Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o Guatemale: situácia po voľbách, právny štát a nezávislosť súdnictva (2023/2831(RSP))

P9_TA(2023)0322 RC-B9-0367/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Najvyšší volebný súd Guatemaly oznámil 28. augusta 2023 oficiálne výsledky pokojných, dobre zorganizovaných volieb a za ich jasných víťazov vyhlásil Bernarda Arévala a Karin Herrerovú z politickej strany Movimiento Semilla ako novozvoleného prezidenta a viceprezidentku Guatemaly;

B.  keďže prezident Giammattei výsledky uznal a verejne vyzval, aby 14. januára 2024 došlo k riadnemu prechodu a odovzdaniu moci;

C.  keďže od 12. júla 2023 je politická strana Movimiento Semilla podrobená selektívnemu a svojvoľnému právnemu a procesnému konaniu generálneho prokurátora, ktorý podľa volebnej pozorovateľskej misie EÚ „ohrozil právo a príležitosť zúčastniť sa na skutočných voľbách a rešpektovať vôľu voličov“; keďže 28. augusta 2023 bola politická strana Movimiento Semilla opäť dočasne vyradená z občianskeho registra najvyššieho volebného súdu, pričom najvyšší volebný súd 3. septembra dočasne zrušil platnosť tohto rozhodnutia do 31. októbra 2023;

D.  keďže niektorí predstavitelia súdnej moci a úradu generálneho prokurátora (Ministerio Público) zasahovali do volebného procesu; keďže niekoľko prokurátorov úradu generálneho prokurátora (Ministerio Público) vrátane generálnej prokurátorky Maríe Consuelovej Porrasovej, vedúceho úradu špeciálnej prokuratúry proti beztrestnosti Josého Rafaela Curruchicheho a sudcu Fredyho Orellanu je na americkom Engelovom zozname;

1.  blahoželá Bernardovi Arévalovi a Karin Herrerovej k ich zvoleniu; vyzýva všetky štátne inštitúcie a časti spoločnosti, aby podporili riadny prechod a odovzdanie moci, ako o to požiadal prezident Giammattei;

2.  dôrazne odsudzuje nedávne razie, ktoré vykonal úrad špeciálnej prokuratúry proti beztrestnosti v kanceláriách najvyššieho volebného súdu, ako aj otvorenie volebných schránok s hlasmi odovzdanými vo všeobecných voľbách v júni minulého roka a zabavenie počítačových materiálov súvisiacich s prenosom predbežných výsledkov volieb, čím bola porušená integrita volebného procesu a reťazec kontroly; odsudzuje, že k týmto udalostiam došlo proti vôli najvyššieho volebného súdu, ktorý je v priebehu volebného procesu najvyšším zodpovedným orgánom; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s možným narušením ústavného poriadku v Guatemale;

3.  vyjadruje poľutovanie nad neustálymi pokusmi o pozastavenie činnosti politickej strany Movimiento Semilla; odsudzuje všetky kroky s cieľom zvrátiť výsledok volieb, ktoré vyvíja najmä úrad verejného prokurátora (Ministerio Público), ako aj pretrvávajúce úsilie o kriminalizáciu nezávislých predstaviteľov justície a využívanie súdnych inštitúcií a inštitúcií prokuratúry na oslabovanie právneho štátu a vyzýva na ukončenie takýchto krokov;

4.  vyzýva všetky politické strany, vládne orgány a inštitúcie Guatemaly, aby rešpektovali integritu a výsledok volebného procesu, ktorý jednoznačne vyplynul z hlasovania občanov Guatemaly, a aby zaručili občianske a politické práva občanov, vrátane ochrany volených činiteľov, v súlade s medzinárodnými a regionálnymi normami a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

5.  vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním prokurátorov, sudcov, nezávislých novinárov, obhajcov ľudských práv a bývalých úradníkov Medzinárodnej komisie proti beztrestnosti v Guatemale; naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Virginie Laparrovej, jej právničky Claudie Gonzálezovej a všetkých svojvoľne zadržiavaných osôb;

6.  pripomína, že dodržiavanie nezávislosti súdnictva, politický pluralizmus a sloboda prejavu sú základnými právami a zásadnými piliermi demokracie a právneho štátu;

7.  vyzýva volebnú pozorovateľskú misiu EÚ, ESVČ, členské štáty a delegáciu EÚ, aby situáciu v Guatemale naďalej sledovali, až kým nebudú existovať jasné a seriózne záruky, že sa bude rešpektovať vôľa ľudu vyjadrená počas volieb; nabáda orgány, aby vykonali pripravované odporúčania volebnej pozorovateľskej misie;

8.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP, Organizácii amerických štátov, OSN, orgánom Guatemaly a Stredoamerickému parlamentu (PARLACEN).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o prípade Dr. Gubada Ibadoghlua väzneného v Azerbajdžane (2023/2832(RSP))

P9_TA(2023)0323 RC-B9-0369/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Azerbajdžane,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže renomovaný politický ekonóm a popredný predstaviteľ opozície Gubad Ibadoghlu bol 23. júla 2023 brutálne napadnutý a svojvoľne zadržaný a zostáva vo väzení na základe pochybných obvinení, má obmedzený kontakt so svojou rodinou a právnikom a údajne je vystavený neľudskému zaobchádzaniu;

B.  keďže je známy kritikou azerbajdžanskej vlády, najmä pokiaľ ide o korupciu, neefektívne riadenie verejných financií a nedostatočnú rozpočtovú transparentnosť; keďže je predsedom azerbajdžanského hnutia za demokraciu a prosperitu, ktorému sa neustále zamieta registrácia;

C.  keďže Gubad Ibadoghlu môže byť odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní až 12 rokov na základe vykonštruovaných obvinení;

D.  keďže údajne trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť; keďže 5. septembra 2023 Európsky súd pre ľudské práva prijal predbežné opatrenia, ktorými azerbajdžanskej vláde nariaďuje prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie ochrany jeho zdravia; keďže jeho žiadosti o domáce väzenie boli zamietnuté;

E.  keďže dôveryhodné nezávislé organizácie v súčasnosti uvádzajú až 200 politických väzňov v Azerbajdžane vrátane novinárov, aktivistov za občianske práva a opozičných politikov; keďže azerbajdžanskí aktivisti za ľudské práva, napríklad Mahammad Mirzali, sú v ohrození aj mimo štátnych hraníc;

1.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Gubada Ibadoghlua; trvá na tom, aby sa mu zabezpečil okamžitý prístup k primeranej lekárskej starostlivosti a liekom; zdôrazňuje, že obvinenia proti nemu sú vykonštruované, sú výsledkom jeho občianskeho aktivizmu a sú politicky motivované;

2.  vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby odsúdili závažné porušovanie ľudských práv a porušovanie demokracie v Azerbajdžane a aby upozorňovali na prípady, ako je prípad Gubada Ibadoghlua, na všetkých dvojstranných stretnutiach a počas rokovaní o budúcej dohode o partnerstve, ktorej podpísanie by malo byť podmienené prepustením všetkých politických väzňov;

3.  naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby prepustili všetkých politických väzňov, nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv, stiahli všetky politicky motivované obvinenia proti nim a zastavili extrateritoriálne represie;

4.  vyzýva na nezávislé vyšetrenie údajného zlého zaobchádzania s Gubadom Ibadoghluom a porušovania jeho práv na riadny proces; ďalej vyzýva azerbajdžanské orgány, aby jeho príbuzným zrušili zákaz opustiť krajinu;

5.  vyzýva delegáciu EÚ, aby podporila prípad Gubada Ibadoghlua tým, že bude sledovať jeho súdny proces, navštevovať ho vo väzbe a sledovať jeho zdravie;

6.  vyzýva Azerbajdžan, aby chránil ľudské práva svojich občanov a zabezpečil slobodné a bezpečné prostredie pre pokojné uplatňovanie práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania;

7.  žiada, aby sa sankcie EÚ v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv uvalili na azerbajdžanských úradníkov, ktorí sa dopustili závažného porušovania ľudských práv;

8.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanu.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o situácii v oblasti ľudských práv v Bangladéši, najmä o prípade organizácie Odhikar (2023/2833(RSP))

P9_TA(2023)0324 RC-B9-0378/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Bangladéši sa výrazne zhoršila, a to aj vzhľadom na mimosúdne popravy, nedobrovoľné zmiznutia, slobodu prejavu a práva pracovníkov;

B.  keďže popredná organizácia pre ľudské práva Odhikar už viac ako desať rokov čelí obťažovaniu a kriminalizácii, pričom tiež bola vyradená z registra MVO; keďže dvaja vedúci predstavitelia organizácie Odhikar Adilur Rahman Khan a ASM Nasiruddin Elan čelia vykonštruovaným obvineniam z trestných činov, pričom rozsudok bol vynesený 14. septembra 2023; keďže nedodržiavanie zásad riadneho procesu v tomto prípade viedlo k všeobecnému odsúdeniu;

C.  keďže orgány OSN a vysoký komisár pre ľudské práva odsúdili bangladéšsku vládu a súdnictvo za neustále zastrašovanie a obťažovanie obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, a to aj vtedy, keď tieto osoby spolupracujú s OSN;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Bangladéši; trvá na tom, aby bangladéšska vláda znovunastolila bezpečné a priaznivé prostredie pre MVO, obhajcov ľudských práv, aktivistov a náboženské menšiny a dodržiavala medzinárodné záväzky krajiny, najmä v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

2.  odsudzuje trest odňatia slobody, ktorý 14. septembra 2023 uložil kybernetický tribunál v Dhake tajomníkovi organizácie Odhikar Adilurovi Rahmanovi Khanovi a riaditeľovi ASM Nasiruddinovi Elanovi; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne zrušila tento rozsudok a obnovila registráciu organizácie Odhikar a zabezpečila, aby mali organizácie občianskej spoločnosti prístup k schváleným zahraničným grantom;

3.  nabáda bangladéšsku vládu, aby spolupracovala s OSN na vytvorení osobitného mechanizmu na vyšetrovanie údajných nedobrovoľných zmiznutí; trvá na tom, aby sa medzinárodní pozorovatelia mohli zúčastňovať na súdnych konaniach;

4.  pripomína, že z dôvodu vážneho porušovania medzinárodných dohovorov postup zvýšenej angažovanosti s Bangladéšom v rámci režimu Všetko okrem zbraní stále prebieha; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prípad organizácie Odhikar je poľutovaniahodným krokom späť, ktorý bude mať dôsledky, aj pokiaľ ide o to, či sa preferencie v rámci režimu Všetko okrem zbraní budú v prípade Bangladéša naďalej uplatňovať;

5.  vyjadruje zhrozenie nad násilnou vraždou odborára Shahidula Islama v júni 2023 a žiada, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

6.  naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby dodržiavala základné normy Medzinárodnej organizácie práce a vykonala svoj plán v oblasti práce v súlade so svojím záväzkom v rámci postupu zvýšenej angažovanosti;

7.  opätovne vyzýva bangladéšsku vládu, aby zrušila akt o digitálnej bezpečnosti, a nabáda ju, aby prijala právne predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré budú plne v súlade s medzinárodnými normami;

8.  vyjadruje znepokojenie nad hromadným zatýkaním predstaviteľov opozície a nadmerným používaním sily proti protestujúcim v Bangladéši; vyzýva bangladéšsku vládu, aby zaručila podmienky pre slobodné, spravodlivé a participatívne voľby v roku 2024; zdôrazňuje, že nerušené domáce a medzinárodné pozorovanie je kľúčovou medzinárodnou normou;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, delegáciu EÚ a veľvyslanectvá členských štátov v Bangladéši, aby na obavy týkajúce sa ľudských práv upozornili na najvyšších úrovniach a väčšmi podporovali miestnych obhajcov ľudských práv, odborárov a novinárov, ktorí sú terčom útokov, a to aj monitorovaním súdnych procesov;

10.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Bangladéša.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 14. septembra 2023 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (COM(2023)0160 – C9-0061/2023 – 2023/0079(COD))(1)

P9_TA(2023)0325 A9-0260/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]* Toto je opravená verzia prijatých textov, ktorej cieľom je zabezpečiť súlad všetkých jazykových verzií. Doplnilo sa vymedzenie pojmu, ktoré chýbalo v predchádzajúcej verzii z technických dôvodov, čo viedlo k prečíslovaniu vymedzení pojmov (oprava v článku 2).

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P9_TA(2023)0325 A9-0260/2023

k návrhu Komisie

P9_TA(2023)0325 A9-0260/2023

---------------------------------------------------------

P9_TA(2023)0325 A9-0260/2023

2023/0079(COD)

P9_TA(2023)0325 A9-0260/2023

Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín
a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, 2018/1724 a (EÚ)
2019/1020

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Pre hospodárstvo, digitálnu a zelenú transformáciu, bezpečnosť a obranu Únie a pre fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné mať zaistený prístup k surovinám. Určité neenergetické, nepoľnohospodárske suroviny sa považujú za kritické, pretože majú vysoký hospodársky význam a sú vystavené značnému riziku spojenému s dodávkami, čo často spôsobuje významná koncentrácia dodávok z malého počtu tretích krajín. Vzhľadom na kľúčovú úlohu mnohých takýchto kritických surovín pri realizácii zelenej a digitálnej transformácie v súlade s Európskou zelenou dohodou, ako aj na ich využívanie v obrannom a leteckom a kozmickom priemysle sa dopyt po nich v nadchádzajúcich desaťročiach exponenciálne zvýši, a preto je potrebné vykonať opatrenia na jeho zmiernenie a ochranu Únie pred rastúcou priepasťou medzi dopytom a ponukou na celosvetovej úrovni. Ďalšie suroviny používané v iných odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, zdravotníctvo alebo stavebníctvo, by mohli byť v budúcnosti vystavené vysokému riziku dodávok. Zároveň rastie riziko narušenia dodávok v súvislosti so stúpajúcim geopolitickým napätím a konkurenciou v oblasti zdrojov. Okrem toho zvýšený dopyt po kritických surovinách by pri nesprávnom hospodárení mohol viesť k negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom. Vzhľadom na tieto trendy je potrebné prijať opatrenia na zaistenie prístupu k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín prostredníctvom zmierňovania nárastu dopytu, podpory nahrádzania surovín a zvyšovania efektívnosti s cieľom znížiť kritickosť exponenciálneho rastu dopytu v Únii, a tak zabezpečiť hospodársku odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu Únie.

(1a)  Okrem rastúceho dopytu po primárnych a druhotných surovinách rastie dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v Únii už dosiahol kritickú úroveň, a to aj v odvetví surovín, ktoré si bude do roku 2030 vyžadovať ďalších 1,2 milióna kvalifikovaných pracovníkov len v odvetví elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie. Únia by preto mala podporovať členské štáty pri zabezpečovaní odbornej prípravy a zručností a zvážiť konkrétne opatrenia na úrovni Únie, ako je vytvorenie Európskej akadémie surovín, s cieľom zabezpečiť talenty pre odvetvia surovín a progresívnych materiálov a rekvalifikovať a zvyšovať úroveň zručností existujúcej pracovnej sily.

(1b)   Bezpečnostná situácia v Európe a na celom svete si vyžaduje naliehavú úvahu o tom, ako posilniť odolnosť dodávateľského reťazca, a to aj v sektore obrany.

(2)  Keďže hodnotové reťazce kritických surovín sú zložité a majú nadnárodný charakter, nekoordinované vnútroštátne opatrenia na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín majú vysoký potenciál narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu. Preto by sa v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu mal vytvoriť spoločný rámec Únie na kolektívne riešenie tejto ústrednej výzvy, pričom treba postupovať spravodlivým a primeraným spôsobom a v plnom súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci.

(3)  Po prvé, uvedený rámec by mal v záujme účinného zaistenia prístupu Únie k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín zahŕňať opatrenia na zníženie rastúcich rizík Únie spojených s dodávkami, a to posilnením kapacít Únie vo všetkých fázach hodnotového reťazca strategických surovín vrátane ťažby, spracovania a recyklácie tak, aby sa dosiahli referenčné hodnoty vymedzené pre každú strategickú surovinu. Pokiaľ ide o recykláciu, cieľom by malo byť zlepšenie recyklačnej kapacity každej strategickej suroviny, a to aj so zreteľom na technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť. Po druhé, keďže Únia sa bude naďalej spoliehať na dovoz, rámec by mal zahŕňať opatrenia na väčšiu diverzifikáciu únijných dodávok strategických surovín, najmä s cieľom znížiť priamu a nepriamu závislosť od nespoľahlivých partnerov a zároveň podporovať používanie alternatív a náhrad týchto kritických surovín, a tak znížiť alebo zmierniť dopyt po nich. Po tretie, treba prijať opatrenia na posilnenie schopnosti Únie identifikovať, monitorovať a zmierňovať existujúce a budúce riziká spojené s dodávkami a náležite rýchlo konať. Po štvrté, rámec by mal obsahovať opatrenia na zvýšenie optimalizovanej obehovosti a udržateľnosti kritických surovín spotrebúvaných v Únii a na podporu výskumu a vývoja alternatívnych inovačných materiálov a výrobných metód s cieľom nahradiť suroviny spotrebúvané v Únii. Napokon by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie rastúceho dopytu po kritických surovinách zvýšením efektívnosti a zavedením nahrádzania materiálov v celom hodnotovom reťazci.

(4)  Aby sa opatrenia stanovené v nariadení zameriavali na najdôležitejšie materiály, by sa mal vytvoriť zoznam strategických surovín a zoznam kritických surovín. Tieto zoznamy by takisto mali slúžiť na usmerňovanie a koordináciu úsilia členských štátov prispievať k plneniu cieľov tohto nariadenia. Zoznam strategických surovín by mal obsahovať suroviny, ktoré majú veľký strategický význam vzhľadom na ich využitie v strategických technológiách podporujúcich zelenú a digitálnu transformáciu alebo v obrannom a leteckom a kozmickom priemysle, ktoré charakterizuje potenciálne významný rozdiel medzi globálnymi dodávkami a predpokladaným dopytom a v prípade ktorých je pomerne zložité zvýšiť produkciu, napríklad z dôvodu výraznej časovej náročnosti nových projektov na zvýšenie dodávateľskej kapacity. Aby sa zohľadnili možné technologické a hospodárske zmeny a tiež riziká ad hoc, napríklad riziká vyplývajúce z geopolitických konfliktov alebo živelných pohrôm, zoznam strategických surovín by sa mal pravidelne preskúmavať a podľa potreby aktualizovať. Aby sa úsilie o zvýšenie kapacít Únie v celom hodnotovom reťazci, o posilnenie schopnosti Únie monitorovať a zmierňovať riziká spojené s dodávkami a o väčšiu diverzifikáciu dodávok zameralo na tie suroviny, v súvislosti s ktorými sú opatrenia najviac potrebné, by sa príslušné opatrenia mali uplatňovať len na zoznam strategických surovín.

(5)  Zoznam kritických surovín by mal obsahovať všetky strategické suroviny, ako aj všetky ostatné suroviny s veľkým významom pre celkové hospodárstvo Únie, v prípade ktorých existuje vysoké riziko narušenia dodávok. S cieľom zohľadniť možné technologické a hospodárske zmeny by Komisia mala pokračovať v súčasnej praxi a vykonávať pravidelné posúdenia na základe údajov o produkcii, obchode, aplikáciách, recyklácii a nahrádzaní širokej škály surovín s cieľom aktualizovať zoznamy kritických a strategických surovín tak, aby odrážali vývoj hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami týchto surovín. Zoznam kritických surovín by mal zahŕňať suroviny, ktoré dosahujú alebo prekračujú prahovú hodnotu hospodárskeho významu aj prahovú hodnotu rizika spojeného s dodávkami, pričom sa nestanovuje poradie príslušných surovín z hľadiska kritickosti. Toto posúdenie by malo vychádzať z priemeru vypočítaného z najnovších dostupných údajov za päťročné obdobie. Opatrenia stanovené v tomto nariadení týkajúce sa jednotného kontaktného miesta pre povoľovanie, plánovanie, prieskum, monitorovanie, obehovosť a udržateľnosť by sa mali vzťahovať na všetky kritické suroviny. Predpokladá sa, že celosvetový dopyt po kritických surovinách čoskoro prekročí ponuku, v dôsledku čoho bude pre Úniu nevyhnutné vytvorenie rovnakých podmienok pre inovatívne a udržateľné alternatívy. To si vyžaduje nielen investície do výskumu, ale aj vytvorenie trhových podmienok, ktoré umožnia obnoviteľným náhradám konkurovať tradičným fosílnym surovinám. Únia by preto mala prijať predbežné opatrenia na zmiernenie očakávaného nárastu spotreby kritických surovín v porovnaní s prognózami bez toho, aby ohrozila svoju priemyselnú základňu. Zoznam kritických surovín a súvisiace priority by sa mali zohľadniť vo všetkých európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch, ak sú tieto suroviny priamo alebo nepriamo ovplyvnené.

(6)  V záujme posilnenia kapacít Únie v celom hodnotovom reťazci strategických surovín by sa mali určiť referenčné hodnoty, ktoré by slúžili na usmerňovanie úsilia a sledovanie pokroku. Cieľom by malo byť zvýšenie kapacít v prípade každej strategickej suroviny v každej fáze hodnotového reťazca pri súčasnom zameraní na dosiahnutie referenčných hodnôt celkovej kapacity v oblasti ťažby, spracovania a recyklácie strategických surovín. Po prvé, Únia by mala zvýšiť využívanie vlastných geologických zdrojov strategických surovín a vybudovať kapacity, ktoré jej umožnia ťažbu materiálov potrebných na produkciu aspoň 10 % spotreby strategických surovín v Únii. Keďže ťažobná kapacita výrazne závisí od dostupnosti geologických zdrojov Únie, dosiahnutie tejto referenčnej hodnoty závisí od dostupnosti príslušných zdrojov. Po druhé, ak sa má vybudovať úplný hodnotový reťazec a zabrániť akýmkoľvek prekážkam v medzifázach, Únia by mala okrem toho zvýšiť svoju spracovateľskú kapacitu v celom hodnotovom reťazci a mala by byť schopná produkovať aspoň 40 % svojej ročnej spotreby strategických surovín. Okrem toho by sa časť nových spracovateľských kapacít Únie mohla rozvíjať na základe strategických partnerstiev v rámci hlavných únijných strategických projektov vzájomného prospechu v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách a na rozvíjajúcich sa trhoch. Po tretie sa očakáva, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude možné pokryť čoraz väčší podiel spotreby strategických surovín v Únii druhotnými surovinami, čím by sa zlepšila bezpečnosť aj udržateľnosť dodávok surovín v Únii. Recyklačná kapacita Únie by preto mala byť schopná produkovať aspoň + 10 % objemu recyklačnej kapacity na základe základného scenára na roky 2020 – 2022 pre každú strategickú surovinu na zber, triedenie a spracovanie aspoň 45 % každej strategickej suroviny obsiahnutej v odpade Únie, pričom sa zohľadní technická a ekonomická uskutočniteľnosť. Tieto referenčné hodnoty sa vzťahujú na časový horizont do roku 2030 v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(4) a s digitálnymi cieľmi v rámci digitálneho desaťročia(5), ktoré podporujú. Prostredníctvom kvalitných pracovných miest vrátane rozvoja zručností a prechodu zo zamestnania do zamestnania sa okrem toho budú riešiť riziká na sektorovom trhu práce a pomôže sa zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ. V rámci tohto posúdenia je potrebná flexibilita na zohľadnenie jedinečných špecifikácií príslušnej suroviny vrátane vlastností materiálov a výziev v celom hodnotovom reťazci. Posúdenie by sa malo zamerať aj na podporu existujúcich kapacít.

(7)  V prípade určitých surovín je Únia z hľadiska dodávok takmer úplne závislá od jedinej krajiny. Takáto závislosť spôsobuje vysoké riziko narušenia dodávok a v prípade Čínskej ľudovej republiky zvyšuje zraniteľnosť a bezpečnostné riziká Únie. Aby sa obmedzilo takéto potenciálne riziko a zvýšila hospodárska odolnosť Únie, malo by sa vyvinúť úsilie s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2030 závislosť Únie od jedinej tretej krajiny v prípade ktorejkoľvek strategickej suroviny nepresahovala 65 % jej dodávok, a to tak v nespracovanom stave, ako aj v akejkoľvek fáze spracovania, pričom však treba osobitne prihliadať na krajiny, s ktorými Únia uzatvorila strategické partnerstvo v oblasti surovín, ktoré poskytuje väčšie záruky, pokiaľ ide o riziká spojené s dodávkami.

(8)  Je potrebné zaviesť vhodné opatrenia na podporu strategických projektov zameraných na ťažbu, spracovanie alebo recykláciu strategických surovín v Únii, ktoré by spolu s úsilím členských štátov mali prispieť k zvýšeniu kapacít na dosiahnutie referenčných hodnôt. Pre posilnenie rôznych fáz hodnotového reťazca sú rovnako dôležité aj iné opatrenia, najmä pokiaľ ide o prieskum alebo obehovosť, a tým prispieť k dosiahnutiu referenčných hodnôt. S cieľom zabezpečiť včasné dosiahnutie referenčných hodnôt by Komisia mala s pomocou Európskej rady pre kritické suroviny (ďalej len „rada“) sledovať pokrok pri dosahovaní referenčných hodnôt a podávať o ňom správy. Ak by bol oznámený pokrok pri dosahovaní referenčných hodnôt vo všeobecnosti nedostatočný, Komisia by mala posúdiť uskutočniteľnosť a primeranosť dodatočných opatrení. Potreba ďalšieho úsilia Únie by v zásade nemala byť nutná v prípade, že by sa zistený nedostatočný pokrok týkal len jednej strategickej suroviny alebo malého súboru strategických surovín.

(9)  S cieľom vybudovať kapacity v Únii by Komisia mala s podporou rady určiť strategické projekty v Únii, v rámci ktorých sa plánuje začať s ťažbou, so spracovaním alebo s recykláciou strategických surovín alebo s vývojom a rozširovaním náhrad. Strategické projekty by mali byť hlavnými projektmi z hľadiska technologickej inovácie a udržateľnosti. Účinná podpora strategických projektov má potenciál zlepšiť prístup odberateľských sektorov k surovinám, ako aj vytvoriť hospodárske príležitosti v celom hodnotovom reťazci, a to aj pre malé a stredné podniky (MSP) a miestne komunity, a prispieť k vytváraniu pracovných miest. V záujme zaistenia rozvoja strategických projektov v celej Únii by preto takéto projekty mali využívať zjednodušené a predvídateľné povoľovacie konania a podporu pri získavaní prístupu k financovaniu, ktoré by v prípade, že sa preukážu ako úspešné, mohli byť vzorom pre postupy udeľovania povolení a prístup k financovaniu kritických alebo iných surovín. Aby sa zabezpečila cielená podpora a pridaná hodnota projektov, pred získaním takejto podpory by sa mali podrobiť posúdeniu na základe súboru kritérií. Strategické projekty v Únii by mali posilniť bezpečnosť dodávok strategických surovín v Únii, preukázať dostatočnú technickú uskutočniteľnosť a mali by sa realizovať environmentálne a sociálne udržateľným spôsobom. Takisto by z nich mali vyplývať cezhraničné prínosy nielen pre dotknutý členský štát. Keď Komisia usúdi, že tieto kritériá sú splnené, mala by uznanie projektu za strategický projekt uverejniť vo forme rozhodnutia. Keďže rýchle uznanie je kľúčom k účinnej podpore bezpečnosti dodávok v Únii, proces posudzovania by mal zostať jednoduchý a nemal by byť príliš zaťažujúci. Zmiernenie nárastu dopytu po kritických surovinách je jedným z nástrojov na posilnenie strategickej autonómie Únie a obmedzenie jej globálnej environmentálnej stopy. Komisia by preto mala vypracovať ukazovateľ na monitorovanie vývoja úrovne kritickosti a materiálovej efektívnosti medziproduktov a konečných výrobkov obsahujúcich kritické suroviny.

(10)  S cieľom diverzifikovať dodávky strategických surovín do Únie by Komisia mala s podporou rady a v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi určiť strategické projekty v tretích krajinách a v zámorských krajinách a územiach uvedených v prílohe II k ZFEÚ, v rámci ktorých sa plánuje začať s ťažbou, so spracovaním alebo s recykláciou strategických surovín. Takéto projekty by mali rešpektovať medzinárodné normy a dohovory týkajúce sa ochrany životného prostredia a ľudských práv a podporovať využívanie inkluzívnych obchodných modelov, v ktorých sa miestne komunity zúčastňujú na rozhodovaní. V záujme zaistenia účinnej realizácie strategických projektov by takéto projekty mali mať lepší prístup k financovaniu a mechanizmom znižovania rizika pre investície. Aby sa zabezpečila pridaná hodnota projektov a vzájomný prospech pre Úniu a dotknuté tretie krajiny, a to aj pre tretie krajiny, v ktorých sa nachádzajú, mali by sa posudzovať na základe súboru kritérií. Podobne ako pri projektoch v Únii by strategické projekty v tretích krajinách mali prispieť k posilneniu bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii, preukázať dostatočnú technickú uskutočniteľnosť a mali by sa realizovať udržateľným spôsobom s použitím rámca systému certifikácie udržateľnosti surovín uznávaného Komisiou. Projekt by mal byť vzájomne prospešný pre Úniu a zúčastnenú tretiu krajinu. V prípade potreby bude Únia podporovať tretie krajiny pri posilňovaní ich právneho rámca, kapacít dobrej správy a transparentnosti v surovinovom odvetví s cieľom dosiahnuť, aby sa partnerstvo v oblasti surovín stalo prospešným pre všetky strany vrátane miestneho obyvateľstva. Projekt by mal v danej krajine a v prípade rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín prinášať pridanú hodnotu a umožniť im posunúť sa v hodnotovom reťazci smerom nahor, pričom sa zohľadní aj jeho súlad so zásadami zakotvenými v zmluvách EÚ, spoločnou obchodnou politikou a strategickými prioritami Únie, ako aj so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa stanovuje v článku 208 ZFEÚ. Takáto hodnota sa môže odvodiť z príspevku projektu k viac než jednej fáze hodnotového reťazca surovín, ako aj z vytvárania širších hospodárskych a sociálnych prínosov prostredníctvom projektu vrátane vytvárania pracovných miest v súlade s medzinárodnými normami Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Keď Komisia usúdi, že tieto kritériá sú splnené, mala by uznanie projektu za strategický projekt uverejniť vo forme rozhodnutia.

(11)  S cieľom zabezpečiť udržateľnosť zvýšenej produkcie surovín by sa mali nové projekty v oblasti surovín realizovať udržateľným spôsobom. Na tento účel by sa strategické projekty čerpajúce podporu podľa tohto nariadenia mali posudzovať s prihliadnutím na medzinárodné nástroje zahŕňajúce všetky aspekty udržateľnosti zdôraznené v zásadách EÚ pre udržateľné suroviny(6) vrátane zabezpečenia ochrany životného prostredia, a to aj morských a pobrežných oblastí, sociálne zodpovedných postupov, čo zahŕňa aj dodržiavanie ľudských práv, ako sú práva žien a detí, a tiež transparentných obchodných praktík. Projekty by takisto mali zabezpečiť zapojenie v dobrej viere, ako aj komplexné a zmysluplné konzultácie s miestnymi komunitami vrátane pôvodného obyvateľstva. Aby mali predkladatelia projektov k dispozícii jasný a efektívny spôsob, ako toto kritérium splniť, malo by sa považovať za dostatočné, keď preukážu súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie, medzinárodnými normami, usmerneniami a zásadami alebo účasť na systéme environmentálnej certifikácie uznanom podľa tohto nariadenia. Okrem toho by sa Komisia mala v úzkom dialógu s členskými štátmi, tretími krajinami, priemyslom, normalizačnými orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami ďalej zapájať do diskusií o vývoji európskych noriem pre ťažbu, spracovanie a recykláciu kritických surovín. Udržateľné ťažobné projekty šetrné k životnému prostrediu, ktoré zahŕňajú inovačné procesy a vykonávanie spracovania nerastných surovín a metalurgického spracovania v blízkosti ťažobných lokalít, by sa mohli považovať za dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Takéto projekty musia výrazne prispievať k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest, zelenej a digitálnej transformácii a posilniť konkurencieschopnosť priemyslu a hospodárstva Únie. Okrem toho, aby sa takéto projekty zosúladili s únijnými hodnotami a cieľmi, mali by preukázať neochvejný záväzok k transparentnosti, vzdelávaniu a komunitnému zapojeniu a zároveň zamedziť využívaniu fosílnych palív prostredníctvom integrácie obnoviteľných zdrojov energie, znižovania množstva odpadu a využívania udržateľných postupov využívania vody. Strategické suroviny sa vo väčšine prípadov ťažia ako vedľajšie produkty nosného nerastu. V záujme toho, aby Únia splnila ciele tohto nariadenia, charakter strategických surovín ako vedľajších produktov nemá vplyv na strategickú povahu takýchto ťažobných projektov. Projekty zamerané na ťažbu sa preto môžu považovať za strategické, ak sa strategická nerastná surovina ťaží ako hlavný produkt aj ako vedľajší produkt.

(12)  Každý predkladateľ projektu v oblasti strategických surovín by mal mať možnosť požiadať Komisiu o uznanie svojho projektu za strategický projekt. Žiadosť by mala obsahovať relevantné dokumenty a dôkazy týkajúce sa kritérií. S cieľom lepšie posúdiť sociálnu, environmentálnu a hospodársku životaschopnosť, uskutočniteľnosť projektu, ako aj úroveň dôvery v odhady by mal predkladateľ projektu poskytnúť aj klasifikáciu projektu podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov a v záujme objektívnej validácie by mal túto klasifikáciu podložiť relevantnými dôkazmi. K žiadosti by mal byť pripojený aj harmonogram projektu, aby bolo možné odhadnúť, kedy bude projekt schopný prispieť k dosiahnutiu referenčných hodnôt týkajúcich sa domácej kapacity alebo diverzifikácie. Keďže pre účinnú realizáciu ťažobných projektov má zásadný význam ich prijatie zo strany verejnosti, predkladateľ by mal takisto predložiť plán obsahujúci opatrenia na uľahčenie prijatia zo strany verejnosti. Platí to aj pre projekty v tretích krajinách. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym partnerom, občianskej spoločnosti a iným subjektom dohľadu. Predkladateľ by mal takisto predložiť podnikateľský plán, ktorý obsahuje informácie o finančnej životaschopnosti projektu a poskytuje prehľad o ▌financovaní vrátane vlastníckej štruktúry, aby sa zabezpečilo, že financovanie projektu nebude v rozpore s cieľom posilniť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi, najmä pokiaľ ide o projekty v tretích krajinách alebo projekty financované partnermi z tretích krajín. Okrem toho by sa mali predložiť informácie o dohodách o odbere, ako aj odhady potenciálneho vytvárania pracovných miest a potrieb projektu z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a plánované iniciatívy na zlepšenie účasti žien, ako aj celkových pracovných podmienok.

(13)  S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne spracovanie žiadostí by Komisia mala mať možnosť uprednostniť spracúvanie žiadostí v prípade projektov súvisiacich s konkrétnymi nedostatočne zastúpenými fázami hodnotového reťazca alebo strategickými surovinami, aby bola schopná zabezpečiť vyvážený pokrok Únie pri dosahovaní všetkých referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacity Únie uvedených v tomto nariadení. Komisia by mala mať možnosť uprednostniť strategické projekty, ktoré prispievajú k obehovosti surovín alebo ktoré predkladajú MSP, za predpokladu, že je zachovaná rovnováha projektov medzi rôznymi fázami hodnotového reťazca. Komisia by tiež mala aktívne vyhľadávať partnerské krajiny na podporu strategickej spolupráce.

(14)  Keďže v záujme účinnej realizácie strategického projektu je nutná spolupráca členského štátu, na ktorého území sa projekt bude realizovať, daný členský štát by mal mať právo namietať proti tomu, aby bol projektu priznaný status strategického projektu, a zabrániť tak priznaniu tohto statusu proti jeho vôli. Ak tak príslušný členský štát urobí, mal by poskytnúť odôvodnené vysvetlenie svojho odmietnutia s odkazom na platné kritériá. Podobne by Únia nemala priznať status strategického projektu projektom, ktoré bude realizovať tretia krajina, proti vôli príslušnej vlády, a preto by sa mala takéhoto kroku zdržať, ak proti tomu vláda tretej krajiny namieta.

(15)  S cieľom zabrániť tomu, aby bolo uznanie za strategický projekt zneužité, by Komisia mala mať možnosť zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie o uznaní projektu za strategický, ak projekt už nespĺňa podmienky alebo ak toto uznanie vychádzalo zo žiadosti obsahujúcej nesprávne informácie. Komisia by sa predtým, ako k tomu môže pristúpiť, mala poradiť s radou a vypočuť predkladateľa projektu. Predkladatelia projektov by mali zostať v plnej miere zodpovední za akýkoľvek úmyselný podvod a môžu podliehať prípadnému príslušnému súdnemu konaniu.

(16)  Vzhľadom na význam strategických projektov pre zaistenie bezpečnosti dodávok strategických surovín by sa tieto projekty mali považovať za projekty vo verejnom záujme alebo v záujme verejnej bezpečnosti. Zaistenie bezpečnosti dodávok strategických surovín má kľúčový význam pre úspešnú zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre odolnosť obranného a leteckého a kozmického sektora. Členské štáty môžu s cieľom prispieť k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii zaistiť podporu v rámci vnútroštátnych postupov vydávania povolení, aby urýchlili realizáciu strategických projektov v súlade s právom Únie.

(17)  Prostredníctvom vnútroštátnych postupov vydávania povolení sa zaisťuje, aby projekty v oblasti surovín boli bezpečné, chránené a v súlade s environmentálnymi, so sociálnymi a s bezpečnostnými požiadavkami. V environmentálnych právnych predpisoch Únie sa stanovujú spoločné podmienky týkajúce sa procesu a obsahu vnútroštátnych postupov vydávania povolení, čím sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany životného prostredia a umožňuje udržateľné využívanie potenciálu Únie v celom hodnotovom reťazci surovín. Priznaním statusu strategického projektu by preto nemali byť dotknuté žiadne platné podmienky povoľovania pre príslušné projekty, a to ani podmienky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(7), smernici Rady 92/43/EHS(8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(9), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ(10), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES(11), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(12) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES(13).

(18)  Nepredvídateľnosť, zložitosť a niekedy neprimerane dlhé trvanie vnútroštátnych postupov vydávania povolení zároveň oslabujú investičnú bezpečnosť potrebnú na účinný rozvoj strategických projektov v oblasti surovín. S cieľom zabezpečiť a urýchliť účinné vykonávanie strategických projektov by preto členské štáty mali na ne uplatňovať zjednodušené a predvídateľné povoľovacie konanie. Na tento účel by strategické projekty by mali mať „prioritný status“ aj na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo ich rýchle administratívne spracovanie a naliehavé riešenie v rámci všetkých s nimi súvisiacich súdnych konaní a postupov urovnávania sporov. Toto nariadenie by nemalo príslušným orgánom brániť v zjednodušení povoľovania iných projektov týkajúcich sa hodnotového reťazca kritických surovín, ktoré nie sú strategickými projektmi.

(19)  Vzhľadom na úlohu strategických projektov pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii a ich príspevok k otvorenej strategickej autonómii Únie a zelenej a digitálnej transformácii by ich zodpovedné orgány vydávajúce povolenia mali považovať za projekty vo verejnom záujme a v záujme verejnej bezpečnosti. Strategické projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie a patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2000/60/ES, smernice Rady 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES(14), môžu byť povolené, ak zodpovedný orgán vydávajúci povolenie dospeje na základe individuálneho posúdenia k záveru, že verejný záujem, ktorému projekt slúži, je týmto vplyvom nadradený, za predpokladu splnenia všetkých príslušných podmienok stanovených v uvedených smerniciach. Pri individuálnom posudzovaní by sa mala náležite zohľadniť geologická špecifickosť ťažobných lokalít, ktorá zužuje rozhodnutia o umiestnení ťažobnej lokality z dôvodu neexistencie alternatívnych riešení ťažobných lokalít.

(20)  S cieľom znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť povoľovacieho konania by mali mať predkladatelia projektov v oblasti kritických surovín možnosť komunikovať s jediným vnútroštátnym orgánom, ktorý je zodpovedný za uľahčenie, koordináciu a zefektívnenie celého postupu vydávania povolení a ktorý v prípade strategických projektov vydá komplexné rozhodnutie v príslušnej lehote. Na tento účel by členské štáty mali určiť jeden príslušný vnútroštátny orgán. Mal by sa určiť zodpovedný úradník, ktorý by predstavoval jednoduchý kontaktný bod. Tento vymenovaný zodpovedný úradník by tiež mohol byť súčasťou iného orgánu, pokiaľ ide o rôzne vnútroštátne štruktúry jednotného kontaktného miesta. Ak je to potrebné vzhľadom na vnútornú organizáciu členského štátu, úlohy príslušného vnútroštátneho orgánu by malo byť za rovnakých podmienok možné delegovať na iný orgán. Bez toho, aby to malo vplyv na rýchlosť konania, určený príslušný orgán by mal mať možnosť požiadať o stanovisko a zapojenie iných príslušných ministerstiev. Členské štáty by mali svojmu príslušnému vnútroštátnemu orgánu, resp. akémukoľvek orgánu konajúcemu v jeho mene zaistiť dostatočný personál a zdroje, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie jeho povinností.

(21)  Členské štáty by mali zabezpečiť včasné vyriešenie všetkých sporov týkajúcich sa postupu udeľovania povolení pre strategické projekty, aby bola zaistená jasnosť z hľadiska stavu povolenia strategických projektov a aby sa obmedzila účinnosť potenciálneho zneužívania súdnych sporov, pričom sa ale neoslabí účinné súdne preskúmanie. Na tento účel by príslušné vnútroštátne orgány mali zabezpečiť, aby žiadatelia a predkladatelia projektov mali prístup k jednoduchému postupu urovnávania sporov a aby strategické projekty podliehali naliehavému riešeniu v rámci všetkých súdnych konaní a postupov urovnávania sporov súvisiacich s projektmi. Okrem toho by toto nariadenie malo uľahčiť výmenu najlepších postupov na riešenie sporov, ako sú pracovné skupiny ad hoc podliehajúce neutrálnym rozhodcom pri riešení otvorených otázok.

(22)  S cieľom umožniť občanom a podnikom priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaže sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724(15), ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, stanovujú všeobecné pravidlá poskytovania informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. Požiadavky na informácie a postupy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2018/1724. Predovšetkým by sa malo zabezpečiť, aby predkladatelia strategických projektov mali ku všetkým úkonom súvisiacim s postupom udeľovania povolení prístup plne online a mohli ich vykonávať plne online v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1724 a prílohou II k nemu.

(23)  S cieľom zaistiť pre predkladateľov projektov a iných investorov bezpečnosť a jasnosť potrebnú na zintenzívnenie rozvoja strategického projektu by členské štáty mali zabezpečiť, aby postup vydávania povolení v súvislosti s takýmito projektmi nepresiahol vopred stanovenú lehotu. V prípade strategických projektov, ktoré sa týkajú len spracovania alebo recyklácie, by dĺžka postupu udeľovania povolení nemala presiahnuť jeden rok. V prípade strategických projektov, ktoré zahŕňajú ťažbu, by však dĺžka postupu udeľovania povolení vzhľadom na zložitosť a rozsah príslušných potenciálnych vplyvov nemala presiahnuť dva roky. Na účinné splnenie týchto lehôt by členské štáty mali zabezpečiť, aby zodpovedné orgány mali dostatočné zdroje a personál. Komisia poskytuje členským štátom na ich žiadosť podporu prostredníctvom Nástroja technickej podpory pri navrhovaní, rozvoji a vykonávaní reforiem vrátane posilnenia administratívnej kapacity súvisiacej s vnútroštátnym povoľovaním.

(24)  Neoddeliteľnou súčasťou postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti surovín a základnou zárukou prevencie, resp. minimalizácie negatívnych vplyvov na životné prostredie sú environmentálne posúdenia a povolenia vyžadované podľa práva Únie, a to aj vo vzťahu k vode, biotopom a vtákom. S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a včasnosť postupov udeľovania povolení pre strategické projekty a to, aby neprekračovali vopred stanovenú lehotu pre konkrétnu etapu povoľovacieho procesu, treba zrealizovať zjednodušenie požadovaných posúdení a povolení bez zníženia úrovne ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti by sa malo zabezpečiť zoskupenie týchto nevyhnutných posúdení do balíka s cieľom zabrániť zbytočnému prekrývaniu a malo by sa zaistiť, aby mali predkladatelia projektov a zodpovedné orgány ešte pred vypracovaním tohto balíka posúdení výslovne dohodnutý jeho rozsah, aby sa predišlo zbytočnej potrebe ho dodatočne dopĺňať, a to bez toho, aby tým bola dotknutá kvalita týchto posúdení.

(25)  Zavádzaniu projektov v oblasti kritických surovín môžu brániť konflikty spojené s využívaním pôdy, najmä v rozvojových krajinách, kde sú nútené vysťahovania bežnou súčasťou ťažobných činností. V úsilí nájsť rovnováhu medzi verejnými statkami a záujmami, znížiť riziko konfliktu a urýchliť udržateľné zavádzanie projektov v oblasti surovín v Únii a v tretích krajinách môžu pomôcť dobre navrhnuté plány založené na úzkej a odôvodnenej spolupráci orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane priestorových plánov a zonácie, v ktorých sa zohľadňuje potenciál realizácie projektov v oblasti kritických surovín a ktoré zahŕňajú posúdenie možných vplyvov na životné prostredie. Zodpovedné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány by preto pri vypracúvaní príslušných plánov mali zvážiť zahrnutie ustanovení o projektoch v oblasti surovín.

(26)  Projekty v oblasti kritických surovín v rámci Únie neraz čelia ťažkostiam s prístupom k financovaniu. Trhy s kritickými surovinami sa často vyznačujú vysokou volatilitou cien, časovou náročnosťou projektov, vysokou koncentráciou a neprehľadnosťou. Okrem toho si financovanie tohto sektora vyžaduje vysokú úroveň odborných znalostí a finančných nástrojov zameraných na zníženie rizika investícií, ako sú surovinové fondy, daňové úľavy, finančné záruky, granty alebo iné finančné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré finančným inštitúciám mnohokrát chýbajú. S cieľom prekonať tieto faktory a prispieť k zabezpečeniu stabilných a spoľahlivých dodávok strategických surovín by členské štáty a Komisia mali riešiť prekážky z hľadiska politík a poskytovať pomoc pri prístupe k financovaniu a administratívnu podporu. Členské štáty by pri rozhodovaní o finančnej podpore mali zohľadniť environmentálne, sociálne a pracovné záväzky, ktoré prijali príslušní predkladatelia projektov. V záujme konkurencieschopnosti, inovatívnosti a odolnosti a tiež schopnosti zvyšovať svoje výrobné, spracovateľské a recyklačné kapacity, ako aj kapacity nahrádzania musí mať sektor kritických surovín prístup k verejnému aj súkromnému financovaniu. Vzhľadom na naliehavosť konať a v záujme dosiahnutia referenčných hodnôt stanovených v tomto nariadení je rovnako dôležité zabezpečiť, aby ostatné horizontálne politiky, ako sú iniciatívy v oblasti udržateľného financovania, zostali v súlade s úsilím Únie o uľahčenie dostatočného prístupu odvetvia kritických surovín Únie k financovaniu a investíciám.

(27)  Silný hodnotový reťazec v Európe možno vybudovať len s primeranými finančnými prostriedkami. Komisia bude spolupracovať s implementujúcimi partnermi Programu InvestEU s cieľom hľadať spôsoby, ako zvýšiť podporu investícií v súlade so spoločnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/523(16) a v tomto nariadení. Poradenské centrum InvestEU môže prispieť k vytvoreniu databázy životaschopných projektov.

(27a)   Týmto nariadením by sa mali posilniť synergie s akciami, ktoré v súčasnosti podporujú Únia a členské štáty prostredníctvom výskumných a inovačných programov a akcií týkajúcich sa kritických surovín a rozvoja časti dodávateľského reťazca, najmä s rámcovým programom Horizont Európa zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695(17) (Horizont Európa) a rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764(18).

(28)  S cieľom prekonať obmedzenia verejných a súkromných investícií, ktoré sú v súčasnosti často rozdrobené, ako aj uľahčiť integráciu a návratnosť investícií by Komisia, členské štáty a podporné banky mali pracovať na lepšej koordinácii a vytvárať synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako aj zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami zo súkromného sektora. Na tento účel by sa mala zriadiť osobitná podskupina rady, ktorá by združovala odborníkov z členských štátov a Komisie, ako aj z príslušných verejných finančných inštitúcií. Táto podskupina by mala rokovať o individuálnych finančných potrebách strategických projektov a ich existujúcich možnostiach financovania s cieľom navrhnúť predkladateľom projektov najlepší prístup k existujúcim možnostiam financovania. Pri prerokúvaní a vypracúvaní odporúčaní týkajúcich sa financovania strategických projektov v tretích krajinách vrátane rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín by Komisia a rada v spolupráci s potenciálnymi partnerskými krajinami mali stanoviť strategické projekty za prioritu v rámci stratégie Global Gateway a postupovať v koordinácii s národnými a medzinárodnými rozvojovými finančnými inštitúciami(19).

(28a)   Na posilnenie a podporu výskumu a inovácií v oblasti kritických surovín je potrebné nepretržité úsilie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, keďže základný výskum bude kľúčom k objavovaniu nových materiálov a náhradných materiálov.

(28b)   Na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni sú potrebné osobitné finančné a podporné nástroje a cielené finančné prostriedky na výskum a inovácie na účel zlepšenia efektívnosti, nahrádzania, recyklačných procesov a uzavretých cyklov materiálov prostredníctvom programov výskumu a inovácií a iných nástrojov na podporu inovácií, najmä v oblasti spracovania odpadu, progresívnych materiálov a nahrádzania, a na vývoj nových a inovačných technológií v oblasti udržateľnej ťažby kritických surovín v Únii.

(29)  Zásadný význam majú súkromné investície spoločností, finančných investorov a odberateľov. V prípadoch, keď samotné súkromné investície nestačia, si účinné zavádzanie projektov v celom hodnotovom reťazci kritických surovín môže vyžadovať verejnú podporu, napríklad vo forme záruk, úverov alebo kapitálových a kvázi kapitálových investícií. Táto verejná podpora môže predstavovať štátnu pomoc. Takáto pomoc musí mať stimulačný účinok a musí byť potrebná, vhodná a primeraná. Existujúce usmernenia o štátnej pomoci, ktoré boli nedávno podrobené hĺbkovej revízii v súlade s cieľmi dvojakej transformácie, poskytujú za predpokladu splnenia určitých podmienok dostatočné možnosti na podporu investícií v celom hodnotovom reťazci kritických surovín a ďalších cieľov Európskej zelenej dohody. Komisia by mala ďalej preskúmať možnosť vytvorenia osobitného fondu na úrovni EÚ, napríklad vo forme Európskeho fondu pre strategické suroviny vrátane zváženia revolvingových nástrojov alebo vo forme vyčlenenia finančnej podpory prostredníctvom predefinovania priorít financovania vo viacročnom finančnom rámci. V tejto súvislosti by sa mali využívať už existujúce poznatky, investičné platformy a kanály týkajúce sa projektov v oblasti kritických surovín.

(30)  Verejná podpora sa využíva na riešenie osobitných zistených zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, brániť spolupráci medzi spoločnosťami z rôznych členských štátov ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali byť cielené a efektívne a mali by prinášať pre Úniu jasnú pridanú hodnotu.

(31)  Volatilita cien viacerých strategických surovín, ktorú zhoršuje nedostatok prostriedkov na hedžing týchto cien na forwardových trhoch, je prekážkou, ktorá predkladateľom projektov bráni zabezpečiť financovanie projektov v oblasti strategických surovín a spotrebiteľom v odberateľských sektoroch znemožňuje zaistiť si stabilné a predvídateľné ceny kľúčových vstupných materiálov. V snahe znížiť neistotu v súvislosti s budúcimi cenami strategických surovín je nevyhnutné stanoviť vytvorenie systému, ktorý umožní zainteresovaným odberateľom aj predkladateľom strategických projektov predkladať nákupné, resp. predajné ponuky a v prípade možnej kompatibility príslušných ponúk ich prepojiť. Takýto systém je nevyhnutný na podporu účasti MSP v hodnotových reťazcoch strategických surovín. Mala by sa poskytnúť podpora s cieľom umožniť podnikateľským konzorciám prístup na trhy, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje strategické partnerstvo alebo dohoda o voľnom obchode.

(31a)   Európska investičná banka by mala po dohode s radou, Komisiou a členskými štátmi preskúmať zriadenie nástroja EÚ na poskytovanie vývozných úverov, ktorý spoločnostiam z Únie umožní investovať do projektov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov stanovených v tomto nariadení.

(32)  Existujúce poznatky o náleziskách surovín v Únii a ich mapovanie pochádzajú z čias, keď zabezpečenie dodávok kritických surovín na vývoj strategických technológií nebolo prioritou. S cieľom získať a aktualizovať informácie o náleziskách kritických surovín vrátane potenciálu geotermálnej ťažby by členské štáty mali vypracovať národné programy všeobecného prieskumu kritických surovín a nosných kovov, ktoré môžu obsahovať kritické suroviny, ktoré by mali zahŕňať opatrenia ako mapovanie nerastných surovín, geochemické kampane, geovedné prieskumy, ako aj opätovné spracovanie existujúcich geovedných súborov údajov. S identifikovaním nálezísk nerastných surovín a posúdením technickej a hospodárskej životaschopnosti ťažby na nich sa spája vysoké finančné riziko. S cieľom znížiť toto riziko a uľahčiť rozvoj ťažobných projektov by členské štáty mali zverejniť informácie získané v rámci ich príslušného národného programu prieskumu, a keď je to vhodné, využiť pritom rámec infraštruktúry pre priestorové informácie zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(20).

(32a)  V záujme umožnenia cieľov v oblasti ťažby, spracovania a recyklácie by členské štáty mali podporovať opatrenia na riešenie nedostatku študentov a absolventov geológie v Únii.

(33)  Družicové údaje a služby vyplývajúce z pozorovania Zeme a systémov GNSS, najmä tie, ktoré sú získané z Vesmírneho programu Únie a programov Copernicus, Galileo a EGNOS, by sa mali využívať v maximálnej možnej miere s cieľom podporiť úsilie o udržateľné hodnotové reťazce kritických surovín poskytovaním nepretržitého toku informácií, ktoré by mohli byť užitočné pre činnosti ako monitorovanie a riadenie ťažobných oblastí, posudzovanie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov či prieskum zdrojov nerastných surovín. Keďže prostredníctvom družicových údajov a služieb možno získavať aj údaje o vzdialených a neprístupných oblastiach, členské štáty by pri vypracúvaní a vykonávaní svojich národných programov prieskumu mali túto technológiu zohľadňovať v čo najväčšej miere.

