Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 z 25. januára 2022 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 z 23. novembra 2022 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(4) a na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti(5) a oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2021 o farmaceutickej stratégii pre Európu(6) a oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Farmaceutická stratégia pre Európu (COM(2020)0761),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2022 o posilnení Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii(7) a oznámenie Komisie z 3. februára 2021 s názvom Európsky plán na boj proti rakovine (COM(2021)0044),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2022 o prevencii, liečbe a lepšej starostlivosti o diabetes v EÚ pri príležitosti Svetového dňa diabetu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2023 o pandémii ochorenia COVID-19: získané skúsenosti a odporúčania do budúcnosti(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy (COM(2021)0400),

–  so zreteľom na iniciatívu Komisie z decembra 2021 s názvom Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2023 názvom Komplexný prístup k duševnému zdraviu (COM(2023)0298),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 16. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie(11),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje z 3. mája 2022 vypracovaný Komisiou (COM(2022)0197),

–  so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú postupy Únie pri povoľovaní liekov na humánne použitie a vykonávaní dozoru nad nimi a určujú pravidlá platné pre Európsku agentúru pre lieky z 26. apríla 2023 vypracovaný Komisiou (COM(2023)0193), ako aj na návrh smernice o kódexe Únie o liekoch na humánne použitie (COM(2023)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia – Lepšie zdravie pre všetkých v meniacom sa svete (COM(2022)0675),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a najmä na ciele č. 3, 4 a 8,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ na boj proti detskej obezite na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia z 30. novembra 2022,

–  so zreteľom na dokument Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) z 18. mája 2023 s názvom Health service delivery framework for prevention and management of obesity (Rámec poskytovania zdravotníckych služieb na prevenciu a manažment obezity),

–  so zreteľom na plán WHO z roku 2022 s názvom Acceleration plan to support Member States in implementing the recommendations for the prevention and management of obesity over the life course (Urýchlenie podpory členským štátom pri vykonávaní odporúčaní na prevenciu a manažment obezity počas celého života),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) z 8. decembra 2022 s názvom Zero pollution monitoring assessment (Hodnotenie monitorovania nulového znečistenia),

–  so zreteľom na správu EEA č. 21/2019 z 8. septembra 2020 s názvom Healthy environment, healthy lives: how the environment influences health and well-being in Europe (Zdravé životné prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a blahobyt v Európe),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie zo 17. januára 2023 s názvom Scoping study on evidence to tackle high-burden under-researched medical conditions(12) (Rámcová štúdia o dôkazoch na riešenie málo skúmaných mimoriadne náročných zdravotných stavov),

–  so zreteľom na štúdiu WHO z 8. decembra 2021 s názvom Monitoring noncommunicable disease commitments in Europe 2021 (Monitorovanie záväzkov v oblasti neprenosných ochorení v Európe za rok 2021),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 13. júna 2023 na urýchlenie opatrení EÚ v boji proti antimikrobiálnej rezistencii v zmysle prístupu „jedno zdravie“,

–  so zreteľom na globálny monitorovací rámec WHO na prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení (NO),

–  so zreteľom na globálny akčný plán WHO na prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení 2013 – 2030 zo 14. novembra 2013,

–  so zreteľom na správu WHO z 29. júna 2022 s názvom A Health Perspective on the role of the environment in One Health (Zdravotný pohľad na úlohu životného prostredia v rámci programu Jedno zdravie),

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Európska únia (OECD/EÚ) z 5. decembra 2022 s názvom Health at a Glance: Europe 2022: State of Health in the EU Cycle (Zdravie v skratke: Európa 2020 – cyklus o stave zdravia v EÚ),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0366/2023),

A.  keďže neprenosné ochorenia (ďalej len „NO“) sú ochorenia, ktoré sa neprenášajú z človeka na človeka; keďže NO sú príčinou 90 % všetkých úmrtí v EÚ(13) a predstavujú 80 % zdravotnej záťaže v krajinách EÚ(14) a ich prevalencia v Únii stále rastie; keďže NO výrazne zaťažujú ľudí, ktorí s nimi žijú, a ich rodiny, ale aj systémy zdravotnej starostlivosti a vnútroštátne rozpočty;

B.  keďže predčasné úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, diabetu a chronických ochorení dýchacích ciest predstavujú 68 % všetkých prípadov predčasných úmrtí v Európe; keďže medzi NO patria okrem iného aj problémy s duševným zdravím a neurologické poruchy, ochorenia pečene a gastrointestinálneho traktu, ochorenia obličiek, alergie a autoimunitné ochorenia, ochorenia ústnej dutiny, reumatické ochorenia a muskuloskeletálne poruchy či endometrióza; keďže nedostatočné údaje v konkrétnych oblastiach ochorení môžu viesť k nesprávnemu odhadu prevalencie týchto ochorení a záťaže, ktorú spôsobujú;

C.  keďže kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ a tvoria 37 % úmrtí ročne; keďže medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely a kardiovaskulárne ochorenia postihujú skôr ženy a ľudí s horšími sociálno-ekonomickými podmienkami; keďže pravdepodobnosť predčasného úmrtia na NO (bezpodmienečná pravdepodobnosť úmrtia vo veku 30 – 69 rokov) v súvislosti s kardiovaskulárnym ochorením v Európe bola 8 %, resp. 7,2 % v prípade rakoviny v roku 2018(15);

D.  keďže cukrovka je jedným z najčastejších neprenosných ochorení; keďže v EÚ žije viac ako 33 miliónov ľudí postihnutých cukrovkou; keďže sa predpokladá, že do roku 2030 sa tento počet osôb zvýši na 38 miliónov ľudí v EÚ; keďže NO, ako sú cukrovka typu 2, obezita a poruchy endokrinného systému, čoraz viac postihujú aj deti, čo si vyžaduje osobitný prístup k prevencii a manažmentu(16); keďže mnohí ľudia žijúci s NO ako cukrovka často nie sú diagnostikovaní alebo ak, tak príliš neskoro, čo vedie ku komplikáciám;

E.  keďže obezita je štvrtou najrozšírenejšou príčinou predčasných úmrtí na svete a zomrie na ňu približne 4,7 milióna ľudí(17); keďže existuje viac ako 200 neočakávaných komplikácií liečby vyvolaných obezitou;

F.  keďže v Európe je okolo 20 miliónov ľudí, ktorí prežili rakovinu(18); keďže „právo na zabudnutie“ priznáva bývalým onkologickým pacientom iba sedem krajín EÚ, títo pacienti sa roky po úspešnom ukončení liečby stále stretávajú s ťažkosťami pri prístupe k finančným službám, ako sú poistenie alebo hypotéka;

G.  keďže NO tvoria najväčší podiel výdavkov členských štátov na zdravotnú starostlivosť, čo je odhadom náklady vo výške 115 miliárd EUR alebo 0,8 % HDP ročne;

H.  keďže tieto náklady by sa mohli znížiť zavedením ambicióznych preventívnych opatrení, systémov včasného a spoločného odhaľovania a optimálneho manažmentu chorôb; keďže na prevenciu sa v roku 2018 nevynaložilo viac ako 2,8 % celkových výdavkov EÚ na zdravotníctvo; pričom náklady na liečbu NO sú naďalej vysoké(19);

I.  keďže investície do podpory zdravia a prevencie a manažmentu NO by sa mali ďalej zvyšovať;

J.  keďže podľa článku 168 ZFEÚ môže Únia podporovať spoluprácu a byť nápomocná v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale zdravie ako také patrí do právomoci jednotlivých členských štátov;

K.  keďže v dokumente Komisie s názvom Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení sa upozorňuje na potrebu prijatia koordinovanejších, integrovanejších a prierezovejších opatrení v tejto oblasti stanovením ambicióznych cieľov na úrovni EÚ tak, aby bolo možné lepšie zvládať záťaž, ktorú NO predstavujú;

L.  keďže je naďalej potrebné presadzovať prístupy „Zdravie vo všetkých politikách“ a „Jedno zdravie“, pričom boj proti rakovine by sa mal stať súčasťou všetkých politík EÚ;

M.  keďže schválenie odporúčaní Rady z roku 2022 týkajúcich sa skríningu rakoviny v Európe obsahuje komplexné stratégie na skoršiu diagnostiku rakovín prsníka, krčka maternice, hrubého čreva a konečníka;

N.  keďže WHO si stanovila cieľ znížiť do roku 2025 počet predčasných úmrtí na NO o 25 % a svetoví lídri na zasadnutí ministrov zdravotníctva G20 potvrdili svoj záväzok dosiahnuť cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja 3.4, t. j. znížiť do roku 2030 predčasné úmrtia spôsobené NO o jednu tretinu(20);

O.  keďže rastúca záťaž, ktorú NO znamenajú pre jednotlivcov, spoločnosti a zdravotné potreby starnúceho obyvateľstva (z ktorých 40 % žije s multimorbiditou), je výzvou pre systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov a vyžaduje si vypracovanie osobitných politík v oblasti prevencie, odhaľovania a liečby určitých NO;

P.  keďže vo viacerých členských štátoch je nedostatok odborníkov na určité oblasti lekárskej starostlivosti, čo vedie k oneskoreniam pri poskytovaní nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti a môže mať vážne následky pre jednotlivcov a spoločnosť;

Q.  keďže väčšinu neformálnej opatrovateľskej práce v EÚ vykonávajú ženy, podobne ako aj iné formy neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti(21); keďže neprimeraný podiel žien na neplatenej práci má negatívny vplyv na ich schopnosť zapájať sa do trhu práce;

R.  keďže na väčšinu NO vplývajú viaceré rizikové faktory, ktorým možno predchádzať: užívanie tabaku, nezdravé stravovanie, nedostatok fyzickej aktivity a škodlivá konzumácia alkoholu; keďže rizikové faktory správania vedú k niektorým biologicky rizikovým faktorom, najčastejšie k nadváhe a obezite, vysokému krvnému tlaku či k vysokým hladinám cukru a cholesterolu v krvi(22); keďže tieto rizikové faktory sú často kombinované, čo vedie k vážnym komplikáciám a zvýšenému riziku vzniku iných neprenosných či prenosných ochorení;

S.  keďže prístup k službám a ich využívanie, vystavenie rizikovým faktorom, morbidita a mortalita sa líšia v závislosti od pohlavia; keďže tieto rozdiely sa prejavujú aj v závislosti od miesta bydliska, druhu zamestnania a veku, ale aj od mnohých ďalších sociálnych, demografických a kultúrnych faktorov; keďže NO sú príčinou zlého zdravotného stavu žien aj mužov, ale u mužov je pravdepodobnosť predčasného úmrtia v dôsledku NO takmer dvojnásobná(23);

T.  keďže nie všetkým NO je možné predchádzať, pretože niektoré faktory, ako sú vek, rodinná história, genetika, pohlavie a autoimunita, nemožno zmeniť a/alebo nie sú známe, napríklad v prípade niektorých neurologických porúch;

U.  keďže vznik NO a ich dôsledky na zdravie sú spojené so sociálnymi a ekonomickými faktormi zdravia, čo vedie k značným nerovnostiam v oblasti zdravia v krajinách EÚ a medzi nimi;

