Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 49,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2023 o podnetoch Európskeho parlamentu na revíziu zmlúv(1),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Kodani z 21. a 22. júna 1993, známe aj ako kodanské kritériá,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán v Solúne, ktorý sa konal 21. júna 2003 a týkal sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnenie procesu pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2022 a z 29. a 30. júna 2023,

–  so zreteľom na balík týkajúci sa rozširovania 2023, ktorý Komisia predložila 8. novembra 2023,

–  so zreteľom na základné zásady Európskej únie vrátane záväzku k demokracii, právnemu štátu a dodržiavaniu ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozširovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov zahraničnej politiky EÚ a jednou z doteraz najúspešnejších politík EÚ na posilnenie potrebných reforiem vnútri EÚ aj v kandidátskych krajinách; keďže je naďalej strategickou, na budúcnosť orientovanou geopolitickou investíciu do mieru, bezpečnosti, stability, spolupráce, spoločných hodnôt a prosperity na európskom kontinente;

B.  keďže predchádzajúce kolá rozširovania úspešne posilnili jednotný trh, podporili hospodársky rast a zvýšili globálny vplyv EÚ;

C.  keďže účinnosť rozširovania sa za posledné roky podstatne znížila v dôsledku toho, že EÚ, najmä Rada, nesplnila svoje sľuby; keďže zbytočné prieťahy a vetá v Rade výrazne poškodili dôveryhodnosť EÚ a jej schopnosť podnecovať politickú transformáciu v krajinách zapojených do procesu rozširovania; keďže Európsky parlament je inštitúciou EÚ, ktorá bezpochyby najviac podporuje rozširovanie;

D.  keďže pred viac ako 30 rokmi sa 21. a 22. júna 1993 stretli hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ v Kodani a prijali súbor kritérií pre členstvo v EÚ vrátane kritérií týkajúcich sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv, trhového hospodárstva a schopnosti účinne vykonávať acquis EÚ; keďže kodanské kritériá sú kľúčom k zabezpečeniu toho, aby krajiny, ktoré usilujú o vstup do EÚ, mali spoločné hodnoty, mali stabilné inštitúcie a mohli účinne vykonávať právne predpisy EÚ;

E.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je Únia založená na hodnotách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ktoré sú súčasťou kodanských kritérií a ktoré sú všetky členské štáty povinné vždy dodržiavať; keďže európsky mechanizmus právneho štátu bol navrhnutý tak, aby zabezpečoval účinnú a súdržnú ochranu právneho štátu vo všetkých členských štátoch;

F.  keďže vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a rastúcu ruskú hrozbu pre európsky mier a stabilitu zostáva posilnená politika rozširovania veľmi silným politickým nástrojom, ktorý má EÚ k dispozícii na ochranu a podporu mieru, bezpečnosti, stability, spolupráce a demokratických hodnôt na európskom kontinente;

G.  keďže pristúpenie k EÚ musí byť vždy postupom založeným na zásluhách, v rámci ktorého sa každý žiadateľ posudzuje na základe jeho zásluh, pokiaľ ide o plnenie kodanských kritérií, najmä tých, ktoré zaručujú úplné dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, aby sa zabezpečilo, že rozšírením sa EÚ a jej jednotný trh posilnia a neoslabia; keďže prístupový proces je stanovený v článku 49 Zmluvy o EÚ; keďže je potrebné zohľadniť aj integračnú kapacitu EÚ, ako sa stanovuje v záveroch Európskej Rady z Kozdane z roku 1993; keďže Európsky parlament žiadal stanoviť jasné lehoty pre ukončenie rokovaní s prístupovými krajinami najneskôr do konca tohto desaťročia;

H.  keďže reforma riadiacich štruktúr EÚ vrátane zjednodušenia postupov rozhodovania je potrebná už v súčasnom zložení EÚ a je nevyhnutná pre riadne a efektívne fungovanie rozšírenej Európskej únie; keďže reformovaná a lepšie fungujúca Únia je v záujme súčasných aj budúcich členských štátov;