(34)  Hoci je na zaistenie zvýšenej bezpečnosti dodávok potrebné posilniť hodnotový reťazec kritických surovín v Únii, dodávateľské reťazce kritických surovín budú mať aj naďalej globálny charakter a budú vystavené vonkajším faktorom. Udalosti z nedávnej minulosti či zo súčasnosti, ako napríklad kríza spôsobená ochorením COVID-19 a nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia voči Ukrajine, ako aj vplyv čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta na tretie krajiny zdôraznili zraniteľnosť niektorých dodávateľských reťazcov Únie voči narušeniam a naliehavú potrebu určiť nástroje na zmiernenie dopytu, najmä po strategických surovinách. S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty a európske priemyselné odvetvia boli schopné predvídať narušenia dodávok a boli pripravené odolávať ich dôsledkom, by sa mali vypracovať opatrenia na zvýšenie monitorovacej kapacity, v prípade potreby vrátane výmeny informácií na účel koordinácie strategických zásob, a posilnenie pripravenosti spoločností.

(35)  Členské štáty nedisponujú rovnakou kapacitou v oblasti informovanosti o rizikách a predvídania rizík a nie všetky členské štáty majú zavedené osobitné štruktúry, ktoré monitorujú dodávateľské reťazce kritických surovín a môžu informovať spoločnosti o možných rizikách narušenia dodávok. Podobne, hoci niektoré spoločnosti investovali do monitorovania svojich dodávateľských reťazcov, iné na to nemajú kapacitu. Vzhľadom na globálny rozmer dodávateľských reťazcov kritických surovín, ako aj na ich zložitosť by preto Komisia mala vypracovať špecializovaný monitorovací prehľad, v ktorom sa budú posudzovať riziká spojené s dodávkami kritických surovín a ktorý zabezpečí dostupnosť informácií zhromaždených pre verejné orgány a súkromné subjekty, čím sa zvýšia synergie medzi členskými štátmi S cieľom zabezpečiť, aby boli hodnotové reťazce Únie dostatočne pripravené na možné narušenia dodávok, by Komisia mala vykonať stresové testy, v ktorých sa posúdi zraniteľnosť dodávateľských reťazcov strategických surovín a ich vystavenie rizikám spojeným s dodávkami. Členské štáty by mali k tejto činnosti prispieť, ak je to možné, vykonávaním takýchto stresových testov prostredníctvom svojich národných agentúr pre dodávky a informácie pôsobiacich v oblasti kritických surovín. Rada by mala zabezpečiť koordináciu stresových testov vykonávaných Komisiou a členskými štátmi. Ak požadovaný stresový test týkajúci sa konkrétnej strategickej suroviny nedokáže vykonať žiadny členský štát, mala by ho vykonať samotná Komisia. Komisia by mala zároveň navrhnúť možné stratégie, ktoré môžu verejné orgány a súkromné subjekty prijať, aby zmiernili riziká spojené s dodávkami v krátkodobom a strednodobom horizonte, ako sú vykonávanie dodatočných politických opatrení na zníženie potreby strategických surovín, vytváranie strategických zásob alebo ďalšia diverzifikácia ich dodávok. Na účely zhromažďovania informácií potrebných na vykonávanie opatrení monitorovania a stresových testov by Komisia mala koordinovať svoju činnosť s príslušnou stálou podskupinou rady a členské štáty by mali identifikovať a monitorovať veľké spoločnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska fungovania hodnotového reťazca. Ak požadovaný stresový test týkajúci sa konkrétnej strategickej suroviny nedokáže vykonať žiadny z členov stálej podskupiny, mala by ho vykonať samotná Komisia.

(36)  Strategické zásoby sú dôležitým nástrojom na zmierňovanie narušení dodávok, najmä pokiaľ ide o suroviny. Hoci navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh umožňuje prípadný rozvoj takýchto zásob v prípade aktivácie režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom, členské štáty a spoločnosti nemajú povinnosť vytvárať alebo koordinovať svoje strategické zásoby v predstihu pred narušením dodávok. Okrem toho neexistuje žiadny koordinačný mechanizmus pre celú Európsku úniu, ktorý by umožnil vypracovanie spoločného posúdenia a analýzy možných prekrývaní a synergií. Z tohto dôvodu a vzhľadom na súčasný nedostatok relevantných informácií by ako prvý krok mali členské štáty Komisii poskytnúť informácie o svojich strategických zásobách bez ohľadu na to, či sú ich prevádzkovateľom verejné orgány alebo hospodárske subjekty v mene členských štátov. Takéto informácie by mali zahŕňať úroveň dostupných zásob každej strategickej suroviny, výhľad úrovne zásob a pravidlá a postupy, ktorým tieto zásoby podliehajú. Každá žiadosť by mala byť primeraná, mali by v nej byť zohľadnené náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, ako aj jeho vplyv na národnú bezpečnosť a mali by v nej byť stanovené primerané lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. Analýzu možno rozšíriť o informácie o zásobách hospodárskych subjektov, čo ale neznamená, že takéto informácie sú predmetom žiadosti. Komisia by mala s údajmi zaobchádzať bezpečným spôsobom a mala by uverejňovať len informácie na súhrnnej úrovni. Ako druhý krok by rada na základe získaných informácií mala navrhnúť určiť bezpečnú úroveň zásob v Únii, s prihliadnutím na celkovú ročnú spotrebu dotknutých strategických surovín v Únii. Rada, konajúc po dohode s Komisiou, by mala byť na základe porovnania medzi existujúcimi zásobami a celkovými úrovňami strategických zásob strategických surovín v celej Únii schopná vydávať nezáväzné stanoviská adresované členským štátom týkajúce sa spôsobov zvyšovania konvergencie a podporovať členské štáty pri vytváraní strategických zásob, pričom by sa mala vyhýbať narušeniu trhu, a to aj na účet rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín. Rada by pritom mala zvážiť potrebu zachovať stimuly na rozvoj strategických zásob súkromnými subjektmi využívajúcimi strategické suroviny.

(37)  S cieľom zabezpečiť ďalšiu koordináciu by Komisia mala zaistiť, aby sa pred účasťou členských štátov na medzinárodných fórach, na ktorých sa môže rokovať o takýchto strategických zásobách, uskutočnili potrebné konzultácie, najmä prostredníctvom osobitnej stálej podskupiny rady. Podobne s cieľom zvýšiť komplementárnosť medzi týmto návrhom a inými horizontálnymi alebo tematickými nástrojmi by Komisia mala zabezpečiť, aby sa zhromaždené a súhrnné informácie postupovali mechanizmom obozretného dohľadu alebo krízového riadenia, napríklad poradnej skupine pre navrhovaný nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, Európskej rade pre polovodiče podľa navrhovaného aktu o čipoch, rade úradu HERA alebo Rade pre zdravotné krízy.

(38)  S cieľom zabezpečiť, aby boli veľké spoločnosti v Únii, ktoré vyrábajú strategické technológie a využívajú strategické suroviny, dostatočne pripravené čeliť narušeniam dodávok, by takéto spoločnosti mali zaistiť primerané interné riadenie rizika. Tým sa zabezpečí, aby dbali na riziká spojené s dodávkami strategických surovín a vypracovali vhodné stratégie zmierňovania s cieľom lepšie sa pripraviť na prípadné narušenia dodávok. Podobne by veľké spoločnosti, ktoré patria do tohto rozsahu pôsobnosti, mali pravidelne vykonávať stresové testy svojich dodávateľských reťazcov strategických surovín s cieľom zabezpečiť, aby zohľadnili všetky rôzne scenáre, ktoré môžu ovplyvniť ich dodávky v prípade narušenia. Vďaka týmto opatreniam budú venovať dodatočný priestor úvahám o nákladoch vyplývajúcich z potenciálnych rizík spojených s dodávkami.

(39)  Mnohé trhy so strategickými surovinami nie sú úplne transparentné a charakterizuje ich koncentrácia na strane dodávok, ktorá pre trh predstavuje výzvu, pretože posilňuje vyjednávacie postavenie predajcov a zvyšuje ceny pre kupujúcich. S cieľom pomôcť zabezpečiť dostupnosť surovín pre podniky usadené v Únii by Komisia mala vytvoriť systém, v ktorom budú môcť zainteresovaní kupujúci agregovať svoj dopyt. Pri vývoji takéhoto systému by Komisia mala zohľadniť skúsenosti získané pri podobnom úsilí, najmä pokiaľ ide o spoločný nákup plynu, ako sa už stanovilo v nariadení Rady 2022/257644(21) v reakcii na plynovú krízu. Možnosť zapojiť sa do tohto systému by mali mať aj orgány členských štátov, aby si mohli vytvárať strategické zásoby. Všetky opatrenia prijaté ako súčasť tohto mechanizmu by mali byť zlučiteľné s právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže a vnútroštátnym právom.

(39a)  Odolné a konkurencieschopné odvetvie surovín má pre Úniu veľký hospodársky a strategický význam. Vzhľadom na ciele tohto nariadenia, ktoré konkrétne spočívajú v posilnení kapacity Únie v oblasti ťažby, spracovania a recyklácie strategických surovín, je dôležité zabezpečiť spravodlivé a predvídateľné trhové prostredie pre podniky v celom hodnotovom reťazci surovín. Každý systém určený na agregáciu dopytu s cieľom posilniť trhovú pozíciu podnikov Únie na strane dopytu musí preto dôkladne zvážiť aj trhové účinky na podniky Únie na strane ponuky.

(40)  Ustanovenia o monitorovaní a strategických zásobách začlenené do tohto nariadenia nezahŕňajú harmonizáciu vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov a nenahrádzajú sa nimi existujúce mechanizmy. Stimuly v oblasti monitorovania a pripravenosti na riziká by mali byť v súlade s európskymi nástrojmi. Nástroje, ako je návrh na nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh zameraný na predvídanie kríz ovplyvňujúcich fungovanie jednotného trhu, ich zmierňovanie a reakciu na ne alebo nariadenie Rady (EÚ) 2022/2372(22) o rámci opatrení na zabezpečenie dodávok prostriedkov zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii v prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie, by sa preto mohli v prípade krízy alebo hrozby uplatňovať aj na kritické a strategické suroviny, pokiaľ dané suroviny patria do rozsahu pôsobnosti takýchto nástrojov. Komisia by mala zabezpečiť komplementárnosť a súdržnosť medzi týmto nariadením a krízovými nástrojmi prostredníctvom pozornej výmeny informácií medzi príslušnými poradnými a riadiacimi orgánmi zriadenými týmito krízovými nástrojmi.

(41)  Väčšinu kritických surovín tvoria kovy, ktoré možno v zásade recyklovať donekonečna, aj keď v niektorých prípadoch môže dochádzať k poklesu ich kvality. To ponúka príležitosť prejsť na skutočne obehové hospodárstvo v kontexte zelenej transformácie. Po počiatočnej fáze rýchleho rastu dopytu po kritických surovinách pre nové technológie, v ktorej bude prevládajúcim zdrojom naďalej ťažba a spracovanie primárnych surovín, by recyklácia a opätovné použitie mali nadobudnúť čoraz väčší význam a znížiť potrebu ťažby primárnych surovín a s ňou súvisiace vplyvy. V súčasnosti je však miera recyklácie a opätovného použitia najkritickejších surovín nízka, a to aj pre nezvažovanie recyklovateľnosti vo fáze plánovania výrobkov, zatiaľ čo recyklačné systémy a technológie často nie sú prispôsobené osobitným vlastnostiam týchto surovín. Preto je potrebné prijať opatrenia na riešenie rôznych faktorov, ktoré brzdia potenciál obehovosti. Bez ohľadu na množstvo strategických surovín spotrebovaných v roku 2030 by sa Únia mala usilovať o úplnú obehovosť týchto surovín.

(41a)   Európa potrebuje posilniť svoju otvorenú strategickú suverenitu a zvýšiť svoju odolnosť pri príprave na možné prerušenia dodávok v dôsledku zdravotných alebo iných kríz. K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje zvýšenie obehovosti a efektívnosti využívania zdrojov s intenzívnejšou recykláciou a zhodnocovaním kritických surovín.

(42)  Členské štáty si ponechávajú dôležité právomoci v oblasti obehovosti, napríklad v oblasti systémov zberu a spracovania odpadu. Mali by ich využiť na zvýšenie miery zberu a recyklácie tokov odpadu s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín, pričom by sa mali využiť napríklad finančné stimuly ako zľavy, peňažné odmeny alebo systémy vratných záloh, pri súčasnom zachovaní integrity vnútorného trhu. K zmenám by mali pristúpiť aj orgány členských štátov vo svojej pozícii nákupcov kritických surovín a výrobkov, ktoré ich obsahujú, a národné výskumné a inovačné programy by mali prinášať významné zdroje na zvýšenie úrovne poznatkov a technológií v záujme obehovosti kritických surovín, ako aj materiálovej efektívnosti a substitučných stratégií. Napokon by členské štáty mali podporovať zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu zlepšením dostupnosti informácií a riešením právnych, hospodárskych a technických prekážok. Jedným z možných riešení, ktoré by členské štáty mali preskúmať, sú mechanizmy rozdelenia rizika medzi hospodárske subjekty a členské štáty s cieľom podporiť zhodnocovanie z uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi. Komisia by mala monitorovať opatrenia členských štátov, porovnávať a šíriť najlepšie postupy a v náležitých prípadoch odporúčať členským štátom ďalšie opatrenia.

(42a)  Elektronický odpad obsahuje koncentrácie kritických surovín, ktoré sú rádovo vyššie ako koncentrácie, ktoré sa nachádzajú v rude najlepšej kvality na svete. To predstavuje významnú hospodársku príležitosť pre mestskú ťažbu s vysokým potenciálom rozvoja.

(43)  V mnohých regiónoch Únie sa v minulosti ťažili suroviny, z čoho vyplývajú značné množstvá ťažobného odpadu v uzavretých zariadeniach, ktoré vo všeobecnosti neboli predmetom analýz z hľadiska potenciálu kritických surovín, keďže ich hospodársky význam stúpol len nedávno. Zhodnocovanie kritických surovín zo zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom má potenciál vyhnúť sa negatívnym sociálnym a environmentálnym účinkom nových ťažobných činností a zmierniť ich, vytvoriť hospodársku hodnotu a zamestnanosť v regiónoch s banskou históriou, ktoré sú často poznačené odpriemyselňovaním a úpadkom, hoci tieto regióny by mohli zohrávať významnú úlohu pri zlepšovaní odolnosti Únie a obmedzovaní environmentálneho a sociálneho vplyvu prístupu k surovinám. Skutočnosť, že obsahu kritických surovín, najmä pokiaľ ide o uzavreté zariadenia na nakladanie s odpadmi, sa venuje málo pozornosti, ako aj nedostatok informácií v tomto smere predstavujú hlavnú prekážku pre rozsiahlejšie využívanie potenciálu ťažobného odpadu z pohľadu kritických surovín.

(44)  Zhodnocovanie kritických surovín zo zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom by malo byť súčasťou valorizovania príslušných zariadení na nakladanie s odpadmi. V smernici 2006/21/ES sa stanovujú prísne požiadavky na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia pri nakladaní s odpadmi v ťažobnom priemysle. Zatiaľ čo tieto prísne požiadavky by mali ostať zachované, je vhodné zaviesť doplňujúce opatrenia na maximalizáciu zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu.

(45)  Hospodárske subjekty prevádzkujúce existujúce aj nové zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom by mali vykonať štúdiu predbežného ekonomického posúdenia týkajúcu sa zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu nachádzajúceho sa v danej lokalite a ich ložiskách a z takéhoto vzniknutého odpadu. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(23) by sa malo uprednostňovať predchádzanie vzniku odpadu obsahujúceho kritické suroviny tým, že z vyťaženého objemu sa najskôr extrahujú kritické suroviny a až potom sa tento objem stane odpadom. Pri vypracúvaní tejto štúdie by hospodárske subjekty mali zhromažďovať potrebné informácie vrátane koncentrácií a množstiev kritických surovín v ťažobnom odpade a mali by vykonať posúdenie viacerých možností týkajúcich sa procesov, operácií alebo obchodných dojednaní, ktoré by umožnili technicky uskutočniteľné a hospodársky životaschopné zhodnocovanie kritických surovín. Táto povinnosť dopĺňa povinnosti stanovené v smernici 2006/21/ES a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponuje, a je priamo uplatniteľná. Hospodárske subjekty a príslušné orgány by sa pri jej plnení mali usilovať minimalizovať administratívnu záťaž a v čo najväčšej miere integrovať postupy.

(46)  Na riešenie súčasného nedostatku informácií o potenciáli uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom z pohľadu kritických surovín by členské štáty mali v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže Únie vypracovať databázu obsahujúcu všetky informácie relevantné pre podporu zhodnocovania, najmä o množstvách a koncentráciách kritických surovín v zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom. Tieto informácie by mali byť verejne dostupné v používateľsky ústretovej a digitálnej forme umožňujúcej prístup k podrobnejším technickým informáciám. V záujme uľahčenia používateľsky ústretového prístupu k informáciám by členské štáty mali napríklad zabezpečiť kontaktné miesto, ktoré umožní podrobnejšiu výmenu informácií s potenciálnymi navrhovateľmi projektov v oblasti zhodnocovania kritických surovín. Databáza by mala byť navrhnutá tak, aby umožnila potenciálnym predkladateľom projektov ľahko určiť zariadenia s potenciálom hospodársky životaschopného zhodnocovania v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. S cieľom sústrediť obmedzené zdroje by členské štáty mohli pri zhromažďovaní informácií uplatňovať odstupňovaný prístup a náročnejšie kroky zhromažďovania informácií vykonávať len v prípade najsľubnejších zariadení. Činnosti zhromažďovania informácií by mali byť zamerané na poskytovanie presných a reprezentatívnych informácií o zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom a na získanie čo najlepšieho ukazovateľa potenciálu zhodnocovania kritických surovín.

(47)  Permanentné magnety sú súčasťou širokej škály výrobkov, spomedzi ktorých možno najväčší význam a najprudší rast využitia pripísať veterným turbínam a elektrickým vozidlám, ale nachádzajú sa aj v ďalších výrobkoch, napríklad v zariadeniach na zobrazovaciu magnetickú rezonanciu, priemyselných robotoch, ľahkých dopravných prostriedkoch, zariadeniach na výrobu chladu, tepelných čerpadlách, elektromotoroch, priemyselných elektrických čerpadlách, automatických práčkach, bubnových sušičkách, mikrovlnných rúrach, vo vysávačoch a v umývačkách riadu, ktoré obsahujú značné množstvá, ktoré sa oplatí zhodnocovať. Väčšina permanentných magnetov, najmä tých najvýkonnejších typov, obsahuje kritické suroviny ako neodým, prazeodým, dysprózium a terbium, bór, samárium, nikel alebo kobalt. Dajú sa recyklovať, ale v súčasnosti sa v Únii recyklujú len v malom rozsahu alebo v kontexte výskumných projektov. Permanentné magnety by preto mali byť prioritným výrobkom z hľadiska zvyšovania obehovosti.

(48)  Predpokladom zvýšenia obehovosti magnetov je prístup recyklátorov, renovátorov a opravovní k potrebným informáciám o množstve, type a chemickom zložení magnetov vo výrobku, ich umiestnení a použitej povrchovej úprave, lepidlách a aditívach, ako aj k informáciám o tom, ako možno permanentné magnety z výrobku odstrániť. Okrem toho, aby mali projekty v oblasti recyklácie magnetov zdôvodnenie, permanentné magnety obsiahnuté vo výrobkoch uvádzaných na trh Únie by mali postupom času obsahovať čoraz väčšie množstvo recyklovaných materiálov. Kým v prvej fáze sa zabezpečí transparentnosť recyklovaného obsahu, po osobitnom posúdení primeranej úrovne a pravdepodobných vplyvov by sa mal stanoviť minimálny obsah recyklovaného obsahu.

(49)  Kritické suroviny predávané na trhu Únie sú často certifikované, pokiaľ ide o udržateľnosť ich výrobného a dodávateľského reťazca. Certifikáciu možno získať v rámci širokej škály dostupných verejných a súkromných systémov certifikácie, ktoré sa odlišujú rozsahom a úrovňou prísnosťou, čo môže vytvárať neprehľadnú situáciu, pokiaľ ide o povahu a pravdivosť tvrdení o relatívnej udržateľnosti kritických surovín uvádzaných na trh Únie na základe takejto certifikácie. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty na uznávanie systémov certifikácie, ktoré by sa mali považovať za komplexné a dôveryhodné, vďaka čomu by orgány a účastníci trhu získali spoločné východisko pri posudzovaní udržateľnosti kritických surovín. Uznávať by sa mali len systémy certifikácie, ktoré pokrývajú širokú škálu aspektov udržateľnosti, a to aj ochranu životného prostredia v súvislosti so vzduchom, pôdou, vodou a biodiverzitou, ľudské práva vrátane pracovných práv, aspekty riadenia vrátane transparentnosti podnikania a účasť miestnych komunít, ktoré zaručujú vysokú úroveň požiadaviek a ktoré obsahujú ustanovenia o overovaní a monitorovaní súladu nezávislou treťou stranou. V záujme zaistenia efektívnych postupov by predkladatelia projektov, ktorí žiadajú o uznanie svojich projektov za strategické projekty, mali mať možnosť preukázať udržateľnosť realizácie svojho projektu na základe účasti na uznanom systéme.

(50)  S produkciou kritických surovín v rôznych fázach hodnotového reťazca sa spájajú vplyvy na klímu a životné prostredie, najmä v súvislosti s ▌vodou a biodiverzitou. S cieľom obmedziť takéto škody a stimulovať produkciu udržateľnejších kritických surovín by Komisia mala byť splnomocnená vypracovať systém na výpočet environmentálnej stopy kritických surovín vrátane procesu overovania s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade kritických surovín uvedených na trh Únie verejne uvádzali informácie o takejto stope. Systém by mal vychádzať zo zohľadnenia vedecky podložených metód posudzovania a príslušných medzinárodných noriem v oblasti posudzovania životného cyklu. Požiadavka uvádzať environmentálnu stopu materiálu by sa mala uplatňovať len v prípadoch, keď sa na základe osobitného posúdenia dospelo k záveru, že by to prispelo k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia a bolo primerané hospodárskym nákladom uľahčením obstarávania kritických surovín s nižšou environmentálnou stopou a že by to nemalo neúmerný vplyv na obchodné toky. Po prijatí príslušných metód výpočtu by Komisia mala vytvoriť výkonnostné triedy kritických surovín, na základe čoho budú môcť potenciálni kupujúci ľahko porovnať relatívnu environmentálnu stopu dostupných materiálov a čo nasmeruje trh k udržateľnejším materiálom. Predajcovia kritických surovín by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci mali k dispozícii vyhlásenie o environmentálnej stope. Transparentnosť relatívnej stopy kritických surovín uvádzaných na trh Únie môže takisto prispieť k ďalším politikám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako sú stimuly alebo kritériá zeleného verejného obstarávania, čím sa podporí produkcia kritických surovín s menšími vplyvmi na životné prostredie. Hlboké more má najvyššiu biodiverzitu na zemi a poskytuje environmentálne služby zásadného významu vrátane dlhodobej sekvestrácie uhlíka. Je veľmi pravdepodobné, že hlbokomorská ťažba spôsobí trvalú stratu biodiverzity a poškodenie ekosystémov. V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti by sa nemala uskutočňovať žiadna hlbokomorská ťažba, pokiaľ jej účinky na morské prostredie a biodiverzitu nie sú dostatočne preskúmané a pokiaľ neexistuje vedecký konsenzus, že hlbokomorskú ťažbu možno riadiť spôsobom, ktorý nezabezpečuje stratu morskej biodiverzity a poškodenie ekosystémov.

(51)  Metódy environmentálnej stopy predstavujú relevantný základ na vypracovanie pravidiel výpočtu. Opierajú sa o vedecky podložené metódy posudzovania, ktoré zohľadňujú podobné povinnosti stanovené inými právnymi predpismi Únie a vývoj na medzinárodnej úrovni a zahŕňajú vplyvy na životné prostredie vrátane zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s vodou, ovzduším, pôdou, so zdrojmi, s využívaním pôdy a toxicitou.

(52)  Malo by sa zabezpečiť, aby zodpovedné hospodárske subjekty pred uvedením svojich výrobkov alebo materiálov na trh posúdili ich súlad s požiadavkami na zlepšenie obehovosti trvalých magnetov a na vyhlásenie o environmentálnej stope kritických surovín a aby príslušné vnútroštátne orgány tieto požiadavky účinne presadzovali. Túto výzvu majú riešiť ustanovenia o zhode a dohľade nad trhom stanovené v nariadení 2019/1020 a nariadení (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov], a preto by sa mali uplatňovať aj na uvedené požiadavky. S cieľom lepšie zaistiť optimálne využívanie existujúcich rámcov by sa malo zabezpečiť, aby sa v prípade výrobkov, ktoré podliehajú typovému schváleniu podľa nariadenia 2018/858 alebo nariadenia č. 168/2013, presadzoval súlad prostredníctvom existujúceho systému typového schvaľovania.

(53)  Komisia by mala požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, aby vypracovali európske normy na podporu cieľov tohto nariadenia.

(54)  Únia uzavrela strategické partnerstvá s tretími krajinami týkajúce sa surovín s cieľom vykonávať akčný plán pre kritické suroviny z roku 2020. V záujme diverzifikácie dodávok by sa toto úsilie malo zintenzívniť a malo by viesť k vytvoreniu konkrétnych strategických projektov. S cieľom vytvoriť a zabezpečiť súdržný rámec na uzatváranie budúcich partnerstiev a rozvíjať európsku diplomaciu v oblasti surovín v súlade s diplomaciou Únie v oblasti energetiky a klímy by členské štáty a Komisia mali v rámci svojej spolupráce s radou prerokovať, analyzovať a zabezpečiť koordinovaný postup, okrem iného pokiaľ ide o posúdenie, či existujúce partnerstvá dosahujú zamýšľané ciele, prioritizovanie tretích krajín na uzavretie nových partnerstiev, obsah takýchto partnerstiev, ich súdržnosť a potenciálne synergie medzi dvojstrannou spoluprácou členských štátov s príslušnými tretími krajinami a dostupnosť dostatočného prístupu k financovaniu. Únia by sa mala v súlade so svojou stratégiou Global Gateway, prístupom Tím Európa, spoločnou obchodnou politikou a svojou rozvojovou a zahraničnou politikou usilovať o vzájomne prospešné a udržateľné partnerstvá s takýmito tretími krajinami, a to aj s rozvíjajúcimi sa trhmi a rozvojovými hospodárstvami, ktoré prispievajú k diverzifikácii jej dodávateľských reťazcov surovín a zároveň prinášajú pridanú hodnotu v týchto krajinách. Ďalšie úsilie by sa malo vynaložiť aj na investovanie do spolupráce s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, ktorí sa zúčastňujú na vnútornom trhu, kandidátskymi krajinami alebo podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami, na ktoré sa nevzťahuje strategické partnerstvo ani dohoda o voľnom obchode. K týmto spoločným záujmom by mala patriť podpora a ochrana environmentálnych noriem a sociálnych a ľudských práv v súlade s medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to v plnom súlade s pravidlami mnohostrannej spolupráce.

(54a)  Je potrebné, aby sa strategická priorita Únie diverzifikovať svoje dodávky kritických surovín stala prioritou vonkajšej činnosti a diplomacie Únie v rámci prístupu Tímu Európa a v súlade s jej vonkajšou politikou v oblasti energetiky a klímy. Vonkajšia politika Únie v oblasti surovín by sa mala zamerať na vysvetlenie prístupu Únie k efektívnemu využívaniu zdrojov, udržateľnosti, obehovosti a nahrádzania, ako aj na spoluprácu a v prípade potreby vytvorenie medzinárodných fór pre lepšiu koordináciu a transparentnosť na globálnych trhoch so surovinami, ako aj pre platformy pre spoločný nákup.

(55)  V záujme podpory vykonávania úloh súvisiacich s rozvojom strategických projektov a ich financovaním, programami prieskumu, monitorovacími kapacitami alebo so strategickými zásobami a poskytovania primeraného poradenstva Komisii by sa mala zriadiť Európska rada pre kritické suroviny. Rada by mala byť zložená z členských štátov a zástupcu Komisie, pričom by mala byť schopná zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti a ďalších strán ako pozorovateľov, napríklad akademikov, organizácií občianskej spoločnosti, iných inštitúcií Únie a agentúr Únie. S cieľom rozvíjať potrebné odborné znalosti na vykonávanie určitých úloh by rada mala zriadiť stále podskupiny pre financovanie, prieskum, monitorovanie a strategické zásoby, ako aj udržateľnosť, ktoré by mali pôsobiť ako sieť združovaním rôznych príslušných vnútroštátnych orgánov a v prípade potreby by mali konzultovať s priemyslom, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Poradenstvo a stanoviská rady by mali byť nezáväzné, pričom chýbajúce poradenstvo alebo stanovisko by nemalo Komisii brániť v plnení jej úloh podľa tohto nariadenia.

(56)  Nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov vrátane referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacít a diverzifikácie môže naznačovať potrebu prijatia dodatočných opatrení. Komisia by preto mala monitorovať pokrok pri dosahovaní príslušných cieľov.

(57)  V záujme minimalizovania administratívnej záťaže pre členské štáty a podniky, najmä MSP, by sa mali zjednodušiť rôzne vykazovacie povinnosti a Komisia by mala vypracovať vzor, ktorý členským štátom umožní plniť si vykazovacie povinnosti v súvislosti s projektmi, prieskumom a monitorovaním v rámci pravidelne zverejňovaného jednotného dokumentu, ktorý môže podliehať dôvernému zaobchádzaniu alebo obmedzenému prístupu.

(58)  Na zabezpečenie dôveryhodnej a konštruktívnej spolupráce príslušných orgánov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by mali všetky strany zapojené do uplatňovania tohto nariadenia rešpektovať dôvernosť informácií a údajov získaných pri plnení svojich úloh. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a štátni zamestnanci iných orgánov členských štátov by nemali zverejňovať získané alebo vymieňané informácie v zmysle tohto nariadenia a informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovania služobného tajomstva. Malo by sa to vzťahovať aj na Európsku radu pre kritické suroviny. Zaobchádzanie s údajmi a ich uchovávanie by sa mali uskutočňovať v bezpečnom prostredí.

(59)  Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(24). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(60)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s: a) určením vzorov, ktoré sa majú používať na účely žiadostí o uznanie strategických projektov, správ o pokroku týkajúcich sa strategických projektov, národných prieskumných programov a na účely vykazovania členských štátov v súvislosti s prieskumom, monitorovaním, so strategickými zásobami a s obehovosťou; b) určením výrobkov, komponentov a tokov odpadu, ktoré sa majú považovať za výrobky, komponenty a toky odpadu s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín, a c) vymedzením kritérií na uznávanie systémov týkajúcich sa udržateľnosti kritických surovín a ich uplatňovaním. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(25).

(61)  S cieľom zabezpečiť plnenie povinností uložených podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o splnenie požiadaviek na ekodizajn, by sa na spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti týkajúce sa okrem iného pripravenosti na riziká, vykazovania v súvislosti s projektmi a informácií o recyklovateľnosti, mali vzťahovať sankcie. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(62)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote EÚ – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov vrátane referenčných hodnôt týkajúcich sa kapacity a diverzifikácie. V správe by sa mala na základe vykonávania opatrení týkajúcich sa transparentnosti environmentálnej stopy kritických surovín posúdiť aj vhodnosť stanovenia maximálnych prahových hodnôt týkajúcich sa environmentálnej stopy.

(63)  Pokiaľ ktorékoľvek z opatrení plánovaných v tomto nariadení bude predstavovať štátnu pomoc, ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 zmluvy.

(64)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu, ktorým sa vytvára rámec na zabezpečenie prístupu Únie k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno dosiahnuť len na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1.  Všeobecným cieľom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu zavedením rámca na zabezpečenie medzinárodne konkurencieschopných, bezpečných, odolných a udržateľných dodávok kritických surovín v Únii, a to aj podporovaním udržateľnosti, efektívnosti a obehovosti v celom hodnotovom reťazci.

2.  V záujme splnenia všeobecného cieľa uvedeného v odseku 1 sa týmto nariadením sleduje:

a)  posilnenie rôznych fáz hodnotového reťazca strategických surovín s cieľom zabezpečiť významné zvýšenie kapacít Únie v súvislosti s každou strategickou surovinou do roku 2030 tak, aby sa kapacita Únie celkovo priblížila k týmto referenčným hodnotám, resp. aby dosiahla tieto referenčné hodnoty:

i)  ťažobná kapacita Únie je schopná ťažiť rudy, nerastné suroviny alebo koncentráty potrebné na produkciu aspoň 10 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii, pokiaľ to zásoby Únie dovoľujú;

ii)  spracovateľská kapacita Únie vrátane všetkých medzikrokov spracovania je schopná produkovať aspoň 50 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii; až 20 % novej spracovateľskej kapacity Únie by sa mohlo rozvíjať v rámci strategických partnerstiev na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových krajinách;

iii)  recyklačná kapacita Únie vrátane všetkých medzikrokov recyklácie je schopná produkovať aspoň + 10 % objemu recyklačnej kapacity na základe základného scenára na roky 2020 – 2022 pre každú strategickú surovinu na účel zberu, triedenia a spracovania aspoň 45 % každej strategickej suroviny obsiahnutej v odpade Únie, pričom sa zohľadní technická a ekonomická uskutočniteľnosť.

b)  diverzifikácia dovozu strategických surovín do Únie s cieľom do roku 2030 zabezpečiť, aby sa ročná spotreba v Únii, pokiaľ ide o každú strategickú surovinu v ktorejkoľvek príslušnej fáze spracovania, mohla opierať o dovoz z viacerých tretích krajín, pričom dovoz zo žiadnej z nich nepresiahne 65 % ročnej spotreby v Únii, pričom prioritou by malo byť zníženie závislosti od nespoľahlivých partnerov, ktorí nevyznávajú rovnaké hodnoty ako Únia, teda dodržiavanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu;

c)  zlepšenie schopnosti Únie monitorovať a zmierňovať riziko spojené s dodávkami kritických surovín z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska a pritom plne zohľadňovať medzinárodnú konkurencieschopnosť;

d)  zabezpečenie voľného pohybu kritických surovín a výrobkov obsahujúcich kritické suroviny uvedených na trh Únie a zároveň vysokej úrovne ochrany životného prostredia a udržateľnosti zvýšením ich obehovosti, trvácnosti, opraviteľnosti a nákladovo efektívnej dostupnosti na vnútornom trhu EÚ.

da)  podpora vývoja a zavádzania náhradných surovín prostredníctvom podpory výrobných metód s cieľom nahradiť suroviny a výskumu a vývoja alternatívnych inovačných materiálov v záujme zníženia environmentálnej stopy Únie;

db)  zmiernenie nárastu dopytu Únie po kritických surovinách, a to aj zvýšením efektívnosti a zavádzaním nahrádzania materiálov v celom hodnotovom reťazci s cieľom spotrebúvať menej kritických surovín ako podľa predpokladaného referenčného scenára v dôsledku odseku 4b;

dc)  zvýšenie podielu druhotných surovín na spotrebe strategických surovín v Únii.

3.  Ak Komisia na základe správy uvedenej v článku 42 usúdi, že Únia pravdepodobne nedosiahne ciele stanovené v odseku 2, posúdi uskutočniteľnosť a proporcionalitu navrhovania opatrení alebo vykonania svojich právomocí na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie týchto cieľov.

4.  Komisia pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn zohľadní ciele a referenčné hodnoty stanovené v odseku 2 písm. a) bode iii) ako súvisiace priority Únie vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie, a to aj v zmysle článku 5 ods. 4 písm. a) bodu i) nariadenia XX/XXXX [Úrad pre publikácie – vložiť: nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] s cieľom zlepšiť tieto aspekty výrobkov: trvanlivosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť, využívanie zdrojov alebo efektívnosť využívania zdrojov, možnosť opätovného spracovania a recyklácie, recyklovaný obsah a možnosť zhodnocovania materiálov.

4a.   Hodnotové reťazce vytvorené a posilnené v dôsledku tohto nariadenia v Únii aj v tretích krajinách sa po roku 2030 posilnia ešte viac. Komisia to zohľadní pri vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 46.

4b.  Komisia prostredníctvom delegovaného aktu prijatého do [3 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v súlade s článkom 36 poskytne prognózy ročnej spotreby kritických surovín do roku 2050 s priebežnými míľnikmi a aktualizuje ich aspoň každé štyri roky. Tieto prognózy sú založené na technicky vyspelom modelovaní nákladov optimalizácie vstupov a výstupov zdola nahor, čím sa rozšíria existujúce údaje a správy vypracované Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC), pričom sa zohľadnia rôzne scenáre vrátane scenárov s nízkym a vysokým dopytom, ako aj referenčný scenár. Tieto projekcie sú rozčlenené na úrovni každého členského štátu alebo nižšie a zahŕňajú všetky hospodárske odvetvia. Takýto postup zahŕňa kritické suroviny, ktoré sú súčasťou medziproduktov alebo konečných výrobkov uvádzaných na trh Únie, a je v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy a s ambíciami zakotvenými v [akte o emisne neutrálnom priemysle].

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „surovina“ je látka v spracovanom alebo nespracovanom stave používaná ako vstupný materiál na výrobu medziproduktov alebo konečných výrobkov s výnimkou látok, ktoré sa prevažne používajú ako potraviny, krmivá alebo spaľovacie palivá;

2.  „kritické suroviny“ sú suroviny vymedzené v článku 4;

3.  „strategické suroviny“ sú suroviny vymedzené v článku 3;

4.  „hodnotový reťazec surovín“ sú všetky činnosti a procesy súvisiace s prieskumom, ťažbou, so spracovaním a s recykláciou surovín;

5.  „prieskum“ sú všetky činnosti zamerané na identifikáciu a určenie vlastností nálezísk nerastných surovín;

6.  „ťažba“ je primárna alebo sekundárna ťažba rúd, nerastných surovín a rastlinných produktov z ich pôvodného zdroja, a to ako hlavného alebo vedľajšieho produktu, vrátane ťažby z nálezísk nerastných surovín pod zemou, pod vodou, z vody, získavania morskej soľanky a ťažby dreva;

7.  „ťažobná kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie ťažobných operácií vykonávaných v Únii zameraných na získavanie rúd, nerastných surovín, rastlinných produktov a koncentrátov obsahujúcich strategické suroviny vrátane spracovateľských operácií, ktoré zvyčajne prebiehajú v ťažobnej lokalite alebo v jej blízkosti;

8.  „zásoby“ sú všetky náleziská nerastných surovín umožňujúce hospodársky životaschopnú ťažbu v kontexte daného trhu;

9.  „spracovanie“ sú všetky fyzikálne, chemické a biologické procesy používané pri transformácii suroviny z rúd, nerastných surovín, rastlinných produktov alebo odpadu na čisté kovy, zliatiny alebo iné hospodársky použiteľné formy;

10.  „spracovateľská kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie spracovateľských operácií vykonávaných v Únii zameraných na strategické suroviny s vylúčením operácií, ktoré zvyčajne prebiehajú v ťažobnej lokalite alebo v jej blízkosti;

11.  „recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania odpadu z výroby aj spotrebiteľského odpadu, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely;

12.  „recyklačná kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie recyklačných operácií vykonávaných v Únii zameraných na strategické suroviny vrátane triedenia a predúpravy odpadu, ako aj čiernej hmoty a jeho spracovania na druhotné suroviny;

13.  „ročná spotreba strategických surovín“ je súhrnné množstvo strategických surovín v spracovanej forme spotrebovaných podnikmi usadenými v Únii s výnimkou strategických surovín obsiahnutých v medziproduktoch alebo konečných výrobkoch uvedených na trh Únie;

14.  „riziko spojené s dodávkami“ je riziko spojené s dodávkami vypočítané v súlade s prílohou II;

15.  „projekt v oblasti surovín“ je akékoľvek plánované zariadenie alebo plánované významné rozšírenie či zmena účelu existujúceho zariadenia pôsobiaceho v oblasti ťažby, spracovania alebo recyklácie surovín;

16.  „odberateľ“ je podnik, ktorý uzavrel s predkladateľom projektu dohodu o odbere;

17.  „dohoda o odbere“ je akékoľvek zmluvné dojednanie medzi podnikom a predkladateľom projektu, ktoré obsahuje buď záväzok podniku obstarávať počas určitého obdobia časť surovín vyrobených v rámci konkrétneho projektu v oblasti surovín, alebo záväzok predkladateľa projektu poskytnúť podniku takúto možnosť;

18.  „predkladateľ projektu“ je akýkoľvek podnik alebo konzorcium podnikov, ktoré rozvíjajú projekt v oblasti surovín;

19.  „postup udeľovania povolení“ je proces, ktorý zahŕňa všetky príslušné administratívne povolenia na plánovanie, výstavbu a prevádzku strategických projektov uvedených v článku 5 vrátane stavebných povolení, povolení súvisiacich s chemikáliami a povolení na pripojenie do sústavy, ako aj environmentálnych posúdení a povolení, ak sa vyžadujú, a ktorý zahŕňa všetky administratívne žiadosti a postupy od potvrdenia platnosti žiadosti až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu zodpovedným príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 8 ods. 1;

20.  „komplexné rozhodnutie“ je rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánmi členských štátov s výnimkou súdov a tribunálov, v ktorom sa stanovuje, či je predkladateľ projektu oprávnený realizovať projekt v oblasti surovín, pričom tým nie je dotknuté žiadne rozhodnutie prijaté v rámci správneho odvolacieho konania;

21.  „všeobecný prieskum“ je prieskum na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s výnimkou cieleného prieskumu;

22.  „cielený prieskum“ je podrobné preskúmanie konkrétneho náleziska nerastných surovín;

23.  „hlboké rudné ložiská“ sú náleziská nerastných surovín, ktoré sa nachádzajú hlbšie v zemskej kôre než v prípade konvenčnej ťažby z rudných nálezísk;

24.  „prediktívna mapa“ je mapa označujúca oblasti, v ktorých sa pravdepodobne nachádzajú náleziská nerastných surovín obsahujúce danú surovinu;

25.  „narušenie dodávok“ je neočakávaný výrazný pokles dostupnosti suroviny alebo výrazné zvýšenie ceny suroviny nad rámec bežnej volatility trhových cien;

26.  „dodávateľský reťazec surovín“ sú všetky činnosti a procesy hodnotového reťazca surovín až do okamihu, keď sa surovina použije ako vstup na výrobu medziproduktov alebo konečných výrobkov;

27.  „stratégie zmierňovania“ sú politiky, ktoré hospodársky subjekt rozvíja s cieľom znížiť pravdepodobnosť narušenia dodávok vo svojom dodávateľskom reťazci alebo zmierniť škody pre svoju hospodársku činnosť spôsobené takýmto narušením;

28.  „kľúčoví účastníci trhu“ sú výrobcovia zaoberajúci sa ťažbou, spracovaním alebo recykláciou kritických surovín, obchodníci a distribútori kritických surovín a spoločnosti v odberateľských sektoroch, ktoré spotrebúvajú významné množstvá kritických surovín;

29.  „strategické zásoby“ sú množstvo konkrétnej suroviny v akejkoľvek forme, ktoré skladuje verejný alebo súkromný subjekt s cieľom uvoľniť ich v prípade narušenia dodávok;

30.  „veľká spoločnosť“ je akákoľvek spoločnosť, ktorá v poslednom finančnom roku, za ktorý bola zostavená ročná účtovná závierka, mala v priemere viac ako 500 zamestnancov a ktorá dosiahla celosvetový čistý obrat viac ako 150 miliónov EUR;

31.  „strategické technológie“ sú technológie potrebné na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj na využitie v obrannom a v leteckom a kozmickom priemysle;

32.  „predstavenstvo“ je správny alebo dozorný orgán zodpovedný za dohľad nad výkonným riadením spoločnosti, alebo ak takýto orgán neexistuje, osoba alebo osoby vykonávajúce rovnocenné funkcie;

33.  „zber“ je zhromažďovanie odpadu vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov;

34.  „spracovanie odpadu“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;

35.  „zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo príprava odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve;

36.  „ťažobný odpad“ je ťažobný odpad v zmysle smernice 2006/21/ES;

37.  „zariadenie na nakladanie s ťažobnými odpadom“ je zariadenie na nakladanie s odpadmi v zmysle smernice 2006/21/ES;

38.  „predbežné ekonomické posúdenie“ je počiatočné koncepčné posúdenie potenciálnej hospodárskej životaschopnosti projektu v oblastí surovín zameraného na zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu;

39.  „zariadenie na zobrazovanie magnetickou rezonanciou“ je neinvazívna zdravotnícka pomôcka, v ktorej sa využívajú magnetické polia na vytváranie anatomických snímok, alebo akékoľvek iné zariadenie využívajúce magnetické polia na vytváranie snímok vnútra predmetov;

40.  „generátor veternej energie“ je časť veternej turbíny na pevnine alebo na mori, ktorá premieňa mechanickú energiu rotora na elektrickú energiu;

41.  „priemyselný robot“ je automaticky riadený, preprogramovateľný, viacúčelový manipulátor programovateľný v troch alebo vo viacerých osiach, ktorý môže byť pevne umiestnený alebo mobilný a slúži na použitie v priemyselných automatizačných aplikáciách;

42.  „motorové vozidlo“ je akékoľvek typovo schválené vozidlo kategórie M alebo N v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/858;

43.  „ľahký dopravný prostriedok“ je akékoľvek kolesové vozidlo, ktoré môže byť poháňané len elektrickým motorom alebo kombináciou motora a ľudskej sily, vrátane elektrických skútrov, elektrických bicyklov a typovo schválených vozidiel kategórie L v zmysle nariadenia (EÚ) č. 168/2013;

44.  „zariadenie na výrobu chladu“ je časť chladiaceho systému, ktorá vytvára teplotný rozdiel umožňujúci odoberanie tepla z chladeného priestoru alebo procesu pomocou elektrického parného kompresorového cyklu;

45.  „tepelné čerpadlo“ je časť vykurovacieho systému, ktorá vytvára teplotný rozdiel umožňujúci dodávanie tepla do vykurovaného priestoru alebo procesu pomocou elektrického parného kompresorového cyklu;

46.  „elektrický motor“ je zariadenie, ktoré premieňa elektrický príkon na mechanický výstupný výkon a má menovitý výkon rovný alebo vyšší ako 0,12 kW;

47.  „automatická práčka“ je práčka, kde obsah práčky kompletne ošetrí samotná práčka bez toho, aby bol kedykoľvek v priebehu programu potrebný zásah používateľa;

48.  „bubnová sušička“ je domáci spotrebič, v ktorom sa suší textil prevaľovaním v rotačnom bubne, cez ktorý prúdi ohrievaný vzduch;

49.  „mikrovlnná rúra“ je akýkoľvek domáci spotrebič určený na ohrievanie potravín pomocou elektromagnetickej energie;

50.  „vysávač“ je domáci spotrebič, ktorý odstraňuje nečistoty z vysávaného povrchu pomocou prúdu vzduchu vyvolaného podtlakom, ktorý sa vytvára vo vnútri jednotky;

51.  „umývačka riadu“ je prístroj, ktorý umýva a oplachuje riad;

52.  „permanentný magnet“ je magnet, ktorý si zachováva magnetizmus po odňatí z vonkajšieho magnetického poľa;

53.  „dátový nosič“ je lineárny čiarový kód, dvojrozmerný symbol alebo iné médium na automatické získavanie identifikačných údajov, ktoré možno prečítať príslušným zariadením;

54.  „jedinečný identifikátor produktu“ je jedinečný reťazec znakov na identifikáciu výrobkov;

55.  „povrchová úprava magnetu“ je vrstva materiálu, ktorá sa vo všeobecnosti používa na ochranu magnetov pred koróziou;

56.  „odstránenie“ je manuálny, mechanický, chemický, tepelný alebo metalurgický spôsob spracovania, ktorý umožňuje oddeliť cieľové komponenty alebo materiály ako samostatný výstupný prúd alebo časť výstupného prúdu;

57.  „recyklátor“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva recykláciu v povolenom zariadení;

58.  „sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, a to buď odplatne, alebo bezodplatne;

59.  „typ kritickej suroviny“ je kritická surovina uvedená na trh, ktorá sa rozlišuje podľa fázy spracovania, chemického zloženia, zemepisného pôvodu alebo použitých výrobných metód;

60.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

61.  „posudzovanie zhody“ je postup, ktorým sa preukazuje splnenie požiadaviek stanovených v článku 27, 28 alebo 34;

62.  „strategické partnerstvo“ je vzájomný záväzok Únie a tretej krajiny posilniť vzájomnú spoluprácu v súvislosti s hodnotovým reťazcom surovín prijatý v podobe nezáväzného nástroja, v ktorom sa stanovujú konkrétne opatrenia spoločného záujmu. Strategické partnerstvá umožnia dosahovať priaznivé výsledky pre oboch partnerov vrátane výmeny poznatkov.

Kapitola 2

Kritické a strategické suroviny

Článok 3

Zoznam strategických surovín

1.  Za strategické suroviny sa považujú suroviny uvedené v oddiele 1 prílohy I vrátane surovín, ktoré sú vedľajším produktom iných procesov ťažby alebo recyklácie.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť oddiel 1 prílohy I na účely zmeny tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu strategických surovín, a to aj doplnením surovín do uvedeného zoznamu, ak sa na základe monitorovania a stresového testovania vykonávaného podľa tohto nariadenia zistia riziká spojené s dodávkami. Žiadna takáto ad hoc aktualizácia zoznamu strategických surovín nemá vplyv na aktualizácie uvedené v odseku 3 tohto článku.

Aktualizovaný zoznam strategických surovín zahŕňa tie spomedzi posúdených kritických surovín, pri ktorých sa dospeje k najvyšším hodnotám strategického významu, predpokladaného rastu dopytu a dostupnosti, ako aj náročnosti zvyšovania produkcie, a čo je najdôležitejšie, podporuje všeobecné ciele tohto nariadenia uvedené v článku 1 ods. 1 a 2. Strategický význam, predpokladaný rast dopytu a dostupnosti, ako aj náročnosť zvyšovania produkcie sa určia v súlade s oddielom 2 prílohy I.

3.  Komisia zoznam strategických surovín preskúma a podľa potreby aktualizuje do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každé dva roky. Komisia uvedie jasné dôvody každej takejto aktualizácie. Na žiadosť rady a na základe monitorovania a stresových testov v súlade s týmto nariadením Komisia zoznam preskúma a v náležitých prípadoch aktualizuje kedykoľvek mimo týchto plánovaných preskúmaní.

3a.  Komisia použije transparentnú a jasne vymedzenú metodiku uvedenú v oddiele 2 prílohy I na hodnotenie strategických materiálov, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu strategických surovín, a to aj prostredníctvom technických informačných listov, podobne ako pri metodike uplatňovanej na zoznam kritických surovín uvedený v článku 4.

Článok 3a

Druhotné strategické suroviny

1.  Komisia do ... [šiestich mesiacov od dátumu prijatia tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade zoznam strategických druhotných surovín vrátane železného šrotu.

2.  Pri vymedzovaní zoznamu uvedeného v prvom odseku Komisia osobitne zohľadní význam druhotnej suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre obranné a vesmírne aplikácie, pričom zohľadní:

a)  príspevok k zachovaniu dodatočnej spotreby surovín, ktoré sú inak potrebné pre strategické technológie;

b)  množstvo emisií skleníkových plynov, ktorým sa zabráni využitím druhotných surovín vo výrobe príslušných strategických technológií v porovnaní s inými materiálmi; a

c)  predpokladaný globálny rast dopytu po druhotných surovinách.

3.  S cieľom zmeniť toto nariadenie na účely aktualizácie zoznamu strategických surovín sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 36. Súčasťou aktualizovaného zoznamu strategických druhotných surovín je aj vysoko strategická úloha pri dekarbonizácii a zelenej transformácii, vysoký predpokladaný rast dopytu na celosvetovej úrovni, náročnosť zvyšovania zberu a spätného získavania v Únii a vysoký potenciál pre spätné získavanie kritických surovín v Únii.

4.  Komisia preskúma zoznam druhotných strategických surovín a v prípade potreby ho aktualizuje do ... [Úrad pre publikácie – vložiť: dvoch rokov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každé dva roky. [PN 3]

Článok 4

Zoznam kritických surovín

1.  Za kritické suroviny sa považujú suroviny uvedené v oddiele 1 prílohy II.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť oddiel 1 prílohy II na účely aktualizácie zoznamu kritických surovín.

Aktualizovaný zoznam kritických surovín zahŕňa strategické suroviny uvedené v oddiele 1 prílohy I, ako aj akékoľvek ďalšie suroviny, ktoré dosiahnu alebo prekročia prahové hodnoty hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami uvedené v odseku 3. Hospodársky význam a riziko spojené s dodávkami sa vypočítajú v súlade s oddielom 2 prílohy II. Komisia zváži pridať do posúdenia kritickosti ďalší ukazovateľ, ktorý odráža nedostatok materiálov aj ich energetickú náročnosť vo výrobe.

3.  Prahová hodnota je 1, pokiaľ ide o riziko spojené s dodávkami, a 2,8, pokiaľ ide o hospodársky význam.

4.  Komisia zoznam kritických surovín preskúma a podľa potreby aktualizuje do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každé dva roky. Komisia uvedie jasné dôvody každej takejto aktualizácie.

