Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o zákazoch politickej činnosti vo Venezuele (2023/2780(RSP))

P9_TA(2023)0288 RC-B9-0331/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže venezuelské voľby v roku 2024 by mohli byť zlomovým bodom návratu k demokracii; keďže krajina zažíva inštitucionálnu, hospodársku a politickú nestabilitu; keďže viac ako sedem miliónov ľudí bolo nútených krajinu opustiť;

B.  keďže verejné informácie, sloboda presvedčenia a prejavu a právo na zhromažďovanie sa systematicky obmedzujú;

C.  keďže traja hlavní rektori venezuelskej Národnej volebnej rady odstúpili, čo prinútilo odstúpiť aj zvyšných dvoch, a nelegitímne Národné zhromaždenie vymenovalo zástupcov režimu, aby vybrali nových rektorov;

D.  keďže svojvoľné a politicky vykonštruované vylúčenia kandidátov, ako napríklad vylúčenie Maríe Coriny Machadovej na 15 rokov a vylúčenie ďalších významných politických osobností, ako sú Leopoldo López, Henrique Capriles a Freddy Superlano, sú v rozpore s odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie EÚ a výrazne obmedzujú právo Venezuelčanov vybrať si svojich zástupcov;

E.  keďže ide o ďalšiu snahu režimu, tentokrát prostredníctvom Národnej volebnej rady, brániť volebnému procesu a potlačiť všetky vyhliadky na návrat k demokracii;

F.  keďže Organizácia amerických štátov, orgány OSN, USA, hlavní lídri v regióne a PK/VP EÚ vydali vyhlásenia, v ktorých tento krok odsúdili;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné a protiústavné rozhodnutie o tom, že María Corina Machado, Leopoldo López, Henrique Capriles a Freddy Superlano, ako aj ďalší kandidáti nemôžu kandidovať vo voľbách, ako aj zasahovanie Madurovho režimu do volebného procesu;

2.  požaduje nezávislý postup nominácie na vymenovanie členov Národnej volebnej rady;

3.  uznáva úsilie opozície voči režimu zorganizovať primárne voľby ako demokratické riešenie pre Venezuelčanov doma aj v zahraničí; naliehavo vyzýva venezuelské orgány, aby poskytli podmienky na zabezpečenie spravodlivých, slobodných, inkluzívnych a transparentných volieb;

4.  vyzýva EÚ, aby podporila návrat k demokracii vo Venezuele a aby naliehala na venezuelský režim, aby prepustil všetkých politických väzňov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania volebnej pozorovateľskej misie EÚ sa neberú do úvahy, a nabáda na maximálne úsilie o ich úplné vykonávanie;

6.  plne podporuje vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu v súvislosti s rozsiahlymi zločinmi a represiami venezuelského režimu a vyzýva EÚ, aby podporila vyšetrovanie údajných zločinov proti ľudskosti, aby bola voči príslušným osobám vyvodená zodpovednosť;

7.  zdôrazňuje, že nadchádzajúci samit EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku predstavuje príležitosť na presadzovanie zásad právneho štátu, demokracie a ľudských práv, a vyzýva všetkých účastníkov, aby tieto zásady dodržiavali; vyzýva účastníkov samitu, aby vydali vyhlásenie, v ktorom budú požadovať plné dodržiavanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd;

8.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, účastníkom samitu EÚ – Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Organizácii amerických štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a venezuelským orgánom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o Indii, situácii v Manipure (2023/2781(RSP))

P9_TA(2023)0289 RC-B9-0335/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže násilné zrážky, ku ktorým od 3. mája 2023 dochádza medzi etnickými spoločenstvami Meiteiov a Kukiov v Manipure, spôsobili smrť najmenej 120 ľudí, vysídlenie 50 000 osôb a zničenie viac než 1 700 domov, viac než 250 kostolov a viacerých chrámov a škôl; keďže k násiliu prispieva neznášanlivosť voči náboženským a konfesionálnym menšinám vrátane kresťanov;

B.  keďže sa objavujú obavy v súvislosti s politicky motivovanými polarizujúcimi opatreniami, ktoré podporujú hinduistický majoritarizmus, a so zvýšenou aktivitou militantných skupín;

C.  keďže správy o zaujatom zapojení bezpečnostných síl do zabíjania prehĺbili nedôveru voči orgánom;

D.  keďže vláda štátu Manipur vydala zákaz vychádzania, pričom nariadila zastreliť bez varovania každého, kto ho neuposlúchne, a zablokovala internet, čo výrazne sťažuje získavanie informácií a podávanie správ médiami a skupinami občianskej spoločnosti;

E.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva vyzval Indiu, aby chránila práva obhajcov ľudských práv, pričom vyjadril znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť;

1.  dôrazne vyzýva indické orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia a vynaložili maximálne úsilie na urýchlené zastavenie pretrvávajúceho etnického a náboženského násilia, na ochranu všetkých náboženských menšín, ako je napríklad kresťanská komunita v Manipure, a na zabránenie akejkoľvek ďalšej eskalácii;

2.  vyzýva všetky strany, aby postupovali zdržanlivo, a naliehavo vyzýva politických lídrov, aby prestali so štvavými vyhláseniami, obnovili dôveru a zohrávali nestrannú úlohu pri zmierňovaní napätia; čo najdôraznejšie odsudzuje akúkoľvek nacionalistickú rétoriku; žiada, aby kritici krokov vlády neboli kriminalizovaní;

3.  nabáda ústrednú vládu Indie a všetkých politických aktérov a náboženských vodcov, aby prijali urýchlené kroky na obnovenie pokoja a zabezpečili inkluzívny dialóg so zapojením občianskej spoločnosti a dotknutých spoločenstiev;

4.  vyzýva orgány, aby umožnili nezávislé vyšetrovanie násilia, riešili beztrestnosť a ukončili blokovanie internetu; vyzýva orgány, aby poskytovateľom humanitárnej pomoci, medzinárodným pozorovateľom a novinárom poskytli neobmedzený prístup;

5.  vyzýva ústrednú vládu, aby v súlade s odporúčaniami uvedenými vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN zrušila protiprávny zákon o osobitných právomociach ozbrojených síl a aby dodržiavala základné zásady OSN týkajúce sa použitia sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva;

6.  opakuje svoju výzvu na začlenenie ľudských práv do všetkých oblastí partnerstva medzi EÚ a Indiou vrátane obchodu;

7.  požaduje posilnenie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Indiou; naliehavo vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby Indii na najvyššej úrovni systematicky a verejne tlmočili obavy v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a náboženského vyznania a zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť, a v tomto smere podporuje delegáciu EÚ v Dillí;

8.  žiada, aby sa organizoval pravidelný dialóg medzi Európskym parlamentom a indickým parlamentom;

9.  poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie postúpila Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom a indickým orgánom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o potláčaní médií a slobody prejavu v Kirgizsku (2023/2782(RSP))

P9_TA(2023)0290 RC-B9-0333/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kirgizsku,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Kirgizsko sa od získania nezávislosti v roku 1991 považuje za najdemokratickejší stredoázijský štát so živou občianskou spoločnosťou a slobodnými médiami;

B.  keďže v posledných rokoch sa demokratické normy a ľudské práva v Kirgizsku alarmujúco zhoršili; keďže z indexu organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2023 vyplýva, že krajina klesla o 50 miest na 122. priečku zo 180 krajín;

C.  keďže viaceré zákony sa používajú na potláčanie nezávislých médií a slobody prejavu; keďže rádio Azattyk bolo prinútené ukončiť činnosť, Kaktus Media čelí vyšetrovaniu, investigatívny novinár Bolot Temirov bol nezákonne vyhostený do Ruska a riaditeľ Next TV Taalajbek Dujšenbijev bol nespravodlivo odsúdený za spravodajstvo o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine;

D.  keďže vo februári 2023 sa Kirgizsko stalo členom Rady OSN pre ľudské práva;

1.  vyzýva kirgizské orgány, aby rešpektovali a chránili základné slobody, najmä slobodu médií a slobodu prejavu, v súlade s dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom;

2.  vyzýva kirgizské orgány a poslancov parlamentu, aby zrušili a stiahli kontroverzný zákon o falošných informáciách a preskúmali návrhy zákonov o zahraničných zástupcoch, masmédiách a ochrane detí pred škodlivými informáciami a tzv. zákon o propagande LGBTI, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými záväzkami Kirgizska;

3.  vyzýva kirgizské orgány, aby okamžite prepustili všetkých svojvoľne zadržiavaných obhajcov ľudských práv, pracovníkov médií a novinárov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva dané orgány, aby stiahli všetky obvinenia voči Bolotovi Temirovovi a Taalajbekovi Dujšenbijevovi; podobne žiada, aby boli stiahnuté všetky obvinenia voči všetkým obhajcom ľudských práv vrátane Gulnary Džurabajevovej, Klary Sooronkulovovej, Rity Karasartovovej a Asje Sasykbajevovej, ktoré požadovali transparentnosť v súvislosti s rozhodnutím vlády previesť nádrž Kempira-Abad na Uzbekistan;

4.  naliehavo vyzýva orgány, aby prestali vyvíjať nebývalý tlak na rádio Azattyk a iné médiá a aby zabezpečili bezpečné pracovné prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti, novinárov a pracovníkov médií;

5.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnym predčasným zbavením funkcie ombudsmanky Atyry Abdrachmatovovej; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby krajina v plnej miere dodržiavala parížske zásady týkajúce sa noriem pre národné inštitúcie pre ľudské práva;

6.  vyzýva inštitúcie EÚ, najmä delegáciu EÚ v Kirgizsku, aby naďalej vyjadrovali vážne znepokojenie nad zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v krajine v rámci všetkej svojej komunikácie s kirgizskými orgánmi;

7.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila výhody pre krajinu v rámci všeobecného systému preferencií plus vzhľadom na záväzky Kirgizska vyplývajúce z medzinárodných dohovorov;

8.  vyzýva kirgizskú vládu, aby upustila od obchádzania sankcií, ktoré EÚ uvalila na Rusko za jeho útočnú vojnu proti Ukrajine;

9.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, členským štátom, Rade OSN pre ľudské práva a kirgizským orgánom.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení aktu na podporu výroby munície (COM(2023)0237 – C9-0161/2023 – 2023/0140(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0237),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 114 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0161/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júna 2023(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júla 2023, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júla 2023 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/... o podpore výroby munície

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2023/1525.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY PRI PRIJATÍ NARIADENIA O PODPORE VÝROBY MUNÍCIE

Európsky parlament a Rada berú na vedomie naliehavú potrebu pomôcť európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni zvýšiť výrobu v kontexte výziev vyplývajúcich z nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, a pripomínajú, že nariadenie o podpore výroby munície poskytuje okamžitú reakciu na túto naliehavú potrebu zavedením nového dočasného nástroja na uľahčenie priemyselných investícií.

Európsky parlament a Rada zdôrazňujú, že je potrebné zvážiť všetky vhodné opatrenia na posilnenie a rozvoj európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne vrátane malých a stredných podnikov a odstrániť prekážky a úzke miesta, aby sa odvetviu umožnilo zvýšiť výrobu v rámci hodnotových reťazcov.

Európsky parlament a Rada preto vyzývajú Komisiu, aby podľa potreby zvážila čo najrýchlejšie predloženie akýchkoľvek ďalších iniciatív potrebných na posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne vrátane primeraného financovania, napríklad v kontexte európskeho investičného programu v oblasti obrany, ako aj právneho rámca zameraného na zaistenie bezpečnosti dodávok a podporu výroby munície.

Európsky parlament a Rada sa dohodli, že všetky takéto iniciatívy preskúmajú bezodkladne a v duchu vzájomnej lojálnej spolupráce.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii (2023/2034(INI))

P9_TA(2023)0292 A9-0215/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(1) a uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o podozreniach z korupcie zo strany Kataru a širšej potrebe transparentnosti a zodpovednosti v európskych inštitúciách(5),

–  so zreteľom na opatrenia na posilnenie integrity, nezávislosti a zodpovednosti, ktoré prijala Konferencia predsedov 8. februára 2023,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. februára 2023 o zmene rozhodnutia z 10. marca 2022 o zriadení osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE 2) a o úprave jeho názvu a pôsobnosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o zriadení nezávislého etického orgánu EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o nadviazaní na opatrenia požadované Európskym parlamentom s cieľom posilniť integritu európskych inštitúcií(8),

–  so zreteľom na nariadenie č. 31 (EHS), 11 (ESAE), ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (2005/684/ES, Euratom)(10),

–  so zreteľom na články 54 a 207 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva zo 14. júna 2023 o nových pravidlách účasti zástupcov záujmových skupín na podujatiach organizovaných v priestoroch Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente (ING2) (A9-0215/2023),

A.  keďže prebiehajúce vyšetrovania belgických orgánov odhalili podozrenia z mimoriadne znepokojujúceho systému korupcie, prania špinavých peňazí a účasti na zločinnom spolčení týkajúce sa doposiaľ troch poslancov Európskeho parlamentu a jedného bývalého poslanca, ako aj jedného akreditovaného asistenta poslanca; keďže tieto podozrenia zo zasahovania sa týkajú Kataru a Maroka; keďže existujú nepodložené tvrdenia o tom, že do tohto prípadu by mohli byť zapojené aj iné štáty, ako je Mauritánia;

B.  keďže dôvera občanov v integritu a nezávislosť európskych inštitúcií je základom európskeho politického systému, ktorý je obzvlášť zraniteľný v období pred voľbami; keďže v prípade, že zahraniční aktéri podkopávajú dôveru občanov v inštitúcie EÚ, môže to ovplyvniť demokratické fungovanie EÚ; keďže korupcia má významné finančné dôsledky a je vážnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a verejné investície;

C.  keďže pokusy o zasahovanie sú rozšíreným javom, proti ktorému treba čo najdôraznejšie bojovať; keďže inštitúcie EÚ sa musia usilovať o transparentnosť, zodpovednosť a integritu s cieľom posilniť odolnosť demokracie v EÚ;

D.  keďže právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa právo každého na to, aby inštitúcie EÚ vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote; keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie musia byť pri vykonávaní svojej práce podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

E.  keďže poslanci Európskeho parlamentu musia konať výlučne vo verejnom záujme a vykonávať svoju prácu s bezúhonnosťou, s otvorenosťou, so starostlivosťou, s čestnosťou, so zodpovednosťou a pri rešpektovaní dobrého mena Európskeho parlamentu, ako aj bez neprípustného ovplyvňovania zo strany zástupcov záujmových skupín keďže poslanci Európskeho parlamentu musia byť nezávislí a vykonávať svoje hlasovacie práva slobodne;

F.  keďže Európsky parlament rýchlo reagoval na podozrenia z korupcie, ktoré sa týkajú viacerých poslancov Európskeho parlamentu a zamestnancov, a to aj plnou spoluprácou s belgickými orgánmi; keďže rozsah škandálu zdôraznil mnohé medzery v pravidlách Európskeho parlamentu týkajúcich sa integrity a transparentnosti a ich presadzovania; keďže je potrebná veľká ambícia na urýchlené zavedenie významných reforiem vnútorných postupov a pracovných metód Európskeho parlamentu a na podnietenie inštitúcií EÚ, aby zaviedli oveľa prísnejší regulačný rámec;

G.  keďže kódex správania poslancov Európskeho parlamentu v oblasti finančných záujmov a konfliktov záujmov monitoruje poradný výbor pre správanie poslancov zložený z piatich poslancov Európskeho parlamentu; keďže pracovné metódy a mandát poradného výboru sa ukázali ako nedostatočné; keďže za porušenie kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu nebola nikdy uložená finančná pokuta, hoci vo výročných správach poradného výboru pre správanie poslancov bolo zdokumentovaných najmenej 26 porušení; keďže Konferencia predsedov prijala usmernenia pre poslancov Európskeho parlamentu o interakcii so zástupcami tretích krajín;

H.  keďže podozrenia z korupcie v súvislosti s Katarom a Marokom presahujú Európsky parlament a týkajú sa aj ďalších inštitúcií EÚ, ako aj národných politikov a vplyvných osobností v niektorých členských štátoch, napríklad výskumných pracovníkov;

I.  keďže krajiny ako Katar, Maroko, Čína, Rusko, Spojené arabské emiráty (ďalej len „SAE“), Srbsko a Turecko výrazne investujú do lobistického úsilia v Bruseli; keďže niektoré extrémistické organizácie z Kataru a Turecka požiadali o európske finančné prostriedky;

J.  keďže SAE sú podozrivé z toho, že sa snažia ovplyvňovať európskych činiteľov s rozhodovacou právomocou; keďže určitá vnútroštátna politická strana si prinajmenšom raz požičala peniaze pochádzajúce zo Spojených arabských emirátov;

K.  keďže niektoré zahraničné štáty hľadajú nekonvenčné spôsoby, ako zasahovať do záležitostí EÚ, konkrétne využívaním najnovších metód, ktoré umožňuje súčasný technologický vývoj, a uchyľovaním sa k hospodárskemu a energetickému nátlaku a k nezákonnému financovaniu;

L.  keďže angažovanie elít prostredníctvom zahraničných záujmov uľahčujú neobmedzené javy otáčavých dverí z európskych inštitúcií vo vzťahu k autokratickým krajinám s vysokým rizikom škodlivého zasahovania do záujmov a hodnôt EÚ; keďže opatrenia na obmedzenie angažovania elít sú nedostatočné a nebránia bývalým poslancom Európskeho parlamentu alebo bývalým vyšším štátnym zamestnancom v práci pre vlády alebo subjekty z vysokorizikových krajín;

M.  keďže k zasahovaniu do inštitúcií EÚ a vnútroštátnych inštitúcií dochádza už mnoho rokov, ale rozsah, intenzita a potenciálne nebezpečenstvo takéhoto zasahovania sa výrazne zvýšili v mesiacoch pred vypuknutím útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a počas tejto vojny; keďže podľa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) má ruská komplexná invázia Ukrajiny v rámci pozorovaných činností manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia dominantné miesto;

N.  keďže ruské a čínske diplomatické kanály pravidelne slúžia ako nástroje a multiplikátory operácií manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia nasadzované v rámci širokej škály tém; keďže Rusko šírením lží o svojej útočnej vojne systematicky pracuje na podkopávaní a rozdeľovaní medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a na rozsievaní pochybností o tom, kto je agresor;

O.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. marca 2022 označil Rusko a Čínu za hlavných páchateľov zahraničného zasahovania v Európe; keďže Rusko sa snaží nadviazať kontakt s politickými stranami, osobami a hnutiami, aby ich v rámci inštitúcií EÚ a vnútroštátnych diskusií využilo na legitimizáciu vlastných postojov a vlád, ktoré s ním spolupracujú, na lobing za uvoľnenie sankcií, na zmierňovanie dôsledkov svojej medzinárodnej izolácie a na narúšanie pojmu pravdy a objektívnej reality; keďže skupiny podporované Kremľom viedli kybernetický útok na webové sídlo Európskeho parlamentu po prijatí uznesenia, ktorým bolo Rusko uznané ako štát podporujúci terorizmus(11);

P.  keďže viaceré politické strany zastúpené v Európskom parlamente požiadali o finančnú podporu subjekty mimo Európy vrátane Ruska; keďže podľa prieskumu spravodajských služieb USA Rusko od roku 2014 tajne uvoľnilo stovky miliónov eur zahraničným politickým stranám a kandidátom vo viac ako dvoch desiatkach krajín v snahe formovať politické udalosti za svojimi hranicami; keďže sily spojené s Kremľom využili aj schránkové spoločnosti, think-tanky a iné prostriedky na ovplyvňovanie politických udalostí; keďže na ruské politické financovanie niekedy dohliadali ruskí vládni úradníci a zákonodarcovia a vykonávali ho vládne orgány; keďže Rusko používalo kryptomenu, hotovosť a dary na ovplyvňovanie politických udalostí v iných krajinách;

Q.  keďže krajne pravicové strany z Rakúska, Francúzska a Talianska podpísali dohody o spolupráci so stranou Jednotné Rusko prezidenta Putina a čelia obvineniam médií, že sú ochotné prijať politické financovanie z Ruska; keďže ďalšie európske krajne pravicové strany v krajinách, ako sú Nemecko, Maďarsko a Spojené kráľovstvo, majú údajne aj úzky kontakt s Kremľom a pracovali ako falošní „volební pozorovatelia“ vo voľbách kontrolovaných Kremľom, napríklad v Doneckej a Luhanskej oblasti na východnej Ukrajine okupovaných Ruskom, s cieľom monitorovať a legitimizovať voľby sponzorované Ruskom;

R.  keďže zistenia o úzkom a pravidelnom kontakte medzi ruskými úradníkmi a zástupcami skupiny katalánskych separatistov v Španielsku, ako aj medzi ruskými úradníkmi a najväčším súkromným darcom v rámci kampane „Vote Leave“ v súvislosti s brexitom si vyžadujú dôkladné preskúmanie; keďže takéto činnosti sú súčasťou širšej stratégie Ruska na využitie každej príležitosti na manipuláciu diskusie s cieľom podporiť destabilizáciu;

S.  keďže v Európskom parlamente naďalej pracujú zamestnanci so známymi väzbami na ruské orgány; keďže tento stav prináša očividné riziko škodlivého zahraničného zasahovania; keďže dcéra člena Putinovho najužšieho kruhu pracovala v Európskom parlamente ako stážistka poslanca Európskeho parlamentu;