I.  keďže program rozširovania získal v júni 2022 nový impulz; keďže Komisia vo svojom balíku týkajúcom sa rozširovania 2023 odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskou republikou, ako aj s Bosnou a Hercegovinou po vykonaní potrebných krokov, a udeliť štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku po dosiahnutí príslušného súladu s kritériami členstva; keďže Európska rada prijme na zasadnutí 14.a 15. decembra 2023 rozhodnutie o týchto odporúčaniach; keďže Čierna Hora, Srbsko, Severné Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Turecko, Moldavská republika a Ukrajina sú v súčasnosti kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ; keďže Kosovo a Gruzínsko sú považované za „potenciálnych kandidátov“; keďže Európska rada udelila 23. a 24. júna 2022 štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavskej republike a 15. decembra 2022 Bosne a Hercegovine;

J.  keďže Komisia vo svojom oznámení o politike rozširovania EÚ z roku 2023 konštatuje, že krajiny zapojené do procesu rozširovania pri realizácii potrebných reforiem budú musieť konať odhodlanejšie a dosiahnuť reálny pokrok v základných otázkach, aby tak plne využili nový impulz;

K.  keďže 17. októbra 2023 predseda vlády Arménska Nikol Pašinyan v Európskom parlamente vyhlásil, že Arménska republika je pripravená byť o toľko bližšie k Európskej únii, o koľko to Európska únia považuje za možné;

1.  vzhľadom na uvedené skutočnosti naliehavo vyzýva Európsku radu, aby na zasadnutí 14. a 15. decembra 2023 schválila odporúčania, ktoré Komisia uviedla vo svojom balíku rozširovania 2023 predloženom 8. novembra 2023, a aby rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskou republikou a o začatí prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou a o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku pod podmienkou prijatia určitých opatrení; víta nový plán rastu pre západný Balkán, ktorý Komisia oznámila počas predstavenia balíka týkajúceho sa rozširovania 2023; vyzýva Radu, aby zároveň po splnení príslušných požiadaviek súvisiacich s každou z kandidátskych krajín bezodkladne prijala rokovací rámec s cieľom urýchlene začať prístupové rokovania;

2.  pripomína si 30. výročie kodanských kritérií, pričom oceňuje ich historický význam pri poskytovaní jasného a účinného rámca pre rozširovanie EÚ, ako aj úspechy a pokrok, ktorý dosiahli rôzne národy na ceste k členstvu v EÚ; víta záujem a politickú vôľu vstúpiť do EÚ, ktoré prejavilo toľko krajín, a oceňuje skutočné úsilie mnohých prístupových krajín o splnenie požiadaviek na členstvo; opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči budúcemu členstvu kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasný harmonogram rozširovania EÚ pre kandidátske krajiny EÚ, aby mohli uzavrieť prístupové rokovania k EÚ do konca súčasného desaťročia; zdôrazňuje, že by nemal existovať žiaden zrýchlený postup pre členstvo; podčiarkuje, že v súvislosti so základnými hodnotami nemôžu existovať žiadne skratky;

3.  opätovne potvrdzuje význam kodanských kritérií pri zabezpečovaní toho, aby kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny preukázali konzistentný a trvalý záväzok k demokracii, právnemu štátu, ľudským právam a rešpektovaniu a ochrane práv menšín a hospodárskym reformám a zároveň sa prispôsobili meniacim sa potrebám a výzvam EÚ; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby uplatňovali dôveryhodnejší prístup založený na zásluhách, ktorý je pevne zakotvený v kodanských kritériách;

4.  domnieva sa, že rozširovanie má pre EÚ strategický význam, ktorý sa ešte zvýšil vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; zdôrazňuje, že posilnená politika rozširovania sa stala jedným z najsilnejších geopolitických nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, a že v jej susedstve už neexistujú žiadne šedé zóny; poukazuje na to, že rozšírenie je strategickou investíciou do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity, ako aj hnacou silou demokracie a európskych hodnôt na celom kontinente;

5.  zdôrazňuje geopolitický význam začlenenia krajín západného Balkánu, Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska do EÚ, pričom zdôrazňuje ich pokračujúce veľké úsilie a význam ich integrácie pre regionálnu stabilitu a bezpečnosť a podporuje nepretržitý dialóg a spoluprácu s cieľom vyriešiť súčasné konflikty a rozdiely; vyjadruje hlboké poľutovanie nad vyhláseniami predsedu vlády Maďarska, čo sa týka začatia prístupových rokovaní s Ukrajinou a zmeny politiky krajiny voči Kosovu, a konštatuje, že Orbánove vyhlásenia bránia procesu rozširovania EÚ; pripomína Rade, že prevzatie predsedníctva EÚ Maďarskom v júli 2024 môže mať negatívne dôsledky;