Kapitola 3

Posilnenie hodnotového reťazca surovín Únie

Oddiel 1

Strategické projekty

Článok 5

Kritériá uznávania strategických projektov

1.  Na základe žiadosti predkladateľa projektu a v súlade s postupom stanoveným v článku 6 Komisia uzná za strategické projekty v oblasti surovín projekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)  projekt by zmysluplne prispel k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii, a to splnením jedného z týchto kritérií:

i)  v ktorejkoľvek fáze hodnotového reťazca významne prispieva k dodávkam ktorejkoľvek zo strategických surovín uvedených v oddiele I prílohy I;

ii)  prispieva k dodávkam strategických technológií nahradením ktorejkoľvek zo strategických surovín uvedených v oddiele I prílohy I v rámci hodnotových reťazcov týchto strategických technológií a zároveň prijíma opatrenia na dosiahnutie rovnakej alebo nižšej environmentálnej a materiálovej stopy v porovnaní s nahrádzaným materiálom;

b)  projekt je technicky uskutočniteľný alebo sa v primeranom časovom rámci stane technicky uskutočniteľným a očakávaný objem produkcie projektu možno odhadnúť s dostatočnou istotou;

c)  projekt by sa realizoval udržateľným spôsobom, najmä pokiaľ ide o monitorovanie, prevenciu a minimalizáciu sociálno-environmentálnych a klimatických vplyvov, okrem iného na vodu, vzduch a pôdu, využívanie sociálne zodpovedných postupov vrátane dodržiavania ľudských práv, práv pôvodného obyvateľstva a základných pracovných práv, potenciál kvalitných pracovných miest a zmysluplnú spoluprácu s miestnymi komunitami a príslušnými sociálnymi partnermi a využívanie transparentných obchodných praktík s primeranými koncepciami dodržiavania súladu s predpismi s cieľom predchádzať rizikám nepriaznivých vplyvov na riadne fungovanie verejnej správy vrátane korupcie a úplatkárstva a minimalizovať tieto riziká, ako sa uvádza v prílohe III; [PN 18]

d)  v prípade projektov v Únii by zo zriadenia, z prevádzky alebo produkcie v rámci projektu vyplývali cezhraničné prínosy presahujúce hranice dotknutého členského štátu, a to aj pre odberateľské sektory;

e)  v prípade projektov v tretích krajinách, ktoré predstavujú rozvíjajúce sa trhy alebo rozvojové krajiny, by projekt zahŕňal len projekt s podobne zmýšľajúcimi partnermi, realizoval by sa v rámci systému certifikácie udržateľnosti surovín uznávaného Komisiou a bol by vzájomne prospešný pre Úniu a dotknutú tretiu krajinu tým, že by v danej krajine prinášal pridanú hodnotu a prispieval by k rozvoju jej hospodárstva a vytvoreniu príslušných odberateľských odvetví vrátane domácich spracovateľských odvetví;

ea)   žiadosti o status strategického projektu, ktoré sa týkajú výlučne spracovania alebo recyklácie v oblastiach chránených podľa smernice Rady 92/43/EHS(26) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(27), Komisia na účel statusu strategického projektu nezváži, pokiaľ to nie je riadne odôvodnené.

2.  Splnenie kritérií uznávania stanovených v odseku 1 posudzuje Komisia na základe prvkov a dôkazov stanovených v prílohe III.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu III na účely prispôsobenia prvkov a dôkazov, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní, či boli splnené kritériá uznávania stanovené v odseku 1, technickému a vedeckému pokroku alebo na účely zohľadnenia zmien právnych predpisov Únie alebo medzinárodných nástrojov uvedených v bode 4 prílohy III, alebo prijatia ďalších právnych predpisov Únie alebo medzinárodných nástrojov relevantných z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. c). Predkladateľ projektu môže potvrdiť splnenie kritéria uvedeného v odseku 1 písm. c) prostredníctvom certifikácie v schéme alebo záväzku splniť podmienky takýchto schém v čase realizácie projektu v súlade s piatym odsekom prílohy III. Komisia informuje predkladateľov projektov v procese získavania povolenia na strategický projekt, ako aj vlastníkov schém o každom delegovanom akte prijatom v súlade s článkom 36 na začiatku lehoty na vznesenie námietok stanovenej v článku 36 ods. 4. Keď delegovaný akt nadobudne účinnosť, Komisia o tom informuje predkladateľov projektov aj vlastníkov schém.

3.  Uznaním projektu za strategický projekt nie sú dotknuté požiadavky vzťahujúce sa na príslušný projekt alebo predkladateľa projektu podľa medzinárodného práva, práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane vnútroštátnych zákonov tretích krajín.

3a.   V prípade potreby Komisia zváži uskutočniteľnosť doplnkových strategických projektov infraštruktúry, ktoré majú potenciál uľahčiť a zlepšiť dopravu a komunikáciu týkajúcu sa strategických projektov, ako aj všeobecne prispieť k lepšiemu regionálnemu a miestnemu rozvoju a väčšej sociálnej prijateľnosti strategického projektu a sociálneho začlenenia, pričom zohľadní aj environmentálne otázky.

Článok 6

Žiadosť a uznanie

1.  Žiadosť o uznanie projektu v oblasti surovín za strategický projekt môže predkladateľ projektu predložiť Komisii kedykoľvek. Žiadosť obsahuje:

a)  relevantné a vecné dôkazy týkajúce sa splnenia kritérií stanovených v článku 5 ods. 1;

b)  zatriedenie projektu podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov podložené príslušnými dôkazmi;

c)  harmonogram realizácie projektu vrátane prehľadu povolení požadovaných v súvislosti s projektom a stavu príslušného postupu vydávania povolení;

d)  plán obsahujúci opatrenia na zabezpečenie zmysluplného zapojenia a aktívnej účasti dotknutých komunít, v prípade potreby zahŕňajúci aj vytvorenie kanálov na pravidelnú komunikáciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi vrátane sociálnych partnerov a miestnych komunít, uskutočňovanie kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní a zavedenie mechanizmov zmierňovania a kompenzácie a zabezpečenie, aby sa nedobrovoľné presídľovanie využívalo výlučne ako posledná možnosť;

e)  informácie o kontrole podnikov zapojených do projektu vymedzenej podľa článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004;

f)  podnikateľský plán, v ktorom sa hodnotí finančná životaschopnosť projektu;

g)  odhadovaný potenciál projektu, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest, a odhadované potreby projektu z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily a analýzy rozdielov v zručnostiach a viacročný pracovný plán na zavedenie úsilia o zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu s cieľom riešiť takéto prípadné nedostatky a podporovať rodovú rovnosť;

ga)  v prípade projektov zahŕňajúcich ťažbu plán na zlepšenie environmentálneho stavu lokalít po skončení ťažby s cieľom obnoviť predchádzajúci environmentálny stav pri zohľadnení technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, ako aj opatrenia na podporu odbornej prípravy a opätovného zamestnávania pracovníkov;

gb)  ak plán zahŕňa presídlenie, plán s podrobným opisom toho, ako budú identifikovaní legitímni držitelia vlastníckych práv a ako sa budú zohľadňovať pri procese oceňovania a ako budú postupy kompenzácie za stratu majetku spravodlivé a včasné.

gc)   v prípade projektov zahŕňajúcich ťažbu v rámci oblastí chránených podľa smernice 92/43/ES alebo smernice 2000/60/ES opis preukazujúci hmatateľné prepojenie medzi projektom a verejným záujmom;

gd)  v prípade projektov zahŕňajúcich ťažbu sa v širšom regióne ťažobného projektu vytvorí plán obsahujúci opatrenia na zabezpečenie časti pridanej hodnoty;

ge)  v prípade projektov v tretích krajinách dôkazy, ktoré poskytol predkladateľ projektu o tom, že aspoň 40 % vlastníkov projektu je usadených v Únii alebo v partnerskej krajine.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť jednotný vzor, ktorý majú používať predkladatelia projektov na podanie žiadostí uvedených v odseku 1 do [Úrad pre publikácie – vložiť: [6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2. Jednotný vzor obsahuje len informácie potrebné na posúdenie žiadosti. Rozsah informácií požadovaných na vyplnenie jednotného vzoru musí byť primeraný.

3.  Komisia posúdi úplnosť žiadosti do 14 dní od jej prijatia a informuje predkladateľa projektu o tom, či je úplná, a o harmonograme svojho posúdenia. Ak sa Komisia domnieva, že informácie uvedené v žiadosti sú neúplné, včas poskytne žiadateľovi možnosť predložiť dodatočné informácie potrebné na doplnenie žiadosti.

4.  Ak Komisia informovala predkladateľa projektu, že informácie uvedené v žiadosti sú úplné v súlade s odsekom 3, postúpi všetky dokumenty žiadosti Európskej rade pre kritické suroviny uvedenej v článku 34 (ďalej len „rada“). Rada do 30 dní od prijatia dokumentov žiadosti v spravodlivom a transparentnom procese rokuje o úplnosti žiadosti a o tom, či navrhovaný projekt spĺňa kritériá stanovené v článku 5 ods. 1, a vydá príslušné stanovisko.

4a.  Komisia zašle žiadosť členskému štátu, na ktorého územie sa navrhovaný projekt vzťahuje.

4b.  Komisia pri posudzovaní žiadosti zohľadní všetky preukázané výsledky v oblasti porušovania ľudských práv alebo životného prostredia, ku ktorým došlo počas piatich rokov pred podaním žiadosti, a všetky prijaté zmierňujúce opatrenia.

5.  Každý členský štát, s ktorého územím navrhovaný projekt súvisí, môže vzniesť námietku proti tomu, aby bol navrhovanému projektu priznaný status strategického projektu. Rada môže členský štát vyzvať, aby predložil opodstatnené dôvody na podloženie svojej námietky, aby ich rada mohla prerokovať.

V prípade strategických projektov v tretích krajinách Komisia informuje o prijatej žiadosti tretiu krajinu, s ktorej územím navrhovaný projekt súvisí. Komisia neschváli žiadosť skôr, než príslušná tretia krajina vyjadrí svoj výslovný súhlas, v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom a vnútroštátnym právom tejto tretej krajiny.

5a.  V prípade strategických projektov v tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o strategickom partnerstve, sa Komisia radí s orgánmi tejto krajiny s cieľom zaručiť rýchlu realizáciu projektu.

6.  Komisia s prihliadnutím na stanovisko rady uvedené v odseku 4 prijme do 60 dní od potvrdenia úplnosti žiadosti v súlade s odsekom 3 rozhodnutie o uznaní projektu za strategický projekt a oznámi to žiadateľovi.

Rozhodnutie Komisie je odôvodnené, a to aj v prípade, že sa odchyľuje od stanoviska rady. Komisia informuje o svojich dôvodoch príslušné orgány v dotknutom členskom štáte, radu a Európsky parlament, ako aj predkladateľa projektu.

7.  Komisia môže uprednostniť spracovanie žiadostí o projekty pôsobiace v konkrétnych fázach hodnotového reťazca s cieľom:

a)  zabezpečiť vyvážené zastúpenie strategických projektov v súvislosti so všetkými strategickými surovinami a vo všetkých fázach hodnotového reťazca;

b)  zabezpečiť napredovanie pri dosahovaní všetkých referenčných hodnôt stanovených v článku 1 ods. 2 písm. a) a b);

ba)  zabezpečiť, aby sa v súlade s referenčnými hodnotami a vyváženým zastúpením uvedeným v písmene a) uprednostňovali projekty v oblasti materiálového zhodnocovania, ťažobného odpadu a integrovanej recyklácie, ako aj žiadosti predložené MSP.

Komisia uprednostní spracovanie žiadostí podľa prvého pododseku tohto odseku za predpokladu, že dodržala harmonogramy stanovené v odseku 6, pokiaľ ide o všetky žiadosti.

8.  Ak Komisia zistí, že strategický projekt už nespĺňa kritériá stanovené v článku 5 ods. 1, alebo ak jeho uznanie bolo založené na žiadosti obsahujúcej podvodné informácie, môže po zohľadnení stanoviska rady a zodpovedného predkladateľa projektu zrušiť rozhodnutie, ktorým danému projektu priznala status strategického projektu. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia o zrušení tohto statusu Komisia poskytne predkladateľovi projektu dôvody rozhodnutia o zrušení, predkladateľovi projektu sa poskytne možnosť vyjadriť sa k stanovisku Komisie a Komisia zohľadní odpoveď predkladateľa projektu.

Každý strategický projekt, ktorý sa už nepovažuje za strategický projekt len v dôsledku aktualizácie zoznamu strategických surovín uvedeného v článku 3, sa stále považuje za strategický projekt počas dvoch rokov nasledujúcich po rozhodnutí o zrušení uvedenom v prvom pododseku tohto odseku.

9.  Projekty, ktoré už nie sú uznané za strategické projekty, stratia všetky práva spojené s týmto statusom podľa tohto nariadenia.

Článok 7

Realizácia strategických projektov

1.  Strategické projekty sa považujú za projekty prispievajúce k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii v súlade s cieľmi uvedenými v článku 1 tohto nariadenia.

2.  Pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie uvedené v článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/147/ES, strategické projekty v Únii sa považujú za projekty vo verejnom záujme alebo za projekty slúžiace verejnému zdraviu a bezpečnosti a môžu sa považovať za projekty prevažujúceho verejného záujmu za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v uvedených smerniciach.

3.  Členský štát, s ktorého územím strategický projekt súvisí, spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi prijíma opatrenia s cieľom prispieť k jeho včasnej a účinnej realizácii.

4.  Rada pravidelne rokuje o realizácii strategických projektov a v prípade potreby o opatreniach, ktoré by predkladateľ projektu alebo členský štát, s ktorého územím strategický projekt súvisí, mohli prijať s cieľom ešte viac uľahčiť realizáciu a úspešné vykonávanie strategických projektov.

5.  Predkladateľ projektu každé dva roky po dni uznania jeho projektu za strategický projekt predkladá Komisii správu obsahujúcu prinajmenšom informácie o:

a)  pokroku v realizácii projektu, najmä pokiaľ ide o postup udeľovania povolení;

b)  v relevantných prípadoch o dôvodoch meškania v porovnaní s harmonogramom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. c) a o pláne na riešenie takýchto meškaní;

c)  pokroku vo financovaní projektu vrátane informácií o verejnej finančnej podpore.

Komisia predloží kópiu správy rade na uľahčenie rokovania uvedeného v odseku 4.

6.  Rada môže predkladateľov projektov kedykoľvek požiadať o doplňujúce informácie týkajúce sa realizácie strategického projektu.

7.  Predkladateľ projektu Komisii oznamuje:

a)  zmeny, ktoré pre projekt predstavujú prekážky v plnení kritérií stanovených v článku 5 ods. 1;

b)  zmeny v kontrole podnikov trvale zapojených do projektu v porovnaní s informáciami uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. e).

8.  Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť vzor, ktorý majú používať predkladatelia projektov pri podávaní správ uvedených v odseku 5. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

V uvedených vykonávacích aktoch sa stanoví jednotný vzor, ktorý sa bude vzťahovať na všetky informácie požadované pre správu. Rozsah informácií požadovaných na vyplnenie jednotného vzoru musí byť primeraný.

9.  Predkladateľ projektu zriadi a pravidelne aktualizuje webové sídlo spoločnosti alebo osobitné webové sídlo projektu s ▌informáciami o strategickom projekte, ktoré sú relevantné pre miestne obyvateľstvo a podporu prijatia zo strany verejnosti, vrátane informácií o environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvoch a prínosoch súvisiacich s daným strategickým projektom. Webové sídlo je voľne dostupné pre verejnosť a je k dispozícii v jazyku alebo jazykoch, ktoré sú ľahko zrozumiteľné miestnemu obyvateľstvu.

Oddiel 2

Postup udeľovania povolení

Článok 8

Jednotné kontaktné miesto

1.  Členské štáty do [Úrad pre publikácie – vložiť: tri mesiace po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] určia jeden príslušný vnútroštátny orgán, ktorý bude zodpovedný za uľahčenie, koordináciu a zefektívnenie postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín a bude poskytovať informácie o prvkoch uvedených v článku 17. Určený príslušný orgán si bez toho, aby to malo vplyv na rýchlosť konania, môže vyžiadať stanovisko a zapojenie ďalších príslušných orgánov.

2.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 je jediným kontaktným miestom pre predkladateľov projektov v kontexte postupu udeľovania povolení, ktorý vedie k prijatiu komplexného rozhodnutia o danom projekte v oblasti kritických surovín, a koordinuje predkladanie všetkých podstatných dokumentov a informácií. Zabezpečí, aby sa všetky záležitosti týkajúce sa postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín riešili včas.

Jednotné kontaktné miesto pridelí zodpovedného úradníka na projekty v oblasti kritických surovín, ktorým bol priznaný status strategického projektu. Zodpovedný úradník pôsobí ako jednoduché kontaktné miesto a pomáha predkladateľovi projektu s pochopením všetkých administratívnych záležitostí. Zodpovedný úradník tiež môže byť súčasťou iného orgánu, pokiaľ ide o rôzne vnútroštátne štruktúry jednotného kontaktného miesta.

3.  Povinnosti príslušného vnútroštátneho orgánu uvedené v odseku 1 alebo súvisiace úlohy môžu byť v prípade jednotlivých projektov v oblasti kritických surovín delegované na iný orgán alebo vykonávané iným orgánom za predpokladu, že:

a)  príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 informuje predkladateľa projektu o tomto delegovaní;

b)  každý projekt v oblasti kritických surovín patrí do zodpovednosti len jedného orgánu;

c)  predkladanie všetkých podstatných dokumentov a informácií koordinuje len jeden orgán.

ca)  príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 zabezpečí, aby v dôsledku delegovania úloh nevznikli žiadne oneskorenia.

4.  Predkladatelia projektov môžu predkladať všetky dokumenty týkajúce sa postupu udeľovania povolení v elektronickej forme.

5.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 zohľadní všetky platné štúdie, ktoré boli vykonané v súvislosti s daným projektom v oblasti kritických surovín, a povolenia alebo oprávnenia, ktoré boli danému projektu udelené pred začiatkom postupu udeľovania povolení v súlade s týmto článkom, a nepožaduje duplicitné štúdie ani povolenia, resp. oprávnenia, pokiaľ sa podľa práva Únie nevyžaduje inak.

6.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 zabezpečí, aby mali žiadatelia ľahký prístup k informáciám a jednoduchým postupom, pokiaľ ide o urovnávanie sporov týkajúcich sa postupu udeľovania povolení a vydávania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín vrátane mechanizmov mimosúdneho urovnávania sporov, ak je to relevantné.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby mal príslušný vnútroštátny orgán uvedený v odseku 1 alebo akýkoľvek orgán, na ktorý sú delegované úlohy podľa odseku 3, dostatočný kvalifikovaný personál a dostatočné finančné, technické a technologické zdroje, a to aj na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácie potrebné na účinné plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia.

Ak členské štáty spočiatku nemajú technické zdroje na splnenie požiadaviek stanovených v tomto odseku, Komisia im poskytne zdroje, ktoré členskému štátu pomôžu pri plnení týchto požiadaviek.

8.  Rada:

a)  pravidelne rokuje o vykonávaní tohto oddielu a vymieňa si najlepšie postupy v záujme urýchlenia povoľovacích konaní pre projekty v oblasti kritických surovín, ako aj zvýšenia účasti verejnosti a konzultácií s ňou;

b)  v prípade potreby navrhuje Komisii usmernenia k vykonávaniu tohto oddielu, na ktoré majú prihliadať príslušné vnútroštátne orgány uvedené v odseku 1.

Článok 9

Prioritný status strategických projektov

1.  S cieľom zabezpečiť efektívne administratívne spracovanie povoľovacích konaní týkajúcich sa strategických projektov v Únii predkladatelia projektov a všetky dotknuté orgány vrátane vnútroštátnych orgánov uvedených v článku 8 ods. 1 a 3 zabezpečia, aby sa uvedené konania vrátane kontaktu medzi predkladateľom projektu a akýmkoľvek orgánom pred oficiálnym vyplnením a predložením žiadosti vybavovali čo najrýchlejšie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v práve Únie, sa strategickým projektom v Únii prizná status čo najvyššieho vnútroštátneho významu, ak takýto status vo vnútroštátnom práve existuje, a pri postupoch udeľovania povolení sa k nim pristupuje so zreteľom na tento status, a to vrátane stavebných povolení, povolení na chemické látky a na pripojenie k sieti a environmentálnych posúdení a povolení, ak sa vyžadujú, a zahŕňajúcich všetky administratívne žiadosti a postupy.

3.  Všetky postupy urovnávania sporov, súdne spory, odvolania a opravné prostriedky týkajúce sa postupu udeľovania povolení a vydávania povolení pre strategické projekty v Únii pred akýmikoľvek vnútroštátnymi súdmi, tribunálmi a osobitnými súdmi vrátane mediácie alebo rozhodcovského konania, ak existujú vo vnútroštátnom práve, sa považujú za naliehavé, ak vnútroštátne právo ustanovuje takéto postupy pre naliehavé prípady, a v rozsahu, v ktorom takéto postupy ustanovujú, za predpokladu prísneho rešpektovania bežne uplatniteľných práv jednotlivcov a miestnych spoločenstiev na obhajobu. Predkladatelia strategických projektov sú v relevantných prípadoch účastníkmi takéhoto postupu pre naliehavé prípady.

Článok 10

Trvanie postupu udeľovania povolení

1.  V prípade strategických projektov v Únii postup udeľovania povolení nepresiahne:

a)  24 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa ťažby s výnimkou strategických projektov týkajúcich sa výlučne ťažobného odpadu, v prípade ktorých postup udeľovania povolení nepresiahne 18 mesiacov;

b)  12 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa spracovania alebo recyklácie.

2.  Odchylne od odseku 1, v prípade strategických projektov v Únii, pri ktorých sa postup udeľovania povolení začal pred tým, ako im bol priznaný status strategického projektu, a v prípade rozšírenia strategických projektov, ktorým už bolo udelené povolenie, trvanie zvyšných krokov postupu udeľovania povolení po priznaní statusu strategického projektu nepresiahne:

a)  21 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa ťažby s výnimkou strategických projektov týkajúcich sa výlučne ťažobného odpadu, v prípade ktorých postup udeľovania povolení nepresiahne 15 mesiacov; 

b)  9 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa spracovania alebo recyklácie.

3.  Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje povaha, zložitosť, lokalita alebo veľkosť navrhovaného projektu, príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 môže pri každom jednotlivom prípade predĺžiť pred ich uplynutím lehoty uvedené v odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) najviac o tri mesiace a lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) najviac o jeden mesiac. V takom prípade príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 písomne informuje predkladateľa projektu o dôvodoch predĺženia lehoty a očakávanom dátume vydania komplexného rozhodnutia.

4.  Ak v prípade strategických projektov, ktorých súčasťou nie je ťažba, príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia neprijal komplexné rozhodnutie v uplatniteľných lehotách stanovených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, príslušná žiadosť o udelenie povolenia sa považuje za schválenú okrem prípadov, keď sa v konkrétnom projekte vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice Rady 92/43/EHS alebo smerníc 2000/60/ES, 2008/98/ES, 2009/147/ES 2010/75/EÚ, 2011/92/EÚ, alebo 2012/18/EÚ. Odchylne od článku 4 ods. 6 smernice 2011/92/EÚ sa o určení, či je takéto posudzovanie vplyvov na životné prostredie potrebné a o príslušných posúdeniach rozhodne a oznámi sa predkladateľovi projektu do 30 dní. [PN 4]

5.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 najneskôr jeden mesiac od doručenia žiadosti o udelenie povolenia v súvislosti so strategickým projektom žiadosť potvrdí alebo, ak predkladateľ projektu nezaslal všetky informácie požadované na spracovanie žiadosti, vyzve predkladateľa projektu, aby do 30 dní od doručenia tejto výzvy predložil úplnú žiadosť, pričom uvedie, ktoré informácie chýbajú.

Dátum potvrdenia platnosti žiadosti príľovania povolení.

6.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 najneskôr do jedného mesiaca od dátumu potvrdenia platnosti žiadosti o udelenie povolenia vypracuje v úzkej spolupráci s predkladateľom projektu a inými dotknutými orgánmi podrobný harmonogram postupu udeľovania povolení. Harmonogram uverejní predkladateľ projektu na webovom sídle uvedenom v článku 7 ods. 9.

7.  Lehotami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva a nie sú nimi dotknuté ani správne odvolacie konania a opravné prostriedky pred súdom alebo tribunálom.

Lehotami stanovenými v tomto článku pre ktorýkoľvek z postupov vydávania povolení nie sú dotknuté prípadné kratšie lehoty stanovené členskými štátmi.

Článok 11

Environmentálne posúdenia a povolenia

1.  Ak sa musí vykonať posudzovanie vplyvov strategického projektu na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 9 smernice 2011/92/EÚ, príslušný predkladateľ projektu najneskôr do 30 dní od oznámenia o uznaní za strategický projekt požiada príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 o stanovisko k rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré sa majú uviesť v správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice.

Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 zabezpečí, aby stanovisko uvedené v prvom pododseku bolo vydané čo najskôr a v lehote, ktorá nepresahuje 20 dní od dátumu, keď predkladateľ projektu predložil svoju žiadosť o stanovisko. Príslušný vnútroštátny orgán má za cieľ zefektívniť proces a usmerniť predkladateľa projektu v tomto procese.

Komisia uverejní spoločné usmernenia pre vnútroštátne príslušné orgány podľa tohto odseku.

2.  V prípade strategických projektov, pri ktorých vzniká povinnosť vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie súčasne podľa smernice Rady 92/43/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2008/98/ES, 2009/147/ES, 2010/75/EÚ, 2011/92/EÚ alebo 2012/18/EÚ, príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 zabezpečí, aby sa uplatňoval koordinovaný alebo spoločný postup, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedených právnych predpisov Únie, podľa toho, ktorý postup si predkladateľ projektu vyberie.

Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 v rámci koordinovaného postupu uvedeného v prvom pododseku koordinuje a zefektívňuje jednotlivé rôzne posúdenia vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie vyžadované podľa príslušných právnych predpisov Únie.

Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 v rámci spoločného postupu uvedeného v prvom pododseku vykonáva jediné posúdenie vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie vyžadované podľa príslušných právnych predpisov Únie.

3.  Príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 zabezpečí, aby dotknuté orgány vydali odôvodnený záver uvedený v článku 1 ods. 2 písm. g) bode iv) smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov strategického projektu na životné prostredie v lehote 80 dní od doručenia všetkých potrebných informácií zhromaždených podľa článkov 5, 6 a 7 uvedenej smernice a dokončenia konzultácií uvedených v článkoch 6 a 7 tejto smernice.

3a.   Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje povaha, zložitosť, lokalita alebo veľkosť navrhovaného projektu, môže príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 v jednotlivých prípadoch predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 3 tohto článku pred jej uplynutím najviac o 30 dní. V takom prípade príslušný vnútroštátny orgán uvedený v článku 8 ods. 1 písomne informuje predkladateľa projektu o dôvodoch predĺženia lehoty a očakávanom dátume vydania odôvodneného záveru.

4.  Časový rámec na konzultácie s dotknutou verejnosťou o správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvedenej v článku 5 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ nesmie byť v prípade strategických projektov dlhší ako 80 dní, nie však kratší ako 40 dní.

4a.  Ak v prípade strategických projektov príslušný orgán uvedený v článku 8 ods. 1 nevydá v rámci platných lehôt uvedených v odseku 3 tohto článku odôvodnený záver, predkladateľ projektu má možnosť predložiť na príslušný súd sťažnosť, ktorá povedie k uloženiu pokút alebo k predbežnému súdnemu príkazu.

5.  Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na postup udeľovania povolení strategických projektov, ktorých postup udeľovania povolení sa začal pred priznaním statusu strategického projektu.

Odseky 2 až 4 tohto článku sa uplatňujú na postup udeľovania povolení pre strategické projekty, v prípade ktorých sa postup udeľovania povolení začal pred priznaním statusu strategického projektu, iba v rozsahu, v akom ešte neboli dokončené kroky uvedené v daných odsekoch.

Článok 12

Plánovanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za prípravu plánov vrátane zonácie, priestorových plánov a plánov využitia pozemkov v prípade potreby zahrnuli do takýchto plánov ustanovenia o vypracovaní projektov v oblasti kritických surovín, a to vo vzájomnej úzkej spolupráci. Prioritu majú umelé a zastavané plochy, priemyselné areály, opustené priemyselné pozemky, bane, v ktorých prebieha ťažba, alebo opustené bane a prípadne ložiská nerastných surovín overené geologickým prieskumom členského štátu.

2.  Ak plány, ktoré obsahujú ustanovenia o vypracovaní projektov v oblasti kritických surovín, podliehajú posudzovaniu podľa smernice 2001/42/ES a podľa článku 6 smernice 92/43/EHS, možno uvedené posudzovania spojiť. V uplatniteľných prípadoch sa v tomto spojenom posudzovaní rieši aj vplyv na potenciálne ovplyvnené vodné útvary a overuje sa, či by plán spôsobil zhoršenie stavu alebo potenciálu uvedeného v článku 4 smernice 2000/60/ES alebo či by potenciálne bránil tomu, aby vodný útvar dosiahol dobrý stav alebo dobrý potenciál. Ak sú príslušné členské štáty povinné posúdiť vplyvy existujúcich a budúcich činností na morské prostredie vrátane interakcií medzi pevninou a morom, ako sa uvádza v článku 4 smernice 2014/89/EÚ, spojené posudzovanie sa vzťahuje aj na tieto vplyvy, pričom sa zachováva rovnaká úroveň kvality. Ak je potrebné vykonať posúdenie podľa článku 4 smernice 2000/60/ES alebo článku 4 smernice 2014/89/EÚ v súlade s týmto článkom, vykoná sa takým spôsobom, aby nedošlo k predĺženiu lehôt uvedených v článku 10 ods. 1 a 2 a v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia.

Článok 13

Uplatniteľnosť dohovorov Európskej hospodárskej komisie OSN

1.  Ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení nie sú dotknuté povinnosti podľa ▌Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol podpísaný 25. júna 1998 v Aarhuse, ani povinnosti podľa Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice, ktorý bol podpísaný 25. februára 1991 v Espoo.

2.  Všetky rozhodnutia podľa tohto oddielu sa zverejňujú ľahko zrozumiteľným spôsobom a všetky rozhodnutia týkajúce sa jedného projektu sú k dispozícii na rovnakom webovom sídle.

Oddiel 3

ZÁKLADNÉ PODMIENKY

Článok 14

Urýchlenie realizácie

1.  Komisia a členské štáty, ako aj príslušné miestne a regionálne orgány vykonávajú činnosti na urýchlenie a uľahčenie súkromných investícií do strategických projektov. S cieľom zabezpečiť konzistentné dodávky v rámci Únie členské štáty v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ zvážia poskytovanie a koordinovanie podpory pre strategické projekty, ktoré čelia ťažkostiam pri prístupe k financovaniu, ako aj pre startupy pôsobiace v konkrétnych fázach hodnotového reťazca s cieľom podporiť rozvoj a presadzovať inovačný ekosystém a čo najširšie spektrum technológií v tejto oblasti. Komisia a členské štáty sa zdržia činností, ktoré vytláčajú súkromné investície.

2.  Komisia a členské štáty vrátane regionálnych a miestnych orgánov vo vhodných prípadoch poskytujú strategickým projektom administratívnu podporu na uľahčenie ich rýchlej a účinnej realizácie, a to aj poskytovaním:

a)  pomoci na zabezpečenie súladu s uplatniteľnými administratívnymi a oznamovacími povinnosťami;

b)  pomoci predkladateľom projektov pri ďalšom zvyšovaní včasnej účasti verejnosti na projekte a verejných konzultácií o projekte, v prípade potreby aj sledovaním odporúčaní a osvedčených postupov, ktoré zdieľa rada;

ba)  aktuálnych informácií predkladateľom projektov o predpokladaných a ad hoc administratívnych zdržaniach v povoľovacom konaní a príslušnom odôvodnení pri zabezpečení pravidelnej, včasnej a jasnej komunikácie;

bb)  programov počiatočného financovania špecifických pre suroviny, ktoré sú výsledkom akadémií pre emisne neutrálny priemysel uvedených v [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na akt o emisne neutrálnom priemysle].

2a.  Komisia môže členským štátom adresovať stanovisko týkajúce sa súladu medzi vnútroštátnou realizáciou a cieľmi stanovenými v článku 1 ods. 2.

Článok 15

Koordinácia financovania

1.  Stála podskupina uvedená v článku 35 ods. 6 písm. a) na žiadosť predkladateľa strategického projektu rokuje o tom, ako možno dokončiť financovanie jeho projektu, poskytuje mu v tejto oblasti poradenstvo a vydáva odporúčania týkajúce sa budúcich zdrojov a nástrojov financovania, a to s prihliadnutím na už zabezpečené financovanie, pričom sa zohľadnia aspoň tieto prvky:

a)  dodatočné súkromné zdroje financovania, ako aj podpora zo zdrojov skupiny Európskej investičnej banky alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj s osobitným zameraním na iniciatívu Global Gateway pre strategické projekty mimo Únie;

b)  existujúce nástroje a programy členských štátov vrátane nástrojov a programov agentúr pre vývozné úvery, národných podporných bánk a inštitúcií;

c)  príslušné programy financovania Únie.

1a.  Do ... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každý rok Komisia s pomocou stálej podskupiny uvedenej v článku 35 ods. 6 písm. a) predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V správe sa opíšu prekážky prístupu k financovaniu a odporúčania na uľahčenie prístupu k financovaniu pre strategické projekty vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Článok 16

Uľahčenie dohôd o odbere

1.  Komisia vytvorí systém, ktorý bude zjednodušovať uzatváranie dohôd o odbere týkajúcich sa strategických projektov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

2.  Systém uvedený v odseku 1 musí umožňovať potenciálnym odberateľom predkladať ponuky, v ktorých sa uvedie:

a)  objem a kvalita strategických surovín, ktoré plánujú nakupovať;

b)  plánovaná cena alebo plánované cenové rozpätie;

c)  plánované trvanie dohody o odbere.

3.  Systém uvedený v odseku 1 musí umožňovať predkladateľom strategických projektov predkladať ponuky, v ktorých sa uvedie:

a)  objem a kvalita strategických surovín, ktoré chcú pokryť dohodami o odbere;

b)  plánovaná cena alebo plánované cenové rozpätie, za ktoré sú ochotní predávať;

c)  plánované trvanie dohody o odbere.

4.  Na základe ponúk doručených podľa odsekov 2 a 3 sprostredkuje Komisia predkladateľom strategických projektov kontakt s potenciálnymi odberateľmi relevantnými pre ich projekt.

4a.  Systém je predkladateľom projektov prístupný, keď strategickému projektu ešte nebolo udelené povolenie od príslušného vnútroštátneho orgánu uvedeného v článku 8 ods. 1, ale už sa nachádza v pokročilej fáze žiadosti o udelenie tohto povolenia.

Článok 17

Prístupnosť administratívnych informácií online

1.   Členské štáty poskytujú online, centralizovaným a ľahko prístupným spôsobom tieto informácie o administratívnych postupoch týkajúcich sa projektov v oblasti kritických surovín:

a)  postup udeľovania povolení a súvisiace administratívne postupy potrebné na získanie povolenia;

b)  finančné a investičné služby;

c)  možnosti financovania na úrovni Únie alebo členských štátov;

d)  služby na podporu podnikania, okrem iného vrátane priznania k dani z príjmu právnických osôb, miestnych daňových zákonov a pracovného práva.

1a.  Komisia centralizovaným a ľahko dostupným spôsobom poskytuje informácie o administratívnych postupoch relevantných pre získanie statusu strategických projektov online.

Oddiel 4

Prieskum

Článok 18

Národné programy prieskumu

1.  Každý členský štát vypracuje národný program všeobecného prieskumu zameraný na kritické suroviny. Každý členský štát vypracuje prvý takýto program do [Úrad pre publikácie – vložiť: jeden rok po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Národné programy sa preskúmajú a digitálne aktualizujú o údaje začlenené z iných prieskumných kampaní a uverejňujú sa každé tri roky.

2.  Národné programy prieskumu uvedené v odseku 1 obsahujú opatrenia na zvýšenie dostupnosti informácií o náleziskách kritických surovín v Únii vrátane hlbokých rudných ložísk. Ich súčasťou sú v prípade potreby tieto opatrenia:

a)  mapovanie nerastných surovín vo vhodnej mierke vrátane potenciálu existujúcich hlušín;

b)  geochemické prieskumy, a to aj na účely stanovenia chemického zloženia pôd, usadenín, hornín;

c)  geovedné prieskumy, napríklad geofyzikálne prieskumy;

d)  spracúvanie údajov zhromaždených vo všeobecnom prieskume, a to aj z prediktívnych máp;

e)  opätovné spracúvanie existujúcich údajov z geovedného prieskumu na účely kontroly neidentifikovaných nálezísk nerastných surovín obsahujúcich kritické suroviny a nosné kovy, ktoré môžu obsahovať kritické suroviny.

3.  Členské štáty oznámia Komisii svoje návrhy národných programov uvedených v odseku 1. Komisia môže vydať stanovisko týkajúce sa rozsahu a formátu ich prieskumných programov s cieľom zefektívniť prístup Únie. Komisia môže tiež pomôcť členským štátom pri vytváraní a vykonávaní ich národných prieskumných programov prostredníctvom technických, digitálnych a technologických zdrojov.

Členské štáty oznámia Komisii svoje finalizované národné programy uvedené v odseku 1 tohto článku. Komisia potom postúpi tieto programy rade, aby o nich mohla rokovať podskupina uvedená v článku 35 ods. 6 písm. e).

4.  Členské štáty poskytnú ako súčasť správy uvedenej v článku 43 informácie o pokroku vo vykonávaní opatrení zahrnutých do ich národných programov.

5.  Členské štáty zverejnia aktualizované informácie o náleziskách nerastných surovín obsahujúcich kritické suroviny zhromaždené prostredníctvom opatrení stanovených v národných programoch uvedených v odseku 1 na odôvodnenú žiadosť akademickej obce, vnútroštátnych príslušných orgánov, únijných alebo vnútroštátnych, regionálnych a miestnych agentúr, štátnych geologických inštitútov alebo pre potreby národných geologických prieskumov. Informácie podľa potreby obsahujú klasifikáciu identifikovaných nálezísk podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť vzor sprístupňovania informácií uvedených v prvom pododseku. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

6.  Po zohľadnení doterajšej spolupráce na všeobecnom prieskume stála podskupina uvedená v článku 35 ods. 6 písm. b) prerokuje národné programy uvedené v odseku 1 a ich vykonávanie, pričom sa zahrnú aspoň tieto prvky:

a)  potenciál spolupráce, a to aj pri prieskume cezhraničných nálezísk nerastných surovín a spoločných geologických útvarov;

b)  najlepšie postupy týkajúce sa opatrení uvedených v odseku 2;

c)  začlenenie výsledkov národných programov uvedených v odseku 1 do infraštruktúry priestorových údajov uvedenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(28) a sprístupnenie tejto infraštruktúry priestorových údajov všetkým príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom zvýšiť výmenu údajov.

6a.  Členské štáty podporujú technologickú vyspelosť prieskumných technológií pre hlboké a komplexné ložiská kritických surovín aspoň zahrnutím podporných opatrení na tento účel do vnútroštátnych výskumných a inovačných programov, pričom minimalizujú vplyv týchto technológií na životné prostredie.

Kapitola 4

Monitorovanie a zmierňovanie rizík

Článok 19

Monitorovanie a stresové testy

1.  Komisia monitoruje riziko spojené s dodávkami kritických surovín. Toto monitorovanie sa vzťahuje aspoň na vývoj týchto parametrov:

a)  obchodné toky;

b)  dopyt a ponuka;

c)  koncentrácia ponuky;

d)  výroba v Únii a na celom svete a výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca;

da)  cenová volatilita;

db)  problematické miesta pri udeľovaní povolení;

dc)  únijné a globálne kapacity na recykláciu strategických surovín;

dd)  geopolitický vývoj, krízy v oblasti ľudských práv a bezpečnostné výzvy, ktorým Únia čelí.

2.  Vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na stálej podskupine uvedenej v článku 35 ods. 6 písm. c), podporujú Komisiu pri monitorovaní uvedenom v odseku 1:

a)  poskytovaním akýchkoľvek informácií, ktoré majú k dispozícii o vývoji parametrov uvedených v odseku 1, vrátane informácií uvedených v článku 20;

b)  zhromažďovaním informácií o vývoji parametrov uvedených v odseku 1 vrátane informácií uvedených v článku 20, a to v koordinácii s Komisiou a inými zúčastnenými orgánmi bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a protimonopolných právnych predpisov;

c)  poskytovaním analýzy rizík spojených s dodávkami kritických surovín z hľadiska vývoja parametrov uvedených v odseku 1.

3.  Komisia v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi zastúpenými v stálej podskupine uvedenej v článku 35 ods. 6 písm. c) zabezpečuje, aby sa stresový test pre každý dodávateľský reťazec kritickej suroviny vykonal najmenej každé dva roky alebo ak sa zistia riziká dodávok v dôsledku monitorovania uvedeného v odseku 1. Na tento účel stála podskupina uvedená v článku 35 ods. 6 písm. c) koordinuje a rozdeľuje vykonávanie stresových testov pre rôzne kritické suroviny rôznym zúčastneným orgánom.

Stresové testy uvedené v prvom pododseku pozostávajú z posúdenia zraniteľnosti dodávateľského reťazca príslušnej kritickej suroviny v Únii voči narušeniam dodávok na základe odhadu vplyvu rôznych scenárov, ktoré môžu takéto narušenia spôsobiť, a ich potenciálnych účinkov, pričom sa zohľadnia aspoň tieto prvky:

a)  miesto, kde sa dotknutá surovina ťaží, spracováva alebo recykluje;

b)  kapacity hospodárskych subjektov v celom hodnotovom reťazci, ako aj štruktúra trhu;

c)  faktory, ktoré by mohli ovplyvniť dodávky, okrem iného vrátane geopolitickej situácie, obchodných sporov vrátane aktov hospodárskeho nátlaku, logistiky, dodávok energie, pracovnej sily alebo prírodných katastrof;

d)  dostupnosť a schopnosť rýchlo diverzifikovať zdroje dodávok, nahradiť suroviny alebo zmierniť dopyt zvyšovaním efektívnosti;

e)  používatelia príslušnej suroviny v celom hodnotovom reťazci a ich podiel na dopyte, pričom osobitná pozornosť sa venuje výrobe technológií relevantných z hľadiska zelenej a digitálnej transformácie, ako aj využitiu v obrannom a leteckom a kozmickom priemysle.

4.  Komisia na odôvodnenú žiadosť akademickej obce, príslušných vnútroštátnych orgánov, agentúr Únie alebo geologických inštitútov členských štátov alebo pre potreby geologických prieskumov členských štátov sprístupní informácie obsahujúce:

a)  dostupné informácie o vývoji parametrov uvedených v odseku 1;

b)  výpočet rizika spojeného s dodávkami kritických surovín z hľadiska vývoja parametrov uvedených v písmene a);

c)  výsledky stresových testov uvedených v odseku 3;

d)  prípadne odporúčanie vhodných stratégií zmierňovania, ktoré majú znížiť riziko spojené s dodávkami.

Ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sprístupnenie informácií uvedených v prvom pododseku tohto odseku ktorémukoľvek z aktérov uvedených v uvedenom pododseku 1 by viedlo ku geopolitickým nevýhodám, Komisia môže v jednotlivých prípadoch odmietnuť sprístupniť tieto informácie ktorémukoľvek z týchto aktérov.

5.  Ak na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1, 2 a 3 Komisia usúdi, že existuje jasný ukazovateľ rizika narušenia dodávok, Komisia upozorní členské štáty, radu, Európsky parlament a riadiace orgány zodpovedné za krízový dohľad alebo mechanizmy krízového riadenia v Únii, do ktorých pôsobnosti patria príslušné kritické alebo strategické suroviny.

5a.  Veľké spoločnosti, ktoré vyrábajú strategické technológie s použitím strategických surovín, prijmú vhodné opatrenia na riadenie rizík a zmiernenie rizika v súvislosti so svojimi dodávateľskými reťazcami kritických surovín a pravidelne o nich informujú svoje predstavenstvo, v prípade potreby aj ad hoc.

Článok 20

Informačné povinnosti týkajúce sa monitorovania

1.  Členské štáty poskytnú Komisii ako súčasť správy uvedenej v článku 43 informácie o každom novom alebo existujúcom projekte v oblasti surovín na svojom území, ktorý je relevantný z hľadiska článku 19 ods. 1 písm. d), pričom do nej zahrnú klasifikáciu nových projektov podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov.

Členský štát poskytujúci informácie v súlade s prvým pododsekom tohto odseku získa tieto informácie výlučne z údajov predložených v žiadosti o udelenie povolenia. So všetkými informáciami poskytnutými podľa prvého pododseku tohto odseku sa zaobchádza v súlade s článkom 44.

2.  Členské štáty určia veľké spoločnosti pôsobiace v celom hodnotovom reťazci kritických surovín, usadené na svojom území a:

a)  monitorujú ich činnosti prostredníctvom pravidelných a primeraných prieskumov s cieľom zhromaždiť informácie požadované na úlohy monitorovania uvedené v článku 19. Od veľkých spoločností určených podľa tohto odseku sa vyžaduje len predkladanie informácií, ktoré zhromažďujú v rámci už existujúceho monitorovania alebo stresových testov, pokiaľ sú takéto informácie už k dispozícii. Od veľkých spoločností sa nevyžaduje, aby predkladali údaje, ktoré so sebou nesú obchodné riziko. Členské štáty zabezpečia, aby sa s týmito údajmi zaobchádzalo v súlade s článkom 44.

b)  ako súčasť správy uvedenej v článku 43 poskytujú informácie o výsledkoch týchto prieskumov;

c)  bezodkladne oznamujú Komisii závažné udalosti, ktoré by mohli brániť pravidelnému vykonávaniu činností určených veľkých spoločností.

3.  Členské štáty zasielajú údaje získané podľa odseku 2 písm. a) a b) tohto článku národným štatistickým orgánom a Eurostatu na účely zostavovania štatistík v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009. Členské štáty určia vnútroštátny orgán zodpovedný za zasielanie údajov národným štatistickým orgánom a Eurostatu.

3a.  Členské štáty po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami v rámci hodnotového reťazca kritických surovín vypracujú jednotný vzor, ktorý vyplnia veľké spoločnosti na účely odpovedí na prieskumy uvedené v odseku 2 písm. a). V jednotnom vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť sformulované informácie uvedené v odseku 2 písm. a). Rozsah informácií požadovaných na vyplnenie jednotného vzoru musí byť primeraný.

Článok 21

Vykazovanie strategických zásob

1.  Členské štáty ako súčasť správy uvedenej v článku 43 predložia Komisii informácie o stave svojich strategických zásob strategických surovín.

2.  Informácie uvedené v odseku 1 pokrývajú zásoby všetkých verejných orgánov, spoločností alebo hospodárskych subjektov vo verejnom vlastníctve, ktoré členský štát poveril budovaním alebo správou strategických zásob vo svojom mene, a opisuje sa v nich aspoň:

a)  úroveň dostupných zásob za každú strategickú surovinu, meraná v tonách aj percentách ročnej vnútroštátnej spotreby príslušných surovín, ako aj chemická forma a čistota skladovaných surovín;

b)  vývoj úrovne dostupných zásob za každú strategickú surovinu za predchádzajúcich päť rokov;

c)  akékoľvek pravidlá alebo postupy uplatniteľné na uvoľnenie, pridelenie a distribúciu strategických zásob.

3.  Správa môže obsahovať aj informácie o strategických zásobách kritických a iných surovín.

Článok 22

Monitorovanie strategických zásob

1.  Do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každé dva roky na základe informácií prijatých podľa článku 21 ods. 1 sa Komisia podelí s radou a Európskym parlamentom o:

a)  informácie týkajúce sa celkovej úrovne zásob každej strategickej suroviny Únie;

b)  informácie o potenciálnej cezhraničnej dostupnosti strategických zásob vzhľadom na pravidlá alebo postupy na ich uvoľnenie, pridelenie a distribúciu.

2.  Stála podskupina rady uvedená v článku 35 ods. 6 písm. d) určí bezpečnú úroveň zásob strategických surovín v Únii. Bezpečná úroveň musí:

a)  byť vyjadrená ako množstvo potrebné na pokrytie počtu dní priemerného denného čistého dovozu v prípade narušenia dodávok, vypočítaná na základe množstva dovozu počas predchádzajúceho kalendárneho roka;

▌

c)  byť úmerná riziku spojenému s dodávkami príslušnej strategickej suroviny a náležitému hospodárskemu významu.

3.  Komisia s prihliadnutím na stanoviská rady v náležitých prípadoch vydá stanoviská adresované členským štátom:

a)  s cieľom zvýšiť úroveň strategických zásob so zreteľom na porovnanie uvedené v odseku 1 písm. b), relatívnu distribúciu existujúcich zásob medzi členskými štátmi a spotrebu strategických surovín hospodárskymi subjektmi na príslušných územiach členských štátov;

b)  s cieľom zmeniť alebo koordinovať pravidlá alebo postupy uvoľňovania, prideľovania a distribúcie strategických zásob v záujme zlepšenia potenciálnej cezhraničnej dostupnosti, najmä ak je to potrebné na výrobu strategických technológií.

4.  Pri príprave stanovísk uvedených v odseku 3 Komisia a rada priznajú osobitný význam potrebe zachovať stimuly pre súkromných prevádzkovateľov, ktorí sa spoliehajú na strategické suroviny ako vstupy, aby vytvárali svoje vlastné zásoby alebo prijímali iné opatrenia na zvládnutie svojho vystavenia rizikám spojeným s dodávkami.

5.  Členské štáty poskytnú ako súčasť správy uvedenej v článku 43 informácie o tom, či a ako vykonali alebo plánujú vykonať stanoviská uvedené v odseku 3.

6.  Predtým, ako sa aspoň dva členské štáty zúčastnia na medzinárodnom alebo mnohostrannom fóre v oblastiach strategických zásob strategických surovín, Komisia zabezpečí predchádzajúcu koordináciu buď medzi dotknutými členskými štátmi a Komisiou, alebo na osobitnom zasadnutí rady.

7.  Komisia poskytne údaje zhromaždené o dostupných zásobách Únie riadiacim orgánom Únie zodpovedným za krízový dohľad alebo za mechanizmy krízového riadenia pokrývajúce príslušné strategické suroviny. 

▌

Článok 24

Spoločný nákup

1.  Komisia vytvorí a uvedie do prevádzky systém na agregovanie dopytu zainteresovaných podnikov usadených v Únii, ktoré spotrebúvajú strategické suroviny, a orgánov členských štátov zodpovedných za strategické zásoby a vyhľadáva ponuky od dodávateľov, aby uspokojila tento agregovaný dopyt. Týka sa to tak nespracovaných, ako aj spracovaných strategických surovín.

2.  Pri vytváraní a uvádzaní systému uvedeného v odseku 1 do prevádzky Komisia na základe informácií zhromaždených podľa článkov 21 a 22 vyberie strategické suroviny a fázy spracovania, na ktoré možno systém použiť, pričom zohľadní relatívne riziko spojené s dodávkami rôznych strategických surovín a možnosti budovania strategických zásob v súvislosti s uvedenými surovinami.

▌

Komisia tiež môže stanoviť minimálne množstvá požadovanej suroviny bez toho, aby bola dotknutá schopnosť účasti MSP v systéme, pričom zohľadní súhrnné potreby MSP, očakávaný počet zainteresovaných účastníkov a potrebu zabezpečiť zvládnuteľný počet účastníkov.

3.  Účasť na systéme uvedenom v ▌odseku 1 je otvorená a transparentná pre všetky podniky usadené v Únii, ktoré o účasť majú záujem, a pre orgány členských štátov. Účasť členských štátov alebo akýchkoľvek vnútroštátnych subjektov, na ktoré sa vzťahuje smernica o obstarávaní 2014/24 alebo 2014/25, je možná len v prípadoch, keď je takáto účasť zlučiteľná s uvedenými smernicami.

4.  Podniky Únie a orgány členských štátov zúčastnené na systéme uvedenom v odseku 1 môžu na transparentnom základe spoločne rokovať o nákupe vrátane cien alebo iných podmienok dohody o nákupe alebo využiť spoločný nákup s cieľom dosiahnuť lepšie podmienky so svojimi dodávateľmi alebo zabrániť nedostatku. Zúčastnené podniky Únie a orgány členských štátov musia dodržiavať súlad s právom Únie vrátane práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

5.  Subjekty sú vylúčené z účasti na dodávatelia, na agregovaní dopytu a spoločnom nákupe alebo ako poskytovatelia služieb, ak:

a)  sa na ne vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie prijaté podľa článku 215 ZFEÚ;

b)  sú v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo pod ich priamou či nepriamou kontrolou, alebo konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov.

6.  Odchylne od článku 176 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 môže Komisia prostredníctvom postupu obstarávania podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 zadať potrebné služby subjektu usadenému v Únii, ktorý na účel vytvorenia a prevádzky systému podľa odseku 1 koná ako poskytovateľ služieb. Vybraný poskytovateľ služieb nesmie mať žiadny konflikt záujmov.

7.  Komisia vymedzí v zmluve o poskytovaní služieb úlohy, ktoré má zabezpečovať poskytovateľ služieb vrátane pridelenia dopytu, pridelenia prístupových práv k dodávkam, registrácie a overovania všetkých účastníkov, zverejňovania a vykazovania činností, a akékoľvek iné úlohy potrebné na vytvorenie a prevádzkovanie systému. V zmluve o poskytovaní služieb sa riešia aj praktické aspekty činnosti poskytovateľa služieb vrátane používania nástroja IT, bezpečnostných opatrení, meny alebo mien, platobného režimu a záväzkov.

8.  Komisia musí mať v zmluve o poskytovaní služieb s poskytovateľom služieb vyhradené právo na jeho monitorovanie a vykonávanie jeho auditu. Na tento účel musí mať Komisia neobmedzený prístup k informáciám, ktorými poskytovateľ služieb disponuje vo vzťahu k zmluve. Všetky servery a informácie musia byť fyzicky umiestnené a uchovávané na území Únie.

9.  V zmluve o poskytovaní služieb s vybraným poskytovateľom služieb sa určí vlastníctvo informácií, ktoré poskytovateľ služieb získal, a stanoví sa možný prenos uvedených informácií Komisii pri ukončení alebo uplynutí platnosti zmluvy o poskytovaní služieb.

