veľký geopolitický význam, a to pre mobilizáciu verejných a súkromných finančných prostriedkov; víta prvé projekty v oblasti prepojenosti medzi EÚ a Japonskom a projekt Far North Fiber;

7.  berie na vedomie posun v japonskej národnej bezpečnostnej stratégii vrátane zvýšenia rozpočtu na 2 % HDP; zdôrazňuje, že je dôležité byť ostražitý a zároveň podporovať mier a stabilitu a prispievať k deeskalácii napätia; zároveň víta všetko úsilie Japonska o stabilizáciu diplomatických vzťahov s Čínou s cieľom znížiť napätie; zdôrazňuje, že posilnený rámce obrannej politiky EÚ a Japonska poskytuje nové príležitosti na spoluprácu vrátane zabezpečenia námorných komunikačných trás, boja proti pirátstvu a terorizmu a zachovania slobody plavby v regióne; víta účasť Japonska na vojenskom cvičení operácie EUNAVFOR ATALANTA a vyzýva na dokončenie vyjednávanej dohody o komunikácii s ním; naďalej podporuje angažovanosť Japonska za nešírenie zbraní a za svet bez jadrových zbraní; požaduje komplexné bezpečnostné partnerstvo medzi EÚ a Japonskom ako základ pre posilnené konzultácie, spoločné cvičenia, spoločný výskum a vývoj v oblasti obrany a prácu na spoločnom plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí v prípade nebezpečných kríz; víta formáty dialógu členských štátov 2+2 s Japonskom; víta individuálny program NATO pre partnerstvo s Japonskom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že otvorenie styčného úradu NATO v Japonsku sa oneskorilo; navrhuje vytvorenie formátu bezpečnostného dialógu medzi EÚ, NATO a skupinou AP4 (Japonsko, Kórea, Austrália, Nový Zéland); nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby do Tokia vyslala vojenského atašé; podporuje účasť Japonska na operáciách SBOP EÚ a privítal by rokovanie o rámcovej dohode o účasti medzi EÚ a Japonskom; kritizuje skutočnosť, že projekt „Posilnenie bezpečnostnej spolupráce v Ázii a s Áziou“ (ESIWA) nie je veľmi presvedčivý; vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti informovanosti o námornej doprave na základe iniciatívy CRIMARIO; trvá na tom, aby sa sledoval cieľ rozšíriť koordinovanú námornú prítomnosť EÚ v severozápadnej časti Indického oceánu aj na Tichomorie; víta účasť Európy prostredníctvom lodí a leteckého dozoru z Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka na monitorovaní sankcií Bezpečnostnej rady OSN; trvá na tom, že by mala zahŕňať nekonvenčné bezpečnostné otázky, ako sú dezinformácie, kybernetika, predovšetkým vrátane štátom sponzorovaných kybernetických útokov, vesmír a zmena klímy; vyzýva na užšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v oblasti monitorovania a boja proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu, ako aj v oblasti schopnosti strategického predvídania;

8.  súhlasí s japonským dôrazom na hospodársku bezpečnosť a odolnosť a víta jeho podporu paradigme znižovania rizika; v tejto súvislosti berie na vedomie koordinačnú platformu G7 pre hospodársky nátlak; navrhuje dialóg o hospodárskej bezpečnosti v kontexte hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Japonskom; poukazuje na obrovský význam medzinárodnej spolupráce v oblasti riadenia a štandardizácie digitálnych služieb a obchodu s digitálnym tovarom vrátane záväzných medzinárodných pravidiel, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť údajov, a s cieľom vytvoriť spravodlivé konkurenčné príležitosti; v tejto súvislosti víta digitálne partnerstvo medzi EÚ a Japonskom; víta rokovania o tokoch údajov v rámci Dohody o hospodárskom partnerstve za predpokladu, že do textu budú začlenené horizontálne ustanovenia z roku 2018 o cezhraničných tokoch údajov a ochrane osobných údajov; je naďalej presvedčený, že recipročná primeranosť podľa právnych predpisov o ochrane údajov sa zachová; oceňuje rámec G7 pre spoluprácu v oblasti normalizácie digitálnych technológií, spoluprácu s Japonskou organizáciou pre kovy a energetickú bezpečnosť (JOGMEC) v oblasti kritických surovín, dialóg o priemyselnej politike a hirošimský proces umelej inteligencie pre zodpovednú umelú inteligenciu; podporuje zámer Japonska zvýšiť odolnosť demokracie a zároveň odraziť manipulatívne pokusy, vrátane hybridných hrozieb, o podkopanie dôvery v demokratické inštitúcie; v tejto súvislosti víta odhodlanie realizovať mechanizmus rýchlej reakcie G7 ako súčasť spoločného úsilia o posilnenie demokracie na celom svete; podporuje obnovenie trojstrannej spolupráce zameranej na dosiahnutie celosvetovej rovnosti podmienok medzi EÚ, Japonskom a USA s cieľom riešiť dotácie a nespravodlivé trhové podmienky a zapojiť ďalších partnerov; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Japonska zúčastňovať sa na programe Horizont Európa; namieta proti akémukoľvek vylučovaniu Japonska z programu Horizont Európa a podporuje Radu a Komisiu pri presadzovaní účasti Japonska; domnieva sa, že pristúpenie Japonska k programu Horizont Európa by bolo vzájomne prospešné; zdôrazňuje, že je v spoločnom záujme posilniť spoluprácu a zvýšiť financovanie vedy, výskumu a inovácií; chce ešte viac zintenzívniť strategickú spoluprácu v oblasti bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti, nových technológií a spoločných prístupov k digitálnemu rozvoju na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni; zdôrazňuje význam stanovovania medzinárodných noriem založených na otvorenom a hodnotovo orientovanom využívaní technológií; usiluje sa o spoločnejší prístup k transferu technológií; chce preskúmať užšiu spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy a výmeny informácií; zdôrazňuje strategický význam podmorských telekomunikačných káblov; domnieva sa, že dohoda o spolupráci v rámci programu Copernicus, ktorá poskytuje bezplatný a otvorený prístup k údajom zo satelitov na pozorovanie Zeme a výmenu osvedčených postupov, je dobrým príkladom civilnej spolupráce v oblasti vesmíru, ktorá bude prínosom pre dlhodobé riadenie prírodných zdrojov a adaptáciu na zmenu klímy; konštatuje, že by sa mohla ešte viac preskúmať spolupráca v oblasti satelitných informácií a vesmíru s cieľom zvýšiť námorný dohľad a výmenu informácií;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zelená aliancia EÚ – Japonsko z roku 2021 stále zostáva do veľkej miery nesplneným prísľubom; konštatuje, že Japonsko vyjadrilo svoj trvalý záväzok posilniť vzájomné environmentálne ambície na vnútroštátnej a multilaterálnej úrovni v súlade so zelenou alianciou EÚ – Japonsko; uvítal by v tejto súvislosti aktívnejšiu úlohu Centra pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a okrúhleho stola podnikateľov z EÚ a Japonska, najmä v oblasti recyklácie; vyzýva na urýchlenie spolupráce medzi EÚ a Japonskom v oblasti energetiky, najmä v oblasti skvapalneného zemného plynu, reformy trhu s elektrickou energiou a inovatívnych technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dialóg medzi EÚ a Japonskom o energetickej bezpečnosti, o presadzovaní zelenej transformácie a o znížení závislosti základných dodávateľských reťazcov od totalitných režimov; konštatuje, že Japonsko sa zaviazalo vypustiť vodu z Fukušimy spracovanú systémom Advance Liquid Processing System len na základe vedeckých noriem, transparentnosti a nezávislého dohľadu; vyzýva EÚ a Japonsko, aby podporovali nezávislé medzinárodné dlhodobé monitorovanie tohto vypustenia; verí, že na 28. zasadnutí konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP28) bude Japonsko zohrávať aktívnejšiu úlohu v oblasti strát a škôd, ako aj financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti poukazuje na implementáciu globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, keďže ochrana klímy a biodiverzity sú vnútorne prepojené; pripomína potrebu spolupracovať na dosiahnutí pokroku v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, posilnení globálnej správy oceánov a udržateľnom využívaní oceánskych zdrojov;