V.  keďže nezdravá strava ako rizikový faktor chorôb a úmrtnosti sa často vyznačuje vysokým obsahom cukrov, soli, nasýtených a transmastných kyselín a potravín s nízkym obsahom vlákniny;

W.  keďže prechod na vyváženejšiu, rastlinnejšiu stravu by znamenal prínos tak pre zdravie, ako aj životné prostredie;

X.  keďže užívanie tabaku je hlavným rizikovým faktorom NO, ktorému sa dá predísť;

Y.  keďže fajčenie zvyšuje riziko hospitalizácie s duševnou chorobou o 250 %(24);

Z.  keďže podľa štúdie WHO je v prípade rizika rakoviny najbezpečnejšou mierou konzumácie alkoholu miera nulová; keďže škodlivá konzumácia alkoholu spôsobuje mnohé ochorenia a poruchy vrátane kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, cukrovky a porúch duševného zdravia; keďže toto riziko rastie s množstvom konzumovaného alkoholu;

AA.  keďže poruchy spánku, ako je jeho nedostatok alebo spánok menej ako 6 hodín, prípadne viac ako 9 hodín denne, sú spojené so zníženými kognitívnymi funkciami a zhoršeným zdravotným stavom mozgu(25);

AB.  keďže chronický zápal prispieva k vzniku a vývoju NO, medzi inými kardiovaskulárnych ochorení, reumatických a muskuloskeletálnych ochorení, cukrovky a rakoviny;

AC.  keďže označovanie potravín pomáha občanom pri výbere zdravších potravín, a tým zabraňuje konzumácii nezdravých potravín s vysokým obsahom soli, tuku a cukru;

AD.  keďže zubné kazy sú najbežnejšími NO na svete(26);

AE.  keďže na NO vplývajú viaceré environmentálne rizikové faktory, ako sú znečistenie vnútorného a vonkajšieho ovzdušia, expozícia účinkom chemických látok, ale aj znečisťovanie potravín, vody a pôdy; keďže kvalitné životné prostredie, množstvo zelených plôch v mestách a trávenie času vonku môžu zlepšiť fyzickú a duševnú pohodu;

AF.  keďže podľa odhadov WHO týkajúcich sa environmentálnej záťaže ochorení možno každoročne pripísať environmentálnym stresovým faktorom 13 % (630 000) úmrtí v európskom regióne WHO(27); keďže v správe EEA sa dospelo k záveru, že 90 % úmrtí, ktoré možno pripísať životnému prostrediu, je spôsobených NO; keďže podľa správy EEA č. 21/2019 je rakovina najčastejším neprenosným ochorením, ktoré možno pripísať životnému prostrediu, pričom v roku 2016 došlo v 32 európskych krajinách s vysokými príjmami k viac ako 250 000 úmrtiam na rakovinu; keďže v roku 2020 viedlo znečistenie ovzdušia k značnému počtu predčasných úmrtí v EÚ; keďže približne 30 000 predčasných úmrtí ročne a značný počet NO, ako sú astma, kardiovaskulárne problémy a rakovina pľúc, možno pripísať znečisteniu ovzdušia(28);

AG.  keďže holandský národný inštitút verejného zdravia a životného prostredia zostavil prehľad vnútroštátnych limitných hodnôt expozície pri práci, pričom do tohto zoznamu zaradil približne 1400 látok, pri ktorých boli v jednom alebo vo viacerých európskych členských štátoch (EÚ) zákonom stanovené vnútroštátne zdravotné limity expozície v pracovnom prostredí (OEL), no pre ktoré nebola stanovená, ani sa neplánuje stanoviť žiaden harmonizovaný OEL na európskej úrovni (EÚ OEL)(29);

AH.  keďže NO sú ovplyvnené všadeprítomnou expozíciou chemickým účinkom endokrinných disruptorov vyskytujúcich sa v životnom prostredí a v spotrebných výrobkoch;

AI.  keďže znečistenie hlukom naďalej poškodzuje zdravie a jeho zníženie v EÚ si vyžaduje výraznejší pokrok(30); keďže znečistenie hlukom je viac než len nepríjemnosť, môže mať vážne následky pre zdravie, ako sú medzi inými ischemická choroba srdca, obezita a cukrovka;

AJ.  keďže lepšia podpora zdravia založená na dôkazoch, politiky znižovania škôd, ako aj primárna a sekundárna prevencia chorôb môžu znížiť prevalenciu NO až o 70 %;

AK.  keďže existujú spoľahlivé vedecké dôkazy o vzájomnej súvislosti najmä medzi niektorými prenosnými a neprenosnými ochoreniami a typmi rakoviny vyvolanými buď vírusovými, alebo bakteriálnymi infekciami;

AL.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 odhalila závažný fenomén komorbidity a komortality, keď pacienti s NO začnú trpieť prenosnými ochoreniami; keďže prepojenie prenosných ochorení s neprenosnými bolo v posledných desaťročiach iba málo preskúmané, a to najmä z dôvodu nedostatočného financovania výskumu a nedostatku systematizovaných epidemiologických, štatistických a iných vedeckých údajov;

AM.  keďže ľudia žijúci s jedným alebo viacerými NO boli počas pandémie COVID-19 jednou z najviac zasiahnutých skupín obyvateľstva(31), navyše prístup k starostlivosti a základnému skríningu, ako aj diagnostika komplikácií boli počas pandémie COVID-19 výrazne obmedzené, čo môže dlhodobo spôsobovať vážne problémy;

AN.  keďže takéto prepojenia medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami môžu existovať aj v mnohých iných prípadoch, pričom o vplyve prenosných ochorení na neprenosné ochorenia vrátane závažných postvírusových stavov, ako sú zdravotné ťažkosti v dôsledku ochorenia COVID-19, toho ešte stále dosť nevieme; keďže nové štúdie o prepojeniach medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami výrazne zlepšia prevenciu aj diagnostiku NO;

AO.  keďže antimikrobiálna rezistencia (AMR) výrazne narúša lekárske postupy, ako sú chirurgické operácie, zubné implantáty, liečba rakoviny a transplantácia orgánov; keďže AMR zároveň komplikuje manažment prevalentných NO vrátane kardiovaskulárnych ochorení, demencie a nádorov(32); keďže AMR ovplyvňuje výskyt ochorení, úmrtnosť, pobyty v nemocnici a výdavky na zdravotnú starostlivosť(33);

AP.  keďže vykonávanie prístupu založeného na dôkazoch, inovácie v oblasti technológií, liekov a postupov zdravotnej starostlivosti, ako aj politiky znižovania škôd majú zásadný význam z hľadiska prevencie, eliminácie alebo zníženia rizikových faktorov, včasnej diagnostiky, lepšieho manažmentu chorôb, integrácie starostlivosti a nových, dostupných a lepších spôsobov liečby NO(34);

AQ.  keďže poznatky z výskumu biológie mnohých druhov NO, ako sú napríklad neurodegeneratívne choroby, exponenciálne vzrástli, ale zatiaľ sa nepremietli do rozhodujúcich terapeutických zásahov a stále sú obmedzené na čisto symptomatické zásahy;

AR.  keďže členské štáty by mali poskytnúť primerané stimuly a udržateľné rozpočty v záujme prevencie a liečby NO, znižovania záťaže, ktorú predstavujú, ale aj zmierňovania a znižovania rizík, ktorým možno predísť;

AS.  keďže neoptimálne dodržiavanie liečebných postupov a terapeutická nečinnosť môžu viesť k horším zdravotným výsledkom, nezvratným komplikáciám, zvýšenej úmrtnosti a k vyšším nákladom;

1.  upozorňuje, že NO sú príčinou 90 % všetkých úmrtí v EÚ(35), pričom mnohé z nich sa vyznačujú vysokým stupňom preventability; považuje preto NO za jednu z najväčších výziev v oblasti verejného zdravia v EÚ, a preto tvoria NO najväčší podiel výdavkov krajín na zdravotnú starostlivosť; upozorňuje, že NO znamenajú veľkú záťaž pre kvalitu života občanov žijúcich s NO, ako aj pre ich rodiny a opatrovateľov; vyzýva členské štáty, aby naďalej investovali do inovácií v oblasti starostlivosti o pacientov s NO s cieľom znížiť celkovú morbiditu a mortalitu a zlepšiť kvalitu života pacientov; pripomína, že spolu s výzvami v oblasti zdravia treba zvážiť aj sociálno-ekonomický dosah NO na pracovnú silu a celkovú produktivitu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité znížiť prevalenciu NO a predchádzať jej včasnou diagnostikou a skríningom, a to aj vykonávaním integrovaných lekárskych vyšetrení na úrovni primárnej starostlivosti, najmä u ohrozených osôb, lepšou dostupnosťou verejnej zdravotnej starostlivosti a lepším manažmentom chorôb a liečby; domnieva sa, že intenzívnejšia zdravotná osveta, znižovanie škôd a prevencia chorôb môžu znížiť prevalenciu NO o 70 %(36), ak sa spoja s investíciami do prevencie, znižovania a zmierňovania znečisťovania životného prostredia a do výskumu, klinických štúdií a skúšok, inovácií a technológií v oblasti zdravia, ako aj do ich dostupnosti a cenovej prístupnosti;

3.  víta iniciatívu EÚ v oblasti neprenosných ochorení s názvom Spoločne zdravšie, európsky plán na boj proti rakovine, pracovný program EU4Health, oznámenie Komisie s názvom Komplexný prístup k duševnému zdraviu a stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia; vyzýva Komisiu, aby posilnila iniciatívu EÚ v oblasti NO s názvom Spoločne zdravšie tým, že v tejto oblasti zavedie ucelenú a integrovanú stratégiu EÚ, ktorú budú dopĺňať akčné plány pre konkrétne NO, ale aj referenčné hodnoty, ukazovatele a mechanizmy transparentného a dostupného monitorovania pokroku;

4.  nabáda členské štáty, aby vypracovali, vykonávali a monitorovali národné plány a stratégie v oblasti NO, zvlášť pokiaľ ide o najrozšírenejšie choroby s vysokou mierou mortality a morbidity, obsahujúce porovnateľné míľniky a ciele; pripomína, že tieto plány a stratégie by mali obsahovať cieľ znižovania rizika a skríningu/včasnej diagnostiky, ktorý je okrem iného zameraný na sociálno-ekonomické aspekty zdravia, presadzovanie zdraviu prospešných prostredí, ako aj na zdravotnú a digitálnu gramotnosť, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti jednak širokej verejnosti, ale aj konkrétnych rizikových skupín a mali by byť navrhnuté tak, aby vyrovnávali nerovnosti a optimalizovali zdroje určené na zdravotnú starostlivosť; víta národné plány a opatrenia, ktoré už členské štáty v oblasti NO prijali; žiada členské štáty, aby do svojich národných plánov zahrnuli ambiciózne opatrenia na riešenie všetkých fáz NO, od včasnej diagnostiky až po manažment chorôb, a aby tieto národné plány prispôsobili konkrétnym NO; zdôrazňuje, že národné plány NO by sa mali zameriavať nielen na zvrátenie rastúceho počtu ľudí žijúcich s NO, ale aj na zlepšenie kvality života a životných podmienok ľudí ovplyvnených NO; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu poznatkov a zhromažďovanie osvedčených postupov zavedených existujúcimi národnými plánmi v iných členských štátoch;