Kapitola 5

Udržateľnosť

Oddiel 1

Obehovosť

Článok 25

Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa obehovosti

1.  Každý členský štát do [Úrad pre publikácie – vložiť: 24 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme a zavedie vnútroštátne programy, ktoré môžu zahŕňať podporu cezhraničných činností a spolupráce v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a ktoré obsahujú vhodné opatrenia určené na:

-a)  zmiernenie nárastu dopytu po kritických surovinách s cieľom dosiahnuť referenčnú hodnotu stanovenú v článku 1 ods. 2 písm. db);

a)  zvýšenie zberu, triedenia a spracovania odpadu, kovového šrotu a výrobkov po skončení životnosti s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín, ako aj ich potenciálu opätovného použitia a opravy v súlade s článkom 4 smernice 2008/98/ES a zabezpečenie jeho zavedenia do vhodného systému recyklácie s cieľom maximalizovať životnosť výrobkov a dostupnosť a kvalitu recyklovateľného materiálu ako vstupu pre zariadenia na recykláciu kritických surovín, v súlade s právnymi predpismi Únie, najmä v oblasti životného prostredia a verejného zdravia;

b)  zvýšenie predchádzania vzniku odpadu, opätovného použitia, opravy, renovovania, opätovného spracovania a zmeny účelu výrobkov a komponentov s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín;

c)  zvýšenie využitia druhotných kritických surovín, ktoré sa môžu používať namiesto primárnych kritických surovín alebo popri nich, vrátane materiálov pochádzajúcich z kovového šrotu a výrobkov po skončení životnosti, a podpora renovácie výrobkov vrátane prípadného zohľadnenia recyklovaného obsahu v kritériách na vyhodnotenie ponúk v rámci verejného obstarávania alebo zváženia finančných stimulov na využívanie takýchto materiálov;

ca)  zvýšenie efektívneho využitia kritických surovín v celom hodnotovom reťazci;

d)  zvýšenie technologickej zrelosti technológií na recykláciu kritických surovín a podpora efektívnosti materiálov a nahrádzania kritických surovín v aplikáciách pri súčasnom zohľadnení výkonnosti a funkčnosti, a to aspoň začlenením podporných opatrení na tento účel v rámci vnútroštátnych programov v oblasti výskumu a inovácie;

e)  zabezpečenie toho, aby bola jeho pracovná sila vybavená zručnosťami potrebnými na podporu obehovosti hodnotového reťazca kritických surovín, a to rozvíjaním opatrení na podporu zručností, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu.

ea)   zvýšenie možností zhodnocovania kritických surovín z výrobkov prostredníctvom zmien v koncepcii týchto výrobkov alebo zvýšením ich recyklovateľnosti, a to aspoň začlenením podporných opatrení na tento účel v rámci vnútroštátnych programov v oblasti výskumu a inovácie;

eb)  podporu konsolidácie programov budovania kapacít a transferu technológií na podporu zodpovednej recyklácie kritických nerastov v producentských krajinách v rámci národných programov;

ec)  podporu prijímania noriem kvality pre procesy recyklácie tokov odpadu, ktoré obsahujú kritické suroviny, ako je elektronický odpad, aby sa zabezpečilo optimálne materiálové zhodnocovanie.

Národné programy uvedené v prvom pododseku sa pravidelne aktualizujú, pričom sa hodnotí najmä to, či sú opatrenia prijaté v súlade s týmto odsekom 1 vhodné.

Členské štáty si vymieňajú príslušné informácie a najlepšie postupy týkajúce sa takýchto opatrení s Európskou radou pre kritické suroviny zriadenou podľa článku 34. Ak je to možné, v spolupráci s inými členskými štátmi sa podporujú opatrenia týkajúce sa zvyšovania technologickej vyspelosti recyklačných technológií, materiálovej účinnosti a náhrady kritických surovín.

2.  Programy uvedené v odseku 1 musia pokrývať najmä výrobky a odpad, ktoré nie sú predmetom žiadnych osobitných požiadaviek na zber, spracovanie, recykláciu alebo opätovné použitie podľa právnych predpisov Únie. Opatrenia, ktoré sa týkajú ostatných výrobkov a odpadu, sa vykonávajú v súlade s existujúcimi právnymi predpismi Únie.

Pokiaľ ide o odsek 1 písm. a) a b), programy uvedené v tomto odseku môžu bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, a v riadne odôvodnených prípadoch zahŕňať zavedenie hospodárskych nástrojov, ako sú zľavy, peňažné odmeny alebo systémy vratných záloh na podporu opätovného využitia výrobkov s vysokým potenciálom zhodnocovania kritických surovín a zberu odpadu z takýchto výrobkov.

3.  Každý členský štát do [Úrad pre publikácie – vložiť: 30 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme a vykoná opatrenia na podporu zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu, najmä z uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi identifikovaných v databáze vytvorenej v súlade s článkom 26, ako keby tento odpad obsahoval kritické suroviny, ktoré by bolo možné hospodársky zhodnotiť.

4.  Vnútroštátne opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú navrhnuté tak, aby sa zabránilo prekážkam medzinárodného a vnútroúnijného obchodu a narušeniam hospodárskej súťaže na trhu Únie v súlade so ZFEÚ.

5.  Pri nahlasovaní údajov o recyklovaných množstvách odpadu z elektrických a elektronických zariadení Komisii podľa článku 16 ods. 6 smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení členské štáty oddelene určia a nahlásia podložený odhad kritických surovín uvádzaných na trh v elektrických a elektronických zariadeniach, množstvá komponentov, ktoré obsahujú relevantné množstvá kritických surovín odstránených z takéhoto odpadu zo zariadení a množstvá kritických surovín zhodnotených z odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví formát a podrobnosti takéhoto nahlasovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3. Prvým vykazovaným obdobím je prvý úplný kalendárny rok po prijatí uvedených vykonávacích aktov.

5a.   Na základe správ uvedených v odseku 5 Komisia do XX preskúma smernicu 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť zavedenia cieľov pre zber a zhodnocovanie kritických surovín z odpadu z elektrických a elektronických zariadení.

6.  Členské štáty poskytnú ako súčasť správy uvedenej v článku 43 informácie o prijatí národných programov uvedených v odseku 1 a o pokroku vo vykonávaní a účinkoch opatrení prijatých podľa odsekov 1 až 3, ako aj o ich prínose k plneniu referenčných hodnôt stanovených v článku 1.

7.  Do ... [jeden rok po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia v súlade s článkom 36 prijme delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zoznamu výrobkov, komponentov a tokov odpadu, ktoré sa prinajmenšom považujú za také, ktoré majú relevantný potenciál zhodnocovania kritických surovín v zmysle odseku 1 písm. a) a b).

Pri vypracúvaní tohto zoznamu Komisia zohľadní:

a)  celkové množstvo kritických surovín, ktoré možno potenciálne zhodnotiť z týchto výrobkov, komponentov a tokov odpadu;

b)  rozsah, v akom sa na tieto výrobky, komponenty a toky odpadu vzťahujú právne predpisy Únie;

c)  medzery v regulácii;

d)  osobitné výzvy, ktoré ovplyvňujú ich zber a spracovanie odpadu;

e)  doterajšie systémy zberu a spracovania odpadu, ktoré sa na ne uplatňujú.

▌

7a.   Komisia po porade s dotknutými zainteresovanými stranami vypracuje osobitné kódy odpadu pre lítiovo-iónové batérie a toky medziproduktov odpadu (tzv. čierna hmota).

Článok 26

Zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu

1.  Prevádzkovatelia povinní predkladať programy odpadového hospodárstva v súlade s článkom 5 smernice 2006/21/ES poskytujú príslušnému orgánu vymedzenému v článku 3 smernice 2006/21/ES predbežnú štúdiu o environmentálnom a ekonomickom posúdení týkajúcu sa potenciálneho zhodnocovania kritických surovín z:

a)  ťažobného odpadu uskladneného v zariadení; ▌

aa)   ťažobného odpadu zneškodneného prevádzkovateľom od nadobudnutia účinnosti smernice 2006/21/ES a

b)  vzniknutého ťažobného odpadu alebo, ak sa to považuje za účinnejšie, z vyťaženého objemu skôr, ako sa stal odpadom.

1a.  Prevádzkovatelia sú oslobodení od povinnosti podľa odseku 1, ak príslušným orgánom preukážu, že ťažobný odpad neobsahuje kritické suroviny, ktoré sú technicky zhodnotiteľné.

2.  Štúdia uvedená v odseku 1 obsahuje aspoň odhad množstiev a koncentrácií kritických surovín, ktoré obsahuje ťažobný odpad a vyťažený objem, a posúdenie možnosti ich technického a hospodárskeho zhodnotenia, ako aj environmentálnych dôsledkov ich zhodnotenia. Prevádzkovatelia špecifikujú metódy používané na odhad množstiev a koncentrácií.

3.  Prevádzkovatelia existujúcich zariadení na nakladanie s odpadmi predložia štúdiu uvedenú v odseku 1 príslušnému orgánu vymedzenému v článku 3 smernice 2006/21/ES do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Prevádzkovatelia nových zariadení na nakladanie s odpadmi predložia túto štúdiu príslušnému orgánu pri predkladaní svojich programov odpadového hospodárstva v súlade s článkom 5 smernice 2006/21/ES.

4.  Členské štáty zriadia databázu všetkých uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi na svojom území vrátane opustených zariadení na nakladanie s odpadmi. Táto databáza obsahuje informácie o:

a)  umiestnení, veľkosti areálu zariadenia na nakladanie s odpadmi a objeme odpadu z neho;

b)  prevádzkovateľovi alebo bývalom prevádzkovateľovi zariadenia na nakladanie s odpadmi, prípadne o ich právnom nástupcovi;

c)  približných množstvách a koncentráciách všetkých surovín obsiahnutých v ťažobnom odpade a prípadne v pôvodnom ložisku nerastných surovín v súlade s odsekom 6 tohto článku;

d)  akékoľvek dodatočné informácie, ktoré členský štát považuje za významné nato, aby sa dali zhodnotiť kritické suroviny zo zariadenia na nakladanie s odpadmi.

5.  Databáza uvedená v odseku 4 sa zriadi do [Úrad pre publikácie – vložiť: 9 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a všetky informácie sa doplnia do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Sprístupní sa vo verejne prístupnej a digitálnej forme a aktualizuje sa aspoň každé dva roky, aby sa do nej zahrnuli dodatočne dostupné informácie a novo uzavreté alebo novo identifikované zariadenia.

6.  V záujme poskytovania informácií uvedených v odseku 4 písm. c) vykonávajú členské štáty aspoň tieto činnosti:

a)  členské štáty v prípade všetkých uzavretých zariadení na nakladanie s odpadmi komplexne preskúmajú dostupné povoľovacie spisy do [Úrad pre publikácie – vložiť: 9 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

b)  v prípade zariadení na nakladanie s odpadmi, keď dostupné informácie a priori nevylučujú prítomnosť množstiev kritických surovín, ktoré by bolo potenciálne možné hospodársky zhodnotiť, členské štáty vykonajú dodatočný odber reprezentatívnych geochemických vzoriek do [Úrad pre publikácie – vložiť: 18 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

c)  v prípade zariadení na nakladanie s odpadmi, keď činnosti opísané v písmenách a) a b) tohto odseku naznačujú množstvá kritických surovín, ktoré by bolo potenciálne možné hospodársky zhodnotiť, členské štáty vykonajú do [Úrad pre publikácie – vložiť: 30 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] dodatočnú podrobnejšiu analýzu s využitím jadrovej karotáže alebo rovnocenných techník, ak je to environmentálne vhodné v súlade s uplatniteľnými environmentálnymi požiadavkami na úrovni Únie a v relevantných prípadoch s požiadavkami smernice 2006/21/ES.

7.  Činnosti opísané v odseku 6 sa vykonávajú v medziach vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa vlastníckych práv, vlastníctva pozemkov, zdrojov nerastných surovín a odpadu a akýchkoľvek iných príslušných ustanovení. Ak takéto faktory bránia činnostiam, orgány členského štátu sa usilujú o spoluprácu s prevádzkovateľom alebo vlastníkom zariadenia na nakladanie s odpadmi. Výsledky činností opísaných v odseku 6 sa sprístupnia v rámci databázy uvedenej v odseku 4. Ak je to možné, členské štáty zahrnú do tejto databázy klasifikáciu uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov.

Článok 27

Recyklovateľnosť permanentných magnetov

1.  Od [Úrad pre publikácie – vložiť: tri roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh zariadenia na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, zariadenia na výrobu veternej energie, priemyselné roboty, motorové vozidlá, ľahké dopravné prostriedky, zariadenia na výrobu chladu, tepelné čerpadlá, elektromotory, a to aj v prípade, že sú integrované v iných výrobkoch, automatické práčky, bubnové sušičky, mikrovlnné rúry, vysávače alebo umývačky riadu, musí zabezpečiť, aby tieto výrobky boli označené výrazným, jasne čitateľným a nezmazateľným označením, na ktorom sa uvádza:

a)  či obsahujú jeden alebo viac permanentných magnetov;

b)  pokiaľ výrobok obsahuje jeden alebo viac permanentných magnetov, či tieto magnety patria k niektorému z týchto typov:

i)  neodým-železo-bór;

ii)  samárium-kobalt;

iii)  hliník-nikel-kobalt;

iv)  ferit;

ba)   pokiaľ výrobok obsahuje jeden alebo viac permanentných magnetov typu uvedeného v písmene b), koľko magnetov každého typu je vo výrobku zabudovaných.

2.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví formát označovania uvedený v odseku 1 do [dátum: jeden rok po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.

3.  Od [Úrad pre publikácie – vložiť: tri roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh výrobky uvedené v odseku 1 obsahujúce jeden alebo viac permanentných magnetov typu uvedeného v odseku 1 písm. b), bodoch i) až iii), musí zabezpečiť, aby bol na výrobku alebo v ňom prítomný nosič údajov. Nosič údajov nesmie za žiadnych okolností obsahovať citlivé obchodné informácie ani k nim umožňovať prístup.

4.  Nosič údajov uvedený v odseku 3 sa prepojí s jedinečným identifikátorom produktu, ktorý umožňuje cielený prístup k týmto údajom:

a)  meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a poštová adresa zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby a elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať;

b)  informácie o hmotnosti, umiestnení a chemickom zložení všetkých jednotlivých permanentných magnetov, ktoré sú súčasťou výrobku, a o prítomnosti a druhu použitej povrchovej úpravy, lepidiel a akýchkoľvek aditív v magnetoch;

c)  informácie umožňujúce prístup ku všetkým permanentným magnetom obsiahnutým vo výrobku a ich odstránenie, ktoré obsahujú aspoň postupnosť všetkých krokov na odstránenie, nástrojov alebo technológií na prístup k permanentnému magnetu a jeho odstránenie bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ.

5.  V prípade výrobkov, v ktorých sú permanentné magnety obsiahnuté výlučne v jednom alebo vo viacerých elektrických motoroch zabudovaných vo výrobku, možno informácie uvedené v odseku 4 písm. b) nahradiť informáciami o umiestnení uvedených elektrických motorov a informácie uvedené v odseku 4 písm. c) možno nahradiť informáciami o prístupe k elektrickým motorom a o ich odstránení, ktoré obsahujú aspoň postupnosť všetkých krokov na odstránenie, nástroje alebo technológie požadované na prístup k elektrickým motorom a na ich odstránenie.

6.  V prípade výrobkov uvedených v odseku 3, pri ktorých sa pas výrobku vymedzený v nariadení XX/XXXX [nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] alebo XX/XXXX [nariadenie o batériách a použitých batériách] vyžaduje podľa iného legislatívneho aktu Únie, sa informácie uvedené v odseku 4 zahrnú do uvedeného ▌výrobku alebo digitálneho pasu. Informácie uvedené v odseku 3 sú úplné, aktuálne a presné a zostávajú dostupné najmenej počas obdobia, ktoré zodpovedá typickej životnosti výrobku, predĺženého o desať rokov, a to aj po platobnej neschopnosti, likvidácii alebo ukončení činnosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby v Únii.

Informácie uvedené v odseku 4 odkazujú na model výrobku alebo, ak sa informácie o jednotkách toho istého modelu líšia, na osobitnú dávku alebo jednotku. Informácie uvedené v odseku 4 musia byť prístupné renovátorom, opravárom, recyklátorom, orgánom dohľadu nad trhom a colným orgánom.

8.  Uplatňuje sa článok 9 ods. 1 písm. c) a d) a články 10 a 13 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] a zodpovedajúce vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 uvedeného nariadenia.

Pred uvedením výrobku uvedeného v odseku 3 na trh fyzické alebo právnické osoby zabezpečia, aby sa jedinečný identifikátor produktu uvedený v článku 4 nahral do registra uvedeného v [článku 12 ods. 1] nariadenia (EÚ) …/… [o ekodizajne udržateľných výrobkov].

Na účely prvého a druhého pododseku sa odkazy na „príslušný delegovaný akt prijatý podľa článku 4“ v článku 10 písm. b) a odkazy na „delegované akty prijaté podľa článku 4“ v článku 10 písm. f) a článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] považujú za odkazy na toto nariadenie.

9.  Ak sa požiadavky týkajúce sa recyklácie permanentných magnetov stanovia v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 4 nariadenia XX/XXXX [Úrad pre publikácie – vložiť: nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] alebo v iných harmonizačných právnych predpisoch Únie pre akékoľvek výrobky uvedené v odseku 1, uvedené požiadavky sa uplatňujú namiesto ustanovení tohto článku.

10.  Výrobky primárne navrhnuté na použitie v obrannom alebo v leteckom a kozmickom priemysle sú vyňaté z požiadaviek tohto článku.

Konkrétne informácie uvedené v odsekoch 1, 3 a 4 sa môžu vynechať, ak obsahujú citlivé obchodné informácie.

11.  V prípade zariadení na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, motorových vozidiel a ľahkých dopravných prostriedkov, ktoré sú typovo schválenými vozidlami kategórie L, sa požiadavky tohto článku uplatňujú od [Úrad pre publikácie – vložiť: päť rokov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

12.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu VI na účely stanovenia alebo aktualizovania zoznamu kódov kombinovanej nomenklatúry(29) a opisov výrobkov zodpovedajúcich výrobkom uvedeným v odseku 1, a tak uľahčiť prácu colným orgánom, pokiaľ ide o uvedené výrobky a požiadavky stanovené v tomto článku a v článku 28.

Článok 28

Recyklovaný obsah permanentných magnetov

1.  Buď od [Úrad pre publikácie – vložiť: tri roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], alebo dva roky od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 2 podľa toho, čo nastane neskôr, akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh výrobky uvedené v článku 27 ods. 1 obsahujúce jeden permanentný magnet alebo viac permanentných magnetov uvedených v článku 27 ods. 1 písm. b) bodoch i) až iii) a v prípade ktorých celková hmotnosť všetkých takýchto permanentných magnetov presiahne 0,2 kg, musí zverejniť na voľne prístupnom webovom sídle podiel neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotený zo spotrebiteľského odpadu, ktorý je prítomný v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobku.

2.  Komisia do [Úrad pre publikácie – vložiť: dva roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 36, ktorým sa doplní toto nariadenie stanovením pravidiel výpočtu a overovania podielu neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnoteného z výrobného odpadu a zo spotrebiteľského odpadu, ktorý je prítomný v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených v odseku 1.

V pravidlách výpočtu a overovania sa určí platný postup posudzovania zhody spomedzi modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES, a to s úpravami potrebnými vzhľadom na dotknuté výrobky. Pri určovaní platného postupu posudzovania zhody Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)  vhodnosť príslušného modulu pre daný typ výrobku a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu;

b)  dostupnosť spôsobilých a nezávislých tretích strán, ktoré sú schopné plniť úlohy týkajúce sa posudzovania zhody potenciálnej tretej strany;

c)  ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

3.  Komisia najneskôr do 31. decembra 2030 prijme delegované akty, ktorými sa doplní toto nariadenie stanovením minimálnych podielov neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotených zo spotrebiteľského odpadu, ktoré musia byť prítomné v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených v odseku 1. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu pre rôzne výrobky uplatňovať rôzne minimálne podiely alebo môžu byť určité výrobky vyňaté z tejto povinnosti.

V delegovaných aktoch uvedených v prvom pododseku sa stanovia prechodné obdobia podľa zložitosti prijímania výrobkov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie na zabezpečenie súladu.

Minimálny podiel uvedený v prvom pododseku vyplýva z predchádzajúceho posúdenia vplyvov, pričom sa zohľadní:

a)  existujúca a predpokladaná dostupnosť neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotených zo spotrebiteľského odpadu;

b)  informácie zhromaždené podľa odseku 1 a pomerná distribúcia podielu recyklovaného obsahu v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených na trh podľa odseku 1;

c)  technický a vedecký pokrok vrátane závažných zmien v oblasti technológií permanentných magnetov, ktoré ovplyvňujú druh zhodnocovaných surovín;

d)  skutočný a potenciálny príspevok minimálneho podielu k cieľom Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

e)  možné vplyvy na fungovanie výrobkov, ktoré obsahujú permanentné magnety;

f)  potrebu predchádzať neúmerným nepriaznivým vplyvom na dostupnosť permanentných magnetov a výrobkov obsahujúcich permanentné magnety.

4.  Ak sa požiadavky týkajúce sa recyklovaného obsahu permanentných magnetov stanovia v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 4 nariadenia XX/XXXX [Úrad pre publikácie – vložiť: nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] alebo v iných harmonizačných právnych predpisoch Únie pre akékoľvek výrobky uvedené v odseku 1, uvedené požiadavky sa uplatňujú namiesto ustanovení tohto článku.

5.  Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobky uvedené v odseku 1 odo dňa začatia uplatňovania požiadavky v odseku 1 pri ponúkaní výrobkov uvedených v odseku 1 na predaj vrátane predaja na diaľku alebo ich vystavenia počas obchodnej činnosti, zabezpečujú, aby ich zákazníci mali pred uzavretím kúpnej zmluvy prístup k informáciám uvedeným v odseku 1.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobky uvedené v odseku 1, nesmú poskytovať ani zobrazovať štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo spôsobovať nejasnosti, pokiaľ ide o informácie uvedené v odseku 1. Výrobky primárne navrhnuté na použitie v obrannom alebo v leteckom a kozmickom priemysle sú vyňaté z požiadaviek tohto článku.

6.  V prípade zariadení na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, motorových vozidiel a ľahkých dopravných prostriedkov, ktoré sú typovo schválenými vozidlami kategórie L, sa požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 6 uplatňujú 5 rokov po dni nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 2.

Oddiel 2

Certifikácia a environmentálna stopa

Článok 29

Uznané schémy

1.  Vlády, priemyselné združenia alebo zoskupenia zainteresovaných organizácií, ktoré vyvinuli certifikačné schémy v súvislosti s udržateľnosťou kritických surovín a dohliadajú na ne (ďalej len „vlastníci schém“), môžu požiadať Komisiu o uznanie svojich schém. Rozhodnutie o uznaní schémy sa uverejní najneskôr do šiestich mesiacov od podania žiadosti vlastníkom schémy.

Žiadosti uvedené v prvom pododseku musia obsahovať relevantné dôkazy týkajúce sa splnenia kritérií stanovených v prílohe IV. Komisia prijme do ... [tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vykonávacie akty, v ktorých stanoví, aké informácie musia žiadosti minimálne obsahovať. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.

V uvedených vykonávacích aktoch sa stanoví jednotný vzor, ktorý sa bude vzťahovať na všetky informácie požadované v súvislosti so žiadosťou. Jednotný vzor obsahuje len informácie potrebné na posúdenie žiadosti. Rozsah informácií požadovaných na vyplnenie jednotného vzoru musí byť primeraný.

2.  Ak na základe dôkazov poskytnutých podľa odseku 1 Komisia určí, že certifikačná schéma spĺňa kritériá stanovené v prílohe IV, prijme vykonávací akt, ktorým schému uzná. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.

3.  Komisia aspoň každé dva roky overuje, či uznané schémy naďalej spĺňajú kritériá stanovené v prílohe IV.

4.  Vlastníci uznaných schém bezodkladne informujú Komisiu o všetkých relevantných zmenách alebo aktualizáciách uznaných schém. Komisia posúdi, či takéto zmeny alebo aktualizácie ovplyvňujú základ pre uznanie, a v prípade potreby prijme primerané opatrenia.

5.  Ak existuje dôkaz o opakovaných alebo závažných prípadoch, keď hospodárske subjekty vykonávajúce uznané schémy nesplnili požiadavky tejto schémy, Komisia po porade s vlastníkom uznanej schémy preskúma, či tieto prípady nepoukazujú na nedostatky schémy, ktoré ovplyvňujú základ pre uznanie, a v prípade potreby prijme primerané opatrenia.

6.  Ak Komisia zistí nedostatky uznanej schémy, ktoré ovplyvňujú základ pre uznanie, môže poskytnúť vlastníkovi schémy primeranú lehotu na prijatie nápravných opatrení maximálne do 12 mesiacov. Ak po uplynutí tejto lehoty nedostatok pretrváva, Komisia už schému neuzná.

7.  Ak vlastník schémy neprijme alebo odmietne prijať potrebné nápravné opatrenia a ak Komisia určí, že nedostatky uvedené v odseku 6 znamenajú, že schéma už nespĺňa kritériá stanovené v prílohe IV, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým zruší uznanie schémy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.

8.  Komisia zriadi a aktualizuje register uznaných schém. Uvedený register sa zverejní na voľne prístupnom webovom sídle. Toto webové sídlo tiež umožňuje zhromažďovať spätnú väzbu od všetkých príslušných zainteresovaných strán týkajúcu sa vykonávania uznaných schém. Takáto spätná väzba sa postúpi vlastníkom príslušných systémov na zváženie.

Článok 30

Vyhlásenie o environmentálnej stope

1.  Do 31. decembra 2025 Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 36, ktorými doplní toto nariadenie stanovením pravidiel výpočtu a overovania environmentálnej stopy rôznych kritických surovín v súlade s prílohou V a s prihliadnutím na vedecky podložené metódy hodnotenia a príslušné medzinárodné normy. Podľa pravidiel výpočtu a overovania sa identifikuje, ktorá kategória vplyvu je najvýznamnejšia, alebo v riadne odôvodnených prípadoch viacero kategórií vplyvu. Vyhlásenie o stope sa vzťahuje na túto kategóriu alebo kategórie vplyvu, ako aj na emisie skleníkových plynov.

2.  Komisia prijme pravidlá výpočtu a overovania pre konkrétnu kritickú surovinu, ak po zvážení rôznych relevantných kategórií vplyvov na životné prostredie a emisií skleníkových plynov dospeje k záveru, že dotknutá kritická surovina má relevantnú environmentálnu stopu a že povinnosť podať vyhlásenie o environmentálnej stope tejto suroviny v najvýznamnejšej kategórii alebo kategóriách vplyvu v prípade jej uvedenia na trh je preto potrebná a primeraná a prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia tým, že uľahčí dodávky kritických surovín s nižšou environmentálnou stopou a zníži klimatické a environmentálne vplyvy ostatných opatrení v tomto nariadení.

3.  Pri posudzovaní, či je povinnosť stanovená v odseku 2 potrebná, Komisia zohľadní:

a)  či a ako a nakoľko efektívne sa už dosiahli ciele Únie v oblasti klímy a životného prostredia prostredníctvom iných právnych predpisov Únie uplatniteľných na dotknutú kritickú surovinu;

b)  existenciu a zavádzanie príslušných medzinárodných noriem a usmernení alebo možnosti dosiahnuť dohodu o takýchto normách na medzinárodnej úrovni, ako aj udržateľné postupy na trhu vrátane dobrovoľných schém uznaných podľa článku 29;

c)  účinnosť strategických partnerstiev, strategických projektov, obchodných dohôd a iných medzinárodných nástrojov a podporných činností, ktoré Únia vykonáva pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

ca)  súvisiace ekonomické náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov.

4.  Komisia vykonáva predchádzajúce posudzovanie vplyvov na účely rozhodnutia o prijatí delegovaného aktu podľa odseku 1. Takéto posudzovanie musí:

a)  okrem iného vychádzať z konzultácie:

i)  so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú priemyselné odvetvia vrátane spotrebiteľských odvetví, MSP a v relevantných prípadoch remeselná výroba, sociálni partneri, obchodníci, maloobchodníci, dovozcovia, organizácie podporujúce ľudské zdravie a ▌ochranu životného prostredia, spotrebiteľské organizácie a akademická obec;

ii)  s tretími krajinami, ktorých obchod s Úniou môže táto povinnosť výrazne ovplyvniť;

iii)  s radou;

iiia)   s Európskou environmentálnou agentúrou, Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy a Európskou chemickou agentúrou;

b)  zabezpečiť, aby žiadne takéto opatrenie nebolo pripravené, prijaté ani uplatňované na účel alebo s cieľom vytvorenia zbytočných prekážok medzinárodného obchodu a aby nebolo pre obchod reštriktívnejšie, než je potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia, pričom sa prihliadne na schopnosť dodávateľov z tretích krajín dodržiavať takéto vyhlásenie tak, že nebudú neprimerane ovplyvnené súhrnné obchodné toky a náklady na kritické suroviny;

ba)   posúdiť, či podobné povinnosti podľa práva Únie priniesli zamýšľané účinky a významne prispeli k dosiahnutiu environmentálnych cieľov Únie;

c)  posúdiť, či by opatrenie prispelo k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia bez toho, aby neprimerane ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať dotknutú kritickú surovinu.

5.  Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh kritické suroviny, v prípade ktorých Komisia prijala pravidlá výpočtu a overovania podľa odseku 1, sprístupní vyhlásenie o environmentálnej stope.

Požiadavky stanovené v prvom pododseku sa uplatňujú na každý jednotlivý druh kritickej suroviny uvedený na trh a ▌na kritické suroviny obsiahnuté v medziproduktoch alebo konečných výrobkoch, kde kritická surovina tvorí nezanedbateľný podiel na celkovej environmentálnej stope výrobku.

6.  Vyhlásenie o environmentálnej stope uvedené v odseku 5 obsahuje tieto informácie:

a)  meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby a ▌elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať;

b)  informácie o druhu kritickej suroviny, na ktorú sa vyhlásenie vzťahuje;

c)  informácie o krajine a regióne, v ktorých sa kritická surovina vyťažila, spracovala, rafinovala a prípadne recyklovala;

d)  environmentálnu stopu kritickej suroviny vypočítanú v súlade s uplatniteľnými pravidlami overovania a výpočtu prijatými podľa odseku 1;

e)  výkonnostnú triedu vzhľadom na environmentálnu stopu, ktorej kritická surovina zodpovedá, stanovenú v súlade s uplatniteľným delegovaným aktom prijatým podľa odseku 7;

f)  webový odkaz na verejnosti dostupnú verziu štúdie, z ktorej vychádzajú závery vyhlásenia o environmentálnej stope.

7.  Komisia do 2 rokov prijme delegované akty v súlade s článkom 36, ktorými doplní toto nariadenie stanovením výkonnostných tried vzhľadom na environmentálnu stopu kritických surovín, v prípade ktorých boli prijaté pravidlá výpočtu a overovania podľa odseku 1 v súlade s prílohou V.

7a.   Ak sa na medziprodukty alebo konečné výrobky obsahujúce kritické suroviny vzťahujú požiadavky Únie na environmentálnu stopu podľa iných právnych predpisov, environmentálna a uhlíková stopa každej kritickej suroviny sa podľa možnosti zahrnie do výpočtu environmentálnej stopy celého výrobku.

7b.  Komisia do 31. decembra 2030 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej analyzuje možnosti obmedzenia prístupu na trh Únie len na suroviny patriace do tried s najlepšou environmentálnou stopou uvedených v odseku 7 v prípade všetkých alebo určitých výrobkov uvádzaných na trh Únie. Komisia v prípade potreby pripojí k tejto správe legislatívne návrhy.

8.  Vyhlásenie o environmentálnej stope sa zverejní na voľne prístupnom webovom sídle ľahko zrozumiteľným spôsobom.

Komisia je splnomocnená prijať vykonávací akt s cieľom stanoviť formát vyhlásenia o environmentálnej stope uvedenej v odseku 5. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.

9.  Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh kritické suroviny, pri ponúkaní kritických surovín na predaj vrátane predaja na diaľku alebo ich vystavenia počas obchodnej činnosti zabezpečujú, aby ich zákazníci mali pred uzavretím kúpnej zmluvy prístup k vyhláseniu o environmentálnej stope.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh kritické suroviny, nesmú poskytovať ani zobrazovať štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo spôsobovať nejasnosti, pokiaľ ide o informácie uvedené vo vyhlásení o environmentálnej stope.

Oddiel 3

Voľný pohyb, zhoda a dohľad nad trhom

Článok 31

Voľný pohyb

1.  Členské štáty nesmú z dôvodov týkajúcich sa informácií o recyklácii alebo recyklovanom obsahu permanentných magnetov alebo z dôvodov týkajúcich sa informácií o environmentálnej stope kritickej suroviny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zakázať či obmedziť ich sprístupnenie na trhu alebo uvedenie výrobkov do prevádzky, ktoré obsahujú permanentné magnety alebo kritické suroviny, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, ani tomu brániť.

2.  Členské štáty nesmú na obchodných veľtrhoch, výstavách, praktických ukážkach alebo podobných podujatiach brániť predvedeniu výrobkov, ktoré obsahujú permanentné magnety alebo kritické suroviny a nie sú v súlade s týmto nariadením, za predpokladu, že je viditeľne uvedené, že takéto výrobky alebo suroviny nie sú v súlade s týmto nariadením a nemôžu byť sprístupnené na trhu, kým sa nezabezpečí ich súlad.

Článok 32

Zhoda a dohľad nad trhom

1.  Pred uvedením výrobku, na ktorý sa vzťahuje článok 27 alebo 28, na trh, zodpovedné fyzické alebo právnické osoby zabezpečia, aby sa vykonal platný postup posudzovania zhody a aby sa vypracovala požadovaná technická dokumentácia. Ak sa postupom posudzovania zhody preukáže zhoda výrobku s príslušnými požiadavkami, zodpovedné fyzické alebo právnické osoby zabezpečia, aby sa vypracovalo EÚ vyhlásenie o zhode a umiestnilo označenie CE.

2.  Postupom posudzovania zhody výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 27, je postup stanovený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov], pokiaľ sa na tieto výrobky nevzťahujú aj požiadavky stanovené v článku 28, pričom v takom prípade je postupom posudzovania zhody postup stanovený v pravidlách výpočtu a overovania prijatých podľa článku 28 ods. 2.

3.  Kapitola IX a články 37, 38 a 39 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov], ako aj príslušné vymedzenie pojmov v článku 2 tohto nariadenia sa uplatňujú so zreteľom na požiadavky uplatniteľné na výrobky uvedené na trh Únie, ktoré sú stanovené v článkoch 27 a 28.

4.  V súvislosti s dohľadom nad trhom sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)  Kapitola XII nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov], ako aj príslušné vymedzenie pojmov v článku 2 tohto nariadenia sa uplatňujú s ohľadom na požiadavky uplatniteľné na výrobky uvedené na trh Únie, ktoré sú stanovené v článkoch 27, 28 alebo 30.

b)  Členské štáty okrem požiadaviek na ekodizajn stanovených v nariadení (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov], zvážia požiadavky stanovené v článkoch 27, 28 a 30 v súvislosti s akčným plánom uvedeným v článku 59 ods. 1 tohto nariadenia;

c)  článok 60 a článok 61 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] sa uplatňujú aj na požiadavky stanovené v článkoch 27, 28 a 30;

d)  Komisia okrem požiadaviek na ekodizajn stanovených v nariadení (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] zahrnie informácie o požiadavkách stanovených v článkoch 27, 28 a 30 do správy uvedenej v článku 61 ods. 2 a 3 tohto nariadenia;

e)  pri vykonávaní článku 62 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] skupina pre administratívnu spoluprácu (ADCO) uvedená v tomto článku a Komisia zohľadnia aj požiadavky stanovené v článkoch 27, 28 a 30.

5.  Na účely odsekov 3 a 4 sa príslušné časti nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] uplatňujú takto:

a)  odkazy na „požiadavky na ekodizajn stanovené v uplatniteľných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4“ v článku 37 ods. 1, odkazy na „požiadavky stanovené v uplatniteľných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4“ v článku 63 ods. 1 a odkazy na „požiadavky stanovené v príslušnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4“ v článku 63 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] sa považujú za odkazy na „požiadavky stanovené v článkoch 27 a 28 tohto nariadenia“;

b)  odkazy na „výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4“ v článku 37 ods. 3 a článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] sa považujú za odkaz na „výrobok alebo suroviny, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v článkoch 27 a 28 tohto nariadenia“;

c)  odkazy na „úlohy týkajúce sa posudzovania zhody stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4“ v článku 41 a odkazy na „úlohy týkajúce sa posudzovania zhody podľa príslušných delegovaných aktov prijatých podľa článku 4“ v článku 45 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] sa považujú za odkaz na „úlohy týkajúce sa posudzovania zhody stanovené v pravidlách výpočtu a overovania prijatých podľa článku 28 ods. 2 tohto nariadenia“;

d)  odkazy na „postupy posudzovania zhody stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4“ v článku 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2023/xxx [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov] sa považujú za odkaz na „postupy posudzovania zhody stanovené v pravidlách výpočtu a overovania prijatých podľa článku 28 ods. 2 tohto nariadenia“.

6.  Tento článok sa nevzťahuje na výrobky, na ktoré sa vzťahuje typové schválenie podľa nariadenia 2018/858 a nariadenia č. 168/2013.

Kapitola 6

Strategické partnerstvá

Článok 33

Strategické partnerstvá

1.  Rada do ... [Úrad pre publikácie – vložiť: do 1 roka po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každé dva roky predloží správu:

-a)  o aktualizácii zoznamu existujúcich strategických partnerstiev a prebiehajúcich rokovaní o strategických partnerstvách, ako aj strategických projektov v tretích krajinách;

a)  o rozsahu, v akom strategické partnerstvá uzavreté Úniou prispievajú k:

i)  zvýšeniu bezpečnosti dodávok v Únii z krátkodobého a dlhodobého hľadiska, so zreteľom na referenčné hodnoty stanovené v článku 1 ods. 2;

▌

iii)  zlepšeniu spolupráce medzi Úniou vrátane zámorských krajín a území uvedených v prílohe II k ZFEÚ a partnerskými krajinami v celom hodnotovom reťazci kritických surovín, ako aj nezávislosti Únie od nepartnerských tretích krajín, s osobitným zameraním na spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi;

iiia)  hospodárskemu a sociálnemu rozvoju v partnerských krajinách, najmä v prípade rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín, a zároveň podpore zavádzania environmentálne udržateľných postupov a obehového hospodárstva, dôstojných pracovných podmienok, ako aj ľudských práv v týchto krajinách;

b)  o súdržnosti a potenciálnych synergiách medzi dvojstrannou spoluprácou členských štátov s príslušnými tretími krajinami a opatreniami vykonávanými Úniou v súvislosti so strategickými partnerstvami vrátane úsilia a rokovaní Únie o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami;

ba)  o projektoch kritických surovín plánovaných alebo vytvorených s tretími krajinami alebo v tretích krajinách, ktoré nie sú zahrnuté v strategických partnerstvách ani v dohodách o voľnom obchode, ale realizujú sa v rámci platformy stanovenej v odseku 3b;

c)  o vytvorení zoznamu krajín, ktoré by sa mali uprednostniť pri uzatváraní strategických partnerstiev vzhľadom na tieto kritériá:

i)  potenciálny príspevok tretej krajiny k bezpečnosti dodávok a tiež k ich odolnosti s prihliadnutím na jej potenciálne rezervy, ťažobné, spracovateľské a recyklačné kapacity v oblasti kritických surovín;

ii)  či by spolupráca medzi Úniou a treťou krajinou mohla zlepšiť schopnosť tretej krajiny zabezpečiť monitorovanie, prevenciu a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie prostredníctvom jej regulačného rámca a jeho vykonávania, využívanie sociálne zodpovedných postupov vrátane rešpektovania ľudských a pracovných práv, čo zahŕňa aj politiky na boj proti nútenej a detskej práci, a zmysluplného zapojenia miestnych komunít vrátane pôvodného obyvateľstva, využívanie transparentných a zodpovedných obchodných praktík a prevenciu škodlivých vplyvov na riadne fungovanie verejnej správy a právneho štátu; a akým spôsobom môže Únia prispieť prostredníctvom svojich partnerských politík, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy a technickej podpory, k posilneniu regulačných rámcov tretích krajín;

iii)  či existujú alebo by sa prípadne mohli uzavrieť dohody o spolupráci medzi treťou krajinou a Úniou a v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín potenciál na zavedenie investičných projektov v rámci stratégie Global Gateway;

iv)  či a ako by v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín mohlo partnerstvo prispieť k vytváraniu hodnoty v rámci krajiny, ako aj k miestnej pridanej hodnote vrátane nadväzujúcich činností a byť vzájomne prospešné pre partnerskú krajinu i Úniu.

iva)  do akej miery sa v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín využívajú existujúce finančné prostriedky, nástroje financovania a znižovania rizika Únie, najmä v rámci stratégie Global Gateway, a do akej miery existujú prekážky pre využívanie takýchto nástrojov v kontexte strategických projektov.

2.  Komisia a rada v súvislosti s odsekom 1 a pokiaľ sa to týka rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín, zabezpečujú spoluprácu a súdržnosť s inými koordinačnými fórami vrátane fór zriadených ako súčasť stratégie Global Gateway.

3.  Členské štáty:

a)  koordinujú s Komisiou zabezpečenie súdržnosti medzi svojou dvojstrannou spoluprácou s príslušnými tretími krajinami a nezáväznými strategickými partnerstvami Únie s tretími krajinami, ktorých rozsah pôsobnosti zahŕňa aspoň hodnotový reťazec kritických surovín, ako aj zabezpečenie konsolidácie budovania kapacít a programov prenosu technológií na podporu zodpovednej recyklácie kritických surovín v krajinách, ktoré ich produkujú;

b)  podporujú Komisiu pri účinnom vykonávaní konkrétnych opatrení spolupráce stanovených v strategických partnerstvách;

ba)  koordinujú činnosť svojich rozvojových bánk, agentúr pre vývozné úvery a iných verejných inštitúcií pod ich dohľadom s cieľom podporiť vykonávanie a financovanie strategických projektov realizovaných v tretích krajinách v úzkej vzájomnej spolupráci.

3a.  Rada pre kritické suroviny vydáva každú novú správu príslušným výborom Európskeho parlamentu.

3b.  Do ... [Úrad pre publikácie – vložiť: 6 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zriadi platformu združujúcu zástupcov spoločností v rámci hodnotového reťazca kritických surovín, aby v súlade s cieľmi stanovenými v článku 1 podporila prieskum, spracovanie a recykláciu v tretích krajinách, s ktorými EÚ ešte nemá strategické partnerstvá ani dohody o voľnom obchode. Platforma umožní Komisii uľahčovať a podporovať strategické vzťahy medzi predkladateľmi projektov a príslušnými národnými vládami.

3c.  Komisia požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali európske normy alebo európske normalizačné produkty na podporu cieľov tohto nariadenia.

3d.  Strategické partnerstvá uzavreté Úniou s tretími krajinami obsahujú opatrenia prispievajúce k:

i)  zlepšeniu odolnosti, diverzifikácie a udržateľnosti dodávok strategických surovín do Únie v súlade s referenčnými hodnotami stanovenými v článku 1 ods. 2;

ii)  zlepšeniu spolupráce a spoločnej zodpovednosti v celom hodnotovom reťazci kritických surovín medzi Úniou a partnerskými krajinami pri plnení dohodnutých partnerských cieľov;

iii)  hospodársky a sociálny rozvoj v partnerských krajinách, najmä v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík;

iv)  v prípade rýchlo sa rozvíjajúcich trhov a rozvojových ekonomík k zvýšeniu miestnej pridanej hodnoty podporou rozvoja spracovateľských a recyklačných kapacít popri novovytvorených ťažobných kapacitách, ako aj opatrení na uľahčenie prenosu znalostí a zručností;

Komisia informuje Európsky parlament o začatí rokovaní o vytvorení nového strategického partnerstva.

Po ukončení rokovaní o strategickom partnerstve Komisia o tom informuje aj Parlament.

Kapitola 7

Správa a riadenie

Článok 34

Európska rada pre kritické suroviny

1.  Zriaďuje sa Európska rada pre kritické suroviny (ďalej len „rada“).

2.  Rada plní úlohy stanovené v tomto nariadení.

Článok 35

Zloženie a fungovanie Európskej rady pre kritické suroviny

1.  Rada je zložená z členských štátov a Komisie. Predsedá jej Komisia.

2.  Každý členský štát vymenuje do rady zástupcu na vysokej úrovni. Ak je to relevantné, pokiaľ ide o funkciu a odborné znalosti, členské štáty môžu vymenovať rôznych zástupcov v súvislosti s rôznymi úlohami rady. Každý člen rady má náhradníka.

Rada vyzve zástupcov Európskeho parlamentu, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na jej zasadnutiach, a to aj na zasadnutiach stálych alebo dočasných podskupín uvedených v odseku 6.

2a.  Európska obranná agentúra, Európska chemická agentúra, Európska environmentálna agentúra a Európska služba pre vonkajšiu činnosť vymenujú do rady po jednom zástupcovi na vysokej úrovni, ktorý bude mať funkciu pozorovateľa.

2b.  Každý členský štát vymenuje zástupcu svojho jednotného kontaktného miesta za pozorovateľa v rade.

3.  Rada na návrh Komisie prijme rokovací poriadok jednoduchou väčšinou svojich členov.

4.  Rada zasadá v pravidelných intervaloch s cieľom umožniť účinné plnenie svojich úloh stanovených v tomto nariadení. Rada podľa potreby zasadá na odôvodnenú žiadosť Komisie.

Rada zasadá aspoň:

a)  každé tri mesiace na účely posudzovania žiadostí o strategické projekty podľa kapitoly 3 oddielu 1;

b)  každých šesť mesiacov na účely monitorovania vývoja podľa kapitoly 4;

ba)  každých šesť mesiacov na posúdenie strategických projektov s cieľom prerokovať pokrok s príslušnými zástupcami priemyslu;

c)  jedenkrát ročne s cieľom prerokovať pokrok v plnení povinností členského štátu spojených s prieskumom stanoveným v kapitole 3 oddiele 4, a to aj z hľadiska aktualizácie zoznamov kritických alebo strategických surovín.

5.  Komisia koordinuje činnosť rady prostredníctvom výkonného sekretariátu, ktorý má za úlohu vytváranie programu a poskytuje technickú a logistickú podporu.

6.  Rada môže zriaďovať stále alebo dočasné podskupiny na riešenie konkrétnych otázok a plnenie konkrétnych úloh.

Rada zriadi aspoň tieto stále podskupiny:

a)  podskupinu na rokovanie o financovaní a koordináciu financovania strategických projektov podľa článku 15; zástupcovia národných podporných bánk a inštitúcií, agentúr pre vývozné úvery, európskych rozvojových finančných inštitúcií, skupiny Európskej investičnej banky, iných medzinárodných finančných inštitúcií vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj a prípadne súkromných finančných inštitúcií sa prizývajú ako pozorovatelia;

aa)   podskupinu na rokovanie o vykonávaní ustanovení podľa článkov 8, 10 a 11 vrátane výmeny najlepších postupov týkajúcich sa účasti verejnosti a zapojenia zainteresovaných strán, a to aj z iných relevantných ťažobných oblastí, aby sa zabezpečil štruktúrovaný a predvídateľný formát procesov udeľovania povolenia, do ktorej budú ako pozorovatelia prizvaní zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti;

b)  podskupinu, v ktorej sa združujú národné geologické inštitúty alebo ústavy, alebo ak takéto inštitúty alebo ústavy neexistujú, príslušné národné orgány poverené všeobecným prieskumom, s cieľom prispieť ku koordinácii národných programov prieskumu uvedených v článku 18;

c)  podskupinu, v ktorej sa združujú národné agentúry pre dodávky a informácie pôsobiace v oblasti kritických surovín, alebo ak takéto agentúry neexistujú, príslušné národné orgány poverené touto záležitosťou, s cieľom prispieť k úlohám monitorovania stanovených v článku 19;

d)  podskupinu, v ktorej sa združujú národné agentúry pre reakciu na núdzové situácie a národné orgány zodpovedné za strategické zásoby, alebo, ak takéto agentúry a orgány neexistujú, príslušné národné orgány poverené touto záležitosťou, s cieľom prispieť k monitorovaniu strategických zásob stanovenému v článku 22. Táto podskupina môže najmä pozvať podobne zmýšľajúcich partnerov z tretích krajín na výmenu najlepších postupov týkajúcich sa strategických zásob;

da)  podskupinu, v ktorej sa združujú priemyselné aliancie a ďalšie príslušné zainteresované strany z oblasti priemyslu pokrývajúce celý hodnotový reťazec kritických surovín s cieľom prispieť k procesu prípadných žiadostí o zmenu zoznamu strategických alebo kritických surovín stanoveného v článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 4, ako aj k hodnoteniu strategických projektov a strategického partnerstva v súlade s článkom 33, ktorá sa bude zameriavať aj na zástupcov MSP vo všetkých členských štátoch s cieľom rokovať o zapojení MSP do hodnotových reťazcov surovín a možnostiach na posilnenie účasti MSP;

db)  podskupinu na uskutočnenie rokovaní a koordináciu práce v súvislosti so strategickými partnerstvami podľa článku 33, ktorá zabezpečí spoluprácu s ostatnými príslušnými koordinačnými fórami vrátane fór zriadených v rámci stratégie Global Gateway a zástupcami spoločností v rámci celého hodnotového reťazca kritických surovín; zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti a akademickej obce sú v náležitých prípadoch prizvaní na zasadnutia tejto podskupiny ako pozorovatelia;

6a.   Rada informuje Európsky parlament o svojich nadchádzajúcich zasadnutiach vrátane stálych alebo dočasných podskupín a o príslušných programoch.

7.   Ak sa Európsky parlament na takýchto zasadnutiach nezúčastní, rada pravidelne informuje Európsky parlament o rokovaniach, ktoré sa uskutočnili na týchto zasadnutiach.

Ak je to vhodné, členovia rady vyzvú odborníkov zastupujúcich priemysel, občiansku spoločnosť, akademickú obec, odborové zväzy, iné tretie strany alebo zástupcov tretích krajín, ako aj zástupcov miestnych a regionálnych orgánov, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na zasadnutiach stálych alebo dočasných podskupín uvedených v odseku 6 alebo aby predložili písomné príspevky. Osobitný dôraz sa kladie na zástupcov MSP, ktorí sa pozývajú na všetky zasadnutia a rokovania, ktoré sa týkajú ich samotných alebo ich zapojenia do hodnotového reťazca surovín, a to na úrovni rady aj podskupín.

Pri plnení svojich úloh rada v prípade potreby zabezpečuje koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií s príslušnými štruktúrami reakcie na krízu a pripravenosti na krízu zriadenými podľa práva Únie.

8.  Rada prijíma potrebné opatrenia na zaistenie bezpečného zaobchádzania s dôvernými a citlivými obchodnými informáciami a ich spracúvania v súlade s článkom 44.

9.  Rada vynaloží maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzu.

Kapitola 8

Delegované právomoci a postup výboru

Článok 36

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 2, článku 27 ods. 12, článku 28 ods. 2 a článku 30 ods. 1 a 5 sa Komisii udeľuje na obdobie ôsmich rokov od [Úrad pre publikácie – vložiť: jeden mesiac po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto osemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 2, článku 27 ods. 12, článku 28 ods. 2 a článku 30 ods. 1 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Konzultácia s expertmi členských štátov sa uskutočňuje po konzultácií podľa článku 14.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 2, článku 27 ods. 12, článku 28 ods. 2 a článku 30 ods. 1 a 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 37

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor pre vykonávanie [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na tento akt]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola 9

Zmeny

Článok 38

Zmena nariadenia (EÚ) 2018/1724

Nariadenie (EÚ) 2018/1724 sa mení takto:

1.  V prvom stĺpci prílohy I sa dopĺňa nový riadok „S. Projekty v oblasti kritických surovín“.

2.  V druhom stĺpci prílohy I sa v riadku „S. Projekty v oblasti kritických surovín“ dopĺňa tento bod:"

„1. informácie o postupe udeľovania povolení“;

„2. informácie o finančných a investičných službách“;

„3. informácie o možnostiach financovania na úrovni Únie alebo členských štátov“;

„4. informácie o službách na podporu podnikania okrem iného vrátane priznania k dani z príjmu právnických osôb, miestnych daňových zákonov, pracovného práva“.

3.  V prvom stĺpci prílohy II sa dopĺňa nový riadok „Projekty v oblasti kritických surovín“.

4.  V druhom stĺpci prílohy II sa v riadku „Projekty v oblasti kritických surovín“ dopĺňa tento bod:"

„Postupy pre všetky príslušné administratívne povolenia na plánovanie, výstavbu a prevádzkovanie projektov výroby emisne neutrálnej technológie vrátane stavebných povolení, chemických povolení a povolení na pripojenie do siete, ako aj environmentálnych posúdení a povolení, ak sa vyžadujú, a ktoré sa vzťahujú na všetky administratíve žiadosti a postupy“.

5.  V treťom stĺpci prílohy II sa v riadku „Projekty v oblasti kritických surovín“ dopĺňajú tieto body:"

„Všetky výstupy, ktoré sa týkajú postupov, od potvrdenia platnosti žiadosti až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu príslušným zodpovedným vnútroštátnym orgánom“.

6.  V prílohe III sa dopĺňa tento bod:"

„9. Príslušné vnútroštátne orgány uvedené v článku 8 ods. 1 [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na tento návrh]“.

Článok 39

Zmena nariadenia (EÚ) 2019/1020

Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa mení takto:

1.  V článku 4 ods. 5 sa text „(EÚ) 2016/425 (35) a (EÚ) 2016/426 (36)“ nahrádza takto: „(EÚ) 2016/425 (*), (EÚ) 2016/426 (**) a [(EÚ) […] [rok prijatia tohto nariadenia]/…(***)]“.

2.  V prílohe I sa dopĺňa tento bod: „X. [Úrad pre publikácie – vložiť ďalšie poradové číslo] Nariadenie (EÚ) …/…, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 [Úrad pre publikácie – vložiť podrobnosti o uverejnení tohto nariadenia]“, pokiaľ sa týka požiadaviek stanovených v článkoch 27, 28 alebo 30 tohto nariadenia.

Článok 40

Zmena nariadenia (EÚ) 2018/858

Príloha II k nariadeniu (EÚ) 2018/858 sa mení takto:

V tabuľke v časti I sa dopĺňa táto položka:"

Článok 41

Zmena nariadenia (EÚ) č. 168/2013

Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa mení takto:

V tabuľke v časti I sa dopĺňa táto položka:"

Kapitola 10

Záverečné ustanovenia

Článok 42

Monitorovanie pokroku

1.  Komisia na základe odporúčania rady monitoruje pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 1 ods. 2 a aspoň každé tri roky uverejňuje správu, v ktorej podrobne opíše pokrok Únie pri dosahovaní týchto cieľov.

Prvá správa sa vypracuje do [Úrad pre publikácie – vložiť: štyri roky po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Správa uvedená v odseku 1 obsahuje kvantitatívne informácie o rozsahu pokroku Únie pri dosahovaní referenčných hodnôt stanovených v článku 1 ods. 2 písm. a) a b).