10.  zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce a medziľudských kontaktov pre výmenu najlepších postupov v otázkach, ako je rodová rovnosť a ekonomické príležitosti pre ženy, zdravotná politika, potravinová bezpečnosť, starnúca spoločnosť, nový kultúrny vývoj, akým je digitálna kultúra alebo tzv. zelená kultúra, miestna samospráva, organizácie občianskej spoločnosti alebo pracovné postupy; oceňuje parlamentné výmeny a výmeny medzi stranami a zasadzuje sa za pozvanie delegácie japonského parlamentu na vysokej úrovni do Bruselu v roku 2024 pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Japonskom a piateho výročia dohody o prepojenosti medzi EÚ a Japonskom; kladie dôraz na dialóg o ľudských právach, v rámci ktorého EÚ a Japonsko môžu diskutovať napríklad o treste smrti, ktorý stále existuje v Japonsku a ktorý EÚ zásadne odmieta, a o ďalších otázkach ľudských práv spoločného záujmu; cení si vzájomnú výmenu informácií o snahách o odstránenie diskriminácie Sintov, Burakuminov alebo iných menšín; vyzýva Komisiu, aby financovala viac výskumu súvisiaceho s Japonskom s cieľom posilniť európsku spôsobilosť v oblasti Japonska; navrhuje zriadiť fórum mladých lídrov EÚ a Japonska o globálnom partnerstve v rámci snahy o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; opakuje svoje znepokojenie nad únosmi detí rodičmi; víta usmernenia japonskej vlády o dodržiavaní ľudských práv v zodpovedných dodávateľských reťazcoch z roku 2022; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Japonsko v roku 2022 ratifikovalo dohovor MOP č. 105 o nútenej práci; dúfa, že Japonsko ratifikuje hlavné chýbajúce dohovory a že v roku 2024 bude môcť prijať právne predpisy zodpovedajúce navrhovanej smernici EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov; víta komuniké, ktoré prijali ministri zdravotníctva krajín G7 13. a 14. mája 2023 v Nagasaki; zdôrazňuje, že v dokumente sa uznáva potreba výskumu dlhého covidu a vyzýva EÚ a Japonsko, aby uznali postakútne infekčné syndrómy ako dlhý covid, Post Vac syndróm a myalgickú encefalomyelitídu/syndróm chronickej únavy za krízu verejného zdravia a aby spolupracovali na výskume v oblasti diagnostiky a liečby;

11.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov EÚ, vláde Japonska, japonskému parlamentu a všetkým organizáciám a inštitúciám uvedeným v tomto texte.

(1) Ú. v. EÚ L 216, 24.8.2018, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 330, 27.12.2018, s. 3. (3) Ú. v. EÚ L 50, 17.2.2023, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2023, s. 90. (5) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 49. (6) Ú. v. EÚ C 388, 13.11.2020, s. 150. (7) Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 2. (8) Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 155. (9) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 117. (10) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 32. (11) Ú. v. EÚ C 214, 16.6.2023, s. 26.