5.  uznáva, že sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty zdravia, ako aj nerovnosti v oblasti zdravia zvyšujú riziko NO; podčiarkuje potrebu riešenia týchto faktorov v politikách a opatreniach, keďže majú vplyv aj na individuálne rozhodnutia ovplyvňujúce riziko mnohých NO; zdôrazňuje význam dôslednejšieho uplatňovania zásady „zdravie vo všetkých politikách“ v dialógu s komunitou v oblasti verejného zdravia a s dôkladným zvážením vplyvu odvetvových politík na zdravie;

Prevencia NO

6.  uznáva, že užívanie tabaku, nedostatok fyzickej aktivity, škodlivá konzumácia alkoholu, nezdravé stravovanie a environmentálne faktory, ako sú znečistenie ovzdušia, potravín, vody, pôdy, hluk a expozícia účinkom chemických látok, ako aj sociálno-ekonomické aspekty zdravia zvyšujú riziko vzniku neprenosných ochorení(37);

7.  zdôrazňuje, že prevencia je v boji proti NO kľúčová; je pevne presvedčený, že komplexné preventívne opatrenia proti NO v podobe opatrení na podporu odstránenia alebo zníženia škôd spôsobených predchádzateľnými rizikovými faktormi sú dôležité a mali by sa vykonávať v rámci všetkých príslušných EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti o prevencii NO; je pevne presvedčený, že preventívne opatrenia by mali byť založené na dôkazoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili vedecký výskum príčin NO a efektívnosti a vykonávania preventívnych opatrení;

8.  zdôrazňuje, že prístup k systémom verejného zdravia a sociálnej ochrany má zásadný význam pri prevencii NO; vyjadruje poľutovanie nad veľkými nerovnosťami a nespravodlivosťami v oblasti zdravia, pokiaľ ide o prevenciu NO v EÚ; trvá na tom, že treba venovať pozornosť identifikácii zraniteľných, marginalizovaných a sociálne vylúčených skupín obyvateľstva a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach a najvzdialenejších regiónoch ďaleko od zdravotných stredísk s cieľom zabezpečiť im prístup k programom zdravotnej starostlivosti a prevencie;

9.  uznáva komplexné a viacfaktorové príčiny NO, ako aj fakt, že NO nemožno vždy zabrániť, a že aj medzi NO, ktorým sa dá predísť, existujú prípady, ktoré nemožno vysvetliť predchádzateľnými rizikovými faktormi, a že mnohé NO vykazujú vysoký stupeň rizika dedičnosti;

10.  upozorňuje na environmentálne riziká, ktoré zvyšujú riziko NO, a zdôrazňuje, že je dôležité pozerať sa na neprenosné ochorenia z pohľadu úzkej súvislosti medzi zdravím ľudí, zvierat a životným prostredím, a preto by opatrenia na boj proti NO mali vychádzať z prístupu „jedno zdravie“; zdôrazňuje zvýšenú zraniteľnosť ľudí žijúcich s NO voči extrémnym poveternostným javom a iným vplyvom zmeny klímy, a preto požaduje cielené opatrenia v politikách zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu(38);

11.  zdôrazňuje, že AMR výrazne sťažuje lekárske ošetrenia a postupy a zároveň komplikuje manažment prevalentných NO; zdôrazňuje, že znižovanie a optimalizácia používania antimikrobiálnych látok v záujme prevencie a boja s AMR by sa mali riadiť prístupom „jedno zdravie“; vyzýva na zrýchlenie realizácie súčasných akčných plánov a osobitných globálnych mechanizmov dohľadu nad AMR, pokiaľ ide o výskum, inovácie a uvážlivé používanie antimikrobiálnych látok; zdôrazňuje potrebu podporovať vývoj nových antimikrobiálnych látok a zabezpečiť ich dostupnosť a cenovú prístupnosť;

12.  uznáva, že užívanie tabaku bolo v roku 2019 v Európe príčinou 1,6 milióna úmrtí a je vysoko rizikovým faktorom vzniku NO, ako sú rakovina, kardiovaskulárne ochorenia a chronické ochorenia dýchacích ciest; uznáva, že dospelí a deti vo fajčiarskom prostredí dýchajú mnohé z tých istých karcinogénov ako fajčiari; pripomína, že sekundárny dym zvyšuje celkové riziko všetkých druhov rakoviny až o 16 % u ľudí, ktorí nikdy nefajčia(39); upozorňuje na to, že 60 % detí je vystavovaných sekundárnemu dymu doma, čo môže viesť k syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, infekciám dolných dýchacích ciest, ušným infekciám a závažnejšej forme astmy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaručili väčšiu ochranu nefajčiarov pred účinkami sekundárneho dymu a pripravili kampane smerujúce k vytvoreniu prostredia bez dymu, a vychovali tak do roku 2040 prvú európsku generáciu bez tabaku;

13.  podporuje európsky plán na boj proti rakovine, ktorého cieľom je dosiahnuť beztabakovú generáciu a predchádzať užívaniu tabaku znížením jeho spotreby na 5 % obyvateľstva do roku 2040; podporuje návrh Komisie na revíziu smernice o tabakových výrobkoch(40) a smernice o zdaňovaní tabaku(41), ako aj návrh na aktualizáciu odporúčania Rady z 30. novembra 2009 o prostredí bez dymu(42); vyzýva na úplnú implementáciu Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku (RDKT) a Protokolu WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (ďalej len „protokol“); vyzýva na vyhodnotenie a preskúmanie v súčasnosti používaných metód merania dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého v tabakových a súvisiacich výrobkoch na základe výsledkov nezávislého a najnovšieho vedeckého výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

14.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali povinnosti vyplývajúce zo smernice (EÚ) 2019/904(44) (smernica o jednorazových plastoch), pokiaľ ide o filtre v tabakových výrobkoch obsahujúce plasty, s cieľom riešiť obavy, ktoré vyvolávajú v súvislosti so životným prostredím a zdravím;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné pravidlá správania pre všetkých svojich úradníkov a ostatných zamestnancov pri interakcii s tabakovým priemyslom v súlade s rozhodnutím európskej ombudsmanky vo veci 852/2014/LP;

16.  podporuje návrh Komisie na aktualizáciu odporúčania Rady z 30. novembra 2009 o prostredí bez dymu(45) s cieľom rozšíriť jeho pôsobnosť na nové výrobky, ako sú elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky, a rozšíriť prostredie bez dymu aj na vonkajšie priestory;

17.  domnieva sa, že elektronické cigarety by mohli niektorým fajčiarom pomôcť postupne prestať fajčiť; zároveň sa domnieva, že by sa nemalo dovoliť zatraktívnenie elektronických cigariet pre neplnoletých a nefajčiarov;

18.  upozorňuje na to, že každé desiate úmrtie v európskom regióne WHO je dôsledkom konzumácie alkoholu, čo predstavuje približne 1 milión úmrtí ročne(46); uznáva, že škodlivá konzumácia alkoholu je rizikovým faktorom viacerých NO a zdôrazňuje, že čím nižšie je množstvo skonzumovaného alkoholu, tým nižšie je aj riziko vzniku NO(47); pripomína, že etanol a acetaldehyd z metabolizmu etanolu v alkoholických nápojoch sú látky, ktoré sú Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikované ako karcinogénne pre ľudí; pripomína štúdiu, na ktorú sa odvoláva WHO(48) a v ktorej sa uvádza, že najbezpečnejšia úroveň konzumácie alkoholu z hľadiska prevencie, najmä rakoviny, je nulová úroveň;

19.  uznáva snahy Komisie podporovať členské štáty pri znižovaní záťaže NO, keď v decembri 2021 prišla s iniciatívou EÚ v oblasti neprenosných ochorení s názvom Spoločne zdravšie; vyzýva ku koordinovanejším opatreniam na úrovni EÚ nielen na zvrátenie rastúceho počtu ľudí žijúcich s NO, ale aj na zlepšenie kvality života a blahobytu ľudí žijúcich s NO;

20.  víta cieľ Komisie dosiahnuť do roku 2025 zníženie škodlivej konzumácie alkoholu aspoň o 10 %; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

21.  konštatuje, že nezdravá strava, často s vysokým obsahom cukrov a soli, nasýtených a transmastných kyselín a s nízkym obsahom vláknin, je jedným z hlavných rizikových faktorov NO vrátane obezity, kardiovaskulárnych ochorení, chorôb ústnej dutiny, rakoviny, cukrovky, chorôb obličiek a pečene, pankreasu a iných gastrointestinálnych ochorení(49); zdôrazňuje úlohu zdravej stravy pri prevencii a obmedzovaní incidencie a opakovaného výskytu NO a zdôrazňuje, že individuálne riziká možno znížiť jedál s vyváženým pomerom uhľohydrátov, vláknin, tukov, bielkovín, vitamínov a minerálov vrátane zvýšeného množstva zeleniny, čerstvého ovocia, celozrnných potravín a strukovín; uznáva, že obezita sa považuje za rizikový faktor vzniku viacerých NO a aj samotná sa považuje za neprenosné ochorenie; zdôrazňuje zásadnú úlohu prostredia so zdravými potravinami pri prevencii NO; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

22.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na rôzne výzvy Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení zo 16. januára 2019 na zlepšenie postupu EÚ v prípade povoľovania pesticídov;

23.  zdôrazňuje úlohu fyzickej aktivity pri prevencii NO a podpory zdravia na úrovni obyvateľstva v prípade všetkých najrozšírenejších NO a víta iniciatívu Komisie HealthyLifestyle4All(50); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri územnom plánovaní presadzovali pohybové aktivity a športový tréning ako tú najjednoduchšiu a najrozšírenejšiu možnosť, ako znížiť rizikové faktory NO, aby organizovali informačné kampane o prevencii NO a kládli zvýšený dôraz na pohybové aktivity na školách; uznáva, že zlepšenie možností životného štýlu obyvateľstva nestačí na riešenie záťaže NO a hoci primárna prevencia zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní výskytu mnohých druhov NO, sekundárna prevencia je kľúčom k optimálnemu manažmentu chronických ochorení a prispieva k zníženiu rizika komplikácií, komorbidít a úmrtí;

24.  zdôrazňuje úlohu zdravotnej osvety pri prevencii NO a nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali zdravotnú výchovu a zaviedli ju ako povinný predmet vo všetkých zariadeniach prvého a druhého stupňa vzdelávania;