2a.  Úlohami monitorovania stanovenými v tomto článku sa podnikom ani iným hospodárskym subjektom v hodnotovom reťazci surovín neukladajú žiadne povinnosti predkladať Komisii, orgánom rady ani akémukoľvek inému orgánu žiadne informácie. Všetky informácie, ktoré podniky poskytujú podľa tohto článku, sa poskytujú na čisto dobrovoľnom základe a vždy sa s nimi zaobchádza v súlade s článkom 44.

2b.  Komisia priebežne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia s cieľom zabrániť akémukoľvek nesúladu iných právnych predpisov Únie s týmto nariadením. Na tento účel Komisia uverejní do [Úrad pre publikácie – vložiť: jeden rok po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] správu o súlade tohto nariadenia s ostatnými právnymi predpismi Únie.

Článok 43

Správy podávané členskými štátmi

1.  Členské štáty zašlú každoročne Komisii správu obsahujúcu informácie uvedené v článku 18 ods. 4, článku 20 ods. 1 a 2, článku 21 ods. 1, článku 22 ods. 5 a článku 25 ods. 6. Prvá správa sa zašle [Úrad pre publikácie – vložiť: jeden rok po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť vzor správ uvedených v odseku 1. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

3.  S informáciami obsiahnutými v správach uvedených v odseku 1 sa zaobchádza v súlade s článkom 44.

3a.  Podávaním správ stanoveným v tomto článku sa podnikom ani iným hospodárskym subjektom v hodnotovom reťazci surovín neukladajú žiadne povinnosti predkladať Komisii, orgánom rady ani akémukoľvek inému orgánu žiadne informácie. Všetky informácie, ktoré podniky poskytujú podľa tohto článku, sa poskytujú na čisto dobrovoľnom základe a vždy sa s nimi zaobchádza v súlade s článkom 44.

Článok 44

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami

1.  Informácie získané pri vykonávaní tohto nariadenia sa používajú len na účely tohto nariadenia a sú chránené príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.  Členské štáty a Komisia zabezpečia ochranu podnikových a obchodných tajomstiev a iných citlivých, dôverných a utajovaných informácií získaných a vytvorených pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane odporúčaní a opatrení, ktoré sa majú prijať, v súlade s právom Únie a príslušným vnútroštátnym právom.

3.  Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa stupeň utajenia utajovaných skutočností poskytovaných alebo vymieňaných podľa tohto nariadenia neznižoval a aby sa takéto utajované skutočnosti neodtajňovali bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu.

4.  Ak členský štát usúdi, že prezentácia súhrnných informácií v kontexte článku 21 môže aj napriek tomu ohroziť jeho záujmy národnej bezpečnosti, môže odôvodneným oznámením namietať proti prezentácii Komisiou.

5.  Komisia a vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov zabezpečia dôvernosť informácií získaných pri vykonávaní svojich úloh a činností. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetkých zástupcov členských štátov, pozorovateľov, expertov a iných účastníkov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach rady podľa článku 35.

Článok 45

Sankcie

Do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

Článok 46

Hodnotenie

1.  Komisia do [Úrad pre publikácie – vložiť: päť rokov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vykoná hodnotenie tohto nariadenia z hľadiska cieľov, ktoré sleduje, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.  V správe uvedenej v odseku sa posúdi aspoň vhodnosť stanovenia maximálnych prahových hodnôt environmentálnej stopy pre kritické suroviny, v prípade ktorých boli prijaté pravidlá výpočtu a overovania, ako aj potreba ďalšieho posilňovania dodávateľských reťazcov kritických surovín po roku 2030.

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

PRÍLOHA I

Strategické suroviny

Oddiel 1

Zoznam strategických surovín

Za strategické sa považujú tieto suroviny:

-a)  hliník; [PN 5]

a)  bizmut;

b)  bór – v metalurgickej kvalite;

c)  kobalt;

d)  meď;

e)  gálium;

f)  germánium;

g)  lítium – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

h)  kovový horčík;

i)  mangán – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

j)  prírodný grafit – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

k)  nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

l)  kovy platinovej skupiny;

m)  prvky vzácnych zemín na výrobu magnetov (Nd, Pr, Tb, Dy, Gd, Sm a Ce);

n)  kovový kremík;

o)  kovový titán;

p)  volfrám;

Oddiel 2

Metodika výberu strategických surovín

1.  Strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle, pričom sa zohľadní:

a)  množstvo strategických technológií, v ktorých sa daná surovina používa ako vstup;

b)  množstvo suroviny potrebné na výrobu príslušných strategických technológií;

c)  očakávaný celosvetový dopyt po príslušných strategických technológiách.

2.  Predpokladaný rast dopytu (DF/C) sa vypočíta takto:

kde:

DF je prognóza dopytu po surovine v referenčnom roku;

GS je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie.

3.  2. Náročnosť zvyšovania výroby sa určí prinajmenšom s prihliadnutím na:

a)  súčasný rozsah výroby suroviny (production scale – PS) za referenčné obdobie, ktorý sa vypočíta takto:

kde:

log10 je dekadický logaritmus;

GS je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie;

b)  pomer medzi zásobami a výrobou suroviny (reserves – production – R/P), ktorý sa vypočíta takto:

kde:

R sú známe zásoby ekonomicky vyťažiteľných geologických zdrojov suroviny;

GS je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie.

PRÍLOHA II

Kritické suroviny

Oddiel 1

Zoznam kritických surovín

Za kritické sa považujú tieto suroviny:

a)  antimón;

b)  arzén;

c)  bauxit;

d)  baryt;

e)  berýlium;

f)  bizmut;

g)  bór;

h)  kobalt;

i)  koksovateľné uhlie;

j)  meď;

k)  živec;

l)  kazivec;

m)  gálium;

n)  germánium;

o)  hafnium;

p)  hélium;

q)  prvky ťažkých vzácnych zemín;

r)  prvky ľahkých vzácnych zemín;

s)  lítium;

t)  horčík;

u)  mangán;

v)  prírodný grafit;

w)  nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

x)  niób;

y)  fosfátová hornina;

z)  fosfor;

aa)  kovy platinovej skupiny;

bb)  skandium;

cc)  kovový kremík;

dd)  stroncium;

ee)  tantal;

ff)  kovový titán;

gg)  volfrám;

hh)  vanád.

Oddiel 2

Výpočet hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami

1.  Hospodársky význam (economic importance – EI) sa vypočíta takto:

kde:

As je podiel konečného použitia suroviny v sektore podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód);

Qs je pridaná hodnota príslušného sektora podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód);

SIEI je substitučný index súvisiaci s hospodárskym významom.

2.  Substitučný index suroviny súvisiaci s hospodárskym významom (SIEI) sa vypočíta takto:

kde:

i označuje konkrétnu náhradnú surovinu;

a označuje konkrétne použitie suroviny;

SCP je parameter nákladovej výkonnosti náhradnej suroviny;

Share je podiel surovín v rámci konečného použitia;

Subshare je čiastkový podiel každej náhradnej suroviny v rámci každého použitia.

3.  Riziko spojené s dodávkami (supply risk – SR) sa vypočíta takto:

kde:

GS je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie;

EU sourcing je skutočné získavanie dodávok pre EÚ, t. j. súhrn domácej výroby v EÚ a dovozu z ostatných krajín do EÚ;

HHI je Herfindahlov-Hirschmanov index (používa sa ako zástupná hodnota koncentrácie v krajine);

WGI je kalibrovaný svetový index správy vecí verejných (používa sa ako zástupná hodnota správy vecí verejných v krajine);

t je parameter obchodu upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou;

IR je závislosť od dovozu;

EoLRIR je miera recyklácie vstupov po skončení životnosti, teda pomer vstupov pochádzajúcich z druhotných materiálov (recyklovaných zo šrotu/zvyškov) voči všetkým vstupom suroviny (primárnym a druhotným);

SISR je substitučný index súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami.

4.  Závislosť od dovozu surovín (import reliance – IR) sa vypočíta takto:

5.  Herfindahlov-Hirschmanov index (HHIWGI) suroviny sa vypočíta takto:

kde:

Sc je podiel krajiny c na celosvetových dodávkach suroviny (alebo na získavaní dodávok pre EÚ);

WGIc je kalibrovaný svetový index správy vecí verejných v krajine c;

tc je parameter obchodu v krajine upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou.

6.  Substitučný index suroviny súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami (SISR) sa vypočíta takto:

kde:

i označuje konkrétnu náhradnú surovinu;

a označuje konkrétne použitie navrhovaného materiálu;

SP je výroba náhradnej suroviny vyjadrujúca celosvetovú výrobu náhradnej suroviny a materiálu;

SCr je kritickosť náhradnej suroviny, v ktorej sa zohľadňuje, či samotná náhradná surovina predstavuje kritickú surovinu;

SCo je druhotná výroba náhradnej suroviny, v ktorej sa zohľadňuje, či náhradná surovina predstavuje primárny produkt alebo sa ťaží ako druhotný alebo vedľajší produkt;

Share je podiel navrhovaných materiálov v rámci konečného použitia;

Sub-share je čiastkový podiel každej náhradnej suroviny v rámci každého použitia.

7.  Ak je meranie hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami ovplyvnené štrukturálnymi alebo štatistickými zmenami horizontálne v prípade všetkých posudzovaných materiálov, zodpovedajúce hodnoty sa opravia, aby sa takéto zmeny vykompenzovali.

Výpočty vychádzajú z priemeru za posledných päť rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje. Prihliada sa na prioritu, kvalitu a dostupnosť údajov.

PRÍLOHA III

Posudzovanie kritérií na uznanie projektov za strategické

1.  Pri posudzovaní projektu realizovaného v Únii z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. a) sa prihliada na tieto skutočnosti:

a)  či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 1 ods. 2 písm. a) alebo k nahrádzaniu strategických surovín v hodnotových reťazcoch strategických technológií, pričom sa prijímajú opatrenia na dosiahnutie podobnej alebo nižšej environmentálnej stopy, akú má nahrádzaný materiál;

b)  ak projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 1 ods. 2 písm. a), či projekt prispieva k zachovaniu alebo posilneniu kapacít Únie ako podielu na ročnej spotrebe strategických surovín v Únii, a to pri zohľadnení očakávaného rastu spotreby v Únii.

ba)   či projekt nepredstavuje prekážku v dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a 2050;

Príspevok projektu k referenčnej hodnote príslušnej kapacity sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu, podkladové technické informácie uvedené v žiadosti a odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh.

2.  Pri posudzovaní projektu realizovaného v tretej krajine z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. a) sa prihliada na tieto skutočnosti:

a)  či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 1 ods. 2 písm. b) alebo či prispieva k zachovaniu odolnosti dodávok strategických surovín v Únii alebo k dodávkam strategických technológií v Únii nahrádzaním strategických surovín v hodnotových reťazcoch strategických technológií;

b)  či platný právny rámec alebo iné podmienky poskytujú uistenie o tom, že obchod a investície súvisiace s projektom nebudú narušené, pričom sa zohľadní najmä to, či Únia uzavrela s príslušnou treťou krajinou strategické partnerstvo uvedené v článku 33 alebo obchodnú dohodu obsahujúcu kapitolu o surovinách a či je v súlade so spoločnou obchodnou politikou Únie;

c)  rozsah existencie spoločností, ktoré majú uzavreté alebo sú ochotné uzavrieť dohody o odbere s predkladateľom projektu s cieľom využívať alebo spracovávať strategické suroviny vyrábané v rámci príslušných projektov v Únii;

d)  či je projekt v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce a zahraničnej politiky Únie.

Príspevok projektu k referenčným hodnotám uvedeným v písmene a) sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu a podkladové technické informácie uvedené v žiadosti, na odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh, ako aj na podiel výstupov projektu, na ktoré sa vzťahujú existujúce alebo potenciálne dohody o odbere uvedené v písmene c). Dôkazy súvisiace s písmenom c) môžu zahŕňať zmluvné dohody, vyhlásenia o zámere alebo memorandá o porozumení.

3.  Pri posudzovaní projektu z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. b) sa prihliada na:

a)  kvalitu štúdií uskutočniteľnosti vykonaných v súvislosti s potenciálom rozvoja projektu;

b)  či bola technológia určená na použitie preukázaná v príslušnom prostredí.

Štúdie uskutočniteľnosti uvedené v písmene a) sú koncipované tak, aby:

a)  sa v nich posudzovala pravdepodobná úspešnosť, resp. neúspešnosť navrhovaného projektu na základe analýzy technologických a environmentálnych hľadísk;

b)  sa v nich identifikovali potenciálne technické aspekty a problémy, ktoré by sa mohli pri realizácii projektu vyskytnúť.

Na potvrdenie uskutočniteľnosti projektu môžu byť potrebné ďalšie štúdie.

4.  Pri posudzovaní projektu z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c) sa v náležitých prípadoch prihliada na súlad projektu s týmito právnymi predpismi Únie alebo medzinárodnými nástrojmi:

a)  [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti], pokiaľ sa vzťahuje na predkladateľa projektu;

b)  [Úrad pre publikácie – vložiť: odkaz na smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov], pokiaľ sa vzťahuje na predkladateľa projektu;

c)  Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

d)  usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie, najmä usmernenia týkajúce sa boja proti korupcii;

e)  usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí;

f)  usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán v ťažobnom priemysle;

g)  zásady OECD v oblasti správy a riadenia spoločností;

h)  usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

i)  hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

ia)   zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu stanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, prijatej Valným zhromaždením OSN v roku 2007. [PN 11]

Predkladatelia projektov môžu splnenie kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c) doložiť aj týmito spôsobmi:

a)  predložením dôkazu o tom, že dotknutý projekt je individuálne certifikovaný v rámci uznaného systému uvedeného v článku 29; alebo

b)  prijatím záväzku získať pre dotknutý projekt certifikáciu v rámci uznaného systému uvedeného v článku 29 a predložením dostatočných dôkazov o tom, že dotknutý projekt bude pri realizácii schopný plniť kritériá takejto certifikácie;

ba)   v prípade projektov v Únii prijatím záväzku, že pri realizácii bude príslušný projekt v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

5.  Pri posudzovaní projektu realizovaného v Únii z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. d) sa prihliada na tieto skutočnosti:

a)  či sa na projekte zúčastňujú spoločnosti z rôznych členských štátov;

b)  či sa potenciálni odberatelia takisto nachádzajú vo viac než jednom členskom štáte;

c)  účinky na dostupnosť strategických surovín pre používateľov v odberateľských odvetviach vo viac než jednom členskom štáte.

6.  Pri posudzovaní projektu realizovaného v tretej krajine z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. e) sa prihliada na rozsah, v akom projekt v príslušnej tretej krajine prispieva k:

a)  posilneniu viac než jednej fázy v rámci hodnotového reťazca surovín v danej krajine alebo jej širšom regióne;

b)  podpore súkromných investícií do domáceho hodnotového reťazca surovín;

c)  vytváraniu širších hospodárskych alebo sociálnych prínosov vrátane vytvárania pracovných miest.

PRÍLOHA IV

Kritériá vzťahujúce sa na systémy certifikácie

Uznaný systém certifikácie spĺňa tieto kritériá:

a)  je otvorený za transparentných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok pre všetky hospodárske subjekty, ktoré sú ochotné a schopné splniť požiadavky systému, a je riadený so zapojením viacerých zainteresovaných strán;

b)  požiadavky na certifikáciu musia byť koherentné v celom práve EÚ a zahŕňajú ▌:

i)  požiadavky zabezpečujúce environmentálne udržateľné postupy pred začatím prevádzky, počas nej a po jej ukončení vrátane požiadaviek zaisťujúcich environmentálne manažérstvo a zmierňovanie vplyvu v týchto kategóriách environmentálnych rizík:

i)  ovzdušie vrátane znečistenia ovzdušia, ktoré predstavujú napríklad emisie skleníkových plynov;

ii)  voda vrátane morského dna a morského prostredia a znečistenie vody, využívanie vody, množstvo vody (povodne alebo suchá) a prístup k vode;

iii)  pôda vrátane znečistenia pôdy, erózie pôdy, využívania pôdy a degradácie pôdy;

iv)  biodiverzita vrátane škôd na biotopoch, voľne žijúce živočíchy a rastliny, flóra a ekosystémy vrátane ekosystémových služieb;

v)  nebezpečné látky;

vi)  hluk a vibrácie;

vii)  bezpečnosť závodov;

viii)  spotreba energie;

ix)  odpad a zvyšky;

ii)  požiadavky na zabezpečenie sociálne zodpovedných postupov vrátane dodržiavania ľudských práv a pracovných práv vrátane komunitného života pôvodných obyvateľov;

iii)  požiadavky na zabezpečenie integrity a transparentnosti podnikania vrátane požiadaviek na uplatňovanie správneho riadenia finančných, environmentálnych a sociálnych záležitostí a politík boja proti korupcii a úplatkárstvu v súlade s usmerneniami OECD uvedenými v bode 4 prílohy III;

c)  overovanie a monitorovanie súladu je objektívne, vychádza z medzinárodných, únijných alebo vnútroštátnych noriem, požiadaviek a postupov a vykonáva sa nezávisle od príslušného hospodárskeho subjektu;

d)  systém zahŕňa dostatočné požiadavky a postupy na zabezpečenie spôsobilosti a nezávislosti zodpovedných overovateľov;

da)  zahŕňa požiadavky na zabezpečenie audítorskej správy vypracovanej na úrovni lokality.

PRÍLOHA V

Environmentálna stopa

1.  Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „údaje o činnosti“ sú informácie súvisiace s procesmi pri modelovaní inventarizačných analýz životného cyklu (LCI). Súhrnné výsledky LCI dosiahnuté spracovateľskými reťazcami, ktoré predstavujú činnosti určitého procesu, sa jednotlivo vynásobia zodpovedajúcimi údajmi o činnosti a následne sa skombinujú, a to s cieľom odvodiť environmentálnu stopu spojenú s daným procesom;

b)  „zoznam materiálov“ je zoznam surovín, podzostáv, medzizostáv, subkomponentov, komponentov, častí a ich jednotlivých množstiev potrebných na zhotovenie výrobku v rozsahu pôsobnosti štúdie;

c)  „údaje týkajúce sa konkrétnej spoločnosti“ sú priamo merané alebo zhromaždené údaje z jedného alebo viacerých zariadení (údaje z konkrétnej lokality), ktoré sú pre činnosť spoločnosti reprezentatívne. Sú synonymom termínu „primárne údaje“;

d)  „metóda posudzovania vplyvu“ je protokol na kvantitatívne premietnutie údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu do príspevkov k environmentálnemu vplyvu vzbudzujúcemu obavy;

e)  „kategória vplyvu“ je trieda využívania zdrojov alebo environmentálneho vplyvu, na ktorú sa vzťahujú údaje inventarizačnej analýzy životného cyklu;

f)  „životný cyklus“ sú po sebe idúce a vzájomne prepojené fázy systému výrobkov, a to od získania suroviny alebo výroby z prírodných zdrojov až po konečné zneškodnenie výrobku (ISO 14040:2006);

g)  „inventarizačná analýza životného cyklu (LCI)“ je kombinovaný súbor vzájomného pôsobenia elementárneho toku, toku odpadu a toku výrobkov v súbore údajov LCI;

h)  „súbor údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu (LCI)“ je dokument alebo súbor obsahujúci informácie o životnom cykle konkrétneho výrobku či inú referenciu (napr. lokalita, proces), ktorý zahŕňa opisné metaúdaje a kvantitatívnu inventarizačnú analýzu životného cyklu. Súborom údajov LCI môže byť súbor údajov o jednotkovom procese, čiastočne alebo úplne agregovaný súbor údajov;

i)  „sekundárne údaje“ sú údaje, ktoré nepochádzajú z konkrétneho procesu v rámci dodávateľského reťazca spoločnosti uskutočňujúcej štúdiu o environmentálnej stope. Ide o údaje, ktoré spoločnosť priamo nezhromažďuje, nemeria ani neodhaduje, ale pochádzajú z databázy LCI tretej strany alebo z iných zdrojov. Sekundárne údaje zahŕňajú priemerné údaje priemyselného odvetvia (napr. z uverejnených údajov o výrobe, vládnych štatistík či odvetvových združení), štúdie v odbornej literatúre, technické štúdie a patenty a môžu sa zakladať aj na finančných údajoch a obsahovať zástupné údaje či iné všeobecné údaje. Primárne údaje, ktoré prechádzajú stupňom horizontálnej agregácie, sa považujú za sekundárne údaje;

j)  „hranica systému“ sú aspekty, ktoré sú zahrnuté do štúdie životného cyklu, alebo sú z nej vylúčené.

Okrem toho musia pravidlá výpočtu environmentálnej stopy kritickej suroviny obsahovať akékoľvek ďalšie vymedzenia potrebné na ich výklad.

2.  Rozsah pôsobnosti

V tejto prílohe sa uvádzajú základné prvky výpočtu environmentálnej stopy kritických surovín.

Pravidlá výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín vychádzajú zo základných prvkov uvedených v tejto prílohe, pričom sa zohľadňujú vedecky podložené metódy posudzovania a príslušné medzinárodné normy v oblasti posudzovania životného cyklu.

Výpočet environmentálnej stopy kritickej suroviny vychádza zo zoznamu materiálov, z energie, výrobných metód a pomocných materiálov používaných v predmetných zariadeniach na výrobu kritickej suroviny.

Pri určovaní pravidiel výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa Komisia zameria na zabezpečenie súladu s pravidlami výpočtu environmentálnej stopy medziproduktov a konečných výrobkov, v ktorých sa príslušné kritické suroviny využívajú.

3.  Deklarovaná jednotka

Deklarovanou jednotkou je 1 kg príslušného typu kritickej suroviny.

V pravidlách výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa môže stanoviť vyššia alebo nižšia hodnota deklarovanej jednotky vyjadrená v kilogramoch, ak je to potrebné na zohľadnenie povahy alebo použitia príslušnej kritickej suroviny.

V súvislosti s touto deklarovanou jednotkou sa musia zohľadniť všetky kvantitatívne vstupné a výstupné údaje, ktoré výrobca získal na účely kvantifikácie uhlíkovej stopy.

4.  Hranica systému

Tromi fázami životného cyklu, ktoré sa majú zahrnúť do hranice systému primárnych kritických surovín, sú ťažba, koncentrácia a rafinácia, a to s týmito procesmi (ak sú relevantné pre konkrétnu surovinu):

a)  procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane ťažby rudy na výrobu suroviny, výroby a dodávok (vrátane prepravy) chemických látok, pomocných zariadení, výroby a dodávok (vrátane prepravy) palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie ani ich daná organizácia neprevádzkuje;

b)  preprava rudy, koncentrátov a surovín dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia;

c)  skladovanie rudy, koncentrátov a surovín;

d)  drvenie a čistenie rudy;

e)  výroba koncentrátu suroviny;

f)  extrakcia kovov (chemickými, fyzikálnymi alebo biologickými prostriedkami);

g)  tavenie;

h)  konverzia kovov;

i)  čistenie trosky;

j)  rafinácia kovov;

k)  elektrolýza kovov;

l)  odlievanie alebo balenie kovov;

m)  spracovanie opotrebovaných materiálov a trosky;

n)  všetky súvisiace pomocné procesy, ako je čistenie odpadových vôd (na mieste vrátane čistenia úžitkovej vody, vody na priame chladenie a povrchovej odtokovej vody), systémy znižovania emisií plynov (vrátane primárnych a sekundárnych odplynov), kotly (vrátane predúpravy napájacej vody), vnútorná logistika.

Do hranice systému druhotných kritických surovín (ohraničujúcej recyklačnú fázu životného cyklu) sa zahrnú tieto procesy (ak sú relevantné pre konkrétnu recyklovanú surovinu):

a)  procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane produkcie nespracovaného vstupného materiálu (šrotu/zvyškov a koncentrátov primárnej medi), výroby a dodávok (prepravy) chemických látok, pomocných zariadení, výroby a dodávok (prepravy) palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie;

b)  preprava koncentrátov a šrotu/zvyškov dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia;

c)  skladovanie šrotu/zvyškov, koncentrátov a surovín;

d)  predúprava druhotných materiálov;

e)  tavenie;

f)  konverzia kovov;

g)  rafinácia kovov;

h)  elektrolýza kovov;

i)  odlievanie alebo balenie kovov;

j)  spracovanie opotrebovaných materiálov;

k)  všetky súvisiace pomocné procesy, ako je čistenie odpadových vôd (na mieste vrátane čistenia úžitkovej vody, vody na priame chladenie a povrchovej odtokovej vody), systémy znižovania emisií plynov (vrátane primárnych a sekundárnych odplynov), kotly (vrátane predúpravy napájacej vody) a vnútorná logistika.

Fáza používania, resp. fáza skončenia životnosti sú z výpočtov environmentálnej stopy vylúčené, pretože zodpovedný hospodársky subjekt na ne nemá priamy vplyv. Vylúčiť možno ďalšie procesy, ak sa na environmentálnej stope konkrétnej kritickej suroviny podieľajú v zanedbateľnej miere.

5.  Kategórie vplyvu

V pravidlách výpočtu sa špecifikuje kategória alebo kategórie vplyvu, ktoré sa musia zahrnúť do výpočtu environmentálnej stopy, ako aj emisií skleníkových plynov. Výber vychádza z analýzy problémových oblastí vykonanej v súlade s vedecky podloženými metódami vypracovanými na medzinárodnej úrovni, pričom sa prihliada na:

a)  relatívny význam rôznych vplyvov vrátane ich relatívneho významu z hľadiska ▌vplyvov na klímu a životné prostredie ▌;

b)  potreby spoločností v odberateľských odvetviach, ktoré chcú informovať o environmentálnej stope kritických surovín, ktoré používajú.

6.  Používanie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnych súborov údajov

V pravidlách výpočtu sa pri všetkých príslušných procesoch a materiáloch určí použitie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti alebo sekundárnych súborov údajov. Ak pravidlá výpočtu umožňujú výber medzi súborom údajov špecifických pre spoločnosť a sekundárnym súborom údajov, musí byť v metóde výpočtu dostatočná motivácia na použitie údajov špecifických pre spoločnosť.

Použitie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti musí byť povinné prinajmenšom pri procesoch, na ktoré má zodpovedný hospodársky subjekt priamy vplyv, a musí v najväčšej miere prispievať k príslušným kategóriám vplyvu.

Údaje o činnosti týkajúce sa konkrétnej spoločnosti sa musia používať v kombinácii s príslušnými sekundárnymi súbormi údajov, ktoré sú v súlade s metódou výpočtu environmentálnej stopy. V pravidlách výpočtu by sa malo špecifikovať, či je povolený odber vzoriek, v súlade s kritériami stanovenými vo vedecky podložených metódach vyvinutých na medzinárodnej úrovni.

V prípade zmeny zoznamu materiálov alebo energetického mixu použitého pri výrobe typu kritickej suroviny sa vyžaduje nový výpočet environmentálnej stopy.

Pri výpočte uhlíkovej intenzity energie používanej v rôznych fázach procesu uvedených v bode 4 sa použijú údaje o priemerných emisiách skleníkových plynov v rámci energetického mixu krajiny, alebo ak je to možné, regiónu, kde sa konkrétna činnosť alebo proces uskutočnili. Nižšie emisné faktory sa použijú len vtedy, ak hospodársky subjekt môže spoľahlivo preukázať, že jeho jednotlivé procesy alebo dodávky energie sú menej náročné na uhlík ako priemerný energetický mix krajiny, alebo ak je to možné, regiónu. To sa preukáže priamym prepojením s výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov či výrobcom s nižšou uhlíkovou náročnosťou, alebo zmluvou preukazujúcou časové a geografické prepojenie medzi dodávkou energie a jej využívaním hospodárskym subjektom, ktoré sa overuje prostredníctvom vyhlásenia tretej strany o overení.

Pravidlá výpočtu, ktoré sa majú vypracovať prostredníctvom delegovaného aktu, musia zahŕňať podrobné modelovanie týchto fáz životného cyklu:

a)  fáza ťažby, koncentrácie a rafinácie primárnych surovín;

b)  fáza získavania a spracovania druhotných surovín.

7.  Metódy posudzovania vplyvu

Environmentálna stopa sa vypočíta pomocou vedecky podložených metód posudzovania vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje vývoj na medzinárodnej úrovni v rámci príslušných kategórií vplyvu, pokiaľ ide o zmenu klímy, vodu, ovzdušie, pôdu, zdroje, využívanie pôdy a toxicitu.

Výsledky sa predkladajú vo forme charakterizovaných výsledkov (bez normalizácie a váženia).

8.  Výkonnostné triedy vzhľadom na environmentálnu stopu

S cieľom umožniť diferenciáciu trhu sa v závislosti od rozdelenia hodnôt vo vyhláseniach o environmentálnej stope surovín uvedených na vnútorný trh určí zmysluplný počet výkonnostných tried, pričom kategória A je najlepšou triedou s najmenším vplyvom počas životného cyklu. Určenie limitu a šírky každej výkonnostnej triedy sa bude zakladať na výkonovom spektre príslušných kritických surovín uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, očakávaných technologických zlepšeniach a iných technických faktoroch, ktoré sa majú určiť.

Komisia každé tri roky preskúma počet výkonnostných tried a prahové hodnoty medzi nimi, aby vzhľadom na trhovú realitu a jej očakávaný vývoj zostali reprezentatívne.

9.  Posudzovanie zhody

V pravidlách výpočtu a overovania sa určí platný postup posudzovania zhody spomedzi modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES, a to s úpravami potrebnými vzhľadom na dotknutý materiál.

Pri určovaní platného postupu posudzovania zhody Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)  vhodnosť dotknutého modulu pre daný typ materiálu a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu;

b)  dostupnosť spôsobilých a nezávislých tretích strán, ktoré sú schopné plniť úlohy týkajúce sa posudzovania zhody potenciálnej tretej strany;

c)  ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

PRÍLOHA VI

Príslušné výrobky uvedené v článku 27 ods. 1

V tabuľke ďalej sa uvádza zoznam tovaru zatriedeného v kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A9-0260/2023). (2) ** Zmeny: nový alebo zmenený text je vyznačený tučnou kurzívou; vypustenia sú označené symbolom ▌. (3) Ú. v. EÚ C , , s. . (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1). (5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4 – 26). (6) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Zásady EÚ pre udržateľné suroviny, Úrad pre publikácie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2873/27875. (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1). (8) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56). (12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 – 25). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES – Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15 – 34). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 – 25). (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1 – 38). (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1). (18) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/764 z 10. mája 2021, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie a zrušuje rozhodnutie 2013/743/EÚ (Ú. v. EÚ L 167I, 12.5.2021, s. 1). (19) Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Global Gateway [JOIN(2021) 30 final]. (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1 – 14). (21) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2576 z 19. decembra 2022 o posilnení solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, spoľahlivých referenčných cien a cezhraničnej výmeny plynu (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 1). (22) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2372 z 24. októbra 2022 o rámci opatrení na zabezpečenie dodávok prostriedkov zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii v prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie (Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 64). (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3 – 30). (24) Ú. v. EÚ L123, 12.5.2016, s. 1. (25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18). (26) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). (27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1). (29) Kombinovaná nomenklatúra v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o začatí rokovaní o dohode so Spojenými štátmi americkými o posilnení medzinárodných dodávateľských reťazcov kritických nerastných surovín (2023/2772(RSP))

P9_TA(2023)0326 B9-0366/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 14. júna 2023 týkajúce sa rozhodnutia Rady o poverení začať rokovania o dohode so Spojenými štátmi americkými o posilnení medzinárodných dodávateľských reťazcov kritických nerastných surovín (COM(2023)0327),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta USA Joea Bidena a predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej z 10. marca 2023,

–  so zreteľom na zákon USA o znižovaní inflácie z roku 2022,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na zasadnutie Rady EÚ – USA pre obchod a technológie z 31. mája 2023,

–  so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o začatí rokovaní o dohode so Spojenými štátmi americkými o posilnení medzinárodných dodávateľských reťazcov kritických nerastných surovín (O-000037/2023 – B9‑0027/2023),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,

A.  keďže EÚ a USA majú spoločné hodnoty a spoločný zásadný záujem na formovaní medzinárodného prostredia, ktoré posilňuje multilateralizmus a demokratické hodnoty, chráni ľudské práva, dodržiava medzinárodné právo a podporuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách a udržateľný rozvoj na celom svete;

B.  keďže USA sú zakladajúcim členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a už desaťročia sú silným zástancom multilaterálneho svetového poriadku založeného na pravidlách;

C.  keďže EÚ a USA nedávno nadviazali vzájomný dialóg o stimuloch pre čistú energiu zameraný na možnú revíziu pravidiel ekologických dotácií, ktorú by obe strany mohli navrhnúť na úrovni WTO; keďže v rámci Rady EÚ – USA pre obchod a technológie tiež začali transatlantickú iniciatívu pre udržateľný obchod s cieľom zvýšiť potenciál transatlantického trhu ako katalyzátora dekarbonizácie a zelenej transformácie;

D.  keďže celosvetová súťaž o formovanie budúcnosti výroby technológií čistej energie naberá na rýchlosti a okrem iného na ňu vplývajú aj verejné zásahy;

E.  keďže cieľ podporovať čistú výrobu a inovácie v oblasti čistých technológií a zintenzívniť úsilie v oblasti klímy by mal viesť k podpore výroby čistých technológií v EÚ a zároveň k posilneniu odolnosti medzinárodných dodávateľských reťazcov v spolupráci so spoľahlivými partnermi a k zníženiu neželanej strategickej závislosti;

F.  keďže mnohostranná štruktúra spolupráce v oblasti kritických surovín by mohla byť vo vzťahu k ťažbe kritických surovín z hospodárskeho a sociálneho hľadiska prínosná a mohla by zahŕňať účinné záruky, ktoré obmedzujú vplyvy na biodiverzitu a ekosystémy v rámci existujúcich globálnych hraníc;

G.  keďže napriek tomu, že zákon USA o znižovaní inflácie je najväčšou jednorazovou investíciou do opatrení v oblasti klímy a čistej energie v histórii USA, obsahuje ustanovenia, ktoré sú diskriminačné a narúšajú rovnaké podmienky; keďže zákon USA o znižovaní inflácie predovšetkým zabraňuje vývozcom z EÚ čerpať daňové úľavy a dotácie poskytované v rámci tohto systému, čo sa týka aj exportérov vyvážajúcich vozidlá na batériu alebo palivové články;

H.  keďže EÚ a USA neuzavreli žiadnu dohodu o voľnom obchode;

I.  keďže prijatie dohody o kritických nerastných surovinách je odôvodnené tým, aby EÚ získala rovnocenný štatút, aký sa udeľuje partnerom USA, ktorí majú uzavretú dohodu o voľnom obchode, a to na účely úľavy pre ekologické vozidlá poskytovanej podľa zákona USA o znižovaní inflácie;

J.  keďže nepretržité zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu až do prijatia mandátu na rokovanie by zabezpečilo priamejší a demokraticky legitímnejší proces;

1.  víta spoluprácu Komisie s administratívou USA na najvyššej úrovni a naliehavo strany vyzýva, aby našli riešenia na nápravu diskriminačných ustanovení zákona USA o znižovaní inflácie, ktoré vplývajú na producentov EÚ vyvážajúcich na trh USA a narúšajú rovnaké podmienky;

2.  víta začatie rokovaní o dohode s USA o posilnení medzinárodných dodávateľských reťazcov pre kritické nerastné suroviny, pokiaľ sa v rámci týchto rokovaní dosiahne vyvážený výsledok, ktorý bude zlučiteľný s pravidlami WTO a povedie k zlepšeniu vzájomne prospešnej spolupráce;

3.  zdôrazňuje, že EÚ má jedny z najprísnejších svetových noriem, pokiaľ ide o predpisy v oblasti klímy a životného prostredia, vďaka čomu by sa na produkty EÚ mali vzťahovať výhody stanovené v zákone USA o znižovaní inflácie; zdôrazňuje, že dohoda by mala tiež plne rešpektovať acquis EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti, mala by byť v súlade s úsilím EÚ o posilnenie jej otvorenej strategickej autonómie a nemala by mať vplyv na nedávno prijaté právne predpisy a v súčasnosti prerokúvané legislatívne návrhy vrátane nariadenia (EÚ) 2023/1542 o batériách a odpadových batériách(1), aktu o emisne neutrálnom priemysle(2) a aktu o kritických surovinách(3);

4.  podporuje transatlantickú spoluprácu, a to aj na medzinárodných fórach, v oblasti spravodlivej a inkluzívnej normalizácie pre posudzovanie životného cyklu a ťažbu, označovanie a recykláciu kritických nerastných surovín s cieľom budovať udržateľné hodnotové a dodávateľské reťazce; víta zavedenie transatlantickej iniciatívy pre udržateľný obchod a so záujmom očakáva rýchle vykonávanie jej pracovného programu; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s USA preskúmala plný potenciál Rady pre obchod a technológie, aby úzko spolupracovala s ostatnými strategickými partnermi na podpore odolných, udržateľných a spoľahlivých globálnych hodnotových reťazcov pre kritické materiály a aby využila túto dohodu ako príležitosť na vytvorenie pridanej hodnoty v krajinách, z ktorých tieto kritické nerastné suroviny pochádzajú, a aby s nimi spolupracovala a zároveň znížila neželané strategické závislosti;

5.  podporuje stanovený cieľ dohody, t. j. posilnenie medzinárodných dodávateľských reťazcov pre kritické nerastné suroviny, čím sa zaručia vzájomné obchodné, pracovné a environmentálne záväzky, a podpora zavádzania technológií v oblasti batérií pre elektrické vozidlá formalizáciou spoločného záväzku EÚ a USA s cieľom uľahčiť obchod a znížiť neistotu podnikov;

6.  víta cieľ rozvíjať spoločné chápanie rušivých netrhových politík a postupov v oblasti kritických nerastných surovín a vypracovať koordinované opatrenia, a to aj v spolupráci s inými strategickými partnermi, na podporu diverzifikácie dodávateľského reťazca a zníženie zraniteľnosti a neželanej strategickej závislosti;

7.  zdôrazňuje, že dohoda by mala objasniť aj príslušné vymedzenia pojmov, a vyzýva obe strany, aby sa dohodli na všetkých nerastných surovinách uvedených v zákone USA o znižovaní inflácie, na ktoré sa má dohoda vzťahovať, a aby vymedzili zoznam odvetví súvisiacich s kritickými nerastnými surovinami, ktoré tejto dohode podliehajú;

8.  žiada, aby sa dohoda vzťahovala aj na kritické nerastné suroviny získané recykláciou; víta, že v návrhu smerníc na rokovania sa odkazuje na potrebu podporovať obehovosť, avšak vyjadruje poľutovanie, že do rozsahu rokovaní nie sú výslovne zahrnuté recyklované suroviny;

9.  víta ambíciu stanovenú v smerniciach na rokovania, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti a pracovné ustanovenia, a odkaz na základné zásady a práva pri práci prijaté Medzinárodnou organizáciou práce; zdôrazňuje, že dohoda by mala tiež plne rešpektovať prístup EÚ k obchodu a udržateľnému rozvoju a nemala by mať vplyv na nedávno prijaté právne predpisy a v súčasnosti prerokúvané legislatívne návrhy vrátane navrhovaného nariadenia o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie(4);

10.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť mechanizmus transparentnosti, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií o verejnej podpore poskytovanej odvetviu kritických nerastných surovín, ako aj systém včasného varovania v prípade závažného narušenia dodávateľského reťazca nerastných surovín;

11.  vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala potenciálny vplyv zákona USA o znižovaní inflácie na európsky priemysel a jeho konkurencieschopnosť vrátane narušenia obchodu a investícií, a to s ohľadom na aktuálne výzvy pre dodávateľské reťazce a vysoké náklady na energiu, dopravu a suroviny, a aby pokračovala v dialógu s USA o riešení týchto otázok;

12.  vyzýva Komisiu, aby vykonala ex post posúdenie vplyvu tejto dohody a analyzovala rozsah, v akom dosahuje stanovené ciele, a to najneskôr dva roky po jej ratifikácii;

13.  berie na vedomie ambiciózny harmonogram ukončenia rokovaní s USA; v tejto súvislosti pripomína, že v záujme zabezpečenia demokratickej kontroly je dôležité, aby bol Európsky parlament okamžite a plne zapojený a informovaný v každej fáze rokovaní; pripomína, že každá formálna dohoda vyplývajúca z takýchto rokovaní si bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že potreba urýchleného riešenia by nemala ísť na úkor ambícií;

14.  vyzýva Komisiu, aby vláde USA oznámila, že dohoda o kritických nerastných surovinách by sa mala považovať len za jeden z prvých krokov smerom k riešeniu všetkých otázok súvisiacich so zákonom USA o znižovaní inflácie, ktoré v EÚ vyvolávajú obavy – s výhradou možných opatrení na úrovni WTO –, ako aj nevyriešených obchodných sporov vo vzťahoch medzi EÚ a USA vo všeobecnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s vládou USA na riešení ďalších otvorených otázok;

15.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, úradu zástupcu USA pre obchod a Kongresu USA.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 z 12. júla 2023 o batériách a odpadových batériách, ktorým sa mení smernica 2008/98/ES a nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje smernica 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 1). (2) Návrh Komisie zo 16. marca 2023 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby výrobkov emisne neutrálnych technológií (akt o emisne neutrálnom priemysle) (COM(2023)0161). (3) Návrh Komisie zo 16. marca 2023 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (COM(2023)0160). (4) Návrh Komisie zo 14. septembra 2022 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie (COM(2022)0453).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o zmene navrhovaného mechanizmu riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (2022/2194(INL))

P9_TA(2023)0327 A9-0252/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0228/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(1),

–  so zreteľom na záverečnú správu vypracovanú pre Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku z marca 2017 s názvom Easing legal and administrative obstacles in EU border regions (Zmenšovanie právnych a administratívnych prekážok v pohraničných regiónoch EÚ)(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0373),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko švédskeho parlamentu z 20. júna 2018 predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(4),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte(5),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. marca 2019(6),

–  so zreteľom na stanovisko právneho servisu Rady z 2. marca 2020 (6009/20)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19(9),

–  so zreteľom na správu Európskej komisie z júla 2020 o cezhraničnej spolupráci v EÚ(10),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 5. februára 2021 s názvom Cezhraničné verejné služby v Európe(11),

–  so zreteľom na správu Výboru regiónov z júla 2021 o verejnej konzultácii o budúcnosti cezhraničnej spolupráce(12),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000061/2021 Rade z 10. septembra 2021 o neochote Rady pokročiť s európskym cezhraničným mechanizmom(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie(14),

–  so zreteľom na publikáciu b-solutions: Solving Border Obstacles. A compendium 2020-2021 (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch, súhrn za roky 2020 – 2021), uverejnenú 9. decembra 2021(15),

–  so zreteľom na správu Konferencie o budúcnosti Európy z mája 2022 o konečnom výsledku(16),

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Výbor pre regionálny rozvoj s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na súdržnosť EÚ a politiku súdržnosti EÚ, ktorá bola uverejnená v januári 2022,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2022 o politike súdržnosti ako nástroji na znižovanie rozdielov v zdravotnej starostlivosti a na posilňovanie cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravia(17),

–  so zreteľom na správu Európskej komisie z 9. februára 2022 s názvom Súdržnosť v Európe do roku 2050 - ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: ôsma správa o súdržnosti(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2022 o pohraničných regiónoch EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie(19),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú pre Výbor pre regionálny rozvoj vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu s názvom Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte – posúdenie európskej pridanej hodnoty (ďalej len „štúdia EPRS o posúdení európskej pridanej hodnoty“)(20),

–  so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0252/2023),

A.  keďže pretrvávanie cezhraničných prekážok administratívnej a právnej povahy vážne ovplyvňuje živobytie v pohraničných regiónov EÚ a ich udržateľný hospodársky a sociálny potenciál a obmedzuje výkon práv, ktoré zmluvy priznávajú občanom a komunitám pohraničných regiónov;

B.  keďže pretrvávanie týchto prekážok a ich vplyv oslabuje dôveru občanov pohraničných regiónov v zmysel európskej integrácie a efektívnosť orgánov verejnej moci;

C.  keďže pracovníci v pohraničných regiónoch stále čelia daňovým a administratívnym problémom, ktoré si vyžadujú lepšiu koordináciu medzi správnymi orgánmi členských štátov; keďže treba zdôrazniť, že tento trend sa ešte viac zhoršil v dôsledku nárastu cezhraničnej práce na diaľku z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19;

D.  keďže pohraničné regióny vnútri EÚ pokrývajú 40 % územia EÚ, predstavujú 30 % jej obyvateľstva alebo 150 miliónov ľudí, a sú domovom takmer dvoch miliónov pohraničných pracovníkov; keďže sa odhaduje, že vytvorenie legislatívneho nástroja na úrovni Únie na riešenie cezhraničných prekážok v kombinácii s existujúcimi nástrojmi by mohlo priniesť hospodársky prínos vo výške 123 miliárd EUR, pričom odstránenie všetkých prekážok by prinieslo prínos až do výšky 460 miliárd EUR; keďže odstránenie cezhraničných prekážok by malo pozitívny vplyv aj na sociálne práva, rovnosť príležitostí, ochranu životného prostredia a lepší prístup ku kvalitným verejným službám pre občanov žijúcich v pohraničných regiónoch(21);

E.  keďže odstránenie cezhraničných prekážok by tiež uľahčilo dostupnosť medzi susednými krajinami, napr. realizáciou stále chýbajúcich spojení medzi niektorými pohraničnými regiónmi; lepším prepojením pohraničných regiónov by sa európska integrácia stala hmatateľnejšou a občanom by sa ponúkla možnosť účinnej cezhraničnej mobility šetrnej k životnému prostrediu.

F.  keďže niektoré členské štáty už uzavreli dvojstranné alebo viacstranné zmluvy a dohody a môžu ich využívať s cieľom vytvoriť štruktúry a postupy na odstránenie cezhraničných prekážok;

G.  keďže legislatívny akt EÚ, ktorý by stanovil všeobecné ustanovenia a procesné opatrenia pre členské štáty na odstránenie cezhraničných prekážok, by bol pre členské štáty a regióny EÚ prínosom, pretože by im poskytol širšiu škálu politických možností a možnosť navrhnúť riešenia prispôsobené konkrétnej prekážke;

H.  keďže by to bolo prospešné aj pre komunity a aktérov občianskej spoločnosti zapojených do iniciatívy či iniciatívy aj implementácie spoločných projektov v celej EÚ, ktorí by mali k dispozícii špecializovaný postup, ktorý by im umožnili upozorniť na cezhraničné prekážky a riešiť ich;

I.  keďže Komisia v roku 2018 vydala návrh nariadenia o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (ďalej len „návrh ECBM“); keďže odvtedy sa objavili nové výzvy bezprecedentnej povahy, ako sú brexit, pandémia ochorenia COVID-19, potreba urýchlene riešiť núdzovú situáciu v oblasti klímy a ruská útočná vojna proti Ukrajine; keďže tieto krízy mali vplyv na cezhraničnej úrovni, čo by sa malo zohľadniť v novej zmenenej verzii tohto návrhu;

J.  keďže vo svojej publikácii b-solutions: Solving Border Obstacles- A Compendium of 43 cases, (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch - súhrn 43 prípadov)(22), Komisia odhadovala, že takýto legislatívny akt o odstraňovaní cezhraničných prekážok by predstavoval vhodný nástroj na prekonanie právnych a administratívnych prekážok aspoň v 38 % z analyzovaných prípadov;

K.  keďže Európsky parlament prijal pozíciu v prvom čítaní k návrhu o ECBM v roku 2019; keďže pracovná skupina Rady pre štrukturálne opatrenia v roku 2021 zastavila prácu na návrhu ECBM bez toho, aby prijala formálnu pozíciu Rady;

L.  keďže však Rada vyjadrila určité pochopiteľné právne obavy, ktoré by sa mali riešiť v kontexte nového návrhu;

M.  keďže Európsky parlament vynaložil všetko potrebné úsilie na začatie medziinštitucionálnych rokovaní s Radou otvoreným a konštruktívnym spôsobom; keďže Európsky parlament opakovane vyzýval Komisiu, aby predložila nový zmenený legislatívny návrh v mnohých uzneseniach a v rámci formálnych a neformálnych výmen na najvyššej politickej úrovni; keďže prijatie takéhoto legislatívneho aktu je tiež súčasťou návrhov obsiahnutých v záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy(23);

N.  keďže na výzvy Európskeho parlamentu doteraz nenadviazali žiadne zmysluplné opatrenia zo strany Komisie ani Rady; keďže článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Európskemu parlamentu požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na plnenie zmlúv je potrebné vydať akt EÚ;

1.  domnieva sa, že vo svetle nedávneho vývoja v oblasti pracovnej mobility v rámci EÚ a na to, aby EÚ mohla čeliť rôznym demografickým, sociálnym, ekonomickým a environmentálnym výzvam a zabrániť odlivu mozgov, musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie o riešenie pretrvávajúcich cezhraničných právnych a administratívnych prekážok v širšom kontexte súdržnosti oveľa efektívnejšejšou spoluprácou orgánov pohraničných regiónov, ako aj novým účinným nástrojom;

2.  konštatuje, že napriek územným cezhraničným aktivitám, ktoré sa vyvíjali celé desaťročia a ktoré EÚ podporovala a uľahčovala pomocou právnych a finančných nástrojov, občania z pohraničných regiónov sú častejšie diskriminovaní tým, že nemajú prístup k najbližšej verejnej službe, ktorá sa nachádza na druhej strane hranice, alebo ich podniky majú menej príležitostí;

3.  podporuje prebiehajúce úsilie v rámci iniciatívy b-solutions, ktorú podporuje Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) a ktorú riadi Združenie európskych pohraničných regiónov (AEBR) ako jedno z opatrení navrhnutých v oznámení Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ;

4.  považuje iniciatívu b-solutions za úspešnú, ale zároveň ju považuje len za jeden z technických nástrojov, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“), sieť hraničných kontaktných miest alebo makroregionálne stratégie, ktoré dopĺňajú cezhraničnú spoluprácu EÚ, ale zjavne neposkytujú komplexnú a účinnú reakciu na prekážky, ktoré ovplyvňujú pohraničné regióny;

5.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržnosti EÚ a poskytnutie dlhodobo očakávaného riešenia všetkým pohraničným regiónom, ktoré im umožní odstrániť prekážky, ktoré si vyžadujú vyšší stupeň úsilia a spolupráce medzi príslušnými členskými štátmi, pri dodržaní zásady subsidiarity, je potrebný celoúnijný koordinačný rámec;

6.  tvrdí, že zmena návrhu ECBM by sa mala zamerať na vytvorenie jednoduchého a priameho koordinačného rámca, ktorý by umožnil orgánom na rôznych úrovniach odstrániť právne a administratívne prekážky a zároveň zabrániť duplicite orgánov a úradov a vytváraniu zbytočnej administratívnej záťaže, čím by sa prispelo k rozvoju pohraničných oblastí a zároveň sa zohľadnili ich špecifická; rozsah pôsobnosti revidovaného návrhu ECBM by sa mal zamerať na spoločné projekty;

7.  domnieva sa, že na to, aby bol takýto koordinačný rámec skutočným nástrojom súdržnosti, mal by plne rešpektovať ústavné a legislatívne právomocí členských štátov a zohľadňovať inštitucionálne rozdiely, pokiaľ ide o oblasti pôsobenia príslušných vnútroštátnych správnych orgánov a rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi;

8.  navrhuje, aby sa nový koordinačný rámec nazýval: „Nástroj pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v EÚ“ (BRIDGEU);

9.  zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány sú kľúčovými hráčmi pri podpore územnej súdržnosti a by mali byť schopné zapojiť sa zmysluplným a inkluzívnym spôsobom do formulovania opatrení zameraných na odstránenie cezhraničných prekážok a že príslušné miestne subjekty občianskej spoločnosti a komunitné skupiny by mali byť informované o tomto procese;

10.  zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh v tejto oblasti musí jasne definovať príslušné orgány a subjekty členských štátov na všetkých úrovniach, ktoré sú zapojené v celom procese, aby sa zaručila potrebná právna istota pre regionálnych a miestnych aktérov;

11.  domnieva sa, že zriadenie cezhraničných koordinačných miest má zásadný význam pre to, aby verejné orgány, občianska spoločnosť, občania a súkromné subjekty mali k dispozícii partnera, ktorý by bol schopný riešiť právne alebo administratívne prekážky brániace realizácii spoločného projektu;

12.  zastáva názor, že členské štáty by mali prostredníctvom cezhraničných koordinačných miest v jednotlivých prípadoch dobrovoľne posúdiť, či a ako riešiť žiadosť o pomoc pri odstraňovaní prekážok a administratívnej záťaže;

13.  zastáva názor, že spôsob, ako posilniť viacúrovňové riadenie, inovácie a intenzívnejšiu spoluprácu medzi pohraničnými regiónmi, je umožniť cezhraničným koordinačným miestam zriadiť cezhraničné výbory v prípade riešenia zložitej prekážky, ktorá si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pohraničných regiónov na všetkých úrovniach;

14.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať pri dobrovoľnom rozhodovaní o aktivácii nástroja k dispozícii rôzne politické opatrenia na riešenie prekážky, napríklad revíziu svojho administratívneho alebo právneho rámca prostredníctvom jednostranných opatrení prijatých na príslušnej úrovni, právne nezáväzných nástrojov, posunutie riadenia prekážky príslušným orgánom zriadeným na základe existujúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv, až po zriadenie cezhraničného výboru, ktorého úlohou je vypracovať ad hoc riešenie na odstránenie jednej alebo viacerých zistených prekážok;

15.  zdôrazňuje, že prijatie rozhodnutia o vykonávaní akéhokoľvek ad hoc riešenia navrhnutého cezhraničným výborom by malo zostať v právomoci príslušných orgánov na príslušnej úrovni dotknutého členského štátu a v každom prípade by ho mali členské štáty vykonať v plnom súlade so svojím legislatívnym a ústavným rámcom;

16.  konštatuje, že niektoré členské štáty, napríklad Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Luxembursko a Malta, ktoré sú jednotlivými regiónmi na úrovni NUTS 2, sú vylúčené z pôvodného geografického rozsahu pôsobnosti úrovne NUTS 3, ktorý predložila Komisia, zatiaľ čo v Nemecku regióny NUTS 1 zodpovedajú federálnym štátom, NUTS 2 vládnym regiónom a regióny NUTS 3 sú vo všeobecnosti okresy; tvrdí, že v prípade cezhraničných prekážok nie je úroveň NUTS 3 vždy optimálnou úrovňou na riešenie právnych a administratívnych prekážok v rôznych cezhraničných situáciách; zdôrazňuje preto, že budúci koordinačný rámec musí umožňovať určitú flexibilitu pri vykonávaní, aby bol čo najrelevantnejší a najúčinnejší a aby sa v každom prípade zameral na najvhodnejšie územie;

17.  zdôrazňuje, že nič nebráni členským štátom, aby sa dobrovoľne riadili rovnakými procesnými opatreniami stanovenými v navrhovanom nariadení uvedenom v prílohe I k tomuto uzneseniu, keď sa dohodnú na riešení právnych a administratívnych prekážok pre pohraničné regióny EÚ s kandidátskymi krajinami pri súčasnom dodržiavaní práva EÚ;

18.  žiada Komisiu, aby na základe článku 175 tretieho odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh nariadenia o nástroji pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v EÚ v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe;

19.  pripomína záväzok predsedníčky Komisie týkajúci sa práva iniciatívy Európskeho parlamentu a jej prísľub prísť na základe legislatívnych správ Európskeho parlamentu z vlastnej iniciatívy s legislatívnym aktom v súlade so zásadami práva EÚ, ktorý uviedla v politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024; očakáva preto, že Komisia v nadväznosti na toto uznesenie predloží legislatívny návrh;

20.  zastáva názor, že na návrhy tu uvedené je potrebné dostatočné množstvo finančných prostriedkov, a domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaných návrhov by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by sa vykonávanie nového nariadenia mohlo uľahčiť mobilizáciou nástroja technickej pomoci a výmeny informácií Európskej komisie (TAIEX) alebo nástroja technickej podpory s cieľom podporiť budovanie kapacít orgánov členských štátov na všetkých úrovniach;

21.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade a Európskemu výboru regiónov.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Návrh

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o nástroji pre rozvoj a rast pohraničných regiónov v Únii

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V článku 175 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa ustanovuje prijatie osobitných opatrení okrem fondov uvedených v prvom odseku uvedeného článku na dosiahnutie cieľa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti uvedeného v ZFEÚ. S harmonickým rozvojom celého územia Únie a posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je spojené i posilnenie územnej spolupráce. Na tento účel je vhodné prijať opatrenia potrebné na zlepšenie podmienok vykonávania akcií územnej spolupráce.