6.  pripomína svoje znepokojenie nad správami, že komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi sa zámerne snaží obísť a podkopať kľúčový význam reforiem v oblasti demokracie a právneho štátu v krajinách pristupujúcich k EÚ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby začala nezávislé vyšetrovanie tejto záležitosti a aby o výsledkoch tohto vyšetrovania informovala Európsky parlament a Radu;

7.  víta ochotu arménskej vlády priblížiť sa k Európskej únii a žiada Komisiu, aby zvážila prekročenie komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve v dvojstranných vzťahoch;

8.  dospel k záveru, že turecká vláda nemá záujem o preklenutie pretrvávajúcich a rastúcich rozdielov medzi Tureckom a EÚ v oblasti hodnôt a noriem, keďže v posledných rokoch preukázala jasný nedostatok politickej vôle uskutočniť potrebné reformy, najmä pokiaľ ide o právny štát, základné práva a ochranu a začleňovanie všetkých etnických, náboženských a sexuálnych menšín; ďalej konštatuje, že turecká vláda neprejavila záujem rešpektovať a dodržiavať kodanské kritériá a prispôsobiť sa politikám a cieľom EÚ;

9.  kladie dôraz na to, že pristúpenie k EÚ sa musí realizovať v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ, musí byť založené na dodržiavaní príslušných postupov a podmienené splnením stanovených kritérií, najmä kodanských kritérií pre členstvo v EÚ; zdôrazňuje, že pristúpenie by malo vždy zostať procesom založeným na zásluhách, ktorý si vyžaduje prijatie a vykonávanie príslušných reforiem zo strany krajín západného Balkánu, Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska, najmä v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv, základných slobôd, rešpektovania a ochrany menšín, trhového hospodárstva a vykonávania acquis EÚ; víta úsilie orgánov mnohých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín o pokrok v programe reforiem a odporúča im zdvojnásobiť úsilie s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k členstvu v EÚ v súlade s odporúčaniami Komisie; očakáva, že v nadchádzajúcom období dôjde v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkúva EÚ, ku konkrétnemu pokroku a že zúčastnené strany splnia svoje záväzky; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby zrušili reštriktívne opatrenia prijaté voči Kosovu; zdôrazňuje, že počas procesu rozširovania EÚ sa musí zabrániť využívaniu nevyriešených dvojstranných a regionálnych sporov na blokovanie prístupových procesov kandidátskych krajín; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý zabezpečí, že riešenie a arbitráž v týchto sporoch budú oddelené od pristúpenia kandidátov k EÚ; konštatuje, že využívanie dvojstranných otázok členskými štátmi v ich vlastnom záujme je v rozpore s duchom zmlúv EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad opätovným nastolením jednostranných historických požiadaviek zo strany niektorých členských štátov, čo určitým kandidátskym krajinám bráni v ceste do EÚ a značne oslabuje dôveryhodnosť EÚ;

10.  víta návrh Komisie na nariadenie o zriadení Nástroja pre Ukrajinu(3), ktorým sa podporia aj reformy súvisiace s pristúpením; opakuje svoju pozíciu k tomuto nástroju, ktorú prijal v októbri 2023; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v legislatívnom postupe a naliehavo žiada Radu o urýchlené prijatie všeobecného smerovania k tomuto nariadeniu a celkovej revízie viacročného finančného rámca, aby sa mohli bezodkladne začať medziinštitucionálne rokovania;

11.  je presvedčený, že zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ je nevyhnutnou potrebou pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny a tiež spôsobom, ako preukázať plné dodržiavanie základných zásad EÚ, a dôležitým ukazovateľom udržateľného budúceho členstva; opakuje, že k pristúpeniu môže dôjsť len vtedy, keď sa krajina pripojí k sankciám EÚ proti ruskej útočnej vojne proti Ukrajine;

12.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlili integráciu krajín, ktoré preukazujú strategickú orientáciu a neochvejne sa hlásia k reformám súvisiacim s EÚ, ku konsolidácii demokracie, základným hodnotám a zosúlaďovaniu zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