25.  zdôrazňuje priamu súvislosť medzi environmentálnymi faktormi a mnohými NO; pripomína význam ochrany ľudí pred vystavením environmentálnym rizikám tak v ich každodennom živote, ako aj v pracovnom prostredí; zdôrazňuje potrebu zefektívniť prístup „jedno zdravie“ s cieľom lepšie chrániť ľudské zdravie; domnieva sa, že Európska zelená dohoda a stratégia Z farmy na stôl zohrávajú zásadnú úlohu pri prevencii NO v EÚ, pretože znižujú znečistenie ovzdušia, potravín, vody a pôdy, ako aj expozíciu účinkom chemických látok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znižovali používanie pesticídov; nabáda do výskumu používania a vývoja výrobkov, ako sú lieky a udržateľné prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú bezpečnejšie pre životné prostredie; nabáda do zavádzania účinných mechanizmov likvidácie odpadu, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia v súlade s cieľmi farmaceutickej stratégie pre Európu; upozorňuje na to, že prevencia chronických ochorení dýchacích ciest zahŕňa okrem odvykania od tabaku aj prevenciu expozície účinkom jemných častíc, prachu, nebezpečných chemikálií, plynom, ako je radón, nebezpečných materiálov, ako napríklad azbest, a iných znečisťujúcich látok vo vnútorných priestoroch; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali plán EÚ na odstránenie azbestu;

26.  pripomína ambície Európskeho parlamentu v otázke noriem kvality ovzdušia EÚ, ktoré boli prijaté v prvom čítaní prepracovaného znenia smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(51), najmä pokiaľ ide o jej úplné zosúladenie s usmerneniami WHO pre kvalitu ovzdušia;

27.  uznáva vplyv, ktorý môžu mať niektoré liečby NO na životné prostredie, a zdôrazňuje, že včasná prevencia a diagnostika NO môžu tento vplyv podstatne znížiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na zníženie environmentálnej stopy zdravotníckeho sektoru a na urýchlenie prechodu na udržateľnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby bola ohrozená efektívnosť a kvalita liečby pre pacienta;

28.  poukazuje na to, že slnečné žiarenie obsahuje neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie, ktoré môže spôsobovať rakovinu kože; podporuje posilnenie ochrany pred vystavením UV žiareniu na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom právnych predpisov o bezpečnosti pre pracovníkov v exteriéri;

29.  konštatuje, že na základe zvýšeného rizika nádorov spojených s používaním mobilných telefónov klasifikovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny v roku 2011 rádiofrekvenčné elektromagnetické polia ako potenciálne karcinogénne pre ľudí; konštatuje, že na zistenie týchto súvisiacich rizík treba vykonať viac štúdií;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prechod na udržateľné odvetvia energetiky a dopravy a zabezpečili transformáciu na udržateľné poľnohospodárske a potravinové systémy;

31.  zdôrazňuje význam prevencie NO a včasnej intervencie; uznáva, že mnohé NO majú svoj pôvod v ranom detstve(52) a že je dôležité investovať do stratégií a programov, ktoré podporujú zdravie matiek a zdravý rast a vývoj detí od narodenia a v ranom veku;

32.  zdôrazňuje, že niektoré perfluórované a polyfluórované alkylové látky (PFAS) môžu viesť k vážnym zdravotným stavom, ako sú obezita, diabetes(53) a rakovina(54); vyzýva Komisiu, aby čo najskôr implementovala návrh na obmedzenie PFAS, ktorý bol 13. januára 2023 predložený Európskej chemickej agentúre(55) v súlade s prístupom založeným na rizikách;

33.  znovu pripomína, že expozícia účinkom chemikálií je spájaná s viacerými NO; podporuje preto opatrenia plánované v stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti a v akčnom pláne nulového znečistenia s cieľom znížiť expozíciu občanov účinkom škodlivých chemických výrobkov, ako sú karcinogénne, reprodukčne toxické, mutagénne látky a látky narúšajúce endokrinný systém, a to naprieč všetkými možnými cestami expozície; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ochranu zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov v EÚ;

34.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad pomalým vykonávaním stratégie pre chemické látky v záujme udržateľnosti, a najmä znovu pripomína svoju výzvu na revíziu nariadenia REACH(56) v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie tak, aby bolo možné identifikovať všetky látky vzbudzujúce obavy, ktoré sa vyrábajú v EÚ alebo sa do EÚ dovážajú; vyzýva Komisiu, aby sa pri revízii príslušných právnych predpisov o spotrebných výrobkoch, ako je nariadenie (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami(57) a nariadenie (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch(58), zaoberala v súlade so stratégiou pre chemické látky v záujme udržateľnosti tými chemikáliami, ktoré majú nepriaznivé účinky na zdravie občanov, tak aby spotrebné výrobky neobsahovali chemikálie, ktoré spôsobujú rakovinu alebo ovplyvňujú endokrinný systém; plne podporuje návrh Komisie na zmenu nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení chemikálií(59) v záujme zavedenia nových tried nebezpečnosti, okrem iného pre endokrinné disruptory vrátane suspektných endokrinných disruptorov, ako aj aktualizácie požiadaviek na informácie vo všetkých príslušných právnych predpisoch s cieľom umožniť ich identifikáciu;

35.  vyzýva EEA, aby spolu s Európskou chemickou agentúrou vypracovala správu o chemických látkach v životnom prostredí v Európe; konštatuje, že v správe by sa mala posúdiť systémová povaha chemikálií škodlivých pre životné prostredie a ľudské zdravie so zameraním na chemikálie, ktoré sú karcinogénne, mutagénne a/alebo toxické pre reprodukciu a narúšajú endokrinný systém, na ich používanie vo výrobkoch, výskyt v európskom životnom prostredí a škody pre ľudské zdravie, najmä z hľadiska NO;

36.  pripomína, že v oznámení Komisie s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti smerom k životnému prostrediu bez toxických látok je zdôraznená potreba chrániť pracovníkov pred účinkami týchto látok; vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES(60) aj na endokrinné disruptory; víta prístup „vízie nulovej úmrtnosti“ k úmrtiam súvisiacim s prácou v strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027; vyjadruje však poľutovanie nad obmedzeným počtom látok, ktorými sa stratégia zaoberá;

37.  konštatuje, že podľa súčasného pracovného postupu sa Výboru Európskej chemickej agentúry pre hodnotenie rizík každoročne predloží iba päť látok; nabáda do nepretržitých analýz a výskumu nových látok, v prípade ktorých existuje podozrenie, že sú karcinogénne, mutagénne a/alebo poškodzujú reprodukciu, ako aj stanovovanie expozičných limitov chemických faktorov v pracovnom prostredí tam, kde ešte neexistujú, a tiež pravidelné revízie vždy, keď si to vyžiada aktuálny stav vedeckých údajov a technického vývoja; vyzýva Komisiu, aby zvyšovala svoje ambície pravidelnou aktualizáciou smernice 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci; vyzýva Komisiu, aby do roku 2024, po konzultácii s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku, zrevidovala svoj akčný plán tak, aby existovali limitné hodnoty expozície pri práci pre viac látok, skupín látok alebo látok vznikajúcich počas výrobného procesu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby Komisia zvýšila kapacity na preskúmanie limitných hodnôt expozície pri práci a stanovovanie nových hodnôt;

38.  vyzýva na to, aby sa poskytol dostatok verejných finančných prostriedkov a adekvátne k tomu aj stimulov pre súkromné investície do vedeckého výskumu vzťahu medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami, keďže sa nepodarilo zaručiť systematizáciu vedeckých údajov o ich prepojení, a zároveň vyzýva na propagáciu prevencie, včasnej diagnostiky, očkovania a/alebo liečby prenosných ochorení, ktoré vedú k NO;

39.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na dosiahnutí cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zameraných na prenosné ochorenia s cieľom podporiť prevenciu NO, ako napríklad rakoviny, súvisiacich s infekčnými chorobami; v tejto súvislosti víta očkovacie programy, napríklad v boji proti šíreniu ľudského papilomavírusu (HPV); vyzýva členské štáty, aby do svojich očkovacích programov zaviedli rodovo neutrálne očkovanie proti HPV; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu koordinovaných opatrení zameraných na karcinogénne vírusy, ako sú HPV a vírus hepatitídy B (HBV), s cieľom zabrániť ich šíreniu; zdôrazňuje potrebu užšej harmonizácie očkovania proti vírusu HPV a HBV v národných programoch členských štátov a zároveň zabezpečenie poskytovania informácií o očkovaní a presadzovanie rovnakého prístupu pre zraniteľné a ohrozené skupiny dospelých; vyzýva na pravidelné monitorovanie súčasného očkovania proti HPV a HBV na úrovni EÚ podobným systémom sledovania vakcín, aký Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyvinulo pre COVID-19, čo zároveň motivuje členské štáty prijať najlepšie postupy a udržať záujem;

40.  vyzýva na spoluprácu s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami s cieľom bojovať proti vplyvu dezinformácií o očkovaní a riešiť váhavosť v očkovaní; odporúča intenzívnejšie uplatňovať Kódex postupov Únie proti šíreniu dezinformácií, najmä pokiaľ ide o dezinformácie týkajúce sa očkovania;

41.  zdôrazňuje potrebu výraznejšej podpory zdravotnej gramotnosti v oblasti rizík a aspektov NO, ale aj digitálnej gramotnosti s cieľom vyvinúť nástroje vzdelávania o prevencii; vyzýva venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným, zraniteľným, sociálne vylúčeným a marginalizovaným ľuďom; podčiarkuje, že osvetové kampane zamerané na konkrétne skupiny s osobitnými potrebami v oblasti zdravotnej gramotnosti majú zásadný význam; žiada, aby sa vykonávanie programov prevencie stalo inkluzívnym, a to zapojením regiónov a obcí, občanov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a organizácií pacientov do všetkých fáz rozhodovacieho procesu;

Vzťah medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami

42.  konštatuje, že prenosné ochorenia môžu mať neprenosné a chronické následky; zdôrazňuje, že multimorbidita, vrátane infekcie HIV, cukrovky, hypertenzie, rakoviny a chronických respiračných ochorení, bola počas pandémie COVID-19 špecifickým rizikovým faktorom; domnieva sa, že izolované zdravotné programy nie sú užitočné pre ľudí, ktorí už NO trpia; zdôrazňuje, že špecializovaná liečba by sa mala začleniť do systémov primárnej a štátnej zdravotnej starostlivosti tak, aby mohli zvládať budúce pandémie a ich chronické následky; upozorňuje na obojsmernosť vzťahu medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami, ako sa ukázalo počas pandémie ochorenia COVID-19, najmä v krajinách s vysokým výskytom HIV/AIDS;

43.  podporuje ďalší výskum v oblasti vývoja vakcín a inovatívnych spôsobov liečby aj v prípade iných vírusov, ako sú vírus hepatitídy C či HIV, ako rizikových faktorov NO; domnieva sa, že medzitým by sa mali vo veľkej miere využívať terapeutické riešenia na dosiahnutie cieľa WHO, ktorým je eradikácia hepatitídy typu C do roku 2030; domnieva sa, že dosiahnutie cieľa WHO ukončiť epidémiu HIV/AIDS do roku 2030, a to aj v Európe, si vyžaduje väčší politický záväzok, silné partnerstvo a úzku spoluprácu medzi orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju podporu v snahe zabezpečiť všetkým občanom, vrátane zraniteľných komunít s vyšším rizikom, možnosť otestovať sa, dať sa vyšetriť a čo najskôr získať trvalý prístup k najlepším inovatívnym spôsobom starostlivosti; nabáda členské štáty, aby investovali do inovatívnych prístupov zameraných na kombinovanú prevenciu s veľkým vplyvom a podporovali ich ako kľúčový dodatočný nástroj na ukončenie epidémie HIV v Európe; konštatuje, že ľudia s HIV/AIDS sú vystavení značnému riziku nákazy tzv. dlhým kovidom (štvornásobne vyššia pravdepodobnosť);