(2)  Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, členských štátov a regionálne a miestne orgány by mali spolupracovať na zabezpečení účinného vykonávania a monitorovania činností územnej spolupráce s cieľom dosiahnuť súdržnejšie a integrovanejšie územie Únie.

(3)  V článku 174 ZFEÚ sa uznávajú výzvy, ktorým čelia pohraničné regióny, a stanovuje sa v ňom, že Únia by mala venovať osobitnú pozornosť týmto regiónom pri vytváraní a uskutočňovaní činností vedúcich k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii.

(4)  Komisia vo svojom oznámení z 20. septembra 2017 s názvom „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“) uvádza, že v uplynulých desaťročiach pomohol európsky integračný proces pri premene pohraničných regiónov vnútri Únie z prevažne periférnych oblastí na oblasti rastu a príležitostí. Dokončením jednotného trhu v roku 1992 sa zvýšila produktivita Únie a znížili sa náklady zrušením colných formalít, harmonizáciou alebo vzájomným uznávaním technických pravidiel a poklesom cien v dôsledku hospodárskej súťaže.

(5)  Komisia takisto zdôraznila, že v pohraničných regiónoch stále existujú mnohé právne prekážky, najmä tie, ktoré sa týkajú zdravotníckych služieb, regulácie práce, ochrany životného prostredia, daní, rozvoja podnikania a prekážky súvisiace s rozdielmi v administratívnej kultúre a vnútroštátnych právnych rámcoch. Na riešenie týchto prekážok, ktoré sú skutočnými prekážkami účinnej spolupráce, však samotné financovanie v rámci Európskej územnej spolupráce ani inštitucionálna podpora spolupráce zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) nestačia.

(6)  V správe Komisie z 21. júla 2021 s názvom Pohraničné regióny EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie sa uvádza, že vypuknutie pandémie COVID-19 v prvom štvrťroku 2020 tento trend ešte zhoršilo, a to v dôsledku uzavretia hraníc, ktoré členské štáty zaviedli s cieľom obmedziť šírenie vírusu. Komisia vo svojej správe z januára 2021 s názvom Účinky zatvorenia hraníc z dôvodu pandémie COVID-19 na cezhraničné regióny uviedla, že zdravotné kontroly zavedené na hraniciach výrazne obmedzili mobilitu cezhraničných pracovníkov, hospodárske činnosti závislé od cezhraničných zákazníkov a klientov a nadmerne skomplikovali prístup k sociálnemu zabezpečeniu cezhraničných pracovníkov, ktorí sa museli uchýliť k práci na diaľku. Nemožnosť dostať sa do zdravotníckych zariadení a škôl na druhej strane hraníc mala vážny vplyv na zdravie a bezpečnosť značného počtu občanov.

(7)  Od roku 1990 programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, známejšie pod názvom „Interreg“(24), podporujú programy cezhraničnej spolupráce pozdĺž pohraničných regiónov Únie. Financovali sa z nich tisíce projektov a iniciatív, ktoré pomohli zlepšiť európsku integráciu, a skutočne prispeli k zmene pohraničných regiónov. Hlavné úspechy programov Interreg zahŕňajú: zvýšenú dôveru medzi pohraničnými regiónmi, väčšiu prepojiteľnosť, zlepšenie environmentálnych noriem, zlepšenie zdravia a zlepšenie materiálnej situácie občanov.

(8)  V rámci iniciatívy Interreg sa takisto podporuje spolupráca na niektorých námorných hraniciach. Právne prekážky však nie sú hlavným problémom pre námorné pohraničné regióny z dôvodu fyzickej nemožnosti prekročiť hranicu denne alebo niekoľkokrát za týždeň za prácou, vzdelávaním a odbornou prípravou, nakupovaním, využívaním zariadení a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo z dôvodu rýchlych núdzových zásahov.

(9)  Makroregionálne stratégie zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení spoločných výziev, ktorým makroregióny čelia. Sú platformami pre strategické vytváranie sietí a pôsobia naprieč hranicami, odvetviami a úrovňami riadenia s cieľom pomôcť koordinovať spoločné politiky a opatrenia v príslušnom makroregióne. Keďže makroregióny sú úzko prepojené oblasti so spoločnými potrebami, odstránenie prekážok by mohlo posilniť spoluprácu, čím by sa regióny stali silnejšími, odolnejšími a atraktívnejšími miestami pre život.

(10)  Komisia vo svojej správe z marca 2017 s názvom Zmenšovanie právnych a administratívnych prekážok v pohraničných regiónoch EÚ preskúmala celkovo 239 prekážok. Dve tretiny týchto prekážok sa týkajú celej pozemnej hranice a takmer 60 % z nich má veľký negatívny vplyv na cezhraničnú integráciu, čo sa premieta do konkrétnych vplyvov na príležitosti na trhu práce a sociálne práva občanov.

(11)  Komisia vo svojej verejnej konzultácii z roku 2020 o prekonávaní cezhraničných prekážok, ktorá nadviazala na cezhraničné preskúmanie GR REGIO z roku 2015, uviedla, že zatiaľ čo 45 % respondentov vníma hranicu ako príležitosť, viac ako tretina vníma hranicu najmä ako prekážku.

(12)  V štúdii výskumnej služby Európskeho parlamentu týkajúcej sa posúdenia európskej pridanej hodnoty sa pri posudzovaní údajov za roky 2014 – 2019 zistilo, že odstránenie prekážok by prinieslo významné výhody pre pohraničné regióny NUTS 3 a pre celé hospodárstvo Únie. Presnejšie, celkový prínos hrubej pridanej hodnoty z úplného odstránenia právnych a administratívnych prekážok by priniesol približne 457 miliárd EUR, čo predstavuje 3,8 % celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie v roku 2019. Odstránenie 20 % prekážok pre všetky pohraničné regióny by viedlo k celkovému prínosu hrubej pridanej hodnoty vo výške 123 miliárd EUR, čo predstavuje približne 1 % celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie za rok 2019, ako aj k celkovému prínosu v oblasti zamestnanosti vo výške 1 milióna pracovných miest, čo predstavuje približne 0,5 % celkovej zamestnanosti na úrovni Únie(25).

(13)  Medzi ďalšie potenciálne prínosy patrí pozitívny vplyv na sociálne práva a odstránenie nerovností v prístupe k verejným službám pre občanov žijúcich v pohraničných regiónoch, čo by následne prispelo k udržaniu talentov a ďalšiemu uvoľneniu hospodárskeho a sociálneho potenciálu týchto regiónov.

(14)  Komisia vo svojom oznámení o pohraničných regiónoch okrem iných opatrení poukázala na iniciatívu, ktorá sa začala v roku 2015. Viaceré členské štáty zvažujú výhody nového nástroja na zjednodušenie cezhraničných projektov tým, že na dobrovoľnom základe a po dohode s príslušnými zodpovednými orgánmi umožnia dočasné výnimky z existujúcich právnych predpisov alebo prijatie ad hoc riešení. Vzťahovalo by sa to na individuálne projekty alebo činnosti, ktoré sú časovo obmedzené, realizované v pohraničnom regióne a ktoré iniciujú miestne alebo regionálne orgány.

(15)  Hoci v určitých regiónoch Únie už na medzivládnej, regionálnej a miestnej úrovni existujú viaceré účinné zmluvy, dohody a nástroje cezhraničnej spolupráce, nie sú v nich zahrnuté všetky pohraničné regióny v Únii. Okrem toho finančné nástroje (hlavne programy Interreg) a právne nástroje (najmä EZÚS) ktoré sa doteraz poskytovali na úrovni Únie, neboli dostatočné na riešenie cezhraničných prekážok v celej Únii. S cieľom doplniť existujúce systémy a odstrániť procedurálne prekážky brániace rozvoju pohraničných oblastí je preto potrebné vytvoriť dobrovoľný koordinačný rámec, v ktorom sa stanovia všeobecné ustanovenia a jasné procesné opatrenia, ktoré môžu členské štáty použiť na riešenie prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničnom kontexte. Akékoľvek rozhodnutie o tom, či a ako riešiť potenciálne prekážky, by malo patriť do právomoci dotknutých členských štátov.

(16)  Právne prekážky ovplyvňujú najmä ľudí, ktorých interakcia prebieha na pozemných hraniciach, ako sú cezhraniční pracovníci, ktorí denne alebo týždenne prekračujú hranice. Aby sa mohol účinok tohto nariadenia zamerať na regióny najbližšie k hranici a s najvyšším stupňom integrácie a interakcie medzi susediacimi členskými štátmi, malo by sa toto nariadenie vzťahovať na cezhraničné regióny v zmysle územia pokrytého susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 2 alebo 3.

(17)  S cieľom koordinovať úlohy rôznych orgánov, medzi ktoré v niektorých členských štátoch patria vnútroštátne a regionálne legislatívne orgány, v rámci daného členského štátu a medzi orgánmi jedného alebo viacerých susediacich členských štátov, by sa od každého členského štátu malo vyžadovať, aby zriadil alebo určil cezhraničné koordinačné miesto buď ako samostatný orgán na úrovni členských štátov, alebo v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu, alebo aby touto úlohou poveril príslušný orgán alebo inštitúciu. Úlohy cezhraničných koordinačných miest sú stanovené v tomto nariadení v súlade s vnútroštátnymi právomocami.

(18)  Ak sa dva susediace členské štáty dohodnú na spoločnom riešení prekážky identifikovanej prostredníctvom iniciatívneho dokumentu, mal by sa zvolať cezhraničný výbor zložený zo zástupcov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov určených cezhraničnými koordinačnými miestami dotknutých členských štátov. Každý cezhraničný výbor by mal byť dočasným orgánom, ktorého úlohy sú stanovené v tomto nariadení, a mal by sa obmedziť na vypracovanie ad hoc riešenia na odstránenie cezhraničnej prekážky.

(19)  V tomto nariadení sa stanovuje postup týkajúci sa dokumentu s iniciatívou vrátane vymedzenia toho, kto môže byť iniciátorom, postup prípravy a predloženia dokumentu s iniciatívou, obsah tohto dokumentu, predbežná analýza dokumentu s iniciatívou a následné opatrenia. Iniciátormi môžu byť miestne alebo regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, občianske iniciatívy alebo iné subjekty bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnu subjektivitu, a to za predpokladu, že sú zodpovedné za iniciovanie alebo iniciovanie aj realizáciu spoločného projektu. V tomto nariadení by sa mal stanoviť úplný zoznam subjektov, ktoré môžu konať ako iniciátori.

(20)  Cezhraničné koordinačné miesto, ktoré prijme dokument s iniciatívou, sa označuje ako cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu. V postupe sa stanoví aj reakcia susediaceho členského štátu na žiadosť o zriadenie cezhraničného výboru.

(21)  Po doručení dokumentu s iniciatívou by cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu malo spolupracovať so všetkými príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi vo svojom členskom štáte a s cezhraničným koordinačným miestom v dotknutom pohraničnom členskom štáte alebo štátoch. Cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu by malo iniciátorovi poskytnúť predbežné posúdenie, či dokument s iniciatívou spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení a či prekážka existuje. Toto predbežné posúdenie by malo byť na požiadanie sprístupnené verejnosti. Cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu by potom malo mať možnosť rozhodnúť, či sa má začať postup vedúci k uzavretiu ad hoc riešenia, či sa má nájsť riešenie na vnútroštátnej úrovni, alebo či sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu, patrí do pôsobnosti existujúcich medzinárodných dohôd. Členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa prekážky neriešiť. Každé rozhodnutie zostáva v právomoci dotknutých členských štátov a malo by byť riadne odôvodnené a včas oznámené všetkým zúčastneným stranám a na požiadanie zverejnené.

(22)  V tomto nariadení sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať, keď sa dve alebo viaceré cezhraničné koordinačné miesta dohodnú, že vypracovaním návrhu ad hoc riešenia poveria cezhraničný výbor, vrátane obsahu návrhu ad hoc riešenia a postúpenia návrhu ad hoc riešenia dotknutým členským štátom.

(23)  V nariadení sa stanovuje aj postup, ktorý sa má dodržiavať pri uzavretí ad hoc riešenia preskúmaní a odsúhlasení ad hoc riešenia príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

(24)  V nariadení sa stanovujú pravidlá vykonávania, monitorovania a hodnotenia uplatňovania ad hoc riešenia.

(25)  Podmienky územnej spolupráce by sa mali vytvoriť v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ, podľa ktorej by obsah a forma opatrenia Únie nemali prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Prijatie tohto nariadenia by preto nemalo ohroziť uplatňovanie akýchkoľvek existujúcich alebo budúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv alebo dohôd uzavretých členskými štátmi podľa medzinárodného práva,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa zavádza koordinačný rámec, ktorý stanovuje všeobecné ustanovenia a procesné opatrenia pre členské štáty, aby riešili prekážku, ktorá bráni plánovaniu, rozvoju, personálnemu zabezpečeniu, financovaniu alebo fungovaniu spoločného projektu v cezhraničnom kontexte, a to v spolupráci so svojimi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

2.  Členské štáty posúdia dobrovoľne a v každom jednotlivom prípade, či na riešenie prekážky uvedenej v odseku 1 tohto článku uplatnia procesné opatrenia stanovené v kapitole II.

3.  V tomto nariadení sa stanovuje:

a)  organizácia a úlohy cezhraničných koordinačných miest v členských štátoch;

b)  zloženie a úlohy cezhraničných výborov;

c)  koordinačná úloha Komisie.

4.  Týmto nariadením nie je dotknuté vykonávanie existujúcich alebo akýchkoľvek budúcich dvojstranných alebo viacstranných zmlúv uzavretých členskými štátmi podľa medzinárodného práva ani výsady a úlohy orgánov zriadených týmito zmluvami.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na spoločné projekty v cezhraničnom kontexte, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 2.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „cezhraničný región“ je oblasť zahŕňajúca susediace pozemné alebo námorné pohraničné regióny v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 2 a 3;

2.  „spoločný projekt“ je akákoľvek časť infraštruktúry s dosahom na daný cezhraničný región alebo akákoľvek služba všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovaná v danom cezhraničnom regióne bez ohľadu na to, či sa tento vplyv prejaví na oboch stranách hranice alebo iba na jednej;

3.  „prekážka“ je akékoľvek právne alebo administratívne ustanovenie týkajúce sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu, ktoré bráni prirodzenému potenciálu pohraničného regiónu pri cezhraničnej interakcii;

4.  „iniciátor“ je aktér, ktorý identifikuje jednu alebo viacero prekážok a spustí koordinačný rámec tým, že predloží dokument s iniciatívou;

5.  „dokument s iniciatívou“ je dokument, ktorý vypracoval jeden alebo viacero iniciátorov na spustenie nástroja;

6.  „oblasť uplatňovania“ je územná oblasť v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorej sa uplatňuje riešenie ad hoc obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné na realizáciu spoločného projektu;

7.  „príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom na vykonávanie osobitných úloh súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.

Článok 4

Cezhraničné koordinačné miesta

1.  Každý členský štát zriadi alebo určí v úplnom súlade so svojím právnym a ústavným rámcom cezhraničné koordinačné miesto, a to jedným z týchto spôsobov:

a)  určí na úrovni členských štátov cezhraničné koordinačné miesto ako samostatný orgán;

b)  zriadi cezhraničné koordinačné miesto v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu; alebo

c)  zverí príslušnému orgánu alebo subjektu ďalšie úlohy ako národnému cezhraničnému koordinačnému miestu.

2.  Členské štáty oznámia Komisii totožnosť cezhraničného koordinačného miesta do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa orgánu alebo subjektu, ktorý je zriadený ako cezhraničné koordinačné miesto alebo ktorý vykonáva iné príslušné úlohy, poskytlo potrebné budovanie kapacít a podpora na vykonávanie úloh uvedených v článku 5.

Článok 5

Úlohy cezhraničných koordinačných miest

1.  Každé cezhraničné koordinačné miesto vykonáva úlohy a postupy stanovené v kapitole II, a najmä:

a)  vykonáva predbežnú analýzu všetkých prijatých dokumentov s iniciatívou, spolupracuje s iniciátorom a zabezpečuje transparentnosť a prístup k dokumentácii;

b)  koordinuje prípravu, uzatváranie a vykonávanie všetkých ad hoc riešení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

c)  spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami v susediacom členskom štáte alebo štátoch;

d)  spolupracuje s Komisiou a podporuje aktualizáciu jej databázy, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. e);

e)  určí vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré budú poverené vypracovaním návrhu ad hoc riešenia v rámci cezhraničného výboru, a spolupracuje s nimi v prípadoch, keď sa dotknuté členské štáty spoločne rozhodnú začať postupy stanovené v článku 11 ods. 1 písm. d) a v článku 12;

f)  na požiadanie zabezpečuje poskytovanie informácií o všetkých rozhodnutiach prijatých podľa tohto nariadenia občanom a príslušným zainteresovaným stranám.

2.  Každý členský štát sa môže rozhodnúť poveriť cezhraničné koordinačné miesto týmito ďalšími úlohami:

a)  monitorovať vykonávanie všetkých ad hoc riešení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

b)  informovať príslušný orgán svojho členského štátu o jeho povinnosti dodržiavať lehoty stanovené v danom ad hoc riešení a o všetkých nedodržaných lehotách stanovených v príslušnom ad hoc riešení;

c)  informovať iniciátora o následných opatreniach v súvislosti s dokumentom s iniciatívou pri začatí postupov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a).

Článok 6

Úlohy a zloženie cezhraničných výborov

1.  Členské štáty po vzájomnej dohode po konzultácii s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi a na základe posúdenia jednotlivých prípadov podľa článku 11 ods. 1 písm. d) a článku 12 rozhodnú o zriadení cezhraničného výboru, ktorého úlohou je vypracovať ad hoc riešenie na riešenie jednej alebo viacerých prekážok identifikovaných v dokumente s iniciatívou.

2.  V návrhu ad hoc riešenia sa stanovia právne alebo administratívne opatrenia výlučne na riešenie prekážky uvedenej v dokumente s iniciatívou. Uzatvorením a vykonávaním ad hoc riešenia sa poveria príslušné orgány dotknutých členských štátov v plnom súlade s ich legislatívnym a ústavným rámcom.

3.  Cezhraničné výbory sa skladajú zo zástupcov vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov určených cezhraničnými koordinačnými miestami dotknutých členských štátov. Cezhraničné koordinačné miesta zabezpečia účasť regionálnych a miestnych orgánov v cezhraničnom výbore, ak odstránenie prekážky patrí do ich právomoci.

Článok 7

Koordinačné úlohy Komisie

1.  Komisia vykonáva tieto koordinačné úlohy:

a)  spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami;

b)  na požiadanie poskytuje praktické informácie a výklad problematiky a tematického zamerania tohto nariadenia;

c)  na požiadanie poskytuje cezhraničnému výboru technickú pomoc v procese vypracúvania ad hoc riešenia;

d)  podporuje výmenu najlepších postupov;

e)  vytvára, zverejňuje a aktualizuje verejnú databázu všetkých cezhraničných koordinačných miest a ich kontaktných údajov, ako aj všetkých ad hoc riešení.

KAPITOLA II

Možnosti členských štátov pri riešení cezhraničných prekážok

Článok 8

Príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou

1.  Iniciátor určí akúkoľvek prekážku týkajúcu sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu.

2.  Iniciátorom je jeden z týchto subjektov, a to buď samostatne, alebo spoločne:

a)  verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu;

b)  jeden alebo viac miestnych alebo regionálnych orgánov v danom cezhraničnom regióne;

c)  subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý podporuje cezhraničnú spoluprácu a ktorý sa nachádza v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrýva, vrátane európskych zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006(26), euroregiónov, Euregios a podobných subjektov;

d)  organizácia zriadená v mene cezhraničných regiónov s cieľom presadzovať záujmy cezhraničných území a uľahčiť vytváranie sietí účastníkov a výmenu skúseností, ako napríklad Združenie európskych pohraničných regiónov, Mission Opérationnelle Transfrontalière alebo Stredoeurópska služba pre cezhraničné iniciatívy.

3.  Iniciátor pripraví dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9, pričom zohľadní žiadosti osôb alebo subjektov, ktorých sa spoločný projekt týka, ak to umožňuje rozhodné právo.

4.  Iniciátor predloží dokument s iniciatívou cezhraničnému koordinačnému miestu svojho členského štátu a kópiu zašle cezhraničnému koordinačnému miestu susediaceho členského štátu alebo štátov. V prípadoch uvedených v článku 8 ods. 2 písm. c) a d) sa iniciátor môže slobodne rozhodnúť, ktorému cezhraničnému koordinačnému miestu dotknutých členských štátov zašle dokument s iniciatívou.

Článok 9

Obsah dokumentu s iniciatívou

1.  Dokument s iniciatívou uvedený v článku 8 obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu vrátane plánu projektu, harmonogramu projektu a rizík projektu s uvedením vplyvu prekážok;

b)  opis predpokladaných prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu;

c)  ak je to možné a relevantné, predbežné posúdenie, ako by sa cezhraničné prekážky mohli prekonať prostredníctvom ad hoc riešenia;

d)  zoznam legislatívnych a administratívnych ustanovení, ktoré by sa mali zohľadniť pri plánovanom ad hoc riešení;

e)  očakávaný dátum uzavretia ad hoc riešenia, aby projekt zostal životaschopný;

f)  predpokladané trvanie ad hoc riešenia;

g)  odôvodnenie oblasti použitia ad hoc riešenia.

2.  Oblasť uplatňovania ad hoc riešenia sa obmedzí na to, čo je nevyhnutne potrebné na účinnú realizáciu spoločného projektu.

Článok 10

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou zo strany cezhraničného koordinačného miesta prvého kontaktu

1.  Cezhraničné koordinačné miesto, ktoré dostane dokument s iniciatívou (ďalej len „cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu“), vykoná predbežnú analýzu. Nadviaže kontakt so všetkými príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a s cezhraničným koordinačným miestom v dotknutom susediacom členskom štáte.

2.  Cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu zašle do jedného mesiaca od prijatia dokumentu s iniciatívou cezhraničnému koordinačnému miestu prvého kontaktu svoju predbežnú reakciu.

3.  Po doručení dokumentu s iniciatívou cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu vykoná jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení, ktoré sa iniciátorovi zasielajú písomne:

a)  v prípadoch, keď bol dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9, informuje iniciátora do jedného mesiaca o tom, že je prípustný, a teda že existuje prekážka;

b)  v prípade potreby do jedného mesiaca požiada o predloženie revidovaného dokumentu s iniciatívou alebo dodatočných osobitných informácií, pričom uvedie dôvody, pre ktoré sa dokument s iniciatívou nepovažuje za dostatočný; po prijatí revidovaného dokumentu s iniciatívou prijme cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu jedno z týchto opatrení:

i)  pristúpi k jednému z opatrení uvedených v článku 11 ods. 1;

ii)  ak sa domnieva, že revidovaný dokument s iniciatívou stále nie je pripravený v súlade s článkom 9 alebo že dodatočné osobitné informácie stále nie sú dostatočné, do jedného mesiaca od doručenia revidovaného dokumentu s iniciatívou písomne informuje iniciátora o svojom rozhodnutí ukončiť postup; toto rozhodnutie musí byť odôvodnené;

c)  do troch mesiacov informuje iniciátora o svojom posúdení, že neexistuje žiadna prekážka, pričom písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia, prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia a v prípade potreby odporúčania, ako postupovať;

d)  ak realizácii cezhraničného projektu bránia právne alebo administratívne akty na regionálnej alebo miestnej úrovni, informuje o tom iniciátora a prijme jedno z týchto opatrení:

i)  po konzultácii s príslušnými regionálnymi alebo miestnymi orgánmi a v úplnom súlade s ústavným rámcom dotknutého členského štátu pristúpi k jednému z opatrení uvedených v článku 11 ods. 1; alebo

ii)  postúpi dokument s iniciatívou príslušným regionálnym alebo miestnym orgánom.

4.  Rozhodnutia prijaté podľa odseku 3 tohto článku sa zapíšu do záznamov, ktoré sa na požiadanie sprístupnia verejnosti.

Článok 11

Nadväzujúce opatrenia po predbežnej analýze dokumentu s iniciatívou

1.  Po doručení dokumentu s iniciatívou, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 9, a po oznámení jeho pozitívnej predbežnej analýzy podľa článku 10 ods. 3 písm. a) a b) prijme cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu do troch mesiacov od tohto doručenia jedno z týchto opatrení:

a)  informuje iniciátora, že sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok brániacich realizácii spoločného projektu patrí do pôsobnosti existujúcich medzinárodných dohôd uvedených v článku 1 ods. 2 a že odporúča iniciátorovi, aby predložil dokument s iniciatívou príslušným orgánom;

b)  informuje iniciátora, že sa domnieva, že odstránenie jednej alebo viacerých prekážok brániacich realizácii spoločného projektu by sa mohlo účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom nezáväzných opatrení, ako sú napríklad:

i)  zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít prostredníctvom výmeny poznatkov;

ii)  budovanie kapacít miestnych zainteresovaných strán;

iii)  vyžiadanie usmernení od Komisie s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie;

c)  informuje iniciátora, že realizácii projektu bráni administratívna prekážka, ktorú možno vyriešiť bez legislatívneho postupu, ako sú ustanovenia, pravidlá alebo postupy, ktoré sa jasne odlišujú od ustanovenia prijatého v rámci legislatívneho postupu, a prijme jedno z týchto opatrení:

i)  rozhodne o riešení prekážky a do troch mesiacov na tento účel nadviaže kontakt s príslušným vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym orgánom;

ii)  rozhodne, že nebude riešiť prekážku a zároveň písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia a prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia;

d)  vyjadrí svoj záväzok iniciátorovi odstrániť prekážku tým, že spustí postupy na sformulovanie ad hoc riešenia s príslušnými orgánmi dotknutého susediaceho členského štátu zriadením cezhraničného výboru; cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu písomne informuje cezhraničné koordinačné miesto susediacich členských štátov, pričom uvedie zoznam vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov členského štátu prvého kontaktu, ktoré by sa zúčastnili na príprave ad hoc riešenia;

e)  informuje iniciátora, že realizácii projektu bráni prekážka právnej povahy, a preto ju možno vyriešiť len legislatívnym postupom, a buď:

i)  sa zaviaže riešiť prekážku prijatím všetkých potrebných opatrení v plnom súlade so svojím legislatívnym rámcom a spolupracovať s príslušným vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym orgánom; alebo

ii)  rozhodne, že nebude riešiť prekážku a písomne uvedie dôvody rozhodnutia a prostriedky preskúmania dostupné na vnútroštátnej úrovni na napadnutie jeho rozhodnutia.

2.  V riadne odôvodnených prípadoch môže cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 písm. c) jedenkrát, a to najviac o tri mesiace, a informuje o tom iniciátora a dotknutý hraničný členský štát, pričom písomne uvedie dôvody predĺženia.

3.  Členské štáty informujú Komisiu o každom rozhodnutí prijatom podľa tohto článku cezhraničným koordinačným miestom prvého kontaktu a zaznamenávajú tieto rozhodnutia, aby sa mohli na požiadanie zverejniť.

Článok 12

Reakcia dotknutého susediaceho členského štátu na žiadosť o zriadenie cezhraničného výboru

1.  Po oznámení žiadosti cezhraničného koordinačného miesta prvého kontaktu o vypracovanie návrhu ad hoc riešenia v rámci cezhraničného výboru podľa článku 11 ods. 1 písm. d) cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu rozhodne, či začne postupy uvedené v článku 13, do jedného mesiaca od tohto oznámenia a svoje rozhodnutie písomne oznámi cezhraničnému koordinačnému miestu prvého kontaktu. Ak sa cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu rozhodne dodržiavať postupy podľa článku 13, uvedie zoznam vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sa zúčastnia na príprave ad hoc riešenia.

2.  Ak cezhraničné koordinačné miesto dotknutého susediaceho členského štátu oznámi svoje rozhodnutie nezačať postupy uvedené v článku 13, písomne uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Cezhraničné koordinačné miesto členského štátu prvého kontaktu informuje iniciátora o tom, že jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty sa rozhodli neriešiť prekážky, ktoré identifikoval iniciátor.

Článok 13

Obsah návrhu ad hoc riešenia

1.  Návrh ad hoc riešenia uvedený v článku 6 ods. 2 obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu, jednej alebo viacerých zodpovedajúcich prekážok brániacich jeho realizácii, ako aj odôvodnenie riešenia jednej alebo viacerých týchto prekážok;

b)  zoznam konkrétnych právnych ustanovení, ktoré predstavujú jednu alebo viacero prekážok spoločného projektu;

c)  navrhované ad hoc riešenie vrátane všetkých potrebných opatrení, ktoré majú prijať príslušné orgány dotknutých členských štátov;

d)  oblasť uplatňovania ad hoc riešenia;

e)  trvanie uplatňovania ad hoc riešenia a odôvodnenie tohto trvania;

f)  orgán alebo orgány členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú príslušné prijať všetky potrebné opatrenia na vykonávanie a monitorovanie ad hoc riešenia;

g)  dátum nadobudnutia účinnosti ad hoc riešenia, na ktorom sa dohodli príslušné orgány.

Článok 14

Postúpenie ad hoc riešenia

1.  Po tom, ako cezhraničný výbor schváli návrh ad hoc riešenia uvedeného v článku 6 ods. 2, cezhraničné koordinačné miesta dotknutých členských štátov zašlú tento návrh do jedného mesiaca príslušným orgánom dotknutých členských štátov.

2.  Kópiu zašle cezhraničné koordinačné miesto prvého kontaktu na vedomie iniciátorovi, ako aj príslušným miestnym a regionálnym orgánom, ak sa nezúčastnili cezhraničného výboru.

Článok 15

Uzatvorenie a vykonávanie ad hoc riešenia

1.  Príslušné orgány dotknutých členských štátov preskúmajú návrh ad hoc riešenia prijatý podľa článku 14 a najneskôr do troch mesiacov od doručenia návrhu prijmú jedno z týchto opatrení:

a)  odsúhlasia návrh ad hoc riešenia, pripravia a prijmú všetky opatrenia potrebné na jeho vykonanie spolu s časovým harmonogramom;

b)  rozhodnú, že nesúhlasia s návrhom ad hoc riešenia a pripravia podrobné odôvodnenie s uvedením dôvodov tohto rozhodnutia.

2.  Príslušné orgány zašlú kópiu svojho rozhodnutia príslušným cezhraničným koordinačným miestam dotknutých členských štátov, ako aj iniciátorovi.

3.  Po ukončení vykonania ad hoc riešenia a splnení všetkých potrebných požiadaviek podľa odseku 1 cezhraničné koordinačné miesta písomne informujú iniciátora, príslušné orgány dotknutých členských štátov a Komisiu.

KAPITOLA III

Záverečné ustanovenia

Článok 16

Hodnotenie

Do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu, v ktorej sa posúdi uplatňovanie tohto nariadenia na základe ukazovateľov týkajúcich sa jeho účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, európskej pridanej hodnoty a priestoru na zjednodušenie. V uvedenej správe Komisia okrem iného posúdi rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na cezhraničné regióny na námorných hraniciach alebo v cezhraničných regiónoch medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ..................

za Európsky parlament za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19. (2) https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/easing_legal_and_administrative_obstacles_in_eu_border_regions_0.pdf (3) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 24. (4) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124. (5) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 619. (6) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 165. (7) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6009-2020-INIT/sk/pdf (8) Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2. (9) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 82. (10) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/cooperation/european-territorial/survey-2020/cross-border-survey-2020-report_en.pdf (11) Ú. v. EÚ C 106, 26.3.2021, s. 12. (12) https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/Cohesion%20Alliance/Reports/Public%20Consultations%20on%20the%20Future%20of%20Cross-Border%20Cooperation/Report_on_the_Consultations-Future_of_CBC.pdf (13) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/O-9-2021-000061_SK.html (14) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 18. (15) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/bf87d622-5bc8-11ec-91ac-01aa75ed71a1/language-en (16) https://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20220509RES29121/20220509RES29121.pdf (17) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 27. (18) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 100. (19) Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 114. (20) EPRS, Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte: posúdenie európskej pridanej hodnoty, PE 740.233, 2023. (21) Výskumná služba Európskeho parlamentu (2023). Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte. Posúdenie európskej pridanej hodnoty, s. 48. (22) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (2020). “B-solutions: Solving Border Obstacles: a compendium of 43 cases: annex“ (Riešenia pre pohraničné oblasti: riešenie prekážok v pohraničných regiónoch - súhrn 43 prípadov: príloha), Úrad pre publikácie. https://data.europa.eu/doi/10.2776/36819. (23) Záverečná správa Konferencie o budúcnosti Európy. Návrh 12, opatrenie 15, s. 56. (24) V rámci iniciatívy Interreg nasledovalo po sebe päť programových období: INTERREG I (1990 – 1993), INTERREG II (1994 – 1999), INTERREG III (2000 – 2006), INTERREG IV (2007 – 2013) a INTERREG V (2014 – 2020). (25) EPRS, Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte: posúdenie európskej pridanej hodnoty, PE 740.233, máj 2023. (26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o regulácii prostitúcie v EÚ: jej cezhraničné dôsledky a vplyv na rodovú rovnosť a práva žien (2022/2139(INI))

P9_TA(2023)0328 A9-0240/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej záväzok podporovať rodovú rovnosť vo všetkých činnostiach Únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), najmä na jeho články 1 a 4,

–  so zreteľom na článok 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979, ktorého cieľom je odstrániť všetky formy obchodovania so ženami a proti využívaniu žien na prostitúciu,

–  so zreteľom na články 4 a 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 1949 o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

–  so zreteľom na Palermský protokol z roku 2000 o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 (COM(2021)0171),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(2) (ďalej len „smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi“),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (COM(2022)0732),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(4),

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien č. 33 (2015) o prístupe žien k spravodlivosti z 3. augusta 2015,

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien č. 37 (2018) o rodových rozmeroch znižovania rizika katastrof v meniacej sa klíme z 13. marca 2018,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a dôsledky z 19. februára 2000 o obchodovaní so ženami, migrácii žien a násilí páchanom na ženách,

–  so zreteľom na prácu osobitnej spravodajkyne OSN pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi,

–  so zreteľom na prácu osobitnej spravodajkyne OSN pre právo na zdravie,

–  so zreteľom globálnu stratégiu OSN v oblasti AIDS na roky 2021 – 2026,

–  so zreteľom na publikáciu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. mája 2002 s názvom Recommended Principles and Guidelines on Human Rights and Human Trafficking (Odporúčané zásady a usmernenia týkajúce sa ľudských práv a obchodovania s ľuďmi),

–  so zreteľom na správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 10. júna 2021 s názvom Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation (Odrádzanie od dopytu, ktorý podporuje obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania),

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien č. 38 (2020) o obchodovaní so ženami a dievčatami v súvislosti s globálnou migráciou z 20. novembra 2020,

–  so zreteľom na správu Rady Európy z 12. apríla 2021 s názvom Second General Report on GREVIO’s Activities (Druhá všeobecná správa o činnosti skupiny GREVIO),

–  so zreteľom na správu Rady Európy z októbra 2022 s názvom Impact of Covid-19 on Women's Access to Justice (Vplyv ochorenia COVID-19 na prístup žien k spravodlivosti),

–  so zreteľom na uznesenie Rady Európy z 8. apríla 2014 s názvom Prostitution, trafficking and modern slavery in Europe (Prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi a moderné otroctvo v Európe),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C–268/99(5),

–  so zreteľom na prebiehajúce oznámené prípady Európskeho súdu pre ľudské práva 63664/19, 64450/19, 24387/20, a. i. z 12. apríla 2021,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0240/2023),

A.  keďže dohodnutým termínom je v OSN a v EÚ prostitúcia a osoby/ženy vykonávajúce prostitúciu; keďže prostitúcia je nákup sexuálneho činu, ktorý možno definovať ako vyžiadanie, prijatie alebo získanie sexuálneho aktu od osoby v situácii prostitúcie výmenou za odmenu, prísľub odmeny, poskytnutie vecnej výhody alebo prísľub takejto výhody; keďže v tejto správe sa uznáva, že niektoré osoby vykonávajúce prostitúciu sa označujú ako „poskytovatelia sexuálnych služieb“ a že tento pojem používajú niektoré medzinárodné organizácie; keďže ide o vlastný opis niektorých osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu a považujú ju za profesionálne zamestnanie, ale ktoré predstavujú len menšinu osôb vykonávajúcich prostitúciu, hoci sú dobre organizované a verejne viditeľné(6), (7); keďže v tejto správe sa zdôrazňuje význam práva každej osoby na sebaidentifikáciu v tejto súvislosti, keďže v tejto správe sa však zámerne a výlučne používajú neutrálne pojmy, konkrétne osoby a najmä ženy vykonávajúce prostitúciu, pretože nechceme idealizovať realitu prostitúcie ani zakrývať násilie, zneužívanie a vykorisťovanie, ktorým trpí veľká väčšina osôb v prostitúcii, a to najmä ženy a dievčatá; keďže chceme rešpektovať veľkú väčšinu osôb vykonávajúcich prostitúciu, ktoré to nepovažujú za normálne zamestnanie alebo kariérnu príležitosť, ktoré by opustili sexuálny priemysel, ak by mohli a ktoré považujú prostitúciu za formu násilia; keďže používaním pojmu prostitúcia a ženy/osoby vykonávajúce prostitúciu sa táto správa nesnaží nikoho diskriminovať, ani stigmatizovať alebo znevažovať; keďže toto znenie by nemalo poukazovať na trestnú činnosť alebo morálku;

B.  keďže zabezpečenie práv všetkých jednotlivcov je nevyhnutné na rešpektovanie telesnej integrity a osobnej autonómie, zaručenie súkromia a zabezpečenie ľudských práv žien a dôstojnosti žien v širšej spoločnosti; keďže zaručenie rovnosti a dodržiavania ľudských práv vrátane rozhodovania o vlastnom tele, prístupu k zdravotnej starostlivosti a života bez diskriminácie, nátlaku a násilia vrátane sexuálneho násilia musí byť stredobodom politík členských štátov a EÚ;

C.  keďže sex musí byť založený na súhlase, ktorý možno poskytnúť len slobodne a dobrovoľne a nemôže byť nahradený výmenou za peniaze; keďže prostitúcia znižuje intímne úkony na pridelenú peňažnú hodnotu; keďže sexuálne vykorisťovanie prostredníctvom prostitúcie druhých je hrubým porušením práv a dôstojnosti žien a znamená, že za danú sumu si možno kúpiť osobu aj jej súhlas so sexuálnou aktivitou;

D.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie je podporované prostredníctvom zdravého prístupu k sexualite na základe vzájomného rešpektu;

E.  keďže prostitúcia existuje v rámci systému, v ktorom vzájomne pôsobia rôzni aktéri, pričom kupliari a ďalší sa snažia maximalizovať svoje zisky z prostitúcie, a kupujúci, ktorí tvoria dopyt;

F.  keďže v preambule Dohovoru OSN o potláčaní obchodovania s ľuďmi a zneužívania iných na prostitúciu sa vyjadruje, že prostitúcia a sprievodné zlo, akým je obchodovanie s ľuďmi na účely prostitúcie, sú nezlučiteľné s dôstojnosťou a hodnotou človeka;

G.  keďže pouličná prostitúcia je prostredie bez humánnych podmienok pre ženy;

H.  keďže rôzne štúdie(8), (9) ukazujú, že ženy vykonávajúce prostitúciu čelia v priemere závažnejšiemu porušovaniu ľudských práv, násiliu a vykorisťovaniu ako iné ženy vrátane vysokej miery rodovo motivovaného, psychického, fyzického a sexuálneho násilia; keďže ženy vykonávajúce prostitúciu uvádzajú traumu porovnateľnú s obeťami mučenia a mnohé z týchto žien boli znásilnené po tom, ako s prostitúciou začali(10), (11), (12); keďže v niektorých prípadoch čelia aj inštitucionálnemu zneužívaniu a ďalšiemu vykorisťovaniu; keďže páchateľmi môžu byť nielen násilní klienti a vykorisťujúce tretie strany, ako sú pasáci, ale v niektorých prípadoch aj orgány presadzovania práva(13), (14); keďže zločiny voči nim sú nedostatočne nahlásené, nedostatočne vyšetrované a nepotrestané;

I.  keďže pornografický priemysel a online komerčné zneužívanie prostredníctvom explicitného znázornenia nesimulovaných sexuálnych praktík banalizujú a udržiavajú sexuálne násilie voči ženám a dievčatám, zmenu ženských tiel a škodlivé rodové stereotypy, ktoré sú takisto ovplyvnené prostitúciou;

J.  keďže osoby a najmä ženy vykonávajúce prostitúciu sú tradične marginalizované a de facto kriminalizované, a preto je dôležité uplatňovať prístup založený na ľudských právach(15), pričom treba zohľadniť skutočnosť, že keďže sú osoby vykonávajúce prostitúciu v zraniteľnej situácii, často si nie sú vedomé svojich práv, pretože ich prístup k spravodlivosti je zvyčajne ohrozený diskriminačnými stereotypmi a stigmatizáciou; keďže predpoklad trestnej činnosti pre osoby vykonávajúce prostitúciu a diskriminačné zaobchádzanie znamená, že osoby vykonávajúce prostitúciu sa často zdráhajú nahlásiť prípady zneužívania a násilia orgánom alebo žiadať o prístup k spravodlivosti zo strachu, že ich budú ignorovať, nedostanú žiadnu podporu alebo im uložia pokutu, budú zadržané alebo ich deportujú(16), alebo že sa namiesto toho stanú predmetom trestného vyšetrovania(17); keďže je preto naliehavo potrebná pravidelná odborná príprava orgánov presadzovania práva v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť spravodlivé a ohľaduplné zaobchádzanie s osobami, najmä ženami a LGBTIQ+ osobami, ktoré vykonávajú prostitúciu;

K.  keďže prístup k službám zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia je pre osoby v prostitúcii nevyhnutný na udržanie ich zdravia; keďže v niektorých členských štátoch, ako napríklad v Poľsku, je prístup k takejto zdravotnej starostlivosti výrazne obmedzený, čo spôsobuje zbytočný stres a obavy, ako aj nepriaznivé zdravotné následky pre tých, ktorí ju potrebujú; keďže podľa niektorých štúdií(18) by sa v prípade dekriminalizácie osôb v prostitúcii mohlo v nasledujúcom desaťročí znížiť množstvo infekcií HIV o 33 až 46 %; keďže kriminalizácia osôb, najmä žien, v prostitúcii vedie k nižšiemu používaniu kondómov, čo vedie k vyššiemu počtu prípadov sexuálne prenosných infekcií a chorôb; keďže v celej EÚ chýba rovnaký prístup k preventívnym liekom proti HIV, ako sú lieky PREP a/alebo PEP; keďže ženy a LGBTIQ+ osoby vykonávajúce prostitúciu, ktoré boli vystavené represívnym policajným opatreniam, mali trikrát vyššiu šancu, že zažijú sexuálne alebo fyzické násilie, a dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú nakazené HIV(19);

L.  keďže prostitúcia sa čoraz viac presúva do virtuálneho priestoru bez ohľadu na platnú legislatívu; keďže sa to netýka len „procesu“ náboru a nadväzovania kontaktu, ale aj spôsobu, akým prebieha samotný sexuálny akt; keďže prostitúcia má vo virtuálnom priestore rovnaké škodlivé účinky na ženy vykonávajúce prostitúciu ako v reálnom živote, hoci v niektorých prípadoch môže fyzická vzdialenosť pomôcť znížiť vystavenie niektorým formám násilia; keďže nové digitálne technológie a nástroje uľahčili vykorisťujúcim druhým a tretím stranám, ako sú kupujúci, obchodníci s ľuďmi a pasáci, zabezpečenie ich anonymity, čo sťažuje presadzovanie práva; keďže regulačné opatrenia sa musia zamerať najmä na online reklamu a uľahčenie kontaktov s cieľom zabezpečiť efektívnosť pri predchádzaní vykorisťovaniu prostredníctvom prostitúcie druhých, ako sa zdôrazňuje aj v návrhu Komisie na revíziu smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, v ktorom sa výslovne odkazuje na potrebu účinnejšieho boja proti obchodovaniu s ľuďmi uľahčenému informačnými a komunikačnými technológiami vrátane internetu a sociálnych médií;

M.  keďže mnohé faktory spôsobujú, že osoby začnú s prostitúciou a zotrvajú v nej, najmä chudoba vyplývajúca zo sociálnej nespravodlivosti a vylúčenia, nerovnosti, obmedzené pracovné alebo podnikateľské príležitosti, drogová závislosť, štrukturálne násilie a prierezová diskriminácia, nedostatok príležitostí na bezpečnú a legálnu migráciu a komplexné integračné politiky, nedostatočné vzdelávacie, sociálne a pracovné politiky, iné sociálne a hospodárske podmienky a obmedzené možnosti živobytia, ktoré všetky zohrávajú úlohu pri zhoršovaní situácie žien a znižovaní ich sociálneho postavenia, čo vedie k nedostatku alternatív k vstupu do prostitúcie;

N.  keďže ženy a deti, ktoré sa nachádzajú v chudobe a sú postihnuté štrukturálnou a prierezovou diskrimináciou, sú najviac zraniteľné voči sexuálnemu vykorisťovaniu prostredníctvom prostitúcie a otroctva, ako aj voči groomingu, tzv. metóde „loverboy“ a zachyteniu zločineckými (pasáckymi) sieťami; keďže drogová závislosť sa okrem iného často využíva ako prostriedok, ako nalákať obete a chytiť ich do pasce na prostitúciu; keďže vykonávanie všetkých súčasných politík a právnych predpisov zatiaľ dostatočne neriešilo tieto základné príčiny ani stigmatizáciu a diskrimináciu, ktorej čelia osoby, najmä ženy, pri prostitúcii;

O.  keďže chránené skupiny, ako sú deti, mladí ľudia, osoby s mentálnym a fyzickým postihnutím a príslušníci menšín, sú vystavené kumulatívnemu vykorisťovaniu vo forme sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a znásilnenia;

P.  keďže neistota je pretrvávajúcim znakom trhu práce EÚ, ktorý podporuje zvyšovanie zisku zo strany veľkých hospodárskych skupín a má vplyv v prvom rade na ženy, ktoré musia znášať mzdovú diskrimináciu, pričom je väčšia pravdepodobnosť, že ženy majú skôr prácu na kratší pracovný čas, a preto zarábajú nižšie mzdy, majú nižšiu sociálnu ochranu a menšie príležitosti ekonomickej nezávislosti;

Q.  keďže predsudky a stereotypy bránia ženám uskutočňovať a realizovať ich ambície, čo ich brzdí a núti k životu sužovanému chudobou bez ich vlastného zavinenia;

R.  keďže tieto príčiny je potrebné urýchlene a dôkladne riešiť, aby sa odstránili okolnosti a prekážky, ktoré vytvárajú nedostatok alternatív k prostitúcii; keďže takéto opatrenia musia sledovať holistický prístup na dosiahnutie rodovo rovnocennej spoločnosti zameraním sa na sociálnu, pracovnú a migračnú politiku s cieľom znížiť zraniteľnosť, a tým aj náchylnosť na zneužívanie alebo rozhodnutia prijaté na základe nedostatku alternatív; keďže EÚ musí podporovať aj susedné krajiny a krajiny mimo EÚ s cieľom umožniť týmto krajinám zvýšiť financovanie sociálnej podpory a prístupu k službám pre možné obete obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, a to aj prostredníctvom vzdelávacej, psychologickej a sociálnej podpory odborníkov, a aby zaviedli špecializované služby zamerané na úplné sociálne a hospodárske začlenenie žien a dievčat v zraniteľných situáciách s cieľom ochrániť ich pred rizikom sexuálneho vykorisťovania;

S.  keďže „sugar daddyism“ je alarmujúci a obzvlášť rozšírený na miestach, ako sú univerzity, ale aj na sociálnych sieťach a online; keďže pozostáva z reklám podporujúcich prostitúciu študentov, najmä mladých žien, a sexuálneho vykorisťovania maloletých bohatšími a vplyvnými mužmi; keďže orgány museli konať, aby minimalizovali rozšírený charakter tejto praxe; keďže dospievajúci by mali byť dôkladne informovaní a poučení o metódach, ktoré používajú kriminálnici na nadviazanie interakcie, aby boli lepšie informovaní, ostražitejší a obozretnejší voči takýmto taktikám, ako aj voči taktikám typu loverboy, nadväzovaní online kontaktov a následnom chytení do pasce;

T.  keďže holandské orgány prokuratúry odhadujú, že z približne 30 000 osôb vykonávajúcich prostitúciu v Holandsku sa až 70 % z nich považuje za osoby, ktoré boli k prostitúcii donútené násilím alebo ich k nej prilákal „loverboy“;

U.  keďže väčšina žien by chcela s prostitúciou skončiť(20); keďže nedostatok kvalitných, ľahko dostupných a dostatočne financovaných programov na vymanenie z prostitúcie v rámci holistického prístupu bráni tým, ktorí sa chcú vymaniť z prostitúcie, aby tak urobili(21); keďže by sa malo vyvinúť úsilie na podporu prijatia a vykonávania programov na vymanenie z prostitúcie pozostávajúcich z komplexnej starostlivosti a podpory s cieľom pomôcť ľuďom vykonávajúcim prostitúciu prekonať ťažkosti a uľahčiť prístup k bezpečnému a stabilnému zamestnaniu;

V.  keďže zanechanie prostitúcie je často náročný a zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje komplexnú sociálno-ekonomickú podporu vrátane dostatočných rozpočtov a individuálne poradenstvo, ktoré zohľadní rôzne tlakové a motivačné faktory, aby bolo možné poskytovať programy podpory a dosiahnuť úspech takýchto programov pre ľudí, ktorí chcú zanechať prostitúciu; keďže sociálne vzťahy v rámci spoločenstva a medzi jednotlivcami sú dôležité na podporu východísk; keďže členské štáty by mali podporovať preventívne programy, východiská, programy na vymanenie z prostitúcie a začlenenie a rozsiahle a dôkladné vzdelávacie programy o obchodovaní s ľuďmi, sexuálnom vykorisťovaní, prostitúcii a súhlase v školách aj v širšej spoločnosti, najmä v krajine/krajinách pôvodu osôb v prostitúcii; keďže tieto programy by mali zahŕňať bezpečné ubytovanie, zabezpečenú starostlivosť, primeranú lekársku starostlivosť, psychologickú pomoc (terapia traumy), možnosti vzdelávania/odbornej prípravy, podporu pri začlenení do hospodárstva ako celku a špecializovanú pomoc ženám so závislosťami a ženám s deťmi; keďže EÚ vytvorila niekoľko programov financovania na podporu tejto dôležitej práce a členské štáty by mali využívať tieto programy, ktoré majú k dispozícii;

W.  keďže Ursula von der Leyenová už skôr uviedla, že prostitúcia nie je povolanie ako každé iné a že cieľom by malo byť vždy vymanenie sa z prostitúcie;

X.  keďže existuje silné prepojenie medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže obchodovanie s ľuďmi je vymedzené ako nábor, preprava, transfer, ukrývanie alebo prijímanie ľudí prostredníctvom hrozby, násilia, podvodu, klamstva, únosu, zneužitia moci, zraniteľného postavenia alebo iných foriem nátlaku, s cieľom vykorisťovať ich na účely zisku; keďže obchodovanie s ľuďmi je v mnohých doménach a oblastiach problémom(22), ale ako sa zdôrazňuje v správe Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi(23), obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania zostáva zďaleka najčastejšou formou obchodovania s ľuďmi v EÚ vzhľadom na to, že s 51 % obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania(24); keďže podľa OBSE samotné nezákonné obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania vynáša takmer 100 miliárd USD ročne(25), ktoré pozostávajú najmä z peňazí platených mužmi za pohlavné styky so ženami, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi; keďže v článku 2 smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa uvádza, že súhlas obete obchodovania s ľuďmi s vykorisťovaním, či už zamýšľaný alebo skutočný, je nezáväzný, ak bol získaný prostredníctvom poskytnutia alebo prijatia platieb alebo výhod; keďže obeťami obchodovania s ľuďmi môžu byť osoby akéhokoľvek pohlavia, rodu, veku a pôvodu, ale keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania neprimerane postihuje ženy, dievčatá a marginalizované skupiny v členských štátoch EÚ a na celom svete; keďže obchodníci s ľuďmi často používajú násilie, podvodné pracovné agentúry a falošné prísľuby vzdelania a pracovných príležitostí, aby oklamali a prinútili svoje obete a nadobudli zisk z veľmi rozvinutej a dobre financovanej zločineckej siete;