T.  keďže Azerbajdžan uskutočnil rozsiahle operácie ovplyvňovania vrátane silných podozrení z korupcie voči členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy; keďže Azerbajdžanu sa podarilo zabrániť preskúmaniu svojich volieb a zamaskovať svoju situáciu v oblasti ľudských práv;

U.  keďže Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu, ktorú organizácia Human Rights Watch obvinila zo zastrašovania, mučenia a niekedy vraždenia členov iránskej diaspóry, používa agresívne a pochybné praktiky vrátane zatajovania skutočnej príslušnosti k tejto organizácii, aby sa stretla s poslancami Európskeho parlamentu; keďže táto organizácia uvádza, že poslanci Európskeho parlamentu sú spolusignatármi listov, ktoré nikdy nepodpísali, alebo že sa podieľali na organizácii konferencií, ktoré nikdy nepodporili; keďže organizácia bola zaregistrovaná pod viac ako 45 rôznymi skratkami, ako sú „MEK“, „NCRI“, „ISJ“, „APA“, s cieľom oklamať poslancov Európskeho parlamentu a obísť register transparentnosti;

V.  keďže schopnosť zástupcov záujmových skupín vymieňať si názory s osobami s rozhodovacou právomocou v Európskom parlamente prostredníctvom diskusie je dôležitou súčasťou európskej demokracie; keďže však nevhodné spôsoby ovplyvňovania, úplatkárstvo a iné trestné činy sú neprijateľné; keďže niektoré organizácie, ktoré sa zameriavajú na otázky všeobecnej politiky a lobing zvnútra Európskeho parlamentu, poberajú finančnú podporu z prostredia mimo EÚ vrátane Ruska a od krajne pravicových skupín so sídlom v USA a majú v úmysle ovplyvňovať európsky spôsob života a demokratické procesy; keďže korupcia verejných predstaviteľov podkopáva demokratické zásady a malo by sa k nej pristupovať s nulovou toleranciou;

W.  keďže všetky inštitúcie EÚ, ktoré udržiavajú vzťahy s krajinami mimo EÚ a vedú zahraničnú politiku EÚ, musia vyčleniť ďalšie zdroje a zintenzívniť svoje úsilie v boji proti zahraničnému zasahovaniu do demokratických procesov v partnerských krajinách EÚ, a to aj posilnením strategickej komunikácie;

X.  keďže je potrebné posilniť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi, v ktorých sa nachádzajú, v boji proti zasahovaniu vrátane korupcie; keďže tieto členské štáty musia prijať vhodné právne predpisy na riešenie týchto javov; keďže v tejto súvislosti je spolupráca medzi spravodajskými službami, políciou a súdnymi orgánmi nevyhnutná a musí sa posilniť;

Y.  keďže etické normy už v rámci inštitúcií EÚ existujú, ale sú veľmi roztrieštené a opierajú sa iba o samoregulačný prístup; keďže vytvorenie nezávislého etického orgánu by mohlo prispieť k posilneniu dôvery v inštitúcie EÚ a ich demokratickej legitimity; keďže vnútorné monitorovacie a varovné mechanizmy inštitúcií EÚ neodhalili korupciu a zahraničné zasahovanie;

Z.  keďže register transparentnosti EÚ bol posilnený v nadväznosti na medziinštitucionálnu dohodu z 20. mája 2021(12) stanovujúcu prísne normy transparentného a etického zastupovania záujmov v EÚ; keďže tento register, hoci stále nie je formálne povinný, umožňuje, aby mnohé schôdze zostali netransparentné, a zistilo sa, že stále obsahuje množstvo nepresných záznamov; keďže register slúži na zvýšenie transparentnosti vplyvov zo zahraničia, ale zahraničnému zasahovaniu nemôže zabrániť; keďže nie všetky platené vonkajšie činnosti vedú ku konfliktu záujmov; keďže opatrenia nedávno zavedené v rámci medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti si vyžadujú, aby Európsky parlament preukázal väčšie ambície pri zabezpečovaní riadneho vykonávania a presadzovania všetkých noriem transparentnosti a dohľadu nad nimi; keďže do rozsahu pôsobnosti registra nepatria bývalí poslanci Európskeho parlamentu ani zástupcovia štátov, ktoré nie sú členmi EÚ; keďže register bude preskúmaný najneskôr do júla 2025;

AA.  keďže povinné zverejňovanie konfliktov záujmov by mohlo byť potenciálnym nástrojom na posilnenie integrity Európskeho parlamentu;

AB.  keďže najmä represívne vlády na celom svete stále viac využívajú technológie cieleného sledovania politických oponentov alebo kritikov režimu; keďže medzi hlavné ciele takéhoto sledovania zvyčajne patria zraniteľné skupiny, ako obhajcovia ľudských práv, aktivisti občianskej spoločnosti, novinári a politickí oponenti, a to aj v rámci EÚ; keďže súbor nástrojov EÚ treba posilniť a lepšie prispôsobiť výzvam, ktoré pre inštitúcie EÚ a jednotlivcov predstavuje globálny špionážny softvér a nástroje sledovania;

AC.  keďže práca Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (ďalej len „INGE 1“) a jeho nástupcu, Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente (ďalej len „INGE 2“), odhalila aktérov, ktorí sa snažia zasahovať do európskych záležitostí, a odhalila stratégie, ktoré používajú; keďže oba tieto osobitné výbory predložili významné a komplexné návrhy o tom, ako riešiť škodlivé zasahovanie; keďže treba lepšie objasniť zahraničné zasahovanie, či už ho páchajú zahraniční úradníci, alebo zástupcovia záujmových skupín na úrovni EÚ;

AD.  keďže pri sledovaní zahraničného zasahovania by mohlo pomôcť posilnenie požiadaviek na transparentnosť zástupcov záujmových skupín a subjektov, napríklad lobistických a poradenských agentúr, nadácií, mimovládnych organizácií alebo think-tankov; keďže tieto požiadavky by nemali stigmatizovať legitímne financovanie zo zahraničia;

AE.  keďže na zástupcov záujmových skupín, ako sú lobistické a poradenské agentúry, nadácie, mimovládne organizácie a think-tanky, sa musia uplatňovať pravidlá kontroly, náležitej starostlivosti a transparentnosti, najmä pokiaľ ide o financovanie, ako aj kritériá proporcionality a vyhýbanie sa ťažkopádnym postupom, najmä v prípade malých subjektov a malých mimovládnych organizácií;

AF.  keďže uznesenia týkajúce sa krajín mimo EÚ vrátane uznesení o naliehavých prípadoch podľa článku 132 a iniciatívnych správ o jednotlivých krajinách alebo regiónoch sa musia prijímať v súlade s usmerneniami a pôsobnosťou Európskeho parlamentu, nikto by ich nemal nikdy zneužívať a nikdy by sa nemali používať na iný účel než na naliehavú potrebu chrániť základné práva a slobody tých, ktorí čelia bezprostrednej hrozbe v krajinách mimo EÚ; keďže naliehavé uznesenia musia zostať základným nástrojom politiky Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv;

AG.  keďže citlivé hlasovanie o dohodách o obchode a spolupráci sa musí stať predmetom osobitnej kontroly, pretože by mohlo pritiahnuť osobitnú pozornosť protistrán pri rokovaniach;

Úvod

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje údajné pokusy Kataru a Maroka ovplyvňovať poslancov Európskeho parlamentu, bývalých poslancov Európskeho parlamentu a zamestnancov Európskeho parlamentu korupčnými činmi, ktoré predstavujú závažné zahraničné zasahovanie do demokratických procesov EÚ; opäť vyjadruje hlboké šokovanie a odsúdenie v súvislosti s údajnými aktmi korupcie, prania špinavých peňazí a účasti troch poslancov Európskeho parlamentu, jedného bývalého poslanca Európskeho parlamentu a jedného akreditovaného asistenta poslanca na zločinnom spolčení výmenou za ovplyvňovanie rozhodnutí Európskeho parlamentu; vyhlasuje svoju nulovú toleranciu voči korupcii v akejkoľvek podobe a forme; zdôrazňuje, že kriminálne správanie a úmysly, z ktorých sú podozriví vyšetrovaní poslanci Európskeho parlamentu a akreditovaný asistent poslanca, nie sú reprezentatívne pre Európsky parlament ako celok, keďže veľmi veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu dodržiava platné pravidlá a opatrenia zavedené na ich presadzovanie a je v plnej miere odhodlaná slúžiť občanom EÚ;

2.  trvá na tom, že široký rozsah prebiehajúcich vyšetrovaní si vyžaduje, aby Európsky parlament a ostatné inštitúcie EÚ reagovali rozsiahlymi a okamžitými opatreniami na boj na obranu demokracie, transparentnosti, integrity a zodpovednosti a proti korupcii; pripomína, že súčasné úsilie o ďalšie sprísnenie súčasných pravidiel s cieľom zabezpečiť prevenciu a pripravenosť v záujme posilnenia transparentnosti a zodpovednosti Európskeho parlamentu a všetkých inštitúcií EÚ a boja proti korupcii má mimoriadny význam pre posilnenie dôvery občanov a zaistenie riadneho fungovania demokratických inštitúcií a svedčí o vážnom odhodlaní poslancov Európskeho parlamentu chrániť a brániť európsku demokraciu;

3.  je odhodlaný pracovať na všetkých úrovniach na posilnení pravidiel a kultúry bezúhonnosti, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente a žiada prísnejšie opatrenia na riešenie všetkých potenciálnych konfliktov záujmov vrátane dôkladného posúdenia vykonávania takýchto opatrení; konštatuje, že je nevyhnutné, aby inštitúcie fungovali transparentne a predchádzali akýmkoľvek konfliktom záujmov s cieľom zachovať dôveru občanov v prácu samotných inštitúcií a v Úniu vo všeobecnosti; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť úplné vykonávanie a ďalšie posilňovanie pravidiel transparentnosti a zodpovednosti vrátane kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu;

4.  potvrdzuje potrebu solidarity medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, aby proti tomuto druhu činnosti bolo možné účinne bojovať; žiada zmenu článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) tak, aby riešil problém škodlivého zahraničného zasahovania; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby revidovali svoje právne predpisy tak, aby účinnejšie riešili otázku zahraničného zasahovania, a to aj do demokratických procesov v inštitúciách EÚ;

5.  domnieva sa, že pravidlá týkajúce sa poslancov Európskeho parlamentu, bývalých poslancov Európskeho parlamentu, zamestnancov politických skupín, akreditovaných asistentov poslancov a úradníkov Európskeho parlamentu a iných európskych inštitúcií by mali byť inšpirované najvyššími normami transparentnosti, bezúhonnosti a zodpovednosti; trvá na tom, že účinnými reformami a kontrolnými kapacitami treba systematicky identifikovať a dôsledne odstraňovať potenciálne medzery v pravidlách a postupoch inštitúcií, ktoré umožňujú nezákonné správanie; zdôrazňuje, že treba preskúmať niektoré súčasné mechanizmy s cieľom predchádzať konfliktom záujmov, posilňovať transparentnosť a predchádzať zahraničnému zasahovaniu a korupcii, odrádzať od nich a odhaľovať ich;

6.  vyzýva na urýchlené ukončenie revízie kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu s cieľom zaviesť pravidlá týkajúce sa oznamovateľov, ktoré sú v súlade s európskymi normami stanovenými v smernici o oznamovateľoch; považuje za nevyhnutné zmeniť článok 3 kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu s cieľom objasniť pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov a povinností poslancov Európskeho parlamentu tieto konflikty záujmov riešiť; žiada, aby sa zmenil článok 4 kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu s cieľom zaviesť dodatočné požiadavky na informácie vo vyhláseniach o finančných záujmoch poslancov; opakuje svoj názor, že majetkové priznanie poslancov Európskeho parlamentu pred ich funkčným obdobím a po jeho skončení by poskytlo dodatočné záruky v boji proti korupcii podľa osvedčených postupov mnohých členských štátov; domnieva sa, že majetkové priznania by mali byť prístupné len príslušným orgánom bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy;

7.  víta a plne podporuje 14 bodov, ktoré schválila Konferencia predsedov Európskeho parlamentu v nadväznosti na návrh reformy pravidiel a postupov Európskeho parlamentu predložený predsedníčkou Metsolovou; žiada, aby sa tieto body čo najskôr pretavili do konkrétnych opatrení; konštatuje, že tieto návrhy sú dôležitým prvým krokom v procese vnútornej reformy Európskeho parlamentu; je odhodlaný zabezpečiť, aby ambiciózne vnútorné reformy týkajúce sa poslancov Európskeho parlamentu zohľadňovali slobodu mandátu stanovenú v článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu; domnieva sa, že táto sloboda mandátu musí byť v rovnováhe s povinnosťami Únie spočívajúcimi v tom, že „dodržiava zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“, a so zásadami, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“, že „rozhodnutia sa musia prijímať podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ a že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie dodržiavajú „v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ (článok 9 a článok 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článok 15 ods. 1 ZFEÚ);

8.  pripomína, že inštitúcie EÚ ako celok, ako aj inštitúcie členských štátov sú terčom zahraničného politického zasahovania, pokusov o špionáž a pokusov o korupciu, na čo upozornili pri svojej činnosti výbory INGE 1 a INGE 2; pripomína, že aktuálna geopolitická situácia ešte zosilňuje hrozby pre európsku demokraciu, ktoré tu boli, namiesto toho, aby ich zmierňovala; naliehavo vyzýva administratívu Európskeho parlamentu a poslancov Európskeho parlamentu, aby boli mimoriadne ostražití a bojovali proti akýmkoľvek pokusom o zasahovanie v období pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024;

9.  vyzýva ESVČ a delegácie EÚ v krajinách mimo EÚ, aby ďalej posilňovali svoje príslušné kapacity na boj proti dezinformáciám a propagande spojených s ovplyvňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) EÚ, ako aj úlohu Európskeho parlamentu v SZBP; pripomína, že kľúčom k boju proti neprimeranému zahraničnému vplyvu v EÚ a jeho odstráneniu je aktívna strategická komunikácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilnenia medziinštitucionálnych vzťahov a spolupráce; poukazuje na to, že ESVČ a jej delegácie majú značný potenciál zhromažďovať aj informácie o geopolitických cieľoch EÚ; v tejto súvislosti víta pravidelné brífingy ESVČ pre poslancov Európskeho parlamentu, domnieva sa, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie, a žiada, aby sa tieto brífingy uskutočňovali častejšie a aby boli prehĺbené;

Posilnenie bezpečnostnej kultúry v Európskom parlamente s cieľom účinnejšie bojovať proti zahraničnému zasahovaniu

10.  zdôrazňuje potrebu posilniť bezpečnostnú kultúru v Európskom parlamente; pripomína, že Európsky parlament je podobne ako všetky ostatné európske inštitúcie pravidelným terčom pokusov o zasahovanie v dôsledku vplyvu jeho stanovísk na veľkú časť sveta a na vykonávanie vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva preto na poskytovanie povinnej riadnej a pravidelnej odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti, zasahovania, etických noriem, dodržiavania predpisov a bezúhonnosti pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu a ich kancelárie a pre všetkých zamestnancov Európskeho parlamentu, aby si uvedomili, že sú potenciálnymi cieľmi zahraničných štátnych a neštátnych aktérov; konštatuje, že táto odborná príprava by mala zahŕňať aj zložku digitálnej bezpečnosti;

11.  odporúča primeranú bezpečnostnú previerku pre úradníkov Európskeho parlamentu a zamestnancov politických skupín a hodnotenie toho, kedy je potrebná bezpečnostná previerka pre akreditovaných asistentov poslancov, keď sa zaoberajú otázkami zahraničných vecí, bezpečnosti a obrany alebo obchodnými otázkami, napríklad na Generálnom sekretariáte Rady EÚ; vyzýva preto na primeranú spoluprácu so službami národnej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť rýchle zavedenie takýchto bezpečnostných previerok; vyzýva vnútroštátne orgány, aby dodržiavali postupy a spoločný časový rámec, ak sa od nich vyžaduje udeliť bezpečnostnú previerku poslancom Európskeho parlamentu a zamestnancom Európskeho parlamentu, ako aj v prípade akýchkoľvek bezpečnostných previerok týkajúcich sa inštitúcií EÚ;

12.  žiada, aby útvary Európskeho parlamentu, politické skupiny a kancelárie poslancov Európskeho parlamentu preskúmali možnosti vykonávania previerky stážistov, akreditovaných asistentov poslancov, zamestnancov politických skupín, zamestnancov Európskeho parlamentu a externých dodávateľov založenú na otvorených zdrojoch pred tým, ako začnú vykonávať svoju pracovnú činnosť, ako aj, ak je to potrebné, počas ich zamestnania, s cieľom odhaliť ich prípadnú náchylnosť voči mimoeurópskemu ovplyvňovaniu; pripomína, že takéto previerky by mali byť štandardizované, aby sa overili tvrdenia, ktoré žiadatelia uviedli v svojich životopisoch;

13.  pripomína, že s cieľom zabezpečiť riadne a bezpečné fungovanie Európskeho parlamentu sú na vykonávanie údržby jeho budov, IT systémov a kamier najímaní súkromní dodávatelia; vyzýva administratívu Európskeho parlamentu, aby z takýchto zmlúv vylúčila všetky súkromné alebo verejné spoločnosti z krajín mimo EÚ, ako aj všetkých poskytovateľov, ktorých ktorákoľvek inštitúcia EÚ alebo členský štát označila za potenciálne bezpečnostné riziko, ak existuje dôvod domnievať sa, že môžu vystaviť Európsky parlament bezpečnostným rizikám alebo riadne chrániť osobné údaje; v tejto súvislosti žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala spoločnostiam vo vlastníctve obchodných subjektov alebo štátov mimo EÚ, napríklad Ruska a Číny;

14.  vyzýva útvary Európskeho parlamentu, aby zaviedli účinné systémy monitorovania a dohľadu na odhaľovanie zahraničného zasahovania pri súčasnom rešpektovaní slobody mandátu poslancov Európskeho parlamentu a aby poslancom Európskeho parlamentu aj zamestnancom ponúkli možnosť preveriť svoje elektronické zariadenia s cieľom odhaliť nástroje škodlivého dohľadu;

15.  domnieva sa, že prístup návštevníkov vrátane zástupcov krajín mimo EÚ, lobistov a mimovládnych organizácií do budov Európskeho parlamentu by sa mal prísnejšie kontrolovať; žiada svojho generálneho tajomníka, aby v tejto súvislosti urýchlene predložil nové návrhy; požaduje obmedzenia prístupu voči všetkým zástupcom a lobistom z krajín mimo EÚ a mimovládnych organizácií, ktorí zneužívajú svoj privilegovaný prístup;

16.  pripomína, že všetci návštevníci musia byť počas svojho pobytu v priestoroch Európskeho parlamentu sprevádzaní, okrem prípadov, keď sa nachádzajú v priestoroch vyhradených pre návštevníkov; vyzýva na prísne uplatňovanie primeraných reštriktívnych opatrení v prípade nedodržiavania predpisov, napríklad tým, že sa zamestnancovi alebo kancelárii poslanca Európskeho parlamentu, ktorí už tieto predpisy porušili, na určitý čas zabráni poskytovať návštevníkom prístup; zaväzuje sa, že vykoná návrh Predsedníctva na vytvorenie záznamov o vstupe, ktoré sú v súlade s rámcom ochrany údajov, v prípade všetkých osôb vo veku 18 rokov a viac, ktoré navštívia Európsky parlament, a v ktorých sa uvedú informácie, ako sú dátum, čas a účel návštevy vrátane totožnosti poslancov Európskeho parlamentu, zamestnancov poslancov Európskeho parlamentu, zamestnancov skupín alebo administratívnych jednotiek, s ktorými sa stretávajú, ich kontaktné údaje a informácia o osobe, ktorá je za ne počas návštevy zodpovedná, ako aj možnosť, že zodpovednosť za návštevníkov môžu spoločne prevziať rôzne kancelárie poslancov Európskeho parlamentu; domnieva sa, že tieto podmienky vstupu by sa nemali vzťahovať na zamestnancov iných inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, ani na novinárov, ktorí majú osobitný režim prístupu do Európskeho parlamentu; vyzýva na dôkladné vyhodnotenie vydávania preukazov na vstup rodinným príslušníkom; vyzýva na preskúmanie kritérií vydávania na základe príslušných dokumentov; žiada, aby sa na držiteľov rodinných preukazov na vstup starších ako 18 rokov vzťahoval postup záznamov o vstupe;

17.  víta reformu pravidiel vstupu do Európskeho parlamentu pre bývalých poslancov Európskeho parlamentu a bývalých zamestnancov, najmä návrh, aby nový denný vstupný preukaz nahradil súčasné preukazy oprávňujúce na vstup, a vyzýva Európsky parlament, aby uvažoval o odobratí predchádzajúceho vstupného preukazu udeleného bývalým zamestnancom; očakáva okamžitú revíziu článku 123 rokovacieho poriadku, po ktorej bude nasledovať zmena článku 6 kódexu správania; domnieva sa, že bývalí poslanci Európskeho parlamentu by nemali mať právo umožniť vstup iným osobám; domnieva sa, že rovnaké ustanovenie by sa malo vzťahovať na bývalých zamestnancov;

18.  konštatuje, že zahraničné zasahovanie a iný nelegitímny vplyv niekedy nadobudli formu poskytovania dobre platených pozícií bývalým poslancom Európskeho parlamentu; konštatuje, že inštitúcie EÚ by mali prísnejšie riešiť potenciálne prípady tzv. javu otáčavých dverí s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a zabrániť poškodeniu dobrého mena; vyzýva na posilnenie záruk proti závažnému škodlivému zasahovaniu prostredníctvom tzv. javu otáčavých dverí vysokorizikovými krajinami mimo EÚ; žiada, aby sa otázka angažovania elít riešila vo výročných správach Komisie o právnom štáte;