44.  zdôrazňuje prudký nárast postakútnych infekčných syndrómov (PAIS) po nákaze koronavírusom, ktorá sa v tomto prípade nazýva aj dlhý kovid; konštatuje, že PAIS sa vyskytujú aj po iných bakteriálnych, vírusových a parazitických infekciách, okrem iného po mononukleóze, lymskej borelióze, ebole, detskej obrne a chrípke; zdôrazňuje, že patogenéza PAIS je spojená s myalgickou encefalomyelitídou/syndrómom chronickej únavy (ME/CFS); vyjadruje znepokojenie nad tým, že globálna stratégia v oblasti zdravia na rok 2022 sa nezaoberá postakútnymi následkami vírusu SARS-CoV-2 ani PAIS vo všeobecnosti, a to napriek tomu, že do dnešného dňa sme mali 65 miliónov ľudí s dlhým kovidom a sme vystavení riziku opätovnej infekcie a ďalších pandémií; vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu PAIS;

45.  pripomína, že zdravotná bezpečnosť vo svete nemusí zohľadňovať iba bezprostrednú hrozbu infekčnej choroby, ale musí tiež riešiť chronické dlhodobé utrpenie, ktoré je jej dôsledkom; konštatuje, že interakcie medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami sú zložité a často sprevádzané spoločnými rizikovými faktormi; domnieva sa, že koexistencia neprenosných a prenosných ochorení vedie k zvýšenej morbidite, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami;

46.  znovu pripomína, že financovanie nového výskumu a štúdií a zabezpečenie systematizácie a analýzy komplexných epidemiologických, štatistických a iných vedeckých údajov o NO a ich prepojení s prenosnými ochoreniami môže objasniť príčiny rôznych NO vrátane zadefinovania nových behaviorálnych a environmentálnych;

Identifikácia vysokorizikových populácií a včasná diagnostika neprenosných ochorení

47.  poukazuje na to, že mnohí ľudia žijúci s NO v Európe neboli vyšetrení a nevedia o svojej chorobe, preto nemôžu dostať riadnu a včasnú liečbu; upozorňuje, že je dôležité čo najskôr identifikovať ľudí s vysokým rizikom vzniku NO a vyšetriť ich, napríklad cestou realizácie programov včasnej diagnostiky či lekárskych prehliadok na úrovni primárnej starostlivosti s dôrazom na presadzovanie konzistentných a účinných foriem liečby v záujme lepšieho manažmentu chorôb, predchádzania komplikáciám a šetrenia nákladov na ďalšiu zdravotnú starostlivosť, najmä v prípade rizikových jedincov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam starostlivosti o deti a dospievajúcich, a to aj o ich duševné zdravie;

48.  vyzýva Komisiu, aby zozbierala príklady najlepších postupov týkajúcich sa skríningu a včasnej diagnostiky NO; víta aktualizované odporúčanie Rady o skríningu rakoviny a vyzýva členské štáty, aby ho dôsledne implementovali;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v revízii ich vnútroštátnych modelov starostlivosti s dôrazom na systémy primárnej starostlivosti zamerané na prevenciu a na zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov v oblasti primárnej starostlivosti;

50.  víta európsky plán na boj proti rakovine; zdôrazňuje význam včasnej diagnostiky rakoviny a fakt, že v roku 2020 zaviedlo 25 členských štátov populačný skríning v prípade rakoviny prsníka, 22 v prípade rakoviny krčka maternice a 20 v prípade rakoviny hrubého čreva a konečníka do svojich národných plánov boja proti rakovine(61); víta odporúčanie Rady z roku 2022 s názvom Posilnenie prevencie prostredníctvom včasnej detekcie: nový prístup EÚ ku skríningu rakoviny; víta plánované zriadenie siete EÚ oznámenej v európskom pláne na boj proti rakovine, ktorá prepojí uznávané národné centrá komplexnej liečby rakoviny (referenčné centrá) v každom členskom štáte tak, aby sa uľahčilo zavádzanie kvalitnej diagnostiky a liečby, a to aj vďaka odbornej príprave v oblasti klinického skúšania a jeho výskumu a podpory v celej EÚ;

51.  vyzýva na ucelený a systémový pohľad na NO, v ktorom sa zohľadnia vzájomne prepojené výzvy, ktorým čelia vysokorizikové skupiny obyvateľstva, ako napr. obmedzený prístup ku vzdelávaniu, zeleným plochám, zdravým potravinám, príležitostiam na fyzickú aktivitu, zdravotníckym zariadeniam, primeranej kvalite ovzdušia a vhodnému bývaniu;

52.  pozýva členské štáty k spolupráci, najmä v cezhraničných regiónoch a izolovaných oblastiach, s cieľom znížiť sociálne a zemepisné nerovnosti vo včasnej diagnostike NO; nabáda členské štáty, aby pravidelne informovali verejnosť o rizikách spojených s NO, ako aj o potrebe vykonávania pravidelných prehliadok a vyšetrení s cieľom odhaliť ich čo najskôr;

53.  zdôrazňuje, že prevencia a manažment NO môžu pomôcť zmierniť zaťaženie systémov zdravotnej starostlivosti vyplývajúce z NO a zvýšiť ich odolnosť voči krízam v oblasti zdravia;

54.  nabáda členské štáty, aby zlepšili prístup zraniteľných skupín obyvateľstva k sociálnym a zdravotným službám; nabáda členské štáty, aby riešili rozdiely v oblasti zdravia spôsobené administratívnymi prekážkami, sociálno-ekonomickými faktormi a jazykovými a kultúrnymi osobitosťami; nabáda členské štáty, aby znížili počet nediagnostikovaných NO zavedením cielených lekárskych prehliadok u vysokorizikových jedincov a v náležitých prípadoch aj propagáciou samotestovania odporúčaného úradmi verejného zdravotníctva v prípade hlavných spoločných metabolických rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, vysoká hladina cukru v krvi, vysoký index telesnej hmotnosti a vysoká hladina cholesterolu LDL; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vývoj a používanie dostupných, cenovo prístupných a nových nástrojov na diagnostiku NO u rizikových populácií;

55.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili včasný prístup ku kvalitnej starostlivosti a podporovali samoriadenie pacientov s NO; vyzýva na zavedenie dostupných a spravodlivých nástrojov samoriadenia vrátane sietí partnerskej podpory, platforiem spolupráce v oblasti starostlivosti a služieb v oblasti duševného zdravia, pričom treba zohľadniť faktory, ako je dostupnosť digitálnych služieb a technológií;

56.  upozorňuje na to, že osoby s NO častejšie trpia aj inými chorobami; konštatuje, že niektoré NO ako cukrovka, ochorenia ústnej dutiny a ochorenia obličiek, obezita a kardiovaskulárne ochorenia a rakovina a depresia sú veľmi úzko prepojené a že v dôsledku vzájomnej súvislosti sa zvyšuje morbidita a mortalita pri týchto stavoch; konštatuje, že zlepšením diagnostiky, včasného odhaľovania, skríningu a integrovanej starostlivosti(62) v spolupráci s miestnymi sociálnymi a komunitnými službami, keďže zdravotné a sociálne potreby bývajú často vzájomne prepojené, je možné dosiahnuť dôležité synergické účinky;

57.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných plánoch zdravia venovali zvýšenú pozornosť riešeniu fyzických a psychických vplyvov NO a ich liečby vrátane zvládania bolesti, prístupu pacientov a opatrovateľov k psychologickej podpore a paliatívnej a podpornej starostlivosti;

58.  zdôrazňuje, že v boji proti NO majú zásadný význam fungujúce, efektívne, dostupné a adekvátne financované systémy verejnej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch; podčiarkuje potrebu zabezpečenia rovnakého prístupu k primárnej starostlivosti a službám zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu riešiť regionálne rozdiely v prístupe k základným službám zdravotnej starostlivosti, prevencie, ku skríningu a k následnej starostlivosti a liečbe a usilovať sa o spravodlivú dostupnosť kvalitného manažmentu neprenosných ochorení v rôznych zemepisných oblastiach členských štátov, vyzýva Komisiu, aby zvážila navrhnutie odporúčaní týkajúcich sa noriem v službách zdravotnej starostlivosti, no pamätala pritom zodpovednosť členských štátov za vymedzenie vlastných politík v oblasti zdravia a za riadenie, organizáciu a financovanie svojich systémov zdravotnej starostlivosti;

Zlepšenie zdravotnej starostlivosti v prípade NO

59.  zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci, organizácie pacientov a zástupcovia tretieho sektora zohrávajú zásadnú úlohu pri posielaní pacientov na včasné diagnostické testy a liečbu NO; nabáda členské štáty, aby zabezpečili nepretržitý prístup pacientov k primárnej a sekundárnej starostlivosti a aby zdravotníckym pracovníkom ponúkali medziprofesnú odbornú prípravu, aby dokázali lepšie určiť rizikových jedincov a lepšie identifikovať NO, predchádzať im a liečiť ich;

60.  zdôrazňuje fakt, že vedecky uznávaná integratívna medicína schválená orgánmi verejného zdravotníctva môže mať pre pacientov prínos, pokiaľ ide o súbežné účinky niekoľkých ochorení, ako je rakovina, a ich liečbu; zdôrazňuje význam vypracovania uceleného a integrujúceho prístupu zameraného na pacienta a v prípade potreby aj podpory doplnkového využívania týchto terapií pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov;

61.  zdôrazňuje, že treba zaviesť nepretržitú a plne integrovanú starostlivosť, v ktorej centre stojí človek, a to v rámci celého procesu starostlivosti o osoby s chronickým ochorením, a zároveň posilniť komunitnú a prioritnú starostlivosť so zameraním na NO, ktoré si vyžadujú starostlivosť naprieč špecializáciami a úrovňami starostlivosti; nabáda členské štáty, aby na tento účel preskúmali a podľa potreby vylepšili svoje vnútroštátne modely starostlivosti; víta prístup zameraný na pacientov v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine, a najmä hlavnú iniciatívu v rámci programu EU4Health na roky 2021 – 2027 zameranú na vytvorenie inteligentného preukazu pre ľudí, ktorí prežili rakovinu (vo forme mobilnej aplikácie) s cieľom zlepšiť zdravie a blahobyt ľudí, ktorí prežili rakovinu, v celej Európe;

62.  zdôrazňuje význam dostupnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti, tak aby sa obmedzené zdroje využili čo najlepšie a v prospech tých pacientov, ktorí ich potrebujú najviac;

63.  nabáda členské štáty, aby spoluprácu s organizáciami pacientov a ľuďmi trpiacimi NO zahrnuli do všetkých činností a iniciatív súvisiacich s navrhovaním a vykonávaním opatrení v oblasti prevencie a starostlivosti;