Y.  keďže obete obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v rámci EÚ pochádzajú prevažne z iných členských štátov EÚ, hoci mnohé obete pochádzajú aj z juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky; keďže existujú silné väzby medzi prostitúciou a pornografiou, ako aj organizovanou trestnou činnosťou, ako je obchodovanie s deťmi, sexuálne vykorisťovanie maloletých a sexuálne zneužívanie detí(26), (27); keďže na ochranu žien a dievčat pred obchodovaním s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a ukončenie beztrestnosti páchateľov je potrebný holistický prístup;

Z.  keďže zo správy nemeckého Spolkového kriminálneho úradu vyplýva, že viac ako polovica prípadov obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v Nemecku je stíhaná na základe oznámenia tretej strany; keďže v závere správy sa uvádza, že obete vykorisťovania sa zriedkavo identifikujú ako také a často sa zdržia podania oznámenia z dôvodu nedostatku dôvery v orgány a políciu;

AA.  keďže Tureckom okupované územia Cypru využívajú obchodníci s ľuďmi na zneužívanie zraniteľných žien s prísľubom študentských víz a registrácie študentov, len aby ich po príchode prinútili k prostitúcii a podrobili neľudským životným podmienkam; keďže Tureckom okupované územia Cypru slúžia ako oblasť beztrestnosti pre obchodníkov s ľuďmi, ktorí sa živia prostitúciou;

AB.  keďže udalosti, ako sú medzinárodné konflikty a hospodárske ťažkosti, majú silný posilňujúci vplyv na vývoj v oblasti obchodovania s ľuďmi(28); keďže ženy a maloleté osoby bez sprievodu alebo cestujúce s cudzími ľuďmi sú obzvlášť zraniteľné voči obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a zneužívaniu;

AC.  keďže prostitúcia, jej využívanie(29) a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania(30) v niektorých regiónoch Európy naďalej narastá; keďže podľa správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu(31) sa číselné údaje celosvetovo znížili v dôsledku vplyvu opatrení a obmedzení pohybu z dôvodu pandémie COVID-19; keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania bolo v roku 2021 prevládajúcou formou obchodovania s ľuďmi v EÚ(32) a je vážnou formou násilia, ktoré postihuje najmä ženy a dievčatá; keďže prostitúcia, jej využívanie a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania sú rodovo špecifické, majú globálny rozmer a najviac sa dotýkajú marginalizovaných členov našej spoločnosti; keďže prevažnú väčšinu osôb vykonávajúcich prostitúciu tvoria ženy a dievčatá a osoby, ktoré si kupujú sexuálne služby, sú prevažne muži(33); keďže v tejto súvislosti prostitúcia nie je škodlivá len pre ženy vykonávajúce prostitúciu, ale aj ďalej zvyšuje nerovnosti medzi ženami a mužmi; keďže prostitúcia, jej využívanie a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania sú preto príčinou aj dôsledkom rodových nerovností a sú rastúcim globálnym problémom s cezhraničným rozmerom, ktorý si vyžaduje, aby orgány v členských štátoch spolupracovali na jeho riešení; keďže tvorba politiky musí zabezpečiť ochranu najzraniteľnejších členov našej spoločnosti; keďže všetky členské štáty majú zákonnú povinnosť odrádzať od obchodovania s ľuďmi a organizovanej trestnej činnosti a ukončiť ich;

AD.  keďže hlavným zámerom všetkých legislatívnych opatrení týkajúcich sa prostitúcie v členských štátoch je chrániť ženy a dievčatá pred vykorisťovaním; keďže v členských štátoch EÚ sa uplatňujú rôzne právne systémy a rôzne politické prístupy s rôznymi modelmi a submodelmi; keďže v rámci EÚ existuje asymetria medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi o prostitúcii; keďže rôzne alebo chýbajúce regulačné opatrenia týkajúce sa prostitúcie majú rôzne účinky, čo ovplyvňuje chápanie rodovej rovnosti a práv a dôstojnosti žien v spoločnosti a šíria posolstvá a normy, a to aj pokiaľ ide o násilie páchané na ženách; keďže vykonávanie súčasných politík a právnych predpisov dostatočne nerieši tieto základné príčiny ani stigmatizáciu, diskrimináciu alebo násilie, ktorým čelia osoby v prostitúcii; keďže je potrebné realisticky vyhodnotiť vplyv všetkých modelov s cieľom zistiť, ktoré opatrenia a stratégie založené na základných právach najlepšie chránia práva žien a podporujú rodovú rovnosť; keďže preto by sa mal odmietnuť predpoklad príliš zjednodušeného ideologického boja a binárneho prístupu, ktorý polarizuje diskusiu do dvoch táborov, pretože hrozí, že sa nezohľadnia výhody a nevýhody určitých opatrení a stratégií;

AE.  keďže prostitúcia má cezhraničné dôsledky a ovplyvňuje práva žien a rodovú rovnosť; keďže v dôsledku nedostatočnej spolupráce členských štátov opatrenia zamerané na predchádzanie násiliu a vykorisťovaniu osôb vykonávajúcich prostitúciu doteraz zlyhali; keďže systémy v pohraničných regiónoch by mali byť lepšie koordinované, aby sa zabránilo problematickým miestam; keďže z rozdielov v právnych predpisoch týkajúcich sa prostitúcie v EÚ majú úžitok obchodníci s ľuďmi a siete organizovanej trestnej činnosti;

AF.  keďže severský model/model rovnosti, ktorý zahŕňa dekriminalizáciu osoby vykonávajúcej prostitúciu pri kriminalizácii kupujúceho, nie je univerzálnym riešením na zníženie dopytu, obchodovania so sexom, násilia alebo vykorisťovania; keďže však z údajov zo Švédska a z iných krajín vyplýva, že po zavedení severského modelu/modelu rovnosti sa pouličná prostitúcia znížila o polovicu(34); keďže dopyt po osobách vykonávajúcich prostitúciu vo Švédsku klesol v rokoch 1995 až 2008 z 13,6 % na 7,9 % v dôsledku zavedenia severského modelu/modelu rovnosti(35); keďže z dôkazov(36) Francúzska takisto vyplýva, že severský model/model rovnosti vedie k pozitívnym výsledkom, keďže od roku 2016 využilo program na vymanenie z prostitúcie viac ako 800 osôb vykonávajúcich prostitúciu, pričom 87,5 % osôb podporovaných francúzskymi miestnymi organizáciami si do konca programu na vymanenie z prostitúcie našli stabilné zamestnanie; keďže počet vyšetrovaní trestných činov týkajúcich sa kupliarstva a obchodovania s ľuďmi sa od roku 2016 zvýšil o 54 %; keďže takmer 2,35 milióna EUR skonfiškovaných u pasákov bolo opätovne investovaných do ochrany a rehabilitácie obetí prostitúcie a obchodovania so sexom; keďže nedostatočné zahrnutie programov vymanenia z prostitúcie do rozpočtu je však pretrvávajúcim problémom, a preto sa musí zvýšiť financovanie, ktoré umožní život bez prostitúcie;

AG.  keďže podľa Europolu(37) existujú členské štáty, v ktorých je prostitúcia legálna, čo obchodníkom s ľuďmi výrazne uľahčuje využívanie právneho prostredia na vykorisťovanie ich obetí; keďže obchodníci s ľuďmi často využívajú legálne podniky na zakrytie svojich vykorisťujúcich činností; keďže legalizovaná prostitúcia preto slúži ako stimul pre obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania(38); keďže v správach Europolu sa uvádza, že tam, kde je prostitúcia legálna, sa obchodovanie s ľuďmi a násilie páchané na jeho obetiach a iných osobách vykonávajúcich prostitúciu desaťnásobne zvyšuje, pretože páchatelia sa môžu skrývať za právne štruktúry; keďže organizovaná trestná činnosť a korupcia, obchodovanie s ľuďmi, veľmi násilná trestná činnosť a korupcia narastajú, keď sú všetky aspekty prostitúcie legalizované; keďže dopyt po „sexuálnych službách“ je veľký a rozšírený a kupujúci nemôžu a/alebo sa nepokúšajú vidieť nátlak, ktorý núti ľudí k prostitúcii; keďže tento dopyt nemožno uspokojiť bez žien a dievčat, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, alebo tých, ktorí by s prostitúciou skončili, ak by mohli; keďže preto nie je možné oddeliť diskusiu o prostitúcii a jej rôzne druhy regulácie v rámci členských štátov od diskusie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a od diskusie o spoločenských faktoroch, ktoré vedú k nedostatku alternatív pre ľudí v zraniteľnej situácii, aby si zarobili na svoje živobytie, čo v konečnom dôsledku vedie k prostitúcii;

AH.  keďže v Nemecku sa do konca roka 2021 oficiálne zaregistrovalo 23 700 osôb vykonávajúcich prostitúciu, pričom odhady skutočných číselných údajov sa pohybujú medzi 90 000 a 400 000 osobami vykonávajúcimi prostitúciu v krajine;

AI.  keďže zo stanoviska Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva z roku 2022 s názvom Opinion on Acts of Germany on Prostitution and Trafficking in Human Beings (stanovisko k zákonom Nemecka v oblasti prostitúcie a obchodovania s ľuďmi) vyplýva, že súčasné právne predpisy krajiny zrejme neobsahujú dostatočné záruky pre osoby v zraniteľných situáciách, ktoré vykonávajú prostitúciu, alebo pre tých, ktorí sú mimo systému registrácie, čím by sa potenciálne oslabilo úsilie predchádzať obchodovaniu s ľuďmi; keďže jednou z hlavných požiadaviek vyplývajúcich z tohto zákonného stanoviska je zaviesť nástroje a opatrenia zamerané na zníženie dopytu;

AJ.  keďže regulácia prostitúcie v každom členskom štáte musí byť zameraná na ukončenie obchodovania s ľuďmi a organizovaného zločinu, s osobitným zameraním na ochranu osôb, najmä žien, v zraniteľnej situácii; keďže prostitúcia má obrovský vplyv nielen na ženy a ich práva, ale aj na celú spoločnosť a rodovú rovnosť, a preto si vyžaduje osobitné opatrenia na boj proti jej príčinám; keďže v existujúcich zákonoch a nariadeniach o prostitúcii v rôznych členských štátoch EÚ je potrebný spoločný prístup k násiliu, nátlaku, zneužívania zraniteľnosti, zneužívania moci a nerovnosti; keďže tento boj môže byť účinný pri ochrane žien a dievčat pred vykorisťovaním len vtedy, keď sa uplatňuje prístup, ktorý chráni obete a rieši dopyt po prostitúcii, a keď sa presadzujú opatrenia, ako sú opatrenia, ktoré kriminalizujú osoby, ktoré vykorisťujú; keďže z výskumu OBSE(39) vyplynulo, že využívanie preventívnych opatrení zameraných na zníženie dopytu je vo všeobecnosti stále nízke, ale vysoko koncentrované v krajinách, kde je nákup sexuálnych služieb nezákonný alebo kde je využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi trestné; keďže Írsko a Nový Zéland majú podobný počet obyvateľov, ale počet osôb v prostitúcii pracujúcich v Írsku je päť až osemkrát nižší v dôsledku zavedenia severského modelu/modelu rovnosti(40), (41);

AK.  keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby získanie, najatie alebo navádzanie inej osoby na účely prostitúcie, ako aj získanie akéhokoľvek zisku z prostitúcie inej osoby, boli trestané ako trestné činy; keďže členské štáty by mali zabezpečiť, že ak bol trestný čin spáchaný s úmyslom dosiahnuť zisk alebo získať prospech, alebo ak trestný čin skutočne viedol k zisku alebo prospechu z prostitúcie inej osoby (t. j. zisk z obchodovania s ľuďmi), aby sa tento zisk považoval za priťažujúcu okolnosť;

Porovnanie medzi členskými štátmi

1.  konštatuje, že prístupy k riešeniu prostitúcie sa v EÚ líšia a sú zamerané na tri kľúčové zložky tohto systému prostredníctvom správneho alebo trestného práva: osoby vykonávajúce prostitúciu, kupovanie sexuálnych služieb (t. j. dopyt) a zapojenie vykorisťujúcich tretích strán, ako sú pasáci(42); zdôrazňuje, že rôzne zákony majú rôzny vplyv na ženy v prostitúcii a ich práva, možnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a systému súdnictva, práva žien vo všeobecnosti, rodovú rovnosť, dopyt, nezákonné obchodovanie s ľuďmi, spoločenské postoje a susedné členské štáty; zdôrazňuje povinnosť všetkých členských štátov podporovať inkluzívnu spoločnosť a chrániť osoby, a najmä ženy, v zraniteľných situáciách;

2.  zdôrazňuje, že čím väčší je nesúlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti prostitúcie v rámci EÚ, keďže trhy s prostitúciou a jej aktéri pôsobia cezhranične, tým viac je obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; ďalej zdôrazňuje, že rozdiel medzi nariadeniami členských štátov o prostitúcii vytvára živnú pôdu pre organizované zločinecké skupiny a jednotlivcov(43); konštatuje, že niektoré členské štáty môžu priťahovať viac tokov obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania ako iné členské štáty; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné opatrenia na zníženie dopytu po prostitúcii, a tým aj obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a fungovania organizovaných zločineckých skupín;

3.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých a presných porovnateľných údajov medzi krajinami v súvislosti s prostitúciou, sexuálnym vykorisťovaním, násilím v prostitúcii a vplyvom programov vymanenia z prostitúcie; zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalej zlepšovať a lepšie koordinovať cezhraničnú spoluprácu pri zbere a výmene spoľahlivých, presných a anonymizovaných údajov rozčlenených okrem iného podľa pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, sociálno-ekonomickej triedy a štátnej príslušnosti, ktorá je porovnateľná medzi členskými štátmi; vyzýva preto členské štáty, aby ešte užšie spolupracovali s Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Europolom s cieľom zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií a údajov a preskúmať ich skúsenosti na základe týchto údajov;

4.  berie na vedomie skutočnosť, že viaceré európske krajiny sa usilujú chrániť osoby vykonávajúce prostitúciu a ich práva vytváraním rôznych právnych rámcov pre rôzne aspekty prostitúcie, zahŕňať tradične diskriminované a marginalizované osoby vykonávajúce prostitúciu pri tvorbe politík a poskytovať dotácie na podporu ich miestnych organizácií pri lepšom riešení potrieb najviac marginalizovaných osôb; konštatuje, že v krajinách ako Rakúsko(44), Nemecko a Holandsko dospeli orgány k záveru, že pre práva osôb vykonávajúcich prostitúciu by bolo najprospešnejšie vytvoriť právny rámec legalizujúci všetky aspekty prostitúcie, zatiaľ čo iné krajiny ako Švédsko, Francúzsko, Španielsko a Írsko sa namiesto toho rozhodli chrániť práva žien vykonávajúcich prostitúciu tým, že sa rozhodli dekriminalizovať osoby vykonávajúce prostitúciu a zároveň kriminalizovať kupujúcich, a to uplatnením prístupu „severský model/model rovnosti“;

Realita v prostitúcii

5.  konštatuje, že ženy vykonávajúce prostitúciu zažívajú viac násilia ako ženy v priemere; odvoláva sa na štúdiu nemeckého spolkového ministerstva rodiny, seniorov, žien a mládeže z roku 2013(45), podľa ktorej 41 % opýtaných žien vykonávajúcich prostitúciu zažilo fyzické alebo sexuálne násilie (alebo oboje) v súvislosti s prostitúciou;

6.  zdôrazňuje zistenia viacerých štúdií o skúsenostiach žien vykonávajúcich prostitúciu so zneužívaním v období detstva a dospievania(46); konštatuje(47), (48), (49), že tieto skúsenosti môžu viesť k tomu, že ženy a dievčatá znormalizujú prostitúciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu dôrazne bojovať proti zneužívaniu detí a poukazuje na zodpovednosť rodín v celej ich rozmanitosti a všetkých, ktorí majú povinnosť náležitej starostlivosti o deti, ako sú okrem iného učitelia a školitelia;

7.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť uznal, že prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie predstavujú porušenie ľudskej dôstojnosti, sú v rozpore so zásadami ľudských práv, ako je rodová rovnosť, a preto sú v rozpore so zásadami charty; pripomína, že vo svojom uznesení z 5. júla 2022 o chudobe žien v Európe definoval prostitúciu ako závažnú formu násilia a vykorisťovania(50);

Vplyv na ženy vykonávajúce prostitúciu

8.  konštatuje, že prostitúcia nie je individuálnym aktom osoby, ktorá prenajíma svoje telo za peniaze, ale skôr systémom organizovaným s cieľom zisku, ktorý je vo svojej podstate násilný, diskriminačný a hlboko neľudský, a ktorý funguje ako obchod a vytvára trh, kde pasáci plánujú a konajú s cieľom zabezpečiť a zväčšiť svoje trhy a kde tí, ktorí si sex kupujú, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ich zvyšovaní;

9.  odsudzuje realitu nátlaku, manipulácie, násilia a vykorisťovania v prostitúcii a poukazuje na to, že nedostatočné jazykové znalosti žien a maloletých osôb, ako aj ich zraniteľnosť a neisté podmienky využívajú na to, aby začali s prostitúciou a zotrvali v jej poskytovaní; uznáva, že prostitúcia je spojená so štrukturálnym násilím, ktorému sú ženy neúmerne vystavené a ktoré často vytvára neisté životné situácie, ktoré vedú ženy a dievčatá k prostitúcii; ďalej zdôrazňuje, že s prostitúciou je ťažké skončiť; požaduje zavedenie účinných politík, ktoré odstránia chudobu a zlepšia sociálnu ochranu, budú riešiť študijný neúspech, podporovať vzdelávanie vrátane vzdelávania v oblasti sexuality a vzťahov a rovnosť príležitostí a zaobchádzania a zavedenie inkluzívnych politík, ktoré podporia posilnenie postavenia žien a ich ekonomickú nezávislosť, ako aj opatrenia, ktoré odsúdia tých, ktorí ich využívajú;

10.  konštatuje, že zhoršenie sociálnej a hospodárskej situácie v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 zvýšilo všetky formy zneužívania a násilia voči ženám vrátane sexuálneho vykorisťovania, ktoré porušuje ich ľudské práva; varuje, že túto situáciu ešte zhorší súčasná energetická kríza a kríza životných nákladov, pričom mnohé ženy v zraniteľných situáciách sa dostanú do chudoby a sociálneho vylúčenia; ako extrémny príklad zdôrazňuje vysoké riziko obchodovania s ukrajinskými ženami a dievčatami na účely sexuálneho vykorisťovania z dôvodu ich zraniteľnej situácie, keďže utiekli pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a premiestnili sa do iných krajín(51); poukazuje na to, že to vo všeobecnosti postihuje ženy a dievčatá, ktoré utekajú z regiónov postihnutých krízou a konfliktom a žijú v nich(52);

11.  zdôrazňuje, že neoddeliteľným prvkom je schopnosť udeliť a odoprieť súhlas; konštatuje, že súhlas môže byť udelený slobodne len vtedy, ak medzi zúčastnenými osobami neexistuje mocenská nerovnováha, a ak nedošlo k použitiu hrozby, násilia, podvodného konania alebo nátlaku; ďalej konštatuje, že súhlas získaný poskytovaním alebo prijímaním platieb alebo výhod je nepodložený; zároveň upozorňuje, že pre ľudí môže byť veľmi ťažké uvedomiť si, že sú obeťami, najmä ak si nie sú vedomí svojich práv, a pripomína dynamiku vzťahu zneužívania; okrem toho zdôrazňuje, že hlasy žien vykonávajúcich prostitúciu by mali byť vždy vypočuté, a pripomína potrebu informačných, úctivých a vzdelávacích programov a programov na zvýšenie informovanosti s cieľom informovať ženy o ich právach a povinnostiach a dať im možnosť prijímať informované a slobodné rozhodnutia o svojom súkromnom a sexuálnom živote;

12.  odsudzuje skutočnosť, že ľuďom vykonávajúcim prostitúciu, najmä ženám žijúcim v chudobe, ako aj migrantom, obetiam rasovej diskriminácie a LGBTIQ+ osobám chýba právna istota z dôvodu ich neprimeranej a faktickej kriminalizácie, vysokej úrovne dohľadu, vydávania pokút a domových razií; konštatuje, že preto čelia neustálej hrozbe policajného a súdneho prenasledovania, sú vystavené ďalšej marginalizácii a stigmatizácii, ktoré negatívne ovplyvňujú ich fyzické a duševné zdravie, v dôsledku čoho majú problémy vyhľadať pomoc a často nemajú prístup k základným právam; okrem toho odsudzuje skutočnosť, že prezumpcia kriminality a diskriminačného zaobchádzania im často bráni v tom, aby v prípade fyzického alebo sexuálneho násilia alebo vydierania vyhľadali spravodlivosť, pretože sa obávajú, že sa namiesto toho stanú predmetom trestného vyšetrovania(53) alebo zažijú neobmedzenú publicitu a spoločenský tlak, ktorý môže ovplyvniť ich súkromný a rodinný život; žiada o plný prístup k nediskriminačným, univerzálnym a kvalitným zdravotným a sociálnym službám, ako aj k systému súdnictva pre všetkých vrátane osôb a najmä žien vykonávajúcich prostitúciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vykorisťujúce tretie strany vrátane majiteľov verejných domov a obchodníkov s ľuďmi zostávajú často nepotrestané; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zvýšili svoje úsilie o ukončenie ich beztrestnosti;

13.  poukazuje na negatívne dôsledky dekriminalizácie kupliarstva a kupovania sexuálnych služieb, ktorá prostredníctvom zdanlivej spoločenskej normalizácie týchto činností vedie k nárastu obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a zakrýva realitu nátlaku, manipulácie, násilia a vykorisťovania v prostitúcii, kde sa zneužívajú nedostatočné jazykové znalosti, zraniteľnosť a neisté podmienky, aby ženy vstúpili do prostitúcie a zostali v nej; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani legalizácia prostitúcie, kupliarstva a kupovania sexuálnych služieb neznamená koniec stigmatizácie žien vykonávajúcich prostitúciu;

Dopyt

14.  konštatuje, že prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania existujú preto, že po nich existuje dopyt; zdôrazňuje, že okrem riešenia zraniteľnosti možných obetí a stíhania obchodníkov s ľuďmi a sprostredkovateľov je zníženie dopytu kľúčovým nástrojom prevencie a znižovania obchodovania s ľuďmi, keďže sa zameriava na finančné stimuly; domnieva sa preto, že by sa takéto zníženie malo ďalej rozvíjať v rámci revízie smernice EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že je dôležité odrádzať od dopytu spôsobom, ktorý nepoškodzuje osoby vykonávajúce prostitúciu ani nevytvára negatívne dôsledky pre tieto osoby; konštatuje, že stratégie na riešenie dopytu by sa mali zameriavať na práva jednotlivcov a na riešenie diskriminačných postojov a presvedčení, najmä tých, ktoré sú namierené proti ženám a migrantom(54);

15.  konštatuje, že prístup „vedomého využívania“ obetí obchodovania s ľuďmi sa ukázal ako neúčinný na zníženie sexuálneho vykorisťovania z dôvodu nemožnosti preukázať vedomosť kupujúceho; v tejto súvislosti poukazuje na to, že počet osôb dobrovoľne vykonávajúcich prostitúciu je taký malý, že samé nedokážu uspokojiť dopyt; žiada preto, aby sa zvýšilo povedomie o skutočnosti, že ľudia, ktorí chcú kúpiť „sexuálne služby“, sú vystavení vysokému riziku faktického kupovania vykorisťovania z dôvodu vysokého počtu osôb, ktoré sú nútené alebo navádzané k prostitúcii;

16.  konštatuje, že dekriminalizácia kupliarstva a kupovania sexuálnych služieb zvyšuje dopyt, posilňuje stranu dopytu a normalizuje kupovanie sexu; zdôrazňuje, že stigmatizácia osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu, napriek tomu v tomto systéme pretrváva; odkazuje na štúdie(55), (56), (57), ktoré poukazujú na to, že normalizácia kupovania ženských tiel ide ruka v ruke s väčším používaním násilia voči ženám a väčším pocitom nárokov voči ženám vykonávajúcim prostitúciu a ženám vo všeobecnosti; konštatuje, že trh s prostitúciou sa môže zmenšiť len vtedy, ak sa zníži dopyt, a tým aj počet vykorisťovaných osôb v ňom;

17.  berie na vedomie, že niekoľko krajín preberá a uplatňuje severský model/model rovnosti rôznymi spôsobmi; podporuje všeobecný rodovo špecifický cieľ tohto modelu, ktorý sa snaží znížiť dopyt, a jeho cieľ dosiahnuť rodovú rovnosť vrátane zmeny paradigmy; vyzdvihuje pozitívny vplyv tohto modelu na práva osôb, najmä žien, v prostitúcii, normatívny účinok v spoločnosti a boja proti obchodovaniu s ľuďmi(58), (59), (60); zdôrazňuje však, že na zabezpečenie praktického dosiahnutia cieľov modelu je stále potrebná práca a výskum; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní severského modelu/modelu rovnosti by členské štáty mali využiť najlepšie postupy používané v iných členských štátoch;

18.  zdôrazňuje, že dekriminalizácia osôb vykonávajúcich prostitúciu je najúčinnejším spôsobom, ako si osoby vykonávajúce prostitúciu môžu vybudovať dôveru v presadzovaní práva a iných službách pomoci; zdôrazňuje, že všetky prijaté opatrenia nesmú osobám vykonávajúcim prostitúciu spôsobiť ujmu ani negatívne dôsledky a musia poskytovať dostatočné záruky na odstránenie diskriminácie osôb, ktoré sú zraniteľnejšie z dôvodu svojej rodovej identity, sexuálnej orientácie, sociálnej a ekonomickej situácie, právneho postavenia a pôvodu, ktoré prenikajú do všetkých aspektov ich života, a to aj v súvislosti s chudobou a migráciou;

19.  vyzýva členské štáty, aby prijali ochranné opatrenia na boj proti online reklame a uľahčovaniu kontaktov, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú prostitúciu alebo sa snažia prilákať kupujúcich s cieľom zabrániť zneužívaniu prostitúcie iných osôb aj online vrátane prostitúcie študentov, najmä mladých žien, a sexuálneho vykorisťovania maloletých bohatšími a vplyvnejšími mužmi, známym aj ako „sugar daddyism“;

Vplyv na obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania

20.  Dôrazne odsudzuje obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania všetkých osôb ako vážne porušenie ľudských práv; zdôrazňuje, že podľa štúdií sú jeho obeťami najmä ženy a dievčatá, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, ako sú migrantky, ženy vo vojnových a konfliktných oblastiach a ktoré z nich pochádzajú, ako aj ženy zo znevýhodneného prostredia alebo LGBTIQ+ osoby;

21.  berie na vedomie skutočnosť, že niektoré členské štáty prijali opatrenia v snahe riešiť pretrvávajúce problémy týkajúce sa prostitúcie legalizáciou všetkých aspektov prostitúcie s cieľom ukončiť stigmatizáciu a závislosť žien vykonávajúcich prostitúciu a poskytnúť im väčšiu bezpečnosť a pracovné práva; uznáva však, že model legalizácie nepriniesol tieto zamýšľané zlepšenia pre ženy vykonávajúce prostitúciu, ako ukazujú údaje z viacerých krajín EÚ; je znepokojený skutočnosťou, že tam, kde je prostitúcia legálna, je pre obchodníkov s ľuďmi oveľa jednoduchšie využívať právne prostredie na vykorisťovanie ich obetí a že využívanie legálnych podnikov na zakrytie vykorisťujúcich činností je pre obchodníkov s ľuďmi pomerne bežné, čo zároveň sťažuje polícii a orgánom presadzovania práva účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že obchodníci s ľuďmi sa čoraz častejšie snažia zneužívať svoje obete v kontexte údajne dobrovoľných obchodných dohôd, v rámci ktorých musia obete odovzdávať podiel zo zárobku výmenou za ochranu a podporu(61); preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne preskúmanie platných právnych predpisov a nariadení, aby sa predišlo akýmkoľvek medzerám, ktoré umožňujú zločincom konať beztrestne; pripomína, že trh s prostitúciou a jeho aktéri pôsobia cezhranične; žiada preto, aby sa na úrovni EÚ a členských štátov prijali opatrenia na účinné riešenie cezhraničných dôsledkov prostitúcie a aby členské štáty a Komisia koordinovali celoeurópsky prístup zhromažďovaním komplexných údajov, ktoré by mohli tvoriť základ štúdie analyzujúcej rôzne opatrenia na úrovni členských štátov so zameraním na zákaz nákupu osôb vykonávajúcich prostitúciu vo všeobecnosti a osôb mladších ako 21 rokov, tehotných osôb vykonávajúcich prostitúciu a osôb vykonávajúcich prostitúciu na ulici, a všeobecného zákazu reklamy na prostitúciu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia EÚ zaručujúce základné práva osôb vykonávajúcich prostitúciu;

22.  zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania detí narastá v dôsledku vysokého dopytu(62), (63), (64), (65); poukazuje na to, že je to viditeľné najmä v krajinách s liberálnym regulačným modelom, zatiaľ čo členské štáty, ako je Francúzsko a iné krajiny, ktoré sa riadia prístupmi, ako je severský model/model rovnosti, už nie sú veľkými trhmi na obchodovanie s ľuďmi na tento účel(66); konštatuje, že v dôsledku zavedených opatrení na zníženie dopytu v týchto krajinách obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania stále existuje, no klesá(67), (68); vyzýva preto členské štáty, aby zaujali holistický prístup k lepšej ochrane žien vykonávajúcich prostitúciu, ktorý zabezpečí, aby boli všetky príslušné strany, ako sú polícia a iné orgány presadzovania práva, sociálne a zdravotnícke služby a mimovládne organizácie (MVO), podporované, zapojené do rozhodovacích procesov a spolupracovali v úzkej spolupráci;

23.  zdôrazňuje, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi a proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú neoddeliteľne prepojené, pričom kľúčovými aspektmi sú: hospodársky rozvoj, zlepšenie postavenia práce a pracovníkov, vyššie mzdy a dôchodky, spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, rozvoj odolného verejného systému sociálneho zabezpečenia, verejného, univerzálneho a bezplatného národného zdravotného systému a verejných škôl, ktoré zabezpečia, aby mali všetci ľudia rovnaké práva a príležitosti;

24.  zdôrazňuje, že 12. apríla 2023 Európsky súd pre ľudské práva súhlasil s tým, že posúdi sťažnosti 261 osôb poskytujúcich sexuálne služby z Francúzska, ktoré chcú, aby bolo uznané, že francúzske právo porušilo ich základné práva, najmä právo na zdravie a bezpečnosť a právo na rešpektovanie súkromného života;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém prostitúcie na Tureckom okupovaných územiach Cypru a vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom s okamžitou platnosťou zaoberala;

Cezhraničný vplyv

26.  konštatuje, že ženy vykonávajúce prostitúciu majú v jednotlivých členských štátoch EÚ rôzne práva a úrovne ochrany; zdôrazňuje, že hoci právomoc regulovať prostitúciu zostáva v kompetencii členských štátov, osoby vykonávajúce prostitúciu musia mať možnosť využívať práva zakotvené v charte; odsudzuje vysoko sexistický, rasistický a marginalizačný charakter systému prostitúcie vzhľadom na to, že v priemere 70 % osôb vykonávajúcich prostitúciu v EÚ tvoria migrantky(69), čo odráža sociálne a hospodárske rozdiely v EÚ a na celom svete(70);

27.  zdôrazňuje, že väčšina tokov obchodovania so sexom v rámci Únie sa týka občanov EÚ; pripomína, že 53 % obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v rámci Únie má občianstvo EÚ(71); pripomína, že v jednej štúdii sa zistilo, že 73,6 % osôb, ktoré využívali služby zahraničných osôb v prostitúcii, malo strednú alebo vysokú pravdepodobnosť, že prišli do kontaktu s obeťou obchodovania so sexom(72); zdôrazňuje, že z dôkazov vyplýva, že muži si uvedomujú znaky obchodovania s ľuďmi, ktoré pozorujú, vrátane osoby vykonávajúcej prostitúciu, ktorá má mizivé znalosti miestneho jazyka alebo viditeľné znaky zneužívania(73); zdôrazňuje, že z výskumu vyplýva, že jednotlivci používajú „neutralizačné techniky“, ktorých cieľom je popierať existenciu obchodovania s ľuďmi(74);

28.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty EÚ majú viac obetí obchodovania s ľuďmi ako iné;

Vplyv na rodovú rovnosť a práva žien a sexuálnych menšín

29.  pripomína, že ženy v komunitách LGBTIQ+ vrátane samotných osôb vykonávajúcich prostitúciu musia byť zmysluplne zapojené a zahrnuté do rozvoja vnútroštátnych politík v oblasti prostitúcie a širších európskych diskusií;

30.  zdôrazňuje, že ženy v celej svojej rozmanitosti majú okrem iného základné práva na telesnú a duševnú integritu, rešpektovanie súkromného života a rodiny, právo na voľbu povolania a zamestnanie;

31.  zdôrazňuje, že rodovo špecifická povaha prostitúcie a jej využívania odráža a kopíruje prevládajúce mocenské vzťahy; zdôrazňuje, že prierezová diskriminácia túto nerovnováhu moci ešte viac prehlbuje; zdôrazňuje, že väčšinu osôb vykonávajúcich prostitúciu tvoria ženy, čo prehlbuje rozdiely v nerovnosti medzi pohlaviami; ďalej zdôrazňuje, že prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie sú príčinou a zároveň dôsledkom nerovného zaobchádzania so ženami a s mužmi, sexizmu, rasizmu, diskriminácie na základe postihnutia, chudoby a sociálneho vylúčenia a opakujú a upevňujú stereotypy o ženách a mužoch a iných rodoch a marginalizovaných skupinách vo všeobecnosti;

32.  zdôrazňuje rôzne účinky rôznych regulačných opatrení, a tým aj pretrvávajúcich stereotypov a mocenských vzťahov, na mužov, mladých ľudí a celú spoločnosť; zdôrazňuje, že normalizácia prostitúcie prostredníctvom legalizácie kupovania sexuálnych služieb má negatívny vplyv na vnímanie a očakávania mladých ľudí v oblasti sexuality a vzťahov medzi ženami a mužmi a na ich chápanie rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že sa zdá, že od zavedenia severského modelu došlo vo Švédsku k významnej a pozitívnej zmene postojov u chlapcov a mužov, takže ženy v prostitúcii sú menej vnímané ako objekty na uspokojenie sexuálnej túžby mužov, ale skôr ako obete vykorisťovania, čo ich vzhľadom na to odrádza od kupovania sexuálnych služieb; poukazuje na výsledky americkej štúdie(75) o názoroch klientov prostitúcie v rôznych krajinách; zdôrazňuje, že 55 % nemeckých kupujúcich sexuálnych služieb, ktorí sa zúčastnili na rozhovore pre túto štúdiu, priznalo, že pri kupovaní sexuálnych služieb spozorovali prítomnosť kupliara alebo obchodníka s ľuďmi alebo im platili, a 39 % nemeckých kupujúcich sexuálnych služieb, ktorí sa zúčastnili na rozhovore, sa cítilo oprávnených robiť so ženou vykonávajúcou prostitúciu po zaplatení čokoľvek, čo sa im zachce; poukazuje na to, že ľudské práva žien a dievčat sú neodňateľné, ale sú systematicky porušované na trhu s prostitúciou z dôvodu jeho vykorisťujúcich podmienok, najmä ich právo na dôstojnosť; vyzýva Komisiu, aby navrhla kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom odradiť od dopytu a zdôraznila súvislosť medzi dopytom po sexuálnych službách a fenoménom obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a vysokým počtom žien, s ktorými sa obchoduje v rámci Európskej únie a do nej; ďalej vyzýva na zvyšovanie povedomia o osobitných rizikách, ktorým čelia osoby a najmä ženy vykonávajúce prostitúciu, vrátane vysokého výskytu rodovo motivovaného násilia; žiada, aby sa tieto kampane ďalej zameriavali na mladých ľudí a mužov a zároveň odbúravali stereotypy;

33.  zdôrazňuje, že sexuálna výchova je základným opatrením v snahe o vytvorenie spoločnosti bez násilia, pretože spochybňuje škodlivé rodové stereotypy a podporuje rozmanitosť, telesnú autonómiu a telesnú a duševnú integritu; poznamenáva, že sexuálna výchova objasňuje spoločenské tabuizovanie sexuality a zaoberá sa ňou ako neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ktorá súvisí s naším zdravím a blahobytom;

34.  odsudzuje negatívne účinky niektorých druhov pornografie, ktoré reprodukujú škodlivé stereotypy a menia vnímanie vzťahov a sexuality, čím bránia rodovej rovnosti;

Úloha členských štátov a EÚ

35.  zdôrazňuje právnu povinnosť členských štátov chrániť práva žien a fyzickú integritu a podporovať rodovú rovnosť a rozmanitosť; zdôrazňuje úlohu EÚ v tomto smere v rámci medzinárodného spoločenstva a pri zaručovaní rovnakej ochrany a zabezpečovaní rovnakých práv vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, ktoré Istanbulský dohovor zatiaľ neratifikovali, aby tak urobili čo najskôr;

36.  vyjadruje uznanie členským štátom, ktoré sa usilujú o začlenenie osôb vykonávajúcich prostitúciu a poskytujú dotácie na podporu ich miestnych organizácií a mimovládnych organizácií s cieľom lepšie reagovať na ich potreby a práva najviac marginalizovaných osôb vrátane identifikácie a nasmerovania vykorisťovaných osôb a ľudí, s ktorými sa obchoduje; vyzýva členské štáty, aby školili a vzdelávali pracovníkov na všetkých úrovniach, najmä v oblasti presadzovania práva vrátane polície, ako aj justičných a iných právnych služieb, s cieľom zaručiť uplatňovanie práv bez predsudkov alebo stigmatizácie spojených s osobami vykonávajúcimi prostitúciu; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osoby, najmä ženy vykonávajúce prostitúciu budú s týmito službami komunikovať na základe dôvery a že tieto služby budú preto schopné čo najrýchlejšie a najúčinnejšie odhaliť vykorisťovanie; odsudzuje skutočnosť, že zákony a politiky zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi sa často využívajú na identifikáciu, zadržiavanie a deportáciu migrantov bez dokladov bez toho, aby sa im poskytla pomoc alebo náhrada(76), a ich výsledkom je, že migrantky vykonávajúce prostitúciu sú vysťahované zo svojich domovov, zadržané a deportované; pripomína, že osoby, ktoré sú zraniteľnejšie z dôvodu svojej rodovej identity, sexuálnej orientácie, sociálnej a hospodárskej situácie, právneho postavenia a pôvodu, sú v prostitúcii nadmerne zastúpené; odsudzuje skutočnosť, že sú osobitne cielené a kriminalizované; vyzýva členské štáty, aby okrem iných aspektov zabezpečili, že ženy vykonávajúce prostitúciu budú mať rovnaký prístup k spravodlivosti, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, zamestnaniu a verejným službám a budú požívať rovnakú ochranu podľa zákona; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané poskytovanie antikoncepcie ako prostriedku prevencie sexuálne prenosných infekcií, ako aj nechceného tehotenstva osôb v prostitúcii; vyzýva najmä poľskú vládu, aby zmiernila poľské obmedzenia týkajúce sa antikoncepcie, najmä núdzovej antikoncepcie a bezpečnej a legálnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva;

37.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie z programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty bude dostupné pre celú občiansku spoločnosť;

38.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v oblasti prevencie, dekriminalizácie osôb vykonávajúcich prostitúciu, najmä žien, znižovania dopytu, trestania klientov, destigmatizácie a odstraňovania stereotypov, a aby zabezpečili dostatočne financované, ľahko dostupné, kvalitné programy na vymanenie z prostitúcie a východiská; vyzýva členské štáty, aby znížili dopyt a zároveň chránili osoby vykonávajúce prostitúciu a ich práva a aby zabezpečili bezpodmienečný prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a začlenenia; zdôrazňuje, že cesta vpred vedie cez prijatie podporných opatrení, ktoré pomôžu osobám v prostitúcii opustiť ju s cieľom vybudovať si život, ktorý chcú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osoby vykonávajúce prostitúciu budú aktívne zapojené do tvorby politík týkajúcich sa ich práv;

39.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali informačné a osvetové kampane zdôrazňujúce význam súhlasu;

40.  upozorňuje na pravidlá podľa nariadenia (EÚ) 2016/679(77) týkajúce sa používania a výmeny osobných údajov nad rámec rozsahu, v ktorom sa osobné údaje zbierajú; zdôrazňuje, že údaje získané od obetí žiadajúcich o podporu sa nesmú postúpiť iným orgánom, s výnimkou prípadov, keď je to na právnom základe výslovného súhlasu dotknutej osoby; berie na vedomie, že nezákonná výmena osobných údajov môže mať závažné dôsledky pre dotknutú osobu a mala by sa posudzovať podľa článku 83 ods. 5 uvedeného nariadenia;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby bolo ako trestný čin postihnuteľné vyžiadanie, prijatie alebo získanie sexuálneho aktu od osoby výmenou za odmenu, prísľub odmeny, poskytnutie vecnej výhody alebo prísľub takejto výhody.

42.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby bolo ako trestný čin postihnuteľné zneužívanie prostitúcie inej osoby dokonca aj s jej súhlasom;

43.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti hospodárskym, sociálnym a kultúrnym príčinám prostitúcie, aby sa ženy v situácii chudoby, sociálneho vylúčenia, diskriminácie a migrácie nestali obeťami tejto formy vykorisťovania;

44.  vyzýva členské štáty, aby riešili všetky druhy neistých pracovných podmienok v súlade so zásadou, že pre stále pracovné miesta by sa mali uzatvárať pracovné zmluvy na dobu neurčitú, aby sa zlepšila sociálna ochrana počas nezamestnanosti a riešila rastúca chudoba, najmä u žien;

45.  konštatuje, že väčšina žien v prostitúcii by sa chcela vzdať prostitúcie, a preto by sa malo vyvinúť úsilie na podporu prijatia alternatív a východísk, aby ženy, ktoré si to želajú, mali dôveru a podporu vrátane podpory štátu pri budovaní života bez násilia a prostitúcie; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili iniciatívy na zvyšovanie povedomia zamerané na informovanie osôb vykonávajúcich prostitúciu o ich právach bez ohľadu na ich právny status a prístupe k alternatívam; zdôrazňuje, že na to, aby bol program na vymanenie z prostitúcie úspešný, musí byť ľahko dostupný a musí byť tiež schopný pomôcť ženám, ktoré trpia duševnými chorobami, ženám, ktoré neovládajú jazyk členského štátu, ženám, ktoré majú skúsenosti s nátlakom a zneužívaním, ako aj ženám so závislosťami v minulosti(78), (79); vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia a poskytli dostatočnú finančnú podporu osobám, ktoré chcú skončiť s prostitúciou, s cieľom uľahčiť ich sociálne a profesijne začlenenie; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili potrebné zdroje na sociálne programy určené na riešenie a zmiernenie základných príčin, ktoré spôsobujú, že osoby začínajú s prostitúciou a zotrvávajú v nej, a to posilnením lekárskej, finančnej, právnej, pracovnej, vzdelávacej a odbornej prípravy pre osoby vykonávajúce prostitúciu a v zraniteľných situáciách; ďalej vyzýva členské štáty, aby vyčlenili zdroje na poskytovanie podpory obetiam domáceho a sexuálneho násilia a záchytným centrám, ako sa požaduje v návrhu Komisie na smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu; žiada, aby sa takéto programy vykonávali postupne, aby sa ženy podporovali na ich osobnej ceste, aby sa uznával potenciál ľudí a aby sa tomu prispôsobili programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, s osobitným zameraním na ľudí s migračným pozadím;

46.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli komplexnú psychologickú, lekársku, sociálno-ekonomickú a administratívnu podporu, ako aj podporu pri legalizácii pobytového statusu obetí a osôb, ktoré prežili prostitúciu; žiada, aby táto podpora zahŕňala celý rad opatrení, ktoré uľahčujú ich sociálne a profesionálne začlenenie, ako je ľahký prístup k mechanizmom sociálnej ochrany (minimálny základný príjem, podpora bývania a zdravotnej starostlivosti, ďalšie vzdelávanie a prístup k odbornej príprave), a ktoré zaručia, že ich deti budú mať prístup k sociálnym ustanoveniam; zdôrazňuje, že táto podpora a poradenstvo by mali byť dôverné a mali by byť navrhnuté tak, aby chránili anonymitu obetí, ak o to požiadajú; vyzýva Komisiu, aby začlenila rodové rozpočtovanie do všetkých nástrojov viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 vrátane programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu; ďalej vyzýva Komisiu, aby využila tieto finančné prostriedky na zabezpečenie prístupu k základným službám, ako je bývanie, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ako aj na zaručenie možností mimo vykorisťovateľskej práce, najmä pre najviac marginalizované skupiny vrátane osôb vykonávajúcich prostitúciu;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby programy vymanenia z prostitúcie využili talent a potenciál žien a uľahčili kapacity a prístup k odbornej príprave, vzdelávaniu, pracovným miestam a úverom; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva súkromný sektor a ktorá dopĺňa povinnosť štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženské vzory, zakladateľky a vlastníčky podnikov pomáhali podporovať osoby, ktoré predtým vykonávali prostitúciu, aby čo najlepšie využili svoj talent a realizovali svoje vlastné projekty vrátane podnikateľských projektov; konštatuje, že programy pre ženy, ktoré chcú skončiť s prostitúciou, im môžu najlepšie pomôcť v inkluzívnom, dynamickom, kreatívnom a inovačnom hospodárstve, ktoré im umožňuje získať kvalitné, dobre platené a sociálne uznávané pracovné miesta, ktoré predstavujú životaschopnú alternatívu k prostitúcii; vyzýva EÚ, aby zvýšila programy na zvyšovanie informovanosti a pracovné príležitosti, najmä prostredníctvom ESF+; vyzýva Komisiu, aby spustila program na podporu žien vykonávajúcich prostitúciu (bývalých aj súčasných), aby sa zapojili do programu odbornej prípravy, ktorý by im pomohol začať vlastnú podnikateľskú činnosť;

48.  zdôrazňuje skutočnosť, že osoby, ktoré sa museli dopustiť trestných činov v rámci svojho vykorisťovania, by za ne nemali byť stíhané;

o
o   o

49.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 78. (4) Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 30. (5) Rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2001, Aldona Malgorzata Jany a iní/Staatssecretaris van Justitie, C-268/99, ECLI:EU:C:2001:616. (6) O’Connor, M., The Sex Economy, Agenda Publishing, 2018. (7) European Women’s Lobby, Her Future is Equal Briefing Paper, 5. októbra 2021. (8) Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, Global study on homicide – Gender-related killing of women and girls, 2019. (9) Spolkové ministerstvo rodiny, seniorov, žien a mládeže, Health, Well-Being and Personal Safety of Women in Germany – A Representative Study of Violence against Women in Germany, 2004. (10) Nadácia Scelles, La prévalence de l’état de stress post-traumatique chez les personnes prostituées, 1. marca 2019. (11) Farley, M., Prostitution is Sexual Violence, Psychiatric Times, 1. októbra 2004. (12) Zuger, A., Many Prostitutes Suffer Combat Disorder, Study Finds, New York Times, 18. augusta 1998. (13) Amnesty International, Body politics: a primer on criminalization of sexuality and reproduction, 12. marca 2018, s. 54 (14) Global Network of Sex Work Projects, Sex Workers’ Lack of Access to Justice, 2020, s. 6 – 11 a s. 13. (15) Článok 2 Zmluvy o Európskej únii. (16) Rada Európy, Impact of COVID-19 on women's access to justice (Vplyv ochorenia COVID-19 na prístup žien k spravodlivosti), 2022. (17) Global Network of Sex Work Projects, Sex Workers’ Lack of Access to Justice, 2020 a správa Rady Európy s názvom The impact of COVID-19 on women's access to justice (Vplyv ochorenia COVID-19 na prístup žien k spravodlivosti), s. 68. (18) Wong, S., Decriminalising sex work would cut HIV infections by a third, Imperial College London, 24. júla 2014. (19) Platt, L. a kol., Associations between sex work law and sex workers’ health: a systematic review and meta-analysis of quantitative and qualitative studies, PLOS Medicine, zv. 15, č. 12, 2018. (20) Farley, M. et al., Prostitution and Trafficking in 9 countries: Update on Violence and Posttraumatic Stress Disorder, Journal of Trauma Practice, zv. 2, č. 3 – 4, 2003. (21) Dunphy, L., Report finds 90% of sex workers want to leave trade but resources are not there to help them, Irish Examiner, 29. januára 2020. (22) „Muži predstavujú väčšinu identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi, a to v takých rozmanitých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo, pohostinstvo a rybárstvo. Ženy sú tiež obeťami obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania, často v izolovanejšom prostredí práce v domácnosti a opatrovateľskej činnosti.“ (GRETA – the Group of Experts on Action against Trafficking in Human Beings, Human trafficking for the purpose of labour exploitation – Thematic Chapter of the 7th General Report on GRETA’s Activities, Rada Európy, 2019, s. 6.) (23) Správa Komisie z 19. decembra 2022 o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (štvrtá správa) (COM(2022)0736). (24) Zvyšných 49 % je rozdelených medzi prípady obchodovania s ľuďmi na iné účely, z ktorých každý má oveľa nižší percentuálny podiel, a preto je sexuálne vykorisťovanie zďaleka najväčšou kategóriou, hoci predstavuje „len“ 51 %. (25) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (26) Europol, Situation Report – Trafficking in human beings in the EU, Haag, 2016, s. 12, 14 a 22 – 23. (27) Správa Komisie z 20. októbra 2020 s názvom Tretia správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2020), ako sa vyžaduje podľa článku 20 smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (COM(2020)0661). (28) Výkonná riaditeľka OSN Ženy Sima Bahous, Statement: Crises drive an increase in human trafficking – Here’s how we stop it, OSN Ženy, 29. júla 2022. (29) Nadácia Scelles, Sexual Exploitation – New Challenges, New Answers, 2019. (30) Hoci sexuálne vykorisťovanie bolo v roku 2020 stále prevládajúcou formou vykorisťovania, dosiahlo najnižšiu úroveň od roku 2008 (Eurostat, Trafficking in human beings statistics, január 2023). (31) Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, Global Report on Trafficking in Persons 2022, 2023. (32) Eurostat, Victims of trafficking of human beings up 10% in 2021, 9. februára 2023. (33) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (34) Crouch, D., Swedish Prostitution Law Targets Buyers, but Some Say It Hurts Sellers, New York Times, 14. marca 2015. (35) Claude, K., Targeting the Sex Buyer – The Swedish Example: Stopping Prostitution and Trafficking Where It All Begins, Švédsky inštitút, 2010. (36) Inspection générale des affaires sociales, Evaluation de la loi du 13 avril 2016 visant à renforcer la lutte contre le système prostitutionnel et à accompagner les personnes prostituées, 2019. (37) Cho, S.-Y., a kol., Does legalized prostitution increase human trafficking?, World Development, zv. 41, 2013, s. 67 – 82. (38) Farley, M. a kol., Männer in Deutschland, die für Sex zahlen – und was sie uns über das Versagen der legalen Prostitution beibringen: ein Bericht über das Sexgewerbe in 6 Ländern aus der Perspektive der gesellschaftlich unsichtbaren Freier, Berlín, 8. november 2022. (39) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (40) Crouch, D., Swedish Prostitution Law Targets Buyers, but Some Say It Hurts Sellers, New York Times, 14. marca 2015. (41) Claude, K., Targeting the Sex Buyer – The Swedish Example: Stopping Prostitution and Trafficking Where It All Begins, Švédsky inštitút, 2010. (42) Ako je definované v Dohovore OSN o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami. (43) Di Nicola, A., The differing EU Member States’ regulations on prostitution and their cross-border implications on women’s rights, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 27. júla 2021. (44) Pracovná skupina pre prostitúciu úradu spolkového kancelára Rakúskej republiky, Regelung der Prostitution in Österreich – Empfehlungen der Arbeitsgruppe „Prostitution“, apríl 2021. (45) Spolkové ministerstvo rodiny, seniorov, žien a mládeže, Health, Well-Being and Personal Safety of Women in Germany – A Representative Study of Violence against Women in Germany, 2004. (46) Tamže. (47) Pennsylvania Coalition Against Rape, The Intersection Between Prostitution and Sexual Violence, 2013. (48) Göttfried, N., Prostitution as a result of child abuse, Hope for the Future, konzultované 14. júla 2023. (49) Nadácia Scelles, Sexual Exploitation – New Challenges, New Answers, 2019. (50) Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 2. (51) Siegfried, K., Ukraine crisis creates new trafficking risks, Vysoký komisár OSN pre utečencov, 13. apríla 2022. (52) Carling, J., Trafficking in Women from Nigeria to Europe, Inštitút pre migračnú politiku, 1. júla 2005. (53) Rada Európy, Impact of COVID-19 on women’s access to justice (Vplyv ochorenia COVID-19 na prístup žien k spravodlivosti), 2022. (54) Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Recommended Principles and Guidelines on Human Rights and Human Trafficking (Odporúčané zásady a usmernenia týkajúce sa ľudských práv a obchodovania s ľuďmi), 20. máj 2002. (55) Farley, M. a kol., Comparing sex buyers with men who do not buy sex: New data on prostitution and trafficking, Journal of Interpersonal Violence, zv. 32, č. 23, s. 3601 – 3625, 2017. (56) Zrušenie dopytu, Who Buys Sex? – Understanding and Disrupting Illicit Market Demand, november 2018. (57) Farley, M. a kol., Männer in Deutschland, die für Sex zahlen – und was sie uns über das Versagen der legalen Prostitution beibringen: ein Bericht über das Sexgewerbe in 6 Ländern aus der Perspektive der gesellschaftlich unsichtbaren Freier, Berlín, 8. november 2022. (58) Di Nicola, A., The differing EU Member States’ regulations on prostitution and their cross-border implications on women’s rights, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 27. júla 2021. (59) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (60) Inspection générale des affaires sociales, Evaluation de la loi du 13 avril 2016 visant à renforcer la lutte contre le système prostitutionnel et à accompagner les personnes prostituées, 2019. (61) Europol, European Union Serious and Organised Crime Threat Assessment – Corrupting Influence: The Infiltration and Undermining of Europe’s Economy and Society (Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii – Vplyv korupcie: infiltrácia a podkopávanie európskeho hospodárstva a spoločnosti organizovanou trestnou činnosťou), 14. december 2021. (62) Di Nicola, A., The differing EU Member States’ regulations on prostitution and their cross-border implications on women’s rights, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 27. júla 2021. (63) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (64) Statista, Anzahl der abgeschlossenen Ermittlungsverfahren im Bereich Menschenhandel zum Zweck der sexuellen Ausbeutung in Deutschland von 2005 bis 2021, október 2022, konzultované 14. júla 2023. (65) Osobitná spravodajkyňa OSN pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, Demand fosters human trafficking, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, 2. júla 2013. (66) Nadácia Scelles, Sexual Exploitation – New Challenges, New Answers, 2019. (67) Di Nicola, A., The differing EU Member States’ regulations on prostitution and their cross-border implications on women’s rights, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 27. júla 2021. (68) Úrad OBSE osobitného zástupcu a spolukoordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Discouraging the demand that fosters trafficking for the purpose of sexual exploitation, Viedeň, 2021. (69) Podľa Európskej ženskej loby. Odhaduje sa, že 90 – 95 % osôb registrovaných v prostitúcii v Rakúsku sú migranti, podľa údajov Berufsvertretung Sexarbeit Österreich – Zahlen/Daten/Fakten, konzultovaných 14. júla 2023. (70) Spolkový štatistický úrad v Nemecku, Roughly 23 700 prostitutes registered with authorities at the end of 2021, tlačová správa č. 277, 1. júla 2022. Napríklad podľa https://www.destatis.de/DE/Presse/Pressemitteilungen/2022/07/PD22_277_228.html má v Nemecku iba 1 z piatich osôb zaregistrovaných v prostitúcii nemecké občianstvo a väčšina osôb vykonávajúcich prostitúciu v Nemecku (78 %), najmä ženy, má 21 až 44 rokov. (71) Di Nicola, A., The differing EU Member States’ regulations on prostitution and their cross-border implications on women’s rights, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 27. júla 2021. (72) Tamže. (73) Tamže. (74) Tamže. (75) Farley, M. a kol., Männer in Deutschland, die für Sex zahlen – und was sie uns über das Versagen der legalen Prostitution beibringen: ein Bericht über das Sexgewerbe in 6 Ländern aus der Perspektive der gesellschaftlich unsichtbaren Freier, Berlín, 8. november 2022. (76) Správa osobitného spravodajcu pre ľudské práva migrantov, 25. septembra 2018, bod 70. (77) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). (78) Anklesaria A. a Gentile, J., Psychotherapy with women who have worked in the “sex industry”, Innovations in Clinical Neuroscience, zv. 9, č. 10, 2012, s. 27 – 33. (79) Spolkové ministerstvo rodiny, seniorov, žien a mládeže, Health, Well-Being and Personal Safety of Women in Germany – A Representative Study of Violence against Women in Germany, 2004.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o budúcnosti európskeho knižného sektora (2023/2053(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na Marrákešskú zmluvu o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania z 27. júna 2013,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1563 z 13. septembra 2017 o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch)(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách)(13),

–  so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o umelej inteligencii vo vzdelávaní, v kultúre a audiovizuálnom sektore(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch(15),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. septembra 2007 o európskej digitálnej knižnici(16),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 12. februára 2001 o uplatňovaní štátnych systémov stanovovania cien kníh(17),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0257/2023),

A.  keďže knihy zohrávajú v našich spoločnostiach zásadnú úlohu ako neoceniteľný zdroj vedomostí, vzdelávania, kultúry, informácií a zábavy a ako dôležitý spôsob zachovávania a šírenia hodnôt EÚ, jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva;

B.  keďže knihy zlepšujú slovnú zásobu a jazykové znalosti, pomáhajú ľuďom pochopiť a vyjadrovať komplexné myšlienky a tiež podporujú kritické myslenie, zvedavosť, analytické schopnosti, demokratickú účasť a sociálne začlenenie;

C.  keďže knihy takisto zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v živote človeka od útleho veku, pretože prispievajú ku kognitívnemu, emocionálnemu a sociálnemu vývoju detí;

D.  keďže európsky knižný sektor je jedným z najväčších kultúrnych a kreatívnych odvetví v Európe, pričom ročne vydáva približne 600 000 titulov a podľa odhadov je v celkovom hodnotovom reťazci v EÚ zamestnaných viac ako pol milióna ľudí;

E.  keďže celý hodnotový reťazec knižného sektora závisí od rovnováhy medzi jeho jednotlivými aktérmi, ako sú autori, vydavatelia, distribútori, tlačiarne, prekladatelia, kníhkupci, knižnice a napokon čitatelia; keďže každý aktér zohráva kľúčovú úlohu a keďže každé opatrenie, ktoré má negatívny vplyv na ktorékoľvek z nich, má vplyv na celý reťazec;

F.  keďže autori sú kreatívnym zdrojom všetkých kníh a tvoria základ odvetvia;

G.  keďže európski vydavatelia, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria MSP alebo dokonca mikropodniky, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaručovaní kultúrnej rozmanitosti a slobody prejavu, čím umožňujú, aby boli vypočuté rôzne názory;

H.  keďže produkcia kníh si od vydavateľov vyžaduje konzistentné a riskantné dlhodobé investície na zabezpečenie širokého spektra tvorivých diel;

I.  keďže schopnosť európskeho knižného sektora poskytovať verejnosti širokú škálu kníh závisí od účinného rámca autorských práv, vďaka ktorému môže každá časť hodnotového reťazca odmeňovať tvorbu a investovať do nových kníh;

J.  keďže knižný sektor zohráva zásadnú úlohu pri podpore slobody prejavu, ktorú možno uplatňovať, len ak je zabezpečená sloboda, nezávislosť, redakčná pluralita a autorská zodpovednosť vo vydavateľskom odvetví;

K.  keďže vplyv a regulačný tlak vlád niektorých členských štátov na knižný sektor a fenomén autocenzúry autorov majú negatívny vplyv na kultúrnu rozmanitosť a slobodu prejavu, čo je v rozpore s hodnotami EÚ;

L.  keďže tlačené knihy, elektronické knihy a audioknihy sú rôzne možnosti dostupné na trhu, ktoré sa vzájomne dopĺňajú;

M.  keďže tlačené knihy predstavujú približne 85 %(18) predaja kníh na európskom trhu, uprednostňujú ich najmä mladí čitatelia a ukázali sa ako prínosnejšie pre rozvoj detí;

N.  keďže kníhkupectvá a knižnice, najmä v rámci miestnych komunít, slúžia ako prostriedky na podporu čítania, znalostí a kultúry a zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore sociálnej a digitálnej inkluzívnosti;

O.  keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine, následný nárast nákladov pre toto odvetvie, rastúca inflácia a kríza spôsobená nedostatkom papiera predstavujú pre knižný sektor značné výzvy a obmedzujú jeho konkurencieschopnosť;

P.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 mala významný vplyv na európsky knižný sektor, čo malo rôzne účinky v členských štátoch a na rôzne časti hodnotového reťazca; keďže toto odvetvie napriek tomu preukázalo odolnosť v tejto súvislosti, najmä v tých členských štátoch, ktoré ponúkali primeranú a cielenú podporu;

Q.  keďže mnohé knihy vydávané v EÚ nie sú pre európskych čitateľov dostupné v dôsledku jazykovej a geografickej fragmentácie trhu EÚ, a najmä nedostatku prekladov z iných jazykov ako z angličtiny vrátane menej používaných jazykov;

R.  keďže dochádza k neustálemu poklesu čítania v dôsledku popularity sociálnych médií, digitálnych platforiem a aplikácií, ktoré v mnohých prípadoch nahradili čítanie ako voľnočasovú aktivitu;

S.  keďže podiel kníh vyrobených vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím neustále rastie, ale stále je nedostatočný;

T.  keďže dostupnosť digitálnych kníh ponúka príležitosť na zlepšenie prístupnosti kníh pre osoby so zdravotným postihnutím, čo si vyžaduje primerané investície do výroby rôznych formátov a rozvoja príslušných zručností;

U.  keďže nedostatočná interoperabilita medzi formátmi elektronických kníh posilňuje postavenie dominantných účastníkov trhu a zároveň obmedzuje výber a ochranu spotrebiteľa;

V.  keďže brexit výrazne ovplyvnil dodávateľský reťazec európskeho knižného trhu tým, že narušil dovoz a vývoz a zvýšil ceny kníh a prepravné a colné náklady, čo má negatívny vplyv na šírenie európskeho obsahu;

W.  keďže brexit mal nepriaznivý vplyv aj na rozvoj veľmi potrebných zručností vo vydavateľskom sektore tým, že obmedzil študentské výmeny medzi Spojeným kráľovstvom, Írskom a inými európskymi krajinami vo vysoko uznávaných vydavateľských programoch;

X.  keďže výrobu kníh sťažuje súčasný nedostatok papiera a tlačiarenského atramentu;

Y.  keďže mnohé detské knihy sú vytlačené v Ázii v dôsledku nedostatočnej výrobnej kapacity v Európe;

Z.  keďže nariadenie o odlesňovaní bude vyžadovať, aby tlačiarne a výrobcovia papiera zhromažďovali a zasielali údaje o zdrojoch dreva použitého na výrobu papiera na knihy, pretože po jeho premene na papier to nie je možné vysledovať;(19)

AA.  keďže pevné ceny kníh v niektorých členských štátoch slúžia ako nástroj na ochranu ich kultúrnych politík a môžu pomôcť zabezpečiť redakčnú pluralitu, bohatú ponuku kníh a rôznorodú miestnu sieť nezávislých kníhkupcov, najmä vzhľadom na rastúci online predaj;

Spoločenský význam prístupu ku knihám

1.  vyzýva všetky členské štáty, aby uznali knihy za základný tovar a prijali opatrenia na vnútroštátnej úrovni na ďalšiu podporu čítania od útleho veku;

2.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu v knižnom ekosystéme zabezpečením osobitných úloh rôznych aktérov v hodnotovom reťazci, ako sú autori, vydavatelia, tlačiarne, distribútori, prekladatelia, kníhkupci a knižnice;

3.  zdôrazňuje hodnotu kníh ako nástrojov na podporu rozmanitosti a začlenenie skupín ohrozených marginalizáciou do spoločnosti, najmä ľudí bez digitálnych zručností, osôb so zdravotným postihnutím a príslušníkov menšín;

4.  v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonali Európsky akt o prístupnosti(20) a prijali opatrenia na zabezpečenie dostupnosti kníh vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím v záujme kultúrneho, sociálneho a profesijného začlenenia;

5.  pripomína, že Európsky akt o prístupnosti ide ruka v ruke s Marrákešskou zmluvou, ktorá bola transponovaná do právnych predpisov EÚ prostredníctvom smernice (EÚ) 2017/1564 a nariadenia (EÚ) 2017/1563, a preto zdôrazňuje potrebu zabrániť duplicite a nekalej súťaži pri sprístupňovaní kníh;

6.  zdôrazňuje, že vzhľadom na veľký počet titulov dostupných na trhu a technické výzvy súvisiace s prístupnosťou nebudú do roku 2025 k dispozícii všetky elektronické knihy;

7.  vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že budú k dispozícii primerané zdroje na pokrytie vysokých nákladov, a pripomína, že je potrebné rešpektovať výnimky udelené Európskym aktom o prístupnosti, najmä pre malých vydavateľov a mikro vydavateľov, a zabezpečiť, aby splnenie požiadavky na sprístupnenie elektronických kníh nemalo za následok zmenšenie ponuky kníh na trhu;

8.  vyzýva členské štáty, aby tomuto sektoru, najmä MSP a mikropodnikom, poskytli primeranú finančnú a štrukturálnu podporu a zároveň financovali výskum a inovácie zamerané na zlepšenie prístupnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania programu Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 v polovici trvania zaviedla merateľné ciele týkajúce sa spôsobu využívania finančných prostriedkov na zlepšenie prístupnosti kníh pre osoby so zdravotným postihnutím;

Podpora a presadzovanie lepšieho obehu európskych kníh

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili rozpočet na program Kreatívna Európa na roky 2028 – 2034, najmä vyčlenením väčšieho objemu finančných prostriedkov pre knižný sektor, a aby rozšírili podporu pre tento sektor prostredníctvom programu Horizont Európa na roky 2028 – 2034;

11.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali rôznorodé diela významnej kultúrnej a spoločenskej hodnoty zvýšením rozpočtu na nákup knižníc, aby mohli rozšíriť rozsah svojich kníh a zbierok a uspokojiť potreby svojich komunít; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali miestne kníhkupectvá a zabezpečili investičnú kapacitu vydavateľov;

12.  zdôrazňuje potrebu podporovať tvorbu a preklad európskych kníh, najmä zvýšením verejného financovania na vnútroštátnej aj európskej úrovni s cieľom zlepšiť obeh, viditeľnosť a rozmanitosť prekladaných kníh;

13.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kultúrnu rozmanitosť podporou prekladu kníh do regionálnych, menšinových a menej používaných jazykov;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať preklad európskej literatúry faktu, najmä prostredníctvom programu Kreatívna Európa, ktorý to v súčasnosti neumožňuje;

15.  zdôrazňuje význam mobility a výmen medzi autormi a prekladateľmi s cieľom uľahčiť ich tvorivú prácu a zlepšiť ich príležitosti na získanie nových odborných skúseností v zahraničí;

16.  víta novú iniciatívu v oblasti mobility Kultúra hýbe Európou, ktorá je súčasťou programu Kreatívna Európa a ponúka granty na podporu mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, najmä prekladateľov literatúry;

17.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalšieho rozšírenia tejto iniciatívy na ďalších zástupcov knižného sektora;

18.  pripomína, že schopnosť knižného sektora udržiavať rôznorodú sieť kníhkupcov a trh založený na inováciách závisí od riadneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré ľuďom umožnia pracovať v knižnom priemysle;

19.  zdôrazňuje, že Komisia určila rok 2023 za Európsky rok zručností, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podporovali programy vzdelávania a odbornej prípravy určené pre rôznych aktérov knižného sektora;

20.  zdôrazňuje význam Ceny Európskej únie za literatúru, ktorá vyzdvihuje tvorivosť a rozmanitosť súčasnej beletrie EÚ, podporuje obeh literárnych diel EÚ a podnecuje väčší záujem o literárne diela pochádzajúce z iných členských štátov;

21.  podporuje ďalšiu propagáciu a širší dosah Ceny Európskej únie za literatúru v členských štátoch, a to aj prostredníctvom vytvorenia kategórie EÚ pre európske detské knihy;

22.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú vplyvné osobnosti pri inovatívnej propagácii kníh v sociálnych médiách, čím podporujú čítanie a európsku kultúru medzi mladšími generáciami;

Smerom k inkluzívnej kultúre čítania

23.  požaduje viac iniciatív na podporu čítania v členských štátoch, ako je napríklad zavedenie „kultúrnych poukazov“, najmä pre mladých ľudí a marginalizované skupiny, ktoré by mohli uľahčiť nákup kníh;

24.  nabáda členské štáty, aby vypracovali integrovanú vnútroštátnu politiku na podporu zručností v oblasti gramotnosti, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi knižným a vzdelávacím sektorom, a vyzýva Eurostat, aby poskytoval aktuálne a porovnateľné údaje o čitateľských návykoch, najmä medzi deťmi;

25.  požaduje, aby sa viac podporovali najmä detské knihy, a to vytvorením programu „prvá kniha“ alebo podobných iniciatív na vnútroštátnej úrovni s cieľom motivovať k čítaniu;

26.  zdôrazňuje význam čítania v ranom detstve, najmä tlačených kníh, pre rozvoj kognitívnych schopností a gramotnosti detí;

27.  v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu školských knižníc a vyškolených knihovníkov pri poskytovaní usmernení, uľahčovaní prístupu k vedomostiam a podpore čitateľských návykov;

28.  víta skutočnosť, že Komisia vyhlásila prvý ročník Dňa európskych autorov s cieľom podporiť čítanie kníh mladšími generáciami a vyjadruje ochotu podieľať sa na pokračovaní a posilňovaní tejto iniciatívy s cieľom zabezpečiť jej dlhodobý odkaz;

29.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili sieť „ambasádorov čítania“ pozostávajúcu z uznávaných a inšpiratívnych vzorov, ktoré by sa delili o svoju vášeň a nadšenie s cieľom propagovať čítanie;

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva Europeana, platforma pre digitálne kultúrne dedičstvo Európy; v tejto súvislosti vyzýva na väčšie úsilie o ďalší rozvoj, financovanie a podporu platformy;

31.  zdôrazňuje úlohu knižníc a kníhkupectiev ako bezpečných a ústretových priestorov, v ktorých sa rešpektuje široká rozmanitosť názorov a kde sa uskutočňuje čítanie a kultúrne aktivity; vyjadruje poľutovanie nad všetkými útokmi proti nim;

32.  zdôrazňuje spoločenskú úlohu knižníc ako miest, kde sa občania stretávajú s autormi a vymieňajú si názory, najmä v malých mestách a menej rozvinutých regiónoch; vyzýva členské štáty, aby knižniciam pridelili primerané finančné prostriedky, a zdôrazňuje význam spolupráce medzi verejnými knižnicami v celej Európe;

33.  zdôrazňuje, že nezávislé knižnice sú základnými kameňmi miestnych komunít tým, že zákazníkom ponúkajú väčšiu rozmanitosť a často podporujú nových a miestnych autorov;

34.  vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila značku pre nezávislé kníhkupectvá v EÚ s cieľom zvýšiť viditeľnosť miestnych kníhkupectiev a podporiť rozmanitosť európskych kníh;

35.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu knižných veľtrhov pri propagácii čítania a autorov, podpore šírenia európskych kníh a výmene osvedčených postupov v rámci tohto sektora;

36.  so znepokojením berie na vedomie rastúci trend cenzúry v niektorých členských štátoch a pripomína, že knižný sektor musí zohrávať významnú úlohu pri ochrane slobody prejavu a boji proti dezinformáciám, najmä tým, že bude zabezpečovať, aby autori vrátane tých, ktorí pochádzajú z rôznych a marginalizovaných prostredí, mali prístup k možnostiam podpory a odbornej prípravy;

37.  víta rôzne iniciatívy na podporu Ukrajiny od začiatku vojny, najmä tie, ktorých cieľom je zabezpečiť prístup detí ku knihám a uľahčiť integráciu utečencov a ochranu ukrajinskej kultúry;

38.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa na podporu ukrajinského knižného sektora vrátane umelcov a autorov počas vojny a rekonštrukcie krajiny naďalej poskytovali dostatočné finančné prostriedky;

39.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva program Kreatívna Európa pri financovaní niektorých z týchto projektov, ako je iniciatíva Tales of EUkraine;

Výzvy pre budúci rast knižného sektora

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento sektor podporovali pri jeho zelenej transformácii, najmä prostredníctvom finančných stimulov, výskumu a spolupráce medzi všetkými aktérmi v dodávateľskom reťazci vrátane využívania surovín, udržateľného balenia a dopravy potrebnej na výrobu a distribúciu tlačených kníh;

41.  zdôrazňuje prevládajúcu papierovú povahu knižného priemyslu a vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní a vykonávaní politík zelenej transformácie;

42.  víta úsilie knižného sektora vyrábať tlačené knihy ekologickejším a udržateľnejším spôsobom využívaním certifikovaného a recyklovaného papiera, ako aj rôzne súvisiace iniciatívy, ako sú nástroje na výpočet uhlíkovej stopy a environmentálne značky, ktoré pomáhajú spotrebiteľom pochopiť a minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie;

43.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila značku „Vytlačené v Európe“;

44.  vyzýva členské štáty a zainteresované strany v knižnom sektore, aby v rámci zelenej transformácie sektora vypracovali plány na predchádzanie nadbytočným a chybným knihám a ich likvidácii, a to aj podporou programov tlače na požiadanie a obmedzením skartovania kníh, najmä v súvislosti s dotlačou knižných sérií;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali výrobu papiera a atramentu a podporovali rozvoj priemyselných kapacít európskeho knižného sektora s cieľom znížiť emisie uhlíka tlačou kníh v Európe vrátane kníh pre deti a mladých ľudí;

46.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné usmernenia na vykonávanie nariadenia o odlesňovaní, pričom má zohľadniť osobitnú povahu a zložitosť reťazca knižného sektora, aby sa zabezpečilo, že povinnosti rôznych subjektov zostanú primerané a uskutočniteľné;

47.  uznáva využívanie umelej inteligencie v sektore, ako sú automatizovaná analýza textu, označovanie prostredníctvom metaúdajov, objaviteľnosť online a profesionálne nástroje na automatizáciu prekladu;

48.  zdôrazňuje význam transparentnosti v súvislosti s odbornou prípravou v oblasti umelej inteligencie vrátane zberu údajov a ich zdrojov;

49.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali odbornú prípravu pre tých, ktorí sú zapojení do knižného odvetvia, s cieľom vybaviť ich znalosťami a zručnosťami potrebnými na úspešné prispôsobenie sa zmenám súvisiacim s umelou inteligenciou;

50.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskumné a inovačné projekty týkajúce sa využívania umelej inteligencie s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto sektora, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť a prístupnosť, napríklad prostredníctvom programu Horizont Európa;

51.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vnútroštátne iniciatívy v oblasti spoločného využívania údajov a normalizácie a zhromažďovala údaje o celom európskom knižnom sektore s cieľom lepšie pochopiť výzvy, pred ktorými tento sektor stojí, podporovať ho a pritom optimalizovať opatrenia v oblasti výroby, distribúcie a udržateľnosti;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité zbierať údaje od vydavateľov s cieľom zobrazovať pôvod všetkých častí knihy v celom výrobnom reťazci vrátane informácií o certifikácii papiera a mieste výroby;

53.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky pre zamestnancov v knižnom sektore vrátane spravodlivého odmeňovania prekladateľov a autorov;

54.  konštatuje, že hoci ženy tvoria väčšinu zamestnancov v knižnom sektore, sú naďalej nedostatočne zastúpené vo vyšších riadiacich pozíciách;

55.  žiada, aby sa na knihy v členských štátoch uplatňovala nulová sadzba DPH, a to bez ohľadu na ich formát alebo spôsob prístupu, s cieľom podporiť znalostnú ekonomiku, podnietiť čítanie a propagovať jeho celoživotné prínosy;

56.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a transparentnosť vlastníctva vydavateľstiev na knižnom trhu s cieľom zaručiť spotrebiteľom výber a kultúrnu rozmanitosť; poukazuje na nekalé praktiky niektorých dominantných online aktérov, ktorí zneužívajú svoje postavenie na úkor menších aktérov v hodnotovom reťazci;

57.  zdôrazňuje, že bezplatné alebo lacné doručovanie, ktoré ponúkajú niektoré dominantné online platformy, zohráva hlavnú úlohu pri priťahovaní spotrebiteľov, čo má vplyv na spravodlivú hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o nezávislé kníhkupectvá;

58.  požaduje interoperabilitu elektronických kníh na rôznych zariadeniach, keďže spotrebitelia by mali mať možnosť získavať elektronické knihy od akéhokoľvek dodávateľa bez ohľadu na to, aké majú elektronické čítacie zariadenie, a mať prístup ku každej elektronickej knihe v akomkoľvek formáte, možnosť prečítať si ju, uchovávať a prenášať;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula interoperabilitu formátov elektronických kníh a zariadení na ich čítanie do rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych trhoch;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali účinné vykonávanie aktu o digitálnych trhoch dominantnými subjektmi na online trhu a dodržiavanie povinností z ich strany;

o
o   o

61.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10. (2) Ú. v. ES L 272, 13.10.2001, s. 32. (3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28. (4) Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5. (5) Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2017, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2017, s. 6. (7) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70. (8) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92. (10) Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021, s. 34. (12) Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1. (14) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 28. (15) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16. (16) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 296. (17) Ú. v. ES C 73, 6.3.2001, s. 5. (18) Štatistika európskeho knižného trhu 2021 – 2022, Federácia európskych vydavateľov (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 206). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o parlamentarizme, európskom občianstve a demokracii (2023/2017(INI))

P9_TA(2023)0330 A9-0249/2023

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 9, 10, 11, 15 a 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a články 15, 20 a 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(1) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva“),

–  so zreteľom na svoje stanovisko zo 14. februára 2023 k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(2),

–  so zreteľom na svoje stanovisko zo 14. februára 2023 k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania práva voliť a byť volený v komunálnych voľbách pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o práve iniciatívy Európskeho parlamentu(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 3. mája 2022 k návrhu nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady (76/787/ESUO, EHS, Euratom) a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ(6) a na svoje uznesenie z 9. marca 2022 s návrhmi pre Komisiu o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 6. apríla 2022 o vykonávaní opatrení zameraných na občiansku výchovu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(12),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO(13),

–  so zreteľom na závery predsedníctva v nadväznosti na Konferenciu predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), ktorá sa konala 24. – 25. apríla 2023 v Prahe(14),

–  so zreteľom na závery plenárneho zasadnutia LXIX. konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie, ktoré sa konalo14. – 16. mája 2023 v Štokholme(15),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Léonu o parlamentarizme prijaté na konferencii pri príležitosti Medzinárodného dňa parlamentarizmu: Posilnenie parlamentov na posilnenie demokracie, ktoré sa konalo 30. júna – 1. júla 2023 v Léone(16),

–  so zreteľom na správu o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy(17),

–  so zreteľom na návrh Manifestu za federálnu Európu: suverénnu, sociálnu a ekologickú, ktorý prijala Spinelliho skupina 29. augusta 2022(18),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0249/2023),

A.  keďže EÚ a jej parlamenty čelia spoločným, bezprecedentným a zložitým výzvam, ktoré na jednej strane prinášajú vonkajšie faktory, ako súd útočná vojna Ruska proti Ukrajine, pandémia ochorenia COVID-19, klimatická a energetická kríza, dezinformácie, zahraničné zasahovanie a digitalizácia, a na druhej strane vnútornými faktormi, ako je nárast extrémov a politických aktérov, ktorí kladú polarizáciu, populizmus, nacionalizmus, obviňovanie a konfrontáciu pred hľadanie spoločných riešení; keďže v tejto súvislosti sa narúša dôvera občanov v politiku a tvorcov politických rozhodnutí;

B.  keďže je naliehavo potrebná spoločná definícia a chápanie liberálnej parlamentnej demokracie a politická vôľa na zvýšenie jej odolnosti, aby sa zabezpečilo fungovanie deľby moci a povzbudili občania k tomu, aby využívali svoje volebné právo vo všetkých voľbách;

C.  keďže európska demokracia môže získať ďalšiu legitimitu prostredníctvom zmien a prispôsobenia sa aktuálnemu vývoju; keďže je naliehavo potrebné, aby Európa zachovala, posilnila a rozvíjala liberálnu parlamentnú demokraciu vrátane parlamentarizmu, európskeho občianstva a participatívnych prvkov európskej demokracie s využitím všetkých nástrojov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy; keďže je potrebná reforma demokratických základov Únie, v prípade potreby prostredníctvom zmeny zmluvy;

D.  domnieva sa, že rozhodnutia by sa nemali prijímať bez demokratickej legitimity prostredníctvom súhlasu parlamentu; keďže Európsky parlament napriek tomu, že je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ, a preto je jadrom európskej liberálnej demokracie, ešte nemá všeobecné priame právo iniciatívy, ktoré by posilnilo jeho schopnosť zastupovať hlas občanov a odzrkadľovať obavy občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov;

E.  keďže v článku 15 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Európska rada nesmie vykonávať legislatívne ani výkonné funkcie; keďže určité aspekty systému rotujúceho predsedníctva Rady, ako aj úloha Rady pre všeobecné záležitosti bránia ich účinnému fungovaniu a je potrebné ich reformovať s cieľom zlepšiť legislatívny proces v rámci dvojkomorového systému;

F.  keďže je potrebné napraviť inštitucionálnu nerovnováhu, ktorá vznikla v priebehu rokov, a zvýšiť zodpovednosť výkonnej moci voči zákonodarnej, najmä udeliť Európskemu parlamentu kontrolné právomoci nad Európskou radou, ako aj zlepšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu; keďže vzťah medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorý sa často vykresľuje ako dvojkomorový legislatívny systém, nie vždy predstavuje skutočnú prax, ani nebol inštitucionalizovaný;

G.  keďže pretrvávanie jednomyseľného hlasovania v Rade sa stalo faktickou prekážkou napredovania európskej agendy a ďalšieho rozvoja a reformy európskej demokracie, keďže umožňuje jednej vláde členského štátu blokovať rozhodovanie EÚ, často na úkor európskych záujmov;

H.  keďže je dôležité, aby inštitúcie EÚ lepšie zohľadnili úlohu, ktorú v legislatívnom rámci zohrávajú Výbor regiónov (VR) a Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov a organizovanej občianskej spoločnosti;

I.  keďže predsedníctvo Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), ktorá sa konala 24. – 25. apríla 2023 v Prahe, vo svojich záveroch uvítalo iniciatívu Európskeho parlamentu v rámci Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) spoločne pokročiť v otázke úlohy parlamentov vo fungujúcej demokracii a zamyslieť sa nad možnými spôsobmi posilnenia moderného parlamentarizmu s cieľom informovať o výsledkoch v tejto oblasti na nasledujúcej EUSC v Madride(19); keďže LXIX. zasadnutie COSAC, ktoré sa uskutočnilo 14. – 16. mája 2023 v Štokholme, vzalo na vedomie tieto závery EUSC, najmä výzvu adresovanú COSAC, aby sa navrhla výmena osvedčených postupov a zamyslelo sa nad možnými spôsobmi posilnenia moderného parlamentarizmu(20);

J.  keďže na globálnej konferencii pri príležitosti Medzinárodného dňa parlamentarizmu, ktorá sa konala 30. júna a 1. júla 2023 v Leóne, sa prijalo vyhlásenie z Léonu o parlamentarizme; keďže toto vyhlásenie podporuje iniciatívu Európskeho parlamentu zameranú na vypracovanie charty o úlohe parlamentarizmu v účinnej demokracii; keďže konečné prijatie tejto charty sa očakáva na zasadnutí EUSC v Madride 21. – 23. apríla 2024(21);

K.  keďže v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy sa vyzýva na posilnenie európskej demokracie, zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ s cieľom zabezpečiť schopnosť EÚ konať a na doplnenie a posilnenie zastupiteľskej demokracie zvýšením účasti občanov a ich prístupu k informáciám a zapojenia mládeže; keďže v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy sa tiež vyzýva na posilnenie európskeho občianstva, napríklad prostredníctvom vypracovania štatútu európskeho občianstva, ktorým sa stanovia osobitné práva a slobody;

L.  keďže Konferencia o budúcnosti Európy a ďalšie existujúce úspešné projekty na zabezpečenie účasti občanov preukázali, že občania majú záujem pravidelne sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie; keďže Konferencia o budúcnosti Európy priniesla cenné skúsenosti s dialógom s občanmi vo veľkom meradle, ktoré bude treba využiť;

M.  keďže občianstvo EÚ a s ním spojené práva, ktoré zaviedla Maastrichtská zmluva a ktoré boli ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, sa realizovali len čiastočne; keďže mnohí európski občania si nie sú plne vedomí svojich práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

N.  keďže občianstvo EÚ sa v súčasnosti udeľuje spolu s občianstvom členského štátu, s obmedzeným dohľadom samotnej EÚ;

O.  keďže viaceré členské štáty stále ponúkajú tzv. zlaté vízové programy a investorské programy ako prostriedky na získanie štátnej príslušnosti a následne aj občianstva EÚ;

P.  keďže napriek opatreniam vyplývajúcim zo smernice Rady 93/109/ES(22) a smernice Rady 94/80/ES(23), ktoré sa týkajú účasti občanov iných štátov Únie na voľbách do Európskeho parlamentu a komunálnych voľbách v krajine ich bydliska, sa občania iných štátov Únie stále stretávajú s mnohými prekážkami pri uplatňovaní svojich volebných práv vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Q.  keďže podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ majú občania právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom; keďže participatívna demokracia sa považuje za jeden zo spôsobov, ako zlepšiť politické povedomie a dialóg so všetkými občanmi Únie;

R.  keďže stále chýba povedomie o existujúcich participačných nástrojoch, ako sú európska občianska iniciatíva, petície Európskemu parlamentu, sťažnosti európskemu ombudsmanovi, verejné konzultácie a dialógy s občanmi; keďže na participatívnu demokraciu v EÚ má vplyv veľká roztrieštenosť participatívnych nástrojov a nedostatok následných opatrení, čo obmedzuje ich úspech a bráni im pri vytváraní komplexnej a efektívnej participatívnej infraštruktúry;

S.  keďže všetky opatrenia na posilnenie účasti občanov a demokracie sa musia zaoberať digitálnou priepasťou v EÚ a ťažkosťami, ktoré táto priepasť spôsobuje, aby bola táto účasť účinná;

T.  keďže nové občianske panely, ktoré Komisia navrhla v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy, majú obmedzený rozsah a nespĺňajú očakávania občanov vyjadrené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy;

U.  keďže referendum ako nástroj priamej demokracie nie je v súčasnosti na úrovni EÚ k dispozícii; keďže Európsky parlament opakovane požadoval hodnotenie využívania referend v celej EÚ o základných otázkach, ktoré by priniesli zmeny paradigmy v činnostiach a politikách EÚ, ako je reforma zmluvy;

V.  keďže dochádza k revolúcii v spotrebiteľských návykoch médií, najmä medzi mladými ľuďmi, čo môže negatívne ovplyvniť prístup k informáciám založeným na faktoch, ktoré sú dobre preskúmané, a zároveň zvýšiť dostupnosť nekvalitného a polarizovaného obsahu, a môže viesť k fragmentácii spoločností a oslabovaniu demokracií; keďže prístup k nezávislým, pluralitným a kvalitným mediálnym službám je základným kameňom dobre fungujúcej demokracie;

Parlamentarizmus

1.  uznáva, že v súčasnom období spoločných a bezprecedentných výziev je liberálna parlamentná demokracia pod tlakom a musí sa urýchlene zachovať, posilniť a ďalej rozvíjať; zdôrazňuje kľúčovú úlohu parlamentov v srdci európskej demokracie ako priamo volených komôr občanov, zákonodarcov a kontrolórov výkonnej moci; uznáva, že liberálna demokracia sa môže úspešne presadiť len vtedy, ak sa parlamentarizmus bude usilovať a fungovať; zdôrazňuje potrebu spoločného porozumenia, základných zásad a vymedzenia liberálnej parlamentnej demokracie; v tejto súvislosti víta iniciatívu Európskeho parlamentu vypracovať spolu s parlamentmi EÚ spoločnú chartu o úlohe parlamentov vo fungujúcej liberálnej demokracii;

2.  domnieva sa, že súčasný trend prechodu od „parlamentnej“ k „vládnej“ demokracii v rámci EÚ oslabuje všetky parlamenty v rámci rozhodovacieho procesu; s poľutovaním konštatuje narastajúcu nerovnováhu moci, ktorá sa presúva na Radu a Európsku radu, čo narúša inštitucionálnu štruktúru EÚ, ako bola ustanovená v zmluvách; v tejto súvislosti sa domnieva, že rovnováha by sa mala obnoviť v prospech demokratickej legitimity prostredníctvom rovnocenných práv Európskeho parlamentu; domnieva sa, že prax Európskej rady, ktorá spočíva v „zadávaní úloh Rade a Komisii“, presahuje rámec roly orgánu stanovujúceho strategické usmernenia, ktorú jej prisudzujú zmluvy, a teda je v rozpore s literou a duchom zmlúv; domnieva sa, že treba dodržiavať rozdelenie právomocí a zásadu subsidiarity, ako sa vymedzuje v zmluvách;

3.  je pevne presvedčený, že v demokracii musia byť parlamenty súčasťou každého rozhodovacieho procesu; vyjadruje presvedčenie, že Európskemu parlamentu ako jedinej priamo volenej inštitúcii EÚ by sa malo udeliť všeobecné priame právo legislatívnej iniciatívy, právo na vyšetrovanie a plná právomoc, pokiaľ ide o rozpočet, a že by ako občianska komora EÚ mal byť hnacou silou strategických priorít európskeho legislatívneho programu; v tejto súvislosti žiada o zmenu článku 225 a článku 226 ZFEÚ;

4.  pripomína svoj návrh, aby sa Rada transformovala na skutočne legislatívnu komoru znížením počtu zložení Rady prostredníctvom rozhodnutia Európskej rady, aby sa vytvoril skutočne dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Európsky parlament a Radu, pričom Komisia bude pôsobiť ako výkonný orgán; domnieva sa, že systém rotujúceho predsedníctva Rady EÚ by sa mal reformovať s cieľom zvýšiť efektívnosť legislatívneho procesu v rámci dvojkomorového systému; navrhuje, aby sa Rada pre všeobecné záležitosti stala legislatívnou radou, ktorá zasadá verejne, podobne ako plénum Európskeho parlamentu, a aby sa všetky ostatné zloženia Rady stali transparentnými prípravnými štruktúrami s pravidelnými schôdzami, ktoré sa budú konať verejne, podobne ako fungovanie výborov v Európskom parlamente;

5.  pripomína svoju dlhodobú výzvu, aby Rada z jednomyseľnosti prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vždy, keď je to podľa zmlúv možné v krátkodobom horizonte, a to napríklad aktivovaním rôznych premosťovacích doložiek v zmluvách a trvalo prostredníctvom zmien zmlúv, aby sa odstránili prekážky legislatívnej činnosti, posilnila schopnosť EÚ konať a aby sa rozhodovací proces EÚ stal efektívnejším, účinnejším a demokratickejším;

6.  domnieva sa, že je potrebné, aby Európsky parlament posilnil svoje funkcie politickej kontroly nad Komisiou vrátane zavedenia možnosti iniciovať návrhy na vyslovenie nedôvery voči jednotlivým komisárom;

7.  zdôrazňuje, že mimoriadne legislatívne postupy, pri ktorých sa Európskemu parlamentu udeľuje právo legislatívnej iniciatívy na základe zmlúv, by mali zahŕňať vzájomnú výmenu názorov o stanovení legislatívneho harmonogramu pre príslušné iniciatívy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce medzi všetkými tromi inštitúciami; v tejto súvislosti očakáva, že medziinštitucionálne rozhovory medzi Európskym parlamentom a Radou o tak potrebnej reforme európskeho volebného zákona, ako aj o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu získajú nový impulz;

8.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby naďalej zlepšovali metódy spolupráce s VR a EHSV, a to aj v predlegislatívnej fáze, s cieľom zabezpečiť, aby ich stanoviská a posúdenia bolo možné zohľadňovať v priebehu celého legislatívneho procesu; navrhuje najmä posilnenie neformálnych výmen na úrovni výborov, ako aj na úrovni politických skupín medzi príslušnými aktérmi troch inštitúcií, a aby boli spravodajcovia VR a EHSV v náležitých prípadoch pozývaní zúčastniť sa na posudzovaní návrhov správ v rámci parlamentných výborov a debrífingov výborov týkajúcich sa medziinštitucionálnych rokovaní;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu parlamentov ako ústredného prvku demokracie a rešpektovanie jasného rozdelenia právomocí medzi rôzne úrovne európskej liberálnej demokracie, t. j. na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ s cieľom zabezpečiť demokratickú legitimitu a efektívny rozhodovací proces a posilniť dôveru a spoluprácu medzi parlamentmi na rôznych úrovniach; v tejto súvislosti pripomína, že národné parlamenty majú najlepšie predpoklady na to, aby poverovali a kontrolovali činnosť svojich vlád v európskych záležitostiach, a že európska exekutíva podlieha demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu, čo tiež zaručuje jej legitimitu; zdôrazňuje potrebu pravidelného politického dialógu a výmeny názorov medzi parlamentmi s cieľom zvýšiť informovanosť o parlamentnej činnosti a rozhodnutiach a zlepšiť ich chápanie, napríklad v rámci EUSC a COSAC;

10.  pripomína, že je potrebné zlepšiť uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality v práci inštitúcií EÚ, najmä prostredníctvom spolupráce s národnými parlamentmi v súlade s výsadami, ktoré sú už obsiahnuté v súčasných zmluvách, a zabezpečiť významnejšiu úlohu zástupcov na národnej a miestnej úrovni v procese s cieľom dosiahnuť „aktívnu subsidiaritu“ v záujme toho, aby sa podporila väčšia zodpovednosť za politiky EÚ; ďalej navrhuje, aby sa posilnila „aktívna subsidiarita“ prostredníctvom postupu, ktorým sa národným parlamentom poskytne právo predkladať návrhy Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti podporuje program Budovanie Európy s predstaviteľmi miestnych samospráv, ktorým sa vytvára európska sieť miestnych volených politikov zameraná na komunikáciu s Európskou úniou;

11.  zdôrazňuje, že prítomnosť parlamentu znamená dynamickú parlamentnú demokraciu; zdôrazňuje, že digitalizácia a pandémia prispeli k digitálnej transformácii parlamentov a umožnili poslancom, ktorí by inak boli vylúčení, zúčastňovať sa na parlamentnom živote; zdôrazňuje, že digitalizované procesy by nemali nahrádzať hlasovanie, rozpravy a rokovania za prítomnosti, s výnimkou prípadov za osobitných okolností; zdôrazňuje, že rozšírené využívanie digitálnych možností má potenciál prispieť k lepšiemu politickému porozumeniu medzi parlamentmi na národnej, regionálnej a európskej úrovni, zvýšiť komunikáciu, výmenu informácií a informovanosť, znížiť emisie z dopravy a cestovania a posilniť kontakty s občanmi;

12.  je veľmi znepokojený rýchlym a rozsiahlym vývojom cielených dezinformačných kampaní a zneužívaním generatívnej umelej inteligencie s cieľom zabrániť občanom prijímať informované rozhodnutia a v konečnom dôsledku oslabiť demokratické procesy v Únii; vyzýva národné parlamenty členských štátov, aby v rámci medziparlamentnej spolupráce COSAC zaviedli pravidelné výmeny informácií s Európskym parlamentom o ochrane svojich demokracií pred zahraničným zasahovaním a manipuláciou s informáciami; vyzýva na koordinovanú stratégiu EÚ na riešenie hrozieb pre nezávislosť médií a na zriadenie významného a stáleho fondu EÚ na podporu redakčných a spravodajských médií;

13.  zdôrazňuje potrebu posilniť dôveru voličov vo volebné procesy tým, že sa zabezpečí, aby všetky voľby boli slobodné a spravodlivé; v tejto súvislosti vyzýva Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby počas volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024 zorganizovala volebné pozorovateľské misie; nabáda členské štáty, aby opäť využili túto možnosť;

Európske občianstvo

14.  vyzýva na vytvorenie štatútu občianstva EÚ, v ktorom sa objasnia a upevnia práva a slobody súvisiace s občianstvom, ktoré spájajú občanov v Únii; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli konkrétne kroky na rozšírenie práv a slobôd súvisiacich s občianstvom v súlade s postupom podľa článku 25 ZFEÚ; zdôrazňuje, že štatút zviditeľní zásady a hodnoty Únie a zároveň poskytne občanom nové prostriedky na ich ochranu a presadzovanie;

15.  zdôrazňuje, že účinný dialóg s občanmi a aktívna účasť občanov sú úzko prepojené s európskym rozmerom výchovy k občianstvu; zdôrazňuje preto potrebu posilniť európsku dimenziu výchovy k občianstvu v rámci učebných osnov a mimoškolských aktivít, aby sa zabezpečilo, že občania budú aktívni a informovaní, aby sa mohli plne zúčastňovať na občianskom a spoločenskom živote na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, ako aj na demokratickom živote Únie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila komplexnú európsku stratégiu na posilnenie občianskych kompetencií v EÚ a vypracovala podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakého prístupu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by v takejto stratégii mali zohrávať občianska spoločnosť, univerzity a iné výskumné organizácie;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného štátu (t. j. občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi), o ich práve voliť alebo byť volený v komunálnych a európskych voľbách; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť rozšírenie takéhoto „mobilného“ práva občanov EÚ voliť a byť volený aj na regionálne a národné voľby v členských štátoch; poukazuje na to, že Rada a Komisia môžu tieto práva zaviesť prostredníctvom postupu uvedeného v článku 25 ZFEÚ, pričom z dlhodobého hľadiska by mali byť zakotvené v článku 22 ZFEÚ prostredníctvom zmeny zmluvy; zdôrazňuje potrebu kampaní na zvyšovanie informovanosti o týchto právach za účasti občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že je nutné odstrániť všetky administratívne prekážky a diskrimináciu, ktoré stále existujú, aby sa zabezpečili rovnaké možnosti pre všetkých mobilných občanov Únie, a to najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny;

17.  opakuje svoju výzvu na zavedenie harmonizovaného veku pre právo voliť a byť volený vo všetkých členských štátoch s cieľom zabrániť diskriminácii; odporúča zaviesť minimálny vek na účasť vo voľbách 16 rokov bez toho, aby boli dotknuté existujúce ústavné poriadky, aby sa zohľadnili súčasné práva a povinnosti, ktoré mladí ľudia v Európe už majú v niektorých členských štátoch;

18.  pripomína, že Európsky parlament sústavne vyjadruje znepokojenie nad tým, že každý vnútroštátny systém, ktorý zahŕňa priamy alebo nepriamy predaj občianstva EÚ, narúša koncepciu európskeho občianstva; vyzýva príslušné členské štáty, aby skoncovali s takýmito praktikami;

19.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty odopierajú svojim občanom právo voliť v národných parlamentných voľbách, ak žijú v zahraničí; naliehavo vyzýva tieto členské štáty, aby skoncovali s touto formou odňatia volebného práva;

Doplnenie zastupiteľskej demokracie zlepšením účasti občanov

20.  opätovne pripomína, že v súlade so zakladajúcim textom Konferencie o budúcnosti Európy sa Európsky parlament, Rada a Komisia zaviazali účinne nadviazať na závery konferencie, a to v rámci svojich právomocí a v súlade so zmluvami; vyzýva na rýchle a dôsledné vykonávanie výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré zahŕňajú 49 návrhov a 326 konkrétnych opatrení, ktoré predložili európske panelové diskusie občanov Konferencie o budúcnosti Európy; pripomína svoju výzvu na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv;

21.  domnieva sa, že jedným zo spôsobov, ako splniť očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o pravidelnejšie a zmysluplnejšie zapojenie sa do demokratického života Únie(24), je zlepšiť a rozvíjať participatívne mechanizmy v rámci EÚ;

22.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť a rozvíjať komplexnú infraštruktúru účasti v EÚ s lepším prepojením a integráciou existujúcich participatívnych nástrojov a lepšími spôsobmi trvalej účasti; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť roztrieštenosť infraštruktúry účasti EÚ vytvorením jednotného kontaktného miesta pre všetky európske participatívne nástroje s inštitucionálnym rámcom vytvoreným na správu centrálneho uzla a jeho vzťahov s občanmi;

23.  zdôrazňuje, že mechanizmy a nástroje priamej alebo participatívnej demokracie môžu dopĺňať, ale nie nahradiť zastupiteľskú liberálnu parlamentnú demokraciu v čoraz zložitejšom svete, v ktorom je potrebné hľadať životaschopné a demokratické kompromisy; poznamenáva, že mechanizmy priamej alebo participatívnej demokracie môžu byť užitočnými nástrojmi, ak sú splnené určité požiadavky; navrhuje najmä, aby sa zvýšila účinnosť existujúcich európskych participatívnych nástrojov prostredníctvom povinných a zmysluplných následných opatrení;

24.  pripomína, že zlepšenie a zvýšenie účasti je možné len vtedy, ak sa bude riešiť najmä problém diskriminácie vyplývajúci z digitálnej priepasti a ťažkostí, ktoré vytvára pre účinnú účasť na demokratickom živote v Únii; opakuje, že digitálne aplikácie na podporu účasti občanov by mali byť jednoduché a intuitívne;

25.  navrhuje inštitucionalizáciu reprezentatívnych poradných procesov účasti na základe modelu európskych panelových diskusií občanov Konferencie o budúcnosti Európy; domnieva sa, že tzv. mini verejnosť s náhodne vybranými účastníkmi zastupujúcimi podskupiny sociálno-ekonomickej štruktúry Únie, a tým aj celé spektrum spoločnosti, je potrebné organizovať spôsobom, ktorý pomáha predchádzať nerovnakému prístupu k účasti na demokratickom živote Únie tým, že občanom, ktorí by inak túto možnosť nemali, ponúkne spôsob, ako vyjadriť svoju víziu;

26.  domnieva sa, že je dôležité posilniť aktívne občianstvo a efektívnu účasť občanov na úrovni EÚ prostredníctvom získavania konkrétnych vedomostí o EÚ a európskom rozmere diskutovaných tém; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa nedostatočnou znalosťou politík a rozhodovania EÚ medzi širokou verejnosťou prostredníctvom lepšieho vzdelávania o EÚ v školách; požaduje najmä cielené školenia a nepretržitý konzultačný proces, v rámci ktorého sa občanom počas panelových diskusií poskytnú potrebné informácie, v prípade potreby doplnené prostredníctvom podpory odborníkov, aby sa mohli zúčastniť na otvorených diskusiách, ktoré môžu viesť k odporúčaniam a záverom;

27.  navrhuje najmä vytvorenie štruktúrovaného mechanizmu v súlade s acquis EÚ s názvom Európska Agora, ktorý by fungoval na ročnom základe a diskutoval o prioritách EÚ na nadchádzajúci rok, pričom výsledky diskusií by sa mali predkladať 9. mája 2023 ako vstup pre konzultačný proces o ročnom pracovnom programe Komisie (CAWP); konštatuje, že tieto výsledky by mali zahŕňať aj návrh konkrétnej témy Európskeho roka v nasledujúcom ročnom cykle; navrhuje, aby boli zástupcovia Európskeho parlamentu pravidelne informovaní o vývoji týchto rokovaní s cieľom zohľadniť ho pri parlamentnej činnosti;

28.  zdôrazňuje, že občania, ktorí sa zúčastňujú na Európskej Agore, prediskutujú počas roka obsah súvisiaci s konkrétnou témou európskeho roka a ich návrhy a závery by mali byť predložené koncom roka; domnieva sa, že by sa mali stanoviť rôzne možnosti nadväzujúcich opatrení zo strany Európskeho parlamentu, pričom by sa mala zohľadniť veľkosť väčšiny, ktorá podporuje tieto závery v rámci panelovej diskusie, a že tieto následné opatrenia by mohli zahŕňať rozpravy, vypočutia, parlamentné otázky alebo správy;

29.  navrhuje, aby sa v rámci mládežníckej zložky Agory vytvorilo Európske zhromaždenie mládeže, ktoré by mohlo monitorovať aj uplatňovanie „kontroly zo strany mládeže“ počas celého legislatívneho procesu EÚ, ako požaduje Konferencia o budúcnosti Európy; navrhuje, aby sa Európsky parlament spojil s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom s cieľom vytvoriť mechanizmus so zástupcami, ako sú mladí miestni zvolení politici, zástupcovia mládežníckej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorí by mali úzko spolupracovať s Európskym zhromaždením mládeže pri vykonávaní kontroly zo strany mládeže; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do politickej diskusie o budúcnosti Európy treba zapojiť najmä mladých ľudí, lebo dnes prijímané rozhodnutia určia, ako bude vyzerať ich budúcnosť;

30.  opakuje svoju dlhodobú výzvu na posúdenie možnosti zmeny zmlúv EÚ s cieľom umožniť celoeurópske referendá o základných otázkach, ktoré iniciujú zmeny paradigmy v činnostiach a politikách Európskej únie, ako je napríklad reforma zmlúv EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výsledok referenda by sa mal prijať len vtedy, ak bude v prospech dvojnásobnej väčšiny, čo predstavuje väčšinu členských štátov a väčšinu voličov, ktorí sa zúčastňujú na hlasovaní; navrhuje, že takéto celoeurópske referendum by sa mohlo zorganizovať v priebehu volieb do Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom dodatočného hlasovania o predmetnej základnej ústavnej otázke; pripomína, že každé európske referendum by sa v ideálnom prípade malo konať v rovnaký deň v celej Únii;

31.  navrhuje zavedenie celoeurópskych online konzultácií s občanmi, ktoré by organizoval Európsky parlament; verí, že ak sa všetkým občanom poskytne možnosť vyjadriť svoj názor na aktuálne európske záležitosti, zvýši sa tým ich dôvera v európsky rozhodovací proces a porozumenie tohto procesu; domnieva sa, že tento nový participatívny mechanizmus posilňuje úlohu EP vo vzťahu k ostatným inštitúciám;

32.  pripomína potenciál uplatňovania európskeho občianstva prostredníctvom online nástrojov, ako sú online konzultácie a online zber podpisov na podporu európskych iniciatív občanov; pripomína, že elektronická identifikácia môže uľahčiť používanie takýchto nástrojov na európskej úrovni, ako aj poskytnúť rôzne možnosti, pokiaľ ide o prístup k verejným službám; vyzýva členské štáty, aby zaviedli nástroje elektronickej demokracie na miestnej a vnútroštátnej úrovni a náležite ich začlenili do politického procesu;

33.  vyzýva, aby program Digitálna Európa (DIGITAL) a ďalšie programy zamerané na podporu digitálnej transformácie v EÚ medzi svoje ciele zaradili zjednodušenie prístupu k administratíve prostredníctvom rôznych služieb alebo využívanie aplikácií na podporu účasti občanov; vyzýva na výskum a investície zamerané na uľahčenie takéhoto prístupu s cieľom minimalizovať digitálnu priepasť a maximalizovať sociálnu a demokratickú kvalitu;

o
o   o

34.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Komisii, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (2) Prijaté texty, P9_TA(2023)0037. (3) Prijaté texty, P9_TA(2023)0038. (4) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 112. (5) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 171. (6) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 6. (7) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 97. (8) Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 6. (9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215. (10) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 109. (11) Ú. v. EÚ C 434, 15.11.2022, s. 31. (12) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57. (13) Ú. v. EÚ C 443, 15.11.2022, s. 39. (14) https://parleu2022.cz/wp-content/uploads/2023/04/EUSC-Prague-Presidency-Conclusions-final-EN-1.pdf (15) https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/download/file/8a8629a88827df1e018828991e660000/Contribution%20adopted%20by%20the%20LXIX%20COSAC.pdf (16) https://www.congreso.es/backoffice_doc/prensa/notas_prensa/99181_1688138271277.pdf (17) https://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20220509RES29121/20220509RES29121.pdf (18) https://thespinelligroup.eu/wp-content/uploads/2022/10/20220912_Proposal-Manifesto-for-a-Federal-Europe-political-social-and-ecological.pdf (19) https://parleu2022.cz/wp-content/uploads/2023/04/EUSC-Prague-Presidency-Conclusions-final-EN-1.pdf (20) https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conferences/cosac (21) https://www.congreso.es/backoffice_doc/prensa/notas_prensa/99181_1688138271277.pdf (22) Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34). (23) Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov Únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 38). (24) BertelsmannStiftung, Next level citizen participation in the EU. (Ďalšia úroveň angažovanosti občanov v EÚ. Institutionalising European Citizens’ Assemblies (Inštitucionalizácia zhromaždení európskych občanov), 2022.