19.  odporúča, aby inštitúcie EÚ a agentúry a ostatné orgány EÚ aktívne monitorovali profesionálne činnosti svojich pracovníkov s cieľom posilniť svoje vnútorné postupy a kontroly týkajúce sa potenciálnych javov otáčavých dverí v duchu odporúčaní Európskeho dvora audítorov z roku 2021(13);

20.  konštatuje, že na zabezpečenie existencie spoľahlivej bezpečnostnej štruktúry v Európskom parlamente sú potrebné neustále investície; v tejto súvislosti žiada, aby nezávislý orgán vykonal komplexný a hĺbkový audit bezpečnostných opatrení Európskeho parlamentu; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do IT infraštruktúry Európskeho parlamentu; domnieva sa, že takéto úsilie je potrebné na zabezpečenie odolnosti Európskeho parlamentu voči zahraničnému zasahovaniu;

21.  zdôrazňuje potrebu komplexnej kontroly všetkých technológií používaných v inštitúciách s cieľom vylúčiť poskytovateľov z autokratických štátov, najmä Ruska a Číny;

22.  naliehavo vyzýva na prijatie ďalších opatrení s cieľom zabrániť externým subjektom, aby zneužívali meno Európskeho parlamentu na vytváranie falošnej predstavy legitimity, ako sa to už stalo v prípade falošného časopisu EÚ „EP Today“; vyzýva na reformu pravidiel, ktorými sa od poslancov Európskeho parlamentu vyžaduje používať logo Európskeho parlamentu pri organizovaní podujatí v priestoroch Európskeho parlamentu, keďže Európsky parlament nemá žiadnu kontrolu nad obsahom takýchto podujatí a táto prax by mohla neúmyselne poskytnúť určitú legitimitu pochybným vyhláseniam alebo hosťom;

Vzťahy s krajinami a subjektmi mimo EÚ: oficiálne služobné cesty (vrátane volebných pozorovateľských misií), cesty a skupiny priateľstva

23.  žiada, aby sa stanovili a uplatňovali objektívne kritériá na identifikáciu krajín, v prípade ktorých hrozí vykonávanie operácií zahraničného zasahovania, a aby sa v rámci týchto kritérií posudzovali tieto aspekty: a) existencia programu v oblasti krádeže duševného vlastníctva namiereného na Úniu a jej členské štáty, b) existencia právnych predpisov, ktoré nútia národné neštátne subjekty zúčastňovať sa na spravodajských aktivitách, c) systematické porušovanie ľudských práv, d) existencia revizionistickej politiky voči súčasnému medzinárodnému právnemu poriadku, e) extrateritoriálne presadzovanie autoritárskej ideológie a f) odhaľovanie činností zasahovania alebo konfliktov záujmov v európskych inštitúciách; žiada, aby sa prostredníctvom registra transparentnosti EÚ osobitne monitorovali registrovaní zástupcovia záujmových skupín z krajín, ktoré sa na základe týchto objektívnych kritérií považujú za rizikové;

24.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom s cieľom posilniť súbor nástrojov Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „APPF“) a umožniť, aby sa dal účinne vystopovať konečný subjekt, ktorý zaplatil za dar, čím sa zabráni obchádzaniu pravidiel o daroch využívaním sprostredkovateľov; žiada najmä, aby bol úrad APPF poverený získavaním informácií priamo od darcov a ich bankových inštitúcií a aby sa vytvoril systém notifikácií, ktoré by finančné spravodajské jednotky v členských štátoch zasielali úradu APPF, keď sa zistia podozrivé transakcie;

25.  konštatuje, že personál a zdroje úradu APPF by sa mali posilniť, aby sa zvýšili jeho kontrolné kapacity a podporila spolupráca s členskými štátmi pri oznamovaní potenciálnych prípadov nezákonného financovania; odporúča, aby APPF využíval údaje, ktoré veľmi veľké online platformy poskytujú v reklamných knižniciach, a pripravovaný európsky register na politickú reklamu v záujme odhaľovania kampaní nezákonného financovania a ovplyvňovania;

26.  podčiarkuje význam podpory plnej transparentnosti, pokiaľ ide o príjmy a výdavky národných strán v súvislosti s volebnými kampaňami do Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti požaduje prijatie pravidiel pre politické kampane a financovanie politických strán, a to aj z krajín mimo EÚ; je presvedčený, že primerané verejné financovanie politických strán, obmedzenia súkromného financovania a zákaz darov z krajín mimo EÚ sú potrebné s cieľom obmedziť riziko zahraničného zasahovania prostredníctvom politických strán;

27.  zdôrazňuje, že služobné cesty do krajín mimo EÚ možno využiť ako príležitosť na neprimerané ovplyvňovanie poslancov Európskeho parlamentu; pripomína, že poslanci Európskeho parlamentu by sa mali pred všetkými služobnými cestami povinne a špecializovane inštruovať o bezpečnostných rizikách zahraničného zasahovania, a to so zameraním na príslušnú cieľovú krajinu; domnieva sa, že všetky prípravné dokumenty a schôdze na služobné cesty by mali obsahovať aj pripomienky týkajúce sa požiadaviek na integritu; zdôrazňuje, že poslancov a zamestnancov Európskeho parlamentu treba pri služobných cestách do krajín mimo EÚ lepšie chrániť pred kybernetickými a hackerskými útokmi;

28.  víta skutočnosť, že Konferencia predsedov 13. apríla 2023 prijala usmernenia o vzťahoch so zástupcami niektorých krajín mimo EÚ, ktoré v niektorých prípadoch obmedzujú oficiálne kontakty; v tejto súvislosti sa domnieva, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť vykonávanie opatrení na zaistenie transparentnosti stanovených v týchto usmerneniach, najmä vedením záznamov o akomkoľvek kontakte so zástupcami krajín mimo EÚ; požaduje však všeobecnejšie vyhlásenia v prípadoch, keď by pomenovanie jednotlivcov alebo organizácií mohlo ohroziť životy alebo bezpečnosť jednotlivcov;

29.  zdôrazňuje, že primárnu zodpovednosť za menovanie poslancov Európskeho parlamentu do funkcií a ich vysielanie na služobné cesty nesú politické skupiny Európskeho parlamentu; navrhuje posilniť pravidlá oficiálnych služobných ciest v mene Európskeho parlamentu, a to najmä tak, že:

30.  pripomína mimoriadny význam volebných pozorovateľských misií pri poskytovaní relevantných informácií a vydávaní konkrétnych odporúčaní s cieľom zvyšovať odolnosť volebného systému a pomáhať v boji proti zahraničnému zasahovaniu do volebných procesov; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zakázať nepovolené, neoficiálne pozorovanie volieb individuálnymi poslancami Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že poslanci Európskeho parlamentu by sa mali zúčastňovať len na volebných pozorovateľských misiách, o ktorých rozhodla a ktoré schválila Konferencia predsedov; pripomína postup skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb pre „prípady individuálneho neoficiálneho pozorovania volieb poslancami Európskeho parlamentu“ (prijatý 13. decembra 2018), ktorý umožňuje vylúčenie poslancov Európskeho parlamentu z oficiálnych volebných pozorovateľských delegácií Európskeho parlamentu na celé volebné obdobie; naliehavo vyzýva administratívu Európskeho parlamentu, aby prijala prísnejšie sankcie vrátane vysokých pokút a iných reštriktívnych opatrení voči poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa zúčastňujú na neoficiálnych volebných misiách, ako aj voči tým, ktorí sa zúčastňujú na schválených pozorovateľských misiách Európskeho parlamentu, ale v plnej miere nedodržiavajú platné pravidlá; domnieva sa, že volebné pozorovateľské misie by mali klásť väčší dôraz na skutočné zasahovanie alebo pokusy o zasahovanie pred dňom volieb, najmä ak k tomuto zasahovaniu dochádza online alebo na sociálnych médiách;

31.  trvá na tom, že individuálne cesty poslancov Európskeho parlamentu sú neoddeliteľnou súčasťou slobody ich mandátu; opakuje výzvu na zavedenie povinných pravidiel transparentnosti pre cesty poslancov Európskeho parlamentu, ktoré sú platené zahraničnými krajinami a subjektmi, spolu s požiadavkami, že bude potrebné okrem iného uvádzať mená osôb poverených výkonom platieb, zoznamy výdavkov a dôvody ciest; pripomína, že takéto cesty sa nesmú považovať za oficiálne delegácie Európskeho parlamentu, a vyzýva poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa na takýchto cestách zúčastňujú, aby sa v tomto smere vyhli akýmkoľvek nejasnostiam a aby sa v prípade, ak to neurobia, stanovili prísne sankcie; domnieva sa, že služobné cesty poslancov Európskeho parlamentu ako spravodajcov možno vždy považovať za oficiálne; žiada prijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby náklady na cesty do krajín mimo EÚ súvisiace s mandátom hradil Európsky parlament;

32.  opakuje svoju výzvu na prísnejšie pravidlá pre cesty úradníkov, ktoré platia zahraničné krajiny a subjekty; domnieva sa, že podobné pravidlá by sa mali stanoviť pre cesty akreditovaných asistentov poslancov alebo zamestnancov politických skupín;

33.  navrhuje obmedziť prahovú hodnotu pre dary poslancom Európskeho parlamentu na 100 EUR; nabáda na prísnejšie monitorovanie všetkých pozvánok, darov a ciest prijatých poslancami Európskeho parlamentu a zamestnancami, ak sa týkajú krajín mimo EÚ;

34.  domnieva sa, že v prípade krajín mimo EÚ musí Európsky parlament absolútnu prioritu poskytnúť činnostiam svojich oficiálnych delegácií pre vzťahy s týmito krajinami; pripomína, že každá činnosť alebo schôdza akýchkoľvek neoficiálnych zoskupení poslancov Európskeho parlamentu, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Európskeho parlamentu, by mali byť zakázané; vyzýva na zákaz skupín priateľstva s krajinami mimo EÚ, pre ktoré už existujú oficiálne delegácie Európskeho parlamentu, pričom uznáva, že na individuálnej báze by mali naďalej existovať skupiny priateľstva pre činnosti týkajúce sa určitých nesuverénnych území, prenasledovaných menšín alebo partnerov, pre ktoré neexistuje oficiálna delegácia; zdôrazňuje, že krajiny mimo EÚ by mali spolupracovať s Európskym parlamentom prostredníctvom Výboru pre zahraničné veci, existujúcich oficiálnych delegácií Európskeho parlamentu, iných výborov a podľa potreby prostredníctvom skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb; zdôrazňuje, že určité výnimky by mali byť podmienené okrem iného predložením oficiálnych vyhlásení v registri transparentnosti pre medziskupiny a iné neformálne skupiny pod vedením kvestorov, pričom v týchto vyhláseniach sa uvedú mená všetkých zúčastnených poslancov Európskeho parlamentu a zainteresovaných strán, ako aj podrobné údaje o všetkých uskutočnených schôdzach; domnieva sa, že skupiny priateľstva musia verejne deklarovať každú finančnú pomoc alebo vecnú podporu, ktorá im je poskytnutá, vrátane presných súm finančných prostriedkov a pomoci poskytnutej tretími stranami; v tejto súvislosti sa domnieva, že článok 35 rokovacieho poriadku je potrebné zmeniť; trvá na tom, že článok 176 rokovacieho poriadku sa musí zmeniť tak, aby bolo možné účinne sankcionovať porušenia; zároveň zdôrazňuje, že Európsky parlament a jeho poslanci musia zabezpečiť uspokojivé fungovanie parlamentných delegácií, najmä rešpektovaním pozícií Európskeho parlamentu prijatých na jeho plenárnych schôdzach; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlenú racionalizáciu parlamentných delegácií, ich úloh a rozsahu ich činnosti a vyzýva, aby konali vždy úplne jednotne s ostatnými orgánmi Európskeho parlamentu zapojenými do vymedzovania vonkajšej činnosti Európskej únie;

35.  naliehavo vyzýva poslancov Európskeho parlamentu, aby boli ostražití v súvislosti s niektorými subjektmi, ktoré sú pod zámienkou riešenia otázok všeobecnej politiky vektormi ovplyvňovania a nedeklarovaného zasahovania cudzích krajín;

Integrita parlamentnej práce

36.  pripomína význam uznesení o naliehavých otázkach ako súčasť aktivít Európskeho parlamentu na ochranu ľudských práv na celom svete; odsudzuje akékoľvek pokusy o zasahovanie do nich; uznáva, že si musia zachovať svoju naliehavosť, ale navrhuje, aby sa na ich vypracovanie poskytovali vhodné časové lehoty s cieľom zabezpečiť náležitú ochranu pred vonkajšími zásahmi; opakuje, že by sa mal prísne dodržiavať ich rozsah pôsobnosti; zdôrazňuje, že sila a vplyv naliehavých uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach by sa nemali oslabovať;

37.  domnieva sa, že zahraničné zasahovanie alebo pokus o zahraničné zasahovanie nesmie zostať bez následkov pre zodpovednú krajinu; má v úmysle pozastaviť akýkoľvek legislatívny alebo nelegislatívny návrh o spolupráci so štátnymi orgánmi takejto krajiny na obdobie úmerné závažnosti zásahu; má v úmysle v rámci ročného rozpočtového postupu pozastaviť všetky finančné prostriedky z programov Únie pre štátne orgány takejto krajiny, pričom sa zachová financovanie organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých médií, ako aj humanitárnej pomoci; domnieva sa, že jeho Výbor pre zahraničné veci by mal vyzvať veľvyslanca takejto krajiny pri EÚ, aby vystúpil vo Výbore pre zahraničné veci na účely výmeny názorov;

38.  odporúča, aby sa k uzneseniam, o ktorých hlasuje Európsky parlament, priložila príloha obsahujúca zoznam osôb alebo inštitúcií, s ktorými sa spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia stretli, s výnimkou osôb, ktorých bezpečnosť by bola ohrozená, ak by boli uvedené ich mená, a ktorých totožnosť sa oznámi orgánu určenému na tento účel, ktorý bude na ňu riadne dohliadať; odporúča preto, aby poslanci Európskeho parlamentu, ktorí vypracúvajú správy alebo stanoviská, povinne prikladali takýto zoznam, aby preukázali rozsah externých odborných znalostí a názorov, ktoré boli spravodajcovi poskytnuté;

39.  domnieva sa, že by sa malo ustanoviť, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu povinne zverejňovali všetky plánované stretnutia s tretími stranami (so zástupcami záujmových skupín); zdôrazňuje potrebu čo najjednoduchšieho a najrýchlejšieho postupu zverejňovania informácií pri súčasnom zachovaní jeho integrity; domnieva sa, že článok 11 rokovacieho poriadku by sa mal zmeniť tak, aby zahŕňal vymedzenie pojmov „plánovaná schôdza“ a „aktívna úloha“; domnieva sa, že povinnosti vyplývajúce z tohto článku by sa mali rozšíriť na všetkých poslancov Európskeho parlamentu; poukazuje však na to, že systém zverejňovania takýchto stretnutí by sa mal aktualizovať, najmä preto, že naďalej nezohľadňuje podvýbory; žiada, aby boli do tohto systému zahrnuté aj delegácie Európskeho parlamentu; domnieva sa, že podobné pravidlá by sa mali prijať pre stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú úradníci Európskeho parlamentu, akreditovaní asistenti poslancov a zamestnanci politických skupín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektorí poslanci Európskeho parlamentu nenahlasujú svoje stretnutia so zástupcami záujmových skupín, hoci sa to od nich vyžaduje;

40.  požaduje oveľa prísnejšie vykonávanie, presadzovanie a dohľad nad dodržiavaním súčasných ustanovení medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti v rámci Európskeho parlamentu; žiada, aby sa od poslancov Európskeho parlamentu a od ich kancelárií vyžadovalo, aby deklarovali stretnutia s diplomatickými zástupcami krajín mimo EÚ, ako aj so zástupcami záujmov, na ktorých sa vzťahuje register transparentnosti EÚ, s výnimkou prípadov, keď by pomenovanie jednotlivcov alebo organizácií ohrozilo životy alebo bezpečnosť jednotlivcov; zdôrazňuje, že vyhlásenia by mali byť čo najjednoznačnejšie a čo najprístupnejšie verejnosti; domnieva sa, že za každé nepredloženie takýchto vyhlásení by sa mali uplatňovať sankcie;

41.  trvá na povinnosti deklarovať účasť na každej konferencii alebo podujatí, ktoré organizujú alebo financujú zahraničné subjekty vrátane cudzích štátov, súkromných spoločností, mimovládnych organizácií a think-tankov;

42.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí poslanci Európskeho parlamentu sú členmi politických strán, ktoré dostali finančnú podporu od subjektov mimo EÚ vrátane Ruska, a že ich politické pozície boli touto podporou jasne ovplyvnené;

43.  opakuje, že poslanci Európskeho parlamentu, ich zamestnanci a zamestnanci politických skupín by mali kriticky hodnotiť pozmeňujúce návrhy vopred napísané tretími stranami a zdržať sa ich systematického predkladania;

44.  vyzýva na začatie medziinštitucionálnych rozhovorov s cieľom preskúmať medziinštitucionálnu dohodu o registri transparentnosti, a to v dostatočnom predstihu pred termínom v júli 2025; vyzýva na preskúmanie Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(14) s cieľom posúdiť, ako možno zásadu transparentnosti a integrity zahrnúť do spoločných záväzkov a cieľov legislatívneho procesu;

45.  dôrazne trvá na potrebe transparentnosti prostredníctvom zápisu v registri transparentnosti EÚ, pokiaľ ide o financovanie prijaté zástupcami záujmových skupín, ako sú mimovládne organizácie, think-tanky a poradenské služby, ktoré chcú spolupracovať s Európskym parlamentom, najmä ak žiadajú poslancov Európskeho parlamentu o podporu alebo patronát pri organizovaní stretnutí v priestoroch Európskeho parlamentu, keď sú pozvaní na vypočutia, výmeny názorov alebo akékoľvek iné plánované vystúpenia alebo keď sa v mene Európskeho parlamentu zúčastňujú na vypracovaní štúdie alebo na výskume; v tejto súvislosti víta návrh na prísnejšie kontroly zástupcov záujmových skupín, napríklad podmienku zápisu do registra transparentnosti v prípade ich záujmu o prejav na schôdzach výborov; nabáda na prijatie osobitných ustanovení pre zástupcov záujmových skupín, ktorých činnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti, ako sú zástupcovia krajín mimo EÚ s diplomatickým statusom; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala kritériám proporcionality a potrebe vyhnúť sa ťažkopádnym postupom;

46.  žiada o posúdenie toho, či subjekty, ktoré sú v súčasnosti zapísané v registri transparentnosti EÚ, sú vystavené zahraničnému vplyvu a či skutočne dodržiavajú kódex správania; žiada, aby výročná správa o fungovaní registra obsahovala kapitolu o incidentoch súvisiacich s rizikom zahraničného zasahovania;

47.  trvá na tom, že register transparentnosti EÚ sa musí posilniť zvýšením jeho rozpočtu a počtu jeho zamestnancov, aby mohol dôkladnejšie overovať informácie poskytnuté žiadateľmi a zaregistrovanými subjektmi; žiada, aby sa zvážilo rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti, aby sa stanovili dodatočné povinnosti pre zaregistrované subjekty a aby sa prijali reštriktívnejšie opatrenia na riešenie porušení kódexu správania;

48.  považuje za dôležité, aby Európsky parlament diskutoval o spôsoboch zlepšenia transparentnosti a protikorupčných opatrení v prípade zástupcov záujmových skupín, ktorí sa snažia ovplyvniť legislatívne návrhy alebo uznesenia, a to aj organizovaním stretnutí s poslancami Európskeho parlamentu, ich kanceláriami alebo zamestnancami politických skupín; zdôrazňuje, že by to mohlo zahŕňať prísnejšie opatrenia týkajúce sa registrácie zástupcov záujmových skupín v registri transparentnosti;

49.  pripomína, že podľa registra transparentnosti (príloha II) sú MVO povinné uvádzať hlavné zdroje svojho financovania podľa kategórií, pričom to neplatí pre zástupcov obchodných záujmov ani ich sprostredkovateľov, od ktorých sa vyžaduje len odhad ročných nákladov na lobing; vyzýva na komplexné finančné preverovanie všetkých záujmových skupín, MVO a poradenských spoločností pred ich zápisom do registra transparentnosti a na preskúmanie všetkých zástupcov záujmových skupín, ktorí sú v súčasnosti zaregistrovaní; žiada, aby tieto organizácie boli transparentné, aj pokiaľ ide o zloženie ich riadiacich orgánov, a aby vyhlásili, že dodržiavajú príslušné právne záväzky, najmä finančné a účtovné povinnosti; žiada, aby všetky poradenské agentúry, ktoré sa chcú zaregistrovať, boli transparentné, pokiaľ ide o štruktúru ich klientov; žiada, aby bolo vypracované jasné právne vymedzenie pojmov „zástupcovia záujmových skupín“ a „status MVO“, ktoré by sa vzťahovalo na všetky organizácie žiadajúce o zápis v registri transparentnosti a o oprávnenosť na získavanie finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje, že MVO prijímajúce finančné prostriedky od tretích strán, ktoré nemusia byť uvedené v registri transparentnosti, musia zverejňovať zdroje svojho financovania, a to poskytnutím rovnakých informácií ako všetky bežne registrované subjekty; zdôrazňuje, že opatrenia, ktorými sa od MVO vyžaduje, aby zverejňovali všetky zdroje financovania, musia zohľadňovať situáciu mimovládnych organizácií pôsobiacich v krajinách s autoritárskymi a neliberálnymi režimami, najmä ak by ich mohlo zverejnenie takýchto informácií ohroziť alebo ohroziť ich prácu, a to z dôvodu uplatňovania represívnych právnych predpisov, ako sú zákony o zahraničných agentoch a podobne;

