Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2023 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2023/2127(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery Európskej rady o Číne z 30. júna 2023,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne zo 16. septembra 2021 a na stratégiu EÚ pre Strednú Áziu zo 17. júna 2019,
– so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,
– so zreteľom na Čínsko-britské spoločné vyhlásenie z roku 1984 a Čínsko-portugalské spoločné vyhlásenie z roku 1987,
– so zreteľom na závery Rady z 28. júla 2020 o Hongkongu,
– so zreteľom na prejavy predsedníčky Ursuly von der Leyenovej o znižovaní rizika v Centre pre európsku politiku 30. marca 2023 a v Európskom parlamente 18. apríla 2023,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. júna 2023 o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (JOIN(2023)0020),
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948,
– so zreteľom na Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, ktorý Čína nepodpísala,
– so zreteľom na svoju pozíciu z 3. októbra 2023 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane Únie a jej členských štátov pred hospodárskym nátlakom tretích krajín(1),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv v Číne, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2020 o nútenej práci a situácii Ujgurov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(2), z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín(3), a zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(4),
– so zreteľom na svoje uznesenia z 19. decembra 2019 o situácii Ujgurov v Číne (China Cables)(5), z 5. mája 2022 o správach o pokračujúcom odoberaní orgánov v Číne(6), z 9. júna 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v oblasti Sin-ťiang vrátane policajných spisov v Sin-ťiangu(7) a z 15. decembra 2022 o zásahu čínskej vlády proti pokojným protestom v celej Čínskej ľudovej republike(8),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania o Hongkongu, najmä na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o zákone ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hongkong a o potrebe, aby EÚ obhajovala vysoký stupeň autonómie Hongkongu(9) a svoje odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúcom sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o odvetných čínskych sankciách proti subjektom EÚ a poslancom Európskeho parlamentu a národných parlamentov(11),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2023 o kritických technologických oblastiach pre hospodársku bezpečnosť EÚ na účely ďalšieho hodnotenia rizík s členskými štátmi (C(2023)6689),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o novej stratégii EÚ – Čína(12),
– so zreteľom na bilaterálnu dohodu podpísanú medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou zo 16. júla 2018, známu ako Oceánske partnerstvo medzi EÚ a Čínou, o spolupráci v oblasti globálnej správy oceánov,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(13),
– so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS),
– so zreteľom na svoje uznesenia z 18. júla 2019 o situácii v Hongkongu(14), z 21. januára 2021 o zásahu proti demokratickej opozícii v Hongkongu(15), z 8. júla 2021 o Hongkongu, najmä o prípade Apple Daily(16), z 20. januára 2022 o porušovaní základných slobôd v Hongkongu(17), zo 7. júla 2022 o zatknutí kardinála Zena a správcov Fondu humanitárnej pomoci 612 v Hongkongu(18) a z 15. júna 2023 o zhoršení základných slobôd v Hongkongu, najmä o prípade Jimmyho Laia(19),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(20) a na svoje uznesenie z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii(21);
– so zreteľom na svoje odporúčanie z 21. októbra 2021 podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o politických vzťahoch a spolupráci medzi EÚ a Taiwanom(22) a na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o situácii v Taiwanskom prielive(23),
– so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a potvrdila Európska rada 25. marca 2022,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES(24),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),
– so zreteľom na vyhlásenie z Versailles prijaté na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád 11. marca 2022,
– so zreteľom na správu svojho Výboru pre zahraničné veci o bezpečnostných a obranných dôsledkoch čínskeho vplyvu na kritickú infraštruktúru v Európskej únii,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),
– so zreteľom na rezolúcie prijaté Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, najmä na rezolúciu z 23. februára 2023 s názvom Zásady Charty Organizácie Spojených národov, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine a rezolúciu z 1. marca 2022 o agresii proti Ukrajine,