64.  zdôrazňuje cennú úlohu komunitných lekární pri nepretržitom poskytovaní služieb nevyhnutných na podporu liečby NO a pri odovzdávaní informácií širokej verejnosti; zdôrazňuje, že lekárnici sú spoľahlivým a dôveryhodným zdrojom informácií; navrhuje, aby lekárnici zohrávali aktívnejšiu úlohu vo farmakovigilančných činnostiach pri hodnotení a monitorovaní účinnosti liekov, a vyzýva členské štáty, aby ich zapojili do svojich programov v oblasti zdravia, starostlivosti a výskumu; vyzýva, aby sa lekárňam vo vidieckych oblastiach dostalo viac uznania, pretože pomáhajú udržať obyvateľov v týchto oblastiach, ktorým zabezpečujú dobré životné podmienky;

65.  zdôrazňuje, že stratégie a politiky zamerané na NO musia zohľadňovať kľúčový význam zdravotníckych pracovníkov; zdôrazňuje, že problém nedostatku zdravotníckych pracovníkov v EÚ by sa mal stať jednou zo strategických priorít, ktoré treba riešiť politikami, financovaním a podporou na primeranej úrovni; vyjadruje znepokojenie nad bezprecedentným nedostatkom zdravotníckeho personálu v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby reagovali poskytnutím adekvátnej podpory v teréne; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o súčasnom stave a vplyve nedostatku zdravotníckeho personálu v EÚ; zdôrazňuje, že fungujúce a efektívne systémy zdravotnej starostlivosti nemôžu existovať bez náležitého personálneho obsadenia s požadovanou odbornou prípravou a odbornými znalosťami; zdôrazňuje význam pákového efektu pri využívaní digitálnych služieb, s cieľom podporiť opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zdravotníckych a opatrovateľských pracovníkov v EÚ;

66.  domnieva sa, že každý pacient je iný a že žiadne neprenosné ochorenie nie je rovnaké; žiada, aby sa NO predchádzalo a aby sa liečili čo najúčinnejšie, a to individuálnym a integrovaným prístupom, ktorý je založený na dôkazoch a prispôsobený danému pacientovi a ochoreniu; nabáda členské štáty, aby medzi priority zaradili aj odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov, ktorá im umožní podporovať pacientov pri ich vlastnej liečbe a pri dodržiavaní liečebných postupov;

67.  konštatuje, že NO môžu mať výrazne negatívny vplyv na duševné zdravie, preto zdôrazňuje potrebu integrovanej zdravotnej starostlivosti pre takýchto pacientov; zdôrazňuje, že negatívne stereotypy v prípade niektorých NO môžu byť v oblasti zdravotnej starostlivosti a prevencie kontraproduktívne; domnieva sa, že každý pacient musí pri adaptácii na liečbu svojho NO čeliť rôznym prekážkam; vyzýva členské štáty, aby zdravotníckym pracovníkom ponúkali odbornú prípravu zameranú na možnosti vzdelávania pacientov v oblasti liečby; nabáda členské štáty, aby zdravotníckym pracovníkom poskytovali odbornú prípravu o sociálnych a environmentálnych aspektoch ovplyvňujúcich zdravie, o terapeutickom vzdelávaní pacientov a medziodvetvovej spolupráci a aby integrovali poskytované služby a zabezpečili, že budú mať zdroje nevyhnutné na poskytovanie primeraných usmernení svojim pacientom; zdôrazňuje význam kontinuálnej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov s cieľom priebežne ich informovať o nových možnostiach liečby;

68.  vyzýva na prijatie stratégie EÚ v oblasti anticipácie a monitorovania vplyvu závažných zdravotných hrozieb na ľudí postihnutých prenosnými a neprenosnými ochoreniami či trpiacich inými chorobami alebo zdravotnými stavmi; navrhuje preskúmať možnosti vytvorenia európskeho núdzového zoznamu špecialistov na NO z radov dobrovoľných špecialistov na NO, ktorí budú vyškolení a v čase krízy pripravení na nasadenie s cieľom poskytnúť starostlivosť ľuďom s NO v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v susednej krajine;

69.  dôrazne víta riešenia v oblasti digitálneho zdravotníctva, ako je telemedicína, ktoré môžu umožniť lepší prístup k zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach, ako aj chrániť pacientov trpiacich NO s imunosupresiou pred vystavením infekčným chorobám; zdôrazňuje prínos digitálnych zdravotníckych technológií a telemedicíny pri manažmente a sledovaní mnohých NO;

70.  nabáda, aby boli pri nastávajúcej revízii mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb pridelené centru nové úlohy vrátane monitorovania vplyvu závažných ohrození zdravia na hlavné NO, ale aj duševné ochorenia, a posudzovania kontinuity skríningu, diagnostiky, monitorovania, liečby a starostlivosti v systéme zdravotnej starostlivosti v koordinácii s existujúcimi súbormi údajov, nástrojmi a registrami;

71.  vyzýva na posilnenie komunikácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi, vyliečenými, opatrovateľmi, rodičmi a verejnými orgánmi o efektívnosti a bezpečnosti zdravotných zákrokov, a to najmä z hľadiska diagnostiky a liečby NO, a tiež na posilnenie informačných kampaní zameraných na prevenciu v čase krízy;

72.  zdôrazňuje potrebu uznania kľúčovej úlohy neformálnych opatrovateľov, ich začlenenia do zdravotníckych a opatrovateľských tímov a ich splnomocnenia prijímať informované rozhodnutia o dostupných podporných opatreniach s podporou zdravotníckych pracovníkov; uznáva, že pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov, ktorí poskytujú pacientom s NO prevažnú časť každodennej opatery a ktorí čelia jasnému nedostatku praktickej a politickej podpory; je si vedomý vysokého percentuálneho podielu neformálnych opatrovateľov medzi obyvateľstvom EÚ a rozdielnych spôsobov ich podpory a uznávania ich práv v členských štátoch;

73.  zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 mala vážny vplyv na zdravie pacientov s NO v dôsledku oneskorení a narušení diagnostiky a liečby; zdôrazňuje, že závažné ohrozenia zdravia môžu vyvinúť silný tlak na kapacity systémov zdravotnej starostlivosti, čo má negatívny vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom s NO, napr. z hľadiska kontinuity zdravotnej starostlivosti, odklad alebo prerušenie liečby pacientov a osôb s poškodeným duševným zdravím(63); zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty predvídali a monitorovali vplyv núdzových situácií v oblasti verejného zdravia na poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti v prípade iných chorôb a ochorení; Zdôrazňuje, že oneskorený prístup k starostlivosti znižuje šance na prežitie a vedie ku komplikáciám a k výraznejšiemu zhoršeniu kvality života pacientov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili prevenciu a manažment NO, pretože by to zvýšilo odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a pripravilo ich to na budúce nárazové situácie;

74.  pripomína, že bez ohľadu na zrušenie väčšiny obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19 sú pacienti s NO v prípade akejkoľvek nákazy koronavírusom stále vystavení vyššiemu riziku; zdôrazňuje, že títo pacienti musia byť chránení v ich každodennom živote, a najmä počas prístupu k službám verejného zdravotníctva na účely liečby a starostlivosti; zdôrazňuje potrebu zachovať vysokú úroveň dohľadu nad novými variantmi a potenciálnymi trendmi ochorenia COVID-19 a akýmikoľvek inými prenosnými ochoreniami, ktoré by mohli postihnúť pacientov s NO;

Posilnenie postavenia pacientov

75.  pripomína, že posilnenie postavenia pacientov, zdravotná gramotnosť a dodržiavanie liečebných postupov sú kľúčovým prvkom európskej stratégie v oblasti NO a že prevencia, znižovanie behaviorálnych rizikových faktorov, včasná diagnostika, liečba a starostlivosť by mali byť v prvom rade zamerané na pacienta; nabáda na propagovanie dobre informovaných pacientov, ktorí sa aktívne venujú vlastnej preventívnej starostlivosti, znižovaniu behaviorálnych rizikových faktorov a liečbe, a vyzýva na terapeutické školenia a viac rozhodovacích právomocí pre opatrovateľov a pacientov v rámci programov starostlivosti vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na zníženie rizika; zdôrazňuje význam dodržiavania liečebných postupov s cieľom znížiť mieru hospitalizácie a mortality a optimalizovať vplyv investícií do zdravotníctva; nabáda členské štáty, aby zdravotníckym pracovníkom poskytovali odbornú prípravu v oblasti terapeutického vzdelávania pacientov; nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie dodržiavania liečby s cieľom zabezpečiť viac výhod z investícií vynakladaných na liečbu neprenosných ochorení z hľadiska zdravia;

76.  vyzýva, aby sa pacientom umožnilo participatívne rozhodovanie na základe personalizovaných a zrozumiteľných informácií založených na dôkazoch a rovnako vyzýva na podporu týchto iniciatív a opatrení na posilnenie postavenia pacientov; konštatuje, že v prípade niektorých NO, ako je obezita, zostáva strach pacientov zo zdravotníckych zariadení jednou z najväčších prekážok, ktoré bránia skorej diagnostike a poskytovaniu včasných služieb starostlivosti a manažmentu, preto túto stigmatizáciu treba riešiť a zmierňovať; zdôrazňuje, že základom liečebných postupov a rozvoja starostlivosti musí byť zameranie na pacienta a participatívne rozhodovanie; nabáda na vypracovanie prístupu, ktorý umožní dobre informovaným pacientom aktívne sa podieľať na svojej liečbe;

77.  konštatuje, že sa treba zamerať na kvalitu života pacientov s NO, ktorí sú nevyliečiteľní, no ich stav možno stabilizovať; zdôrazňuje význam konkrétnych odporúčaní EÚ na zlepšenie kvality života pacientov s NO, a to aj integráciou komplexnej podpornej psychologickej starostlivosti do celkovej zdravotnej starostlivosti, počnúc diagnostikou a potom aj v priebehu celého obdobia trvania ochorenia, ako aj poskytnutím prístupu k špecializovaným podporným centrám a nástrojom napomáhajúcim zotrvanie v liečbe, napríklad zriadením komplexných centier pre NO s multidisciplinárnymi odbornými tímami;

78.  podporuje moderné riešenia vrátane digitálnych riešení zameraných na pacientov s NO; zdôrazňuje, že takéto riešenia – ako sú linky pomoci alebo mobilné aplikácie, ktoré sú k dispozícii pacientom a ich rodinám s cieľom pomôcť im získať potrebné informácie o postupoch a o tom, čo robiť v prípade zistenia ochorenia, ako aj o liečbe a dátumoch vyšetrení – sú mimoriadne užitočnými nástrojmi, ktoré zjednodušujú proces liečby a uľahčujú pacientom život;

79.  domnieva sa, že treba riešiť regionálne rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu preskúmať inovatívne spôsoby zlepšenia prístupu k zdravotnej starostlivosti, ako sú mobilné kliniky, tímy kvalifikované v prístupe k osobám, ktoré utrpeli traumu, a zástupcovia práv pacientov s cieľom podporiť individuálny prístup k prevencii a liečbe NO zameraný na pacienta;

80.  zdôrazňuje, že pacienti s NO by nemali viac pre svoju chorobu trpieť v iných aspektoch ich každodenného života, pretože by to pre nich znamenalo „dvojnásobný trest“; vyzýva preto na spravodlivé vykonávanie smerníc o finančných službách, ako je smernica o spotrebiteľských úveroch(64), bez toho, aby dochádzalo k diskriminácii pacientov s NO či preliečených ľudí;