13.  nabáda na dôsledné uplatňovanie noriem a pravidiel v prípade všetkých kandidátskych krajín a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pokračujúcu účinnosť, transparentnosť a integritu v procese rozširovania a to, aby sa všetky rozhodnutia prijímali spravodlivým a nezaujatým spôsobom, ktorý bude odrážať základné zásady Únie;

14.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala prísnu podmienenosť a formálne posudzovala prístupové krajiny v rámci mechanizmu právneho štátu EÚ s cieľom poskytnúť objektívnu a jasnú predstavu o aktuálnom stave, aby sa zabránilo pretrvávajúcemu nedostatočnému pokroku, závažným nedostatkom a regresii; poukazuje na to, že niektoré krajiny zapojené do procesu rozširovania vynakladajú pri plnení požiadaviek na členstvo v súlade s kodanskými kritériami len obmedzené úsilie; vyjadruje poľutovanie nad vážnym a znepokojujúcim nedostatkom pokroku – a dokonca zhoršením situácie – zo strany niektorých krajín zapojených do procesu rozširovania na ich ceste k pristúpeniu k EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vyplácala finančné prostriedky len tým krajinám, ktoré dosahujú hmatateľné výsledky a realizujú reformy v oblasti základných zásad;

15.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa tiež pripraví na privítanie každej kandidátskej krajiny EÚ v prístupovom procese do jednotného trhu EÚ hneď, ako táto krajina preukáže svoju schopnosť prijať požadované záväzky a vytvoriť pevný právny štát; v tejto súvislosti vyzýva na zavedenie modelov pozitívnej podmienenosti tam, kde sa dosiahne pokrok, na udelenie prístupu na jednotný trh EÚ, ako aj k iným politikám a iniciatívam EÚ na základe prioritného akčného plánu a príslušných sektorových programov a na poskytnutie prístupu k príslušným finančným prostriedkom EÚ, čo umožní občanom kandidátskych krajín využívať výhody pristúpenia už počas procesu, a nie až po jeho dokončení; vyzýva tiež na spustenie negatívnej podmienenosti v prípade regresie alebo pretrvávajúceho nedostatočného pokroku vo forme pozastavenia predvstupového financovania a prístupových rokovaní; vyzýva najmä na zavedenie prísnejšej a vymožiteľnej zodpovednosti, pokiaľ ide o vynakladanie takýchto finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že výhody a iniciatívy, ako je Európske politické spoločenstvo, nie sú alternatívou na náhradu rozšírenia, pretože by to podkopalo legitímne ambície krajín, ktoré sa chcú stať členskými štátmi EÚ;

16.  žiada, aby sa zvážilo vymenovanie hlavného vyjednávača EÚ, ktorý by sa zodpovedal Európskemu parlamentu a viedol by rokovania v rámci širokého mandátu pre každú krajinu;

17.  zdôrazňuje, že je potrebný silnejší parlamentný dohľad nad politikou rozširovania EÚ; trvá na posilnení úlohy Európskeho parlamentu počas celého prístupového procesu vrátane toho, aby mohol v plnej miere kontrolovať pokrok, ktorý dosiahli mnohé kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny vo všetkých oblastiach politiky; vyzýva Komisiu a Radu, aby náležite zohľadnili obavy a požiadavky Európskeho parlamentu; zdôrazňuje osobitnú úlohu parlamentných orgánov v krajinách zapojených do procesu rozširovania a vyzýva na posilnenie ich úlohy v procese pristúpenia k EÚ vzhľadom na špecifickú a kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú v potrebnom reformnom procese prostredníctvom aproximácie právnych predpisov, dohľadu a komunikácie s občanmi;