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry(25),
– so zreteľom na správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (COM(2023)0160),
– so zreteľom na súbor nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G z 29. januára 2020,
– so zreteľom na návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. septembra 2022 o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie (COM(2022)0453),
– so zreteľom na návrh na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 23. februára 2022 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM(2022)0071),
– so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0375/2023),
A. keďže Čínska ľudová republika (ČĽR) je partnerom a zároveň čoraz viac konkurentom a systémovým rivalom EÚ; keďže Čína z vlastnej iniciatívy jasne posúva jadro našich vzťahov smerom k systémovej rivalite; keďže EÚ sa o toto súperenie a rivalitu neusiluje; keďže politika EÚ sa riadi a mala by sa aj naďalej riadiť zásadou spolupráce tam, kde je to možné, súťaženia, keď je to potrebné, a konfrontácie, keď je to nevyhnutné; keďže Čína sa rýchlo stáva dominantnou regionálnou a globálnou mocnosťou; keďže to má zásadný vplyv na úlohu EÚ v globálnom hospodárstve a bezpečnosť EÚ; keďže spoločná politika EÚ voči Číne určí budúcnosť EÚ v globálnych záležitostiach;
B. keďže čínska vláda posilňuje svoju úlohu a vplyv v medzinárodných inštitúciách a má zámer a zároveň hospodárske, technologické a vojenské prostriedky na zmenu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; keďže Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN musí prevziať svoju zodpovednosť a podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, multilateralizmus a globálne riadenie;
C. keďže Európska únia a Čína majú záujem na udržiavaní aktívnych a stabilných vzťahov; keďže EÚ si praje, aby tieto vzťahy boli založené na pilieroch dodržiavania medzinárodného práva a na zásade vyváženej, vzájomnej angažovanosti a spoločnej globálnej zodpovednosti; keďže spolupráca s Čínou je dôležitá na riešenie globálnych výziev;
D. keďže vládnuca Komunistická strana Číny nemá rovnaké hodnoty ako európske demokracie, stáva sa čoraz autoritatívnejšou na domácej pôde a podporuje modely riadenia na medzinárodnej úrovni, ktoré sú v rozpore s hodnotami EÚ; keďže podpora a ochrana ľudských práv, demokracie a právneho štátu by mali zostať v centre vzťahov medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ dodržiavať tieto základné zásady vo všetkých oblastiach jej vonkajšej činnosti; keďže sloboda náboženského vyznania a viery sa v celej pevninskej Číne naďalej zhoršuje, pričom Komunistická strana Číny vyžaduje, aby sa všetky náboženstvá podriadili ideológii, doktríne a učeniu strany;
E. keďže Čína sa zaviazala dodržiavať zásadu „jedna krajina, dva systémy“ podpísaním spoločného čínsko-britského vyhlásenia a spoločného čínsko-portugalského vyhlásenia, ktoré sa týkajú správy osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao; keďže ČĽR zrušila demokraciu v Hongkongu a v Macau a zasahuje proti politickej opozícii a prodemokratickým aktivistom a ich rodinným príslušníkom v Hongkongu, v Macau a v zahraničí; keďže odkedy ČĽR 30. júna 2020 uložila zákon o národnej bezpečnosti, základné slobody, právny štát a nezávislosť súdnictva v Hongkongu sa alarmujúco zhoršili; keďže ČĽR úplne porušila zásadu „jedna krajina, dva systémy“, spoločné čínsko-britské a čínsko-portugalské vyhlásenia a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;
F. keďže Čína prechádza do novej éry bezpečnosti a kontroly, ktorá sa vyznačuje čoraz asertívnejšou hospodárskou a zahraničnou politikou, ktorá využíva činnosti šedej zóny vrátane vojenských cvičení, ekonomického nátlaku, kybernetického boja a manipulácie s informáciami a snaží sa o zmenu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;
G. keďže EÚ môže dôveryhodne brániť svoje záujmy a hodnoty proti čoraz asertívnejšej Číne len vtedy, ak bude konať odhodlane a jednotne ako celok a bude konať v súlade so svojím odkazom; keďže činnosti niektorých členských štátov, ktoré môžu byť v rozpore s ustanoveniami článku 24 Zmluvy o Európskej únii, vyvolávajú obavy;
H. keďže na obranu svojich základných hodnôt a na to, aby sa k nej pristupovalo ako k rovnocennému partnerovi, potrebuje Európa nový prístup k Číne založený na európskej otvorenej strategickej autonómii, reciprocite a spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi podporený potrebnými legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi na obranu proti nátlaku;