81.  nabáda členské štáty, aby prihliadali na časté vyčerpanie rodín a príbuzných pacientov s NO a poskytli im poradenstvo, najmä tým najzraniteľnejším, počas celého trvania ochorenia, ako aj podporu v prípade úmrtia; nabáda miesta výkonu práce, aby vytvorili príležitosti na odpočinok na pracovisku; okrem toho podporuje rozvoj integrovaných, primeraných a dostupných podporných systémov pre pacientov s NO a pre ich rodiny, ktoré berú do úvahy zdravotné, komunitné a sociálne služby;

82.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov, ktorí poskytujú pacientom s NO prevažnú časť každodennej opatery a ktorým chýba podpora; vyzýva členské štáty, aby pre opatrovateľov zaviedli kurzy odbornej prípravy a programy terapeutickej starostlivosti, ktoré by im poskytli kvalifikáciu a uznanie ich zručností;

83.  uznáva centrálnu úlohu nezávislých združení pacientov a opatrovateľov, pokiaľ ide o zastupovanie a sprevádzanie pacientov, služby poskytované pacientom s NO a ich opatrovateľom, šírenie zdravotnej gramotnosti, zvyšovanie informovanosti, ako aj o nepretržitú podporu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri formulovaní politík a právnych predpisov týkajúcich sa NO zohľadňovali odborné poznatky a formálnu účasť týchto združení, ako aj ich odporúčania;

Podpora inovácií v záujme urýchlenia vývoja účinných, dostupných a cenovo prístupných technológií a liekov

84.  víta návrh farmaceutického balíka vypracovaný Komisiou; vyzýva na posilnenie európskeho trhu s liekmi s cieľom zabezpečiť rovnakú dostupnosť cenovo prístupných liekov, vrátane personalizovaných, a inovatívnej liečby v celej EÚ, riešiť nedostatok liekov, prekonať problém vysokých cien inovatívnych technológií a foriem liečby, podporiť používanie generických a biologicky podobných liekov, zabezpečiť, aby mal každý pacient v EÚ včasný a spravodlivý prístup k bezpečným, účinným a cenovo prístupným liekom a aby sa znížili prekážky v cezhraničnom podnikaní a zároveň zvýšili stimuly pre investície do výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že ochrana práv duševného vlastníctva a regulačná ochrana údajov sú nástroje, ktoré okrem iného podporujú hospodársku súťaž v EÚ, pretože motivujú inovátorov vyvíjať nové produkty a pokračovať v prebiehajúcom výskume; pripomína, že využívanie verejných finančných prostriedkov musí byť v súlade s verejným záujmom a musí byť podmienené, transparentnosťou, vysledovateľnosťou a dostupnosťou; konštatuje, že úzke vymedzenie pojmu „nenaplnené liečebné potreby“ môže škodiť vývoju dôležitých liečebných postupov pre ľudí žijúcich s NO;

85.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu smernice Rady 89/105/EHS o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien liekov(65) s cieľom zabezpečiť efektívnu kontrolu a transparentnosť postupov používaných na stanovovanie cien liekov a výšky úhrad za lieky, no zároveň zohľadniť dôverný charakter obchodných informácií, ako aj práva duševného vlastníctva;

86.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k vykonávaniu uznesenia WHO z roku 2019 o zlepšení transparentnosti trhov s liekmi, očkovacími látkami a inými zdravotníckymi výrobkami;

87.  víta vytvorenie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v oblasti zdravia, ktorým sa podporia inovácie a zlepší kvalita a prístup k starostlivosti pre európskych pacientov; domnieva sa, že dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia by mal uľahčiť vývoj inovatívnych a ekologickejších technológií, génových a bunkových AMR terapií a inovácií v oblasti strategickej liečby;

88.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili politické prekážky brániace optimalizácii starostlivosti o pacientov s NO, zlepšili dodržiavanie klinických usmernení a znížili riziko komplikácií;

89.  konštatuje, že pacienti s NO čelia nedostatku liekov a že vážne narušenie dodávok liekov na ich liečbu je pre nich, ich opatrovateľov a ich rodiny veľmi problematické; zdôrazňuje potrebu spolupráce pri predchádzaní či riešení nedostatku všetkých liekov a zdravotníckeho vybavenia, a zvlášť liekov proti NO, vrátane nedostatku lacných základných liekov proti NO;

90.  vyzýva Komisiu, aby popri revízii európskych farmaceutických právnych predpisov zvážila aj potrebu prijatia aktu o kritických liekoch na podporu európskej zelenej a digitálnej výroby kritických liekov, účinných farmaceutických zložiek a medzizložiek s cieľom diverzifikovať farmaceutické dodávateľské reťazce v EÚ a zabezpečiť strategickú autonómiu kritických liekov;

91.  vyzýva na posilnenie a diverzifikáciu dodávateľského reťazca liekov a dôkladné monitorovanie tlaku na dodávky a ich nedostatku; zdôrazňuje význam úlohy udržateľných postupov obstarávania pri predchádzaní nedostatku liekov;

92.  podporuje ďalšie investície do výskumu a vývoja zameraného na riešenie cieľov verejného záujmu zvýšením zdrojov rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie v záujme sprístupnenia zdravotníckeho vybavenia; znovu pripomína svoju pozíciu prijatú v predchádzajúcich uzneseniach(66), že postupy spoločného verejného obstarávania by mohli slúžiť ako nástroj v boji s nedostatkom a na zlepšenie dostupnosti a cenovej prístupnosti liečby a na úrovni EÚ; pripomína, že dohody o spoločnom obstarávaní by sa mali vykonávať včas, transparentne a efektívne; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že by sa mali vymedziť jasné a transparentné fázy procesu, rozsah, verejné obstarávanie, špecifikácie, časový harmonogram a formálne aspekty;

93.  víta verejno-súkromné partnerstvá v záujme posilnenia inovácií v oblasti zdravotnej starostlivosti; poukazuje na platformu European Health Innovation Collaborative (európska spolupráca na inováciách v oblasti zdravia), ktorá podporuje podnikanie a inovácie v sektore zdravotnej starostlivosti a spája akademickú obec, výskum a priemysel s cieľom podporiť spoluprácu a investície do zdravotníckych technológií; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchľovali verejno-súkromné partnerstvá; vyzdvihuje potenciál súkromného sektoru, zvlášť jeho pomocnú úlohu pri kontrole chorôb a zdravotnej starostlivosti;

94.  zdôrazňuje význam inovácií pri zlepšovaní odhaľovania, diagnostiky, manažmentu a liečby NO a zdôrazňuje, že rozvoj špičkových zdravotníckych technológií zlepšil klinické a liečebné výsledky, a tým aj kvalitu života ľudí žijúcich s NO;

95.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme skvalitňovania liečby a starostlivosti o pacientov s NO vytvorili európske centrum infraštruktúry pre výskum a vývoj liekov, ktoré by na základe priorít stanovených vedeckými komunitami a úradmi verejného zdravotníctva, pracovalo na výskume, vývoji a výrobe liekov strategického významu z hľadiska liečby, a zároveň by pomáhalo Únii v prípadoch zlyhania trhu;

96.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvoriť jeden alebo viac neziskových európskych farmaceutických podnikov pôsobiacich vo verejnom záujme, ktoré by boli v prípade absencie existujúcej priemyselnej výroby schopné vyrábať lieky strategického významu z hľadiska zdravotnej starostlivosti, a to s cieľom doplniť a zaručiť bezpečnosť dodávok a vyhnúť sa možnému nedostatku liekov v núdzových situáciách;

97.  zdôrazňuje potrebu zaistiť prístup k existujúcim zdravotníckym pomôckam a zvýšiť podporu a investície do neuspokojených liečebných potrieb, ako aj vývoja a čo najrýchlejšieho sprístupnenia inovatívnych zdravotníckych pomôcok, liekov, zdravotníckych služieb a diagnostických a liečebných riešení; zdôrazňuje potrebu podporovať digitalizáciu služieb štátnej zdravotnej starostlivosti, ktoré prispievajú k ich lepšej kvalite, efektívnosti a dostupnosti pre pacientov, ktorí ich potrebujú; domnieva sa, že technológie a digitalizácia môžu priniesť nový a lepší manažment a liečbu NO, ako aj zlepšiť kvalitu života ľudí s NO; konštatuje však, že zavádzanie zdravotníckych pomôcok podľa súčasného nariadenia o zdravotníckych pomôckach(67) a nariadenia o diagnostických pomôckach in vitro(68) je pomalé, a preto víta odklad uplatňovania niektorých ustanovení; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila osobitné potreby v odvetví pediatrických zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych pomôcok na ojedinelé ochorenia a navrhla legislatívne zmeny nevyhnutné na zabezpečenie ich nepretržitej dodávky týmto skupinám pacientov;

98.  vyzýva členské štáty, aby neprestávali investovať do inovácií zameraných na riešenie problematiky NO; vyzýva na zapracovanie spravodlivého prístupu k stratégiám digitálnej zdravotnej starostlivosti: v tejto súvislosti konštatuje, že by sa mala zaručiť kvalita a bezpečnosť technológií a riešiť nerovnosti v ich dostupnosti;

99.  je si vedomý veľkého potenciálu využívania umelej inteligencie, algoritmickej analýzy veľkých dát a ďalších moderných technológií na diagnostiku NO a pri rozhodovaní o ich liečbe v nadchádzajúcich rokoch; zdôrazňuje, že kombinácia údajov z praxe, matematického modelovania, umelej inteligencie a digitálnych nástrojov výrazne pomôže vyvinúť inovatívne spôsoby liečby nákladovo efektívnejším spôsobom; naliehavo vyzýva všetkých implementujúcich partnerov, aby vždy zohľadňovali zásady ochrany a bezpečnosti údajov, dôvery, transparentnosti, orientácie na pacienta a jeho zapojenia;

Osveta, výskum a výmena poznatkov

100.  domnieva sa, že na urýchlenie účinných preventívnych opatrení a inovačných postupov a na zlepšenie manažmentu NO, kvality starostlivosti a zdravotných výsledkov je nevyhnutné, aby si členské štáty vymieňali odborné poznatky, údaje, programy odbornej prípravy, komunikačné nástroje a najlepšie postupy založené na dôkazoch;

101.  zdôrazňuje, že kvalitné údaje a dôkazy sú základom podpory rozvoja cielených politík založených na dôkazoch pre zlepšenie zdravia; konštatuje, že korelácia medzi zdravotnými a sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi údajmi, ako aj posilnenie niektorých aspektov, vrátane aspektov rovnosti(69), existujúcich systémov monitorovania zdravia podporí rozvoj cielených politík založených na dôkazoch;

102.  považuje pripravovaný spoločný európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia za nástroj, ktorý by mohol prispieť k skvalitneniu podkladových údajov pre politiku v oblasti verejného zdravia založenú na dôkazoch, ako aj k rovnosti v oblasti zdravia; uznáva, že pri zbere údajov je nutné zamerať sa na každé neprenosné ochorenie, a to použitím širokej škály spoločných ukazovateľov, ako sú prevalencia, incidencia, mortalita, zdravotná záťaž a zdravotnícka ekonomika; domnieva sa, že na dosiahnutie lepšieho pochopenia súvisiacich nákladov a záťaže v členských štátoch je potrebný ďalší zber ekonomických údajov na vnútroštátnej úrovni;