18.  zdôrazňuje potrebu vnútorných reforiem EÚ súbežne s procesom rozširovania, aby sa posilnila schopnosť Únie účinne integrovať nových členov, ako sa predpokladá v záveroch zo zasadnutia Európskej rady v Kodani v roku 1993, s cieľom zabezpečiť, aby proces rozširovania pozitívne prispieval k celkovej súdržnosti a stabilite Únie, a posilniť schopnosť EÚ konať reformou rozhodovania, a to aj zavedením hlasovania kvalifikovanou väčšinou, a to aj v prípade rozhodnutí o zahraničnej a bezpečnostnej politike a v oblastiach relevantných pre prístupový proces; požaduje najmä zrušenie požiadavky jednomyseľnosti pri rozhodovaní o začatí procesu rokovaní, ako aj pri otváraní a uzatváraní jednotlivých rokovacích blokov a kapitol, ale zdôrazňuje, že konečné rozhodnutie o pristúpení každej kandidátskej krajiny by malo zostať jednomyseľné; ďalej vyzýva na zabezpečenie účinného fungovania rozšírenej Únie ako celku; pripomína, že pokrok smerom k prekonaniu jednomyseľnosti by sa dal dosiahnuť aj plným využitím potenciálu v rámci Lisabonskej zmluvy; pripomína, že reformy dokážu zabezpečiť účinné fungovanie rozšírenej Únie ako celku súbežne s prístupovými rokovaniami s kandidátskymi krajinami, aby bola EÚ pripravená na privítanie nových členov v primeranom časovom rámci a najneskôr do konca tejto dekády;

19.  požaduje spoľahlivý monitorovací mechanizmus na sledovanie reforiem a pokroku, ktorý dosiahli kandidátske krajiny pri dodržiavaní všetkých politických kritérií; požaduje najmä vytvorenie osobitného a účinného monitorovacieho mechanizmu na ochranu základných hodnôt a finančných záujmov Únie v kontexte prístupových procesov; žiada, aby sa pred ďalším rozšírením posilnil mechanizmus na ochranu právneho štátu a základných zásad a hodnôt EÚ, ako aj monitorovacia kapacita na zabezpečenie súladu; zdôrazňuje potrebu rozšíriť mechanizmus podmienenosti právnym štátom na celý rozpočet Únie a všetky základné hodnoty Únie vymedzené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

20.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vykonala odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov 01/2022 s cieľom zabezpečiť účinný vplyv finančnej pomoci EÚ na podporu právneho štátu na západnom Balkáne, najmä vypracovaním jasných usmernení a referenčných kritérií týkajúcich sa uplatňovania ustanovení o modulácii a podmienenosti v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA III); vyzýva Komisiu, aby do nástroja IPA III doplnila nové pristupujúce krajiny;

21.  vyzýva Komisiu, aby v procese rozšírenia zohľadnila pretrvávajúce úvahy a dlhodobé reformné perspektívy politík EÚ;

22.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby výrazne zintenzívnili zapojenie verejnosti a posilnili strategickú komunikáciu o prínosoch a výzvach politiky rozširovania v prístupových krajinách, ako aj v členských štátoch; vyzýva orgány prístupových krajín, aby v plnej miere prispievali k tomuto úsiliu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapájali do riešenia konfliktov a podpory dobrých susedských vzťahov v prístupových krajinách; vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala tie prístupové krajiny, ktoré skutočne pracujú na dobrých susedských vzťahoch a udržateľnom zmierení a sú plne v súlade so strategickými cieľmi, hodnotami a záujmami EÚ vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

23.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali mediálnu gramotnosť a nezávislosť médií, ako aj občiansku spoločnosť v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a podporovali ich v boji proti manipulácii s informáciami a škodlivému zahraničnému zasahovaniu s cieľom posilniť demokratické inštitúcie a hodnoty; zdôrazňuje význam štrukturálneho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do procesu rozširovania; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby vyčlenila dodatočné zdroje pre aktérov občianskej spoločnosti, ktorí sa zasadzujú za hodnoty a zásady EÚ, demokraciu, budovanie mieru a medziľudské kontakty; zdôrazňuje potrebu začleniť rodovú rovnosť, ľudské práva (najmä slobodu prejavu), ochranu menšín a ochranu obhajcov ľudských práv do týchto oblastí a v plnej miere uplatňovať zásadu nediskriminácie počas celého prístupového procesu; zdôrazňuje význam posilnenia medziľudských kontaktov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami zapojenými do procesu rozširovania;

24.  vyzýva budúce kolégium komisárov, aby vymenovalo komisára pre rozšírenie a obnovilo Generálne riaditeľstvo pre rozšírenie;

25.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom prístupových krajín.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2023)0427. (2) Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 105. (3) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2023, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu (COM(2023)0338).