I. keďže EÚ nesmie zo strany Číny akceptovať kritickú politickú alebo vojenskú podporu nezákonnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine; keďže Čína stále neuznala ruskú inváziu na Ukrajinu za rozsiahlu útočnú vojnu a zohráva kľúčovú úlohu pri obchádzaní a zmierňovaní sankcií EÚ voči Rusku; keďže spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky o vstupe do novej éry medzinárodných vzťahov a globálnom udržateľnom rozvoji bolo podpísané 4. februára 2022, teda tesne pred začiatkom nezákonnej ruskej invázie na Ukrajinu; keďže spôsob, akým Čína vstúpi do vzťahov s Ruskom, bude tiež určovať budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Čínou;
J. keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 23. februára 2023 vyzvalo na ukončenie vojny na Ukrajine a požadovalo okamžité stiahnutie Ruska z Ukrajiny v súlade s Chartou OSN; keďže Čína sa zdržala hlasovania o tejto rezolúcii; keďže Čína 26. apríla 2023 hlasovala za rezolúciu OSN, ktorá výslovne uznáva „agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine“;
K. keďže EÚ je proti akejkoľvek jednostrannej, a najmä násilnej, zmene súčasného stavu v Taiwanskom prielive a musí spolupracovať so svojimi partnermi na posilnení odstrašujúcich kapacít proti akýmkoľvek takýmto pokusom ČĽR; keďže EÚ je znepokojená aktivitami v šedej zóne, ako sú provokatívne vojenské správanie, hospodársky nátlak a kybernetické útoky, a je proti pokračujúcemu porušovaniu ľudských práv v Číne, najmä v Sin-ťiangu, Tibete, Vnútornom Mongolsku a Hongkongu a Macau, a musí byť solidárna s tými, ktorí čelia porušovaniu ľudských práv;
L. keďže v roku 2018 Únia a Čínska ľudová republika podpísali bilaterálnu dohodu nazvanú „modré partnerstvo“, ktorej cieľom je zlepšiť spoluprácu na úrovni globálnej správy oceánov;
M. keďže Stály výbor Národného ľudového zhromaždenia Čínskej ľudovej republiky revidoval svoje zákony o námornej doprave (revízia zákonov o námornej doprave – 2021), ktoré sa uplatňujú od 1. septembra 2021; keďže expanzívna politika Číny a jej správanie predstavujúce obťažovanie v Juhočínskom mori sú dôkazom hrubého nerešpektovania dohovoru UNCLOS a slobody plavby; keďže čínske jednostranné úsilie o kontrolu sporných oblastí Juhočínskeho a Východočínskeho mora je neprijateľné; keďže čínske ministerstvo prírodných zdrojov zverejnilo svoju tzv. štandardnú mapu; keďže Čína zmenila názvy ruských miest na svojej štandardnej mape;
N. keďže v posledných desaťročiach Čína zvýšila svoju prítomnosť v takmer každej africkej krajine, čo využíva na zvýšenie svojho medzinárodného vplyvu a zabezpečenie svojich hospodárskych záujmov, najmä prístupu k obrovským prírodným zdrojom a obrovskému trhu Afriky; keďže čínske investície a pôžičky v Afrike a mimo nej nepodliehajú dobrej správe vecí verejných ani dodržiavaniu ľudských práv;
O. keďže čínska vláda uplatňuje čoraz represívnejšie domáce politiky, potláča akúkoľvek formu nesúhlasu, potláča všetky občianske a politické slobody a obzvlášť tvrdo sa zameriava na etnické a náboženské menšiny, ako sú Tibeťania a Ujguri;
P. keďže Výbor OSN proti mučeniu a osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie vyjadrili obavy z údajného odoberania orgánov väzňom a vyzvali vládu ČĽR, aby zvýšila zodpovednosť a transparentnosť systému transplantácie orgánov a trestala osoby zodpovedné za zneužitia;
Q. keďže niekoľko vysokopostavených delegácií EÚ sa v roku 2023 stretlo so svojimi čínskymi partnermi vrátane bývalého podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa, ktorý sa 4. júla zúčastnil na dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou o životnom prostredí a klíme v Pekingu; podpredsedníčky Komisie Věry Jourovej, ktorá sa 18. septembra zúčastnila na digitálnom dialógu na vysokej úrovni v Pekingu; komisára Virginijusa Sinkevičiusa, ktorý sa 22. septembra zúčastnil na prvom dialógu na vysokej úrovni o obehovom hospodárstve v Pekingu; podpredsedu Komisie Valdisa Dombrovskisa, ktorý spolupredsedal 10. hospodárskemu a obchodnému dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou spolu s čínskym podpredsedom štátnej rady He Lifengom 25. septembra; komisárky Kadri Simsonovej, ktorá sa 12. októbra zúčastnila na 11. dialógu o energetike medzi EÚ a Čínou v Pekingu; podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella, ktorý sa počas 12. strategického dialógu medzi EÚ a Čínou 13. októbra v Pekingu stretol s riaditeľom Úradu ústrednej komisie pre zahraničné veci a ministrom zahraničných vecí Číny Wangom Yim; a komisára Thierryho Bretona, ktorý sa 10. novembra stretol s čínskym podpredsedom vlády Zhangom Guoqingom v Pekingu; keďže na týchto stretnutiach sa okrem iného diskutovalo o obnovení rovnováhy hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou a o otázkach prístupu na trh a dodávateľského reťazca;
R. keďže súčasná stratégia pre vzťahy medzi EÚ a Čínou pochádza z roku 2016 a naposledy bola aktualizovaná v roku 2019, vzhľadom na nový geopolitický kontext by bolo vhodné vykonať jej preskúmanie a aktualizáciu;
1. odporúča Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:
Zapojenie Číny do riešenia globálnych výziev
a)
pokračovať v pragmatickej spolupráci s Čínou pri riešení globálnych výziev, ako sú zmena klímy, ochrana biodiverzity, výzvy v oblasti ľudského zdravia a pripravenosti na pandémie, potravinová bezpečnosť, znižovanie rizika katastrof, dlhová úľava pre globálny Juh, finančná stabilita a humanitárna pomoc, a zintenzívniť účinný dialóg s Čínou a podobne zmýšľajúcimi partnermi o bezpečnostných otázkach vzhľadom na čoraz dôležitejšiu úlohu Číny v globálnom mieri a stabilite, najmä vzhľadom na nevyprovokovanú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ale aj v iných konfliktných regiónoch, ako je Kórejský polostrov alebo Blízky východ;
b)
požadovať, aby Čína dodržiavala medzinárodný poriadok založený na pravidlách, najmä všeobecné zásady ľudských práv Charty OSN vrátane rešpektovania územnej celistvosti a zvrchovanosti všetkých štátov a rešpektovania medzinárodného práva, organizácií a zmlúv;
c)
zachovať diplomatickú spoluprácu a zároveň zvýšiť asertivitu EÚ voči Číne, aby ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN prevzala svoju zodpovednosť; v tejto súvislosti ďalej spolupracovať s Čínou s cieľom zastaviť čínsku podporu ruskej vojenskej agresie a čínsku pomoc pri obchádzaní sankcií EÚ voči Rusku a pripomenúť Číne jej vlastný deklarovaný záväzok zohrávať konštruktívnu úlohu pri ukončení nezákonnej agresie Ruska voči Ukrajine, čo zahŕňa okamžité, úplné a bezpodmienečné stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny;
d)
opätovne zdôrazniť, že Čína ako najväčší zdroj uhlíkových emisií na svete musí dodržiavať vlastné sľuby a konať v súlade s Parížskou dohodou tým, že do roku 2030 zníži svoje maximálne emisie CO2 a bude sa primerane svojej hospodárskej sile podieľať na úsilí finančne podporiť chudobnejšie krajiny postihnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy v rámci fondu na krytie strát a škôd; povzbudiť členské štáty, aby spolupracovali s Čínou na zosúladení vzájomných politík s ich medzinárodnými záväzkami a zdôrazniť, že na riešenie globálneho problému je potrebné spoločné úsilie s globálnymi partnermi;
e)
spoločne s Čínou zintenzívniť dialóg a úzku spoluprácu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a vo všeobecnosti v oblasti trvalo udržateľného využívania morských biologických zdrojov a správy oceánov;
f)
trvať na tom, aby Čína zohrávala konštruktívnu úlohu v multilaterálnych organizáciách, kde Čína posilňuje svoju úlohu a aktívne sa pokúša prepracovať normy, ako je Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia Spojených národov;
g)
primerane reagovať na rastúce úsilie Číny o zmenu multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách prostredníctvom nástrojov, ako je skupina BRICS, iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta atď., zabezpečením lepšej koordinácie medzi členskými štátmi EÚ, vypracovaním životaschopnej stratégie voči krajinám globálneho Juhu a spoluprácou s partnermi na celom svete na základe multilateralizmu a hodnôt Charty OSN a zvýšením prítomnosti EÚ na globálnom Juhu, konkrétne prostredníctvom svojej stratégie Global Gateway, s cieľom vytvoriť alternatívnu bezpečnú infraštruktúru k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta;
Odpor proti porušovaniu ľudských práv Čínou
h)
trvať na tom, aby Čína ako člen OSN a ako signatár deviatich zmlúv o ľudských právach v rámci OSN zodpovedala za svoje rastúce porušovanie ľudských práv a úsilie o oslabenie poriadku založeného na pravidlách a plnila svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva dodržiavaním všeobecných ľudských práv a zásad právneho štátu v súlade s medzinárodnými normami; umožniť nezávislé monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv, a to aj Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; na tento účel vážne zohľadniť záväzky týkajúce sa podnikania a ľudských práv podľa medzinárodného práva, najmä hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ako aj európske pravidlá týkajúce sa náležitej starostlivosti a zákazu tovaru vyrobeného s použitím nútenej práce; zintenzívniť dialóg o ľudských právach s Čínou s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenie a zapojiť doň poslancov Európskeho parlamentu; okrem toho vypracovať stratégiu EÚ v oblasti ľudských práv v Číne zameranú na výsledky, ktorá by formulovala využitie všetkých oblastí a nástrojov vonkajšej činnosti EÚ; poukázať na to, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty EÚ by sa mali zaoberať rastúcim relativizmom Číny v oblasti ľudských práv a využívaním jej vplyvu v multilaterálnych organizáciách na zmenu paradigmy základných ľudských práv; vyjadriť poľutovanie nad členstvom Číny v Rade OSN pre ľudské práva;
i)
zabezpečiť jednotnú európsku reakciu, keď Čína využije svoj hospodársky vplyv na umlčanie odporu proti porušovaniu ľudských práv; koordinovať svoje reakcie s podobne zmýšľajúcimi partnermi;
j)
vyzvať čínske orgány, aby prijali potrebné opatrenia na ukončenie závažného porušovania ľudských práv, na ktoré poukázal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v správe z roku 2022, ako aj na ukončenie iných opatrení, ktoré diskriminujú menšiny alebo im spôsobujú ujmu, ako sú nútené práce a politická prevýchova, medzi ktoré patrí svojvoľné a diskriminačné zadržiavanie príslušníkov ujgurskej skupiny a iných prevažne moslimských skupín; naliehať na riadne vykonávanie odporúčaní na nezávislé a nestranné posudzovanie porušovania ľudských práv v Číne zo strany OSN, najmä v Sin-ťiangu; vyzvať EÚ, aby naliehala na Čínu, aby umožnila OSN uskutočniť vyšetrovanie v Tibete a Hongkongu; naliehať na čínske orgány, aby poskytli zmysluplný prístup do dotknutých regiónov a okamžite a bezpodmienečne prepustili ujgurského vedca a laureáta Sacharovovej ceny za rok 2019 Ilhama Tohtiho a všetkých ostatných aktivistov uväznených a mučených z dôvodu opozície režimu; vo všeobecnosti naliehať na ukončenie systémových represií, zatvorenie všetkých väzenských táborov, zrušenie sankcií a prepustenie všetkých politických väzňov a obhajcov ľudských práv zadržiavaných v Číne; odsúdiť uplatňovanie trestu smrti; pripomenúť, že celkový odhadovaný počet popráv v Číne prevyšuje všetky ostatné krajiny, ktoré uplatňujú trest smrti v roku 2022; vyzvať Čínu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť súdnych procesov a celkového počtu popráv; ďalej zintenzívniť diplomatické úsilie EÚ s cieľom požadovať zrušenie trestu smrti v Číne; vyzvať EÚ a členské štáty, aby ponúkali podporu aktivistom za ľudské práva a demokraciu v Číne;
k)
trvať na tom, aby Čína rešpektovala a zaručovala právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery a zdržala sa monitorovania, obťažovania, zadržiavania alebo iného zastrašovania vodcov a príslušníkov náboženských skupín, a to tak online, ako aj offline; odsúdiť pokračujúce opatrenia na obmedzenie náboženských aktivít v Číne a v tejto súvislosti najmä nové právne predpisy o administratívnych opatreniach pre miesta náboženských aktivít, ktorých cieľom je zvýšiť stranícky dohľad nad týmito aktivitami a zaviesť prvky propagandy do náboženského obsahu, ako aj nútenú príslušnosť biskupov k Vlasteneckému združeniu čínskych katolíkov kontrolovanému KSČ;
l)
vyzvať čínske orgány, aby okamžite ukončili praktiky oddeľovania rodín v Tibete a nútenej asimilácie v internátnych školách, na ktoré upozornili experti OSN vo februári 2023 a odsúdiť čínsku asimilačnú politiku v Tibete, ktorá porušuje vzdelávacie, náboženské, kultúrne a jazykové práva tibetského ľudu a hrozí, že v konečnom dôsledku zlikviduje tibetskú kultúru a identitu, najmä systém povinných internátnych škôl a predškolských zariadení, ktorý oddeľuje viac ako 1 milión tibetských detí od ich rodín a presadzuje vzdelávanie v čínskom jazyku; naliehať na Čínu, aby okamžite zrušila systém internátnych škôl a predškolských zariadení, ktorý je uvalený na tibetské deti, aby umožnila zakladanie súkromných tibetských škôl a zabezpečila, aby mandarínčina nebola jediným vyučovacím jazykom v Tibete; zvážiť prijatie sankcií voči čínskym úradníkom zodpovedným za navrhovanie a realizáciu systému internátnych škôl a predškolských zariadení v Tibete; naliehať na čínske orgány, aby poskytli informácie o deviatich ochrancoch ľudských práv v oblasti životného prostredia, ktorí boli v posledných rokoch zatknutí po tom, ako protestovali proti nelegálnej banskej ťažbe; vyzvať čínske orgány, aby umožnili medzinárodným a nezávislým pozorovateľom vstup do Tibetu;
m)
naliehať na Čínu, aby plnila odporúčania Výboru OSN pre ľudské práva, Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva a Komisie pre postavenie žien týkajúce sa porušovania práv a slobôd a porušovania medzinárodných právnych záväzkov v Číne, najmä v Sin-ťiangu, Tibete a Hongkongu;
n)
riešiť systematické využívanie nútenej práce Čínou v Sin-ťiangu a Tibete prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom na diverzifikácii dodávateľských reťazcov a privítať návrh nariadenia Európskej komisie, ktorým sa na vnútornom trhu Európskej únie zakazuje používanie výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce vrátane detskej práce; naliehavo vyzvať spoluzákonodarcov EÚ, aby urýchlili tento proces a urýchlene dospeli k dohode ešte pred koncom súčasného volebného obdobia;
o)
zopakovať svoju pozíciu, že opatrenia na prevenciu pôrodnosti a oddeľovanie ujgurských detí od ich rodín, o ktorých existujú dôveryhodné dôkazy, predstavujú zločiny proti ľudskosti; vyzvať čínske orgány, aby okamžite ukončili všetky opatrenia zamerané na zabránenie pôrodom v ujgurskej populácii; prijať ďalšie sankcie zamerané na vysokopostavených úradníkov ČĽR, ako aj ďalšie osoby a subjekty, ktoré sa podieľajú na systematickom porušovaní ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;
p)
riešiť jednotlivé prípady uväznenia európskych občanov v Číne vrátane osôb s dvojakým občianstvom, napríklad švédskeho vydavateľa Kuej Min-chaja, a cez všetky diplomatické kanály vyvinúť nátlak na ich prepustenie;
q)
plne vykonať závery Rady o Hongkongu z 24. júla 2020; a zabezpečiť primerané zdroje pre úrad Európskej únie v Hongkongu (ďalej len „úrad EÚ“), aby mohol pokračovať v návštevách väzníc, súdnych pozorovaniach a monitorovaní ľudských práv, a to vydávaním verejných vyhlásení, vymenovaním kontaktnej osoby pre obhajcov ľudských práv spomedzi svojich zamestnancov a predkladaním ich prípadov orgánom na všetkých úrovniach; vyzvať ESVČ a kanceláriu EÚ, aby pravidelne podávali správy o najvýznamnejších súdnych procesoch, ako aj o vývoji situácie v oblasti ľudských práv v Hongkongu vo všeobecnosti;
r)
pozorne sledovať súdne procesy s politickými väzňami v Hongkongu a vyzvať na ich prepustenie vrátane bývalých zvolených zákonodarcov, ktorí boli zatknutí a uväznení za vedenie primárnej volebnej kampane v roku 2020;
s)
prejaviť solidaritu s občianskou spoločnosťou v kontinentálnej Číne, Hongkongu a Macau v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi urýchliť vykonávanie európskeho rámca pre ľudské práva globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv vrátane zmrazenia zahraničných aktív a vízových obmedzení pre osoby zapojené do porušovania ľudských práv vrátane politických činiteľov v Sin-ťiangu, Tibete a Hongkongu;
t)
v spolupráci a koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi identifikovať a znemožniť všetky spôsoby, ktorými v súčasnosti prebiehajú nadnárodné represie, a to aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov, zo strany Číny, najmä kampane zamerané na diaspóry, a to aj v Európskej únii, prostredníctvom tzv. policajných staníc;
u)
aktívne pôsobiť proti zahraničnému zasahovaniu a realizovať odporúčania a navrhované iniciatívy uvedené v rôznych uzneseniach Európskeho parlamentu týkajúcich sa zahraničného zasahovania do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií;
v)
posúdiť autonómne postavenie Hongkongu a Macaa vzhľadom na zákon o národnej bezpečnosti, ktorý by sa mal zrušiť, a porušenie medzinárodných záväzkov zo strany ČĽR, jej porušovanie spoločného čínsko-britského vyhlásenia, spoločného čínsko-portugalského vyhlásenia, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, zásady „jedna krajina, dva systémy“, základného zákona o Hongkongu a jej zásah proti autonómii osobitných administratívnych oblastí a predstaviteľom opozície vrátane členov občianskej spoločnosti a ich rodinných príslušníkov; pracovať na zabezpečení slobody médií v Hongkongu, ktorá je po zavedení zákona o národnej bezpečnosti ohrozená; preskúmať dohodu medzi EÚ a Hongkongom/Čínou o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach, štatút Hospodárskeho a obchodného úradu Hongkongu v Bruseli a sídlo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii;
w)
odsúdiť pokusy čínskych orgánov zacieliť na komunity čínskej diaspóry v rámci EÚ prostredníctvom tzv. staníc čínskych zámorských policajných centier v EÚ, ktoré by sa mali bezpodmienečne zrušiť, a vyzvať členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby pozastavili všetky zmluvy o vydávaní osôb s ČĽR, Hongkongom a Macaom a aby chránili osoby, ktoré sú v EÚ prenasledované a obťažované, a osoby, ktorým hrozí vydanie a zvážiť záchranné člny a iné vízové režimy pre hongkonskú diaspóru;
x)
odsúdiť postup čínskych orgánov, ktoré vracajú osoby do krajiny, kde im hrozí mučenie, najmä v súvislosti s núteným návratom osôb do Severnej Kórey, a to vzhľadom na diskusiu Bezpečnostnej rady OSN o porušovaní ľudských práv v Severnej Kórei; pripomenúť čínskym partnerom ich právnu povinnosť OSN zdržať sa takéhoto konania;
y)
zabezpečiť jednotný európsky prístup ku kultúrnej a akademickej spolupráci s Čínou a zároveň zabrániť neprimeranému vplyvu čínskych finančných zdrojov, a to aj preskúmaním stavu výskumnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a Číny a zabezpečiť, aby ČĽR túto spoluprácu nevyužívala ako mechanizmus zahraničného zasahovania; vyjadriť vážne znepokojenie nad obvineniami zo zneužívania Konfuciových inštitútov ako platforiem na šírenie propagandy, na cenzúru všetkých diskusií o témach, ktoré čínska vláda považuje za „politicky citlivé“, a na špehovanie študentov a čínskej diaspóry v zahraničí; vyhodnotiť vplyv zásahov čínskej vlády do uplatňovania akademickej slobody v európskych vzdelávacích inštitúciách a univerzitách;
z)
podporovať väčšiu medziparlamentnú koordináciu s parlamentmi členských štátov EÚ v oblasti Číny a plne využívať parlamentnú diplomaciu, najmä s krajinami globálneho Juhu a posilniť parlamentné partnerstvo EÚ s podobne zmýšľajúcimi partnermi; zabezpečiť spoľahlivý a pravidelný tok informácií medzi rôznymi inštitúciami EÚ o stretnutiach s čínskymi zástupcami na administratívnej aj politickej úrovni;
Znižovanie rizika z Číny s cieľom zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu Európy
aa)
úzko spolupracovať na podpore jednotných prístupov členských štátov k Číne a posilniť strategickú autonómiu EÚ, aby Európa bola schopná brániť svoje hodnoty a hospodárske záujmy, ako aj medzinárodný poriadok založený na pravidlách;
ab)
pracovať na obnovenom, asertívnom a súdržnom prístupe EÚ k Číne, ktorý formuje vzťahy s ČĽR v záujme EÚ ako celku a plne zohľadňuje výzvy vyplývajúce z rastu ČĽR ako globálneho aktéra a jej čoraz represívnejších domácich politík, asertívnej zahraničnej politiky, využitia ekonomického nátlaku ako prostriedku na dosiahnutie svojich cieľov, a to aj voči členským štátom, ako napríklad v prípade Litvy, a výzvu, ktorú to predstavuje pre demokracie na celom svete;
ac)
presadzovať stanovený cieľ Európskej únie znižovať riziko obchodných tokov s ČĽR, aby sa posilnila otvorená strategická autonómia EÚ bez snahy o prerušenie hospodárskych vzťahov alebo uzatvárania sa do seba; zdôrazniť význam vzájomných a vyvážených obchodných vzťahov, v rámci ktorých hospodárska diplomacia rieši štrukturálne nedostatky čínskeho trhu, ako je nedostatočná ochrana údajov a nútené transfery technológií, s cieľom zlepšiť spravodlivé podmienky a prístup na trh pre európske spoločnosti; riešiť riziká, ktoré vznikli v dôsledku nadobudnutia kritickej infraštruktúry Čínou v členských štátoch a v susedstve EÚ; účinne zaviesť nástroje na zabránenie úniku citlivých technológií a ich využívaniu na vojenské účely a zvýšiť informovanosť o čínskej stratégii vojensko-civilnej fúzie;
ad)
v tejto súvislosti urýchlene vykonávať Európsku stratégiu hospodárskej bezpečnosti na posilnenie hospodárskej odolnosti, ktorá sa má opierať o solídny nástroj na hodnotenie rizík, a lepšie využívať naše existujúce obchodné nástroje s cieľom minimalizovať škodlivé účinky znižovania rizika na európske hospodárstvo, odrádzať Čínu od zapájania sa do nekalých praktík a zabezpečiť úzke zosúladenie s podobne zmýšľajúcimi partnermi na celom svete, ako sú naši transatlantickí partneri a partneri v indicko-tichomorskom regióne;
ae)
pracovať na koordinovanejšom prístupe k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni EÚ s cieľom obmedziť kontrolu zo strany Číny, bojovať proti hybridným taktikám, ako sú kybernetické útoky, dezinformačné kampane, sledovanie čínskej diaspóry a špionáž pochádzajúca z Číny a uskutočňovaná v Európskej únii, uvažovať o bezpečnosti nad rámec hospodárskych záujmov a spolupracovať s partnermi s cieľom zabezpečiť globálny, otvorený, slobodný, stabilný a bezpečný kybernetický priestor a pokračovať v boji proti škodlivému správaniu posilňovaním kybernetickej bezpečnosti; zvýšiť zdroje pre EÚ a jej členské štáty na obranu pred kybernetickými špionážnymi aktivitami ČĽR proti členským štátom EÚ a požiadať Čínu, aby tieto aktivity zastavila; spolupracovať s NATO a podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom znížiť riziká špionáže a zasahovania do kritickej infraštruktúry, najmä infraštruktúry s vojenskou funkciou; vyzvať inštitúcie EÚ, aby ukončili akékoľvek financovanie výskumu čínskych spoločností pôsobiacich v oblastiach kritického a strategického významu pre EÚ;
af)
zabezpečiť väčšiu koordináciu a spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi v otázkach spoločného záujmu s cieľom riešiť viacrozmernú výzvu, ktorú predstavuje Čína, najmä, ale nie výlučne v otázkach, ako sú strategické závislosti, hospodársky nátlak, politické zasahovanie a dezinformácie, a podporovať multilateralizmus založený na pravidlách a strategickú solidaritu medzi demokraciami;
ag)
ďalej zdôrazniť pozitívny účinok a strategický význam prehlbovania väzieb medzi EÚ a Taiwanom, ktorý je spoľahlivým a ceneným partnerom a zohráva nenahraditeľnú úlohu ako technologický a obchodný partner; v tejto súvislosti koordinovať svoju činnosť s globálnymi partnermi EÚ;
ah)
dodržiavať politiku spolupráce EÚ s Taiwanom s cieľom zintenzívniť spoluprácu a pokračovať v podpore demokracie v tejto krajine; v tejto súvislosti podporovať ďalšie výmeny medzi Európskym parlamentom a jeho taiwanskými partnermi, ako aj spoluprácu medzi EÚ, členskými štátmi a Taiwanom v otázkach spoločného záujmu; podporovať kroky na umožnenie zmysluplnej účasti Taiwanu na zasadnutiach, mechanizmoch a činnostiach príslušných medzinárodných inštitúcií, ako sú WHO, Medzinárodná organizácia civilného letectva a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy;
ai)
zabezpečiť, aby EÚ a jej členské štáty jasne a dôsledne signalizovali, že ich postoj k „politike jednej Číny“ EÚ sa nezmenil a že akýkoľvek pokus o jednostrannú zmenu súčasného stavu v Taiwanskom prielive, najmä silou alebo nátlakom nemožno akceptovať a bude mať vysoké náklady; podporovať iniciatívy zamerané na presadzovanie dialógu, spolupráce a budovania dôvery medzi oboma stranami; vypracovať stratégiu založenú na scenároch na riešenie potenciálnych bezpečnostných výziev v Taiwanskom prielive a spolupracovať s regionálnymi partnermi s cieľom zabrániť akejkoľvek jednostrannej zmene statusu quo prijatím konkrétnych krokov s cieľom odradiť Čínu od eskalácie napätia v regióne vrátane zvýšenia koordinovanej námornej prítomnosti v Taiwanskom prielive, uľahčenia odolnosti Taiwanu v oblasti bezpečnosti a zváženia balíkov hospodárskych sankcií v prípade čínskej agresie;
aj)
odsúdiť rastúce vojenské provokácie Číny v okolí Taiwanského prielivu a ohradiť sa proti neustálemu prekrúcaniu rezolúcie OSN č. 2758(XXVI) zo strany Číny, ktorá požaduje, aby držitelia taiwanských pasov vrátane novinárov, pracovníkov mimovládnych organizácií a politických aktivistov nemali prístup na prehliadky a podujatia v OSN;
ak)
zvýšiť hospodársku a diplomatickú prítomnosť EÚ v celom indicko-tichomorskom regióne, a pripomenúť, že strategické a hospodárske ťažisko sveta sa presúva do tohto regiónu, a preto má EÚ jasný záujem na vytvorení dôveryhodného prístupu k indicko-tichomorskému regiónu na úrovni EÚ; zdôrazniť, že je dôležité, aby Čína rešpektovala slobodu plavby, a to aj v Juhočínskom a Východočínskom mori; spolupracovať s Čínou a regionálnymi partnermi EÚ s cieľom zabezpečiť slobodu plavby a otvorené a neobmedzené námorné trasy a povzbudiť členské štáty, aby preskúmali formy spolupráce vrátane vojenskej spolupráce s regionálnymi a globálnymi partnermi s cieľom zabezpečiť slobodu plavby v Juhočínskom a Východočínskom mori a zabrániť akýmkoľvek pokusom o obmedzenie slobody plavby; zdôrazniť, že ESVČ by mala spolu s členskými štátmi EÚ odmietnuť nezákonné a neopodstatnené nároky Číny v Juhočínskom a Východočínskom mori a akékoľvek jednostranné pokusy o kontrolu sporných oblastí a území;
al)
riešiť zvýšenú prítomnosť Číny v Arktíde a jej politiku a ciele v regióne vrátane jej ambícií spustiť polárnu hodvábnu cestu, rozšíriť jej dodávky energie a získať prístup k arktickým zdrojom; preskúmať vplyv týchto faktorov na bezpečnosť, regionálnu správu vecí verejných a životné prostredie;
am)
posilniť prácu oddelenia ESVČ pre strategickú komunikáciu v oblasti boja proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu štátnych aktérov, ako je Čína; poukázať na to, že toto úsilie sa musí vyčleniť dostatočné zdroje vzhľadom na rozsah problému a jeho škodlivé účinky na politické systémy EÚ a jej členských štátov; spolupracovať s Komisiou, aby podporovala a koordinovala opatrenia zamerané na boj proti zahraničnému financovaniu našich demokratických procesov Čínou a škodlivému vplyvu Číny vrátane stratégie získavania elít a techniky kooptovania najvyšších štátnych zamestnancov a bývalých európskych politikov; posilniť odborné a jazykové kapacity v súvislosti s Čínou v ESVČ, v členských štátoch a v inštitúciách EÚ vo všeobecnosti s cieľom využívať spravodajské informácie z otvorených zdrojov;
an)
plne využívať stratégiu Global Gateway ako nástroj na zintenzívnenie spolupráce v úsilí o celosvetový rozvoj a obchodných vzťahov EÚ s partnermi z rozvojových krajín ako alternatívu k čínskym stratégiám zahraničných investícií; zintenzívniť spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným sektorom s cieľom mobilizovať potrebné finančné prostriedky;
ao)
posilniť spoluprácu medzi národnými spravodajskými službami pri odhaľovaní a riešení čínskej špionáže a iných podvratných aktivít, ktorých cieľom je ovplyvňovať alebo podkopávať naše demokracie, a v plnej miere vykonávať všetky usmernenia a opatrenia EÚ na zmiernenie bezpečnostných rizík v celej európskej infraštruktúre prepojiteľnosti;
ap)
zintenzívniť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi v oblasti stanovovania medzinárodných noriem v príslušných medzinárodných orgánoch s cieľom zabezpečiť hospodársku konkurencieschopnosť Európy a zabrániť jednostrannému čínskemu dominantnému postaveniu;
aq)
v plnej miere implementovať usmernenia EÚ týkajúce sa „súboru nástrojov pre bezpečnosť 5G“ s cieľom zmierniť bezpečnostné riziká v sieťach a navrhnúť dodatočné bezpečnostné normy pre čínskych dodávateľov 5G; víta rozhodnutie inštitúcií EÚ a inštitúcií vo viacerých členských štátoch EÚ pozastaviť aplikáciu TikTok na služobných zariadeniach, ako aj na osobných zariadeniach zaregistrovaných v službách mobilných zariadení inštitúcií;
2. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu vláde Čínskej ľudovej republiky.