50.  konštatuje, že v rámci nedávneho korupčného škandálu bola práca dvoch mimovládnych organizácií zneužitá na financovanie nezákonných činností a ovplyvňovanie rozhodovania Európskeho parlamentu v mene tretích strán;

51.  požaduje posilnené kontroly a preverovanie zástupcov záujmových skupín a ďalších príslušných zainteresovaných strán, ktoré úzko spolupracujú s Európskym parlamentom alebo inými inštitúciami EÚ, s cieľom identifikovať nezrovnalosti, podvody alebo porušenie povinností vrátane činností, ktoré sú v rozpore s hodnotami EÚ vymedzenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, alebo porušenie povinností súvisiacich s ich registráciou v registri transparentnosti; v prípade, že dôjde k akémukoľvek takémuto porušeniu, požaduje pozastavenie alebo ukončenie zmlúv alebo skrátenie ich trvania a vrátenie finančných prostriedkov;

52.  pripomína, že súčasné opatrenia EÚ proti ruským televíznym kanálom by sa v záujme účinnejšieho boja proti ruskej propagande mali vykonávať v plnom rozsahu;

53.  je znepokojený zasahovaním islamistických organizácií inšpirovaných cudzími štátmi;

54.  vyzýva na urýchlené vykonávanie správy INGE 1, v ktorej sa už odporučilo, aby inštitúcie EÚ reformovali register transparentnosti, a to aj zavedením prísnejších pravidiel transparentnosti, napríklad pokiaľ ide o cesty ponúkané cudzími krajinami a subjektmi úradníkom inštitúcií EÚ, zvýšením transparentnosti a zodpovednosti skupín priateľstva, mapovaním zahraničného financovania lobingu súvisiaceho s EÚ a zabezpečením záznamu, ktorý umožní identifikáciu finančných prostriedkov od zahraničných vlád; vyzýva členské štáty, aby zharmonizovali zákony týkajúce sa zahraničného zasahovania a aby zakázali zahraničné dary politickým stranám a nadáciám;

55.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok zaviesť šesťmesačné obdobie, počas ktorého sa bývalí poslanci Európskeho parlamentu musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov; zdôrazňuje, že toto obdobie by sa malo začať ihneď po skončení ich funkčného obdobia; domnieva sa, že dodržiavanie tohto obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, by mal monitorovať budúci etický orgán EÚ;

56.  vyzýva útvary Európskeho parlamentu, aby vytvorili monitorovací systém a pravidlá na zrušenie prístupu bývalých poslancov Európskeho parlamentu, ak by lobovali v Európskom parlamente v mene vysokorizikových krajín po uplynutí obdobia, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, využívali vedomosti získané počas svojho pôsobenia ako verejní činitelia v rozpore so záujmami Únie a s verejným záujmom, alebo sa dokonca zúčastňovali na operáciách globálneho ovplyvňovania či zasahovania;

57.  domnieva sa, že poslanci Európskeho parlamentu musia byť transparentnejší, pokiaľ ide o akúkoľvek platenú vedľajšiu prácu, ktorú môžu vykonávať, a to uplatňovaním revidovaných a presnejších pravidiel týkajúcich sa zverejňovania súm získaných vedľajších príjmov, pozície, v ktorej tieto príjmy získali, a klientov, v mene ktorých poslanci Európskeho parlamentu pracujú za úplatu; opakuje svoju výzvu na prísnejšie pravidlá pre poslancov Európskeho parlamentu, ktorí vykonávajú platenú vedľajšiu prácu, s osobitným zameraním na obmedzenie činností v mene organizácií alebo jednotlivcov, na ktorých sa vzťahuje rozsah pôsobnosti registra transparentnosti; zaväzuje sa zaviesť zákaz, aby poslanci Európskeho parlamentu vykonávali počas svojho funkčného obdobia platenú vedľajšiu prácu pre vysokorizikové štáty mimo EÚ alebo závislé subjekty; opakuje svoju výzvu na zákaz výkonu platenej vedľajšej práce alebo činnosti pre poslancov Európskeho parlamentu v mene organizácií alebo jednotlivcov, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti, a to s cieľom obmedziť potenciálne konflikty záujmov pri výkone ich mandátu; domnieva sa, že štatút poslancov Európskeho parlamentu by mal podliehať legislatívnej revízii s osobitným zameraním na vedľajšiu prácu; domnieva sa, že Európsky parlament musí byť v tejto veci transparentnejší; žiada, aby vyhlásenia poslancov Európskeho parlamentu o vedľajšej práci podliehali inštitucionálnym kontrolám a aby boli podložené príslušnými dokumentmi, ako je to už v niektorých členských štátoch;

58.  vyzýva na presadzovanie pravidiel zakazujúcich akékoľvek činnosti, ktoré narúšajú oficiálne činnosti Európskeho parlamentu, najmä ak tieto činnosti zahŕňajú interakciu s krajinami mimo EÚ; konštatuje, že poslanci Európskeho parlamentu môžu slobodne zastávať pozície v organizáciách so sídlom mimo EÚ, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti, alebo pracovať pre krajiny mimo EÚ alebo v ich mene, s výhradou výnimiek uvedených v iných častiach tohto uznesenia, pričom trvá na tom, že poslanci Európskeho parlamentu musia v súlade s príslušnými zmenami kódexu správania zverejniť sumu získaného vedľajšieho príjmu, pozíciu, v ktorej tento príjem získali, a klientov, v mene ktorých pracujú za úplatu;

59.  podporuje prepracovanie svojho webového sídla s cieľom uľahčiť prístup verejnosti k informáciám na tomto webovom sídle; požaduje, aby sa na jeho webovom sídle vytvoril používateľsky ústretový systém, ktorý by pri každom hlasovaní podľa mien umožňoval text, o ktorom sa hlasovalo, a výsledky hlasovania filtrovať podľa skupín a poslancov Európskeho parlamentu; žiada, aby sa zverejnila legislatívna stopa navrhovaných textov a pozmeňujúcich návrhov; pripomína svoje doterajšie výsledky v oblasti transparentnosti a svoje úsilie o zabezpečenie toho, aby dokumenty bez ohľadu na ich médium boli ľahko prístupné všetkým občanom, a zdôrazňuje, že by sa mali sprístupniť v otvorenom, používateľsky ústretovom a strojovo čitateľnom formáte;

60.  trvá na tom, že všetky inštitúcie EÚ, ktoré sa zúčastňujú na trialógoch, by mali v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001(15) priamo sprístupniť legislatívne dokumenty, pokiaľ by ich zverejnenie vážne nenarušilo rozhodovací proces; zdôrazňuje, že v nedávnom rozsudku vo veci T-163/21(16) Všeobecný súd dospel k záveru, že prístup k legislatívnym dokumentom musí byť čo najširší; vyzýva Radu, aby tento rozsudok v plnej miere dodržiavala; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby v plnej miere dodržiavali rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-540/15(17) o prístupe k dokumentom trialógu;

61.  zastáva názor, že dokumenty, ktoré majú byť priamo prístupné prostredníctvom verejného registra Európskeho parlamentu, by mali zahŕňať prípravné legislatívne dokumenty, ako sú politické a technické dokumenty trialógu vrátane všetkých verzií spoločného viacstĺpcového dokumentu uvedeného v kódexe správania pre rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu;

62.  víta rozhodnutie zaviesť povinnú odbornú prípravu o oznamovateľoch pre riadiacich pracovníkov Európskeho parlamentu a akreditovaných asistentov poslancov; požaduje ráznejšie opatrenia na posilnenie ochrany oznamovateľov medzi zamestnancami a akreditovanými asistentmi poslancov, najmä zmenou článku 22c nariadenia č. 31 (EHS) a 11 (ESAE) (ďalej len „služobný poriadok EÚ“) s cieľom zosúladiť ho s normami stanovenými v smernici (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „smernica o oznamovateľoch“) a zodpovedajúcou revíziou vnútorných pravidiel Európskeho parlamentu, ktorými sa vykonáva článok 22c služobného poriadku;

63.  zdôrazňuje, že kodifikácia pravidiel dobrej správy vecí verejných stanovením kľúčových aspektov administratívneho postupu, ako sú oznámenia, právo na vypočutie a právo každej osoby na prístup k vlastnému spisu, by pozitívne prispela k transparentnosti, integrite a zodpovednosti inštitúcií EÚ a posilnila tieto aspekty a znížila by náchylnosť týchto inštitúcií na korupciu;

Spolupráca s ostatnými inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi inštitúciami

64.  víta balík opatrení na ochranu demokracie vrátane smernice, ktorý ohlásila Komisia, zameraný na zavedenie spoločných noriem transparentnosti a zodpovednosti pre služby zastupovania záujmov riadené alebo platené z prostredia mimo EÚ, podporu riadneho fungovania vnútorného trhu a ochranu demokratickej sféry EÚ pred skrytým vonkajším zasahovaním; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pred predložením nových odporúčaní a legislatívnych návrhov vykonala riadne posúdenie vplyvu v súlade s povinnosťami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva;

65.  víta oznámenie Komisie, že v rámci balíka o ochrane demokracie navrhne smernicu o transparentnosti zástupcov záujmových skupín konajúcich v mene krajín mimo EÚ, ktorou by sa stanovili harmonizované požiadavky na transparentnosť pri poskytovaní služieb z krajín mimo EÚ; ďalej víta doplňujúce odporúčanie o bezpečných a odolných voľbách a odporúčanie na posilnenie podpory organizácií občianskej spoločnosti a spolupráce s nimi; očakáva, že návrh zabezpečí rovnaké podmienky pre zastupovanie záujmových skupín v EÚ a bude v súlade s medzinárodným právom a právom v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie občianskych slobôd;

66.  víta plánovaný protikorupčný balík Komisie vrátane návrhu na aktualizáciu pravidiel EÚ v oblasti boja proti korupcii na základe trestného práva;

67.  víta návrh Komisie na vytvorenie nového sankčného režimu zameraného na závažné korupčné činy na celom svete;

68.  opakuje svoju výzvu na urýchlené zriadenie nezávislého etického orgánu EÚ a zaväzuje sa uzavrieť medziinštitucionálne rokovania do konca roka 2023; pripomína, že každý takýto orgán musí rešpektovať rozdelenie právomocí medzi inštitúciami; domnieva sa, že mandát tohto orgánu by mal zahŕňať individuálnu kontrolu zámerov poslancov Európskeho parlamentu a bývalých poslancov Európskeho parlamentu pracovať počas svojho funkčného obdobia alebo po jeho skončení pre akúkoľvek vládu krajiny mimo EÚ alebo pre akýkoľvek subjekt pod kontrolou vlády krajiny mimo EÚ, a domnieva sa, že tento mandát by mal mať poradný charakter; vyzýva poslancov Európskeho parlamentu, aby dodržiavali hodnoty a normy Európskeho parlamentu a nenechali sa po skončení funkčného obdobia zamestnať autoritárskymi, nedemokratickými vládami alebo súvisiacimi štátom vlastnenými subjektmi;

69.  vyjadruje poľutovanie nad oneskorením Komisie, pokiaľ ide o predloženie návrhu na zriadenie nezávislého medziinštitucionálneho etického orgánu EÚ, a nad tým, že návrh nie je dostatočne ambiciózny; vyzýva inštitúcie, aby sa urýchlene dohodli na podmienkach zriadenia tohto orgánu s cieľom zabezpečiť väčší súlad medzi rôznymi rokovacími poriadkami a kódexmi správania inštitúcií v oblasti etiky; pripomína, že je potrebné objasniť a jasne oznámiť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na bývalých poslancov Európskeho parlamentu zapojených do lobistických činností patriacich do registra transparentnosti; pripomína, že je potrebné zabezpečiť riadne vykonávanie noriem verejnej funkcie stanovených v kódexe správania poslancov Európskeho parlamentu a ďalších pravidiel prijatých Európskym parlamentom a jeho orgánmi, a to vyšetrovaním porušení a navrhovaním sankcií; trvá na tom, že etický orgán musí byť zriadený na jasnom právnom základe a mal by začať svoju činnosť čo najskôr; zdôrazňuje, že etickému orgánu by sa mali udeliť primerané vyšetrovacie právomoci vrátane schopnosti konať z vlastnej iniciatívy a právomoci požadovať administratívne dokumenty, pričom by sa mala rešpektovať imunita poslancov Európskeho parlamentu a ich sloboda mandátu a mali by sa chrániť uplatniteľné procesné záruky; zastáva názor, že hoci je otvorený širokej účasti, bude spolupracovať s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby ostatné inštitúcie rokovania nezdržiavali;

70.  zdôrazňuje zámer Európskeho parlamentu jednostranne zabezpečiť, aby poslanci Európskeho parlamentu mali rýchly, jednoduchý a systematický prístup k poradenstvu poradného výboru pre správanie poslancov o prípadných konfliktoch záujmov; zaväzuje sa reformovať poradný výbor; žiada preto, aby sa posilnil kódex správania poslancov Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť účinnejší a transparentnejší systém pre poslancov Európskeho parlamentu a bývalých poslancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre vonkajšie záujmy, ak sa zistí, že poslanci Európskeho parlamentu nedodržiavajú pravidlá a povinnosti; navrhuje, aby poradný výbor mohol zohrávať aj proaktívnu úlohu vrátane schopnosti konať z vlastnej iniciatívy; domnieva sa, že poradný výbor by mal mať možnosť zaoberať sa sťažnosťami priamo;

71.  v tejto súvislosti poukazuje na relevantnú prácu ombudsmanky a domnieva sa, že v budúcnosti by mohla byť užitočná ďalšia spolupráca medzi Európskym parlamentom a ombudsmanom;

72.  vyzýva členské štáty a všetky inštitúcie EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Európskou prokuratúrou (EPPO), a zdôrazňuje, že je najmä potrebné zintenzívniť vlastnú spoluprácu s týmito orgánmi; zdôrazňuje, že pôsobnosť Európskej prokuratúry by sa mala rozšíriť na celú Úniu, čo by uľahčilo jej spoluprácu s inými inštitúciami a zabezpečilo lepšie stíhanie prípadov v krajinách, ktoré sa v súčasnosti na činnosti Európskej prokuratúry nepodieľajú;

73.  zaväzuje sa zaviesť povinné vyhlásenie o neexistencii konfliktov záujmov pre spravodajcov a tieňových spravodajcov;

74.  opakuje, že politické rozhodovanie o konfliktoch záujmov dezignovaných komisárov pred ich vypočutiami zostáva v demokratickej a inštitucionálnej právomoci Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci;

75.  vyzýva sekretariát registra transparentnosti, aby v súlade s rozhodnutím Rady z 3. júna 2022 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, a so zreteľom na vedenie nezákonnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine zakázal všetky subjekty, ktoré majú priame alebo nepriame vzťahy s vládou Ruskej federácie; vyzýva na ďalšie rokovania o prístupe, ktorý sa má uplatňovať na subjekty spojené s Čínskou ľudovou republikou a ďalšími krajinami, ktoré vykonávajú alebo zrejme majú za cieľ vykonávať škodlivé zahraničné zasahovanie do európskych záležitostí; konštatuje, že Konferencia predsedov rozhodla, že diplomati a zástupcovia vlády z Číny nebudú do Európskeho parlamentu pozývaní; žiada, aby sa zmenil register transparentnosti EÚ s cieľom stanoviť sankcie vždy, keď zaregistrovaný subjekt priamo alebo ako sprostredkovateľ zastupuje záujmy vlád, závislých subjektov alebo spoločností v strategických odvetviach krajín, v prípade ktorých už bolo nahlásené zasahovanie do demokratických procesov v EÚ;

76.  konštatuje, že súčasné usmernenia pre mimovládne organizácie a iné zainteresované strany, na ktoré sa nevzťahuje register transparentnosti, sa ukázali ako nedostatočné; zdôrazňuje, že pred registráciou v registri transparentnosti je potrebné vykonať dôkladnú kontrolu s cieľom odhaliť všetky zdroje financovania; upozorňuje, že financovanie z finančných prostriedkov EÚ musí byť vysledovateľné od priameho príjemcu až po konečného príjemcu, ak sa finančné prostriedky odovzdávajú v reťazci; vyzýva na revíziu usmernení pre registráciu v registri transparentnosti tak, aby zahŕňali požiadavku zverejňovať všetky prichádzajúce a odchádzajúce finančné prostriedky vrátane prevodu finančných prostriedkov z jednej mimovládnej organizácie alebo zainteresovanej strany na druhú;

77.  žiada, aby sa medzi jednotlivými členskými štátmi harmonizovali podmienky uplatňovania poslaneckej imunity poslancami Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti vyzýva na revíziu protokolu č. 7 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ o výsadách a imunitách Európskej únie;

78.  je odhodlaný posilniť dialóg a spoluprácu so spravodajskými a súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva troch členských štátov, v ktorých má svoje sídlo, s cieľom zaistiť bezpečnosť a integritu Európskeho parlamentu a chrániť sa pred pokusmi tretích krajín o zasahovanie; na tento účel vyzýva bezpečnostné služby členských štátov, aby príslušným európskym orgánom a bezpečnostným službám členských štátov, v ktorých sídli Európsky parlament, systematicky oznamovali všetky informácie, ktoré môžu získať v súvislosti so zahraničným zasahovaním do demokratických procesov v Únii;

79.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa usilovali o sprísnenie vnútorných predpisov členských štátov týkajúcich sa používania, servisu a obstarávania špionážneho softvéru a nástrojov sledovania a aby vyhodnotili špionážny softvér a nástroje sledovania, ktoré sa v súčasnosti používajú; konštatuje, že EÚ by mala využiť platné regulačné nástroje na vyvodenie právnej zodpovednosti voči nepriateľským medzinárodným subjektom v odvetviach komerčných technológií špionážneho softvéru a sledovania;

80.  trvá na tom, že na základe tejto správy musí zrevidovať zoznam činností poslancov Európskeho parlamentu podliehajúcich sankciám; požaduje zavedenie vhodných varovaní a upozornení pre poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nedodržiavajú predpisy, a po primeranej lehote uloženie vhodných sankcií; konštatuje najmä potrebu revízie článku 176 rokovacieho poriadku s cieľom umožniť ukladanie sankcií za iné trestné činy, než je narušenie plenárnej schôdze; zastáva názor, že by sa mali uplatňovať dodatočné sankcie, ak je poslanec Európskeho parlamentu uznaný vinným z úmyselného spáchania trestného činu pri výkone svojich povinností;

81.  požaduje revíziu článku 42c služobného poriadku o dovolenke zo služobných dôvodov, ktorý umožňuje predčasný netransparentný odchod niektorých zamestnancov inštitúcií EÚ do dôchodku;

o
o   o

82.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 126. (2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17. (3) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120. (4) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 61. (5) Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 109. (6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0030. (7) Prijaté texty, P9_TA(2023)0055. (8) Prijaté texty, P9_TA(2023)0054. (9) Ú. v. ES P 45, 14.6.1962, s. 1385. (10) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1. (11) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus (Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 18). (12) Medziinštitucionálna dohoda z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti (Ú. v. EÚ L 207, 11.6.2021, s. 1). (13) Ako sa uvádza v správe z 27. októbra 2022 s názvom Výročná správa o agentúrach EÚ za rozpočtový rok 2021. (14) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). (16) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, T-163/21, ECLI:EU:T:2023:15. (17) Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, Emilio De Capitani/Európsky parlament, T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o potrebe opatrení EÚ v oblasti pátracích a záchranných operácií v Stredozemnom mori (2023/2787(RSP))

P9_TA(2023)0293 B9-0342/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS) a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 (dohovor SAR) v znení neskorších zmien a na súvisiace rezolúcie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), najmä na rezolúciu MSC.167(78) z 20. mája 2004 s názvom Usmernenia o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori,

–  so zreteľom na kapitolu 5 dohovoru SAR o operačných postupoch,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na článok 1, článok 2 ods. 1, článok 3, článok 6, článok 18, článok 19 a článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na článok 67 ods. 1, článok 77 ods. 1 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na Globálny pakt OSN z 19. decembra 2018 o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624(2),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle (COM(2020)0609),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. októbra 2020 o Usmernení k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ(4),

–  so zreteľom na odporúčanie komisárky Rady Európy pre ľudské práva z júna 2019 s názvom Zachránené životy, zaistené práva. Preklenutie nedostatkov v ochrane utečencov a migrantov v Stredozemí, na svoju následnú správu z roku 2021 s názvom Naliehavé volanie po ľudských právach – prehlbujúce sa nedostatky v ochrane migrantov v Stredozemí a na svoj komentár o ľudských právach zo septembra 2022 s názvom Za práva živých, za dôstojnosť mŕtvych – čas ukončiť ťažkú situáciu nezvestných migrantov v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2022 o zmenšujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť v Európe(5),

–  so zreteľom na správu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 11. októbra 2022 s názvom Nikde inde ako späť: Asistovaný návrat, reintegrácia a ochrana ľudských práv migrantov v Líbyi,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ z 21. novembra 2022 pre stredné Stredozemie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ zo 6. júna 2023 pre západné Stredozemie a Atlantik,

–  so zreteľom na správu nezávislej vyšetrovacej misie OSN v Líbyi z 20. marca 2023,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 6. júla 2023 s názvom Six steps to prevent future tragedies at sea (Šesť krokov na zabránenie budúcim tragédiám na mori),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) bolo od roku 2014 v Stredozemnom mori zaznamenaných 27 633 nezvestných (pravdepodobne mŕtvych) osôb; keďže počet obetí je najvyšší v centrálnej časti Stredozemného mora, kde podľa IOM zahynulo a zmizlo viac ako 17 000 ľudí; keďže v roku 2022 bolo zaznamenaných 2 406 mŕtvych alebo nezvestných osôb a v roku 2023 už 1 875 mŕtvych alebo nezvestných; pripomína, že táto trasa je len jednou z mnohých smrteľne nebezpečných ciest, ktorými sa ľudia snažia dostať do Európy;

B.  keďže mnohí zraniteľní ľudia, ako sú ženy a maloleté osoby bez sprievodu, patria medzi tých, ktorí sa snažia dostať do Európy prechodom cez Stredozemné more; keďže mnohým z nich hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, a preto potrebujú okamžitú ochranu;

C.  keďže záchrana životov je predovšetkým prejavom solidarity s ohrozenými, ale aj zákonnou povinnosťou podľa práva Únie a medzinárodného práva, pretože v článku 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) – ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia – sa vyžaduje, aby štáty poskytli pomoc každej osobe v núdzi na mori;

D.  keďže článok 19 ods. 2 písm. g) dohovoru UNCLOS v spojení s článkom 17 tohto dohovoru stanovuje, že cudzia loď má právo na pokojný prechod cez teritoriálne vody zmluvných štátov dohovoru, a že prechod cudzej lode sa musí považovať za plavbu, ktorá poškodzuje mier, poriadok alebo bezpečnosť pobrežného štátu, ak táto loď v teritoriálnych vodách vykonáva nakladanie alebo vykladanie akéhokoľvek tovaru, meny alebo osoby, ktoré sú v rozpore s colnými, fiškálnymi, imigračnými alebo sanitárnymi zákonmi a inými právnymi predpismi pobrežného štátu;

E.  keďže v medzinárodnom morskom práve sa od štátov vyžaduje, aby prijali preventívne opatrenia, opatrenia včasného varovania a opatrenia reakcie s cieľom znížiť riziko úmrtí na mori, a to aj prostredníctvom prevádzkovania primeraných a účinných pátracích a záchranných služieb (SAR); keďže v európskych právnych predpisoch v oblasti ľudských práv sa od štátov vyžaduje, aby plnili pozitívne úlohy, pokiaľ ide o ochranu životov osôb v ich jurisdikcii, a aby prijali preventívne opatrenia s cieľom predísť skutočným a bezprostredným rizikám pre ľudský život;

F.  keďže v prípade, že námorné záchranné koordinačné centrum (MRCC) zodpovedné za región SAR nepreberie zodpovednosť za operáciu, vrátane prípadov, keď je nepreberanie systematické, usmernenia MSC IMO o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori z roku 2004 považujú prvé zodpovedné záchranné koordinačné centrum za zodpovedné;

G.  keďže medzinárodné námorné právo a právo v oblasti ľudských práv, ako aj právo Únie, vyžadujú vylodenie zachránených osôb na bezpečné miesto; keďže podľa práva Únie je bezpečné miesto miestom, na ktorom sa záchranné operácie pokladajú za ukončené, kde nie je ohrozená bezpečnosť života zachránených osôb, kde je možné uspokojiť ich základné ľudské potreby a je možné zorganizovať ich prepravu na ďalšie alebo na konečné miesto určenia, a to s prihliadnutím na ochranu ich základných práv v súlade so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia;

H.  keďže všetky plavidlá plaviace sa v Stredozemnom mori, aj tie, ktoré sa zúčastňujú na záchranných operáciách, majú povinnosť dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory a iné uplatniteľné pravidlá;

I.  keďže v súlade s Usmernením Komisie k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu „každá osoba, ktorá sa zúčastňuje na pátracích a záchranných akciách, musí pri ich vykonávaní dodržiavať pokyny koordinačného orgánu v súlade so všeobecnými zásadami a platnými pravidlami medzinárodného námorného práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv“; ďalej pripomína, že "kriminalizácia mimovládnych organizácií alebo akýchkoľvek iných ne‑štátnych subjektov, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné operácie, pričom dodržiavajú príslušný právny rámec, predstavuje porušenie medzinárodného práva, a preto ju právo EÚ nepovoľuje“;

J.  keďže od ukončenia operácie Mare Nostrum 31. októbra 2014 neexistuje v centrálnom Stredozemí žiadna proaktívna štátom‑ riadená SAR;

K.  keďže 20. marca 2023 Rada rozhodla o predĺžení mandátu operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ EUNAVFOR MED IRINI do 31. marca 2025, ktorej úlohou je okrem iného podporovať budovanie kapacít a výcvik líbyjskej pobrežnej stráže a námorníctva;

L.  keďže Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v súčasnosti pôsobí v Stredozemnom mori prostredníctvom agentúr Themis (ktorá podporuje Taliansko v centrálnom Stredozemí), Poseidon (ktorá podporuje Grécko na morských hraniciach s Tureckom) a Indalo (ktorá podporuje Španielsko v západnom Stredozemí);

M.  keďže líbyjská pobrežná stráž naďalej zachytáva alebo zachraňuje na mori veľký počet osôb; keďže spoločné záchranné koordinačné stredisko v Líbyi pri viacerých príležitostiach nesplnilo v plnej miere svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného námorného práva, t. j. koordinovať záchranné operácie, často nereaguje na tiesňové volania, bráni plavidlám MVO zachraňovať životy a ohrozuje životy pri záchrane alebo zadržiavaní osôb na mori; keďže prostriedky agentúry Frontex odovzdávajú informácie líbyjskému námornému záchrannému koordinačnému stredisku o ľuďoch v núdzi na mori;

N.  keďže osoby zadržané líbyjskou pobrežnou strážou sú presúvané do zariadení určených na zaistenie, kde sú systematicky vystavované svojvoľnému zadržiavaniu v neľudských podmienkach a kde sú mučenie a iné zlé zaobchádzanie vrátane znásilňovania, ako aj svojvoľné zabíjanie a vykorisťovanie, endemickým javom; keďže vysoký komisár OSN pre utečencov zastáva názor, že Líbya nespĺňa kritériá na to, aby mohla byť označená za bezpečné miesto na účely vylodenia po záchrane na mori;

O.  keďže prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s migrantmi sú rozdielne javy, na ktoré sa vzťahujú odlišné právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni; keďže obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby s použitím násilia, klamstva alebo zlého zaobchádzania na účely vykorisťovania, zatiaľ čo prevádzačstvo migrantov podľa protokolu OSN proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (Protokol OSN proti pašovaniu) je sprostredkovanie nelegálneho vstupu osoby do štátu, ktorý je zmluvnou stranou protokolu, ktorého táto osoba nie je štátnym príslušníkom alebo v ňom nemá trvalý pobyt, s cieľom získať priamo alebo nepriamo finančnú alebo inú materiálnu výhodu;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii dospel k názoru, že trvalá, silná a účinná reakcia Únie pri operáciách SAR na mori má zásadný význam pre to, aby sa zamedzilo zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more; keďže by sa mali vytvoriť legálne a bezpečné spôsoby, aby sa znížila nelegálna migrácia a počet obetí na životoch v Stredozemnom mori;

Q.  keďže vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o pokroku v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch Európsky parlament žiadal väčšie kapacity SAR pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

R.  keďže silná a trvalá solidarita medzi členskými štátmi je kľúčovou prioritou na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti na úrovni Únie po vylodení migrantov po operácii SAR;

1.  vyjadruje hlbokú ľútosť a zármutok nad opakujúcimi sa tragickými stratami na životoch v Stredozemnom mori, najmä nad nedávnym stroskotaním lode zo 14. júna 2023, keď sa v Iónskom mori pri pobreží mesta Pylos v Messénii v Grécku potopila rybárska loď, na ktorej sa nachádzalo približne 750 osôb, z ktorých sa zachránilo 104. 82 tiel sa našlo a ostatní sú nezvestní, pravdepodobne mŕtvi; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie o identifikáciu tiel a nezvestných osôb a o informovanie ich príbuzných; pripomína, že je potrebné zabezpečiť humánne a dôstojné zaobchádzanie s osobami, ktoré prežili, a vyzýva členské štáty, aby využili mechanizmus dočasného dobrovoľného premiestnenia na premiestnenie týchto osôb, pričom zohľadnia rodinné väzby a zabezpečia im primeranú starostlivosť;

2.  opätovne zdôrazňuje povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodného morského práva, t.j. povinnosť pomáhať osobám v núdzi, a vyzýva všetky členské štáty, jednotlivo, ale aj keď konajú ako členské štáty EÚ alebo na príslušných medzinárodných fórach, aby plne dodržiavali normy príslušného medzinárodného práva a práva Únie; vyzýva všetky plavidlá, ktoré vykonávajú operácie SAR, aby dodržiavali pokyny, ktoré v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie vydá príslušné záchranné koordinačné centrum, a spolupracovali s orgánmi členských štátov a agentúrou Frontex s cieľom zabezpečiť bezpečnosť migrantov;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek veľkému počtu ľudí zachránených v posledných rokoch zaznamenala IOM od roku 2014 v Stredozemnom mori 27 633 nezvestných osôb; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila súčasné postupy členských štátov v oblasti operácií SAR a okamžite začala pracovať na novom, udržateľnejšom, spoľahlivejšom a trvalejšom prístupe k nim, ktorý by nahradil súčasné ad hoc riešenia, a aby poskytla členským štátom materiálnu, finančnú a operačnú podporu s cieľom posilniť celkovú kapacitu na záchranu životov na mori a koordináciu operácií SAR;

4.  okrem toho vyzýva členské štáty a agentúru Frontex, aby posilnili proaktívne operácie SAR poskytnutím dostatočného počtu plavidiel a vybavenia špeciálne určeného na operácie SAR a personálu na trasách, kde môžu účinne prispieť k záchrane životov; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali všetky plavidlá schopné pomáhať pri operáciách SAR vrátane plavidiel prevádzkovaných mimovládnymi organizáciami; domnieva sa, že plavidlá mimovládnych organizácií a obchodná lodná doprava by nemali nahrádzať riadne plnenie povinností členských štátov a Únie v oblasti SAR; vyzýva na zriadenie komplexnej misie EÚ SAR, ktorú by vykonávali príslušné orgány členských štátov a agentúra Frontex;

5.  domnieva sa, že všetci aktéri v Stredozemnom mori by mali proaktívne odovzdávať informácie a v prípade potreby vysielať tiesňové správy „mayday“ týkajúce sa osôb v núdzi na mori orgánom zodpovedným za operácie SAR a v prípade potreby všetkým plavidlám v blízkosti, ktoré by sa mohli bezprostredne zapojiť do SAR a dopraviť tieto osoby do bezpečného prístavu vylodenia; vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili usmernenia Komisie k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu s cieľom umožniť prácu všetkých aktérov SAR; ďalej vyzýva členské štáty, aby zachovali svoje najbližšie bezpečné prístavy otvorené pre plavidlá mimovládnych organizácií a aby nekriminalizovali tých, ktorí poskytujú pomoc migrantom v núdzi;

6.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju koordinačnú úlohu v rámci kontaktnej skupiny SAR pravidelnejším zvolávaním stretnutí a združovaním všetkých aktérov zapojených do SAR vrátane mimovládnych organizácií a vlastníkov lodí s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť a spoločné postupy na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade nehôd na mori; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o činnosti kontaktnej skupiny SAR;

7.  vyzýva agentúru Frontex, aby výrazne zlepšila dostupné informácie o svojich operačných činnostiach v súvislosti so SAR, aby zverejňovala presné a podrobné informácie o svojej činnosti, pričom uznáva jej zákonnú povinnosť nezverejňovať operačné informácie, ktoré „by ohrozili dosiahnutie cieľa operácií“; vyzýva agentúru Frontex, aby si plnila svoje osobitné povinnosti vyplývajúce z nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži vrátane povinnosti pravidelne poskytovať poslancom Európskeho parlamentu, ktorým sa zodpovedá, podrobné informácie; preto zdôrazňuje najmä potrebu podrobnejších informácií po‑ operácii;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom zabrániť záchranným lodiam vstúpiť do ich teritoriálnych vôd bez predchádzajúceho povolenia v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a článkom 18 charty vo svetle Európskeho dohovoru o ľudských právach a Ženevského dohovoru, a aby prijala vhodné opatrenia, ak podľa jej posúdenia opatrenia členských štátov nie sú v súlade s právom Únie;

9.  opakuje, že členské štáty EÚ by mali zabezpečiť rýchle a nezávislé vyšetrovanie všetkých stroskotaní lodí a pri týchto vyšetrovaniach by mali využívať odborné znalosti špecializovaných orgánov pre ľudské práva; zdôrazňuje, že EÚ by mala nájsť spôsob, ako pri vyšetrovaní stroskotaní lodí uplatňovať zásady transparentnosti a zodpovednosti stanovené v pravidlách EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby si vymieňala podrobné informácie a údaje o úrovni podpory poskytovanej prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ a členských štátov pre príslušníkov pohraničnej a pobrežnej stráže v tretích krajinách vrátane Líbye, Turecka, Egypta, Tuniska a Maroka, a to nielen prostredníctvom priamych transferov, ale aj formou materiálnej, technickej a odbornej pomoci, a to aj v rámci činností agentúr EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili obvinenia zo závažného porušovania základných práv zo strany líbyjskej pobrežnej stráže a ukončili spoluprácu v prípade závažného porušovania základných práv osôb zadržaných na mori;

11.  vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru Frontex, aby zabezpečili, že vylodenie sa uskutoční len na bezpečnom mieste v súlade s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi a právom Únie, a aby zabezpečili, že takýto prístav bude najbližším bezpečným prístavom, ktorý je k dispozícii na vylodenie; pripomína všetkým aktérom, že sa musia zdržať vydávania pokynov kapitánom lodí, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo viesť k zbytočnému zdržaniu bezpečného vylodenia zachránených osôb alebo k vylodeniu zachránených osôb na nebezpečnom mieste;

12.  opakuje, že bezpečné a legálne cesty sú najlepším spôsobom, ako zabrániť stratám na životoch, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na presídlenie a v prípade potreby vytvorili humanitárne koridory do Európskej únie;

13.  pripomína, že za európske integrované riadenie hraníc by mal spoločne zodpovedať Frontex a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a plnia akékoľvek iné úlohy týkajúce sa kontroly hraníc;

14.  dôrazne odsudzuje zločineckých prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, ktorí zneužívajú zraniteľné osoby a ohrozujú životy na mori, a vyzýva na zintenzívnenie úsilia o rozbitie ich zločineckých sietí, stíhanie zodpovedných osôb a prerušenie ich nezákonnej činnosti;

15.  pripomína, že médiá a vzdelávacie inštitúcie musia obyvateľov tretích krajín včas informovať o tom, že cesta cez Stredozemné more je smrteľná a nebezpečná; vyzýva na spoluprácu s týmito tretími krajinami;

16.  konštatuje, že Európsky parlament už v minulosti zastával názor, že v rámci operácií SAR na mori má kľúčový význam trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie, ktorá by zamedzila zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more; zastáva názor, že riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti SAR si vyžaduje aktívnejší a koordinovanejší prístup Únie a jej členských štátov k operáciám SAR; je naďalej presvedčený, že agentúra Frontex by mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi zohrávať kľúčovú úlohu pri aktívnejšej reakcii Únie na SAR;

17.  domnieva sa, že v súlade s odporúčaniami Agentúry pre základné práva by sa Komisia a členské štáty mali v prvom kroku dohodnúť na výmene protokolov SAR a vypracovať najlepšie postupy, ktoré by členským štátom umožnili prispôsobiť svoje protokoly SAR; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zvážiť aj prepojenie financovania EÚ pre správu námorných hraníc s využívaním protokolov, ktoré zabezpečia včasnú pomoc ľuďom v ohrození na mori;

18.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom podmieniť financovanie tretích krajín spoluprácou v oblasti riadenia migračných tokov a boja proti obchodníkom s ľuďmi a prevádzačom migrantov;

19.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade, členským štátom a ich národným parlamentom, agentúre Frontex, Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO), Europolu, vysokému komisárovi OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) a mimovládnym organizáciám vykonávajúcim činnosti SAR.

(1) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93. (2) Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 323, 1.10.2020, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 70. (5) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 2.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o stave Únie MSP (2023/2750(RSP))

P9_TA(2023)0294 RC-B9-0346/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(1) (smernica o oneskorených platbách),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP(2),

–  so zreteľom na správu Komisie z 27. júna 2023 s názvom Annual Report on European SMEs 2022/2023 – SME Performance Review 2022/2023 (Výročná správa o európskych MSP za obdobie rokov 2022/2023 – Prehľad výkonnosti MSP v rokoch 2022/2023),

–  so zreteľom na prejav o stave Únie za rok 2022, ktorý predniesla predsedníčka Komisie von der Leyenová v pléne Európskeho parlamentu 14. septembra 2022,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európske malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) čelia značným výzvam a ťažkostiam v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktoré viedli k narušeniu globálnych hodnotových reťazcov a pretrvávajúcej inflácii;

B.  keďže článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii odkazuje na jednotný trh, udržateľný rozvoj a sociálne trhové hospodárstvo;

C.  keďže MSP sú oporou nášho hospodárstva, pretože tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ, zamestnávajú približne 100 miliónov ľudí a predstavujú viac ako polovicu európskeho hrubého domáceho produktu;

D.  keďže mikropodniky predstavujú nezanedbateľnú časť európskych MSP a veľmi často majú ťažkosti s prístupom k financiám a so získavaním úplných vedomostí o dostupných príležitostiach na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže túto kategóriu podnikov veľmi tvrdo zasiahla aj kríza spôsobená ochorením COVID-19 a bez toho, aby bola dotknutá súčasná definícia MSP, si zaslúžia väčšiu pomoc a lepšiu podporu;

E.  keďže v spoločnom prieskume Európskej centrálnej banky a Komisie z októbra 2022 boli MSP doposiaľ najpesimistickejšie, pokiaľ ide o celkový hospodársky výhľad; keďže pokiaľ ide o prístup podnikov k financovaniu, MSP tiež zdôraznili klesajúcu ochotu bánk poskytovať úvery a znižujúcu sa dostupnosť úverových liniek;

F.  keďže vo výročnej správe o európskych MSP za roky 2022/2023 sa zdôraznilo, že miera inflácie spôsobila zvýšenie úrokových sadzieb, čím sa obmedzil prístup k verejným a súkromným financiám; keďže v tej istej správe sa odporúčalo, aby sa opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov inflácie zamerali na lepší prístup MSP k financiám; keďže v správe sa ako prekážka pre MSP v celej EÚ zdôraznil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov;

G.  keďže priemyselné prevádzkové náklady v Európe sú v porovnaní so svetovými konkurentmi vysoké; keďže tieto náklady sú do veľkej miery spôsobené vysokými cenami energie, ako aj vysokým regulačným zaťažením;

H.  keďže európska konkurencieschopnosť zaostáva za ostatnými rozvinutými ekonomikami, čo ohrozuje potenciál Európy vytvárať bohatstvo a prosperitu, keďže v rámci právnych predpisov EÚ sa musí nájsť správna rovnováha medzi podporou rastu, podnikania, adaptáciou na zmenu klímy a produktivitou podnikov;

I.  keďže regulačné zaťaženie by sa malo výrazne znížiť vrátane nákladov na dodržiavanie predpisov, ktoré vznikajú v dôsledku nadmernej regulácie a príliš zložitých administratívnych postupov a povinností podávať správy;

J.  keďže do svojho podnikania úspešne integrovalo digitálne technológie len 17 % MSP; keďže digitalizácia má zásadný význam pre silný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest na jednotnom trhu;

K.  keďže využívanie zásady inovácie Komisiou pri príprave nových legislatívnych návrhov by výrazne zlepšilo trhové podmienky pre inovatívne MSP v Európe, pretože by podporilo zdravú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a urýchlilo dvojitú transformáciu Európy;

L.  keďže predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie v roku 2022 oznámila, že Komisia navrhne balík pomoci pre MSP; keďže tiež oznámila, že smernica o oneskorených platbách sa zreviduje, pretože nie je spravodlivé, aby bol jeden zo štyroch bankrotov v EÚ spôsobený oneskorenou úhradou faktúr;

M.  keďže Európsky parlament, ktorý zastupuje záujmy občanov EÚ, uznáva kľúčovú úlohu MSP pri podpore hospodárskeho rastu, vytváraní pracovných miest a sociálnej súdržnosti;

1.  vyzýva Komisiu, aby vykonala celkové hodnotenie kumulatívneho účinku právnych predpisov EÚ na MSP v EÚ s cieľom navrhnúť prípadné zjednodušenia, ako aj rámec, ktorý by umožnil, aby EÚ bola najlepším miestom na zakladanie MSP z hľadiska konkurencieschopnosti a rastu;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť nadmernej byrokracii a gold-platingu a znížiť regulačné zaťaženie MSP na absolútne minimum, pričom sa zachovajú najvyššie normy pre spotrebiteľov a pracovníkov a v oblasti zdravia a ochrany životného prostredia;

Balík pomoci pre MSP

3.  vyzýva na urýchlené prijatie revidovanej smernice o oneskorených platbách, ktorá poskytne MSP pevný a predvídateľný právny rámec na riešenie oneskorených platieb vo vzťahoch medzi podnikmi navzájom, ako aj medzi podnikmi a verejnou správou, a zároveň zabezpečí vyvážený prístup, ktorý zachová zmluvnú slobodu;

4.  konštatuje, že oneskorené platby sú naďalej veľkou hrozbou pre prežitie MSP, najmä v súčasnej situácii vysokej inflácie a zvýšených nákladov na energiu; zdôrazňuje, že podľa odhadov je každý štvrtý bankrot v EÚ spôsobený tým, že faktúry neboli zaplatené včas;

5.  podporuje zriadenie Strediska pre monitorovanie oneskorených platieb, ako bolo oznámené v stratégii pre MSP, s cieľom monitorovať trendy a vývoj včasnosti platieb malým a stredným podnikom pri súčasnom rešpektovaní citlivých obchodných informácií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala rozsiahle využívanie digitálnych nástrojov, ako sú elektronická fakturácia a automatizované platobné procesy, a to s cieľom zvýšiť transparentnosť, bezpečnosť a efektívnosť;

6.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že do dočasného krízového a transformačného rámca budú pri jeho vykonávaní plne zahrnuté MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž pre MSP a zabránila narušeniam jednotného trhu spôsobeným dočasným zmiernením pravidiel štátnej pomoci; žiada Komisiu, aby posúdila možnú revíziu pravidiel štátnej pomoci s cieľom posúdiť, ako sú chránené záujmy MSP;

7.  zdôrazňuje potrebu posúdiť súčasné vymedzenie MSP, aby sa im uľahčil prístup k rizikovému kapitálu a vytvorilo sa štandardné vymedzenie spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmanie viacročného finančného rámca neobsahuje návrh na posilnenie segmentu MSP v rámci Programu InvestEU;

8.  víta, že predsedníčka Komisie v prejave o stave Únie v roku 2022 oznámila ako súčasť balíka pomoci pre MSP návrh jednotného súboru daňových pravidiel pre podnikanie v Európe s názvom Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (ďalej len „BEFIT“); berie na vedomie zámer Komisie predložiť 12. septembra 2023 návrh BEFIT s cieľom navrhnúť nový a jednotný súbor pravidiel EÚ pre daň z príjmov právnických osôb; chápe, že iniciatíva BEFIT by mala predstavovať príležitosť na riešenie nákladov spojených s dodržiavaním daňových predpisov a na zníženie administratívnej záťaže a zároveň prispievať k minimalizácii agresívneho daňového plánovania a podpore rovnakých podmienok pre MSP;

9.  konštatuje, že spoločnosti sa vyrovnávajú s nestabilným podnikateľským prostredím a rastúcim počtom daňových smerníc EÚ, najmä po uzavretí medzinárodných dohôd členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že efektívna sadzba dane pre nadnárodné podniky je zvyčajne oveľa nižšia ako v prípade MSP; vyjadruje presvedčenie, že smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii(3) pomôže znížiť súčasnú medzeru;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie špecifických požiadaviek MSP tým, že ponechá možnosť, aby bol BEFIT pre MSP vždy voliteľný, najmä pre tie, ktoré nevykonávajú cezhraničnú činnosť;

11.  berie na vedomie zámer Komisie umožniť v rámci navrhovaných pravidiel BEFIT malým a stredným podnikom, ktoré majú cezhraničné prevádzky v iných členských štátoch, aby pôsobili pod daňovou správou, ktorú najlepšie poznajú;

Zlepšenie prístupu MSP k financovaniu

12.  konštatuje, že súčasné hospodárske problémy a zvyšovanie úrokových sadzieb viedli k sprísneniu podmienok pre MSP, ktoré sa snažia získať prístup k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti únie kapitálových trhov a uvoľnila finančné prostriedky pre rast Európy;

13.  víta prácu Komisie na balíku právnych predpisov o kótovaní, ktorého cieľom je zlepšiť prístup na burzy cenných papierov, najmä pre MSP, zmiernením administratívnej záťaže spojenej s kótovaním podniku na burze cenných papierov; víta uverejnenie aktu o kótovaní; uznáva jeho potenciál uľahčiť prístup MSP ku kapitálu a umožniť ich rozšíriteľnosť; uznáva príležitosť na posilnenie únie kapitálových trhov s cieľom zvýšiť investície do MSP v celej EÚ a zdôrazňuje potrebu uprednostniť kapitálové financovanie MSP v rámci projektu únie kapitálových trhov;

14.  opakuje, že s cieľom prispieť k zníženiu sociálnych nerovností je dôležité nasmerovať investície do MSP;

15.  žiada, aby sa urýchlila práca na európskej stratégii pre vývozné úvery pre MSP s cieľom zabezpečiť konzistentné a účinné poskytovanie záruk na vývozné úvery v celej EÚ;

16.  zdôrazňuje, že treba podporovať MSP vo finančných ťažkostiach poskytovaním primeranej finančnej a nefinančnej podpory, aby sa zabránilo bankrotom; vyzýva členské štáty, aby vykonávali smernicu o preventívnej reštrukturalizácii(4);

17.  berie na vedomie návrh Komisie na stratégiu retailového investovania, ktorá kladie záujmy spotrebiteľov do centra retailového investovania; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa možnosti financovania MSP zlepšili v dôsledku vyššej účasti retailových investorov na kapitálových trhoch, čo by malo byť výsledkom tejto stratégie;

18.  žiada, aby sa podporovala dvojitá transformácia smerom k dekarbonizácii a digitalizácii, keďže MSP sú oporou nášho hospodárstva, a teda aj základom dlhodobej konkurencieschopnosti Európy;

19.  pripomína, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky v oblasti digitalizácie, ktoré zabezpečia interoperabilitu a nediskriminačný prístup k údajom, čo by umožnilo MSP prosperovať v spravodlivom európskom dátovom hospodárstve;

20.  žiada, aby sa zavádzanie umelej inteligencie uľahčilo podporou vytvárania aliancií MSP pre umelú inteligenciu v strategických hodnotových reťazcoch;

21.  uznáva, že klimatická kríza si vyžaduje prechod miliónov MSP v EÚ na emisne neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o lepšie prispôsobenie udržateľného financovania MSP;

22.  zdôrazňuje význam zapojenia MSP do špecializovaných programov a zdrojov v rámci Priemyselného plánu Zelenej dohody, najmä do rozvoja čistých technológií;

23.  pripomína, že Európska rada pre inovácie (ďalej len „EIC“) je nový a jedinečný európsky program financovania, ktorého cieľom je poskytnúť startupom v oblasti špičkových technológií finančné prostriedky na jednotnom kontaktnom mieste, aby mohli rozvinúť svoju inováciu od prvotného nápadu až po produkt, ktorý je možné uviesť na trh, ako aj rozšíriť podnik; víta zvýšenie rozpočtových prostriedkov EIC, ako aj rozšírenie rozsahu jej činností v oblasti vlastného imania v rámci návrhu platformy strategických technológií pre Európu; nabáda Komisiu, aby časť navrhovanej platformy strategických technológií pre Európu vyčlenila osobitne pre MSP;

24.  požaduje ďalšie stimuly na podporu účasti MSP na výzvach na financovanie v rámci programu Horizont Európa, čím sa zabezpečí flexibilita podpiliera pre MSP v rámci EIC na rýchlu mobilizáciu finančných prostriedkov a v prípade potreby na zvýšenie jeho rozpočtu;

25.  žiada, aby sa v rámci Komisie určilo jednotné kontaktné miesto, ktoré by poskytovalo jasné usmernenia a podporu pre MSP; vyzýva na zriadenie jednotnej digitálnej brány, ktorá by slúžila ako jednotné kontaktné miesto a bola by v nej zhromaždená všetka relevantná finančná a nefinančná podpora, formuláre a informácie pre všetky podniky vrátane MSP; vyzýva na začlenenie všetkých požiadaviek na podávanie správ podľa právnych predpisov EÚ, ako aj požiadaviek vyplývajúcich z balíka Fit for 55, do jedného nástroja podávania správ, ktorý možno flexibilne navrhnúť s konkrétnymi požiadavkami a pripravenými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti pre spoločnosti; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal takisto poskytovať prepojenie na verejné súťaže a možnosti financovania EÚ, čím by sa podnikom umožnilo uspieť v súbežnej digitálnej a zelenej transformácii;

26.  nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a vypracovali doplňujúce postupy na vnútroštátnej úrovni, najmä tie, ktoré sú prínosné pre mikropodniky a malé podniky;

27.  podporuje zavedenie opatrení na zvýšenie účasti MSP na verejnom obstarávaní vrátane zjednodušených postupov verejného obstarávania a zvýšeného využívania digitálnych nástrojov pri cezhraničnom obstarávaní;

28.  vyzýva na urýchlené odstránenie prekážok cezhraničných obchodných operácií a investícií v rámci EÚ s cieľom vytvoriť plnohodnotný jednotný trh pre všetky hospodárske činnosti;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vymenovala sľúbeného vyslanca pre MSP; domnieva sa, že vyslanec pre MSP by mal byť ústredný útvar predsedu Komisie, aby sa umožnil dohľad nad otázkami MSP na všetkých generálnych riaditeľstvách; domnieva sa, že jednou z hlavných úloh vyslanca pre MSP by malo byť vytvorenie rovnakých podmienok pre cezhraničné podnikanie a riešenie problému gold-platingu;

30.  domnieva sa, že výbor pre kontrolu regulácie sa musí rozšíriť a obsadiť prevažne nezávislými odborníkmi;

31.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti s cieľom umožniť systém monitorovania, ktorý bude schopný vysledovať MSP ako príjemcov; zdôrazňuje význam zberu podrobných údajov na hodnotenie MSP v špecifických odvetviach;

32.  zdôrazňuje potrebu zahrnúť do rámca o DPH (dani z pridanej hodnoty) v balíku predpisov o digitálnom veku hľadisko MSP; vyzýva na vypracovanie usmernení prispôsobených MSP s cieľom podporiť ich obmedzený prístup k výhodám jednotného trhu;

33.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uverejnila súbor nástrojov vyhradený pre MSP, v ktorom sa načrtnú opatrenia a nástroje, ktoré majú členské štáty k dispozícii na podporu MSP počas energetickej krízy; nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy, najmä pokiaľ ide o fiškálne politiky, ktoré zmierňujú vplyv inflácie a narušení hodnotových reťazcov na MSP;

Politické nástroje vhodné pre MSP

34.  dôrazne podporuje zavedenie kontroly konkurencieschopnosti Komisiou v rámci prípravy nových právnych predpisov; domnieva sa, že táto kontrola by mala byť pevne zakotvená v inštitucionálnom rámci Komisie;

35.  žiada, aby sa zásada inovácie zaviedla a posúdila pri všetkých nových a revidovaných právnych aktoch navrhnutých Komisiou s cieľom podporiť inovácie, ktoré pomáhajú dosiahnuť environmentálne, sociálne a hospodárske ciele EÚ, a predvídať a využívať budúci technologický pokrok; vyzýva Komisiu, aby analyzovala potenciálny negatívny vplyv nových navrhovaných právnych aktov na rozvoj inovácií a ich uvádzanie na trh;

36.  žiada, aby sa uplatňovala zásada rovnováhy záťaže s cieľom stabilizovať regulačné zaťaženie EÚ na súčasnej, hoci vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zvážila najlepšie postupy na vnútroštátnej úrovni vrátane posúdenia zníženia regulačného zaťaženia MSP aspoň o 30 % s cieľom znížiť tlak na náklady a podporiť konkurencieschopnosť; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili postupy a uplatňovali zásady „jedenkrát a dosť“ a „digitálne služby ako štandard“, čím sa uľahčia administratívne postupy pre MSP;

37.  vyzýva na dôsledné uplatňovanie zásady „najskôr myslieť na malých“ pri interných rokovaniach a na posilnenie vstupných mechanizmov MSP s vysvetlením dôvodov, prečo sa nezohľadnili ch príspevky, ak je to riadne odôvodnené; uznáva význam konzultácií panelu MSP a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ich využívanie je obmedzené nedostatkom zdrojov;

38.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali na zlepšení prístupu ku kvalifikovanej pracovnej sile; zdôrazňuje význam zručností, zvyšovania ich úrovne a rekvalifikácie zamestnancov MSP, najmä v roku 2023, ktorý je Rokom zručností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila politiky, ktoré MSP umožnia udržať si kvalifikovanú pracovnú silu; zdôrazňuje, že iniciatívy, ako sú Pakt o zručnostiach, digitálne rýchlokurzy, sieť poradcov pre udržateľnosť a centrá digitálnych inovácií, by mali uprednostňovať technickú pomoc pre MSP a odbornú prípravu ich zamestnancov; žiada, aby Európsky sociálny fond plus, Fond na spravodlivú transformáciu a Európsky program v oblasti zručností primerane riešili osobitné potreby MSP; zastáva názor, že digitálna gramotnosť, gramotnosť v oblasti verejného obstarávania a zručnosti v oblasti finančného vzdelávania a riadenia reťazca sú nevyhnutné na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP;

39.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia na uľahčenie mobility pracovnej sily a zlepšenie digitálneho presadzovania práv v oblasti sociálneho zabezpečenia s cieľom poskytnúť vnútroštátnym orgánom a sociálnym partnerom nástroj v reálnom čase na účinné presadzovanie vnútroštátneho práva a práva EÚ vrátane overovania prenosných dokumentov A1;

40.  pripomína význam podpory sociálneho dialógu pri navrhovaní a vykonávaní politík v oblasti MSP v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodové rozdiely v podnikaní a prístupe k financovaniu pre mikropodniky a malé a stredné podniky pod vedením žien stále pretrvávajú; vyzýva Komisiu, aby posúdila prekážky, ktoré ešte stále ženám bránia v tom, aby plne využívali svoj podnikateľský potenciál, a aby posilnila výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o zlepšovanie zručností a sebadôvery žien v tejto oblasti;

42.  zdôrazňuje, že v záujme MSP treba znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť nábor kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj tým, že sa preskúma, či by priemyselné alebo záujmové združenia mohli vystupovať ako certifikovaní zamestnávatelia v mene MSP ako svojich členov;

43.  vyzýva na zavedenie priaznivých politík na podporu kontinuity fungovania rodinných MSP a pestovanie podnikateľského ducha ďalšej generácie; naliehavo vyzýva na vykonanie dôkladného posúdenia vykonávania smernice o preventívnej reštrukturalizácii; nabáda na to, aby sa do balíka pomoci pre MSP začlenili opatrenia na podporu prevodu podnikov, ako napr. uľahčenie celoeurópskeho barometra prevodu podnikov;

44.  víta ako prvý krok ohlásené úsilie Komisie o racionalizáciu a zjednodušenie požiadaviek na podávanie správ pre spoločnosti a správne orgány znížením povinností podávať správy o 25 %; pripomína však, že povinnosť podávať správy predstavuje len malú časť regulačného zaťaženia, a preto sú potrebné drastickejšie opatrenia; domnieva sa, že plánované zníženie povinností podávať správy by sa malo vzťahovať na súčasné aj pripravované právne predpisy;

45.  domnieva sa, že EÚ by mala podporovať jednoduché a užívateľsky prívetivé digitálne nástroje, ktoré MSP umožnia orientovať sa v regulačnom prostredí EÚ;

46.  vyzýva Komisiu, aby podporovala šírenie najlepších postupov a prístup k presným údajom s cieľom podporiť bezpečné prevody a kontinuitu, najmä v prípade rodinných podnikov, kde je mimoriadne dôležitá medzigeneračná kontinuita;

47.  domnieva sa, že EÚ musí posilniť svoju zásadu „zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach“, aby lepšie zabezpečila proporcionalitu a subsidiaritu a vytvorila prosperujúce podnikateľské prostredie pre naše MSP;

48.  vyzýva na zlepšenie komplexných posúdení vplyvu s osobitným dôrazom na MSP vrátane záväzného testu MSP v rámci fázy posúdenia vplyvu s cieľom plne posúdiť hospodársky vplyv legislatívnych návrhov na MSP vrátane nákladov na dosiahnutie súladu; žiada, aby sa test aktualizoval počas celého legislatívneho procesu; odporúča komplexné preskúmanie testu MSP, ktorým sa zavedie používanie vhodných nástrojov na uľahčenie príspevkov MSP, pravidelná revízia posúdení vplyvu a diferenciácia medzi rôznymi veľkostnými kategóriami MSP; upozorňuje na význam dôkladných posúdení vplyvu, ktoré zohľadňujú konkurencieschopnosť európskych podnikov;

49.  zdôrazňuje význam zavedenia zjednodušených požiadaviek a prechodných období pre MSP v legislatívnych návrhoch s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov; vyzýva Komisiu, aby zapojila MSP do procesu navrhovania sekundárnych právnych predpisov;

o
o   o

50.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 2. (3) Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022, s. 1. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 18).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o prístupe verejnosti k dokumentom – výročná správa za roky 2019 – 2021 (2022/2015(INI))

P9_TA(2023)0295 A9-0179/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej články 1, 9, 10, 11 a 16,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 15,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 41 a 42,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 21. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. decembra 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(5) (smernica o oznamovateľoch),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 122 ods. 7) – výročná správa za roky 2016 – 2018(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky zo 17. januára 2022 vo veci OI/4/2021/MHZ o tom, ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) dodržiava svoje povinnosti v oblasti základných práv a zaručuje zodpovednosť vo vzťahu k svojim rozšíreným povinnostiam,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny pre kontrolu agentúry Frontex Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. júla 2021 o vyšetrovaní agentúry Frontex týkajúcom sa údajného porušovania základných práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o posilnení transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ zriadením nezávislého etického orgánu EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o transparentnosti EÚ pri vývoji, nákupe a distribúcii vakcín proti ochoreniu COVID‑19(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2022 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2020(9),

–  so zreteľom na správu o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy uverejnenú v máji 2022,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. októbra 2022 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž za rozpočtový rok 2020(10),

–  so zreteľom na publikáciu agentúry Frontex z 12. mája 2021 s názvom Konsolidovaná výročná správa o činnosti za rok 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o podozreniach z korupcie zo strany Kataru a širšej potrebe transparentnosti a zodpovednosti v európskych inštitúciách(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o nadviazaní na opatrenia požadované Európskym parlamentom s cieľom posilniť integritu európskych inštitúcií(12),

–  so zreteľom na výročné správy európskej ombudsmanky,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2023 vo veci T-163/21, De Capitani/Rada(13) (ďalej len „rozsudok De Capitani/Rada“),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2019 vo veci T-31/18, Luisa Izuzquiza a Arne Semsrott/Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž(14) (ďalej len „rozsudok vo veci T-131/18“),

–  so zreteľom na správy Komisie, Rady a Európskeho parlamentu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v rokoch 2019, 2020 a 2021,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva(15),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0179/2023),

A.  keďže v Zmluve o EÚ sa stanovuje, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom(16); keďže v ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie majú vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie a že občania a obyvatelia musia mať právo na prístup k dokumentom(17); keďže právo na prístup k dokumentom je základné právo chránené chartou a zmluvami, ktoré by občania mali mať možnosť uplatniť iniciatívnym spôsobom, ktorý im umožňuje účinne uplatňovať právo kontrolovať prácu a činnosti inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, najmä legislatívny proces; keďže Súdny dvor zdôraznil súvislosť medzi prístupom k dokumentom a demokraciou;

B.  keďže v nariadení (ES) č. 1049/2001 sa uznáva osobitný význam poskytovania ešte širšieho prístupu k dokumentom, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej legislatívnej právomoci; zdôrazňuje osobitnú potrebu zabezpečiť priamy prístup k legislatívnym dokumentom;

C.  keďže Súdny dvor zdôraznil, že verejná kontrola informácií, na základe ktorých sa prijímajú legislatívne opatrenia, je predpokladom vykonávania demokratických práv(18); keďže Súdny dvor dospel k záveru, že otvorenosť takýchto informácií prispieva k posilneniu demokracie tým, že umožňuje občanom preskúmať všetky informácie, ktoré tvoria základ legislatívneho aktu; keďže Súdny dvor, že možnosť občanov oboznámiť sa so skutočnosťami vedúcimi k legislatívnym činnostiam je podmienkou, aby mohli účinne vykonávať svoje demokratické práva;

D.  keďže otvorenosť a dobrá správa vecí verejných vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese majú zásadný význam pre budovanie dôvery v Úniu a zabezpečia väčšiu legitimitu, efektívnosť a zodpovednosť administratívy voči občanom; keďže fungovanie EÚ je založené na zastupiteľskej demokracii; keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sa musia usilovať o čo najvyššie štandardy transparentnosti, zodpovednosti a integrity; keďže je potrebné zabezpečiť spôsoby kontroly, ktoré spájajú demokratický dohľad, kontrolu a monitorovacie činnosti; keďže otvorenosť a účasť občanov a občianskej spoločnosti na demokratickom živote Únie sú nevyhnutné na podporu dobrej správy v inštitúciách EÚ;

E.  keďže prístup k presným informáciám je nevyhnutný na predchádzanie dezinformáciám a boj proti falošným správam;

F.  keďže v správe o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy vyzvalo plenárne zasadnutie na zlepšenie prístupu občanov k činnostiam EÚ prostredníctvom lepšej informovanosti, vzdelávania, účasti občanov a transparentnosti; keďže zároveň vyzvalo na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ, aby sa zabezpečila schopnosť EÚ konať a zároveň zohľadniť záujmy všetkých členských štátov a zaručiť transparentný a zrozumiteľný proces pre občanov; keďže existuje jasný verejný záujem na zverejňovaní legislatívnych dokumentov, aby občania mohli účinne uplatňovať svoje právo na kontrolu legislatívneho procesu; keďže v súlade s článkom 16 ods. 8 Zmluvy o EÚ musia byť zasadnutia Rady počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu verejné; keďže označenie väčšiny prípravných dokumentov v prebiehajúcich legislatívnych postupoch ako „LIMITE“ predstavuje neprimerané obmedzenie práva občanov na prístup k legislatívnym dokumentom; keďže na to, aby občania mohli v plnej miere uplatňovať svoje právo na prístup k dokumentom, by mali byť všetky legislatívne dokumenty, ktoré sa vypracúvajú a/alebo distribuujú v prípravných orgánoch, uvedené v ľahko použiteľnom verejnom registri; keďže podľa Súdneho dvora musí byť prístup k legislatívnym dokumentom čo najširší a odôvodnenia zamietnutia prístupu by mali byť opodstatnené, a to aj v pracovných skupinách Rady(19);

G.  keďže zásadami otvorenosti a transparentnosti by sa mal riadiť nielen rozhodovací proces, ale aj spôsob vypracovania textu; keďže by sa mala zaručiť transparentnosť a prístup k dokumentom aj v súvislosti s tým, ako sa vykonávajú politiky EÚ na všetkých úrovniach a ako sa využívajú finančné prostriedky EÚ;

H.  keďže očakávania občanov, pokiaľ ide o transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejných inštitúcií, ako aj možné technické riešenia, sa v posledných rokoch vyvíjali; keďže na zohľadnenie tohto vývoja a zvýšenie zodpovednosti a efektívnosti bude možno potrebné presadzovať vykonávanie platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva, prijať nové technické riešenia a usmernenia, ako aj opatrenia na monitorovanie pokroku;

I.  keďže k hlavným témam, na ktoré upozornila európska ombudsmanka vo svojich vyšetrovaniach uzavretých v roku 2021, patrili transparentnosť rozhodovania, zodpovednosť a zamietnutie prístupu verejnosti k informáciám a dokumentom (29 %), kultúra služieb (26 %), správne využívanie diskrečnej právomoci vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti (18 %), dodržiavanie procesných práv (12 %) a porušovanie základných práv (11 %)(20); keďže podľa výročnej správy ombudsmanky za rok 2021 existencia „javu otáčavých dverí“ naďalej vyvoláva obavy;

J.  keďže vo veci 1499/2021/SF(21) ombudsmanka zistila, že zamietnutie Rady a Komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa legislatívnych rokovaní predstavuje nesprávny úradný postup;

K.  keďže preskúmanie „zrýchleného“ postupu ombudsmanky v roku 2021 pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom preukázalo výrazné skrátenie času spracovania sťažností predkladaných ombudsmanke o dve tretiny a zvýšenie počtu sťažností týkajúcich sa prístupu k dokumentom(22);

L.  keďže vo veci 1499/2021/SF(23) ombudsmanka zistila, že zamietnutie Rady poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa legislatívnych rokovaní predstavuje nesprávny úradný postup; keďže informovanie verejnosti o priebehu legislatívnych postupov je zákonnou požiadavkou; keďže včasný prístup k legislatívnym dokumentom má pre občanov zásadný význam pri uplatňovaní ich práva zúčastňovať sa na demokratickom živote EÚ, ktoré vychádza zo zmlúv;

M.  keďže reakcia Únie na krízu spôsobenú ochorením COVID‑19 ukázala jej schopnosť konať, ale zároveň poukázala na potrebu zvýšenej transparentnosti v Únii vrátane potreby prijať lepšiu politiku boja proti dezinformáciám s cieľom získať lepšie a presnejšie informácie pre občanov EÚ; keďže „ad hoc pracovná skupina“ Rady pre COVID-19 preukazy vykonávala svoju prácu bez dostatočnej transparentnosti;

N.  keďže Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1049/2001, v decembri 2011; keďže rokovania o tomto nariadení sú od roku 2012 pozastavené; keďže EÚ prevzala od nadobudnutia účinnosti nariadenia viaceré nové povinnosti; keďže zvýšená zodpovednosť si vyžaduje zvýšenú transparentnosť, demokratickú kontrolu a vyvodenie zodpovednosti s cieľom zachovať v očiach občanov dôveryhodnosť, legitimitu a dôveru v EÚ;

O.  keďže v rozsudku De Capitani/Rada Súdny dvor objasnil, že účelom nariadenia (ES) č. 1049/2001 je poskytnúť verejnosti čo najširšie právo na prístup, takže všetky výnimky, ktoré sa od tejto zásady odchyľujú, sa musia dôsledne vykladať a uplatňovať; keďže ďalej objasnil, že v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa okrem iného stanovuje výnimka z prístupu k legislatívnym dokumentom, ak by ich zverejnenie vážne narušilo rozhodovací proces danej inštitúcie; keďže pri zamietnutí prístupu k dokumentom s odvolaním sa na túto výnimku musí Rada preukázať, že sprístupnenie daných dokumentov by konkrétne a skutočne narušilo jej rozhodovací proces a že riziko takéhoto narušenia je primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické;

P.  keďže po rozhodnutí vo veci T-131/18 v prospech agentúry Frontex Súdny dvor nariadil dvom jednotlivcom zaplatiť agentúre Frontex 23 700 EUR na náhradu trov konania, pričom túto sumu neskôr znížil na 10 520 EUR; keďže ombudsmanka vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2022 v spojených veciach 1261/2020 a 1361/2020(24) zistila v nedávnych postupoch agentúry Frontex týkajúcich sa prístupu k dokumentom nesprávny úradný postup, konkrétne jej zamietnutie komunikovať prostredníctvom e-mailu s jednotlivcami, ktorí žiadali o prístup k dokumentom; keďže tieto praktiky vytvárania technických prekážok v prístupe k dokumentom a úsilie vymáhať od sťažovateľov náhradu trov konania v neprimeranej výške odrádzajú členov spoločnosti, ktorí sa snažia získať prístup k dokumentom agentúry Frontex, a môžu v konečnom dôsledku prispieť k väčšej nejasnosti, väčšiemu nedostatku transparentnosti, a dokonca k úplnej nedostupnosti dokumentov o činnosti agentúry Frontex; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. októbra 2021(25) a v správe pracovnej skupiny pre kontrolu agentúry Frontex vyzval agentúru Frontex, aby v súdnych konaniach týkajúcich sa žiadostí o prístup k informáciám nevymáhala od žiadateľov (príliš vysoké) náklady na externých právnikov;

Najnovší vývoj

1.  trvá na tom, že inštitúcie EÚ sú povinné vykonávať článok 15 ods. 3 ZFEÚ v súlade s demokratickými zásadami, najmä so zásadami stanovenými v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 42 charty; pripomína, že v článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie, čím sa zdôrazňuje, že rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom; zdôrazňuje, že transparentnosť a čo najširší prístup verejnosti k dokumentom sú nevyhnutné na zabezpečenie zodpovednosti a demokratickej kontroly inštitúcií EÚ a že dôvera občanov v EÚ priamo závisí od transparentnosti;

2.   berie na vedomie skutočnosť, že najvyšší počet prvých žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom bol doručený Komisii (7 445 v roku 2019, 8 001 v roku 2020, 8 420 v roku 2021), potom Rade (2 567 v roku 2019, 2 321 v roku 2020, 2 083 v roku 2021) a Európskemu parlamentu (645 v roku 2019, 442 v roku 2020, 499 v roku 2021); uznáva, že miera odpovedí inštitúcií je celkovo pozitívna (v roku 2019 bola miera odpovedí v prípade Komisie 78 %, 74,7 % v prípade Rady a 93 % v prípade Európskeho parlamentu; v roku 2020 to bolo 81 % v prípade Komisie, 84,1 % v prípade Rady a 93 % v prípade Európskeho parlamentu; a v roku 2021 to bolo 73,7 % v prípade Komisie, 83,3 % v prípade Rady a 95 % v prípade Európskeho parlamentu); zdôrazňuje však, že pravidelné oneskorenia a neodôvodnené zamietnutie sprístupniť dokumenty, aj keď len čiastočne, poškodzuje právo občanov na kontrolu inštitúcií EÚ; naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby poskytli štatistické údaje o oneskoreniach pri reagovaní na žiadosti o prístup; zdôrazňuje, že v prípade Komisie sa preskúmanie pôvodných rozhodnutí oneskoruje v 85 % prípadoch(26);

3.  vyjadruje poľutovanie nad častým uplatňovaním výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 na zamietnutie úplného prístupu k dokumentom; opätovne pripomína, že inštitúcia, orgán alebo agentúra, ktorá sa odvoláva na jednu z výnimiek z prístupu k dokumentom podľa tohto článku, musí objektívne a individuálne posúdiť a preukázať, že ohrozenie chráneného záujmu je opodstatnené, predvídateľné a nielen čisto hypotetické, a riadne zdôvodniť, ako by prístup k dokumentu konkrétne a skutočne poškodil chránený záujem(27); vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby tieto posúdenia začlenili do svojich postupov pri sprístupňovaní dokumentov; zdôrazňuje, že ešte vždy existuje možnosť zverejňovať iba niektoré časti dokumentu, ak treba chrániť iné časti, pričom berie do úvahy prevažujúci verejný záujem na zverejnení vrátane potreby zabezpečiť dobrú správu vecí verejných, efektívnosť a zodpovednosť voči občanom, ako aj užšie zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu; zdôrazňuje judikatúru Súdneho dvora(28), v ktorej sa uznáva právo verejnosti na prístup k dokumentom pracovných skupín Rady konajúcich v rámci legislatívneho procesu; upozorňuje však, že o prístup je stále potrebné aktívne žiadať(29); so znepokojením konštatuje, že medzi bežnými problémami, s ktorými sa ľudia stretávajú pri žiadosti o prístup k dokumentom, je zamietnutie prístupu inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami na základe nepodstatných argumentov a nejednotného postupovania pri vybavovaní podobných žiadostí o prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali najlepšie postupy, ktoré by umožnili jednotné uplatňovanie a výklad ustanovení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a príslušnej judikatúry Súdneho dvora; ďalej vyzýva agentúry EÚ, aby vo svojej politike prístupu k dokumentom uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001(30);

4.  pripomína, že podľa európskej ombudsmanky by sa obmedzenia prístupu k dokumentom, najmä k legislatívnym dokumentom, mali uplatňovať výnimočne a obmedzovať na to, čo je absolútne nevyhnutné; ďalej pripomína, že každé zamietnutie prístupu verejnosti k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne prostriedky nápravy; domnieva sa, že aktívnejší prístup by pomohol zabezpečiť účinnú transparentnosť a predchádzať nákladným a zaťažujúcim právnym sporom medzi občanmi a inštitúciami;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup k poradenstvu, ktoré poskytujú právne služby inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, je príliš obmedzený; zdôrazňuje, že chrániť záujem inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr pri žiadosti o právne poradenstvo a pri prijímaní úprimného, objektívneho a komplexného poradenstva obmedzením prístupu verejnosti možno len vtedy, ak je riziko ohrozenia rozhodovacieho procesu primerane predvídateľné a nielen čisto hypotetické a ak sa právne poradenstvo týka mimoriadne citlivých otázok; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora(31), v ktorom sa uvádza, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 v zásade ukladá povinnosť sprístupniť stanoviská právneho servisu Rady týkajúce sa každého legislatívneho procesu; konštatuje, že podľa Súdneho dvora je jediným možným dôvodom zamietnutia vzhľadom na ochranu právneho poradenstva poskytnutého v rámci legislatívneho procesu mimoriadne citlivá povaha obsahu stanoviska alebo jeho mimoriadne široký rozsah, ktorý presahuje rámec legislatívneho procesu; opakuje stanovisko Súdneho dvora, že v takýchto prípadoch je dotknutá inštitúcia povinná poskytnúť podrobné odôvodnenie takéhoto zamietnutia;

6.  s veľkým znepokojením konštatuje, že Komisia odmietla v roku 2021 uznať v nadväznosti na žiadosť o prístup verejnosti k textovým správam, ktoré si posielali predsedníčka Komisie a výkonný riaditeľ farmaceutickej spoločnosti o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19, že sa na takéto textové správy vzťahuje vymedzenie pojmu „dokument“ podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001; konštatuje, že aj keby Komisia musela tieto textové správy zaznamenávať a vyhľadať, mohla by sa rozhodnúť, že verejnosti k nim neposkytne úplný prístup, pokiaľ sa ne uplatňujú výnimky uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001, ako sú napríklad obchodné záujmy; pripomína, že zaznamenanie dokumentu je dôsledkom, a nie podmienkou existencie dokumentu; berie na vedomie zistenie ombudsmanky, že Komisia sa v tejto veci dopustila nesprávneho úradného postupu(32); vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia nepostupovala v súlade s odporúčaním ombudsmanky, ktoré vydala na základe svojho vyšetrovania, a to aby Komisia opätovne vyhľadala príslušné textové správy; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala úplné vyhľadanie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim odstupom medzi občanmi a inštitúciami EÚ, ktorý táto situácia spôsobila;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že interná politika Komisie v skutočnosti spočíva v nezaznamenávaní textových správ s odôvodnením, že sú svojou povahou „dokumentmi s krátkou životnosťou“ a „nie sú určené na to, aby obsahovali dôležité informácie týkajúce sa politík, činností a rozhodnutí Komisie“; poukazuje však na to, že v praxi sa textové správy na tento účel využívajú; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zosúladila svoje interné usmernenia o zaznamenávaní dokumentov s nariadením (ES) č. 1049/2001 a aby zaznamenávala textové správy týkajúce sa jej politík, činností a rozhodnutí; so záujmom berie na vedomie skutočnosť, že vo viacerých členských štátoch sa stalo bežnou praxou, že verejné orgány archivujú textové správy týkajúce sa ich politík, činností a rozhodnutí, a to v súlade so zákonmi o prístupe k dokumentom;

8.  konštatuje, že Komisia vymazáva dokumenty vrátane zápisníc z neverejných zasadnutí, správ a interných dokumentov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že táto prax viedla k zániku dôležitej korešpondencie, ktorá sa týka politických rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila štandardné systematické zaznamenávanie a archiváciu nesúkromnej korešpondencie súvisiacej s kľúčovými politickými rozhodnutiami;

9.  vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré má Európsky parlament pri získavaní prístupu k úplným a podrobným informáciám o vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ od Komisie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom iniciatívne zverejňovaných prehľadov aktuálnych informácií o najnovších postupoch vo všetkých konkrétnych prípadoch nesplnenia povinnosti, najmä tých, v ktorých sa otázka nesplnenia povinnosti rieši už dlhodobejšie, ako aj nad nedostatkom informácií o projekte EU Pilot, neformálnom dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi o uplatňovaní právnych predpisov EÚ pred prípadným nesplnením povinnosti; domnieva sa, že to bráni parlamentnej a verejnej kontrole; žiada inštitúcie EÚ, aby dodržiavali zásadu lojálnej spolupráce a iniciatívne zverejňovali tieto informácie;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia iniciatívne nezverejňuje štatistiky o účinnosti politík EÚ, najmä tých, ktoré sa týkajú spravodlivosti a vnútorných vecí, čo do značnej miery bráni verejnej kontrole politík, ktoré majú významný vplyv na základné práva; vyzýva Komisiu, aby iniciatívne zverejňovala takéto štatistiky s cieľom preukázať, že politiky sú v súvislosti s dosiahnutím ich cieľov nevyhnutné a primerané;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ často zaraďujú úradné dokumenty do kategórie príliš vysokého stupňa utajenia; opätovne pripomína svoje stanovisko z predchádzajúcich správ o prístupe k dokumentom, že je potrebné stanoviť jasné a jednotné pravidlá utajovania a odtajňovania dokumentov a zriadiť nezávislý orgán EÚ, ktorý by dohliadal na dodržiavanie týchto pravidiel; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dôsledných následných opatrení zo strany Komisie a Rady;

12.  zdôrazňuje, že medzinárodné dohody majú právnu záväznosť a vplyv na právne predpisy EÚ, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby rokovania boli pre Európsky parlament transparentné počas celého procesu vrátane zabezpečenia prístupu poslancov Európskeho parlamentu k príslušným dokumentom; pripomína, že podľa článku 218 ZFEÚ musí byť Európsky parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania“;

13.  berie na vedomie skutočnosť, že Rada v roku 2021 z celkového počtu 3 586 dokumentov pridaných do registra označila 1 327 legislatívnych dokumentov ako „LIMITE“ a že 839 z nich bolo následne na požiadanie zverejnených(33); zdôrazňuje, že nadmerné používanie označenia „LIMITE“ výrazne sťažuje a zdržuje prístup občanov k dokumentom; vyzýva Radu, aby zrevidovala svoje usmernenia k označovaniu dokumentov ako „LIMITE“ (neverejné) s cieľom zabezpečiť ich automatické iniciatívne zverejňovanie a používala označenie „LIMITE“ len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch a pravidelne toto obmedzenie prehodnocovala; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada uvádza informácie, ktoré sú k dispozícii o legislatívnych dokumentoch, v registri, ktorý je neúplný a nie je ľahko použiteľný;

14.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami v prístupe k dokumentom niektorých agentúr EÚ, ktoré bránia občanom a poslancom Európskeho parlamentu v účinnej kontrole týchto agentúr; domnieva sa, že informovanie o stretnutiach a interakcii medzi agentúrami EÚ a tretími stranami je nevyhnutné na zabezpečenie väčšej transparentnosti;

15.  berie na vedomie zriadenie registra dokumentov agentúrou Frontex na osobitnom webovom sídle, ako aj skutočnosť, že v prvom roku od jeho spustenia v marci 2022 agentúra Frontex do tohto registra vložila takmer 2 000 dokumentov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že register obsahuje málo dokumentov týkajúcich sa vykonávania spoločných operácií, čo je hlavná činnosť agentúry; zdôrazňuje, že prístup verejnosti k dokumentom agentúry Frontex je nevyhnutný pre pochopenie jej činnosti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2020 bol poskytnutý úplný prístup k dokumentom na základe menej ako 5 % žiadostí o prístup verejnosti, čo bráni účinnej verejnej kontrole; podporuje odporúčanie ombudsmanky v nadväznosti na jej vyšetrovanie z vlastného podnetu 4/2021/MHZ, aby agentúra zaujala iniciatívnejší prístup k transparentnosti, a to v záujme väčšej zodpovednosti za jej operácie;

16.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad dlhým oneskorením pri poskytovaní prístupu poslancom Európskeho parlamentu k správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) o pochybeniach viacerých zamestnancov agentúry Frontex vrátane jej vrcholového manažmentu v súvislosti s jej operačnými činnosťami; je znepokojený skutočnosťou, že riadiaca rada agentúry Frontex ani úrad OLAF nedokázali stanoviť na základe žiadostí poslancov Európskeho parlamentu a ombudsmanky, kto nesie zodpovednosť za túto správu a rozhodovacie procesy týkajúce sa jej zverejnenia; zdôrazňuje, že rozhodnutie nesprístupniť správu úradu OLAF bezodkladne všetkým poslancom Európskeho parlamentu by mohlo byť v rozpore s potrebou demokratickej kontroly nad agentúrou; žiada, aby boli zistenia v nadchádzajúcich správach úradu OLAF o agentúre Frontex sprístupnené verejnosti, a požaduje, aby poslanci Európskeho parlamentu mali k týmto dodatočným správam po ich dokončení okamžitý prístup, aby sa zabezpečila ich kontrola nad agentúrou;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že poslanci, bývalí poslanci a zamestnanci Európskeho parlamentu sa údajne podieľali na korupcii a praní špinavých peňazí a zúčastňovali na zločinnom spolčení výmenou za vplyv na rozhodnutia Európskeho parlamentu; pripomína význam transparentnosti a prístupu k dokumentom pri predchádzaní korupcii a v boji proti nej a pri zabezpečovaní vyvodenia zodpovednosti osôb vykonávajúcich verejné funkcie; konštatuje, že vysoká úroveň transparentnosti vrátane prístupu k dokumentom uľahčuje sledovanie činností súvisiacich s rozhodovacím procesom a môže pomôcť pri odhaľovaní trestnej činnosti; pripomína odporúčania uvedené vo svojich uzneseniach z 15. decembra 2022 a 16. februára 2023 a vyzýva na ich urýchlené a úplné vykonanie;

18.  víta skutočnosť, že osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente (INGE 2) bol poverený identifikáciou potenciálnych nedostatkov v pravidlách Európskeho parlamentu a vypracovaním návrhov reforiem zameraných na zvýšenie dôvery verejnosti v Európsky parlament a zároveň na ochranu práva poslancov Európskeho parlamentu slobodne vykonávať svoj mandát; žiada, aby sa urýchlene vykonali záverečné odporúčania výboru INGE 2; opätovne pripomína svoju výzvu na zavedenie povinnej požiadavky, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu, akreditovaní asistenti poslancov a zamestnanci zverejňovali všetky plánované stretnutia s osobami mimo Európskeho parlamentu, ak sa tieto stretnutia týkajú správy, iniciatívnej správy alebo uznesenia Európskeho parlamentu;

19.  žiada o väčšiu transparentnosť národných žiadostí o financovanie EÚ, komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a vykonávania financovania EÚ;

20.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že stále chýba kompletný a verejný prehľad finančných prostriedkov EÚ poskytnutých krajinám mimo EÚ na uľahčenie spolupráce v otázkach migrácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, a to aj zavedením jasného prehľadu všetkých nástrojov v rámci rozpočtu EÚ, ktoré sa používajú na financovanie spolupráce s krajinami mimo EÚ v oblasti riadenia migrácie, vrátane informácií o výške, účele a zdroji financovania, ako aj podrobných informácií o akýchkoľvek ďalších potenciálnych podporných opatreniach agentúr EÚ, ako je agentúra Frontex, s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a verejnosť mohli vykonávať kontrolu nad plnením rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zaviedla presnú metodiku sledovania 10 % výdavkov vyčlenených na migráciu a nútené vysídľovanie s cieľom účinne zabezpečiť riadnu transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s týmito výdavkami, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2021/947(34);

21.  chváli Súdny dvor za to, že na svojom webovom sídle naživo vysiela vyhlasovanie svojich rozsudkov a čítanie stanovísk generálnych advokátov, čím umožňuje občanom sledovať pojednávania za rovnakých podmienok, ako keby boli fyzicky prítomní; vyzýva Súdny dvor, aby naživo vysielal aj všetky pojednávania;

22.  zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti rozhodnutí prijatých v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou formálnych výziev a postupov v prípade nesplnenia povinnosti vedených proti členským štátom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad s článkom 218 ZFEÚ a sprístupnila verejnosti príslušné dokumenty, ako napríklad dokumenty zaslané členským štátom v súvislosti s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti;

Aktuálna situácia v oblasti právnych predpisov

23.  pripomína, že v dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o EÚ a ZFEÚ sa právo na prístup k dokumentom týka všetkých inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ(35); konštatuje, že vzhľadom na povinnosť zvýšenej transparentnosti stanovenú v zmluvách by žiadna revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 nemala znížiť súčasnú úroveň transparentnosti; zdôrazňuje, že príslušná judikatúra zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní aktuálnosti nariadenia vzhľadom na najnovší vývoj(36); zdôrazňuje potrebu kodifikovať príslušnú judikatúru, ďalej zvyšovať transparentnosť a zabezpečiť zodpovednosť v rámci EÚ;

24.  pripomína, že o tom, či ide o dokument konkrétnej inštitúcie, nerozhoduje nosič dokumentu ani skutočnosť, že bol zaznamenaný, ale skôr to, či sa jeho obsah týka záležitosti súvisiacej s politikami, činnosťami a rozhodnutiami, ktoré patria do oblasti pôsobnosti tejto inštitúcie;

Odporúčania

25.  víta zámer Komisie zvýšiť transparentnosť v rámci EÚ na základe tzv. štandardnej transparentnosti; žiada Komisiu, aby nebrala do úvahy žiadny návrh na revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý by znížil normy transparentnosti a prístup k dokumentom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania sú už dlho pozastavené, a dôrazne vyzýva Radu a Komisiu, aby obnovili rokovania s ostatnými inštitúciami na základe návrhov Komisie z rokov 2008 a 2011; konštatuje, že akákoľvek reforma sa bude musieť zaoberať kľúčovými otázkami, ako je rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001 na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, rozsah dôvodov zamietnutia udelenia prístupu k dokumentom, vymedzenie pojmu „dokument“, test verejného záujmu, transparentnosť v legislatívnom procese, nesúhlas s blokovými výnimkami, a tiež integrovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva a zohľadniť nový technologický vývoj; vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali konštruktívne na konečnom cieli, ktorým je zabezpečiť, aby občania EÚ mohli v plnej miere uplatňovať svoje právo na prístup k dokumentom a plniť tak svoju úlohu kontroly nad inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament opakovane odmietol poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom, a to aj po tom, čo ombudsmanka tento postup označila za nesprávny úradný postup, a žiada, aby išiel príkladom; vyzýva na väčšiu transparentnosť, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k dokumentom, aby sa umožnila verejná kontrola;

27.  vzhľadom na nedávne škandály zdôrazňuje riziká spojené so schôdzami za zatvorenými dverami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia, Rada a inštitúcie EÚ príliš často trvajú na schôdzach za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia; domnieva sa, že žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami by sa mali náležite posudzovať; požaduje zavedenie jasných kritérií a pravidiel upravujúcich žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v inštitúciách EÚ;

28.  vyzýva Komisiu, aby bola transparentnejšia, pokiaľ ide o zmluvy s tretími stranami; vyzýva Komisiu, aby v porovnaní so svojou súčasnou praxou iniciatívnejšie zverejňovala čo najviac informácií o postupoch verejného obstarávania;

29.  víta praktické odporúčania ombudsmanky týkajúce sa spôsobu, ako zaznamenávať textové a rýchle správy, ktoré zamestnanci posielajú alebo prijímajú v rámci svojej pracovnej činnosti(37); uznáva, že textové a rýchle správy súvisiace s prácou sú „dokumentmi“ v zmysle nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom, a vyzýva ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby túto skutočnosť uznali, aby sa náležite riadili odporúčaniami ombudsmanky a aby takéto prijaté následné opatrenia sprístupnili verejnosti; vyzýva ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali širší výklad pojmu „dokument“, ktorý má mimoriadny význam v informačnej spoločnosti a v kontexte nových foriem komunikácie, ktoré sa používajú na diskusiu o záležitostiach týkajúcich sa politík, činností a rozhodnutí;

30.  víta usmernenia ombudsmanky z roku 2021 pre administratívu EÚ o politikách a postupoch na uplatňovanie práva prístupu verejnosti k dokumentom s cieľom zlepšiť interné postupy, aby bol tento proces pre občanov jednoduchý a otvorený, vrátane poskytovania informácií verejnosti o tom, ako podať žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom, ako aj o postupe, ktorý inštitúcie dodržiavajú pri vybavovaní žiadostí, a o opravných prostriedkoch(38); vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby tieto usmernenia používali ako základ pre svoje postupy umožňujúce prístup k dokumentom;

31.  nabáda inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby na svojich príslušných webových sídlach uverejnili rady o tom, aké informácie by mala obsahovať žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001, aby sa zjednodušilo vybavovanie žiadostí;

32.  zdôrazňuje, že transparentnosť a úplný prístup k dokumentom, ktoré uchovávajú inštitúcie, musia byť pravidlom a že výnimky z tohto pravidla sa musia presne vysvetliť, pričom sa musí zohľadniť prevažujúci verejný záujem na zverejnení; vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby iniciatívne zverejňovali dokumenty na svojich webových sídlach a uľahčili občanom vyhľadávanie týchto dokumentov s cieľom umožniť verejnú kontrolu; zdôrazňuje, že nedostatok znalostí o tom, či dokumenty skutočne existujú, môže občanom brániť v uplatňovaní ich práva požiadať o prístup; zdôrazňuje, že zabezpečenie toho, aby občania mohli pochopiť a podrobne sledovať legislatívy proces a zúčastňovať sa na ňom, je právnou požiadavkou vyplývajúcou zo zmlúv a charty a základnou požiadavkou demokratickej kontroly a demokracie vo všeobecnosti; zdôrazňuje, že podľa Súdneho dvora(39) musia mať občania zároveň možnosť podrobne sledovať rozhodovacie procesy prípravných orgánov zapojených do legislatívnych postupov a musia mať prístup ku všetkým relevantným informáciám; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zaviedli politiku štandardnej transparentnosti a iniciatívne zverejňovali dokumenty spojené s legislatívnymi spismi vrátane dokumentov, ktoré sú súčasťou legislatívnych postupov alebo s nimi súvisia, v primeranom časovom rámci a používateľsky ústretovým a prístupným spôsobom, a aby zároveň zverejňovali sťažnosti v reakcii na zamietnutie prístupu; domnieva sa, že dokumenty trialógu, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, sa týkajú legislatívnych postupov, a preto sa k nim musí pristupovať ako k legislatívnym dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v plnej miere dodržiavali rozsudok Súdneho dvora vo veci T‑540/15(40) o prístupe k dokumentom trialógu; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, najmä Radu, aby zlepšili svoje pravidlá a postupy týkajúce sa legislatívnej transparentnosti vrátane prístupnosti a klasifikácie legislatívnych dokumentov; opätovne vyzýva agentúru Frontex, aby okamžite prestala uplatňovať svoj bežný postup, keď od žiadateľov v súdnych prípadoch súvisiacich so žiadosťami o prístup k informáciám požaduje, aby hradili náklady na externých právnikov(41);

33.  víta nové opatrenia v oblasti transparentnosti, ktoré Rada prijala v roku 2020 v súlade s návrhmi, ktoré ombudsmanka predložila vo svojich vyšetrovaniach týkajúcich sa legislatívnej transparentnosti v Rade a transparentnosti trialógov(42), s cieľom rozšíriť iniciatívne zverejňovanie legislatívnych dokumentov vrátane správ o pokroku v rokovaniach o návrhoch zákonov a mandátov Rady na rokovania s Európskym parlamentom a zabezpečiť obmedzené uplatňovanie označenia “LIMITE“ pri takýchto dokumentoch vrátane obmedzenia počtu dokumentov s týmto označením, ako aj dĺžky platnosti tohto označenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi jednotlivými predsedníctvami stále existujú rozdiely, pokiaľ ide o prax iniciatívneho zverejňovania dokumentov; trvá na tom, že systematické zverejňovanie mandátu na začatie trojstranných rokovaní a záverečnej pozície Rady, ktorou sa schvaľuje výsledok rokovaní, je absolútnym minimom a že s cieľom odrážať transparentnosť Európskeho parlamentu pri legislatívnych rokovaniach by Rada mala systematicky zaznamenávať aj totožnosť členských štátov, keď vyjadrujú svoje pozície v Rade; vyzýva na vytvorenie stálych záväzných usmernení pre všetky predsedníctva na základe iniciatívy fínskeho predsedníctva;

34.  vyzýva Radu, aby iniciatívne zverejnila svoje kontakty s lobistami; vyzýva Radu, aby obnovila dialóg medzi členskými štátmi a generálnym sekretariátom o opatreniach na zlepšenie konzistentnosti, štandardizácie a prehľadnosti správy dokumentov v rámci Rady; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rada zverejňovala dokumenty včas;

35.  víta zámer Komisie vypracovať nové interné usmernenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom a vyzýva ostatné inštitúcie, aby túto iniciatívu sledovali; nabáda Komisiu na zabezpečenie toho, aby usmernenia zahŕňali politiku štandardnej transparentnosti a odrážali príslušnú judikatúru a odporúčania ombudsmanky z posledných rokov(43);

36.  vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zaujali iniciatívnejší prístup pri zverejňovaní dokumentov a štatistických údajov o tom, ako vybavujú žiadosti o prístup k dokumentom, pretože tieto informácie by boli nápomocné pri posudzovaní iniciatívneho prístupu danej inštitúcie k dokumentom;

37.  opätovne pripomína svoju naliehavú výzvu inštitúciám EÚ, aby urýchlili prácu na vytváraní špecializovanej a používateľsky ústretovej spoločnej databázy o aktuálnom stave legislatívnych spisov (spoločná legislatívna databáza), ako bolo dohodnuté v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(44), s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť; zdôrazňuje, že zverejnené dokumenty by mali byť zverejnené vo formáte, ktorý umožňuje ich vyhľadávanie a strojovú čitateľnosť;

38.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že všetky úradné dokumenty sa budú poskytovať systematicky v otvorenom, používateľsky ústretovom a strojovo čitateľnom formáte, ktorý je mimoriadne dôležitý v prípade číselných a finančných údajov, a zabezpečili rovnaký formát pre dokumenty zverejnené v minulosti; vyzýva na zmenu článku 122 ods. 3 rokovacieho poriadku s cieľom zabezpečiť, že údaje sa budú poskytovať v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zvážili zvýšenie počtu a rozšírenie kategórií dokumentov, ktoré priamo sprístupňujú vo svojich verejných registroch, a zlepšili vyhľadateľnosť a prístupnosť dokumentov na svojich webových stránkach; zastáva názor, že kategórie dokumentov, ktoré sa majú priamo sprístupniť prostredníctvom verejného registra Európskeho parlamentu, by mali zahŕňať prípravné legislatívne dokumenty bez ohľadu na to, či ich Európsky parlament vypracoval sám alebo spolu s inými inštitúciami, ako sú politické a technické dokumenty trialógu vrátane všetkých verzií spoločného viacstĺpcového dokumentu uvedeného v Kódexe správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu, s výhradou výnimiek stanovených v nariadení (ES) č. 1049/2001 a judikatúre Všeobecného súdu a Súdneho dvora;

39.  domnieva sa, že súčasný spôsob vyhľadávania záznamov o hlasovaní poslancov Európskeho parlamentu – prostredníctvom súborov PDF zahŕňajúcich stovky hlasovaní na webovom sídle Európskeho parlamentu – nie je z hľadiska používania jednoduchý a neprispieva k transparentnosti; vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu, aby vytvorilo používateľsky ústretový systém, v ktorom bude pri každom hlasovaní podľa mien viditeľný text, o ktorom sa hlasovalo, a výsledky hlasovania každej skupiny a každého poslanca Európskeho parlamentu; žiada, aby sa výsledky hlasovaní podľa mien, údaje o prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu a texty, o ktorých sa hlasovalo, sprístupnili v strojovo čitateľnom formáte;

40.  pripomína, že žiadosť o prístup k dokumentu sa musí spracovať bezodkladne(45); s veľkým znepokojením konštatuje, že ombudsmanka dostáva množstvo sťažností občanov na mimoriadne dlhé oneskorenia pri získavaní prístupu k požadovaným dokumentom; podporuje názor ombudsmanky, že oneskorený prístup sa prakticky rovná znemožneniu prístupu a že administratívne postupy by sa mali zjednodušiť, aby sa občanom zaručil včasný prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zabezpečili dodržiavanie lehôt, aby poskytli viac údajov o dodržiavaní lehôt a aby žiadateľom poskytli vysvetlenia s uvedením dôvodov nedodržania lehôt; ďalej vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na presadzovanie dodržiavania lehôt zo strany ostatných inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že iniciatívne zverejňovanie dokumentov v registri je najlepším riešením, ako znížiť počet žiadostí o prístup k dokumentom a zabrániť oneskoreniam;

41.  zdôrazňuje, že pandémia a zmena pracovných metód inštitúcií EÚ mali za následok pomalšie vybavovanie žiadostí o prístup k dokumentom; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby inštitúcie zaviedli mechanizmy, ktorými sa zabezpečí zachovanie najvyššej úrovne transparentnosti a prístupu k dokumentom aj v prípade krízy;

42.  so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti môžu občania napadnúť zamietnutie žiadosti o prístup k dokumentom alebo absenciu včasnej odpovede v prípade nedodržania lehôt len tak, že podajú sťažnosť ombudsmanke, ktorej odporúčania, žiaľ, nie sú právne záväzné, alebo že proti inštitúcii podajú žalobu na Súdny dvor, čo znamená mimoriadne zdĺhavý a nákladný proces s neistým výsledkom a predstavuje neprimeranú a odrádzajúcu záťaž pre občanov, ktorí chcú napadnúť rozhodnutie o zamietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť opravného prostriedku voči zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby aj napriek tomu zabezpečili úplné a rýchle dodržiavanie rozhodnutí a odporúčaní ombudsmanky; vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali rýchlejšie, prístupnejšie a jednoduchšie postupy vybavovania sťažností týkajúcich sa zamietnutia prístupu a opatrenia na zabezpečenie toho, aby občania mohli v prípade potreby napadnúť tieto rozhodnutia; v tejto súvislosti odporúča vymenovať vyšších úradníkov alebo nezávislých expertov, ktorí by boli spôsobilí bez zbytočného odkladu preskúmať odvolania týkajúce sa žiadostí o prístup k dokumentom; zdôrazňuje, že účtovanie veľmi vysokých právnych poplatkov občianskej spoločnosti má nepriaznivý vplyv na jej prístup k spravodlivosti v oblasti prístupu k dokumentom, čo je základné právo stanovené v článku 42 charty, a oslabuje jej právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 charty;

o
o   o

43.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 159. (3) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120. (4) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 149. (5) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (6) Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 54. (7) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 159. (8) Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 99. (9) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 58. (10) Ú. v. EÚ L 45, 14.2.2023, s. 13. (11) Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 109. (12) Prijaté texty, P9_TA(2023)0054. (13) Rozsudok z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, T-163/21, ECLI:EU:T:2023:15. (14) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. novembra 2019, Luisa Izuzquiza a Arne Semsrott/Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, T-31/18, ECLI:EU:T:2019:815. (15) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13. (16) Článok 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ, vykladá sa so zreteľom na trináste odôvodnenie jej preambuly, jej článok 1 ods. 2 a článok 9. (17) Článok 15 ZFEÚ. (18) Rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédske kráľovstvo a Maurizio Turco/Rada Európskej únie, C-39/05 P a C-52/05, ECLI:EU:C:2008:374; a rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 2013, Rada Európskej únie/Access Info Europe, C‑280/11P, ECLI:EU:C:2013:671. (19) Rozsudok De Capitani/Rada. (20) Európska ombudsmanka, Výročná správa za rok 2021, 18. mája 2022, s. 31. (21) Európska ombudsmanka, Rozhodnutie o zamietnutí Rady Európskej únie poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o návrhu aktu o digitálnych trhoch, 27. júna 2022. (22) Európska ombudsmanka, Výročná správa za rok 2021, 18. mája 2022. (23) Európska ombudsmanka, Rozhodnutie o zamietnutí Rady Európskej únie poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o návrhu aktu o digitálnych trhoch, 27. júna 2022. (24) Európska ombudsmanka, Rozhodnutie o otázkach týkajúcich sa spôsobu, akým Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) komunikuje s občanmi v súvislosti so svojím portálom pre prístup k dokumentom, 15. decembra 2022. (25) Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2021 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž za rozpočtový rok 2019 (Ú. v. EÚ L 47, 25.2.2022, s. 11). (26) Európska ombudsmanka, Ombudsmanka žiada Komisiu, aby urýchlene riešila systémové oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom, 28. marca 2023. (27) Rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2018, Emilio De Capitani/Európsky parlament, T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167; rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédske kráľovstvo a Maurizio Turco/Rada Európskej únie, C‑39/05 P a C‑52/05, ECLI:EU:C:2008:374. (28) Rozsudok De Capitani/Rada. (29) Rozsudok De Capitani/Rada. (30) Becker, M., The European Commission Deletes Mass Amounts of Emails and Doesn’t Archive Chat (Európska komisia maže obrovské množstvo e-mailov a nearchivuje chaty), Der Spiegel, 12. novembra 2021. (31) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. apríla 2021, Laurent Pech/Rada Európskej únie, T-252/19, ECLI:EU:T:2021:203. (32) Európska ombudsmanka, Rozhodnutie Európskej komisie o neudelení prístupu verejnosti k textovým správam medzi predsedníčkou Komisie a výkonným riaditeľom farmaceutickej spoločnosti o nákupe očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, 16. septembra 2021. (33) Návrh dvadsiatej výročnej správy Rady o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. (34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1). (35) Článok 15 ods. 3 ZFEÚ. (36) Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2017, Európska komisia/Patrick Breyer, T-213/15, ECLI:EU:C:2017:563; rozsudok Súdneho dvora z 1. septembra 2021, Andrea Homoki/Európska komisia, T-517/19, ECLI:EU:T:2021:529; a rozsudok Súdneho z 21. apríla 2021, Laurent Pech/Rada Európskej únie, T-252/19, ECLI:EU:T:2021:203. (37) Európska ombudsmanka, Closing note on the strategic initiative on how EU institutions, bodies, offices and agencies record text and instant messages sent/received by staff members in their professional capacity (Záverečná poznámka k strategickej iniciatíve týkajúcej sa spôsobu, ako inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ zaznamenávajú textové a rýchle správy odosielané/prijímané zamestnancami v rámci svojej pracovnej činnosti), 13. júla 2022. (38) Európska ombudsmanka, A short guide for the EU administration on policies and practices to give effect to the right of public access to documents (Stručná príručka EÚ o politikách a postupoch na uplatňovanie práva verejnosti na prístup k dokumentom), 27. októbra 2021. (39) Rozsudok De Capitani/Rada. (40) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. marca 2018, Emilio De Capitani/Európsky parlament, T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167. (41) Rozhodnutie Európskeho parlamentu (EÚ, Euratom) 2021/1613 z 28. apríla 2021 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž za rozpočtový rok 2019 (Ú. v. EÚ L 340, 24.9.2021, s. 324). (42) Európska ombudsmanka, Ombudsman welcomes steps to make EU law making more accessible to the public (Ombudsmanka víta kroky na sprístupnenie právnych predpisov EÚ verejnosti), 16. júla 2020. (43) Pozri napríklad rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 2142/2018/EWM o zamietnutí Európskej komisie udeliť prístup k stanoviskám členských štátov k usmerňovaciemu dokumentu o hodnotení rizika pesticídov pre včely; rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. septembra 2022, Pollinis France/Európska komisia, T‑371/20 a T‑554/20, ECLI:EU:T:2022:556; a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. marca 2018, Emilio De Capitani/Európsky parlament, T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167. (44) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1). (45) Nariadenie (ES) č. 1049/2001, článok 7.