103.  nabáda členské štáty, aby zaviedli alebo zlepšili technológie elektronického zdravotníctva a služby telemedicíny a starostlivosť na diaľku s cieľom zabezpečiť kontinuitu nemocničnej a ambulantnej starostlivosti o pacientov, ako aj mimonemocničnej starostlivosti; zdôrazňuje, že na podporu využívania telemedicíny a na pomoc pri vypracúvaní usmernení založených na dôkazoch by sa mohli použiť finančné prostriedky z programu Horizont Európa určené na výskum; vyzýva na opatrenia na zabezpečenie prístupu k službám telemedicíny a konštatuje, že na podporu zvyšovania digitálnej gramotnosti pacientov a zdravotníckych pracovníkov by sa mohli použiť finančné prostriedky z programu Digitálna Európa;

104.  vyzýva Komisiu, aby podľa potreby vytvorila partnerstvá EÚ v oblasti NO; domnieva sa, že v rámci týchto partnerstiev by sa mohli spojiť členské štáty a vnútroštátne orgány a vypracovať plány a inovatívne návrhy na zabezpečenie účinných a cielených opatrení proti NO;

105.  vyzýva Komisiu, aby podporila európske vedomostné centrum v záujme zlepšenia výskumu v oblasti NO, vrátane vzájomných súvislostí medzi prenosnými a neprenosnými ochoreniami, ako aj s cieľom zbierať porovnateľné, spoľahlivé údajov o NO na úrovni EÚ, načrtnúť nákladovú účinnosť stratégií prevencie a stimulovať investície v tejto oblasti, pričom treba zabezpečiť synergie a optimálne využitie pripravovaného európskeho priestoru pre zdravotné údaje; nabáda členské štáty, aby si na príslušných fórach vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa prevencie, manažmentu a starostlivosti v prípade NO; zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu komorbidít a manažmentu NO; vyzýva členské štáty, aby zaviedli registre údajov špecifických pre NO, a upozorňuje na potrebu otvorených údajov o NO;

106.  víta zriadenie expertnej skupiny Komisie pre verejné zdravie a podskupiny pre NO; vyzýva Komisiu, aby túto skupinu rozšírila o odborníkov z radov pacientov; vyzýva Komisiu, aby na základe modelu európskych referenčných sietí vytvorila európsku sieť odborníkov na prevenciu a kontrolu komorbidít a komplikácií súvisiacich s NO;

107.  uznáva, že EÚ zohráva úlohu pri podpore globálneho zdravia, a to aj v súvislosti s nárastom NO vo svete; naliehavo preto žiada, aby stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia zahŕňala ciele, ako sú podpora globálnej stratégie WHO na odstránenie rakoviny krčka maternice, v súlade s cieľom EÚ odstrániť rakovinu vyvolanú papilomavírusom (HPV);

o
o   o

108.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 26. (4) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 75. (6) Ú. v. EÚ C 224, 8.6.2022, s. 47. (7) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 109. (8) Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 36. (9) Prijaté texty, P9_TA(2023)0282. (10) Európska komisia, Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, december 2021. (11) Ú. v. EÚ C 393 I, 29.9.2021, s. 3. (12) Európska komisia, Scoping Study on evidence to tackle high-burden under-research medical conditions, 17. január 2023. (13) Svetová zdravotnícka organizácia, Monitoring noncommunicable disease commitments in Europe 2021 (Monitorovanie neprenosných ochorení v Európe za rok 2021), 8. december 2021. (14) Európska komisia, Neprenosné ochorenia. (15) Svetová zdravotnícka organizácia, Monitoring noncommunicable disease commitments in Europe 2021 (Monitorovanie neprenosných ochorení v Európe za rok 2021), s. 13, 8. december 2021. (16) Ali Abbasi a kol., Body Mass Index and Incident Type 1 and Type 2 Diabetes in Children and Young Adults: A Retrospective Cohort Study, Journal of the Endocrine Society (Index telesnej hmotnosti a incidencia cukrovky typu 1 a typu 2 u detí a mládeže: retrospektívna kohortová štúdia), Journal of the Endocrine Society, zväzok 1, číslo 5, 1. máj 2017, s. 524 – 537. (17) Global Burden of Disease 2017 Risk Factor Collaborators, Global, regional, and national comparative risk assessment of 84 behavioural, environmental and occupational, and metabolic risks or clusters of risks for 195 countries and territories, 1990-2017: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2017 (Globálne, regionálne a vnútroštátne komparatívne posúdenie rizík 84 behaviorálnych, environmentálnych a pracovných, ako aj metabolických rizík alebo rizikových klastrov v 195 krajinách a územiach: systematická analýza pre štúdiu o globálnom zaťažení chorobami 2017); (18) Európska koalícia onkologických pacientov, Right to be Forgotten for Cancer Survivors, (Právo byť zabudnutý v prípade preliečených onkologických pacientov). (19) Európska komisia, Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, s. 15, jún 2022. (20) Svetová zdravotnícka organizácia, On the road 2025: The global NCD deadline (Na ceste do roku 2025: konečný termín riešenia neprenosných ochorení vo svete). (21) OECD iLibrary, Supporting informal carers of older people (Podpora neformálnych opatrovateľov starších ľudí), 2022. (22) Svetová zdravotnícka organizácia, Monitoring noncommunicable disease commitments in Europe 2021 (Monitorovanie neprenosných ochorení v Európe za rok 2021), s. 13, 8. december 2021. (23) Svetová zdravotnícka organizácia, Gender and noncommunicable diseases in Europe: analysis of STEPS data (Pohlavie a neprenosné ochorenia v Európe: analýza údajov STEPS), s. 6, 8. decembra 2020. (24) Aarhuská univerzita, Do smoking significantly increases the risk of mental illness? (Môže fajčenie podstatne zvyšovať riziko duševnej choroby?). (25) Namsrai, T., Ambikairajah, A. & Cherbuin, N., Poorer sleep impairs brain health at midlife (Menej kvalitný spánok zhoršuje zdravotný stav mozgu v strednom veku), Sci Rep 13, 1874, 1. február 2023. (26) Svetová zdravotnícka organizácia, Sugars and dental caries (Cukry a zubné kazy), 9. november 2017. (27) EEA, Healthy environment, healthy lives: how the environment influences health and well-being in Europe“ (Zdravé životné prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe), 2019, údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2012. (28) Soares J, González Ortiz A, Gsella A, a kol., Health risk assessment of air pollution and the impact of the new WHO guidelines (Posúdenie zdravotného rizika znečistenia ovzdušia a vplyv nových usmernení WHO), správa Eionet – ETC HE 2022/10, Európske tematické centrum pre ľudské zdravie a životné prostredie, 2022. (29) Holandský národný inštitút verejného zdravia a životného prostredia, Overview of national occupational exposure limits for substances without a European occupational exposure limit (Prehľad vnútroštátnych expozičných limitov v pracovnom prostredí v prípade látok bez európskeho expozičného limitu pri práci), 2022. (30) EEA, Are you noticing the harmful noise around you? (Všímate si ten škodlivý hluk okolo vás?), 21. jún 2023. (31) Svetová zdravotnícka organizácia, Invisible numbers: the true extent of noncommunicable diseases and what to do about them (Neviditeľné čísla: skutočný rozsah neprenosných ochorení a čo sa s tým dá robiť), 15. september 2022. (32) Luisa Antunes, Tackling antimicrobial resistance: From science to pharmaceuticals policy (Boj s antimikrobiálnou rezistenciou: Od vedy k farmaceutickej politike), Výskumná služba Európskeho parlamentu, marec 2023. (33) Christopher J L Murray, et al., Global burden of bacterial antimicrobial resistance in 2019: a systematic analysis (systematická analýza), The Lancet, zväzok 399, vydanie 10325, s. 629 – 655, 2022. (34) Európska komisia, Healthier together – EU non-communicable diseases initiative (Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení), s. 15, jún 2022. (35) Európska komisia, Neprenosné ochorenia: prehľad. (36) Európska komisia, Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, 2022. (37) Panamerická zdravotnícka organizácia, Noncommunicable Diseases (Neprenosné ochorenia). (38) The Lancet Oncology, Climate change and non-communicable diseases (Zmena klímy a neprenosné ochorenia), január 2016. (39) Kim a kol., 2018. (40) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1). (41) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24). (42) Ú. v. EÚ C 296, 5.12.2009, s. 4. (43) Centrá prevencie a kontroly chorôb, Quick Facts on the Risks of E-cigarettes for Kids, Teens, and Young Adults (Stručné fakty o rizikách elektronických cigariet u detí, dospievajúcich a mládeže). (44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1). (45) Ú. v. EÚ C 296, 5.12.2009, s. 4. (46) Svetová zdravotnícka organizácia, Európsky rámec pre opatreniav oblasti alkoholu na roky 2022 – 2025. (47) Global burden of disease 2016 Alcohol Collaborators, Alcohol use and burden for 195 countries and territories,1990 – 2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016. (48) Svetová zdravotnícka organizácia, No level of alcohol consumption is safe for our health (Žiadna úroveň konzumácie alkoholu nie je bezpečná pre naše zdravie), 4. január 2023. (49) Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie pre východné Stredozemie, Non-communicable diseases (Neprenosné ochorenia). (50) Európska komisia, Sport. (51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1); 2022/0347(COD). (52) UNICEF, Non-communicable diseases (Neprenosné ochorenia), december 2023. (53) Clinical Trials Arena, High exposure to PFAS more than doubles risk of developing diabetes in women (Vysoká miera expozície účinkom PFAS viac ako zdvojnásobuje riziko vzniku cukrovky u žien), apríl 2022. (54) Európska environmentálna agentúra, What are PFAS and how are they dangerous for my health? (Čo sú PFAS a prečo sú nebezpečné pre moje zdravie?). (55) Európska chemická agentúra, ECHA publishes PFAS restriction proposal (ECHA zverejnila návrh obmedzenia PFAS), 2023. (56) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1). (57) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4). (58) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59). (59) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1). (60) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50). (61) Európska komisia, Európsky plán na boj proti rakovine, s. 14. (62) Európska komisia, Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, 2022. (63) Svetová zdravotnícka organizácia, Invisible numbers: the true extent of NCDs and what to do about them (Neviditeľné čísla: skutočný rozsah NO a čo sa s tým dá robiť), 2022. (64) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66). (65) Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8). (66) Uznesenia Európskeho parlamentu z 12. júla 2023 o pandémii ochorenia COVID-19: získané skúsenosti a odporúčania do budúcnosti P9_TA(2023)0282; zo 16. februára 2022 o posilnení Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii (Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 109); z 24. novembra 2021 o farmaceutickej stratégii pre Európu (Ú. v. EÚ C 224, 8.6.2022, s. 47) a zo 17. septembra 2020 o nedostatku liekov – ako riešiť vznikajúci problém (Ú. v. EÚ C 385, 22.9.2021, s. 83). (67) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1). (68) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176). (69) Európska komisia, Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení.